POPULARITY
30 episodes with scaron
43 episodes with scaron
38 episodes with scaron
31 episodes with scaron
45 episodes with scaron
16 episodes with scaron
26 episodes with scaron
20 episodes with scaron
11 episodes with scaron
14 episodes with scaron
14 episodes with scaron
14 episodes with scaron
6 episodes with scaron
2 episodes with scaron
5 episodes with scaron
7 episodes with scaron
5 episodes with scaron
5 episodes with scaron
3 episodes with scaron
4 episodes with scaron
4 episodes with scaron
4 episodes with scaron
3 episodes with scaron
33 episodes with scaron
3 episodes with scaron
3 episodes with scaron
3 episodes with scaron
2 episodes with scaron
30 episodes with scaron
30 episodes with scaron
29 episodes with scaron
2 episodes with scaron
2 episodes with scaron
18 episodes with scaron
18 episodes with scaron
2 episodes with scaron
15 episodes with scaron
11 episodes with scaron
11 episodes with scaron
7 episodes with scaron
7 episodes with scaron
7 episodes with scaron
6 episodes with scaron
5 episodes with scaron
5 episodes with scaron
After a week off for the Tyler Robinson case, Thoughtcrime returns to hit critical topics, including: -Is JD Vance right about aliens? -Can anyone pronounce the name of Šxʷməθkʷəy̓əmasəm Street? -Who is taking one for the team and watching The Odyssey?Support the show: http://www.charliekirk.com/supportSee omnystudio.com/listener for privacy information.
After a week off for the Tyler Robinson case, Thoughtcrime returns to hit critical topics, including: -Is JD Vance right about aliens? -Can anyone pronounce the name of Šxʷməθkʷəy̓əmasəm Street? -Who is taking one for the team and watching The Odyssey?Support the show: http://www.charliekirk.com/supportSee omnystudio.com/listener for privacy information.
Hipnotično delo bosansko-ameriškega pisatelja govori o izgnanstvih, ki trajajo cela življenja in se raztezajo čez več celinKo čez desetletja ali stoletja pišemo zgodovinske knjige, se preteklost zdi kot urejeno in logično zaporedje dogodkov. Čeprav vemo, da so vojne in revolucije močno zarezale v življenja ljudi in velikokrat popolnoma spremenile naše družbe, si le težko zamislimo, kako je bilo kaos vseh teh zgodovinskih pretresov dejansko živeti. V tokratnem Sobotnem branju se bomo posvetili delu, ki pred nami na zelo neobičajen način zariše prav to. Hipnotično spisan zgodovinski roman Aleksandra Hemona Svet in vse v njem namreč pred nami pričara hkrati sanjski in hkrati brutalno materialen svet sefardskega juda Rafaela Pinta, ki ga je vrtinec zgodovine povlekel iz avstro-ogrskega Sarajeva, skozi vzhodno fronto, v kaos ruske revolucije, nato pa čez evrazijska prostranstva vse do Šanghaja, kjer je doživel še japonsko invazijo na Kitajsko. Gostja je prevajalka besedila Irena Duša Draž. Oddajo je pripravila Alja Zore.
Na Ravnah na Koroškem je 14 žensk skoraj desetletje šivalo veliki gobelin z nenavadnim motivom motnje na televizijskem zaslonu. Slikarka Katja Felle je upokojenke navdušila za projekt, v katerem so v 11.704 urah šivanja naredile kar tri milijone vbodov ter porabile več kot 15 kilometrov prejic v 50 barvnih odtenkih. V Slovenj Gradcu zdaj začenjajo šivati nov veliki gobelin, katerega motiv je ustvarila umetna inteligenca.Gobelin so pod mentorstvom Katje Felle šivale: Mira Blodnik (rekordnih 1708 ur), Silva Dover, Marija Veržun, Marija Mravljak, Senija Grenko, Tatjana Pečečnik, Vida Jaušovec, Nada Jakopin, Jožica Mikic, Jelka Lečnik, Romanca Šart, Metka Slivnik in Zvonka Božič. Foto: Nika Hölcl Zapiski: Ime tedna: Katja Felle Proces šivanja - reportaža lokalne TV
Pogovor s psihiatrinjo Tino Šubic Metlikovič iz Psihiatrične bolnišnice Begunje na Gorenjskem. Generalizirana anksiozna motnja sodi med najpogostejše duševne motnje, vendar pogosto ostane dolgo neprepoznana, saj njeni simptomi nastajajo postopoma in jih ljudje velikokrat pripisujejo stresu ali napornemu življenjskemu obdobju. V oddaji Ultrazvok pojasnjujemo, kako prepoznati značilne znake generalizirane anksiozne motnje, kakšni so vzroki za njen nastanek in katere možnosti zdravljenja so danes na voljo. S psihiatrinjo Tino Šubic Metlikovič iz Psihiatrične bolnišnice Begunje na Gorenjskem predstavljamo tudi zgodbo 30-letne pacientke, ki je poiskala strokovno pomoč in po večletnem zdravljenju postopoma znova našla ravnovesje. Ob tem opozarjamo tudi na pomen zgodnjega prepoznavanja težav ter zmanjševanja stigme, ki še vedno spremlja duševne motnje. Daljši pogovor s psihiatrinjo TUKAJ Pomoč v primeru duševne stiske TUKAJ Psihiatrična bolnišnica Begunje TUKAJ Foto: Tina Šubic Metlikovič/ Osebni arhiv Tine Šubic Metlikovič
Zmena ústavy, dočasné prerušenie vysielania verejnoprávnej televízie a rozhlasu, ale aj otvorenie debaty o priamej voľbe prezidenta. Maďarský predseda vlády Péter Magyar od nástupu do funkcie nestráca ani minútu a to, čo jedni nazývajú očistením krajiny od Orbánových politických bábok, druhý kritizujú ako opatrenia podobné tým z éry Fideszu, kde sa ústavná väčšina zneužívala v prospech vládnucej strany. Čo sa u našich susedov teda deje, aká je atmosféra medzi ľuďmi a podarí sa Magyarovi sfunkčniť právny štát bez toho, aby prekročil hranice demokratického vládnutia? Eva Frantová sa v Dobrom ráne rozpráva s hlavnou komentátorkou denníka SME Beatou Balogovou. Zdroje zvukov: TA3, ČT, STVR Odporúčanie: Dnes odporúčam knihu Kráľ kráľov od Scotta Andersona. Po tom, ako Spojené štáty vstúpili do vojny s Iránom, mi o nej povedal novinár z Libanonu, štátu, ktorý je do tohto konfliktu zatiahnutý prostredníctvom Hizballáhu. Kniha sa venuje revolúcii v Iráne a koncu Šáhovho vládnutia. Vysvetľuje, ako Spojené štáty prišli o svojho spojenca na Blízkom východe a ako sa k moci mohol dostať radikálny klerik Chomejní. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
Európa na začiatku 19. storočia sa mení. Revolúcie otriasajú starým poriadkom, hovorí sa o slobode, rovnosti a právach človeka – v realite však tieto ideály zostávajú obmedzené len na časť spoločnosti. Obzvlášť od žien sa naďalej očakáva, že zostanú na okraji veľkých dejín. A to aj napriek tomu že ich aktívne spoluutvárajú. V tejto epizóde podcastu sa pozrieme na to, ako vyzeral život žien aristokratiek v období po Francúzskej revolúcii. Aké možnosti a limity im prinášala aristokratická aj meštianska spoločnosť prelomu 18. a 19. storočia? Boli aristokratické ženy len súčasťou dekoru moci, alebo jej tichými architektkami? Ako vstupovali ženy do zákulisia politiky, diplomacie aj moci? Príbehy žien z rodu Esterházyovcov - Márie Hermenegildy von Liechtensteinovej, Wilhelminy von Saganovej či Márie Lujzy Rakúskej ukazujú, že aj v období, keď ženy nemali formálne politické práva, dokázali vstupovať do sietí vplyvu, formovať spoločenské vzťahy a niekedy nepriamo ovplyvňovať aj veľkú politiku. Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s Annou Fundárkovou, historičkou a autorkou venujúcou sa dejinám šľachty a aristokratických elít. V Historickom ústave Slovenskej akadémie vied aktuálne vedie výskumný tím, ktorý skúma v projekte Ženy z polosveta: neviestky, odalisky, konkubíny, kráľovské metresy a kurtizány v našich dejinách. Tento podcast vzniká vďaka podpore JUDr. Daga Vaškora, zberateľa, fanúšika histórie a nášho podcastu. Ďakujeme za podporu. Na výrobe tejto relácie spolupracovali Tomáš Rybár a Michal Jurík. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcastySee omnystudio.com/listener for privacy information.
Dovolenková sezóna 2026 sa rozbiehala ťažko. Ľudia sa báli kupovať dovolenky nielen v Dubaji, ale aj v Turecku či v Egypte. Dnes je už všetko preč a dovolenková sezóna funguje tak ako v minulosti. „Ľudia sa už neboja žiadnych hrozieb, zvykli si, keďže tam žiadne hrozby ani nie sú,“ hovorí Richard Homer, produktový manažér cestovnej kancelárie Petit Press, známej ako dovolenka.sme.sk. Hoci dovolenkový biznis funguje tak ako v minulosti, o cenách sa to povedať nedá. „Ceny dovoleniek išli hore o 20 až 30 percent. Zdraženie závisí od destinácie,“ prezrádza Homer. Ceny najviac poskočili v Chorvátsku. Ceny v chorvátskom gastre stúpli o takmer osem percent, alkohol a tabak takmer o päť. Zdraželi však aj Grécko, Španielsko a Taliansko. Naopak v Turecku a Egypte si dovolenkári priplatia „len“ o desať - pätnásť percent. Cestujúci sa už nemusia báť rušenia charterových letov, čo sa dialo na jar. Stáva sa však, že si pri leteckých dovolenkách kúpených v zime musia doplatiť palivové príplatky. Nie je to však bežné. „Záleží to na cestovnej kancelárii, či tento dodatočný náklad prenesie na klientov, alebo nie. Súvisí to aj s konkurenčným bojom medzi cestovkami a stal sa z toho marketingový nástroj,“ dodáva expert z dovolenka.sme.sk. Hitom tohtoročnej sezóny je taliansky ostrov Ischia, ale tradične aj Turecko, kde už predaj dovoleniek dosiahol minuloročné objemy. „Niekoľko rokov je hitom aj Albánsko. Smeruje tam niekoľko letov nízkonákladových spoločností a cena za all inclusive hotel môže byť okolo tisíc eur na týždeň.“ Rozhovor moderuje Eva Mihočková. V rozhovore sa dozviete: ako vyzerá dovolenková sezóna 2026, či je bezpečné cestovať do Turecka alebo do Egypta, ako zdraželi európske destinácie, kde môžu dovolenkári ušetriť, ako sa dovolenkuje na severe Európy. See omnystudio.com/listener for privacy information.
V letných pondelkových epizódach podcastu Dobré ráno predstavuje Tatiana Čabáková Slovenky a Slovákov, ktorí sa presadili v Česku a výrazne ovplyvňujú tamojšiu spoločnosť. Jej dnešným hosťom je popredný priemyselný dizajnér Peter Olah. S jeho prácou sa stretol takmer každý, kto si niekedy sadol do auta značky Škoda. Do automobilky nastúpil ešte počas štúdia na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave. Postupne prešiel viacerými pozíciami, viedol oddelenie interiérového dizajnu a dnes pôsobí ako art director pre jednotnú dizajnovú identitu značky Škoda Auto. V dizajnérskom centre koncernu v nemeckom Postupime pracoval aj na projektoch pre značky Volkswagen, Audi, Seat, Lamborghini či Bugatti. Peter Olah sa však nevenuje iba automobilom. Navrhuje aj sklo, hodinky či písacie potreby a dlhodobo pôsobí ako pedagóg. Silnou skúsenosťou preňho bola aj práca na novom hlavnom organe pre Katedrálu svätého Víta v Prahe, ktorej venoval osem rokov. V epizóde sa dozviete: ako sa Peter Olah dostal z Bratislavy do firmy Škoda Auto, prečo o interiéri auta uvažuje ako o obývačke budúcnosti, ako vzniká návrh nového automobilu, čo mu dala práca pre značky Volkswagen, Audi, Lamborghini či Bugatti, ako vznikal nový organ pre Katedrálu svätého Víta, prečo ho prirovnáva k náhrdelníku pre katedrálu, ako umelá inteligencia mení prácu dizajnérov, prečo sa musí zmeniť spôsob výučby mladých dizajnérov, aby uspeli v ére umelej inteligencie. Krátky prehľad správ Víkendové referendum je neplatné, väčšina hlasujúcich však návrhy podporila. Účasť dosiahla 16,13 percenta, za zrušenie Ficovej doživotnej renty hlasovalo 93,43 percenta voličov, obnoviť špeciálnu prokuratúru a NAKA chcelo 92,2 percenta zúčastnených voličov. Predseda parlamentu Richard Raši v septembri navrhne zmenu ústavy, ktorá umožní skrátiť volebné obdobie parlamentu, a tým aj vlády, referendom. Francúzsko, Španielsko a Portugalsko zasiahli cez víkend rozsiahle lesné požiare, teploty v Európe zasiahnutej horúčavami opäť stúpali. Vladimir Putin telefonoval s Donaldom Trumpom, hovorili o situácii na Ukrajine. Trump sa predtým telefonicky spojil aj s ukrajinským prezidentom. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
Gozdovi v mestu niso zgolj prostor, kjer se rekreiramo, po napornem dnevu v službi sprostimo, ali v vročih poletnih mesecih v senci dreves malce ohladimo. Te koščke narave lahko razumemo kot podaljšek našega življenjskega prostora – avno zaradi vsega, kar nam vsak dan nudijo,bi lahko rekli, da z njimi pravzaprav sobivamo. V takšnih gozdovih, kjer je človek vsakodnevno prisoten, se raziskovalcem porajajo drugačna vprašanja kot sicer: kako odmrla drevesa, ki so bivališča raznim žuželkam, pticam, ter glivam, ohraniti in hkrati zagotoviti varnost obiskovalcev? Kako človek vpliva na razširjanje invazivnih rastlin? Kje in kako urediti pešpoti, da bo človekov vpliv – tudi na zavarovana območja – čim manjši? In ali je lahko pritisk na gozd, zaradi skoraj množičnega obiska človeka, prevelik? Tokrat v Podobah znanja gostimo dr. Andreja Verliča, gozdarja in naravovarstvenika, ki trenutno deluje na Oddelku za gozdno ekologijo Gozdarskega inštituta Slovenije, v preteklosti pa je bil med drugim vodja upravljanja Krajinskega parka Tivoli, Rožnik in Šišenski hrib. Foto: Andrej Verlič (Klara Jurečič)
HEROHERO: https://herohero.co/piatocek/subscribe Nemáme peniaze na klimatizácie v nemocniciach, ale budú oslavy príchodu Cyrila a Metoda, a tie si ich zaslúžia viac! Rovnako ako múrik pri Kukurici, ktorý namaľovali jak tehlovú stenu, aby odlákali sprejerov kresliť naň. Niečo ako keď Machala ukradol bustu z Levoče, lebo by ju niekto mohol ukradnúť. Násilie na ženách dosiahlo zase nové rozmery, a ani to nezabránilo Ficovi v tom, aby zase urážal novinárku. Urážalo sa aj v Česku, kde si dvaja politici zrejme povedali, že sa budú inšpirovať Šimkovičovou a nechali sa vypískať na folklórnom festivale. - HEROHERO: https://herohero.co/piatocek/subscribe - YouTube: http://youtube.com/@piatocek - Instagram: https://www.instagram.com/piatocek_podcast/ - Náš Discord nebol nikdy lepší: bit.ly/piatockarenSee omnystudio.com/listener for privacy information.
Zakaj je bilo Američanov, katerih upravičenost do življenja, svobode in zasledovanja sreče je bila v resnici spoštovana, v zgodovini manj od vseh onih, ki teh pravic niso videli drugje kot le na papirju?Ko so se Američani pred 250 leti uprli britanski kroni, so svojo odločitev za osamosvojitev filozofsko utemeljili v Deklaraciji o neodvisnosti, kjer so med drugim zapisali, da smo vsi ljudje enakopravni in da ima prav vsakdo pravico do življenja, svobode ter zasledovanja sreče. To je gotovo smela, revolucionarna misel, ki že dolgo razgibava borce za svobodo, enakost in bratstvo po vsem svetu. Nerodno pa je, da Američanom samim potem ni uspelo ustvariti družbe, ki bi bila zares na ravni idealov, izraženih v Deklaraciji. Zakaj neki ne? – Odgovor smo iskali v tokratni Intelekti, ko smo pred mikrofonom gostili kulturologa dr. Blaža Kosovela pa antropologinjo dr. Ireno Šumi ter politologa dr. Blaža Vrečka Ilca. Foto: kip Svobode v newyorškem pristanišču (Don Ramey Logan / Wikipedia)
Jozef Ráž kandiduje za primátora Bratislavy, festivalu Rock pod Kameňom finančne pomohla vláda, Robert Fico urážal novinárku STVR slovami že je “hlupaňa”, OECD nás upozorňuje na zlý stav verejných financií, v čele odborov ostáva Monika Uhlerová a politici nedokážu normálne reagovať ani na brutálnu vraždu učiteľky z Gelnice jej manželom, ktorý ju zabil 11 dní po prepustení z väzby. Dobrým ránom sobota vás sprevádza Zuzana Kovačič Hanzelová s Jakubom Filom. Zdroj zvukov: Denník N, 360tka, TA3, Facebook/ Ľudovít Ódor, Jozef Ráž, Matúš Šutaj Eštok, Rock pod Kameňom – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
V 160. epizóde Vertiga sa podrobne vrátime k piatej časti Toy Story a predstavíme si aj dva nezabudnuteľné tituly - nórsku divokú popolušku pre dospelých Škaredá sestra, ale aj japonský anime zázrak Tvoje meno, ktorý sa po desiatich rokoch vracia do letnej ponuky kín. Zo streamov sme vybrali druhú sezónu kvalitného noir seriálu Sugar, sledovaný krimi seriál Nájdem si ťa, ale aj očakávanú tretiu sezónu fantasy Rod draka. Zoznam filmov z epizódy: Toy Story 5 Škaredá sestra / Den stygge stesøsteren Tvoje meno / Kimi no na wa Sugar: Season 2 (AppleTV+) Nájdem si ťa / I Will Find You (Netflix) Rod draka 3 sezóna / House of the Dragon (HBO Max) _ Ak nám chcete napísať, ozvite sa na vertigo@sme.sk _ Ďakujeme, že počúvate podcast Vertigo a zaujímate sa o filmový svetSee omnystudio.com/listener for privacy information.
Najprv mu na tanier, presnejšie – Na pranier – priniesol informácie o novinároch a ich súkromí. Spolupracoval s Marianom Kočnerom ako málokto. Peter Tóth po vražde Jána Kuciaka otočil a už v treťom procese vypovedá o udalostiach po vražde. Tóthova výpoveď hovorí o obavách Aleny Zsuzsovej z toho, či Marian Kočner nezačne vo väzení spolupracovať, ale aj o Kočnerových výrokoch o potrebe "odj..ť" novinára. Čo sa vyskytuje vo výpovedi, opisuje v podcaste Dobré ráno s moderátorkou Janou Krescanko Dibákovou redaktor reportér redakcie domáceho spravodajstva MATÚŠ BURČÍK, ktorý pojednávanie sleduje. Zdroje zvukov: Denník N, TA3 Odporúčanie: Dnes mám pre vás dve knižné chuťovky. Prvá je geopolitická a je tom, ako súčasný svet ovládajú politickí lídri so spoločnými črtami autoritárov, ktorí likvidujú a oslabujú niektoré prvky demokracie. Knihu Vitajte v dobe autoritárov napísal Gideon Rachman. No a druhou je novinka od Daniely Berákovej o Karpatských Nemcoch s názvom Zipseri. Autorka ponúka románovým spôsobom spracovaný príbeh o tých, ktorí s nami žili a stali sa neviditeľnými. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
Poľsko a Ukrajina sú už niekoľko dní v diplomatickom konflikte. Ide o názov vojenskej jednotky, ktorá však Poliakom pripomenula banderovcov. A tak sa cez ukrajinsko-poľskú hranicu odoberajú a poštou posielajú späť štátne vyznamenania. Zahraničnopolitická analytička JANA KOBZOVÁ v podcaste Dobré ráno analyzuje s moderátorkou Janou Krescanko Dibákovou situáciu, ktorá vznikla po pomenovaní ukrajinskej jednotky po kontroverznej Ukrajinskej povstaleckej armáde. Poľský prezident Karol Nawrocki následne odobral ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému najvyššie štátne vyznamenanie - Rad bielej orlice. Ukrajinského prezidenta nasledovali jeho predchodcovia Leonid Kučma, Viktor Juščenko a Petro Porošensko. Zdroje zvukov: TV JOJ, Facebook/EU debates, Youtube/Volodymyr Zelenskyj Odporúčanie: Je zase z domácej dielne, my obdivovatelia pamiatok sa tešíme. Špeciálny magazín s tipmi na výlety po Českej republike nájdete už dnes v denníkoch SME a Korzár. Chcete vidieť moravský Excalibur, legendárny Tatraplan, sokolovský poklad či prejsť sa po pivnom chodníku? Kde teda nájdete najkrajšie hrady, zámky, turistické trasy a vyhliadky? Zopakujem, v dnešných novinách. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
Kaj se dogaja z delavskimi pravicami domačih in tujih delavcev? Kako se ponovno vračajo prakse izkoriščanja, za katere smo že mislili, da so stvar preteklosti? Obiskali smo Festival delavskega filma Kamerat v Hrastniku in Delavsko svetovalnico v Ljubljani. Sogovorniki: - režiser Matevž Luzar; - srbski režiser Vladimir Šojat; - hrvaški režiser Srđan Kovačević; - Goran Lukić, Delavska svetovalnica; - Hana Radilović, Delavska svetovalnica; - Laura Orel, Delavska svetovalnica; - predsednik Konfederacije sindikatov javnega sektorja Branimir Štrukelj; - namestnica varuhinje človekovih pravic Dijana Možina Zupanc; - izvršni sekretar ZSSS Matija Drmota; - Peter Gole, avtor knjige Podobe od kdo ve že kdaj; - programski vodja festivala Kamerat Simon Tanšek; - obiskovalci Festivala delavskega filma Kamerat.
Petržalka, nemocnica na Kramároch či dnes už neexistujúci Istropolis patria medzi stavby, ktoré sú už desaťročia predmetom verejných sporov. Často bývajú označované za symboly architektonických zlyhaní socializmu alebo za zdroje krízy vizuálnej identity Bratislavy. Na druhej strane máme stavby, najmä z medzivojnového obdobia, ako napríklad Avion, ktoré široká verejnosť naopak prijíma. Prečo je to tak? Na prvú by sme mohli povedať, že je to celkom prirodzene tým, že zatiaľ čo Avion pripomína obdobie našej prvej demokracie, naopak Kramáre či Petržalka sú spomienkou na totalitu. V aktuálnej epizóde podcastu toto tvrdenie sproblematizujeme: budeme diskutovať o tom, či môžu tieto stavby za režimy, v ktorých vznikli. Pozrieme sa na to, aké boli pôvodné ambície autoriek a autorov týchto projektov a ako podobu týchto stavieb ovplyvnili politické zásahy, ekonomické limity či zmeny režimov. Tento podcast je záznamom z diskusie na tému Kríza mestskej identity v minulosti a dnes, ktorá sa uskutočnila 13. júna 2026 na festivale Sútok, multižánrovom festivale, každoročne organizovanom Múzeom mesta Bratislava. Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s historičkou a architektkou Laurou Krištekovou a kunsthistoričkou Katarínou Haberlandovou z oddelenia dejín architektúry na Historickom ústave SAV, kde sa venujú výskumu histórie, teórie a plánovania architektúry 20. a 21. storočia a aktívne pôsobia aj na poli ochrany moderného architektonického dedičstva. Tento podcast vzniká vďaka podpore JUDr. Daga Vaškora, zberateľa, fanúšika histórie, fanúšika nášho podcastu. Ďakujeme za podporu. Na výrobe tejto relácie spolupracovali Tomáš Rybár a Michal Jurík. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcastySee omnystudio.com/listener for privacy information.
Vládu vyškolil Ústavný súd. Povedal, že bezodkladne požiadať o dôveru znamená okamžite, hneď a nie kreatívne nežiadať dlhé mesiace. Krajský súd v Bratislave vyhovel odvolaniu ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka a zrušil kontumačný rozsudok v kauze čurillovcov. Do sveta vyšleme nových veľvyslancov - prezident Peter Pellegrini vymenoval Miroslava Radačovského a Petra Kmeca, a novinári do detailov rozobrali, kam tečú stranícke peniaze Smeru - spomína sa firma poslanca Jána Mažgúta či Kallan Legal, ktorej spoločníkom je Robert Kaliňák. Dobrým ránom sobota vás sprevádzajú Zuzana Kovačič Hanzelová s Jakubom Filom. Zdroj zvukov: STVR, TASR, TA3 – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
Ob vsesplošni uporabi generativne umetne inteligence se sprašujemo, če so veliki jezikovni modeli lahko pristranski? Zakaj Muskov Grok ali kitajski DeepSeek veljata za desno usmerjen model, drugi komercialni modeli (Chat GPT, Gemini, Cloude, ..) pa levo, liberalno usmerjene? Je generativna umetna inteligenca lahko politično nevtralna in kako kulturno pogojene razlike med nami razume slovenski model GaMS. Kako bi odgovoril na vprašanje, kateri klub je boljši? NK Maribor ali NK Olimpija? Prof. dr. Marko Robnik Šikonja s Fakultete za računalništvo in informatiko raziskovalno dela na področjih umetne inteligence, strojnega učenja, obdelave naravnega jezika in analize omrežij. Zapiski: Odbit Discord Oglasite se lahko na odbita@rtvslo.si Poglavja: 00:01:35 Kako pristranska je generativna umetna inteligenca? 00:04:18 Politični kompas jezikovnih modelov 00:08:21 Površinska vs. globoka pristranskost in etične dileme 00:11:05 Komercialni vs. odprtokodni modeli in tri faze učenja 00:13:43 Kako oblikovati objektivne ukaze (prompte)? 00:17:00 Tožbe proti tehnološkim velikanom in pravna odgovornost 00:20:40 Filtriranje podatkov in problem spletnih komentarjev 00:22:48 Kulturno prilagajanje umetne inteligence 00:24:59 Slovenski model GAMS in prihodnost razvoja
Mirko Ivan Schwery se z eno besedo opiše kot umetnik. Rodil se je v Zürichu, iz katerega prihaja njegov oče, mama je Slovenka. Po končani poklicni šoli za tehničnega risarja v arhitekturi se je odločil, da bo pobliže spoznal mamine rojstne kraje. Po nekaj letih razpetosti med Švico in Slovenijo pa mu je postalo jasno, da bodo njegov dom Šebrelje. Ukvarja se z risanjem, iz pozabe pa obuja tudi delo idrijskega igralca in trgovca Vinka Lapajneta. Čeprav ne zna brati not in, kot sam pravi, bi se dalo razpravljati tudi o njegovem posluhu, je v zadnjih letih z umetno inteligenco oživil melodije, ki jih je dolga leta nosil v sebi. Ustvaril je tudi posebno glasbeno popotovanje, posvečeno sinovoma. Mirko Ivan Schwery, ki se ga je v Šebreljah, Cerknem in okolici prijel vzdevek Švicar, stavi tudi na uspešnico "No Techno in Cerkno". * Glasba, uporabljena v oddaji, je objavljena z dovoljenjem avtorja. Uporabljene skladbe: Julian Julian&Adrian Adrian No techno In Cerkno
Robert Fico chráni predovšetkým svojich ľudí. Tých totiž dôrazne obhajuje, keď sa začali vyťahovať prepojenia medzi Smerom, firmami a rôznym príbuzenstvom. Sám Fico pritom celé toto odštartoval útokom na Šimečku cez jeho rodinu. Či spravil politickú chybu a či má opozícia novú tému, ale aj aké budú politické dôsledky? Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno pýta komentátora denníka SME Petra Tkačenka. Zdroje zvukov: Markíza, Startitup, 360tka, YouTube/SMER-SD, Progresívne Slovensko Odporúčanie: A dnes odporúčam novú knihu Sama Marca Sociálne siete musia byť zničené. Keď už pre nič iné, tak preto, že sociálne siete skrátka musia byť zničené. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
Podmienky poskytovania hypoték sa zmenia. NBS avizuje zmeny, podľa ktorých by sa k vlastnému bývaniu mali jednoduchšie dostať mladí ľudia a, naopak, kúpiť si druhý či tretí investičný byt bude zložitejšie. Ako sa zmení hypotekárny a realitný trh vysvetľuje v rozhovore Marián Búlik, finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko. Podstatnou zmenou je úprava parametra LTV (Loan-to-Value), teda pomerom medzi výškou úveru a hodnotou založenej nehnuteľnosti, teda akú veľkú časť ceny bytu alebo domu môže banka klientovi požičať. V prípade mladých ľudí do 35 rokov to bude až 90 percent a v prípade investorov, ktorí si kupujú tretiu a ďalšiu nehnuteľnosť táto hodnota klesne len na 70 percent. Zmena podmienok mladým ľuďom čiastočne pomôže, ale oveľa väčším problémom pre nich zostávajú vysoké ceny nehnuteľnosti. „Preto táto zmena pomôže len niektorým, nie všetkým. Dostupnosť bývania sa trochu zlepší, ale úplne sa nevyrieši,“ hovorí Búlik. Problémom sú najmä nízke úspory mladých ľudí a vysoké ceny nehnuteľností. Preto by skôr pomohlo, keby sa podarilo rozbehnúť bytovú výstavbu a zvýšiť ponuku bytov na Slovensku. „Dnes nám chýba 200-tisíc a viac bytových jednotiek. Na to by bolo nevyhnutné najmä urýchliť čas výstavby bytov, ktorý môže trvať až desať rokov. Problémom sú aj neobývané nehnuteľnosti, ktoré zostávajú prázdne. V Bratislave je ich desať percent a v Košiciach až pätnásť percent.“ Expert upozorňuje, že dobrým riešením môže byť pre záujemcov o bývanie predschválenie hypotéky ešte skôr, ako si vyberú konkrétnu nehnuteľnosť. Žiadateľ požiada banku o hypotéku, absolvuje celú procedúru, banka mu schváli maximálnu výšku úveru a stanoví konkrétnu úrokovú sadzbu. Tieto podmienky mu potom garantuje najbližších dvanásť mesiacov a človek má čas si hľadať nové bývanie podľa schváleného maximálneho limitu. „Veľmi sa to oplatí v čase očakávaného rastu úrokov.“ Zmeny NBS o niečo skomplikujú poskytovanie hypoték pre investorov, ktorí si požičiavajú na tretiu a ďalšiu nehnuteľnosť. Podľa údajov NBS až 16 percent nových hypoték získali v minulom roku investori. Pri novostavbách je ten podiel ešte oveľa vyšší, môže to byť aj viac ako polovica bytov. Marián Búlik komentuje, že zníženie parametru LTV na 70 percent čiastočne môže obmedziť investičný apetít po bytoch, ale zásadný vplyv to mať nebude. Pri takýchto klientoch je totiž možné založiť ich zvyšné nehnuteľnosti, ktoré už vlastnia a tým pádom tento limit na novú hypotéku úplne obídu. Čoraz viac investorov však upriamuje pozornosť do zahraničia. Deje sa to aj kvôli geopolitickej situácii. Ak niekto vlastní viacero nehnuteľností, často chce rozložiť riziko a nemať ich všetky na Slovensku. Preto sa obzerajú po iných krajinách, ako je Chorvátsko, Španielsko alebo Česko. „Hlavné mesto Praha je extrémne drahé, ale dá sa tam extrémne zarobiť. Ľudia, ktorí si tam kúpili byty, zarábajú desiatky percent ročne len na náraste ich ceny. Kapitálový výnos je tam mimoriadny.“ Na Slovensku narástli ceny nehnuteľností za posledný rok o 14,5 percenta. V Prahe to bolo ešte viac. Dnes je priemerná hypotekárna sadzba na Slovensku 3,5 percenta a podľa experta sa najviac oplatí trojročná fixácia. „Tento rok budú hypotekárne sadzby ešte rásť. Pokles príde neskôr.“ Rozhovor moderuje Eva Mihočková. V rozhovore sa dozviete: ako sa menia podmienky hypoték, čo by pomohlo zvýšiť dostupnosť bývania, ako sa zmenia podmienky pre investorov, kde a ako dnes kúpiť investičný byt, aká je situácia na hypotekárnom trhu a kam smeruje. See omnystudio.com/listener for privacy information.
Z Blízkeho východu hlásia okamžitý a trvalý koniec vojny. Spojené štáty a Irán sa dohodli na zastavení vojenských operácií na všetkých frontoch vrátane Libanonu. Už tento piatok by vo Švajčiarsku mali slávnostne podpísať mierovú dohodu, ktorá bude pokračovať rokovaniami o iránskom jadrovom programe a sankciách. Zatiaľ čo sa viacerí z vývoja tešia, Izrael dohodu odsúdil a vyhlásil, že preň záväzná nie je. O dianí v regióne a o tom, či stojí teraz všetko na rokovaniach o uráne, sa Nikola Šuliková Bajánová rozpráva s českým politológom, publicistom a vysokoškolským pedagógom z Masarykovej univerzity v Brne Josefom Krausom. Odporúčanie Mojim dnešným odporúčaním je web https://tinyfingers.net/, ktorý mi pomáha, ak má moje dieťa potrebu zapojiť sa do práce na počítači. Stláčať a búchať môže do nemoty a moje projekty ostávajú v bezpečí. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
CELÉ TO NÁJDEŠ TU: herohero.co/piatocek/subscribe Čože, Roman, to už naozaj prešlo pol roka, odkedy sme naposledy so Samom Marcom rozobrali, čo sa deje v našej politike? Samo s Adamom tentokrát rozobrali, či je Andrej Danko ultimátnym politickým víťazom, či je dobrý nápad posielať Miroslava Radačovského na Cyprus alebo čo by mal robiť Matúš Šutaj Eštok namiesto ministrovania. Toto je len prvá časť rozhovoru. V druhej časti, ktorú nájdete na našom HeroHero, sa dozviete, či sa peniaze naozaj pri prevode na iný účet transformujú alebo prečo nevadí, že Fico aj napriek kauze okolo svojho syna stále rieši rodiny všetkých svojich oponentov. - PODPOR NÁS NA: herohero.co/piatocek/subscribe - Dajte odber na náš nový YouTube kanál: http://youtube.com/@piatocek - Instagram: https://www.instagram.com/piatocek_podcast/See omnystudio.com/listener for privacy information.
Jedna z prvých vecí, ktorá mi napadla, keď som videla tému najnovšej knihy Petra Gettinga Studne mútne, tému umeleckej kolaborácie počas slovenského štátu, bola: niekedy treba do stojatých vôd kolektívnej pamäti poriadne pankáčsky zrúknuť. Pankáč, spisovateľ a publicista Peter Getting, strávil roky v archívoch a napísal knihu o známych spisovateľoch, ktorí písali veľkú literatúru a zároveň legitimizovali režim, ktorý poslal tisíce ľudí do koncentračných táborov. V najnovšej epizóde vám prinášame záznam zo živého nahrávania podcastu Dejiny na knižnom festivale BRaK. Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s Petrom Gettingom o tom, kto a prečo kolaboroval, a kde sa začína a kde sa končí hranica medzi pasívnym prispôsobením sa a aktívnou kolaboráciou. Tento podcast vzniká vďaka podpore JUDr. Daga Vaškora, zberateľa, fanúšika histórie, fanúšika nášho podcastu. Ďakujeme za podporu. Na výrobe tejto relácie spolupracovali Tomáš Rybár a Michal Jurík. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcastySee omnystudio.com/listener for privacy information.
PS sa snaží vrátiť útok na rodinu Šimečkovcov. Syn Roberta Fica totiž manažuje verejné peniaze, ktoré dostala strana Smer zo štátneho rozpočtu. Pojednávalo sa opäť v kauze Očistec, Dušan Kováčik je späť na generálnej prokuratúre a mesačne dostáva 1500 eur, a koalícia sa nevie dohodnúť na rušení voľby poštou, ani na odvolaní podpredsedu parlamentu Dubéciho. Dobrým ránom sobota vás sprevádza Zuzana Kovačič Hanzelová s Jakubom Filom. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
158. epizóda Vertiga bude opäť bohatá na predstavenie noviniek z kín a online priestoru. V aktuálnej epizóde budeme hlavne kinoví – podrobne si predstavíme novinku Stevena Spielberga – Deň odhalenia, hudobnú dramédiu Srdcovka, akčný prefabrikát Šedá zóna, nemeckú festivalovku Babystar, či Jodie Foster vo francúzštine. Nevynecháme ani stream – očakávanú seriálovú verziu deväťdesiatkovej kultovky Mys Hrôzy a pridáme aj diskutovanú krimi sériu nakrútenú podľa skutočných udalostí Jediný svedok. Zoznam filmov a seriálov z epizódy: 00:00 Úvod 00:50 Deň odhalenia/ Disclosure Day 17:48 Srdcovka 24:33 Šedá zóna/ In the Gray 31:00 Babystar 39:12 Súkromný život 47:55 Mys hrôzy 55:13 Jediný svedok 58:51 Záver _ Ak nám chcete napísať, ozvite sa na vertigo@sme.sk _ Ďakujeme, že počúvate podcast Vertigo a zaujímate sa o filmový svetSee omnystudio.com/listener for privacy information.
Jeden po druhom sa na Špecializovaný trestný súd v Banskej Bystrici trúsili obžalovaní ako Norbert Bödör, Tibor Gašpar či bývalí nižšie i vyššie postavení policajní funkcionári. Prišli aj Dušan Kováčik, Bernard Slobodník či Ľudovít Makó. Na Špecializovanom trestom súde sa po štyri a pol roku od podania obžaloby čítal jej obsah. Z vedenia polície sa mala stať zločinecká skupina, ktorá si podľa obžaloby políciu privlastnila – a zneužívala. Čo tento štart procesu prináša, analyzoval v podcaste Dobré ráno s moderátorkou Janou Krescanko Dibákovou bývalý riaditeľ NAKA a právnika Nadácie Zastavme korupciu ĽUBOMÍR DAŇKO. Zdroje zvukov: JOJ, TA3, 360tka, SME Odporúčanie: Futbalová bodka na záver - na majstrovstvách sveta vo futbale bude hrať rekordný počet krajín. Získa titul opäť Argentína alebo vyhrá niekto z európskych gigantov? Špeciálna príloha k futbalovému šampionátu spolu s prehľadným hracím plánom. Už dnes v denníkoch SME a Korzár. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
VYPLŇTE NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/prieskum „Človek je pre mňa mierou všetkých vecí.“ Toto sú slová Vincenta Hložníka, maliara, grafika, ilustrátora a pedagóga, ktorému sa budeme venovať v ďalšej časti série Ikony výtvarného umenia na Slovensku, v rámci ktorej vám každý mesiac prinášame príbehy diel a kontext tvorby významných maliarov a maliarok. Tvorba Vincenta Hložníka nevznikala v bezpečnom závetrí, ďaleko od veľkých dejín. Naopak – vyrastala a bola intímne spätá s pohnutými dejinami 20. storočia. Kým staršia generácia slovenských maliarov, reprezentovaná napríklad Martinom Benkom, hľadala obraz národa, krajiny a kultúrnej identity, Hložník sa sústredil predovšetkým na človeka. Človeka zraneného, ohrozeného a zápasiaceho uprostred víru veľkých dejín. Aké umelecké vplyvy, svetové, európske či regionálne formovali mladého Vincenta Hložníka? Ako jeho tvorbu poznačila druhá svetová vojna? Ako fungoval počas komunistického režimu, Pražskej jari a následnej normalizácie? Aké miesto mala v jeho tvorbe náboženská viera? A napokon patrí Vincent Hložník medzi tých slovenských umelcov, ktorých medzinárodnú kariéru obmedzili skôr dejiny než nedostatok talentu? Tento podcast je 6. v sérii „Ikony výtvarného umenia na Slovensku“, a obrazy, o ktorých budeme dnes hovoriť, nájdete aj na mojom instagrame a tiež na účte Podcasty SME. Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s Ninou Gažovičovou, kunsthistoričkou, konateľkou a licitátorkou aukčnej spoločnosti SOGA. Spolu s Júliusom Barczim tiež tvorí najpopulárnejší a najpočúvanejší podcast o umení na Slovensku „Predané.“ Tento podcast vzniká vďaka podpore JUDr. Daga Vaškora, zberateľa, fanúšika histórie a fanúšika nášho podcastu. Ďakujeme za podporu. Na výrobe tejto relácie spolupracovali Tomáš Rybár a Michal Jurík. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcastySee omnystudio.com/listener for privacy information.
Čeští vývojáři, kteří za sebou měli úspěšné hry jako Mafia nebo Hidden & Dangerous, před 16 lety zformovali vlastní studio a prorazili na smartphonech. Jejich graficky špičkové tituly na konferencích prezentovali titáni jako Apple nebo Nvidia. Stahovaly je stovky milionů lidí. Jenže trh s mobilními hrami se postupně proměnil, až Madfinger Games museli utéct k počítačům. Byli to Apple a Google, kdo začal likvidovat mobilní hry. Ceny her stáhly dolů dohody s velkými vydavateli a nutnost vracet vydělané peníze do reklamních systémů platforem. Madfinger Games „free-to-play peklíčko“ plné agresivních mikrotransakcí odmítli a v posledních pár letech pracují na online taktické střílečce Gray Zone Warfare pro PC. Nachází se v předběžném přístupu a prodala už přes milion kopií. Studio tak zachránila. Rabas otevřeně a bez korporátních příkras popisuje změny na herním trhu, ale také důvody, proč Madfinger Games málem nepřežili. Špatně nastavená struktura v první zlaté éře neustála personální růst. Nakonec se týmu podařilo přežít vlastní úspěch, vzpomíná v rozhovoru Marek Rabas, šéf a spoluzakladatel studia. Program pořadu 01:12 – Z počítačů na mobily 09:37 – Nástup free-to-play 25:36 – Zpět na PC 33:54 – Chat Control 2.0 47:24 – Optimalizace a Unreal Engine 56:43 – AI jako nástroj
VYPLŇTE NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/prieskum Dňa 13. augusta 1892 uverejnili hlavné noviny slovenského národného hnutia Národnie Noviny na svojej titulnej strane článoček s názvom Slovenské „siroty“, ktorý parafrázoval list štrnásťročného chlapca adresovaný rodičom. Chlapec, ktorého meno nebolo uvedené, mal byť jedným z pätnástich detí z obce Liptovská Lužná v Liptovskej stolici, ktoré ich rodičia dali na adopciu do rodín na Dolnej zemi hovoriacich po maďarsky. Ako sa v článku uvádza, v rozpore s deklarovaným cieľom zabezpečiť týmto deťom, pochádzajúcich z núdznych pomerov, lepšie životné podmienky a vzdelanie, sú podľa svedectva zneužívané a trápené. Citujem: „Chlapček píše, že ich tam nedali ani do školy, ani že ich neprijali za vlastných, ale že im je tak zle, ako im doma nikdy nebolo: telo jeho je od bitky počerneté, od kalvína pána svojho a ženy jeho nepočuje iba kliatbu a rúhanie Bohu a keď sa modlí ráno alebo večer, že sa mu vysmievajú a od veľkej biedy a nečistoty začali ho vši žrať..., moria ich hladom a prinútení sú kradnúť ovocie alebo kukuricu.“ Noviny citujú aj priamo z údajného chlapcovho listu: „Otec môj drahý a drahá mať moja, pre Pána Boha vás prosím vysloboďte ma z tohto cudzieho sveta, lebo na mne iba tá suchá koža visí od biedy, ja od žiaľu umrem za vami, ak neprídete po mňa, lebo ja som tá najopustenejšia sirota v tomto cudzom svete...“ Možno i na prekvapenie nepodpísaného autora tento krátky článok spustil lavínu pobúrenia a odporu vidieckeho obyvateľstva k štátnym i k stoličným úradom. Hoci uhorské štátne orgány preverovali pôvod tohto listu i skutočné podmienky takto adoptovaných slovenských detí na Dolnej zemi a neskôr sa snažili vyvracať rýchlo sa šíriace fámy, zdalo sa, že proti všeobecnej lavíne odporu sú úplne bezmocné. Slovenský vidiek zaplavil strach, rozhorčenie a krajná nedôvera k úradom. Celý prípad čoraz viac nadobúdal podobu a rozmery morálnej paniky, ktorá viedla až k nepokojom v troch slovenských obciach. Celý tento prípad a s ním súvisiaca panika sa zároveň stali silným argumentačným arzenálom vo vtedajšom politickom diskurze. Vystupujú z neho obvinenia z údajnej snahy o „odkresťančenie“ a pomaďarčenie slovenských detí, ale tiež spätné obvinenia proti panslávom, ktorí sa neštítia šíriť najodpornejšie fámy a dezinformácie. Čo sa teda dialo v hornouhorskej Liptovskej a Oravskej stolici na začiatku 90. rokov 19. storočia? A ako sa táto kauza podpísala na politickom zápase v ďalšom období? Počúvate podcast Dejiny. Som rád, že v štúdiu môžem privítať historika Ladislava Vorosa z HÚ SAV, ktorý sa aktuálne zaoberá práve výskumom politického diskurzu v prostredí vidieckeho obyvateľstva hovoriaceho po slovensky na prelome 19. a 20. storočia. Aj táto epizóda vychádza s podporou JUDr. Daga Vaškora, fanúšika histórie a podcastu Dejiny. Na výrobe tejto relácie spolupracovali Tomáš Rybár a Michal Jurík. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcastySee omnystudio.com/listener for privacy information.
VYPLŇTE NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/prieskum Poznáte jeho texty – teraz ich budete môcť aj počuť. Každú nedeľu vo svojej podcastovej aplikácii nájdete trochu iný formát Dobrého rána – Roth číta Marca. Eseje a komentáre publicistu Sama Marca v podaní herca Roberta Rotha. Načítaný text: https://www.sme.sk/komentare/c/pol-miliardy-eur-by-fica-mohlo-zaujimat-pise-samo-marec – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
VYPLŇTE NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/prieskum Maďarská aliancia sa rozpráva s opozíciou, hovorí sa dokonca o spolupráci a vzájomnej podpore kandidátov. To by asi normálne nebola správa, lenže táto strana mala kedysi blízko k Viktorovi Orbánovi a ten mal zase blízko k Robertovi Ficovi. Prečo sa teda v politike znovu hovorí o slovenských Maďaroch a ich politických zástupcoch, či z toho môže byť spolupráca a partnerstvo a ako Slovensko vlastne Maďari vnímajú? Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno pýta publicistu, bývalého politika a veľvyslanca v Budapešti a Prahe Petra Weissa. Zdroj zvukov: TA3, Aktuality, 360tka, SME Odporúčanie: Ak vás čo i len trochu zaujíma letectvo a lietadielka, moje dnešné odporúčanie je pre vás: na Disney už nájdete dokumentárnu sériu Top Guns: The Next Generation a o výcviku amerických námorných bojových pilotov. Je to fascinujúce sledovať. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
VYPLŇTE NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/prieskum Rokovací poriadok ako uzda pre kreatívnych poslancov. Už prvý deň ale ukázal, že Alojz Hlina si na sako pripevnil nášivku s textom Smer-mafia-nechceme, Igor Matovič mal oblepený notebook a Tibor Gašpar rázne zasahoval. Opozícia chce – naopak – odvolávať práve obžalovaného Gašpara, na ktorého si opäť pred súdom spomenul Zoltán Andruskó. O dianí v parlamente a koaličných dohodách sa v podcaste Dobré ráno rozprávala moderátorka Jana Krescanko Dibáková s reportérkou redakcie domáceho spravodajstva Luciou Praus. Zdroje zvukov: STVR, TA3, TASR Odporúčanie: Samo Marec má novú knihu, volá sa „Sociálne siete musia byť zničené“. Vyšla len teraz, a ako poznáme Samovu tvorbu, smelo do čítania. Kniha je aj o tom, ako nám sociálne siete oslabujú vzťahy, ale aj celú spoločnosť, kto nechápe – pochopí online svet lepšie a zistí, čo potrebujeme urobiť, aby nás neprevalcovali rôzne hrozby. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing See omnystudio.com/listener for privacy information.
VYPLŇTE NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/prieskum Medzi Spojenými štátmi a Iránom prebiehajú intenzívne rokovania, na ktorých vyjednávajú dohodu o ukončení vojny. Opakovane počúvame, že sme blízko k rozuzleniu konfliktu. Ale je to naozaj tak? Americká armáda útočí na ciele v Iráne a takisto – najvyšší iránsky vodca Modžtaba Chameneí zase odkazuje, ako Spojené štáty strácajú v regióne Perzského zálivu bezpečné zázemie. O tom, čo sa na Blízkom východe aktuálne deje a ako to s mierom medzi USA a Iránom vyzerá, sa Nikola Šuliková Bajánová rozpráva s reportérom denníka SME Danielom Hoťkom. Zdroje zvukov: Youtube/BBC News, STVR, Youtube/CBS News, Youtube/KTLA 5, Youtube/Sky News Australia Odporúčanie: Seriál The Boroughs je údajne nové Stranger Things a odporúča ho napríklad aj Stephen King. Nech už si o menovaných arbitroch myslíte, čo chcete, mňa tento seriál so seniormi a mimozemšťanmi celkom baví a preto je mojím dnešným odporúčaním. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
VYPLŇTE NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/prieskum Koaličná SNS má síce tri ministerstvá, ale žiadneho ministra. Ak vám to tiež nevychádza, vitajte vo svete Andreja Danka. Strana síce mala nominantov, ale keď teraz chce jedného vymeniť, Robert Fico jej pôvodne odkázal, že nie... a že nech si najskôr urobia matematiku. Aké je teda postavanie SNS v koalícii a je vôbec nejaké? Tomáš Prokopčák sa pýta politického komentátora denníka SME Petra Tkačenka. Zdroje zvukov: Youtube/SMER - Sociálna Demokracia, STVR, Youtube/Andrej Danko, Youtube/TA3, TV JOJ Odporúčanie: Dnes odporúčam nové Búrlivé výšiny na HBO. Nie pre film, je... no, ten je taký... veď si ho pozrite. Ale odporúčam soundtrack od Charlie XCX, ktorý je skvelý. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
VYPLŇTE NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/prieskum Väčšina ľudí sú praváci... a vlastne ono to vôbec nedáva zmysel. V prírode totiž takáto preferencia strany nebýva, dokonca ani u našich najbližších príbuzných. Dnes sa teda dozvieme, ako to s praváctvo a ľaváctvom vlastne je. Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na pravé a ľavé ruky a dozvieme sa, aký vplyv bude mať tohtoročný jav El Nino. Udalosťou týždňa je oficiálny plán CERN-u postaviť ešte väčší urýchľovač častíc. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Odoberajte aj (Ne)vedecký newsletter Tomáša Prokopčáka na sme.sk/nevedecky – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.See omnystudio.com/listener for privacy information.
VYPLŇTE NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/prieskum „Pán riaditeľ, upozorňujem Vás, aby ste žiadne novoty do školy nezavádzal, tu žiadnych Tisov nepotrebujeme! Bustu pána prezidenta Masaryka mi opatrujte ako oči v hlave, aby sa mi jej nič nestalo. Keď by ste mojej rady nepočúvli, môžete očakávať druhú vzburu v obci.“ Takto sa vážený občan Starej Turej Ján Nepomuk Wallo v auguste roku 1939 oboril na riaditeľa meštianskej školy, keď prišlo nariadenie o výmene štátnej symboliky. V podmienkach nastupujúceho totalitného režimu sa to môže zdať trúfalé, to by ste však museli poznať tohto staroturianskeho rodáka. Ján Nepomuk Wallo bol tvrdošijnej a nepoddajnej povahy, čo dokazoval zas a znova. Na 14. marca 1940 si vyvesil na strechu svojho domu československú zástavu, dostal pokutu 150 korún. Keď gardisti umiestnili do výkladu Staroturanského úverného spolku, ktorému predsedal, nápis „Náš pozdrav je Na stráž!“, dal ho hodiť do koša. A keď mu na dom miestni ľudáci umiestnili ceduľu „Biely žid“, dal si ju zarámovať a zaskliť tak, že sa na to chodili pozerať návštevy zo širokého okolia. Ako už poznať, Ján Nepomuk Wallo bol presvedčený demokrat a lojálny stúpenec československej myšlienky. Jeho osobnosť však nie je možné zredukovať len na prejavy odporu počas trvania vojnového slovenského štátu. Bol predovšetkým nesmierne podnikavým a aktívnym občanom, ktorého meno tak trochu neprávom zapadlo v súkolí veľkých dejín. Po otcovi prevzal podnik na výboru bryndze, do verejného života sa usiloval vstúpiť už pred rokom 1914 a počas prvej republiky sa výrazne angažoval v samospráve – zaslúžil sa o vznik miestnej meštianskej školy, výstavbu železnice či zriadenie úverového spolku. Nesporne tak u Staroturanov požíval autoritu, a preto ľudákom ležal v žalúdku. Servítky si však pred ústa nebral ani po roku 1948 a o komunistoch sa vyjadroval ako o „neznabohoch najvyššieho druhu“ a „vyvrheľoch ľudstva“ a bolo vlastne šťastím, že sa ho represie z 50. rokov nakoniec nedotkli. Dnes o tomto tvrdohlavom statočnom mužovi vieme viac aj vďaka nedávno vydanej knihe s titulom Ľudový demokrat v „ľudovej demokracii“, ktorá jednak mapuje jeho život a zároveň súborne prináša jeho vlastné spomienky. Jaro Valent sa rozpráva s jej autorom, historikom Jurajom Krištofíkom z Ústavu pamäti národa. Tento diel Dejín vyšiel vďaka podpore JUDr. Daga Vaškora, fanúšika histórie a fanúšika nášho podcastu. Ďakujeme za podporu. Na výrobe tejto relácie spolupracovali Tomáš Rybár a Michal Jurík. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcastySee omnystudio.com/listener for privacy information.
VYPLŇTE NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/prieskum Poznáte jeho texty – teraz ich budete môcť aj počuť. Každú nedeľu vo svojej podcastovej aplikácii nájdete trochu iný formát Dobrého rána – Roth číta Marca. Eseje a komentáre publicistu Sama Marca v podaní herca Roberta Rotha. Načítaný text: https://www.sme.sk/komentare/c/michal-simecka-nepotrebuje-obhajobu-pise-samo-marec – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
VYPLŇTE NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/prieskum V koalícii sú nové trenice. Andrej Danko žiada premiéra, aby odvolal z ministerstva Tomáša Tarabu. Úraduje dekan právnickej fakulty na Univerzite Komenského - za kritiku odvolal dlhoročného šéfa katedry trestného práva Jozefa Čentéša. Dezinfluencerku Mimi Šramovú platí koalícia zo štátnych úradov, a kauza prešovskej nemocnice bude veľmi drahá, minister Kaliňák zazmluvňuje napriamo firmy, ktoré majú sanovať závažné chyby v statike nemocnice. A exposlankyňa Smeru Ľubica Rošková je vinná. Najvyšší súd ju odsúdil za subvenčný podvod a poškodzovanie finančných záujmov s agrodotáciami. Sobotným Dobrým ránom vás sprevádzajú Zuzana Kovačič Hanzelová a Jakub Filo. Otázky do nasledujúcej epizódy Dobrého rána sobota nám zasielajte na e-mail dobrerano@sme.sk, ideálne vo forme hlasovej správy. Do predmetu napíšte Otázka do sobotného Dobrého rána. Zdroje zvukov: SME, JOJ, TA3, Denník N, Facebook/Ľuboš Blaha, YouTube/Andrej Danko – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
VYPLŇTE NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/prieskum Vládnym špeciálom lieta s premiérom na zahraničné cesty, robí priateľské rozhovory bez kritických otázok s politikmi a žiari na dezinfoscéne. Miriam Šramová, známejšia ako Mimi Šramová, hovorí, že za PR pre vládnych predstaviteľov nie je platená, no denník SME zistil, že bola alebo stále je zamestnaná na dohodu na viacerých štátnych úradoch. Za čo ju platia? Aj o tom sa Nikola Šuliková Bajánová rozpráva s moderátorkou Rozhovorov ZKH a sobotňajšieho Dobrého rána Zuzanou Kovačič Hanzelovou. Zdroje zvukov: SME, Youtube/SME, Youtube/Rozhovory s Mimi Šramovou Odporúčanie: Po 33 rokoch skončila The Late Show Stephena Colberta. Oznámenie o zrušení relácie prišlo po tom, ako Colbert kritizoval rozhodnutie matky spoločnosti CBS zaplatiť 16 miliónov dolárov na urovnanie žaloby od Donalda Trumpa. Podľa moderátora šlo o „veľký tučný úplatok“. Je to teda ďalší kvalitný program končiaci pre politické tlaky a mojím odporúčaním je, aj v duchu dnešnej epizódy, stáť za kvalitou a integritou, aj keď to nie je vždy ľahké. Colbertove show nájdete na youtube, ale to vlastne všetci iste veľmi dobre viete. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
VYPLŇTE NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/prieskum Vláda ani v stredu neprijala prorastové opatrenia, ktoré by mali pomôcť slovenskej ekonomike a o ktorých sa hovorí už niekoľko mesiacov. O prvom balíku bude po tlaku odborárov a zamestnávateľov najskôr rokovať tripartita. No už teraz je jasné, že dohoda sa nebude rodiť ľahko a to ani v koalícii či dokonca v rámci jednej strany. O téme sa NIkola Šuliková Bajánová rozpráva s reportérkou denníka SME Michaelou Štalmachovou. Zdroje zvukov: TA3, JOJ, STVR, Facebook/Andrej Danko Odporúčanie: Mojim dnešným odporúčaním je seriál Widows Bay, ktorý sa dá streamovať na viacerých službách. Je veľmi vtipný, no zároveň napínavý a mysteriózny, čo nie je zase až taká zvyčajná kombinácie. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
Parťák sa vždy hodí. Špeciálne, ak sa chcete naučiť nové veci – a tých nových vecí vo svete zúriacej technologickej revolúcie by sme každý deň našli hneď niekoľko. Väčšina z nás sa vtedy zrejme zľakne. No nezľakol sa spisovateľ a dnes už aj – to naozaj – tiktokový influencer Daniel Hevier. Založil si účet na sociálnej sieti a dnes tisícom až státisícom zväčša mladých ľudí ukazuje, prečo literatúra aj vzdelanie majú miesto v životoch generácie Z. Nebol na to sám, mal pomoc. A nebál sa o ňu požiadať. Tomáš Prokopčák sa v špeciálnom vydaní podcastu Dobré ráno rozpráva s Danielom Hevierom. Partnerom epizódy je O2, ktoré chce ľuďom dodávať odvahu skúšať nové veci v digitálnom svete - a byť im parťákom pri používaní nových technológií v každodennom živote. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
VYPLŇTE NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/prieskum Zdá sa, že vojna na Ukrajine sa dostala do mŕtveho bodu, v Rusku sa začínajú prejavovať ekonomické problémy a ukrajinské drony útočia na Moskvu. Momentálne to pritom nevyzerá, že by sa na jednej alebo druhej strane mal očakávať nejaký zásadný prelom. Čo sa teda deje na Ukrajine, či nás v Európe ešte táto vojna zaujíma a na aké prípadné scenáre by sme sa mali pripraviť? Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno pýta Matúša Halása z Ústavu medzinárodných vzťahov v Prahe. Zdroj zvukov: ČT24, STVR, YouTube/Forbes Breaking News Odporúčanie: A ak nemáte program na utorok 26. mája, náš satirický podcast Piatoček oslavuje šieste narodeniny a vy môžete byť pri tom. Kolegovia si pripravili vtipné videá o politikoch a moderátor Adam Blaško sa na nich bude baviť s Gabikou Kajtárovou, Janou Krescanko Dibákovou a Václavom Dolejším. Lístky do bratislavského Kácečka nájdete na Piatocek.com. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
VYPLŇTE NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/prieskum Keď Robert Kaliňák pred dvomi rokmi vyhlásil, že projekt výstavby prešovskej nemocnice bude peklo, asi nemal na mysli konkrétne to, čo sa aktuálne deje. Vojenská nemocnica, ktorá mala pôvodne stáť v roku 2027 a v budúcnosti slúžiť aj verejnosti, má obrovské problémy. Hrubá stavba preto nebude hotová včas a objekt za stovky miliónov eur podľa všetkého nedostane časť peňazí z Európskej únie. Zostane v Prešove len stavenisko a bude vyvodená zodpovednosť? Aj o tom sa Nikola Šuliková Bajánová rozpráva s reportérom denníka SME Jánom Krempaským a reportérom denníka Korzár Michalom Frankom. Zdroje zvukov: TA3, STVR,TASR Odporúčanie: Dobré ráno sa opäť uchádza o ocenenie Podcast roka. Hlasovanie je spustené a ako ja tak aj všetci moji kolegovia a kolegyne, ktorí na ňom pracujú, budeme za váš hlas veľmi vďační. Ak nás chcete podporiť, spraviť tak môžete na podcastroka.sk v kategórii Rozhľad a takisto Miláčik. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
VYPLŇTE NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/prieskum Dvadsiateho šiesteho apríla sme si pripomenuli 40. výročie havárie v Černobyli. Výbuch v tamojšej atómovej elektrárni a najmä dlhé ticho, ktoré nasledovalo v oficiálnych médiách neprieč východným blokom, otriasol už aj tak krehkou dôverou v tzv. reálny socializmus. Spolu s rádioaktívnym mrakom sa nad východnou Európou rozšírili aj otázky o tom, aký je skutočný stav životného prostredia. Černobyľ pritom nebol ani zďaleka jediným dôvodom na rastúcu nedôveru. V tejto epizóde Dejín budeme hovoriť o príbehu obce Brekov na východnom Slovensku. Obyvatelia Brekova dlhodobo zápasili s priemyselným znečisťovaním ovzdušia, vody a pôdy z neďalekých závodov Chemlon, Chemko a Bukóza. Ich pohár trpezlivosti však začal pretekať v momente, keď k závodom mala pribudnúť aj skládka odpadov. Ako sa z bežnej nespokojnosti stal organizovaný odpor? Čo presne odštartovalo protesty? A napokon bolo už v tomto čase, v roku 1986, v malej obci na východe Slovenska cítiť, že režim stráca na sile? Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s Emíliou Sičákovou Beblavou, profesorkou na Ústave verejnej politiky Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského, spisovateľkou a bývalou šéfkou Transparency International. Vo svojom výskume sa venuje fungovaniu moci, spoločnosti a občianskej participácie. Protest obyvateľov Brekova proti plánovanej skládke spracovala v analýze a v románe Smetisko. Tento diel Dejín vyšiel vďaka podpore JUDr. Daga Vaškora, fanúšika histórie a fanúšika nášho podcastu. Ďakujeme za podporu. Na výrobe tejto relácie spolupracovali Tomáš Rybár a Michal Jurík. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcastySee omnystudio.com/listener for privacy information.
VYPLŇTE NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/prieskum Poznáte jeho texty – teraz ich budete môcť aj počuť. Každú nedeľu vo svojej podcastovej aplikácii nájdete trochu iný formát Dobrého rána – Roth číta Marca. Eseje a komentáre publicistu Sama Marca v podaní herca Roberta Rotha. Načítaný text: https://www.sme.sk/komentare/c/potrebuje-slovenska-politika-zase-richarda-sulika-pise-samo-marec – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
Klik je týždenný komentovaný prehľad technologických správ, o udalostiach, ktoré sa udiali vo svete IT, médií a sociálnych sietí. Moderátori: Ondrej Podstupka, Martin Hodás Discord diskusný server nájdete tu: https://discord.gg/dAUW4PCaEh Linky: Android I/O https://mashable.com/video/android-show-io-edition-2026-highlights Googlebook https://www.cnet.com/tech/mobile/google-aluminum-os-android-chromeos-laptop-explainer/ Fitbit appka dostane rebrand https://www.wired.com/story/google-is-rebranding-the-fitbit-app-to-google-health/ Anthropic sa dohodol s Google a SpaceX na prenájme serverov https://www.theinformation.com/articles/anthropic-commits-spending-200-billion-googles-cloud-chips / https://www.techmeme.com/260506/p35#a260506p35 Samsung štrajk https://www.tomshardware.com/tech-industry/big-tech/samsung-chip-workers-reject-usd340-000-one-time-bonus-demand-annual-payouts-like-sk-hynixs-usd900-000-workers-want-share-of-ai-windfall-impending-18-day-strike-could-cost-samsung-up-to-usd11-7-billion Čínsky implantát https://www.wired.com/story/china-approves-first-brain-chips-for-sale-plan-to-dominate-industry/ Trump telefón https://eu.usatoday.com/story/tech/2026/05/12/trump-mobile-t1-phone-shipping/90046321007/ https://www.youtube.com/watch?v=Iz882BXji08 QR Captcha https://www.androidauthority.com/google-recaptcha-play-services-requirement-3664806/ Prekladač do Linkedin https://translate.kagi.com/?from=en&to=LinkedIn+speak Spravili sme chybu, máte pripomienku? Napíšte nám na klik@sme.sk Kapitoly 00:00 Úvod01:31 Android 17 novinky23:58 Štrajk v Samsungu33:13 Čína má mozgový implantát41:53 Trump mobil46:14 Microsoft gaming novinky51:06 Overovanie identity cez QR kód54:56 ZáverSee omnystudio.com/listener for privacy information.
VYPLŇTE NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/prieskum Koncom predminulého roka sa pri španielskom pobreží potopila nákladná loď. Už to by bolo zvláštne, no zvláštnosti sa v skutočnosti tým len začínajú: loď mohla patriť do ruskej tieňovej flotily, zrejme ju niekto alebo niečo potopilo zámerne a špekuluje sa, že mohla niesť nukleárne technológie. Čo o prípade Ursy Major vieme a prečo to pripomína až príbeh z Jamesa Bonda? Tomáš Prokopčák sa pýta zahraničného reportéra denníka SME Daniela Hoťku. Zdroje zvukov: Youtube/CNN, Youtube/ABC News (Australia) Odporúčanie: Zaujímavého čítania o jedle tu zase až tak veľa nemáme, preto ma špeciálne teší ambícia skúsiť vydávať čosi podobné ako magazín. Dnes teda odporúčam druhé číslo časopisu Babilon, po vývare sa totiž venuje chlebíčkom. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
© 2020-2026 Ivy Podcast Discovery LLC
