Podcasts about scaron

Kaj bi pomenil hud zobobol sredi vesoljske misije na poti proti Marsu? Ali pa krvni strdek v vratni veni tisoče kilometrov od doma?V tokratni Xkurziji predstavimo dva projekta, ki bosta astronavtom v prihodnosti omogočili daljše in varnejše misije. Prvi je SpaceDent, pri katerem so raziskovalci zasnovali posebno zobozdravstveno komoro in orodja iz nevnetljivih materialov, da bi astronavti lahko sami poskrbeli za osnovna zobozdravstvena zdravljenja. Drugi projekt pa povezuje srčno-žilne strokovnjake in strojne inženirje. Skupaj razvijajo sistem za zgodnje zaznavanje sprememb v vratni veni, kjer lahko nastanejo nevarni krvni strdki. Kako takšne raziskave potekajo in zakaj so ključne za prihodnost vesoljskih odprav? Sogovorniki: Tine Šefic, absolvent dentalne medicine na Medicinski fakulteti Univerze v Ljubljani, projektni vodja projekta Spacedend dr. Aleš Fidler, profesor na Medicinski fakulteti Univerze v Ljubljani in zobozdravnik specialist na Stomatološki kliniki UKC Ljubljana Hana Prtenjak, študentka na Fakulteti za strojništvo, inženirka strojništva dr. Janez Urevc, docent na Fakulteti za strojništvo, so-vodja projekta: Razvoj tehnologij za varnejše vesoljske misije

Dnes sa pozrieme na dôležitú súčasť dejín raného novoveku v malokarpatskej oblasti, dejín Bratislavy a jej širšieho okolia. A pomôžeme si vínom. Ako ukazuje výskum nášho hosťa, ak sa na víno, jeho výrobu, distribúciu a konzumáciu pozrieme očami archivára a historika, získame veľmi zaujímavý pohľad do dejín spoločnosti na našom území v ranom novoveku. Ako sa pestovalo víno v tomto období? Kedy začína vinárska tradícia v Bratislave a jej okolí? Ako sa vinohradníctvo premietalo do fungovania miest, v hospodárskej ale aj politickej oblasti? Kto pracoval vo viniciach? Od čoho závisela kvalita vína konkrétne z malokarpatskej oblasti? A napokon, aký bol vplyv dostupného alkoholu na ľudí – ako súviselo v ranom novoveku víno s kriminalitou? Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s archivárom a historikom Michalom Duchoňom, vedúcim Archívu mesta Bratislavy. Michal Duchoň sa vo svojom výskume venuje problematike mestských dejín raného novoveku, historickej kriminológii a dejinám každodenného života. Na svojom konte má niekoľko publikácií vrátane kníh Zločin v meste, kriminalita a každodennosť v ranonovovekom Pezinku; Modra v premenách stáročí; Bernolákovo 1209-2009: Dejiny obce, a je tiež spoluatorom Dejín Svätého Jura. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Na cestách po Slovensku, ktoré sú menej viditeľné, či dokonca skryté – no ich dejiny sú minimálne rovnako zaujímavé. Mnohí z nás trávia prázdniny na cestách- niekedy to znamená rýchle presuny z miesta na miesto bez možnosti zastavenia, navnímania miest, ktoré sme navštívili. Ak sa nám však predsalen podarí na chvíľu zastaviť- možno budeme maž priestor objaviť úlomky malých aj veľkých dejín, ktoré sú na prvý pohľad doslova neviditeľné a často opradené záhadou. Prinášame Vám staršiu epizódu podcastu Dejiny, v ktorej sme hovorili o umelecky a historicky vzácnych stredovekých kostoloch, ktoré pôvodne stáli na našom území no v dôsledku pohnutých dejín 20. storočia zanikli alebo z nich dnes nájdeme už len ruiny. Cez príbehy vzniku a zániku môžeme nahliadnuť do miestnych, ale aj národných či európskych dejín, dejín ktoré neraz, podobne ako kostoly samotné, zostávajú neviditeľné. Hovoriť budeme o kostole ktorý bol pravdepodobne prvým postaveným kostolom na Liptove a ktorý padol za obeť výstavbe Liptovskej Mary, o chráme ktorý musel ustúpiť riečnej regulácii a ktorého zbytky sa nachádzajú pod Dunajskou hrádzou, či kostoloch, ktoré boli poškodené v dôsledku rozvoja baníctva. Vznik a zánik chrámov však nebol len o postavení a zbúraní- ich vznik a zánik úzko súvisel so životom miestnych obyvateľov- za zánikom kostolov bola neraz nútená konverzia či priamo deportácia pôvodných veriacich. Aj o tom budeme hovoriť z hosťom, ktorý sa už desaťročia venuje skúmaniu stredovekých chrámov na území Slovenska. Aké boli dôvody zániku kostolov a kto boli hlavní aktéri? Platí, že za zánikom kostolov v 20. storočí bol najmä komunistický režim? Čo slovenský štát, ktorý sa oficiálne hlásil ku kresťanstvu? A akú úlohu v zániku alebo naopak v pokusoch o záchranu zohrávalo miestne obyvateľstvo? Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s popularizátorom románskej a gotickej sakrálnej architektúry na území Slovenska Štefanom Podolinským, ktorý spolu s manželkou Alexandrou Podolinskou tvorí webstránku o stredovekých kostoloch na Slovensku (www.apsida.sk), na ktorej môžete nájsť množstvo tipov na výlety ku stredovekým klenotom naprieč Slovenskom. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

(0:00) DJ Bean and Jeff Lemieux discuss Turner’s return to New England, Revolution’s playoff prospects (8:16) CBS Sports analyst Charlie Davies talks Turner to Revs, Son to LAFC, and Šeško to Man United (21:56) Revolution play-by-play man Brad Feldman previews Saturday night’s showdown with D.C. United (31:59) Revs goalkeeper Matt Turner on finding his form, working with Kevin Hitchcock, and bond with fans

Če so najbolj zagonetne zločine, ki so se zgodili med platnicami slovenskih kriminalk, doslej razreševali predvsem inšpektorji, je s prvencem Maše Jelušič očitno nastopil čas za inšpektorico, Katjušo JakopičMed knjigami, ki se kar najbolj priležejo v senci poletnega obmorskega gozdička, so gotovo kriminalke. Pa, seveda, ne le tiste, pod katere se podpisujejo svetovno odmevni mojstri à la Agatha Christie, Jo Nesbø, Georges Simenon, Boris Akunin ali Raymond Chandler, ampak vse bolj tudi domači avtorji in avtorice. Tako smo v tokratnem Sobotnem branju predstavili prvenec avtorice Maše Jelušič, intrigantno kriminalko z naslovom Profesor je končno mrtev, o kateri je publicist Marcel Štefančič jr. zapisal: »Maša Jelušič piše tako, kot morilci morijo. Preprosto, elegantno, ekspeditivno in nazorno.« Kaj se torej skriva med platnicami romana? O tem smo se pogovarjali z avtorico, ki je svojo kriminalko objavila pri založbi Goga. Foto: Darja Groznik

»Eno od področij, ki nas zanima, so razlike v imunosti med spoloma,« pravi švedski zdravnik, predavatelj in raziskovalec Nils Landegren.Študije kažejo na pomembne razlike v delovanju imunskega sistema pri moških in ženskah. »Znano je, da ženske bolje prenesejo različne okužbe, kar se je potrdilo tudi med epidemijo novega koronavirusa – takrat je več moških zbolelo za težjo obliko covida, večkrat so potrebovali zdravljenje na intenzivnem oddelku, več moških je zaradi covida umrlo. V primeru avtoimunskih bolezni so razlike med moškimi ženskami še večje; vendar v škodo žensk. Ko gre za avtoimunske bolezni, so namreč te pri ženskah kar štirikrat pogostejše. Lupus na primer je pri ženskah celo 10-krat pogostejši kot pri moških,« pojasnjuje sogovornik tokratnega Ultrazvoka z Univerze v Uppsali prof. dr. Nils Landegren. Dr. Landegren s kolegicami in kolegi preučuje, zakaj se ženske soočajo z večjim tveganjem za avtoimunske bolezni kot moški. Pri tem so zelo uspešni; pohvalijo se lahko z odmevno objavo v znanstveni reviji Nature. Ugotovili so, da ima na različen odgovor imunskega sistema velik vpliv hormon testosteron. Podrobneje v Ultrazvoku, v katerem bo njihove izsledke osvetlila še prof. dr. Iva Hafner Bratkovič z ljubljanskega Kemijskega inštituta. Slovensko imunologinjo, predavateljico in raziskovalko študije švedskih kolegov navdušujejo. Originalna študija v reviji Nature TUKAJ

Več kot 1800 pisem zasebne narave, ki jih je v 30. letih 19. stoletja upokojeni oficir Franz poslal baronu Erbergu, nam odpira nov, dragocen vpogled v življenje kranjske aristokracije in najbogatejših meščanov LjubljaneV tokratni oddaji smo se podali na kakih 190 let dolgo potovanje v preteklost. Obiskali smo namreč Ljubljano, kakršna je bila v 30. letih 19. stoletja. Pri tem smo si pomagali s skoraj 2000 pismi, ki jih je med letoma 1832 in 1840 upokojeni oficir avstrijske vojske, stotnik malce nenavadnega imena Franc Franz, poslal enemu najbolj uglednih Kranjcev tistega časa, baronu Erbergu, ki je sicer živel na svojem posestvu v Dolu pri Ljubljani, v njih pa precej podrobno popisal utrip ljubljanskega mestnega življenja. Podobo našega osrednjega mesta, kakršna se dviga iz Frančevih pisem, so zdaj rekonstruirali naši zgodovinarji in zgodovinarke, svoje izsledke pa predstavili v intrigantnem zborniku Podobe bidermajerske Ljubljane, ki je izšel pri Založbi ZRC. In kakšna je ta podoba? – Prav to smo preverjali v pogovoru z dr. Mihom Preinfalkom, raziskovalcem na Zgodovinskem inštitutu Milka Kosa ter predavateljem na koprski Fakulteti za humanistične študije, ki je nad omenjenim zbornikom bdel po uredniški plati. Pogovor je bil premierno na sporedu v okviru oddaje Kulturni fokus. Foto: Franz pl. Kurz zum Thurn und Goldenstein – Del Šentpetrskega predmestja s Cukrarno, 1835/36, detajl z naslovnice zbornika Podobe bidermajerske Ljubljane (Goran Dekleva)

Pred osemdesetimi leti, 6. in 9. avgusta 1945, sta ameriška bombnika nad japonskima mestoma Hirošima in Nagasaki odvrgla atomski bombi, zaradi katerih je umrlo več kot 200 tisoč ljudi, večinoma civilistov. Od takrat smo velikokrat slišali in izrekli besedi NIKOLI VEČ. "Ne morem razumeti, kako lahko danes politiki omenjajo možnost ponovne uporabe jedrskega orožja. To se ne sme zgoditi, vsi moramo reči, da se ne sme," je povedala Kasaoka Sadae, ki je kot dvanajstletna deklica preživela atomsko bombo v Hirošimi. O rožljanju z orožjem, tudi jedrskim, in možnostih, da se človeštvo jedrski katastrofi izogne z mirnim reševanjem sporov in razoroževanjem, govorita prof. dr. Zlatko Šabič, strokovnjak za mednarodne odnose in svetovalec predsednice republike, in direktor Mirovnega inštituta dr. Iztok Šori.

HEROHERO: ⁠https://herohero.co/piatocek/subscribe Vláda konsoliduje, takže logicky dostal Attila Végh zase raz peniažky od štátu, vojaci si užívajú nové Playstationy a Matúš Nakúp Všetko minul 120 000 eur na prívesky, píšťalky, či antistresové loptičky. Tie sa však ľuďom zídu, keďže Robo zase raz blúzni o prevrate, tentokrát z Británie. Karta ide aj Pellemu, lebo má najlepšiu sestru a hodnosť Tragéda týždňa. - FOLLOWNI SI NÁŠ YOUTUBE: ⁠http://youtube.com/@piatocek⁠ - Instagram:⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://www.instagram.com/piatocek_podcast/⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ - Náš Discord nebol nikdy lepší:⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠⁠⁠bit.ly/piatockaren⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

Pričevanja bolnic in bolnikov z dolgim covidom ter tudi številne raziskave kažejo, da okužba z novim koronavirusom in covid lahko okvarita celice in pustita dolgotrajne posledice na nivoju najmanjših žil v telesu.»Novi koronavirus napade stene malih žilic – kapilar. Prav pred kratkim je izšla raziskava s slikami kapilar na bazi nohta zdravega človeka, neokuženega z novim koronavirusom, okuženega brez simptomov in bolnika z dolgim covidom. Pri okuženih vidimo, da so kapilare poškodovane, da jih je manj, nekatere so zamašene z mikro strdki, druge so razširjene in večkrat zakrvavijo. Poškodbe so na mikroskopskem nivoju, ki jih s klasičnimi medicinskimi napravami velikokrat ne odkrijemo,« razlaga zdravnica Špela Šalamon. Doktorica znanosti, ki v Deželni bolnišnici LKH Leoben na avstrijskem Štajerskem dela kot specialistka nuklearne medicine, aktivno sodeluje v neodvisni skupnosti strokovnjakov in aktivistov z imenom World Health Network. Skupina si prizadeva za zaščito zdravja in zmanjšanje škode zaradi pandemije covida. Intelekta: Prekletstvo dolgega covida TUKAJ Daljši pogovor z dr. Šalamon TUKAJ  

Európska únia a Spojené štáty americké sa dohodli na pätnásť percentných clách. Výsledok sa podarilo dosiahnuť cez víkend v Škótsku, a to po dlhých mesiacoch rokovaní, ktorým predchádzala hrozba z apríla tohto roka, kedy americký prezident Donald Trump oznámil, že na úniu uvalí clá vo výške 30 percent, čo podľa mnohých mohlo blok uviesť do recesie. Podľa makroanalytika Slovenskej sporiteľne Mateja Horňáka sa dalo vylobovať aj viac, no v stávke bolo mnohé. Únia totiž na jednej strane disponuje obrovskou ekonomickou silou, na strane druhej však debaty s USA očividne neboli len o obchodnej dohode. „Diskutovali sa aj ďalšie otázky, ako bezpečnosť či Ukrajina. Zrejme šlo aj o to, aby sme Trumpa v procese nejak nenahnevali a v zápale hnevu sa nerozhodol, že napríklad USA opustia NATO,“ vysvetľuje Horňák. Avizované navýšenie sa podľa neho dá prirovnať k situácii z 30. rokov 20. storočia, kedy prezident Hoover po Veľkej hospodárskej kríze navýšil importnú colnú sadzbu na dvadsaťtisíc produktov s cieľom ochrániť americký priemysel pred zahraničnou konkurenciou. „Ani vtedy to nedopadlo veľmi šťastne pre americkú ekonomiku, keďže aj iné krajiny pristúpili k odvetným clám. Došlo k obchodnej vojne, poklesu exportu, vyšším cenám a poklesu zamestnanosti. Malo to však vplyv aj na svetový obchod. Počas piatich rokov došlo k poklesu jeho objemu o šesťdesiat percent. Aj história nám takto vlastne ukazuje, že snahy o protekcionizmus nemajú veľmi šťastné konce,“ objasňuje analytik. Čo všetko nakoniec dohoda na pätnástich percentách zahŕňa, mohla si Európa vylobovať aj nižšie clo, kto v tomto boji prehral, kto vyhral a čo Slovensko a jeho ekonomika? V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá makroanalytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák. ​V rozhovore sa dozviete: 2:41 Čo všetko 15-percentné clo zahŕňa. 5:35 Bude sa meniť clo na oceľ a hliník? 7:02 Aké navýšenie predstavuje 15-percentné clo. 9:30 Mohla si únia vylobovať nižšie clá? 13:37 Ako by vyzerala obchodná vojna.​​​ 18:20 Aké clá aplikuje EÚ na USA? 20:57 Nakoľko clo zvládne európska ekonomika. 26:09 Oplatil sa Británii Brexit vzhľadom na clo? 28:21 Ako clo ovplyvní slovenskú ekonomiku? 32:09 Dopad dohody o nákupe energií za 750 miliárd dolárov. 34:26 Aký dopad budú mať clá na Američanov. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na ⁠sme.sk/indexodber⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Index.See omnystudio.com/listener for privacy information.

V britanskem časopisu Guardian so se vprašali, če se je zlata doba turizma končala. Ali je treba zapleteno razmerje med tistimi, ki želijo obiskati najbolj zanimive kraje na svetu, in tistimi, ki v njih živijo, postaviti na novo? Veliko Slovencev poleti še vedno najbolj vleče na morje, na Jadran, na Hrvaško. To potrjujejo tudi rezultati najnovejše raziskave družbe Valicon. Na Hrvaškem je, ali še bo, poletni dopust preživela kar polovica Slovenk in Slovencev; 8 odstotkov v Italiji, 5 v Grčiji; 21 odstotkov Slovenk in Slovencev bo dopustovalo v Sloveniji. 15 odstotkov prebivalk in prebivalcev pa letos na dopust ne bo odšlo. V tokratni Intelekti vam v poslušanje in razmislek ponujamo nekaj spominov na dopust, počitnice in potovanja, na taka, kot so bila nekoč. Govorili bomo o turizmu danes, za katerega se zdi, da ga bodo prenatrpanost, draginja, vojne in naravne katastrofe, pokopali. Kakšna pa bo, če sploh, torej prihodnost turizma? Sodelujejo: analitičarka Ana Jemec Špik (Slovenska turistična organizacija), politologinja prof. dr. Marjetka Rangus (Fakulteta za turizem Univerze v Mariboru), »sanjač slovenskega turizma« Dominik S. Černjak (Turistična zveza Slovenije) in etnologinja, kulturna antropologinja in zgodovinarka doc. dr. Jasna Fakin Bajec (ZRC SAZU in Fakulteta za Humanistiko Univerze v Novi Gorici).

Ime tedna je postal Tadej Pogačar, slovenski kolesarski šampion, ki je še četrtič zmagal na Dirki po Franciji. Na zahtevni in najprestižnejši tritedenski preizkušnji je še šesto leto zapored stopil na zmagovalni oder, letos osvojil tudi pikčasto majico najboljšega hribolazca, kot najmlajši kolesar z osvojitvijo svoje četrte rumene majice pa presegel še en mejnik v že tako izjemni karieri.Kandidata sta bila še: Tina Popovič, direktorica zavoda Divja misel, ki upravlja Vodnikovo domačijo, enega osrednjih akterjev kulturnega dogajanja v ljubljanski Šiški. V odprtem, gostoljubnem javnem prostoru že 10 let povezujejo lokalno skupnost, s številnimi programi pa si prizadevajo za različna druženja ob branju knjig. S projektom Knjižnica pod krošnjami, ki poteka po številnih slovenskih mestih, so vstopili že v tretje desetletje. Josip Rotar, član Mariborske kolesarske mreže, kjer so se v okviru priprav na podnebno konferenco COP 30, ki bo novembra v Braziliji, vključili v globalen projekt okoljskih aktivistov in v Sloveniji pripravili kolesarjenje za podnebno pravičnost. S prevzemom štafete, ki si jo na poti predajajo lokalni aktivisti, so lokalnim skupnostim predstavili tudi ukrepe za izboljšanje trajnostne mobilnosti v mestih in vaseh.

Ko prinesemo sadje s tržnice ali trgovine, ga pogosto le na hitro speremo. Ampak ali to res zadostuje? Koliko pesticidov ostane na površini in kaj dejansko pomaga pri odstranjevanju?V najnovejši epizodi Radiovednih smo se pogovarjali z dr. Rajkom Vidrihom z ljubljanske Biotehniške fakultete, strokovnjakom za tehnologijo rastlinskih živil, ki razloži: - Kako in zakaj deluje pranje s sodo bikarbono- Koliko sode dodati in koliko časa moramo sadje namakati- Zakaj lupljenje ni vedno najboljša ideja. Praktično, jasno in brez olepševanja. Še več zanimivosti o znanosti v kuhinji najdete tu.

Kulturno-civilizacijsko dogajanje je povezano s temeljnimi človeškimi vprašanji o obstoju in delovanju sveta, vprašalnica "zakaj" je gonilo človekovih radovednih prizadevanj, njegovega ustvarjanja pomenov, smislov in inovacij, ki so si jih kulture delile med seboj.Kultura – nova svetovna zgodovina, ki jo je napisal nemški literarni kritik, filozof in zgodovinar Martin Puchner, je vznemirljiva knjiga o davnih in nedavnih interakcijah ter medkulturnem mešanju, stapljanju, prežemanju, povezavah, izmenjavah, izposojanju, posnemanju ter medgeneracijskih prenosih informacij in mutacij, ki so oblikovale živo organsko tvorbo večnega preoblikovanja. Velika zgodba kulturnih dosežkov civilizacij namreč ni statičen muzejski predmet, ampak neustavljivo potovanje, neskončen preplet porajanja in izginevanja, soodvisnih rasti in usihanja, nepredvidenih selitev v vse smeri. V tem zamotanem klobčiču iz nepretrgane pajčevine Puchner ne igra na strune opevanja dosežkov zahodnega kulturnega kanona in ne razpravlja o vrhuncih kultur, ne meri jih in ne preverja njihove izvirnosti, pristnosti ali neokrnjenosti, ne razsoja o prilaščanju in krajah kulturnih elementov, izrazov in oblik, saj si brezčasne kulture in umetnosti ni mogoče lastiti … Kulturo razume kot skupno zakladnico človeštva, ki jo izposojevalci za samosvojo uporabo vedno znova predajamo naprej v prihodnost. O knjigi več Špela Vodopivec, ki je knjigo poslovenila. 

HEROHERO: ⁠https://herohero.co/piatocek/subscribe Ušla ti naša diskusia na Pohode? Alebo ty takéto slniečkarske podujatia akože absolútne vôbec, hej, ani vizuálne? V tom prípade ťa určite potešíme, keďže dnes pre teba žiadne video nemáme, ale zato máme audio záznam tejto diskusie, kde sa Adam rozprával s našimi hosťami o tom, čo sa deje s politikou a najmä kultúrou na Slovensku. Speváčka Katka Koščová a rapper Supa s Adamom rozobrali, čo je vlastne umenie, či si Machala naozaj myslí, že zachraňuje slovenskú kultúru, aké je byť geneticky modifikovanou kukuricou alebo čo hovoria na Ficove reči o neutralite. - FOLLOWNI SI NÁŠ YOUTUBE: ⁠http://youtube.com/@piatocek⁠ - Instagram:⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://www.instagram.com/piatocek_podcast/⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ - Náš Discord nebol nikdy lepší:⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠⁠⁠bit.ly/piatockaren⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

„Spoznávanie dejín krajiny, do ktorej som vyslaný, je nedeliteľnou súčasťou zžívania sa s krajinou ako takou,“ hovorí britský veľvyslanec na Slovensku a vyštudovaný historik Nigel Baker. V rozhovore pre podcast Dejiny s historičkou Agátou Šústovou Drelovou tiež priblížil, aké miesto majú dejiny v diplomacii, ako môžu krajiny spolu komunikovať o náročných či tragických kapitolách svojich dejín; ale tiež ktoré momenty slovenských dejín môžu byť obohacujúce pre Britov a naopak, ktoré momenty britských dejín nám môžu pomôcť lepšie spoznať tie naše. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Šéf Centra historických vozidel (CHV) Českých drah Marek Plochý vede tým, který se stará o všechna Českých drah. Ve sbírce jich mají ČD na 400 a je to průřez lokomotivami, motorovými vozy, elektrickými jednotkami, osobními vozy až například po zauhlovací jeřáby. Přibližně 30-40 procent z nich je provozních. „Jsem velký fanda, když by bylo po mém, tak bych rád, aby jezdilo všechno. Ale to nepůjde. Takže se vraťme do reality. Určitě dojde i k redukci vozidel, některá jsou v našich sbírkách ve vícero kusech a není v našich finančních ani časových možnostech všechno udržet v provozu. Je to nákladný koníček, když to řeknu lidově. Abychom je udrželi v kvalitním provozu, bude se počet vozidel zmenšovat, protože náklady rostou každoročně o mnoho procent,“ říká Marek Plochý. See omnystudio.com/listener for privacy information.

HEROHERO: ⁠https://herohero.co/piatocek/subscribe Hlasovalo sa o sankciách a Fico chcel, aby mu pohladkala hlávku opozícia, že dobre chcel a dobre vybavil, no nedostal pohladkanie, a tak sa trucovito hodil o zem s plačom, že keď on nedostane lízatko, tak nikto. Okrem toho sa chcel znova kamošiť s českým premiérom, ale ten ho poslal kade ľahšie. Peťo Pelle si zrejme povedal, že potrebuje nový matroš na sociálne siete, a tak sa vybral do lesa hrať sa na vojačika. To psychicky nezvládol Danky a začali sa hádať na internetoch. Tragédom týždňa je naša polícia, lebo si zrejme povedala, že už dlho nedala nikomu do kufra bombu, a tak nás treba znova zahanbiť pred celým svetom. - FOLLOWNI SI NÁŠ YOUTUBE: ⁠http://youtube.com/@piatocek⁠ - Instagram:⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://www.instagram.com/piatocek_podcast/⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ - Náš Discord nebol nikdy lepší:⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠⁠⁠bit.ly/piatockaren⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

Analytik Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster hovorí, že dôvodov je hneď niekoľko. „Nemecká ekonomika stagnuje, možno bude aj v recesii. Zároveň sa ani našim ostatným zahraničným partnerom nedarí tak, ako sme čakali ešte pred niekoľkými mesiacmi,“ vysvetľuje. Problémom je aj predpoklad nižšieho výberu spotrebných daní, najmä pokiaľ ide o transakčnú daň. Podľa Šustra nie je vhodná pre ekonomiku nášho typu a zároveň má stále výrazné nedostatky. „V kombinácii s vyššou DPH takisto vedie k tomu, že zdaňovanie výroby a predaja je na Slovensku extrémne vysoké,“ objasňuje analytik. Koalícia však aj napriek tomu hovorí o zvyšovaní trinástych dôchodkov a o vyšších platoch pre učiteľov. Naopak, debaty o škrtoch na strane výdavkov tento rok či do budúcna nepočuť vôbec. Len samotný dôchodkový systém je podľa Šustra neudržateľný. „Treba ho dotovať zo štátneho rozpočtu tromi miliardami ročne a bude to ďalej stúpať. Iba trináste dôchodky vyjdú tento rok na deväťsto miliónov eur a máme tu ďalšie sociálne dávky, ktoré pribudli za posledných desať rokov,“ približuje. Sociálna poisťovňa tak podľa neho vytvára už takmer polovicu zo skoro sedemmiliardového deficitu. Čo je teda pravdy na tom, že na budúci rok bude treba šetriť ešte viac, než sa plánovalo, čo dávky ako trináste dôchodky spôsobujú dnes a do budúcna, či štát siahne na II. pilier, alebo na niektoré zo sociálnych dávok a čo sa stane, ak sa dlh nepodarí stlačiť dolu? V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá analytik Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster. (Oprava: Vo videu zaznie, že podľa odhadu RRZ ekonomika tento rok porastie o 3 až 4 percentuálne body menej než sa očakávalo v októbri 2024. Správne má byť o 0,3 až 0,4 percentuálne body.) *Časť je reprízou z 27. februára 2025. ​V rozhovore sa dozviete: 1:11 Prečo štát vyberie na daniach menej. 5:30 Kedy uvidíme, koľko štát vybral na DPH. 10:57 Prečo neplníme plány vlády na šetrenie. 14:52 Dosahy vyšších trinástych dôchodkov. 21:34 Ako sa dôchodky zvyšujú.​​​ 24:12 Správne nastavenie dôchodkov. 30:34 Ako sa pripraviť na dôchodok. 33:07 Aké veľké šetrenie nás o rok čaká. 39:30 Kde vláda bude šetriť. 45:34 Siahne vláda na II. pilier? 48:49 II. pilier a štátne investičné projekty 52:09 Čo ak štát nezačne šetriť? – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na ⁠sme.sk/indexodber⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Index.See omnystudio.com/listener for privacy information.

HEROHERO: ⁠https://herohero.co/piatocek/subscribe Martine nestačilo, že ju vypískali vo Východnej, tak o tom ešte začala šíriť bludy na internetoch. Bludy šíril aj Fico, a zase raz za naše. Na Devíne zorganizoval oslavy Cyrila a Metoda, ktoré mali všetko - epický dym, prepečeného vola, svetelnú šou, Romanu Tabak, desivú žena na obrovskej LED obrazovke, konšpirácie aj Oskara Rózsu. Napriek tomu existujú ešte väčší tragédi jak on, napríklad v Nemocnici sv. Michala, ktorí sa rozhodli vyplachovať pacientom črevá formaldehydom. - FOLLOWNI SI NÁŠ YOUTUBE: ⁠http://youtube.com/@piatocek⁠ - Instagram:⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://www.instagram.com/piatocek_podcast/⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ - Náš Discord nebol nikdy lepší:⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠⁠⁠bit.ly/piatockaren⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

La segunda ciudad de Chequia transmite muy buenas sensaciones. Tal vez sea el carácter abierto, creativo y acogedor propio de una urbe universitaria, donde una cuarta parte de la población es estudiante. O quizás se deba a la animación de sus calles, la amplia oferta gastronómica, la fama de los vinos moravos o a una arraigada cultura cervecera que entra por todos los sentidos. Sin la rotunda fastuosidad de Praga, Brno recibe al viajero con un estimulante surtido de edificios góticos, neorrenacentistas, modernistas y funcionalistas; estilos dispares que conviven en sorprendente armonía. Para entender esta evolución, marcada en su última etapa por la bonanza económica de la Revolución Industrial, partimos del antiguo perímetro amurallado, por donde hoy discurren algunas de las calles principales. Comenzamos nuestro paseo por Joštova, donde el guía Patrick Michaud nos muestra algunas de las instituciones que hacen de Brno la capital judicial de la República Checa. La iglesia de Santo Tomás es uno de los recuerdos del antiguo monasterio donde el fraile agustino Gregor Mendel llevó a cabo los experimentos botánicos que, en el siglo XIX, pusieron las bases de la genética moderna. A pocos pasos encontramos el restaurado templo dedicado a Santiago y, a su derecha, el acceso a un impactante osario; lo visitamos en compañía de una de sus trabajadoras, Lucie Křížová. Este espacio, que exhibe restos de decenas de miles de personas, es parte de la extensa red de subterráneos de la localidad. Kristýna Mikešová, de la oficina de turismo, nos invita a acceder a otros, como los antiguos depósitos de agua de Žlutý Kopec, la cripta de los capuchinos o el laberinto que horada el subsuelo de Zelný Trh, la Plaza del Mercado de Verduras. Muy cerca se halla la Plaza de la Libertad (Náměstí Svobody), corazón palpitante de este centro atravesado por tranvías. Para obtener las mejores vistas podemos subir al mirador del antiguo ayuntamiento, en cuyo túnel de acceso nos sorprende un enorme cocodrilo colgado del techo, protagonista de la leyenda del dragón que relata la profesora Zuzana Fialová. Otro relato legendario –éste lo cuenta el profesor y traductor Jiří Pešek– explica la argucia con la que los defensores de la ciudad evitaron la invasión del ejército sueco en la Guerra de los Treinta Años; un engaño que se sigue recordando cada día a las 11 de la mañana, cuando suena el toque de campanas de mediodía en la catedral de San Pedro y San Pablo. Ubicado en la parte más elevada del casco viejo, este templo de afiladas torres parece competir en altura con el cercano Castillo Špilberk, pieza clave en la defensa brunense y temida prisión en algunos momentos de su larga historia. Antes de despedirnos nos acercamos a la Villa Tugendhat, hito de la arquitectura residencial funcionalista, diseño de Ludwig Mies van der Rohe incluido en la lista del Patrimonio Mundial de la Unesco.Escuchar audio

HEROHERO: ⁠https://herohero.co/piatocek/subscribe Kanye West sa chystá na Slovensko. Alebo aj nie, ktovie, keďže festival, na ktorom má vystupovať, nemá povolenia a na poli, kde sá má konať, je ešte nedozretý jačmeň. Rudo Huliak zvolal tlačovku, na ktorej oznámil, že jeho strana sa odteraz nechá oslovovať menom Strana Vidieka a jej krédom je žiť a… žiť. Novinári opäť otravovali Roberta Fica pri žatve, kde povedal, že nie je predurčený na to, aby informoval o jej priebehu, a potom o ňom predsa informoval. Okrem toho sme sa konečne dostali k vyhodnoteniu prieskumov, za ktoré si síce platíme, ale vďaka Andrejovi Dankovi nevieme, aké majú vysledky. Tragédom týždňa sa stáva Viktor Orbán, ktorý chcel zakázať Pride, a namiesto toho sa postaral o to, že sa v Budapešti udial jeden z najväčších protestov za demokratické práva v Maďarsku. - FOLLOWNI SI NÁŠ YOUTUBE: ⁠http://youtube.com/@piatocek⁠ - Instagram:⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://www.instagram.com/piatocek_podcast/⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ - Náš Discord nebol nikdy lepší:⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠⁠⁠bit.ly/piatockaren⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

Ministerstvo práce sa už niekoľko krát chválilo najnižšou nezamestnanosťou v nedávnej histórii Slovenska. V máji totiž dosiahla rekordných 5,8 percenta. Národná banka Slovenska však tvrdí, že miera nezmestnanosti nehovorí za všetko, a že na trhu práce sa na pozadí dejú skutočné zmeny. To potvrdzuje aj Ľubica Melcerová, PR manažérka zo spoločnosti Alma Career Slovakia. „Sme svedkami neistej situácie. Zamestnávatelia sú zdržanlivejší a viac analyzujú. Ak mali naplánované nábory alebo investície, skôr váhajú, mnohé majú dokonca zmrazenie náboru. Je to preto, že trend nízkej nezamestnanosti je možné udržať len v ekonomicky priaznivej situácii,“ vysvetľuje. Na druhej strane sa extrémne zvýšil počet ľudí, ktorí majíu záujem nájsť si novú prácu. Podľa Melcerovej je to vidno aj na počte reakcií na inzerované ponuky. Kým minulý rok priemerne prejavilo záujem dvadsaťjeden ľudí, aktuálne je to dvadsaťšesť. Problém pritom majú jednak ľudia s rokmi skúseností a s vyšpecifikovanými platovými, ale aj pracovnými podmienkami a tiež čerství absolventi. Podľa Zuzany Kaňuchovej, HR Business partnerky spoločnosti Alma Career Slovakia je to v druhom prípade spôsobené hlavne nástupom umelej inteligencie. „Juniorskejšie pozície firmy jednoducho nahradili takýmto spôsobom. A tento trend sa bude aj naďale stupňovať, preto by mladí uchádzači už počas školy mali myslieť na rozširovanie svojich zručností, vrátane dobrovolničenia a online kurzov,“ vysvetľuje Kaňuchová. Čoho sme teda svedkami, ako výkonnosť ekonomiky môže ovplyvniť schopnosť firiem príjmať nových zamestnancov, dá sa čakať vlna preúšťania v budúcnosti a čo si vôbec firmy na svojich uchádzačoch všímajú najviac? V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá Ľubica Melcerová, PR manažérka a Zuzana Kaňuchová, HR Business partnerka, obe zo spoločnosti Alma Career Slovakia. ​V rozhovore sa dozviete: 1:13 Dochádza k obratu na trhu práce? 3:08 V ktorom regióne najviac chýbajú zamestnanci. 4:20 Problém ľudí so skúsenosťami zamestnať sa. 6:03 Šance absolventov nájsť si prácu. 12:14 Čo tvorí gro voľných pracovných ponúk. 15:20 Ako často je v poriadku meniť prácu. 17:05 Nižšie kvalifikované pozície a cudzinci. 22:08 Prečo sú firmy v niestote. 26:11 Je správny čas na zmenu práce? 28:37 Podľa čoho sa uchádzač rozhoduje. 31:47 Rozdiel medzi mladými a staršími v prístupe k práci. 34:45 Návrat matiek do zamestnania. 35:35 Najväčšie výzvy, ktoré čakajú pracovný trh. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na ⁠sme.sk/indexodber⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Index.See omnystudio.com/listener for privacy information.

This Friday, July 4th, a fundraiser in memory of Lily Anna Šebestová, who died from cancer at the age of 10 last November, will take place. Bikers from Eastbound and Down will cycle 24 hours non-stop across Ireland — from Dunmore Head to Malin Head, Burr Point, Mizen Head, and back to University Hospital Kerry. The event will raise funds for Kerry Hospice Foundation and the Cashel Ward Palliative Care Suite at University Hospital Kerry. Jerry spoke to Lily’s mother Lorraine and to Russell Aslett of Eastbound and Down. For more: https://www.facebook.com/profile.php?id=61553809324496 and https://www.idonate.ie/fundraiser/32in321

Avtor kultne televizijske serije Twin Peaks in nič manj razvpitih filmov, kot so Modri žamet, Divji v srcu in Mulholland Drive, je v očeh številnih veljal za največjega mojstra sedme umetnosti našega časaVčasih se zdi, kakor da je biti kritičen do filmov, ki prihajajo iz Hollywooda, malodane stvar minimalnega osebnega samospoštovanja resnih cinefilov, kajne. A vsake tolikokrat se pojavi kak režiser, ki celo sredi ameriške tovarne cukrenih sanj in cenene zabave vendarle ustvari filme, v katerih tudi najbolj izbirčni gledalke in gledalci hitro prepoznajo čisto pravo, emocionalno in intelektualno izzivalno, nemara že kar sublimno umetnost. Eden takih je bil skoraj gotovo David Lynch, ki se je poslovil letos januarja v 79. letu starosti. V štirih desetletjih, med letoma 1977 in 2017, je posnel deset filmov, med katerimi gre menda posebej izpostaviti Modri žamet pa Divje v srcu in Mullholland Drive, ter tri sezone kultne televizijske nadaljevanke Twin Peaks, za ta opus pa je – poleg številih nominacij – med drugim prejel zlato palmo v Cannesu, častnega zlatega leva v Benetkah in oskarja za življenjsko delo. Še več; britanski časopis Guardian ga je že pred slabima dvema desetletjema razglasil za največjega režiserja našega časa, legendarna filmska kritičarka Pauline Kael ga je označila za prvega resnično popularnega nadrealista, režiserski kolega Martin Scorsese pa je ob njegovi smrti zapisal, da je Lynch na veliko platno spravil resnično nezaslišane podobe, take, ki jih pred tem še ni videlo človeško oko. Če je tako, tedaj se najbrž velja vprašati, s čim natanko se je David Lynch pravzaprav zavihtel na sam vrh filmskega Parnasa? Velja se, drugače rečeno, vprašati, kaj nam njegovi filmi pripovedujejo in kako to počno? – Prav tega smo se lotili v tokratni Intelekti, ko smo pred mikrofonom gostili literarnega in filmskega kritika Roberta Kureta pa filozofa, sociologa, pisatelja in predavatelja na ljubljanski Fakulteti za družbene vede, dr. Mirta Komela, ter kulturologinjo, našo kolegico s televizijske strani Kolodvorske ulice, avtorico oddaje Televizorka, Ivano Novak. Foto kolaž:- David Lynch na festivalu v Cannesu leta 2017 (Georges Biard, Wikipedija)- Plakat za film Eraserhead, 1977 (Libra Films, Wikipedija)- Plakat za film Človek slon, 1980 (Paramount Pictires, Wikipedija)- Plakat za film Dune, 1984 (Universal Pivture, Wikipedija)- Plakat za film Modri žamet, 1986 (De Laurentiis Entertainment Group, Wikipedija)- Plakat za film Divji v srcu, 1990 (The Samuel Goldwyn Company, Wikipedija)- Kader iz uvodne špice za prvi dve sezoni televizijske serije Twin Peaks, 1990-91 (ABC, Wikipedija)- Plakat za film Twin Peaks : Ogenj hodi z mano (New Line Cinema, Wikipedija)- Plakat za film Izgubljena cesta, 1997 (October Films, Wikipedija)- Plakat za film Resnična zgodba, 1999 (Buena Vista Pictures, Wikipedija)- Plakat za film Mulholland Drive, 2001 (Universal Pictires, Wikipedija)- Plakat za film Notranje zadeve, 2006 (Absurda / 518 Media, Wikipedija)- Plakat za tretjo sezono televizijske serije Twin Peaks, 2017 (Showtime, Wikipedija)

Pred počitnicami pa še temeljno vprašanje, s katerim si boste lahko krajšali poletne večere: Zakaj in čemu se še nihče ni spomnil slogana: »Naredimo Slovenijo spet veliko!« Bojni vzklik neopopulizma se širi po planetu kot vihar in samodržci, diktatorji, avtokrati ali pa samo populisti, so k znameniti Trumpovi pogruntavščini že prilimali ime svoje dežele. »Ponovno velike« države rastejo kot gobe po dežju. Ponovno velika je skoraj postala Romunija, Izrael tako ali tako, ponovno velika je postala Madžarska, predlagano je, da se k stari slavi vrne Evropa kot celota in še bi lahko naštevali. Le v Sloveniji se še ni našel junak, ki bi se lotil delanja ponovno velike Slovenije. Kar je nenavadno, ker ni, da bi ne imeli kandidatov. V predvolilnem letu, ko se rojevajo nove stranke ena za drugo, stare pa se utrjujejo na svojih pozicijah, bi človek pričakoval, da bo kdo zagrabil geslo, ki je dokazano najbolj učinkovito politično geslo enaindvajsetega stoletja. Pa ne samo to: »MAGA« je geslo in politični program hkrati, kar je vsaj za večino ameriških volivcev zelo udobno. Istočasno pa si v slovenskih strankarskih štabih že belijo glavo, s katerim sloganom naj gredo na državnozborske volitve leta 2026. In medtem ko bodo izumljali slogane, ki bodo vsebovali besede »naprej« in »zaupanje« in »Slovenija«, v političnem kotu stoji in čaka garancija za uspeh, če ne že za zmago na volitvah: »Naredimo Slovenijo spet veliko!« Poglejmo morebitne ovire, ki stojijo na poti uvedbe trumpizma v Sloveniji. Predvsem dve besedi v sloganu sta sporni. In sicer »veliko« ter »spet.« Slovenija je mala. Majhna. Majcena. Povezovati jo na kakršenkoli način s pojmom »velika« je smešno. Razen v prenesenem imenu, ko imajo naši športniki veliko srce. Drugače pa je naša majhnost ne le geografsko dejstvo, temveč tudi primerjalna prednost in dobrodošel turistični atribut. Če bi kdo zdaj začel znotraj trumpistične agende govoriti o Sloveniji kot o »veliki«, bi si zaslužil samo posmeh in njegove politične pozicije bi se kvečjemu oslabile, nikakor pa ne povečale. Potem pa je tu besedica »spet«, ki jo lahko iz originala ustrezneje prevajam kot »ponovno«. V državah, ki geslo uporabljajo, seveda mislijo na nekdanjo slavo teh držav. Madžari na srečna leta znotraj črno-žolte monarhije, Izraelci na srečne čase kralja Davida in tako naprej in tako nazaj. Niti ni povsem jasno, na katero od dob v slavni ameriški zgodovini se navezuje Donaldov vzklik. Večina njegovih privržencev misli na dobo po koncu druge svetovne vojne, do sredine šestdesetih let, ko so se Američanom končno spuntali otroci; omenjenih dvajset let  velja za nekakšno idealizirano predstavo o ameriških sanjah. Mogoča pa slovenski zet celo misli na reaganavsko dobo, ko je Ronald – sicer ne tako vneto in tako pogosto – tudi sam uporabljal zelo podobno geslo o vrnitvi k ameriški veličini. Problem pri Sloveniji je, da zgodovinsko gledano ni bila nikoli velika. Sicer bi tudi težko bila, ker nikoli ni imela državnega okvirja, ampak skozi vso slovensko zgodovino, bi lahko za velika označili samo izbrana poglavja, celotno dobo pa izjemno težko. Kar nas napeljuje na misel, da bi lahko pomladniki začeli poudarjati pomen slovenske osamosvojitve, saj »Naredimo Slovenijo spet veliko« z mislijo na recimo sedemdeseta leta dvajsetega stoletja ne zdrži resne analize. Obstaja seveda možnost, da bi kdo z uvedbo slogana imel v mislih Karantanijo, ampak to se zdi celo za trenutne slovenske populiste že korak predaleč nazaj. Še tretja možnost, zakaj še tako zagreti slovenski populisti ne izkoristijo potenciala slogana »Naredimo Slovenijo spet veliko«, pa se skriva v nerodnem sorodstvu s sloganom: »Naredite mi to deželo spet nemško!« Obstaja pa še ena resnica … Slovenci smo imeli, pa smo ga ali zavrgli ali pozabili, popoln politični slogan, ki pa je bil žal premalo enostranski, premalo politikantski in preveč vključujoč, da bi se obdržal, in ga je stampedo politike razdvajanja poteptal in odvrgel na smetišče zgodovine: »Slovenija, moja dežela.« Nič drugega ni treba.  

Národná rada Slovenskej republiky schválila Deň pamiatky obetí komunistického režimu zákonom s deklarovaným cieľom uctiť si vyše 71 000 politicky odsúdených, väznených a státisíce perzekvovaných totalitným režimom. Ako sme na tom s pripomínaním si obetí komunistického režimu dnes? Ako sa o túto pamiatku stará štát a aké iniciatívy vznikli v rámci Ústavu pamäti národa a širšie občianskej spoločnosti? V týchto dňoch vychádza kniha Traja na hranici. Kniha o jednom z posledných politických procesov v komunistickom Československu, o procese, v ktorom boli odsúdení traja mladí muži na dlhé tresty odňatia slobody za prenos v Československu zakázanej literatúry cez hranice z Poľska. Aj o nich bude reč v najnovšom podcaste. Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s historikom a publicistom z Ústavu pamäti národa, a tiež zakladateľom OZ Nenápadní hrdinovia, Františkom Neupauerom, ktorý je autorom kníh Socializmus: Realita namiesto mýtov, Silvo Krčméry, Odvaha so sviečkou v ruke, a tiež publikácie Za komunizmu nám bolo lepšie... – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

HEROHERO: ⁠https://herohero.co/piatocek/subscribe Martina dostala cenu Homofób roka a obávame sa, či to skôr nepovažuje za pochvalu. Fico nechápal Danka, Danko ani Pellegrini nechápali Fica, občania nechápali, čo vlastne Fico trepe doma a čo vonku a my nechápeme vôbec nič. Na Slovensku vystúpi antisemita, konšpirátor a nácek v jednej osobe, ale pomôže to cestovnému ruchu, takže všetko v poriadku. Tragédom sa stáva Matúš Uraz Národ, ktorý zase raz najskôr hovoril, až potom premýšľal. - FOLLOWNI SI NÁŠ YOUTUBE: ⁠http://youtube.com/@piatocek⁠ - Instagram:⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://www.instagram.com/piatocek_podcast/⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ - Náš Discord nebol nikdy lepší:⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠⁠⁠bit.ly/piatockaren⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

HEROHERO: ⁠https://herohero.co/piatocek/subscribe Polícia sa vybrala zadržať Jaroslava Naďa, ten však bol v Kanade. A očividne o tom vedel celý Facebook, len naša polícia nie. Fico chce meniť ústavu a KDH sa chytilo do pasce, hoci sme zistili, že tam majú aj pár príčetných členov. A nakoniec mu to aj tak nevyšlo, takže o dva mesiace tu celé toto teátro máme znova. Tragédom sa stáva človek, ktorý šíri hoaxy a na súde sa háji tým, že to má z internetoch. - FOLLOWNI SI NÁŠ YOUTUBE: ⁠http://youtube.com/@piatocek⁠ - Instagram:⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://www.instagram.com/piatocek_podcast/⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ - Náš Discord nebol nikdy lepší:⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠⁠⁠bit.ly/piatockaren⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

Večina izmed nas je prepričana, da nikoli ne bi mogla pristati v kultu. Toda kot pravijo strokovnjaki, nihče ne vstopi v kult, ampak je vanj načrtno rekrutiran. Obenem sploh v Sloveniji o njih še vedno ne vemo dovolj in smo zato še toliko ranljivejši. Predvsem se ne zavedamo, da ne gre vedno le za materialne zlorabe, ampak tudi duhovne. Pogovarjali smo se s štirimi nekdanjimi člani jogijske šole v Ljubljani, ki je del mednarodne federacije, njen duhovni vodja pa v Parizu čaka na sodni proces zaradi ugrabitev, trgovine z ljudmi in spolnih zlorab. Vsak odrasel človek sprejema svoje odločitve in se sam odloča, komu bo pripadal in čemu se bo posvečal. Vendar pa so tu lahko tudi pasti in manipulacije. Zapiski: Vprašanja in odgovori šole Joga neizmernega zdravja in sreče. Šola Joga neizmerne sreče in zdravja  Sundari tempelj Atman joga federacija Mednarodna spletna stran žrtev Atman cult alert  Podkast The Bad Guru (BBC) Poglavja: 00:00:29 Britanski podkast The Bad Guru (BBC) 00:01:30 Kdo je Gregorian Bivolaru 00:05:21 Pričanja nekdanjih članov Joge neizmerne sreče in zdravja 00:15:27 Odgovor policijske uprave Ljubljana 00:16:00 Odzivi in dopisovanje s šolo Joga neizmerne sreče in zdravja 00:22:19 Masažni center Sundari tempelj 00:26:56 novinarka in producentka podkasta na BBC Cat McShane 00:28:38 Pogovor z Ireno Pan, preučevalko kultov pri nas

Stopnja rodnosti se je v razvitih državah v zadnjih šestdesetih letih prepolovila – tudi v Sloveniji. Ob podaljševanju življenjske dobe bodo gospodarsko razvite države kmalu trčile ob demografski zid. Starajoče se družbe bodo zaradi nizke rodnosti izgubljale gospodarsko dinamiko, odpornost in dolgoročno tudi vojaško moč. Zagotavljanje denarja za pokojnine in dolgotrajno oskrbo bo postajalo vse težje. Vlade, regije in celo posamezne občine skušajo z različnimi, predvsem finančnimi spodbudami, vplivati na višjo rodnost, a so ukrepi večinoma neuspešni. Analiziramo demografske politike in trende v različnih državah, pod drobnogled postavljamo ekonomske, družbene, socialno-psihološke in individualne razloge, zaradi katerih naravno obnavljanje prebivalstva ni več samoumevno. Kakšne so alternative?Sogovorniki: Martina Žnidaršič, Statistični urad RS Diego Ramiro Farinas, Inštitut za demografijo v Madridu Marin Strmota, demograf in nekdanji državni sekretar v hrvaški vladi Janez Malačič, profesor demografije Shuihui Zhang, profesor sociologije v Šanghaju

Štátny rozpočet je v rozvrate, vláda šetrí cez príjmy, našej ekonomike sa aj kvôli tomu nedarí tak, ako by sme si predstavovali, a tlačí na nás aj dianie vo svete - vojny, americké clá, aj vývoj nemeckej ekonomiky, na ktorú sme silne naviazaní. Ako krajina nemáme víziu, kam sa posúvať do budúcna a náš premiér zatiaľ básni o krajinách ako Uzbekistan či Vietnam, ktoré dáva za príklad ekonomického rozmachu. Podľa Márie Valachyovej, hlavnej ekonómky Slovenskej sporiteľne, pritom vôbec nejde o krajiny, s ktorými by sme sa mali porovnávať. „Uzbekistan je šesť až desaťkrát chudobnejší ako my,“ vysvetľuje. Nedemokratické režimy podľa nej navyše dostávajú krajiny do chudoby na ďalšie desiatky rokov, čo sa veľmi ťažko dobieha. Slovensko by sa podľa nej v prvom rade malo sústrediť na lákanie ľudského kapitálu a inovácií, ktoré dokážu pritiahnuť firmy a s nimi aj investičný kapitál. Zatiaľ však nielenže nevieme lákať talenty zvonku, ale ani si udržať tie vlastné. Navyše, investičný kapitál odháňame konsolidáciou nastavenou hlavne na príjmovej stránke rozpočtu. „Máme tu dvadsaťštyri percentnú korporátnu daň a ešte aj daň s finančných transakcií. Ministerstvo sa síce chváli tým, že tento rok vyberie od firiem na daniach o dvadsaťštyri percent viac a budúci rok ešte o osem percent. To však znamená brutálne zaťaženie v čase, keď ziskovosť firiem už minulý rok mierne klesla a predpokladám, že tento rok klesne ešte viac,“ dodáva ekonómka. Prečo Slovensko zaostáva takmer vo všetkých rebríčkoch, ako zmeniť tento trend, či to, čo robí vláda, dokáže toto dianie zvrátiť a samozrejme, čo ten spomínaný Uzbekistan? V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá Mária Valachyová, hlavná ekonómka Slovenskej sporiteľne. ​V rozhovore sa dozviete: 4:16 Slovensko na 24. mieste v Indexe prosperity. Čo to znamená? 9:35 Prečo iní rastú a Slovensko nie? 11:42 Ako konsolidácia ovplyvňuje život na Slovensku. 13:52 Oplatí sa konsolidovať cez zvyšovanie dane? 15:48 Mzdová dynamika krajín EÚ. 18:37 Schopnosť lákať investície na Slovensko. 25:24 Kedy Slovensko najviac reformovalo. 27:13 Je otvorenosť ekonomiky výhoda alebo nevýhoda? 32:11 Od ktorých krajín si brať príklad. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na ⁠sme.sk/indexodber⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Index.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Je veľmi pravdepodobné, že ste v posledných týždňoch zaznamenali búrlivú diskusiu o dostupnosti či skôr nedostupnosti niektorých liekov na Slovensku. Odborníci a pacientske organizácie dlhodobo upozorňujú, že máme slabú dostupnosť obzvlášť moderných liekov na liečbu rakoviny. K ním patria aj lieky podávané v rámci imunoterapie, ktorá patrí k prelomovým formám protinádorovej liečby. Dnešný podcast budeme venovať moderným dejinám liečby rakoviny, pričom sa zameriame najmä na dejiny imunoterapie, ktorá pre mnohých predstavuje veľkú nádej. Aký je rozdiel medzi imunoterapiou a chemoterapiou? Kedy a za akých okolností dochádza k objaveniu imunoterapie? V čom spočíva jej prelomovosť? Dostáva sa tento výskum a forma terapie aj do Československa a neskôr na Slovensko? A aká je budúcnost liečby rakoviny? Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s historičkou Žofiou Lysou z Historického ústavu SAV, kde sa zaoberá dejinami stredovekých miest. Voľný čas venuje portálu onkoinfo, ktorý prináša dôveryhodné medicínske informácie pre onkologických pacientov. Podcast vychádza v spolupráci s portálom www.onkoinfo.sk. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Tri leta po pandemiji covida-19 strokovnjaki ugotavljajo, da je ta med otroki in mladostniki povzročil sindemijo, množico negativnih učinkov, zlasti na telesni in gibalni razvoj. V letošnji raziskavi SLOfit – športnovzgojni karton so podatki pokazali, da rezultati še vedno močno zaostajajo za predkoronsko ravnjo, trendi pa ostajajo skrb vzbujajoči. Posebej izstopa hkraten upad gibljivosti in eksplozivne moči – kombinacija, ki je redka in alarmantna. Telesna zmogljivost pomembno vpliva tudi na čustveno odpornost, samozavest in socialne veščine otrok. Pomanjkanje gibanja tako ne vodi le v slabšo telesno pripravljenost, ampak povečuje tudi tveganje za vedenjske in čustvene težave, kar zahteva resen in celosten odziv šol in širše družbe.Sogovornik: profesor doktor Gregor Starc, vodja meritev nacionalnega sistema ŠVK in član raziskovalne skupine SLOfit na Fakulteti za šport Univerze v Ljubljani

Ko je Donald Trump na začetku aprila skoraj celotnemu svetu napovedal obsežne carine, je Kitajska, za razliko od marsikatere druge države, vsaj na zunaj ohranila popolnoma mirno kri in s svojimi povračilnimi ukrepi jasno pokazala, da se Združenim državam ne bo pustila izsiljevati. Ob tem pa se seveda postavlja vprašanje, kaj je Kitajski - ki jo imamo včasih še vedno za tovarno sveta, močno odvisno od izvoza - omogočilo tako trdno pozicijo ter kakšna pravzaprav je kitajska ekonomsko-politična strategija v vedno bolj zaostreni trgovinski vojni, ki je prejkone tudi vojna za svetovno geopolitično prevlado. Kako je Kitajska pripravljena na radikalno znižanje trgovine z Združenimi državami, kaj so močne in kaj šibke točke njenega položaja v mednarodni ekonomiji in svetovnih dobavnih verigah, kako v oziru na geopolitične razmere preoblikuje svoje gospodarstvo in kakšne prednosti ali slabosti ji pri odzivu na novo ekonomsko realnost daje njen politično-ekonomski sistem? Ter nenazadnje, kaj vse to pomeni za življenjski standard Kitajcev in notranjepolitični položaj kitajske komunistične partije? Na tovrstna vprašanja nam bodo v tokratni Intelekti pomagali odgovoriti sinologinja dr. Maja Veselič z ljubljanske filozofske fakultete, politolog dr. Josip Lučev z zagrebške Fakultete za politične vede, ki se je z nami povezal iz Zagreba, ter ekonomist Sašo Šmigić, ki upravlja naložbe za kitajski in indijski trg pri Generali Investments. Oddajo je pripravila Alja Zore. foto: Wikipedija, javna last

Scenár 105. epizódy Vertiga je plný filmových a seriálových noviniek. Kinosály obsadili akčná Balerína, intelektuálna a vizuálna zábavka Fenické sprisahanie, ale aj francúzska dramédia Fanfáry, prosím! V dnešnej epizóde sa pozrieme aj na slovenskú účasť na 58. filmovom festivale v Karlových Varoch. Zo streamov sme vybrali scenáristicky ambiciózny súboj peňazí v uzavretom priestore pod názvom Hlava v oblakoch, španielsku generickú krimi Čierna vdova, ale aj thajského Šialeného jednorožca. Máme pre vás ešte jednu príjemnú správu. V súťaži Podcast roka 2025 sme skončili v hlasovaní v kategórii Ateliér na skvelom druhom mieste. Ďakujeme za všetky vaše hlasy. Veríme, že budúci rok, je to naše. Zoznam filmov a seriálov z epizódy: Fenické sprisahanie / The Phoenician Scheme Balerína / Ballerina Fanfáry, prosím! / En fanfare Slovenská účasť v Karlových Varoch Hlava v oblakoch / Mountainhead (Max) Černá vdova / A Widow's Game (Netflix) Pohrebná služba / The Mortician (Max) Šílený jednorožec / Mad Unicorn (Netflix) See omnystudio.com/listener for privacy information.

SMS6 in letni koncert APZ Tone TomšičSo trije dogodki, ki smo jih postavili v središče današnje oddaje. Bili smo tudi na glasbeno-performativnem projektu z naslovom The eternal now in predstavitvi monografije o Lucijanu Mariji Škerjancu. Tukaj sta še vabili: na uvodna koncerta ciklov Plečnik in a cappella v Ljubljani ter Prisluhi v Mestnem gozdu v Celju.

Pred 130 leti je Ljubljano zatresel potres, v katerem je umrlo 21 ljudi. V Ljubljani je takrat živelo 31.000 prebivalcev, danes jih v prestolnici živi 300.000. Ob današnji poseljenosti bi bile ob podobni magnitudi potresa posledice veliko večje. Številne potresno neodporne stavbe bi bile poškodovane, nekatere bi se porušile. Tretjina vseh objektov v Sloveniji sploh ni zavarovanih, med zavarovanimi večstanovanjskimi objekti pa jih je za primer potresa zavarovanih približno 20 odstotkov. Še poseben problem predstavljajo večstanovanjski objekti, kjer je veliko etažnih lastnikov.Sogovorniki:• Srečko Šestan, poveljnik Civilne zaščite• Uroš Metličar, direktor premoženjskih škod v Zavarovalnici Triglav• Anže Urevc, predsednik Združenja upravnikov nepremičnin pri Gospodarski zbornici Slovenije• Meta Kržan, vodja Odseka za stavbe in potresno inženirstvo pri Zavodu za gradbeništvo Slovenije (ZAG)• Robert Kus, vodja oddelka za zaščito in reševanje MOL

rWotD Episode 2950: Simon Greblo Welcome to Random Wiki of the Day, your journey through Wikipedia's vast and varied content, one random article at a time.The random article for Sunday, 1 June 2025, is Simon Greblo.Simon Greblo (also Šimun Greblo, Simon Greblić) (ca. 1472 - after 1539) was a Croatian priest, intellectual, Glagolitic writer and scribe. He was one of the most noted connoisseurs of the Glagolitic alphabet at the end of the 15th century. Greblo is generally considered the brightest Croatian copyist of his day. His calligraphy has been especially praised. While not an original author, his knowledge of cultural and literary interests of the day, taste and acumen in making literary choices have been noted.This recording reflects the Wikipedia text as of 01:15 UTC on Sunday, 1 June 2025.For the full current version of the article, see Simon Greblo on Wikipedia.This podcast uses content from Wikipedia under the Creative Commons Attribution-ShareAlike License.Visit our archives at wikioftheday.com and subscribe to stay updated on new episodes.Follow us on Mastodon at @wikioftheday@masto.ai.Also check out Curmudgeon's Corner, a current events podcast.Until next time, I'm neural Kendra.

Pogovoriti se moramo o medvrstniškem nasilju. Predhodni rezultati raziskave, ki so jo izvedli marca letos, kažejo, da se Slovenija v prav vseh kategorijah pojavnosti nasilja v šolah uvršča med najslabše v Evropi. O razlogih in rešitvah, predvsem dolgoročnih, razpravljamo z domačimi in tujimi strokovnjaki, ki so svoje izkušnje izmenjali na nedavni mednarodni konferenci z naslovom Z znanjem nad nasilje v šolah.Sogovorniki: dr. Maria Sapouna z Univerze Zahodna Škotska dr. Dziuginta Baraldsnes z Univerze Stavanger na Norveškem Marko Puschner s Točke osveščanja o varni uporabi interneta, predavatelj na Fakulteti za družbene vede UL prof. soc. dr. Aleš Bučar Ručman s Fakultete za varnostne vede UM in vodja projekta Z znanjem nad nasilje v šolah Margit Schmidbauer z Inštituta za kakovost šolstva in izobraževalne raziskave na Bavarskem soc. pedagoginja mag. Alma Rovis Brandić s hrvaške Agencije za usposabljanje učiteljev Mette Bøe Lyngstad, profesorica drame na Univerzi aplikativnih znanosti Zahodne Norveške dr. Veronika Tašner s Pedagoške fakultete UL Aljaž Sedej, generalni sekretar pri Judo zvezi Slovenija

Šesťdesiat miliónov eur. Presne toľko mala Pôdohospodárska platobná agentúra naliať do dotačnej schémy na podporu agroturizmu. Dnes, po takmer desiatich rokoch, sa však objavujú dôkazy o tom, že peniaze pravdepodobne skončili vo vreckách zopár ľudí, ktorí si za ne postavili súkromné vily, či dokonca haciendy. Prípad, ktorý posledné týždne otriasa Slovenskom, zaujal už aj Európsky parlament a delegácia europoslancov kvôli nemu zavítala priamo k nám. Podľa Radovana Geista, vydavateľa portálu Euractiv.sk, ktorý sa venuje mapovaniu európskej politiky, ide o vážny škandál pre Slovensko. „V týchto mesiacoch totiž začínajú debaty o európskom rozpočte a o tom, ako majú vyzerať eurofondové programy. Každé takéto odhalenie poukazuje na neefektívnosť existujúcej politiky, či už poľnohospodárskej alebo regionálnej,“ vysvetľuje. Navyše, veci neprospieva ani to, ak vláda, respektíve jej predstavitelia, nie sú v prípade podobných delegácií súčinní, respektíve nezvládnu komunikáciu. Stalo sa tak napríklad v prípade poslednej delegácie v roku 2018, kedy europoslanci na Slovensko prišli v súvislosti s kauzou Dobytkár a rozprávali sa aj priamo s premiérom Robertom Ficom. „Pýtali sa napríklad na prideľovanie dotácií na neexistujúcu pôdu, aj na prípadné zapojenie talianskej mafie. Stretnutie však bolo z Ficovej strany extrémne nezvládnuté,“ dodáva Geist. Ako chápať návštevu europoslancov a čo z nej môže pre Slovensko vyplývať? A aká je pravdepodobnosť, že ako krajina prídeme o eurofondy? V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá vydavateľ portálu Euractiv.sk Radovan Geist. ​V rozhovore sa dozviete: 1:09 O aký veľký škandál v prípade PPA ide. 2:11 Sú delegácie europoslancov bežná vec? 6:28 Branislav Ondruš: Prečo nebol súčasťou delegácie? 9:45 Vyjadrenia Šutaja Eštoka na margo európskej delegácie. 12:55 S kým sa delegácie v krajinách stretávajú. 15:13 Dôležitosť súčinnosti vlády. 17:08 Čo je úlohou delegácie po návšteve. 18:55 Čo Slovensku hrozí, ak sa zneužitie peňazí potvrdí. 23:46 Kde sa podobné kauzy s haciendami vyskytujú. 28:22 Hrozby o zablokovaní eurofondov. 36:01 Vadilo by slovenskej vláde prísť o eurofondy? – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na ⁠sme.sk/indexodber⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Index.See omnystudio.com/listener for privacy information.

V roku 1783 vychádza prvý slovenský román, román Jozefa Ignáca Bajzu: René mládenca príhody a skúsenosti. Ako tí z Vás, ktorí túto knihu čítali budú určite vedieť nejde o obyčajný príbeh. To napokon nebolo ani autorovým cieľom. J. I. Bajza nechcel byť obyčajným „rozprávačom príbehov.“ Výsledkom rokov práce bol román, ktorý ponúkol unikátny vhľad do uhorskej a európskej spoločnosti na prelome 18. a 19. storočia. Román, ktorý je autenticky stredoeurópskou reakciou na Osvietenstvo. V týchto mesiacoch vychádza Bajzov René prvýkrát aj v anglickom preklade Davida Shorta v rámci série Štúdie Osvietenstva Oxfordskej Univerzity (Oxford University Studies in Enlightment). Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s odborníčkami, ktoré sa editorsky podieľali na príprave anglického vydania, docentkou Dobrotou Pucherovou z Ústavu svetovej literatúry SAV a z Viedenskej univerzity, docentkou Erikou Brtáňovou, z Ústavu slovenskej literatúry SAV a Katedry slovenského jazyka a literatúry Pedagogickej Fakulty Univerzity Komenského a napokon s docentku Anikó Dušíkovú z Katedry maďarského jazyka a literatúry Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Kriptovalute? Enim izziv, drugim popolna neznanka. Kako delujejo, zakaj so sploh nastale in kakšna je znanost v ozadju? Frekvenca X je tokrat obiskala mlade v Šolskem centru Celje in skupaj z njimi zagrizla v osnove finančne pismenosti. Zakaj je dobro poznati obrestno-obrestni račun in razumeti tveganje, ko govorimo o denarju?Gosta: • matematičarka dr. Anja Petković Komel • finančni analitik Tilen Šarlah Sovoditelj: • stand-up komik Aleš Novak Zahvala pri organizaciji ravnatelju Gimnazije Lava Petru Juvančiču.

„Zlepšovanie životnej úrovne, budovanie škôl, administratívnych bu­dov, kúpalísk či modernizácia infraštruktúry neboli od genocídy izo­lované. Naopak, tieto procesy tvorili jednu líniu národného projektu, v ktorom sa marginalizované skupiny násilne vytláčali zo spoločného priestoru v mene „pokroku“. Tento citát pochádza z knihy historičky Hany Kubátovej, „Kresťanský nacionalizmus, budovanie národa a holokaust na Slovensku, ktorá nedávno vyšla vo vydavateľstve Oxfordskej univerzity a aktuálne je už dostupná aj v slovenčine. Vo vydavateľstve Denníka N vyšla pod zdanlivo poetickým názvom Kde líšky dávajú dobrú noc. Témy a udalosti, ktorými sa však kniha zaoberá, sú skôr prozaické, často tragicky prozaické. V dnešnom podcaste budeme hovoriť o fungovaní režimu vojnového slovenského štátu na lokálnej úrovni, na úrovni miest a obcí na východe Slovenska. Ako vyzerá režim slovenského štátu, keď sa naň pozrieme z regiónov, ktoré boli v tom čase považované za perifériu? Akí aktéri boli kľúčoví v budovaní štátu a národa na miestnej úrovni? V čom boli špecifické tamojšie etnické čistky? A napokon, ako prebiehalo povojnové zúčtovanie a vyrovnávanie sa s vojnovým režimom na miestnej úrovni? Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s Hanou Kubátovou, historičkou z Fakulty sociálnych vied Karlovej univerzity. Hana Kubátová sa vo svojom výskume zameriava na analýzu ideológií, kto a ako ich šíri, zakoreňuje a transformuje na miestnej úrovni. Výsledkom tohto inovatívneho prístupu je celý rad štúdií vo viacerých jazykoch a najnovšie spomínaná kniha Kresťanský nacionalizmus, budovanie národa a holokaust na Slovensku. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Pasivita, stagnácia a nezáujem o národnú vec, či všeobecne o veci verejné – to býval ešte na prelome 19. a 20. storočia častá ponosa slovenskej inteligencie vo vzťahu k bežnému a v drvivej väčšine na vidieku žijúcemu slovenskojazyčnému obyvateľstvu. Sťažoval sa dokonca i vari najznámejší predstaviteľ konzervatívneho martinského národného centra Svetozár Hurban-Vajanský: „Keď sme povrchne pozreli na ľud, opanoval nás hnev nad jeho zpustlosťou ... nad pokorou pred mocným, nad nepovedomosťou.“ Bolo to však práve martinské centrum a Slovenská národná strana, ktorá po volebných neúspechoch v 70. rokoch 19. storočia vyhlásila volebnú pasivitu. No i podľa jej neskorších kritikov boli charakteristické črty rozširujúcich sa radov tzv. maďarónov nápadne podobné vlastnostiam slovenských národných predstaviteľov. Ako písal o slovenskej politickej reprezentácii Vavro Šrobár v prvom vydaní mesačníka Hlas: „nafúkanosť, prázdne vystavovanie vlastnej hodnosti svetu na obdiv, neplodná záhaľka... Už hádam aj tým, že ústami Vajanského vyhlásila sa za pars pro toto, za celý národ, čím zdôraznila svoje výlučné postavenie voči ľudu..., zachovávala bežný mrav tzv. vzdelanej spoločnosti maďarskej“. Proces národnostného útlaku, resp. maďarazicácie, ktorý sa tradične v slovenskom historickom diskurze spája s obdobím po rakúsko-uhorskom vyrovnaní, tak nie je možné oddeliť od iného sociálneho javu, ktorý je na Slovensku typický vari dodnes – pasivita, nezáujem či tzv. národná a politická indiferentnosť. Ako sa teda tvorilo moderné politické vedomie predovšetkým u bežného slovensko-jazyčného obyvateľstva v niekdajšom Hornom Uhorsku? Vyznačovalo sa skutočnou pasivitou a nezáujmom, menil sa tento stav s nástupom moderných populistických strán? A ako vyzeral zápas politických elít o priazeň a pozornosť obyčajného obyvateľa slovenskojazyčných uhorských žúp. Odpovede aj na tieto otázky chce dať nový výskumný projekt, hradený z európskych prostriedkov Plánu obnovy a odolnosti SR. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom Lászlóom Vörösom z Historického ústavu SAV. Výskumný projekt je hradený z Plánu obnovy a odolnosti SR, Štipendium pre excelentných výskumníkov a výskumníčky R2-R4, projekt č. 09I03-03-V04-00539. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.

durée : 00:03:43 - Dimanche est un roman - par : Clara Dupont-Monod - Clara Dupont-Monod nous conseille, ce dimanche, le roman "La Croix des ténèbres", de Joseph Macé-Scaron, est paru aux Presses de la Cité.

Part two of the spring 2025 installment of Unearthed! features the potpourri category, plus drones/radar/lidar, books and letters, animals, edibles and potables, shipwrecks, swords (sort of) and cats. Research: Roque, Nika. “Maria Orosa, fellow World War II heroes laid to rest at San Agustin Church.” GMA Integrated News. 2/14/2025. https://www.gmanetwork.com/news/topstories/nation/936107/maria-orosa-fellow-world-war-ii-heroes-laid-to-rest-at-san-agustin-church/story/ Adam, David. “Does a new genetic analysis finally reveal the identity of Jack the Ripper?” Science. 3/15/2019. https://www.science.org/content/article/does-new-genetic-analysis-finally-reveal-identity-jack-ripper Jeffries, Ella. “These Everyday Artifacts Tell the Story of Harriet Tubman’s Father’s Home as Climate Change Threatens the Historic Site.” Smithsonian Magazine. 3/14/2025. https://www.smithsonianmag.com/smart-news/these-everyday-artifacts-tell-the-story-of-harriet-tubmans-fathers-home-as-climate-change-threatens-historic-site-as-climate-change-180986204/ The History Blog. “Lavish private baths found in Pompeii villa.” 1/18/2025. https://www.thehistoryblog.com/archives/72199 Balmer, Crispian. “Rare frescoes unearthed in Pompeii shed light on ancient rituals.” Reuters. 2/26/2025. https://www.reuters.com/world/europe/rare-frescoes-unearthed-pompeii-shed-light-ancient-rituals-2025-02-26/ Lawler, Daniel. “How did this man's brain turn to glass? Scientists have a theory.” Phys.org. 2/27/2025. https://phys.org/news/2025-02-brain-glass-scientists-theory.html The History Blog. “Footprints fleeing Bronze Age eruption of Vesuvius found.” 1/31/2025. https://www.thehistoryblog.com/archives/72318 net. “Archaeologists Identify ‘Lost’ Anglo-Saxon Site Depicted in the Bayeux Tapestry.” 1/2025. https://www.medievalists.net/2025/01/archaeologists-identify-lost-anglo-saxon-site-depicted-in-the-bayeux-tapestry/ Lawson-Tancred, Jo. “Fragment of Epic Medieval Bayeux Tapestry Rediscovered in Germany.” Artnet. 3/5/2025. https://news.artnet.com/art-world/bayeux-tapestry-fragment-rediscovered-in-germany-2615620 Schrader, Adam. “Is There Graffiti of a Legendary Film Star Under the Lincoln Memorial?.” Artnet. 2/23/2025. https://news.artnet.com/art-world/graffiti-of-a-legendary-film-star-under-the-lincoln-memorial-2611242 National Museums Northern Ireland. “Further research Suggests Remains Found in Bellaghy Likely to be Female.” https://www.nationalmuseumsni.org/news/ballymacombs-more-woman Boucher, Brian. “Who Owned This Fabulous Hoard of Viking Treasure? A New Translation Offers a Clue.” ArtNet. 2/21/2025. https://news.artnet.com/art-world/galloway-hoard-communal-wealth-translated-inscription-2611850 Randall, Kayla. “Josephine Baker’s Memoir Is Now Being Published for the First Time in English.” Smithsonian. 3/2025. https://www.smithsonianmag.com/arts-culture/josephine-baker-memoir-now-published-first-time-english-180985963/ Anderson, Sonja. “Archaeologists Discover Intricately Decorated Tomb Belonging to a Doctor Who Treated Egyptian Pharaohs 4,100 Years Ago.” Smithsonian. 1/10/2025. https://www.smithsonianmag.com/smart-news/archaeologists-discover-intricately-decorated-tomb-belonging-to-a-doctor-who-treated-egyptian-pharaohs-4100-years-ago-180985788/ University of Vienna. “Analysis of skull from Ephesos confirms it is not Cleopatra's sister.” 1/10/2025. https://phys.org/news/2025-01-analysis-skull-ephesos-cleopatra-sister.html Weber, G.W., Šimková, P.G., Fernandes, D. et al. The cranium from the Octagon in Ephesos. Sci Rep 15, 943 (2025). https://doi.org/10.1038/s41598-024-83870-x Ferguson, Donna. “Archaeologists discover 3,500 year-old tomb of ‘missing pharaoh’ in Egypt.” The Guardian. 1/19/2025. https://www.theguardian.com/world/2025/feb/19/first-new-pharaohs-tomb-to-be-found-in-over-a-century-discovered-in-egypt Ferguson, Donna. “‘You dream about such things’: Brit who discovered missing pharaoh’s tomb may have unearthed another.” The Guardian. 2/22/2025. https://www.theguardian.com/science/2025/feb/22/you-dream-about-such-things-brit-who-discovered-missing-pharaohs-tomb-may-have-unearthed-another State Information Service. “New Discoveries illuminate the Legacy of Queen Hatshepsut’s Temple in Luxor.” 1/8/2025. https://www.sis.gov.eg/Story/204116/New-Discoveries-illuminate-the-Legacy-of-Queen-Hatshepsut%E2%80%99s-Temple-in-Luxor?lang=en-us Lynch, Cherise. “Penn Museum, Egyptian archaeologists discover tomb of unnamed pharaoh.” 3/27/2025. https://www.nbcphiladelphia.com/news/local/penn-museum-egypt-unnamed-pharaoh/4145053/ Melly, Brian. “The scent of the mummy. Research discovers ancient Egyptian remains smell nice.” Phys.org. 2/16/2025. https://phys.org/news/2025-02-scent-mummy-ancient-egyptian-nice.html Lawson-Tancred, Jo. “Suitcase Belonging to King Tut Tomb Explorer Sells for More Than 11 Times Its Estimate.” ArtNet. 2/28/2025. https://news.artnet.com/art-world/howard-carter-suitcase-king-tut-2612417 Erb-Satullo, Nathaniel L. et al. “Mega-Fortresses in the South Caucasus: New Data from Southern Georgia.” Antiquity 99.403 (2025): 150–169. Web. Cranfield University. “Drone mapping unveils 3,000-year-old fortress, reshaping ancient history.” Phys.org. 1/8/2025. https://phys.org/news/2025-01-drone-unveils-year-fortress-reshaping.html Randall, Ian. “Sprawling Lost City From 600 Years Ago Revealed.” 1/30/2025. https://www.newsweek.com/lost-city-mexico-guiengola-zapotec-forest-lidar-archaeology-2023494 Anderson, Sonja. “Researchers Have Found an Inca Tunnel Beneath the Peruvian City of Cusco.” Smithsonian. 1/21/2025. https://www.smithsonianmag.com/smart-news/researchers-have-found-an-inca-tunnel-beneath-the-Peruvian-city-of-cusco-180985872/ Politecnico di Milano. “Ground-penetrating radar reveals new secrets under Milan's Sforza Castle.” EurekAlert. 1/14/2025. https://www.eurekalert.org/news-releases/1070514 Schrader, Adam. “Rare 19th-Century Painting by Beloved Black Artist Found in a Thrift Store.” Artnet. 1/6/2025. https://news.artnet.com/art-world/william-henry-dorsey-thrift-store-painting-2595107 Kinsella, Eileen. “Unique 19th-Century Double-Sided Portrait by American Folk Art Icon Resurfaces.” Artnet. 1/6/2025. https://news.artnet.com/market/ammi-phillips-double-portrait-rediscovered-christies-2595027 Whiddington, Richard. “A Famed Painting of Venice’s Grand Canal Is Reattributed to a Precocious 16-Year-Old.” ArtNet. 3/11/2025. https://news.artnet.com/art-world/a-grand-canal-painting-bellotto-wallace-collection-2618974 Lawson-Tancred, Jo. “Lavinia Fontana’s Lost Miniature Resurfaces at Texas Auction.” 1/20/2025. https://news.artnet.com/art-world/miniature-portrait-lavinia-fontana-2599828 Wizevich, Eli. “Expert Rediscovers Painting by Renaissance Master Lavinia Fontana, One of the First Professional Female Artists.” Smithsonian. 3/26/2025. https://www.smithsonianmag.com/smart-news/experts-rediscover-painting-by-renaissance-master-lavinia-fontana-one-of-the-first-professional-female-artists-180986307/ The Collector. “Digitization Reveals Cathedral’s Hidden Medieval Wall Paintings.” https://www.thecollector.com/digitization-reveals-hidden-medieval-wall-paintings/ The History Blog. “Hidden 13th c. murals of Angers Cathedral documented for the 1st time.” 1/14/2025. https://www.thehistoryblog.com/archives/72156 Almeroth-Williams, Tom. “Islamic ‘altar tent’ discovery.” University of Cambridge. https://www.cam.ac.uk/stories/islamic-altar-tent Lawson-Tancred, Jo. “Van Gogh Museum Rules $50 Garage Sale Painting Is Not a $15 Million Masterpiece.” Artnet. 1/29/2025. https://news.artnet.com/art-world/van-gogh-lmi-group-2602847 Lawson-Tancred, Jo. “$50 Van Gogh? Experts Say No, Offering Alternative Attribution in Dramatic Art Dispute.” ArtNet. 2/3/2025. https://news.artnet.com/art-world/van-gogh-lmi-henning-elimar-attribution-2604921 The History Blog. “Hellenistic era statue found in garbage bag.” 2/5/2025. http://www.thehistoryblog.com/archives/72363 Lawson-Tancred, Jo. “18th-Century Drawing Rescued From a Dumpster Shatters Estimates at Auction.” Artnet. 3/14/2025. https://news.artnet.com/art-world/how-did-this-18th-century-english-drawing-end-up-in-a-new-york-dumpster-2611654 “Police, art sleuth crack case of Brueghel stolen in Poland in 1974. 3/3/2025. https://www.rfi.fr/en/international-news/20250303-police-art-sleuth-crack-case-of-brueghel-stolen-in-poland-in-1974 Jeffries, Ella. “Eagle-Eyed Experts Say They’ve Solved the Mystery of a Missing Masterpiece—Half a Century After It Was Stolen.” Smithsonian. 3/5/2025. https://www.smithsonianmag.com/smart-news/eagle-eyed-experts-say-theyve-solved-the-mystery-of-a-missing-masterpiece-half-a-century-after-it-was-stolen-180986157/ Heritage UK. “Could This Mysterious Portrait Be Lady Jane Grey?” 3/7/2025. https://www.english-heritage.org.uk/about/search-news/could-this-mysterious-portrait-be-lady-jane-grey/ Archaeology Magazine. “Ancient Greek Statues Smelled of Perfume.” https://archaeology.org/news/2025/03/17/ancient-greek-statues-smelled-of-perfume/ Kuta, Sarah. “Man Finds Rare Trove of Winnie-the-Pooh Drawings and Manuscripts in His Father’s Attic.” Smithsonian. 1/28/2025. https://www.smithsonianmag.com/smart-news/man-finds-rare-trove-of-winnie-the-pooh-drawings-and-manuscripts-in-his-fathers-attic-180985907/ Leiden University. “Keyhole surgery on old books leads to discovery of medieval fragments.” Phys.org. 1/13/2025. https://phys.org/news/2025-01-keyhole-surgery-discovery-medieval-fragments.html Killgrove, Kristina. “Curse tablet found in Roman-era grave in France targets enemies by invoking Mars, the god of war.” 1/15/2025. https://www.livescience.com/archaeology/curse-tablet-found-in-roman-era-grave-in-france-targets-enemies-by-invoking-mars-the-god-of-war Wells, Robert. “Ancient artifacts unearthed in Iraq shed light on hidden history of Mesopotamia.” EurekAlert. 1/14/2025. https://www.eurekalert.org/news-releases/1070460 net. “Earliest Known Rune-Stone Discovered in Norway.” https://www.medievalists.net/2025/02/earliest-known-rune-stone-discovered-in-norway/ Archaeology Magazine. “Oldest Example of Writing in Northern Iberia.” 1/25/2025. https://archaeology.org/news/2025/02/25/oldest-example-of-writing-in-northern-iberia/ Whiddington, Richard. “Century-Old Bottle Turns Up Behind a Historic Theater Stage—With a Sealed Note.” Artnet. https://news.artnet.com/art-world/century-old-bottle-discovered-in-kings-theatre-2615505 University of Oxford. “Researcher uncovers hidden copy of Shakespeare sonnet.” Phys.org. 3/3/2025. https://phys.org/news/2025-03-uncovers-hidden-shakespeare-sonnet.html net. “Over 110,000 Medieval Manuscripts May Have Been Copied by Women.” https://www.medievalists.net/2025/03/110000-medieval-manuscripts-women/ Ommundsen, Å., Conti, A.K., Haaland, Ø.A. et al. How many medieval and early modern manuscripts were copied by female scribes? A bibliometric analysis based on colophons. Humanit Soc Sci Commun 12, 346 (2025). https://doi.org/10.1057/s41599-025-04666-6 Pacillo, Lara. “Paleolithic ingenuity: 13,000-year-old 3D map discovered in France.” Phys.org. 1/14/2025. https://phys.org/news/2025-01-paleolithic-ingenuity-year-3d-france.html Oster, Sandee. “Archaeologists reveal 8,000-year-old bone powder cooking practice in ancient China.” Phys.org. 1/15/2025. https://phys.org/news/2025-01-archaeologists-reveal-year-bone-powder.html “Dried plants 19th-century Australian colonial institution indicate secret, illicit snacking among residents.” Phys.org. 1/21/2025. https://phys.org/news/2025-01-dried-19th-century-australian-colonial.html Connor, Kimberley. “History under the floorboards: Decoding the diets of institutionalized women in 19th century Sydney.” Phys.org. 1/22/2025. https://phys.org/news/2025-01-history-floorboards-decoding-diets-institutionalized.html#google_vignette The History Blog. “Earliest distilled liquor in China found in owl vessel.” 1/22/2025. http://www.thehistoryblog.com/archives/72239 Naiden, Alena. “An ancient Dene cache discovered at JBER highlights Anchorage’s Indigenous history.” Alaska Public Radio. 1/22/2025. https://alaskapublic.org/news/alaska-desk/2025-01-22/an-ancient-dene-cache-discovered-at-jber-highlights-anchorages-indigenous-history Kuta, Sarah. “This 1,600-Year-Old Filter Helped Ancient Drinkers Sip Beverages Through a Straw.” Smithsonian. 1/20/2025. https://www.smithsonianmag.com/smart-news/this-1600-year-old-filter-helped-ancient-drinkers-sip-beverages-through-a-straw-180986073/ Archaeology Magazine. “Study Finds Evidence of Early Alcoholic Drinks in Brazil.” 2/18/2025. https://archaeology.org/news/2025/02/18/study-finds-evidence-of-early-alcoholic-drinks-in-brazil/ University of York. “The early roots of Carnival? Research reveals evidence of seasonal celebrations in pre-colonial Brazil.” 5/2/2025. https://phys.org/news/2025-02-early-roots-carnival-reveals-evidence.html net. “Medieval Birds of Prey Feasted on Human Waste, Study Finds.” https://www.medievalists.net/2025/01/medieval-birds-of-prey-feasted-on-human-waste-study-finds/ Autonomous University of Barcelona. “Iberian Neolithic herders were already strategically managing cattle herds 6,000 years ago.” 2/3/2025. https://phys.org/news/2025-02-iberian-neolithic-herders-strategically-cattle.html Kuta, Sarah. “Mammoth Bones Used to Build Mysterious 25,000-Year-Old Site in Russia Came From Different Herds.” 2/3/2025. https://www.smithsonianmag.com/smart-news/mammoth-bones-used-to-build-mysterious-25000-year-old-site-in-russia-came-from-different-herds-180985977/ Vrak Museum of Wrecks. “Oldest Carvel-built Ship from the Nordic Countries Discovered.” 2/21/2025. https://www.vrak.se/en/news/oldest-carvel-built-ship-in-nordics-found/ Archaeology Magazine. “Brazilian Ship Struck by WWII U-Boat Located.” 2/19/2025. https://archaeology.org/news/2025/02/19/brazilian-ship-sunk-by-wwii-u-boat-located/ Kuta, Sarah. “Warship Sunk by the Nazis During World War II Located Off the Coast of Brazil.” Smithsonian. 2/5/2025. https://www.smithsonianmag.com/smart-news/warship-sunk-by-the-nazis-during-world-war-ii-located-off-the-coast-of-brazil-180985996/ Richmond, Todd. “Explorers discover wreckage of cargo ship that sank in Lake Superior storm more than 130 years ago.” Phys.org. 3/11/2025. https://phys.org/news/2025-03-explorers-wreckage-cargo-ship-sank.html Wizevich, Eli. “Metal Detectorists Stumble Upon a Rare 2,000-Year-Old Roman Sword in Poland.” Smithsonian. 2/25/2025. https://www.smithsonianmag.com/smart-news/metal-detectorists-stumble-upon-a-rare-2000-year-old-roman-sword-in-poland-180986101/ Anderson, Sonja. “Archaeologists Unearth Early Medieval Sword Engraved With Mysterious Runes in a Cemetery in England.” Smithsonian. 1/6/2025. https://www.smithsonianmag.com/smart-news/archaeologists-unearth-early-medieval-sword-engraved-with-mysterious-runes-in-a-cemetery-in-england-180985768/ The History Blog. “Rare two-handed medieval sword, axes found in Poland.” 2/21/2025. https://www.thehistoryblog.com/archives/72486 The History Blog. “1,000-year-old scabbard fitting found in Poland.” 3/26/2025. http://www.thehistoryblog.com/archives/72759 Pare, Sascha. “Pet cats arrived in China via the Silk Road 1,400 years ago, ancient DNA study finds.” LiveScience. 3/9/2025. https://www.livescience.com/animals/domestic-cats/pet-cats-arrived-in-china-via-the-silk-road-1-400-years-ago-ancient-dna-study-finds Kuta, Sarah. “Staffers Find a Japanese Hand Grenade From World War II at a Museum in Kentucky.” Smithsonian. 1/27/2025. https://www.smithsonianmag.com/smart-news/staffers-find-a-japanese-hand-grenade-from-world-war-ii-at-a-museum-in-kentucky-180985885/ Dimacali, Timothy James. “Ancient seafarers in Southeast Asia may have built advanced boats 40,000 years ago.” Phys.org. 2/21/2025. https://phys.org/news/2025-02-ancient-seafarers-southeast-asia-built.htm See omnystudio.com/listener for privacy information.

The first part of our springtime edition of Unearthed! for 2025 features so many updates! There are also finds related to Egypt and artwork. Research: Roque, Nika. “Maria Orosa, fellow World War II heroes laid to rest at San Agustin Church.” GMA Integrated News. 2/14/2025. https://www.gmanetwork.com/news/topstories/nation/936107/maria-orosa-fellow-world-war-ii-heroes-laid-to-rest-at-san-agustin-church/story/ Adam, David. “Does a new genetic analysis finally reveal the identity of Jack the Ripper?” Science. 3/15/2019. https://www.science.org/content/article/does-new-genetic-analysis-finally-reveal-identity-jack-ripper Jeffries, Ella. “These Everyday Artifacts Tell the Story of Harriet Tubman’s Father’s Home as Climate Change Threatens the Historic Site.” Smithsonian Magazine. 3/14/2025. https://www.smithsonianmag.com/smart-news/these-everyday-artifacts-tell-the-story-of-harriet-tubmans-fathers-home-as-climate-change-threatens-historic-site-as-climate-change-180986204/ The History Blog. “Lavish private baths found in Pompeii villa.” 1/18/2025. https://www.thehistoryblog.com/archives/72199 Balmer, Crispian. “Rare frescoes unearthed in Pompeii shed light on ancient rituals.” Reuters. 2/26/2025. https://www.reuters.com/world/europe/rare-frescoes-unearthed-pompeii-shed-light-ancient-rituals-2025-02-26/ Lawler, Daniel. “How did this man's brain turn to glass? Scientists have a theory.” Phys.org. 2/27/2025. https://phys.org/news/2025-02-brain-glass-scientists-theory.html The History Blog. “Footprints fleeing Bronze Age eruption of Vesuvius found.” 1/31/2025. https://www.thehistoryblog.com/archives/72318 net. “Archaeologists Identify ‘Lost’ Anglo-Saxon Site Depicted in the Bayeux Tapestry.” 1/2025. https://www.medievalists.net/2025/01/archaeologists-identify-lost-anglo-saxon-site-depicted-in-the-bayeux-tapestry/ Lawson-Tancred, Jo. “Fragment of Epic Medieval Bayeux Tapestry Rediscovered in Germany.” Artnet. 3/5/2025. https://news.artnet.com/art-world/bayeux-tapestry-fragment-rediscovered-in-germany-2615620 Schrader, Adam. “Is There Graffiti of a Legendary Film Star Under the Lincoln Memorial?.” Artnet. 2/23/2025. https://news.artnet.com/art-world/graffiti-of-a-legendary-film-star-under-the-lincoln-memorial-2611242 National Museums Northern Ireland. “Further research Suggests Remains Found in Bellaghy Likely to be Female.” https://www.nationalmuseumsni.org/news/ballymacombs-more-woman Boucher, Brian. “Who Owned This Fabulous Hoard of Viking Treasure? A New Translation Offers a Clue.” ArtNet. 2/21/2025. https://news.artnet.com/art-world/galloway-hoard-communal-wealth-translated-inscription-2611850 Randall, Kayla. “Josephine Baker’s Memoir Is Now Being Published for the First Time in English.” Smithsonian. 3/2025. https://www.smithsonianmag.com/arts-culture/josephine-baker-memoir-now-published-first-time-english-180985963/ Anderson, Sonja. “Archaeologists Discover Intricately Decorated Tomb Belonging to a Doctor Who Treated Egyptian Pharaohs 4,100 Years Ago.” Smithsonian. 1/10/2025. https://www.smithsonianmag.com/smart-news/archaeologists-discover-intricately-decorated-tomb-belonging-to-a-doctor-who-treated-egyptian-pharaohs-4100-years-ago-180985788/ University of Vienna. “Analysis of skull from Ephesos confirms it is not Cleopatra's sister.” 1/10/2025. https://phys.org/news/2025-01-analysis-skull-ephesos-cleopatra-sister.html Weber, G.W., Šimková, P.G., Fernandes, D. et al. The cranium from the Octagon in Ephesos. Sci Rep 15, 943 (2025). https://doi.org/10.1038/s41598-024-83870-x Ferguson, Donna. “Archaeologists discover 3,500 year-old tomb of ‘missing pharaoh’ in Egypt.” The Guardian. 1/19/2025. https://www.theguardian.com/world/2025/feb/19/first-new-pharaohs-tomb-to-be-found-in-over-a-century-discovered-in-egypt Ferguson, Donna. “‘You dream about such things’: Brit who discovered missing pharaoh’s tomb may have unearthed another.” The Guardian. 2/22/2025. https://www.theguardian.com/science/2025/feb/22/you-dream-about-such-things-brit-who-discovered-missing-pharaohs-tomb-may-have-unearthed-another State Information Service. “New Discoveries illuminate the Legacy of Queen Hatshepsut’s Temple in Luxor.” 1/8/2025. https://www.sis.gov.eg/Story/204116/New-Discoveries-illuminate-the-Legacy-of-Queen-Hatshepsut%E2%80%99s-Temple-in-Luxor?lang=en-us Lynch, Cherise. “Penn Museum, Egyptian archaeologists discover tomb of unnamed pharaoh.” 3/27/2025. https://www.nbcphiladelphia.com/news/local/penn-museum-egypt-unnamed-pharaoh/4145053/ Melly, Brian. “The scent of the mummy. Research discovers ancient Egyptian remains smell nice.” Phys.org. 2/16/2025. https://phys.org/news/2025-02-scent-mummy-ancient-egyptian-nice.html Lawson-Tancred, Jo. “Suitcase Belonging to King Tut Tomb Explorer Sells for More Than 11 Times Its Estimate.” ArtNet. 2/28/2025. https://news.artnet.com/art-world/howard-carter-suitcase-king-tut-2612417 Erb-Satullo, Nathaniel L. et al. “Mega-Fortresses in the South Caucasus: New Data from Southern Georgia.” Antiquity 99.403 (2025): 150–169. Web. Cranfield University. “Drone mapping unveils 3,000-year-old fortress, reshaping ancient history.” Phys.org. 1/8/2025. https://phys.org/news/2025-01-drone-unveils-year-fortress-reshaping.html Randall, Ian. “Sprawling Lost City From 600 Years Ago Revealed.” 1/30/2025. https://www.newsweek.com/lost-city-mexico-guiengola-zapotec-forest-lidar-archaeology-2023494 Anderson, Sonja. “Researchers Have Found an Inca Tunnel Beneath the Peruvian City of Cusco.” Smithsonian. 1/21/2025. https://www.smithsonianmag.com/smart-news/researchers-have-found-an-inca-tunnel-beneath-the-Peruvian-city-of-cusco-180985872/ Politecnico di Milano. “Ground-penetrating radar reveals new secrets under Milan's Sforza Castle.” EurekAlert. 1/14/2025. https://www.eurekalert.org/news-releases/1070514 Schrader, Adam. “Rare 19th-Century Painting by Beloved Black Artist Found in a Thrift Store.” Artnet. 1/6/2025. https://news.artnet.com/art-world/william-henry-dorsey-thrift-store-painting-2595107 Kinsella, Eileen. “Unique 19th-Century Double-Sided Portrait by American Folk Art Icon Resurfaces.” Artnet. 1/6/2025. https://news.artnet.com/market/ammi-phillips-double-portrait-rediscovered-christies-2595027 Whiddington, Richard. “A Famed Painting of Venice’s Grand Canal Is Reattributed to a Precocious 16-Year-Old.” ArtNet. 3/11/2025. https://news.artnet.com/art-world/a-grand-canal-painting-bellotto-wallace-collection-2618974 Lawson-Tancred, Jo. “Lavinia Fontana’s Lost Miniature Resurfaces at Texas Auction.” 1/20/2025. https://news.artnet.com/art-world/miniature-portrait-lavinia-fontana-2599828 Wizevich, Eli. “Expert Rediscovers Painting by Renaissance Master Lavinia Fontana, One of the First Professional Female Artists.” Smithsonian. 3/26/2025. https://www.smithsonianmag.com/smart-news/experts-rediscover-painting-by-renaissance-master-lavinia-fontana-one-of-the-first-professional-female-artists-180986307/ The Collector. “Digitization Reveals Cathedral’s Hidden Medieval Wall Paintings.” https://www.thecollector.com/digitization-reveals-hidden-medieval-wall-paintings/ The History Blog. “Hidden 13th c. murals of Angers Cathedral documented for the 1st time.” 1/14/2025. https://www.thehistoryblog.com/archives/72156 Almeroth-Williams, Tom. “Islamic ‘altar tent’ discovery.” University of Cambridge. https://www.cam.ac.uk/stories/islamic-altar-tent Lawson-Tancred, Jo. “Van Gogh Museum Rules $50 Garage Sale Painting Is Not a $15 Million Masterpiece.” Artnet. 1/29/2025. https://news.artnet.com/art-world/van-gogh-lmi-group-2602847 Lawson-Tancred, Jo. “$50 Van Gogh? Experts Say No, Offering Alternative Attribution in Dramatic Art Dispute.” ArtNet. 2/3/2025. https://news.artnet.com/art-world/van-gogh-lmi-henning-elimar-attribution-2604921 The History Blog. “Hellenistic era statue found in garbage bag.” 2/5/2025. http://www.thehistoryblog.com/archives/72363 Lawson-Tancred, Jo. “18th-Century Drawing Rescued From a Dumpster Shatters Estimates at Auction.” Artnet. 3/14/2025. https://news.artnet.com/art-world/how-did-this-18th-century-english-drawing-end-up-in-a-new-york-dumpster-2611654 “Police, art sleuth crack case of Brueghel stolen in Poland in 1974. 3/3/2025. https://www.rfi.fr/en/international-news/20250303-police-art-sleuth-crack-case-of-brueghel-stolen-in-poland-in-1974 Jeffries, Ella. “Eagle-Eyed Experts Say They’ve Solved the Mystery of a Missing Masterpiece—Half a Century After It Was Stolen.” Smithsonian. 3/5/2025. https://www.smithsonianmag.com/smart-news/eagle-eyed-experts-say-theyve-solved-the-mystery-of-a-missing-masterpiece-half-a-century-after-it-was-stolen-180986157/ Heritage UK. “Could This Mysterious Portrait Be Lady Jane Grey?” 3/7/2025. https://www.english-heritage.org.uk/about/search-news/could-this-mysterious-portrait-be-lady-jane-grey/ Archaeology Magazine. “Ancient Greek Statues Smelled of Perfume.” https://archaeology.org/news/2025/03/17/ancient-greek-statues-smelled-of-perfume/ Kuta, Sarah. “Man Finds Rare Trove of Winnie-the-Pooh Drawings and Manuscripts in His Father’s Attic.” Smithsonian. 1/28/2025. https://www.smithsonianmag.com/smart-news/man-finds-rare-trove-of-winnie-the-pooh-drawings-and-manuscripts-in-his-fathers-attic-180985907/ Leiden University. “Keyhole surgery on old books leads to discovery of medieval fragments.” Phys.org. 1/13/2025. https://phys.org/news/2025-01-keyhole-surgery-discovery-medieval-fragments.html Killgrove, Kristina. “Curse tablet found in Roman-era grave in France targets enemies by invoking Mars, the god of war.” 1/15/2025. https://www.livescience.com/archaeology/curse-tablet-found-in-roman-era-grave-in-france-targets-enemies-by-invoking-mars-the-god-of-war Wells, Robert. “Ancient artifacts unearthed in Iraq shed light on hidden history of Mesopotamia.” EurekAlert. 1/14/2025. https://www.eurekalert.org/news-releases/1070460 net. “Earliest Known Rune-Stone Discovered in Norway.” https://www.medievalists.net/2025/02/earliest-known-rune-stone-discovered-in-norway/ Archaeology Magazine. “Oldest Example of Writing in Northern Iberia.” 1/25/2025. https://archaeology.org/news/2025/02/25/oldest-example-of-writing-in-northern-iberia/ Whiddington, Richard. “Century-Old Bottle Turns Up Behind a Historic Theater Stage—With a Sealed Note.” Artnet. https://news.artnet.com/art-world/century-old-bottle-discovered-in-kings-theatre-2615505 University of Oxford. “Researcher uncovers hidden copy of Shakespeare sonnet.” Phys.org. 3/3/2025. https://phys.org/news/2025-03-uncovers-hidden-shakespeare-sonnet.html net. “Over 110,000 Medieval Manuscripts May Have Been Copied by Women.” https://www.medievalists.net/2025/03/110000-medieval-manuscripts-women/ Ommundsen, Å., Conti, A.K., Haaland, Ø.A. et al. How many medieval and early modern manuscripts were copied by female scribes? A bibliometric analysis based on colophons. Humanit Soc Sci Commun 12, 346 (2025). https://doi.org/10.1057/s41599-025-04666-6 Pacillo, Lara. “Paleolithic ingenuity: 13,000-year-old 3D map discovered in France.” Phys.org. 1/14/2025. https://phys.org/news/2025-01-paleolithic-ingenuity-year-3d-france.html Oster, Sandee. “Archaeologists reveal 8,000-year-old bone powder cooking practice in ancient China.” Phys.org. 1/15/2025. https://phys.org/news/2025-01-archaeologists-reveal-year-bone-powder.html “Dried plants 19th-century Australian colonial institution indicate secret, illicit snacking among residents.” Phys.org. 1/21/2025. https://phys.org/news/2025-01-dried-19th-century-australian-colonial.html Connor, Kimberley. “History under the floorboards: Decoding the diets of institutionalized women in 19th century Sydney.” Phys.org. 1/22/2025. https://phys.org/news/2025-01-history-floorboards-decoding-diets-institutionalized.html#google_vignette The History Blog. “Earliest distilled liquor in China found in owl vessel.” 1/22/2025. http://www.thehistoryblog.com/archives/72239 Naiden, Alena. “An ancient Dene cache discovered at JBER highlights Anchorage’s Indigenous history.” Alaska Public Radio. 1/22/2025. https://alaskapublic.org/news/alaska-desk/2025-01-22/an-ancient-dene-cache-discovered-at-jber-highlights-anchorages-indigenous-history Kuta, Sarah. “This 1,600-Year-Old Filter Helped Ancient Drinkers Sip Beverages Through a Straw.” Smithsonian. 1/20/2025. https://www.smithsonianmag.com/smart-news/this-1600-year-old-filter-helped-ancient-drinkers-sip-beverages-through-a-straw-180986073/ Archaeology Magazine. “Study Finds Evidence of Early Alcoholic Drinks in Brazil.” 2/18/2025. https://archaeology.org/news/2025/02/18/study-finds-evidence-of-early-alcoholic-drinks-in-brazil/ University of York. “The early roots of Carnival? Research reveals evidence of seasonal celebrations in pre-colonial Brazil.” 5/2/2025. https://phys.org/news/2025-02-early-roots-carnival-reveals-evidence.html net. “Medieval Birds of Prey Feasted on Human Waste, Study Finds.” https://www.medievalists.net/2025/01/medieval-birds-of-prey-feasted-on-human-waste-study-finds/ Autonomous University of Barcelona. “Iberian Neolithic herders were already strategically managing cattle herds 6,000 years ago.” 2/3/2025. https://phys.org/news/2025-02-iberian-neolithic-herders-strategically-cattle.html Kuta, Sarah. “Mammoth Bones Used to Build Mysterious 25,000-Year-Old Site in Russia Came From Different Herds.” 2/3/2025. https://www.smithsonianmag.com/smart-news/mammoth-bones-used-to-build-mysterious-25000-year-old-site-in-russia-came-from-different-herds-180985977/ Vrak Museum of Wrecks. “Oldest Carvel-built Ship from the Nordic Countries Discovered.” 2/21/2025. https://www.vrak.se/en/news/oldest-carvel-built-ship-in-nordics-found/ Archaeology Magazine. “Brazilian Ship Struck by WWII U-Boat Located.” 2/19/2025. https://archaeology.org/news/2025/02/19/brazilian-ship-sunk-by-wwii-u-boat-located/ Kuta, Sarah. “Warship Sunk by the Nazis During World War II Located Off the Coast of Brazil.” Smithsonian. 2/5/2025. https://www.smithsonianmag.com/smart-news/warship-sunk-by-the-nazis-during-world-war-ii-located-off-the-coast-of-brazil-180985996/ Richmond, Todd. “Explorers discover wreckage of cargo ship that sank in Lake Superior storm more than 130 years ago.” Phys.org. 3/11/2025. https://phys.org/news/2025-03-explorers-wreckage-cargo-ship-sank.html Wizevich, Eli. “Metal Detectorists Stumble Upon a Rare 2,000-Year-Old Roman Sword in Poland.” Smithsonian. 2/25/2025. https://www.smithsonianmag.com/smart-news/metal-detectorists-stumble-upon-a-rare-2000-year-old-roman-sword-in-poland-180986101/ Anderson, Sonja. “Archaeologists Unearth Early Medieval Sword Engraved With Mysterious Runes in a Cemetery in England.” Smithsonian. 1/6/2025. https://www.smithsonianmag.com/smart-news/archaeologists-unearth-early-medieval-sword-engraved-with-mysterious-runes-in-a-cemetery-in-england-180985768/ The History Blog. “Rare two-handed medieval sword, axes found in Poland.” 2/21/2025. https://www.thehistoryblog.com/archives/72486 The History Blog. “1,000-year-old scabbard fitting found in Poland.” 3/26/2025. http://www.thehistoryblog.com/archives/72759 Pare, Sascha. “Pet cats arrived in China via the Silk Road 1,400 years ago, ancient DNA study finds.” LiveScience. 3/9/2025. https://www.livescience.com/animals/domestic-cats/pet-cats-arrived-in-china-via-the-silk-road-1-400-years-ago-ancient-dna-study-finds Kuta, Sarah. “Staffers Find a Japanese Hand Grenade From World War II at a Museum in Kentucky.” Smithsonian. 1/27/2025. https://www.smithsonianmag.com/smart-news/staffers-find-a-japanese-hand-grenade-from-world-war-ii-at-a-museum-in-kentucky-180985885/ Dimacali, Timothy James. “Ancient seafarers in Southeast Asia may have built advanced boats 40,000 years ago.” Phys.org. 2/21/2025. https://phys.org/news/2025-02-ancient-seafarers-southeast-asia-built.htm See omnystudio.com/listener for privacy information.

O prostitúcii toho nevieme veľa: vo všeobecnosti ju často vnímame ako tému, ktorá nepatrí na verejnosť. Z pohľadu historičiek a historikov však prostitúcia a prístup spoločnosti k prostitúcii napovedá mnohé o meniacej sa morálke, postavení žien či vzťahu mužov a žien. V aktuálnej epizóde podcastu Dejiny sa pozrieme na prostitúciu z veľmi intímneho pohľadu: z pohľadu žien, ktoré prostitúciu vykonávali dobrovoľne ale často aj z donútenia. Z akých zdrojov čerpajú historičky a historici pri výskume prostitúcie? Kedy a prečo sa ženy stávali prostitútkami? Ako sa menil pohľad spoločnosti na prostitúciu? Aký je súvis medzi patriarchálnym usporiadaním spoločnosti a prostitúciou? A napokon čo napovedá postoj k prostitúcii o celkovom prístupe k vzťahu mužov a žien naprieč dejinami? Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s Dominikou Bakoš Kleinovou, historičkou najnovších dejín. Dr. Kleinová získala doktorát z historických vied na Univerzite v Pardubiciach a momentálne sa podieľa na projekte „Ženy z polosveta: neviestky, odalisky, konkubíny, kráľovské metresy a kurtizány v našich dejinách.“ Prispieva historickými článkami do magazínu Konopí. Najnovšie jej vo vydavateľstve Marenčin PT vychádza kniha Prostitúcia na Slovensku. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.