Podcasts about budape

Dodnes je jedinou Slovenkou, ktorá vyhrala letné Majstrovstvá Európy v atletike. Ešte v roku 1966 v Budapešti - v behu na 400 m. V disciplíne, ktorú neznášala. Anna Chmelková bude so Stanom Ščepánom spomínať na nedokončenú kariéru aj na kľúče k jej dlhovekej mladosti. V tejto epizóde NP. | Hosť: Anna Chmelková (atlétka, bežkyňa, bývala olympionička, 1. na ME 1966 na 400 m). | Moderuje: Stano Ščepán. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

László Bíró vynalezl v Budapešti kuličkové pero, v Paříži si ho nechal 10. června 1938 patentovat a pak s ním utekl do Argentiny! Dal světu revoluci v podobě propisky. Vynález za války používali piloti RAF a jeho alternativou píšou i v NASA. Nejprodávanější reklamní předmět na světě, jehož se v USA prý vyrobí víc než dvě miliardy ročně. A co víc, jedná se o vynález který možná zachránil i expedici Apollo 11.

László Bíró vynalezl v Budapešti kuličkové pero, v Paříži si ho nechal 10. června 1938 patentovat a pak s ním utekl do Argentiny! Dal světu revoluci v podobě propisky. Vynález za války používali piloti RAF a jeho alternativou píšou i v NASA. Nejprodávanější reklamní předmět na světě, jehož se v USA prý vyrobí víc než dvě miliardy ročně. A co víc, jedná se o vynález který možná zachránil i expedici Apollo 11. Všechny díly podcastu Příběhy z kalendáře můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Podľa správy Štátnej školskej inšpekcie z roku 2024 je memorovanie v školách dlhodobo najčastejšie rozvíjanou kognitívnou schopnosťou u žiakov. Dajú sa však napríklad cudzie jazyky učiť inak? Odpoveď aj na túto otázku nám prezradila Mária Verébová, ktorá je absolventkou postgraduálneho štúdia Európskeho a medzinárodného práva v Budapešti a držiteľkou certifikácie TESOL. V Sydney učila angličtinu a mentorovala študentov na University of Technology. V súčasnosti je HR manažérkou Jazykovej školy Vista a má na starosti pobočku Vista Praha. Učí sa čínštinu a so svojimi deťmi hovorí po anglicky. Ako to zvládajú nielen ony, ale aj ona sama, a ako sa možno učiť jazyky efektívne, nám povedala v podcaste.

KKTC'nin devlet başkanları düzeyindeki bir TDT Zirvesi'nde ismen anılması, ülkeyi uluslararası toplumun gündemine taşımakta ve fiili tanınırlık sürecine katkı sunmaktadır Yazan: Prof. Dr. İsmail Şahin  Seslendiren: Halil İbrahim Ciğer

*** OxyLabs ieško darbuotojų! https://bit.ly/3QxMELa *** Laukiniais 90-aisiais Rytų Europa turėjo savo Robiną Hudą. Gal tik vienintelis skirtumas, kad mūsų epizode apjuokiamas veikėjas iš rankų nepaleido viskio butelio ir laimikiu dalinosi tik su kazino rulete. Visada mandagus, dažnai apsvaigęs ir kartais su gėlėmis plėšiamo banko kasininkėms, Attila Ambrusas – palankaus likimo numylėtas vagis nušvilpęs visų vengrų širdis. Teatrališki, bet kruopščiai suplanuoti Attilos apiplėšimai atvirai juokėsi iš suluošintų Vengrijos teisėsaugos institucijų ir džiugino iš po komunistinio bardako bandančią atsistatyti viskuo nusivylusią visuomenę. Kokia Ambruso maskuotės detalė paskatino Vilių susimąstyti apie apsilankymą makiažo parduotuvėj? Kiek kartų įmanoma apšvarinti tą patį banką? Kokia naujausia technologija išdavė Attilą policijai ir ką jis veikia šiandien?   Iliustracija: @tinymischiefs Muzika: madstock, Onoychenko music, Henry Mustafa, Mircea Iancu, Alex Guz, Luna Park

Son Trump-Putin telefon görüşmesi ile gelişen Ukrayna savaşının sonuna ilişkin muamma. İki, İngiltere'nin Avrupa Birliği ile-ağdalı ‘Brexit' sürecinin ardından-yeniden kucaklaşması. Üç, Yunanistan-Türkiye hattına Atina merkezli yüklenen garip gerilimin nedeni. Dört, Azerbaycan-İsrail-İran üçgeninde Eurovision'a kadar yansıyan olaylar. Beş, Budapeşte'de devam eden ‘Türk Devletleri Teşkilatı Gayrı Resmi Zirvesi'ndeki ‘aile işleri'…

Úspešne hrala v divadlách v Budapešti, Bratislave i Košiciach, divákov si dokonca pozvala aj k sebe domov. Herečka Anikó Vargová môže byť jeden večer elegantnou šľachtičnou, druhý jednoduchou predavačkou v lahôdkach a vždy jej to uveríme. Herectvo je pre ňu vášňou aj priestorom pre vlastnú kreativitu. O tom, prečo trikrát úplne zmenila svoj život, o študentoch na Konzervatóriu, pomoci rómskej komunite, aj o láske, ktorú našla v strednom veku, porozpráva Zuzane Šebestovej v tejto epizóde NP. | Hosť: Anikó Vargová (herečka). | Moderuje: Zuzana Šebestová. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Kitap Kulübümüzün 51inci buluşmasında Dr.Gabor Maté'nin oğlu Daniel Maté ile kaleme aldığı 'Normal Efsanesi' adlı kitabı konuştuk.Gabor Maté, Macar asıllı Kanadalı bir hekim, yazar ve travma uzmanı. 1944'te Budapeşte'de Yahudi bir ailenin çocuğu olarak doğmuş, Holokost'un hemen ardından annesiyle birlikte Kanada'ya göç etmiş. Ailesinin Holokost sırasında yaşadığı travmalar, onun özellikle travma, stres ve bağımlılık konularına yönelmesine yol açmış. Maté, bireyin duygusal geçmişini ve toplumsal bağlamını merkeze alan bütüncül sağlık anlayışıyla tanınır.Maté, modern yaşamın “normal” kabul edilen biçimlerinin aslında bireylerde kronik stres, travma ve hastalıklara yol açtığını savunuyor. Özellikle çocuklukta başlayan duygusal yaraların, güvenli bağlanma eksikliğiyle birlikte kalıcı izler bıraktığını belirtiyor.Maté, bastırılmış duyguların bağışıklık sistemi üzerinde yıkıcı etkiler yarattığını ve pek çok hastalığın temelinde bu stresin yattığını vurguluyor. İyileşmenin ise, kişinin doğasıyla yeniden bağlantı kurması ve bilinçli farkındalık yoluyla kendi özüne dönmesiyle mümkün olabileceğini söylüyor.Biz de son dönemde okuduğumuz kitaplarda hep bu sistem kaynaklı sorunlara dikkat çekildiğini görüyoruz. Bireyler olarak kendimizi suçlamanın da bir sınırı var, bütün sistem bizi eksikliklerimizi gözümüze sokarak tüketerek tamamlanmaya zorlarken, bizi biz yapan üretimden uzaklaşıyoruz, alışveriş merkezlerine, telefonlara, ekranlara gömülüyoruz. Doğadan, sahici sosyalleşmeden, paylaşmadan uzaklaşıyoruz.Dr. Agah Aydın'ı kitap hakkında araştırma yaparken tesadüfen keşfettim ama üyelerimiz arasında epey seveni varmış. O da 12 yıl önce yayınlanmış bir videoda profesyonellik diye sunulan kavramın duyarsızlaştırma ve ahlaksızlık olduğunu iddia ediyor. Yani insani olandan uzaklaşmanın, duygusuzlaşmanın şiddet olarak geri döndüğünü anlatıyor, bu çalışma düzeninin sürdürülemeyeceğini söylüyor, “belki 20 yıl, belki 30 yıl gider” diyor. Biz de kendisine katılıyoruz sanırım, bugün iş yaşamı on yıl öncesine göre daha karanlıksa, yeni bir güne daha yakın olduğumuza inanmak istiyorum.(02:37) Yasemin Karakaya, (10:25) Bengü İlhan, (11:47) Alim Küçükpehlivan, (14:12) Mürsel Çavuş, (17:23) Suat Soy, (20:28) Betül Akan, (23:32) Dilek Geçit, (28:25) Aydan İrem Sungur, (32:50) Hatice Ergüven Doydum.Support the show

„Posmívali se nám, stáli jsme na slepé koleji, ale teď je naše politika v centru dění,“ pronesl po letošní druhé inauguraci Donalda Trumpa americkým prezidentem maďarský premiér Viktor Orbán. Ten je u moci bez přerušení již patnáct let, vládne s ústavní většinou, z tohoto pohledu je jedním z nejúspěšnějších evropských politiků současnosti, který přitom svou zemi neustále posouvá a mění – rozvíjí totiž svou vizi patriotů a takzvané iliberální demokracie. O tom, co to je, o tom, proč jsou historicky silné maďarsko-polské vztahy, o štědré rodinné politice Viktora Orbána, ale i o tom, že nehledě na ni Maďarů ubývá, o tom, zda je ve hře velké Maďarsko, nebo je to jenom užitečná pomůcka na sbírání politických bodů a o mnohém dalším hovoří v dalším díle svého sourozeneckého podcastu Hej, Slované Lukáš & Jakub Novosadovi s hungaristou a filologem Jiřím Januškou.Ten podotýká, že „je v zájmu každého státu studovat současné Maďarsko. Jelikož to, co tam Viktor Orbán provedl, se stalo vzorem nebo učebnicí pro spoustu dalších politiků široce pojaté střední Evropy.“ Vždyť kupříkladu srbský prezident Aleksandar Vučić na nedávné návštěvě Budapešti označil maďarského premiéra za svého velkého učitele. Jiří Januška vysvětluje, že Orbán je výsostný intelektuál a politik, který svou práci skutečně promýšlí a dle svých vlastních vyjádření se jí nesmírně baví. Je to prý také rétor, jehož projevům se kvalitativně nevyrovná nic z české scény. Přitom platí paradox: toto vše si u nás uvědomuje a může to chápat jenom několik lidí, protože ačkoli o Maďarsku rád kdekdo ve veřejném prostoru mluví a otírá se o něj, dělá to obvykle se znalostí věci přes překlad. A v něm se ledasco ztratí.S hostem proto probíráme, jak se Orbán k moci dostal, jak ji upevňuje (mimo jiné díky – alespoň zpočátku – úspěšné štědré rodinné politice, díky níž maďarští občané skutečně pocítili, že se jim žije lépe). Januška vysvětluje pozadí historicky silného a u nás neznámého polsko-maďarského vztahu i to, jak fatálně do něj vstoupila a poškodila ho ruská invaze na Ukrajinu. Také na ni se řeč stočí a na to, proč Viktor Orbán zaujímá k válce za hranicemi své země takový postoj, jaký zaujímá.Zrovna tak dojde na maďarské vztahy s Ruskem, ale připomeneme si i slavný projev předešlého maďarského premiéra Ference Gyurcsánye, v němž tvrdil, že vláda občanům jenom „lhala, lhala a lhala“.A co že má Maďarsko společného se Slovany? Inu, žije s nimi po tisíc let v těsném sousedství. Ostatně maďarština je také proto již od praslovanštiny jazykově nejvíce ovlivněna přejímkami právě ze slovanských jazyků. Aneb konečně podcast, který střední a východní Evropu probírá v souvislostech.

V Bratislave nedávno zasadal rabínsky súd (Bejt din), ktorý sa venoval gijurom, teda konverziám na judaizmus. O jeho priebehu sme sa rozprávali so štyrmi rabínmi: Mišom Kapustinom, Anitou Kantor, ktorá pendluje medzi Budapešťou a Berlínom, Davidom Maxom z Prahy a novým viedenským rabínom z USA Tobiasom Mossom. 

Slováci v Srbsku: Ján Glózik – insitný maliar z Kovačice, jeho tvorbu ovplyvnili Martin Jonáš a Zuzana Chalupová; maľuje veľkorozmerné obrazy na ktorých zachytáva bežný život Kovačice, ale aj príchod Slovákov do mesta; Slováci v Maďarsku: Slovenské stopy v Budapešti – hovorí Alžbeta Hollerová Račková, predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku; Slováci vo Francúzsku: Bratislavčanka Ivana Bavoux našla nový domov v Lyone, hovorí o fungovaní slovensko-francúszkej rodiny a jej vzťahu k Slovensku;

Fico si už odídencov definitívne osedlal. Prieskum: Fico by vládu nevedel zostaviť. Belehrad a Budapešť zažili veľké protivládne demonštrácie. V Bratislave bol Koncert pre Ukrajinu.

„Čím neskôr začneme prijímať ťažké, no dôležité rozhodnutia, dostaneme sa do stále nevýhodnejšej situácie. Európa mala myslieť na zbrojenie už pred rokmi“, hovorí Tomáš A. Nagy, obranný expert Globsecu. „Čo potrebujeme na konci dňa je zvyšovať bojaschopnosť ozbrojených síl, nie investície do nemocnice či na opravy mostov a vojenských škôl“, dodáva. Priority, o ktorých hovorí premiér Fico, nie sú prioritami na európskej či aliančnej úrovni a vláda si to podľa experta Nagya bude mať problém obhájiť. V piatok bezprecedentná roztržka prezidentov Spojených štátov a Ukrajiny, nedeľa londýnsky samit „ochotných“, pondelok avizovaný 800 miliardový plán na prezbrojenie Európy, utorok ohlásené zastavenie americkej vojenskej pomoci Ukrajine. V ten istý utorok Zelenského diplomatická otočka a status o „pripravenosti pracovať pod silným vedením prezidenta Spojených štátov na dosiahnutí udržateľného mieru“. To všetko pred štvrtkovou schôdzkou Európskej únie, na ktorej chce slovenský premiér klásť nohu do dverí podmienkou Ukrajine: Buď voľný prietok pre ruský plyn, inak jeho veto európskej masívnej pomoci Kyjevu. Dynamika posledných dní a hodín, ktoré sa točia okolo chýbajúcich bezpečnostných záruk pre Ukrajinu. Ak si od nich umýva ruky Donald Trump, bude ich schopná poskytnúť Európa? S Francúzskom, ktoré ponúka svoj jadrový dáždnik? A poučí sa z memoranda z Budapešti, ktoré bezpečnostné záruky Ukrajine už raz sľubovalo, no signatári sľuby Kyjevu nenaplnili. Garantom vtedy nebol nik iný ako Spojené štáty, Rusko a Veľká Británia?Téma pre Tomáša Nagya, bezpečnostného analytika a experta na jadrové doktríny.„Čo potrebujeme na konci dňa je zvyšovať bojaschopnosť ozbrojených síl, nie investície do nemocnice či na opravy mostov a vojenských škôl“, tvrdí obranný expert Tomáš Nagy. Priority, o ktorých hovorí premiér Fico, nie sú podľa neho prioritami na európskej či aliančnej úrovni. „Vláda bude mať ťažkú robotu si to obhájiť. Nie pred bruselskými úradníkmi, ale pred spojencami. Oni majú očakávania, že budeme navyšovať obranné výdavky a reálne kupovať veci, ktoré prispejú k odbremeneniu Spojených štátov od povinnosti brániť Európu“, dodáva. „Najlepšou bezpečnostnou garanciou pre každú krajinu stále zostáva potenciál brániť sa“, uzatvára Nagy. „Obrana (výdavky na ňu) bude musieť byť prioritizovaná vo väčšej miere, ako to bolo za posledných dvadsať rokov“. Podľa Nagya si to aj na Slovensku vyžaduje zodpovedný prístup k otázkam vlastnej obrany. „Participovať na procesoch, ktoré dnes vidíme v Európe a ktoré súvisia s budovaním bojaschopnosti ozbrojených síl. A rovnako v budovaní odolnosti obyvateľstva. Náznaky toho, že ľudia by pred hrozbou konfliktu chceli rovno utekať, nie je prejavom potrebného sebavedomia“, hovorí expert. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Čím neskôr začneme prijímať ťažké, no dôležité rozhodnutia, dostaneme sa do stále nevýhodnejšej situácie. Európa mala myslieť na zbrojenie už pred rokmi“, hovorí Tomáš A. Nagy, obranný expert Globsecu. „Čo potrebujeme na konci dňa je zvyšovať bojaschopnosť ozbrojených síl, nie investície do nemocnice či na opravy mostov a vojenských škôl“, dodáva. Priority, o ktorých hovorí premiér Fico, nie sú prioritami na európskej či aliančnej úrovni a vláda si to podľa experta Nagya bude mať problém obhájiť. V piatok bezprecedentná roztržka prezidentov Spojených štátov a Ukrajiny, nedeľa londýnsky samit „ochotných“, pondelok avizovaný 800 miliardový plán na prezbrojenie Európy, utorok ohlásené zastavenie americkej vojenskej pomoci Ukrajine. V ten istý utorok Zelenského diplomatická otočka a status o „pripravenosti pracovať pod silným vedením prezidenta Spojených štátov na dosiahnutí udržateľného mieru“. To všetko pred štvrtkovou schôdzkou Európskej únie, na ktorej chce slovenský premiér klásť nohu do dverí podmienkou Ukrajine: Buď voľný prietok pre ruský plyn, inak jeho veto európskej masívnej pomoci Kyjevu. Dynamika posledných dní a hodín, ktoré sa točia okolo chýbajúcich bezpečnostných záruk pre Ukrajinu. Ak si od nich umýva ruky Donald Trump, bude ich schopná poskytnúť Európa? S Francúzskom, ktoré ponúka svoj jadrový dáždnik? A poučí sa z memoranda z Budapešti, ktoré bezpečnostné záruky Ukrajine už raz sľubovalo, no signatári sľuby Kyjevu nenaplnili. Garantom vtedy nebol nik iný ako Spojené štáty, Rusko a Veľká Británia?Téma pre Tomáša Nagya, bezpečnostného analytika a experta na jadrové doktríny.„Čo potrebujeme na konci dňa je zvyšovať bojaschopnosť ozbrojených síl, nie investície do nemocnice či na opravy mostov a vojenských škôl“, tvrdí obranný expert Tomáš Nagy. Priority, o ktorých hovorí premiér Fico, nie sú podľa neho prioritami na európskej či aliančnej úrovni. „Vláda bude mať ťažkú robotu si to obhájiť. Nie pred bruselskými úradníkmi, ale pred spojencami. Oni majú očakávania, že budeme navyšovať obranné výdavky a reálne kupovať veci, ktoré prispejú k odbremeneniu Spojených štátov od povinnosti brániť Európu“, dodáva. „Najlepšou bezpečnostnou garanciou pre každú krajinu stále zostáva potenciál brániť sa“, uzatvára Nagy. „Obrana (výdavky na ňu) bude musieť byť prioritizovaná vo väčšej miere, ako to bolo za posledných dvadsať rokov“. Podľa Nagya si to aj na Slovensku vyžaduje zodpovedný prístup k otázkam vlastnej obrany. „Participovať na procesoch, ktoré dnes vidíme v Európe a ktoré súvisia s budovaním bojaschopnosti ozbrojených síl. A rovnako v budovaní odolnosti obyvateľstva. Náznaky toho, že ľudia by pred hrozbou konfliktu chceli rovno utekať, nie je prejavom potrebného sebavedomia“, hovorí expert. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Šperky z různých materiálů, různých provedení i vyznění mohou vidět návštěvníci univerzitní Galerie N v Jablonci nad Nisou. Výstava mapuje tvorbu ateliérů zaměřených na šperk vysokých škol v Plzni, Liberci, Bratislavě a Budapešti.

Šperky z různých materiálů, různých provedení i vyznění mohou vidět návštěvníci univerzitní Galerie N v Jablonci nad Nisou. Výstava mapuje tvorbu ateliérů zaměřených na šperk vysokých škol v Plzni, Liberci, Bratislavě a Budapešti.Všechny díly podcastu Vybrali jsme pro vás můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

„Rozháraná hra na začátku zápasu a celkově špatný start. Pak se ale Plzeň do utkání vrátila a veze si z Budapešti zprávu, že odveta za týden ve Štruncových sadech je hratelná,“ říká v Prvním dojmu po prohře Viktorie s Ferencvárosem 0:1 v 1. kole play off Evropské ligy redaktor deníku Sport a webu iSport.cz Jonáš Bartoš. „Moc se mi líbil Matěj Vydra a obstál i Jedlička, naopak Dweh a Kalvach se do zápasu moc nedostali,“ pokračuje. Co změní Miroslav Koubek do odvety? Jak vypadá po návratu po zranění Durosinmi? A jak byli slyšet fanoušci Plzně, pro které to byl asi největší výjezd v právě probíhajícím ročníku Evropské ligy?

Slováci v Maďarsku: Fašiangové zvyky a tradície dodržiavajú krajania v tejto krajine aj v súčasnosti; Mlynky - slovenská obec sa nachádza na ceste zo Štúrova do Budapešti, približne 30 kilometrov pred hlavným mestom u našich južných susedov; obec v pilíšskom pohorí je považovaná za centrum pilišských Slovákov; o histórii a súčasných aktivitách hovorí Marta Demjenová, predsedníčka tamojšej Slovenskej samosprávy; fašiangové zvyky približujú členky miestneho Pávie krúžku a Júlia Sabová Marloková, riaditeľka ZŠ v Mlynkoch;

O kreativním učení a objevech Cirkulárního centru z Hradce Králové vypráví ředitel Tomáš Mrkvica a lektorka Jana Zemanová. Antropoložka Anna Herda Wallo minulý rok dokončila etnografickou studii skládky v pražské Chuchli. Co tam viděla a slyšela? Bohemistika a překladatelka Anna Laura Kolláth informuje o systému sdílení a sběru nepotřebných věcí a odpadu zvaného lomtalanítás, který se v Budapešti ocitl v ohrožení.

O kreativním učení a objevech Cirkulárního centru z Hradce Králové vypráví ředitel Tomáš Mrkvica a lektorka Jana Zemanová. Antropoložka Anna Herda Wallo minulý rok dokončila etnografickou studii skládky v pražské Chuchli. Co tam viděla a slyšela? Bohemistika a překladatelka Anna Laura Kolláth informuje o systému sdílení a sběru nepotřebných věcí a odpadu zvaného lomtalanítás, který se v Budapešti ocitl v ohrožení.Všechny díly podcastu ArtCafé můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Americký sen židovského architekta. V kinech je snímek oceněný několika Zlatými glóby. Adrien Brody na sebe opět poutá pozornost a perfektně prochází všemi náladami postavy, protipólem je Guy Pears jako mocný podnikatel. Natáčelo se mimo jiné v Budapešti a v Itálii. Film se odehrává od 40. do 70. let minulého století. Jak se tvůrcům podařilo vytvořit autentickou atmosféru a reálie této doby? A dokáže si čtyř hodinový film udržet napětí po celou dobu?

Americký sen židovského architekta. V kinech je snímek oceněný několika Zlatými glóby. Adrien Brody na sebe opět poutá pozornost a perfektně prochází všemi náladami postavy, protipólem je Guy Pears jako mocný podnikatel. Natáčelo se mimo jiné v Budapešti a v Itálii. Film se odehrává od 40. do 70. let minulého století. Jak se tvůrcům podařilo vytvořit autentickou atmosféru a reálie této doby? A dokáže si čtyř hodinový film udržet napětí po celou dobu?Všechny díly podcastu Mozaika můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Bezpečnostný radar oslávil okrúhle výročie - 100 dielov. Generál Pavel Macko pozval na diskusiu v .klube Pod lampou bývalého zástupcu veľvyslanca v Prahe a Budapešti a bezpečnostného analytika Martina Svárovského. Kto vyhráva a kto prehráva na Ukrajine? Čo môžeme čakať od Donalda Trumpa? Upokojí sa situácia na blízkom východe a prečo je dôležité oslabiť Irán?

Bezpečnostný radar oslávil okrúhle výročie - 100 dielov. Generál Pavel Macko pozval na diskusiu v .klube Pod lampou bývalého zástupcu veľvyslanca v Prahe a Budapešti a bezpečnostného analytika Martina Svárovského. Kto vyhráva a kto prehráva na Ukrajine? Čo môžeme čakať od Donalda Trumpa? Upokojí sa situácia na blízkom východe a prečo je dôležité oslabiť Irán?  Účinkujú: gen. Pavel Macko Martin Svárovský Eugen Korda Zvuk, strih: Rado Macko

Před 80 lety probíhaly v hlavním městě někdejšího maďarského království silné boje: bitva o Budapešť začala v prosinci 1944 a skončila sovětským vítězstvím 13. února 1945. Město se snažili udržet němečtí a maďarští vojáci, během dobývání Budapešti jich zahynulo asi 47 tisíc a s nimi také 38 tisíc civilistů. Rudá armáda ztratila asi 80 tisíc mužů. Všechny díly podcastu Příběhy 20. století můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Před 80 lety probíhaly v hlavním městě někdejšího maďarského království silné boje: bitva o Budapešť začala v prosinci 1944 a skončila sovětským vítězstvím 13. února 1945. Město se snažili udržet němečtí a maďarští vojáci, během dobývání Budapešti jich zahynulo asi 47 tisíc a s nimi také 38 tisíc civilistů. Rudá armáda ztratila asi 80 tisíc mužů.

Zemetrasenie v Kalifornii. Budapeštianske memorandum je príklad ruskej vierolomnosti. Robert Fico sa tešil predčasne, parlament sa stále zadrháva. Prečo nevieme dostať pred súd Vladimíra Mečiara? Už si Blanár s Lavrovom potykali?

0:01 / 14:17Dráma v slovenských školách: Budovy museli evakuovať kvôli bombovým hrozbám SNKZ#203Startitup 223 tis. odberateľovAnalyticsUpraviť videoPropagovať 12345678901234567890123456789  12345678901234567890123456789  12345678901234567890123456789  zhliadnutí 6. 12. 2024Tento denný podcast, vytváraný s pomocou umelej inteligencie, ponúka unikátny a efektívny spôsob, ako sa dozvedieť o najzaujímavejších udalostiach a článkoch dňa. Umelej inteligencii sa darí analyzovať obrovské množstvo informácií z rôznych zdrojov, aby vybrala tie najrelevantnejšie a najpútavejšie obsahy pre širokú škálu poslucháčov. Každá epizóda je navrhnutá tak, aby poskytla hlboký ponor do vybraných tém, od politiky cez vedecké objavy, až po kultúrne udalosti, a to všetko podané informatívne, prístupne a bez emócií. Podcast je ideálnym spoločníkom pre zaneprázdnených ľudí, ktorí hľadajú pohodlný spôsob, aby zostali informovaní o svetovom dianí bez nutnosti tráviť hodiny čítaním rôznych zdrojov, čím poskytuje efektívny a príjemný spôsob, ako prijímať správy. 0:45 - MIMORIADNE: Bombovú hrozbu nahlásili vo viacerých školách na Slovensku https://www.startitup.sk/mimoriadne-b... 1:48 - ZSSK oznámilo predaj lístkov na sviatky: Očakávaj rýchlejšie expresy medzi Bratislavou a Košicami https://www.startitup.sk/zssk-oznamil... 2:41 - Bitcoin dosiahol obrovský míľnik. Kryptomena presiahla hodnotu 100 000 dolárov https://www.startitup.sk/aktualne-bit... 3:42 - Bombic zverejnil osobné údaje NAKA, obvinila ho polícia. O jeho vydaní rozhodne Británia už čoskoro https://www.startitup.sk/bombic-zvere... 4:40 - Výpovede lekárov zostávajú na stole: Výbor NR SR nebol uznášaniaschopný https://www.startitup.sk/vypovede-lek... 5:47 - Lavrov v Európe: Ministri ho bojkotovali, ukrajinský diplomat ho označil za vojnového zločinca https://www.startitup.sk/lavrov-v-eur... 7:12 - CEO jednej z najbohatších spoločností sveta zastrelili priamo na chodníku. Útočník utiekol na bicykli https://www.startitup.sk/ceo-jednej-z... 8:16 - Amnesty International: „Izrael sa dopúšťa fyzického ničenia Palestínčanov“. Svätá zem sa bráni https://www.startitup.sk/amnesty-inte... 9:15 - Šéf NATO varuje svet: Mali by sme sa vyhnúť naivite. Rusko podporuje Severnú Kóreu v jadrovej technológii https://www.startitup.sk/sef-nato-var... 10:17 - Významný závod po 30 rokoch na Slovensku končí. Prepustí 302 zamestnancov https://www.startitup.sk/vyznamny-zav... 11:18 - Ďalšia európska automobilka v kríze: Zastavila výrobu a tento týždeň nevyrobí ani jedno auto https://www.startitup.sk/dalsia-europ... 12:22 - Hrozby AI ako zo sci-fi filmu sa stanú skutočnosťou: Odborníci bijú na poplach pred stratou autonómie a masovou manipuláciou https://www.startitup.sk/hrozby-ai-ak... 13.27 - Ceny ti vyrazia dych: Preskúmali sme vianočné trhy v Budapešti. Toto pokušenie určite vynechaj, ak chceš ušetriť (FOTO) https://www.startitup.sk/ceny-ti-vyra...

„Nevidím žiaden zmysel poskytovať legitimitu agresorovi, ktorý napadol nášho najväčšieho suseda a spôsobil rozklad bezpečnostných štruktúr v Európe, čím ohrozil dlhodobé záujmy Slovenskej republiky. Putin naozaj pre nás nie je partner“. Miroslav Wlachovský hovorí, aká radu by dal premiérovi Ficovi, ak by bol vo funkcii šéfa diplomacie, pre jeho zámer vycestovať do Moskvy za Vladimírom Putinom. Destinácia Moskva – máj 2025 premiér Robert Fico. Január 2025 podpredseda parlamentu Andrej Danko. Ten istý január budúceho roka s rovnakou Kremeľskou destináciou ďalší z podpredsedov národnej rady Tibor Gašpar a malá poslanecká suita. Bez opozičných farieb. Október 2024 europoslanec Smeru Ľuboš Blaha.Destinácia Peking – prelom októbra a novembra 2024 – početná vládna delegácia na čele s ministerským predsedom Robertom Ficom. V odchádzajúcom roku premiér stihol ešte Budapešť, srbský Belehrad, Užhorod a Berlín. Chystá sa aj do Brazílie a Vietnamu. Na zozname ale nefiguruje Washington, Paríž či Londýn. Ak od začiatku svojho štvrtého mandátu deklaruje diplomaciu na štyri svetové strany, o čom by svedčil zoznam jeho prijatí? A čo sú to za signály z útrob rezortu diplomacie, ktorý sa masívne zbavuje personálu, aby zas iných naberal? Téma pre bývalého šéfa diplomacie Miroslava Wlachovského. „Nevidím žiaden zmysel poskytovať legitimitu agresorovi, ktorý napadol nášho najväčšieho suseda a spôsobil rozklad bezpečnostných štruktúr v Európe, čím ohrozil dlhodobé záujmy Slovenskej republiky. Putin naozaj pre nás nie je partner“, hovorí Wlachovský. V podcaste reaguje aj na najnovšie rokovania šéfa diplomacie Juraja Blanára so svojim ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom. „Tá štatistika stretnutí je taká, že sa človek pýta, s kým iným sa bilaterálne stretol toľkokrát ako so Sergejom Lavrovom. Lebo dnes sa stretli na Malte na podujatí OBSE“. Keby ste boli na Malte vy dnes v pozícii šéfa diplomacie, s Lavrovom by ste sa nestretli? Vyhli by ste sa mu? To nie je tak, že si podajú ruku na chodbe. Mali bilaterálne stretnutie, kde boli dve delegácie. To muselo byť zorganizované. To nie je o tom, či by som pozdravil Sergeja Lavrova, hoci o tom pochybujem. Za týchto okolností pre mňa reprezentuje Putinov režim všetkých mŕtvych Ukrajincov a Ukrajinky, ktorí padli počas týchto už takmer troch rokov vojny. Ja by som sa do takejto situácie jednoducho nedostal. Nedovolilo by mi to moje nastavenie. Čo hovorí dnešné rokovanie s Lavrovom o nastavení Juraja Blanára? Že veria v normalizáciu vzťahov s Ruskom po tom, ako sa ukončí konflikt na Ukrajine. Neviem, čo si pod tým predstavujú. Neviem, ako sa vedia preniesť cez tie státisíce obetí na Ukrajine, cez obrovskú deštrukciu, ktorá tam nastala. Robiť s Putinom a jeho partiou biznis. Nahrával Jaroslav Barborák.

„Nevidím žiaden zmysel poskytovať legitimitu agresorovi, ktorý napadol nášho najväčšieho suseda a spôsobil rozklad bezpečnostných štruktúr v Európe, čím ohrozil dlhodobé záujmy Slovenskej republiky. Putin naozaj pre nás nie je partner“. Miroslav Wlachovský hovorí, aká radu by dal premiérovi Ficovi, ak by bol vo funkcii šéfa diplomacie, pre jeho zámer vycestovať do Moskvy za Vladimírom Putinom. Destinácia Moskva – máj 2025 premiér Robert Fico. Január 2025 podpredseda parlamentu Andrej Danko. Ten istý január budúceho roka s rovnakou Kremeľskou destináciou ďalší z podpredsedov národnej rady Tibor Gašpar a malá poslanecká suita. Bez opozičných farieb. Október 2024 europoslanec Smeru Ľuboš Blaha.Destinácia Peking – prelom októbra a novembra 2024 – početná vládna delegácia na čele s ministerským predsedom Robertom Ficom. V odchádzajúcom roku premiér stihol ešte Budapešť, srbský Belehrad, Užhorod a Berlín. Chystá sa aj do Brazílie a Vietnamu. Na zozname ale nefiguruje Washington, Paríž či Londýn. Ak od začiatku svojho štvrtého mandátu deklaruje diplomaciu na štyri svetové strany, o čom by svedčil zoznam jeho prijatí? A čo sú to za signály z útrob rezortu diplomacie, ktorý sa masívne zbavuje personálu, aby zas iných naberal? Téma pre bývalého šéfa diplomacie Miroslava Wlachovského. „Nevidím žiaden zmysel poskytovať legitimitu agresorovi, ktorý napadol nášho najväčšieho suseda a spôsobil rozklad bezpečnostných štruktúr v Európe, čím ohrozil dlhodobé záujmy Slovenskej republiky. Putin naozaj pre nás nie je partner“, hovorí Wlachovský. V podcaste reaguje aj na najnovšie rokovania šéfa diplomacie Juraja Blanára so svojim ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom. „Tá štatistika stretnutí je taká, že sa človek pýta, s kým iným sa bilaterálne stretol toľkokrát ako so Sergejom Lavrovom. Lebo dnes sa stretli na Malte na podujatí OBSE“. Keby ste boli na Malte vy dnes v pozícii šéfa diplomacie, s Lavrovom by ste sa nestretli? Vyhli by ste sa mu? To nie je tak, že si podajú ruku na chodbe. Mali bilaterálne stretnutie, kde boli dve delegácie. To muselo byť zorganizované. To nie je o tom, či by som pozdravil Sergeja Lavrova, hoci o tom pochybujem. Za týchto okolností pre mňa reprezentuje Putinov režim všetkých mŕtvych Ukrajincov a Ukrajinky, ktorí padli počas týchto už takmer troch rokov vojny. Ja by som sa do takejto situácie jednoducho nedostal. Nedovolilo by mi to moje nastavenie. Čo hovorí dnešné rokovanie s Lavrovom o nastavení Juraja Blanára? Že veria v normalizáciu vzťahov s Ruskom po tom, ako sa ukončí konflikt na Ukrajine. Neviem, čo si pod tým predstavujú. Neviem, ako sa vedia preniesť cez tie státisíce obetí na Ukrajine, cez obrovskú deštrukciu, ktorá tam nastala. Robiť s Putinom a jeho partiou biznis. Nahrával Jaroslav Barborák.

V Omeletkách si budeme povídat o nemocech a nemocnicích. Kupovala jsem si v trafice časopis. Za mnou pán kupoval cigarety a já jsem zahlédla varovný nápis, že kouření může způsobovat impotenci. Všiml si ho i ten muž a zkroušeně požádal prodavačku: „Neměla byste tam radši ty s rakovinou?“ Uslyšíte recept Haliny Pawlowské na hruškový koláč s karamelem a zázvorem. Vašek Šanda poradí film z nemocničního prostředí. A posluchač Ivan Mrázek nabídne povídku Budapešťská pomazánka.

S novinárkou a členkou Švédskej akadémie Ingrid Carlberg sa rozprávame o osude švédskeho hrdinu Raoula Wallenberga, ktorý počas holokaustu v Budapešti zachránil tisíce Židov. Ako hovorí, Moskva dodnes klame a tají, prečo zmizol v jej väzniciach.

Likér Unicum prý nemusí napoprvé zachutnat každému, přesto na jeho komplexní kořeněnou chuť mnozí Maďaři nedají dopustit. Historie tmavého bylinného nápoje v téměř zcela kulaté lahvi sahá až do konce 18. století. Za tu dobu se stal téměř maďarským národním nápojem. Destilerii na jihu Budapešti řídí už šestá generace rodiny Zwack, která si žárlivě střeží tajný recept. Dokázala ho prý uchránit i před komunistickým režimem po znárodnění továrny.

Likér Unicum prý nemusí napoprvé zachutnat každému, přesto na jeho komplexní kořeněnou chuť mnozí Maďaři nedají dopustit. Historie tmavého bylinného nápoje v téměř zcela kulaté lahvi sahá až do konce 18. století. Za tu dobu se stal téměř maďarským národním nápojem. Destilerii na jihu Budapešti řídí už šestá generace rodiny Zwack, která si žárlivě střeží tajný recept. Dokázala ho prý uchránit i před komunistickým režimem po znárodnění továrny.Všechny díly podcastu Zápisník zahraničních zpravodajů můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Stalo se, že se lídři 27 členských států Evropské unie sešli neformálně v Budapešti dva dny po amerických prezidentských volbách. Jejich rokování a jeho závěry tak nutně rezonují jako evropská reakce na návrat Donalda Trumpa do prezidentského úřadu, který si většina z nich nepřála. Není to radostná podívaná.Všechny díly podcastu Názory a argumenty můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Ukrajina neprestane bojovať ani keď ju USA opustia. Ako sa zachová Trump k Ukrajine sa ešte len uvidí. Izrael bude Trump podporovať. Robert Fico mal opäť nehorázne vyjadrenia v Budapešti.

Budapešte šiandien vyks neformalus Europos Sąjungos vadovų susitikimas, kur panašu didžiausias dėmesys bus skiriamas Donaldo Trumpo sugrįžimui į Baltuosius rūmus. Susitikimas vyksta Vengrijoje, kurios premjeras Viktoras Orbanas palaiko glaudžius ryšius su Donaldu Trumpu. Kiek gali išaugti Viktoro Orbano įtaka?Socialdemokratams formuojant valdančiąją daugumą, vis dar tiksliai neaišku, kas ją sudarys. Socialdemokratų premjeru tapti siekiantis Gintautas Paluckas vakar vakare sakė, kad sprendimai priimti, tačiau išsamiau jų nekomentavo.Išrinktiems Lietuvos parlamentarams šiandien bus įteikiami Seimo nario pažymėjimai. Dvidešimt septyni parlamentarai, kad galėtų dirbti Seime, atsisakė savivaldybių tarybų narių įgaliojimų.Klausytojų teiraujamės, kaip vertinate tokią situaciją?Maisto ir veterinarijos tarnyba nustatė, kad Vilniaus rajono Riešės gimnazijos valgyklos šaldytuvuose laikytas vakarykštis maistas. Už tai mokyklą maitinančiai įmonei gresia administracinė atsakomybė. LRT Radijas išsiaiškino, kad ne šviežiai ruoštą maistą verslininkei leido pardavinėti mokyklos vadovė, nors tai draudžia teisės aktai ir viešųjų pirkimų sutartis.Socialdemokratams formuojant valdančiąją daugumą, vis dar tiksliai neaišku, kas ją sudarys. Socialdemokratų premjeru tapti siekiantis Gintautas Paluckas vakar vakare sakė, kad sprendimai priimti, tačiau išsamiau jų nekomentavo.Ved. Rūta Kupetytė

V prosinci to bude 30 let od chvíle, kdy Ukrajina podepsala tzv. Budapešťské memorandum, které jí výměnou za přesun jaderných zbraní do Ruska mělo zajistit nedotknutelnost hranic. Memorandum podepsali představitelé Ruska, Velké Británie, USA a Ukrajiny. Dnes už víme: kdyby si tyto zbraně Ukrajinci ponechali, nejspíš by se dnes na jejich území nebojovalo. O to víc, že se svými 176 mezikontinentálními střelami s jadernými hlavicemi byla Ukrajina třetí největší jadernou mocností. Tlak Západu a Ruska byl tak silný, že nakonec vyměnila hlavice za podpis dohody, kterou Rusko už v roce 2014 rozhodlo ignorovat. Jak dnes vypadá situace na rusko-ukrajinském bojišti? Ukrajinský generál Marčenko nedávno prohlásil, že fronta na Donbase se zhroutila vinou nedostatku zbraní, lidí a špatného vedení. Nutno podotknout, že objem západní pomoci Ukrajině se letos zmenšil a z 61 miliard dolarů, které schválil Kongres USA, dorazilo do Kyjeva necelých deset procent. Bidenova administrativa také blokuje snahy Ukrajiny udeřit na území Ruska. Změní něco v tomto směru americké prezidentské volby? Politický analytik Jefim Fištejn soudí, že nový prezident Trump je příznivcem strategie známé jako "mír skrze sílu." Podle něj se bude snažit dostat ruského prezidenta Putina k jednacímu stolu a situaci nějak vyhrotit – buď uzavřením příměří, nebo vyššími dodávkami vojenské techniky. Fištejn byl jedním z mála českých pozorovatelů, který předpověděl výsledek amerických voleb. Domnívá se, že tentokrát nebudeme svědky obyčejné výměny jedné politické administrativy za druhou, ale půjde o hlubší politický zvrat.

Partijos „Nemuno aušra“ ir Demokratų sąjunga „Vardan Lietuvos“ gavo socialdemokratų kvietimą formuoti valdančiąją koaliciją naujos kadencijos Seime.Joniškio rajono meras Vitalijus Gailius į Seimą išrinktas su Liberalų sąjūdžiu atsisakė Joniškio rajono mero įgaliojimų, bus skelbiami nauji mero rinkimai.Europos lyderiai šiandien Budapešte svarsto Europos situaciją po Donaldo Trumpo sugrįžimo į Baltuosius rūmus. Lyderius priimantis Vengrijos premjeras Viktoras Orbanas turi puikius santykius su Donaldu Trumpu, pastarasis Orbaną nuolat minėjo savo mitinguose. Apžvalgininkai sako, kad Orbanas pasirinko labai gerą taktiką.Seimui neužteko balsų apsispręsti dėl siūlymo Lietuvos komunistų partiją paskelbti organizacija, vykdžiusia nusikalstamas veikas.Dėl Atgimimo aikštėje Klaipėdoje aptiktų sprogmenų savivaldybė siūlo skelbti ekstremaliąją situaciją. Daugiau nei dvi dešimtys įvairių bombų rastos bei neutralizuotos pradėjus aikštės atnaujinimo darbus.Ved. Agnė Skamarakaitė

En la 1354-a E_elsendo el la 15.10.2024 ĉe www.pola-retradio.org: • Antaŭ nia mikrofono gastas profesorino Ilona Koutny el A. Mickiewicz-universitato en Poznano, hodiaŭ solene adiaŭita kiel emerito. Ŝi rakontas al ni i.a. pri siaj aktualaj laboroj en la universitato kiel profesoro-emerito, pri speciala omaĝa evento okazonta la 18-an de oktobro en Budapeŝto honore al prof. Szerdahelyi, pri planoj daŭrigi interlingvistikajn studojn dank' al profesoro Nikolau Dols, pri siaj pridokumentaj planoj i.a. rilate la poznanan Interlingvistikan Sekcion kadre de Lingvistika Kongreso. • En la komencaj aktualaĵoj ni informas iom statistike pri polaj instruistoj lige al la pasinta lunde Instruista Tago kaj pri grandiĝanta interesiĝo de poloj pri portugalaj vinoj. • En sciencbultena rubriko ni proksimigas la projekton de polaj sciencistoj, kiuj baze de pentraĵoj el la historia sanktejo en Faras rekreis mezepokajn reĝajn vestojn, kiuj ekde ĵaŭdo estos rigardeblaj en Luvro. • Muzike akompanas nin Feri Floro per sia plej nova kanto „Aŭtuna vespero” por la vortoj de Ulrich Matthias. La interreta foto akompananta la programinformon farita de P. Matusiak kaj E. Wenting bildigas sur modelo la rekreitan nubian reĝan veston. • En unuopaj rubrikoj de nia paĝo eblas konsulti la paralele legeblajn kaj aŭdeblajn tekstojn el niaj elsendoj, kio estas tradicio de nia Redakcio ekde 2003. La elsendo estas aŭdebla en jutubo ĉe la adreso: https://www.youtube.com/results?q=pola+retradio&sp=CAI%253D.

Nuo praėjusio penktadienio dalis Vidurio Europos toiau kovoja su potvyniais. Lenkijoje baiminamasi plūstančio vandens Vroclavo link. Dalis Ostravos miesto užlieta ir Čekijoje, neramu Bratislavoje bei Budapešte.Antradienį antrąją kadenciją Europos Komisijai paskirta vadovauti Ursula von der Leyen pristatė naująją Europos Komisijos sudėtį. Lietuvos europarlamentarui Andriui Kubiliui skirtas gynybos ir kosmoso portfelis. Mieli klausytojai, kaip jūs vertinate tai, kad Andriui Kubiliu skirtas būtent gynybos ir kosmoso portfelis?Kaip įveikti priešą, turintį daugiau karių ir ginklų? Ukrainos kariuomenė sako, kad kare su Rusija lemiamą vaidmenį turi naujausios technologijos. Vilniuje atidaryta MILTECH akademija, kurioje gynybos ir saugumo pramonės įmonės, mokslo ir kariuomenės atstovai iš Ukrainos ir NATO šalių dalinsis patirtimi ir naujausiomis karo technologijomis.Artėjant tamsiajam metų laikui gyventojai sulaukia elektros energijos tiekėjų siūlymų keisti tiekėją ar pasirinkti geresnį planą. Kiek dabar tinkamas metas persvarstyti savo pasirinktus planus?Etninės kultūros globos taryba nutarė 2025 metus paskelbti atmintinais Lietuvių liaudies dainų metais. Kuo liaudies dainos aktualios šiandien, ir ar turėtume ieškoti šiuolaikiškesnių priėjimų?

Přehlídku v pátek odpoledne v 15 hodin zahájila Posádková hudba Budapešť. Následoval francouzský a německý orchestr. Program pokračuje v sobotu od desíti hodin.

Rozhodnutí vlády v Budapešti usnadnit Rusům a Bělorusům vstup do Maďarska znepokojilo ostatní evropské země. „Maďarsko se musí zaručit, že dostatečně prověří lidi, které sem pustí, aby neexistovalo riziko, že jsou to ruští agenti,“ říká europoslankyně Danuše Nerudová (STAN). Podle frakce Patriotů pro Evropu je ale reakce sedmadvacítky přehnaná. „Maďarská víza určitě nepředstavují vyšší riziko než ostatní schengenská víza,“ říká europoslanec Ondřej Knotek (ANO).

1. Sme v tom s Maďarmi. 2. Tomáš Taraba: hrady mestám bral a štátu rozdával.  3. Šimkovičová sa v obstarávaní zorientovala rýchlo.

Rotujúce predsedníctvo EÚ prebralo Maďarsko a Viktor Orbán ho hneď využil na cesty za Vladimirom Putinom, do Číny a za Donaldom Trumpom. Vysokí predstavitelia EÚ mu odkázali, že nekoná v mene únie a ohlásili bojkot podujatí maďarského predsedníctva. Robert Fico ako jeden z mála stojí za Viktorom Orbánom a tiež pocestuje do Číny.Dnes bol na návšteve v Budapešti nový prezident Peter Pellegrini. Čo myslíte, podobajú sa jeho vyjadrenia skôr na európskych lídrov alebo na slová Roberta Fica?Ako čítajú Viktora Orbána v Moskve alebo Číne a či ho berú vážne ako reprezentanta EÚ, sme sa pýtali exministra zahraničia Pavla Demeša. V dnešnom podcaste Aktuality Nahlas sa dozviete aj to, čo by hrozilo Slovensku v prípade víťazstva Donalda Trumpa v USA.Nahrával Peter Hanák.

Starptautiskās aktualitātes analizē Latvijas Universitātes profesore Žaneta Ozoliņa, Latvijas nacionālās aizsardzības akadēmijas Drošības un stratēģiskās pētniecības centra pētnieks Toms Rostoks un Māršala fonda vecākā pētniece Kristīne Bērziņa. Trauksmainā jubileja Vakar, 9. jūlijā, trīsdesmit divu Ziemeļatlantijas Līguma organizācijas jeb NATO dalībvalstu delegācijas pulcējās samitā Vašingtonā. NATO samitiem nav regulāra grafika, un alianses pastāvēšanas pirmajā ceturtdaļgadsimtā vispār notika tikai viena šāda augstākā līmeņa tikšanās. Pēc tam samiti notika biežāk, reizēm ar gada, reizēm ar dažu gadu intervālu, reizumis arī divreiz vienā gadā. 2022. gadā notika veseli trīs, no tiem viens, 25. februārī, notika tiešsaistē. Kā zināms, šogad apritēja 75. gadskārta, kopš tobrīd divpadsmit valstis Vašingtonā noslēdza alianses dibināšanas līgumu, un šim jubilejas samitam līdz ar to ir īpaša noskaņa. Frāze „NATO šobrīd ir stipra kā nekad,” pastāvīgi izskan uzrunās un intervijās, un biežuma ziņā to pārspēj vien solījumi aizsardzības budžeta apjoma ziņā un paustā apņemšanās atbalstīt Ukrainu tās cīņā pret Krievijas agresiju. Kas attiecas uz diviem procentiem no iekšzemes kopprodukta aizsardzības tēriņiem, tad lielākais vairums dalībvalstu šo kritēriju izpilda. Atpalicējos pagaidām ir Spānija, Beļģija, Turcija, Kanāda, Slovēnija un Luksemburga. Skaļie solījumi nodrošināt Ukrainai vairāk pretgaisa aizsardzības līdzekļu izskan kā drūma rezonanse kārtējam raķešu un vadāmo aviobumbu triecienam, kuru agresorvalsts raidīja pret Ukrainu pirmdien, nogalinot vairāk nekā četrdesmit un ievainojot vairāk nekā 170 cilvēkus, tai skaitā daļēji sagraujot valsts lielāko specializēto bērnu slimnīcu Kijivā. Lielais skaits krievu raķešu, kuras šai uzlidojumā sasniedza mērķus, nepārprotami ir rezultāts Ukrainas aizsardzības spēju izsīkumam, pie kura noveda Rietumu, pirmām kārtām amerikāņu palīdzības ilgstošā kavēšanās, Trampa atbalstītājiem bloķējot finansējuma apstiprināšanu Kongresā. Atkārtotās prezidentūras pretendents visai pamanāmi met savu plato ēnu pāri NATO samita norisei. Joprojām trūkst skaidra priekšstata par to, kā viņš varētu rīkoties Ukrainas un visas NATO alianses sakarā, ja novembrī atkal tiks ievēlēts, bet teksti, kurus producējušas Trampam tuvas drošības ekspertu aprindas vedina uz domām, ka Kijivu mēģinātu piespiest sēsties pie sarunu galda un atzīt Krievijas kontroli pār sagrābtajām teritorijām, kā arī atteikties no plāniem drīzā nākotnē iestāties NATO. Prezidenta Baidena uzstāšanos, uzrunājot dalībvalstu vadītājus, prese visai nepārprotami traktēja kā mēģinājumu reabilitēties pēc izgāšanās priekšvēlēšanu debatēs ar Donaldu Trampu. Jāteic, šoreiz Baidenam netrūka spara un stingrības nedz stājā, nedz formulējumos, atgādinot jau zināmās tēzes par karu Ukrainā kā cīņu par demokrātiskās pasaules nākotni. Tomēr, kā vēsta mediji, Demokrātu partijas iekšienē nerimst diskusijas par to, vai esošajam prezidentam vajadzētu turpināt sacīksti par Balto namu. Pirmdien vēl viens prominents demokrātu politiķis, senators no Vašingtonas pavalsts Adams Smits aicinājis Džo Baidenu pārtraukt savu vēlēšanu kampaņu. Miera balodis Viktors Ungārija nule bija sākusi pildīt Eiropas Savienības Padomes prezidējošās valsts funkcijas, kad tās premjerministrs Viktors Orbans 2. jūlijā negaidīti ieradās Kijivā, kur, būdams amatā jau četrpadsmit gadus, pēdējoreiz viesojās vairāk nekā pirms desmitgades. Pēc tikšanās ar prezidentu Zelenski viņš paziņoja, ka aicinājis Ukrainas vadītāju apsvērt uguns pārtraukšanu, lai uzsāktu sarunas ar agresoru. Zelenskis šos izteikumus nekomentēja. Nākamajās dienās sekoja paziņojumi no teju visām nozīmīgākajām Eiropas Savienības amatpersonām – norādot, ka Orbanam nav nekāda savienības pilnvarojuma jebkādu sarunu vešanai. Tas nekavēja jaunizšķīlušos miera balodi turpināt lidojumu pa savu trajektoriju, piektdien piezemējoties Kremlī, kur viņa un Krievijas vadoņa publiskajās izpausmēs netrūka savstarpējas labvēlības apliecinājumu. Tai skaitā Putins nodēvēja savu viesi neeksistējošā titulā – par „Eiropas Savienības Padomes prezidentu”. Prezidenta Zelenska administrācija komentējusi, ka Kijivā Orbanam neesot sniegts nekāds jauns vēstījums, kuru viņam vajadzētu nodot Putinam. Savukārt kāds anonīms Eiropas Komisijas pārstāvis paziņojis, ka šī „miera tūre” varētu maksāt Ungārijas līderim agrāk plānoto komisijas vizīti Budapeštā. Taču Orbana pašiecerētajā „miera misijā”, kā izrādās, bija paredzēts vēl viens pieturpunkts: šopirmdien viņš ieradās Pekinā un spieda roku Ķīnas līderim Sjī Dziņpinam. Arī šeit kā viesis, tā namatēvs veltīja dažu labu vispārīgu un nogludinātu frāzi miera centieniem un izcilajai lomai, kuru šai ziņā lemts spēlēt Pekinai. Kāds ir visas šīs tūres „sausais atlikums”? Pēc Orbana Maskavas vizītes Eiropadomes prezidents Šarls Mišels un pārējie padomes locekļi esot saņēmuši no viņa vēstījumu, kura saturs kļuvis zināms izdevumam „Politico”. Tas licis izdevuma žurnālistiem nodēvēt Ungārijas valdības vadītāju par Kremļa runasvīra Dmitrija Peskova līdzinieku – tik ļoti viņa vēstījums šūts pēc agrsorvalsts mēriem. Krievijas izšķirošais pārsvars kaujas laukā iestāšoties jau tuvākajos mēnešos, tāpēc esot pēdējais brīdis piedabūt Ukrainu pie sarunu galda. Kā izteicies kāds anonīms Briseles diplomāts: „Šeit neatspoguļojas nekas, nu pilnīgi nekas no visiem Eiropadomes pēdējo divarpus gadu centieniem.” Francijai netīk koalīcijas Pēc Francijas parlamenta vēlēšanu otrās kārtas prezidents Makrons var pielaikot Napoleona trijstūreni – viņa riskantais politiskais manevrs, izsludinot šīs vēlēšanas, ir attaisnojies. Ja pēc pirmās kārtas pagājušonedēļ radikāli labējie no Nacionālās apvienības jau juta valdības grožus sev rokā, tad 7. jūlija vakarā šīs cerības izrādījās izkūpējušas vasarīgajās Parīzes debesīs. Marinas Lepēnas un Žordāna Bardellas partijai, par spīti diezgan nozīmīgam pieaugumam, būs vien trešā lielākā frakcija Nacionālajā Asamblejā. Pirmajā vietā ir Jaunā tautas fronte – plašs kreiso bloks ar samērā mērenajiem sociālistiem vienā un jau krietni radikālākajiem komunistiem un partiju „Nelokāmā Francija” otrā spārnā. Prezidenta Makrona pārstāvētais liberāli centriskais bloks „Kopā”, kaut zaudējis apmēram trešdaļu deputātu vietu, tomēr noturējies otrajā pozīcijā. Tāpat apmēram trešdaļu no savas jau tā nelielās frakcijas zaudējusi liberālkonservatīvā Republikāņu partija, Piektās republikas pamatlicēja prezidenta de Golla idejiskā mantiniece. Rezultātā Francijas parlamentā tagad ir trīs apmēram vienāda lieluma frakcijas, kuras šķir visai pamatīgas ideoloģiskās plaisas. Un vispār – koalīcijas valdība, kas šķiet gluži pašsaprotams risinājums vairumā Eiropas valstu, Francijai ir kaut kas teju svešs. Pēc klasiski parlamentārās Ceturtās republikas bēdīgajām beigām smagā politiskā krīzē, Piekto republiku franči būvēja gluži citādu – ar stipru prezidenta varu un vēlēšanu sistēmu, kas gandrīz vienmēr nodrošina viena politiskā spēka noteicošu pārsvaru. Šoreiz ir citādi, un nav īsti skaidrs, kā Francija varētu tikt pie darboties spējīgas valdības. Labākās izredzes veidot kādu plašu koalīciju būtu prezidenta Makrona blokam, kā jau centriskam spēkam. Tomēr šādā koalīcijā grūti iedomāties lielāko daļu no Jaunās tautas frontes, kur pārsvarā ir radikāli kreisie. Ietekmīgais spēks te ir „Nelokāmā Francija” ar tās līderi Žanu Liku Melanšonu priekšgalā. Viņš un viņa līdzgaitnieki jau paziņojuši, ka nesaredz iespēju būt vienā valdībā ar centristiem vai republikāņiem, un saņēmuši pretī līdzīgus izteikumus. Pagaidām visai miglainas izskatās arī perspektīvas uzbūvēt koalīciju ar mēreni kreisajiem sociālistiem un mēreni labējiem republikāņiem; katrā ziņā pret šādu iespēju jau diezgan kategoriski izteicies republikāņu līderis Lorāns Vokjē. Kā izdevumam „The Guardian” izteikusies Francijas Nacionālā zinātniskās izpētes centra eksperte Izabella Ginodū: „Vai nu franču partiju vadītāji iemācīsies vest sarunas un veidot jauna tipa koalīcijas, vai arī mums ir lielas iespējas pieredzēt [..] institucionālu krīzi.” Sagatavoja Eduards Liniņš. Eiropas Parlamenta granta projekta „Jaunā Eiropas nākotne” programma.* ​ * Šī publikācija atspoguļo tikai materiāla veidošanā iesaistīto pušu viedokli. Eiropas Parlaments nav atbildīgs par tajā ietvertās informācijas jebkādu izmantošanu.

Ani do Prahy, ani do Berlína, ani do Budapešti a naštěstí ani do Moskvy nesměřovala první zahraniční cesta nového slovenského prezidenta Petera Pellegriniho. Na svoji první cestu a hned velmi důležitá jednání se slovenský prezident Pellegrini vydal do Bruselu na neformální summit Evropské unie. Tedy vlastně na večeři lídrů, kde se po volbách do Evropského parlamentu rozdávaly takzvaně karty, pokud jde o obsazení nejvyšších postů v Evropské unii.

En la 1325-a E_elsendo el la 15.06.2024 ĉe www.pola-retradio.org: • Hodiaŭ ni denove invitas vin konatiĝi kun konindaj lokoj en Pollando. Hodiaŭ ni proponas la reviziton en la loko Szczytno. • En la komenca kulturkroniko ni informas pri la 85-jariĝo de la Pola Instituto en Budapeŝto; pri la daŭranta festivalo de Henryk Wieniawski en Szczawno-Zdrój; pri Cate Blanchett kiel ĵuriestro dum la aŭtuna 32-a Energa Camerimage en Toruno. • En la E-komunuma segmento ni prezentas ampleksan informon baze de la teksto de Povilas Jegorovas, kiu aperis en Sezonoj pri la litova politikisto, ankaŭ esperantisto Vytenis Andriukaitis. Nia plia informo rilatas al la proksimiĝanta UK en Tanzanio kaj al la nula bitnumero de „Afrika Esperantisto”: https://www.esperanto-afriko.org/wp-content/uploads/2024/06/Afrika-Esperantisto-n-ro-00.pdf. • Muzike akompanas nin la kantistino Revanta Luna, kiu kantas la poeziaĵon de Zamenhof „Pluvas”. La reta programinforma foto prezentas la restaĵojn de la teŭtona kastelo en Szczytno. • En unuopaj rubrikoj de nia paĝo eblas konsulti la paralele legeblajn kaj aŭdeblajn tekstojn el niaj elsendoj, kio estas tradicio de nia Redakcio ekde 2003. La elsendo estas aŭdebla en jutubo ĉe la adreso: https://www.youtube.com/results?q=pola+retradio&sp=CAI%253D I.a. pere de jutubo, konforme al individua bezono, eblas rapidigi aŭ malrapidigi la parolritmon de la sondokumentoj, transsalti al iu serĉata fragmento de la elsendo.

Čínský prezident Si Ťin-pching ukončil evropskou cestu, během které navštívil Paříž, Bělehrad a Budapešť. Co přinesla? „Měla dva aspekty. Bezprostředně šlo o urovnání obchodních vztahů s Evropou, z dlouhodobého horizontu je v čínském zájmu štěpit jednotu Evropy a transatlantickou jednotu s USA,“ říká sinolog Martin Hála. Podle europoslance Jana Zahradila (ODS) šlo o zmapování situace. „Čínský prezident si chytře vybral tři symbolické země,“ míní.