Podcasts about trumpom

Robert Fico sa správa ako spolumajiteľ maďarskej rafinérie a nie ako premiér zastupujúci záujmy slovenských občanov. Kto si chce kúpiť lacnejší benzín a naftu, musí ísť do Česka, kde sa už dávno od ruských zdrojov odpojili, hovorí predseda opozičných Demokratov Jaroslav Naď. V župných a komunálnych voľbách bude spolupracovať s ostatnými opozičnými stranami a navzájom si podporovať kandidátov. V Bratislave nevidí nikoho lepšieho ako Matúša Valla. Kedy odovzdajú podpisy pod referendum?V podcaste s Jaroslavom Naďom sa dozviete:– od 1. minúty – že odpájať elektrinu ukrajinským civilom je sadizmus;– po 2:00 – čo hovorí na to, že Tibor Gašpar chce využiť ruské bombardovanie civilistov na posilnenie našej rokovacej pozície;– po 3:20 – že Robert Fico určite po stretnutí s Trumpom neprecitol;– od 5:00 – že Fico buď porušil zákon alebo klamal;– po 5:50 – ako Ukrajina chce opraviť ropovod, ale Rusi bombardujú technikov;– od 6:30 – že Robert Fico sa správa ako spolumajiteľ maďarskej rafinérie;– po 7:00 – prečo Slovnaft po stámiliónových investíciách do diverzifikácie stále potrebuje ruskú ropu;– od 7:30 – prečo sme neboli schopní sa odpojiť od ruskej ropy;– po 9:00 – či je vojna na Ukrajine zaseknutá a či má vojenské riešenie;– od 10:00 – ako je nepochopiteľné obviňovať napadnutú krajinu za vlastnú obranu;– po 11:30 – ako dlho ešte Rusko bude schopné viesť vojnu;– od 13:00 – kde spravili západné krajiny chybu pri Ukrajine;– po 14:00 – že Rusko sa nechce dohodnúť, Ukrajina áno;– od 15:45 – ako si treba preložiť prejav amerického ministra zahraničných vecí Rubia do ľudskej reči;– po 18:00 – či klamanie Roberta Fica svojim vlastným voličom nie je vlastne na pochvalu, keď v skutočnosti nezruší obrannú dohodu s USA;– od 20:00 – ako sa nedokázal ani pozerať na generálneho prokurátora Žilinku;– po 22:00 – v akom stave sú jeho trestné stíhania a či Žilinka zastavil politické objednávky;– od 24:00 – že od Ľuboša Blahu sa bude snažiť vysúdiť 100-tisíc eur;– po 25:00 – či nesľuboval politickú pomstu cez políciu;– od 26:30 – či mali Juraja Cintulu súdiť za terorizmus alebo za vraždu;– po 28:00 – akú stratégiu zvolia Demokrati v spolupráci s inými opozičnými stranami;– od 32:00 – či by sedel vo vláde s predsedom Maďarskej aliancie Gubíkom, s ktorým sa stretol;– po 33:30 – či budú Demokrati cieliť aj na maďarských voličov;– od 34:00 – že Štefan Hamran kedysi tvrdil, že ho skôr budú voliť v Žiline ako Maďari;– okolo 35:00 – kedy Demokrati odovzdajú petíciu pod referendum;– po 36:00 – aký postup čaká od prezidenta Pellegriniho pri vypísaní referenda.

Evropski voditelji na neformalnem srečanju iščejo rešitve za izboljšanje konkurenčnosti gospodarstva. Nemčija in Francija poudarjata nujnost hitrega ukrepanja pri poenostavljanju predpisov, v zadnjem obdobju pa je bilo slišati tudi o okrepljenem sodelovanju manjše skupine držav, čemur je naklonjena tudi Slovenija. Preostali poudarki oddje: Izraelski premier Netanjahu na srečanju s Trumpom skušal doseči ostrejši nastop ZDA do Irana. Trump poudarja: diplomacija ostaja prednostna naloga. Na zimskih olimpijskih igrah v Italiji ukrajinski športnik diskvalificiran zaradi čelade z motivi žrtev vojne. Nov mejnik v slovenskem zdravstvu. V ljubljanskem kliničnem centru z novo metodo za boljše življenje bolnikov z razširjeno aorto.

Robert Fico to popiera, Biely dom to popiera, ale niečo sa asi stalo. Andrej Danko totiž hovoril, že Robert Fico prišiel zo stretnutia s Trumpom vydesený a politický portál Politico pred pár dňami napísal článok o šoku z mentálneho stavu amerického prezidenta. Čo sa teda stalo, či zmenil premiér názor na prezidenta USA, ale najmä čo to znamená pre Slovensko a našu zahraničnopolitickú orientáciu na všetky strany, sa Tomáš Prokopčák v podcaste Dobré ráno pýta politického poradcu Sergeja Michaliča. Zdroje zvukov: STVR, TA3, Facebook/Robert Fico, Youtube/STVR – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.

Fico si vraj robí starosti o duševné zdravie Donalda Trumpa. Mali by sme vstúpiť do Rady mieru? Petr Macinka našiel pre svoje vydieranie prezidenta Pavla nečakané vysvetlenie. Prečo je pre Irán najhorší scenár dohoda s Trumpom?

Finančná emancipácia - kurz “Investujeme do akcií s Aďou” – z nuly k založenému účtu u brokera a nakúpeným ETFkám. Krok po kroku aj pre úplných začiatočníkov: https://www.jurajkarpis.com/investujeme-do-akcii-s-adou/ #financnahygiena #ETF #zlato #investovanie #akcie #inflacia #peniaze #zlepeniaze #zpdz #broker #dochodok #diverzifikacia #nehnutelnosti #hypotekyTu je môj newsletter #zpdz : https://www.jurajkarpis.com/category/zpdz/ Natočili sme v www.podcaster.skMusic: 4bstr4ck3r_Soundboy

Volil by Trumpa, ale teraz je z neho sklamaný. Podľa neho je teraz potrebná užšia európska spolupráca. Neblokuje ju náhodou Viktor Orbán? Maďarskú Alianciu ako opozíciu zadefinoval Robert Fico, tvrdí jej predseda László Gubík.V podcaste s Lázslóm Gubíkom sa dozviete:– od 1. minúty – čo si myslí o aktuálnej svetovej situácii okolo amerického prezidenta;– po 1:45 – či neprehodnotil svoj názor, že by volil Donalda Trumpa;– od 4:00 – ako by mala na Trumpa reagovať Európa;– po 5:00 – ako by si predstavoval dohodu s Trumpom;– od 6:30 – čo by mali európski lídri povedať americkému prezidentovi;– po 8:00 – kde by malo byť Slovensko, ak sa svet znovu stáva bojiskom superveľmocí;– od 9:00 – či spoluprácu v Európe náhodou neblokuje Viktor Orbán;– po 12:00 – prečo nechal Roberta Fica definovať miesto svojej strany na politickej mape;– od 17:00 – že na vládne strany sa s právami Maďarov spoľahnúť nedá, preto hovoria s PS;– od 21:00 – ako maďarskí študenti idú protestovať do ulíc;– po 22:00 – prečo sa teraz rozhorela téma Benešových dekrétov, keď pozemky sa znova berú od roku 2019;– po 23:00 – koho myslí pod pojmom pozemková mafia;– po 25:00 – že aj jeho rodina prišla o majetok;– od 27:30 – prečo vyzýva na občiansku neposlušnosť;– po 28:00 – či mal storku s putami na rukách a či to nebolo lacné hrdinstvo;– od 30:00 – čo ešte môžeme čakať v maďarskej predvolebnej kampani, čo sa bude týkať Slovenska;– po 31:30 – či sa v Maďarsku môže zmeniť vláda, ak je považované za volebnú autokraciu a Orbán si viackrát zmenil volebný systém;– od 34:30 – ako to, že napriek voľbám na ich konci vždy vládne Viktor Orbán;– po 35:30 – že Maďarská Aliancia navrhuje zmenu volebného systému na Slovensku podľa vzoru Rumunska a Srbska;– od 37:00 – čo b sa zmenilo, keby v Maďarsku vyhrala opozícia;– po 38:00 – že Peter Mágyar je podľa neho maďarský Matovič;– od 40:00 – prečo používa slovo Felvidék a ako mu rozumie;– po 42:00 – či by aj Maďari nemali byť citlivejší v komunikácii o Slovensku, keď citlivosť vyžadujú od nás;– od 45:00 – či bude kandidovať na nitrianskeho župana;– po 45:30 – či v regionálnych voľbách budú testovať spoluprácu s PS;– od 47:00 – či stále býva v Maďarsku.

Volil by Trumpa, ale teraz je z neho sklamaný. Podľa neho je teraz potrebná užšia európska spolupráca. Neblokuje ju náhodou Viktor Orbán? Maďarskú Alianciu ako opozíciu zadefinoval Robert Fico, tvrdí jej predseda László Gubík.V podcaste s Lázslóm Gubíkom sa dozviete:– od 1. minúty – čo si myslí o aktuálnej svetovej situácii okolo amerického prezidenta;– po 1:45 – či neprehodnotil svoj názor, že by volil Donalda Trumpa;– od 4:00 – ako by mala na Trumpa reagovať Európa;– po 5:00 – ako by si predstavoval dohodu s Trumpom;– od 6:30 – čo by mali európski lídri povedať americkému prezidentovi;– po 8:00 – kde by malo byť Slovensko, ak sa svet znovu stáva bojiskom superveľmocí;– od 9:00 – či spoluprácu v Európe náhodou neblokuje Viktor Orbán;– po 12:00 – prečo nechal Roberta Fica definovať miesto svojej strany na politickej mape;– od 17:00 – že na vládne strany sa s právami Maďarov spoľahnúť nedá, preto hovoria s PS;– od 21:00 – ako maďarskí študenti idú protestovať do ulíc;– po 22:00 – prečo sa teraz rozhorela téma Benešových dekrétov, keď pozemky sa znova berú od roku 2019;– po 23:00 – koho myslí pod pojmom pozemková mafia;– po 25:00 – že aj jeho rodina prišla o majetok;– od 27:30 – prečo vyzýva na občiansku neposlušnosť;– po 28:00 – či mal storku s putami na rukách a či to nebolo lacné hrdinstvo;– od 30:00 – čo ešte môžeme čakať v maďarskej predvolebnej kampani, čo sa bude týkať Slovenska;– po 31:30 – či sa v Maďarsku môže zmeniť vláda, ak je považované za volebnú autokraciu a Orbán si viackrát zmenil volebný systém;– od 34:30 – ako to, že napriek voľbám na ich konci vždy vládne Viktor Orbán;– po 35:30 – že Maďarská Aliancia navrhuje zmenu volebného systému na Slovensku podľa vzoru Rumunska a Srbska;– od 37:00 – čo b sa zmenilo, keby v Maďarsku vyhrala opozícia;– po 38:00 – že Peter Mágyar je podľa neho maďarský Matovič;– od 40:00 – prečo používa slovo Felvidék a ako mu rozumie;– po 42:00 – či by aj Maďari nemali byť citlivejší v komunikácii o Slovensku, keď citlivosť vyžadujú od nás;– od 45:00 – či bude kandidovať na nitrianskeho župana;– po 45:30 – či v regionálnych voľbách budú testovať spoluprácu s PS;– od 47:00 – či stále býva v Maďarsku.

Donald Trump chce svojou Radou mieru konkurovať bezpečnostnej rade OSN. Pridá sa k miliardovému nápadu aj Slovensko? Je v zozname pozvaných krajín? Mali by sme s Trumpom diplomaticky vyjednávať o Grónsku? Hosťami relácie Téma dňa boli poslanec Európskeho parlamentu Ľuboš Blaha (Smer-SD) a expert na obranu, bezpečnosť a zahraničie Peter Bátor (PS).

Keď Donald Trump uvalí clá na niektoré krajiny EÚ, budú platiť aj pre nás. Podľa Ivana Mikloša americký prezident ustúpi tak, ako ustúpil Číne, ak sa Európa zachová správne, a stiahne svoje nehorázne požiadavky voči Grónsku. Čaká nás dlhá a hlboká ekonomická kríza? Rusko podľa neho bude mať peniaze na vojnu proti Európe, iba ak zrušíme sankcie.V podcaste s Ivanom Miklošom sa dozviete:–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 1. minúty –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že líškať sa Donaldovi Trumpovi nikam nevedie a nedá sa uvaliť clá len na 8 krajín EÚ;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 2:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ aké nástroje máme vôbec na stole, aby sme prinútili USA odstúpiť pod požiadaviek na Grónsko;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 4:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ prečo očakáva, že Trump stiahne svoje nehorázne požiadavky;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 5:50 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že už teraz platíme najvyššie clá za 100 rokov;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 6:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako sme už teraz chudobnejší, ako by sme boli bez Trumpa;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 8:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či nás čaká dlhá a hlboká ekonomická kríza;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 10:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že jedného dňa praskne AI bublina a máme aj obrovské dlhy;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 13:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že doterajšie pravidlá sú minulosť a začínajú platiť zákony džungle;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 14:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako musíme byť teraz ústretovejší voči Číne, aby sme kompenzovali škody spôsobené Trumpom;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 16:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že zo súčasného vývoja sa teší len Rusko a možno ešte Čína;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 17:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či môžeme Trumpa ignorovať a či máme budovať spoločnú európsku armádu;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 21:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že jediná naša šanca je rast, ale riešenie leží na stole v Európe;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 23:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako nám národná identita bráni v tom, aby sme sa mali lepšie;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 27:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že už aj európska extrémna pravica je proti Trumpovi;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 33:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako Donald Trump robí všetko proti záujmom amerických voličov;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 37:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že Robert Fico s Trumpom ohováral Európu a tým opäť znížil svoju dôveryhodnosť;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 40:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako Fico bojuje proti systému, ktorého je súčasťou;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 42:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ odkiaľ Putin stále berie peniaze na vojnu, keď sa mu podľa prognóz mali dávno minúť;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 46:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že vojnu Európy s Ruskom si nemáme predstavovať ako plnoformátovú inváziu na 1000-kilometrovom fronte;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 47:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako nám hrozí vojna s Ruskom, keď zrušíme sankcie;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ okolo 49:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že Rusko malo viac peňazí z plynu, ako plánovalo a tak sme jeho vojnu zaplatili my.

Keď Donald Trump uvalí clá na niektoré krajiny EÚ, budú platiť aj pre nás. Podľa Ivana Mikloša americký prezident ustúpi tak, ako ustúpil Číne, ak sa Európa zachová správne, a stiahne svoje nehorázne požiadavky voči Grónsku. Čaká nás dlhá a hlboká ekonomická kríza? Rusko podľa neho bude mať peniaze na vojnu proti Európe, iba ak zrušíme sankcie.V podcaste s Ivanom Miklošom sa dozviete:–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 1. minúty –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že líškať sa Donaldovi Trumpovi nikam nevedie a nedá sa uvaliť clá len na 8 krajín EÚ;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 2:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ aké nástroje máme vôbec na stole, aby sme prinútili USA odstúpiť pod požiadaviek na Grónsko;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 4:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ prečo očakáva, že Trump stiahne svoje nehorázne požiadavky;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 5:50 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že už teraz platíme najvyššie clá za 100 rokov;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 6:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako sme už teraz chudobnejší, ako by sme boli bez Trumpa;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 8:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či nás čaká dlhá a hlboká ekonomická kríza;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 10:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že jedného dňa praskne AI bublina a máme aj obrovské dlhy;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 13:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že doterajšie pravidlá sú minulosť a začínajú platiť zákony džungle;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 14:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako musíme byť teraz ústretovejší voči Číne, aby sme kompenzovali škody spôsobené Trumpom;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 16:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že zo súčasného vývoja sa teší len Rusko a možno ešte Čína;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 17:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či môžeme Trumpa ignorovať a či máme budovať spoločnú európsku armádu;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 21:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že jediná naša šanca je rast, ale riešenie leží na stole v Európe;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 23:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako nám národná identita bráni v tom, aby sme sa mali lepšie;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 27:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že už aj európska extrémna pravica je proti Trumpovi;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 33:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako Donald Trump robí všetko proti záujmom amerických voličov;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 37:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že Robert Fico s Trumpom ohováral Európu a tým opäť znížil svoju dôveryhodnosť;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 40:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako Fico bojuje proti systému, ktorého je súčasťou;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 42:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ odkiaľ Putin stále berie peniaze na vojnu, keď sa mu podľa prognóz mali dávno minúť;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 46:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že vojnu Európy s Ruskom si nemáme predstavovať ako plnoformátovú inváziu na 1000-kilometrovom fronte;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 47:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ako nám hrozí vojna s Ruskom, keď zrušíme sankcie;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ okolo 49:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že Rusko malo viac peňazí z plynu, ako plánovalo a tak sme jeho vojnu zaplatili my.

Táto relácia vznikla vďaka našim podporovateľom. Pridajte sa k nim, prosím, teraz aj vy na: https://podpora.postoj.sk/podporte-najsilnejsie-konzervativne-medium?referral_source=youtube&referral_campaign=youtube&referral_content=debata&utm_source=youtube. Ďakujeme. Martin Hanus a Jozef Majchrák hodnotia správanie Fica a Trumpa, možné spojenie Kollára so Sulíkom a šance Čahojovej proti Vallovi.

Rok 2026 sa začal dramaticky. Donald Trump vyhlásil, že nepotrebuje medzinárodné právo a hrozí anexiou Grónska. To však patrí Dánsku, ktoré je členom NATO. Rusi ďalej zabíjajú ľudí na Ukrajine, no od Zelenského žiadajú celý Donbas. Čína sa vyhráža Taiwanu.Slovenský premiér Fico sa medzitým chváli rokovaním a fotkami s Trumpom z jeho súkromnej luxusnej floridskej rezidencie a vyhlasuje, že nie sme bruselskí papagáji. Naše peňaženky ale majú po jeho troch konsolidáciách vážny problém. A koalícia chce po kajúcnikoch ďalšou novelou trestného zákona oslabiť aj postihovanie extrémizmu.Mení sa nám pred očami svetový poriadok a stáva sa z Ameriky namiesto svetového ochrancu, svetový problém? Kam sa teraz zaradí Slovensko, ak náš premiér cestuje do Moskvy, Pekingu či Washingtonu, no útočí na Európsku úniu, hovorí o jej kríze a kríze demokracie? Aký rok má za sebou Slovensko a svet a čo nás čaká v roku 2026?Braňo Závodský sa rozprával s politickým komentátorom a šéfredaktorom časopisu .týždeň Štefanom Hríbom.

1. Pre trestnú novelu trpeli aj dôchodcovia. 2. Dvoch Šaškových podriadených začal chrániť Úrad na ochranu oznamovateľov. 3. Blanár išiel po stretnutí s Trumpom do Infovojny.

Tam, kde je v ozaj demokratickom prostredí, tam robí pred svojimi voličmi ramená, ale keď je v Rusku – kde má reálnu príležitosť zabojovať za mier - tak tam je voči Putinovi v úplne submisívnej pozícií, hovorí exdiplomat Peter Weiss. Fico nás ženie do samoizolácie, tvrdí. Stala sa zahraničná politika liečbou premiérových frustrácií a pochová americký prezident NATO?Svet sa dnes doslova vymkol z kĺbov a zdá sa, že je dnes len otázkou času, keď začneme tancovať aktuálnu planetárnu podobu stredovekého „Danse Macabre“.K už takmer štyri roky trvajúcim chúťkam Putinovho Ruska, ktoré v mene svojich imperiálnych cieľov brutálne, vedome a zámerne vraždí na Ukrajine, sa aktuálne pridali aj Trumpove Spojené štáty.Tie napadli Venezuelu, uniesli jej prezidenta a dnes sa nepokryte vyhrážajú i obsadením dánskeho Grónska, prakticky za akúkoľvek cenu. Z nášho kľúčového spojenca a piliera Severoatlantickej aliancie sa tak stala akútna hrozba pre celý Západný svet reprezentovaný hodnotovou jednotou Európy a Severoamerického kontinentu. Doterajšia zdanlivo nerozborná jednota hodnôt, cieľov a vzájomnej dôvery je tak v mihu preč a medzi USA a EÚ nečakane vyrástli až ľadové hrozby tvrdého - a možno až horúceho - konfliktu.Zvoní Severoatlantickej aliancií umieračik? Bude Trumpova politika napokon definitívnym bozkom smrti pre NATO, a ak áno, je na to Európa pripravená? No a čo Slovensko - vieme vôbec, kde je naše miesto a s kým chceme budovať bezpečný domov v týchto mimoriadne neistých a turbulentných časoch? No a napokon, čo vláda Roberta Fica - vie vôbec, čo robí a v mene koho a čoho robí práve to, čo robí?„Zahraničná politika našej vlády sa úplne obetovala udržaniu si krajne pravicového, antieurópskeho a proruského voličstva SMERu, ktoré Ficovi po odchode Pellegriniho ešte ostalo. A v mene toho, aby si ich udržal, povie premiér prakticky čokoľvek. Vystavili sme sa tak do samoizolácie,“ tvrdí Peter Weiss.Rozhovor s Petrom Weissom sme nahrávali ešte pred stretnutím premiéra Fica s americkým prezidentom Trumpom.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Tam, kde je v ozaj demokratickom prostredí, tam robí pred svojimi voličmi ramená, ale keď je v Rusku – kde má reálnu príležitosť zabojovať za mier - tak tam je voči Putinovi v úplne submisívnej pozícií, hovorí exdiplomat Peter Weiss. Fico nás ženie do samoizolácie, tvrdí. Stala sa zahraničná politika liečbou premiérových frustrácií a pochová americký prezident NATO?Svet sa dnes doslova vymkol z kĺbov a zdá sa, že je dnes len otázkou času, keď začneme tancovať aktuálnu planetárnu podobu stredovekého „Danse Macabre“.K už takmer štyri roky trvajúcim chúťkam Putinovho Ruska, ktoré v mene svojich imperiálnych cieľov brutálne, vedome a zámerne vraždí na Ukrajine, sa aktuálne pridali aj Trumpove Spojené štáty.Tie napadli Venezuelu, uniesli jej prezidenta a dnes sa nepokryte vyhrážajú i obsadením dánskeho Grónska, prakticky za akúkoľvek cenu. Z nášho kľúčového spojenca a piliera Severoatlantickej aliancie sa tak stala akútna hrozba pre celý Západný svet reprezentovaný hodnotovou jednotou Európy a Severoamerického kontinentu. Doterajšia zdanlivo nerozborná jednota hodnôt, cieľov a vzájomnej dôvery je tak v mihu preč a medzi USA a EÚ nečakane vyrástli až ľadové hrozby tvrdého - a možno až horúceho - konfliktu.Zvoní Severoatlantickej aliancií umieračik? Bude Trumpova politika napokon definitívnym bozkom smrti pre NATO, a ak áno, je na to Európa pripravená? No a čo Slovensko - vieme vôbec, kde je naše miesto a s kým chceme budovať bezpečný domov v týchto mimoriadne neistých a turbulentných časoch? No a napokon, čo vláda Roberta Fica - vie vôbec, čo robí a v mene koho a čoho robí práve to, čo robí?„Zahraničná politika našej vlády sa úplne obetovala udržaniu si krajne pravicového, antieurópskeho a proruského voličstva SMERu, ktoré Ficovi po odchode Pellegriniho ešte ostalo. A v mene toho, aby si ich udržal, povie premiér prakticky čokoľvek. Vystavili sme sa tak do samoizolácie,“ tvrdí Peter Weiss.Rozhovor s Petrom Weissom sme nahrávali ešte pred stretnutím premiéra Fica s americkým prezidentom Trumpom.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Danes pa poskus penetracije v um in sanje zmešanega cesarja z one strani Atlantika. Ko se je naveličal carin, je predsednik Trump odkril nov konjiček. Osvajanje držav. Poskusil je že s Kanado, nato se je oklical za suverena v Venezueli, po novem se tresejo Kubanci, po starem pa Grenlandci. Pa tudi Iran mu je, skladno s tradicijo ameriških predsednikov, v zadnjih urah močno zadišal. Strokovnjaki, še sploh, če vzamemo v obzir tudi oba preostala zmešanca, se pravi ruskega in kitajskega predsednika, sodobnost imenujejo »novi imperializem«; ampak razumnega vse skupaj bolj spominja na srednji vek. Oziroma na predrazsvetljenski čas, ko so bile nacionalne države samo oddaljeni sen v glavah humanističnih naivnežev. In tukaj ter zdaj se Slovenec vpraša, čemu se Trump še ni stegnil po nas. Čemu ga ne zanimamo, čemu nas ne omenja, ne grozi in ne osira? Čemu nismo deležni niti malo, pa čeprav groteskne milosti velikega oranžnega? Položaj od daleč spominja na čas pred odkritim prvim primerom koronavirusa pri nas, ko so ga imeli že vse naokoli. Sicer smo bili srečni, da ga še nimamo, ampak smo se vseeno ljubosumno spraševali, zakaj smo ravno mi izjema. Podobno je s Trumpom. Čemu se prička, grozi in norčuje iz večine držav sveta, Slovenije pa niti ne omenja? V naši skromni oddaji, kjer smo mimogrede na Trumpa opozarjali že dolgo, preden se je utelesil, boste tako natančno izvedeli, čemu Trump ne steguje svojih podplutih dlani po naši državi. »I, zato, ker jo že ima!« Hočemo povedati, da predmoderni um, kot je Trumpov, meni, da jo je dobil za doto, s tem ko je poročil eno podtriglavskih hčera! Kot vemo iz konteksta, imajo Trumpovi dovolj, če že ne preveč informacij o Sloveniji; nenazadnje so mulca te dni dali na odvajanje od slovenskega naglasa! Tako je povsem nemogoče, da ameriški predsednik ne bi imel s Slovenijo nobenih načrtov. Ali si jo je pustil za pozneje, ali pa misli, da je zadeva že končana, je stvar politične aritmetike, vsekakor pa je na njegovem zemljevidu sveta Slovenija že obarvana v zlato; kar je predsedniška barva novega časa. Ko smo se s tem seznanili, nas naša raziskava pelje še dlje v temačen in zaviti svet Trumpovih nepremičninskih poslov. Tako se moramo vprašati, kaj lahko Slovenija Trumpu sploh ponudi. Vsaka država, ki jo Trump ali v domišljiji ali dejansko nabavi, nekaj ponuja. Pri Venezuelcih je prispevek sorazmerno jasen in ga je oni dan grafično lepo prikazal prijatelj Tomato. Pri Kubancih gre za lokacijo, pri Grenlandiji pa za kvadraturo. Tako pač delujejo nepremičninski možgani, zato ostaja nejasno, eksploatiranje katerega bogastva je povezal s Slovenijo. Kar je čudno, kajti odgovor je kot na dlani. Poglejmo v samo srce naše državnosti, ki je naša himna, v kateri poet preroško oznani: Bog živi vas Slovenke, prelepe žlahtne rožice. Ni take je mladenke, kot naše je krvi dekle. Torej je odločeno. Slovenija bo v Trumpov imperij prispevala dekleta. Bo že vedel, eno ima doma in kot kaže, zdaj že v drugem mandatu, kaj dosti več od lepote Melanija ne ponuja. In da ne bo pomote … Mladenke, te lepe žlahtne rožice, so za tesnega prijatelja, obsojenega pedofila še kako pomembna dobrina. Hočemo povedati, da če bomo uspešno izvažali slovensko žensko lepoto, se nam ni bati, da bi bili v nastajajočem cesarstvu kot narod potisnjeni vstran. Ne, kje pa! Zna se zgoditi, da bomo celo pri koritu, le pripravljeni moramo biti, če se bo starec odločil zamenjati staro za novo. Tako kot smo mi zapriseženega ljubitelja slovanskih bokov prevzeli Čehom, moramo biti čuječi, da nam ga ne ugrabijo recimo Slovaki. In zdaj k tretjemu in zadnjemu poudarku današnjega razmisleka. Od človeka, ki ženske dokazano razume le kot blago, bi pričakovali, da nežnega spola ne bo uspel pridobiti na svojo politično barko. Po logiki stvari za šoviniste in spolne predatorje tipa Trump, ki po vsem planetu vznikajo kot gobe po dežju, ne bi smela glasovati nobena ženska. Če smo že moški dovolj utrgani … Pa je ravno obratno. Kot nam pričajo primeri, tudi domačih politikov z avtokratskimi težnjami, je ženski spol nad testosteronsko prevaro izjemno navdušen. Žensko volilno telo se nepojmljivo, in to z veseljem daje na razpolago vsakemu teh nasilnežev. Ki ne sramotijo le moških kot spola, temveč sramotijo tudi javni prostor, ne nazadnje pa človeštvo kot tako. Psihologija ima o tem fenomenu verjetno svojo razlago, mi, bolj preprostega duha, pa zaupamo Andreju Šifrerju, ki je preroško ugotovil, da lepa dekleta ljubijo barabe. K temu lahko, glede na vizualne dokaze, ki nam jih dostavlja civilizacija, ki se ves čas in neprestano snema in fotografira, dodamo le še to, da te barabe ljubijo tudi grda, ostarela in sploh vsakršna dekleta.

Táto relácia vznikla vďaka našim podporovateľom. Pridajte sa k nim, prosím, teraz aj vy na: https://podpora.postoj.sk/podporte-najsilnejsie-konzervativne-medium?referral_source=youtube&referral_campaign=youtube&referral_content=debata&utm_source=youtube. Ďakujeme. "Najbližšie týždne a mesiace budú geopolitické udalosti pre nás oveľa dôležitejšie než to, aký bude štvrtý konsolidačný balíček," hovoria komentátori Postoja v redakčnej debate. ⏱️ Spomínané témy:⏱️ 00:00 Úvod 00:22 Ako svet zmení Trumpov útok na Venezuelu? 09:31 Prečo USA netlačia vo Venezuele na nové voľby? 14:35 Je použitie sily jediný efektívny nástroj v boji s diktátormi? 21:51 Ustojí Európa konflikt s Trumpom o Grónsko? 34:30 Čo útok USA vo Venezuele ukázal o Slovensku? 40:53 Mal byť Fico na mierovom stretnutí o Ukrajine? 45:39 Ako poznačí svetová politika v roku 2026 slovenskú?

1. Zvýšenie DPH na 23 percent dopadlo fiaskom 2. Penzie sa zvýšia o necelé 4 percentá, matky na dôchodku získajú viac 3. Štátni železničiari mrhajú peniazmi na staré vlaky 4. Obchodná dohoda s Trumpom a ďalších 5 tém, ktoré sú kľúčové v európskom kontexte

Na Floridi se bosta danes sešla ameriški in ukrajinski predsednik Donald Trump in Volodimir Zelenski ter govorila o mirovnem načrtu za Ukrajino. Zelenski se je pred današnjim srečanjem o ključnih vprašanjih pogovarjal z voditelji Unije. Po njegovih besedah so se pogovori osredotočili na stališča glede teritorialnih vprašanj, jedrskih elektrarn, varnostnih jamstev in gospodarske podpore. Večina predlaganih točk je v veliki meri usklajena. Zelenski je poudaril, da so varnostna jamstva prednostna naloga. V ospredju pogovorov Trumpom naj bi bila namreč zlasti varnostna jamstva za Ukrajino in njene morebitne ozemeljske koncesije. V oddaji tudi: - Na Kosovu predčasne parlamentarne volitve, zmaga se znova obeta Kurtiju - V veljavi novela zakona o ohranjanju narave, ki omogoča interventno ukrepanje zaradi zveri - Domen Prevc novoletno turnejo štirih skakalnic odpira kot vodilni v pokalu

Doma po božičnih praznikih in v pričakovanju novega leta vlada zatišje. Pogled svetovne javnosti pa je uprt v prizadevanja za končanje vojne v Ukrajini. Predsednik Zelenski pred srečanjem z ameriškim kolegom Trumpom zagotavlja, da bo Kijev storil vse, kar je v njegovi moči, za dosego miru, zaveznike pa poziva k večjemu pritisku na Moskvo. Ostali poudarki oddaje: V Srbiji velik odziv na študentsko akcijo zbiranja podpisov za predčasne volitve Thompson na koncertu v Zagrebu pozval k strmoglavljenju mestnih oblasti Umrla francoska filmska ikona Brigitte Bardot

Oči svetovne javnosti so uprte v rezidenco ameriškega predsednika Donalda Trumpa na Floridi. Nocojšnje srečanje z Volodimirjem Zelenskim bi lahko pomembno vplivalo na razrešitev vojne v Ukrajini. A vprašanje za evropske zaveznice ostaja - ali ameriški predsednik ovire do miru vidi na ukrajinski ali ruski strani? Trump je namreč sporočil, da se je pred srečanjem najprej po telefonu konstruktivno pogovoril z ruskim kolegom Vladimirjem Putinom. V oddaji tudi: - Ameriški kongres v sprejetem zakonu izpostavil korupcijo v Srbiji in republiki Srbski - Srbski študenti beležijo množičen odziv na akcijo za predčasne volitve - Prevc z kvalifikacijsko zmago začel lov za zmago na novoletni skakalni turneji

Ukrajinski predsednik Volodimir Zelenski je napovedal, da se bodo pogajanja za končanje vojne v Ukrajini nadaljevala ta konec tedna. Jutri naj bi se na Floridi srečal z ameriškim predsednikom Trumpom. Na srečanju se bosta pogovorila o varnostnih garancijah in teritorialnih vprašanjih. Medtem iz Kijeva poročajo o novih ruskih napadih. Ostali poudarki oddaje: - V Siriji počasna in težavna integracija Kurdov v državne ustanove. - Projekt Drugi tir zamuja za več kot leto dni. - V prazničnih dneh bo po delu Notranjske krožil Mrazomobil.

Ukrajinski predsednik Zelenski je že na poti v Združene države, kjer bo jutri nadaljeval mirovne pogovore z ameriškim kolegom Trumpom. Medtem, ko je izrazil prepričanje, da lahko na njih dosežejo kompromis, je Moskvo obtožil, da si ne želi končati vojne. Rusija je namreč izvedla enega obsežnejših napadov na Ukrajino z več kot 500 droni in raketami. Druge teme: - Tajska in Kambodža sklenili nov dogovor o prekinitvi ognja - Slovensko šolstvo letos z več novostmi, še naprej skrbi pomanjkanje kadra - Naraščanje mladostniškega kriminala: od tatvin in nasilništva do posilstev

Ukrajinski predsednik Volodimir Zelenski se je pred jutrišnjim srečanjem z ameriškim kolegom Donaldom Trumpom sestal s kanadskim premierjem Markom Carneyjem, pogovarjal pa se je tudi z evropskimi voditelji. Po mnenju Zelenskega so obsežni napadi na Kijev razkrili pravi odnos Rusije do miru.

Po novem silovitem ruskem napadu na Ukrajino se oči svetovne javnosti vse bolj obračajo v Združene države. Srečanje ukrajinskega predsednika Volodimirja Zelenskega z ameriškim voditeljem Donaldom Trumpom bo usmerjeno v iskanje miru. Zanj bodo po besedah Zelenskega ključnega pomena ameriške varnostne garancije. V oddaji tudi: - Somalija ogorčena zaradi izraelskega priznanja Somalilanda - V Gazi kljub humanitarnim prizadevanjem med prebivalci vztraja lakota - V kmetijstvu se na podnebne spremembe prilagajajo tudi z izboljšavami sort

„Putinova vojna akoby mi zobrala život, odvtedy žijem v zlom sne“, hovorí Oleksandra Sherhina, ktorú vojna vyhnala z domova na predmestí Kyjeva. Ráno 24. februára. Malo byť dňom narodenín jej syna. Stalo sa dňom vojny. Tiež dňom, keď prišla o prácu. A o pár dní prišla k bolestnému rozhodnutiu, že príde aj o domov. To všetko pre agresiu, za ktorou stál Vladimír Putin. Nemá preňho iné pomenovanie ako terorista. A s teroristom sa nerokuje. Je presvečená, že s takými ľuďmi sa ani neuzatvárajú dohody. Tobôž mierové. Oleksandra Sherhina. Ukrajinka, ktorá našla svoj druhý domov na Slovensku. „Keby som nemala syna, zostala by som tam a šla by som aj na front“, hovorí. Z Ukrajiny ju vyhnala zodpovednosť za jeho bezpečie, vysvetľuje.Na Slovensko ich vojna vyhnala podľa rôznych zdrojov do 400-tisíc. Tie oficiálne hovoria o približne 200-tisíc občanoch Ukrajiny, ktorí tu našli svoj domov v čase vojnového besnenia Putinovej mašinérie. Ide o tých, čo sú pod dočasnou ochranou, s dočasným pobytom či pobytom trvalým. Pre zvyšok bolo Slovensko prestupnou krajinou. Speváci, hudobníci, vedci, ale i ľudia s prozaickejšími povolaniami, ktorí denne nastupujú do prevádzok s pásovou výrobou, či vozia nás v taxíkoch našich miest. Spája ich osud vyhnancov vojnového besnenia. Jednou z nich je Oleksandra Sherhina. Z Kyjeva. S bytom z predmestia, ktoré je neďaleko smutne známej Irpine. Domov opustila už v prvé dni invázie, keďže ruské vojská sa dostali nebezpečne blízko. V okupovanej oblasti – v rodisku mamy – v Berďansku zostala zo zdravotných dôvodov časť príbuzenstva. A ona -Oleksandra – zakotvila v Bratislave. Fotografka Pohody, či Novej cvernovky. A najnovšie aj so skúsenosťou vlastnej kaviarne. Čo robí so životmi vojna? Ako ich premieňa rozpínavosť mocných? A aká perspektíva sa črtá v časoch, keď akoby rástlo porozumenie medzi Trumpom a Putinom, no na úkor záujmov Ukrajincov? Témy pre Oleksandru Sherhinu, Ukrajinku, ktorá našla útočisko v Bratislave. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Putinova vojna akoby mi zobrala život, odvtedy žijem v zlom sne“, hovorí Oleksandra Sherhina, ktorú vojna vyhnala z domova na predmestí Kyjeva. Ráno 24. februára. Malo byť dňom narodenín jej syna. Stalo sa dňom vojny. Tiež dňom, keď prišla o prácu. A o pár dní prišla k bolestnému rozhodnutiu, že príde aj o domov. To všetko pre agresiu, za ktorou stál Vladimír Putin. Nemá preňho iné pomenovanie ako terorista. A s teroristom sa nerokuje. Je presvečená, že s takými ľuďmi sa ani neuzatvárajú dohody. Tobôž mierové. Oleksandra Sherhina. Ukrajinka, ktorá našla svoj druhý domov na Slovensku. „Keby som nemala syna, zostala by som tam a šla by som aj na front“, hovorí. Z Ukrajiny ju vyhnala zodpovednosť za jeho bezpečie, vysvetľuje.Na Slovensko ich vojna vyhnala podľa rôznych zdrojov do 400-tisíc. Tie oficiálne hovoria o približne 200-tisíc občanoch Ukrajiny, ktorí tu našli svoj domov v čase vojnového besnenia Putinovej mašinérie. Ide o tých, čo sú pod dočasnou ochranou, s dočasným pobytom či pobytom trvalým. Pre zvyšok bolo Slovensko prestupnou krajinou. Speváci, hudobníci, vedci, ale i ľudia s prozaickejšími povolaniami, ktorí denne nastupujú do prevádzok s pásovou výrobou, či vozia nás v taxíkoch našich miest. Spája ich osud vyhnancov vojnového besnenia. Jednou z nich je Oleksandra Sherhina. Z Kyjeva. S bytom z predmestia, ktoré je neďaleko smutne známej Irpine. Domov opustila už v prvé dni invázie, keďže ruské vojská sa dostali nebezpečne blízko. V okupovanej oblasti – v rodisku mamy – v Berďansku zostala zo zdravotných dôvodov časť príbuzenstva. A ona -Oleksandra – zakotvila v Bratislave. Fotografka Pohody, či Novej cvernovky. A najnovšie aj so skúsenosťou vlastnej kaviarne. Čo robí so životmi vojna? Ako ich premieňa rozpínavosť mocných? A aká perspektíva sa črtá v časoch, keď akoby rástlo porozumenie medzi Trumpom a Putinom, no na úkor záujmov Ukrajincov? Témy pre Oleksandru Sherhinu, Ukrajinku, ktorá našla útočisko v Bratislave. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Dobrý deň, v Moskve sa tento týždeň nekonalo žiadne prekvapenie. Delegácia, ktorú do Kremľa vyslal Donald Trump, si najprv na Vladimira Putina počkala tri hodiny, a potom odišla bez toho, aby sa priblížila k dohode o ukončení vojny proti Ukrajine. Napriek tomu Trump po stretnutí rozprával, že Putin chce ukončiť vojnu. Zároveň povedal, že nevie, čo Kremeľ robí. Z týchto dvoch vyjadrení je pravdivé len to druhé a je hneď niekoľko signálov, že Rusko sa s Trumpom zahráva.

Prečo sa Orbán zbytočne chvastal, že v Budapešti bude stretnutie Putina s Trumpom? Trump prvýkrát zatlačil na Rusko. Ekonomické sankcie budú agresora poriadne bolieť. Čína a India hlásia znižovanie nákupu ruskej ropy. Prečo Ukrajina potrebuje Tomahawky?

Hrozba ničivými Tomahawkami ako cesta k mierovej diplomacii po osi Putin-Trump-Orbán? V Budapešti ako „ostrove mieru“, ako o ňom hovorí maďarský premiér? A dostane sa k stolu Volodymyr Zelenskyj?Otázky a paradoxy v nich, ktoré zachytáva vývoj posledných dní a hodín. Na počiatku bola hrozba poskytnutia striel s plochou dráhou letu, ktoré si šiel rovno do oválnej pracovne pýtať prezident napadnutej Ukrajiny. Ešte cestou tam ho predstihol dlhým telefonátom s Trumpom agresor Vladimír Putin.Výsledok? Správy o stretnutí Trump-Putin. V Budapešti Viktora Orbána, „ktorého máme radi“, ako podotkol americký prezident. Bez prísľubu Tomahawkov. A so síce neoficiálnou, no požiadavkou ukrajinského Donbasu ako výmeny za Putinove „áno“ mieru.Sú to znaky mierovej diplomacie? A čo s volaním litovského šéfa diplomacie po mieste za rokovacím stolom pre Volodymyra Zelenského? „Rokovania o konci agresie Ruska proti Ukrajine sa nemôžu uskutočniť len s agresorom, Ukrajina musí byť ich súčasťou,“ volal Litovčan Kestutis Budrys.Kontrasty, ktoré viedli až k zrušeniu avizovanej schôdzky lídrov „v najbližšej budúcnosti“, ako to nakoniec oznámil Biely dom. Téma pre bývalého šéfa diplomacie slovenskej diplomacie Miroslava Wlachovského.„Som presvedčený, že ide opätovne o odďalovaciu taktitu Putina,“ hovorí Wlachovský. „Nemajú dohodu na substancii rokovaní, v takom prípade mi (stretnutie Trump-Putin) nedáva zmysel,“ dopĺňa.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Hrozba ničivými Tomahawkami ako cesta k mierovej diplomacii po osi Putin-Trump-Orbán? V Budapešti ako „ostrove mieru“, ako o ňom hovorí maďarský premiér? A dostane sa k stolu Volodymyr Zelenskyj?Otázky a paradoxy v nich, ktoré zachytáva vývoj posledných dní a hodín. Na počiatku bola hrozba poskytnutia striel s plochou dráhou letu, ktoré si šiel rovno do oválnej pracovne pýtať prezident napadnutej Ukrajiny. Ešte cestou tam ho predstihol dlhým telefonátom s Trumpom agresor Vladimír Putin.Výsledok? Správy o stretnutí Trump-Putin. V Budapešti Viktora Orbána, „ktorého máme radi“, ako podotkol americký prezident. Bez prísľubu Tomahawkov. A so síce neoficiálnou, no požiadavkou ukrajinského Donbasu ako výmeny za Putinove „áno“ mieru.Sú to znaky mierovej diplomacie? A čo s volaním litovského šéfa diplomacie po mieste za rokovacím stolom pre Volodymyra Zelenského? „Rokovania o konci agresie Ruska proti Ukrajine sa nemôžu uskutočniť len s agresorom, Ukrajina musí byť ich súčasťou,“ volal Litovčan Kestutis Budrys.Kontrasty, ktoré viedli až k zrušeniu avizovanej schôdzky lídrov „v najbližšej budúcnosti“, ako to nakoniec oznámil Biely dom. Téma pre bývalého šéfa diplomacie slovenskej diplomacie Miroslava Wlachovského.„Som presvedčený, že ide opätovne o odďalovaciu taktitu Putina,“ hovorí Wlachovský. „Nemajú dohodu na substancii rokovaní, v takom prípade mi (stretnutie Trump-Putin) nedáva zmysel,“ dopĺňa.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Obvezna božičnica v višini 639 evrov mora biti izplačana najpozneje do 18-ega decembra, je sklenila vlada. Kot je povedal njen podpredsednik Matej Arčon, predlog predvideva več izjem, tudi za podjetja v likvidnostnih težavah. Ta bodo imela možnost zimski dodatek izplačati z zamikom, najpozneje do 31-ega marca naslednje leto. Druge teme: - Evropska komisija je začrtala obris najpomembnejših obrambnih projektov, osrednja sta krepitev vzhodnega krila in zaščita pred droni. Je Evropa v obrambi sploh zmožna nastopiti enotno, tudi v luči oslabljenih odnosov z Združenimi državami? To je izkazala le ob začetku vojne v Ukrajini, pravi profesor mednarodnih odnosov Zlatko Šabič, ki meni, da je Evropa lahko akter, če to hoče, in se enakovredno pogovarja s Trumpom. - Izrael in gibanje Hamas si izmenjujeta trupla talcev in zapornikov. Iz Gaze prihajajo očitki, da izraelske sile ovirajo dostop strojev za odkopavanje ruševin. V enklavo je danes vstopilo sto tovornjakov s pomočjo, odprtje mejnega prehoda Rafa z Egiptom pa so znova zamaknili. - Ljubljanskemu kliničnemu centru je uspel nov preboj pri zdravljenju srčnih težav najmlajših. Manj kot enoletni deklici s hitro napredujočo okvaro srčne mišice so vgradili mehansko podporo, tako imenovano berlinsko srce, je povedal kirurg Ivan Kneževič. Po njegovih besedah je naprava otroku podarila čas, da počaka na presaditev srca.

Ob zaostrenih gospodarskih razmerah v svetu in ohlajanju domačega gospodarstva je vlada predlagala povečanje proračunskih izdatkov v prihodnjem letu na rekordnih 17,7 milijarde evrov in povišanje primanjkljaja na 2,1 milijarde. Potem ko so v zajeten sveženj proračunskih dokumentov vnesli še včeraj dogovorjene popravke, pripravljajo čistopis, zato vsebine še niso objavili. Prvi odzivi so posledično splošni, iz gospodarstva odmeva predvsem božičnica, občine pa utemeljujejo svoje zahteve glede povprečnine. Drugi poudarki oddaje: - Po napovedih premierja Goloba o regulaciji cen hrane stroka meni, da razmere ne potrebujejo interventnih ukrepov. - Palestinski predsednik Abas v videonagovoru Generalni skupščini Združenih narodov izrazil pripravljenost na sodelovanje z ameriškim kolegom Trumpom. - V finalu svetovnega prvenstva v športnem plezanju v kategoriji težavnosti poleg favoritinje Janje Garnbret tudi Lučka Rakovec in Rosa Rekar.

1. Firmy v eurozóne sú v auguste prekvapivo optimistické

Donald Trump v pondelok privítal Volodymyra Zelenského a európskych lídrov v Bielom dome, aby rokovali o mieri pre Ukrajinu. Stretnutie sa uskutočnilo krátko po Trumpovom summite s Vladimirom Putinom. Americký prezident prisľúbil, že bude koordinovať poskytnutie bezpečnostných záruk pre Kyjev zo strany európskych spojencov a označil rozhovory za "veľmi dobrý prvý krok". O tom, ako rokovanie medzi Trumpom a Zelenskym prebiehalo sme sa rozprávali s redaktorom Pavlom Štrbom. Čo na nové mierové iniciatívy hovoria Ukrajinci zas odpovedala reportérka na Ukrajine Stanislava Harkotová. Moderuje Marek Biró.

Donald Trump v pondelok privítal Volodymyra Zelenského a európskych lídrov v Bielom dome, aby rokovali o mieri pre Ukrajinu. Stretnutie sa uskutočnilo krátko po Trumpovom summite s Vladimirom Putinom. Americký prezident prisľúbil, že bude koordinovať poskytnutie bezpečnostných záruk pre Kyjev zo strany európskych spojencov a označil rozhovory za "veľmi dobrý prvý krok". O tom, ako rokovanie medzi Trumpom a Zelenskym prebiehalo sme sa rozprávali s redaktorom Pavlom Štrbom. Čo na nové mierové iniciatívy hovoria Ukrajinci zas odpovedala reportérka na Ukrajine Stanislava Harkotová. Moderuje Marek Biró.

Americký prezident Donald Trump sa Putina jednoducho bojí. Pred Volodymyrom Zelenským nemá rešpekt, hovorí novinárka Deníka N Jana Ciglerová. V podcaste V redakcii porovnáva prístup šéfa Bieleho domu k obom prezidentom a vysvetľuje, prečo sa stretnutie v Bielom dome tentoraz neskončilo katastrofou.

Ukrajinski predsednik Volodimir Zelenski je prispel v Washington, kjer se bo danes srečal z ameriškem kolegom Donaldom Trumpom. Ta je pred pogovori poudaril, da Zelenski lahko konča vojno z Rusijo, če to želi. Ameriški zunanji minister Marco Rubio je medtem sporočil, da so na petkovih pogovorih med Trumpom in Putinom dosegli napredek pri iskanju soglasja, a da je razhajanj veliko. Da bi dosegli mirovni sporazum, mora biti Ukrajina vključena v pogovore, je še dejal. Drugi poudarki oddaje: - Bruselj ob ameriških carinah in azijski konkurenci napoveduje zaščitne ukrepe za jeklarsko industrijo. - Poenostavljeni postopki usmerjanja otrok s posebnimi potrebami. Stroka za celovitejšo prenovo zakonodaje. - Ptuj znova središče pesniškega dogajanja. Začenja se festival Dnevi poezije in vina.

Jediná dobrá správa z dnešného summitu Trump - Putin na Aljaške by bola, ak by sa dvaja prezidenti na ničom nedohodli. Aj prímerie či dokonca mier by mohli byť zlými správami pre Ukrajinu aj Európu z dlhodobého hľadiska. Obavy sa týkajú najmä nepredvídateľnosti Donalda Trumpa. Ten aktuálne avizuje, že by si želal ďalšie stretnutie s predpokladanou účasťou Ukrajiny - na to sa však zrejme Rusi nechystajú.Čo by sa stalo, keby sa Trump s Putinom na ničom nedohodli a prečo je to najlepší možný scenár? Na čom je možná dohoda, a bola by vôbec realizovateľná, ak pri stole nie je Ukrajina? V podcaste Aktuality Nahlas odpovedá zahranično-politický expert Aktualít Pavol Štrba.Nahrával Peter Hanák.

Jediná dobrá správa z dnešného summitu Trump - Putin na Aljaške by bola, ak by sa dvaja prezidenti na ničom nedohodli. Aj prímerie či dokonca mier by mohli byť zlými správami pre Ukrajinu aj Európu z dlhodobého hľadiska. Obavy sa týkajú najmä nepredvídateľnosti Donalda Trumpa. Ten aktuálne avizuje, že by si želal ďalšie stretnutie s predpokladanou účasťou Ukrajiny - na to sa však zrejme Rusi nechystajú.Čo by sa stalo, keby sa Trump s Putinom na ničom nedohodli a prečo je to najlepší možný scenár? Na čom je možná dohoda, a bola by vôbec realizovateľná, ak pri stole nie je Ukrajina? V podcaste Aktuality Nahlas odpovedá zahranično-politický expert Aktualít Pavol Štrba.Nahrával Peter Hanák.

Ameriški predsednik Donald Trump je po včerajšnjih pogovorih z evropskimi voditelji in predstavniki Nata opozoril, da Rusiji grozijo hude posledice, če se predsednik Vladimir Putin po njunem jutrišnjem srečanju na Aljaski ne bo strinjal s končanjem vojne v Ukrajini. Omenil je tudi možnost tristranskega sestanka: Če bo prvi sestanek uspešen, bo hitro sledilo srečanje med Putinom in ukrajinskim predsednikom Zelenskim. Če bosta želela, bom prisoten tudi jaz, je dejal Trump. Še nekaj drugih poudarkov oddaje: - Srbijo zajel nov val protivladnih protestov, ponekod spopadi s policijo, več aretiranih - V gospodarstvu in politiki po slabem prvem četrtletju, v drugem pričakujejo gospodarsko rast - Evropski nogometni superpokal osvojili nogometaši PSG-ja

Nekateri evropski voditelji in ukrajinski predsednik Volodimir Zelenski prek videopovezave prav zdaj razpravljajo z ameriškim predsednikom Donaldom Trumpom o Ukrajini, pri čemer želijo predvsem preprečiti, da bi Washington in Moskva sprejemala pomembne odločitve brez njih. Ruske sile so medtem v zadnjih dneh dosegle nekaj opaznejših uspehov v regiji Doneck, čeprav so po navedbah ukrajinske vojske pri tem izgubile veliko vojakov. Druge teme: - Izraelska vojska odobrila novo ofenzivo v Gazi - Zoper nekdanje nadzornike Luke Koper že potekajo izvršbe - Operativci kritični do naročenih reševalnih helikopterjev

Európa musí prevziať zodpovednosť za svoju obranu a bezpečnosť na kontinente a mier na Ukrajine s tým, že sa hranice krajiny vrátia pred rok 2014, je nereálna predstava. Aj toto sú niektoré z vyjadrení amerického ministra obrany Peta Hegsetha z februára tohto roka. Hneď nato nasledoval telefonát medzi Trumpom a Putinom bez Ukrajiny. Odborníci hovoria o dohode o nás bez nás a o tom, že Európa stráca bezpečnostné záruky, na ktoré sa roky spoliehala. Faktom však ostáva aj to, že práve Európa sa dlhodobo spolieha na Spojené štáty a otázku vlastnej obrany zanedbávala. „Dialo sa to aj z pohodlnosti politických lídrov. Do zrkadla by sme sa však mali pozrieť aj my ako občania, či vôbec bol z našej strany požiadavka na politických lídrov, aby sa seriózne zaoberali obranou,“ hovorí vojnový analytik Matej Kandrík. V aktuálnych debatách o navýšení výdavkov na obranu by však podľa neho nemalo prevládať konkrétne percentuálne číslo navýšenia, ale to, čo za peniaze získame. „Rusko dnes zbrojí šialeným spôsobom. Veľká časť týchto zdrojov dnes horí na Ukrajine. My sme zase veľa techniky poskytli Ukrajine, vyprázdnili sme svoje zásoby a tri roky diskutujeme, ako nakopneme efektivitu zbrojného priemyslu tak, aby sme podporili Ukrajinu a súčasne doplnili vlastné prázdne sklady,“ hovorí Kandrík. Čo sa týka slovenskej obranyschopnosti, pohľad na ňu je podľa Kandríka smutný. „Na východnom krídle sme pravdepodobne najslabším článkom,“ dodáva. Dôvodom je podľa neho dlhodobé zanedbávanie, aktuálne nastavenie politikov, ale aj rôzne účtovné triky. Je teda Európa schopná brániť sa sama? Aké problémy má náš obranný priemysel, prečo krajiny nevynakladajú dostatočné množstvo peňazí na obranu a bolo by Rusko so svojou ekonomikou schopné viesť vojnu na celom kontinente? V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá šéf think tanku a vojnový analytik Adapt Institute Matej Kandrík. *Časť je reprízou z 20. februára 2025. ​V rozhovore sa dozviete: 3:50 Vzťah Európy k vlastnej bezpečnosti. 8:27 Bude Rusko schopné napadnúť ďalší štát? 11:42 Pripravenosť Európy na útok Ruska. 16:22 Slovensko a jeho výdavky na obranu. 19:57 Čo robia zvyšné krajiny východného krídla.​​​ 26:23 Rozhodnutie EÚ o výdavkoch na obranu. 35:10 Trumpove vyhrážky krajinám NATO. 38:39 Ako má Európa riešiť obranu spoločne. 43:24 Ako by Európa obranu financovala. 46:11 Voľby v Európy a ich dopady na obranu. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na ⁠sme.sk/indexodber⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Index.See omnystudio.com/listener for privacy information.

So zahraničným redaktorom Denníka N Tomášom Čorejom, ktorý je aktuálne v USA sa Braňo Bezák rozprával o: Epsteinovej kauze zmene Trumpovho postoja k Putinovi a Izraelu clách a či sa EU pred Trumpom príliš neponižuje

V akom stave je dnes slobodný svet? Aký poriadok prišiel s Trumpom? Dokáže Európa zareagovať dospelo? Čo je top výzva pre strednú Európu a krajiny ako Slovensko? • Dalibor Roháč, výskumník American Enterprise Institute

Najbohatší muž a najmocnejší muž sa pochytili a v priamom prenose to sledoval celý svet. Elon Musk a Donald Trump, ešte pred pár dňami nerozlučný tím, si pomaly nevedia prísť na meno a to, čo začal ako nevinný komentár pre novinárov skončil ako roztržka cez sociálne siete obsahujúca aj závažné obvinenia.Čo sa to vlastne medzi Trumpom a Muskom stalo, či Musk definitívne odchádza a čo vlastne za svoje 130-denné pôsobenie v Trumpovej administratíve urobil?Eva Frantová sa v podcaste Dobré ráno rozpráva s redaktorkou zahraničného oddelenia denníka SME Andreou Drínovou.Zdroje zvukov: CBS, Bloomberg TelevisionOdporúčanie:Ak si kúpite dnešné vydanie denníkov SME alebo Korzár, nájdete v ňom špeciálnu prílohu k majstrovstvám Európy vo futbale hráčov do 21 rokov. V prílohe sa dozviete, ktoré budúce hviezdy sa predstavia na Slovensku, informácie zo zákulisia našej reprezentácie a nájdete v nej aj prehľadný hrací plán celého turnaja.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

Voditelji Unije bodo na vrhu razpravljali o podpori Ukrajini. Ukrajinski predsednik Zelenski je bil po včerajšnjem telefonskem pogovoru z ameriškim kolegom Trumpom optimističen, da bi se vojna lahko končala še letos. V Kot je dejal, bi premirje lahko dosegli kmalu, kar bi pomenilo priložnosti za dogovor o trajnem miru. V oddaji tudi o tem: - Izrael sprožil kopenske operacije v Gazi - Državni zbor o oskrbi s pitno vodo - Na festivalu dokumentarnega filma slavila "Edina zemlja"

Ruski predsednik Vladimir Putin je privolil v 30-dnevno prekinitev napadov na energetsko infrastrukturo. Popolno premirje je v pogovoru z ameriškim kolegom Donaldom Trumpom pogojeval z ustavitvijo oboroževanja ukrajinske vojske. Trump je po skoraj dve uri trajajočem pogovoru sporočil, da sta imela s Putinom odličen klic. Druge teme: - Izrael: novo bombardiranje Gaze, v katerem je bilo ubitih več kot 400 ljudi, le začetek. Pogajanja s Hamasom odslej brez prekinitve ognja. - Spor glede nove metodologije obračunavanja omrežnine na ustavno sodišče. - V Ljubljani slovesno odprli nov Športni center Ilirija s prvim pokritim olimpijskim bazenom v prestolnici.

Konec je amaterizma, prihajajo profesionalci! Dovolj je bilo politikov, ki vodijo oddaje, pravi Marcel Štefančič, zato je v današnjo epizodo oddaje Radio Ga Ga – Nova generacija povabil cvet slovenskih voditeljev, ki bodo pokazali, kako se stvarem streže. Marcel in Zvezdana o svobodi, Vesna Milek in Jan Plestenjak o Ceci, o preimenovanju slovenskih ulic in trgov bo Uroš Slak govoril z Golobom, Jankovićem, Hojsom in Urško Klakočar Zupančič. Edvard Žitnik s posnetki telefonskih klicev med Trumpom in Putinom, Golobom in Macronom ter drugimi. Naš reporter Franc Kangler se bo s prometnimi informacijami tokrat oglašal iz Savdske Arabije, kamor je odpotoval na mirovno konferenco, zelo verjetno pa se bo v oddajo oglasil še kak voditeljski profesionalec. Na začetku oddaje vam bosta ekskluzivno zapela Aleksandar Vučić in Zoran Janković, na koncu pa bo skoraj zanesljivo še kaj, vse to v petek dopoldan na Prvem.