POPULARITY
30 episodes with scaron
43 episodes with scaron
38 episodes with scaron
31 episodes with scaron
45 episodes with scaron
16 episodes with scaron
26 episodes with scaron
20 episodes with scaron
11 episodes with scaron
14 episodes with scaron
14 episodes with scaron
14 episodes with scaron
6 episodes with scaron
2 episodes with scaron
5 episodes with scaron
7 episodes with scaron
5 episodes with scaron
5 episodes with scaron
3 episodes with scaron
4 episodes with scaron
4 episodes with scaron
4 episodes with scaron
3 episodes with scaron
33 episodes with scaron
3 episodes with scaron
3 episodes with scaron
3 episodes with scaron
2 episodes with scaron
30 episodes with scaron
30 episodes with scaron
29 episodes with scaron
2 episodes with scaron
2 episodes with scaron
18 episodes with scaron
18 episodes with scaron
2 episodes with scaron
15 episodes with scaron
11 episodes with scaron
11 episodes with scaron
7 episodes with scaron
7 episodes with scaron
7 episodes with scaron
6 episodes with scaron
5 episodes with scaron
5 episodes with scaron
Poľsko a Ukrajina sú už niekoľko dní v diplomatickom konflikte. Ide o názov vojenskej jednotky, ktorá však Poliakom pripomenula banderovcov. A tak sa cez ukrajinsko-poľskú hranicu odoberajú a poštou posielajú späť štátne vyznamenania. Zahraničnopolitická analytička JANA KOBZOVÁ v podcaste Dobré ráno analyzuje s moderátorkou Janou Krescanko Dibákovou situáciu, ktorá vznikla po pomenovaní ukrajinskej jednotky po kontroverznej Ukrajinskej povstaleckej armáde. Poľský prezident Karol Nawrocki následne odobral ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému najvyššie štátne vyznamenanie - Rad bielej orlice. Ukrajinského prezidenta nasledovali jeho predchodcovia Leonid Kučma, Viktor Juščenko a Petro Porošensko. Zdroje zvukov: TV JOJ, Facebook/EU debates, Youtube/Volodymyr Zelenskyj Odporúčanie: Je zase z domácej dielne, my obdivovatelia pamiatok sa tešíme. Špeciálny magazín s tipmi na výlety po Českej republike nájdete už dnes v denníkoch SME a Korzár. Chcete vidieť moravský Excalibur, legendárny Tatraplan, sokolovský poklad či prejsť sa po pivnom chodníku? Kde teda nájdete najkrajšie hrady, zámky, turistické trasy a vyhliadky? Zopakujem, v dnešných novinách. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
Petržalka, nemocnica na Kramároch či dnes už neexistujúci Istropolis patria medzi stavby, ktoré sú už desaťročia predmetom verejných sporov. Často bývajú označované za symboly architektonických zlyhaní socializmu alebo za zdroje krízy vizuálnej identity Bratislavy. Na druhej strane máme stavby, najmä z medzivojnového obdobia, ako napríklad Avion, ktoré široká verejnosť naopak prijíma. Prečo je to tak? Na prvú by sme mohli povedať, že je to celkom prirodzene tým, že zatiaľ čo Avion pripomína obdobie našej prvej demokracie, naopak Kramáre či Petržalka sú spomienkou na totalitu. V aktuálnej epizóde podcastu toto tvrdenie sproblematizujeme: budeme diskutovať o tom, či môžu tieto stavby za režimy, v ktorých vznikli. Pozrieme sa na to, aké boli pôvodné ambície autoriek a autorov týchto projektov a ako podobu týchto stavieb ovplyvnili politické zásahy, ekonomické limity či zmeny režimov. Tento podcast je záznamom z diskusie na tému Kríza mestskej identity v minulosti a dnes, ktorá sa uskutočnila 13. júna 2026 na festivale Sútok, multižánrovom festivale, každoročne organizovanom Múzeom mesta Bratislava. Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s historičkou a architektkou Laurou Krištekovou a kunsthistoričkou Katarínou Haberlandovou z oddelenia dejín architektúry na Historickom ústave SAV, kde sa venujú výskumu histórie, teórie a plánovania architektúry 20. a 21. storočia a aktívne pôsobia aj na poli ochrany moderného architektonického dedičstva. Tento podcast vzniká vďaka podpore JUDr. Daga Vaškora, zberateľa, fanúšika histórie, fanúšika nášho podcastu. Ďakujeme za podporu. Na výrobe tejto relácie spolupracovali Tomáš Rybár a Michal Jurík. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcastySee omnystudio.com/listener for privacy information.
Vládu vyškolil Ústavný súd. Povedal, že bezodkladne požiadať o dôveru znamená okamžite, hneď a nie kreatívne nežiadať dlhé mesiace. Krajský súd v Bratislave vyhovel odvolaniu ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka a zrušil kontumačný rozsudok v kauze čurillovcov. Do sveta vyšleme nových veľvyslancov - prezident Peter Pellegrini vymenoval Miroslava Radačovského a Petra Kmeca, a novinári do detailov rozobrali, kam tečú stranícke peniaze Smeru - spomína sa firma poslanca Jána Mažgúta či Kallan Legal, ktorej spoločníkom je Robert Kaliňák. Dobrým ránom sobota vás sprevádzajú Zuzana Kovačič Hanzelová s Jakubom Filom. Zdroj zvukov: STVR, TASR, TA3 – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
Ob koncu šolskega leta bodo tudi Radiovedni še zadnjič sedli v šolske klopi, k uri slovenščine. Roka namreč zanima, zakaj je naš jezik eden od redkih, ki imajo dvojino.Še več o dvojini pa izveš tu.
Ob vsesplošni uporabi generativne umetne inteligence se sprašujemo, če so veliki jezikovni modeli lahko pristranski? Zakaj Muskov Grok ali kitajski DeepSeek veljata za desno usmerjen model, drugi komercialni modeli (Chat GPT, Gemini, Cloude, ..) pa levo, liberalno usmerjene? Je generativna umetna inteligenca lahko politično nevtralna in kako kulturno pogojene razlike med nami razume slovenski model GaMS. Kako bi odgovoril na vprašanje, kateri klub je boljši? NK Maribor ali NK Olimpija? Prof. dr. Marko Robnik Šikonja s Fakultete za računalništvo in informatiko raziskovalno dela na področjih umetne inteligence, strojnega učenja, obdelave naravnega jezika in analize omrežij. Zapiski: Odbit Discord Oglasite se lahko na odbita@rtvslo.si Poglavja: 00:01:35 Kako pristranska je generativna umetna inteligenca? 00:04:18 Politični kompas jezikovnih modelov 00:08:21 Površinska vs. globoka pristranskost in etične dileme 00:11:05 Komercialni vs. odprtokodni modeli in tri faze učenja 00:13:43 Kako oblikovati objektivne ukaze (prompte)? 00:17:00 Tožbe proti tehnološkim velikanom in pravna odgovornost 00:20:40 Filtriranje podatkov in problem spletnih komentarjev 00:22:48 Kulturno prilagajanje umetne inteligence 00:24:59 Slovenski model GAMS in prihodnost razvoja
Mirko Ivan Schwery se z eno besedo opiše kot umetnik. Rodil se je v Zürichu, iz katerega prihaja njegov oče, mama je Slovenka. Po končani poklicni šoli za tehničnega risarja v arhitekturi se je odločil, da bo pobliže spoznal mamine rojstne kraje. Po nekaj letih razpetosti med Švico in Slovenijo pa mu je postalo jasno, da bodo njegov dom Šebrelje. Ukvarja se z risanjem, iz pozabe pa obuja tudi delo idrijskega igralca in trgovca Vinka Lapajneta. Čeprav ne zna brati not in, kot sam pravi, bi se dalo razpravljati tudi o njegovem posluhu, je v zadnjih letih z umetno inteligenco oživil melodije, ki jih je dolga leta nosil v sebi. Ustvaril je tudi posebno glasbeno popotovanje, posvečeno sinovoma. Mirko Ivan Schwery, ki se ga je v Šebreljah, Cerknem in okolici prijel vzdevek Švicar, stavi tudi na uspešnico "No Techno in Cerkno". * Glasba, uporabljena v oddaji, je objavljena z dovoljenjem avtorja. Uporabljene skladbe: Julian Julian&Adrian Adrian No techno In Cerkno
Večer ima svojo moč. Sredino srečanje na frekvencah Radia Koper je dolgo eno uro. A mine kot bi trenil. Za to so krivi gostje, s katerimi se ob izbrani glasbi pogovarjajo novinarji. V ljubljanski Drami je Marijana Brecelj nanizala dolgo vrsto izjemnih vlog, še bolj pa so si njen obraz in glas zapomnili televizijski in filmski gledalci in radijski poslušalci. 8. junija je praznovala okroglih 80 let in v desetletjih bogate ustvarjalnosti prejela številne ugledne nagrade, med zadnjimi nagrado bert za življenjsko delo na področju filmske igre. Najbolj pretresljiva je srhljiva aktualnost monodrame Nemško življenje. Iz zgodovine se nismo naučili nič. Še bolj pretresljivo pa je, da smo izgubili pravico obsojati preteklost, vse kar se je dogajalo. Čas, v katerem živimo, je morda še hujši od tistega med drugo svetovno vojno. Marijana Brecelj, igralka Še vedno veliko igra, to ji pomeni največ. Simpatična je, zgovorna, radoživa. Njen zadnji projekt je monodrama Nemško življenje, po besedilu britanskega dramatika Christoperja Hamptona, ki ga je je režiral Alen Jelen. V predstavi – to je sploh njena prva monodrama - igra Goebbelsovo osebno tajnico Brunhilde Pomsel, ki je v resničnem življenju šele pri 103 letih brez opravičil spregovorila o dolgo zamolčanem. Monodrama nam nastavlja močno ogledalo - o molku, prilagajanju, odgovornosti. Sooča nas z zgodovino in z nami samimi. Predstava je bila pred kratkim uvrščena v spremljevalni program Borštnikovega srečanja. Pod okriljem Primorskega poletnega festivala si jo bomo lahko v Kopru ogledali 28. julija. Predstavo je režiral Alen Jelen, nastala pa je v produkciji Škuc gledališča.
Robert Fico chráni predovšetkým svojich ľudí. Tých totiž dôrazne obhajuje, keď sa začali vyťahovať prepojenia medzi Smerom, firmami a rôznym príbuzenstvom. Sám Fico pritom celé toto odštartoval útokom na Šimečku cez jeho rodinu. Či spravil politickú chybu a či má opozícia novú tému, ale aj aké budú politické dôsledky? Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno pýta komentátora denníka SME Petra Tkačenka. Zdroje zvukov: Markíza, Startitup, 360tka, YouTube/SMER-SD, Progresívne Slovensko Odporúčanie: A dnes odporúčam novú knihu Sama Marca Sociálne siete musia byť zničené. Keď už pre nič iné, tak preto, že sociálne siete skrátka musia byť zničené. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
Podmienky poskytovania hypoték sa zmenia. NBS avizuje zmeny, podľa ktorých by sa k vlastnému bývaniu mali jednoduchšie dostať mladí ľudia a, naopak, kúpiť si druhý či tretí investičný byt bude zložitejšie. Ako sa zmení hypotekárny a realitný trh vysvetľuje v rozhovore Marián Búlik, finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko. Podstatnou zmenou je úprava parametra LTV (Loan-to-Value), teda pomerom medzi výškou úveru a hodnotou založenej nehnuteľnosti, teda akú veľkú časť ceny bytu alebo domu môže banka klientovi požičať. V prípade mladých ľudí do 35 rokov to bude až 90 percent a v prípade investorov, ktorí si kupujú tretiu a ďalšiu nehnuteľnosť táto hodnota klesne len na 70 percent. Zmena podmienok mladým ľuďom čiastočne pomôže, ale oveľa väčším problémom pre nich zostávajú vysoké ceny nehnuteľnosti. „Preto táto zmena pomôže len niektorým, nie všetkým. Dostupnosť bývania sa trochu zlepší, ale úplne sa nevyrieši,“ hovorí Búlik. Problémom sú najmä nízke úspory mladých ľudí a vysoké ceny nehnuteľností. Preto by skôr pomohlo, keby sa podarilo rozbehnúť bytovú výstavbu a zvýšiť ponuku bytov na Slovensku. „Dnes nám chýba 200-tisíc a viac bytových jednotiek. Na to by bolo nevyhnutné najmä urýchliť čas výstavby bytov, ktorý môže trvať až desať rokov. Problémom sú aj neobývané nehnuteľnosti, ktoré zostávajú prázdne. V Bratislave je ich desať percent a v Košiciach až pätnásť percent.“ Expert upozorňuje, že dobrým riešením môže byť pre záujemcov o bývanie predschválenie hypotéky ešte skôr, ako si vyberú konkrétnu nehnuteľnosť. Žiadateľ požiada banku o hypotéku, absolvuje celú procedúru, banka mu schváli maximálnu výšku úveru a stanoví konkrétnu úrokovú sadzbu. Tieto podmienky mu potom garantuje najbližších dvanásť mesiacov a človek má čas si hľadať nové bývanie podľa schváleného maximálneho limitu. „Veľmi sa to oplatí v čase očakávaného rastu úrokov.“ Zmeny NBS o niečo skomplikujú poskytovanie hypoték pre investorov, ktorí si požičiavajú na tretiu a ďalšiu nehnuteľnosť. Podľa údajov NBS až 16 percent nových hypoték získali v minulom roku investori. Pri novostavbách je ten podiel ešte oveľa vyšší, môže to byť aj viac ako polovica bytov. Marián Búlik komentuje, že zníženie parametru LTV na 70 percent čiastočne môže obmedziť investičný apetít po bytoch, ale zásadný vplyv to mať nebude. Pri takýchto klientoch je totiž možné založiť ich zvyšné nehnuteľnosti, ktoré už vlastnia a tým pádom tento limit na novú hypotéku úplne obídu. Čoraz viac investorov však upriamuje pozornosť do zahraničia. Deje sa to aj kvôli geopolitickej situácii. Ak niekto vlastní viacero nehnuteľností, často chce rozložiť riziko a nemať ich všetky na Slovensku. Preto sa obzerajú po iných krajinách, ako je Chorvátsko, Španielsko alebo Česko. „Hlavné mesto Praha je extrémne drahé, ale dá sa tam extrémne zarobiť. Ľudia, ktorí si tam kúpili byty, zarábajú desiatky percent ročne len na náraste ich ceny. Kapitálový výnos je tam mimoriadny.“ Na Slovensku narástli ceny nehnuteľností za posledný rok o 14,5 percenta. V Prahe to bolo ešte viac. Dnes je priemerná hypotekárna sadzba na Slovensku 3,5 percenta a podľa experta sa najviac oplatí trojročná fixácia. „Tento rok budú hypotekárne sadzby ešte rásť. Pokles príde neskôr.“ Rozhovor moderuje Eva Mihočková. V rozhovore sa dozviete: ako sa menia podmienky hypoték, čo by pomohlo zvýšiť dostupnosť bývania, ako sa zmenia podmienky pre investorov, kde a ako dnes kúpiť investičný byt, aká je situácia na hypotekárnom trhu a kam smeruje. See omnystudio.com/listener for privacy information.
Z Blízkeho východu hlásia okamžitý a trvalý koniec vojny. Spojené štáty a Irán sa dohodli na zastavení vojenských operácií na všetkých frontoch vrátane Libanonu. Už tento piatok by vo Švajčiarsku mali slávnostne podpísať mierovú dohodu, ktorá bude pokračovať rokovaniami o iránskom jadrovom programe a sankciách. Zatiaľ čo sa viacerí z vývoja tešia, Izrael dohodu odsúdil a vyhlásil, že preň záväzná nie je. O dianí v regióne a o tom, či stojí teraz všetko na rokovaniach o uráne, sa Nikola Šuliková Bajánová rozpráva s českým politológom, publicistom a vysokoškolským pedagógom z Masarykovej univerzity v Brne Josefom Krausom. Odporúčanie Mojim dnešným odporúčaním je web https://tinyfingers.net/, ktorý mi pomáha, ak má moje dieťa potrebu zapojiť sa do práce na počítači. Stláčať a búchať môže do nemoty a moje projekty ostávajú v bezpečí. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
CELÉ TO NÁJDEŠ TU: herohero.co/piatocek/subscribe Čože, Roman, to už naozaj prešlo pol roka, odkedy sme naposledy so Samom Marcom rozobrali, čo sa deje v našej politike? Samo s Adamom tentokrát rozobrali, či je Andrej Danko ultimátnym politickým víťazom, či je dobrý nápad posielať Miroslava Radačovského na Cyprus alebo čo by mal robiť Matúš Šutaj Eštok namiesto ministrovania. Toto je len prvá časť rozhovoru. V druhej časti, ktorú nájdete na našom HeroHero, sa dozviete, či sa peniaze naozaj pri prevode na iný účet transformujú alebo prečo nevadí, že Fico aj napriek kauze okolo svojho syna stále rieši rodiny všetkých svojich oponentov. - PODPOR NÁS NA: herohero.co/piatocek/subscribe - Dajte odber na náš nový YouTube kanál: http://youtube.com/@piatocek - Instagram: https://www.instagram.com/piatocek_podcast/See omnystudio.com/listener for privacy information.
Jedna z prvých vecí, ktorá mi napadla, keď som videla tému najnovšej knihy Petra Gettinga Studne mútne, tému umeleckej kolaborácie počas slovenského štátu, bola: niekedy treba do stojatých vôd kolektívnej pamäti poriadne pankáčsky zrúknuť. Pankáč, spisovateľ a publicista Peter Getting, strávil roky v archívoch a napísal knihu o známych spisovateľoch, ktorí písali veľkú literatúru a zároveň legitimizovali režim, ktorý poslal tisíce ľudí do koncentračných táborov. V najnovšej epizóde vám prinášame záznam zo živého nahrávania podcastu Dejiny na knižnom festivale BRaK. Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s Petrom Gettingom o tom, kto a prečo kolaboroval, a kde sa začína a kde sa končí hranica medzi pasívnym prispôsobením sa a aktívnou kolaboráciou. Tento podcast vzniká vďaka podpore JUDr. Daga Vaškora, zberateľa, fanúšika histórie, fanúšika nášho podcastu. Ďakujeme za podporu. Na výrobe tejto relácie spolupracovali Tomáš Rybár a Michal Jurík. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcastySee omnystudio.com/listener for privacy information.
PS sa snaží vrátiť útok na rodinu Šimečkovcov. Syn Roberta Fica totiž manažuje verejné peniaze, ktoré dostala strana Smer zo štátneho rozpočtu. Pojednávalo sa opäť v kauze Očistec, Dušan Kováčik je späť na generálnej prokuratúre a mesačne dostáva 1500 eur, a koalícia sa nevie dohodnúť na rušení voľby poštou, ani na odvolaní podpredsedu parlamentu Dubéciho. Dobrým ránom sobota vás sprevádza Zuzana Kovačič Hanzelová s Jakubom Filom. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
158. epizóda Vertiga bude opäť bohatá na predstavenie noviniek z kín a online priestoru. V aktuálnej epizóde budeme hlavne kinoví – podrobne si predstavíme novinku Stevena Spielberga – Deň odhalenia, hudobnú dramédiu Srdcovka, akčný prefabrikát Šedá zóna, nemeckú festivalovku Babystar, či Jodie Foster vo francúzštine. Nevynecháme ani stream – očakávanú seriálovú verziu deväťdesiatkovej kultovky Mys Hrôzy a pridáme aj diskutovanú krimi sériu nakrútenú podľa skutočných udalostí Jediný svedok. Zoznam filmov a seriálov z epizódy: 00:00 Úvod 00:50 Deň odhalenia/ Disclosure Day 17:48 Srdcovka 24:33 Šedá zóna/ In the Gray 31:00 Babystar 39:12 Súkromný život 47:55 Mys hrôzy 55:13 Jediný svedok 58:51 Záver _ Ak nám chcete napísať, ozvite sa na vertigo@sme.sk _ Ďakujeme, že počúvate podcast Vertigo a zaujímate sa o filmový svetSee omnystudio.com/listener for privacy information.
Jeden po druhom sa na Špecializovaný trestný súd v Banskej Bystrici trúsili obžalovaní ako Norbert Bödör, Tibor Gašpar či bývalí nižšie i vyššie postavení policajní funkcionári. Prišli aj Dušan Kováčik, Bernard Slobodník či Ľudovít Makó. Na Špecializovanom trestom súde sa po štyri a pol roku od podania obžaloby čítal jej obsah. Z vedenia polície sa mala stať zločinecká skupina, ktorá si podľa obžaloby políciu privlastnila – a zneužívala. Čo tento štart procesu prináša, analyzoval v podcaste Dobré ráno s moderátorkou Janou Krescanko Dibákovou bývalý riaditeľ NAKA a právnika Nadácie Zastavme korupciu ĽUBOMÍR DAŇKO. Zdroje zvukov: JOJ, TA3, 360tka, SME Odporúčanie: Futbalová bodka na záver - na majstrovstvách sveta vo futbale bude hrať rekordný počet krajín. Získa titul opäť Argentína alebo vyhrá niekto z európskych gigantov? Špeciálna príloha k futbalovému šampionátu spolu s prehľadným hracím plánom. Už dnes v denníkoch SME a Korzár. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
VYPLŇTE NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/prieskum „Človek je pre mňa mierou všetkých vecí.“ Toto sú slová Vincenta Hložníka, maliara, grafika, ilustrátora a pedagóga, ktorému sa budeme venovať v ďalšej časti série Ikony výtvarného umenia na Slovensku, v rámci ktorej vám každý mesiac prinášame príbehy diel a kontext tvorby významných maliarov a maliarok. Tvorba Vincenta Hložníka nevznikala v bezpečnom závetrí, ďaleko od veľkých dejín. Naopak – vyrastala a bola intímne spätá s pohnutými dejinami 20. storočia. Kým staršia generácia slovenských maliarov, reprezentovaná napríklad Martinom Benkom, hľadala obraz národa, krajiny a kultúrnej identity, Hložník sa sústredil predovšetkým na človeka. Človeka zraneného, ohrozeného a zápasiaceho uprostred víru veľkých dejín. Aké umelecké vplyvy, svetové, európske či regionálne formovali mladého Vincenta Hložníka? Ako jeho tvorbu poznačila druhá svetová vojna? Ako fungoval počas komunistického režimu, Pražskej jari a následnej normalizácie? Aké miesto mala v jeho tvorbe náboženská viera? A napokon patrí Vincent Hložník medzi tých slovenských umelcov, ktorých medzinárodnú kariéru obmedzili skôr dejiny než nedostatok talentu? Tento podcast je 6. v sérii „Ikony výtvarného umenia na Slovensku“, a obrazy, o ktorých budeme dnes hovoriť, nájdete aj na mojom instagrame a tiež na účte Podcasty SME. Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s Ninou Gažovičovou, kunsthistoričkou, konateľkou a licitátorkou aukčnej spoločnosti SOGA. Spolu s Júliusom Barczim tiež tvorí najpopulárnejší a najpočúvanejší podcast o umení na Slovensku „Predané.“ Tento podcast vzniká vďaka podpore JUDr. Daga Vaškora, zberateľa, fanúšika histórie a fanúšika nášho podcastu. Ďakujeme za podporu. Na výrobe tejto relácie spolupracovali Tomáš Rybár a Michal Jurík. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcastySee omnystudio.com/listener for privacy information.
Čeští vývojáři, kteří za sebou měli úspěšné hry jako Mafia nebo Hidden & Dangerous, před 16 lety zformovali vlastní studio a prorazili na smartphonech. Jejich graficky špičkové tituly na konferencích prezentovali titáni jako Apple nebo Nvidia. Stahovaly je stovky milionů lidí. Jenže trh s mobilními hrami se postupně proměnil, až Madfinger Games museli utéct k počítačům. Byli to Apple a Google, kdo začal likvidovat mobilní hry. Ceny her stáhly dolů dohody s velkými vydavateli a nutnost vracet vydělané peníze do reklamních systémů platforem. Madfinger Games „free-to-play peklíčko“ plné agresivních mikrotransakcí odmítli a v posledních pár letech pracují na online taktické střílečce Gray Zone Warfare pro PC. Nachází se v předběžném přístupu a prodala už přes milion kopií. Studio tak zachránila. Rabas otevřeně a bez korporátních příkras popisuje změny na herním trhu, ale také důvody, proč Madfinger Games málem nepřežili. Špatně nastavená struktura v první zlaté éře neustála personální růst. Nakonec se týmu podařilo přežít vlastní úspěch, vzpomíná v rozhovoru Marek Rabas, šéf a spoluzakladatel studia. Program pořadu 01:12 – Z počítačů na mobily 09:37 – Nástup free-to-play 25:36 – Zpět na PC 33:54 – Chat Control 2.0 47:24 – Optimalizace a Unreal Engine 56:43 – AI jako nástroj
VYPLŇTE NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/prieskum Dňa 13. augusta 1892 uverejnili hlavné noviny slovenského národného hnutia Národnie Noviny na svojej titulnej strane článoček s názvom Slovenské „siroty“, ktorý parafrázoval list štrnásťročného chlapca adresovaný rodičom. Chlapec, ktorého meno nebolo uvedené, mal byť jedným z pätnástich detí z obce Liptovská Lužná v Liptovskej stolici, ktoré ich rodičia dali na adopciu do rodín na Dolnej zemi hovoriacich po maďarsky. Ako sa v článku uvádza, v rozpore s deklarovaným cieľom zabezpečiť týmto deťom, pochádzajúcich z núdznych pomerov, lepšie životné podmienky a vzdelanie, sú podľa svedectva zneužívané a trápené. Citujem: „Chlapček píše, že ich tam nedali ani do školy, ani že ich neprijali za vlastných, ale že im je tak zle, ako im doma nikdy nebolo: telo jeho je od bitky počerneté, od kalvína pána svojho a ženy jeho nepočuje iba kliatbu a rúhanie Bohu a keď sa modlí ráno alebo večer, že sa mu vysmievajú a od veľkej biedy a nečistoty začali ho vši žrať..., moria ich hladom a prinútení sú kradnúť ovocie alebo kukuricu.“ Noviny citujú aj priamo z údajného chlapcovho listu: „Otec môj drahý a drahá mať moja, pre Pána Boha vás prosím vysloboďte ma z tohto cudzieho sveta, lebo na mne iba tá suchá koža visí od biedy, ja od žiaľu umrem za vami, ak neprídete po mňa, lebo ja som tá najopustenejšia sirota v tomto cudzom svete...“ Možno i na prekvapenie nepodpísaného autora tento krátky článok spustil lavínu pobúrenia a odporu vidieckeho obyvateľstva k štátnym i k stoličným úradom. Hoci uhorské štátne orgány preverovali pôvod tohto listu i skutočné podmienky takto adoptovaných slovenských detí na Dolnej zemi a neskôr sa snažili vyvracať rýchlo sa šíriace fámy, zdalo sa, že proti všeobecnej lavíne odporu sú úplne bezmocné. Slovenský vidiek zaplavil strach, rozhorčenie a krajná nedôvera k úradom. Celý prípad čoraz viac nadobúdal podobu a rozmery morálnej paniky, ktorá viedla až k nepokojom v troch slovenských obciach. Celý tento prípad a s ním súvisiaca panika sa zároveň stali silným argumentačným arzenálom vo vtedajšom politickom diskurze. Vystupujú z neho obvinenia z údajnej snahy o „odkresťančenie“ a pomaďarčenie slovenských detí, ale tiež spätné obvinenia proti panslávom, ktorí sa neštítia šíriť najodpornejšie fámy a dezinformácie. Čo sa teda dialo v hornouhorskej Liptovskej a Oravskej stolici na začiatku 90. rokov 19. storočia? A ako sa táto kauza podpísala na politickom zápase v ďalšom období? Počúvate podcast Dejiny. Som rád, že v štúdiu môžem privítať historika Ladislava Vorosa z HÚ SAV, ktorý sa aktuálne zaoberá práve výskumom politického diskurzu v prostredí vidieckeho obyvateľstva hovoriaceho po slovensky na prelome 19. a 20. storočia. Aj táto epizóda vychádza s podporou JUDr. Daga Vaškora, fanúšika histórie a podcastu Dejiny. Na výrobe tejto relácie spolupracovali Tomáš Rybár a Michal Jurík. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcastySee omnystudio.com/listener for privacy information.
VYPLŇTE NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/prieskum Poznáte jeho texty – teraz ich budete môcť aj počuť. Každú nedeľu vo svojej podcastovej aplikácii nájdete trochu iný formát Dobrého rána – Roth číta Marca. Eseje a komentáre publicistu Sama Marca v podaní herca Roberta Rotha. Načítaný text: https://www.sme.sk/komentare/c/pol-miliardy-eur-by-fica-mohlo-zaujimat-pise-samo-marec – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
VYPLŇTE NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/prieskum Maďarská aliancia sa rozpráva s opozíciou, hovorí sa dokonca o spolupráci a vzájomnej podpore kandidátov. To by asi normálne nebola správa, lenže táto strana mala kedysi blízko k Viktorovi Orbánovi a ten mal zase blízko k Robertovi Ficovi. Prečo sa teda v politike znovu hovorí o slovenských Maďaroch a ich politických zástupcoch, či z toho môže byť spolupráca a partnerstvo a ako Slovensko vlastne Maďari vnímajú? Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno pýta publicistu, bývalého politika a veľvyslanca v Budapešti a Prahe Petra Weissa. Zdroj zvukov: TA3, Aktuality, 360tka, SME Odporúčanie: Ak vás čo i len trochu zaujíma letectvo a lietadielka, moje dnešné odporúčanie je pre vás: na Disney už nájdete dokumentárnu sériu Top Guns: The Next Generation a o výcviku amerických námorných bojových pilotov. Je to fascinujúce sledovať. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
VYPLŇTE NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/prieskum 156. epizóda Vertiga bude opäť bohatá na predstavenie noviniek z kín a online priestoru. Kiná zastúpia očakávaný romantický horor Posadnutosť, nová komédia Jana Svěráka Pět švestek, islandská vzťahovka Čo nám zostalo z lásky, ale aj francúzsky príbeh dedičky spoločnosti L'Oréal s názvom Najbohatšia žena na svete. Z platformy Netflix sme vybrali kontroverzný americký film Dámy majú prednosť, ale aj zaujímavý mysteriózny seriál The Boroughs. Zoznam filmov a seriálov z epizódy: 00:00 Úvod 00:50 Posadnutosť / Obsession 12:44 Pět švestek 22:23 Čo nám zostalo z lásky / Ástin sem eftir er 30:26 Najbohatšia žena na svete / La Femme la plus riche du monde 38:14 79. Cannes ocenenia 46:57 Dámy majú prednosť / Ladies First (Netflix) 53:57 The Boroughs (Netflix) 59:17 Záver _ Ak nám chcete napísať, ozvite sa na vertigo@sme.sk _ Ďakujeme, že počúvate podcast Vertigo a zaujímate sa o filmový svetSee omnystudio.com/listener for privacy information.
VYPLŇTE NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/prieskum Rokovací poriadok ako uzda pre kreatívnych poslancov. Už prvý deň ale ukázal, že Alojz Hlina si na sako pripevnil nášivku s textom Smer-mafia-nechceme, Igor Matovič mal oblepený notebook a Tibor Gašpar rázne zasahoval. Opozícia chce – naopak – odvolávať práve obžalovaného Gašpara, na ktorého si opäť pred súdom spomenul Zoltán Andruskó. O dianí v parlamente a koaličných dohodách sa v podcaste Dobré ráno rozprávala moderátorka Jana Krescanko Dibáková s reportérkou redakcie domáceho spravodajstva Luciou Praus. Zdroje zvukov: STVR, TA3, TASR Odporúčanie: Samo Marec má novú knihu, volá sa „Sociálne siete musia byť zničené“. Vyšla len teraz, a ako poznáme Samovu tvorbu, smelo do čítania. Kniha je aj o tom, ako nám sociálne siete oslabujú vzťahy, ale aj celú spoločnosť, kto nechápe – pochopí online svet lepšie a zistí, čo potrebujeme urobiť, aby nás neprevalcovali rôzne hrozby. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing See omnystudio.com/listener for privacy information.
VYPLŇTE NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/prieskum Vláda už dlhšie avizuje zoznam prorastových opatrení, ktoré by mali pomôcť naštartovať slovenskú ekonomiku. Stále ich však oficiálne nezverejnila. Známe je len to, že ich má byť 54 a vláda ich má predstaviť na budúci týždeň aj v paragrafovom znení. Prvých osem opatrení rieši pomoc firmám s cenami energií, ďalších päť upravuje trh práce, desať zasiahne do oblasti daňovo-odvodovej politiky a tridsaťjeden chce zlepšiť podnikateľské prostredie. Podľa prezidentky KOZ SR Moniky Uhlerovej sú to zatiaľ len kozmetické úpravy bez výraznejšieho potenciálu naštartovať ekonomiku. Okrem toho dodáva, že balík prorastových opatrení zaváňa Sulíkovským kilečkom. „Sú tam rôzne návrhy na dereguláciu BOZP, kde naozaj neviem, o čom sa bavíme.“ Podobne je to aj pri pôvodnom návrhu skrátiť obedovú prestávku na 15 minút. „Tento návrh už v tom novšom balíku nie je, ale mám z toho pocit, akoby od začiatku mal len vytvárať dymovú clonu, aby sme sa bavili o tomto nezmysle a nevšímali si iné, podstatné veci,“ hovorí šéfka odborárov. Vláda v prvom balíku prorastových opatrení zrejme nepredstaví žiadne očakávané zníženie daní a odvodov. „Je tam len zavedenie tzv. príjmového testu v súvislosti s platením poistného SZČO. Povinnosť im vznikne, ak ich príjem presiahne 10,5 násobok životného minima.“ Pre odborárov je zásadné nastavenie životného minima, čo má vláda aj v programovom vyhlásení vlády. „Podľa nás by malo byť previazané s ukazovateľmi práce, ako je napríklad minimálna mzda a zmeniť tiež treba valorizačný mechanizmus,“ približuje Uhlerová. Koncom júna si odborári budú voliť nové vedenie a Monika Uhlerová má vyzývateľa v podobe europoslanca za stranu Hlas Branislava Ondruša. Kvôli možnosti uchádzať sa o post prezidenta KOZ už vystúpil z Hlasu, ale chce si nechať mandát europoslanca. Podľa Uhlerovej je v poriadku, že má vyzývateľa. „Som zástanca súťaže ideí. Lenže Branislav Ondruš je politik, a to mi príde neštandardné,“ komentuje jeho kandidatúru. Ondruš vstúpil do odborov len nedávno a naďalej chce zostať aj aktívnym politikom v Európskom parlamente. Uhlerová dodáva, že odbory majú byť nezávislé od akejkoľvek moci, vlády, či politickej strany. Majú zastupovať len záujmy pracujúcich a majú byť aj zdravou ľavicovou kritikou vlády. „Nie som fanúšičkou politiky kabinetného vybavovačstva. Odborári nemajú čo chodiť šúchať kľučky na ministerstvá a niečo vybavovať,“ dodáva šéfka KOZ. Rozhovor moderuje Eva Mihočková. V rozhovore sa dozviete: prečo vláda mešká s prorastovými opatreniami, aké zmeny môžu priniesť, prečo sa balík podobá na Sulíkove kilečko, čo znamenajú pribúdajúce hromadné prepúšťania, ako Uhlerová reaguje na vyzývateľa Ondruša. See omnystudio.com/listener for privacy information.
VYPLŇTE NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/prieskum Medzi Spojenými štátmi a Iránom prebiehajú intenzívne rokovania, na ktorých vyjednávajú dohodu o ukončení vojny. Opakovane počúvame, že sme blízko k rozuzleniu konfliktu. Ale je to naozaj tak? Americká armáda útočí na ciele v Iráne a takisto – najvyšší iránsky vodca Modžtaba Chameneí zase odkazuje, ako Spojené štáty strácajú v regióne Perzského zálivu bezpečné zázemie. O tom, čo sa na Blízkom východe aktuálne deje a ako to s mierom medzi USA a Iránom vyzerá, sa Nikola Šuliková Bajánová rozpráva s reportérom denníka SME Danielom Hoťkom. Zdroje zvukov: Youtube/BBC News, STVR, Youtube/CBS News, Youtube/KTLA 5, Youtube/Sky News Australia Odporúčanie: Seriál The Boroughs je údajne nové Stranger Things a odporúča ho napríklad aj Stephen King. Nech už si o menovaných arbitroch myslíte, čo chcete, mňa tento seriál so seniormi a mimozemšťanmi celkom baví a preto je mojím dnešným odporúčaním. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
VYPLŇTE NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/prieskum Koaličná SNS má síce tri ministerstvá, ale žiadneho ministra. Ak vám to tiež nevychádza, vitajte vo svete Andreja Danka. Strana síce mala nominantov, ale keď teraz chce jedného vymeniť, Robert Fico jej pôvodne odkázal, že nie... a že nech si najskôr urobia matematiku. Aké je teda postavanie SNS v koalícii a je vôbec nejaké? Tomáš Prokopčák sa pýta politického komentátora denníka SME Petra Tkačenka. Zdroje zvukov: Youtube/SMER - Sociálna Demokracia, STVR, Youtube/Andrej Danko, Youtube/TA3, TV JOJ Odporúčanie: Dnes odporúčam nové Búrlivé výšiny na HBO. Nie pre film, je... no, ten je taký... veď si ho pozrite. Ale odporúčam soundtrack od Charlie XCX, ktorý je skvelý. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
VYPLŇTE NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/prieskum Väčšina ľudí sú praváci... a vlastne ono to vôbec nedáva zmysel. V prírode totiž takáto preferencia strany nebýva, dokonca ani u našich najbližších príbuzných. Dnes sa teda dozvieme, ako to s praváctvo a ľaváctvom vlastne je. Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na pravé a ľavé ruky a dozvieme sa, aký vplyv bude mať tohtoročný jav El Nino. Udalosťou týždňa je oficiálny plán CERN-u postaviť ešte väčší urýchľovač častíc. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Odoberajte aj (Ne)vedecký newsletter Tomáša Prokopčáka na sme.sk/nevedecky – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.See omnystudio.com/listener for privacy information.
Pred 40 leti smo v Sloveniji zabeležili prvi primer AIDS-a, bolezni, ki jo povzroča virus HIV. Bolezen je bila takrat smrtonosna, oseba je umrla hitro, običajno v obdobju od enega do šestih mesecev. Sprva se je HIV razširil med moškimi, ki imajo spolne odnose z moškimi, in intravenoznimi uživalci drog, prvi primeri so bili tudi pri ljudeh, ki so s transfuzijo prejeli okuženo kri. Učinkovita zdravila so prišla šele desetletje pozneje, v veliki meri tudi po zaslugi aktivistk in aktivistov, ki so v Združenih državah Amerike zahtevali informacije o virusu, oblikovali sporočila o tem, kako se zaščititi pred okužbo, hkrati so tudi glasno pozivali k raziskovanju in razvoju zdravil. HIV/AIDS je po svetu podiral tabuje in predsodke, saj je bil za preprečitev širjenja okužbe nujen pogovor o spolnosti in drogah. Ljudem je bilo namreč treba razložiti, kako se virus prenaša. Okužba z virusom HIV danes ni več smrtonosna, saj obstajajo učinkovita zdravila in dobra preventiva, kljub temu pa letno po svetu zaradi AIDS-a umre 600 tisoč ljudi. Več kot 40 milijonov ljudi živi z virusom HIV, polovica v podsaharski Afriki. 30 milijonov okuženih prejema zdravila, 10 milijonov pa ne. Slovenija je država z najnižjim številom okužb v Evropi in v svetu. V tokratni oddaji Intelekta o vsem tem z gosti. To so Miran Šolinc (Škuc), prim. Evita Leskovšek (Nacionalni inštitut za javno zdravje) in Sebastjan Sitar (Legebitra). Gonoreja in sifilis v Evropi Aids po jugoslovansko? : začetni odziv na AIDS v Sloveniji in Jugoslaviji (1984-1987)
VYPLŇTE NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/prieskum „Pán riaditeľ, upozorňujem Vás, aby ste žiadne novoty do školy nezavádzal, tu žiadnych Tisov nepotrebujeme! Bustu pána prezidenta Masaryka mi opatrujte ako oči v hlave, aby sa mi jej nič nestalo. Keď by ste mojej rady nepočúvli, môžete očakávať druhú vzburu v obci.“ Takto sa vážený občan Starej Turej Ján Nepomuk Wallo v auguste roku 1939 oboril na riaditeľa meštianskej školy, keď prišlo nariadenie o výmene štátnej symboliky. V podmienkach nastupujúceho totalitného režimu sa to môže zdať trúfalé, to by ste však museli poznať tohto staroturianskeho rodáka. Ján Nepomuk Wallo bol tvrdošijnej a nepoddajnej povahy, čo dokazoval zas a znova. Na 14. marca 1940 si vyvesil na strechu svojho domu československú zástavu, dostal pokutu 150 korún. Keď gardisti umiestnili do výkladu Staroturanského úverného spolku, ktorému predsedal, nápis „Náš pozdrav je Na stráž!“, dal ho hodiť do koša. A keď mu na dom miestni ľudáci umiestnili ceduľu „Biely žid“, dal si ju zarámovať a zaskliť tak, že sa na to chodili pozerať návštevy zo širokého okolia. Ako už poznať, Ján Nepomuk Wallo bol presvedčený demokrat a lojálny stúpenec československej myšlienky. Jeho osobnosť však nie je možné zredukovať len na prejavy odporu počas trvania vojnového slovenského štátu. Bol predovšetkým nesmierne podnikavým a aktívnym občanom, ktorého meno tak trochu neprávom zapadlo v súkolí veľkých dejín. Po otcovi prevzal podnik na výboru bryndze, do verejného života sa usiloval vstúpiť už pred rokom 1914 a počas prvej republiky sa výrazne angažoval v samospráve – zaslúžil sa o vznik miestnej meštianskej školy, výstavbu železnice či zriadenie úverového spolku. Nesporne tak u Staroturanov požíval autoritu, a preto ľudákom ležal v žalúdku. Servítky si však pred ústa nebral ani po roku 1948 a o komunistoch sa vyjadroval ako o „neznabohoch najvyššieho druhu“ a „vyvrheľoch ľudstva“ a bolo vlastne šťastím, že sa ho represie z 50. rokov nakoniec nedotkli. Dnes o tomto tvrdohlavom statočnom mužovi vieme viac aj vďaka nedávno vydanej knihe s titulom Ľudový demokrat v „ľudovej demokracii“, ktorá jednak mapuje jeho život a zároveň súborne prináša jeho vlastné spomienky. Jaro Valent sa rozpráva s jej autorom, historikom Jurajom Krištofíkom z Ústavu pamäti národa. Tento diel Dejín vyšiel vďaka podpore JUDr. Daga Vaškora, fanúšika histórie a fanúšika nášho podcastu. Ďakujeme za podporu. Na výrobe tejto relácie spolupracovali Tomáš Rybár a Michal Jurík. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcastySee omnystudio.com/listener for privacy information.
O pretanjenih kriminalcih, iznajdljivih slikarjih, naivnih šarlatanih in robinhoodovskih junakih ter celo o političnih in vojnih akterjih, ki so risali in tiskali lažne bankovce in kovali lažne kovanceDenar je od nekdaj sprepleten in povezan z oblastjo in večino človeške zgodovine so bili kralji, cesarji, kasneje pa države s svojimi centralnimi bankami tisti, ki so strogo nadzorovali tiskanje ali kovanje denarja, nadzor nad izdelavo lastne valute pa še danes velja za enega temeljev državne suverenosti. In vendar so se skozi zgodovino pojavljali posamezniki ali skupine, ki so - bodisi iz stike ali uporniškosti bodisi iz pohlepa - to pravico vzeli tudi v svoje roke. Prav o njih bomo govorili v tokratnih Sledeh časa. Skozi zgodovino ponarejanja denarja nas bodo pospremili dr. Andrej Šemrov iz Numizmatičnega kabineta Narodnega muzeja Slovenija ter Urška Purg in Matko Mioč iz Muzeja in galerije MUZA, kustosa tamkajšnje razstave Denar in kriminal: Tekma brez konca. Oddajo je pripravila Alja Zore. foto: ročno narisan ponarejen bankovec za 100 dinarjev, Kraljevina Jugoslavija, 1929, s pretiskom LAŽNA v cirilici, osebni arhiv Marka Mihajlovića, objavljeno z dovoljenjem Muzeja in galerije MUZA
VYPLŇTE NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/prieskum Poznáte jeho texty – teraz ich budete môcť aj počuť. Každú nedeľu vo svojej podcastovej aplikácii nájdete trochu iný formát Dobrého rána – Roth číta Marca. Eseje a komentáre publicistu Sama Marca v podaní herca Roberta Rotha. Načítaný text: https://www.sme.sk/komentare/c/michal-simecka-nepotrebuje-obhajobu-pise-samo-marec – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
VYPLŇTE NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/prieskum V koalícii sú nové trenice. Andrej Danko žiada premiéra, aby odvolal z ministerstva Tomáša Tarabu. Úraduje dekan právnickej fakulty na Univerzite Komenského - za kritiku odvolal dlhoročného šéfa katedry trestného práva Jozefa Čentéša. Dezinfluencerku Mimi Šramovú platí koalícia zo štátnych úradov, a kauza prešovskej nemocnice bude veľmi drahá, minister Kaliňák zazmluvňuje napriamo firmy, ktoré majú sanovať závažné chyby v statike nemocnice. A exposlankyňa Smeru Ľubica Rošková je vinná. Najvyšší súd ju odsúdil za subvenčný podvod a poškodzovanie finančných záujmov s agrodotáciami. Sobotným Dobrým ránom vás sprevádzajú Zuzana Kovačič Hanzelová a Jakub Filo. Otázky do nasledujúcej epizódy Dobrého rána sobota nám zasielajte na e-mail dobrerano@sme.sk, ideálne vo forme hlasovej správy. Do predmetu napíšte Otázka do sobotného Dobrého rána. Zdroje zvukov: SME, JOJ, TA3, Denník N, Facebook/Ľuboš Blaha, YouTube/Andrej Danko – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
VYPLŇTE NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/prieskum Vládnym špeciálom lieta s premiérom na zahraničné cesty, robí priateľské rozhovory bez kritických otázok s politikmi a žiari na dezinfoscéne. Miriam Šramová, známejšia ako Mimi Šramová, hovorí, že za PR pre vládnych predstaviteľov nie je platená, no denník SME zistil, že bola alebo stále je zamestnaná na dohodu na viacerých štátnych úradoch. Za čo ju platia? Aj o tom sa Nikola Šuliková Bajánová rozpráva s moderátorkou Rozhovorov ZKH a sobotňajšieho Dobrého rána Zuzanou Kovačič Hanzelovou. Zdroje zvukov: SME, Youtube/SME, Youtube/Rozhovory s Mimi Šramovou Odporúčanie: Po 33 rokoch skončila The Late Show Stephena Colberta. Oznámenie o zrušení relácie prišlo po tom, ako Colbert kritizoval rozhodnutie matky spoločnosti CBS zaplatiť 16 miliónov dolárov na urovnanie žaloby od Donalda Trumpa. Podľa moderátora šlo o „veľký tučný úplatok“. Je to teda ďalší kvalitný program končiaci pre politické tlaky a mojím odporúčaním je, aj v duchu dnešnej epizódy, stáť za kvalitou a integritou, aj keď to nie je vždy ľahké. Colbertove show nájdete na youtube, ale to vlastne všetci iste veľmi dobre viete. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
VYPLŇTE NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/prieskum Vláda ani v stredu neprijala prorastové opatrenia, ktoré by mali pomôcť slovenskej ekonomike a o ktorých sa hovorí už niekoľko mesiacov. O prvom balíku bude po tlaku odborárov a zamestnávateľov najskôr rokovať tripartita. No už teraz je jasné, že dohoda sa nebude rodiť ľahko a to ani v koalícii či dokonca v rámci jednej strany. O téme sa NIkola Šuliková Bajánová rozpráva s reportérkou denníka SME Michaelou Štalmachovou. Zdroje zvukov: TA3, JOJ, STVR, Facebook/Andrej Danko Odporúčanie: Mojim dnešným odporúčaním je seriál Widows Bay, ktorý sa dá streamovať na viacerých službách. Je veľmi vtipný, no zároveň napínavý a mysteriózny, čo nie je zase až taká zvyčajná kombinácie. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
VYPLŇTE NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/prieskum Sociálna poisťovňa posiela svojim poistencom dôchodkovú prognózu. Dostane ju 3,5 milióna ľudí a získajú tak predstavu, ako sa im asi bude finančne dariť na dôchodku. Miroslav Kotov, predseda Asociácie dôchodkových správcovských spoločností však upozorňuje, že ľudia vo veku menej ako päťdesiat rokov ju nemusia brať vážne. Čím je človek mladší, tým menej spoľahlivá je jeho dôchodková prognóza. Pretože pri každej predikcii platí, že čím dlhšie obdobie beriete do úvahy, tým väčšia je miera chybovosti. „Na prognózy, ktoré sú na viac ako 30 rokov, by som sa pozeral len ako na nejaké cvičenie, ako by to mohlo vyzerať, keby bolo splnených tisíc predpokladov,“ hovorí M. Kotov. Naozaj vážne prognózu môžu brať len ľudia, ktorým už do dôchodku zostáva len pár rokov. V dokumente od Sociálnej poisťovne sa človek dozvie viacero údajov. Najviac asi zaujme predpokladaná výška budúceho dôchodku. Jej interpretácia však môže byť zavádzajúca. „Tá suma, ktorú v tej prognóze vidíte, je dôchodok, ktorý by ste dostali, keby od dnes zamrzli ceny, ale zároveň by sa naďalej zvyšovala životná úroveň,“ vysvetľuje šéf Asociácie DSS. Dôležitejší údaj ako očakávaná suma dôchodku je predpokladaná miera náhrady príjmu. Má lepšiu výpovednú hodnotu o tom, ako sa človeku bude finančne dariť. „Dosiahnuť 50 - 60 percentnú mieru náhrady príjmu je pomerne komfortná hranica.“ Celá prognóza však má jednu zásadnú chybu - nie je v nej započítaná demografická kríza a pokles aktívne pracujúcich občanov. To opäť výrazne podkopáva jej dôveryhodnosť. Sporitelia si však minimálne môžu skontrolovať roky, ktoré im Sociálna poisťovňa započítava do výpočtu dôchodku. Ak si všimnú, že im chýba obdobie štúdia pred rokom 2004, alebo niektoré odpracované roky, určite by sa mali obrátiť na Sociálnu poisťovňu a požiadať ju o doplnenie údajov. Výrazne si tým môžu zvýšiť svoj budúci dôchodok. Čo môžu urobiť ľudia, ktorí by chceli mať vyšší dôchodok? Podľa M. Kotova je najistejší spôsob viac šetriť a správne svoje úspory investovať. Väčšina sporiteľov v druhom pilieri už pochopila stratégiu a dnes sú prevažne v indexových alebo akciových fondoch. Len malá časť je v garantovaných fondoch. „Teší nás, že sporitelia neprepadajú panike ani pri náhlom poklese akciových trhov, ako sme videli minulý rok,“ dodáva Miroslav Kotov. Rozhovor moderuje Eva Mihočková. V rozhovore sa dozviete: ako správne čítať dôchodkovú prognózu, aké sú jej chyby a medzery, či je možné očakávať dôchodok tritisíc eur, ako Sociálna poisťovňa vypočítala túto prognózu, čo robiť, ak chce človek vyšší dôchodok. See omnystudio.com/listener for privacy information.
VYPLŇTE NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/prieskum Zdá sa, že vojna na Ukrajine sa dostala do mŕtveho bodu, v Rusku sa začínajú prejavovať ekonomické problémy a ukrajinské drony útočia na Moskvu. Momentálne to pritom nevyzerá, že by sa na jednej alebo druhej strane mal očakávať nejaký zásadný prelom. Čo sa teda deje na Ukrajine, či nás v Európe ešte táto vojna zaujíma a na aké prípadné scenáre by sme sa mali pripraviť? Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno pýta Matúša Halása z Ústavu medzinárodných vzťahov v Prahe. Zdroj zvukov: ČT24, STVR, YouTube/Forbes Breaking News Odporúčanie: A ak nemáte program na utorok 26. mája, náš satirický podcast Piatoček oslavuje šieste narodeniny a vy môžete byť pri tom. Kolegovia si pripravili vtipné videá o politikoch a moderátor Adam Blaško sa na nich bude baviť s Gabikou Kajtárovou, Janou Krescanko Dibákovou a Václavom Dolejším. Lístky do bratislavského Kácečka nájdete na Piatocek.com. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
Parťák sa vždy hodí. Špeciálne, ak sa chcete naučiť nové veci – a tých nových vecí vo svete zúriacej technologickej revolúcie by sme každý deň našli hneď niekoľko. Väčšina z nás sa vtedy zrejme zľakne. No nezľakol sa spisovateľ a dnes už aj – to naozaj – tiktokový influencer Daniel Hevier. Založil si účet na sociálnej sieti a dnes tisícom až státisícom zväčša mladých ľudí ukazuje, prečo literatúra aj vzdelanie majú miesto v životoch generácie Z. Nebol na to sám, mal pomoc. A nebál sa o ňu požiadať. Tomáš Prokopčák sa v špeciálnom vydaní podcastu Dobré ráno rozpráva s Danielom Hevierom. Partnerom epizódy je O2, ktoré chce ľuďom dodávať odvahu skúšať nové veci v digitálnom svete - a byť im parťákom pri používaní nových technológií v každodennom živote. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
VYPLŇTE NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/prieskum Naša planéta sa neustále mení. Dobre, to je celkom banálne a triviálne konštatovanie, ale ona sa nám mení pod nohami a zdá sa, že tak nejako doslova. V Afrike totiž vzniká nová trhlina. Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na tektonické zlomy a zistíme niečo o rekordnom cunami na Aljaške. Objavom týždňa je zistenie, že poľnohospodárska revolúcia mohla byť pomalým procesom. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Odoberajte aj (Ne)vedecký newsletter Tomáša Prokopčáka na sme.sk/nevedecky – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.See omnystudio.com/listener for privacy information.
VYPLŇTE NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/prieskum Keď Robert Kaliňák pred dvomi rokmi vyhlásil, že projekt výstavby prešovskej nemocnice bude peklo, asi nemal na mysli konkrétne to, čo sa aktuálne deje. Vojenská nemocnica, ktorá mala pôvodne stáť v roku 2027 a v budúcnosti slúžiť aj verejnosti, má obrovské problémy. Hrubá stavba preto nebude hotová včas a objekt za stovky miliónov eur podľa všetkého nedostane časť peňazí z Európskej únie. Zostane v Prešove len stavenisko a bude vyvodená zodpovednosť? Aj o tom sa Nikola Šuliková Bajánová rozpráva s reportérom denníka SME Jánom Krempaským a reportérom denníka Korzár Michalom Frankom. Zdroje zvukov: TA3, STVR,TASR Odporúčanie: Dobré ráno sa opäť uchádza o ocenenie Podcast roka. Hlasovanie je spustené a ako ja tak aj všetci moji kolegovia a kolegyne, ktorí na ňom pracujú, budeme za váš hlas veľmi vďační. Ak nás chcete podporiť, spraviť tak môžete na podcastroka.sk v kategórii Rozhľad a takisto Miláčik. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
VYPLŇTE NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/prieskum Dvadsiateho šiesteho apríla sme si pripomenuli 40. výročie havárie v Černobyli. Výbuch v tamojšej atómovej elektrárni a najmä dlhé ticho, ktoré nasledovalo v oficiálnych médiách neprieč východným blokom, otriasol už aj tak krehkou dôverou v tzv. reálny socializmus. Spolu s rádioaktívnym mrakom sa nad východnou Európou rozšírili aj otázky o tom, aký je skutočný stav životného prostredia. Černobyľ pritom nebol ani zďaleka jediným dôvodom na rastúcu nedôveru. V tejto epizóde Dejín budeme hovoriť o príbehu obce Brekov na východnom Slovensku. Obyvatelia Brekova dlhodobo zápasili s priemyselným znečisťovaním ovzdušia, vody a pôdy z neďalekých závodov Chemlon, Chemko a Bukóza. Ich pohár trpezlivosti však začal pretekať v momente, keď k závodom mala pribudnúť aj skládka odpadov. Ako sa z bežnej nespokojnosti stal organizovaný odpor? Čo presne odštartovalo protesty? A napokon bolo už v tomto čase, v roku 1986, v malej obci na východe Slovenska cítiť, že režim stráca na sile? Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s Emíliou Sičákovou Beblavou, profesorkou na Ústave verejnej politiky Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského, spisovateľkou a bývalou šéfkou Transparency International. Vo svojom výskume sa venuje fungovaniu moci, spoločnosti a občianskej participácie. Protest obyvateľov Brekova proti plánovanej skládke spracovala v analýze a v románe Smetisko. Tento diel Dejín vyšiel vďaka podpore JUDr. Daga Vaškora, fanúšika histórie a fanúšika nášho podcastu. Ďakujeme za podporu. Na výrobe tejto relácie spolupracovali Tomáš Rybár a Michal Jurík. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcastySee omnystudio.com/listener for privacy information.
VYPLŇTE NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/prieskum Poznáte jeho texty – teraz ich budete môcť aj počuť. Každú nedeľu vo svojej podcastovej aplikácii nájdete trochu iný formát Dobrého rána – Roth číta Marca. Eseje a komentáre publicistu Sama Marca v podaní herca Roberta Rotha. Načítaný text: https://www.sme.sk/komentare/c/potrebuje-slovenska-politika-zase-richarda-sulika-pise-samo-marec – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
Klik je týždenný komentovaný prehľad technologických správ, o udalostiach, ktoré sa udiali vo svete IT, médií a sociálnych sietí. Moderátori: Ondrej Podstupka, Martin Hodás Discord diskusný server nájdete tu: https://discord.gg/dAUW4PCaEh Linky: Android I/O https://mashable.com/video/android-show-io-edition-2026-highlights Googlebook https://www.cnet.com/tech/mobile/google-aluminum-os-android-chromeos-laptop-explainer/ Fitbit appka dostane rebrand https://www.wired.com/story/google-is-rebranding-the-fitbit-app-to-google-health/ Anthropic sa dohodol s Google a SpaceX na prenájme serverov https://www.theinformation.com/articles/anthropic-commits-spending-200-billion-googles-cloud-chips / https://www.techmeme.com/260506/p35#a260506p35 Samsung štrajk https://www.tomshardware.com/tech-industry/big-tech/samsung-chip-workers-reject-usd340-000-one-time-bonus-demand-annual-payouts-like-sk-hynixs-usd900-000-workers-want-share-of-ai-windfall-impending-18-day-strike-could-cost-samsung-up-to-usd11-7-billion Čínsky implantát https://www.wired.com/story/china-approves-first-brain-chips-for-sale-plan-to-dominate-industry/ Trump telefón https://eu.usatoday.com/story/tech/2026/05/12/trump-mobile-t1-phone-shipping/90046321007/ https://www.youtube.com/watch?v=Iz882BXji08 QR Captcha https://www.androidauthority.com/google-recaptcha-play-services-requirement-3664806/ Prekladač do Linkedin https://translate.kagi.com/?from=en&to=LinkedIn+speak Spravili sme chybu, máte pripomienku? Napíšte nám na klik@sme.sk Kapitoly 00:00 Úvod01:31 Android 17 novinky23:58 Štrajk v Samsungu33:13 Čína má mozgový implantát41:53 Trump mobil46:14 Microsoft gaming novinky51:06 Overovanie identity cez QR kód54:56 ZáverSee omnystudio.com/listener for privacy information.
VYPLŇTE NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/prieskum Koncom predminulého roka sa pri španielskom pobreží potopila nákladná loď. Už to by bolo zvláštne, no zvláštnosti sa v skutočnosti tým len začínajú: loď mohla patriť do ruskej tieňovej flotily, zrejme ju niekto alebo niečo potopilo zámerne a špekuluje sa, že mohla niesť nukleárne technológie. Čo o prípade Ursy Major vieme a prečo to pripomína až príbeh z Jamesa Bonda? Tomáš Prokopčák sa pýta zahraničného reportéra denníka SME Daniela Hoťku. Zdroje zvukov: Youtube/CNN, Youtube/ABC News (Australia) Odporúčanie: Zaujímavého čítania o jedle tu zase až tak veľa nemáme, preto ma špeciálne teší ambícia skúsiť vydávať čosi podobné ako magazín. Dnes teda odporúčam druhé číslo časopisu Babilon, po vývare sa totiž venuje chlebíčkom. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
VYPLŇTE NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/prieskum Prvého apríla vyplávala výletná loď Hondius z mesta Ushuaia nachádzajúceho sa na cípe Južnej Ameriky. Jedenásteho apríla zomrel na jej palube prvý pasažier – 70-ročný Holanďan. V tom čase ešte nikto nevedel, že umrel na následky nákazy hantavírusom. Loď spravila ešte dve zastávky, pričom na ostrove Sv. Heleny vystúpilo viac ako 30 ľudí vrátane manželky prvej obete. Tá o pár dní nato umrela tiež. Doposiaľ hlásia úrady tri obete a pár nakazených. O tom, akú hrozbu predstavuje tento vírus, sa Nikola Šuliková Bajánová rozpráva s virológom zo Slovenskej akadémie vied Borisom Klempom. Zdroje zvukov: STVR Odporúčanie: Viaceré kultúrne centrá a umelecké projekty odmietli grantové financie, ktoré im pridelil Fond na podporu umenia. Niektorí z obáv o hodnotiaci proces, iní pre výhrady voči fungovaniu fondu celkovo. Teraz žiadajú o pomoc nás, verejnosť, a to cez rôzne zbierky. A vlastne to robia aj tí, ktorým grant neudelili vôbec alebo len v symbolickej výške. Zoznam je dlhý, stačí si vybrať. Či už podporíte platformu o umení, detský časopis, nezávislé centrá alebo médiá, je to na vás, ale ak môžete, pomôžte. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
VYPLŇTE NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/prieskum Zdá sa, že srdce ako sval je celkom odolné voči rakovine. Dlho bolo záhadou, prečo vlastne: a teraz s novým vysvetlením prišla vedecká štúdia, ktorá sa zamerala na jeho mechanické vlastnosti. Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na naše srdcia. Objavom týždňa je zistenie, že semiačka rastlín už môžu vnímať zvuk. – Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Odoberajte aj (Ne)vedecký newsletter Tomáša Prokopčáka na sme.sk/nevedecky – Ďakujeme, že počúvate podcast Zoom.See omnystudio.com/listener for privacy information.
VYPLŇTE NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/prieskum Tohtoročná dovolenková sezóna je významne poznačená situáciou na Blízkom východe. Dražie palivo, pre ktoré Únia zvažuje mimoriadne opatrenia, klesá záujem o miesta nachádzajúce blízko konfliktu. Ťažiť z toho by mala hlavne Európa a Stredozemné more. Aj keď aj tam sa dá veľa diskutovať o cene cestovania. Ekonomickej, aj spoločenskej.Nikola Šuliková Bajánová sa o téme rozpráva s reportérom magazínu Closer Adamom Novosadom. Zdroje zvukov: Markíza, ČT, TA3 Odporúčanie: Ja viem, že toto sa dnes už nerobí, odporúčania na hudobné videoklipy sú ako z Facebooku z roku 2010. Ale inak to nejde. Video, alebo skôr krátky film k skladbe Storm od francúzskeho hudobníka Genera8ion a švédskeho rapera Yung Leana je totiž podmanivý a v čase rádoby umenia generovaného umelou inteligenciou aj mimoriadne osviežujúci. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
VYPLŇTE NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/prieskum Odišli hľadať šťastie a lepší život na opačný koniec sveta. Azda takto by sme mohli zhrnúť základný motív českých a slovenských emigrantov v ďalekej Austrálii, ktorý stál za ich rozhodnutím opustiť svoju domovskú krajinu. Bolo by však až príliš veľkým zjednodušením, ak by sme zostali len pri tomto konštatovaní. Rodné Československo totiž často opúšťali nedobrovoľne, neodchádzali len za lepším životom, ale aj za slobodou a perspektívou, že už viac nebudú musieť čeliť politickým perzekúciám. To je naopak motív vlastný Čechom a Slovákom, ktorí zo svojej vlasti utekali po roku 1948 či po roku 1968. Mnohí z nich svoje miesto a novú životnú perspektívu napokon našli práve v Austrálii. Dejinám československej emigrácii sa dnes už venujú viacerí historici a je predmetom odborného spracovania. Ľudský rozmer tejto kapitoly našich dejín sa však rozhodla zmapovať publicistka Soňa Gyarfašová vo svojom dokumentačnom cykle Po stopách pamäti: Príbehy z opačného konca sveta. Mnohí z týchto emigrantov totiž ešte žijú a môžu nám porozprávať svoj vlastný príbeh. Cesta za týmto rozprávaním zaviedla dnešnú hostku podcastu Dejiny práve do krajiny našich protinožcov. Ako sama hovorí, splnila si tým svoj cestovateľský sen, ale i svoju dokumentačnú ambíciu. So Soňou Gyarfašovou sa preto rozprávame o tejto jej ceste, ale predovšetkým o ceste a životnom osude ľudí, ktorí ani v ďalekej Austrálii nezabudli na svoju vlasť. Tento podcast vychádza vďaka podpore Aukčnej spoločnosti SOGA, pri príležitosti 30. výročia jej založenia. Ďakujeme za podporu. Na výrobe tejto relácie spolupracovali Tomáš Rybár a Michal Jurík. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcastySee omnystudio.com/listener for privacy information.
VYPLŇTE NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/prieskum Poznáte jeho texty – teraz ich budete môcť aj počuť. Každú nedeľu vo svojej podcastovej aplikácii nájdete trochu iný formát Dobrého rána – Roth číta Marca. Eseje a komentáre publicistu Sama Marca v podaní herca Roberta Rotha. Načítaný text: https://www.sme.sk/komentare/c/slovensko-ovladol-gang-ale-simeckovci-to-nie-su-pise-samo-marec – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
VYPLŇTE NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/prieskum Tento týždeň pre vás máme Dobrého sobota naživo, ktoré sme nahrávali pred nedávnom so špeciálnym hosťom - Matejom Drličkom. Hovorili sme o hudbe, kultúre, spoločnosti a množstve aktuálnych otázok. Sobotným Dobrým ránom vás sprevádzajú Zuzana Kovačič Hanzelová a Jakub Filo. Otázky do nasledujúcej epizódy Dobrého rána sobota nám zasielajte na e-mail dobrerano@sme.sk, ideálne vo forme hlasovej správy. Do predmetu napíšte Otázka do sobotného Dobrého rána. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
VYPLŇTE NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/prieskum Extrémne sucho sužuje tretinu nášho územia, výrazne až extrémne sucho je na jeho polovici. Vegetácia nemá dostatok pôdnej vlahy. Poľnohospodári hlásia na viacerých miestach kritickú situáciu, závlahy bežia na plné obrátky a zvyšujú im náklady. Nie je to prvýkrát a čo je isté, ani posledný. Ako vážna je situácia a čo nás čaká v blízkej aj vzdialenejšej budúcnosti, sa Nikola Šuliková Bajánová pýta klimatológa Jozefa Pecha. Zdroje zvukov: Facebook/Správy STVR, Markíza, Youtube/FRANCE 24 English, Youtube/DW News Odporúčanie: Dnes oslavuje jeden z najobľúbenejších ľudí na tejto planéte sto rokov. David Attenborough zasvätil život ochrane prírody a hlavne pre ňu nadchol bezprecedentný počet ľudí na celom svete. Veľmi ho predstavovať netreba, no ak sa chcete pozrieť na jeho posolstvo komplexnejšie, odporúčam text od The Conversation, ktorý z pohľadu vedcov a vedkýň hodnotí prírodovedcov prínos. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
Dolgoživost je beseda, je stanje, o katerem v zadnjih letih vedno pogosteje govorimo. Ampak, a smo se kdaj sploh vprašali, kaj sploh je dolgoživost in kako jo doseči. Beseda ne nujno pomeni, da živimo več let, ampak predvsem, kako živimo ta leta. Pri ljudeh zdravo, vitalno, kakovostno staranje ni le posledica sreče ali genetike, temveč je tudi način življenja. Prehrana, gibanje, spanje, obvladovanje stresa, odnosi. Kako se torej že v mladosti pripraviti na starost, odgovarjamo skupaj s strokovnjaki. Sogovorniki: biotehnologinja dr. Ajda Marič, mikroplastika za zajtrk sociologinja dr. Anamarija Kejžar s Fakultete za socialno delo, profesor športne vzgoje dr. Vojko Strojnik s Fakultete za šport in klinična psihologinja ter strokovnjakinja za spanje dr. Vita Štukovnik s Filozofske fakultete UM. V Xpertizi, v kateri spoznavamo mlade na začetku kariere v znanosti, pa je tokrat z nami Ivana Drventić, ki se kot raziskovalka atmosferske kemije na Kemijskem inštitutu ukvarja s sledenjem rjavemu ogljiku v zraku in zmajuje z glavo ob tem, kako je zrak v Ljubljani onesnažen zlasti pozimi. Ivano je iz Hrvaške v Slovenijo – navkljub slabemu zimskemu zraku – pred nekaj leti pritegnila lepota naše prestolnice, kot pa boste slišali, pridno osvaja tudi znanje slovenščine. Dodatno gradivo in študije, omenjene v oddaji: Hidracija Gibanje Rak prebavil je povezan s prekomernim uživanjem predelanih mesnin Dvosmerna povezava med spanjem in črevesno mikrobioto Pogostost uživanja zelo predelane hrane v ZK Dolgoživost je povezana s črevesnim mikrobiomom, druga študija in tretja študija Stres in mikrobiota Preferenca rdeče prehrane Spanje in staranje možganov, dodatna študija Spanje in demenca Spanje je glavni steber dolgoživosti Slabše spanje, večja smrtnost Poglavja: 00:02:00 Kako na dolgoživost vplivajo spanje, gibanje, prehrana, družba 00:04:26 Za zdravo mikrobioto moramo poskrbeti že v otroštvu 00:06:04 Vpliv mikrobiote na dolgoživost 00:07:07 Vpliv stresa na naš prebavni sistem 00:07:50 Pomanjkljiva hidracija, manj ugoden mikrobiom 00:12:24 Spanje je nujni temelj našega delovanja 00:13:45 Kaj se z našimi možgani dogaja ponoči, ko spimo? 00:15:53 Zdravo spanje 00:17:44 Naši možgani se starajo hitreje, če ne spimo 00:19:33 Kako izboljšati spanje z gibanjem, prehrano? 00:22:00 Študije kažejo, da nezdravo spanje napoveduje kasnejši kognitivni upad 00:23:00 Vpliv telesne aktivnosti na zdravje 00:23:30 Mišice so pomembne za ohranjanje imunskega sistema in kognitivnih sposobnosti 00:24:54 Hitrih rešitev pri telesni dejavnosti ni 00:25:50 Hormonska terapija pomlajevanja 00:27:03 Če ne športamo, začne naše telo nazadovati 00:28:45 V mladosti zgradimo mišice in jih potem ohranjamo 00:29:45 Fitnesi v domovih za starejše 00:31:42 Pogled na starost in staranje je še vedno negativen 00:32:32 Odgovornost posameznika in družbe pri načrtovanju starosti 00:34:08 Skrb za zaposlene je dolgoročna investicija, ki se obrestuje zaposlenim in zaposlovalcem 00:35:23 Področje dolgožive družbe zajema vse generacije 00:36:02 Pogosto ljudje ne razmišljajo o tem, kako se bodo starali, staranje zanikajo 00:39:14 Xpertiza: Ivana Drventić, raziskovalka atmosferske kemije na Kemijskem inštitutu
© 2020-2026 Ivy Podcast Discovery LLC
