Podcasts about afrike

Misijonarka s. Vesna Hiti nam je povedala, kaj pomeni znanje za prihodnost Afrike, povabila je k darovanju za gradnjo vrtca.

AI mala riešiť efektivitu práce, no namiesto toho stojíme pred najväčšou krízou identity v dejinách. Yuval Noah Harari v Davose varoval, že skutoční „imigranti“ neprichádzajú na člnoch, ale cez optické káble. Nepotrebujú víza, no už teraz hackli náš jazyk a sú pripravení prevziať kontrolu nad súdmi či školstvom skôr, než si uvedomíme, že sme sa stali druhoradým druhom.Kým filozofovia bijú na poplach, technologickí giganti hrajú vabank. Apple musel prehltnúť hrdosť a priznal, že pre svoje iPhony si musí prenajať mozog od konkurenčného Googlu. Ešte mrazivejšie sú však slová šéfov AI gigantov – rok 2026 označujú za bod zlomu. Ak sa potvrdí, že umelá inteligencia začína písať vlastný kód bez zásahu človeka, hrozí nám špirála, ktorú už možno nezastavíme.Ako sa v tomto chaose orientuje Európa a Slovensko? Kým francúzsky Mistral buduje digitálnu pevnosť v Afrike, naše univerzity v Bratislave a Košiciach konečne spájajú sily v unikátnom projekte s Nvidiou. Dozviete sa, či máme šancu zastaviť odliv mozgov, a prečo je zákaz vývozu čipov do Číny otázkou národnej bezpečnosti nás všetkých.V novej epizóde podcastu SHARE sa redaktori Živé.sk Lucia Kobzová a Maroš Žofčin rozprávajú o najdôležitejších AI novinkách za posledné týždne a hodnotia rok 2025 očami AI.Tip na čítanie: Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“.TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste sa dozviete:Prečo musel Apple skloniť hlavu a prečo budú iPhony poháňané konkurenčným Googlom.Či bude rok 2026 bodom zlomu, kedy AI začne písať vlastný kód a vymkne sa kontrole.Prečo Harari prirovnáva umelú inteligenciu k imigrantom, ktorí nepotrebujú víza, no berú nám prácu.Kedy zmizne polovica juniorských pozícií a prečo už dnes v laboratóriách programujú stroje namiesto ľudí.Ako francúzsky Mistral “obsadzuje” Afriku a buduje digitálnu pevnosť tam, kde USA chýbajú.Prečo šéfovia AI gigantov žiadajú tvrdý zákaz vývozu čipov do Číny.Ako chcú slovenské univerzity s pomocou Nvidie zastaviť odliv AI mozgov do zahraničia.Odkazy na témy, o ktorých hovoríme v podcaste:Tvorca popredného chatbota dostal ranu do nosa. Apple si vybral Google, čo to môže znamenať pre SlovákovDiskusia AI lídrov Amodeiho a Hassabisa v DavoseVarovanie Harariho v Davose pred umelou inteligenciou

Piše Marica Škorjanec Kosterca, bereta Aleksander Golja in Eva Longyka Marušič. Pisateljica in pesnica Miša Gams je za svoj prvi roman izbrala naslov Kdo se boji črnega moža. Enako je svojo avtobiografsko pripoved naslovila Ksenija Trs, eno izmed mladinskih del Brede Pugelj ima naslov Črni mož; vsem pa je skupen spomin na priljubljeno otroško igro, ki izvira iz mračnih srednjeveških podob mrtvaškega plesa, saj smrt lovi in ujame slehernega človeka. Domnevajo, da se je iz te grozljivke razvila razgibana skupinska igra, v kateri hudobni črni mož lovi in ujame vse otroke. Roman Miše Gams je napisan v obliki dnevniških zapisov neimenovane protagonistke z navedbami datumov od 20. avgusta 2018 do 31. marca 2019. Uvaja ga opozorilo, da so osebe, dogajanje in kraji plod bogate avtoričine in bralčeve domišljije. Kraji dogajanja se menjujejo. zapisovalka živi z družino v Ljubljani in občasno obiskuje kraje nekdanje skupne države Jugoslavije. Največkrat potuje v Bosno in Hercegovino, njene začasne postaje so: Sarajevo, Mostar, Čapljina, Zenica, Banjaluka, Tuzla in Brčko. Protagonistka je v romanu edina oseba, ki odslikava okolje in odnose med ljudmi, presoja, predvsem pa izpoveduje svoja čustva in razmišljanje. Svoja erotična doživetja in telesna občutenja opisuje nazorno in realistično. Poročena je deset let, ima petletnega otroka in zaposlenega moža, ki se ji ne posveča dovolj. Vsakdanje življenje jo dolgočasi. Ima doktorat, a ga mora skrivati, če hoče dobiti kakšno delo, za majhen zaslužek opravlja začasna dela v gostilnah, tovarnah, skladiščih, včasih tudi za borno plačilo s pogodbo samo za en dan. Znašla se je na samem dnu piramidne sheme, ki jo je ustvaril kapitalistični sistem: »Po dvanajst ur na dan ribam, strežem pijanim strankam v gostilnah, sortiram smeti in se na vse pretege klanjam svojim šefom, da mi morda tu in tam kdo celo kaj plača?« Življenjsko prelomnico doživi v Sarajevu, kamor je odpotovala za tri dni, da bi si ogledala filmski festival. Srečanje z mladim Alžircem Samirjem jo povsem prevzame, čeprav je imela prej predsodke do migrantov. Zgodi se ljubezen na prvi pogled, občutek, da sta se poznala že iz prejšnjega življenja, predvsem pa ju je povezala telesna privlačnost. Samir je bil doma iz sorazmerno premožne muslimanske družine in čeprav je imel v Alžiriji urejeno življenje, primerno izobrazbo, službo, prijatelje, zabavo in šport, ga je vleklo v Evropo, v Pariz, kjer naj bi ga čakala tri desetletja starejša »punca«, ki ima tri otroke in veliko denarja. Več Samirjevih sorodnikov dela v Franciji, zato se tudi on razglaša za Francoza, a si zaman prizadeva prestopiti državne meje, saj so ga pri vseh poskusih ujeli, ponekod tudi pretepli in izgnali nazaj v Bosno. Tja se je na svojih težavnih poskusih, da bi prišli v obljubljeno deželo, zateklo veliko migrantov iz severne Afrike in Azije, a mnogi niso imeli sreče, da bi dosegli svoj cilj. Spregledali so, da je velika Evropa le mit, fantazma in da gre za iluzijo, od katere v realnosti nima nihče nič. Prebujeno poželenje združi človeka iz različnih držav in kultur le za kratek čas, saj se morata vedno znova ločiti, za žensko pa so ta potovanja vedno težja. Po večkratnih vse bolj mučnih odisejadah po Balkanu ugotavlja: »Preveč sem postala obsedena s Samirjem … in zdaj ga nikakor ne morem več odmisliti.« Odnosi med ljubimcema se slabšajo. Samir v ljubezni kot zahteven otrok išče mater, potrebuje vedno več pomoči, hrane, nege, tudi denar. Njuni spolni odnosi postajajo brezobzirni, sadistični. Protagonistka si za vsak odhod izmišlja nove laži za naveličanega moža, do Samirja je materinsko sočutna, on pa se vse bolj opija, čeprav je veren musliman. Postaja nasilen. Ranjen in pretepen ostane brez prijateljev, ki so mu pomagali, iz lepega mladeniča se spreminja v duševno in telesno razvalino. Kdo se boji črnega moža je roman o migrantih in njihovem prebijanju na težavnih, tudi smrtno nevarnih brezpotjih. O nezaželenosti in zavračanju. Pisateljica Miša Gams spretno prepleta problematiko migracij z ljubezensko zgodbo med alžirskim migrantom in poročeno slovensko intelektualko. Zelo podrobno in realistično opisuje spolne odnose in položaje. Pri tem se ne izogiba besedam iz »nižje pogovorne ravni«, kot bi jih označil Slovenski pravopis. Gotovo bo ta povezava tragike in ljubezni, zanimivih predstavitev krajev, oseb in dogodkov pritegnila pozornost bralcev in bralk. Svobodna ljubezen, prikazana v literarnih delih, ne dopušča moralističnega vrednotenja. Slog pisanja občasno spominja na prozo legendarnega Charlesa Bukowskega. Protagonistka je nad ljubimcem globoko razočarana in prizadeta, saj je zanj žrtvovala skoraj vse. Ob koncu romana kar težko verjamemo v velike spremembe, ki čakajo nekdanja ljubimca.

Južna Afrika je ena tistih držav, v kateri so neenakosti med največjimi na svetu. Ljudje se ne delijo več po barvi kože, temveč po premoženju, na bogate in revne. Obiskali smo Soweto, revno četrt na obronku Johannesburga, kamor se je zaradi apartheida preselilo več milijonov temnopoltih prebivalcev. Nasilje, ropi in posilstva so tam del vsakdanjika. Kriminal se izplača, plen se deli. Politiki so ugrabili državo in si žepe napolnili z ukradenim denarjem. Kam izginjajo zlato in diamanti, ki jih še vedno izkopavajo na skrajnem jugu Afrike? Država propada. Afriški narodni kongres, ki je z Nelsonom Mandelo vodil boj proti nadvladi belopoltih naseljencev, se je izrodil. Zapuščajo ga člani, ki ustanavljajo nove stranke, na skrajnem levem in desnem polu. Slišati je pozive k nacionalizaciji zemlje, ki jo obdelujejo belopolti kmeti, tudi k napadom nanje in celo k umorom. S tako imenovanimi vaškimi stražami smo se odpravili na podeželje, daleč od mest, daleč od ljudi. Med njivami in neskončnimi travniki, sloni in impalami živijo kmetje, ki so prepuščeni samim sebi. So žrtve nasilja in izživljanja tolp. Zanesejo se na pomoč prostovoljcev in, če si lahko privoščijo, tudi zasebnih varnostnih podjetij. Ta vse pogosteje prevzemajo vlogo policije. Številni, ki so se borili za svobodo, so ostali praznih rok. Sanje o enakopravni in napredni Južni Afriki so se razblinile.

Gost tokratnega sredinega intervjuja bo dr. Svanibor Pettan, mednarodno uveljavljen etnomuzikolog in dolgoletni profesor ter vodja katedre za Etnomuzikologijo na ljubljanski Filozofski fakulteti. Je tudi eden od utemeljiteljev aplikativne etnomuzikologije. Njegovo delo zaznamujejo poglobljene terenske raziskave v različnih kulturnih okoljih – od jugovzhodne Evrope, Bližnjega vzhoda in Afrike do Azije, Avstralije ter Severne Amerike. Kako se spominja prvih terenskih raziskovanj, začetkov in razvoja etnomuzikologije pri nas in predsedovanja Mednarodnemu združenju za tradicije glasbe in plesa, nam bo v sredinem Intervjuju zaupal dr. Svanibor Pettan ob koncu svoje dolgoletne akademske poti. Gosti ga Tina Žun.

V božičnem popoldnevu ste si na Televiziji Slovenija lahko ogledali dokumentarni film Za srce Afrike. Kako je nastajal, kakšno vsebino in spoznanja prinaša, nam je povedala sodelavka Slovenske Karitas Jana Lampe.

Naj novorojeni Odrešenik napolni naša srca s svojo močjo, tolažbo in mirom, so v božičnem voščilu zaželeli slovenski škofje.Papež Leon XIV. mestu in svetu: Mir je skupna odgovornost.Na sveti večer zagorelo v domu starejših občanov v Notranjih Goricah, ranjenih k sreči ni.Osem dolenjskih in belokranjskih občin v tem tednu podpisalo pogodbo o sodelovanju pri projektu hiše hospica.Rojaki v Benečiji se na Božič spominjajo priljubljenega duhovnika Emila Cenčiča.V prazničnem popoldnevu si lahko ogledate dokumentarni film Za srce Afrike.Vreme: Jutri bo na zahodu in severu Slovenije delno jasno, drugod bo oblačno kot danes.

Prepoved dodatnega dela zdravstvenemu delavcu zunaj javne zdravstvene službe je neustavna, je odločilo Ustavno sodišče. Gre za bistven del zakona, s katerim je želela vlada ločiti javno in zasebno zdravstvo. Predsednica Zdravniške zbornice Bojana Beović je pozdravila odločitev, saj da je ta v prid bolnikom. Državni zbor ima leto dni časa, da popravi neustavne člene, do takrat velja prejšnja ureditev. Drugi poudarki oddaje: - Zelenski: najnovejši mirovni predlog predvideva zamrznitev frontne črte. - Belgija kot 11-ta država v tožbi Južne Afrike proti Izraelu. - V Preddvoru z živimi jaslicami opominjajo na pomen miru.

Na božič je bil na Prvem programu Televizije Slovenija na ogled dokumentarni film Za srce Afrike. Govori o razdajanju slovenskih misijonark, sester usmiljenk Bogdane Kavčič in Vesne Hiti v Burundiju. Ob predpremieri filma smo pred mikrofon povabili njegovega ustvarjalca Petra Peršéta.

Svetozár Hikkel je pediater, ortopéd. Hoci má už 80 rokov, stále ordinuje v Šali, kde žije, hoci je rodák zo Slovenskej Ľupče. V 80-tych rokoch pôsobil v Lýbii, kam sa vydal aj s rodinou v rámci pomoci po bombardovaní Tripolisu (1986). Práve po návrate z Afriky mal nutkanie vytvoriť niečo pre deti, čo by malo zmysel a prinášalo im radosť. Tak vznikol Šaliansky Maťko, celoslovenská súťaž v prednese slovenských povestí pre žiakov základných škôl a osemročných gymnázií na počesť Jozefa Cígera Hronského. V histórii ju podporili mnohí umelci, vrátane popredných osobností zo SND. Súťaž má už 30 rokov a Svetozár Hikkel je jej zakladateľom. V roku 2014 význam a hodnotu podujatia podporil svojou účasťou pri jej otvorení aj vtedajší prezident SR Ivan Gašparovič. V mladom veku hrával basketbal, bol ochotníckym hercom, venoval sa zborovému spevu. Precestoval 87 krajín a napr. na Tahiti objímal pamätník M. R. Štefánika. V tejto epizóde NP sa s ním bude rozprávať Ľudovít Jakubove - Mravec. | Hosť: Svetozár Hikkel (lekár, pediater, ortopéd, pôsobil roky v Afrike). | Moderuje: Ľudovít Jakubove - Mravec. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Donald Trump chcel Putinovu vojnu na Ukrajine ukončiť do 24 hodín, no vojna trvá už 1371 dní. Trumpov najnovší, pôvodne 28 bodový mierový plán, má po rokovaniach s európskou koalíciou ochotných a Ukrajinou v Ženeve už len 19 bodov. Trump dal pôvodne Zelenskému ultimátum na jeho prijatie, ktoré malo vypršať zajtra. Pre Ukrajinu by to však prakticky znamenalo kapituláciu a pre Európu ohrozenie našej bezpečnosti.Čo všetko mierový plán obsahuje teraz, ako sa k nemu stavia Kyjev a čo naň povie Moskva? Čo pre mier môže urobiť Európa a Slovensko? Je to už reálny plán, ktorý skutočne môže ukončiť krvavú ruskú vojnu?A čo vybavil na summite v Afrike náš premiér? Berie nás Európa vážne po slovách štátneho tajomník ministerstva obrany Melichera, ktorý volá po Ukrajine pod Ruskou kontrolou a premiér na základe mailov medzi jeho poradcom Lajčákom a Epsteinom konšpiruje o páde jeho vlády v roku 2018 a vražde Jána a Martiny?Braňo Závodský sa rozprával s poslancami Národnej rady, predsedom Zahraničného výboru parlamentu za Smer – SD Mariánom Kérym a podpredsedom Zahraničného výboru za hnutie PS Tomášom Valášekom.

Začínal ako zootechnik pri dobytku v Michalovciach. Neskôr Zoltán Berghauer vybudoval svetoznámu firmu na výrobu bazénov. Dnes dáva peniaze aj svoj čas do výstavby škôl. Jednu otvoril v Namíbii, základný kameň druhej položil tento mesiac v Nepále. Vypočujte si podcast Bod k dobru, v ktorom prinášame príbehy filantropov a filantropiek a búrame tabu spojené so slovom filantropia. Zoltán Berghauer odišiel po Novembri '89 za prácou do Viedne. Zo zarobených šilingov začal prispievať chudobnej rodine z Indie na štúdium ich dcérky. Po rokoch od nej dostal pozdrav aj kópiu lekárskeho diplomu. Keď pred tromi rokmi predal podiel vo firme, zvažoval, čo ďalej. „Časť ľudí si kúpi auto, lietadlo alebo kabelky. Ja som sa rozhodol, že musím pomôcť a to, čo mi bolo dané, musím dať aj niekomu inému,“ hovorí Zoltán.V podcaste sa dozviete:· prečo podporuje vzdelávanie detí,· koľko stojí nová škola v Afrike,· ako bojoval s náčelníkmi nomádskeho kmeňa o vodu,· aký vianočný darček poslal do Indie,· čo vraví na dobré rady, aby si doprial Ferrari. Kto je Zoltán Berghauer?Košičan Zoltán Berghauer spolu s partnerom vybudoval spoločnosť Compass Europe, ktorá patrí medzi troch najväčších výrobcov samočistiach bazénov v Európe. Je finalistom súťaže EY Podnikateľ roka 2020.Po predaji svojho podielu sa venuje filantropii. Organizuje stretnutia pre potenciálnych sponzorov a vysvetľuje, prečo treba investovať do budúcnosti detí v Ázii či Afrike. Bod k dobruV podcaste Bod k dobru, ktorý ste doteraz poznali ako Impact Talks, už tretí rok predstavujeme inšpiratívne osobnosti z biznisu, kultúry a športu. Príbehy pomáhania sú pestré, od spontánnych činov až po premyslené projekty s veľkým spoločenským dopadom.Bod k dobru vám prináša Nadácia Pontis, ktorá sa dlhodobo venuje rozvíjaniu filantropie, sociálnych inovácií a zodpovedného podnikania.Podcast vzniká v spolupráci s portálom Aktuality.sk a moderuje ho Martin Staňo.

Jeden zo študentov, ktorí zorganizovali v Bratislave 16.novembra 1989 nepovolené stretnutie - Pochod Bratislavských vysokoškolákov s cieľom pripomenúť si Medzinárodný deň študentstva. Cez novembrové udalosti pôsobil v štrajkovom výbore na FiFUK. Aktuálne pracuje ako zamestnanec inštitúcií EÚ v Bruseli. Zameriava sa na zahraničnú politiku EÚ, pracuje v centrále Európskej služby pre vonkajšiu činnosť, venuje sa vzťahom medzi EÚ a krajinami západnej Afriky (Libéria, Sierra Leone a Guinea Bissau). Vyštudoval odbor filozofia - história na bratislavskej FiFUK. Predtým viedol bratislavskú kanceláriu Európskeho parlamentu. Pochádza z Bratislavy, športuje, užíva si turistiku a venuje sa cyklistike a jeho záľubou je tiež sledovať dianie vo svete, najmä v Afrike, ktorú považuje za kontinent silno prepojený s Európou. Sleduje trendy v architektúre, filme a literatúre a blízka mu je ochrana prírody a historických štruktúr krajiny. | Hosť: Dionýz Hochel (jeden zo študentov, ktorí zorganizovali v Bratislave 16. novembra 1989 nepovolené stretnutie - Pochod bratislavských vysokoškolákov). | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Bývalý futbalový reprezentant Ján Ďurica má za sebou úspešnú kariéru, počas ktorej si zahral na Majstrovstvách sveta v Afrike aj na Majstrovstvách Európy vo Francúzsku. Koniec profesionálneho športového života však pre neho nebol jednoduchý. V relácii Ide o nás po prvýkrát otvorene prehovoril o strate identity, psychických pádoch aj o tom, ako v sebe našiel silu začať odznova a pomáhať iným. Napríklad najnovšie aj ako ambasádor kampane o.z. Divé maky Pomôžte talentom. Podcast sme nahrávali 9. októbra 2025. V rozhovore s bývalým futbalistom Jánom Ďuricom sa dozviete: - ako prežíval koniec profesionálnej kariéry a prečo hovorí o „páde úplne na dno“. - prečo mal pocit, že stratil samého seba a svoju identitu. - o najťažších momentoch, keď bojoval s psychikou a mal aj tie najčiernejšie myšlienky - ako vníma tlak verejnosti na výkony futbalistov - myslí si, že existuje dostatočná psychologická podpora v slovenskom športe - čo si myslí o neúčasti Dávida Hancka a Dominika Greifa na zápasoch v Severnom Írsku - prečo je pre neho reprezentácia cťou a nie prácou za peniaze - ego jednotlivca verzus tím v športe - ako mu skúsenosti z detstva, keď prespával na štadióne, pomohli prekonať najťažšie obdobie - prečo podporil rómskych chlapcov v projekte Pomôžte talentom - o tom, ako sa ako jediný Slovák v maďarskom tíme postavil za spoluhráčov a prečo je dôležité búrať predsudky. - ako vedie vlastnú dcéru a čo tvorí základy jeho výchovy - o jeho novej ceste mentora a kouča mladých športovcov - čo by dnes odkázal svojmu mladšiemu ja

O našom dnešnom hosťovi sa hovorí, že je rodený hotelier. V jeho prípade to platí doslova – z pôrodnice putoval rovno do hotela, kde býval s rodičmi. Neskôr pôsobil po celej Európe. Dokonca viedol sieť hotelov v Anglicku a jeden z najluxusnejších rezortov sveta v Afrike. Dnes stojí na čele rodinného kaštieľa pri Štúrove a školí študentov, aby mali chuť pracovať v tomto sektore. Hotelier roka - Ján Kolkus bol hosťom Juraja Turisa.

Laco Branický je cyklocestovateľ, ktorý má v nohách desaťtisíce kilometrov a množstvo zážitkov. Nás budú špeciálne zaujímať tie posledné, ktoré sa mu postarali o doslova exotické dobrodružstvo, ale aj maláriu. Trištvrte roka prežil na cestách po Afrike. Zo severu na juh prešiel viac ako dvadsiatkou krajín, stretával sa s domácimi všeličo videl ale aj zažil. Aj o tom sa porozprával s Jurajom Turisom.

Tiskovna konferenca ob obletnici akcije.

Od Burundija, Centralnoafriške republike, Ugande, Kenije pa do Senegala, Bocvane, Zambije, Madagaskarja in Ruande – tja že 20 let prihaja slovenska pomoč revnemu prebivalstvu prek dobrodelne akcije Za srce Afrike. Poleg dobrodelnosti slovenski misijonarji gradijo tudi mostove med ljudmi in širijo Jezusovo oznanilo. Kako sta se v vseh teh letih prepletali dobrodelnost in skrb za dušno pastirstvo, bomo vprašali vodjo mednarodne pomoči pri Slovenski karitas Jano Lampe. Pomoč drugemu, solidarnost in empatija so vrednote krščanstva, na katere človek 21. stoletja pogosto pozablja. Prav zato je tokratna oddaja Sedmi dan namenjena temu, da se v mislih odpravimo na afriško celino.

Tiskovna konferenca ob obletnici akcije.

| Hosť: Miroslava Suballyová (humanitárna pracovníčka, žije striedavo na Slovensku a v Afrike, založila projekt Viac než šperk). | Moderuje: Sandra Vychlopenová. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Slovenska Karitas obeležuje 20 let dobrodelne akcije Za srce Afrike, katere letošnja izvedba poteka prav v teh dneh. V rubriki Pojdite in učite boste slišali o rezultatih doslej, upanju za prihodnost in iskreno zahvalo vsem, ki pomagate nerazvitemu svetu, misijonskim deželam.

Slovenska Karitas obeležuje 20 let dobrodelne akcije Za srce Afrike, katere letošnja izvedba poteka prav v teh dneh. V rubriki Pojdite in učite boste slišali o rezultatih doslej, upanju za prihodnost in iskreno zahvalo vsem, ki pomagate nerazvitemu svetu, misijonskim deželam.

Nakup helikopterjev za nujno medicnsko pomoč po zadnjih razkritjih čaka revizija, minister Poklukar odložil podpis pogodbe.Zdravstvena stroka svari pred tveganji ob morebitnem sprejetju zakona o konoplji za omejeno osebno uporabo.Pred strankami vroča politična jesen, karte bodo premešali tudi novi politični akterji.Župani Jugovzhodne Slovenije in Posavja si za soočenje z romsko problematiko želijo znižanja starostne meje za kazensko odgovornost mladoletnih.Slovenska Karitas z Akcijo za srce Afrike že dvajset let najrevnejšim ljudem pomaga do dostojnega življenja.Vlada zvišala trošarine za pogonska goriva, cene kljub temu ostajajo nespremenjene.Na Gorenjskem vse več kampov na črno, ki delujejo brez ustrezne infrastrukture.ŠPORT: Odbojkarice Slovenije skupinski del svetovnega prvenstva na Tajskem končale z zmago nad Argentino.Kek predstavil seznam igralcev za kvalifikacijski tekmi za svetovno prvenstvo.

Slišali smo besedo hvala. Izrekla sta jo misijonarja Janez Krmelj in s. Anka Burger. Zahvala je namenjena darovalcem in Slovenski karitas, ki vodi akcijo Za srce Afrike.

Slišali smo besedo hvala. Izrekla sta jo misijonarja Janez Krmelj in s. Anka Burger. Zahvala je namenjena darovalcem in Slovenski karitas, ki vodi akcijo Za srce Afrike.

S sodelavko Slovenske karitas Jano Lampe smo se pogovarjali o 20. jubileju akcije Za srce Afrike, s pomočjo katere so na misijonih zgradili 13 šol in številne vodnjake, ki omogočajo življenje tamkajšnjim prebivalcem. Slišali pa smo tudi zahvalo iz misijona v Ruandi, kjer deluje s. Anka Burger.

Ob dvajsetletnici akcije Za srce Afrike, sta se darovalcem in Slovenski Karitas zahvalili misijonarki sestri Vesna Hiti in Bogdana Kavčič.

Ob dvajsetletnici akcije Za srce Afrike, sta se darovalcem in Slovenski Karitas zahvalili misijonarki sestri Vesna Hiti in Bogdana Kavčič.

S sodelavko Slovenske karitas Jano Lampe smo se pogovarjali o 20. jubileju akcije Za srce Afrike, s pomočjo katere so na misijonih zgradili 13 šol in številne vodnjake, ki omogočajo življenje tamkajšnjim prebivalcem. Slišali pa smo tudi zahvalo iz misijona v Ruandi, kjer deluje s. Anka Burger.

Piše Leonora Flis, bereta Aleksander Golja in Maja Moll. Mimi Podkrižnik ima dolgoletno kariero v novinarskem poklicu, poleg tega prevaja iz francoščine in piše literarna besedila. Kot novinarka je poročala zlasti o Španiji, Franciji in Portugalski. Roman Čista sreča je posrečen, ker je navidezno razigran – do neke mere – in skozi svoj specifični humor ali bolje satiro, zabava, vendar je obenem tudi razplasten, poglobljen in tragičen. Avtorici je poznavanje novinarske scene v Sloveniji in širše brez dvoma pomagalo pri oblikovanju zgodbe, ki ni omejena le na slovenski prostor, ampak sega vse do daljne Afrike. Pravzaprav je to zgodba o človekovi naravi, o sistemih, ki ljudi oblikujejo v pohlepne, zaničevalne, seksistične in obenem strte ljudi. Vrlina romana je tudi v tem, da pripovedovalec oziroma pripovedovalka, ki ima občasno precej intelektualno držo, ne izreka moralne sodbe ali odkritega vrednotenja dejanj protagonistov in protagonistk. Zgolj opisuje, našteva, prikazuje, vodi nas skozi dogajanje, ki ga spremljamo od konca proti začetku, z vmesnimi dnevniškimi zapisi glavnega (anti)junaka Janeza Miroviča ali Johnnyja Afriškega. Janez je legenda v novinarskem svetu, dopisnik iz Dakarja, ki si je ustvaril brilijantno kariero, ob kateri je začel graditi tudi paralelni posel – gojenje banan. V Afriki je namreč lastnik plantaže, zaradi katere se, kot pokaže zgodba, morda zaplete (vede ali nevede) tudi v nečedne posle, povezane z belim prahom. Ima družino in uživa ugled. Vse dokler ga ob menjavi vodstva na televiziji ne odpokličejo z mesta dopisnika in mu dodelijo mesto v notranjepolitični redakciji, kjer pa se Johnny, ki počasi postaja ‘Janez Kranjski,' ne znajde najbolje. Propadata mu družina (žena in oba otroka se sčasoma vrnejo v Afriko) in kariera. Janez se oklepa svojih starih vzorcev delovanja – kot so arogantnost, podkupovanje, seksistične opazke in geste na delovnem mestu, izsiljevanje. Vse to je morda nekoč delovalo, zdaj pa takšno ravnanje deluje le še na najvišjih, nedotakljivih, državnih nivojih. Dvoličnost, dvojni standardi in razkroj vrednot bi lahko izpostavili kot temeljne teme v romanu. Kriminal, ki je vsem na očeh, ostaja nekaznovan, vendar nikakor ne moremo reči, da Johnnyja, ki je vsaj na videz manjša riba, karma ne udari. Poleg Mirovičev velja omeniti še družino Ratnik – Tomaža, docenta, ki mu domače akademsko okolje ne diši več, in Žanko, prekarno novinarko, ki se odloči, da bo postala vlogerka. Janez začne Žanko nadlegovati, siliti vanjo in ustrahovati družino Ratnik. Zapletena dinamika med družinama, zlasti med Janezom in Žanko, se zaostri do te mere, da se Ratniki odločijo za selitev na Portugalsko. V ozadju so tudi drugi razlogi, saj Žanka izkaže veliko zanimanje za Portugalsko že pred poslabšanjem odnosov z Janezom, in Tomažu reče: “Midva sploh ne napredujeva, midva nazadujeva … začela se bom učiti portugalščino.” Pred tem pa beremo: “Odkar se je zlasti na spletnih omrežjih neumnost delala, da je pametna, so bile relevantne družbene teme docela potisnjene v ozadje. In tako je posebej Žanka imela občutek, da s Tomažem, ki se je s knjigo ali zapiski za predavanja v roki vedno bolj umikal na teraso in si tam nekontrolirano prižigal cigarete, nista le neznatni kaplji v brezdanjem oceanu, ki bučno valovi, ampak poslednji kaplji v luži anemičnega humanizma, ki bo vsak trenutek presahnila.” Ko prispejo na Portugalsko, Ratniki spoznajo gospo Diamantino, ki je preživela režim diktatorja Salazarja, v času katerega se je naučila molčati, tudi takrat, ko so bile storjene krivice. Diktat moči, prevlade, agresije je vladal nekoč in vlada še danes. Kljub temu pa toplo južno okolje prinaša tudi mir in zadovoljstvo. Žanka šele na Portugalskem začuti nekaj, kar je blizu sreči. Če se je prvi smejal Janez Mirovič, zadnji smeh pripade njej. Po sestanku s Portugalko Paulo, ki naj bi njo in Tomaža uvedla v tamkajšnjo “digitalno nomadsko sceno”, beremo: “Žanka se je nasmehnila in pomahala v pozdrav. Nato se je začela smejati in se je smejala in smejala in smejala, nato je prasnila v krohot in se krohotala, pa se spet smejala in še naprej smejala, tudi ko Paule že zdavnaj ni bilo nikjer več. To je bil smeh blaženosti, iz čiste sreče.” Konec romana še enkrat naplavi Janeza, ki nemirno pluje na ladji norcev. Krog je tako sklenjen.

Bistvo te epizode predstavlja tisto, kar je pogosto nespregovorjeno, pred čemer si svet zatiska oči in kjer se izgublja človečnost. Gosta sta izpostavila tragične zgodbe staroselskih ljudstev, kot so Nubijci, poleg tega sta osvetlila svoje poslanstvo in vlogo, ki jo imata v tamkajšnjih skupnostih. Predstavljata pomemben glas vseh ljudi, ki so združeni v trpljenju, s čimer želita pritegniti širšo pozornost preostalega sveta. Prikazane so razmere v povezavi z nezdravljenjem gobavosti, birokratskimi ovirami, ki onemogočajo ustrezen dotok pomoči, in ostalimi težavami, ki vplivajo, da se razmere v tem delu Afrike ne spreminjajo. V času, ko se po svetu odvijajo vojne, je pomembno ozaveščanje o grozotah in izpostavljanje vloge, ki jo ima preostanek sveta pri reševanju in iskanju miru. S06E08Gosta: Bojana in Tomo KrižnarModerator: Tilen NipičPremiera: Facebook Popotniško združenje Slovenije, 23. 07. 2025Projekt poteka v sodelovanju z MKC Maribor/Mladi Maribor. Oddajo si lahko v živo ogledate tudi na njihovih Facebook straneh.PovezaveSpletna stran PZS: ⁠www.youth-hostel.si/si⁠Facebook PZS: ⁠www.facebook.com/popotnistvo⁠Instagram PZS: ⁠www.instagram.com/higlobetrotter⁠Popotniški snep Youtube: www.youtube.com/popotnistvo

Írsky ekonóm David McWilliams pozýva čitateľov na poučnú a často prekvapivú cestu históriou peňazí. V knihe Peniaze – Príbeh ľudstva mapuje vzťah ľudí a peňazí, počnúc prvými počítadlami v starovekej Afrike cez starogrécke mince až po vznik amerického dolára a dnešných kryptomien.    Knihu objednávajte na https://obchod.dennikn.sk

Im Gespräch mit Radio Wien Redakteur Hadschi Bankhofer: Tanja Willers und Johanna Hochedlinger. Die beiden fuhren mit ihren Rädern durch ganz Afrike. Nun planen sie eine Radtour durch Asien.

V tejto časti LTB sme sa rozprávali s Darinou Štyriakovou, ktorá stojí za startupom Ecolive. Ich technológia dokáže zachrániť kontaminovanú pôdu a ich výsledky sú ohromujúce. Na vládnej úrovni komunikujú v Afrike, kde svoje produkty vo veľkom predávajú. Vyhrali súťaž Startup Awards a smerujú do USA. Vo svete nemajú takmer konkurenciu a ich výsledky sa osvedčili všade po svete.

K živalim na Severni tečaj priplava darilo iz Afrike. Pripoveduje: Jernej Kuntner. Napisala: Veronika Simoniti. Posneto v studiih Radia Slovenija 2001.

Priča o uspješnom primjeru jednog biznisa sa biljnim mlijekom, koji vodi preduzetnica iz Australije, koja pri tom, čini i jednu plemitu stvar. Naime, ona ovim biznisom podržava grupu žena iz Burkine Faso na zapadu Afrike, koja je jedna od najsiromašnijih zemalja na svijetu. Prodaja Australiji tigrastih oraščića, koji se koriste za proizvodnju biljnog mlijeka pomaže poboljšanju života veće grupe žena iz Burkine Faso, koje su inače za svoj rad bile potplaćene i izrabljivane.

O tem, kako je neuvrščena Jugoslavija prav v najrevnejših državah sveta skušala dokazati, da lahko mednarodno ekonomsko sodelovanje poteka tudi drugače, kot ga izvajajo zahodna multinacionalna podjetjaKo pomislimo na ekonomsko delovanje socialistične Jugoslavije v Afriki, se verjetno spomnimo predvsem megalomanskih projektov, ki so jih jugoslovanska podjetja izvajala v arabskih državah na severu Afrike. In vendar so v marsičem še bolj zanimive sicer včasih manj dobičkonosne zgodbe o gospodarskem povezovanju z južnim, revnejšim delom tega kontinenta, v katerem so podjetja iz Jugoslavije izvajala vrsto pionirskih projektov. Prav o gospodarskem delovanju socialistične Jugoslavije v podsaharski Afriki in prav posebej v Zambiji - podsaharski državi, v kateri je to sodelovanje doživelo vrhunec - bomo govorili v tej in eni od prihodnjih oddaj Sledi časa. Za tokratno oddajo nam bodo predvsem širši kontekst jugoslovanskega poslovanja v podsaharski Afriki pomagali predstaviti srbski zgodovinar dr. Goran Musić z Univerze na Dunaju, tanzanijski zgodovinar dr. Andrea Azizi Kifyasi z Univerze v Dar es Salaamu ter dr. Jure Ramšak z Inštituta za zgodovinske študije Znanstveno-raziskovalnega središča Koper, ki smo jih posneli na mednarodni konferenci o ekonomskem sodelovanju obrobnih delov sveta z naslovom The business of worldmaking: new perspectives on liminal actors in postcolonial development cooperation, ki je septembra potekala v Kopru. V oddajo smo vključili tudi nekaj odlomkov iz govorov Josipa Broza Tita iz radijskega arhiva ter spomine, ki jih je pred slabim letom za naš radio delil ekonomist dr. Marjan Svetličič, ki je še v času nekdanje Jugoslavije intenzivno preučeval njeno ekonomsko sodelovanje z državami v razvoju. Oddajo je pripravila Alja Zore. foto: Josip Broz Tito in gvinejski voditelj Ahmed Sékou Touré v prestolnici Gvineje Conakry,1961; posnetek fotografije iz knjige Tito u Africi, ki jo je izdal beograjski Muzej Jugoslavije

Robert Fico priznal svoje zlyhanie, nazval ho „konflikt záujmov“. Aj učitelia sa hotujú štrajkovať, zatiaľ vyhlásili štrajkovú pohotovosť. Rusko má problém – v Afrike stráca vplyv.

Ovom epizodom započinjemo serijal posvećen ženama u poduzetništvu i onima koje to žele postati - Iskreno o poduzetništvu. U prvoj epizodi ugostile smo business coachericu i projektnu menadžericu Mariju Mažić. Marija za sebe kaže da je facilitatorica - generalistica u duši, optimistična, empatična i usmjerena na rezultate te na izgradnju otpornosti pojedinaca, timova i organizacija, kako bi u svom djelovanju mogli maksimizirati i utjecaj i profit. Njezina radna iskustva obuhvaćaju izravan rad s ranjivim skupinama, podržavanje rasta društvenih poduzetnika diljem Europe i Afrike, te podržavanje profitnih i neprofitnih organizacija u izgradnji kulture i procesa poslovanja. Može li svatko biti poduzetnik, što kada želimo krenuti u poduzetništvo, a nemamo ideju, što sve čini uspješnog poduzetništva neke su od tema kojih smo se dotakle u ovoj epizodi! Podržite podcast Iskreno o majčinstvu lajkom, share-om ili komentarom!

*Podporte podcast Dobré ráno v aplikácii Toldo na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/extradobrerano⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠. Domy, byty, časť príjmov z výkonu verejnej funkcie a zvyšok nešpecifikovaný. Takto nejak vyzerajú mnohé majetkové priznania za minulý rok, ktoré zverejnili politici a ďalší verejní funkcionári. Robiť tak musia, pretože im to ukladá zákon, otázne je, ako veľmi si na na jeho vypĺňaní dajú záležať a či naozaj uvádzajú všetko, čo by mali. Čo teda vidíme z aktuálnych majetkových priznaní politikov, nakoľko ho vyplnil premiér Robert Fico a ďalší politici vládnej koalície, či majú majetkové priznania politikov vôbec výpovednú hodnotu a ako by mali vyzerať, aby sme sa skutočne dozvedeli, akým majetkom daný politik disponuje? Eva Frantová sa v podcaste Dobré ráno pýta Ľuboša Kostelanského z Transparency International Slovensko. Zdroje zvukov: JOJ, TASR, Markíza, Denník N, Facebook/Za ľudí Odporúčanie: Radi by ste si prečítali knihu, ktorá slúžila ako jedna z predlôh Jamesa Bonda? Odporúčam Výpravy na východ od Fitzroya Macleana, ktorý v knihe rozpráva o svojom diplomatickom a vojenskom pôsobení medzi rokmi 1937 a 1945. Prvá časť sa odohráva v Sovietskom zväze, kde je Maclean na diplomatickej misii v Moskve, druhá hovorí o jeho vojenskom pôsobení v púštnom komande v severnej Afrike a tá posledná mapuje časy, kedy ho Churchill poveril velením výsadkárom, ktorí mali podporovať a koordinovať Titových partizánov v Bosne a v Srbsku. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

Vojna s Ruskom nebude, ak bude Európa na takúto vojnu pripravená. Tá vojna je tým pravdepodobnejšia, čím je Európa slabšia. Je preto najvyšší čas, aby Európa dospela a bezpečnostne sa zobudila, hovorí v reakcií na príchod Donalda Trumpa do Bieleho domu bývalý poslanec a človek, čo stál i za našich členstvom v NATO František Šebej.Do Bieleho domu - teda prakticky najmocnejšieho úradu na planéte, mieri Donald Trump. Muž plný nevypočitateľných reakcií, meniacich sa nálad, osobnej ješitnosti, ľahkovážnych no nesplnených sľubov, kupeckej mentality, ale aj kampane plnej lží a hesiel, ktoré si vzájomne odporujú a ktoré bude zrejme nemožné naplniť. Úradu prezidenta sa pritom ujíma v časoch mimoriadne nestabilnej a turbulentnej geopolitickej situácie prakticky na celej planéte. Rusko už vyše dvoch rokov pokračuje vo svojej brutálnej a krvavej agresií na Ukrajine, na Blízkom východe čoraz viac eskaluje konflikt medzi Iránom a Izraelom, mení sa situácia i v Afrike no a Taiwan v obavách čaká, či sa v tejto dobe plnej rastúcej agresivity a konfrontácie neprebudí napokon i čínsky drak.Budúci americký prezident pritom sľubuje ukončiť ruskú agresiu na Ukrajine za 24 hodín, vyhráža sa vysokými clami nielen Čine, ale aj svojim európskym spojencom a jeho kľúčovým heslom je Amerika na prvom mieste, čo nápadne pripomína nielen národný protekcionizmus, ale aj éry amerického izolacionizmu.Európa je pritom síce stále ekonomickou veľmocou, bez amerického bezpečnostného - a to i jadrového dáždnika v rámci NATO, je však v bezpečnostnej oblasti iba akýmsi papierovým drakom. Donald Trump pritom v minulosti už opakovane spochybnil účelnosť Severoatlantickej aliancie a dokonca i ochotu USA angažovať sa v prípade napadnutia niektorého spojenca.Na samotnej hranici nášho kontinentu pritom stojí útočiaca ruská armáda no a verejne deklarované plány vládcu Kremľa - Putina, sa pritom opakovane neobmedzovali iba na Ukrajinu, ale poškuľovali i po akejsi obnove rozpadnutého Sovietskeho zväzu.Aká bude zahraničná politika Spojených štátov s prezidentom Trumpom? Akú stratégiu zvolí nový prezident USA v prípade ruskej agresie na Ukrajine a prečo môže byť Trump pre Putina tvrdším orieškom než Harrisová? Je reálne, že sa Amerika stiahne z NATO a čo bude musieť urobiť Európa pre svoju vlastnú bezpečnosť? Aká je vlastne budúcnosť Severoatlantickej aliancie s lídrami ako Trump, ale aj Orbán či Fico? No a napokon, bude svet s Trumpom v Bielom dome nebezpečnejším miestom pre život?Témy Rána Nahlas s bývalým predsedom zahraničného výboru NR SR exposlancom Františkom Šebejom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Vojna s Ruskom nebude, ak bude Európa na takúto vojnu pripravená. Tá vojna je tým pravdepodobnejšia, čím je Európa slabšia. Je preto najvyšší čas, aby Európa dospela a bezpečnostne sa zobudila, hovorí v reakcií na príchod Donalda Trumpa do Bieleho domu bývalý poslanec a človek, čo stál i za našich členstvom v NATO František Šebej.Do Bieleho domu - teda prakticky najmocnejšieho úradu na planéte, mieri Donald Trump. Muž plný nevypočitateľných reakcií, meniacich sa nálad, osobnej ješitnosti, ľahkovážnych no nesplnených sľubov, kupeckej mentality, ale aj kampane plnej lží a hesiel, ktoré si vzájomne odporujú a ktoré bude zrejme nemožné naplniť. Úradu prezidenta sa pritom ujíma v časoch mimoriadne nestabilnej a turbulentnej geopolitickej situácie prakticky na celej planéte. Rusko už vyše dvoch rokov pokračuje vo svojej brutálnej a krvavej agresií na Ukrajine, na Blízkom východe čoraz viac eskaluje konflikt medzi Iránom a Izraelom, mení sa situácia i v Afrike no a Taiwan v obavách čaká, či sa v tejto dobe plnej rastúcej agresivity a konfrontácie neprebudí napokon i čínsky drak.Budúci americký prezident pritom sľubuje ukončiť ruskú agresiu na Ukrajine za 24 hodín, vyhráža sa vysokými clami nielen Čine, ale aj svojim európskym spojencom a jeho kľúčovým heslom je Amerika na prvom mieste, čo nápadne pripomína nielen národný protekcionizmus, ale aj éry amerického izolacionizmu.Európa je pritom síce stále ekonomickou veľmocou, bez amerického bezpečnostného - a to i jadrového dáždnika v rámci NATO, je však v bezpečnostnej oblasti iba akýmsi papierovým drakom. Donald Trump pritom v minulosti už opakovane spochybnil účelnosť Severoatlantickej aliancie a dokonca i ochotu USA angažovať sa v prípade napadnutia niektorého spojenca.Na samotnej hranici nášho kontinentu pritom stojí útočiaca ruská armáda no a verejne deklarované plány vládcu Kremľa - Putina, sa pritom opakovane neobmedzovali iba na Ukrajinu, ale poškuľovali i po akejsi obnove rozpadnutého Sovietskeho zväzu.Aká bude zahraničná politika Spojených štátov s prezidentom Trumpom? Akú stratégiu zvolí nový prezident USA v prípade ruskej agresie na Ukrajine a prečo môže byť Trump pre Putina tvrdším orieškom než Harrisová? Je reálne, že sa Amerika stiahne z NATO a čo bude musieť urobiť Európa pre svoju vlastnú bezpečnosť? Aká je vlastne budúcnosť Severoatlantickej aliancie s lídrami ako Trump, ale aj Orbán či Fico? No a napokon, bude svet s Trumpom v Bielom dome nebezpečnejším miestom pre život?Témy Rána Nahlas s bývalým predsedom zahraničného výboru NR SR exposlancom Františkom Šebejom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Jej povolanie by dalo riadne zabrať ľuďom zo šoubiznisu, ktorí v zábavnej televíznej relácii hádajú netradičné profesie hostí. Dagmar Goldmannová je filantropická poradkyňa a aj jej práca je spojená s radosťou. Vypočujte si ďalší diel podcastu Impact Talks, v ktorom sa tentokrát dozviete, akí sú českí filantropi, ako sa dá pomáhať testamentom a čo môže byť zložité na tom, keď chce niekto dobre rozdať peniaze. Prvú konzultáciu si Dagmar Goldmannová pamätá úplne presne: staršia pani riešila poslednú vôľu a chcela, aby jej majetok raz zmysluplne pomáhal. „Pomáhali sme jej premyslieť, ktoré organizácie v závete podporiť a ako to dobre nastaviť. Táto veľmi osobná téma nás prepojila a dodnes sa vídavame,“ hovorí. Skúsenosti z Veľkej Británii, kde sú dary zo závetov časté, ukazujú, že ľudia s vysporiadanými záležitosťami v testamente zvyčajne žijú dlhšie.V podcaste sa dozviete: ako sa Dagmar Goldmannová dostala k tejto práci, čo s tým má spoločné rodina Rockefellerovcov, koľko ľudí sa príde poradiť o nakladaní so svojím majetkom, ako s kolegami pomáha známemu pôrodníkovi a čo hovorí na slovenskú filantropiu. Kto je Dagmar Goldmannová? Venovala sa HR, spoločenskej zodpovednosti a tiež humanitárnym a rozvojovým projektom v Afrike aj Ázii. Jej srdcovkou bolo dobrovoľníctvo a globálne vzdelávanie. Dnes je riaditeľkou Nadačného fondu Via Clarita. V rámci svojich pracovných skúseností prepája projekty zo sveta medzinárodných spoločností a filantropie. Impact Talks V podcaste Impact Talks vám predstavujeme osobnosti z biznisu, kultúry a športu, ktoré búrajú zaužívané predstavy o filantropii. Srdciarov, ktorí pomáhajú intuitívne, aj tých, ktorí sa snažia o čo najväčší spoločenský dopad. Lebo filantropia je pestrá a zďaleka nie je iba o rozdávaní peňazí.Impact Talks vám prináša Nadácia Pontis, ktorá sa dlhodobo venuje rozvíjaniu filantropie, sociálnych inovácií a zodpovedného podnikania.Podcast vzniká v spolupráci s portálom Aktuality.sk a moderuje ho Milan Junior Zimnýkoval.

V tomto podcaste sa ešte trochu vrátime k prvočíslam, potom si povieme o múdrych vrabcoch a o šírení mpox (opičích kiahní) v Afrike. Zdroje Innovative Foraging Behavior of Urban Birds: Use of Insect Food Provided by Cars CDC Declares Mpox a Continental Emergency. Can We Prevent a Pandemic? Evropa hlásí první případ nakažlivější varianty onemocnění mpox Image by Kurt Bouda from Pixabay

Opoldne bodo po daljšem času znova stekla pogajanja za oblikovanje plačnega stebra za zdravstvo in socialno varstvo. Potekala bodo brez udeležbe sindikata zdravnikov in zobozdravnikov Fides, ki vztraja, da morajo biti najprej rešene njihove stavkovne zahteve. Zato so, prav tako za danes opoldne, povabili vladno stran k nadaljevanju pogajanj za stavkovni sporazum, ki bi prinesel konkretne zaveze in takojšen finančni učinek. V oddaji tudi: - Državni zbor na zahtevo stranke SDS o skrb vzbujajočih razmerah v domovih za starejše. - Meddržavno sodišče v Haagu bo odločalo o zahtevi Južne Afrike po prekinitvi ognja v Gazi. - Proteste kmetov po več evropskih državah bodo v Bruslju reševali s strateškim dialogom.

Na Meddržavnem sodišču se bo začela javna obravnava v tožbi Južne Afrike, ki Izrael obtožuje genocidnih dejanj nad Palestinci med tri mesece trajajočo vojno v Gazi. Izrael zavrača očitke, tožbo so kot neutemeljeno označile tudi Združene države Amerike. Izraelski napadi na enklavo se nadaljujejo, med drugim poročajo o napadih na območju Rafe na jugu, v katerih naj bi bili ubiti najmanj štirje otroci. Preostale novice: Kritično pomanjkanje kadrov ključna ovira pri izvajanju zakona o dolgotrajni oskrbi. Poljska konservativna stranka Zakon in pravičnost novo vlado obtožuje političnih čistk, za danes v Varšavi napovedani protesti. Slovenske rokometaše drevi čaka prva tekma evropskega prvenstva; nasprotnik je ekipa Ferskih otokov.

Najprv vymenovať všetky rieky v Afrike, potom prejsť na vetné členy a doma sa učiť spamäti odrecitovať niektoré z literárnych diel. Aj tak by sa dal opísať bežný deň žiaka základnej školy na Slovensku. Časy zastaraného systému výučby, ktorí deti neučí kriticky myslieť, a ktorý je podľa odborníkov jedným z hlavných dôvodov katastrofálnych výsledkov Slovenska v medzinárodnom testovaní PISA, sa našťastie končia. Základné školy totiž postupne nabiehajú na nový spôsob výučby, ku ktorému sa Slovensko zaviazalo v pláne obnovy. Cieľom reformy z dielne viac ako 300 expertov, má byť hlavne učenie detí, nie predmetov či obsahu. Po novom by učitelia nemali žiakom podsúvať hotové informácie, ale učiť ich samostatne myslieť a chápať súvislosti. Ako také niečo vyzerá v praxi, čo všetko nový systém vyžaduje od učiteľov a čo od žiakov a môže sa vďaka reforme slovenský vzdelávací systém odraziť od dna? Eva Frantová sa v podcaste Dobré ráno pýta Eriky Fabiánovej, riaditeľky základnej školy Pionierov 1 v Rožňave, kde nový systém výučby funguje od septembra. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte mesačný podcastový newsletter nielen o novinkách SME na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcastovenovinky⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.