Podcasts about vladimira putina

„Proti naší vlasti byla znovu rozpoutána opravdová válka, ale postavili jsme se na odpor mezinárodnímu terorismu, ubráníme i obyvatele Donbasu a zajistíme naši bezpečnost.“ I takováto slova zazněla v projevu ruského prezidenta Vladimira Putina na tradiční přehlídce u příležitosti Dne vítězství na Rudém náměstí.

Grigorij Mesežnikov sa narodil v Rusku, sleduje pozorne, čo sa tam deje a je jeden z mála expertov, ktorí tvrdili, že Vladimir Putin je schopný rozpútať vojnu a že tak aj urobí. Je ale niečo, čo ho za viac ako rok vojny prekvapilo? Politológ v podcaste menuje dve veci, a to odvahu Ukrajincov a postoj ruského obyvateľstva. Vysvetľuje, že koncom 90. rokov bol režim na križovatke, no ubral sa zlým smerom. Dal prednosť najrepresívnejšej sile v spoločnosti. „Tá napokon Rusko zaviedla do obrovskej čiernej diery,“ hovorí. Grigorij Mesežnikov tiež v podcaste vysvetľuje, prečo neverí tomu, čo tvrdí Kremeľ – a teda, že Ukrajina sa pomocou dronov pokúšala spáchať atentár na ruského prezidenta Vladimira Putina. Naopak, myslí si, že je za tým samotný ruský režim. „Spochybňuje to viac vecí. Smer letu, časový rozdiel medzitým, kedy sa to udialo a kedy videá zverejnili. Moja hypotéza je, že v tom čase vypracovali plán, ktorého zmyslom bolo zvýšiť mobilizáciu ruskej spoločnosti na podporu režimu," tvrdí. Rusko potrebuje mobilizovať ľudí pre blížiacu sa ukrajinskú protiofenzívu a práve toto môže podľa politológa pomôcť. Môže ísť podľa neho o symbolický význam, že Ukrajina Rusko už poráža priamo v centre štátu, v srdci ruského režimu. „Má to psychologický rozmer. Časť mladých sa môže chytiť na to, že Ukrajinci stratili zmysel pre realitu a zaútočili na Kremeľ. A že základy ruského štátu sú ohrozené a chcú im zabiť prezidenta," približuje s tým, že to môže zasiahnuť menej informovaných Rusov s imperialistickými predstavami. Politológ tiež v podcaste opisuje, v čom sa ruský prezident zmenil a v čom ostal rovnaký – napríklad je podľa neho rovnako autoritársky, či rovnako neempatický, no zároveň viac podozrievavejší a diktátorskejší. No a je aj nebezpečnejší? „Putin ešte nevyčerpal zoznam darebáctiev, ktoré by mohol spáchať. Dúfam, že k tomu nedôjde,“ hovorí Mesežnikov a aj ich v podcaste približuje. Slovensko patrí popri Bulharsku dlhodobo k najviac proruským krajinám v EÚ. Mesežnikov v podcaste približuje, čo všetko to spôsobilo. Zároveň približuje aj najväčšiu obavu proruských politikov na Slovensku – a to víťazstvo alebo aspoň čiastočné vojenské úspechy Ukrajiny do našich parlamentých volieb. „Bude to pre nich znamenať krach. Toho sa boja najviac." Zmení sa zahraničné smerovanie Slovenska po voľbách? Podľa známeho politológa sa za päť mesiacov môže udiať hocičo, no ostáva optimista. Podcast nahrala Denisa Hopková.

Případů ukrajinských dětí deportovaných na území Ruské federace je podle ukrajinských zdrojů skoro 20 tisíc. Mezinárodní trestní soud vydal této věci zatykač na ruského prezidenta Vladimira Putina a zmocněnkyni pro práva dětí Marii Lvovovou-Bělovovou. „Nemyslím si, že Rusko uzná autoritu soudu, ale důležité je, že taková autorita existuje,“ zdůrazňuje eurokomisařka Věra Jourová (ANO) s tím, že ruské zločiny vyšetřuje celá řada institucí, a to od samotného začátku invaze.

Ruský prezident je válečný zločinec, říká uprchlý kapitán ruské Federální ochranné služby - Gleb Karakulov. Muž, který pracoval přímo pro Vladimira Putina. Rozhovor s Karakulovem vedlo investigativní centrum Dosje. Vinohradská 12 získala oprávnění ho přeložit a vydat celý v češtině.Všechny díly podcastu Vinohradská 12 můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Soud, který by možná ani nemusel být. Asi víme, jak to dopadne. A asi je to stejně úplně jedno. Hraje se o další výměnu vězňů. Americký novinář za ruské nelegály. Je to nejnovější plán Vladimira Putina? Dotazy na Ondřeje Soukupa z naší zahraniční redakce.Všechny díly podcastu Vinohradská 12 můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Americko-britský podnikateľ a kritik Kremľa Bill Browder opisuje, ako sa stal úhlavným nepriateľom Vladimira Putina, lebo odhalil pranie špinavých peňazí v hodnote stoviek miliárd dolárov. Jeho aktivita po vražde mladého ruského právnika Sergeja Magnitského vyústila do prijatia takzvaného Magnitského zákona v 34 krajinách sveta zameraného na sankcionovanie porušovateľov ľudských práv a kleptokratov vo svete.

V končícím týdnu se definovala podoba nadcházející konfrontace mezi silami prosazujícími svobodu a silami, které svobodu neuznávají. Ano, tak prosté to je. Shodou okolností se v jednom dni sešly projevy ruské hlavy státu Vladimira Putina a amerického prezidenta Joea Bidena.

Očakávaný prejav Vladimira Putina prišiel len tri dni pred prvým výročím vojny na Ukrajine. Pred poslancami oboch komôr parlamentu a vojenskými predstaviteľmi zopakoval klamstvá o tom, že vojnu na Ukrajine vyvolal Západ a Moskva sa len snaží brániť. Novou informáciou však je, že Rusko pozastavilo svoju účasť na zmluve so Spojenými štátmi americkými o obmedzovaní jadrových zbraní. Deň predtým sa Biden nečakane objavil v Kyjeve, kde ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému zopakoval, že Západ v bojoch proti Rusku stojí plne za Ukrajinou. Okrem toho prisľúbil aj vojenský balík pomoci v hodnote päťsto miliónov dolárov. Vypočujte si Ukrajinský spravodaj, súhrn toho najpodstatnejšieho, čo sa za uplynulý týždeň udialo vo vojne na Ukrajine. Správy pripravila Barbora Paľovčíková, načítala ich Ľubica Melcerová. _ Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Ukrajinský spravodaj a Dobré ráno.

Je to určitě jeden z velkých roků Polska na mezinárodní scéně. S únorovou agresí Ruska proti Ukrajině totiž došlo na polská slova. Byla to Varšava, která už mnoho let varovala před pokračující závislostí Evropy, a to především Německa, na zemním plynu od agresivního ruského režimu Vladimira Putina.

Galvaspilsētā vairāku desmitu miljonu vērtais Sarkandaugavas pārvads pār dzelzceļa līniju Rīga-Skulte ir pabeigts, bet satiksme pār to joprojām nav atklāta. Plašu rezonansi raisījs Krievijas prezidenta Vladimira Putina rīkojums no šodienas pusdienlaika līdz rītdienas pusnaktij visā Ukrainas frontē izsludināt uguns pārtraukšanu. Uzklausām ekspertu komentārus. Latviešu valodas kursu pieejamība un interese par iespējam apgūt latviešu valodu. Šovakar VEF Kultūras pilī  apvienība "Comedy Latvia" pasniegs Latvijas komēdijas balvu "Grābeklis".

„S největší pravděpodobností platí to, co víme o Rusku obecně: zdaleka to není tak úžasné, jak Rusko tvrdí, ale zdaleka to není ani takový průšvih, jak bychom si přáli,“ nastiňuje stav režimu Vladimira Putina politický geograf Michael Romancov. Válka má přesto řadu negativních dopadů na ruské elity i společnost. „Je vidět, že se válka nedaří, Rusové mají obrovské ztráty na životech, na technice, což je něco, co se dostane i dovnitř společnosti a nějak tam rezonuje.“Všechny díly podcastu Osobnost Plus můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Hraním bavila už v dětství ? vlastní maminku vícekrát rozesmála k slzám. A z původně plánované učitelské kariéry byla posléze kariéra herecká. A teď dokonce i hry sama píše.  Proč je tak zdrženlivá k současným prezidentským kandidátům a vůbec k politice, i když všechno bedlivě sleduje? Dokáže jako mistryně mimiky něco vyčíst ze hry svalů na tvářích Volodymyra Zelenského a Vladimira Putina? A nechybí podle ní dnes v českém filmu hravost, fantazie a větší odvaha? Moderuje Lucie Vopálenská.Všechny díly podcastu Osobnost Plus můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Jak citelně by se do kampaně před prezidentskou volbou mohly promítnout kauzy spojené s některými kandidáty? Jak si vyložit přiznání Vladimira Putina, že situace na Rusy okupovaném území Ukrajiny je krajně obtížná? A co může pro oběti nacistické vražedné mašinerie znamenat dnes vynesený trest nad někdejší sekretářkou velitelství jednoho z koncentračních táborů? Poslechněte si odpolední publicistiku s Věrou Štechrovou.Všechny díly podcastu Hlavní zprávy - rozhovory a komentáře můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Návštěva ruského prezidenta Vladimira Putina v Minsku rovnou připomněla, že ani s jediným světovým politikem se Putin nesetkává tak často jako právě s běloruským diktátorem Alexandrem Lukašenkem – zejména po dobu trvání války na Ukrajině. Pozoruhodné na ní bylo, že ruský prezident v tomto případě cestoval do Běloruska, jinak jeho protějšek od roku 2019 vždy cestoval za ním – jen letos už sedmkrát.Všechny díly podcastu Názory a argumenty můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Jak citelně by se do kampaně před prezidentskou volbou mohly promítnout kauzy spojené s některými kandidáty? Jak si vyložit přiznání Vladimira Putina, že situace na Rusy okupovaném území Ukrajiny je krajně obtížná? A co může pro oběti nacistické vražedné mašinerie znamenat dnes vynesený trest nad někdejší sekretářkou velitelství jednoho z koncentračních táborů? Poslechněte si odpolední publicistiku s Věrou Štechrovou.

Návštěva ruského prezidenta Vladimira Putina v Minsku rovnou připomněla, že ani s jediným světovým politikem se Putin nesetkává tak často jako právě s běloruským diktátorem Alexandrem Lukašenkem – zejména po dobu trvání války na Ukrajině. Pozoruhodné na ní bylo, že ruský prezident v tomto případě cestoval do Běloruska, jinak jeho protějšek od roku 2019 vždy cestoval za ním – jen letos už sedmkrát.

Pro politiky jako Marine Le Penová a Viktor Orbán jsou problémy Evropského parlamentu důkazem dvojího metru Evropské unie. Už léta se střetávají s vedoucími unijními představiteli, kteří je obviňují z nedodržování zásad právního státu, utlačování menšin a udržování mocenských vazeb se zahraničními režimy, jako je například režim Vladimira Putina v Rusku. Postojem evropské krajní pravice ke katarskému korupčnímu skandálu se zabývá zpravodajský server Politico. Všechny díly podcastu Svět ve 20 minutách můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Pro politiky jako Marine Le Penová a Viktor Orbán jsou problémy Evropského parlamentu důkazem dvojího metru Evropské unie. Už léta se střetávají s vedoucími unijními představiteli, kteří je obviňují z nedodržování zásad právního státu, utlačování menšin a udržování mocenských vazeb se zahraničními režimy, jako je například režim Vladimira Putina v Rusku. Postojem evropské krajní pravice ke katarskému korupčnímu skandálu se zabývá zpravodajský server Politico.

Výroční tisková konference prezidenta Vladimira Putina byla vždy velká show. Obvykle bylo akreditováno na 300 novinářů a měla léta se opakující scénář. Nejdříve kremelský vládce sypal z rukávu statistiky o neustávajícím hospodářském růstu, rekordních úrodách a zlepšující se kvalitě života obyčejných Rusů. Následně přišly dotazy regionálních médií, které se pohybovaly mezi stížnostmi na špatné silnice či dotazy na tělo, jako jestli má Putin raději kočičky, nebo pejsky.Všechny díly podcastu Názory a argumenty můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Cílem Ruska je stále co nejvíce uškodit ukrajinské infrastruktuře. Nezahálí ale ani ruská propaganda. Nepřestává budovat hrdinskou image Vladimira Putina téměř v první linii. Co tím Rusko sleduje? Komu jsou tyto zprávy určeny? Politický geograf Michael Romancov v audiozáznamu ještě poodhalí, jak si Evropa poradí s embargem na ruskou ropu, i to, jak by se měl Západ postavit k ruským požadavkům během jednání o míru.Všechny díly podcastu Jak to vidí... můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Cílem Ruska je stále co nejvíce uškodit ukrajinské infrastruktuře. Nezahálí ale ani ruská propaganda. Nepřestává budovat hrdinskou image Vladimira Putina téměř v první linii. Co tím Rusko sleduje? Komu jsou tyto zprávy určeny? Politický geograf Michael Romancov v audiozáznamu ještě poodhalí, jak si Evropa poradí s embargem na ruskou ropu, i to, jak by se měl Západ postavit k ruským požadavkům během jednání o míru.

Cílem Ruska je stále co nejvíce uškodit ukrajinské infrastruktuře. Nezahálí ale ani ruská propaganda. Nepřestává budovat hrdinskou image Vladimira Putina téměř v první linii. Co tím Rusko sleduje? Komu jsou tyto zprávy určeny? Politický geograf Michael Romancov v audiozáznamu ještě poodhalí, jak si Evropa poradí s embargem na ruskou ropu, i to, jak by se měl Západ postavit k ruským požadavkům během jednání o míru.

Rusi naďalej cielia na energetickú infraštruktúru Ukrajiny. Napríklad v stredu večer bola časť Kyjeva po zásahu ruských rakiet bez vody a elektriny. Ako sa dokážu Ukrajinci pripraviť na takúto situáciu? Kam v tomto smere môže Rusko zájsť? A ako ovplyvní zima situáciu na fronte - čo sa týka terénu, presunu techniky či používania zbraní? Téma pre analytika Pavla Havlíčka z Asociácie pre medzinárodné otázky. Podľa neho ruské raketové útoky na energetickú infraštruktúru zásadnym spôsobom poznamenávajú bežné životy Ukrajincov. Niektoré ukrajinské mestá obmedzujú dodávky aj zámerne, aby šetrili. V podcaste opisuje, že Kyjev pôsobí ako temné miesto, kde sa nesvieti, nefungujú obchody, či benzínové stanice. „Je to každodenná realita, kedy Ukrajinci zvyknú po zatmení používať sviečky a presúvajú sa tak sa do pomyselného stredoveku v dôsledku ruskej agresie," hovorí Havlíček. Podľa analytika sa Rusi nebudú brániť tomu použiť akúkoľvek metódu. „Aby čo najviac zničili, ponížili a ochromili ukrajinskú spoločnosť a západnú podporu Ukrajine." Zima podľa neho okrem každodených životov Ukrajincov skomplikuje aj situáciu na fronte - a to logistiku, zásobovanie či presuny vojsk. Podľa neho tiež budeme skôr sledovať spomalenie bojov či preskupovanie síl. V podcaste tiež opisuje, ako zima oplyvní aj samotné vojenské operácie. „Je náročnejšia pre vojakov, pre spotrebu paliva, techniku. Všetko je zložité a viac sa kazí," opisuje. Počas čiastočnej mobilizácie si niektorí ruskí muži museli priniesť svoje vlastné uniformy, topánky a nedostali základné vybavenie, ktoré malo byť na skladoch, no bolo rozkradnuté - spomína tiež Havlíček v podcaste. Analytik tiež opisuje, že síce Putinova popularita klesá, ale nemožno hovoriť o jeho konci. „Nevypovedá to, že by chceli koniec Vladimira Putina, skôr je tu nejaká frustrácia z toho kam sa vojna bude uberať a rovnako aj celá krajina. Tam žiadne dobré východisko dnes neexistuje." Podľa Havlíčka v Rusku ešte dôjde k mobilizácii, ale nebude to už ako naposledy. Tá rozšírila kritiku vedenia operácii. Podcast nahrala Denisa Hopková.

Rusi naďalej cielia na energetickú infraštruktúru Ukrajiny. Napríklad v stredu večer bola časť Kyjeva po zásahu ruských rakiet bez vody a elektriny. Ako sa dokážu Ukrajinci pripraviť na takúto situáciu? Kam v tomto smere môže Rusko zájsť? A ako ovplyvní zima situáciu na fronte - čo sa týka terénu, presunu techniky či používania zbraní? Téma pre analytika Pavla Havlíčka z Asociácie pre medzinárodné otázky. Podľa neho ruské raketové útoky na energetickú infraštruktúru zásadnym spôsobom poznamenávajú bežné životy Ukrajincov. Niektoré ukrajinské mestá obmedzujú dodávky aj zámerne, aby šetrili. V podcaste opisuje, že Kyjev pôsobí ako temné miesto, kde sa nesvieti, nefungujú obchody, či benzínové stanice. „Je to každodenná realita, kedy Ukrajinci zvyknú po zatmení používať sviečky a presúvajú sa tak sa do pomyselného stredoveku v dôsledku ruskej agresie," hovorí Havlíček. Podľa analytika sa Rusi nebudú brániť tomu použiť akúkoľvek metódu. „Aby čo najviac zničili, ponížili a ochromili ukrajinskú spoločnosť a západnú podporu Ukrajine." Zima podľa neho okrem každodených životov Ukrajincov skomplikuje aj situáciu na fronte - a to logistiku, zásobovanie či presuny vojsk. Podľa neho tiež budeme skôr sledovať spomalenie bojov či preskupovanie síl. V podcaste tiež opisuje, ako zima oplyvní aj samotné vojenské operácie. „Je náročnejšia pre vojakov, pre spotrebu paliva, techniku. Všetko je zložité a viac sa kazí," opisuje. Počas čiastočnej mobilizácie si niektorí ruskí muži museli priniesť svoje vlastné uniformy, topánky a nedostali základné vybavenie, ktoré malo byť na skladoch, no bolo rozkradnuté - spomína tiež Havlíček v podcaste. Analytik tiež opisuje, že síce Putinova popularita klesá, ale nemožno hovoriť o jeho konci. „Nevypovedá to, že by chceli koniec Vladimira Putina, skôr je tu nejaká frustrácia z toho kam sa vojna bude uberať a rovnako aj celá krajina. Tam žiadne dobré východisko dnes neexistuje." Podľa Havlíčka v Rusku ešte dôjde k mobilizácii, ale nebude to už ako naposledy. Tá rozšírila kritiku vedenia operácii. Podcast nahrala Denisa Hopková.

Osmiměsíční válka rozpoutaná Ruskem na Ukrajině vyhnala podle Organizace spojených národů z domovů už 14 milionů lidí. Ruské síly v posledních dnech přitom pokračují v útocích na ukrajinskou infrastrukturu. Ožívá proto debata o tom, kdo a kdy bude za válečné škody nebo dokonce válečné zločiny pohnán k zodpovědnosti. Jak daleko snaha o dopadení pachatelů zatím došla? Host: Veronika Bílková - profesorka mezinárodního práva na PF UK, vedoucí centra mezinárodního práva na Ústavu mezinárodních vztahůČlánek a další informace najdete na webu Seznam Zprávy.Sledujte nás na sociálních sítích Twitter a Instagram. Náměty a připomínky nám můžete psát na e-mail zaminutusest@sz.cz

Nový projekt investigace.cz pojmenovaný KremRule (kombinace slov Kreml a anglického „vládnout“) zpřehledňuje a katalogizuje majetky ruských oligarchů a klíčových spolupracovníků prezidenta Vladimira Putina v Česku. Jde o lidi, kteří z velké části drží Putina při moci, slouží jako prostředníci pro jeho soukromé investice nebo drží strategické pozice v silových složkách a tajných službách. Všechny spojuje loajalita vůči Vladimiru Putinovi. Rozhovor s reportérkou investigace.cz Kristýnou Vejnbender. - Podcasty vznikají za podpory Nadačního fondu nezávislé žurnalistiky.

Podobizna prezidenta Vladimira Putina ve vaku na mrtvoly mezi českou a ukrajinskou vlajkou na zdi ministerstva vnitra sklidila kritiku i od politiků. „Kdyby podobný symbol nesli Ukrajinci na demonstraci proti válce, nikdo by nemohl nic namítat. Na zdi ministerstva vyvolává otázky, zda máme stát od toho, aby veřejně přál komukoli smrt,“ říká politolog Ondřej Slačálek. „Putin je symbolem vaku na mrtvoly. Je zodpovědný za smrt statisíců lidí,“ míní poslanec Martin Exner (STAN).Všechny díly podcastu Pro a proti můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Kancléřka pražského arcibiskupství Marie Kolářová zastává jeden z nejdůležitějších manažerských postů v církvi. Vystudovala práva, teologii a ekonomii a v Arcibiskupském paláci šéfuje právnímu, personálnímu i IT oddělení. Podle Kolářové by se ženy mohly podílet na jmenování biskupů nebo zastávat post generálního vikáře. Jako bloggerka serveru Aktuálně.cz se věnuje také aktuálním geopolitickým tématům, o kterých mluví i v této epizodě. Čemu prospěla omluva papeže Františka za násilnou asimilaci původních obyvatel Kanady v 19. a 20. století? Jak vnímat pravoslavnou církev ve světle konfliktu na Ukrajině? Změní zastánci tradičních hodnot po válce na Ukrajině názor na Vladimira Putina? Odpovědi na tyto a další otázky má JUDr. Ing. Marie Kolářová, Th.D..

Válka na Ukrajině a zejména neschopnost ruské armády vyvolává debatu o tom, zda se dva a dvacetiletá politická kariéra Vladimira Putina nechýlí ke konci. Sedm měsíců po začátku války utrpěly ruské jednotky masivní ztráty na mužích i vybavení a z východní Ukrajiny ustupují. Putinův rozkaz k mobilizaci způsobil chaos a vyvolal kritiku i od jeho vlastních propagandistů a politických spojenců. Kdo by ale Putina mohl nahradit? Téma pro server Politico.Všechny díly podcastu Svět ve 20 minutách můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Přimět Vladimira Putina ke změně strategie nelze pomocí rozumu a ukazuje se, že ani ekonomickým tlakem. Jediným řešením tak podle Miroslavy Němcové zůstává co největší podpora Ukrajiny, aby byla schopná ho porazit. Bez ohledu na to, kolik to bude stát nebo jak moc bude třeba se uskromnit. Oproti Ukrajincům se totiž pořád máme zlatě. „Vezmu si klidně 10 svetrů a nemám s tím problém, ale cítím se bezmocná vůči tomu, co přichází z Ruska, to je pro mě daleko větší hrozba,“ říká senátorka za ODS, jejíž obavy, že je válka skoro za dveřmi, umocnilo vystoupení ruského prezidenta během ceremoniálu stvrzujícího připojení čtyř ukrajinských regionů k Ruské federaci. V mnohém jí připomnělo Hitlerovy projevy.

Pohrůžka Vladimira Putina, že na Ukrajině použije jadernou zbraň, jestli bude ohrožena takzvaná ruská „územní celistvost“, vyvolala na Západě intenzivní diskuzi o případné reakci. Analytici však nejsou přesvědčeni, že by ruský prezident chtěl být první od svržení amerických atomových bomb v Japonsku, kdo rozpoutá jadernou válku, píše agentura AFP.

Nova epizoda DLZ je reš pečena, a u njenom prvom delu Nenad Kulačin i Marko Vidojković istraživali su uzroke blamiranja predsenika Srbije pred celim svetom u Njujorku, nagađali su čime je sve Lavrov pretio Selakoviću da sedne s njim za sto i potpiše neke papire, iskreno su se zabrinuli nad sudbinom planete posle najnovijih ispada Vladimira Putina, a divili su se borbenoj gotovosti, opremi, moralu i kvalitetu votke kod mobilisanih ruskih vojnika. Gost u ovoj epizodi je Petar Đurić, vođa pokreta "Ćale ovo je za tebe". Đurić je detaljno opisao mukotrpnu i neravnopravnu borbu ekoloških aktivista protiv Zi Đina, privatnog obezbeđenja i policije u Majdanpeku, pričao je o tome kako mu je i gde gradonačelnik Beograda Aleksandar Šapić poručio "Je.aću ti majku", a gledaoci će imati priliku da saznaju nešto više o njegovom političkom pokretu. U Magarećem kutku videćete kako Nenad Kulačin napušta studio da bi sebi izvadio zub.

Na ruských hranicích s Finskem, Gruzií, ba i s Mongolskem se tvoří kilometry dlouhé fronty, jednosměrné letenky z Moskvy prakticky kamkoli rychle mizí. Ruští muži prchají před mobilizací nařízenou totalitním režimem Vladimira Putina. A nastává otázka: Co s touto migrační vlnou? Přijímat, nebo nepřijímat? Česká vláda a značná část jejich příznivců má, zdá se, jasno: Ne, nemají nárok.

Niektorí vyšli do ulíc, iní sa pokúšajú odísť z krajiny alebo hľadajú spôsoby, ako sa vyhnúť vojne. Aj to sú udalosti, ktoré môžeme sledovať v Rusku po ohlásenej čiastočnej mobilizácie. Dokáže to ale otriasť režimom Vladimira Putina? V podcaste budete počuť reportérku Aktuality.sk Stanislavu Harkotovú. „Reálne sú diskusie, čo si vybrať - či ísť na dva roky do väzenia alebo ísť na front, kde im hrozí smrť,” hovorí v podcaste. V druhej časti podcastu sa zameriame na majetkové priznania verejných funkcionárov z roku 2021, ktoré boli zverejnené na webe Národnej rady SR. Tie majú poukázať na majetky verejných činiteľov. Koalícia ešte pred voľbami hovorila o väčšej transparentnosti majetkových priznaní. Realita je však iná. Aké dôveryhodné sú takéto majetkové priznania? Adam Oleš sa rozprával s advokátkou z Nadácie Zastavme korupciu Mariannou Leontiev. Podcast pripravili Denisa Hopková a Adam Oleš.

20. septembrī visos okupētajos Ukrainas reģionos tika izsludināti tā saucamie referendumi par pievienošanos Krievijas Federācijai. Bet Krievijas Valsts dome pieņēma likumu, kas paredz krietni stingrākus sodus par dezertēšanu, izvairīšanos no karadienesta un padošanos gūstā, pie tam, ieliekot likuma pantos arī tādus jēdzienus kā mobilizācija un karš. Tad sekoja aizkavējusies Putina uzruna tautai, pasludinot valstī daļēju mobilizāciju. Tas licis daudzu valstu vadītājiem asi komentēt notiekošo. Būtiski ir tas, kā starptautiskā sabiedrība tālāk reaģēs.  Vēl pievēršam uzmanību arī tām valstīm, kas demonstrējušas varbūt neitralitāti Krievijas agresijas sakarā. Nedēļas nogalē Šanhajas sadarbības organizācijas samits labi parādīja, ka Krievijas ietekme mazinās arī šajās valstīs. Krievijas vājumu, šķiet, visvairāk izjutusi Armēnija, kas nav saņēmusi cerēto atbalstu, saasinoties tās konfliktā ar Azerbaidžānu. Kārtējās sadursmes starp abu valstu bruņotajiem spēkiem dzīvību zaudējuši vairāk nekā 200 karavīru, un Armēnijā jūtama vilšanās līdzšinējos sadarbības partneros. Protesta akcijās Erevānā šajās dienās arvien biežāk redz plīvojam Savienoto Valstu karogu. Turklāt tur viesojās arī Savienoto Valstu Kongresa spīkere Nensija Pelosi. Aktualitātes analizē politologs Kārlis Daukšts un Ģeopolitikas pētījumu centra direktors, Rīgas Stradiņa universitātes asociētais profesors Māris Andžāns. Vai Krievija gatavojas „īstam” karam? 20. septembrī medijos parādījās ziņa, ka pašpasludināto Donbasa valstisko veidojumu vadība, kā arī Krievijas okupācijas vara Ukrainas Hersonas un Zaporižjes apgabalu okupētajā daļā izsludinājusi referendumus par šo teritoriju pievienošanos Krievijas Federācijai. T.s. „referendumiem” jānotiek no 23. līdz 27. septembrim. Pilnīgi neleģitīms no starptautisko tiesību un procesa organizēšanas viedokļa, šis solis liek domāt par iespējamu nopietnu Krievijas agresijas eskalāciju. Nenākas īpaši šaubīties, ka neatkarīgi no tā, cik cilvēku reāli piedalīsies un kā viņi balsos, pseidoreferendumu rezultāts būs labvēlīgs iekļaušanai Krievijas sastāvā. Tādējādi tālākie Ukrainas bruņoto spēku centieni atbrīvot savu valsti no Krievijas puses var tikt traktēti kā iebrukums tās pamatteritorijā, kas tad būtu iemesls pieteikt Ukrainai karu, varbūt pat laist darbā kodolieročus. Jau kādu laiku izskanējušie pieņēmumi par iespējamo mobilizāciju Krievijā guva atbildi šorīt, kad ar vēstījumu pie Krievijas sabiedrības vērsās Vladimirs Putins. Pārmetot rietumvalstīm vēlmi sagraut Krieviju, atņemt tai suverenitāti un to izlaupīt, Kremļa saimnieks pauda apņēmību aizstāvēt dzimteni, kā viņš izteicās, „visiem līdzekļiem” un pasludināja pat daļēju mobilizāciju, kas skaršot armijas rezervistus ar atbilstošu pieredzi un iemaņām. Var piebilst, ka nule Krievijas Valsts domes apakšpalāta nobalsojusi par izmaiņām kriminālkodeksā, kas paredz ieviest pamatīgus cietumsodus par marodierismu un labprātīgu padošanos gūstā, kā arī smagākus sodus par kodeksā jau paredzētajiem nodarījumiem – pavēļu nepildīšanu un dezertēšanu. Kā vainu pastiprinošus apstākļus paredzēts noteikt attiecīgo pārkāpumu izdarīšanu kara stāvokļa vai mobilizācijas laikā. Pret okupētājvalsts iecerētājiem pseidoreferendumiem jau izteikušies starptautiskās sabiedrības pārstāvji, t.sk. NATO ģenerālsekretārs Jenss Stoltenbergs, Vācijas kanclers Olafs Šolcs, Francijas prezidents Emanuels Makrons, Baltā nama vārdā – prezidenta drošības padomnieks Džeiks Salivans. Viņi visi norādījuši, ka pseidoreferendumos balstītai Ukrainas teritoriju aneksijai nav nekādu cerību uz starptautisku atzīšanu. Tāpat Krievijas imperiālistiskā un agresīvā politika tiek plaši kritizēta vakar uzsāktajās ANO Ģenerālās asamblejas debatēs Ņujorkā. ŠSO Samarkandas samits – Putina irstošā godība Šanhajas Sadarbības organizācijas (ŠSO) pirmsākumi meklējami 1996. gadā, kad piecas valstis – Ķīna, Krievija, Kazahstāna, Kirgizstāna un Tadžikistāna – noslēdza vienošanos par sadarbību, izveidojot t.s. „Šanhajas piecinieku”. 2001. gadā nolīgumam pievienojās Uzbekistāna, un tika izveidota Šanhajas Sadarbības organizācija tās tagadējā formā. 2017. gadā organizācijā tika uzņemtas Indija un Pakistāna, līdz ar to organizācijas dalībvalstis aptver vairāk nekā pusi no Āzijas valstu teritorijas un iedzīvotāju skaita. Novērotāju statusā organizācijā piedalās arī Irāna, Mongolija, Afganistāna un Baltkrievija, savukārt dialoga partneru statusā Turcija, Šrilanka, Ēģipte, Saūda Arābija, Turcija, Azerbaidžāna un vēl vairākas Āzijas valstis. Amerikas Savienotajām Valstīm, kuras 2005. gadā arī pieteicās novērotāja statusam, tika atteikts. Tas daudziem liek Šanhajas Sadarbības organizācijā saskatīt pretsvaru NATO un Eiropas Savienībai, potenciālo centru „pasaulei bez Rietumiem”. Vēl jo vairāk tāpēc, ka organizācijas uzmanības centrā allaž bijuši savstarpējās drošības stiprināšanas un militārās sadarbības jautājumi un vairums organizācijas dalībvalstu ir nedemokrātiski režīmi, kas rietumvalstu īstenoto atbalstu demokrātijai uzlūko kā iejaukšanos to iekšējās lietās un draudu savai drošībai. Tomēr novērotāji atzīst, ka organizācijas dalībniekiem ir ļoti atšķirīgas nacionālās intereses un arī starptautiskā pozicionēšanās. Šanhajas Sadarbības organizācijas ikgadējais samits, kas 15. un 16. septembrī norisinājās Uzbekistānas pilsētā Samarkandā, daudziem šķiet iezīmīgs ar mājieniem par Krievijas un tās līdera Vladimira Putina rūkošo varenību. Agresorvalsts vadoņa tikšanās ar citiem Āzijas varenajiem, kā zināms, notika uz Ukrainā piedzīvoto militāro neveiksmju fona. Pasaules medijus un sociālos tīklus apceļo kadri, kuros Putins, kas ir slavens ar savu manieri ierasties ar novēlošanos, tagad redzams, mīņājoties kameru priekšā un gaidot, kad viņam pievienosies Turcijas prezidents Erdogans, Indijas premjerministrs Modi, Azerbaidžānas prezidents Alijevs un Kirgizstānas prezidents Džaparovs. Kā raksta britu izdevums „The Daily Telegraph”, Putins zaudējis savu ierasto pārākuma auru. Acīmredzot divpusējās sarunās Kremļa saimniekam nācies uzklausīt ne vienu vien netīkamu izteikumu par neveiksmīgo militāro avantūru Ukrainā, un šis un tas no tā izlauzās arī publiskajā telpā. Pēc sarunām ar Ķīnas līderi Sji Dziņpinu pats Putins presei atzina, ka Ķīnai esot „jautājumi un rūpes” Ukrainas sakarā. Indijas premjerministrs Narendra Modi bija daudz tiešāks, uzsverot, ka jau agrāk telefonsarunās esot aicinājis Kremļa saimnieku apzināties, ka „šis nav karu laikmets”. Armēnijas un Azerbaidžānas konflikts – gruzdēšana draud ar uzliesmojumu 13. septembra rīts atnesa ziņas par jaunu uzliesmojumu gruzdošajā konfliktā starp Armēniju un Azerbaidžānu. Uz abu Aizkaukāza valstu robežās sākās plašas militāras sadursmes, un artilērijas triecieni tika vērsti ne vien pret abu armiju pozīcijām, bet arī pret civilajiem objektiem, sevišķi no Azerbaidžānas puses pa Armēnijas teritoriju. Kā nereti šādos gadījumos, puses vaino viena otru sadursmju uzsākšanā. Otrajā konflikta dienā Armēnija vērsās ar militārās palīdzības lūgumu pie Krievijas, kurai šāds atbalsts būtu jāsniedz gan savstarpējo vienošanos, gan Kolektīvās drošības nolīguma ietvaros, taču Krievija uz Armēniju līdz šim nosūtījusi tikai novērotāju delegāciju. Galu galā 15. septembrī tika noslēgta vienošanās par pamieru, kas esot panākta, kā izteicās Armēnijas pārstāvis, ar starptautiskās sabiedrības iesaisti. Tiek ziņots, ka nepilnas trīs dienas ilgušo sadursmju rezultātā dzīvību zaudējuši 153 armēņu un 77 azerbaidžāņu karavīri, apmēram 7600 armēņu bijuši spiesti pamest savus mājokļus. Daudzos armēņos šī situācija izraisījusi sarūgtinājumu un vilšanos Krievijā, kuru līdz šim uzskatīta par Armēnijas drošāko sabiedroto tās pretstāvē Azerbaidžānai, kuru, savukārt, atbalsta Turcija. Demonstranti Erevānas ielās pieprasījuši premjerministra Nikola Pašinjana demisiju, tomēr šīs demonstrācijas bijušas samērā mazskaitlīgas un mierīgas. Kā norāda komentētāji, vairums armēņu apzinās, ka valsts vadītājs personiski nav vainojams pie šīs situācijas un viņa iespējas ko vērst par labu ir visai ierobežotas. Tikmēr to, ka Armēnija nav pamesta viena šai konfliktā, apliecināja Savienoto Valstu Kongresa apakšpalātas spīkere Nensija Pelosi, sestdien, 17. septembrī, ierazdamās Armēnijā vairāku dienu vizītē. Viņa ir augstākā līmeņa amerikāņu amatpersona, kas oficiālā vizītē apmeklējusi Armēniju. Uzstājoties Erevānā, Pelosi pēdējā konflikta eskalācijā vainoja Azerbaidžānu un nosodīja tās rīcību, ko oficiālā Baku nodēvējusi par „netaisnu” un „dziļu nožēlu raisošu” nostāju. Sagatavoja Eduards Liniņš.  

Ruský mediální slovník se rozrostl o nový výraz – voenkorry. Tedy v doslovném překladu váleční dopisovatelé. Ovšem pokud byste čekali humanistické reportéry, jako byl třeba Ernest Hemingway, tak jste na špatné adrese. Ti dnešní ruští nepíší o hrůzách války nebo utrpení civilního obyvatelstva. Naopak, z celého srdce válku na Ukrajině podporují a dnes patří mezi nejtvrdší kritiky ruského velení a občas i samotného prezidenta Vladimira Putina.

Vislielāko uzmanību, šķiet, Latvijā pievērsis notiekošais Ukrainā. Ukrainas armijas sekmīgais pretuzbrukums Harkivas apgabalā un Krievijas armijas visai paniskā atkāpšanās daudziem tā ir ļoti gaidīta ziņa. Mulsināja ātrums, ar kādu notikumi risinājās. Šobrīd jaunu ziņu birums pierimis, galvenais jautājums - ko varam gaidīt tālāk? Otra ziņa, kas pārņēma starptautiskos plašsaziņas kanālus, bija Lielbritānijas karalienes Elizabetes II aiziešana mūžībā. Lielbritānija turpina sērot, bēres vēl tikai būs, paralēli uzmanība pievērsta jaunajam karalim Čārlzam III. Aktuāls ir jautājums, kāda būs monarhijas loma un ietekme turpmāk Lielbritānijā un arī ārpus tās? Svarīgi notikumi risinājušies arī Zviedrijā, tur 11. septembrī notika parlamenta vēlēšanas un tās ir radījušas zināmu politisku nenoteiktību. Kreiso un labējo spēku bloka pārstāvji ieguvuši gandrīz līdzvērtīgas vēlētāju simpātijas un nav līdz galam skaidrs, kas un kā turpmāk varētu noteikt Zviedrijas politisko kursu. Aktualitātes vērtē Zemessardzes 1. Rīgas brigādes komandieris, pulkvedis Kaspars Pudāns un politologs, vēstures zinātņu doktors Ojārs Skudra. Pēkšņi un efektīvi – Ukrainas spēku uzbrukums pie Harkivas Nedēļas laikā Ukrainas spēki atguvuši vairāk teritorijas, nekā Krievijas spēki spējuši ieņemt vairākos mēnešos, – šis secinājums pēdējās dienās apceļojis daudzu preses izdevumu slejas.  Šie panākumi gūti karadarbības ziemeļu sektorā pie Ukrainas otras lielākās pilsētas Harkivas. Sākot pretuzbrukumu 6. septembrī, ukraiņu spēki spējuši pavirzīties uz rietumiem par apmēram septiņdesmit kilometriem, t.sk. atbrīvojot no okupantiem Izjumas pilsētu un nozīmīgo dzelzceļa mezglu Kupjansku. Krievijas spēku fronte šeit faktiski ir sabrukusi, daudzviet notikusi paniska bēgšana, pametot kara tehniku un munīcijas krājumus. Ukraiņu rokās kritušās Krievijas kara tehnikas ir tik daudz, ka Ukrainā to jau ironiski dēvē par „Krievijas lendlīzi”. Nākas secināt, ka Ukrainas bruņoto spēku vadībai izdevies apspēlēt ienaidnieku, ar aktivizēšanos frontes dienvidu sektorā pie Hersonas liekot Krievijas pusei koncentrēt savu uzmanību šim virzienam, atstājot novārtā ziemeļus. Jāteic, ka arī Ukrainas spēku darbībai dienvidos ir panākumi, kopš augusta beigām atbrīvojot vairākus desmitus apdzīvotu vietu un pievirzoties tuvāk Hersonas pilsētai. Aizvakar, 12. septembrī, Ukrainas aizsardzības spēku operatīvā štāba „Dienvidi” preses centra vadītāja Natālija Gumeņuka pavēstīja, ka atsevišķu Krievijas vienību komandieri Hersonas rajonā mēģinot uzsākt sarunas par padošanos. Krievijas konkrētā reakcija uz neveiksmēm frontē bija masveidīgi raķešu triecieni Ukrainas spēkstacijām un citai elektroapgādes infrastruktūrai svētdien, kas izraisījis elektroapgādes pārtraukumus daudziem tūkstošiem Ukrainas mājsaimniecību. Tikām straujo atkāpšanos Harkivas apgabalā Krievijas puse raksturojusi kā spēku pārgrupēšanu nolūkā stiprināt pozīcijas Donbasa reģionā. Dažas pazīmes liecina, ka šīs militārās neveiksmes ietekmē Vladimira Putina režīma pozīcijas valsts iekšienē. Arvien skaļāk dzirdamas balsis šovinistu nometnē aicina saukt pie atbildības Krievijas armijas vadību un reizumis peļ arī pašu režīma līderi Putinu. Nīgros toņos nesen izteicies Čečenijas vietvaldis Ramzans Kadirovs, piesolot, ja situācija neuzlabosies, aprunāties personiski Kremlī pār aizsardzības resora darbību. Vairāki desmiti Sanktpēterburgas un Maskavas municipālo deputātu atļāvušies nākt klājā ar publiskām vēstulēm, aicinot Vladimiru Putinu atkāpties no amata. Tikām pats Krievijas līderis joprojām nav publiski izteicies par karadarbības situāciju un rīkojas tā, it kā viss joprojām noritētu pēc plāna. Svētdien viņš piedalījies Maskavas pilsētas svētkos, atklājot pasaulē lielāko panorāmas riteni, kas jau nākamajā dienā salūzis. Lai dzīvo karalis! 8. septembrī, līdzšinējai Britu monarhijas galvai karalienei Elizabetei II noslēdzot savas šīs zemes gaitas, viņas vietā nekavējoties stājās troņmantnieks, Elizabetes un prinča Filipa ģimenes pirmdzimtais Čārlzs, kļūdams par karali Čārlzu III. Šobrīd jaunais karalis ir 73 gadus vecs, kas padara viņu par vecāko troni mantojušo, kā arī visilgāk troņmantnieka statusā sabijušo monarhu Lielbritānijas vēsturē. Kā jau ierasts karaļnama pārstāvjiem, viņš aktīvi darbojies sabiedriskajā dzīvē un labdarībā, pārstāvējis karaļnamu tā kontaktos ar kroņa domīnijām un Britu Nāciju sadraudzības valstīm, sevišķi pēdējos gados, kad daļēji pārņēmis šo funkciju no nelaiķes karalienes. Tāpat, kā atzīmē prese, Velsas princis Čārlzs visai sekmīgi pārvaldījis un vairojis viņa ziņā esošos kroņa kapitālus. Atšķirībā no saviem vecākiem, Čārlzs nevar lepoties ar nevainojamu ģimenes dzīvi, jo viņa pirmā laulība ar lēdiju Diānu Spenseri tika šķirta 1996. gadā pēc piecpadsmit gadus ilgas kopdzīves. Gadu vēlāk Diāna zaudēja dzīvību autoavārijā. 2005. gadā Čārlzs apprecējās otrreiz – ar savu ilglaicīgo attiecību partneri Kamillu Pārkeri-Boulzu, kura tagad kļuvusi par Lielbritānijas karalieni konsorti. Iepriekš minētais nav nācis par labu Čārlza III reputācijai, un vēl pirms pāris gadiem sociālās aptaujas liecināja, ka gandrīz puse britu pavalstnieku uzskata, ka Čārlzam tūdaļ pēc kāpšanas tronī būtu no tā jāatsakās par labu viņa vecākajam dēlam princim Viljamam. Tomēr salīdzinoši nesenākas aptaujas rāda, ka Čārlzu atbalsta apmēram 60% britu. Čārlzs kāpis tronī Lielbritānijai sarežģītā vēstures posmā, kad tā pametusi Eiropas Savienību un tiecas spēlēt patstāvīgāku lomu Eiropas un pasaules politikā. Šai ziņā nozīmīgākas kļuvušas Londonas globālās saites ar Britu sadraudzības valstīm un kroņa domīnijām, kurās monarhijas institūtam ir pamanāma vieta, ciktāl šo saišu pamatā ir attiecīgo valstu kādreizējā piederība Britu impērijai. Tāpat kopīgā monarhija, vismaz formāli, ir nozīmīgākais elements, kas vieno kopvalstī Angliju un Skotiju. Skotijā pastāvošās secesijas tendences līdz šim nav vaiņagojušās panākumiem, taču jaunu dinamiku tām devusi Lielbritānijas aiziešana no Eiropas Savienības. Pagājušā gada vēlēšanās Skotijas parlamentā pārsvaru ieguva partijas, kuras iestājas par atdalīšanos, un Skotijas premjerministre Nikola Stērdžena jau deklarējusi plānu nākamā gada novembrī sarīkot atkārtotu neatkarības referendumu. Zviedrijas vēlēšanas. Vai gaidāmas pārmaiņas? Svētdien, 11. septembrī, notikušo Zviedrijas Riksdāga vēlēšanu rezultāti joprojām uzskatāmi par neoficiāliem, ciktāl nesaskaitīti ir nepilni 5% balsu. Līdz šim zināmais neļauj droši spriest par tālākajām valdības perspektīvām. Kā zināms, astoņus iepriekšējos gadus Zviedrijā pie varas bija sociāldemokrāti, pie kam tās bija mazākuma valdības, kurām atbalstu parlamentā sniedza kreisie un centriskie spēki. Pati sociāldemokrātu partija šajās vēlēšanās startējusi visumā labi un palielinās savu frakciju par vairākām deputātu vietām. Tāpat nelielu pieaugumu savai frakcijai var gaidīt sociāldemokrātu agrākie koalīcijas partneri – Zviedrijas Zaļā partija. Tomēr ne sociāldemokrātiem pašiem, ne kopā ar zaļajiem vai citiem potenciālajiem partneriem nepietiek balsu vairākuma koalīcijai. Pēc visa spriežot, arī nākamā Zviedrijas valdība būs mazākuma kabinets, kura varu noteiks koalīcijā neietilpstošu parlamenta frakciju atbalsts. Un šai ziņā nedaudz lielākas izredzes šķiet sociāldemokrātu tradicionālajiem konkurentiem – mēreno jeb moderātu partijai. Moderāti, pēc visa spriežot, var rēķināties ar kristīgo demokrātu, liberāļu un, kas sevišķi svarīgi, t.s. zviedru demokrātu atbalstu. Zviedru demokrāti, kuru partijas saknes meklējamas t.sk. ultralabējās kustībās, šais vēlēšanās sasnieguši jaunu rekordu, kļūstot par otro lielāko Riksdāga frakciju pēc sociāldemokrātiem. Partijas reputācija joprojām ir tāda, ka tās iesaistīšana valdībā nav reāla, taču moderāti ir gatavi izmantot zviedru demokrātu atbalstu nākšanai pie varas. Sociāldemokrāti, savukārt, var cerēt uz līdzšinējo atbalstu no Centra partijas, Kreisās partijas un Zaļās partijas. Pašreiz abus potenciālos pēcvēlēšanu blokus šķir mazāk nekā procents vēlētāju balsu, tāpēc līdz šim vēl nesaskaitītas balsis, kas lielākoties iesūtītas pa pastu vai nodotas ārzemēs, var izrādīties izšķirošas. Jāatgādina, ka valdības apstiprināšanai Zviedrijā nav nepieciešams parlamenta vairākuma balsojums „par”; pietiek, ja vairākums nenobalso „pret”. Attiecīgi atbalstu valdības izveidei partijas var sniegt arī atturoties. Priekšvēlēšanu kampaņas asākā tēma bija migrācija, kur moderātu uzstādījumi par striktākiem ieceļošanas un patvēruma iegūšanas noteikumiem ir tuvinājusies tradicionāli pret migrāciju vērsto zviedru demokrātu pozīcijai. Sagatavoja Eduards Liniņš.   Eiropas Parlamenta granta projekta „Jaunā Eiropas nākotne” programma.* * Šī publikācija atspoguļo tikai materiāla veidošanā iesaistīto pušu viedokli. Eiropas Parlaments nav atbildīgs par tajā ietvertās informācijas jebkādu izmantošanu.

„My, členové ruských městských zastupitelstev, jsme toho názoru, že jednání prezidenta Vladimira Vladimiroviče Putina škodí budoucnosti Ruska a jeho občanům. Požadujeme odchod Vladimira Putina z funkce prezidenta Ruské federace!“ zní prohlášení, které zveřejnila na twitteru jeho signatářka Xenija Torstrjomová.

Po téměř osmi měsících ruské okupace Ukrajiny se několik komunálních politiků z Moskvy a Petrohradu veřejně postavilo proti prezidentu Putinovi a požadují jeho rezignaci. Jak se změnila pozice Vladimira Putina? Hrozí mu státní převrat? Jak reaguje Kreml na úspěšnou ukrajinskou ofenzivu? A co pro Moskvu znamená rozhoření konfliktu mezi Ázerbájdžánem a Arménií? Hostem Vladimíra Kroce byl Pavel Havlíček (TOP 09), analytik z Asociace pro mezinárodní otázky.

V předchozích dílech jsme postupně prošli Putinovy lidské peněženky, kamarády, co za něj vlastní majetky, člověka na špinavou práci Prigožina a Putinovu širší rodinu. V minulém díle jsme Vám představili jeho nejbližší rodinu, jeho dcery, manželku, milenky… a taky nově odhalené majetky, které můžeme vysledovat až k Putinovi. Nepřímo, ale přece. Tento, pátý a poslední díl, věnujeme Uniklým datům spojeným s neveřejnou doménou LLCInvest.ru. Pátý díl série Bohatství a nepotismus Vladimíra Putina je tu. Podcasty vznikají za podpory Nadačního fondu nezávislé žurnalistiky. Autor grafiky: James O´Brien, OCCRP

Po téměř osmi měsících ruské okupace Ukrajiny se několik komunálních politiků z Moskvy a Petrohradu veřejně postavilo proti prezidentu Putinovi a požadují jeho rezignaci. Jak se změnila pozice Vladimira Putina? Hrozí mu státní převrat? Jak reaguje Kreml na úspěšnou ukrajinskou ofenzivu? A co pro Moskvu znamená rozhoření konfliktu mezi Ázerbájdžánem a Arménií? Hostem Vladimíra Kroce byl Pavel Havlíček (TOP 09), analytik z Asociace pro mezinárodní otázky.

Ukrajinská armáda neztrácí dech. V posledních dnech zaznamenala významný posun v dobývání svých dočasně okupovaných území, zejména kolem Charkova a Chersonu. O jak významný zvrat ve válce jde? Jaká bude další strategie Kremlu? A jak kartami zamíchá nadcházející zima? Analytik Jan Ludvík v audiozáznamu ještě popíše současný postoj Západu a vysvětlí, jak chápat novou zahraniční doktrínu Vladimira Putina.

Ukrajinská protiofenzíva pokračuje. Obrancom sa od začiatku septembra podarilo oslobodiť 6000 kilometrov územia, ktoré doteraz okupovali ruské jednotky. Po úspechu v Charkovskej oblasti, kde ukrajinskí vojaci zaskočili nepripravených okupantov, sa teraz obrancovia sústreďujú aj na južný front a okolie Chersonu. V Kremli sa zatiaľ stupňuje panika. Hostia propagandistických televíznych relácií, ktorí sa doteraz jednotne vyhrážali Západu, majú problém publiku vysvetliť množiace sa ruské neúspechy. Silnejú dokonca hlasy, ktoré volajú po rezignácii Vladimira Putina. Vypočujte si Ukrajinský spravodaj, súhrn toho najpodstatnejšieho, čo sa za uplynulý týždeň udialo vo vojne na Ukrajine. Správy pripravila Nina Sobotovičová, nahrala ich Ľubica Melcerová. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dobré ráno a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Brīvības nesējs, noziedznieks, demokrāts vai  padomju imperiālists. Tik dažādi tiek vērtēts pēdējais Padomju Savienības līderis Mihails Gorbačovs, kurš pagājušajā nedēļā 91 gada vecumā devās mūžībā. Gorbačovs nekad nav slēpis, ka nožēlo Padomju Savienības sabrukumu, tomēr viņš arī kritizēja Vladimira Putina politiku, kuras viens no vadmotīviem ir PSRS sabrukums kā lielākā 20.gadsimta ģeopolitiskā katastrofa. Par Gorbačova lomu padomju impērijas sabrukumā, padomju mantojumu un arī citiem jautājumiem saruna Krustpunktā Lielā intervija ar Vidzemes Augstskolas vadošo pētnieku, vēsturnieku Gati Krūmiņu. Podkāstu aptauja: https://ej.uz/podkastuaptauja/

Sice jsme se nějaký čas neslyšeli, ruská invaze na Ukrajinu ale stále trvá. Ruský diktátor Vladimir Putin a jeho nejbližší se ohání termínem speciální vojenská operace, což jim většina světa pochopitelně nežere, my musíme ale uznat, že něco na tom označení přeci jenom bude. “Speciální” manévr to totiž jistojistě je, jenom ne možná v tom slova smyslu, jak si Putin představuje. Ono totiž protáhnout třídenní vpád na zatím půl roku chce mimořádného strategického fištróna. Speciální vojenská operace je tedy v tomto případě jako když skočíte nazí placáka do záhonku s kaktusy. Jasně, můžete s tím machrovat před kámošema a je to bez debat něco speciálního, ale jinak je to naprostá hloupost. Proto vítejte u 4. dílu nepravidelné podcastové série nazvané Bohatství a nepotismus Vladimira Putina. V rámci ní si postupně představujeme Putinovy příbuzné a přátele, které využívá nebo zneužívá ke svým pletichám. Popisujeme, jak může nevlastnit téměř nic a přesto být dost možná nejbohatší muž na planetě. A kdy jindy je vhodnější doba na další díl než přesně půl roku a jeden týden po vpádu ruských vojsk na území Ukrajiny? V předchozích dílech jsme postupně prošli jeho lidské peněženky, kamarády, co za něj vlastní majetky, člověka na špinavou práci Prigožina a Putinovu širší rodinu. Tento díl bude velmi osobní. Ne pro nás, pro Putina. Představíme vám totiž jeho nejbližší rodinu, jeho dcery, manželku, milenky… a taky nově odhalené majetky, které můžeme vysledovat až k Putinovi. Nepřímo, ale přece. Čtvrtý díl ze série Bohatství a nepotismus Vladimira Putina je tu. Podcasty vznikají za podpory Nadačního fondu nezávislé žurnalistiky.

Raidījuma uzmanības lokā notiekošais Eiropā, īpaši Ukrainā. Šķiet, ka valsts dienvidos ukraiņu karaspēks ir uzsācis pretuzbrukumu, mēģinot atkaro Hersonu. Tas ir vienīgais rajona centrs, kas nonācis Krievijas rokās jau neilgi pēc iebrukuma sākuma. Galvenais jautājums, vai un kā ukraiņi varētu piespiest krievu karaspēku atkāpties? Arī Zaporižjes AES kontrolē krievi un tā tiekot izmatota kā vairogs karā. Iespējamā kodolkatastrofa daudzus uztrauc. Uz spēkstaciju ir devusies starptautiskās atomenerģijas aģentūras delegācija. Līdz šim nesekmīgi ir piedāvāti dažādi risinājumi, kā izvairītas no, iespējams, milzīgas traģēdijas. Vēl pievēršam uzmanību Vācijas kanclera Olafa Šolca teiktajam, uzstājoties Kārļa universitātē Prāgā. Viņš paziņoja, ka būtu atbalstāma paplašināšanās ES, dodot iespēju pievienoties gan Rietumbalkānu valstīm, gan Ukrainai, Gruzijai un Moldovai. Taču tas būtu darāms līdz ar savienības reorganizāciju, piemēram, būtu jāatsakās no vienbalsības lēmumu pieņemšanā Eiropas Padomē. Aktualitātes vērtē Austrumeiropas politikas pētījumu centra pētnieks Mārcis Balodis, Nacionālo bruņoto spēku Bruņojuma kontroles dienesta priekšnieks un bijušais aizsardzības atašejs Ukrainā pulkvedis Ēriks Naglis un Eiropas Kustība Latvijā vadītājs Andris Gobiņš. Atdzīvojas fronte pie Hersonas Ziņas, kas pirmdien sāka pienākt no karadarbības zonas Ukrainas dienvidos, liecina, ka Ukrainas spēki sākuši uzbrukuma operāciju nolūkā atbrīvot no Krievijas okupācijas teritoriju Dņepras labajā krastā līdz ar Hersonas pilsētu. Ukrainas aizsardzības spēku „Dienvidi” Apvienotā preses centra pārstāve Natālija Gumeņuka paziņoja, ka uzsākts uzbrukums vairākos virzienos, t.sk. pie Hersonas. Viņa arī izteicās, ka sekmīgai kaujas operācijai nepieciešams „klusums”, ar ko jāsaprot medijiem sniedzamās informācijas strikta ierobežošana. Savukārt publikācijās Ukrainas Bruņoto spēku operatīvā grupējuma „Kahovka” sociālajos tīklos ziņots, ka ukraiņu spēki pārrāvuši pretinieka pirmo aizsardzības līniju, piespiežot atkāpties t.s. „Doneckas tautas republikas” spēku 109. pulku un to atbalstošo Krievijas desantnieku vienību. Turpat redzams video, kurā kāds aizelsies personāžs armijas ķiverē, lietojot vulgāru krievu leksiku, pauž, ka ukraiņi laiduši darbā tankus, aviāciju un artilēriju un pārrāvuši pirmo aizsardzības līniju. Medijos parādījušās ziņas arī par vairāku apdzīvoto vietu atbrīvošanu, taču oficiāla apstiprinājuma šai informācijai joprojām nav. Krievijas puse, savukārt, jau paziņojusi, ka Ukrainas spēki esot cietuši smagus zaudējumus un to uzbrukums pilnīgi izgāzies. Ukrainas spēku uzbrukums ar mērķi atbrīvot Hersonu tika gaidīts jau vairākus mēnešus. Tieši šeit Ukrainas spēki pēdējās nedēļās koncentrējuši no rietumiem saņemtās kaujas raķešu iekārtās „Himars”, dodot triecienus munīcijas noliktavām un komandpunktiem Krievijas spēku aizmugurē, kā arī tiltiem, pa kuriem pāri Dņeprai var piegādāt papildspēkus un kara materiālus Krievijas armijas grupējumam pie Hersonas. Hersona ir vienīgais Ukrainas apgabala centrs, kuru Krievijas spēkiem izdevies sagrābt kopš kara sākuma, un tā zaudēšana, daudzuprāt, būtu ļoti smags trieciens Vladimira Putina un viņa režīma prestižam. Tāpat tas laupītu Krievijai iespēju īstenot kādas referendumam līdzīgas aktivitātes, pēc tam anektējot Ukrainas dienvidus Krievijas Federācijā pēc līdzīgas shēmas, kā Krimu 2014. gadā. ANO misija dodas uz Zaporižjes AES Pirmdien, 29. augustā, publiskotā informācija liecina, ka Kijivā ieradusies Starptautiskās Atomenerģijas aģentūras misija, aģentūras ģenerāldirektora Rafaela Grossi vadībā. Misijas tālākajam ceļam jāved uz Zaporižjes atomelektrostaciju, kura jau vairākus mēnešus atrodas karadarbības zonā un rada bažas par iespējamu plaša mēroga kodolkatastrofu. Gan Ukrainas, gan Krievijas puse jau apliecinājušas, ka darīs visu iespējamo, lai misija droši varētu nokļūt un darboties atomelektrostacijā. Zaporižje ir lielākā atomelektrostacija Eiropā, kas nodrošina apmēram 20% no Ukrainas elektroenerģijas patēriņa. Tā joprojām ir pieslēgta Ukrainas elektrotīklu sistēmai un to turpina apkalpot Ukrainas personāls. Pagājušajā nedēļā spēkstacija pirmo reizi savā vēsturē tika apmēram uz diennakti atslēgta no Ukrainas elektrotīkla, pie tam tika pārtraukta strāvas padeve elektrostacijai, kas nepieciešama reaktoru dzesēšanas sistēmas darbībai. Šīs sistēmas darbības pārtraukšana draudētu ar avāriju, no kuras, kā norādījis Ukrainas prezidents Volodimirs Zelenskis, šoreiz izdevies izvairīties, stacijas personālam operatīvi iedarbinot rezerves dīzeļģeneratorus. Bažas par kodolspēkstacijas likteni pieauga pēc tam, kad sāka pienākt ziņas par regulārām artilērijas lādiņu eksplozijām tās teritorijā, kā arī līdzās esošajā Enerhodaras pilsētā. Krievija un Ukraina vaino šais apšaudēs viena otru, pie tam Ukraina norāda, ka Krievija lieto elektrostacijas teritoriju militāriem mērķiem, izvietojot tur kara tehniku un munīciju, un veic apšaudes, lai ar iespējamo kodolkatastrofu iebiedētu starptautisko sabiedrību. Tādējādi abas puses vaino viena otru kodolterorismā. Kanclers Šolcs: paplašināsimies un reformēsimies Vācijas kanclers Olafs Šolcs, viesojoties Čehijā un pirmdien uzstājoties ar apmēram stundu garu uzrunu Prāgas Kārļa universitātē, iezīmēja savu versiju Eiropas Savienības tālākajai attīstībai. Savienībai, viņa redzējumā, jāturpina paplašināšanās austrumu virzienā, uzņemot ne vien Ukrainu, bet arī Moldovu, Gruziju un Rietumbalkānu valstis – pavisam deviņus jaunus locekļus ar vairāk nekā 60 miljoniem iedzīvotāju. Taču, kā norādīja kanclers, tā būs pavisam citāda Eiropas Savienība, kuras smagumpunkts būs jūtami pavirzījies uz austrumiem. Un tas nepārprotami prasa līdzšinējo savienības struktūru un to darbības reformēšanu. Pirmām kārtām, saskaņā ar Šolca redzējumu, ir runa par jau daudz cilāto atteikšanos no konsensa principa Eiropadomes lēmumu pieņemšanā, kas attiektos ne tikai uz savienības vienoto ārpolitiku un nodokļu politiku, bet arī uz atsevišķu dalībvalstu disciplinēšanu Eiropas kopīgo vērtību jautājumā. Pēdējais aspekts, kā zināms, attiecas uz pēdējo gadu politiskajām norisēm Ungārijā un Polijā. Tāpat, nebūtu pieņemama Eiroparlamenta tālāka piebriešana, vēl vairāk palielinot deputātu vietu skaitu, kas šobrīd ir 751. Tas pats attiecas uz Eiropas Komisiju, kur, kā zināms, katru valsti pārstāv viens komisārs ar savu atbildības jomu. Tā vietā, lai izdomātu jaunu atbildības jomu katras jaunas dalībvalsts pārstāvim, drīzāk viena joma būtu jānodod divu komisāru pārziņā. Šolcs izteica atbalstu arī Francijas prezidenta Makrona agrāk paustajai idejai par Eiropas Politiskās kopienas izveidi – tā būtu konsultatīva struktūra, kurā līdz ar savienības dalībvalstīm ietilptu arī kandidātvalstis un no savienības aizgājusī Lielbritānija. Savā runā Vācijas valdības galva pievērsās arī Eiropas enerģētikas problemātikai, iezīmējot savienības potenciālu aizstāt fosilo kurināmo ar hidroenerģiju, vēja un saules enerģiju. Tāpat nozīmīgu daļu no savas runas viņš veltīja demokrātijas situācijai, uzsverot, ka nojēgums „neliberālā demokrātija”, ko dzird piesaucam mūsdienu Eiropā, ir divu nesavienojamu jēdzienu salikums. Pievēršoties savas valsts lomai Ukrainas karā, kanclers pauda gatavību uzņemties īpašu atbildību par Ukrainas bruņoto spēku artilērijas un pretgaisa aizsardzības stiprināšanu un kopumā atbalstīt Ukrainu tik ilgi, cik tas būs nepieciešams. Sagatavoja Eduards Liniņš.  Eiropas Parlamenta granta projekta „Jaunā Eiropas nākotne” programma.* * Šī publikācija atspoguļo tikai materiāla veidošanā iesaistīto pušu viedokli. Eiropas Parlaments nav atbildīgs par tajā ietvertās informācijas jebkādu izmantošanu.

Koalice Spolu, kterou tvoří ODS, TOP 09 a KDU, nedávno oblepila celou zemi předvolebními billboardy, které mají občany varovat před Andrejem Babišem. Koalice tvrdí, že Babiš představuje bezpečnostní hrozbu a je agentem Vladimira Putina. Další billboardy zobrazují Babiše jako toho, kdo společnost rozděluje.

Předností demokratického světa je, že v něm panuje pluralita názorů, jež se také mohou vyvíjet v čase. Neexistuje jediná oficiální doktrína, kterou vládci typu Vladimira Putina vnucují celé společnosti. Díky tomu se dnes napříč Evropou vede debata o nevydávání víz ruským občanům, přičemž zítra nás naopak může čekat diskuse o tom, jak neeskalovat napětí, jak pečovat o demokracii na starém kontinentu a jak ji šířit i za ruské hranice.

Pár čísel úvodem: Nejrůznějším sankčním postihům v Rusku je dnes vystaveno 1212 fyzických osob včetně Vladimira Putina samotného. Patří sem především lidé z jeho nejbližšího okolí, kam je třeba zahrnout i rodinu. Totéž se přirozeně týká i většiny oligarchů. Pokud jde o celé kooperace a velké firmy, je jich celkem 108. Tolik ekonomických sankcí proti jediné zemi nebylo ve světových dějinách aktivováno ještě nikdy.