EURACTIV Slovensko

Prenos dát cez Atlantik stopol pre americké zákony o dohľade nad nerezidentami Súdny dvor EÚ. Washington a Brusel preto mesiace rokujú, ako kvôli nemu neobmedzovať zasadnú súčasť digitálnej ekonomiky. Podľa Martina Húsovca ide o geopolitický spor o charaktere právneho štátu: „Ak uznáme, že je ochrana súkromia univerzálnym právom, zmení sa aj americký postoj," hovorí. Martin Húsovec je vysokoškolským pedagógom a výskumníkom na London School of Economics. Vyučuje a skúma oblasti duševného vlastníctva, digitálnych práv a práva EÚ. Je tiež členom Centra pre internet a spoločnosť na Stanfordskej právnickej fakulte. Pôsobil na Slovensku, v Nemecku, Holandsku, v ďalších krajinách a bol aj expertom európskeho Observatória o ekonomike online platforiem.  V rozhovore s ním sa dozviete: čo je prenos dát a prečo je z pohľadu Únie prenos dát do Spojených štátov dôležitý, o čo ide v spore o prenose dát medzi Washingtonom a Bruselom, aké ďalšie dohody má Únia s inými krajinami a či môžu byť príkladom aj pre Spojené štáty, či má Únia nástroje na krotenie technologických gigantov a ako ich využíva, a aké debaty prebiehajú na globálnej úrovni, ktorá by základné pravidlá spracúvania dát mohla nastaviť.

Členské krajiny EÚ zatiaľ nevedia, aký postoj zaujmú voči Talibanu. Afganistan, závislý na humanitárnej pomoci, však ďalšiu pomoc z Únie bude potrebovať. Blok sa teraz sústreďuje na výzvy, ktoré by spôsobila masívna migrácia. Vyrobila redakcia rozhlasu RTVS (Soňa Weissová)v spolupráci s portálom EURACTIV Slovensko.

„Niektoré poľnohospodárske postupy sú hlavnou príčinou poklesu biodiverzity,“ píše sa texte Stratégie EÚ v oblasti biodiverzity, ktorú minulý rok predstavila Európska komisia. Je to skutočne tak? Európske poľnohospodárstvo stojí na prahu ďalšej reformy, ktorá sa okrem iného kladie za cieľ znížiť ekologickú stopu agropotravinárskej výroby. EÚ očakáva, že túto výzvu vo svojich poľnohospodárskych politikách patrične zohľadnia aj všetky členské státy EÚ. Nasledujúce týždne a mesiace tak budú rozhodujúce pre smerovanie agrosektora na Slovensku v nasledujúcich siedmich rokoch. Diskutovať budú: - Michal Kiča, štátny tajomník Ministerstva životného prostredia SR - Milan Kyseľ, štátny tajomník Ministertsva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR - Jozef Šumichrast, predseda Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Bratislava, SPPK - Jozef Ridzoň, SOS/BirdLife Slovensko Diskusiu bude moderovať Marián Koreň, editor portálu EURACTIV Slovensko.

Klimatická zmena je globálnym fenoménom. Riešenia však začínajú v obciach, mestách a samosprávach, ktoré budú hrať pri implementácii opatrení nezastupiteľnú úlohu. Slovensko bude mať v nasledujúcich rokoch na mitigačné a adaptačné opatrenia k dispozícii 159 miliónov eur z plánu obnovy. Ďalšie desiatky miliónov prídu z eurofondov. Ako zabezpečiť, aby sa tieto peniaze zmysluplne využili a efektívne vyčerpali? Otázky do diskusie: - Ako eurofondy a plán obnovy pomôžu naplniť európske klimatické ciele? - Ovplyvní nové nastavenie eurofondov financovania boja s klimatickou krízou? - Sú hranice medzi financovaním klimatických opatrení z plánu obnovy a z eurofondov nastavené dostatočne jasne? - Čo hrozí, ak Slovensko nebude čerpať peniaze z plánu obnovy a eurofondov efektívne? - Ako si samosprávy predstavujú podporu od štátu v boji proti klimatickej zmene? Diskutovali: - Peter Bročka, viceprezident Únie miest Slovenska – nositeľ klimatickej agendy v ÚMS, primátor mesta Trnava - Matúš Drotár, riaditeľ odboru metodiky a koordinácie subjektov, Centrálny koordinačný orgán, Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR - Richard Paksi, analytik, Budovy pre budúcnosť - Martina Paulíková, environmentalistka, Združenie Slatinka, expertka ÚSVROS Diskusiu moderoval Michal Hudec, editor portálu EURACTIV Slovensko.

Rozvoj palív, ako je biometán a vodík, považuje Európska komisia za kľúčový pre dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2050. Zároveň upozorňuje, že obnoviteľných plynov bude nedostatok a budú drahé. Preto je potrebné ich prioritne nasmerovať do tých sektorov, ktoré nie je možné dekarbonizovať inak. Dopyt po obnoviteľných plynoch a vodíku bude mať dôležité dôsledky pre ďalšie investície do existujúcich plynárenských sietí. Otázky do diskusie: – Aké sú príležitosti a výzvy na zväčšenie objemu obnoviteľných plynov? Aké požiadavky to kladie na infraštruktúru? – V akých sektoroch budú zelené plyny potrebné najviac? Aké politické riešenia uprednostniť v prípade týchto ťažko elektrifikovateľných odvetví? – Aké politické stimuly by pomohli zvýšiť výrobu a dopyt po zelených plynoch v cieľových odvetviach? Diskutovali: - Elena Višnar-Malinovská, vedúca oddelenia na Generálnom riaditeľstve Európskej komisie pre klímu - Karol Galek, štátny tajomník Ministerstva hospodárstva SR - Juraj Adamica, zástupca riaditeľa odboru regulácie a compliance, SPP - Juraj Melichár, Priatelia Zeme-CEPA Diskusiu moderovala Irena Jenčová, editorka portálu EURACTIV Slovensko.

Európska únia sa pred pandémiou pripravovala na nápravu vzťahov s Ruskom. No represie voči opozícii Kremľa, komplikácie s uznaním vakcíny Sputnik V, ale aj informácie spravodajských služieb v súvislosti s výbuchom vo Vrběticiach agendu spomalili. Podľa expertov je Rusko vo výhode vtedy, ak sa EÚ nedokáže dohodnúť a je vnútorne rozdelená. Práve z tejto pozície potom Kremeľ dokáže ťažiť, a to nielen v bloku, ale aj v jeho susedstve. Moskva však ostáva globálnym hráčom a konštruktívny prístup voči nej je preto potrebný. Únia, ale aj jej členské štáty, vrátane Slovenska, však má svoje červené čiary. Ako teda pristupovať k Rusku, teda k režimu, ktorý je zmesou oligarchie a poloautokracie? Vedie Moskva voči západu hybridnú vojnu? V ktorých oblastiach sa snažiť hľadať kompromis a do ktorých vôd už nevstupovať? Ako vie prispieť Slovensko a môže byť Bratislava pre Moskvu v nejakej forme partnerom? EURACTIV Slovensko, v spolupráci s občianskym združením EuroPolicy a pražskou kanceláriou Heinrich Böll Stiftung, zorganizoval online diskusiu, v ktorej vystúpili minister obrany SR Jaroslav Naď a analytik a expert na Rusko Alexander Duleba. Diskusiu moderoval Radovan Geist, vydavateľ portálu EURACTIV Slovensko.

Vyrobila redakcia rozhlasu RTVS (Soňa Weissová)v spolupráci s portálom EURACTIV Slovensko.

Aby mohla byť na kandidátnej listine do europarlamentu, musela Richarda Sulíka nasledovať do frakcie Európskych konzervatívcov a reformistov. Europoslankyňa LUCIA ĎURIŠ NICHOLSONOVÁ po odchode z SaS prešla do liberálnej skupiny Obnovme Európu a dnes by už svoje slová z kampane nezopakovala. V rozhovore hovorí aj o tom: - či sa ešte stále považuje za reformistku, - aké bolo pozadie jej znovuzvolenia do čela výboru, - či ešte bude kandidovať do europarlamentu, - a či zmenila názor na európsku minimálnu mzdu, ktorú v minulosti označila za populizmus. --- Projekt je spolufinancovaný Európskou úniou. --- Pripravili Barbara Zmušková a Štefan Bako ---

Plán obnovy a odolnosti: Ako dosiahnuť efektívnu implementáciu? - Aké sú hlavné bariéry pri implementácii Plánu obnovy a odolnosti, o ktorých vieme a čo s nimi? - Ako a kedy budú pripravené implementačné plány pre jednotlivé komponenty? - Aké sú hlavné rezervy plánu podľa hodnotenie Európskej komisie? Ako a kedy plánuje vláda tieto pripomienky zapracovať? - Otázky vyvoláva návrh zákona o mechanizme na podporu obnovy a odolnosti, ktorým sa má riadiť implementácia reforiem. Chýba v ňom partnerské zapojenie kľúčových partnerov akými sú samosprávy, podnikatelia, sociálni partneri, občianske organizácie a ostatná verejnosť, čo je normou pri eurofondoch. Prečo sa vláda pri čerpaní peňazí z POO rozhodla princíp partnerstva neuplatniť? Diskutovať budú: - ANDREJ DOLEŽAL, minister dopravy a výstavby SR - MICHAL KIČA, štátny tajomník Ministerstva životného prostredia SR - MARTIN HOJSÍK, poslanec európskeho parlamentu (PS / Renew Europe) - LÍVIA VAŠÁKOVÁ, generálna riaditeľka sekcie Plánu obnovy, Ministerstvo financií SR - ZDENĚK ČECH, vedúci tímu ekonomických analýz, Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku Moderuje RADOVAN GEIST, vydavateľ portálu EURACTIV Slovensko ---

Vyrobila redakcia rozhlasu RTVS (Soňa Weissová)v spolupráci s portálom EURACTIV Slovensko.

Remišovej ministerstvo malo už dávno krajom oznámiť, koľko peňazí z nových eurofondov dostanú. Dodnes to nevieme. O kompetencie krajov v budúcom programovom období sa obávam. Z toho čo vieme, si myslím, že zdrojov pre kraje nebude dosť a štát ich bude rozdeľovať cez dopytové výzvy ako doteraz, hovorí ONDREJ LUNTER.  Ondrej Lunter je podpredsedom Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK). V rozhovore sa dozviete: - Čo spôsobilo zaostávanie banskobystrického kraja za západom Slovenska, - ako k regionálnemu rozvoji pristupuje tím okolo súčasného župana, - čo je to iniciatíva Catching-up regions a ako pomáha BBSK, - či by regiónu pomohlo spojenie Banskej Bystrice a Zvolena, - ako prebieha príprava na nové programové obdobie čerpania eurofondov, - aké informácie krajom pred začiatkom čerpania chýbajú, - či bude mať BBSK dosť peňazí na naplnenie priorít. --- Podcast vznikol vďaka podpore Európského výboru regiónov --- Pripravili Michal Hudec a Štefan Bako

Začiatkom tohto roku vstúpili v platnosť Zmluva o zákaze jadrových zbraní, ako i americko-ruská dohoda o predĺžení platnosti novej zmluvy START. Hoci sa viacstrannosť Zmluvy o zákaze jadrových zbraní a dočasné zmrazenie počtu výroby všetkých typov hlavíc zdajú byť dôležitými krokmi vpred, v konečnom dôsledku môžu mať len čiastkovú hodnotu. Hlavným zámerom ďalšieho kola medzinárodných vyjednávaní by mali byť výraznejšie škrty v rozmiestnených strategických jadrových zbraniach a limity pre stratégie odstrašovania, o ktorú sa NATO a EÚ opierajú. S tým súvisia ďalšie vyjednávania, vrátane Zmluvy o nešírení jadrových zbraní, o ktorej sa bude diskutovať v lete, či možnosti návratu k jadrovej dohode s Iránom. Možno ale veľké očakávania v roku 2021 naplniť? Podujatie otvorili Ingrid Brocková, štátna tajomníčka Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a Urban Überschär, riaditeľ Friedrich Ebert Stiftung pre ČR a SR. V panelovej diskusii vystúpili: - Marjolijn van Deelen, špeciálna vyslankyňa pre odzbrojenie a nešírenie jadrových zbraní, Európska služba pre vonkajšiu službu, Brusel - Rastislav Križan, riaditeľ odboru odzbrojenia a boja proti terorizmu, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR - Julia Berghofer, výskumná pracovníčka, European Leadership Network Diskusiu moderovala Lucia Yar, zastupujúca šéfredaktorka portálu EURACTIV Slovensko.

Európska únia pripravuje pravidlá pre klasifikáciu investícií podľa toho, do akej miery prispievajú k zelenej transformácii ekonomiky. Projekty zaradené do kategórie „udržateľných“ budú mať ľahší prístup k verejným aj súkromným investíciám. Členské štáty sa nevedia zhodnúť na tom, či zemný plyn patrí do Taxonómie udržateľných investícií alebo nie. Európska komisia preto rozhodnutie odložila na koniec roka. Slovensko zemný plyn presadzuje ako “prechodné palivo”, ktoré má krajine v krátkodobom horizonte pomôcť znížiť emisie skleníkových plynov. Podujatie otvorí prezentácia riaditeľky komunikácie spoločnosti Eurogas, Bronagh O'Hagan, ktorá pokryje nasledujúce témy: Po prezentácii bude podujatie pokračovať panelovou diskusiou s názvom ,,Ako ovplyvní taxonómia plynárenstvo na Slovensku?” Hlavnými témami do diskusie budú: Diskutovať budú: - Karol Galek, štátny tajomník, Ministerstvo hospodárstva SR - Tomáš Malatinský, prezident, Slovenský plynárenský a naftový zväz - Martin Jirušek, odborný asistent, Katedra medzinárodných vzťahov a európskych štúdií, Masarykova univerzita Podujatie bude moderovať Irena Jenčová, editorka portálu EURACTIV Slovensko.

Vyrobila redakcia rozhlasu RTVS (Soňa Weissová)v spolupráci s portálom EURACTIV Slovensko.

Stratili sme jeden celý rok. Slovensko už nemá pri príprave nových agrodotacii pre farmárov toľko času na analýzy ako mali ostatné krajiny.

Európska stratégia Farm to Fork (Z farmy na stôl) vyzdvihuje potrebu prechodu k viac rastlinnému stravovaniu, s nižším zastúpením červeného a spracovaného mäsa. Dôvodom je nielen prevencia závažných ochorení, ale tiež vysoká ekologická náročnosť produkcie týchto potravín. Z nedávno zverejneného Globálneho indexu potravinovej bezpečnosti vyplnulo, že v porovnaní s ostatnými krajinami Slovensko zaostáva práve v politikách zdravého stravovania. Ako chce teda EÚ a Slovensko reagovať na túto výzvu a je budúcnosť stravovania na Slovensku v Európskej únii vegánska? Otázky do diskusie: – Aké konkrétne kroky môže Slovensko spraviť pre zníženie spotreby červeného a spracovaného mäsa a naopak zvýšenie spotreby potravín rastlinného pôvodu? – Má EÚ nástroje na podporu prechodu na bezmäsité alternatívy v členských štátoch? Umožňuje dnes vôbec potravinová politika EÚ splniť tento cieľ stratégie Z farmy na stôl? – Je podpora zdravého a ekologicky udržateľného stravovania v súlade s potravinovými, výživovými a poľnohospodárskymi politikami Slovenska a EÚ? – Ako sa dnes stavia štát k téme zdravého a ekologicky udržateľného stravovania vo verejných inštitúciách, predovšetkým v školských zariadeniach? – Je zákaz nazývania rastlinných alternatív podľa živočíšnych originálov správnym rozhodnutím? A ako ovplyvní správanie spotrebiteľov? Diskutovali: Martin Hojsík, poslanec Európskeho parlamentu (PS / Renew Europe) Zuzana Nouzovská, generálna riaditeľka, Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum Ľubomír Tuchscher, výkonný riaditeľ, Slovenské združenie pre značkové výrobky Radek Látal, odborník na vegánsku výživu, Slovenská vegánska spoločnosť Diskusiu moderoval Marián Koreň, EURACTIV Slovensko.

Vyrobila redakcia rozhlasu RTVS (Soňa Weissová) v spolupráci s portálom EURACTIV Slovensko.

Podľa PETRA BÁTORA sa s novou americkou administratívou zvýšil záujem Aliancie o spoluprácu s EÚ. Pandémia z jeho pohľadu zvýraznila úlohu ozbrojených síl, ktoré pomáhali nielen domácim orgánom verejnej moci, ale aj spojencom. Rusko už pre NATO nie je strategickým partnerom a inak sa pozeráme aj na Čínu, preto príde blížiaci sa summit aj nová stratégia Aliancie do roku 2030 s veľkými zmenami, hovorí veľvyslanec Slovenska pri NATO. Peter Bátor je skúsený diplomat, bezpečnostný expert, a bývalý poradca prezidentky pre zahraničnú politiku, obranu a bezpečnosť. Od januára pôsobí v Bruseli ako veľvyslanec Slovenska pri NATO. V rozhovore s ním sa dozviete aj to: - čo sa v NATO zmenilo s príchodom novej americkej administratívy, - ako ovplyvnila aktivity Aliancie pandémia, - ako spojenci vnímajú nové témy v bezpečnostnej agende, vrátane klímy, nových technológií, či v rozšírenom katalógu hybridných hrozieb, - aké sú očakávania od blížiaceho sa júnového summitu NATO, - či ako sa z pohľadu spojencov mení vnímanie Ruska a Číny. --- Podcast vznikol v spolupráci s o.z. Europolicy a Ministerstvom zahraničnách vecí a európskych záležitostí SR ---

Pandémia, nový muž v Bielom dome, silnejúce ambície Číny, Putinova realpolitika, aj noví, silní hráči na svetovej scéne. Tieto, ale aj ďalšie faktory ovplyvnili globálnu politiku a pozície jednotlivých veľmocí. Hlavnými otázkami v diskusii boli: – Ako sa však zmenilo postavenie EÚ ako globálneho hráča? – Kto si na medzinárodnej scéne polepšil a kto pohoršil? – Aké partnerstvá vznikli a kde sa musí Únia poučiť? – Ako môže pomôcť Slovensko? Diskusiu otvoril Urban Überschär, riaditeľ zastúpenia Friedrich-Ebert-Stiftung v ČR a SR. V panelovej diskusii vystúpili: - Monika Beňová, poslankyňa Európskeho parlamentu (Smer-SD / S&D) - Vladimír Bilčík, poslanec Európskeho parlamentu (Spolu-OD / EPP) - Peter Kmec, poslanec Národnej rady SR (Hlas-SD) - Radovan Geist, analytik a vydavateľ EURACTIV Slovensko Diskusiu moderovala Lucia Yar, zastupujúca šéfredaktorka EURACTIV Slovensko.

Okrem obmedzení pre aerolinky, či rozšírenie európskeho sankčného zoznamu, teraz Únia zvažuje aj ďalšie, sektorové represie voči Minsku. Kvôli leteckému incidentu sa skloňujú možnosti obmedzenia vývozu niektorých bieloruských surovín, či zmeny pri tranzite plynu cez Bielorusko do Únie. V druhej časti seriálu Európsky týždeň hovorí Irena Jenčová o výsledkoch európskeho summitu v súvislosti so životným prostredím, keďže sa očakávalo, že lídri konečne nastavia tón ďalšieho vývoja klimatických politík.

Poľská vláda robí od roku 2015 reformy, ktoré ohrozujú nezávislosť súdnictva. Únia situáciu nevie dostať pod kontrolu. Ak by zlyhali aj sankcie, aspoň môžu zvrátiť trend porušovania zásad právneho štátu v Slovinsku alebo Rumunsku, hovorí MAX STEUER z Katedry politológie Univerzity Komenského. --- Projekt je spolufinancovaný Európskou úniou. --- Pripravili Barbara Zmušková a Štefan Bako

Odmietnutie spoločného vyhlásenia EÚ ku konfliktu na Blízkom východe zo strany Maďarska potvrdzuje, že Budapešť je odhodlaná stavať sa proti tradičným diplomatickým nástrojom západných demokracií. Kanibalizuje však európsky potenciál vydobyť si na globálnej scéne meno. Druhou témou rozhovoru je európsky návrh reformy zdaňovania nadnárodných firiem, ktorá má zaplátať medzery v daňových zákonoch svojich členov. --- Vyrobili RTVS a Euractiv Slovensko

Diskusia | Európsky prokurátor Juraj Novocký by EURACTIV Slovensko

Zoznam udržateľných investícií sa nekonštruktívne rozširuje. Plyn a jadro sú prechodné technológie, ale nemožno ich označiť za zelené. Bol by to greenwashing, hovorí slovenský europoslanec MICHAL WIEZIK. --- Podcast vznikol v rámci projektu spolufinancovaného Európskou úniou. --- Všetky podcasty portálu EURACTIV Slovensko si môžete vypočuť na www.euractiv.sk/podcasty, v aplikácii Apple podcasty, PodBean, Sticher, Google podcasty a streamovacej služby Spotify.

Ministri zahraničných vecí EÚ minulý týždeň opäť rokovali o tom, ako bude Únia posilňovať angažovanosť v regióne. Avšak ani finančná pomoc a ekonomické investície zo strany Únie a jej členských krajín, ktoré sú neporovnateľne väčšie, ako je to v prípade iných svetových hráčov, už dnes Balkáncom nestačia. V ďalšej časti rozhovoru sa dozviete, aká je prognóza hospodárskej obnovy Únie, najmä po tom, čo druhá vlna pandémie a pomalý nástup očkovania zbrzdili pôvodné optimistické očakávania. Vyrobila redakcia rozhlasu RTVS (Soňa Weissová) v spolupráci s portálom EURACTIV Slovensko.

V súvislosti s Európskou zelenou dohodou sa v Bruseli čoraz viac začína hovoriť o európskych lesoch. Hoci je lesné hospodárstvo predovšetkým v kompetencii členských krajín, budúcnosť lesov v najbližších rokoch ovplyvnia aj viaceré politiky vznikajúce na úrovni EÚ. Európska komisia v roku 2021 predstaví Stratégiu lesného hospodárstva, ktorá nadviaže na Stratégiu pre biodiverzitu do roku 2030, predstavenú ešte v minulom roku. Z pohľadu lesného poľnohospodárstva bude dôležitá aj podoba budúcej Spoločnej poľnohopsodárskej politiky, ktorú čaká reforma. Otázky: – Potrebuje EÚ nový politický rámec pre oblasť lesného hospodárstva? Čo by mala obsahovať nová Stratégia lesného hospodárstva (EU Forest Strategy), ktorú pripravuje Európska komisia? – Akú úlohu by lesné hospodárstvo malo hrať v novej SPP a ako by Slovensko v pripravovanom Strategickom pláne na roky 2021 až 2027 malo motivovať správcov lesov k lešej ochrane lesov a ich udržateľnému obhospodárovaniu? – Čo pre slovenské lesy bude znamenať desaťročná stratégia pre biodiverzitu? – Ako by uvedené dva hlavné rámce mali na jednej strane prispieť k rozvoju potenciálu lesov zmierňovať dopady klimatickej zmeny, chrániť prírodu a biodiverzitu a na strane druhej pomôcť prispôsobiť lesy a hospodárenie v lesoch na nové klimatické podmienky? Hostia: - Michal Wiezik, poslanec Európskeho parlamentu (Spolu-OD / EPP) - Viliam Pichler, predseda dozornej rady LESY SR, š.p. - Michal Tomčík, generálny riaditeľ sekcie lesného hospodárstva a spracovania dreva Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Diskusiu moderoval Marián Koreň, editor portálu EURACTIV Slovensko. --- Všetky podcasty portálu EURACTIV Slovensko si môžete vypočuť na www.euractiv.sk/podcasty, v aplikácii Apple podcasty, PodBean, Sticher, Google podcasty a streamovacej služby Spotify.

USA a EÚ boli dlho na jednej strane a uvoľnenie vakcínových patentov odmietali. Po otočení americkej pozície bude pre Komisiu náročné svoj postoj udržať. Riskuje obvinenia, že nepomáha rozvojovému svetu. V druhej časti rozhovoru Radovan Geist hovorí o napätí medzi Spojeným kráľovstvom a Francúzskom ohľadom rybolovu po Brexite. Vyrobila redakcia rozhlasu RTVS (Soňa Weissová) v spolupráci s portálom EURACTIV Slovensko.

Pri klimatickej kríze ide o prežitie ľudského druhu. To je však ťažko uchopiteľné a preto politici o zmene klímy nehovoria jasne. Nový európsky Bauhaus je o zastavení ilúzie večného rastu. Musíme sa naučiť vnímať hodnotu iných alternatív, hovorí slovenská členka okrúleho stola predsedníčky Európskej komisie pre túto iniciatívu MÁRIA BEŇAČKOVÁ RIŠKOVÁ.

Európska komisia vyjednáva s Washingtonom o novej podobe dohody o prenose dát. Americké firmy majú problém a Spojené štáty nevylučujú, že prehodnotia opatrenia domáceho prístupu k osobným údajom. Tlak v spoločnosti je veľký, hovoria experti, ktorí o novej dohode rokujú. --- Podcast vyšiel s podporou Veľvyslanectva USA na Slovensku. --- Všetky podcasty portálu EURACTIV Slovensko si môžete vypočuť na www.euractiv.sk/podcasty, v aplikácii Apple podcasty, PodBean, Sticher, Google podcasty a streamovacej služby Spotify.

Vyrobila redakcia rozhlasu RTVS (Soňa Weissová) v spolupráci s portálom EURACTIV Slovensko.

Očkovanie sa nedá riadiť z Bratislavy. K východu treba pristupovať inak, pretože je tu iná štruktúra obyvateľstva. Registrácia na očkovanie by sa mala decentralizovať. Riadenie pandémie pôsobí nedôveryhodne, to spôsobuje pokles dôvery v štát aj vakcíny, hovorí predseda Košického samosprávneho kraja RASTISLAV TRNKA. --- Tento podcast vznikol aj vďaka podpore Európskemu výboru regiónov (CoR) --- Všetky podcasty portálu EURACTIV Slovensko si môžete vypočuť na www.euractiv.sk/podcasty, v aplikácii Apple podcasty, PodBean, Sticher, Google podcasty a streamovacej služby Spotify.

Eskalácia napätia medzi EÚ a Ruskom v čase, keď Moskva ohlásila sťahovanie vojakov z ukrajinskej hranice, nie je v záujme žiadnej strany. Reakcie štátov na správy o aktivitách ruskej tajnej služby v Čechách preto budú opatrné a detailne koordinované. V druhej časti rozhovoru hovorí Michal Hudec o novom európskom klimatickom zákone. Vyrobila redakcia rozhlasu RTVS (Soňa Weissová) v spolupráci s portálom EURACTIV Slovensko.

Plán obnovy pre Európu ponúka bezprecedentnú možnosť investovať do oživenia, udržateľnosti, odolnosti a inovačného potenciálu ekonomík členských krajín EÚ. Investičné priority a reformy budú načrtnuté v národných plánoch obnovy a odolnosti, ktoré členské krajiny posielajú Európskej komisii. Príprava plánov by mala podliehať spoločne odsúhlaseným princípom na európskej pôde, ktoré súvisia či už s prioritnými oblasťami ako prechod na zelenú ekonomiku či digitalizácia, alebo s charakteristikami samotného procesu. Hlavné témy diskusie: - V akom stave je proces príprav národných plánov? - Bola do procesu prípravy zahrnutá aj odborná a širšia verejnosť? - Čo sú kľúčové investičné priority krajín Vyšehradskej štvorky? - Odzrkadľujú v nejakej miere aj širšiu, regionálnu perspektívu? Úvodné slovo: J.E. Krzysztof Strzalka, veľvyslanec Poľskej republiky na Slovensku Panelisti: - Ivan Mikloš, bývalý minister financií SR, predseda MESA10 - Monika Kusina-Pycińska, Ministerstvo fondov a regionálnej politiky, Poľsko - Marietta Szabó, Kancelária predsedu vlády, Maďarsko - Silvana Jirotková, Ministerstvo priemyslu a obchodu, Česká republika - Zdeněk Čech, Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku Diskusiu moderuje Radovan Geist, vydavateľ EURACTIV Slovensko

Vyrobila redakcia rozhlasu RTVS (Soňa Weissová) v spolupráci s portálom EURACTIV Slovensko (Radovan Geist)

Koncom roka 202 predstavila Európska komisia dlhoočakávaný balík pravidiel, ktorý má pretvoriť digitálne služby a trhy v Európskej únii. Zatiaľ čo európske hlavné mestá diskutovali o témach ako transformácia eCommerce, zodpovednosť sociálnych platforiem či právo slobody prejavu, na Slovensku tieto témy nerezonovali. Hoci veľká časť legislatívy významne zmení používateľskú skúsenosť každého, kto používa sociálne siete alebo nakupuje online, vrátane malých a stredných podnikov na digitálnom trhu, diskusie o týchto, zatiaľ neukončených, otázkach by sa mali presunúť z Bruselu na pôdu hlavných miest, vrátane tých v strednej a východnej Európe, ktoré sa k týmto témam doteraz vyjadrovali menej. Prinášame Vám diskusiu, ktorá má za cieľ priblížiť debaty o vyššie spomenutých témach, aký dopad bude mať nový balík pravidiel, ktorý predstavila Európska komisia a aké sú pozície krajín strednej a východnej Európy, vrátane Slovenska. Diskusia prebieha v anglickom jazyku bez simultánneho tlmočenia. V diskusii vystúpia: ALEX AGIUS SALIBA, poslanec Európskeho parlamentu (S&D), Malta ĽUBOŠ KUKLIŠ, riaditeľ kancelárie Rady pre vysielania a retransmisiu, Slovensko MICHAŁ KANOWNIK, riaditeľ ZIPSEE Digital Poland Association Úvodné slovo: URBAN ÜBERSCHÄR, riaditeľ Friedrich Ebert Stiftung pre ČR a SR Moderátorka: LUCIA YAR, EURACTIV Slovensko

Namiesto ospravedlnenia ukázal šéf Európskej rady Charles Michel prstom na médiá a dodal, že si protokolárny prešľap v Ankare všimol, no nechcel robiť škandál. Okrem „kauzy“ Sofa Gate sa podcast Európsky týždeň venoval aj reakciám eurokomisie na správy o uniknutých dátach spoločnosti Facebook, z ktorých takmer pätina patrila Európanom. --- Vyrobilo RTVS v spolupráci s Euractiv.sk

Demokratický svet sa vždy spamätá až vo chvíli, keď sa s tým už len ťažko dá niečo robiť, hovorí o Číne europoslankyňa Miriam Lexmann, na ktorú Peking uvalil sankcie. Slovenský Ústavný súd vo veci jej neskorého nástupu do europarlamentu odmietol rozhodnúť. Hlas voliča KDH preto podľa nej nemal takú istú váhu ako hlas voliča iných strán. Miriam Lexmann (KDH/EPP) je poslankyňou v Európskom parlamente. Kvôli chybe v prepočítavacej formule na prerozdelenie mandátov v eurovoľbách na Slovensku prebrala svoj mandát až po brexite.  V rozhovore s europoslankyňou sa dozviete aj to: - prečo by sme mali odobrať olympiádu Číne, - čo očakáva od vzťahov s USA po nástupe Bidena, - že ústavný súd o sťažnosti KDH na eurovoľby nerozhodol, - aké boli reakcie Bruselu na nákup Sputnika V. Podcast bol nahrávaný 16. marca 2021. --- Podcast vyšiel v rámci projektu spolufinancovaného Európskou úniou. --- Vyrobili Rastislav Kačmár (Denník N), Lucia Yar a Štefan Bako. --- Všetky podcasty portálu EURACTIV Slovensko si môžete vypočuť na www.euractiv.sk/podcasty, v aplikácii Apple podcasty, PodBean, Sticher, Google podcasty a streamovacej služby Spotify.

Aký bol rok na čele agrorezortu? Aké riešenie pre poľnohospodárstvo a potravinárstvo chystá jeho šéf v najbližších mesiacoch? Portál EURACTIV Slovensko priniesol živý rozhovor s ministrom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Jánom Mičovským. Redaktor Marián Koreň sa šéfa agrorezortu pýtal na najdôležitejšie momenty v rezorte počas prvých dvanástich mesiacov od volieb a na dôležité otázky, ktoré bude musieť rezort vyriešiť v nasledujúcom roku. --- Tento projekt je spolufinancovaný financovaný Európskou úniou --- Pripravili Marián Koreň, Adam Bajla a Štefan Bako --- Všetky podcasty portálu EURACTIV Slovensko si môžete vypočuť na www.euractiv.sk/podcasty, v aplikácii Apple podcasty, PodBean, Sticher, Google podcasty a streamovacej služby Spotify.

Vyrobila redakcia rozhlasu RTVS (Soňa Weissová) v spolupráci s portálom EURACTIV Slovensko (Radovan Geist)

„Proces EIA chceme zbaviť zbytočnej administratívnej záťaže. Zároveň však stopercentne zachováme právo verejnosti zúčastniť sa konania. V minulosti často nenahraditeľne suplovala nečinnosť orgánov pri posudzovaní vplyvov na životné prostredie," hovorí štátny tajomník rezortu životného prostredia MICHAL KIČA o pripravovanom zákone. --- Pripravili Irena Jenčová a Štefan Bako ---- Všetky podcasty portálu EURACTIV Slovensko si môžete vypočuť na www.euractiv.sk/podcasty, v aplikácii Apple podcasty, PodBean, Sticher, Google podcasty a streamovacej služby Spotify.

Vypočujte si záznam diskusie Obnoviteľné zdroje: Má Slovensko na viac? o tom, ako sa spätné zarátanie údajov o obnoviteľných zdrojoch prejaví na smerovaní slovenskej energetickej politiky. Prečo nie je splnenie cieľov v oblasti obnoviteľnej energie dôvodom na radosť? Bude sa kvôli novým číslam meniť klimaticko-energetický plán Slovenska? Kedy sa skončí stop stav? Ako s tým súvisí energetická chudoba a čistota ovzdušia? Dozviete sa v diskusii: Obnoviteľné zdroje: Má Slovensko naviac? Na tému diskutovali: - KAROL GALEK, Ministerstvo hospodárstva SR - MICHAL KIČA, Ministerstvo životného prostredia SR - LADISLAV MIKO, Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku - JÁN KARABA, Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE - JANKA SZEMESOVÁ, Slovenský hydrometeorologický ústav --- Podcast pripravili Irena Jenčová, Adam Bajla a Štefan Bako

Napriek kapacite 72 tisíc migrantov sa do EÚ dostalo vďaka dohode o výmene migrantov, ktorá má piate výročie, okolo 27 tisíc osôb z Turecka. Po trase cez východné Stredomorie však aj vďaka nej prichádza do Európy o 90 percent menej utečencov ako v roku 2015. Témami najnovšieho vydania Európskeho týždňa boli digitálne zelené certifikáty a migračná dohoda medzi Tureckom a EÚ.

„Ak sa stretávajú rôznorodé záujmy a názory, vedie to k „obrusovaniu“ konkrétností. Presne to často vyčítame európskym politikám – že sú tak všeobecné, až sa v nich nedá vyznať,“ hovorí KAROLÍNA MIKOVÁ z PDCS. Konferencia o budúcnosti Európy plánuje zapojiť do debát milióny Európanov. Podľa odborníčky by preto malo byť jej cieľom ukázať občanom, aké náročné je hľadať konsenzus pri kontakte s odlišnými názormi. Špeciál k téme nájdete na http://bit.ly/euractivKOBE --- Realizované s finančnou podporou Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR v rámci dotačného programu medzinárodné vzťahy a zahraničná politika SR. Za obsah výstupov je výlučne zodpovedné EuroPolicy, o.z. --- Podcast pripravili Lucia Yar a Štefan Bako. --- Všetky podcasty portálu EURACTIV Slovensko si môžete vypočuť na www.euractiv.sk/podcasty, v aplikácii Apple podcasty, PodBean, Sticher, Google podcasty a streamovacej služby Spotify.

Na začiatok jeden oznam: Pre tých, ktorí sú na novej diskusnej platforme Clubhouse a chceli by sa porozprávať o európskych témach naživo som založil klub Modrá vlna. Už v najbližších dňoch chystám prvú debatu, takže ak tam ste, tak dajte „follow“ na klub Modrá vlna a platforma vás automaticky upozorní na nové podujatie, akonáhle ho naplánujem. Toľko rubrika „oznamy“. Únia, tak ako ju dnes definujú platné zmluvy, nedokáže účinne riešiť pandemické výzvy. Napriek tomu, že tieto výzvy sa týkajú celej EÚ vo viac-menej rovnakej miere, Komisia nemá právomoc prijímať výkonné opatrenia. Môže len „koordinovať“ aktivity členských štátov a prichádzať s návrhmi, ktoré by túto koordináciu podporili. Ale rozhodujú členské štáty, každý z nich s ohľadom na domácu politickú situáciu. A ak sa ich rozhodnutia časom ukážu ako zlé, ich politickí lídri bez zaváhania ukážu prstom na EÚ – predovšetkým na Komisiu - ako vinníka. Takto sme napríklad dospeli k dnes už všeobecne prijímanému múdru – takzvanému mainstreamovému konsenzu – že EU to s vakcinačnou stratégiou zvrzala. Pričom to samozrejme platí len čiastočne a len vtedy, ak pod „EÚ“ zahrnieme aj členské štáty. Je to konkrétny príbeh o fungovaní EÚ v rámci existujúcich európskych zmlúv vo veci, ktorá si vyžaduje pružné (a preto centralizované) rozhodnutia, ale Komisia ich nemôže urobiť. Otázka znie, či sa tieto problémy nebudú v nejakej podobe opakovať aj pri zavádzaní tzv. vakcinačného pasu. Je zrejmé, že tak, ako v prípade spoločnej vakcinačnej stratégie bola na začiatku iniciatíva niektorých štátov (Nemecko, Holandsko, Francúzsko, Taliansko), aj v prípade vakcinačných pasov/certifikátov sú štáty, ktoré prevzali iniciatívu (Grécko, Cyprus, Dánsko, Španielsko, Portugalsko). Aj v tomto prípade snaha Komisie o spoločné riešenie znamená spomalenie procesu je potrebné nájsť konsenzus medzi členskými štátmi ktoré majú rôzne priority. Hrozí preto rovnaký výsledok: sklamanie a nesplnené očakávania vlád aj ľudí. Zároveň je však dobré uvedomiť si, že pri vakcinačnom pase/certifikáte má celý problém nielen vnútroeurópsky, ale aj globálny rozmer: čím skôr bude mať Európa vlastný fungujúci systém digitálnych certifikátov zjednodušujúcich cestovanie v rámci EÚ, tým väčšia je pravdepodobnosť, že európske riešenie sa stane vzorom aj pre globálnu dopravu a turizmus. To je dôležité, pretože približne štvrtinu objemu európskeho turizmu tvoria turisti z tretích krajín (v niektorých členských štátoch je tento podiel výrazne vyšší). Plus sú tu státisíce Európanov cestujúcich po svete. Tak ako pri obchodných dohodách a ochrane osobných dát, aj tu má EÚ šancu definovať globálny štandard, ak bude konať rýchlo. Nie je to len vec prestíže: európsky štandard využívaný globálne by priniesol praktické výhody pre európske turistické destinácie aj európskych občanov cestujúcich do tretích krajín – menej zdržaní a komplikácií, rýchlejšie odbavenie a bezproblémové cestovanie kamkoľvek. Autor podcastu „Modrá vlna“ je nezávislým konzultantom v oblasti public affaires registrovaným v Belgickom kráľovstve. Myšlienky vyslovené v podcaste sú jeho vlastné a nemusia odrážať názory jeho klientov. Prípadná inzercia a platené oznamy sú v podcaste jasne označené.

Vyrobila redakcia rozhlasu RTVS (Soňa Weissová) v spolupráci s portálom EURACTIV Slovensko (Radovan Geist a Marián Koreň)

Záznam z diskusie ---- Európska komisia minulý rok predstavila dlhodobú potravinovú stratégiu Z farmy na stôl, ktorá má zásadným spôsobom prekopať celý poľnohospodársky a potravinový systém v EÚ. Jej zámerom je zaistiť, aby agropotravinárstvo takisto prispelo k plneniu cieľov Európskej zelenej dohody. Jedným z hlavných cieľov stratégie je väčšia podpora ekologického poľnohospodárstva. Do roku 2030 by ekofarmy mali tvoriť aspoň 25 percent poľnohospodárskej pôdy v EÚ. S tým súvisia aj ďalšie ciele stratégie, ktoré sú nevyhnutným predpokladom ekologického poľnohospodárstva: zníženie používania chemických ochranných prostriedkov a hnojív, či dobré životné podmienky zvierat. Diskutovať budú: - MARTIN HOJSÍK, poslanec Európskeho parlamentu (PS / Renew Europe) - MICHAL KIČA, štátny tajomník Ministerstva životného prostredia SR - LADISLAV MIKO, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku - MAROŠ KMINIAK, Ekotrend Slovakia Moderátor: MARIÁN KOREŇ, EURACTIV Slovensko --- Tento projekt je spolufinancovaný financovaný Európskou úniou --- Pripravili Marián Koreň, Adam Bajla a Štefan Bako --- Všetky podcasty portálu EURACTIV Slovensko si môžete vypočuť na www.euractiv.sk/podcasty, v aplikácii Apple podcasty, PodBean, Sticher, Google podcasty a streamovacej služby Spotify.

Niektoré členské krajiny sa snažia získať dodatočné vakcíny samostatnými dohodami s výrobcami, či financovaním výskumu vlastných očkovacích látok. Komisia však varuje pred používaním necertifikovaných vakcínami. --- Vyrobila redakcia rozhlasu RTVS (Soňa Weissová) v spolupráci s portálom EURACTIV Slovensko

Slovensko nedosiahne uhlíkovú neutralitu bez uhlíkovo neutrálnych regiónov. Musíme preto využiť nasledujúcich pár rokov a extra peniaze, ktoré máme k dispozícii, aby sme do súčasného živelného rozvoja energetiky dostali systém, hovorí v podcaste EURACTIV Slovensko JURAJ ZAMKOVSKÝ z organizácie Priatelia Zeme - CEPA. V podcaste riaditeľ organizácie Priatelia Zeme-CEPA hovorí aj o tom, že bez znalosti lokálnej situácie nedosiahneme účinnú zmenu a preto potrebujeme regióny vybaviť kapacitami; obce vynakladajú svoje podvyživené rozpočty neefektívne; zle nastavená podpora pre biomasu a malé vodné elektrárne spôsobila v regiónoch veľké environmentálne škody; kúrenie drevom nemusí byť až taký veľký problém, ak energiou neplytváme; adaptácia na zmenu klímy bude väčším problémom v mestách než na vidieku; najviac peňazí z regiónov odteká za energie a palivá. ---- Tento podcast vznikol vďaka podpore Medzinárodného vyšehradského fondu a spolupráce EURACTIV Slovensko, EURACTIV Česká republika, EURACTIV Poľsko a Political Capital. --- Vyrobili Irena Jenčová a Štefan Bako --- Všetky podcasty portálu EURACTIV Slovensko si môžete vypočuť na www.euractiv.sk/podcasty, v aplikácii Apple podcasty, PodBean, Sticher, Google podcasty a streamovacej služby Spotify.

Vyrobila redakcia rozhlasu RTVS (Soňa Weissová) v spolupráci s portálom EURACTIV Slovensko / Radovan Geist

Na rozvoj cyklodopravy vláda z plánu obnovy vyčlení 100 miliónov eur. Ďalšie peniaze prídu z eurofondov a iných finančných nástrojov. Peniaze však stačiť nebudú, ľudí potrebujeme vzdelávať a motivovať, hovorí štátny tajomník ministerstvy dopravy Jaroslav Kmeť.  --- Tento projekt je spolufinancovaný financovaný Európskou úniou --- Pripravili Michal Hudec a Štefan Bako --- Všetky podcasty portálu EURACTIV Slovensko si môžete vypočuť na www.euractiv.sk/podcasty, v aplikácii Apple podcasty, PodBean, Sticher, Google podcasty a streamovacej služby Spotify.

Vyrobila redakcia rozhlasu RTVS (Soňa Weissová) v spolupráci s portálom EURACTIV Slovensko / Zuzana Gabrižová