Podcasts about trumpom

Najbohatší muž a najmocnejší muž sa pochytili a v priamom prenose to sledoval celý svet. Elon Musk a Donald Trump, ešte pred pár dňami nerozlučný tím, si pomaly nevedia prísť na meno a to, čo začal ako nevinný komentár pre novinárov skončil ako roztržka cez sociálne siete obsahujúca aj závažné obvinenia.Čo sa to vlastne medzi Trumpom a Muskom stalo, či Musk definitívne odchádza a čo vlastne za svoje 130-denné pôsobenie v Trumpovej administratíve urobil?Eva Frantová sa v podcaste Dobré ráno rozpráva s redaktorkou zahraničného oddelenia denníka SME Andreou Drínovou.Zdroje zvukov: CBS, Bloomberg TelevisionOdporúčanie:Ak si kúpite dnešné vydanie denníkov SME alebo Korzár, nájdete v ňom špeciálnu prílohu k majstrovstvám Európy vo futbale hráčov do 21 rokov. V prílohe sa dozviete, ktoré budúce hviezdy sa predstavia na Slovensku, informácie zo zákulisia našej reprezentácie a nájdete v nej aj prehľadný hrací plán celého turnaja.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

Ameriški predsednik Donald Trump in ruski predsednik Vladimir Putin sta ob 16-ih po našem času začela telefonski pogovor o možnostih za sklenitev trajnega miru v Ukrajini. Tretji pogovor med voditeljema velesil v zvezi z vojno v Ukrajini sledi ugotovitvi ameriške administracije, da se je zgodil zastoj pri iskanju rešitve tega konflikta, in prvemu neposrednemu pogovoru med rusko in ukrajinsko stranjo v petek v Carigradu, ko so se dogovorili o izmenjavi vojnih ujetnikov. Podrobnosti pogovora med Trumpom in Putinom še niso znane. Druge teme: - Izrael kljub pritisku mednarodne javnosti širi ofenzivo za zavzetje Gaze, a se strinja z omejenim razdeljevanjem pomoči civilistom. - Premier Golob slabše gospodarske napovedi pripisuje carinskim vojnam, gospodarstvo pa davčnim obremenitvam. - Savinja na območju Celja onesnažena s sivomodro tekočino, pogina rib za zdaj niso zaznali.

Svet se je danes poslovil od papeža Frančiška. Na zadnjo pot ga je v Vatikanu in Rimu pospremilo približno 400 tisoč ljudi, v številnih državah je dan žalovanja, tudi pri nas. Predsednica države Nataša Pirc Musar je po pogrebni slovesnosti poudarila čut pokojnega papeža za sočloveka. Ob robu pogrebu pa je bilo v Vatikanu tudi več dvostranskim srečanj. - Zelenski po pogovoru s Trumpom: to zelo simbolno srečanje lahko postane zgodovinsko - Nov krog jedrskih pogajanj med Washingtonom in Teheranom: strani glede napredka previdno optimistični - Podpisan dogovor o projektu Sončna Vipava. Gre za strateški korak k večji energetski neodvisnosti

V nedeľu sa v Saudskej Arábii začnú rozhovory o prímerí na Ukrajine. Donald Trump a Vladimir Putin sa zatiaľ dohodli na 30-dňovom zastavení útokov na energetickú infraštruktúru. Podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského však Rusko krátko po telefonáte podniklo útok na civilné ciele. Čo môžeme očakávať od mierových rokovaní? A je vôbec pravdepodobné dosiahnutie trvalého mieru? O tejto téme diskutovala Veronika Frankovská s politológom a vedúcim výskumným pracovníkom SFPA, profesorom Alexandrom Dulebom.Politológ Alexander Duleba zdôraznil, že Putin amerického prezidenta Trumpa nerešpektuje:„Putin neakceptoval ani 30-dňové prímerie. Má ďalšie podmienky.“Podľa Dulebu vznikol konflikt v Oválnej pracovni medzi Trumpom, Vanceom a Zelenským po tom, čo ukrajinský prezident pripomenul, že vojna sa začala už v roku 2014 za Obamovej administratívy, pričom Trump ju počas svojho prezidentovania nezastavil.„Zelensky spochybnil Trumpa pred voličmi hnutia MAGA. Nie je bežné, aby sa tlačové konferencie konali pred takýmito rokovaniami. Na to reagoval Vance, ktorý Trumpa obhajoval. Zelensky už na to nemal odpovedať, bolo to zbytočné.“Moderuje Veronika Jursová Prachárová.

Voditelji Unije bodo na vrhu razpravljali o podpori Ukrajini. Ukrajinski predsednik Zelenski je bil po včerajšnjem telefonskem pogovoru z ameriškim kolegom Trumpom optimističen, da bi se vojna lahko končala še letos. V Kot je dejal, bi premirje lahko dosegli kmalu, kar bi pomenilo priložnosti za dogovor o trajnem miru. V oddaji tudi o tem: - Izrael sprožil kopenske operacije v Gazi - Državni zbor o oskrbi s pitno vodo - Na festivalu dokumentarnega filma slavila "Edina zemlja"

Ruski predsednik Vladimir Putin je privolil v 30-dnevno prekinitev napadov na energetsko infrastrukturo. Popolno premirje je v pogovoru z ameriškim kolegom Donaldom Trumpom pogojeval z ustavitvijo oboroževanja ukrajinske vojske. Trump je po skoraj dve uri trajajočem pogovoru sporočil, da sta imela s Putinom odličen klic. Druge teme: - Izrael: novo bombardiranje Gaze, v katerem je bilo ubitih več kot 400 ljudi, le začetek. Pogajanja s Hamasom odslej brez prekinitve ognja. - Spor glede nove metodologije obračunavanja omrežnine na ustavno sodišče. - V Ljubljani slovesno odprli nov Športni center Ilirija s prvim pokritim olimpijskim bazenom v prestolnici.

Účinkujú Marína Galisová, Martin Mojžiš, Juraj Petrovič, Štefan Hríb a Tomáš Zálešák. Moderuje Eugen Korda. V podcaste si vypočujete aj: – z telefonátu Putina s Trumpom sa v Moskve tešia, – závratná kariéra alebo ako sa z rebelujúceho Migaľa stal minister a čo to vypovedá o vládnej koalícii.

Izplen telefonskega pogovora med Trumpom in Putinom nejasen, Ukrajina in Rusija z novimi napadi.Bruselj predstavil načrt o krepitvi evropske obrambe, ki naj bi prinesel 800 milijard evrov naložb. Nacionalni posvet o krepitvi odpornosti na Brdu pri Kranju: V čase, ki prihajajo, ne smemo priti nepripravljeni. V izraelskih napadih na Gazo v zadnjih dneh umrlo več sto ljudi. Kaj to pomeni za nadaljevanje mirovnega procesa?Papež ponoči brez maske za mehansko predihavanje.Vreme: Popoldne in jutri bo večinoma jasno, z dnevnimi temperaturami od 10 do 19 stopinj C.

Izraelske sile so davi poteptale že tako krhko premirje z gibanjem Hamas. V silovitih napadih na cilje vzdolž celotne enklave je bilo ubitih več sto ljudi. Po navedbah izraelskega zunanjega ministrstva od jutra znova s polno močjo napadajo teroristično organizacijo v Gazi. Razlog pa je, da je gibanje večkrat zavrnilo predlog za izpustitev talcev in podaljšanje premirja. V oddaji tudi: - Bo Putin po pogovoru s Trumpom privolil v 30-dnevno premirje v Ukrajini? - V Slovenijo prispela še dva hudo poškodovana v požaru v Severni Makedoniji. - V Ljubljani bo vrata drevi odprl športni center Ilirija z obsežno infrastrukturo.

Pogovor po telefonu med Trumpom in Putinom poteka dobro in je še vedno v teku, so sporočili iz Bele hiše.Vsem 14 osumljenim za tragedijo v Kočanih odredili preiskovalni pripor, na zdravljenje v Slovenijo prispela še dva poškodovanca.Komentator Miran Videtič o načrtih vlade po koalicijskem vrhu.Vreme: Tudi jutri bo jasno, jutro bo mrzlo.

Delegati kitajskega ljudskega kongresa so točno na peto obletnico razglasitve svetovne pandemije koronavirusne bolezni sklenili letno zasedanje v Pekingu. Soglasno so potrdili vsa poročila in sprejeli predlog o petodstotni gospodarski rasti. Kitajska ima težave zaradi nizkega domačega povpraševanja in zaostritve trgovinskih vojn. Predvsem odnosi z Združenimi državami Amerike so zaradi izvolitve Donalda Trumpa in uvedbe carin na veliki preizkušnji, čeprav poznavalci menijo, da je pragmatičen dogovor povsem mogoč, tudi zaradi interesov Elona Muska. Poleg tega ni jasno, v katero smer bodo šla razmerja z Evropsko unijo. Kakšni pa so kitajsko-slovenski odnosi? Sogovorniki: Dr. Wei Shen, profesor ekonomije Dr. Jian Gao, profesor mednarodnih odnosov Melinda Liu, kitajska dopisnica tednika Newsweek Boštjan Malovrh, slovenski veleposlanik v Pekingu Jens Eskelund, predsednik gospodarske zbornice EU na Kitajskem

Spolupracovník Postoja Andrej Žiarovský a redaktor Lukáš Krivošík diskutujú o aktuálnom dianí posledných dní okolo rusko-ukrajinskej vojny. Dotknú sa roztržky medzi prezidentmi Trumpom a Zelenským v Bielom dome. Pokračovať budú s témou zastavenia americkej pomoci Ukrajine a stupňujúcich sa ruských útokov na ukrajinskom území. A veľkou témou pre Európu je, čo teraz, keď sa zdá, že starý kontinent je odkázaný sám na seba. Emmanuel Macron ponúkol francúzsky nukleárny dáždnik, aby pokrýval zvyšok EÚ. Ako sa k novej bezpečnostnej situácii vo svete postaví popri Paríži Londýn, Brusel, Berlín, či Varšava? A čo by malo robiť Slovensko?

Les marchés boursiers sont assez mal embarqués cette semaine : la peur d'un gros ralentissement de l'économie américaine s'accroît, à cause de l'effet à court terme des politiques de Donald Trump. A moins que les objectifs économiques de la Chine et une légère inflexion de la Maison Blanche sur les surtaxes douanières ne viennent soutenir une petite embellie ? C'est l'ambiance du matin, pendant que plusieurs grandes entreprises publient leurs résultats 2024 et, plus important, leurs objectifs 2025.

Ko je oni dan med kozlovsko sodbo v Beli hiši Trump omenil tretjo svetovno vojno in če poznamo vznesene izjave vplivnega ruskega politika Dmitrija Medvedjeva, ki mu je tretja svetovna vojna tudi pri srcu in pogosto na jeziku, je tudi nam kot okorelim pacifistom prišlo na misel, da se bo počasi treba pripraviti na kataklizmo. Ker nekaj kataklizmičnega nas v prihodnosti čaka in globalnemu uničenju ne ubežimo ... Med katastrofama podnebnih sprememb in naslednjih slovenskih parlamentarnih volitev se zdi tretja svetovna vojna še najmanj uničujoča možnost. Danes torej nekaj pavšalnih odgovorov na vprašanja o tretji svetovni vojni, ki si jih v resnih medijih nikoli ne zastavljajo, še manj pa nanje odgovarjajo.Prvo vprašanje je očitno in hkrati enigmatično; predvsem pa je zanimivo, da si ga do dneva današnjega še nihče ni zastavil …Namreč; katere države se bodo v tretji svetovni vojni borile in katera se bo borila proti kateri? Klasična konstelacija, ki smo ji zaupali desetletja, je bila: Vzhod proti Zahodu, Rusi z zavezniki proti Američanom z zavezniki, v nekaterih primerih pa se bo tretjesvetovna vojna bíla med Zemljani in zavojevalci iz vesolja. A po novem te delitve in nekdanji nasprotniki ne veljajo več; in ko Trump žuga Zelenskemu, naj se ne igra s tretjo svetovno vojno, je jasno samo nekaj; da bosta na eni strani Amerika in Rusija proti Ukrajini. Nobenega indica namreč nimamo, da bi si bili Američani inRusi te dni v laseh, tako da je jedrski spopad med obema velesilama nerealen; je pa jasno, da gre obema na jetra Ukrajina. V nadaljevanju sklepamo, da se bodo Rusom in Američanom pridružili Kitajci, ker skupaj smo močnejši, ob njih pa bodo sile osi sestavljali še Belorusi, Madžari in Severni Korejci. Na drugi strani bomo vsi ostali. Pa ne čisto vsi. Srbi se bodo težko odločili, Vučić pravi, da bi bili dopoldne za ene in popoldne za druge … Veliko težavo, za koga se boriti v tretji svetovni vojni, pa imajo tudi v SDS. So iskreno navdušeni nad Trumpom, hkrati pa je ljubljeni vodja med prvimi prišel izreči podporo Ukrajini – in to z rednim potniškim vlakom. Na srečo poznajo vojne institut pete kolone, ki presečne množice lepo razporedi po loku sovraštva in nasilja. Je pa ameriška administracija predlagala, da se za tretjo svetovno vojno izdajalci, saboterji in dezerterji imenujejo ali migranti ali pa tretjekolonaši; samo zaradi preglednosti. Uporabno navodilo za primer tretje svetovne vojne je, kako se za dogodek primerno obleči. Naivno in na prvo žogo bi dejali, da je logična izbira nekaj lažjega, ker bo tako ali drugače zelo vroče; a po drugi strani prihaja nekaj ur za spopadom jedrska zima, med katero se bo veljalo obleči topleje in zaradi katere bodo tudi nižje ležeča smučišča dobila debelejšo snežno odejo. Tiste ki menijo, da je razprava o konfekciji med svetovno kataklizmo neprimerna, naj le opomnimo: na samem začetku civilizacije, se je vojna začela zaradi izborno oblečene lepotice; zatem smo za pokole našli najrazličnejše razloge, od religije, do naravnih virov, danes pa smo od časov Lepe Helene po nekaj tisočletjih naredili popolni krog. Tretja svetovna vojna se bo začela zaradi tega, ker se je puli zapodil med dvodelne obleke. Da lahko nekoga z neprimerno obleko užališ do ravni, ko začne naokoli mahati z vojno, priča o izjemnem vplivu mode in modne industrije na postmodernega človeka. Če skrajšamo; na eni strani se bodo v tretji svetovni vojni borile urejene čete s torbicami Prada in s tradicionalno vojaško linijo Huga Bossa, na drugi strani pa jim bodo stale besneče množice oblečene v majice, jeans in krokse. Tretji in zadnji poudarek današnje analize o sladkostih in težavah tretje svetovne vojne pa je vprašanje, kdo se bo v njej boril. Ko ruski in ameriški mogočneži pred domačim občinstvom mahajo z raketami, se ne vprašajo, ali smo res vsi tako zelo zagreti … Kot pričajo prvipomladanski dnevi in posledično polne terase lokalov, množice niso preveč bojaželjne. Ob tem je tukaj še nejasnost s povečanjem sredstev za obrambo na dva odstotka BDP … Kaj nam ta denar prinaša? Nam jamči, da bomo v tretji svetovni vojni zmagali, ali pa vse te milijardepomenijo samo kotizacijo, oziroma vstopnino na bojišče? Kakorkoli; elitam bo treba dopovedati, da tretja svetovna vojna ni enaka prvi, ko se je brez vprašanj umiralo za kronane glave; ne drugi, ko je bilo treba utišati sociopata. Danes se za kronane glave kvečjemu kupi posebna priloga sobotnega časnika ob kronanju, za ustavitisociopata, oziroma vojsko sociopatov, pa je dovolj zapreti račun na Twitterju. Če nas hočejo prepričati v tretjo svetovno vojno, nam morajo ponuditi nekaj več … »Redke zemlje« se tako ali drugače sliši zanimivo.

Sme v úvode týždňa, ktorý by mal pochovať koaličnú krízu. Aspoň tak to avizuje samotná vládna koalícia. Chce konečne zvoliť šéfa parlamentu a funkciami nasýtiť niekdajších vzbúrencov v podobe tzv. Huliakovcov a Migaľovcov. Spoza hraníc však aj na Slovensko ťaživo dolieha téma, ktorá je svojimi možnými dôsledkami s koaličnou krízou neporovnateľná. Po piatkovej roztržke v Bielom dome medzi prezidentom Trumpom a Zelenským spozornel svet. No ak na ňu reagujú takmer všetci, pre slovenskú diplomaciu či premiéra a vládu dlhé tri dni akoby neexistovala. Prechádzali ju tichom. O čom to svedčí? A je možné byť ticho, keď sa píšu dejiny a rozhoduje o vojne či mieri? Téma pre Radoslava Štefančíka, ktorý sa špecializuje aj na politickú komunikáciu. „Často uvažujem, prečo je Robert Fico či Viktor Orbán taký úctivý vo vzťahu k Vladimírovi Putinovi, prečo si nevšímajú nebezpečenstvo, ktoré predstavuje“, hovorí politológ. „Úplne vážne premýšľam, či to nie je tým, že by vlastne privítali, keby sme boli súčasťou nového usporiadania sveta, kde by Slovensko nepatrilo k západnej, ale východnej civilizácii. Pamätáme si obdobie pred Novembrom. Neboli tu slobodné voľby. Ľudia, ktorí boli dosadení stranou, svoje pozície mali zabezpečené na večnosť. Nebola súťaž. Nebola konkurencia politických strán. Politici sa nemuseli obávať o svoje postavenie, o funkcie, o svoje výhody“, hovorí Štefančík.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Sme v úvode týždňa, ktorý by mal pochovať koaličnú krízu. Aspoň tak to avizuje samotná vládna koalícia. Chce konečne zvoliť šéfa parlamentu a funkciami nasýtiť niekdajších vzbúrencov v podobe tzv. Huliakovcov a Migaľovcov. Spoza hraníc však aj na Slovensko ťaživo dolieha téma, ktorá je svojimi možnými dôsledkami s koaličnou krízou neporovnateľná. Po piatkovej roztržke v Bielom dome medzi prezidentom Trumpom a Zelenským spozornel svet. No ak na ňu reagujú takmer všetci, pre slovenskú diplomaciu či premiéra a vládu dlhé tri dni akoby neexistovala. Prechádzali ju tichom. O čom to svedčí? A je možné byť ticho, keď sa píšu dejiny a rozhoduje o vojne či mieri? Téma pre Radoslava Štefančíka, ktorý sa špecializuje aj na politickú komunikáciu. „Často uvažujem, prečo je Robert Fico či Viktor Orbán taký úctivý vo vzťahu k Vladimírovi Putinovi, prečo si nevšímajú nebezpečenstvo, ktoré predstavuje“, hovorí politológ. „Úplne vážne premýšľam, či to nie je tým, že by vlastne privítali, keby sme boli súčasťou nového usporiadania sveta, kde by Slovensko nepatrilo k západnej, ale východnej civilizácii. Pamätáme si obdobie pred Novembrom. Neboli tu slobodné voľby. Ľudia, ktorí boli dosadení stranou, svoje pozície mali zabezpečené na večnosť. Nebola súťaž. Nebola konkurencia politických strán. Politici sa nemuseli obávať o svoje postavenie, o funkcie, o svoje výhody“, hovorí Štefančík.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Svet sa ešte stále spamätáva z hádky medzi Trumpom a Zelenským, ktorú sme bohužiaľ videli v priamom prenose. Reportéri Denníka N, Tomáš Čorej a Tomáš Hrivňák boli na Ukrajine, v čase tretieho výročia ruskej invázie, potom ako Trump nazval Zelenského diktátorom a cielene sa šli stretnúť aj s Ukrajincami a Ukrajinkami, ktorí nemajú Zelenského až tak v láske. S Tomášom Čorejom a Tomášom Hrivňákom sa rozprával nimi Braňo Bezák.

Z dr. Žigom Turkom smo se pogovarjali o zapletu med Zelenskim in Trumpom in njegovih posledicah, o vladi in napovedani interpelaciji, o pojavljanju novih političnih strank in pomanjkanju komunikacije in vizije o prihodnosti države.

Škof Štumpf: postni čas je kakor zdravstveni dom, kamor se nagnetemo v svojih tegobah, da bi ozdraveli.Minulo noč je papež Frančišek preživel mirno, njegovo stanje je stabilno.Muslimanski verniki včeraj začeli čas ramadana s postom, molitvijo in dobrimi deli.V Londonu srečanje evropskih voditeljev o evropski obrambi v luči spremembe ameriške politike do Evrope pod Trumpom.Predsednica države doma ponavlja o Evropi, kar bi morala povedati v Munchnu.Včeraj smo v Pustni sobotni iskrici zbrali več kot 123.000 evrov za misijon v Angoli.V Sloveniji imamo velike težave s sistemom podeljevanja subvencij, ugotavlja poslanec NSi Jernej Vrtovec.

Po včerajšnjem burnem srečanju v Beli hiši, kjer je ameriški predsednik Donald Trump gostil ukrajinskega kolega Volodimirja Zelenskega, se je z obema voditeljema po telefonu pogovarjal francoski predsednik Emmanuel Macron. Pozval je k umiritvi strasti. Generalni sekretar zveze Nato Mark Rutte je Zelenskemu svetoval, naj se čimprej vrne za pogajalsko mizo in obnovi odnose z Združenimi državami, ki da jih nujno potrebuje. Britanski premier pa mu je v Londonu, kjer se ukrajniski predsednik trenutno mudi, zagotovil, da zavezništvo ostaja trdno. Zelenski naj bi se danes sešel še z britanskim kraljem Karlom III.

Ameriški predsednik Donald Trump in njegov ukrajinski gost Volodimir Zelenski bosta danes v Washingtonu podpisala dogovor o dostopu Združenih držav do ukrajinskih naravnih virov, zlasti redkih rudnih, s katerim je Trump Ukrajino prisilil h kompenzaciji za izkazano podporo v vojni. A vojno v Ukrajini je treba najprej končati, o pomoči Zahoda pri doseganju miru, zagotavljanju njegove trajnosti in prenovi Ukrajine pa se je včeraj v Beli hiši s predsednikom Trumpom pogovarjal britanski premier Keir Starmer. Drugi poudarki: - Končalo se bo več kot dveletno obdobje zamejenih cen energentov. - Mladi kmetje opozarjajo na nejasnost sprememb kmetijske zakonodaje. - Na današnjo tekmo v Trondheimu vse štiri slovenske skakalke.

Žijeme ešte v slobodnom svete pod líderstvo Ameriky? Prečo prezident Trump pomáha Moskve? Čo sa stalo v Rijáde? Dokáže Európa nahradiť Ameriku v pomoci Ukrajine? A dokážeme sa postaviť za vlastnú slobodu?

Podcast TREND z 21. februára 2025 sa venoval geopolitickým a ekonomickým témam. 00:00 – 04:40 | Tesla na Slovensku? Špekulácie po stretnutí Fica s Muskom 04:40 – 08:49 | Politická dimenzia: Musk ako podnikateľ alebo politik? 08:49 – 12:10 | Fico, Musk a boj proti liberalizmu 12:10 – 17:06 | Trump po mesiaci: Aké sú jeho prvé politické a ekonomické kroky? 17:06 – 20:19 | Clá na oceľ, hliník a farmaceutický priemysel: Vplyvy na Európu 20:19 – 23:46 | Slovensko ako obeť obchodnej vojny? 23:46 – 26:48 | Rozpočet Slovenska: Deficity a nové ministerstvá 26:48 – 30:07 | Ceny energií: Plyn a elektrina zlacňujú 30:07 – 33:20 | Geopolitické dôsledky: Trump, Putin a Európa bez amerického dáždnika 33:20 – 36:04 | Európa musí budovať vlastnú obranu 36:04 – 39:00 | Trump a nový svetový poriadok: Zmena, ktorá sa deje raz za život 39:00 – 42:13 | Záver: Aká je budúcnosť Európy a Slovenska? Ronald Ižip reagoval na stretnutie Roberta Fica s Elonom Muskom v USA, kde premiér prezentoval Slovensko ako automobilovú veľmoc s výbornou infraštruktúrou. Rozhovor sa následne presunul k Muskovmu rastúcemu politickému vplyvu a jeho prepojeniu s konzervatívnymi lídrami. R. Ižip poukázal na spoločné črty medzi Muskom, Trumpom, Ficom, Orbánom a ďalšími politikmi, ktorých spája kritika progresívneho liberalizmu. Tento trend vníma ako odklon od pôvodného ekonomického liberalizmu k ideologickým bojom medzi konzervatívnym a progresívnym táborom. Veľká časť podcastu sa venovala Trumpovej politike po mesiaci vo funkcii. Diskutovali o jeho obchodnej stratégii, najmä o zavedení ciel na oceľ, hliník a farmaceutické produkty, ktoré môžu výrazne zasiahnuť Európu. Ižip upozornil, že Slovensko je v mimoriadne nevýhodnej pozícii, keďže export automobilov do USA tvorí významnú časť HDP. Vnútropolitická situácia na Slovensku bola ďalšou témou, pričom sa venovali otázke verejných financií a narastajúcemu deficitu. Šéfredaktor TRENDU kritizoval vládu za nejasnú stratégiu konsolidácie a neefektívne výdavky, pričom sa pozastavil nad neustálym zvyšovaním sociálnych dávok a výdavkov na štátnu správu. Ekonomická diskusia sa ďalej zamerala na vývoj cien energií. Cena plynu a elektriny v Európe v posledných týždňoch výrazne klesla, čo je čiastočne dôsledkom očakávaní mierovej dohody na Ukrajine. R. Ižip však varoval, že Brusel plánuje do roku 2027 úplné odpojenie od ruského LNG, čo môže mať dlhodobé dopady na stabilitu energetického trhu. V geopolitickej časti podcastu sa riešila otázka možného stiahnutia USA z NATO a jeho vplyvy na Európu. Trumpove vyjadrenia naznačujú, že Amerika by mohla znížiť svoje záväzky voči európskej bezpečnosti, čo by mohlo viesť k oslabeniu NATO a nutnosti budovania vlastnej obrannej infraštruktúry v Európe. Záverečná časť podcastu sa venovala širšiemu pohľadu na globálnu politiku. R. Ižip prirovnal aktuálne dianie k zmenám v geopolitickom usporiadaní, ktoré sa dejú raz za život. Poukázal na možnosť dohody medzi Trumpom a Putinom na úkor Ukrajiny, čo by mohlo preformátovať bezpečnostnú architektúru Európy. Na druhej strane, rastúce napätie medzi USA a Čínou môže znamenať presun amerických vojenských priorít do Ázie. Podcast zakončili diskusiou o budúcnosti Európy a Slovenska v tomto meniacom sa globálnom prostredí. Zhodli sa, že kľúčovou otázkou zostáva, či sa Európa dokáže spojiť a vybudovať vlastnú bezpečnostnú a ekonomickú silu, alebo sa stane obeťou geopolitických hier veľmocí.

Aký je rozdiel medzi Trumpom počas prvého prezidentovania a Trumpom dnes? Je silná americká ekonomika dobrou správou pre trhy a nebude to na úkor ostatných ekonomík sveta? Je pre akcie najväčších technologických firiem výhodou, že ich majitelia majú blízko k Trumpovi? Do akej miery sú pre trhy nebezpečné avizované clá? Na čo by sa mal zamerať investor, ak chce byť úspešný aj v roku 2025? Ak budú akcie vďaka Trumpovi v ohrození, aké investičné príležitosti ich môžu nahradiť?  Pre koho môže byť výhodou, ak budú akcie lacnejšie? V relácii Ide o peniaze odpovedá Martin Babocký z Babocky Investment Office.

Konec je amaterizma, prihajajo profesionalci! Dovolj je bilo politikov, ki vodijo oddaje, pravi Marcel Štefančič, zato je v današnjo epizodo oddaje Radio Ga Ga – Nova generacija povabil cvet slovenskih voditeljev, ki bodo pokazali, kako se stvarem streže. Marcel in Zvezdana o svobodi, Vesna Milek in Jan Plestenjak o Ceci, o preimenovanju slovenskih ulic in trgov bo Uroš Slak govoril z Golobom, Jankovićem, Hojsom in Urško Klakočar Zupančič. Edvard Žitnik s posnetki telefonskih klicev med Trumpom in Putinom, Golobom in Macronom ter drugimi. Naš reporter Franc Kangler se bo s prometnimi informacijami tokrat oglašal iz Savdske Arabije, kamor je odpotoval na mirovno konferenco, zelo verjetno pa se bo v oddajo oglasil še kak voditeljski profesionalec. Na začetku oddaje vam bosta ekskluzivno zapela Aleksandar Vučić in Zoran Janković, na koncu pa bo skoraj zanesljivo še kaj, vse to v petek dopoldan na Prvem.

„Mnohí vyhlasovali, že Robert Fico bude izolovaní, no s nástupom Donalda Trumpa sa ukázalo, že to nie je pravda. Svojimi postojmi sa stal v Európe aj vo svete novým mainstreamom,“ hodnotia komentátori denníka Postoj v redakčnej debate.

V podcaste si vypočujete aj:  - Prečo o osude Ukrajiny nerozhodnú len Putin s Trumpom, ale aj Európa - O osude vládnej koalície už nemá vlastne ani zmysel hovoriť 

Európa musí prevziať zodpovednosť za svoju obranu a bezpečnosť na kontinente a mier na Ukrajine s tým, že sa hranice krajiny vrátia pred rok 2014 je nereálna predstava. Aj toto sú niektoré z vyjadrení amerického ministra obrany Peta Hegsetha z minulého týždňa. Hneď nato nasledoval telefonát medzi Trumpom a Putinom bez Ukrajiny. Odborníci hovoria o dohode o nás bez nás a o tom, že Európa stráca bezpečnostné záruky, na ktoré sa roky spoliehala. Faktom však ostáva aj to, že práve Európa sa dlhodobo spolieha na Spojené štáty a otázku vlastnej obrany zanedbávala. „Dialo sa to aj z pohodlnosti politických lídrov. Do zrkadla by sme sa však mali pozrieť aj my ako občania, či vôbec bol z našej strany dopyt na politických lídrov, aby sa seriózne zaoberali obranou,“ hovorí vojnový analytik Matej Kandrík. V aktuálnych debatách o navýšení výdavkov na obranu by však podľa neho nemalo prevládať konkrétne percentuálne číslo navýšenia, ale to, čo za peniaze získame. „Rusko dnes zbrojí šialeným spôsobom. Veľká časť týchto zdrojov dnes horí na Ukrajine. My sme zase veľa techniky poskytli Ukrajine, vyprázdnili sme svoje zásoby a tri roky diskutujeme, ako nakopneme efektivitu zbrojného priemyslu tak, aby sme podporili Ukrajinu a súčasne doplnili vlastné prázdne sklady,“ hovorí Kandrík. Čo sa týka slovenského obranného priemyslu, pohľad naň je podľa Kandríka smutný. „Na východnom krídle sme pravdepodobne najslabším článkom,“ dodáva. Dôvodom je podľa neho dlhodobé zanedbávanie, aktuálne nastavenie politikov, ale aj rôzne účtovné triky. Je teda Európa schopná brániť sa sama? Aké problémy má náš obranný priemysel, prečo krajiny nevynakladajú dostatočné množstvo peňazí na obranu a bolo by Rusko so svojou ekonomikou schopné viesť vojnu na celom kontinente? V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá šéf think tanku a vojnový analytik Adapt Institute Matej Kandrík. ​V rozhovore sa dozviete: 0:00 Úvod 3:50 Vzťah Európy k vlastnej bezpečnosti. 8:27 Bude Rusko schopné napadnúť ďalší štát? 11:42 Pripravenosť Európy na útok Ruska. 16:22 Slovensko a jeho výdavky na obranu. 19:57 Čo robia zvyšné krajiny východného krídla.​​​ 26:23 Rozhodnutie EÚ o výdavkoch na obranu. 35:10 Trumpove vyhrážky krajinám NATO. 38:39 Ako má Európa riešiť obranu spoločne. 43:24 Ako by Európa obranu financovala. 46:11 Voľby v Európy a ich dopady na obranu. See omnystudio.com/listener for privacy information.

Kam smeruje svetový poriadok s Trumpom? Opäť sa bude rozhodovať o nás bez nás? A prečo má z toho slovenský premiér radosť? So šéfredaktorom portálu Euractiv.sk Radovanom Geistom sa rozprával Mirek Tóda.

Mednarodni odnosi se pospešeno spreminjajo. Od sveta, utemeljenega na boleči lekciji druge svetovne vojne, prehajamo v novo obdobje. Zdi se, da v čas, ko velja zakon močnejšega. Evropa manevrira med silnicami Rusije, ZDA in Kitajske, sooča se s pritiski tehnoloških velikanov, države največkrat niso poenotene glede prioritet, prebivalstvo geopolitične pretrese občuti na kakovosti življenja, kar dodatno otežuje pripoznavanje ključnih, tudi varnostih izzivov, in odzivanje nanje.Kako pripravljena je Evropa na novi svet? Kakšen ta svet sploh je? Pred tretjo obletnico vojne v Ukrajini in še ne mesec dni od začetka mandata Donalda Trumpa odgovarjajo: Klemen Grošelj, nekdanji evropski poslanec in obramboslovec, Branko Soban, novinar Dela, Marek Kohv, estonski varnostni strokovnjak. Priporočamo tudi poslušanje reportaže iz Estonije in Finske o dojemanju ruske grožnje.

Obsojeni štirje policisti, ki so novembra 2021 varovali obsežen neprijavljen protest.Rezultati dela sodišč lani dobri; bo reševanje zadev pospešila uvedba enovitega sodnika?Stranka Demokrati v državnem zboru ne bo mogla uporabljati tega imena.Bo krhko premirje med Hamasom in Izraelom v Gazi zdržalo do konca tedna?Papež škofom v ZDA: Urejeno področje migracij se ne izključuje s skrbjo za ranljive ljudi.ZDA s Trumpom dobivajo nov pospešek; končna podoba še nejasna.Han: Trgovinske vojne ne prinašajo ničesar dobrega; EU mora skupaj odgovoriti na izzive.Skupščina razveljavila likvidacijo škofjeloškega invalidskega podjetja CSS (ce-es-es).ŠPORT: V Lenzerheideju začetek svetovnega biatlonskega prvenstva.Vreme: Občasno bo še rosilo; jutri na jugozahodu rahel dež, drugod povečini suho.

V oddaji s prof. dr. Ernestom Petričem tokrat o nekaterih napovedih in odločitvah ameriškega predsednika Trumpa: od carin, s katerimi želi uravnotežiti trgovinsko izmenjavo, prek izjav o Grenlandiji, Panamskem prekopu in Gazi, do odnosa z Ukrajino, kjer želi pomoč povezati s pogodbo o uporabi redkih kovin in razlogih za ukinitev Agencije ZDA za mednarodni razvoj. Od domačih tem pa o iskanju primernih kandidatov za odgovorne položaje kot sta varuh človekovih pravic in guverner državne banke, prek predloga zakona o medijih, do praznika kulture z letošnjim odprtjem Evropske prestolnice kulture.

Ameriški predsednik Donald Trump je po srečanju z izraelskim premierjem Benjaminom Netanjahujem v Beli hiši napovedal ameriški prevzem Gaze. Namerava jo razviti v nekakšno »riviero« Bližnjega vzhoda. Netanjahu je prvi tuji državnik, ki ga je v svojem drugem mandatu sprejel Trump. A očitno tudi on, kljub sklicevanju na dolgoletno prijateljstvo s Trumpom, ni dobro vedel, kaj ga čaka v Beli hiši. Druge teme: - Delodajalci stežka zaposlujejo invalide, raje plačujejo prispevek za spodbujanje njihovega zaposlovanja. - Policija obravnava vse več spletnih goljufij, v 10-ih odstotkih primerov jim uspe vrniti ukradena sredstva. - Na svetovnem prvenstvu v alpskem smučanju v Saalbachu prvo zlato Italiji, Slovenci v mešani paralelni ekipni tekmi izpadli.

Je vladni zakon o nižanju omrežnin za mesec januar in februar ustavno sporen?Kaj pomeni prijateljstvo med Jankovićem in Vučićem?Pri predsednici države nova usklajevanja glede kandidata za varuha in druga imenovanja.Ministrica Fajonova Libanonu zagotovila podporo; državi pomaga tudi Slovenska karitas.Izraelski premier Benjamin Netanjahu se kot prvi od tujih voditeljev mudi na obisku v Beli Hiši. O čem je spregovoril z ameriškim predsednikom Trumpom?Papež Frančišek znova močno prehlajen.Po napovedih Darsa na nekaterih slovenskih cestah letos načrtovana najbolj obsežna dela!Med mladimi se povečuje zanimanje za biotehniške šoleŠPORT: Dončić losangeleški derbi z zmago soigralcev spremljal s klopi.Vreme: Danes še precej jasno, jutri se bo od vzhoda oblačnost povečala; vetrovno bo.

Morebitna ameriška uvedba carin na uvoz izdelkov iz Evropske unije bo zahtevala predvsem usklajen odziv članic, so te poudarile na današnjem neformalnem vrhu v Bruslju. Ameriški predsednik Donald Trump je medtem že omilil svojo odločitev v zvezi z uvedbo 25-odstotnih carin za Mehiko in njihovo uvedbo zamaknil za en mesec. Kot je pojasnila mehiška predsednica Claudia Sheinbaum, sta s Trumpom dosegla dogovor. V skladu z njim bo Mehika na severno mejo namestila več vojakov, tako za varovanje meje kot za preprečevanje trgovine z drogami, zlasti s fentanilom. Trump se bo drevi znova pogovarjal še s kanadskim premierjem Justinom Trudeauem. V oddaji tudi: - Srbski predsednik z beograjsko univerzo o končanju študentskih blokad. - Grški otok Santorini od petka streslo že več sto potresov. - Kako požarno varni so slovenski dijaški domovi?

V spomin na tri rudarje, ki so umrli v ponedeljkovi tragični nesreči, danes zaznamujemo dan žalovanja. V črnino je zavito tudi Velenje, kjer so se opoldne na Titovem trgu njihovemu spominu poklonili z minuto tišine, popoldne je potekala žalna slovesnost. Tamkajšnji župan Peter Dermol je poudaril, da umrli rudarji potrebujejo dostojno slovo, to pa da si zaslužijo tudi njihovi svojci. Drugi poudarki: - Po novem bo bruto minimalna plača znašala tisoč 277 evrov. - Srbija v znamenju splošne stavke. - Putin pripravljen na pogovore s Trumpom o vojni v Ukrajini.

Zatiaľ čo na Slovensku už viac ako 600 psychiatrov a psychológov vyzýva Roberta Fica aby sa správal slušne alebo odišiel z politiky a ľudia sa chystajú do ulíc, predseda vlády opäť pred protestami straší destabilizáciou štátu. Tajná služba sleduje podľa opozície občanov Slovenska, ktorí protesty organizujú, no o proruskej skupine, ktorá u nás ohlasuje zakladanie partizánskych buniek a referendum o vystúpení z Únie, zatiaľ ani slovo.Medzitým sa nový americký prezident Donald Trump ujal svojej funkcie. A medzi prvými rozhodnutiami bola aj amnestia pre 1600 ľudí, ktorí po jeho predchádzajúcej prehre zaútočili aj po jeho výzvach na americký kongres. Premiér Fico sa už aj pochválil s telefonátom s Donaldom Trumpom.O čom teda spolu hovorili? Ako sa bude Slovensko a únia brániť Trumpovým clám a ako sa Ficova vláda vyrovná s požiadavkami Trumpa na zvyšovanie peňazí na obranu? Ako vôbec prebehla Trumpova inaugurácia a čo boli jeho prvé kroky v úrade? Aké budú Spojené štáty s Trumpom a ako sa zmení svet, ak už je minimálne jasné, že Trump nedokáže napriek svojim vyhláseniam ukončiť vojnu na Ukrajine do 24 hodín? Braňo Závodský sa rozprával sa s politológom Univerzity Komenského v Bratislave Erikom Lášticom.

Donald Trump sa oficiálne stal 47. prezidentom Spojených štátov. Čo prinesie jeho opätovný návrat? Vyrieši konflikt na Ukrajine, tak ako to avizoval v predvolebnej kampani? A čo bude nová americká administratíva znamenať pre Slovensko? Hosťami relácie boli bývalý minister zahraničných vecí Rastislav Káčer a exminister obrany Martin Sklenár.Donald Trump je človek, ktorý uspel v tom, že presvedčil Ameriku, že má problém, uviedol exminister zahraničia a diplomat Rastislav Káčer. „On ich presvedčil, že majú rakovinu a že im treba transplantovať srdce a pečeň. Jednoducho dramaticky nadcenil všetky problémy, ktoré Amerika má. A včera prezentoval, že on prináša zázračne riešenia na všetky choroby a zajtra sa všetko zmení. Ja som nastúpil, zlatá éra príde. Vy ste boli ponižovaní, ja vás urobím veľkými, vy ste boli neprosperujúci, mizerní, ekonomika mala problém. Ja to všetko vyriešim," uviedol v relácii.Významným aspektom Trumpovho pôsobenia je jeho vplyv na medzinárodné vzťahy. Exminister obrany Martin Sklenár hovorí, že Trump dal jasne najavo aj v zahraničnej politike, že „ten kto zaplatí najviac, tak ten bude vysoko na zozname návštev a stretnutí."Podľa Káčera treba brať vážne slová Donalda Trumpa o tom, že si USA vezmú Panamský prieplav. „Tieto slová si vymodlili ľudia, ako je Putin a čínski komunistickí lídri. Keď Trump povie, že my si zoberieme Panamu, tak je to rovnaký argument, aký použival Putin, keď anektoval Krym. To čo počúvajú, je pre nich naozaj veľmi príjemné. Je to pre nich hudba," dodáva.Experti tiež poukázali na Trumpove väzby s európskymi pravicovými lídrami. Káčer spomenul, že „Viktor Orbán investoval obrovskú energiu do priateľského vzťahu s Trumpom," a varoval, že Donald Trump svojím zameraním povzbudzuje autokratické formy vládnutia, povzbudzuje radikálno pravicových nacionalistických politikov.Témou tiež bolo, či Donald Trump vyrieši konflikt na Ukrajine. Určite to nebude do šiestich mesiacov, ale viac. Čas ukáže, že či nejaká dohoda je alebo nie je možná.

Donald Trump sa oficiálne stal 47. prezidentom Spojených štátov. Čo prinesie jeho opätovný návrat? Vyrieši konflikt na Ukrajine, tak ako to avizoval v predvolebnej kampani? A čo bude nová americká administratíva znamenať pre Slovensko? Hosťami relácie boli bývalý minister zahraničných vecí Rastislav Káčer a exminister obrany Martin Sklenár.Donald Trump je človek, ktorý uspel v tom, že presvedčil Ameriku, že má problém, uviedol exminister zahraničia a diplomat Rastislav Káčer. „On ich presvedčil, že majú rakovinu a že im treba transplantovať srdce a pečeň. Jednoducho dramaticky nadcenil všetky problémy, ktoré Amerika má. A včera prezentoval, že on prináša zázračne riešenia na všetky choroby a zajtra sa všetko zmení. Ja som nastúpil, zlatá éra príde. Vy ste boli ponižovaní, ja vás urobím veľkými, vy ste boli neprosperujúci, mizerní, ekonomika mala problém. Ja to všetko vyriešim," uviedol v relácii.Významným aspektom Trumpovho pôsobenia je jeho vplyv na medzinárodné vzťahy. Exminister obrany Martin Sklenár hovorí, že Trump dal jasne najavo aj v zahraničnej politike, že „ten kto zaplatí najviac, tak ten bude vysoko na zozname návštev a stretnutí."Podľa Káčera treba brať vážne slová Donalda Trumpa o tom, že si USA vezmú Panamský prieplav. „Tieto slová si vymodlili ľudia, ako je Putin a čínski komunistickí lídri. Keď Trump povie, že my si zoberieme Panamu, tak je to rovnaký argument, aký použival Putin, keď anektoval Krym. To čo počúvajú, je pre nich naozaj veľmi príjemné. Je to pre nich hudba," dodáva.Experti tiež poukázali na Trumpove väzby s európskymi pravicovými lídrami. Káčer spomenul, že „Viktor Orbán investoval obrovskú energiu do priateľského vzťahu s Trumpom," a varoval, že Donald Trump svojím zameraním povzbudzuje autokratické formy vládnutia, povzbudzuje radikálno pravicových nacionalistických politikov.Témou tiež bolo, či Donald Trump vyrieši konflikt na Ukrajine. Určite to nebude do šiestich mesiacov, ale viac. Čas ukáže, že či nejaká dohoda je alebo nie je možná.

Po eni od najhujših rudarskih nesreč pri nas so v Velenju pretreseni. Tako državna oblast kot lokalna skupnost svojcem umrlega rudarja in dveh, ki ju še pogrešajo, obljubljajo pomoč. Reševalna akcija še vedno poteka, prav tako inšpekcijski nadzor. Varnost je v premogovniku na prvem mestu in denarja za varnostna vlaganja bo tudi v prihodnje dovolj, so sporočili po današnjem obisku predsednika vlade Roberta Goloba v premogovniku. Drugi poudarki oddaje: - SD in Levica še neodločeni glede podpore notranjemu ministru Poklukarju na interpelaciji. - Kaj lahko pričakujemo v odnosih med novim ameriškim predsednikom Trumpom in Moskvo? - V požaru hotela v smučarskem središču v Turčiji umrlo več kot 60 ljudi, več deset je ranjenih.

Żyjemy w magicznych czasach, w których produkowane przez speców od marketingu politycznego spiny potrafią naprawdę zastąpić ludziom światopogląd. Mamy na przykład takiego Donalda Trumpa. Niezależnie od tego co kto o nim myśli, poniższa wyliczanka to suche i niekwestionowane fakty. Trump urodził się jako syn miliardera i po nim odziedziczył majątek. Przez prawie całe życie zarabiał głównie nazwiskiem/marką i kapitałem, a nie prawdziwą pracą. Znaczną część tych biznesów robił z jawnym pogwałceniem prawa podatkowego. Przez lata był celebrytą telewizyjnym, a potem internetowym. Był stałym bywalcem nowojorskich salonów, członkiem socjety, przyjacielem miliarderów, polityków, innych celebrytów. Właścicielem kasyn, hoteli, kurortów itd. Gdy zapragnął wejść w politykę, drzwi otworzyła mu jedna z największych partii politycznych świata. I choć wielu partyjnych wyjadaczy miało co do niego wątpliwości, to dziś ich nie mają (przynajmniej oficjalnie). Gościa wspiera cały partyjny aparat. Oraz największa amerykańska telewizja i szereg mniejszych. Oraz mający milionowe zasięgi influencerzy. Oraz najbogatszy człowiek świata i jego ogromna platforma społecznościowa. Oraz stadko innych miliarderów. A kolejni miliarderzy wchodzą do jego administracji, która zapowiada wielkie cięcie wydatków, oszczędności, ograniczanie praw obywatelskich oraz obniżanie podatków dla najbogatszych. A jednak. A jednak są tacy, którzy zupełnie nieironicznie i z uznaniem mówią, że facet jest lewakiem. Inni z kolei patrzą z zazdrością na jego skuteczność, chyba myląc ją z moralną racją. Jeszcze innym marzy się robienie “trumpizmu bez trumpizmu”. Czyli przejęcie populistycznej techniki, ale napełnienie jej wartościową treścią. Pojawiają się postulaty utrumpowienia centrum, liberałów, lewicy. A jednocześnie niewiele uwagi poświęca się core'owym problemom, które dają Trumpom tego świata paliwo. Na te temat postanowiliśmy porozmawiać z dr Tomaszem Markiewką, filozofem, publicystą i obserwatorem zjawiska trumpizmu. Wyszło z tego prawie dwie godziny ciekawej rozmowy o populizmie, przejmowaniu antyelitarnych narracji przez przedstawicieli elit, fałszywych trybunach ludowych, sprostowanie kilku krążących po sieci manipulacji i kłamstw, a także smutna w sumie opowieść o powtarzającym się cyklu nieudanych prób powstrzymywania radykalizujących się populistów przez miękkie centrum. Polecamy. Zachęcamy do wspierania nas na Patronite: https://patronite.pl/Podkast_Dezinformacyjny

II. pilier, ETF fondy, špekulatívne aktíva. Tento rok bol z pohľadu investovania naozaj zaujímavý. Dokonca by sa dalo povedať, že jeden z najzaujímavejších za posledné obdobie, a to aj čo sa týka výnosov. „Akciové trhy, ktoré bežne prinášajú výnos sedem až deväť percent, už druhý rok po sebe dosiahli zhodnotenie dvadsať percent,“ vysvetľuje ekonomický redaktor SME a magazínu INDEX Jozef Tvardzík. Úspech však zaznamenali aj dlhopisy. Ani jeden garantovaný fond v rámci II. piliera totiž neskončil v mínuse. Dôvodom je podľa Jozefa hlavne uvoľnenie menovej politiky vo forme znižovania úrokových sadzieb centrálnymi bankami. V prípade indexov a akcií boli zase hlavným ťahúňom technologické giganty USA. A to hlavne zopár najväčších hráčov ako Tesla, Microsoft či Apple, ktorí tvoria takmer štyridsať percent hodnoty celého indexu. „Investičný apetít v Spojených štátoch je obrovský. Sledujeme nové vstupy na burzu, fúzie firiem, ale aj pozitívne očakávania v súvislosti s Trumpom a sľubmi o deregulácii a znížení byrokracie, “ dodáva Jozef. Na budúci rok sa však ako investične zaujímavé zdajú aj iné krajiny. Odborníci podľa Jozefa spomínajú Čínu aj Latinskú Ameriku. Ako sa bude vyvíjať trh na budúci rok, prečo majú obrovský potenciál hlavne spomínané krajiny a prečo Európa aj po investičnej stránke za zvyškom sveta stále nestíha? V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá ekonomický redaktor denníka SME a magazínu INDEX Jozef Tvardzík, ktorý sa venuje investičným témam. _ 2:20 Množstvo peňazí v II. pilieri.8:14 Výnosy fondov v II. pilieri.14:37 Dôvody výnosov indexových fondov.18:43 Ako sa darilo akciovým fondom.23:33 Prečo ostať v II. pilieri.31:25 Čo čaká trh v roku 2025.34:47 Kam investovať peniaze v roku 2025? _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na ⁠sme.sk/indexodber⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Index.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Po telefonáte s Trumpom cesta do Moskvy. Huliakovci trápia Fica. Parlament je nefunkčný ale bude rokovať o transparente z osláv 17. novembra.

Po zapletih med vlado in delom sindikatov, ki danes niso parafirali kolektivne pogodbe o prenovi plačnega sistema v javnem sektorju, je vladna stran sindikatom dala do srede popoldne dodaten čas za parafiranje. Sindikalna stran si je več časa želela zaradi pregleda gradiva, ki ga je dobila le nekaj ur pred napovedanim parafiranjem, pojasnuje sindikalistka Irena Ilešič Čujovič. Druge teme: - Minister Novak na Koroškem: Na vodotokih gredo stvari v pravo smer, a nas čaka še veliko dela. - Pogovori na podnebni konferenci v Bakuju zastali že prvi dan. - Kremelj zanika navedbe o pogovorih med Putinom in Trumpom.

Pred prenovo plačnega sistema v javnem sektorju se je pojavil nov zaplet. Potem ko naj bi vlada in sindikati javnega sektorja danes parafirali vsebino kolektivne pogodbe in dogovorov, sindikati predlagajo, da se parafiranje prestavi na sredo. Kot navajajo, jim je namreč vladna stran vsaj v enem od plačnih stebrov za pregled dokumentov namenila premalo časa. Druge teme: - Kremelj: Pogovora med Putinom in Trumpom ni bilo. - Začetek podnebne konference Združenih narodov s pozivom k sodelovanju. - Kriminalisti po lanski železniški nesreči, v kateri sta umrla dva delavca, ovadili tri ljudi

Tako iz Libanona in Gaze kot tudi iz Sirije poročajo o novih izraelskih napadih in novih civilnih žrtvah. Izraelski premier Benjamin Netanjahu medtem že pripravlja teren za uresničitev svojih ciljev ob pomoči Združenih držav Amerike. Z novoizvoljenim ameriškim predsednikom Donaldom Trumpom je že govoril in kot kaže dobil podporo pri ključnem cilju. Kot je dejal s Trumpom iransko grožnjo vidita v enaki luči. Prihod Trumpa je pod vprašaj postavil tudi zahodno podporo Ukrajini. Druge teme: - Biden bo kongres in Trumpa pozval, naj Ukrajine ne pustijo na cedilu - Gradnja drugega tira razkrila tudi več kraških jam, ki za projekt predstavljajo svojevrsten izziv - Na večnem nogometnem derbijo med Olimpijo in Mariborom brez zadetkov

Vojna s Ruskom nebude, ak bude Európa na takúto vojnu pripravená. Tá vojna je tým pravdepodobnejšia, čím je Európa slabšia. Je preto najvyšší čas, aby Európa dospela a bezpečnostne sa zobudila, hovorí v reakcií na príchod Donalda Trumpa do Bieleho domu bývalý poslanec a človek, čo stál i za našich členstvom v NATO František Šebej.Do Bieleho domu - teda prakticky najmocnejšieho úradu na planéte, mieri Donald Trump. Muž plný nevypočitateľných reakcií, meniacich sa nálad, osobnej ješitnosti, ľahkovážnych no nesplnených sľubov, kupeckej mentality, ale aj kampane plnej lží a hesiel, ktoré si vzájomne odporujú a ktoré bude zrejme nemožné naplniť. Úradu prezidenta sa pritom ujíma v časoch mimoriadne nestabilnej a turbulentnej geopolitickej situácie prakticky na celej planéte. Rusko už vyše dvoch rokov pokračuje vo svojej brutálnej a krvavej agresií na Ukrajine, na Blízkom východe čoraz viac eskaluje konflikt medzi Iránom a Izraelom, mení sa situácia i v Afrike no a Taiwan v obavách čaká, či sa v tejto dobe plnej rastúcej agresivity a konfrontácie neprebudí napokon i čínsky drak.Budúci americký prezident pritom sľubuje ukončiť ruskú agresiu na Ukrajine za 24 hodín, vyhráža sa vysokými clami nielen Čine, ale aj svojim európskym spojencom a jeho kľúčovým heslom je Amerika na prvom mieste, čo nápadne pripomína nielen národný protekcionizmus, ale aj éry amerického izolacionizmu.Európa je pritom síce stále ekonomickou veľmocou, bez amerického bezpečnostného - a to i jadrového dáždnika v rámci NATO, je však v bezpečnostnej oblasti iba akýmsi papierovým drakom. Donald Trump pritom v minulosti už opakovane spochybnil účelnosť Severoatlantickej aliancie a dokonca i ochotu USA angažovať sa v prípade napadnutia niektorého spojenca.Na samotnej hranici nášho kontinentu pritom stojí útočiaca ruská armáda no a verejne deklarované plány vládcu Kremľa - Putina, sa pritom opakovane neobmedzovali iba na Ukrajinu, ale poškuľovali i po akejsi obnove rozpadnutého Sovietskeho zväzu.Aká bude zahraničná politika Spojených štátov s prezidentom Trumpom? Akú stratégiu zvolí nový prezident USA v prípade ruskej agresie na Ukrajine a prečo môže byť Trump pre Putina tvrdším orieškom než Harrisová? Je reálne, že sa Amerika stiahne z NATO a čo bude musieť urobiť Európa pre svoju vlastnú bezpečnosť? Aká je vlastne budúcnosť Severoatlantickej aliancie s lídrami ako Trump, ale aj Orbán či Fico? No a napokon, bude svet s Trumpom v Bielom dome nebezpečnejším miestom pre život?Témy Rána Nahlas s bývalým predsedom zahraničného výboru NR SR exposlancom Františkom Šebejom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Vojna s Ruskom nebude, ak bude Európa na takúto vojnu pripravená. Tá vojna je tým pravdepodobnejšia, čím je Európa slabšia. Je preto najvyšší čas, aby Európa dospela a bezpečnostne sa zobudila, hovorí v reakcií na príchod Donalda Trumpa do Bieleho domu bývalý poslanec a človek, čo stál i za našich členstvom v NATO František Šebej.Do Bieleho domu - teda prakticky najmocnejšieho úradu na planéte, mieri Donald Trump. Muž plný nevypočitateľných reakcií, meniacich sa nálad, osobnej ješitnosti, ľahkovážnych no nesplnených sľubov, kupeckej mentality, ale aj kampane plnej lží a hesiel, ktoré si vzájomne odporujú a ktoré bude zrejme nemožné naplniť. Úradu prezidenta sa pritom ujíma v časoch mimoriadne nestabilnej a turbulentnej geopolitickej situácie prakticky na celej planéte. Rusko už vyše dvoch rokov pokračuje vo svojej brutálnej a krvavej agresií na Ukrajine, na Blízkom východe čoraz viac eskaluje konflikt medzi Iránom a Izraelom, mení sa situácia i v Afrike no a Taiwan v obavách čaká, či sa v tejto dobe plnej rastúcej agresivity a konfrontácie neprebudí napokon i čínsky drak.Budúci americký prezident pritom sľubuje ukončiť ruskú agresiu na Ukrajine za 24 hodín, vyhráža sa vysokými clami nielen Čine, ale aj svojim európskym spojencom a jeho kľúčovým heslom je Amerika na prvom mieste, čo nápadne pripomína nielen národný protekcionizmus, ale aj éry amerického izolacionizmu.Európa je pritom síce stále ekonomickou veľmocou, bez amerického bezpečnostného - a to i jadrového dáždnika v rámci NATO, je však v bezpečnostnej oblasti iba akýmsi papierovým drakom. Donald Trump pritom v minulosti už opakovane spochybnil účelnosť Severoatlantickej aliancie a dokonca i ochotu USA angažovať sa v prípade napadnutia niektorého spojenca.Na samotnej hranici nášho kontinentu pritom stojí útočiaca ruská armáda no a verejne deklarované plány vládcu Kremľa - Putina, sa pritom opakovane neobmedzovali iba na Ukrajinu, ale poškuľovali i po akejsi obnove rozpadnutého Sovietskeho zväzu.Aká bude zahraničná politika Spojených štátov s prezidentom Trumpom? Akú stratégiu zvolí nový prezident USA v prípade ruskej agresie na Ukrajine a prečo môže byť Trump pre Putina tvrdším orieškom než Harrisová? Je reálne, že sa Amerika stiahne z NATO a čo bude musieť urobiť Európa pre svoju vlastnú bezpečnosť? Aká je vlastne budúcnosť Severoatlantickej aliancie s lídrami ako Trump, ale aj Orbán či Fico? No a napokon, bude svet s Trumpom v Bielom dome nebezpečnejším miestom pre život?Témy Rána Nahlas s bývalým predsedom zahraničného výboru NR SR exposlancom Františkom Šebejom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Čo rozhodlo o výsledku amerických prezidentských volieb? Prečo boli prieskumy tesné, ale výsledky pomerne jednoznačné? Mali demokrati dobrého kandidáta a podieľa sa na Trumpovom návrate aj prezidentovanie demokrata Bidena? Aký bude rozdiel medzi Trumpom 1 a Trumpom 2? Čo znamená zvolenie Trumpa pre vojnu na Ukrajine, pre Európu a pre Slovensko? O Trumpovi hovoria, že je nevyspytateľný. Je aj nebezpečný? Odpovedá zahraničnopolitický redaktor Pravdy Andrej Matišák.

Papež daroval mašo za kardinale in škofe umrle v tem letu. Izzval nas je z vprašanjem: ali se počutimo grešnike ali pravične.Nad morebitno novo krizo s stalno shemo skrajšanega delovnega časa: V petek o tem socialni partnerji.V SDS vlado sprašujejo, kdaj in kako bomo rešili alarmantno stanje v slovenskem javnem šolstvu. Opolnoči pocenitev 95-oktanskega bencina za 2,4 centa in dizla za cent.Sedem nihajočih držav bo odločilo ameriške predsedniške volitve. Glede na javnomnenjske poizvedbe so v njih razlike med Trumpom in Harrisovo majhne.Pred pristojnimi odbori Evropskega parlamenta v Bruslju začetek predstavitev kandidatov za evropske komisarje. Marta Kos bo zaslišana v četrtek.Na predsedniških volitvah v Moldaviji je nov mandat osvojila proevropska predsednica Maia Sandu.Na Univerzi v Mariboru še vedno odpravljajo posledice obsežnega kibernetskega napada.Šport: Olimpija po zmagi na derbiju proti Celju, ostaja vodilna v slovenskem nogometnem prvenstvu.Vreme: Popoldne bo večinoma sončno.

Z nocojšnjo slovesnostjo v Parizu se tudi uradno začenjajo olimpijske igre.Papež Frančišek ob začetku iger pozval k tradicionalni prekinitvi ognja.Vlada predlagala Vesela za kandidata za evropskega komisarja iz Slovenije.Evropska unija za pomoč Ukrajini namenja pol drugo milijardo evrov iz zamrcnjenih sredstev.Znižane Evropske napovedi pridelka glavnih žit in oljnic.NOGOMET: Olimpija, Bravo in Maribor do zmag v kvalifikacijah Konferenčne lige.VREME: Danes in jutri bo pretežno jasno in vroče.Slovenska Karitas prizadetim v lanskih poplavah pomagala s skoraj 13 milijoni evrov.Netanjahu se bo po srečanju z Bidnom in Harissovo, sestal še s Trumpom.V Kranjski Gori nocoj sveta maša ob jutrišnji spominski slovesnosti pri Ruski kapelici.

Klik je týždenný komentovaný prehľad technologických správ, o udalostiach, ktoré sa udiali vo svete IT, médií a sociálnych sietí. Moderátori: ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Dávid Tvrdoň⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠, ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Ondrej Podstupka⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ Nainštalujte si Toldo appku - http://sme.sk/toldo Podporte nás na Toldo - http://sme.sk/extraklik Discord diskusný server nájdete tu: ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://discord.gg/eqeqBcw2V8⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ >> KLIK NEWSLETTER: ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://sme.sk/klikmail⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠   Viac info nájdete na https://podcasty.sme.sk/c/23338012/klik-musk-sa-znova-hada-o-umelej-inteligecnii-a-zblizuje-sa-s-trumpom.html Spravili sme chybu, máte pripomienku? Napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠klik@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠, prípadne ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠do skupiny na Facebooku⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠. -- Predplatné SME.sk: ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://predplatne.sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ -- Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ -- Ďakujeme, že počúvate podcast Klik. 00:00 Úvod01:57 Ako Canva stavia digitálne rotačky21:42 Z Google unikli dáta o vyhľadávaní39:54 Musk sa znova háda47:02 IGN kupuje ďalšie herné médiá49:41 Drobnosť na záver57:40 ZáverSee omnystudio.com/listener for privacy information.

V najnovšom diele podcastu účinkujú Marína Gálisová, Juraj Petrovič, Martin Mojžiš, Tomáš Zálešák a Štefan Hríb. Moderuje Eugen Korda. V aktuálnej epizóde sa rozprávajú aj o týchto témach: - predseda Ústavného súdu Fiačan pre klamstvá Roberta Fica neodstúpi​, - Matovič nepodporí​ Korčoka ani v druhom kole​, - v USA sa o prezidentovi rozhodne medzi Bidenom a Trumpom. Výsledok môže ovplyvniť Nikki Haleyová​.

Republikanski in demokratski volivci bodo danes v ameriški zvezni državi New Hampshire izbirali svoja predsedniška kandidata na strankarskih volitvah. Pri demokratih predsednik Joe Biden, kot kaže, nima resne konkurence. Kaj pa pri republikancih? Donald Trup ima protikandidatko Nikki Haley. Kolikšne so možnosti, da kandidatki uspe? O tem in aktualnem dogajanju z zasedanja Varnostnega sveta OZN, na katerem govorijo tudi o dogajanju na Bližnjem vzhodu, z ameriškim dopisnikom Andrejem Stoparjem.

V Združenih državah Amerike se predvolilna tekma začenja zares. Vse kaže na ponovitev spopada med Bidnom in Trumpom, čeprav večina Američanov nobenega izmed njiju ne želi za voditelja države. Letošnje predsedniške volitve bodo največji preizkus ameriške demokracije. Ob vse večji negotovosti, ki jo povzročajo vojna v Ukrajini in Gazi ter množične migracije, grožnja recesije in podnebne spremembe, so tudi volivci vse bolj razcepljeni glede tega, kdo bi lahko ponudil prave odgovore. Več v Studiu ob 17.00 z voditeljico Sandro Krišelj.

Na sedežu Združenih narodov v New Yorku so se na začetku tedna na 78. zasedanju Generalne skupščine ZN zbrali svetovni voditelji. Naš ameriški dopisnik razlaga, kaj je in še bo najbolj zaznamovalo tokratno zasedanje in kaj je prineslo izredno zasedanje Varnostnega sveta, katerega nestalna članica bo kmalu tudi Slovenija. Kako so si vloge na stalnem predstavništvu pri OZN razdelili naši diplomati in kaj je novega v ‘gerontološki vojni' med Bidnom in Trumpom?

Bývalý americký prezident Donald Trump čelí ďalšej obžalobe. Predchádzajúce sa týkali činov, ktoré sa mali stať počas volebnej kampane a po skončení jeho mandátu. No najnovšia žaloba ho priamo viní zo snahy podkopať základy demokracie – teda z pokusu neodovzdať moc po riadnych demokratických voľbách. Čo presne mal spraviť Donald Trump a ako súdne spory ovplyvnia nadchádzajúcu volebnú kampaň? O tom, ako je možné, že opakovane obžalovaný politik je horúcim kandidátom na post amerického prezidenta, aj o tom, čo to znamená pre americkú politiku a budúcnosť demokracie, sa Ondrej Podstupka v podcaste Dobré ráno rozpráva s reportérkou českého Deníka N Janou Ciglerovou. Zdroje zvukov: CBS News, C-SPAN, WSAV News 3 Odporúčanie: Ak ste na západnom Slovensku a dlhšie ste nenavštívili hrad Devín, odporúčam ísť sa naň pozrieť. Areál hradu je krásne zrekonštruovaný, sprístupnené sú takmer všetky časti hlavného hradiska a letné výhľady sú naozaj krásne. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Ľud verzus Donald Trump. V utorok večer sa exprezident Spojených štátov postavil v New Yorku pred súd. Je obžalovaný z 34-och trestných činov, ktoré sa viažu k podvodným finančným záznamom. Nie je to však jediná kauza, ktorá sa v súvislosti s Trumpom prešetruje. Môže to mať vplyv na jeho popularitu a ako to využije v predvolebnej kampani? Jana Maťková sa v podcaste Dobré ráno pýtala amerikanistu z Filozofickej fakulty Ostravskej univerzity Jána Beneša. Zdroje zvukov: Youtube/BBC News, NBC News, KUSI News, Washington Post Odporúčanie: Blížia sa štyri dni voľna, skúste si oddýchnuť a nabrať novú silu aj s našimi podcastmi. Vo štvrtok vychádza Index o zastropovaných cenách potravín, Ľudskosť o úlohe omamy v rómskych komunitách, v piatok si budete môcť vypočuť TECH FM, v sobotu Klik a v nedeľu reprízu Dejín o meste Jeruzalem. Piatoček si dáva na Veľkú noc pauzu, rovnako tak aj pondelkové Dobré ráno. V pondelok si však budete môcť vypočuť druhú epizódu našej novej podcastovej miniserie TransFér, kde budeme podrobnejšie rozoberať, čo je to tranzícia. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ dobrerano@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Hosť podcastu: IVETA RADIČOVÁ, sociologička a bývalá premiérka Zhovárame sa o životopise Angely Merkelovej Kancelárka. Hovoríme o podobách politiky a o tom, ako Merkelovú výrazne ovplyvnil pád Berlínskeho múra. Nakoľko mala kancelárka prečítaných svojich partnerov a oponentov? V čom jej pomohlo jej vedátorské pozadie a ako ju ovplyvnil jej vzor Marie Curie Sklodowska? Ako vnímala Merkelová Slovensko a vtedajšiu premiérku I.Radičovú? Merkelová mala obrovský zmysel pre humor a v tom si s našou expremiérkou skvele sadli. Ako riešila Merkelová ekonomickú, či utečeneckú krízu? A ktoré jej dve rozhodnutia boli až príliš emotívne podľa I.Radičovej? Ako sa Merkelovej rokovalo s Putinom, či Trumpom? Aké bolo spojenectvo s Macronom? Bola by rozhodnejšia v súvislosti s inváziou Ruska na Ukrajinu ako jej nástupca Olaf Scholz? Ďalšie knižné tipy: Darren Suggrue predstaví svoju novinku Predpoveď  nadupaný triler MJ Arlidgea Kto druhému jamu kope - úryvok číta Boris Farkaš Vladimir Kličko exkluzívne o svojej motivačnej knihe Prijmi výzvu! dojímavý príbeh Jasindy Wilderovej Chata pri jazere historická romanca Hanebný vojvoda historický príbeh Dievčatá z ovocných sadov srdcervúci príbeh Ak niečo stratíš detektívka so slečnou Marplovou Puknuté zrkadlo sexi letná romanca Predstava o tebe - úryvok číta Lucia Vráblicová V skratke - 14 noviniek, ktoré vyjdú v najbližších týždňoch až do konca augusta. 

Kancelárka je perfektný životopis o niekdajšej najmocnejšej žene sveta, Angele Merkelovej. Autorka Kati Martonová si vás svojím štýlom písania získa - evidentne sa dostala k mnohým informáciám a zákulisným príhodám, ktoré jej pomohli vykresliť portrét bývalej nemeckej kancelárky. Skvelé sú poznámky a príhody napríklad v súvislosti s Putinom, Macronom, Obamom, či Trumpom. Vypočujte si úryvok, číta Lucia Hurajová️. Viac o knihe TU: https://bit.ly/bit.ly/3GAC9AZ

Hostia: Branislav Kováčik (politológ, Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici) a Erik Láštic (politológ, Univerzita Komenského v Bratislave). Ústavný súdny proces s Donaldom Trumpom a jeho následky pre americkú politiku a konšpiračné hnutia... Bývalý prezident Donald Trump má za sebou zlý týždeň. Senát ho vďaka republikánom síce za podnecovanie k vzbure neodsúdil, ale ani neočistil jeho meno. Veľavravné sú slová lídra republikánov Mitcha McConnela, ktorý na rovinu povedal, že D. Trump bol prakticky a morálne zodpovedný za útok jeho stúpencov na kongres zo 6 januára. Svoje rozhodnutie hlasovať proti verdiktu vinný zdôvodnil tým, že ústava nedovoľuje súdiť už bývalého prezidenta. Politológ Lawrence Evans to označil za výhovorku. Zmätok panuje aj v konšpiračnom hnutí QAnon, ktoré Trumpa považuje za mesiáša a s jeho prehrou vo voľbách nepočítalo. O týchto témach v tomto vydaní relácie Z prvej ruky. Moderuje: Martin Rajec. Vysielame každý pracovný deň o 12:30. Diskusiu Z prvej ruky pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Dnes po dlhšej odmlke opät rozoberám Americkú politickú scénu. Čo sa dialo v USA po voľbách, čo prispelo k tragickým nepokojom v Capitole? Kto za to môže a bude vôbec niekto za to potrestaný? Čo bude s Trumpom do budúcnosti?Music by Timmoor from PixabayMusic from Pixabay. https://pixabay.com/music/american-roots-rock-secret-agent-rock-70/

Papež Frančišek nas spodbuja, naj vsako leto praznujemo dan svojega krsta.V Dražgošah so molili za vse žrtve tragedije, ki je leta 1942 prizadela ta kraj.Včeraj potrjenih 752 novih okužb s covidom-19, umrlo 25 bolnikov.V Evropi doslej več kot 25 milijonov okuženih in pol milijona smrtnih žrtev.Konec prihajajočega tedna naj bi bila vložena konstruktivna nezaupnica.V morju blizu Džakarte našli ostanke včeraj strmoglavljenega letala in ponesrečencev.Nedavna uzakonitev splava v Argentini, spodbudila ostre odzive mnogih.ZDA še pod Trumpom odpravljajo enostranske omejitve v stikih s Tajvanom.ŠPORT: Superveleslalom dobila Gut-Behramijeva, Ferkova 16. Štuhčeva odstopila.Vreme: Še bo oblačno, v notranjosti bo rahlo snežilo. Jutri se bo od severozahoda jasnilo.

Poleg pandemije covida-19 so svet ta mesec skoraj zagotovo najbolj zaposlovale predsedniške volitve v Združenih državah Amerike. Da bi torej bolje razumeli napeto politično dogajanje na oni strani Atlantika, smo pred mikrofon tokratnih Podob znanja povabili politologinjo, redno profesorico na Fakulteti za družbene vede Univerze v Ljubljani, dr. Danico Fink Hafner. Naša gostja je bila sicer pobudnica in prva predstojnica Katedre za analizo politik in javno upravo ter predstojnica Centra za politološke raziskave. V preteklosti je bila tudi gostujoča predavateljica na univerzah v Veliki Britaniji in Ameriki, njeno znanstveno-raziskovalno delo pa sega od preučevanja političnih strank in javno-političnih omrežij do primerjalne analize političnih sistemov, med katerimi so tako različne oblike vladavine, kot sta britanski parlamentarizem in afganistanska teokracija. V zadnjem času jo še prav posebej zaposlujejo vprašanja populizma in vzpostavitve tako imenovanih neliberalnih demokracij. Z dr. Danico Fink Hafner se je pogovarjal Goran Dekleva. foto: iz osebnega arhiva dr. Danice Fink Hafner

Hoci sa záujem Washingtonu o Európu vytrácal už za Obamu, po štyroch rokoch Donalda Trumpa v Bielom dome prišli transatlantický partneri o vzájomnú dôveru. EÚ za Bidena už len ťažko odskočí z plánov na strategickú autonómiu. Vyrobila redakcia rozhlasu RTVS (Soňa Weissová) v spolupráci s portálom EURACTIV Slovensko / Lucia Yar

Drugi val pandemije koronavirusne bolezni se po svetu še naprej krepi. Vrha ni dosegel niti pri nas, kjer je skupno število smrtnih žrtev danes preseglo 500 in glede na projekcije se bo ta žalostna statistika začela umirjati šele decembra. Ker je povečanje števila brisov po navedbah pristojnih zelo pomembno za obvladovanje epidemije, se testiranje po novem spet izvaja pri vseh s sumom na okužbo. V oddaji tudi: - Vlada bo pretresla najnovejši osnutek šestega protikoronskega svežnja - Dodatno pomoč prizadetim zaradi epidemije sprejeli v Italiji in Avstriji - Biden še povečuje prednost pred Trumpom, ta prosi za denar za pravdanje - Roglič si je na Vuelti že zagotovil zeleno majico, kmalu bo jasno, ali je ubranil rdečo

Središče prestolnice se je včeraj sprevrglo v bojišče. Protestniki proti vladnim ukrepom za zajezitev epidemije so se spopadli s policisti, ti so po osmih letih znova uporabili vodni top. Protestniki so se znesli tudi nad novinarji, ki so poročali o dogajanju, po besedah notranjega ministra Aleša Hojsa pa so za včerajšnje dogajanje soodgovorni prav mediji, ki da so to spodbujali s poročanjem o petkovih protestih. Petkovi kolesarji so se sicer od dogajanja distancirali. Preostale teme: Vlada sprošča nekatere storitve, omejitve gibanja ostajajo, od ponedeljka šolanje na daljavo za vse učence. Tesen boj med Trumpom in Bidnom v spremstvu razmaha teorij zarot. Cepljenje proti gripi: povpraševanja več kot zalog, ključno, da se cepijo rizične skupine. Vuelta: Roglič v dolgi deževni etapi ohranil skupno vodstvo.

Preštevanje volilnih glasov v ameriški predsedniški tekmi še naprej spremljajo velike napetosti, saj se lahko tehtnica po preštetju glasov v ključnih zveznih državah prevesi tako na stran republikanskega predsednika Donalda Trumpa kot njegovega demokratskega izzivalca Joeja Bidna. Do končnih izidov bodo Američani in mednarodna skupnost, ki prav tako z nestrpnostjo spremlja volitve, počakali še nekaj časa, morda tudi več dni. Obsežno o ameriških volitvah takoj po teh poudarkih oddaje: ttttttt - Janša Trumpa razglasil za zmagovalca in izzval kritike ttttttt - Na Dunaju nadaljujejo preiskavo ponedeljkovega terorističnega napada ttttttt - Negotovost zaposlovanja mladih v prihodnjih mesecih ttttttt - Motokrosist Tim Gajser prepričljivo ubranil naslov svetovnega prvaka

Donald Trump alebo Joe Biden? Už budúci týždeň - v utorok 3. novembra budú stáť voliči a voličky v Spojených štátoch amerických, ktorí ešte nehlasovali poštou, pred otázkou, komu odovzdajú svoj hlas v prezidentských voľbách. No ani zďaleka tým nerozhodnú len o tom, kto ich krajinu povedie najbližšie štyri roky. Vypočujte si prvú časť minisérie Dobré ráno, americký prezident, v ktorej budeme hľadať odpovede na otázky, či sú práve budúcotýždňové voľby tými najdôležitejšími v novodobej histórii? Moderuje Nikola Bajánová.

Donald Trump alebo Joe Biden? Už budúci týždeň - v utorok 3. novembra budú stáť voliči a voličky v Spojených štátoch amerických, ktorí ešte nehlasovali poštou, pred otázkou, komu odovzdajú svoj hlas v prezidentských voľbách. No ani zďaleka tým nerozhodnú len o tom, kto ich krajinu povedie najbližšie štyri roky.  Vypočujte si prvú časť minisérie Dobré ráno, americký prezident, v ktorej budeme hľadať odpovede na otázky, či sú práve budúcotýždňové voľby tými najdôležitejšími v novodobej histórii? Moderuje Nikola Bajánová. 

Diel, z ktorého sa dozvieš viac ako zo všetkých prezidentsých a viceprezidentských debát dokopy. Po volebnom update, prieskumoch a novinkách z volebných kampaní Donalda Trumpa a Joe Bidena sa pozrieme na ich výkony v debatách, ktoré prispeli k zvýšenej konzumácii alkoholu nie len v Spojených štátoch ale aj na celom svete. Dozviete sa prečo sa Karolína schovala pod stôl, kto flirtoval s Trumpom a prečo bola najväčším highlightom viceprezidentskej debaty mucha.

V špeciálnom vydaní sa rozlúčime so sudkyňou Najvyššieho súdu Ruth Bader Ginsburg a predostrieme, čo sa bude diať s voľným miestom po nej. Vysvetlíme si nominačný a schvaľovací proces sudcov a sudkýň Najvyššieho súdu, predstavíme vám Trumpovu nomináciu Amy Coney Barrett a povieme si, prečo bude proces s ňou ten najneštandardnejší v histórii. Na záver sa pozrieme aj na to, ako môžu novembrové voľby skončiť na Najvyššom súde a ako môže o výsledkoch napokon rozhodovať Trumpom doplnená konzervatívna väčšina.

Našich vládnych politikov to ťahá na východ. Peter Pellegrini vymenil spomienku na vylodenie v Normandii po boku svetových lídrov za stretnutie s Medvedevom a Putinom. Andrej Danko nešiel na stretnutie V4 do Varšavy, ale namieril si to do Bieloruska. K Lukašenkovi, ktorého nazývajú kritici posledným európskym diktátorom. A prezident Andrej Kiska, ten ostal radšej doma. Čo sa to deje s našou zahraničnou politikou? Prečo vôbec riešime otázku, kam patríme? Prečo dal Pellegrini prednosť Putinovi pred Makronom či Trumpom a z akého dôvodu vôbec Danko cestuje za Lukašenkom? Čo tým vôbec sledujú a čo z toho má Slovensko? Braňo Závodský sa rozprával s riaditeľom Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Alexandrom Dulebom. Celý článok: https://www.expres.sk/185317/a-duleba-do-moskvy-treba-chodit-ale-vtedy-ked-to-vyhovuje-obom-stranam/

Ameriške kongresne volitve 2018 – dobri, slabi in zli. Kdo so zmagovalci, kdo poraženci in kako se spreminjajo ZDA pod Trumpom. Zakaj slovenski politični...

Komentirata Ali Žerdin in Janez Markeš.

Pisure so našle še eno Slovenko, ki je prišla v stik z velikim Trumpom. Leta 2015 v Miamiju. Kaly je Donald sapo jemal, na after partyju pa je bilo menda tako prestižno, da si naša draga PR-ovka ni upala vzeti telefona in fotografirati. Na tapeti je tudi Yuri Bradac, naše vasi zvezdnik, ki prek luže vozi pod gasom, v LA-ju se je namreč zabil v pumpo.

Delova komentatorja Janez Markeš in Ali Žerdin vsako sredo komentirata, kaj se je dogajalo po Sloveniji (in včasih po svetu).