POPULARITY
Ob zaostrenih gospodarskih razmerah v svetu in ohlajanju domačega gospodarstva je vlada predlagala povečanje proračunskih izdatkov v prihodnjem letu na rekordnih 17,7 milijarde evrov in povišanje primanjkljaja na 2,1 milijarde. Potem ko so v zajeten sveženj proračunskih dokumentov vnesli še včeraj dogovorjene popravke, pripravljajo čistopis, zato vsebine še niso objavili. Prvi odzivi so posledično splošni, iz gospodarstva odmeva predvsem božičnica, občine pa utemeljujejo svoje zahteve glede povprečnine. Drugi poudarki oddaje: - Po napovedih premierja Goloba o regulaciji cen hrane stroka meni, da razmere ne potrebujejo interventnih ukrepov. - Palestinski predsednik Abas v videonagovoru Generalni skupščini Združenih narodov izrazil pripravljenost na sodelovanje z ameriškim kolegom Trumpom. - V finalu svetovnega prvenstva v športnem plezanju v kategoriji težavnosti poleg favoritinje Janje Garnbret tudi Lučka Rakovec in Rosa Rekar.
1. Firmy v eurozóne sú v auguste prekvapivo optimistické
Nedavni pogovori med ameriškim predsednikom Trumpom in njegovim ruskim kolegom Putinom na Aljaski so prinesli nekaj upanja, da se vendarle bliža konec vojne na vzhodu Evrope. Kljub okrepljeni diplomatski dejavnosti pa je za zdaj pri reševanju ukrajinskega konflikta več vprašanj kot odgovorov. Pogledali bomo tudi na Bližnji vzhod, kjer je izraelska vojska sprožila ofenzivo za zavzetje mesta Gaza. Hkrati so izraelske oblasti odobrile načrte za gradnjo novih judovskih naselbin na Zahodnem bregu. Kje so meje potrpljenja mednarodne skupnosti? Tudi o tem v Labirintih sveta.
Donald Trump v pondelok privítal Volodymyra Zelenského a európskych lídrov v Bielom dome, aby rokovali o mieri pre Ukrajinu. Stretnutie sa uskutočnilo krátko po Trumpovom summite s Vladimirom Putinom. Americký prezident prisľúbil, že bude koordinovať poskytnutie bezpečnostných záruk pre Kyjev zo strany európskych spojencov a označil rozhovory za "veľmi dobrý prvý krok". O tom, ako rokovanie medzi Trumpom a Zelenskym prebiehalo sme sa rozprávali s redaktorom Pavlom Štrbom. Čo na nové mierové iniciatívy hovoria Ukrajinci zas odpovedala reportérka na Ukrajine Stanislava Harkotová. Moderuje Marek Biró.
Donald Trump v pondelok privítal Volodymyra Zelenského a európskych lídrov v Bielom dome, aby rokovali o mieri pre Ukrajinu. Stretnutie sa uskutočnilo krátko po Trumpovom summite s Vladimirom Putinom. Americký prezident prisľúbil, že bude koordinovať poskytnutie bezpečnostných záruk pre Kyjev zo strany európskych spojencov a označil rozhovory za "veľmi dobrý prvý krok". O tom, ako rokovanie medzi Trumpom a Zelenskym prebiehalo sme sa rozprávali s redaktorom Pavlom Štrbom. Čo na nové mierové iniciatívy hovoria Ukrajinci zas odpovedala reportérka na Ukrajine Stanislava Harkotová. Moderuje Marek Biró.
Americký prezident Donald Trump sa Putina jednoducho bojí. Pred Volodymyrom Zelenským nemá rešpekt, hovorí novinárka Deníka N Jana Ciglerová. V podcaste V redakcii porovnáva prístup šéfa Bieleho domu k obom prezidentom a vysvetľuje, prečo sa stretnutie v Bielom dome tentoraz neskončilo katastrofou.
Po srečanju ukrajinskega predsednika Zelenskega in evropskih voditeljev z ameriškim predsednikom Trumpom se vrstijo prve konkretne napovedi - od varnostnih jamstev do možnosti srečanja Zelenskega s Putinom. Kot je dejal Putinov svetovalec za zunanjo politiko Jurij Ušakov, sta Trump in Putin v telefonskem pogovoru podprla idejo o nadaljevanju neposrednih pogovorov med rusko in ukrajinsko delegacijo. Druge teme: - Ob dnevu humanitarnosti opozorila na rekordno število ubitih humanitarcev, največ žrtev v Gazi in Sudanu - Gospodarska zbornica: BDP bo težko presegel eno-odstotno rast - V Istri in na Krasu se obeta kakovostna in količinsko dobra letina grozdja
Ukrajinski predsednik Volodimir Zelenski je prispel v Washington, kjer se bo danes srečal z ameriškem kolegom Donaldom Trumpom. Ta je pred pogovori poudaril, da Zelenski lahko konča vojno z Rusijo, če to želi. Ameriški zunanji minister Marco Rubio je medtem sporočil, da so na petkovih pogovorih med Trumpom in Putinom dosegli napredek pri iskanju soglasja, a da je razhajanj veliko. Da bi dosegli mirovni sporazum, mora biti Ukrajina vključena v pogovore, je še dejal. Drugi poudarki oddaje: - Bruselj ob ameriških carinah in azijski konkurenci napoveduje zaščitne ukrepe za jeklarsko industrijo. - Poenostavljeni postopki usmerjanja otrok s posebnimi potrebami. Stroka za celovitejšo prenovo zakonodaje. - Ptuj znova središče pesniškega dogajanja. Začenja se festival Dnevi poezije in vina.
Ameriški predsednik Donald Trump se bo nocoj v Washingtonu z ukrajinskim kolegom Volodimirjem Zelenskim in več evropskimi voditelji pogovarjal o končanju vojne v Ukrajini. Zelenski je pred srečanjem poudaril, da je Rusijo mogoče prisiliti k miru le z močjo in da ima predsednik Trump to moč. Po njegovih besedah bodo na srečanju govorili tudi o varnostnih jamstvih za Ukrajino, kar je najpomembnejše. Drugi poudarki: - Hamas pripravljen sprejeti najnovejši dogovor o premirju v Gazi. - V zdravstvu še vedno čakajo na obsežno digitalno preobrazbo. - Do konca oktobra v Ljubljani delna zapora Dunajske ceste v podvozu pod železnico.
Jediná dobrá správa z dnešného summitu Trump - Putin na Aljaške by bola, ak by sa dvaja prezidenti na ničom nedohodli. Aj prímerie či dokonca mier by mohli byť zlými správami pre Ukrajinu aj Európu z dlhodobého hľadiska. Obavy sa týkajú najmä nepredvídateľnosti Donalda Trumpa. Ten aktuálne avizuje, že by si želal ďalšie stretnutie s predpokladanou účasťou Ukrajiny - na to sa však zrejme Rusi nechystajú.Čo by sa stalo, keby sa Trump s Putinom na ničom nedohodli a prečo je to najlepší možný scenár? Na čom je možná dohoda, a bola by vôbec realizovateľná, ak pri stole nie je Ukrajina? V podcaste Aktuality Nahlas odpovedá zahranično-politický expert Aktualít Pavol Štrba.Nahrával Peter Hanák.
Jediná dobrá správa z dnešného summitu Trump - Putin na Aljaške by bola, ak by sa dvaja prezidenti na ničom nedohodli. Aj prímerie či dokonca mier by mohli byť zlými správami pre Ukrajinu aj Európu z dlhodobého hľadiska. Obavy sa týkajú najmä nepredvídateľnosti Donalda Trumpa. Ten aktuálne avizuje, že by si želal ďalšie stretnutie s predpokladanou účasťou Ukrajiny - na to sa však zrejme Rusi nechystajú.Čo by sa stalo, keby sa Trump s Putinom na ničom nedohodli a prečo je to najlepší možný scenár? Na čom je možná dohoda, a bola by vôbec realizovateľná, ak pri stole nie je Ukrajina? V podcaste Aktuality Nahlas odpovedá zahranično-politický expert Aktualít Pavol Štrba.Nahrával Peter Hanák.
Ameriški predsednik Donald Trump je po včerajšnjih pogovorih z evropskimi voditelji in predstavniki Nata opozoril, da Rusiji grozijo hude posledice, če se predsednik Vladimir Putin po njunem jutrišnjem srečanju na Aljaski ne bo strinjal s končanjem vojne v Ukrajini. Omenil je tudi možnost tristranskega sestanka: Če bo prvi sestanek uspešen, bo hitro sledilo srečanje med Putinom in ukrajinskim predsednikom Zelenskim. Če bosta želela, bom prisoten tudi jaz, je dejal Trump. Še nekaj drugih poudarkov oddaje: - Srbijo zajel nov val protivladnih protestov, ponekod spopadi s policijo, več aretiranih - V gospodarstvu in politiki po slabem prvem četrtletju, v drugem pričakujejo gospodarsko rast - Evropski nogometni superpokal osvojili nogometaši PSG-ja
Nekateri evropski voditelji in ukrajinski predsednik Volodimir Zelenski prek videopovezave prav zdaj razpravljajo z ameriškim predsednikom Donaldom Trumpom o Ukrajini, pri čemer želijo predvsem preprečiti, da bi Washington in Moskva sprejemala pomembne odločitve brez njih. Ruske sile so medtem v zadnjih dneh dosegle nekaj opaznejših uspehov v regiji Doneck, čeprav so po navedbah ukrajinske vojske pri tem izgubile veliko vojakov. Druge teme: - Izraelska vojska odobrila novo ofenzivo v Gazi - Zoper nekdanje nadzornike Luke Koper že potekajo izvršbe - Operativci kritični do naročenih reševalnih helikopterjev
Današnje srečanje na daljavo več evropskih voditeljev, Nata in Zelenskega z ameriškim predsednikom Trumpom je bilo, kot kaže, dobro. Evropa je enotna v prizadevanjih za dosego pravičnega miru v Ukrajini, tudi Trump je pred petkovim srečanjem s Putinom obljubil pritisk na Rusijo. Druge teme: - Ameriško posredovanje v sporu med Armenijo in Azerbajdžanom zaostruje odnose z Rusijo in Iranom. - Lakota v Gazi terja vse več otroških življenj, umrlo jih je že več kot 100. - Gorski reševalci o nakupu reševalnih helikopterjev Leonardo: ne gre za optimalen model.
Pred petkovim srečanjem Trump-Putin se krepi evropska diplomacija. Zunanji ministri držav članic Evropske unije so danes na srečanju zagotovili nadaljno podoro Ukrajini in pritisk na Rusijo. Nemčija je medtem za sredo napovedala srečanje več evropskih voditeljev z ukrajinskim in ameriškim predsednikom Zelenskim in Trumpom. Ta je že potrdil srečanje in dejal, da bo Rusijo poskusil spodbuditi h končanju vojne v Ukrajini. Drugi poudarki oddaje: - Ameriška izdelovalca čipov Nvidia in AMD z omejitvami na kitajski trg: del prihodkov ameriški vladi. - Odzivi koalicije glede osnutka KPK-ja o političnem vplivanju premierja Goloba na delo policije skopi. - Policijski sindikat zaradi neusklajenega dialoga zahteva umik novele zakona o policiji.
Európa musí prevziať zodpovednosť za svoju obranu a bezpečnosť na kontinente a mier na Ukrajine s tým, že sa hranice krajiny vrátia pred rok 2014, je nereálna predstava. Aj toto sú niektoré z vyjadrení amerického ministra obrany Peta Hegsetha z februára tohto roka. Hneď nato nasledoval telefonát medzi Trumpom a Putinom bez Ukrajiny. Odborníci hovoria o dohode o nás bez nás a o tom, že Európa stráca bezpečnostné záruky, na ktoré sa roky spoliehala. Faktom však ostáva aj to, že práve Európa sa dlhodobo spolieha na Spojené štáty a otázku vlastnej obrany zanedbávala. „Dialo sa to aj z pohodlnosti politických lídrov. Do zrkadla by sme sa však mali pozrieť aj my ako občania, či vôbec bol z našej strany požiadavka na politických lídrov, aby sa seriózne zaoberali obranou,“ hovorí vojnový analytik Matej Kandrík. V aktuálnych debatách o navýšení výdavkov na obranu by však podľa neho nemalo prevládať konkrétne percentuálne číslo navýšenia, ale to, čo za peniaze získame. „Rusko dnes zbrojí šialeným spôsobom. Veľká časť týchto zdrojov dnes horí na Ukrajine. My sme zase veľa techniky poskytli Ukrajine, vyprázdnili sme svoje zásoby a tri roky diskutujeme, ako nakopneme efektivitu zbrojného priemyslu tak, aby sme podporili Ukrajinu a súčasne doplnili vlastné prázdne sklady,“ hovorí Kandrík. Čo sa týka slovenskej obranyschopnosti, pohľad na ňu je podľa Kandríka smutný. „Na východnom krídle sme pravdepodobne najslabším článkom,“ dodáva. Dôvodom je podľa neho dlhodobé zanedbávanie, aktuálne nastavenie politikov, ale aj rôzne účtovné triky. Je teda Európa schopná brániť sa sama? Aké problémy má náš obranný priemysel, prečo krajiny nevynakladajú dostatočné množstvo peňazí na obranu a bolo by Rusko so svojou ekonomikou schopné viesť vojnu na celom kontinente? V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá šéf think tanku a vojnový analytik Adapt Institute Matej Kandrík. *Časť je reprízou z 20. februára 2025. V rozhovore sa dozviete: 3:50 Vzťah Európy k vlastnej bezpečnosti. 8:27 Bude Rusko schopné napadnúť ďalší štát? 11:42 Pripravenosť Európy na útok Ruska. 16:22 Slovensko a jeho výdavky na obranu. 19:57 Čo robia zvyšné krajiny východného krídla. 26:23 Rozhodnutie EÚ o výdavkoch na obranu. 35:10 Trumpove vyhrážky krajinám NATO. 38:39 Ako má Európa riešiť obranu spoločne. 43:24 Ako by Európa obranu financovala. 46:11 Voľby v Európy a ich dopady na obranu. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcastindex@sme.sk – Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na sme.sk/indexodber – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Ďakujeme, že počúvate podcast Index.See omnystudio.com/listener for privacy information.
So zahraničným redaktorom Denníka N Tomášom Čorejom, ktorý je aktuálne v USA sa Braňo Bezák rozprával o: Epsteinovej kauze zmene Trumpovho postoja k Putinovi a Izraelu clách a či sa EU pred Trumpom príliš neponižuje
Táto relácia vznikla vďaka našim podporovateľom. Pridajte sa k nim, prosím, teraz aj vy na: https://podpora.postoj.sk/podporte-najsilnejsie-konzervativne-medium?referral_source=youtube&referral_campaign=youtube&referral_content=debata&utm_source=youtube. Ďakujeme. „Ak tu niekto naozaj robil vplyvovú operáciu pred slovenskými voľbami, bol to Viktor Orbán. Kampaň s Ciforovou-Ostrihoňovou mala nulový efekt,“ hovoria komentátori Postoja. ⏱️ Spomínané témy:⏱️ 00:00 úvod 00:26 Bola kampaň za britské peniaze problém? 13:32 Prečo Fico útočí na Ústavný súd? 16:42 Dohoda eurokomisie s Trumpom je pre EÚ porážkou. 24:57 Čo sa stane po Trumpovom ultimáte Putinovi?
Podpora predlogu zakona o psihoterapevtski dejavnosti je pod vprašajem. V javnosti so se namreč pojavili očitki o konfliktu interesov zaradi dvojne vloge dveh svetovalcev ministrice za zdravje. Ena od njiju, sektetarka v kabinetu ministrice Mojca Zvezdana Dernovšek, je zavrnila očitke. Stranka SD je že umaknila podporo predlogu zakona. Drugi poudarki oddaje: - Putin v pogovoru s Trumpom vztrajal, da se Rusija ne bo odrekla ciljem v Ukrajini. - V požaru po eksplozijah na bencinski črpalki v Rimu najmanj 29 ranjenih. - Pred nami eden od prometno najbolj obremenjenih koncev tedna.
V akom stave je dnes slobodný svet? Aký poriadok prišiel s Trumpom? Dokáže Európa zareagovať dospelo? Čo je top výzva pre strednú Európu a krajiny ako Slovensko? • Dalibor Roháč, výskumník American Enterprise Institute
Najbohatší muž a najmocnejší muž sa pochytili a v priamom prenose to sledoval celý svet. Elon Musk a Donald Trump, ešte pred pár dňami nerozlučný tím, si pomaly nevedia prísť na meno a to, čo začal ako nevinný komentár pre novinárov skončil ako roztržka cez sociálne siete obsahujúca aj závažné obvinenia.Čo sa to vlastne medzi Trumpom a Muskom stalo, či Musk definitívne odchádza a čo vlastne za svoje 130-denné pôsobenie v Trumpovej administratíve urobil?Eva Frantová sa v podcaste Dobré ráno rozpráva s redaktorkou zahraničného oddelenia denníka SME Andreou Drínovou.Zdroje zvukov: CBS, Bloomberg TelevisionOdporúčanie:Ak si kúpite dnešné vydanie denníkov SME alebo Korzár, nájdete v ňom špeciálnu prílohu k majstrovstvám Európy vo futbale hráčov do 21 rokov. V prílohe sa dozviete, ktoré budúce hviezdy sa predstavia na Slovensku, informácie zo zákulisia našej reprezentácie a nájdete v nej aj prehľadný hrací plán celého turnaja.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
V nedeľu sa v Saudskej Arábii začnú rozhovory o prímerí na Ukrajine. Donald Trump a Vladimir Putin sa zatiaľ dohodli na 30-dňovom zastavení útokov na energetickú infraštruktúru. Podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského však Rusko krátko po telefonáte podniklo útok na civilné ciele. Čo môžeme očakávať od mierových rokovaní? A je vôbec pravdepodobné dosiahnutie trvalého mieru? O tejto téme diskutovala Veronika Frankovská s politológom a vedúcim výskumným pracovníkom SFPA, profesorom Alexandrom Dulebom.Politológ Alexander Duleba zdôraznil, že Putin amerického prezidenta Trumpa nerešpektuje:„Putin neakceptoval ani 30-dňové prímerie. Má ďalšie podmienky.“Podľa Dulebu vznikol konflikt v Oválnej pracovni medzi Trumpom, Vanceom a Zelenským po tom, čo ukrajinský prezident pripomenul, že vojna sa začala už v roku 2014 za Obamovej administratívy, pričom Trump ju počas svojho prezidentovania nezastavil.„Zelensky spochybnil Trumpa pred voličmi hnutia MAGA. Nie je bežné, aby sa tlačové konferencie konali pred takýmito rokovaniami. Na to reagoval Vance, ktorý Trumpa obhajoval. Zelensky už na to nemal odpovedať, bolo to zbytočné.“Moderuje Veronika Jursová Prachárová.
Voditelji Unije bodo na vrhu razpravljali o podpori Ukrajini. Ukrajinski predsednik Zelenski je bil po včerajšnjem telefonskem pogovoru z ameriškim kolegom Trumpom optimističen, da bi se vojna lahko končala še letos. V Kot je dejal, bi premirje lahko dosegli kmalu, kar bi pomenilo priložnosti za dogovor o trajnem miru. V oddaji tudi o tem: - Izrael sprožil kopenske operacije v Gazi - Državni zbor o oskrbi s pitno vodo - Na festivalu dokumentarnega filma slavila "Edina zemlja"
Ruski predsednik Vladimir Putin je privolil v 30-dnevno prekinitev napadov na energetsko infrastrukturo. Popolno premirje je v pogovoru z ameriškim kolegom Donaldom Trumpom pogojeval z ustavitvijo oboroževanja ukrajinske vojske. Trump je po skoraj dve uri trajajočem pogovoru sporočil, da sta imela s Putinom odličen klic. Druge teme: - Izrael: novo bombardiranje Gaze, v katerem je bilo ubitih več kot 400 ljudi, le začetek. Pogajanja s Hamasom odslej brez prekinitve ognja. - Spor glede nove metodologije obračunavanja omrežnine na ustavno sodišče. - V Ljubljani slovesno odprli nov Športni center Ilirija s prvim pokritim olimpijskim bazenom v prestolnici.
Účinkujú Marína Galisová, Martin Mojžiš, Juraj Petrovič, Štefan Hríb a Tomáš Zálešák. Moderuje Eugen Korda. V podcaste si vypočujete aj: – z telefonátu Putina s Trumpom sa v Moskve tešia, – závratná kariéra alebo ako sa z rebelujúceho Migaľa stal minister a čo to vypovedá o vládnej koalícii.
Izraelske sile so davi poteptale že tako krhko premirje z gibanjem Hamas. V silovitih napadih na cilje vzdolž celotne enklave je bilo ubitih več sto ljudi. Po navedbah izraelskega zunanjega ministrstva od jutra znova s polno močjo napadajo teroristično organizacijo v Gazi. Razlog pa je, da je gibanje večkrat zavrnilo predlog za izpustitev talcev in podaljšanje premirja. V oddaji tudi: - Bo Putin po pogovoru s Trumpom privolil v 30-dnevno premirje v Ukrajini? - V Slovenijo prispela še dva hudo poškodovana v požaru v Severni Makedoniji. - V Ljubljani bo vrata drevi odprl športni center Ilirija z obsežno infrastrukturo.
Delegati kitajskega ljudskega kongresa so točno na peto obletnico razglasitve svetovne pandemije koronavirusne bolezni sklenili letno zasedanje v Pekingu. Soglasno so potrdili vsa poročila in sprejeli predlog o petodstotni gospodarski rasti. Kitajska ima težave zaradi nizkega domačega povpraševanja in zaostritve trgovinskih vojn. Predvsem odnosi z Združenimi državami Amerike so zaradi izvolitve Donalda Trumpa in uvedbe carin na veliki preizkušnji, čeprav poznavalci menijo, da je pragmatičen dogovor povsem mogoč, tudi zaradi interesov Elona Muska. Poleg tega ni jasno, v katero smer bodo šla razmerja z Evropsko unijo. Kakšni pa so kitajsko-slovenski odnosi? Sogovorniki: Dr. Wei Shen, profesor ekonomije Dr. Jian Gao, profesor mednarodnih odnosov Melinda Liu, kitajska dopisnica tednika Newsweek Boštjan Malovrh, slovenski veleposlanik v Pekingu Jens Eskelund, predsednik gospodarske zbornice EU na Kitajskem
Les marchés boursiers sont assez mal embarqués cette semaine : la peur d'un gros ralentissement de l'économie américaine s'accroît, à cause de l'effet à court terme des politiques de Donald Trump. A moins que les objectifs économiques de la Chine et une légère inflexion de la Maison Blanche sur les surtaxes douanières ne viennent soutenir une petite embellie ? C'est l'ambiance du matin, pendant que plusieurs grandes entreprises publient leurs résultats 2024 et, plus important, leurs objectifs 2025.
Ko je oni dan med kozlovsko sodbo v Beli hiši Trump omenil tretjo svetovno vojno in če poznamo vznesene izjave vplivnega ruskega politika Dmitrija Medvedjeva, ki mu je tretja svetovna vojna tudi pri srcu in pogosto na jeziku, je tudi nam kot okorelim pacifistom prišlo na misel, da se bo počasi treba pripraviti na kataklizmo. Ker nekaj kataklizmičnega nas v prihodnosti čaka in globalnemu uničenju ne ubežimo ... Med katastrofama podnebnih sprememb in naslednjih slovenskih parlamentarnih volitev se zdi tretja svetovna vojna še najmanj uničujoča možnost. Danes torej nekaj pavšalnih odgovorov na vprašanja o tretji svetovni vojni, ki si jih v resnih medijih nikoli ne zastavljajo, še manj pa nanje odgovarjajo.Prvo vprašanje je očitno in hkrati enigmatično; predvsem pa je zanimivo, da si ga do dneva današnjega še nihče ni zastavil …Namreč; katere države se bodo v tretji svetovni vojni borile in katera se bo borila proti kateri? Klasična konstelacija, ki smo ji zaupali desetletja, je bila: Vzhod proti Zahodu, Rusi z zavezniki proti Američanom z zavezniki, v nekaterih primerih pa se bo tretjesvetovna vojna bíla med Zemljani in zavojevalci iz vesolja. A po novem te delitve in nekdanji nasprotniki ne veljajo več; in ko Trump žuga Zelenskemu, naj se ne igra s tretjo svetovno vojno, je jasno samo nekaj; da bosta na eni strani Amerika in Rusija proti Ukrajini. Nobenega indica namreč nimamo, da bi si bili Američani inRusi te dni v laseh, tako da je jedrski spopad med obema velesilama nerealen; je pa jasno, da gre obema na jetra Ukrajina. V nadaljevanju sklepamo, da se bodo Rusom in Američanom pridružili Kitajci, ker skupaj smo močnejši, ob njih pa bodo sile osi sestavljali še Belorusi, Madžari in Severni Korejci. Na drugi strani bomo vsi ostali. Pa ne čisto vsi. Srbi se bodo težko odločili, Vučić pravi, da bi bili dopoldne za ene in popoldne za druge … Veliko težavo, za koga se boriti v tretji svetovni vojni, pa imajo tudi v SDS. So iskreno navdušeni nad Trumpom, hkrati pa je ljubljeni vodja med prvimi prišel izreči podporo Ukrajini – in to z rednim potniškim vlakom. Na srečo poznajo vojne institut pete kolone, ki presečne množice lepo razporedi po loku sovraštva in nasilja. Je pa ameriška administracija predlagala, da se za tretjo svetovno vojno izdajalci, saboterji in dezerterji imenujejo ali migranti ali pa tretjekolonaši; samo zaradi preglednosti. Uporabno navodilo za primer tretje svetovne vojne je, kako se za dogodek primerno obleči. Naivno in na prvo žogo bi dejali, da je logična izbira nekaj lažjega, ker bo tako ali drugače zelo vroče; a po drugi strani prihaja nekaj ur za spopadom jedrska zima, med katero se bo veljalo obleči topleje in zaradi katere bodo tudi nižje ležeča smučišča dobila debelejšo snežno odejo. Tiste ki menijo, da je razprava o konfekciji med svetovno kataklizmo neprimerna, naj le opomnimo: na samem začetku civilizacije, se je vojna začela zaradi izborno oblečene lepotice; zatem smo za pokole našli najrazličnejše razloge, od religije, do naravnih virov, danes pa smo od časov Lepe Helene po nekaj tisočletjih naredili popolni krog. Tretja svetovna vojna se bo začela zaradi tega, ker se je puli zapodil med dvodelne obleke. Da lahko nekoga z neprimerno obleko užališ do ravni, ko začne naokoli mahati z vojno, priča o izjemnem vplivu mode in modne industrije na postmodernega človeka. Če skrajšamo; na eni strani se bodo v tretji svetovni vojni borile urejene čete s torbicami Prada in s tradicionalno vojaško linijo Huga Bossa, na drugi strani pa jim bodo stale besneče množice oblečene v majice, jeans in krokse. Tretji in zadnji poudarek današnje analize o sladkostih in težavah tretje svetovne vojne pa je vprašanje, kdo se bo v njej boril. Ko ruski in ameriški mogočneži pred domačim občinstvom mahajo z raketami, se ne vprašajo, ali smo res vsi tako zelo zagreti … Kot pričajo prvipomladanski dnevi in posledično polne terase lokalov, množice niso preveč bojaželjne. Ob tem je tukaj še nejasnost s povečanjem sredstev za obrambo na dva odstotka BDP … Kaj nam ta denar prinaša? Nam jamči, da bomo v tretji svetovni vojni zmagali, ali pa vse te milijardepomenijo samo kotizacijo, oziroma vstopnino na bojišče? Kakorkoli; elitam bo treba dopovedati, da tretja svetovna vojna ni enaka prvi, ko se je brez vprašanj umiralo za kronane glave; ne drugi, ko je bilo treba utišati sociopata. Danes se za kronane glave kvečjemu kupi posebna priloga sobotnega časnika ob kronanju, za ustavitisociopata, oziroma vojsko sociopatov, pa je dovolj zapreti račun na Twitterju. Če nas hočejo prepričati v tretjo svetovno vojno, nam morajo ponuditi nekaj več … »Redke zemlje« se tako ali drugače sliši zanimivo.
Sme v úvode týždňa, ktorý by mal pochovať koaličnú krízu. Aspoň tak to avizuje samotná vládna koalícia. Chce konečne zvoliť šéfa parlamentu a funkciami nasýtiť niekdajších vzbúrencov v podobe tzv. Huliakovcov a Migaľovcov. Spoza hraníc však aj na Slovensko ťaživo dolieha téma, ktorá je svojimi možnými dôsledkami s koaličnou krízou neporovnateľná. Po piatkovej roztržke v Bielom dome medzi prezidentom Trumpom a Zelenským spozornel svet. No ak na ňu reagujú takmer všetci, pre slovenskú diplomaciu či premiéra a vládu dlhé tri dni akoby neexistovala. Prechádzali ju tichom. O čom to svedčí? A je možné byť ticho, keď sa píšu dejiny a rozhoduje o vojne či mieri? Téma pre Radoslava Štefančíka, ktorý sa špecializuje aj na politickú komunikáciu. „Často uvažujem, prečo je Robert Fico či Viktor Orbán taký úctivý vo vzťahu k Vladimírovi Putinovi, prečo si nevšímajú nebezpečenstvo, ktoré predstavuje“, hovorí politológ. „Úplne vážne premýšľam, či to nie je tým, že by vlastne privítali, keby sme boli súčasťou nového usporiadania sveta, kde by Slovensko nepatrilo k západnej, ale východnej civilizácii. Pamätáme si obdobie pred Novembrom. Neboli tu slobodné voľby. Ľudia, ktorí boli dosadení stranou, svoje pozície mali zabezpečené na večnosť. Nebola súťaž. Nebola konkurencia politických strán. Politici sa nemuseli obávať o svoje postavenie, o funkcie, o svoje výhody“, hovorí Štefančík.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Sme v úvode týždňa, ktorý by mal pochovať koaličnú krízu. Aspoň tak to avizuje samotná vládna koalícia. Chce konečne zvoliť šéfa parlamentu a funkciami nasýtiť niekdajších vzbúrencov v podobe tzv. Huliakovcov a Migaľovcov. Spoza hraníc však aj na Slovensko ťaživo dolieha téma, ktorá je svojimi možnými dôsledkami s koaličnou krízou neporovnateľná. Po piatkovej roztržke v Bielom dome medzi prezidentom Trumpom a Zelenským spozornel svet. No ak na ňu reagujú takmer všetci, pre slovenskú diplomaciu či premiéra a vládu dlhé tri dni akoby neexistovala. Prechádzali ju tichom. O čom to svedčí? A je možné byť ticho, keď sa píšu dejiny a rozhoduje o vojne či mieri? Téma pre Radoslava Štefančíka, ktorý sa špecializuje aj na politickú komunikáciu. „Často uvažujem, prečo je Robert Fico či Viktor Orbán taký úctivý vo vzťahu k Vladimírovi Putinovi, prečo si nevšímajú nebezpečenstvo, ktoré predstavuje“, hovorí politológ. „Úplne vážne premýšľam, či to nie je tým, že by vlastne privítali, keby sme boli súčasťou nového usporiadania sveta, kde by Slovensko nepatrilo k západnej, ale východnej civilizácii. Pamätáme si obdobie pred Novembrom. Neboli tu slobodné voľby. Ľudia, ktorí boli dosadení stranou, svoje pozície mali zabezpečené na večnosť. Nebola súťaž. Nebola konkurencia politických strán. Politici sa nemuseli obávať o svoje postavenie, o funkcie, o svoje výhody“, hovorí Štefančík.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Svet sa ešte stále spamätáva z hádky medzi Trumpom a Zelenským, ktorú sme bohužiaľ videli v priamom prenose. Reportéri Denníka N, Tomáš Čorej a Tomáš Hrivňák boli na Ukrajine, v čase tretieho výročia ruskej invázie, potom ako Trump nazval Zelenského diktátorom a cielene sa šli stretnúť aj s Ukrajincami a Ukrajinkami, ktorí nemajú Zelenského až tak v láske. S Tomášom Čorejom a Tomášom Hrivňákom sa rozprával nimi Braňo Bezák.
Ameriški predsednik Donald Trump in njegov ukrajinski gost Volodimir Zelenski bosta danes v Washingtonu podpisala dogovor o dostopu Združenih držav do ukrajinskih naravnih virov, zlasti redkih rudnih, s katerim je Trump Ukrajino prisilil h kompenzaciji za izkazano podporo v vojni. A vojno v Ukrajini je treba najprej končati, o pomoči Zahoda pri doseganju miru, zagotavljanju njegove trajnosti in prenovi Ukrajine pa se je včeraj v Beli hiši s predsednikom Trumpom pogovarjal britanski premier Keir Starmer. Drugi poudarki: - Končalo se bo več kot dveletno obdobje zamejenih cen energentov. - Mladi kmetje opozarjajo na nejasnost sprememb kmetijske zakonodaje. - Na današnjo tekmo v Trondheimu vse štiri slovenske skakalke.
Žijeme ešte v slobodnom svete pod líderstvo Ameriky? Prečo prezident Trump pomáha Moskve? Čo sa stalo v Rijáde? Dokáže Európa nahradiť Ameriku v pomoci Ukrajine? A dokážeme sa postaviť za vlastnú slobodu?
Podcast TREND z 21. februára 2025 sa venoval geopolitickým a ekonomickým témam. 00:00 – 04:40 | Tesla na Slovensku? Špekulácie po stretnutí Fica s Muskom 04:40 – 08:49 | Politická dimenzia: Musk ako podnikateľ alebo politik? 08:49 – 12:10 | Fico, Musk a boj proti liberalizmu 12:10 – 17:06 | Trump po mesiaci: Aké sú jeho prvé politické a ekonomické kroky? 17:06 – 20:19 | Clá na oceľ, hliník a farmaceutický priemysel: Vplyvy na Európu 20:19 – 23:46 | Slovensko ako obeť obchodnej vojny? 23:46 – 26:48 | Rozpočet Slovenska: Deficity a nové ministerstvá 26:48 – 30:07 | Ceny energií: Plyn a elektrina zlacňujú 30:07 – 33:20 | Geopolitické dôsledky: Trump, Putin a Európa bez amerického dáždnika 33:20 – 36:04 | Európa musí budovať vlastnú obranu 36:04 – 39:00 | Trump a nový svetový poriadok: Zmena, ktorá sa deje raz za život 39:00 – 42:13 | Záver: Aká je budúcnosť Európy a Slovenska? Ronald Ižip reagoval na stretnutie Roberta Fica s Elonom Muskom v USA, kde premiér prezentoval Slovensko ako automobilovú veľmoc s výbornou infraštruktúrou. Rozhovor sa následne presunul k Muskovmu rastúcemu politickému vplyvu a jeho prepojeniu s konzervatívnymi lídrami. R. Ižip poukázal na spoločné črty medzi Muskom, Trumpom, Ficom, Orbánom a ďalšími politikmi, ktorých spája kritika progresívneho liberalizmu. Tento trend vníma ako odklon od pôvodného ekonomického liberalizmu k ideologickým bojom medzi konzervatívnym a progresívnym táborom. Veľká časť podcastu sa venovala Trumpovej politike po mesiaci vo funkcii. Diskutovali o jeho obchodnej stratégii, najmä o zavedení ciel na oceľ, hliník a farmaceutické produkty, ktoré môžu výrazne zasiahnuť Európu. Ižip upozornil, že Slovensko je v mimoriadne nevýhodnej pozícii, keďže export automobilov do USA tvorí významnú časť HDP. Vnútropolitická situácia na Slovensku bola ďalšou témou, pričom sa venovali otázke verejných financií a narastajúcemu deficitu. Šéfredaktor TRENDU kritizoval vládu za nejasnú stratégiu konsolidácie a neefektívne výdavky, pričom sa pozastavil nad neustálym zvyšovaním sociálnych dávok a výdavkov na štátnu správu. Ekonomická diskusia sa ďalej zamerala na vývoj cien energií. Cena plynu a elektriny v Európe v posledných týždňoch výrazne klesla, čo je čiastočne dôsledkom očakávaní mierovej dohody na Ukrajine. R. Ižip však varoval, že Brusel plánuje do roku 2027 úplné odpojenie od ruského LNG, čo môže mať dlhodobé dopady na stabilitu energetického trhu. V geopolitickej časti podcastu sa riešila otázka možného stiahnutia USA z NATO a jeho vplyvy na Európu. Trumpove vyjadrenia naznačujú, že Amerika by mohla znížiť svoje záväzky voči európskej bezpečnosti, čo by mohlo viesť k oslabeniu NATO a nutnosti budovania vlastnej obrannej infraštruktúry v Európe. Záverečná časť podcastu sa venovala širšiemu pohľadu na globálnu politiku. R. Ižip prirovnal aktuálne dianie k zmenám v geopolitickom usporiadaní, ktoré sa dejú raz za život. Poukázal na možnosť dohody medzi Trumpom a Putinom na úkor Ukrajiny, čo by mohlo preformátovať bezpečnostnú architektúru Európy. Na druhej strane, rastúce napätie medzi USA a Čínou môže znamenať presun amerických vojenských priorít do Ázie. Podcast zakončili diskusiou o budúcnosti Európy a Slovenska v tomto meniacom sa globálnom prostredí. Zhodli sa, že kľúčovou otázkou zostáva, či sa Európa dokáže spojiť a vybudovať vlastnú bezpečnostnú a ekonomickú silu, alebo sa stane obeťou geopolitických hier veľmocí.
Aký je rozdiel medzi Trumpom počas prvého prezidentovania a Trumpom dnes? Je silná americká ekonomika dobrou správou pre trhy a nebude to na úkor ostatných ekonomík sveta? Je pre akcie najväčších technologických firiem výhodou, že ich majitelia majú blízko k Trumpovi? Do akej miery sú pre trhy nebezpečné avizované clá? Na čo by sa mal zamerať investor, ak chce byť úspešný aj v roku 2025? Ak budú akcie vďaka Trumpovi v ohrození, aké investičné príležitosti ich môžu nahradiť? Pre koho môže byť výhodou, ak budú akcie lacnejšie? V relácii Ide o peniaze odpovedá Martin Babocký z Babocky Investment Office.
Konec je amaterizma, prihajajo profesionalci! Dovolj je bilo politikov, ki vodijo oddaje, pravi Marcel Štefančič, zato je v današnjo epizodo oddaje Radio Ga Ga – Nova generacija povabil cvet slovenskih voditeljev, ki bodo pokazali, kako se stvarem streže. Marcel in Zvezdana o svobodi, Vesna Milek in Jan Plestenjak o Ceci, o preimenovanju slovenskih ulic in trgov bo Uroš Slak govoril z Golobom, Jankovićem, Hojsom in Urško Klakočar Zupančič. Edvard Žitnik s posnetki telefonskih klicev med Trumpom in Putinom, Golobom in Macronom ter drugimi. Naš reporter Franc Kangler se bo s prometnimi informacijami tokrat oglašal iz Savdske Arabije, kamor je odpotoval na mirovno konferenco, zelo verjetno pa se bo v oddajo oglasil še kak voditeljski profesionalec. Na začetku oddaje vam bosta ekskluzivno zapela Aleksandar Vučić in Zoran Janković, na koncu pa bo skoraj zanesljivo še kaj, vse to v petek dopoldan na Prvem.
V podcaste si vypočujete aj: - Prečo o osude Ukrajiny nerozhodnú len Putin s Trumpom, ale aj Európa - O osude vládnej koalície už nemá vlastne ani zmysel hovoriť
Európa musí prevziať zodpovednosť za svoju obranu a bezpečnosť na kontinente a mier na Ukrajine s tým, že sa hranice krajiny vrátia pred rok 2014 je nereálna predstava. Aj toto sú niektoré z vyjadrení amerického ministra obrany Peta Hegsetha z minulého týždňa. Hneď nato nasledoval telefonát medzi Trumpom a Putinom bez Ukrajiny. Odborníci hovoria o dohode o nás bez nás a o tom, že Európa stráca bezpečnostné záruky, na ktoré sa roky spoliehala. Faktom však ostáva aj to, že práve Európa sa dlhodobo spolieha na Spojené štáty a otázku vlastnej obrany zanedbávala. „Dialo sa to aj z pohodlnosti politických lídrov. Do zrkadla by sme sa však mali pozrieť aj my ako občania, či vôbec bol z našej strany dopyt na politických lídrov, aby sa seriózne zaoberali obranou,“ hovorí vojnový analytik Matej Kandrík. V aktuálnych debatách o navýšení výdavkov na obranu by však podľa neho nemalo prevládať konkrétne percentuálne číslo navýšenia, ale to, čo za peniaze získame. „Rusko dnes zbrojí šialeným spôsobom. Veľká časť týchto zdrojov dnes horí na Ukrajine. My sme zase veľa techniky poskytli Ukrajine, vyprázdnili sme svoje zásoby a tri roky diskutujeme, ako nakopneme efektivitu zbrojného priemyslu tak, aby sme podporili Ukrajinu a súčasne doplnili vlastné prázdne sklady,“ hovorí Kandrík. Čo sa týka slovenského obranného priemyslu, pohľad naň je podľa Kandríka smutný. „Na východnom krídle sme pravdepodobne najslabším článkom,“ dodáva. Dôvodom je podľa neho dlhodobé zanedbávanie, aktuálne nastavenie politikov, ale aj rôzne účtovné triky. Je teda Európa schopná brániť sa sama? Aké problémy má náš obranný priemysel, prečo krajiny nevynakladajú dostatočné množstvo peňazí na obranu a bolo by Rusko so svojou ekonomikou schopné viesť vojnu na celom kontinente? V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá šéf think tanku a vojnový analytik Adapt Institute Matej Kandrík. V rozhovore sa dozviete: 0:00 Úvod 3:50 Vzťah Európy k vlastnej bezpečnosti. 8:27 Bude Rusko schopné napadnúť ďalší štát? 11:42 Pripravenosť Európy na útok Ruska. 16:22 Slovensko a jeho výdavky na obranu. 19:57 Čo robia zvyšné krajiny východného krídla. 26:23 Rozhodnutie EÚ o výdavkoch na obranu. 35:10 Trumpove vyhrážky krajinám NATO. 38:39 Ako má Európa riešiť obranu spoločne. 43:24 Ako by Európa obranu financovala. 46:11 Voľby v Európy a ich dopady na obranu. See omnystudio.com/listener for privacy information.
Mednarodni odnosi se pospešeno spreminjajo. Od sveta, utemeljenega na boleči lekciji druge svetovne vojne, prehajamo v novo obdobje. Zdi se, da v čas, ko velja zakon močnejšega. Evropa manevrira med silnicami Rusije, ZDA in Kitajske, sooča se s pritiski tehnoloških velikanov, države največkrat niso poenotene glede prioritet, prebivalstvo geopolitične pretrese občuti na kakovosti življenja, kar dodatno otežuje pripoznavanje ključnih, tudi varnostih izzivov, in odzivanje nanje.Kako pripravljena je Evropa na novi svet? Kakšen ta svet sploh je? Pred tretjo obletnico vojne v Ukrajini in še ne mesec dni od začetka mandata Donalda Trumpa odgovarjajo: Klemen Grošelj, nekdanji evropski poslanec in obramboslovec, Branko Soban, novinar Dela, Marek Kohv, estonski varnostni strokovnjak. Priporočamo tudi poslušanje reportaže iz Estonije in Finske o dojemanju ruske grožnje.
Ameriški predsednik Donald Trump je po srečanju z izraelskim premierjem Benjaminom Netanjahujem v Beli hiši napovedal ameriški prevzem Gaze. Namerava jo razviti v nekakšno »riviero« Bližnjega vzhoda. Netanjahu je prvi tuji državnik, ki ga je v svojem drugem mandatu sprejel Trump. A očitno tudi on, kljub sklicevanju na dolgoletno prijateljstvo s Trumpom, ni dobro vedel, kaj ga čaka v Beli hiši. Druge teme: - Delodajalci stežka zaposlujejo invalide, raje plačujejo prispevek za spodbujanje njihovega zaposlovanja. - Policija obravnava vse več spletnih goljufij, v 10-ih odstotkih primerov jim uspe vrniti ukradena sredstva. - Na svetovnem prvenstvu v alpskem smučanju v Saalbachu prvo zlato Italiji, Slovenci v mešani paralelni ekipni tekmi izpadli.
Zatiaľ čo na Slovensku už viac ako 600 psychiatrov a psychológov vyzýva Roberta Fica aby sa správal slušne alebo odišiel z politiky a ľudia sa chystajú do ulíc, predseda vlády opäť pred protestami straší destabilizáciou štátu. Tajná služba sleduje podľa opozície občanov Slovenska, ktorí protesty organizujú, no o proruskej skupine, ktorá u nás ohlasuje zakladanie partizánskych buniek a referendum o vystúpení z Únie, zatiaľ ani slovo.Medzitým sa nový americký prezident Donald Trump ujal svojej funkcie. A medzi prvými rozhodnutiami bola aj amnestia pre 1600 ľudí, ktorí po jeho predchádzajúcej prehre zaútočili aj po jeho výzvach na americký kongres. Premiér Fico sa už aj pochválil s telefonátom s Donaldom Trumpom.O čom teda spolu hovorili? Ako sa bude Slovensko a únia brániť Trumpovým clám a ako sa Ficova vláda vyrovná s požiadavkami Trumpa na zvyšovanie peňazí na obranu? Ako vôbec prebehla Trumpova inaugurácia a čo boli jeho prvé kroky v úrade? Aké budú Spojené štáty s Trumpom a ako sa zmení svet, ak už je minimálne jasné, že Trump nedokáže napriek svojim vyhláseniam ukončiť vojnu na Ukrajine do 24 hodín? Braňo Závodský sa rozprával sa s politológom Univerzity Komenského v Bratislave Erikom Lášticom.
Donald Trump sa oficiálne stal 47. prezidentom Spojených štátov. Čo prinesie jeho opätovný návrat? Vyrieši konflikt na Ukrajine, tak ako to avizoval v predvolebnej kampani? A čo bude nová americká administratíva znamenať pre Slovensko? Hosťami relácie boli bývalý minister zahraničných vecí Rastislav Káčer a exminister obrany Martin Sklenár.Donald Trump je človek, ktorý uspel v tom, že presvedčil Ameriku, že má problém, uviedol exminister zahraničia a diplomat Rastislav Káčer. „On ich presvedčil, že majú rakovinu a že im treba transplantovať srdce a pečeň. Jednoducho dramaticky nadcenil všetky problémy, ktoré Amerika má. A včera prezentoval, že on prináša zázračne riešenia na všetky choroby a zajtra sa všetko zmení. Ja som nastúpil, zlatá éra príde. Vy ste boli ponižovaní, ja vás urobím veľkými, vy ste boli neprosperujúci, mizerní, ekonomika mala problém. Ja to všetko vyriešim," uviedol v relácii.Významným aspektom Trumpovho pôsobenia je jeho vplyv na medzinárodné vzťahy. Exminister obrany Martin Sklenár hovorí, že Trump dal jasne najavo aj v zahraničnej politike, že „ten kto zaplatí najviac, tak ten bude vysoko na zozname návštev a stretnutí."Podľa Káčera treba brať vážne slová Donalda Trumpa o tom, že si USA vezmú Panamský prieplav. „Tieto slová si vymodlili ľudia, ako je Putin a čínski komunistickí lídri. Keď Trump povie, že my si zoberieme Panamu, tak je to rovnaký argument, aký použival Putin, keď anektoval Krym. To čo počúvajú, je pre nich naozaj veľmi príjemné. Je to pre nich hudba," dodáva.Experti tiež poukázali na Trumpove väzby s európskymi pravicovými lídrami. Káčer spomenul, že „Viktor Orbán investoval obrovskú energiu do priateľského vzťahu s Trumpom," a varoval, že Donald Trump svojím zameraním povzbudzuje autokratické formy vládnutia, povzbudzuje radikálno pravicových nacionalistických politikov.Témou tiež bolo, či Donald Trump vyrieši konflikt na Ukrajine. Určite to nebude do šiestich mesiacov, ale viac. Čas ukáže, že či nejaká dohoda je alebo nie je možná.
Donald Trump sa oficiálne stal 47. prezidentom Spojených štátov. Čo prinesie jeho opätovný návrat? Vyrieši konflikt na Ukrajine, tak ako to avizoval v predvolebnej kampani? A čo bude nová americká administratíva znamenať pre Slovensko? Hosťami relácie boli bývalý minister zahraničných vecí Rastislav Káčer a exminister obrany Martin Sklenár.Donald Trump je človek, ktorý uspel v tom, že presvedčil Ameriku, že má problém, uviedol exminister zahraničia a diplomat Rastislav Káčer. „On ich presvedčil, že majú rakovinu a že im treba transplantovať srdce a pečeň. Jednoducho dramaticky nadcenil všetky problémy, ktoré Amerika má. A včera prezentoval, že on prináša zázračne riešenia na všetky choroby a zajtra sa všetko zmení. Ja som nastúpil, zlatá éra príde. Vy ste boli ponižovaní, ja vás urobím veľkými, vy ste boli neprosperujúci, mizerní, ekonomika mala problém. Ja to všetko vyriešim," uviedol v relácii.Významným aspektom Trumpovho pôsobenia je jeho vplyv na medzinárodné vzťahy. Exminister obrany Martin Sklenár hovorí, že Trump dal jasne najavo aj v zahraničnej politike, že „ten kto zaplatí najviac, tak ten bude vysoko na zozname návštev a stretnutí."Podľa Káčera treba brať vážne slová Donalda Trumpa o tom, že si USA vezmú Panamský prieplav. „Tieto slová si vymodlili ľudia, ako je Putin a čínski komunistickí lídri. Keď Trump povie, že my si zoberieme Panamu, tak je to rovnaký argument, aký použival Putin, keď anektoval Krym. To čo počúvajú, je pre nich naozaj veľmi príjemné. Je to pre nich hudba," dodáva.Experti tiež poukázali na Trumpove väzby s európskymi pravicovými lídrami. Káčer spomenul, že „Viktor Orbán investoval obrovskú energiu do priateľského vzťahu s Trumpom," a varoval, že Donald Trump svojím zameraním povzbudzuje autokratické formy vládnutia, povzbudzuje radikálno pravicových nacionalistických politikov.Témou tiež bolo, či Donald Trump vyrieši konflikt na Ukrajine. Určite to nebude do šiestich mesiacov, ale viac. Čas ukáže, že či nejaká dohoda je alebo nie je možná.
Po eni od najhujših rudarskih nesreč pri nas so v Velenju pretreseni. Tako državna oblast kot lokalna skupnost svojcem umrlega rudarja in dveh, ki ju še pogrešajo, obljubljajo pomoč. Reševalna akcija še vedno poteka, prav tako inšpekcijski nadzor. Varnost je v premogovniku na prvem mestu in denarja za varnostna vlaganja bo tudi v prihodnje dovolj, so sporočili po današnjem obisku predsednika vlade Roberta Goloba v premogovniku. Drugi poudarki oddaje: - SD in Levica še neodločeni glede podpore notranjemu ministru Poklukarju na interpelaciji. - Kaj lahko pričakujemo v odnosih med novim ameriškim predsednikom Trumpom in Moskvo? - V požaru hotela v smučarskem središču v Turčiji umrlo več kot 60 ljudi, več deset je ranjenih.
II. pilier, ETF fondy, špekulatívne aktíva. Tento rok bol z pohľadu investovania naozaj zaujímavý. Dokonca by sa dalo povedať, že jeden z najzaujímavejších za posledné obdobie, a to aj čo sa týka výnosov. „Akciové trhy, ktoré bežne prinášajú výnos sedem až deväť percent, už druhý rok po sebe dosiahli zhodnotenie dvadsať percent,“ vysvetľuje ekonomický redaktor SME a magazínu INDEX Jozef Tvardzík. Úspech však zaznamenali aj dlhopisy. Ani jeden garantovaný fond v rámci II. piliera totiž neskončil v mínuse. Dôvodom je podľa Jozefa hlavne uvoľnenie menovej politiky vo forme znižovania úrokových sadzieb centrálnymi bankami. V prípade indexov a akcií boli zase hlavným ťahúňom technologické giganty USA. A to hlavne zopár najväčších hráčov ako Tesla, Microsoft či Apple, ktorí tvoria takmer štyridsať percent hodnoty celého indexu. „Investičný apetít v Spojených štátoch je obrovský. Sledujeme nové vstupy na burzu, fúzie firiem, ale aj pozitívne očakávania v súvislosti s Trumpom a sľubmi o deregulácii a znížení byrokracie, “ dodáva Jozef. Na budúci rok sa však ako investične zaujímavé zdajú aj iné krajiny. Odborníci podľa Jozefa spomínajú Čínu aj Latinskú Ameriku. Ako sa bude vyvíjať trh na budúci rok, prečo majú obrovský potenciál hlavne spomínané krajiny a prečo Európa aj po investičnej stránke za zvyškom sveta stále nestíha? V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá ekonomický redaktor denníka SME a magazínu INDEX Jozef Tvardzík, ktorý sa venuje investičným témam. _ 2:20 Množstvo peňazí v II. pilieri.8:14 Výnosy fondov v II. pilieri.14:37 Dôvody výnosov indexových fondov.18:43 Ako sa darilo akciovým fondom.23:33 Prečo ostať v II. pilieri.31:25 Čo čaká trh v roku 2025.34:47 Kam investovať peniaze v roku 2025? _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcastindex@sme.sk – Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na sme.sk/indexodber – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Ďakujeme, že počúvate podcast Index.See omnystudio.com/listener for privacy information.
Po telefonáte s Trumpom cesta do Moskvy. Huliakovci trápia Fica. Parlament je nefunkčný ale bude rokovať o transparente z osláv 17. novembra.
Vojna s Ruskom nebude, ak bude Európa na takúto vojnu pripravená. Tá vojna je tým pravdepodobnejšia, čím je Európa slabšia. Je preto najvyšší čas, aby Európa dospela a bezpečnostne sa zobudila, hovorí v reakcií na príchod Donalda Trumpa do Bieleho domu bývalý poslanec a človek, čo stál i za našich členstvom v NATO František Šebej.Do Bieleho domu - teda prakticky najmocnejšieho úradu na planéte, mieri Donald Trump. Muž plný nevypočitateľných reakcií, meniacich sa nálad, osobnej ješitnosti, ľahkovážnych no nesplnených sľubov, kupeckej mentality, ale aj kampane plnej lží a hesiel, ktoré si vzájomne odporujú a ktoré bude zrejme nemožné naplniť. Úradu prezidenta sa pritom ujíma v časoch mimoriadne nestabilnej a turbulentnej geopolitickej situácie prakticky na celej planéte. Rusko už vyše dvoch rokov pokračuje vo svojej brutálnej a krvavej agresií na Ukrajine, na Blízkom východe čoraz viac eskaluje konflikt medzi Iránom a Izraelom, mení sa situácia i v Afrike no a Taiwan v obavách čaká, či sa v tejto dobe plnej rastúcej agresivity a konfrontácie neprebudí napokon i čínsky drak.Budúci americký prezident pritom sľubuje ukončiť ruskú agresiu na Ukrajine za 24 hodín, vyhráža sa vysokými clami nielen Čine, ale aj svojim európskym spojencom a jeho kľúčovým heslom je Amerika na prvom mieste, čo nápadne pripomína nielen národný protekcionizmus, ale aj éry amerického izolacionizmu.Európa je pritom síce stále ekonomickou veľmocou, bez amerického bezpečnostného - a to i jadrového dáždnika v rámci NATO, je však v bezpečnostnej oblasti iba akýmsi papierovým drakom. Donald Trump pritom v minulosti už opakovane spochybnil účelnosť Severoatlantickej aliancie a dokonca i ochotu USA angažovať sa v prípade napadnutia niektorého spojenca.Na samotnej hranici nášho kontinentu pritom stojí útočiaca ruská armáda no a verejne deklarované plány vládcu Kremľa - Putina, sa pritom opakovane neobmedzovali iba na Ukrajinu, ale poškuľovali i po akejsi obnove rozpadnutého Sovietskeho zväzu.Aká bude zahraničná politika Spojených štátov s prezidentom Trumpom? Akú stratégiu zvolí nový prezident USA v prípade ruskej agresie na Ukrajine a prečo môže byť Trump pre Putina tvrdším orieškom než Harrisová? Je reálne, že sa Amerika stiahne z NATO a čo bude musieť urobiť Európa pre svoju vlastnú bezpečnosť? Aká je vlastne budúcnosť Severoatlantickej aliancie s lídrami ako Trump, ale aj Orbán či Fico? No a napokon, bude svet s Trumpom v Bielom dome nebezpečnejším miestom pre život?Témy Rána Nahlas s bývalým predsedom zahraničného výboru NR SR exposlancom Františkom Šebejom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.