POPULARITY
"Svojim životom možemo pokazati da je Krist živ i da preobražava one koji primaju njegovu snagu života." Fr. Anto Gavrić
Zelený štvrtok – Dies viridum Zaistil pamiatku Svojim divom; milostivý a milosrdný je Hospodin. Žalm 111,4 Lukáš 23,26-31 26 Keď ho odvádzali, chytili istého
Često se potrebno pitati: Kakve plodove mi donosimo? Jesu li to plodovi koji hrane, grade i daju život drugima ili možda plodovi koji ranjavaju i donose podjele?
Svaki izazov je prilika za napredak i da ga pretvorimo u cilj! Podijeli ovu epizodu s nekim kome bi mogla koristiti. Hvala na slusanju!
Mikuláš Černák prichádza do kina s ponukou, ktorá sa nedá odmietnuť. Pochutnáme si na domácom animáku o jedení. Svojim autorským filmom nás pobaví Jesse Eisenberg. Oplatí sa? Pustite si nový diel .týždňa vo filme a dozviete sa.
U ovoj epizodi govorimo o svim onim situacijama kada, zbog nedostatka kapaciteta, ispadnemo loši ljudi.Pitanja na koja odgovaram:Kakve strategije koristimo za rješavanje problema?Šta se desi ako ih ne zamijenimo odraslim strategijama?Kako se to raste iz problema?Možete me pronaći na:Website: https://martinadjokic.com/Instagramu: https://www.instagram.com/martina.djokic/
Prijava za njuzleter: https://www.jovanamiljanovic.com/prijava-newsletter Pomenuti trening o prodaji: https://youtu.be/sKNFOnOn7eo?si=3NFFLkfbKWwozr7a Prijava za februarsku ponudu na mejl: jovana@jovanamiljanovic.com Prijava za Biznis bazu: https://www.jovanamiljanovic.com/biznis-baza Instagram nalog: https://www.instagram.com/jovana.miljanovic/
Donald Trump sa stane novým americkým prezidentom. Sám sa už vyhlásil za víťaza prezidentských volieb a do Bieleho domu sa tak vracia po štyroch rokoch vlády demokratov a Joa Bidena.Aká bola jeho cesta k víťazstvu? Akými sľubmi a témami sa presadil? Prečo neboli demokrati schopný nadviazať na Bidenovo minulé víťazstvo a prečo nedokázala voličov presvedčiť Kamala Harrisová?A čo víťazstvo Donalda Trumpa znamená pre Spojené štáty ale aj pre svet a Slovensko? Dokáže rýchlo ukončiť vojnu na Ukrajine a upokojiť situáciu na blízkom východe ako to sebavedome vyhlasoval? Braňo Závodský sa rozprával so sociológom a našim bývalým veľvyslancom v Spojených štátoch Martinom Bútorom.
U ovoj epizodi govorim o svim nezdravim načinima da odgovorimo na nečije "neprijatne" emocije.Pitanja na koja odgovaram:Koji nam je prvi impuls da odgovorimo na neprijatnu emociju?Koji sve nezdravi načini odgovaranja postoje?Kako da emocionalno inteligentno odgovorimo na nečije emocije?Možete me pronaći na:Website: https://martinadjokic.com/Instagramu: https://www.instagram.com/martina.djokic/
Mentalita obete. Prečo ju mnohí z nás pestujú? Ako ovplyvňuje naše životy? Čo môžeme urobiť, aby sme sa od nej oslobodili? Pomocou príbehov, praktických príkladov a inšpiratívnych citátov známych osobností, ako Viktor Frankl a Stephen Covey dnes preskúmame, ako prejsť od pocitu bezmocnosti k osobnej zodpovednosti. Pretože aj keď nemôžeme ovládať všetky okolnosti, vždy máme moc zvoliť si, ako na ne zareagujeme.Chcem ťa poprosiť o pomoc. S tvorbou podcastu sú spojené nemalé náklady a tak, ak sa ti tento podcast páči a priniesol ti do života niečo hodnotné, môžeš ma podporiť symbolickým pozvaním na kávu cez túto stránku. Každá, aj maličká pomoc sa ráta. Veľmi pekne ďakujem!PS: Nič sa neboj, tento podcast je a vždy bude zadarmo :) Drobná pomoc sa mi však zíde.
Sportske vijesti iz Hrvatske. Dinamo - Monaco 2 : 2. Pobjedom Gorice u susretu sa Slaven Belupom kompletirano 8. kolo HNL-a. Nastavlja se biciklistička utrka CRO Race kroz Hrvatsku.
Monika Medle so svojim manželom Zlatkom sa vydali na rok trvajúci roadtrip v terénnom aute naprieč Európou. Postupovali v smere hodinových ručičiek a prešli odľahlé miesta aj rušné mestá. Ich rozhodnutiu vycestovať predchádzalo ťažké životné obdobie, kedy boli obaja manželia diagnostikovaný s onkologickým ochorením, a to v ten istý rok.
Liturgické čítania na každý deň z rímskokatolíckeho liturgického kalendára. Svätých anjelov strážcov (spomienka) Ex 23, 20-23a Ž 91, 1-2. 3-4. 5-6. 10-11 R.: Svojim anjelom dá príkaz o tebe, aby ťa strážili na tvojich cestách. Mt 18, 1-5. 10 Tento podcast vám prinášajú študenti, členovia tímu a priatelia Kolégia Antona Neuwirtha. Email: podcast@kolegium.org
Kar 614 tisoč Slovencev varčuje za dodatno pokojnino v skladih življenjskega cikla, ki jih ponujajo pokojninske družbe in zavarovalnice. To pomeni slabi dve tretjini vseh, ki so vključeni v obvezno pokojninsko in invalidsko zavarovanje. Svojim zaposlenim je decembra 2023 dodatno pokojninsko kolektivno zavarovanje omogočalo 7.647 delodajalcev. Višina sredstev, ki so zbrana v pokojninskih skladih, je decembra 2023 po podatkih ministrstva za delo znašala 3,32 milijarde evrov. Spoznajmo sklade življenjskega cikla. Kakšni so stroški, donosi, naložbene politike? Pred mikrofonom sta - Blaž Hribar, član uprave, Pokojninska družba A - Primož Cencelj, izvršni direktor sektorja za upravljanje premoženja, Modra zavarovalnica
*Podporte podcast Dobré ráno v aplikácii Toldo na sme.sk/extradobrerano. Smer sa už po xtýkrát nepoučil z vlastnej chyby. Vo vlastnostiach dokumentu na odvolávanie lídra opozície Michala Šimečku je podpísaný riaditeľ SIS Pavol Gašpar. Predkladal to pritom jeho otec, podpredseda parlamentu a Smeru Tibor Gašpar. Koalícia nevie vysvetliť ani to, že hoci Kováčika pustila na slobodu, sudca, ktorý sympatizuje s touto vládou ho druhýkrát odsúdil - opäť za branie úplatku. V koalícii sa stále hádajú o post predsedu parlamentu, zároveň nie je jasné, či hlas podporí odvolávanie predsedu Progresívneho Slovenska z postu podpredsedu parlamentu. Kultúrna obec vstúpila do štrajkovej pohotovosti, a školský rok sa začal každodennými bombovými hrozbami po celom Slovensku. Sobotným Dobrým ránom vás sprevádzajú Zuzana Kovačič Hanzelová a Jakub Filo. Otázky do nasledujúcej epizódy Dobrého rána sobota nám zasielajte na e-mail dobrerano@sme.sk, ideálne vo forme hlasovej správy. Do predmetu napíšte Otázka do sobotného Dobrého rána. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Odoberajte mesačný podcastový newsletter nielen o novinkách SME na sme.sk/podcastovenovinky
Tevž Logar, kustos 10. trienala U3, se je v svoji ediciji z naslovom Proti toku časa oprl na pisatelj Jorgeja Luisa Borgesa, ki čas velikokrat opisuje kot nekaj, kar je nelinearno, ciklično ali spremenljivo. Dela, ki jih je izbral, tako odsevajo sodobni čas, se ozirajo v preteklost ali prihodnost, pri tem pa vzpostavljajo množico pogledov na čas. Izhajal je iz tukajšnje produkcije in ni želel vzpostavljati narativov, ki niso lastni prostoru. Na ogled so umetniška dela, ki so nastala v zadnjih petih letih, odpirajo pa se širše teme, kot so biopolitika, okolje, migracije, tehnologija, spomin in nasilje ter vnovično izpraševanje uveljavljenih mehanizmov vladajočih paradigem. Foto: Novi kolektivizem, vir: Moderna galerija
Rodinnú stavebnú firma Dynamik prevzal Vladimir Vikor od svojho otca v čase, keď mal len 28 rokov a jeho otec mal 54 rokov. Tvrdí, že rodinné firmy sú základom ekonomiky štátu a verí, že keď na to príde vhodná doba, aj on bude vedieť posunúť firmu do ďalších rúk tak, ako to spravil jeho otec. “Spravil to naozaj ukážkovo. Verím, že keď príde môj čas, budem mať tiež silu to spraviť podobne. Pretože, naozaj, firma je ako dieťa, ktorú vypiplal. On to spravil tak, že v podstate sa odstrihol, nezmenil nikdy moje rozhodnutie, ale vždy som si k nemu rád šiel poradiť.” Vladimír Vikor tvrdí, že aj základné princípy podnikania jeho firmy vychádzajú z podstaty rodinnej firmy- z rodiny. “Tie kľúčové hodnoty vychádzajú z našich rodinných hodnôt, tak sme boli vychovaní a to je podnikať čestne, transparentne, dlhodobo a férovo. A určite sa budeme snažiť zapájať aj ďašliu generáciu do nášho podnikania, naše deti, otázkou je len, či budú chcieť.” Ak si chcete vypočuť podnikateľský príbeh firmy Dynamik, nájdete ho v podcaste Prečo práve oni?, kde predstavujeme príbehy úspešných slovenských podnikateľov zo súťaže EY Podnikateľ roka. Podcast vychádza každú stredu a moderuje ho Adela Vinczeová.
Od atentátu na premiéra Roberta Fica ubehol prvý týždeň. Premiérov zdravotný stav sa zlepšuje a je už mimo ohrozenia života. Šéfredaktor denníka Postoj Martin Hanus s Michalom Magušinom hodnotia čo táto tragédia zatiaľ spravila so Slovenskom. Popisujú príčiny, ktoré spoločnosť k atentátu doviedli, v čom zlyhali novinári a ako táto zmení politiku.
Branislava Majstorović je psihoterapeut pod supervizijom. Suosnivačica je MYND centra za razvoj ljudskih potencijala, a pomaže ljudima da unaprede emotivne veze, pokrenu sopstvene biznise i oslobode se ograničavajućih uverenja. _______________________________________________________________________________________________
Do slovenských kín prišiel dokument Tady Havel, slyšíte mě? Hodina a pol s Václavom Havlom známym i neznámym. Zberný dokument, ktorý vznikol z dvesto hodín dokumentárneho materiálu zaznamenaného najmä v posledných rokoch života exprezidenta Havla.V jeho tvorivom tíme je aj Havlov dlhoročný poradca, hudobník, človek Novembra'89 Michael Kocáb. Je zároveň koproducentom filmu. Ako on videl Václava Havla a čo si z neho môže zobrať nový „zvolený“ prezident Peter Pellegrini. Oslovili sme ho bezprostredne po slovenskej premiére.Dokument prichádza na Slovensko len v horizonte hodín, ktoré delia krajinu od prezidentských volieb, v ktorých vyhral kandidát vládnej väčšiny Peter Pellegrini. „Kocky sú hodené. Teraz si už môžeme len priať, aby nový prezident dokázal udržať to pevné odhodlanie, o ktorom občas niečo povie, zostať súčasťou Európskej únie a Nato. Bude to však mať ťažké, lebo reči, že Ukrajine sa vojensky pomáhať nebude, do toho nezapadajú“, tvrdí Kocáb.„Čo si priať? Aby zodpovednosť, ktorú získal, využil pozitívne. Aby bol pre všetkých ľudí. Aby nebol len pre svoju stranu a pre Fica. Aby vnímal hlasy aj tých, ktorí ho nevolili a majú na veci úplne iný názor.“Môže si z príbehu odchádzajúceho Václava Havla niečo zobrať aj Peter Pellegrini? „Povedzme pokoru a oddanosť službe ľuďom. Vnímajúc zároveň základné mravné a morálne hodnoty. A neuhnúť od nich. Aj preto si Havla vážili. Jedna vec je niečo povedať, druhá aj to naplniť. A Václav Havel mal tú silo to urobiť“, povedal Michael Kocáb. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Do slovenských kín prišiel dokument Tady Havel, slyšíte mě? Hodina a pol s Václavom Havlom známym i neznámym. Zberný dokument, ktorý vznikol z dvesto hodín dokumentárneho materiálu zaznamenaného najmä v posledných rokoch života exprezidenta Havla.V jeho tvorivom tíme je aj Havlov dlhoročný poradca, hudobník, človek Novembra'89 Michael Kocáb. Je zároveň koproducentom filmu. Ako on videl Václava Havla a čo si z neho môže zobrať nový „zvolený“ prezident Peter Pellegrini. Oslovili sme ho bezprostredne po slovenskej premiére.Dokument prichádza na Slovensko len v horizonte hodín, ktoré delia krajinu od prezidentských volieb, v ktorých vyhral kandidát vládnej väčšiny Peter Pellegrini. „Kocky sú hodené. Teraz si už môžeme len priať, aby nový prezident dokázal udržať to pevné odhodlanie, o ktorom občas niečo povie, zostať súčasťou Európskej únie a Nato. Bude to však mať ťažké, lebo reči, že Ukrajine sa vojensky pomáhať nebude, do toho nezapadajú“, tvrdí Kocáb.„Čo si priať? Aby zodpovednosť, ktorú získal, využil pozitívne. Aby bol pre všetkých ľudí. Aby nebol len pre svoju stranu a pre Fica. Aby vnímal hlasy aj tých, ktorí ho nevolili a majú na veci úplne iný názor.“Môže si z príbehu odchádzajúceho Václava Havla niečo zobrať aj Peter Pellegrini? „Povedzme pokoru a oddanosť službe ľuďom. Vnímajúc zároveň základné mravné a morálne hodnoty. A neuhnúť od nich. Aj preto si Havla vážili. Jedna vec je niečo povedať, druhá aj to naplniť. A Václav Havel mal tú silo to urobiť“, povedal Michael Kocáb. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Večerná kázeň: J(21, 1-14) „Potom sa Ježiš zase zjavil učeníkom pri Tiberiadskom mori. A zjavil sa takto: Boli tam pospolu Šimon Peter a Tomáš, prímenom Dvojča, Natanael z Kány Galilejskej, synovia Zebedeovi a dvaja iní z Jeho učeníkov. Šimon Peter im povedal: Idem loviť ryby. Hovoria mu: Ideme aj my s tebou. I vybrali sa a vstúpili Príspevok Pán sa dáva poznať svojim učeníkom zobrazený najskôr Evanjelický a.v. cirkevný zbor v Žiline.
Svojim vystupovaním si vyslúžil prezývku „podržtaška“.Koľkokrát si už Peter Pellegrini našpinil do úst a čo odkazoval Robertovi Ficovi, zhrnul Ťažký týždeň.Ťažký týždeň môžete podporiť na aktuality.sk/tazkytyzden.Redakcia Aktuality.sk nezodpovedá za obsah a názory prezentované v relácii Ťažký týždeňVšetky doterajšie časti Ťažkého týždňa nájdete v špeciálnej sekcii.
Zdravo. Če smo prejšnji teden govorili o tem, da je lažje s tujim otepačem opletat po koprivah, ta teden sklenemo, da človek kljub vsej modrosti in nasvetom včasih enostavno mora stopiti v koprive in se prepričati na lastni koži. Ugotovimo tudi, da je dom, kjer si miren sam s seboj. Z nami pa je bila tokrat tudi živa publika (Cho in Uki), kljub temu pa nismo pozabili na 25. poglavje 5. knjige in obdelali izpad pubertetnice, slovensko politiko in za na konec skrivnost tete Pehte. Tudi o tem, kaj bomo delali v 6. sezoni je tekla beseda.
„V demokracii ľudia nielen môžu, ale rovno majú hovoriť politikom do ich práce“, hovorí sociológ Martin Bútora. Sociológ, spisovateľ, diplomat, ale i prezidentský kandidát. Po sovietskej okupácii zostal v nemilosti komunistickej moci. Odsúdil Antichartu, na dvanásť rokov skončil ako terapeut v protialkoholickej poradni. Po Novembri'89 bol jedným zo zakladateľov Verejnosti proti násiliu a spoluautor toho, čo zaznievalo na námestiach. Neskôrší poradca prezidenta Václava Havla, sám prezident Inštitútu pre verejné otázky s kritickými správami o stave spoločnosti, ktoré nastavovali zrkadlo mocným. Potom diplomatický zástupca Slovenska v Spojených štátoch. A tiež prezidenský kandidát. Už roky je jeho hlas dôležitý vo verejného diskurze. Ako sa pozerá na krajinu, ktorá opäť vychádza na námestia? Na štát, v ktorom má svoj špecifický význam zrazený semafór, podržtaška či zrážanie špeciálnej prokuratúry a výkonu samotnej spravodlivosti? Demokracia podľa neho predpokladá, že „ľudia sa do toho vložia a prídu so svojim pohľadom na kvality štátu, a to aj kriticky“.„V mojich očiach je to tak, že títo ľudia pomáhajú, aby sa krajina a štát vyvíjali lepším, kvalitnejším spôsobom“, rozpráva. „Rozumný štát a rozumní politici tomu načúvajú a niektorí si z toho aj niečo zoberú“, dodáva. Má to však predpoklad – štát a politikov s kvalitami rozumnosti. Spôsoby Roberta Fica mu politikou kupovania voličov pripomínajú sčasti socialistického prezidenta Antonína Novotného s jeho výrokom: „Maso bude!“ „Svojim voličom bez výraznejšej ekonomickej gramotnosti sľubuje silný štát bez dosahov napríklad na udržateľnosť verejných financií “, ilustruje. „Takto si ich chce kupovať a zneužíva ich“, tvrdí Bútora. Ficovo prirovnanie prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry (UŠP) k prokurátorom komunistického Československa z päťdesiatych rokov označuje až za programový kalkul s tým, že ľudia zabúdajú a súčasný premiér to zneužíva. „Akoby zabúdal, že tá komunistická strana, ktorej sám bol členom, tá strana sa v päťdesiatych rokoch dopúšťala nielen prenasledovania ľudí s odlišným názorom, nepovoľovala nič, čo by sa odlišovalo od vtedajšej politiky, ale tá strana zavraždila 250 ľudí a dvesto tisíc odsúdila a poslala do väzení“, ilustruje Martin Bútora. Za neprimerané označuje rovnako Ficovo uctenie si pamiatky Gustáva Husáka, niekdajšieho prvého muža komunistickej strany a prezidenta socialistického štátu. Na otázku, či nejde zo strany Roberta Fica rovno k programovému zavádzaniu a klamaniu, reaguje:„Pôsobí to tak.“ V rozhovore sa dotkneme aj autonehody Andreja Danka, zo správania ktorého má Martin Bútora „trpký, smutný až groteskný“ pocit. Rovnako miery, do akých podrobností by sa mali „obnažiť“ prezidentskí kandidáti pred voličmi. Ak Andrej Danko avizuje, že sa bude zaujímať o „orientáciu“ Petra Pellegriniho, Martin Bútora hovorí, že otázka je namieste v prípade, „ak sa zo zatajovanej sexuálnej orientácie môže stať dôvod na vydieranie“. Rozhovor s osemdesiatnikom Martin Bútorom bude však aj o „radostnom prístupe k životu“ či o „poctivej drine, z ktorej ide radosť“, ktorá ovplyvňuje bezprostredné okolie a má potenciál meniť spoločnosť. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
„V demokracii ľudia nielen môžu, ale rovno majú hovoriť politikom do ich práce“, hovorí sociológ Martin Bútora. Sociológ, spisovateľ, diplomat, ale i prezidentský kandidát. Po sovietskej okupácii zostal v nemilosti komunistickej moci. Odsúdil Antichartu, na dvanásť rokov skončil ako terapeut v protialkoholickej poradni. Po Novembri'89 bol jedným zo zakladateľov Verejnosti proti násiliu a spoluautor toho, čo zaznievalo na námestiach. Neskôrší poradca prezidenta Václava Havla, sám prezident Inštitútu pre verejné otázky s kritickými správami o stave spoločnosti, ktoré nastavovali zrkadlo mocným. Potom diplomatický zástupca Slovenska v Spojených štátoch. A tiež prezidenský kandidát. Už roky je jeho hlas dôležitý vo verejného diskurze. Ako sa pozerá na krajinu, ktorá opäť vychádza na námestia? Na štát, v ktorom má svoj špecifický význam zrazený semafór, podržtaška či zrážanie špeciálnej prokuratúry a výkonu samotnej spravodlivosti? Demokracia podľa neho predpokladá, že „ľudia sa do toho vložia a prídu so svojim pohľadom na kvality štátu, a to aj kriticky“.„V mojich očiach je to tak, že títo ľudia pomáhajú, aby sa krajina a štát vyvíjali lepším, kvalitnejším spôsobom“, rozpráva. „Rozumný štát a rozumní politici tomu načúvajú a niektorí si z toho aj niečo zoberú“, dodáva. Má to však predpoklad – štát a politikov s kvalitami rozumnosti. Spôsoby Roberta Fica mu politikou kupovania voličov pripomínajú sčasti socialistického prezidenta Antonína Novotného s jeho výrokom: „Maso bude!“ „Svojim voličom bez výraznejšej ekonomickej gramotnosti sľubuje silný štát bez dosahov napríklad na udržateľnosť verejných financií “, ilustruje. „Takto si ich chce kupovať a zneužíva ich“, tvrdí Bútora. Ficovo prirovnanie prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry (UŠP) k prokurátorom komunistického Československa z päťdesiatych rokov označuje až za programový kalkul s tým, že ľudia zabúdajú a súčasný premiér to zneužíva. „Akoby zabúdal, že tá komunistická strana, ktorej sám bol členom, tá strana sa v päťdesiatych rokoch dopúšťala nielen prenasledovania ľudí s odlišným názorom, nepovoľovala nič, čo by sa odlišovalo od vtedajšej politiky, ale tá strana zavraždila 250 ľudí a dvesto tisíc odsúdila a poslala do väzení“, ilustruje Martin Bútora. Za neprimerané označuje rovnako Ficovo uctenie si pamiatky Gustáva Husáka, niekdajšieho prvého muža komunistickej strany a prezidenta socialistického štátu. Na otázku, či nejde zo strany Roberta Fica rovno k programovému zavádzaniu a klamaniu, reaguje:„Pôsobí to tak.“ V rozhovore sa dotkneme aj autonehody Andreja Danka, zo správania ktorého má Martin Bútora „trpký, smutný až groteskný“ pocit. Rovnako miery, do akých podrobností by sa mali „obnažiť“ prezidentskí kandidáti pred voličmi. Ak Andrej Danko avizuje, že sa bude zaujímať o „orientáciu“ Petra Pellegriniho, Martin Bútora hovorí, že otázka je namieste v prípade, „ak sa zo zatajovanej sexuálnej orientácie môže stať dôvod na vydieranie“. Rozhovor s osemdesiatnikom Martin Bútorom bude však aj o „radostnom prístupe k životu“ či o „poctivej drine, z ktorej ide radosť“, ktorá ovplyvňuje bezprostredné okolie a má potenciál meniť spoločnosť. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Nekajkrat smo zašli, zdaj se vračamo. To je naslov četrte pesniške zbirke Miljane Cunte, pesnice, prevajalke in urednice. Bila je programska vodja festivalov Vilenica in Fabula, njena poezija je prevedena v več jezikov, nominirana je bila za osrednje pesniške nagrade v Sloveniji."Poezija je dinamika prihajanja in odhajanja, je resnica našega obstoja in položaja v svetu. Tako so tudi nastajale te pesmi, napisane kot neke zgodbe o mojih krajih na Primorskem, o ljudeh, ki so me tam spremljali že od otroštva. Na nek način sem se želela vrniti in se jim pokloniti." Miljano Cunto je doletela čast, da skupaj s Slavojem Žižkom nastopi na otvoritvenem dnevu, ko bo Slovenija predstavljena kot osrednja gostja na letošnjem mednarodnem knjižnem sejmu v Frankfurtu.
"Fondacija želi da pruži besplatne udžbenike na internetu." U 226. epizodi podkasta Pojačalo, gost Ivana Minića je profesor Aleksandar Kavčić, naš čuveni elektroinženjer, naučnik, profesor i filantrop. Karijera i poduhvati profesora Kavčića mogu lako ispuniti i čitav niz epizoda, ali u današnjoj ćete saznati o njegovoj mladosti, obrazovanju koje je sticao u školama širom sveta, kao i patentu koji je izmenio čitavu jednu industriju. Svojim patentom za čitanje zapisa sa magnetnih memorija, profesor Kavčić upisao se u istoriju i doneo revolucione izmene celom jednom tržištu i industriji, što nije prošlo nezapaženo od onih koji su to želeli da zloupotrebe za svoju dobit. Njegove pravne borbe oko prava za patent i distribuciju istog su same po sebi “priča za film”, o čemu ćete detaljnije saznati u samoj epizodi. Profesor Aleksandar Kavčić sa Ivanom Minićem takođe razgovara o svojoj Fondaciji “Alek Kavčić” koja predstavlja filantropski poduhvat neizmernog obima. Njen cilj je da se okonča monopol određenih izdavača na našem tržištu đačkih udžbenika i da se svim učenicima osnovnih škola obezbedi lak i besplatan pristup kvalitetnim udžbenicima na internetu. To je profesoru Kavčiću donelo ceo jedan novi talas pravnih sukoba sa kompanijama koje nisu tako lako želele da se odreknu monopola na tržište udžbenika, sa čime se on bez oklevanja uhvatio u koštac. Teme u epizodi: - Uvod i predstavljanje - Šta ću biti kad porastem - Pametni mladi umovi - Šta treba da nauči jedan inženjer - Nemački univerziteti - Izum za doktorat - Borba za patent - Kako je počela Fondacija - Visoke cene udžbenika su problem - Zašto se osnovci preopterećuju - Kako Fondacija pravi udžbenike - Prepreke u radu Fondacije - Život između Amerike i Srbije Podržite nas na BuyMeACoffee: https://bit.ly/3uSBmoa Pročitajte transkript ove epizode: https://bit.ly/43MFNl1 Posetite naš sajt i prijavite se na našu mailing listu: http://bit.ly/2LUKSBG Prijavite se na naš YouTube kanal: http://bit.ly/2Rgnu7o Pratite Pojačalo na društvenim mrežama: Facebook: http://bit.ly/2FfwqCR Twitter: http://bit.ly/2CVZoGr Instagram: http://bit.ly/2RzGHjN
Gostja Evrope osebno je mjanmarska pisateljica, zdravnica in aktivistka Ma Thido, sicer predsednica Odbora za pisatelje v zaporu pri Mednarodnem PEN-u. Med drugim je bila v svoji bogati karieri tudi zdravstvena svetovalka in tesna sodelavka z Aung San Su Či, kontroverzno prejemnico Nobelove nagrade za mir. Zakaj trenutno ne živi v Mjanmaru, kakšni so bili njeni dnevi v zaporu in zakaj si je izbrala kariero, ki jo v domovini nenehno postavlja v nevarnost?Priporočamo tudi intervju z Ma Thido novinarja Mateja Juha na MMC. Foto: Cankarjev dom
Nedavno je u Australiji, nakon duže pauze, boravio hrvatsko-australski književnik Drago Šaravanja, koji je svoju književnu karijeru počeo početkom 1990.-ih u Sydneyu. Nekoliko romana s tematikom iseljeničkog života objavio je u Hrvatskoj, u koju se vratio prije dvadesetak godina sa suprugom Erikom nakon više od 40 godina života u Australiji. S Dragom Šaravanjom razgovarala je Marijana Buljan i na početku ga upitala zašto je svojedobno izjavio da upravo povratak u Hrvatsku smatra svojim najvećim ostvarenjem.
Spoznaj svoje vzorce správania, vylieč sa z minulosti a pretvor svoje ja. Dr. Nicole LePera vo svojej klinickej praxi často narážala na obmedzené možnosti tradičnej psychoterapie. Svojim pacientom – a sebe – však chcela ponúknuť viac, preto vykročila na cestu budovania jednotnej filozofie duševného, fyzického a duchovného zdravia. Dosiahnuté výsledky jej zmenili život, preto sa so svojimi poznatkami začala deliť a čoskoro nato sa zrodila jej internetová identita „Holistická psychologička“. Dnes má tento internetový fenomén viac než tri milióny priaznivcov, ktorých oboznamuje s revolučným prístupom k liečeniu spočívajúcom v ovládnutí svojho ja s cieľom dosiahnuť trvalú zmenu. Dr. LePera túži s týmto prístupom oboznámiť celý svet. Audiokniha Odpracuj si svoje ja je manifestom samoliečenia a zároveň základnou príručkou, ako dosiahnuť plnohodnotnejší, autentickejší a radostnejší život. Vychádzajúc z najnovších vedeckých výskumov a z rôznych liečebných prístupov nám pomáha pochopiť, do akej miery negatívne zážitky a traumy z detstva, ktoré v nás naďalej žijú, prispievajú k nesprávnemu fungovaniu nášho tela aktivovaním stresovej odpovede, ktorá nás drží v zajatí vzorcov spoluzávislosti, emocionálnej nezrelosti a traumatických väzieb. Pokiaľ týmto škodlivým prejavom správania nevenujeme pozornosť, rýchlo nadobúdajú cyklickú povahu a vyvolávajú v nás pocit nešťastia, nenaplnenia a choroby. Audiokniha Odpracuj si svoje ja ponúka poslucháčom podporu a nástroje, ktoré im umožnia vymaniť sa z deštruktívnych vzorcov správania a získať vo svojich životoch pevnú pôdu pod nohami. Táto oslava vnútornej sily navždy zmení spôsob, akým pristupujete k duševnému zdraviu a starostlivosti o seba. “Svet potrebuje túto knihu ! Nezáleží na tom kde sa nachádzate na svojej ceste k uzdraveniu, Odpracuj si svoje ja Vám ukáže cestu k pevnejším vzťahom, väčšej radosti a jasnejšej budúcnosti. Nemôžme vždy ovplyvniť čo sa nám v živote deje, ale Nicole nám dáva návod ako reagovať z pozície vnútorného pokoja a uzdravenia." — Lewis Howes, najpredávanejší autor podľa New York Times Audiokniha: Odpracuj si svoje ja Autor: Nicole LePera Interpret: Anna Kvašňovská Dĺžka: 11:03 h Vydavateľstvo: Publixing a Aurora Audiokniha Odpracuj si svoje ja na webe Audiolibrix (MP3 na stiahnutie) Audiokniha Odpracuj si svoje ja na webe Publixing (MP3 CD)
Moderátor Šimon Žďárský v najnovšom diele relácie Startitup Diskusný klub privital Patrika Magdoška, reportéra týždenníka .týždeň a farmára. V rozhovore prebrali akutálnu tému týkajúcu sa dočasne povereného ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Samuela Vlčana a jeho dotácie pre firmu Reko Recycling, ktorá získala štátnu dotáciu vo výške 1,4 milióna eur. ,,Ako najväčší chybný krok v tomto vidím odstúpenie ministra Mičovského, bolo to pochabé a bezhlavé. Svojim odstúpením dovolil opätovný príchod ľudí ako Vlčan alebo Kyseľ.” Viac o tejto kauze či o nastupujúcej úradníckej vláde sa dozvieš v najnovšom diele Startitup Diskusného Klubu. Pre viac rozhovorov so zaujímavými osobnosťami a o aktuálnej politickej situácii sleduj aj ďalšie epizódy Diskusný Klub.
Judita Felediová sa narodila do židovskej rodiny a to ich malo stáť život. Vďaka tomu, že bola ešte úplne malá, sa však vyhli transportu do tábora smrti, aj keď rodičov neminul pracovný tábor v Novákoch, odkiaľ ich vyslobodilo vypuknutie SNP. Potom sa skrývali v horách a vďaka miestnym obyvateľom prežili druhýkrát. Židovský pôvod však nevedeli odpustiť ani komunisti a trpeli ním až do Pražskej jari. Po auguste 1968 s manželom emigrovali do USA. V podcaste bola použitá aj hudba skupiny Mojše Band https://mojseband.sk/
V aktuálnej epizóde Týždeň s .týždňom sa Eugen Korda rozpráva o udalostiach posledných dní s kolegami Martinom Mojžišom, Marínou Gálisovou, Tomášom Zálešákom, Jurajom Petrovičom a Štefanom Hríbom. V najnovšom podcaste Týždeň s .týždňom si vypočujete aj: - Dá sa strčiť do jedného vreca Robert Fico s Igorom Matovičom? - Prečo sa naši maďarskí politici nevedia dohodnúť? - Rusko sa chystá na ukrajinskú ofenzívu. Svojim vojakom vraj oblečie neviditeľné plášte. - Pomôže ambiciózna rétorika SaSke vyhrať voľby?
Lucija Ivšić je bivša pjevačica hrvatskog punk benda Punčke. Svojim novim dvojezičnim glazbenim projektom ŽIVA, Lucija se predstavlja kao australska umjetnica koja kombinira razne glazbene elemente kako bi stvorila jedinstveni zvuk. Povod razgovora jest najava Lucijinog debitantskog albuma koji izlazi sredinom svibnja.
U novoj epizodi podkasta govorimo o tome kako je sve moguće odnositi se sa strahom.Pitanja na koja odgovaram:Kako se inače odnosimo sa strahom?Koji su načini da sarađujemo sa njim?Šta sve strah želi da nam ispriča?2Ukoliko želite da pratite informacije o edukacijama, radionicama, kao i korisnim sadržajima, pridružite se zajednici na mojoj newsletter listi: https://martinadjokic.com/newsletterA možete me pronaći i na Instagramu: https://www.instagram.com/martina.djokic/
"Važno je šta ti je u glavi ali je podjednako važno šta ti je u srcu." U 204. epizodi podkasta Pojačala gošća Ivana Minića je Danijela Mladenović, okupacioni terapeut koja pomaže ljudima sa anksioznim poremećajima da se vrate svakodnevnom životu. Danijela nam priča o svom detinjstvu, odrastanju u selu bez mnogo sadržaja, kao i životu u mnogočlanoj porodici u kojoj su dugo živele 4 generacije. Priča nam o pravilima, redu i poštovanju koji su morali postojati kako bi jedna, tako velika, porodica na selu opstala. Govori i o svom izboru srednje škole i fakulteta, učenju i odgovornosti koju je sve vreme osećala, bilo šta da radi. Priča nam i o najranijim poslovima koje je obavljala pomažući baki u prodavnici i roditeljima na pijaci. Zanimljivom, umirujućom pričom uvodi nas u svoj svet anksioznosti, počev od toga kako su se pojavili prvi strahovi, kako je tražila pomoć na studentskoj poliklinici i nije je dobila i kako se okrenula samolečenju. Do detalja objašnjava kako izgleda kad ne smeš da se usudiš da pređeš 20 metara do automobila ili sidješ do prodavnice. Ovo je bio početak problema, koji su obhvatili i koksaki virus koji je izazvao nesvestice, gojenje od lekova i sedenja i opisuje nam momenat kada je rešila da sve u životu promeni. Počinje sa hrono ishranom i treninzima u kući i polako se izlaže svojim najvećim strahovima, prihvata ih i savladava jedan po jedan. U međuvremenu počinje da se edukuje na američkom tržištu, uči o anksioznosti i čak dobija određene certifikate iz te oblasti. Instagram stranica “anksiozni optimista” i blog donose joj dosta pratilaca i ljudi koji se u njenim pričama prepoznaju i traže pomoć. Odgovorna, kakva je oduvek bila, a kako bi mogla da pruži adekvatnu pomoć sve većem broju ljudi koji joj se javljaju, Danijela završava edukaciju u pravcu okupacione terapije i danas je okupacioni terapeut. Svojim primerom i sad već sručnim znanjem sa jednim blagim pristupom punim razumevanja i ljubavi, Danijela pomaže ljudima da prevaziđu anksiozne probleme sa kojima se susreću i vrate se normalnom svakodnevnom životu. Teme u epizodi: - Uvod i predstavljanje - Kad porastem biću.. - Čemu je Danijelu život naučio tokom školovanja - Ceo proces dolaska u Beograd - Čemu je Danijelu fakultet naučio - Prvi posao - Danijelin ulazak u svet odraslih - Kako preživeti i prevazići anksioznost - Sakupljene životne lekcije - Vizija budućnosti Podržite nas na BuyMeACoffee: https://bit.ly/3uSBmoa Pročitajte transkript ove epizode: http://bit.ly/3xShcxZ Posetite naš sajt i prijavite se na našu mailing listu: http://bit.ly/2LUKSBG Prijavite se na naš YouTube kanal: http://bit.ly/2Rgnu7o Pratite Pojačalo na društvenim mrežama: Facebook: http://bit.ly/2FfwqCR Twitter: http://bit.ly/2CVZoGr Instagram: http://bit.ly/2RzGHjN
Gošća N1 podcasta Jedan sat je Ajna Jusić, predsjednica Udruženja "Zaboravljena djeca rata" i prva beba rođena kao posljedica ratnog silovanja u BiH.Kako odgovoriti na pitanje ko vam je otac kada ne znate, kako se suočiti s onim što saznate? Ajna je nakon devet mjeseci šutnje izabrala borbu za sebe, sve žene i majke, te djecu rođenu kao plod zločina silovanja, koja su, baš poput nje, ostala neprepoznata kategorija, zaboravljena, ostavljena.Svojim angažmanom pomjerila je planine i nastavlja ih snažno gurati, a za rad je dobila mnoštvo međunarodnih priznanja. Bez podrške majke i očuha, kaže, nikad ne bi uspjela, a borba za ljudska prava uopće aksiom je za ovu mladu aktivistkinju.
Jedino što možemo kontrolirati smo mi sami. Vecini ljudi fokus je na svijetu oko njih I onda doživljavaju kao da svijet ide u krivom svijetu ništa nije kako oni misle da treba a to je zapravo samo odraz njih samih. Da bi preuzeli kontrolu nad vlastitim životom treba se okrenuti sebi I staviti u red svoje misli, osvecaje I vrijeme. Hvala na slušanju!
O tom, čo znamená vzostup bioplastov, aké produkty sa nimi dajú nahradiť a prečo nie sú ospravedlnenkou na nadužívanie produktov, rozpráva technológ Pavol Alexy zo Slovenskej technickej univerzity. Alexy je spoluautorom biodegradovateľného plastu, ktorého veľkovýroba sa momentálne začína v Nitre.
Keď je globálny problém a existujú naň len globálne odpovede, ktoré nie sú priechodné parlamentom, menšinová vláda nie je žiadnym riešením. Hovorí na margo aktuálnej politickej situácie, bývalá premiérka Iveta Radičová. Demokracia prežíva krušné časy, tvrdí Radičová.A čo hovorí na Dzurindovu politickú reinkarnáciu? Z pôdorysu ústavnej väčšiny zostúpila vládna koalícia až do podpalubia menšinovej vlády, v ktorej jej premiér Eduard Heger musí prakticky dennodenne bojovať o holé politické prežitie. Slovensko pritom dnes čelí mimoriadne náročným časom, v ktorých sa miešajú negatívne dosahy vojny na Ukrajine, protiruských sankcií, energetickej krízy, ako aj roztáčajúcej sa inflačnej špirály pohlcujúcej naše mzdy, dôchodky aj úspory. Politická scéna je pritom paralyzovaná dlhotrvajúcim a nezmieriteľným súbojom politikov zamestnaných viac vzájomnými súbojmi než bojom s hrozbami, ktorým čelí celá naša spoločnosť. Táto toxická atmosféra sa pritom čoraz viac prelieva už aj medzi nás samých, do celej spoločnosti, a to pritom v čase, keď solidarita a vzájomná spolupatričnosť, ako aj dôvera v inštitúcie štátu, bude potrebná viac než kedykoľvek predtým. Ako z toho von a ako obnoviť dôveru v spoločnosti? Ako upokojiť rozhádanú politickú scénu a najmäˇ: Má vláda v menšine ešte vôbec nejakú zmysluplnú budúcnosť a ak áno, ako s menšinou v parlamente pracovať? A čo o nás a našej spoločnosti vypovedá hrozná tragédia, v ktorej opitý vodič zabil piatich nevinných študentov? Témy a otázky pre bývalú premiérku a sociologičku Ivetu Radičovú Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Podržite me na Patreonu: https://www.patreon.com/agelast Jednokratne donacije kanalu: https://www.paypal.me/agelastpodcast Kripto donacije: BTC: 1BdrToPVPRbMtzPkdX8z3wviTHZZyzqD7w ETH: 0xe189975f215102DD2e2442B060D00b524a608167 FB: https://www.facebook.com/galebnikacevic Instagram: https://www.instagram.com/agelast_/ Twitter: https://twitter.com/GalebNikacevic A1: https://a1.rs/privatni Legend WW: https://www.legend.rs/ Gost je Igor Šćepanović je programer i jedan od vlasnika izdavačke kuće Glitch Records koji celoga života vozi bicikl. Svoj hobi i entuzijazam je, sasvim spontano, počeo da pretvara u veoma zabavan serijal dokumentovanja svojih avantura preko društvenih mreža. U moru influensera, autentičan glas, živopisan karakter i jasna posvećenost onome što radi se veoma, veoma retko sreće, a Šćepa je jedan od njih. Svojim solo avanturama na bicikli, kao i humor kojim je svojio simpatije internet publike, pretočio je u novu verziju „vertikalnog dokumentarnog filma”, koji je, zapravo, inovacija novih video formata u odnosu na ono što nam dolazi iz tradicionalnih medija. U ovoj epizodi, govorićemo o njegovim avanturama na Islandu, u Maroku, na Alpima, u Grčkoj, ali i po našim teritorijama i kako izgleda provoditi hladne noći sam u nepoznatim predelima. Show lessAudio: Marko Ignjatović Instagram: Galeb Nikačević Hasci-Jare: https://www.instagram.com/agelast_/ Sandra Planojević: https://www.instagram.com/run_lola_run_7/ Marko Ignjatović: nema instagram.
Najava GRAND PRIX DE FRANCE 2022FERRARIJEV LETNJI JURIŠ!UJEDINJEN ILI PODELJEN?RED BULL SVOJIM TEMPOM.Kupite naše majice, knjige i podržite nas na: https://shop.infinitylighthouse.com Postanite član na YouTube-u: https://www.youtube.com/channel/UCQ2D37u3DU1XGxxriq5779Q/joinPodržite nas na Patreonu: https://www.patreon.com/infinitylighthouse Zapratite nas na društvenim mrežama ️ Instagram - https://instagram.com/infinitylighthouse Facebook - https://facebook.com/theinfinitylighthouseTwitter - https://twitter.com/infinitylighthsKod za Fantasy ligu je 7e3b2bc89eSve sportske vesti pratite na: https://sportsmagazin.rs i https://sportklub.comDomaćini: Srđan Erceg i Pavle Živković#lap76#infinitylighthouse#F1#skf1 =======HUMANITARNI KUTAK======Pomozimo Branku!Slanjem SMS poruke: Upišimo 917 i pošaljimo SMS na 3030Slanjem SMS poruke iz Švajcarske: Upišimo human917 i pošaljimo SMS na 455Uplatom na dinarski račun: 160-6000000795270-51Uplatom na devizni račun: 160600000079558770IBAN: RS35160600000079558770SWIFT/BIC: DBDBRSBGUplatom platnim karticama putem linka: E-doniraj (https://www.budihuman.rs/edonate/sr?user_id=917)Uplatom sa vašeg PayPal naloga putem linka: PayPal (https://www.budihuman.rs/paypal/sr/donate?user_id=917)Datum: 21. jul 2022.Autor: Srđan ErcegLokacija: Studio na kraju UniverzumaProdukcija: Infinity Lighthouse https://www.youtube.com/infinitylighthouseWebsite: https://infinitylighthouse.com/
Bivši ambasador BiH za Australiju i Novi Zeland i sadašnji član Parlamentarne skupštine BiH, gospodin Damir Arnaut uputio je snažan apel Bosancima i Hercegovcima "down under" da se što prije registruju i glasaju na oktobarskim izborima kako bi doprinijeli boljitku prve domovine. "Svojim glasom da pomognete da BiH postane bolje mjesto za život", poručuje gospodin Arnaut.
Ďakujem, že ste sa modlili, prosili, palce držali, lobovali. Veľká vec sa podarila. Takýmito slovami včera komentoval Igor Matovič prelomenie prezidentkinho veta pri zákone o financovaní voľného času dieťaťa, ktorý celej krajine predáva ako svoj prorodinný balíček. Aby to dokázal, otvorene sa v parlamente spojil s fašistami. Zuzana Čaputová následne povedala, že sa obráti na Ústavný súd. Zrodila sa tak včera definitívne na Slovensku hnedá koalícia, prihlásil sa Matovič otvorene k spolupráci s náboženskými fanatikmi a extrémistami a čo to bude znamenať pre vládu, koalíciu i budúcnosť Slovenska? Tomáš Prokopčák sa pýta Petra Tkačenka. Zdroj zvukov: SME, TASR Odporúčanie: Ak ešte nemáte plány na leto, ste trnavským študentom a chceli by ste vyskúšať čosi nové, projekt Nádvorie v tomto meste vymyslel letný rezidenčný program Kampus. Študenti do 26 rokov dostanú príležitosť stretávať sa s odborníkmi z rôznych oblastí, zapoja sa do rôznych neziskových projektov a budú pomáhať zlepšovať nielen svoj región. Súčasťou ročného štipendia je potom aj bezplatné ubytovanie v meste. Ak vás to zaujíma, prihlášky môžete poslať do konca júna a nájdete ich na webe kampus.nadvorie.com. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dobré ráno a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.
Ovaj tjedan, donosimo vam jedan zanimljiv i inspirativan razgovor s ženom koja svojom životnom pričom prkosi onom što većina misli da je moguće. Ivona Namjesnik je poduzetnica koja svojim radom pomaže ženama, prvenstveno poduzetnicama da žive uspjeh u svim životnim kategorijama, a ne samo u onoj poslovnoj. U ovom razgovoru, podijelila je s nama svoju životnu priču, a dotakle smo se i brojnih tema koje nam često stoje na putu u kreiranju života kojeg stvarno želimo kao što su tema identiteta i oslobađanja od tereta tuđeg mišljenja.Ivonu potražite ovdje: https://www.namjesnik.com/newsletterhttps://www.instagram.com/ivona.namjesnik/P.S. Znate li da ja šaljem takozvana 'pisma nedjeljom' ljudima na mojoj email listi? Ukoliko želite zaviriti malo dublje u to kako procesuiranje života i iskustava izgleda s moje strane, ova pisma na samom kraju tjedna bi vam mogla biti zanimljiva i korisna. Link za prijavu nalazi se ovdje: https://view.flodesk.com/pages/5e8889cb375c490028b37034Hvala vam od srca što ste tu!xx L
Podržite me na Patreonu: https://www.patreon.com/agelast Jednokratne donacije kanalu: https://www.paypal.me/agelastpodcast Kripto donacije: BTC: 1BdrToPVPRbMtzPkdX8z3wviTHZZyzqD7w ETH: 0xe189975f215102DD2e2442B060D00b524a608167 FB: https://www.facebook.com/galebnikacevic Instagram: https://www.instagram.com/agelast_/ Twitter: https://twitter.com/GalebNikacevic Došao je 1. septembar i krenulo se u školu. I bilo bi lepo kada bismo tako mogli i da završimo ovu izjavu. Ali to nije moguće. Kakvo nam je obrazovanje? Kakve su nam škole? Gde nam deca idu, šta se tamo dešava? Kakvo znanje i veštine stiču? Kako se u tom okruženju formiraju? Kako se nosimo sa pandemijom i šta nam je ona donela? Svojim postupcima, još prošle godine, ova vlast je i zvanično pokazala da joj je obrazovanje nevažno. Načini na koji su se odnosili prema epidemiji, učenicima, nastavnicima, roditeljima i svim ostalim članovima zajednice je to jasno pokazao. Nakon školske godine, kakve-takve, imali su vremena, znanja i sredstava da stvari koliko-toliko dovedu u red, ali se ni to nije desilo. Novi 1. septembar je došao, a da mere nisu ni objavljene do dan pred polazak u školu u sistemu koji broji preko milion ljudi. U najmanju ruku neodgovorno. Posledice su katastrofalne, kako po obrazovanje dece, tako i po razvoj njihovih socijalnih i emocionalnih aspekata, ali i na kvalitet života u domovima njihovih porodica, a najteže su, naravno, pogođeni najsiromašniji slojevi društva. Problemi tu tek počinju. Radimo po zastarelom i prevaziđenom obrazovnom sistemu koji postoji samo kao formalnost, ali ne i kao kvalitetan deo naših života. Šta je sa reformom obrazovanja? Da li je ona moguća? Koliko smo ih do sada imali i kako se to završilo? Na ove i mnoge druge teme razgovarao sam sa Dejanom Ilićem iz „Fabrika Knjiga", koji se aktivno bavi problemom obrazovanja punih deset godina, Anom Dimitrijević, potpredsenicom Foruma beogradskih gimnazija i Aleksandrom Baucalom, profesorom psihologije na Filozofskom fakultetu u Beogradu i koji se više od 20 godina bavi reformom obrazovnog sistema u Srbiji i regionu. Producent: Sandra Planojević Hasci-Jare Audio: Marko Ignjatović PR & Organizacija: Sandra Planojević Hasci-Jare Instagram: Galeb Nikačević Hasci-Jare: https://www.instagram.com/agelast_/ Sandra Planojević: https://www.instagram.com/run_lola_run_7/ Marko Ignjatović: nema instagram.