Municipality in Plzeň, Czech Republic
POPULARITY
Na louce mezi vískami Zadní Zborovice a Třebohostice na Strakonicku na jihu Čech se nachází kuriózní turistický cíl. Oficiálně se jmenuje Rozhledna, jakou svět neviděl. I když jde technicky vzato o vyhlídku, z hlediska sémantiky její název dokonale sedí. Nejenže její vrchol tvoří žulová dlaždice s do kamene vytesanými chodidly, ale nabízí také úchvatný výhled do kraje, který skutečně jinde nenajdete.
Na louce mezi vískami Zadní Zborovice a Třebohostice na Strakonicku na jihu Čech se nachází kuriózní turistický cíl. Oficiálně se jmenuje Rozhledna, jakou svět neviděl. I když jde technicky vzato o vyhlídku, z hlediska sémantiky její název dokonale sedí. Nejenže její vrchol tvoří žulová dlaždice s do kamene vytesanými chodidly, ale nabízí také úchvatný výhled do kraje, který skutečně jinde nenajdete.
Na louce mezi vískami Zadní Zborovice a Třebohostice na Strakonicku na jihu Čech se nachází kuriózní turistický cíl. Oficiálně se jmenuje Rozhledna, jakou svět neviděl. I když jde technicky vzato o vyhlídku, z hlediska sémantiky její název dokonale sedí. Nejenže její vrchol tvoří žulová dlaždice s do kamene vytesanými chodidly, ale nabízí také úchvatný výhled do kraje, který skutečně jinde nenajdete.
Monika Tódová vyberá 10 dôležitých udalostí týždňa z oblasti korupcie, transparentnosti a právneho štátu.
„Nevidím šance na posun, no dôležité je už to, že delegácie budú sedieť za jedným stolom“, hovorí Pavel Havlíček z Asociácie pre medzinárodné otázky.Rokovania o prímerí na prezidentskej úrovni Putin-Zelenskyj sa prepadli na úroveň „neprezidentskú“. A ak sa mali pôvodne začať vo štvrtok, aj z toho zišlo. Svedkami čoho sme? Ak po rokovaniach volal samotný Vladimír Putin a Volodymyr Zelenskyj sa ho v Turecku nedočkal? Má prímerie a mier šancu? Téma pre Pavla Havlíčka z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky. „Nevidím šance na posun, no dôležité je už to, že delegácie budú sedieť za jedným stolom“, hovorí Pavel Havlíček z Asociácie pre medzinárodné otázky. „Neočakávam žiadne výsledky. Strany si budú len opakovať svoje vlastné argumenty. No i to bude mať význam: pochopiť vzájomné pozície a komunikovať napriamo, k čomu od roku 2022 nedošlo. Už to môže byť výsledkom“, uzatvára. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
„Nevidím šance na posun, no dôležité je už to, že delegácie budú sedieť za jedným stolom“, hovorí Pavel Havlíček z Asociácie pre medzinárodné otázky.Rokovania o prímerí na prezidentskej úrovni Putin-Zelenskyj sa prepadli na úroveň „neprezidentskú“. A ak sa mali pôvodne začať vo štvrtok, aj z toho zišlo. Svedkami čoho sme? Ak po rokovaniach volal samotný Vladimír Putin a Volodymyr Zelenskyj sa ho v Turecku nedočkal? Má prímerie a mier šancu? Téma pre Pavla Havlíčka z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky. „Nevidím šance na posun, no dôležité je už to, že delegácie budú sedieť za jedným stolom“, hovorí Pavel Havlíček z Asociácie pre medzinárodné otázky. „Neočakávam žiadne výsledky. Strany si budú len opakovať svoje vlastné argumenty. No i to bude mať význam: pochopiť vzájomné pozície a komunikovať napriamo, k čomu od roku 2022 nedošlo. Už to môže byť výsledkom“, uzatvára. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Osmdesáté výročí konce druhé světové války si připomínáme v unikátní atmosféře, kdy už déle než tři roky probíhá válka na Ukrajině a na ceremonie ke konci války v Evropě nejsou zváni představitelé Ruska. Můžeme Vladimira Putina, byť i jen částečně, srovnávat s Adolfem Hitlerem? Nebo jsou naopak slova jako Mnichov a appeasement sugestivní zkratky, které nám znemožňují číst reálně současnost a komplikují hledání východiska z války? Odpovědi hledají: bývalý český premiér a prezident Václav Klaus, politolog a univerzitní učitel Roman Joch, popularizátor soudobých dějin Václav Vlk a historik a nakladatel Marek Pečenka.Celý podcast sledujte na http://www.Echoprime.czX: http://twitter.com/echo24czFacebook: http://twitter.com/echo24cz
Václav Faraga je CEO společnosti Able, kterou založil společně s Tomášem Melichárkem. Václav s Tomášem původně začali společně podnikat v e-commerce, časem jejich projekty přerostly do rozvoje několika společností. Able nabízí komplexní služby v oblasti vývoje digitálních projektů pro Fintech, InsurTech systémy, SaaS projekty, webové prezentace, firemní identity a mobilní aplikace.
Ako porozumieť deťom a dospelým s ADHD, autizmom či Aspergerovým syndrómom – bez predsudkov a nálepiek? S odborníčkou Vierou Hincovou hovoríme o tom, prečo sa tieto diagnózy často prehliadajú najmä u dievčat, ktoré sa naučia svoje ťažkosti maskovať. Vysvetľujeme, čo je to neurodivergencia, ako môže naša odlišnosť obohacovať spoločnosť a prečo sú deti s týmito diagnózami často nespravodlivo vnímané ako nevychované. Rozprávame sa aj o tom, ako môžu učitelia a učiteľky vytvárať deťom prostredie plné prijatia, bezpečia a rešpektu – aby každé dieťa mohlo dozrievať vlastným tempom.
Skupina vědců zveřejnila predikci, v níž varuje před hrozbou umělé inteligence, která může ovládnout svět a vyhubit lidstvo. „Ten černý konec vypadal jako scénář sci-fi katastrofického filmu,“ upozorňuje pro Český rozhlas Plus ředitel pro technologie a bezpečnost Microsoftu Česko a Slovensko Dalibor Kačmář. „Nevidím to jako strašení. Šance, že AI způsobí globální katastrofický scénář, je zhruba 15 až 20 procent. Akceptují to i tvůrci AI,“ varuje odborník na AI Jan Romportl.
Skupina vědců zveřejnila predikci, v níž varuje před hrozbou umělé inteligence, která může ovládnout svět a vyhubit lidstvo. „Ten černý konec vypadal jako scénář sci-fi katastrofického filmu,“ upozorňuje pro Český rozhlas Plus ředitel pro technologie a bezpečnost Microsoftu Česko a Slovensko Dalibor Kačmář. „Nevidím to jako strašení. Šance, že AI způsobí globální katastrofický scénář, je zhruba 15 až 20 procent. Akceptují to i tvůrci AI,“ varuje odborník na AI Jan Romportl.Všechny díly podcastu Pro a proti můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
Aktuální dění očima Jana Krause každé ráno 5:00 – 9:00 vždy po zprávách v celou a v půl exkluzivně na Frekvenci 1. Vtipně, originálně a s nadhledem, tak to umí jenom Jan Kraus. Blondýna Miluška Bittnerová se ptá na vše, o čem se mluví, a Jan Kraus jí to vysvětlí.
Tato epizoda je zaměřena na jedno z nejdůležitějších témat, které ovlivňuje každodenní život nás všech – a tím je kvalita vody, kterou pijeme. Naše moderní společnost má nepřetržitý přístup k vodě z kohoutku. Ale je její kvalita dostatečná? Má smysl věnovat takovou pozornost filtraci? Jaké mikro znečištění a nečistoty mohou ve vodě být, a jaký to může mít vliv na naše zdraví? Podíváme na problematiku, která by měla zajímat každého – jaké jsou skutečné výzvy, s nimiž se potýkáme, když jde o kvalitu pitné vody, jaké filtrační technologie existují pro její zlepšení a proč je důležité věnovat pozornost i těm nejmenším detailům. Do studia jsme pozvali odborníka na čištění vody, pana RNDr. Jiřího Polmana, CSc. Povídali jsme si o problémech, jaké vidí u různých typů vody – studniční, nebo vody z veřejných vodovodních řádů. Zaměřili jsme se na to, jaké chemické látky a znečišťující prvky v naší vodě mohou přetrvávat i po její filtraci vody a jaké nové technologie mohou zaručit, že naše pitná voda bude skutečně čistá a zdraví nezávadná. Dozvíte se, jaké filtrační technologie se používají k čištění vody a jaké jsou jejich výhody a nevýhody. RNDr. Jiří Polman, CSc., organický chemik s bohatými zkušenostmi z Akademie věd a mezinárodních chemických korporací, je spoluzakladatelem společnosti H2O Nanotec s.r.o., která se specializuje na výzkum nových možností využití nanotechnologií v oblasti čištění vody.
O well-beingu mladých filmařů a filmařek s Varvarou Šatunovou, Klárou Belicovou, Alicí Tabery a Jindřichem Andrešem. Moderuje Jindřiška Bláhová
Myšlenka na den autorky Hany Pinknerové je z její knihy Být blíž, vydané nakladatelstvím Návrat domů.
„Zásadnou diskusiou bude, ako donútiť Rusko a Vladimíra Putina, aby (otázku prímeria) brali vážne. Aby boli ochotní sadnúť si k rokovaciemu stolu a preukázali dobrú vôľu. Zatiaľ ju nevidím“, konštatuje analytik Pavel Havlíček z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázkyAko sa javí Putinov postoj k okamžitému prímeriu s odstupom dní? Ak ho víta, no jedným dychom dodáva, že „nevedie k trvalému mieru“ a „nerieši prvotné príčiny konfliktu“, nie je jeho faktickým popretím? Už v prvej reakcii to naznačil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Britský premiér cez víkend zorganizoval virtuálny samit koalície „ochotných“, z ktorého vzišiel tlak v podobe návrhu na desaťtisícový kontingent mierových síl a kritika Putina za jeho prístup charakterizovaný postojom „áno, ale“. A tiež kritika za jeho faktické naťahovanie času. Už v utorok má s ruským prezidentom telefonicky rokovať Donald Trump. Aké sú výhliadky navrhovaného „okamžitého 30-dňového prímeria“? Téma pre Pavla Havlíčka z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky. „Zásadnou diskusiou bude, ako donútiť Rusko a Vladimíra Putina, aby (otázku prímeria) brali vážne. Aby boli ochotní sadnúť si k rokovaciemu stolu a preukázali dobrú vôľu. Zatiaľ ju nevidím“, konštatuje analytik Havlíček. „Pokračujú útoky, vojenské operácie“, dodáva. Vladimír Putin a jeho ľudia budú podľa Pavla Havlíčka naťahovať čas. „Na stôl dajú zdanlivo neprijateľné veci a budú chcieť o nich hovoriť. No nebudú chcieť krátkodobo dosiahnuť žiadny konkrétny výsledok“, hovorí. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
„Zásadnou diskusiou bude, ako donútiť Rusko a Vladimíra Putina, aby (otázku prímeria) brali vážne. Aby boli ochotní sadnúť si k rokovaciemu stolu a preukázali dobrú vôľu. Zatiaľ ju nevidím“, konštatuje analytik Pavel Havlíček z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázkyAko sa javí Putinov postoj k okamžitému prímeriu s odstupom dní? Ak ho víta, no jedným dychom dodáva, že „nevedie k trvalému mieru“ a „nerieši prvotné príčiny konfliktu“, nie je jeho faktickým popretím? Už v prvej reakcii to naznačil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Britský premiér cez víkend zorganizoval virtuálny samit koalície „ochotných“, z ktorého vzišiel tlak v podobe návrhu na desaťtisícový kontingent mierových síl a kritika Putina za jeho prístup charakterizovaný postojom „áno, ale“. A tiež kritika za jeho faktické naťahovanie času. Už v utorok má s ruským prezidentom telefonicky rokovať Donald Trump. Aké sú výhliadky navrhovaného „okamžitého 30-dňového prímeria“? Téma pre Pavla Havlíčka z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky. „Zásadnou diskusiou bude, ako donútiť Rusko a Vladimíra Putina, aby (otázku prímeria) brali vážne. Aby boli ochotní sadnúť si k rokovaciemu stolu a preukázali dobrú vôľu. Zatiaľ ju nevidím“, konštatuje analytik Havlíček. „Pokračujú útoky, vojenské operácie“, dodáva. Vladimír Putin a jeho ľudia budú podľa Pavla Havlíčka naťahovať čas. „Na stôl dajú zdanlivo neprijateľné veci a budú chcieť o nich hovoriť. No nebudú chcieť krátkodobo dosiahnuť žiadny konkrétny výsledok“, hovorí. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Aktuální dění očima Jana Krause každé ráno 5:00 – 9:00 vždy po zprávách v celou a v půl exkluzivně na Frekvenci 1. Vtipně, originálně a s nadhledem, tak to umí jenom Jan Kraus. Blondýna Miluška Bittnerová se ptá na vše, o čem se mluví, a Jan Kraus jí to vysvětlí.
Sme v úvode týždňa, ktorý by mal pochovať koaličnú krízu. Aspoň tak to avizuje samotná vládna koalícia. Chce konečne zvoliť šéfa parlamentu a funkciami nasýtiť niekdajších vzbúrencov v podobe tzv. Huliakovcov a Migaľovcov. Spoza hraníc však aj na Slovensko ťaživo dolieha téma, ktorá je svojimi možnými dôsledkami s koaličnou krízou neporovnateľná. Po piatkovej roztržke v Bielom dome medzi prezidentom Trumpom a Zelenským spozornel svet. No ak na ňu reagujú takmer všetci, pre slovenskú diplomaciu či premiéra a vládu dlhé tri dni akoby neexistovala. Prechádzali ju tichom. O čom to svedčí? A je možné byť ticho, keď sa píšu dejiny a rozhoduje o vojne či mieri? Téma pre Radoslava Štefančíka, ktorý sa špecializuje aj na politickú komunikáciu. „Často uvažujem, prečo je Robert Fico či Viktor Orbán taký úctivý vo vzťahu k Vladimírovi Putinovi, prečo si nevšímajú nebezpečenstvo, ktoré predstavuje“, hovorí politológ. „Úplne vážne premýšľam, či to nie je tým, že by vlastne privítali, keby sme boli súčasťou nového usporiadania sveta, kde by Slovensko nepatrilo k západnej, ale východnej civilizácii. Pamätáme si obdobie pred Novembrom. Neboli tu slobodné voľby. Ľudia, ktorí boli dosadení stranou, svoje pozície mali zabezpečené na večnosť. Nebola súťaž. Nebola konkurencia politických strán. Politici sa nemuseli obávať o svoje postavenie, o funkcie, o svoje výhody“, hovorí Štefančík.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Sme v úvode týždňa, ktorý by mal pochovať koaličnú krízu. Aspoň tak to avizuje samotná vládna koalícia. Chce konečne zvoliť šéfa parlamentu a funkciami nasýtiť niekdajších vzbúrencov v podobe tzv. Huliakovcov a Migaľovcov. Spoza hraníc však aj na Slovensko ťaživo dolieha téma, ktorá je svojimi možnými dôsledkami s koaličnou krízou neporovnateľná. Po piatkovej roztržke v Bielom dome medzi prezidentom Trumpom a Zelenským spozornel svet. No ak na ňu reagujú takmer všetci, pre slovenskú diplomaciu či premiéra a vládu dlhé tri dni akoby neexistovala. Prechádzali ju tichom. O čom to svedčí? A je možné byť ticho, keď sa píšu dejiny a rozhoduje o vojne či mieri? Téma pre Radoslava Štefančíka, ktorý sa špecializuje aj na politickú komunikáciu. „Často uvažujem, prečo je Robert Fico či Viktor Orbán taký úctivý vo vzťahu k Vladimírovi Putinovi, prečo si nevšímajú nebezpečenstvo, ktoré predstavuje“, hovorí politológ. „Úplne vážne premýšľam, či to nie je tým, že by vlastne privítali, keby sme boli súčasťou nového usporiadania sveta, kde by Slovensko nepatrilo k západnej, ale východnej civilizácii. Pamätáme si obdobie pred Novembrom. Neboli tu slobodné voľby. Ľudia, ktorí boli dosadení stranou, svoje pozície mali zabezpečené na večnosť. Nebola súťaž. Nebola konkurencia politických strán. Politici sa nemuseli obávať o svoje postavenie, o funkcie, o svoje výhody“, hovorí Štefančík.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Prezident Asociace obranného a bezpečnostního průmyslu České republiky Jiří Hynek byl hostem Echa Pavla Štrunce a tvrdí, že vlády evropských států dlouho ignorovaly varování a nyní se teprve pod tlakem vnějších okolností probouzejí k akci. Zmínil i to, že přechod k posílení obranných kapacit bude složitý a vyžaduje změnu přístupu. Podle Hynka se Evropa už před víc než dekádou měla začít starat o svou obranu. „Od 11. září Spojené státy přesměrovávají svou politiku do Asie. Už v roce 2017 Angela Merkelová řekla, že Evropa se musí ve své obraně postavit na vlastní nohy, a nestalo se vůbec nic." Podle něj teprve poslední měsíce, kdy se ukázalo, že USA se možná budou méně angažovat v evropské bezpečnosti, vedou k zásadním změnám. „Je to paradox, ale Trump a Putin vyprovokovali Evropu k nějaké akceschopnosti,“ řekl. Podle něj evropští politici doufali, že vše „nějak přejde“, a bezpečnostní rizika dlouho ignorovali.„Tady se popírají fyzikální zákony. Buď bude obrana, nebo bude dekarbonizace,“ uvedl Hynek s tím, že v současných podmínkách je zbrojní výroba v Evropě stále obtížnější.Evropské vlády se podle Hynka musí rozhodnout, zda jsou ochotné obětovat část svého pohodlí kvůli bezpečnosti. „Když vydáváte nějaké peníze, musíte je někde vzít. Můžete buď zvýšit daně, snížit sociální výdaje, nebo se zadlužit,“ uvedl. Zároveň ale dodal, že investice do obranného průmyslu mohou být dlouhodobě přínosné, pokud budou správně řízeny. „Když budete nakupovat obrannou techniku v tuzemsku, generujete tím práci a technologický rozvoj. Je to jako osít pole – když neosijete, nesklidíte,“ dodal Hynek.
Vláda Roberta Fica je v menšine. Aktuálne má istých len 72 poslancov parlamentu. Traja Huliakovci ďalej protestujú a Hlas vyhodil zo strany nespokojných poslancov, ktorých Matúš Šutaj Eštok nazval vydieračmi. Oni naopak hovoria o gestapáckych metódach vlády a bezpečnostných zložiek, ktoré sa vraj o nich zaujímajú.Medzi tým už 855 psychiatrov a psychológov vyzvalo premiéra aby sa správal slušne, alebo odišiel z politiky. Pridal sa k nim aj Zväz ambulantných lekárov, slovenskí skauti, a stovky slovenských pedagógov. V piatok prebehli po Slovensku najväčšie demonštrácie v uliciach slovenských miest od vraždy Jána a Martiny. Predseda vlády stále hovorí o tajnej správe SIS, o destabilizácii Slovenska a pokuse o prevrat, ktorý je financovaný a organizovaný zo zahraničia.Koľko ľudí na námestia prišlo a čo žiadali? Aké sú požiadavky organizátorov protestu a ako ich chcú naplniť? Čo hovoria na krik z úradu vlády, že tu ide o destabilizáciu Slovenska a prevrat? Že to všetko koordinujú a financujú temné štruktúry zo zahraničia? Ako sú protesty financované, aký je plán, ako budú pokračovať?Braňo Závodský sa rozprával s organizátorkou protestov v hlavnom meste a spoluzakladateľkou občianskeho združenia Mier Ukrajine Luciou Štasselovou.
Námluvy levicových lídryň, šéfky komunistů Kateřiny Konečné a předsedkyně SOCDEM Jany Maláčové, zkrachovaly. Sen o vytvoření široké levicové koalice Stačilo! nevyšel, bude v ní chybět právě sociální demokracie.Kateřina Konečná ve středu oznámila, v jaké sestavě půjde koalice Stačilo! do zářijových sněmovních voleb: její KSČM plus dvě menší, národně konzervativní strany. Tedy bez Jany Maláčové - ačkoliv se obě veřejně měsíce vyjadřovaly, jak moc se chtějí domluvit.Překotné dění na levicové frontě podrobně probírají političtí reportéři Václav Dolejší a Lucie Stuchlíková v aktuální epizodě svého podcastu Vlevo dole.„Mám dojem, že Konečná si s Maláčovou od začátku jen hrála, lákala ji do pasti. Budila v ní falešný dojem, jaký o ni má zájem, ale ve skutečnosti o sociální demokraty nestála,“ myslí si Dolejší. „Šéfka komunistů tím jen vzala SOCDEM čas na restart před volbami. A ještě ji ušpinila koketováním s proruskými komunisty.“Kateřině Konečné se nelze divit, protože po loňských úspěších v evropských a krajských volbách si vyzkoušela, že sociální demokraty vlastně vůbec nepotřebuje. Osiřelá SOCDEM teď stojí před rozhodnutím, jakou strategii zvolit do voleb.„Nevidím už moc dobrých variant a času je málo, vždyť volby jsou za osm měsíců. Sociální demokraté do nich mohou jít sami, ale tak nemají šanci. Nebo se třeba mohou spojit s liberálními levicovými hnutími, jako jsou Budoucnost nebo Idealisté. Jenže po námluvách s komunisty by takový obrat nebyl moc věrohodný,“ říká Lucie Stuchlíková.Co má Kateřina Končená společného s Ivo Kaderkou, bývalým šéfem tenisového svazu? Kdo hacknul mladým sociálním demokratům Facebook? A máte radši uhlobarony, nebo agrobarony? V každém případě si poslechněte aktuální Reaktor.----Vlevo dole řeší politické kauzy, boje o vliv i šeptandu z kuloárů Sněmovny. Vychází každou středu v poledne.Podcast pro vás připravují Lucie Stuchlíková (@StuchlikovLucie) a Václav Dolejší (@VacDol), reportéři Seznam Zpráv.Další podcasty, ale taky články, komentáře a videa najdete na zpravodajském serveru Seznam Zprávy. Poslouchejte nás na webu Seznam Zpráv, na Podcasty.cz nebo ve své oblíbené podcastové aplikaci.Své názory, návrhy, otázky, stížnosti nebo pochvaly nám můžete posílat na adresu audio@sz.cz.Sledujte @SeznamZpravy na sociálních sítích: Twitter // Facebook // Instagram.Seznam Zprávy jsou zdrojem původních informací, nezávislé investigace, originální publicistiky.
Veľmi ma prekvapilo, aké rôzne sú ich príbytky. Nie sú to len lavičky v parku či miesta pod mostom. Môže to byť stará kotolňa v lese, vlastnoručne postavená chatka, garáž. Pred stanom majú záhradku, v ktorej pestujú plodiny. opisujú prácu v teréne s ľuďmi bez domova pracovníčky občianskeho združenia Vagus. Upozorňujú, že zdražovanie a rast cien energií môže priviesť na ulicu ďalších ľudí.Občianske združenie Vagus denne pomáha stovkám ľudí bez domova v Bratislave. Ich denné centrum Domec navštívi každý deň 120 ľudí - medzi nimi osamelí seniori či seniorky, týrané ženy alebo ľudia so zdravotným znevýhodnením. Vagus takmer každý deň, ráno aj večer, vysiela do terénu terénnych pracovníkov, ktorí vyhľadávajú ľudí bez domova na miestach, kde žijú. „Veľmi ma prekvapilo, aké rôzne sú ich príbytky. Nie sú to len lavičky v parku či miesta pod mostom. Môže to byť stará kotolňa v lese, vlastnoručne postavená chatka, garáž," opisuje terénna pracovníčka Alena Pitlová. „Pred stanom majú záhradku, v ktorej pestujú plodiny. Máme ľudí, ktorí si postavia plot, dajú si na naň hrnčeky a chcú to mať pekne vyčačkané so všetkým, čo k tomu patrí. Z toho čo majú, chcú vyťažiť maximum," dopĺňa programová riaditeľka Petra Červená, ktorá tiež v minulosti pracovala v teréne.Pri tejto práci si uvedomujú význam podporného zázemia. „Uvedomujem, že v niektorých životných situáciách, keby som možno nemala také okolie, nemala takú podporu, tak by mi môj život mohol vyzerať úplne inak,” opisuje červená," hovorí Červená.„Je to uvedomenie si, že v niečom mám privilégium. Že som mala tú štartovaciu čiaru, akú som mala,”dopĺňa ju Alena Pitlová.Chýbajú nám systémové riešeniaNa Slovensku je približne 71-tisíc ľudí bez domova, z toho v Bratislave okolo 6800. Systémové riešenie chýba, opisujú pracovníčky Vagus. Napríklad program Housing First sa ukazuje ako najefektívnejší spôsob pomoci, no jeho implementácia zaostáva za severskými krajinam.„Ten dialóg je veľmi frustrujúci v tom, že veľa vecí sa nedá urobiť - napríklad už len definovať, kto je človek bez domova,” vysvetľuje programová riaditeľka.Situáciu ďalej zhoršuje zdražovanie a rast cien energií, ktoré môžu priviesť na ulicu ďalších ľudí. „Nevidím nič, čo by to nejakým spôsobom menilo a zlepšovalo. Prognóza je, že sa to bude zhoršovať a nemáme týchto ľudí ako zachytávať a naše služby ako ďalej nafukovať. Obávam sa, že sa to bude diať.”Moderuje Denisa Hopková.
Veľmi ma prekvapilo, aké rôzne sú ich príbytky. Nie sú to len lavičky v parku či miesta pod mostom. Môže to byť stará kotolňa v lese, vlastnoručne postavená chatka, garáž. Pred stanom majú záhradku, v ktorej pestujú plodiny. opisujú prácu v teréne s ľuďmi bez domova pracovníčky občianskeho združenia Vagus. Upozorňujú, že zdražovanie a rast cien energií môže priviesť na ulicu ďalších ľudí.Občianske združenie Vagus denne pomáha stovkám ľudí bez domova v Bratislave. Ich denné centrum Domec navštívi každý deň 120 ľudí - medzi nimi osamelí seniori či seniorky, týrané ženy alebo ľudia so zdravotným znevýhodnením. Vagus takmer každý deň, ráno aj večer, vysiela do terénu terénnych pracovníkov, ktorí vyhľadávajú ľudí bez domova na miestach, kde žijú. „Veľmi ma prekvapilo, aké rôzne sú ich príbytky. Nie sú to len lavičky v parku či miesta pod mostom. Môže to byť stará kotolňa v lese, vlastnoručne postavená chatka, garáž," opisuje terénna pracovníčka Alena Pitlová. „Pred stanom majú záhradku, v ktorej pestujú plodiny. Máme ľudí, ktorí si postavia plot, dajú si na naň hrnčeky a chcú to mať pekne vyčačkané so všetkým, čo k tomu patrí. Z toho čo majú, chcú vyťažiť maximum," dopĺňa programová riaditeľka Petra Červená, ktorá tiež v minulosti pracovala v teréne.Pri tejto práci si uvedomujú význam podporného zázemia. „Uvedomujem, že v niektorých životných situáciách, keby som možno nemala také okolie, nemala takú podporu, tak by mi môj život mohol vyzerať úplne inak,” opisuje červená," hovorí Červená.„Je to uvedomenie si, že v niečom mám privilégium. Že som mala tú štartovaciu čiaru, akú som mala,”dopĺňa ju Alena Pitlová.Chýbajú nám systémové riešeniaNa Slovensku je približne 71-tisíc ľudí bez domova, z toho v Bratislave okolo 6800. Systémové riešenie chýba, opisujú pracovníčky Vagus. Napríklad program Housing First sa ukazuje ako najefektívnejší spôsob pomoci, no jeho implementácia zaostáva za severskými krajinam.„Ten dialóg je veľmi frustrujúci v tom, že veľa vecí sa nedá urobiť - napríklad už len definovať, kto je človek bez domova,” vysvetľuje programová riaditeľka.Situáciu ďalej zhoršuje zdražovanie a rast cien energií, ktoré môžu priviesť na ulicu ďalších ľudí. „Nevidím nič, čo by to nejakým spôsobom menilo a zlepšovalo. Prognóza je, že sa to bude zhoršovať a nemáme týchto ľudí ako zachytávať a naše služby ako ďalej nafukovať. Obávam sa, že sa to bude diať.”Moderuje Denisa Hopková.
Všechny průzkumy veřejného mínění směřují k tomu, že Andrej Babiš vyhraje příští volby. Otázkou je jen to, jestli ANO složí jednobarevnou vládu, nebo bude potřebovat nějakého partnera. Pohled na čísla z minulých sněmovních voleb ukazuje, že Babiš to má rozehrané velmi dobře - má kde brát nové voliče, zatímco současný kabinet má problémy udržet ty stávající.Spolu, Starostové a Piráti získali v říjnu 2021 dohromady 2,3 milionu hlasů, opoziční hnutí ANO a SPD pak necelé dva miliony. A protože mezi těmito dvěma tábory voličů přetrvává neprostupnost, jak upozorňují sociologové, Babiš se rozhodl zaměřit na propadlé hlasy.„Andrej Babiš bude voličům říkat: Volte nás, nás už znáte a víte, co od nás můžete čekat. Jsme velcí, jsme jistota, že váš hlas nepropadne jako minule. Neudělejte znovu stejnou chybu. A myslím, že mu to bude docela dobře fungovat. Naopak vláda žádný takový voličský rezervoár, alespoň dnes, vůbec nemá,“ říká v novoročním vydání podcastu Václav Dolejší.Vysněným cílem Andreje Babiše je získat ve sněmovních volbách víc než 40 procent hlasů pro ANO, aby hnutí ideálně získalo většinu křesel ve Sněmovně, a tudíž mohlo sestavit jednobarevný kabinet bez partnerů. Současná vláda minule získala dohromady 43 % hlasů, což stačilo na pohodlnou většinu 108 křesel. Bylo to hlavně právě díky tomu, kolik hlasů malých stran propadlo.A jak dopadnou vládní strany? „Tipuju, že nahoru teď půjde STAN a v příštích měsících přeskočí Spolu. Ale jak je znám, tak pak jim buď spadne řetěz, nebo udělají nějaký průšvih,“ předpovídá Stuchlíková.Která čísla dělají vládním stranám největší starosti? Jak se povede Motoristům v opravdových volbách? A rozpoutá se v pražském Spolu dívčí válka? Poslechněte si novoroční předpovídací epizodu Vlevo dole!----Vlevo dole řeší politické kauzy, boje o vliv i šeptandu z kuloárů Sněmovny. Vychází každou středu v poledne.Podcast pro vás připravují Lucie Stuchlíková (@StuchlikovLucie) a Václav Dolejší (@VacDol), reportéři Seznam Zpráv.Další podcasty, ale taky články, komentáře a videa najdete na zpravodajském serveru Seznam Zprávy. Poslouchejte nás na webu Seznam Zpráv, na Podcasty.cz nebo ve své oblíbené podcastové aplikaci.Své názory, návrhy, otázky, stížnosti nebo pochvaly nám můžete posílat na adresu audio@sz.cz.Sledujte @SeznamZpravy na sociálních sítích: Twitter // Facebook // Instagram.Seznam Zprávy jsou zdrojem původních informací, nezávislé investigace, originální publicistiky.
„Na Slovensku vidím len veľmi málo ľudí usmievať sa. Prirodzene sa usmievať. Trápi ma to. A dúfam, že prídeme na to, a skutočne všetci, že tu nebudeme večne. Že toto divadielko, ktoré sa odohráva na mnohých frontoch, nie je ani o ľudskosti ani o rešpekte“, hovorí Monika Melcová, medzinárodne uznávaná organová virtuózka, ktorá aktuálne pôsobí v Španielsku. Za štúdiom kráľa medzi nástrojmi – organa – vycestovala do krajín s bohatou organovou kultúrou. Dnes tam organ a organovú interpretáciu či improvizáciu rovno učí, alebo sedí v medzinárodných porotách. A domov na Slovensko sa vracia a nadobudnutým majstrovstvom otvára hudobné horizonty ďalším a hladí duše krásou organovej hudby. Koncertná umelkyňa a pedagogička v španielskom San Sebastian a dánskej Kodani. Po absolvovaní konzervatória v Košiciach odišla do Viedne, pokračovala v Paríži, odskočila si do japonského Saporra a potom sa usadila v Španielsku. Aké Slovensko nachádza, keď si tu sporadicky odskočí? A čo o ňom počuje v cudzine? „Mám pocit, že nám vládnu ľudia, ktorí si myslia, že tu budú večne“, hovorí Melcová. „Zrejme si neuvedomujú, že môžu skončiť oveľa skôr ako my. Pretože ja pokiaľ nebudem chorá môžem hrať komukoľvek a kdekoľvek, toto mi nik nemôže zobrať, na rozdiel od nich“, dodáva.Medzinárodne uznávaná virtuózka reaguje aj na kauzu hudobnej úpravy štátnej hymny v podaní Oskara Rózsu. „Príde mi to ako také dobrodružstvo na obžinkoch“, pričom naráža na komédiu Jána Palárika. „Nerešpektujeme sa a to je ten najväčší problém, z čoho som smutná.“„Nevidím absolútne rešpekt voči komukoľvek, nielen k skladateľom, hudobníkom vo filharmónii, ale ani k ostatným, ktorí sa prípadne mohli uchádzať o projekt v konkurze“, vysvetľuje svoj postoj. „Vracia ma to doby, kedy boli veci postavené do polohy: takto to bude a nič sa už s tým nedá urobiť, vy to musíte len rešpektovať“. Melcová to rovno nazýva „diktátorským“ prístupom. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
„Na Slovensku vidím len veľmi málo ľudí usmievať sa. Prirodzene sa usmievať. Trápi ma to. A dúfam, že prídeme na to, a skutočne všetci, že tu nebudeme večne. Že toto divadielko, ktoré sa odohráva na mnohých frontoch, nie je ani o ľudskosti ani o rešpekte“, hovorí Monika Melcová, medzinárodne uznávaná organová virtuózka, ktorá aktuálne pôsobí v Španielsku. Za štúdiom kráľa medzi nástrojmi – organa – vycestovala do krajín s bohatou organovou kultúrou. Dnes tam organ a organovú interpretáciu či improvizáciu rovno učí, alebo sedí v medzinárodných porotách. A domov na Slovensko sa vracia a nadobudnutým majstrovstvom otvára hudobné horizonty ďalším a hladí duše krásou organovej hudby. Koncertná umelkyňa a pedagogička v španielskom San Sebastian a dánskej Kodani. Po absolvovaní konzervatória v Košiciach odišla do Viedne, pokračovala v Paríži, odskočila si do japonského Saporra a potom sa usadila v Španielsku. Aké Slovensko nachádza, keď si tu sporadicky odskočí? A čo o ňom počuje v cudzine? „Mám pocit, že nám vládnu ľudia, ktorí si myslia, že tu budú večne“, hovorí Melcová. „Zrejme si neuvedomujú, že môžu skončiť oveľa skôr ako my. Pretože ja pokiaľ nebudem chorá môžem hrať komukoľvek a kdekoľvek, toto mi nik nemôže zobrať, na rozdiel od nich“, dodáva.Medzinárodne uznávaná virtuózka reaguje aj na kauzu hudobnej úpravy štátnej hymny v podaní Oskara Rózsu. „Príde mi to ako také dobrodružstvo na obžinkoch“, pričom naráža na komédiu Jána Palárika. „Nerešpektujeme sa a to je ten najväčší problém, z čoho som smutná.“„Nevidím absolútne rešpekt voči komukoľvek, nielen k skladateľom, hudobníkom vo filharmónii, ale ani k ostatným, ktorí sa prípadne mohli uchádzať o projekt v konkurze“, vysvetľuje svoj postoj. „Vracia ma to doby, kedy boli veci postavené do polohy: takto to bude a nič sa už s tým nedá urobiť, vy to musíte len rešpektovať“. Melcová to rovno nazýva „diktátorským“ prístupom. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
„Na Slovensku vidím len veľmi málo ľudí usmievať sa. Prirodzene sa usmievať. Trápi ma to. A dúfam, že prídeme na to, a skutočne všetci, že tu nebudeme večne. Že toto divadielko, ktoré sa odohráva na mnohých frontoch, nie je ani o ľudskosti ani o rešpekte“, hovorí Monika Melcová, medzinárodne uznávaná organová virtuózka, ktorá aktuálne pôsobí v Španielsku. Za štúdiom kráľa medzi nástrojmi – organa – vycestovala do krajín s bohatou organovou kultúrou. Dnes tam organ a organovú interpretáciu či improvizáciu rovno učí, alebo sedí v medzinárodných porotách. A domov na Slovensko sa vracia a nadobudnutým majstrovstvom otvára hudobné horizonty ďalším a hladí duše krásou organovej hudby. Koncertná umelkyňa a pedagogička v španielskom San Sebastian a dánskej Kodani. Po absolvovaní konzervatória v Košiciach odišla do Viedne, pokračovala v Paríži, odskočila si do japonského Saporra a potom sa usadila v Španielsku. Aké Slovensko nachádza, keď si tu sporadicky odskočí? A čo o ňom počuje v cudzine? „Mám pocit, že nám vládnu ľudia, ktorí si myslia, že tu budú večne“, hovorí Melcová. „Zrejme si neuvedomujú, že môžu skončiť oveľa skôr ako my. Pretože ja pokiaľ nebudem chorá môžem hrať komukoľvek a kdekoľvek, toto mi nik nemôže zobrať, na rozdiel od nich“, dodáva.Medzinárodne uznávaná virtuózka reaguje aj na kauzu hudobnej úpravy štátnej hymny v podaní Oskara Rózsu. „Príde mi to ako také dobrodružstvo na obžinkoch“, pričom naráža na komédiu Jána Palárika. „Nerešpektujeme sa a to je ten najväčší problém, z čoho som smutná.“„Nevidím absolútne rešpekt voči komukoľvek, nielen k skladateľom, hudobníkom vo filharmónii, ale ani k ostatným, ktorí sa prípadne mohli uchádzať o projekt v konkurze“, vysvetľuje svoj postoj. „Vracia ma to doby, kedy boli veci postavené do polohy: takto to bude a nič sa už s tým nedá urobiť, vy to musíte len rešpektovať“. Melcová to rovno nazýva „diktátorským“ prístupom. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
„Mám pocit, že nám vládnu ľudia, ktorí si myslia, že tu budú večne“, hovorí Monika Melcová, organová virtuózka a pedagogička, ktorá aktuálne žije v Španielsku. Jej umelecké a pedagogické pôsobenie ju zaviedlo prakticky do všetkých končín sveta.„Zrejme si neuvedomujú, že môžu skončiť a skončia oveľa skôr ako my. Pretože ja pokiaľ nebudem chorá môžem hrať komukoľvek a kdekoľvek, toto mi nik nemôže zobrať. Na rozdiel od nich“, dodáva. Odišla. A teraz sa vracia. Vycestovala za štúdiom kráľa medzi nástrojmi, do krajín s bohatou organovou kultúrou. Dnes tam organ a organovú interpretáciu či improvizáciu rovno učí, alebo sedí v medzinárodných porotách. A domov na Slovensko sa vracia a nadobudnutým majstrovstvom otvára hudobné horizonty ďalším a hladí duše krásou organovej hudby. Monika Melcová. Organová virtuózka a pedagogička v španielskom San Sebastian a dánskej Kodani. Po absolvovaní konzervatória v Košiciach odišla do Viedne, pokračovala v Paríži, odskočila si do japonského Saporra a potom sa usadila v San Sebastian. Aké Slovensko nachádza, keď si tu sporadicky odskočí? A čo o ňom počuje v cudzine? „Mám pocit, že nám vládnu ľudia, ktorí si myslia, že tu budú večne“, hovorí Melcová. „Zrejme si neuvedomujú, že môžu skončiť oveľa skôr ako my. Pretože ja pokiaľ nebudem chorá môžem hrať komukoľvek a kdekoľvek, toto mi nik nemôže zobrať, na rozdiel od nich“, dodáva.Medzinárodne uznávaná koncertná umylkyňa zareagovala aj na kauzu s pripravovanou úpravou štátnej hymny v podaní Oskara Rózsu. „Príde mi to ako také dobrodružstvo na obžinkoch“, pričom naráža na komédiu Jána Palárika. „Nerešpektujeme sa a to je ten najväčší problém, z čoho som smutná.“„Nevidím absolútne rešpekt voči komukoľvek, nielen k skladateľom, hudobníkom vo filharmónii, ale ani k ostatným, ktorí sa prípadne mohli uchádzať o projekt v konkurze“, vysvetľuje svoj postoj. „Vracia ma to doby, kedy boli veci postavené do polohy: takto to bude a nič sa už s tým nedá urobiť, vy to musíte len rešpektovať“. Melcová to rovno nazýva „diktátorským“ prístupom. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
„Mám pocit, že nám vládnu ľudia, ktorí si myslia, že tu budú večne“, hovorí Monika Melcová, organová virtuózka a pedagogička, ktorá aktuálne žije v Španielsku. Jej umelecké a pedagogické pôsobenie ju zaviedlo prakticky do všetkých končín sveta.„Zrejme si neuvedomujú, že môžu skončiť a skončia oveľa skôr ako my. Pretože ja pokiaľ nebudem chorá môžem hrať komukoľvek a kdekoľvek, toto mi nik nemôže zobrať. Na rozdiel od nich“, dodáva. Odišla. A teraz sa vracia. Vycestovala za štúdiom kráľa medzi nástrojmi, do krajín s bohatou organovou kultúrou. Dnes tam organ a organovú interpretáciu či improvizáciu rovno učí, alebo sedí v medzinárodných porotách. A domov na Slovensko sa vracia a nadobudnutým majstrovstvom otvára hudobné horizonty ďalším a hladí duše krásou organovej hudby. Monika Melcová. Organová virtuózka a pedagogička v španielskom San Sebastian a dánskej Kodani. Po absolvovaní konzervatória v Košiciach odišla do Viedne, pokračovala v Paríži, odskočila si do japonského Saporra a potom sa usadila v San Sebastian. Aké Slovensko nachádza, keď si tu sporadicky odskočí? A čo o ňom počuje v cudzine? „Mám pocit, že nám vládnu ľudia, ktorí si myslia, že tu budú večne“, hovorí Melcová. „Zrejme si neuvedomujú, že môžu skončiť oveľa skôr ako my. Pretože ja pokiaľ nebudem chorá môžem hrať komukoľvek a kdekoľvek, toto mi nik nemôže zobrať, na rozdiel od nich“, dodáva.Medzinárodne uznávaná koncertná umylkyňa zareagovala aj na kauzu s pripravovanou úpravou štátnej hymny v podaní Oskara Rózsu. „Príde mi to ako také dobrodružstvo na obžinkoch“, pričom naráža na komédiu Jána Palárika. „Nerešpektujeme sa a to je ten najväčší problém, z čoho som smutná.“„Nevidím absolútne rešpekt voči komukoľvek, nielen k skladateľom, hudobníkom vo filharmónii, ale ani k ostatným, ktorí sa prípadne mohli uchádzať o projekt v konkurze“, vysvetľuje svoj postoj. „Vracia ma to doby, kedy boli veci postavené do polohy: takto to bude a nič sa už s tým nedá urobiť, vy to musíte len rešpektovať“. Melcová to rovno nazýva „diktátorským“ prístupom. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
„Nevidím žiaden zmysel poskytovať legitimitu agresorovi, ktorý napadol nášho najväčšieho suseda a spôsobil rozklad bezpečnostných štruktúr v Európe, čím ohrozil dlhodobé záujmy Slovenskej republiky. Putin naozaj pre nás nie je partner“. Miroslav Wlachovský hovorí, aká radu by dal premiérovi Ficovi, ak by bol vo funkcii šéfa diplomacie, pre jeho zámer vycestovať do Moskvy za Vladimírom Putinom. Destinácia Moskva – máj 2025 premiér Robert Fico. Január 2025 podpredseda parlamentu Andrej Danko. Ten istý január budúceho roka s rovnakou Kremeľskou destináciou ďalší z podpredsedov národnej rady Tibor Gašpar a malá poslanecká suita. Bez opozičných farieb. Október 2024 europoslanec Smeru Ľuboš Blaha.Destinácia Peking – prelom októbra a novembra 2024 – početná vládna delegácia na čele s ministerským predsedom Robertom Ficom. V odchádzajúcom roku premiér stihol ešte Budapešť, srbský Belehrad, Užhorod a Berlín. Chystá sa aj do Brazílie a Vietnamu. Na zozname ale nefiguruje Washington, Paríž či Londýn. Ak od začiatku svojho štvrtého mandátu deklaruje diplomaciu na štyri svetové strany, o čom by svedčil zoznam jeho prijatí? A čo sú to za signály z útrob rezortu diplomacie, ktorý sa masívne zbavuje personálu, aby zas iných naberal? Téma pre bývalého šéfa diplomacie Miroslava Wlachovského. „Nevidím žiaden zmysel poskytovať legitimitu agresorovi, ktorý napadol nášho najväčšieho suseda a spôsobil rozklad bezpečnostných štruktúr v Európe, čím ohrozil dlhodobé záujmy Slovenskej republiky. Putin naozaj pre nás nie je partner“, hovorí Wlachovský. V podcaste reaguje aj na najnovšie rokovania šéfa diplomacie Juraja Blanára so svojim ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom. „Tá štatistika stretnutí je taká, že sa človek pýta, s kým iným sa bilaterálne stretol toľkokrát ako so Sergejom Lavrovom. Lebo dnes sa stretli na Malte na podujatí OBSE“. Keby ste boli na Malte vy dnes v pozícii šéfa diplomacie, s Lavrovom by ste sa nestretli? Vyhli by ste sa mu? To nie je tak, že si podajú ruku na chodbe. Mali bilaterálne stretnutie, kde boli dve delegácie. To muselo byť zorganizované. To nie je o tom, či by som pozdravil Sergeja Lavrova, hoci o tom pochybujem. Za týchto okolností pre mňa reprezentuje Putinov režim všetkých mŕtvych Ukrajincov a Ukrajinky, ktorí padli počas týchto už takmer troch rokov vojny. Ja by som sa do takejto situácie jednoducho nedostal. Nedovolilo by mi to moje nastavenie. Čo hovorí dnešné rokovanie s Lavrovom o nastavení Juraja Blanára? Že veria v normalizáciu vzťahov s Ruskom po tom, ako sa ukončí konflikt na Ukrajine. Neviem, čo si pod tým predstavujú. Neviem, ako sa vedia preniesť cez tie státisíce obetí na Ukrajine, cez obrovskú deštrukciu, ktorá tam nastala. Robiť s Putinom a jeho partiou biznis. Nahrával Jaroslav Barborák.
Policie jej označuje za maxi podvod, jeho významnou součástí byly české firmy. Úřad evropského veřejného žalobce popisuje policejní operaci s krycím názvem Moby Dick v číslech: 195 vyšetřovaných osob, 160 domovních prohlídek ve více než 10 zemích, 44 zabavených luxusních aut a člunů a zmrazený majetek ve výši 13 miliard korun. Napojení organizátora bezprecedentního nadnárodního podvodu na Česko a italskou mafii v Odposlechu zase popisuje šéfredaktorka investigace.cz Pavla Holcová. Natáčel s ní Jiří Slavičínský. Chcete dostávat výběr toho nejčtenějšího z našeho webu emailem? Odebírejte newsletter investigace.cz. (https://investigace.ecomailapp.cz/public/form/7-c01458c4e85a58f0047857fac06ae283) Sledujte nás také na našem Facebooku, X(Twitteru), Instagramu. Rozkrýváme zásadní investigativní kauzy. Nemáme paywall ani žádné reklamy. Jsme financování výhradně z darů a příspěvků od našich čtenářů či filantropických nadací. Pokud můžete, podpořte prosím naši práci, investigace.cz vás teď opravdu potřebuje! https://www.investigace.cz/podpora-a-dekujeme/
„Nevidím žiaden zmysel poskytovať legitimitu agresorovi, ktorý napadol nášho najväčšieho suseda a spôsobil rozklad bezpečnostných štruktúr v Európe, čím ohrozil dlhodobé záujmy Slovenskej republiky. Putin naozaj pre nás nie je partner“. Miroslav Wlachovský hovorí, aká radu by dal premiérovi Ficovi, ak by bol vo funkcii šéfa diplomacie, pre jeho zámer vycestovať do Moskvy za Vladimírom Putinom. Destinácia Moskva – máj 2025 premiér Robert Fico. Január 2025 podpredseda parlamentu Andrej Danko. Ten istý január budúceho roka s rovnakou Kremeľskou destináciou ďalší z podpredsedov národnej rady Tibor Gašpar a malá poslanecká suita. Bez opozičných farieb. Október 2024 europoslanec Smeru Ľuboš Blaha.Destinácia Peking – prelom októbra a novembra 2024 – početná vládna delegácia na čele s ministerským predsedom Robertom Ficom. V odchádzajúcom roku premiér stihol ešte Budapešť, srbský Belehrad, Užhorod a Berlín. Chystá sa aj do Brazílie a Vietnamu. Na zozname ale nefiguruje Washington, Paríž či Londýn. Ak od začiatku svojho štvrtého mandátu deklaruje diplomaciu na štyri svetové strany, o čom by svedčil zoznam jeho prijatí? A čo sú to za signály z útrob rezortu diplomacie, ktorý sa masívne zbavuje personálu, aby zas iných naberal? Téma pre bývalého šéfa diplomacie Miroslava Wlachovského. „Nevidím žiaden zmysel poskytovať legitimitu agresorovi, ktorý napadol nášho najväčšieho suseda a spôsobil rozklad bezpečnostných štruktúr v Európe, čím ohrozil dlhodobé záujmy Slovenskej republiky. Putin naozaj pre nás nie je partner“, hovorí Wlachovský. V podcaste reaguje aj na najnovšie rokovania šéfa diplomacie Juraja Blanára so svojim ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom. „Tá štatistika stretnutí je taká, že sa človek pýta, s kým iným sa bilaterálne stretol toľkokrát ako so Sergejom Lavrovom. Lebo dnes sa stretli na Malte na podujatí OBSE“. Keby ste boli na Malte vy dnes v pozícii šéfa diplomacie, s Lavrovom by ste sa nestretli? Vyhli by ste sa mu? To nie je tak, že si podajú ruku na chodbe. Mali bilaterálne stretnutie, kde boli dve delegácie. To muselo byť zorganizované. To nie je o tom, či by som pozdravil Sergeja Lavrova, hoci o tom pochybujem. Za týchto okolností pre mňa reprezentuje Putinov režim všetkých mŕtvych Ukrajincov a Ukrajinky, ktorí padli počas týchto už takmer troch rokov vojny. Ja by som sa do takejto situácie jednoducho nedostal. Nedovolilo by mi to moje nastavenie. Čo hovorí dnešné rokovanie s Lavrovom o nastavení Juraja Blanára? Že veria v normalizáciu vzťahov s Ruskom po tom, ako sa ukončí konflikt na Ukrajine. Neviem, čo si pod tým predstavujú. Neviem, ako sa vedia preniesť cez tie státisíce obetí na Ukrajine, cez obrovskú deštrukciu, ktorá tam nastala. Robiť s Putinom a jeho partiou biznis. Nahrával Jaroslav Barborák.
Podporte podcast Dobré ráno v aplikácii Toldo na sme.sk/extradobrerano. V turbulentnom období koaličných nepokojov aj predseda vlády Robert Fico pripúšťa, že s krehkou 76-tkou sa dlhodobo vládnuť nedá. Štrajkujú huliakovci, občas migaľovci a zo slovného spojenia predčasné voľby už politici po čase opäť utreli prach. Po koaličnej rade dvojica Andrej Danko a Matúš Šutaj-Eštok za predsedom vlády len ticho stála. Nepovedali ani slovo. Robert Fico tvrdí, že štátny rozpočet parlamentom prejde. Rovnako, že sa v infozákone nebudú, hoci si to prezident želá, robiť žiadne zmeny. No a pred Vianocami, v pokojnom Vianočnom čase, sa dočkáme aj špeciálnej správy o atentáte a dokonca aj o plagátoch a transparentoch z protestov. Aké kroky verejnosť v preferenciách ocení a aké preferenciám uškodia si povieme s Václavom Hříchom, výkonným riaditeľom agentúry AKO. Zdroje zvukov: STVR, TASR – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
*Podporte podcast Dobré ráno v aplikácii Toldo na sme.sk/extradobrerano - Počúvate podcastovú minisériu Moderná láska, v ktorej sa najbližšie týždne pozrieme práve na tieto rôzne podoby lásky u našich národnostných menšín: u ľudí, ktorí tu žijú s nami a vedľa nás. Sériu Moderná láska pripravila a moderuje Katarína Urban Richterová. - Fáza zamilovanosti je krásna a často sa počas nej už zamýšľame nad tým čo ďalej. Začíname plánovať spoločné bývanie a prípadne svadbu. Ako vyzerajú prípravy na modernú židovskú svadbu? V tretej epizóde podcastu Moderná láska sa pozrieme na tradície a kroky, ktorými si prechádza mladá žena pri prípravách na ortodoxnú židovskú svadbu. Hovoriť budeme o čistote, nielen telesnej, ale aj duchovnej, ako prebieha a aký je to pocit mať „rande s Bohom“. Hovoriť budeme o špeciálnych obrúčkach, či závojoch, no prekvapivo aj o odlúčení, ako jednom z najlepších receptov na úspešné svadobné prípravy. Opäť prinesieme krásnu love-story, modernú-reálnu, ale zasadenú do dávnych tradícií a plnú rôznych pravidiel. Spýtame sa aj na múdrosť, symboliku a význam, ktoré sa za týmito predpísanými krokmi skrývajú. A okrem toho zistíme, čo sa vyučuje na kurzoch pre židovské nevesty, ako vyzerá jediná mikve pre ženy na Slovensku, a čo spraví svadobný fotograf, ktorého si objednáte na nedeľu. Podcast Moderná láska vznikol vďaka finančnej podpore Fondu na podporu kultúry národnostných menšín. Podporte podcast Moderná láska na Toldo a získajte prístup k bonusovému obsahu: https://sme.sk/extralaska
Lacnejšie potraviny nakúpim v Poľsku, Maďarsku, aj v Čechách. Tento pocit a často aj osobnú skúsenosť majú mnohí a v posledných mesiacoch sa v nej po návšteve obchodu iba utvrdzujú. „Len maslo u nás v septembri zdraželo o 35 percent. Horšie je na tom iba Česko. Naopak, priemer únie je niekde okolo štrnásť percent,“ hovorí analytik UniCredit Bank Ľubomir Koršňák. Ide pritom podľa neho o regionálnu vec spôsobenú nedostatkom mlieka a rozhodnutím výrobcov orientovať sa na ziskoveješie produkty ako syry. Avšak zistiť, prečo takmer všetky potraviny na Slovensku kupujeme za rovnaké ceny alebo dokonca drahšie ako v Nemecku či Rakúsku, je už zložitejšie. Nevidíme totiž do obchodných vzťahov medzi výrobcami a predajcami. Podľa Koršňáka však ceny do značnej miery dvíha nízka konkurencia medzi obchodnými reťazcami a veľkosť krajiny. „Najdrahšie potraviny v rámci únie majú tak malé krajiny ako Luxembursko, Malta, Estónsko, Írsko, či Dánsko,“ vyratúva analytik s tým, že takto malý trh nedáva obchodníkom veľa možností. Čo presne to znamená, či nás v súvislosti s vtáčou chrípkou čaká ďalšie zdražovanie a ako ceny ovplyvnia nové dane vrátane tej transakčnej? V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá makroekonomický analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák. _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcastindex@sme.sk – Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na sme.sk/indexodber – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Ďakujeme, že počúvate podcast Index.See omnystudio.com/listener for privacy information.
Do Sedlece na Plzeňsku dorazí Vladimír Herbrych za svou matkou Žofií. Neviděli se dlouhé roky. Matka ho zpočátku nechce přijmout a nepřeje si, aby u ní zůstal. Syna, který si právě odpykal trest za vraždu, u sebe ale nakonec nechá. Netuší ovšem, jaké zlo v jejím dítěti zůstalo.
Američané odvolili. Radiožurnál přes noc z 5. do 6. listopadu vysílal nepřetržitě reportáže, komentáře a rozhovory s odborníky z řad politologů i diplomatů. Amerikanista Jan Beneš z Ostravské univerzity si všímá dělící linie mezi ženami a muži, která se i vzhledem k tématu práva na potrat projevuje jako zásadní. „Američtí muži se přestávají vidět ve společnosti. Nevidí tam pro sebe místo, necítí se potřební a začíná se projevovat štěpení mezi ženami a muži,“ poukazuje Beneš.
Skutečnost je to, co lidé vnímají jako skutečnost, zní letité pravidlo marketingových a politických poradců. Je týden před americkými volbami, ekonomice se daří nad očekávání a i výhledy na další růst jsou odvážné. Jenže jde o to, jak to vidí voliči.
Co si hnutí ANO slibuje od mimořádné schůze k platům politiků, kterou jeho poslanci vyvolali? Jak mají být do budoucna platy ústavních činitelů nastaveny? A ukončí dohoda Andreje Babiše se slovenským ministerstvem vnitra definitivně spory o tom, jestli v minulosti spolupracoval s StB? Tomáš Pancíř se ptal poslance a místopředsedy hnutí ANO Radka Vondráčka.
Co si hnutí ANO slibuje od mimořádné schůze k platům politiků, kterou jeho poslanci vyvolali? Jak mají být do budoucna platy ústavních činitelů nastaveny? A ukončí dohoda Andreje Babiše se slovenským ministerstvem vnitra definitivně spory o tom, jestli v minulosti spolupracoval s StB? Tomáš Pancíř se ptal poslance a místopředsedy hnutí ANO Radka Vondráčka.
Co si hnutí ANO slibuje od mimořádné schůze k platům politiků, kterou jeho poslanci vyvolali? Jak mají být do budoucna platy ústavních činitelů nastaveny? A ukončí dohoda Andreje Babiše se slovenským ministerstvem vnitra definitivně spory o tom, jestli v minulosti spolupracoval s StB? Tomáš Pancíř se ptal poslance a místopředsedy hnutí ANO Radka Vondráčka.Všechny díly podcastu Dvacet minut Radiožurnálu můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
Obyvatelé Horní Lidče na Vsetínsku si nepřejí, aby na území jejich obce stál dům pro seniory. Stavbu pro 25 penzistů odmítli v referendu. Odpůrci domova argumentovali zvýšeným provozem i tím, že nechtějí, aby místní děti byly traumatizované pohledem na stáří. Co přesně se v obci událo a do jaké míry to zapadá do instinktů celé české společnosti? Hosté: Ivana Svobodová - reportérka týdeníku RespektPavel Pospěch - sociolog z Fakulty sociálních studií Masarykovy univerzity v Brně Článek a další informace najdete na webu Seznam ZprávySledujte nás na sociálních sítích X (Twitter), Instagram nebo Threads. Náměty a připomínky nám můžete psát na e-mail zaminutusest@sz.cz
Album, na kterém je dvanáct písniček, připravovala několik let. Skládala hudbu, psala texty, ve kterých otevřela svou třináctou komnatu. „Při práci jsem na sebe byla náročná a přísná,“ přiznává Iris - Irena Petříková, která se pasovala i do role producentky.
Trochu překvapivě se stal králem všech útočníků v iSport Fantasy. Janu Klimentovi padá do brány úplně všechno a jeho cena i vlastnictví ve hře raketově rostou. Dokáže ale tuto formu udržet? „Kdo ho má od začátku, už na něm získal 0,6 milionů, které teď může vydělat. Není to Haaland, aby mu to tam padalo pořád,“ nabízí svůj pohled redaktor Bartoloměj Černík. Jeho kolega Martin Vait střelce pustit nechce, ačkoliv je na příští zápas vykartovaný: „Nevidím důvod. Koho za něj? Můžeš tam dát Erika Prekopa a Michaela Krmenčíka, ale nemáme zatím důkaz, že se prosadí.“ Právě novou útočnou jedničku Slovácka ale oba redaktoři do své sestavy dávají. Důvod je jasný, tým z Uherského Hradiště má před sebou dost možná nejlepší los z celé Chance ligy. Naopak Bohemians a Mladá Boleslav přes sebou mají těžká kola. „Ještě bych zmínil Liberec. Zápas na Dukle by mohl být vyloženě pro Michala Hlavatého,“ myslí si Vait. Na jaké hráče ukázal po čerstvé aktivaci žolíka neomezených přestupů? Je obrana Slavie bez Igoha Ogbua stále hlavním fantasy tahákem? Co nové tváře v Chance lize? A jakému zajímavému hráči spadla cena? To vše se dozvíte v novém dílu Mistrů Fantasy.
Sociálny zmier na Slovensku má prestávku. Vláda sa nedohodla s odborármi na platoch a konfederácia odborárov vyhlásila štrajkovú pohotovosť. Ak sa platy zamestnancov štátu nezvýšia o10%, môže ísť viac ako 360 ľudí do protestných akcií a štrajkov. Vláda odkazuje, že na to nemá peniaze a chystá konsolidáciu.Ako to celé dopadne, dohodnú sa? Prečo odborári hovoria že sú zamestnanci na chvoste záujmu tejto vlády a čo hovoria na protesty v kultúre?Minimálna mzda by mala byť od roku 2026 podľa nového automatu 920 €. Zvládnu to podnikatelia a dohodne sa na tom vôbec koalícia? A čo by znamenalo, ak by Slovensko pre vládnu politiku prišlo o miliardy z eurofondov? Čo hovoria odborári na avizované návrhy miliardovej vládnej konsolidácie? Braňo Závodský sa rozprával s prezidentkou Konfederácie odborových zväzov Monikou Uhlerovou.
Jak jihočeský hejtman vnímá koalici SPOLU? Proč se rozhodl kandidovat samostatně? Co si myslí o předsednictví Petra Fialy? Proč nepoužívá téma antibabiš, jako zbytek koalice? To vše jsme probrali v nejnovějším Insideru ke krajským volbám. Věděli jste, že Martin Kuba už jednou vedl ODS? Byl pověřen vedením strany po pádu Petra Nečase. Je tak faktickým předchůdcem Petra Fialy. A velmi oblíbené téma všech komentátorů je, zda nebude i jeho nástupcem. Jihočeský hejtman tvrdí, že je na jihu spokojený a chce pokračovat v rozdělané práci. K návratu do celostátní politiky dodává, že je mu teprve 51 a „nikdy neříkej nikdy.” Že má rozdílný pohled než současné vedení ODS je z jeho odpovědí velmi patrné. Partnerem podcastu je advokátní kancelář ROWAN LEGAL a provozovatel zdravotnických zařízení PENTA HOSPITALS. Sledujte nás:
Vše začalo webovým blogem, ze kterého se později stala stejnojmenná kniha s pokračováním. Nyní směřuje film Zápisník alkoholičky s Terezou Rambou v hlavní roli do kin. Hostem Osobnosti Plus je autorka a zakladatelka centra Alko pro léčbu závislostí Michaela Duffková.