Podcasts about pripravil

Kipar, risar, pesnik, pisatelj in esejist Jiři Bezlaj se je rodil leta 1949 v Ljubljani. Diplomiral je iz kiparstva na Akademiji za likovno umetnost v Ljubljani. Pripravil je več kot 120 samostojnih razstav ali sodeloval na skupinskih razstavah doma in v tujini. Do upokojitve je bil zaposlen kot profesor likovne vzgoje na Gimnaziji Bežigrad v Ljubljani. Izdal je pesniško zbirko Poletje in roman Evangelij za pitbule. Piše tudi eseje na temo umetnosti, vse do upokojitve je bil profesor za likovno umetnost na Bežigrajski gimnaziji. Do 8. maja 2025 je v Bežigrajski galeriji 1 v Ljubljani na ogled njegova razstava igrivih ženskih aktov iz kaširanega papirja na različnih črnih lesenih stojalih z naslovom V ravnotežju. V studio je umetnika povabila Tadeja Krečič.

Peter Čuřík | 2.3.2025

Notranjščina oz. interier kot umetniški motiv je včasih razkazoval bogastvo ali modnost lastnikov, vedno pa je govoril o intimi in osebnem okolju. Tudi v primerih, ko v prizorih ni bilo oseb. In prav take interierje, brez človekove fizične prisotnosti, predstavlja razstava, ki je na ogled v Galeriji Equrna v Ljubljani. Pripravil jo je kurator Arne Brejc, na njej pa najdemo slike, instalacije in digitalna dela devetih umetnic in umetnikov več generacij in različnih osebnih poetik. Avtorice in avtorji del na razstavi: Boris Beja, Gašper Capuder, Nina Čelhar, Stefano Garbuglia, Janja Kosi, Metka Krašovec, Uroš Potočnik, Anže Sever in Manja Vadla. Foto: Žiga Bratoš

Študent umenia Alexander Ajo Zigo v októbri vystavil svoje multimediálne dielo Pamätník pre Juraja a Matúša v reakcii na dva roky od vraždy pred Teplárňou. Nielenže v osudný večer prišiel o známych, ale sa na mieste v čase streľby takmer ocitol. V diele hrá na klavír ako drag queen. Klavír, mimochodom, našiel v rakúskom Kitsee.  V rozhovore si spomína na svoje vyrastanie, pôsobenie vo folklórnom súbore, ale aj na neprijatie v chlapčenských kolektívoch. Vytváral videoklipy na pesničky, ktoré sa mu páčili, hoci mnohých s predsudkami šokovalo, že chlapec počúva Hannah Montana. Dnes pomáha vytvárať bezpečné miesto pre umelecké študentstvo v spolku Dír kvír. Ako nebinárna osoba vníma limity slovenského jazyka pri vyjadrení jeho rodovej identity, zatiaľ však nerieši, aké zámená sa v súvislosti s ním používajú.  Na druhej strane vraví, že používať stredný rod alebo onikanie je hrdinské. Aké osobnosti ho inšpirovali? Ako hodnotí situáciu v kultúre? Dokáže si predstaviť budúcnosť na Slovensku? Teplá vlna je podcast Divadla NOMANTINELS, v ktorom sa rozprávame so zaujímavými osobnosťami a ľuďmi zo slovenskej queer komunity o ich živote, inšpiratívnych veciach, ktorými sa zaoberajú a odvahe, ktorá im pomohla prekonať predsudky okolia. Financované zo zdrojov Európskej únie z programu "Citizens, Equality and Value Programme." Podcast podporil aj Fond na podporu umenia, Bratislavský samosprávny kraj a Nadácia mesta Bratislavy. Partnerom podcastu je denník SME.

Odbor za finance je na današnji seji pripravil proračun za prihodnje leto in zakon o njegovem izvrševanju za dokončno potrjevanje v državnem zboru prihodnji teden. Z dopolnili je zagotovil dodatna sredstva za ljubljanski onkološki inštitut in štipendije za pedagoške poklice. V zakon o izvrševanju proračuna, ki predvideva dvig dodatka za upokojence in višjo dohodninsko olajšavo, pa je vnesel še dogovor z občinskimi združenji o izdatnejšem financiranju občin. V oddaji tudi o tem: - Vodja nove stranke Demokrati Anže Logar si želi programsko koalicijo. - Ukrajina od nove ameriške administracije pričakuje hitrejši konec vojne. - Ambulante pro bono poleg zdravstvene zagotavljajo tudi higiensko oskrbo.

Týždenný súhrn diania v kresťanskom svete od zástupcu šéfredaktora Imricha Gazdu. V aktuálnom súhrne sa dozviete: • čo pápež František prezradil o minulých konkláve, • aký apel zaznel od patriarchu Bartolomeja, • o čom sa vatikanista Gagliarducci rozprával s Mariánom Gavendom.

Dr. Peter Turk, kustos za starejšo prazgodovino v Narodnem muzeju Slovenije, v oddaji predstavlja zgodovino merjenja in štetja let, ne nazadnje pa govori tudi o dilemah, povezanih s poimenovanjem štetja. Izhodišče za pogovor, ki je nastal leta 2019, je njegovo razmišljanje o zadregah, povezanih s poimenovanjema »pred Kristusom« oz. »pred našim štetjem«. O tej temi je istega leta objavil zapis v Sobotni prilogi Dela, ki je sprožil v Pismih bralcev polemiko. Gre za skrajšano različico pogovora, ki smo ga premierno predvajali pred štirimi leti v oddaji Ars humana. Pripravil ga je Goran Tenze.

Dr. Andrej Škoberne iz Kliničnega centra v Ljubljani je specialist za bolezni ledvic. Glede na bogate izkušnje in ob podpori statističnih podatkov opozarja, da kar devetdeset odstotkov ljudi ne ve, da njihove ledvice delujejo vedno slabše.Znaki in simptomi kronične ledvične bolezni se namreč pojavijo zelo pozno. Kdaj so torej nočni obiski stranišča lahko znak za težave z ledvicami, preverite v Ultrazvoku. Pripravil ga je Iztok Konc.

V poslednom prieskume agentúry Focus sa Progresívne Slovensko blíži k Smeru-SSD. Voličov, ktorí by im pomohli dotiahnuť náskok, chcú hľadať medzi nerozhodnutými. Michal Šimečka hovorí, že namiesto toho aby si strany brali navzájom voličov a vymedzovali sa medzi sebou, sa majú sústrediť na nerozhodnutého voliča. Je ale ešte možné získať nových bez toho, aby sa strany obrali o svojich voličov? Odpovie šéf agentúry Focus Martin Slosiarik.Michal Šimečka zároveň ešte v lete v rozhovore pre Aktuality.sk uviedol, že sa v septembri vyjadria k povolebnej spolupráci s Hlasom. Budete počuť šéfa PS Michala Šimečku.Môže strane vyjadrenie o povolebnej spoluráci s Hlasom uškodiť? Podľa šéfa agentúry Focus Martina Slosiarika každý, kto sleduje prieskumy verejnej mienky, vidí, že s Hlasom bude potrebné počítať. No podľa neho sa tu ukazuje aj jedna skúsenosť z minulosti. „Je tu aj jedna negatívna skúsenosť z minulosti, ktorá sa týka strany Sieť. Radoslav Prochádzka pred voľbami takúto možnosť pripustil a to mohlo časť voličov odradiť práve od voľby tejto strany," hovorí v podcaste.Strana sa zároveň fixuje na nerohodnutých voličov. Čo vieme o tejto skupine a ktoré strany môžu profitovať z toho, ak by sa nerozohnutí voliči rozhodli ísť k voľbám? Martin Slosiarik približuje, že voličov, ktorí nemajú jasno v tom, koho voliť, je približne desatina.„Je to realtívne stále veľké číslo. Sú to dve akokeby politické strany, ktoré by získali 5 %. To môže zásadne ovplyvniť výsledky volieb."Podcast nahrala Denisa Hopková.Mentioned in this episode:Fico - Posadnutý mocouhttps://obchod.aktuality.sk/kniha-fico/?utm_source=aktuality.sk&utm_medium=article&utm_campaign=Kampan-FICO&utm_content=clanok&_ga=2.77988948.1308956659.1694332041-839733276.1655709953

V poslednom prieskume agentúry Focus sa Progresívne Slovensko blíži k Smeru-SSD. Voličov, ktorí by im pomohli dotiahnuť náskok, chcú hľadať medzi nerozhodnutými. Michal Šimečka hovorí, že namiesto toho aby si strany brali navzájom voličov a vymedzovali sa medzi sebou, sa majú sústrediť na nerozhodnutého voliča. Je ale ešte možné získať nových bez toho, aby sa strany obrali o svojich voličov? Odpovie šéf agentúry Focus Martin Slosiarik.Michal Šimečka zároveň ešte v lete v rozhovore pre Aktuality.sk uviedol, že sa v septembri vyjadria k povolebnej spolupráci s Hlasom. Budete počuť šéfa PS Michala Šimečku.Môže strane vyjadrenie o povolebnej spoluráci s Hlasom uškodiť? Podľa šéfa agentúry Focus Martina Slosiarika každý, kto sleduje prieskumy verejnej mienky, vidí, že s Hlasom bude potrebné počítať. No podľa neho sa tu ukazuje aj jedna skúsenosť z minulosti. „Je tu aj jedna negatívna skúsenosť z minulosti, ktorá sa týka strany Sieť. Radoslav Prochádzka pred voľbami takúto možnosť pripustil a to mohlo časť voličov odradiť práve od voľby tejto strany," hovorí v podcaste.Strana sa zároveň fixuje na nerohodnutých voličov. Čo vieme o tejto skupine a ktoré strany môžu profitovať z toho, ak by sa nerozohnutí voliči rozhodli ísť k voľbám? Martin Slosiarik približuje, že voličov, ktorí nemajú jasno v tom, koho voliť, je približne desatina.„Je to realtívne stále veľké číslo. Sú to dve akokeby politické strany, ktoré by získali 5 %. To môže zásadne ovplyvniť výsledky volieb."Podcast nahrala Denisa Hopková.Mentioned in this episode:Fico - Posadnutý mocouhttps://obchod.aktuality.sk/kniha-fico/?utm_source=aktuality.sk&utm_medium=article&utm_campaign=Kampan-FICO&utm_content=clanok&_ga=2.9252341.1308956659.1694332041-839733276.1655709953

Na začetku letošnjega poletja je minilo 80 let od prihoda prvih zavezniških vojaških misij k enotam narodnoosvobodilne vojske. Kaj so zahodni zaveznik o razmerah v tedaj razkosani Jugoslaviji že vedeli in zakaj so se odločili za pomoč v orožju in opremi, ne pa tudi za izkrcanje na Jadranski obali ? Odgovor na to in več drugih vprašanj osem desetletij pozneje prinaša oddaja Sledi časa. Pripravil jo je Stane Kocutar.

Príbeh o troch priateľoch, ktorí mali leto plné zážitkov.Pripravil som pre Vás aj Activity book (pracovný zošit), v ktorom nájdete prepis príbehu a niekoľko cvičení. Cvičenia sú zamerané najmä na rozšírenie si slovnej zásoby, ktorá je v príbehu obsiahnutá. Link na pracovný zošit: https://www.buymeacoffee.com/TeacherViliam/e/150730 Príbeh je vhodný pre všetky úrovne. V príbehu je obsiahnutý hlavne prítomný a minulý čas. Slovná zásoba je zameraná na bežné letné aktivity. :)Have funSupport the showSupport me:www.buymeacoffee.com/TeacherViliam Contact:www.spikuj.skenglishteacherviliam@gmail.comwww.facebook.com/EnglishTeacherViliamwww.instagram.com/english_teacher_viliamwww.tiktok.com/@englishteacherviliam

Ime tedna je postal Žiga Arh, zbiralec zgodovinskih predmetov, ki je v Bohinjski Bistrici pripravil muzejsko zbirko Historia Bohinj. Z izjemnimi eksponati prikazuje zgodovino kraja, od gradnje bohinjske železnice ter prve in druge svetovne vojne, do osamosvojitve Slovenije. Številne predmete v zbirki so mu podarili domačini, številne pa je skozi leta vztrajnega zbiranja kupil sam. Kandidatki sta bili še: Vanja Bućan, umetnica, ki je stolpnico Ringturm v središču Dunaja odela v 4000 kvadratnih metrov veliko preobleko. Doslej je stavbo preobleklo že več priznanih vzhodnoevropskih in avstrijskih umetnikov, delo prve slovenske, ki opozarja na podnebne spremembe in njihove uničujoče posledice pa nosi naslov Ledeniki na potepu.  Petra Prešeren, novinarka TV Slovenija, ki je zmagala na medijskem natečaju Siemens Media Award za srednjo in vzhodno Evropo. S prispevkom v sklopu oddaje Ugriznimo znanost z naslovom Roboti v rehabilitaciji je prepričala strokovno komisijo in v konkurenci 168 prispevkov iz sedmih držav osvojila nagrado s področja tehnologije z namenom. 

Svet RTV Slovenija se bo sešel na drugi seji in predvidoma potrdil razpis za predsednika nove uprave. Ta bo predlagal še dva člana, enega pa izvolijo zaposleni. In kdaj bi RTV lahko dobil novo vodstvo? Predsednik sveta Goran Forbici ocenjuje, da bi se to lahko zgodilo v mesecu in pol. V oddaji pa tudi o tem: - Srbski predsednik Vučič napovedal zvišanje plač in pokojnin, premierka Brnabić ponudila odstop - Današnji dan posvečen Primožu Trubarju - Slovenski odbojkarji v Ligi narodov izgubili proti Bolgariji

Počúvate tri minúty z majstrovstiev sveta v hokeji, v ktorých vám každý deň šampionátu prinesieme rýchly prehľad diania, aby ste vedeli, o čom všetci rozprávajú. Pripravil ho Peter Kováč, prečítal Ladislav Urbán.

Počúvate tri minúty z majstrovstiev sveta v hokeji, v ktorých vám každý deň šampionátu prinesieme rýchly prehľad diania, aby ste vedeli, o čom všetci rozprávajú. Pripravil ho Peter Kováč, prečítal Ladislav Urbán.

Počúvate tri minúty z majstrovstiev sveta v hokeji, v ktorých vám každý deň šampionátu prinesieme rýchly prehľad diania, aby ste vedeli, o čom všetci rozprávajú. Pripravil ho Peter Kováč, prečítal Ladislav Urbán. Ak vás zaujíma aj hlbší pohľad do diania, po slovenských zápasoch sa reportéri Denníka N rozprávajú so Štefanom Buganom, ktorý je priamo v Rige. Tieto podcasty nájdete na kanáli V športovej redakcii.

Počúvate tri minúty z majstrovstiev sveta v hokeji, v ktorých vám každý deň šampionátu prinesieme rýchly prehľad diania, aby ste vedeli, o čom všetci rozprávajú. Pripravil ho Peter Kováč, prečítal Ladislav Urbán. Ak vás zaujíma aj hlbší pohľad do diania, po slovenských zápasoch sa reportéri Denníka N rozprávajú so Štefanom Buganom, ktorý je priamo v Rige. Tieto podcasty nájdete na kanáli V športovej redakcii.

Počúvate tri minúty z majstrovstiev sveta v hokeji, v ktorých vám každý deň šampionátu prinesieme rýchly prehľad diania, aby ste vedeli, o čom všetci rozprávajú. Pripravil ho Peter Kováč, prečítal Ladislav Urbán. Ak vás zaujíma aj hlbší pohľad do diania, po slovenských zápasoch sa reportéri Denníka N rozprávajú so Štefanom Buganom, ktorý je priamo v Rige. Tieto podcasty nájdete na kanáli V športovej redakcii.

Počúvate tri minúty z majstrovstiev sveta v hokeji, v ktorých vám každý deň šampionátu prinesieme rýchly prehľad diania, aby ste vedeli, o čom všetci rozprávajú.  Pripravil ho Peter Kováč, prečítal Ladislav Urbán. Ak vás zaujíma aj hlbší pohľad do diania, po slovenských zápasoch sa reportéri Denníka N rozprávajú so Štefanom Buganom, ktorý je priamo v Rige. Tieto podcasty nájdete na kanáli V športovej redakcii.

Počúvate tri minúty z majstrovstiev sveta v hokeji, v ktorých vám každý deň šampionátu prinesieme rýchly prehľad diania, aby ste vedeli, o čom všetci rozprávajú.  Pripravil ho Peter Kováč, prečítal Ladislav Urbán. Ak vás zaujíma aj hlbší pohľad do diania, po slovenských zápasoch sa reportéri Denníka N rozprávajú so Štefanom Buganom, ktorý je priamo v Rige. Tieto podcasty nájdete na kanáli V športovej redakcii.

Počúvate tri minúty z majstrovstiev sveta v hokeji, v ktorých vám každý deň šampionátu prinesieme rýchly prehľad diania, aby ste vedeli, o čom všetci rozprávajú.  Pripravil ho Peter Kováč, prečítal Ladislav Urbán. Ak vás zaujíma aj hlbší pohľad do diania, po slovenských zápasoch sa reportéri Denníka N rozprávajú so Štefanom Buganom, ktorý je priamo v Rige. Tieto podcasty nájdete na kanáli V športovej redakcii.

Táto epizóda Auto Bild podcastu nie je taká, na aké ste zvyknutí. Pripravil som ju pre vás ja, Filip, avšak využil som hlas umelej inteligencie. V redakcii aktuálne skúmame jej možnosti využitia a toto môže byť jeden zo spôsobov, ako vám priblížiť náš obsah, ku ktorému by ste sa inak možno nedostali. Nebojte sa, o štandardné epizódy neprídete, tento pondelok sa môžete tešiť na krásnu historickú tému.Páči sa vám tento experiment? My v ňom chceme pokračovať, no zároveň nás zaujíma aj váš názor. Dajte mi vedieť na adrese filip.kadlecik@newsandmedia.sk, každú spätnú väzbu ocením a vopred za ňu ďakujem. Teraz už prajem príjemné počúvanie!

Preprečevanje odklonov pri poslih z dobavitelji naše največje bolnišnice, odkrivanje odklonov in ukrepanje. To so po besedah generalnega direktorja ljubljanskega UKC-ja Marka Juga trije stebri akcijskega načrta za odpravo tveganj. Še nekaj drugih poudarkov oddaje: - Strinjanje v zvezi Nato, da Ukrajina postane članica, vendar ne med vojno - Svet se bo segreval še najmanj 40 let, poudarja najnovejše poročilo Svetovne meteorološke organizacije - Dela najbolj znamenitega predstavnika pop arta Andyja Warhola bodo na ogled na lendavskem gradu

Mnogi so napovedovali, da se v vojni v Ukrajini ne bo mogoče izogniti, vendar tega, kar se je zgodilo, nismo pričakovali. Življenje, kot smo ga v Evropi poznali pred vojno, se kot zdaj kaže ne bo več vrnilo. Naše želje so tako usmerjene predvsem v iskanje miru. Morda pa ta vendarle ni tako daleč, morda ga bomo dočakali že v novem letu 2023. Še dolgo pa bo mir ostal na vrhu naših vrednot. O tem, kako smo doživljali minulo leto, bomo govorili v reprizi oddaje Svet v letu 2022. Pripravil jo je Marjan Vešligaj.

Izšla je nova, obsežna monografija o slovenskem slikarju, ilustratorju, enem najpomembnejših ustvarjalcev v zgodovini slovenske likovne umetnosti Maksimu Gaspariju. Pripravil jo je Robert Kužnik iz Cerknice, ki se z njegovim izjemnim opusom ukvarja že več kot 10 let. Prisluhnite pogovoru o slikarju in monografiji!

Izšla je nova, obsežna monografija o slovenskem slikarju, ilustratorju, enem najpomembnejših ustvarjalcev v zgodovini slovenske likovne umetnosti Maksimu Gaspariju. Pripravil jo je Robert Kužnik iz Cerknice, ki se z njegovim izjemnim opusom ukvarja že več kot 10 let. Prisluhnite pogovoru o slikarju in monografiji!

Vino je znamenita slovenska ikona; res, da ima to pijačo večina narodov za svojo ikono, vendar Slovenci, kot po navadi, spet pretiravamo. Ljudsko blago, nacionalni ponos, lokalpatriotstvo, politične elite in bog ve, kaj še vse, smo ubogi pijači nakopali za vrat! Slovensko vinogradništvo pač je takšno, kot je; organizacijsko vpeto med vikendaše na eni strani in ogromne posocialistične kleti na drugi strani! Vmes so individualni pridelovalci in vampirski gostinci, vsi skupaj pa prepuščeni krutosti trga. Tudi slovenska vina so takšna, kot so: od vrhunske kakovosti prek industrijske pridelave vse do v tujini težko razumljenih posebnosti, se tke naš vinski svod. O vinu bo na martinovo nedeljo tekla beseda tudi v Nedeljski reportaži. Pripravil jo je Marko Radmilovič.

Koniec stropu a návrat automatu pri dôchodkovom veku, rodičovský bonus pre dôchodcov a nové možnosti predčasného dôchodku. Parlament schválil reformu prvého dôchodového piliera. Ide o reformu, ktorú potreboval?   Namiesto vekového stropu automat. Aktuálne postupné zvyšovanie veku odchodu na dôchod s tým, že hranicou malo byť 64 rokov, sa mení. Nastúpi automat. A ten na jednej strane odstráni vekový strop, na druhej ale v špecifickom čase môže znamenať aj zníženie dôchodového veku. „Ak by prišla nejaká podobná pandémia, ten automat by aj znížil dôchodkový vek“, vysvetľuje Ján Šebo, dôchodkový expert, ktorý je v súčasnosti aj členom tímu plánu obnovy.   Prvotným dôvodom pre odstránenie vekového stropu je však podľa Šeba udržateľnosť dôchodkového systému. „Ak by sme púšťali do dôchodku ľudí príliš skoro, tá menej početná generácia, ktorá má vytvoriť hodnoty pre výplatu dôchodkov, by jednoducho nestíhala“, tvrdí. „Vekový posun znamená, že ľudia zostanú dlhšie na trhu práce, trošku kratšie na dôchodku, ale budeme tak mať dosť zdrojov, aby sme im zabezpečili priznávané dôchodky“, pokračuje.   Exminister Jozef Mihál upozorňuje, že Slováci sa v priemere dožívajú viac a za to môže aj rastúca kvalita života. Na druhej strane je to výzva pre tvorcov politík. „Zvyšuje sa počet dôchodcov, je však stále menej tých, čo do systéme dávajú peniaze“, tvrdí. A poukazuje na to, že aj štátny priebežný pilier bude stále viac odkázaný na druhý polier súkromných dôchodkových úspor.   Odborníčka na osobné financie Andrea Kasanická Straková vidí aj pre Slovensko nevyhnutnosť nastúpiť cestu viacdrojového financovania dôchodkov. „Štandardný pracujúci Brit má svoj dôchodok zložený z trinástich zdrojov“, uvádza.   Rodičovský bonus   Ide o možnosť, že na dôchodky rodičom prilepšia ich deti poukázaním časti svojich odvodov. Maximálne tri percentá, na jedného rodiča však polovicou – teda 1,5%. Dôležitým obmedzením je suma, z ktorej sa to môže robiť. „Nesmie presiahnuť 1,2% priemernej mzdy“, vysvetľuje Šebo. Ak by aj deti zarábali viac, na výpočet bonusu sa môže použiť maximálne 1,2%. „Ak by sme to mali vyjadriť v číslach, mesačne sa tak dá prispieť rodičom z priemernej mzdy približne 45 eur“, tvrdí dôchodkový expert Ján Šebo.   Problématickou časťou riešenia je finačné krytie rodičovského bonusu. Prijatý zákon sčasti počíta s peniazmi, ktoré sa „ušetria“ zmrazením pravidelného odvodu na súkromné dôchodkové účty.   „Z odborného hľadiska je nutné povedať, že to je tá cena: v budúcnosti budú nižšie dôchodky v druhom pilieri, lebo niekto zobral peniaze určené pre budúcnosť a použil ich teraz“, konštatuje Ján Šebo.   Podrobnosti sa dozviete v podcaste. Pripravil ho Jaroslav Barborák.

Koniec stropu a návrat automatu pri dôchodkovom veku, rodičovský bonus pre dôchodcov a nové možnosti predčasného dôchodku. Parlament schválil reformu prvého dôchodového piliera. Ide o reformu, ktorú potreboval?   Namiesto vekového stropu automat. Aktuálne postupné zvyšovanie veku odchodu na dôchod s tým, že hranicou malo byť 64 rokov, sa mení. Nastúpi automat. A ten na jednej strane odstráni vekový strop, na druhej ale v špecifickom čase môže znamenať aj zníženie dôchodového veku. „Ak by prišla nejaká podobná pandémia, ten automat by aj znížil dôchodkový vek“, vysvetľuje Ján Šebo, dôchodkový expert, ktorý je v súčasnosti aj členom tímu plánu obnovy.   Prvotným dôvodom pre odstránenie vekového stropu je však podľa Šeba udržateľnosť dôchodkového systému. „Ak by sme púšťali do dôchodku ľudí príliš skoro, tá menej početná generácia, ktorá má vytvoriť hodnoty pre výplatu dôchodkov, by jednoducho nestíhala“, tvrdí. „Vekový posun znamená, že ľudia zostanú dlhšie na trhu práce, trošku kratšie na dôchodku, ale budeme tak mať dosť zdrojov, aby sme im zabezpečili priznávané dôchodky“, pokračuje.   Exminister Jozef Mihál upozorňuje, že Slováci sa v priemere dožívajú viac a za to môže aj rastúca kvalita života. Na druhej strane je to výzva pre tvorcov politík. „Zvyšuje sa počet dôchodcov, je však stále menej tých, čo do systéme dávajú peniaze“, tvrdí. A poukazuje na to, že aj štátny priebežný pilier bude stále viac odkázaný na druhý polier súkromných dôchodkových úspor.   Odborníčka na osobné financie Andrea Kasanická Straková vidí aj pre Slovensko nevyhnutnosť nastúpiť cestu viacdrojového financovania dôchodkov. „Štandardný pracujúci Brit má svoj dôchodok zložený z trinástich zdrojov“, uvádza.   Rodičovský bonus   Ide o možnosť, že na dôchodky rodičom prilepšia ich deti poukázaním časti svojich odvodov. Maximálne tri percentá, na jedného rodiča však polovicou – teda 1,5%. Dôležitým obmedzením je suma, z ktorej sa to môže robiť. „Nesmie presiahnuť 1,2% priemernej mzdy“, vysvetľuje Šebo. Ak by aj deti zarábali viac, na výpočet bonusu sa môže použiť maximálne 1,2%. „Ak by sme to mali vyjadriť v číslach, mesačne sa tak dá prispieť rodičom z priemernej mzdy približne 45 eur“, tvrdí dôchodkový expert Ján Šebo.   Problématickou časťou riešenia je finačné krytie rodičovského bonusu. Prijatý zákon sčasti počíta s peniazmi, ktoré sa „ušetria“ zmrazením pravidelného odvodu na súkromné dôchodkové účty.   „Z odborného hľadiska je nutné povedať, že to je tá cena: v budúcnosti budú nižšie dôchodky v druhom pilieri, lebo niekto zobral peniaze určené pre budúcnosť a použil ich teraz“, konštatuje Ján Šebo.   Podrobnosti sa dozviete v podcaste. Pripravil ho Jaroslav Barborák.

Vyštudoval vedu o výtvarnom umení na FF UK v Bratislave. Od roku 1983 pracoval ako kurátor modernej grafiky, kresby a ilustrácie v Galérii mesta Bratislavy. V roku 1998 bol vymenovaný za jej riaditeľa. Pripravil viac ako 100 výstav na Slovensku i v zahraničí, publikoval 20 kníh a množstvo článkov o slovenskom a medzinárodnom umení. V roku 1996 vyhral konkurz na pobyt v Múzeu moderného umenia v Oxforde, v roku 1997 získal Fulbrightovu cenu na pobyt v USA. Od roku 1993 je súdnym znalcom pre výtvarné umenie 20. storočia a súčasné umenie. V rokoch 2003 a 2004 bol expertom Európskej komisie pre kultúru so sídlom v Bruseli v Belgicku. V roku 2005 dostal Cenu Martina Benku. V roku 2012 mu taliansky prezident udelil Rad talianskej hviezdy. momentálne projektový manažér v RTVS – má na starosti galériu a výstavy v pyramíde. Moderuje: Zuzana Šebestová Tolkšou Nočná pyramída pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

V 142. edícii Gamesite Podcastu sme sa rozprávali o zvýšení ceny PlayStation 5, nových nákupoch Sony a Opening Night Live.

Program Moje podjetje je učni program za srednješolce, kjer dijaki preko šolskega leta izkusijo vse faze vodenja podjetja, od ustanovitve do likvidacije. Podjetje Campfire ima sedež na Gimnaziji Jurija Vege Idrija in izdelek je iz odpadnih avtomobilskih platišč izdelan priročen, prenosen in trpežen žar s pokrovom in unikatnim izgledom. Prejelo je drugo mesto Priznanje za podjetje leta, kot tudi druge nagrade. Pogovarjali smo se z dijaki. Čestitke!

Program Moje podjetje je učni program za srednješolce, kjer dijaki preko šolskega leta izkusijo vse faze vodenja podjetja, od ustanovitve do likvidacije. Podjetje Campfire ima sedež na Gimnaziji Jurija Vege Idrija in izdelek je iz odpadnih avtomobilskih platišč izdelan priročen, prenosen in trpežen žar s pokrovom in unikatnim izgledom. Prejelo je drugo mesto Priznanje za podjetje leta, kot tudi druge nagrade. Pogovarjali smo se z dijaki. Čestitke!

Oddajo Izštekani na Valu 202 je zaznamoval mariborski reper Emkej, ki velja za enega najbolj izkušenih in najvidnejših predstavnikov žanra, ki v zadnjem času spet nagovarja široko domače občinstvo. V družbenih viharjih, ki jih živimo, je jasno, da rap še zdaleč ni rekel zadnje besede. Pripravil je celovečerni izštekani program in z okrepljenimi Muzičari nastopil povsem akustično. Ob že znanih je predstavil tudi najnovejše skladbe.

Tento týždeň pripravila Knižnica Juraja Fándlyho v Trnave pre svojich návštevníkov stretnutie s obľúbeným Stanislavom Motlom. Renomovaný český dokumentarista a novinár, jeden z najuznávanejších investigatívnych českých žurnalistov, pravidelne prináša svojim čitateľom a divákom autentické zážitky a dobrodružné príbehy. V centre jeho pozornosti je najmä obdobie holokaustu a pátranie po nacistických zločincoch. Svoje objavy z archívu, tentokrát o živote českej spisovateľky Boženy Němcovej, priblížil návštevníkom knižnice. Pripravil si zaujímavosti a pikantérie z jej života, ktoré v predstihu porozprával v Trnavskom rádiu. 

Z Ukrajiny prichádzajú informácie o zásadnej zmene v povahe vojny, Moskva vraj začína sťahovať vojakov z okolia Kyjeva a Černihivu a chce sa sústrediť na dobytie Donbasu. V Turecku sa medzitým odohrali ďalšie mierové rokovania, ale s jednoznačným výsledkom neprišli, no Ukrajinci naznačili, že by sa nakoniec v nemuseli usilovať o vstup do NATO. Počúvate Ukrajinský spravodaj, pravidelný súhrn informácii o vojne na Ukrajine z utorka, 29. marca. Pripravil ho Tomáš Prokopčák. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dobré ráno a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Rusi na Ukrajine ostreľujú civilné objekty, dnes mali zbombardovať nemocnicu. Poľsko zatiaľ nepošle svoje staré migy Američanom, Čína obviňuje Spojené štáty, rozšírili sa sankcie voči ďalším Rusom a bieloruským bankám a slovenská vláda schválila prítomnosť dvetisíc vojakov NATO na našom území. Toto je súhrn tých najpodstatnejších informácii o vojne na Ukrajine zo stredy, 9. marca. Pripravil ho Tomáš Prokopčák. –   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk  –  Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty  –  Podporte vznik podcastu Dobré ráno a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast  –  Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing –  Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Vitajte v offseason. Pripravil som podcast, kde sa pár vetami zastavím pri každom z 32 mužstiev ligy. A na záver pár rýchlych pointov z Combine a jeden postreh k blížiacej sa FA. Nech sa páči!

Ruský útok na Ukrajinu pokračoval aj cez víkend, vojaci strieľali do civilistov a nepodarilo sa vytvoriť humanitárne koridory, cez ktoré by mohli ujsť z ostreľovaných ukrajinských miest. Z Ukrajiny už ušlo viac ako jeden a pol milióna ľudí a slovenská vláda potvrdila, že na možnosť vojny bola spravodajskými službami upozornená vopred. Toto je zhrnutie najpodstatnejších informácii o vojne na Ukrajine zo soboty 5. marca a nedele 6. marca. Pripravil ho Tomáš Prokopčák. –   Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk  –  Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty  –  Podporte vznik podcastu Dobré ráno a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast  –  Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing –  Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Vladimír Putin je „silovik“, nie politik, nezávislá Ukrajina preňho neexistuje, tvrdí analytik Karel Hirman.   Zastavia Putina sankcie?   Karel Hirman poukazuje na to, že Vladimír Putin nie je klasický politik západného strihu. Do politiky prestúpil zo silových zložiek štátu, ako bývalý príslušník ruskej tajnej služby KGB. „On je ‚silovik‘ – vysvetľuje Hirman. „Ich logika a prístup k svetu je úplne iný. A vo vzťahu k Ukrajine zvlášť. Tá pre nich ani neexistuje“, dopĺňa.   Naviac, sankcie pre Putina s mentálnou výbavou muža silových zložiek podľa Hirmana nepredstavujú hrozbu. „Spoločnosť má pod totálnou kontrolou a vie potlačiť akýkoľvek protest už v zárodku“, tvrdí analytik.   Je teda stret so západnými mocnosťami neodvratný?   Podľa Karla Hirmana v tejto otázke je dôležitý jednotný postoj západných mocností. „Takýto jednotný postoj si silovici v Kremli všímajú a zásadným spôsobom ovplyvňuje ich postup“, tvrdí analytik.   Proti „násilnému scenáru“ Moskvy tak podľa Hirmana hrá jednotný postoj západných mocností, jednota a odhodlanosť Ukrajincov brániť svoju vlasť a fakt, že vojnu nechce ani samotná ruská spoločnosť. „Ťažko sa vám ide do vojny, ak nemáte podporu značnej časti obyvateľstva“, tvrdí.   V druhej časti podcastu sa pozrieme aj na to, ako nám škodia kauzy. Len prípad Dobytkár, ktorý je o korupcii pri agrodotáciách, Slovensko pripravil o vyše šesť miliónov eur. S Martinom Odkladalom, ekonomickým reportérom portálu Aktuality.sk.   Na podcaste spolupracovali Jaroslav Barborák a Denisa Hopková.

Naša gostja je upokojena učiteljica in socialna delavka Milica Klokočovnik iz Slovenske Bistrice… Rojena je bila pred osemdesetimi leti v Prlekiji v okolici Jeruzalema, večino svojega življenja pa je preživela v krajih na južnih obronkih Pohorja, pri čemer je bila 24 let ravnateljica slovenjebistriške osnovne šole s prilagojenim programom Minka Namestnik Sonja… Je pristna Prlečka – duhovita in iskriva, dinamična in prilagodljiva, odločna in razumna, srčna in sočutna… in taka je tudi v našem pogovoru z njo… Pripravil ga je Tone Petelinšek. Tehnična realizacija Goran Glavičić.

Dušanu Mukiču je Slavistično društvo Slovenije podelilo priznanje za ohranjanje porabske kulturne dediščine in porabskega narečja. Mukič je dejaven na številnih področjih, saj je novinar, prevajalec in glasbenik. Med njegova največja dela sodi knjiga Pripovedno izročilo Slovencev v Porabju: pravljice in povedke z zvočnih posnetkov Milka Matičetovega. Pripravil jo je skupaj z materjo Marijo Kozar Mukič, s katero si deli priznanje društva. Zelo zanimivi so njegovi prvi jezikovni koraki. Njegov materni jezik je knjižna slovenščina, zato se je s svojimi sorodniki pogovarjal v madžarščini in ne v porabskem narečju, ki se ga je naučil pozneje. Na fotografiji: Marija Kozar Mukič in Dušan Mukič - prejemnika priznanja Slovenskega slavističnega kongresa, vir: Silva Eöry.

Slovenský rozhlas oslavuje 95 rokov a my sme pre vás pri tejto príležitosti pripravili hodinku plnú zaujímavostí z minulosti rozhlasovej techniky. Pripravil Ľuboš Kasala.

V razvitem svetu, kjer je hrane preveč in se z nasveti trudimo celo izstopiti iz evolucijsko zasnovanega načina prehrane človeka, redki poznajo izvor problematike prehranske varnosti. Biologinja prof. dr. Marina Dermastia z Nacionalnega inštituta za biologijo je pred nekaj leti na enem od dnevov odprtih vrat na temo čudovitega sveta rastlin v biološkem središču v glavnem mestu predavala o konceptu prehranske varnosti kot izzivu 21. stoletja. Pogovor z njo je takrat nastal po predavanju. Pripravil in posnel ga je Goran Tenze, ki vas vabi, da prisluhnete ponovitvi pogovora o tudi danes še kako aktualni temi.

V razvitem svetu kjer je hrane preveč, in se z nasveti trudimo celo izstopiti iz evolucijsko zasnovanega načina prehrane človeka, redki poznajo izvor problematike prehranske varnosti. Biologinja prof.dr. Marina Dermastia z Nacionalnega inštituta za biologijo je pred nekaj leti na enem od t.im dnevov odprtih vrat na temo čudovitega sveta rastlin v biološkem središču v glavnem mestu, predavala o konceptu prehranske varnosti kot izzivu 21. stoletja. Pogovor z njo je takrat nastal po predavanju. Pripravil in posnel ga je Goran Tenze, ki vas vabi, da prisluhnete ponovitvi pogovora o tudi danes nikakor ne neaktualni temi. fotografija B1-FOTO/PIXABAY vir: https://blog.ucsusa.org/sarah-reinhardt/across-the-united-states-local-food-investments-link-harvest-to-health/

Slovenija je izrazito zamujala s pripravo simbolov nove države. To je spoznal tudi fotograf časnika Delo Joco Žnidaršič, ki se je s skupino gorskih reševalcev 12. junija 1991 napotil na vrh Triglava posneti fotografijo za osamosvojitveno številko časopisa. Z dr. Ludvikom Toplakom, tedanjim predsednikom Družbenopolitičnega zbora, sta našla rešitev, ki pa je bila bolj posledica dobrega političnega občutka posameznika kot pa sistemske, kaj šele soglasne odločitve o simbolih nove države. Izvedeli bomo, da je Roman Lovrenčič iz Cerkvenjaka kot delavec Cestnega podjetja Maribor ob menjavi tabel z oznako države sledil dobrim občutkom in za zgodovino ohranil kar dve oznaki države, ki jima je potekel rok trajanja. Tudi zastava, ki jo je pet častnikov Teritorialne obrambe 26. junija 1991 slovesno izobesilo na osrednji slovesnosti ob razglasitvi državnosti, ima po besedah upokojenega polkovnika Andreja Kocbeka svojo zgodbo. O novih simbolih, ki so čez noč zamenjali stare, bomo govorili v tokratnih Sledeh časa. Pripravil jih je Stane Kocutar.

Boris Leonidovič Pasternak, ruski pesnik, pisatelj in književni prevajalec, je eden izmed najvidnejših literatov ruske književnosti dvajsetega stoletja, Nobelov nagrajenec za književnost leta 1958 »za prispevek k sodobni liriki in nadaljevanju velike ruske pripovedne tradicije.« Lani je minilo sto trideset let od njegovega rojstva in šestdeset let od smrti. Ob tem je pri Slovenski matici izšla knjiga izbranih Pasternakovih pesmi iz osmih zbirk z naslovom Nenavadni dnevi. Pripravil jo je Marjan Strojan in vanjo uvrstil prevode Toneta Pavčka in Janeza Menarta, predvsem pa trideset svojih novih prevodov. O Borisu Pasternaku in novih prepesnitvah piše doktor Edvard Kovač. Dramski igralec Matej Puc interpretira pesem Vse od zore tridesetega aprila Borisa Pasternaka v prevodu Marjana Strojana.

List Galatským, 3. kapitola. List Galatským je krátky list. Má len 6 kapitol. Keď im budeme dobre rozumieť a vezmeme si ich za svoje, nemusíme sa báť, či obstojíme pred Bohom. Predstavme si, že sme na hostine. Je to hostina, ktorú pripravil Boh. Na tú hostinu sa nedá dostať tak, že sa Bohu zapáčime, že budeme drieť, alebo zoženieme lístok od kamaráta. Na tú hostinu sa dá dostať len zadarmo. Boh nás pozve a povie: „Poď, môj Syn za to všetko zaplatil.“ A my povieme: „Áno, Idem. Ďakujem.“ Na hostine je radosť, sloboda, dobrá nálada, skvelé rozhovory, žiaden strach, žiadne predvádzanie, je tam všetko, čo potrebujeme. Sme na hostine u Boha! A predstavme si, že niekto povie: „Pozrite sa, toto je vzácna hostina, to všetko veľa stálo, tak poďme aspoň niečo z toho odpracovať, prispieť k tomu, že tu môžeme byť.“ A povieme si: To je dobrý nápad. A tak začneme umývať riady, prestierať, nanovo aranžovať, umývať podlahu… A keď sa na tú hostinu niekto pozrie teraz, tak už nevidí ľudí, ktorí sa tešia, rozprávajú a majú sa dobre. Ale vidí ľudí, ktorí pracujú, potia sa a hostina nikde. A na takú hostinu sa už nikomu nechce. Chceli by sme prispieť, aby tá hostina bola lepšia, aby sme si ju viac zaslúžili, ale v skutočnosti zničíme radosť, slobodu, atmosféru, ktorú pripravil Boh. V skutočnosti znevážime Božie pozvanie. Z toho je Pavlovi smutno. To ho bolí, keď píše kresťanom do Galácie. Že začali zabúdať na krásne evanjelium a viac a viac sa vydávali cestou vlastného snaženia. Na začiatku 3. kapitoly Pavol píše: „Ó, nerozumní Galatskí! Kto vás omámil, Veď som vám pred oči nakreslil Ježiša Krista, toho ukrižovaného! Len to by som chcel zvedieť od vás, či ste zo skutkov zákona prijali Ducha a či zo zvestovania viery? Či ste takí nerozumní? Začali ste duchom, a teraz končíte telom?“ Keď bol Pavol v Galácii, zvestoval Krista. Hovoril, že my sami zo svojho snaženia nikdy pred Bohom neobstojíme, ale Boh zostúpil dolu, aby nás zachránil. Ľudia v Galácii v to uverili, opreli sa o to a mali radosť a slobodu. Ale keď Pavol z Galácie odišiel, prišli tam falošní učitelia, ktorí kresťanom okrem iných vecí povedali: „Ako môžete byť na hostine, naozaj zachránení, keď nepoznáte Mojžiša. Nepoznáte zákon, ani ho nedodržiavate. Boží ľud vždy dodržiaval zákon, dodržiaval Mojžiša. Tak to dajte do poriadku, spoznajte zákon a dajte sa obrezať, aby ste boli naozaj vyvoleným Božím ľudom. Aby ste bolo hodní tej hostiny… “ Ľudia v Galácii boli úprimne veriaci. Chceli čo najviac slúžiť Bohu. Ale neporozumeli, že to „duchovnejšie“ učenie falošných učiteľov ich odvádza od cesty viery a radosti, od toho, že je dokonané, že už nič pre svoju záchranu nemôžeme spraviť, smerom k vlastnej snahe, skutkom a zákonu. Abrahám, Mojžiš, obriezka a zákon A tak Pavol ľuďom v Galácii nanovo vysvetľuje, ako je to s obriezkou, Mojžišom, zákonom a Abrahámom. Pavol v 3. kapitole hovorí zhruba toto: Pozrite sa, s nami všetkými veriacimi, aj s vami veriacimi z pohanov je to rovnaké, ako s Abrahámom. O Abrahámovi je napísané, že uveril, a to sa mu počítalo pred Bohom. Podstatná bola jeho viera. A uvedomte si, že Abrahám uveril, nie ako obrezaný, nie ako niekto, kto poznal Mojžiša a zákon. Bol na tom tak isto, ako vy pohania. Obriezka bola len znakom toho, že uveril. Najprv bola viera a potom obriezka. A Pavol ďalej pokračuje: Boh dal Abrahámovi zasľúbenie. Zasľúbenie, že v ňom budú požehnané všetky národy. To zasľúbenie dal Abrahámovi a jeho potomkovi. A tým potomkom je Ježiš Kristus. Preto sa vy veriaci v Galácii nemusíte báť, lebo keď veríte v Krista, tak ste potomkami Abraháma. Vy ste dedičia zasľúbenia. Vy ste tie národy, ktoré budú požehnané. Vy ste nový Izrael. Vy ste nový Boží národ, a preto sa nebojte, patríte na tú hostinu. A keď Pavol vysvetlí, ako je to s Abrahámom, začína ďalej v 3. kapitole vysvetľovať, ako je to so zákonom a Mojžišom. Pavol hovorí: Najprv tu bol Abrahám a zasľúbenie a potom o 430 rokov neskôr prišiel Mojžiš a zákon. Ale zákon, ktorý prišiel, nezrušil zmluvu medzi Bohom a Abrahámom. Tá zmluva stále platí. Zákon prišiel, Pavol obrazne hovorí, aby sa nám stal vychovávateľom, až do času, kým sa nenaplní zasľúbenie, ktoré dal Boh Abrahámovi. A to zasľúbenie sa naplnilo, keď prišiel Ježiš. On naplnil zákon. On ukončil zákon. Už tu nie je doba zákona. Ale doba milosti a Ježiša Krista. Pavol na mnohých miestach vo svojich listoch vysvetľuje, že cesta záchrany nikdy nebola cesta zákona. Nikto, nikdy nemohol obstáť z činenia zákona a skutkov. Vždy tu bola len jediná cesta záchrany — cesta viery, ktorá začala u Abraháma a bola dokonaná a naplnená, keď prišiel Ježiš Kristus. Skvelé, že to hovorí Pavol. Pavol bol žid. Pavol rozumel týmto veciam. Bol v tom lepšie vyučený ako falošní učitelia. Keby tieto veci hovoril pohan, ľahko by povedali: ty tomu nerozumieš. Každý potrebuje milosť Ale popri historickej úlohe v dejinách spásy má zákon aj osobnú úlohu pri každom jednom z nás. Odhaľuje, aký je Boh svätý a akí sme my nedostatoční. Odhaľuje, ako nedokážeme obstáť pred Bohom. Naším problémom je, že sme povrchní. Nezdá sa nám, že sme na tom až tak zle. A nezdá sa nám, že Boha až tak veľmi potrebujeme. A čím menej Ho potrebujeme, tým menej sme vďační, tým menej sa tešíme z milosti, tým menej o Ňom rozprávame. Jeden príbeh rozpráva o tom, ako prišiel do kostola na spoveď lekár, ktorý bol uznávanou autoritou v komunite. Každý ho mal rád, pomáhal ľuďom. A medzi ľuďmi, ktorí išli na spoveď, bol aj človek, o ktorom všetci vedeli, že práve vyšiel z väzenia. Keď už ľudia vyšli z kostola, farár prišiel k lekárovi a povedal: „Aká milosť.“ A lekár na to odpovedal: „Aká milosť.“ A farár pokračoval: „Aká milosť, že ten bývalý väzeň prišiel do kostola, že sa rozhodol zmeniť svoj život, že sa rozhodol pokoriť pred Bohom.“ Lekár mu odpovedal: „Aha, ty myslíš toho väzňa? Ja myslím na seba. Aká milosť, že ja, ktorý som uznávaný, ktorého ľudia majú radi, ktorý má slovo v tejto komunite, že ja som mohol pochopiť, že aj ja tak silno potrebujem Božie odpustenie a Božiu milosť. Rovnako silno ako ten človek, ktorý vyšiel z väzenia.“ Tento príbeh sa týka každého jedného z nás. Porozumejme, ako veľmi potrebujeme Boha. Pavol na záver 3. kapitoly píše: „Takže zákon stal sa nám vychovávateľom po Krista, aby sme z viery boli ospravedlnení. Ale keď prišla viera, už nie sme pod vychovávateľom. Lebo vierou ste všetci synovia Boží v Kristovi Ježišovi. Veď ktorí ste boli pokrstení v Krista, Krista ste si obliekli. Nie je ani Žid, ani Grék, nie je ani otrok, ani slobodný, nie je ani muž, ani žena, lebo všetci jedno ste v Kristovi Ježišovi. A ak ste Kristovi, ste potomci Abrahámovi, dedičia podľa zasľúbenia.“ Zhrnutie: Pamätajme, že Boh pre nás pripravil hostinu. Na tej hostine môžeme byť, lebo Boží Syn, Ježiš Kristus za ňu zaplatil. Je dokonané a my už k tej hostine nemôžeme nič pridať. Pamätajme, že na všetkých z nás sa vzťahujú zasľúbenia, ktoré dal Boh Abrahámovi. My sme nový Boží ľud. My patríme na hostinu. Nedovoľme nikomu, aby nás zmiatol „múdrymi“ alebo „duchovnými“ rečami. Rozumejme tomu, aké miesto má zákon, Božie prikázania v našom živote. Vedú nás k tomu, aby sme porozumeli, aký Svätý je Boh. Ako ďaleko sme my od Neho. A vedú nás k jedinej možnej záchrane, k Ježišovi Kristovi, k tomu, že Boh zostúpil dole, aby nás zachránil. Otázky na premýšľanie: Si na hostine? Tešíš sa? Máš radosť, alebo ešte stále máš pocit, že musíš niečo robiť, aby si si to zaslúžil? Pozývaš na tu hostinu, ktorú Boh pripravil ostatných? Ľudí pozývame len tam, kde je nám naozaj dobre. Šírime okolo seba úsmev, prijatie, slobodu, alebo predpisy, zákazy a zákon?

Na Primorskem bo letošnja velika noč drugačna tudi zato, ker bo minila brez nekdanjega koprskega škofa Metoda Piriha, ki je bil med verniki, pa tudi med tistimi, ki v cerkev ne zahajajo pogosto, zelo priljubljen. Bil je pogost znanec koprskih ulic, kjer se je vedno rad ustavil v klepetu z mimoidočimi, zadnja leta pa je preživljal na Vipavskem, kjer se je ta teden tudi poslovil. V oddaji Primorski kraji in ljudje smo zbrali njegove izjave iz številnih intervjujev za naš radio, tudi tiste v najbolj prelomnih časih nastajanja nove države. Pripravil jo je Andrej Šavko.

Do 10. ure lahko v Glasbeni jutranjici poslušate glasbo po izboru Tine Ogrin. Tik zatem, pet čez deseto, bo na vrsti druga iz niza petih oddaj cikla Skladatelj tedna, ki je tokrat posvečen Edvardu Griegu. Grieg je po študiju glasbe v Leipzigu svoj skladateljski slog sprva gradil na trdnih temeljih nemške romantike, vendar je kmalu – ob prebujanju svoje nacionalne zavesti – začutil potrebo po ustvarjanju glasbenega zvoka, v katerem se bodo kazale vse značilnosti norveške pokrajine, njenih ljudi in navad. Osrednje glasbeno delo današnje oddaje, ki jo je pripravila Suzana Vidas Karoli, bo Griegov Klavirski koncert, delo, polno brezmejne lirike, pri katerem si ob poslušanju z lahkoto pričaramo slikovito skandinavsko pokrajino. Ob 16. uri in 30 minut vas vabimo k spremljanju oddaje Koncertni dogodki na tujem, ki jo glasbena urednica Polona Kovačič tokrat posveča posnetkom Češkega radia. Ena glavnih zvezd lanske koncertne sezone Simfoničnega orkestra Praškega radia je bila ameriška violinistka Leila Josefowicz, ki je izvedla sloviti Violinski koncert Albana Berga. Skladatelj je svoje zadnje dokončano delo posvetil spominu na angela, Manon Gropius, pri osemnajstih letih umrlo hčerko Alme Mahler in Walterja Gropiusa. Slišali boste lahko tudi uverturo k operi Zlomljeni vrč Bergovega mlajšega sodobnika Viktorja Ullmanna, v sklepnem delu oddaje pa še Prvo simfonijo Johannesa Brahmsa, ki jo dirigent Alexander Liebreich opisuje kot izjemno izkušnjo. V pregledu osrednjih glasbenih vsebin današnjega dne na programu ARS izpostavljamo še večerno oddajo Glasba našega časa; začela se bo ob 22. uri in 5 minut. Pripravil jo je Lovrenc Rogelj, ki je oddajo naslovil Fluxus Jaimeja Reisa. Portugalski skladatelj se v svojem skladateljskem opusu ukvarja s presečiščem fizikalnih raziskav prostora in elektroakustičnih zvočnih polj. Njegov cikel šestih skladb z naslovom Fluxus je lani izšel pri založbi Kairos, v njih pa akustična glasbila nastopajo kot stalnica, jedro, okoli katerega potem gradi pestro zvočno sliko digitalnih in modularnih zvenov. Pred koncem rubrike Glasbeni poudarki današnjega dne omenimo še spletni recital vokalistke in multiinstrumentalistke Lane Cenčić, ki bo nocoj ob 20. uri, v okviru Cankarjevih torkov, nastopila na odru Gallusove dvorane Cankarjevega doma. Za vsestransko hrvaško umetnico, ki je bila v sedmih letih življenja in dela v New Yorku dejavno vpeta v newyorško glasbeno sceno, bo to premierni nastop v Sloveniji. Koncertni večer lahko živo spremljate na kanalu YouTube in Facebookovi strani Cankarjevega doma.

Súčasná parlamentná opozícia, teda Hlas, Smer a Kotlebova ĽSNS, by mali podľa posledného prieskumu v Národnej rade 84 poslancov.

Filmový festival Cinematik, ktorý sa už tradične koná v polovici septembra v Piešťanoch, má 15 rokov. Aj napriek zložitej situácii spojenej s celosvetovou pandémiou chce toto jubileum osláviť spolu s divákmi. Pripravil pre nich poriadnu dávku kvalitnej kinematografie, domácej aj zahraničnej a, samozrejme, žánrovo pestrej. O Cinematiku ale aj kinematografii ako takej v čase korony sa Jana Maťková v špeciálnom vydaní podcastu Dobré ráno rozprávala s umeleckým riaditeľom festivalu Vladimírom Štricom a PR človekom, členom programového tímu a vlastne aj naším kolegom z relácie Screener Petrom Konečným. Denník Sme je mediálnym partnerom festivalu. Filmový festival Cinematik začína 10. septembra a bude trvať až do 15. septembra v Piešťanoch. Všetky potrebné informácie si nájdete na stránke cinematik.sk.

Epizóda 6 Miro Kadleček patri k prvým členom klubu QB a CB bol s nami od začiatku Pripravil na Footbal mena ako Bílik, Brankovič, Balaďa či Vavrek Zajac s nami strávil takmer hodinu A záver teda stojí za to Prijemne počúvanie

Cez víkend otvorili prvú polovicu polovice bratislavského obchvatu. O polovici polovice je reč preto, že minulý týždeň Národná diaľničná spoločnosť predstavila variant tunela Karpaty, ktorý by vytvoril druhú polovicu a vonkajší obchvat hlavného mesta by uzavrel do logického kruhu. K nemu je však ešte cesta veľmi ďaleká. Prinášame vám ďalší týždenný prehľad letného Ekonomického newsfiltra. Pripravil ho Oliver Brunovský.

Klik je týždenný komentovaný prehľad technologických správ, o udalostiach, ktoré sa udiali vo svete IT, médií a sociálnych sietí. Moderátori: Ondrej Podstupka, Dávid Tvrdoň. >> NEWSLETTER - posielame výber správ, ktoré neodzneli: https://sme.sk/klikmail + >> DÁVIDOV NEWSLETTER - v podcaste spomíname aj Dávidov nový newsletter, prihlásiť sa môžete na tomto odkaze: https://fwiw.substack.com/welcome  -- Témy podcastu: --> Kvartálne výsledky v koronakríze --> Frflanie na Facebook --> Rozbieha sa sociálna sieť okolo audia --> Umelá inteligencia vyrába meme   -- Viac informácií nájdete na https://tech.sme.sk/c/22396176/preco-sa-amazom-pocas-krizy-vedome-pripravil-o-zisky.html  -- Spravili sme chybu, máte pripomienku? Napíšte nám na klik@sme.sk, prípadne do skupiny na Facebooku. 

Za tiste, ki imajo težave z alkoholom, je čas epidemije in karantene lahko velika skušnjava, lahko pa tudi upanje in priložnost. »Znašli smo se v težkem in nepredvidljivem obdobju, v katerem alkohol lahko zelo vpliva na naše počutje in razpoloženje,« opozarja psihiatrinja Janja Milič iz Psihiatrične bolnišnice v Idriji. Psihologinja Maja Roškar z Nacionalnega inštituta za javno zdravje ji pritrjuje. »Reševanje stisk z alkoholom lahko na dolgi rok vodi v še večje težave.« Kam se lahko v stiski obrnete po pomoč, boste izvedeli v tokratnem Ultrazvoku. Pripravil ga je Iztok Konc. Foto: Geralt/ Pixabay

Slovenskí hokejisti obhájili triumf na domácom turnaji Kaufland Cupe, v olympijskej kvalifikácii si zahrajú s veľkým prekvapením z Poľska. Zdeno Chára naďalej udivuje svet, v NHL sa dočkal ceremónie k jubilejnému 1500. zápasu v profilige a 1000. v drese Bostonu. Aj o týchto témach sa redaktor Stanislav Benčat rozprával v prvom dieli spravodajského podcastu TalkSport s komentátorom a redaktorom RTVS Marekom Marušiakom. Vo výživnej debate však prebrali aj mnohé ďalšie témy. Čo všetko nájdete v podcaste TalkSport? Koho výkon zaujal na Kaufland Cupe? Sú prednejšie výkony alebo výsledky slovenského mužstva? Proti komu z poľskej reprezentácie nastupoval Marušiak ako hokejista? Ako hodnotí výkony Tomáša Tatara či Martina Fehérváryho v NHL? Ktorá športovkyňa sa mu páči? Ako prežíval sezónu NFL a triumf Kansas City?

Lutke zadnja leta postajajo uveljavljena metoda za dosego učnih ciljev, pojasnjuje dr. Helena Korošec, višja predavateljica za področje lutkovnega, gledališkega in filmskega izražanja na oddelku za predšolsko vzgojo na Pedagoški fakulteti v Ljubljani. So tudi odličen medij za komunikacijo med vzgojiteljem in otrokom ter med otroki samimi. Kot posrednik v komunikaciji celo izboljšujejo medsebojne odnose. Raziskovalce je zanimalo, kako vsakodnevna, vsakodnevna uporaba lutk v skupini vpliva na socialno vedenje otrok. “Spremljali smo štiri kategorije vedenja in ugotovili, da se je po treh mesecih vključevanja različnih metod dela z lutko zmanjšalo agresivno vedenje, zadržani otroci so se bolj vključevali v dejavnosti, povečalo se je prosocialno vedenje, zlasti se je pokazala velika sprememba pri razvoju empatije. Vzgojiteljice in učiteljice so ocenile, da so si otroci ob uporabi lutk izboljšali pozornost in so pri dejavnostih dlje časa vztrajali,” opisuje dr. Korošec. Kakšno izrazno moč imajo lutke in zakaj so pomembne za sporazumevanje z drugimi in svetom, raziskujemo v oddaji Jezikovni pogovori. Pripravil jo je Blaž Mazi.

Vsako jutro na radiu City (že zadnjih 237 let se zdi:)) Bor odgovarja na vse sorte vprašanj v A-ha efektu (ob 7:55, če se morda sprašuješ). Ampak koliko pa jih je že sploh pripravil? Ali pa je ta podatek zgorel skupaj s knjižnico v Aleksandriji?Pravzaprav pa v tem podcastu Bor in Dejan odgovarjata na vprašanje. Ne pozabi! Če tudi tebe karkoli zanima, napiši! ;)

„Aj keď sme ju nezažili, chceme si ju pripomínať...“, zhodli sa 16-ročné Lenka a Nina a 18-roční Mateo so Šimonom. Koľko toho vlastne v skutočnosti vedia dnešní stredoškoláci o tom, čo sa udialo 17. novembra 1989? A koľko toho vedia o tom, ako to vyzeralo pred revolúciou v komunistickom Československu? Učia sa o tom vôbec v škole? Bavia sa s nimi o tom rodičia? Vypočujte si rozprávanie tínedžerov na tému „Mladí o Nežnej revolúcii“. Pripravil Šimon Gabčo.

V Mestnem gledališču ljubljanskem je prvič igral pred približno trinajstimi leti, še prej, že med študijem, pa se preizkušal v Drami, Gleju, Škucu in drugod, saj je kot zelo mlad igralec opozoril nase. Prejel je študijsko Severjevo nagrado, Borštnikovo nagrado za mladega igralca, letos pa tudi nagrado časopisa Dnevnik za najboljšega igralca sezone. Govorimo o Juretu Henigmanu, ki že vrsto let zapored v mestnem gledališču bogati nastope ansambla in mu daje poseben pečat. Igral je tudi v filmu in za to vlogo prejel laskava priznanja, na Berlinskem festivalu pa se je uvrstil med deset najperspektivnejših igralcev, prav zdaj je sredi novega filmskega snemanja. Jure Henigman je zelo zanimiv mladenič, ki bo v sobotni oddaji Razkošje v glavi odstrl marsikatero tančico iz svojega poklicnega in zasebnega življenja. Pripravil jo je Marjan Rogelj.

Pred slabimi tridesetimi leti je potekala zadnja seja Zveznega zbora Skupščine Jugoslavije, ki je imela hkrati še zbor republik in pokrajin. Leta 1991 se je vrenje v nekdanji državi približevalo vrelišču zato nesoglasij ter sovražnosti, ki so pripeljale do krvavega razpada nekdaj skupne države, ni bilo več mogoče zaustaviti. Osmega maja letos so se v Ljubljani srečali nekateri slovenski delegati, ki so sestavljali delegacijo v zveznem zboru, v katerem je bilo po 30 predstavnikov iz vsake republike in po 20 iz obeh avtonomnih pokrajin. Čeprav so spomini v skoraj treh desetletjih že nekoliko zbledeli, so v večurnem klepetu razmišljali o viharnih časih in tudi o prizadevanjih slovenske delegacije, da bi se jugoslovanska kriza rešila drugače. Nekatera pričevanja bodo osvežila spomin v današnji oddaji Sledi časa. Pripravil jo je Marjan Rogelj. .

Chcete investovať do online, ale nemáte na to peniaze? Pripravil som pre Vás podcast o tom, ako získať pár stovák, alebo tisíciek ktoré môžete investovať do online, alebo do svojho vzdelávania.

Slovenija je dežela zmajev. Od severa pa do juga je vse polno pripovedk, v katerih nastopajo. Mogoče ima res prednost pred drugimi ljubljanski zmaj zaradi mostu in grba, pa tudi zaradi mita o argonavtih, v katerem zmaja ubije prvi Ljubljančan Jazon. A znan je tudi zmaj na Košuti nad Tržičem, ki je povzročil uničujoči potres, mesto Ribnica pa ima globoko pod zemljo ukročena kar dva zmaja. V svet teh starih, hibridnih in mističnih bitij, ki so jih poznale vse stare kulture, zdaj popelje tudi nova razstava v Kazematah na ljubljanskem gradu. Pripravil jo je arheolog, kustos Slovenskega etnološkega muzeja, doktor Marko Frelih.