Podcasts about eduarda hegera

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Stále sa správam ako nový politik, vraví bývalý premiér a predseda hnutia Slovensko Igor Matovič. V rozhovore s reportérom Dušanom Mikušovičom odpovedá na otázku, či by sa s ním dalo vládnuť. Vracia sa k pádu vlády Eduarda Hegera, hovorí o spolupráci v opozícii a vyzýva novinárov, aby presviedčali PS, SaS a Demokratov o potrebe vytvorenia spoločnej koalície.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

„V prípade niektorých domácností dôjde k tomu, že im stúpne takzvaná platba za istič. Môže ísť aj o niekoľko desiatok eur navyše“, hovorí analytik Radovan Potočár.Napriek tomu, že štát na nezdražovanie energií vynaloží vyše 291 miliónov eur, časť domácností si predsa len môže za elektrinu priplatiť. Dôvodom majú byť „neadekvátne ističe“. Upozorňuje na to Energieportál. Po tom, ako zmrazenie cien za elektrinu, plyn i teplo ohlásila aj štvrtá vláda Roberta Fica. Po kabinete Eduarda Hegera a rovnakom kroku z minulého roka tak vláda pristupuje k prebíjaniu rozhodnutia regulátora tretí rok za sebou. Pozrieme sa aj na rokovania o dodávkach ruského plynu cez Ukrajinu, ktoré má za sebou ministerka hospodárstva Denisa Saková. Čo by sa stalo, keby bola Ukrajina neústupčivá vo svojom avizovanom rozhodnutí neposúvať cez svoje územie ruský plyn smerom na západ? Aké alternatívy existujú? Témy pre Radovana Potočára z Energieportálu. „V prípade niektorých domácností dôjde k tomu, že im stúpne takzvaná platba za istič. Môže ísť aj o niekoľko desiatok eur navyše“, hovorí analytik Potočár. Najviac sa to má dotknúť klientov Stredoslovenskej distribučnej, ktorá zabezpečuje distribúciu na strednom Slovensku. Podľa Potočára môže ísť do 70-tisíc domácností tejto časti krajiny. „To, či k nárastu (ceny) dôjde alebo nie, závisí od toho, ako majú dimenzovaný istič“, vysvetľuje Potočár. Môže teda byť riešením výmena ističa? „Domácnosti, ktoré stihnú v priebehu prvého polroka aj po komunikácii s distribučnou spoločnosťou znížiť hodnotu svojho ističa, sa (zdraženiu) vyhnú, lebo budú mať adekvátnejší istič“, hovorí Radovan Potočár.Úpravy cien za distribúciu sa dotknú aj východu a západu krajiny, no v menšej miere. V podcaste tiež nájdete odpovede na možnosti zásobovania plynom v prípade, že by Ukrajina nezmenila svoj postoj a naplnila by avizované zastavenie tranzitu ruského plynu cez svoje územie. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„V prípade niektorých domácností dôjde k tomu, že im stúpne takzvaná platba za istič. Môže ísť aj o niekoľko desiatok eur navyše“, hovorí analytik Radovan Potočár.Napriek tomu, že štát na nezdražovanie energií vynaloží vyše 291 miliónov eur, časť domácností si predsa len môže za elektrinu priplatiť. Dôvodom majú byť „neadekvátne ističe“. Upozorňuje na to Energieportál. Po tom, ako zmrazenie cien za elektrinu, plyn i teplo ohlásila aj štvrtá vláda Roberta Fica. Po kabinete Eduarda Hegera a rovnakom kroku z minulého roka tak vláda pristupuje k prebíjaniu rozhodnutia regulátora tretí rok za sebou. Pozrieme sa aj na rokovania o dodávkach ruského plynu cez Ukrajinu, ktoré má za sebou ministerka hospodárstva Denisa Saková. Čo by sa stalo, keby bola Ukrajina neústupčivá vo svojom avizovanom rozhodnutí neposúvať cez svoje územie ruský plyn smerom na západ? Aké alternatívy existujú? Témy pre Radovana Potočára z Energieportálu. „V prípade niektorých domácností dôjde k tomu, že im stúpne takzvaná platba za istič. Môže ísť aj o niekoľko desiatok eur navyše“, hovorí analytik Potočár. Najviac sa to má dotknúť klientov Stredoslovenskej distribučnej, ktorá zabezpečuje distribúciu na strednom Slovensku. Podľa Potočára môže ísť do 70-tisíc domácností tejto časti krajiny. „To, či k nárastu (ceny) dôjde alebo nie, závisí od toho, ako majú dimenzovaný istič“, vysvetľuje Potočár. Môže teda byť riešením výmena ističa? „Domácnosti, ktoré stihnú v priebehu prvého polroka aj po komunikácii s distribučnou spoločnosťou znížiť hodnotu svojho ističa, sa (zdraženiu) vyhnú, lebo budú mať adekvátnejší istič“, hovorí Radovan Potočár.Úpravy cien za distribúciu sa dotknú aj východu a západu krajiny, no v menšej miere. V podcaste tiež nájdete odpovede na možnosti zásobovania plynom v prípade, že by Ukrajina nezmenila svoj postoj a naplnila by avizované zastavenie tranzitu ruského plynu cez svoje územie. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Za dobrú správu o nedražejúcej elektrine zaplatia niektorí dodávatelia až krachom, na konci nemusí byť spokojný občan, tvrdí exminister hospodárstva Karel Hirman.Dobrá správa, ktorá dobrou nemusí zostať? Premiér s ministerkou hospodárstva v stredu oznámili, že elektrina pre domácnosti v budúcom roku nezdražie. Naopak, ľudia majú rátať aj s úsporami. Dôvodom je fakt, že vláda sa podľa kompetentných dohodla so Slovenskými elektrárňami. Výmenou má byť záväzok, že elektrárňam na konkrétny čas nezmení dnešné nastavenie daní či iných regulácií. Dohoda predpokladá, že štvrtý kabinet Roberta Fica pôjde podľa memoranda, ktoré dohodol ešte kabinet Eduarda Hegera. Jeho minister hospodárstva Karel Hirman však hovorí, že aktuálna dohoda má jeden problém a rovnako jeden otáznik, ktoré môžu ohlásenú dobrú správu vytrieť. Naviac – hovorí o „surfe“ na vlne k predčasným voľbám. „Umelo udržiavané ceny elektriny a plynu sú Ficovovým surfom na vlne predčasných volieb“, tvrdí.Nahrával Jaroslav Barborák.

Za dobrú správu o nedražejúcej elektrine zaplatia niektorí dodávatelia až krachom, na konci nemusí byť spokojný občan, tvrdí exminister hospodárstva Karel Hirman.Dobrá správa, ktorá dobrou nemusí zostať? Premiér s ministerkou hospodárstva v stredu oznámili, že elektrina pre domácnosti v budúcom roku nezdražie. Naopak, ľudia majú rátať aj s úsporami. Dôvodom je fakt, že vláda sa podľa kompetentných dohodla so Slovenskými elektrárňami. Výmenou má byť záväzok, že elektrárňam na konkrétny čas nezmení dnešné nastavenie daní či iných regulácií. Dohoda predpokladá, že štvrtý kabinet Roberta Fica pôjde podľa memoranda, ktoré dohodol ešte kabinet Eduarda Hegera. Jeho minister hospodárstva Karel Hirman však hovorí, že aktuálna dohoda má jeden problém a rovnako jeden otáznik, ktoré môžu ohlásenú dobrú správu vytrieť. Naviac – hovorí o „surfe“ na vlne k predčasným voľbám. „Umelo udržiavané ceny elektriny a plynu sú Ficovovým surfom na vlne predčasných volieb“, tvrdí.Nahrával Jaroslav Barborák.

Týždeň v politike 39/24 Celý článok nájdete TU: https://www.teraz.sk/publicistika . Aktuálna kríza v rezorte zdravotníctva nadväzuje na spor medzi Lekárskym odborovým združením (LOZ) a vládou Eduarda Hegera, ktorú v roku 2022 ukončil podpis spoločného memoranda. V ňom však vláda v snahe za každú cenu zabrániť hroziacemu kolapsu zdravotníctva podpísala aj záväzky, ktoré nebola schopná splniť. V TASR TV to povedal publicista Juraj Hrabko. . Dodal, že tak v roku 2022, ako aj v aktuálnom roku vláda zanedbala rokovania s LOZ a ten napokon siahol po radikálnom nátlakovom prostriedku v podobe výpovedí lekárov. Memorandum, ktoré ukončilo spor v roku 2022, však bolo podľa Hrabka príliš široké. „Vláda podpísala podľa môjho názoru až bez rozmyslu všetko, k čomu ju LOZ dotlačil, prijala záväzky, hoci ich nemohla splniť,“ konštatoval...

Neviem ako, ale mali sme to vyriešiť, vraví v bilančnom rozhovore o páde vlády Eduarda Hegera čestný predseda SaS Richard Sulík. S reportérom Dušanom Mikušovičom sa rozpráva o pätnástich rokoch v politike, svojom novom kulinárskom projekte a vysvetľuje, prečo sa rozhodol odísť z parlamentu a či sa doňho ešte vráti.

Školství jako priorita. Zbydou na ni peníze? Diskuse ministra Mikuláše Beka a předsedy odborů Františka Dobšíka. https://www.ceskatelevize.cz/porady/1126672097-otazky-vaclava-moravce/224411030510526/ Mírnění vášní v politice. Je vůbec možné? Diskuse expremiérů Mirka Topolánka, Jiřího Rusnoka a Eduarda Hegera. https://www.ceskatelevize.cz/porady/1126672097-otazky-vaclava-moravce/224411030500526/

V dnešnej časti relácie Startitup Diskusný Klub sme privítali slovenského politika, bývalého predsedu vlády Slovenskej republiky a zakladateľa strany Demokrati, Eduarda Hegera. S moderátorom Šimonom Žďárským diskutovali o aktuálnej situácii, vzniku strany Demokrati a o chybách vo vládnutí počas jeho pôsobenia vo funkcii premiéra. Viac sa dozvieš v rozhovore. Pre viac rozhovorov s politikmi, ale aj s inými zaujímavými osobnosťami sleduj Diskusný Klub

Ako ďalej s druhým pilierom? Alebo inak: ako ďalej so súkromnými dôchodkovými úsporami občanov? S vyše pätnástimi miliardami milióna osemsto tisíc Slovákov. Po tom, ako Ficova vláda opäť znížila odvody na súkromné penzie, zaznievajú hlasy o „garanciách“ pre výnosnosť súkromných fondov, či zámery „prehodnocovať efektívnosť“ všetkých pilierov dôchodkového systému – a teda aj druhého piliera. Pozrieme sa na ne s dôchodkovým expertom Jánom Šebom, ktorý pôsobil za predchádzajúcich vlád Eduarda Hegera a Ľudovíta Ódora na úrade Plánu obnovy, odkiaľ aktuálne prešiel na vládny Inštitút pre stratégie a analýzy. Doterajšie zásahy vlád Roberta Fica do druhého piliera podľa neho pripravili sporiteľov najmenej o 18 mld eur. „Najväčší negatívny zásah s najväčšími dopadmi na hodnotu úspor ľudí bola akcia "návratka".Máte vyčíslené, koľko to stálo?„Tento je najdrahší, bavíme sa okolo trinásť až štrnásť miliárd eur.“Keď hovoríme päť miliárd pri prvom a ďalších trinásť, to je skoro dvadsať miliárd.„Pretože od toho momentu indexové fondy urobili viac ako 100 percentný výnos a dlhopisové fondy urobili výnos nejakých 20 %.“Akú životnosť dávate Inštitútu pre stratégie a analýzy, keď jeden premiér bude počuť, že kroky jeho vlád - a to len tie dva najzávažnejšie pri súkromných dôchodkoch - stáli sporiteľov dvadsať miliárd.Ale tento inštitút má robiť presne toto. A stále to robí. To znamená, že ponúka vlastne vláde... využívajú ho na to: prepočítajte mi veci, ako by fungovali, keby sme sa rozhodli takto, ako by fungovali, keby že sa rozhodneme inak. Takže on stále funguje týmto smerom. Keď pustíte von kritické veci. Čo znamená kritické? Odhaľovanie pravdy nemôže byť kritické. Ďalšia vec však je nielen, či vás počujú a počúvajú, ale či aj berú do úvahy vaše prepočty.„Niektoré áno, niektoré nie. Závisí to, či to sedí do kontextu formovania ich politiky.“ Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Ako ďalej s druhým pilierom? Alebo inak: ako ďalej so súkromnými dôchodkovými úsporami občanov? S vyše pätnástimi miliardami milióna osemsto tisíc Slovákov. Po tom, ako Ficova vláda opäť znížila odvody na súkromné penzie, zaznievajú hlasy o „garanciách“ pre výnosnosť súkromných fondov, či zámery „prehodnocovať efektívnosť“ všetkých pilierov dôchodkového systému – a teda aj druhého piliera. Pozrieme sa na ne s dôchodkovým expertom Jánom Šebom, ktorý pôsobil za predchádzajúcich vlád Eduarda Hegera a Ľudovíta Ódora na úrade Plánu obnovy, odkiaľ aktuálne prešiel na vládny Inštitút pre stratégie a analýzy. Doterajšie zásahy vlád Roberta Fica do druhého piliera podľa neho pripravili sporiteľov najmenej o 18 mld eur. „Najväčší negatívny zásah s najväčšími dopadmi na hodnotu úspor ľudí bola akcia "návratka".Máte vyčíslené, koľko to stálo?„Tento je najdrahší, bavíme sa okolo trinásť až štrnásť miliárd eur.“Keď hovoríme päť miliárd pri prvom a ďalších trinásť, to je skoro dvadsať miliárd.„Pretože od toho momentu indexové fondy urobili viac ako 100 percentný výnos a dlhopisové fondy urobili výnos nejakých 20 %.“Akú životnosť dávate Inštitútu pre stratégie a analýzy, keď jeden premiér bude počuť, že kroky jeho vlád - a to len tie dva najzávažnejšie pri súkromných dôchodkoch - stáli sporiteľov dvadsať miliárd.Ale tento inštitút má robiť presne toto. A stále to robí. To znamená, že ponúka vlastne vláde... využívajú ho na to: prepočítajte mi veci, ako by fungovali, keby sme sa rozhodli takto, ako by fungovali, keby že sa rozhodneme inak. Takže on stále funguje týmto smerom. Keď pustíte von kritické veci. Čo znamená kritické? Odhaľovanie pravdy nemôže byť kritické. Ďalšia vec však je nielen, či vás počujú a počúvajú, ale či aj berú do úvahy vaše prepočty.„Niektoré áno, niektoré nie. Závisí to, či to sedí do kontextu formovania ich politiky.“ Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Ľubica Karvašová je nová tvár PS do eurovolieb. Pôsobila ako poradkyňa pre európske záležitosti pre premiérov Igora Matoviča, Eduarda Hegera a Ľudovíta Ódora. Podľa nej je vstup Ukrajiny do EÚ plánom na rozvoj východného Slovenska a Únia môže mať časom až 36 členov. Farmári sa budú musieť pripraviť na budúcnosť tak, že nebudú konkurovať lacným ukrajinským produktom, ale budú zrejme pestovať niečo iné.V podcaste s Ľubicou Karvašovou sa dozviete:– od 1. min. – či sa nebojí, že ju úplne zatieni kandidatúra Veroniky Cifrovej-Ostrihoňovej;– po 2:00 – čo si myslí o protestoch farmárov, okrem iného aj proti EÚ;– od 4:00 – či majú slovenskí farmári chovať a pestovať niečo iné ako doteraz;– po 7:00 – že po vstupe Ukrajiny do EÚ sa bude naše poľnohospodárstvo prispôsobiť novej realite;– od 9:00 – či nemajú farmári priveľa dotácií z EÚ;– od 11:00 – že Robert Fico nie je nový Orbán, lebo zatiaľ v EÚ nič neblokuje, ani sa tým nevyhráža;– po 15:00 – že sa odkláňame od európskych hodnôt;– od 16:00 - čo hrozí Slovensku, ak sa súčasný vývoj nepodarí zastaviť;– po 19:00 – že komisia nám nemôže okamžite zastaviť eurofondy, ale môže tlačiť na dodatočné zmeny v Trestnom zákone;– od 24:00 – aké témy by mali dominovať kampani pred eurovoľbami;– od 27:00 – že budúci vstup Ukrajiny by mohol priniesť rozvoj východného Slovenska už dnes;– okolo 30:00 – na aké zmeny sa počas transformácie priemyslu majú pripraviť robotníci v slovenských automobilkách;– po 34:00 – či je dobrý nápad prijať Srbsko do EÚ;– od 35:00 – že Európska únia sa musí pripraviť na to, že bude mať časom 36 členov a upraviť hlasovanie tak, aby nás to neparalyzovalo;– po 38:00 – že migrácia a LGBTIQ+ nie sú témy, ktoré by definovali európsku politiku.

Ľubica Karvašová je nová tvár PS do eurovolieb. Pôsobila ako poradkyňa pre európske záležitosti pre premiérov Igora Matoviča, Eduarda Hegera a Ľudovíta Ódora. Podľa nej je vstup Ukrajiny do EÚ plánom na rozvoj východného Slovenska a Únia môže mať časom až 36 členov. Farmári sa budú musieť pripraviť na budúcnosť tak, že nebudú konkurovať lacným ukrajinským produktom, ale budú zrejme pestovať niečo iné.V podcaste s Ľubicou Karvašovou sa dozviete:– od 1. min. – či sa nebojí, že ju úplne zatieni kandidatúra Veroniky Cifrovej-Ostrihoňovej;– po 2:00 – čo si myslí o protestoch farmárov, okrem iného aj proti EÚ;– od 4:00 – či majú slovenskí farmári chovať a pestovať niečo iné ako doteraz;– po 7:00 – že po vstupe Ukrajiny do EÚ sa bude naše poľnohospodárstvo prispôsobiť novej realite;– od 9:00 – či nemajú farmári priveľa dotácií z EÚ;– od 11:00 – že Robert Fico nie je nový Orbán, lebo zatiaľ v EÚ nič neblokuje, ani sa tým nevyhráža;– po 15:00 – že sa odkláňame od európskych hodnôt;– od 16:00 - čo hrozí Slovensku, ak sa súčasný vývoj nepodarí zastaviť;– po 19:00 – že komisia nám nemôže okamžite zastaviť eurofondy, ale môže tlačiť na dodatočné zmeny v Trestnom zákone;– od 24:00 – aké témy by mali dominovať kampani pred eurovoľbami;– od 27:00 – že budúci vstup Ukrajiny by mohol priniesť rozvoj východného Slovenska už dnes;– okolo 30:00 – na aké zmeny sa počas transformácie priemyslu majú pripraviť robotníci v slovenských automobilkách;– po 34:00 – či je dobrý nápad prijať Srbsko do EÚ;– od 35:00 – že Európska únia sa musí pripraviť na to, že bude mať časom 36 členov a upraviť hlasovanie tak, aby nás to neparalyzovalo;– po 38:00 – že migrácia a LGBTIQ+ nie sú témy, ktoré by definovali európsku politiku.

Bývalý zabávač Jozef Pročko je v parlamente od roku 2020. Už druhýkrát sa tam prebojoval za OĽANO, ktoré sa po voľbách premenovalo na hnutie Slovensko. Pre Startitup Pročko prehovoril o prezidentských voľbách, jeho návrhoch na zmenu názvu strany aj o zákulisí bitky s poslancom Ľubošom Blahom. Pročko tvrdí, že Igor Matovič by bol dobrým prezidentom. Odmieta, že by cielene pripomínali Rómom ich sľub o 500 eurách, ak by sa dostali do vlády. Čo si myslí o ministerke kultúry Martine Šimkovičovej a kedy môže Matovič odísť z čela ich strany? Pročko sa rozčúlil aj na bývalého premiéra Eduarda Hegera, ktorý podľa neho nemal nikdy odísť. Pozri si celý exkluzívny rozhovor s výrazným parlamentným poslancom, kde reaguje aj na častú kritiku toho, že v pléne len vykrikuje a nič nerobí. Pre viac videí zo zákulisia politiky sleduj ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠UP TV⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠.

Pokud byl rok 2023 pro Slovensko něčím mimořádným, tak to byl počet vlád, které se v zemi za uplynulých dvanáct měsíců vystřídaly. Byly totiž hned tři. Menšinovou vládu Eduarda Hegera vystřídal v polovině května úřednický kabinet Ľudovíta Ódora, aby pak po pěti měsících a především po parlamentních volbách nastoupil se svým ministerským týmem nový premiér Robert Fico. Všechny díly podcastu Názory a argumenty můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Robert Fico, ako aj Igor Matovič sú podľa majetkových priznaní bezdomovci. Hoci šéf SMERu oficiálne žiadne veľké majetky nemá, býva a žije luxusným spôsoboma, ktorý vysvetľovať odmieta. Šéf OĽaNO zasa oficiálne nevlastní nič. I to je realita našich majetkových priznaní, ktoré chcela vláda zásadne zmeniť. Nezmenilo sa nič. Podobne skarachovali i dalšie kľúčové body vládnej protikorupčnej agendy.Napriek tomu, že Robert Fico šéfuje najsilnejšej opozičnej strane, je aktívnym poslancom parlamentu, organizuje referenda a intenzívne stranícky kampaňuje, zarobí v politike menej, než je jeho advokátsky príjem. Otazkou je, ako to všetko stíha a rovnako tak nejasné sú aj jeho majetkové pomery, v ktorych býva. Podľa majetkového priznania je takpovediac bezdomovcom aj šéf OLaNO Igor Matovič. Majetkové priznania sú nefunkčné hovorí šéfka Nadacie Zastavme korupciu Zuzana Petková.Rovnako, teda nijako, dopadli aj ďalšie kľúčové body protikorupčnej agendy vlád Igora Matoviča a Eduarda Hegera. O ikonickej agende OLaNA, teda hmotnej zodpovednosti verejných funkcionárov doteraz niet ani vidu, ani slychu, obdobne skrachoval aj zámer sfunkčniť bezzubý Zákon o preukazovaní pôvodu majetku, no a systémovo sa nezregulovala ani šedá zóna lobingu či výberu nominantov štátu do riadiacich funkcií.Zlyhanie v nastavovaní systémových pravidiel v boji s korupciou pritom môže mať doslova až fatálne následky pretože ak sa do funkcií vrátia politici ochotní kriviť štát pre svoje osobné či stranícke záujmy, systémovú ochranu nebudú požívať napríklad ani kľúčoví policajní funkcionári.Je 10. augusta, pekný den a pokoj v duši prajú Adam Obšitník, Zorislav Poljak a Braňo Dobšinský.

Robert Fico, ako aj Igor Matovič sú podľa majetkových priznaní bezdomovci. Hoci šéf SMERu oficiálne žiadne veľké majetky nemá, býva a žije luxusným spôsoboma, ktorý vysvetľovať odmieta. Šéf OĽaNO zasa oficiálne nevlastní nič. I to je realita našich majetkových priznaní, ktoré chcela vláda zásadne zmeniť. Nezmenilo sa nič. Podobne skarachovali i dalšie kľúčové body vládnej protikorupčnej agendy.Napriek tomu, že Robert Fico šéfuje najsilnejšej opozičnej strane, je aktívnym poslancom parlamentu, organizuje referenda a intenzívne stranícky kampaňuje, zarobí v politike menej, než je jeho advokátsky príjem. Otazkou je, ako to všetko stíha a rovnako tak nejasné sú aj jeho majetkové pomery, v ktorych býva. Podľa majetkového priznania je takpovediac bezdomovcom aj šéf OLaNO Igor Matovič. Majetkové priznania sú nefunkčné hovorí šéfka Nadacie Zastavme korupciu Zuzana Petková.Rovnako, teda nijako, dopadli aj ďalšie kľúčové body protikorupčnej agendy vlád Igora Matoviča a Eduarda Hegera. O ikonickej agende OLaNA, teda hmotnej zodpovednosti verejných funkcionárov doteraz niet ani vidu, ani slychu, obdobne skrachoval aj zámer sfunkčniť bezzubý Zákon o preukazovaní pôvodu majetku, no a systémovo sa nezregulovala ani šedá zóna lobingu či výberu nominantov štátu do riadiacich funkcií.Zlyhanie v nastavovaní systémových pravidiel v boji s korupciou pritom môže mať doslova až fatálne následky pretože ak sa do funkcií vrátia politici ochotní kriviť štát pre svoje osobné či stranícke záujmy, systémovú ochranu nebudú požívať napríklad ani kľúčoví policajní funkcionári.Je 10. augusta, pekný den a pokoj v duši prajú Adam Obšitník, Zorislav Poljak a Braňo Dobšinský.

Exminister vnútra otvorene o škandále Lukáša Kyselicu, agenta Vojenského spravodajstva na kandidátke OĽANO. Len pred pár dňami predstavilo hnutie OĽANO svojich kandidátov do volieb 2023. Z 10. miesta kandiduje bývalý minister vnútra Roman Mikulec. Najčastejšie odvolávaný minister vlády Igora Matoviča či Eduarda Hegera ide spolu so svojimi kolegami z hnutia do volieb s novým sloganom – „MY VÁS MAFII NEPREDÁME“. Pre slogan o mafii, pre pôsobenie na pozícii ministra vnútra a pre nespočetné množstvo kritiky, ktoré sa na jeho hlavu sypalo počas celého funkčného obdobia, sme do štúdia Na stope s Ivanom Megom pozvali práve najodvolávanejšieho ministra Romana Mikulca. Hneď v úvode relácie sa bývalý šéf Vojenskej spravodajskej služby a bývalý minister vnútra rozhovoril o tom, čo je podľa neho mafia. „V tomto význame sú to predstavitelia tých opozičných strán, ktorí reprezentujú ten systém ‚našich ľudí‘. To nebol normálny systém, to bol mafiánsky systém, kde sa ovplyvňovali vyšetrovania. Dnes vieme o prípadoch, kde boli zapletení kľúčoví ľudia či z policajného zboru, či z mnohých štátnych organizácií, politického života,“ rozhovoril sa v úvode relácie Na stope s Ivanom Megom Roman Mikulec. Po pár vetách, ktoré sme už viackrát počuli, nastal v rozhovore zvrat. Na obrazovke sa objavila fotografia predsedu parlamentu a predsedu strany Sme rodina, koaličného partnera hnutia OĽANO Borisa Kollára, v spoločnosti mafiánskeho bosa Juraja Ondrejčáka. Reportér a moderátor relácie Na stope v jednej osobe sa exministra spýtal, kto je teda podľa neho Boris Kollár? Roman Mikulec sa zahľadel na fotografiu z dovolenky Borisa Kollára s členmi gangu piťovcov. Jeho reakcia na otázku, kto teda podľa neho je Boris Kollár, či by s ním opäť išiel do koalície a či bolo správne dať mu pod kontrolu Slovenskú informačnú službu, si môžete pozrieť v najnovšom vydaní relácie Na stope s Ivanom Megom, v ktorom musel Roman Mikulec okrem otázok o mafii čeliť otázkam o korupčnej kauze s Františkom Imreczem, ale aj otázkam o jeho straníckom kolegovi Lukášovi Kyselicovi. Ten sa totiž musel z pozície štátneho tajomníka porúčať pre to, že ako agent Vojenského spravodajstva kandidoval za hnutie OĽANO do parlamentu. Navyše to bolo v čase, keď viacerí členovia OĽANO vrátane Romana Mikulca boli v spore s vtedajším šéfom Vojenského spravodajstva Jánom Balciarom. Bol Lukáš Kyselica agentom Vojenského spravodajstva nasadeným do OĽANO? Dôveruje Roman Mikulec ako bývalý šéf vojenských tajných Lukášovi Kyselicovi? Pre viac videí z kriminálneho a politického prostredia sleduj ⁠⁠Na Stope s Ivanom Megom.⁠⁠

  Demokrati Eduarda Hegera nepôjdu do volieb pod jeho vedením. Volebnou jednotkou sa stáva Andrea Letanovská. Deklarovaným dôvodom je ťah na potrebu politiky s prívlastkom „nesebecká“.   A ak Hegerovi Demokrati hovoria o nesebeckých ambíciách, politický komentátor Peter Báredy upriamuje pozornosť na Hegerov paradox.   „Keď mu KDH ponúkalo druhé miesto na svojej kandidátke, Igor Matovič vyhlásil, že je to neúcta voči Eduardovi Hegerovi, že ide predsa o premiéra, človeka s veľkým politických dosahom. Eduard Heger to vtedy neprijal. Teraz je dvojkou vo svojej vlastnej strane! Neviem, či je to prejav nesebeckosti, ale v každom prípade ide o zaujímavý vývoj v jeho postavení v nadchádzajúcom čase predvolebnej kampane“.   Na šance Demokratov sa pozrieme aj z pohľadu ich číselnej váhy s Jakubom Hankovským z agentúry Ipsos. Silu novej Andrei Letanovskej vidí v „personifikácii“ jedného z najväčších problémov krajiny, ktorým je zdravotníctvo, s volebným lídrom s profesnou dráhou lekára.   Budete počuť aj Eduarda Hegera a Andreu Letanovskú.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Parlament dnes podľa očakávaní nevyslovil dôveru vláde Ľudovíta Ódora. Na získanie podpory bolo potrebných 76 hlasov poslancov v parlamente, no vládu odborníkov nakoniec podporilo len 34 poslancov.  Za vyslovenie dôvery vláde odborníkov hlasoval klub SaS, Demokrati okolo Eduarda Hegera, Tomáš Valášek z Progresívneho Slovenska a nezaradený Ján Mičovský. V podcaste si môžete vypočuť reakcie lídrov politických strán a premiéra Ľudovíta Ódora, ktorý nebol z výsledkov hlasovania prekvapený. „Keď sme spočítali dohromady tie možnosti, tých strán ktoré nás podporovali, tak to nevychádzalo inak.“

Politici žiadajú od predsedu vlády Ľudovíta Ódora, aby vláda pripravila vyrovnaný rozpočet už do konca augusta. Bežný termín je ale do 15. októbra. Podľa viacerých odborníkov nie je vyrovnaný rozpočet momentálne možný. A tak po jeho vypracovaní bude smerovať rovno do koša. Podľa ekonóma Martin Šuster z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť je vyrovnaný rozpočet možný, no nebolo by to ľahké. Deficit Slovenska patrí medzi tie najvyššie v Európskej únii.  V podcaste si budete môcť vypočuť reakciu predsedu vlády Ľudovíta Ódora a poslancov Igora Matoviča, Milana Krajniaka a Eduarda Hegera.

Namiesto veľkého spájania politických strán sme svedkami toho, ako politici síce hovoria o spájani, no v skutočnosti robia presný opak. Lídrom demokratického bloku mal byť bývalý premiér Eduard Heger, s ktorým sa ale nechce nikto spojiť. Situáciu pred voľbami naopak využíva Igor Matovič, ktorého kampaň je najvýraznejšia.  Podľa politológa Jozefa Lenča si Igor Matovič užíva predvolebnú kampaň naplno. „Tento spôsob robena politiky Igora Matoviča mentálne posilňuje a dodávamu mu to potrebný adrenalín. Toto má on naozaj rád." Jaroslav Naď kritizuje prístup Mikuláša Dzurindu a Zsolta Simona. Odmietanie predvolebnej spolupráce je podľa bývalého ministra obrany nezodpovedné. Podľa Zsolta Simona boli rokovania s Demokratmi rovnaké ako vládnutie samotného Eduarda Hegera. Podcast pripravil Adam Oleš.

Rozkol medzi Igorom Matovičom a Eduardom Hegerom stále narastá. Len donedávna spolu vládli, no dnes sme svedkami ich každodenných slovných výmien, ktoré majú stúpajúcu tendenciu. Jaroslav Naď očakával spoločne s Eduardom Hegerom útoky od Igora Matoviča potom, ako sa rozhodli opustiť hnutie OĽaNO. Matovič podľa neho nemá ľudský rád, keď od neho ľudia odchádzajú. Naopak podľa Igora Matoviča sa s Hegerom muselo niečo stať a naďalej mu vyčíta, že kryl klientelizmus pri kauze Samuela Vlčana. Konfliktu dvoch donedávna kolegov a kamarátov nerozumie Mária Šofranko z OľaNO. Podľa nej by si mali spoločne sadnúť a vykomunikovať veci, ktorými zaťažujú verejnosť. Poslankyňa zároveň vyhlásila, že Igora Matoviča už viackrát kritizovala za jeho vyhlásia. Ďalším problémom Eduarda Hegera je neochota predsedu KDH Milana Majerského zlúčiť sa s Demokratmi a ísť do predčasných volieb spoločne. Juraj Šeliga stále verí, že KDH nad tým ešte bude ďalej premýšľať, keďže Slovensku hrozí po voľbách veľké riziko. Podľa Jaroslava Naďa je prístup KDH nezodpovedný a je presvedčený, že konzervatívci sa do parlamentu ani nedostanú. 

Záver vlády Eduarda Hegera vyvrcholil rýchlo. Po kauze dotácie odstúpil minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan, hneď po ňom vyhlásil, že končí, aj minister Káčer. Liečba niektorých poistencov Dôvery a Unionu v nemocniciach je platená Všeobecnou zdravotnou poisťovňou hoci pacienti posielajú svoje zdravotné odvody súkromným poisťovniam. Inými slovami, ich liečba ide na účet nemocnice, čím sa štát zadlžuje. Ako máme nastavený systém zdravotného poistenia? Ako na tom ryžujú súkromné zdravotné poisťovne? Zuzana Kovačič Hanzelová sa pýtala redaktora Denníka SME Jána Krempaského. Zdroje zvukov: TV Markíza, TV JOJ Odporúčanie: Kolega Peťo Goetting urobil mimoriadne zaujímavý rozhovor s odborníkom na extrémizmus o vražde Daniela Tupého. O tom, kde zlyhávame pri prevencii, vyšetrovaní a stíhaní extrémistov, a o tom, že každé štyri roky rozpúšťame skúsené tímy, a zakladáme nové. Prečítajte si jeho rozhovor s Pavlom Draxlerom. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠⁠⁠dobrerano@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Záver vlády Eduarda Hegera vyvrcholil rýchlo. Po kauze dotácie odstúpil minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan, hneď po ňom vyhlásil, že končí, aj minister Káčer. Premiérovi Hegerovi sa rozpadla už povalená vláda. Slovensko čaká po prvý raz v histórii úradnícka vláda, ktorú vymenuje prezidentka Čaputová. Môžu byť voľby skôr ako v septembri? A ako vlastne vyzerá vládnutie úradníckej vlády? Zuzana Kovačič Hanzelová sa v podcaste Dobré ráno rozpráva s komentátorom denníka SME Petrom Tkačenkom. Zdroje zvukov: SME, TA3, Facebook/Eduard Heger, Aktuality.sk, TASR, Česká televize, Facebook/Hlas-SD, RTVS Odporúčanie: Ľudovít Ódor je ekonóm a viceguvernér Národnej banky Slovenska. Na rozhovory chodil často a rád, preto ak ho dobre nepoznáte, vypočujte si náš spoločný starší rozhovor, kde sme hovorili aj o chaose vlády Igora Matoviča a nesystematickom vládnutí. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠dobrerano@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

18. marec 2023. Krajinou sa rozbehla poplašná správa – horí Banská Štiavnica! Plamene, ktoré ničili pitoreskné zákutia historického centra pamiatkovej rezervácie zapísanej v UNESCO. V pamäti zostávajú zasahujúci hasiči a živé reťaze dobrovoľníkov, rukami ktorých v tej hektike putovali kultúrne a zbierkové hodnoty za milióny. Obraz gotickej svätice na zemi, ktorú prekračujú ľudia, až mrazil! A správy o tom, že poistenie takýchto hodnôt pre štát nebolo prioritou, len dokreslili marazmus, ktorý aj tento požiar poodkryl. Ako sa má Štiavnica po vyše mesiaci? Pozrieme sa na to so Zuzanou Denkovou, ktorá stojí v čele Banského múzea s poškodenou budovou Bergerichtu.   Vypočujte si Ráno Nahlas so Zuzanou Denkovou:   Padnutá svätica   „Symbolom tej situácie je pre mňa jeden z našich najvzácnejších exponátov – gotická svätica – na podlahe námestia a ešte aj prekračovali jej hlavu. Dúfam, že takéto obrazy už nezažijem“, hovorí riaditeľka múzea.   Do pamäte sa jej vryli najprv „mračná oslepujúceho dymu“, ktoré v priebehu okamihu prerástli v „inferno“. „Tam už ste cítili tú horúčavu, ktorá vás odtláčala od budovy“, spomína riaditeľka Denková. „Tam ste si uvedomili silu toho živlu a že ste v podstate bezbranný“.   Požiar poškodil sedem budov. Okrem banského archívu v správe ministerstva vnútra a budovy banského múzea, ktoré zas spravuje rezort životného prostredia, aj objekty v súkromných či mestských rukách.   Sľúbené milióny   Vláda mestu a postihnutým prisľúbila štyri milióny na sanáciu objektov a ďalších sedem pre ministerstvá na obnovu poškodených budov a archívu v ich správe.   Slovenské banské múzeum podľa svojej riaditeľky doteraz nedostalo nič. „My sme zatiaľ tieto prostriedky nedostali“, konštatuje Zuzana Denková.   „Čakáme. Beriem to tak, že existuje uznesenie vlády a budú tam pravdepodobne nejaké procesné úkony, ktoré musia prebehnúť, aby nám tie peniaze prišli“, dodáva.   Keď sa o rozpočte rozhoduje len na ministerstve   Tvrdí, že nevie, ako bude nastavená schéma financovania. „Priznám sa, že som zatiaľ s nikým, kto by vedel, ako to bude fungovať, nediskutovala. Viem len, že ministerstvo životného prostredia poslalo rezortu financií žiadosť o prvú tranžu na prefinancovanie likvidácie súčasnej strechy a výstavby dočasnej“, hovorí riaditeľka Denková.   Paralelne s čakaním na peniaze banské múzeum hľadá prostredníctvom verejnej súťaže zhotoviteľa dočasnej strechy.   Riaditeľka Slovenského banského múzea sa kriticky stavia k príprave rozpočtu pre rezortné subjekty. „Priznám sa, že nerozumiem mechanizmu, ktorým sa rozhoduje, na aké úlohy dostanete peniaze a na ktoré nie. A akým spôsobom sa o to uchádzať, kde sa o tom rokuje. Čo sa týka rozpočtu, nikdy som nebola prizvaná na rokovania, kde by sa formulovali nejaké rozpočtové limity napríklad na najbližšie tri roky, kde by sa mali zadať požiadavky. A to som šéfka múzea! Takáto diskusia jednoducho nie je. A nebudem si ju vymýšľať“, tvrdí.   Aká je prax? „Jednoducho nám príde papier. Tu máte budget, vy si ho rozpočítajte. A to je všetko! Ale aj ten budget je vždy len na tie mzdy. Čiže aj keď si to akokoľvek rozpočítame, je to jedno“, tvrdí Denková.   Bez širokých laktí to nejde?   Vidí v tom systémový problém, že o peniazoch na rozvoj rezortných inštitúcií sa rozhoduje od stola a v centrále. „Je to o osobnom rozhodnutí ministra. Alebo o kontaktoch štatutára vo vedení toho ktorého ministerstva, že dokáže si vydobyť a presadiť prostriedky“, hovorí riaditeľka Denková.   „Z tohto pohľadu musím povedať, že som mimoriadne slabý štatutár. Za tri roky sa mi nepodarilo od ministerstva pozitívne vybaviť žiadnu z našich žiadostí o kapitálové prostriedky“, ilustruje. „Čiže ani v roku 2020, 2021 ani 2022 sme nedostali ani euro na žiadny z našich investičných projektov. Vždy to zostalo len pri žiadostiach“, dopĺňa.   Zuzana Denková hovorí, že zo strany ministerstva životného prostredia ako zriaďovateľa jej chýba spätná väzba o tom, že by bralo vážne požiadavky banského múzea. „Že berieme vás vážne a rešpektujeme, že to, čo píšete je relevantné, poďme o tom aspoň diskutovať. Toto ja som proste nezažila“, tvrdí.   „Však ja poviem Janovi“ Ilustrovať to má aj fakt, ktorý obnažil až požiar v Banskej Štiavnici, keď samotné banské múzeum nemalo peniaze na svoje poistenie, ani poistenie exponátov.   „Však ja poviem Janovi“, mala byť podľa Denkovej reakcia premiéra Eduarda Hegera na to, že banské múzeum nedostalo žiadne kapitálové prostriedky počas troch rokov jej šéfovania. „Janom“ pritom premiér označoval ministra životného prostredia Budaja, ktorý má múzeum v gescii.   „Ja som mu vtedy odvetila, že ale ja nechcem, aby ste hovorili Janovi, Ďurovi, Jožovi. Ja by som chcela, aby sme spoločne našli systém, ako bez ohľadu na Jana, Ďura, Joža a Zuzku budú tieto financie na rozvoj inštitúcií prúdiť.“   „Mne sa nepáči predstava, že dobrý štatutár je ten so širokými lakťami“, ilustruje svoj prístup Denková.   Aká koncovka s poistením? Aká je teda koncovka s poistením banského múzea? „Súpis majetku, inventára a zbierky sme poslali jednej spoločnosti, ktorá má v našom mene osloviť poisťovne, vypracuje sa ponuka a od ministerstva máme prísľub na peniaze na tieto poistky“, dodáva.   V podcaste sa tiež dozviete o stave presťahovaných zbierok alebo o termíne postupného otvárania štiavnických expozícií.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Matky a mladí bez daní, keď už nie 500-eurové odmeňovanie za voľby. Rodiny s novými dotáciami. Nižšia a teda päť percentná DPH na potraviny. Na druhej strane kritický hlas o štedrosti, ktorá nie je zadarmo. Čo s tým urobí správa o prekvapujúco nízkom deficite a dlhu, ktorý nás nevystreľuje medzi darebácke krajiny?   Budete počuť Eduarda Hegera, Igora Matoviča, Petra Pellegriniho.   Na perspektívy našich spoločných peňazí a teda štátnej kasy v predvolebnom politickom ťažení sa pozrieme s Radovanom Ďuranom z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz.   Ešte predtým však zaznie krátky spravodajský prehľad:   Na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku pokračovalo pojednávanie vo veci synovca exministra hospodárstva Petra Žigu Štefana. Obžaloba ho viní z dávania úplatkov, aby si zabezpečil beztrestnosť či informácie o trestných konaniach. Bývalý policajný prezident Tibor Gašpar sa dnes snažil spochybniť tzv. kajúcnika Bernarda Slobodníka, ktorý o Žigových úplatkoch prehovoril.   Po dnešku je jasnejší termín začiatku predvolebnej kampane pred septembrovými parlamentnými voľbami. Predseda národnej rady Boris Kollár povedal, že ich vyhlási medzi 23. až 25. májom. Ich vyhlásením sa tak oficiálne začne predvolebná kampaň.   Slovensko navštívil taliansky prezident Sergio Matarella. So Zuzanou Čaputovou navštívil základňu v Kuchyni a stretol sa aj s premiérom Eduardom Hegerom.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Ukrajinci sa dočkali. Migy čoskoro poputujú k našim východným susedom, rozhodla vláda. Urobila tak deň po tom, čo rovnaký krok ohlásilo Poľsko. Podľa vojenského experta to môže spustiť lavínu vojenskej pomoci ostatných krajín. Dočká sa Ukrajina veľkej vojenskej pomoci? „Prisľúbenie štyroch migov zo strany Poľska môže byť prvou lastovičkou, ktorá spustí ďalšiu pomoc Ukrajine zo strany západných štátov, tak ako sme to videli pri tankoch. Veľká Británia ako prvá sľúbila dodať svoje tanky Challanger 2, potom nasledovali prísľuby z Nemecka a Spojených štátov amerických," hovorí v podcaste vojenský analytik Adam Potočňák. To, či sa tak skutočne stane, ovplyvní aj reakcia Ruska na dodávky migov.   Slovensko má na čele popularity v prieskumoch novú politickú stranu. Smer sa po rokoch opäť dostal na pozíciu lídra a nahradil tak Hlas Petra Pellegriniho, ktorý posledné mesiaca začína strácať na svojho bývalého šéfa Roberta Fica. Voličov stráca aj OĽaNO, ktorému podľa predpokladov ublížil odchod dočasne povereného premiéra Eduarda Hegera. O aktuálnej politickej situácii povie viac v podcaste politológ Jozef Lenč.  Podcast pripravili Adam Oleš a Denisa Žilová.

Za migy, ktore poskytneme Ukrajine, by sme mali dostať finančnú aj materiálnu kompenzáciu v hodnote 900 miliónov dolárov. Minister obrany Jaroslav Naď však zatiaľ nepovedal, čo presne znamená materiálna časť. Na tom, že stíhačky posunieme Ukrajine je podľa premiéra Eduarda Hegera konsenzus celej vlády, no oficiálne to ešte neschválili. Je to naozaj v súlade s ústavou? Ako reagujú opoziční politici? Kedy migy pošleme? A čo všetko je v tých 900 miliónoch dolárov? O tom, aká je aktuálne situácia s migmi, sa Ľubica Melcerová rozprávala s redaktorom Michalom Katuškom. Zdroje zvukov: SME, Zoznam.sk, WION, CNN, DW, Youtube/Smer-SD, TASR Odporúčanie: Dávate fotografie svojho dieťaťa na sociálne siete? Možno by ste to mali prehodnotiť. Influencerky so státisícovým dosahom im vytvárajú osobitné profily, kde ich zachytávajú v často pomerne intímnych situáciách, no fotografie malých detí z dovoleniek či rodinných osláv bežne publikujú aj verejne neznámi rodičia. Približne polovica fotiek, ktoré sa nachádzajú na weboch s detskou pornografiou, sú práve tie, ktoré zverejnili ich rodičia na sociálnych sieťach. Článok Michaely Žurekovej - Desaťtisíce ľudí sledujú život ich detí. Plačková a ďalšie influencerky hovoria o sharentingu - je môj zaujímavý tip na záver. _ Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Pellegrinimu neverím a Hlas by bol pre mňa poslednou voľbou v demokratickom spektre, ale keby som mal byť konfrontovaný s tým, že vznikne vláda SMERU, Republiky a Hlasu, tak je to pre mňa neprijateľné, hovorí  poverený minister zahraničných vecí Rastislav Káčer.  Matovič má podľa neho nulový koaličný potenciál. V diplomacii pôsobí už približne tridsať rokov, v politike je však absolútnym nováčikom. Napriek tomu dokázal  za veľmi krátky čas zmobilizovať voči sebe ako Igora Matoviča, tak popudiť aj Roberta Fica. Je jednou z kľúčových tvári slovenskej zahraničnej politiky, ale dnes už aj nového politického projektu Eduarda Hegera. Jeho názory v zahraničnej politike sú dobre známe, jeho politické názory na ekonomiku, sociálne veci, privatizáciu či interrupcie alebo potraty sú však známe už oveľa menej. Reč je o poverenom ministrovi zahraničných vecí a tvári Demokratov Rastislavovi Káčerovi. Aký je teda jeho politický kompas, ideové presvedčenie v iných ako zahraničnopolitických témach, kde sú jeho koaličné, ale aj ideové červené čiary, no a o čo mu v politike vlastne ide?   Slovensko podľa Rastislava Káčera stojí pred hrozbou akejsi demokratickej kontrarevolúcie vedenej Robertom Ficom. Na jeseň preto môžeme čeliť zlým, ešte horším, ale dokonca až katastrofálnym riešeniam. Aký návod na to Rastislav Káčer ponúka? A prečo strácajú strany obhajujúce súčasnú liberálnu demokraciu čoraz viac podporu občanov a nie je to legitímne vysvedčenie za to, ako sa tu v uplynulých rokoch vládlo? A prečo je také nepochopiteľné, ak za tento štát niektorí občania nechcú bojovať so zbraňou v ruke?  Pellegrinimu neverí,  Hlas však ako poslednú možnosť na spoluvládnutie zatiaľ vylúčiť nechce. Naopak, s Igorom Matovičom si sadnúť do jednej vlády predstaviť nevie. Ani Eduard Heger to nemusí mať v pozícií lídra Demokratov, podľa neho, tak úplne isté a obdobie po roku 2020 považuje za trestuhodne premrhanú šancu A ako dlho bude ešte trvať vojna na Ukrajine a kto v ňom zvíťazí? Možno žiadať mier výmenou za územie a je možné poraziť jadrovú veľmoc? A akú cenu na našej životnej úrovni za to všetko budeme musieť  zaplatiť? Ráno Nahlas s povereným ministrom zahraničných vecí Rastislavom Káčerom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský    

Dočasne poverený premiér Eduard Heger ostal na premiérskej stoličke aj potom, ako opustil hnutie OĽaNO. Ide tak o neštandardnú situáciu, kedy najsilnejšia parlamentná strana nemá svojho premiéra. Igor Matovič to berie ako realitu, ktorá sa vyrieši až predčasnými voľbami. V podcaste sa dozviete, či vidí líder Smeru Robert Fico podobnosť v odchode Eduarda Hegera a Petra Pellegriniho. Témou druhej časti podcastu je streľba na Akadémii policajného zboru. K incidentu došlo prvého marca. Strelec bol pedagóg školy, obeťou dvadsaťročná študentka. Tá síce prežila, no čakajú ju doživotné následky. V prípade nie je zatiaľ nikto obvinený. Navyše postupne vychádzajú na povrch ďalšie nejasnosti. V podcaste budete počuť politické reakcie či právnika poškodenej.   

Poverený premiér Eduard Heger vstupuje do strany Miroslava Kollára. Tá sa z Modrej koalície premenuje na Demokrati.  Rokovania o spájaní sa s ďalšími stranami podľa Hegera stále prebiehajú. Aké šanca má projekt Eduarda Hegera? A ako vníma, že máme premiéra, ktorý počas pôsobenia vo funkcii odíde zo strany, ktorá ho nominovala? Téma pre politológa Erika Láštica. „Ak Eduard Heger za pár mesiac zjednotí strany a dostane ich na kandidátku, tak potenciálne môže predstatovať istú alternatívu pre voličov, ktorí sa budú snažiť voliť stranu plnú odborníkov bez ohľadu na kde stojí ideologicky, no ponúkne krajine alternatívu, ktorá sa jasne vymedzí voči Smeru a Hlasu," hovorí v podcaste Láštic. Zároveň však vidí aj množstvo dôvodov, pre ktoré sa dá predpokladať, že Hegerov projekt nemusí byť úspešný.„Jeden z dôvodov je, že do zoskúpenia nepribudnú ďalšie strany." Heger sa podľa politológa bude musieť vymedziť a vysvetliť roky vládnutia. „Potenciálni voliči od Hegera nebudú čakať len víziu, ale aj zúčtovanie čo on a ľudia, ktorí sú v Demokratoch robili doteraz. Je to obrovská výzva, ktorá môže Hegerovi a projektu zlomiť krky. Ak to nedokáže, neviem si predstaviť, že dokáže presvedčiť voličov o tom, že sú niečím iným, než len pokusom Igora Matoviča trochu rozvíriť politické kruhy," komentuje Láštic. Nateraz sa mu práve z tohto dôvodu zdá Hegerov projekt nepresvedčivy. „Premiér prichádza s víziou a tvári sa, ako keby nemal v rukách politickú moc prinajmenšom od roku 2021, kedy sa stal premiérom." Láštic však zároveň hovorí, že Eduard Heger možno nie je typ lídra, ktorý dokáže ísť do otvorených konfliktov, osobitne voči niekomu, kto „zodpoveda” za jeho politickú kariéru. Demokrati môžu podľa politológa rizikom pre akúkoľvek stranu, ktorá loví v podobných vodách. Od SaS, Progresívneho Slovenska či KDH. „Určite najväčšia potenciálna skupina budú bývalí voliči OĽaNO." Môže zostať preto Matovičove hnutie mimo brány parlamentu? Podcast pripravila Denisa Hopková.

Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský končí. Pri odchode z paláca mal ostré vyhlásenie -  hovoril v ňom, že nie je politik a po tejto skúsenosti ani nechce byť, zároveň kritizoval Igora Matoviča a vedenie úradu vlády. Podľa premiéra Eduarda Hegera sa Lengvarského misia splnila a aktuálne výzvy si vyžadujú iný prístup riadenia. Dodal tiež, že odchádzajúcemu ministrovi „došiel dych“. O tom za akých okolností odchádza Lengvarský sa v podcaste rozprávame so zdravotníckym analytikom Martinom Smatanom. „Ak sa na to pozrieme z pohľadu občanov a pacientov, tak je to ďalšia zbytočná medializovaná trauma. Robí sa z toho reality show, turecká telenovela, kde sa vyťahuje, kto čo povedal a nepovedal, prikázal a neprikázal a zbytočne sa všetci traumatizujeme," komentuje Smatana v podcaste. Podľa analytika môže zmena skôr ublížiť ako pomocť. „Nakoľko voľby sú za pár mesiacov a kým príde nový tím, rozbehne sa, tak už budú pomaly voľby." V akom stave zanecháva Lengvarský rezort? Čo sa mu podarilo a čo nie? V druhej téme podcastu sa pozrieme na to, ze inšpekcia použila vo vojne v polícii nesprávny prepis odposluchu. Policajtov okolo jana curillu obvinila aj za to, čo nepovedali. Prepisy nahrávok sa nezhodujú s tým, čo je v nahrávke naozaj počuť. O téme povie viac investigatívna novinárka Aktualit Annamária Dömeová. Podcast nahrali Denisa Hopková a Adam Oleš.

"Neviem, čo mi chce predávať. To znamená, ak sa chce dištancovať od tejto vlády, bude to takmer nemožné. Zas na druhej strane, OĽaNO stále funguje, je tu Igor Matovič, takže vôbec netuším, čo bude vlastne pozícia Eduarda Hegera, respektíve strany, kam sa pridá. Na to, aby v politike, podľa mňa, vedeli fungovať ďalej, sa budú musieť jasne odlíšiť a povedať, prečo odišli. Som celkom zvedavý, ako tá kampaň bude prebiehať, lebo Igor Matovič je známy tým, že svojim protikandidátom dáva zabrať, tak som zvedavý, aké budú diskusie," hovorí o politickej komunikácii Eduarda Hegera komunikačný expert Gabriel Tóth z New School Communications. "Tam je omnoho väčší problém, že zatiaľ si tú značku nevieme spojiť s ničím. Ani s konkrétnymi ľuďmi, okrem jej zakladateľky, ani s nejakou asociáciou nejakého programu alebo čo tá strana chce robiť. A úplne najhoršie je totálne amatérske odhalenie názvu," hovorí o predstavení strany Jablko Gabriel Tóth. Aké náročné je urobiť kampaň za osem mesiacov? Záleží na tom, ako sa strana volá? Čo budú hlavné témy kampaní? A aké chyby robia slovenské politické strany? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s Gabrielom Tóthom, komunikačným expertom z New School Communications. – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

O čom presne je zajtrajšie referendum a čo sa stane, ak by platilo a čo ak by neplatilo? Prezidentka môže vymenovať svoju úradnícku vládu aj o hodinu, a to aj bez dohody s politickými stranami.   Aké presne sú pravidlá referenda, kedy by mohlo platiť? Marián Giba hovorí, že ak bude neplatné, z právneho hľadiska ako keby nebolo. Politici sa budú snažiť výsledky dezinterpretovať, preto si treba dať pozor na fakty.   Ak by náhodou na referendum prišlo dosť ľudí, podľa ústavného právnika ide priamo o zmenu textu ústavy a nebude už potrebné v parlamente hlasovať o zmene ústavy tak, aby umožnila predčasné voľby.   Slovensko potrebuje zmenu ústavy, aby parlament vedel v prípade rozvratu a chaosu vyvolať predčasné voľby. Či by to ale malo byť možné referendom, je podľa poradcu prezidentky úplne iná otázka.   Odvolaná vláda je v područí prezidentky a niektoré kompetencie môže vykonávať len so súhlasom prezidentky, niektoré nesmie vykonávať vôbec. Ak by sa prezidentke v súčasnej situácii niečo stalo a nebola by schopná vykonávať svoju funkciu, Slovensko by sa ocitlo v ústavnom chaose.   Vláda Eduarda Hegera si napríklad necháva vopred schvaľovať program svojho rokovania v prezidentskom paláci, a prezidentka povoľuje členom vlády zahraničné pracovné cesty. Ak by to nebola povolila, premiér Heger by nemohol ísť na na pohreb pápeža Benedikta XVI.   S Marianom Gibom sa rozprával Peter Hanák.

Predvolebná kampaň bude veľmi špinavá a určite plná osobných útokov a to v rámci celého politického spektra. Dominovať v nej budú najmä témy životnej úrovne, ale aj nášho geopolitického ukotvenia, tvrdí šéf agentúry Focus Martin Slosiarik. Kto bude podľa neho zostavovať vládu po najbližších voľbách?  Vláda Eduarda Hegera padla a v hre politikov sa tak opäť ocitli voľby a to či už v riadnom alebo v nejakom z možných a zatiaľ kuloárne diskutovaných predčasných termínov.  Horúcou témou sa tak stali prieskumy preferenciíí politických strán, ako aj diskusie o tom, kto s kým bude či nebude uzatvárať možné predvolebné koalície či aká nová strana pred voľbami vznikne a kto v nej vlastne bude a ktoré mená môžu byť lákadlom pre voličov.  Čo teda bude témami volebnej kampane a kto všetko a s akou preferenčnou silou sa bude uchádzať o dôveru voličov? Podarí sa politikom zmobilizovať voličov už dlho otrávených politickým chaosom no a aká je pamäť slovenského voliča a čo na neho skutočne zaberá? Aký je volebný potenciál pre novovznikajúce strany a čo hovoria trendy pohybu voličov medzi politickými stranami? Hrozí, že Robert Fico opäť zasadne do premiérskeho kresla a ako môže uspieť nápad rozdeliť OLANO na dva vzájomne si konkurujúce subjekty? Ako to, že exkotlebovská Republika sa stáva čoraz viac politicky prijateľná a vynorí sa v kampani opäť aj povestný Štefan Harabin?  Témy a otázky pre šéfa Focusu Martina Slosiarika. V pondelkovom Ráno Nahlas. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.    

"Otázka je, čo to prinesie vo voľbách. Ak to vo finále vo voľbách prinesie niečo viac pre Slovensko, pre voliča. Bavíme sa o verzii, či to ublíži OĽaNO, a či tento projekt má nejakú šancu. Môže sa stať, že OĽaNO si obháji svoje čísla. Bolo by fajn mať ďalšieho koaličného partnera do ďalších volieb," hovorí o prípadnom odchode Eduarda Hegera a Jaroslava Naďa z OĽaNO poslanec Michal Šipoš. "Igor Matovič nikdy nebol človek, ktorý bol prilepený k stoličke. Dokázal to pri premiérskom poste, aj pri poste ministra financií. Ako poznám Igora Matoviča, ak by sa väčšina hnutia rozhodla, že nechce, aby bol predseda, určite nebude nasilu prijímať dvadsiatich členov, aby to zvrátil. To nie je jeho štýl," dodáva Šipoš k tomu, že podľa stanov predseda prijíma členov a Igor Matovič by si tak mohol v strane posilňovať pozíciu. Ako to vyzerá momentálne v OĽaNO? Budú predčasné voľby? Sú Heger s Naďom na odchode? A kto má dosah na peniaze na účtoch OĽaNO? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s predsedom poslaneckého klubu OĽaNO Michalom Šipošom. – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

Zhrnúť rok 2022 by sa dalo mnohými slovami, no tie slušnejšie by začínali niekde pri pojmoch náročný a divoký. Po rokoch pandémie rozpútalo Rusko vojnu u našich susedov a slovenské koaličné strany medzi sebou. Zničené vzťahy skončili letným odchodom strana SaS z vládnej koalície, až napokon sulíkovci spolu s Hlasom vyvolali na konci roka hlasovanie o vyslovení nedôvery vláde Eduarda Hegera. A vláda nakoniec aj padla. Tomáš Prokopčák sa o roku 2022 v slovenskej politike rozpráva s Jakubom Filom a Petrom Tkačenkom. _ Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Ani krátko pred Vianocami nie je núdza o politické napätie. Včera večer Richard Sulík po boku Eduarda Hegera oznámil, že SaS podporí rozpočet na budúci rok. Do zákona roka sa nakoniec dostali aj požiadavky liberálov a zároveň Igor Matovič avizoval odstúpenie zo stoličky ministra financií. Otvára to nové možnosti spolupráce SaS a OĽaNO - bez Igora Matoviča? Ako sú na tom rokovania o rekonštrukcii vlády? A je vôbec snaha o vytvorenie novej 76-tky reálna alebo sa už máme pripraviť na predčasné voľby? Jana Maťková sa pýtala v podcaste Dobré ráno redaktora domácej redakcie Michala Katušku. Zdroje zvukov: TA3, Youtube/Braňo Závodský Naživo, RTVS Odporúčanie: Britský The Guardian zverejnil rebríček 50-tich najlepších seriálov tohto roka. V zozname nájdete tipy z Netflixu, HBO Max, Apple TV či Disney + na komédie, drámy aj nejaké fantasy. Ak si budete chcieť cez sviatky niečo pozrieť, v tomto článku nájdete veľa inšpirácií. _ Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Ukrajinský spravodaj a Dobré ráno.

Slovenská vláda Eduarda Hegera ztratila důvěru parlamentu a od té chvíle Slováci spekulují, co bude dál. Předčasné volby jako řešení současné situace navrhuje i prezidentka Zuzana Čaputová, jak ale uvádí sociolog Michal Vašečka, nyní je odmítají dva hlavní aktéři vládní krize, strany OĽANO a SaS: „Argumentuje se ochranou demokracie na Slovensku. Je obava, že se vrátí Robert Fico a nastoupí cestou Maďarska.“

78 poslancov a poslankýň položili vládu Eduarda Hegera, je to v poradí tretí pád vlády vôbec v histórii Slovenska. Eduard Heger sa do posledných chvíľ snažil vyrokovať s SaS, aby za vyslovenie nedôvery nehlasovali, za to im ponúkol demisiu ministra financií. Igor Matovič však tieto snahy prekazil. Prišiel do prezidentského paláca odovzdať svoju demisiu, no nakoniec si to rozmyslel a vytrhol podpísaný dokument z rúk pracovníka kancelárie. Celý včerajší absurdný deň si Jana Maťková v podcaste Dobré ráno zrekapitulovala s redaktorom denníka SME Michalom Katuškom. Zdroje zvukov: NR SR, TASR, TA3, Youtube/Braňo Závodský Naživo, Facebok/Richard Sulík, SME Odporúčanie: Vlastne to tak pri aktuálnej politicko-spoločenskej situácii nevyzerá, ale Vianoce sú tu už o týždeň. A čo vás môže viac naladiť ako vianočné skladby. Ešte pred dvomi rokmi sme s kolegyňami a kolegami vytvorili playlist na Spotify s názvom Vianoce s podcastom Dobré ráno. Nájdete tam tradičné staršie kúsky, aj moderné skladby, či prerábky klasiky. No proste všetko, čo vám vytvorí vianočnú náladu. _ Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

Pád vlády Eduarda Hegera. Na Slovensku vyvrcholila vládní krize - a teď už naši sousedé vládu s důvěrou nemají. Co bude dál? Čekají zemi předčasné volby? To všechno ví slovenský zpravodaj ČRo Ladislav Novák.Všechny díly podcastu Vinohradská 12 můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Včera sa malo hlasovať o tom, či padne vláda Eduarda Hegera. Nakoniec sa však hlasovanie o vyslovení nedôvery presunulo na štvrtok, zrejme preto, aby sa poslanci dohodli na prípadných predčasných voľbách. Ešte predtým sa však každý deň menili počty hlasov za aj proti, vyjednávalo sa aj špekulovalo... no skrátka ak sa v tom strácate, nie ste sami. Tomáš Prokopčák sa pýta Petra Tkačenka. Zdroje zvukov: SME, Expres, Spolu Odporúčanie: Pôvodne som dnes plánoval odporúčať čosi bystré, ale keď človek posledné dni sleduje celý ten cirkus, aj si potrebuje trochu oddýchnuť. A čo už je lepšie ako klasika najklasickejšia, seriál M.A.S.H, ktorý na Disney+ nájdete aj v tom klasickom českom dabingu. _ Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

“Ja si myslím, že toto je pokus o progresívny puč. Ako vymeniť vládu bez volieb, ale nie s tým, že by nasledovali predčasné voľby, čo by dávalo logiku. Ak si všímam vyjadrenia pána Sulíka a pani Kolíkovej, jednou z variant je úradnícka vláda, ktorú by menovala pani prezidentka. To by som považoval za progresívny podvod na voličoch a určite niečo také nepodporím. Nie je správne, keď progresívci nedokázali získať podporu vo voľbách, ani vo vláde a ani v parlamente, ale aj tak sa nevedia presadiť. Medzi progresívcov rátam väčšinu poslancov SaS, Progresívne Slovensko, Hlas. Pani prezidentka je určite progresívna a jej prejav v parlamente určite prispel k tomuto. To, že o dva dni nasleduje návrh na odvolanie vlády zo strany Hlasu a SaSky, mi zapadá do pokusu o progresívny puč,” hovorí podpredseda Sme rodina a minister práce Milan Krajniak o návrhu na vyslovenie nedôvery vláde Eduarda Hegera. "Progresívny puč je to preto, lebo keby progresívne strany Hlas, SaS, PS získali väčšiu vo voľbách a ľudia by im dali hlas vo voľbách, nech zostavia vládu. Považujem za nesprávne, aby bola vláda bez volieb, progresívne orientovaná, inštalovaná týmto spôsobom. Myslím, že toto je cieľom poslancov, ktorí predložili návrh na vyslovenie nedôvery vláde," dodáva Krajniak. Ako sa pozerá na rokovania s lekármi? V akom bode sú rokovania o rozpočte a v čom je ochotná Sme rodina ustúpiť? Naozaj Slovensko podporí Maďarsko a bude hlasovať proti stopnutiu eurofondov? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s ministrom práce a podpredsedom Sme rodina Milanom Krajniakom. – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

Slovensko na poslední chvíli odvrátilo další vážnou krizi, která mu hrozila. Vláda Eduarda Hegera se domluvila se zástupci zdravotnických odborářů na zvýšení platů. Dva tisíce lékařů totiž původně oznámilo, že kvůli neúnosné situaci podají výpovědi k prvnímu prosinci, tím by byl výrazně omezen provoz zdravotnických zařízení a hrozilo by vyhlášení nouzového stavu.

Slovenská politická scéna s napětím čeká, jak rozhodnou poslanci o odvolání ministra financí Igora Matoviče. Kdyby měla vláda premiéra Eduarda Hegera ještě většinu v parlamentu, bylo by hlasování pouhou formalitou. V situaci ale, kdy je kabinet menšinový, je jeho výsledek nejasný.

Rozvrat? Rozruch? Roztržka? Vláda bez většiny, ale pořád vláda. Na Slovensku řeší rezignaci části kabinetu premiéra Eduarda Hegera. Kdo ministrům v demisi vadí? A proč zrovna šéf financí Igor Matovič? Ptám se reportérky deníku SME Zuzany Kovačič Hanzelové.

Slovensko prochází na začátku nového školního roku politickou krizí. Po odchodu ministrů za stranu SaS se kabinet premiéra Eduarda Hegera stal menšinovým, nadále v něm ale pokračuje ministr financí a šéf strany OĽANO Igor Matovič. Právě jeho osoba byla předmětem sporů. „Pocit trapnosti z vládnutí Matoviče trvá už dva a půl roku. Největší problém je, že on zničil představu o řízení státu, který řídil přes Facebook,“ kritizuje sociolog Michal Vašečka.