Podcasts about umenie

Nedostatok pracovníkov napriek tisícom víz. Kde sa strácajú ľudia, ktorým Slovensko otvorilo dvere Kým ešte pred pár rokmi na Slovensko pracovníci najmä zo Srbska či Ukrajiny, dnes sa nábor presúva do Indie, Filipín, Nepálu a štátov strednej Ázie. Slovenská ekonomika sa bez zahraničných pracovníkov nezaobíde. Otázkou však nie je len to, koľko ich potrebujeme, ale či sú čísla, z ktorých sa vychádza, reálne. „Podľa zamestnávateľských zväzov by nám ročne malo chýbať zhruba 10-tisíc pracovných miest. Vlani sme na našich ambasádach vydali oveľa viac víz spojených priamo s výkonom zamestnania. Ak by teda každý z týchto ľudí skutočne prišiel a začal pracovať, prečo nám stále chýba pracovná sila?," pýta sa riaditeľ konzulárneho odboru Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Martin Bartoň. V relácii Umenie biznisu s Veronikou Vaňkovou upozorňuje na skresľujúce údaje, ktoré zvyšujú tlak na úrady, Vysvetľuje ako systém funguje, kde sú slabé miesta v podobe falšovania a podvodov a v čom sú príležitosti dobre zvládnutej migrácie aj riziká, keď sa to nepodarí.

Zuzana Suchová je fundraisingová odborníčka a jedna z tvárí Donia na Slovensku. Vysvetľuje, ako vzniká a overuje sa zbierka, z čoho Donio financuje prevádzku a čo sa deje s peniazmi medzi darcom a príjemcom. Prečo pribúdajú zdravotné výzvy? Nestačí iba zverejniť link? Ako fungujú dve percentá, firemné nadácie a odmenový crowdfunding? Rozoberáme aj pomoc Ukrajine, psychickú záťaž ľudí, ktorí denne čítajú ťažké príbehy, podvody, veľké dary a pravidlá politického fundraisingu.Ak sa vám epizóda páči, necenzurovaná verzia s otázkami od patreonov (o 22 minút dlhšia) je na:

„Čelíme schizofrénii, keď chceme v Európe vyrábať a s vysokou maržou vyvážať, no zároveň vytvárame prostredie, v ktorom má každý radšej jazdiť na bicykli,“ upozorňuje viceprezident Zväzu automobilového priemyslu SR Pavol Prepiak v relácii Umenie biznisu s Veronikou Vaňkovou. Nemecký Volkswagen plánuje rušiť tisíce pracovných miest, zatvárať fabriky a škrtať modely. Podľa Pavla Prepiaka je to len „vrchol ľadovca“ problému, ktorý roky naberá na sile v celej Európe. Vysvetľuje, ˇči sa z áut stávajú uniformné „smartfóny na kolesách“, ako niektoré technológie robia z vodiča takmer nesvojprávnu osobu za volantom, a prečo je najvyšší čas vrátiť sa k normálnosti a nechať rozhodovanie viac na samotnom zákazníkovi. V rozhovore sa dozviete: • Kedy a ako sa nemecké problémy prejavia aj na slovenských fabrikách a pracovných miestach • Čo všetko sa za posledných päť rokov zmenilo v predaji áut v Európe • Prečo prechod na elektromobilitu nabral nesprávne tempo • Čo musí urobiť štát, aby si automobilky u nás udržal • Ako sa mení dizajn aj podstata auta smerom k uniformite a autonómnej jazde

Umenie nás inšpiruje, robí z nás vnímavejších, citlivejších a lepších ľudí. Pridajte sa k našim podporovateľom - každá, aj malá suma, nám pomôže pripravovať pre vás ďalší zaujímavý obsah a dávať priestor hlasom, ktoré si zaslúžia byť vypočuté. Ďakujeme, že ste súčasťou našej komunity! Prispieť môžete jednorazovo alebo pravidelným darom prostredníctvom portálu DARUJME.sk. Viac informácií o možnostiach podpory nájdete na našom webe www.artstory.sk. Ďakujeme! -- Žiadny umelec pred ním (a málokto po ňom) nezanechal takú detailnú, úprimnú a psychologicky hlbokú autobiografiu na plátne. V novej epizóde podcastu Artstory sa Michaela Šimonová ponorí do osudu jedného z najväčších velikánov dejín umenia, Rembrandta van Rijna. Spoločne preskúmame jeho unikátnu kolekciu takmer 90 autoportrétov, ktoré fungujú ako úprimný vizuálny denník zachytávajúci vývoj jeho talentu aj psychiky. Odhalíme jeho cestu od hravého mladíka, cez sebavedomého „cosplayera“, až po Rembrandta zlomeného bankrotom a osobnými tragédiami.  Taktiež rozoberieme jeho revolučnú techniku vrstvenia farieb a vysvetlíme, prečo je tento „zosadený kráľ“ symbolom nezlomnosti ľudského ducha a prečo jeho diela pôsobia prekvapivo moderne aj v dnešnej dobe. Vypočujte si epizódu a spoznajte skutočného Rembrandta, ktorý sa odmietol vzdať svojho majstrovstva aj v tých najtemnejších chvíľach. LINKY: Rembrandt, Autoportrét so Saskiou v krčme, 1635: https://sk.wikipedia.org/wiki/Rembrandt#/media/Súbor:Rembrandt_-_Rembrandt_and_Saskia_in_the_Scene_of_the_Prodigal_Son_-_Google_Art_Project.jpg Rembrandth, Autorportrét na tróne, 1658: https://en.wikipedia.org/wiki/Self-Portrait_(Frick,_Rembrandt)#/media/File:Rembrandt_Harmensz._van_Rijn_130.jpg Rembrandt, Autoportrét s dvoma kruhmi, 1665: https://en.wikipedia.org/wiki/Self-Portrait_with_Two_Circles#/media/File:Rembrandt_Self-portrait_(Kenwood).jpg Rembrandt, Autoportrét vo veku 63 rokov, 1669: https://en.wikipedia.org/wiki/Self-Portrait_at_the_Age_of_63#/media/File:Rembrandt,_Self_Portrait_at_the_Age_of_63.jpg Rembrandt, Nočná hliadka, 1642: https://sk.wikipedia.org/wiki/Rembrandt#/media/Súbor:The_Nightwatch_by_Rembrandt_-_Rijksmuseum.jpg Rembrandt, Prorokyňa Anna, 1631: https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/1/1c/Prophet_Anna%2C_by_Rembrandt_van_Rijn.jpg Sledujte nás aj na našej Facebook stránke, na našej Instagram stránke a na našom webe: https://artstory.sk/ -- EV 160/23/EPP | 6. ročník | epizóda 04/2026

Každý druhý kupujúci novostavby v Bratislave je investor. Čo to znamená pre trh? Slovenský realitný trh vstupuje do novej etapy.. Starnutie populácie, rast významu nájomného bývania či presun investičného kapitálu do logistiky a retail parkov naznačujú, že budúcnosť realitného trhu nebude stáť len na klasických bytoch. Podľa investičného manažéra Tomáša Cára budú najúspešnejší tí investori, ktorí dokážu rozpoznať dlhodobé trendy namiesto čakania na „ideálny moment“. V relácii Umenie biznisu s Veronikou Vaňkovou vysvetľuje, kde dnes vidí najväčší investičný potenciál a ako budú realitný trh čoraz viac formovať demografické zmeny. V rozhovore sa dozviete: • prečo ceny bytov rastú a či Slovensku hrozí realitná bublina • prečo je kúpa bytu v Bratislave menej dostupná než vo Viedni • aké segmenty ponúkajú najzaujímavejší pomer rizika a výnosu • akú budúcnosť má nájomné a družstevné bývanie • aké investičné chyby robia Slováci najčastejšie Celý videorozhovor si môžete pozrieť na YouTube: https://www.youtube.com/watch?v=5t5UKDz07WU&t=1133s

V pondelkových letných epizódach podcastu Dobré ráno predstavuje Tatiana Čabáková Slovenky a Slovákov, ktorí sa presadili a zanechávajú výraznú stopu v českej spoločnosti. Tentoraz je jej hostkou galeristka Olga Foglar, ktorá v Prahe založila prvú súkromnú galériu súčasného umenia s medzinárodným programom. Keď v roku 2009 zakladala DSC Gallery, nadväzovala na svoje päťročné skúsenosti s výstavným projektom Sculpture Grande, v rámci ktorého predstavovala monumentálne sochy v centre Prahy. Inšpirovali ju aj skúsenosti zo zahraničia, kde mala možnosť sledovať fungovanie popredných galérií v Európe aj v New Yorku. Galéria zastupuje významných českých autorov, akými sú Jiří Georg Dokoupil, David Černý, Lubomír Typlt, Václav Cigler, Krištof Kintera či Jakub Špaňhel, a pravidelne predstavuje aj medzinárodne uznávaných umelcov, medzi nimi Jonasa Burgerta, Martina Edera, Helen Beardovú a Justina Mortimera. V rozhovore sa dozviete: ako Olga Foglar začínala v Prahe s projektom Sculpture Grande a prečo sa rozhodla ho ukončiť, prečo od začiatku chcela vybudovať galériu, ktorá bude patriť medzi najprestížnejšie výstavné priestory v Prahe, akú úlohu zohráva kvalitný kurátor pri budovaní úspešnej galérie aj kariéry umelca, čo potrebuje mladý výtvarník, aby sa dokázal presadiť, prečo práve na vysokých umeleckých školách vznikajú nové smery a trendy v súčasnom umení, ako pomáha svojim klientom budovať umelecké zbierky a prečo môže byť umenie zaujímavou investíciou. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.

Európska únia reguluje, firmy sa sťažujú a európske financie si väčšinou zoberú Francúzi či Nemci. Právnik Filip Drnec vysvetľuje, prečo je to často naša vlastná chyba Slovensko a Česko sú priemyselné krajiny, ktoré z členstva v Európskej únii čerpajú viac, než do nej vkladajú. Napriek tomu majú naše firmy chronický pocit, že sa v Bruseli rozhoduje o nich bez nich. Regulácie pribúdajú, reportovacie povinnosti rastú a konkurencieschopnosť voči USA či Číne slabne. Kde je skutočný problém? Právnik Filip Drnec, ktorý sa profesionálne venuje zastupovaniu záujmov firiem v európskych inštitúciách, hovorí otvorene: chyba nie je iba v Bruseli. Viac si vypočujete v relácii Umenie biznisu s Veronikou Vaňkovou.

Ceny bytov rastú, povoľovacie konania sa vlečú roky a výstavba nestíha dopytu. Ekonóm Martin Slaný vysvetľuje, prečo za tým nie je zlyhanie trhu, a kde vidí prehliadanú investičnú príležitosť, na ktorú väčšina ľudí vôbec nemyslí Politici hovoria o zlyhaní trhu, a štát v duchu tejto diagnózy siaha po vlastných riešeniach. Stavia byty, dotuje hypotéky, reguluje. Podľa ekonóma Martina Slaného trh funguje, len dostáva zlé signály od tých, ktorí ho chcú zachrániť. Na dopyt po nehnuteľnostiach pritom tlačia aj hlbšie spoločenské zmeny, ľudia vstupujú do manželstva neskôr, častejšie sa rozvádzajú a pribúdajú single domácností. Každá z nich potrebuje vlastnú strechu nad hlavou. Výsledkom je štrukturálny hlad po bývaní, ktorý samotná výstavba nestíha pokryť. V relácii Umenie biznisu s Veronikou Vaňkovou hovorí viac o tom, prečo nové stavebné zákony nestačia, čo majú Slovensko a Česko spoločné, a kde leží skutočná príčina nedostupnosti bývania. Celý videorozhovor si môžete pozrieť na YouTube: https://www.youtube.com/watch?v=UqIY5x9fBZY&t=2052s

„Nie je tu ľahké obmedziť niekoho na jednoduchú materiálnu starosť o živobytie; i ten najobyčajnejší remeselník tu občas vrhá chtivé a kradmé pohľady do vyššieho sveta inteligencie. Nečíta sa tu v rovnakom duchu a rovnakým spôsobom ako v aristokratických spoločnostiach, ale okruh čitateľov sa neustále rozširuje a nakoniec zahŕňa všetkých občanov. (...) Počet tých, ktorí pestujú vedu, literatúru a umenie, nadobúda obrovský rozsah. Vo svete inteligencie vzniká zázračná aktivita; každý sa usiluje preraziť si sem cestu a snaží sa tiež upútať pozornosť publika. (...) diela sú tu často nedokonalé, ale nespočetné. A hoci je výsledok individuálneho úsilia často veľmi malý, celkový výsledok je vždy mimoriadne veľký.“ Takto francúzsky politický filozof Alexis de Tocqueville pred takmer dvoma storočiami charakterizoval americký postoj ku kultúre a umeniu. Postoj, ktorý by sme mohli azda aj hyperbolizovať do onej okrídlenej vety, ktorú všetci dobre poznáme: „No, i skladník ve šroubárně si může přečíst Vergilia v originále“. Skrátka, právo na svoj hoc i nepatrný podiel a prístup ku kultúre ma každý, bez rozdielu pôvodu a postavenia. Inými slovami, demokratizmus dorazil aj sem. Aktuálne sa blížiace 250. výročie vzniku Spojených štátov amerických je aj príležitosťou na bilancovanie – bilancovanie príbehu superveľmoci. Okrem ekonomického potenciálu, vojenskej sily a politického vplyvu je tu ešte niečo iné, možno menej do očí bijúce, ale o to prítomnejšie po celom svete. Politológovia by azda vytiahli termín „soft power“, ale my sa držme známeho slovného spojenia – americká popkultúra. A priraďme k nej hneď niekoľko otázok. V čom je výnimočná? Prečo sa niektorí Európania stále na ňu dívajú s istou dávkou dešpektu, hoci jej podiel na celkovej kultúrnej spotrebe je globálny a výrazne dominantný? A aké boli vlastne míľniky na ceste k jej úspechu? Jaro Valent sa v podcaste Dejiny rozpráva s Jurajom Malíčkom. Tento podcast vzniká vďaka podpore JUDr. Daga Vaškora, zberateľa, fanúšika histórie, fanúšika nášho podcastu. Ďakujeme za podporu. Na výrobe tejto relácie spolupracovali Tomáš Rybár a Michal Jurík. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

Na prekvapivé komplikácie v HoReCa segmente upozorňuje šéf hotelierov. Slovenský cestovný ruch sa po pandémii postupne vracia do formy. Hotely hlásia rast záujmu zahraničných návštevníkov, pripravujú sa na zavedenie jednotnej európskej klasifikácie a vítajú vznik registra krátkodobých prenájmov. Podľa hotelierov je však čoraz ťažšie nájsť kvalifikovaných zamestnancov, mladí ľudia prichádzajú na trh práce s horšou jazykovou vybavenosťou a zamestnávateľov zaťažujú vysoké odvody aj rastúce náklady na pracovnú silu. „Kuchárov hľadáme mesiace, problémom sú aj odvody,“ hovorí Marek Harbuľák, prezident Asociácie hotelov a reštaurácií Slovenska. v relácii Umenie biznisu s Veronikou Vaňkovou. Celý rozhovor si vypočujete v podcaste.

Hosť podcastu: JANA PRONSKÁ, kráľovná slovenskej historickej romance V úvode dostanete najskôr 3 rýchle tipy na knihy Všetky farby temnoty, Umenie pokojného života a Skandar a vojna ducha. Potom už rozhovor o novinke Vlci. Keď sa romantika spojí s krutou realitou stredoveku, vznikne príbeh, ktorý vás pohltí od prvej stránky. Rozprávame sa o samotnom príbehu, postavách Magdalény, Luciána, či Hany. O historickom pozadí a rešerši. O tom, či má Janka mužov-čitateľov, či stále s radosťou píše bojové, krvavé scény... Podcast pripravil Milan Buno.

Kým Európa postavila kryptobiznis pod prísny licenčný režim MiCA, USA za Trumpa otvorili dvere kryptu dokorán. Päťsto firiem sa zmenilo na šesť licencovaných. To je v skratke to, čo európska regulácia kryptomien MiCA urobila so slovenským kryptotrhom od začiatku tohto roka. „Investujte maximálne toľko, koľko si môžete dovoliť stratiť, upozorňuje Daniel Ďuriač, hlavný metodik regulácie z oddelenia kryptoaktív a inovácií Národnej banky Slovenska. V rozhovore viac o tom, že s kryptoaktívami má priamu skúsenosť viac ako desať percent dospelých Slovákov a vysvetľuje podrobnosti, čo prináša európska regulácia na domáci finančný trh. Napríklad Poľsko dodnes nemá schválený implementačný zákon a tamojší podnikatelia žiadajú o licencie v iných členských štátoch, vrátane Slovenska. Ponúka aj širší pohľad na vývoj kryptoaktív vo svete a čo nová éra prináša v praxi. Podrobnosti si vypočujete v podcaste. Celý videorozhovor si môžete pozrieť aj na Youtube: https://www.youtube.com/watch?v=fIm2f93UnQU&t=43s

Ceny energií, letecké palivo, čpavok, hélium — suroviny, bez ktorých sa moderná ekonomika nezaobíde, sú opäť pod tlakom. Americko-izraelský útok na Irán a následné komplikácie na Blízkom východe rozhýbali ceny energií. Niektorým leteckým spoločnostiam môžu v tomto období začať dochádzať zásoby paliva. Problém je však hlbší. Európa si komplikuje prístup k lacnejším energiám. Výsledok? Priemysel odchádza do Ázie a USA. Nemecko deindustrializuje. Nemecký kancelár Friedrich Merz bol vypískaný odbormi, sám priznal zlyhanie v modernizácii krajiny. Chystá škrty v sociálnom systéme aj dôchodkoch. Podľa ekonóma Lukáša Kovandu, hlavného ekonóma Trinity Bank. ide len o riešenie následkov, nie podstaty problému a Európa môže už o pár rokov vyzerať úplne inak ako dnes. A hotovosť? Tá je ohrozená viac, než si mnohí uvedomujú. Podľa ekonóma digitálne euro a akékoľvek iné digitálne meny centrálnych bánk (CBDC) nie sú o pohodlí — je to prvý krok k zrušeniu hotovosti. Bez nej môžu centrálne banky nastaviť výrazné záporné úroky. Ako sa pozerá na zakotvenie práva na hotovosť vo Švajčiarsku, aj na Slovensku a ako investovať, aby pre vás pracoval čas. Viac sa dozviete v relácii Umenie biznisu s Veronikou Vaňkovou.

Umenie nás inšpiruje, robí z nás vnímavejších, citlivejších a lepších ľudí. Pridajte sa k našim podporovateľom - každá, aj malá suma, nám pomôže pripravovať pre vás ďalší zaujímavý obsah a dávať priestor hlasom, ktoré si zaslúžia byť vypočuté. Ďakujeme, že ste súčasťou našej komunity! Prispieť môžete jednorazovo alebo pravidelným darom prostredníctvom portálu DARUJME.sk. Viac informácií o možnostiach podpory nájdete na našom webe www.artstory.sk. Ďakujeme! -- Panna Mária – nedosiahnuteľný ideál čistoty alebo žena, ktorej tehotenstvo takmer skončilo spoločenským škandálom? V tretej časti našej minisérie „Svätice alebo hriešnice“ Michaela Šimonová rozoberá najvplyvnejšiu ženu dejín, ktorá v umení vystupuje ako matka, panna i mocná kráľovná nebies. Odhalíme, prečo bol jej snúbenec Jozef kľúčový pri obchádzaní krutých zákonov a ako Mária svojím príbehom „upgradovala“ odkaz hriešnej Evy. Pozrieme sa na kontroverzné dielo Caravaggia, ktorý pobúril svet zobrazením jej špinavých nôh, a porovnáme ho s dokonalosťou u Rafaela či Michelangela. Naučíme vás čítať skryté symboly ako ľalia, polmesiac či had pod jej nohami, vďaka ktorým ju v galériách už nikdy neprehliadnete. Zistíte, prečo sú španielske sochy s realistickými slzami také fascinujúce a akú rolu zohrala Mária pri prvom Ježišovom zázraku v Káne Galilejskej. Prekročíme hranice dogiem a ukážeme vám ju ako hlboko ľudskú a empatickú postavu, ktorá v umení zdieľa údel trpiacich matiek. Započúvajte sa a objavte tvár Panny Márie, ktorá fascinujúcim spôsobom balansuje medzi pozemskou realitou a nebeskou slávou. LINKY: Michelangelo, Vatikánska Pieta, 1498-1499:

Umenie nás inšpiruje, robí z nás vnímavejších, citlivejších a lepších ľudí. Pridajte sa k našim podporovateľom - každá, aj malá suma, nám pomôže pripravovať pre vás ďalší zaujímavý obsah a dávať priestor hlasom, ktoré si zaslúžia byť vypočuté. Ďakujeme, že ste súčasťou našej komunity! Prispieť môžete jednorazovo alebo pravidelným darom prostredníctvom portálu DARUJME.sk. Viac informácií o možnostiach podpory nájdete na našom webe www.artstory.sk. Ďakujeme! -- Je Eva skutočne pramatkou hriechu, alebo len prvou obeťou „zlého marketingu“? V druhej časti našej minisérie „Svätice alebo hriešnice“ Michaela Šimonová hovorí o žene, ktorá podľa Biblie navždy zmenila osud ľudstva. Dozviete sa, prečo mal biblický had v umení niekedy ľudskú tvár, prečo je symbolom hriechu práve jablko, prečo Eva podáva ovocie často ľavou rukou a čo nám o jej údele hovoria dobové zobrazenia v odeve z koží. Pozrieme sa tiež na svalnaté ženské postavy od Michelangela, ale aj na surovú bolesť a plač v podaní ranorenesančného Masaccia. Rozoberieme Evu ako tragickú hrdinku, prvú matku, no aj ako symbol, ktorý dodnes polarizuje pohľady na ženskú identitu a poznanie. Zistíte, že príbeh o stvorení z Adamovho rebra a hľadaní stratenej rovnosti je v dejinách umenia fascinujúco pestrý. Započúvajte sa a objavte skutočnú tvár Evy, ktorá je oveľa viac než len tou, čo nás vyhnala z raja. LINKY: Hieronymus Bosch, Záhrada pozemských rozkoší a Posledný súd: https://artstory.sk/tag/hieronymus-bosch/ Michelangelo, Sixtínska kaplnka, strop: 1509–1512: https://sk.wikipedia.org/wiki/Sixtínska_kaplnka#/media/Súbor:Chapelle_sixtine2.jpg Lucas Cranach, Adama a Eva, 1528: https://en.wikipedia.org/wiki/Adam_and_Eve_(Cranach)#/media/File:Cranach,_adamo_ed_eva,_uffizi.jpg Masaccio, Vyhnanie z raja, okolo r. 1425: https://sk.wikipedia.org/wiki/Masaccio#/media/Súbor:Masaccio_Adam_and_Eve_detail.jpg Sledujte nás aj na našej Facebook stránke, na našej Instagram stránke a na našom webe: https://artstory.sk/ -- EV 160/23/EPP | 6. ročník | epizóda 02/2026

Umenie nás inšpiruje, robí z nás vnímavejších, citlivejších a lepších ľudí. Pridajte sa k našim podporovateľom - každá, aj malá suma, nám pomôže pripravovať pre vás ďalší zaujímavý obsah a dávať priestor hlasom, ktoré si zaslúžia byť vypočuté. Ďakujeme, že ste súčasťou našej komunity! Prispieť môžete jednorazovo alebo pravidelným darom prostredníctvom portálu DARUJME.sk. Viac informácií o možnostiach podpory nájdete na našom webe www.artstory.sk. Ďakujeme! -- Mária Magdaléna – napravená hriešnica, Kristova nevesta alebo sestra Lazára? V prvej epizóde našej novej minisérie „Svätice alebo hriešnice“ sa Michaela Šimonová pozrela na jednu z najkontroverznejších žien Biblie, ktorej príbeh fascinuje svet už stáročia. Spoločne odhalíme, ako sa tri rôzne biblické postavy v priebehu dejín zliali do jedného ikonického mýtu, ktorý formoval naše kultúrne povedomie. Zistíte, prečo sa stala ideálnym „maskotom“ protireformácie a ako umelci využívali jej pokánie na to, aby ulahodili mužskému oku. Porovnáme zmyselnú krásu na plátnach umelcov a naučíme vás, ako ju v galériách okamžite rozpoznať podľa typických aj menej typických umeleckých symbolov. Započúvajte sa a objavte skutočnú tvár Márie Magdalény, ktorá je oveľa viac než len „padlou ženou“. LINKY: Tiziano Vecelli, Kajúcnica Mária Magdaléna, okolo r. 1533: https://sk.wikipedia.org/wiki/Kajúcnica_Mária_Magdaléna_%28Tizian%29#/media/Súbor:Titian_-_St_Mary_Magdalene_-_WGA22795.jpg Caravaggio, Martha and Mary Magdalene, 1598: https://en.wikipedia.org/wiki/Martha_and_Mary_Magdalene_(Caravaggio)#/media/File:Caravaggio_(1571–1610),_Martha_and_Mary_Magdalene_(The_Conversion_of_the_Magdalen),_c._1598.jpg Caravaggio, Mary Magdalen in Ecstasy, 1606: https://en.wikipedia.org/wiki/Mary_Magdalen_in_Ecstasy#/media/File:Mary_magdalene_caravaggio.jpg Caravaggio, Penitent Magdalene, 1594–1595: https://en.wikipedia.org/wiki/Penitent_Magdalene_%28Caravaggio%29#/media/File:Penitent_Magdalene-Caravaggio_(1594-6).jpg Sledujte nás aj na našej Facebook stránke, na našej Instagram stránke a na našom webe: https://artstory.sk/ -- EV 160/23/EPP | 6. ročník | epizóda 01/2026

Rodáka z Piešťan videli rodičia ako recepčného v tamojších kúpeľoch. Andrej Zaťko sa však stal bankárom a úspech mu umožnil dlhodobo podporovať slovenských umelcov. Tvrdí, že úspešní ľudia by svoje pomáhanie nemali skrývať. Vypočujte si podcast Bod k dobru, v ktorom prinášame príbehy filantropov a filantropiek a búrame tabu spojené so slovom filantropia. Pred rokmi dostal Andrej Zaťko radu, aby s podporou umenia začal tým, že si namiesto dekorácie z obchodného reťazca kúpi obraz slovenského autora. „Robím to dodnes. Snažím sa každý rok vo všetkých relevantných galériách v Bratislave kúpiť aspoň jeden obraz, čo je akoby moja forma podpory,“ hovorí. Za necelé dve desaťročia vytvoril súkromnú zbierku súčasného vizuálneho umenia, ktorú vystavuje aj na verejnosti, aktuálne v prestížnom Ludwig Museum v Budapešti. V podcaste sa dozviete: prečo si Andrej Zaťko prvú výplatu takmer celú odložil, čo robí s väčšinou kúpených obrazov, ako sa pozerá na filantropiu kontroverzných firiem a ľudí z biznisu, čo ho sklamalo pri vstupnom zadarmo do národnej galérie, čím chce k pomáhaniu motivovať svoje deti. Kto je Andrej Zaťko? Vyštudoval hospodársku informatiku a už takmer 30 rokov pracuje vo finančnom sektore. Riadil privátne bankovníctvo J&T banky, neskôr bol CEO Poštovej banky a 365 banky, ktorú aj spoluvlastnil. Patrí medzi najvýznamnejších zberateľov umenia na Slovensku. Výber z jeho súkromnej zbierky Art Fond Collection, ktorá obsahuje vyše 500 diel slovenských umelcov a umelkýň od 60. rokov až po súčasnosť, sa aktuálne vystavuje v Ludwig Museum v Budapešti. Bod k dobru V podcaste Bod k dobru už tri roky predstavujeme inšpiratívne osobnosti z biznisu, kultúry a športu. Príbehy pomáhania sú pestré, od spontánnych činov až po premyslené projekty s veľkým spoločenským dopadom.Bod k dobru vám prináša Nadácia Pontis, ktorá sa dlhodobo venuje rozvíjaniu filantropie, sociálnych inovácií a zodpovedného podnikania.Podcast vzniká v spolupráci s portálom Aktuality.sk a moderuje ho Martin Staňo.

Podiel EÚ na svetovom obchode klesol medzi rokmi 2005 a 2023 zo 17 na 14 percent, zatiaľ čo Čína sa za rovnaké obdobie vyšvihla z 9 na 17 percent. Výrobné náklady v EÚ sú oproti Číne pri hliníku vyššie o 113 percent, pri čpavku takmer o 100 percent a pri batériách o 50 percent. „Európa nevyrobí ani jeden elektromobil bez Číny, lebo kovy vzácnych zemín Európska únia nemá. Bez ocele, bez hliníka nevyrobíme vôbec nič,“ hovorí Tibor Gregor, výkonný riaditeľ Klubu 500, ktorý združuje najväčších zamestnávateľov na Slovensku. Slovenský priemysel neohrozuje len kríza v Hormuze. ale aj drahé energie, Green Deal a domáce ekonomické výzvy Problémy v Hormuzskom prielive sa postupne prejavia v cenách energií, hnojív aj viacerých surovín. Je to však len jedna z vrstiev krízy, ktorej čelí európsky, aj slovenský priemysel. Tibor Gregor hovorí, prečo sa bez zásadných zmien v energetike, daňovej politike a myslení vlády aj Bruselu situácia nezlepší. Viac si vypočujete v podcaste. Celý videorozhovor: https://www.youtube.com/watch?v=PLeM8go6Krc&list=PLeiwkzVI99lWZpKb2yqQnktz8b20jtraP&index=10

Podnikateľ a investor Ján Kasper o tom, prečo starý kontinent zaostáva za USA aj Áziou — a kde sa v ére umelej inteligencie skrývajú najväčšie príležitosti. Európa má talent. Má kapitál. Má univerzity, infraštruktúru aj stáročia priemyselnej tradície. A predsa — keď príde reč na startupy, jednorožce a prelomové inovácie, prehráva. Keď analytici porovnávajú Európu so Spojenými štátmi, najčastejšie ukazujú prstom na reguláciu. Príliš veľa pravidiel, príliš veľa byrokracie — a preto vraj technologické firmy radšej rastú za oceánom. Investor Ján Kasper však tento argument odmieta. „S reguláciou to nemá nič spoločné. Skutočný rozdiel leží oveľa hlbšie — v nastavení mysle a vo vzťahu k riziku.“ Ján Kasper v relácii Umenie biznisu s Veronikou Vaňkovou hovorí, že Európa netrpí nedostatkom schopných ľudí, ale nedostatkom vizionárov — tých, ktorí myslia globálne. Spojené štáty nie sú náhodou srdcom startupového vesmíru. J. Kasper vysvetľuje, že kapitál prirodzene tečie tam, kde už existuje vyspelý ekosystém. Podnikateľ, ktorý nedávno získal Krištáľové krídlo, hovorí, do ktorých sektorov by dnes neinvestoval — a naopak, kde vidí najväčší potenciál v ére AI. Viac sa dozviete v podcaste. Celý videorozhovor si pozriete aj na Youtube: https://www.youtube.com/watch?v=aN5wY0BuR7A&list=PLeiwkzVI99lWZpKb2yqQnktz8b20jtraP&index=7&t=11s

Účty za mobil, internet a televíziu platí väčšina slovenských domácností automaticky. Často si však neuvedomujeme, že operátorom posielame desiatky eur navyše za služby, ktoré reálne nevyužívame. Niekedy pritom stačí aj malý audit faktúry a správne položená otázka na infolinke, aby ste získali zľavu, ktorú operátori na webe bežne neukazujú.Operátori radi tlačia zákazníkov do neobmedzených paušálov či extrémne rýchlych optických internetov. Pre bežného používateľa, ktorý trávi väčšinu dňa na domácej Wi-Fi alebo sleduje len pár TV staníc, sú však takéto programy neraz zbytočným luxusom. O tom, ako zistiť svoju reálnu spotrebu, kedy začať s prenosom čísla a kde hľadať skryté zľavy v aplikáciách, sa v podcaste SHARE rozprávajú redaktori Živé.sk Maroš Žofčin a Filip Maxa.Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz ju máme aj v elektronickej verzii. Nájdete ju na obchod.aktuality.sk.TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Pozrite sa na spotrebu a faktúru: Ako zistiť reálnu spotrebu dát a minút a prečo sa netreba rozhodovať podľa pocitu.Pasca neobmedzenosti: Komu sa reálne neoplatia neobmedzené dáta a kedy stačí lacnejší balík.Televízny minimalizmus: Ako kombinovať základný balík so streamovacími službami a ušetriť.Sila lokálnych hráčov: Prečo môžu byť malí operátori v obciach výhodnejší než tí veľkí.Umenie vyjednávať: Ako využiť koniec viazanosti a prenos čísla na získanie zliav až do 240 eur.Skryté ponuky: Ktoré zľavy nájdete len v mobilných aplikáciách alebo cez špeciálne online chaty.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Máloktorý návštevník Prievidze by čakal, že jedna z umeleckých ikon mesta sa nebude nachádzať v centre, ale na sídlisku. Tomáš Pekár však na sídlisku Píly vyrastal, fasády miestnych bytoviek pozná ako málokto. „Nikde na Slovensku nie je na domoch toľko sgrafít ako tu,“ hovorí. Umelecká technika má pôvod v renesancii. Autor vyškrabáva dielo do viacvrstvovej hladkej omietky. U nás sa zvykla používať v 50. rokoch na výzdobu stien v duchu socialistického realizmu. | Hosť: Tomáš Pekár. | Moderuje: Eva Viteková. | V Rádiu Regina Západ každú sobotu po 10. hod. Talkshow Hosť Panorámy Rádia Regina Západ pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Regina Západ, RRZ

Rast cien palív a regulačné obmedzenia vytvárajú tlak na dopravcov. Sektor čelí nedostatku hotovosti, rastúcim nákladom aj neistým dodávkam ropy. Stav ropnej núdze na Slovensku naďalej trvá, pričom vláda ponechala v platnosti limit tankovania na úrovni 400 eur na vozidlo do 19. apríla. Zároveň však zrušila zákaz exportu ropných produktov zo slovenskej rafinérie. Podľa dopravcov ide o čiastočné uvoľnenie pravidiel, ktoré však nerieši ich hlavný problém – obmedzený prístup k lacnejšiemu palivu. Pavol Piešťanský, prezident Česmad Slovakia situáciu označil za zlú až kritickú. V relácii Umenie biznisu s Veronikou Vaňkovou upozornil, že kombinácia geopolitického napätia, regulačných zásahov a rastúcich vstupov vytvára pre dopravcov mimoriadne náročné prostredie. Zároveň zdôraznil, že slovenský trh má síce jedny z najnižších cien v regióne, no dopravcovia z nich nedokážu profitovať. Limit tankovania im totiž neumožňuje natankovať dostatočný objem paliva na dlhšie trasy. „Nedokážeme natankovať ani toľko, aby sme prešli trasu Bratislava – Košice a späť,“ uviedol. Situáciu zhoršuje aj rast ďalších nákladov. Okrem palív zdražujú pneumatiky, oleje či AdBlue. Súčasne rastie tlak na mzdy a investície do ekologických technológií, ktoré sú násobne drahšie. Dopravcovia tak čelia kumulácii faktorov, ktoré zásadne znižujú ich marže. Firmy reagujú optimalizáciou trás, obmedzovaním prázdnych jázd a prehodnocovaním kontraktov. Čoraz častejšie tiež odmietajú zákazky, pri ktorých nedokážu pokryť náklady. Problémom zostáva aj časový nesúlad medzi okamžitými výdavkami na palivo a úhradou faktúr, ktorá prichádza až o dva až tri mesiace. Viac si vypočujete v podcaste.

Firmy čelia rastúcemu daňovo-odvodovému zaťaženiu a prísnejším kontrolám. Zvyšuje sa aj zdanenie majetku naprieč Európou. Marcové obdobie tradične patrí daňovým priznaniam, no tento rok prináša podnikateľom aj širší balík výziev. Konsolidácia verejných financií sa premietla do vyššieho daňovo-odvodového zaťaženia, zmien v DPH aj do zavedenia dane z finančných transakcií Daňový poradca Martin Kiňo za jednu z najkontroverznejších noviniek označuje práve transakčnú daň. Tá zatiaľ neprináša jednoznačné výsledky ani z pohľadu kontrolnej praxe. „Zatiaľ evidujeme len jednotky kontrol, čo je vzhľadom na počet podnikateľov zanedbateľné číslo. O to viac sa vynára otázka efektívnosti tejto dane,“ upozorňuje M. Kiňo. V relácii Umenie biznisu s Veronikou Vaňkovou vysvetľuje, aké výzvy prináša pre firmy transferové oceňovanie. Upozorňuje aj na tlak na zavádzanie majetkových daní, ktorý rastie v celej Európe. Viac si vypočujete v podcaste. Celý videorozhovor si môžete pozrieť tu: https://www.youtube.com/watch?v=FRNY8jiEXeM&t=2034s

„… sám sebou sa však nebudem chváliť, ak len nie slabosťami.“ (2K 12:5) Dr. Edward Judson vo svojej reči venovanej svojmu otcovi Adoniramovi Judsonovi, pri príležitosti pomenovania cirkvi v New Yorku po ňom − Judson Memorial Church –, povedal: „Utrpenie a úspech patria k sebe. Ak si úspešný bez utrpenia, je to preto, lebo iní trpeli predtým, než si začal trpieť ty; ak trpíš bez úspechu, je to preto, aby ďalší po tebe mohli uspieť.“ Blahoslavení plačúci. Môžu byť šťastní, pretože vedia, že ich bolesť, utrpenie a núdza sú námahou nového stvorenia, sú to pôrodné bolesti lepšieho sveta. Môžu byť šťastní, ak sú si vedomí, že Boh, skúsený umelec, používa oboje − svetlo a tieň, aby vytvoril majstrovské dielo hodné dokonalého umenia. Takisto sa dokážu tešiť v chorobe, usmievať sa cez svoje slzy a spievať uprostred svojho smútku, pretože si uvedomujú, že v Božej ekonómii „ak s Ním znášame utrpenie, s Ním budeme aj kraľovať.“ (2Tim 2:12) Modlitba dňa V utrpení sa budem učiť chváliť Ťa, Spasiteľ. Billy Graham

Európa je závislá od námornej dopravy – do jej prístavov smeruje približne 75 miliónov lodných kontajnerov ročne. Ak sa zvýšia náklady na prepravu v dôsledku uzavretého Hormuzského prielivu, premietne sa to aj do cien tovarov Uzavretie Hormuzského prielivu po americko-izraelských útokoch na Irán zasiahlo globálnu logistiku. Podľa prezidenta Zväzu logistiky a zasielateľstva Slovenskej republiky a predsedu sekcie námorných prepráv Stanislava Michaličku má situácia okamžitý dopad na celý systém námornej prepravy. „Hormuzský prieliv je jediná vstupná brána do Perzského zálivu. Keď Irán avizoval, že nepovolí prepravu cez tento úsek, lode ostali stáť na oboch stranách. V tomto momente tam nemáme prakticky žiadny pohyb,“ vysvetľuje v rozhovore. Bežne pritom týmto strategickým miestom prejde približne 140 kontajnerových lodí denne. Prepravné spoločnosti reagovali okamžite a klientom ponúkajú tri základné scenáre riešenia. Viac podrobností si vypočujete v podcaste. Celý videorozhovor si môžete pozrieť tu: https://www.youtube.com/watch?v=7vg4UMjrbvM&t=4s

„Slobodný trh v energetike? Nikde na svete nefunguje. Len Európa skúša experiment. V USA, Číne či Južnej Kórei zostáva energetika oveľa viac koordinovaná štátom,“ upozorňuje energetický expert Milan Garbiar v relácii Umenie biznisu s Veronikou Vaňkovou. Energetika nie je bežný trh a elektrina nie je len komodita. „Bez stabilných zdrojov energie nemôže fungovať priemysel, potravinová bezpečnosť ani samotná suverenita krajiny,“ pripomína energetický expert Milan Garbiar. Liberalizácia európskych energetických trhov, ktorú mnohí vnímajú ako vzor slobodného trhu, je podľa neho skôr extrémom – nikde inde vo svete sa to neudialo v takej miere ako v Európe. V rozhovore sa podrobnejšie vyjadruje aj k rozhodnutiam o výstavbe nového jadrového zdroja, cene elektriny či emisným povolenkám. Slovensko sa pripravuje na výstavbu nového jadrového zdroja v Jaslovských Bohuniciach. Vláda odhaduje základné náklady projektu na trinásť až pätnásť miliárd eur a zároveň počíta so spoluprácou viacerých krajín vrátane USA, Južnej Kórey či Francúzska. Podľa energetického experta M. Garbiara je však pri hodnotení takéhoto projektu potrebné pozerať sa ďalej než iba na samotnú cenu výstavby. „Elektrická energia nie je obyčajná komodita. Patrí k základnej infraštruktúre štátu,“ upozorňuje. Viac si vypočujete v podcaste,. Celý videorozhovor aj na youtube: https://www.youtube.com/watch?v=u3mooDftECs&t=31s

Firmu, ktorá je na trhu viac ak 35 rokov, budovali bez úverov. Rast financovali z vlastných zdrojov a postupne. „Dávali sme si pozor, aby sme v každom momente vedeli ustáť aj nepriaznivý vývoj,“ približuje spolumajiteľka. Podnikateľské prostredie na Slovensku nepovažuje za ideálne ani katastrofálne. Skôr za realitu, s ktorou sa treba naučiť pracovať. „Nepamätám si rok, ktorý by bol podnikaniu mimoriadne prajný. Boli lepšie aj horšie obdobia, dôležité je ustáť vlnobitie,“ konštatuje Alenka Ondejčíková, spolumajiteľka firmy Bonsai Slovakia – Čajovňa dobrých ľudí. v relácii Umenie biznisu s Veronikou Vaňkovou. Podnikateľský étos si priniesla z rodiny. Manželia Ondejčíkovci začali podnikať ešte pred rokom 1989. Najskôr sadili stromčeky, neskôr otvorili obchod a postupne vybudovali profesionálne bonsajové a čajové centrum v Nitre. Dnes sa venujú pestovaniu bonsajov, dovozu ekologických čajov a keramiky, prevádzkujú čajovňu a školia nových prevádzkovateľov. Viac si vypočujete v podcaste. Celý vdeorozhovor tu: https://www.youtube.com/watch?v=V6oK2CAUAOo

Štát podceňuje čas, riziká aj dôsledky vlastných rozhodnutí, upozorňuje prezident Združenia podnikateľov Slovenska Ján Solík. Zavedenie povinnej e-faktúry od roku 2027, konsolidácia verejných financií aj rastúca regulačná záťaž vytvárajú pre podnikateľov prostredie plné neistoty. Úvod roka 2027 má byť podľa legislatívy momentom, keď sa na Slovensku začne povinne používať e-faktúra. Podľa podnikateľov však príprava zaostáva a hrozí zopakovanie chýb z minulosti. Zavedenie e-faktúry je podľa Jána Solíka, prezidenta Združenia podnikateľov Slovenska jednou z najväčších zmien v podnikateľských procesoch od prijatia eura. Problémom nie je samotná myšlienka, ale tempo a spôsob jej realizácie. „Najväčšie riziko vidíme v čase, ktorý je vyčlenený na prípravu. Je jednoducho príliš krátky,“ upozorňuje J. Solík v relácii Umenie biznisu s Veronikou Vaňkovou. Slovensko má na prípravu k dispozícii približne jeden rok a v súčasnosti ešte nemá certifikované žiadne technické riešenia. Firmy tak nevedia, či majú meniť svoje informačné systémy, alebo čakať. „Máme schválený zákon, ale nula certifikovaných riešení. To vytvára obrovskú neistotu,“ hovorí prezident podnikateľského združenia. Viac sa dozviete v podcaste. Celý videorozhovor si pozriete tu: https://www.youtube.com/watch?v=CGK_PcQSnI0

„Nemeckí výrobcovia si svoje výrobné kapacity nezrušili, ale iba zakonzervovali. V kombinácii s lacnejšou energiou to môže viesť k presunu výroby späť do Nemecka, a to aj s využitím pracovnej sily zo Slovenska. Zároveň sa v Nemecku v tichosti diskutuje o návrate troch odstavených jadrových elektrární,“ hovorí Július Kostolný, podpredseda SOPK, ktorý bol hosťom relácie Umenie biznisu s Veronikou Vaňkovou. Európska únia sa podľa podnikateľov v posledných rokoch vzdialila svojej hospodárskej podstate. Rozhodnutia v oblasti energetiky, klímy a regulácie výrazne zhoršujú podmienky pre priemysel, upozorňuje Július Kostolný, podpredseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK). Ako jeden z najvýraznejších príkladov uvádza Lisabonskú stratégiu z roku 2000, ktorá mala z Európy urobiť najkonkurencieschopnejšiu znalostnú ekonomiku sveta. „Už po piatich rokoch sa ukázalo, že tento cieľ je nereálny a stratégia musela byť korigovaná,“ pripomína J. Kostolný. Viac podrobností sa dozviete v podcaste. Celý videorozhovor si môžete pozrieť tu: https://www.youtube.com/watch?v=5e70tFHyoNE&t=6s

Na eventoch spojených s networkingom má väčšina ľudí strach presne z toho istého - osloviť niekoho cudzieho. Ak ale viete, ako na to, networking nemusí byť trápny ani silený. V tejto epizóde je hostkou profesionálna networkerka a moderátorka Gabriela Mrkvicová. Vysvetlí, prečo networking nefunguje, keď sa sústredíme len na seba alebo predaj. Prezradí tiež, ako z neho spraviť prirodzený nástroj rastu, vzťahov a biznisu, a to bez pretvárky, tlaku a pocitu vnucovania sa. V podcaste sa dozviete aj:·      aká je najväčšia chyba pri networkingu a prečo je záujem o druhého silnejší než dokonalý pitch,·      ako osloviť ľudí na evente a prečo sa netreba báť odmietnutia,·      prečo je networking forma marketingu, ktorá šetrí čas, peniaze a energiu,·      čo je self-selling v praxi a ako nájsť svoje nekopírovateľné kombo. Viac informácií na levosphere.sk.

Redaktori Denníka N v kultúrnom podcaste rozoberajú horúceho kandidáta na Oscara. Režisérka Chloé Zhao natočila príbeh o smrti Shakespearovho syna tak citlivo, že diváka pohltí bez toho, aby ho citovo vydierala.

V dnešnej relácii sme sa rozprávali o sound art, umení zvuku, ale hlavne o novovytvorenej mikro - galérii Slúchadlo v Lom Space. V štúdiu sme privítali Olíviu Ondreičkovú, kurátorku Slúchadla a študentku cross-disciplinary strategies na Universität für angewandte Kunst vo Viedni a Jonáša Grusku, riaditeľa Lom Space a Koncepcie Slúchadla.

Partizán Otto Šimko, psychológ Anton Heretik či bývalé pracovníčky Slovenskej národnej galérie Veronika Němcová, Bohdana Hromádková a Klára Hudáková. Toto sú Biele vrany 2025. Ľudia ktorí prejavili občiansku statočnosť a snahu o lepšie Slovensko.Otto Šimko je už 101-ročný aktívny účastník Slovenského národné povstania. So zbraňou v ruke bojoval proti nacizmu a neskôr bol kritikom komunistického režimu. Aj dnes podporuje napadnutú Ukrajinu. Profesor Anton Heretik výrazná osobnosť slovenskej psychológie. Je jedným z autorov otvoreného listu premiérovi Ficovi, tak ako bol pred rokmi jedným z autorov listu Vladimírovi Mečiarovi. A galeristky Veronika Němcová spolu s Bohdanou Hromádkovou a Klárou Hudákovou získali Bielu vranu ako zástupkyne ľudí z Národnej galérie aj občianskych iniciatív Otvorená kultúra, Umenie nebude ticho a Slobodná národná galéria.Prečo to všetci títo ľudia robia a aké majú motivácie? Ak odmenou za občiansku statočnosť a angažovanie sa v prospech nás všetkých bývajú na Slovensku častokrát skôr problémy v pracovnom či osobnom živote a ich aktivity niekedy pripomínajú boj s veternými mlynmi?Braňo Závodský sa rozprával s psychológom Antonom Heretikom, účastníkom Slovenského národného povstania Ottom Šimkom a bývalou zamestnankyňou SNG Veronikou Němcovou.

Jej kariérna cesta viedla od novinárčiny cez prácu pre energetický koncern až do prestížneho aukčného domu Christie's v Londýne. Dnes sprievodkyňa svetom umenia Barbora Půlpánová búra mýty a ukazuje, že zbieranie umenia nie je len výsadou bohatých. Je zakladateľkou programu Edu Art Experience, v rámci ktorého nadšencom a milovníkom umenia ukazuje spôsob,ako sa ním obklopiť, ako ho poznať, nakupovať a dokonca aj zhodnotiť. Najsilnejšie základy na ceste k tejto profesii skĺbenej vášňou jej ponúkol život v Londýne, kde pôsobila v slávnom aukčnom dome Christie's. Práve tam zažila atmosféru najväčších svetových dražieb. „Asi ten najväčší highlight bola dražba pozostalosti Rockefellerovcov. To sa dá prirovnať k turné rockovej hviezdy,“ spomína na prácu pre londýnsky aukčný dom. Najlepšou školou však bola možnosť pozrieť sa priamo do jeho depozitárov a tiež absolvovať niekoľko programov, ktoré zavŕšili medzinárodné certifikáty. "Keďže som pôsobila v oddelení Christie´s Education, absolvovala som všetky programy, ktoré ponúkali. Preberali sme jednotlivé aspekty umenia, čo veľmi pomôže aj v tom umeniu rozumieť. Najviac vás však naučí samotná prax," skonštatovala pre Pravdu Půlpánová. Práve skúsenosti zo zahraničia ju priviedli k založeniu vlastného programu, v ktorom učí, ako investovať do umenia a ako mu porozumieť. „Umenie je len pre bohatých? Túto bariéru máme často len v hlave,“ priznala sprievodkyňa svetom umenia, ktorá však vzápätí dodala, že začať sa dá aj s menším rozpočtom a netreba sa nechať odradiť mýtami. S Barborou Půlpánovou sme sa rozprávali aj o tom, či umenie podlieha trendom, ako naň vplýva spoločenská situácia alebo aký je začiatočný rozpočet pre nového zberateľa. Prezradila tiež, prečo je umenie ako terapia a ako nás dokáže zmeniť. Viac už sa dozviete v relácii Ide o nás.

Významná slovenská herečka Ida Rapaičová nedávno dvakrát zabodovala v prestížnej ankete Slovenka roka. Stala sa víťazkou v kategórii Umenie a kultúra a získala aj Mimoriadnu cenu za celoživotné dielo a mimoriadny prínos kultúre na Slovensku. Za svoj život stvárnila nespočetné množstvo úloh v divadle, filme i televízii. Jej celoživotným záujmom je aj štúdium a prednes poézie, recituje zásadne z pamäti a aj po starosloviensky. Do Rádia Slovensko zavítala vo sviatočný deň slovanských vierozvestcov – sv. Cyrila a sv. Metoda a tento sviatok si sama ctí. Hovoriť s Katou Martinkovou bude aj o jej živote herečky, o tom, ako nás neľahké životné situácie môžu veľa naučiť, o ručných prácach, ktorým sa venuje i o slovenskej dramatickej klasike. | Hosť: Ida Rapaičová (herečka). | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.

Vznikol nový festival, ktorý počas celého leta prepojí umelcov a organizátorov z celého Slovenska. O tom, kto sa ho zúčastní a pre koho je určený sa s editorom kultúry Denníka N Oliverom Rehákom porozprával Pavol Hubinák.

V tejto časti LTB sme sa rozprávali s Rolandom Vraníkom zo štúdia SORRYWECAN, ktorý verí, že stojíme na historickom prelome. „Svet sa v najbližších rokoch radikálne zmení a my chceme byť súčasťou tej pozitívnej zmeny,“ hovorí Roland o ich prácach s globálnymi gigantmi ako Meta.Ich najnovší projekt? Revolučný hudobný nástroj, ktorý využíva špecifické frekvencie na liečenie ľudí. „Spájame umenie, technológiu a vedu, aby sme vytvorili nástroj, ktorý môže skutočne pomáhať,“ vysvetľuje Roland víziu štúdia, ktoré už teraz spolupracuje s najväčšími technologickými spoločnosťami sveta.

Katarína Koščová a Daniel Špiner tvoria spoločné umenie už osemnásť rokov, majú za sebou zhruba 1800 koncertov, z toho minulý rok ich bolo 156. Spoločnú poradu však mali po prvýkrát prednedávnom. V Mimóze porozprávali o vyprážanej saláme, ale aj o súčasnom stave kultúry na Slovensku.V Mimóze sa (ne)dozviete:4:25 – akú najčastejšiu otázku dostávajú v rozhovoroch;8:06 – ako prebieha spoločný proces tvorenia;13:00 – či sa s umením na Slovensku uživia;15:15 – prečo mali prvú poradu až po osemnástich spoločných rokoch;18:30 – ako vznikol duet s Vojtom Dykom;20:18 – ich názor na typické východniarske veľkonočné jedlá;27:45 – s čím sa Katke spája festival Akademický Prešov;30:00 – o čom je nové predstavenie Nosorožec;32:14 - čo je pre nich v súčasnosti frustrujúce.

Umelá inteligencia preniká aj do oblastí, ktoré sme považovali za výsostne ľudské, vrátane umeleckej tvorby. Vyvoláva to obavy, ale aj otvára nové možnosti. Ako sa na to pozerajú ľudia priamo z praxe?V novom dieli podcastu SHARE, nahranom naživo počas festivalu FebioFest, sa o vzťahu umelej inteligencie, tvorivosti a kultúry rozprávajú redaktor Živé.sk Maroš Žofčin, filmový kritik Michal Korec a hudobný producent a hudobník Robert Pospiš.Redaktori Živé.sk vydávajú knihu: Zo série rozhovorov sa dozviete, ako umelá inteligencia čoskoro zásadne zmení svet okolo nás:TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/ V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Ako umelci a kritici vnímajú nástup AI do kreatívnych procesov?Je zadávanie príkazov (promptovanie) umelej inteligencii skutočná tvorba?Kde leží hranica medzi AI ako užitočným nástrojom a AI ako tvorcom diela?Čo znamená AI pre budúcnosť filmu, hudby, ale aj videohier?Čaká nás „inflácia obsahu“, kde kvantita zatieni kvalitu?Dokáže AI paradoxne odomknúť kreativitu v ľuďoch bez technických zručností?Zničí AI kultúru, alebo ju len zmení?Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Umenie podľa výskumov zlepšuje emočnú reguláciu, zmierňuje úzkosť či posilňuje pozornosť. V Spojenom kráľovstve je predpisovanie umenia súčasťou systému starostlivosti o duševné zdravie už od 90. rokov minulého storočia. Galerijná pedagogička Lucia Kotvanová v podcaste Terapia slovom opisuje svoje skúsenosti s organizovaním programov v galérii pre pacientov z psychiatrickej nemocnice. Spolu s kultúrnou manažérkou a publicistkou Michaelou Kučovou vysvetľujú, aký je rozdiel medzi umeleckými aktivitami a arteterapiou a ako by mohlo predpisovanie umenia odľahčiť systém starostlivosti o duševné zdravie a šetriť verejné financie aj u nás.

Psychológ Ján Hrustič hovorí, že osamelosť je, keď sme vedľa seba, ale každý vo svojom svete. Keď partnerstvo upadne do rutiny a láska je vyčerpávaná hádkami, vzájomnými zraneniami, netoleranciou a nepochopením, prichádza odcudzenie a pocit osamelosti. Nie je to však nezvratný proces a máme ho v našich rukách - stačí zamerať pozornosť na tie správne veci, naučiť sa vhodne komunikovať a nájsť odvahu vziať na seba zodpovednosť za kvalitu vzťahu. Čo spôsobuje, že sa vo vzťahu cítime osamelo? Čo robiť, ak sa zo vzťahu vytratila intimita? Ako a kedy sa s partnerom rozprávať o nepríjemných veciach a načo je dobrá nezáväzná konverzácia? Aký je rozdiel medzi zaľúbenosťou a zrelou partnerskou láskou? Akú úlohu v partnerstve zohráva egocentrizmus, manipulácia či vzťahy s rodičmi? A je pravda, že vďaka konfliktom sa naše vzťahy rozvíjajú? Ján Hrustič má za sebou 40 rokov praxe psychológa a terapeuta. Mnohým párom pomohol vrátiť do vzťahu blízkosť a dôveru, no mnohým pomohol aj dôstojne sa rozísť, či vyrovnať sa s rozchodom. Ďalších sprevádzal obdobiami osamelosti, neistoty, pochybností a pomohol im dozrieť a vyrásť. V rozhovore s Monikou Kompaníkovou sa zameriava na problémy blízkych vzťahov a ich korene a ponúka konkrétne techniky ako do partnerstva vrátiť pocit naplnenia, intimity, blízkosti a zároveň slobody. V druhej časti audioknihy hovorí Ján Hrustič aj o sebe, o svojom detstve na dedine v rusínskej rodine, o svojej ceste k psychológii a k mystike. Sám prešiel vďaka psychoterapii a pracovným skúsenostiam s väzňami či hendikepovanými mladými ľuďmi veľkou osobnou transformáciou a jeho rady tak nevychádzajú len z teórie, ale najmä z dlhoročnej praxe. Audiokniha: Umenie blízkosti Autor: Ján Hrustič a Monika Kompaníková Interpret: Michal Ďuriš a Zuzana Kyzeková Dĺžka: 10:15 h Vydavateľstvo: Publixing a N Press Audiokniha Umenie blízkosti na webe Publixing (MP3 na stiahnutie) Audiokniha Umenie blízkosti na webe Audiolibrix (MP3 na stiahnutie)

Proskleným studiem Radia Wave tentokrát zněla Sexy hafanana, protože Aleš, Vítek a Tonda se v Čelistech pověnovali erotickému dramatu Babygirl s Nicole Kidman. Film o CEO technologické korporace a jejím románku s mladým stážistou ale podle nich stimuluje spíš intelekt než erotogenní zóny.Všechny díly podcastu Čelisti můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Proskleným studiem Radia Wave tentokrát zněla Sexy hafanana, protože Aleš, Vítek a Tonda se v Čelistech pověnovali erotickému dramatu Babygirl s Nicole Kidman. Film o CEO technologické korporace a jejím románku s mladým stážistou ale podle nich stimuluje spíš intelekt než erotogenní zóny.

V tejto epizóde sa venujem meditácii, ktorá je často nesprávne chápaná ako pokus o “nemyslenie na nič”. Vysvetlím, že meditácia funguje trochu inak. Jedným z dôležitých cieľov je tréning pozornosti. A to potrebujeme v dnešnej dobe, kedy je naša pozornosť predmetom trhovej súťaže a je po nej obrovský dopyt. Vysvetlíme si pojmy “Default Mode Network” […]

Pavline sa dotýka jeHO!  Koho jeho? NO predsa penisu, tomu Pavline pri svojich masážach pripisuje až ľudské kvality! A prečo? Lebo je to umelkyňa intímnych masáži. Samozrejme sme sa opýtali čo to znamená, kde k tomu prišla a či nás to naučí

*Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny. 22. júla 1941 sa na východnom fronte odohrala bitky o Lypovec- najťažšia a najkrvavejšia bitka Slovenskej armády bojujúcej po boku nacistického Nemecka s vojskami Červenej armády, armády Sovietskeho zväzu. Táto bitka je však len najviditeľnejšou súčasťou dejín ťaženia slovenskej armády na ukrajinskom území. V čase jej výročia si preto zopakujeme podcast, v ktorom sme si približili pôsobenie slovenských vojakov na tomto, slovami historika Timothyho Snydera, známom krvavom území. Úlohou slovenskej armády bolo najmä zabezpečovanie dobytého územia na Ukrajine. Slovenská armáda operovala v oblasti Kyjeva či Mariupoľa, pričom takzvaná Rýchla divízia postupovala v línii Ľvov – Dnipro (pôvodne Dnepropetrovsk) – Záporožie – Mariupoľ– až po ruský Rostov. Slovenská armáda tiež okupovala územia južnej časti Donecka a Luhanska. Pôsobenie Slovenskej armády na Východnom fronte je ešte stále málo známa kapitola slovenských dejín. V aktuálnej epizóde podcastu si túto časť našej histórie priblížime prostredníctvom fotografií zachytávajúcich ťaženie slovenskej armády na východnom fronte. Príbeh týchto fotografií je mikrohistóriou propagandy Slovenského štátu, jej tvorby a jej recepcie bežnými Slovákmi. Akú realitu videli vojnoví reportéri na Ukrajine? Za akých okolností vznikali ich fotografie? Ako a s akým zámerom sú na fotografiách zobrazovaní Ukrajinci a Ukrajinky? Vieme zistiť, ako Ukrajinci vnímali slovenskú armádu? A keď sa pozrieme domov na Slovensko: ktoré fotografie sa dostávajú do novín a časopisov a aký obraz o vojne vytvárajú? A napokon, ako tieto fotografie vnímajú obyvatelia Slovenska? A ako ich vnímame dnes? Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s Bohunkou Koklesovou, rektorkou Vysokej školy výtvarných umení. Bohunka Koklesová sa vo svojom výskume, kurátorskej a pedagogickej činnosti venuje aj vzťahu umenia a politiky. Je autorkou kníh V tieni tretej ríše (Oficiálne fotografie slovenského štátu) a knihy Súmrak doby, ktorá sa zameriava na fotografie z rokov bezprostredne pred nástupom komunistického režimu. Je tiež autorkou štúdií vo viacerých jazykoch. V roku 2016 spolupracovala s kurátorkami Slovenskej národnej galérie, Katarínou Bajcurovou a Petrou Hanákovou, na výstave Sen x Skutočnosť/Umenie a propaganda 1939 – 1945, ktorá sa stala najnavštevovanejšou výstavou roka a získala viacero ocenení. Bohunka Koklesová v rámci svojho výskumu analyzovala tisícky fotografií vojnových reportérov dokumentujúcich ťaženie armády Slovenského štátu po boku nemeckého Wehrmachtu na ukrajinských územiach Sovietskeho zväzu. A práve o týchto fotografiách bude dnes reč. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Umelci Mária a Stano Piatrikovci vytvárajú v Hontianskych Trsťanoch nový projekt "pustovňa pre umenie", kde budú môcť v budúcnosti pobývať umelci a kde sa budú môcť zahĺbiť v pomalosti a tichosti do svojej tvorby. My sme sa boli za nimi pozrieť a pre vás sme preskúmali tamojšie prostredie...   Hudobné aranžmá - Alžbeta Malovcová   Projekt "Pustovňa pre umenie" môžete sledovať na ich webe alebo sociálnych sieťach  WEB - https://www.pustovnapreumenie.sk/ FB - https://www.facebook.com/pustovnapreumenie IG - https://www.instagram.com/pustovnapreumenie/   Zbierka, kde môžete podporiť Pustovňu pre umenie: https://donio.sk/pustovna-pre-umenie    

*Podporte podcast Dobré ráno v aplikácii Toldo na sme.sk/extradobrerano Situácia je komplikovaná, možno dokonca najhoršia za posledné dva roky. Ukrajincom chýba munícia a zbrane, Rusi postupujú a zrejme len vlastnou nešikovnosťou sa im nepodarilo prelomiť ukrajinské obranné línie. Aj vedenie ukrajinskej armády preto hovorí o zložitej situácii, Západ zároveň schválil ďalšiu pomoc, no vlastne nevie, čo ňou chce dosiahnuť. Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno rozpráva o situácii na bojisku a jej dôsledkoch s Danielom Hoťkom. Zdroj zvukov: The Times, C-SPAN, Associated Press Odporúčanie A dnes odporúčam ďalšiu knihu od mojej obľúbenej autorky píšucej o jedle Anye von Bremzenovej - navyše, k dnešnej téme sa hodí. Ak chcete porozumieť Rusku, musíte porozumieť Sovietskemu zväzu. A ak mu chcete porozumieť, skúste to cez jedlo: v tom vám pomôže kniha Umenie sovietskej kuchyne. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte mesačný podcastový newsletter nielen o novinkách SME na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcastovenovinky⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.