Podcasts about Novin

Dorazil do studia s motorkářskou helmou, na které je nápis: “Ze špatných rozhodnutí vznikají dobré příběhy.” Nevím, jak podnikatel a dnes hlavně “hlídač státu” Michal Bláha hodnotí rozhodnutí povídat si se mnou v podcastu. Ale protože přišel po tříleté pauze už po druhé, tak snad špatné nebylo. A osobně si myslím, že v tomhle případě heslo zní: “Z dobrých lidí ve studiu vznikají dobré podcasty.”Povídali jsme si o mnoha věcech. Ano, první část života, do které patřilo například spoluzaložení jednoho z prvních českých internetových vyhledávačů, jsme probrali už minule. Ale zmíněné tři roky, které od té doby uplynuly, byly tak nabité událostmi, že rozhodně bylo o čem mluvit.Třeba o tom, proč se stal poradcem místopředsedy vlády, jak se podílel na vzniku nového státního úřadu a zda jeho angažmá ve vzniku Digitální a informační agentury nebylo v konfliktu zájmů s jeho rolí šéfa a zakladatele neziskovky Hlídač státu.Samozřejmě mě zajímalo, co se o státu dozvěděl z druhé strany, tedy jako insider. Malá nápověda či spoiler: není to nic lichotivého. Také jsem se zeptal, jestli na motorce občas porušuje předpisy, jako chodec chodí někdy na červenou a jestli by radši nechtěl žít v Americe. Třeba v Seattlu, kde ostatně nějaký čas strávil.Prostřednictvím covidu jsme se trochu vrátili k Andreji Babišovi, ale opravdu jen krátce a letmo, protože tenhle politik dnes už vlastně nestojí za řeč. Michal Bláha mi vysvětlil, jak dělí politiky. A já chtěl slyšet, proč je registrovaným příznivcem jak hnutí ANO, tak Pirátů.A ano, jak vyplývá z titulku, trochu jsme si zanadávali v závěru na novináře, protože to nikdy neuškodí. Přeju příjemný poslech.

Novinář ocenění Pulitzerem i cenou World Press Photo. Jevhen Maloletka, fotograf agentury AP. Ten, který zaznamenává ukrajinské noční můry. Loni v březnu tým agentury AP jako poslední opustil obklíčený Mariupol a my jsme si pak o tom s Ženjou na podzim popovídali u nás ve studiu. Tohle je repríza onoho rozhovoru. Uvádíme tuhle epizodu ještě jednou jako gratulaci k Ženjovým mimořádným oceněním i veledůležité novinářské práci.Všechny díly podcastu Vinohradská 12 můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

„Slovenská justícia je schopná odsúdiť skutočných objednávateľov vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Len nevieme, či to bude dnes, o rok alebo o desať rokov“. Pohľad Laury Kellöovej, členky investigatívneho tímu portálu Aktuality.sk   Súdny proces v prípade úkladnej vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej sleduje od prvého verejného pojednávania v januári 2020. V deň ohláseného vynesenia verdiktu hovorí o „semifinále“, nie o jeho finále. „Určite sa niekto odvolá“, tvrdí.   V podcaste s ňou preberieme možnosti, ktoré pred senátom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku stoja.   21. február 2018 – kdesi v tme a tichu rodinného domu vo Veľkej Mači vyhasli dva mladé životy rukou strelca, ktorý zabíjal na objednávku. S odstupom piatich dní správa o ich smrti mení krajinu. Po mesiaci padá vláda Roberta Fica. Po polroku polícia nasádza putá podozrivým. Po dvoch rokoch posiela vykonávateľov na roky väzenia, Mariana Kočnera a Alenu Zsuzsovú však oslobodzuje pre nedostatok dôkazov. Po zásahu súdu Najvyššieho sa prípad vracia pred sudcov a dnešný 19. máj – dva dni po narodeninách – 33tích nedožitých Jána Kuciaka a 60tych Mariana Kočnera – má byť dňom vynesenia verdiktu. Verdiktu, či Marian Kočner a Alena Zsuzsová sú objednávateľmi vraždy investigatívneho novinára a jeho snúbenice. Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.   „Po vražde Kuciak prestal písať, presne ako si to želal Kočner“, konštatuje členka investigatívneho tímu portálu Aktuality.sk   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

V sobotu proběhla v Londýně dlouho očekávaná korunovace britského krále Karla III. a jeho choti Camilly. Jaké podpoře veřejnosti se těší královská rodina? Umí se monarchie přizpůsobit nové době? Jaká je její role? O své dojmy z korunovace se podělí novinář žijící ve Spojeném království Ivan Kytka. V audiozáznamu ještě prozradí, jak se v Británii slaví Den vítězství, i to, jaký vztah mají Britové k válečným veteránům.

Když se řekne meziválečná žurnalistika, většina si asi vybaví Ferdinanda Peroutku, F. X. Šaldu nebo Karla Poláčka. Jen skuteční znalci by si vzpomněli na Jiřího Hejdu. Novináře, který zanechal svědectví o prvních letech nacistického Německa, o skutečných náladách a názorech tamních obyvatel. Spolu s jeho texty o zoufalých životních podmínkách českých Němců obývajících pohraničí, vyšly v knížce V zemi hákového kříže. Bída v pohraničí.

Díky jeho vytrvalosti začaly úřady zveřejňovat údaje o kriminalitě nebo o hromadné dopravě. Díky znalostem v IT a právu pomáhá vysvětlovat složité věci srozumitelně. Datový novinář Jan Cibulka získal Novinářskou křepelku, ocenění pro mladé žurnalisty do 33 let. „Některé údaje jsou legální, ale přesto nechceme, aby se o nás věděly veřejně,“ odpovídá na to, proč je důležité mít kontrolu nad tím, jaké údaje a kam zadáváme. Kolik toho o nás vědí nadnárodní firmy? Všechny díly podcastu Host Lucie Výborné můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

So many of us have struggled with our financial well-being, especially in the last few years. There's a real connection between gratitude and our bank account and Kamran shares with us how to be in a state of gratitude, no matter how we might feel about our finances. They share many ways to practice gratitude, some I'm sure you've never tried before.  Kamran Novin is a modern spiritual practitioner, coach, musician, poet, author, templar, timber worker and chef. He has helped many individuals through his financial freedom course. This book is the essence of his financial freedom program. He inspires others through his colourful and joyful life, and aspires to continue making a positive difference in many lives through his service and his work. https://kamrannovin.love https://linktr.ee/financialfreedombykamran   Wake Up With Gratitude Resources Sunrise Gratitude Meditation YouTube: https://youtu.be/76HXNJO1_y4  Free Gratitude Meditation download: http://bit.ly/GratitudeLoveLetter Contact me directly: juliecmboyer@gmail.com  Check out other episodes the podcast: https://wakeupwithgratitude.com/pages/podcast  More freebies here: https://campsite.bio/juliecmboyer https://www.tiktok.com/@juliecmboyer https://facebook.com/juliecmboyer https://facebook.com/wakeupwithgratitudephoto  https://www.instagram.com/juliecmboyer/ https://www.linkedin.com/in/juliecmboyer/    

Soud, který by možná ani nemusel být. Asi víme, jak to dopadne. A asi je to stejně úplně jedno. Hraje se o další výměnu vězňů. Americký novinář za ruské nelegály. Je to nejnovější plán Vladimira Putina? Dotazy na Ondřeje Soukupa z naší zahraniční redakce.Všechny díly podcastu Vinohradská 12 můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Mojim pánom sú poslucháči. Priestor, ktorý mi bol zverený, patrí im, nie politikom. Som preto pripravený vypnúť politikom mikrofón, ale aj ich vykázať zo štúdia v prípade, keď nebudú rešpektovať dohodnuté pravidlá či pravidlá zmysluplnej diskusie. Hovorí dlhoročný moderátor politických diskusií Braňo Závodský. O čom je dnes práca moderátora?   Prestitúti, mediálna žumpa, hyeny, paraziti či dokonca svine, na ktoré sa vraj už niekde i voda varí. To všetko sme vraj my, novinári. No, mohol by som ešte pokračovať ešte veľmi dlho a aj hodne šťavnato, ak by ma pritom nezastavila výchova mojej mamy či redakčný kódex nešírenia vulgárnosti a nenávisti na verejnosti.  Z kedysi úctyhodného a rešpektovaného povolania Novinár sa pre časť verejnosti tento typ poslania čoraz viac stáva synonymom permanentného klamstva, mentálnej prostitúcie či akejsi prorežimnej kolaborácie. Až to môže vrcholiť k až neznesiteľne hulvátskym a brutálne násilným virtuálnym vyhrážkam, virtuálnemu obťažovaniu či hrubozrnnému explicitnému zastrašovaniu. Ako sa to však celé stalo a prečo čoraz viac ľudí cíti priam až fyzickú nenávisť voči tým, ktorí im de facto iba zrkadlia svet, v ktorom my všetci žijeme? A do akej miery je to dôsledok našich chýb, a áno, aj našich všemožných zlyhaní no a do akej miery je to výsledkom permanentného štvania tých, ktorí v mene svojich úzko sebeckých záujmov cieľavedome pracujú na spochybnení tých, ktorí ich strážia a kontrolujú pri výkone verejnej moci? Napokon, veď čo je ľahšie než odvrátiť kritiku tým, že spochybním samotného kritika? O tom všetkom: O práci novinára, ale aj o tom, aké to je v zákulisí politických diskusných relácií s dlhoročným moderátorom politických diskusií Braňom Závodským. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo, tentoraz: Braňo Dobšinský.

První twitterová válka. A taky youtubová, instagramová, telegramová. Jaký je odraz ruské invaze na sociálních sítích? Jakou moc má propaganda? A existují v Rusku ještě nějaká svobodná média? Odpovídá ruský opoziční novinář a šéfredaktor webu iStories Roman Anin.Všechny díly podcastu Vinohradská 12 můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Investigativní novinářka Pavla Holcová byla spolupracovnicí novináře Jána Kuciaka, který byl v únoru 2018 zavražděn spolu se svou snoubenkou Martinou Kušnírovou. „Po jejich vraždě jsme všichni potřebovali něco udělat,“ říká novinářka Pavla Holcová. Proč se stala jednou z hlavních postav dokumentu Kuciak: Vražda novináře? A jak dnes funguje mafie?Všechny díly podcastu Host Lucie Výborné můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Chatovat s umělou inteligencí si v aplikaci ChatGPT vyzkoušelo už přes 100 milionů uživateů. „Je to první zkušenost lidstva s inteligentní bytostí, která není člověk. Může nám ledacos říct o nás samých, ale bude chvíli trvat, než si to zpracujeme,“ říká Petr Koubský, redaktor Deníku N pro vědu a technologie. Má umělá inteligence emoce? A jak se vypořádá s etikou? Poslechněte si celý rozhovor.Všechny díly podcastu Host Lucie Výborné můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

 Toto nemožno označiť za cenzúru, dramaturgia diskusie alebo editorské rozhodnutie nie je žiadna cenzúra, hovorí o rozhodnutí RTVS nepustiť do Sobotných dialógov podpredsedu SMERU Blahu, moderátor kľúčovej politickej diskusie Českej televízie Václav Moravec. Politici podľa neho stále posúvajú hranice a novinári by im to nemali dovoliť, hodnotí krok RTVS Václav Moravec. Kauzu nevpustenia Ľuboša Blahu do Sobotných dialógov, do ktorých ho RTVS vlastne ani vôbec nevolala diskutovať, vníma moderátor Václav Moravec ako príznačnú pre dnešnú dobu, dobu úpadku politickej kultúry a digitálneho barbarstva. Za násilné vyhrážky moderátorke podľa neho nesú politici zásadný podiel. “Nemôžete sa kvôli jednému rozhovoru vyhrážať, že niekomu pôjdete po krku a tým dávať najavo svojim priaznivcom, že posúvate hranice toho, čo je ešte tolerovateľné a čo už nie. Ako Moravec tvrdí, politikom ide útokmi na média o zničenie kritickej žurnalistiky a tento trend sa podľa neho dramaticky zhoršil po nástupe sociálnych sietí, ktoré politikom umožňujú beztrestne šíriť ich lži.  Novinári by preto dnes mali vystúpiť z defenzívy a nenechať si diktovať logikou sociálnych sietí ani záujmami politických strán.“V rámci toho, ako sa chceme priblížiť sociálnym sieťam, si sami pod sebou podrezávame konár,” hovorí a kolegom novinárom odkazuje, že by sme nemali podliezať profesnú latku. Ľudia podľa nechcú rozvrat politiky ani deštruktívne diskusie a preto by to nemala podporovať ani seriózna žurnalistika. “Keď v Otázkach Václava Moravce vidíme, že sú politici, ktorí nectia pravidlá férovej diskusie, tak sa snažíme robiť programy, kde tých politikov nepozývame a namiesto nich pozývame tých, ktorí politiku reflektujú a čudovali by ste sa, ale sledovanosť tých programov je v mnohých ohľadoch vyššia,” hovorí Moravec. Seriózna žurnalistika by, ako tvrdí, mala slúžiť kultivovaniu verejného priestoru. “My nerobíme politické diskusie pre plitické strany, ale pre divákov aby sa vedeli lepšie rozhodovať napríklad vo voľbách,” vysvetľuje dlhoročný a rešpektovaný moderátor politických diskusií Českej televízie Václav Moravec.   O čom teda vypovedá kauza údajnej cenzúry v RTVS a násilných vyhrážok moderátorke Sobotných dialógov? Kde sú hranice nezávislosti politických diskusií, prečo tak rastie hnev ľudí voči novinárom, kto a prečo ho živí, no a napokon, išlo skutočne o cenzúru alebo je to len zneužívanie tohto pojmu? Témy a otázky pre moderátora jednej z najrešpektovanejších politických diskusií Českej televízie “Otázok Václava Moravca”, dlhoročného moderátora ČT Václava Moravca. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.                      

Fyzika nám dobre funguje. Akurát teda sme si úplne istí, že nie je kompletná. Novinárska skratka rada hovorí, že potrebujeme fyziku novú: takú, ktorá by dokázala pospájať kvantový svet a svet gravitácie, ale aj takú, ktorá by nám povedala, čo sú tmavá hmota a energia – ak teda vôbec existujú. Takúto fyziku hľadá aj Juraj Tekel z Katedry teoretickej fyziky Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského. Popri tom popularizuje vedu nielen v projekte Vedátor. Tomáš Prokopčák sa s ním rozprával v podcaste Zoom plus. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

"Tým, že som reportérka, ktorá robí politiku, mojím problémom je, že nemôžem s nimi ísť do veľkých dišpút. Keby som sa s nimi rozprávala osobne, tak by som im to asi povedala veľmi otvorene. Ale je hrozne ťažké vrátiť sa z cesty, kde vidíš všetku tú skazu, a potom prídeš na tlačovky a počúvaš tie nezmysly. Na hraniciach som mala normálne fyzickú úzkosť. Pochopila som, že sa mi nechce vrátiť domov a počúvať tie nezmysly," hovorí redaktorka televízie Markíza Gabriela Kajtárová po návrate z Ukrajiny. "Nestretla som tam amerického vojaka. Za to som tam videla kopec zbombardovaných domov, ktoré zbombardovali Rusi. Skús povedať Ukrajincovi, že vojnu rozpútala Amerika. Neviem, či sa ti vysmeje do tváre, alebo ti do nej napľuje. To sú také nezmysly, že vôbec neviem, ako sa vrátim do parlamentu, keď tam mám toto v kľude počúvať. Psychicky sa už pripravujem, že to príde," dodáva Kajtárová. "Tí politici vedia, že klamú. Neviem, koľkí z nich si to reálne myslia. Zneužívajú strach, ktorý ľudia majú. To je tá zbabelosť. Ja si na Ukrajinu vlastne chodím oddýchnuť. Lebo tam je národ zjednotený proti jednému nepriateľovi, vzájomne si pomáhajú. Také množstvo solidarity som nikde nikdy nevidela. Sú spojení proti niečomu. A my namiesto toho, aby sme videli, kto je vinníkom vojny, sa hádame medzi sebou. A politici nie že zneužívajú ten strach, ale podnecujú ho. Ľudsky som sa dostala do bodu, že je to pre mňa problém," hovorí reportérka Markízy. Aké príbehy natočila? Čo sa po roku zmenilo na Ukrajine? Ako sa dá vojna opísať v trojminútovej reportáži? A čo hovorí na politikov, ktorí chcú prestať pomáhať Ukrajine? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s redaktorkou a novinárkou televízie Markíza Gabrielou Kajtárovou. – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

Like what you hear? Connect with me - Website: www.vaco.com/taylor LinkedIn: Taylor Desseyn Tweet me: @tdesseyn Pics of the life, wife, daughter & dog: @tdesseyn

V roce 2022 oznámily propouštění malá americká média, ale i zavedené značky jako CNN, Vice Media nebo BuzzFeed. V Česku v minulém roce ve velkém propouštěl Seznam i další mediální domy. Zároveň stále ubývá tištěných médií. Blíží se konec novin na papíře? A jak média ustojí nástup umělé inteligence nebo TikToku? Hostem Studia N je novinář, vydavatel a ředitel Deníku N Ján Simkanič.

"Po vražde Jána Kuciaka bola vlna solidarity a každý chcel ísť robiť investigatívneho novinára. Teraz to vyzerá tak, že nikto nechce byť investigatívny novinár. To číslo 10 maximálne 15 je blízke realite. Či to nie je fakt, že ľudia nechcú byť novinári vo všeobecnosti práve kvôli útokom a všetkému, čo to prináša," hovorí riaditeľ Investigatívneho centra Jána Kuciaka Lukáš Diko o útokoch na novinárov. ICJK preto spúšťa pre novinárov nový portál, ktorý rieši ich bezpečnosť. "Musíme vydržať. Aj to je odkaz Jána a Martiny, že to nesmieme vzdať. Tí, ktorí novinárčinu robia. Musíme učiť mladých novinárov," hovorí Lukáš Diko. Ako sa pozerá na statusy Igora Matoviča, ktorý sa zastrešuje Jánom Kuciakom aj pri útokoch na novinárov? Aké útoky musia znášať novinári? A aké sú dôsledky takýchto útokov? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s riaditeľom Investigatívneho centra Jána Kuciaka Lukášom Dikom. – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

„Prečo by som si mal kaziť pekný deň!“ Päť rokov po tragickej vražde Jána a Martiny medzi ľuďmi zaznievajú aj takéto reakcie! Vyšli sme do ulíc hlavného mesta, aby sme „zmapovali“, v akom stave je odkaz investigatívnej práce Jána Kuciaka. Zachytili sme pritom celý diapozón názorov.   Od „zbytočnosti“, cez ocenenie jeho odvahy, až po očakávania, že sa dotiahnu kauzy, ktoré začal.   „Ja sa bavím o deťoch, o prírode“, reaguje pán v rokoch na petržalskom korze na našu otázku o vražde Jána Kuciaka. „Toto ma duševne zaťažuje, poviem vám to na rovinu: prečo by som si mal kaziť pekný deň“. Argumentom preňho nebol ani fakt, že Jána Kuciaka zavraždili pre jeho prácu investigatívneho novinára.   „Mňa viac trápi zdravotníctvo, že to tu nefunguje“, reaguje ďalšia pani, ktorá má okolo päťdesiat rokov a venuje sa svojmu psíkovi. „V našom zdravotníctve umierajú ľudia, ktorí nemusia umierať, to ma trápi“, dopĺňa. Ak doplníme argument, že investigatíva, za ktorou stál Ján Kuciak, zachránila tomuto štátu milióny, ktoré sa mohli použiť v zdravotníctve, pani reaguje len konštatovaním, že „Kuciakovej práci nerozumie a jeho odkaz v nej nežije“.   „S týmto na mňa ani nechoďte, ďakujem“, reaguje ďalšia dôchodkyňa, ktorá nezabudne podotknúť, že je vysokoškolsky vzdelaná. „Čo tu zmenila tá vaša investigatíva, je tu horšie, ako bolo“, dodáva.   „Je to smutné, že smrť dvoch mladých ľudí ide do zabudnutia“, hovorí svoj názor tridsiatnička Zuzana. Vyjadruje však svoju obavu, či sa zmeny, ktoré naštartovali udalosti spred piatich rokov „dotiahnu do konca“. Či sa vyriešia aj kauzy, ktoré otvoril Ján Kuciak. „Som až zmetená, že sa tu politici hádajú o tom, či majú byť voľby v júni alebo septembri a nekladie sa dôraz na dôležitejšie veci“.   „Pre mňa je svedectvo Jána a Martiny silným momentom, aby som aj ja sám nachádzal odvahu“, hovorí štyridsiatnik Tomáš. Dodáva však, že „je našou hlúposťou, že v zmenách, ktoré nastúpili po Kuciakovej vražde, nevieme vytrvať a doviesť ich do dôsledkov“. Poukazuje pritom na vývoj, ktorý naznačujú najnovšie prieskumy verejnej mienky. „Stačí sa pozrieť na aktuálne preferencie. Ľudia opäť začínajú veriť tým, ktorí pravdepodobne stoja v pozadí všetkého. To je tragédia.“   Štyridsiatnik Peter hovorí, že je šťastie, že nemá rodinu a deti, vzhľadom na zložitú spoločensko ekonomickú situáciu. „Veď niektorí ľudia už nemajú ani čo do úst“, tvrdí. Ján Kuciak mu imponoval odvahou. „Nebál sa. Nebál. Neviem však, či tá jeho smrť mala zmysel“, tvrdí. „Kradne sa a je jedno, aká vláda tam je. A Slováci sa boja povedať svoj názor.“   Čo sa ľuďom spája s menom Jána Kuciaka? „Novinár, mafia, smrť“, reaguje gymnazistka Terezka. Mladá matka Erika hovorí, že sa jej v mysli okamžite „vynorí jeho tvár“. „Klobúk dole pred jeho odvahou“, dopĺňa.   Šesťdesiatnik Ľuboš zas reaguje vetou, že pri Kuciakovom mene vidí „udalosť, ktorá sa v tejto spoločnosti nemala stať, je to škvrna na našej histórii“. Hovorí pritom, že si všíma aj fakt, že „sa táto spoločnosť čistí“.   Imrich, ktorého sme zastihli v rozhovore s Ľubošom, vidí za Janovou prácou a tragédiou jeho vraždy aj pozitívne výsledky. „Mnohí doteraz nedotknuteľní už vedia, že si nemôžu dovoliť, čo bolo možné ešte pred piatimi rokmi“.   V dnešnom podcaste prinášame sondu do toho, ako vnímajú prácu Jána Kuciaka a to, čo z nej aj po tých piatich rokoch zostalo.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Síce otočený naruby, ale život. Špekulanstvo a korupcia nepredstaviteľných rozmerov, postupne trestaná aj odňatím slobody, no stále život. Až nasilu odtruhnutá kosť moci, iste nepríjemné verejné lynčovanie systému „našich ľudí“, no opäť pulzujúci život. Na druhej strane život, ktorému dáva zmysel očista a odhaľovanie až skrývanej špiny – a to až do povesti „mnícha“, ktorý len pre svoje povolanie dýcha – život, ktorý sa teší z malých radostí opravy starého domca s vidinou rodinného krbu – no v tme noci vyhasnutý guľkou nájomného vraha. Od vraždy Jána Kuciaka to bude o pár hodín päť rokov. Čo s ním odišlo a čo naopak prichádza? Téma pre jeho šéfredaktora Petra Bárdyho.   „Viem, čo som robil 22. februára, rovnako dni nasledujúce, 26. si dokonca pamätám minútu po minúte, no dvadsiateho prvého večer, keď sa to stalo, vôbec neviem.“ Peter Bárdy, Kuciakov šéfredaktor, reaguje na otázku, či si pamätá, čo robil v ten večer, ktorý sa stal pre Jána a Martinu osudným.   „Nikdy nezabudnem, keď mi 19. februára (pondelok pred stredajšou vraždou) Jano ukázal prvý draft reportáže o Talianoch na východnom Slovensku“, spomína šéfredaktor na dni a hodiny bezprostredne pred vraždou. Šlo o reportáž, v ktorej Ján Kuciak vystopoval linky vzťahov organizovaného zločinu Talianov až k úradu vlády, ktorého pánom bol vtedy Robert Fico. „Stál vedľa mňa a pozeral sa, ako budem reagovať.   Zvyčajne mi svoje texty posielal mailom, teraz však chcel vidieť moju reakciu“, rozpráva Peter Bárdy. „Začal som čítať a hovorím si: Toto snáď ani nie je pravda. Toto je výborný text“. „Usmial som sa naňho a hovorím, že toto písal Mario Puzo“. Narážka smerovala na autora presláveného Krstného otca, románu z prostredia sicílsko-americkej mafie, ktorý preslávil rovnomenný film. „Jano si spokojne sadol, mal podľa mňa pocit zadosťučinenia z dobrej roboty“, končí pondelkovú epizódu Peter Bárdy.   Večer ešte nasledovala esemesková výmena o tom, ako ďalej s príbehom Talianov na Slovensku. Ján Kuciak sa práve chystal, že ich pôjde konfrontovať so svojimi zisteniami na východné Slovensko. Práve v nej padla podľa Petra Bárdyho ponuka ochrany. „Napísal som mu, že ak má pocit ohrozenia, že ho môžeme niekde skryť“. Janova odpoveď? „Napísal mi, že sa cíti v bezpečí“, konštatuje šéfredaktor Bárdy.   „Po tom 26. februári (keď sa o vražde dozvedela verejnosť) som si dookola kládol otázku, či som urobil naozaj všetko, aby som Jana ochránil. Či sme nepodcenili tú situáciu dva dni pred vraždou spolu s ním. Či som mu nemal nanútiť tú ochranu.“ Otázky, ktoré šéfredaktor opakuje aj po piatich rokoch.   „Moje posledné spomienky na Jana sú úsmevné. Lebo bol naozaj šťastný, že chystaný text sa mi páči a na druhej strane, že sme si vymenili tú informáciu, že kamarát, ak sa bojíš, tak ťa viem schovať a on mi odpísal, že sa nebojí.“   „Je to sms výmena, ktorá sa nemaže“, hovorí Bárdy. Komunikáciu s Jánom Kuciakom zo sociálnych sietí a mailovú výmenu má podľa vlastných slov archivovanú od roku 2015. „Na tej komunikácii vidieť, ako ho tá práca stále viac a viac bavila“, hovorí. „Občas – najmä pri takýchto dátumoch – sa k nej vraciam.“   Jano sa neobetoval pre štát, chcel žiť normálny život.   Bárdy hovorí, že nemá rád, keď sa z Jána Kuciaka robí hrdina. „Veľmi sa mi nepáči, keď sa porovnáva s Jánom Palachom, či inými. Jano Kuciak nebol človek, ktorý sa obetoval pre svoj štát a svoj ľud. Jano Kuciak chcel žiť normálny život, so svojou partnerkou, ktorú miloval.“   Žurnalistika bola preňho práca, ktorá ho podľa Bárdyho nesmierne bavila a dávala mu zmysel, chápal jej verejný záujem. „Ale určite to nebol človek, ktorý by bol presvedčený, že môže padnúť v boji za lepšie Slovensko, že by chcel riskovať svoj život, alebo že by s ním hazardoval“, vysvetľuje Bárdy.   „Ján Kuciak bol špičkový novinár. Mimoriadne talentovaný expert na dátovú žurnalistiku a prácu s otvorenými zdrojmi. Dovtedy tu taký nebol a odvtedy tu je pár ľudí, ktorí sa to snažia robiť podobne“, tvrdí Bárdy. „On bol jedinečný a vďaka jeho skvelej práci sa nedotknuteľní – ľudia nad zákonom – začali reálne obávať, či voči nim nezasiahne polícia, paradoxne v tej dobe v službách systému „našich ľudí“, ktorý ich v tej dobe chránil“.   „Jano Kuciak bol zavraždený, lebo bol skvelý novinár“, konštatuje šéfredaktor Aktualít.   Podľa Bárdyho bol Kuciak vyšetrovateľ ekonomickej trestnej činnosti, ktorý svoje poznatky písal ako novinové články. „S úplnou vážnosťou poviem, že suploval prácu orgánov činných v trestnom konaní. Čo vtedy polícia nevedela, alebo robiť nechcela, tak to robil Ján Kuciak.“   V redakcii riešili aj prvotný problém so zrozumiteľnosťou jeho prvých textov. „Nie preto, že by bol zlý novinár, ale opisoval trestnú činnosť, ktorá bola zámerne robená komplikovane, aby ju nevyšetrovala polícia. V tých textoch bolo veľa faktov, rôznych prepojení, my sme mali vážny problém pochopiť to“, opistuje Bárdy.   Janovi dal vtedy radu, aby svoje vznikajúce texty dával čítať v rodine. „Pošli to bratovi či sestre, alebo to daj prečítať Martinke, nech ti dajú spätnú väzbu, či tomu rozumejú. Ako to nepochopí čitateľ, zbytočne to budeme písať“, rozpráva Bárdy. „Jano tak zapojil do svojej roboty polovicu rodiny“, dodáva.   „Pred piatimi rokmi zavraždili človeka, ktorý pracoval na tom, aby sme žili v spravodlivom a právnom štáte; ktorý nerezignoval na to, že chce, aby krajinu v ktorej žije riadili zodpovední politici, ktorí chránia dobrých ľudí a bojujú proti organizovanému zločinu a proti ľuďom, ktorí porušujú zákon.“   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Tento týždeň uplynie päť rokov od vraždy investigatívneho novinára portálu Aktuality.sk Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Aj po rokoch sme svedkami útokov na novinárov, ktoré neubúdajú a skôr vidíme nárasty útokov. Podľa najnovšieho výskumu Investigatívneho centra Jána Kuciaka až dve tretiny slovenských novinárov zažilo za posledných dvanásť mesiacov vyhrážky alebo útoky. Momentálna situácia nenasvedčuje tomu, že budeme svedkami výraznej zmeny. „Čaká nás veľmi ostrá predvolebná kampaň. Som presvedčený, že sa budú zneužívať útoky aj voči novinárom,“ hovorí v podcaste šéf investigatívneho centra Jána Kuciaka Lukáš Diko.    Čo sa zmenilo a nezmenilo pre novinárov po piatich rokoch od vraždy Jána Kuciaka? Prečo je Slovensko v rebríčku slobody tlače na 27. mieste? A ako môže vyzerať mediálne prostredie po najbližších parlamentných voľbách? V druhej téme podcastu odpovie Pavol Szalai z Reportérov bez hraníc.

„Proces písania knihy bol opäť plný prekvapení, čo všetko ten chlap dokázal zistiť, na čo policajti a prokurátori prichádzajú až teraz“ – Annamária Dömeová o Jánovi Kuciakovi. „Tešila som sa, že sa o Jánovi Kuciakovi bavíme ako o skvelom novinárovi, nie ako o zavraždenom chlapcovi vo Veľkej Mači“ – Laura Kellöová. Na 350 stranách „aktualizujú“ kauzy svojho kolegu Jána Kuciaka, ktorý bol zavraždený pred piatimi rokmi.   Z knihy Kuciak. Reportáže 2015 – 2023 sa dozvieme, ako sa tieto kauzy a ich aktéri po tých piatich rokoch vyvinuli.   „Prečo sme napísali túto knihu?“ – zamýšľa sa Annmária. „Ján Kuciak je vykreslený na jednej strane ako obeť ohavného zločinu, ale my chceme touto knihou upozorniť na to, že bol skvelý novinár. Urobil zásadné zistenia, z ktorých orgány činné v trestnom konaní žijú dodnes. Vznikol dokonca samostatný tím novinár, ktorý mal pracovať len na jeho zisteniach. Niektoré veci sú v štádiu, že sa už dostávajú na súd, píšu sa obžaloby a naozaj to začína mať spád.“   „Janko vedel naozaj veľmi dobre pracovať s otvorenými zdrojmi, dokázal si posťahovať množstvo dokumentov. Dostal sa do rôznych zbierok listín, vedel nájsť rozsudky. Proste toto bol jeho spôsob práce, s ktorým nemal problém a veľmi ťažko mu potom bolo vykĺznuť v odpovediach, pretože on mal na všetko papier.“   Annamária uzatvára, že „to je bol jeden z dôvodov, prečo tak často hnevali jeho otázky Mariána Kočnera. Pretože s registrom záložných práv sa nemôžete hádať“.   „Do knihy sme vybrali aj niektoré jeho poznámky a schémy, aby ľudia videli, aké šialené excelovské tabuľky používal“, opisuje Laura Kelloová. „Ako si všetko systematicky zoraďoval, ako sledoval firmu po firme a položku po položke, zmluvu po zmluve. Aby ľudia mali predstavu, ako Janko pracoval a ako to vyzerá“, pokračuje Laura. Zdanlivo nesúrodé kopy dát podľa nej investigatívcovi Kuciakovi dávali zmysel. „Jano sa v nich vyznal a vedel z nich vyskladať dobré texty aj s presahom do súčasnosti“, tvrdí Laura.   V podcaste sa dozviete, aký bol Ján Kuciak nielen novinár, ale aj kolega, priateľ, kamarát. Rovnako v ňom zaznejú niektoré úryvky z novej knihy, ktorá sa dá dnes ešte len predobjednať.   Až smutno zaznievajú slová Jánovho otca Jozefa Kuciaka z prológu tejto knihy: „Prvé dva roky sme cítili mohutnú podporu spoločnosti. (…) Rokmi sa však postupne strácala a dnes už zostala naozaj iba hŕstka ľudí, ktorí nezabudli a sú s nami. Pojednávacie miestnosti sú prázdne, nezmyselné konšpirácie na vzostupe.“   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Ničivé zemetrasenie v Turecku a Sýrii si vyžiadalo už viac ako 11 tisíc obetí. Od pondelka sa snažia záchranárske tímy pomôcť, čo najviac ľuďom, ktorí ostali uväznení pod sutinami budov. Počet obetí tak bude pravdepodobne stále rásť. V Turecku sa osobne nachádza aj zahraničná redaktorka RTVS Soňa Weissová, ktorá v podcaste opisuje aktuálnu situáciu. „Prechádzali sme dedinou, ktorá bola absolútne zrovnaná zo zemou."  V druhej téme podcastu sa pozrieme na spomalenie rastu slovenskej ekonomiky. Za posledných 10 rokov sa naša ekonomika nerozvíja a odborníci upozorňujú na hroziacu dlhodobú stagnáciu. Zaostávame dokonca za Bulharskom, Rumunskom či Poľskom. O pomalom hospodárskom raste sa rozprávame s ekonomickým redaktorom Aktualít Martinom Odkladalom.

Pracoval na investigaci otrav Sergeje Skripala, Alexeje Navalného i na kauze ruského sestřelení malajsijského letu MH17. Teď ho kontaktoval jeho zdroj, že je v hledáčku ruských tajných služeb. Je novinář Christo Grozev v nebezpečí? Filip Titlbach mluví s reportérkou zahraniční redakce Deníku N Anitou Mejzrovou.

Mikuláš Černák sa môže dostať na slobodu. Aj keď dostal doživotie, po 25 rokoch môže súd požiadať o prepustenie. Černák sa priznal k 30 vraždám a v posledných rokoch spolupracuje s políciou. Dá sa napraviť mafiánsky boss a vrah? Zuzana Kovačič Hanzelová sa rozprávala s Jánom Petrovičom, reportérom Aktualít a autorom knihy Slovenská mafia. Zdroje zvukov: TV Markíza, Česká televize Odporúčanie Česko rieši tragickú smrť ťažko mentálne postihnutej klientky zariadenia, v ktorej ju ošetrovateľ zadusil. Ľudia s mentálnym hendikepom, ktorí majú problémové, niekedy agresívne správanie, dostávajú neadekvátnu starostlivosť a český systém na nich nie je pripravený. Novinár Respektu Petr Třešňák sa o tom rozprával v podcaste 5:59 s Lenkou Kabrhelovou a ich spoločný podcast je môj zaujímavý tip na záver. _ Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Ukrajinský spravodaj a Dobré ráno.

V 82 letech zemřel novinář a bývalý ředitel Rádia Svobodná Evropa Pavel Pecháček. Jeho osobnost připomene repríza dokumentu z cyklu Jak dnes žijí.

Autobiografie, která prozradí vše? Anebo nejdivnější kniha královské rodiny? Ivan Kytka, novinář žijící ve Spojeném království, rozebírá memoáry prince Harryho Náhradník, které v Británii trhají rekordy. Proč z ní sám autor vychází jako ukřivděný a ublížený? Může kniha pomoct ke zlepšení vztahů v britské královské rodině? S moderátorkou Zitou Senkovou hodnotí novinář také dosavadní působení krále Karla III., britskou pomoc Ukrajině anebo dořešení brexitu.

Deník N se připojil k týdeníku Respekt a od Nového roku přestal přechylovat cizí ženská příjmení. Je společenská poptávka po tomto kroku tak silná, že by se měl v médiích stát masovým jevem? „Přechylovat je praktičtější a nejsem si jist mírou společenské poptávky,“ říká publicista, spisovatel a překladatel z angličtiny Jaroslav Veis. „Jasné ne přechylování. A společenskou poptávku opravdu cítím,“ reaguje zástupce šéfredaktora Deníku N Lukáš Werner.

Autobiografie britského prince Harryho s názvem Spare (Náhradník) láká čtenáře nejen v Británii. Co na princův bestseller říká kritika? Jde o poctivou životopisnou práci, nebo si princ Harry spíše touto cestou vyřizuje účty se svými blízkými? Tomáš Pancíř se ptal Olgy Krupauerové, novinářky žijící ve Velké Británii.

Novinář České televize Marek Wollner dál zůstává mimo obrazovku. Podle vedení ČT ale interní vyšetřování neodhalilo, že by šéfredaktor aktuální publicistiky spáchal jakýkoliv trestný čin. Wollner od loňského listopadu čelí podezření ze šikany a sexuálního obtěžování svých podřízených. Co všechno o případu víme?Host: Vojtěch Gavriněv - reportér Seznam ZprávČlánek a další informace najdete na webu Seznam ZprávySledujte nás na sociálních sítích Twitter a Instagram. Náměty a připomínky nám můžete psát na e-mail zaminutusest@sz.cz

Going over resumes! Like what you hear? Connect with me - Website: www.vaco.com/taylorLinkedIn: Taylor Desseyn Tweet me: @tdesseyn Pics of the life, wife, daughter & dog: @tdesseyn

Marek Fryš je dlouholetý záchranář a od 1. prosince také mluvčí Horské služby ČR. „Prosím všechny posluchače, kteří mají chytrý mobilní telefon, aby si nainstalovali aplikaci Záchranka. Je to věc, která může pomoct, zachránit život, podá vám spoustu důležitých informací. Máme tam svoji kolonku Horská služba,“ apeluje záchranář Marek Fryš. Jak prožíval nedávnou tragédii v Krkonoších?

Marek Fryš je dlouholetý záchranář a od 1. prosince také mluvčí Horské služby ČR. „Prosím všechny posluchače, kteří mají chytrý mobilní telefon, aby si nainstalovali aplikaci Záchranka. Je to věc, která může pomoct, zachránit život, podá vám spoustu důležitých informací. Máme tam svoji kolonku Horská služba,“ apeluje záchranář Marek Fryš. Jak prožíval nedávnou tragédii v Krkonoších?Všechny díly podcastu Host Lucie Výborné můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Študenti žurnalistiky sú zdesení z útokov politikov na novinárov a mnohí chcú radšej písať o športe ako o politike. V dnešnom podcaste o tom hovoria vedúci katedry žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského a jeho kolegyňa Lucia Virostková. Novinár musí vedieť viac ako ostatní a preto musí veľa čítať. Ako sa dá rozlíšiť seriózna informácia? Slovensko potrebuje fungujúcu novinársku organizáciu, lebo politici si na novinárov dovoľujú priveľa. Politik predsa nemôže novinárovi určovať hranice, pokiaľ ho môže kritizovať. Novinárskych škôl je priveľa – a ak by ich bolo menej, mohli by sme si budúcich novinárov viac vyberať, hovorí novinárka a vysokoškolská učiteľka žurnalistiky Lucia Virostková. Ako rozlíšime spoľahlivý zdroj informácií od toho, ktorý s novinárčinou nemá nič spoločné? Majú novinári patent na pravdu a vedia ju vždy rozlíšiť? A ako má vyzerať žurnalistika v 21. storočí? Aby z detí nevyrástli konšpirátori, neschopní zorientovať sa vo svete, treba začať vzdelávať budúcich učiteľov. Filozofická fakulta UK to už robí a núti budúcich učiteľov vzdelávať sa v mediálnej výchove. Aj niektorí učitelia sú totiž konšpirátori a obhajujú extrémistov. Výchova ku kritickému mysleniu nemá byť na jendom predmete, ale na všetkých, a to už od materskej školy. A má byť učiteľ v 21. storočí autoritou? Nahrával Peter Hanák.  

Študenti žurnalistiky sú zdesení z útokov politikov na novinárov a mnohí chcú radšej písať o športe ako o politike. V dnešnom podcaste o tom hovoria vedúci katedry žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského a jeho kolegyňa Lucia Virostková. Novinár musí vedieť viac ako ostatní a preto musí veľa čítať. Ako sa dá rozlíšiť seriózna informácia? Slovensko potrebuje fungujúcu novinársku organizáciu, lebo politici si na novinárov dovoľujú priveľa. Politik predsa nemôže novinárovi určovať hranice, pokiaľ ho môže kritizovať. Novinárskych škôl je priveľa – a ak by ich bolo menej, mohli by sme si budúcich novinárov viac vyberať, hovorí novinárka a vysokoškolská učiteľka žurnalistiky Lucia Virostková. Ako rozlíšime spoľahlivý zdroj informácií od toho, ktorý s novinárčinou nemá nič spoločné? Majú novinári patent na pravdu a vedia ju vždy rozlíšiť? A ako má vyzerať žurnalistika v 21. storočí? Aby z detí nevyrástli konšpirátori, neschopní zorientovať sa vo svete, treba začať vzdelávať budúcich učiteľov. Filozofická fakulta UK to už robí a núti budúcich učiteľov vzdelávať sa v mediálnej výchove. Aj niektorí učitelia sú totiž konšpirátori a obhajujú extrémistov. Výchova ku kritickému mysleniu nemá byť na jendom predmete, ale na všetkých, a to už od materskej školy. A má byť učiteľ v 21. storočí autoritou? Nahrával Peter Hanák.

Organizace spojených národů a některé humanitární společnosti pozastavují své programy v Afghánistánu. Důvodem je nejnovější série zákazů, kterými vládní islamistické hnutí Tálibán dále omezilo práva žen. Ty nyní nesmějí pracovat ani pro humanitární organizace a nesmějí ani studovat. „Možná je to tím, že kvůli válce na Ukrajině nebo dění v Íránu není pozornost upřena na Afghánistán a oni toho zneužívají,“ soudí novinářka Fatima Rahimi.

Psi nejsou jen odvěkými souputníky člověka. Dokážou také zachraňovat lidské životy. Například varují před blížícím se tornádem nebo brzkým atakem nemoci. Dokážou najít zbloudilého turistu, ale také vypátrat zraněné.

Novináři z 13 zemí Evropy si posvítili na to, jak se v jejich vlastích šíří dezinformace. Jednotlivé proruské weby spolu podle jejich zjištění čile komunikují a spolupracují a v jejich aktivitách jim nezabraňují ani snahy jednotlivých vlád dezinformační stránky blokovat. Nahlédněte s námi dnes do zákulisí prokremelského, konspiračního a ultrapravicového dezinformačnho ekosystému ve střední a východní Evropě. Kdo ovládá evropskou dezinformační a konspirační scénu? Jaké používají metody? A proč je složité s tím cokoliv dělat? Rozhovor s datovým a mediálním analytikem Josefem Šlerkou a reportérkou ICJK Karin Kőváry Sólymos. - Podcasty vznikají za podpory Nadačního fondu nezávislé žurnalistiky.

Zatímco řada zahraničních novinářů Rusko kvůli své bezpečnosti opustila, novinář Jiří Just stále zůstává. O své 15leté zkušenosti s Ruskem nyní vydal i knihu. Co ho v Rusku stále drží? Jak se tam žije? Jak se proměnila ruská společnost a jak vidí sama sebe i okolí v souvislostech s válkou na Ukrajině? A dá se nějak vystihnout podstata ruské duše?

Jaké jsou výhledy na ukončení ukrajinsko-ruského konfliktu? Jan Moláček, redaktor Deníku N a bývalý stálý zpravodaj České televize v Berlíně, Vídni a Moskvě věří, že dokud bude u moci Vladimir Putin, tak cesta ven není.

Země Evropské unie se v pondělí po mnoha týdnech vyjednávání shodly na parametrech nouzového omezení cen plynu v případě jejich výrazného růstu. „Už nebudeme svědky toho, co v srpnu a v září, kdy se ceny plynu na virtuálním trhu TTF pohybovaly nad 180 eury za MWh a způsobilo to obrovský chaos na trzích. Všichni obchodníci začali zběsile nakupovat plyn, protože nevěděli, co bude,“ říká šéfredaktorka serveru Euractiv Aneta Zachová.

Taky si někdy stěžujete, jak je rok 2022 špatný a neradostný? Je to možné. Pro většinu z nás určitě nebude tím, na který budeme nostalgicky vzpomínat. Ale pro kolegu novináře Luboše Kreče zůstane rokem, ve kterém se mu zhmotnila noční můra každého rodiče.Manželka a jejich tři děti měly dopravní nehodu, z které desetiletá, dnes už jedenáctiletá dcera Thea vyšla s těžkými zraněními. Z nemocnice je už doma, ale zatím od pasu dolů ochrnutá. Aby rekonvalescence a návrat do života Thee lépe utíkaly, založili si společný instagramový účet Táta a Thea.Vzbudil poměrně velkou pozornost. Navzdory okolnostem je to účet optimistický a radostný, v rámci možností. V poslední době slyšíme o sociálních sítích nejčastěji to, jak jsou toxické a mění naše životy k horšímu. V tomto případě byla šance dát příklad, že to může být taky naopak.O tom jsme si s Lubošem povídali. A taky o jeho práci ve zpravodajském servereu CzechCrunch, který soustavně mapuje a zaznamenává českou startupovou scénu. Kdo jsou na ní nejzajímavější lidé, jaké jsou nejsilnější příběhy a co bude “velkou věcí” českých startupů v téhle dekádě?Přeji příjemný poslech.

Lev Davidovič Trockij byl spolu s Vladimírem Iljičem Leninem hlavním aktérem dění v Rusku v rámci tzv. Velké říjnové socialistické revoluce. Byl to jeden z nejschopnějších a nejtalentovanějších bolševiků, skvělý řečník a měl i charisma. Ani jeho by tehdy nenapadlo, že se kdy dostane do nemilosti, bude uprchlíkem a na příkaz NKVD v roce 1940 zavražděn. A hlavně, že se jeho jméno stane synonymem pro hledání vnitřního nepřítele i v dalších zemích.Všechny díly podcastu Jak to bylo doopravdy můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Rýchly prehľad diania, aby ste vedeli, o čom všetci rozprávajú. Pripravil Pavel Bielik, prečítal Ladislav Urbán.

Dlouho jsem si s nikým nepopovídal o médiích. Takovým tím zevrubným způsobem, kdy se bavíme o minulosti i přítomnosti, probíráme lidi, kteří v médiích pracovali nebo pracují, a přemýšlíme, jestli média čeká nějaká budoucnost. Případně jaká by mohla být.I proto jsem si jako hosta do podcastu pozval Jana Müllera. Je o něco mladší, ale ne o moc. Poznali jsme se v devadesátých letech, kdy o médiích připravoval rubriku v Lidových novinách. Já v Reflexu. Od té doby jsme se několikrát potkali, byť česká média jsou tak malá, že jsme se vlastně potkávali permanentně.Navíc, jakkoli to zní asi divně, média se zmenšují. Nejen v Česku, ale v celém západním světě, byť v malé zemi je to asi ještě zřetelnější. Zmenšují se metaforicky, ale vlastně i doslova. Představují dnes mnohem menší byznys, méně vlivný obor a celkově mnohem méně příležitostí pro lidi, kteří v nich chtějí strávit pracovní život. Rozhodně v porovnání se zmíněnými devadesátými lety, kdy byla západní média asi na historickém vrcholu.I proto jsme o devadesátých letech hodně mluvili. O lidech, kteří je v našem oboru ovlivňovali a definovali, a co to znamenalo osobně pro nás. Jan Müller prošel na rozdíl ode mě mnohem různorodějšími mediálními tituly: od večerníku Večerka ve zmíněných devadesátých letech, přes mediální časopis Strategie, Lidové noviny, webový magazín Flowee, který byl známější na billboardech než na webu, až po česko-německý velkoformátový časopis, který připravuje dnes.Mluvili jsme o tom, jaké to je, když noviny vlastní miliardáři, a probrali jsme jich opravdu hodně: od Jeffa Bezose, přes Daniela Křetínského, Iva Lukačoviče, Zdeňka Bakalu, až po Andreje Babiše. A dozvěděl jsem se i to, že právě kolem Babiše se Jan Müller několik let - svými slovy - “motal”, a byl jedním z lidí, s kterými se Babiš radil, než koupil vydavatelství MaFra.Jak na to vzpomíná a hlavně, co by mu Jan Müller řekl dnes? Bylo vydavatelství Mafra dobrá koupě, která se miliardáři vyplatila, anebo by se Babiš stal vlivným politikem a kandidátem na prezidenta i bez vlastnictví médií? Poslouchejte. Přeji příjemný, tentokrát veskrze mediální zážitek.

"Víťazom volieb v USA je téma. Ani republikáni, ani demokrati, ale téma, ktorá sa volá interrupcie. To je tá hlavná téma, ktorá dostala do volebných miestností demokratov a časť republikánov. Nie je to ani Donald Trump, ani Biden ani Santis, nikto nedostal voličov do miestností tak, ako táto téma. Lebo voliči - muži aj ženy - chceli toto právo ochrániť a chceli povedať, že tak to teda nie, my si budeme kontrolovať, koľko detí a kedy máme," hovorí novinárka českého Deníka N Jana Ciglerová o amerických voľbách. "Dobrá správa je, že veľká väčšina extrémistických kandidátov, za ktorými väčšinou stál Donald Trump, pohorela a neuspela. A to je dobrá správa z tohtoročných volieb," dodáva Ciglerová. Aká atmosféra je v USA? Môže ešte Trump vyhrať prezidentské voľby? A nie je Joe Biden už príliš starý na to, aby znova kandidoval? Ako veľmi rozdelená je spoločnosť? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s reportérkou českého Deníka N Janou Ciglerovou. – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

"Pri poslednej návšteve som videl napríklad otvorený masový hrob, cítil som zvyšky ľudských pozostatkov, bol som v mučiarňach, kde si ľudia značili čiarky, ako dlho tam sú zatvorení. Mal by to vidieť každý, kto spochybňuje ruskú agresiu na Ukrajine," opisuje novinár týždenníka Respekt Ondřej Kundra, ktorý sa práve vrátil zo šiestej cesty na Ukrajine, tentokrát bol v oslobodenej chersonskej oblasti. "Ukrajinci majú výhodu v tom, že na začiatku 90. rokov počas rozpadu Sovietskeho zväzu krajinu často postihovali blackouty. Energetická sieť sa rozdeľovala. Všade bol chaos, problémy a pomerne veľká zima. Ukrajinci si niečím podobným prešli napriek tomu, že vtedy tam nedopadali strely. Majú historickú skúsenosť. Tiež bude veľmi závisieť od toho, aké masívne blackouty budú. Rusi sa zatiaľ trafili do 40 percent ukrajinskej infraštruktúry, Ukrajincom sa pomerne darí zostreľovať ruské rakety a ľudia nám často hovorili, že sa snažia na situáciu pripraviť," opisuje Kundra výpadky elektriny. Ako je na tom oslobodená oblasť? Čo za sebou nechali Rusi? Aká zima čaká Ukrajinu? A ako vážny problém je korupcia? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s novinárom týždenníka Respekt Ondřejom Kundrom. – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

"Nenazval by som Elona Muska bláznom. Môžeš byť vizionár v nejakých veciach a vôbec nerozumieť iným. Ale ak nemáš okolo seba zdravú komunitu, ktorá ti hovorí, že radšej sa drž toho, čomu sa rozumieš... Ja tiež nechodím komentovať politiku na Ukrajine, preto sa rozprávame o sociálnych sieťach. Nemusí sa to nevyhnutne vylučovať," hovorí moderátor podcastu Klik a technologický novinár denníka SME Dávid Tvrdoň. "Myslím si, že Trump čaká na nejaký moment, aby mohol Twitter použiť. A navyše, posledný rok si budoval alternatívnu pravicovú sociálnu sieť, do ktorej investoval aj svoj kapitál. Už stihol aj Elon Musk niekoľkokrát tweetovať, kde vyslovene vyzerá, že očakáva, že Trump sa vráti," odpovedá Tvrdoň na otázku, prečo ešte Trump netweetoval, hoci mu Elon Musk vrátil prístup na Twitter. Čo sa to deje v Twitteri? Je toto začiatok konca tejto sociálnej siete? A ako dopadli sľuby Muska, že bude lepšie moderovať obsah a zastaví boty? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s novinárom a moderátorom podcastu Klik Dávidom Tvrdoňom. – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

„Letos jsme absolvovali prakticky už tři kauzy, resp. jednu velkou, která má pokračování – mám na mysli případ Dozimetr. Politická reprezentace, která v předchozím volebním období tak moc volala po presumpci viny – ,padni komu padni‘, nezametejme pod koberec a stavme se k tomu čelem –, najednou jako kdyby tyto své politické fráze zapomněla a řešila, jak ten dopad co nejvíc minimalizovat,“ říká moderátorka České televize Nora Fridrichová.