Podcasts about afrike

Im Gespräch mit Radio Wien Redakteur Hadschi Bankhofer: Tanja Willers und Johanna Hochedlinger. Die beiden fuhren mit ihren Rädern durch ganz Afrike. Nun planen sie eine Radtour durch Asien.

Nekaj dni pred 22.majem - Mednarodnem dnevu biodiverzitete - so v Prirodoslovnem muzeju Slovenije predstavili študijo o t.im. »pravih hrčkih« na severni polobli (znanstveno ime: cricetinae), eni najstarejših poddružin hrčkov. Gre za knjigo z naslovom »True Hamsters of the Palaearctic Region«, soavtor je dr. Georgy I. Shenbrot iz Univerze Ben Gurion v Izraelu, drugi soavtor pa je sogovornik v oddaji prof. dr. Boris Kryštufek, tudi dolgoletni kustos v tem muzeju. V pogovoru je pojasnil, zakaj prav hrčki in zakaj je potrebno za poznavanje stanja biodiverzitete občasno opraviti njeno revizijo zato, da bolje razumemo vsaj drobec sprememb med številnimi živalskimi vrstami na planetu. Knjiga je rezultat dolgoletnih raziskav na terenu in v prirodoslovnih muzejih predvsem severne poloble. Avtorja sta opravila revizijo teh glodalcev v pasu zmerne in polarne Evrazije in severne Afrike, kjer povečini živijo te živali. FOTO: Naslovnica študije o pravih hrčkih, ki je izšla pri založbi Univerze v Mariboru VIR: Goran Tenze, Program Ars

Zažil viac, ako si vedel vysnívať. Martin Ferenčík spoznáva svet dychtivo aj detailne. V Nočnej pyramíde prezradí, ako sa stal milovníkom ázijskej kultúry aj to, kde nájdeme Budhov zub. Na lov zážitkov pozýva Stano Ščepán. | Hosť: Martin Ferenčík (bývalý sprievodca, dobrodruha a cestovateľ po Afrike a po Ázii). | Moderuje: Stano Ščepán. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Pogovarjali smo se s pionirjem elektronskega bančništva, plačilnih sistemov in digitalne varnosti, ki je s svojimi proizvodi prodrl vse do Srednjega vzhoda in severne Afrike, z vizionarjem, ki je na prvo mesto vedno postavljal odnose in prave vrednote. Matjaž Čadež je človek navdiha, ki s svojo življenjsko poklicno potjo še danes, ko je upokojen, marsikoga navdušuje. Poslovno se je vrsto let kalil v IBM-u, nato na Švedskem in pozneje ustanovil podjetji Halcom in mBills. Vpeljeval je napredne modele vodenja in sisteme, ki so postali vzorčni za marsikatero slovensko podjetje. Sodelovali so s številnimi svetovno priznanimi strokovnjaki in bili na svetovnem trgu in razvoju med vidnejšimi. Več o Matjaževem pogledu na svet, pogledu na prihodnost, predvsem pa o njegovem pogledu na medsebojne odnose in ljudi, boste dodobra spoznali v knjigi - ki je bila na Knjižnem sejmu izbrana za najboljšo poslovno knjigo 2024, nekaj pa tudi v radijskem pogovoru. V vsakem njegovem stavku je tehtna misel. Ustanovil je podjetje Halcom, ki je eno prvih slovenskih podjetij, v katerem so uvedli sistem solastništva zaposlenih, uvajali izobraževanja in tematska druženja, finančna nagrajevanja uspešnosti, investirali v montessori vrtec za otroke zaposlenih, … nasploh so bili obogateni z izjemnim pogledom v prihodnost.

Še nekaj dni in od izginotja pančenlame, druge najvišje verske avtoritete v tibetanski hierarhiji, bo minilo 30 let! Skupaj z družino je izginil 17. maja 1995, za njim se je takrat izgubila vsaka sled. Na ta dogodek smo spomnili v Torkovem kvizu, ko nas je na "streho sveta" popeljal Dragan Potočnik, prof. neevropske zgodovine (predvsem zgodovine Azije in Afrike), ki predava na Filozofski fakulteti Univerze v Mariboru.

Rozhovor s gréckokatolíckym kňazom Jaroslavom Lajčiakom, ktorý pracuje v Dikastériu pre východné cirkvi vo vatikáne. V rozhovore s Imrichom Gazdom odpovedal aj na tieto otázky: Ako a kde prežíval smrť pápeža Františka? Čo sú to východné katolícke cirkvi? Aká bola jeho životná cesta zo Zemplínu do Vatikánu? Spomínané témy: 00:00 Úvod 00:38 Prežívanie smrti pápeža Františka 06:20 Čo sú to východné katolícke cirkvi 15:00 Ako funguje Rímska kúria počas sede vacante 18:16 Slovenská stopa vo Vatikáne

V tejto časti LTB sme sa rozprávali s Darinou Štyriakovou, ktorá stojí za startupom Ecolive. Ich technológia dokáže zachrániť kontaminovanú pôdu a ich výsledky sú ohromujúce. Na vládnej úrovni komunikujú v Afrike, kde svoje produkty vo veľkom predávajú. Vyhrali súťaž Startup Awards a smerujú do USA. Vo svete nemajú takmer konkurenciu a ich výsledky sa osvedčili všade po svete.

„Ó, Bože, buď milostivý mne hriešnemu!“ (L 18:13) „… lebo ja znám svoje prestúpenia…“ (Ž 51:5) Istého Kafera v južnej Afrike prenasledovalo zlé svedomie. Začal uvažovať: „Keby som len vedel, ako sa mám modliť, aby som dosiahol pokoj v srdci.“ Jedného dňa počul, ako jeho pán čítal svojej rodine z Biblie, a to príbeh farizeja […] MUDr. Viera Roháčková

K živalim na Severni tečaj priplava darilo iz Afrike. Pripoveduje: Jernej Kuntner. Napisala: Veronika Simoniti. Posneto v studiih Radia Slovenija 2001.

Biti prva ženska na čelu Mednarodnega olimpijskega komiteja in hkrati prva na tem položaju iz Afrike je močan signal, je po današnji izvolitvi za predsednico povedala Kirsty Coventry. Kot devetletna deklica si nisem predstavljala, da bom nekoč dobila priložnost voditi to naše čudovito gibanje, je v zahvalnem nagovoru poudarila 41-letna nekdanja plavalka in olimpijska prvakinja iz Zimbabveja. Drugi poudarki: - Evropska unija razširila definicijo obrambnih izdatkov. - Hrvaško-kosovsko-albansko obrambno sodelovanje razburja Srbijo. - Ob dnevu ustnega zdravja posebno pozornost namenili najranljivejšim.

Doktor Tomazin je človek, ki se nerad hvali, zato pa z veliko žlico živi in razmišlja. Je specialist urgentne in družinske medicine, starosta helikopterskega reševanja. V žepu ima pet osemtisočakov, z nekaterih je tudi smučal. Z zmajem je poletel s strehe Afrike, s padalom od vsepovsod. Vozi motor, obožuje base jump. Piše knjige in pesmi, če sneži pa rad prespi na Storžiču, od koder potem zjutraj smuča v službo. Kako je vse to mogoče stlačiti v eno samo življenje, ob tem pa preživeti in se veseliti novih podvigov, pove v dobri uri pogovora.

Priča o uspješnom primjeru jednog biznisa sa biljnim mlijekom, koji vodi preduzetnica iz Australije, koja pri tom, čini i jednu plemitu stvar. Naime, ona ovim biznisom podržava grupu žena iz Burkine Faso na zapadu Afrike, koja je jedna od najsiromašnijih zemalja na svijetu. Prodaja Australiji tigrastih oraščića, koji se koriste za proizvodnju biljnog mlijeka pomaže poboljšanju života veće grupe žena iz Burkine Faso, koje su inače za svoj rad bile potplaćene i izrabljivane.

„Prikryje ťa svojimi brky, a utečieš sa pod jeho krýdla. Jeho pravda je štítom a paväzou. Nebudeš sa báť nočného strachu, ani strely, ktorá letí vodne.“ (Ž 91:4-5) Anglický plukovník Stabb bol raz na hone s holandskými sedliakmi v južnej Afrike. Keď večer v tábore zapálili oheň, zbadali, že dievčatko jedného sedliaka chýba. V krajine […] MUDr. Viera Roháčková

V pogovoru s sociologom in zgodovinarjem, ki se ubada z mejnimi študijami in teorijo migracij, preverjamo, kako razumeti paradoks, da si pogosto želimo, da bi bile naše meje hkrati odprte in zaprteKo si na zemljevidu ogledujemo današnje meje Republike Slovenije, si ni težko predstavljati, da bi tista črtkana črta, ki nas loči od Italije ali Avstrije potekala tudi kje drugje – tam nekje med Logatcem in Postojno, denimo, ali pa, če smo bolj optimističnega duha, po severnih obronkih Gosposvetskega polja. Meje, drugače rečeno, nikakor niso v kamen klesane ali nepremične. Kolikor so nasledek dolgih, zapletenih, notranje protislovnih in pogosto celo kontingentnih zgodovinskih procesov, se jih pač vselej drži nekaj arbitrarnega. A kjerkoli že potekajo, vselej sprožajo zelo realne, zelo otipljive učinke – tako za tiste ljudi, ki živijo neposredno ob njih in z njimi, kakor tudi za one, ki živijo globoko v notranjosti. Da vseh tistih, ki bi te meje – z veljavnim potnim listom v rokah ali brez njega – radi prečkali, niti ne omenjamo. Široko paleto učinkov, ki jih meje sprožajo v naših življenjih, proučuje sociolog in zgodovinar, raziskovalec na Inštitutu za slovensko izseljenstvo in migracije ter predavatelj na Fakulteti za humanistiko Univerze v Novi Gorici, dr. Jure Gombač. Zakaj si tako rekoč v isti sapi želimo, da bi bile naše meje odprte in zaprte? Zakaj si, na primer, želimo, da bi jih lahko prehajali brez ovir, kadar nas mika, da bi obiskali katero izmed prireditev, ki bodo potekale v kontekstu novogoriške Evropske prestolnice kulture, in zakaj si želimo bistveno drugačnega mejnega režima, ko nas preganjajo strahovi o migrantih iz podsaharske Afrike ali Bližnjega vzhoda? – Odgovor smo v pogovoru z dr. Gombačem iskali v tokratnih Podobah znanja. foto: dr. Jure Gombač (Goran Dekleva)

Nový trend vo vzťahoch, riešenie problémov vo vzťahu, sebecký vzťah, polygamia vo vzťahu, kŕmenie slonov v Afrike, zakazovanie rybárčenia, financie, komunikácia vo vzťahuKamaráti po 30tke, ktorí sa rozhodli obohatiť podcastový svet o sarkazmus, svoj pohľad na svet a nevyžiadané radyĎakujeme za podporu: herohero.co/naostropodcast kde na vás čakajú bonusové epizódy a videáInstagram @naostro_podcastEmail: naostropodcast@gmail.comRadka @butterontheheadHomár @suckmyrags

Tokrat nas bo pot najprej vodila iz Slovenije do Danske in Afrike. Antropologinja Polona Zabret, ki študira na univerzi v Kobenhavnu, bo razložila, kako daleč smo v Sloveniji v primerjavi z Dansko na področju trajnostne mobilnosti, opisala pa bo tudi izkušnje s 3-mesečnega terenskega dela v Ugandi, kjer je preučevala vrednostno verigo oglja. Govorili bomo tudi o evropski prestolnici kulture, ki jo gostita Nova Gorica in Gorica, ter o tem, kolikšno je zanimanje za stalno vrnitev izseljencev in zdomcev v Slovenijo – o tem smo se pozanimali na Uradu za Slovence v zamejstvu in po svetu. Skupaj s sogovornico iz Svetovnega slovenskega kongresa pa bomo potegnili črto pod minulo leto ter pogledali proti načrtom v letošnjem.

O tem, kako je neuvrščena Jugoslavija prav v najrevnejših državah sveta skušala dokazati, da lahko mednarodno ekonomsko sodelovanje poteka tudi drugače, kot ga izvajajo zahodna multinacionalna podjetjaKo pomislimo na ekonomsko delovanje socialistične Jugoslavije v Afriki, se verjetno spomnimo predvsem megalomanskih projektov, ki so jih jugoslovanska podjetja izvajala v arabskih državah na severu Afrike. In vendar so v marsičem še bolj zanimive sicer včasih manj dobičkonosne zgodbe o gospodarskem povezovanju z južnim, revnejšim delom tega kontinenta, v katerem so podjetja iz Jugoslavije izvajala vrsto pionirskih projektov. Prav o gospodarskem delovanju socialistične Jugoslavije v podsaharski Afriki in prav posebej v Zambiji - podsaharski državi, v kateri je to sodelovanje doživelo vrhunec - bomo govorili v tej in eni od prihodnjih oddaj Sledi časa. Za tokratno oddajo nam bodo predvsem širši kontekst jugoslovanskega poslovanja v podsaharski Afriki pomagali predstaviti srbski zgodovinar dr. Goran Musić z Univerze na Dunaju, tanzanijski zgodovinar dr. Andrea Azizi Kifyasi z Univerze v Dar es Salaamu ter dr. Jure Ramšak z Inštituta za zgodovinske študije Znanstveno-raziskovalnega središča Koper, ki smo jih posneli na mednarodni konferenci o ekonomskem sodelovanju obrobnih delov sveta z naslovom The business of worldmaking: new perspectives on liminal actors in postcolonial development cooperation, ki je septembra potekala v Kopru. V oddajo smo vključili tudi nekaj odlomkov iz govorov Josipa Broza Tita iz radijskega arhiva ter spomine, ki jih je pred slabim letom za naš radio delil ekonomist dr. Marjan Svetličič, ki je še v času nekdanje Jugoslavije intenzivno preučeval njeno ekonomsko sodelovanje z državami v razvoju. Oddajo je pripravila Alja Zore. foto: Josip Broz Tito in gvinejski voditelj Ahmed Sékou Touré v prestolnici Gvineje Conakry,1961; posnetek fotografije iz knjige Tito u Africi, ki jo je izdal beograjski Muzej Jugoslavije

Hosťom Štefana Chrappu je kňaz Benjamín Kosnáč. Reč je o Vianociach anglicky hovoriacej katolíckej komunite v Bratislave, ale aj o Vianociach v Afrike, či USA, kde hosť dve desaťročia pôsobil. | Moderuje: Štefan Chrappa. | Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.

Robert Fico priznal svoje zlyhanie, nazval ho „konflikt záujmov“. Aj učitelia sa hotujú štrajkovať, zatiaľ vyhlásili štrajkovú pohotovosť. Rusko má problém – v Afrike stráca vplyv.

Hosťom Štefana Chrappu je Mons. Marián Gavenda. Reč je o adventnom období, o knihe Zem, po ktorej kráčal Boh a tiež o pomoci v Afrike. | Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.

Pohyb a cestovanie sú celý jej život, rovnako ako rodina a práca prezidentky v Medzinárodnom klube žien. Pani Viera Buchtová bola jednou z prvých cvičiteliek v známej relácii Cvičme v rytme a dodnes sa cvičeniu denne venuje. Spolu s manželom – expertom na výstavbu elektrární žili v Číne, Thajsku, Indonézii, ale aj v Južnej Afrike či v Kanade a USA. O blížiacom sa Vianočnom charitatívnom bazáre v Starej tržnici, ktorý pomáha organizovať, o svojom živote v zahraničí a o vzťahu k športu, porozpráva Zuzane Šebestovej v dnešnej NP. | Hosť: Viera Buchtová (prezidentka Medzinárodného klubu žien, ktorý spája ženy, diplomatky a manželky diplomatov v pomoci druhým). | Moderuje: Zuzana Šebestová. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Ovom epizodom započinjemo serijal posvećen ženama u poduzetništvu i onima koje to žele postati - Iskreno o poduzetništvu. U prvoj epizodi ugostile smo business coachericu i projektnu menadžericu Mariju Mažić. Marija za sebe kaže da je facilitatorica - generalistica u duši, optimistična, empatična i usmjerena na rezultate te na izgradnju otpornosti pojedinaca, timova i organizacija, kako bi u svom djelovanju mogli maksimizirati i utjecaj i profit. Njezina radna iskustva obuhvaćaju izravan rad s ranjivim skupinama, podržavanje rasta društvenih poduzetnika diljem Europe i Afrike, te podržavanje profitnih i neprofitnih organizacija u izgradnji kulture i procesa poslovanja. Može li svatko biti poduzetnik, što kada želimo krenuti u poduzetništvo, a nemamo ideju, što sve čini uspješnog poduzetništva neke su od tema kojih smo se dotakle u ovoj epizodi! Podržite podcast Iskreno o majčinstvu lajkom, share-om ili komentarom!

*Podporte podcast Dobré ráno v aplikácii Toldo na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/extradobrerano⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠. Domy, byty, časť príjmov z výkonu verejnej funkcie a zvyšok nešpecifikovaný. Takto nejak vyzerajú mnohé majetkové priznania za minulý rok, ktoré zverejnili politici a ďalší verejní funkcionári. Robiť tak musia, pretože im to ukladá zákon, otázne je, ako veľmi si na na jeho vypĺňaní dajú záležať a či naozaj uvádzajú všetko, čo by mali. Čo teda vidíme z aktuálnych majetkových priznaní politikov, nakoľko ho vyplnil premiér Robert Fico a ďalší politici vládnej koalície, či majú majetkové priznania politikov vôbec výpovednú hodnotu a ako by mali vyzerať, aby sme sa skutočne dozvedeli, akým majetkom daný politik disponuje? Eva Frantová sa v podcaste Dobré ráno pýta Ľuboša Kostelanského z Transparency International Slovensko. Zdroje zvukov: JOJ, TASR, Markíza, Denník N, Facebook/Za ľudí Odporúčanie: Radi by ste si prečítali knihu, ktorá slúžila ako jedna z predlôh Jamesa Bonda? Odporúčam Výpravy na východ od Fitzroya Macleana, ktorý v knihe rozpráva o svojom diplomatickom a vojenskom pôsobení medzi rokmi 1937 a 1945. Prvá časť sa odohráva v Sovietskom zväze, kde je Maclean na diplomatickej misii v Moskve, druhá hovorí o jeho vojenskom pôsobení v púštnom komande v severnej Afrike a tá posledná mapuje časy, kedy ho Churchill poveril velením výsadkárom, ktorí mali podporovať a koordinovať Titových partizánov v Bosne a v Srbsku. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

Vojna s Ruskom nebude, ak bude Európa na takúto vojnu pripravená. Tá vojna je tým pravdepodobnejšia, čím je Európa slabšia. Je preto najvyšší čas, aby Európa dospela a bezpečnostne sa zobudila, hovorí v reakcií na príchod Donalda Trumpa do Bieleho domu bývalý poslanec a človek, čo stál i za našich členstvom v NATO František Šebej.Do Bieleho domu - teda prakticky najmocnejšieho úradu na planéte, mieri Donald Trump. Muž plný nevypočitateľných reakcií, meniacich sa nálad, osobnej ješitnosti, ľahkovážnych no nesplnených sľubov, kupeckej mentality, ale aj kampane plnej lží a hesiel, ktoré si vzájomne odporujú a ktoré bude zrejme nemožné naplniť. Úradu prezidenta sa pritom ujíma v časoch mimoriadne nestabilnej a turbulentnej geopolitickej situácie prakticky na celej planéte. Rusko už vyše dvoch rokov pokračuje vo svojej brutálnej a krvavej agresií na Ukrajine, na Blízkom východe čoraz viac eskaluje konflikt medzi Iránom a Izraelom, mení sa situácia i v Afrike no a Taiwan v obavách čaká, či sa v tejto dobe plnej rastúcej agresivity a konfrontácie neprebudí napokon i čínsky drak.Budúci americký prezident pritom sľubuje ukončiť ruskú agresiu na Ukrajine za 24 hodín, vyhráža sa vysokými clami nielen Čine, ale aj svojim európskym spojencom a jeho kľúčovým heslom je Amerika na prvom mieste, čo nápadne pripomína nielen národný protekcionizmus, ale aj éry amerického izolacionizmu.Európa je pritom síce stále ekonomickou veľmocou, bez amerického bezpečnostného - a to i jadrového dáždnika v rámci NATO, je však v bezpečnostnej oblasti iba akýmsi papierovým drakom. Donald Trump pritom v minulosti už opakovane spochybnil účelnosť Severoatlantickej aliancie a dokonca i ochotu USA angažovať sa v prípade napadnutia niektorého spojenca.Na samotnej hranici nášho kontinentu pritom stojí útočiaca ruská armáda no a verejne deklarované plány vládcu Kremľa - Putina, sa pritom opakovane neobmedzovali iba na Ukrajinu, ale poškuľovali i po akejsi obnove rozpadnutého Sovietskeho zväzu.Aká bude zahraničná politika Spojených štátov s prezidentom Trumpom? Akú stratégiu zvolí nový prezident USA v prípade ruskej agresie na Ukrajine a prečo môže byť Trump pre Putina tvrdším orieškom než Harrisová? Je reálne, že sa Amerika stiahne z NATO a čo bude musieť urobiť Európa pre svoju vlastnú bezpečnosť? Aká je vlastne budúcnosť Severoatlantickej aliancie s lídrami ako Trump, ale aj Orbán či Fico? No a napokon, bude svet s Trumpom v Bielom dome nebezpečnejším miestom pre život?Témy Rána Nahlas s bývalým predsedom zahraničného výboru NR SR exposlancom Františkom Šebejom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Vojna s Ruskom nebude, ak bude Európa na takúto vojnu pripravená. Tá vojna je tým pravdepodobnejšia, čím je Európa slabšia. Je preto najvyšší čas, aby Európa dospela a bezpečnostne sa zobudila, hovorí v reakcií na príchod Donalda Trumpa do Bieleho domu bývalý poslanec a človek, čo stál i za našich členstvom v NATO František Šebej.Do Bieleho domu - teda prakticky najmocnejšieho úradu na planéte, mieri Donald Trump. Muž plný nevypočitateľných reakcií, meniacich sa nálad, osobnej ješitnosti, ľahkovážnych no nesplnených sľubov, kupeckej mentality, ale aj kampane plnej lží a hesiel, ktoré si vzájomne odporujú a ktoré bude zrejme nemožné naplniť. Úradu prezidenta sa pritom ujíma v časoch mimoriadne nestabilnej a turbulentnej geopolitickej situácie prakticky na celej planéte. Rusko už vyše dvoch rokov pokračuje vo svojej brutálnej a krvavej agresií na Ukrajine, na Blízkom východe čoraz viac eskaluje konflikt medzi Iránom a Izraelom, mení sa situácia i v Afrike no a Taiwan v obavách čaká, či sa v tejto dobe plnej rastúcej agresivity a konfrontácie neprebudí napokon i čínsky drak.Budúci americký prezident pritom sľubuje ukončiť ruskú agresiu na Ukrajine za 24 hodín, vyhráža sa vysokými clami nielen Čine, ale aj svojim európskym spojencom a jeho kľúčovým heslom je Amerika na prvom mieste, čo nápadne pripomína nielen národný protekcionizmus, ale aj éry amerického izolacionizmu.Európa je pritom síce stále ekonomickou veľmocou, bez amerického bezpečnostného - a to i jadrového dáždnika v rámci NATO, je však v bezpečnostnej oblasti iba akýmsi papierovým drakom. Donald Trump pritom v minulosti už opakovane spochybnil účelnosť Severoatlantickej aliancie a dokonca i ochotu USA angažovať sa v prípade napadnutia niektorého spojenca.Na samotnej hranici nášho kontinentu pritom stojí útočiaca ruská armáda no a verejne deklarované plány vládcu Kremľa - Putina, sa pritom opakovane neobmedzovali iba na Ukrajinu, ale poškuľovali i po akejsi obnove rozpadnutého Sovietskeho zväzu.Aká bude zahraničná politika Spojených štátov s prezidentom Trumpom? Akú stratégiu zvolí nový prezident USA v prípade ruskej agresie na Ukrajine a prečo môže byť Trump pre Putina tvrdším orieškom než Harrisová? Je reálne, že sa Amerika stiahne z NATO a čo bude musieť urobiť Európa pre svoju vlastnú bezpečnosť? Aká je vlastne budúcnosť Severoatlantickej aliancie s lídrami ako Trump, ale aj Orbán či Fico? No a napokon, bude svet s Trumpom v Bielom dome nebezpečnejším miestom pre život?Témy Rána Nahlas s bývalým predsedom zahraničného výboru NR SR exposlancom Františkom Šebejom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Jej povolanie by dalo riadne zabrať ľuďom zo šoubiznisu, ktorí v zábavnej televíznej relácii hádajú netradičné profesie hostí. Dagmar Goldmannová je filantropická poradkyňa a aj jej práca je spojená s radosťou. Vypočujte si ďalší diel podcastu Impact Talks, v ktorom sa tentokrát dozviete, akí sú českí filantropi, ako sa dá pomáhať testamentom a čo môže byť zložité na tom, keď chce niekto dobre rozdať peniaze. Prvú konzultáciu si Dagmar Goldmannová pamätá úplne presne: staršia pani riešila poslednú vôľu a chcela, aby jej majetok raz zmysluplne pomáhal. „Pomáhali sme jej premyslieť, ktoré organizácie v závete podporiť a ako to dobre nastaviť. Táto veľmi osobná téma nás prepojila a dodnes sa vídavame,“ hovorí. Skúsenosti z Veľkej Británii, kde sú dary zo závetov časté, ukazujú, že ľudia s vysporiadanými záležitosťami v testamente zvyčajne žijú dlhšie.V podcaste sa dozviete: ako sa Dagmar Goldmannová dostala k tejto práci, čo s tým má spoločné rodina Rockefellerovcov, koľko ľudí sa príde poradiť o nakladaní so svojím majetkom, ako s kolegami pomáha známemu pôrodníkovi a čo hovorí na slovenskú filantropiu. Kto je Dagmar Goldmannová? Venovala sa HR, spoločenskej zodpovednosti a tiež humanitárnym a rozvojovým projektom v Afrike aj Ázii. Jej srdcovkou bolo dobrovoľníctvo a globálne vzdelávanie. Dnes je riaditeľkou Nadačného fondu Via Clarita. V rámci svojich pracovných skúseností prepája projekty zo sveta medzinárodných spoločností a filantropie. Impact Talks V podcaste Impact Talks vám predstavujeme osobnosti z biznisu, kultúry a športu, ktoré búrajú zaužívané predstavy o filantropii. Srdciarov, ktorí pomáhajú intuitívne, aj tých, ktorí sa snažia o čo najväčší spoločenský dopad. Lebo filantropia je pestrá a zďaleka nie je iba o rozdávaní peňazí.Impact Talks vám prináša Nadácia Pontis, ktorá sa dlhodobo venuje rozvíjaniu filantropie, sociálnych inovácií a zodpovedného podnikania.Podcast vzniká v spolupráci s portálom Aktuality.sk a moderuje ho Milan Junior Zimnýkoval.

V misijonski rubriki ste slišali vabilo k ogledu video in avdio pogovora z misijonarko v Burundiju s. Bogdano Kavčič. Navdušila nas je s srčno predanostjo in uspehi svojega dela v misijonih Afrike, ki jim je predana že več kot petdeset let.

Geodet a geoinformatik Tibor Lieskovský je expertom na využitie priestorových dát a pokročilých analytických metód v archeológii a pri záchrane kultúrneho dedičstva. Je aj pravidelným členom medzinárodných archeologických misií v Európe, Strednej Amerike, Afrike a na Blízkom východe. V poslednom období sa venoval tvorbe metodiky, spracovaniu a analýze dát laserového leteckého skenovania pozostatkov mayskej civilizácie v Guatemale, ktorého výsledky zarezonovali aj v National Geographic a publikované boli aj v prestížnom časopise Science. Pôsobí na STU v Bratislave (Katedra geodetických základov). | Hosť: Tibor Lieskovský (geodet a geoinformatik, odborník na využitie priestorových dát a pokročilých analytických metód v archeológii a pri záchrane kultúrneho dedičstva, pedagóg). | Moderuje: Ľudovít Jakubove - Mravec. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

V tomto podcaste sa ešte trochu vrátime k prvočíslam, potom si povieme o múdrych vrabcoch a o šírení mpox (opičích kiahní) v Afrike. Zdroje Innovative Foraging Behavior of Urban Birds: Use of Insect Food Provided by Cars CDC Declares Mpox a Continental Emergency. Can We Prevent a Pandemic? Evropa hlásí první případ nakažlivější varianty onemocnění mpox Image by Kurt Bouda from Pixabay

KUJDES! Fundi i ketij podcasti eshte lot. Folem per Roko Si Fredin dhe dokumentarin qe ai ka nxjerr ne netflix. Te fshehta qe vetem Luciferi dhe rocco i dine Profeti sec kishte gjetur nje eksperiment me minj dhe normalisht ju do keni dicka per te thene.ti vetem degjo podcastin dhe na mbestet ne patreon sepse parate shkojne per filma porno per femijet ne Afrike...

Znan je vladni izračun stroškov sanacije po lanski ujmi: v petih letih pol milijarde evrov za ceste, četrt milijarde za tire, dobri dve milijardi pa za sanacijo plazov, strug in objektov. Kot napoveduje minister za regionalni razvoj Aleksander Jevšek, bodo pripravili tudi razvojne spodbude za določene regije. Ostali poudarki oddaje: - Obrtniki in podjetniki vladi predstavili svoje zahteve. Premier Golob napoveduje večje spremembe na področju samostojnega podjetništva. - Meddržavno sodišče v Haagu danes z razsodbo o zahtevi Južne Afrike, naj Izraelu naloži ustavitev ofenzive v Rafi. - Na Balkanu po pričakovanjih nasprotujoči si odzivi na sprejetje resolucije o Srebrenici.

Izrael je na Meddržavnem sodišču v Haagu zavrnil očitke Južne Afrike, da v Gazi poteka genocid, odgovornost za tamkajšnje razmere naprtil Hamasu ter poudaril, da "sprejema izredne ukrepe" za zaščito civilistov. V Gazi je bilo v izraelskih napadih od 7-ega oktobra ubitih več kot 35 tisoč 300 Palestincev. Drugi poudarki oddaje: - 26 ambulant družinske medicine lahko zaposli dodatno diplomirano medicinsko sestro in tako sprejme dodatne paciente. - Evropska centralna banka bi lahko kmalu začela zniževati obrestne mere, morda že prihodnji mesec. - Ruski predsednik Putin: zaradi ukrajinskih napadov na Rusijo blizu Harkova vzpostavljamo tamponsko cono.

Niekedy môžeme mať všetko a aj tak nemusíme byť v živote spokojný. To bol tiež prípad Jozefa Mihališina, ktorý pracovne cestoval po Ázii, Afrike a krajinách celej Európy, mal dobré rodinné aj finančné zázemie, no stále mu v živote niečo ako keby chýbalo. Tento pocit ho naviedol na cestu sebarozvoja a teraz ako kouč a etikoterapeut pomáha ďalším mužom. V rozhovore sa dozviete: -ako sa Jozef dostal k svojej práci (1:07) -aký druh správania Jozef vníma na Slovákoch (11:33) -čo pre Jozefa predstavuje prechodový rituál (15:27) -čo predchádza prechodovému rituálu (25:15) -ako Jozefovi pomohol v sebarozvoji jeho otec (33:13)

Lucia a Šimon Šickovci založili najúspešnejšie slovenské štúdio Pixel Federation. V jeho začiatkoch znelo slovo gaming takmer ako nadávka, no dnes ukazujú, že počítačové hry nie sú iba na zábavu. Vypočujte si podcast Impact Talks, v ktorom prinášame inšpiratívne príbehy filantropov a filantropiek a búrame tabu spojené so slovom filantropia.Počítačové hry s logom ich firmy dnes hrajú milióny ľudí po celom svete. Manželov spája nielen úspešný globálny biznis či vášeň pre šport, ale tiež filantropické a verejnoprospešné aktivity. Počas pandémie stáli za iniciatívou Kto pomôže Slovensku, podporujú inovatívne vzdelávanie aj zelené témy. Ukazujú, že počítačové hry dokážu zlepšovať životné prostredie aj v reálnom svete. Pekným príkladom bolo pred dvomi rokmi zalesňovanie, keď sa vďaka hráčom z celého sveta podarilo vysadiť v Afrike vyše 86-tisíc stromov.Pomáhanie im vštepovali doma od malička. „Pochádzam z rodiny, kde pomoc iným bola v podstate bežnou súčasťou. Častokrát mi stará mama hovorila, že môj starý otec sa vrátil v zime bez kabáta. Lebo niekto iný ho potreboval,“ hovorí Šimon Šicko. Svoj čas aj financie dnes venujú desiatkam užitočných projektov vrátane pomoci deťom z detských domovov a okraja spoločnosti.V podcaste sa dozviete:· prečo Šickovci zbierali peniaze na studňu v Mozambiku, · ako berú výčitky, že pomáhať treba najprv doma,· prečo založili vzdelávaciu organizáciu EduFactory,· v čom býva pomáhanie čiastočne egoistické,· komu posielajú peniaze ich deti,· ako bude vyzerať kalkulačka pre firmy na podporu mestskej zelene.Kto sú Lucia a Šimon Šicko?Lucia Šicková študovala ekonómiu, má certifikáty z Harvardu aj Pensylvánskej univerzity. Tie získala najmä v oblasti psychológie, mentoringu a coachingu, ktorému sa venuje popri práci v Pixel Federation. Dlhodobo podporuje a mentoruje viaceré vzdelávacie a na multirezortné prepájacie iniciatívy, neziskové organizácie a projekty.Šimon Šicko sa pôvodne venoval architektúre, no napokon sa zamestnal v nemeckom štúdiu, kde istý čas pracoval aj s Luciou. Od založenia Pixel Federation pôsobí v spoločnosti, v roku 2022 sa po vyše ročnej prestávke vrátil do jej vedenia. Počas pandémie venoval väčšinu svojho času projektu Kto pomôže Slovensku.Impact Talks V podcaste Impact Talks vám predstavujeme osobnosti z biznisu, kultúry a športu, ktoré búrajú zaužívané predstavy o filantropii. Srdciarov, ktorí pomáhajú intuitívne, aj tých, ktorí sa snažia o čo najväčší spoločenský dopad. Lebo filantropia je pestrá a zďaleka nie je iba o rozdávaní peňazí. Impact Talks vám prináša Nadácia Pontis, ktorá sa dlhodobo venuje rozvíjaniu filantropie, sociálnych inovácií a zodpovedného podnikania.Podcast vzniká v spolupráci s portálom Aktuality.sk a moderuje ho Milan Junior Zimnýkoval.

Ana Jovanović od nedavno živi u Esvatiniju, nekadašnjem Svazilendu, gde radi na izgradnji mostova u ruralnim sredinama. Ova Beogradjanka je inženjer zaštite životne sredine i kaže da uvek ide za zanimljivim projektom i da je više privlače život i kultura zemalja u razvoju.

Epizóda 80: Egypt na mňa urobil dojem. Podplatiť afrického policajta je výrazne menej ako mexického. A woodoo darček od Martina. NEXT? LETO NA SARDÍNII – Ostrov zakliaty v čase  https://open.spotify.com/episode/7kPsyAcuai7ILQbZy1M7yE?si=AhTz5V6QQDWkNdXfvBEN0w  Podcasty z produkcie ZAPO ti tento týždeň prináša  https://casino.doublestar.sk/  Podcasty by ZAPO môžeš počúvať už aj na Youtube a nezabudni nám dať odber  https://www.youtube.com/@ZAPOTV   Produkcia by ZAPO @zapoofficial  

François Hugo je južnoafriški klinični psiholog in mednarodno priznan svetovalec za menedžment. V prostem času je tudi pilot. Rodil se je v Malaviju, v katerem so starši delali kot misijonarji. Pomena denarja in družbenega statusa se je tako zavedel šele, ko je odšel študirat v Južno Afriko, v kateri živi še danes. V oddaji Evropa osebno je med drugim povedal, kakšno je bilo otroštvo na afriškem podeželju, kako se poslovno okolje Južne Afrike razlikuje od evropskega in kakšen je njegov recept za 51 let uspešnega zakonskega življenja.

Opoldne bodo po daljšem času znova stekla pogajanja za oblikovanje plačnega stebra za zdravstvo in socialno varstvo. Potekala bodo brez udeležbe sindikata zdravnikov in zobozdravnikov Fides, ki vztraja, da morajo biti najprej rešene njihove stavkovne zahteve. Zato so, prav tako za danes opoldne, povabili vladno stran k nadaljevanju pogajanj za stavkovni sporazum, ki bi prinesel konkretne zaveze in takojšen finančni učinek. V oddaji tudi: - Državni zbor na zahtevo stranke SDS o skrb vzbujajočih razmerah v domovih za starejše. - Meddržavno sodišče v Haagu bo odločalo o zahtevi Južne Afrike po prekinitvi ognja v Gazi. - Proteste kmetov po več evropskih državah bodo v Bruslju reševali s strateškim dialogom.

Na Bližnjem vzhodu se dogaja tisto, česar smo se bali: vojna dobiva nove razsežnosti. Ameriške sile so ponoči - ob podpori Britancev - napadle položaje jemenskih upornikov Hutijevcev, ti so že zagrozili s povračilnimi ukrepi. Na Meddržavnem sodišču v Haagu pa se danes nadaljuje obravnava tožbe Južne Afrike, na kateri je Izrael predstavil svoja stališča in po pričakovanju zavrnil vse obtožbe. Druge teme: - Mateja Čalušić je nova ministrica za kmetijstvo, gozdarstvo in prehrano. Koalicija verjame, da bo prava sogovornica kmetov; opozicija meni, da funkciji ne bo kos. - Ob sodniškem protestu tudi drugi uslužbenci v pravosodju opozarjajo na potrebo po ustrezni ureditvi njihovih položajev in plačno problematiko. - Nova francoska vlada spremembe prinesla na zunanjem in kulturnem ministrstvu, kar naj bi med drugim poenotilo konservativce v tekmi s skrajno desnico.

Na Meddržavnem sodišču se bo začela javna obravnava v tožbi Južne Afrike, ki Izrael obtožuje genocidnih dejanj nad Palestinci med tri mesece trajajočo vojno v Gazi. Izrael zavrača očitke, tožbo so kot neutemeljeno označile tudi Združene države Amerike. Izraelski napadi na enklavo se nadaljujejo, med drugim poročajo o napadih na območju Rafe na jugu, v katerih naj bi bili ubiti najmanj štirje otroci. Preostale novice: Kritično pomanjkanje kadrov ključna ovira pri izvajanju zakona o dolgotrajni oskrbi. Poljska konservativna stranka Zakon in pravičnost novo vlado obtožuje političnih čistk, za danes v Varšavi napovedani protesti. Slovenske rokometaše drevi čaka prva tekma evropskega prvenstva; nasprotnik je ekipa Ferskih otokov.

Na Meddržavnem sodiču v Haagu se je začela javna obravnava v tožbi Južnoafriške republike proti Izraelu, ki ga obtožuje genocidnih dejanj nad Palestinci v Gazi. Južnoafriška republika je svoje argumente za tožbo predstavila danes, Izrael pa bo na obtožbe, ki jih je danes znova odločno zavrnil, odgovoril jutri. Začetek procesa so v Haagu so spremljali tako propalestinski kot proizraelski protesti. Druge teme: - Minister za okolje, podnebje in energijo Bojan Kumer odločno zavrnil navadbe, da želi vlada prepovedati ogrevanje z drvi. - Sodni svet zaradi neuresničitve ustavne odločbe glede sodniških plač odloča o tem, ali naj na ustavno sodišče vloži zahtevo za izvršitev. - Nov primer nasilja nad starejšimi kaže na razgradnjo vrednot v družbi, opozarja varuh človekovih pravic.

Najprv vymenovať všetky rieky v Afrike, potom prejsť na vetné členy a doma sa učiť spamäti odrecitovať niektoré z literárnych diel. Aj tak by sa dal opísať bežný deň žiaka základnej školy na Slovensku. Časy zastaraného systému výučby, ktorí deti neučí kriticky myslieť, a ktorý je podľa odborníkov jedným z hlavných dôvodov katastrofálnych výsledkov Slovenska v medzinárodnom testovaní PISA, sa našťastie končia. Základné školy totiž postupne nabiehajú na nový spôsob výučby, ku ktorému sa Slovensko zaviazalo v pláne obnovy. Cieľom reformy z dielne viac ako 300 expertov, má byť hlavne učenie detí, nie predmetov či obsahu. Po novom by učitelia nemali žiakom podsúvať hotové informácie, ale učiť ich samostatne myslieť a chápať súvislosti. Ako také niečo vyzerá v praxi, čo všetko nový systém vyžaduje od učiteľov a čo od žiakov a môže sa vďaka reforme slovenský vzdelávací systém odraziť od dna? Eva Frantová sa v podcaste Dobré ráno pýta Eriky Fabiánovej, riaditeľky základnej školy Pionierov 1 v Rožňave, kde nový systém výučby funguje od septembra. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte mesačný podcastový newsletter nielen o novinkách SME na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcastovenovinky⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Ekonomistka Tina Kastrevc se je že med študijem odpravila v tujino. Dobro polovico zadnjih 11 let na tujem je preživela v švicarskem Zürichu, nekaj časa pa tudi na Portugalskem, Nizozemskem in v Veliki Britaniji. Zaradi preobremenjenosti in utrujenosti, ki sta pogosti posledici dela v svetu visokega finančništva, se je lani odločila vzeti leto odmora in raziskovati slabše uhojene poti na koncih sveta, ki jih še ni poznala. Z nahrbtnikom je prepotovala del Južne Amerike in Afrike ter preromala t. i. Jakobovo pot, v mednarodnem okolju znano kot El Camino. Oktobra se je preselila nazaj v Slovenijo.

Mám obavy lebo ak by Fico a Danko naplnili len 50 percent toho, čo sľubovali pred voľbami a keby naďalej eskalovali retoriku ako pred voľbami, tak Slovensko na to veľmi doplatí a v hre by bola aj naša územná integrita. Tvrdí to bývalý minister zahraničných vecí a dlhoročný diplomat Rastislav Káčer. Slovensko je totiž podľa neho nedokončeným štátom s krehkými inštitúciami a slabým geopolitickým postavením.Voľby vyhral SMER a k moci sa derie koalícia Fica, Pellegriniho a Danka. Deje sa tak v situácií čoraz väčšej a väčšej geopolitickej nestability. Po ruskej agresií na ukrajine, prišli nepoje v Afrike do ktorých boli zapojení tzv. Wagnerovci, do hra sa zasa vrátila téma migrácie a na Blízkom východe teroristické hnutie Hamas bezprecedentne a brutálne zaútočilo na štát Izrael.Do vlády pritom mieria ľudia spochybňujúci vojnu u susedov ako ohrozenie našich bezpečnostných záujmov a často tvrdo kritizujúci našich najbližších spojencov.Aká geopolitická budúcnosť nás teda čaká a dočkala sa Moskva po Orbánovi ďalšieho spojenca vo Ficovi IV? Kam sa to rúti svet a máme sa obávať nárastu násilia a terorizmu nielen vo svete, ale aj v Európe? No a sme na to, ako Západné spoločenstvo, vôbec pripravení? Kam zmizla ochota prinášať v mene hodnôt aj obete a na akých záladoch a princípoch stojí naše vnútorná i medzinárodná bezpečnosť?Čo je to moderné vlastenectvo a z akých koreňov a tradícií vyviera naša národná hrdosť? Akým štátom je súčasné Slovensko a čo ho už celé dlhé roky permanentne oslabuje? No a naše politické elity, sú na výške doby a jej výziev či aspoň im rozumejú.Témy a otázky pre dlhoročného diplomata a bývalého ministra zahraničných vecí Rastislava Káčera. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Mám obavy lebo ak by Fico a Danko naplnili len 50 percent toho, čo sľubovali pred voľbami a keby naďalej eskalovali retoriku ako pred voľbami, tak Slovensko na to veľmi doplatí a v hre by bola aj naša územná integrita. Tvrdí to bývalý minister zahraničných vecí a dlhoročný diplomat Rastislav Káčer. Slovensko je totiž podľa neho nedokončeným štátom s krehkými inštitúciami a slabým geopolitickým postavením.Voľby vyhral SMER a k moci sa derie koalícia Fica, Pellegriniho a Danka. Deje sa tak v situácií čoraz väčšej a väčšej geopolitickej nestability. Po ruskej agresií na ukrajine, prišli nepoje v Afrike do ktorých boli zapojení tzv. Wagnerovci, do hra sa zasa vrátila téma migrácie a na Blízkom východe teroristické hnutie Hamas bezprecedentne a brutálne zaútočilo na štát Izrael.Do vlády pritom mieria ľudia spochybňujúci vojnu u susedov ako ohrozenie našich bezpečnostných záujmov a často tvrdo kritizujúci našich najbližších spojencov.Aká geopolitická budúcnosť nás teda čaká a dočkala sa Moskva po Orbánovi ďalšieho spojenca vo Ficovi IV? Kam sa to rúti svet a máme sa obávať nárastu násilia a terorizmu nielen vo svete, ale aj v Európe? No a sme na to, ako Západné spoločenstvo, vôbec pripravení? Kam zmizla ochota prinášať v mene hodnôt aj obete a na akých záladoch a princípoch stojí naše vnútorná i medzinárodná bezpečnosť?Čo je to moderné vlastenectvo a z akých koreňov a tradícií vyviera naša národná hrdosť? Akým štátom je súčasné Slovensko a čo ho už celé dlhé roky permanentne oslabuje? No a naše politické elity, sú na výške doby a jej výziev či aspoň im rozumejú.Témy a otázky pre dlhoročného diplomata a bývalého ministra zahraničných vecí Rastislava Káčera. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Zdravo. Tokrat se v predigri pogovarjamo zelo naglas, tudi o fiziki in nje zakonu, povemo, da pridemo, kamor nas povabijo, se ustavimo v Afriki, kjer so evropski kolonialisti še nekaj desetletij nazaj množično izkoriščali kontinent, vmes se preselimo na sosednji kontinent, kamor so Angleži lepo prenesli tradicijo rasizma v Novi svet. V drugem delu ustanovimo Civilno iniciativo OPR, v kateri @dvladar-ju iz Mastodona ukrademo odlično idejo, s katero bi zagotovo hitreje rešili probleme javnega prevoza. Aljo pove svojo super idejo, ki so jo v stranki SD že pred 15 leti ignorirali, ko je hotel (zares dobro idejo) predlagat svojemu poslancu. V epizodi končno se končno premaknemo iz 13. poglavja in obdelamo celo 14. poglavje, kjer spremljamo Forda, kako bi rešil sebe in Vodnik, torej: kako naj Vodnik 2.0 ukrade Vogonom in kako naj pobegne iz stolpnice Štoparskega vodnika, v kateri je vsepolno prej omenjenih Vogonov.

V 31. časti nášho podcastu sa Eugen Korda rozpráva s generálom Mackom o tom, ako sa Ukrajincom darí ničiť vojenské ciele vo vnútrozemí Ruska a na okupovanom Kryme, o ich postupe na fronte v Záporožskej oblasti, o Nemecku, ktoré je druhým najvýznamnejším dodávateľom vojenskej techniky a humanitárnej pomoci, aj o Afrike, ktorá zažíva obdobie štátnych prevratov.

"Žiť v Afrike je pre dievčatá veľmi náročné a to nehovorím iba o krajinách, kde prebieha (občianska) vojna. Možno sa teraz viac hovorí o Afganistane, ale keď to porovnám s Afrikou, sú mnohé krajiny - ako Sudán, Južný Sudán alebo Somálsko - kde ženy neznamenajú absolútne nič. Každý deň je pre nich bojom o prežitie," hovorí Andrea Mlynárová, manželka skúseného slovenského diplomata Michala Mlynára. Ten len nedávno opustil pozíciu slovenského veľvyslanca pri OSN v New Yorku po tom, ako sa stal zástupcom výkonnej riaditeľky Programu OSN pre ľudské sídla a trvalo udržateľný rozvoj UN Habitat v kenskom Nairobi. Andrea sa tak sťahuje z New Yorku do Afriky - no nielen ako diplomatická manželka, ale predovšetkým ako učiteľka matematiky, ktorú vyučovala na Slovensku, v New Yorku a bude ju učiť aj v africkej Keni.

V epizodi 111 je bil moj gost dr. Peter Raymond, strokovnjak in mednarodni strateg, ki je eden izmed največjih strokovnjakov v svetu na področju tehnoloških, gospodarskih in političnih vprašanj. Dr. Peter Raymond je svetoval mnogim svetovnim voditeljem na področju odnosov s Kitajsko, bil je partner v mednarodni družbi PricewaterhouseCoopers, mnogo let preživel na Kitajskem in je nosilec doktorata s področja vpliva mednarodne širitve kitajskih tehnoloških gigantov, kot so TikTok, Alibaba, Tencent in drugi. V epizodi se dotakneva naslednjih tematik: Tehnologija, VR, Metaverse in socialna omrežja Največji izziv za ZDA, večpolarni svet Ustvarjalnost in kreativno uničevanje Projekt: One Road One Belt Kako naj se odzovejo ZDA? Tajvan Pobuda za digitalno svilno pot Afrika: Gospodarski razvoj Svetovni izzivi, koristna odkritja Premoženjska neenakost Vprašanje prejšnjega gosta ============================= Prijavi se in vsak petek prejmi 5 linkov, ki jih ustvarjalci podkastov Dialog in RE:MOAT priporočamo tisti teden (knjige, dokumentarci, članki, podkast epizode …): https://aidea.si/aidea-mailing-lista ============================= AIDEA Total Pack — Paket 22 znanstveno podprtih učinkovin v 4 izdelkih. https://bit.ly/AIDEA-Total-Pack =============================

V 26. epizóde sa čerstvý a oddýchnutý Eugen Korda rozpráva s generálom Pavlom Mackom o tom, prečo chce Ukrajina odrezať Krym od Ruska, že protiofenzíva v plnej sile ešte nezačala, že prokremeľské médiá sa tešia z niečoho, čo sa nestalo a či udalosti v Afrike predstavujú nebezpečenstvo pre celý svet. Účinkujú: generál Pavel Macko Eugen Korda.