Podcasts about afrike

Korene má v africkej Guinei-Bissau, no už viac ako dve desaťročia považuje za svoj skutočný domov slovenský Spiš. Zanietený mládežnícky basketbalový tréner António da Cruz zavítal do najnovšej epizódy videopodcastu Pod košom, ktorým sprevádza Tomáš Kotlárik, porozprávať nielen o svojom neuveriteľnom životnom príbehu, ale aj o úskaliach práce s deťmi a aktuálnom stave súčasného basketbalu.V úprimnom rozhovore spomína na svoje začiatky v bývalom Československu, kam pôvodne pricestoval ako mladík s cieľom vyštudovať architektúru. Poslucháčom priblíži prvé náročné momenty v bratislavskej jazykovej škole i úsmevnú náhodu na hodine telesnej výchovy, vďaka ktorej sa opäť dostal k milovanej basketbalovej lopte.Hoci ho to v minulosti zavialo aj do profesionálneho mužského basketbalu na lavičku Prievidze, toto prostredie ho pre chýbajúcu dlhodobú koncepciu rýchlo znechutilo a rozhodol sa radšej naplno venovať mládeži.Postupom rokov a na základe skúseností výrazne zmenil aj svoj trénerský prístup. Priznáva, že kým pri chlapcoch býval v minulosti veľmi impulzívny, pri dievčatách musel zvoliť úplne inú, oveľa trpezlivejšiu cestu komunikácie. „Môžem kričať do nemoty, keď nevie, ako to má urobiť, tak radšej sa desaťkrát pýtajme a potom to robme tak, aby vedeli, prečo to robia,“ približuje António da Cruz svoju súčasnú filozofiu.Vo videopodcaste sa hlbšie zamýšľa aj nad rozdielnou mentalitou medzi európskymi a africkými športovcami. Kým na starom kontinente majú deti obrovské množstvo možností a pri prvom neúspechu často strácajú záujem, v Afrike vnímajú šport ako jedinečnú šancu na lepší život a idú do tréningov naplno s obrovskou túžbou. Dotkne sa aj citlivej témy rodičov, s ktorými je v mládežníckom športe nevyhnutné neustále pracovať a trpezlivo im vysvetľovať zmysel nastaveného procesu.Svoje bohaté skúsenosti pritom neodovzdáva len v klube, ale už 13 rokov organizuje pohybové aktivity pre tisícky detí v predškolskom veku. Pri najmenších nehľadá okamžitý basketbalový talent, ale zameriava sa na úplne iné parametre. „Chcem vidieť tú pohybovú aktivitu, či vie behať, ako dvíha nohy, obratnosť, to je ten prvý predpoklad, že z toho môžeme niečo urobiť,“ prízvukuje charizmatický tréner.Reč príde aj na jeho rodinu pochádzajúcu z 11 detí, ktoré sú dnes roztrúsené po celom svete, či na to, ako vníma rozvíjajúcu sa kariéru svojej dcéry Carloty, ktorá je slovenskou mládežníckou reprezentantkou. V samotnom závere poodhalí, aké rozhodnutie z mladosti spojené so slávnym FC Porto by dnes urobil inak a prečo si na Slovensku zamiloval prírodu a termálne kúpaliská. Ak chcete spoznať človeka, ktorý obetoval basketbalovej mládeži svoje srdce, nenechajte si ujsť túto inšpiratívnu epizódu videopodcastu Pod košom na ŠPORT.sk.

Korene má v africkej Guinei-Bissau, no už viac ako dve desaťročia považuje za svoj skutočný domov slovenský Spiš. Zanietený mládežnícky basketbalový tréner António da Cruz zavítal do najnovšej epizódy videopodcastu Pod košom, ktorým sprevádza Tomáš Kotlárik, porozprávať nielen o svojom neuveriteľnom životnom príbehu, ale aj o úskaliach práce s deťmi a aktuálnom stave súčasného basketbalu.V úprimnom rozhovore spomína na svoje začiatky v bývalom Československu, kam pôvodne pricestoval ako mladík s cieľom vyštudovať architektúru. Poslucháčom priblíži prvé náročné momenty v bratislavskej jazykovej škole i úsmevnú náhodu na hodine telesnej výchovy, vďaka ktorej sa opäť dostal k milovanej basketbalovej lopte.Hoci ho to v minulosti zavialo aj do profesionálneho mužského basketbalu na lavičku Prievidze, toto prostredie ho pre chýbajúcu dlhodobú koncepciu rýchlo znechutilo a rozhodol sa radšej naplno venovať mládeži.Postupom rokov a na základe skúseností výrazne zmenil aj svoj trénerský prístup. Priznáva, že kým pri chlapcoch býval v minulosti veľmi impulzívny, pri dievčatách musel zvoliť úplne inú, oveľa trpezlivejšiu cestu komunikácie. „Môžem kričať do nemoty, keď nevie, ako to má urobiť, tak radšej sa desaťkrát pýtajme a potom to robme tak, aby vedeli, prečo to robia,“ približuje António da Cruz svoju súčasnú filozofiu.Vo videopodcaste sa hlbšie zamýšľa aj nad rozdielnou mentalitou medzi európskymi a africkými športovcami. Kým na starom kontinente majú deti obrovské množstvo možností a pri prvom neúspechu často strácajú záujem, v Afrike vnímajú šport ako jedinečnú šancu na lepší život a idú do tréningov naplno s obrovskou túžbou. Dotkne sa aj citlivej témy rodičov, s ktorými je v mládežníckom športe nevyhnutné neustále pracovať a trpezlivo im vysvetľovať zmysel nastaveného procesu.Svoje bohaté skúsenosti pritom neodovzdáva len v klube, ale už 13 rokov organizuje pohybové aktivity pre tisícky detí v predškolskom veku. Pri najmenších nehľadá okamžitý basketbalový talent, ale zameriava sa na úplne iné parametre. „Chcem vidieť tú pohybovú aktivitu, či vie behať, ako dvíha nohy, obratnosť, to je ten prvý predpoklad, že z toho môžeme niečo urobiť,“ prízvukuje charizmatický tréner.Reč príde aj na jeho rodinu pochádzajúcu z 11 detí, ktoré sú dnes roztrúsené po celom svete, či na to, ako vníma rozvíjajúcu sa kariéru svojej dcéry Carloty, ktorá je slovenskou mládežníckou reprezentantkou. V samotnom závere poodhalí, aké rozhodnutie z mladosti spojené so slávnym FC Porto by dnes urobil inak a prečo si na Slovensku zamiloval prírodu a termálne kúpaliská. Ak chcete spoznať človeka, ktorý obetoval basketbalovej mládeži svoje srdce, nenechajte si ujsť túto inšpiratívnu epizódu videopodcastu Pod košom na ŠPORT.sk.

V pondelkových letných epizódach ranného podcastu Denníka SME predstavuje Tatiana Čabáková Slovenky a Slovákov, ktorí sa presadili a zanechávajú výraznú stopu v českej spoločnosti. Tentoraz je jej hosťom epidemiológ Rastislav Maďar. Rastislav Maďar patrí medzi najvýraznejšie osobnosti českej medicíny. Je dekanom Lekárskej fakulty Ostravskej univerzity, vedie Ústav epidemiológie a ochrany verejného zdravia a ako poradca českého ministra zdravotníctva stojí na čele tímu odborníkov, ktorý pripravuje reformu systému ochrany verejného zdravia. Jej cieľom je, aby Česko dokázalo pri ďalšej pandémii reagovať rýchlejšie a efektívnejšie. Zároveň pôsobí ako honorárny konzul Slovenskej republiky v Ostrave a popri všetkých svojich funkciách sa naďalej venuje pacientom vo svojej epidemiologickej ambulancii. Pre medicínu sa rozhodol už ako jedenásťročný po tom, čo videl dokument o hladomore vo východnej Afrike. V roku 2004 založil charitatívnu organizáciu International Humanity, prostredníctvom ktorej organizuje lekárske misie v najchudobnejších regiónoch sveta. V africkom Malawi vybudoval nemocnicu, kam sa dvakrát ročne vracia, aby školil miestnych zdravotníkov a zabezpečoval zdravotnícky materiál i vybavenie. Jeho pacienti často prichádzajú za ošetrením pešo aj niekoľko desiatok kilometrov a mnohí z nich nevedia čítať ani písať. V podcaste sa dozviete: ako funguje unikátna simulačná nemocnica, v ktorej sa vzdelávajú študenti Lekárskej fakulty v Ostrave, koľko študentov fakulty tvoria Slováci, ako sa za posledné roky zmenil prístup mladých lekárov k povolaniu, ako požiadavka na rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom ovplyvňuje výber lekárskej špecializácie, prečo považuje empatiu za jednu z najdôležitejších vlastností lekára, ako chce zmeniť systém ochrany verejného zdravia v Česku, aby bol lepšie pripravený na budúce pandémie, ako sa darí získavať zdravotnícky personál pre nemocnicu v odľahlom regióne Malawi, akým spôsobom vzdeláva negramotných obyvateľov miestnych dedín o prevencii chorôb, a čoho sa európski lekári počas humanitárnych misií v Afrike obávajú najviac. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.

Slišali smo odmev iz Afrike. Z novinarsko ekipo in sodelavci Ministrstva za zunanje zadeve je namreč Jana Lampe, sodelavka Karitas, obiskala Ruando in se oglasila tudi za našo rubriko.

Mesec julij prinaša tudi Krištofovo nedeljo. Pripravili smo se nanjo, v nadaljevanju pa slišali odmev iz Afrike. S. Zvonka Mikec se je v zapisu spomnila papeževega obiska Angole.

Anja Nsoromma prihaja iz Naklega na Gorenjskem, njena ljubezen do Afrike pa traja že 15 let. Pravi, da je Gana njen dom, tako podeželske Butre kot tudi velemesto Akra. Po izobrazbi je diplomirana rusistka in polonistka, v Sloveniji je bila pivovarka, v Gani pa na mednarodni šoli poučuje angleščino. Pripoveduje, da je okolje naravnost zdravilno za njen deloholizem, da se znajo Ganci ustaviti, ko so utrujeni. Razlaga tudi, kakšni so ganski pogrebi in zakaj imajo nekateri pokojniki krste v obliki steklenice kokakole, ribe ali kakavovega zrna.

Pred petdeset tisoč leti so Zemljo poseljevale vsaj tri različne vrste rodu homo. Danes smo tu samo še mi.V dolgi zgodovini razvoja vrste homo sapiens je naš obstoj večkrat visel na nitki, o čemer pričajo tako imenovana genetska ozka grla, vpisana v našo DNK. V našem genskem zapisu so tudi sledi srečanj naših prednikov z drugimi predstavniki rodu homo, z neandertalci, ki so poseljevali Evropo in osrednjo Azijo, ter novoodkritimi denisovci, ki so živeli v vzhodni Aziji. Spoznanje, da so denisovci sploh obstajali, je prineslo šele odkritje leta 2010, ki je temeljito spremenilo razumevanje evolucije človeka.A če je bilo širjenje homo sapiensa po svetu tako učinkovito, pa je po drugi strani trajalo zelo dolgo, precej več kot sto tisoč let, da so se naši predniki sploh odpravili iz Afrike. Na vprašanje, zakaj je bilo temu tako, še nimamo jasnih odgovorov. A tisto, kar danes vemo o razvoju naše vrste in o poti, ki nas je pripeljala iz dolge kamene dobe, vsekakor kaže na to, kako lahko imajo relativno drobne spremembe zelo daljnosežne posledice.Evoluciji homo sapiensa smo se posvetili v tokratni Intelekti v družbi prof. dr. Petre Golja, ki na ljubljanski Biotehniški fakulteti med drugim predava evolucijo človeka, ter arheologa in antropologa dr. Manuela Willa z Univerze v Tübingenu v Nemčiji.Foto: Roke v jami Pettakere, 50 000 pr.n.št., Sulawesi, Indonezija , vir: Wikipedia, javna last, izrez

Slovenski etnografski muzej že od časa svojih predhodnikov v 19. stoletju zbira tudi zunajevropske zbirke, ki pa jih je od preimenovanja v SEM l.1964 kontinuirano predstavljal ne kot fenomene Drugega, temveč kot prikaz avtohtonih kultur v takratnem obdobju dekolonizacije. Že dolgo ima kustodiat za zbirke iz Afrike in Amerike. Zadnjo razstavo v tej smeri so odprli 18. junija letos in bo na ogled do 6. septembra. Gre za razstavo »Tanzanija: Med senco kolonializma in sodobnimi pogledi«. Zasnovala jo je kustosinja dr. Tina Palaić, naša sogovornica, s katero smo se sprehodili po razstavi in načeli razmislek o posledicah kolonializma ob primeru afriške države Tanzanije. Razstava temelji na zbirki predmetov in fotografij iz zapuščine Vrhničanke Antonije Grom in njenega sina Stanka, ki so jo potomci pred nekaj leti izročili muzeju. Tina Palaić je razstavo pripravila v sodelovanju s tanzanijskim muzealcem in umetnikom Eliabujem Mbonimbo, ki je spoznal kraje, v katerih sta delala omenjena Vrhničana, Antonija od l.1930, sin Stanko pa od l.1937 do vrnitve domov l.1962. Z avtorico koncepta razstave sva ob ogledu razmišljala o posledicah kolonializma, ne le v Tanzaniji, ampak na splošno, skupaj s širšim kontekstom povojnega obdobja dekolonizacije in vloge Jugoslavije v gibanju neuvrščenih držav. FOTO: Tina Palaić, SEM VIR: FB SEM

Do Nočnej pyramídy zavítal uznávaný neuropsychológ, vysokoškolský pedagóg a tiež autor literatúry v oblasti neurovied - doktor Robert Krause. Vyštudoval viacero vysokých škôl a v roku 2015 ho dokonca, ako jediného zástupcu z oblasti vzdelávania, vybrali medzi TOP 5 podnikateľov, ktorí popri štúdiu podnikajú. Aktuálne prednáša na dvoch slovenských vysokých školách, ale tiež zastrešuje významné programy neurovied a neuropsychológie v Mexiku, Španielsku aj Afrike. | Hosť: Robert Krause (neuropsychológ). | Moderuje: Ľudovít Jakubove Mravec. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Povijest ispisana u sudačkoj nadoknadi! Kanada je kasnim pogotkom slomila srca Južne Afrike i upisala svoju prvu pobjedu u nokaut fazi Svjetskog prvenstva.

Na svetovnem nogometnem prvenstvu v Severni Ameriki so se začeli izločilni boji, ki sta jih v Los Angelesu odprli reprezentanci Južne Afrike in Kanade. V dopoldanskih športnih minutah podrobneje še o domačem turnirju lige narodov v odbojki, na katerem se je Slovenija pomerila z atraktivnimi tekmicami, kot so Italija, Bolgarija in Brazilija.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Túto epizódu som nahrával z Gaborone v Botswane. Do Afriky sa každý rok vracam podporiť konferenciu Aviadev – najväčšie podujatie o rozvoji leteckej dopravy v Afrike, ktoré môj kamarát Jon postavil z ničoho, bez investorov, najmä vďaka vytrvalosti.Tu som sa stretol aj s mužom, ktorý ako bývalý ošetrovateľ z Anglicka odišiel dobrovoľníčiť do Zambie, dostal tam maláriu, takmer na ňu zomrel – a po uzdravení už plánuje ďalšiu misiu.Oba príbehy mi pripomenuli jedno: roky plynú a sny, ktoré odkladáme „na neskôr", často zostanú navždy zatvorené. Dokonalý čas nepríde nikdy.Support the showChcem ťa poprosiť o pomoc. S tvorbou podcastu sú spojené nemalé náklady a tak, ak sa ti tento podcast páči a priniesol ti do života niečo hodnotné, môžeš ma podporiť symbolickým pozvaním na kávu cez túto stránku. Každá, aj maličká pomoc sa ráta.  Veľmi pekne ďakujem!PS: Nič sa neboj, tento podcast je a vždy bude zadarmo :) Drobná pomoc sa mi však zíde.

Zgodba o pionirskem podvigu dolenjskih farmacevtov, ki so s podjetjem Dawa sredi Afrike postavili temelje za lokalno proizvodnjo zdravilDawa je danes za milijone prebivalcev Kenije ime farmacevtskega podjetja, napisano na škatlici kakšnega od izdelkov, ki jih je mogoče kupiti v tamkajšnjih lekarnah. Redkokdo pa ve, da so temelje za to podjetje v sedemdesetih letih prejšnjega stoletja postavljali strokovnjaki iz Novega mesta in da danes enega največjih proizvajalcev zdravil v širši regiji ne bi bilo brez nenavadne zgodbe o slovensko-kenijskem sodelovanju. Krka se je namreč v 70-ih letih odločila za pogumno potezo in skupaj s kenijsko državo in lokalnimi podjetniki v Nairobiju ustanovila moderno farmacevtsko tovarno z imenom Dawa, ki je v ta del Afrike prvič prinesla možnost, da zdravila izdelujejo doma. Čez strme vzpone in padce tega ambicioznega podviga nas bo v tokratnih Sledeh časa popeljal zgodovinar iz Znanstveno-raziskovalnega središča Koper dr. Jure Ramšak, nekaj bolj osebnih vpogledov pa nam bodo ponudili tudi odlomki iz spominov Darinke Miklavčič, ki je podjetje nekaj let zelo uspešno vodila. Oddajo je pripravila Alja Zore. foto: Izsek iz naslovnice Dolenjskega lista iz 22. oktobra 1976. 

Táto relácia vznikla vďaka našim podporovateľom. Pridajte sa k nim, prosím, teraz aj vy na: https://podpora.postoj.sk/podporte-najsilnejsie-konzervativne-medium?referral_source=youtube&referral_campaign=youtube&utm_source=youtube. Ďakujeme. Hormuzský prieliv je paralyzovaný a Mali sa môže zrútiť. Christian Heitmann vysvetľuje, prečo zlyhali americké rokovania s Iránom, akú rolu hrajú ruskí žoldnieri v Mali a ukrajinská technika na Blízkom východe – a čo môže chaos v Afrike spôsobiť Európe.

Dok su svi sanjali o Silicijumskoj dolini, on je odlučio da osvoji Afriku.

Európa: Ruská influencerka vs propagandisti Afrika: Pápežova cesta po Afrike Ázia: Streľby na školách v Turecku Latinská Amerika: Deti z Černobyľa sa liečili aj na Kube

Súhrn diania v kresťanskom svete od vedúceho redaktora Sveta kresťanstva Pavla Rábaru. V aktuálnom súhrne sa dozviete: - ako si na pápeža Františka spomína jeho osobný priateľ – novinár, - ktoré udalosti boli najdôležitejšie počas cesty Leva XIV. v Afrike - a ako vníma vatikanista vzťah súčasného pápeža k Františkovmu dedičstvu.

Polemična razprava pred jutrišnjima izrednima sejama državnega zbora na katerih bodo zmanjšali število ministrstev.Prometni val pred prazniki: kaj nas čaka na slovenskih avtocestah?Papež Leon XIV. sklenil obisk Afrike.Trump vojski ukazal uničevanje ladij za polaganje min v Hormuški ožiniNapetosti na Bližnjem vzhodu brez vidnega umirjanja.Vreme: Jutri bo jasno z jutranjo slano po nekaterih nižinah.

„… v jednom duchu jednou dušou spolu zápasiac za vieru evanjelia…“ (F 1:27) Misionár Robert Mo.at napísal, že v Afrike hady často vylezú na strom, aby z hniezd vybrali vajcia a mladých vtákov. Potom priletia vtáci najrôznejších farieb a veľkostí od tých najmenších až po jastraba a pištia, škriekajú, aby odplašili spoločného nepriateľa. Všetci, ktorí prijali Pána Ježiša, majú spoločného nepriateľa, ktorý ich ženie k tomu, aby sa spojili a pomáhali jeden druhému. Budeš dnes na pomoci svojmu bratovi? Napred, bratia, rýchlo k dielu, vykupujme verne čas! Pán požehná snahu smelú, korunuje zdarom nás. Napred! Chvíle premrhané nikdy viac sa nevrátia a tie hrivny zakopané nejedného zatratia! PS 45, 3   MUDr. Viera Roháčková

Umelci ako svedomie národa? To je neskutočne klišé. Takých, ako Ľudo Ondrejov - spisovateľ aj arizátor, tu predsa bolo veľa. Umelecké ikony a zároveň arizátori a slúžkyteda ľudáckej totality. Máme veľa nespracovanej minulosti, okolo ktorej chodíme po špičkách a najradšej o tom mlčíme, Hovorí spisovateľ Peter Getting. Aká je pravda o našej kultúrnej elite - zoči voči moci? Ľudo Ondrejov – jeho Jerguš Lapin i všakovaké lotrovstvá arizácie. Jozef Cíger Hronský a Smelý Zajko, tentoraz však nie v Afrike, ale v ľudáckej Matici. Milo Urban a živé plieskanie tentoraz Gardistického biča. Propagandista Ján Smrek, ale aj katolícka moderna Karola Strmeňa v jeho ospevovanie ľudáckeho režimu či protipovstalecké ťaženie Tida Gašpara. No a kam – ale i ako, na vtedajšej ľudáckej moci participovali také umelecké esá ako boli Andrej Plávka, Ján Kostra, E. B. Lukáč či Ľudo Zúbek?Toto sú tie naše “Studne mútne,” alebo inak povedané: Tabuľa hanby našich kultúrnych a umeleckých ikon v podaní spisovateľa Petra Gettinga a jeho diela o “Umeleckej kolaborácií v rokoch 1939 až 1945.” “Studne mútne” a Peter Getting.Čo to bol Lomnický manifest, ktorým sa vtedajšia intelektuálna elita Slovenska otvorene a bez akejkoľvek hanby prihlásila k národnému socializmu samotného Adolfa Hitlera? Prečo o týchto zásadných zlyhaniach našej kultúrnej i umeleckej elity najradšej mlčíme a tvárime sa, že sa to vlastne vôbec nestalo? Aké dôsledky pre náš spoločenský “geneofond” má toto vymlčanie tieňov našej minulosti a toho, kým sme boli v tých časoch, keď nám moc lámala chrbtice i charaktery? No a napokon, prečo je tak dôležite o tom hovoriť a priznať si vlastnú históriu - v celej jej komplexnosti, aj s jej pádmi a zlyhaniami? Sledujete Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Umelci ako svedomie národa? To je neskutočne klišé. Takých, ako Ľudo Ondrejov - spisovateľ aj arizátor, tu predsa bolo veľa. Umelecké ikony a zároveň arizátori a slúžkyteda ľudáckej totality. Máme veľa nespracovanej minulosti, okolo ktorej chodíme po špičkách a najradšej o tom mlčíme, Hovorí spisovateľ Peter Getting. Aká je pravda o našej kultúrnej elite - zoči voči moci? Ľudo Ondrejov – jeho Jerguš Lapin i všakovaké lotrovstvá arizácie. Jozef Cíger Hronský a Smelý Zajko, tentoraz však nie v Afrike, ale v ľudáckej Matici. Milo Urban a živé plieskanie tentoraz Gardistického biča. Propagandista Ján Smrek, ale aj katolícka moderna Karola Strmeňa v jeho ospevovanie ľudáckeho režimu či protipovstalecké ťaženie Tida Gašpara. No a kam – ale i ako, na vtedajšej ľudáckej moci participovali také umelecké esá ako boli Andrej Plávka, Ján Kostra, E. B. Lukáč či Ľudo Zúbek?Toto sú tie naše “Studne mútne,” alebo inak povedané: Tabuľa hanby našich kultúrnych a umeleckých ikon v podaní spisovateľa Petra Gettinga a jeho diela o “Umeleckej kolaborácií v rokoch 1939 až 1945.” “Studne mútne” a Peter Getting.Čo to bol Lomnický manifest, ktorým sa vtedajšia intelektuálna elita Slovenska otvorene a bez akejkoľvek hanby prihlásila k národnému socializmu samotného Adolfa Hitlera? Prečo o týchto zásadných zlyhaniach našej kultúrnej i umeleckej elity najradšej mlčíme a tvárime sa, že sa to vlastne vôbec nestalo? Aké dôsledky pre náš spoločenský “geneofond” má toto vymlčanie tieňov našej minulosti a toho, kým sme boli v tých časoch, keď nám moc lámala chrbtice i charaktery? No a napokon, prečo je tak dôležite o tom hovoriť a priznať si vlastnú históriu - v celej jej komplexnosti, aj s jej pádmi a zlyhaniami? Sledujete Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Šta se desi kada zamenik predsednika banke odluči da osvoji krov Afrike – bez dana planinarskog iskustva?

Zdravo! Tokrat napovedujemo napovedovalno spletno stran napovej.si, ki bo napovedovala prihodnost, ki jo vsi napovedujemo. Medtem ko debatiramo, kdo je resnični zmagovalec volitev (mi še vedno napovedujemo veliko zmago Janeza Janše), sklenemo, da bi bile gostilniške metode zbiranja podatkov o korupciji bistveno cenejše in bistveno natančnejše od Black Cubea. Tudi o overjenemu podpisu in njega vrednosti in o "tanovem" Pahorju rečemo ene dve. V drugem delu se končno premaknemo v Narodni park Garamba. Med sprehodom od Afrike do Šentvida pri Stični razpravljamo o divjini, turizmu in vojnih razmerah ter ugotovimo, da je razlika včasih samo v tem, koliko papirjev moraš podpisati – trava na pristajalni stezi pa je enaka tako v Šentvidu kot v Garambi.

Jana Lampe, ki je na Slovenski karitas odgovorna za mednarodno pomoč, je obiskala Ruando in misijonarko s. Anko Burger. V oglašanju iz Afrike sta prenesli zahvalo tistih, ki so deležni pomoči v akciji Z delom do dostojnega življenja in ostalih projektih, pri katerih sodelujejo dobrotniki iz Slovenije.

Papež Leon na četrto postno nedeljo pozval k premirju na Bližnjem vzhodu.Kako politične stranke in liste, ki se bodo potegovale za poslanske stolčke, razumejo odnos do civilne družbe in znotraj nje verskih skupnosti?Kaj sta na soočenju na štiri oči v podkastu Aidea povedala Golob in Janša?ŠPORT: Nika Prevc z novo zmago podrla rekord po številu točk v svetovnem pokalu. Pravkar druga ženska tekma v Oslu.VREME: Na zahodu se bodo pojavljale posamezne plohe, ki bodo jutri od severa zajele vso Slovenijo. Najvišje dnevne temperature bodo od 10 do 20°C.Zakaj se slovenska vlada ni pridružila tožbi Južne Afrike zoper Izrael zaradi genocida nad Palestinci? Komentar Nejca Krevsa.Globalna trgovina z orožjem v petletnem obdobju porasla za več kot 9 odstotkov, v Evropi so se nabave povečale za 210 odstotkov, v poročilu ugotavlja Sipri.Debelost otrok in mladostnikov vedno večji javno-zdravstveni problem. Kakšne so možne rešitve?

1. Európa: Francúzsko mení jadrovú politiku 2. Severná Amerika: Republikáni stoja za Trumpom 3. Latinská Amerika: USA už bojuje proti „teroristom“ aj v Ekvádore 4. Afrika: Problémy s právami LGBTI+ ľudí v Afrike

Misijonarka s. Vesna Hiti nam je povedala, kaj pomeni znanje za prihodnost Afrike, povabila je k darovanju za gradnjo vrtca.

AI mala riešiť efektivitu práce, no namiesto toho stojíme pred najväčšou krízou identity v dejinách. Yuval Noah Harari v Davose varoval, že skutoční „imigranti“ neprichádzajú na člnoch, ale cez optické káble. Nepotrebujú víza, no už teraz hackli náš jazyk a sú pripravení prevziať kontrolu nad súdmi či školstvom skôr, než si uvedomíme, že sme sa stali druhoradým druhom.Kým filozofovia bijú na poplach, technologickí giganti hrajú vabank. Apple musel prehltnúť hrdosť a priznal, že pre svoje iPhony si musí prenajať mozog od konkurenčného Googlu. Ešte mrazivejšie sú však slová šéfov AI gigantov – rok 2026 označujú za bod zlomu. Ak sa potvrdí, že umelá inteligencia začína písať vlastný kód bez zásahu človeka, hrozí nám špirála, ktorú už možno nezastavíme.Ako sa v tomto chaose orientuje Európa a Slovensko? Kým francúzsky Mistral buduje digitálnu pevnosť v Afrike, naše univerzity v Bratislave a Košiciach konečne spájajú sily v unikátnom projekte s Nvidiou. Dozviete sa, či máme šancu zastaviť odliv mozgov, a prečo je zákaz vývozu čipov do Číny otázkou národnej bezpečnosti nás všetkých.V novej epizóde podcastu SHARE sa redaktori Živé.sk Lucia Kobzová a Maroš Žofčin rozprávajú o najdôležitejších AI novinkách za posledné týždne a hodnotia rok 2025 očami AI.Tip na čítanie: Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“.TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste sa dozviete:Prečo musel Apple skloniť hlavu a prečo budú iPhony poháňané konkurenčným Googlom.Či bude rok 2026 bodom zlomu, kedy AI začne písať vlastný kód a vymkne sa kontrole.Prečo Harari prirovnáva umelú inteligenciu k imigrantom, ktorí nepotrebujú víza, no berú nám prácu.Kedy zmizne polovica juniorských pozícií a prečo už dnes v laboratóriách programujú stroje namiesto ľudí.Ako francúzsky Mistral “obsadzuje” Afriku a buduje digitálnu pevnosť tam, kde USA chýbajú.Prečo šéfovia AI gigantov žiadajú tvrdý zákaz vývozu čipov do Číny.Ako chcú slovenské univerzity s pomocou Nvidie zastaviť odliv AI mozgov do zahraničia.Odkazy na témy, o ktorých hovoríme v podcaste:Tvorca popredného chatbota dostal ranu do nosa. Apple si vybral Google, čo to môže znamenať pre SlovákovDiskusia AI lídrov Amodeiho a Hassabisa v DavoseVarovanie Harariho v Davose pred umelou inteligenciou

Piše Marica Škorjanec Kosterca, bereta Aleksander Golja in Eva Longyka Marušič. Pisateljica in pesnica Miša Gams je za svoj prvi roman izbrala naslov Kdo se boji črnega moža. Enako je svojo avtobiografsko pripoved naslovila Ksenija Trs, eno izmed mladinskih del Brede Pugelj ima naslov Črni mož; vsem pa je skupen spomin na priljubljeno otroško igro, ki izvira iz mračnih srednjeveških podob mrtvaškega plesa, saj smrt lovi in ujame slehernega človeka. Domnevajo, da se je iz te grozljivke razvila razgibana skupinska igra, v kateri hudobni črni mož lovi in ujame vse otroke. Roman Miše Gams je napisan v obliki dnevniških zapisov neimenovane protagonistke z navedbami datumov od 20. avgusta 2018 do 31. marca 2019. Uvaja ga opozorilo, da so osebe, dogajanje in kraji plod bogate avtoričine in bralčeve domišljije. Kraji dogajanja se menjujejo. zapisovalka živi z družino v Ljubljani in občasno obiskuje kraje nekdanje skupne države Jugoslavije. Največkrat potuje v Bosno in Hercegovino, njene začasne postaje so: Sarajevo, Mostar, Čapljina, Zenica, Banjaluka, Tuzla in Brčko. Protagonistka je v romanu edina oseba, ki odslikava okolje in odnose med ljudmi, presoja, predvsem pa izpoveduje svoja čustva in razmišljanje. Svoja erotična doživetja in telesna občutenja opisuje nazorno in realistično. Poročena je deset let, ima petletnega otroka in zaposlenega moža, ki se ji ne posveča dovolj. Vsakdanje življenje jo dolgočasi. Ima doktorat, a ga mora skrivati, če hoče dobiti kakšno delo, za majhen zaslužek opravlja začasna dela v gostilnah, tovarnah, skladiščih, včasih tudi za borno plačilo s pogodbo samo za en dan. Znašla se je na samem dnu piramidne sheme, ki jo je ustvaril kapitalistični sistem: »Po dvanajst ur na dan ribam, strežem pijanim strankam v gostilnah, sortiram smeti in se na vse pretege klanjam svojim šefom, da mi morda tu in tam kdo celo kaj plača?« Življenjsko prelomnico doživi v Sarajevu, kamor je odpotovala za tri dni, da bi si ogledala filmski festival. Srečanje z mladim Alžircem Samirjem jo povsem prevzame, čeprav je imela prej predsodke do migrantov. Zgodi se ljubezen na prvi pogled, občutek, da sta se poznala že iz prejšnjega življenja, predvsem pa ju je povezala telesna privlačnost. Samir je bil doma iz sorazmerno premožne muslimanske družine in čeprav je imel v Alžiriji urejeno življenje, primerno izobrazbo, službo, prijatelje, zabavo in šport, ga je vleklo v Evropo, v Pariz, kjer naj bi ga čakala tri desetletja starejša »punca«, ki ima tri otroke in veliko denarja. Več Samirjevih sorodnikov dela v Franciji, zato se tudi on razglaša za Francoza, a si zaman prizadeva prestopiti državne meje, saj so ga pri vseh poskusih ujeli, ponekod tudi pretepli in izgnali nazaj v Bosno. Tja se je na svojih težavnih poskusih, da bi prišli v obljubljeno deželo, zateklo veliko migrantov iz severne Afrike in Azije, a mnogi niso imeli sreče, da bi dosegli svoj cilj. Spregledali so, da je velika Evropa le mit, fantazma in da gre za iluzijo, od katere v realnosti nima nihče nič. Prebujeno poželenje združi človeka iz različnih držav in kultur le za kratek čas, saj se morata vedno znova ločiti, za žensko pa so ta potovanja vedno težja. Po večkratnih vse bolj mučnih odisejadah po Balkanu ugotavlja: »Preveč sem postala obsedena s Samirjem … in zdaj ga nikakor ne morem več odmisliti.« Odnosi med ljubimcema se slabšajo. Samir v ljubezni kot zahteven otrok išče mater, potrebuje vedno več pomoči, hrane, nege, tudi denar. Njuni spolni odnosi postajajo brezobzirni, sadistični. Protagonistka si za vsak odhod izmišlja nove laži za naveličanega moža, do Samirja je materinsko sočutna, on pa se vse bolj opija, čeprav je veren musliman. Postaja nasilen. Ranjen in pretepen ostane brez prijateljev, ki so mu pomagali, iz lepega mladeniča se spreminja v duševno in telesno razvalino. Kdo se boji črnega moža je roman o migrantih in njihovem prebijanju na težavnih, tudi smrtno nevarnih brezpotjih. O nezaželenosti in zavračanju. Pisateljica Miša Gams spretno prepleta problematiko migracij z ljubezensko zgodbo med alžirskim migrantom in poročeno slovensko intelektualko. Zelo podrobno in realistično opisuje spolne odnose in položaje. Pri tem se ne izogiba besedam iz »nižje pogovorne ravni«, kot bi jih označil Slovenski pravopis. Gotovo bo ta povezava tragike in ljubezni, zanimivih predstavitev krajev, oseb in dogodkov pritegnila pozornost bralcev in bralk. Svobodna ljubezen, prikazana v literarnih delih, ne dopušča moralističnega vrednotenja. Slog pisanja občasno spominja na prozo legendarnega Charlesa Bukowskega. Protagonistka je nad ljubimcem globoko razočarana in prizadeta, saj je zanj žrtvovala skoraj vse. Ob koncu romana kar težko verjamemo v velike spremembe, ki čakajo nekdanja ljubimca.

Južna Afrika je ena tistih držav, v kateri so neenakosti med največjimi na svetu. Ljudje se ne delijo več po barvi kože, temveč po premoženju, na bogate in revne. Obiskali smo Soweto, revno četrt na obronku Johannesburga, kamor se je zaradi apartheida preselilo več milijonov temnopoltih prebivalcev. Nasilje, ropi in posilstva so tam del vsakdanjika. Kriminal se izplača, plen se deli. Politiki so ugrabili državo in si žepe napolnili z ukradenim denarjem. Kam izginjajo zlato in diamanti, ki jih še vedno izkopavajo na skrajnem jugu Afrike? Država propada. Afriški narodni kongres, ki je z Nelsonom Mandelo vodil boj proti nadvladi belopoltih naseljencev, se je izrodil. Zapuščajo ga člani, ki ustanavljajo nove stranke, na skrajnem levem in desnem polu. Slišati je pozive k nacionalizaciji zemlje, ki jo obdelujejo belopolti kmeti, tudi k napadom nanje in celo k umorom. S tako imenovanimi vaškimi stražami smo se odpravili na podeželje, daleč od mest, daleč od ljudi. Med njivami in neskončnimi travniki, sloni in impalami živijo kmetje, ki so prepuščeni samim sebi. So žrtve nasilja in izživljanja tolp. Zanesejo se na pomoč prostovoljcev in, če si lahko privoščijo, tudi zasebnih varnostnih podjetij. Ta vse pogosteje prevzemajo vlogo policije. Številni, ki so se borili za svobodo, so ostali praznih rok. Sanje o enakopravni in napredni Južni Afriki so se razblinile.

Gost tokratnega sredinega intervjuja bo dr. Svanibor Pettan, mednarodno uveljavljen etnomuzikolog in dolgoletni profesor ter vodja katedre za Etnomuzikologijo na ljubljanski Filozofski fakulteti. Je tudi eden od utemeljiteljev aplikativne etnomuzikologije. Njegovo delo zaznamujejo poglobljene terenske raziskave v različnih kulturnih okoljih – od jugovzhodne Evrope, Bližnjega vzhoda in Afrike do Azije, Avstralije ter Severne Amerike. Kako se spominja prvih terenskih raziskovanj, začetkov in razvoja etnomuzikologije pri nas in predsedovanja Mednarodnemu združenju za tradicije glasbe in plesa, nam bo v sredinem Intervjuju zaupal dr. Svanibor Pettan ob koncu svoje dolgoletne akademske poti. Gosti ga Tina Žun.

V božičnem popoldnevu ste si na Televiziji Slovenija lahko ogledali dokumentarni film Za srce Afrike. Kako je nastajal, kakšno vsebino in spoznanja prinaša, nam je povedala sodelavka Slovenske Karitas Jana Lampe.

Naj novorojeni Odrešenik napolni naša srca s svojo močjo, tolažbo in mirom, so v božičnem voščilu zaželeli slovenski škofje.Papež Leon XIV. mestu in svetu: Mir je skupna odgovornost.Na sveti večer zagorelo v domu starejših občanov v Notranjih Goricah, ranjenih k sreči ni.Osem dolenjskih in belokranjskih občin v tem tednu podpisalo pogodbo o sodelovanju pri projektu hiše hospica.Rojaki v Benečiji se na Božič spominjajo priljubljenega duhovnika Emila Cenčiča.V prazničnem popoldnevu si lahko ogledate dokumentarni film Za srce Afrike.Vreme: Jutri bo na zahodu in severu Slovenije delno jasno, drugod bo oblačno kot danes.

Prepoved dodatnega dela zdravstvenemu delavcu zunaj javne zdravstvene službe je neustavna, je odločilo Ustavno sodišče. Gre za bistven del zakona, s katerim je želela vlada ločiti javno in zasebno zdravstvo. Predsednica Zdravniške zbornice Bojana Beović je pozdravila odločitev, saj da je ta v prid bolnikom. Državni zbor ima leto dni časa, da popravi neustavne člene, do takrat velja prejšnja ureditev. Drugi poudarki oddaje: - Zelenski: najnovejši mirovni predlog predvideva zamrznitev frontne črte. - Belgija kot 11-ta država v tožbi Južne Afrike proti Izraelu. - V Preddvoru z živimi jaslicami opominjajo na pomen miru.

Na božič je bil na Prvem programu Televizije Slovenija na ogled dokumentarni film Za srce Afrike. Govori o razdajanju slovenskih misijonark, sester usmiljenk Bogdane Kavčič in Vesne Hiti v Burundiju. Ob predpremieri filma smo pred mikrofon povabili njegovega ustvarjalca Petra Peršéta.

Donald Trump chcel Putinovu vojnu na Ukrajine ukončiť do 24 hodín, no vojna trvá už 1371 dní. Trumpov najnovší, pôvodne 28 bodový mierový plán, má po rokovaniach s európskou koalíciou ochotných a Ukrajinou v Ženeve už len 19 bodov. Trump dal pôvodne Zelenskému ultimátum na jeho prijatie, ktoré malo vypršať zajtra. Pre Ukrajinu by to však prakticky znamenalo kapituláciu a pre Európu ohrozenie našej bezpečnosti.Čo všetko mierový plán obsahuje teraz, ako sa k nemu stavia Kyjev a čo naň povie Moskva? Čo pre mier môže urobiť Európa a Slovensko? Je to už reálny plán, ktorý skutočne môže ukončiť krvavú ruskú vojnu?A čo vybavil na summite v Afrike náš premiér? Berie nás Európa vážne po slovách štátneho tajomník ministerstva obrany Melichera, ktorý volá po Ukrajine pod Ruskou kontrolou a premiér na základe mailov medzi jeho poradcom Lajčákom a Epsteinom konšpiruje o páde jeho vlády v roku 2018 a vražde Jána a Martiny?Braňo Závodský sa rozprával s poslancami Národnej rady, predsedom Zahraničného výboru parlamentu za Smer – SD Mariánom Kérym a podpredsedom Zahraničného výboru za hnutie PS Tomášom Valášekom.

Začínal ako zootechnik pri dobytku v Michalovciach. Neskôr Zoltán Berghauer vybudoval svetoznámu firmu na výrobu bazénov. Dnes dáva peniaze aj svoj čas do výstavby škôl. Jednu otvoril v Namíbii, základný kameň druhej položil tento mesiac v Nepále. Vypočujte si podcast Bod k dobru, v ktorom prinášame príbehy filantropov a filantropiek a búrame tabu spojené so slovom filantropia. Zoltán Berghauer odišiel po Novembri '89 za prácou do Viedne. Zo zarobených šilingov začal prispievať chudobnej rodine z Indie na štúdium ich dcérky. Po rokoch od nej dostal pozdrav aj kópiu lekárskeho diplomu. Keď pred tromi rokmi predal podiel vo firme, zvažoval, čo ďalej. „Časť ľudí si kúpi auto, lietadlo alebo kabelky. Ja som sa rozhodol, že musím pomôcť a to, čo mi bolo dané, musím dať aj niekomu inému,“ hovorí Zoltán.V podcaste sa dozviete:· prečo podporuje vzdelávanie detí,· koľko stojí nová škola v Afrike,· ako bojoval s náčelníkmi nomádskeho kmeňa o vodu,· aký vianočný darček poslal do Indie,· čo vraví na dobré rady, aby si doprial Ferrari. Kto je Zoltán Berghauer?Košičan Zoltán Berghauer spolu s partnerom vybudoval spoločnosť Compass Europe, ktorá patrí medzi troch najväčších výrobcov samočistiach bazénov v Európe. Je finalistom súťaže EY Podnikateľ roka 2020.Po predaji svojho podielu sa venuje filantropii. Organizuje stretnutia pre potenciálnych sponzorov a vysvetľuje, prečo treba investovať do budúcnosti detí v Ázii či Afrike. Bod k dobruV podcaste Bod k dobru, ktorý ste doteraz poznali ako Impact Talks, už tretí rok predstavujeme inšpiratívne osobnosti z biznisu, kultúry a športu. Príbehy pomáhania sú pestré, od spontánnych činov až po premyslené projekty s veľkým spoločenským dopadom.Bod k dobru vám prináša Nadácia Pontis, ktorá sa dlhodobo venuje rozvíjaniu filantropie, sociálnych inovácií a zodpovedného podnikania.Podcast vzniká v spolupráci s portálom Aktuality.sk a moderuje ho Martin Staňo.

Bývalý futbalový reprezentant Ján Ďurica má za sebou úspešnú kariéru, počas ktorej si zahral na Majstrovstvách sveta v Afrike aj na Majstrovstvách Európy vo Francúzsku. Koniec profesionálneho športového života však pre neho nebol jednoduchý. V relácii Ide o nás po prvýkrát otvorene prehovoril o strate identity, psychických pádoch aj o tom, ako v sebe našiel silu začať odznova a pomáhať iným. Napríklad najnovšie aj ako ambasádor kampane o.z. Divé maky Pomôžte talentom. Podcast sme nahrávali 9. októbra 2025. V rozhovore s bývalým futbalistom Jánom Ďuricom sa dozviete: - ako prežíval koniec profesionálnej kariéry a prečo hovorí o „páde úplne na dno“. - prečo mal pocit, že stratil samého seba a svoju identitu. - o najťažších momentoch, keď bojoval s psychikou a mal aj tie najčiernejšie myšlienky - ako vníma tlak verejnosti na výkony futbalistov - myslí si, že existuje dostatočná psychologická podpora v slovenskom športe - čo si myslí o neúčasti Dávida Hancka a Dominika Greifa na zápasoch v Severnom Írsku - prečo je pre neho reprezentácia cťou a nie prácou za peniaze - ego jednotlivca verzus tím v športe - ako mu skúsenosti z detstva, keď prespával na štadióne, pomohli prekonať najťažšie obdobie - prečo podporil rómskych chlapcov v projekte Pomôžte talentom - o tom, ako sa ako jediný Slovák v maďarskom tíme postavil za spoluhráčov a prečo je dôležité búrať predsudky. - ako vedie vlastnú dcéru a čo tvorí základy jeho výchovy - o jeho novej ceste mentora a kouča mladých športovcov - čo by dnes odkázal svojmu mladšiemu ja

Írsky ekonóm David McWilliams pozýva čitateľov na poučnú a často prekvapivú cestu históriou peňazí. V knihe Peniaze – Príbeh ľudstva mapuje vzťah ľudí a peňazí, počnúc prvými počítadlami v starovekej Afrike cez starogrécke mince až po vznik amerického dolára a dnešných kryptomien.    Knihu objednávajte na https://obchod.dennikn.sk

V tejto časti LTB sme sa rozprávali s Darinou Štyriakovou, ktorá stojí za startupom Ecolive. Ich technológia dokáže zachrániť kontaminovanú pôdu a ich výsledky sú ohromujúce. Na vládnej úrovni komunikujú v Afrike, kde svoje produkty vo veľkom predávajú. Vyhrali súťaž Startup Awards a smerujú do USA. Vo svete nemajú takmer konkurenciu a ich výsledky sa osvedčili všade po svete.

K živalim na Severni tečaj priplava darilo iz Afrike. Pripoveduje: Jernej Kuntner. Napisala: Veronika Simoniti. Posneto v studiih Radia Slovenija 2001.

Priča o uspješnom primjeru jednog biznisa sa biljnim mlijekom, koji vodi preduzetnica iz Australije, koja pri tom, čini i jednu plemitu stvar. Naime, ona ovim biznisom podržava grupu žena iz Burkine Faso na zapadu Afrike, koja je jedna od najsiromašnijih zemalja na svijetu. Prodaja Australiji tigrastih oraščića, koji se koriste za proizvodnju biljnog mlijeka pomaže poboljšanju života veće grupe žena iz Burkine Faso, koje su inače za svoj rad bile potplaćene i izrabljivane.

Robert Fico priznal svoje zlyhanie, nazval ho „konflikt záujmov“. Aj učitelia sa hotujú štrajkovať, zatiaľ vyhlásili štrajkovú pohotovosť. Rusko má problém – v Afrike stráca vplyv.

Ovom epizodom započinjemo serijal posvećen ženama u poduzetništvu i onima koje to žele postati - Iskreno o poduzetništvu. U prvoj epizodi ugostile smo business coachericu i projektnu menadžericu Mariju Mažić. Marija za sebe kaže da je facilitatorica - generalistica u duši, optimistična, empatična i usmjerena na rezultate te na izgradnju otpornosti pojedinaca, timova i organizacija, kako bi u svom djelovanju mogli maksimizirati i utjecaj i profit. Njezina radna iskustva obuhvaćaju izravan rad s ranjivim skupinama, podržavanje rasta društvenih poduzetnika diljem Europe i Afrike, te podržavanje profitnih i neprofitnih organizacija u izgradnji kulture i procesa poslovanja. Može li svatko biti poduzetnik, što kada želimo krenuti u poduzetništvo, a nemamo ideju, što sve čini uspješnog poduzetništva neke su od tema kojih smo se dotakle u ovoj epizodi! Podržite podcast Iskreno o majčinstvu lajkom, share-om ili komentarom!

*Podporte podcast Dobré ráno v aplikácii Toldo na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/extradobrerano⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠. Domy, byty, časť príjmov z výkonu verejnej funkcie a zvyšok nešpecifikovaný. Takto nejak vyzerajú mnohé majetkové priznania za minulý rok, ktoré zverejnili politici a ďalší verejní funkcionári. Robiť tak musia, pretože im to ukladá zákon, otázne je, ako veľmi si na na jeho vypĺňaní dajú záležať a či naozaj uvádzajú všetko, čo by mali. Čo teda vidíme z aktuálnych majetkových priznaní politikov, nakoľko ho vyplnil premiér Robert Fico a ďalší politici vládnej koalície, či majú majetkové priznania politikov vôbec výpovednú hodnotu a ako by mali vyzerať, aby sme sa skutočne dozvedeli, akým majetkom daný politik disponuje? Eva Frantová sa v podcaste Dobré ráno pýta Ľuboša Kostelanského z Transparency International Slovensko. Zdroje zvukov: JOJ, TASR, Markíza, Denník N, Facebook/Za ľudí Odporúčanie: Radi by ste si prečítali knihu, ktorá slúžila ako jedna z predlôh Jamesa Bonda? Odporúčam Výpravy na východ od Fitzroya Macleana, ktorý v knihe rozpráva o svojom diplomatickom a vojenskom pôsobení medzi rokmi 1937 a 1945. Prvá časť sa odohráva v Sovietskom zväze, kde je Maclean na diplomatickej misii v Moskve, druhá hovorí o jeho vojenskom pôsobení v púštnom komande v severnej Afrike a tá posledná mapuje časy, kedy ho Churchill poveril velením výsadkárom, ktorí mali podporovať a koordinovať Titových partizánov v Bosne a v Srbsku. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

Vojna s Ruskom nebude, ak bude Európa na takúto vojnu pripravená. Tá vojna je tým pravdepodobnejšia, čím je Európa slabšia. Je preto najvyšší čas, aby Európa dospela a bezpečnostne sa zobudila, hovorí v reakcií na príchod Donalda Trumpa do Bieleho domu bývalý poslanec a človek, čo stál i za našich členstvom v NATO František Šebej.Do Bieleho domu - teda prakticky najmocnejšieho úradu na planéte, mieri Donald Trump. Muž plný nevypočitateľných reakcií, meniacich sa nálad, osobnej ješitnosti, ľahkovážnych no nesplnených sľubov, kupeckej mentality, ale aj kampane plnej lží a hesiel, ktoré si vzájomne odporujú a ktoré bude zrejme nemožné naplniť. Úradu prezidenta sa pritom ujíma v časoch mimoriadne nestabilnej a turbulentnej geopolitickej situácie prakticky na celej planéte. Rusko už vyše dvoch rokov pokračuje vo svojej brutálnej a krvavej agresií na Ukrajine, na Blízkom východe čoraz viac eskaluje konflikt medzi Iránom a Izraelom, mení sa situácia i v Afrike no a Taiwan v obavách čaká, či sa v tejto dobe plnej rastúcej agresivity a konfrontácie neprebudí napokon i čínsky drak.Budúci americký prezident pritom sľubuje ukončiť ruskú agresiu na Ukrajine za 24 hodín, vyhráža sa vysokými clami nielen Čine, ale aj svojim európskym spojencom a jeho kľúčovým heslom je Amerika na prvom mieste, čo nápadne pripomína nielen národný protekcionizmus, ale aj éry amerického izolacionizmu.Európa je pritom síce stále ekonomickou veľmocou, bez amerického bezpečnostného - a to i jadrového dáždnika v rámci NATO, je však v bezpečnostnej oblasti iba akýmsi papierovým drakom. Donald Trump pritom v minulosti už opakovane spochybnil účelnosť Severoatlantickej aliancie a dokonca i ochotu USA angažovať sa v prípade napadnutia niektorého spojenca.Na samotnej hranici nášho kontinentu pritom stojí útočiaca ruská armáda no a verejne deklarované plány vládcu Kremľa - Putina, sa pritom opakovane neobmedzovali iba na Ukrajinu, ale poškuľovali i po akejsi obnove rozpadnutého Sovietskeho zväzu.Aká bude zahraničná politika Spojených štátov s prezidentom Trumpom? Akú stratégiu zvolí nový prezident USA v prípade ruskej agresie na Ukrajine a prečo môže byť Trump pre Putina tvrdším orieškom než Harrisová? Je reálne, že sa Amerika stiahne z NATO a čo bude musieť urobiť Európa pre svoju vlastnú bezpečnosť? Aká je vlastne budúcnosť Severoatlantickej aliancie s lídrami ako Trump, ale aj Orbán či Fico? No a napokon, bude svet s Trumpom v Bielom dome nebezpečnejším miestom pre život?Témy Rána Nahlas s bývalým predsedom zahraničného výboru NR SR exposlancom Františkom Šebejom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.