Podcasts about benedikta xvi

Novoj drugi sveti večer; med svetimi mašami bomo zapeli Te DeumKateri dogodki so v Cerkvi izstopali v letu 2024?Letos zaradi vere ubitih osem duhovnikov in pet laikovDruga obletnica smrti papeža Benedikta XVI.

Jurčaga Pavol Posynodálna apoštolská exhortácia pápeža Benedikta XVI. Verbum Domini. Hosť: prof. Anton Adam, prednášateľ v Kňazskom seminári sv. Gorazda v Nitre

Augustā Jaunais Rīgas teātris (JRT) uzsāk 2024./2025. gada teātra sezonu ar Alvja Hermaņa kinofilmas "Baltais helikopters" izrādēm. Tā ir režisora Alvja Hermaņa versija par katoļu pāvesta Benedikta XVI pēdējo dienu pirms atkāpšanās no amata. Filmā pāvesta lomā ir Mihails Barišņikovs, lomās Guna Zariņa, Regīna Razuma, bet Kultūras rondo saruna ar aktieri Kasparu Znotiņu, kurš filmā ir pāvesta privātsekretāra arhibīskapa Georga lomā. "Tā pat īsti filma. Tā ir filma, bet tā ir tāda dīvaina filma. Kādreiz 70. - 80. gados bija televīzijas iestudējumi, kas speciāli televīzijai tika taisīti. Tas žanrs gandrīz izzudis, vērtē Kaspars Znotiņš. "No otras puses tā ir filma, tā bija īsta filmēšana, tā bija īsta kino komanda ar  tehniku un augstas raudzes profesionāļiem." Veidojot filmu, teātris vēlējies parādīt tuvplānā, ko esam darījuši un arī eksperimentēt. Filmas uzņemšana bijusi 2021. gadā, kad pandēmijas dēļ bija tukšā sezona. "Alvim miera nav ne mirkli. Sakrita, ka pēc "Aģentūras" atkal varam taisīt filmu," turpina Kaspars Znotiņš. Savukārt jau pēc pandēmijas bijis daudz izrāžu. "Vienkārši tā filma... Viņa ir tik skaista, ka viņai vajadzēja to jauno māju," atzīst Kaspars Znotiņš. Ko šajā stāsta pasaka kino valoda tādu, ko varbūt nevarēja izdarīt uz teātra skatuves? "Tā ir tā migliņa. Attēla skaistums, kas līdzinās gleznai. Kaut gan to visu ir iespējams arī sasniegt un veidot teātrī uz skatuves. Tuvplāns Mihaila Barišņokova tuvplāns. Tas, kā viņš strādā, tā ir tāda kā pietuvošanās noslēpumam," vērtē Kaspars Znotiņš. "Noslēpuma tēma arī caurvij šo darbu. Reiz man viens katoļu mācītājs teica: kas mums ir tāds īpašs, mums, katoļu priesteriem? Tas ir noslēpums." "Tā kameras acs, kameras skatiens it kā pietuvina tam noslēpumam. Protams, tas tā gaisīgi, nekā konkrēta. Šajā ziņā tas darbs ir universāls, jo katrs, kas šo darbu skatīsies, var pats risināt savus neatbildētos jautājumus. Un klusums. Tur ir liela vieta klusumam. turpina aktieris. Filmas aprakstā teikts: "2013. gada februārī pasaule piedzīvoja šoku – katoļu pāvests Benedikts XVI atkāpās no amata. Jozefs Racingers ir pirmais pāvests, kurš pēdējo 600 gadu laikā pameta savu posteni dzīves laikā. Viņa atkāpšanās patiesie iemesli joprojām nav zināmi. Astoņi gadi, kurus Racingers pavadīja pāvesta krēslā, sakrita ar jaunajiem izaicinājumiem un jautājumiem, ar kuriem mūsu civilizācija un baznīca tika konfrontēta 21. gadsimta sākumā, un atbildes uz kuriem joprojām nav atrastas." Filma piedāvā jaunu interpretāciju pāvesta pēdējai dienai pirms vēsturiskās atkāpšanās. Tā nav tāda paša nosaukuma teātra izrādes uzfilmētā versija un stipri atšķiras no izrādes "Baltais helikopters", kas JRT pirmizrādi piedzīvoja 2019. gada nogalē. Papildināts arī aktieru sastāvs – aktrise Regīna Razuma (1951–2023) filmā nospēlēja savu pēdējo kino lomu. Filma BALTAIS HELIKOPTERS_treileris from Jaunais Rīgas teātris on Vimeo.  

Jurčaga Pavol Apoštolská posynodálna exhortácia Benedikta XVI. Verbum Domini. Hosť: prof. Anton Adam, prednášajúci v Kňazskom seminári sv. Gorazda v Nitre

Jurčaga Pavol Apoštolská posynodálna exhortácia Benedikta XVI. Verbum Domini. Hosť: prof. Anton Adam, prednášajúci v Kňazskom seminári sv. Gorazda v Nitre

Jurčaga Pavol Posynodálna apoštolská exhortácia Benedikta XVI. Verbum Domini. Hosť: prof. Anton Adam, prednášajúci v Kňazskom seminári sv. Gorazda v Nitre

Bavorský soud poslal 53letého Čecha za krádež pektorálu někdejšího papeže Benedikta XVI. na 2,5 roku do vězení. Za odmítání vojenské služby z důvodů svědomí nebo náboženského přesvědčení padají na Ukrajině tresty. Katedrálu sv. Cecílie v Omaze v Nebrasce zdobí sochy rodáka z Beskyd Albína Poláška. A Praha má první vietnamskou římskokatolickou farnost.

Bavorský soud poslal 53letého Čecha za krádež pektorálu někdejšího papeže Benedikta XVI. na 2,5 roku do vězení. Za odmítání vojenské služby z důvodů svědomí nebo náboženského přesvědčení padají na Ukrajině tresty. Katedrálu sv. Cecílie v Omaze v Nebrasce zdobí sochy rodáka z Beskyd Albína Poláška. A Praha má první vietnamskou římskokatolickou farnost.Všechny díly podcastu Vertikála můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Jurčaga Pavol Posynodálna apoštolská exhortácia Benedikta XVI. - Verbum Domini. Hosť: prof. Anton Adam, prednášajúci v Kňazskom seminári sv. Gorazda v Nitre

Jurčaga Pavol Posynodálna apoštolská exhortácia pápeža Benedikta XVI. Verbum Domini. Hosť: prof. Anton Adam, prednášajúci v Kňazskom seminári sv. Gorazda v Nitre.

Jurčaga Pavol Posynodálna apoštolská exhortácia Benedikta XVI. Verbum domini. Hosť: prof. Anton Adam, prednášajúci v Kňazsjom seminári sv. Gorazda v Nitre

Pápež František je v úrade jedenásty rok. 13. marca 2013 sa svet krátko pred ôsmou večer dozvedel meno a prvé zámery nového muža v bielom. Nemca, teológa a mysliteľa, emeritného Benedikta XVI. nahradil Argentínčan, ktorému nebola vzdialená mizéria slumov metropoly BuenosAires, Jorge Mario Bergoglio, ktorý je od toho marcového večera známy pod menom pápež František. František, ktorého sprevádza jeho výrok: „kto som ja, aby som súdil“, cez jeho apely dovnútra cirkvi, aby sa jej pastieri (a teda kňazi) nebáli „páchnuť“ po ovečkách, až k aktuálne kritizovanému facilitárovi „rokovaní“ pre hľadanie riešenia vojny na Ukrajine. Akých bolo tých jedenásť rokov s pápežom Františkom? Prečo postupuje, tak ako postupuje? A nakoľko môže byť kľúčom k jeho pochopeniu fakt, že prešiel intelektuálno životnou formáciou jezuitského rádu? Téma pre jeho rehoľného spolubrata – rovnako jezuitu, ktorý sa dobre cíti vo svete prvokresťanského velikána a kajúcnika Augustína, ktorého systematicky prekladá do slovenčiny, a aktuálne zastupujúci rektor Trnavskej univerzity – Miloš Lichner. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Pápež František je v úrade jedenásty rok. 13. marca 2013 sa svet krátko pred ôsmou večer dozvedel meno a prvé zámery nového muža v bielom. Nemca, teológa a mysliteľa, emeritného Benedikta XVI. nahradil Argentínčan, ktorému nebola vzdialená mizéria slumov metropoly BuenosAires, Jorge Mario Bergoglio, ktorý je od toho marcového večera známy pod menom pápež František. František, ktorého sprevádza jeho výrok: „kto som ja, aby som súdil“, cez jeho apely dovnútra cirkvi, aby sa jej pastieri (a teda kňazi) nebáli „páchnuť“ po ovečkách, až k aktuálne kritizovanému facilitárovi „rokovaní“ pre hľadanie riešenia vojny na Ukrajine. Akých bolo tých jedenásť rokov s pápežom Františkom? Prečo postupuje, tak ako postupuje? A nakoľko môže byť kľúčom k jeho pochopeniu fakt, že prešiel intelektuálno životnou formáciou jezuitského rádu? Téma pre jeho rehoľného spolubrata – rovnako jezuitu, ktorý sa dobre cíti vo svete prvokresťanského velikána a kajúcnika Augustína, ktorého systematicky prekladá do slovenčiny, a aktuálne zastupujúci rektor Trnavskej univerzity – Miloš Lichner. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Jurčaga Pavol Posynodálna apoštolská exhortácia Sviatosť lásky od pápeža Benedikta XVI. Hosť: prof. Anton Adam, prednášajúci v Kňazskom seminári sv. Gorazda v Nitre

Jurčaga Pavol Posynodálna apoštolská exhortácia pápeža Benedikta XVI. Sviatosť lásky. Hosť: prof. Anton Adam

V oddaji Iz življenja vesoljne Cerkve ste poleg nekaj aktualnih novic slišali prevod intervjuja z nekdanjim osebnim tajnikom papeža Benedikta XVI., ki je spomine nanj ob prvi obletnici njegove smrti delil za nemški Tagespost. Dogodke, ki so v Vatikanu izstopali v letu 2023, pa je komentiral Karlo Bolčina.

Komentovaný súhrn diania v kresťanskom svete v roku 2023 od redaktora Sveta kresťanstva Pavla Rábaru. V aktuálnom súhrne sa dozviete: -aké najdôležitejšie udalosti sa počas roka stali, -čím bol charakteristický uplynulý rok 2023 -a na akú knihu sa môžu tešiť priaznivci Benedikta XVI. v novom roku.

Jurčaga Pavol Sviatosť lásky - posynodálna apoštolská exhortácia Benedikta XVI.. Hosť: prof. Anton Adam

Vatikan: Katoliška vera in prostozidarstvo ostajata nezdružljiva.Škofje Evropske unije so na jesenskem plenarnem zasedanju sprejeli izjavo o miru.Rdeče osvetljene stavbe opozorile na usodo preganjanih kristjanov po svetu.V nekdanje domovanje Benedikta XVI. v Vatikanu prihajajo kontemplativne sestre benediktinskega reda iz Argentine.

S 17. delom smo zaključili prebiranje knjige Iz mojega življenja Josepha Ratzingerja, kasnejšega papeža Benedikta XVI. Avtobiografijo, s katero smo se poklonili spominu na lani preminulega zaslužnega papeža je le ta zaključil z letom 1977, ko je postal nadškof v Münchnu in Freisingu. Knjiga je sicer v slovenščini izšla leta 2005 pri založbi Novi svet.

V predzadnjem 16. delu radijskega romana Iz mojega življenja, avtobiografije Josepha Ratzingerja, kasnejšega papeža Benedikta XVI., lahko slišite, kako je le ta opisal svoje življenje na Univerzi v Regensburgu, kjer je predaval dogmatiko in bil član Mednarodne papeške teološke skupine.

Vypočujte si poslednú meditáciu nad záverom duchovného testamentu Benedikta XVI., v ktorom pokorne prosí o modlitbu...

Vypočujte si meditáciu nad ďalšou časťou duchovného testamentu Benedikta XVI., ktorý hovorí o prchavosti zdanlivo nezvratných teórií...

Vypočujte si meditáciu nad ďalšou časťou duchovného testamentu Benedikta XVI., ktorý zo srdca prosí o odpustenie.

Vypočujte si meditáciu nad ďalšou časťou duchovného testamentu Benedikta XVI. o potrebe zachovať čistú katolícku vieru.

Vypočujte si deviatu meditáciu nad testamentom Benedikta XVI.: "VĎAKA ZA PRIATEĽOV, SPOLUPRACOVNÍKOV, ŽIAKOV..."

Vypočujte si ôsmu meditáciu nad testamentom Benedikta XVI.: "Boh ťa žehnaj, drahý brat Georg..."

Vypočujte si siedmu meditáciu nad testamentom Benedikta XVI.: "Vďaka za tichú službu sestry..."

Šiesta meditácia nad testamentom Benedikta XVI.: "Ďakujem matku: dobrú a zbožnú..."

Piata meditácia nad testamentom Benedikta XVI.: "Ďakujem otca: za jeho jasnú vieru...".

Štvrtá meditácia nad testamentom Benedikta XVI.: "Ďakujem rodičom: za lásku, obetavosť, rodinu, domov...".

Tretia meditácia nad testamentom Benedikta XVI.: "S BOHOM KU SPÁSE: AJ TEMNÝMI ÚDOLIAMI".

O čom presne je zajtrajšie referendum a čo sa stane, ak by platilo a čo ak by neplatilo? Prezidentka môže vymenovať svoju úradnícku vládu aj o hodinu, a to aj bez dohody s politickými stranami.   Aké presne sú pravidlá referenda, kedy by mohlo platiť? Marián Giba hovorí, že ak bude neplatné, z právneho hľadiska ako keby nebolo. Politici sa budú snažiť výsledky dezinterpretovať, preto si treba dať pozor na fakty.   Ak by náhodou na referendum prišlo dosť ľudí, podľa ústavného právnika ide priamo o zmenu textu ústavy a nebude už potrebné v parlamente hlasovať o zmene ústavy tak, aby umožnila predčasné voľby.   Slovensko potrebuje zmenu ústavy, aby parlament vedel v prípade rozvratu a chaosu vyvolať predčasné voľby. Či by to ale malo byť možné referendom, je podľa poradcu prezidentky úplne iná otázka.   Odvolaná vláda je v područí prezidentky a niektoré kompetencie môže vykonávať len so súhlasom prezidentky, niektoré nesmie vykonávať vôbec. Ak by sa prezidentke v súčasnej situácii niečo stalo a nebola by schopná vykonávať svoju funkciu, Slovensko by sa ocitlo v ústavnom chaose.   Vláda Eduarda Hegera si napríklad necháva vopred schvaľovať program svojho rokovania v prezidentskom paláci, a prezidentka povoľuje členom vlády zahraničné pracovné cesty. Ak by to nebola povolila, premiér Heger by nemohol ísť na na pohreb pápeža Benedikta XVI.   S Marianom Gibom sa rozprával Peter Hanák.

Druhá meditácia nad testamentom Benedikta XVI.: "BOH MA DVÍHAL SVETLOM SVOJEJ TVÁRE".

O čom presne je zajtrajšie referendum a čo sa stane, ak by platilo a čo ak by neplatilo? Prezidentka môže vymenovať svoju úradnícku vládu aj o hodinu, a to aj bez dohody s politickými stranami.   Aké presne sú pravidlá referenda, kedy by mohlo platiť? Marián Giba hovorí, že ak bude neplatné, z právneho hľadiska ako keby nebolo. Politici sa budú snažiť výsledky dezinterpretovať, preto si treba dať pozor na fakty.   Ak by náhodou na referendum prišlo dosť ľudí, podľa ústavného právnika ide priamo o zmenu textu ústavy a nebude už potrebné v parlamente hlasovať o zmene ústavy tak, aby umožnila predčasné voľby.   Slovensko potrebuje zmenu ústavy, aby parlament vedel v prípade rozvratu a chaosu vyvolať predčasné voľby. Či by to ale malo byť možné referendom, je podľa poradcu prezidentky úplne iná otázka.   Odvolaná vláda je v područí prezidentky a niektoré kompetencie môže vykonávať len so súhlasom prezidentky, niektoré nesmie vykonávať vôbec. Ak by sa prezidentke v súčasnej situácii niečo stalo a nebola by schopná vykonávať svoju funkciu, Slovensko by sa ocitlo v ústavnom chaose.   Vláda Eduarda Hegera si napríklad necháva vopred schvaľovať program svojho rokovania v prezidentskom paláci, a prezidentka povoľuje členom vlády zahraničné pracovné cesty. Ak by to nebola povolila, premiér Heger by nemohol ísť na na pohreb pápeža Benedikta XVI.   S Marianom Gibom sa rozprával Peter Hanák.

Vypočujte si prvú meditáciu nad Duchovným testamentom pápeža Benedikta XVI. Každý štvrtok v Kostole Ducha Svätého v Dúbravke o 18.00 hodine.

Benedikt XVI. Pápež viacerých tvárí, respektíve obrazov. Podľa nemeckého Tagespostu pri ňom možno hovoriť o „dvoch pápežoch“. Na jednej strane je Benedikt ako milovaný a vážený „pápež veriacich“ so zástupmi z celého sveta pri jeho katafalku, na druhej ultrakonzervatívny a chladný až neľudský „pápež médií“, pri ktorom sa hovorí, že nemal na mysli nič iné, ako krížovú výpravu proti modernite. Odrážajú však tieto extrémne pozície jeho reálny obraz? Aký vlastne bol Jozef Ratzinger, teológ, mysliteľ, neskôr v rúchu Petrovho nástupcu a Kristovho námestníka? A čo z neho pretrvá? Téma pre Tomáša Petráčka, českého katolíckeho teológa a cirkevného historika.   „Osem rokov pontifikátu Benedikta XVI. považujem za akúsi slepú uličku, nie dôvod na hodnotenia typu najväčší pápež dejín“, tvrdí Tomáš Petráček.   Dôležité pozitvne prvky vidí napríklad v uznaní zdravej „laicity štátu“ – oddelenie štátu a cirkvi, dialóg s osvietenstvom v zmysle jeho prijatia ako dôležitého momentu vývoja európskych dejín, alebo dôraz na vedeckú racionalitu a jej hodnotu v čase, keď sa z mnohých strán spochybňuje.   „Na mieste sú však skôr kritické tóny“, poznamenáva český teológ a cirkevný historik. Záleží tu však na perspektíve, z ktorej sa na zomrelého pápeža pozeráme.   „Pre mňa, ako katolíckeho kňaza a cirkevného historika, ktorému záleží na osude kresťanstva a cirkvi, je najdôležitejšie kritérium to, akým spôsom pápež cirkev vedie, ako odpovedá na výzvy svojej doby a otvára jej cesty do budúcnosti, aby v nej mohla plniť svoje poslanie ohlasovať evanjelium. A tu si myslím, že v porovnaní s inými pápežmi a najmä s tým, čo je hlavným poslaním pápeža, pontifikát Benedikta XVI. cirkvi tú cestu moc neotváralo.“   Na potrebnú reformu samotného ústredia katolíckej cirkvi – rímskej kúrie – bol podľa Petráčka Benedikt XVI. „málo reformne odvážny“. Vidí za tým aj fakt, že bol sám dlho jej súčasťou.   Napriek prorockému obrazu „cirkvi budúcnosti“ ako malých komunít, ktoré žijú z osobného a autentického vzťahu s prameňom kresťanstva – Ježišom Kristom, ktoré sú okolnosťami doby oprostené od všetkého veľkého (majetky, veľké katedrály, okázalé liturgie) a ponorené do života v bežnej spoločnosti – o ktorej písal a hovoril Ratzinger na konci šesťdesiatych rokov, sa rokmi v pozícii kardinála „strážcu viery“ a neskôr pontifika prepracoval k „utužovanie tradičnej konfesijnej katolíckej mentality“, mentality „obkľúčenej pevnosti“, mentalita cirkvi ako „skanzenu utečencov pred modernou“. „Mentalita, ktorá nebola schopná objaviť, že spoločnosť tam vonku žije autenticky veľa kresťanských hodnôt“, ilustruje Petráček.   Teológ a cirkevný historik Matúš Petráček kritický vníma najmä zásahy či už kardinála Ratzingera alebo Benedikta XVI. voči „slobode“ teologického výskumu. Príkladom má byť rad „umlčaných“ teológov, ktorým takto zničil život.   „Je to škoda, lebo takýmto prístupom mnohým zahatal cestu aj k svojim cenným duchovným dielam“, konštatuje Petráček.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Benedikt XVI. Pápež viacerých tvárí, respektíve obrazov. Podľa nemeckého Tagespostu pri ňom možno hovoriť o „dvoch pápežoch“. Na jednej strane je Benedikt ako milovaný a vážený „pápež veriacich“ so zástupmi z celého sveta pri jeho katafalku, na druhej ultrakonzervatívny a chladný až neľudský „pápež médií“, pri ktorom sa hovorí, že nemal na mysli nič iné, ako krížovú výpravu proti modernite. Odrážajú však tieto extrémne pozície jeho reálny obraz? Aký vlastne bol Jozef Ratzinger, teológ, mysliteľ, neskôr v rúchu Petrovho nástupcu a Kristovho námestníka? A čo z neho pretrvá? Téma pre Tomáša Petráčka, českého katolíckeho teológa a cirkevného historika.   „Osem rokov pontifikátu Benedikta XVI. považujem za akúsi slepú uličku, nie dôvod na hodnotenia typu najväčší pápež dejín“, tvrdí Tomáš Petráček.   Dôležité pozitvne prvky vidí napríklad v uznaní zdravej „laicity štátu“ – oddelenie štátu a cirkvi, dialóg s osvietenstvom v zmysle jeho prijatia ako dôležitého momentu vývoja európskych dejín, alebo dôraz na vedeckú racionalitu a jej hodnotu v čase, keď sa z mnohých strán spochybňuje.   „Na mieste sú však skôr kritické tóny“, poznamenáva český teológ a cirkevný historik. Záleží tu však na perspektíve, z ktorej sa na zomrelého pápeža pozeráme.   „Pre mňa, ako katolíckeho kňaza a cirkevného historika, ktorému záleží na osude kresťanstva a cirkvi, je najdôležitejšie kritérium to, akým spôsom pápež cirkev vedie, ako odpovedá na výzvy svojej doby a otvára jej cesty do budúcnosti, aby v nej mohla plniť svoje poslanie ohlasovať evanjelium. A tu si myslím, že v porovnaní s inými pápežmi a najmä s tým, čo je hlavným poslaním pápeža, pontifikát Benedikta XVI. cirkvi tú cestu moc neotváralo.“   Na potrebnú reformu samotného ústredia katolíckej cirkvi – rímskej kúrie – bol podľa Petráčka Benedikt XVI. „málo reformne odvážny“. Vidí za tým aj fakt, že bol sám dlho jej súčasťou.   Napriek prorockému obrazu „cirkvi budúcnosti“ ako malých komunít, ktoré žijú z osobného a autentického vzťahu s prameňom kresťanstva – Ježišom Kristom, ktoré sú okolnosťami doby oprostené od všetkého veľkého (majetky, veľké katedrály, okázalé liturgie) a ponorené do života v bežnej spoločnosti – o ktorej písal a hovoril Ratzinger na konci šesťdesiatych rokov, sa rokmi v pozícii kardinála „strážcu viery“ a neskôr pontifika prepracoval k „utužovanie tradičnej konfesijnej katolíckej mentality“, mentality „obkľúčenej pevnosti“, mentalita cirkvi ako „skanzenu utečencov pred modernou“. „Mentalita, ktorá nebola schopná objaviť, že spoločnosť tam vonku žije autenticky veľa kresťanských hodnôt“, ilustruje Petráček.   Teológ a cirkevný historik Matúš Petráček kritický vníma najmä zásahy či už kardinála Ratzingera alebo Benedikta XVI. voči „slobode“ teologického výskumu. Príkladom má byť rad „umlčaných“ teológov, ktorým takto zničil život.   „Je to škoda, lebo takýmto prístupom mnohým zahatal cestu aj k svojim cenným duchovným dielam“, konštatuje Petráček.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Prvi teden leta je povsem pometel s prazničnim vzdušjem. Namesto bele romantike nesramno visoke temperature, namesto mirnega začetka delovnega tedna pa grožnje s tožbami, stavkami in protesti. Bodo ambulante za paciente brez izbranega zdravnika sistemska korupcija ali najboljši gasilski ukrep? Je ponudba za povišanje plač pomočnicam v vrtcih dobrodošla ali nespodobna? Je med prazniki uvedena omejitev cen elektrike za mala podjetja res dvorezen meč? Vsa ta vprašanja so ostala brez odgovora. O veselju in jezi tudi iz Hrvaške po njenem vstopu v schengensko in evrsko območje, v oddaji pa med drugim tudi o zapuščini včeraj pokopanega papeža Benedikta XVI. Kritični pregled tedna v Studiu ob 17.00 z Blažem Ermencem.

Světící biskup pražský se na Dvojce zamýšlí nad odkazem emeritního papeže Benedikta XVI. Jaký byl ve srovnání s Janem Pavlem II.? A souvisela jeho abdikace se sexuálními skandály v církvi? S moderátorkou Zitou Senkovou pak Václav Malý rozebírá ještě výzvu moskevského patriarchy Kyrilla k dočasnému příměří, poselství Tříkrálové sbírky, kterou před více než 20 lety založil pražský arcibiskup Jan Graubner, anebo nástup Josefa Bálka do funkce předsedy Rady OSN pro lidská práva.Všechny díly podcastu Jak to vidí... můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Zaslužni papež Benedikt XVI. je v marsičem oblikoval podobo Katoliške cerkve in sveta. Njegov pontifikat zaznamuje bolj odločen boj proti različnim zlorabam znotraj Cerkve in tudi številne kritike. Njegov odstop konec februarja 2013 je bilo presenetljivo, a v marsičem tudi pogumno dejanje. Joseph Ratzinger je bil poleg tega desetletja znan kot izjemen teolog, avtor številnih knjig, ki so prevedena tudi v slovenščino. O pečatu, ki ga je vtisnil Cerkvi in svetu, bodo na dan njegovega pogreba govorili voditelj Tomaž Gerden in gostje v studiu. nnGostje: nprof. dr. Bogdan Dolenc, visokošolski učitelj na Teološki fakulteti Univerze v Ljubljani,nBoštjan Debevec, urednik katoliškega tednika Družina,nMojca Širok, dolgoletna dopisnica RTV Slovenija iz Rima. n

V jakých kulisách se odehrálo ve Vatikánu poslední rozloučení s bývalým papežem Benediktem XVI.? A jakým písmem se zapsal do dějin katolické církve a teologického učení? Mohou nynější výrazný pokles cen plynu na evropském trhu pocítit v dalších měsících i domácnosti v unijních zemích, včetně Česka? A kam dospěla kampaň před prvním kolem prezidentské volby, od něhož nás dělí už jen osm dní? Poslechněte si polední publicistiku s Tomášem Pavlíčkem.

V jakých kulisách se odehrálo ve Vatikánu poslední rozloučení s bývalým papežem Benediktem XVI.? A jakým písmem se zapsal do dějin katolické církve a teologického učení? Mohou nynější výrazný pokles cen plynu na evropském trhu pocítit v dalších měsících i domácnosti v unijních zemích, včetně Česka? A kam dospěla kampaň před prvním kolem prezidentské volby, od něhož nás dělí už jen osm dní? Poslechněte si polední publicistiku s Tomášem Pavlíčkem.Všechny díly podcastu Hlavní zprávy - rozhovory a komentáře můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Smutnou zprávu o úmrtí bývalého papeže Benedikta XVI. jsem zachytil v posledním dni minulého roku v článku na serveru Novinky – a udělalo se mi nevolno. Z výčtu skutků, jichž se podle tohoto textu měl emeritní papež dopustit, mohl čtenář nabýt dojmu, že svět opustil nějaký zločinec a nikoli jeden z nejvýznamnějších myslitelů v oblasti filosofie a teologie, který měl navíc velké zásluhy na modernizaci římskokatolické církve.Všechny díly podcastu Názory a argumenty můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

* Tūkstošiem cilvēku Vatikānā pulcējas uz Benedikta XVI bērēm * Rietumi turpina militāro atbalstu Ukrainai * Arodbiedrības un darba devēji kopā ar valdību sēžas pie viena galda, lai spriestu par nodokļiem un algām

Situācija uz ceļiem Latvijā. Komentā Latvijas valsts ceļi pārstāve Anna Kononova. Valdība ar sociālajiem partneriem Nacionālās trīspusējās padomes sēdē apsprieda nākamo trīs gadu valsts budžeta iespējas dažādās nozarēs. Pēdējo dienu noris čeku loterija. Latvijā viesojas Moldovas ārlietu ministrs. Vatikānā aizvadīta pāvesta Benedikta XVI bēru ceremonija. Dalībai Latvijas Televīzijas dziesmu konkursa "Supernova" pusfinālā žūrija izvēlējusies 15 dalībniekus.

Pievēršam uzmanību tam, kas notiek Romas Katoļu baznīcā un arī Vatikānā. Vecgada dienā mūžībā devās iepriekšējais pāvests Benedikts XIV. Viņa nāve pievērš skatu šai pasaulē mazākajai, bet salīdzinoši ietekmīgajai valstij. Otru raidījuma daļu veltām Gruzijai. Eiropas Parlaments ir aicinājis ieviest sankcijas pret Gruzijas premjerministru un viņam pietuvinātiem cilvēkiem, spriedzes pamatā ir bijušā prezidenta Mihaila Saakašvili atrašanās Gruzijas cietumā. Valdošās partijas ģenerālsekretārs paziņojis, ka valsts ir gatava pat atteikties no virzības uz Eiropas Savienību, bet Saakašvili no cietuma neizlaidīs.  Aktualitātes analizē Latvijas Universitātes Teoloģijas fakultātes mācībspēku – docents Andris Priede un profesore Laima Geikina, Eiropas Parlamenta deputāte Inese Vaidere un Leonards Inkins. Pāvesta Benedikta otrā aiziešana 2022. gada pēdējā dienā savu mūža gājumu noslēdza Jozefs Aloizs Racingers, daudz plašāk pazīstams kā pāvests Benedikts XVI, Romas katoļu baznīcas galva no 2005. līdz 2013. gadam. Kardinālu konklāva ievēlēts pēc tam, kad mūžībā bija devies viņa priekšgājējs – harizmātiskais Jānis Pāvils II; pāvests Benedikts kļuva par pirmo vācieti šai amatā pēc teju tūkstoš gadus ilga pārtraukuma. Viņa ievēlēšana tika uzlūkota kā zināma Katoļu baznīcas tradicionālistiski orientētās ievirzes uzvara. Savas karjeras sākumā vairāk nekā ceturtdaļgadsimtu pavadījis kā akadēmisks teologs, viņš bija viena no nozīmīgākajām autoritātēm baznīcas doktrīnas jautājumos, pirms savas ievēlēšanas vadot Romas Kūrijas Ticības doktrīnas Svēto kongregāciju, savulaik pastāvējušās Romas inkvizīcijas institucionālo mantinieci. Tiek minēts, ka principialitāte un argumentācijas prasme, skaužot ticības maldus, savulaik sagādājusi šim ārēji atturīgajam vācietim iesauku „Dieva rotveilers”. Populārā līmenī visplašāk pamanītais Benedikta XVI solis bija daļēja t.s. Latīņu jeb Vecā rita mesas atgriešana apritē pēc tam, kad tā bija de facto noliegta kopš t.s. Jaunā rita mesas pieņemšanas 1969. gadā. Tomēr Romas katoļu baznīcas vēsturē šis pontifiks paliks pirmām kārtām ar savu atkāpšanos no amata 2013. gada februārī. Iepriekšējo reizi pāvesta atkāpšanās bija pieredzēta 1415. gadā, taču toreiz iemesls tam bija t.s. Lielā jeb Rietumu shizma – šķelšanās katoļu baznīcas iekšienē, kad vienlaicīgi no konkurējošām frakcijām bija ievēlēti veseli trīs pāvesti, un viņu atkāpšanās bija samierināšanās nosacījums. Par Benedikta XVI patiesu līdzinieku var uzlūkot pāvestu Celestīnu V, kurš, sabijis pāvestos nepilnu pusgadu un nespēdams nest varas smagumu, atkāpās no amata 1294. gadā, tātad vairāk nekā 700 gadus pirms Benedikta XVI. Kā savas atkāpšanās iemeslu Benedikts XVI minēja amata pildīšanai nepietiekamus fiziskos spēkus, tomēr viņa aiziešanu neizbēgami pavadīja spekulācijas par Vatikānā izplatīto korupciju un ar priesteru seksuāliem noziegumiem saistītiem skandāliem kā patieso iemeslu. Lai kā arī nebūtu, šī virsgana rīcība uzskatāma par visai revolucionāru soli, kas nepārprotami atspoguļo laikmetam raksturīgu pārmaiņu iespaidu arī uz tādu senās tradīcijās sakņotu institūciju kā Romas katoļu baznīca. Tagad nu Augstākais pontifiks emeritus, kā viņš tika oficiāli dēvēts pēc atkāpšanās, no mums atvadās pavisam, un viņa aiziešana atkal uzjundījusi viedokļus par pāvesta institūcijas raksturu un lomu mūslaiku pasaulē. Benedikta XVI sekotājs virsgana krēslā, pāvests Francisks, tiek daudzu uzlūkots kā pārlieku radikāls modernizētājs, pat dēvēts par kreisu ekstrēmistu. Ievērojot, ka arī viņam spēka gadi jau pasen aiz muguras, Vatikāna pakalns jau drīz var pieredzēt vēl vienu progresistiskās un tradicionālistiskās strāvas spēkošanās raundu. Glābjot cietumnieku Saakašvili 4. janvārī daudzviet Eiropā un citur pasaulē pie Gruzijas vēstniecībām pulcēsies protestētāji, pieprasot Tbilisi valdībai atvieglot ieslodzītā eksprezidenta Mihaila Saakašvili likteni. Bijušais Gruzijas prezidents atrodas apcietinājumā kopš 2021. gada oktobra, kad atgriezās dzimtenē pēc apmēram septiņus gadus ilgas trimdas, cerot uz viņa partijas Apvienotā Nacionālā kustība uzvaru pašvaldību vēlēšanās un plašu tautas atbalstu, kas neļautu varai īstenot viņam aizmuguriski piespriesto sešu gadu cietumsodu. Šīs cerības nepiepildījās. Cietumā Saakašvili uzsāka badastreiku, kuru pārtrauca pēc tam, kad varas iestādes piekrita viņu ievietot slimnīcā. Tomēr Saakašvili veselības stāvoklis šī gada laikā turpināja strauji pasliktināties, un novembrī parādījās ziņas, ka, iespējams, nopietni apdraudēta viņa dzīvība. Matu un nagu paraugos, kas tika iegūti pirms pāris nedēļām, kad Saakašvili apmeklēja viņa amerikāņu advokāts Massimo D'Andželo, esot konstatēts arsēns un dzīvsudrabs, un pastāv aizdomas, ka cietumā viņš varētu būt mērķtiecīgi saindēts. Eksprezidents strauji zaudē svaru un, kā liecina nesenākie videoieraksti, vairs nespēj normāli paiet. 14. decembrī Eiroparlaments pieņēma rezolūciju, aicinot Gruzijas varasiestādes atbrīvot Mihailu Saakašvili, lai viņš varētu doties ārstēties ārzemēs. Tā vietā, kā ziņots, ieslodzītais 29. decembrī pārvietots no civilās slimnīcas, kur tika turēts līdz tam, uz kara hospitāli. Mihails Saakašvili kļuva par Gruzijas prezidentu 2004. gada janvārī, pēc tam, kad t.s. Rožu revolūcija bija piespiedusi atkāpties no amata viņa priekšgājēju, kādreizējo Padomju Savienības ārlietu ministru Eduardu Ševardnadzi. Viņš bija tobrīd jaunākais valsts prezidents Eiropā, un īstenoja apņēmīgu un daudzējādā ziņā efektīvu politiku korupcijas apkarošanai un labas pārvaldības normu ieviešanai, nepārprotami iezīmējot Gruzijas orientēšanos uz tuvināšanos Eiropas Savienībai un NATO. Gan viņa nākšana pie varas t.s. „krāsainās revolūcijas” rezultātā, gan prorietumnieciskā orientācija padarīja Saakašvili ļoti netīkamu Vladimiram Putinam. Tiek pat minēts, ka Kremļa saimnieks uzskatot Gruzijas eksprezidentu par savu personisku ienaidnieku. 2008. gadā Krievijas Federācija īstenoja militāru agresiju pret Gruziju, smagi iedragājot mazākās kaimiņvalsts aizsardzības spējas un atraujot no tās separātiskos Abhāzijas un Dienvidosetijas reģionus. 2012. gadā Apvienotā Nacionālā kustība zaudēja vēlēšanās partijai „Gruzijas sapnis”, kuru bija nodibinājis miljardieris Bidzina Ivianišvili, un kuru daudzi uzskata par Kremļa īstenotu projektu. Zīmīgi, ka laikā, kad Mihails Saakašvili uzturējās ārzemēs, nedz Interpols, nedz vairāku valstu valdības neņēma vērā Gruzijas institūciju prasības par viņa arestu un izdošanu. Sagatavoja Eduards Liniņš.    Eiropas Parlamenta granta projekta „Jaunā Eiropas nākotne” programma.* * Šī publikācija atspoguļo tikai materiāla veidošanā iesaistīto pušu viedokli. Eiropas Parlaments nav atbildīgs par tajā ietvertās informācijas jebkādu izmantošanu. 

Vypočujte si meditáciu o poslednom vyznaní pápeža Benedikta XVI., ktorá odznela v Kostole sv. Ladislava 2. 1. 2023.

Když se v poslední den roku 2022 završila životní pouť Josepha Ratzingera, emeritního papeže Benedikta XVI., symbolicky se tím uzavřela i jedna etapa života církve. Možná vám podobné tvrzení bude připadat nadnesené. Ale o nadsázku se nejedná. Nejdříve mi dovolte drobný historický exkurz a příběh dvou mužů.Všechny díly podcastu Názory a argumenty můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Bol najvyššie postaveným Slovákom vo Vatikáne, stál pri štarte kariér budúcich pápežov Jána Pavla II. aj Benedikta XVI., dokonca sa špekulovalo o jeho vlastnom pápežstve. Jozef kardinál Tomko sa však spája aj s príbehom emeritného trnavského arcibiskupa Róberta Bezáka. Kto to kardinál Tomko bol, aký mal vplyv vo Vatikáne i na Slovensku, ale aj či bude mať Slovensko nárok na ďalšieho kardinála? Tomáš Prokopčák sa pýta Jána Krempaského. Zdroje zvukov: TASR, TA3 Odporúčanie Sandmana som na tomto mieste odporúčal už viackrát, vždy to však boli komiksy. No a teraz sme sa my, fanúšikovia, konečne po troch desaťročiach dočkali. Netflixovská adaptácia tejto zásadnej legendy, ktorá zmenila celý komiksový formát, je jednoducho úžasná. Viem, viem, asi nie som zosobnením nekritického odstupu, no Gaimanovo veľdielo konečne dostalo zaslúženú podobu: a séria je vo svojej podstate verná, niektoré zábery dokonca kopírujú komiksové okienka. Inde sa zase autori trochu odviazali a tie drobné požmurknutia a odchýlky na fanúšikov sú perfektné: napríklad seriálová podoba Johna Deeho je ešte lepšia ako v komikse, strhujúci sú aj Korinťan či Constantine, z ktorého – a nielen z neho – tu spravili ženu. Sandmana skrátka potrebujete vidieť... – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Dobré ráno a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.