Podcasts about Putina

Naivkové, kteří ještě donedávna věřili pohádce pro chudé, že Donald Trump je poslušným pejsánkem svého ruského páníčka Putina, pokud není rovnou agentem FSB, asi nyní nevycházejí z údivu: jak je možné, že Rusko tu válku po mnoha letech ne a ne vyhrát? Kde je tedy ona slavná Trumpova pomoc Moskvě? Kde je tak zvaný „duch Anchorage“, který se stal údajným symbolem americké zrady?

Naivkové, kteří ještě donedávna věřili pohádce pro chudé, že Donald Trump je poslušným pejsánkem svého ruského páníčka Putina, pokud není rovnou agentem FSB, asi nyní nevycházejí z údivu: jak je možné, že Rusko tu válku po mnoha letech ne a ne vyhrát? Kde je tedy ona slavná Trumpova pomoc Moskvě? Kde je tak zvaný „duch Anchorage“, který se stal údajným symbolem americké zrady?Všechny díly podcastu Názory a argumenty můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

W dzisiejszej audycji mówimy o liście otwartym poświęconym zakończeniu wojny, który prezydent Ukrainy Wołodymyr Zełenski wysłał do rosyjskiego prezydenta Władimira Putina, a także o ukraińskim dronie morskim, prawdopodobnie zakłóconym, który wybuchł kilka dni temu w rumuńskim porcie Konstanca na wchodzie tego kraju. Przedstawiamy nowe ramy programowe Polonijnej Edukacji Językowo-Kulturowej opracowane przez Instytut Rozwoju Języka Polskiego, które mają pomóc w nauczania języka polskiego. Naszym gościem jest dziś dr Piotr Bernatowicz, kurator wystawy „L'Humanité / Ludzkość”, prezentującej rysunki i obrazy Józefa Czapskiego.

W dzisiejszej audycji mówimy o liście otwartym poświęconym zakończeniu wojny, który prezydent Ukrainy Wołodymyr Zełenski wysłał do rosyjskiego prezydenta Władimira Putina. Rozmawiamy także o naborze do programu rozwojowego skierowanego do liderów i działaczy polonijnych działających poza granicami Polski. Z Mietkiem Szcześniakiem porozmawiamy o jego najnowszym albumie „Brothers”. W kolejnym wydaniu magazynu „GEN.PL. Młodzi Polacy - jeden język, wiele światów” zapraszamy na Spotkanie z Unką Odyą, ilustratorką, autorką komiksów i graficzką.

6 czerwca, w Dniu Języka Rosyjskiego, minister Ławrow mówił o pięknie języka Puszkina — i w tym samym przemówieniu uczynił z niego warunek zakończenia wojny. Język jako kazus belli.Punktem wyjścia tego wydania jest forum w Petersburgu — dawne rosyjskie Davos, dziś platforma dyplomacji. Przez jego pryzmat i kilkanaście rosyjskich źródeł pytamy: jak naprawdę działa rosyjska polityka zagraniczna i czy rządzą nią już tylko żołnierze?W odcinku: Zacharowa o „schematozie" i groźba wobec Polski, Litwy i Norwegii; ambasador Kielin w Sky News i Wiaczesław Nikonow w Rosji; Armenia pod presją; Rosja w Afryce; miękka siła i Teatr Bolszoj; dyplomacja jako niedoceniana maszyna — oraz klamra z dnia nagrania: list Zełenskiego do Putina.Zaprasza Bartosz Gołąbek —Sprawy Wschodu wsparcie: buycoffee.to/sprawywschodu patronite.pl/sprawywschodu sprawywschodu.onlineŹródła: Zacharowa o „chlestakowszczyźnie" Zełenskiego i ryzyku jądrowym dla UE (RG):https://rg.ru/2026/06/04/zaharova-rasskazala-rg-o-hlestakovshchine-zelenskogo-i-iadernyh-riskah-dlia-es.htmlWywiad amb. Andrieja Kielina dla Yaldy Hakim (Sky News):https://www.youtube.com/watch?v=aRH7wfFHUKgRiabkow o broni jądrowej:https://www.youtube.com/shorts/e2Z7C3qCXZM Wiaczesław Nikonow:https://www.youtube.com/watch?v=EUhEQ5UVC4MIwan Safranczuk o dyplomacji (Rossija w głobalnoj politikie):https://globalaffairs.ru/articles/diplomatiya-safranchuk/Ławrow — Dzień Języka Rosyjskiego:https://www.youtube.com/watch?v=ROpwyItjBJEMGIMO — raport Wałdaj / nowe pokolenie:https://mgimo.ru/about/news/departments/iii-valdai-newgeneration/List Wołodymyra Zełenskiego do Władimira Putina https://www.president.gov.ua/news/vidkritij-list-prezidentu-rosijskoyi-federaciyi-vid-preziden-104769

Poslanecká sněmovna navrhla udělit nejvyšší státní vyznamenání Miloši Zemanovi. Komentátor Alexandr Mitrofanov zdůvodňuje, proč se mu takový nápad nelíbí: „Miloš Zeman byl výrazným ruským vlivovým agentem v Česku. Vykonal obrovskou práci v tomto směru a samozřejmě, že pro část obyvatelstva, která vidí Česko v ruské sféře vlivu, je to hrdina.“ V Osobnosti Plus novinář vysvětluje, proč si myslí, že ruského prezidenta Putina nic neohrožuje. A zdůrazňuje vliv čínských financí.Všechny díly podcastu Osobnost Plus můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Czy Putin został oszukany przez własnych generałów? Przed inwazją na Ukrainę Kreml był przekonany, że Kijów upadnie błyskawicznie, a Wołodymyr Zełenski ucieknie z kraju. Nie sprawdziło się niemal nic. Dlaczego? W tej rozmowie analizujemy największe błędy Rosji na początku wojny, rolę rosyjskiej propagandy oraz pytanie, które do dziś budzi emocje: czy Putin podejmował decyzje na podstawie fałszywych informacji dostarczanych przez własne otoczenie?W odcinku: 00:00 Jak Rosja uwierzyła we własne kłamstwa?01:04 Dlaczego wojna trwa dłużej niż zakładał Kreml?05:00 Czy ktokolwiek wierzył w pełnoskalową inwazję?08:00 Dlaczego Zełenski nie uciekł?14:25 Czy Amerykanie sprowokowali tę wojnę?20:15 Odessa, propaganda i rosyjskie narracje27:10 Hostomel i upadek planu zdobycia Kijowa49:47 Jak i kiedy może zakończyć się wojna?W tej rozmowie analizujemy największe błędy Rosji na początku wojny, rolę rosyjskiej propagandy oraz pytanie, które do dziś budzi emocje: czy Putin podejmował decyzje na podstawie fałszywych informacji dostarczanych przez własne otoczenie?Zapraszam do oglądania i dyskusji w komentarzach. Książkę Marka Kozubla znajdziesz tu

Trump, Macron i „Wielka Armenia”. Jak Zachód pomógł Paszynianowi? Koniec mitu Górskiego Karabachu. Armenia wybiera nową drogę? Prof. Krzysztof Fedorowicz, Uniwersytet Adama Mickiewicza w Poznaniu.Zapoznaj się z warunkami oprocentowania wolnych środków w OANDA TMS Brokers: https://go.tms.pl/bezpaszportuUM Inwestuj w fundusze ETF z OANDA TMS Brokers: https://go.tms.pl/bezpaszportuETF

Potem ko je predsednik vlade Janez Janša prevzel posle od svojega predhodnika Roberta Goloba, so se na prvi seji vlade sešli novoizvoljeni ministri. Jernej Vrtovec in Anže Logar sta postala podpredsednika vlade. Za šefa Sove je bil imenovan Janez Stušek, ki je obveščevalno službo vodil že v obdobju tretje Janševe vlade, policijo prevzema Danijel Lorbek, Finančno upravo pa kot vršilec dolžnosti direktorja Janko Preac. Na novo izvoljene ministre sicer danes čaka prevzem poslov od predhodnikov. Drugi poudarki oddaje: - Voditelji evropskih ustanov, članic Unije in držav Zahodnega Balkana danes v Črni gori tudi o novi francosko-nemški pobudi za pospešitev širitvenega procesa. - Ukrajinski predsednik Zelenski ruskega kolega Putina pozval k srečanju, da bi se dogovorila o končanju vojne. - Prva tekma z novim nogometnim selektorjem Boštjanom Cesarjem pred domačim občinstvom se je končala z remijem proti Cipru.

Konec Knihovny Václava Havla. Co měl Miloš Vystrčil v batohu. Británie bojuje s rasistickým antirasismem. Hlas z exilu: Rusko i bez Putina nejspíše zůstane zlem. A na konec glosa Evy Turnové. Moderuje Petr Schwarz.Všechny díly podcastu Názory a argumenty můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Kdo se zabývá ruským exilem, ví, že drtivá většina občanů Ruské federace, kteří prchli ze země před Putinovým režimem, žije v naději, že dříve nebo později, nejspíše po diktátorově pádu, se poměry zlepší, oni se vrátí a bude líp.Všechny díly podcastu Názory a argumenty můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Prečo bude minister obrany vyhlásený za svätého? Lebo dokáže robiť zázraky. Ukrajina ponížila Putina, nájde odvahu pricestovať do Petrohradu? Zamestnanci Českej televízie a Českého rozhlasu bojujú o nezávislosť týchto inštitúcií.

Hlasujte pro Ptám se já v anketě Podcast roku.--Ukrajinský prezident Zelenskyj napsal ruskému vládci Putinovi otevřený dopis, aby ukončil válku a sešel se s ním. Podle amerického prezidenta Trumpa teď musí oba státníci udělat kompromisy. Blíží se konec konfliktu? Hostem Ptám se já byl bývalý generální konzul v Petrohradě a zahraničněpolitický analytik Pirátů Vladimír Votápek.V otevřeném dopisu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj včera ruskému protějšku Vladimiru Putinovi napsal, že Rusko letos neovládne ukrajinskou Doněckou oblast. Vyzval ho k ukončení pátým rokem trvající ruské invaze na Ukrajinu a navrhl, aby se spolu sešli.Zelenskyj ruskou invazi na Ukrajinu označil za Putinovu osobní volbu, válku bez skutečné příčiny. Uvedl, že Ukrajina je připravená během jednání dodržovat příměří, které by mohly monitorovat Spojené státy. „Pokud osobně nedospějete k závěru, že je načase ukončit válku, bude Ukrajina dále bojovat za svoji existenci,“ vzkázal také ukrajinský prezident.Podle Putina ovšem není nutné kvůli jednání zastavit boje. Šéf Kremlu v souvislosti s válkou na Ukrajině uvedl ve čtvrtek na Petrohradském mezinárodním ekonomickém fóru, že Rusko může ovládnout Donbas a zároveň dosáhnout mírové dohody s Ukrajinou. Americký prezident Donald Trump, který se snaží mírové řešení zprostředkovat, měl podle Putina požádat Moskvu o kompromis. Ta je k takovému kroku připravená, ale kompromis musí udělat i Kyjev. „Myslím si, že je to šikovný krok od prezidenta Zelenského, protože tím, jak se vyvíjí určitý tlak na Putina, říká vlastně: ‚Míč je na tvé straně‘,“ komentoval Zelenského dopis analytik Vladimír Votápek v Ptám se já.V rozhovoru také upozornil, v jakým problémech Rusko po pěti letech války je: „Ruská ekonomika dýchá. Sestupný krizový trend, který jsme viděli v posledních měsících minulého roku a začátkem tohoto roku, se zastavil. Nicméně špatně na tom je,“ řekl Votápek. „Dal jsem si tu práci a poslechl jsem si Putinovo setkání s novináři (na petrohradském fóru) a z mého pohledu klíčové bylo, že Putin říká: ‚Proboha, berte od nás plyn.‘. Rusko opravdu má problém s tím, že se Německo probudilo. Začíná budovat svoji obranu, to znamená i evropskou a ukrajinskou obranu. A (Rusko) má velký problém s tím, že Evropa nebere plyn a chtějí se do Evropy dostat přes Německo.“Jak vypadá válečná situace? Je Rusko v problémech? A je šance, že dojde k setkání nejvyšších představitelů obou zemí?--Podcast Ptám se já. Rozhovory s lidmi, kteří mají vliv, odpovědnost, informace.Sledujte na Seznam Zprávách, poslouchejte na Podcasty.cz a ve všech podcastových aplikacích.Archiv všech dílů najdete tady. Své postřehy, připomínky nebo tipy nám pište prostřednictvím sociálních sítí pod hashtagem #ptamseja nebo na e-mail: audio@sz.cz.

„Čína má silu (Putina nakloniť k rokovaniam). Otázkou je, či má aj motiváciu, pretože čiastočne jej táto situácia vyhovuje“, hovorí generál vo výslužbe Pavel Macko. „Čína je obchodná veľmoc, zaplavuje svet tovarom a má strategický záujem na globálnej stabilite. Dopady vojny na Ukrajine však poškodzujú čínske záujmy oveľa menej, ako napríklad konflikty v Perzskom zálive. Ak by mala Čína zatlačiť na Rusko, bude to pravdepodobne systémom „niečo za niečo“, dopĺňa.Táto vojna sa môže skončiť už dnes večer, ak sa Ukrajinci stiahnu z ruských území,“ odkazuje Kremeľ ústami Putinovho hovorcu. V tom istom čase však Rusko pokračuje v masívnych raketových a dronových útokoch na ukrajinské mestá, zatiaľ čo analytici už druhý mesiac po sebe hovoria, že Kyjev na fronte získava späť stratené pozície.Objavujú sa aj správy, že ruskí finanční predstavitelia varujú Kremeľ pred neudržateľnosťou vojnových výdavkov.Z Paríža zaznieva, že rozsiahle ruské bombardovanie je prejavom úplnej neúcty k snahám o mier, Volodymyr Zelenskyj hovorí o „okne príležitosti“ pre diplomaciu ešte pred zimou a Donald Trump mal dokonca požiadať čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga, aby využil svoj vplyv na Vladimíra Putina.Je vojenské víťazstvo jednej zo strán čoraz menej pravdepodobné a bude o osude vojny rozhodovať skôr ekonomika, technológie a diplomacia? Téma pre generála vo výslužbe Pavla Macka.Podcast pripravil Jaroslav Barborák

„Čína má silu (Putina nakloniť k rokovaniam). Otázkou je, či má aj motiváciu, pretože čiastočne jej táto situácia vyhovuje“, hovorí generál vo výslužbe Pavel Macko. „Čína je obchodná veľmoc, zaplavuje svet tovarom a má strategický záujem na globálnej stabilite. Dopady vojny na Ukrajine však poškodzujú čínske záujmy oveľa menej, ako napríklad konflikty v Perzskom zálive. Ak by mala Čína zatlačiť na Rusko, bude to pravdepodobne systémom „niečo za niečo“, dopĺňa.Táto vojna sa môže skončiť už dnes večer, ak sa Ukrajinci stiahnu z ruských území,“ odkazuje Kremeľ ústami Putinovho hovorcu. V tom istom čase však Rusko pokračuje v masívnych raketových a dronových útokoch na ukrajinské mestá, zatiaľ čo analytici už druhý mesiac po sebe hovoria, že Kyjev na fronte získava späť stratené pozície.Objavujú sa aj správy, že ruskí finanční predstavitelia varujú Kremeľ pred neudržateľnosťou vojnových výdavkov.Z Paríža zaznieva, že rozsiahle ruské bombardovanie je prejavom úplnej neúcty k snahám o mier, Volodymyr Zelenskyj hovorí o „okne príležitosti“ pre diplomaciu ešte pred zimou a Donald Trump mal dokonca požiadať čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga, aby využil svoj vplyv na Vladimíra Putina.Je vojenské víťazstvo jednej zo strán čoraz menej pravdepodobné a bude o osude vojny rozhodovať skôr ekonomika, technológie a diplomacia? Téma pre generála vo výslužbe Pavla Macka.Podcast pripravil Jaroslav Barborák

 W audycji „Studio Białoruskie" rozmówcy łączą bieżące wydarzenia z regionu: od rosnącego eksportu białoruskiego paliwa do Rosji, przez incydenty dronowe i represje na Białorusi, po dyplomatyczne gry wokół Aleksandra Łukaszenki i Władimira Putina w kontekście forum w Sankt Petersburgu. 

Hľadá sa sprostredkovateľ rokovaní o mieri na Ukrajine. Kto dokáže dostať Volodymyra Zelenského a Vladimíra Putina za rokovací stôl? Dokáže to Európska únia? Ukrajina sa vydáva na cestu do integrácie do Európskej rodiny. Zaslúži si špeciálny režim alebo ju čakajú desaťročia ťažkého integračného procesu? A kde v tomto celom je záujem prezidenta USA Donalda Trumpa o tento konflikt a aká je budúcnosť vzťahov Európskej únie a Ruska? Viac si už povedala v relácii Mimoriadne Analýzy 24 moderátorka Lenka Ježová s bývalým ministrom zahraničných vecí Českej republiky Lubomírom Zaorálkom a odborníkom na zahraničnú politiku a bývalým diplomatom Pavlom Demešom. 

Wyprali 31 miliardów? Koniec tajemnicy Kirgistanu. Zapraszam na komentarz Darii Zielińskiej z Ośrodka Studiów Wschodnich.Zapoznaj się z warunkami oprocentowania wolnych środków w OANDA TMS Brokers: https://go.tms.pl/bezpaszportuUM Inwestuj w fundusze ETF z OANDA TMS Brokers: https://go.tms.pl/bezpaszportuETF

Kamila Biedrzycka gości prof. Marka Migalskiego, który BEZLITOŚNIE ocenia Donalda Trumpa. Profesor twierdzi, że Trump ma "horyzonty przemocowego 15-latka" i zastanawia się, czy jest "AGENTEM PUTINA?". W mocnych słowach analizuje politykę amerykańskiego prezydenta i jej wpływ na światową scenę. Czy Trump celowo destabilizuje globalny porządek, czy to tylko wynik jego nieprzewidywalnego charakteru? Posłuchaj całej dyskusji o brutalnej prawdzie o amerykańskiej polityce! Oglądaj Express Biedrzyckiej na żywo w serwisie YouTube. Więcej informacji o programie na stronie Super Expressu.

Dołącz do grona Patronów tego podcastu na http://www.patronite.pl/maopowiedziane  Odwiedź sklep Mao Powiedziane:  https://maopowiedziane.pl/ Posłuchaj dalszej części odcinka na kanale Mao Powiedziane Plus na Spotify: https://open.spotify.com/show/0ySk7ZCQPHXRGLeC7IaZkj?si=ciUq8dgETyi4Hw4Zmkl5Ug Kup książkę „Chiny jednego dziecka” na stronie Empik:https://www.empik.com/chiny-jednego-dziecka-sochon-piotr-truszczynska-weronika-urban-nadia,p1666533204,ksiazka-pPo niedawnej wizycie Donalda Trumpa, tym razem do stolicy Chin zawitał prezydent Rosji. Choć ceremoniał, z jakim przyjęto Putina, był porównywalny, trudno było nie zauważyć różnicy w odbiorze obu przywódców w Chinach. W dzisiejszym odcinku rozmawiamy o współczesnych i historycznych kontekstach wizyty rosyjskiego lidera, które kształtują coraz bardziej asymetryczny sojusz między Pekinem a Moskwą - co wydaje się budzić rosnący niepokój po stronie rosyjskiej.·      Napisz do nas: kontakt@maopowiedziane.pl  ·      Jak połączyć konto na Patronite ze Spotify https://patronite.pl/post/71266/polacz-konto-na-patronite-ze-spotify·      Dołącz do naszego Discorda (dla Patronów) https://patronite.pl/post/59230/jak-dolaczyc-do-naszego-discorda·      Postaw nam kawę na http://buycoffee.to/maopowiedziane·      Instagram: http://instagram.com/maopowiedziane·      Instagram Nadii: http://instagram.com/nadia.urban·      Instagram Weroniki: http://instagram.com/wtruszczynska

Parlamenta vēlēšanu rezultāti Kiprā. Turcijas prezidenta Erdogana un viņa valdības rīcība pret opozicionārajiem spēkiem. Krievijas postošais raķešu trieciens pa Kijivu un Ukrainas atbildes triecieni.  Aktualitātes analizē Latvijas Ārpolitikas institūta pētnieks un LATO valdes loceklis Sandis Šrāders un Latvijas Radio ārzemju ziņu korespondents Uldis Ķezberis. Tramps apnikums un Putina „lazdas milna” Nakts no sestdienas uz svētdienu jau atkal bija bez miega Kijivas iedzīvotājiem. Krievija kārtējo reizi raidīja pret Ukrainas galvaspilsētu lidrobotu spietus un apmēram deviņdesmit dažāda tipa raķetes. Tai skaitā  trešo reizi Krievijas agresijas kara gaitā tika izmantota virsskaņas vidējā darbības rādiusa raķete „Orešņik”. Konkrētais rezultāts jau atkal bijis neliels, jo raķete nav bijusi aprīkota ar eksplozīvām kaujas galviņām. Eksperti lēš, ka Kremlis, šādi izšķiežot apmēram piecdesmit miljonus dolāru, cer uz psiholoģisko, respektīvi, iebiedēšanas efektu, vai arī vienkārši turpina jaunā ieroča izmēģinājumus. Iespējams, ka „Orešņik”, kas oriģināli konstruēta aprīkošanai ar kodolgalviņām, vēl nav pielāgota konvencionālajām. Kopējā pēdējo triecienu asiņainā bilance ir četri nogalināti un nepilns simts ievainotu civiliedzīvotāju; postījumi nodarīti valdības ēkām, kultūras un izglītības institūcijām, sagrauts tirdzniecības centrs un tirgus. Pirmdien, 25. maijā, Krievijas ārlietu resors nāca klajā ar līdz šim nepieredzēti agresīvu paziņojumu Kijivā akreditētajiem ārvalstu diplomātiskajiem pārstāvjiem, aicinot viņus pamest galvaspilsētu, kura turpmāk tikšot pakļauta vēl mērķtiecīgākiem gaisa uzbrukumiem. No Ukrainas un tās sabiedroto puses šie izteikumi novērtēti kā klaja iebiedēšana, un Eiropas Savienības vēstniece Ukrainā Katarina Maternova savienības un dalībvalstu vārdā paziņojusi, ka sabiedroto pārstāvji nekur mukt negrasās. Tikām diplomātisko procesu kara izbeigšanai, cik var noprast, pamet Donalda Trampa administrācija. Pagājušajā piektdienā, 22. maijā, NATO valstu ārlietu ministru sanāksmē Helsingborgā, Zviedrijā, valsts sekretārs Marko Rubio paziņoja, ka viņa valsts vairs neredzot jēgu iesaistīties nebeidzamās sarunās, kuras līdz šim nav devušas nekādu rezultātu. Pie tam viņš noraidīja pieņēmumus, ka Baltais nams mēģinājis piespiest Kijivu piekāpties Maskavas prasībām par vēl neieņemto teritoriju atdošanu. Amerikāņiem šādi aizejot, parādījies jautājums par Eiropas iespējām ieņemt viņu vietu. Uz to Eiropas Savienību aicinājis Ukrainas ārlietu ministrs Andrijs Sibiha, bet savienībai šai ziņā vēl nav vienota viedokļa. Dažas valstis, kā, piemēram, Zviedrija un Lietuva, pauž skepsi, uzskatot, ka pagaidām Eiropai jākāpina spiediens pret agresorvalsti. Citādās domās esot Itālija, proti, savienība nedrīkstot ilgāk palikt malā no iespējamā miera procesa. Parādījušās runas par iespējamajiem sarunvežiem no Briseles puses – tā varētu būt bijusī Vācijas kanclere Angela Merkele vai bijušais Itālijas premjerministrs Mario Dragi. Tiek minēts arī Somijas prezidents Aleksanders Stubs, kurš izteicies, ka noliegt šādu iespēju nevar, bet tikai pēc tam, kad Krievija būtu piekritusi pamieram. Kā jau minēts, Kremlis šobrīd pauž gatavību gluži pretējam – graut un postīt. Demokrātija uz kebaba iesma Pēdējās nedēļas notikumi atkal liek runāt par demokrātijas kvalitāti Turcijā un pašreizējā prezidenta Redžepa Tajipa Erdogana autoritārismu. 22. maijā tika publiskota informācija par licences anulēšanu Stambulas Bilgi universitātei. Tā ir 1996. gadā dibināta privāta augstskola, kurā mācās apmēram divdesmit tūkstoši studentu, un kas pazīstama ar savu orientāciju uz liberālām vērtībām. Starp Bilgi absolventiem ir sevišķi daudz šobrīd populāru turku teātra un estrādes mākslinieku. 2019. gadā par augstskolas fonda galveno atbalstītāju kļuva holdingkompānija „Can Holding”, pret kuru 2025. gadā tika izvirzītas apsūdzības iespējamā naudas atmazgāšanā un krāpšanā ar nodokļu nomaksu. Universitātes pārvaldīšanu pārņēma valsts, un nu, studentiem gatavojoties eksāmenu sesijai, prezidents Erdogans izdeva rīkojumu par licences anulēšanu. Likums ļauj valdībai slēgt privātas mācību iestādes, ja izglītības līmenis tajās vērtējams kā neatbilstošs, bet ir ļoti apšaubāmi, ka to varētu attiecināt uz universitāti, kura pēc reitingiem ir Turcijas privāto augstskolu pirmajā pieciniekā. Pēc lēmuma izsludināšanas simtiem studentu un mācībspēku uzsāka plašas protesta akcijas, un 25. maijā tika oficiāli izziņots jauns lēmums, ar kuru licences anulēšana atsaukta. Kā norādījusi Turcijas Augstākās izglītības padome, prezidents šādi rīkojies aiz iejūtības pret jauniešu un viņu ģimeņu bažām. Tikmēr vēl viens varas akts ar apšaubāmu juridisko segumu notika svētdien, 24. maijā, kad policijas specvienība Stambulā triecienā ieņēma Republikāņu tautas partijas biroju, padzenot no turienes partijas izpildpadomi ar partijas vadītāju Ezgiru Ezelu priekšgalā. Ezels tika ievēlēts par partijas līderi 2023. gadā, taču prokuratūra ierosināja lietu par iespējamu krāpšanu vēlēšanu procesā, un 21. maijā tiesa lēma, ka esošais vadītājs atceļams un viņa vietā ieceļams agrākais partijas līderis Kemals Kiličdaroglu. Ezels atteicās pakļauties lēmumam, viņu atbalstīja lielākā daļa partijas biedru, bet policija īstenoja spriedumu ar spēku – asaru gāzi, gumijas lodēm, ūdensmetējiem un stekiem, pie tam šķaidot stiklus un laužot mēbeles. Tiek paustas aizdomas, ka šādi, ar dīvainu un līdz šim Turcijā nepieredzētu tiesas iejaukšanos partijas iekšējos procesos, prezidents Erdogans mēģina vājināt galveno opozīcijas spēku. 2019. gadā Republikāņu tautas partijas kandidāts Ekrems Imamoglu sakāva prezidenta Erdogana Taisnības un attīstības partijas kandidātu Stambulas mēra vēlēšanās. Imamoglu tiek uzskatīts par Erdoganam bīstamāko konkurentu nākamajās prezidenta vēlēšanās, taču kopš pagājušā gada marta viņš ir ieslodzīts cietumā. Prokurori sastādījuši sarakstu ar simt četrdesmit divām epizodēm, starp kurām ir gan koruptīvas darbības, gan noziedzīgas organizācijas izveide. Summārais cietumsods par to visu varētu pārsniegt divtūkstoš gadus. Vēlētāji sarežģī dzīvi Kipras prezidentam Svētdien, 24. maijā, notikušās Kipras parlamenta vēlēšanas ienesušas jaunas krāsas valsts politikas musturī, tomēr, tā kā Kipra ir prezidentāla republika, no tā neizriet tūlītējas valsts politiskā kursa izmaiņas. Kipras Republikas parlamentā – Pārstāvju Palātā – ir 56 locekļi. Saskaņā ar konstitūciju būtu jābūt 80, taču divdesmit četras vietas, kas rezervētas turku kopienas deputātiem, ir vakantas kopš 1963. gada, kad valstī uzliesmojušā starpetniskā konflikta dēļ turki parlamentu pameta. Kā zināms, desmitgadi vēlāk šis konflikts noveda pie Turcijas militāras intervences un Kipras ziemeļdaļas okupācijas. Pašreizējais prezidents Niks Kristodulids ir liberālkonservatīvi orientēts politiķis, kurš īsteno stabili proeiropeisku un sabalansētu kursu, cenšoties līdzsvarot finansiālu disciplīnu ar sociālā atbalsta pasākumiem. Arī līdz šim valdību tieši atbalstīja parlamenta mazākums – kreisi centriska koalīcija ar mazāk nekā trešdaļu mandātu, kurā ietilpa Demokrātiskā partija, Demokrātiskā fronte un Kustība par sociāldemokrātiju. Opozīcijā pa labi no centra ar lielāko frakciju bija Demokrātiskā apvienība, kristīgi demokrātiskas ievirzes partija, kā arī ultralabējā nacionālistiskā Nacionālā Tautas fronte. Savukārt kreisā flanga opozīcijas smagsvars bija Darbaļaužu progresīvā partija jeb komunisti, kā arī nelielā Ekoloģistu kustība. Svētdien vēlētāji izbalsoja no parlamenta Demokrātisko fronti un Kustību par sociāldemokrātiju, arī opozīcijā bijušos ekoloģistus. Viņu vietā likumdevējā nākuši divi jauni spēki – partija „ALMA – Pilsoņi Kiprai”, reformistisks spēks, kuru vada bijušais valsts ģenerālauditors Odisejs Mihaelids, un partija „Kipras tiešā demokrātija”, kas, kā jau liecina nosaukums, mēģina īstenot pilsoņu pastāvīgas gribas izpauduma principu. Savu frakciju dubultojuši radikāļi no Nacionālās Tautas frontes, kļūstot par trešo lielāko parlamenta frakciju. Nacionālā tautas fronte un arī „Tiešā demokrātija” tiek raksturotas kā Kremlim simpatizējošas partijas. Esošās pozīcijas noturējuši divi lielākie tradicionālie spēki – kristīgie demokrāti un komunisti. Taču prezidentam Kristodulidam tagad atlikusi vien niecīga astoņu deputātu frakcija no 56, un komentētāji radušos situāciju raksturo kā potenciālu likumdošanas paralīzi. Visticamāk, prezidents centīsies piesaistīt savai valdībai Annitas Dimitriu vadīto Demokrātisko apvienību, varbūt arī reformistus no ALMA. Otra versija ir palikt pie esošā un paļauties uz ikreizējām aliansēm katra konkrētā pieņemamā likumdošanas akta sakarā. Vēl pastāv iespēja veidot bezpartejisku tehnokrātu valdību vai ļoti mazticamā versija par plašu koalīciju, neskatoties uz ideoloģiskām robežšķirtnēm. Sagatavoja Eduards Liniņš.

„Byli tu obecni Rosjanie w 2023 roku, którzy nic nie zrobili, by zapobiec tragedii” – przypomina z Goris Mikołaj Murkociński. Zdrada Moskwy w Górskim Karabachu pchnęła Erywań w ramiona Zachodu. Na 10 dni przed kluczowymi wyborami parlamentarnymi, Waszyngton i Erywaniu kładą fundamenty pod projekt TRIPP, rzucając bezpośrednie wyzwanie Rosji.

Zeitgeist #22 s Filipen Noubelem o cestách prezidentů USA a Ruska, perspektivě Tchaj-wanu, lídrech podávajících si v Pekingu dveře, traumatu Si Ťin-pchinga i obnově vztahů Česka a Číny.Donald Trump v polovině května zavítal do Pekingu, kde se mu dostalo velkolepého přijetí se všemi poctami. Ale co z jednání mezi americkým prezidentem a Si-Ťin Pchingem při pohledu z odstupu vlastně vzešlo? Jak summit hodnotili na Tchaj-wanu? A co znamená, že týden na to dorazil na obdobnou návštěvu ruský prezident Vladimir Putin? Jak se posuny na diplomatickém poli jeví nejen z Tchaj-pej ale také Kyjeva? Co čekat od nové čínské pětiletky a jak Peking přitvrzuje ve vztahu k Tibeťanům, Ujgurům a dalším etnickým skupinám v Číně? A jak přistupovat k nápravě česko-čínských vztahů? Nejen o tom mluví česko-francouzský analytik a novinář Filip Noubel z thinktanku Central Asian Policy Studies, který řadu let žil v Číně a na Tchaj-wanu; působil také ve Střední Asii a na Ukrajině a vedle mandarínské čínštiny ovládá také ruštinu.„Česká republika má na vybranou. To, že není příliš ekonomicky závislá na Číně je víceméně výhoda. Ale hodně politiků nechápe či nechce pochopit, že spousta zemí má stejně dobré vztahy s Tchaj-wanem jako s Čínskou lidovou republikou. Samozřejmě nemůžeme mít diplomatické vztahy s oběma zároveň. To nejde, ale to ani není potřeba,“ říká analytik, který věří, že dosavadní zkušenosti mluví pro pevnější vztahy s Tchaj-wanem. „Ale ještě jednou říkám, to neznamená, že nebudeme mít vztahy s Čínou, to je taky blbost. Je to obrovská zajímavá země, velmoc a zajímavá kultura. Ale musíme si ponechat své hodnoty a můžeme jednat víceméně na rovinu,“ podotýká Filip Noubel.Vláda Andreje Babiše stojí o nápravu vztahů s Čínou. Šéf české diplomacie Petr Macinka už na začátku roku oznámil záměr obnovit standardní úroveň vztahů. A čínské ministerstvo zahraničí minulý týden uvedlo, že ČLR je ochotná obnovit zdravé vztahy s ČR. Loni Peking popudila mimo jiné soukromá návštěva prezidenta Petra Pavla dalajlámy v Indii při příležitosti jeho 90. narozenin, podobně jako senátní delegace, která tibetského duchovního vůdce navštívila na konci roku a letošní prohlášení Senátu ČR v němž se zákonodárci vymezili proti nátlaku a vměšování Čínské lidové republiky do volby dalajlámy. A jak se k záměru zlepšit vztahy s Čínou staví česká hlava státu?„Především je potřeba říct, že já nevidím žádnou snahu o zhoršení vztahů s Čínou z naší strany. Ta vůle mít s Čínou dobré vztahy tady byla vždycky a nebyla ničím přerušena. To jestli Čína vnímá negativně, ať už spolupráci s Tchaj-wanem nebo například soukromou návštěvu dalajlámy, to je víceméně pro ně ke zvážení," odpověděl prezident republiky na otázku Respektu s tím, že Česko podle něj nezpochybňuje fakt, že Peking neuznává nezávislost některých autonomních území. „Z našeho pohledu nedošlo k žádnému porušení politiky jedné Číny. Česká republika ji plně respektuje na všech úrovních. A pokud jde o spolupráci s Taiwanem, tam se musíme na to podívat čistě pragmaticky. Nakonec i naše vláda zdůrazňuje pragmatický přístup k politice a naše spolupráce s Tchaj-wanem v oblasti byznysu, výzkumu, ale i kultury a vědy je rozsáhlejší než dosavadní spolupráce s Čínou. A my bychom si jako suverénní země měli vyhradit právo spolupracovat s kýmkoliv uznáme za vhodné. Nemůžeme si nechat diktovat žádnou jinou zemí, ani Čínou, s kým spolupracovat smíme a s kým ne. A pokud je Čína připravena s námi spolupracovat na bázi rovný s rovným, tak nevidím jedinou překážku,“ uvedl prezident Petr Pavel pro Respekt v rámci konference Globsec Forum.

ZIMNA WOJNA o KOSMOS, DESPERACJA w UK i MEGA ODWET PUTINA! #BizWeek

Jak rosyjskie media budują w maju 2026 r. obraz Polski jako kraju frontowego, zdradzającego Ukrainę i prześladującego przyjaciół Rosji? I dlaczego w tym samym maju rosyjskojęzyczna prasa emigracyjna z szacunkiem pisze o polskim kinie — a na gali w Cannes spotykają się drogi Pawła Pawlikowskiego i Andrieja Zwiagincewa?W odcinku: karetki w Rzeszowie jako „dowód" udziału NATO w wojnie, zwalniani lekarze z Ukrainy i zero punktów od ukraińskiego jury na Eurowizji, postrzelony Białorusin i anatomia operacji informacyjnej, sprawa archeologa Butiagina i szpiegów ABW, Ziobro jako „biegłyj" i Artiemij Lebiediew bez wizy Schengen, zjazd historyków w Baranowie Sandomierskim i cień Wołynia, nekrolog Piesiewicza w „Kommersancie" oraz Cannes 2026 — Pawlikowski, Zwiagincew i apel do Putina ze sceny.Po podcaście zapraszamy na felieton Nikodema Cudzicha z cyklu Alfabet Ukrainy — literka Є, Je Bali.Zaprasza Bartosz Gołąbek.Wsparcie projektu:

Hlasujte pro Ptám se já v anketě Podcast roku.--Celkem 36 zemí, včetně Česka, se zavázalo připojit se k zvláštnímu tribunálu pro zločin ruské agrese proti Ukrajině. Stanout by před ním jednou měli nejvyšší ruští velitelé a ti, kdo nesou zodpovědnost. Co bude jeho hlavním cílem?Hostem Ptám se já byla bývalá ústavní soudkyně, někdejší soudkyně Mezinárodního trestního tribunálu pro vyšetřování zločinů v bývalé Jugoslávii a bývalá politička Ivana Janů.Česká republika se pro zřízení zvláštního tribunálu pro zločin ruské agrese proti Ukrajině vyslovila už na zasedání Rady Evropy v Reykjavíku v květnu 2023. V polovině letošního května jsme se pak zavázali připojit se k tribunálu na dvoudenní schůzce ministrů Rady Evropy v moldavském Kišiněvě, kde Česko zastupoval šéf diplomacie Petr Macinka (Motoristé).K vytvoření tribunálu se zavázalo 34 členských států Rady Evropy z celkových 46, dále Evropská unie, Austrálie a Kostarika. Ze zemí EU se nepřipojily Bulharsko, Maďarsko, Malta a Slovensko.Záměr vytvořit zvláštní tribunál, který by soudil ruské vedení za zločin agrese proti Ukrajině po vzoru norimberského procesu s vedením nacistického Německa, ohlásila Rada Evropy loni v létě. Letos v lednu EU poskytla prvních deset milionů eur na fungování tohoto tribunálu, který podle médií plánuje pohnat k odpovědnosti přinejmenším dvě desítky lidí.Válka na Ukrajině, kterou v únoru 2022 rozpoutalo Rusko vpádem svých vojsk na ukrajinské území, si podle různých odhadů vyžádala statisíce životů. Ruští vojáci se v ní podle Kyjeva a Západu dopustili řady válečných zločinů a zločinů proti lidskosti. Na ruského prezidenta Vladimira Putina v roce 2023 Mezinárodní trestní soud (ICC) vydal zatykač kvůli zavlečení ukrajinských dětí z okupovaných území do Ruska.„Jakmile se přijde na válečný zločin, je nepromlčitelný. Čili nikdo neunikne. Já jsem v tomto směru optimistická. Myslím, že to půjde rychle a že to je dobře, že na Putina to půjde ještě z druhé strany,“ uvedla v Ptám se já bývalá soudkyně Ivana Janů a zdůraznila význam zvláštního tribunálu:“Jenom oběti můžou dělat čáru za minulostí a každý jenom za svým bezprávím, které se mu stalo. Jinak účty zůstanou nevyrovnané. Nemůže to dělat nikdo politickým rozhodnutím, jako se začalo říkat, že by se to na Ukrajině nějak urovnalo, že by se smazaly zločiny, které se tam staly, a byla by beztrestnost. To by mělo strašné následky do budoucna." Je šance, že zvláštní tribunál spravedlivě potrestá ruské válečné zločiny? A mohl by před ním jednou stanout i Vladimir Putin?--Podcast Ptám se já. Rozhovory s lidmi, kteří mají vliv, odpovědnost, informace.Sledujte na Seznam Zprávách, poslouchejte na Podcasty.cz a ve všech podcastových aplikacích.Archiv všech dílů najdete tady. Své postřehy, připomínky nebo tipy nám pište prostřednictvím sociálních sítí pod hashtagem #ptamseja nebo na e-mail: audio@sz.cz.

 Wizyta Władimira Putina w Pekinie miała pokazać siłę rosyjsko-chińskiego sojuszu, ale – jak ocenia dr Jakub Olchowski – Rosja wraca na „salony” bardziej symbolicznie niż realnie, bez kluczowych korzyści gospodarczych.

Spolupracovník Postoja Andrej Žiarovský a redaktor Lukáš Krivošík rozoberajú aktuálne geopolitické dianie posledných týždňov. Tesne po sebe navštívili Peking americký prezident Donald Trump i ruský prezident Vladimir Putin. Čínsky prezident Si Ťin-pching vedľa nich pôsobil ako zodpovedný štátnik. Stáva sa Čína rozhodcom na medzinárodnej scéne? Krátko po návrate slovenského premiéra z Moskvy bombardovalo Rusko ciele v Zakarpatsku, neďaleko slovenských hraníc. Súvisí to nejako z hrozbami voči Lotyšsku? Pristúpi Putin k nepopulárnej mobilizácii, aby prelomil patovú situáciu na ukrajinskom bojisku? Dotkneme sa aj záhady, kto potopil ruskú nákladnú loď pri pobreží Španielska, ktorá mala údajne prevážať jadrové reaktory do Vladivostoku alebo možno KĽDR. A pristavíme sa aj v Iráne pri otázke Hormuzského prielivu.

Nekaj dni po obisku Donalda Trumpa v Pekingu so v Pekingu sprejeli še ruskega predsednika Vladimirja Putina. Kitajska tako daje vedeti, da je ena osrednjih držav mednarodne skupnosti. S krepitvijo voditeljskega videza Ši Džinpinga država tako stopa v ospredje vse bolj personalizirane mednarodne geopolitike Trumpa, Putina, Erdogana in drugih, ki poosebljajo osebne geopolitične pristope držav. To politično smetano zaznamuje pomanjkanje čuta za odgovornost in vse bolj očitna nezmožnost preprečevanja slabih dejanj, kaj šele kaznovanja. K temu pripnimo še ravnanje izraelskega ministra za nacionalno varnost Itamarja Ben-Gvira, ki je kar sam objavil posnetek pridržanih aktivistov s prestreženih plovil humanitarne flotilje za Gazo. Posnetek priča o ponižujočem ravnanju z aktivisti. Sprašujemo se lahko, kaj se šele dogaja s Palestinci, ko so kamere ugasnjene. Tokrat vas po Labirintih sveta vodi Matjaž Trošt.

1. Vláda prorastové opatrenia neprerokovala, ide s nimi na tripartitu  2. V efektivite výberu DPH sme sa vrátili o 10 rokov naspäť 3. Trumpove ekonomické experimenty oslabujú USA aj globálny obchod 4. Krátko o tendroch na dostavbu prešovskej nemocnice a na modernizáciu železnice na Liptove a tiež o ďalšom fiasku Putina 

W dzisiejszej audycji mówimy o wizycie Władimira Putina w Pekinie, w trakcie której padły deklaracje wzmocnienia współpracy Rosji z Chinami. Zdajemy relację z posiedzenia Senatu, w trakcie którego wypuszczony niedawno z białoruskiej kolonii karnej Andrzej Poczobut odebrał powołanie do Polonijnej Rady Konsultacyjnej. Rozmawiamy o tym, że Maj w Kanadzie od kilku lat obchodzony jest jako Miesiąc Polskiego Dziedzictwa. Naszym gościem jest dziś dr Maksi Kozińska, językoznawczyni, autorka podręczników do nauki języka polskiego, założycielka szkoły językowej w Wielkiej Brytanii.

W dzisiejszej audycji mówimy o wizycie Władimira Putina w Pekinie, w trakcie której padły deklaracje wzmocnienia współpracy Rosji z Chinami. Mówimy także o deklaracjach które padły w Waszyngtonie w kontekście przyszłości amerykańskiej obecności wojskowej w Polsce. Zdajemy relację z posiedzenia Senatu, w trakcie którego wypuszczony niedawno z białoruskiej kolonii karnej Andrzej Poczobut odebrał powołanie do Polonijnej Rady Konsultacyjnej. Naszym gościem jest dziś profesor Radosław Kaleta z Uniwersytetu Warszawskiego, z którym rozmawiamy o zainteresowaniu językiem białoruskim w Polsce.

Ārēji spoža, bet saturiski patukša – tā daudzi komentētāji vērtē Savienoto Valstu prezidenta Donalda Trampa vizīti Ķīnā. Naktī no 16. uz 17. maiju Krievija piedzīvoja vēsturiski lielāko ukraiņu spēku gaisa triecienu. ASV kara sekretārs Pīts Hegsets apturējis paredzēto 4000 amerikāņu karavīru nosūtīšanu iepriekš plānotā misijā uz Poliju. Aktualitātes analizē atvaļinātais vēstnieks Gints Jegermanis un politologs Andis Kudors. Maskava dūmos Naktī no 13. uz 14. maiju agresorvalsts Krievija vērsa pret Ukrainu kārtējo slepkavniecisko lidrobotu un raķešu triecienu. Šīs reizes asiņainā bilance ir 27 nogalināti mierīgie iedzīvotāji, tai skaitā 24 vienā Kijivas adresē, kur raķete ietriecās daudzstāvu dzīvojamajā mājā. Tāpat ir desmiti ievainoto, bojāta energoapgādes un transporta infrastruktūra. Tā Kremļa diktators atmaksā Ukrainai par pazemojumu, kuru viņam nācās piedzīvot 9. maijā, kad iespēja netraucēti rīkot parādi Sarkanajā laukumā tika izkaulēta ar Donalda Trampa starpniecību. Taču tie laiki, kad Kremlis varēja nesodīti terorizēt Ukrainu, ir pagātnē. Avoti min, ka naktī no 16. uz 17. maiju Krievija piedzīvoja vēsturiski lielāko ukraiņu spēku gaisa triecienu. Sevišķi iezīmīgi ir tas, ka viens no galvenajiem mērķiem bija Maskava un tās apkārtne, kuru Krievijas pretgaisa aizsardzība sargā sevišķi centīgi ne vien īpašajos datumos, bet arī ikdienā. Kā apgalvo Maskavas apgabala vadība, apmēram 120 lidroboti esot notriekti, taču pietiekami daudzi tomēr tika līdz mērķim. Postījumi nodarīti stratēģiski nozīmīgajām mikroelektronikas ražotnēm Zeļenogradas pilsētā, raķešu ražošanā iesaistītajai rūpnīcai „Raduga” Dubnā, aizdedzināta Maskavas Naftas pārstrādes rūpnīca Kopotņā un degvielas rezervuāri Durnovo pilsētā. Tāpat ukraiņu lidrobotu trieciens izraisījis plašu ugunsgrēku vienā no lielākajām Krievijas naftas pārstrādes rūpnīcām Rjazaņā. Vairākos gadījumos ukraiņu lidroboti trāpījuši arī dzīvojamajām ēkām, ir pieci bojāgājušie, tai skaitā kāds indiešu viesstrādnieks. Maskavas pretgaisa aizsardzības sistēma neapšaubāmi ir visnopietnākā visā valstī, ja neskaita vadoņa Putina ārpilsētas rezidences apkārtni Valdaja augstienē. Tomēr ukraiņu trieciens izrādījies ļoti labi plānots, atrodot sistēmā robus. Tas vēlreiz apliecina modernās karadarbības patiesību, ka dārgas un tehniski sarežģītas pretgaisa aizsardzības sistēmas īsti netiek galā ar lētu un salīdzinoši vienkārši izgatavojamu lidrobotu spietiem. Maskavas un tās apkārtnes iedzīvotājos šī jaunā realitāte ar karu, kurš beidzot pieklauvējis arī pie viņu durvīm, izraisījusi paniku, sašutumu un vaicājumus par to, vai vadonis Putins vispār esot lietas kursā par situāciju. Pekinas vizīšu konveijers Ārēji spoža, bet saturiski patukša – tā daudzi komentētāji vērtē Savienoto Valstu prezidenta Donalda Trampa pagājušās nedēļas vizīti Ķīnas Tautas republikā. Aizokeāna viesim tika izrādīta visa pienācīgā cieņa, taču, runājot par nozīmīgākajiem divu pasaules superlielvalstu attiecību aspektiem, nekāda būtiska attīstība nav panākta. Ir gan arī komentētāji, kā, piemēram, izdevuma „Guardian” citētais konsultāciju kompānijas „Asia Group” līdzstrādnieks Džordžs Čens, kuri pauž, ka pats vizītes fakts un ciešāka dialoga atjaunošana starp Baltā nama saimnieku un Ķīnas līderi Sji Dzjiņpinu ir zināms sasniegums. Šī brīža aktuālais temats, protams, ir konflikts Tuvajos Austrumos un bloķētais Hormuza jūrasceļš, no kā cieš arī Ķīnas ekonomika. Pēc visa spriežot, Trampam nav izdevies panākt, lai Pekina izmantotu savu ietekmi, mudinot Irānu uz piekāpību. Ķīnas ārlietu resors neapstiprināja prezidenta apgalvojumus, ka namatēvs viņam solījis nepiegādāt Irānai militāro ekipējumu. Tāpat Ķīnas amatpersonu izteikumi tikai daļēji apstiprina Trampa teikto par „fantastiskajiem” komercdarījumiem, konkrēti – simtiem lidmašīnu pirkšanu no kompānijas „Boeing”. Toties Ķīnas vadonis Sji, domājams, ir gandarīts par to, kā samitā izvērtās Taivānas jautājuma traktējums. Viņa publiski teiktais bija: nepareiza rīcība no Vašingtonas puses var izraisīt „sadursmes un pat konfliktus” starp lielvarām. Savukārt no Donalda Trampa mutes vizītes laikā izskanēja frāze, ka viņš negribot pieredzēt nekādu Taivānas neatkarības pasludināšanu. Kā zināms, pašreizējais Taivānas prezidents Lai Cjinde pieder tam taivāniešu politikas spārnam, kas principā atbalsta virzību uz pilnvērtīgu valstisku suverenitāti, un tas no Pekinas viedokļa būtu Ķīnas suverenitātes pārkāpums un iemesls karam. Taivānas vadītājs, reaģējot uz Pekinas samitā pausto, izteicies, ka viņa valstij neesot kaut kas jāpasludina, ja tā jau ir neatkarīga un demokrātiska valsts. Tomēr Taipejai netrūkst iemesla bažīties, ciktāl Donalds Tramps joprojām nav apstiprinājis paredzēto ieroču piegādes paketi Taivānai četrpadsmit miljardu dolāru apmērā un dienu pēc vizītes intervijā telekanālam „Fox News'izteicies, ka šīs piegādes esot labs kaulēšanās līdzeklis sarunās ar Pekinu. Pekinas Aizliegtās pilsētas zāles, var teikt, bija tikko izmēztas pēc iepriekšējā rauta, kad vakar Ķīnas galvaspilsētā oficiālā vizītē ieradās agresorvalsts vadonis Vladimirs Putins. Pekina šādi demonstrē visai pasaulei un arī pašmāju sabiedrībai savu ārkārtīgi pieaugušo svaru pasaules politikā. Savukārt Kremlis, atšķirībā no padomiskās pagātnes, tagad kļuvis par ķīniešu „mazāko brāli” un kopš agresijas kara pret Ukrainu eskalācijas ir izšķiroši atkarīgs no Pekinas gan militāri izmantojamu izstrādājumu importa, gan Krievijas energoresursu eksporta ziņā. Tā nu uz „Padebešu impērijas” galvaspilsētu mūslaiku Maskavijas cars devies ne vien pēc apliecinājuma īpašajām stratēģiskajām partnerattiecībām, bet arī cerot uz jaunu vērienīgu naftas un gāzes iepirkuma līgumu. Nepelnīts pliķis sejā Pagājušajā ceturtdienā, 14. maijā, tika oficiāli apstiprināta informācija, par kuru mediji tika ziņojuši jau dienu iepriekš: Savienoto Valstu kara sekretārs Pīts Hegsets pēkšņi apturējis paredzēto 4000 amerikāņu karavīru nosūtīšanu iepriekš plānotā misijā uz Poliju. Sevišķi pārsteidzošs šis lēmums ir tāpēc, ka attiecīgā pārdislocēšanas operācija jau bija praktiski uzsākta. Hegseta pavēle ir pilnīgi negaidīta ne vien Polijas aizsardzības struktūrām un NATO spēku vadībai Eiropā, bet arī procesā iesaistītajiem amerikāņu militāristiem. Pentagona pārstāvis gan apgalvojis, ka tas bijis izsvērts un rūpīgi izstrādāts lēmums, tomēr realitātē par to nekas neliecina. Tas visnotaļ skaidri izskanēja nākamajā dienā notikušajā ASV Kongresa Pārstāvju palātas Bruņoto spēku komitejas sēdē, kur armijas budžeta sakarā tika iztaujāts armijas lietu ministrs Deniels Driskols un Armijas štāba priekšnieka pienākumu izpildītājs ģenerālis Kristofers Lanīvs. Kongresmeņi, kā demokrāti, tā republikāņi, bija visai skarbi savos izteikumos; arī tāpēc, ka Pīts Hegsets šajā gadījumā pārkāpis pieņemto kārtību, kas prasītu šādu lēmumu saskaņot ar likumdevēju. Saskaņā ar pagājušā gada jūlijā pieņemtu Kongresa rezolūciju administrācijai ir ierobežotas tiesības bez likumdevēja ziņas mazināt amerikāņu spēku klātbūtni sabiedroto teritorijā. „Tas ir pliķis sejā Polijai, pliķis sejā mūsu Baltijas draugiem un pliķis sejā šai komitejai,” sacīja republikāņu kongresmenis Dons Beikons no Nebraskas pavalsts. Abi iztaujātie amatvīri tā arī nespēja sakarīgi argumentēt notikušā militāri taktisko loģiku. Kā zināms, Polija līdz šim uzlūkota kā Savienoto Valstu paraugsabiedrotais, kura aizsardzības budžets – 4,8% no iekšzemes kopprodukta – ir proporcionāli lielākais visā aliansē. Poļi allaž centušies radīt vislabākos apstākļus viņu valstī dislocētajiem amerikāņu karavīriem, un viņu politiķi vairījušies jebkādi kritizēt Donaldu Trampu un viņa administrācijas politiku. Arī tagad no Varšavas izskan drīzāk nomierinoši signāli un aicinājumi nepiešķirt notikušajam pārlieku dramatismu. Tomēr tā vien šķiet, ka šis varētu būt Baltā nama saimnieka kārtējais impulsīvais solis, turpinājums viņa nepatikas izpaudumiem pret „nodevīgo Eiropu”, kura nav bijusi gatava pēc pieprasījuma atbalstīt Savienoto Valstu un Izraēlas militāro kampaņu pret Irānu. Sagatavoja Eduards Liniņš.

Šéfa Progresívneho Slovenska zaneprázdňuje kauza jeho matky a jej Projektu Fórum, ktoré malo podvádzať pri dotáciách a platiť z nich aj jeho mobil.Slovensko zas dlhé mesiace čaká, aké prorastové a konsolidačné opatrenia ponúkne vládna koalícia. Tá sa tiež pokúša otvárať ústavu a zaviesť do nej ľudové hlasovanie o odvolaní parlamentu. Robert Fico síce navštívil Putina v Moskve, no ním ohlasovaná návšteva nemeckého kancelára na Slovensku nebude.Ako sa teda predseda Progresívneho Slovenska a jeho hnutie ocitlo v kauze jeho mamy? Sú v PS presvedčení, že zvolili správnu komunikačnú stratégiu ak hovoria o spravodajskej hre riadenie premiérom Ficom cez médiá? A aké prorastové opatrenia by navrhli ak by boli vo vláde? A čo s ľudovým hlasovaním na odvolanie parlamentu, ktoré navrhuje vláda?Braňo Závodský sa rozprával s predsedom hnutia Progresívne Slovensko a poslancom Národnej rady Michalom Šimečkom.

1. Na stavbe prešovskej nemocnice použili zlý betón. Všetky vzorky ukázali nízku kvalitu 2. Nový maďarský premiér chce prijať euro extrémne rýchlo 3. Priemyselná produkcia klesá, firmy žiadajú riešenia, Fico ich sľubuje

85% Rosjan korzysta z magii. Rynek ezoteryki — 27 mld euro rocznie, 24 razy więcej niż legalna psychologia. Najwyższy Szaman Rosji w państwowej TV ogłasza, że „Rosji nikt nie pokona". Inny szaman, który w 2019 szedł pieszo „wygnać demona Putina" z Kremla, siedzi szósty rok w zamkniętym szpitalu psychiatrycznym.Punktem wyjścia jest artykuł Klub Regionów z kwietnia 2026. Czytamy też Lewadę, VCIOM, Rosstat, Snob, Kommiersant, Finam — z selekcją: co pomiar, co propaganda. Pokazujemy trzydziestosześcioletni monitoring VCIOM, historię dwóch szamanów — Gabyszewa i Kara-ola, trzy korzenie „magicznego drzewa" według Snoba i wojnę w Ukrainie jako zbiorowy akt magiczny.

Putin oslavuje koniec ruskej vlasteneckej vojny a premiér Fico je v Moskve opäť pritom. Na vojenskej prehliadke sa zúčastniť neplánuje a pred Moskvou bol v Nemecku, kde sa poklonil pamiatke umučených v bývalom koncentračnom tábore v Dachau.Situácia v Iráne je medzi tým neprehľadná a vyzerá to na krehké prímerie. Stredobodom pozornosti je Hormuzský preliv, ktorým pred vojnou prúdilo 20 % svetovej produkcie ropy a plynu. Prezident Trump poslal Iránu svoju mierovú dohodu, no tvrdí, že Irán riadia blázni a varuje pred ďalšími útokmi.Čo znamená premiérova návšteva Putina, ktorú niektoré štáty únie považujú za podporu agresora pre Slovensko? Čo z toho, že náš premiér chodí do Moskvy vlastne máme?A ako to vyzerá v Iráne? Je možná mierová dohoda, alebo bude vojna, ktorá má potenciál uvrhnúť svet do recesie, pokračovať ďalej? Aké sú možné scenáre? Braňo Závodský sa rozprával s generálom vo výslužbe a predsedom DS-ODS Pavlom Mackom.

Severná Amerika: Trump oslabuje NATO Ázia: Módího veľké víťazstvo Afrika: Útoky na cudzincov v JAR Latinská Amerika: Mexico City sa prepadá do zeme

Ukrajinské drony dopadají na ruské rafinerie tisíce kilometrů za frontou a částečně tak eliminují zisky země z prodeje ropy. Vladimir Putin přitom veřejně mluví o potížích ruského hospodářství. A oficiální průzkumy ukazují propad jeho popularity mezi voliči. Oslabená sebejistota Putinova režimu se odráží také v okleštěném formátu, v jakém se 9. května odehraje slavnostní přehlídka ke Dni vítězství na Rudém náměstí. Co se v náladách ruské společnosti změnilo?Hostka: Petra Procházková - reportérka Deníku N s dlouhodobým zaměřením na Rusko a postsovětské zeměČlánek a další informace najdete na webu Seznam Zprávy.Sledujte nás na sociálních sítích X, Instagram, Threads nebo Bluesky. Náměty a připomínky nám můžete psát na e-mail zaminutusest@sz.czHlasujte pro náš podcast v anketě Podcast roku

Ruský prezident Vladimir Putin se kvůli obavám z dronových útoků a atentátů téměř neukazuje na veřejnosti. Většinu času tráví v krytech a jeho ochranka zpřísnila režim na maximum. Žádné mobily, žádný internet. „Krásně vidíme to, čemu říkáme bunkr mentality. Čeká to dřív, nebo později všechny diktátory, kteří vládnou dlouho, kterým postupuje paranoia,“ vysvětluje v Osobnosti Plus politický geograf Libor Jelen z Přírodovědecké fakulty Univerzity Karlovy.Všechny díly podcastu Osobnost Plus můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Ruská společnost je stále víc nespokojená s Vladimirem Putinem. Státní ruské Středisko pro výzkum veřejného mínění minulý pátek uvedlo, že prezidentova popularita klesla na 65,6 procenta a je nejnižší od začátku války. Jen od počátku roku se snížila o více než 12 procentních bodů, píše americký deník Washington Post.Všechny díly podcastu Svět ve 20 minutách můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Severná Amerika: Pozícia republikánov sa zhoršuje Ázia: Kríza v Libanone Afrika: Chaos v Mali Latinská Amerika: Americké zlaté mince majú pôvod v drogových karteloch

Vojna na Bližnjem vzhodu je zaostrila inflacijske pritiske. Cene življenjskih potrebščin so se ta mesec v primerjavi z aprilom lani zvišale za več kot tri odstotke. Kot pravi Tatjana Brvar s Statističnega urada, so na to vplivale predvsem podražitve goriv in energije. Visoka, skoraj dvoodstotna, je bila tudi mesečna inflacija, prav tako predvsem zaradi zvišanja cen energentov. V oddaji tudi o tem: - Po potrditvi zakona o vladi se nadaljujejo ugibanja o razdelitvi resorjev. - Zelenski tudi po pogovoru Trumpa in Putina ne vidi ruske želje po končanju vojne. - Po državi bodo drevi zagoreli kresovi, ponekod obujajo še druge običaje.

Rosja przyspiesza budowę tzw. suwerennego internetu. W kwietniu niemal całkowicie ograniczono dostęp do komunikatora Telegram i rozpoczęto walkę z VPN-ami, które pozwalają omijać cenzurę. Jednocześnie władze naciskają na firmy technologiczne i operatorów, by aktywnie kontrolowali użytkowników.Czy Kreml jest w stanie skutecznie odciąć Rosjan od niezależnych informacji? Dlaczego blokady uderzają także w gospodarkę, armię i propagandę? I czy cyfrowa izolacja może zagrozić stabilności systemu Władimira Putina?Gościem odcinka jest Maria Domańska-ekspertka OSW.

OKTAGON 87 klepe na dveře a my si jdeme dát kompletní rozbor toho, co nás čeká!

Gościem najnowszej Melliny jest Zbigniew Parafianowicz – dziennikarz Wirtualnej Polski, specjalizujący się w tematyce międzynarodowej. Chwilę po wyborach na Węgrzech zwraca on uwagę, że jedną z przyczyn porażki Viktora Orbana było jego zachowanie wobec Władimira Putina. "Orban zachowywał się tak, jakby był jego kumplem, lepszym niż Łukaszenka". Dziennikarz zwraca też uwagę, że wygrany Peter Magyar to też ciekawa postać, człowiek, który wywodzi się ze środowiska politycznego Orbana. Parafianowicz odniósł się też do wojny w Iranie. "Trump chciał skasować Chameneiego" - podkreślił. Jego zdaniem prezydent USA dał się zmanipulować Izraelowi. Dodaje jednak, że do tej wojny i tak by doszło. Dlaczego? O tym w najnowszej Mellinie.

Dlhé roky to bol tandem, ktorý v Bruseli dráždil zvyšok Európy. Robert Fico a Viktor Orbán. Jeden sa schovával za vetá toho druhého a spoločne snívali o suverénnej politike na štyri svetové strany, zatiaľ čo nohami pevne stáli v predsieni Kremľa. Cez víkend Viktora Orbána porazil jeho bývalý žiak Péter Magyar. Robert Fico v prvých reakciách o Viktorovi Orbánovi stále hovorí ako o svojom vzore. „Jeho ťah na bránu, pokiaľ ide o ochranu suverenity a národných záujmov, bol a vždy bude pre mňa veľkým príkladom," napísal predseda vlády. Čo Orbánova porážka znamená pre Roberta Fica a zostane v Európskej rade ako povestný kôl v plote? „Odchádza spojenec Vladimíra Putina a jeho najdôležitejší komunikačný kanál," hovorí riaditeľ Výskumného centra Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Tomáš Strážay. Expert na maďarské reálie dodáva, že Robert Fico ho nebude vedieť v očiach Kremľa plnohodnotne zastúpiť. Podcast pripravila Kristína Braxatorová.

Který moment během přistání posádky historické mise Artemis II byl nejkritičtější? Koho se poslední den kampaně před parlamentními volbami v Maďarsku snaží přesvědčit Viktor Orbán a Péter Magyar? A o čem je hra Matko Boží, vyžeň Putina z produkce Českého rozhlasu, která získala prestižní mezinárodní cenu?

Cześć, w najnowszym odcinku serii Powojnie wracam do jednej z największych tragedii w historii rosyjskiej marynarki wojennej. Katastrofy okrętu K-141 Kursk. To był także poważny kryzys wizerunkowy dla Władimira Putina i to w pierwszych miesiącach jego rządów. Gdy na Morzu Barentsa trwała chaotyczna akcja ratunkowa, on przebywał na urlopie w Soczi. Później tłumaczył, że nie chciał przeszkadzać służbom, ale brak zdecydowanej reakcji został bardzo źle odebrany, zarówno przez społeczeństwo, jak i media, a nawet jego polityczne zaplecze, a w tym i Borysa Jelcyna. Dlaczego Kursk zatonął? Jak wyglądała akcja ratunkowa? I co w tych kluczowych dniach robił nowy prezydent Rosji?Tego dowiecie się w najnowszym odcinku. Zapraszam.

Dr Bartłomiej Gajos jest historykiem zajmującym się data science analizującym historię Rosji. W najnowszej książce "Historia, która zabija" zajmuje się tematem zakłamywania historii Rosji, oraz Europy (w tym Polski i Ukrainy) przez elity rosyjskie, oraz samego Putina, który w długich monologach transmitowanych na cały świat opowiada jak wygląda jego wizja historii. To oczywiście czysta polityka, ale jej mechanizmy nie są oczywiste. Dlaczego Putin nie przepada za Leninem i pamięcią po nim. Kim był Juliusz Mieroszewski i dlaczego jego wizja stosunków polsko - rosyjskich powinna być studiowana przez obecnie rządzących? Dlaczego materiały Marii Wiernikowskiej są szkodliwe? To i wiele innych fascynujących wątków znajdziesz w naszej rozmowie i książce Bartłomieja. Oro prawdziwa historia Rosji. Zapraszam serdecznie, Karol Paciorek / Imponderabilia.https://www.instagram.com/karolpaciorek/