Podcasts about kapuc

Kapucín Martin Borkovský rozpráva o vzťahu spirituality a sexuality u muža aj u ženy. Hovorí aké sú medzi nimi rozdiely a prečo sa potrebujeme učiť hovoriť o týchto témach v manželstve aj pri výchove detí otvorene.0:00 Pozvánka na Godzone Worship Nights: https://worship.godzone.sk0:42 Úvod2:47 Miska otázok6:39 Ako začala jeho cesta viery7:45 Porovnanie komunizmu a prítomnosti8:52 Rozhodnutie stať sa kapucínom12:29 Do čoho sa zaľúbil v reholi13:23 Celibát15:36 Formácia mladých23:14 Muži a ich nároky25:26 Požehnanie za dverami vernosti27:27 Nebrať veci vážne28:37 Sexualita a spiritualita muža37:02 Otec pri výchove syna43:00 Výzva ku komunikácii o sexualite48:57 Sexualita mužov a žien54:12 Muž o žene, žena o mužovi56:32 Čo to hovorí o Bohu?

Bezmála 400 let starý klášter v Opočně sloužil řádu kapucínů až do poloviny dvacátého století. Vyrůstali v něm děti ze sirotčince a od 50. let se z něho stal Ústav pro choromyslné. To bylo také období, které se na jeho stavu nejvíce podepsalo. Muzeum a Galerie Orlických hor se teď snaží vrátit klášteru vrátit původní podobu a právě v těchto dnech začíná s historickou výmalbou.

Začal advent, ke kterému neodmyslitelně patří betlémy. V Opočně je mohou lidé každoročně vidět za okny domů v historickém centru. Výstava betlémů je však připravená také v tamním kapucínském klášteře.

V Žatci je další opravená historická budova. Rekonstrukce Kapucínského kláštera trvala 2 roky a stála přes 100 miliónů korun. Provoz bude prostřednictvím Chrámu chmele a piva zajišťovat město. Při sobotní oslavě výročí jednoho roku od zápisu Žatce a chmelové oblasti na seznam UNESCO ji zástupce radnice otevřeli lidem.

Slováci vo Veľkej Británii: Slovenské divadlo v Londýne – v divadelnom predstavení Extrém [nová norma] s nádychom satiry zobrazujú kontrastné pandemické situácie. Predstavenie malo veľký ohlas aj u Slovákov v Manchestri, Dubline, Bruseli a aj v Bratislave. (reportáž z divadelného predstavenia, rozhovory s členmi divadla); Slováci na Islande: Kapucín Peter Kováčik, žije na ostrove gejzírov a ľadovcov už 17 rokov; Je farský administrátor v Rejdar –fjordure; Hovorí o farnosti a aj o slovenskej komunite; Slováci v Maďarsku: Dobrí Apeťík – knižná publikácia z pera Slovákov žijúcich v Békešskej Čabe v Maďarsku; Ide o kuchársku knihu v ktorej sa nachádzajú recepty na prípravu najznámejších jedál Slovákov žijúcich v tomto slovenskom mestečku; rozhovor a autorom knihy Bence Puski- Likerom;

Hosťom Štefana Chrappu je misionár Božieho milosrdenstva, kapucín Felix Ján Tkáč. | Tolkšou Hosť nedeľného Dobrého rána pripravuje RTVS – Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Hosťom je kapucín brat Norbert Pšenčík. Reč je tajomstvách Veľkej noci, o radosti z Ježišovho zmŕtvychvstania a údive neveriaceho Tomáša.

Bývalý kapucínský klášter v Opočně na Rychnovsku čekají i letos velké opravy. Budova ze 17. století má prozatím opravená okna, střechu a první ze sedmi komínů. Hotová je také revize elektrické sítě a vodoinstalace.

Hosťom Štefana Chrappu bol kapucín Felix Ján Tkáč. Rozhovor je o spovediach, o tom ako sa správne na spoveď pripraviť i ako sa spovedať. | Tolkšou Hosť nedeľného Dobrého rána pripravuje RTVS – Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Je to len pár dní, čo Slovensko obehol prieskum o dramatickej nedôvere medzi ľuďmi – takmer osemdesiat percent sa vyslovilo, že väčšine sa nedá dôverovať. Ak je však dôvera predpokladom už bazálneho fungovania spoločnosti, ide o viac ako zlú správu.  Podľa klasika sú dva dôvody, prečo ľuďom nedôverujeme: Buď ich nepoznáme. Alebo - ich poznáme až veľmi dobre! Je vôbec cesta, ako sa prepracovať k dôvere? Pozrieme sa na to s „expertom na ľudské slabosti“ – tzv. misionárom milosrdenstva, ktorých vyslal pred časom do sveta pápež František. Hosťom posledného RánaNahlas pred Veľkonočnými sviatkmi je pesničkár a textár, kapucín a spovedník Félix Ján Tkáč, známy aj ako Felice.   „Koľko dobra sa tu urobilo, to nik nechce vidieť“, reaguje na prieskum o nedôvere. „Ja vidím strašne veľa dobra u ľudí“, dodáva.   „Nepotrebujem dôverovať väčšine“, tvrdí. Za dramatičnosťou takmer osemdesiatich percent „nedôverujúcich“ Slovákov vidí „zle naformulovanú otázku“. Prieskum RevivEU v krajinách V4 ju formuloval nasledovne: „Myslíte, že väčšine ľudí sa dá dôverovať?“. Približne pätina na ňu reagovala, že „skôr áno“. Záporne hodnoty však boli neporovnateľne vyššie: 55,4% odpovedalo „skôr nie“, 19,7% „určite nie“. Spolu je to 75,1%.   „Ja nepotrebujem dôverovať väčšine ľudi“, reaguje kapucín Félix Ján Tkáč. A ilustruje to sebe príznačne: „Aj Ježiš mal dvanásť apoštolov, nedôveroval všetkým dookola. A ešte aj z tých dvanástich ho jeden zradil.“ Slováci sú podľa Tkáča pesimisti.   Miera dôvery podľa jeho skúsenosti závisí od vzťahov v najbližšom okolí. „Keď ja nemám rád nikoho, tak nebudem milovaný, lebo ma všetci opustia. Kto by chcel byť s nevrlým, hnusným, odporným?“ Na druhej strane je podľa neho skúsenosť tých, čo „majú manželky, manželov, deti, rodičov“. „Ľudia majú rodiny a v tých rodinách si veria“, tvrdí. „A to je dôležité! Čo ja môžem dôverovať niekomu z hornej dolnej, ktorého ani nepoznám“, ilustruje. Ale to podľa kapucína a špeciálneho spovedníka – misionára milosrdenstva - neznamená, že „nedôverujem nikomu“.   V podcaste porozpráva aj o svojej ceste od „svetáka“ Johna, ako ho volali v mladosti, s tipickými lenonkami, ku kapucínskemu mníchovi pesničkárovi. Rehoľné meno Félix mu pridelili, sám si chcel vybrať meno Tomáš, podľa „svetáka“ Tomáša Becketa. Nakoniec ho dnes každý pozná práve pod talianskym ekvivalentom Félixa ako brata Felice. „Dar dlhých nočných modlitieb, ako môj rehoľný patrón nemám, no šťastný môžem byť aj tak“, hovorí s úsmevom.   Pre rast dôvery medzi ľuďmi, ktorá neskôr prerastá aj do dôvery v spoločnosti, je podľa brata Félixa dôležité priznať si chyby, vyznať si ich pred sebou samým, ale aj verejne. A oľutovať ich.   Uvádza pritom historickú prax rehole kapucínov v podobe tzv. kapituly vín. „Tam si bratia kľakli pred celou komunitou a vyznali sa z toho, čo urobili, hoci to nemali urobiť, alebo neurobil, no mali to urobiť“, rozpráva brat Félix. Súčasťou tohto verejného vyznania vín a prehreškov bola žiadosť o odpustenie.   Každé previnenie, prehrešok má podľa kapucína Félixa aj spoločenský dosah. „Aj skrytý hriech človeka mení a skôr či neskôr to prepukne a mení kvalitu vzťahov“, hovorí o skúsenosti spovedníka. „Keď sa z neho vyznám, aj verejne, môžu mi odpustiť, lebo vidia, že to ľutujem“. A aj to má dosah na kvalitu vzťahov v spoločnosti.   Veľkým prehreškom slovenskej spoločnosti je podľa neho ohováranie. „Spôsobuje to veľké zranenia. My si tým vlastne ostrávime najprv vlastné srdcia a potom rečami aj ešte aj druhých. A z toho potom pramení aj nedôvera“, vysvetľuje brat Félix.   „Ja sa držím toho, že radšej tisíckrát odpustiť a začať spolu, ako zostať sám“, uzatvára. Dobrým receptom na nápravu nálady v spoločnosti sú „čarovné slovíčka“, ktoré podľa brata Félixa pripomína pápež František: ďakujem, prosím, odpúšťam a prosím o odpustenie.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Je to len pár dní, čo Slovensko obehol prieskum o dramatickej nedôvere medzi ľuďmi – takmer osemdesiat percent sa vyslovilo, že väčšine sa nedá dôverovať. Ak je však dôvera predpokladom už bazálneho fungovania spoločnosti, ide o viac ako zlú správu.  Podľa klasika sú dva dôvody, prečo ľuďom nedôverujeme: Buď ich nepoznáme. Alebo - ich poznáme až veľmi dobre! Je vôbec cesta, ako sa prepracovať k dôvere? Pozrieme sa na to s „expertom na ľudské slabosti“ – tzv. misionárom milosrdenstva, ktorých vyslal pred časom do sveta pápež František. Hosťom posledného RánaNahlas pred Veľkonočnými sviatkmi je pesničkár a textár, kapucín a spovedník Félix Ján Tkáč, známy aj ako Felice.   „Koľko dobra sa tu urobilo, to nik nechce vidieť“, reaguje na prieskum o nedôvere. „Ja vidím strašne veľa dobra u ľudí“, dodáva.   „Nepotrebujem dôverovať väčšine“, tvrdí. Za dramatičnosťou takmer osemdesiatich percent „nedôverujúcich“ Slovákov vidí „zle naformulovanú otázku“. Prieskum RevivEU v krajinách V4 ju formuloval nasledovne: „Myslíte, že väčšine ľudí sa dá dôverovať?“. Približne pätina na ňu reagovala, že „skôr áno“. Záporne hodnoty však boli neporovnateľne vyššie: 55,4% odpovedalo „skôr nie“, 19,7% „určite nie“. Spolu je to 75,1%.   „Ja nepotrebujem dôverovať väčšine ľudi“, reaguje kapucín Félix Ján Tkáč. A ilustruje to sebe príznačne: „Aj Ježiš mal dvanásť apoštolov, nedôveroval všetkým dookola. A ešte aj z tých dvanástich ho jeden zradil.“ Slováci sú podľa Tkáča pesimisti.   Miera dôvery podľa jeho skúsenosti závisí od vzťahov v najbližšom okolí. „Keď ja nemám rád nikoho, tak nebudem milovaný, lebo ma všetci opustia. Kto by chcel byť s nevrlým, hnusným, odporným?“ Na druhej strane je podľa neho skúsenosť tých, čo „majú manželky, manželov, deti, rodičov“. „Ľudia majú rodiny a v tých rodinách si veria“, tvrdí. „A to je dôležité! Čo ja môžem dôverovať niekomu z hornej dolnej, ktorého ani nepoznám“, ilustruje. Ale to podľa kapucína a špeciálneho spovedníka – misionára milosrdenstva - neznamená, že „nedôverujem nikomu“.   V podcaste porozpráva aj o svojej ceste od „svetáka“ Johna, ako ho volali v mladosti, s tipickými lenonkami, ku kapucínskemu mníchovi pesničkárovi. Rehoľné meno Félix mu pridelili, sám si chcel vybrať meno Tomáš, podľa „svetáka“ Tomáša Becketa. Nakoniec ho dnes každý pozná práve pod talianskym ekvivalentom Félixa ako brata Felice. „Dar dlhých nočných modlitieb, ako môj rehoľný patrón nemám, no šťastný môžem byť aj tak“, hovorí s úsmevom.   Pre rast dôvery medzi ľuďmi, ktorá neskôr prerastá aj do dôvery v spoločnosti, je podľa brata Félixa dôležité priznať si chyby, vyznať si ich pred sebou samým, ale aj verejne. A oľutovať ich.   Uvádza pritom historickú prax rehole kapucínov v podobe tzv. kapituly vín. „Tam si bratia kľakli pred celou komunitou a vyznali sa z toho, čo urobili, hoci to nemali urobiť, alebo neurobil, no mali to urobiť“, rozpráva brat Félix. Súčasťou tohto verejného vyznania vín a prehreškov bola žiadosť o odpustenie.   Každé previnenie, prehrešok má podľa kapucína Félixa aj spoločenský dosah. „Aj skrytý hriech človeka mení a skôr či neskôr to prepukne a mení kvalitu vzťahov“, hovorí o skúsenosti spovedníka. „Keď sa z neho vyznám, aj verejne, môžu mi odpustiť, lebo vidia, že to ľutujem“. A aj to má dosah na kvalitu vzťahov v spoločnosti.   Veľkým prehreškom slovenskej spoločnosti je podľa neho ohováranie. „Spôsobuje to veľké zranenia. My si tým vlastne ostrávime najprv vlastné srdcia a potom rečami aj ešte aj druhých. A z toho potom pramení aj nedôvera“, vysvetľuje brat...

Hosťom Štefana Chrappu je provinciál kapucínov Norbert Pšenčík. Reč je o advente a Vianociach za múrmi kláštora, a tiež o tom, aké je to v 21. storočí vykročiť medzi ľudí v rehoľnom rúchu a držať sa chudoby, čistoty a poslušnosti. | Tolkšou Hosť nedeľného Dobrého rána pripravuje RTVS – Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Stāsta publicists Arnis Šablovskis Iespējams, ka pirms astoņiem gadiem redzējāt Normunda Puča mākslinieciski dokumentālo filmu „Segvārds Vientulis”. Šajā filmā ir kāda īpaša epizode, kurā Valda Bisenieka  varonis – priesteris -, atrodoties Rīgas Centrālcietumā, nejauši ir sastapis kādu citu apcietināto  priesteri un nacionālo partizānu Antonu Juhņēviču, kuram jau pēc brīža tiks izpildīts nāves spriedums nošaujot. Bisenieka spēlētais mūks vēl paspēj viņam skaļi nolasīt grēku piedošanas lūgšanu latīņu valodā . Kas bija Valda Bisenieka atveidotais varonis? Viņa īstais vārds ir tēvs Toms, franciskāņu mūks, laicīgajā vārdā Kārlis fon Gumpenbergs, kuram ir ļoti nozīmīga loma Latvijas vēsturē. Par viņu vairāk varam uzzināt grāmatā „Latvijas klusie varoņi” . Pēc Latvijas valsts nodibināšanas 1918. gadā Rīgas metropolīts Antonijs Springovičs aicināja uz Latviju Mazāko brāļu Kapucīnu Ordeņa brāļus no Bavārijas, un1929. gadā Skaistkalnē durvis vēra  Kapucīnu klosteris. Starp pirmajiem kapucīniem, kas ieradās Latvijā, bija vēlākajos gados labi pazīstamais tēvs Toms, Latvijas franciskāņu klostera priekšnieks un garīgais audzinātājs. Lielākā daļa no klostera brāļiem bija vācieši, kuri 1939. gadā atgriezās dzimtenē. Latvijā no kapucīniem palika tikai viens vācietis – Kārlis fon Gumpenbergs, kurš tolaik jau bija kļuvis par Latvijas pavalstnieku. Latvijas pavalstniecību viņš izvēlējās apzināti, jo paredzēja vēsturisko notikumu gaitu, un tieši tāpēc nolēma palikt Latvijā, lai palīdzētu vajātiem Latvijas kristiešiem. Ir liecības, ka vācu okupācijas laikā Skaistkalnē kapucīnu mūki dažādi  centās palīdzēt ebrejiem. Drīz pēc Sarkanās armijas atkārtotas ienākšanas Latvijā 1944. gada vasarā Kārli fon Gumpenbergu pārcēla kalpot uz Viļaku. 1945. gada sākumā Tēvs Toms  palīdzēja Pētera Supes nacionalo partizāņu vienības dalībniekiem, īpaši priesterim Ludvikam Štagatam un apgādāja viņu ar liturģiskajiem priekšmetiem un vīnu, lai Štagats mežā varētu noturēt dievkalpojumus. Tēvu Tomu apcietināja tā paša gada beigās un apsūdzēja „Viļakas apriņķa bandītu idejiskā iedvesmošanā un nacionālistiskas organizācijas vadīšanā.”  Izmeklēšana notika vairākas nedēļas, bet, neraugoties uz spīdzināšanu, tēvs Toms neatzinās pret viņu izvērstajās apsūdzībās un nevienu nenodeva. „Par kontrrevolucionāru aģitāciju un propagandu„ Tēvu Tomu notiesāja uz 10 gadiem, un sodu viņš izcieta Mordovijā - sākuma kūdras raktuvēs, bet vēlāk kā palīgs slimnīcā. Latvijā garīdznieks  atgriezās 1955. gadā, kalpoja Dvietē, Bikavā, Gaigalavā,bet 1979. gadā viņš devās uz Kazahiju, kur Aktjubinskas pilsētā bija pirmais pastāvīgais priesteris vietējā Kazahijas vāciešu katoļu draudzē. Tur pēc viņa zīmētiem plāniem tika uzcelta jauna baznīca. Neilgi pēc šīs baznīcas iesvētīšanas Tēvs Toms 1984. gada 5. janvārī 80 gadu vecumā devās mūžībā. Katoļu Baznīca Kazahijā ir uzsākusi procesu, lai tēvu Tomu pasludinātu par svētīgu. Tiek uzskatīts, ka kapucīni bija vienīgais garīgais ordenis Latvijā, kurā klostera tēvi un brāļi tieši iesaistījās tādu cilvēku glābšanā, kuru dzīvība padomju varas apstākļos bija briesmās. Godinot klostera brāļus, kapucīnu mūkus 2011. gada 8. oktobrī pie Skaistkalnes klostera svinīgi tika atklāts piemiņas akmens ar visu varonīgo un notiesāto mūku - tēva Toma, tēva Meinarda, tēva Pētera, tēva Andreja un tēva Jēkaba  - vārdiem un šādu tekstu: „Kapucīnu Ordeņa mūki Nacionālās pretošanās kustības atbalstītāji. Viņi sniedza patvērumu un atbalstu nacionālajiem partizāniem un nelegālajām personām Rīgā, Skaistkalnē un Viļakā no 1945. līdz 1947. gadam.”

Dějiny internetu sahají až do roku 1945 a souvisí se vznikem prvních počítačů. Samotný pojem internet ale vzniká až v roce 1987, mimochodem rok předtím, než jsem se narodila. Což znamená, že patřím mezi ty, kteří svým dětem budou jednou horko těžko vysvětlovat, jak to vlastně bez internetu vypadlo. No, držme si palce.

Dobrodružná výprava do městské džungle. Tak zní podtitul nového dokumentárního filmu tvůrců kolem režiséra Jana Hoška nazvaného Planeta Praha. Stejně se jmenuje i knižní průvodce nečekaně pestrou přírodou města. Na obou se podílel zoolog a ochránce přírody Ondřej Sedláček. Jak těžký byl pro vědce žánr filmu? A jaké nejpodivnější zvíře žije v Praze? A co znamená pražský bizár?Všechny díly podcastu Host Radiožurnálu můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Dobrodružná výprava do městské džungle. Tak zní podtitul nového dokumentárního filmu tvůrců kolem režiséra Jana Hoška nazvaného Planeta Praha. Stejně se jmenuje i knižní průvodce nečekaně pestrou přírodou města. Na obou se podílel zoolog a ochránce přírody Ondřej Sedláček. Jak těžký byl pro vědce žánr filmu? A jaké nejpodivnější zvíře žije v Praze? A co znamená pražský bizár?

Hosťom Štefana Chrappu je misionár Božieho milosrdenstva Félix Ján Tkáč – kapucín. Reč bola o podstate spovedania sa.

Podcast byznys Byznys Forbes Podcast Český byznys 23. června 2022 Ceny zase klesnou, ale letos to nebude, říká v podcastu šéf mlékárenského holdingu ACCOM 29:02 „Potravinářství má tu výhodu, že jíst se bude vždycky, takže práci mít budeme i v budoucnu. Jinak je ale doba nejistá, všechno zpomaluje a nikdo neví, co nás bude čekat od podzimu,“ říká Jaroslav Krajník mladší, spolumajitel a generální ředitel přední české mlékárenské skupiny ACCOM holding, pod kterou patří mimo jiné Choceňská a Bohušovická mlékárna. Skupina zastřešuje značky jako Choceňské tradiční pomazánkové, Kapucín nebo Bobík a v posledních dvou pandemických letech se jí dařilo. Od konce loňského roku však podle Krajníka musí řešit rostoucí ceny energií, obzvláště plynu, a dalších výrobních nákladů, což se pochopitelně propisuje do zvyšujících se cen výrobků. Na straně spotřebitelů pak pětatřicetiletý generální ředitel naopak vnímá rostoucí zájem o levnější produkty. Společnost ACCOM, které letos náleží 78. příčka v žebříčku největších českých rodinných firem, začali v devadesátých letech budovat Jaroslav a Bohumila Krajníkovi. Ti se dodnes do rodinného byznysu aktivně zapojují, otěže řízení však od roku 2020 převzal jejich syn Jaroslav mladší a firemní marketing řídí Jaroslavova sestra-dvojče Veronika. Jak se s aktuální situací na trhu potravin ACCOM vyrovnává? Dá se připravit na těžké časy a jak?

Kapucín Peter Vician hovorí svoj životný príbeh, v ktorom sa v mladosti stal závislý na hazarde. Opisuje, ako sa krok po kroku zadlžoval, strácal vzťahy a aj zmysel života. Skončil na ulici v Prahe, kde niekoľko mesiacov žil ako bezdomovec. V rodine a v spoločenstvu našiel bezpodmienečné prijatie a rozhodol sa svoj život dať Bohu a neskôr vstúpiť do rehole.

Kázeň pri príležitosti Sviečkovej manifestácie v roku 1988, u Kapucínov, 24. 3. 2022.

Jakým procesem člověk musí projít, aby s jistotou opustil světský život a vstoupil do řádu? Co je to příprava na řeholní život a jak lidé v řádu prožívají Vánoce?

Jakým procesem člověk musí projít, aby s jistotou opustil světský život a vstoupil do řádu? Co je to příprava na řeholní život a jak lidé v řádu prožívají Vánoce?

O charizme sv. Františka z Assisi, ale aj o tom prečo je október františkánskym mesiacom sa Štefan Chrappa rozpráva s Felixom Jánom Tkáčom, kapucínom a gospelovým spevákom.

Kafija ar kapucīnu (RU) Raidījuma vadītājs: Kapucīnu tēvs Pjotrs Kurkevičs Marijas Kristīgās dzīves un evaņģelizācijas skolas un jauniešu filiāles Oasis dibinātājs, kapucīnu tēvs Pjotrs Kurkevičs OFMCap raidījumā “Kafija ar kapucīnu” piedāvā kolorītu un eksplozīvu veidu, kā pasniegt Baznīcas mācību mūsdienu cilvēkam.

Priestera katehēze Raidījuma vadītājs: Pr. Pēteris Skudra Tā ir tava iespēja ēterā satikties ar priesteri un pārrunāt jautājumus, kas skar ticību Dievam un Baznīcai. Cenšamies izprast Dievišķos noslēpumus mūsdienu kontekstā. Ļoti svarīga ir arī Tava iesaistīšanās!

Priestera katehēze Raidījuma vadītājs: Pr. Pēteris Skudra Tā ir tava iespēja ēterā satikties ar priesteri un pārrunāt jautājumus, kas skar ticību Dievam un Baznīcai. Cenšamies izprast Dievišķos noslēpumus mūsdienu kontekstā. Ļoti svarīga ir arī Tava iesaistīšanās!

Kafija ar kapucīnu (RU) Raidījuma vadītājs: Kapucīnu tēvs Pjotrs Kurkevičs Marijas Kristīgās dzīves un evaņģelizācijas skolas un jauniešu filiāles Oasis dibinātājs, kapucīnu tēvs Pjotrs Kurkevičs OFMCap raidījumā “Kafija ar kapucīnu” piedāvā kolorītu un eksplozīvu veidu, kā pasniegt Baznīcas mācību mūsdienu cilvēkam.

Kafija ar kapucīnu (RU) Raidījuma vadītājs: Kapucīnu tēvs Pjotrs Kurkevičs Marijas Kristīgās dzīves un evaņģelizācijas skolas un jauniešu filiāles Oasis dibinātājs, kapucīnu tēvs Pjotrs Kurkevičs OFMCap raidījumā “Kafija ar kapucīnu” piedāvā kolorītu un eksplozīvu veidu, kā pasniegt Baznīcas mācību mūsdienu cilvēkam.

Kafija ar kapucīnu (RU) Raidījuma vadītājs: Kapucīnu tēvs Pjotrs Kurkevičs Marijas Kristīgās dzīves un evaņģelizācijas skolas un jauniešu filiāles Oasis dibinātājs, kapucīnu tēvs Pjotrs Kurkevičs OFMCap raidījumā “Kafija ar kapucīnu” piedāvā kolorītu un eksplozīvu veidu, kā pasniegt Baznīcas mācību mūsdienu cilvēkam.

Kafija ar kapucīnu (RU) Raidījuma vadītājs: Kapucīnu tēvs Pjotrs Kurkevičs Marijas Kristīgās dzīves un evaņģelizācijas skolas un jauniešu filiāles Oasis dibinātājs, kapucīnu tēvs Pjotrs Kurkevičs OFMCap raidījumā “Kafija ar kapucīnu” piedāvā kolorītu un eksplozīvu veidu, kā pasniegt Baznīcas mācību mūsdienu cilvēkam.

Kafija ar kapucīnu (RU) Raidījuma vadītājs: Kapucīnu tēvs Pjotrs Kurkevičs Marijas Kristīgās dzīves un evaņģelizācijas skolas un jauniešu filiāles Oasis dibinātājs, kapucīnu tēvs Pjotrs Kurkevičs OFMCap raidījumā “Kafija ar kapucīnu” piedāvā kolorītu un eksplozīvu veidu, kā pasniegt Baznīcas mācību mūsdienu cilvēkam.

Kafija ar kapucīnu (RU) Raidījuma vadītājs: Kapucīnu tēvs Pjotrs Kurkevičs Marijas Kristīgās dzīves un evaņģelizācijas skolas un jauniešu filiāles Oasis dibinātājs, kapucīnu tēvs Pjotrs Kurkevičs OFMCap raidījumā “Kafija ar kapucīnu” piedāvā kolorītu un eksplozīvu veidu, kā pasniegt Baznīcas mācību mūsdienu cilvēkam.

Kafija ar kapucīnu (RU) Raidījuma vadītājs: Kapucīnu tēvs Pjotrs Kurkevičs Marijas Kristīgās dzīves un evaņģelizācijas skolas un jauniešu filiāles Oasis dibinātājs, kapucīnu tēvs Pjotrs Kurkevičs OFMCap raidījumā “Kafija ar kapucīnu” piedāvā kolorītu un eksplozīvu veidu, kā pasniegt Baznīcas mācību mūsdienu cilvēkam.

Kafija ar kapucīnu (RU) Raidījuma vadītājs: Kapucīnu tēvs Pjotrs Kurkevičs Marijas Kristīgās dzīves un evaņģelizācijas skolas un jauniešu filiāles Oasis dibinātājs, kapucīnu tēvs Pjotrs Kurkevičs OFMCap raidījumā “Kafija ar kapucīnu” piedāvā kolorītu un eksplozīvu veidu, kā pasniegt Baznīcas mācību mūsdienu cilvēkam.

Kafija ar kapucīnu (RU) Raidījuma vadītājs: Kapucīnu tēvs Pjotrs Kurkevičs Marijas Kristīgās dzīves un evaņģelizācijas skolas un jauniešu filiāles Oasis dibinātājs, kapucīnu tēvs Pjotrs Kurkevičs OFMCap raidījumā “Kafija ar kapucīnu” piedāvā kolorītu un eksplozīvu veidu, kā pasniegt Baznīcas mācību mūsdienu cilvēkam.

Kafija ar kapucīnu (RU) Raidījuma vadītājs: Kapucīnu tēvs Pjotrs Kurkevičs Marijas Kristīgās dzīves un evaņģelizācijas skolas un jauniešu filiāles Oasis dibinātājs, kapucīnu tēvs Pjotrs Kurkevičs OFMCap raidījumā “Kafija ar kapucīnu” piedāvā kolorītu un eksplozīvu veidu, kā pasniegt Baznīcas mācību mūsdienu cilvēkam.

Legendu o založení kláštera Zlatá Koruna českým králem Přemyslem Otakarem II. zobrazuje nástěnná stropní malba. K vidění je ve vstupní hale opatství, tedy místa, kde pobýval nejvyšší představený kláštera.

Felice Ján Tkáč je kapucín a gospelová legenda. Na hudobnej scéne sa pohybuje vyše dvadsať rokov. Dnes prichádza s novým albumom Späť k sebe. Okrem toho vychádza aj spevník všetkých kapucínskych piesní, ktoré vznikli v rámci obnovenej rehole po roku 1989. O hudbe, viere a životnej ceste kapucínov sa s Feličem Jánom Tkáčom rozpráva Štefan Chrappa. Tolkšou Hosť nedeľného Dobrého rána pripravuje RTVS – Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Už o tri dni sa začne pôst. S príchodom popolcovej stredy utíchnu zábavy, kresťania sa budú pripravovať na Veľkú noc. O čom je pôst, prečo je dobrý, v čom je biblický, a čím by mal byť naplnený sa Štefan Chrappa rozpráva s rímskokatolíckym kňazom z rehole kapucínov Jozefom Koncom. Tolkšou Hosť nedeľného Dobrého rána pripravuje RTVS – Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Kávový samuraj, mistr kávy, kávový guru. Ani jeden z těchto názvů by si Adam sám do titulku nedal, protože má obrovskou pokoru. A to je další důkaz, že všechny tři přirovnání k němu prostě sedí. Adam Neubauer je jeden z nejuznávanějších baristů v Česku. Vlastní vlastní skromný Monogram Espresso bar na Kapucínském náměstí v Brně. Je to sympaťák, který žije svou prací a také rodinnou. Jak se člověk stane baristou, jak spojit pracovní život, aby v něm byl prostor i na rodinu a samozřejmě dvě tuny informací o kávě, to vše se dozvíte v podcastu Rumelier. Podcast pro vás vytvořil - www.soundwaves.cz a www.rumelier.cz

"Nikto nemôže dať svojmu blížnemu väčší dar, viac, ako to, že sa za neho modlí." Vypočuj si homíliu pomocného biskupa Mons. Jozefa Haľka z mládežníckej svätej omše u Kapucínov v BA na tému: MODLITBA ZA DRUHÝCH

Vypočujte si homíliu pomocného biskupa Mons. Jozefa Haľka z mládežníckej svätej omše u Kapucínov v Bratislave na tému: Chcem, či musím ísť do kostola?

Vypočujte si záznam homílie Mons. Jozefa Haľka z mládežníckej sv. omše u Kapucínov v BA na tému: AKO V HNEVE NEVYBUCHNÚŤ "Hnevajte sa, ale nehrešte! Slnko nech nezapadá nad vaším hnevom." /Ef 4,26/

Tato místnost stejně jako přilehlý salon byly v 19. století obývány arcivévodou Františkem Karlem, otcem císaře Františka Josefa. Obrazy nás opět přenesou zpět do časů panování Marie Terezie. Slavný rodinný portrét od neméně slavného malíře Martina von Meytense zobrazuje císaře Františka Štěpána a Marii Terezii obklopené houfem dětí. Císařský pár měl 16 dětí – jedenáct dcer a pět synů, z nichž se jen jedenáct dožilo dospělého věku. Na obraze chybějí dvě později narozené a tři již zemřelé děti. Jednou z nejdůležitějších úloh panovnických rodin bylo zplodit co největší počet potomků, aby tak byla zachována kontinuita rodu či dynastie. Naproti rodinnému portrétu vidíte podobizny žen, které sehrály v životě Marie Terezie významnou roli. Vpravo od zrcadla visí podobizna její matky Alžběty Kristýny, vlevo od ní pak obraz, na němž je zpodobněna hraběnka Fuchsová, dříve vychovatelka a později blízká důvěrnice císařovny. Jako výraz své oddanosti a lásky ji Marie Terezie nechala jako jedinou, která nepatřila do habsburské dynastie, pohřbít v Kapucínské císařské hrobce. www.schoenbrunn.at | Download Tour-Guide (PDF)© by Schloß Schönbrunn Kultur- und Betriebsges.m.b.H.