Podcasts about vianoc

„Nedávno sme zažili útok šahídov asi tristo metrov od nás a prvýkrát som sa na Ukrajine reálne bál o život“, hovorí humanitárny procovník Anton Frič. „A prišlo ich šesť v priebehu niekoľkých minút. Bolo to strašidelné“, dopĺňa. Hovorí, že pred každou cestou na vojnou zasiahnutý východ absolvuje spoveď. „Nehovorím, že sa tak pripravujem na smrť, no som presvedčený, že by sme mali byť pripravený v každej chvíli odísť, s pocitom, že som prežil život najlepšie, ako som vedel. A spoveď je pre mňa súčasťou toho“, vysvetľuje. Ak z úst premiéra Fica opakovane počúvame, že na pomoc Ukrajine jeho vláda nedá „ani cent“, v doneckej oblasti v Slaviansku vzniklo rovno „slovenské a žiadne iné“ humanitárne centrum. Nie z vládnych centov, ale z darov jednotlivcov – občanov toho istého Slovenska, ktorého premiérom je Robert Fico, i zo susednej Českej republiky. Ak by sa Ukrajinci mali riadiť podľa toho „v núdzi poznáš priateľa“, mali by poriadnu dilemu: Slovensko je po premiérskej línii ich nepriateľom, no ľud, od ktorého pochádza aj moc jedného predsedu vlády, Ukrajincom pomocnú ruku podáva. Ako to vyzerá na tváre miesta – v spomínanom Slaviansku, kde je už od Vianoc pre miestnych postihnutých Putinovou vojnou aj „Slovenské a žiadne iné humanitárne centrum“? Téma pre jeho dušu Antona Friča, svojho času spravodajského reportéra, ktorý sa upísal charite. „Je to miesto, kde ktokoľvek v núdzi nájde pomoc. Či už humanitárnu, ale aj psychologicko-duchovnú“, rozpráva Anton. „Je to rovnako miesto stretnutí, kde sa môžu stretnúť väčšie rodiny, nakoľko sa im to v malých bytíkoch nedá“, približuje humanitárny pracovník Frič. „Rovnako u nás nájdu pomoc pri evakuáciách ľudia z okolitách dediniek“, dodáva. V slovianskom „Slovenskom a žiadnom inom humanitárnom centre“ je aj sklad humanitárnej pomoci. „Ľudia tam nájdu veci nevyhnutné pre život“, uvádza Anton Frič. „Vnímam to aj tak, že každá pomoc Ukrajine pomáha prezidentovi Zelenskému a vláde jeho krajiny šetriť zdroje na to, aby dokázali poraziť Putina a jeho Rusko“, rozpráva Frič. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Nedávno sme zažili útok šahídov asi tristo metrov od nás a prvýkrát som sa na Ukrajine reálne bál o život“, hovorí humanitárny procovník Anton Frič. „A prišlo ich šesť v priebehu niekoľkých minút. Bolo to strašidelné“, dopĺňa. Hovorí, že pred každou cestou na vojnou zasiahnutý východ absolvuje spoveď. „Nehovorím, že sa tak pripravujem na smrť, no som presvedčený, že by sme mali byť pripravený v každej chvíli odísť, s pocitom, že som prežil život najlepšie, ako som vedel. A spoveď je pre mňa súčasťou toho“, vysvetľuje. Ak z úst premiéra Fica opakovane počúvame, že na pomoc Ukrajine jeho vláda nedá „ani cent“, v doneckej oblasti v Slaviansku vzniklo rovno „slovenské a žiadne iné“ humanitárne centrum. Nie z vládnych centov, ale z darov jednotlivcov – občanov toho istého Slovenska, ktorého premiérom je Robert Fico, i zo susednej Českej republiky. Ak by sa Ukrajinci mali riadiť podľa toho „v núdzi poznáš priateľa“, mali by poriadnu dilemu: Slovensko je po premiérskej línii ich nepriateľom, no ľud, od ktorého pochádza aj moc jedného predsedu vlády, Ukrajincom pomocnú ruku podáva. Ako to vyzerá na tváre miesta – v spomínanom Slaviansku, kde je už od Vianoc pre miestnych postihnutých Putinovou vojnou aj „Slovenské a žiadne iné humanitárne centrum“? Téma pre jeho dušu Antona Friča, svojho času spravodajského reportéra, ktorý sa upísal charite. „Je to miesto, kde ktokoľvek v núdzi nájde pomoc. Či už humanitárnu, ale aj psychologicko-duchovnú“, rozpráva Anton. „Je to rovnako miesto stretnutí, kde sa môžu stretnúť väčšie rodiny, nakoľko sa im to v malých bytíkoch nedá“, približuje humanitárny pracovník Frič. „Rovnako u nás nájdu pomoc pri evakuáciách ľudia z okolitách dediniek“, dodáva. V slovianskom „Slovenskom a žiadnom inom humanitárnom centre“ je aj sklad humanitárnej pomoci. „Ľudia tam nájdu veci nevyhnutné pre život“, uvádza Anton Frič. „Vnímam to aj tak, že každá pomoc Ukrajine pomáha prezidentovi Zelenskému a vláde jeho krajiny šetriť zdroje na to, aby dokázali poraziť Putina a jeho Rusko“, rozpráva Frič. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Rebelujúci poslanci už mesiace blokujú riadne fungovanie parlamentu. Premiér Robert Fico doteraz problém nepovažoval za premiérsku tému, svoj názor však tento týždeň očividne zmenil. Najnovšie dal stranám ultimátum. Ak koalícia nebude opäť normálne fungovať do pondelka, prestavia vládu po svojom.Reakcia od šéfa SNS Andreja Danka v podobe otvoreného listu prišla do pár hodín a šlo o skutočne siahodlhé priblíženie pomerov v koalícii.Čo sa teda aktuálne vo vládnej koalícii deje, ako sa spory snažia urovnať SNS a Hlas a čo sa stane, ak riešenie v pondelok vezme do rúk Fico? Aká je pravdepodobnosť, že budú predčasné voľby?Na otázky Evy Frantovej v podcaste Dobré ráno odpovedá Daniela Hajčáková a Michal Katuška z domácej redakcie denníka SME.Zdroj zvukov: 360tka, TV Markíza, TASROdporúčanieUž je takmer tradíciou, že v odporúčaní spomeniem nejakú reportážnu knihu a inak tomu nebude ani dnes. Ak potrebujete tip, na čo využiť poukážku do kníhkupectva z Vianoc, odporúčam knihuMoja milovaná krajina od investigatívnej novinárky Jeleny Kosťučenko, ktorá sa dlhé roky snaží nazrieť za chrbát propagandy a zdokumentovať pravdivú tvár Putinovho Ruska, ktorú nájdeme ďaleko od Moskvy. Jelena v knihe kombinuje osobné memoárové texty a ostré reportáže z rôznych kútov Ruska z posledných pätnástich rokov. Odporúčam!–Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

„Putin nás označuje za nepriateľov, ten Putin, ktorý je vyhláseným vojnovým zločincom. Za týmto Putinom sa vydá premiér Fico. Je to poburujúce, neslušné, drzé. Je to voči obyvateľom Slovenska nebezpečné“, tvrdí Lucia Štasselová z občianskeho združenia Mier Ukrajine, ktoré stojí za aktuálnymi protestami. V stave vyhlásenej občianskej pohotovosti, pripravení však aj na občiansku neposlušnosť. A to všetko pre politiku vlády vedenej Robertom Ficom. Spájaním sa s vojnovým zločincom Vladimírom Putinom majú krajinu - a teda nás - premiér a jeho ľudia zaťahovať do „zóny ohrozenia“. Bezpeční sme však so silnými – Európskou úniou a Nato. Sú našim „ochranným štítom“, ktorý premiér Fico ničí. V skratke manifest občianskeho združenia Mier Ukrajine, ktoré stojí za občianskymi protestmi, ktoré pokračujú aj dnešný piatok – po tých spred Vianoc a po Novom roku. A ak pred Vianocami rezonovalo najmä to „dosť bolo Fica“, aktuálne už zaznievajú obavy rovno o ukotvenie krajiny sformulované do výzvy: „dosť bolo Ruska“. Za oponu organizovania protestov sa pozrieme s Luciou Štasselovou z OZ Mier Ukrajine.„Putin nás označuje za nepriateľov. Ten Putin, ktorý je vyhláseným vojnovým zločincom. Za týmto Putinom sa vydá premiér Fico. Je to poburujúce, neslušné, drzé. Je to voči obyvateľom Slovenska nebezpečné“, tvrdí Lucia Štasselová z občianskeho združenia Mier Ukrajine. „Ak chce niekoho zachraňovať, tak len seba“, opisuje premiérove možné motivácie. Na piatkovom proteste podľa nej zaznejú viaceré požiadavky, popri inom požiadavka na rešpektovanie „transparentného vládnutia“. „Aby sme vedeli, čo premiér či ten ktorý minister idú robiť, prečo, z akého poverenia. Aké stratégie tým napĺňajú“, uvádza Lucia Štasselová. Ak ich premiér a ministri nenaplnia, OZ Mier Ukrajine je pripravené na „občiansku neposlušnosť“. S protestami chcú pokračovať, nateraz na dvojtýždňovej báze. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Putin nás označuje za nepriateľov, ten Putin, ktorý je vyhláseným vojnovým zločincom. Za týmto Putinom sa vydá premiér Fico. Je to poburujúce, neslušné, drzé. Je to voči obyvateľom Slovenska nebezpečné“, tvrdí Lucia Štasselová z občianskeho združenia Mier Ukrajine, ktoré stojí za aktuálnymi protestami. V stave vyhlásenej občianskej pohotovosti, pripravení však aj na občiansku neposlušnosť. A to všetko pre politiku vlády vedenej Robertom Ficom. Spájaním sa s vojnovým zločincom Vladimírom Putinom majú krajinu - a teda nás - premiér a jeho ľudia zaťahovať do „zóny ohrozenia“. Bezpeční sme však so silnými – Európskou úniou a Nato. Sú našim „ochranným štítom“, ktorý premiér Fico ničí. V skratke manifest občianskeho združenia Mier Ukrajine, ktoré stojí za občianskymi protestmi, ktoré pokračujú aj dnešný piatok – po tých spred Vianoc a po Novom roku. A ak pred Vianocami rezonovalo najmä to „dosť bolo Fica“, aktuálne už zaznievajú obavy rovno o ukotvenie krajiny sformulované do výzvy: „dosť bolo Ruska“. Za oponu organizovania protestov sa pozrieme s Luciou Štasselovou z OZ Mier Ukrajine.„Putin nás označuje za nepriateľov. Ten Putin, ktorý je vyhláseným vojnovým zločincom. Za týmto Putinom sa vydá premiér Fico. Je to poburujúce, neslušné, drzé. Je to voči obyvateľom Slovenska nebezpečné“, tvrdí Lucia Štasselová z občianskeho združenia Mier Ukrajine. „Ak chce niekoho zachraňovať, tak len seba“, opisuje premiérove možné motivácie. Na piatkovom proteste podľa nej zaznejú viaceré požiadavky, popri inom požiadavka na rešpektovanie „transparentného vládnutia“. „Aby sme vedeli, čo premiér či ten ktorý minister idú robiť, prečo, z akého poverenia. Aké stratégie tým napĺňajú“, uvádza Lucia Štasselová. Ak ich premiér a ministri nenaplnia, OZ Mier Ukrajine je pripravené na „občiansku neposlušnosť“. S protestami chcú pokračovať, nateraz na dvojtýždňovej báze. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Nedeľňajší Oktagon 65 v pražskej O2 Aréne vyvrcholí zápasom, aký tu ešte nebol. Víťaz berie všetko - trofej pre víťaza pyramídy Tipsport Gamechanger, finančnú prémiu 300-tisíc eur i titul Oktagonu v ľahkej váhe.„Čaká ma životný zápas, jeden z najväčších v histórii Oktagonu. Víťazstvo mi môže otvoriť dvere do sveta,” vraví úradujúci šampión Slovák Ronald Paradeiser pred očakávanou odvetou proti Belgičanovi Loseneovi Keitovi. Prečo prihodil do hry aj svoj titul, hoci nemusel? Aj to prezradil v podcaste Staredown na ŠPORT.sk.Čo sa dozviete v rozhovore?Ako ovplyvnilo prípravu, že jeho trénera zadržala polícia?Ide v odvete s Keitom iba o šport alebo je to osobné?Ako mu výhra alebo prehra môže zmeniť život?Má premyslené, čo spraví s odmenou 300-tisíc eur?Čo s ním bude po nedeľňajšom finále Gamechangeru?Vníma Oktagon ako svetovú dvojku po UFC?Je náročné byť vzorom pre mladú generáciu?Aké náročne je robiť váhu počas Vianoc?

Nedeľňajší Oktagon 65 v pražskej O2 Aréne vyvrcholí zápasom, aký tu ešte nebol. Víťaz berie všetko - trofej pre víťaza pyramídy Tipsport Gamechanger, finančnú prémiu 300-tisíc eur i titul Oktagonu v ľahkej váhe.„Čaká ma životný zápas, jeden z najväčších v histórii Oktagonu. Víťazstvo mi môže otvoriť dvere do sveta,” vraví úradujúci šampión Slovák Ronald Paradeiser pred očakávanou odvetou proti Belgičanovi Loseneovi Keitovi. Prečo prihodil do hry aj svoj titul, hoci nemusel? Aj to prezradil v podcaste Staredown na ŠPORT.sk.Čo sa dozviete v rozhovore?Ako ovplyvnilo prípravu, že jeho trénera zadržala polícia?Ide v odvete s Keitom iba o šport alebo je to osobné?Ako mu výhra alebo prehra môže zmeniť život?Má premyslené, čo spraví s odmenou 300-tisíc eur?Čo s ním bude po nedeľňajšom finále Gamechangeru?Vníma Oktagon ako svetovú dvojku po UFC?Je náročné byť vzorom pre mladú generáciu?Aké náročne je robiť váhu počas Vianoc?

Program s autorskou dvojicou Daniel Baláž a Pavol Hubinák. Zábava, recesia, glosovanie aktuálnych udalostí a atypická hudobná dramaturgia. Pravidelné rubriky a interakcia s poslucháčmi. Čokoľvek, čo nečakáte.

Vianočná homília z Kaplnky 25.12.2024.  Slovo: Pavol Jurčo.  Čítanie z Biblie: Janka Harvanová.  Nahrávka: András Cséfalvay.

Priatelia! Je to tu! Posledná epizóda roku 2024, v ktorej sme dobehli všetky maily. Nebudeme klamať, sme na seba hrdí. Kedy im jeblo vo Voyo? Prečo má AI ešte ďaleko od toho, aby nás ovládla? Ako Elika reaguje na vozičkárov? Toto a mnoho ďalšieho sa dozviete v našom podcaste. Aké nedorozumenia robia cudzie jazyky vo vašej rodine, ako a kedy si umývate zuby, či váš hejt na Zitronov hejt na Votrelca, nám posielajte na podhumorom@gmail.com Comedy slovník http://downloads.bbc.co.uk/learning/comedyclassroom/Secondary_Glossary.pdf Lístky na naše vystúpenia https://silnereci.sk/vystupenia NAVÁŽNO - Zvláda štát druhú vlnu pandémie? https://youtu.be/ILiWGZ1laks?si=H_3QL85QzxU09Cjc Leikola Ismo - The English Is So Confusing! https://youtu.be/V5aDB7WgTeo?si=VTE7A5xnxdPVgvhk 20 000 míľ pod humorom LIVE Košice 18. 3. 2025 Bratislava 11. 4. 2025 https://kespolu.rezervace.online/sk/terms dragoscomedy https://www.instagram.com/dragoscomedy?igsh=OHdicTVnZXF0a2hz Dragos Comedy (2022) - Best Case Scenario https://youtu.be/NMavZj373NM?si=RX3iKFWQKKx__xNe Matteo Lane: The Advice Špeciál https://www.youtube.com/watch?v=V8yjA_7H-Rc dropout.tv Carey Marx https://youtu.be/NYjse_yQIe0?si=bDkRm3wTnQT_IxjJ Just a Little White Lie | Neil Delamere https://youtu.be/8T3ZeRS7L2A?si=cav87COECIjqjHzH Klaus https://www.netflix.com/us/title/80183187?s=i&trkid=258593161&vlang=en Krampus https://www.csfd.cz/film/384558-krampus-tahni-k-certu/prehled/ Vladárova nová tvár https://www.csfd.sk/film/19643-vladarova-nova-tvar/prehlad/

„Nemusíme hneď cestovať na Mars, stačí, ak by sme viac investovali do charakterov, do zmýšľania. Výsledkom bude, že by to vyzeralo inak medzi ľuďmi, národmi i náboženstvami“, tvrdí teológ a farár Marián Prachár. Opäť tu máme Vianoce. Sviatky, ktoré počas stáročí nadobudli mnoho obsahových vrstiev: ten náboženský hovorí o narodení Spasiteľa; kultúrno-tradičný o hodnote rodiny, blízkosti a lásky; historický o oslavách zimného slnovratu ako znovuzrodenia slnka, ktorý kresťanstvo zaodialo rovno Ježišom ako prameňom svetla. A z toho potom pramení aj symbolický obsah Vianoc ako sviatkov svetla a nádeje do tmavých a chladných dní bežného roka. Tie tohtoročné sú v hemisfére kresťanského západu špeciálne aj otváraním tzv. svätých brán na rímskych bazilikách, ktorými katolíci vstupujú do jubilejného roka. Židovský predobraz jubilea hovoril o odpočinku pre pôdu i jej pánov, zmazávaní dlhov a návrate majetku do pôvodného vlastníctva. O čom je ten kresťanský s jeho sociálno-spoločenskými presahmi? Na to sa pozrieme s katolíckym kňazom a teológom Mariánom Prachárom. „Židia vedeli, že ak by nik neošetril otvárajúce sa ekonomické nožnice, môže to skončiť jedine vojnou. Môže to byť pre nás výzvou, či by sme s tým nevedeli niečo urobiť aj my. Aby veľmi bohatí nebohatli ešte viac, lebo to nepotrebujú. Mohlo by sa to použiť k dobru všetkých. Aj tí bohatí sa budú lepšie cítiť v spoločnosti, ktorá je spokojná a láskavá k najbohatším“, reflektuje Marián Prachár odkaz jubilejných rokov, ktorými sa katolícka cirkev inšpiruje ešte v židovskej biblickej tradícii. Šlo by podľa neho o „nápravu ekonomického neporiadku a krívd“. V podcaste hovorí aj o samote, ktorú však odlišuje od osamotenosti. Reflektuje tému celibátu. Je pritom otvorený jeho uvoľneniu. „Mali by byť kňazi, ktorí si celibát dobrovoľne vyberú a potom ženatí. Mali sme s nimi skúsenosť už v tajnej cirkvi a fungovalo to“, tvrdí Prachár. Rovnako nevidí zatvorenú pre budúcnosť otázku užšieho zapojenia žien do služieb v cirkvi.„Jeden chromozóm nemôže byť tým najrozhodujúcejším faktorom, okolo ktorého sa budeme točiť donekonečna. Že niekomu je niečo dovolené a niekomu naopak zakázané. V biblii to nikde nemáme“, hovorí. Nevyrušuje ho ani pokles veriacich, ktorí sa hlásia k niektorej z cirkví na Slovensku, ako ho zachytilo ostatné sčítanie obyvateľov z roku 2021. Napríklad len katolíkov je za desať rokov o 300 tisíc menej. Cirkvi podľa neho musia vystúpiť z chrámov a ísť za ľuďmi do ich prostredí. V Rusovciach napríklad prestaval nevyužívaný kostol svätého Víta na kaviareň. „Psychiatri a psychológovia majú dnes niekedy viac práce ako ostatní lekári, lebo veľa ľudia nemá choré telo, ale svoju dušu. Prečo by som teda ja dnes nehovoril otvorene aj o tom, čo robí dušu zdravou. A to môžem nielen v kostole, aj v priestore, kde sa podáva káva“, rozpráva Marián Prachár. Hovorí pritom, že v hľadaní šťastia môžu veriacich ľudí predbehnúť tí bez viery. „Lebo sa budú pýtať, čo majú robiť, aby boli v živote šťastní. Budú siahať po duchovných sférach, lebo to materiálne a plné brucho už im stačiť nebude“, dopĺňa. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Nemusíme hneď cestovať na Mars, stačí, ak by sme viac investovali do charakterov, do zmýšľania. Výsledkom bude, že by to vyzeralo inak medzi ľuďmi, národmi i náboženstvami“, tvrdí teológ a farár Marián Prachár. Opäť tu máme Vianoce. Sviatky, ktoré počas stáročí nadobudli mnoho obsahových vrstiev: ten náboženský hovorí o narodení Spasiteľa; kultúrno-tradičný o hodnote rodiny, blízkosti a lásky; historický o oslavách zimného slnovratu ako znovuzrodenia slnka, ktorý kresťanstvo zaodialo rovno Ježišom ako prameňom svetla. A z toho potom pramení aj symbolický obsah Vianoc ako sviatkov svetla a nádeje do tmavých a chladných dní bežného roka. Tie tohtoročné sú v hemisfére kresťanského západu špeciálne aj otváraním tzv. svätých brán na rímskych bazilikách, ktorými katolíci vstupujú do jubilejného roka. Židovský predobraz jubilea hovoril o odpočinku pre pôdu i jej pánov, zmazávaní dlhov a návrate majetku do pôvodného vlastníctva. O čom je ten kresťanský s jeho sociálno-spoločenskými presahmi? Na to sa pozrieme s katolíckym kňazom a teológom Mariánom Prachárom. „Židia vedeli, že ak by nik neošetril otvárajúce sa ekonomické nožnice, môže to skončiť jedine vojnou. Môže to byť pre nás výzvou, či by sme s tým nevedeli niečo urobiť aj my. Aby veľmi bohatí nebohatli ešte viac, lebo to nepotrebujú. Mohlo by sa to použiť k dobru všetkých. Aj tí bohatí sa budú lepšie cítiť v spoločnosti, ktorá je spokojná a láskavá k najbohatším“, reflektuje Marián Prachár odkaz jubilejných rokov, ktorými sa katolícka cirkev inšpiruje ešte v židovskej biblickej tradícii. Šlo by podľa neho o „nápravu ekonomického neporiadku a krívd“. V podcaste hovorí aj o samote, ktorú však odlišuje od osamotenosti. Reflektuje tému celibátu. Je pritom otvorený jeho uvoľneniu. „Mali by byť kňazi, ktorí si celibát dobrovoľne vyberú a potom ženatí. Mali sme s nimi skúsenosť už v tajnej cirkvi a fungovalo to“, tvrdí Prachár. Rovnako nevidí zatvorenú pre budúcnosť otázku užšieho zapojenia žien do služieb v cirkvi.„Jeden chromozóm nemôže byť tým najrozhodujúcejším faktorom, okolo ktorého sa budeme točiť donekonečna. Že niekomu je niečo dovolené a niekomu naopak zakázané. V biblii to nikde nemáme“, hovorí. Nevyrušuje ho ani pokles veriacich, ktorí sa hlásia k niektorej z cirkví na Slovensku, ako ho zachytilo ostatné sčítanie obyvateľov z roku 2021. Napríklad len katolíkov je za desať rokov o 300 tisíc menej. Cirkvi podľa neho musia vystúpiť z chrámov a ísť za ľuďmi do ich prostredí. V Rusovciach napríklad prestaval nevyužívaný kostol svätého Víta na kaviareň. „Psychiatri a psychológovia majú dnes niekedy viac práce ako ostatní lekári, lebo veľa ľudia nemá choré telo, ale svoju dušu. Prečo by som teda ja dnes nehovoril otvorene aj o tom, čo robí dušu zdravou. A to môžem nielen v kostole, aj v priestore, kde sa podáva káva“, rozpráva Marián Prachár. Hovorí pritom, že v hľadaní šťastia môžu veriacich ľudí predbehnúť tí bez viery. „Lebo sa budú pýtať, čo majú robiť, aby boli v živote šťastní. Budú siahať po duchovných sférach, lebo to materiálne a plné brucho už im stačiť nebude“, dopĺňa. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

*Podporte podcast Dobré ráno v aplikácii Toldo na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/extradobrerano⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠. Stres, smútok, či úzkosť. Mnohí by aktuálne predvianočné obdobie opísali presne takto. Alebo by dodali, že začiatkom Vianoc sa to nekončí. Prichádza chaos a obava zo stretnutí s rodinou alebo naopak zo samoty, ktorá môže toto obdobie sprevádzať. Čo by mala byť myšlienka Vianoc, ako sa postaviť ku komplikovaným situáciám, ktoré počas nich môžu nastať a kde prípadne hľadať pomoc? Eva Frantová sa v podcaste Dobré ráno pýta Zuzany Juránekovej, odbornej poradkyne IPčka. Odporúčanie: Aby sme ostali v téme, mám pre vás tip na vianočnú rozprávku. Ak ste ju ešte nevideli, pozrite si tú z roku 2019 s názvom Klaus. Ide o tak trochu iný pohľad na Santa Klausa a na všetky legendy, ktoré sa o jeho existencii vedú, ale nájdete tu aj veľa morálnych poučení a je to celé veľmi úsmevné. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

Nemusíme sa za každú cenu stotožniť vo všetkých názoroch. Sú ľudia, ktorí si myslia, že musíme sa počas Vianoc správať inak ako počas roka. A že vianočné sviatky musia byť dokonalé. No dobrý pocit sa nedá vynútiť. Ak to budeme siliť, dosiahneme opak, hovorí v rozhovore psychológ a odborník na konflikty Dušan Ondrušek, ktorý má za sebou zmierovanie hlbokých konfliktov v 40 krajinách sveta.Vysvetľuje, že pre mnohých ľudí sú Vianoce komplikované, pretože prevažne ide o stretnutia s rodinami a vidíme sa aj s ľuďmi, s ktorými sa často nerozprávame „Zrazu príde príležitosť pre hlbšie dialógy, no nedajú sa nadiktovať. A nevieme rozkázať, že to bude príjemný čas. V situáciách, keď sme dlho žili mimo domova, trochu trvá, než sa vrátime k našim vzťahom." konštatuje v rozhovore.V podcaste rozoberáme, ako sa počas sviatkov vyhnúť prípadným konfliktom v rodinách a čo robiť, ak sa pohádame na politike.„Myslím si, že by sme nemali prísť za našou babkou a vytiahnuť hneď v prvej vete polarizujúcu tému. Mali by sme začat tým, že babku pochválime - akú má peknú záhradu, ako pekne varí alebo ako sa venuje vnúčatám a aké pekné pesničky ich naučila. Radšej by sme mali oceňovať čo je na nej dobré a keď sa uistíme v našom vzťahu, že je v poriadku, tak vtedy môžeme spomínať témy, ktoré nás odlišujú. No stále to vnímať ako názor a že je v poriadku mať iné názory. Nemusíme sa za každú cenu stotožniť vo všetkých názoroch," hovorí v rozhovore psychológ a v rozhovore tiž vysvetľuje,Témou rozhovoru je aj polarizácia spoločnosti. Podľa Dušana Ondrušeka sa v poslednom odbobí situácia na Slovensku výrazne vyostrila.Vidíme javy, ktoré sme tu v takejto podobe ešte nemali - a to je fragmentarizácia. „To znamená, že sa nám rozpadá spoločnosť na uzavreté podskupiny, ktoré vzájomne nekomunikujú a ani sa nepoznaj. Takže si vytvárajú stále väčšie a väčšie predsudky voči sebe," približuje.Moderuje Denisa Hopková.

Vianoce už klopú na dvere a s nimi aj očakávania „sviatkov pokoja v kruhu rodiny“. Čo však, ak v rodine nie je žiadny pokoj a mier nie je ani v nás samých? S dilemou, akú masku si nasadiť, resp. prečo si ju vôbec nasadzovať, pritom bojujú i mnohé naše deti. Deti, ktoré sa práve s najbližšími cítia osamelé, a ktoré stáli i na samej hrane života a smrti. A budete počuť aj jeden vianočný príbeh obety, takmer až na smrť. Počúvate Aktuality Nahlas, tentoraz o tom, ako prežiť sviatky Vianoc i konca roka a – nezblázniť sa z toho. Tlak tradícií, spoločenských konvencií, ale i všadeprítomnej reklamy vytvára až enormný tlak na to, ako nesklamať očakávania rodiny či blízkych a byť, takpovediac, „v pohode“. Nech už sa v našom vnútri odohráva čokoľvek ťaživé a nesviatočné. Tlak týchto očakávaní o to viac prežívajú naše deti a naša mládež, neraz bojujú z vlastnými démonmi a do spevu kolied im rozhodne nie je. Téma pre šéfa internetovej poradne pre mladých IPčko Mareka Madra.Dodajme, že IPčko pre mladých ostáva otvorené aj počas sviatkov. Tlak na potrebu odbornej pomoci – niekedy doslova na hrane života a smrti, je totiž enormný, no a náš štát – napriek slovným deklaráciám, tému duševného zdravia detí neberie vôbec vážne.„Dostupnosť odbornej pomoci je absolútne katastrofálna. Deti čakajú na hospitalizáciu či pomoc psychiatra celé týždne až mesiace. Veľmi často sa deti k tejto pomoci dostanú, až keď sú úplne na hrane života a smrti. Toto je naozaj alarmujúce a musíme s tým niečo urobiť. Veľa sa o tom začalo rozprávať, ale zatiaľ sa len rozpráva,“ hovorí Marek Madro.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Nemusíme sa za každú cenu stotožniť vo všetkých názoroch. Sú ľudia, ktorí si myslia, že musíme sa počas Vianoc správať inak ako počas roka. A že vianočné sviatky musia byť dokonalé. No dobrý pocit sa nedá vynútiť. Ak to budeme siliť, dosiahneme opak, hovorí v rozhovore psychológ a odborník na konflikty Dušan Ondrušek, ktorý má za sebou zmierovanie hlbokých konfliktov v 40 krajinách sveta.Vysvetľuje, že pre mnohých ľudí sú Vianoce komplikované, pretože prevažne ide o stretnutia s rodinami a vidíme sa aj s ľuďmi, s ktorými sa často nerozprávame „Zrazu príde príležitosť pre hlbšie dialógy, no nedajú sa nadiktovať. A nevieme rozkázať, že to bude príjemný čas. V situáciách, keď sme dlho žili mimo domova, trochu trvá, než sa vrátime k našim vzťahom." konštatuje v rozhovore.V podcaste rozoberáme, ako sa počas sviatkov vyhnúť prípadným konfliktom v rodinách a čo robiť, ak sa pohádame na politike.„Myslím si, že by sme nemali prísť za našou babkou a vytiahnuť hneď v prvej vete polarizujúcu tému. Mali by sme začat tým, že babku pochválime - akú má peknú záhradu, ako pekne varí alebo ako sa venuje vnúčatám a aké pekné pesničky ich naučila. Radšej by sme mali oceňovať čo je na nej dobré a keď sa uistíme v našom vzťahu, že je v poriadku, tak vtedy môžeme spomínať témy, ktoré nás odlišujú. No stále to vnímať ako názor a že je v poriadku mať iné názory. Nemusíme sa za každú cenu stotožniť vo všetkých názoroch," hovorí v rozhovore psychológ a v rozhovore tiž vysvetľuje,Témou rozhovoru je aj polarizácia spoločnosti. Podľa Dušana Ondrušeka sa v poslednom odbobí situácia na Slovensku výrazne vyostrila.Vidíme javy, ktoré sme tu v takejto podobe ešte nemali - a to je fragmentarizácia. „To znamená, že sa nám rozpadá spoločnosť na uzavreté podskupiny, ktoré vzájomne nekomunikujú a ani sa nepoznaj. Takže si vytvárajú stále väčšie a väčšie predsudky voči sebe," približuje.Moderuje Denisa Hopková.

Vianoce už klopú na dvere a s nimi aj očakávania „sviatkov pokoja v kruhu rodiny“. Čo však, ak v rodine nie je žiadny pokoj a mier nie je ani v nás samých? S dilemou, akú masku si nasadiť, resp. prečo si ju vôbec nasadzovať, pritom bojujú i mnohé naše deti. Deti, ktoré sa práve s najbližšími cítia osamelé, a ktoré stáli i na samej hrane života a smrti. A budete počuť aj jeden vianočný príbeh obety, takmer až na smrť. Počúvate Aktuality Nahlas, tentoraz o tom, ako prežiť sviatky Vianoc i konca roka a – nezblázniť sa z toho. Tlak tradícií, spoločenských konvencií, ale i všadeprítomnej reklamy vytvára až enormný tlak na to, ako nesklamať očakávania rodiny či blízkych a byť, takpovediac, „v pohode“. Nech už sa v našom vnútri odohráva čokoľvek ťaživé a nesviatočné. Tlak týchto očakávaní o to viac prežívajú naše deti a naša mládež, neraz bojujú z vlastnými démonmi a do spevu kolied im rozhodne nie je. Téma pre šéfa internetovej poradne pre mladých IPčko Mareka Madra.Dodajme, že IPčko pre mladých ostáva otvorené aj počas sviatkov. Tlak na potrebu odbornej pomoci – niekedy doslova na hrane života a smrti, je totiž enormný, no a náš štát – napriek slovným deklaráciám, tému duševného zdravia detí neberie vôbec vážne.„Dostupnosť odbornej pomoci je absolútne katastrofálna. Deti čakajú na hospitalizáciu či pomoc psychiatra celé týždne až mesiace. Veľmi často sa deti k tejto pomoci dostanú, až keď sú úplne na hrane života a smrti. Toto je naozaj alarmujúce a musíme s tým niečo urobiť. Veľa sa o tom začalo rozprávať, ale zatiaľ sa len rozpráva,“ hovorí Marek Madro.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

(19.12.2024) V hodnotení najlepších momentov sezóny pokračujeme aj v druhej epizóde CykloPodcast Awards 2024. Tentoraz sme hľadali najväčšie prekvapenie, sklamanie, najlepší tím, etapu a v neposlednom rade aj najlepší český/slovenský jazdec alebo jazdkyňa. Na záver sme síce avizovali, že sa počujeme aj budúci týždeň, ale počas Vianoc si doprajeme aj my voľno a počujeme sa v silvestrovskom Q&A špeciály, v ktorom odpovieme na zvyšok vašich otázok k jubilejnému 500. dielu. Diskutujte a súťažte s nami na Discorde! Najlepším kávovým partnerom CykloPodcastu je slovenská pražiareň kávy COFFEEIN. Odporúčame! Hlavným mediálnym partnerom je magazín o cyklistike Cycling-Info.sk. Mediálny partner je RoadCycling.cz.

Dnes k nám prišiel zberateľ replík starovekých kultúr, papierových betlehemov a vianočných ozdôb - Ján Hertlík. Ako prežíva advent človek, ktorého celý rok obklopujú symboly Vianoc? Náš hosť nám porozprával, aké betlehemy by sme našli v jeho zbierke, prečo zbiera práve sochy Santa Clausov, Mikulášov, luskáčikov, alebo sklenené ozdoby a adventné kalendáre. Jeho vášňou je cestovanie a dnes nás určite zoberie minimálne do Egypta či Grécka. Zhováral sa s ním Juraj Turis.

  „ale vzdal sa hodnosti, vzal na seba podobu služobníka, podobný sa stal ľuďom…“ (F 2:7) Je iróniou, že niekedy v tom všetkom ruchu Vianoc môžeme byť pripravení na to, aby sa toto obdobie skončilo. Témou Vianoc je radosť. Tú určite nachádzame aj na stránkach Biblie. Časť problému spočíva v tom, že sa snažíme nájsť radosť […] Greg Laurie

K Vianociam neodmysliteľne patrí aj Betlehemské svetlo, ktoré už dorazilo na Slovensko. Čoskoro dorazí aj do Trnavy a iných miest v Trnavskom kraji. Navštívili nás chalani zo zboru Dlhé mačky Trnava, ktorí každoročne okolo Vianoc betlehemské svetlo v Malom Ríme opatrujú tak, aby sa mohlo dostať na Štedrý deň do každej domácnosti. Miloš Bučka a Šimon Kúdela nám porozprávali o histórii svetielka aj o tom, odkiaľ tohtoročné svetlo pochádza. Tak počúvajte.

Tento denný podcast, vytváraný s pomocou umelej inteligencie, ponúka unikátny a efektívny spôsob, ako sa dozvedieť o najzaujímavejších udalostiach a článkoch dňa. Umelej inteligencii sa darí analyzovať obrovské množstvo informácií z rôznych zdrojov, aby vybrala tie najrelevantnejšie a najpútavejšie obsahy pre širokú škálu poslucháčov. Každá epizóda je navrhnutá tak, aby poskytla hlboký ponor do vybraných tém, od politiky cez vedecké objavy, až po kultúrne udalosti, a to všetko podané informatívne, prístupne a bez emócií. Podcast je ideálnym spoločníkom pre zaneprázdnených ľudí, ktorí hľadajú pohodlný spôsob, aby zostali informovaní o svetovom dianí bez nutnosti tráviť hodiny čítaním rôznych zdrojov, čím poskytuje efektívny a príjemný spôsob, ako prijímať správy.  1. Pellegrini podpísal zákon o ústavnej zdravotnej starostlivosti. Rozhodnutie odôvodnil  https://www.startitup.sk/pellegrini-podpisal-zakon-o-ustavnej-zdravotnej-starostlivosti-rozhodnutie-odovodnil/  2. Minister Šaško poslal odborárom odpočet. Ak nejde o platy, nie je dôvod na výpovede, tvrdí  https://www.startitup.sk/minister-sasko-poslal-odborarom-odpocet-ak-nejde-o-platy-nie-je-dovod-na-vypovede-tvrdi/  3. Danko a Pellegrini si vymieňajú ostré odkazy. „Mal by prestať rozkladať koalíciu,“ vracia úder prezident  https://www.startitup.sk/danko-dostal-ostry-odkaz-od-pellegriniho-mal-by-prestat-rozkladat-koaliciu-vracia-uder-prezident/  4. Danko sa obáva snáh o rozbitie vlády. Podľa Grendela je riziko úradníckej vlády reálne  https://www.startitup.sk/danko-sa-obava-snah-o-rozbitie-vlady-podla-grendela-je-riziko-uradnickej-vlady-realne/  5. Ministerstvo vnútra kúpilo Mercedesy za 329-tisíc eur. Policajti nemajú ani na ponožky, udrel Naď (VYJADRENIE MINISTERSTVA)  https://www.startitup.sk/ministerstvo-vnutra-kupilo-mercedesy-za-329-tisic-eur-policajti-nemaju-ani-na-ponozky-udrel-nad-vyjadrenie-ministerstva/  6. Pročko tvrdí, že šéf hnutia Slovensko bol dobrý premiér: „S Igorom Matovičom sa nedá kradnúť, potvrdil to aj Boris Kollár”  https://www.startitup.sk/podla-procka-bol-sef-hnutia-slovensko-dobry-premier-s-igorom-matovicom-sa-neda-kradnut-potvrdil-to-aj-boris-kollar/  7. Prvá električka prejde Petržalkou ešte do Vianoc. Dlhoočakávaný projekt sa blíži do finále  https://www.startitup.sk/prva-elektricka-prejde-petrzalkou-este-do-vianoc-dlhoocakavany-projekt-sa-blizi-do-finale/  8. Dnes začal platiť nový grafikon ZSSK: Najdôležitejšie novinky na jednom mieste (PREHĽAD)  https://www.startitup.sk/dnes-zacal-platit-novy-grafikon-zssk-najdolezitejsie-novinky-na-jednom-mieste-prehlad/  9. Zdraženie až o 12,6 %: Veľké slovenské mestá v roku 2025 zvyšujú cestovné (VEĽKÝ PREHĽAD)  https://www.startitup.sk/zdrazenie-az-o-126-velke-slovenske-mesta-v-roku-2025-zvysuju-cestovne-velky-prehlad/  10. Len 7 krajín na svete dýcha bezpečný vzduch. Slovensko opäť zaostáva (PREHĽAD)  https://www.startitup.sk/len-7-krajin-na-svete-dycha-bezpecny-vzduch-slovensko-opat-zaostava-prehlad/  11. Dobrá správa pre milovníkov zimného športu: Stredisko v Tatrách nateraz poplatky odkladá  https://www.startitup.sk/dobra-sprava-pre-milovnikov-zimneho-sportu-stredisko-v-tatrach-nateraz-poplatky-odklada/  12. Budúcnosť Slovákov je otázna. Patríme medzi 5 najohrozenejších krajín (ŠTATISTIKA)  https://www.startitup.sk/buducnost-slovakov-je-otazna-patrime-medzi-5-najohrozenejsich-krajin-statistika/  13. Bývanie za 52-tisíc eur, ktoré si môžeš postaviť kdekoľvek. 2 architekti vytvorili nevšedný modulárny dom  https://www.startitup.sk/byvanie-za-52-tisic-eur-ktore-si-mozes-postavit-kdekolvek-2-architekti-vytvorili-nevsedny-modularny-dom/   

"Môžem byť pokazená, keď nedokážem dosiahnuť orgazmus pri sekse?" - Takýchto a podobných otázok nám prišlo toľko, že sme sa rozhodli urobiť podrobný rozbor ženského orgazmu. V prvej epizóde tejto série si predstavíme, čo to vlastne orgazmus je, ako sa prejavuje a aké sú faktory ovplyvňujúce (ne)dosiahnutie orgazmu. Prebrali sme aj aké typy orgazmov poznáme a tiež trochu polemizujeme o tom, či je klitorálny a vaginálny orgazmus to isté.

Pohyb je dôležitý, netreba to s ním však preháňať. Obdobie vianočných sviatkov, ktorých prioritou má byť pokoj a trávenie času s rodinou a najbližšími, je totiž ideálnym obdobím na upustenie z pravidelnosti. Rozumné hranice si treba nastaviť aj pri konzumácii jedla. Čím viac vianočných chuťoviek pripravíte a napečiete, tým viac toho zjete! 3 druhy koláčov nie sú málo.

Nina má dobre platené miesto, skvelé kolegyne a čoskoro ju povýšia. Práca ju však vôbec nenapĺňa. Má perspektívny vzťah so spoľahlivým mužom, ktorý ju má úprimne rád. Ona ho však nemiluje. Čaká ju predĺžený víkend v Paríži, na ktorý sa ani trochu neteší. A na dosah ruky má dokonalý byt, do ktorého sa netúži nasťahovať. Nechtiac vypočutý rozhovor neznámej dvojice ju prinúti premýšľať nad vlastným životom. Vydesí ju, keď si uvedomí, že osoba, ktorou je dnes, sa na jej niekdajšie ja vlastne ani nepodobá, a rozhodne sa to zmeniť. Do Vianoc zostáva dvadsaťštyri dní a Nina začne robiť všetko pre to, aby bola na Štedrý deň opäť sama sebou – vyťahuje zo skrine rodinných kostlivcov, plní si tajné túžby, priznáva boľavé pravdy, napráva staré chyby a uskutočňuje svoje sny. Aj tie pochabé. A keďže vianočný čas je plný zázrakov, do cesty sa jej pripletie príťažlivý cudzinec, ktorý jej rozbúcha srdce, vždy keď sa naňho pozrie. Mohol by byť tým najkrajším vianočným darčekom, aký kedy dostala… ak bude dosť odvážny, aby si ju skrotil. Audiokniha: 24 dní do Vianoc Autor: Michala Ries Interpret: Alexandra Lukáčová a Otto Culka Dĺžka: 13:26 h Vydavateľstvo: Publixing a Ikar Audiokniha 24 dní do Vianoc na webe Publixing (MP3 na stiahnutie) Audiokniha 24 dní do Vianoc na webe Audiolibrix (MP3 na stiahnutie)

Sviatkové zvykoslovie na slovensku. Ako sa dodržiavajú tradičné slovenské sviatky, aké nové sviatky prenikli do našej kultúry? Ako sa postupne menili tradície a zvyky v čase adventu a Vianoc? Zaujímalo v rozhovore s Katarínou Popelkovou Richarda Šümeghyho. "

Naša dnešná hostka vyštudovala vedu o výtvarnom umení, ale aj filmovú a televíznu réžiu. Píše scenáre, jej vášňou je potápanie, na konte má Denník liptovskej ženy a okrem iných televíznych projektov aj vianočné rozprávky. Rozprávka, ktorú si môžete pozrieť počas Vianoc je v niečom originálna a špeciálna. Určená je pre nepočujúcich divákov. Naše pozvanie dnes prijala režisérka a scenáristka Kristína Herczegová. Rozprávala sa s ňou Hana Rapantová.

Bohoslužby EQ Nové Zámky

Michala Ries začala písať Otvorené nebo už na konci roka 2021. Potom ju dvakrát odložila, aby napísala Volanie krvi a 24 dní do Vianoc... Je to jeden z jej najsilnejších príbehov, dojímavý a citlivý.

"Je za tým jediné – túžba oslabiť Svätú Rus." Tieto slová pochádzajú od patriarchu Kirilla I., hlavy moskovského patriarchátu, a jeho kázne počas vysvätenia hlavného kostola Rosgvardie (čiže Červenej armády alebo dnešným slovníkom Ruskej národnej gardy) v Balašiche pri Moskve v novembri 2022. Hoci Kirillove vyjadrenie vzhľadom na jeho podporu Putinovej invázie na Ukrajinu nie je prekvapujúce, je zarážajúce hneď v niekoľkých ohľadoch.  Po prvé, Kirill ako vždy obviňuje z vojny Západ a Ukrajinu: Rusko napadlo Ukrajinu, aby sa ochránilo pred západnou dekadenciou a ukrajinským fašizmom. Tento príbeh je už dnes notoricky známy. Menej známy je pojem „Svätá Rus“. Ako Kirill vo svojom prejave vysvetlil, „Svätá Rus“ označuje Rusko, Ukrajinu a Bielorusko. Podľa Kirillovych a Putinovych predstáv by malo toto takzvané väčšie Rusko byť riadené spoločnou ortodoxnou kresťanskou kultúrou a hodnotami." Toto nie je prvé a pravdepodobne ani posledné takéto vyjadrenie zo strany Kirilla. V tomto podcaste však nebudeme hovoriť o Kirillovi alebo Svätej Rusi. Reči o Svätej Rusi sú okrem toho, že sú už dokázateľne škodlivou fantáziou, aj príkrou redukciou. Redukciou oveľa zložitejšej histórie náboženstva na území dnešnej Ukrajiny. A napokon v kontexte už druhých Vianoc ktoré Ukrajinci oslávili v atmosfére pokračujúcej ruskej invázie vyznievajú tieto slová aj nesmierne kruto. V tomto podcaste sa pozrieme na históriu náboženstva na Ukrajine. V kontexte, do hĺbky a do detailov. Ako sa tu za posledné dve storočia vyvíjalo pravoslávie na Ukrajine? Aká bola situácia cirkvi počas Hladomoru? Ako cirkvi prežili stalinistické prenasledovanie? Aké zmeny nastali počas perestrojky? Aká je úloha pravoslávnej cirkvi od osamostatnenia Ukrajiny v roku 1991? A napokon aká je aktuálna situácia pravoslávnych na Ukrajine v kontexte pokračujúcej  ruskej invázie? Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s ukrajinským historikom Andriyom Fertom, historikom, ktorý pred pár mesiacmi, napriek trvajúcej ruskej invázii v jeho krajine, úspešne obhájil doktorát s dejín na prestížnej Kyjivskej Mohylskej Akadémii. Dr. Fert skúma vzťahy cirkvi a štátu počas komunizmu a historickú pamäť súčasnej pravoslávnej cirkvi. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

Štedrá večera mala kedysi 12 chodov, naši predkovia nemali stromček ani svetielka a symbolom Vianoc bolo čosi úplne iné. Tradície sa menia a to tak rýchlo, že už teraz sú sviatky úplne iné ako boli v našom detstve a o ďalších 30 rokov budú opäť iné, naznačuje etnologička Katarína Nádaská. Najnovšou tradíciou je podľa nej trávenie Vianoc na lyžovačkách.Symbolom Vianoc len donedávna nebol stromček. Vo Vatikáne nainštalovali prvý stromček až v roku 1982. Na Slovensku chudobné rodiny žili v malých príbytkoch, kam by sa strom nezmestil. Stromčeky k nám prišli z nemecky hovoriacich krajín a najprv si ich adoptovala šľachta a až oveľa neskôr ľud. Symbolom Vianoc bol predtým betlehem. Vytláča dnes stromček betlehemy, tak ako nové tradície vytláčajú tie staré?Medzi starými tradíciami, ktoré postupne zanikajú, je napríklad obväzovanie nôh stola reťazou, sekera a čerstvo nadojené mlieko. Kde by ste to však dnes vzali? So zmenou spoločnosti sa menia aj naše tradície. Naše niekdajšie tradície sú roľnícke a v mestskom svete mnohé už nemajú miesto. Naopak, americké svetielka sme prebrali už v 90. rokoch.Čo je tradícia a čo je zvyk? Kedy sa zvyky stávajú tradíciami? Kedy sa niečo stáva tradičným? Napríklad bryndzu k nám priniesli Valasi, a teda nebola na Slovensku tradičnou, ale sa ňou postupne stala.V Japonsku majú na Vianoce tradíciu objednať si vedro vyprážaných kuracích krídel z americkej siete. Ich predkovia, ktorí bojovali proti Američanom, by určite nebola za. Ako sa teda dá vysvetliť takáto nová tradícia? Na Slovensko najväčší progres vždy nosili Slováci, ktorí pracovali v zahraničí – napríklad drotári alebo murári.Môžete si založiť a rozšíriť svoju vlastnú tradíciu? A ktoré tradície nám tu zanechal multikultúrny vývoj Slovenska, Tatári či Turci? Podľa Kataríny Nádaskej nám paradoxne najmenej zanechali Slovania.Rozhovor viedol Peter Hanák.

Štedrá večera mala kedysi 12 chodov, naši predkovia nemali stromček ani svetielka a symbolom Vianoc bolo čosi úplne iné. Tradície sa menia a to tak rýchlo, že už teraz sú sviatky úplne iné ako boli v našom detstve a o ďalších 30 rokov budú opäť iné, naznačuje etnologička Katarína Nádaská. Najnovšou tradíciou je podľa nej trávenie Vianoc na lyžovačkách.Symbolom Vianoc len donedávna nebol stromček. Vo Vatikáne nainštalovali prvý stromček až v roku 1982. Na Slovensku chudobné rodiny žili v malých príbytkoch, kam by sa strom nezmestil. Stromčeky k nám prišli z nemecky hovoriacich krajín a najprv si ich adoptovala šľachta a až oveľa neskôr ľud. Symbolom Vianoc bol predtým betlehem. Vytláča dnes stromček betlehemy, tak ako nové tradície vytláčajú tie staré?Medzi starými tradíciami, ktoré postupne zanikajú, je napríklad obväzovanie nôh stola reťazou, sekera a čerstvo nadojené mlieko. Kde by ste to však dnes vzali? So zmenou spoločnosti sa menia aj naše tradície. Naše niekdajšie tradície sú roľnícke a v mestskom svete mnohé už nemajú miesto. Naopak, americké svetielka sme prebrali už v 90. rokoch.Čo je tradícia a čo je zvyk? Kedy sa zvyky stávajú tradíciami? Kedy sa niečo stáva tradičným? Napríklad bryndzu k nám priniesli Valasi, a teda nebola na Slovensku tradičnou, ale sa ňou postupne stala.V Japonsku majú na Vianoce tradíciu objednať si vedro vyprážaných kuracích krídel z americkej siete. Ich predkovia, ktorí bojovali proti Američanom, by určite nebola za. Ako sa teda dá vysvetliť takáto nová tradícia? Na Slovensko najväčší progres vždy nosili Slováci, ktorí pracovali v zahraničí – napríklad drotári alebo murári.Môžete si založiť a rozšíriť svoju vlastnú tradíciu? A ktoré tradície nám tu zanechal multikultúrny vývoj Slovenska, Tatári či Turci? Podľa Kataríny Nádaskej nám paradoxne najmenej zanechali Slovania.Rozhovor viedol Peter Hanák.

Ktoré filmy a seriály sa oplatí vidieť počas Vianoc na streamingových službách, v televíziách alebo v kinách? Aké diela najviac rezonovali v roku 2023? O tom sa rozprávali redaktorky a redaktori Denníka N Vitalia Bella, Jana Močková, Patrik Garaj a Oliver Rehák.

Pár dní do Vianoc a Slovensko opäť rieši rozpočet. Po tom, čo úradnícka vláda predložila na jeseň verziu, v ktorej sa príjmy rovnali výdavkom a ktorá bola skôr povinnou jazdou zo zákona ako realitou, kabinet Roberta Fica bleskovou rýchlosťou, teda za menej než dva mesiace, pripravil svoju návrh. Ten pritom podľa premiéra zohľadňuje potrebné šetrenie, no zároveň neznižuje sociálny štandard Slovákov. Viacerí ekonómovia však s týmto tvrdením tak úplne nesúhlasia. Hlavne pokiaľ ide o šetrenie. Aký rozpočet to teda zase máme na stole, šetrí sa v ňom vôbec a bolo by jeho neschválenie do konca roka naozaj takou katastrofou? Eva Frantová sa v novej časti podcastu Index pýta predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, Jána Tótha. Ak by ste sa chceli dozvedieť viac o ratingu Slovenska a o tom, čo to pre krajinu znamená, ak sa zníži, odporúčam článok Jozefa Tvardzíka. _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Index.

Robert Fico zrejme počítal s tým, že ľudia sa budú viac pripravovať na Vianoce, nie že budú zachraňovať štát. Tiež ho mohla zaskočiť účasť v iných mestách ako je Bratislava, keďže tá je tradične baštou voličov opozície, hovorí v podcaste politológ Radoslav Štefančík.Opozícii sa podarilo na protesty prilákať viac ľudí ako naposledy. Ľudí, ktorí sa protestov v hlavnom meste zúčastnili sme sa spýtali, prečo prišli. Ešte minulý týždeň sme vám priniesli rozhovory s koaličnými poslancami, ktorý napríklad hovorili, že ľudia nevedia, proti čomu protestujú alebo že nemajú ucelené informácie. Pýtali sa Frederika Lodová a Marek Biró.Zmenia niečo protesty? Mohla účasť zaskočiť premiéra Roberta Fica? Môžu uškodiť prípadnej kandidatúre Petra Pellegriniho na prezidenta, a naopak mobilizovať voličov pre Ivana Korčoka? Odpovedá politológ Radoslav Štefančík.Podľa politológa môžu protesty koalícii skomplikovať komunikáciu o novele trestného zákona a rušenia špeciálnej prokuratúry - podľa neho budú musieť napríkald zvoliť inú komunikačnú stratégiu. Neočakáva však, že novelu samotnú Robert Fico stiahol. „Ak uvidí, že počet narastá a odpor je väčší môžu ustúpiť - nie celkovo, ale posunúť to napríklad o niekoľko týždňov," myslí si.Podcast nahrala Denisa Hopková.Mentioned in this episode:POHODA

Robert Fico zrejme počítal s tým, že ľudia sa budú viac pripravovať na Vianoce, nie že budú zachraňovať štát. Tiež ho mohla zaskočiť účasť v iných mestách ako je Bratislava, keďže tá je tradične baštou voličov opozície, hovorí v podcaste politológ Radoslav Štefančík.Opozícii sa podarilo na protesty prilákať viac ľudí ako naposledy. Ľudí, ktorí sa protestov v hlavnom meste zúčastnili sme sa spýtali, prečo prišli. Ešte minulý týždeň sme vám priniesli rozhovory s koaličnými poslancami, ktorý napríklad hovorili, že ľudia nevedia, proti čomu protestujú alebo že nemajú ucelené informácie. Pýtali sa Frederika Lodová a Marek Biró.Zmenia niečo protesty? Mohla účasť zaskočiť premiéra Roberta Fica? Môžu uškodiť prípadnej kandidatúre Petra Pellegriniho na prezidenta, a naopak mobilizovať voličov pre Ivana Korčoka? Odpovedá politológ Radoslav Štefančík.Podľa politológa môžu protesty koalícii skomplikovať komunikáciu o novele trestného zákona a rušenia špeciálnej prokuratúry - podľa neho budú musieť napríkald zvoliť inú komunikačnú stratégiu. Neočakáva však, že novelu samotnú Robert Fico stiahol. „Ak uvidí, že počet narastá a odpor je väčší môžu ustúpiť - nie celkovo, ale posunúť to napríklad o niekoľko týždňov," myslí si.Podcast nahrala Denisa Hopková.Mentioned in this episode:POHODA

Pozvanie do najnovšieho dielu Startitup Diskusného Klubu prijal politológ Samuel Abrahám. V rozhovore sa dozvieš, čo si Abrahám myslí o protestoch, ktoré organizuje opozícia či ako sa vyvíja aktuálna politická situácia z jeho pohľadu. Udržia sa protesty do Vianoc? Čo považuje Abrahám za otrasný slovník či čo si myslí o výrokoch politikov, ktorí označujú ľudí ako potkanov? ,,Potkamni označovali nacisti Židov, bolo to používané aj komunistami pri najhorších invektívoch.“ Celé kritické zhodnotenie doterajšej politickej garnitúry si pozrieš v najnovšom diele Startitup Diskusného Klubu, kde si moderátor Šimon Žďárský pozval do štúdia politológa Samuela Abraháma. Pre viac rozhovorov so zaujímavými osobnosťami a o aktuálnej politickej situácii sleduj aj ďalšie epizódy ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Diskusný Klub⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠.

Today I am talking about education and schools in Slovakia. You are going to learn some words from my ‘School vocabulary'. You will also learn how to ask “Is school attendance compulsory?” in Slovak. At the end of this episode, you can enjoy my article about Slovak schools in Slovak.Episode notesToday I am talking about education and schools in Slovakia. You are going to learn some words from my ‘School vocabulary'. You will also learn how to ask “Is school attendance compulsory?” in Slovak. At the end of this episode, you can enjoy my article about Slovak schools in Slovak.Slovak lesson1. vzdelanie (education)2. školstvo (schooling) 3. škola / školy (a school / schools)4. materské školy (kindergartens)5. základné školy (primary / elementary schools)6. stredné školy (secondary schools)7. vysoké školy (colleges, universities)8. univerzita (university)9. štátne školy (state schools)10. cirkevné školy (religious schools)11. súkromné školy (private schools)12. bezplatné (free of charge)13. prázdniny (holidays, vacation)14. vyučovacia hodina (lesson, period)15. prestávka (break)16. známka (grade)17.vysvedčenie (report card)18. predmet (subject)19. školská dochádzka (school attendance)20. Na Slovensku je školská dochádzka povinná. (School attendance is compulsory in Slovakia.)21. Je školská dochádzka povinná? (Is school attendance compulsory?)Slovak schools Slovensko má 10 rokov povinnej školskej dochádzky. Vo všeobecnosti deti začínajú  chodiť do školy, keď dovŕšia 6 rokov. Na Slovensku sú školy štátne, cirkevné a súkromné. Štátom financované vzdelávanie je bezplatné a všetky učebnice a učebné materiály pod univerzitnou úrovňou sú tiež bezplatné. Na konci školského roka, žiaci musia učebnice vrátiť. Cirkevné a súkromné školy nie sú bezplatné.Žiaci chodia do školy päť dní v týždni, od pondelka do piatku. Letné prázdniny sú od 1. júla do konca augusta Na univerzitách začínajú už v júni. Ďalšie prázdniny sú okolo Vianoc, to sú Vianočné prázdniny, potom Jarné prázdniny na jar, a Veľkonočné prázdniny okolo Veľkej noci. Žiaci majú aj krátke prázdniny počas oficiálnych sviatkov, napríklad prvého novembra je Deň svätých.Školský rok pozostáva z dvoch polrokov alebo semestrov. Prvý polrok končí na všetkých školách koncom januára, druhý koncom júna. Žiaci základných škôl majú zvyčajne 4 alebo 5 vyučovacích hodín denne. Žiaci stredných škôl majú zvyčajne okolo 6 vyučovacích hodín. Jedna vyučovacia hodina trvá 45 minút. Medzi vyučovacími hodinami sú prestávky. Je tam niekoľko krátkych 10-minútových prestávok a jedna dlhšia – tzv. „veľká prestávka“. Študenti ju často volajú len „veľká“. Veľká prestávka trvá 20 minút.Žiaci štandardných škôl dostávajú známky takmer zo všetkých predmetov. Známky sa pohybujú od 1 po 5, kde 1 alebo jednotka je najlepšia známka a 5 alebo päťka je  najhoršia známka. Známky počas školského roka žiaci dostávajú za priebežné hodnotenie projektov, testov, úloh, atď. Na konci každého polroka dostávajú žiaci školské vysvedčenia. Vysvedčenia sú ako zoznamy záverečných známok.Timestamps00:32 Introduction to the episode02:26 Info about my website03:35 Info about my membership04:46 About schools in Slovakia11:45 Fun fact12:31 Slovak lesson20:29 About schooling in Slovakia (in Slovak)26:15 Final thoughtsIf you have any questions, send it to my email hello@bozenasslovak.com. Check my Instagram https://www.instagram.com/bozenasslovak/ where I am posting the pictures of what I am talking about on my podcast. Also, check my website https://www.bozenasslovak.com © All copywrites reserved to Bozena O Hilko LLC

"V tomto čase túžime po čomsi tradičnom, čo má nádych histórie. Keď však spomíname na minulosť a to, čo v nej bolo krásne, posnažme sa vniesť to aj do všedných dní," hovorí otec Tomáš Gerboc z Nitry

Vianoce a vianočné sviatky si už každý automaticky spája so snehom. Aj keď posledné roky pripomína vianočné počasie skôr príchod jari. Podľa klimatológa Pavla Faška zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) je sneh na Vianoce vzácnosť a nie všade je predstava bielych Vianoc splniťeľná.

Vianoce a vianočné sviatky si už každý automaticky spája so snehom. Aj keď posledné roky pripomína vianočné počasie skôr príchod jari. Podľa klimatológa Pavla Faška zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) je sneh na Vianoce vzácnosť a nie všade je predstava bielych Vianoc splniťeľná.

Vianoce a vianočné sviatky si už každý automaticky spája so snehom. Aj keď posledné roky pripomína vianočné počasie skôr príchod jari. Podľa klimatológa Pavla Faška zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) je sneh na Vianoce vzácnosť a nie všade je predstava bielych Vianoc splniťeľná.

Vianoce, deň Božieho narodenia a milosrdenstva. Na svet prichádza spasiteľ. No hovorí sa, že 24. decembra je tiež deň, kedy Slnko stráca svoju moc. S úderom polnoci sa naštrbuje hranica medzi svetmi živých a mŕtvych. Niektorí z nás sa tak stanú svedkami návštev stratených duší zo záhrobia. Práve epizóda "Omša duchov" vám priblíži príbeh prešporčanky Heleny Rothovej, ktorá sa v roku 1901 nedostavila na polnočnú omšu do Blumentálskeho kostolíka v Bratislave. Magická sila Vianoc ju totižto preniesla do sveta mŕtvych. Príbehom hrôzy vás bude sprevádzať herec Marek Majeský. Podcast Nezhasínaj! nie je vhodný pre poslucháčov mladších ako 18 rokov, ani pre citlivé povahy. PS: Báť sa je povolené!

Vypočuj si štrnásty diel podcastu Život na MAXIMUM, ktorým Ťa sprevádzajú autorka knižných bestsellerov, mentorka a inšpirátorka Daniela Rau a NLP Master kouč, mentor a marketér Jerguš Holéczy.  Skús sa na chvíľu zastaviť a zamysli sa nad otázkou, ako by vyzerali tvoje vysnívané Vianoce? Čomu by si venoval/-a svoju pozornosť a čomu by si sa naopak vyvaroval/-a? Vianoce sú sviatky, ktoré vedia byť veľmi rôznorodé. V niektorých rodinách sú šťastné a veselé, no v niektorých je to to najsmutnejšie obdobie roka. Aká je však skutočná hodnota Vianoc? Na čom naozaj záleží? Odpovedať by si mal každý sám za seba… no jedno máme všetci spoločné, a to užiť si sviatky v zdraví. V podcaste sa tiež dozvieš: ▶️ aké sú ideálne Vianoce podľa Danielky ▶️ ako vyzerajú Jergušove Vianoce ▶️ prečo je prejavovanie vďačnosti kľúčom pre príjemne strávené Vianoce ▶️ ako zvládnuť vianočné obdobie v pohode, bez stresu a zbytočných problémov ▶️ podľa čoho je dobré vyberať vianočné darčeky ▶️ tipy na darčeky na poslednú chvíľu ▶️ o knihe Kronika života, ktorá sa stane najvzácnejšou knihou Vašej rodinnej knižnice Prajeme Ti, aby si si pod stromčekom rozbalil sám seba a pochopenie, že všetko potrebné už máš. V sebe. Buď človekom, akým sa chceš stať. Začni už teraz! Život Na MAXIMUM Ti prináša Daniela Rau, Jerguš Holéczy a PODCAST_house v spolupráci s Panta Rhei a aktuality.sk 

Schytali to aj vianočné sviatky! Zdá sa, že Slováci po náročnom roku plnom rekordných ekonomických výkyvov a strašidelného zdražovania ušetrili svoje eurá aj na darčekoch. Každoročnému nákupnému zhonu za čo „najpompéznejším“ vianočným darčekom a preplneným stolom, tak v súčasnosti zdá sa, odzvonilo. Na tohtoročné Vianoce sa niektorí Slováci rozhodli minúť až o 50 % menej než po minulé roky. Čo všetko sa skrýva za ekonomikou Vianoc? Vypočujte si ôsmy diel relácie s Jánom Gorduličom v spolupráci so Slovenskou sporiteľňou.  Prečítajte si aj sprievodný článok s videom TU.

Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) má jasno, prečo bola vláde premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO) vyslovená nedôvera. Poviem vám, čo spôsobilo pád vlády, uviedol v debate s Petrom Bielikom. Kollár uviedol, že od prezidentky dostal tri úlohy, jednou je zabezpečiť prijatie rozpočtu. Považuje za kľúčové, aby rozpočet bol schválený do Vianoc. Malo by sa o ňom rokovať vo štvrtok. Podľa Kollára na tom, aby bol v parlamente priechodný, pracujú experti strán SaS a OĽaNO.

V ďalšej epizóde Mimózy bol hosťom Lenky Libjakovej a Jany Kovalčíkovej SAJFA.   V Mimóze sa dozviete: — čo študoval na vysokej škole; — akí boli jeho obľúbení spisovatelia; — aký film mu doslova zmenil život; — ako sa dostal do rádia; — akých maratónoch sa zúčastnil; — či rád vystupuje z komfortnej zóny; — čo jedia na Vianoce.

Každoročne si spoločne robíme Generálku Vianoc. Vždy mesiac pred Vianocami, 24. novembra. Celú Rannú šou hráme iba vianočné pesničky, testujeme kapustnicu, rezne aj šalát. A tešíme sa na Vianoce. A najlepšie na tom je, ako si s nami generálku idete aj vy. Tak tu máte záznam z Rannej šou.

Slovenské domácnosti na prípravu Vianoc a nákupy darčekov minú stovky, možno až tisícky eur. Riešením pre mnohých môžu byť ľahko dostupné pôžičky, ktoré dokážu zaplátať všetky „pod-stromčekové“ výdavky. V určitých prípadoch je to ale pasca, z ktorej sa budete dostávať len veľmi ťažko. Ako teda prežiť sviatky pokoja s pokojom v duši a bez zbytočných dlhov? Vypočujte si nový diel relácie s Jánom Gorduličom v spolupráci so Slovenskou sporiteľňou.    Prečítajte si aj sprievodný článok: https://www.aktuality.sk/clanok/iDcJHtw/uvery-na-darceky-ako-povedat-nie-zbytocnym-vianocnym-dlhom/