Podcasts about trumpom

1. Zvýšenie DPH na 23 percent dopadlo fiaskom 2. Penzie sa zvýšia o necelé 4 percentá, matky na dôchodku získajú viac 3. Štátni železničiari mrhajú peniazmi na staré vlaky 4. Obchodná dohoda s Trumpom a ďalších 5 tém, ktoré sú kľúčové v európskom kontexte

Na Floridi se bosta danes sešla ameriški in ukrajinski predsednik Donald Trump in Volodimir Zelenski ter govorila o mirovnem načrtu za Ukrajino. Zelenski se je pred današnjim srečanjem o ključnih vprašanjih pogovarjal z voditelji Unije. Po njegovih besedah so se pogovori osredotočili na stališča glede teritorialnih vprašanj, jedrskih elektrarn, varnostnih jamstev in gospodarske podpore. Večina predlaganih točk je v veliki meri usklajena. Zelenski je poudaril, da so varnostna jamstva prednostna naloga. V ospredju pogovorov Trumpom naj bi bila namreč zlasti varnostna jamstva za Ukrajino in njene morebitne ozemeljske koncesije. V oddaji tudi: - Na Kosovu predčasne parlamentarne volitve, zmaga se znova obeta Kurtiju - V veljavi novela zakona o ohranjanju narave, ki omogoča interventno ukrepanje zaradi zveri - Domen Prevc novoletno turnejo štirih skakalnic odpira kot vodilni v pokalu

Doma po božičnih praznikih in v pričakovanju novega leta vlada zatišje. Pogled svetovne javnosti pa je uprt v prizadevanja za končanje vojne v Ukrajini. Predsednik Zelenski pred srečanjem z ameriškim kolegom Trumpom zagotavlja, da bo Kijev storil vse, kar je v njegovi moči, za dosego miru, zaveznike pa poziva k večjemu pritisku na Moskvo. Ostali poudarki oddaje: V Srbiji velik odziv na študentsko akcijo zbiranja podpisov za predčasne volitve Thompson na koncertu v Zagrebu pozval k strmoglavljenju mestnih oblasti Umrla francoska filmska ikona Brigitte Bardot

Oči svetovne javnosti so uprte v rezidenco ameriškega predsednika Donalda Trumpa na Floridi. Nocojšnje srečanje z Volodimirjem Zelenskim bi lahko pomembno vplivalo na razrešitev vojne v Ukrajini. A vprašanje za evropske zaveznice ostaja - ali ameriški predsednik ovire do miru vidi na ukrajinski ali ruski strani? Trump je namreč sporočil, da se je pred srečanjem najprej po telefonu konstruktivno pogovoril z ruskim kolegom Vladimirjem Putinom. V oddaji tudi: - Ameriški kongres v sprejetem zakonu izpostavil korupcijo v Srbiji in republiki Srbski - Srbski študenti beležijo množičen odziv na akcijo za predčasne volitve - Prevc z kvalifikacijsko zmago začel lov za zmago na novoletni skakalni turneji

Ukrajinski predsednik Volodimir Zelenski je napovedal, da se bodo pogajanja za končanje vojne v Ukrajini nadaljevala ta konec tedna. Jutri naj bi se na Floridi srečal z ameriškim predsednikom Trumpom. Na srečanju se bosta pogovorila o varnostnih garancijah in teritorialnih vprašanjih. Medtem iz Kijeva poročajo o novih ruskih napadih. Ostali poudarki oddaje: - V Siriji počasna in težavna integracija Kurdov v državne ustanove. - Projekt Drugi tir zamuja za več kot leto dni. - V prazničnih dneh bo po delu Notranjske krožil Mrazomobil.

Ukrajinski predsednik Zelenski je že na poti v Združene države, kjer bo jutri nadaljeval mirovne pogovore z ameriškim kolegom Trumpom. Medtem, ko je izrazil prepričanje, da lahko na njih dosežejo kompromis, je Moskvo obtožil, da si ne želi končati vojne. Rusija je namreč izvedla enega obsežnejših napadov na Ukrajino z več kot 500 droni in raketami. Druge teme: - Tajska in Kambodža sklenili nov dogovor o prekinitvi ognja - Slovensko šolstvo letos z več novostmi, še naprej skrbi pomanjkanje kadra - Naraščanje mladostniškega kriminala: od tatvin in nasilništva do posilstev

Ukrajinski predsednik Volodimir Zelenski se je pred jutrišnjim srečanjem z ameriškim kolegom Donaldom Trumpom sestal s kanadskim premierjem Markom Carneyjem, pogovarjal pa se je tudi z evropskimi voditelji. Po mnenju Zelenskega so obsežni napadi na Kijev razkrili pravi odnos Rusije do miru.

Po novem silovitem ruskem napadu na Ukrajino se oči svetovne javnosti vse bolj obračajo v Združene države. Srečanje ukrajinskega predsednika Volodimirja Zelenskega z ameriškim voditeljem Donaldom Trumpom bo usmerjeno v iskanje miru. Zanj bodo po besedah Zelenskega ključnega pomena ameriške varnostne garancije. V oddaji tudi: - Somalija ogorčena zaradi izraelskega priznanja Somalilanda - V Gazi kljub humanitarnim prizadevanjem med prebivalci vztraja lakota - V kmetijstvu se na podnebne spremembe prilagajajo tudi z izboljšavami sort

„Putinova vojna akoby mi zobrala život, odvtedy žijem v zlom sne“, hovorí Oleksandra Sherhina, ktorú vojna vyhnala z domova na predmestí Kyjeva. Ráno 24. februára. Malo byť dňom narodenín jej syna. Stalo sa dňom vojny. Tiež dňom, keď prišla o prácu. A o pár dní prišla k bolestnému rozhodnutiu, že príde aj o domov. To všetko pre agresiu, za ktorou stál Vladimír Putin. Nemá preňho iné pomenovanie ako terorista. A s teroristom sa nerokuje. Je presvečená, že s takými ľuďmi sa ani neuzatvárajú dohody. Tobôž mierové. Oleksandra Sherhina. Ukrajinka, ktorá našla svoj druhý domov na Slovensku. „Keby som nemala syna, zostala by som tam a šla by som aj na front“, hovorí. Z Ukrajiny ju vyhnala zodpovednosť za jeho bezpečie, vysvetľuje.Na Slovensko ich vojna vyhnala podľa rôznych zdrojov do 400-tisíc. Tie oficiálne hovoria o približne 200-tisíc občanoch Ukrajiny, ktorí tu našli svoj domov v čase vojnového besnenia Putinovej mašinérie. Ide o tých, čo sú pod dočasnou ochranou, s dočasným pobytom či pobytom trvalým. Pre zvyšok bolo Slovensko prestupnou krajinou. Speváci, hudobníci, vedci, ale i ľudia s prozaickejšími povolaniami, ktorí denne nastupujú do prevádzok s pásovou výrobou, či vozia nás v taxíkoch našich miest. Spája ich osud vyhnancov vojnového besnenia. Jednou z nich je Oleksandra Sherhina. Z Kyjeva. S bytom z predmestia, ktoré je neďaleko smutne známej Irpine. Domov opustila už v prvé dni invázie, keďže ruské vojská sa dostali nebezpečne blízko. V okupovanej oblasti – v rodisku mamy – v Berďansku zostala zo zdravotných dôvodov časť príbuzenstva. A ona -Oleksandra – zakotvila v Bratislave. Fotografka Pohody, či Novej cvernovky. A najnovšie aj so skúsenosťou vlastnej kaviarne. Čo robí so životmi vojna? Ako ich premieňa rozpínavosť mocných? A aká perspektíva sa črtá v časoch, keď akoby rástlo porozumenie medzi Trumpom a Putinom, no na úkor záujmov Ukrajincov? Témy pre Oleksandru Sherhinu, Ukrajinku, ktorá našla útočisko v Bratislave. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Putinova vojna akoby mi zobrala život, odvtedy žijem v zlom sne“, hovorí Oleksandra Sherhina, ktorú vojna vyhnala z domova na predmestí Kyjeva. Ráno 24. februára. Malo byť dňom narodenín jej syna. Stalo sa dňom vojny. Tiež dňom, keď prišla o prácu. A o pár dní prišla k bolestnému rozhodnutiu, že príde aj o domov. To všetko pre agresiu, za ktorou stál Vladimír Putin. Nemá preňho iné pomenovanie ako terorista. A s teroristom sa nerokuje. Je presvečená, že s takými ľuďmi sa ani neuzatvárajú dohody. Tobôž mierové. Oleksandra Sherhina. Ukrajinka, ktorá našla svoj druhý domov na Slovensku. „Keby som nemala syna, zostala by som tam a šla by som aj na front“, hovorí. Z Ukrajiny ju vyhnala zodpovednosť za jeho bezpečie, vysvetľuje.Na Slovensko ich vojna vyhnala podľa rôznych zdrojov do 400-tisíc. Tie oficiálne hovoria o približne 200-tisíc občanoch Ukrajiny, ktorí tu našli svoj domov v čase vojnového besnenia Putinovej mašinérie. Ide o tých, čo sú pod dočasnou ochranou, s dočasným pobytom či pobytom trvalým. Pre zvyšok bolo Slovensko prestupnou krajinou. Speváci, hudobníci, vedci, ale i ľudia s prozaickejšími povolaniami, ktorí denne nastupujú do prevádzok s pásovou výrobou, či vozia nás v taxíkoch našich miest. Spája ich osud vyhnancov vojnového besnenia. Jednou z nich je Oleksandra Sherhina. Z Kyjeva. S bytom z predmestia, ktoré je neďaleko smutne známej Irpine. Domov opustila už v prvé dni invázie, keďže ruské vojská sa dostali nebezpečne blízko. V okupovanej oblasti – v rodisku mamy – v Berďansku zostala zo zdravotných dôvodov časť príbuzenstva. A ona -Oleksandra – zakotvila v Bratislave. Fotografka Pohody, či Novej cvernovky. A najnovšie aj so skúsenosťou vlastnej kaviarne. Čo robí so životmi vojna? Ako ich premieňa rozpínavosť mocných? A aká perspektíva sa črtá v časoch, keď akoby rástlo porozumenie medzi Trumpom a Putinom, no na úkor záujmov Ukrajincov? Témy pre Oleksandru Sherhinu, Ukrajinku, ktorá našla útočisko v Bratislave. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Dobrý deň, v Moskve sa tento týždeň nekonalo žiadne prekvapenie. Delegácia, ktorú do Kremľa vyslal Donald Trump, si najprv na Vladimira Putina počkala tri hodiny, a potom odišla bez toho, aby sa priblížila k dohode o ukončení vojny proti Ukrajine. Napriek tomu Trump po stretnutí rozprával, že Putin chce ukončiť vojnu. Zároveň povedal, že nevie, čo Kremeľ robí. Z týchto dvoch vyjadrení je pravdivé len to druhé a je hneď niekoľko signálov, že Rusko sa s Trumpom zahráva.

Prečo sa Orbán zbytočne chvastal, že v Budapešti bude stretnutie Putina s Trumpom? Trump prvýkrát zatlačil na Rusko. Ekonomické sankcie budú agresora poriadne bolieť. Čína a India hlásia znižovanie nákupu ruskej ropy. Prečo Ukrajina potrebuje Tomahawky?

Hrozba ničivými Tomahawkami ako cesta k mierovej diplomacii po osi Putin-Trump-Orbán? V Budapešti ako „ostrove mieru“, ako o ňom hovorí maďarský premiér? A dostane sa k stolu Volodymyr Zelenskyj?Otázky a paradoxy v nich, ktoré zachytáva vývoj posledných dní a hodín. Na počiatku bola hrozba poskytnutia striel s plochou dráhou letu, ktoré si šiel rovno do oválnej pracovne pýtať prezident napadnutej Ukrajiny. Ešte cestou tam ho predstihol dlhým telefonátom s Trumpom agresor Vladimír Putin.Výsledok? Správy o stretnutí Trump-Putin. V Budapešti Viktora Orbána, „ktorého máme radi“, ako podotkol americký prezident. Bez prísľubu Tomahawkov. A so síce neoficiálnou, no požiadavkou ukrajinského Donbasu ako výmeny za Putinove „áno“ mieru.Sú to znaky mierovej diplomacie? A čo s volaním litovského šéfa diplomacie po mieste za rokovacím stolom pre Volodymyra Zelenského? „Rokovania o konci agresie Ruska proti Ukrajine sa nemôžu uskutočniť len s agresorom, Ukrajina musí byť ich súčasťou,“ volal Litovčan Kestutis Budrys.Kontrasty, ktoré viedli až k zrušeniu avizovanej schôdzky lídrov „v najbližšej budúcnosti“, ako to nakoniec oznámil Biely dom. Téma pre bývalého šéfa diplomacie slovenskej diplomacie Miroslava Wlachovského.„Som presvedčený, že ide opätovne o odďalovaciu taktitu Putina,“ hovorí Wlachovský. „Nemajú dohodu na substancii rokovaní, v takom prípade mi (stretnutie Trump-Putin) nedáva zmysel,“ dopĺňa.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Hrozba ničivými Tomahawkami ako cesta k mierovej diplomacii po osi Putin-Trump-Orbán? V Budapešti ako „ostrove mieru“, ako o ňom hovorí maďarský premiér? A dostane sa k stolu Volodymyr Zelenskyj?Otázky a paradoxy v nich, ktoré zachytáva vývoj posledných dní a hodín. Na počiatku bola hrozba poskytnutia striel s plochou dráhou letu, ktoré si šiel rovno do oválnej pracovne pýtať prezident napadnutej Ukrajiny. Ešte cestou tam ho predstihol dlhým telefonátom s Trumpom agresor Vladimír Putin.Výsledok? Správy o stretnutí Trump-Putin. V Budapešti Viktora Orbána, „ktorého máme radi“, ako podotkol americký prezident. Bez prísľubu Tomahawkov. A so síce neoficiálnou, no požiadavkou ukrajinského Donbasu ako výmeny za Putinove „áno“ mieru.Sú to znaky mierovej diplomacie? A čo s volaním litovského šéfa diplomacie po mieste za rokovacím stolom pre Volodymyra Zelenského? „Rokovania o konci agresie Ruska proti Ukrajine sa nemôžu uskutočniť len s agresorom, Ukrajina musí byť ich súčasťou,“ volal Litovčan Kestutis Budrys.Kontrasty, ktoré viedli až k zrušeniu avizovanej schôdzky lídrov „v najbližšej budúcnosti“, ako to nakoniec oznámil Biely dom. Téma pre bývalého šéfa diplomacie slovenskej diplomacie Miroslava Wlachovského.„Som presvedčený, že ide opätovne o odďalovaciu taktitu Putina,“ hovorí Wlachovský. „Nemajú dohodu na substancii rokovaní, v takom prípade mi (stretnutie Trump-Putin) nedáva zmysel,“ dopĺňa.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Obvezna božičnica v višini 639 evrov mora biti izplačana najpozneje do 18-ega decembra, je sklenila vlada. Kot je povedal njen podpredsednik Matej Arčon, predlog predvideva več izjem, tudi za podjetja v likvidnostnih težavah. Ta bodo imela možnost zimski dodatek izplačati z zamikom, najpozneje do 31-ega marca naslednje leto. Druge teme: - Evropska komisija je začrtala obris najpomembnejših obrambnih projektov, osrednja sta krepitev vzhodnega krila in zaščita pred droni. Je Evropa v obrambi sploh zmožna nastopiti enotno, tudi v luči oslabljenih odnosov z Združenimi državami? To je izkazala le ob začetku vojne v Ukrajini, pravi profesor mednarodnih odnosov Zlatko Šabič, ki meni, da je Evropa lahko akter, če to hoče, in se enakovredno pogovarja s Trumpom. - Izrael in gibanje Hamas si izmenjujeta trupla talcev in zapornikov. Iz Gaze prihajajo očitki, da izraelske sile ovirajo dostop strojev za odkopavanje ruševin. V enklavo je danes vstopilo sto tovornjakov s pomočjo, odprtje mejnega prehoda Rafa z Egiptom pa so znova zamaknili. - Ljubljanskemu kliničnemu centru je uspel nov preboj pri zdravljenju srčnih težav najmlajših. Manj kot enoletni deklici s hitro napredujočo okvaro srčne mišice so vgradili mehansko podporo, tako imenovano berlinsko srce, je povedal kirurg Ivan Kneževič. Po njegovih besedah je naprava otroku podarila čas, da počaka na presaditev srca.

Hostia: Attila Kovács (islamológ z Univerzity Komenského v Bratislave) a Břetislav Tureček (expert na Blízky východ z Metropolitnej univerzity v Prahe). | Nový návrh mierovej dohody predstavuje 20-bodový plán, ktorý predpokladá, že „vojna sa okamžite skončí“. Do 72 hodín počíta s prepustením všetkých rukojemníkov zadržiavaných Hamasom výmenou za stovky palestínskych väzňov v izraelských väzniciach. Pásmo Gazy by po vojne na základe tohto návrhu spravoval „apolitický palestínsky výbor“, na ktorý by dozerala tzv. „Rada mieru“ na čele s Trumpom. Je návrh realistický? Môžeme hovoriť o kompromise pre obe strany? Bude návrh prijateľný pre Hamas? Čo by to v praxi pre hnutie znamenalo? Členovia Hamasu, ktorí sa rozhodnú odovzdať zbrane a zaviažu sa k mierovému spolunažívaniu, budú môcť zostať v Gaze. Tým, ktorí budú chcieť odísť, bude poskytnutý bezpečný prechod do krajín, ktoré ich budú chcieť prijať – je to štedrá ponuka alebo poníženie? Kam by mohli členovia hnutia odísť? Aký vývoj hrozí ak by Hamas ponuku odmietol? Aká je medzinárodná podpora návrhu a do akej miery je dôležitá pre jeho úspech? Ako by mala vyzerať správa Gazy? Ako je vôbec možné zaručiť apolitickosť výboru, ktorý bude pod dozorom rady s politickým vedením? Necháva návrh priestor pre vytvorenie samostatného palestínskeho štátu v budúcnosti – je to reálne? Zmenilo by niečo prijatie plánu na vyšetrovaní a postihovaní vojnových zločinov a prípadnom stíhaní vysokých predstaviteľov aj na strane Izraela? V akej humanitárnej situácii mierový plán prichádza? Pokusy o prímerie sme videli viaceré, trvali niekoľko dní nanajvýš týždňov – prečo by aktuálna dohoda mala byť stabilnejšia? | Trump predstavil mierový plán pre Gazu. | Moderuje: Nina Belicová Alžbetkinová; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Ob zaostrenih gospodarskih razmerah v svetu in ohlajanju domačega gospodarstva je vlada predlagala povečanje proračunskih izdatkov v prihodnjem letu na rekordnih 17,7 milijarde evrov in povišanje primanjkljaja na 2,1 milijarde. Potem ko so v zajeten sveženj proračunskih dokumentov vnesli še včeraj dogovorjene popravke, pripravljajo čistopis, zato vsebine še niso objavili. Prvi odzivi so posledično splošni, iz gospodarstva odmeva predvsem božičnica, občine pa utemeljujejo svoje zahteve glede povprečnine. Drugi poudarki oddaje: - Po napovedih premierja Goloba o regulaciji cen hrane stroka meni, da razmere ne potrebujejo interventnih ukrepov. - Palestinski predsednik Abas v videonagovoru Generalni skupščini Združenih narodov izrazil pripravljenost na sodelovanje z ameriškim kolegom Trumpom. - V finalu svetovnega prvenstva v športnem plezanju v kategoriji težavnosti poleg favoritinje Janje Garnbret tudi Lučka Rakovec in Rosa Rekar.

1. Firmy v eurozóne sú v auguste prekvapivo optimistické

Nedavni pogovori med ameriškim predsednikom Trumpom in njegovim ruskim kolegom Putinom na Aljaski so prinesli nekaj upanja, da se vendarle bliža konec vojne na vzhodu Evrope. Kljub okrepljeni diplomatski dejavnosti pa je za zdaj pri reševanju ukrajinskega konflikta več vprašanj kot odgovorov. Pogledali bomo tudi na Bližnji vzhod, kjer je izraelska vojska sprožila ofenzivo za zavzetje mesta Gaza. Hkrati so izraelske oblasti odobrile načrte za gradnjo novih judovskih naselbin na Zahodnem bregu. Kje so meje potrpljenja mednarodne skupnosti? Tudi o tem v Labirintih sveta.

Donald Trump v pondelok privítal Volodymyra Zelenského a európskych lídrov v Bielom dome, aby rokovali o mieri pre Ukrajinu. Stretnutie sa uskutočnilo krátko po Trumpovom summite s Vladimirom Putinom. Americký prezident prisľúbil, že bude koordinovať poskytnutie bezpečnostných záruk pre Kyjev zo strany európskych spojencov a označil rozhovory za "veľmi dobrý prvý krok". O tom, ako rokovanie medzi Trumpom a Zelenskym prebiehalo sme sa rozprávali s redaktorom Pavlom Štrbom. Čo na nové mierové iniciatívy hovoria Ukrajinci zas odpovedala reportérka na Ukrajine Stanislava Harkotová. Moderuje Marek Biró.

Donald Trump v pondelok privítal Volodymyra Zelenského a európskych lídrov v Bielom dome, aby rokovali o mieri pre Ukrajinu. Stretnutie sa uskutočnilo krátko po Trumpovom summite s Vladimirom Putinom. Americký prezident prisľúbil, že bude koordinovať poskytnutie bezpečnostných záruk pre Kyjev zo strany európskych spojencov a označil rozhovory za "veľmi dobrý prvý krok". O tom, ako rokovanie medzi Trumpom a Zelenskym prebiehalo sme sa rozprávali s redaktorom Pavlom Štrbom. Čo na nové mierové iniciatívy hovoria Ukrajinci zas odpovedala reportérka na Ukrajine Stanislava Harkotová. Moderuje Marek Biró.

Americký prezident Donald Trump sa Putina jednoducho bojí. Pred Volodymyrom Zelenským nemá rešpekt, hovorí novinárka Deníka N Jana Ciglerová. V podcaste V redakcii porovnáva prístup šéfa Bieleho domu k obom prezidentom a vysvetľuje, prečo sa stretnutie v Bielom dome tentoraz neskončilo katastrofou.

Ukrajinski predsednik Volodimir Zelenski je prispel v Washington, kjer se bo danes srečal z ameriškem kolegom Donaldom Trumpom. Ta je pred pogovori poudaril, da Zelenski lahko konča vojno z Rusijo, če to želi. Ameriški zunanji minister Marco Rubio je medtem sporočil, da so na petkovih pogovorih med Trumpom in Putinom dosegli napredek pri iskanju soglasja, a da je razhajanj veliko. Da bi dosegli mirovni sporazum, mora biti Ukrajina vključena v pogovore, je še dejal. Drugi poudarki oddaje: - Bruselj ob ameriških carinah in azijski konkurenci napoveduje zaščitne ukrepe za jeklarsko industrijo. - Poenostavljeni postopki usmerjanja otrok s posebnimi potrebami. Stroka za celovitejšo prenovo zakonodaje. - Ptuj znova središče pesniškega dogajanja. Začenja se festival Dnevi poezije in vina.

Jediná dobrá správa z dnešného summitu Trump - Putin na Aljaške by bola, ak by sa dvaja prezidenti na ničom nedohodli. Aj prímerie či dokonca mier by mohli byť zlými správami pre Ukrajinu aj Európu z dlhodobého hľadiska. Obavy sa týkajú najmä nepredvídateľnosti Donalda Trumpa. Ten aktuálne avizuje, že by si želal ďalšie stretnutie s predpokladanou účasťou Ukrajiny - na to sa však zrejme Rusi nechystajú.Čo by sa stalo, keby sa Trump s Putinom na ničom nedohodli a prečo je to najlepší možný scenár? Na čom je možná dohoda, a bola by vôbec realizovateľná, ak pri stole nie je Ukrajina? V podcaste Aktuality Nahlas odpovedá zahranično-politický expert Aktualít Pavol Štrba.Nahrával Peter Hanák.

Jediná dobrá správa z dnešného summitu Trump - Putin na Aljaške by bola, ak by sa dvaja prezidenti na ničom nedohodli. Aj prímerie či dokonca mier by mohli byť zlými správami pre Ukrajinu aj Európu z dlhodobého hľadiska. Obavy sa týkajú najmä nepredvídateľnosti Donalda Trumpa. Ten aktuálne avizuje, že by si želal ďalšie stretnutie s predpokladanou účasťou Ukrajiny - na to sa však zrejme Rusi nechystajú.Čo by sa stalo, keby sa Trump s Putinom na ničom nedohodli a prečo je to najlepší možný scenár? Na čom je možná dohoda, a bola by vôbec realizovateľná, ak pri stole nie je Ukrajina? V podcaste Aktuality Nahlas odpovedá zahranično-politický expert Aktualít Pavol Štrba.Nahrával Peter Hanák.

Ameriški predsednik Donald Trump je po včerajšnjih pogovorih z evropskimi voditelji in predstavniki Nata opozoril, da Rusiji grozijo hude posledice, če se predsednik Vladimir Putin po njunem jutrišnjem srečanju na Aljaski ne bo strinjal s končanjem vojne v Ukrajini. Omenil je tudi možnost tristranskega sestanka: Če bo prvi sestanek uspešen, bo hitro sledilo srečanje med Putinom in ukrajinskim predsednikom Zelenskim. Če bosta želela, bom prisoten tudi jaz, je dejal Trump. Še nekaj drugih poudarkov oddaje: - Srbijo zajel nov val protivladnih protestov, ponekod spopadi s policijo, več aretiranih - V gospodarstvu in politiki po slabem prvem četrtletju, v drugem pričakujejo gospodarsko rast - Evropski nogometni superpokal osvojili nogometaši PSG-ja

Nekateri evropski voditelji in ukrajinski predsednik Volodimir Zelenski prek videopovezave prav zdaj razpravljajo z ameriškim predsednikom Donaldom Trumpom o Ukrajini, pri čemer želijo predvsem preprečiti, da bi Washington in Moskva sprejemala pomembne odločitve brez njih. Ruske sile so medtem v zadnjih dneh dosegle nekaj opaznejših uspehov v regiji Doneck, čeprav so po navedbah ukrajinske vojske pri tem izgubile veliko vojakov. Druge teme: - Izraelska vojska odobrila novo ofenzivo v Gazi - Zoper nekdanje nadzornike Luke Koper že potekajo izvršbe - Operativci kritični do naročenih reševalnih helikopterjev

Európa musí prevziať zodpovednosť za svoju obranu a bezpečnosť na kontinente a mier na Ukrajine s tým, že sa hranice krajiny vrátia pred rok 2014, je nereálna predstava. Aj toto sú niektoré z vyjadrení amerického ministra obrany Peta Hegsetha z februára tohto roka. Hneď nato nasledoval telefonát medzi Trumpom a Putinom bez Ukrajiny. Odborníci hovoria o dohode o nás bez nás a o tom, že Európa stráca bezpečnostné záruky, na ktoré sa roky spoliehala. Faktom však ostáva aj to, že práve Európa sa dlhodobo spolieha na Spojené štáty a otázku vlastnej obrany zanedbávala. „Dialo sa to aj z pohodlnosti politických lídrov. Do zrkadla by sme sa však mali pozrieť aj my ako občania, či vôbec bol z našej strany požiadavka na politických lídrov, aby sa seriózne zaoberali obranou,“ hovorí vojnový analytik Matej Kandrík. V aktuálnych debatách o navýšení výdavkov na obranu by však podľa neho nemalo prevládať konkrétne percentuálne číslo navýšenia, ale to, čo za peniaze získame. „Rusko dnes zbrojí šialeným spôsobom. Veľká časť týchto zdrojov dnes horí na Ukrajine. My sme zase veľa techniky poskytli Ukrajine, vyprázdnili sme svoje zásoby a tri roky diskutujeme, ako nakopneme efektivitu zbrojného priemyslu tak, aby sme podporili Ukrajinu a súčasne doplnili vlastné prázdne sklady,“ hovorí Kandrík. Čo sa týka slovenskej obranyschopnosti, pohľad na ňu je podľa Kandríka smutný. „Na východnom krídle sme pravdepodobne najslabším článkom,“ dodáva. Dôvodom je podľa neho dlhodobé zanedbávanie, aktuálne nastavenie politikov, ale aj rôzne účtovné triky. Je teda Európa schopná brániť sa sama? Aké problémy má náš obranný priemysel, prečo krajiny nevynakladajú dostatočné množstvo peňazí na obranu a bolo by Rusko so svojou ekonomikou schopné viesť vojnu na celom kontinente? V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá šéf think tanku a vojnový analytik Adapt Institute Matej Kandrík. *Časť je reprízou z 20. februára 2025. ​V rozhovore sa dozviete: 3:50 Vzťah Európy k vlastnej bezpečnosti. 8:27 Bude Rusko schopné napadnúť ďalší štát? 11:42 Pripravenosť Európy na útok Ruska. 16:22 Slovensko a jeho výdavky na obranu. 19:57 Čo robia zvyšné krajiny východného krídla.​​​ 26:23 Rozhodnutie EÚ o výdavkoch na obranu. 35:10 Trumpove vyhrážky krajinám NATO. 38:39 Ako má Európa riešiť obranu spoločne. 43:24 Ako by Európa obranu financovala. 46:11 Voľby v Európy a ich dopady na obranu. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na ⁠sme.sk/indexodber⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Index.See omnystudio.com/listener for privacy information.

So zahraničným redaktorom Denníka N Tomášom Čorejom, ktorý je aktuálne v USA sa Braňo Bezák rozprával o: Epsteinovej kauze zmene Trumpovho postoja k Putinovi a Izraelu clách a či sa EU pred Trumpom príliš neponižuje

V akom stave je dnes slobodný svet? Aký poriadok prišiel s Trumpom? Dokáže Európa zareagovať dospelo? Čo je top výzva pre strednú Európu a krajiny ako Slovensko? • Dalibor Roháč, výskumník American Enterprise Institute

Najbohatší muž a najmocnejší muž sa pochytili a v priamom prenose to sledoval celý svet. Elon Musk a Donald Trump, ešte pred pár dňami nerozlučný tím, si pomaly nevedia prísť na meno a to, čo začal ako nevinný komentár pre novinárov skončil ako roztržka cez sociálne siete obsahujúca aj závažné obvinenia.Čo sa to vlastne medzi Trumpom a Muskom stalo, či Musk definitívne odchádza a čo vlastne za svoje 130-denné pôsobenie v Trumpovej administratíve urobil?Eva Frantová sa v podcaste Dobré ráno rozpráva s redaktorkou zahraničného oddelenia denníka SME Andreou Drínovou.Zdroje zvukov: CBS, Bloomberg TelevisionOdporúčanie:Ak si kúpite dnešné vydanie denníkov SME alebo Korzár, nájdete v ňom špeciálnu prílohu k majstrovstvám Európy vo futbale hráčov do 21 rokov. V prílohe sa dozviete, ktoré budúce hviezdy sa predstavia na Slovensku, informácie zo zákulisia našej reprezentácie a nájdete v nej aj prehľadný hrací plán celého turnaja.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

V nedeľu sa v Saudskej Arábii začnú rozhovory o prímerí na Ukrajine. Donald Trump a Vladimir Putin sa zatiaľ dohodli na 30-dňovom zastavení útokov na energetickú infraštruktúru. Podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského však Rusko krátko po telefonáte podniklo útok na civilné ciele. Čo môžeme očakávať od mierových rokovaní? A je vôbec pravdepodobné dosiahnutie trvalého mieru? O tejto téme diskutovala Veronika Frankovská s politológom a vedúcim výskumným pracovníkom SFPA, profesorom Alexandrom Dulebom.Politológ Alexander Duleba zdôraznil, že Putin amerického prezidenta Trumpa nerešpektuje:„Putin neakceptoval ani 30-dňové prímerie. Má ďalšie podmienky.“Podľa Dulebu vznikol konflikt v Oválnej pracovni medzi Trumpom, Vanceom a Zelenským po tom, čo ukrajinský prezident pripomenul, že vojna sa začala už v roku 2014 za Obamovej administratívy, pričom Trump ju počas svojho prezidentovania nezastavil.„Zelensky spochybnil Trumpa pred voličmi hnutia MAGA. Nie je bežné, aby sa tlačové konferencie konali pred takýmito rokovaniami. Na to reagoval Vance, ktorý Trumpa obhajoval. Zelensky už na to nemal odpovedať, bolo to zbytočné.“Moderuje Veronika Jursová Prachárová.

Voditelji Unije bodo na vrhu razpravljali o podpori Ukrajini. Ukrajinski predsednik Zelenski je bil po včerajšnjem telefonskem pogovoru z ameriškim kolegom Trumpom optimističen, da bi se vojna lahko končala še letos. V Kot je dejal, bi premirje lahko dosegli kmalu, kar bi pomenilo priložnosti za dogovor o trajnem miru. V oddaji tudi o tem: - Izrael sprožil kopenske operacije v Gazi - Državni zbor o oskrbi s pitno vodo - Na festivalu dokumentarnega filma slavila "Edina zemlja"

Ruski predsednik Vladimir Putin je privolil v 30-dnevno prekinitev napadov na energetsko infrastrukturo. Popolno premirje je v pogovoru z ameriškim kolegom Donaldom Trumpom pogojeval z ustavitvijo oboroževanja ukrajinske vojske. Trump je po skoraj dve uri trajajočem pogovoru sporočil, da sta imela s Putinom odličen klic. Druge teme: - Izrael: novo bombardiranje Gaze, v katerem je bilo ubitih več kot 400 ljudi, le začetek. Pogajanja s Hamasom odslej brez prekinitve ognja. - Spor glede nove metodologije obračunavanja omrežnine na ustavno sodišče. - V Ljubljani slovesno odprli nov Športni center Ilirija s prvim pokritim olimpijskim bazenom v prestolnici.

Účinkujú Marína Galisová, Martin Mojžiš, Juraj Petrovič, Štefan Hríb a Tomáš Zálešák. Moderuje Eugen Korda. V podcaste si vypočujete aj: – z telefonátu Putina s Trumpom sa v Moskve tešia, – závratná kariéra alebo ako sa z rebelujúceho Migaľa stal minister a čo to vypovedá o vládnej koalícii.

Izraelske sile so davi poteptale že tako krhko premirje z gibanjem Hamas. V silovitih napadih na cilje vzdolž celotne enklave je bilo ubitih več sto ljudi. Po navedbah izraelskega zunanjega ministrstva od jutra znova s polno močjo napadajo teroristično organizacijo v Gazi. Razlog pa je, da je gibanje večkrat zavrnilo predlog za izpustitev talcev in podaljšanje premirja. V oddaji tudi: - Bo Putin po pogovoru s Trumpom privolil v 30-dnevno premirje v Ukrajini? - V Slovenijo prispela še dva hudo poškodovana v požaru v Severni Makedoniji. - V Ljubljani bo vrata drevi odprl športni center Ilirija z obsežno infrastrukturo.

Delegati kitajskega ljudskega kongresa so točno na peto obletnico razglasitve svetovne pandemije koronavirusne bolezni sklenili letno zasedanje v Pekingu. Soglasno so potrdili vsa poročila in sprejeli predlog o petodstotni gospodarski rasti. Kitajska ima težave zaradi nizkega domačega povpraševanja in zaostritve trgovinskih vojn. Predvsem odnosi z Združenimi državami Amerike so zaradi izvolitve Donalda Trumpa in uvedbe carin na veliki preizkušnji, čeprav poznavalci menijo, da je pragmatičen dogovor povsem mogoč, tudi zaradi interesov Elona Muska. Poleg tega ni jasno, v katero smer bodo šla razmerja z Evropsko unijo. Kakšni pa so kitajsko-slovenski odnosi? Sogovorniki: Dr. Wei Shen, profesor ekonomije Dr. Jian Gao, profesor mednarodnih odnosov Melinda Liu, kitajska dopisnica tednika Newsweek Boštjan Malovrh, slovenski veleposlanik v Pekingu Jens Eskelund, predsednik gospodarske zbornice EU na Kitajskem

Les marchés boursiers sont assez mal embarqués cette semaine : la peur d'un gros ralentissement de l'économie américaine s'accroît, à cause de l'effet à court terme des politiques de Donald Trump. A moins que les objectifs économiques de la Chine et une légère inflexion de la Maison Blanche sur les surtaxes douanières ne viennent soutenir une petite embellie ? C'est l'ambiance du matin, pendant que plusieurs grandes entreprises publient leurs résultats 2024 et, plus important, leurs objectifs 2025.

Sme v úvode týždňa, ktorý by mal pochovať koaličnú krízu. Aspoň tak to avizuje samotná vládna koalícia. Chce konečne zvoliť šéfa parlamentu a funkciami nasýtiť niekdajších vzbúrencov v podobe tzv. Huliakovcov a Migaľovcov. Spoza hraníc však aj na Slovensko ťaživo dolieha téma, ktorá je svojimi možnými dôsledkami s koaličnou krízou neporovnateľná. Po piatkovej roztržke v Bielom dome medzi prezidentom Trumpom a Zelenským spozornel svet. No ak na ňu reagujú takmer všetci, pre slovenskú diplomaciu či premiéra a vládu dlhé tri dni akoby neexistovala. Prechádzali ju tichom. O čom to svedčí? A je možné byť ticho, keď sa píšu dejiny a rozhoduje o vojne či mieri? Téma pre Radoslava Štefančíka, ktorý sa špecializuje aj na politickú komunikáciu. „Často uvažujem, prečo je Robert Fico či Viktor Orbán taký úctivý vo vzťahu k Vladimírovi Putinovi, prečo si nevšímajú nebezpečenstvo, ktoré predstavuje“, hovorí politológ. „Úplne vážne premýšľam, či to nie je tým, že by vlastne privítali, keby sme boli súčasťou nového usporiadania sveta, kde by Slovensko nepatrilo k západnej, ale východnej civilizácii. Pamätáme si obdobie pred Novembrom. Neboli tu slobodné voľby. Ľudia, ktorí boli dosadení stranou, svoje pozície mali zabezpečené na večnosť. Nebola súťaž. Nebola konkurencia politických strán. Politici sa nemuseli obávať o svoje postavenie, o funkcie, o svoje výhody“, hovorí Štefančík.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Sme v úvode týždňa, ktorý by mal pochovať koaličnú krízu. Aspoň tak to avizuje samotná vládna koalícia. Chce konečne zvoliť šéfa parlamentu a funkciami nasýtiť niekdajších vzbúrencov v podobe tzv. Huliakovcov a Migaľovcov. Spoza hraníc však aj na Slovensko ťaživo dolieha téma, ktorá je svojimi možnými dôsledkami s koaličnou krízou neporovnateľná. Po piatkovej roztržke v Bielom dome medzi prezidentom Trumpom a Zelenským spozornel svet. No ak na ňu reagujú takmer všetci, pre slovenskú diplomaciu či premiéra a vládu dlhé tri dni akoby neexistovala. Prechádzali ju tichom. O čom to svedčí? A je možné byť ticho, keď sa píšu dejiny a rozhoduje o vojne či mieri? Téma pre Radoslava Štefančíka, ktorý sa špecializuje aj na politickú komunikáciu. „Často uvažujem, prečo je Robert Fico či Viktor Orbán taký úctivý vo vzťahu k Vladimírovi Putinovi, prečo si nevšímajú nebezpečenstvo, ktoré predstavuje“, hovorí politológ. „Úplne vážne premýšľam, či to nie je tým, že by vlastne privítali, keby sme boli súčasťou nového usporiadania sveta, kde by Slovensko nepatrilo k západnej, ale východnej civilizácii. Pamätáme si obdobie pred Novembrom. Neboli tu slobodné voľby. Ľudia, ktorí boli dosadení stranou, svoje pozície mali zabezpečené na večnosť. Nebola súťaž. Nebola konkurencia politických strán. Politici sa nemuseli obávať o svoje postavenie, o funkcie, o svoje výhody“, hovorí Štefančík.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Ameriški predsednik Donald Trump in njegov ukrajinski gost Volodimir Zelenski bosta danes v Washingtonu podpisala dogovor o dostopu Združenih držav do ukrajinskih naravnih virov, zlasti redkih rudnih, s katerim je Trump Ukrajino prisilil h kompenzaciji za izkazano podporo v vojni. A vojno v Ukrajini je treba najprej končati, o pomoči Zahoda pri doseganju miru, zagotavljanju njegove trajnosti in prenovi Ukrajine pa se je včeraj v Beli hiši s predsednikom Trumpom pogovarjal britanski premier Keir Starmer. Drugi poudarki: - Končalo se bo več kot dveletno obdobje zamejenih cen energentov. - Mladi kmetje opozarjajo na nejasnost sprememb kmetijske zakonodaje. - Na današnjo tekmo v Trondheimu vse štiri slovenske skakalke.

Žijeme ešte v slobodnom svete pod líderstvo Ameriky? Prečo prezident Trump pomáha Moskve? Čo sa stalo v Rijáde? Dokáže Európa nahradiť Ameriku v pomoci Ukrajine? A dokážeme sa postaviť za vlastnú slobodu?

Aký je rozdiel medzi Trumpom počas prvého prezidentovania a Trumpom dnes? Je silná americká ekonomika dobrou správou pre trhy a nebude to na úkor ostatných ekonomík sveta? Je pre akcie najväčších technologických firiem výhodou, že ich majitelia majú blízko k Trumpovi? Do akej miery sú pre trhy nebezpečné avizované clá? Na čo by sa mal zamerať investor, ak chce byť úspešný aj v roku 2025? Ak budú akcie vďaka Trumpovi v ohrození, aké investičné príležitosti ich môžu nahradiť?  Pre koho môže byť výhodou, ak budú akcie lacnejšie? V relácii Ide o peniaze odpovedá Martin Babocký z Babocky Investment Office.

Konec je amaterizma, prihajajo profesionalci! Dovolj je bilo politikov, ki vodijo oddaje, pravi Marcel Štefančič, zato je v današnjo epizodo oddaje Radio Ga Ga – Nova generacija povabil cvet slovenskih voditeljev, ki bodo pokazali, kako se stvarem streže. Marcel in Zvezdana o svobodi, Vesna Milek in Jan Plestenjak o Ceci, o preimenovanju slovenskih ulic in trgov bo Uroš Slak govoril z Golobom, Jankovićem, Hojsom in Urško Klakočar Zupančič. Edvard Žitnik s posnetki telefonskih klicev med Trumpom in Putinom, Golobom in Macronom ter drugimi. Naš reporter Franc Kangler se bo s prometnimi informacijami tokrat oglašal iz Savdske Arabije, kamor je odpotoval na mirovno konferenco, zelo verjetno pa se bo v oddajo oglasil še kak voditeljski profesionalec. Na začetku oddaje vam bosta ekskluzivno zapela Aleksandar Vučić in Zoran Janković, na koncu pa bo skoraj zanesljivo še kaj, vse to v petek dopoldan na Prvem.

V podcaste si vypočujete aj:  - Prečo o osude Ukrajiny nerozhodnú len Putin s Trumpom, ale aj Európa - O osude vládnej koalície už nemá vlastne ani zmysel hovoriť 

Európa musí prevziať zodpovednosť za svoju obranu a bezpečnosť na kontinente a mier na Ukrajine s tým, že sa hranice krajiny vrátia pred rok 2014 je nereálna predstava. Aj toto sú niektoré z vyjadrení amerického ministra obrany Peta Hegsetha z minulého týždňa. Hneď nato nasledoval telefonát medzi Trumpom a Putinom bez Ukrajiny. Odborníci hovoria o dohode o nás bez nás a o tom, že Európa stráca bezpečnostné záruky, na ktoré sa roky spoliehala. Faktom však ostáva aj to, že práve Európa sa dlhodobo spolieha na Spojené štáty a otázku vlastnej obrany zanedbávala. „Dialo sa to aj z pohodlnosti politických lídrov. Do zrkadla by sme sa však mali pozrieť aj my ako občania, či vôbec bol z našej strany dopyt na politických lídrov, aby sa seriózne zaoberali obranou,“ hovorí vojnový analytik Matej Kandrík. V aktuálnych debatách o navýšení výdavkov na obranu by však podľa neho nemalo prevládať konkrétne percentuálne číslo navýšenia, ale to, čo za peniaze získame. „Rusko dnes zbrojí šialeným spôsobom. Veľká časť týchto zdrojov dnes horí na Ukrajine. My sme zase veľa techniky poskytli Ukrajine, vyprázdnili sme svoje zásoby a tri roky diskutujeme, ako nakopneme efektivitu zbrojného priemyslu tak, aby sme podporili Ukrajinu a súčasne doplnili vlastné prázdne sklady,“ hovorí Kandrík. Čo sa týka slovenského obranného priemyslu, pohľad naň je podľa Kandríka smutný. „Na východnom krídle sme pravdepodobne najslabším článkom,“ dodáva. Dôvodom je podľa neho dlhodobé zanedbávanie, aktuálne nastavenie politikov, ale aj rôzne účtovné triky. Je teda Európa schopná brániť sa sama? Aké problémy má náš obranný priemysel, prečo krajiny nevynakladajú dostatočné množstvo peňazí na obranu a bolo by Rusko so svojou ekonomikou schopné viesť vojnu na celom kontinente? V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá šéf think tanku a vojnový analytik Adapt Institute Matej Kandrík. ​V rozhovore sa dozviete: 0:00 Úvod 3:50 Vzťah Európy k vlastnej bezpečnosti. 8:27 Bude Rusko schopné napadnúť ďalší štát? 11:42 Pripravenosť Európy na útok Ruska. 16:22 Slovensko a jeho výdavky na obranu. 19:57 Čo robia zvyšné krajiny východného krídla.​​​ 26:23 Rozhodnutie EÚ o výdavkoch na obranu. 35:10 Trumpove vyhrážky krajinám NATO. 38:39 Ako má Európa riešiť obranu spoločne. 43:24 Ako by Európa obranu financovala. 46:11 Voľby v Európy a ich dopady na obranu. See omnystudio.com/listener for privacy information.

Ameriški predsednik Donald Trump je po srečanju z izraelskim premierjem Benjaminom Netanjahujem v Beli hiši napovedal ameriški prevzem Gaze. Namerava jo razviti v nekakšno »riviero« Bližnjega vzhoda. Netanjahu je prvi tuji državnik, ki ga je v svojem drugem mandatu sprejel Trump. A očitno tudi on, kljub sklicevanju na dolgoletno prijateljstvo s Trumpom, ni dobro vedel, kaj ga čaka v Beli hiši. Druge teme: - Delodajalci stežka zaposlujejo invalide, raje plačujejo prispevek za spodbujanje njihovega zaposlovanja. - Policija obravnava vse več spletnih goljufij, v 10-ih odstotkih primerov jim uspe vrniti ukradena sredstva. - Na svetovnem prvenstvu v alpskem smučanju v Saalbachu prvo zlato Italiji, Slovenci v mešani paralelni ekipni tekmi izpadli.

Zatiaľ čo na Slovensku už viac ako 600 psychiatrov a psychológov vyzýva Roberta Fica aby sa správal slušne alebo odišiel z politiky a ľudia sa chystajú do ulíc, predseda vlády opäť pred protestami straší destabilizáciou štátu. Tajná služba sleduje podľa opozície občanov Slovenska, ktorí protesty organizujú, no o proruskej skupine, ktorá u nás ohlasuje zakladanie partizánskych buniek a referendum o vystúpení z Únie, zatiaľ ani slovo.Medzitým sa nový americký prezident Donald Trump ujal svojej funkcie. A medzi prvými rozhodnutiami bola aj amnestia pre 1600 ľudí, ktorí po jeho predchádzajúcej prehre zaútočili aj po jeho výzvach na americký kongres. Premiér Fico sa už aj pochválil s telefonátom s Donaldom Trumpom.O čom teda spolu hovorili? Ako sa bude Slovensko a únia brániť Trumpovým clám a ako sa Ficova vláda vyrovná s požiadavkami Trumpa na zvyšovanie peňazí na obranu? Ako vôbec prebehla Trumpova inaugurácia a čo boli jeho prvé kroky v úrade? Aké budú Spojené štáty s Trumpom a ako sa zmení svet, ak už je minimálne jasné, že Trump nedokáže napriek svojim vyhláseniam ukončiť vojnu na Ukrajine do 24 hodín? Braňo Závodský sa rozprával sa s politológom Univerzity Komenského v Bratislave Erikom Lášticom.