POPULARITY
Kresťanský totalitarizmus. Tak sa volá systém, ktorý navrhol ideológ Slovenského štátu Štefan Polakovič. Chcel zakázať všetko, čo bolo podľa neho nemorálne, vrátane antikoncepcie, bezdetných a jednodetných rodín. Myšlienky, ktoré odporovali jeho svetonázoru, chcel „potláčať tak bezohľadne ako zločin“ a ich predstaviteľom chcel „vziať možnosť prejavenia mienky“. Historička Michaela Lenčéšová napísala knihu Ľudácky mozog – Štefan Polakovič a slovenský politický katolicizmus. Od ľudáctva sa v emigrácii v Argentíne dostal až k podpore Mečiara. Štefan Polakovič naformuloval aj tzv. slovenský národný socializmus. Nebol mix nacizmu a katolicizmu guláš? Podľa historičky z Ústavu pro soudobé dějiny Akademie věd ČR sa treba pozrieť do histórie. Antiliberalizmus a antiprogresivizmus, naratívy o morálnom úpadku spoločnosti a konšpiračné teórie, ktoré šírila sama cirkev, sú tu už viac ako 100 rokov. Kde pramenia a ako súvisia s tým, že fašisti obnovili Vatikánsky štát? Štefan Polakovič bol kňaz, ale vidíme ho aj v gardistickej uniforme. Neveril, že človek je prirodzene dobrý, a preto podľa neho nemôže fungovať demokracia, a preto potrebujeme totalitu. Držal sa hesla „Hlinkov duch, Hitlerove metódy“. Okrem Židov navrhoval deportovať zo Slovenska aj Maďarov. V jeho ideológii nájdeme aj tie isté myšlienky ako dnes tvrdí hnutie Dark Enlightenment: Že osvietenstvo a racionalita sú zlé. Michaela Lenčéšová naznačuje, že v Polakovičovi možno nájsť aj korene mnohých politík, ktoré dodnes presadzujú katolícku morálku, tzv. právo na život a podobne. Nahrával Peter Hanák.
Kresťanský totalitarizmus. Tak sa volá systém, ktorý navrhol ideológ Slovenského štátu Štefan Polakovič. Chcel zakázať všetko, čo bolo podľa neho nemorálne, vrátane antikoncepcie, bezdetných a jednodetných rodín. Myšlienky, ktoré odporovali jeho svetonázoru, chcel „potláčať tak bezohľadne ako zločin“ a ich predstaviteľom chcel „vziať možnosť prejavenia mienky“. Historička Michaela Lenčéšová napísala knihu Ľudácky mozog – Štefan Polakovič a slovenský politický katolicizmus. Od ľudáctva sa v emigrácii v Argentíne dostal až k podpore Mečiara. Štefan Polakovič naformuloval aj tzv. slovenský národný socializmus. Nebol mix nacizmu a katolicizmu guláš? Podľa historičky z Ústavu pro soudobé dějiny Akademie věd ČR sa treba pozrieť do histórie. Antiliberalizmus a antiprogresivizmus, naratívy o morálnom úpadku spoločnosti a konšpiračné teórie, ktoré šírila sama cirkev, sú tu už viac ako 100 rokov. Kde pramenia a ako súvisia s tým, že fašisti obnovili Vatikánsky štát? Štefan Polakovič bol kňaz, ale vidíme ho aj v gardistickej uniforme. Neveril, že človek je prirodzene dobrý, a preto podľa neho nemôže fungovať demokracia, a preto potrebujeme totalitu. Držal sa hesla „Hlinkov duch, Hitlerove metódy“. Okrem Židov navrhoval deportovať zo Slovenska aj Maďarov. V jeho ideológii nájdeme aj tie isté myšlienky ako dnes tvrdí hnutie Dark Enlightenment: Že osvietenstvo a racionalita sú zlé. Michaela Lenčéšová naznačuje, že v Polakovičovi možno nájsť aj korene mnohých politík, ktoré dodnes presadzujú katolícku morálku, tzv. právo na život a podobne. Nahrával Peter Hanák.
Po náhlom odvolaní Petra Kmeca z postu vicepremiéra pre plán obnovy je v koalícii rušno. Hlas odmietol byť za handru, v kľúčových hlasovaniach však podporil Smer a nepodporil otvorenie opozičných schôdzí na odvolanie ministrov Ráža a Migaľa.Ak sa však Ján Ferenčák rozhodne odísť z klubu Hlasu, mohlo by byť na stole aj odvolanie ministra Migaľa? Prečo musel zastaviť svoje IT tendre za desiatky miliónov? Ako sa mu darí čerpať eurofondy a čo hovorí na takzvanú slayádu odvolaného Petra Kmeca, ktorý poslal 17 miliónov štátnych eur na kúpu schátraného nákupného centra, ktoré sa ešte nedávno predávalo za päť miliónov? Čo za kybernetický útok sa to udial na ministerstve hospodárstva? A ako by chcel minister pre kyberšikanou chrániť naše deti?Braňo Závodský sa rozprával s ministrom investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie a nominantom strany Smer – SD Samuelom Migaľom.
„(Uzzija) Ochotne hľadal Boha za čias Zecharju, ktorý ho učil bázni Božej.“ Druhá kniha kronická 26:5 Uzzija mal len šestnásť, keď mu zomrel otec. Stať sa kráľom v takom mladom veku znamenalo niesť ohromné bremeno. Ale Uzzija uspel. Nebol taký namyslený, aby nepočúval kňaza Zecharju, ktorý ho v prvom rade učil zbožnosti. Boh si použil […] Hans Erik Nissen
1. Fico odvoláva podpredsedu vlády Kmeca
Závod Běhu sebepřekonání zvládlo dokončit na celém světě jenom 55 lidí, z toho dva Češi. Jedním z nich je ultramaratonec Milan Javornický, který v letošním ročníku skončil na 6. místě. „Na závodě jsem se o sobě dozvěděl spoustu věcí. Třeba že potřebuji ještě více trpělivosti a taky, že když člověk něčemu věří a věnuje tomu část svého života, tak dokáže nemožné,“ vyzdvihuje v pořadu Hovory.
Závod Běhu sebepřekonání zvládlo dokončit na celém světě jenom 55 lidí, z toho dva Češi. Jedním z nich je ultramaratonec Milan Javornický, který v letošním ročníku skončil na 6. místě. „Na závodě jsem se o sobě dozvěděl spoustu věcí. Třeba že potřebuji ještě více trpělivosti a taky, že když člověk něčemu věří a věnuje tomu část svého života, tak dokáže nemožné,“ vyzdvihuje v pořadu Hovory.Všechny díly podcastu Hovory můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
„Ja som Hospodin, tvoj Boh, ktorý ťa vyviedol z Egypta. Otvor si naširoko ústa, ja ich naplním.“ Žalm 81:11 Boh vyviedol svoj ľud z krajiny otroctva. Žiadny ľudský spôsob pre ich oslobodenie neexistoval. No Boh zasiahol. Rovnako je to aj v tvojom živote. Nebol si schopný zachrániť sa sám, ale Boh zasiahol. Vytvoril kríž zmierenia […] Hans Erik Nissen
Řídnutí kostí neboli osteoporóza se dlouho neprojevuje, je ale potřeba dbát na prevenci. Koho se toto onemocnění nejčastěji týká, co všechno může řídnutí kostí způsobit, jak se léčí, v čem spočívá prevence a nakolik může pomoci úprava jídelníčku?Všechny díly podcastu Host Dopoledne pod Ještědem můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
Viete, čo majú spoločné film Otec, seriál Adolescence a film 1917? Všetky tieto diela využívajú dlhé scény bez jediného strihu. Takéto jednozáberové scény majú obrovské čaro, pretože dokážu diváka doslova vtiahnuť do života hlavnej postavy. Na druhej strane sú veľmi náročné na výrobu. Režisérka filmu Otec, Tereza Nvotová, o tom vie svoje. Popasovať sa musela napríklad so záberom, pri ktorom kamera vyletela von oknom...
Vysoký krevní tlak nebolí. A možná právě proto je tak zrádný, protože často probíhá bez příznaků, ale přitom výrazně zatěžuje srdce, cévy i další orgány.MUDr. Pavel Rutar, vedoucí interního oddělení Nemocnice Na Homolce, v podcastu vysvětluje, jak hypertenzi včas odhalit, proč nestačí čekat na příznaky a jak vypadá účinná léčba. Dozvíš se, proč pravidelná kontrola u praktického lékaře dává smysl, co všechno může tlak ovlivnit a jaké role hrají doplňky stravy, životní styl nebo věk.V timestamps si můžeš vybrat konkrétní téma, které tě zajímá:▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬ Timestamps ▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬00:00 Intro a představení hosta01:10 Vysoký krevní tlak a jeho výskyt v populaci 04:00 Co vše vysoký krevní tlak způsobuje 05:19 Příznaky velmi vysokého krevního tlaku 08:20 Původci vysokého krevního tlaku 11:20 Kontrola u praktického lékaře 18:30 Kdy zpozornět 21:05 Doplňky stravy 22:36 Léčba hypertenze
Táto relácia vznikla vďaka našim podporovateľom. Pridajte sa k nim, prosím, teraz aj vy na: https://podpora.postoj.sk/podporte-najsilnejsie-konzervativne-medium?referral_source=youtube&referral_campaign=youtube&referral_content=debata&utm_source=youtube. Ďakujeme. „Fico hovoril s Putinom ako gubernátor Uralskej oblasti. Nebol v tom žiaden rozmer slovenského premiéra,“ hodnotia komentátori v redakčnej debate Denníka Postoj. ⏱️ Spomínané témy:⏱️ 00:00 úvod 00:33 Stretnutie Fica s Putinom v Číne 04:20 Ficova politika na štyri svetové strany 06:29 Môže byť premiér Fico mierotvorcom? 10:16 Očakávania od stretnutia Zelenského s Ficom 16:09 Izoluje sa svojou politikou Slovensko alebo Západ? 20:50 Má novela ústavy po smrti Záborskej ešte šancu? 23:25 Spôsobí Huliak koalícii problémy? 26:36 Druckerove školské zákony 38:45 Dištanc SaS od Richarda Sulíka
(0:00) ČO SME HRALI ZA POSLEDNÝ TÝŽDEŇ(14:50) OPENING NIGHT LIVE(40:01) VALVE KONZOLA?(59:01) ČO SA DEJE S BIOSHOCK 4?
Pri pohľade na súčasnú bezpečnostnú situáciu vo svete, by sa mohlo zdať, že ide o podobnosť čisto náhodnú. Ale zrejme za tým predsa len niečo bude. Uveďme preto jeden citát. „Základom kremeľského neurotického prístupu k svetovým udalostiam je ruský tradičný inštinktívny pocit neistoty.“ Tieto slová Georga Kennana, amerického diplomata, znalca ruských pomerov a popredného člena americkej diplomatickej misie v Sovietskom zväze v kľúčových rokoch 1944 až 1946, sú tak trochu psychologickou diagnostikou. Tá je zároveň súčasťou tzv. Dlhého telegramu, ktorý Kennan adresoval predstaviteľom americkej administratívy. Zahraničná politika Spojených štátov sa krátko po 2. svetovej vojne potácala pri zmätených úvahách o tom, ako utlmiť podozrievavosť niekdajšieho spojenca na východe a kam vlastne ustúpiť, aby bolo možné upokojiť paranoidnú myseľ sovietskeho vodcu Josifa Stalina. Nebol to však len George Kennan, ale aj niekdajší britský vojnový premiér Winston Churchill a mnohí ďalší, ktorí upozorňovali, že reakciou predsa nemôže byť politika ústupkov, ale naopak jedine asertívny a odvážny prístup, ktorý voči vonkajšej hrozbe nasadí rovnako silovú odpoveď. Tieto úvahy získavajú na svojej aktuálnosti i teraz, keď vo vzduchu visí osud Ukrajiny, hrozba jej rozparcelovania a nový ústupok voči tradične agresívnej kremeľskej politike. Pred viac než 75 rokmi sa asertívna odpoveď Západu pretavila do vzniku Severoatlantickej aliancie. A aká je jeho odpoveď dnes? Nebude na škodu pripomenúť si časy, keď Západ dokázal vzdorovať. Prinášame preto staršiu epizódu podcastu Dejiny. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s Petrom Marešom, dlhoročným českým diplomatom, historikom a riaditeľom Medzinárodného vyšehradského fondu. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.
Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu
Herec Marek Rozkoš bol ďalším z hostí v relácii Ide o nás. Hoci plán na stretnutie sa začal odvíjať už vo februári, nabitý pracovný kalendár, účinkovanie v dennom seriáli aj tanečnej šou a kombinovanie práce s rodinnými povinnosťami ho oddialilo. Aj to bola teda jedna z tém rozhovoru, v ktorom Rozkoš prezradil, že hoci často padajú otázky, kedy sa už presťahuje do Bratislavy, s manželkou Katkou nad tým zatiaľ neuvažujú. "Stojí mi za to vždy po natáčaní večer ešte šoférovať naspäť do Zvolena," uviedol herec Divadla Jozefa Gregora Tajovského, ktorý si cení, že ho Zvolenčania prijali za svojho. Na živote v menšom meste na strednom Slovensku rodákovi z Prešova vyhovuje kontakt s prírodou, komunitnosť, ale aj pokoj pre výchovu detí. Rozkoš má s manželkou - tiež herečkou Katarínou Rozkošovou - dve. Opakovane jej dáva kredit za to, ako zvláda manažovanie domácnosti a priznáva, že väčšina povinností ohľadom detí je na jej pleciach. Dokázal by si predstaviť vymeniť si to a ísť na otcovskú dovolenku? "Áno, dokázal," vyhlásil bez váhania. Dôvodom je nepochybne aj fakt, že v poslednom čase mal Rozkoš toľko aktivít spojených s prácou, že by mu chvíľkové odstrihnutie sa od hrania asi neprekážalo. Ale naozaj len chvíľkové. "Dlho by som to nevydržal. Bez hrania, bez učenia - myslím, že by sme sa museli doma nejako dohodnúť," uviedol v Ide o nás. V rozhovore sme prebrali aj témy, ktoré nie sú možno divákom a čitateľom známe. Aké bolo jeho detstvo so štyrmi súrodencami a otcom, ktorý je grécko-katolícky kňaz? Dokáže byť voči cirkvi Marek Rozkoš kritický a prečo považuje otca za otvoreného a chápavého človeka? Aké spomienky sa zdieľajú v rodine Rozkošovcov na časy socializmu? Dozviete sa tiež, prečo nad pôvodným snom stať sa policajtom napokon zvíťazilo herectvo a mnoho ďalšieho. Viac v relácii Ide o nás.
Poznáš ten pocit, keď si chceš v kľude vypiť kávu, ale smeješ sa toľko, že nemáš kedy? Taký bol ďalší diel ta3 podcastu Kapučíno, v ktorom bol mojim hosťom Dano Dangl. Tento krát sme sa zasmiali nad aktuálnou situáciou v kultúre, Dano vysvetlil prečo sa oplatí počkať si na ďalší ročník JunFilm Festivalu, zabrdli sme aj do jeho nadchádzajúcich projektov a pri téme filmov dostaneš tip ako si užiť horor ,,like a,, Dano Dangl. Mimochodom, vieš si predstaviť Dana v telenovele? Aj na to dostaneš odpoveď. :-D
Vlani sa postaral o najdiskutovanejší prestup leta. Ako prvý Slovák po 19 rokoch zamieril z Trnavy do Slovana Bratislava. Dominik Takáč (26) po úspešnej sezóne zavítal do štúdia ŠPORT.sk už ako majster Slovenska, účastník hlavnej fázy Ligy majstrov a stabilný člen reprezentácie.Čo sa dozviete v rozhovore?Ako sa vyrovnával s tlakom po prestupe z Trnavy do Slovana?Ako vnímal nešťastné vyjadrenia trénera Gašparíka?Odpustil mu už trnavský srdciar Martin Mikovič?Aký je tréner Weiss?Ako blízko bol v zime k odchodu zo Slovana?Nakoľko reálne je teraz jeho zotrvanie?
Vlani sa postaral o najdiskutovanejší prestup leta. Ako prvý Slovák po 19 rokoch zamieril z Trnavy do Slovana Bratislava. Dominik Takáč (26) po úspešnej sezóne zavítal do štúdia ŠPORT.sk už ako majster Slovenska, účastník hlavnej fázy Ligy majstrov a stabilný člen reprezentácie.Čo sa dozviete v rozhovore?Ako sa vyrovnával s tlakom po prestupe z Trnavy do Slovana?Ako vnímal nešťastné vyjadrenia trénera Gašparíka?Odpustil mu už trnavský srdciar Martin Mikovič?Aký je tréner Weiss?Ako blízko bol v zime k odchodu zo Slovana?Nakoľko reálne je teraz jeho zotrvanie?
Robert Fico a Peter Kotlár napokon sami proti celému svetu neboli. Slovensko sa zdržalo a Pandemická dohoda bola schválená. Slovensko napokon celkom neodmietlo Pandemickú dohodu. Najskôr sme síce vyvolali hlasovanie, no potom sme sa spolu s ďalšími desiatimi krajinami pri hlasovaní zdržali. Pandemická dohoda sa bude vyjednávať ďalej, jej ratifikácia je na pláne asi o dva roky.Prečo Robert Fico a Peter Kotlár proti dohode celého sveta tak broja a rečnia o strate našej suverenity? A prečo naopak prezident hovorí, že ide len o zbieranie politických bodov a odmietnutie dohody je zatváraním si cesty k liekom a ochrane zdravia Slovákov? Čo na to politici a čo odborníci? Môžeme ešte v budúcnosti k pandemickej dohode pristúpiť?Braňo Závodský sa rozprával s neuroimunológom a členom predsedníctva Slovenskej akadémie vied Tomášom Hromádkom a s podpredsedami výboru Národnej rady pre zdravotníctvo a poslancami Jozefom Ježíkom za stranu Smer – SD a za hnutie Progresívne Slovensko Oskarom Dvořákom.
Bolestivá menstruace a silné PMS se staly v dnešní společnosti téměř standardem. Proto si Eliška Soukupová povídala s fyzioterapeutkou Eliškou Vrbovou. Podle fyzioterapeutky Vrbové zdravá menstruace nebolí. Od ženského sexuálního zdraví se dostaneme i k tomu, že problémy s pánevním dnem mají i muži a že fyzioterapie může mít vliv nejen na zdraví, ale i na náš sexuální prožitek.
Ruža pre nevestu je už v plnom prúde a v Refresheri sme tentokrát privítali modernú gazdinku Sofiu, ktorá vypadla v 4. diele.Sofia nám povedala, prečo bola pri svojom odchode z vily nahnevaná na Rasťa a ako zvládala drámu medzi dievčatami. Dozvieš sa aj, ako reagovala na bozk Aničky a Mišky s Rasťom.
Jedenásť prípadov policajného násilia zistil verejný ochranca práv. Ombudsman žiada parlament o mimoriadne vystúpenie.O aké závažné porušovania ľudských práv políciou ide, čo všetko zistil ombudsman? Nebol teda prípad zabitého človeka políciou teda individuálnym zlyhaním, ako to hovoril minister vnútra Šutaj Eštok? Aké opatrenia mu opäť navrhuje verejný ochranca práv a jeho doterajšie zistenia ministerstvo vnútra a polícia ignorovali? Zmení sa to teraz? Vypočujú si poslanci ombudsmana, alebo im na našich ľudských právach veľmi nezáleží?A ako dopadlo monitorovanie občianskych protestov kanceláriou ombudsmana, po tom čo protesty premiér označoval za puč a zvolával pre ne bezpečnostnú radu? A čo hovorí ombudsman na to že ústavný súd zastavil vládnu koalíciu pri novele infozákona, podľa ktorej mali občania za informácie od štátu platiť?Braňo Závodský sa rozprával s verejným ochrancom práv, ombudsmanom Róbertom Dobrovodským.
Jazdiť na Tour de France je síce náročné, ale skúste si zahrať v RAHL. Najskôr boli tradičné petržalské športy ako futbal a karate, potom spadla v Púchove strecha a prešiel z hokeja na cyklistiku. Peter Velits hovoril v suSPEAKu aj o tom, že motýle sú oveľa horšie ako muchy. Vypočujte si novú podcastovú epizódu na ŠPORT.sk s Rastislavom Konečným a Marekom Marušiakom.
Jazdiť na Tour de France je síce náročné, ale skúste si zahrať v RAHL. Najskôr boli tradičné petržalské športy ako futbal a karate, potom spadla v Púchove strecha a prešiel z hokeja na cyklistiku. Peter Velits hovoril v suSPEAKu aj o tom, že motýle sú oveľa horšie ako muchy. Vypočujte si novú podcastovú epizódu na ŠPORT.sk s Rastislavom Konečným a Marekom Marušiakom.
Predseda SaS chce vyzvať opozíciu, aby sa nehádala o ľudských právach, ale aby sa strany podpísali pod to, na čom sa vedia zhodnúť. Na bilboardoch sľubuje nízke dane a vysoké platy. V rozhovore priznáva, že by preto musel škrtať v štáte. Ak by boli teraz voľby, Richard Sulík by nebol na kandidátke SaS. Za Sulíkove výroky o „euroatlantických sráčoch" sa Branislav Gröhling musel ospravedlniť.Vo podcaste s predsedom SaS sa dozviete:– od 1. minúty – či je koaličná kríza len o kupčení alebo aj o hodnotách;– po 2:00 – či sa poslancovi Radačovskému podarí zložiť sľub a koalícia tak bude mať väčšinu v parlamente;– po 4:00 – že prezident Pellegrini by mal rozpustiť parlament;– od 5:00 – či budú predčasné voľby alebo migaľovci doručia hlasy;– od 9:00 – prečo na bilboardoch sľubuje nižšie dane a vyššie mzdy v čase konsolidácie;– po 10:00 – kde všade by SaS škrtala v štáte;– od 11:00 – že aj dôchodcovia sú nespokojní s vládou Roberta Fica a s jej dôsledkami;– po 15:00 – ako chce SaS dosiahnuť ekonomický rast a či je to realistická predstava;– od 18:00 – či by stačilo zrušenie transakčnej dane;– po 19:00 – že SaS chce deklaráciu opozície o tom, na čom sa dokážu zhodnúť;– od 23:00 – kam nás ťahá Robert Fico a ako bude opozícia reagovať na tému obranných výdavkov;– okolo 26:00 – prečo SaS angažovala Štefana Hamrana a čo hovorí na výhrady voči nemu;– po 29:00 – ako často komunikuje s Richardom Sulíkom a čo hovorí na jeho škandalózne výroky;– od 34:00 – že sa za Sulíka musel ospravedlniť, a ak by boli voľby teraz, Sulík by nebol na kandidátke;– od 36:00 – či sa pred voľbami spoja napríklad s Demokratmi;– po 39:00 – či by dokázal spolupracovať s Igorom Matovičom.
Predseda SaS chce vyzvať opozíciu, aby sa nehádala o ľudských právach, ale aby sa strany podpísali pod to, na čom sa vedia zhodnúť. Na bilboardoch sľubuje nízke dane a vysoké platy. V rozhovore priznáva, že by preto musel škrtať v štáte. Ak by boli teraz voľby, Richard Sulík by nebol na kandidátke SaS. Za Sulíkove výroky o „euroatlantických sráčoch" sa Branislav Gröhling musel ospravedlniť.Vo podcaste s predsedom SaS sa dozviete:– od 1. minúty – či je koaličná kríza len o kupčení alebo aj o hodnotách;– po 2:00 – či sa poslancovi Radačovskému podarí zložiť sľub a koalícia tak bude mať väčšinu v parlamente;– po 4:00 – že prezident Pellegrini by mal rozpustiť parlament;– od 5:00 – či budú predčasné voľby alebo migaľovci doručia hlasy;– od 9:00 – prečo na bilboardoch sľubuje nižšie dane a vyššie mzdy v čase konsolidácie;– po 10:00 – kde všade by SaS škrtala v štáte;– od 11:00 – že aj dôchodcovia sú nespokojní s vládou Roberta Fica a s jej dôsledkami;– po 15:00 – ako chce SaS dosiahnuť ekonomický rast a či je to realistická predstava;– od 18:00 – či by stačilo zrušenie transakčnej dane;– po 19:00 – že SaS chce deklaráciu opozície o tom, na čom sa dokážu zhodnúť;– od 23:00 – kam nás ťahá Robert Fico a ako bude opozícia reagovať na tému obranných výdavkov;– okolo 26:00 – prečo SaS angažovala Štefana Hamrana a čo hovorí na výhrady voči nemu;– po 29:00 – ako často komunikuje s Richardom Sulíkom a čo hovorí na jeho škandalózne výroky;– od 34:00 – že sa za Sulíka musel ospravedlniť, a ak by boli voľby teraz, Sulík by nebol na kandidátke;– od 36:00 – či sa pred voľbami spoja napríklad s Demokratmi;– po 39:00 – či by dokázal spolupracovať s Igorom Matovičom.
"Dnes ide o postrannú tému, ktorá nezamestnáva spoločnosť“, tvrdí politológ Radoslav Štefančík. „Je to opäť to jeho dlhodobé – prenáša pozornosť z jednej témy na druhú, no tak, aby vyšpičkoval vášne“, dodáva. „Chystá sa štátny prevrat“ verzus „zakrývajú realitu, preto vytvárajú zástupné témy“ – koalično opozičný diskurz posledných dní. Do toho vstupuje vyše stotisícová ozvena námestí, z ktorých zaznieva „dosť“ a výzva premiérovi odstúp. A odpoveď Roberta Fica? Po tom, čo v Slovenskom rozhlase prepočul zostrih svojich vulgárností, veľmi jasne zareagoval na požiadavku námestí: na svoje odstúpenie dôvod nevidí – nie sme podľa neho v roku 2018 a republiku si podľa neho rozvracať nedáme. Už o pár hodín však prišiel krok koaličného Hlasu , ktorý priviedol jeho vládu do pozície menšinovej. A následne vynášanie zo stranícke j kuchyne – že Hlas pilotuje prezident Pellegrini. Technickým riešením situácie majú byť podľa premiéra predčasné voľby. Dokáže ich odvrátiť? Téma pre Radoslava Štefančíka, politológa Ekonomickej univerzity.Nebol by to Robert Fico, keby niečo nevymyslel, tvrdí politológ. Dôkazom je už samotný fakt, že je štvrtýkrát premiérom. Aktuálnym ťahom má byť jeho otváranie témy muža a ženy ako jediných pohlaví, či rovnako ukotvovanie manželstva ako jedinečného zväzku muža a ženy do ústavy. „Dnes ide o postrannú tému, ktorá nezamestnáva spoločnosť“, tvrdí politológ. „Je to opäť to jeho dlhodobé – prenáša pozornosť z jednej témy na druhú, no tak, aby vyšpičkoval vášne“, dodáva Radoslav Štefančík. Tvrdí, že ak sa témy aktuálne chytá opozičné KDH, pre ktoré je téma prirodzenou, vyrušuje ho aktuálne načasovanie. „Momentálne nie je vhodná doba, pretože takto len legimitizujú to, čo robí Robert Fico. Zo strany KDH je to tak, ako keby nepoznali všetky svetové strany, tak ako ich pozná Robert Fico“, dodáva. Politológ je kritický k premiérovým vyjadreniam na adresu Ukrajincov, ktorí tu utejakú pred vojnou. „V Ukrajincoch našiel obetného baránka a projektuje do nich vinu za všetky problémy a vytvára veľmi silný negatívny vzťah časti domácej populácie voči nim“, hovorí. „Viem si predstaviť, že takýmto spôsobom začínala genocída Židov v Európe pred druhou svetovou vojnou“, dopĺňa. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Dnes ide o postrannú tému, ktorá nezamestnáva spoločnosť“, tvrdí politológ Radoslav Štefančík. „Je to opäť to jeho dlhodobé – prenáša pozornosť z jednej témy na druhú, no tak, aby vyšpičkoval vášne“, dodáva. „Chystá sa štátny prevrat“ verzus „zakrývajú realitu, preto vytvárajú zástupné témy“ – koalično opozičný diskurz posledných dní. Do toho vstupuje vyše stotisícová ozvena námestí, z ktorých zaznieva „dosť“ a výzva premiérovi odstúp. A odpoveď Roberta Fica? Po tom, čo v Slovenskom rozhlase prepočul zostrih svojich vulgárností, veľmi jasne zareagoval na požiadavku námestí: na svoje odstúpenie dôvod nevidí – nie sme podľa neho v roku 2018 a republiku si podľa neho rozvracať nedáme. Už o pár hodín však prišiel krok koaličného Hlasu , ktorý priviedol jeho vládu do pozície menšinovej. A následne vynášanie zo stranícke j kuchyne – že Hlas pilotuje prezident Pellegrini. Technickým riešením situácie majú byť podľa premiéra predčasné voľby. Dokáže ich odvrátiť? Téma pre Radoslava Štefančíka, politológa Ekonomickej univerzity.Nebol by to Robert Fico, keby niečo nevymyslel, tvrdí politológ. Dôkazom je už samotný fakt, že je štvrtýkrát premiérom. Aktuálnym ťahom má byť jeho otváranie témy muža a ženy ako jediných pohlaví, či rovnako ukotvovanie manželstva ako jedinečného zväzku muža a ženy do ústavy. „Dnes ide o postrannú tému, ktorá nezamestnáva spoločnosť“, tvrdí politológ. „Je to opäť to jeho dlhodobé – prenáša pozornosť z jednej témy na druhú, no tak, aby vyšpičkoval vášne“, dodáva Radoslav Štefančík. Tvrdí, že ak sa témy aktuálne chytá opozičné KDH, pre ktoré je téma prirodzenou, vyrušuje ho aktuálne načasovanie. „Momentálne nie je vhodná doba, pretože takto len legimitizujú to, čo robí Robert Fico. Zo strany KDH je to tak, ako keby nepoznali všetky svetové strany, tak ako ich pozná Robert Fico“, dodáva. Politológ je kritický k premiérovým vyjadreniam na adresu Ukrajincov, ktorí tu utejakú pred vojnou. „V Ukrajincoch našiel obetného baránka a projektuje do nich vinu za všetky problémy a vytvára veľmi silný negatívny vzťah časti domácej populácie voči nim“, hovorí. „Viem si predstaviť, že takýmto spôsobom začínala genocída Židov v Európe pred druhou svetovou vojnou“, dopĺňa. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
1. Strach by nemal byť paralyzujúci, ale mobilizujúci. 2. Do strašenia sa zapojil aj prezident. 3. Napokon sa možno zľakli sami.
Vitajte pri 40. vydaní Index newslettra v audio verzii. Som Eva Frantová a aj tento piatok vám prinášam to najzaujímavejšie zo sveta biznisu a ekonomiky za posledný týždeň. Tento týždeň mediálnym priestorom rezonoval hlavne výjazd šiestich poslancov koalície do Moskvy, kde svoj čas do veľkej miery venovali hlavne točeniu videí s cieľom dokázať, že život v Rusku je skvelý. Dnes sa preto v Index newslettri na ekonomiku Ruska pozrieme bližšie a priblížime si aj to, ako sa Británii darí štyri roky po Brexite. Ďakujem, že odoberáte Index newsletter. Ak ste tak náhodou ešte neurobili, zmeniť to môžete na tomto odkaze. V prípade, že ho chcete pravidelne počúvať v audio verzii, stačí ak zakliknete jeho odber v akejkoľvek podcastovej aplikácii. _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcastindex@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcastySee omnystudio.com/listener for privacy information.
Nebol som so sebou spokojný, hovorí v podcaste V redakcii poslanec Hlasu Ján Ferenčák o situácii po hlasovaní o zákone, ktorý núti lekárov chodiť do práce aj pod hrozbou väzenia. "Už by to mala byť premiérska téma," hovorí o situácii v zdravotníctve s tým, že Robert Fico by to mal začať "trošku viac riadiť".
Robert Fico za 25 rokov existencie Smeru nebol ani pol dňa užitočný pre Slovensko, robil len pre seba a svojich, tvrdí Peter BárdyFicov Smer oslávil cez víkend svoju štvrťstoročnicu. Strana, ktorej dal život niekdajší adept prednovembrového komunizmu, oslavovala rovno na výročie pádu komunizmu. Pokus o únos Novembra, či len jeho použitie? Ako sa malo so Smerom Slovensko? A ako sa mal Smer v tejto krajine? Ak sa samotný Robert Fico po svojom politickom páde spred šiestich rokov v posledných voľbách doslova vzkriesil, po roku vlády s Pellegriniho Hlasom a Dankovou SNS začína hovoriť o predčasných voľbách. Je to opäť scenár, ktorý by ho uchránil od politického pádu? Téma pre Petra Bárdyho.„Robert Fico vie, že potrebuje voľby skôr, ako je riadny termín volieb. Lebo skupina ľudí, ktorú priviedol do parlamentu Andrej Danko je rovnako nestabilná ako Oľano pod vedením Igora Matoviča svojho času“, hovorí šéfredaktor a komentátor Aktualít. „Vie, že má guľu na nohe, ktorú so sebou bude ťahať. A ona nie žeby sa zmenšovala, ona sa naopak zväčšuje“, vysvetľuje autor bestselleru Fico – posadnutý mocou. „Dnes mám pocit, že Robert Fico už nepotrebuje oligarchov. On sám je oligarchom svojej vlastnej strany“. „Smer síce slúžil verejnému záujmu občanov, až na to, že ich bolo tak päť“, ilustruje. Nahrával Jaroslav Barborák.
Robert Fico za 25 rokov existencie Smeru nebol ani pol dňa užitočný pre Slovensko, robil len pre seba a svojich, tvrdí Peter BárdyFicov Smer oslávil cez víkend svoju štvrťstoročnicu. Strana, ktorej dal život niekdajší adept prednovembrového komunizmu, oslavovala rovno na výročie pádu komunizmu. Pokus o únos Novembra, či len jeho použitie? Ako sa malo so Smerom Slovensko? A ako sa mal Smer v tejto krajine? Ak sa samotný Robert Fico po svojom politickom páde spred šiestich rokov v posledných voľbách doslova vzkriesil, po roku vlády s Pellegriniho Hlasom a Dankovou SNS začína hovoriť o predčasných voľbách. Je to opäť scenár, ktorý by ho uchránil od politického pádu? Téma pre Petra Bárdyho.„Robert Fico vie, že potrebuje voľby skôr, ako je riadny termín volieb. Lebo skupina ľudí, ktorú priviedol do parlamentu Andrej Danko je rovnako nestabilná ako Oľano pod vedením Igora Matoviča svojho času“, hovorí šéfredaktor a komentátor Aktualít. „Vie, že má guľu na nohe, ktorú so sebou bude ťahať. A ona nie žeby sa zmenšovala, ona sa naopak zväčšuje“, vysvetľuje autor bestselleru Fico – posadnutý mocou. „Dnes mám pocit, že Robert Fico už nepotrebuje oligarchov. On sám je oligarchom svojej vlastnej strany“. „Smer síce slúžil verejnému záujmu občanov, až na to, že ich bolo tak päť“, ilustruje. Nahrával Jaroslav Barborák.
Najnovší diel relácie V teréne s Ivanom Megom je voľným pokračovaním série, v ktorej sa dlhoročný reportér venuje najväčšiemu zabijakovi v dejinách Slovenska Ľudovítovi Sátorovi a jeho gangu. Na svedomí majú viac ako 200 vyvraždených ľudí na juhu Slovenska. Ľudovít Sátor sa nesprával ako mafián, porušoval všetky pravidlá, ktoré mafia ctí. Vraždil ženy, siahol na vlastnú rodinu, bez milosti popravil dlhoročného kamaráta. Nebol to vždy len biznis, vraždil beštiálne, ľudí doslova mučil. Ľudovít Sátor miloval krv, často zabíjal ľudí len pre to, že sa mu zachcelo a mohol. Reportér Ivan Mego sa opäť vrátil z terénu a so sebou priniesol mená troch obyčajných mužov, obyčajných ľudí, ktorí nemali nič s mafiou, nič s biznisom Sátora a jeho gangu, jednoducho sa iba dostali do ich nevôle. Pre viac videí z kriminálneho a politického prostredia sleduj Na Stope s Ivanom Megom.
Už niekoľko rokov pátra po neobjavených príbehoch filantropov a filantropiek, ktorí sa pred 100 rokmi zapísali do slovenskej histórie. Pavol Lacko za ten čas spracoval originálne osudy spisovateliek, lekárov, bankárov, vedcov aj šľachticov. Vypočujte si špeciálnu epizódu podcastu Impact Talks, tentokrát o ľuďoch, ktorým nebolo ľahostajné ich okolie. Legenda o Jánošíkovi, ktorý vraj chudobným dával, čo ukradol bohatým, podľa Pavla Lacka celkom nesedí. Historické pramene uvádzajú len jeden prípad, keď najznámejší slovenský zbojník rozdával prstene v Terchovej. „Dúfam, že táto krajina má na viac ako pestovať si národný mýtus o niekom, kto oberal o majetok nižšiu strednú vrstvu,“ hovorí autor filantropických príbehov z našej minulosti. Pri ich písaní spolupracuje s historikom Lukášom Krajčírom z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied, ktorý sa venuje pátraniu v archívoch a štúdiu dobových dokumentov. Jeho cenné nálezy ukazujú, aké rozmanité boli podoby pomáhania v predchádzajúcich storočiach. Na rozdiel od Jánošíka išlo často o skutočné hrdinstvo a zachraňovanie životov. Napríklad lekár Ladislav Nádaši-Jégé liečil koncom 19. storočia ľudí na Orave zadarmo a prispieval chudobným pacientom na lieky. V podcaste sa dozviete: ako cestovanie aj vysťahovalectvo do Ameriky učilo Slovákov a Slovenky pomáhaniuprečo sa Rožňavčania vyzbierali na sochu Františky Andrássyovejako garbiar z Liptova spravil z robotníkov akcionárovaký výnimočný čin sa spája s menom Samuela Zochaprečo dnes treba hovoriť o historickej filantropiiVäčšina filantropov a filantropiek z našej minulosti je spätá so vzdelávaním. Každé jedno meno pritom inšpiruje aj dnes. „Politik Emil Stodola a lekár Ladislav Nádaši-Jégé už začiatkom 20. storočia upozorňovali na niečo, čo nám nefunguje dodnes – na chýbajúce nemocnice a nedostatok študentov. Ich odkaz bol, aby sme viac podporovali študentov, vedu a vzdelanie. To sa potom prejaví v celej krajine a na mnohých iných veciach, kde to možno ani nečakáme,“ objasnil odkaz osobností slovenskej filantropie novinár Pavol Lacko. Impact TalksPríbehy zo série Filantropi a filantropky 19. a 20. storočia vznikajú vďaka podpore Nadácie Pontis a všetky sú voľne prístupné záujemcom. Nadácia Pontis, ktorá sa dlhodobo venuje rozvíjaniu filantropie, sociálnych inovácií a zodpovedného podnikania, prináša aj podcast Impact Talks.Podcast vzniká v spolupráci s portálom Aktuality.sk a moderuje ho Milan Junior Zimnýkoval.
Vitajte pri 22. vydaní Index newslettra. Som Eva Frantová a aj tento piatok vám prinášam to najzaujímavejšie zo sveta biznisu a ekonomiky za posledný týždeň.Trhy tento týždeň zažili prudký prepad, a to hneď v pondelok ráno. Dnes sa preto v Index newslettri pozrieme na to, čo boli hlavné dôvody nevídaného výkyvu a prinesiem vám aj zaujímavý graf, ktorý súvisí s nákupom vakcín proti koronavírusu. A odporúčanie, to bude zaujímať hlavne tých, ktorí majú predsudky voči starobe. Ďakujem, že odoberáte Index newsletter. Ak ste tak náhodou ešte neurobili, zmeniť to môžete na tomto odkaze. _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcastindex@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Ďakujeme, že počúvate podcast Index.See omnystudio.com/listener for privacy information.
Čo ak to vo vzťahu škrípe a sú v ňom deti? Zostať spolu kvôli nim, hľadať cestu, alebo sa nebáť a povedať si zbohom? A ako to urobiť, čo najlepšie, ak sa to vôbec dá? O tom, ako to naši zvládli známi rodičia, ale aj o pohľade odborníčky na dnešné rozpady rodín, sa dnes budeme rozprávať v novej relácii Pre mamy s Babsy, počúvajte s nami. Hovorí sa, že dnešná doba nepraje partnerským vzťahom. Podľa indexu rozvodovosti sa na Slovensku rozpadne takmer každé tretie manželstvo. Hoci sa partneri dokážu s rozvodom vyrovnať, spoločné deti rozpadom rodiny zvyčajne veľmi trpia. O tom, ako zvládnuť rozchod a striedavú starostlivosť o deti sa dnes budeme rozprávať s modelkou a influencerkou terezou Bizíkovou a koučkou Zorou Inkou Grohoľovou, dozviete sa:- prečo to vyzerá, že je dnes viac rozchodov a aké dôvody sú za nimi najčastejšie- ako sa podarilo známym rodičom Terezke Bizíkovej a jej expartnerovi Marekovi Fašiangovi prekonať prvé chvíle po rozchode a nastaviť si pravidlá kvôli ich dcére, ktorá je pre nich prioritou- čo na ich postup hovorí odborníčka a aké sú jej rady aj na iné varianty rozchodu- do akej miery sa oplatí spolu kvôli deťom a dokedy a ako sa dá ešte o vzťah bojovať- v neposlednom rade budeme otvorene rozprávať o mnohých príbehoch z praxe, ktoré sa nám môžu ukázať najčastejšie chyby nielen partnerov, ale aj rodiny a blízkych okolo nich, počúvajte s nami reláciu Pre mamy s Babsy. Moderátorkou je Babsy Jagušák.
Slovan Bratislava v končiacej sa sezóne s veľkým predstihom získal už šiesty titul v rade. Očakával napriek tomu viac? A aké veľké výzvy čakajú klub v najbližších mesiacoch? Nielen o tom hovorí pre ŠPORT.sk generálny riaditeľ najúspešnejšieho slovenského klubu Ivan Kmotrík ml.Čo sa dozviete v rozhovore?V akej fáze sú rokovania o premenovaní štadióna?Prečo je Slovan každoročne stratový a ako z toho von?Aký je priemerný mesačný plat v Slovane?Ktorí dvaja hráči s najväčšou pravdepodobnosťou končia?Investuje klub v lete do posíl alebo sa zameria na voľných hráčov?Má už Slovan skautské a dátové oddelenie?Prečo nefungujú obchody medzi Slovanom a Žilinou?
Dvere do reprezentácie sa mu naplno otvorili až v 30 rokoch. Slovenský hokejista Samuel Takáč absolvoval premiéru na vrcholnom podujatí v Pekingu, a hneď z toho bola bronzová olympijská medaila. Úspešnú sezónu 2021/22 zakončil titulom v drese Slovana a šiestimi bodmi na svetovom šampionáte.Z individuálneho hľadiska mu vyšla aj táto sezóna. V základnej časti strelil za Slovan 17 gólov a pridal aj 19 asistencií, čím sa zaradil medzi trojicu Slovákov v TOP 30 tabuľke produktivity. Pri absencii Michala Sersena dokonca prebral kapitánske „céčko". V play-off pridal v štyroch zápasoch iba jednu asistenciu.Minulý rok sa do záverečnej nominácie na svetový šampionát nedostal. Po konci Slovana vo štvrťfinále extraligy môže tentokrát zabojovať o miestenku už od úvodných prípravných zápasov proti Švajčiarsku.V najnovšej epizóde relácie Góly z bufetu na ŠPORT.sk zhodnotil posledné dve nevydarené sezóny Slovana Bratislava. Prezradil, kedy sa dozvie, či v klube zostane aj v novom ročníku a načrtol budúcnosť klubu z hlavného mesta.Taktiež porozprával o svojej vysokej produktivite v reprezentácii, šanciach dostať sa po dvoch rokoch na svetový šampionát a zaspomínal si na bronzovú olympiádu v čínskom Pekingu.
1. Pellegrini pôjde do paláca, Korčoka bude lákať stranícka politika. 2. Keby Pellegrinimu zahraničie urobilo to čo Korčokovi, slovenskí nacionalisti by zúrili. 3. Budúcnosť Hlasu je v Smere.
„Základom kremeľského neurotického prístupu k svetovým udalostiam je ruský tradičný inštinktívny pocit neistoty.“ Tieto slová Georga Kennana, amerického diplomata, znalca ruských pomerov a popredného člena americkej diplomatickej misie v Sovietskom zväze v kľúčových rokoch 1944 až 1946, sú tak trochu psychologickou diagnostikou. Tá je zároveň súčasťou tzv. Dlhého telegramu, ktorý Kennan adresoval predstaviteľom americkej administratívy. Zahraničná politika Spojených štátov sa krátko po 2. svetovej vojne potácala pri zmätených úvahách o tom, ako utlmiť podozrievavosť niekdajšieho spojenca na východe a kam vlastne ustúpiť, aby bolo možné upokojiť paranoidnú myseľ sovietskeho vodcu Josifa Stalina. Nebol to však len George Kennan, ale aj niekdajší britský vojnový premiér Winston Churchill a mnohí ďalší, ktorí upozorňovali, že reakciou predsa nemôže byť politika ústupkov, ale naopak jedine asertívny a odvážny prístup, ktorý voči vonkajšej hrozbe nasadí rovnako silovú odpoveď. Keď pred 75 rokmi, 4. apríla 1949 ministri zahraničných vecí 12 zakladajúcich štátov Severoatlantickej aliancie podpisovali Washingtonskú zmluvu, Európa i svet sa nachádzali už v inom politickom ovzduší. Eufória z víťazstva nad nacizmom pominula a čoraz hmatateľnejšie bolo možné sledovať narastajúci prízrak komunizmu, ktorý medzičasom ovládol strednú Európu, vrátane Československa. Ako sa teda rodilo NATO? A vari ešte dôležitejšou otázkou je, prečo táto obranná aliancia vôbec vznikla? A je diagnostika, ktorú v roku 1946 vyslovil George Kennan nečakane aktuálna aj dnes? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s Petrom Marešom, dlhoročným českým diplomatom, historikom a v súčasnosti riaditeľom Medzinárodného vyšehradského fondu. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.
1. O víťazovi nie je rozhodnuté. 2. Harabin prehral. 3. Šutaj Eštok môže ľudí aj vystrašiť.
Vo štvrtok som strávila niekoľko hodín v parlamente. Za tie roky som zvyknutá na všeličo, ale atmosféra, ktorá tam bola, ma opäť trocha prekvapila. Moc, pomsta, neúcta a veľmi nízka škodoradosť. Nebol to sviatok demokracie, tak vám poviem. Vitajte pri ďalšom vydaní newslettera ZKH píše. Dnes o moci, pomste, ale aj o relativizovaní základov nášho štátu. Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH
Co si užít v zasněženém Kyrgyzstánu? Jak neztroskotat v Beringově moři a jak stopovat rybářské lodě? Jak v Patagonii stoupat vzhůru ve stopách nejlepších horolezců minulosti? Jak překonávat hlad, obtíže i bizáry na cestách a sžít se s parťákem nebo parťačkou?Všechny díly podcastu Casablanca můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
1. Odpor proti zmenám v trestnom práve neutícha. 2 Pellegrini nestojí len za našimi ľuďmi, ale aj za našimi chlapcami. 3. Taraba má problém so škodnou.
Mýtny tender, vojenské spravodajstvo či IT tendre v rezorte školstva, vnútra či zdravotníctva. Kde sme sa pozreli, tam sa doslova šafárilo, hovorí v až šokujúco otvorenom rozhovore šéf NKÚ Ľubomír Andrassy. „Z nášho pohľadu je problémom Slovenska to, že mnohí reprezentanti štátu ako keby bagatelizovali svoje zákonné povinnosti, zákon si prispôsobovali na svoj obraz a to všetko robia preto, lebo sa u nás nevyvodzuje nielen osobná, ale ani trestnoprávna zodpovednosť,“ dodáva Andrassy. A prečo poslanec Kotlár rozhodne nepatrí do vedenia NKÚ?Naša krajina má problém v tom, že tu nefungujú systémy vnútornej kontroly hospodárenia s verejnými zdrojmi. Niekto ako keby v minulosti cielene ochromil vnútorné kontrolné mechanizmy, ktoré majú zachytávať nehospodárne a neefektívne konania štátnych zamestnancov, reprezentantov jednotlivých štátnych inštitúcií no a na zlyhania týchto kontrolných mechanizmov potom absolútne nevedia zareagovať ani orgány činné v trestnom konaní," tvrdí v nebývalo otvorenom a hlboko kritickom rozhovore pre Ráno Nahlas predseda Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomír Andrassy.A dôvod je v jeho interpretácií je ešte šokujúcejší. "Je to tak "ušité" preto, aby pokyny vrcholových predstaviteľov ministerstiev či štátnych inštitúcií, ktoré sú dávané ich podriadeným, nebolo možné preveriť z hľadiska vnútorných kontrolných mechanizmov. Tak preto sú tie vnútorné kontrolné mechanizmy výrazne oslabené," tvrdí šéf NKÚPripomeňme si, že hovoríme o mýtnom tendri, bašovaní vo voijenskom spravodajstva či o IT tendroch v rezorte vnútra, školstva či zdravotníctva. Všetko prípady, v ktorých nejde o pár tisíc, ale dokopy hovoríme doslova o miliardách eur. Miliónoch až miliardách verejných zdrojov, ktoré síce boli už minuté, no výsledky my ako občania ani veľmi neevidujeme. no, a toto sa tu deje už celé dlhé roky. Podľa šéfa NKU totiž nejde o zlyhania jednotlivcov, ba dokonca ani o tú či onú vládu, ale ide o celý zle nastavený systém, v ktorom sa strácajú cez nehospodárnosť, neefektivitu alebo až iné (v tomto prípade trestnoprávne postihnuteľné) javy obrovské sumy.Ako je toto vôbec možné, prečo sa to deje a komu to môže vyhovovať? Ako je nastavený systém kontroly vynakladania verejných zdrojov a kto ho takto deravo nastavil? Ako reagujú dotknuté štátne inštitúcie na neraz veľmi nelichotivé výsledky kontroly a prečo systém nejaví snahu sa zlepšovať?Témy a otázky pre predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomíra Andrassyho. Reč však bude i o prešetrovaní manažmentu pandémie, reakcie zodpovedných ako i o tom, prečo je poslanec SNS Kotlár nevhodným kandidátom na post podpredsedu NKÚ.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Kriminálka Bony a Klid o fenoméne veksláctva počas komunizmu, či komédia Dědictví aneb ...hošigutentag patria k najznámejším filmov 80. a 90. rokov minulého storočia. V oboch filmoch sú hlavnými postavami podnikatelia. V tom prvom nelegálni, v tom druhom zbohatlíci po páde socialistickej diktatúry v 1989. Ak prvý film kritizuje, ten druhý paroduje. Ako tvrdí naša dnešná hostka, paródia je napokon jeden z hlavných prístupov vo filmovom zobrazovaní podnikateľov na začiatku 90. rokov. V dnešnom podcaste sa na fenomén podnikania na konci socializmu a na začiatku demokracie pozrieme cez analýzu skúseností a spomienok samotných podnikateľov. O čom hovoríme ak hovoríme o drobnom podnikaní počas normalizácie? Čo bolo predmetom nelegálneho podnikania? Ako sa k týmto podnikateľom staval režim? A ako vnímali svoje podnikanie samotní aktéri? Čo znamenal podnikateľský úspech počas neskorého socializmu? Do akej miery zohrávali rolu osobné kontakty, či drobné krádeže? A čo prináša rok 1989? Ako sa drobní podnikatelia pozerali na ideu a prax voľného trhu? Ako ich vnímala transformujúca sa spoločnosť? A ako vnímali svoju pozíciu v novom ekonomickom systéme samotní podnikatelia? Agáta Šústová Drelová,z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied sa rozprávala s historičkou Veronikou Pehe, z Ústavu Soudobých Dějín, Českej Akadémie Vied a aktuálne tiež z Výskumného Centra Dejín Transformácie na Viedenskej Univerzite. V roku 2020 jej v poprednom anglo-americkom vydavateľstve Berghahn Books vyšla kniha, Velvet Retro (Zamatové Retro) a tento rok tiež Remembering the Neoliberal Turn, Spomínanie na Neoliberálny obrat, ktorý spolueditovala s poľskou historičkou Joannou Wawrzyniak. Aktuálne je tiež spolueditorkou čerstvej knihy Věčná Devadesáta, o tom čo sa stalo v 90tych rokov v českej spoločnosti, a o tom ako nás to ovplyvňuje dnes, či tiež o prekvapivých kontinuitách vývoja pred a po páde komunistického režimu. Kniha bude onedlho dostupná aj v slovenských kníhkupectvách. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.