Podcasts about vedeck

Neurovedec Tomáš Hromádka, ktorý je členom predsedníctva SAV, rozpráva ako vníma momentálne dianie v politike, z ktorého vyplynulo prešetrovanie pandémie, hlasovanie o pandemickej dohode či analýza mRNA vakcín, ktorou je SAV poverená. "Aj keď niektoré názory počuť viac, neznamená to, že sú silnejšie. No a rozhodne nie sú správnejšie, pretože jednoducho nie sú ničím podložené. Sú vymyslené a je na to aj technický termín. Sú to somariny. To je všetko," hovorí Hromádka o diskusiách, či je očkovanie nebezpečné. *Vedecký podcast N2 mení od júna názov na Zvedavosť. Nájdete ho každé dva týždne na tomto mieste, ktoré takisto mení názov z Denník N Podcasty na Zvedavosť.*

| Vedecká NP: Tiene a traumy násilia v rodine aj v spoločnosti; | Hosť: Zuzana Očenášová (vedkyňa z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV). | Moderuje: Stano Ščepán. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Ahojte, pripravili sme pre vás epizódu s Ivom Gábrišom, ktorého možno poznáte na IG pod účtom Vedecké okienko. Je to mladý učiteľ, ktorého veľmi baví chémia. Zbožňuje rôzne pokusy, experimenty, keď to mení farby alebo to vybuchuje. Vypočujte si jeho inovatívny pohľad na vzdelávanie, počas ktorého ani raz nepoužil klasickú kriedu. Viac o ňom aj tu: https://www.forbes.sk/lists/rebricek-forbes-30-pod-30-2025/veda-a-vzdelavanie/ivan-gabris/?srsltid=AfmBOord_5eXdauEAOBNXxhvwztkgD9O_iLA7-_g3i5byVQwK1PVuzVqIvo je zároveň súčasťou projektu VEDECKÝ AMBASÁDOR, ktorý sme odštartovali na rôznych školách po Slovensku. V čase zľavových kódov a ambasádorov na Instagrame ponúkame ten najlepší zľavový kód - atraktívne vzdelanie, vášeň pre vedu a to celkom zadarmo. Ak máte chuť, pripojte sa. Viac tu: https://vedanadosah.cvtisr.sk/vedecky-ambasador/

Je to odveká túžba. Mať vlastnú strechu nad hlavou. Postav dom, zasaď strom. Ale ako, keď niet z čoho? Trápenia a krivdy v dostupnosti bývania. To je hlavná téma dnešnej vedeckej Nočnej pyramídy. Stano Ščepán do nej pozval geopriestorového analytika Jána Výbošťoka z Geografického ústavu Slovenskej akadémie vied. Bude hovoriť o migrácii obyvateľstva, aj o džentrifikácii. | Vedecká NP: Trápenia a krivdy v dostupnosti bývania. | Hosť: Ján Výbošťok (Geografický ústavu SAV). | Moderuje: Stano Ščepán. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Kristína Holčíková je bývalá vedecká pracovníčka v oblasti zloženia potravín, odborníčka na potravinárstvo, popularizátorka zdravého stravovania. Dnečs už v seniorskom veku je pribudli "funkcie" hudobnej manažérky, tajomníčky a organizačnej vedúcej viacerých hudobných telies. Zhovárala sa s ňou Eva Viteková.

Ivo Poláček, Pavol Šveda, simultánni prekladatelia

Dnes mám pre vás rozhovor so systémovým biológom Martinom Lukačišinom o hraniciach redukcionizmu cez prizmu tzv. emergencie, s ktorou operuje ako biológia tak aj filozofia. ----more---- Súvisiace dávky: PD#325: Rozhovor so Schmidtom o filozofii vedy  PD#323: Filozofia a veda: Nepriatelia či spojenci? PD#303: Liberálny naturalizmus: Je veda mierou všetkých vecí? PD#282: Kresťanstvo a vedecká revolúcia PD#185: Scientizmus: Bude mať veda odpoveď na všetko? ​​PD#96: Vedecká sekularizácia: nahradí čoskoro veda náboženstvo? PD#68: Premeny vedy a jej odluka od náboženstva V rozhovore zaznelo alebo odporúčame:  Filozofický víkend, www.filozofickyvikend.sk Deeptalky (online večerné kurzy), www.deeptalky.sk  Patreon PD, www.patreon.com/pravidelnadavka  Jakubov substack newsletter, substack.com/@dennikfilozofa *** Baví ťa s nami rozmýšľať? Podpor našu tvorbu priamo na SK2811000000002943116091 alebo cez Patreon (https://bit.ly/PDtreon), kde Ťa odmeníme aj my.

V roku 2005 mu vyšiel preklad indických bájok. Nedávno vzbudil pozornosť jeho preklad raných upanišad, ktoré patria k najstarším filozofickým textom na svete. Ich predmetom je sebapoznanie a predstavujú základ mnohých indických filozofických aj náboženských systémov. O skrytých tajomstvách sanskritu sa bude Stano Ščepán zhovárať s riaditeľom Ústavu svetovej literatúry SAV - Róbertom Gáfrikom. | Vedecká NP: Skryté tajomstvá sanskritu; | Hosť: Róbert Gáfrik (vedec, Ústav svetovej literatúry SAV). | Moderuje: Stano Ščepán. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Geneticky modifikované potraviny sú často vnímané veľmi kontroverzne. Bývajú aj predmetom rôznych hoaxov. Sú skutočne nebezpečné a môžu spôsobiť ekologickú katastrofu? O tejto téme diskutovala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou portálu Demagóg.sk Veronikou Frankovskou a biochemikom Petrom Holubom.Veronika Frankovská poukázala na to, že paradoxne sa s témou geneticky modifikovaných potravín v dezinformačnej scéne nestretávajú tak často. "Skôr sa objavujú dezinformácie týkajúci sa hmyzu," uviedla Frankovská. Napriek tomu tím Demagóg.sk nedávno overoval článok od portálu Badateľ, ktorý sa venoval Bt plodinám a ich údajnej spojitosti so syndrómom priepustnosti čriev. "Článok pôsobil dosť odborne a nebezpečne, takže predpokladáme, že veľa ľudí vystrašil, ale nie je pravdivý," upozornila Frankovská.Biochemik Peter Holub v druhej časti diskusie zdôraznil, že Bt plodiny sú pre človeka bezpečné. "Čo sa týka samotného toxínu, WHO aj Európska agentúra pre bezpečnosť potravín sa zhodujú, že tam žiadne riziká nie sú," vysvetlil Holub. Dodal, že z biochemického hľadiska sa tento toxín v tele spracuje rovnako ako iné proteíny. "Dostane sa do žalúdka, kde je extrémne nízke pH, a tam by sa denaturoval, tzn. úplne by stratil svoj tvar aj funkciu a následne by bol rozštiepený našimi tráviacimi enzýmami."Na záver Holub uviedol, že v súčasnosti je výskum týkajúci sa aj biochémie v Spojených štátoch ohrozený politickým vedením. Navyše, upozornil, že „ľudia, ktorí boli súčasťou klinického testovania a dostávali nový ešte neschválený liek, sa zo dňa na deň ocitli bez zdravotnej starostlivosti.“Moderuje Veronika Jursová Prachárová

Dnes mám pre vás rozhovor so slovenským filozofom Martinom Schmidtom o filozofii vedy a limitoch poznávania.----more---- Martin Schmidt je slovenský filozof, vysokoškolský pedagóg a dekan Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Špecializuje sa na výučbu argumentácie, kritického myslenia, metafyziky a filozofie vedy. Je autorom a spoluautorom publikácií, ako napríklad Identita a pretrvávanie v čase a Filozofia prírodných vied. Vo svojich prednáškach a článkoch zdôrazňuje úlohu logickej analýzy a vo filozofii vedy sa venuje najmä otázkam času a priestoru.  Súvisiace dávky: PD#323: Filozofia a veda: Nepriatelia či spojenci? PD#303: Liberálny naturalizmus: Je veda mierou všetkých vecí? PD#282: Kresťanstvo a vedecká revolúcia PD#185: Scientizmus: Bude mať veda odpoveď na všetko? ​​PD#96: Vedecká sekularizácia: nahradí čoskoro veda náboženstvo? PD#68: Premeny vedy a jej odluka od náboženstva V rozhovore zaznelo alebo odporúčame:  Filozofický víkend, www.filozofickyvikend.sk Patreon PD, www.patreon.com/pravidelnadavka  Jakubov substack newsletter, substack.com/@dennikfilozofa Stephen Hawking, Mlodinow, The Grand Design (2010) Weinberg, Dreams of a Final Theory: The Search for The Fundamental Laws of Nature (1992) Frank, Gleiser, Thompson, The Blind Spot (2024) *** Baví ťa s nami rozmýšľať? Podpor našu tvorbu priamo na SK2811000000002943116091 alebo cez Patreon (https://bit.ly/PDtreon), kde Ťa odmeníme aj my.

Chudoba je nevítaným spoločníkom. V každej podobe. Platí to aj o energetickej chudobe. Rozpitváme ju vo vedeckej Nočnej pyramíde s Dušanou Dokupilovou, z Prognostického ústavu Centra spoločenských a psychologických vied SAV. | Hosť: Dušana Dokupilová (prognostický ústav SAV). | Vedecká NP. | Moderuje: Stano Ščepán. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Uvidíme ako vám bude tráviť obed pri rozhovore s lekárkou, vedkyňou Biomedicínskeho centra SAV, prvou národnou odborníčkou na manažment obezity – Adelou Penesovou. Keďže obezita a nadváha sa týka čoraz väčšieho počtu nielen dospelej populácie, ale aj detí a naša hostka sa jej intentzívne venuje už viac ako dve desaťročia, určite máme o čom hovoriť. Tak poďme spoločne urobiť niečo pre svoje zdravie spolu s Jurajom turisom a hostkou Radia Regina Západ.

Prioritne ho zaujímajú mravce, ale keďže za posledné desaťročia choval takmer 500 rôznych druhov bezstavovcov, je zrejmé, že budeme mať o čom hovoriť - s vedeckým pracovníkom Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Adriánom Purkartom. Rodený Bratislavčan nám porozpráva o fascinujúcich častiach hlavného mesta, ktoré ho zaujali ešte ako amatérskeho entomológa na základnej a strednej škole, ale aj o svojej ceste na čelo Slovenskej entomologickej spoločnosti, o potrebe osloviť ďalších nadšencov. Darina Mikolášová sa ho spýtala prečo sú mravce pre prírodu užitočné, kde videl najväčšie mravenisko a spolu nahliadli do sveta mravčieho otrokárskeho systému.

Kozmetické salóny využívajú kyselinu hyalurónovú na omladzovanie, no vedci v nej nachádzajú potenciál na liečenie rán a ochranu tkanív. Katarína Valachová je vedúcou výskumného tímu z Ústavu experimentálnej farmakológie a toxikológie Centra experimentálnej medicíny Slovenskej akadémie vied. Do vedeckej Nočnej pyramídy si ju pozval Stano Ščepán. | Vedecká NP: Kyselina hyalurónová hojí rany? | Hosť: Katarína Valachová (vedúca výskumného tímu z SAV). | Moderuje: Stano Ščepán. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Nekonečná trpezlivosť objavovania. Hranice Rímskej ríše. Nové výskumy a nálezy v archeológii na Slovensku. To všetko a oveľa viac ponúkne Ján Rajtár z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied vo vedeckej Nočnej pyramíde. Na dotyky s históriou, na skúmanie dna Dunaja aj na stretnutie s vášňou pozýva Stano Ščepán. | Vedecká NP: Nové výskumy a nálezy v archeológii v SR; | Hosť: Ján Rajtár (odborník na antiku, Archeologický ústav SAV). | Moderuje: Stano Ščepán. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Všetci vieme oceniť inovácie a pokrok a radi ich využívame v bežnom živote. Zabúdame však na to, že napríklad najrôznejšie technologické výdobytky, ktoré nám denne uľahčujú život, musel niekto vymyslieť. Je to práve veda, ktorá zlepšuje a zachraňuje naše životy. Lenže záujem mladých ľudí o ňu nie je taký intenzívny ako jej prínos, respektíve vedcov, doktorov alebo technikov by sme potrebovali viac. Občianske združenie AMAVET robí v tomto smere mimoriadne záslužnú prácu, pretože deti motivuje k zmysluplnému tráveniu voľného času, pričom im ukazuje, že veda je zábava. Vďaka AMAVET-u si cestu k vede našlo už veľké množstvo detí, ktoré vyhrávajú na prestížnych súťažiach doma i vo svete prvé miesta. Na Slovensku máme dosť šikovných mladých ľudí, len im treba venovať čas a vhodnou formou ukázať radosť z bádania. Tiež im je potrebné vysvetliť, že napríklad fyziky a chémie sa nemusia báť, dá sa s nimi aj hrať. Viac o tom, ako funguje združenie AMAVET, alebo o tom, aké inovácie priniesli naši najšikovnejší študenti, porozpráva riaditeľka občianskeho združenia AMAVET Gabriela Kukolová v podcaste Veda na dosah.   Ing. Gabriela Kukolová je dlhoročnou riaditeľkou a členkou predsedníctva občianskeho združenia AMAVET. Občianske združenie AMAVET pôsobí na celom Slovensku a na dobrovoľníckej báze spája viac ako 4000 členov s cieľom neformálneho vzdelávania detí od útleho veku až po maturitu. Ako jediná organizácia v SR má oprávnenie nominovať nádejných mladých vedcov na najprestížnejšie svetové súťaže stredoškolskej mládeže. Členskú základňu tvoria deti základných a stredných škôl, ktorým sa po školskom vyučovaní systematicky venujú stovky dobrovoľníkov z radov pedagógov, vedcov a rodičov, ale aj študenti slovenských a zahraničných univerzít. AMAVET poskytuje dobrovoľníkom podporu formou certifikovaných školení na prácu s mládežou. Od založenia v roku 1990 je zámerom združenia vytvárať podmienky na rozvoj prírodovednej, technickej a digitálnej gramotnosti detí. Za 30 rokov odrástli v kluboch AMAVET-u desiatky tisíc detí. Z niektorých sa stali renomovaní vedci, všetkým sa však podarilo nájsť svoje silné stránky, osvojiť si potrebu celoživotného vzdelávania a rebríček hodnôt úspešného života.

Čo o nás prezdádza naša reč? Prečo je dôležitá tvorba a spracovanie rečových databáz? Vo vedeckej Nočnej pyramíde sa aj na to bude Stano Ščepán pýtať Róberta Saba z Ústavu informatiky Slovenskej akadémie vied. | Vedecká NP: Čo o nás prezrádza naša reč? Hosť: Róbert Sabo (vedec, Ústav informatiky SAV, venuje sa stresu a emócií z ľudskej reči). | Moderuje: Stano Ščepán. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Niektoré diela prežijú svojich tvorcov, vo vede sa to deje pravideľne. Niektorí z nich majú svojú veľkú vytesanú aj na náhrobku. Koľko číslic pí spočítal Ludolph van Ceulen? S čím bojoval Ludwig Boltzmann? A aké prianie sa nesplnilo Carlovi Gaussovi? O tom všetkom diskutujú Jozef, Samuel. Máme novú knihu – Rozhovory o vesmíre https://www.martinus.sk/2901887-rozhovory-o-vesmire/kniha Podcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/vedastore/ Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreon https://www.patreon.com/Vedator_sk   Všetko ostatné nájdete tu https://linktr.ee/vedatorsk Vedátorský newsletter http://eepurl.com/gIm1y5

Ako si vyberá lykožrút svoje obete? Koľko trvá devastácia stromov a celého lesa? Ako sa smreky dokážu brániť? Aj o tom sa bude vo vedeckej Nočnej pyramíde rozprávať Stano Ščepán s Miroslavom Blaženecom z Ústavu ekológie lesa Slovenskej akadémie vied. | Hosť: Miroslav Blaženec (zástupca riaditeľa Ústavu ekológie lesa SAV). | Vedecká NP: Sú naše lesy rajom na zemi? | Moderuje: Stano Ščepán. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Ako rokmi vnímame našu históriu? Aký podiel má na tom „spomienkový optimizmus“? Čo hovoria pomníky o našej minulosti aj súčasnosti? Vo vedeckej Nočnej pyramíde sa aj na to Stano Ščepán spýta Petry Hudekovej z Histotického ústavu SAV. | Hosť: Petra Hudeková (Historický ústav SAV). | Vedecká NP: História a spomienkvý optimizmus. | Moderuje: Stano Ščepán. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Neprichádzame s dnešnou témou neskoro? Bude ešte o čom hovoriť? Prebieha opeľovanie rastlín aj v druhej polovici leta? Stanovi Ščepánovi odpovie hosť Marek Semelbauer, ktorý sa venuje hmyzu, predovšetkým dvojkrídlovcom, ich faunistike, ekológii, morfológii a taxonómii… | Vedecká NP: Zahynieme bez opeľovačov? | Hosť: Marek Semelbauer (samostatný vedecký pracovník z Ústavu zoológie SAV). | Moderuje: Stano Ščepán.| Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Podpora vedeckých talentov. Bachledka. Umenie Františka Horniaka

Dnes na začiatku prázdnin nás čaká zaujímavá téma: Od korzetov k bikinám. O postavení žien a ich „usmerňovaní“ v spoločnosti v 19. a v 20. storočí rozpráva Daniela Kodajová z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied. Vo vedeckej Nočnej pyramíde so Stanom Ščepánom. | Vedecká NP: Od korzetov k bikinám, postavenie žien v 19. a v 20. storočí. | Hosť: Daniela Kodajová (historička, Historický ústav SAV). | Moderuje: Stano Ščepán. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Stal sa súčasťou našich nocí. Najmä v mestách. Svetelný smog. Jeho nárast sa odhaduje až na 10 % ročne! Je to problém. Prečo? Vysvetlí Ladislav Kómar zo Slovenskej akadémie vied. Vo vedeckej Nočnej pyramíde so Stanom Ščepánom. | Hosť: Ladislav Kómar (Ústav stavebníctva a architektúry SAV, samostatný vedecký pracovník pôsobí na oddelení optiky a termofyziky). | Téma: Utopíme sa v svetelnom smogu? | Moderuje: Stano Ščepán. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

„Učenie bolí.“ tvrdia deti, ktoré sa nechcú alebo nevedia učiť. Otázne je, či ich to v našom pedagogickom systéme vieme naučiť. „Máme najnižšie percento excelentných detí v Európskej únii. Nedokážeme podporovať najslabších žiakov, ale ani tých najlepších,“ upozorňuje Kamila Urban, zo Slovenskej akadémie vied. Viac vo vedeckej Nočnej pyramíde so Stanom Ščepánom. | Hosť: Kamila Urban (samostatná vedecká pracovníčka, členka vedeckej rady a výkonná redaktorka časopisu Human Affairs, ktorá sa zaoberá vývinovou psychológiou, metakogníciou, kreativitou a autoregulovaným učením na Ústave výskumu sociálnej komunikácie SAV). | Vedecká NP: Prečo a ako potrebujeme zmeniť vzdelávanie detí? | | Moderuje: Stano Ščepán. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Spôsobuje zvýšený príjem bielkovín problémy s obličkami? Spôsobujú mliečne výrobky prekyslenie organizmu a rednutie kostí? A čo mäso a rakovina? Potrebujú vegáni jesť viac bielkovín? A ako to je pri vytrvalostných športovcoch? Dnes si prejdeme najnovšiu analýzu štúdii o proteíne, ktorá vyšla len pred 2 dňami, 16. apríla. https://doi.org/10.1080/15502783.2024.2341903 A ako už bolo posledných pár týždňov zvykov, podelím sa s tebou aj o nové pozorovania z online programu o výžive pre bežcov, ktorý práve prebieha. ++ Epizóda: Bielkoviny https://podcasters.spotify.com/pod/dashboard/episode/e2g2qb6 ++ Budem rád ak mi napíšeš cez ⁠Facebook. Stačí aj pozdraviť :) Ak sa ti podcast páči, bude sa ti páčiť aj emailový newsletter Zdravie, Energia, Výkon. Prihlásiť sa k odberu môžeš na cez formulár na stránke [sk.danweiss.eu/newsletter](http://sk.danweiss.eu/newsletter)

Môže nás fyzicky bolieť mozog? Prečo sa bojíme výšok? Ako vnímame bolesť iných? Desiatky podobných otázok v dnešnej vedeckej Nočnej pyramíde. Stano Ščepán do nej pozval Igora Riečanského z Ústavu normálnej a patologickej fyziológie Centra experimentálnej medicíny SAV. | Téma: Prečo niekedy klameme vlastný mozog? | Hosť: Igor Riečanský (vedúci Oddelenia behaviorálnej neurovedy SAV). | Moderuje: Stano Ščepán. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Labyrinty matematiky v 21. storočí. | Matematika je univerzálny svetový jazyk. Má svoju logiku aj exaktné postupy. Len jej treba rozumieť. Ako a kedy ju pochopíme najlepšie? Krásu aj univerzálnosť matematiky nám priblíži Karol Nemoga, riaditeľ Matematického ústavu Slovenskej akadémie vied. Vedeckú Nočnú pyramídu s ním ponúka Stano Ščepán. | Hosť: Karol Nemoga (dlhoročný riaditeľ Matematického ústavu SAV). | Moderuje: Blažena Bóoczová. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Blížia sa sviatky a pre mnohých sú to sviatky šťastia, ale niekedy aj úzkostí. Vedecké výskumy však posledné roky hovoria, že obdarúvať ľudí sa vypláca: znižuje to hladiny stresu, vyplavuje dopamín, skrátka, robí náš šťastnejšími. Prečo by sme teda mali radšej dávať, ako dostávať, ako dary darovať a aké, a prečo sme taký zvláštny zvierací druh, ktorý je šťastný, keď robí šťastných iných? Tomáš Prokopčák sa pýta psychológa Aleša Bednářika. Dobré ráno brand vám prináša O2. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠dobrerano@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Doc. MUDr. Ladislav Kužela, PhD., MPH je prednostom Gastroenterologickej kliniky SZU v UNB na Antolskej ulici a dekanom Lekárskej fakulty SZU. Vo videu rozhovor s MUDr. Igorom Bukovským, PhD., o vzťahu medzi zdravotným stavom a životným štýlom. Zhrnutie videa: - Zdravý životný štýl môže pomôcť predchádzať zdravotným problémom. - Slovenské zdravotníctvo potrebuje zlepšiť systém zdravotnej starostlivosti. - Aj lekár sa môže stať pacientom. - Histamínová intolerancia a spôsoby ako ju riešiť. - Dá sa všetko overiť dvojito zaslepenou randomizovanou štúdiou? - Relaxačné techniky dýchania môžu znížiť stres a zlepšiť celkovú pohodu. - Žite a správajte sa tak, aby ste sa nikdy nedostali do nemocnice. Link na celý rozhovor: https://akv-tv.com/watch/ladislav-kuzela-vedecke-dokazy-o-medicine-zivotneho-stylu-existuju

Horím pre chémiu (občas doslova) a snažím sa svoj plameň preniesť ďalej. V audioknihe ti pomôžem objavovať čaro prírodných javov a krásy prírody zahalené rúškom tajomstva. Budem ti klásť všemožné otázky naprieč celým spektrom prírodných vied. Prečo je tráva zelená? Pijú ryby vodu od smädu? Dokážeme dnes naplniť dávny sen alchymistov a premeniť kov na zlato? Boli najskôr včely, alebo kvety? Koľko koní má kôň? Prečo má slon veľké uši? Prevediem ťa cestou od alchýmie k chémii, ale prezradím ti aj to, čo má včela spoločné s banánom. K príbehom a vysvetleniam som nepribalil veľa vzorcov a text je ľahko stráviteľný pre každého čitateľa. Téma o farebnosti trávy nás zavedie k rastlinným farbivám. Keď sa dozvieme o zelenej molekule chlorofylu, ovládne nás túžba po poznaní. K čomu slúži? Prečo ľudia nedokážu fotosyntetizovať? Prečo sú niektoré listy červené a prečo na jeseň opadávajú? Rovnako ako pri štiepení atómu, jedna otázka má silu spustiť nekontrolovateľnú kaskádu ďalších. Audiokniha: Vedecké okienko Autor: Ivan Gábriš Interpret: Marek Koleno Dĺžka: 6:44 h Vydavateľstvo: Publixing a Interez Audiokniha Vedecké okienko to na webe Audiolibrix (MP3 na stiahnutie) Audiokniha Vedecké okienko na webe Publixing (MP3 CD)

Ivan Gábriš je učiteľom chémie na strednej škole C. S. Lewisa v Bratislave. Okrem toho popularizuje chémiu ako Vedecké okienko aj na sociálnych sieťach, kde ukazuje rôzne perfektné pokusy. A vydal knihu. Volá sa “Vedecké okienko” a odpovedá na mnohé otázky z prírodných vied.

Vedeckú komunitu schladili správy o nepotvrdení objavu supravodivosti. Nebolo to však prvýkrát a asi ani posledný, výskum supravodivosti patrí medzi najaktívnejšie oblasti výskumu. Čo je to supravodivosť? Ako vzniká? A na čo je dobrá? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel. Podcast vzniká v spolupráci so SME.  Podcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/vedastore/ Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreon https://www.patreon.com/Vedator_sk Všetko ostatné nájdete tu https://linktr.ee/vedatorsk Vedátorský newsletter http://eepurl.com/gIm1y5      

Vedecký redaktor Otakar Horák vysvetľuje, prečo je na Slovensku tak teplo, ale aj to, ako to bude vyzerať v roku 2100. V rozhovore s Veronikou Folentovou vysvetľuje, že horúčavy prichádzajú omnoho skôr, ale aj to, že na Slovensku budú v budúcnosti len dve ročné obdobia - zima a leto. "Na Slovensku je smutné že máme politikov, ktorí dokážu popierať klimatickú zmenu. Vo vedeckej komunite je na tom absolútna zhoda, že tu je a je spôsobená ľudskou činnosťou" hovorí vedecký redaktor Horák. Ak politik popiera klimatickú zmenu, vlastne hovorí, že Zem je plochá, dodáva.

Pondelky sú peklo. Teda neviem, ako to máte vy, ale návraty do práce po víkende nebývajú vždy práve najjednoduchšie. A nie je to len náš subjektívny pocit, tejto téme sa venujú aj vedci. Teraz prišli sa odporúčaniami, ako si pondelky zlepšiť. Tento týždeň sa v podcaste Zoom pokúsime vylepšiť naše pondelky, pozrieme sa na kmeň covidu, ktorý sa objavil na poľských norkových farmách a dozvieme sa, čo má senná nádcha spoločné s naším črevným mikrobiómom. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Zoom a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.

V tejto dávke sa pozrieme ako spolu súvisí kresťanstvo a vedecká revolúcia. Do akej miery je pravda, že kresťanstvo dalo vznik novovekej vede? A oslobodila sa v tejto dobe veda od kresťanstva? ----more---- Súvisiace dávky PD#264. Ako ľudia začali študovať náboženstvo, http://bit.ly/davka264 PD#222. Zmarila teológia stredovekú vedu?, http://bit.ly/davka222 PD#166. Nástup novodobej neviery, http://bit.ly/davka166 PD#112. Tajná tvár teológa Newtona, http://bit.ly/davka112 PD#68. Premeny vedy, http://bit.ly/davka68 Použitá a odporúčaná literatúra  Brooke, Science and Religion, 1991. Fara, Science: A Four Thousand Year History, 2009. Harrison, Numbers, Shank (eds.), Wrestling with Nature, 2011. Henry, A Short History of Scientific Thought, 2011. Henry, “Voluntarist Theology at the Origins of Modern Science”, 2009. Numbers (ed.), Galileo Goes to Jail and Other Myths about Science and Religion, 2008. Wootton, The Invention of Science, 2015. *** Baví ťa s nami rozmýšľať? ❤️ Podpor našu tvorbu ľubovoľným darom, https://bit.ly/PDdar, alebo cez Patreon, https://bit.ly/PDtreon

"Vedec roka, z nejakého dôvodu, nezverejňuje finalistky ani finalistov. My vlastne vidíme len finálny výsledok, že za tých 25 rokov to stále bol len muž. Je možné, že tam boli ženy na druhom, treťom mieste každý rok, nevieme. Myslím si, že ak by sa Vedec roka inšpiroval aj medzinárodnými oceneniami alebo aj ESET Science Award, trošku by to zvýšilo aj prestíž a pravdepodobne by to rozptýlilo aj pochybnosti o tom, ako ten proces vyzerá a ako prebieha," tvrdí Sofia Trommlerová, vedkyňa z organizačného tímu za otvoreným listom a výskumníčka v oblasti ekonómie a demografie na Univerzite Komenského. Petícia žiada, aby premenovali anketu Vedec roka na Vedeckú osobnosť roka. "Na Slovensku je vo vede iba jedna pätina rektorských pozícií v rukách žien. To je veľmi málo. 40 % výskumníčok sú ženy, ale iba 20 % rektoriek sú ženy. Tu už je veľký nepomer. Treba to vysvetľovať a poukazovať na tieto veci," dodáva Trommlerová. Aká bola reakcia na otvorený list vedcov? Ako sa majú ženy vo vede na Slovensku? Ako nájsť lexikálny priestor pre ženy v jazyku a zároveň ho nekomplikovať? Ako do diskusie o rodovej rovnosti zapojiť aj mužov? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s vedkyňou Sofiou Tommlerovou, zároveň členkou novo vznikajúcej Slovenskej Asociácie výskumníčok a inovátoriek (SAVIA, www.savia.sk). – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

Úlohou vedcov je objavovať svet. Keď sa im to podarí, chcú o tom informovať ostatných vedcov – vo forme odborného článku. Ako takéto články vyzerajú? Ako ich čítať? A v čom dnes nefungujú úplne správne? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel. Podcast vzniká v spolupráci so SME.  Podcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/podporte-nas/ Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreon https://www.patreon.com/Vedator_sk Všetko ostatné nájdete tu https://linktr.ee/vedatorsk Vedátorský newsletter http://eepurl.com/gIm1y5      

Rok 2022 bol výzvou v mnohých oblastiach, no netreba zabúdať aj na pekné veci. Ako sme odfotili supermasívnu čiernu dieru v strede našej galaxie? Na čo všetko budeme mať vakcíny? A čo nás o vesmíre učí Webbov teleskop? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel. --- Malý koment k tejto epizóde: Z rôznych dôvod nám to vyšlo tak, že sme mohli nahrávať len v jeden konkrétny čas. Nevýhodou bolo, že mal Jozef tri hodiny ráno a bol po párty. Povedali sme, si, že skúsime a uvidíme. Keď som to zostrihal, tak som zhodnotil, že až na zle artikulovaný úvod tam nezaznelo nič nevhodné; väčšinu epizódy aj tak rozprávam ja. Rozhodnutie dať to von – a prípadná hana – bolo na mne. Rozumiem istému rozhorčeniu a nebojte, nemalo by sa to opakovať. [Samuel]

Aké nebeské divadlo vykúzli rok 2023? Na čo sa najviac teší oceňovaný slovenský astrofotograf a kedy to uvidíme? Už osemkrát jeho bystré oko a pohotový prst na spúšti ocenil americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA). Niekedy ako Astronomické foto dňa, inokedy s označením Vedecká snímka. Sériu úspechov odštartoval jeho nočný pohľad na priam rozprávkovú oblohu nad dedinou s dreveným chalúpkami na Orave. Pre jedinečnú a čarovnú atmosféru fotografie zvolila NASA jej ocenenie na dátum z tých najviac magických - zverejnila ju na Štedrý deň. V relácii Naši a svetoví hovorí mladý popularizátor vedy medzi školákmi a medzinárodne uznávaný astrofotograf Tomáš Slovinský z Košíc o vzniku jeho najkrajších záberov, ktoré si niektorí ľudia dokonca neváhajú zavesiť ako veľkorozmerný obraz doma na stenu. * Ako sa oravská dedina stala na Štedrý deň astronomickou snímkou NASA? * Na ktoré nebeské úkazy sa teší v roku 2023 a kedy ich uvidíme na Slovensku? * Ako sa dá urobiť celosvetová nebeská snímka dňa NASA zo záhrady vo vysvietených Košiciach? * Prečo fotoaparát vidí viac hviezd ako ľudské oko a prečo sú farebnejšie? * Sopka na Havaji, púšť v Čile, pláž na Kréte, malebné hory na Slovensku. V čom je pre fotografa vesmíru rozdiel? * Ako možno s deťmi pozorovať hviezdy v stane a čo s tým má spoločné tréning psov? * Kde máme na Slovensku najkrajšie hviezdy a prečo je dôležité nedať si ich vziať z nočnej oblohy?

Rok 2022 bol predovšetkým rokom veľkých pohybov. No okrem geopolitiky a vojny u susedov zrejme môžeme hovoriť aj o roku, v ktorom sme dostali po kontrolu pandémiu covidu: a dostali sme ju pod kontrolu vďaka vede. Veda však nepriniesla len nové vakcíny, tento rok sa konečne vydala k Mesiacu misia, ktorá by tam mohla vrátiť kroky ľudí. Začali sme sa pozerať na vesmír novým teleskopom a len pred pár dňami prišli sľubné výsledky týkajúce sa jadrovej fúzie. Tomáš Prokopčák sa o roku 2022 z pohľadu vedy rozpráva s fyzikom a popularizátorom vedy, vedátorom Samuelom Kováčikom. Zdroj zvukov: BBC _ Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Zuzana Kováčová bola ešte stredoškoláčkou, keď sa zapojila do vedeckej súťaže, ktorej cenou bola expedícia. V rozhovore opisuje pátranie po kostiach dinosaurov na indických náleziskách, výskum v jednom z najstarších lesov na svete, aj to, ako kvôli stratenej batožine, absolvovala himalájsky trek iba s príručnou taškou. 

Ivan Gábriš je druhým rokom učiteľom chémie na strednej škole C.S.Lewisa v Bratislave. Vyštudoval prírodovedeckú fakultu v Brne a na sociálnych sieťach popularizuje chémiu cez rôzne pokusy, ktoré nakrúca na Instagram a TIK TOK. Nájdete ho ako Vedecké okienko. Na Instagrame sa blíži k hranici 20,000 sledovateľov a na Tik Toku, kde sa jeho profil volá pop up science cez 50-tisíc. Práve tik tok sa Ivan snaží robiť medzinárodne a vyzerá, že sa mu to aj darí. Ako dlho mu trvá jeden pokus, čo mu to prináša, čo by sme si aj my mohli skúsiť doma a ako sme na tom na Slovensku so znalosťami z chémie, aj o tom dnes, v Slováci sú prima, s Ivanom Gábrišom.

Veda nie je len med lízať a k Nobelovej ceste vedia kľukatá cesta. A je to dobré, objavovania sveta je pestré. Ako môže človek dostať dobrý nápad vďaka pádu z bicykla? Prečo museli vedci ustúpiť Microsoftu? A čo sa stalo v Las Vegas a nezostalo tam? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel. Podcast vzniká v spolupráci so SME.  Podcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/podporte-nas/ Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreon https://www.patreon.com/Vedator_sk Všetko ostatné nájdete tu https://linktr.ee/vedatorsk

Paleontologická expozícia Prírodovedného múzea SNM hovorí o viacerých možnostiach, ako mohol na Zemi vzniknúť život. Všetky sú vedecké. Vedecké dôkazy sú v totálnom rozpore s tým, čo o vzniku života hovoria náboženstvá. Jedna z teórií je, že život na Zem prišiel z vesmíru. Buď vznikol vo vesmíre a spadol na Zem na meteorite. Alebo mohlo ísť o elektrický výboj z vesmíru ktorý na Zemi spôsobil abiotickú syntézu – a tak z neživej hmoty vznikol živý organizmus. Vedecké dôkazy o živote na našej planéte sú asi 3 400 miliónov rokov staré. Väčšinu času bol život na Zemi len veľmi jednoduchý – a tisíc miliónov rokov trvalo, kým sa vyvinuli zložitejšie organizmy. V Prírodovednom múzeu SNM môžete na vlastné oči vidieť aj tisícky miliónov rokov staré fosílie. Podcast Múzeum pripravuje portál Aktuality.sk v spolupráci so Slovenským národným múzeom.

Šiesta časť desaťdielneho seriálu Behanie v Keni od Petra Kováča, ktorý v tejto krajine strávil mesiac, aby zistil, prečo sú miestni takí dobrí bežci. Jeho texty nájdete aj na webe Denníka N a prečítať si ich môžete aj ako májový N magazín. Peter Kováč je reportérom a fotografom Denníka N, autorom knihy Od antilopy po Zátopka a viacnásobným majstrom Slovenska na stredných tratiach. Text prečítal Ladislav Urbán.

Webbov teleskop je tak trochu zázrak, alebo presnejšie div. A nie je on, aj časticový urýchľovač LHC alebo marťanské misie. Čo sú moderné divy sveta pre vedu? Akú úlohu plnia? A stoja za to? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel. Podcast vzniká v spolupráci so SME.  Podcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/podporte-nas/ Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreon https://www.patreon.com/Vedator_sk Všetko ostatné nájdete tu https://linktr.ee/vedatorsk

Resetovanie mozgov už nie je čírou vedeckou fantastikou. Vedecký tím teraz na experimentoch s hlodavcami ukázal, že takýto postup je možný. Prinajmenšom v prípade istého génu, ktorý vplýva na úzkosť a alkoholizmus. Jeho správne fungovanie narúša pitie alkoholu v tínedežerskom veku. NASA zase hovorí, že testovacia fáza Vesmírneho teleskopu Jamesa Webba sa skončila a všetko funguje správne. Ešte sa musí overiť prenos dát a nasledovať bude konečne veda. Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.

Má Slovensko potenciál získať raz Nobelovu cenu za vedecký objav? Podľa prieskumu si 59 % ľudí myslí, že áno. Potenciál vedcov a vedkýň na Slovensku každoročne prezentuje verejnosti ocenenie ESET Science Award, ktorého nominácie sú práve otvorené. Hostia: Pavol Šajgalík – Slovenská akadémia vied Fedor Šimkovic – neutrínový fyzik, Fakulta Matematiky, fyziky a informatiky, UK Tamás Csanádi – materiálový fyzik, Ústav materiálového výskumu SAV, v. v. i. Palo Luka – ESET Science Award Moderuje: Juraj Petrovič.