POPULARITY
30 episodes with scaron
43 episodes with scaron
38 episodes with scaron
31 episodes with scaron
45 episodes with scaron
16 episodes with scaron
26 episodes with scaron
20 episodes with scaron
11 episodes with scaron
14 episodes with scaron
14 episodes with scaron
14 episodes with scaron
6 episodes with scaron
2 episodes with scaron
5 episodes with scaron
7 episodes with scaron
5 episodes with scaron
5 episodes with scaron
3 episodes with scaron
4 episodes with scaron
4 episodes with scaron
4 episodes with scaron
3 episodes with scaron
33 episodes with scaron
3 episodes with scaron
3 episodes with scaron
3 episodes with scaron
2 episodes with scaron
30 episodes with scaron
30 episodes with scaron
29 episodes with scaron
2 episodes with scaron
2 episodes with scaron
18 episodes with scaron
18 episodes with scaron
2 episodes with scaron
15 episodes with scaron
11 episodes with scaron
11 episodes with scaron
7 episodes with scaron
7 episodes with scaron
7 episodes with scaron
6 episodes with scaron
5 episodes with scaron
5 episodes with scaron
Malebná dedinka na Záhorí s takmer 1100 obyvateľmi. Aj tak by sa dala opísať Petrova Ves. Obec, v ktorej by mali v blízkej budúcnosti vyrásť veterné elektrárne. Samozrejme, ak projekt prejde posúdením vplyvov na životné prostredie a získa súhlasné stanovisko. Časť miestnych však s niečím podobným vehementne nesúhlasí. V lokálnom podniku či v obchode sa hovorí najmä o tom, ako turbíny ublížia vtáctvu, vode, pôde a ako ľudia nebudú môcť pre infrazvuk spávať. Čo za projekt sa to v Petrovej Vsi vlastne chystá, v akom je štádiu, a kde vznikajú všetky tieto obavy Petrovčanov a kto komunikuje celú vec chabo? Štát či samotná obec? Eva Frantová sa v podcaste Dobré ráno pýta Mareka Moravčíka z domácej redakcie denníka SME, ktorý Petrovu Ves spolu s kolegom Martinom Mlynárom navštívil osobne. Zdroje zvukov: SME Odporúčanie Ak ešte nemáte dosť mojich knižných odporúčaní, skúste si prečítať London Falling od Patricka Keefeho. Ide o investigatívu záhadnej smrti britského tínedžera, ktorý bezdôvodne vyskočí z balkóna a utopí sa v Temži. Jeho rodičia nechápu, čo sa stalo, a až postupne zisťujú, že ich 19-ročný syn sa vydával za ruského oligarchu a zaplietol sa s ľuďmi z londýnskeho podsvetia. Keefe je môj obľúbený autor. Má za sebou aj knihy ako Impérium bolesti alebo Nič nehovor, ktoré som tu už odporúčala a ani tentoraz nesklamal! – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
Kako je mogoče, da so ameriški ustanovni očetje zaneseno govorili o življenju in svobodi in zasledovanju sreče kot pravicah, s katerimi da je obdarjen sleherni človek, potem pa so v svoji republiki dopustili suženjstvo?V začetku julija so Združene države Amerike praznovale 250. obletnico razglasitve neodvisnosti. V primerjavi s kakšno Kitajsko, Etiopijo ali Portugalsko je Amerika seveda zelo mlada država, a to nikakor ne pomeni, da nima pomembne, globalno odmevne pa tudi zagonetnih notranjih protislovij polne zgodovine. Eden največjih paradoksov te zgodovine pa je slej ko prej tale: kako je mogoče, da so ameriški ustanovni očetje zaneseno, navdahnjeno govorili o življenju in svobodi in zasledovanju sreče kot samorazvidnih pravicah, s katerimi da je obdarjeno sleherno človeško bitje, potem pa so v svoji republiki dopustili suženjstvo? In nadalje: kako je možno, da se država, ki je – nikakor ne neupravičeno – dolgo veljala za nesporen svetilnik svobode in demokracije, v četrt tisočletja še ni uspela otresti toksične družbeno-politične dediščine sužnjelastništva in rasizma? To sta vprašanji, ki sta nas zaposlovali, ko smo ob koncu junija, nekaj dni pred ameriškim 250. rojstnim dnem torej, pred mikrofonom gostili dr. Ireno Šumi, predavateljico na Fakulteti za socialno delo Univerze v Ljubljani, ki se v znanstveno-raziskovalnem smislu posveča preučevanju antropologije nacionalizma, rasizma in antisemitizma. Košček tega pogovora smo 30. junija sicer že objavili v kontekstu oddaje Intelekta na Prvem, no, v tokratnih Glasovih svetov pa diskusijo z dr. Šumi objavljamo v celoti. Foto: voditelji gibanja za državljanske pravice med pohodom na Washington avgusta 1963, na katerem je imel Martin Luther King ml. znamenit govor, v katerem je razvil svojo »sanjsko« vizijo prihodnjih medrasnih odnosov v Združenih državah Amerike (Rowland Scherman / Wikipedia, javna last)
„Všetci sa hrnú vpred a všade vonia minulosť,“ touto myšlienkou americkej poetky, esejistky a laureátky Nobelovej ceny za literatúru Luise Glückovej sa začína kniha oceňovanej slovenskej spisovateľky Aleny Sabuchovej, Volajte ma Mandy. Volajte ma Mandy je román o 20. storočí v súradniciach Československa, Slovenska a Európy. Román, v ktorom sú neraz ťaživé dejiny uplynulého storočia prítomné v hudbe, vo vôni a v pre autorku typických magicko-realistických obrazoch. Ústrednou postavou je žena, ktorá je v mnohom odlišná od klasických rozprávačov dejín. Aj o tom bude reč v repríze epizódy Dejín o tomto románe. Ako vyzerajú dejiny 20. storočia z pohľadu mladého dievčaťa z malého mesta? A ako z pohľadu seniorov, ktorí prežili viaceré zmeny režimov? Ako sa píše román o 20. storočí? A prečo má význam, aby o dejinách písali aj nehistorici? Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s Alenou Sabuchovou, oceňovanou spisovateľkou a scenáristkou. Alena Sabuchová je autorkou zbierky poviedok Zadné izby, za ktorú získala Cenu Ivana Kraska, románu Šeptuchy, s ktorým získala cenu Anasoft litera. Alena Sabuchová taktiež dlhodobo spolupracovala ako scenáristka na populárnom seriáli Dunaj. Na výrobe tejto relácie spolupracovali Tomáš Rybár a Michal Jurík. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcastySee omnystudio.com/listener for privacy information.
Tento týždeň sa to sypalo s nahrávkami z Fondu na podporu umenia, na jednej hovorí nominant Šimkovičovej kornaj, že nechce podpisovať niektoré veci, lebo ho zavrú. Naša tajná služba je podľa francúzskych médií najhoršia v Európe, Čurillovci a Lipšic podali na ministra kaliňáka žalobu na ochranu osobnosti a Mariána Kočnera odsúdili. A v Európe sa riešila migrácia - v španielskej exkláve Ceuta nárazovo prišlo z maroka 60 tisíc ľudí, ktorí chceli vojsť do schengenu. Dobrým ránom sobota vás sprevádza Zuzana Kovačič Hanzelová s Jakubom Filom. Zdroj zvukov: TA3, STVR, TASR, 360tka – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
V Sportnet podcaste sme privítali sedemnásobného najlepšieho basketbalistu Slovenska, Vlada Brodzianskeho. Vlado má za sebou premiérovú sezónu v čínskej najvyššej súťaži v drese Fu-jang a v otvorenom rozhovore nám priblížil svet, ktorý je pre európskeho fanúšika veľkou neznámou. Dozviete sa, aké je to hrať v šialenom tempe 23 zápasov za 60 dní, prečo sú v Číne zápasy v podstate tréningom a ako funguje komunikácia v tíme, kde si niekedy nerozumejú ani domáci hráči kvôli dialektom. Vlado úprimne odpovedá aj na otázku, či boli hlavnou motiváciou pre odchod do Ázie financie a ako mu táto skúsenosť pomohla otvoriť dvere na trhy v Japonsku či na Taiwane. V rozhovore sa dozviete aj: Nočná mora zo Španielska: Prečo ho tesná reprezentačná prehra stále máta po nociach. Škola Željka Obradoviča: Skúsenosť z legendárneho Partizánu Belehrad a tréningy pod európskou ikonou. Život v Číne: Cestovanie rýchlovlakmi, prekladače v mobile a jedlo z michelinskej reštaurácie. Budúcnosť v reprezentácii: Čo chýba Slovensku, aby sa dostalo na veľký turnaj a ako vníma nastupujúcu generáciu hráčov. Návrat domov: Ako trávi leto v rodnej Prievidzi. Ak sa vám rozhovor páčil, nezabudnite dať LIKE a prihlásiť sa na ODBER nášho kanála, aby vám neušli ďalšie rozhovory so špičkovými slovenskými športovcami! Viac na portáli - https://sportnet.sk Sledujte nás na♦ Facebooku - https://www.facebook.com/Sportnet.sk♦ Instagrame - https://www.instagram.com/sportnet.sk♦ Twitteri - https://www.twitter.com/sportnet_skSee omnystudio.com/listener for privacy information.
Med 14. in 19. stoletjem so si pesniki, ki so ustvarjali na tleh Otomanskega imperija, spretno izposojali elemente iz klasične arabske ter perzijske literature, da bi navsezadnje ustvarili čisto samosvojo pesniško tradicijoNa svojem vrhuncu – za časa vladavine Sulejmana Veličastnega sredi 16. stoletja – se je Otomanski imperij raztezal od Alžirije do Kuvajta, od Jemna do centralne Madžarske. Tisti čas pa pravzaprav tudi že kako stoletje prej in tudi še precej desetletij pozneje so carigrajski sultani s pomočjo dobro delujočega administrativnega aparata spretno vladali nenavadno strpni, mnogojezični in multikonfesionalni državi, v kateri so cveteli trgovina in znanost in umetnost. Naši predniki v slovenskih deželah se vsega tega večidel sicer niso zavedali; podoba Osmanskega imperija je bila tisti čas pač neločljivo povezana s turškimi vpadi, plenilskimi vdori manjših in zelo gibljivih turških konjeniških enot v širši vzhodnoalpski prostor, s katerimi so Otomani skušali spodkopati gospodarsko in vojaško moč Habsburžanov. Toda od zadnjega turškega vpada na naše etnično ozemlje zdaj mineva že več kot 400 let in tako smo menda tudi do vsega tujega pregovorno nezaupljivi Slovenci naposled pripravljeni ugledati drugi – drugačen – obraz Osmanske države. Turist in turistka, ki sta obiskala Topkapi, palačo sultanov v Carigradu, ali od nje le streljal oddaljeno Modro mošejo, seveda dobro vesta, kako impozantna, kako rafinirana, kako bleščeča je pravzaprav bila civilizacija, ki so jo ob koncu srednjega oziroma na začetku novega veka ustvarili Otomani. No, še en dokaz več o potentnosti, o izjemni nagovorni moči osmanske kulture pa bo odkril, kdor bo zdaj v roke vzel Čas divjega tulipana, antologijo osmanske lirike, ki jo je za založbo Škuc pred nedavnim pripravil Blaž Božič. Pesnik in prevajalec je namreč natančno presejal kar 600-let dolgo tradicijo ustvarjanja poezije v turščini, kakršna se je govorila in pisala pod sultani; iz nje je odbral za kakih 120 strani najlepših, sporočilno in oblikovno najbolj izstopajočih pesmi, ta korpus pa na koncu opremil z izčrpno spremno besedo, ki bralkam in bralcem predstavi tisti kontekst, na ozadju katerega se je v miselne in čustvene strukture osmanske lirike menda najlažje potopiti. In katere strukture to so? O čem vse turški pesniki med 14. in 19. stoletjem pišejo in kako to počnejo? – Prav to je vprašanje, ki nas je zaposlovalo v tokratnem Kulturnem fokusu, ko smo pred mikrofonom gostili prav Blaža Božiča. Foto: miniatura iz rokopisa učene pesnitve Iskendername, Pripoved o Aleksandru, ki jo je napisal morda najpomembnejši osmanski književnik 14. stoletja, Taceddin Aḥmedi (Wikipedia, javna last)
Zobozdravnica Lenka Likar Ostrc pravi, da imajo nekateri otroci prizadetih vseh 20 mlečnih zob.Kar polovica ljubljanskih predšolskih otrok ima zobno gnilobo. To kaže raziskava zobozdravnice dr. Lenke Likar Ostrc, ki je pregledala zobe več kot 1500 otrok, starih od tri do šest let. Podatki so zaskrbljujoči tudi zato, ker je Slovenija po razširjenosti kariesa pri najmlajših slabša od številnih evropskih držav. Zakaj so mlečni zobje veliko pomembnejši, kot si marsikdo misli? Kje delamo največ napak pri skrbi za otroške zobe? In kako lahko starši preprečijo, da bi se prvi zobje »pokvarili« že v predšolskem obdobju? Gostja Ultrazvoka je specialistka otroškega in preventivnega zobozdravstva asist. dr. Lenka Likar Ostrc z Medicinske fakultete Univerze v Ljubljani. Študija TUKAJ Fotografija je simbolična/ Pixabay
Miestna vláda hovorila o humanitárnej kríze, Taliansko pozastavilo schengenský režim voľného pohybu so Španielskom, Česko dokonca hovorilo o dočasnom vylúčení krajiny. Do Európy sa vrátili obrazy migračnej krízy s desiatkami tisíc utečencov, zároveň sa spomínali nepriateľské kroky Maroka, ktoré malo migrantom pomáhať. Čo sa teda naozaj stalo v africkej a zároveň španielskej Ceute a či sa mení Európa a jej migračná politika? Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno pýta Radovana Geista z portálu euBrief. Zdroj zvukov: ČT, Markíza, Associated Press, Facebook/Richard Gluck – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
Kako misliti nuklearno dobo in na kakšne načine je izum jedrskega orožja vplival na vojskovanje, diplomacijo, znanost in človekov položaj v svetuOdkar so Združene države na Hirošimo in Nagasaki odvrgle atomski bombi, svet ni več isti. Drugačen je zrak, ki ga dihamo in vse od tistega trenutka vsebuje sevanje, drugačna je zemlja, ki je bila deležna sevanja ne le dveh uradno odvrženih bomb, ampak tudi več kot dva tisoč še močnejših bomb, ki so jih velesile poizkusno detonirale v nadaljnjih desetletjih. Spremenile pa so se tudi manj oprijemljive reči: spremenil se je način, kako se odvijajo vojne in diplomacija, spremenil se je način, kako se financira znanost, morda ni isti niti položaj človeka v svetu, ki ima naenkrat zmožnost Zemljo čez noč spremeniti do nerazpoznavnega stanja, v katerem se naše življenje - vsaj v dosedanji obliki - ne bi moglo nadaljevati. Kljub enormnim razsežnostim dejstva, da smo ljudje dejansko ustvarili nekaj tako uničujočega, pa se s tem danes razmeroma malo ukvarjamo. Če je bil prvih nekaj desetletij strah še otipljivo navzoč, kubanska kriza, ki je svet pahnila na sam rob jedrske vojne, pa je dejansko pripeljala do nekaterih obsežnih sporazumov in omejitev oboroževanja, se zdimo danes kar nekako pomirjeni s tem, da ima vsaj 9 držav na svetu atomsko bombo in da je atomsko orožje prav v vsakem trenutku v pripravljenosti za uporabo. Še več, celo opuščanje težko doseženih sporazumov in napovedi testiranja jedrskega orožja, ki se ravnokar dogajajo, nas ne pretresejo zares. V tokratnih Glasovih svetov bomo govorili o tem, zakaj tako težko mislimo atomsko dobo ter kako je atomsko orožje pravzaprav spremenilo naš svet. Gosta v studiu sta znanstveni sodelavec pedagoškega inštituta in predavatelj na Fakulteti za humanistične študije univerze na Primorskem dr. Igor Bijuklič ter zgodovinar in novinar Dnevnika Gal Krizmanič. Oddajo, ki ste jo že lahko slišali v Intelekti na Prvem, je pripravila Alja Zore. Foto: Ameriško testiranje jedrskega orožja 1. novembra 1951 v Nevadi, Wikipedija, javna last
Ivana Korčoka platí Progresívne Slovensko. To Slováci vedeli a nebol dôvod to skrývať. Prečo však bývalý minister potrebuje dostávať peniaze za svoju činnosť cez manželkinu eseročku, z ktorej nedávno vystúpil? Na stole je otázka transparentnosti financovania príjmov zo straníckych peňazí – alebo ako hovoria v Smere v prípade Michala Fica – transformácie štátnych peňazí. O manželkách, partnerkách a rodinných príslušníkoch, za ktorých sa skrývajú politici, a o netransparentnom vyplácaní peňazí pre Ivana Korčoka sa s moderátorkou podcastu Dobré ráno Janou Krescanko Dibákovou rozprávala spolupracovníčka Nadácie Zastavme korupciu Xénia Makarová. Zdroje zvukov: Youtube/Denník N, Youtube/Progresívne Slovensko, Markíza, Facebook/Ján Mažgút Odporúčanie: Každý víkend sa na Slovensku hrajú stovky futbalových zápasov. Viete, kedy a kde nastúpi mužstvo z vášho mesta či dediny? Špeciálna príloha s kompletným vyžrebovaním jesennej časti futbalových súťaží. Od Niké ligy po šiestu ligu. Už dnes v denníkoch SME a Korzár. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
Po epidemiji covida med mladimi pogostejše injiciranje heroina.Prestolnica se je v minulih desetletjih zelo spremenila, nihče ji več ne more očitati zaspanosti ali pomanjkanja razvoja. Vendar je začrtana smer v minulih letih premalo pozornosti in sredstev namenila za podporo in pomoč najranljivejših skupin ljudi. Droge in brezdomstvo nista nova pojava, več kot očitno pa določene širše družbeno politične okoliščine vplivajo na večjo vidnost brezdomnih uporabnikov in uporabnic drog. Med njimi je vse več mladih, tudi mladoletnih. Zakaj se je to zgodilo in kako ta problem reševati? O tem v tokratni oddaji, vsak s svojega zornega kota so problematiko razložile doktorica Vera Grebenc in doktorica Amra Šabić s Centra za študij drog in zasvojenosti na Fakulteti za socialno delo Univerze v Ljubljani, Hana Košan, predsednica društva Kralji ulice, Pavla Zabret, strokovna delavka v dnevnem centru za mlade uporabnike in uporabnice substanc med 15 in 26 let pri združenju Drogart in Borut Bah, predsednik društva Stigma.
V pondelkových letných epizódach podcastu Dobré ráno predstavuje Tatiana Čabáková Slovenky a Slovákov, ktorí sa presadili a zanechávajú výraznú stopu v českej spoločnosti. Tentoraz je jej hosťom svetoznámy tenorista Štefan Margita, ktorý práve dnes, 3. augusta, oslavuje svoje 70. narodeniny. Štefan Margita patrí medzi medzinárodne najúspešnejších slovenských operných spevákov. Z Košíc, kde začínal svoje profesionálne pôsobenie, odišiel do Prahy. V Národnom divadle debutoval v roku 1984 a odvtedy vystupoval na najprestížnejších operných scénach sveta. Doma je na javiskách milánskej La Scaly, londýnskej Covent Garden, Parížskej opery aj Metropolitnej opery v New Yorku. Jeho kariéra je neodmysliteľne spojená najmä s dielami Leoša Janáčka a Richarda Wagnera. Zažil veľké úspechy na svetových scénach, ale aj obdobia, keď musel prehodnotiť výber repertoáru a ďalšie smerovanie svojej kariéry. Po 45 rokoch profesionálneho spievania sa rozhodol ukončiť svoju kariéru v operných domoch. S koncertnými vystúpeniami však pokračuje aj naďalej. Dôležitou súčasťou jeho osobného aj profesionálneho života bola manželka Hana Zagorová. Po jej smrti založil nadáciu, ktorá podporuje pražský Ústav hematológie a krvnej transfúzie, kde sa speváčka dlhé roky liečila. V rozhovore sa dozviete: Prečo sa rozhodol ukončiť kariéru v operných domoch, ako si po 45 rokoch profesionálneho spievania stále chráni svoj hlas, aké riziká prináša mladému spevákovi nesprávny výber operných postáv, ktorá rada jeho agenta zásadne ovplyvnila ďalšie smerovanie medzinárodnej kariéry, ako publikum v rôznych krajinách prijíma opery Leoša Janáčka, podľa čoho spevák na javisku spozná, aké publikum sedí v hľadisku, ako vyzerá konkurencia medzi opernými spevákmi, v čom sa líši práca v Metropolitnej opere a milánskej La Scale, čo ho Hana Zagorová naučila o popularite, profesionálnom správaní a interpretácii šansónov, ako prežíval spoločný duet s hologramom svojej manželky, ako sa vyrovnáva so životom po jej smrti. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
Azda sa môže zdať, že pre nás bola príliš vzdialená a preto aj stále neznáma a neprehľadná. Už tradične sme si o nej zvykli premýšľať len ako o krvavej predohre k druhej svetovej vojne a týmto konštatovaním sme odbili i snahu o jej poctivé pochopenie. Španielska občianska vojna bola skutočne predobrazom toho, čo malo už zakrátko nasledovať v celej Európe, či po celom svete. Španielske mestá sa rúcali pod náporom leteckých bombardovacích kampaní, čoho mrazivým príkladom a znepokojivou víziou blízkej budúcnosti sa stalo baskické mesto Guernica. Vojenské operácie sprevádzali obrovské násilnosti a čistky na civilnom obyvateľstve, či tzv. vysporadúvanie sa s ideologickým či triednym nepriateľom. A rovnako i výsledok tejto vojny predznamenával nástup a mimoriadne agresívnu povahu fašizmu. Od začiatku tohto konfliktu uplynulo práve 90 rokov. Začal sa 17. júla 1936, paradoxne nie na Pyrenejskom polostrove, ale v španielskom Maroku, kde sa vzbúrila skupina vojenských veliteľov na čele s Franciscom Francom – neskorším generalissimom povstania proti republikánskej vláde a napokon i vodcom – teda caudillom – nového fašistického Španielska. Táto vojna pritom nezostala izolovanou zónou pekla, na ktoré sa spoza hraníc prizeral zvyšok Európy. Či už vojenskou pomocou alebo i priamou vojenskou účasťou sa doň zapojilo nacistické Nemecko, fašistické Taliansko na jednej strane, i stalinský Sovietsky zväz na strane druhej. A občiansku vojnu v Španielsku na vlastnej koži prežili aj zhruba dve tisícky občanov vtedajšieho Československa, ktorí sa rozhodli pomôcť zachrániť republiku svojou účasťou v tzv. interbrigádach. Aké príčiny stály za konfliktom, ktorý sa natiahol na tri dlhé roky? A čo znamenala táto vojna pre Španielsko i pre celú Európu? V podcaste Dejiny sa Jaro Valent rozpráva s hispanistom Bohdanom Ulašinom z Filozofickej fakulty UK v Bratislave. Na výrobe tejto relácie spolupracovali Tomáš Rybár a Michal Jurík. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcastySee omnystudio.com/listener for privacy information.
Minister Šaško našiel peniaze na klimatizácie, premiér Fico kampaňuje aj v lete, tentokrát po rozostavaných nemocniciach, na prešovskú županku Smer posiela kandidovať europoslankyňu Juditu Laššákovú, ktorá s Prešovským krajom nič nemá a musela si prehlásiť trvalý pobyt, PS-ko platí Korčokovi desiatky tisíc eur cez firmu jeho manželky, hoci nedávno za to isté kritizovali Smer, Marián Kotleba má mať vlastnú vilu v Bulharsku, objavili sa nové podozrenia o ceste ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka na preteky F1, ktoré si platil v hotovosti. Dobrým ránom sobota vás sprevádza Zuzana Kovačič Hanzelová s Jakubom Filom. Zdroj zvukov: TA3, 360tka, TASR, TV JOJ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
Tri hodiny, päťdesiat minút vo štvrtok nadránom. Východopoľské mesto Ľublin budí sirénami obyvateľov a na územie ľublinského vojvodstva, našťastie, neobývané Poliakmi, dopadá raketa. Nestalo sa to prvý raz, na poľskom území sa už objavili aj ruské drony. Odkazy z Moskvy sa však dostali na územie NATO. Hrozba z oblohy je len jedna. Tou druhou je pre Poľsko rastúca nevraživosť a násilnosti proti Ukrajincom, ktorí sa stávajú náhodnými obeťami agresívnych jedincov. V podcaste Dobré ráno sa o útokoch s moderátorkou Janou Krescanko Dibákovou rozprával vedúci zahraničnej redakcie denníka SME LUKÁŠ ONDERČANIN. Zdroje zvukov: STVR, YouTube/Sky News, Associated Press Odporúčanie: V rôznych mestách sú tento víkend festivaly a slávnosti, škoda ostať doma. Ak však budete v okolí Spiša, skúste sa ísť pozrieť do Spišskej Novej Vsi, bude tam každoročne úspešný festival Živé sochy. A ak sa dá, vybehnite si na vežu kostola v centre mesta, je z nej krásny výhľad, lebo je najvyššia na Slovensku. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
Reorganizace Xboxu pokračuje. O práci přišlo 1600 lidí a stejný počet bude následovat v dalších měsících. Divize se ztenčí o pět studií. Microsoft se chce dále soustředit na velké značky. Chystá pokračování The Elder Scrolls, Falloutu nebo Dooma. Jen si nejsme jistí, jestli po čistce bude mít tyto hry kdo vyvíjet. Škrty mimořádně zasáhly např. legendární id Software. Hlavním tématem tohoto Podcastu Živě je ale smrt her na fyzických nosičích. Sony od ledna 2028 nové hry nebude vydávat na Blu-ray. Vyhne se tak třetím stranám a bazarům. Zisky ale může navýšit i vlastní cenotvorbou, kterou bude mít plně pod kontrolou. Je to právě Sony, které se navíc proslavilo tím, že z účtů maže zakoupený obsah. Nemáme z toho dobrý pocit. Plně digitální distribuce skrze jedinou platformu je pohromou z pohledu archivace kulturního dědictví. Jak ostatně vidíme na nedávno ukončeném digitálním katalogu her pro PlayStation 3 a PS Vita, tisíce her najednou zmizí a nikdo další se k nim už nedostane. Situaci komentuje Martin Nahodil, šéfredaktor magazínu Doupě.cz. Program pořadu 01:26 – Xbox propustil 1600 lidí 07:56 – Strach o id Software 24:00 – Sony zruší hry na Blu-ray 30:03 – Mamon 38:14 – Smrt krabicovek 55:44 – Sony rádo maže
CELÝ DIEL NÁJDEŠ TU: herohero.co/piatocek/subscribe Slovenský podnikateľ Jožko Šiška dostal od FPÚ dotáciu 40-tisíc na AI knižku o Šiškáčoch. Ale čo ak bolo všetko úplne inak, a v skutočnosti sa Jožkovi skladáme na drahé členstvo v exkluzívnom klube? Šiška je totiž členom diamantového klubu slovenského motivačného kouča Andyho Winsona, ktoré údajne stojí takmer 300-tisíc eur ročne. V dnešnom Piatočku v obraze sme sa pozreli na to, kto je Andy Winson a prečo by ktokoľvek mal chcieť patriť do jeho klubu. Tu nájdete prvú časť Piatočku v obraze, celý diel si môžete pozrieť na Hero Hero. Uvidíte v ňom, ako sa Adam pokúsil stať sa diamantovým členom klubu Andyho Winsona, alebo ako si preprogramovať mozog, aby sa ti viac chcelo chodiť do práce. - PODPOR NÁS NA: herohero.co/piatocek/subscribe - Dajte odber na náš nový YouTube kanál: http://youtube.com/@piatocek - Instagram: https://www.instagram.com/piatocek_podcast/See omnystudio.com/listener for privacy information.
Moškosfera je spletna diskurzivna skupnost, ki promovira vračanje tradicionalnih vrednot, tako imenovano pravo moškost, sovraštvo do žensk, migrantov, LGBTIQ+ skupnosti in religijskih manjšin. Ekonomija pozornosti omogoča ciljanje s sporočili, zato spletni giganti z algoritmi določajo, kakšne vsebine se bodo prikazovale na zaslonih uporabnic in uporanikov glede na njihove osebne podatke, kot so na primer lokacija, starost in spol. Tako jih najdlje zadržijo pred zasloni, kot kažejo raziskave in kot razkrivajo žvižgačke in žvižgači, pa podjetja izberejo profit pred varnostjo uporabnic in uporabnikov. Rezultat je polarizirana in radikalizirana družba, saj pozornost še posebej dobro pritegnejo skrajne in sovražne objave, ki so povod za neskončne prepire o tem, kdo govori resnico in kdo laže, kdo je nasilnež in kdo žrtev, kaj je svoboda govora in kaj sovražni govor, kje se konča demokracija in začne diktatura. Tako spletni kot fizični prostor sta danes resnični svet. Kar se dogaja v enem, se preliva v drugega in obratno. V tokratni oddaji nas bo zanimalo, kako so se skrajne spletne diskurzivne skupnosti iz temnih kotičkov interneta prebile na časovnice družbenih medijev in nato na naslovnice osrednjih medijev, ali sovražne izjave ljudi na pozicijah moči vplivajo na širše razumevanje dinamike nasilja, kakšno vlogo pri tem igra sovražni govor in kako se laži počasi a vztrajno spreminjajo v resnico? Moškosfera je spletna skupnost, ki temelji predvsem na sovraštvu do žensk. Razširila se je po vsem svetu, sestavljajo pa jo različne spletne diskurzivne skupnosti, ki jim je skupno prepričanje, da je moškost v sodobnem svetu v krizi, za kar so krive politike, ki omogočajo enakopravnost žensk, dovoljujejo migracije, prepovedujejo diskriminacijo in zagotavljajo spoštovanje človekovih pravic. Veliko vplivnežev zato deluje na področju fitnesa, kripto zaslužkov in svetovanja o osvajanju. Ob tem promovirajo zatekanje k manipulativnim in nasilnim ravnanjem, s katerimi si podredijo in nadvladajo najprej ženske, potem pa tudi vse druge, da dokažejo svojo večvrednost in s tem potrdijo svojo »pravo« moško spolno identiteto. Te ideje se po svetu intenzivno prepletajo s skrajno desnico in vzponom neonacističnih idej in akterjev. O vsem tem v tokratni oddaji: Katerina Krulisova Šarka Kolmaševa Katja Zabukovec Kerin Veronika Bajt Robert Tekavec Društvo za nenasilno komunikacijo Kate Manne
After a week off for the Tyler Robinson case, Thoughtcrime returns to hit critical topics, including: -Is JD Vance right about aliens? -Can anyone pronounce the name of Šxʷməθkʷəy̓əmasəm Street? -Who is taking one for the team and watching The Odyssey?Support the show: http://www.charliekirk.com/supportSee omnystudio.com/listener for privacy information.
After a week off for the Tyler Robinson case, Thoughtcrime returns to hit critical topics, including: -Is JD Vance right about aliens? -Can anyone pronounce the name of Šxʷməθkʷəy̓əmasəm Street? -Who is taking one for the team and watching The Odyssey?Support the show: http://www.charliekirk.com/supportSee omnystudio.com/listener for privacy information.
Na Ravnah na Koroškem je 14 žensk skoraj desetletje šivalo veliki gobelin z nenavadnim motivom motnje na televizijskem zaslonu. Slikarka Katja Felle je upokojenke navdušila za projekt, v katerem so v 11.704 urah šivanja naredile kar tri milijone vbodov ter porabile več kot 15 kilometrov prejic v 50 barvnih odtenkih. V Slovenj Gradcu zdaj začenjajo šivati nov veliki gobelin, katerega motiv je ustvarila umetna inteligenca.Gobelin so pod mentorstvom Katje Felle šivale: Mira Blodnik (rekordnih 1708 ur), Silva Dover, Marija Veržun, Marija Mravljak, Senija Grenko, Tatjana Pečečnik, Vida Jaušovec, Nada Jakopin, Jožica Mikic, Jelka Lečnik, Romanca Šart, Metka Slivnik in Zvonka Božič. Foto: Nika Hölcl Zapiski: Ime tedna: Katja Felle Proces šivanja - reportaža lokalne TV
Zmena ústavy, dočasné prerušenie vysielania verejnoprávnej televízie a rozhlasu, ale aj otvorenie debaty o priamej voľbe prezidenta. Maďarský predseda vlády Péter Magyar od nástupu do funkcie nestráca ani minútu a to, čo jedni nazývajú očistením krajiny od Orbánových politických bábok, druhý kritizujú ako opatrenia podobné tým z éry Fideszu, kde sa ústavná väčšina zneužívala v prospech vládnucej strany. Čo sa u našich susedov teda deje, aká je atmosféra medzi ľuďmi a podarí sa Magyarovi sfunkčniť právny štát bez toho, aby prekročil hranice demokratického vládnutia? Eva Frantová sa v Dobrom ráne rozpráva s hlavnou komentátorkou denníka SME Beatou Balogovou. Zdroje zvukov: TA3, ČT, STVR Odporúčanie: Dnes odporúčam knihu Kráľ kráľov od Scotta Andersona. Po tom, ako Spojené štáty vstúpili do vojny s Iránom, mi o nej povedal novinár z Libanonu, štátu, ktorý je do tohto konfliktu zatiahnutý prostredníctvom Hizballáhu. Kniha sa venuje revolúcii v Iráne a koncu Šáhovho vládnutia. Vysvetľuje, ako Spojené štáty prišli o svojho spojenca na Blízkom východe a ako sa k moci mohol dostať radikálny klerik Chomejní. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
Švédský Bondtech loni spojil síly s Prusa Research a koncem listopadu společně představili cenově (relativně) dostupný toolchanger INDX pro českou 3D tiskárnu Core One. Bondtech krátce na to spustil předprodej limitované první várky pro betatestery – tzv. edici Founders – a letos na jaře se přidal i Prusa Research. Toolchanger není primitivní výměník strun jako AMS nebo MMU3 Toolchanger na rozdíl od automatických výměníků strun jako AMS (Bambu Lab) a MMU3 (Prusa Research) nasazuje do tiskové hlavy celé trysky s již zavedeným filamentem, a tak umožnuje mnohem rychlejší výměnu a skutečnou multimateriálovou výrobu z navzájem odlišných termoplastů. První jednotky Founders se kvůli zpoždění dostávají k betatesterům až nyní a ti, kteří si toolchanger kopili od Průši, se dočkají do konce prázdnin. V Holešovicích se už zároveň pracuje na rozměrnější verzi pro Core One L. INDX ve verzi Founders dorazil také Tomášovi, který jej před pár dny sestavil a poslední týden tiskne barevně i multimateriálově jako o život. Sobotní vydání našeho pořadu Týden Živě proto celý věnujeme jeho zkušenostem. Program pořadu 03:00 – Přestavba Core One na INDX 15:24 – Ukázka výtisků 21:17 – Multimateriálový tisk 25:00 – Proč INDX
Európa na začiatku 19. storočia sa mení. Revolúcie otriasajú starým poriadkom, hovorí sa o slobode, rovnosti a právach človeka – v realite však tieto ideály zostávajú obmedzené len na časť spoločnosti. Obzvlášť od žien sa naďalej očakáva, že zostanú na okraji veľkých dejín. A to aj napriek tomu že ich aktívne spoluutvárajú. V tejto epizóde podcastu sa pozrieme na to, ako vyzeral život žien aristokratiek v období po Francúzskej revolúcii. Aké možnosti a limity im prinášala aristokratická aj meštianska spoločnosť prelomu 18. a 19. storočia? Boli aristokratické ženy len súčasťou dekoru moci, alebo jej tichými architektkami? Ako vstupovali ženy do zákulisia politiky, diplomacie aj moci? Príbehy žien z rodu Esterházyovcov - Márie Hermenegildy von Liechtensteinovej, Wilhelminy von Saganovej či Márie Lujzy Rakúskej ukazujú, že aj v období, keď ženy nemali formálne politické práva, dokázali vstupovať do sietí vplyvu, formovať spoločenské vzťahy a niekedy nepriamo ovplyvňovať aj veľkú politiku. Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s Annou Fundárkovou, historičkou a autorkou venujúcou sa dejinám šľachty a aristokratických elít. V Historickom ústave Slovenskej akadémie vied aktuálne vedie výskumný tím, ktorý skúma v projekte Ženy z polosveta: neviestky, odalisky, konkubíny, kráľovské metresy a kurtizány v našich dejinách. Tento podcast vzniká vďaka podpore JUDr. Daga Vaškora, zberateľa, fanúšika histórie a nášho podcastu. Ďakujeme za podporu. Na výrobe tejto relácie spolupracovali Tomáš Rybár a Michal Jurík. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcastySee omnystudio.com/listener for privacy information.
Dovolenková sezóna 2026 sa rozbiehala ťažko. Ľudia sa báli kupovať dovolenky nielen v Dubaji, ale aj v Turecku či v Egypte. Dnes je už všetko preč a dovolenková sezóna funguje tak ako v minulosti. „Ľudia sa už neboja žiadnych hrozieb, zvykli si, keďže tam žiadne hrozby ani nie sú,“ hovorí Richard Homer, produktový manažér cestovnej kancelárie Petit Press, známej ako dovolenka.sme.sk. Hoci dovolenkový biznis funguje tak ako v minulosti, o cenách sa to povedať nedá. „Ceny dovoleniek išli hore o 20 až 30 percent. Zdraženie závisí od destinácie,“ prezrádza Homer. Ceny najviac poskočili v Chorvátsku. Ceny v chorvátskom gastre stúpli o takmer osem percent, alkohol a tabak takmer o päť. Zdraželi však aj Grécko, Španielsko a Taliansko. Naopak v Turecku a Egypte si dovolenkári priplatia „len“ o desať - pätnásť percent. Cestujúci sa už nemusia báť rušenia charterových letov, čo sa dialo na jar. Stáva sa však, že si pri leteckých dovolenkách kúpených v zime musia doplatiť palivové príplatky. Nie je to však bežné. „Záleží to na cestovnej kancelárii, či tento dodatočný náklad prenesie na klientov, alebo nie. Súvisí to aj s konkurenčným bojom medzi cestovkami a stal sa z toho marketingový nástroj,“ dodáva expert z dovolenka.sme.sk. Hitom tohtoročnej sezóny je taliansky ostrov Ischia, ale tradične aj Turecko, kde už predaj dovoleniek dosiahol minuloročné objemy. „Niekoľko rokov je hitom aj Albánsko. Smeruje tam niekoľko letov nízkonákladových spoločností a cena za all inclusive hotel môže byť okolo tisíc eur na týždeň.“ Rozhovor moderuje Eva Mihočková. V rozhovore sa dozviete: ako vyzerá dovolenková sezóna 2026, či je bezpečné cestovať do Turecka alebo do Egypta, ako zdraželi európske destinácie, kde môžu dovolenkári ušetriť, ako sa dovolenkuje na severe Európy. See omnystudio.com/listener for privacy information.
V letných pondelkových epizódach podcastu Dobré ráno predstavuje Tatiana Čabáková Slovenky a Slovákov, ktorí sa presadili v Česku a výrazne ovplyvňujú tamojšiu spoločnosť. Jej dnešným hosťom je popredný priemyselný dizajnér Peter Olah. S jeho prácou sa stretol takmer každý, kto si niekedy sadol do auta značky Škoda. Do automobilky nastúpil ešte počas štúdia na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave. Postupne prešiel viacerými pozíciami, viedol oddelenie interiérového dizajnu a dnes pôsobí ako art director pre jednotnú dizajnovú identitu značky Škoda Auto. V dizajnérskom centre koncernu v nemeckom Postupime pracoval aj na projektoch pre značky Volkswagen, Audi, Seat, Lamborghini či Bugatti. Peter Olah sa však nevenuje iba automobilom. Navrhuje aj sklo, hodinky či písacie potreby a dlhodobo pôsobí ako pedagóg. Silnou skúsenosťou preňho bola aj práca na novom hlavnom organe pre Katedrálu svätého Víta v Prahe, ktorej venoval osem rokov. V epizóde sa dozviete: ako sa Peter Olah dostal z Bratislavy do firmy Škoda Auto, prečo o interiéri auta uvažuje ako o obývačke budúcnosti, ako vzniká návrh nového automobilu, čo mu dala práca pre značky Volkswagen, Audi, Lamborghini či Bugatti, ako vznikal nový organ pre Katedrálu svätého Víta, prečo ho prirovnáva k náhrdelníku pre katedrálu, ako umelá inteligencia mení prácu dizajnérov, prečo sa musí zmeniť spôsob výučby mladých dizajnérov, aby uspeli v ére umelej inteligencie. Krátky prehľad správ Víkendové referendum je neplatné, väčšina hlasujúcich však návrhy podporila. Účasť dosiahla 16,13 percenta, za zrušenie Ficovej doživotnej renty hlasovalo 93,43 percenta voličov, obnoviť špeciálnu prokuratúru a NAKA chcelo 92,2 percenta zúčastnených voličov. Predseda parlamentu Richard Raši v septembri navrhne zmenu ústavy, ktorá umožní skrátiť volebné obdobie parlamentu, a tým aj vlády, referendom. Francúzsko, Španielsko a Portugalsko zasiahli cez víkend rozsiahle lesné požiare, teploty v Európe zasiahnutej horúčavami opäť stúpali. Vladimir Putin telefonoval s Donaldom Trumpom, hovorili o situácii na Ukrajine. Trump sa predtým telefonicky spojil aj s ukrajinským prezidentom. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
HEROHERO: https://herohero.co/piatocek/subscribe Nemáme peniaze na klimatizácie v nemocniciach, ale budú oslavy príchodu Cyrila a Metoda, a tie si ich zaslúžia viac! Rovnako ako múrik pri Kukurici, ktorý namaľovali jak tehlovú stenu, aby odlákali sprejerov kresliť naň. Niečo ako keď Machala ukradol bustu z Levoče, lebo by ju niekto mohol ukradnúť. Násilie na ženách dosiahlo zase nové rozmery, a ani to nezabránilo Ficovi v tom, aby zase urážal novinárku. Urážalo sa aj v Česku, kde si dvaja politici zrejme povedali, že sa budú inšpirovať Šimkovičovou a nechali sa vypískať na folklórnom festivale. - HEROHERO: https://herohero.co/piatocek/subscribe - YouTube: http://youtube.com/@piatocek - Instagram: https://www.instagram.com/piatocek_podcast/ - Náš Discord nebol nikdy lepší: bit.ly/piatockarenSee omnystudio.com/listener for privacy information.
Zakaj je bilo Američanov, katerih upravičenost do življenja, svobode in zasledovanja sreče je bila v resnici spoštovana, v zgodovini manj od vseh onih, ki teh pravic niso videli drugje kot le na papirju?Ko so se Američani pred 250 leti uprli britanski kroni, so svojo odločitev za osamosvojitev filozofsko utemeljili v Deklaraciji o neodvisnosti, kjer so med drugim zapisali, da smo vsi ljudje enakopravni in da ima prav vsakdo pravico do življenja, svobode ter zasledovanja sreče. To je gotovo smela, revolucionarna misel, ki že dolgo razgibava borce za svobodo, enakost in bratstvo po vsem svetu. Nerodno pa je, da Američanom samim potem ni uspelo ustvariti družbe, ki bi bila zares na ravni idealov, izraženih v Deklaraciji. Zakaj neki ne? – Odgovor smo iskali v tokratni Intelekti, ko smo pred mikrofonom gostili kulturologa dr. Blaža Kosovela pa antropologinjo dr. Ireno Šumi ter politologa dr. Blaža Vrečka Ilca. Foto: kip Svobode v newyorškem pristanišču (Don Ramey Logan / Wikipedia)
Jozef Ráž kandiduje za primátora Bratislavy, festivalu Rock pod Kameňom finančne pomohla vláda, Robert Fico urážal novinárku STVR slovami že je “hlupaňa”, OECD nás upozorňuje na zlý stav verejných financií, v čele odborov ostáva Monika Uhlerová a politici nedokážu normálne reagovať ani na brutálnu vraždu učiteľky z Gelnice jej manželom, ktorý ju zabil 11 dní po prepustení z väzby. Dobrým ránom sobota vás sprevádza Zuzana Kovačič Hanzelová s Jakubom Filom. Zdroj zvukov: Denník N, 360tka, TA3, Facebook/ Ľudovít Ódor, Jozef Ráž, Matúš Šutaj Eštok, Rock pod Kameňom – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
V 160. epizóde Vertiga sa podrobne vrátime k piatej časti Toy Story a predstavíme si aj dva nezabudnuteľné tituly - nórsku divokú popolušku pre dospelých Škaredá sestra, ale aj japonský anime zázrak Tvoje meno, ktorý sa po desiatich rokoch vracia do letnej ponuky kín. Zo streamov sme vybrali druhú sezónu kvalitného noir seriálu Sugar, sledovaný krimi seriál Nájdem si ťa, ale aj očakávanú tretiu sezónu fantasy Rod draka. Zoznam filmov z epizódy: Toy Story 5 Škaredá sestra / Den stygge stesøsteren Tvoje meno / Kimi no na wa Sugar: Season 2 (AppleTV+) Nájdem si ťa / I Will Find You (Netflix) Rod draka 3 sezóna / House of the Dragon (HBO Max) _ Ak nám chcete napísať, ozvite sa na vertigo@sme.sk _ Ďakujeme, že počúvate podcast Vertigo a zaujímate sa o filmový svetSee omnystudio.com/listener for privacy information.
Najprv mu na tanier, presnejšie – Na pranier – priniesol informácie o novinároch a ich súkromí. Spolupracoval s Marianom Kočnerom ako málokto. Peter Tóth po vražde Jána Kuciaka otočil a už v treťom procese vypovedá o udalostiach po vražde. Tóthova výpoveď hovorí o obavách Aleny Zsuzsovej z toho, či Marian Kočner nezačne vo väzení spolupracovať, ale aj o Kočnerových výrokoch o potrebe "odj..ť" novinára. Čo sa vyskytuje vo výpovedi, opisuje v podcaste Dobré ráno s moderátorkou Janou Krescanko Dibákovou redaktor reportér redakcie domáceho spravodajstva MATÚŠ BURČÍK, ktorý pojednávanie sleduje. Zdroje zvukov: Denník N, TA3 Odporúčanie: Dnes mám pre vás dve knižné chuťovky. Prvá je geopolitická a je tom, ako súčasný svet ovládajú politickí lídri so spoločnými črtami autoritárov, ktorí likvidujú a oslabujú niektoré prvky demokracie. Knihu Vitajte v dobe autoritárov napísal Gideon Rachman. No a druhou je novinka od Daniely Berákovej o Karpatských Nemcoch s názvom Zipseri. Autorka ponúka románovým spôsobom spracovaný príbeh o tých, ktorí s nami žili a stali sa neviditeľnými. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
Poľsko a Ukrajina sú už niekoľko dní v diplomatickom konflikte. Ide o názov vojenskej jednotky, ktorá však Poliakom pripomenula banderovcov. A tak sa cez ukrajinsko-poľskú hranicu odoberajú a poštou posielajú späť štátne vyznamenania. Zahraničnopolitická analytička JANA KOBZOVÁ v podcaste Dobré ráno analyzuje s moderátorkou Janou Krescanko Dibákovou situáciu, ktorá vznikla po pomenovaní ukrajinskej jednotky po kontroverznej Ukrajinskej povstaleckej armáde. Poľský prezident Karol Nawrocki následne odobral ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému najvyššie štátne vyznamenanie - Rad bielej orlice. Ukrajinského prezidenta nasledovali jeho predchodcovia Leonid Kučma, Viktor Juščenko a Petro Porošensko. Zdroje zvukov: TV JOJ, Facebook/EU debates, Youtube/Volodymyr Zelenskyj Odporúčanie: Je zase z domácej dielne, my obdivovatelia pamiatok sa tešíme. Špeciálny magazín s tipmi na výlety po Českej republike nájdete už dnes v denníkoch SME a Korzár. Chcete vidieť moravský Excalibur, legendárny Tatraplan, sokolovský poklad či prejsť sa po pivnom chodníku? Kde teda nájdete najkrajšie hrady, zámky, turistické trasy a vyhliadky? Zopakujem, v dnešných novinách. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
Kaj se dogaja z delavskimi pravicami domačih in tujih delavcev? Kako se ponovno vračajo prakse izkoriščanja, za katere smo že mislili, da so stvar preteklosti? Obiskali smo Festival delavskega filma Kamerat v Hrastniku in Delavsko svetovalnico v Ljubljani. Sogovorniki: - režiser Matevž Luzar; - srbski režiser Vladimir Šojat; - hrvaški režiser Srđan Kovačević; - Goran Lukić, Delavska svetovalnica; - Hana Radilović, Delavska svetovalnica; - Laura Orel, Delavska svetovalnica; - predsednik Konfederacije sindikatov javnega sektorja Branimir Štrukelj; - namestnica varuhinje človekovih pravic Dijana Možina Zupanc; - izvršni sekretar ZSSS Matija Drmota; - Peter Gole, avtor knjige Podobe od kdo ve že kdaj; - programski vodja festivala Kamerat Simon Tanšek; - obiskovalci Festivala delavskega filma Kamerat.
Petržalka, nemocnica na Kramároch či dnes už neexistujúci Istropolis patria medzi stavby, ktoré sú už desaťročia predmetom verejných sporov. Často bývajú označované za symboly architektonických zlyhaní socializmu alebo za zdroje krízy vizuálnej identity Bratislavy. Na druhej strane máme stavby, najmä z medzivojnového obdobia, ako napríklad Avion, ktoré široká verejnosť naopak prijíma. Prečo je to tak? Na prvú by sme mohli povedať, že je to celkom prirodzene tým, že zatiaľ čo Avion pripomína obdobie našej prvej demokracie, naopak Kramáre či Petržalka sú spomienkou na totalitu. V aktuálnej epizóde podcastu toto tvrdenie sproblematizujeme: budeme diskutovať o tom, či môžu tieto stavby za režimy, v ktorých vznikli. Pozrieme sa na to, aké boli pôvodné ambície autoriek a autorov týchto projektov a ako podobu týchto stavieb ovplyvnili politické zásahy, ekonomické limity či zmeny režimov. Tento podcast je záznamom z diskusie na tému Kríza mestskej identity v minulosti a dnes, ktorá sa uskutočnila 13. júna 2026 na festivale Sútok, multižánrovom festivale, každoročne organizovanom Múzeom mesta Bratislava. Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s historičkou a architektkou Laurou Krištekovou a kunsthistoričkou Katarínou Haberlandovou z oddelenia dejín architektúry na Historickom ústave SAV, kde sa venujú výskumu histórie, teórie a plánovania architektúry 20. a 21. storočia a aktívne pôsobia aj na poli ochrany moderného architektonického dedičstva. Tento podcast vzniká vďaka podpore JUDr. Daga Vaškora, zberateľa, fanúšika histórie, fanúšika nášho podcastu. Ďakujeme za podporu. Na výrobe tejto relácie spolupracovali Tomáš Rybár a Michal Jurík. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcastySee omnystudio.com/listener for privacy information.
Vládu vyškolil Ústavný súd. Povedal, že bezodkladne požiadať o dôveru znamená okamžite, hneď a nie kreatívne nežiadať dlhé mesiace. Krajský súd v Bratislave vyhovel odvolaniu ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka a zrušil kontumačný rozsudok v kauze čurillovcov. Do sveta vyšleme nových veľvyslancov - prezident Peter Pellegrini vymenoval Miroslava Radačovského a Petra Kmeca, a novinári do detailov rozobrali, kam tečú stranícke peniaze Smeru - spomína sa firma poslanca Jána Mažgúta či Kallan Legal, ktorej spoločníkom je Robert Kaliňák. Dobrým ránom sobota vás sprevádzajú Zuzana Kovačič Hanzelová s Jakubom Filom. Zdroj zvukov: STVR, TASR, TA3 – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
Ob vsesplošni uporabi generativne umetne inteligence se sprašujemo, če so veliki jezikovni modeli lahko pristranski? Zakaj Muskov Grok ali kitajski DeepSeek veljata za desno usmerjen model, drugi komercialni modeli (Chat GPT, Gemini, Cloude, ..) pa levo, liberalno usmerjene? Je generativna umetna inteligenca lahko politično nevtralna in kako kulturno pogojene razlike med nami razume slovenski model GaMS. Kako bi odgovoril na vprašanje, kateri klub je boljši? NK Maribor ali NK Olimpija? Prof. dr. Marko Robnik Šikonja s Fakultete za računalništvo in informatiko raziskovalno dela na področjih umetne inteligence, strojnega učenja, obdelave naravnega jezika in analize omrežij. Zapiski: Odbit Discord Oglasite se lahko na odbita@rtvslo.si Poglavja: 00:01:35 Kako pristranska je generativna umetna inteligenca? 00:04:18 Politični kompas jezikovnih modelov 00:08:21 Površinska vs. globoka pristranskost in etične dileme 00:11:05 Komercialni vs. odprtokodni modeli in tri faze učenja 00:13:43 Kako oblikovati objektivne ukaze (prompte)? 00:17:00 Tožbe proti tehnološkim velikanom in pravna odgovornost 00:20:40 Filtriranje podatkov in problem spletnih komentarjev 00:22:48 Kulturno prilagajanje umetne inteligence 00:24:59 Slovenski model GAMS in prihodnost razvoja
Robert Fico chráni predovšetkým svojich ľudí. Tých totiž dôrazne obhajuje, keď sa začali vyťahovať prepojenia medzi Smerom, firmami a rôznym príbuzenstvom. Sám Fico pritom celé toto odštartoval útokom na Šimečku cez jeho rodinu. Či spravil politickú chybu a či má opozícia novú tému, ale aj aké budú politické dôsledky? Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno pýta komentátora denníka SME Petra Tkačenka. Zdroje zvukov: Markíza, Startitup, 360tka, YouTube/SMER-SD, Progresívne Slovensko Odporúčanie: A dnes odporúčam novú knihu Sama Marca Sociálne siete musia byť zničené. Keď už pre nič iné, tak preto, že sociálne siete skrátka musia byť zničené. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
Podmienky poskytovania hypoték sa zmenia. NBS avizuje zmeny, podľa ktorých by sa k vlastnému bývaniu mali jednoduchšie dostať mladí ľudia a, naopak, kúpiť si druhý či tretí investičný byt bude zložitejšie. Ako sa zmení hypotekárny a realitný trh vysvetľuje v rozhovore Marián Búlik, finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko. Podstatnou zmenou je úprava parametra LTV (Loan-to-Value), teda pomerom medzi výškou úveru a hodnotou založenej nehnuteľnosti, teda akú veľkú časť ceny bytu alebo domu môže banka klientovi požičať. V prípade mladých ľudí do 35 rokov to bude až 90 percent a v prípade investorov, ktorí si kupujú tretiu a ďalšiu nehnuteľnosť táto hodnota klesne len na 70 percent. Zmena podmienok mladým ľuďom čiastočne pomôže, ale oveľa väčším problémom pre nich zostávajú vysoké ceny nehnuteľnosti. „Preto táto zmena pomôže len niektorým, nie všetkým. Dostupnosť bývania sa trochu zlepší, ale úplne sa nevyrieši,“ hovorí Búlik. Problémom sú najmä nízke úspory mladých ľudí a vysoké ceny nehnuteľností. Preto by skôr pomohlo, keby sa podarilo rozbehnúť bytovú výstavbu a zvýšiť ponuku bytov na Slovensku. „Dnes nám chýba 200-tisíc a viac bytových jednotiek. Na to by bolo nevyhnutné najmä urýchliť čas výstavby bytov, ktorý môže trvať až desať rokov. Problémom sú aj neobývané nehnuteľnosti, ktoré zostávajú prázdne. V Bratislave je ich desať percent a v Košiciach až pätnásť percent.“ Expert upozorňuje, že dobrým riešením môže byť pre záujemcov o bývanie predschválenie hypotéky ešte skôr, ako si vyberú konkrétnu nehnuteľnosť. Žiadateľ požiada banku o hypotéku, absolvuje celú procedúru, banka mu schváli maximálnu výšku úveru a stanoví konkrétnu úrokovú sadzbu. Tieto podmienky mu potom garantuje najbližších dvanásť mesiacov a človek má čas si hľadať nové bývanie podľa schváleného maximálneho limitu. „Veľmi sa to oplatí v čase očakávaného rastu úrokov.“ Zmeny NBS o niečo skomplikujú poskytovanie hypoték pre investorov, ktorí si požičiavajú na tretiu a ďalšiu nehnuteľnosť. Podľa údajov NBS až 16 percent nových hypoték získali v minulom roku investori. Pri novostavbách je ten podiel ešte oveľa vyšší, môže to byť aj viac ako polovica bytov. Marián Búlik komentuje, že zníženie parametru LTV na 70 percent čiastočne môže obmedziť investičný apetít po bytoch, ale zásadný vplyv to mať nebude. Pri takýchto klientoch je totiž možné založiť ich zvyšné nehnuteľnosti, ktoré už vlastnia a tým pádom tento limit na novú hypotéku úplne obídu. Čoraz viac investorov však upriamuje pozornosť do zahraničia. Deje sa to aj kvôli geopolitickej situácii. Ak niekto vlastní viacero nehnuteľností, často chce rozložiť riziko a nemať ich všetky na Slovensku. Preto sa obzerajú po iných krajinách, ako je Chorvátsko, Španielsko alebo Česko. „Hlavné mesto Praha je extrémne drahé, ale dá sa tam extrémne zarobiť. Ľudia, ktorí si tam kúpili byty, zarábajú desiatky percent ročne len na náraste ich ceny. Kapitálový výnos je tam mimoriadny.“ Na Slovensku narástli ceny nehnuteľností za posledný rok o 14,5 percenta. V Prahe to bolo ešte viac. Dnes je priemerná hypotekárna sadzba na Slovensku 3,5 percenta a podľa experta sa najviac oplatí trojročná fixácia. „Tento rok budú hypotekárne sadzby ešte rásť. Pokles príde neskôr.“ Rozhovor moderuje Eva Mihočková. V rozhovore sa dozviete: ako sa menia podmienky hypoték, čo by pomohlo zvýšiť dostupnosť bývania, ako sa zmenia podmienky pre investorov, kde a ako dnes kúpiť investičný byt, aká je situácia na hypotekárnom trhu a kam smeruje. See omnystudio.com/listener for privacy information.
Z Blízkeho východu hlásia okamžitý a trvalý koniec vojny. Spojené štáty a Irán sa dohodli na zastavení vojenských operácií na všetkých frontoch vrátane Libanonu. Už tento piatok by vo Švajčiarsku mali slávnostne podpísať mierovú dohodu, ktorá bude pokračovať rokovaniami o iránskom jadrovom programe a sankciách. Zatiaľ čo sa viacerí z vývoja tešia, Izrael dohodu odsúdil a vyhlásil, že preň záväzná nie je. O dianí v regióne a o tom, či stojí teraz všetko na rokovaniach o uráne, sa Nikola Šuliková Bajánová rozpráva s českým politológom, publicistom a vysokoškolským pedagógom z Masarykovej univerzity v Brne Josefom Krausom. Odporúčanie Mojim dnešným odporúčaním je web https://tinyfingers.net/, ktorý mi pomáha, ak má moje dieťa potrebu zapojiť sa do práce na počítači. Stláčať a búchať môže do nemoty a moje projekty ostávajú v bezpečí. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
Jedna z prvých vecí, ktorá mi napadla, keď som videla tému najnovšej knihy Petra Gettinga Studne mútne, tému umeleckej kolaborácie počas slovenského štátu, bola: niekedy treba do stojatých vôd kolektívnej pamäti poriadne pankáčsky zrúknuť. Pankáč, spisovateľ a publicista Peter Getting, strávil roky v archívoch a napísal knihu o známych spisovateľoch, ktorí písali veľkú literatúru a zároveň legitimizovali režim, ktorý poslal tisíce ľudí do koncentračných táborov. V najnovšej epizóde vám prinášame záznam zo živého nahrávania podcastu Dejiny na knižnom festivale BRaK. Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s Petrom Gettingom o tom, kto a prečo kolaboroval, a kde sa začína a kde sa končí hranica medzi pasívnym prispôsobením sa a aktívnou kolaboráciou. Tento podcast vzniká vďaka podpore JUDr. Daga Vaškora, zberateľa, fanúšika histórie, fanúšika nášho podcastu. Ďakujeme za podporu. Na výrobe tejto relácie spolupracovali Tomáš Rybár a Michal Jurík. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcastySee omnystudio.com/listener for privacy information.
PS sa snaží vrátiť útok na rodinu Šimečkovcov. Syn Roberta Fica totiž manažuje verejné peniaze, ktoré dostala strana Smer zo štátneho rozpočtu. Pojednávalo sa opäť v kauze Očistec, Dušan Kováčik je späť na generálnej prokuratúre a mesačne dostáva 1500 eur, a koalícia sa nevie dohodnúť na rušení voľby poštou, ani na odvolaní podpredsedu parlamentu Dubéciho. Dobrým ránom sobota vás sprevádza Zuzana Kovačič Hanzelová s Jakubom Filom. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
Jeden po druhom sa na Špecializovaný trestný súd v Banskej Bystrici trúsili obžalovaní ako Norbert Bödör, Tibor Gašpar či bývalí nižšie i vyššie postavení policajní funkcionári. Prišli aj Dušan Kováčik, Bernard Slobodník či Ľudovít Makó. Na Špecializovanom trestom súde sa po štyri a pol roku od podania obžaloby čítal jej obsah. Z vedenia polície sa mala stať zločinecká skupina, ktorá si podľa obžaloby políciu privlastnila – a zneužívala. Čo tento štart procesu prináša, analyzoval v podcaste Dobré ráno s moderátorkou Janou Krescanko Dibákovou bývalý riaditeľ NAKA a právnika Nadácie Zastavme korupciu ĽUBOMÍR DAŇKO. Zdroje zvukov: JOJ, TA3, 360tka, SME Odporúčanie: Futbalová bodka na záver - na majstrovstvách sveta vo futbale bude hrať rekordný počet krajín. Získa titul opäť Argentína alebo vyhrá niekto z európskych gigantov? Špeciálna príloha k futbalovému šampionátu spolu s prehľadným hracím plánom. Už dnes v denníkoch SME a Korzár. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
VYPLŇTE NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/prieskum „Človek je pre mňa mierou všetkých vecí.“ Toto sú slová Vincenta Hložníka, maliara, grafika, ilustrátora a pedagóga, ktorému sa budeme venovať v ďalšej časti série Ikony výtvarného umenia na Slovensku, v rámci ktorej vám každý mesiac prinášame príbehy diel a kontext tvorby významných maliarov a maliarok. Tvorba Vincenta Hložníka nevznikala v bezpečnom závetrí, ďaleko od veľkých dejín. Naopak – vyrastala a bola intímne spätá s pohnutými dejinami 20. storočia. Kým staršia generácia slovenských maliarov, reprezentovaná napríklad Martinom Benkom, hľadala obraz národa, krajiny a kultúrnej identity, Hložník sa sústredil predovšetkým na človeka. Človeka zraneného, ohrozeného a zápasiaceho uprostred víru veľkých dejín. Aké umelecké vplyvy, svetové, európske či regionálne formovali mladého Vincenta Hložníka? Ako jeho tvorbu poznačila druhá svetová vojna? Ako fungoval počas komunistického režimu, Pražskej jari a následnej normalizácie? Aké miesto mala v jeho tvorbe náboženská viera? A napokon patrí Vincent Hložník medzi tých slovenských umelcov, ktorých medzinárodnú kariéru obmedzili skôr dejiny než nedostatok talentu? Tento podcast je 6. v sérii „Ikony výtvarného umenia na Slovensku“, a obrazy, o ktorých budeme dnes hovoriť, nájdete aj na mojom instagrame a tiež na účte Podcasty SME. Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s Ninou Gažovičovou, kunsthistoričkou, konateľkou a licitátorkou aukčnej spoločnosti SOGA. Spolu s Júliusom Barczim tiež tvorí najpopulárnejší a najpočúvanejší podcast o umení na Slovensku „Predané.“ Tento podcast vzniká vďaka podpore JUDr. Daga Vaškora, zberateľa, fanúšika histórie a fanúšika nášho podcastu. Ďakujeme za podporu. Na výrobe tejto relácie spolupracovali Tomáš Rybár a Michal Jurík. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcastySee omnystudio.com/listener for privacy information.
VYPLŇTE NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/prieskum Dňa 13. augusta 1892 uverejnili hlavné noviny slovenského národného hnutia Národnie Noviny na svojej titulnej strane článoček s názvom Slovenské „siroty“, ktorý parafrázoval list štrnásťročného chlapca adresovaný rodičom. Chlapec, ktorého meno nebolo uvedené, mal byť jedným z pätnástich detí z obce Liptovská Lužná v Liptovskej stolici, ktoré ich rodičia dali na adopciu do rodín na Dolnej zemi hovoriacich po maďarsky. Ako sa v článku uvádza, v rozpore s deklarovaným cieľom zabezpečiť týmto deťom, pochádzajúcich z núdznych pomerov, lepšie životné podmienky a vzdelanie, sú podľa svedectva zneužívané a trápené. Citujem: „Chlapček píše, že ich tam nedali ani do školy, ani že ich neprijali za vlastných, ale že im je tak zle, ako im doma nikdy nebolo: telo jeho je od bitky počerneté, od kalvína pána svojho a ženy jeho nepočuje iba kliatbu a rúhanie Bohu a keď sa modlí ráno alebo večer, že sa mu vysmievajú a od veľkej biedy a nečistoty začali ho vši žrať..., moria ich hladom a prinútení sú kradnúť ovocie alebo kukuricu.“ Noviny citujú aj priamo z údajného chlapcovho listu: „Otec môj drahý a drahá mať moja, pre Pána Boha vás prosím vysloboďte ma z tohto cudzieho sveta, lebo na mne iba tá suchá koža visí od biedy, ja od žiaľu umrem za vami, ak neprídete po mňa, lebo ja som tá najopustenejšia sirota v tomto cudzom svete...“ Možno i na prekvapenie nepodpísaného autora tento krátky článok spustil lavínu pobúrenia a odporu vidieckeho obyvateľstva k štátnym i k stoličným úradom. Hoci uhorské štátne orgány preverovali pôvod tohto listu i skutočné podmienky takto adoptovaných slovenských detí na Dolnej zemi a neskôr sa snažili vyvracať rýchlo sa šíriace fámy, zdalo sa, že proti všeobecnej lavíne odporu sú úplne bezmocné. Slovenský vidiek zaplavil strach, rozhorčenie a krajná nedôvera k úradom. Celý prípad čoraz viac nadobúdal podobu a rozmery morálnej paniky, ktorá viedla až k nepokojom v troch slovenských obciach. Celý tento prípad a s ním súvisiaca panika sa zároveň stali silným argumentačným arzenálom vo vtedajšom politickom diskurze. Vystupujú z neho obvinenia z údajnej snahy o „odkresťančenie“ a pomaďarčenie slovenských detí, ale tiež spätné obvinenia proti panslávom, ktorí sa neštítia šíriť najodpornejšie fámy a dezinformácie. Čo sa teda dialo v hornouhorskej Liptovskej a Oravskej stolici na začiatku 90. rokov 19. storočia? A ako sa táto kauza podpísala na politickom zápase v ďalšom období? Počúvate podcast Dejiny. Som rád, že v štúdiu môžem privítať historika Ladislava Vorosa z HÚ SAV, ktorý sa aktuálne zaoberá práve výskumom politického diskurzu v prostredí vidieckeho obyvateľstva hovoriaceho po slovensky na prelome 19. a 20. storočia. Aj táto epizóda vychádza s podporou JUDr. Daga Vaškora, fanúšika histórie a podcastu Dejiny. Na výrobe tejto relácie spolupracovali Tomáš Rybár a Michal Jurík. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcastySee omnystudio.com/listener for privacy information.
VYPLŇTE NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/prieskum Poznáte jeho texty – teraz ich budete môcť aj počuť. Každú nedeľu vo svojej podcastovej aplikácii nájdete trochu iný formát Dobrého rána – Roth číta Marca. Eseje a komentáre publicistu Sama Marca v podaní herca Roberta Rotha. Načítaný text: https://www.sme.sk/komentare/c/pol-miliardy-eur-by-fica-mohlo-zaujimat-pise-samo-marec – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
VYPLŇTE NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/prieskum Maďarská aliancia sa rozpráva s opozíciou, hovorí sa dokonca o spolupráci a vzájomnej podpore kandidátov. To by asi normálne nebola správa, lenže táto strana mala kedysi blízko k Viktorovi Orbánovi a ten mal zase blízko k Robertovi Ficovi. Prečo sa teda v politike znovu hovorí o slovenských Maďaroch a ich politických zástupcoch, či z toho môže byť spolupráca a partnerstvo a ako Slovensko vlastne Maďari vnímajú? Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno pýta publicistu, bývalého politika a veľvyslanca v Budapešti a Prahe Petra Weissa. Zdroj zvukov: TA3, Aktuality, 360tka, SME Odporúčanie: Ak vás čo i len trochu zaujíma letectvo a lietadielka, moje dnešné odporúčanie je pre vás: na Disney už nájdete dokumentárnu sériu Top Guns: The Next Generation a o výcviku amerických námorných bojových pilotov. Je to fascinujúce sledovať. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
VYPLŇTE NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/prieskum Rokovací poriadok ako uzda pre kreatívnych poslancov. Už prvý deň ale ukázal, že Alojz Hlina si na sako pripevnil nášivku s textom Smer-mafia-nechceme, Igor Matovič mal oblepený notebook a Tibor Gašpar rázne zasahoval. Opozícia chce – naopak – odvolávať práve obžalovaného Gašpara, na ktorého si opäť pred súdom spomenul Zoltán Andruskó. O dianí v parlamente a koaličných dohodách sa v podcaste Dobré ráno rozprávala moderátorka Jana Krescanko Dibáková s reportérkou redakcie domáceho spravodajstva Luciou Praus. Zdroje zvukov: STVR, TA3, TASR Odporúčanie: Samo Marec má novú knihu, volá sa „Sociálne siete musia byť zničené“. Vyšla len teraz, a ako poznáme Samovu tvorbu, smelo do čítania. Kniha je aj o tom, ako nám sociálne siete oslabujú vzťahy, ale aj celú spoločnosť, kto nechápe – pochopí online svet lepšie a zistí, čo potrebujeme urobiť, aby nás neprevalcovali rôzne hrozby. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing See omnystudio.com/listener for privacy information.
VYPLŇTE NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/prieskum Medzi Spojenými štátmi a Iránom prebiehajú intenzívne rokovania, na ktorých vyjednávajú dohodu o ukončení vojny. Opakovane počúvame, že sme blízko k rozuzleniu konfliktu. Ale je to naozaj tak? Americká armáda útočí na ciele v Iráne a takisto – najvyšší iránsky vodca Modžtaba Chameneí zase odkazuje, ako Spojené štáty strácajú v regióne Perzského zálivu bezpečné zázemie. O tom, čo sa na Blízkom východe aktuálne deje a ako to s mierom medzi USA a Iránom vyzerá, sa Nikola Šuliková Bajánová rozpráva s reportérom denníka SME Danielom Hoťkom. Zdroje zvukov: Youtube/BBC News, STVR, Youtube/CBS News, Youtube/KTLA 5, Youtube/Sky News Australia Odporúčanie: Seriál The Boroughs je údajne nové Stranger Things a odporúča ho napríklad aj Stephen King. Nech už si o menovaných arbitroch myslíte, čo chcete, mňa tento seriál so seniormi a mimozemšťanmi celkom baví a preto je mojím dnešným odporúčaním. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
VYPLŇTE NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/prieskum Koaličná SNS má síce tri ministerstvá, ale žiadneho ministra. Ak vám to tiež nevychádza, vitajte vo svete Andreja Danka. Strana síce mala nominantov, ale keď teraz chce jedného vymeniť, Robert Fico jej pôvodne odkázal, že nie... a že nech si najskôr urobia matematiku. Aké je teda postavanie SNS v koalícii a je vôbec nejaké? Tomáš Prokopčák sa pýta politického komentátora denníka SME Petra Tkačenka. Zdroje zvukov: Youtube/SMER - Sociálna Demokracia, STVR, Youtube/Andrej Danko, Youtube/TA3, TV JOJ Odporúčanie: Dnes odporúčam nové Búrlivé výšiny na HBO. Nie pre film, je... no, ten je taký... veď si ho pozrite. Ale odporúčam soundtrack od Charlie XCX, ktorý je skvelý. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
VYPLŇTE NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/prieskum „Pán riaditeľ, upozorňujem Vás, aby ste žiadne novoty do školy nezavádzal, tu žiadnych Tisov nepotrebujeme! Bustu pána prezidenta Masaryka mi opatrujte ako oči v hlave, aby sa mi jej nič nestalo. Keď by ste mojej rady nepočúvli, môžete očakávať druhú vzburu v obci.“ Takto sa vážený občan Starej Turej Ján Nepomuk Wallo v auguste roku 1939 oboril na riaditeľa meštianskej školy, keď prišlo nariadenie o výmene štátnej symboliky. V podmienkach nastupujúceho totalitného režimu sa to môže zdať trúfalé, to by ste však museli poznať tohto staroturianskeho rodáka. Ján Nepomuk Wallo bol tvrdošijnej a nepoddajnej povahy, čo dokazoval zas a znova. Na 14. marca 1940 si vyvesil na strechu svojho domu československú zástavu, dostal pokutu 150 korún. Keď gardisti umiestnili do výkladu Staroturanského úverného spolku, ktorému predsedal, nápis „Náš pozdrav je Na stráž!“, dal ho hodiť do koša. A keď mu na dom miestni ľudáci umiestnili ceduľu „Biely žid“, dal si ju zarámovať a zaskliť tak, že sa na to chodili pozerať návštevy zo širokého okolia. Ako už poznať, Ján Nepomuk Wallo bol presvedčený demokrat a lojálny stúpenec československej myšlienky. Jeho osobnosť však nie je možné zredukovať len na prejavy odporu počas trvania vojnového slovenského štátu. Bol predovšetkým nesmierne podnikavým a aktívnym občanom, ktorého meno tak trochu neprávom zapadlo v súkolí veľkých dejín. Po otcovi prevzal podnik na výboru bryndze, do verejného života sa usiloval vstúpiť už pred rokom 1914 a počas prvej republiky sa výrazne angažoval v samospráve – zaslúžil sa o vznik miestnej meštianskej školy, výstavbu železnice či zriadenie úverového spolku. Nesporne tak u Staroturanov požíval autoritu, a preto ľudákom ležal v žalúdku. Servítky si však pred ústa nebral ani po roku 1948 a o komunistoch sa vyjadroval ako o „neznabohoch najvyššieho druhu“ a „vyvrheľoch ľudstva“ a bolo vlastne šťastím, že sa ho represie z 50. rokov nakoniec nedotkli. Dnes o tomto tvrdohlavom statočnom mužovi vieme viac aj vďaka nedávno vydanej knihe s titulom Ľudový demokrat v „ľudovej demokracii“, ktorá jednak mapuje jeho život a zároveň súborne prináša jeho vlastné spomienky. Jaro Valent sa rozpráva s jej autorom, historikom Jurajom Krištofíkom z Ústavu pamäti národa. Tento diel Dejín vyšiel vďaka podpore JUDr. Daga Vaškora, fanúšika histórie a fanúšika nášho podcastu. Ďakujeme za podporu. Na výrobe tejto relácie spolupracovali Tomáš Rybár a Michal Jurík. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcastySee omnystudio.com/listener for privacy information.
© 2020-2026 Ivy Podcast Discovery LLC
