POPULARITY
CELÝ DIEL NÁJDEŠ TU: herohero.co/piatocek/subscribe Kým niektorí politici v lete oddychovali, Igor Matovič makal. Chodil po regiónoch so svojou kampaňou, v ktorej robil samé matovičoviny - rozdával mikiny a peniaze, hral basketbal a dokonca si doniesol aj robota. Asi nikoho neprekvapí, že Transparency Internešek jeho kampaň označila za netrasparentnú, ale čo už, aj Matovič schybí. No a schybil hneď viackrát, keďže v podstate celú svoju kampaň založil na hraní sa na cool strýka, ktorý rozumie mladým a zosmiešňovaní voličov opozície. V celom diele na našom Hero Hero uvidíte napríklad to, v čom sa líšia deti od psov či robotov a v čom je podľa nás iné, keď sa Šimečka rozpráva s voličmi Smeru v krčme. - LÍSTKY NA KVÍZ: https://www.zabavavpodcastoch.sk/event-detail/6a97f957a52c1f2c76fb5f02/ - PODPOR NÁS NA: herohero.co/piatocek/subscribe - Dajte odber na náš nový YouTube kanál: http://youtube.com/@piatocek - Instagram: https://www.instagram.com/piatocek_podcast/See omnystudio.com/listener for privacy information.
Ime tedna je Samo Vesel, programski koordinator Festivala Zmaj 'ma mlade, ki letos praznuje 30. izvedbo. Festival je eden najprepoznavnejših mladinskih in kulturnih projektov na Notranjskem, Samo pa pri njem sodeluje že od druge izvedbe. Festival temelji na prostovoljnem delu številnih entuziastov, njegov osrednji pomen pa je ponujanju kakovostnih, raznolikih in predvsem brezplačnih kulturnih vsebin za vse generacije, s čimer omogoča dostop do umetnosti vsakomur, ne glede na finančni položaj. Kandidata sta bila tudi: Jakob Omrzel, kolesar in najmlajši udeleženec letošnje Dirke po Španiji, ki je z izjemno etapno zmago opozoril nase na velikem kolesarskem odru. Pri komaj 20 letih in petih mesecih je postal najmlajši slovenski zmagovalec etape na eni od treh največjih tritedenskih dirk. Na eni najtežjih etap letošnje Vuelte s skoraj 4600 višinskimi metri se je več kot deset kilometrov pred ciljem sam odpeljal tekmecem in slavil skoraj dve minuti pred najbližjim zasledovalcem. Miha Pavšek, raziskovalec na Geografskem inštitutu Antona Melika ZRC SAZU, ki že več desetletij proučuje in spremlja Triglavski ledenik in je tudi vodja vsakoletnih meritev njegovega obsega. Meritve na inštitutu potekajo že 80 let, projekt pa velja za najdlje neprekinjeno potekajoči raziskovalni projekt v Sloveniji. Pavšek, ki je tudi eden vodilnih slovenskih poznavalcev ledenikov – poleg Triglavskega raziskuje in spremlja tudi ledenik pod Skuto, je prav sinoči sporočil, da Triglavskega ledenika ni več.
V sérii Ikony výtvarného umenia na Slovensku, ktorú vám v Dejinách prinášame každý mesiac, sa pozeráme na známe aj menej známe osobnosti výtvarných dejín bez zjednodušení, ktoré sa diali pod tlakom ideológií či v snahe budovať číry národný kánon. V prípade Ľudovíta Fullu je táto situácia zaujímavo komplikovaná. V istom zmysle podobne ako pri Martinovi Benkovi. Fulla je dnes takmer synonymom slovenského moderného maliarstva – zakladateľská postava, národný umelec, „maliar radosti a jasných dní“. Sám Fulla o sebe raz povedal: „Myslím, že som taký ako tie obrazy... môj svet je farebný a plný života.“ Ako však môže toto dávať zmysel naprieč zložitými a neraz tragickými dejinami dlhého 20. storočia? V tej epizóde Dejín budeme preto hľadať odpovede na otázky: ako si Fulla vytvoril takúto jednoznačnú pozíciu v národnom kánone, či presnejšie kým a ako bola táto pozícia vytváraná? Budeme skúmať aj to, čo z Fullu, jeho života a tvorby sa práve pre túto pozíciu stráca, stáva neviditeľným. V skratke, aký bol Fulla ako umelec a ako človek, ktorý tvoril v troch odlišných politických režimoch? Do akej miery Fullov sebaobraz zodpovedá realite jeho života a diela? Čo znamenalo byť „národným umelcom“ v Československu druhej polovice 20. storočia? A do akej miery je dnešný Fulla – vystavovaný, milovaný, nespochybňovaný – ešte tým istým umelcom, akým bol v skutočnosti? Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s Júliusom Barczim, historikom a teoretikom umenia a tiež riaditeľom aukčnej spoločnosti SOGA. Spolu s Ninou Gažovičovou je Július Barczi autorom jedného z najpočúvanejších podcastov o umení na Slovensku – Predané. Celú epizódu Dejín nájdete na HeroHero na adrese herohero.co/dejiny. Stačí si vybrať mesačné alebo zvýhodnené ročné predplatné a okrem prístupu k pokračovaniu podcastu tak podporíte aj tvorcov podcastu Dejiny. Navyše, pre nových odoberateľov je prvý týždeň skúšobné obdobie zadarmo. Ďakujeme, že nám pomáhate tvoriť Dejiny ďalej. Na výrobe tejto relácie spolupracovali Tomáš Rybár a Michal Jurík. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky Podcasty SME nájdete na sme.sk/podcastySee omnystudio.com/listener for privacy information.
170. epizóda Vertiga patrí škole – tej filmovej aj skutočnej. V špeciálnej epizóde sa vraciame k filmom, ktoré sprevádzali naše školské roky, formovali náš filmový vkus a pri ktorých sme možno niekedy radšej sedeli v kine než v lavici. Ktoré filmy sme pozerali počas dospievania? A kvôli ktorým sa oplatilo aj trochu „blicovať“? Zároveň sa pozrieme na filmy, ktoré sa odohrávajú priamo v školskom prostredí. Od učiteľov a žiakov cez dospievanie, prvé lásky a generačné konflikty až po experimenty, ktoré ukážu, ako ľahko sa môže školská trieda zmeniť na nebezpečný sociálny experiment. Školský rok sa začal a s ním prichádza aj nové poprázdninové Vertigo. Tentoraz o filmoch, ktoré nás do školy vracajú – či už sme v nej sedeli, alebo sme z nej práve utekali do kina. Zoznam filmov z epizódy: La Gradiva Pánu učiteľovi z lásky / To Sir, with Love Božie deti / Children of Heaven The Breakfast Club Učiteľský kabinet / Das Lehrerzimmer On, ona a ja / Švédska trojka / Threesome Náš vodca / Die Welle Atomové gymnázium / Class of Nuke 'Em High _ Ak nám chcete napísať, ozvite sa na vertigo@sme.sk _ Ďakujeme, že počúvate podcast Vertigo a zaujímate sa o filmový svet.See omnystudio.com/listener for privacy information.
Keramika je eno najpogostejših in najpomembnejših arheoloških gradiv. Ker se žgana glina dobro ohranja, lahko raziskovalci danes že iz majhnih odlomkov posod razbirajo številne podatke o življenju ljudi v preteklosti – od načinov izdelave in prehrane do trgovskih povezav, tehnologije in kulturnih stikov. Keramični predmet tako ni več le »lonček« ali črepinja, temveč vir številnih informacij o ljudeh, ki so ga izdelali in uporabljali. Z raziskovanjem lipidov, torej kemičnih ostankov maščob, ki se lahko ohranijo v poroznih stenah keramičnih posod, lahko keramika razkrije tudi, kaj so ljudje nekoč jedli. Z analizami lipidov je mogoče ugotoviti, ali so bile posode uporabljene za shranjevanje ali pripravo živalskih maščob, rastlinskih olj, mesa ali mlečnih izdelkov. Takšne raziskave omogočajo vpogled v prehrano neolitskih skupnosti in velike spremembe, ki jih je prinesel prehod od lovstva in nabiralništva h kmetovanju. Še posebej zanimivi so sledovi mleka in mlečnih izdelkov, saj pomagajo razumeti razvoj zgodnjega kmetijstva.Tudi Ajdovska jama pri Nemški vasi je pomemben primer, kako lahko keramika pomaga pri raziskovanju preteklih družb. To izjemno jamsko grobišče iz mlajše kamene in bakrene dobe pri nas raziskovalcem pomaga razumeti uporabo prostora, način življenja ljudi in predvsem "nenavadne" pogrebne rituale. Ti so vključevali keramiko, kamnito orodje, kosti in druge ostanke. V širšo zgodbo o skupnosti sodijo tudi izpostavljanje in premeščanje človeških posmrtnih ostankov ter navade darovanja živil in drugih predmetov. Jama tako ni bila le grobišče, temveč tudi prostor posebnega pomena oziroma svetišče, kjer so se odvijali obredi, povezani s kultom posmrtnega življenja. Sogovornica: arheologinja dr. Manca Vinazza s Filozofske fakultete Univerze v Ljubljani, ki vodi projekt POTTERIA – Lončarske tradicije v pozni prazgodovini kot odmevi okoljskih in družbenih sprememb. Fotografija:Keramična steklenička iz Ajdovske jame, avtorica fotografije: dr. Lidija Korat Bensa, Zavod za gradbeništvo
Antifašistični tabor na Peršmanovi domačiji pri Železni Kapli je lani prekinila kontroverzna akcija avstrijske policije, ki še vedno ni dobila pravega epiloga. Mladi koroški Slovenci letos tradicionalni tabor organizirajo ob Zablaškem jezeru, približno 30 kilometrov od Celovca. Kakšno je vzdušje med 160 udeleženci, kako je z varnostjo, o čem se pogovarjajo, kako vidijo razmere v Avstriji in Sloveniji ter kaj jih skrbi na evropski in globalni ravni? Zapiski: Peršmanova domačija v risoromanu Študentska gledališka predstava Peršman Oltar antifašizma
V kauze Očistec sa dostane k slovu tretí kľúčový muž – Ľudovít Makó, bývalý riaditeľ Kriminálneho úradu Finančnej správy. Po Bernardovi Slobodníkovi a Františkovi Imreczem bude aj on objasňovať, ako fungovala skupina ľudí, ktorá podľa obžaloby vydierala niektorých podnikateľov, rozdeľovala si úplatky a pracovala nie v prospech krajiny, ale oligarchov či politických špičiek. A hľadať kompromitujúce materiály napríklad na Igora Matoviča alebo Andreja Kisku. O tom, čo konkrétne môže Ľudovít Makó pred Špecializovaným trestným súdom v Banskej Bystrici potvrdiť či objasniť, sa moderátorka podcastu Dobré ráno Jana Krescanko Dibáková rozprávala s kolegom z redakcie domáceho spravodajstva PETROM KOVÁČOM. Zdroj zvukov: TV JOJ Krátky prehľad správ Po prázdninách dnes deti nastupujú do školy, pôvodný štátny sviatok 15. september však podobne ako v máji prináša otázky, ktoré školy budú mať voľno a ktoré nie. Národniari proti Ficovi a Tarabovi. SNS odmietla zákazku za 465 miliónov eur na obnovu turbín v Gabčíkove. Cena je podľa strany príliš vysoká. Situácia so suchom sa oproti minulému týždňu opäť zhoršila. V hlbšej vrstve je extrémne sucho stále na približne dvoch tretinách územia. Jazykový model ChatGPT bude musieť dodržiavať prísnejšie bezpečnostné pravidlá po tom, ako ho Európska únia v pondelok zaradila na zoznam digitálnych služieb podliehajúcich väčšej právnej kontrole. V Maďarsku sa objavil prvý tohtoročný prípad západonílskej horúčky. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
Ministra za zunanje in evropske zadeve Toneta Kajzerja smo gostili v radijskem studiu v nedeljo 30. avgusta. Po 30. posvetu slovenske diplomacije in tik pred začetkom 21. Blejskega strateškega foruma. Pa tudi pred pohvalo izraelskega premiera Benjamina Netanjahuja na omrežju X, namenjeno premierju Janezu Janši, ker naša država ni podprla skupne izjave EU, v kateri bi ta obsodila nadaljevanje izraelske gradnje na nezakonito zasedenih palestinskih ozemljih. Nataša Štefe se je z ministrom pogovarjala o perečih premikih zunanje političnih stališč do Izraela, o pričakovanjih pred Blejskim forumom, o prihodnosti Evrope in Evropske unije, o pogledih na vojno v Ukrajini in o usklajenosti oziroma neusklajenosti slovenske zunanje politike.
Albanska pisateljica in filozofinja skozi zgodbo o svoji babici razmišlja o tem, kako ohraniti osebno dostojanstvo sredi vrtinca zgodovinskih pretresov, od razpada Osmanskega cesarstva do vzpona albanskega komunističnega režimaVeliki zgodovinski dogodki nikoli niso le abstraktni premiki, o katerih beremo v učbenikih, ampak vedno radikalno pretresejo življenja ljudi, ki se znajdejo v njihovih vrtincih in morajo v njih sprejemati odločitve, ki ne bodo odločale le o poteku njihovega življenja, ampak tudi o tem, koliko dostojanstva in pokončnosti bodo ohranili. V tokratnem Sobotnem branju se bomo skupaj z albansko-britansko pisateljico in profesorico političnih znanosti in filozofije Leo Ypi podali po sledeh njene babice Leman, ki je bila priča razpadu Osmanskega imperija, nastanku nacionalnih držav na njegovih tleh, Italijanki okupaciji Albanije, tamkajšnjemu komunističnemu odporu in revoluciji med drugo svetovno vojno, nato pa še nadzoru režima Enverja Hoxhe. Drugo leposlovno delo Lee Ypi nam je pomagala predstaviti prevajalka romana Sanda Šukarov. Oddajo je pripravila Alja Zore. foto: Alja Zore
Na začiatku boli príspevky na sociálnych sieťach, ktoré ukazovali mapu z verejne dostupnej služby Flightradar24. V utorok sa na nej objavil kuriózny let. Išlo o americké vojenské nákladné lietadlo C-17 Globemaster, ktoré letelo z lotyšskej metropoly Riga do Moskvy. Na jeho palube mal byť šéf americkej tajnej služby John Ratcliffe. Oficiálny dôvod, prečo do Moskvy letel, zatiaľ ostáva neznámy, objavuje sa však mnoho teórií. Šiel Rusku pohroziť pred možným útokom na NATO? Išlo o stretnutie kvôli Ukrajine alebo situácii na Blízkom východe? Stretol sa vôbec s Putinom? Tieto aj ďalšie scenáre Eva Frantová v podcaste Dobré ráno rozoberá s výskumníčkou Európskej rady pre zahraničné vzťahy Janou Kobzovou, ktorá pracovala aj ako poradkyňa pre zahraničnú politiku u exprezidentky Zuzany Čaputovej. Zdroje zvukov: Česká televize, ČT24, TA3, Youtube/CNN, NBC News Odporúčanie: Ak chcete ešte viac zahraničnej politiky, po letnej prestávke je späť podcast Kde je sever s Daliborom Roháčom a Ivanom Miklošom. V novej časti sa venujú nielen neúspechu vojny s Iránom, ale aj obchodnej vojne USA s Kanadou a takisto Trumpovmu bizarnému vzťahu s Natalie Harpovou. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
HEROHERO: https://herohero.co/piatocek/subscribe - Tibor Gašpar si povedal, že najlepší spôsob ako minúť naše peniaze je informovať nás o tom, čo robí mladý chalan vo voľnom čase. Ale berieme, keď už jednu výchovu pokazil, treba to skúsiť znova. Matúš Šutaj Eštok si uveril až natoľko, že teraz sa celé Slovensko smeje na kozmetičke v dozornej rade. A kto za to môže? Správne, novinári. Mladý Sulík mal svadbu, na ktorej si starý Sulík vykopal svoj politický hrob. A tragédom týždňa sa stáva minister spravodlivosti Boris Susko, takže ak zrazu zistíte, že máte na seba napísané nové nehnuteľnosti, úvery alebo firmy, je to úplne v pohode, veď v Česku sa môže stať to isté. - YouTube: http://youtube.com/@piatocek - Instagram: https://www.instagram.com/piatocek_podcast/ - Náš Discord nebol nikdy lepší: bit.ly/piatockarenSee omnystudio.com/listener for privacy information.
Največja zasebna palača v Ljubljani je bila na prehodu iz 18. v 19. stol., ko je v njej živel baron Žiga Zois, intelektualno središče slovenskih dežel in jo torej smemo šteti za enega od rojstnih krajev našega narodaNa jugovzhodnem koncu starega mestnega jedra Ljubljane, med Križankami in levim bregom Ljubljanice, stoji Zoisova palača. Ker gre za največjo zasebno palačo v središču naše prestolnice, bi zgradba najbrž bila že samo zaradi tega vredna pozornosti umetnostnih zgodovinarjev. Ker pa je v njej, kot seveda razkriva že njeno ime, v drugi polovici 18. in na začetku 19. stoletja živel nihče drug kot baron Žiga Zois, vodilna figura našega razsvetljenstva, lahko mirno rečemo, da je bila ta palača nekaj časa pravzaprav v samem epicentru znanstvenega in umetnostnega življenja na Kranjskem. Še več: kolikor so Linhart, Vodnik, Kopitar, Japelj in drugi Zoisovi varovanci prav pod baronovo gostoljubno streho in s pomočjo njegove širokogrudne finančne zaslombe lahko razvijali ideje, iz katerih je pozneje v 19. stoletju vzbrstelo naše narodno gibanje, toliko smemo reči, da je Zoisova palača pravzaprav eden od rojstnih krajev slovenstva. In vendar smo se kar precej načakali, preden se je predstavitve pestre zgodovine te stavbe in ključne vloge, ki jo je odigrala v našem kulturnem življenju, nekdo lotil na sistematično pregleden način. Ta podvig je naposled uspel dr. Metodi Kemperl, umetnostni zgodovinarki in predavateljici na Oddelku za likovno pedagogiko ljubljanske Pedagoške fakultete. V skrbno raziskani razpravi Zoisova palača v Ljubljani, ki je predlani ugledala luč sveta v sozaložništvu Slovenske matice in Pedagoške fakultete, je dr. Kemperl namreč natančno popisala, kako je palača zlagoma dobila svojo današnjo podobo, obenem pa razkrila, kdo vse je – poleg Žige Zoisa samega, kajpada – s to impozantno zgradbo povezan. No, za nameček pa bo tisti, ki po pričujoči monografiji poseže, dobil tudi dober vpogled v vse tisto skrito delo sobaric in kuharic in vrtnarjev in vseh drugih, brez katerih prizadevanj bi Zoisova palača kratko malo ne mogla biti ena najodličnejših ljubljanskih, kranjskih oziroma slovenskih hiš 18. stoletja. Na kaj vse bi torej veljalo pomisliti, ko se danes brezskrbno sprehajamo po Bregu mimo Zoisove palače, smo v pogovoru z dr. Kemperl skušali izvedeti v tokratnem Kulturnem fokusu. Foto: Zoisova palača v Ljubljani (Wikipedija, javna last)
Pred pár dňami Nadácia Zastavme korupciu prišla s informáciou, že Dozornej rade Energia Slovensko má šéfovať majiteľka kozmetického salónu Marcela Martonová, ktorá je zároveň aj manželkou vyšetrovateľa zodpovedného za prešetrenie zvláštnej cesty ministra Matúša Šutaja Eštoka na formulu 1 do Abú Dabí. Vyšetrovateľ Marton pritom už trikrát odmietol podať v tomto prípade trestné oznámenie. Po medializovaní prípadu Martonová z postu odstúpila, kto vlastne je, ako na zistenia reaguje rezort hospodárstva a samotný Matúš Šutaj Eštok a vieme niečo o tom, ako sa do tejto funkcie môže vôbec človek dostať? Eve Frantovej na otázky v Dobrom ráne odpovedá Zuzana Petková, riaditeľka Nadácie Zastavme korupciu. Zdroje zvukov: TASR, Zastavme korupciu Odporúčanie: Dnes odporúčam knihu Tvár vojny od vojnovej reportérky Marthy Gelhornovej, ktorú určite poznáte ako jednu z popredných tvárí 20. storočia. V tejto konkrétnej knihe prináša príbehy vojen, ktorých svedkyňou bola z pozície korešpondentky. Marthu radím medzi perfektné novinárky a akákoľvek kniha od nej je jednoducho skvelá. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
Transakčná daň sa vraj ruší, prorastové opatrenia, ktoré mali prísť pred letom, nikto ešte nevidel a dlh je taký vysoký, že by vláda mala prísť s rozpočtom, v ktorom sa výdavky budú rovnať príjmom. Fico reaguje, že to bude znamenať definitívny rozklad sociálneho štátu, no konsolidujeme pritom už tri roky, zvyšujú sa dane, odvody, rušia štátne sviatky, no výsledok akoby nevidno. Podľa Martina Šustra z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorý bol hosťom Indexu s Evou Frantovou, má problém nielen vláda, ale celá krajina. „Ak s tým nič neurobíme, ku koncu desaťročia môžeme mať dlho pokojne na sedemdesiatich percentách. Vláda samotná si pritom už dvakrát uvoľnila svoj rozpočtový cieľ a aby vôbec dokázala splniť ten súčasný, musí nájsť opatrenia za 1,3 miliardy eur. A to ešte nehovoríme o výpadku transakčnej dane,“ hovorí analytik. Premiér pritom tvrdí, že v prípade dlhu existujú aj krajiny, ktoré sú na tom podobne alebo horšie. Podľa Šustra by sme sa však mali porovnávať so štátmi, ktoré nám môžu ísť príkladom, a nie naopak. Zároveň nejde len o výšku dlhu, ale aj o silu ekonomiky a s tým súvisiacu schopnosť štátu z dlhov sa dostať. „Vo všetkých krajinách eurozóny s výnimkou Fínska, ktoré majú vyšší dlh ako Slovensko, dlh klesá. My, na rozdiel od nich, každý rok pridávame k dlhu ďalší sedem či osem miliárd,“ dodáva Šuster s tým, že ak by sme dnes mali dlh ako Taliansko, riziko platobnej neschopnosti by sa u nás zvýšilo na osemdesiat percent. V rozhovore sa dozviete: Čo čaká vládu pri novom rozpočte, či by nebolo treba prekopať zákon, ktorý brzdí vládu bezbreho míňať, prečo sa nemôžeme porovnávať s krajinami s vyššími dlhmi, či sa dá vo volebnom roku čakať šetrenie, čo prinesie zrušenie transakčnej dane. See omnystudio.com/listener for privacy information.
Ljubljana potrebuje več programov za brezdomne uporabnike in uporabnice drog.Na Fakulteti za socialno delo Univerze v Ljubljani letos obeležujejo 20-letnico delovanja Centra za študij drog in zasvojenosti. Konec junija so ob tej priložnosti pripravili posvet. Srečanje je bilo namenjeno pomembni in aktualni temi zmanjševanja škode na področju uporabe drog in drugih zasvojenosti ter refleksiji preteklosti in izkušenj, ki so nastale na tem področju od devetdesetih let preteklega stoletja dalje, so zapisali v vabilu na posvet. O problematiki drog, zasvojenosti in brezdomstva se bomo v tokratni oddaji pogovarjali s strokovnjakinjama. To sta doktorica Vera Grebenc in doktorica Amra Šabić. Z njima se je pogovarjala Urška Henigman.
Slovensko nemá okrem štyroch turbín žiadne veterné elektrárne a pravdepodobne ani dlho mať nebude. Šéf envirorezortu Tomáš Taraba sa totiž minulý týždeň postavil pred mikrofón a povedal, že ruší takmer všetky z vytypovaných zón, kde by potenciálne v budúcnosti mohli veterné parky stáť. V okolitých krajinách pritom pre obrovské sucho pozorujeme, ako sa odstavujú jadrové elektrárne, ktoré sa nestíhajú chladiť vzhľadom na nízke hladiny riek. Prečo je celá téma o veterných parkoch nepochopená, stačí sa spoliehať iba na jadro a čo všetko je v ohrození pre obrovské sucho, ktoré zasiahlo Európu? Eva Frantová sa v podcaste Dobré ráno pýta senior editorky euBrief Ireny Jenčovej. Zdroje zvukov: TA3 – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
Pogosto mila kaznovalna politika, institucionalna odgovornost, relativizacija posilstev in reviktimizacija žrtev utrjujejo družbene predstave o dopustnosti spolnega nasilja, pri katerem gre predvsem za vprašanje moči, nadzora in podrejanja. Tjaša Kosar iz Kulturno-umetniškega društva Transformator poudarja, da posilstvo pusti velike posledice. "Travma spremeni tvoje možgane, delovanje telesa in duševnost. Celo življenje imaš potem lahko nenadzorovane sprožilce, ki povzročajo različne telesne odzive. Nihče noče biti posiljen, a če žrtev, ki je šla skozi tako brutalno nasilje, kot je posilstvo, pove, da je celo manj brutalno kot iti skozi sodni proces, pove vse." Boštjan Vernik Šetinc iz Društva za osveščanje in varstvo – center antidiskriminacije OV-CA opozarja, da približno 20 odstotkov ljudi ne verjame ženskam, ki so imele izkušnjo nasilja. "Kulture posilstva še nismo razgradili. Stoji in pade tudi na brezbrižnosti, da se ljudje obnašajo, kot da to ni njihova stvar."
„Zlepšovanie životnej úrovne, budovanie škôl, administratívnych budov, kúpalísk či modernizácia infraštruktúry neboli od genocídy izolované. Naopak, tieto procesy tvorili jednu líniu národného projektu, v ktorom sa marginalizované skupiny násilne vytláčali zo spoločného priestoru v mene „pokroku“. Tento citát pochádza z knihy historičky Hany Kubátovej, „Kresťanský nacionalizmus, budovanie národa a holokaust na Slovensku, ktorá nedávno vyšla vo vydavateľstve Oxfordskej univerzity. Už niekoľko mesiacov je táto kniha dostupná aj v slovenčine pod zdanlivo poetickým názvom Kde líšky dávajú dobrú noc. Témy a udalosti, ktorými sa však kniha zaoberá sú skôr prozaické, často tragicky prozaické. V repríze podcastu s autorkou knihy hovoríme o fungovaní režimu vojnového slovenského štátu na lokálnej úrovni, na úrovni miest a obcí na východe Slovenska. Ako vyzerá režim slovenského štátu keď sa naň pozrieme z regiónov, ktoré boli v tom čase považované za perifériu? Akí aktéri boli kľúčoví v budovaní štátu a národa na miestnej úrovni? V čom boli špecifické tamojšie etnické čistky? A napokon ako prebiehalo povojnové zúčtovanie a vyrovnávanie sa s vojnovým režimom na miestnej úrovni? Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s Hanou Kubátovou, historičkou z Fakulty sociálnych vied Karlovej univerzity. Hana Kubátová sa vo svojom výskume zameriava na analýzu ideológii, kto a ako ich šíri, zakoreňuje a transformuje na miestnej úrovni. Výsledkom tohto inovatívneho prístupu je celá rada štúdii vo viacerých jazykoch a bestseller Kde líšky dávajú dobrú noc. Na výrobe tejto relácie spolupracovali Tomáš Rybár a Michal Jurík. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcastySee omnystudio.com/listener for privacy information.
Matúš Šutaj Eštok potvrdil, že kamery v uliciach boli ruské, pokračovalo pojednávanie v kauze Očistec, Kaliňákova advokátska kancelária platí okrem Ficovej partnerky aj jeho švagra Svetozára Chabadu a Matúš Oľha konšpiruje, že za odpočúvaním v FPU je Otvorená kultúra. A v koalícii sa zrejme končia prázdniny, Roman Michelko z SNS tvrdí, že v septembri skončí minister životného prostredia Tomáš Taraba. Dobrým ránom sobota vás sprevádza Zuzana Kovačič Hanzelová s Jakubom Filom. Zdroj zvukov: 360tka, TA3, TASR – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
Ruské radary na cestách aj dovolenka v Dubaji, ktorej financovanie doteraz nevysvetlil. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok je aj po viacerých škandáloch a prešľapoch stále na svojom poste a výzvy na vyvodenie politickej zodpovednosti od politických oponentov či expertov ignoruje. Čo teda definuje politickú kariéru človeka, ktorý prevzal stranu po Petrovi Pellegrinim, môže za nízke preferencie strany Hlas a bude aj o rok a pol stále jej šéfom? Eva Frantová sa v podcaste Dobré ráno rozpráva s Petrom Tkačenkom, komentátorom denníka SME. Zdroje zvukov: Facebook/Matúš Šutaj Eštok Odporúčanie Dnes odporúčam film Potopa od slovenského režiséra Martina Gondu, ktorý pred pár dňami nominovala Slovenská filmová a televízna akadémia na Oscara. Potopa je silným filmovým príbehom o hľadaní identity a slobody, ale aj o hľadaní vzájomného porozumenia v dôsledku zatopenia domov pre výstavbu vodného diela Starina. Ešte stále ho premietajú v niektorých kinách, ale nájdete ho aj v streamovacích aplikáciách. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
V 167. epizóde Vertiga navštívime kiná, ale čo to poprepíname aj na streamovacích platformách. Českú a slovenskú kinematografiu zastúpia z 90tok vystrihnutý Bojovník a komediálna konverzačka 6 gramov. Pukance bude predávať mimoriadne nepodarený žánrový hybrid Na konci Oak Street a filmové kluby poteší animovaný rodinný príbeh pre rodičov s vkusom Tajomstvo sýkoriek. Streamovaciu ponuku zastúpi inteligentná komédia o dospievaní z Litvy - Šiauliaiská kronika, a pozrieme sa aj na štvrté série seriálov Ted Lasso a Star Trek: Neznáme svety. Zoznam filmov a seriálov z epizódy: 00:00 Úvod 00:58 Bojovník 13:36 6 gramov 19:17 Na konci Oak Street / The End of Oak Street 26:50 Tajomstvo sýkoriek / Le secret des mésanges 32:52 Téma: Cinematik a nový slovenský film 42:53 Šiauliaiská kronika / Pietinia Kronikas (HBO Max) 49:22 Ted Lasso 4 (AppleTV+) 53:51 Star Trek: Neznáme svety 4 / Star Trek: Strange New Worlds 4 (Skyshowtime) 01:01:18 Záver V tejto epizóde sa nachádza politická reklama umiestnená v minúte: 01:01:39. Oznámenie o transparentnosti nájdete na platca.sk/hojsik1. _ Ak nám chcete napísať, ozvite sa na vertigo@sme.sk _ Ďakujeme, že počúvate podcast Vertigo a zaujímate sa o filmový svet.See omnystudio.com/listener for privacy information.
Malebná dedinka na Záhorí s takmer 1100 obyvateľmi. Aj tak by sa dala opísať Petrova Ves. Obec, v ktorej by mali v blízkej budúcnosti vyrásť veterné elektrárne. Samozrejme, ak projekt prejde posúdením vplyvov na životné prostredie a získa súhlasné stanovisko. Časť miestnych však s niečím podobným vehementne nesúhlasí. V lokálnom podniku či v obchode sa hovorí najmä o tom, ako turbíny ublížia vtáctvu, vode, pôde a ako ľudia nebudú môcť pre infrazvuk spávať. Čo za projekt sa to v Petrovej Vsi vlastne chystá, v akom je štádiu, a kde vznikajú všetky tieto obavy Petrovčanov a kto komunikuje celú vec chabo? Štát či samotná obec? Eva Frantová sa v podcaste Dobré ráno pýta Mareka Moravčíka z domácej redakcie denníka SME, ktorý Petrovu Ves spolu s kolegom Martinom Mlynárom navštívil osobne. Zdroje zvukov: SME Odporúčanie Ak ešte nemáte dosť mojich knižných odporúčaní, skúste si prečítať London Falling od Patricka Keefeho. Ide o investigatívu záhadnej smrti britského tínedžera, ktorý bezdôvodne vyskočí z balkóna a utopí sa v Temži. Jeho rodičia nechápu, čo sa stalo, a až postupne zisťujú, že ich 19-ročný syn sa vydával za ruského oligarchu a zaplietol sa s ľuďmi z londýnskeho podsvetia. Keefe je môj obľúbený autor. Má za sebou aj knihy ako Impérium bolesti alebo Nič nehovor, ktoré som tu už odporúčala a ani tentoraz nesklamal! – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
„Všetci sa hrnú vpred a všade vonia minulosť,“ touto myšlienkou americkej poetky, esejistky a laureátky Nobelovej ceny za literatúru Luise Glückovej sa začína kniha oceňovanej slovenskej spisovateľky Aleny Sabuchovej, Volajte ma Mandy. Volajte ma Mandy je román o 20. storočí v súradniciach Československa, Slovenska a Európy. Román, v ktorom sú neraz ťaživé dejiny uplynulého storočia prítomné v hudbe, vo vôni a v pre autorku typických magicko-realistických obrazoch. Ústrednou postavou je žena, ktorá je v mnohom odlišná od klasických rozprávačov dejín. Aj o tom bude reč v repríze epizódy Dejín o tomto románe. Ako vyzerajú dejiny 20. storočia z pohľadu mladého dievčaťa z malého mesta? A ako z pohľadu seniorov, ktorí prežili viaceré zmeny režimov? Ako sa píše román o 20. storočí? A prečo má význam, aby o dejinách písali aj nehistorici? Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s Alenou Sabuchovou, oceňovanou spisovateľkou a scenáristkou. Alena Sabuchová je autorkou zbierky poviedok Zadné izby, za ktorú získala Cenu Ivana Kraska, románu Šeptuchy, s ktorým získala cenu Anasoft litera. Alena Sabuchová taktiež dlhodobo spolupracovala ako scenáristka na populárnom seriáli Dunaj. Na výrobe tejto relácie spolupracovali Tomáš Rybár a Michal Jurík. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcastySee omnystudio.com/listener for privacy information.
Tento týždeň sa to sypalo s nahrávkami z Fondu na podporu umenia, na jednej hovorí nominant Šimkovičovej kornaj, že nechce podpisovať niektoré veci, lebo ho zavrú. Naša tajná služba je podľa francúzskych médií najhoršia v Európe, Čurillovci a Lipšic podali na ministra kaliňáka žalobu na ochranu osobnosti a Mariána Kočnera odsúdili. A v Európe sa riešila migrácia - v španielskej exkláve Ceuta nárazovo prišlo z maroka 60 tisíc ľudí, ktorí chceli vojsť do schengenu. Dobrým ránom sobota vás sprevádza Zuzana Kovačič Hanzelová s Jakubom Filom. Zdroj zvukov: TA3, STVR, TASR, 360tka – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
Miestna vláda hovorila o humanitárnej kríze, Taliansko pozastavilo schengenský režim voľného pohybu so Španielskom, Česko dokonca hovorilo o dočasnom vylúčení krajiny. Do Európy sa vrátili obrazy migračnej krízy s desiatkami tisíc utečencov, zároveň sa spomínali nepriateľské kroky Maroka, ktoré malo migrantom pomáhať. Čo sa teda naozaj stalo v africkej a zároveň španielskej Ceute a či sa mení Európa a jej migračná politika? Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno pýta Radovana Geista z portálu euBrief. Zdroj zvukov: ČT, Markíza, Associated Press, Facebook/Richard Gluck – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
Ivana Korčoka platí Progresívne Slovensko. To Slováci vedeli a nebol dôvod to skrývať. Prečo však bývalý minister potrebuje dostávať peniaze za svoju činnosť cez manželkinu eseročku, z ktorej nedávno vystúpil? Na stole je otázka transparentnosti financovania príjmov zo straníckych peňazí – alebo ako hovoria v Smere v prípade Michala Fica – transformácie štátnych peňazí. O manželkách, partnerkách a rodinných príslušníkoch, za ktorých sa skrývajú politici, a o netransparentnom vyplácaní peňazí pre Ivana Korčoka sa s moderátorkou podcastu Dobré ráno Janou Krescanko Dibákovou rozprávala spolupracovníčka Nadácie Zastavme korupciu Xénia Makarová. Zdroje zvukov: Youtube/Denník N, Youtube/Progresívne Slovensko, Markíza, Facebook/Ján Mažgút Odporúčanie: Každý víkend sa na Slovensku hrajú stovky futbalových zápasov. Viete, kedy a kde nastúpi mužstvo z vášho mesta či dediny? Špeciálna príloha s kompletným vyžrebovaním jesennej časti futbalových súťaží. Od Niké ligy po šiestu ligu. Už dnes v denníkoch SME a Korzár. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
Po epidemiji covida med mladimi pogostejše injiciranje heroina.Prestolnica se je v minulih desetletjih zelo spremenila, nihče ji več ne more očitati zaspanosti ali pomanjkanja razvoja. Vendar je začrtana smer v minulih letih premalo pozornosti in sredstev namenila za podporo in pomoč najranljivejših skupin ljudi. Droge in brezdomstvo nista nova pojava, več kot očitno pa določene širše družbeno politične okoliščine vplivajo na večjo vidnost brezdomnih uporabnikov in uporabnic drog. Med njimi je vse več mladih, tudi mladoletnih. Zakaj se je to zgodilo in kako ta problem reševati? O tem v tokratni oddaji, vsak s svojega zornega kota so problematiko razložile doktorica Vera Grebenc in doktorica Amra Šabić s Centra za študij drog in zasvojenosti na Fakulteti za socialno delo Univerze v Ljubljani, Hana Košan, predsednica društva Kralji ulice, Pavla Zabret, strokovna delavka v dnevnem centru za mlade uporabnike in uporabnice substanc med 15 in 26 let pri združenju Drogart in Borut Bah, predsednik društva Stigma.
V pondelkových letných epizódach podcastu Dobré ráno predstavuje Tatiana Čabáková Slovenky a Slovákov, ktorí sa presadili a zanechávajú výraznú stopu v českej spoločnosti. Tentoraz je jej hosťom svetoznámy tenorista Štefan Margita, ktorý práve dnes, 3. augusta, oslavuje svoje 70. narodeniny. Štefan Margita patrí medzi medzinárodne najúspešnejších slovenských operných spevákov. Z Košíc, kde začínal svoje profesionálne pôsobenie, odišiel do Prahy. V Národnom divadle debutoval v roku 1984 a odvtedy vystupoval na najprestížnejších operných scénach sveta. Doma je na javiskách milánskej La Scaly, londýnskej Covent Garden, Parížskej opery aj Metropolitnej opery v New Yorku. Jeho kariéra je neodmysliteľne spojená najmä s dielami Leoša Janáčka a Richarda Wagnera. Zažil veľké úspechy na svetových scénach, ale aj obdobia, keď musel prehodnotiť výber repertoáru a ďalšie smerovanie svojej kariéry. Po 45 rokoch profesionálneho spievania sa rozhodol ukončiť svoju kariéru v operných domoch. S koncertnými vystúpeniami však pokračuje aj naďalej. Dôležitou súčasťou jeho osobného aj profesionálneho života bola manželka Hana Zagorová. Po jej smrti založil nadáciu, ktorá podporuje pražský Ústav hematológie a krvnej transfúzie, kde sa speváčka dlhé roky liečila. V rozhovore sa dozviete: Prečo sa rozhodol ukončiť kariéru v operných domoch, ako si po 45 rokoch profesionálneho spievania stále chráni svoj hlas, aké riziká prináša mladému spevákovi nesprávny výber operných postáv, ktorá rada jeho agenta zásadne ovplyvnila ďalšie smerovanie medzinárodnej kariéry, ako publikum v rôznych krajinách prijíma opery Leoša Janáčka, podľa čoho spevák na javisku spozná, aké publikum sedí v hľadisku, ako vyzerá konkurencia medzi opernými spevákmi, v čom sa líši práca v Metropolitnej opere a milánskej La Scale, čo ho Hana Zagorová naučila o popularite, profesionálnom správaní a interpretácii šansónov, ako prežíval spoločný duet s hologramom svojej manželky, ako sa vyrovnáva so životom po jej smrti. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
Azda sa môže zdať, že pre nás bola príliš vzdialená a preto aj stále neznáma a neprehľadná. Už tradične sme si o nej zvykli premýšľať len ako o krvavej predohre k druhej svetovej vojne a týmto konštatovaním sme odbili i snahu o jej poctivé pochopenie. Španielska občianska vojna bola skutočne predobrazom toho, čo malo už zakrátko nasledovať v celej Európe, či po celom svete. Španielske mestá sa rúcali pod náporom leteckých bombardovacích kampaní, čoho mrazivým príkladom a znepokojivou víziou blízkej budúcnosti sa stalo baskické mesto Guernica. Vojenské operácie sprevádzali obrovské násilnosti a čistky na civilnom obyvateľstve, či tzv. vysporadúvanie sa s ideologickým či triednym nepriateľom. A rovnako i výsledok tejto vojny predznamenával nástup a mimoriadne agresívnu povahu fašizmu. Od začiatku tohto konfliktu uplynulo práve 90 rokov. Začal sa 17. júla 1936, paradoxne nie na Pyrenejskom polostrove, ale v španielskom Maroku, kde sa vzbúrila skupina vojenských veliteľov na čele s Franciscom Francom – neskorším generalissimom povstania proti republikánskej vláde a napokon i vodcom – teda caudillom – nového fašistického Španielska. Táto vojna pritom nezostala izolovanou zónou pekla, na ktoré sa spoza hraníc prizeral zvyšok Európy. Či už vojenskou pomocou alebo i priamou vojenskou účasťou sa doň zapojilo nacistické Nemecko, fašistické Taliansko na jednej strane, i stalinský Sovietsky zväz na strane druhej. A občiansku vojnu v Španielsku na vlastnej koži prežili aj zhruba dve tisícky občanov vtedajšieho Československa, ktorí sa rozhodli pomôcť zachrániť republiku svojou účasťou v tzv. interbrigádach. Aké príčiny stály za konfliktom, ktorý sa natiahol na tri dlhé roky? A čo znamenala táto vojna pre Španielsko i pre celú Európu? V podcaste Dejiny sa Jaro Valent rozpráva s hispanistom Bohdanom Ulašinom z Filozofickej fakulty UK v Bratislave. Na výrobe tejto relácie spolupracovali Tomáš Rybár a Michal Jurík. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcastySee omnystudio.com/listener for privacy information.
Minister Šaško našiel peniaze na klimatizácie, premiér Fico kampaňuje aj v lete, tentokrát po rozostavaných nemocniciach, na prešovskú županku Smer posiela kandidovať europoslankyňu Juditu Laššákovú, ktorá s Prešovským krajom nič nemá a musela si prehlásiť trvalý pobyt, PS-ko platí Korčokovi desiatky tisíc eur cez firmu jeho manželky, hoci nedávno za to isté kritizovali Smer, Marián Kotleba má mať vlastnú vilu v Bulharsku, objavili sa nové podozrenia o ceste ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka na preteky F1, ktoré si platil v hotovosti. Dobrým ránom sobota vás sprevádza Zuzana Kovačič Hanzelová s Jakubom Filom. Zdroj zvukov: TA3, 360tka, TASR, TV JOJ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
Tri hodiny, päťdesiat minút vo štvrtok nadránom. Východopoľské mesto Ľublin budí sirénami obyvateľov a na územie ľublinského vojvodstva, našťastie, neobývané Poliakmi, dopadá raketa. Nestalo sa to prvý raz, na poľskom území sa už objavili aj ruské drony. Odkazy z Moskvy sa však dostali na územie NATO. Hrozba z oblohy je len jedna. Tou druhou je pre Poľsko rastúca nevraživosť a násilnosti proti Ukrajincom, ktorí sa stávajú náhodnými obeťami agresívnych jedincov. V podcaste Dobré ráno sa o útokoch s moderátorkou Janou Krescanko Dibákovou rozprával vedúci zahraničnej redakcie denníka SME LUKÁŠ ONDERČANIN. Zdroje zvukov: STVR, YouTube/Sky News, Associated Press Odporúčanie: V rôznych mestách sú tento víkend festivaly a slávnosti, škoda ostať doma. Ak však budete v okolí Spiša, skúste sa ísť pozrieť do Spišskej Novej Vsi, bude tam každoročne úspešný festival Živé sochy. A ak sa dá, vybehnite si na vežu kostola v centre mesta, je z nej krásny výhľad, lebo je najvyššia na Slovensku. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
Reorganizace Xboxu pokračuje. O práci přišlo 1600 lidí a stejný počet bude následovat v dalších měsících. Divize se ztenčí o pět studií. Microsoft se chce dále soustředit na velké značky. Chystá pokračování The Elder Scrolls, Falloutu nebo Dooma. Jen si nejsme jistí, jestli po čistce bude mít tyto hry kdo vyvíjet. Škrty mimořádně zasáhly např. legendární id Software. Hlavním tématem tohoto Podcastu Živě je ale smrt her na fyzických nosičích. Sony od ledna 2028 nové hry nebude vydávat na Blu-ray. Vyhne se tak třetím stranám a bazarům. Zisky ale může navýšit i vlastní cenotvorbou, kterou bude mít plně pod kontrolou. Je to právě Sony, které se navíc proslavilo tím, že z účtů maže zakoupený obsah. Nemáme z toho dobrý pocit. Plně digitální distribuce skrze jedinou platformu je pohromou z pohledu archivace kulturního dědictví. Jak ostatně vidíme na nedávno ukončeném digitálním katalogu her pro PlayStation 3 a PS Vita, tisíce her najednou zmizí a nikdo další se k nim už nedostane. Situaci komentuje Martin Nahodil, šéfredaktor magazínu Doupě.cz. Program pořadu 01:26 – Xbox propustil 1600 lidí 07:56 – Strach o id Software 24:00 – Sony zruší hry na Blu-ray 30:03 – Mamon 38:14 – Smrt krabicovek 55:44 – Sony rádo maže
CELÝ DIEL NÁJDEŠ TU: herohero.co/piatocek/subscribe Slovenský podnikateľ Jožko Šiška dostal od FPÚ dotáciu 40-tisíc na AI knižku o Šiškáčoch. Ale čo ak bolo všetko úplne inak, a v skutočnosti sa Jožkovi skladáme na drahé členstvo v exkluzívnom klube? Šiška je totiž členom diamantového klubu slovenského motivačného kouča Andyho Winsona, ktoré údajne stojí takmer 300-tisíc eur ročne. V dnešnom Piatočku v obraze sme sa pozreli na to, kto je Andy Winson a prečo by ktokoľvek mal chcieť patriť do jeho klubu. Tu nájdete prvú časť Piatočku v obraze, celý diel si môžete pozrieť na Hero Hero. Uvidíte v ňom, ako sa Adam pokúsil stať sa diamantovým členom klubu Andyho Winsona, alebo ako si preprogramovať mozog, aby sa ti viac chcelo chodiť do práce. - PODPOR NÁS NA: herohero.co/piatocek/subscribe - Dajte odber na náš nový YouTube kanál: http://youtube.com/@piatocek - Instagram: https://www.instagram.com/piatocek_podcast/See omnystudio.com/listener for privacy information.
Moškosfera je spletna diskurzivna skupnost, ki promovira vračanje tradicionalnih vrednot, tako imenovano pravo moškost, sovraštvo do žensk, migrantov, LGBTIQ+ skupnosti in religijskih manjšin. Ekonomija pozornosti omogoča ciljanje s sporočili, zato spletni giganti z algoritmi določajo, kakšne vsebine se bodo prikazovale na zaslonih uporabnic in uporanikov glede na njihove osebne podatke, kot so na primer lokacija, starost in spol. Tako jih najdlje zadržijo pred zasloni, kot kažejo raziskave in kot razkrivajo žvižgačke in žvižgači, pa podjetja izberejo profit pred varnostjo uporabnic in uporabnikov. Rezultat je polarizirana in radikalizirana družba, saj pozornost še posebej dobro pritegnejo skrajne in sovražne objave, ki so povod za neskončne prepire o tem, kdo govori resnico in kdo laže, kdo je nasilnež in kdo žrtev, kaj je svoboda govora in kaj sovražni govor, kje se konča demokracija in začne diktatura. Tako spletni kot fizični prostor sta danes resnični svet. Kar se dogaja v enem, se preliva v drugega in obratno. V tokratni oddaji nas bo zanimalo, kako so se skrajne spletne diskurzivne skupnosti iz temnih kotičkov interneta prebile na časovnice družbenih medijev in nato na naslovnice osrednjih medijev, ali sovražne izjave ljudi na pozicijah moči vplivajo na širše razumevanje dinamike nasilja, kakšno vlogo pri tem igra sovražni govor in kako se laži počasi a vztrajno spreminjajo v resnico? Moškosfera je spletna skupnost, ki temelji predvsem na sovraštvu do žensk. Razširila se je po vsem svetu, sestavljajo pa jo različne spletne diskurzivne skupnosti, ki jim je skupno prepričanje, da je moškost v sodobnem svetu v krizi, za kar so krive politike, ki omogočajo enakopravnost žensk, dovoljujejo migracije, prepovedujejo diskriminacijo in zagotavljajo spoštovanje človekovih pravic. Veliko vplivnežev zato deluje na področju fitnesa, kripto zaslužkov in svetovanja o osvajanju. Ob tem promovirajo zatekanje k manipulativnim in nasilnim ravnanjem, s katerimi si podredijo in nadvladajo najprej ženske, potem pa tudi vse druge, da dokažejo svojo večvrednost in s tem potrdijo svojo »pravo« moško spolno identiteto. Te ideje se po svetu intenzivno prepletajo s skrajno desnico in vzponom neonacističnih idej in akterjev. O vsem tem v tokratni oddaji: Katerina Krulisova Šarka Kolmaševa Katja Zabukovec Kerin Veronika Bajt Robert Tekavec Društvo za nenasilno komunikacijo Kate Manne
After a week off for the Tyler Robinson case, Thoughtcrime returns to hit critical topics, including: -Is JD Vance right about aliens? -Can anyone pronounce the name of Šxʷməθkʷəy̓əmasəm Street? -Who is taking one for the team and watching The Odyssey?Support the show: http://www.charliekirk.com/supportSee omnystudio.com/listener for privacy information.
After a week off for the Tyler Robinson case, Thoughtcrime returns to hit critical topics, including: -Is JD Vance right about aliens? -Can anyone pronounce the name of Šxʷməθkʷəy̓əmasəm Street? -Who is taking one for the team and watching The Odyssey?Support the show: http://www.charliekirk.com/supportSee omnystudio.com/listener for privacy information.
Na Ravnah na Koroškem je 14 žensk skoraj desetletje šivalo veliki gobelin z nenavadnim motivom motnje na televizijskem zaslonu. Slikarka Katja Felle je upokojenke navdušila za projekt, v katerem so v 11.704 urah šivanja naredile kar tri milijone vbodov ter porabile več kot 15 kilometrov prejic v 50 barvnih odtenkih. V Slovenj Gradcu zdaj začenjajo šivati nov veliki gobelin, katerega motiv je ustvarila umetna inteligenca.Gobelin so pod mentorstvom Katje Felle šivale: Mira Blodnik (rekordnih 1708 ur), Silva Dover, Marija Veržun, Marija Mravljak, Senija Grenko, Tatjana Pečečnik, Vida Jaušovec, Nada Jakopin, Jožica Mikic, Jelka Lečnik, Romanca Šart, Metka Slivnik in Zvonka Božič. Foto: Nika Hölcl Zapiski: Ime tedna: Katja Felle Proces šivanja - reportaža lokalne TV
Zmena ústavy, dočasné prerušenie vysielania verejnoprávnej televízie a rozhlasu, ale aj otvorenie debaty o priamej voľbe prezidenta. Maďarský predseda vlády Péter Magyar od nástupu do funkcie nestráca ani minútu a to, čo jedni nazývajú očistením krajiny od Orbánových politických bábok, druhý kritizujú ako opatrenia podobné tým z éry Fideszu, kde sa ústavná väčšina zneužívala v prospech vládnucej strany. Čo sa u našich susedov teda deje, aká je atmosféra medzi ľuďmi a podarí sa Magyarovi sfunkčniť právny štát bez toho, aby prekročil hranice demokratického vládnutia? Eva Frantová sa v Dobrom ráne rozpráva s hlavnou komentátorkou denníka SME Beatou Balogovou. Zdroje zvukov: TA3, ČT, STVR Odporúčanie: Dnes odporúčam knihu Kráľ kráľov od Scotta Andersona. Po tom, ako Spojené štáty vstúpili do vojny s Iránom, mi o nej povedal novinár z Libanonu, štátu, ktorý je do tohto konfliktu zatiahnutý prostredníctvom Hizballáhu. Kniha sa venuje revolúcii v Iráne a koncu Šáhovho vládnutia. Vysvetľuje, ako Spojené štáty prišli o svojho spojenca na Blízkom východe a ako sa k moci mohol dostať radikálny klerik Chomejní. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
Európa na začiatku 19. storočia sa mení. Revolúcie otriasajú starým poriadkom, hovorí sa o slobode, rovnosti a právach človeka – v realite však tieto ideály zostávajú obmedzené len na časť spoločnosti. Obzvlášť od žien sa naďalej očakáva, že zostanú na okraji veľkých dejín. A to aj napriek tomu že ich aktívne spoluutvárajú. V tejto epizóde podcastu sa pozrieme na to, ako vyzeral život žien aristokratiek v období po Francúzskej revolúcii. Aké možnosti a limity im prinášala aristokratická aj meštianska spoločnosť prelomu 18. a 19. storočia? Boli aristokratické ženy len súčasťou dekoru moci, alebo jej tichými architektkami? Ako vstupovali ženy do zákulisia politiky, diplomacie aj moci? Príbehy žien z rodu Esterházyovcov - Márie Hermenegildy von Liechtensteinovej, Wilhelminy von Saganovej či Márie Lujzy Rakúskej ukazujú, že aj v období, keď ženy nemali formálne politické práva, dokázali vstupovať do sietí vplyvu, formovať spoločenské vzťahy a niekedy nepriamo ovplyvňovať aj veľkú politiku. Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s Annou Fundárkovou, historičkou a autorkou venujúcou sa dejinám šľachty a aristokratických elít. V Historickom ústave Slovenskej akadémie vied aktuálne vedie výskumný tím, ktorý skúma v projekte Ženy z polosveta: neviestky, odalisky, konkubíny, kráľovské metresy a kurtizány v našich dejinách. Tento podcast vzniká vďaka podpore JUDr. Daga Vaškora, zberateľa, fanúšika histórie a nášho podcastu. Ďakujeme za podporu. Na výrobe tejto relácie spolupracovali Tomáš Rybár a Michal Jurík. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcastySee omnystudio.com/listener for privacy information.
Dovolenková sezóna 2026 sa rozbiehala ťažko. Ľudia sa báli kupovať dovolenky nielen v Dubaji, ale aj v Turecku či v Egypte. Dnes je už všetko preč a dovolenková sezóna funguje tak ako v minulosti. „Ľudia sa už neboja žiadnych hrozieb, zvykli si, keďže tam žiadne hrozby ani nie sú,“ hovorí Richard Homer, produktový manažér cestovnej kancelárie Petit Press, známej ako dovolenka.sme.sk. Hoci dovolenkový biznis funguje tak ako v minulosti, o cenách sa to povedať nedá. „Ceny dovoleniek išli hore o 20 až 30 percent. Zdraženie závisí od destinácie,“ prezrádza Homer. Ceny najviac poskočili v Chorvátsku. Ceny v chorvátskom gastre stúpli o takmer osem percent, alkohol a tabak takmer o päť. Zdraželi však aj Grécko, Španielsko a Taliansko. Naopak v Turecku a Egypte si dovolenkári priplatia „len“ o desať - pätnásť percent. Cestujúci sa už nemusia báť rušenia charterových letov, čo sa dialo na jar. Stáva sa však, že si pri leteckých dovolenkách kúpených v zime musia doplatiť palivové príplatky. Nie je to však bežné. „Záleží to na cestovnej kancelárii, či tento dodatočný náklad prenesie na klientov, alebo nie. Súvisí to aj s konkurenčným bojom medzi cestovkami a stal sa z toho marketingový nástroj,“ dodáva expert z dovolenka.sme.sk. Hitom tohtoročnej sezóny je taliansky ostrov Ischia, ale tradične aj Turecko, kde už predaj dovoleniek dosiahol minuloročné objemy. „Niekoľko rokov je hitom aj Albánsko. Smeruje tam niekoľko letov nízkonákladových spoločností a cena za all inclusive hotel môže byť okolo tisíc eur na týždeň.“ Rozhovor moderuje Eva Mihočková. V rozhovore sa dozviete: ako vyzerá dovolenková sezóna 2026, či je bezpečné cestovať do Turecka alebo do Egypta, ako zdraželi európske destinácie, kde môžu dovolenkári ušetriť, ako sa dovolenkuje na severe Európy. See omnystudio.com/listener for privacy information.
V letných pondelkových epizódach podcastu Dobré ráno predstavuje Tatiana Čabáková Slovenky a Slovákov, ktorí sa presadili v Česku a výrazne ovplyvňujú tamojšiu spoločnosť. Jej dnešným hosťom je popredný priemyselný dizajnér Peter Olah. S jeho prácou sa stretol takmer každý, kto si niekedy sadol do auta značky Škoda. Do automobilky nastúpil ešte počas štúdia na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave. Postupne prešiel viacerými pozíciami, viedol oddelenie interiérového dizajnu a dnes pôsobí ako art director pre jednotnú dizajnovú identitu značky Škoda Auto. V dizajnérskom centre koncernu v nemeckom Postupime pracoval aj na projektoch pre značky Volkswagen, Audi, Seat, Lamborghini či Bugatti. Peter Olah sa však nevenuje iba automobilom. Navrhuje aj sklo, hodinky či písacie potreby a dlhodobo pôsobí ako pedagóg. Silnou skúsenosťou preňho bola aj práca na novom hlavnom organe pre Katedrálu svätého Víta v Prahe, ktorej venoval osem rokov. V epizóde sa dozviete: ako sa Peter Olah dostal z Bratislavy do firmy Škoda Auto, prečo o interiéri auta uvažuje ako o obývačke budúcnosti, ako vzniká návrh nového automobilu, čo mu dala práca pre značky Volkswagen, Audi, Lamborghini či Bugatti, ako vznikal nový organ pre Katedrálu svätého Víta, prečo ho prirovnáva k náhrdelníku pre katedrálu, ako umelá inteligencia mení prácu dizajnérov, prečo sa musí zmeniť spôsob výučby mladých dizajnérov, aby uspeli v ére umelej inteligencie. Krátky prehľad správ Víkendové referendum je neplatné, väčšina hlasujúcich však návrhy podporila. Účasť dosiahla 16,13 percenta, za zrušenie Ficovej doživotnej renty hlasovalo 93,43 percenta voličov, obnoviť špeciálnu prokuratúru a NAKA chcelo 92,2 percenta zúčastnených voličov. Predseda parlamentu Richard Raši v septembri navrhne zmenu ústavy, ktorá umožní skrátiť volebné obdobie parlamentu, a tým aj vlády, referendom. Francúzsko, Španielsko a Portugalsko zasiahli cez víkend rozsiahle lesné požiare, teploty v Európe zasiahnutej horúčavami opäť stúpali. Vladimir Putin telefonoval s Donaldom Trumpom, hovorili o situácii na Ukrajine. Trump sa predtým telefonicky spojil aj s ukrajinským prezidentom. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
Jozef Ráž kandiduje za primátora Bratislavy, festivalu Rock pod Kameňom finančne pomohla vláda, Robert Fico urážal novinárku STVR slovami že je “hlupaňa”, OECD nás upozorňuje na zlý stav verejných financií, v čele odborov ostáva Monika Uhlerová a politici nedokážu normálne reagovať ani na brutálnu vraždu učiteľky z Gelnice jej manželom, ktorý ju zabil 11 dní po prepustení z väzby. Dobrým ránom sobota vás sprevádza Zuzana Kovačič Hanzelová s Jakubom Filom. Zdroj zvukov: Denník N, 360tka, TA3, Facebook/ Ľudovít Ódor, Jozef Ráž, Matúš Šutaj Eštok, Rock pod Kameňom – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
Najprv mu na tanier, presnejšie – Na pranier – priniesol informácie o novinároch a ich súkromí. Spolupracoval s Marianom Kočnerom ako málokto. Peter Tóth po vražde Jána Kuciaka otočil a už v treťom procese vypovedá o udalostiach po vražde. Tóthova výpoveď hovorí o obavách Aleny Zsuzsovej z toho, či Marian Kočner nezačne vo väzení spolupracovať, ale aj o Kočnerových výrokoch o potrebe "odj..ť" novinára. Čo sa vyskytuje vo výpovedi, opisuje v podcaste Dobré ráno s moderátorkou Janou Krescanko Dibákovou redaktor reportér redakcie domáceho spravodajstva MATÚŠ BURČÍK, ktorý pojednávanie sleduje. Zdroje zvukov: Denník N, TA3 Odporúčanie: Dnes mám pre vás dve knižné chuťovky. Prvá je geopolitická a je tom, ako súčasný svet ovládajú politickí lídri so spoločnými črtami autoritárov, ktorí likvidujú a oslabujú niektoré prvky demokracie. Knihu Vitajte v dobe autoritárov napísal Gideon Rachman. No a druhou je novinka od Daniely Berákovej o Karpatských Nemcoch s názvom Zipseri. Autorka ponúka románovým spôsobom spracovaný príbeh o tých, ktorí s nami žili a stali sa neviditeľnými. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
Poľsko a Ukrajina sú už niekoľko dní v diplomatickom konflikte. Ide o názov vojenskej jednotky, ktorá však Poliakom pripomenula banderovcov. A tak sa cez ukrajinsko-poľskú hranicu odoberajú a poštou posielajú späť štátne vyznamenania. Zahraničnopolitická analytička JANA KOBZOVÁ v podcaste Dobré ráno analyzuje s moderátorkou Janou Krescanko Dibákovou situáciu, ktorá vznikla po pomenovaní ukrajinskej jednotky po kontroverznej Ukrajinskej povstaleckej armáde. Poľský prezident Karol Nawrocki následne odobral ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému najvyššie štátne vyznamenanie - Rad bielej orlice. Ukrajinského prezidenta nasledovali jeho predchodcovia Leonid Kučma, Viktor Juščenko a Petro Porošensko. Zdroje zvukov: TV JOJ, Facebook/EU debates, Youtube/Volodymyr Zelenskyj Odporúčanie: Je zase z domácej dielne, my obdivovatelia pamiatok sa tešíme. Špeciálny magazín s tipmi na výlety po Českej republike nájdete už dnes v denníkoch SME a Korzár. Chcete vidieť moravský Excalibur, legendárny Tatraplan, sokolovský poklad či prejsť sa po pivnom chodníku? Kde teda nájdete najkrajšie hrady, zámky, turistické trasy a vyhliadky? Zopakujem, v dnešných novinách. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
Petržalka, nemocnica na Kramároch či dnes už neexistujúci Istropolis patria medzi stavby, ktoré sú už desaťročia predmetom verejných sporov. Často bývajú označované za symboly architektonických zlyhaní socializmu alebo za zdroje krízy vizuálnej identity Bratislavy. Na druhej strane máme stavby, najmä z medzivojnového obdobia, ako napríklad Avion, ktoré široká verejnosť naopak prijíma. Prečo je to tak? Na prvú by sme mohli povedať, že je to celkom prirodzene tým, že zatiaľ čo Avion pripomína obdobie našej prvej demokracie, naopak Kramáre či Petržalka sú spomienkou na totalitu. V aktuálnej epizóde podcastu toto tvrdenie sproblematizujeme: budeme diskutovať o tom, či môžu tieto stavby za režimy, v ktorých vznikli. Pozrieme sa na to, aké boli pôvodné ambície autoriek a autorov týchto projektov a ako podobu týchto stavieb ovplyvnili politické zásahy, ekonomické limity či zmeny režimov. Tento podcast je záznamom z diskusie na tému Kríza mestskej identity v minulosti a dnes, ktorá sa uskutočnila 13. júna 2026 na festivale Sútok, multižánrovom festivale, každoročne organizovanom Múzeom mesta Bratislava. Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s historičkou a architektkou Laurou Krištekovou a kunsthistoričkou Katarínou Haberlandovou z oddelenia dejín architektúry na Historickom ústave SAV, kde sa venujú výskumu histórie, teórie a plánovania architektúry 20. a 21. storočia a aktívne pôsobia aj na poli ochrany moderného architektonického dedičstva. Tento podcast vzniká vďaka podpore JUDr. Daga Vaškora, zberateľa, fanúšika histórie, fanúšika nášho podcastu. Ďakujeme za podporu. Na výrobe tejto relácie spolupracovali Tomáš Rybár a Michal Jurík. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcastySee omnystudio.com/listener for privacy information.
Vládu vyškolil Ústavný súd. Povedal, že bezodkladne požiadať o dôveru znamená okamžite, hneď a nie kreatívne nežiadať dlhé mesiace. Krajský súd v Bratislave vyhovel odvolaniu ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka a zrušil kontumačný rozsudok v kauze čurillovcov. Do sveta vyšleme nových veľvyslancov - prezident Peter Pellegrini vymenoval Miroslava Radačovského a Petra Kmeca, a novinári do detailov rozobrali, kam tečú stranícke peniaze Smeru - spomína sa firma poslanca Jána Mažgúta či Kallan Legal, ktorej spoločníkom je Robert Kaliňák. Dobrým ránom sobota vás sprevádzajú Zuzana Kovačič Hanzelová s Jakubom Filom. Zdroj zvukov: STVR, TASR, TA3 – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
Ob vsesplošni uporabi generativne umetne inteligence se sprašujemo, če so veliki jezikovni modeli lahko pristranski? Zakaj Muskov Grok ali kitajski DeepSeek veljata za desno usmerjen model, drugi komercialni modeli (Chat GPT, Gemini, Cloude, ..) pa levo, liberalno usmerjene? Je generativna umetna inteligenca lahko politično nevtralna in kako kulturno pogojene razlike med nami razume slovenski model GaMS. Kako bi odgovoril na vprašanje, kateri klub je boljši? NK Maribor ali NK Olimpija? Prof. dr. Marko Robnik Šikonja s Fakultete za računalništvo in informatiko raziskovalno dela na področjih umetne inteligence, strojnega učenja, obdelave naravnega jezika in analize omrežij. Zapiski: Odbit Discord Oglasite se lahko na odbita@rtvslo.si Poglavja: 00:01:35 Kako pristranska je generativna umetna inteligenca? 00:04:18 Politični kompas jezikovnih modelov 00:08:21 Površinska vs. globoka pristranskost in etične dileme 00:11:05 Komercialni vs. odprtokodni modeli in tri faze učenja 00:13:43 Kako oblikovati objektivne ukaze (prompte)? 00:17:00 Tožbe proti tehnološkim velikanom in pravna odgovornost 00:20:40 Filtriranje podatkov in problem spletnih komentarjev 00:22:48 Kulturno prilagajanje umetne inteligence 00:24:59 Slovenski model GAMS in prihodnost razvoja
Robert Fico chráni predovšetkým svojich ľudí. Tých totiž dôrazne obhajuje, keď sa začali vyťahovať prepojenia medzi Smerom, firmami a rôznym príbuzenstvom. Sám Fico pritom celé toto odštartoval útokom na Šimečku cez jeho rodinu. Či spravil politickú chybu a či má opozícia novú tému, ale aj aké budú politické dôsledky? Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno pýta komentátora denníka SME Petra Tkačenka. Zdroje zvukov: Markíza, Startitup, 360tka, YouTube/SMER-SD, Progresívne Slovensko Odporúčanie: A dnes odporúčam novú knihu Sama Marca Sociálne siete musia byť zničené. Keď už pre nič iné, tak preto, že sociálne siete skrátka musia byť zničené. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
Z Blízkeho východu hlásia okamžitý a trvalý koniec vojny. Spojené štáty a Irán sa dohodli na zastavení vojenských operácií na všetkých frontoch vrátane Libanonu. Už tento piatok by vo Švajčiarsku mali slávnostne podpísať mierovú dohodu, ktorá bude pokračovať rokovaniami o iránskom jadrovom programe a sankciách. Zatiaľ čo sa viacerí z vývoja tešia, Izrael dohodu odsúdil a vyhlásil, že preň záväzná nie je. O dianí v regióne a o tom, či stojí teraz všetko na rokovaniach o uráne, sa Nikola Šuliková Bajánová rozpráva s českým politológom, publicistom a vysokoškolským pedagógom z Masarykovej univerzity v Brne Josefom Krausom. Odporúčanie Mojim dnešným odporúčaním je web https://tinyfingers.net/, ktorý mi pomáha, ak má moje dieťa potrebu zapojiť sa do práce na počítači. Stláčať a búchať môže do nemoty a moje projekty ostávajú v bezpečí. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
Jedna z prvých vecí, ktorá mi napadla, keď som videla tému najnovšej knihy Petra Gettinga Studne mútne, tému umeleckej kolaborácie počas slovenského štátu, bola: niekedy treba do stojatých vôd kolektívnej pamäti poriadne pankáčsky zrúknuť. Pankáč, spisovateľ a publicista Peter Getting, strávil roky v archívoch a napísal knihu o známych spisovateľoch, ktorí písali veľkú literatúru a zároveň legitimizovali režim, ktorý poslal tisíce ľudí do koncentračných táborov. V najnovšej epizóde vám prinášame záznam zo živého nahrávania podcastu Dejiny na knižnom festivale BRaK. Historička Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s Petrom Gettingom o tom, kto a prečo kolaboroval, a kde sa začína a kde sa končí hranica medzi pasívnym prispôsobením sa a aktívnou kolaboráciou. Tento podcast vzniká vďaka podpore JUDr. Daga Vaškora, zberateľa, fanúšika histórie, fanúšika nášho podcastu. Ďakujeme za podporu. Na výrobe tejto relácie spolupracovali Tomáš Rybár a Michal Jurík. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcastySee omnystudio.com/listener for privacy information.