Podcasts about boja

Už 26 rokov patrí 4. februárový deň Svetovému dňu boja proti rakovine. Pozrieme sa na situáciu na Slovensku a ako sa nám darí s týmto ochorením bojovať. Radio Slovakia International začalo nový súťažný cyklus pod názvom Živá voda, v ktorom sa budeme venovať slovenskému kúpeľníctvu a liečivým vodám. Dnes prinášame základné informácie o prvej časti, aby ste sa mohli zapojiť a správne odpovedať na súťažnú otázku.

V roku 2025 nebol na Slovensku odhalený ani jediný prípad korupcie na najvyšších miestach. Tieto slová generálneho prokurátora Maroša Žilinku rozpútali búrku reakcií. Robert Fico obvinil prokuratúru zo zasahovania do politiky, opozícia zvolala mimoriadnu schôdzu, ktorú koalícia zablokovala.Slovensko medzitým klesá v rebríčku vnímania korupcie o ďalšie poschodia. Ako sme teda na tom na Slovensku s korupciou? Akú sú na tom naši susedia? Aké sú trendy a prečo sa prepadávame ďalší rok po sebe? Máme s korupciou skutočný problém, alebo len generálny prokurátor vstúpil do politického boja na strane opozície, ako ho obviňuje Smer? Prečo na Slovensku nebola za minulý rok odhalená žiadna korupcia na najvyšších miestach? A ktoré kauzy k tomu majú najbližšie?Braňo Závodský sa rozprával s riaditeľom Transparency International Slovensko Michalom Piškom a s riaditeľkou Nadácie zastavme korupciu Zuzanou Petkovou.

Viem, že strana Smer má sídlo na Súmračnej, ale ak nemajú čo skrývať, môžu brániť svojich ministrov aj cez deň, komentuje nočné rokovanie o odvolávaní vlády poslankyňa PS Beáta Jurík. V rozhovore s reportérom Dušanom Mikušovičom rozoberá kauzu spisov Jeffreyho Epsteina, útoky koaličných poslancov na ženy, spor s KDH pre vatikánske zmluvy ale aj to, či štve Roberta Fica a ako problémy s faktúrami v združení matky Michala Šimečku ovplyvní ich stranu.

Hostia: Tibor Gašpar (poslanec a člen Výboru pre obranu a bezpečnosť NR SR z Smer-SD) a Mária Kolíková (poslankyňa NR SR za SaS). | Stav boja proti korupcii je katastrofálny a legislatívny proces paródiou, vyhlásil generálny prokurátor Maroš Žilinka. Vládna politika podľa neho viedla k výraznému zníženiu počtu stíhaných a obžalovaných osôb. Kritické tvrdenia by mali byť súčasťou správy o právnom štáte pripravovanej na úrovni Európskej komisie. Premiér Robert Fico takéto hodnotenie odmieta ako politické konštatovania poškodzujúce Slovensko. Je ekonomická trestná činnosť vyšetrovateľmi prehliadaná? O čom svedčí forma a obsah kritických vyjadrení šéfa prokuratúry? Aké dôsledky môže mať jeho názorový rozkol s vládou? Generálny prokurátor Maroš Žilinka zhodnotil novelu Trestného zákona ako nevydarený experiment a stav boja proti korupcii ako katastrofálny. Tvrdé vyjadrenia ilustroval štatistikou stíhaných a obžalovaných osôb. Legislatívny proces označil za paródiu. O prehodnotenie tohto postoja ho mal na spoločnom stretnutí požiadať premiér, ktorému nevyhovel. Výroky GP zásadne odmietol Policajný zbor SR, označil ich za neodborné a nepodložené. V prípade podozrení zo systémového zlyhania má podľa PZ prokuratúra zákonné nástroje, ako konať v reálnom čase. Premiér Robert Fico vidí politické konštatovania, ktoré poškodzujú Slovensko. Reakcie ďalších politikov strany Smer-SD zas hovoria o zlyhaní GP pri vyšetrovaní káuz z rokov 2020-2023. Opozícia žiada vystúpenie GP na mimoriadnej schôdzi parlamentu aj demisie ministrov. V NR SR má zároveň vo večerných hodinách prebehnúť rokovanie o viacerých opozičných návrhoch na odvolanie ministrov a na vyslovenie nedôvery vláde. | Stav boja proti korupcii. | Moderuje: Marta Jančkárová; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Európska únia podpísala historickú obchodnú dohodu Mercosur s krajinami Latinskej Ameriky. Mala by vytvoriť najväčšiu zónu voľného obchodu na svete so 700 miliónmi spotrebiteľov.Ročný vývoz EÚ do krajín Mercosuru by sa mohol zvýšiť až o 39 %, čo predstavuje 49 miliárd eur. Tisíce európskych farmárov sa však búria a hovoria o likvidácii európskeho poľnohospodárstva. Boja sa následkov, keď sa podľa dohody liberalizuje 82% agroproduktov a na európsky trh sa dostane lacné mäso a cukor z Brazílie, či Argentíny. Expert na agrosektor Juraj Huba z portálu poľnoinfo.sk vysvetľuje, že žiadna záplava juhoamerických komodít nehrozí. Množstvá na liberalizáciu obsiahnuté v dohode nie sú zásadné z hľadiska európskej produkcie. Európskych farmárov skôr hnevá to, že oni musia v EÚ dodržiavať množstvo ekologických opatrení a ich juhoamerickí kolegovia nie, pričom majú byť teraz pripustení na spoločný trh. Vnímajú to ako krivdu. „Nerobme z juhoamerického dovozu drámu. Tie komodity sem prúdia už teraz a nedôjde k žiadnemu masovému navýšeniu tohto objemu. Okrem toho, vždy to bude v konečnom dôsledku na spotrebiteľovi, či uprednostní mäso domáceho pôvodu, alebo lacnejší dovoz z Brazílie,“ hovorí Huba. Pre farmárov v EÚ však bude veľmi náročné byť konkurencieschopní voči ich kolegom v Argentíne alebo Brazílii. Nie sú to len ekologické opatrenia a prísne normy, ktoré musia dodržiavať. Dôležitou súčasťou ich nákladov sú mzdy. „V Brazílii je priemerný plat v agrosektore 340 dolárov mesačne. Na Slovensku to môže byť 1100 eur. Potom sa nečudujem slovenským, či európskym farmárom, že sú nahnevaní, keď počujú o Mercosure.“ Slovenskí farmári sa však viac ako Mercosuru boja dovozu poľnohospodárskych komodít z Ukrajiny. Podľa Hubu však problém slovenského agrosektora leží úplne inde. „My sme sa dostali na úroveň Afriky, že produkujeme komoditu, ktorú len vyvážame a nevyrábame z nej konečný produkt. Úplne sa nám rozpadla výrobná vertikála, teda chýba spracovateľský priemysel.“ Štát by mal prísť s modernou koncepciou rozvoja a podpory poľnohospodárstva i spracovateľského priemyslu, aby celý výrobný reťazec dával zmysel a pridanú hodnotu. Kľúčové sú investície do moderných technológií a veľkovýroba. Bez toho bude slovenská poľnohospodárska produkcia naďalej stagnovať a celý agrosektor zostane zaseknutý v 90-tych rokoch. Príčiny vysvetľuje Juraj Huba v rozhovore, ktorý moderuje Eva Mihočková. V rozhovore sa dozviete: Prečo farmári z EÚ vnímajú Mercosur ako krivdu Objem dovážaných komodít nebude pre EÚ zásadný Prečo je pre farmárov v EÚ ťažké konkurovať juhoamerickým farmárom Ako to bude s dovozom GMO plodín Ako poklesol dovoz ukrajinskej pšenice do EÚ Čo je skutočný problém slovenského agrosektora See omnystudio.com/listener for privacy information.

Po prevladi Domna Prevca na svetovnem prvenstvu v poletih v Oberstdorfu smo danes upali še na stopničke naše ekipe in dva dolga poleta Prevca. A videli smo samo enega, potem ko so mu v prvi seriji z vrha skakalnice ponesreči padle smuči. Ker mu žirija nastopa v prvi seriji ni dovolila, je Slovenija s skokom manj osvojila končno šesto mesto. V boju za polfinale evropskega prvenstva pa po zmagi nad Madžarsko ostajajo slovenski rokometaši. Drugi poudarki oddaje: - Guverner Minnesote ameriškemu predsedniku Trumpu sporoča, naj umakne agente službe za priseljevanje in carine iz države. - Nemčija nadaljuje razogljičenje proizvodnje energije navkljub kritikam doma in iz tujine. - V Piranu celostno prenovljajo tamkajšnji akvarij.

Hokejisti Jesenic in Olimpije so sinoči odigrali drugo tekmo finala državnega prvenstva, s prvimi tekmami pa se je začelo tudi evropsko rokometno prvenstvo – Slovenijo danes čaka prva preizkušnja proti Črni gori.

Zastępca prokuratora generalnego Michał Ostrowski mówi o „wielkim bałaganie” w prokuraturze i twierdzi, że odebrano mu śledztwo dotyczące zamachu stanu.Zastępca prokuratora generalnego Michał Ostrowski, odsunięty od śledztwa dotyczącego podejrzenia zamachu stanu, twierdzi, że w prokuraturze panuje „wielki bałagan”, a zasada legalizmu została złamana.Jak mówił na antenie Radia Wnet, po zaledwie 10 dniach odebrano mu prowadzone postępowanie, mimo że – jak podkreśla – informował o nim ówczesnego ministra sprawiedliwości. Według Ostrowskiego początkiem obecnego kryzysu miało być przejęcie mediów publicznych, a następnie – jak to określa – nielegalne podporządkowanie całej prokuratury władzy wykonawczej z pominięciem konstytucyjnych kompetencji prezydenta RP.Śledztwo mi zabrano, a co więcej: nie wpuszcza się mnie do budynku już od blisko roku. Jestem zawieszony w czynnościach służbowych. Nie wykonuję żadnych czynności– zaznaczył.

Latinská Amerika: Brazíliou otriasli brutálne vraždy žien; Ázia: Boje medzi Thajskom a Kambodžou; Afrika: Vláde v Benine odolala pučistom

Hlas - strana, ktorá ašpirovala na post premiéra a ktorá vygeneroval prezidenta. Dnes strana, ktorá politicky umiera. Zo snahy o modernú Sociálnu demokraciu sa stala kópia SMERu, ktorá namiesto oživovania ľavicových tém, roztlieskáva ultrakonzervatívne až neofašistické úlety, hovorí ľavičiar Peter Weiss. Skončí Hlas mimo politiky? Bola to strana, ktorá fakticky rozhodla o našom povolebnom vývoji. Z možností - progresívny Šimečka alebo dobre známy Fico sa rozhodla pre Fica a stala sa tak súčasťou vládnej koalície. Voliči však jej vládnutie akosi neodmeňujú no a Hlas, teda táto naširoko rozkročená všeľudová "Catch all party," s ambíciou oslovovať ako socialistov, tak i liberálov sa dnes rúti doslova do politického zabudnutia.Po tom, ako sa stala kostrou Ficovej vlády a doslova vystrela červený koberec pre svojho zakladateľa až do prezidentského paláca sa stala fackovacím panákom opozície, ale aj partnerov z koalície. Zároveň sa pritom stala i symbolom takpovediac hodnotového oportunizmu ako i politického alibizmu. Napokon, svedčí o tom i kontinuálne pokles voličských preferencií.Je za týmto pádom do politickej bezvýznamnosti a zabudnutia Hlasu zmena objednávky od voličov unavených stredovou, nekonfliktnou politikou alebo je to daň za zle manažované vládnutie spájané aj s kauzami ministrov Hlasu? A akú preferenčnú daň si vyžiadalo prepriahanie na poste lídra, kde široko akceptovaného Pellegríniho vystriedal doslova kontrapunkt k charizmatickosti, oblúbenosti - ako i neschopnosti, aktuálne sediaci v kresle ministra vnútra?Kam teda zmizol tón, sila i akékoľvek zafarbenie politického hlasu zvaného strana Hlas? Počúvate Aktuality Nahlas, dnes o politickom príbehu ako i možnej budúcnosti vládneho Hlasu. S expredsedom SDĽ ako i bývalým šéfom inštitútu Sociálnej demokracie Petrom Weissom a Romanom Pudmarčíkom z agentúry IPSOS. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Hlas - strana, ktorá ašpirovala na post premiéra a ktorá vygeneroval prezidenta. Dnes strana, ktorá politicky umiera. Zo snahy o modernú Sociálnu demokraciu sa stala kópia SMERu, ktorá namiesto oživovania ľavicových tém, roztlieskáva ultrakonzervatívne až neofašistické úlety, hovorí ľavičiar Peter Weiss. Skončí Hlas mimo politiky? Bola to strana, ktorá fakticky rozhodla o našom povolebnom vývoji. Z možností - progresívny Šimečka alebo dobre známy Fico sa rozhodla pre Fica a stala sa tak súčasťou vládnej koalície. Voliči však jej vládnutie akosi neodmeňujú no a Hlas, teda táto naširoko rozkročená všeľudová "Catch all party," s ambíciou oslovovať ako socialistov, tak i liberálov sa dnes rúti doslova do politického zabudnutia.Po tom, ako sa stala kostrou Ficovej vlády a doslova vystrela červený koberec pre svojho zakladateľa až do prezidentského paláca sa stala fackovacím panákom opozície, ale aj partnerov z koalície. Zároveň sa pritom stala i symbolom takpovediac hodnotového oportunizmu ako i politického alibizmu. Napokon, svedčí o tom i kontinuálne pokles voličských preferencií.Je za týmto pádom do politickej bezvýznamnosti a zabudnutia Hlasu zmena objednávky od voličov unavených stredovou, nekonfliktnou politikou alebo je to daň za zle manažované vládnutie spájané aj s kauzami ministrov Hlasu? A akú preferenčnú daň si vyžiadalo prepriahanie na poste lídra, kde široko akceptovaného Pellegríniho vystriedal doslova kontrapunkt k charizmatickosti, oblúbenosti - ako i neschopnosti, aktuálne sediaci v kresle ministra vnútra?Kam teda zmizol tón, sila i akékoľvek zafarbenie politického hlasu zvaného strana Hlas? Počúvate Aktuality Nahlas, dnes o politickom príbehu ako i možnej budúcnosti vládneho Hlasu. S expredsedom SDĽ ako i bývalým šéfom inštitútu Sociálnej demokracie Petrom Weissom a Romanom Pudmarčíkom z agentúry IPSOS. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Drugi poudarki oddaje: - Varnostne razmere v Pomurju so dobre, vendar policisti obravnavajo več ilegalnih prehodov državne meje. - V štirih kraško-brkinskih občinah bodo pili dražjo vodo. - V Zeliščarskem centru jugovzhodne Slovenije v Zágradu se bodo posvetili tudi vzpostavitvi poslovnega modela izkoriščanja zelišč. - Leto 2026 so na Vrhniki razglasili za Cankarjevo leto. Ob 150-ti obletnici rojstva velikega pisatelja so izdali Cankarjev koledar in novo številko zbornika Vrhniški razgledi.

Poslanci Národnej rady v utorok definitívne schválili zrušenie súčasného Úradu na ochranu oznamovateľov. Za koniec inštitúcie a vytvorenie novej hlasovalo 78 koaličných poslancov. Hlasovanie symbolicky pripadlo na 9. december – Medzinárodný deň boja proti korupcii.„Neviem, koľko z tých 78 ľudí, ktorí hlasovali za zrušenie úradu, vie, že dnes je medzinárodný deň boja proti korupcii. Myslím si, že tí najcynickejší to vedia a dopredu si povedali, že to dáme na tento deň, aby sme to celé prekryli a dali tomu väčšiu vážnosť,“ reagoval v podcaste Peter Bárdy.Podľa šéfredaktora Aktualít parlament s koaličnou väčšinou neschvaľuje len užitočné veci, ale robí gestá, ktorými ukazuje, „ako sa vysporiadajú s progresivizmom“.Schválenie zákona otriaslo aj stabilitou koalície. Hlasovanie ignoroval poslanec Hlasu Ján Ferenčák, ktorý následne oznámil odchod z poslaneckého klubu. Vládna koalícia tak má v parlamente už len tesnú väčšinu 78 poslancov.Viac si vypočujte v našom podcaste.Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk.

Poslanci Národnej rady v utorok definitívne schválili zrušenie súčasného Úradu na ochranu oznamovateľov. Za koniec inštitúcie a vytvorenie novej hlasovalo 78 koaličných poslancov. Hlasovanie symbolicky pripadlo na 9. december – Medzinárodný deň boja proti korupcii.„Neviem, koľko z tých 78 ľudí, ktorí hlasovali za zrušenie úradu, vie, že dnes je medzinárodný deň boja proti korupcii. Myslím si, že tí najcynickejší to vedia a dopredu si povedali, že to dáme na tento deň, aby sme to celé prekryli a dali tomu väčšiu vážnosť,“ reagoval v podcaste Peter Bárdy.Podľa šéfredaktora Aktualít parlament s koaličnou väčšinou neschvaľuje len užitočné veci, ale robí gestá, ktorými ukazuje, „ako sa vysporiadajú s progresivizmom“.Schválenie zákona otriaslo aj stabilitou koalície. Hlasovanie ignoroval poslanec Hlasu Ján Ferenčák, ktorý následne oznámil odchod z poslaneckého klubu. Vládna koalícia tak má v parlamente už len tesnú väčšinu 78 poslancov.Viac si vypočujte v našom podcaste.Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk.

Táto relácia vznikla vďaka našim podporovateľom. Pridajte sa k nim, prosím, teraz aj vy na: https://podpora.postoj.sk/podporte-najsilnejsie-konzervativne-medium?referral_source=youtube&referral_campaign=youtube&utm_source=youtube. Ďakujeme. Netflix ohlásil, že chce za niekoľko miliárd dolárov kúpiť spoločnosť Warner Bros, jedno z najväčších filmových štúdií. To by znamenalo, že by Netflix na filmovom trhu získal leví podiel, a fanúšikovia filmov vyjadrujú obavy ohľadom budúcnosti kinematografickej kultúry. O tom, prečo to nie je len technická záležitosť, ale aj o tom, čo má k tomu povedať súčasný Svätý Otec, je nová epizóda Zoomu Michala Lukáča, relácie, ktorá sa venuje všetkému, čím žije súčasný internet.

Vad händer med ett land där 1,2 miljoner människor tar ett piller om dagen för att orka med livet? I dagens avsnitt pratar jag med journalisten Johan Cedersjö om hans dokumentärserie Det sista pillret. Under tio år åt han SSRI, och i serien följer vi både hans egen nedtrappning och den medicinska revolution som utlovade lyckligare hjärnor – men som också skapade en ny normalitet där oro, sorg och livskriser ofta behandlas kemiskt. Vi pratar om hur den biologiska psykiatrin vann över Freudianerna, varför vården så lätt sträcker sig efter receptblocket, och hur en hel generation växer upp med diagnoser, terapispråk och pillerburkar som fond. Vi talar om priset för att skruva ner ”volymen” i själen, att kapa både toppar och dalar, om läkarna som sitter fast i ett omöjligt system, och om Johans eget år efter det sista pillret. Så är SSRI en livboj, en boja – eller båda samtidigt?Lyssna på alla avsnitt av Det sista pillret här.Intervju på samma temaOberoende endast tack vare erVi är nu över 25 000 prenumeranter här – och antalet växer stadigt. Rak höger med Ivar Arpi och Under all kritik ligger båda konsekvent på topp-20 bland nyhetspoddar i Sverige. Det är helt och hållet er förtjänst – tack för det!Skillnaden mot de flesta andra på topplistan är tydlig: medan de har public service-miljarder eller stora tidningshus med presstöd och annonsintäkter i ryggen, så har vi bara er. Konkurrensen är snedvriden, men ni har visat att det går att bygga något nytt. Vi är helt självständiga – tack vare er.Som ni märkt har vi nu tagit nästa steg med en videosatsning, som kommer ge ännu mer innehåll för betalande prenumeranter framöver. Redan i dag får du flera poddavsnitt i veckan – ofta med video – och minst en text, ibland fler.Vill du vara med och bygga vidare? Bli betalande prenumerant redan i dag och få 30 procents rabatt!Den som vill stötta oss på andra sätt än genom en prenumeration får gärna göra det med Swish, Plusgiro, Bankgiro, Paypal eller Donorbox.Swishnummer: 123-027 60 89Plusgiro: 198 08 62-5Bankgiro: 5808-1837Utgivaren ansvarar inte för kommentarsfältet. (Myndigheten för press, radio och tv (MPRT) vill att jag skriver ovanstående för att visa att det inte är jag, utan den som kommenterar, som ansvarar för innehållet i det som skrivs i kommentarsfältet.) This is a public episode. If you'd like to discuss this with other subscribers or get access to bonus episodes, visit www.enrakhoger.se/subscribe

Úradom by sa podľa Pavla Ďurku nikto nezaoberal, ak by súd nerozhodol v jeho prospech. “Žijeme v krajine, kde niekto, kto nevie vyhrať čestne a poctivo, potrebuje upravovať pravidlá na to, aby vyhral,” hovorí V redakcii bývalý policajt NAKA. V rozhovore s Veronikou Prušovou dodáva, že pre neho aj kolegov bude väčšie zadosťučinenie ako vysúdené peniaze ospravedlnenie od ministra Matúša Šutaja Eštoka.

25. novembra sme si pripomenuli Svetový deň boja proti násiliu páchanému na ženách. Pozrieme sa na situáciu na Slovensku.

V najnovšej časti podcastu Pit Stop o F1 sa rozprával moderátor Marek Kantorík s traťovým komisárom F1 Tomášom Békefym o Veľkej cene Las Vegas. Témy, ktoré boli súčasťou podcastu Pit Stop: Prečo Verstappen dominoval v Las Vegas? Prečo diskvalifikovali oba McLareny? Nečakaná veľká porcia bodov pre Mercedesy Quo vadis Hamilton? Predpoveď VC Kataru Pôjde Horner do Aston Martin?

(0:00) ČO SME HRALI ZA POSLEDNÝ TÝŽDEŇ(9:07) STEAM MACHINE A ĎALŠÍ HW(38:22) NOMINÁCIE THE GAME AWARDS(55:13) ČO SA DEJE S UBISOFTOM?(1:06:05) HORIZON STEEL FRONTIERS

Špeciálna epizóda v spolupráci s podcastom Zrkladlo duše.

Fluent Fiction - Serbian: The Singing Fish: A Surprising Twist at Dubrovachkoj Piaci Find the full episode transcript, vocabulary words, and more:fluentfiction.com/sr/episode/2025-10-11-22-34-02-sr Story Transcript:Sr: На дубровачкој пијаци, уз звуке веселе гужве и мирисе медитеранског биља, Боја је замишљено корачао између тезги.En: At the dubrovachkoj piaci, with the sounds of cheerful hustle and the scents of Mediterranean herbs, Boja walked thoughtfully between the stalls.Sr: Јесен је донела топлину боја, а лагани поветарац са Јадрана доносио је свежину у ваздуху.En: Autumn had brought warmth to the colors, and the gentle breeze from the Jadrana brought freshness to the air.Sr: Његов задатак је био једноставан - припремити укусан ручак за своју сестру Јелену.En: His task was simple - to prepare a delicious lunch for his sister Jelena.Sr: Боја је био музички учитељ на одмору, помало расејан, али с добрим намерама.En: Boja was a music teacher on vacation, somewhat absent-minded but with good intentions.Sr: Приђе тезги на којој је продавао Марко, духовити продавац који је одударао од осталих величанственом шајкаčом и осмехом.En: He approached the stall where Marko, the witty vendor, was selling, standing out with his magnificent shaikačom and smile.Sr: "Здраво, дајте ми рибу за ручак," рече Боја, покушавајући да одабере праву.En: "Hello, give me fish for lunch," said Boja, trying to choose the right one.Sr: Марко се насмеши и упутио је једну рибу Боји.En: Marko smiled and handed a fish to Boja.Sr: "Ово је посебна," намигну Марко, знајући да је у питању певушећа риба.En: "This one is special," namignu Marko, knowing it was a singing fish.Sr: Боја је прихватио без двоумљења, задовољан својим избором.En: Boja accepted without hesitation, satisfied with his choice.Sr: Када је стигао кући, Боја је ставио рибу у кухињу.En: When he got home, Boja placed the fish in the kitchen.Sr: Јелена, његова авантуристичка сестра, управо се вратила из шетње.En: Jelena, his adventurous sister, had just returned from a walk.Sr: "Шта си одабрао?En: "What did you choose?"Sr: " упитала је радознало, обраћајући се брату.En: she asked curiously, addressing her brother.Sr: "Певушућа риба," уз враголаст осмех одговори Боја, сигуран у свој избор који је требало да буде обична риба за јело.En: "Singing fish," uz vraholast osmeh odgovori Boja, confident in his choice, which was supposed to be just a regular fish for a meal.Sr: Тек што је примакнуо руке према риби, она је почела да пева гласно и весело.En: Just as he reached out toward the fish, it began to sing loudly and cheerfully.Sr: Јелена је почела да се смеје, а Боју је обузела збуњеност.En: Jelena started laughing, and Boja was overcome with confusion.Sr: "Ово није оно што сам планирао," признао је Боја, али није имао намеру да врати свој необичан избор.En: "This is not what I planned," priznao je Boja, but he had no intention of returning his unusual choice.Sr: Међутим, када су гости почели да пристижу, риба је наставила да пева чим би неко прошао поред ње.En: However, when guests began to arrive, the fish continued to sing as soon as someone passed by it.Sr: Боја је покушавао да утиша рибу, али је само правио више буке.En: Boja tried to quiet the fish, but only made more noise.Sr: Кућа је била испуњена смехом.En: The house was filled with laughter.Sr: Људи су се смејали, збуњени, а Боја је брзо схватио да је то постала нечувена комедија.En: People laughed, confused, and Boja quickly realized that it had turned into an unheard-of comedy.Sr: Уместо да се спречава несташлук рибе, Боја је одлучио да искористи ситуацију.En: Instead of stopping the fish's antics, Boja decided to make use of the situation.Sr: Почео је да диригује ритам смеха и весеља, користећи своје музичке вештине да све претвори у импровизовану музичко-смешну представу за све присутне.En: He began to conduct the rhythm of laughter and joy, using his musical skills to turn everything into an improvised musical-comedy performance for everyone present.Sr: На крају, то је била незаборавна вечера, не онаква какву је Боја планирао, али је научио да прихвати непредвидиве тренутке.En: In the end, it was an unforgettable dinner, not the one Boja had planned, but he learned to embrace unpredictable moments.Sr: Приметио је како хумор може да окупи људе.En: He noticed how humor could bring people together.Sr: Уз осећање задовољства због блискости и смеха, Боја и Јелена завршили су свој дан у причи о певајућој риби, која је постала центар једне посебне и разигране вечере.En: With a sense of satisfaction from the closeness and laughter, Boja and Jelena ended their day with a story about the singing fish, which became the center of a special and playful evening. Vocabulary Words:hustle: гужваherbs: биљаbreeze: поветарацfreshness: свежинаabsent-minded: расејанwitty: духовитиvendor: продавацhesitation: двоумљењаcuriously: радозналоantics: несташлукimprovised: импровизовануconduct: диригујеcloseness: блискостиadventurous: авантуристичкаunexpected: непредвидивеunheard-of: нечувенаintention: намеруmischievous: враголастmagnificent: величанственомsatisfied: задовољанembrace: прихватиunforgettable: незаборавнаpeculiar: необичанtender: меканsemblance: видconnect: повезатиrend: поцепатиsemble: сличитиeloquent: елоквентанplot: заплет

Tušíte, čo všetko stálo za historickým postupom tímu Patrioti Levice do Ligy majstrov a čo to znamená pre celý slovenský basketbal? V prvej epizóde nového podcastu Pod košom, ktorý vzniká v spolupráci ŠPORT.sk a SBA, sa generálny manažér Ladislav Garaj obzrel za filmovým príbehom - od trojky v poslednej sekunde, ktorá „odpálila” internet a dostala klub na mapu Európy, až po úplne praktické otázky: financie, zázemie, kádrová politika či presun európskych zápasov do Bratislavy.Dozviete sa, prečo je Liga majstrov pre Levice najvyšším reálnym stropom, ako sa líšia odmeny vo svete FIBA oproti futbalu (áno, bavíme sa o desiatkach tisíc vs. miliónoch) a prečo je dnes rozpočet klubu blízko hranice jedného milióna eur - pri spomienke, že pred dekádou sa hralo „na nálepky” a klub zachraňovali fanúšikovia a lokálni patróni.Ladislav Garaj otvorene hovorí o tom, čo všetko pokryje príspevok z kvalifikácie, aké sú reálne náklady na cestovanie, aké sú mantinely platov legionárov a aký servis dnes dostávajú hráči v Leviciach - od regenerácie po bývanie.Pridáva aj transparentný pohľad na infraštruktúru: nová palubovka, LED panely, VIP zóny a prečo si európske večery vyžiadajú väčšiu arénu v hlavnom meste.Čaká vás aj športová diplomacia: atraktívna skupina s AEK Atény, Rigou a Szolnokom, ambícia uhrať 3. miesto a baráž i to, prečo sa tréner Michal Madzin stal symbolom stability a rastu (a prečo mu „zvoní telefón”).Prvá epizóda nového basketbalového podcastu Pod košom je jednoducho insiderský rozhovor bez príkras, ktorý vysvetľuje, ako sa z malého mesta dá vybudovať rešpektovaná európska značka.

Tušíte, čo všetko stálo za historickým postupom tímu Patrioti Levice do Ligy majstrov a čo to znamená pre celý slovenský basketbal? V prvej epizóde nového podcastu Pod košom, ktorý vzniká v spolupráci ŠPORT.sk a SBA, sa generálny manažér Ladislav Garaj obzrel za filmovým príbehom - od trojky v poslednej sekunde, ktorá „odpálila” internet a dostala klub na mapu Európy, až po úplne praktické otázky: financie, zázemie, kádrová politika či presun európskych zápasov do Bratislavy.Dozviete sa, prečo je Liga majstrov pre Levice najvyšším reálnym stropom, ako sa líšia odmeny vo svete FIBA oproti futbalu (áno, bavíme sa o desiatkach tisíc vs. miliónoch) a prečo je dnes rozpočet klubu blízko hranice jedného milióna eur - pri spomienke, že pred dekádou sa hralo „na nálepky” a klub zachraňovali fanúšikovia a lokálni patróni.Ladislav Garaj otvorene hovorí o tom, čo všetko pokryje príspevok z kvalifikácie, aké sú reálne náklady na cestovanie, aké sú mantinely platov legionárov a aký servis dnes dostávajú hráči v Leviciach - od regenerácie po bývanie.Pridáva aj transparentný pohľad na infraštruktúru: nová palubovka, LED panely, VIP zóny a prečo si európske večery vyžiadajú väčšiu arénu v hlavnom meste.Čaká vás aj športová diplomacia: atraktívna skupina s AEK Atény, Rigou a Szolnokom, ambícia uhrať 3. miesto a baráž i to, prečo sa tréner Michal Madzin stal symbolom stability a rastu (a prečo mu „zvoní telefón”).Prvá epizóda nového basketbalového podcastu Pod košom je jednoducho insiderský rozhovor bez príkras, ktorý vysvetľuje, ako sa z malého mesta dá vybudovať rešpektovaná európska značka.

1. Vláda v tieni iných opatrení zvýši tiché zdanenie

Napriek možnostiam overovania histórie áut aj dnes ľudia kupujú jazdenky so zmanipulovaným odometrom. Manipulácia s odometrom je trestný čin, no doteraz zaň nebol nikto odsúdený. Špekulanti majú, zdá sa, voľné ruky. Preto je dobré poukazovať na výnimky - predajcov s nepriestrelnou povesťou. Nepochybne ste si všimli nedávnu kampaň inzertného portálu Autobazar.EU. Kreatívci z profesionálnej reklamnej a produkčnej agentúry vtipne upozornili na to, že aj nové autá od importérov napokon skončia na inzertnom portáli v ponuke jazdeniek. A nielen tie, pretože na portáli už dnes s veľkým úspechom predajcovia ponúkajú aj svoje celkom nové vozidlá skladom.Zámer inzertného portálu bol pripomenúť líderskú pozíciu na Slovensku a motivovať kupujúcich k tomu, aby sa nebáli vyhľadávať aj novšie autá. Videospoty a početné fotografie boli agentúrou vyprodukované v showroome spoločnosti Stella Car na Hodonínskej ulici v Bratislave. Výber tohto priestoru nebol prvoplánový, ale výsledok početných osobných aj virtuálnych prehliadok showroomov áut v hlavnom meste a okolí. Ten na Hodonínskej ulici splnil všetky náročné kritériá produkčného tímu. Ten sa zaujímal nielen o samotný priestor, ktorý mal byť vizuálny čistý, moderný, svetlý a primerane útulný, ale aj jeho okolie. Šéfredaktor portálu Autobazar.EU Erik Stríž si do štúdia zavolal Jozefa Mráza, výkonného riaditeľa Stella Car, aby sa porozprávali o tvorbe zmienenej kampane a showroome, ale aj o nie práve všednom príbehu tohto predajcu áut. Patrí medzi tie success story, ktoré motivujú začínajúcich podnikateľov, freelancerov a zakladateľov startupov. Stríž poukazuje na to, že slovenskí kupujúci sa boja podvodníkov oprávnene, a že tieto obavy pramenia z nespočetných skúseností. Mráz v rozhovore vysvetľuje, prečo sa autopredajcovi čestnosť vypláca viac ako špekulácie a že vybudovať veľký biznis možno aj z relatívnej malých pomerov.Ďakujeme, že počúvate naše podcasty od Autobazar.EU. Iba vďaka vám sme číslo 1 spomedzi slovenských auto-moto podcastov s každomesačným dosahom v stovkách tisíc divákov a poslucháčov.

Zajrzyj do starożytnej księgi Apokalipsy! Seria 365 krótkich rozważań pomaga wyjaśnić każdy werset z jej 22 rozdziałów napisanych tajemniczym językiem i wypełnionej symbolami, które dla wielu są trudne do zrozumienia. Audiobook obejmuje wszystkie główne tematy i zagadnienia tekstu w możliwie praktyczny sposób. © 2022 Amazing Facts International. All rights reserved. © 2025 nadzieja.fm. Creative Commons Attribution, BY-NC-ND 4.0 PL, https://creativecommons.org/licenses/by-nc-nd/4.0/legalcode.pl.

Nebaví vás to, čo robíte, ale bojíte sa opustiť istotu zamestnania? Je dokázané, že ak človek chodí do práce, ktorá ho nebaví, dostavia sa postupne zdravotné problémy. Nepríjemné je, že podľa výskumov, viac ako 50% ľudí by chcelo robiť niečo iné. Ale. Boja sa zmeny. Mojim dnešným hosťom je dáma, ktorá mení v svojom živote zameranie s ľahkosťou a som rada, že som za ňou mohla prísť. Mojim hosťom je Zuzana Almasi Koreňová. Kde ma uvidíte v júli? Festival POZNANIA, Lístky tu: https://www.festivalpoznania.sk/produkt/vstup-na-festival-poznania-2025/#Ďakujem za podporu...Ďakujem, že ma podporujete na herohero alebo tu na YouTube Aj vďaka vám vzniká tento obsah Chcete ma začať podporovať? Info tu: https://herohero.co/odznova Mnohí sa pýtate, kedy bude obsahu viac. Kedy bude tá miniTV Odznova. No bude, keď vás bude 2 000. Skôr neviem najať tím (kameraman + strihač + novinárka + korektorka...) Ja budem trpezlivá. Ale napadlo mi, že ak by každý zohnal 10-20 ľudí zo svojho okolia, tak by sa to mohlo podariť dosť skoro... Podpora je možná aj tu na YouTube.. zmysel to pre má od 5,99€ (50% z vášho predplatného mi zoberie YouTube ako províziu. Tak si to viete spočítať...) Predplatné 2,99 je bez nároku na obsah vopred. Ide len o sympatizovanie, za čo ďakujem. Ak nechcete platiť kartou, možné je podporovať aj cez číslo účtu: SK45 8330 0000 0022 0165 1060 - do poznámky uveďte, že ide o dar Chcete záznam z festivalu? LINK: https://www.budeakonebolo.sk/videozaznam-z-festivalu-odznova-v-pravdivosti-2024/

1. Ruská vodka v hoteli Bôrik 2. Policajná inšpekcia berie doklady a mobily

U ovoj epizodi razgovaramo s Adnanom Smajićem, prvim bh. somelijerom za čaj i osnivačem Franz & Sophie – prve specijalizirane čajdžinice u Bosni i Hercegovini. Kako je jedan ljekar iz Bijeljine postao ambasador kulture ispijanja čaja u Sarajevu? Zašto ime „Franz & Sophie“? I kako je uspio izgraditi brend koji u isto vrijeme nudi istočnjački zen i vrhunski kvalitet i okus? Adnan s nama dijeli svoju ličnu priču: od ratnog izbjeglištva u Njemačkoj, karijere od staračkih domova do farmaceutskih kompanija, do završetka Akademije za čaj u Bonnu i povratka u Sarajevo s jednom misijom – da čaj u BiH postane poseban ritual uživanja.Adnan vam otkriva i koje su vrste čaja najskuplje na svijetu i kako je američki predsjednik Nixon na poklon od kineskog predsjednika svojevremeno dobio vrećicu od 200 g najskupocjenijeg čaja na svijetu.

Boja, Christophers nya smeknamn för Hanna. Era överreaktioner. Christophers alter ego Sad Lady i Mario Kart. Samir Yosufi om tennisens franska öppna och Alexander Bublik. Maria Bornhöft från P3 Nyheter om att Israel stoppat Greta Thunbergs skepp. Lyssna på alla avsnitt i Sveriges Radio Play. Programledare: Christopher Garplind & Hanna Hellquist

Marika Majorová je známa slovenská copywriterka, fotografka a bývalá aktívna blogerka, ktorá u nás ako prvá prišla s formátom tzv. street style blogu. Okrem mnohých iných vecí robí aj komunikáciu pre značky zo sveta dizajnu a slovenskej módnej scény. Predovšetkým však robí osvetu ako žena so skúsenosťou mamy dieťaťa so zdravotným znevýhodnením. Jej 10-ročná dcéra Mia má poruchu sluchu a je takmer nepočujúca. Spolu dnes hovoríme aj o tom, ako dcérine sluchové postihnutie ovplyvňuje ich život, aj ako nám pomáha zdieľaná skúsenosť niekoho iného, kto si podobnú cestu ako my už prešiel.

„Veľká časť vlády a vládnej koalície mentálne nepatrí do slobodného sveta. Oveľa lepšie sa cítia v ruskom svete“, hovorí novinár Štefan Hríb. „Otvorene sa to však boja povedať, lebo väčšina krajiny nestojí za nimi“, dodáva. Slobodná Európa. Rádio Slobodná Európa. Radio Liberty. Píše už 75-ročnú históriu a za ten čas sa stalo symbolom slobody slova a nezávislej žurnalistiky. A hoci má za sebou „ oslobodené“ Česko a Slovensko, Poľsko a svojho času i Maďarsko... A ďalšie krajiny. Z rozhodnutia Donalda Trumpa a jeho Elona Muska sa toto informačné oslobodzovanie môže skončiť. Pre výrazné finančné škrty vrámci politiky masívneho šetrenia. Koniec Slobodnej Európy tak môže znamenať aj koniec toku nezávislých informácií do krajín ako Rusko, či Bielorusko, kde je sloboda tlače obmedzená a v praxi neexistuje. Naviac – v ohrození sú novinári v zahraničnom exile, ktorí môžu stratou zamestnania prísť o svoj legálny status a návrat domov môže pre nich znamenať aj väzenie.Slobodná Európa má za sebou aj silný príbeh s Československom a Slovenskom v ňom. A v ňom má svoje miesto aj novinár Štefan Hríb, aktuálne šéfredaktor Týždňa, no svojho času pevná súčasť Slobodky, ako sa Rádiu Slobodná Európa vtedy tiež hovorilo.Čo znamenala Slobodná Európa pre naše končiny? A o čo môžu prísť krokmi Trumpovho Elona Muska Rusi či Bielorusi? „Veľká časť vlády a vládnej koalície mentálne nepatrí do slobodného sveta. Oveľa lepšie sa cítia v ruskom svete“, hovorí novinár Štefan Hríb. „Otvorene sa to však boja povedať, lebo väčšina krajiny nestojí za nimi“, dodáva. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Veľká časť vlády a vládnej koalície mentálne nepatrí do slobodného sveta. Oveľa lepšie sa cítia v ruskom svete“, hovorí novinár Štefan Hríb. „Otvorene sa to však boja povedať, lebo väčšina krajiny nestojí za nimi“, dodáva. Slobodná Európa. Rádio Slobodná Európa. Radio Liberty. Píše už 75-ročnú históriu a za ten čas sa stalo symbolom slobody slova a nezávislej žurnalistiky. A hoci má za sebou „ oslobodené“ Česko a Slovensko, Poľsko a svojho času i Maďarsko... A ďalšie krajiny. Z rozhodnutia Donalda Trumpa a jeho Elona Muska sa toto informačné oslobodzovanie môže skončiť. Pre výrazné finančné škrty vrámci politiky masívneho šetrenia. Koniec Slobodnej Európy tak môže znamenať aj koniec toku nezávislých informácií do krajín ako Rusko, či Bielorusko, kde je sloboda tlače obmedzená a v praxi neexistuje. Naviac – v ohrození sú novinári v zahraničnom exile, ktorí môžu stratou zamestnania prísť o svoj legálny status a návrat domov môže pre nich znamenať aj väzenie.Slobodná Európa má za sebou aj silný príbeh s Československom a Slovenskom v ňom. A v ňom má svoje miesto aj novinár Štefan Hríb, aktuálne šéfredaktor Týždňa, no svojho času pevná súčasť Slobodky, ako sa Rádiu Slobodná Európa vtedy tiež hovorilo.Čo znamenala Slobodná Európa pre naše končiny? A o čo môžu prísť krokmi Trumpovho Elona Muska Rusi či Bielorusi? „Veľká časť vlády a vládnej koalície mentálne nepatrí do slobodného sveta. Oveľa lepšie sa cítia v ruskom svete“, hovorí novinár Štefan Hríb. „Otvorene sa to však boja povedať, lebo väčšina krajiny nestojí za nimi“, dodáva. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Onkológ Štefan Korec predstavuje inovatívny AI systém, ktorý môže túto situáciu zásadne zlepšiť, v rozhovore pre Živé.sk. V novom dieli podcastu SHARE vysvetľuje o tom, ako umelá inteligencia môže transformovať zdravotníctvo na Slovensku. Rozpráva sa s ním redaktor Živé.sk Maroš Žofčin.V podcaste hovoríme o týchto témach:Ako umelá inteligencia dokáže každý rok zachrániť tisíce životov.Akým spôsobom AI systém dokáže ušetriť zdravotníctvu Slovenska až 900 miliónov eur ročne.Prečo AI funguje ako asistent lekára a nie ako jeho náhrada.Aké sú aktuálne kroky projektu a očakávaný časový harmonogram implementácie.Akú úlohu zohráva financovanie z Európskej únie pri realizácii tohto projektu.Súvisiace odkazy:https://zive.aktuality.sk/clanok/LeavMdM/z-chvosta-do-vedenia-novy-ai-system-moze-dostat-nase-zdravotnictvo-na-popredne-priecky-eu-rozhovor/ Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

La Junta publicó ayer en el BOJA el plan de formación para el sector naval de la Bahía, que formará a 8.500 trabajadores y empezará en 2025. La diputacion aprobó ayer sus presupuestos de 2025, con el apoyo también de IU. Y el presidente de la Junta realiza hoy el mensaje de fin de año, desde el puerto de Algeciras.Escuchar audio

Policajti čelia veľkému tlaku, frustrácii z nadčasov, ale prežívajú aj osobné či rodinné problémy. Psychické zdravie nesmie byť tabu téma naprieč celým policajným zborom, inak nepomôžu posilnené kapacity psychológov či terapeutov, hovorí bývalý štátny tajomník ministerstva vnútra.V rozhovore s odborníkom na bezpečnosť sa dozviete:01:00 – či by sa cítil bezpečne v rukách akéhokoľvek slovenského policajta;02:00 – ako policajná brutalita súvisí so zmenou Trestného zákona;03:30 – prečo nie je podstatné, či bola obeť policajného násilia človekom bez domova;05:30 – či by mal minister vnútra Matúš Šutaj Eštok odstúpiť;09:00 – ako mal postupovať mladší policajt, ktorý bol svedkom bitky v Košiciach;11:30 – prečo sú najnovšie dva prípady úmrtí po zásahu policajtov iné od toho košického;14:00 – ako zlyháva komunikácia Ľubomíra Soláka a Matúša Šutaja Eštoka;16:00 – že násilie treba odsúdiť hneď a nemôže sa čakať do skončenia vyšetrovania;18:45 – prečo mnohí policajti nedokážu odsúdiť agresiu vo vlastných radoch;20:00 – ako žalostný stav v polícii nie je len vecou aktuálneho vedenia a problém pretrváva roky;22:00 – že hliadok je málo a policajti si vyberajú, ktorý prípad riešia skôr;23:30 – prečo mnohé samosprávy chcú znížiť alebo zrušiť obecnú políciu;25:40 – ak je málo policajtov, nie je priestor ani na riadne preškoľovania;28:15 – že psychické zdravie nemôže byť v policajnom zbore tabu téma;30:30 – ako kamery na uniformách môžu pomáhať policajtom aj občanom;36:45 – prečo kamery v školách môžu pomôcť, ale bombové hrozby neodvrátia;39:00 – prečo Česko pri bombových vyhrážkach otvorene hovorí o ruskej hybridnej vojne a Slovensko odpovede nekomunikuje.

Policajti čelia veľkému tlaku, frustrácii z nadčasov, ale prežívajú aj osobné či rodinné problémy. Psychické zdravie nesmie byť tabu téma naprieč celým policajným zborom, inak nepomôžu posilnené kapacity psychológov či terapeutov, hovorí bývalý štátny tajomník ministerstva vnútra.V rozhovore s odborníkom na bezpečnosť sa dozviete:01:00 – či by sa cítil bezpečne v rukách akéhokoľvek slovenského policajta;02:00 – ako policajná brutalita súvisí so zmenou Trestného zákona;03:30 – prečo nie je podstatné, či bola obeť policajného násilia človekom bez domova;05:30 – či by mal minister vnútra Matúš Šutaj Eštok odstúpiť;09:00 – ako mal postupovať mladší policajt, ktorý bol svedkom bitky v Košiciach;11:30 – prečo sú najnovšie dva prípady úmrtí po zásahu policajtov iné od toho košického;14:00 – ako zlyháva komunikácia Ľubomíra Soláka a Matúša Šutaja Eštoka;16:00 – že násilie treba odsúdiť hneď a nemôže sa čakať do skončenia vyšetrovania;18:45 – prečo mnohí policajti nedokážu odsúdiť agresiu vo vlastných radoch;20:00 – ako žalostný stav v polícii nie je len vecou aktuálneho vedenia a problém pretrváva roky;22:00 – že hliadok je málo a policajti si vyberajú, ktorý prípad riešia skôr;23:30 – prečo mnohé samosprávy chcú znížiť alebo zrušiť obecnú políciu;25:40 – ak je málo policajtov, nie je priestor ani na riadne preškoľovania;28:15 – že psychické zdravie nemôže byť v policajnom zbore tabu téma;30:30 – ako kamery na uniformách môžu pomáhať policajtom aj občanom;36:45 – prečo kamery v školách môžu pomôcť, ale bombové hrozby neodvrátia;39:00 – prečo Česko pri bombových vyhrážkach otvorene hovorí o ruskej hybridnej vojne a Slovensko odpovede nekomunikuje.

Sme generáciu botoxu? Kde sa vzal trend obrovských pier, a prečo sa dnes už aj mladé dievčatá boja vrások a starnutia viac, než čohokoľvek iného? Na všetky tieto otázky odpovedá v podcaste Ženy ako my dermatovenerologička MUDr. Zuzana Bukovinská.Estetická medicína zažíva v poslednom období dramatický boom a jej vplyv na spoločnosť je zrejme neprehliadnuteľný. Žien, ktoré túžia vyzerať stále lepšie, je čoraz viac, no hranica medzi prirodzenosťou a veľkými, badateľnými zákromi, je u mnohých žien čoraz tenšia. Dá sa chodiť na estetické zákroky a stále vyzerať prirodzene?Akými trendami sa nechávajú unášať dnešné mladé ženy aj dievčatá? A môže robiť estetické zákroky aj obyčajná kozmetička? A ktoré celebrity majú toho na tvári urobeného viac, než by ste tipovali? Na všetky tieto otázky odpovedá v podcaste Ženy ako my MUDr. Zuzana Bukovinská, rozprávala sa s ňou Miroslava Zahatlanová.Sme generáciou botoxu? Čo hovorí lekárka“Povedala by som, že dnešná generácia je najmä generáciou možností. Na jednej strane je fajn, pokiaľ to vieme používať, nie nadužívať alebo zneužívať. A toto je presne tá citlivá generácia dievčat, ktoré naozaj možno ešte nemajú úplne potvrdenú svoju identitu, alebo si ju ešte len budujú,” hovorí na úvod Zuzana Bukovinská o tom, či si myslí, prečo dnešné mladé dievčatá neváhajú aj v mladom veku siahať po botoxe a výplniach.“Keď príde 20-tnička s tým, že chce botox za účelom zmiernenia vrások, tak sa to s ňou snažím ešte nejako odkonzultovať, nastavím jej hlavne správne kozmetickú rutinu, prípadne prístrojové či laserové ošetrenia, ktoré fungujú výborne ako prevencia” hovorí.“Naozaj ja ako lekár mám právo, môžem a často aj odmietnem nejaký typ výkonu, pokiaľ ja s ním nie som stotožnená, alebo nechcem, aby sa toto prezentovalo ako moja práca,” hovorí doktorka Bukovinská o tom, či je lekár povinný urobiť niekomu estetický zákrok len preto, že si ho vyžiada.Aká tenká je hranica medzi prirodzenosťou a “preplácanosťou”Možno aj vy stretávate čoraz častejšie ženy, ale už aj mužov, ktoré to so zákrokmi jednoducho začali preháňť. Ako je to s aplikovaním kyseliny, môžu tieto zákroky spôsobiť nejaké problémy, majú vedľajšie účinky, prípadne sa môžu aplikovať častejšie, než je odporúčané? Mnoho žien totiž vídať s tvárou, ktorá sa na seba buď už vôbec nepodobá, prípadne je značne vidieť, že sa jej tvár už takmer vôbec nehýbe. Ako je to teda možné?“Pokiaľ sú tieto zákroky vykonávané pod dohľadom lekára, ideálne len jedného, ktorý tú klientku pozná, má záznamy, vedie si o nej nejakú tú históriu, že čo jej bolo a kedy jej bolo aplikované, tak by sa toto naozaj nemalo diať. Lebo my sme nejaké tie pauzy alebo tie také predpísané rozostupy naozaj povinní dodržiavať,” opisuje lekárka.Doktorka Bukovinská prezrádza v podcaste aj to, že sa rozostupy sa ale často nedodržia a výplní je veľa.“Príkladom je tzv. overfilled syndrome. Čiže to je veľmi časté, že naozaj práve tou prehnanou aj častou aplikácou, kedy je aj frekvencia vysoká - ale aj objemami, že to množstvo je veľké, môže naozaj vzniknúť, je to typické napríklad pri lícnych kostiach, alebo pri perách. To sú také oblasti, kde to vie naozaj vzniknúť veľmi rýchlo. Tá tvár vyzerá nafúknuto, preplneno. Volá sa to aj alienifikácia, alebo laicky taký - výzor mimozemšťana,” hovorí dermatovenerologička o tom, čo sa stane, ak sa to výplňami dlhodobo preháňa.V podcaste sa ešte dozviete: aký je rozdiel medzi botoxom a kyselinou hyalurónovou kde vznikol trend obrovských pier či môže robiť pery či pichať botox aj obyčajná kozmetička prečo a v čom má kožný lekár občas pocit, že je aj psychológ či je pravda, že si ženy nechávajú robiť zákroky len kvôli tomu, že partner zhadzuje ich výzor ktoré celebrity majú zákroky a...

Danes obeležujemo svetovni dan boja proti odvisnosti, ponavljanju določenega vedenja, ki ima za posameznika škodljive posledice, prav tako pa negativno vpliva na njegove bližnje in družbo kot celoto. Pojem odvisnosti oziroma zasvojenosti že dolgo ne zajema zgolj kemične odvisnosti, torej od alkohola in prepovedanih drog, pač pa tudi nekemične, kot so zasvojenost od ekranov, socialnih omrežij, videoiger ali pornografije. Kako prepoznamo, da je posameznik odvisen od nečesa oziroma zasvojen z nečim, kako uspešni smo na področju preprečevanja različnih vrst odvisnosti, kako je s strokovnimi smernicami in protokoli ustreznega delovanja. Gostje Studia ob 17-ih so bile: Mateja Jandl, NIJZ, dr. med., specialistka javnega zdravja, ki pokriva področje drog Manca Kozlovič, predsednica Mladinske zveze Brez izgovora Slovenija (No Excuse) Natalija Kašman, predstavnica Centra Šteker, kjer se ukvarjajo s podporo in pomočjo pri prekomerni rabi digitalnih tehnologij Anica Pišl, predsednica društva Svetla pot, ki nudi pomoč in podporo pri odvisnostih ter rehabilitaciji

Izrael nadaljuje napade na Libanon, ubil naj bi še enega visokega poveljnika Hezbolaha. Tudi gibanje je proti Izraelu izstrelilo več raket, njegovi zavezniki v regiji pa obljubljajo nadaljevanje boja in povračilne ukrepe proti judovski državi. Druge teme: - Rusija kot jedrska sila zavrnila upe Kijeva na zmago v vojni. - Na volitvah v Avstriji se zmaga nasmiha svobodnjakom. - Količina zavržene hrane v Sloveniji lani višja kot leto prej.

Dr Aleksandar Matić pomaže ljudima da naprave personalizovane treninge i ishranu. _______________________________________________________________________________________________ _ Sponzori ⚡️ Crux suplementi: Ja koristim Ashwagandu pred svako snimanje podkasta ili pred neku meni lično važnu aktivnost koja zahteva moj fokus i energiju. Pružite prirodnu snagu svom umu i telu:

Ján Havlík. Niekdajší „mukl“, teda muž určený na likvidáciu, ktorý si odpykal tvrdých 11 rokov v komunistických väzeniach a pracovných táboroch. Len preto, že bol rehoľník s ašpiráciou pôsobiť ako kňaz.Po takmer šiestich dekádach sa z neho stane osobnosť hodná nasledovania, čo je jedna z interpretácií aktu blahorečenia. Aký bol príbeh Ján Havlíka, ktorý je aj o vnútornej slobode v čase komunistickej totality a teda vrcholnej neslobody. S historikom Františkom Neupauerom z Ústavu pamäti národa. Slávnosť blahorečenia je práve dnes v Šaštíne. „Ak náboženstvo napríklad hovorí o svedomí, o vnútronej slobode, o živote za týmto životom, totalitným režímom to prekážalo. Tak Stalin ako Hitler (a rovnako ich nasledovníci) chceli, že platiť tu budú výhradne ich zákony a oni budú rozhodovať. Jednotlivcov chceli mať pod svojou kuratelou. Všetci mali byť v rukách ich totalitných režimov“, vysvetľuje historik ÚPN. Výsledkom tak len na území vtedajšieho Slovenska bolo 71 168 osôb odsúdených za politické delikty, 8 240 osôb v táboroch nútenej práce , 5 135 vojakov pomocných technických práporov (PTP), 4 739 osôb (1 838 domácností) v rámci Akcie B – presídlených z väčších miest na vidiek. Český Úrad dokumentace a vyšetřování zločinů komunismu (ÚDV) v roku 2006 zverejnil údaje o 4 495 osobách, ktoré zomreli v komunistických väzniciach v rokoch 1948 – 1989.Ján Havlík síce neskonal v komunistikom väzení, ale na následky jedenástich rokov, počas ktorých fáral v uránových baniach v okolí Příbrami a Jáchymova. Popri neľudských podmienkach tejto práce je zadokumenotvané jeho ťažké fyzické i psychické týranie v najobávanejšej väznici režimu v Prahe na Pankráci. „Režim ho prepustil po jedenástich rokoch väzby z obavy z možného úmrtia a následnej hrozby fámu mučeníctva“, hovorí Neupauer. Ján Havlík potom na slobode prežil s podlomeným zdravím už len tri roky a skonal doslova na ulici cestou k lekárovi len 37 ročný. Prečo tá mašinéria komunistických žalárov, ktorá vysávala mladé životy? Čoho sa komunistický režim bál? A prečo hovoriť o príbehoch podobných Jánovi Havlíkovi dnes? Otázky, na ktoré nájdete odpovede v rozhovore s historikom ÚPN Františkom Neupauerom. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Skoraj ne mine dan, da ne bi mediji poročali o požaru v naravnem okolju, ki se širi kje na planetu. Poleti so na severni polobli v nevarnosti tudi države, ki imajo velike gozdnate površine ali ležijo ob podnebnim spremembam izpostavljeni geografski širini. Slovenija izpolnjuje oba pogoja in požari poleti postajajo tudi naša realnost. Slovenci smo se z njimi srečali verjetno že v prazgodovini, a uspešno boriti proti njim smo se začeli pred nekaj desetletji, ko je gasilcem na kopnem na pomoč priskočilo tudi gašenje iz zraka. O teh prvih pionirjih, ki so se nad požare spustili v krhkih in na silo modificiranih letalih, govori oddaja Sledi časa.

Programa 4x141. Comencem la setmana amb un cap

Programa 4x141. Comencem la setmana amb un cap

Korčok verzus Pellegrini: Prvé kolo prezidentských volieb v niečom prekvapilo a zamiešalo kartami pred finále, tvrdí v analýze výsledkov v rozhovore pre Pravdu šéf prieskumnej agentúry IPSOS Jakub Hankovský. Prvé kolo prezidentských volieb zatriaslo pozíciou Petra Pellegriniho, ako dosiaľ papierového favorita súboja o post hlavy štátu. Ivanovi Korčokovi zasa dáva nádej, že boj o prezidentský palác nie je, navzdory prieskumom, vopred rozhodnutý. V čom tkvie najväčšie prekvapenie prvého kola a teda rozdiel piatich percentuálnych bodov medzi jeho víťazom Ivanom Korčokom a druhým Petrom Pellegrinim? Kde a prečo boli úspešní postupujúci kandidáti? Akú taktiku by mali kandidáti pred druhým zvoliť a akým spôsobom a koho mobilizovať, aby to malo efekt a nebolo to v konečnom dôsledku kontraproduktívne? Voliči ktorých neúspešných protikandidátov ešte môžu zamiešať celkovým poradím?  A ako môže šancu kandidátov ovplyvniť účasť voličov v druhom kole? Vypočujte si v podcastovom rozhovore s Jakubom Hankovským z IPSOSU. #pocuvajtepravdu

Vitajte pri Dobrom ráne sobota. Vraciame sa späť, no už nie s volebným špeciálom, ale s naozajstným trvalým formátom každú sobotu. Dnes budeme hovoriť o novele trestného zákona, o rozhodnutí prezidentky, o zastrašovaní novinárov. A ako vždy odpovieme aj na vaše otázky. Dobré ráno sobota pre vás prinášame každú sobotu, kedy zhrnieme najdôležitejšie udalosti z týždňa, kampane, politických udalostí. Sobotným Dobrým ránom vás sprevádzajú Zuzana Kovačič Hanzelová a Jakub Filo. Otázky k voľbám, kampani či politických stranám do nasledujúcej epizódy Dobrého rána nám zasielajte na mail dobrerano@sme.sk, ideálne vo forme hlasovky. Do predmetu napíšte Otázka do sobotného Dobrého rána. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte mesačný podcastový newsletter nielen o novinkách SME na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcastovenovinky⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

V parlamente aj dnes pokračovalo odvolanie ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka. V tretí rokovací deň sa k slovu dostala aj opozícia, ktorá kritizuje kroky ministra a novej vlády. O odvolaní ministra vnútra by sa mohlo hlasovať v stredu o 11:00 hodine.Poslanec za Smer a bývalý policajný prezident Tibor Gašpar v rozprave obhajoval kroky ministra vnútra, ktoré boli podľa neho v súlade so zákonom. Igor Matovič označil ministra vnútra ako zakomplexovaného gestapáčika, ktorý by už nemal byť ministrom, keďže hrubo porušil zákon.Jaroslav Spišiak z Progresívneho Slovenska vyzval poslancov koalície, aby sa zúčastňovali rokovaní výborov a umožnili tak rokovať o problematike vecne, argumentačne a aby sa nezdržiavali v pléne rôznymi duplicitnými debatami.