Podcasts about samotn

CELÝ DÍL NAJDETE NA https://herohero.co/studion A V RÁMCI KLUBOVÉHO PŘEDPLATNÉHO DENÍKU N https://denikn.cz/podcast-studio-n/ „Česko už před třiceti lety řeklo, že nebude dělat přesně to, co momentálně dělá,“ podotýká k ostré politické debatě o plánovaném sudetoněmeckém sněmu germanistka Zuzana Lizcová. „Nevnímám to jako provokaci, politici z toho vytvořili umělou kontroverzi,“ dodává ve Studiu N. Sjezd krajanského sdružení v Brně vyvolal v české politice mimořádně ostré reakce. Sněmovna dokonce díky hlasům koaličních poslanců vyzvala organizátory, aby akci zrušili. „To je skutečně velmi bezprecedentní situace. Samotný premiér Andrej Babiš přitom ještě začátkem roku říkal, že jde o občanskou iniciativu, kterou vláda nebude řešit. Poté se ale radikálnější části české vlády zapojily do kampaně proti sudetoněmeckému setkání – jinak to nemohu nazvat – a posunuly diskuzi na politickou úroveň, kam vůbec nepatří,“ říká vedoucí Katedry německých a rakouských studií na Fakultě sociálních věd Univerzity Karlovy. Sněm se má na českém území odehrát poprvé. Podle Lizcové je to gesto, které následuje po dlouhém procesu smiřování. „Je to logické vyústění dlouhodobějšího trendu,“ zmiňuje v podcastu. „Pro určitou část politického spektra jde o příležitost, jak se vyprofilovat na zneužití historie a zároveň neřešit důležitější věci. Poslanecká sněmovna by se měla věnovat palčivějším otázkám, které jsou pro naši zemi relevantní,“ říká. Nakolik se Češi vyrovnali s historickými milníky, jako bylo vyhnání sudetských Němců? Proč se dnes k této otázce nedokážeme postavit sebevědomě? A máme s Německem ještě další nedořešené křivdy? Podívejte se na celý rozhovor. Celé díly Studia N najdete na platformě Herohero, na webu Deníku N jsou přístupné předplatitelům a předplatitelkám Klubu N. Bezplatné části zveřejňujeme v podcastových aplikacích Spotify, Apple Podcasts, Podbean či na YouTube. Sledovat nás můžete také na Instagramu.

Výstavu tvoří i díla seniorů, za kterými pravidelně dochází a tvoří s nimi knihovnice z galerie Benedikta Rejta Věra Pokorná. Od ní také vzešel podnět k uspořádání ArtDvorků.

Poslední týdny se stále řeší otázka, jestli prezident Petr Pavel pojede na summit NATO do Turecka, nebo nikoliv. Hlava státu si trvá na svém, že by měl Česko na této akci zastupovat, proti je naopak ministr zahraničí Petr Macinka. Nejen o tom mluvil v našem Press klubu poradce prezidenta a politolog Jiří Pehe. Poslechněte si celý pořad.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Ranní brífink Julie Hrstkové: Přes veškeré vládní zásahy a regulace ceny postupně rostou. Jestliže ceny v březnu ještě ve srovnání s minulým rokem rostly o necelá dvě procenta, v dubnu to podle předběžného odhadu ČSÚ bylo o 2,5 procenta. Samotné pohonné hmoty i přes regulaci zdražily podstatně víc – benzín o deset procent za měsíc, a nafta o 15 procent. O inflaci a vládní regulaci s v Ranním Brífinku bavíme s hlavním ekonomem společnosti Investika Vítem Hradilem. 

Ranní brífink Julie Hrstkové: Přes veškeré vládní zásahy a regulace ceny postupně rostou. Jestliže ceny v březnu ještě ve srovnání s minulým rokem rostly o necelá dvě procenta, v dubnu to podle předběžného odhadu ČSÚ bylo o 2,5 procenta. Samotné pohonné hmoty i přes regulaci zdražily podstatně víc – benzín o deset procent za měsíc, a nafta o 15 procent. O inflaci a vládní regulaci s v Ranním Brífinku bavíme s hlavním ekonomem společnosti Investika Vítem Hradilem. 

Třiadvacetiletá studentka Anežka Pecháčková z Debrníku na Táborsku se rozhodla poněkud netradičně přispět českobudějovickému centru Arpida, které pomáhá hlavně dětem se zdravotním postižením. Vydala se na Nový Zéland, kde chce pěšky urazit tři tisíce kilometrů, a lidé si mohou adoptovat jednotlivé části její cesty za libovolnou částku.Všechny díly podcastu Jihočeské odpoledne můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Dnes ráno nám udělal radost kouzelník Obinn aneb Martin Obdržálek a samozřejmě šlo o velmi zábavnou návštěvu. V rozhovor prozradil, proč je důležitější samotný zážitek z kouzla než jeho samotné odhalení, jak se dostal k magii, co znamená jeho přezdívka nebo proč dnešní doba nepřeje moc kouzelní. Poslechněte si celý rozhovor.See omnystudio.com/listener for privacy information.

V najnovšej epizóde obľúbeného basketbalového podcastu Pod košom privítal moderátor Tomáš Kotlárik mimoriadne inšpiratívnu hostku, bývalú slovenskú reprezentantku Nikolu Kováčikovú. Hoci má sympatická rozohrávačka len 27 rokov, po minulej sezóne sa rozhodla ukončiť svoju profesionálnu športovú kariéru a plynule prešla do civilného zamestnania v televíznom a športovom mediálnom biznise.Poslucháči sa v pútavom rozhovore dozvedia, aké náročné je pre vrcholového športovca spraviť toto dôležité životné rozhodnutie a adaptovať sa na nové podmienky. Samotná hráčka svoj aktuálny postoj k možnému návratu na profesionálne palubovky zhrnula veľmi úprimne: „Ja si nikdy tie dvierka úplne nezatváram, ale áno, momentálne som tak nastavená, že som skončila s basketbalom.“Rozhovor prináša detailný pohľad na jej bohatú kariéru, ktorá bola tak trochu predurčená už jej rodinným zázemím, keďže jej mama je medailistka z majstrovstiev Európy a otec bývalý tréner ženskej reprezentácie. Napriek tomu, že si v mladosti vyskúšala atletiku aj individuálny tenis, deravé koše v jej DNA nakoniec zvíťazili. „Basket bol asi číslo 1 od začiatku a všetky ostatné športy som videla ako výbornú prípravu pomedzi,“ vysvetľuje v podcaste.Značná časť epizódy sa venuje aj jej fascinujúcej ceste americkým univerzitným systémom NCAA. Vďaka flexibilite pravidiel vystriedala počas štúdia až tri rôzne školy od Pennsylvánie po Kaliforniu. Nikola Kováčiková detailne opisuje nielen obrovskú hráčsku konkurenciu a šialené finančné zázemie v zámorí, ale s presahom do reality zdôrazňuje dôležitosť akademického vzdelania pre život po kariére.Okrem amerického dobrodružstva Nikola Kováčiková spomína aj na svoje európske klubové angažmány v Španielsku či v českej Ostrave a nezabúda ani na vzácne chvíle v slovenskom národnom drese. Pre vtedy 18-ročnú hráčku bolo podľa jej slov obrovskou školou a zážitkom zdieľať šatňu s legendami formátu Zuzany Žirkovej či Anny Jurčenkovej. V rozhovore s rešpektom zdôraznila: „Hrať proti hráčkam takého kalibru je niečo naozaj úžasné.“Záver podcastu odhaľuje jej súčasný, vysoko dynamický pracovný štýl, v ktorom na diaľku manažuje vysielacie práva pre zahraničnú spoločnosť zastupujúcu globálne značky zo zámorskej NHL či NBA. Zároveň sa sľubne udomácňuje v novej pozícii televíznej basketbalovej expertky.Najnovšia epizóda podcastu Pod košom na ŠPORT.sk je tak nielen povinnou jazdou pre basketbalových nadšencov, ale aj skvelým návodom pre mladých športovcov, ako sa systematicky pripraviť na úspešný prechod do civilného života.

V najnovšej epizóde obľúbeného basketbalového podcastu Pod košom privítal moderátor Tomáš Kotlárik mimoriadne inšpiratívnu hostku, bývalú slovenskú reprezentantku Nikolu Kováčikovú. Hoci má sympatická rozohrávačka len 27 rokov, po minulej sezóne sa rozhodla ukončiť svoju profesionálnu športovú kariéru a plynule prešla do civilného zamestnania v televíznom a športovom mediálnom biznise.Poslucháči sa v pútavom rozhovore dozvedia, aké náročné je pre vrcholového športovca spraviť toto dôležité životné rozhodnutie a adaptovať sa na nové podmienky. Samotná hráčka svoj aktuálny postoj k možnému návratu na profesionálne palubovky zhrnula veľmi úprimne: „Ja si nikdy tie dvierka úplne nezatváram, ale áno, momentálne som tak nastavená, že som skončila s basketbalom.“Rozhovor prináša detailný pohľad na jej bohatú kariéru, ktorá bola tak trochu predurčená už jej rodinným zázemím, keďže jej mama je medailistka z majstrovstiev Európy a otec bývalý tréner ženskej reprezentácie. Napriek tomu, že si v mladosti vyskúšala atletiku aj individuálny tenis, deravé koše v jej DNA nakoniec zvíťazili. „Basket bol asi číslo 1 od začiatku a všetky ostatné športy som videla ako výbornú prípravu pomedzi,“ vysvetľuje v podcaste.Značná časť epizódy sa venuje aj jej fascinujúcej ceste americkým univerzitným systémom NCAA. Vďaka flexibilite pravidiel vystriedala počas štúdia až tri rôzne školy od Pennsylvánie po Kaliforniu. Nikola Kováčiková detailne opisuje nielen obrovskú hráčsku konkurenciu a šialené finančné zázemie v zámorí, ale s presahom do reality zdôrazňuje dôležitosť akademického vzdelania pre život po kariére.Okrem amerického dobrodružstva Nikola Kováčiková spomína aj na svoje európske klubové angažmány v Španielsku či v českej Ostrave a nezabúda ani na vzácne chvíle v slovenskom národnom drese. Pre vtedy 18-ročnú hráčku bolo podľa jej slov obrovskou školou a zážitkom zdieľať šatňu s legendami formátu Zuzany Žirkovej či Anny Jurčenkovej. V rozhovore s rešpektom zdôraznila: „Hrať proti hráčkam takého kalibru je niečo naozaj úžasné.“Záver podcastu odhaľuje jej súčasný, vysoko dynamický pracovný štýl, v ktorom na diaľku manažuje vysielacie práva pre zahraničnú spoločnosť zastupujúcu globálne značky zo zámorskej NHL či NBA. Zároveň sa sľubne udomácňuje v novej pozícii televíznej basketbalovej expertky.Najnovšia epizóda podcastu Pod košom na ŠPORT.sk je tak nielen povinnou jazdou pre basketbalových nadšencov, ale aj skvelým návodom pre mladých športovcov, ako sa systematicky pripraviť na úspešný prechod do civilného života.

Veľmi slabá vyťaženosť operačných sál, to je jeden zo záverov auditu štátnych nemocníc. Koho je to zodpovednosť, zlého manažmentu nemocníc či limitov od Zdravotných nemocníc? O počte operácií nerozhoduje nemocnica, ale limity od Zdravotných poisťovní. Výkony nad zazmluvnený limit generujú finančnú stratu nemocníc a tá je i o odliečených pacientoch, ktorých poisťovne nezaplatili. Presne tie poisťovne, ktoré tvoria miliónové dividendy. Hovorí šéf LOZ Peter Visolajský.Veľmi slabá vyťaženosť operačných sál, príliš štedré odmeňovanie lekárov, ale aj nedostatok sestier či plytvanie liekmi. Takto pomenoval systémové príčiny chronického zadlžovania sa štátnych nemocníc audit piatich vybraných nemocníc. Samotný premiér je vraj z výsledkov v šoku - áno, dobre počujete, premiér, ktorý Slovensku vládne už štvrté volebné obdobie, je prekvapený zo stavu nášho zdravotníctva. Faktom však je, že dlh štátnych nemocníc sa aktuálne šplhá k miliarde eur.Čaká nás ďalšia vlna oddlžovania z našich peňaženiek alebo je v hre zmena právnej formy nemocníc a doprivatizácia starostlivosti o naše zdravie, pred ktorou varujú lekárski odborári? Čo teda spomínaný audit naozaj odhalil a kto je skutočným vinníkom chronických dlhov, neefektivity a kolabujúcej zdravotnej starostlivosti? Téma dnešného podcastu s predsedom Lekárskeho odborového združenia Petrom Visolajským.Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Veľmi slabá vyťaženosť operačných sál, to je jeden zo záverov auditu štátnych nemocníc. Koho je to zodpovednosť, zlého manažmentu nemocníc či limitov od Zdravotných nemocníc? O počte operácií nerozhoduje nemocnica, ale limity od Zdravotných poisťovní. Výkony nad zazmluvnený limit generujú finančnú stratu nemocníc a tá je i o odliečených pacientoch, ktorých poisťovne nezaplatili. Presne tie poisťovne, ktoré tvoria miliónové dividendy. Hovorí šéf LOZ Peter Visolajský.Veľmi slabá vyťaženosť operačných sál, príliš štedré odmeňovanie lekárov, ale aj nedostatok sestier či plytvanie liekmi. Takto pomenoval systémové príčiny chronického zadlžovania sa štátnych nemocníc audit piatich vybraných nemocníc. Samotný premiér je vraj z výsledkov v šoku - áno, dobre počujete, premiér, ktorý Slovensku vládne už štvrté volebné obdobie, je prekvapený zo stavu nášho zdravotníctva. Faktom však je, že dlh štátnych nemocníc sa aktuálne šplhá k miliarde eur.Čaká nás ďalšia vlna oddlžovania z našich peňaženiek alebo je v hre zmena právnej formy nemocníc a doprivatizácia starostlivosti o naše zdravie, pred ktorou varujú lekárski odborári? Čo teda spomínaný audit naozaj odhalil a kto je skutočným vinníkom chronických dlhov, neefektivity a kolabujúcej zdravotnej starostlivosti? Téma dnešného podcastu s predsedom Lekárskeho odborového združenia Petrom Visolajským.Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Pre krv tvojej zmluvy prepustím tvojich zajatých zo studne, v ktorej vody niet. (Zach 9,11) Keď človek kope studňu, je to pre to, aby všetci, ktorí okolo nej bývajú, mali dostatok vody. Samotný život závisí od vody. Človek dokáže prežiť dosť dlho bez jedla, ale bez vody je stratený hneď. Takže, keď je studňa prázdna, nemá čo dať. Človek sa rýchlejšie zamestná tým, čo chutí starej prirodzenosti, než vodou, ktorá dáva život a udržiava vo viere. Pamätáme si Boží výrok v Jeremiášovi: Lebo dvojaké zlo spáchal môj ľud: opustili mňa, prameň živej vody, aby si vykopali deravé cisterny, ktoré neudržia vodu. ( Jer 2,13) Vždy, keď čítame Božie slovo, je dôležité nezabudnúť, že cieľom Božieho napomínania je prebudiť svoj ľud, aby si uvedomil, akým bláznovstvom je zavrhnúť Boha. Lebo keď človek zavrhne Boha, rýchlo sa musí utiekať k iným zásobám vody, aby uhasil svoj smäd. Čo ale má robiť človek, ktorý odmietol Boha, keď chcel uhasiť svoj smäd pri prázdnych studniach, ktoré dušu vyprázdnili a zosmutneli? Keď život viery vyschol, lebo človek opustil Pána a začal sa zaoberať ostatnými vecami? Čo mám robiť, keď zisťujem, že ma hriech oklamal? Keď si uvedomím, že studňa, do ktorej som padol, je tak hlboká, že sa z nej neviem dostať von? Som oklamaný a uväznený. Namiesto šťastia a pokoja je v srdci temnota, život nemá zmysel, budúcnosť je bez nádeje. Studňa, v ktorej sedím uväznený, nemá ani kvapku vody. Čo robiť? Začni načúvať Bohu! Počúvaj, čo Boh hovorí duši, ktorá spáchala dvojaký hriech: najprv si opustil Pána a potom si použil svoj čas, silu a peniaze, aby si vykopal nefunkčnú studňu. Teraz sedíš v studni, ktorú si si sám vykopal. Pán hovorí, že ťa vyslobodí zo studne bez vody. On sám príde, aby ťa vyslobodil zo studne, ktorá nepriniesla, čo sľubovala. Studňa, ktorá namiesto toho, aby uhasila tvoj smäd, stala sa ti väzením. Nemôže naplniť tvoje najhlbšie potreby. Len ťa potápa hlbšie a hlbšie do prázdnoty, strachu, pochybností a nepokoja. Slová v Zachariášovi mi pripomínajú Dávidovo svedectvo, keď Boh zasiahol a zachránil ho z jamy záhuby. Túžobne som čakal na Hospodina a On sa sklonil ku mne a vyslyšal moje volanie. Vyzdvihol ma zo záhubnej jamy, z bahna a blata; na skalu postavil moje nohy a upevnil mi kroky. (Ž 40,2-3) Dávidova záchrana nespočívala v tom, že by sa sám dal dokopy, začal pracovať a dostal sa z jamy vlastnou silou. Určite to skúsil. Čím viac ale skúšal, tým hlbšie sa potápal. Hriech je ako zradný pohyblivý piesok. Čo teda Dávid spravil? Obrátil sa k Pánovi a čakal na Neho! Ležal v jame záhuby, v bahne a blate. To znamená, že jeho životná situácia bola úplne beznádejná a kto iný ak nie všemocný Boh mu mohol pomôcť. Snaží sa už dlho a vie, že sám sa z jamy nedostane. Už len čaká pomoc od milostivého, milosrdného, všemocného, večného Boha. Dávid hovorí: „… túžobne som čakal.“ Kde čakal? Ležal v jame záhuby. Keď sa zohol, aby sa napil, stál za ním nepriateľ. Postrčil ho a on padol dolu. V tom okamihu si uvedomil: Táto studňa nemá čo sľubuje – je to podvod. Ale už bolo neskoro. Bol už v bahne a blate. Predstavte si, keď si uvedomil, že tam nie je voda, bolo už neskoro. Drahý priateľ, ak vidíš, že si uviazol a nemôžeš sa pohnúť, ak vidíš, že sa nedokážeš dostať zo studne von, ak vieš, že si uväznený, počúvaj, čo Boh hovorí: „… prepustím tvojich zajatých zo studne, v ktorej vody niet.“ Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho. ( J 3,16) Nech nad tebou nie je Boží hnev. Povedz ale: „Zhrešil som myšlienkami, slovami a skutkami a viem, že preto nie som hodný tvojej blízkosti, Bože. Modlím sa však: Bože, buď milostivý mne hriešnikovi pre Ježiša Krista. Amen.“ Curt Westman

Silničářům se nepodaří dokončit stavbu dálničního tunelu Homole do konce letošního roku, jak bylo původně v plánu. Při ražbě narazili na komplikace. Samotná dálnice ale díky tomu bude v provozu dřív.

Prémiový výrobca áut nám ponúkol na test jazdený model EQS SUV s nájazdom 70-tisíc kilometrov. Zaujímal nás najmä stav auta a batérie po diagnostike. Že bude kapacity ešte viac ako v čase výroby sme ale nečakali. Tri roky a 70-tisíc najazdených kilometrov sú dosť dlhá doba a vzdialenosť na to, aby sa začali prejavovať nedostatky aj luxusného vozidla. Napríklad môžu vznikať vôle na nápravách, začínajú sa ozývať tyčky stabilizátora alebo silentbloky, karoséria začne strácať tuhosť a pri výjazde na obrubník vŕzga, môže sa spomaľovať infotainment alebo už nedisponovať pôvodnými funkciami z dôvodu vypršania prvých licencií. Mnohé automobily, najmä tie s koženými a plastovými interiérmi, zasa začínajú práve po troch rokoch aktívnej prevádzky vykazovať prvé materiálové nedostatky, vŕzgať či prichádzať o svoju pôvodnú povrchovú textúru.V prípade elektromobilov sa pridáva ďalšia a oprávnená obava o trakčný akumulátor. Na internete nájdete tisícky a tisícky vyjadrení, že po pár rokoch majú tak zdegradované batérie, že sa prakticky nedajú využívať a auto patrí čoskoro do šrotu. To nám medzičasom vyvrátil technologický novinár René Hubinský v podcaste Autobazar.EU.Mercedes-Benz však nie je automobilka, ktorá by ponúkala práve lacné a prvoplánové riešenia. Trakčné akumulátory sa od čias elektrickej B250e výrazne modernizovali, a tak napríklad nami testovaná EQS SUV disponuje vysokonapäťovou batériou s kapacitou až 282 Ah (108 kWh) s 10-ročnou zárukou. Zaujímavosťou je, že Mercedes-Benz v porovnaní s ostatnými výrobcami zákazníka nelimituje počtom rýchlonabíjaní. Automobilka dôveruje svojej technológii natoľko, že zákazníka nemusí obmedzovať a umožňuje mu využívať vozidlo tak, ako to skutočne potrebuje, vrátane nabíjania.Nami testovaný Mercedes-Benz EQS 580 4MATIC SUV s rokom výroby 2023 patrí už do druhej polovice produkčného roka, a tak má mierne výkonnejší akumulátor ako rovnaký model starší o niekoľko mesiacov.Videotest: Jazdený Mercedes-Benz EQS 580 4MATIC SUV po 70.000 kmVýchodiskový stavPohľad na špecifikáciu testovaného vozidla vyvoláva nadšenie. Vozidlo za bezmála 200-tisíc eur má azda všetko, čo čakáte od superluxusného vozidla. Sú tu masážne, ventilované a vyhrievané sedadlá, všetky elektronicky polohovateľné, auto má zrejme najvyspelejší automobilový infotainment sveta s naozaj funkčným hlasovým asistentom a vysokým apelom na funkčnú estetiku, tri obrazové plochy vzadu, opulentné priestorové pomery, no aj najvyššiu možná bezpečnosť pre posádku. Napríklad o číslo menší model EQE SUV získal v testoch EuroNCAP najvyššie možné hodnotenie bezpečnosti, zodpovedúci výsledok sa pripisuje aj väčšiemu EQS SUV.A potom tie jazdné vlastnosti, ktoré nemožno nazvať inak ako úchvatnými. EQS 580 4MATIC SUV s maximálnym výkonom závratných 400 kW (544 koní) a krútiacim momentom až 858 Nm môže konkurovať najlepším športovým SUV na trhu.A predsa dokáže jazdiť nevídane sofistikovane, komfortne, ticho a hladko ako guľa. Ak si ako vodič vyberiete komfortný jazdný režim a úplne vypnete rekuperáciu (pravou páčkou plus za volantom), je to skoro akoby ste jazdili Rolls-Royce. A taký dojem budú mať pasažieri vzadu.Testovaný model disponoval pohonom, ale aj natáčaním všetkých kolies - zadné sa natáčajú štandardne o 4,5°, v testovanej verzii až 10°. Vďaka tomu je pri nízkych rýchlostiach v meste a pri parkovaní toto veľké SUV nadmieru obratné, podstatne uľahčuje parkovanie a zmenšuje priemer otáčania až o jeden meter na 11 metrov. Bez aktívneho riadenia zadných kolies by SUV s týmto rázvorom mohlo mať priemer otáčania aj viac ako 13 metrov.Po 3 rokoch a 70 000 kmPri aute tejto kategórie a cenovej relácie prirodzene očakávame, že po troch rokoch od výroby a viac ako dvoch rokoch aktívneho jazdenia (celkom 70 000 km) nebude vykazovať takmer žiadne známky používania. Auto si síce nevyberá svojho majiteľa, a ten môže byť nedbalý. Preto musia byť všetky materiály použité pri výrobe odolné, trvácne, bezpečné.V testovanom EQS SUV sme si všimli mierne praskanie plastových dielov v interiéri, čo bol ešte pred pár rokmi často kritizovaný nedostatok interiérov značky. Dnes ho považujeme za vyriešený, ale táto EQS SUV sa s ním ešte stretávala. Je na mieste položiť si dve otázky: je pre nás vôbec dôležité, či bežne nekontaktné plochy po stlačení vrźgajú? A je toto nedostatok odpustiteľný pri aute s hodnotou takmer dvestotisíc eur? Odpovedzte si sami.Keď sme si prvý raz sadli do jazdeného EQS SUV, skutočne sme nepostrehli významnejší nedostatok, ktorý by nasvedčoval o strate pôvodných vlastností. Kontaktné plochy, ako volant, madlá dverí, sedadlá, lakťová opierka a páky za volantom, to všetko vyzeralo v podstate ako nové. Nepochybne automobilka vozidlo na náš test pripravila, ale detailing nezakryje väčšie materiálové nedostatky.Dôsledne sme kontrolovali celé vozidlo zvnútra a jediné miesto, ktoré trochu poukazovalo na predchádzajúce používanie, bola nadobudnutá patina kože napa na sedadle vodiča. Mnohí by si boli pomysleli, že to takto bolo už od výroby.Jeden príznak opotrebovania sme ale predsa len našli. Skrytý a nenápadný, skoro nepodstatný - poškodený prešívaný okraj podlahového koberčeka, evidentne poškodený každodenným kontaktom s podrážkami. Samotný povrch koberčeka však bol bez akýchkoľvek známok používania.Rýchlosť infotainmentu bola podľa nášho subjektívneho dojmu totožná s úplne novým Mercedesom. Naviac, fungovali tu všetky tie softvérové doplnky, ako hlasové ovládanie (v anglickom jazyku) aktivované povelom Hej, Mercedes. Hlasová asistentka vám nastaví klimatizáciu, nastaví cieľ v navigácii, zavolá na kontakt z vášho mobilu, otvorí kufrové dvere, strešné okno alebo pravé zadné okno - stačí o to požiadať. Dokonca vám povie vtip o BMW, ak si to želáte.Bezproblémové sa ukázalo aj prepojenie s mobilným telefónom cez apku Mercedes-Benz. S ňou viete ovládať funkcie vozidla na diaľku, napríklad si nastaviť časy odjazdu pre včasné vyhrievanie alebo vychladenie auta, naplánovať si trasu s nabíjacími zastávkami alebo kontrolovať servisné intervaly aj bez zapnutia auta.Ako vyzerá batéria elektromobilu po 3 rokoch?Najčastejší mýtus o elektromobiloch sa týka skorej degradácie ich akumulátorov. Tento mýtus je ale postavený na reálnych základoch, pretože komerčné elektromobily prvej generácie skutočne medzičasom prišli o takú kapacitu batérií, že sú v praxi málo využiteľné, typickým príkladom je prvá generácia Nissanu Leaf.Dnes je všetko inak, automobilky investovali miliardy eur do vývoja akumulátorov, spojili sa s autoritami v danej oblasti a trhu ponúkli podstatnejšie kvalitnejšie produkty.Možno sa pýtate, ako k tomu prídu tí prví majitelia, ktorí priskoro prišli o hodnotu svojich áut? Tu ale nachádzame súvislosť s technologickými inováciami a ochotou do nich investovať takzvanými early adopters. Tí sú ochotní akceptovať riziká, ako to bolo aj pri prvých skladacích telefónoch s ohybnými displejmi. Zatiaľ čo prvé Galaxy ZFold majú dnes všetky popraskané displeje, aktuálny Galaxy Z Fold7 je výnimočne odolným zariadením.Jazdený Mercedes-Benz EQS SUV prešiel testom kapacity batérie 16. januára 2026, teda iba niekoľko dní pred naším testom. Skúšky boli vykonané cez bratislavský XENTRY. Výsledky sú mimoriadne zaujímavé, najprv nás zarazili.Auto sa na diagnostiku dostavilo so stavom nabitia 79,20 percenta. Report z diagnostiky uvádza, že maximálny počet spínacích cyklov stykačov je 500 000 to - predstavuje mechanickú životnosť fyzických kontaktov, teda koľkokrát dokážu bezpečne zapnúť a vypnúť obvod predtým, než sa opotrebujú.HVB 1 a HVB 2 sú hlavné stykače navrhnuté tak, aby izolovali celú vysokonapäťovú batériu od zvyšku vozidla, keď je vypnuté alebo v prípade nehody.DCB sa aktivuje len vtedy, keď auto pripojíte k rýchlonabíjačke. Musí zvládať obrovské prúdy (často stovky ampérov), preto je konštrukčne veľmi robustný.OBC je stykač pre palubnú nabíjačku, používa sa pri pomalom nabíjaní. Keďže výkony sú tu nižšie (typicky 3,7 kW až 22 kW), býva tento stykač subtílnejší než DCB.Po troch rokoch od výroby auta boli tieto stykače využité najviac 3 636x, pričom palubný len 113x a rýchlonabíjací stykač iba 1 585x. Ostáva teda viac ako 498-tisíc nabíjacích cyklov.Podľa testu elektrický systém umožňuje max. prietok energie až 247,12 kWh.Najviac nás zaujímala reálna kapacita batérie. Zatiaľ čo podľa výrobných údajov malo byť 100% 282,00 Ah, po 3 rokoch od výroby a po prejdení 68 813 km mala reálna nameraná kapacita batérie 282,17 Ah. To znamená 100,1%. Neuveriteľný výsledok, akoby kapacita batérie po 3 rokoch ešte narástla. Samozrejme, že v skutočnosti kapacita nevzrástla, len reálna kapacita bola vyššia už od výroby, než výrobca uviedol. Tieto úchýlky na úrovni desatiny percenta sú úplne v poriadku.V praxi to znamená, že tento Mercedes v porovnaní s nominálnou kapacitou nestratil ani jediné percento kapacity. Fantastický výsledok, ktorý úplne odporuje tvrdeniam o skorej degradácii...

Brankársky post v najslávnejšom slovenskom futbalovom klube neznamená len chytať strely súperov. Zahŕňa aj obrovský psychický tlak, s ktorým sa musí vyrovnať každý, kto si oblečie dres Slovana Bratislava. Práve o tejto realite prišiel do najnovšej epizódy podcastu Striedame! porozprávať brankár „belasých” Dominik Takáč.Rodák z Galanty v otvorenom rozhovore s moderátormi Julom a Muťom priblížil zákulisie svojho pôsobenia v klube z hlavného mesta. Prestup z konkurenčného Spartaka Trnava patril medzi najdiskutovanejšie presuny v slovenskom futbale posledných rokov a sprevádzali ho aj silné reakcie fanúšikov oboch táborov. Samotný brankár priznáva, že začiatky v novom prostredí neboli jednoduché, no dnes sa už v Bratislave cíti ako doma.V podcaste zároveň vysvetľuje, aký veľký rozdiel vníma medzi pôsobením v menšom klube a v mužstve, ktoré je na Slovensku často prirovnávané k Realu Madrid. V Slovane sa totiž víťazstvo považuje za samozrejmosť, zatiaľ čo každá strata bodov ihneď vyvoláva kritiku.Debata sa nevyhla ani náročnému jesennému programu spojenému s európskymi pohármi, počas ktorého tím bojoval s kolísavou formou aj zdravotnými problémami. Dominik Takáč bez okolkov hovoril o tom, ako brankár prežíva zápasy, keď naňho smeruje jedna strela za druhou, ale aj o obdobiach, keď sa tímu nedarí a každá chyba je ihneď viditeľná.„Niekedy ma lopta doslova triafa tak, že sa jej neviem ani uhnúť, všetko ide na mňa. A potom príde obdobie, keď ani nezasvieti. Všetko sa vtedy jednoducho kazí,” opísal nevďačnú stránku brankárskeho remesla.Zaujímavou témou bola aj jeho digitálna absencia. V čase, keď väčšina profesionálnych futbalistov komunikuje so svetom prostredníctvom sociálnych sietí, Dominik Takáč patrí k výnimkám. Vysvetľuje, že za tým nestojí odpor k technológiám, ale skôr pocit zodpovednosti voči mladým fanúšikom. „Neprišlo by mi to úplne zodpovedné. Nechcem sa tam tváriť, že toto som ja, toto robím a tu som najlepší,“ vysvetľuje svoj postoj k svetu Instagramu či Facebooku.Okrem vážnych tém však nechýbal ani odľahčený tón. Reč prišla na atmosféru v kabíne Slovana, majstrovské oslavy či tradičné rituály, ktorými si noví hráči musia prejsť po príchode do tímu. Dominik Takáč prezradil aj to, kto v kabíne patrí medzi najväčších zabávačov a ako vyzerajú oslavy úspechov „belasých”.Diskusia sa dotkla aj slovenskej reprezentácie, spolupráce s brankárskymi legendami či otázky, či by dal prednosť boju o záchranu v jednej z top európskych líg pred pravidelným účinkovaním v európskych súťažiach so Slovanom.Ako sa pozerá na svoju budúcnosť, či má na stole novú zmluvu a čo všetko mu dal prestup do najúspešnejšieho slovenského klubu? To všetko a ešte oveľa viac sa dozviete v najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk.

Brankársky post v najslávnejšom slovenskom futbalovom klube neznamená len chytať strely súperov. Zahŕňa aj obrovský psychický tlak, s ktorým sa musí vyrovnať každý, kto si oblečie dres Slovana Bratislava. Práve o tejto realite prišiel do najnovšej epizódy podcastu Striedame! porozprávať brankár „belasých” Dominik Takáč.Rodák z Galanty v otvorenom rozhovore s moderátormi Julom a Muťom priblížil zákulisie svojho pôsobenia v klube z hlavného mesta. Prestup z konkurenčného Spartaka Trnava patril medzi najdiskutovanejšie presuny v slovenskom futbale posledných rokov a sprevádzali ho aj silné reakcie fanúšikov oboch táborov. Samotný brankár priznáva, že začiatky v novom prostredí neboli jednoduché, no dnes sa už v Bratislave cíti ako doma.V podcaste zároveň vysvetľuje, aký veľký rozdiel vníma medzi pôsobením v menšom klube a v mužstve, ktoré je na Slovensku často prirovnávané k Realu Madrid. V Slovane sa totiž víťazstvo považuje za samozrejmosť, zatiaľ čo každá strata bodov ihneď vyvoláva kritiku.Debata sa nevyhla ani náročnému jesennému programu spojenému s európskymi pohármi, počas ktorého tím bojoval s kolísavou formou aj zdravotnými problémami. Dominik Takáč bez okolkov hovoril o tom, ako brankár prežíva zápasy, keď naňho smeruje jedna strela za druhou, ale aj o obdobiach, keď sa tímu nedarí a každá chyba je ihneď viditeľná.„Niekedy ma lopta doslova triafa tak, že sa jej neviem ani uhnúť, všetko ide na mňa. A potom príde obdobie, keď ani nezasvieti. Všetko sa vtedy jednoducho kazí,” opísal nevďačnú stránku brankárskeho remesla.Zaujímavou témou bola aj jeho digitálna absencia. V čase, keď väčšina profesionálnych futbalistov komunikuje so svetom prostredníctvom sociálnych sietí, Dominik Takáč patrí k výnimkám. Vysvetľuje, že za tým nestojí odpor k technológiám, ale skôr pocit zodpovednosti voči mladým fanúšikom. „Neprišlo by mi to úplne zodpovedné. Nechcem sa tam tváriť, že toto som ja, toto robím a tu som najlepší,“ vysvetľuje svoj postoj k svetu Instagramu či Facebooku.Okrem vážnych tém však nechýbal ani odľahčený tón. Reč prišla na atmosféru v kabíne Slovana, majstrovské oslavy či tradičné rituály, ktorými si noví hráči musia prejsť po príchode do tímu. Dominik Takáč prezradil aj to, kto v kabíne patrí medzi najväčších zabávačov a ako vyzerajú oslavy úspechov „belasých”.Diskusia sa dotkla aj slovenskej reprezentácie, spolupráce s brankárskymi legendami či otázky, či by dal prednosť boju o záchranu v jednej z top európskych líg pred pravidelným účinkovaním v európskych súťažiach so Slovanom.Ako sa pozerá na svoju budúcnosť, či má na stole novú zmluvu a čo všetko mu dal prestup do najúspešnejšieho slovenského klubu? To všetko a ešte oveľa viac sa dozviete v najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk.

Inkubace vajec tohoto druhu trvá několik měsíců. Samotné líhnutí je pomalý a citlivý proces – mládě může protrhávat skořápku i desítky hodin. Čerstvě vylíhlí jedinci měří jen několik centimetrů.

V decembri vyšla analýza mRNA vakcín vypracovaná vedcami zo Slovenskej akadémie vied (SAV) v rešpektovanom vedeckom časopise. Štúdia prešla štandardným recenzným konaním a jej závery neboli zo strany oponentov spochybnené. Napriek tomu ju vládny splnomocnenec Peter Kotlár dlhodobo verejne kritizuje.Téme sa venuje najnovšia epizóda podcastu Nezablúdme v bludoch, v ktorom sa moderátorka Veronika Jursová Prachárová rozprávala so šéfkou portálu Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a s biológom a virológom Borisom Klempom, spoluautorom štúdie SAV a vedcom pôsobiacim na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského.Podcast sa zameriava na to, čo presne vedci analyzovali, k akým záverom dospeli a prečo ani publikované vedecké dáta zatiaľ diskusiu o bezpečnosti mRNA vakcín na Slovensku neuzavreli.Dezinformačný radar: Grónsko aj „Epstein files“V úvode podcastu sa Veronika Frankovská venovala aktuálnym trendom v dezinformačnom priestore. Podľa nej sa počas uplynulého týždňa výrazne šírilo napríklad tvrdenie, že Rusko prevzalo kontrolu nad Grónskom. „Neinformovali o tom médiá, napriek tomu to získalo na slovenskom Facebooku veľkú pozornosť,“ upozornila.Demagóg.sk sa musel zaoberať aj tvrdeniami, že bývalá prezidentka Zuzana Čaputová figuruje v takzvaných Epstein files. Frankovská vysvetlila, že meno exprezidentky sa v dokumentoch objavuje len okrajovo – v dvoch či troch vetách v konverzáciách Jeffreyho Epsteina s Miroslavom Lajčákom a Stevom Bannonom, a to ešte v období pred prvým kolom prezidentských volieb. Spomínané boli len verejne známe informácie.Napriek tomu sa táto téma šírila na sociálnych sieťach v kontexte, ktorý naznačoval vážnejšie prepojenia a vyvolával otázky, prečo sa jej médiá nevenujú.„Téma umrela, no v dezinformáciách je stále živá“Pri téme mRNA vakcín Frankovská upozornila na paradox: hoci širšia verejnosť sa už otázke bezpečnosti vakcín proti ochoreniu covid-19 nevenuje tak intenzívne ako v minulosti, v dezinformačnom priestore je stále veľmi prítomná.„Táto téma v bežnej verejnej debate akoby umrela, ale v dezinformáciách je stále veľmi živá. Opakuje sa, že vakcíny nie sú dostatočne testované. Máme pocit, že to už bolo mnohokrát vysvetlené a vyvrátené, no zjavne to ľudí stále trápi,“ uviedla.Ako prebiehala analýza SAVV druhej časti podcastu vysvetľoval detaily štúdie Boris Klempa. Podľa jeho slov vedci použili postupy, ktoré bežne využívajú vo svojej práci, hoci kontext bol výnimočný.Ak si neboli stopercentne istí niektorými otázkami, vyžiadali si stanoviská ďalších expertov z príslušných oblastí. „Bolo to tak poistené z viacerých strán,“ zaznelo.Zároveň upozornil, že nie je bežné, aby štát zadával takúto analýzu formou priamej zákazky, hoci podobná situácia nastala aj v minulosti počas diskusií o vakcíne Sputnik.Klempu znepokojuje najmä to, že sú podľa neho obchádzané autority, ktoré sú na kontrolu vakcín určené. „Rutinne sú jednotlivé šarže analyzované v špecializovaných laboratóriách a ich výsledky sú súčasťou schvaľovacieho procesu. Za normálnych okolností nemáme dôvod robiť takúto analýzu, pretože na to existujú určené pracoviská,“ vysvetlil.Limity DNA a prísne recenzné konanieV diskusii sa dotkli aj otázky limitov pre zvyškovú DNA vo vakcínach. Klempa zdôraznil, že ide o historicky stanovené limity, ktoré sa netýkajú len mRNA vakcín, ale liečiv všeobecne.Pôvodne boli nastavené najmä s ohľadom na riziká eukaryotickej DNA, teda DNA z buniek človeka alebo živočíchov. V prípade analyzovaných vakcín však ide o bakteriálnu, plazmidovú DNA, pričom podľa Klempu je riziko ešte nižšie. Navyše sa pri výrobe mRNA vakcín DNA degraduje – štiepi sa, čo podľa neho potvrdila aj samotná analýza SAV.Samotné recenzné konanie označil za mimoriadne prísne. Štúdiu posudzovalo až päť recenzentov, pričom bežným štandardom sú dvaja alebo traja. Všetky pripomienky boli podľa Klempu takzvané minor revisions, teda menšie úpravy týkajúce sa terminológie a formulácií. Experimentálna časť práce spochybnená nebola.Pre koho majú vedci hovoriťKlempa je presvedčený, že vedci by mali reagovať na dezinformácie, ak im to časové možnosti dovolia.„Mojím poslaním nie je presviedčať zarytých odporcov. Ide mi o tú neistú väčšinu. Ak sa dezinformácie valia zo všetkých strán, dokonca aj z najvyšších poschodí politiky, ľudia si môžu začať hovoriť, že na tom niečo bude. Práve pre nich musí existovať bezpečné miesto, kde nájdu overené informácie a vedecké fakty,“ uzavrel.Podcast tak otvára širšiu otázku: prečo ani publikované a recenzované vedecké dáta nedokážu ukončiť verejnú diskusiu a akú úlohu v nej zohrávajú politika a sociálne siete.

Zveřejnění spisů Jeffreyho Epsteina, které odhalují vazby sexuálního delikventa na světovou elitu, hýbe už několik týdnů společenským a politickým životem na obou stranách Atlantiku. Samotné vydání těchto dokumentů ale také čelí kritice. „Do veřejného povědomí se zapisuje, že kdo je ve spise, je špinavý,“ upozorňuje editor Page Not Found a komentátor Deníku N Josef Bouška. „Zveřejnění bylo velmi lajdácké,“ přitakává Kateřina Šafaříková ze zahraniční redakce Seznam Zpráv.

„V rámci vyjednávání jsem nikdy o nikoho nepřišel a je to i díky štěstí, které jsem měl,“ říká Adam Dolník v rozhovoru s Terezou Kostkovou. Věta, ze které trochu mrazí a ze které je jasné, že někdy rozhodují detaily, jindy nervy a občas prostě osud. Elitní vyjednavač, který školil agenty FBI i Scotland Yardu, boří zažité představy. „Základní princip vyjednávání je být v pozici naslouchajícího, který nepromítá do konverzace vlastní příběh. Musí vypnout sám sebe a to je těžké.“Všechny díly podcastu Blízká setkání můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

„V rámci vyjednávání jsem nikdy o nikoho nepřišel a je to i díky štěstí, které jsem měl,“ říká Adam Dolník v rozhovoru s Terezou Kostkovou. Věta, ze které trochu mrazí a ze které je jasné, že někdy rozhodují detaily, jindy nervy a občas prostě osud. Elitní vyjednavač, který školil agenty FBI i Scotland Yardu, boří zažité představy. „Základní princip vyjednávání je být v pozici naslouchajícího, který nepromítá do konverzace vlastní příběh. Musí vypnout sám sebe a to je těžké.“

V slovenskej spoločnosti nie je zvykom sa domáhať svojich práv. U nás sme sa ich nedomáhali, u nás sme sklonili chrbát a ešte sme pánu veľkomožnému podali bičík, pripomína Alojz Hlina. Podľa neho vládna väčšina cieľavedome pracuje na znefunkčnení parlamentnej demokracie. To, kam vládna moc zájde je však predovšetkým v rukách voličov, odkazuje nám v Aktualitách Nahlas poslanec SaS. Vláda Roberta Fica hlasovanie o dôvere ustála. Samotný premiér sa však diskusií v pléne vyhol, odvolávaní ministri argumentovať vôbec neprišli no a koaličná väčšina hlasovanie o dôvere siedmych ministrov - z ktorých najstaršie má už viac ako rok, spojila do jedného nočného “balíčka”. Parlamentná väčšina si znovelizovala aj rokovací poriadok, v ktorom ešte viac okresala parlamentné diskusie a na neposlušných poslancov ušila disciplinárny bič, ktorý bude ovládať ona sama, teda vládna väčšina. Je náš parlament ešte stále demokratickým parlamentom alebo sa to už blíži skôr k akejsi paródií na zastupiteľskú demokraciu? Pracuje vládna koalícia na zámernom a cieľavedomom znefunkčnení parlamentnej demokracie? A ak áno, čo sa voči tomu dá urobiť a dovolia jej to občania Slovenska? “Najviac pre demokraciu na Slovensku dnes urobíte tým, že zoberiete svoju telesnú schránku a prídete tam, kde sa za ňu bojuje. Otázka teraz naozaj stojí tak, že či má záujem ľud slovenský urobiť s tým našim parlamentom poriadok a chce si platiť funkčný parlament alebo taký, ktorý začína byť iba atrapou? Pýta sa poslanec SaS No a príde Slovensko kvôli penziónovým kauzám o eurofondy? Sledujte Aktuality Nahlas s poslancom SaS Alojzom Hlinom.

V slovenskej spoločnosti nie je zvykom sa domáhať svojich práv. U nás sme sa ich nedomáhali, u nás sme sklonili chrbát a ešte sme pánu veľkomožnému podali bičík, pripomína Alojz Hlina. Podľa neho vládna väčšina cieľavedome pracuje na znefunkčnení parlamentnej demokracie. To, kam vládna moc zájde je však predovšetkým v rukách voličov, odkazuje nám v Aktualitách Nahlas poslanec SaS. Vláda Roberta Fica hlasovanie o dôvere ustála. Samotný premiér sa však diskusií v pléne vyhol, odvolávaní ministri argumentovať vôbec neprišli no a koaličná väčšina hlasovanie o dôvere siedmych ministrov - z ktorých najstaršie má už viac ako rok, spojila do jedného nočného “balíčka”. Parlamentná väčšina si znovelizovala aj rokovací poriadok, v ktorom ešte viac okresala parlamentné diskusie a na neposlušných poslancov ušila disciplinárny bič, ktorý bude ovládať ona sama, teda vládna väčšina. Je náš parlament ešte stále demokratickým parlamentom alebo sa to už blíži skôr k akejsi paródií na zastupiteľskú demokraciu? Pracuje vládna koalícia na zámernom a cieľavedomom znefunkčnení parlamentnej demokracie? A ak áno, čo sa voči tomu dá urobiť a dovolia jej to občania Slovenska? “Najviac pre demokraciu na Slovensku dnes urobíte tým, že zoberiete svoju telesnú schránku a prídete tam, kde sa za ňu bojuje. Otázka teraz naozaj stojí tak, že či má záujem ľud slovenský urobiť s tým našim parlamentom poriadok a chce si platiť funkčný parlament alebo taký, ktorý začína byť iba atrapou? Pýta sa poslanec SaS No a príde Slovensko kvôli penziónovým kauzám o eurofondy? Sledujte Aktuality Nahlas s poslancom SaS Alojzom Hlinom.

Česko je v kybernetické válce. Útok může přijít o víkendu a ochromit firmu během hodinyKybernetické útoky nejsou vzdálenou hrozbou, ale každodenní realitou, která se stále častěji dotýká i Česka. Podle etického hackera a forenzního vyšetřovatele Jakuba Alimova ze společnosti Alinet.cz se kyberprostor stal regulérním bojištěm, kde se útočí nepřetržitě.„Geopoliticky se válčí zhruba patnáct set kilometrů od nás, ale v kybersvětě se útočí pořád. A každý den,“ říká Alimov v podcastu Hrotcast.Nejčastější hrozbou jsou podle něj ransomwarové útoky, při nichž útočníci zašifrují data celé firmy a požadují výkupné, často v řádech desítek milionů korun. Samotný útok přitom nemusí být technicky složitý. Přístupy do firemních systémů se prodávají na darknetu a škodlivý software je dostupný formou služby.„Vy si dnes nemusíte umět napsat vlastní kód. Existuje ransomware as a service. Zadáte kryptopeněženku, dostanete škodlivý kód a je hotovo,“ popisuje Alimov.Útočníci si navíc pečlivě vybírají čas. Nejčastěji přicházejí útoky v pátek večer nebo o víkendu, kdy ve firmách nikdo nereaguje. „Od prvního průniku do systému po kompletní zašifrování firmy to může trvat 88 minut. To je okno, kdy se ještě dá bránit,“ říká.Kyberzločin už dávno není doménou jednotlivců. Podle Alimova dnes fungují organizované skupiny s hierarchií a zákaznickou podporou. „Vy se přihlásíte do portálu, kde vidíte informace o firmě, vyjednáváte o výkupném a někdy vám řeknou, že slevu musí schválit nadřízený, který zrovna spí.“Vedle ekonomicky motivovaných útoků ale existuje i jiná, méně viditelná hrozba: státní kyberšpionáž. Ta se nesnaží systémy zničit, ale dlouhodobě v nich zůstat. „To jsou pokročilé útoky, které našlapují po špičkách. Cílem je být v systému co nejdéle a nebýt odhalen,“ vysvětluje Alimov.Zranitelné nejsou jen firmy, ale i nemocnice, školy nebo státní instituce. Ve zdravotnictví přitom nejde jen o peníze. „Když nefungují CT, rentgeny nebo elektronické recepty, lékaři jsou v podstatě slepí. To může přímo ohrozit život pacientů,“ varuje.Rizika se ale týkají i běžných domácností. Chytré kamery, televize, vysavače nebo auta mohou sloužit nejen uživatelům, ale i útočníkům. „Kamery a další zařízení se běžně zneužívají. Pokud jsou vystavené internetu a nejsou aktualizované, je to dnes standardní praxe,“ říká Alimov.Základní obrana přitom není podle něj otázkou špičkových technologií, ale disciplíny. Offline zálohy, přehled o tom, co je připojeno k internetu, a schopnost rychle reagovat rozhodují o tom, zda firma útok přežije.„Nejhorší je, když nezjistíte, kudy se útočník dostal dovnitř. Pak vás zašifrují znovu,“ uzavírá Alimov.

260128_03_TYZDEN_1 Celý článok nájdete TU: https://www.teraz.sk/publicistika . Bratislava 29. januára (Teraz.sk) – Samotná skutočnosť, že premiér Fico (Smer-SD) komunikuje so svetovými politickými lídrami je z hľadiska potreby riešiť naše vlastné nahromadené problémy dôležitá a pozitívna. V TASR TV to povedal publicista Juraj Hrabko. . Reagoval tým aj na aktuálnu pracovnú cestu premiéra do Francúzska, kde ho čaká bilaterálne rokovanie s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom. „Vždy je lepšie, keď sa politici rozprávajú, ako keď sa nerozprávajú. Je dobré, že pán premiér Fico ide do Paríža, je dobré, že telefonoval s nemeckým kancelárom Merzom a je dobré, že podpísal rámcovú dohodu s USA,“ konštatoval Hrabko...

Bouřky, silné deště, vichřice, mrazy, ale i sucha a velká vedra. František Vavruška za svou více než čtyřicetiletou službu v Českém hydrometeorologickém ústavu zažil vše zmíněné. O počasí také často a pravidelně informoval posluchače Českého rozhlasu České Budějovice. Od nového roku se definitivně rozhodl pro odchod do penze.Všechny díly podcastu Dopolední host můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Můj dnešní host pracuje jako kurátorka výtvarného umění v Oblastním muzeu a galerie v Mostě. Samotná výstava už je finální produkt, který zájemci mohou obdivovat, ale kolik práce za tím vším je? Podle čeho Olga Kubelková vybírá výtvarníky, jejichž díla můžeme v mosteckém muzeu vidět? A jak probíhá výběr samotných obrazů? Nejen na tyto otázky můj dnešní host v Ponte reports odpoví, ale zároveň nás pozve na krásnou akci s názvem „Dílnička pro (pra)rodiče s dětmi“, která se koná v OMGM v úterý 27. ledna mezi 14 – 16 hodinou.  Nenechte si ujít návštěvu muzea ani dnešní Ponte reports.

Hoci Donald Trump nemá doma politickú ani právnu podporu na to, aby Spojené štáty získali Grónsko hrubou silou, samotné otváranie tejto témy znepokojuje spojencov. Podľa bývalého náčelníka Generálneho štábu českej armády Jiřího Šedivého nejde o otázku vojenskej realizovateľnosti, ale o dôsledky pre NATO a bezpečnostnú architektúru Západu. 

Predstavili sme vám krásy Kanady. Ide o jedno z najzelenších veľkomiest sveta, videli sme horské masívy staršie než samotné dinosaury, farebné jazerá obklopené majestátnymi horami aj zurčiace vodopády. Viac nám o tejto destinácii povedal destinačný manažér BUBO pre oblasť Severnej Ameriky Martin Šimko.  

Predstavili sme vám krásy Kanady. Ide o jedno z najzelenších veľkomiest sveta, videli sme horské masívy staršie než samotné dinosaury, farebné jazerá obklopené majestátnymi horami aj zurčiace vodopády. Viac nám o tejto destinácii povedal destinačný manažér BUBO pre oblasť Severnej Ameriky Martin Šimko.  

Muffin. Sladkost, kterou jste si i vy možná oblíbili, pečete si ji doma, či si ji dáváte na svačinku ve škole, v práci či kavárně. A kde se vzalo samotné slovo muffin? To je téma pro našeho bohemistu.Všechny díly podcastu Okolo češtiny můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Umělá inteligence už dnes pomáhá v nepřeberném množství oborů. Tušili jste, že AI dokáže odhalit onemocnění oční sítnice dříve, než se choroba u pacienta projeví? Speciálně vybavená mobilní oční ambulance nedávno navštívila i České Budějovice a vzbudila značný zájem. Samotné očaře ale AI rozhodně nahradit neumí, a těch je podle odborníků v regionu zoufalý nedostatek.Všechny díly podcastu Dopolední host můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Trhy se ve střední gastronomické škole v Nové Pace letos nesou v duchu pohádky. Samotná tělocvična se proměnila v jakési ledové království, které je plné princezen, nádherných šatů a vloček.

„Spíš než umění mě irituje to, jak funguje umělecký svět,“ říká Kateřina Šedá v doprovodném rozhovoru k sérii Umění pobouřit. „Kolikrát si říkám, že to, co dělám, přece nemůže nikoho naštvat. Ale vždycky si tam někdo něco najde.“ Poslechněte si, jaká díla Kateřiny Šedé způsobila největší rozruch a jaké to mělo reálné dopady.

Hnutí ANO s přehledem vyhrálo volby. Čeští voliči se ale nezměnili. „Jejich postoje zůstávají dlouhodobě stabilní,“ říká analytik výzkumné agentury NMS Jakub Bakule. Co povolební výsledek vypovídá o české společnosti? Jakou roli hraje v povolebním vyjednávání prezident? A proč je rekordní počet žen ve Sněmovně víc než jen statistika?Všechny díly podcastu Jak to vidí... můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Hnutí ANO s přehledem vyhrálo volby. Čeští voliči se ale nezměnili. „Jejich postoje zůstávají dlouhodobě stabilní,“ říká analytik výzkumné agentury NMS Jakub Bakule. Co povolební výsledek vypovídá o české společnosti? Jakou roli hraje v povolebním vyjednávání prezident? A proč je rekordní počet žen ve Sněmovně víc než jen statistika?

122. epizóda Vertiga bude opäť bohatá na predstavenie noviniek z kín a online priestoru. Z kín sme vybrali očakávané a netradičné spracovanie života Franza Kafku v réžii Agnieszky Holland, kreatívny dokument Mira Rema, ktorý získal hlavnú cenu na tohtoročnom festivale v Karlových Varoch - Raději zešílet v divočině, ale pozrieme sa aj na víťaza diváckej ceny festivalu Sundance s názvom DJ Ahmet. A máme tu aj českú snahu o hororové rozprávanie Uzol zla, ktorá však skončila viac ako rozpačito. Zo streamov nás zaujal seriál Rod Guinnessovcov, ale pozoruhodné európske filmy Si pre mňa všetkým a Druhé obete. Aj v tomto Vertigu sme pre vás pripravili špeciálnu tému, tentoraz venovanú filmovým adaptáciám románov a noviel Franza Kafku. Zoznam filmov z epizódy: Franz Raději zešílet v divočině Uzol zla DJ Ahmet Kafka / téma Druhé obete / Det andet offer / Second Victims (MAX) Si pre mňa všetkým / All of You (AppleTV+) Rod Guinnessovcov / House of Guinness (Netflix) See omnystudio.com/listener for privacy information.

V Česku se rodí stále méně dětí, v loňském roce to bylo dokonce vůbec nejméně za celou historii evidence obyvatel od roku 1785. A to i přesto, že státní příspěvek a daňové slevy na děti patří v mezinárodním srovnání k těm nejvyšším. „Samotná finanční podpora k podpoře rodin a jejich šťastnému fungování nestačí, je třeba ji doplnit službami,“ upozorňuje pro Český rozhlas Plus ekonomka výzkumného centra IDEA Klára Kalíšková.Všechny díly podcastu Interview Plus můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Buddhistická božstva se jen hemží démony a trestajícími bytostmi. Zelená Tára, jedno z nejoblíbenějších božstev mahájánského buddhismu, je jiná. Kdykoli ji zavoláte na pomoc, musí přijít – v horách, na rozbouřeném moři nebo v temných zákoutích světových velkoměst. Ale pozor, zneužívat její dobroty se krutě nevyplácí.Všechny díly podcastu Zápisník zahraničních zpravodajů můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Než přišel do studia, uplaval ráno padesát bazénů. Ví to přesně, protože aby se nespletl, počítá uplavané bazény jako zlomky. Jeho prvním vzděláním byla střední zahradnická škola, a prý dodnes zná zpaměti latinské názvy pěti a půl tisíc rostlin. A do studia přišel v tričku s motivem filmu Kmotr. Ale prý to žádný podtext ani skrytý význam nemělo.Kdybyste neznali jméno mého hosta z titulku, asi byste po těchto informacích těžko tipovali, že jde o jednoho z aktérů tzv. bitcoinové kauzy. Česká politika i média jí žijí už mnoho týdnů, zatím však moc netušíme, co se vlastně seběhlo.V dnešní epizodě bude rozhovor právě se soudním znalcem Jiřím Bergerem. Známe se jen od vidění, ale dlouho, už od devadesátých let, kdy já o rodícím se českém webu psal do Reflexu a připravoval televizní pořad Zavináč, a on byl jako zakladatel serveru Notebooky.cz jedním z internetových pionýrů.Samotný rozhovor s Bergerem je dlouhý, a delší je i tento “propagační” text. Bitcoinová kauza je složitá, a je asi důležité náš rozhovor zarámovat do toho, co o této kauze zatím víme a co se o ní pouze dohadujeme.Jiří Berger je mužem mnoha oborů i profesí, a soudní znalectví v oboru kybernetika je jen jednou z nich. Příběh bitcoinové kauzy začal 7. března v kanceláři na pražské Bělehradské třídě. Kromě Bergera tam byl i advokát Kárim Titz, který zastupuje Tomáše Jiřikovského, pravomocně odsouzeného provozovatele nelegálního online tržiště Nucleus na takzvaném darknetu. Předmětem zájmu je starý kus výpočetní techniky, který má údajně ukrývat digitální jmění v bitcoinech. Později do kanceláře dorazil i notář.Berger, jako státem aprobovaná technická autorita, měl za úkol otevřít Jiřikovského bitcoinovou peněženku, ověřit její obsah a dohlédnout na převod části prostředků českému státu formou „daru“. To také podle svých slov udělal, transparentně a odborně správně.Bezprostředním výsledkem je převod bitcoinů v hodnotě zhruba jedné miliardy korun na účet Ministerstva spravedlnosti. Brzy se však ukáže, že to byl pouhý zlomek celkové částky. Objevují se informace, že v peněženkách spojených s Jiřikovského aktivitami mohly být prostředky v hodnotě až dvanácti miliard korun. Zbytek zůstal buď nedostupný, nebo zmizel.Trvalo řadu týdnů, než se informace o daru Jiříkovského dostaly do médií. Jiří Berger se ocitl v epicentru politického skandálu. Jedno jisté: jakkoli jeho jméno veřejnost neznala, nebyl a není nějakým bezejmenným expertem s kulatým razítkem. Jeho profesní dráha je mozaikou zdánlivě nesourodých prvků, které však dohromady tvoří obraz mimořádně schopného a ambiciózního člověka.Bergerova kariéra stojí na unikátním vzdělání. Vystudoval informatiku na České zemědělské univerzitě, získal titul MBA a překvapivě absolvoval i skladatelské oddělení Konzervatoře Jaroslava Ježka. Tato kombinace technického a uměleckého vzdělání naznačuje myšlení, které se neomezuje na jedinou disciplínu.A když jsem u vzdělání, Berger absolvoval prestižní akademii projektového leadershipu v americké NASA v roce 2014. Jde o elitní centrum, které školí manažery pro řízení nejkomplexnějších a nejrizikovějších projektů na světě, srovnatelné s vesmírnými misemi.Jak jsem říkal, Berger se už v devadesátých letech etabloval jako úspěšný podnikatel. V roce 2002 prodal internetové vydavatelství Notebooky.cz mediální společnosti MAFRA, kde se stalo součástí portálu Technet.Jeho klíčovými firmami jsou FRACTAL s.r.o. a e-FRACTAL s.r.o.. Nejde o malé IT firmy; podle veřejných registrů uzavřely se státními institucemi stovky smluv v hodnotě desítek milionů korun. Společnost FRACTAL působí jako významný prodejce letenek pro korporátní klientelu.Globální ambice dokresluje projekt PhoneCopy.com. Jde o fungující službu pro zálohu a synchronizaci dat z mobilních zařízení, která má díky nástupu cloudu své nejlepší období sice už za sebou, ale i tak se může pochlubit více než 1,25 milionem aktivních uživatelů po celém světě. Berger jako CEO firmy je do projektu aktivně zapojen, což dokládají i jeho příspěvky na firemním blogu.Bergerova expertíza není jen praktická, ale i teoretická. Je držitelem amerického patentu č. 7,904,431 s názvem „Metoda a systém pro automatizované modelování požadavků”. Tento patent není jen formalitou; jeho principy se aktivně používají.Je spoluautorem několika odborných článků publikovaných v recenzovaných vědeckých časopisech, které se týkají českého systému eRecept. Jeho výzkum se soustředí na využití procesního modelování ke zefektivnění implementace složitých IT systémů ve veřejné správě. To bylo v projektu eReceptu použito například pro efektivní začlenění záznamů o očkování proti covidu.A pak je tu druhá tvář Jiřího Bergera, jeho kariéra soudního znalce a vlivného konzultanta. Napsal podle svých slov nepočítaně posudků, ale minimálně dva “vyčuhují”, protože se dotýkají opět svého času mediálně sledovaných kauz: pražské Opencard a výběrového řízení na mýtný systém, provozovaný firmou Kapsch.Plus samozřejmě již zmíněné účinkování v bitcoinové aféře. V ní čelí podezření i stížnostem, které poukazují na možný střet zájmů. Ale podle Bergera probíhalo vše standardně a nevybočilo z běžné praxe. Co bylo nestandardní, je astronomická suma, o kterou jde.Ano, zřejmě se podařilo obnovit přístup pouze k části bitcoinů, kterými Jiříkovský kdysi disponoval, ale jak říká Berger, a velmi srozumitelně to vysvětlil i Patricku Zandlovi, který o tom napsal text na svůj web Marigold, mělo to čistě technický důvod. A tím byl zastaralý typ bitcoinové peněženky, která otevřela jen ty adresy, ke kterým byly klíče na navráceném starém hardwaru. Ostatní jsou nedostupné a tedy fakticky ztracené.Objeví se někde? Ulít peníze do bitcoinu je ten nejhorší způsob, říká Jiří Berger. Je to tak? Netroufám si říct. A vlastně ani nemám ambici a hlavně ani možnosti se dopátrat pravdy. Baví mě příběhy, a ten Jiřího Bergera je fascinující.Jistě, nenabízí jednoduché odpovědi. Ale nabízí komplexní a pozoruhodný portrét muže mnoha talentů. Vizionářského byznysmena, chytrého a kreativního akademika a zároveň tvůrce, a také vlivného operátora pohybujícího se na pomezí byznysu, státu i politiky. Poslechněte si verzi tohoto příběhu přímo od jeho nositele.Přeju příjemný poslech!

Jeden z nejzajímavějších výhledů na oblast středního Povltaví, Českou Sibiř, Brdy a Šumavu nabízí rozhledna Kuníček. Nachází se ve stejnojmenné osadě nedaleko Petrovic na Sedlčansku ve Středočeském kraji. Byla otevřena v roce 2003 na kopci Hodětín, jehož vrchol leží v nadmořské výšce 572 metrů. Samotná rozhledna ale stojí na svahu těsně pod jeho nejvyšším bodem. Při výstupu se tak musíte dostat až na nejvyšší vyhlídkovou plošinu, která vrchol Hodětína převyšuje.

Jeden z nejzajímavějších výhledů na oblast středního Povltaví, Českou Sibiř, Brdy a Šumavu nabízí rozhledna Kuníček. Nachází se ve stejnojmenné osadě nedaleko Petrovic na Sedlčansku ve Středočeském kraji. Byla otevřena v roce 2003 na kopci Hodětín, jehož vrchol leží v nadmořské výšce 572 metrů. Samotná rozhledna ale stojí na svahu těsně pod jeho nejvyšším bodem. Při výstupu se tak musíte dostat až na nejvyšší vyhlídkovou plošinu, která vrchol Hodětína převyšuje.

Kaderka vládl tenisovému svazu 25 let. Vládl tvrdě a nesmlouvavě. Své oponenty označoval výrazy jako „neumětelové“ či „amatéři“. Zatočil s každým, kdo se mu postavil. Tenisté za jeho éry dosáhli mnoha úspěchů a Kaderka se chlubil, že je to i jeho zásluha. Samotní tenisté to tak ale nevidí.

Ste developer, stavebná firma, realitná kancelária, dizajnéri či advokáti? Aj vy môžete odprezentovať svoje služby na Veľtrhu bývania a nehnuteľností v bratislavskej Inchebe 16. až 18. októbra 2025. Aké príležitosti a benefity vám to prinesie a kde sa dá zaregistrovať? O veľtrhu sme sa rozprávali s organizátorkou Ivetou Peťovskou v podcaste portálu Nehnuteľnosti.sk.V podcaste sa dozviete:čo je cieľom a prečo vznikol Veľtrhu bývania a nehnuteľností,prečo sa oplatí vystavovať na Veľtrhu bývania a nehnuteľností 2025 v bratislavskej Inchebe,čo všetko má vystavovateľ k dispozícii v rámci svojho stánku na Veľtrhu,ako sa dá stať partnerom podujatia a byť súčasťou programu prednášok na Veľtrhu, ako sa cenovo pohybujú jednotlivé stánky pre vystavovateľov.Unikátne podujatie o bývaní pre širokú verejnosťNa Slovensku dlho neexistovala konferencia alebo veľtrh s témou bývania pre širokú verejnosť. Väčšinou boli tieto podujatia určené pre profesionálov. Inšpiráciou boli pre organizátorku Ivetu Peťovskú zahraničné veľtrhy, ktorých atmosféru a príležitosti chcela priniesť na Slovensko, čo sa jej podarilo a tento rok organizuje už druhý ročník tohto Veľtrhu. „Cieľom je spájať a podporiť networking medzi profesionálmi a klientmi. Čiže spojiť developerov, realitných maklérov, finančných poradcov, architektov, dizajnérov s klientmi, ktorí hľadajú odpovede na svoje otázky ohľadom bývania. Či chcú kúpiť, predať, rekonštruovať alebo investovať. Vytvoriť priestor na nadviazanie obchodných kontaktov, budovať komunitu, kde v takej ľudskej príjemnej atmosfére si klienti môžu nájsť odpovede priamo zo zdroja, nie na internetových fórach.” Návštevníci sa tak priamo môžu pýtať odborníkov na rady ohľadom bývania či investovania.Kto môže na Veľtrhu bývania a nehnuteľností 2025 vystavovať?Prvý ročník Veľtrhu bývania a nehnuteľností navštívilo počas troch dní takmer 5 tisíc návštevníkov. „Samotní vystavovatelia ocenili príjemnú atmosféru, dobrú organizáciu, zmysluplných návštevníkov aj reálne dopyty. Odišli s množstvom nových kontaktov, z ktorých vznikli aj reálne obchody a mnohí z nich sú prihlásení aj do aktuálneho ročníka,” povedala o pozitívnych referenciách v podcaste Iveta Peťovská. Svoje služby a produkty na Veľtrhu môže odprezentovať ktokoľvek v súvislosti s nehnuteľnosťami a bývaním. „Sú to realitné kancelárie, developeri, architekti, nábytkárske firmy, osvetlenie, investičné spoločnosti. Ďalej firmy s ponukou alternatívneho bývania, právnici, odborníci na legislatívu či banky a poisťovne. Čiže v skratke každý, kto sa akýmkoľvek spôsobom vie zapojiť do procesu hľadania bývania alebo investičnej príležitosti.” Stánok na Veľtrh bývania a nehnuteľností 2025 si môžete zarezervovať do konca augusta na www.veltrhnehnutelnosti.skCelý rozhovor o Veľtrhu bývania a nehnuteľností s organizátorkou podujatia Ivetou Peťovskou si môžete pozrieť na Youtube alebo vypočuť na Spotify a ostatných podcastových aplikáciách.PR článok

70.léta 20.století neproběhla tak dávno, přesto v té době platily zákony, které nám z dnešního pohledu připadají úplně prehistorické. Potraty byly až na výjimky v USA ilegální, informace o antikoncepci a její dostupnost defakto neexistovaly a chudé ženy riskovaly životy na místech, kde jim potraty prováděl amatér bez diplomu a vybavení. A pak přišla skupina tzv. Janes, které se rozhodly to změnit. A málem šly na doživotí do vězení.

Nová verzia chatGPT vie vytvárať dokonalejšie obrázky. To sa minulý týždeň prejavilo na sociálnych sieťach záplavou fotografií prerobených podľa estetiky japonského štúdia Ghibli. Milé obrázky, ktoré vyzerajú ako z kreslených filmov Cesta do fantázie či Môj sused Totoro, však opäť otvorili otázky, kde je hranica medzi inšpiráciou a krádežou duševného vlastníctva, či sa dá jeho ochrana vôbec dosiahnuť a z čoho by sa mala umelá inteligencia vlastne učiť. "Samotný autorský štýl nie je chránený autorským právom. Obmedzila by sa tým totiž sloboda tvorby, keďže je veľmi ťažké zadefinovať, čo tým štýlom vlastne je," hovorí právnik a výskumník Matúš Mesarčík.

Filip Remunda osciluje mezi profesí režiséra a producenta. Obojí teď spojil v časosběrném dokumentu Štěstí a dobro všem, o ruském muži Vitalijovi, který se navzdory svému vzdělání živí jako zedník a postuje na youtube videa o světě kolem sebe. „Je to rváč, putinovec, ale i člověk s velkým smyslem pro humor, který vidí problémy své země,“ vypráví režisér. Jak vzpomíná na osm let natáčení na Sibiři? Jak se dozvěděl o Vitalijově smrti? A jak mu bylo, když ho vyslýchala policie?Všechny díly podcastu Blízká setkání můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Kolik českých katolických biskupů může říct, že pro popularizaci víry udělali tolik jako Marek Orko Vácha? Muž, který vystudoval nejen teologii, ale i molekulární biologii a genetiku, a který byl 14 let přednostou Ústavu etiky a humanitních studií 3. lékařské fakulty Univerzity Karlovy, se dávno stal symbolem pokusu přivést ke křesťanským hodnotám i ty, pro které jsou církve příliš rigidními institucemi.

„Počuli ste, že by sa premiér vyjadroval k hroziacim clám pre automobilky, či tým pre oceľ a hliník s ich možným dopadom na košické železiarne? Aby písal nie Elonovi Muskovi, ale prezidentovi Trumpovi?“, pýta sa exminister hospodárstva Karel Hirman.„Ak sa vládni činitelia nevenujú zásadným otázkam, ale boju s vnútorným nepriateľom, výsledkom je, že krajina ide na zotrvačnosť, no bohvie kam“, tvrdí exminister. „Tu ide o životnú úroveň, o fabriky, o zamestnanosť desaťtisícov ľudí“, dodáva. Staronový Donald Trump ohlásil 25-percentné clá na dovoz ocele a hliníka, ich zavedenie však zvažuje aj na dovoz áut, liekov či mikročipov. Amerika sa nimi stane opäť bohatá, hovorí. A hoci Európska únia avizuje odvetu, na Slovensku, ako v krajine s najväčšou produkciou automobilov na hlavu, musíme spozornieť. Hoci tam nesmeruje veľká produkcia ocele, na vývoze áut by sme to zaznamenali citeľne. Čo môže očakávať naša ekonomika s avizovaným zvyšovaním dovozných ciel v Spojených štátoch? A dá sa poučiť z minulosti, keď už raz takéto Trumpove opatrenia Spojené štáty rušili? Téma pre Karla Hirmana, exministra hospodárstva. Utopíme sa v čínskej oceli a globálnej vojne?Hlavnými dodávateľmi ocele a hliníka do Spojených štátov sú krajiny ďalekého východu vrátane Číny. Podľa Hirmana ich export do oblasti EÚ už teraz destabilizuje trh s oceľou a výrazným spôsobom prispieva k problémom európskych oceliarní, vrátane košického US Steelu. „Ak sa (vďaka zvýšeným clám) toky z USA presmerujú do EÚ, utopíme sa tu v čínskej oceli a naše oceliarne neprežijú“, hovorí exminister hospodárstva. „Ak EÚ nezavedie čo najskôr protiopatrenia“, dodáva. „Ale to sa už dostávame do špirály obchodnej vojny globálneho charakteru. História 20. storočia nás učí, že globálne obchodné vojny sa končia globálnymi horúcimi konfliktmi“, Karel Hirman tak poukazuje na poučenie z dejín, so záverom, že „víťazom by tak nebol nikto“. Paradoxom amerických ciel na dovoz ocele môže byť podľa neho samotné ohrozenie amerického majiteľa košických železiarní s dopadom na zamestnanosť. „Samotné železiarne zamestnávajú takmer osem tisíc ľudí. V napojených dodávateľských firmách sú zamestnané ďalšie tisíce ľudí. S tým súvisia rovnako služby a pod. Tu sa už nebavíme o východnom Slovensku, ale o HDP krajiny“, ilustruje možné dopady colnej vojny len v oblasti ocele. Kde je premiér? Ide tu o krajinuSituácia podľa Hirmana dramaticky naberie na vážnosti v prípade avizovaných ciel na dovoz áut do Spojených štátov. Tu by boli podľa neho boli ohrozené desaťtisíce pracovných miest. V tomto exministrovi chýba iniciatíva ministerky hospodárstva Denisy Sakovej a priamo premiéra Roberta Fica. „Počuli ste, že by sa premiér vyjadroval k hroziacim clám pre automobilky, či tým pre oceľ a hliník s ich možným dopadom na košické železiarne? Aby písal nie Elonovi Muskovi, ale prezidentovi Trumpovi?“, pýta sa Hriman. „Ak sa vládni činitelia nevenujú zásadným otázkam, ale boju s vnútorným nepriateľom, výsledkom je, že krajina ide na zotrvačnosť, no bohvie kam“, tvrdí exminister. „Tu ide o životnú úroveň, o fabriky, o zamestnanosť desaťtisícov ľudí“. „Už aj priemyselný zväz avizoval, že zahraniční investori nás obchádzajú. Slovensko napríklad nie je v zozname nemeckých investorov. Sú v ňom Poliaci, Rumuni a Ukrajinci. Už ani pes po nás neštekne. A my tu vidíme zábavku na úrovni vládnej koalície, ktorá si vypisuje listy“, tvrdí Karel Hirman. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

My teraz bojujeme o samotné základy demokracie v našej krajine a o naše základné ľudské práva - ako je sloboda prejavu či zhromažďovania. Toto je boj, ktorý nás čaká a ktorý si budeme musieť veľmi tvrdo obhájiť, tvrdí bývalý splnomocnenec vlády pre občiansku spoločnosť Filip Vagač. A prečo podľa neho vládna moc útočí na Tretí sektor? Pretože mu nastavuje kritické zrkadlo, hovorí Vagač.Tretí sektor patrí medzi piliere našej občianskej spoločnosti už vyše 30 rokov. Napokon, zákony o slobode prejavu a zhromažďovania boli jedny z úplne prvých, ktoré po Novembri 89 parlament prijal v ich demokratickej podobe. Mimovládne organizácie tak tvoria piliere v oblasti zdravotníctva, vzdelávania, kultúry, ekológie či charity a formujú politiky týchto kľúčových segmentov verejného života. Mimovládny sektor je však - okrem médií či politickej opozície, aj čoraz väčším tŕňom v očiach aktuálnej vládnej moci. Snaha prakticky akýmkoľvek spôsobom obmedziť silu a vplyv mimovládok a dostať Tretí sektor pod kontrolu moci tak ani zďaleka nie je u konca.Vládni politici chcú dnes mimovládky rozdeľovať na ušľachtilé a tie ostatné a vytlačiť Tretí sektor z oblasti politiky, ktorú si takpovediac "vyárendovali" sami pre seba a to napriek tomu, že moc v tomto štáte pochádza od občanov, nie politických strán.Ustojí Tretí sektor tento tlak a ako snaha vlády osedlať si ich môže ovplyvniť kvalitu nášho života? A čo sa vlastne skrýva za snahou vlády?"Ten boj o naše základné ľudské práva sa neskončil a my ich budeme musieť ďalej brániť. Zostávam optimista. Verím v silu občianskej spoločnosti a jednotlivcov, ktorí sa nenechajú kúpiť a sú ochotní pre pravdu položiť aj život, ako i tomu, že v dejinách sa vždy ukázalo, že to bola tá silnejšia časť spoločnosti, hovorí Filip Vagač, ktorý pripomenul aj príklad Mahátmu Ghándiho, ktorého boj o nezávislosť Indie vyzeral na začiatku úplne beznádejne až nezmyselne, no napokon sa mu podarilo poraziť celé Britské impérium. "Na začiatku všetky takéto boje vyzerajú úplne nezmyselne no napriek tomu si myslím, že jediná cesta vedieť cez to, že človek za svoje hodnoty je ochotný bojovať, isť znova a znova na tie námestia a presviedčať ostatných pretože iná cesta neexistuje." Ráno Nahlas s bývalým Splnomocnencom vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti a dnes programovým riaditeľom Platformy pre demokraciu Filipom Vagačom.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.