Podcasts about kongresu

Konflikt mezi republikány a demokraty v Texasu, který vyvolaly plány republikánů překreslit volební obvody tak, aby strana získala na úkor demokratů až pět nových křesel ve volbách do Kongresu v příštím roce, není jen bezvýznamná lokální politická zápletka. Spor se už rozšířil i do dalších států americké unie.Všechny díly podcastu Názory a argumenty můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

"Varu pilnīgi skaidri teikt, ka viņi abi – Vāgners un Mocarts – ir mani mīļākie komponisti, un tas ir tāpēc, ka viņu šedevri ir paredzēti skatuvei. Arī Mocarta labākie darbi ir viņa operas. Un man patīk strādāt ar dziedātājiem, man patīk vokālā mūzika, man patīk cilvēka balss, un drāma, muzikālais teātris. Tas ir mans dzīves ceļš," saka Tarmo Peltokoski - šosezon vēl Latvijas Nacionālā simfoniskā orķestra galvenais diriģents un mākslinieciskais vadītājs. 9. augustā Cēsu Mākslas festivālā viņa vadībā atkal skanēs Riharda Vāgnera mūzika, un Cēsu koncertzāle atkal kļūs par "Ziemeļu Baireitu", kā to dēvē diriģents Peltokoski, kuram "Parsifāls" būs jau trešais Vāgnera operas koncertiestudējums Cēsīs pēc "Zīgfrīda" un "Dievu mijkrēšļa", savukārt simfonisko koncertu programmās kopā ar Latvijas Nacionālo simfonisko orķestri viņš vēris arī citu Vāgnera operu – "Valkīras", "Tanheizera", "Tristana un Izoldes lappuses". "Parsifāla" koncertuzvedumā piedalīsies daudz mūsu lielisko opersolistu: Edgars Ošleja, Marlēna Keine, Ilze Grēvele-Skaraine, Gunta Gelgote, Tatjana Trenogina, Inna Kločko, Irma Pavāre, Artjoms Safronovs, Edgars Auniņš un Viesturs Vītols, kā arī Valsts Akadēmiskais koris "Latvija". Notiks arī ieraksts, ko "Klasikas" vilnī paredzēts raidīt 30. augustā. Ar Tarmo Peltokoski tiekamies nelielā, bet svarīgā sarunā, kas notika spraigā mēģinājumu gaisotnē, īsi pirms mēģinājuma 1. augusta pēcpusdienā, Latvijas Nacionālā simfoniskā orķestra šībrīža mājvietā Kongresu namā, diriģenta darbistabā. "Parsifāls" ir visaptverošs  Maruta Rubeze: Sveicot jūs Rīgā un Cēsīs jeb vietā, sauktā Wenden, kā to, ziņojot par sava mākslinieka aktivitātēm, raksta ierakstu kompānija Deutsche Grammophon, lūdzu, raksturojiet Vāgnera operas "Parsifāls" īpašo vietu jūsu personīgajā "apsēstībā" gan ar Vāgneru, gan operas žanru kopumā, zinot arī to, ka iestudēt "Parsifālu" ir viens no jūsu sapņu piepildījumiem. Tarmo Peltokoski: Diezgan objektīvi raugoties, tā ir viena no divām smagnējām Vāgnera partitūrām - "Parsifāls" un "Tristans UN Izolde. Tās abas savā ziņā paceļas augstu pāri virs "Nībelunga gredzena" savas hromatiskās rakstības un filozofiskās sarežģītības ziņā, kas arī padara tās ļoti īpašas. Protams, tas ir viņa pēdējais un savā ziņā sarežģītākais darbs, īpaši otrais cēliens, un Kundri tēls ir dīvainākā lieta, ko viņš jelkad ir izdomājis, un kurā viņam bija jāapvieno dažādas mitoloģijas un tēlus. "Parsifāls" savā veidā ir visaptverošs – reliģiju, filozofiju, tradīciju un dažādu leģendu apkopojums, un viss šeit saplūst kopā, dažkārt pat nedaudz šizofrēniskā veidā. Arī muzikālo stilu daudzveidība šeit ir satriecoša. Mums ir pilnībā diatoniskā Grālu raksturojošā mūzika ar pasaulē maģiskāko orķestrāciju, un tad mums ir Amfortasa ciešanu hromatismi, un Kundri un Klingzora šausminošās disonanses, un naivās fanfaras, kas raksturo jauno Parsifālu, kurš pēc tam, veicot garu līdzjūtības un apgaismības ceļojumu, kļūst par Grāla karali. Šī opera patiešām ir bijusi viena no manām lielākajām mīlestībām jau kopš 11, 12 gadu vecuma... No Vāgnera pirmās idejas par "Parsifālu" līdz pirmuzvedumam pagāja veseli 25 gadi, akurāt jūsu šībrīža vecums, vai varat raksturot šo ceļu, kas nebūt nebija vienkāršs? Jā, tas tā ir, kaut kā viņam visu savu darbu idejas radušās krietni iepriekš. Savā autobiogrāfijā, kuru patiesībā rakstīja viņa sieva Kozima,  Vāgners atsaucas uz kādu Lielo Piektdienu, - der Karfreitag - Šveicē. Bet ir pierādījumi, ka šis stāsts patiesībā ir izdomājums, kā tas ir ar daudziem stāstiem Vāgnera autobiogrāfijā Mein Leben. Bet šī ideja tiešām viņu pavadīja vairākus gadu desmitus. Viņš lasīja Volframa fon Ešenbaha Parsifālu un citas tā paša virziena leģendas. Bet vispirms viņš, protams, 40. gadu beigās komponēja "Loengrīnu", un "Parsifāls" prasīja diezgan ilgu laiku. Visbeidzot, pēc "Nībelunga gredzena" pirmizrādes un pārcelšanās uz Baireitu 1876. gadā  viņš varēja veltīt visu savu laiku "Parsifālam", un tas ir vienīgais darbs, kas rakstīts tieši Baireitas Svētku namam jo, līdz tam viņš joprojām īsti nezināja, kā tas darbosies. Pēc "Nībelunga gredzena" pirmizrādes beidzot tas tapa skaidrs, kāds patiesībā ir šis uzceltais nams, un tad tika uzrakstīts "Parsifāls", paturot prātā šī nama specifisko akustiku. Sākotnēji "Parsifālu" drīkstēja atskaņot tikai Baireitā  Parsifāla pirmajā un trešajā cēlienā ir tikpat kā vienīgi lēna mūzika, kas sarakstīta tā, lai perfekti atbilstu Baireitas akustikai.  Un mēs zinām, ka sākotnēji bija aizliegts to atskaņot jebkur citur, tikai Baireitā. Diemžēl pēc Vāgnera nāves šis aizliegums tika atcelts. Metropolitēna opera vēlējās to atskaņot, un, protams, ikviens vēlas to atskaņot. Un ar prieku mūsdienās mēs varam teikt, ka Cēsis ir mūsu "Ziemeļu Baireita", par ko esmu ļoti laimīgs. Tas ir Vāgnera pēdējais darbs. Pirmizrāde notika 1882. gada jūlijā, tikai pusgadu pirms viņa nāves Venēcijā. Vai šajā partitūrā  ir kas tāds, kas apliecina to, ka Vāgners apzinājās šo sava pēdējā darba vēstījumu, to, ka tas ir tāds kā viņa testaments? Domāju, viņš zināja, ka mirs… Bet pēdējās lappuses mani aizkustina jo īpaši, paturot prātā, ka tas bija viņa pēdējais darbs. Un mēs zinām, kā viņa, tā teikt, audžudēls tajā laikā, Frīdrihs Nīče, ļoti agresīvi vērsās pret darbu, sakot, ka pat Vāgners paklanījies krusta priekšā, un sāka aktīvi Vāgneru par to ienīst. Bet pat Nīče atzina, ka šī skaņdarba Prelūdija, stingri muzikāli runājot, bija kaut kas tik skaists, ka viņš nevarēja atrast neko līdzvērtīgu nekur citur nevienā citā mākslā, kam  es pilnībā piekrītu. To nevar reducēt līdz Mikipeles līmeņa vienkāršībai Kāda nozīme šajā darbā ir Vāgneram tik raksturīgajiem vadmotīviem, vai tie kaut kādā veidā īpaši izcelti arī partitūrā? Vāgners, protams,  izmanto savas tehnikas, bet ne tik acīmredzamā veidā kā "Gredzenā". Jo "Gredzenā" ir neticami sarežģīta vadmotīvu sistēma. Un gan "Tristanā", gan "Parsifālā" motīvu nav tik daudz, un viņam nav tik daudz vietas, lai tos attīstītu. Tomēr mēs varam skaidri redzēt, kā viņš attīsta Parsifāla motīvu, kas pirmajā un otrajā cēlienā savā formā ir ļoti vienkāršs, fanfarveidīgs, un kā III cēlienā tas kļūst klīstošāks, un rodas sajūta, ka viņš ir apmaldījies. Un tad pavisam drīz pēc tam, kad viņš ir svaidījis karali, tad tas beidzot kļūst tikpat triumfāls, kādam tam vienmēr bijis lemts būt. Un, piemēram, pats sākums: šī garā, lidojošā melodija Labemol mažorā, tā sastāv no daudziem dažādiem motīviem, kas pēc tam atsevišķi parādās visu laiku. Un man īsti nepatīk dot tiem nosaukumus, jo arī pats Vāgners nebija mierā, ka cilvēki viņa tēmām mēģina dot nosaukumus, tieši to viņš nevēlējās, jo tas kaut kā viņa mūziku trivializē un padara to pārāk vienkāršu, un kaut kā liek tai izskatīties pēc mūsdienu filmu mūzikas, kā tas patiesībā nav. Tā ir daudz sarežģītāka un pārdomātāka, un to nevar reducēt līdz Mikipeles līmeņa vienkāršībai. Baireitā jūtos kā debesīs Vai esat bijis Baireitā? Jā, es nupat tur atkal biju, pagājušajā mēnesī pat divas reizes, "Parsifālu" tur skatījos gan pagājušajā gadā, gan gadu iepriekš, un tā patiešām ir mana iecienītākā vieta, kur atrasties, Baireitā es jūtos kā debesīs. Un ir interesanti, ka pirmos Grāla zvanus būvēja vietējais klavieru fabrikas uzņēmums Steingraeber & Söhne, un man ir ļoti paveicies apmesties Šteingrēberu mājā, kad vien esmu Baireitā. Pazīstu šo ģimeni un šo Šteingrēberu klavieru fabriku, ko 1852. gadā dibināja Eduards Šteingrēbers un par kuru tagad rūpējas jau septītā paaudze. Viņiem ir milzīga, 18. gadsimtā celta māja, un es tur apmetos katru reizi, kad esmu Baireitā. Tur ir daudz oriģinālo Grāla zvanu kopiju, kuras Vāgners personīgi pasūtīja Eduardam Šteingrēbera kungam "Parsifāla" pirmatskaņojumam 1882. gadā. Un ir patiešām jautri šos zvanus spēlēt, tā kā šī saikne ar Baireitu tiešām ir ļoti īpaša. Ir zināms, ka Tarmo Peltokoski vadībā Somijā Eurajoki festivālā "Bel Canto" ir iestudēts Riharda Vāgnera "Nībelunga gredzena" cikls, kā arī "Tristans un Izolde". Vai Somijā Vāgners ir mīlēts komponists? Domāju, nepietiekami. "Parsifāls" Somijā pēdējo reizi tika spēlēts Nacionālajā operā 2018. gadā, un es, protams, biju tur klāt. Betto varētu darīt daudz biežāk.  Vāgners un Mocarts ir mani mīļākie komponisti Lūkojot ierakstu kompānijas Deutsche Grammphon mājaslapā, kur atrodamas ziņas par Tarmo Peltokoski aktualitātēm, līdzās Vāgneram izceļas arī Mocarta vārds: tuvākā laikā uz vairākām skatuvēm Tarmo Peltokoski vadībā tiks uzvestas operas "Burvju flauta" un "Dons Žuans". Vai tā ir sagadīšanās vai apzināta vēlme? Jā. Varu pilnīgi skaidri teikt, ka viņi abi ir mani mīļākie komponisti, un tas ir tāpēc, ka viņu šedevri ir paredzēti skatuvei. Arī Mocarta labākie darbi ir viņa operas. Un man patīk strādāt ar dziedātājiem, man patīk vokālā mūzika, man patīk cilvēka balss, un drāma, muzikālais teātris. Tas ir mans dzīves ceļš. Protams, jums labi pazīstams ir Latvijas Nacionālais simfoniskais orķestris, bet šogad mēs iepazīsim arī virkni jaunu dziedātāju, no kuriem vairākiem tās būs arī šo lomu debijas?  Jā, šeit ir daži debitanti:  Martina Dike dzied savu pirmo Kundri lomu, arī Klingzors to dara pirmo reizi. Bet mums ir ļoti paveicies, ka galvenajās lomās ir Stefens Millings un Mihaels Veiniuss, kuri to ir darījuši daudzas, daudzas reizes. Stefens ir dziedājis Gurnemancu simtiem reižu. Amfortass ir Nikolass Braunlijs -  jauna superzvaigzne uz Vāgnera skatuves, kurš jau ir Baireitā un nākamajās sezonās dziedās savu pirmo Votānu Bavārijas Valsts operā. Tāpēc mums ir ļoti paveicies ar šo jauno, superlielo vārdu. Ir tik daudz mūzikas, ka pietiek ikvienam Tuvākajā laikā mēs piedzīvosim vēl vienu ar Jums saistītu lielo notikumu – Rīgā ar somu mūzikas programmu atkal atgriezīsies jūsu skolotājs Jorma Panula… Vai arī viņš savulaik ko ieteicis, ko mācījis par Vāgneru? Nē, ne gluži. Vāgners nekad nav bijusi Jormam tuva  lieta. Viņš nekad nav bijis īsts operas diriģents un nekad īsts Vāgnera cienītājs, mēs gan kopā uztaisījām vairākus iestudējumus "Zīgfrīdam",  kas Jormam ļoti patīk. Man laikam vēl nebija pat 15 gadu, kad darīju to pirmoreiz kopā ar viņu. Bet es vienmēr esmu zinājis, ka Vāgners ir man tuvs, un arī Jorma to ir zinājis, un vienmēr par to uzjautrinājies. Bet ir tik daudz mūzikas, ka pietiek ikvienam, un, galvenais, es ļoti priecājos, ka Jorma atkal būs Rīgā. Es tur parādīšos pavisam nedaudz, tas būs Jormas koncerts.

Trump obniża podatki na stałe, obcina wydatki socjalne i wzmacnia granice. Prof. Adam Prokopowicz uważa, że „One Big Beautiful Bill Act” może uratować gospodarkę, choć budzi kontrowersje.Ustawa „One Big Beautiful Bill Act”, a właściwie pakiet ustaw podatkowo-budżetowych liczy ponad 900 stron, który m.in. przedłuża i rozszerza niektóre ulgi podatkowe. Środki przeznaczone są również na obronność i zaostrzenie polityki migracyjnej. Administracja Trumpa spodziewa się, że wprowadzenie tych rozwiązań doprowadzi do stabilizacji warunków fiskalnych i ulg podatkowych dla klasy średniej. Ma też wywołać wzrost zaufania rynków i potencjalny impuls inwestycyjny. Pakiet wiąże sie też z cięciami, ponieważ zostaną ograniczone środki m.in. na Medicaid, co zagrozi ubezpieczeniem zdrowotnym dla ok. 11–17 mln osób. Dodatkowo pakiet może spowodować wzrost deficytu i długu – do ok. 2,4–3,9 bln USD w ciągu dekady. Celem ustawy jest wzmocnienie pozycji klasy średniej i bezpieczeństwa narodowego, ale jednocześnie osłabia ona system pomocy społecznej.Niższe podatki na stałeW Poranku Radia Wnet prof. Adam Prokopowicz komentował tę inicjatywę legislacyjną. Jak wyjaśnia, najważniejszym punktem ustawy jest przedłużenie obniżek podatków zarówno dla obywateli, jak i przedsiębiorstw. Gdyby Kongres nie przyjął dokumentu, obowiązujące wcześniej ulgi wygasłyby, a podatki wróciłyby do wyższego poziomu, co mogłoby oznaczać znaczny wzrost obciążeń fiskalnych. Nowe przepisy nadają tym ulgą charakter stały. Ewentualna zmiana wymagałaby ponownego przejścia przez całą procedurę legislacyjną w Kongresie.Z punktu widzenia większości Amerykanów to bardzo dobra wiadomość. Daje to stabilizację gospodarczą i przewidywalność na kolejne lata– ocenia prof. Prokopowicz.Obrona granic i deportacjeUstawa zawiera również szereg zapisów, które w części środowisk budzą sprzeciw. Przewiduje m.in. znaczące finansowanie ochrony granic oraz rozbudowę programów deportacyjnych. Istotne zmiany dotkną również tzw. zielonej polityki – dokument likwiduje część subsydiów na zakup samochodów elektrycznych, co zdaniem eksperta może „kolosalnie zmienić ekonomikę produkcji i sprzedaży tych aut”.Bez subsydiów zakup elektryka w USA może być nieopłacalny dla przeciętnego obywatela, chyba że ktoś jest całkowicie zafascynowany walką ze zmianami klimatu i ma na to duże środki– komentuje Prokopowicz.Ubezpieczenia zdrowotne w USAKontrowersje wzbudzają też zmiany w federalnych ubezpieczeniach zdrowotnych. Wprowadzono nowe ograniczenia w korzystaniu z programów Medicaid i Medicare, wymagające od niektórych pracowników spełnienia określonej liczby godzin pracy, aby móc liczyć na wsparcie.Chodzi o to, że wprowadzono pewne ograniczenia dotyczące korzystania z federalnych ubezpieczeń zdrowotnych. W Stanach Zjednoczonych każdy pracownik, który nie ma prywatnego ubezpieczenia, a pracuje na kontrakcie, od którego odprowadza podatki, albo w pracy etatowej, również odprowadzając podatki, może korzystać z dwóch programów: Medicaid i Medicare. Medicaid został stworzony w latach 60. jako program dla osób o niższych dochodach– tłumaczył.Przypomniał, że na przestrzeni lat do programu dodawano różne elementy, które sprawiały, że był on coraz łatwiej dostępny dla coraz szerszego grona obywateli.Obecnie wprowadzono pewne restrykcje dotyczące korzystania z tych środków, m.in. wymóg określonej liczby godzin pracy, które trzeba przepracować, aby móc skorzystać z tego ubezpieczenia. To konieczne, by – jak mówią republikańscy członkowie Kongresu – powrócić do pierwotnej idei programu, czyli wsparcia osób o bardzo niskich dochodach– wyjaśniał.Prof. Prokopowicz przewiduje, że ustawa stanie się gorącym tematem politycznym w nadchodzących miesiącach i latach, będąc przedmiotem sporów między Republikanami a Demokratami.To dokument, który w dużej mierze zdefiniuje polityczne spory w czasie kolejnych kampanii wyborczych– podsumował.

V nové epizodě SecurityCastu se podíváme na to, proč se v americkém Kongresu rozhodli zakázat WhatsApp, a co to vypovídá o bezpečnosti komunikačních platforem. Řešíme také vážné zranitelnosti v Cisco ISE a Citrix NetScaler, které útočníkům umožňují plnou kontrolu nad systémem. A přidáme i důležité informace o novém zákoně o kybernetické bezpečnosti, který právě podepsal prezident.

Proč Írán v reakci na americké bombardování připravuje právě uzavření Hormuzského průlivu? Proč americký prezident Trump riskuje rozšíření blízkovýchodního konfliktu a jakou má podporu Kongresu? A jak oprávněný je zásah Izraele proti Íránu podle mezinárodního práva?

Proč Írán v reakci na americké bombardování připravuje právě uzavření Hormuzského průlivu? Proč americký prezident Trump riskuje rozšíření blízkovýchodního konfliktu a jakou má podporu Kongresu? A jak oprávněný je zásah Izraele proti Íránu podle mezinárodního práva?Všechny díly podcastu Hlavní zprávy - rozhovory a komentáře můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Zmiany w rządzie, przyszłość Rafała Trzaskowskiego i koalicji, geopolityka i PiS szykujący się do wyboru prezesa partii – to najważniejsze tematy najnowszego odcinka podcastu "Polityczne Michałki" – w sam raz na długi czerwcowy weekend.Kup subskrypcję „Rzeczpospolitej” pod adresem: ⁠czytaj.rp.pl⁠

Slovensko gospodarstvo se letos ohlaja, po najnovejši napovedi Banke Slovenije naj bi BDP zrasel le za 1,3 odstotka. Analitiki to povezujejo predvsem z negotovostjo zaradi trgovinskih vojn in geopolitičnih napetosti. A čeprav naj bi prihodnji dve leti sledila okrepitev, bo ohranjanje pozicij v Evropi in svetu negotovo. Ključno je, da Slovenija izboljša poslovno in davčno okolje, zagotovi dostopno energijo in oživi kapitalski trg, pomembne pa so tudi skupne vrednote, so poudarili na nedavnem Kongresu podjetništva v Portorožu. Svoje izkušnje pa so predstavili tudi trije vrhunski mladi podjetniki. Sodelujejo: Petra Parovel, direktorica in lastnica SWYBRAND; Tomaž Bizjak, soustanovitelj in izvršni direktor ReCatalyst; Slovenski start-up leta 2023; Grega Ivančič, Glow seven; Mladi podjetnik leta 2024; Blaž Brodnjak, predsednik upave NLB.

Sněmovna reprezentantů amerického Kongresu schválila většinou jediného hlasu rozpočtový a daňový zákon, který je oficiálně pojmenován Velký krásný zákon. Tohoto jména se mu dostalo proto, že snížení daní a rozpočtové škrty v sociálních programech i v dalších vládních výdajích měly být původně projednány odděleně, ale prezident Donald Trump požadoval jeden „krásný“ zákon.Všechny díly podcastu Názory a argumenty můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Ve Spojených státech se konala tři ostře sledovaná volební klání. Na Floridě to byly dvoje doplňovací volby do Sněmovny reprezentantů Kongresu, ve Wisconsinu volby soudce tamního Nejvyššího soudu. V obou kláních na Floridě sice vyhráli republikánští kandidáti, ale s mnohem menším rozdílem, než s jakým tam vyhrál Donald Trump v prezidentských volbách nebo republikánští kandidáti v minulosti. To naznačuje, že i část republikánských voličů není spokojená s Trumpovou politikou.

Ve Spojených státech se konala tři ostře sledovaná volební klání. Na Floridě to byly dvoje doplňovací volby do Sněmovny reprezentantů Kongresu, ve Wisconsinu volby soudce tamního Nejvyššího soudu. V obou kláních na Floridě sice vyhráli republikánští kandidáti, ale s mnohem menším rozdílem, než s jakým tam vyhrál Donald Trump v prezidentských volbách nebo republikánští kandidáti v minulosti. To naznačuje, že i část republikánských voličů není spokojená s Trumpovou politikou.Všechny díly podcastu Názory a argumenty můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Možná to byla jen náhoda, možná symbol. Přesně čtvrt roku po 17. listopadu se z pražské ranveje odlepily dva vládní iljušiny a pořád ještě novopečený prezident Václav Havel se spolu s premiérem, ministrem zahraničí, ministrem financí, hospodářství a dalších klíčových resortů nebo s mračnem novinářů a přátel vydal na svou nejslavnější cestu. Cílem byly Spojené státy, s mezipřistáním na Islandu a v Kanadě.

Americký prezident Donald Trump vystoupil se svým projevem v americkém Kongresu. A opět přesvědčil, že co se pravdy a faktů týče, není nijak úzkoprsý. Při jakých lžích ho média přistihla? Politický geograf Michael Romancov se ještě zamyslí nad možným vývojem dohody o ukrajinských nerostech a přiblíží, v čem tkví americké zájmy v Grónsku.Všechny díly podcastu Jak to vidí... můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Trumpův projev v Kongresu jako pokračování volební kampaně. Zelenskyj si posypal hlavu popelem, Evropa mu tleská. Tažení proti inkluzi a menšinám? Další volební téma. Lipavský jde do voleb. Za ODS. Špatné slovenské příklady táhnou?Všechny díly podcastu Názory a argumenty můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Americký prezident Donald Trump dostal od svého ukrajinského protějšku Volodymyra Zelenského dopis, ve kterém měl vyjádřit ochotu „co nejdřív“ zasednout k jednacímu stolu a podepsat nerostnou dohodu s USA. Trump to řekl v noci na středu během svého prvního projevu v Kongresu.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a jeho tým je prý připravený podepsat dohodu o nerostech a vyjednávat o míru. Ve svém projevu k oběma komorám Kongresu to prohlásil Donald Trump, a to den poté, co pozastavil vojenskou pomoc Ukrajině. „Je to určitě reakce na zastavení pomoci, ale nejenom. Myslím, že Zelenskyj si po nešťastné páteční schůzce v Oválné pracovně uvědomil, že bude muset hodit zpátečku,“ říká pro Český rozhlas Plus novinářka Petra Procházková z Deníku N.

„Naše hrdost je zpět, naše sebevědomí je zpět a americký sen je na vzestupu, silnější a lepší než kdykoliv předtím,“ prohlásil Donald Trump v úvodu svého projevu k oběma komorám amerického Kongresu před několika hodinami. „Trump není způsobilý pro takhle závažný úřad v takhle krizové době,“ hodnotí jeho dosavadní působení v čele USA ředitel Občanského institutu, překladatel a publicista Roman Joch pro Český rozhlas Plus.

Jak nadějně pro další vztahy Washingtonu a Kyjeva vyzněl projev Donalda Trumpa v americkém Kongresu? Čím se šéf Bílého domu snažil především oslovit domácí publikum? Jaké šance by mohly mít u Ústavního soudu výhrady proti tzv. platové novele, kterou definitivně schválila Sněmovna? A jak hodnotí zástupci automobilového průmyslu v Česku nový akční plán Evropské komise pro toto klíčové odvětví?

Ameriški predsednik Donald Trump je v prvem rekordno dolgem nagovoru kongresa po začetku drugega mandata zagovarjal svojo politiko do Ukrajine, s prstom pa znova pokazal na Evropo: Po njegovih besedah je namreč stara celina precej več denarja porabila za nakup ruske nafte in plina kot za obrambo Ukrajine. Ob tem je sporočil, da je prejel pismo Volodimirja Zelenskega, v katerem je ta izrazil pripravljenost Ukrajine na mirovna pogajanja. Druge teme: - Bruselj bo predstavil akcijski načrt za okrepitev konkurenčnosti evropske avtomobilske industrije. Med drugim bo več časa za prilagoditev izpustov ogljikovega dioksida. - Na Koroškem zrušitev prve hiše, ki je po ujmi leta 2023 pristala na seznamu neprimernih za bivanje. - Smučarski skakalci in skakalke na svetovnem prvenstvu v Trondheimu z manjše skakalnice na veliko. Danes bo tekma mešanih ekip.

Americká krása #51 o tom, jak americký prezident oslavil v Kongresu prvních šest týdnů ve funkci

Spojené státy a Ukrajina mají na druhý pokus podepsat dohodu o nerostných surovinách. To vše po ostré rozepři minulých dní, kdy prezident Trump obvinil Ukrajinu z nezájmu o mír a oznámil zastavení další vojenské pomoci. Jaký dopad bude smlouva mít? Hostem Ptám se já byl diplomat, bývalý konzul v Petrohradě a analytik mezinárodních vztahů Vladimír Votápek (Piráti).Další obrat ve velmi napjatých vztazích mezi Spojenými státy a Ukrajinou. Americký prezident Donald Trump ve svém projevu v Kongresu prohlásil, že Kyjev je připravený podepsat dohodu o nerostech. Odkazoval přitom na dopis, který v úterý dostal od ukrajinské hlavy státu, Volodymyra Zelenského. Dopis byl jedním ze vstřícných kroků ukrajinského prezidenta po páteční roztržce v Oválné pracovně, kde se měla dohoda původně stvrdit. Zelenskyj poté opustil Bílý dům předčasně. Trump pak v úterý nařídil přerušení americké vojenské pomoci Ukrajině. Jak však upozornil Votápek, stranou zájmu trochu zůstávají výsledky rokování mezi Washingtonem a Moskvou. „Oni mají zjevný neúspěch při vyjednávání s Ruskem, nedokázali Putina k ničemu přitlačit, nedokázali Moskvu přivést k tomu, aby skutečně uzavřela mír,“ řekl Votápek.Trump má podle něj „problémy s tím, aby si lidi nevšimli, že jeho plán donutit Rusko k míru zatím selhává.“ „A tak přichází s dalším podobně bombastickým plánem oddělit Moskvu od Pekingu,“ dodal Votápek.Čeho prezident Trump politikou posledních dní dosáhl? Jaké kroky od něj čekat dál? A jak celou situaci ustojí Evropa? --Podcast Ptám se já. Rozhovory s lidmi, kteří mají vliv, odpovědnost, informace.Sledujte na Seznam Zprávách, poslouchejte na Podcasty.cz a ve všech podcastových aplikacích.Archiv všech dílů najdete tady. Své postřehy, připomínky nebo tipy nám pište prostřednictvím sociálních sítí pod hashtagem #ptamseja nebo na e-mail: audio@sz.cz.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a jeho tým je prý připravený podepsat dohodu o nerostech a vyjednávat o míru. Ve svém projevu k oběma komorám Kongresu to prohlásil Donald Trump, a to den poté, co pozastavil vojenskou pomoc Ukrajině. „Je to určitě reakce na zastavení pomoci, ale nejenom. Myslím, že Zelenskyj si po nešťastné páteční schůzce v Oválné pracovně uvědomil, že bude muset hodit zpátečku,“ říká pro Český rozhlas Plus novinářka Petra Procházková z Deníku N.Všechny díly podcastu Interview Plus můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

„Naše hrdost je zpět, naše sebevědomí je zpět a americký sen je na vzestupu, silnější a lepší než kdykoliv předtím,“ prohlásil Donald Trump v úvodu svého projevu k oběma komorám amerického Kongresu před několika hodinami. „Trump není způsobilý pro takhle závažný úřad v takhle krizové době,“ hodnotí jeho dosavadní působení v čele USA ředitel Občanského institutu, překladatel a publicista Roman Joch pro Český rozhlas Plus.Všechny díly podcastu Osobnost Plus můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Jak nadějně pro další vztahy Washingtonu a Kyjeva vyzněl projev Donalda Trumpa v americkém Kongresu? Čím se šéf Bílého domu snažil především oslovit domácí publikum? Jaké šance by mohly mít u Ústavního soudu výhrady proti tzv. platové novele, kterou definitivně schválila Sněmovna? A jak hodnotí zástupci automobilového průmyslu v Česku nový akční plán Evropské komise pro toto klíčové odvětví?Všechny díly podcastu Hlavní zprávy - rozhovory a komentáře můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

W świecie, w którym stres, lęk i przytłoczenie stały się normą, ciało pozostaje niewykorzystanym źródłem ukojenia. Jest kluczem do odnalezienia równowagi. To nie tylko wiedza – to doświadczenie. Somatic Experiencing pomaga nam w komunikacji z ciałem. Dzięki terapii uczymy się słuchać subtelnych sygnałów, które organizm codziennie wysyła.Jak czytać sygnały z ciała? Po czym rozpoznać rozregulowany układ nerwowy? Czy może pomóc nam w tym metoda leczenia objawów traumy i łagodzenia chronicznego stresu Somatic Experiencing? Jak mądrze łączyć SE z innymi nurtami terapeutycznymi? Gościnią odcinka jest Sandra Kłos, psycholożka i certyfikowana psychoterapeutka w nurcie humanistyczno-egzystencjalnym Gestalt, praktyczka Somatic Experiencing, założycielka Instytutu Psyche i Soma – miejsca, gdzie interdyscyplinarnie patrzy się na zdrowie. Podczas 6. Kongresu dla zdrowia „W pełni zdrowia ku długowieczności”, organizowanego przez Fundację Bądź i Fundację Legii, który odbędzie się 15 marca 2025 na stadionie Legii w Warszawie, Sandra Kłos poprowadzi warsztaty „Od tłumienia do przeżywania, praktyki somatyczne uwalniające od blokad i przynoszące ukojenie”. Warsztaty pomogą odnaleźć drogę do ukojenia i równowagi dzięki praktykom somatycznym.Więcej o programie kongresu na stronie fundacji BądźBilety na kongres

Co se dá čekat od Donalda Trumpa v prvních hodinách po jeho inauguraci? Jaké spojence při prosazování svých plánů bude mít v Kongresu a u Nejvyššího soudu? Jak se změna na postu prezidenta může dotknout Evropy? A čím si z pohledu psychologa procházejí první rukojmí, které propustilo hnutí Hamás na svobodu v rámci dohody o příměří v pásmu Gazy?

Co se dá čekat od Donalda Trumpa v prvních hodinách po jeho inauguraci? Jaké spojence při prosazování svých plánů bude mít v Kongresu a u Nejvyššího soudu? Jak se změna na postu prezidenta může dotknout Evropy? A čím si z pohledu psychologa procházejí první rukojmí, které propustilo hnutí Hamás na svobodu v rámci dohody o příměří v pásmu Gazy?

Co se dá čekat od Donalda Trumpa v prvních hodinách po jeho inauguraci? Jaké spojence při prosazování svých plánů bude mít v Kongresu a u Nejvyššího soudu? Jak se změna na postu prezidenta může dotknout Evropy? A čím si z pohledu psychologa procházejí první rukojmí, které propustilo hnutí Hamás na svobodu v rámci dohody o příměří v pásmu Gazy?Všechny díly podcastu Hlavní zprávy - rozhovory a komentáře můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Kamala Harrisová neměla v pondělí lehkou úlohu. V roli úřadující viceprezidentky předsedala společnému zasedání obou komor nově zvoleného Kongresu. A ten měl za úkol mimo jiné formálně stvrdit vítězství Donalda Trumpa – a tedy i porážku samotné Harrisové coby prezidentské kandidátky.Všechny díly podcastu Názory a argumenty můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Rok 2024 ve Spojených státech byl střetem mezi systémovými a nesystémovými silami. V prezidentských volbách, které se konaly 5. listopadu, tento střet vyvrcholil vítězstvím nesystémových sil v podobě populistického hnutí MAGA (neboli Udělejme Ameriku opět velkou!), jež ovládlo pod vedením exprezidenta Donalda Trumpa Republikánskou stranu. Trump byl zvolen příštím americkým prezidentem a republikáni získali většiny v obou komorách Kongresu.

Ukrajinu čekají jedny z nejtěžších měsíců od začátku války. Vyčerpaná země má před sebou nejistou budoucnost ohledně vztahů s příštím americkým prezidentem. Co zatím Donald Trump prozradil o svých postojích ke konfliktu?Hostem Ptám se já byl bezpečnostní analytik Vlastislav Bříza. Končící americký prezident Joe Biden se zjevně snaží poslední týdny v Bílém domě využít na posílení ukrajinské armády. Jeho administrativa nedávno poslala Kyjevu nespecifikované množství protipěchotních min a povolila Ukrajincům používat rakety dlouhého doletu ATACMS proti cílům v Rusku. Biden také pro Ukrajinu chystá nezvykle objemný balík vojenské pomoci v hodnotě 725 milionů dolarů (v přepočtu 17,4 miliardy korun). Součástí dodávky mají být například drony, nášlapné miny nebo rakety do salvových raketometů HIMARS. Uvedla to agentura Reuters s odvoláním na své zdroje. S blížící se změnou v americkém prezidentském úřadu je další podpora Ukrajiny nejistá. Od ledna budou mít v obou komorách Kongresu většinu republikáni, kteří dlouhodobě pomoc blokují. Nejasný je i postoj jejich kandidáta a nově zvoleného prezidenta Donalda Trumpa, který se v předvolební kampani vůči nákladné podpoře hlasitě vymezoval. Podle analytika Břízy přijde s Donaldem Trumpem zlom na Ukrajině. „Dojde k tzv. dvojkolejnému řešení. To bude znamenat, že on (Trump) na jednu stranu osloví prezidenta Putina a ruskou stranu a řekne mu: už toho bylo dost,  je potřeba skončit. To samé udělá vůči prezidentu Zelenskému,“ řekl Bříza. Pokud podle Břízy například Putin odmítne, může Trump dodat Ukrajině dosud nevídané zbraně. A naopak, pokud by odmítl Zelenskyj, americký prezident naopak může ukončit dodávky zbraní. Pomůže Kyjevu končící Bidenova administrativa? Co čekat od Donalda Trumpa? A co může znamenat cesta Roberta Fica na vojenskou přehlídku do Moskvy?--Podcast Ptám se já. Rozhovory s lidmi, kteří mají vliv, odpovědnost, informace.Sledujte na Seznam Zprávách, poslouchejte na Podcasty.cz a ve všech podcastových aplikacích.Archiv všech dílů najdete tady. Své postřehy, připomínky nebo tipy nám pište prostřednictvím sociálních sítí pod hashtagem #ptamseja nebo na e-mail: audio@sz.cz.

Donald Trump už má pohromadě téměř celý svůj kabinet. Navržené ministry už teď musí pouze potvrdit Senát a jelikož v této horní komoře Kongresu mají většinu republikáni, dá se očekávat, že většina kandidátů projde.

Donald Trump už má pohromadě téměř celý svůj kabinet. Navržené ministry už teď musí pouze potvrdit Senát a jelikož v této horní komoře Kongresu mají většinu republikáni, dá se očekávat, že většina kandidátů projde.Všechny díly podcastu Názory a argumenty můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

W USA trwa głosowanie w wyborach , a karty do głosowania mają zdecydować o składzie Kongresu - i następnego prezydenta. Wedlug opinii ankietowanych, żaden z kandydatów w stanach, w których toczy się prawdziwa walka o Biały Dom: Pensylwania, Michigan, Wisconsin, Georgia, Karolina Północna, Nevada i Arizona, nie ma znaczącej przewagi statystycznej, co zwiększa niepewność.

Bude výsledek prezidentské volby ve Spojených státech amerických nejtěsnější v historii? Jak důležité jsou volby do amerického Kongresu? A stane se Portoriko 51. státem unie? Vladimír Kroc se zeptal profesora politologie na Middlebury College ve Vermontu Michaela Krause.

Bude výsledek prezidentské volby ve Spojených státech amerických nejtěsnější v historii? Jak důležité jsou volby do amerického Kongresu? A stane se Portoriko 51. státem unie? Vladimír Kroc se zeptal profesora politologie na Middlebury College ve Vermontu Michaela Krause.

Bude výsledek prezidentské volby ve Spojených státech amerických nejtěsnější v historii? Jak důležité jsou volby do amerického Kongresu? A stane se Portoriko 51. státem unie? Vladimír Kroc se zeptal profesora politologie na Middlebury College ve Vermontu Michaela Krause.Všechny díly podcastu Dvacet minut Radiožurnálu můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

We wrześniu 2024 odbył się na Uniwersytecie Wrocławskim VI Kongres Dydaktyki Polonistycznej, którego tematem wiodący była: „Niezgoda – opór – bunt w przestrzeni edukacyjnej”. W ramach Kongresu odbyła się debata z udziałem pisarki Anny Cieplak i pisarzy – Marcina Czuba i Filipa Zawady. Jak to jest z buntem przy pisaniu literatury? Czy jest paliwem, czynnikiem zasilającym proces tworzenia? Na ilu poziomach może być realizowany? I czy są na polu literackim przestrzenie, gdzie buntować się nie należy? Między innymi o to w Klubie Proza pytał Waldek Mazur. Dobrego słuchania!   Zachęcamy też do odwiedzania innych bliskich nam miejsc w przestrzeni internetowej: ➡️ kanał YT Dom Literatury: https://www.youtube.com/@wroclawskidomliteratury     ➡️ FB Radio Proza: https://www.facebook.com/radioproza    ➡️ Ig Radio Proza: https://www.instagram.com/radio_proza/

Češi by si v Bílém domě měli přát spíš Harrisovou než Trumpa. Ten totiž slibuje cla na dovoz a obchodní válku s Čínou, což bychom poznali na cenovkách i v tuzemsku, říká ekonom Dominik Stroukal.Demokraté se tradičně  prezentují jako strana, která chce nižší daně pro domácnosti. Republikáni se zase inzerují jako strana „pro byznys“, která prosazuje nižší daně, méně regulací a menší vládní výdaje.Jenže sliby před listopadovými volbami cílí hodně na středového voliče. „Vypadá to, že Amerika je strašně rozdělená. Libertarián ve mně ale říká, že oba programy jsou si podobnější, než bychom si mysleli,“ míní ekonom Metropolitní univerzity Praha, Dominik Stroukal v podcastu Ve vatě.„Ekonomický program Harrisové v oblasti daní jsou z velké části daňové slevy. Na druhou stranu Trump ve svém programu daňovou slevu na dítě nabízí taky. Spor je v tom, jestli mají mít korporace nižší daně, Harrisová by jim peníze vzala, aby zadotovala ten zbytek. A Trump by jim daně naopak snížil,“ vysvětluje Stroukal.Republikánský kandidát a miliardář chce velkou část svého programu zaplatit z cel. Na kompletní dovoz do USA plánuje uvalit cla deset procent a na dovoz z Číny by zavedl speciální 60% daň. Kolik by to mohlo vynést?„V jednom proslovu dokonce naznačil, že cla by mohla být tak silný nástroj, že by jimi dokázal nahradit daně z příjmu. Nevychází, že by z toho dokázal zaplatit své sliby. Ale to platí i pro Harrisovou. Trump by měl v rozpočtu díru výrazně vyšší, ale třeba ještě odhalí, kde by peníze vzal,“ míní Stroukal.Zavedení cel je pro investory do amerických akcií, ale i pro evropské domácnosti hrozba. Projevilo by se totiž i na cenovkách zboží v Česku. „Pokud mám americké akcie, tak bych samozřejmě chtěl, aby byly daně u amerických korporací nižší, na druhou stranu ta Trumpova cla. Ať už pro moji peněženku tady v Čechách, nebo pro člověka, co má americké akcie, to není nic, co bychom úplně chtěli vidět,“ varuje Stroukal.Cla by byla ránaRána do rozpočtů českých domácností by byla dvojnásobná. Americký krok by totiž patrně nezůstal bez odezvy z Číny. „Ta odezva by mohla být stejně silná jako to, co by Trump zavedl. Byl by to zásah do světové ekonomiky. Už se počítá, kolik by každá domácnost mohla na clech ztratit. A to krát dva, pokud by přišla ještě odpověď i z druhé strany,“ předpovídá Stroukal.Cla jsou podle něj nejistota. I proto je Donald Trump pro trhy horším kandidátem než Kamala Harrisová. „Rozkolísanost trhů je něco, co jim škodí víc než ta jistota, i kdyby byla třeba horší, Trump se může odchýlit od všeho, co dneska říká, protože už nemůže být znovu zvolený.“Pro výnos z akcií je historicky slibnější demokratická kandidátka. Za demokratických kandidátů rostly výnosy rychleji než za republikánů. Záleží ovšem i na složení Kongresu, připomíná Stroukal.„Pokud bys chtěla co nejlepší průměrné výnosy, tak napříč všemi periodami je pro malého investora, který má S&P 500, nejlepší mít demokraty v Bílém domě a zároveň rozdělený Kongres. Tam je průměrný tříměsíční výnos statisticky signifikantní 1,75 procenta. Záleží, co jim kongres povolí, nebo nepovolí udělat.“*****Ve vatě. Podcast novinářky Markéty Bidrmanové. Poslechněte si konkrétní rady investorů a odborníků na téma investic, inflace, úvěrů a hypoték. Finanční „kápézetka“ pro všechny, kterým nejsou peníze ukradené.Vychází každý čtvrtek. Poslouchejte na Seznam Zprávách, Podcasty.cz nebo ve všech podcastových aplikacích.V podcastu vysvětlujeme základní finanční pojmy a principy, nejde ale o investiční poradenství.O čem byste chtěli poslouchat příště? Co máme zlepšit? A co naopak určitě neměnit? Vaše připomínky, tipy i výtky uvítáme na adrese audio@sz.cz.

Dwie główne organizacje palestyńskie Hamas i Fatah zawierają porozumienie o powołaniu rządu jedności narodowej, a premier Izraela po raz czwarty występuje przed połączonymi izbami Kongresu broniąc metod prowadzenia wojny przez Izrael i proponując zawarcie antyirańskiego sojuszu. Jak zmiany polityczne w Waszyngtonie wpłyną na Izrael i Palestyńczyków? Czy dojdzie do wojny Izraela z Hezbollahem i jak taki rozwój wypadków może zmienić sytuację w regionie? Prezydent Zełenski sugeruje, że Ukraina może podjąć negocjacje pokojowe z Rosją. Jak administracja i opozycja ukraińska przygotowują się na ewentualne objęcie prezydentury przez Trumpa? Joe Biden rezygnuje z kandydowania, Kamala Harris prawdopodobnie go zastąpi. Jak zareagują Amerykanie na to nowe otwarcie u Demokratów? W Wenezueli wybory, które może wygrać opozycja. Czy Maduro w wypadku przegranej odda władzę? W Paryżu początek Igrzysk Olimpijskich. Czym jest ta impreza po ponad stu latach nowożytnej historii? A także: czy lepiej szybciej, wyżej i mocniej, czy raczej warto zwolnić? Rozkład jazdy:  (02:17) Agnieszka Bryc o widmie wojny między Izraelem a Hezbollahem (31:14) Zbigniew Parafianowicz o potencjalnych negocjacjach Ukrainy z Rosją (51:57) Świat z boku - Grzegorz Dobiecki o tym, że warto zwolnić (57:50) Podziękowania (1:04:45) Michał Banasiak o Igrzyskach Olimpijskich w Paryżu (1:21:45) Bohdan Szklarski o rezygnacji Joe Bidena (1:44:12) Joanna Gocłowska-Bolek o wyborach w Wenezueli (2:03:09) Do usłyszenia --------------------------------------------- Raport o stanie świata to audycja, która istnieje dzięki naszym Patronom, dołącz się do zbiórki ➡️ ⁠https://patronite.pl/DariuszRosiak⁠ Subskrybuj newsletter Raportu o stanie świata ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠➡️ ⁠https://dariuszrosiak.substack.com⁠ Koszulki i kubki Raportu ➡️ ⁠https://patronite-sklep.pl/kolekcja/raport-o-stanie-swiata/⁠ [Autopromocja]

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu, který je momentálně na návštěvě Spojených států, se zítra v Bílém domě setká s americkým prezidentem Joem Bidenem. Exprezident a republikánský kandidát do listopadových amerických prezidentských voleb Donald Trump mezitím oznámil, že se s Netanjahuem setká v pátek ve svém sídle na Floridě. Pořadem provázela Klára Radilová. https://www.ceskatelevize.cz/porady/11412378947-90-ct24/224411058130724/

Obietnica pomocy militarnej i politycznej dla Ukrainy, ale bez gwarancji i kalendarza członkostwa – to wynik szczytu NATO w Waszyngtonie. Rosja jest głównym zagrożeniem dla Sojuszu, a Chiny decydującym czynnikiem wspomagającym agresję Rosji na Ukrainę – głosi deklaracja końcowa. Skąd ta konfrontacyjna retoryka wobec Pekinu? Prezydent Biden upiera się, że jest najlepszym kandydatem w wyborach amerykańskich, choć w trakcie szczytu po raz kolejny robi publiczne gafy, a coraz więcej Demokratów z Kongresu uważa, że powinien ustąpić. Węgry obejmują przewodnictwo w Unii, premier Orban jedzie z samozwańczą misją pokojową do Kijowa, Moskwy i Pekinu. O co chodzi Orbanowi? Czy za jego prowokacjami kryje się jakiś plan polityczny?  Wybory w Iranie wygrywa reformator, czyli zwolennik islamskiej teokracji w nieco mniej skrajnej formie. Czy prezydent Pezeshkian zmieni cokolwiek w polityce Teheranu? W Kenii kilkadziesiąt osób ginie w zamieszkach po próbie podniesienia podatków przez rząd. Prezydent wycofuje projekt i tłumaczy się wyborcom w trakcie sesji online. Czy młodzi Kenijczycy zmieniają politykę kraju? Czy piłkarskie Euro 2024 to impreza polityczna? Przed niedzielnym finałem pokazujemy, jak trudno oddzielić sport od polityki. A także: współczesne pranie mózgu przy pomocy greenwashingu i innych wybielaczy. Rozkład jazdy:  (02:17) Marek Świerczyński o szczycie NATO w Waszyngtonie (26:57) Dominik Hejj o węgierskim przewodnictwie w UE (50:47) Świat z boku - Grzegorz Dobiecki o greenwashingu (57:11) Podziękowania (1:04:03) Michał Banasiak o Euro 2024 i polityce (1:21:09) Jan Natkański o zwycięstwie Pezeshkiana w Iranie (1:36:04) Jędrzej Czerep o krwawych zamieszkach w Kenii (1:51:37) Do usłyszenia --------------------------------------------- Raport o stanie świata to audycja, która istnieje dzięki naszym Patronom, dołącz się do zbiórki ➡️ ⁠https://patronite.pl/DariuszRosiak⁠ Subskrybuj newsletter Raportu o stanie świata ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠➡️ ⁠https://dariuszrosiak.substack.com⁠ Koszulki i kubki Raportu ➡️ ⁠https://patronite-sklep.pl/kolekcja/raport-o-stanie-swiata/⁠ [Autopromocja]

Spojené státy konečně poskytly Ukrajině balistické rakety dlouhého doletu ATACMS – navíc tajně, ještě před definitivním rozhodnutím Kongresu. Ukrajina už je, jak se zdá, i poprvé použila.

*Podporte naše podcasty v aplikácii Toldo. Stiahnite si appku na ⁠⁠sme.sk/toldo⁠⁠ a získajte prístup aj k extra obsahu podcastov SME. Mesiace čakania sa skončili. Dolná komora amerického Kongresu cez víkend odhlasovala pomoc Ukrajine vo výške šesťdesiatjeden miliárd dolárov. Za balík peňazí, ktorý na schválenie v kongrese čakal už od jesene, hlasovalo 311 reprezentantov vrátane 101 republikánov na čele so šéfom snemovne Mikom Johnsonom. Ako vôbec došlo k dohode, o akú formu pomoci vlastne ide a čo to pre Ukrajinu znamená? Eva Frantová sa v podcaste Dobré ráno rozpráva s redaktorom zahraničnej redakcie denníka SME Danielom Hoťkom. Zdroj zvukov: AP, DW News, CNBC-TV18 Odporúčanie: Téme vojny na Ukrajine sme sa venovali aj v podcaste Index. Ak by vás zaujímalo, koľko západných firiem z Ruska od začiatku vojny naozaj odišlo, či je bežné, že veľké značky vo federácii stále tajne podnikajú, a prečo dnes už nie je ľahké odísť, odporúčam časť spred dvoch týždňov s názvom „Tovar zo Západu predávajú influenceri. Do Ruska prúdi na tony“. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte mesačný podcastový newsletter nielen o novinkách SME na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcastovenovinky⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Český premiér navštívil Bílý dům. Jednal s americkým prezidentem. Byl v CIA i v Kongresu. Na každém kroku od odletu z Prahy byla Petru Fialovi v patách Jana Karasová, zvláštní zpravodajka Českého rozhlasu. Jejich cestou provádí Matěj Skalický.

Český premiér navštívil Bílý dům. Jednal s americkým prezidentem. Byl v CIA i v Kongresu. Na každém kroku od odletu z Prahy byla Petru Fialovi v patách Jana Karasová, zvláštní zpravodajka Českého rozhlasu. Jejich cestou provádí Matěj Skalický.Všechny díly podcastu Vinohradská 12 můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Český premiér navštívil Bílý dům. Jednal s americkým prezidentem. Byl v CIA i v Kongresu. Na každém kroku od odletu z Prahy byla Petru Fialovi v patách Jana Karasová, zvláštní zpravodajka Českého rozhlasu. Jejich cestou provádí Matěj Skalický.

Jak zaujmout mladé voliče a jak zmodernizovat stranu - těmito otázkami si na víkendovém sjezdu ODS lámaly hlavy stovky delegátů. Jestli se jim povedlo tuto záhadu rozluštit, zkoumají v reportáži autoři podcastu Vlevo dole.Na omlazení a modernizaci ODS pracují rovnou tři organizace: projekt Česko plus, Mladá ODS a Mladí konzervativci. O důležitosti prvovoličů plamenně hovořili šéf Senátu Miloš Vystrčil nebo europoslanec Alexander Vondra.„Mladí straníci ale paradoxně téměř nedostali slovo. Celou sobotu se u pultíku střídali jen funkcionáři a ministři, kteří se chválili, jak to dělají dobře. A prostor pro řadové straníky se otevřel až před devátou hodinou večer, tedy v čase, kdy už nikdo nemá energii,“ říká Lucie Stuchlíková.Mladá krev tak dostala větší prostor až v neděli, kdy už - buďme upřímní - část delegátů spěchá domů a část spíš v předsálí zahání nevyspalost kávou.Změna se nekonala ani v samotném vedení. Vše zůstalo při starém, pouze prázdné místo obsadila poslankyně Eva Decroix.„Nepamatuji si kongres ODS, kde by se o místopředsednická křesla nevedl souboj. Ještě zvláštnější je, když současní místopředsedové obhajující mandát mluví o tom, že se to musí dělat jinak,“ dodává Václav Dolejší.V kolik hodin obědvá správný konzervativec? Je 14 procent delegátek na kongresu ODS málo, nebo moc? A je důležité věřit, nebo si věřit? Poslechněte si celou audioreportáž!----Vlevo dole řeší politické kauzy, boje o vliv i šeptandu z kuloárů Sněmovny. Vychází každou středu v poledne.Podcast pro vás připravují Lucie Stuchlíková (@StuchlikovLucie) a Václav Dolejší (@VacDol), reportéři Seznam Zpráv.Další podcasty, ale taky články, komentáře a videa najdete na zpravodajském serveru Seznam Zprávy. Poslouchejte nás na webu Seznam Zpráv, na Podcasty.cz nebo ve své oblíbené podcastové aplikaci. Své názory, návrhy, otázky, stížnosti nebo pochvaly nám můžete posílat na adresu audio@sz.cz.  Sledujte @SeznamZpravy na sociálních sítích: Twitter // Facebook // Instagram.Seznam Zprávy jsou zdrojem původních informací, nezávislé investigace, originální publicistiky.

Pokud USA neposkytnou Ukrajině nový balík pomoci, země prohraje válku. Těmito slovy popsal aktuální situaci v konfliktu s Putinem ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Podporu ve výši 60 miliard dolarů už několik měsíců blokují v americkém Kongresu republikáni. Jak velké problémy má Ukrajina na bojišti? A zbývá nějaká naděje na vítězství napadené země nad agresorem? Hostem Studia N je politický geograf Michael Romancov.