Podcasts about pripom

Hostka: Magda Ďurdíková (vedúca oddelenia územných koncepcií a analýz, ktorá sa špecializuje na územné plány a brownfieldy; Metropolitný inštitút Bratislavy). | Nahrávka: Martin Jerguš (vedúci referátu urbanizmu; Útvar hlavného architekta mesta Košice). | Voláme ich „brownfieldy“ - je to zanedbaný, nevyužívaný, často znečistený pozemok, na ktorom kedysi stáli továrne, poľnohospodárske podniky, či kasárne. Pripomínajú scény z hororu - ale majú veľký stavebný potenciál. Najmä brownfieldy v mestách priťahujú developerov ako magnet. Ako premeniť bývalú priemyslenú lokalitu na modernú mestskú štvrť? V tomto vydaní Kontaktov s Petrou Strižkovou. | Premena bývalých priemyslených lokalít na moderné mestské štvrte. | Moderuje: Petra Strižková; | Kontakty pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. V premiére v pondelok až štvrtok po 20. hodine v Rádiu Slovensko.

Podcast Téma TRENDU je venovaný Warrenovi Buffettovi – jeho investičnej filozofii, životnému štýlu, hodnotám aj odkazu, ktorý zanecháva. Pripomína, ako našiel inšpiráciu v učení Benjamina Grahama. Buffett namiesto technickej analýzy presadzoval fundamentálny prístup – investovať do firiem, ktoré majú skutočnú hodnotu a dlhodobú konkurenčnú výhodu. Základom jeho stratégie bola trpezlivosť, dlhodobosť a dôraz na zložené úročenie. Okrem akciových podielov vlastnil množstvo firiem priamo, najmä v spotrebiteľskom a poistnom sektore. Poisťovníctvo využíval ako nástroj na získanie kapitálu ešte predtým, ako musel čeliť výdavkom – čo mu umožnilo efektívne investovať. Podcast rozoberá aj Buffettove postoje k novým trendom – kryptomenám, ETF fondom, derivátom – kde vždy zastával opatrný postoj. Výnimkou bola jeho veľká investícia do Apple, ktorú urobil až v čase, keď firma bola stabilná a mala silné postavenie. Záver podcastu patrí jeho hodnotám – skromnosti, dôvere v ľudí, filantropii a viere v kapitalizmus ako systému slobody a zodpovednosti. Buffett nežil ako miliardár, ale peniaze vnímal ako nástroj, nie cieľ.

Nie je ľahké ju získať a ešte ťažšie udržať. S rabínom Mišom Kapustinom sa rozprávame o sviatku slobody, ktorý sa stal inšpiráciou pre revolúcie a oslobodzovacie hnutia. 

Naposledy sme niečo podobné zažili v sedemdesiatych rokoch.Cez víkend sa však slintačka rozšírila do ďalšieho okresu, zasiahnutá je veľká záhorská farma s tisíckami zvierat.Či sa slintačka a krívačka šíri, ako tento boj zvláda štát a či sa začne prejavovať aj nedostatkom niektorých potravín?Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno pýta Michaely Štalmachovej.Zdroje zvukov: SME, TA3, Youtube/Peter Lipták, TASROdporúčanie:Po odohratých zhruba troch desiatkach hodín si to už trúfnem: dnes odporúčam najnovší diel série Assassin's Creed. Shadows vás vezme do Japonska 16. storočia, kde tradície narazia na rýchlo sa meniaci svet plný – ako už pre túto sériu vždy – sprisahaní. Priznám sa, mal som obavy a japonské dejiny ma príliš nezaujímali, no toto je jedna z tých najlepších hier v celej sérii.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

Minister obrany občanom odkazuje, že porušuje zákon a nič si z toho nerobí. Jeho obhajoba nemá logiku a takéto stavanie rodiny nad zákon mi príde ako z filmu o mafii, tvrdí o obhajobe Róberta Kaliňáka, ktorý v majetkovom priznaní neuviedol vilu svojej manželky, šéfka Nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková. A prečo nie je dobrým nápadom, aby sa z premiéra stal morálny arbiter verejných funkcionárov?Majetky politikov, špeciálne ich priznané či všemožne utajované nehnuteľnosti, sú silnou témou slovenskej politiky už celé desaťročia. Od Mečiarovej Elektry cez Ficovo Bonaparte až po aktuálne vily v Chorvátsku, medzi nimi aj nehnuteľnosť manželky ministra obrany Roberta Kaliňáka. Jeho obhajoba, v ktorej nadradil svoju rodinu a jej súkromie nad zákon i potrebu transparentnosti, je však podľa Zuzany Petkovej ako vystrihnutá z filmov o mafii. V civilizovanej krajine by to bolo na demisiu, tvrdí šéfka Nadácie Zastavme korupciu.Bičom na majetky politikov by mali byť ich oficiálne majetkové priznania. Mali by byť, no v skutočnosti majetkové priznania žiadnym bičom nie sú. Sú prakticky bezzubé, pretože príslušný parlamentný výbor nemá v rukách žiadne kompetencie ich prešetrovať. A prípadné sankcie má zasa plne v rukách aktuálna parlamentná väčšina.Majetkové priznania sú bezzubé a bez dozoru nezávislých úradov sa k reálnej kontrole majetku politikov nikdy nedopracujeme, tvrdí Petková.Počúvate Aktuality Nahlas. Dnes o tom, že majetky politikov sú i po desaťročiach, od povestnej vily Elektra, stále veľmi citlivou a výbušnou témou. Ale i o tom, ako je možné, že napriek všetkým podozreniam, ktoré už roky lemujú našu politiku, si verejnosť doteraz nedokázala vynútiť reálne účinný nástroj na kontrolu majetkov politikov a sankcionovanie obchádzania zákonov i transparentnosti. Reč však bude aj o ambícii urobiť z premiéra Fica morálneho arbitra verejných funkcionárov.Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Minister obrany občanom odkazuje, že porušuje zákon a nič si z toho nerobí. Jeho obhajoba nemá logiku a takéto stavanie rodiny nad zákon mi príde ako z filmu o mafii, tvrdí o obhajobe Róberta Kaliňáka, ktorý v majetkovom priznaní neuviedol vilu svojej manželky, šéfka Nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková. A prečo nie je dobrým nápadom, aby sa z premiéra stal morálny arbiter verejných funkcionárov?Majetky politikov, špeciálne ich priznané či všemožne utajované nehnuteľnosti, sú silnou témou slovenskej politiky už celé desaťročia. Od Mečiarovej Elektry cez Ficovo Bonaparte až po aktuálne vily v Chorvátsku, medzi nimi aj nehnuteľnosť manželky ministra obrany Roberta Kaliňáka. Jeho obhajoba, v ktorej nadradil svoju rodinu a jej súkromie nad zákon i potrebu transparentnosti, je však podľa Zuzany Petkovej ako vystrihnutá z filmov o mafii. V civilizovanej krajine by to bolo na demisiu, tvrdí šéfka Nadácie Zastavme korupciu.Bičom na majetky politikov by mali byť ich oficiálne majetkové priznania. Mali by byť, no v skutočnosti majetkové priznania žiadnym bičom nie sú. Sú prakticky bezzubé, pretože príslušný parlamentný výbor nemá v rukách žiadne kompetencie ich prešetrovať. A prípadné sankcie má zasa plne v rukách aktuálna parlamentná väčšina.Majetkové priznania sú bezzubé a bez dozoru nezávislých úradov sa k reálnej kontrole majetku politikov nikdy nedopracujeme, tvrdí Petková.Počúvate Aktuality Nahlas. Dnes o tom, že majetky politikov sú i po desaťročiach, od povestnej vily Elektra, stále veľmi citlivou a výbušnou témou. Ale i o tom, ako je možné, že napriek všetkým podozreniam, ktoré už roky lemujú našu politiku, si verejnosť doteraz nedokázala vynútiť reálne účinný nástroj na kontrolu majetkov politikov a sankcionovanie obchádzania zákonov i transparentnosti. Reč však bude aj o ambícii urobiť z premiéra Fica morálneho arbitra verejných funkcionárov.Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Jana Ciglerova je americkou spravodajkyňou českého Deníku N a priamo z USA popisuje ako Donald Trump mení USA na svoj obraz. O  Muskovi, clách, hroziacej recesii, vymazávaní nepohodlných slov a mnohom ďalšom sa s ňou rozprával Braňo Bezák.

Nikto by sa nedivil, ak by obraz Donalda Trumpa visel v ruskej tajnej rozviedke ako zamestnanec mesiaca.To, čo sa udialo v Oválnej pracovni bolo bezprecedentné, ale je to nová svetová politika Donalda Trumpa a J.D. Vancea. Rovnako tak neoficiálne rozhovory priamo pred kamerami alebo republikánske stretnutie, ktorého súčasťou bol aj Robert Fico, skôr pripomínala neofašistický míting.

„Momentálne je predčasné ísť do úvah, kto by mohol byť ďalším v poradí, lebo je tu nádej, že pápež František sa z aktuálnej choroby dostane a bude riadne vykonávať svoj úrad“, hovorí cirkevný analytik Imrich Gazda z denníka Postoj. „Nebolo by vôbec šokujúce, keby jeho nástupca prišiel z Afriky či Ázie“, dodáva. Poukazuje pritom na vitalitu tamojších cirkevných komunít. Už takmer týždeň je pápež František hospitalizovaný s obojstranným zápalom pľúc. Hoci ide už o jeho štvrtú hospitalizáciu, tento krát to vyzeralo vážnejšie. Z jeho najužšieho prostredia totiž prenikli informácie, podľa ktorých mal sám obavy, či to tento raz dá. Podľa Vatikánu je jeho aktuálny stav stabilizovaný s náznakmi mierneho zlepšenia, zvlášť čo sa týka zápalových ukazovateľov. „Noc strávil v pokoji, pápež vstal a naraňajkoval sa v kresle“, uvádza sa v stanovisku tlačového strediska Vatikánu zo štvrtkového predpoludnia 20. februára. Ako na tom 88-ročný pápež je? Má sa kardinálsky zbor obzerať po jeho nástupcovi? Téma pre Imricha Gazdu, cirkevného analytika denníka Postoj. „Momentálne je predčasné ísť do úvah, kto by mohol byť ďalším v poradí, lebo je tu nádej, že pápež František sa z aktuálnej choroby dostane a bude riadne vykonávať svoj úrad“, hovorí Gazda. Pripomína však, že „v šuflíku“ má už takmer od svojho zvolenia pripravený abdikačný list. „Viackrát zdôraznil, že neplánuje rezignovať ako Benedikt XVI.. Bol by to ochotný urobiť len v jedinom prípade, keby nebol schopný vykonávať svoj úrad“, vysvetľuje analytik. „Už vopred podpísal rezignačný list, pre prípad, že by napríklad upadol do kómy“, dopĺňa. „S podmienkou, že do platnosti vstúpi vtedy, keď nebude schopný výkonu svojho úradu“.Pri otázke na možných „papabili“, a teda kardinálov, o ktorých sa hovorí ako o možných kandidátoch na pápežský stole, analytik Gazda reaguje, že po tom, ako je dnes v úrade pápež pôvodom z Latinskej Ameriky, dozrel čas na pápeža z Afriky či Ázie. „Centrum a vitalita katolíckej Cirkvi sa stále viac presúva z priestoru civilizovaného západu do priestoru globalizovaného juhu. V krajinách ako Nigéria, Filipíny či Vietnam cirkev prekvitá“, vysvetľuje. „Nebolo by vôbec šokujúce, keby ďalší pápež pochádzal z týchto končín“, hovorí Gazda. Čo zostáva po doterajších už takmer dvanástich rokoch pontifikátu Františka? „Jeho pamätné výroky: Chcem Cirkev chudobnú pre chudobných či Kto som ja, aby som druhých súdil naznačujú misiu, ktorú si vytýčil. Vychádzať z cirkevného centra na existenciálne periférie. Približovať sa ľuďom, ktorí sú na spoločenskom okraji. Či už ide o ľudí z nižších sociálnych skupín, migrantov, LGBTI komunitu, o rozvedených a pod.“, uvádza príklady Imrich Gazda.Konštatuje, že hoci mnohých František týmito dôrazmi aj vyrušoval, jeho ústredným mottom je milosrdenstvo a snaha priblížiť Cirkev aj tomu najposlednejšiemu človeku. Imrich Gazda v podcastovom rozhovore vysvetľuje aj Františkov postoj k Putinovej agresii. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Momentálne je predčasné ísť do úvah, kto by mohol byť ďalším v poradí, lebo je tu nádej, že pápež František sa z aktuálnej choroby dostane a bude riadne vykonávať svoj úrad“, hovorí cirkevný analytik Imrich Gazda z denníka Postoj. „Nebolo by vôbec šokujúce, keby jeho nástupca prišiel z Afriky či Ázie“, dodáva. Poukazuje pritom na vitalitu tamojších cirkevných komunít. Už takmer týždeň je pápež František hospitalizovaný s obojstranným zápalom pľúc. Hoci ide už o jeho štvrtú hospitalizáciu, tento krát to vyzeralo vážnejšie. Z jeho najužšieho prostredia totiž prenikli informácie, podľa ktorých mal sám obavy, či to tento raz dá. Podľa Vatikánu je jeho aktuálny stav stabilizovaný s náznakmi mierneho zlepšenia, zvlášť čo sa týka zápalových ukazovateľov. „Noc strávil v pokoji, pápež vstal a naraňajkoval sa v kresle“, uvádza sa v stanovisku tlačového strediska Vatikánu zo štvrtkového predpoludnia 20. februára. Ako na tom 88-ročný pápež je? Má sa kardinálsky zbor obzerať po jeho nástupcovi? Téma pre Imricha Gazdu, cirkevného analytika denníka Postoj. „Momentálne je predčasné ísť do úvah, kto by mohol byť ďalším v poradí, lebo je tu nádej, že pápež František sa z aktuálnej choroby dostane a bude riadne vykonávať svoj úrad“, hovorí Gazda. Pripomína však, že „v šuflíku“ má už takmer od svojho zvolenia pripravený abdikačný list. „Viackrát zdôraznil, že neplánuje rezignovať ako Benedikt XVI.. Bol by to ochotný urobiť len v jedinom prípade, keby nebol schopný vykonávať svoj úrad“, vysvetľuje analytik. „Už vopred podpísal rezignačný list, pre prípad, že by napríklad upadol do kómy“, dopĺňa. „S podmienkou, že do platnosti vstúpi vtedy, keď nebude schopný výkonu svojho úradu“.Pri otázke na možných „papabili“, a teda kardinálov, o ktorých sa hovorí ako o možných kandidátoch na pápežský stole, analytik Gazda reaguje, že po tom, ako je dnes v úrade pápež pôvodom z Latinskej Ameriky, dozrel čas na pápeža z Afriky či Ázie. „Centrum a vitalita katolíckej Cirkvi sa stále viac presúva z priestoru civilizovaného západu do priestoru globalizovaného juhu. V krajinách ako Nigéria, Filipíny či Vietnam cirkev prekvitá“, vysvetľuje. „Nebolo by vôbec šokujúce, keby ďalší pápež pochádzal z týchto končín“, hovorí Gazda. Čo zostáva po doterajších už takmer dvanástich rokoch pontifikátu Františka? „Jeho pamätné výroky: Chcem Cirkev chudobnú pre chudobných či Kto som ja, aby som druhých súdil naznačujú misiu, ktorú si vytýčil. Vychádzať z cirkevného centra na existenciálne periférie. Približovať sa ľuďom, ktorí sú na spoločenskom okraji. Či už ide o ľudí z nižších sociálnych skupín, migrantov, LGBTI komunitu, o rozvedených a pod.“, uvádza príklady Imrich Gazda.Konštatuje, že hoci mnohých František týmito dôrazmi aj vyrušoval, jeho ústredným mottom je milosrdenstvo a snaha priblížiť Cirkev aj tomu najposlednejšiemu človeku. Imrich Gazda v podcastovom rozhovore vysvetľuje aj Františkov postoj k Putinovej agresii. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Každý rok si 4. februára pripomíname Svetový deň boja proti rakovine. Tento deň nás upozorňuje na dôležitosť prevencie a včasnej diagnostiky, ale aj rastúcu potrebu komplexnej starostlivosti o pacientov a ich rodiny. Priblížime situáciu na Slovensku. Avízo na 1. časť súťaže RSI Mysteriózne Slovensko.

Pripomína to 90. roky. Po hlavnom meste sa potuluje jedna či viac bánd s nacistickými symbolmi, ktoré na ulici napádajú a mlátia ľudí. Polícia si nevie rady, bulvár dokonca špekuluje, či v gangu nie sú aj policajní príslušníci. Čo sa teda deje, ako polícia postupuje a či sa máme obávať o svoju bezpečnosť v uliciach nielen Bratislavy? Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno pýta Mareka Moravčíka. Odporúčanie: Dnes už vieme, že všetci sme tak trochu neandertálcami. Ich gény dodnes ovplyvňujú napríklad našu imunitu: no možno je toho viac. Možno má naša dávna neandertálska história dosah aj na to, ako myslíme. Naznačuje to aspoň text Ako neandertálska DNA môže ovplyvňovať spôsoby, akými myslíme v magazíne Scientific American. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

V pondelok 20. januára bol do funkcie uvedený 47. prezident USA, Donald Trump. Jeho inauguračný prejav naznačil, čo od neho môžeme očakávať, ale stále platí, že hlavnou charakteristikou jeho druhého volebného  bude nepredvídateľnosť. Aj o tom, v čom mal Robert Fico pravdu, či sa máme báť ozbrojeného konfliktu vo vnútri NATO a či platí teória šialenca sa s reportérmi zahraničnej redakcie Denníka N, Tomášom Vasilkom a Tomášom Čorejom rozprával Braňo Bezák.

Vojenský analytik Matej Kandrík hodnotí vývoj konfliktu a naznačuje možné scenáre pre rok 2025. Podľa neho je vysoko pravdepodobné, že tento rok sa začnú rozhovory o prímerí. „To, že začnú, neznamená, že skončia a tobôž neznamená, že budú úspešné,” dodáva.Analytika z Adapt Institute tento rok najviac zasiahla informácia o útoku na detskú nemocnicu v Kyjeve. „To bol v negatívnom slova zmysle veľmi silný moment, ktorý myslím, že rezonoval s veľmi zlými emóciami. Taktiež sledujem aj rastúce správy o tom, že dochádza k popravovaniu ukrajinských zajatcov z ruskej strany. To mi na jednej strane analyticky hovorí, že ruská strana má problém s morálkou - velitelia nezvládajú svoje mužstvo - ale samozrejme je tam hrozný ten ľudský rozmer,” hovorí Matej Kandrík v podcaste.Čo považuje za udalosť roku 2024? „Ja by som si dovolil tvrdiť, že s výhľadom na rok 2025 a to, čo nás čaká, tým úplne najdôležitejším momentom bola práve augustová Kurská ofenzíva. Ukrajine sa vtedy husárskym kúskom podarilo získať územie priamo v Rusku, ktoré ako už povedal niekoľkokrát, aj prezident Zelenskyj bude dôležitým žetónom v prípadných budúcich vyjednávaniach medzi Ruskom a Ukrajinou,” konštatuje.Témou rozhovoru sú aj zisky na fronte. Analytik v podcaste hovorí, že Rusom sa od leta darí zvyšovať získané dobyté územia. Dodáva však, že pri krajine o veľkosti Ukrajiny ide o stále “smiešne čísla” a relatívne malé taktické posuny. „Áno, Rusko bolo úspešnejšie, než bolo v predchádzajúcom roku a jeho úspešnosť stúpala, avšak nedošlo ani k žiadnemu veľkému prielomu - nedošlo k nejakému rozpadu ukrajinských línií,” vysvetľuje.Rozoberáme tiež, čo možno očakávať v roku 2025. Podľa Kandríka je vysoko pravdepodobné, že tento rok sa začnú rozhovory o prímerí. Dodáva, že to, že začnú, neznamená, že skončia a tobôž neznamená, že budú úspešné. „Dnes to pripomína zápas dvoch boxerov, ktorí sú už veľmi vyčerpaní, veľmi dobití, ani jeden nevyhráva v zmysle, že by dosahoval čo chcel získať. Duel má niekoho, kto má navrch, a kto je aktuálne slabší.”Moderuje Denisa Hopková.

Vojenský analytik Matej Kandrík hodnotí vývoj konfliktu a naznačuje možné scenáre pre rok 2025. Podľa neho je vysoko pravdepodobné, že tento rok sa začnú rozhovory o prímerí. „To, že začnú, neznamená, že skončia a tobôž neznamená, že budú úspešné,” dodáva.Analytika z Adapt Institute tento rok najviac zasiahla informácia o útoku na detskú nemocnicu v Kyjeve. „To bol v negatívnom slova zmysle veľmi silný moment, ktorý myslím, že rezonoval s veľmi zlými emóciami. Taktiež sledujem aj rastúce správy o tom, že dochádza k popravovaniu ukrajinských zajatcov z ruskej strany. To mi na jednej strane analyticky hovorí, že ruská strana má problém s morálkou - velitelia nezvládajú svoje mužstvo - ale samozrejme je tam hrozný ten ľudský rozmer,” hovorí Matej Kandrík v podcaste.Čo považuje za udalosť roku 2024? „Ja by som si dovolil tvrdiť, že s výhľadom na rok 2025 a to, čo nás čaká, tým úplne najdôležitejším momentom bola práve augustová Kurská ofenzíva. Ukrajine sa vtedy husárskym kúskom podarilo získať územie priamo v Rusku, ktoré ako už povedal niekoľkokrát, aj prezident Zelenskyj bude dôležitým žetónom v prípadných budúcich vyjednávaniach medzi Ruskom a Ukrajinou,” konštatuje.Témou rozhovoru sú aj zisky na fronte. Analytik v podcaste hovorí, že Rusom sa od leta darí zvyšovať získané dobyté územia. Dodáva však, že pri krajine o veľkosti Ukrajiny ide o stále “smiešne čísla” a relatívne malé taktické posuny. „Áno, Rusko bolo úspešnejšie, než bolo v predchádzajúcom roku a jeho úspešnosť stúpala, avšak nedošlo ani k žiadnemu veľkému prielomu - nedošlo k nejakému rozpadu ukrajinských línií,” vysvetľuje.Rozoberáme tiež, čo možno očakávať v roku 2025. Podľa Kandríka je vysoko pravdepodobné, že tento rok sa začnú rozhovory o prímerí. Dodáva, že to, že začnú, neznamená, že skončia a tobôž neznamená, že budú úspešné. „Dnes to pripomína zápas dvoch boxerov, ktorí sú už veľmi vyčerpaní, veľmi dobití, ani jeden nevyhráva v zmysle, že by dosahoval čo chcel získať. Duel má niekoho, kto má navrch, a kto je aktuálne slabší.”Moderuje Denisa Hopková.

Today's episode is about winter solstice in Slovakia. In the Slovak lesson, you will learn how to say dates in Slovak. You will also learn how to ask “What day is today?” and say “Winter solstice is magical “ in Slovak. At the end of this episode are a few sentences about winter solstice. Episode notesIn today's episode, I'm talking about winter solstice in Slovakia. In the Slovak lesson, you will learn how to say dates in Slovak. You will also learn how to ask “What day is today?” and say “Winter solstice is magical “ in Slovak. At the end of this episode, you can find a few sentences about winter solstice. Slovak lesson1. Aký je dnes deň? (What day is today?) - Dnes je streda 18. (osemnásteho) decembra 2024 - OR (in words) dvetisíc dvadsaťštyri. (Today is Wednesday the 18th (eighteenth) of December. OR: Today is Wednesday, December 18th.)2. Kedy bola prvá adventná nedeľa? (When was the first Sunday of Advent?)- Prvá adventná nedeľa bola 1. (prvého) decembra. (The first Sunday of Advent was the 1st (first) of December. OR: The first Sunday of Advent was December 1st.)3. Kedy je posledná adventná nedeľa? (When is the last Sunday of Advent?)- Posledná adventná nedeľa je 22. (dvadsiateho druhého) decembra. (The last Sunday of Advent is the 22nd (twenty-second) of December. OR: The last Sunday of Advent is December 22nd.)Vocabulary1.    zimný slnovrat (winter solstice)2.    najkratší deň (the shortest day)3.    najdlhšia noc (the longest night)4.    naši predkovia (our ancestors)5.    veštiť budúcnosť (to predict the future)6.    svetlo a teplo (light and warmth? / heat?)7.    temno a chladno (dark and cold)8.    Zimný slnovrat je čarovný. (The winter solstice is magical.)Sentences1. Zimný slnovrat je, keď je najkratší deň a najdlhšia noc v roku.2. V roku 2024 bude zimný slnovrat 21. decembra.3. Tento deň znamená, že odteraz sa dni začnú postupne predlžovať. 4. Naši predkovia si všimli, že dni sú stále kratšie, až kým sa slnko „navráti“.5. Návrat svetla oslavovali veľkými ohňami, tancami a jedlom.6. Používali zelené vetvičky, napríklad smrekové, aby si pripomenuli, že život pokračuje aj v zime.7. Počas tejto magickej noci niektorí ľudia veštili budúcnosť.8. Dnes zimný slnovrat neoslavujeme tak ako kedysi, ale spoznávame jeho význam v zime, keď zapaľujeme sviečky a tešíme sa na svetlo. 9. Pripomíname si, že svetlo a teplo sa vždy vrátia, aj keď je vonku temno a chladno.10. Takže keď v decembri zapaľujete sviečku alebo zdobíte stromček, dodržiavate tradície staré stovky rokov!Timestamps00:34 Introduction to the episode02:34 Announcement about the end of the season03:45 Traditions of Winter Solstice in Slovakia09:12 Fun fact10:40 Slovak lesson15:17 Vocabulary19:03 Sentences23:48 Sentences with the English translation23:48 Final thoughtsIf you have any questions, send it to my email hello@bozenasslovak.com. Check my Instagram https://www.instagram.com/bozenasslovak/ where I am posting the pictures of what I am talking about on my podcast. Also, check my website https://www.bozenasslovak.com © All copywrites reserved to Bozena O Hilko LLC

Rabín Miša Kapustin sa venuje básni-modlitbe Maoz Cur, ktorá je typická pre židovský sviatok svetiel. Pripomína časy, keď Židia volali po silnom Bohu.    

Po spochybnení vakcín prichádza Peter Kotlár so spochybnením transfúzií. Odborníci sú z jeho tvrdení zhrození. Označiť to za blud je ešte veľmi mierne, tu skôr ide o veľkú a nebezpečnú hlúposť, tvrdí hematológ Martin Mistrík. „Viete, ja keď si kúpim pílku, tak som ortopéd? Myslím si, že pán Kotlár sa vyjadruje ako politik, nie odborník,“ dopĺňa prednostka mikrobiologického ústavu LF UK Adriana Liptáková.Vládny splnomocnenec pre preverenie manažmentu pandémie Peter Kotlár, dostal od vlády funkciu, kúpil si mikroskop a vydal sa na svoju krížovú cestu. Po tom ako spochybnil pôvod Covidu a vláde odporučil zastaviť očkovanie mRNA vakcínami si tentoraz za terč vybral krvné transfúzie. Ortopéd Kotlár sa totiž obáva, že by transfúziami mohlo prichádzať k akémusi skrytému očkovaniu neočkovaných. „Kým sa nepreverí bezpečnosť a účinnosť mRNA vakcíny, bol by som aj v tomto ohľade veľmi zdržanlivý pri darcovstve krvi a aj pri príjme transfúzie,“ tvrdí splnomocnenec.Relevantným a rešpektovaným odborníkom však z týchto slov vstávajú vlasy dupkom a považujú ich za ako úplne nekompetentné, tak aj veľmi nebezpečné. „Takéto vyjadrenia považujeme za nezodpovedné a potenciálne ohrozujúce poskytovanie zdravotnej starostlivosti,“ priamo varuje Národná transfúzna služba. Téma nášho dnešného podcastu s hematológom Martinom Mistríkom a hlavnou odborníčkou rezortu zdravotníctva Adrianou Liptákovou.Je to úplne nezmyselné vyjadrenie pretože človek, ktorý sa dá zaočkovať nejde hneď darovať krv. Tu hovoríme o chemických látkach, ktoré sú súčasťou imunitného systému a ktoré majú určitý polčas rozpadu a ten polčas rozpadu je skutočne krátky takže takéto tvrdenia považujem za veľmi nešťastné, vysvetľuje nezmyselnosť kotlárových špekulácií Adriana Liptáková.Šarlatánstvo horšie než bludy, takto reaguje na kotlárove tvrdenia skúsený hematológ, docent Martin Mistrík. Podľa neho ide o nebezpečné a hlúpe tvrdenia pretože ohrozujú dôveru medzi pacientom a lekárom a môžu mať negatívne dosahy i na dostatok zásob tak prepotrebnej krvi u nás.Toto sú veľmi nebezpečné tendencie, ktoré tu v posledných rokoch máme. Púšťajú sa tu neoverené informácie a absolútne zbytočne sa tak strašia ľudia. Je nemysliteľné aby si tu v roku 2024 hovoril ktokoľvek, čokoľvek. Pán Kotlár, sorry, o čo vám ide? pýta sa na záver hlavná odborníčka rezortu zdravotníctva Adriana Liptáková.Dodajme, že voči vládnemu splnomocnencovi sa už vymedzila aj jeho stavovská organizácia. „Pripomíname, že takéto vyjadrenia môžu vnášať do radov pacientov neistotu vo veci ochrany ich zdravia, zároveň môžu medzi širokú verejnosť vnášať pochybnosti o bezpečnosti transfúznej liečby,“ upozorňuje Slovenská lekárska komora.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Po spochybnení vakcín prichádza Peter Kotlár so spochybnením transfúzií. Odborníci sú z jeho tvrdení zhrození. Označiť to za blud je ešte veľmi mierne, tu skôr ide o veľkú a nebezpečnú hlúposť, tvrdí hematológ Martin Mistrík. „Viete, ja keď si kúpim pílku, tak som ortopéd? Myslím si, že pán Kotlár sa vyjadruje ako politik, nie odborník,“ dopĺňa prednostka mikrobiologického ústavu LF UK Adriana Liptáková.Vládny splnomocnenec pre preverenie manažmentu pandémie Peter Kotlár, dostal od vlády funkciu, kúpil si mikroskop a vydal sa na svoju krížovú cestu. Po tom ako spochybnil pôvod Covidu a vláde odporučil zastaviť očkovanie mRNA vakcínami si tentoraz za terč vybral krvné transfuzie. Ortopéd Kotlár sa totiž obáva, že by transfúziami mohlo prichádzať k akémusi skrytému očkovaniu neočkovaných. „Kým sa nepreverí bezpečnosť a účinnosť mRNA vakcíny, bol by som aj v tomto ohľade veľmi zdržanlivý pri darcovstve krvi a aj pri príjme transfúzie,“ tvrdí splnomocnenec.Relevantným a rešpektovaným odborníkom však z týchto slov vstávajú vlasy dupkom a považujú ich za ako úplne nekompetentné, tak aj veľmi nebezpečné. „Takéto vyjadrenia považujeme za nezodpovedné a potenciálne ohrozujúce poskytovanie zdravotnej starostlivosti,“ priamo varuje Národná transfúzna služba. Téma nášho dnešného podcastu s hematológom Martinom Mistríkom a hlavnou odborníčkou rezortu zdravotníctva Adrianou Liptákovou.Je to úplne nezmyselné vyjadrenie pretože človek, ktorý sa dá zaočkovať nejde hneď darovať krv. Tu hovoríme o chemických látkach, ktoré sú súčasťou imunitného systému a ktoré majú určitý polčas rozpadu a ten polčas rozpadu je skutočne krátky takže takéto tvrdenia považujem za veľmi nešťastné, vysvetľuje nezmyselnosť kotlárových špekulácií Adriana Liptáková.Šarlatánstvo horšie než bludy, takto reaguje na kotlárove tvrdenia skúsený hematológ, docent Martin Mistrík. Podľa neho ide o nebezpečné a hlúpe tvrdenia pretože ohrozujú dôveru medzi pacientom a lekárom a môžu mať negatívne dosahy i na dostatok zásob tak prepotrebnej krvi u nás.Toto sú veľmi nebezpečné tendencie, ktoré tu v posledných rokoch máme. Púšťajú sa tu neoverené informácie a absolútne zbytočne sa tak strašia ľudia. Je nemysliteľné aby si tu v roku 2024 hovoril ktokoľvek, čokoľvek. Pán Kotlár, sorry, o čo vám ide? pýta sa na záver hlavná odborníčka rezortu zdravotníctva Adriana Liptáková.Dodajme, že voči vládnemu splmocnencovi sa už vymedzila aj jeho stavovská organizácia. „Pripomíname, že takéto vyjadrenia môžu vnášať do radov pacientov neistotu vo veci ochrany ich zdravia, zároveň môžu medzi širokú verejnosť vnášať pochybnosti o bezpečnosti transfúznej liečby,“ upozorňuje Slovenská lekárska komora.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Knihy sú iba sčasti tovar, z veľkej časti ale ide o kultúrne bohatstvo a ako k takému by sme sa k nim mali aj správať. Dôležitá vec je to i z pohľadu štátu či národa pretože to kultivuje ľudí, vytvára to celkovú kultúru, prispieva to k vzdelanosti a lepšiemu pochopeniu sveta i nás samých, tvrdí zakladateľ kultového kníhkupectva Artfórum Vladimír Michal. Cenou za zdravšie verejné financie by mali byť aj drahšie knihy. V pôvodnom návrhu konsolidačného balíčka to tvrdila vláda, ktorá sa hlási ako k sociálnodemokratickým, tak i národnobuditeľským hodnotám. Napokon, minister financií to povedal celkom jasne: „Musíme povedať, že knihy ako také, sú doménou bohatších vrstiev obyvateľstva.“ Vláda sa tak síce slovne zaštituje panteónom našich národných buditeľov, z ktorých mnohí boli práve ľudia knihy, skutkami však prístup ku knihám ľuďom chcela prakticky sťažiť.Ako to kedysi napísal už Ray Bradbury: „Nemusíte knihy páliť, aby ste zničili kultúru. Stačí, ak ľudia knihy prestanú čítať.“ Vládna koalícia napokon svoj zámer prehodnotila a od vyššej DPH na knihy ustúpila, téma je však už na stole.O čom teda takéto uvažovanie vládnej garnitúry vypovedá a v akom stave je dnes vlastne slovenský knižný trh? Prečo je kniha doslova grunt akejkoľvek kultúry a ako zmeniť prosté čítanie na „dobrodružstvo myslenia“?Aké knihy čítame, skutočne knihy kupujú len bohatí, čo robí knihu dobrou knihou, kto a ako mieša edičný plán Artfóra a kde sú hranice slobody slova pre renomovaného vydavateľa a kníhkupca? No a napokon, kam sa uberá slovenská kultúra i demokracia na prahu 35. výročia Novembra 89?Témy Rána Nahlas so zakladateľom kultového kníhkupectva Artfórum Vladimírom Michalom. Dodajme, že rozhovor sme nahrávali koncom septembra, odvtedy vláda svoj zámer prehodnotila a knihy vysokou sadzbou DPH zaťažiť už neplánuje. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Knihy sú iba sčasti tovar, z veľkej časti ale ide o kultúrne bohatstvo a ako k takému by sme sa k nim mali aj správať. Dôležitá vec je to i z pohľadu štátu či národa pretože to kultivuje ľudí, vytvára to celkovú kultúru, prispieva to k vzdelanosti a lepšiemu pochopeniu sveta i nás samých, tvrdí zakladateľ kultového kniíkupectva Artfórum Vladimír Michal.Cenou za zdravšie verejné financie by mali byť aj drahšie knihy. V pôvodnom návrhu konsolidačného balíčka to tvrdila vláda, ktorá sa hlási ako k sociálnodemokratickým, tak i národnobuditeľským hodnotám. Napokon, minister financií to povedal celkom jasne: „Musíme povedať, že knihy ako také, sú doménou bohatších vrstiev obyvateľstva.“ Vláda sa tak síce slovne zaštituje panteónom našich národných buditeľov, z ktorých mnohí boli práve ľudia knihy, skutkami však prístup ku knihám ľuďom chcela prakticky sťažiť.Ako to kedysi napísal už Ray Bradbury: „Nemusíte knihy páliť, aby ste zničili kultúru. Stačí, ak ľudia knihy prestanú čítať.“ Vládna koalícia napokon svoj zámer prehodnotila a od vyššej DPH na knihy ustúpila, téma je však už na stole.O čom teda takéto uvažovanie vládnej garnitúry vypovedá a v akom stave je dnes vlastne slovenský knižný trh? Prečo je kniha doslova grunt akejkoľvek kultúry a ako zmeniť prosté čítanie na „dobrodružstvo myslenia“?Aké knihy čítame, skutočne knihy kupujú len bohatí, čo robí knihu dobrou knihou, kto a ako mieša edičný plán Artfóra a kde sú hranice slobody slova pre renomovaného vydavateľa a kníhkupca? No a napokon, kam sa uberá slovenská kultúra i demokracia na prahu 35. výročia Novembra 89?Témy Rána Nahlas so zakladateľom kultového kníhkupectva Artfórum Vladimírom Michalom. Dodajme, že rozhovor sme nahrávali koncom septembra, odvtedy vláda svoj zámer prehodnotila a knihy vysokou sadzbou DPH zaťažiť už neplánuje. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

O Michalovi Šimečkovi sa ešte dozvieme divoké veci a budú to rovnaké lži ako teraz, hovoria v podcaste V redakcii komentátor a riaditeľ online Konštantín Čikovský a šéfredaktor Napunku Zoltán Szalay.

#123 Silný výber – PRVÝ PEDAGOGICKÝ DIEL!  Tak možno ste si cez horúce politické leto plné cifroviek napr. Madam (Šimkovičovej)  spomenuli aj na „kluky ze Silnáče“, čo nás samozrejme teší… Tak diali sa na scéne veci… Ale my sme mali… Ako to spievali Horkýže slíže? Skrátka na lehátku, no. Ale už sme späť a v plnej poľnej. Je čas vás pripraviť na koniec tejto zlovlády. Silný výber. A vy ste gdo? Váš obľúbený podcast môžete teraz podporiť aj cez náš Patreon, alebo kúpou šalomčeka: https://www.patreon.com/silnyvyber/membership  https://www.buymeacoffee.com/silny_vyber  Pripíjame a pripomíname: na narodeniny Vladimíra Kara-Murzu (43), In memoriam Franz Jozef Strauss, pri príležitosti dočasného odchodu Richarda Sulíka do politického dôchodku, úspech FC Slovan aj slovenských volejbalistiek (postup na MS), narodeniny našich obľúbených umelcov, ktorými sa to v auguste a začiatkom septembra len tak hemží - Juraj Bartoš, Tomi Zubák, Yxo z Hexu, Bejzo z Polemicu a Maestro Totibadze. Historický kalendár Jána Žideka (výber) Pripomíname si SNP aj Deň ústavy SR.  Predseda vlády ČR, Petr Fiala, oslavuje 60 rokov. Pred 85 rokmi začala 2. Svetová vojna. Pred 24 rokmi vydal Okresný súd v Bratislave medzinárodný zatykač na bývalého riaditeľa SIS Ivana Lexu. Richard Muller oslavuje 63 rokov. Pripili sme si s:  https://cockta.eu/en/#new_look_legendary_taste  Endorse:  https://donio.sk/360tka https://donio.sk/dvtv-sk  Hudba v podcaste:  George Gershwin – Rhapsody in Blue Odporúčaná hudba:  Blanche – So Fine https://www.youtube.com/watch?v=LPTU8ccpO-E  Xavier Baumaxa – Lendl https://www.youtube.com/watch?v=hNFdG9Ts4lE 

*Podporte podcast Dobré ráno v aplikácii Toldo na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/extradobrerano⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠. Koalícia ide zrejme po piatykrát opravovať novelu trestného zákona. Niečo, o čom hovorili, že je prepracované a kvalitné, je v skutočnosti rýchlo šitá amnestia pre stíhaných ľudí okolo strany Smer. Vedľajším efektom je to, že vláda tak zásadne a nepremyslene znížila tresty, že obchody hlásia masívne drobné krádeže a umiestňujú čipy na potraviny ako maslo či parmezán. Prezident Pellegrini sa vrátil z mesačnej dovolenky a pustil sa do práce s plnou vervou. Ale trocha inak, ako by si demokracia zaslúžila. Najprv sa plne postavil na stranu vládnej koalície pri všetkých jej krokoch, ako je prepustenie Kováčika aj výmeny na ministerstve kultúry, aby v ten istý týždeň stihol vymenovať Pavla Gašpara za riaditeľa SIS. Koalícia sa stále nevie dohodnúť na tom, či má alebo nemá byť predsedom parlamentu Andrej Danko, a do parlamentu neznámy poslanec Karas predložil prekvapivo a bez diskusie doživotnú rentu pre generálneho prokurátora Maroša Žilinku. Pripomíname si 80. výročie Slovenského národného povstania, hoci s trochou pachute, či si tú slobodu vlastne na Slovensku vieme vážiť a udržať. Sobotným Dobrým ránom vás sprevádzajú Zuzana Kovačič Hanzelová a Jakub Filo. Otázky do nasledujúcej epizódy Dobrého rána sobota nám zasielajte na e-mail dobrerano@sme.sk, ideálne vo forme hlasovej správy. Do predmetu napíšte Otázka do sobotného Dobrého rána. Zdroje zvuku: Markíza, Aktuality, Denník N, Facebook/Peter Pellegrini, Facebook/PS – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte mesačný podcastový newsletter nielen o novinkách SME na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcastovenovinky⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ 

Čo sa u vás deje mi pripomína dianie zo začiatku tohto storočia v Rusku. Obmedzovanie slobody slova, zásah do súkromných televízií. Ide to zlým smerom, hovorí v rozhovore ruský aktivista Filipp Sedov, ktorý žil v Rusku 26 rokov. V relácii približuje, ako vyzerali začiatku Putinovho režimu a aký je dnešný život Rusov. Minulý rok vycestoval do Ruska a v Moskve sa vyfotil s papierikom: Rusko je teroristický štát. Navštívil aj ukrajinské okupované územia a otvorene hovorí, že sa ako ruský občan hanbí za to, čo sa deje na Ukrajine.Vo videorozhovore s Filippom Sedovom sa dozviete:1:00 - že je na Slovensku stále viac ľudí, ktorí fandia Rusku;3:16 - ako Rusko píše, že sa Slovensko zobudilo;3:54 - ak Andrej Danko vycestuje do Moskvy, prečo tam neuvidí realitu;4:32 - čo by šéfovi SNS odporučil v Rusku vidieť, aby skutočne spoznal tamojší život;5:37 - ako vyzeralo jeho detstvo v Rusku;7:34 - ako bola kedysi propaganda miernejšia a kedy si uvedomil, že jej prepadol;8:55 - ako ich na škole viedli k tomu, že je Rusko výnimočné;15:35 - prečo sa prezident Putin stal populárnejším po anexii Krymu;17:54 - ako zariskoval a minulý rok vycestoval do Ruska napriek tomu, že verejne podporuje Ukrajinu;19:17 - ako sú všade billboardy, ktoré vábia Rusov do vojny;22:11 - ako si Rusi zvykli na sankcie a ombedzenia;27:42 - prečo vystúpil na Červenom námestí v Moskve s papierikom: Rusko je teroristický štát;28:30 - ako ho chytil policajt;34:13 - čo desivé videl na okupovaných územiach na Ukrajine;36:00 - prečo chce, aby Rusko prehralo vojnu a či sa môže režim zlomiť;39:25 - v čom mu pripomína dianie na Slovensku začiatky Putinovho režimu v Rusku.

Čo sa u vás deje mi pripomína dianie zo začiatku tohto storočia v Rusku. Obmedzovanie slobody slova, zásah do súkromných televízií. Ide to zlým smerom, hovorí v rozhovore ruský aktivista Filipp Sedov, ktorý žil v Rusku 26 rokov. V relácii približuje, ako vyzerali začiatku Putinovho režimu a aký je dnešný život Rusov. Minulý rok vycestoval do Ruska a v Moskve sa vyfotil s papierikom: Rusko je teroristický štát. Navštívil aj ukrajinské okupované územia a otvorene hovorí, že sa ako ruský občan hanbí za to, čo sa deje na Ukrajine.Vo videorozhovore s Filippom Sedovom sa dozviete:1:00 - že je na Slovensku stále viac ľudí, ktorí fandia Rusku;3:16 - ako Rusko píše, že sa Slovensko zobudilo;3:54 - ak Andrej Danko vycestuje do Moskvy, prečo tam neuvidí realitu;4:32 - čo by šéfovi SNS odporučil v Rusku vidieť, aby skutočne spoznal tamojší život;5:37 - ako vyzeralo jeho detstvo v Rusku;7:34 - ako bola kedysi propaganda miernejšia a kedy si uvedomil, že jej prepadol;8:55 - ako ich na škole viedli k tomu, že je Rusko výnimočné;15:35 - prečo sa prezident Putin stal populárnejším po anexii Krymu;17:54 - ako zariskoval a minulý rok vycestoval do Ruska napriek tomu, že verejne podporuje Ukrajinu;19:17 - ako sú všade billboardy, ktoré vábia Rusov do vojny;22:11 - ako si Rusi zvykli na sankcie a ombedzenia;27:42 - prečo vystúpil na Červenom námestí v Moskve s papierikom: Rusko je teroristický štát;28:30 - ako ho chytil policajt;34:13 - čo desivé videl na okupovaných územiach na Ukrajine;36:00 - prečo chce, aby Rusko prehralo vojnu a či sa môže režim zlomiť;39:25 - v čom mu pripomína dianie na Slovensku začiatky Putinovho režimu v Rusku.

Today's episode is about the town of Bardejov in Slovakia. In the Slovak lesson, you will learn some new words from my sightseeing vocabulary. You will also learn how to say “Thank you for the suggestion“ in Slovak. At the end of this episode is my short dialogue about sightseeing Bardejov. Episode notesIn today's episode, I'm talking about the town of Bardejov in Slovakia. In the Slovak lesson, you will learn some new words from my sightseeing vocabulary. You will also learn how to say “Thank you for the suggestion“ in Slovak. At the end of this episode, you can find my short dialogue about sightseeing Bardejov. Slovak lesson1. Radničné námestie (Town Hall Square) 2. stredoveká rozprávka (a medieval fairy tale) 3. meštiansky dom (burger house) 4. špicatá strecha (pointed roof) 5. socha kata (statue of the executioner) 6. stará freska (old fresco) 7. drevený oltár (wooden altar) 8. zaujímavý artefakt (interesting artifact) 9. stredoveká zbraň (medieval weapon) 10. ľudový kroj (folk outfit/dress) 11. Ďakujem za tip. (Thank you for the tip/suggestion.) DialogueJana: Ahoj, Marek! Počula som, že si bol cez víkend v Bardejove. Aké to bolo? Marek: Ahoj, Jana! Bardejov je úžasný! Musíš tam ísť. Pripomína mi to stredoveké rozprávky.J: Vážne? Čo všetko si tam videl?M: No, začali sme na Radničnom námestí. To je fakt nádhera! Tie farebné meštianske domy, všetko ako z pohľadnice.J: Počula som, že tam majú aj sochu kata. To musí byť desivé.M: Áno, tá socha je fascinujúca! Stojí priamo pred goticko-renesančnou radnicou a Bazilikou sv. Egídia. Kat bol vtedy fakt rešpektovaná osoba. Ale zároveň sa ho všetci báli. Myslím, že by som si dal pozor, aby som s ním neprišiel do konfliktu!J: Haha, určite! A čo tá bazilika? Je taká pekná, ako hovoria?M: Je ešte krajšia! Vo vnútri sú úžasné fresky a drevené oltáre. Pripadal som si ako v nejakom historickom filme.J: To znie super. A čo si ešte videl?M: Šarišské múzeum bolo tiež skvelé. Majú tam veľa zaujímavých artefaktov z regiónu. Od stredovekých zbraní až po ľudové kroje.J: Skvelé! Určite si to nenechám ujsť. A čo jedlo? Skúsil si niečo typické slovenské ?M: Samozrejme! Bryndzové halušky sú moje obľúbené, ale tento raz som si dal domáce pirohy. Boli veľmi chutné. Musíš to vyskúšať.J: Mňam, už sa mi zbiehajú slinky. Takže, Marek, ešte raz. Keď pôjdem do Bardejova, čo nesmiem vynechať?M: Hmmm, určite Radničné námestie, sochu kata, Šarišské múzeum, Baziliku sv. Egídia a jej vežu so zvonom. Je z nej nádherný výhľad. A nezabudni na pirohy.J: Jasné, Marek! Ďakujem za tipy. Už sa nemôžem dočkať, až to všetko uvidím na vlastné oči!M: Nemáš začo, Jana! Bardejov ťa určite očarí tak ako mňa. Uži si to!Timestamps00:34 Introduction to the episode02:30 About historical Bardejov05: 36 Fun fact 110:53 Fun fact 212:36 Fun fact 313:59 Slovak lesson18:37 Dialogue in Slovak21:25 Dialogue with the English translation26:58 Final thoughtsIf you have any questions, send it to my email hello@bozenasslovak.com. Check my Instagram https://www.instagram.com/bozenasslovak/ where I am posting the pictures of what I am talking about on my podcast. Also, check my website https://www.bozenasslovak.com © All copywrites reserved to Bozena O Hilko LLC

1. Susko prikryje všetko. 2. KDH prichádza s nápadmi, len nevie s akými. 3. Fico nás karhá. 

#122 Silný výber – PRVÝ ROZPRÁVKOVÝ DIEL!  Samozrejme, keď je realita tristná, najmä a v prvom rade tá rozpočtová, treba začať drístať poriadne scestnosti, aby sa národ učičíkal. Takže si navymýšľame nezmysly typu že Ústavný súd posvätil mafiánsky balíček, že Hlavný bobor Bobo zo Žochároviec ide zase nejakú hrádzu zbudovať, alebo že bude tak dobre a tak nejak v duchu najlepších revolučných cyrilo-metodských tradícií. Jo a ešte ísť na pole spraviť si foto v obilí. Lebo tak to robili skutoční gazdovia stovky rokov! Silný výber. Hrádza na pohľad! Váš obľúbený podcast môžete teraz podporiť aj cez náš Patreon, alebo kúpou šalomčeka: https://www.patreon.com/silnyvyber/membership  https://www.buymeacoffee.com/silny_vyber  Pripíjame a pripomíname: Narodeniny našich drahých zakladajúcich poslucháčov Lucky Kucianovej a Mira Adamiša. V pietnej spomienke za Paľkom Zelenayom a Jerzym Stuhrom. Držíme palce tímu Nitra Knights vo finále Tisport CzechBowlu! Historický kalendár Jána Žideka (výber) Pripomíname a pripijame si na príchod Cyrila a Metoda, v Česku aj na Upálenie Ján Husa. 75 rokov NATO 110 rokov od narodenia a 40 rokov od smrti Jurija Andropova Pred 235 rokmi došlo k útoku na väzenie Bastillu, čím začala Veľká francúzska revolúcia. Pripili sme si s:  https://www.sloboda-shop.de/product/1814 Endorse:  https://donio.sk/pustovna-pre-umenie Hudba v podcaste:  George Gershwin – Rhapsody in Blue Odporúčaná hudba:  Kelly O – Take Me Away (The Slipmatt Mix) https://www.youtube.com/watch?v=gEkjY1iDeBw  AMO – Stále My (feat. Anabela Mollová) https://www.youtube.com/watch?v=SxBRS8ngdDc 

Akých protokolárnych prešľapov sa dopúšťali predchodcovia nového prezidenta? „Peter Pellegrini je politický matador a počas jeho počas jeho výkonu som nezaevidovala žiadne faux pas. To sivé strnisko by si však mal oholiť, naň je ešte mladý,“ odporúča v rozhovore k inaugurácii prezidenta Petra Pellegriniho odborníčka na dejiny diplomacie a protokol Mária Holubová. #pocuvajtepravdu

Návrat verejnoprávnosti verzus mocenské ovládnutie. Zákon o novej Slovenskej televízii a rozhlase, ktorý formálne ruší doterajšiu RTVS, prešiel prvým čítaním. Je tak pripravený na júnové finále. A ak ministerka kultúry opakuje, že len chcú „vrátiť vysielaniu skutočné atribúty verejnoprávnosti, vyváženosti, nezávislosti“, Opozícia má na to iné pomenovanie. Hovorí o mocenskom a politickom ovládnutí organizácie.Budete počuť poslancov Máriu Kolíkovú, Juraja Krúpu a Martina Šmilňáka, za koalíciu Karola Farkašovského. Postup podľa pôvodného scenára pri rušení RTVS na STVR, od ktorého neupúšťa vládna väčšina v sebe nesie riziko sankcií a pokút zo strany európskych inštitúcií. Avizuje to Pavol Szalai z Reportérov bez hraníc. A v RTVS hovoria aj o možnom štrajku. „Stále je témou aj ostrý štrajk“, hovorí Soňa Gyarfášová zo štrajkového výboru zamestnancov a spolupracovníkov RTVS. „Ak sa nájde vôľa na ostrý štrajk, stále je to téma“, spresňuje. Výbor vydal vyhlásenie, ktorým reaguje na posunutie zákona o STVR do druhého čítania. „Ocitli sme sa opäť o krok bližšie k možnosti reálnej deštrukcie princípov verejnoprávneho vysielania“, píše sa v ňom. Sú v ňom rovnako „obavy z autocenzúry a cenzúry vysielania nového verejnoprávneho vysielateľa“. Súvisia s pripravovanou etickou komisiou novej STVR. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Návrat verejnoprávnosti verzus mocenské ovládnutie. Zákon o novej Slovenskej televízii a rozhlase, ktorý formálne ruší doterajšiu RTVS, prešiel prvým čítaním. Je tak pripravený na júnové finále. A ak ministerka kultúry opakuje, že len chcú „vrátiť vysielaniu skutočné atribúty verejnoprávnosti, vyváženosti, nezávislosti“, Opozícia má na to iné pomenovanie. Hovorí o mocenskom a politickom ovládnutí organizácie.Budete počuť poslancov Máriu Kolíkovú, Juraja Krúpu a Martina Šmilňáka, za koalíciu Karola Farkašovského. Postup podľa pôvodného scenára pri rušení RTVS na STVR, od ktorého neupúšťa vládna väčšina v sebe nesie riziko sankcií a pokút zo strany európskych inštitúcií. Avizuje to Pavol Szalai z Reportérov bez hraníc. A v RTVS hovoria aj o možnom štrajku. „Stále je témou aj ostrý štrajk“, hovorí Soňa Gyarfášová zo štrajkového výboru zamestnancov a spolupracovníkov RTVS. „Ak sa nájde vôľa na ostrý štrajk, stále je to téma“, spresňuje. Výbor vydal vyhlásenie, ktorým reaguje na posunutie zákona o STVR do druhého čítania. „Ocitli sme sa opäť o krok bližšie k možnosti reálnej deštrukcie princípov verejnoprávneho vysielania“, píše sa v ňom. Sú v ňom rovnako „obavy z autocenzúry a cenzúry vysielania nového verejnoprávneho vysielateľa“. Súvisia s pripravovanou etickou komisiou novej STVR. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Podporte naše podcasty v aplikácii Toldo! Stiahnite si appku na ⁠sme.sk/toldo⁠ a získajte prístup aj k extra obsahu podcastov SME. V priebehu dejín ľudstvo prekonalo množstvo epidémií a postupne sa učilo s nimi bojovať. Ale ani medicína nepriniesla definitívne víťazstvo ľudstva nad baktériami a vírusmi. Historický prehľad epidemických nákaz je zároveň často i prehľadom sociálnych kríz, politických rozvratov a turbulencií. Tzv. Justiniánov mor zasiahol Východorímsku ríšu v čase jej najväčšej expanzie, epidémia tzv. čiernej smrti zdecimovala stredovekú Európu v polovici 14. storočia a pandémia španielskej chrípky bola zasa tragickou dohrou udalostí prvej svetovej vojny. A ako ukázali posledné roky, ani naša doba nie je imúnna proti podobným hrozbám. Fenomén epidémií je zároveň priesečníkom záujmu spoločenských i prírodných vied, histórie, epidemiológie či virológie. A práve v takejto zostave sa zišli odborníci, aby hľadali spoločné odpovede na záhady minulosti i súčasné výzvy a podelili sa s nimi i s verejnosťou. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa na verejnom podujatí, ktoré zorganizovala Učená spoločnosť Slovenska, rozprával s historičkou Tünde Lengyelovou z HÚ SAV, epidemiologičkou Alexandrou Bražinovou z Lekárskej fakulty UK a virológom Borisom Klempom z Biomedicínskeho centra SAV. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Partnera prezidentky Zuzany Čaputovej odvolali z Rady vlády pre mimovládne organizácie. Ak prejde zákon z dielne SNS, mimovládky budú môcť dostávať pokuty a bude ich môcť zrušiť ministerstvo vnútra. Pripomína, že v Maďarsku takýto zákon ohrozil eurofondy. Zuzana Čaputová sa podľa neho nechystá odísť z verejného života, jej plán je skôr mimovládna alebo akademická sféra. V podcaste s Jurajom Rizmanom sa dozviete:– od 1:30 min. – že v Rade vlády pre mimovládne organizácie pôsobil aj za vlád R. Fica a P. Pellegriniho;– po 3:00 – koho dosadila vláda do rady namiesto neho;– od 4:00 – že aj Petra Pellegriniho podporovali politické mimovládky;– po 5:40 – že zásah proti mimovládkam v Maďarsku ohrozil eurofondy;– od 7:00 – že problém zákona o mimovládkach nie je len stigmatizácia, ale aj pokuty a možnosť ich rušenia ministerským úradníkom;– po 10:00 – že každá autokracia sa začína vysporiadaním sa s občianskym sektorom, médiami a opozíciou;– od 12:30 – či vláda poškodí aj pomáhajúce mimovládky, napríklad domovy dôchodcov;– po 15:20 – že aj v USA majú zákon o zahraničných agentoch, ale to by u nás znamenalo označovanie ruských a čínskych vplyvových organizácií;– od 18:00 – že vláda sa nezaviazala k otvorenému vládnutiu;– okolo 20:00 – či zastavenie grantov a dotácií zastaví mimovládky;– po 21:00 – akú má náladu po voľbách a či sa nechystá odísť zo Slovenska;– od 24:00 – čo plánuje robiť Zuzana Čaputová po skončení prezidentského mandátu;– po 28:00 – na koho zaberajú príhovory prezidentky o krotení emócií;– od 30:00 – či Petrovi Pellegrinimu nebude chýbať prvá dáma;– po 31:00 – čo v neoficiálnej funkcii prvého gentlemana dokázal pre Slovensko;– na konci rozhovoru – či nechce podľa vzoru Hillary Clinton kandidovať aj on.

Partnera prezidentky Zuzany Čaputovej odvolali z Rady vlády pre mimovládne organizácie. Ak prejde zákon z dielne SNS, mimovládky budú môcť dostávať pokuty a bude ich môcť zrušiť ministerstvo vnútra. Pripomína, že v Maďarsku takýto zákon ohrozil eurofondy. Zuzana Čaputová sa podľa neho nechystá odísť z verejného života, jej plán je skôr mimovládna alebo akademická sféra. V podcaste s Jurajom Rizmanom sa dozviete:– od 1:30 min. – že v Rade vlády pre mimovládne organizácie pôsobil aj za vlád R. Fica a P. Pellegriniho;– po 3:00 – koho dosadila vláda do rady namiesto neho;– od 4:00 – že aj Petra Pellegriniho podporovali politické mimovládky;– po 5:40 – že zásah proti mimovládkam v Maďarsku ohrozil eurofondy;– od 7:00 – že problém zákona o mimovládkach nie je len stigmatizácia, ale aj pokuty a možnosť ich rušenia ministerským úradníkom;– po 10:00 – že každá autokracia sa začína vysporiadaním sa s občianskym sektorom, médiami a opozíciou;– od 12:30 – či vláda poškodí aj pomáhajúce mimovládky, napríklad domovy dôchodcov;– po 15:20 – že aj v USA majú zákon o zahraničných agentoch, ale to by u nás znamenalo označovanie ruských a čínskych vplyvových organizácií;– od 18:00 – že vláda sa nezaviazala k otvorenému vládnutiu;– okolo 20:00 – či zastavenie grantov a dotácií zastaví mimovládky;– po 21:00 – akú má náladu po voľbách a či sa nechystá odísť zo Slovenska;– od 24:00 – čo plánuje robiť Zuzana Čaputová po skončení prezidentského mandátu;– po 28:00 – na koho zaberajú príhovory prezidentky o krotení emócií;– od 30:00 – či Petrovi Pellegrinimu nebude chýbať prvá dáma;– po 31:00 – čo v neoficiálnej funkcii prvého gentlemana dokázal pre Slovensko;– na konci rozhovoru – či nechce podľa vzoru Hillary Clinton kandidovať aj on.

#119 Silný výber – PRVÝ KONŠTRUKTÍVNY DIEL!  Nebudeme sa tu hrabať v etymológii slova kocovina, no ale povedzme si na rovinu, že to, čo predviedol Pelle a jeho spojenci v kampani, tak toľko špiny sa snáď ani do jedného Slovenska nezmestí… Ale národ ich prekukol a poslal ich tam, kam takíto naničhodníci patria… Tak nieeee… To sme si už asi príliš uhli z tých našich staronových fľaštičiek... Nuž teda, ako ďalej? Povieme si - podobne ako v Markíze - po úvodných 25 minútach reklamy:-)! Silný výber. Predposledná nádej. Váš obľúbený podcast môžete teraz podporiť aj cez náš Patreon, alebo kúpou šalomčeka: https://www.patreon.com/silnyvyber/membership  https://www.buymeacoffee.com/silny_vyber  Pripíjame a pripomíname:  narodeniny nášho cteného poslucháča Martina Cíferského (47), prvá schôdza Patreonistov 14. 4. 2024, vivat Leverkusen, s dňom roždenija, Alla - a zrodil sa aj finál mix nového albumu Stana Petrova!  Historický kalendár Jána Žideka (výber) Pripomíname a pripijame si Deň narcisov. Pred 2777 rokmi podľa legendy založil Romulus a Remus Rím. Pred 112 rokmi sa potopila loď Titanic. Pred 58 rokmi Československý film Obchod na korze získal Oskara. Pred 81 rokmi Albert Hoffman objavil psychedelické účinky LSD. Animovaný seriál Simpsonovci sa prvýkrát objavil na televíznych obrazovkách pred 37 rokmi. Pred 55 rokmi odvolali Alexandra Dubčeka z čela komunistickej strany Československa. Pripili sme si s:  Slivka se žirafou… A The Deacon Whisky: https://deacon.sovereignbrands.com/ Endorse:  https://www.bux.sk/knihy/771277-prirastla-k-horam.html#additional-info--content--stranky  Hudba v podcaste:  George Gershwin – Rhapsody in Blue Odporúčaná hudba:  Bystrík – Chceš to nahlas https://www.youtube.com/watch?v=HWTTro1wDbU  Peter Bič Project – Perly https://www.youtube.com/watch?v=TsLv4OwrwxA 

*Podporte naše podcasty v aplikácii Toldo! Stiahnite si appku na ⁠⁠⁠sme.sk/toldo⁠⁠⁠ a získajte prístup aj k extra obsahu podcastov SME. _ Šéfa Súdnej rady Jána Mazáka zvláštne odvolali, a dokonca v jeho neprítomnosti. Tento návrh prešiel najnižším možným počtom hlasov, aj tak to však naznačuje zmeny pomerov. V súdnictve znovu prevláda klanové krídlo, v čase, keď sa premiér vyhráža súdnej moci. Čo to znamená pre delenie moci v štáte, aké sú vzťahy medzi sudcami a aký to môže ma vplyv na snahu ovládnuť tento štát? Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno pýta Petra Kováča. Zdroj zvukov: TA3, sudnarada.sk Odporúčanie: Mojim dnešným odporúčaním je náš najnovší podcastový súrodenec, podcast Rutina. Pre mňa, ako už bohužiaľ starnúceho muža je to nazretie do fascinujúceho sveta krásy a biznisu s krásou. Napríklad hneď v prvej epizóde som sa dozvedel, že celý život som si zle umýval vlasy. Takže Rutinu nájdete v každej vašej podcastovej appke. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte mesačný podcastový newsletter nielen o novinkách SME na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcastovenovinky⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Peter Pellegrini pripomína Maroša Šefčoviča, akurát nepovedal nie najhorším smeráckym nápadomObaja kandidáti sa počas sviatkov vyfotili v kostole a kampaň sa tak opäť vrátila k „birmovanému komunistovi“ Robertovi Ficovi a tlačovke Maroša Šefčoviča s biskupmi. V minulosti to nikomu k z nich k výhre nepomohlo. Peter Pellegrini tvrdí, že chce chrániť vládu a pomáhať jej pokračovať v nastolenom trende.Predseda koaličnej strany Hlas rečnil pred svojimi spolustraníkmi a podporovateľmi. Hovoril napríklad o potrebe prezidenta spájať, no vzápätí sám rozdeľoval ľudí na obyčajných a elity, ktoré si v kaviarňach užívajú croissanty a kapučíno.Podľa šéfredaktora Aktualít Petra Bárdyho táto kampaň pripomína Maroša Šefčoviča, iba s tým rozdielom, že Peter Pellegrini neodmietol najhoršie nápady typické pre smerácke kampane.Pozreli sme sa na najčastejšie kampaňové naratívy a nedávne videá oboch kandidátov.Moderuje Peter Hanák.

Obaja kandidáti sa počas sviatkov vyfotili v kostole a kampaň sa tak opäť vrátila k „birmovanému komunistovi“ Robertovi Ficovi a tlačovke Maroša Šefčoviča s biskupmi. V minulosti to nikomu k z nich k výhre nepomohlo. Peter Pellegrini tvrdí, že chce chrániť vládu a pomáhať jej pokračovať v nastolenom trende.Predseda koaličnej strany Hlas rečnil pred svojimi spolustraníkmi a podporovateľmi. Hovoril napríklad o potrebe prezidenta spájať, no vzápätí sám rozdeľoval ľudí na obyčajných a elity, ktoré si v kaviarňach užívajú croissanty a kapučíno.Podľa šéfredaktora Aktualít Petra Bárdyho táto kampaň pripomína Maroša Šefčoviča, iba s tým rozdielom, že Peter Pellegrini neodmietol najhoršie nápady typické pre smerácke kampane.Pozreli sme sa na najčastejšie kampaňové naratívy a nedávne videá oboch kandidátov.Moderuje Peter Hanák.

To, čo francúzsky prezident nazýva „šancou na znovu potvrdenie jednoty a odhodlania poraziť Putinovu agresiu“, slovenský premiér nazýva „bojovou poradou“. Ak Emanuel Macron do Paríža pozýva spojencov, Robert Fico predtým zvoláva bezpečnostnú radu štátu, vládu a koaličných partnerov. A bez náznaku podrobností špekuluje, že by mohol prísť o funkciu premiéra – pre svoj postoj, že urobí všetko preto, aby zabránil priamej účasti slovenských vojakov vo vojne na Ukrajine.Nezodpovedné strašenie, odvádzanie pozornosti, či zavádzanie. Na premiéra reagujú politici, analytici či bývalý šéf diplomacie. Generál vo výslužbe Pavel Macko dokonca zvažuje trestné podanie. „Vyvoláva vo verejnosti dojem, ako keby krajiny Európskej únie chceli vyhlásiť vojnu Rusku a nútili ho – dokonca pod hrozbou, že ho záhadným spôsobom zbavia premiérskej funkcie – že má poslať slovenských vojakov na Ukrajinu“, tvrdí. Robert Fico podľa bývalého šéfa diplomacie Rastislava Káčera „vyčleňuje Slovensko zo spojeneckých zväzkov, znižuje jeho dôveryhodnosť, vykresľuje nás ako totálne nespoľahlivú totálne deviantnú krajinu, ktorá ja strane Putina. Robí z nás tak ľahký terč“. Prečo to premiér robí? Odpovede budeme hľadať aj s politickým komentátorom portálu Aktuality.sk Petrom Bárdym. Budete počuť aj odpoveď na otázku, či svojím postupom premiér Fico len neprekrýva iné témy, napríklad personálne obsadzovanie tajnej služby.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

To, čo francúzsky prezident nazýva „šancou na znovu potvrdenie jednoty a odhodlania poraziť Putinovu agresiu“, slovenský premiér nazýva „bojovou poradou“. Ak Emanuel Macron do Paríža pozýva spojencov, Robert Fico predtým zvoláva bezpečnostnú radu štátu, vládu a koaličných partnerov. A bez náznaku podrobností špekuluje, že by mohol prísť o funkciu premiéra – pre svoj postoj, že urobí všetko preto, aby zabránil priamej účasti slovenských vojakov vo vojne na Ukrajine.Nezodpovedné strašenie, odvádzanie pozornosti, či zavádzanie. Na premiéra reagujú politici, analytici či bývalý šéf diplomacie. Generál vo výslužbe Pavel Macko dokonca zvažuje trestné podanie. „Vyvoláva vo verejnosti dojem, ako keby krajiny Európskej únie chceli vyhlásiť vojnu Rusku a nútili ho – dokonca pod hrozbou, že ho záhadným spôsobom zbavia premiérskej funkcie – že má poslať slovenských vojakov na Ukrajinu“, tvrdí. Robert Fico podľa bývalého šéfa diplomacie Rastislava Káčera „vyčleňuje Slovensko zo spojeneckých zväzkov, znižuje jeho dôveryhodnosť, vykresľuje nás ako totálne nespoľahlivú totálne deviantnú krajinu, ktorá ja strane Putina. Robí z nás tak ľahký terč“. Prečo to premiér robí? Odpovede budeme hľadať aj s politickým komentátorom portálu Aktuality.sk Petrom Bárdym. Budete počuť aj odpoveď na otázku, či svojím postupom premiér Fico len neprekrýva iné témy, napríklad personálne obsadzovanie tajnej služby.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

V najnovšom diele podcastu účinkujú Marína Gálisová, Juraj Petrovič, Martin Mojžiš, Tomáš Zálešák a Štefan Hríb. Moderuje Eugen Korda.  V aktuálnej epizóde sa rozprávajú aj o týchto témach: - prečo Smer tvrdí, že smrť Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej sa zneužíva na politické účely? - prečo Robert Fico mlčí, keď sa má vyjadriť k vražde Alexeja Navaľného, a prečo Putin mlčí a nechce matke vydať jeho telo? - čo sa môže stať po rozhodnutí Ústavného súdu v kauze Trestného zákona?

1. Igor Matovič sa rozhodol znormalizovať politiku po svojom. 2. Parlamentná diskusia neznamená iba nechať hovoriť opozíciu. 3. Viskupič nebude predsedom SaS.

Je súboj o postavenie prvého muža či dámy na Slovensku drahou záležitosťou? Musí byť uchádzač o post hlavy štátu bohatý? A aké sú zdroje financovania takého súboja? Otázky, ktoré so sebou nesie vyhlásenie termínov volieb prvého muža či ženy v krajine. Transparency International Slovensko urobilo analýzu, ako sa na financovaní politických strán podieľajú darcovia. Čo sa dá na jej základe povedať o financovaní prezidentských volieb? Téma pre Ľuboša Kostelanského.„Polmiliónový limit na volebnú kampaň je nízky. Platí už desať rokov. V minulosti sa dal obísť cez tzv. tretie strany“, vysvetľuje analytik Transparency International Slovensko. Pripomína pritom skúsenosť z posledných prezidentských volieb, pri ktorých Zuzana Čaputová aj Maroš Šefčovič tento limit obišli práve financovaním cez tretie strany. „Ich kampane v skutočnosti presahovali sumu 750 tisíc eur“, hovorí. Pol miliónový zákonný limit nie je podľa Kostelanského dostatočný, aby reálne pokryl celoslovenskú volebnú kampaň a Transparency sa preto obáva obchádzania pravidiel a neférovosti kampane. „Keď chcete mať bilbordy vyvesené po celej republike, na to potrebujete len na jeden mesiac stotisíc eur“, ilustruje Kostelanský. K tomu je potrebné napočítať výdavky na prezentáciu v prostredí internetu. Len na to vynaložila napríklad Zuzana Čaputová pred piatimi rokmi rovnako stotisíc eur. Ďalšie výdavky sú nevyhnutné pre kontaktnú kampaň, k tomu je potrebné podľa Kostelanského pripočítať infláciu. To všetko sú argumenty, ktoré vedú k pochybnostiam o reálnosti širokospektrálnej prezidentskej kampane, ktorá by sa zmestila do polmiliónového zákonného limitu. Aké zdroje financovania teda kandidáti majú a nakoľko financie môžu ovplyvniť výsledok prezidentských volieb?Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

"Reakcia EÚ nebude pomalá a tlak bude obrovský. Pripomínam aký bol tlak na Poľsko, keď robili súdnu reformu. Je to neobhájiteľné. Robert Fico osobne to možno ustojí, ale on tam má aj kopec nováčikov. Má tam aj ľudí, ktorí predsa len nemajú klapky na očiach. V súvislosti s tým, že tá koalícia má len 79 poslancov, to vôbec nemusí byť také jednoduché. Treba sa intenzívne pýtať Petra Pellegriniho, čo on hovorí na to, že druhý pilier sa ide výrazne oslabiť, že Holjenčík sa vráti na ÚRSO, že Špeciálna prokuratúra sa ide zrušiť. Petra Pellegriniho osobne sa treba pýtať," hovorí predseda SaS Richard Sulík na zmeny, ktoré táto vláda plánuje v právnom štáte. "On ide do nepríjemných a hlúpych krokov, ktoré poškodia ekonomiku. Buď nás zabetónujú na chvoste EÚ, alebo nás dostane na úplný koniec. Ja by som mu fandil, keby robil odvážne kroky, ale robí hlúpe kroky," dodáva Sulík aj ku konsolidačným opatreniam vlády Roberta Fica. Prevezme zodpovednosť za správu NKÚ o výstave Expo v Dubaji? Ako vysvetľuje výhrady, ktoré NKÚ malo? Čo hovorí na zrušenie Špeciálnej prokuratúry? A podporí SaS v kandidatúre Ivana Korčoka aj ak by kandidoval aj Robert Mistrík? Pozrite si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s predsedom SaS Richardom Sulíkom. Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠   –  Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk –  Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  –  Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  –  Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  –  Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH

Odchod je iba dážď, spieva Milan Lasica v jednej z piesní, ktoré nahral krátko pred svojou smrťou. Pieseň List do vetra je súčasťou projektu Básnenie, na ktorom tvorcovia pracovali potajme tri roky. Pripomína nám opäť osobnosť, charizmu a čaro zosnulého umelca. Milan Lasica naspieval spolu 11 piesní, v ktorých interpretoval poéziu známych slovenských básnikov. Celý album vyjde až na budúci rok, spolu s ním aj kniha či unikátne grafiky. Ako sa s Milanom Lasicom spolupracovalo, ako pristupoval k výberu básní a prečo celý projekt vznikal v tajnosti? Jana Maťková sa v podcaste Dobré ráno pýtala autora projektu Básnenie Mareka Kučeru. Zdroje zvukov: Youtube/Básnenie Odporúčanie: Projekt Básnenie môžete podporiť aj cez verejnú zbierku na platforme DONIO.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte mesačný podcastový newsletter nielen o novinkách SME na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcastovenovinky⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

#113 Silný výber – PRVÝ SURREALISTICKÝ DIEL! Už len 22 dní, prosím nezabudni, že sa blíži - deň, keď zazvoní zvon a tam stáť bude on, na prahu Ok, tak najčudnejšie politické leto za posledné roky by sme mali za sebou - a silný pocit neskutočna neutícha ani v septembri… Až sa bojíme domyslieť, čo sa bude diať po voľbách… Ale pripraveným patrí svet - a s nami budete vždy pripravení tak, že aj malý pionier Blaha klesne pod ťarchou poslednej kvapky komplexu menejcennosti, a rovno sa prepadne od závisti ku komoušom na Kubu. Silný výber. Na cesty aj do emigrácie! Pripíjame a pripomíname: pripíjame si na správne rozhodnutie Ivana Korčoka, ďalej na Marťov kapitánsky výučný list, šťastný návrat z dovoleniek a úspešný začiatok školského roka našich ratolestí, ale aj na narodeniny Vladimíra Kara-Murzu (42), našich obľúbených umelcov, ktorými sa to v auguste a začiatkom septembra len tak hemží - Tomáš Karpel, Yxo z Hexu, Bejzo z Polemicu, Maestro Totibadze… V pietnej spomienke spomíname aj nedávno zosnulú legendu Václava Patejdla, ako aj československej hudobnej publicistiky - Jiřího Černého. Historický kalendár Jána Žideka (výber) Pripomíname si Deň Ústavy Slovenskej republiky a Slovenské národné povstanie (začalo pred 79 rokmi). Pred 84 rokmi začala 2. svetová vojna a skončila o 6 rokov a deň kapituláciou Japonska. Pred 182 rokmi sa narodil skladateľ Antonín Dvořák, autor opier ako Rusalka a Čert a káča. 62 rokov oslavuje legenda slovenskej scény Richard Müller. Pred 83 prijal Slovenský snem zákon, ktorý vylúčil Židov z hospodárskeho aj sociálneho života. Pred 50 rokmi zomrel autor Hobita a Pána Prsteňov, J. R. R. Tolkien Pripili sme si s:    Sladkohorké- ako spomienky na Slovensko:-))):   https://www.sanpellegrino.com/beverages/chinotto  Endorse:  https://munishop.muni.cz/obchod/knihy/rusky-imperialismus-00025010308  Hudba v podcaste:  George Gershwin – Rhapsody in Blue Odporúčaná hudba:  AMO – Podaj mi ruku https://www.youtube.com/watch?v=0Z1i_NgA30o  Hudba z Marsu - Poďme von https://www.youtube.com/watch?v=L_fNMH4VYu0 

"Mnoho ľudí spochybňovalo túto reformu. Kto hovorí, že reforma sólistického súboru nebola potrebná, buď nemá správne infomrácie, alebo fungovaniu opery nerozumie. Z mojho pohľadu to bol správny krok. Čo vidím ako náš hendikep je, že opera v minulosti túto tému dobre neodkomunikovala," hovorí nový riaditeľ opery SND Martin Leginus o prepustení viacerých sólistov opery SND riaditeľom Matejom Drličkom. "Vnútorná atmosféra nebola úplne najlepšia. Za 17 rokov som zažil 12 riaditeľov opery. Tá stolička viac pripomína sud s výbušným prachom, než nejakú manažérsku stoličku. Kontinuita je pre súbor veľmi dôležitá," dodáva Leginus. Aká opera je Svätopluk? Čo je najlepšie prestavenie, čo hrá SND v opere? Aká bola atmosféra v súbore opery, keď prišiel? A aký majú Slováci vzťah k opere? Pozrite si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s riaditeľom opery SND Martinom Leginusom. Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠   –  Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk –  Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  –  Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  –  Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  –  Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH