Podcasts about boja

Boja, Christophers nya smeknamn för Hanna. Era överreaktioner. Christophers alter ego Sad Lady i Mario Kart. Samir Yosufi om tennisens franska öppna och Alexander Bublik. Maria Bornhöft från P3 Nyheter om att Israel stoppat Greta Thunbergs skepp. Lyssna på alla avsnitt i Sveriges Radio Play. Programledare: Christopher Garplind & Hanna Hellquist

Po včerajšnji referendumski zavrnitvi zakona o dodatku k pokojninam za izjemne umetniške dosežke so poslanci Nove Slovenije in Demokratov danes vložili interpelacijo o delu in odgovornosti ministrice za kulturo Aste Vrečko. Med drugim ji očitajo negospodarno rabo javnih sredstev. Ministrica je v prvem odzivu zavrnila kulturni boj, ki da ga vsiljuje desnica.

Si us diem que un grup de dones amb fibromi

Današnji dan upora proti okupatorju, v spomin na ustanovitev osvobodilne fronte, po besedah predsednice republike Nataše Pirc Musar Musar spominja na težko pričakovano in zahtevno pot do samostojnosti. Pred spomenikom Osvobodilne fronte v ljubljanski Rožni dolini je dopoldne položila venec in ob tem spomnila na pomen svobode in miru. Tudi premier Robert Golob je v poslanici opomnil, da živimo v času, ko se vprašanja miru, varnosti in človekovih pravic znova postavljajo v ospredje. Opozoril je na nevarnosti, ki jih prinašajo populistične ideje in poskusi potvarjanja zgodovine.

Stało się symbolem walki o człowieczeństwo w czasach, kiedy tego człowieczeństwa się odmawiało. 19 kwietnia 1943 roku w getcie warszawskim wybuchło powstanie. Zryw w zamkniętej dzielnicy żydowskiej trwał cztery tygodnie. Do nierównej walki stanęło od 700 do 2 tysięcy bojowników pod dowództwem Mordechaja Anielewicza.

Wynik meczu był zasłużony; trzy bramki różnicy odzwierciedlają dystans między zespołem z Warszawy a zespołem z Londynu - mówi b. selekcjoner reprezentacji Polski.

Marika Majorová je známa slovenská copywriterka, fotografka a bývalá aktívna blogerka, ktorá u nás ako prvá prišla s formátom tzv. street style blogu. Okrem mnohých iných vecí robí aj komunikáciu pre značky zo sveta dizajnu a slovenskej módnej scény. Predovšetkým však robí osvetu ako žena so skúsenosťou mamy dieťaťa so zdravotným znevýhodnením. Jej 10-ročná dcéra Mia má poruchu sluchu a je takmer nepočujúca. Spolu dnes hovoríme aj o tom, ako dcérine sluchové postihnutie ovplyvňuje ich život, aj ako nám pomáha zdieľaná skúsenosť niekoho iného, kto si podobnú cestu ako my už prešiel.

Táto epizóda sa ponorí do myšlienkového cyklu: silný jedinec vytvára ľahký život, ale táto ľahkosť môže neúmyselne viesť k oslabeniu. Keď nevyhnutne prídu ťažkosti, je to tento „slaby muž“, ktorý čelí výzve, pričom si v tomto procese často vytvára odolné a silné myslenie.Okrem tohto osobného cyklu epizóda rozširuje svoj rozsah, aby sa venovala kritickému problému obmedzených zdrojov Zeme. Spochybňuje prebiehajúce konflikty a vyzýva na posun v zameraní na kolektívnu tvorbu a budovanie lepšej budúcnosti pre každého. Rozhovor zdôrazňuje potrebu posunúť sa za hranice rozdelenia a spolupracovať na zabezpečení slobody a príležitostí pre všetkých.

Al programa Noguera Jove parlarem de la segona Jornada d’Ocupació de la Noguera; de la Jornada Beques AGAUR; del muntatge teatral BOJA; del Concurs de Cartells Antitabac; i d’una xerrada sobre els riscos de les apostes online que tindrà lloc el mes que ve. Per parlar de tot plegat ens acompanyaran l’Anna Porté, tècnica de Treball de l’Oficina Jove de la Noguera; i el Xavi Farreny, tècnic de salut de l’Oficina Jove de la Noguera.Descarregar àudio (38:03 min / 17 MB)

„Veľká časť vlády a vládnej koalície mentálne nepatrí do slobodného sveta. Oveľa lepšie sa cítia v ruskom svete“, hovorí novinár Štefan Hríb. „Otvorene sa to však boja povedať, lebo väčšina krajiny nestojí za nimi“, dodáva. Slobodná Európa. Rádio Slobodná Európa. Radio Liberty. Píše už 75-ročnú históriu a za ten čas sa stalo symbolom slobody slova a nezávislej žurnalistiky. A hoci má za sebou „ oslobodené“ Česko a Slovensko, Poľsko a svojho času i Maďarsko... A ďalšie krajiny. Z rozhodnutia Donalda Trumpa a jeho Elona Muska sa toto informačné oslobodzovanie môže skončiť. Pre výrazné finančné škrty vrámci politiky masívneho šetrenia. Koniec Slobodnej Európy tak môže znamenať aj koniec toku nezávislých informácií do krajín ako Rusko, či Bielorusko, kde je sloboda tlače obmedzená a v praxi neexistuje. Naviac – v ohrození sú novinári v zahraničnom exile, ktorí môžu stratou zamestnania prísť o svoj legálny status a návrat domov môže pre nich znamenať aj väzenie.Slobodná Európa má za sebou aj silný príbeh s Československom a Slovenskom v ňom. A v ňom má svoje miesto aj novinár Štefan Hríb, aktuálne šéfredaktor Týždňa, no svojho času pevná súčasť Slobodky, ako sa Rádiu Slobodná Európa vtedy tiež hovorilo.Čo znamenala Slobodná Európa pre naše končiny? A o čo môžu prísť krokmi Trumpovho Elona Muska Rusi či Bielorusi? „Veľká časť vlády a vládnej koalície mentálne nepatrí do slobodného sveta. Oveľa lepšie sa cítia v ruskom svete“, hovorí novinár Štefan Hríb. „Otvorene sa to však boja povedať, lebo väčšina krajiny nestojí za nimi“, dodáva. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Veľká časť vlády a vládnej koalície mentálne nepatrí do slobodného sveta. Oveľa lepšie sa cítia v ruskom svete“, hovorí novinár Štefan Hríb. „Otvorene sa to však boja povedať, lebo väčšina krajiny nestojí za nimi“, dodáva. Slobodná Európa. Rádio Slobodná Európa. Radio Liberty. Píše už 75-ročnú históriu a za ten čas sa stalo symbolom slobody slova a nezávislej žurnalistiky. A hoci má za sebou „ oslobodené“ Česko a Slovensko, Poľsko a svojho času i Maďarsko... A ďalšie krajiny. Z rozhodnutia Donalda Trumpa a jeho Elona Muska sa toto informačné oslobodzovanie môže skončiť. Pre výrazné finančné škrty vrámci politiky masívneho šetrenia. Koniec Slobodnej Európy tak môže znamenať aj koniec toku nezávislých informácií do krajín ako Rusko, či Bielorusko, kde je sloboda tlače obmedzená a v praxi neexistuje. Naviac – v ohrození sú novinári v zahraničnom exile, ktorí môžu stratou zamestnania prísť o svoj legálny status a návrat domov môže pre nich znamenať aj väzenie.Slobodná Európa má za sebou aj silný príbeh s Československom a Slovenskom v ňom. A v ňom má svoje miesto aj novinár Štefan Hríb, aktuálne šéfredaktor Týždňa, no svojho času pevná súčasť Slobodky, ako sa Rádiu Slobodná Európa vtedy tiež hovorilo.Čo znamenala Slobodná Európa pre naše končiny? A o čo môžu prísť krokmi Trumpovho Elona Muska Rusi či Bielorusi? „Veľká časť vlády a vládnej koalície mentálne nepatrí do slobodného sveta. Oveľa lepšie sa cítia v ruskom svete“, hovorí novinár Štefan Hríb. „Otvorene sa to však boja povedať, lebo väčšina krajiny nestojí za nimi“, dodáva. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Ob slovenskem tednu boja proti raku, ki tokrat poteka pod geslom »V boju proti raku bo zavel nov veter!« se prav danes pod okriljem evropskega projekta Nadgradnja presejanja za raka v Sloveniji začenja dvoletno sodelovanje z Mednarodno agencijo za raziskave raka pri SZO in nizozemskim univerzitetnim kliničnim centrom Erasmus MC Rotterdam. Cilj je preveriti upravičenost in izvedljivost novih presejalnih programov za raka prostate in pljučnega raka pri nas. Projekt so predstavili danes na Onkološkem inštitutu, tam je bila Helena Lovinčič.

Každý rok si 4. februára pripomíname Svetový deň boja proti rakovine. Tento deň nás upozorňuje na dôležitosť prevencie a včasnej diagnostiky, ale aj rastúcu potrebu komplexnej starostlivosti o pacientov a ich rodiny. Priblížime situáciu na Slovensku. Avízo na 1. časť súťaže RSI Mysteriózne Slovensko.

Onkológ Štefan Korec predstavuje inovatívny AI systém, ktorý môže túto situáciu zásadne zlepšiť, v rozhovore pre Živé.sk. V novom dieli podcastu SHARE vysvetľuje o tom, ako umelá inteligencia môže transformovať zdravotníctvo na Slovensku. Rozpráva sa s ním redaktor Živé.sk Maroš Žofčin.V podcaste hovoríme o týchto témach:Ako umelá inteligencia dokáže každý rok zachrániť tisíce životov.Akým spôsobom AI systém dokáže ušetriť zdravotníctvu Slovenska až 900 miliónov eur ročne.Prečo AI funguje ako asistent lekára a nie ako jeho náhrada.Aké sú aktuálne kroky projektu a očakávaný časový harmonogram implementácie.Akú úlohu zohráva financovanie z Európskej únie pri realizácii tohto projektu.Súvisiace odkazy:https://zive.aktuality.sk/clanok/LeavMdM/z-chvosta-do-vedenia-novy-ai-system-moze-dostat-nase-zdravotnictvo-na-popredne-priecky-eu-rozhovor/ Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

La Junta publicó ayer en el BOJA el plan de formación para el sector naval de la Bahía, que formará a 8.500 trabajadores y empezará en 2025. La diputacion aprobó ayer sus presupuestos de 2025, con el apoyo también de IU. Y el presidente de la Junta realiza hoy el mensaje de fin de año, desde el puerto de Algeciras.Escuchar audio

Danes je mednarodni dan boja proti nasilju nad ženskami, ko se začenjajo tudi akcijski dnevi proti nasilju nad ženskami, ki bodo potekali vse do svetovnega dne človekovih pravic, 10. decembra. Geslo letošnjih akcijskih dni se glasi: Vsakih deset minut je ubita ena ženska. #Brez izgovora. Združimo se in končajmo nasilje nad ženskami.« Tega kljub ozaveščanju kot družba nikakor ne uspemo izkoreniniti, so opozorili tudi na posvetu »Ženska v vrtincu nasilja,« ki ga je na Ptuju pripravil Center za socialno delo spodnje Podravje.

Policajti čelia veľkému tlaku, frustrácii z nadčasov, ale prežívajú aj osobné či rodinné problémy. Psychické zdravie nesmie byť tabu téma naprieč celým policajným zborom, inak nepomôžu posilnené kapacity psychológov či terapeutov, hovorí bývalý štátny tajomník ministerstva vnútra.V rozhovore s odborníkom na bezpečnosť sa dozviete:01:00 – či by sa cítil bezpečne v rukách akéhokoľvek slovenského policajta;02:00 – ako policajná brutalita súvisí so zmenou Trestného zákona;03:30 – prečo nie je podstatné, či bola obeť policajného násilia človekom bez domova;05:30 – či by mal minister vnútra Matúš Šutaj Eštok odstúpiť;09:00 – ako mal postupovať mladší policajt, ktorý bol svedkom bitky v Košiciach;11:30 – prečo sú najnovšie dva prípady úmrtí po zásahu policajtov iné od toho košického;14:00 – ako zlyháva komunikácia Ľubomíra Soláka a Matúša Šutaja Eštoka;16:00 – že násilie treba odsúdiť hneď a nemôže sa čakať do skončenia vyšetrovania;18:45 – prečo mnohí policajti nedokážu odsúdiť agresiu vo vlastných radoch;20:00 – ako žalostný stav v polícii nie je len vecou aktuálneho vedenia a problém pretrváva roky;22:00 – že hliadok je málo a policajti si vyberajú, ktorý prípad riešia skôr;23:30 – prečo mnohé samosprávy chcú znížiť alebo zrušiť obecnú políciu;25:40 – ak je málo policajtov, nie je priestor ani na riadne preškoľovania;28:15 – že psychické zdravie nemôže byť v policajnom zbore tabu téma;30:30 – ako kamery na uniformách môžu pomáhať policajtom aj občanom;36:45 – prečo kamery v školách môžu pomôcť, ale bombové hrozby neodvrátia;39:00 – prečo Česko pri bombových vyhrážkach otvorene hovorí o ruskej hybridnej vojne a Slovensko odpovede nekomunikuje.

Policajti čelia veľkému tlaku, frustrácii z nadčasov, ale prežívajú aj osobné či rodinné problémy. Psychické zdravie nesmie byť tabu téma naprieč celým policajným zborom, inak nepomôžu posilnené kapacity psychológov či terapeutov, hovorí bývalý štátny tajomník ministerstva vnútra.V rozhovore s odborníkom na bezpečnosť sa dozviete:01:00 – či by sa cítil bezpečne v rukách akéhokoľvek slovenského policajta;02:00 – ako policajná brutalita súvisí so zmenou Trestného zákona;03:30 – prečo nie je podstatné, či bola obeť policajného násilia človekom bez domova;05:30 – či by mal minister vnútra Matúš Šutaj Eštok odstúpiť;09:00 – ako mal postupovať mladší policajt, ktorý bol svedkom bitky v Košiciach;11:30 – prečo sú najnovšie dva prípady úmrtí po zásahu policajtov iné od toho košického;14:00 – ako zlyháva komunikácia Ľubomíra Soláka a Matúša Šutaja Eštoka;16:00 – že násilie treba odsúdiť hneď a nemôže sa čakať do skončenia vyšetrovania;18:45 – prečo mnohí policajti nedokážu odsúdiť agresiu vo vlastných radoch;20:00 – ako žalostný stav v polícii nie je len vecou aktuálneho vedenia a problém pretrváva roky;22:00 – že hliadok je málo a policajti si vyberajú, ktorý prípad riešia skôr;23:30 – prečo mnohé samosprávy chcú znížiť alebo zrušiť obecnú políciu;25:40 – ak je málo policajtov, nie je priestor ani na riadne preškoľovania;28:15 – že psychické zdravie nemôže byť v policajnom zbore tabu téma;30:30 – ako kamery na uniformách môžu pomáhať policajtom aj občanom;36:45 – prečo kamery v školách môžu pomôcť, ale bombové hrozby neodvrátia;39:00 – prečo Česko pri bombových vyhrážkach otvorene hovorí o ruskej hybridnej vojne a Slovensko odpovede nekomunikuje.

Elektronická fakturácia na Slovensku odhalila priepasť medzi snahou štátu o kontrolu a potrebou podnikateľov po jednoduchších riešeniach. Napriek neefektívnym štátnym pokusom dokázal súkromný sektor spojiť sily a vytvoriť vlastný funkčný štandard, ktorý šetrí čas a znižuje administratívu. Tým ukázal, že inovácie môžu vznikať aj tam, kde štát zlyháva. Ako to celé prebiehalo a prečo sa do toho vôbec pustili nám odpovedal Branislav Šimo, CEO SuperFaktúra. https://www.ecommercebridge.sk/efaktura-inovacie-vs-stat 00:00 Úvod 01:53 Prečo sa SuperFaktúra rozhodla "bojovať" proti štátu? 10:47 Čo zabránilo štátu presadiť si to tak, ako pôvodne chcel? 13:05 Prečo to neštandardizovala Európska Únia? 18:29 Kde sa inšpirovali pri zavádzaní spoločného nástroja? 21:13 Ako sa to rieši pri bločkoch? 25:12 Snažia sa týmito krokmi pomôcť podnikateľom? 29:40 Záver Ecommerce Bridge SK: https://www.ecommercebridge.sk/ Ecommerce Bridge CZ: https://www.ecommercebridge.cz/ Sledujte nás na sociálnych sieťach ⬇️ LinkedIn: SK https://www.linkedin.com/company/ecommerce-bridge-slovensko/ CZ https://www.linkedin.com/company/ecommerce-bridge-cesko/ Facebook: SK https://www.facebook.com/ecommercebridgeslovensko CZ https://www.facebook.com/EcommerceBridgeCesko Twitter: SK https://twitter.com/ecommbridgesk CZ https://twitter.com/ecommbridgecz

Sme generáciu botoxu? Kde sa vzal trend obrovských pier, a prečo sa dnes už aj mladé dievčatá boja vrások a starnutia viac, než čohokoľvek iného? Na všetky tieto otázky odpovedá v podcaste Ženy ako my dermatovenerologička MUDr. Zuzana Bukovinská.Estetická medicína zažíva v poslednom období dramatický boom a jej vplyv na spoločnosť je zrejme neprehliadnuteľný. Žien, ktoré túžia vyzerať stále lepšie, je čoraz viac, no hranica medzi prirodzenosťou a veľkými, badateľnými zákromi, je u mnohých žien čoraz tenšia. Dá sa chodiť na estetické zákroky a stále vyzerať prirodzene?Akými trendami sa nechávajú unášať dnešné mladé ženy aj dievčatá? A môže robiť estetické zákroky aj obyčajná kozmetička? A ktoré celebrity majú toho na tvári urobeného viac, než by ste tipovali? Na všetky tieto otázky odpovedá v podcaste Ženy ako my MUDr. Zuzana Bukovinská, rozprávala sa s ňou Miroslava Zahatlanová.Sme generáciou botoxu? Čo hovorí lekárka“Povedala by som, že dnešná generácia je najmä generáciou možností. Na jednej strane je fajn, pokiaľ to vieme používať, nie nadužívať alebo zneužívať. A toto je presne tá citlivá generácia dievčat, ktoré naozaj možno ešte nemajú úplne potvrdenú svoju identitu, alebo si ju ešte len budujú,” hovorí na úvod Zuzana Bukovinská o tom, či si myslí, prečo dnešné mladé dievčatá neváhajú aj v mladom veku siahať po botoxe a výplniach.“Keď príde 20-tnička s tým, že chce botox za účelom zmiernenia vrások, tak sa to s ňou snažím ešte nejako odkonzultovať, nastavím jej hlavne správne kozmetickú rutinu, prípadne prístrojové či laserové ošetrenia, ktoré fungujú výborne ako prevencia” hovorí.“Naozaj ja ako lekár mám právo, môžem a často aj odmietnem nejaký typ výkonu, pokiaľ ja s ním nie som stotožnená, alebo nechcem, aby sa toto prezentovalo ako moja práca,” hovorí doktorka Bukovinská o tom, či je lekár povinný urobiť niekomu estetický zákrok len preto, že si ho vyžiada.Aká tenká je hranica medzi prirodzenosťou a “preplácanosťou”Možno aj vy stretávate čoraz častejšie ženy, ale už aj mužov, ktoré to so zákrokmi jednoducho začali preháňť. Ako je to s aplikovaním kyseliny, môžu tieto zákroky spôsobiť nejaké problémy, majú vedľajšie účinky, prípadne sa môžu aplikovať častejšie, než je odporúčané? Mnoho žien totiž vídať s tvárou, ktorá sa na seba buď už vôbec nepodobá, prípadne je značne vidieť, že sa jej tvár už takmer vôbec nehýbe. Ako je to teda možné?“Pokiaľ sú tieto zákroky vykonávané pod dohľadom lekára, ideálne len jedného, ktorý tú klientku pozná, má záznamy, vedie si o nej nejakú tú históriu, že čo jej bolo a kedy jej bolo aplikované, tak by sa toto naozaj nemalo diať. Lebo my sme nejaké tie pauzy alebo tie také predpísané rozostupy naozaj povinní dodržiavať,” opisuje lekárka.Doktorka Bukovinská prezrádza v podcaste aj to, že sa rozostupy sa ale často nedodržia a výplní je veľa.“Príkladom je tzv. overfilled syndrome. Čiže to je veľmi časté, že naozaj práve tou prehnanou aj častou aplikácou, kedy je aj frekvencia vysoká - ale aj objemami, že to množstvo je veľké, môže naozaj vzniknúť, je to typické napríklad pri lícnych kostiach, alebo pri perách. To sú také oblasti, kde to vie naozaj vzniknúť veľmi rýchlo. Tá tvár vyzerá nafúknuto, preplneno. Volá sa to aj alienifikácia, alebo laicky taký - výzor mimozemšťana,” hovorí dermatovenerologička o tom, čo sa stane, ak sa to výplňami dlhodobo preháňa.V podcaste sa ešte dozviete: aký je rozdiel medzi botoxom a kyselinou hyalurónovou kde vznikol trend obrovských pier či môže robiť pery či pichať botox aj obyčajná kozmetička prečo a v čom má kožný lekár občas pocit, že je aj psychológ či je pravda, že si ženy nechávajú robiť zákroky len kvôli tomu, že partner zhadzuje ich výzor ktoré celebrity majú zákroky a...

Danes obeležujemo svetovni dan boja proti odvisnosti, ponavljanju določenega vedenja, ki ima za posameznika škodljive posledice, prav tako pa negativno vpliva na njegove bližnje in družbo kot celoto. Pojem odvisnosti oziroma zasvojenosti že dolgo ne zajema zgolj kemične odvisnosti, torej od alkohola in prepovedanih drog, pač pa tudi nekemične, kot so zasvojenost od ekranov, socialnih omrežij, videoiger ali pornografije. Kako prepoznamo, da je posameznik odvisen od nečesa oziroma zasvojen z nečim, kako uspešni smo na področju preprečevanja različnih vrst odvisnosti, kako je s strokovnimi smernicami in protokoli ustreznega delovanja. Gostje Studia ob 17-ih so bile: Mateja Jandl, NIJZ, dr. med., specialistka javnega zdravja, ki pokriva področje drog Manca Kozlovič, predsednica Mladinske zveze Brez izgovora Slovenija (No Excuse) Natalija Kašman, predstavnica Centra Šteker, kjer se ukvarjajo s podporo in pomočjo pri prekomerni rabi digitalnih tehnologij Anica Pišl, predsednica društva Svetla pot, ki nudi pomoč in podporo pri odvisnostih ter rehabilitaciji

„…dúfajte v milosť, ktorá vám bude daná pri zjavení Ježiša Krista.“ Prvý list apoštola Petra 1:13 Mnoho kresťanov sa Ježišovho príchodu obáva. Boja sa súdu a pýtajú sa samých seba, ako to s nimi dopadne. Vychádza to z toho, že keď sa človek stane kresťanom, tak sa mu nedarí. Zažije padnutie do hriechu, porážky, svoju […] Øivind Andersen

Dnešná mladá generácia údajne uniká pred zodpovednosťou – odkladá zakladanie rodiny, vyhýba sa dlhodobým záväzkom a najmä angažovanosti. Ale je to naozaj tak? Prostredníctvom konkrétnych príbehov sa pokúsime pochopiť, čo stojí za ich rozhodnutiami. Do akej miery životy mladých ľudí ovplyvňujú ekonomické podmienky, tlak na výkon a úspech, či dokonca strach z neúspechu? Mohlo by sa zdať, že ide o nedostatok odvahy, no čo ak tkvie podstata problému napríklad aj v dôsledkoch pandémie? Mladí angažovaní jednotlivci – Lukáš Hrošovský, Katarína Čmaradová a Adrián Kobetič – nám priblížia svoje skúsenosti s prevzatím zodpovednosti už v ranom veku a predstavia nám, čo všetko pre nich pojem zodpovednosť znamená. Moderovala Barbara Vojatašáková. Použité skladby: Nul Tiel Records - Jeopardy (https://freemusicarchive.org) KilUWhy - Dark Pop Sexy Club (https://freesound.org) Podcast je súčasťou projektu PERSPECTIVES – novej značky pre nezávislú, konštruktívnu a multiperspektívnu žurnalistiku. Projekt Perspectives je financovaný Európskou úniou. Vyjadrené názory a postoje sú názormi a vyhláseniami autora(-ov) a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). Európska únia ani EACEA za ne nepreberajú žiadnu zodpovednosť.

La funció d'aquest diumenge (18h) al Teatre de Lloret ja està plena i se n'ha obert una altra a les 12h.

Von politischen Extremen bis hin zu sozialen Konflikten – das Denken in Kategorien wie "wir" oder "sie", „schwarz“ oder „weiß“ und „Alles“ oder „Nichts" prägt unsere Gesellschaft. In der Psychologie nennt man das dichotomes Denken und führt oft dazu, dass Menschen in Extremen denken und die vielen Zwischenschritte und auch -Optionen nicht mehr sehen. Egal ob in der Religion, Politik, Sport, Familie oder auf Social Media – oft glauben wir was wir sehen und hinterfragen nicht, ob das auch wirklich so stimmt und wer uns diese Info überhaupt gibt. Leider gibt es immer öfter bewusste Falschinformationen, Lügen oder sogar mit KI generierte Bilder und Videos, die es schwer machen die Wahrheit von der Inszenierung zu unterscheiden.Was macht man also, wenn jemand im Umfeld nur noch in einem Extrem feststeckt? Was sind die Frühwarnzeichen von Radikalisierung und wie kann man verstehen, welche Emotionen dahinterstecken, um dann ein richtiges Gespräch zu ermöglichen?Unsere Moderatorin Meli Tüchler und der psychotherapeutische Experte, Daniel Martos, sprechen am Mittwoch, ab 22:00 Uhr, auch mit ihrem Gast, Mag. Dieter Gremel von BOJA – Beratungsstelle Extremismus über die Entwicklungen in Österreich und die Angebote von BOJA und beantworten natürlich wie immer deine Fragen zum Thema!Du möchtest mit unserer Moderatorin Meli Tüchler oder unserem psychotherapeutischen Experten, Daniel Martos, sprechen oder ihnen eine Frage stellen? Schreib uns an psychotalk@kronehit.at oder auf unserem neuen Instagram-Kanal @psychotalk.at!Wichtige Kontakte & Links: Kontakte in Krisensituationen:· Polizei: 133o Gehörlose Frauen und Mädchen können per SMS rund um die Uhr unter 0800 133 133 polizeiliche Hilfe rufen (Angabe von Ort und Notsituation).· Rettung: 144· Psychiatrische Soforthilfe und mobiler Krisendienst: +43 1 31330 (0 - 24 Uhr), per Mail, Chat oder Telefon· Telefonseelsorge (0-24 Uhr): 142 Hilfe zum Radikalisierung und Extremismus:· BOJA- Beratungsstelle Extremismus - https://www.beratungsstelleextremismus.at/Beratung und Hilfe telefonisch unter 0800 2020 44, via Whatsapp oder persönlich – Mo-Fr: 10:00-15:00 Uhr, anonym, vertraulich und kostenlos Fortbildungen und Workshops· Liste aller Beratungsangebote nach Bundesländern sortiert:https://www.fuer-uns.at/arbeitsbereiche-projekte/f%C3%BCrunsextremismuspr%C3%A4vention/beratungsstellen · HPE – Hilfe für pflegende Angehörige und Freunde psychisch ErkrankterBeratung, Selbthilfe und Vorträge Online Beratungen, Gruppentreffen oder Hotline - 01 5264202https://www.hpe.at/de/ · "Rat auf Draht" für Kinder, Jugendliche und junge Erwachsene bis 24 Jahre - Hotline 24 Stunden - kostenlos und anonym aus ganz Österreich - 147 - https://www.rataufdraht.at/ · "Rat auf Draht" für Eltern: Kostenlose Beratung von Eltern via Video, Audio oder Text-Chat rund um: Schule, Erziehung, Sexualität usw. - https://elternseite.at/ · Gesund aus der Krise - ermöglicht bis zu 15 kostenlose Therapieeinheiten für Kinder, Jugendliche und junge Erwachsene! Anmeldung online oder unter 0800/800122 www.gesundausderkrise.at

podcast recorded with enacast.com

Izrael nadaljuje napade na Libanon, ubil naj bi še enega visokega poveljnika Hezbolaha. Tudi gibanje je proti Izraelu izstrelilo več raket, njegovi zavezniki v regiji pa obljubljajo nadaljevanje boja in povračilne ukrepe proti judovski državi. Druge teme: - Rusija kot jedrska sila zavrnila upe Kijeva na zmago v vojni. - Na volitvah v Avstriji se zmaga nasmiha svobodnjakom. - Količina zavržene hrane v Sloveniji lani višja kot leto prej.

Dr Aleksandar Matić pomaže ljudima da naprave personalizovane treninge i ishranu. _______________________________________________________________________________________________ _ Sponzori ⚡️ Crux suplementi: Ja koristim Ashwagandu pred svako snimanje podkasta ili pred neku meni lično važnu aktivnost koja zahteva moj fokus i energiju. Pružite prirodnu snagu svom umu i telu:

Una sessi

Ján Havlík. Niekdajší „mukl“, teda muž určený na likvidáciu, ktorý si odpykal tvrdých 11 rokov v komunistických väzeniach a pracovných táboroch. Len preto, že bol rehoľník s ašpiráciou pôsobiť ako kňaz.Po takmer šiestich dekádach sa z neho stane osobnosť hodná nasledovania, čo je jedna z interpretácií aktu blahorečenia. Aký bol príbeh Ján Havlíka, ktorý je aj o vnútornej slobode v čase komunistickej totality a teda vrcholnej neslobody. S historikom Františkom Neupauerom z Ústavu pamäti národa. Slávnosť blahorečenia je práve dnes v Šaštíne. „Ak náboženstvo napríklad hovorí o svedomí, o vnútronej slobode, o živote za týmto životom, totalitným režímom to prekážalo. Tak Stalin ako Hitler (a rovnako ich nasledovníci) chceli, že platiť tu budú výhradne ich zákony a oni budú rozhodovať. Jednotlivcov chceli mať pod svojou kuratelou. Všetci mali byť v rukách ich totalitných režimov“, vysvetľuje historik ÚPN. Výsledkom tak len na území vtedajšieho Slovenska bolo 71 168 osôb odsúdených za politické delikty, 8 240 osôb v táboroch nútenej práce , 5 135 vojakov pomocných technických práporov (PTP), 4 739 osôb (1 838 domácností) v rámci Akcie B – presídlených z väčších miest na vidiek. Český Úrad dokumentace a vyšetřování zločinů komunismu (ÚDV) v roku 2006 zverejnil údaje o 4 495 osobách, ktoré zomreli v komunistických väzniciach v rokoch 1948 – 1989.Ján Havlík síce neskonal v komunistikom väzení, ale na následky jedenástich rokov, počas ktorých fáral v uránových baniach v okolí Příbrami a Jáchymova. Popri neľudských podmienkach tejto práce je zadokumenotvané jeho ťažké fyzické i psychické týranie v najobávanejšej väznici režimu v Prahe na Pankráci. „Režim ho prepustil po jedenástich rokoch väzby z obavy z možného úmrtia a následnej hrozby fámu mučeníctva“, hovorí Neupauer. Ján Havlík potom na slobode prežil s podlomeným zdravím už len tri roky a skonal doslova na ulici cestou k lekárovi len 37 ročný. Prečo tá mašinéria komunistických žalárov, ktorá vysávala mladé životy? Čoho sa komunistický režim bál? A prečo hovoriť o príbehoch podobných Jánovi Havlíkovi dnes? Otázky, na ktoré nájdete odpovede v rozhovore s historikom ÚPN Františkom Neupauerom. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Skoraj ne mine dan, da ne bi mediji poročali o požaru v naravnem okolju, ki se širi kje na planetu. Poleti so na severni polobli v nevarnosti tudi države, ki imajo velike gozdnate površine ali ležijo ob podnebnim spremembam izpostavljeni geografski širini. Slovenija izpolnjuje oba pogoja in požari poleti postajajo tudi naša realnost. Slovenci smo se z njimi srečali verjetno že v prazgodovini, a uspešno boriti proti njim smo se začeli pred nekaj desetletji, ko je gasilcem na kopnem na pomoč priskočilo tudi gašenje iz zraka. O teh prvih pionirjih, ki so se nad požare spustili v krhkih in na silo modificiranih letalih, govori oddaja Sledi časa.

Programa 4x141. Comencem la setmana amb un cap

Programa 4x141. Comencem la setmana amb un cap

"Por el pleno empleo: menos jornada, mejores salarios" es el lema que ha amparado este año el primero de mayo en el que Córdoba ha acogido el acto central de Andalucía. El Pleno de la Diputación ha aprobado la subida de la tarifa del agua en un 22,9 por ciento de forma definitiva. Entrará en vigor una vez publicado en el BOJA y los vecinos de Los Pedroches y el Guadiato ya no están excluidos del incremento. Escuchar audio

Maťo Ondruš a Valentín Majerčák rozprávajú v podcaste o svojich skúsenostiach s Bohom a ako našli svoju cestu evanjelizácie skrze sociálne siete a podcasty. Spolu sú zakladateľmi a moderátormi podcastu God bless. 0:00 Úvod 0:33 Zvučka 3:44 Miska otázok - Aký bol tvoj detský sen a ako sa odráža v dospelosti? Ukáž svoje pozadie na mobile a povedz aký je za ním príbeh. 10:03 Godbless dňa. 15:36 Čo je to exodus a aká bola motivácia mať tento typ pôstu. 16:56 Ako to vyzeralo po skončení exodusu? 18:13 Prečo práve podcast Godbless a aký je cieľ podcastu. 20:59 Evanielizácia ako cieľ podcastu. 22:03 Aký je feedback od ľudí na podcast? 22:53 Cesta k poznaniu Boha. 27:43 Čo nesie názov Godbless. 29:03 Počúvajú podcasty vaši žiaci? 30:13 Ako vyzerá príprava na podcast. 33:03 Cesta do Iráku zdokumentovať projekt. 35:13 Kresťanský život v Sýrii. 36:13 Komunitný život v každodennosti. 39:15 Výstupy projekt v zahraničí. 39:56 Rozmýšľanie o misíjnom živote. 42:53 Ako byť svetlom a prínosom tam kde sme. 46:17 Ako a akým spôsobom evanielizovať. 49:06 Najlepší feedback k podcastu 52:43 Plány s Godbless

Korčok verzus Pellegrini: Prvé kolo prezidentských volieb v niečom prekvapilo a zamiešalo kartami pred finále, tvrdí v analýze výsledkov v rozhovore pre Pravdu šéf prieskumnej agentúry IPSOS Jakub Hankovský. Prvé kolo prezidentských volieb zatriaslo pozíciou Petra Pellegriniho, ako dosiaľ papierového favorita súboja o post hlavy štátu. Ivanovi Korčokovi zasa dáva nádej, že boj o prezidentský palác nie je, navzdory prieskumom, vopred rozhodnutý. V čom tkvie najväčšie prekvapenie prvého kola a teda rozdiel piatich percentuálnych bodov medzi jeho víťazom Ivanom Korčokom a druhým Petrom Pellegrinim? Kde a prečo boli úspešní postupujúci kandidáti? Akú taktiku by mali kandidáti pred druhým zvoliť a akým spôsobom a koho mobilizovať, aby to malo efekt a nebolo to v konečnom dôsledku kontraproduktívne? Voliči ktorých neúspešných protikandidátov ešte môžu zamiešať celkovým poradím?  A ako môže šancu kandidátov ovplyvniť účasť voličov v druhom kole? Vypočujte si v podcastovom rozhovore s Jakubom Hankovským z IPSOSU. #pocuvajtepravdu

Vitajte pri Dobrom ráne sobota. Vraciame sa späť, no už nie s volebným špeciálom, ale s naozajstným trvalým formátom každú sobotu. Dnes budeme hovoriť o novele trestného zákona, o rozhodnutí prezidentky, o zastrašovaní novinárov. A ako vždy odpovieme aj na vaše otázky. Dobré ráno sobota pre vás prinášame každú sobotu, kedy zhrnieme najdôležitejšie udalosti z týždňa, kampane, politických udalostí. Sobotným Dobrým ránom vás sprevádzajú Zuzana Kovačič Hanzelová a Jakub Filo. Otázky k voľbám, kampani či politických stranám do nasledujúcej epizódy Dobrého rána nám zasielajte na mail dobrerano@sme.sk, ideálne vo forme hlasovky. Do predmetu napíšte Otázka do sobotného Dobrého rána. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte mesačný podcastový newsletter nielen o novinkách SME na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcastovenovinky⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Ako ženy o sebe často pochybujeme a myslíme si, že nie sme dosť dobré, pretože vnímame tlak spoločnosti, sociálnych sietí, snažíme sa obstáť vo svete, ktorému stáledominuje maskulína energia... Už od útleho detstva nám rodičia vtĺkajú do hlavy, abysme boli milé, poslušné, aby sme si toho príliš veľa nemysleli. Lenže, aký to má všetko vplyv na našu sebalásku a sebahodnotu? Počúvajte s nami dnešnú tému v Pre mamy s Babsy. Slovensky by sa mali prestať báť sebalásky, sebahodnoty aj poznaniu samej seba - svojich potrieb a túžob Niektoré ženy postavia svoju sebahodnotu aj na kariére a potom sa ocitnú na materskej a nevedia sa s novou realitou vyrovnať. O to viac sa o to v dnešnej spoločnosti potom bojíme otvorene hovoriť a priznať svoje pocity. O to viac je dôležité, že práve dnešné hostky ďalšej častoi relácie Pre mamy s Babsy sa aj na základe vlastných skúseností s kariérou a materstvom rozhodli, že budú v rámci spoločného projektu pomáhať ženám a viesť ich k sebeláske, sebahodnote a sebapoznaniu. Práve materstvo je totiž pre mnohé z nás zlomovým obdobím, kedy si uvedomíme, že musíme zvládať mnoho rolí naraz – sme matkami, partnerkami, chceme sa realizovať v práci, často rozmýšľame nad tým, ako veľmi sa nás život popri deťoch zmení. Kladieme na seba veľké nároky takmer vo všetkých oblastiach. Ak sa vrátime na začiatok, zdrojom mnohých našich životných neistôt, úzkostí a strachov je práve to, ako vnímame samy seba a či si samy seba vážime. Rozprávať dnes o tom v diskusii budú zakladateľka občianskeho združenia a platformy Trusk Women Eva Vaľovská a tiež jeho projektová manažérka a novinárka Veronika Pilátová, počúvajte s nami podcast Pre mamy s Babsy vyššie.Mentioned in this episode:Pravidelné investovanie pre deti od ČSOB. Kliknite tu!

Slovenija se uvršča med države, ki okužbo s HIV-om dobro obvladujejo. Izboljšanje informiranosti in dostopnost do zdravil ob tem ostajata dva vidika, ki lahko dobro vplivata na zmanjševanje in zamejevanje spolno prenosljivih bolezni. Pred svetovnim dnevom boja proti AIDS-u bomo zato na Prvem Svetovalni servis posvetili spolnim okužbam; predvsem njihovemu zamejevanju oz. preventivi, pa tudi prepoznavanju in zdravljenju. Sogovornica bo infektologinja prof. dr. Mojca Matičič, ki vodi ambulanto za spolno prenosljive okužbe na Kliniki za infekcijske bolezni in vročinska stanja - UKC Ljubljana.

V parlamente aj dnes pokračovalo odvolanie ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka. V tretí rokovací deň sa k slovu dostala aj opozícia, ktorá kritizuje kroky ministra a novej vlády. O odvolaní ministra vnútra by sa mohlo hlasovať v stredu o 11:00 hodine.Poslanec za Smer a bývalý policajný prezident Tibor Gašpar v rozprave obhajoval kroky ministra vnútra, ktoré boli podľa neho v súlade so zákonom. Igor Matovič označil ministra vnútra ako zakomplexovaného gestapáčika, ktorý by už nemal byť ministrom, keďže hrubo porušil zákon.Jaroslav Spišiak z Progresívneho Slovenska vyzval poslancov koalície, aby sa zúčastňovali rokovaní výborov a umožnili tak rokovať o problematike vecne, argumentačne a aby sa nezdržiavali v pléne rôznymi duplicitnými debatami.

V parlamente aj dnes pokračovalo odvolanie ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka. V tretí rokovací deň sa k slovu dostala aj opozícia, ktorá kritizuje kroky ministra a novej vlády. O odvolaní ministra vnútra by sa mohlo hlasovať v stredu o 11:00 hodine.Poslanec za Smer a bývalý policajný prezident Tibor Gašpar v rozprave obhajoval kroky ministra vnútra, ktoré boli podľa neho v súlade so zákonom. Igor Matovič označil ministra vnútra ako zakomplexovaného gestapáčika, ktorý by už nemal byť ministrom, keďže hrubo porušil zákon. Jaroslav Spišiak z Progresívneho Slovenska vyzval poslancov koalície, aby sa zúčastňovali rokovaní výborov a umožnili tak rokovať o problematike vecne, argumentačne a aby sa nezdržiavali v pléne rôznymi duplicitnými debatami.

Aké zaujímavé udalosti sa stali vo svete ekológie a environmentalizmu za posledný mesiac? Čo by ste si z tejto problematiky nemali nechať ujsť? Vypočujte si 5 správ z ekológie, ktorým sme sa venovali:Slovenská agentúra životného prostredia vyrovnáva resty z predchádzajúcich výziev Obnov dom, na podpis zmluvy čaká posledných 1800 žiadateľov.Štátni ochranári reagujú na hoaxy niektorých politikov. Vstupné nezavedie Malá ani Veľká Fatra. Poslanci Filip Kuffa a Miroslav Suja si opäť zobrali na mušku štátnych ochranárov.Ľudia si robia z tatranských plies a potokov kúpalisko, poškodzujú biotop.Papierne dostali zelenú na výmenu kotla, miestni sa boja aj nového nižšieho komína.S čím idú do volieb politické strany v oblasti životného prostredia? Mnohé politické strany tému nepovažujú za svoju prioritu.

- Mladý informatik a medicína? Čo ho inšpirovalo, aby svoj výskum sústredil na pomoc vážne chorým ľuďom? - Prečo jeho metóda umožňuje lepšie liečiť ľudí? Presnejšie lokalizovať zhubný tumor i jeho tvar, a to v reálnom čase? - Čím znížil riziko poškodenia zdravého tkaniva pri rádioterapii? Je to dôležité, pretože to má vplyv na výrazne rýchlejšie zotavovanie pacienta.  - Aká je šanca, že sa jeho nápady dostanú do nemocníc? Kto a čo ich brzdí? - Študentská osobnosť roka - otvorila mu táto cena ďalšie cesty, ako jeho nápady realizovať?

Bývalý šéf diplomacie Ivan Korčok s rozhodnutím o prezidentskej kandidatúre vyčkáva. Pôjde do toho, tvrdí sociológ Michal Vašečka. Výtlak Zuzany Čaputovej síce nemal, ale stále by podľa prieskumov a najnovšie aj stávkových bookmakerov, nad ostatnými kandidátmi, o ktorých sa špekuluje, vyčnieval. Bývalý šéf diplomacie však má aj silného potenciálneho vyzývateľa, dodáva politológ Tomáš Koziak z Vysokej školy medzinárodného podnikania v Prešove. O tom prečo sa už nevyjadril jasnejšie, hovorí v podcaste denníka Pravda aj Ivan Korčok. #pocuvajtepravdu  

Zuzana Čaputová začiatkom budúceho týždňa oznámi verejnosti, či bude kandidovať aj druhýkrát za prezidentku Slovenskej republiky. Podľa najnovších informácií všetko nasvedčuje tomu, že prezidentka už nebude pokračovať vo funkcii hlavy štátu.   Podľa bývalého ministra medzinárodných vzťahov SR Pavla Demeša by mala Zuzana Čaputová zvážiť svoje rozhodnutie. „Rozhodnutím nekandidovať by vyslala komplikovaný signál mladým ľuďom, ktorých žiadame, aby sa angažovali v modernizácii Slovenska a prekonávaní kríz. Služba verejnému záujmu a služba republike je tak dôležitá a vážna vec, že by v tom mala pokračovať.“

Pred današnjim praznikom Dnevom upora proti okupatorju je sinoči v Šoštanju potekala državna proslava. Slavnostna govornica predsednica Državnega zbora Urška Klakočar Zupančič je med drugim izpostavila pomembnost sodelovanja politično različno mislečih in ocenila, da smo resnično svobodni le takrat, ko v človeku prepoznamo samo človeka. V oddaji tudi: - Ukrajina se pospešeno pripravlja na spomladansko protiofenzivo - Indija po številu prebivalcev prehitela Kitajsko - Knjižni sejem v Leipzigu po treh letih znova na široko odpira svoja vrata

Visoke cene energije in inflacijski pritiski so spodbudili vlado k načrtovanju nadaljnjega reguliranja cen elektrike za mala in srednje velika podjetja. Podaljšanje bi veljalo do konca leta. Predlog je menda še v usklajevanju, vlada naj bi ga obravnavala najpozneje prihodnji teden. V gospodarstvu opozarjajo, da imajo zaradi energetske krize še vedno največ težav velika podjetja. Ugotavljajo, da so dozdajšnji vladni ukrepi med njimi ustvarili neenakosti in da zato ne izključujejo njihove ustavne presoje. Drugi poudarki oddaje: - Dobave orožja Ukrajini, krepitev obrambnih zmogljivosti in nov zagon evropskega gospodarstva - to so ključne teme, ki bodo danes in jutri zaposlovale evropske voditelje v Bruslju. Menijo namreč, da mora povezava okrepiti konkurenčnost nasproti Združenim državam in Kitajski. - Odbor ameriške centralne banke je pričakovano zvišal ključno obrestno mero, tudi tokrat za četrtino odstotne točke. Boja z inflacijo še ni konec, a je, kot je dejal predsednik Feda Jerome Powell, ameriški bančni sistem trden in odporen, z močnim kapitalom in likvidnostjo. - Za muslimane se je začel postni mesec ramazan. Islamska skupnost pri nas je letos postavila v ospredje družino, vsak ramazan pa je namenjen izkazovanju dobrodelnosti

Vláda OĽANO, Matoviča a Hegera, ktorá o sebe hovorila ako o protikorupčnej, nás chcela na začiatku posunúť v rebríčku vnímania korupcie o 20 miest dopredu. Špecializovaný trestný súd konečne rieši vážne kauzy. Ako to nakoniec dopadlo? Čo sa podarilo a čo nie? Ako vnímame korupciu na Slovensku dnes? Pomáha vyšetrovanie najvážnejších politických káuz dôvere v políciu či súdnictvo? Kto je tu teraz podozrivý, že podplácal, a kto si úplatky pýtal? A aké kauzy sa spájajú s dnešnou vládou? Braňo Závodský sa rozprával s riaditeľom Transparency Internation Slovensko Michalom Piškom a šéfkou Nadácie Zastavme korupciu Zuzanou Petkovou.

Programa 3x83. Joana la Boja, pobreta, era boja? O m