Kapitalx

V roku 2020 sme publikovali sériu reportáží Tímey Beck z južného Slovenska pod názvom Južná trasa. Tentokrát sme navštívili Gemer s diskusnou šnúrou, v ktorej sa vraciame k niektorým z problémov, ktoré autorka vo svojich reportážach načrtla, rozprávali sme sa o veciach, ktoré ľudí na južnom Slovensku trápia, ale venovali sme sa aj celospoločenským otázkam a smerovaniu krajiny. V Rimavskej Sobote diskutovali aktivistka z iniciatívy Rimavská kaviareň Miroslava Čierna, filmár Peter Pavlík, pedagogička a redaktorka regionálneho portálu Rimava.sk Katarína Pavlík Smaczna, vydavateľ a zakladateľ medzinárodného knižného festivalu BRaK František Malík. Diskusiu moderoval Tomáš Hučko. Diskusia je súčasťou podujatia Kapitalks: Južná trasa, ktoré podporila nadácia Friedrich Ebert Stiftung, zastúpenie v SR.

V roku 2020 sme publikovali sériu reportáží Tímey Beck z južného Slovenska pod názvom Južná trasa. Tentokrát sme navštívili Novohrad s diskusnou šnúrou, v ktorej sa vraciame k niektorým z problémov, ktoré autorka vo svojich reportážach načrtla, rozprávali sme sa o veciach, ktoré ľudí na južnom Slovensku trápia, ale venovali sme sa aj celospoločenským otázkam a smerovaniu krajiny. V Lučenci sme sa rozprávali s umelcom a pedagógom Dávidom Koronczim, kurátorkou Renátou Murgaš Banášovou a vedúcou Mestského múzea v Lučenci Andreou Moravčíkovou. Diskusiu moderoval Tomáš Hučko. Diskusia je súčasťou podujatia Kapitalks: Južná trasa, ktoré podporila nadácia Friedrich Ebert Stiftung, zastúpenie v SR

Bezdomovectvo rodín s deťmi je naliehavým sociálnym problémom, ktorý má ďalekosiahle zdravotné, ekonomické a spoločenské dopady. V diskusii sme sa preto sústredili na zdravotné a finančné dôsledky bytovej núdze, diskutovali sme o aktuálnej situácii na Slovensku a v zahraničí. Analyzovali sme dáta v oblasti trendov a špecifických výziev v rámci krajiny. Zaoberali sme sa i funkčnými riešeniami s ukončovaním bezdomovectva rodín – aké prístupy sa osvedčili na Slovensku a v iných krajinách, aké sú príklady dobrej praxe, vrátane programov s prístupom housing first, preventívnych a intervenčných opatrení. Hostky diskusie: Alena Vachnová (Nadácia DEDO), Miroslava Hlinčíková (Ústav etnológie a sociálnej antropológie SAV) Moderátorka: Barbora Bírová Podujatie Kapitalks: Ukončovanie bezdomovectva rodín s deťmi – aktuálny stav a výzvy z verejných zdrojov podporili Fond na podporu umenia a Nadácia mesta Bratislava. Podujatie organizoval mesačník Kapitál v spolupráci s Kubik nápadov a bolo súčasťou festivalu dostupného bývania - DEPOZIT v Trnave. Podcast je súčasťou projektu PERSPECTIVES – novej značky pre nezávislú, konštruktívnu a multiperspektívnu žurnalistiku. Projekt Perspectives je financovaný Európskou úniou.

V júni venoval mesačník Kapitál celé číslo súčasnému Poľsku a na témy tohto vydania nadväzovala diskusia v Poľskom inštitúte. Stretli sa v nej tri autorky, ktoré do čísla prispeli textom: literárna teoretička Magdalena Bystrzak, poetka Zofia Bałdyga a novinárka Katarzyna Pilarska. Rozprávali sme sa nielen o súčasných trendoch v poľskej próze, poézii a divadle, ale aj o tom, aké boje zvádzala poľská kultúra počas vlády PiS a ako sa z nich môže naša kultúrna obec, ohrozená súčasnou vládnou garnitúrou, poučiť. Diskusiou sprevádzal Tomáš Hučko. Diskusia je súčasťou podujatia Quo vadis, poľská kultúra?, ktoré z verejných zdrojov podporili Fond na podporu umenia a Nadácia mesta Bratislava. Podujatie organizoval mesačník Kapitál v spolupráci s Poľským inštitútom v Bratislave. Podcast je súčasťou projektu PERSPECTIVES – novej značky pre nezávislú, konštruktívnu a multiperspektívnu žurnalistiku. Projekt Perspectives je financovaný Európskou úniou. Vyjadrené názory a postoje sú názormi a vyhláseniami autora(-ov) a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). Európska únia ani EACEA za ne nepreberajú žiadnu zodpovednosť.

Dnešná mladá generácia údajne uniká pred zodpovednosťou – odkladá zakladanie rodiny, vyhýba sa dlhodobým záväzkom a najmä angažovanosti. Ale je to naozaj tak? Prostredníctvom konkrétnych príbehov sa pokúsime pochopiť, čo stojí za ich rozhodnutiami. Do akej miery životy mladých ľudí ovplyvňujú ekonomické podmienky, tlak na výkon a úspech, či dokonca strach z neúspechu? Mohlo by sa zdať, že ide o nedostatok odvahy, no čo ak tkvie podstata problému napríklad aj v dôsledkoch pandémie? Mladí angažovaní jednotlivci – Lukáš Hrošovský, Katarína Čmaradová a Adrián Kobetič – nám priblížia svoje skúsenosti s prevzatím zodpovednosti už v ranom veku a predstavia nám, čo všetko pre nich pojem zodpovednosť znamená. Moderovala Barbara Vojatašáková. Použité skladby: Nul Tiel Records - Jeopardy (https://freemusicarchive.org) KilUWhy - Dark Pop Sexy Club (https://freesound.org) Podcast je súčasťou projektu PERSPECTIVES – novej značky pre nezávislú, konštruktívnu a multiperspektívnu žurnalistiku. Projekt Perspectives je financovaný Európskou úniou. Vyjadrené názory a postoje sú názormi a vyhláseniami autora(-ov) a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). Európska únia ani EACEA za ne nepreberajú žiadnu zodpovednosť.

V digitálnej dobe sa každý z nás stáva nielen tvorcom, ale aj kurátorom vlastných spomienok. Uchovávame tisíce fotografií, videí a dokumentov. Kde však končí starostlivé kurátorovanie a začína nezmyselné hromadenie? Môžu nám AI a nové technológie pomôcť v kategorizácii a spätnom vyhodnocovaní zahltených súkromných archívov 21. storočia? O téme sme sa rozprávali s dvoma hosťami, s Marekom Šulíkom a Matejom Majerským. V prvej časti nám filmár a zakladateľ jedinečného projektu Rodinné archívy, Marek Šulík, porozprával o dôležitosti súkromných archívov pre súčasnosť. V druhej časti sme diskutovali s grafikom, pedagógom a doktorandom Matejom Majerským, ktorý sa vo svojej práci na fakulte masmediálnej komunikácie UCM v Trnave venuje súkromným archívom v kontexte 21. storočia. Moderovanie sprevádzala Barbara Vojtašáková. Podcast je súčasťou projektu PERSPECTIVES – novej značky pre nezávislú, konštruktívnu a multiperspektívnu žurnalistiku. Projekt Perspectives je financovaný Európskou úniou. Vyjadrené názory a postoje sú názormi a vyhláseniami autora(-ov) a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). Európska únia ani EACEA za ne nepreberajú žiadnu zodpovednosť.

Odkiaľ sa v strednej Európe berie iliberalizmus, rasizmus a islamofóbia, homofóbia a nepochopenie dôsledkov kolonializmu? A naopak, ako sa na Západe vyvinuli diskriminačné a rasistické postoje voči ľuďom zo strednej a východnej Európy? Ako spolu tieto otázky súvisia? Stredoeurópsky iliberalizmus možno chápať ako pomýlenú reakciu na ničivé účinky globálneho neoliberalizmu, ktorý poznačil brutálny prechod postkomunistických krajín ku kapitalizmu v 90. rokoch 20. storočia. V tomto období sa zrodili aj odmietavé postoje voči „Východoeurópanom“, ktoré predstavujú špecifickú formu rasizmu. Kniha kanadského antropológa Ivana Kalmára White But Not Quite: The Illiberal Revolt in Central Europe (Bieli, ale nie celkom: iliberálna revolta v strednej Európe) nás zavedie na cestu po stopách stredoeurópskeho iliberalizmu, na ktorej sa stretneme nielen s Orbánom, Klausom, Mečiarom, Zemanom a poľskou PiS, ale aj s Draculom, Jamesom Bondom, Mozartom, hororom Slnovrat a škandálmi (nielen českého) futbalu. Knihu vydalo družstevné vydavateľstvo Utopia libri v máji 2024. O knihe sme sa rozprávali s jej autorom Ivanom Kalmarom, a politológom Ondřejom Slačálkom. Moderovanie sprevádzal Tomáš Hučko. Partnerom podujatia Kapitalks s Ivanom Kalmarom: Bieli, ale nie celkom. Iliberálna vzbura v strednej Európe je Goethe Institut Slovensko. Podcast je súčasťou projektu PERSPECTIVES – novej značky pre nezávislú, konštruktívnu a multiperspektívnu žurnalistiku. Projekt Perspectives je financovaný Európskou úniou. Vyjadrené názory a postoje sú názormi a vyhláseniami autora(-ov) a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). Európska únia ani EACEA za ne nepreberajú žiadnu zodpovednosť.

V posledných desaťročiach sme priamymi účastníkmi čoraz väčšieho rozpadu hraníc medzi voľným a pracovným časom. Kritickými faktormi sú najmä neistota pracovných pozícií, rodové stereotypy či home office. Často sme nútení pracovať nad rámec nášho pracovného času. A do tohto „časového chaosu“ vstupujú domáce práce a rodinný život. O tom, ako na náš voľný čas vplýva home office a akú prácu z domu ovplyvňujú rodové stereotypy, sme sa rozprávali so sociologičkou Sociologického ústavu SAV Vierou Polákovou. Diskusiu moderovala Barbara Vojtašáková. Podcast je súčasťou projektu PERSPECTIVES – novej značky pre nezávislú, konštruktívnu a multiperspektívnu žurnalistiku. Projekt Perspectives je financovaný Európskou úniou. Vyjadrené názory a postoje sú názormi a vyhláseniami autora(-ov) a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). Európska únia ani EACEA za ne nepreberajú žiadnu zodpovednosť

Bratislavské Lido, územie medzi sídliskom Petržalka a Dunajom predstavuje miesto neformálnej rekreácie, pomaly zanikajúcu záhradkársku kolóniu či útočisko pre sociálne vylúčených a ľudí bez domova. Územie je vďaka kontaktu s Dunajom a lužným lesom zároveň aj jedným z lokálnych ostrovov mestského chladu, cenným rezevoárom podzemných vôd a významným ostrovom biodiverzity. Plánovaný developerský projekt Nové Lido sa síce zaštiťuje odkazmi na históriu lokality aj pojmom udržateľnosti, v skutočnosti však počíta s úplným pretvorením územia pre potreby zisku. Bratislave hrozí, že tak ako už mnohokrát predtým, cenný verejný priestor s vrstvami sedimentov kultúrnej pamäte mesta a množstvom zelene padne za obeť zbytočnej výstavbe prázdnych investičných bytov a kancelárií. Príde Bratislava o jedno z posledných slobodných území svojho centra? Čo sa stane s ekosystémami, ktoré sa na území Lida vyskytujú? Aké hrozby predstavuje urbánny rozvoj, ktorý je neudržateľný a nespravodlivý? Aké možnosti má mesto na reguláciu podobných projektov? Diskusiou sprevádzal Bohdan Smieška. Hosťovstvo: Lýdia Grešáková, sociologička a členka interdisciplinárneho kolektívu Spolka Peter Szalay, historik architektúry a aktivista Pavel Šuška, urbánny geograf Podcast je súčasťou projektu PERSPECTIVES – novej značky pre nezávislú, konštruktívnu a multiperspektívnu žurnalistiku. Projekt Perspectives je financovaný Európskou úniou. Vyjadrené názory a postoje sú názormi a vyhláseniami autora(-ov) a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). Európska únia ani EACEA za ne nepreberajú žiadnu zodpovednosť. Diskusia je súčasťou podujatia Kúpanie v betóne: Diskusia o budúcnosti Lida, ktoré z verejných zdrojov podporili Fond na podporu umenia a Nadácia mesta Bratislava.

Permanentné vystavenie negatívnym správam, ktorému v súčasnosti čelíme, má nepochybne vplyv na naše duševné zdravie a wellbeing. V rozhovore sa venujeme tomu, ako môžu jednotlivci, ale aj médiá efektívnejšie spracovávať negatívne informácie, či už na osobnej úrovni alebo v rámci mediálnej komunikácie. Diskutovali sme aj o konšpiračných teóriách, o spoločenskej zodpovednosti médií a o možnostiach etickejšieho prístupu k šíreniu negatívnych správ. Pozvanie na rozhovor prijali Marek Madro, riaditeľ a zakladateľ občianskeho združenia a psychologickej poradne pre mladých IP-čko, a historička a etnologička Slovenskej akadémie vied Zuzana Panczová. Debatu moderovala Barbara Vojtašáková. Podcast je súčasťou projektu PERSPECTIVES – novej značky pre nezávislú, konštruktívnu a multiperspektívnu žurnalistiku. Projekt Perspectives je financovaný Európskou úniou. Vyjadrené názory a postoje sú názormi a vyhláseniami autora(-ov) a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). Európska únia ani EACEA za ne nepreberajú žiadnu zodpovednosť.

Už dvadsať rokov sme členmi Európskej únie: Ako sa táto skutočnosť odráža v bežnom živote na Slovensku? A ako sa mení náš postoj k inštitúciám sídliacim v Bruseli? Južnou trasou sa označuje dopravná trať južného Slovenska, ktorá je dlhodobo zanedbávaná. Nájdeme na nej aj mesto Nové Zámky, ktoré bolo výrazne zasiahnuté udalosťami druhej svetovej vojny a ktorého veľkú časť obyvateľstva tvorí maďarská menšina. Ako oblasť a jej kultúru ovplyvnili spoločne minulosť a akým výzvam bude čeliť v najbližších rokoch? Diskutovali sociológ Dominik Želinský, divadelný režisér a redaktor Marek Lupták a bývalá riaditeľka novozámockej knižnice Marta Szilágyi. Diskusiu moderoval Marek Hudec. Podujatie bolo organizované mesačníkom Kapitál v spolupráci s projektom Túlavá čitáreň. Diskusia je súčasťou podujatia Kapitalks x Túlavá čitáreň: Južná trasa, ktoré podporila nadácia Friedrich Ebert Stiftung, zastúpenie v SR.

V roku 2020 sme publikovali sériu reportáží Tímey Beck z južného Slovenska pod názvom Južná trasa. Dnes sme do tohto regiónu prišli s diskusnou šnúrou, v ktorej sme sa vrátili k niektorým z problémov, ktoré autorka vo svojich reportážach načrtla, rozprávali sme sa o veciach, ktoré ľudí na južnom Slovensku trápia, ale venovali sme sa aj celospoločenským otázkam a smerovaniu krajiny po voľbách do Európskeho parlamentu. V Komárne diskutovali prekladateľka a reportérka Tímea Beck, sociológ Dominik Želinský a reportér denníka Napunk Márk Finta. Diskusiu moderoval Tomáš Hučko. Diskusia je súčasťou podujatia Kapitalks: Južná trasa, ktoré podporila nadácia Friedrich Ebert Stiftung, zastúpenie v SR.

Dnes, keď naša spoločnosť čelí ďalším vlnám homofóbie, a to aj z najvyšších vládnych miest, sú knihy, mapujúce históriu kvír ľudí dôležitejšie než kedykoľvek predtým. Za knihu Oni získala Joanna Ostrowska v roku 2022 najprestížnejšiu poľskú literárnu cenu Nike. Diskusiu s poľskou autorkou Joannou Ostrowskou moderoval Marek Hudec a prebiehala v anglickom jazyku. Diskusia je súčasťou podujatia Kapitalks na BRaKU: Uvedenie knihy Oni, ktoré z verejných zdrojov podporili Fond na podporu umenia a Nadácia mesta Bratislava. Podcast je súčasťou projektu PERSPECTIVES – novej značky pre nezávislú, konštruktívnu a multiperspektívnu žurnalistiku. Projekt Perspectives je financovaný Európskou úniou. Vyjadrené názory a postoje sú názormi a vyhláseniami autora(-ov) a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). Európska únia ani EACEA za ne nepreberajú žiadnu zodpovednosť.

Slovenské médiá sú dlhodobo pod drobnohľadom verejnosti aj vládnej garnitúry, pričom sú často predmetom osočovania. S našimi kolegami a kolegyňami z Poľska, Maďarska a Českej republiky sme sa rozprávali o tom, akým výzvam vo svojej novinárskej profesii čelia, a ako sa útokom zo strany moci brániť. Diskusiu Łukasza Grzesiczaka (PL), Attilu Horvátha (HU) a Mariny V. Šternovej (CZ) moderoval Tomáš Hučko. Diskusia je súčasťou podujatia Kapitalks x revue Prostor na BRaKU: Neberte nám slovo! O slobode médií v krajinách V4, ktoré z verejných zdrojov podporila Nadácia mesta Bratislava. Podujatie vzniklo v spolupráci s revue Prostor. Podcast je súčasťou projektu PERSPECTIVES – novej značky pre nezávislú, konštruktívnu a multiperspektívnu žurnalistiku. Projekt Perspectives je financovaný Európskou úniou. Vyjadrené názory a postoje sú názormi a vyhláseniami autora(-ov) a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). Európska únia ani EACEA za ne nepreberajú žiadnu zodpovednosť.

Slovenské školstvo je plné vyhorených učiteliek a učiteľov. Vyhorenie však nie je iba špecifická forma únavy a frustrácie, burn-out má zásadný vplyv na mozog, sociálny život či libido človeka. O vyhorení v mladom učiteľstve, o systémových problémoch v tejto profesii, ale aj o demoralizovaných učiteľoch sme sa rozprávali s Pavlom Škripekom, mladým učiteľom prírodných vied a telesnej výchovy na Základnej škole v Bratislave. Debatu moderovala Barbara Vojtašáková. Podcast je súčasťou projektu Perspectives – novej značky pre nezávislú, konštruktívnu a multiperspektívnu žurnalistiku. Viac o projekte tu: goethe.de/perspectives_eu. Projekt Perspectives je financovaný Európskou úniou. Vyjadrené názory a postoje sú názormi a vyhláseniami autora(-ov) a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). Európska únia ani EACEA za ne nepreberajú žiadnu zodpovednosť.

V súvislosti s novelou trestného zákona, ale aj s aktuálnymi krokmi SNS na ministerstvách kultúry a životného prostredia sa v posledných mesiacoch slovo štrajk skloňuje tak v médiách, ako i v diskusných vláknach na sociálnych médiách. Z hľadiska mobilizácie pracujúcich je to najsilnejšie gesto, ale zároveň aj posledný možný krok, ktorý naznačuje, že všetky ostatné vyjednávacie prostriedky zlyhali. Čo ale znamená štrajkovať z pozície SZČO prekariátu? Je to vôbec legislatívne možné? Ak zamestnanectvo v továrni nenastúpi na výrobnú linku, potom zamestnávateľovi spôsobuje ekonomické straty. V tom je hlavná moc štrajku pracujúcich vo výrobných odvetviach. Aké vyjednávacie prostriedky máme v kultúre a umení? V čom sa môžeme inšpirovať od hnutí pracujúcich v iných odvetviach? Moderovanie sprevádzala Ivana Rumanová. Diskutovali: Eliška Mazalanová, Kultúrne odbory Martin Čech, predseda VZO Odbory KIA Slovensko Milan Kuruc, zakladateľ OZ Pracujúca chudoba Simona Schuszteková, právnička Ivan Brada, zástupca iniciatívy zamestnancov a zamestnankýň RTVS Podcast je súčasťou projektu Perspectives – novej značky pre nezávislú, konštruktívnu a multiperspektívnu žurnalistiku. Viac o projekte tu: goethe.de/perspectives_eu. Projekt Perspectives je financovaný Európskou úniou. Vyjadrené názory a postoje sú názormi a vyhláseniami autora(-ov) a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). Európska únia ani EACEA za ne nepreberajú žiadnu zodpovednosť. Diskusia je súčasťou podujatia Kapitalks: Štrajk v továrni aj kaviarni, ktoré z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, Nadácia mesta Bratislava a podujatie vzniklo v spolupráci s Novou Cvernovkou.

Na Slovensku je pojem bezrastu (v angličtine degrowth) stále skôr odstrašujúcim novým pojmom. Hovorí sa, že kapitalizmus si každú kritiku skôr prisvojí a ohne na svoj obraz. Než aby proti nej bojoval, komodifikuje. Platí to ale aj o bezraste, ktorý popiera samotné DNA globálneho kapitalizmu? Nespočíva radikalizmus tejto vízie práve v tom, že nám sľubuje niečo, čo si nemôže dovoliť propagovať žiaden politický ani ekonomický marketing? Že nám sľubuje „menej“? Pričom v tomto menej, je skryté aj menej práce, menej znečistenia, menej chorôb, menej nezmyselného plytvania zdrojmi, potravinami a energiou. Bezrast však nie je len utopickou ideou, je to už reálne, medzinárodne fungujúce hnutie. Dokáže však toto hnutie prekročiť svoj tieň radikálnej kritiky a zmobilizovať širšiu verejnosť okolo pozitívnej vízie budúcnosti? Odpovede na tieto otázky sme hľadali spoločne s ekologickou ekonómkou Evou Fraňkovou a environmentalistom Danielom Costa Jařabom. Diskusiu moderovala Laura Kovácsová. Podcast je súčasťou projektu Perspectives – novej značky pre nezávislú, konštruktívnu a multiperspektívnu žurnalistiku. Viac o projekte tu: goethe.de/perspectives_eu. Projekt Perspectives je financovaný Európskou úniou. Vyjadrené názory a postoje sú názormi a vyhláseniami autora(-ov) a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). Európska únia ani EACEA za ne nepreberajú žiadnu zodpovednosť.

Ľudský mozog sa nedokáže naučiť nič nové, kým ho zaplavuje toxický stres. Pokiaľ sa dieťa v škole stretne s prijímajúcim prístupom, uľahčí mu to začlenenie a napredovanie. K pocitu bezpečia prispieva, či sa dokáže dohovoriť. Emocionálna podpora je zásadná aj pri začleňovaní a vzdelávaní žiactva s migračnou skúsenosťou. O peripetiách a výzvach vzdelávania ukrajinských detí na Slovensku diskutovali novinárka a dokumentaristka Zuzana Límová a riaditeľka ZŠ na Východnej ulici 9 v Trenčíne Tatiana Hríbová. Diskusiu moderovala Andrea Kutlíková. Podujatie je súčasťou projektu Perspectives – novej značky pre nezávislú, konštruktívnu a multiperspektívnu žurnalistiku. Viac o projekte tu: goethe.de/perspectives_eu. Projekt Perspectives je financovaný Európskou úniou. Vyjadrené názory a postoje sú názormi a vyhláseniami autora(-ov) a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). Európska únia ani EACEA za ne nepreberajú žiadnu zodpovednosť. Diskusia je súčasťou podujatia Ako sú naše školy pripravené učiť ukrajinské deti?, ktoré z verejných zdrojov podporila Nadácia mesta Bratislava.

Agrárne kontinuum efektívnej intenzifikácie: literárny podcast s Lýdiou Ondrušouvou a Tomášom Uhnákom Viac ako tridsať rokov od prechodu z centrálne plánovaného hospodárstva k trhovému je na mieste bilancovať, čo tento prechod znamenal pre poľnohospodárstvo ako významného činiteľa ovplyvňujúceho podobu krajiny, stav životného prostredia a zdravia ľudí. Konkrétne, skončil rokom 1989 socialistický model poľnohospodárstva, ktorý vystriedal úplne odlišný model, povedzme kapitalistický, či voľnotržný? Všimol si niekto túto zmenu? Alebo k zmene vôbec nedošlo a socialistický model sa prepísal až do súčasnosti? A je vlastne nejaký rozdiel medzi kapitalistickým a socialistickým poľnohospodárstvom, alebo ide o dve strany jednej mince? Veľa otázok, na ktoré odpovedáme performatívne-didakticky. Účinkuje Tomáš Uhnák a Lýdia Ondrušová. Podcast podporila nadácia Rosa Luxemburg Stiftung so zastúpením v Českej republike. Podcast je súčasťou projektu Perspectives – novej značky pre nezávislú, konštruktívnu a multiperspektívnu žurnalistiku. Viac o projekte tu: goethe.de/perspectives_eu. Projekt Perspectives je financovaný Európskou úniou. Vyjadrené názory a postoje sú názormi a vyhláseniami autora(-ov) a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). Európska únia ani EACEA za ne nepreberajú žiadnu zodpovednosť.

Potrebné, ale neviditeľné. Aké sú osudy českých migrantiek, poskytujúcich starostlivosť v západnej Európe? Odhaduje sa, že v domácej starostlivosti len v strednej Európe v súčasnosti pracuje vyše milión ľudí, a to ako občanov EÚ, tak ľudí pochádzajúcich z tzv. tretích krajín. Len v Nemecku je to 400 – 600 tisíc, veľká väčšina z Poľska a zhruba 3 000 – 5 000 prevažne žien z Česka (presné štatistiky neexistujú vzhľadom na to, že Nemecko zakazuje zbierať dáta o ich etnicite). V Rakúsku sa hovorí až o 60 tisícoch domácich opatrovateľov. Opatrovanie neznamená osemhodinovú prácu denne a následné voľno. Znamená to prítomnosť pri klientovi 24 hodín denne. Opatrovateľka musí byť k dispozícii neustále. O prekarizovanej práci českých opatrovateliek v Nemecku a Rakúsku diskutovala Frédérique Halászová s novinárkou a filmárkou Apolenou Rychlíkovou. Podcast podporila nadácia Rosa Luxemburg Stiftung so zastúpením v Českej republike.

Ľudská spoločnosť planéty Zem narastá a očakáva sa, že do roku 2050 dosiahne počet 9,7 miliárd. Ponúka sa otázka, ako a či vôbec ju možno nasýtiť, a ešte pri tom nezničiť planétu skôr, než sa dočkáme prelomu storočia. Aktuálne totiž dominantná priemyselná výroba spôsobuje významné environmentálne a zdravotné výzvy a problémy. Napríklad Európska poľnohospodárska pôda ako základný výrobný prostriedok, je z osemdesiatich percent ohrozená eróziou, čo znižuje možnosť pestovania plodín. Ekologické poľnohospodárstvo vzniklo na začiatku 20. storočia ako reakcia na priemyselné poľnohospodárstvo a dodnes ponúka systémový prístup k šetrnému hospodáreniu. Ekologické poľnohospodárstvo sa však nerozširuje tak rýchlo ako by bolo vhodné a navyše sa paralelne rozvíjajú aj iné, často úspešnejšie modely, ktoré o sebe tvrdia, že sú príspevkom k zmene. Môžeme teda, a za akých podmienok, zaistiť potraviny iba z ekologického poľnohospodárstva? A existuje vôbec spoločenská zhoda na tom, aké ciele chceme dosiahnuť v rámci výroby potravín a akými metódami ich chceme realizovať? O príčinách súčasného stavu a možných trajektóriách ďalšieho vývoja v podcaste diskutovali Lucia Baľaková, spoluzakladateľka platformy Živá Záhrada a Helena Patasiová, predsedníčka Agrárnej komory Slovenska. Podnety na diskusiu predkladali Tomáš Uhnák, analytik agro-potravinových systémov a Dávid Koronczi, umelec a redaktor časopisu Kapitál. Podcast podporila nadácia Rosa Luxemburg Stiftung so zastúpením v Českej republike.

V podcaste sme sa rozprávali s autorkou úspešného reportážneho projektu Sašou Uhlovou. Tentokrát z prostredia východoeurópskych migrantov na západe Európy. Vo svojej knihe Hrdinové kapitalistické práce v Evropě autorka popisuje ako sa necháva zamestnávať v rôznych odvetviach, ktoré sú často postavené na lacných pracovných silách. Opisuje prácu v poľnohospodárskej oblasti, v ubytovacích službách, a nakoniec v sociálnych službách pre seniorov vo Francúzsku. Rozprávali sme sa aj o platovej nerovnosti medzi východom a západom Európy, ktorá priamo ohrozuje európsku integráciu a je dlhodobo neudržateľná. Odpovede na otázky týkajúce sa porušovania ľudských práv na trhu práce sme hľadali spolu s moderátorkou podcastu Barborou Nemčekovou. Podcast podporila nadácia Rosa Luxemburg Stiftung so zastúpením v Českej republike.

„Nikto tu nie je kvôli umeniu,“ povedal jeden nemenovaný pedagóg Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. Tak kvôli čomu tam sme? Prečo dnes niekto študuje alebo učí na vysokej umeleckej škole? Umelecké školstvo je považované za špecifické a krehké vzdelávacie prostredie, ktoré si v posledných rokoch na Slovensku aj v Česku vyslúžilo viac pozornosti najmä kvôli prípadom šikany či obťažovania. Na jeho pôde sú ale živé aj diskusie o mentálnom zdraví, aktivizme, mechanizmoch umeleckého vzdelávania či (ne)užitočnosti umeleckých škôl. S pedagógmi a študentstvom rôznych umeleckých odborov sme sa porozprávali o tom, čo ich motivuje študovať a pracovať na umeleckých školách, v čom spočíva ich spomínaná osobitosť, ako sa mení a mal by sa meniť vzdelávací systém. Hosťovstvo: Jana Kapelová, Vedúca Katedry intermédií a Ateliéru intermédií na VŠVU v Bratislave Zuzana Goleinová, študentka filmovej vedy na VŠMU v Bratislave Barbora Jurčová, študentka intermédií v Ateliéri APK+ na VŠVU v Bratislave a absolventka grafiky na Akadémii umení v Banskej Bystrici Radovan Čerevka, Vedúci Ateliéru slobodnej kreativity 3D na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach Moderuje: Michaela Hučko Pašteková. Diskusia je súčasťou podujatia Nikto tu nie je kvôli umeniu, ktoré z verejných zdrojov podporila Nadácia mesta Bratislava. Diskusia je súčasťou projektu Perspectives – novej značky pre nezávislú, konštruktívnu a multiperspektívnu žurnalistiku. Viac o projekte tu: goethe.de/perspectives_eu. Projekt Perspectives je financovaný Európskou úniou. Vyjadrené názory a postoje sú názormi a vyhláseniami autora(-ov) a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). Európska únia ani EACEA za ne nepreberajú žiadnu zodpovednosť.

Podcast Mesto pre všetkých vychádza z prípadovej štúdie o tzv. vylúčenej lokalite nachádzajúcej sa vo Veľkom Krtíši, malom okresnom meste na juhovýchodnom Slovensku. Postupné odkrývanie vrstiev segregácie prináša podnetnú diskusiu so spoluautorkou knihy Martinou Růžičkovou. Cieľom publikácie Mesto pre všetkých? Odkrývanie infraštruktúry segregácie bolo priniesť predovšetkým zlepšenie sociálych a materiálnych podmienok bývania v tejto lokalite, reprezentovanej konkrétnym bytovým domom vo vlastníctve mesta Veľký Krtíš. Diskusiu moderoval Peter Szalay. Podcast podporila nadácia Rosa Luxemburg Stiftung so zastúpením v Českej republike.

Podcast Kritický stav pôrodníc na Slovensku vychádza z reportáže Sofie Martinkovej, ktorá prináša pohľad na pôrodnícke oddelenie v Považskej Bystrici počas letných horúčav. O rešpektovaní práv detí a žien a o súčasnom stave slovenského pôrodníckeho systému vo vzťahu k iným krajinám a ich praktikám sme sa rozprávali s reportérkou Sofiou Martinkovou a režisérkou dokumentárnych filmov Maiou Martiniak. Podcast podporila nadácia Rosa Luxemburg Stiftung so zastúpením v Českej republike. Autor fotografie: Dominik Vardžák.

Agnes Gagyi: Globálna kríza, zelená transformácia a východná Európa: Poznámky z perspektívy spoločenskej moci Akú pozíciu mal náš región v globálnom kapitalistickom cykle po roku 1945, ako i počas jeho dlhotrvajúceho úpadku od 70. rokov, ktorý vytvoril podmienky pre vznik súčasnej globálnej krízy? Aká bola úloha východnej Európy v procese európskej integrácie a ako súvisela s globálnou dynamikou deindustrializácie globálneho Juhu a so vzostupom Číny? Aké obrysy dnes nadobúda globálna politika ekologickej transformácie, medzi postneoliberálnym posunom k protekcionistickej obchodnej a priemyselnej politike, geopolitickým napätím a militarizáciou? Aká je pozícia nášho regiónu uprostred týchto zmien a ako by mohla vyzerať ľudová agencia, ktorá by sa s nimi vyrovnala? Prednáška Agnes Gagyi sa zaoberá týmito otázkami z perspektívy spoločenskej moci (social power approach), ktorá v rámci klimatických politík kladie do popredia otázku ekonomických síl. Agnes Gagyi je sociologička, ktorá sa zaoberá východoeurópskou politikou a sociálnymi hnutiami z perspektívy dlhodobej integrácie regiónu na svetovom trhu. Medzi jej nedávne publikácie patria: Middle class politics and the global crisis in Eastern Europe (Politika strednej triedy a globálna kríza vo východnej Európe, Palgrave, 2021), Eastern Europe 30 years into the "transition": New left perspectives from the region (Východná Európa 30 rokov po "transformácii": Nové ľavicové perspektívy z regiónu, spolu s Ondřejom Slačálkom, Palgrave 2021) a Contemporary housing struggles: A structural field of contention approach (Súčasné boje o bývanie: Prístup založený na štrukturálnom poli sporu, s Ioanou Floreou a Kerstin Jacobsson, Palgrave 2022). Pôsobí ako výskumná pracovníčka na Univerzite v Göteborgu a je spoluzakladateľkou Centra solidárnej ekonomiky v Budapešti. Prednáška je súčasťou podujatia L*st, after all, ktoré z verejných zdrojov podporili Fond na podporu umenia, Nadácia mesta Bratislavy a Friedrich-Ebert-Stiftung so zastúpením v Bratislave.

Marina Gržinić: Túžba po Európe v čase rasového kapitalizmu: vyhostení*é utečenci*kyne, turbofašistické nacionalizmy a nekrokapitalizmus Prednáška sa zaoberá pojmami Európa, ľavica a pravica, demokracia, dekoloniálnosť a rasový kapitalizmus, ktorý vždy funguje ruku v ruke s nekrokapitalizmom. Marina Gržinić žije a pracuje v Ľubľane v Slovinsku a vo Viedni v Rakúsku. Je doktorkou filozofie, vedeckou pracovníčkou Filozofického inštitútu ZRC SAZU (Vedecko-výskumné centrum Slovinskej akadémie vied a umení) v Ľubľane a profesorkou na Akadémii výtvarných umení vo Viedni. Je umelkyňou a kurátorkou. V súčasnosti dokončuje v spolupráci s Tjašou Kancler a Jovitou Pristovšeko experimentálno-dokumentárny film s názvom Insurgent Flows. Trans*Decolonial and Black Marxist Futures (Povstalecké prúdy. Trans*dekoloniálne a černošské marxistické budúcnosti), (2023). Gržinić bola nedávno spolueditorkou zborníka Political Choreographies, Decolonial Theories, Trans Bodies (Politické choreografie, dekoloniálne teórie, trans telá, Cambridge Scholars Publishing 2023). Prednáška je súčasťou podujatia L*st, after all, ktoré z verejných zdrojov podporili Fond na podporu umenia, Nadácia mesta Bratislavy a Friedrich-Ebert-Stiftung so zastúpením v Bratislave.

Jodi Dean: Súdružky: Lekcie od černošských komunistiek V prvých desaťročiach dvadsiateho storočia boli černošské ženy vedúcimi organizátorkami Komunistickej strany Spojených štátov. Rozvíjali masové kampane proti južanskému lynču, kapitalistickému vykorisťovaniu, fašizmu a americkému imperializmu. Vytvorili výnimočnú a inovatívnu teóriu trojitého útlaku černošských žien. Ich politika bola navyše militantne internacionalistická. Prednáška vychádza z politických spisov černošských komunistiek, ktoré môžu byť inšpiratívne aj pre súčasných aktivistov*tky a organizátorov*ky. Jodi Dean vyučuje a pôsobí v Ženeve v štáte New York. Je autorkou a editorkou štrnástich kníh, vrátane: The Communist Horizon (Komunistický horizont), Crowds and Party (Davy a strana), Comrade: An Essay on Political Belonging (Súdruh*žka: Esej o politickej príslušnosti) a Organize, Fight, Win: Black Communist Women's Political Writing (Organizovať sa, bojovať, zvíťaziť: Politické spisy černošských komunistiek), ktorá vyšla vo vydavateľstve Verso v spolupráci s Charisse Burden-Stelly. Prednáška je súčasťou podujatia L*st, after all, ktoré z verejných zdrojov podporili Fond na podporu umenia, Nadácia mesta Bratislavy a Friedrich-Ebert-Stiftung so zastúpením v Bratislave.

Boris Buden: Komunizmus - nepriateľ, bez ktorého nevieme žiť Nie je to čudné, že antikomunizmus prežil pád historického komunizmu? Očividne zohráva významnú úlohu v ideologickej reprodukcii postkomunistickej reality. Ale akú úlohu presne? Zabraňuje prípadnému návratu komunistických zombies? Alebo nás skôr utvrdzuje v presvedčení, že žiadne ohrozenie existujúceho poriadku nemôže prísť z budúcnosti a že neexistuje vôbec nijaká možnosť náhlej zmeny alebo mutácie dejín, skrátka, že idea Revolúcie je mŕtva. Prednáška sa venuje rétorike antikomunizmu a jej performatívnym účinkom na našu historickú skúsenosť. Zaoberá sa kultúrnym prekladom sociálnych konfliktov a novou geopolitickou mapou sveta, ktorú vytvorila, konkrétne vznikom nových normatívnych identitárnych blokov. A takisto sa pokúša hľadať odpoveď na otázku, prečo postkomunistická transformácia vyúsťuje do vojny. Boris Buden je spisovateľ, kultúrny teoretik a prekladateľ pôsobiaci v Berlíne. Narodil sa v bývalej Juhoslávii, vyštudoval filozofiu v Záhrebe a doktorát z kultúrológie získal na Humboldtovej univerzite v Berlíne. Od začiatku 80. rokov Buden publikuje eseje a knihy v chorvátčine, nemčine a angličtine, venované kritickej a kultúrnej teórii, psychoanalýze, politike a súčasnému umeniu. Vyučuje na univerzitách v Európe a prednáša po celom svete. Nedávno vyšla jeho publikácia Transition to Nowhere: Art in History After 1989 (Prechod do Nikam: Umenie v dejinách po roku 1989), Berlín 2020. Prednáška je súčasťou podujatia L*st, after all, ktoré z verejných zdrojov podporili Fond na podporu umenia, Nadácia mesta Bratislavy a Friedrich-Ebert-Stiftung so zastúpením v Bratislave.

Panelová diskusia Hosťovstvo: Boris Buden, Jodi Dean, Agnes Gagyi, Marina Gržinić Moderuje: Ondřej Trhoň V kontexte postsocialistickej krajiny, ktorou sme, pretrváva tak pocit našej vlastnej stratenosti, ako chtíč po Európe. Boli sme síce prijatí*é, ale bez toho, že by sme sa stali rovnými. Napriek tomu u nás len zriedka počuť hlasy, ktoré by problematizovali princípy, na ktorých Európa stavia svoju legitimitu ako kontinentu, na ktorom vznikla demokracia. Exkluzívny prístup do pevnosti Európa vychádza zo selektívnej solidarity a je podmienený násilnými vojenskými operáciami na jej hraniciach. Ako by sa súčasná ľavica “bývalého Východu” mala vztiahnuť k takýmto politikám pokrytectva? Stratili sme už úplne túžbu po internacionálnej utópii? Počas záverečnej panelovej diskusie sme skúmali krehkú a vždy nanovo vyjednávanú hranicu medzi medzi zákonom a subverzivitou lásky, medzi výkonom moci a politikou (v ktorej sa vytesnené dožaduje slova). Diskusia je súčasťou podujatia L*st, after all, ktoré z verejných zdrojov podporili Fond na podporu umenia, Nadácia mesta Bratislavy a Friedrich-Ebert-Stiftung so zastúpením v Bratislave.

Toto je piata časť podcastu Feministické čítanie. O knihách Deborah Levy som sa rozprávala s Natáliou Blahovou, vizuálnou umelkyňou (na pauze) a koordinátorkou projektu Dôstojná menštruácia. Natália sa venuje témam menštruačnej chudoby, sexizmu v umeleckom svete a reprodukčnej spravodlivosti. Autobiografie Deborah Levy pre nás znamenali zamyslenie sa nad samotou, finančným ohrozením po rozpade partnerského vzťahu, ale aj tomu aký veľký význam má sociálny a kultúrny kapitál v živote spisovateľky. Z kníh sme však častokrát mali dojem, že Levy popisuje svoje podmienky ako viac prekérne než skutočne sú a chceli by sme vedieť viac o tom či bola po rozvode ohrozená chudobou alebo iba chcela ako to sama píše viac buržoázny život. Podcast Feministické čítanie moderuje Natália Heriban a vznikol vďaka podpore od Rosa Luxemburg Stiftung so zastúpením v Českej republike.

V štvrtej časti Feministického čítania z feministickej a queer sekcie mesačníka Kapitál som sa rozprávala s Marii Láskovou o novej knihe sociológa Jana Váňu – Křehkost. Křehkosť je pre nás kniha, ktorá reprezentuje časť súčasnej českej maskulinity. Chce sa podobať Sally Rooney a aj sa podobá, ale nie tak úplne. V podcaste sme sa bavili aj o tom, že je to skryto ľavicový román, ktorý, ako sme zvyknuté, sa tohto označenia bojí. Podcast Feministické čítanie moderuje Natália Heriban a vznikol vďaka podpore od Rosa Luxemburg Stiftung so zastúpením v Českej republike.

Kniha Piko mapuje najmä sociálne aspekty užívania najznámejších českých drog od prvých varičských bytov v socialistickom Československu po súčasné trendy ako ,,pikařské instagramy”, drogy vo väzení alebo liečenie v terapeutickej komunite. O téme knihy sme diskutovali s Pavlom Šplíchalom, autorom knihy a Jakubom Popíkom, expertom na ,,protidrogovú prevenciu". Debatu moderovala Natália Heriban. Podujatie bolo súčasťou BRaK – Bratislavského knižného festivalu a z verejných zdrojov ho podporil Fond na podporu umenia. Podcast podporila nadácia Rosa Luxemburg Stiftung so zastúpením v Českej republike.

Tento podcast sme nahrávali na konci novembra, stále traumatizovanx kvírfóbne motivovanou vraždou našich blízkych v priestore, ktorí sme považovali za bezpečný. Od 12. októbra minulého roku dostávajú kvír témy oveľa viac pozornosti ako v minulosti. Cítili sme preto potrebu otvoriť konverzáciu o kvír alebo LGBTI+ komunite, aktivizme, vzdore a ich súvislostiach s takzvaným ľavicovým extrémizmom (LEX). Moderátorkami sú Sasi Moran, vedúca kvír a feministickej sekcie mesačníku Kapitál a Sabrina Katonoff, transrodová autorka a prispievateľka do magazínu QYS. Hosťom je Lukas Lee – nebinárny človek, (bývalý) aktivista, ktorý posledné 4 roky pôsobil v rôznych organizáciach. Podcast podporila Rosa Luxemburg Stiftung so zastúpením v Českej republike.

V tretej časti podcastu Feministické čítanie z feministickej a kvír sekcie mesačníka Kapitál som sa rozprávala s Ludmilou Lerch o ikonickej knihe Feminine Mystique. Ludmila je študentkou globálnej sociológie na Karlovej univerzite v Prahe a zaujíma sa o reprodukciu nerovností. V podcaste sme sa rozprávali najmä o tom ako veľmi je kniha aktuálna aj dnes a čo nám ako ľavicovým feministkám hovorí. Podcast Feministické čítanie moderuje Natália Heriban a vznikol vďaka podpore od Rosa Luxemburg Stiftung so zastúpením v Českej republike.

Hlavnou témou marcového čísla Kapitálu je 100 rokov Frankfurtskej školy. Frankfurtská škola sa sformovala v 20. – 30. rokoch pod vedením Maxa Horkheimera vo Frankfurte nad Mohanom. Jej ideovú náplň tvorila kritická teória spoločnosti vyrastajúca najmä z marxizmu, existencializmu a psychoanalýzy. Aký je odkaz kritickej filozofie a čo z neho je aktuálne i dnes? Na túto tému diskutoval český filozof, prekladateľ, pedagóg a zakladateľ občianskeho združenia SOK doc. Mgr. Michael Hauser, Ph.D. a filozof, právnik a vedecký pracovník SAV, Mgr. Mgr. Michal Lipták, PhD. Diskusiu moderoval šéfredaktor Kapitálu, Tomáš Hučko. Podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Vznik podcastu podporila Rosa Luxemburg Stiftung so zastúpením v Českej republike.

Témou nevšednej epizódy podcastu Kapitalx, ktorá spája kvír a feministickú sekciu mesačníku Kapitál s tou filmovou, je 16. ročník Filmového festivalu Inakosti. Sasi Moran a Barbora Nemčeková pozvali na rozhovor riaditeľku Festivalu, manažérku a dramaturgičku kina Lumiére Zitu Hosszúovú. V tejto epizóde sa dozviete ako sa zmenil Festival po tragickej udalosti v Teplárni, niečo o histórii kvír filmových festivalov na Slovensku, ale aj o súčasnej kvír kinematografii. Podcast podporila Rosa Luxemburg Stiftung so zastúpením v Českej republike.

Zvuková krajina 26. ročníka Medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov Ji.hlava. Prebytok vnemov, ruchy dopravy a odpočutých rozhovorov, dojmy z projekcií. Podcast podporila Rosa Luxemburg Stiftung so zastúpením v Českej republike.

Čoskoro vyjde v edícii KPTL kniha esejí z prostredia postkoloniálnej Latinskej Ameriky od známej publicistky Silvie Ruppeldtovej. Ide o upravenú zbierku článkov, ktoré boli v dlhšom časovom rozpätí publikované v denníku Pravda a týždenníku Slovo. Ďalšou publikáciou, na ktorú sa tento rok chystáme, bude Postkapitalistická túžba anglického filozofa Marka Fishera v preklade Martina Makaru. Silvia a Martin rozoberali práva Matky Zeme, teóriu Marka Fishera o globalizácii mysle, aj o tom, ako kolonizovanie Afriky a Ameriky umožnilo rozvoj svetovej kapitalistickej ekonomiky. Moderuje Laura Hryhoryeuová Podcast podporila Rosa Luxemburg Stiftung so zastúpením v Českej republike.

S literárnym historikom Martinom Makarom, ktorý je aj kurátorom decembrového Kapitálu, sme sa rozprávali o avantgardnom ľavicovom združení DAV, o osudoch jeho hlavných predstaviteľov i o tom, čo môžu povedať dnešnému čitateľovi či čitateľke. Moderuje: Tomáš Hučko Podcast podporila Rosa Luxemburg Stiftung so zastúpením v Českej republike.

Toto je druhý diel podcastu Feministické čítanie mesačníka Kapitál z feministickej a queer sekcie. Prvý diel bol s editorkou knihy Moc sexu, Denisou Nešťákovou, V aktuálnom diele sme sa rozprávali o čítanke textov z Aspektu, ktorá sa volá Hana Gregorová - Slovenka pri knihe. O čítanke textov Hany Gregorovej sa rozprávala Natália Heriban so Silviou Hudáčkovou - politologičkou, členkou Živeny a pre mňa najmä feministickou aktivistkou, ktorá sa zasadzuje o zvýšenie prítomnosti ženských vzorov v uliciach Bratislavy v podobe sôch konkrétnych hnutí a dejateľok z našej minulosti. Podcast podporila Rosa Luxemburg Stiftung so zastúpením v Českej republike.

V špeciálnej epizóde Kapitalx vyspovedala Sasi Moran experta na drogovú politiku Jakuba Popíka v súvislosti s nedávnou nehodou na Zochovej. Jakub vysvetľuje, prečo by drogová politika nemala byť vnímaná iba v trestnoprávnej rovine, ale najmä v rovine ochrany ľudských práv a verejného zdravia. Taktiež argumentuje za to, aby sme sa posunuli od trestania k pomoci v duchu restoratívnej spravodlivosti.

Vojna nie je iba fyzický konflikt ozbrojených síl, ale aj symbolická realita znakov, obrazov a príbehov, ktoré sa šíria ekosystémom dnešných médií a sociálnych platforiem. Aké symboly utvárali nášu prvotnú reakciu na ruskú inváziu na Ukrajine? Píše sociológ Dominik Želinský.

V dnešnej relácií Kapitalx sa Jakub Jošt rozprával s filozofom a právnikom Michalom Liptákom o pôvode delenia vecí na verejné a súkromné, marginalizácii verejného priestoru, kultúrnych vojnách a úlohe cirkvi vo verejnom priestore, ako aj o najväčších výzvach pre ochranu verejného záujmu v budúcnosti.

V máji na BRaK-u vystúpila japonská reportérka Šiori Itó - autorka knihy Black Box. Zápis rozhovoru vám prinášame vo forme podcastu. Black Box je osobná výpoveď japonskej novinárky Shiori Ito, ktorá sa odvážila urobiť niečo, čo ženy v japonskej spoločnosti zvyčajne nerobia: verejne prehovorila o tom, ako ju v roku 2015 znásilnil významný japonský novinár Noriyuki Yamaguchi. Bezprecedentné odhodlanie autorky prelomiť tabu sexuálneho násilia páchaného na ženách v japonskej spoločnosti vyvolalo široký záujem svetových médií. Rozhovor vedie reportérka Michaela Kučová. Rozhovor je vedený v anglickom jazyku.

Aktivista berlínskej iniciatívy Deutsche wohnen enteignen!, ktorá stojí za miestnym referendom o vyvlastnení veľkých nájomných firiem, rozpráva o tom, ako sa ich iniciatíve podarilo zorganizovať státisíce Berlínčanov v referende. Podľa Chrisa chce iniciatíva dosiahnuť, aby mali nájomcovia, ktorí priamo byty užívajú, právo o nich spolurozhodovať. Podcast podporila Rosa Luxemburg Stiftung so zastúpením v Českej republike.

V ďalšom diele Debatníka sme sa venovali náročným témam Privatizácia a vyvlastnenie. Hosťom je analytik Martin Vlachynský z INESS. S hosťom sa porozprával Timofej Kožuchov z YouTube kanálu Debatní Deník. Podcast vznikol nezávisle od aktuálneho čísla, jeho kurátorka sa na ňom tématicky nepodieľala. Podcast podporila Rosa Luxemburg Stiftung so zastúpením v Českej republike.

V novej časti feministického a queer podcastu mesačníka Kapitál, ktorý prebrali Sasi Moran a Natália Heriban, sme sa rozprávali s Denisou Neštákovou o jej knihe Moc Sexu. Denisa je historička venujúca sa sexualite v 20. storočí. Rozprávali sme sa o tom, čo kniha prináša do priestoru slovenského feminizmu, ale aj akadémie a kvôli čomu vlastne vznikla. Touto epizódou zároveň otvárame podcasty o feministickom čítaní, kde sa budeme rozprávať o knihách, ktoré nás feministicky formujú. Podcast podporila Rosa Luxemburg Stiftung so zastúpením v Českej republike a Fond na podporu umenia.

Debatný Kapitalx vzniká v spolupráci mesačníka Kapitál s Timom Kožuchovom z kanálu Debatní deník. Tim je progresívny ľavicový YouTuber, ktorý se snaží pomocou otvorených diskusií vzdelávať mladých ľudí v kritickom myslení. Kultúra rušenia (anglicky cancel culture alebo call-out culture) označuje modernú formu ostrakizmu, ktorá vytlačuje jedinca zo sociálnych alebo profesionálnych kruhov, v online či reálnom prostredí. V prvom dieli Debatného Kapitalx diskutuje Tim s mladým konzervatívcom Dominikom o výhodách i nástrahách Cancel Culture. YouTube Debatní Deník: https://www.youtube.com/c/Debatn%C3%ADDen%C3%ADk Podcast podporila Rosa Luxemburg Stiftung so zastúpením v Českej republike.

Záznam z diskusie k našej knižnej novinke Kapitalistický realizmus od Marka Fishera. S prekladateľom knihy Martinom Makarom diskutuje Tomáš Hučko. Úryvky z knihy číta Mário Drgoňa. Je ľahšie predstaviť si koniec sveta ako koniec kapitalizmu? Od roku 1989 sa kapitalizmus prezentuje ako jediný možný politicko-ekonomický systém. Filozof a publicista Mark Fisher vo svojej knihe opisuje vývoj a základné princípy ideológie kapitalistického realizmu, ktorá triumfuje, lebo predstiera, že ideológiou nie je. Analýzou konkrétnych príkladov z politiky, filmu a literatúry dokazuje, že kapitalistický realizmus ovplyvňuje všetky sféry moderného spôsobu života a kladie si otázku: existuje alternatíva? Mark Fisher (1968 – 2017) bol anglický spisovateľ, kultúrny teoretik a pedagóg. Spoluzakladal the Cybernetic Culture Research Unit a vydavateľstvá Zero Books a Repeater Books. Prednášal v Centre kulturálnych štúdií a na Katedre vizuálnych kultúr fakulty Goldsmiths, University of London. V roku 2017 spáchal samovraždu. Podujatie bolo organizované spolu s Goetheho inštitútom v Bratislave. Podcast podporila Rosa Luxemburg Stiftung so zastúpením v Českej republike.

Divadlo Nomantinels je nezávislé divadlo, ktoré sa ako jediné na Slovensku dlhodobo venuje queer témam. Andrej Kuruc a Róbert Pakan vysvetľujú, ako divadlo funguje, popisujú jeho vznik a aj problémy, s ktorými sa divadlo stretáva. Išlo napríklad neposkytnutie dotácií ministerkou Lašákovou, čo vyvolalo aj veľké ohlasy verejnosti. Taktiež sú neustále kritizovaní rôznymi extrémistickými skupinami. Podcast podporila Rosa Luxemburg Stiftung so zastúpením v Českej republike a Fond na podporu umenia.