Podcasts about budape

Jaké kroky západu by mohly přimět Rusko k přijetí klíčové podmínky pro jednání o mírové dohodě a pro další summit Putina s Trumpem? Jak se osvědčil pilotní projekt očkování v tuzemských lékárnách? A jaký ohlas má v Česku už s nástupem podzimu systém tzv. nocleženek pro lidi bez domova?

Jaké kroky západu by mohly přimět Rusko k přijetí klíčové podmínky pro jednání o mírové dohodě a pro další summit Putina s Trumpem? Jak se osvědčil pilotní projekt očkování v tuzemských lékárnách? A jaký ohlas má v Česku už s nástupem podzimu systém tzv. nocleženek pro lidi bez domova?

Jaké kroky západu by mohly přimět Rusko k přijetí klíčové podmínky pro jednání o mírové dohodě a pro další summit Putina s Trumpem? Jak se osvědčil pilotní projekt očkování v tuzemských lékárnách? A jaký ohlas má v Česku už s nástupem podzimu systém tzv. nocleženek pro lidi bez domova?Všechny díly podcastu Hlavní zprávy - rozhovory a komentáře můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Spolupracovník Postoja Andrej Žiarovský a redaktor Jozef Majchrák diskutujú o posledných udalostiach okolo rusko-ukrajinskej vojny. V úvode sa venujú otázke, prečo krachol samit v Budapešti a či mal vôbec šancu na úspech.

Samit Trumpa s Putinom v Budapešti je zrušený. EÚ schválila 19. balík sankcií proti Rusku a do dvoch rokov končí s ruským plynom a ropou. Čo je v balíku a prečo Robert Fico ho najskôr odmietal ale potom podporil?Spojené štáty dali na čierny zoznam ruské ropné giganty. Hrozia teraz sekundárne sankcie aj Slovensku, keďže stále nakupujeme ruské suroviny?Podľa premiéra Fica je EÚ v prdeli. Povedal to aj nemeckému kancelárovi? Koordinuje sa s Maďarskom a prečo na summite lídrov únie zastupuje Viktora Orbána a presadzuje maďarské postoje? Ako sa Slovensko postaví k obranný plánom únie? A čo znamená keď na jednej strane podpisuje dohody s Ukrajinskou vládou no pritom stále obhajuje ruské postoje k vojne?Braňo Závodský sa rozprával s politológom Univerzity Komenského profesorom Jozefom BÁTOROM.

Prečo sa Orbán zbytočne chvastal, že v Budapešti bude stretnutie Putina s Trumpom? Trump prvýkrát zatlačil na Rusko. Ekonomické sankcie budú agresora poriadne bolieť. Čína a India hlásia znižovanie nákupu ruskej ropy. Prečo Ukrajina potrebuje Tomahawky?

Zatímco se chystá jednání koalice ochotných, schůzka prezidentů Donalda Trumpa a Vladimira Putina v Budapešti byla zrušena. „Ruská strana jasně deklarovala, že její cíle ve válce na Ukrajině jsou stále stejné. Americká strana neměla důvod se tohoto setkání účastnit. Už nejde jenom se potkat, legitimizovat ruskou moc, ještě navíc v Evropě, kam by teoreticky prezident Ruské federace vůbec neměl ani vstoupit, a následně říct, že se nic nestalo,“ vysvětluje Vlastislav Bříza.

Od zrušené schůzky prezidentů Trumpa a Putina v Budapešti se nic zvláštního neočekávalo. Stejně tak se nepředvídalo, že by to mělo nějaké vyloženě negativní důsledky.Všechny díly podcastu Názory a argumenty můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Spojené státy uvalily sankce na dvě největší ruské ropné společnosti Rosněft a Lukoil. Ministr financí Scott Bessent krok odůvodnil tím, že Vladimir Putin odmítá ukončit válku proti Ukrajině, kterou označil za nesmyslnou. Donald Trump současně zrušil plánované setkání s ruským prezidentem v Budapešti. Co tento krok signalizuje? A jak zareaguje Rusko? Zita Senková se v pořadu Jak to vidí... zeptala politologa Karla Svobody.Všechny díly podcastu Jak to vidí... můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Spojené státy uvalily sankce na dvě největší ruské ropné společnosti Rosněft a Lukoil. Ministr financí Scott Bessent krok odůvodnil tím, že Vladimir Putin odmítá ukončit válku proti Ukrajině, kterou označil za nesmyslnou. Donald Trump současně zrušil plánované setkání s ruským prezidentem v Budapešti. Co tento krok signalizuje? A jak zareaguje Rusko? Zita Senková se v pořadu Jak to vidí... zeptala politologa Karla Svobody.

Pred parlamentom ľudia volali po odstúpení, či odvolaní šéfa SIS. Najhorší rozpočet v dejinách samostatnosti je schválený. Trump sa s Putinom v Budapešti nestretne.

Savienoto Valstu prezidents Donalds Tramps atkal atmaidzis pret Krievijas diktatoru - nekādas papildu sankcijas Kremlim viņš nesola un pēc telefonsarunas bija gatavs tūdaļ pat ar draugu Vladimiru tikties pie abu kopējā drauga un atzinēja Viktora Orbāna Ungārijā. Tomēr vakar kļuva skaidrs, ka tikšanās tik drīz nenotiks.  Gruzijas attiecības ar Eiropu kļūst arvien saspringtākas, šoreiz ar īpaši Vāciju, jo pēc atklāta konflikta Vācija uz laiku ir atsaukusi savu vēstnieku no Tbilisi.  Bet tepat kaimiņos, Igaunijā, aizvadītas pašvaldību vēlēšanas - visas vietvaras tika pie jauniem deputātu sastāviem. Ko šīs vēlēšanas liecina par sabiedrības noskaņojumu kaimiņvalstī? Aktualitātes analizē politologs Veiko Spolītis un Ģeopolitikas pētījumu centra direktors, Rīgas Stradiņa universitātes docētājs Māris Andžāns.  Tomahauki Budapeštas miglā Motīvs par iespējamu Savienoto Valstu un Krievijas līderu tikšanos Ungārijas galvaspilsētā Budapeštā uzpeldēja pagājušo ceturtdien, 16. oktobrī, dienu pirms Ukrainas prezidenta Volodimira Zelenska vizītes Baltajā namā. Zelenska Vašingtonas apmeklējuma priekšvakarā pasaules politiskajā diskursā dominēja motīvs, ka viņš turp dodas „pēc tomahaukiem”, respektīvi, cerībā saņemt piekrišanu amerikāņu spārnoto raķešu „Tomahawk” piegādēm Kijivai. Bija visai nepārprotami, ka jaunumiem par Budapeštu ir tiešs sakars ar šo iespējamību, proti, Kremlis darīja, ko varēja, lai Ukraina minēto ieroci neiegūtu. Pasaule nu ņēmās spriest, vai Budapeštā Trampam varētu izdoties „Gazas pamiers Nr. 2”, un kādā ceļā potenciālais Hāgas apsūdzēto sola kandidāts Putins vispār varētu tikt līdz Ungārijas galvaspilsētai. Piektdiena Baltajā namā noritēja bez preses klātbūtnes, un tās rezultāti daudzviet tika komentēti ar frāzi: „Zelenskis paliek tukšām rokām.”. Taču zināma informācija medijus sasniedza, un tā pauda, ka amerikāņi jau atkal mēģinājuši piedabūt Ukrainas prezidentu atdot bez kaujas agresoram savas valsts teritoriju, konkrētāk – Krievijas vēl neieņemto Doņeckas apgabala daļu. Viesim tomēr izdevies pārliecināt mājastēvu, un pēc tikšanās Tramps runāja par karadarbības iesaldēšanu pie esošās frontes līnijas. Tādējādi var teikt, ka Zelenskis, ja arī piektdien pameta Vašingtonu tukšām rokām, tad tomēr ar veselu ādu. Kāds no Baltajam namam pietuvinātiem Republikāņu partijas politiskajiem ekspertiem izdevumam „Politico” paudis: „Tikšanās nebija slikta, tā tikai krita par upuri neveiksmīgam laika momentam un uzpūstām cerībām.” Ar neveiksmīgo laika momentu jāsaprot situācija, kad Trampa un viņa komandas prātus joprojām saista Tuvo Austrumu problemātika. Tikām turpmākajās dienās iespējamā Budapeštas samita perspektīvas kļuva arvien miglainākas, līdz vakar, 21. oktobrī, mediji jau ziņoja, ka šis plāns „nolikts plauktā”. Tramps paziņoja, ka nevēlas vēl vienu „lieki izšķiestu tikšanos”; tika atcelta arī jau šonedēļ plānotā sagatavošanas tikšanās starp Savienoto Valstu un Krievijas ārlietu ministriem, ziņojot, ka Rubio un Lavrovs esot produktīvi aprunājušies pa telefonu, un sanākšana aci pret aci vairs nav nepieciešama. Uzvarētāji un zaudētāji Igaunijā Igaunijā apkopoti 19. oktobrī notikušo vietvaru vēlēšanu rezultāti, un politiskie spēki vērtē savu sniegumu. Līdz nākamajām parlamenta vēlēšanām mūsu kaimiņvalstī gan atlikuši vēl gandrīz divarpus gadi, tātad zaudētājiem ir laiks piestrādāt pie reitingu uzlabošanas, savukārt ieguvējiem nav ieteicams atdusēties uz lauriem. Runājot par tendencēm, jāsaka, ka rezultāti izskatās daudz iepriecinošāki opozīcijas, ne valdošās koalīcijas spēkiem. Kā galvenais ieguvējs tiek minēta partija „Tēvzeme” – nacionāli konservatīvs politiskais spēks, lielā mērā mūsu „Nacionālās apvienības” līdziniece. Igauņu „tēvzemiešu” iegūto balsu procenti, salīdzinot ar iepriekšējām vēlēšanām, auguši no 10,2 līdz 18,6. Labi gājis arī opozicionāriem no pretējā flanga sociāldemokrātiem, kuru iegūto balsu skaits audzis no nepilniem pieciem līdz nepilniem desmit procentiem. Nav piepildījušās bēdīgākās prognozes vietvarās tradicionāli plaši pārstāvētajai Centra partijai, kuras rādītāji kritušies no 24,4 līdz 21,1 procentam, un tā joprojām paliek pašvaldībās vispārstāvētākais politiskais spēks. Savukārt viela bēdīgām pārdomām ir abām liberālajām valdošās koalīcijas partijām – Reformu partijai un partijai „Igaunija 200”. Reformistu balsu daļa mazinājusies no 17,3 līdz 10 procentiem, savukārt „Igaunija 200” ieguvusi vien 1,7 procentus no vietvaru vēlētāju balsīm. Reformu partijas līdere Kristena Mihala Igaunijas sabiedriskajam medijam izteikusies, ka viņas partijas vājā snieguma iemesls esot valdības svaidīgā politika, pieņemot, bet pēc tam atceļot nepopulārus lēmumus, sevišķu nodokļu jomā. Cerīgi startējusi parlamentā nepārstāvētā partija „Labējie”, kuru 2022. gadā nodibināja daži no „tēvzemiešu” rindām aizgājuši politiķi. „Labējie” šajās vēlēšanās ieguvuši 4,7 procentus balsu. Visbeidzot starp zaudētājiem tiek minēti arī opozicionāri no galēji labējā flanga – Konservatīvā tautas partija jeb EKRE, kura iepriekšējās vēlēšanās guva vairāk nekā trīspadsmit procentu, bet tagad tikai vairāk nekā astoņu procentu vēlētāju piekrišanu. Partijas līderis Martins Helme, paliekot uzticīgs savam stilam, kā pirmo iemeslu minējis krāpšanos elektroniskās balsošanas procesā. Tbilisi ķēmojas pakaļ Maskavai Pagājušās nedēļas beigās Vācija atsauca konsultācijām savu sūtni Gruzijā Pēteru Fišeru, pret kuru, kā norāda Vācijas Ārlietu ministrija, Tbilisi valdība izvērsusi individuāli mērķētu kampaņu. Sevišķi saspringtas kļuvušas attiecības starp Fišeru un valdības vadītāju Irakliju Kobahidzi. Vēl viena Gruzijas varas nežēlastībā kritusi Eiropas pārstāve ir Somijas ārlietu ministre Elīna Valtonena. Pagājušonedēļ viņa apmeklēja Tbilisi kā Eiropas Drošības un sadarbības organizācijas prezidējošās valsts pārstāve un, cita starpā, straumēja savu videoierakstu no proeiropeisko spēku mītiņa pie parlamenta ēkas, paužot atbalstu protestētājiem. Gruzijas iekšlietu ministrija uzlikusi viņai naudas sodu par brauktuves bloķēšanu. Šādas izdarības arvien vairāk atgādina stilu, kādu attiecībās ar rietumvalstu pārstāvjiem jau labu laiku piekopj Kremlis. „Gruzijas sapņa” varas pārstāvji tēlo Eiropas Savienību kā savai valstij naidīgu, tās iekšējās lietās iejaucošos spēku – jo sevišķi kopš pagājušā gada nogales, kad apšaubāmas kvalitātes vēlēšanās šī partija ieguva vairākumu parlamentā, ievēlēja Gruzijas prezidenta amatā sev pakļāvīgu kandidātu, bijušo futbolistu Mihaelu Kavelašvili un iesaldēja Gruzijas iestāšanās sarunu procesu ar Eiropas Savienību. Kopš tā laika valstī nerimst protesti, lielai daļai sabiedrības nevēloties pieņemt šo muguras pagriešanu pret Eiropu. Īpaši plaši bija protesti 4. oktobrī, kad notika pašvaldību vēlēšanas, un to laikā izskanēja aicinājums ieņemt Gruzijas prezidenta rezidenci. Atsevišķi demonstranti tiešām mēģināja iekļūt Orbeliani pilī, notika sadursmes ar policiju un, kā tiek apgalvots, abās pusēs esot cietušie. Daudzi notikušo uzskata par mērķtiecīgas provokācijas rezultātu. Nākamajā dienā premjerministrs Kobahidze paziņoja, ka noticis mēģinājums ar vardarbīgiem līdzekļiem gāzt likumīgo valsts varu, un attiecīgas apsūdzības izvirzītas trīspadsmit arestētajiem protestu organizētājiem. Vara turpina piegriezt juridiskās skrūves – steidzīgi pieņemtas un jau stājušās spēkā izmaiņas likumā, kas par tādiem pārkāpumiem kā brauktuves bloķēšana, sejas aizsegšana un pirotehnikas lietošana protestu laikā līdzšinējo naudas sodu vietā paredz 15 diennakšu administratīvo arestu, bet atkārtota pārkāpuma gadījumā – līdz pat gadu ilgu cietumsodu. Sagatavoja Eduards Liniņš.  

Mėnesio neišdirbusi Vyriausybė jau be dviejų ministrų. Premjerė iš pareigų atleido Krašto apsaugos ministrę Dovilę Šakalienę. Kivirčų kilo dėl gynybos biudžeto. Ruginienės teigimu, pasitikėjimą sugriovė Šakalienės melas. Tačiau postą paliekanti ministrė toliau kartoja, kad prieš kurį laiką gynybai buvo ketinama skirti mažiau nei įsipareigot.Pasikartojus situacijai dėl kontrabandinių balionų, Lietuva žada visiškai uždaryti sieną su Baltarusija.Po Jungtinių Valstijų Valstybės sekretoriaus Marko Rubijo ir Rusijos užsienio reikalų ministro Sergejaus Lavrovo pokalbio netrukus abi pusės paskelbė, kad dvišalis prezidentų susitikimas Budapešte atšaukiamas. Tiesa, Rusija dabar jau tvirtina, kad pasirengimas Vladimiro Putino ir Donaldo Trumpo susitikimui tęsiasi.Pajūryje tęsiasi Karinių jūrų pajėgų pratybos ,,Audros smūgis". Pratybų metu Melnragės paplūdimyje įrengti gynybiniai įtvirtinimai, kurie sulaukė ir dalies visuomenės pasipiktinimo bei pašaipų, tačiau kariškiai atkerta, esą dalis internetinių ekspertų siekia kurstyti visuomenės baimę bei didinti nepasitikėjimą šalies kariuomene.Vilniaus apskrities policija per kratas aptiko apie 75 tūkst. įvairių šalių operatorių SIM kortelių, apie 100 kompiuterių ir sulaikė du įtariamuosius. Vilniaus apskrities Vyriausiojo policijos komisariato Kriminalinės policijos Nusikaltimų nuosavybei tyrimo valdybos 1-ojo skyriaus viršininkas Bogdanas Milevskij LRT Radijui sako, kad sukčiai laikėsi konspiracijos, o liepą pradėtas tyrimas bus ilgas, nes teks išsiaiškinti, kam konkrečiai buvo naudota vadinamoji botų ferma.Vilniuje Priešgaisrinės apsaugos ir gelbėjimo departamento pareigūnai lankėsi pas gyventojus ir ragino įsirengti dūmų detektorius. Šių akcijų tikslas – mažinti per šildymo sezoną kylančių gaisrų skaičių bei šviesti gyventojus gaisrinės saugos klausimais.Vakar UEFA čempionų lygos rungtynės sirgaliams padovanojo ypač daug įvarčių - vienos baigėsi rezultatu 6:1, kitos 7:2, o dar kelios 6:2 ir 4:2. Ta proga LRT RADIJAS pristato Lietuvos futbolininkų sąrašą, kurie kažkada yra žaidę stipriausiame Europos futbolo turnyre.Ved. Liepa Želnienė

Americký prezident Donald Trump se měl brzy potkat se svým ruským protějškem Vladimirem Putinem, a to v Budapešti. Mělo se tak stát poté, co koncem minulého týdne jednal v Bílém domě s ukrajinskou hlavou státu Volodymyrem Zelenským. Tomu řekl, že USA nepošlou střely dlouhého doletu nebo to, že by měl Donbas zůstat rozdělený, přičemž podle AP by to znamenalo, že by většina zůstala Rusku. Nyní se ale zdá, že se Washington a Moskva nedohodly na ústupcích a není tak vůbec jisté, že ke schůzce v Maďarsku dojde. Trumpovi se tak komplikuje obraz mírotvorce, který si vytvořil i po dojednání klidu zbraní mezi Izraelem a Hamásem. Jak zároveň ve Výtahu Respektu upozorňuje Dominika Perlínová, uvnitř Spojených států takto rozhodně nevystupuje: „Spíš než zahraniční politika jsou tématem rostoucí ceny potravin, které dál rostou a na lidi to hluboce dopadá. Víc než polovina populace také nesouhlasí se vším, jak Trump řeší politiku. Každý sedmý Američan je přesvědčen, že používá víc moci než kdokoliv z jeho předchůdců, ale asi jen polovina si myslí, že to je špatně. Průzkumy ukazují, že v současnosti je americká společnost nejvíc rozdělená od občanské války." Tomu odpovídají také pravděpodobně největší protesty od roku 1970, kterých se o víkendu zúčastnily miliony lidí, kteří protestovali právě proti Trumpovi a jeho administrativě. Co přesně jim vadí? V čem má spočívat Trumpův fašismus? A jak se šéf Bílého domu snaží umlčovat své kritiky?

Antradienį (spalio 21 d.) Tiek Žinių vedėja Gabija apkalbės labai įtemptą padėtį krašto apsaugos ministerijoje, taip pat papasakos apie į Seimą atkeliavusį ateinančių metų biudžeto projektą ir kas jame numatyta bei galiausiai apžvelgs planuojamą Trumpo ir putino susitikimą Budapešte bei kas gali pakišti jam koją. 

Americký prezident Donald Trump by se rád znovu sešel s ruským vládcem Vladimirem Putinem. V Budapešti s ním chce jednat o konci války na Ukrajině. Jenže přípravná jednání začala váznout. Dojde k maďarskému summitu? Hostem Ptám se já byl analytik z katedry bezpečnostních studií Fakulty sociálních věd UK Jan Ludvík. Podle Ludvíka se zapomíná na to, proč Rusko Ukrajinu napadlo a to nebyla snaha ovládnout území na východě země. „Byl to vztah země k Západu. Rusko chtělo zastavit sbližování Ukrajiny se Západem. To může být ve vyjednávání kámen úrazu, protože zabrané území je jen třešnička na dortu.“Prezident Spojených států Donald Trump opět zintenzivnil snahy o ukončení války na Ukrajině. V pátek se ve Washingtonu opět sešel se svým ukrajinským protějškem Volodymyrem Zelenským. Hovořil s ním mimo jiné o bezpečnostních zárukách pro Kyjev a o protivzdušné obraně země.Trump minulý týden také telefonoval s ruským vládcem Vladimirem Putinem. Následně oznámil, že se s ním sejde v Budapešti. Podle médií ale hrozí odklad schůzky, protože obě strany vyjadřují odlišná očekávání ohledně ukončení války. Podle Moskvy přípravy pokračují, konkrétní datum summitu ale prý zatím není jasné.Evropští lídři dnes podpořili Trumpův požadavek na okamžitý mír, který prezident vyjádřil po schůzce se Zelenským. Zároveň uvedli, že současná frontová linie by měla být výchozím bodem pro další jednání. Kam se situace posunula od jednání Trumpa a Putina na Aljašce? A je teď Trump spíše na straně Ukrajiny, nebo Ruska?--Podcast Ptám se já. Rozhovory s lidmi, kteří mají vliv, odpovědnost, informace.Sledujte na Seznam Zprávách, poslouchejte na Podcasty.cz a ve všech podcastových aplikacích.Archiv všech dílů najdete tady. Své postřehy, připomínky nebo tipy nám pište prostřednictvím sociálních sítí pod hashtagem #ptamseja nebo na e-mail: audio@sz.cz.

Slovenská a Ukrajinská vláda rokovali v Košiciach. Trump telefonoval s Putinom a Zelenský opäť navštívil amerického prezidenta v Bielom Dome. Trump sa má stretnúť s Putinom v Budapešti. Koniec ruskej vojny je však stále v nedohľadne.Aký balík pomoci chystá Bratislava pre Kyjev a čo dohodli premiéri našich krajín na rokovaniach v Košiciach? O čom telefonoval Trump s Putinom a ako dopadla jeho ďalšia schôdzka so Zelenským v Bielom dome? Budeme už konečne bližšie ku koncu vojny? Čo sa očakáva od schôdzky Trumpa s Putinom v Budapešti?Na Blízkom východe medzitým Donald Trump dohodol krehký mierový plán medzi Izraelom a Hamasom na ukončení vojny v pásme Gazy. Aká je realita Trumpovej mierovej dohody medzi Izraelom a Hamasom o konci vojny v Gaze? Je skutočne reálna, alebo ju teroristi s Hamasu opäť nedodržia? Čo znamenajú Izraelské útoky v Rafahu, ktoré boli reakciou na útok Hamasu?Braňo Závodský sa rozprával s diplomatom a bývalým ministrom zahraničných vecí Miroslavom Wlachovským.

Son gelişmeler bir kez daha Ukrayna'da barışın sağlanmasında Rusya ile ABD arasındaki görüşmelerin belirleyici olduğunu gösteriyor. Yazan: Prof. Dr. İlyas KemaloğluSeslendiren: Halil İbrahim Ciğer

Dar vienas Ukrainos ir Jungtinių valstijų prezidentų susitikimas prikaustė pasaulio dėmesį. Nors prieš jį tikėtasi, kad Vašingtonas suteiks Kyjivui amerikietiškų Tomahawk raketų, teko nusivilti. Prieš D. Trumpo ir V. Zelenskio susitikimą, D. Trumpas pasikalbėjo telefonu su V. Putinu ir paskelbė, kad už kelių savaičių įvyks jų susitikimas Budapešte. Galų gale, V. Zelenskis skrido per Atlantą į Europą be naujų raketų. Ar šis susitikimas tikrai buvo nuviliantis bei ko tikėtis ateityje?Dalyvauja: VU TSPMI profesorė Dovilė Jakniūnaitė, Baltijos pažangių technologijų instituto vyr. patarėjas, atsargos pulkininkas Gintaras Bagdonas, Europos politikos centro analitikė Marija Martišiūtė.Ved. Jurgita Čeponytė

Hostia: Erik Láštic (politológ z Univerzity Komenského v Bratislave) a Gregor Martin Papucsek (spravodajca Rádia Slovensko, Slovenského rozhlasu v Budapešti). | Druhý samit lídrov USA a Ruska o ukončení vojny na Ukrajine by sa mal konať v horizonte dvoch týždňov v Budapešti. Sú na mieste väčšie očakávania, ako pri Aljaške? Prečo si vybrali práve Budapešť a aké historické konotácie to vyvoláva (memorandum z 1994)? V akej pozícii sa nachádza Ukrajina a aký je jej vzťah s maďarskou vládou – napr. pre podozrenia zo špionáže? V piatok sa stretnú D. Trump a V. Zelensky – témou stretnutia má byť ďalšia podpora, hovorí sa o strelách tomahawk – aké sú závery a odkazy stretnutia? Oddiali výhľad na samit s Putinom dodávku zbraní? Sú Zelenskému kladené podmineky? Čo samit znamená pre Viktora Orbána a Budapešť? Krajina je pred prezidentskými voľbami, pomôže Orbánovi stretnutie nakloniť priazeň voličov vo svoj prospech? Môže z udalosti ťažiť aj slovenská diplomacia? Ako vnímať, že na pôdu EÚ má vstúpiť medzi národne stíhaný ruský líder? | D. Trump a V. Putin sa stretnú v Budapešti. | Moderuje: Juraj Jedinák; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Ze všech desítek možných destinací na světě si americký prezident Donald Trump a jeho ruský protějšek Vladimir Putin vybrali pro své příští setkání Budapešť. Učinili tak záměrně, aby odměnili maďarského vladaře Viktora Orbána, aby urazili Ukrajinu a aby se vysmáli Evropské unii a jí podporované „koalici ochotných“.Všechny díly podcastu Názory a argumenty můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Po neúspechu augustovej Aljašky zmena v októbrovej Budapešti? Donald Trump avizuje nové stretnutie s Vladimírom Putinom. S cieľom ukončiť – ako podotýka - „neslávnu“ vojnu medzi Ruskom a Ukrajinou.Vo štvrtok absolvoval dvojhodinový telefonát s ruským prezidentom. Dnešný piatok prijíma v oválnej pracovni Volodymyra Zelenského. A v horizonte dvoch týždňov by sa mali opäť stretnúť z očí do očí s ruským prezidentom v maďarskej Budapešti. Je za tým tlak hrozby ničivých striel s plochou dráhou letu Tomahawk, o ktoré sa Ukrajina uchádza u Američanov?Téma pre generála vo výslužbe Pavla Macka.„Tomahawky pre Ukrajinu už len ako téma majú silu odstrašovať,“ hovorí generál Macko. Dôkazom je podľa neho aj krok Vladimíra Putina, ktorý inicioval telefonát s americkým prezidentom. Trumpovi podľa neho slúžia ako strategický nástroj pri vyjednávaniach. „Majú silu ultimáta,“ vysvetľuje. Premeniť by sa malo do podmienky prímeria pre Moskvu.Pavel Macko však hovorí aj o riziku: „Celý manéver s tomahawkami sa môže zaseknúť na tom, že sa nenájde európsky partner, ktorý by ich zaplatil.“V podcaste sa dozviete aj to, akým spôsobom Robert Fico chráni ruského prezidenta pred pádom z útesu, na ktorý ho zahnala medzinárodná koalícia s Ukrajinou.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Po neúspechu augustovej Aljašky zmena v októbrovej Budapešti? Donald Trump avizuje nové stretnutie s Vladimírom Putinom. S cieľom ukončiť – ako podotýka - „neslávnu“ vojnu medzi Ruskom a Ukrajinou.Vo štvrtok absolvoval dvojhodinový telefonát s ruským prezidentom. Dnešný piatok prijíma v oválnej pracovni Volodymyra Zelenského. A v horizonte dvoch týždňov by sa mali opäť stretnúť z očí do očí s ruským prezidentom v maďarskej Budapešti. Je za tým tlak hrozby ničivých striel s plochou dráhou letu Tomahawk, o ktoré sa Ukrajina uchádza u Američanov?Téma pre generála vo výslužbe Pavla Macka.„Tomahawky pre Ukrajinu už len ako téma majú silu odstrašovať,“ hovorí generál Macko. Dôkazom je podľa neho aj krok Vladimíra Putina, ktorý inicioval telefonát s americkým prezidentom. Trumpovi podľa neho slúžia ako strategický nástroj pri vyjednávaniach. „Majú silu ultimáta,“ vysvetľuje. Premeniť by sa malo do podmienky prímeria pre Moskvu.Pavel Macko však hovorí aj o riziku: „Celý manéver s tomahawkami sa môže zaseknúť na tom, že sa nenájde európsky partner, ktorý by ich zaplatil.“V podcaste sa dozviete aj to, akým spôsobom Robert Fico chráni ruského prezidenta pred pádom z útesu, na ktorý ho zahnala medzinárodná koalícia s Ukrajinou.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Pasiekęs ugnies nutraukimą Gazos Ruože, Amerikos prezidentas Donaldas Trumpas deklaruoja ryžtą užbaigti karą ir Ukrainoje. Šiandien vakare Trumpas Baltuosiuose rūmuose priims Ukrainos lyderį Volodymyrą Zelenskį. Bet prieš tai telefonu jis kalbėjosi su Rusijos prezidentu Vladimiru Putinu. Ir dabar skelbiama, kad per artimiausias dvi savaites Budapešte įvyks Trumpo ir Putino susitikimas.Situaciją komentuoja LRT RADIJO bendradarbis Ukrainoje politologas Maksimas Milta.

Sypance a slovenská dychovka z Kacvína – na návšteve v poľskej obci Kacvín, v ktorej žijú Slováci. O slovenských aktivitách v obci, ako aj o novom unikátnom etnoskanzene hovorí Ľudomír Molitoris, Michal Kruľ predstavuje zasa miestnu dychovú hudbu v ktorej hrajú predovšetkým mladí Slovác; Slováci v Nemecku: František Baluška, Neurolobiológ, zameriava sa na život rastlín, pôsobí na univerzite v Bone; Slovenskí pltníci v Budapešti – história života pltníkov, ktorí podobne ako iní slovenskí remeselníci budovali hlavné mesto Maďarska a súčasné stopy, ktoré ich život v meste pripomínajú. Rozhovor s Evou Fabianovou, slovenskou novinárkou žijúcou v Budapešti;

Šogad interesanti atradumi sēņu pasaulē, tostarp šī gada sēne - zaļā stiklene un skrejvaboļu milnene - sēne, kas parazitē uz kukaiņiem. Kāda ir sēņu daudzveidība šogad mežos un kā parazītsēnes pakļauj sev dažādus kukaiņus? Raidījumā Zināmais nezināmajā stāsta Latvijas Nacionālā dabas muzeja mikoloģe Diāna Meiere un Latvijas Nacionālā dabas muzeja entomologs Uģis Piterāns. Indīgo dzīvnieku pasaule: mazākie ir niknākie Inde dzīvniekiem kalpo diviem mērķiem: lai sagādātu sev barību un lai aizsargātos no uzbrucējiem. Lieki neviens dzīvnieks ar savu indi nešķaidās, ja nu vienīgi spļāvējkobra, kas sastopama Āfrikā un Āzijā un kas aizsargājoties mēdz izspļaut indi pat trīs metru attālumā. Ja šī inde nonāk upurim acīs un laikus apspļautajam nesniedz medicīnisko palīdzību, tas var izraisīt aklumu. Runājot par indīgajiem dzīvniekiem, pirmais, kas nāk prātā ir čūskas, taču tikai ceturtā daļa no visām pasaulē mītošajām čūsku sugām ir indīgas, tai skaitā vienīgā Latvijā dzīvojošā  indes nēsātāja – odze. Bet, kā teic Rīgas Nacionālā zooloģiskā dārza speciālists Māris Lielkalns, tad mūsu odze nav tā niknākā no odžu dzimtas. Māris Lielkalns stāsta par citiem dzīvniekiem, kuru izskats nebūt nevedina domāt, ka tie varētu būt toksiski. Visu indīgo dzīvnieku pasauli neaplūkosim, bet vēl indīgāko dzīvnieku topā ir jāierindo dažas medūzas, dzeloņraja un te atceramies traģisko gadījumu, kad pazīstamais dabas pētnieks un TV šovu vadītājs  Austrālijā, Stīvs Ervins aizgāja bojā šī dzīvnieka  filmēšanas laikā, kad raja iedzēla  Ervinam tieši sirdī.  No zivīm  populāras  lielās  indes nēsātājas ir  fugu – tās kas izskatās pēc adatainiem baloniem un skaitās japāņu virtuves delikatese, tik pavāram ir jābūt ļoti izmanīgam, jo nepareizi pagatavojot šādu zivi, tās baudītājam tā var izrādīties pēdējā maltīte. Par zivīm stāsta arī Māris Lielkalns. -- Bet par kādu nozīmīgu grāmatu stāsta vēsturnieks Uldis Neiburgs. Viņš iepazīstina ar pētījumu par Salaspils koncentrācijas nometnes vēsturi, kuru drīzumā izdos Centrāleiropas universitātes Budapeštā apgāds.

Dnes k nám zavítali lovci z pořadu Na Lovu, konkrétně Kalkulátor a Doktor Vševěd. Probrali jsme jak probíhal casting, aby prošli konkurzem museli zodpovědět přes tisíc otázek, jak Kalkulátor chodil skoro do všech soutěží v televizi, jak jezdí společně na dovolenou, jak spolu tráví čas a chodí na hospodské kvízy, jaké otázky jim vůbec nejdou, o IQ testech a jak jsou k ničemu, jak často prohrávají, jací byli ve škole, jak Doktor Vševěd celý svaťák před maturitou procestoval na vandru, jak zvládají narážky od Ondry Sokola, jak jim diváci rádi píšou, když někde udělají chybu, jak často pořad natáčí, jak Doktor Vševěd napsal 40 stránkovou práci o Budapešti jen proto, protože tam jeli na dovolenou, o youtuberech, co v TV nevidíme, jaký největší průšvih udělali v Na Lovu, jestli znají otázky dopředu, koho ze soutěže chtěli vykopnout, jestli mají bonus z výhry, jak si zvykli na slávu, co dělají ve volném čase a o hospodských kvízech.

Jen loni přidala skupina Czech Inn Hotels do svého portfolia hned tři hotely – převzala Grand Hotel Prague Towers, dříve známý pod názvem Corinthia Prague. Získala majoritu ve Wellness Hotelu Step u pražské O2 areny a koupila Brněnský Barceló Palace. I díky tomu si připsala rekordní výsledky téměř tři miliardy korun a provozní zisk 843 milionů korun. Nyní do svého hotelového panství přidává čtyřhvězdičkový hotel maďarské Budapešti. Cena podle informací SZ Byznys přesáhla 200 milionů korun. Rozhovor vznikl během Mezinárodního filmového festivalu Karlovy Vary.

Jen loni přidala skupina Czech Inn Hotels do svého portfolia hned tři hotely – převzala Grand Hotel Prague Towers, dříve známý pod názvem Corinthia Prague. Získala majoritu ve Wellness Hotelu Step u pražské O2 areny a koupila Brněnský Barceló Palace. I díky tomu si připsala rekordní výsledky téměř tři miliardy korun a provozní zisk 843 milionů korun.Nyní do svého hotelového panství přidává čtyřhvězdičkový hotel maďarské Budapešti. Cena podle informací SZ Byznys přesáhla 200 milionů korun.Rozhovor vznikl během Mezinárodního filmového festivalu Karlovy Vary.

HEROHERO: ⁠https://herohero.co/piatocek/subscribe Kanye West sa chystá na Slovensko. Alebo aj nie, ktovie, keďže festival, na ktorom má vystupovať, nemá povolenia a na poli, kde sá má konať, je ešte nedozretý jačmeň. Rudo Huliak zvolal tlačovku, na ktorej oznámil, že jeho strana sa odteraz nechá oslovovať menom Strana Vidieka a jej krédom je žiť a… žiť. Novinári opäť otravovali Roberta Fica pri žatve, kde povedal, že nie je predurčený na to, aby informoval o jej priebehu, a potom o ňom predsa informoval. Okrem toho sme sa konečne dostali k vyhodnoteniu prieskumov, za ktoré si síce platíme, ale vďaka Andrejovi Dankovi nevieme, aké majú vysledky. Tragédom týždňa sa stáva Viktor Orbán, ktorý chcel zakázať Pride, a namiesto toho sa postaral o to, že sa v Budapešti udial jeden z najväčších protestov za demokratické práva v Maďarsku. - FOLLOWNI SI NÁŠ YOUTUBE: ⁠http://youtube.com/@piatocek⁠ - Instagram:⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://www.instagram.com/piatocek_podcast/⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ - Náš Discord nebol nikdy lepší:⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠⁠⁠bit.ly/piatockaren⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

Premiér Maďarska Viktor Orbán kritizoval Evropskou komisi kvůli podpoře zakázaného pochodu hrdosti v Budapešti. Vměšují se europoslanci svou podporou Budapest Pride do jeho vnitrostátních věcí? „Orbán je pořád odstřelováni z Bruselu, protože zastává jiný názor,“ hájí ho v pořadu Pro a proti europoslankyně Jaroslava Pokorná Jermanová (ANO). „Maďarsko jako člen Unie musí dodržovat právo na shromažďování,“ míní europoslankyně Veronika Cifrová Ostrihoňová (Progresivní Slovensko).

Pēc visa spriežot, Krievijas bruņoto spēku vasaras ofensīva ir sasniegusi kulmināciju vai vismaz tuvu tai. Pagājušonedēļ jauna eskalācija iezīmējās arī jau kādu laiku saspringtajās attiecībās starp Armēnijas valsts varu un Armēņu apustulisko baznīcu. Un aizvadītajā nedēļas nogalē plaši pret valdošo politisko konjunktūru vērsti mītiņi notikuši divās Balkānu kaimiņvalstīs – Serbijā un Ungārijā.  Ārvalstu aktualitātes studijā pārspriežam kopā ar Austrumeiropas Politikas pētījumu centra pētnieku Armands Astukeviču un Latvijas Nacionālās aizsardzības akadēmijas pasniedzēju Jāni Kapustānu. * Putins nogalina, Tramps apsver Pēc visa spriežot, Krievijas bruņoto spēku vasaras ofensīva ir sasniegusi kulmināciju vai vismaz tuvu tai. Vairākos sektoros visā 1200 kilometru garajā frontē notiek intensīvi uzbrukumi ukraiņu pozīcijām, bet to raksturs liecina, ka agresorvalsts militāristi acīmredzami joprojām cer uz savu kvantitatīvo pārākumu. Taktiskas pamatā joprojām ir kājnieku uzbrukumi lielākoties bez bruņutehnikas atbalsta, un šajos uzbrukumos tiek sūtīti praktiski neapmācīti un, maigi izsakoties, vāji motivēti karavīri. Ar viņu asinīm tiek pirkti pavisam pieticīgi teritoriāli ieguvumi, ja tādi vispār ir. Frontes ziemeļu galā, kur Krievijas spēki iespiedušies Ukrainas Sumu apgabala teritorijā, viņu uzbrukums ir apturēts dažu kilometru attālumā no robežas. Donbasā agresora galvenais mērķis ir Kostjantiņivka – nozīmīgs transporta mezgls, kura ieņemšana pavērtu ceļu tālākajam uzbrukumam Kramatorskas un Slavinskas pilsētām un, līdz ar to, Putina kārotajai pilnīgai kontrolei pār Donbasa reģionu, bet nekas neliecina par kādiem izšķirošiem Krievijas panākumiem šai virzienā. Pēc vairāk nekā gadu ilgām kaujām krieviem nav izdevies pilnībā ieņemt Torecku, tāpat drīz jau būs gads, kopš norit kaujas Pokrovskas pilsētas apkārtnē. Tiesa, viens nozīmīgs ieguvums agresora kontā šonedēļ ir – tā ir Ukrainas bagātākā litija atradne pie Ševčenko ciema uz rietumiem no Doņeckas. Kā izdevumam "The Telegraph" izteicies Lielbritānijas Karaliskā apvienotā aizsardzības pētījumu institūta eksperts Niks Reinoldss, Krievija acīmredzot cerot, ka Ukrainas spēki neizturēs šo intensīvo karadarbību. Otra šīs stratēģijas daļa ir slepkavnieciskie gaisa uzbrukumi Ukrainas pilsētām, kas jūnijā sasnieguši jaunu rekordu, Krievijai raidot pret kaimiņvalsti vairāk nekā 5300 lidrobotus, kā arī vairākus simtus spārnoto un ballistisko raķešu. Ukrainas pretgaisa aizsardzībai nākas arvien grūtāk atvairīt šos triecienus. Ukraiņu žurnāliste, kura uzrunāja prezidentu Trampu preses konferencē pēc viņa tikšanās ar Ukrainas prezidentu Zelenski NATO samita laikā pagājušonedēļ, jautāja viņam par iespēju piegādāt Ukrainai vēl kādas pretgaisa sistēmas "Patriot". Baltā nama saimnieka atbilde bija, ka viņš lūkošot, vai kādas no šīm pieprasītajām iekārtām esot pieejamas. Tikām senators no Republikāņu partijas Lindsijs Greiems pēc golfa mača ar prezidentu intervijā telekompānijai ABC paziņojis, ka Tramps atbalstot Greiema virzīto likumprojektu par 500 % tarifa ieviešanu to valstu importam, kuras iepērk Krievijas energoresursus, bet pie tam nesniedz atbalstu Ukrainai. Pirmās šai sarakstā ir Ķīna un Indija, bet grūti spriest, kā šādi represīvi tarifi būtu salāgojami ar kopējo Savienoto Valstu tarifu politiku. Aizkaukāzs dzirksteļo Pagājušonedēļ jauna eskalācija iezīmējās jau kādu laiku saspringtajās attiecībās starp Armēnijas valsts varu un Armēņu apustulisko baznīcu. Maija beigās premjerministrs Nikols Pašinjans nāca klajā ar apgalvojumu, ka baznīcas galva, katolikoss Karekins II esot pārkāpis celibāta zvērestu un viņam esot ārlaulības meita. Valdības vadītājs pat nodibināja īpašu koordinācijas grupu jauna baznīcas galvas ievēlēšanas organizēšanai, kaut arī saskaņā ar Armēnijas likumdošanu valsts ir šķirta no baznīcas. Konfesijas vadība atbildēja ar paziņojumu, ka valdības galva graujot armēņu garīgo vienotību, taču katolikosam piedēvēto neatspēkoja. Pagājušajā trešdienā drošības struktūras arestēja sešpadsmit personas, apsūdzot tās noziedzīgas organizācijas izveidošanā ar mērķi veikt terora aktus un gāzt pastāvošo valsts varu. Starp arestētajiem ir opozicionārās kustības „Svētā cīņa” līderis, arhibīskaps Bagrats Galstanjans, kā arī miljardieris, Armēnijas un Krievijas dubultpilsonis Samvels Karapetjans. Premjers Pašinjans paudis, ka Karapetjans darbojoties pēc Krievijas dotām instrukcijām, un ka valdība plānojot nacionalizēt miljardierim piederošos Armēnijas Elektrotīklus. Pikantu motīvu šai visai nopietnajai pretstāvei piešķīra kāda provinces garīdznieka sociālo tīklu ieraksts ar pagalvojumu, ka premjerministrs esot apgraizīts, kas liecinot, ka viņš nav kristīgs cilvēks. Uz to Pašinjans atbildējis, ka esot gatavs atrādīt attiecīgo intīmo ķermeņa daļu katolikosam Karekinam un baznīcas oficiālajam pārstāvim, lai pierādītu, ka garīdznieka paustais ir meli. Jaunu saasinājumu piedzīvojušas Krievijas un Azerbaidžānas attiecības, kuras pamatīgi pabojāja incidents ar Azerbaidžānas pasažieru lidmašīnas apšaudīšanu Krievijas teritorijā, kā rezultātā dzīvību zaudēja 38 cilvēki. Pašreizējā spriedzes kāpuma iemesls ir policijas rīcība Krievijas pilsētā Jekaterinburgā, aizturot vairākus desmitus azerbaidžāņu tautības iedzīvotāju. Viss noticis ļoti brutāli, aizturētie smagi piekauti, par ko liecina videoierakstos redzamie miesas bojājumi, bet divi no aizturētajiem – brāļi Huseins un Zijadins Safarovi – visa notikušā rezultātā zaudējuši dzīvību. Baku reakciju nenācās ilgi gaidīt. Azerbaidžāna atcēlusi visus ar Krieviju saistītos politiskos un kultūras pasākumus, t. sk. Krievijas premjerministra vietnieka vizīti. Savukārt pirmdien policija ieradās Krievijas medija „Sputņik” birojā Baku, kur arestēja vairākus tā darbiniekus. „Sputņika” licence darbībai Azerbaidžānā atsaukta jau februārī, bet šis Kremļa rupors turpinājis darbību. Tagad vismaz diviem tā darbiniekiem – galvenajam redaktoram Belousovam un redkolēģijas vadītājam Kartaviham – draud kriminālatbildība par nelikumīgu uzņēmējdarbību, krāpšanu un pretlikumīgu īpašuma piesavināšanos. Balkānu patriarhu svelmainā vasara Aizvadītajā nedēļas nogalē plaši pret valdošo politisko konjunktūru vērsti mītiņi notikuši divās Balkānu kaimiņvalstīs – Serbijā un Ungārijā. Sestdien apmēram 140 000 protestētāju, kuru vidū bija daudz studentu, izgāja Serbijas galvaspilsētas Belgradas ielās. Tā ir kārtējā epizode protestu sērijā, kuras katalizators bija pagājušā gada 1. novembrī notikusī traģēdija, kad Novisadas pilsētā sabruka nule uzbūvēta stacijas nojume, nogalinot sešpadsmit cilvēkus. Protestētāju galvenā prasība ir ārkārtas vēlēšanu sarīkošana, negaidot kārtējo prezidenta un parlamenta pārvēlēšanu 2027. gadā. Nacionālists un populists Aleksandars Vučičs ir prezidenta amatā nu jau divpadsmit gadus, un viņa valdīšanai tiek pamatoti pārmestas autoritāras tendences un plašumā vērsusies korupcija. Vučiča pārstāvētajai Progresīvajai partijai ir vairākums parlamentā. Sestdien starp protestētājiem un policiju izcēlās sadursmes, varas kalpiem laižot darbā asaru gāzi un trokšņa granātas, vismaz 38 cilvēki tika aizturēti. Prezidents Vučičs svētdien uzstājās televīzijā, pasludinot protestētājus par valsts pamatu grāvējiem un draudot ar represijām, savukārt demonstranti bloķēja ielas, nosprostojot tās ar metāla barjerām un atkritumu konteineriem, ko policija novāca tikai pirmdien. Nav pamata domāt, ka šie protesti Belgradā paliks pēdējie. Tāpat desmiti tūkstošu – pēc dažām aplēsēm līdz pat 200 000 – svētdien devās praida gājienā pa Budapeštas ielām. Šis pasākums noteikti nebūtu pulcējis tādu dalībnieku masu, ja ne premjerministra valdošās varas mēģinājums gājienu aizliegt. Aizlieguma pamatā ir konstitūcijas grozījumi, par kuriem konservatīvās partijas "Fidesz" dominētais parlaments nobalsoja martā, un kas nosaka, ka nepilngadīgajiem liegts demonstrēt ar homoseksualitāti vai dzimuma maiņu saistītu saturu. Taču Budapeštas mērs Gergejs Karāčoņs pasludināja praidu par pašvaldības pasākumu, uz ko valdības aizliegumi neattiecas. Tā nu, par spīti biedēšanai ar sejas atpazīšanas tehnoloģiju izmantošanu, desmiti tūkstošu demonstrēja savu attieksmi – pirmām kārtām pret varas mēģinājumiem ierobežot izpausmes brīvību. Klātesošā policija izturējās toleranti, raugoties vienīgi, lai nekrustotos praida dalībnieku un paralēli notiekošo pretpraida demonstrētāju maršruti. Tas gan nenozīmē, ka pret notikuma organizētājiem un arī pilsētas galvu Karāčoņu netiks vērsti tiesu darbi. Tomēr šis ir arī spilgts signāls premjerministram Orbanam, kura partijai vēlēšanās nākamgad parādījies nozīmīgs konkurents – četrdesmit četrus gadus vecā jurista Petera Maģāra vadītā Cieņas un Brīvības partija, pazīstama ar abreviatūru TISZA. Sagatavoja Eduards Liniņš.

Premiér Maďarska Viktor Orbán kritizoval Evropskou komisi kvůli podpoře zakázaného pochodu hrdosti v Budapešti. Vměšují se europoslanci svou podporou Budapest Pride do jeho vnitrostátních věcí? „Orbán je pořád odstřelováni z Bruselu, protože zastává jiný názor,“ hájí ho v pořadu Pro a proti europoslankyně Jaroslava Pokorná Jermanová (ANO). „Maďarsko jako člen Unie musí dodržovat právo na shromažďování,“ míní europoslankyně Veronika Cifrová Ostrihoňová (Progresivní Slovensko).Všechny díly podcastu Pro a proti můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Maďarská vláda Viktora Orbána se dlouhodobě snažila získat politické body na potlačování práv LGBT+ komunity. Součástí byl i před pár měsíci schválený zákon, který zakazoval tradiční pochod hrdosti a bylo proto otázkou, jakým způsobem bude probíhat ten letošní. V sobotu se na něm v Budapešti sešlo podle odhadů sto až dvě stě tisíc lidí, přičemž v Maďarsku šlo o rekordní účast. Stalo se to i díky tomu, že budapešťský starosta akci prezentoval nikoliv jako pochod hrdosti, ale jako městskou slavnost. Na tu do hlavního maďarského města vyrazil i Tomáš Brolík, který ve Výtahu Respektu říká, že v určitém smyslu šlo o porážku Orbána: „Prohrané to bylo už od začátku. Fidesz je v politických problémech, se kterými si neví rady. Vsadil proto na to, že homosexuálové jsou součástí mezinárodního spiknutí, což je poloha, kterou zkusil už před pěti lety. Ukázalo se ale, že to nebudí takové vášně. Lidé, o které jde, což jsou váhající nebo zklamaní, ti vidí, co se stalo, tedy že to Fideszu nevyšlo," vysvětluje s tím, že nyní Orbánova strana sází na jiného vnitřního nepřítele, kterým má být Ukrajina. Jak 30. ročník Budapest Pride probíhal? A hrozí účastníkům a účastnicím nějaký postih?

Jak významnou administrativní úlevu může pro zdejší podnikatele znamenat jednotné měsíční hlášení zaměstnavatele? Jak důležitý moment v evropských kulturních válkách představuje dnešní pochod hrdosti LGBT+ komunity v Budapešti? A jaký program nabízejí letošní letní tábory pod záštitou České rady dětí a mládeže?

Gurmelik Denemeleri'nin yeni bölümü, Orta Avrupa'nın beklenmedik lezzetleriyle tanışmanıza vesile olacak.Bengü, Müjdat ve Özlem'in farklı tarihlerde gittikleri Macaristan'ın başkenti Budapeşte'de denedikleri yemekler; başta gulaş ve langos olmak üzere bu bölümde!Hem yemeyi hem de gezmeyi teşvik eden 58. bölüm yayında!

Jak významnou administrativní úlevu může pro zdejší podnikatele znamenat jednotné měsíční hlášení zaměstnavatele? Jak důležitý moment v evropských kulturních válkách představuje dnešní pochod hrdosti LGBT+ komunity v Budapešti? A jaký program nabízejí letošní letní tábory pod záštitou České rady dětí a mládeže?Všechny díly podcastu Hlavní zprávy - rozhovory a komentáře můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

László Bíró vynalezl v Budapešti kuličkové pero, v Paříži si ho nechal 10. června 1938 patentovat a pak s ním utekl do Argentiny! Dal světu revoluci v podobě propisky. Vynález za války používali piloti RAF a jeho alternativou píšou i v NASA. Nejprodávanější reklamní předmět na světě, jehož se v USA prý vyrobí víc než dvě miliardy ročně. A co víc, jedná se o vynález který možná zachránil i expedici Apollo 11.

Podľa správy Štátnej školskej inšpekcie z roku 2024 je memorovanie v školách dlhodobo najčastejšie rozvíjanou kognitívnou schopnosťou u žiakov. Dajú sa však napríklad cudzie jazyky učiť inak? Odpoveď aj na túto otázku nám prezradila Mária Verébová, ktorá je absolventkou postgraduálneho štúdia Európskeho a medzinárodného práva v Budapešti a držiteľkou certifikácie TESOL. V Sydney učila angličtinu a mentorovala študentov na University of Technology. V súčasnosti je HR manažérkou Jazykovej školy Vista a má na starosti pobočku Vista Praha. Učí sa čínštinu a so svojimi deťmi hovorí po anglicky. Ako to zvládajú nielen ony, ale aj ona sama, a ako sa možno učiť jazyky efektívne, nám povedala v podcaste.

KKTC'nin devlet başkanları düzeyindeki bir TDT Zirvesi'nde ismen anılması, ülkeyi uluslararası toplumun gündemine taşımakta ve fiili tanınırlık sürecine katkı sunmaktadır Yazan: Prof. Dr. İsmail Şahin  Seslendiren: Halil İbrahim Ciğer

*** OxyLabs ieško darbuotojų! https://bit.ly/3QxMELa *** Laukiniais 90-aisiais Rytų Europa turėjo savo Robiną Hudą. Gal tik vienintelis skirtumas, kad mūsų epizode apjuokiamas veikėjas iš rankų nepaleido viskio butelio ir laimikiu dalinosi tik su kazino rulete. Visada mandagus, dažnai apsvaigęs ir kartais su gėlėmis plėšiamo banko kasininkėms, Attila Ambrusas – palankaus likimo numylėtas vagis nušvilpęs visų vengrų širdis. Teatrališki, bet kruopščiai suplanuoti Attilos apiplėšimai atvirai juokėsi iš suluošintų Vengrijos teisėsaugos institucijų ir džiugino iš po komunistinio bardako bandančią atsistatyti viskuo nusivylusią visuomenę. Kokia Ambruso maskuotės detalė paskatino Vilių susimąstyti apie apsilankymą makiažo parduotuvėj? Kiek kartų įmanoma apšvarinti tą patį banką? Kokia naujausia technologija išdavė Attilą policijai ir ką jis veikia šiandien?   Iliustracija: @tinymischiefs Muzika: madstock, Onoychenko music, Henry Mustafa, Mircea Iancu, Alex Guz, Luna Park

Kitap Kulübümüzün 51inci buluşmasında Dr.Gabor Maté'nin oğlu Daniel Maté ile kaleme aldığı 'Normal Efsanesi' adlı kitabı konuştuk.Gabor Maté, Macar asıllı Kanadalı bir hekim, yazar ve travma uzmanı. 1944'te Budapeşte'de Yahudi bir ailenin çocuğu olarak doğmuş, Holokost'un hemen ardından annesiyle birlikte Kanada'ya göç etmiş. Ailesinin Holokost sırasında yaşadığı travmalar, onun özellikle travma, stres ve bağımlılık konularına yönelmesine yol açmış. Maté, bireyin duygusal geçmişini ve toplumsal bağlamını merkeze alan bütüncül sağlık anlayışıyla tanınır.Maté, modern yaşamın “normal” kabul edilen biçimlerinin aslında bireylerde kronik stres, travma ve hastalıklara yol açtığını savunuyor. Özellikle çocuklukta başlayan duygusal yaraların, güvenli bağlanma eksikliğiyle birlikte kalıcı izler bıraktığını belirtiyor.Maté, bastırılmış duyguların bağışıklık sistemi üzerinde yıkıcı etkiler yarattığını ve pek çok hastalığın temelinde bu stresin yattığını vurguluyor. İyileşmenin ise, kişinin doğasıyla yeniden bağlantı kurması ve bilinçli farkındalık yoluyla kendi özüne dönmesiyle mümkün olabileceğini söylüyor.Biz de son dönemde okuduğumuz kitaplarda hep bu sistem kaynaklı sorunlara dikkat çekildiğini görüyoruz. Bireyler olarak kendimizi suçlamanın da bir sınırı var, bütün sistem bizi eksikliklerimizi gözümüze sokarak tüketerek tamamlanmaya zorlarken, bizi biz yapan üretimden uzaklaşıyoruz, alışveriş merkezlerine, telefonlara, ekranlara gömülüyoruz. Doğadan, sahici sosyalleşmeden, paylaşmadan uzaklaşıyoruz.Dr. Agah Aydın'ı kitap hakkında araştırma yaparken tesadüfen keşfettim ama üyelerimiz arasında epey seveni varmış. O da 12 yıl önce yayınlanmış bir videoda profesyonellik diye sunulan kavramın duyarsızlaştırma ve ahlaksızlık olduğunu iddia ediyor. Yani insani olandan uzaklaşmanın, duygusuzlaşmanın şiddet olarak geri döndüğünü anlatıyor, bu çalışma düzeninin sürdürülemeyeceğini söylüyor, “belki 20 yıl, belki 30 yıl gider” diyor. Biz de kendisine katılıyoruz sanırım, bugün iş yaşamı on yıl öncesine göre daha karanlıksa, yeni bir güne daha yakın olduğumuza inanmak istiyorum.(02:37) Yasemin Karakaya, (10:25) Bengü İlhan, (11:47) Alim Küçükpehlivan, (14:12) Mürsel Çavuş, (17:23) Suat Soy, (20:28) Betül Akan, (23:32) Dilek Geçit, (28:25) Aydan İrem Sungur, (32:50) Hatice Ergüven Doydum.Support the show

V Bratislave nedávno zasadal rabínsky súd (Bejt din), ktorý sa venoval gijurom, teda konverziám na judaizmus. O jeho priebehu sme sa rozprávali so štyrmi rabínmi: Mišom Kapustinom, Anitou Kantor, ktorá pendluje medzi Budapešťou a Berlínom, Davidom Maxom z Prahy a novým viedenským rabínom z USA Tobiasom Mossom. 

Fico si už odídencov definitívne osedlal. Prieskum: Fico by vládu nevedel zostaviť. Belehrad a Budapešť zažili veľké protivládne demonštrácie. V Bratislave bol Koncert pre Ukrajinu.

„Čím neskôr začneme prijímať ťažké, no dôležité rozhodnutia, dostaneme sa do stále nevýhodnejšej situácie. Európa mala myslieť na zbrojenie už pred rokmi“, hovorí Tomáš A. Nagy, obranný expert Globsecu. „Čo potrebujeme na konci dňa je zvyšovať bojaschopnosť ozbrojených síl, nie investície do nemocnice či na opravy mostov a vojenských škôl“, dodáva. Priority, o ktorých hovorí premiér Fico, nie sú prioritami na európskej či aliančnej úrovni a vláda si to podľa experta Nagya bude mať problém obhájiť. V piatok bezprecedentná roztržka prezidentov Spojených štátov a Ukrajiny, nedeľa londýnsky samit „ochotných“, pondelok avizovaný 800 miliardový plán na prezbrojenie Európy, utorok ohlásené zastavenie americkej vojenskej pomoci Ukrajine. V ten istý utorok Zelenského diplomatická otočka a status o „pripravenosti pracovať pod silným vedením prezidenta Spojených štátov na dosiahnutí udržateľného mieru“. To všetko pred štvrtkovou schôdzkou Európskej únie, na ktorej chce slovenský premiér klásť nohu do dverí podmienkou Ukrajine: Buď voľný prietok pre ruský plyn, inak jeho veto európskej masívnej pomoci Kyjevu. Dynamika posledných dní a hodín, ktoré sa točia okolo chýbajúcich bezpečnostných záruk pre Ukrajinu. Ak si od nich umýva ruky Donald Trump, bude ich schopná poskytnúť Európa? S Francúzskom, ktoré ponúka svoj jadrový dáždnik? A poučí sa z memoranda z Budapešti, ktoré bezpečnostné záruky Ukrajine už raz sľubovalo, no signatári sľuby Kyjevu nenaplnili. Garantom vtedy nebol nik iný ako Spojené štáty, Rusko a Veľká Británia?Téma pre Tomáša Nagya, bezpečnostného analytika a experta na jadrové doktríny.„Čo potrebujeme na konci dňa je zvyšovať bojaschopnosť ozbrojených síl, nie investície do nemocnice či na opravy mostov a vojenských škôl“, tvrdí obranný expert Tomáš Nagy. Priority, o ktorých hovorí premiér Fico, nie sú podľa neho prioritami na európskej či aliančnej úrovni. „Vláda bude mať ťažkú robotu si to obhájiť. Nie pred bruselskými úradníkmi, ale pred spojencami. Oni majú očakávania, že budeme navyšovať obranné výdavky a reálne kupovať veci, ktoré prispejú k odbremeneniu Spojených štátov od povinnosti brániť Európu“, dodáva. „Najlepšou bezpečnostnou garanciou pre každú krajinu stále zostáva potenciál brániť sa“, uzatvára Nagy. „Obrana (výdavky na ňu) bude musieť byť prioritizovaná vo väčšej miere, ako to bolo za posledných dvadsať rokov“. Podľa Nagya si to aj na Slovensku vyžaduje zodpovedný prístup k otázkam vlastnej obrany. „Participovať na procesoch, ktoré dnes vidíme v Európe a ktoré súvisia s budovaním bojaschopnosti ozbrojených síl. A rovnako v budovaní odolnosti obyvateľstva. Náznaky toho, že ľudia by pred hrozbou konfliktu chceli rovno utekať, nie je prejavom potrebného sebavedomia“, hovorí expert. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Čím neskôr začneme prijímať ťažké, no dôležité rozhodnutia, dostaneme sa do stále nevýhodnejšej situácie. Európa mala myslieť na zbrojenie už pred rokmi“, hovorí Tomáš A. Nagy, obranný expert Globsecu. „Čo potrebujeme na konci dňa je zvyšovať bojaschopnosť ozbrojených síl, nie investície do nemocnice či na opravy mostov a vojenských škôl“, dodáva. Priority, o ktorých hovorí premiér Fico, nie sú prioritami na európskej či aliančnej úrovni a vláda si to podľa experta Nagya bude mať problém obhájiť. V piatok bezprecedentná roztržka prezidentov Spojených štátov a Ukrajiny, nedeľa londýnsky samit „ochotných“, pondelok avizovaný 800 miliardový plán na prezbrojenie Európy, utorok ohlásené zastavenie americkej vojenskej pomoci Ukrajine. V ten istý utorok Zelenského diplomatická otočka a status o „pripravenosti pracovať pod silným vedením prezidenta Spojených štátov na dosiahnutí udržateľného mieru“. To všetko pred štvrtkovou schôdzkou Európskej únie, na ktorej chce slovenský premiér klásť nohu do dverí podmienkou Ukrajine: Buď voľný prietok pre ruský plyn, inak jeho veto európskej masívnej pomoci Kyjevu. Dynamika posledných dní a hodín, ktoré sa točia okolo chýbajúcich bezpečnostných záruk pre Ukrajinu. Ak si od nich umýva ruky Donald Trump, bude ich schopná poskytnúť Európa? S Francúzskom, ktoré ponúka svoj jadrový dáždnik? A poučí sa z memoranda z Budapešti, ktoré bezpečnostné záruky Ukrajine už raz sľubovalo, no signatári sľuby Kyjevu nenaplnili. Garantom vtedy nebol nik iný ako Spojené štáty, Rusko a Veľká Británia?Téma pre Tomáša Nagya, bezpečnostného analytika a experta na jadrové doktríny.„Čo potrebujeme na konci dňa je zvyšovať bojaschopnosť ozbrojených síl, nie investície do nemocnice či na opravy mostov a vojenských škôl“, tvrdí obranný expert Tomáš Nagy. Priority, o ktorých hovorí premiér Fico, nie sú podľa neho prioritami na európskej či aliančnej úrovni. „Vláda bude mať ťažkú robotu si to obhájiť. Nie pred bruselskými úradníkmi, ale pred spojencami. Oni majú očakávania, že budeme navyšovať obranné výdavky a reálne kupovať veci, ktoré prispejú k odbremeneniu Spojených štátov od povinnosti brániť Európu“, dodáva. „Najlepšou bezpečnostnou garanciou pre každú krajinu stále zostáva potenciál brániť sa“, uzatvára Nagy. „Obrana (výdavky na ňu) bude musieť byť prioritizovaná vo väčšej miere, ako to bolo za posledných dvadsať rokov“. Podľa Nagya si to aj na Slovensku vyžaduje zodpovedný prístup k otázkam vlastnej obrany. „Participovať na procesoch, ktoré dnes vidíme v Európe a ktoré súvisia s budovaním bojaschopnosti ozbrojených síl. A rovnako v budovaní odolnosti obyvateľstva. Náznaky toho, že ľudia by pred hrozbou konfliktu chceli rovno utekať, nie je prejavom potrebného sebavedomia“, hovorí expert. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Bezpečnostný radar oslávil okrúhle výročie - 100 dielov. Generál Pavel Macko pozval na diskusiu v .klube Pod lampou bývalého zástupcu veľvyslanca v Prahe a Budapešti a bezpečnostného analytika Martina Svárovského. Kto vyhráva a kto prehráva na Ukrajine? Čo môžeme čakať od Donalda Trumpa? Upokojí sa situácia na blízkom východe a prečo je dôležité oslabiť Irán?

Bezpečnostný radar oslávil okrúhle výročie - 100 dielov. Generál Pavel Macko pozval na diskusiu v .klube Pod lampou bývalého zástupcu veľvyslanca v Prahe a Budapešti a bezpečnostného analytika Martina Svárovského. Kto vyhráva a kto prehráva na Ukrajine? Čo môžeme čakať od Donalda Trumpa? Upokojí sa situácia na blízkom východe a prečo je dôležité oslabiť Irán?  Účinkujú: gen. Pavel Macko Martin Svárovský Eugen Korda Zvuk, strih: Rado Macko

Před 80 lety probíhaly v hlavním městě někdejšího maďarského království silné boje: bitva o Budapešť začala v prosinci 1944 a skončila sovětským vítězstvím 13. února 1945. Město se snažili udržet němečtí a maďarští vojáci, během dobývání Budapešti jich zahynulo asi 47 tisíc a s nimi také 38 tisíc civilistů. Rudá armáda ztratila asi 80 tisíc mužů. Všechny díly podcastu Příběhy 20. století můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Před 80 lety probíhaly v hlavním městě někdejšího maďarského království silné boje: bitva o Budapešť začala v prosinci 1944 a skončila sovětským vítězstvím 13. února 1945. Město se snažili udržet němečtí a maďarští vojáci, během dobývání Budapešti jich zahynulo asi 47 tisíc a s nimi také 38 tisíc civilistů. Rudá armáda ztratila asi 80 tisíc mužů.