Podcasts about ukrajinu

"Minister obrany Jaroslav Naď dal verejný prísľub, že určite nepošleme migy na Ukrajinu, pokiaľ o tom nebude diskusia v parlamente. Tá diskusia v parlamente bude na výbore. Tým zadosťučiníme verejnému prísľubu. Myslíme si, že kompetenciu poslať takúto vyradenú techniku má vláda, tým pádom vláda rozhodne a pošleme migy na Ukrajinu. Nebudeme čakať," hovorí premiér Eduard Heger o rozhodnutí poslať stíhačky na Ukrajinu. Pôvodne v koalícii hovorili o tom, že parlament príjme uznesenie, aby mohla vláda konať. Opozícia sa chystá urobiť na leteckej základni Sliač poslanecký prieskum, aby sa presvedčili o tom, že lietadlá už nie sú funkčné a že sú stále na Slovensku. "Pokojne tak môžu urobiť, ak to stihnú," dodal poverený premiér Heger. Ako sa pozerá na útoky Igora Matoviča? Ako by hlasoval ako poslanec pri registrovaných partnerstvách? Prečo skončil Lengvarský? A čo ak sa nestihnú Rázsochy? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s povereným predsedom vlády Eduardom Hegerom. – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

Zaslúži si film o ruskom opozičníkovi Alexejovi Navaľnom Oscara za najlepší dokument roka? Na Ukrajine ten pocit nemajú, najmä keď medzi nominovanými na víkendovom udeľovaní cien bol aj film o únosoch ukrajinských detí Rusmi. Ukrajincov tiež sklamalo rozhodnutie organizátorov, ktorí ani druhý rok po sebe nedali priestor na prejav ukrajinského prezidenta. Na Medzinárodnom trestnom súde sa už začína pripravovať zatykač za ruské zločiny na Ukrajine. Žalobca bude zrejme hovoriť o genocíde, za ktorú považuje únosy ukrajinských detí. Vypočujte si Ukrajinský spravodaj, súhrn toho najpodstatnejšieho, čo sa za uplynulý týždeň udialo vo vojne na Ukrajine. Správy pripravil Matúš Krčmárik, načítala ich Ľubica Melcerová. _ Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Ukrajinský spravodaj a Dobré ráno.

1. Demokratických voličov je dosť, ale politické strany ich potenciál premrhali. 2. Migy možno onedlho odídu na Ukrajinu, ale bude to búrka. 3. Písomnej maturite nepredchádza primerané vzdelávanie.

„Doufám, že nás žádná další velká rána nečeká,“ odpovídá ekonom a analytik Světové banky Ondřej Schneider na otázku, jak Západ zvládá dopady ruské agrese na Ukrajinu. „Za poslední rok se de facto podařilo izolovat ruský finanční systém od toho světového. Především Evropa se postupně odpojila od ruského energetického trhu a popravdě nevím, čím dalším by mohlo Rusko hrozit,“ dodává s tím, že nehovoří o vojenské stránce.

Novozvolený český prezident na svoju prvú oficiálnu zahraničnú návštevu prišiel na Slovensko - ako je to už roky zvykom. S našou prezidentkou Zuzanou Čaputovou diskutovali o ruskej agresii a aj o výzvach, ktoré krajiny čakajú. Hlavy štátu sa tiež dohodli na častejších zahraničných cestách, ktoré by absolvovali spoločne.  Ako vyzerali vzťahy Slovenska a Česka za Miloša Zemana a čo môže byť teraz inak? A možno očakávať príchodom nového českého prezidenta Petra Pavla intezívnejšiu spoluprácu medzi Českom a Slovenskom? „Otázka vysporiadania sa s dezinformáciami nebola konzultovaná ešte na takej vysokej úrovni ako teraz. To je nóvum, prínos," hovorí v podcaste riaditeľ Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Tomáš Strážay Spolupráca Petra Pavla a Zuzany Čaputovej sa môže prejaviť vo V4. „Doteraz bol osamotený hlas Slovenska v tom, že sme ju podporovali, ale len dovtedy, kým nezačne ísť voči záujmom Európskej únie," hovorí v podcaste komentátor Zolo Mikeš. „Tým, že pôjde o spojenectvo dvoch politikov, ktorí sú rovnako hodnotovo názorovo orientovaní sa vzťah posunie o úroveň vyššie," porovnáva Zolo Mikeš vzťah Zuzany Čaputovej s Petrom Pavlom a Milošom Zemanom. Podcast pripravili Denisa Žilová a Denisa Hopková.

Keď v piatok popoludní pred prezidentským palácom pred tisícami podporovateľov Putinovho Ruska a jeho agresie v Bratislave povedal, že „väčšinu života prežil v Rusku“, zožal potlesk. Rovnako v momente, keď volal po skutočnom mieri. Otočilo sa to až v momente, keď podporil Ukrajinu. Dav ho „vybučal“. Filipp Sedov. Mladý Rus, ktorý našiel druhý domov na Slovensku. A o Rusku, tom skutočnom, ako hovorí, chodí rozprávať aj po slovenských školách.   „Nemôžem byť ticho, vojna už trvá príliš dlho. Pre mňa je to veľmi ťažké, že Rusko – moja krajina – napadla Ukrajinu“, vysvetľuje prečo šiel do rozvášneného davu. A ak v ňom tisíce Slovákov podporovali Putina a jeho agresiu, on, sám, k tomu Rus, sa postavil za napadnutú Ukrajinu. „Nesmiem o tom mlčať“, opakuje.   Či mal strach? „V porovnaní s tým, čo sa deje na Ukrajine, to je nič“, reaguje. „Nesmiem sa báť, lebo je tu skutočná vojna“, dopĺňa.   Filipp Sedov je tridsiatnik, má manželku, zatiaľ bez detí. Na Slovensko prišiel v roku 2018 ako dobrovoľník v rámci programu Erazmus. Rok vyučoval v Dolnom Kubíne.   „Musím byť na strane obetí“   Keď sa ho pýtam na popud, ktorý mu nedovolí mlčať - ako hovorí – reaguje poukazom na svedomie. „Moje svedomie mi hovorí, že musím niečo robiť“.   Rozvášnený dav v Bratislave pred prezidentským palácom mu v reakcii na jeho verejnú podporu Ukrajiny vytrhol ukrajinskú vlajku, ktorý tam rozbalil. Prečo jeden Rus vôbec nosí vlajku Ukrajiny?   „Ukrajina je obeťou. Je napadnutá Ruskom. Počas vojny jednoducho musím byť na strane obetí“, odpovedá.   Pred prezidentský palác, medzi hlučných podporovateľov Putina a jeho vojny, ktorý si zorganizovali tzv. pochod za mier, šiel s vedomím, že mu môžu aj ublížiť.   „Hodinu predtým mi zavolali priatelia a hovorili, že ak tam pôjdem a poviem niečo, s čím dav nebude súhlasiť, určite mi ublížia“. Napriek tomu tam šiel, s tým, že „bol pripravený na všetko“, ako hovorí.   O Vladimírovi Putinovi, ktorý mal na tzv. mierovom pochode aj svoje transparenty a mnohých podporovateľov, hovorí, že nie je „jeho prezidentom“. „Putin nie je môj prezident. Nebol vôbec vybratý demokratickým spôsobom. Absolútne ho nepovažujem za svojho prezidenta“.   Väčšina mlčí, lebo sa bojí   „Ako Rus sa cítim zodpovedný za to, čo sa deje na Ukrajine. Preto robím to, čo robím. Preto nie som ticho“, rozpráva o svojich motiváciach Filipp. Vedie ho k tomu podľa jeho rozprávania aj fakt, že väčšina Rusov je ticho. „Od začiatku vojny väčšina Rusov vyjadruje akýsi tichý súhlas, s tým, čo sa deje. Preto ja nemôžem byť ticho ja“, opakuje.   Mlčiaca väčšina, ktorá akoby legimizovala Putinovu agresiu, je tam podľa Filippa Sedova len z čistého strachu. „Putinovi podporovatelia môžu kričať, je ich počuť, na rozdiel od tých, čo nesúhlasia s vojnou. Režim od začiatku vojny zaviedol obrovské tresty pre tých, čo sa odvážia protestovať“, vysvetľuje Sedov.   Odporcom vojny tak hrozí aj pätnásť ročné väzenie, len pre obyčajnú účasť na prípadnom proteste.   Nie informovanie, ale otrasná propaganda   Od začiatku vojny bolo podľa Filippa Sedova v Rusku zablokovaných štátom viac ako tisíc webových informačných stránok. „Zablokovaný je dokonca Facebook, či Instagram“, hovorí mladý ruský protivojnový aktivista.   „V televízii máme už dlhé roky len propagandu, ktorá tvrdí, že na Ukrajine sú nacisti, že Rusko sa len bráni, chce mier. Je to otrasná propaganda“, rozpráva Sedov. Človek, ktorý chce počuť niečo iné, musí sa pracne prepracovať k nezávislým zdrojom cez špeciálne siete, ktoré nepodliehajú štátnej kontrole.   Rada Putinovým podporovateľom na Slovensku: vycestujte do Ruska   Keď sme sa v Filippom Sedovom rozprávali, čo sa v ňom „zlomilo“, že sa z neho Rusa stal podporovateľ napadnutej Ukrajiny, zareagoval tým, že on sám si veci overuje. Keď mu napríklad západnú Ukrajinu ešte pred vojnou vykresľovali ako brloch neonacistov, v ktorej nenávidia Rusov a ak tam započujú ruštinu, hrozí za ňu rovno bitka, rozhodol sa vycestovať do oblasti Ľvova.   „Bol som zvedavý, ako to so mnou skončí, lebo sa rozprával len rusky! A žiadny problém. Všetci mi rozumeli, vedeli mi odpovedať. Rozprával som sa dokonca s policajtami, v kaviarňach, reštauráciách, na univerzite...A nikde som nemal žiadny problém s tým, že som Rus a hovorím po rusky.“   Sedov radí aj slovenským podporovateľom Putina a organizátorom tzv. mierových pochodov navštíviť Rusko. „Tu počúvajú o Rusku ako o vysnívanej krajine, nech to Rusko zažijú aspoň na týždeň. A nie Moskvu či Petrohrad. Vidiek. Nebudú to už pohľady ako z pohľadnice, ale chudoba. “   V rozprávaní tak vraciame do hry výraz „potemkinových dedín“, ktorý je podľa Filippa pre Rusko aj dnes aktuálny. „Rusko sa snaží vyzerať lepšie, aké v skutočnosti je“, tvrdí.   Rusko bez Putina   Na Slovensku chodí po školách rozprávať o skutočnom Rusku. „Napríklad hovorím svoj príbeh, ako som volil v prezidentských voľbách z roku 2018“, rozpráva Filipp. Opisuje, ako sa rozhodol ísť do volebnej miestnosti a kedže nesúhlasil s tým, ako vládne Vladimír Putin, na hlasovací lístok napísal: Rusko bez Putina. Rovno si to aj odfotil.   „O pár minút prišiel za mnou policajt, ktorý sa začal pýtať na môj pas. Keď som sa spýtal, na čo to potrebuje, on mi hovorí, že chce dať moje meno na zoznam teroristov a extrémistov“. Filipp zdôrazňuje, že tento policajný postup bol len preto, čo napísal.   Filipp verí vo víťazstvo Ukrajiny. Berie to ako „predpoklad toho, že diktátorský režim v Rusku padne“.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.  

Ukrajinci urputne bránia mesto Bachmut. Aj za cenu veľkých strát. Ešte väčšie straty však vraj majú ruskí agresori. Svetom tiež letí video, na ktorom podľa všetkého Rusi popravia ukrajinského zajatca s jeho poslednými slovami Sláva Ukrajine. Slovensko medzi tým pripravuje Migy a čaká na rozhodnutie, či ich pošle na Ukrajinu. Prečo je boj o Bachmut taký dôležitý a čo sa tam práve deje? Čo bude znamenať ak mesto padne? Mal by svet aj Slovensko pomáhať ešte viac aby Ukrajinci zastavili Rusov a bol zasa mier? Sú v tom podstatné aj naše stíhačky? Pošleme ich Kyjevu? Braňo Závodský sa rozprával s bývalým šéfom zahraničného výboru parlamentu Františkom Šebejom.

Napriek odpáleným mostom, riziku obkľúčenia a nedostatku munície sa Ukrajina nechystá stiahnuť z mesta Bachmut. Sedem mesiacov trvajúce boje si pritom vyžiadali desaťtisíce životov nielen na strane Ruska, ale o tisícky vojakov prišla aj Ukrajina. Krvavé boje o Bachmut preto vyvolávajú debatu o tom, či má pre Ukrajinu zmysel naďalej držať menšie a úplne zničené mesto na Donbase. Kyjev popiera, že by v tejto otázke dochádzalo medzi vedením armády a prezidentom Zelenským ku konfliktu. Cieľom má byť vyčerpať a naviazať na mesto čo najviac ruských jednotiek. Ukrajinu v pondelok šokovalo tiež video, na ktorom neozbrojeného ukrajinského vojaka a zajatca po slovách „Sláva Ukrajine!“ zastrelia zrejme ruskí vojaci. Vypočujte si Ukrajinský spravodaj, súhrn toho najpodstatnejšieho, čo sa za uplynulý týždeň udialo vo vojne na Ukrajine. Správy pripravil Lukáš Onderčanin, načítala ich Ľubica Melcerová. _ Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Ukrajinský spravodaj a Dobré ráno.

V poslednej epizóde podcastu Noví Susedia pokračujeme v príbehoch ukrajinských celebrít. Viditeľných a veľmi známych, ale aj tých schovaných za ich objavy. Kde by ste ich hľadali? Skrývajú sa vo vašich telefónoch a počítačoch, a nielen tam. Svet inovácií na Ukrajine nespí a mnohé ich moderné aplikácie a vynálezy používame bez toho, aby sme o tom vedeli. Ktoré to sú a prečo je „new tech“ sektor taký dôležitý pre Ukrajinu práve dnes? Povedali by ste, že Ukrajina má tenisovú hviezdu svetového rangu? A ako sa oslavuje víťazný opasok majstra sveta v čase vojny? Prečo na športe tak záleží a kam sa podeli niektorí svetovo-známi ukrajinskí športovci a športovkyne? Prečo už nesúťažia? Podcast Noví Susedia vznikol vďaka finančnej podpore Fondu na podporu kultúry národnostných menšín – Kultminor a Nadácie Milana Šimečku. 

"Tým, že som reportérka, ktorá robí politiku, mojím problémom je, že nemôžem s nimi ísť do veľkých dišpút. Keby som sa s nimi rozprávala osobne, tak by som im to asi povedala veľmi otvorene. Ale je hrozne ťažké vrátiť sa z cesty, kde vidíš všetku tú skazu, a potom prídeš na tlačovky a počúvaš tie nezmysly. Na hraniciach som mala normálne fyzickú úzkosť. Pochopila som, že sa mi nechce vrátiť domov a počúvať tie nezmysly," hovorí redaktorka televízie Markíza Gabriela Kajtárová po návrate z Ukrajiny. "Nestretla som tam amerického vojaka. Za to som tam videla kopec zbombardovaných domov, ktoré zbombardovali Rusi. Skús povedať Ukrajincovi, že vojnu rozpútala Amerika. Neviem, či sa ti vysmeje do tváre, alebo ti do nej napľuje. To sú také nezmysly, že vôbec neviem, ako sa vrátim do parlamentu, keď tam mám toto v kľude počúvať. Psychicky sa už pripravujem, že to príde," dodáva Kajtárová. "Tí politici vedia, že klamú. Neviem, koľkí z nich si to reálne myslia. Zneužívajú strach, ktorý ľudia majú. To je tá zbabelosť. Ja si na Ukrajinu vlastne chodím oddýchnuť. Lebo tam je národ zjednotený proti jednému nepriateľovi, vzájomne si pomáhajú. Také množstvo solidarity som nikde nikdy nevidela. Sú spojení proti niečomu. A my namiesto toho, aby sme videli, kto je vinníkom vojny, sa hádame medzi sebou. A politici nie že zneužívajú ten strach, ale podnecujú ho. Ľudsky som sa dostala do bodu, že je to pre mňa problém," hovorí reportérka Markízy. Aké príbehy natočila? Čo sa po roku zmenilo na Ukrajine? Ako sa dá vojna opísať v trojminútovej reportáži? A čo hovorí na politikov, ktorí chcú prestať pomáhať Ukrajine? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s redaktorkou a novinárkou televízie Markíza Gabrielou Kajtárovou. – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

Čína predložila plán na ukončenie vojny. Pri príležitosti výročia vojny na Ukrajine zverejnila 12-bodový dokument a vyzvala na prímerie medzi Ruskom a Ukrajinou na začatie mierových rokovaní. „Ako by to mohlo byť dobré, keď tomu tlieska Putin,“ reagoval na návrh americký prezident Joe Biden. Ako čítať čínsky navrh a čo tým sleduje? Budete počuť experta na Čínu Mateja Šimalčíka. Podľa Šimalčíka obsahuje čínsky dokument viaceré problematické časti. Jedným z nich je, že príprava plánu nebola konzultovaná s Ukrajinou. „Moskva mala pozitívnu reakciu na tento plán. Ak ja nebol konzultovaný s Moskvou, tak bol koncipovaný spôsobom, že z neho skôr benefituje Moska než Ukrajina." Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj koncom minulého roka predstavil svojich desať podmienok na mierové rokovania s Ruskom. Je možné, že by práve Čína mohla dostať Rusko a Ukrajinu za rokovací stôl? Ako vníma plán samotná Ukrajina? Otázky pre novinárku Petru Procházkovú. „Všetci vieme, vedia to aj Spojené štáty a Ukrajina, že Čína je na svetom poli obrovský vplyvný hráč a že ak má niekto vplyv na to, čo robí Rusko a ako sa správa, tak je to práve Čína." opisuje novinárka Procházková v podcaste. Podľa českej novinárky môže Čína varovať Rusko pred neuváženými krokmi a dať im najavo, kde je červená čiara, za ktorú by nemali ísť. „Rusi si uvedomujú, že je pre nich Čína dôležitý partner." Vyčerpanie je patrné na oboch stranách, ale nie ešte také, aby Putin či Zelenskyj začali zvažovať rokovanie. Myslím si, že ten čas príde. Nechcem odhadovať kedy, ale mierové plány Číny či Ukrajiny môžu byť za niekoľko týždňov, mesiac, nedajbože rokov - čo si nemyslím - základom k rokovaniu. Ale predtým ako sa rokuje o mieri, býva uzatvorené prímerie," hodnotí Petra Procházková. Podcast nahrala Denisa Hopková.

Čo by prezradili titulky slovenského bulváru o našej krajine? V šiestej epizóde podcastu Noví Susedia skúsime spoznať Ukrajinu cez stránky jej bulváru. O kom sa píše a ako mení vojna titulky? Preberieme aj celebrity, nielen také tie „nablýskané“, ale veľké ukrajinské osobnosti a ich príbehy.   Zistíme, kedy sú Ukrajinci ochotní stráviť pred televízorom aj päť hodín a spýtame sa aj citlivú otázku: kto je ruský a kto ukrajinský umelec?   Nakoniec sa pozrieme do ladného sveta a drsného života mladých ukrajinských baletiek.  Podcast Noví Susedia vznikol vďaka finančnej podpore Fondu na podporu kultúry národnostných menšín – Kultminor a Nadácie Milana Šimečku. 

Oni nemajú kam utiecť, bojujú o svoj domov a rodinu. Nechcú utekať pretože vedia, že ich miesto je tam, kde treba brániť vlastnú krajinu. Toto je tá najsilnejšia motivácia, hovorí o odhodlaní Ukrajincov po roku vojny reportér Tomáš Forró. Nech prídu, my sme tu doma, odkazujú ruským agresorom.   My sme už zabudli aké sú naše hodnoty a že to, čo máme, všetka naša prosperita, demokracia i sloboda, nie sú niečo, čo dostaneš, keď sa narodíš a už to máš. To sú veci, za ktoré musíš bojovať a zaslúžiť si ich.A sloboda je presne to, za čo sú Ukrajinci ochotní dnes zomierať a čomu ruská spoločnosť vôbec nerozumie, hovorí o odkaze krvavej vojny, ktorá zúri na Ukrajine už vyše roka, reportér Tomáš Forró. Aké tváre a hlasy má krvavý a brutálny konflikt, v ktorom Rusko napadlo Ukrajinu a v ktorom Ukrajinci už vyše roka čelia dennodenným bezohľadným útokom agresora neyberaného v cieľom ani obetiach? Kde sa berie ich odhodlanie brániť dennodenne bombardovanú a ničenú krajinu a prečo odmietajú opustiť domovy, v ktorých sa často nedá žiť bez rizika smrti? Ako sa bežným Ukrajincom žije vo vojnou zmietanej krajine? Ako Ukrajincov zmenil rok, v ktorom je ich psychika ťažko skúšaná permanentnými hrozbami straty života pri leteckom, raketovom alebo delostreleckom útoku a je vôbec možné, že nenávisť akú voči sebe bojujúce strany cítia, niekedy zmizne? Aká je predstava samotných Ukrajincov o konci vojny a mieri v tieni susediaceho ruského agresora? A napokon, prečo je vojna na Ukrajine aj našou vojnou a ako vieme Ukrajine účinne a zmysluplne pomôcť?  Témy a otázky pre vojnového reportéra Tomáša Forróa. Ráno Nahlas s reportérom Tomášom Fooróom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.    

Před rokem napadlo Rusko Ukrajinu. Jak daleko je mír? Bude rok 2023 pro Ukrajinu vítězným, jak si myslí ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj? Jaká je podpora Ukrajiny ve světě? Co víme o dění za kremelskými zdmi? A jak rok války proměnil ukrajinskou i ruskou společnost? Rusko-ukrajinský konflikt v souvislostech proberou ukrajinistka Lenka Víchová, bezpečnostní analytik Michal Smetana a politický geograf Michael Romancov. Moderuje Zita Senková.

V den výročí ruské invaze na Ukrajinu zvolený prezident Petr Pavel reflektuje uplynulý rok. Jak zpětně hodnotí své předpovědi v rámci vývoje války? Byly státy Severoatlantické aliance připraveny na ozbrojený konflikt? Je namístě očekávat ze strany Ruska stupňující se agresi a nepředvídatelnost, nezávisle na tom, jak se konflikt bude vyvíjet? Je Česko připraveno na potenciální rozšíření války na území NATO? Rozhovor s nastupující hlavou státu vedl Tomáš Pancíř.

"Keď počujem výkriky, že nechceme ukrajinizáciu, nechceme utečencov, starajme sa o vlastných ľudí, sme unavení z vojny. Ak niekto u nás hovorí, že je unavený z vojny, mne sa chce zvracať. Ak je niekto unavený, nech si vezme dovolenku, pokojne ho prevediem miestami, kde ľudia majú naozaj nárok na únavu, aby si uvedomil, aké hlúposti hovorí," hovorí spravodajca Českého rozhlasu na Ukrajine Martin Dorazín. "Z úst obyčajného človeka je to proste hlúposť. Z úst politika je to zločin. Zločin voči svojmu národu, voči národnej bezpečnosti. Lebo Putin sa nikdy nezastaví, Rusko neuznáva hranice, neuznáva žiadne medzinárodné dohody, klame celému svetu a tvári sa, ako keby Rusko napadli. A ak si niekto myslí, že Rusko týmto skončilo, a skončí tým, že mu dáme Ukrajinu, tak to nie je hlúposť, ale zločin," hovorí Dorazín o politikoch, ktorí na Slovensku hovoria, aby sme nepomáhali Ukrajine a bude mier. Ako to teraz vyzerá na východe Ukrajiny? Dá sa zvyknúť na vojnu? Príde ofenzíva Ruska na prvé výročie vojny? A vyhrá tento rok Ukrajina vojnu s Ruskom? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s reportérom Českého rozhlasu na Ukrajine Martinom Dorazínom. – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

24. únor 2022 je datum, které zejména v Evropě bude rok co rok připomínáno ještě hodně dlouho. Právě v tento den ruská vojska překročila hranici a zahájila tzv. zvláštní vojenskou operaci proti Ukrajině. Oficiálním cílem tohoto tažení byla údajná „demilitarizace“ a „denacifikace“ Ukrajiny.

První výročí ruského útoku na Ukrajinu. Rok poté. Kyjev rok po začátku války na vlastní oči. Pár poznámek o válce. Na ruský pytel platí jen hrubá záplata. Glosa: Losadův poměr.

Je to dnes přesně rok, co Vladimir Putin poslal na Ukrajinu ruské tanky. A to se záměrem bleskově svrhnout vládu v Kyjevě a dostat zemi, která podle něj odjakživa patřila a patří Rusku, do svého područí. Když se mu to nepovedlo, rozhodl se ji alespoň zničit. Což se mu zatím, navzdory až neuvěřitelné statečnosti a odhodlanosti Ukrajinců, více méně daří.

O čem konkrétně jedná Rada bezpečnosti OSN v souvislosti s prvním výročím ruské invaze na Ukrajinu? Jaké další kroky proti Rusku mohou podniknout členské státy Evropské unie? A kam míří legislativní změny týkající se podpory pro ukrajinské běžence v Česku, které dnes schválila Poslanecká sněmovna?

Přesně před rokem Rusko napadlo Ukrajinu. Tehdy jsme sedli a ve studiu natočili nepřipravený syrový rozhovor, mimořádné vydání našeho podcastu. V čem jsme se tehdy trefili a kde se naopak ukázalo, že jsme se mýlili? Jak nás ruská válka na Ukrajině změnila a co nás čeká dál? O tom byla řeč při našem živém vystoupení v kině Kotva v Českých Budějovicích.

Kde ste boli ráno vo štvrtok 24. februára, keď Rusko napadlo Ukrajinu? Odkiaľ ste sa o tom dozvedeli? Odvtedy ubehol rok, ktorý otriasol pocitom bezpečia v regióne, aj keď ľudia v okolitých štátoch ho na rozdiel od desiatok miliónov Ukrajincov mohli prežívať bez neustáleho strachu o život. V teple a s pravidelnými dodávkami elektriny či vody. Bez spánku prerušovaného bombardovaním. Zomreli desaťtisíce, možno státisíce ľudí. Vojaci na oboch stranách aj civilisti. Milióny ľudí opustili Ukrajinu, milióny prišli o domovy, ale ostali vo vlasti. Škody na ukrajinskom území dosahujú stovky miliárd eur a táto suma stále rastie. Ukrajina sa za dvanásť mesiacov stala dejiskom vojnových zločinov hraničiacich s genocídou. Stala sa najzamínovanejšou krajinou sveta, s čím sa aj po konci bojov bude vyrovnávať ešte desaťročia. Vypočujte si ročný súhrn vojny na Ukrajine. Text pripravil Matúš Krčmárik, načítala ho Ľubica Melcerová. _ Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Ruský útok na Ukrajinu sa začal presne pred rokom 24. februára v skorých ranných hodinách. Ukrajinci sa zobudili do novej reality - vojnovej. Neboli sme porazení a spravíme všetko pre to, aby sme tento rok vyhrali, odkázal dnes ukrajinský líder Volodymyr Zelenskyj Ukrajincom. Aký bol rok vojny? V podcaste si analyzujeme posledných dvanásť mesiacov s vojenským analytikom Vladimírom Bednárom. Viaceré zdroje ešte pred vojnou upozorňovali, že v oblasti rusko-ukrajinských hraníc sa koncentrujú vojenské ruské jednotky. To, že Rusi napokon na Ukrajinu zaútočia nepredpokladali ani vojenskí analytici. „Pamätáme si, že niekoľko dní pred samotnou inváziou, tuším to boli dva dni, ruské sily oficiálne zabrali separatistické regióny na Donbase. Ja som si vtedy myslel, že toto je to, čo Vladimirovi Putinovi bude stačiť, že nie je taký nepredvídavý, dezinformovaný, resp. že si je vedomý toho, že prípadná plnoprofilová invázia do zbytku krajiny by bola aj pre neho problematická," hovorí v podcaste vojenský expert Vladimír Bednár.  Aj napriek tomu, že ruskí vojaci zaútočili na nepripravených a bezbranných Ukrajincov, veľmi sa im na bojisku nedarilo a ani po roku vojny to nevyzerá inak. „To, že hneď v prvý deň ukrajinské sily, išlo o záložnú brigádu, dokázali odraziť elitných ruských výsadkárov - najelitnejšiu silu ruskej armády, tak v podstate ukázalo, že Rusko nebude môcť naplniť tie svoje ciele, že tá vojna sa neskončí tak, ako Vladimir Putin očakával, teda v priebehu niekoľkých týždňov." Ako vyzerá vojna po roku a čo ešte čakať od ruských vojakov? Jarná ruská ofenzíva by sa mohla sústrediť vo vzduchu. Ruské letectvo je však podľa analytika Bednára slabé. „Majú síce veľké množstvo lietadiel, majú síce aj relatívne moderné lietadlá, ale jednoducho sa sa nenaučili s nimi bojovať," hovorí analytik. Nepredpokladá výraznú zmenu vo vojne. „Rusko už vo všetkých smeroch narazilo na svoje limity." Podcast pripravili Denisa Hopková a Denisa Žilová.

Dnes je to přesně rok, co ruská vojska vtrhla na Ukrajinu. Největší evropskou zemi potkalo v posledním roce vraždění, útoky na civilní cíle, podpora Západu i obdiv za nevídanou statečnost. Přímo v Kyjevě je právě teď válečná reportérka Petra Procházková, se kterou jsme se spojili v podcastu Studio N.

Optikou jedného „špeciálna operácia“, z druhej strany reálna okupácia suverénnej krajiny. Faktom bez optiky zafarbenejjednou či druhou stranou sú však desaťtisíce mŕtvych vojakov i civilov na oboch stranách, viac miliónový exodus napadnutých Ukrajincov, rovnako menší exodus tých, ktorí utekajú pred mobilizáciou – tiež na oboch stranách. A svet v pozore a strachu z konfliktu, ktorému nemusia stačiť hranice jednej krajiny. Vladimír Putin s expanznými ambíciami Petra Veľkého, Volodymir Zelenskyj, ktorý takpovediac z noci na ráno vyrástol z malého na Veľkého muža. Stojí pri národe a mobilizuje pomoc mocností. Vojna na Ukrajine, či Putinova agresia pod rúškom „specoperacje“ má rok. Aké vyhliadky stoja pred stranami konfliktu a pred svetom? Téma pre Pavla Havlíčka z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky.   „Dnes je rozhodujúca robustná vojenská podpora Ukrajiny“, tvrdí analytik. „Práve ona môže urýchliť víťazný postup Kyjeva“, dodáva.   Konflikt má podľa neho štyri scenáre. Ideálny počíta s víťazstvom Ukrajiny. Vylúčiť nemožno ani „čierny scenár“, a to v zmysle aspoň mentálnej prípravy naň, aby nikoho nezaskočil. Počíta s víťazstom Putinovho Ruska. „Nie je pravdepodné, nepočíta sa s ním, no mosíme s ním pracovať“, hovorí Havlíček. Za najpravdepodobnejší scenár považuje, že konflikt sa zasekne „niekde medzi“. „Bude to konflikt malej intenzity, také to prešliapavanie, akého sme boli svedkami po roku 2014“, vysvetľuje Havlíček. Štvrtý scenár počíta s tým, že konflikt bude ďalej veľmi masívne eskalovať. „Bude pritom ohrozovať Ukrajinu aj Rusko. Bude sa pritom prelievať z jednej na druhú stranu“, približuje Pavel Halvíček. Už dnes pri prvom výročí konfliktu však hovorí, že očakáva aj „druhé výročie“. „Rád by som sa však v tomto mýlil“, dodáva.   V podcaste sa obzrieme za rokom konfliktu, za postavením Vladimíra Putina a tiež Volodymira Zelenského; o alianciách smerom na západ i východ a rovnako budete počuť aj odpoveď na otázku, čo by vojnu ukončilo.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

365 dní Ruskej vojny. Rok Putinovho zabíjania ľudí, ničenia Ukrajiny, páchania vojnových zločinov. Rusi vypálili na Ukrajinu za rok tisíce rakiet, milióny delostreleckých granátov, útočia zo zeme, zo vzduchu aj z mora. Ukrajinci sa už rok statočne bránia. Za cenu tisícov ľudských životov, zničenej krajiny, Rusom nedovolili dobiť Kyjev ani výrazne postúpiť. Aký bol prvý rok vojny a jej zlomové momenty? Čo by sa stalo, ak by sa Putinovi jeho plán podaril? Ako to na bojiskách vyzerá dnes, čo bude s Putinovou jarnou ofenzívou? A ako zmenia vývoj vojny zbrane od spojencov? Dostane Kyjev aj ďalšie lietadlá? Braňo závodský sa rozprával s analytikom Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku a poradcom premiéra Hegera Alexandrom Dulebom.

Už rok probíhá válka na Ukrajině. Od jejího začátku Češi přispívají v různých sbírkách na pomoc Ukrajině. Jednu z nich pořádá i organizace Post Bellum – Paměť národa. „Naše sbírka je 3. největší. Češi poslali přes Paměť národa na Ukrajinu zhruba půl miliardy korun v podobě různého obranného vojenského materiálu. Člověka strašně povzbuzuje, že se Češi semkli a řekli si: týká se nás to,“ říká ředitel organizace Mikuláš Kroupa. Jakou další pomoc Post Bellum organizuje?Všechny díly podcastu Host Lucie Výborné můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Rok bolesti, strachu, lží, hlouposti, krutosti a zvěrstev. Ale taky rok naděje, hrdosti, nezdolnosti. Rok odvahy. Rok, který změnil Ukrajinu i celou Evropu. Rok války a Vojtěch Boháč, válečný reportér webu Voxpot.cz.Všechny díly podcastu Vinohradská 12 můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

V pátek 24. února si připomeneme první výročí ruské invaze na Ukrajinu. Vlastislav Bříza mladší, bezpečnostní analytik a expert na jaderné zbraně, hovoří nejen o tom, jak důležitou roli hraje hrozba jaderného ničení v dějinách, ale třeba i o Putinově představě, že během pár dní dobude Ukrajinu. „Ruské federaci vycházelo všechno, co chtěla, a Putin měl mnoho důvodů domnívat se, že mu vyjde i zabrání Ukrajiny,“ popisuje Bříza. V jakém stavu je ruská armáda?Všechny díly podcastu Host Lucie Výborné můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Svitlana, Vladyslav a Veronika. Traja ľudia, ktorých životy sa pred rokom zásadne zmenili. Ruská celoplošná invázia Svitlanu vyhnala z krajiny, v ktorej žila, Vladyslava obrala o možnosť vrátiť sa domov a Veroniku na dlhé mesiace vyslala na Ukrajinu pomáhať ľuďom v núdzi. V dnešnej epizóde Dobrého rána vyrozprávajú svoje príbehy, ktoré by sa nikdy neboli stali, nebyť ruskej agresie. Odporúčanie Ak máte možnosť - pomôžte. Ľuďom, ktorí prišli na Slovensko, ľuďom, ktorí na Ukrajine zostali aj vojakom a vojačkám, ktoré bojujú na fronte. Prispejte finančne organizáciám, ktoré sa systematickej pomoci venujú, alebo prispejte do potravinových či materiálnych zbierok. Alebo skúste dobrovoľnícku prácu v centrách pre ľudí z Ukrajiny, zaujímajte sa o nich, pýtajte sa ako sa majú, či niečo nepotrebujú. Určite budú za to vďační. _ Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Rok bolesti, strachu, lží, hlouposti, krutosti a zvěrstev. Ale taky rok naděje, hrdosti, nezdolnosti. Rok odvahy. Rok, který změnil Ukrajinu i celou Evropu. Rok války a Vojtěch Boháč, válečný reportér webu Voxpot.cz.

Osobní přítomnost amerického prezidenta Joe Bidena v Kyjevě znamená zlom v dosavadním rozložení sil ve válce na Ukrajině. Americký prezident, lídr proukrajinské koalice, tím řekl, že Ukrajinu nenechá padnout, že nad ní rozprostřel ochranný deštník. Ukrajina teď nemůže prohrát, bylo by to americké fiasko. Čili prohrát musí Putin.

Putinovo poselství. Reforma, nebo planý poplach. Návratu Babiše do křesla premiéra by neměl bránit lustrační zákon. Účet za válku bolí hlavně Ukrajinu. Popeleční středa. Glosa: Jak podpořit ekonomiku.

Rok od začátku ruské války na Ukrajině se začínají objevovat první celoroční účty. S pocitem zadostiučinění by se zajisté četlo, že největší škody válka způsobila tomu, kdo ji vyvolal. Tak to ale není. Přesto první čísla přinášejí různé zajímavé jevy.

Aj po takmer roku od ruskej invázie sa Ukrajinou ozývajú sirény. Ľudia si už na ne tak zvykli, že do krytov takmer nechodia. Sú vyčerpaní výpadkami elektriny či treskúcom zimou, no odhodlanie ich napriek tomu neopúšťa. Redaktor denníka SME Lukáš Onderčanin spolu s fotografom Jozefom Jakubčom sa s blížiacim sa prvým výročím vojny vrátili na Ukrajinu, aby zistili, ako sa dá žiť v krajine, ktorá mesiace čelí ruskej agresii. V podcaste Dobré ráno sa s Lukášom Onderčaninom rozpráva Jana Maťková. Zdroj zvukov: SME Odporúčanie: Ak vás zaujímajú podrobnejšie informácie z cesty na Ukrajinu, prečítajte si reportáže Lukáša Onderčanina spolu s fotografiami Jozefa Jakubča na SME.sk. _ Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Dva prezidenti, dva projevy před výročím ruské invaze na Ukrajinu. Jeden pronese americký prezident Joe Biden ve Varšavě, druhý pak ruský prezident Vladimír Putin v Moskvě. Biden včera nečekaně navštívil Kyjev. Během ní šéf Bílého domu slíbil nový balík vojenské pomoci Ukrajině za v přepočtu víc než deset miliard korun. Ruský prezident už se nechal slyšet, že nynější konflikt na Ukrajině rozpoutal Západ. Ten se podle něj snaží zničit Rusko - mimo jiné ekonomickými sankcemi - a dodává Ukrajině zbraně. Moskva se naopak snažila válku zastavit. https://www.ceskatelevize.cz/porady/11412378947-90-ct24/223411058130221/

Prezidentka vyzvala poslancov aby si vybrali. Jatky populizmu alebo predčasné voľby už pred letom. Za skoršie voľby je Hlas, Smer aj časť SaS. Smer sa pokúša otvoriť mimoriadnu schôdzu. Ako zastaviť poslancov aby nerozhadzovali peniaze, ktoré ani nemáme? Spočítame im to pri voľbách? Parlament schválil označenie Ruska za teroristický štát. Pošleme už teraz na Ukrajinu naše nepoužívané MiGy? Braňo Závodský s poslancom parlamentu a predsedom strany Hlas – Sociálna Demokracia Petrom Pellegrini.

24.februára ubehne rok od začiatku vojny na Ukrajine, ktorú rozpútal Vladimir Putin. Podľa analytika Alexandra Dulebu vojna nastavila zrkadlo mnohým - Rusom, Ukrajincom, politikom, či obyčajným ľuďom. Zrkadlo to podľa neho nastavilo aj tým, ktorí pochybovali o tom, že či to Ukrajina - skorumpovaná a neschopná krajina - dokáže a mysleli si, že sa zrúti ako „domček z karát.”  „A že komik, ktorému nikto neveril, a robili si z neho srandu, je dnes možno najuznávanejším lídrom na svete a všetci sa predbiehajú v tom, aby si s nim urobili fotku." Môžu po roku vojnu Rusi zmeniť pozemnú inváziu na vzdušný boj, tak ako to naznačujú spravodajské služby? Zlomí to tabu okolo stíhačiek, tak ako to bolo v prípade aj dodávok tankov zo Západu? Podľa Dulebu je to možné. „ Je to dosť možné. Pokiaľ Rusi masovejšie nasadia lietadlá, tak o mesiac tu budeme mať rozhodnutie, že dajme Ukrajincom tiež lietadlá, aby sa vedeli brániť,” hovorí v podcaste. „Všetci hovoria, že by to mali Ukrajinci zvládnuť aj bez stíhačiek, so systémami protivzdušnej obrany, ktoré majú a dostanú ich aj teraz. Stíhačky by ale znížili straty na ľudských životoch,” približuje tiež. Ako sa podpísal rok vojny na ruskej armáde? Expert na Ukrajinu v podcaste spomína, že podľa informácii, ktoré zverejnil minister obrany Veľkej Británie sa znížila bojaschopnosť ruskej armády o takmer polovicu. „ A to mala byť druhá najsilnejšia armáda na svete. Ukrajinci dnes hovoria, že je to druhá najsilnejšia armáda na Ukrajine.” Podľa neho sa bude Rusko postupne dostávať do ekonomickej závislosti od Číny. „Rusko bude chudobnou krajinou závislou od Číny. Ja som to povedal prvý deň, keď začala vojna. Nevidím zmysel takého výsledku zahraničnej politiky,” Duleba tiež v podcaste hovorí, ako môže vojna pokračovať. „Situácia môže vyústiť do toho, že vojna sa presunie do Ruska v zmysle politickej vojny. O rok sa možno budeme rozprávať o tom, čo sa deje v Rusku.” Ako sa zmenil za rok ruský prezident Vladimir Putin? Čo ruská ofenzíva - prečo jej nedávajú mnohí analytici šancu? A čo chystajú Ukrajinci? Vypočujte si Ráno Nahlas. Podcast nahrala Denisa Hopková.

Má vláda v poverení právo vyslať migy na Ukrajinu alebo nie? Názory sa líšia. Pýtali sme sa koaličných aj opozičných poslancov. Podľa poslanca Juraja Šeligu by mohol situáciu vyriešiť parlament. Podľa nezaradeného poslanca Tomáša Valáška je to otázka na ústavný súd. Obrátili sme sa aj na troch ústavných právnikov. Podľa docenta ústavného práva Právnickej fakulty Univerzity Mateja Bela Kamila Baraníka tu vznikajú problémy pri interpretácii ústavného textu, že čo to vlastne je zásadná otázka vnútornej a zahraničnej politiky. Budete počuť aj ústavného právnika Vincenta Bujňáka a právnika a bývalého ústavného sudcu Petra Kresáka. V druhej téme podcastu sa pozrieme na kauzu českého exposlanca Dominika Feriho, ktorému hrozí 10-ročné väzenie za znásilnenia. Dnes sa postavil po prvý raz pred súd. Obžalovaný je v troch prípadoch, no ďalších päť je dočasne odložených.  Dnešné súdne pojednávanie rozoberáme s novinármi Apolenou Rychlíkovou a Jakubom Zelenkom. „To najzaujímavejšie bolo, že hneď ráno krátko po príchode pred novinárov zverejnil hneď 2 mená žien v tých odložených prípadoch a obvinil ich z toho, že verejne klamali. To je veľmi neštandardná situácia," hovorí v podcaste novinárka Rychlíková. Podľa nej mohol podať trestné oznámenia za možné krivé výpovede, ale to neurobil. „To, čo predviedol na dnešnom súde bolo nezvyčajné. Obhajobu začal nekompromisne. Začal zverejňovaním mien žien, ktoré vypovedali na polícii, čo sa prenieslo do médií", hovorí v podcaste Jakub Zelenka a dodáva, že toto odsúdili aj jeho bývalí stranícki kolegovia z TOP 09.  „Na súd prišiel v dobrej nálade, usmieval sa, pôsobil suverénne a podľa toho sa aj správal," dodáva novinárka Rychlíková Podcast pripravili Denisa Hopková a Denisa Žilová.

Jedenásť slovenských migov parkuje na zemi, už mesiace nelietali. Teda, aspoň tie niektoré, ktoré boli ešte stále letuschopné. Objavil sa teda nápad, či by sme aj tak nevyužiteľné slovenské stíhačky radšej neposunuli na Ukrajinu, kde by pomáhali brániť krajinu pred Ruskom. To sa však nepáči Ficovi a jemu podobným, no okolo migov sa začali točiť aj pochybní priekupníci. V akom stave teda naše migy sú a čo s nimi urobíme? Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno pýta Michala Katušku. Zdroje zvukov: SME, TA3, Youtube/Smer-SD, Youtube/Peter Pellegrini, TASR, Youtube/Republika, Youtube/ĽSNS, Denník N Odporúčanie: Vo včerajšej epizóde Dobrého rána sme sa rozprávali o záhadných objektoch, ktoré Američania v posledných dňoch zostreľovali na svojej oblohe. Na oblohe je však záhadných, neidentifikovaných objektov plno. Zaujímavejšie sú dva iné momenty: že USA po nich začali intenzívnejšie pátrať - takže týchto objektov skrátka bude viac. Druhým je ochota ich zostreľovať. Ak vás táto téma stále zaujíma, odporúčam text Jednoduché vysvetlenie všetkých týchto lietajúcich objektov, ktorý nájdete v magazíne The Atlantic. _ Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Je veľa vecí, ktoré zanikli vo virvare posledných rokov. Jedným z tých dôležitejších je aj to, že od júla minulého roka Slovensko predsedá Vyšehradskej štvorke, regionálnemu zoskupeniu Slovenska, Poľska, Maďarska a Česka. V4 vznikla krátko po páde komunizmu a zohrala zásadnú úlohu pri našom návrate do Európy. Dnes sa o tomto priestore začína hovoriť ako o možnej budúcej nárazníkovej zóne či obrannom vale Európy. V tejto epizóde sa vzdialime od vysokej politiky a pozrieme sa na vzájomnú spoluprácu občanov V4. Naše rozprávanie budeme viesť cez príbehy, ktoré sa dejú v rámci dennodennej spolupráce medzi občanmi V4, príbehy ktoré naši hostia poznajú z prvej ruky. Pochádzajú totiž z Vyšehradského fondu, ktorý za viac ako 20 rokov svojej existencie pracoval so stovkami menších aj väčších projektov, ktoré vytvorili práve občania Slovenska, Česka, Poľska a Maďarska ale tiež naši východní a juhovýchodní susedia. Cez mikropríbehy Stredoeurópanov tak budeme hľadať odpovede na otázky o dejinách strednej Európy. Kde možno hľadať korene našej spolupráce a jej absencie? Čo sa stalo so vzťahmi v strednej Európe počas komunizmu a ako sa vyvíjali po jeho páde? Má vyšehradská spolupráca zmysel aj po vstupe do Európskej únie? Mení sa úloha V4 po invázií Ruska na Ukrajinu? A napokon, keď sa pozrieme do budúcnosti, vieme o V4 rozmýšľať aj inak ako len o pasívnej nárazníkovej zóne? Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s historikom, diplomatom a výkonným riaditeľom Medzinárodného Vyšehradského Fondu Petrom Marešom a diplomatkou Mariannou Neupauerovou bývalou zástupkyňou výkonného riaditeľa Medzinárodného vyšehrádskeho fondu. Petr Mareš pôsobil ako český veľvyslanec v Holandsku a následne ako veľvyslanec EÚ so zvláštnym poverením pre Východné partnerstvo, ktorého cieľom je bližšia spolupráca Európskej Únie so šiestimi štátmi východnej Európy a Kaukazu, vrátane Bieloruska, Ukrajiny či Moldavska. Je tiež autorom odborných a populárno-náučných kníh o histórii. Ako spoluautor sa podieľal na knihe Dejiny zemí Koruny českej ako aj na knihe Dejiny a NATO. Marianna Neupauerová je diplomatka Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitosti SR, kde sa venuje oblasti ľudských práv a rozvojovej spolupráci, so skúsenosťami aj zo zastúpenia Európskej komisie a Slovenskej komisie pre UNESCO. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

Předseda Mezinárodního olympijského výboru Thomas Bach vyzval Ukrajinu, aby nehrozila bojkotem olympiády v roce 2024 kvůli možné účasti ruských sportovců. Výbor zvažuje, že by povolil Rusům soutěžit pod neutrální vlajkou. „Velmi mě to mrzí a vysílá to nevhodný signál. Cítím z toho podporu ruských funkcionářů, kteří se snaží, aby Rusové mohli na olympiádu, což by byla naprostá chyba,“ zdůrazňuje bývalý hokejový brankář a olympijský vítěz Dominik Hašek.

Už nějakou dobu se spekuluje, co Rusové chystají na první výročí invaze na Ukrajinu. „Dovolil bych si tipovat, že pokus nebo pokračování pokusu o ofenzivu, zřejmě začne v Luhanské oblasti s využitím mobilizovaných jednotek. Bude to pokus docílit alespoň nějakého vítězství – a v této oblasti se to nabízí,“ vysvětluje vedoucí Centra bezpečnostních studií při Metropolitní univerzitě Praha Oldřich Bureš.

Jak pravděpodobné je, že Ukrajina dostane po návštěvě prezidenta Zelenského v Bruselu stíhačky od západních zemí? Jak si vysoké školy představují do budoucna své financování? A jaký byl koncert brněnské filharmonie v newyorské Carnegie Hall? Poslechněte si odpolední publicistiku s Věrou Štechrovou.

"Čakal by som, že si sadneme okolo guľatého stolu. Pridám sa za predpokladu, že budú súhlasiť naši členovia, a že bude jasný cieľ," hovorí Pavel Macko, predseda ODS, o možnom spájaní sa s Modrou koalíciou Mikuláša Dzurindu. "Keby ste sa ma spýtali v septembri, poviem, že je veľká šanca, že v roku 2023 dôjde k zlomu a konflikt bude rozhodnutý a dotlačí Rusov k negociáciám. V tomto okamihu je stále šanca, ale pravdepodobnosť sa znižuje. Už to nie je 70 ku 30 ale pol na pol. Je stále šanca, ak Ukrajinci nájdu moment prekvapenia, zatlačia na Rusov a dotlačia ich do situácie, že ani mobilizácia im nebude stačiť, ak nie, Putin sa na to pozerá tak, že z dlhodobého hľadiska unaví Ukrajinu," hovorí generál vo výslužbe Pavel Macko o možnom víťazstve Ukrajiny v tomto roku. Ako sa pozerá na spájanie strán pred predčasnými voľbami? Kde zoberú peniaze na kampaň? Ako je na tom Ukrajina a vyzbrojuje sa na to, aby začala ofenzívu proti Rusku? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s Pavlom Mackom, generálom vo výslužbe a predsedom strany ODS. Rozhovor sme nahrávali pred rozhodnutím Nemecka o darovaní tankov Leopard na Ukrajinu. – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

Rusi opäť vypálili na Ukrajinu sériu rakiet. Tamojšie médiá od rána hlásili výbuchy od Odesy až po Kyjev, ale aj to, že protivzdušná obrana pracovala na plné obrátky. Je to už 336 dní čo Ukrajina bojuje o svoje prežitie. O necelý mesiac to už bude rok. Čo sa od vtedy stalo a ako to vyzerá na bojiskách dnes? Ako pomáha západ a Slovensko? A ako Ukrajincom pomôže nová tanková koalícia, ktorá prišla po nemeckom váhaní o dodaní tankov Kyjevu? Ako bude vyzerať jarná ofenzíva a do kedy to ešte celé môže trvať? Braňo Závodský sa rozprával s analytikom Vladimírom Bednárom so zástupcom šéfky kancelárie Globsecu v Kyjeve Martinom Poliačik.

Německo pošle Ukrajině tanky Leopard 2 - stejnou možnost povolí i svým spojencům. Kancléř Olaf Scholz tak rozhodl po tlaku ze strany partnerů a konzultacích se Spojenými státy. K pomoci Ukrajině těžkou technikou se připojí i Spojené státy, slibují Kyjevu několik desítek tanků M1 Abrams. Dosud Západ napadenou Ukrajinu podporoval tanky ještě sovětské konstrukce či jejich modernizovanými verzemi. Rusko už dalo najevo své pobouření. Jakou roli hraje moderní těžká technika ve válce na Ukrajině? Kolik tanků spojenci Kyjeva pošlou a kolik by jich ukrajinská armáda k vytlačení agresora ze svého území potřebovala? https://www.ceskatelevize.cz/porady/11412378947-90-ct24/223411058130125/

Německo po nátlaku spojenců poskytne Ukrajině tanky Leopard 2 a Polsku nebo Finsku povolí jejich reexport. Kancléř Olaf Scholz, který to dlouho odmítal, se ke kroku odhodlal po měsících zvyšujícího se tlaku ze strany koaličních partnerů i zahraničních spojenců a konzultacích se Spojenými státy. Ty podle aktuálních informací nejspíš pošlou na Ukrajinu své tanky M1 Abrams. Proč vyzbrojování Kyjeva provází takové komplikace? A jak zásadní jsou nové tanky pro Ukrajinu? Ve Studiu N mluvíme se zahraniční reportérkou Deníku N Petrou Procházkovou.

Pozornosť ľudí, ktorí podrobne sledujú dianie v ukrajinskej vojne, sa v poslednom týždni upínala viac na Nemecko ako na samotnú Ukrajinu. Tam sa v piatok stretli zástupcovia asi 50tich štátov vrátane Slovenska, ktorí sľúbili obrovskú vojenskú pomoc Ukrajine, a v Berlíne prebieha politický spor o to, či vláda umožní iným štátom poslať nemecké tanky Leopard ukrajinskej armáde. Vypočujte si Ukrajinský spravodaj, súhrn toho najpodstatnejšieho, čo sa za uplynulý týždeň udialo vo vojne na Ukrajine. Správy pripravil Matúš Krčmárik, načítala ich Ľubica Melcerová. _ Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Ukrajinský spravodaj a Dobré ráno.

Jaký význam mají výjezdy prezidentských kandidátů do regionů, kde vede jejich soupeř? Jak se dá vysvětlit další prezidentská milost, tentokrát pro bývalou šéfku kabinetu premiéra Petra Nečase Janu Nečasovou? A dospějí alianční spojenci k dohodě o vyslání německých tanků Leopard na Ukrajinu? Poslechněte si celou odpolední publicistiku s Věrou Štechrovou.