Podcast appearances and mentions of martin smatana

In this episode of Under the Onion Skin, I am talking about the short film "Hello Summer!” with  Slovakian director  Martin Smatana "Hello Summer!” by Martin Smatana and Veronika Zacharová Stop motion and 2D hand-drawn animation, 11'', 2024 // Slovakia, Czech Republic, FranceSynopsis “Sea, sun, beaches and family holidays. Just pick your dream destination from the catalogue, pack your bags and hit the road. But what if the hotel isn't as stellar as promised, your room has a bit of a naughty view, the dinner is surprisingly exotic and your luggage travels independently. Family above all!” Find out more:  https://www.instagram.com/vero.nika.zacharova/?hl=en https://www.instagram.com/martin.smatana/?hl=enUnder the Onion Skin: https://giuliamartinelli.com/podcastPatreon: https://www.patreon.com/giuliamartinelliIntro Music: "Backoning" by Telecasted from Youtube Audio Library

Do štúdia relácie Pod tlakom prijal pozvanie zdravotnícky analytik Martin Smatana. Ten pred pár mesiacmi oznámil, že spolupracuje s ministerstvom obrany pod vedením Roberta Kaliňáka na výstavbe novej nemocnice v Prešove. V debate odpovedal na to, či má dôveru v Kaliňáka aj po viacerých jeho kauzách a ako garantuje transparentnosť pri výstavbe nového zdravotníckeho zariadenia. Preberali sme aj to, v akom stave je výstavba nových nemocníc po Slovensku, prečo podľa neho nie je dobré, že sa presunuli Rázsochy do Ružinova a zhodnotil aj ťažkú finančnú situáciu vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Kauza trenčianskej kardiológie, kde je prítomný podľa medializovaných informácií len jeden lekár počas niekoľkých dní, je však podľa Smatanu nafúknutá. Čo si myslí o krokoch Zuzany Dolinkovej na poste ministerky zdravotníctva? Ako hodnotí to, že pandémiu na Slovensku prešetruje Peter Kotlár? Čo vôbec prinesie s tímom, kde sú viacerí popierači pandémie? Pozri si celý rozhovor o aktuálnych témach s Martinom Smatanom.

Slovensko sa ako jediná krajina sveta dištancovalo od nových zdravotníckych postupov Svetovej zdravotníckej organizácie. Na nových predpisoch sa v Ženeve dohodlo vyše 190 štátov sveta. Majú zabezpečiť, aby svet v prípade novej pandémie dokázal ľahšie koordinovať. Podľa lekára Petra Sabaku by to mohlo uľahčiť výmeny informácií, zdieľanie výsledkov výskumu, ale aj zjednodušuje nákup liekov, prípadne vakcín.Štátny tajomník ministerstva zdravotníctva Michal Štofko v podcaste hovorí, že Slovensko nenarušilo globálny konsenzus ostatných krajín, preto neatakovali schválenie - len sa disociovali od ďalšieho procesu prijímania. „Ja pevne verím, že ak by došlo k pandémii, tak budeme hľadať a nájdeme riešenie, aby sme boli včas pripravení. Sme stále platným členom WHO a na tom sa nič nemení. Nenarušili sme konzenzus, to že sme proti niektorým pravidlám je právo každej krajiny."Zdravotnícky analytik Martin Smatana si myslí, že to, že sme sa dištancovali, nebude mať dopad na našich pacientov. Podľa neho hrozil aj horší scenár. „Som rád, že sme dopadli takto. Hrozila nám totiž oveľa vážnejšia situácia. Čisto teoreticky mohli sme na rokovaní v Ženeve mohli vyvolať hlasovanie o nariadeniach. My sme de facto zakceptovali naridenia, len sme povedali, že sa od nich dištancujeme. No keby sme vyvolali hlasovanie, tak by sme tým pravdepodobne narušili jednotnú pozíciu Európskej únie, lebo sme tam ako súčasť EÚ, a zároveň by sme spôsobili, že by saaktualizácia neprijala jednohlasne, ako býva zvykom pri takýchto materiáloch WHO. Vystúpili by sme z jednotnej pozície a narušili konsenzus ktorý tam bol," vysvetľuje v podcaste.Dodáva, že mu to preto príde ako PR určitej skupiny politikov. „Napriek tomu, že sme sa dištancovali od nariadení a chválime sa tým verejne, WHO a iné krajiny by nam pomohli a zľutovali by sa, ak by globálna kríza. Preto si myslím, že to, že sme sa dištancovali je skôr PR a komunikačný trik určitej skupiny."Podľa Smatanu to však oslabuje pozíciu Slovenska. „Je to iba diplomatická hanba a škoda. Oslabuje nás to ako krajinu a pozíciu našej krajiny v medzinárodnom merítku," dopĺňa.Moderuje Denisa Hopková.

Slovensko sa ako jediná krajina sveta dištancovalo od nových zdravotníckych postupov Svetovej zdravotníckej organizácie. Na nových predpisoch sa v Ženeve dohodlo vyše 190 štátov sveta. Majú zabezpečiť, aby svet v prípade novej pandémie dokázal ľahšie koordinovať. Podľa lekára Petra Sabaku by to mohlo uľahčiť výmeny informácií, zdieľanie výsledkov výskumu, ale aj zjednodušuje nákup liekov, prípadne vakcín.Štátny tajomník ministerstva zdravotníctva Michal Štofko v podcaste hovorí, že Slovensko nenarušilo globálny konsenzus ostatných krajín, preto neatakovali schválenie - len sa disociovali od ďalšieho procesu prijímania. „Ja pevne verím, že ak by došlo k pandémii, tak budeme hľadať a nájdeme riešenie, aby sme boli včas pripravení. Sme stále platným členom WHO a na tom sa nič nemení. Nenarušili sme konzenzus, to že sme proti niektorým pravidlám je právo každej krajiny."Zdravotnícky analytik Martin Smatana si myslí, že to, že sme sa dištancovali, nebude mať dopad na našich pacientov. Podľa neho hrozil aj horší scenár. „Som rád, že sme dopadli takto. Hrozila nám totiž oveľa vážnejšia situácia. Čisto teoreticky mohli sme na rokovaní v Ženeve mohli vyvolať hlasovanie o nariadeniach. My sme de facto zakceptovali naridenia, len sme povedali, že sa od nich dištancujeme. No keby sme vyvolali hlasovanie, tak by sme tým pravdepodobne narušili jednotnú pozíciu Európskej únie, lebo sme tam ako súčasť EÚ, a zároveň by sme spôsobili, že by saaktualizácia neprijala jednohlasne, ako býva zvykom pri takýchto materiáloch WHO. Vystúpili by sme z jednotnej pozície a narušili konsenzus ktorý tam bol," vysvetľuje v podcaste.Dodáva, že mu to preto príde ako PR určitej skupiny politikov. „Napriek tomu, že sme sa dištancovali od nariadení a chválime sa tým verejne, WHO a iné krajiny by nam pomohli a zľutovali by sa, ak by globálna kríza. Preto si myslím, že to, že sme sa dištancovali je skôr PR a komunikačný trik určitej skupiny."Podľa Smatanu to však oslabuje pozíciu Slovenska. „Je to iba diplomatická hanba a škoda. Oslabuje nás to ako krajinu a pozíciu našej krajiny v medzinárodnom merítku," dopĺňa.Moderuje Denisa Hopková.

Triedenie pacientov mobilnou aplikáciou. | Hostia: Elena Prokopová (hlavná odborníčka ministerstva zdravotníctva pre primárnu pediatriu) a Martin Smatana (zdravotnícky analytik). | Problém vyťažených pediatrov chce štát po novom riešiť aj digitálne. Ministerstvo zvažuje nákup mobilnej aplikácie, ktorá by rodičom pacientov pomohla určiť vážnosť zdravotných problémov a vyhodnotila potrebu navštíviť lekára. Inšpiráciu zo zahraničia chce ministerstvo zdravotníctva zaviesť ešte tento rok. Ako triedenie pacientov cez mobil funguje v zahraničí? Je takýto systém bezpečný a dokáže si získať dôveru slovenských rodičov? Vyriešil by takýto systém problém preplnených čakární u pediatrov, alebo prinesie len zanedbateľnú úľavu? | Moderuje: Štefánia Jánošíková; | V premiére každý pracovný deň v Rádiu Slovensko po 18:30. Diskusiu K veci pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Ako skrátiť čakacie lehoty na operácie? | Hostia: Matej Mišík (riaditeľ Inštitútu zdravotníckych analýz Ministerstva zdravotníctva) a Martin Smatana (zdravotnícky analytik). | Vláda od tohto roka sľubovala stanovenie čakacích lehôt na 600 druhov operácií. Novela však do platnosti nevstúpila. Upravovať čakacie lehoty na plánované operácie je totiž výzva pre celú Európu. Všade chýbajú lekári, aj operačné sály. Navyše, u nás chýba aj základný prehľad o tom, kde, na čo a koľko čakáme. Ako teda spraviť operácie dostupnejšími? Opýta sa Ľubomíra Hulínová v relácii Kontakty. | Moderuje: Ľubomíra Hulínová; | Kontakty pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. V premiére v pondelok až štvrtok po 20. hodine v Rádiu Slovensko.

Ben Pascoe talks with animator, artist and author of the books, Year of Good News, Martin Smatana.

Ben Pascoe talks with animator, artist and author of the books, Year of Good News, Martin Smatana.

"Budúci rok očakávam, že to celé vyeskaluje s úniou. Hrozí nám pokutou alebo od nás budú očakávať zásadné kroky. Nemocnice už nemôžu tvoriť stratu," hovorí analytik v zdravotníctve Martin Smatana o tom, čo Slovensko čaká v roku 2024. Pokuta od únie nám hrozí za to, že nemocnice neplatia načas faktúry. "Peňazí v zdravotníctve je málo, sme šiesta najmenej financovaná krajina v EÚ. Každý, kto používa služby v zdravotníctve, vidí, že ten deficit je obrovský. Percentá odvodov vôbec nerátali s posunom medicíny - výkony sú drahšie. Aj preto nevieme zavrieť tú medzeru medzi Slovenskom a zvyškom Európy," dodáva Smatana. Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠   –  Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk –  Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  –  Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  –  Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠  –  Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH

Kam idú naše zdravotné odvody? | Hostia: Matej Mišík (riaditeľ Inštitútu zdravotníckych analýz pri MZ SR) a Martin Smatana (nezávislý zdravotnícky analytik). | „Celý život si riadne platím odvody a aj tak mi poisťovňa neschválila inovatívny liek na moju chorobu, ktorý by som inde v zahraničí dostal.“ Takéto prípady sú stále častejšie. Ako je to možné? Na čo sa teda míňajú zdravotné odvody? Prežije náš zdravotný systém bez komplexnej reformy? Tému rozoberie Eva Sládková v tomto vydaní Kontaktov. | Moderuje: Eva Sládková. | Kontakty pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. V premiére v pondelok až štvrtok po 20. hodine v Rádiu Slovensko.

Viacerí anylytici sa spoločne pozreli na volebné programy strán v oblasti zdravotníctva. Najlepšie na tom skončila SASKA, najhoršie Republika.Martin Vlachynský z INESS, Dušan Zachar z INEKO, Martin Smatana a Michal Štofko z Msquare sa pozreli na zdravotnícke programy strán. Hovoria, že ich cieľom bolo zistiť, ktorá strana pripravila program, ktorý je po stránke obsahu, kvality či realizovateľnosti ten najlepší.Na čele rebríčku sa umiestnla SaS, na druhom mieste Progresívne Slovensko a na treťom mieste KDH. To je aj podľa analytikov skokanom volieb v zdravotníckej téme. „V roku 2020 sa KDH umiestnilo na siedmom mieste. Teraz sa posunulo na tretie, " približuje v podcaste analytik Martin Smatana. Rozprávame sa s ním aj o najväčších problémoch zdravotníctva a či ich strany reflektovali do programov.Podľa odborníka sú dnešné zdravotnícke programy strán kvalitnejšie oproti tým z roku 2020. „Neboli tam také kontroverzné témy a snaha ukázať sa, že sme iní ako ostatné strany. Preto bola aj celkovo kvalita lepšia ako v roku 2020, približuje tiež Smatana.Programy strán, ktoré sa ocitli na spodku rebríčka - ako Republika, či SNS - obsahovali podľa analytika opatrenia, ktoré boli bizarné, kontraproduktívne alebo cielené na časť Slovenska, či časť populácie.Podobne to vníma aj ďalší analytik Pavol Zachar z INEKO. „V porovnaní s rokom 2020 je viac spoločných prienikov. Je tam viac podobných tém a zhoda sa bude hľadať ľahšie," hovorí v podcaste.Martinovi Vlachynskému z INESS chýbala v niektorých opatreniach odvaha. „Niekedy som mal pocit, že ak by som vzal odstavec programu a zavrel oči, tak by som nevedel, ktorej strane patrí, pretože vyzerali podobne."V podcaste tiež hovorí, že minimálne polovica relevantných strán nemá viac menej program v oblasti zdravotníctva alebo ho nechce predstaviť. „Druhá polovica je natom lepšie. Rekordmanom je KDH," konštatuje Martin Vlachynský.Viac v podcaste, ktorý nahrala Denisa Hopková.Mentioned in this episode:Fico - Posadnutý mocouhttps://obchod.aktuality.sk/kniha-fico/?utm_source=aktuality.sk&utm_medium=article&utm_campaign=Kampan-FICO&utm_content=clanok&_ga=2.77988948.1308956659.1694332041-839733276.1655709953

Viacerí anylytici sa spoločne pozreli na volebné programy strán v oblasti zdravotníctva. Najlepšie na tom skončila SASKA, najhoršie Republika.Martin Vlachynský z INESS, Dušan Zachar z INEKO, Martin Smatana a Michal Štofko z Msquare sa pozreli na zdravotnícke programy strán. Hovoria, že ich cieľom bolo zistiť, ktorá strana pripravila program, ktorý je po stránke obsahu, kvality či realizovateľnosti ten najlepší.Na čele rebríčku sa umiestnla SaS, na druhom mieste Progresívne Slovensko a na treťom mieste KDH. To je aj podľa analytikov skokanom volieb v zdravotníckej téme. „V roku 2020 sa KDH umiestnilo na siedmom mieste. Teraz sa posunulo na tretie, " približuje v podcaste analytik Martin Smatana. Rozprávame sa s ním aj o najväčších problémoch zdravotníctva a či ich strany reflektovali do programov.Podľa odborníka sú dnešné zdravotnícke programy strán kvalitnejšie oproti tým z roku 2020. „Neboli tam také kontroverzné témy a snaha ukázať sa, že sme iní ako ostatné strany. Preto bola aj celkovo kvalita lepšia ako v roku 2020, približuje tiež Smatana.Programy strán, ktoré sa ocitli na spodku rebríčka - ako Republika, či SNS - obsahovali podľa analytika opatrenia, ktoré boli bizarné, kontraproduktívne alebo cielené na časť Slovenska, či časť populácie.Podobne to vníma aj ďalší analytik Pavol Zachar z INEKO. „V porovnaní s rokom 2020 je viac spoločných prienikov. Je tam viac podobných tém a zhoda sa bude hľadať ľahšie," hovorí v podcaste.Martinovi Vlachynskému z INESS chýbala v niektorých opatreniach odvaha. „Niekedy som mal pocit, že ak by som vzal odstavec programu a zavrel oči, tak by som nevedel, ktorej strane patrí, pretože vyzerali podobne."V podcaste tiež hovorí, že minimálne polovica relevantných strán nemá viac menej program v oblasti zdravotníctva alebo ho nechce predstaviť. „Druhá polovica je natom lepšie. Rekordmanom je KDH," konštatuje Martin Vlachynský.Viac v podcaste, ktorý nahrala Denisa Hopková.Mentioned in this episode:Fico - Posadnutý mocouhttps://obchod.aktuality.sk/kniha-fico/?utm_source=aktuality.sk&utm_medium=article&utm_campaign=Kampan-FICO&utm_content=clanok&_ga=2.9252341.1308956659.1694332041-839733276.1655709953

"Ukázalo sa, že ministerstvo financií sa správa ako školský tyran. Poznáme to z typických amerických filmov, že to je taký chlapec, čo príliš veľa vyrástol a svoje komplexy si vybíja na ostatných a šikanuje ich. Ministerstvo financií sa roky takto správalo a počúva len na rovnaký prístup - na vyhrážky, nátlak a na to, čo urobili odborári, a dopadlo to tak, že minister musel ustúpiť. Ministerstvo počúva len na rovnakú rétoriku ako oni - vyhrážky, podmienky, nôž pod krk," hovorí analytik Martin Smatana o vyjednávaniach vlády s lekármi. "Stabilizačný príspevok pôvodne vznikol ako trucpodnik pri rokovaní lekárov. Medzičasom sa ale s lekármi dohodli a navýšila sa aj bonifikácia za odpracovanú prax aj ostatným, čiže všetci v princípe dostali viac. A tento stabilizačný príspevok ostal. Je to taká menšia Matovičova atómovka, obzvlášť, keď sa pozrieme, komu to pôjde. Nie pre nových zamestnancov, ako to je v Českej republike, kde majú náborové príspevky, aby pritiahli zdravotníkov. Nerieši problém, že máme málo sestier. Je to len pre tých, čo to stihnú do 19. decembra. O tri roky, keď uplynie táto doba, bude veľký prepad tej priemernej mzdy. Takže keď niekto príde na ministerstvo, o tri roky to bude musieť riešiť a skokovito dofinancovávať. Je to nesystémové riešenie, obzvlášť keď to nejde ambulantným lekárom a sestrám," kritizuje Smatana. Ako sa pozerá na vyjednávanie lekárov s vládou? Čo sa zmení pre pacienta? A pomôže to zastabilizovať systém alebo aj prilákať nových ľudí? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s analytikom Martinom Smatanom. – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

Exminister zdravotníctva Marek Krajčí a analytik Martin Smatana diskutujú o tom, ako nátlaková akcia lekárov prospeje nášmu zdravotníctvu.

Na telo plus (22. 11): Martin Smatana by Na telo s Michalom Kovačičom

Lekári a vláda sa stále nedohodli | Hostia: Mária Lévyová (prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov), Marián Petko (šéf Asociácie nemocníc Slovenska) a Martin Smatana (zdravotnícky analytik ). | Ani neuveriteľných 10 hodín rokovania nestačilo včera na dohodu lekárskych odborov a vlády. Lekári tak stále zostávajú vo výpovediach a situácia v nemocniciach napätá. Rokovania preto pokračujú aj dnes od desiatej. Hoci cez víkend sme videli náznaky možnej dohody, pondelok ukázal, že to tak nemusí byť. Lekári sú ochotní ustúpiť z platových požiadaviek ale ostatné žiadajú splniť. Zasadol už aj krízový štáb no konkrétne riešenia nepredstavil. Dokážu sa teda obe strany dohodnúť? Prečo štát stále nemá plán B? A nedoplatí na to všetko nakoniec pacient? | Moderuje: Juraj Jedinák; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Vyše 2-tisíc lekárov podalo výpovede. Ako by sa prípadné odchody lekárov dotkli nemocníc a pacientov? Dokáže sa nájsť kompromis medzi odborármi a Lengvarským? A prečo ani po možnom zvýšení platov zdravotníkov nedokážeme prilákať späť tých, čo pracujú v zahraničí? V podcaste odpovedá zdravotnícky analytik Martin Smatana. Podľa bývalého šéfa zdravotníckych analytikov zdravotníctvo v súčasnosti nie je v kolapse - hroziť to ale môže, ak sa rezort zdravotníctva nedohodne s lekárskymi odborármi.  „Napriek tomu, že viacerí politici situáciu zľahčujú a vyjadrili sa, že čo je to ak odíde 2-tisíc lekárov, tak ja sa skôr prikláňam k tomu, že ak by výpovede dala čo i len polovica, kolaps by v priebehu pár dní pravdepodobne nastal,” hovorí v podcaste. Vysvetľuje aj ako by sa odchody lekárov mohli dotknúť nemocníc a samotných pacientov. „Ak chce ísť operovať chirurg, urológ, gynekológ, tak potrebuje anesteziológa. Ak vypadnú práve oni, tak sa veľká časť operatívy nebude dať realizovať,” tvrdí. Analytik Smatana si však myslí, že sa napokon obe strany dohodnú a k odchodom lekárov nedôjde.  V podcaste sme sa pozreli aj na návrh Lengvarského o zvyšovaní platov zdravotníkov. Podľa analytika navýšenie presvedčí čerstvých absolventov, aby ostali, ale nepomôže prilákať zdravotníkov zo zahraničia naspäť na Slovensko. Podcast pripravila Denisa Hopková.

Vyše 2-tisíc lekárov podalo výpovede. Ako by sa prípadné odchody lekárov dotkli nemocníc a pacientov? Dokáže sa nájsť kompromis medzi odborármi a Lengvarským? A prečo ani po možnom zvýšení platov zdravotníkov nedokážeme prilákať späť tých, čo pracujú v zahraničí? V podcaste odpovedá zdravotnícky analytik Martin Smatana. Podľa bývalého šéfa zdravotníckych analytikov zdravotníctvo v súčasnosti nie je v kolapse - hroziť to ale môže, ak sa rezort zdravotníctva nedohodne s lekárskymi odborármi.  „Napriek tomu, že viacerí politici situáciu zľahčujú a vyjadrili sa, že čo je to ak odíde 2-tisíc lekárov, tak ja sa skôr prikláňam k tomu, že ak by výpovede dala čo i len polovica, kolaps by v priebehu pár dní pravdepodobne nastal,” hovorí v podcaste. Vysvetľuje aj ako by sa odchody lekárov mohli dotknúť nemocníc a samotných pacientov. „Ak chce ísť operovať chirurg, urológ, gynekológ, tak potrebuje anesteziológa. Ak vypadnú práve oni, tak sa veľká časť operatívy nebude dať realizovať,” tvrdí. Analytik Smatana si však myslí, že sa napokon obe strany dohodnú a k odchodom lekárov nedôjde.  V podcaste sme sa pozreli aj na návrh Lengvarského o zvyšovaní platov zdravotníkov. Podľa analytika navýšenie presvedčí čerstvých absolventov, aby ostali, ale nepomôže prilákať zdravotníkov zo zahraničia naspäť na Slovensko. Podcast pripravila Denisa Hopková.

"Priemerný vek pediatra je 61 rokov. Keby tí, čo mali ísť do dôchodku, šli, prvý kontakt pre pacienta skolabuje. Už došli dobré riešenia, už sú len všelijaké riešenia na zaplátanie. Do katastrofy sa rútime už dlho a teraz už sa konečne v praxi prejavuje, čo to znamená. Presuny pacientov, operácií, presuny aj akútnych pacientov. Náš sektor funguje na ochote a obete zdravotníkov, ktorí sú často v dôchodkovom veku. Buď sú altruisti, alebo nemôžu odísť, lebo vedia, že by to celé padlo," hovorí analytik Martin Smatana o vážnej situácii v zdravotníctve. "Nerozumiem, prečo sme to nechali zájsť až do takéhoto štádia. Ministerstvu financií a zdravotníctva som ešte v novembri minulého roka pomáhal spraviť výpočty a porovnávačky s ostatnými krajinami. Minimálne od novembra boli dáta nachystané. Prečo sme sa dostali až sem, to neviem. Či sa hrá s tým, že zdravotníci sa nepostavia a nechajú to nejako ďalej ísť? Vôbec tomuto nerozumiem," dodáva Smatana k tomu, prečo ešte stále vláda nedokázala zvýšiť platy zdravotníkom. "Rozdelil by som to podľa predmetov. Ak rátame pandémiu, tak za pána ministra Krajčího štyri mínus, potom sa to zlepšilo, až teraz k dvojke. Možno aj jedna mínus. Zoberme si ale, že táto vláda je zatiaľ najviac reformná od čias ministra Zajaca. Prešlo niekoľko veľkých reforiem - o liekoch, reforma nemocníc, dlhodobá starostlivosť, idú novelizovať zákon o zisku poisťovní. Všetky veci, ktoré sa roky nedarili, sa postupne schvaľujú, aj keď to ide ťažko. A aj keď sa to niekedy nezdá, vo finále to nie je až také zlé, a dal by som im dvojku," hodnotí túto vládu analytik. Ako sme na tom s nedostatkom sestier a lekárov? Aká vážna je situácia v zdravotníctve? Stíhame postaviť nemocnice z Plánu obnovy? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s analytikom Martinom Smatanom. – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

V dnešnej epizóde máme opäť nelekárskeho hosťa a veríme, že o to zaujímavejšieho. Je ním Martin Smatana, bývalý šéf inštitútu zdravotnej politiky, ktorý je odborníkom v rámci zdravotníckeho managementu. Študoval na Oxforde a na začiatku nášho podcastu sa dozviete aj to, aký má ďalší backround. Rozprávali sme sa o tom, aké ďalšie aktivity robí na Slovensku, ako sa podieľa na príprave rôznych reforiem a ako vidí budúcnosť zdravotníctva na Slovensku. Čo to všetko bude znamenať pre vás, medikov a mladých lekárov ? Viac už v našej epizóde. Príjemné počúvanie. Zdroj fotografie: https://www.forbes.sk/30pod30-2020/people/smatana_martin.jpg --- Send in a voice message: https://anchor.fm/rozhovory-md/message

“Dostala som reakcie aj pozitívne aj negatívne. Viac bolo tých pozitívnych. Negatívne boli, prekvapujúco, aj od ľudí, ktorých aj blízko poznám. Ale je to skôr o tom, čo hovoril Martin Smatana, že žijeme v strachu, čo sa vlastne bude diať. Človek by sa nemal báť povedať svoj názor a obávať sa, že ja poviem niečo, čo je pravda, a budem za to skritizovaná, posudzovaná. Dokonca som dostala informáciu, že som si pochovala projekt martinskej nemocnice, lebo som si dovolila kritizovať exministra. To mi príde už dosť cez čiaru,” hovorí Martina Antošová, ktorá má na starosti projekt výstavby martinskej nemocnice a pred dvomi týždňami verejne kritizovala kroky exministra zdravotníctva Mareka Krajčího. "Keby nám teraz povedali - môžete robiť, robte, ešte stále by sme to s odretými ušami stihli. Ja by som bola veľmi rada, keby sme stihli aspoň jednu nemocnicu. Tie menšie by sme stihli určite, ale čakáme na politické rozhodnutie," hovorí Antošová o tom, či stíhame z Plánu obnovy postaviť nové nemocnice. "Je to stále o tom, že človek si myslí, že sa niečo zlepší. Ale keď ste v ďalšej pracovnej skupine, s ďalším tímom a hovoríte už piatykrát o tom istom, tak vás to prestáva baviť. A hovoríte si, či malo zmysel vrátiť sa na Slovensko a snažiť sa o niečo, keď nemáte podporu. Ešte sme to nevzdali. Každý, kto niekedy staval nemocnicu, vám povie, že pokiaľ sa ten projekt nezrealizuje do nejakých šiestich rokov, tak ho môžete hodiť do koša, lebo je už neaktuálny. Takže máme ešte nejaký rok či dva, aby sme začali realizáciu. Inak sa náš tím bude musieť rozpustiť a budeme sa venovať niečomu inému, lebo už nikto nebude chcieť začínať odznova," hovorí Martina Antošová o projekte martinskej nemocnice. Na čom stojí reforma nemocníc a Plán obnovy? Sabotuje ho Marek Krajčí? A stíha alebo nestíha sa postaviť martinská nemocnica z Plánu obnovy? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s Martinou Antošovou z Univerzitnej nemocnice Martin. – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

Martin Smatana je režisér. Koncom minulého roka vydal knihu ROK DOBRÝCH SPRÁV na ktorej pracoval počas pandémie. Kniha je akousi kronikou dobrých a pekných príbehov, ktoré nám pripomínajú, že dobré správy vznikajú aj v tých najťažších obdobiach. Do finálnej verzie knihy sa ich dostalo 52 a stále má ohromný ohlas. Určite aj preto, že aj v týchto dňoch sa presviedčame o tom, že dobré správy potrebujeme počuť.

The steak has been marinating for a few days now. The pan is heated. Franc's stomach is rumbling. But Liza's co-workers surprise her with a birthday party. Will she be home on time?Spela Cadez is a Slovenian independent director who created the production company Finta film. Her eclectic films depict fragile characters in an unbalanced world. She shows the trueness of life through deep stories, always coloured with a touch of humour. Her last film "Steakhouse" was selected in international competition at Clermont international animation film festival.More on :http://finta.si/https://vimeo.com/spelacadezfinta Mom, dad, son and daughter are going to have the best summer holiday ever. But things get complicated and they start to argue, because everybody has a different taste of how to enjoy holidays.Martin Smatana is a stop-motion filmmaker based in Czech Republic. He likes working manually, using different materials and telling stories for children. He studied Animation in Bratislava and then at FAMU in Prague. His graduation film "The Kite" was premiered at Berlinale 2019, and won over 60 international awards.More on :https://smatana.com/https://vimeo.com/smatohttps://www.instagram.com/martin.smatana/

Počty infikovaných výrazne rastú. Je to posledná vlna covidu, ktorej sa treba báť? Ako sa doma liečiť? Na otázky čitateľov Denníka N odpovedajú všeobecná lekárka Jana Bendová a analytik Martin Smatana. Diskusiou sprevádza novinárka Veronika Folentová.

Hosťom najnovšej epizódy Startitup Diskusný Klub je zdravotnícky analytik Martin Smatana, s ktorým sa Šimon Žďárský rozprával o aktuálnej situácii v zdravotníctve na Slovensku. Idú sa v pripravovanej novele rušiť niektoré nemocnice? Ako sa vyrieši nedostatok zdravotného personálu? „Často sa stáva, že sa prižmúria oči a nejako to potiahne ten personál, čo vysvetľuje, prečo máme odpracovcaných tak veľa nadčasov. Ale často sa to už nedá a preto sa organicky zatvárajú oddelenia a nemocnice,“ hovorí Martin Smatana. Budú sa zvyšovať platy a čo by pomohlo prilákať ľudí do zdravotníctva? To všetko a oveľa viac sa dozvieš v najnovšom dieli Startitup Diskusný Klub.

"Nie je tam nejaké dofinancovanie, ktoré by spôsobilo, že podmienky budú pre zdravotníkov lepšie a neodídu do zahraničia. Druhý problém, ktorý je ešte väčší, že okolité krajiny výrazne navýšili zdroje do rezortu. Mnohé krajiny európy to urobili, lebo nechcú, aby im odchádzali zdravotníci. Už sa to aj prejavilo tým, že navýšili mzdové pomery.  My, v porovnaní s ostatnými krajinami, budeme na tom ešte horšie, čo pravdepodobne spôsobí, že ešte väčší počet mladých zdravotníkov bude mať tendenciu odísť do zahraničia," komentuje rozpočet ministerstva zdravotníctva analytik a bývalý šéf inštitútu zdravotníckych analýz Martin Smatana.  "Je pravda, že ministerstvo začalo komunikovať veľmi veľmi neskoro a dali priestor politikom, aby si na tom začali vybíjať nejaké politické body, a aby to zneužili. Dá sa to prebiť, ale treba to kontinuálne stále komunikovať. Je pravda, že tento čas ministerstvo teraz nemá," dodáva Smatana k stratifikácii nemocníc a reforme, ktorú bombarduje ministrovi Lengvarskému vlastný koaličný partner Sme rodina.  Ako bude vyzerať slovenské zdravotníctvo, ak by reforma prešla? Dá sa robiť stratifikácia bez reformy ambulantnej starostlivosti? Nie je najväčšia slabina, že sa blížia komunálne voľby a práve stratifikácia sa môže stať hlavnou témou kampane v regiónoch? Pozrite si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s analytikom Martinom Smatanom.  –  Ak máte pre nám spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk –  Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty  –  Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast  –  Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme  –  Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH. 

„Pri boji s delta variantom musíme byť oveľa razantenjší a rýchlejší. Efektívne pred ním a jeho následkami chráni vakcinácia“, tvrdí zdravotný analytik Martin Smatana.   Skúsenosť Veľkej Británie podľa neho hovorí o tom, že vysoká miera zaočkovanosti chráni pri delta variante pred hospitalizáciami a úmrtiami. Podmienkou však je však ukončený celý proces očkovania s vybudovanou imunitou. „To je tu kľúčové“, dodáva.   Dáta podľa neho napovedajú, že delta variant tu už máme komunitne a je len otázkou času, kedy sa to vo veľkom rozšíri. „Očakávame, že to bude začiatkom jesene, keď sa deti vrátia do škôl, ochladí sa a ľudia budú tráviť viac času v interiéri“, tvrdí analytik a niekdajší šéf Inštitútu zdravotníckych analýz Martin Smatana.   „Ak rátame, že u nás príde k zhoršeniu v septembri, aby sa to neprejavilo na náraste hospitalizácií a úmrtí, očkovať sa musíme už teraz, aby sme stihli čas, ktorý vakcína potrebuje na nabratie plnej efektivity.“   Zatiaľ sa podľa analytika Smatanu nenašla krajina, kde by sa rozšíril delta variant a časom nenastal prudký nárast prípadov. Ukázalo sa to v Británii, Španielsku, Portugalsku, na Malte.   „Vzhľadom na výrazne kratšiu inkubačnú dobu stačí pár týždňov, kým počet prípadov prudko narastie“, tvrdí.   V podcaste sa dozviete aj odpovede na otázky, či by malo byť u nás očkovanie proti covidu povinné či o tretej vakcinačnej dávke, ktorá bude cestou aj pre Slovensko. A tiež, čo môže spraviť s epidemiologickou situáciou u nás septembrová návšteva pápeža Františka u nás.   Moderuje Jaroslav Barborák.

„Pri boji s delta variantom musíme byť oveľa razantenjší a rýchlejší. Efektívne pred ním a jeho následkami chráni vakcinácia“, tvrdí zdravotný analytik Martin Smatana.   Skúsenosť Veľkej Británie podľa neho hovorí o tom, že vysoká miera zaočkovanosti chráni pri delta variante pred hospitalizáciami a úmrtiami. Podmienkou však je však ukončený celý proces očkovania s vybudovanou imunitou. „To je tu kľúčové“, dodáva.   Dáta podľa neho napovedajú, že delta variant tu už máme komunitne a je len otázkou času, kedy sa to vo veľkom rozšíri. „Očakávame, že to bude začiatkom jesene, keď sa deti vrátia do škôl, ochladí sa a ľudia budú tráviť viac času v interiéri“, tvrdí analytik a niekdajší šéf Inštitútu zdravotníckych analýz Martin Smatana.   „Ak rátame, že u nás príde k zhoršeniu v septembri, aby sa to neprejavilo na náraste hospitalizácií a úmrtí, očkovať sa musíme už teraz, aby sme stihli čas, ktorý vakcína potrebuje na nabratie plnej efektivity.“   Zatiaľ sa podľa analytika Smatanu nenašla krajina, kde by sa rozšíril delta variant a časom nenastal prudký nárast prípadov. Ukázalo sa to v Británii, Španielsku, Portugalsku, na Malte.   „Vzhľadom na výrazne kratšiu inkubačnú dobu stačí pár týždňov, kým počet prípadov prudko narastie“, tvrdí.   V podcaste sa dozviete aj odpovede na otázky, či by malo byť u nás očkovanie proti covidu povinné či o tretej vakcinačnej dávke, ktorá bude cestou aj pre Slovensko. A tiež, čo môže spraviť s epidemiologickou situáciou u nás septembrová návšteva pápeža Františka u nás.   Moderuje Jaroslav Barborák.

„Pri boji s delta variantom musíme byť oveľa razantenjší a rýchlejší. Efektívne pred ním a jeho následkami chráni vakcinácia“, tvrdí zdravotný analytik Martin Smatana.   Skúsenosť Veľkej Británie podľa neho hovorí o tom, že vysoká miera zaočkovanosti chráni pri delta variante pred hospitalizáciami a úmrtiami. Podmienkou však je však ukončený celý proces očkovania s vybudovanou imunitou. „To je tu kľúčové“, dodáva.   Dáta podľa neho napovedajú, že delta variant tu už máme komunitne a je len otázkou času, kedy sa to vo veľkom rozšíri. „Očakávame, že to bude začiatkom jesene, keď sa deti vrátia do škôl, ochladí sa a ľudia budú tráviť viac času v interiéri“, tvrdí analytik a niekdajší šéf Inštitútu zdravotníckych analýz Martin Smatana.   „Ak rátame, že u nás príde k zhoršeniu v septembri, aby sa to neprejavilo na náraste hospitalizácií a úmrtí, očkovať sa musíme už teraz, aby sme stihli čas, ktorý vakcína potrebuje na nabratie plnej efektivity.“   Zatiaľ sa podľa analytika Smatanu nenašla krajina, kde by sa rozšíril delta variant a časom nenastal prudký nárast prípadov. Ukázalo sa to v Británii, Španielsku, Portugalsku, na Malte.   „Vzhľadom na výrazne kratšiu inkubačnú dobu stačí pár týždňov, kým počet prípadov prudko narastie“, tvrdí.   V podcaste sa dozviete aj odpovede na otázky, či by malo byť u nás očkovanie proti covidu povinné či o tretej vakcinačnej dávke, ktorá bude cestou aj pre Slovensko. A tiež, čo môže spraviť s epidemiologickou situáciou u nás septembrová návšteva pápeža Františka u nás.   Moderuje Jaroslav Barborák.

V dnešnom MEDCAST NEWS - desaťminútovom súhrne najdôležitejších správ z oblasti zdravotníctva za uplynulý týždeň sa okrem iných dôležitých informácií dozviete:- Takmer tretina pacientov prerušila alebo ukončila svoju plánovanú liečbu- Výrazný nárast podielu delta variantu koronavírusu- Posúdiť nevhodnosť podania vakcín môže iba lekárTakmer tretina pacientov sa rozhodla v dôsledku situácie zapríčinenej koronavírusom vynechať, prerušiť alebo ukončiť svoju plánovanú liečbu. Podľa údajov od pacientov vo viac ako tretine prípadov plánovaný lekársky výkon, operáciu či vyšetrenie zrušil ošetrujúci lekár alebo nemocnica. Pacienti sa preto obracajú na kompetentných, aby začali problém odloženej zdravotnej starostlivosti intenzívne riešiť. V dôsledku zhoršujúcej sa epidemickej situácie navštevovali pacienti ambulancie svojich lekárov menej často. Zníženie počtu návštev u všeobecných lekárov dotklo až 66,7 % pacientov a v prípade špecialistov až 59,3 % pacientov. Ukázal to nedávny prieskum Asociácie na ochranu práv pacientov SR v spolupráci s agentúrou AKO, do ktorého sa zapojilo 2 595 respondentov. (SITA, 04-08-2021)Počet ľudí zaočkovaných druhou dávkou vakcíny proti ochoreniu COVID-19 na Slovensku čoskoro prekročí dva milióny. Okrem prihlásenia sa cez registráciu ponúkajú vyššie územné celky aj možnosť využiť očkovanie bez registrácie. Záujemcom stačí iba prísť do očkovacieho centra a dať sa zaočkovať. Očkuje sa aj v niektorých nákupných centrách. Informovala o tom v tlačovej správe Zuzana Eliášová, hovorkyňa Ministerstva zdravotníctva SR. Samosprávy o týchto možnostiach informujú na svojich internetových stránkach a sociálnych sieťach. Ministerstvo pripomína, že očkovanie je jedinou ochranou proti ochoreniu v prostredí šíriaceho sa delta variantu. „Podiel zaočkovaných ľudí výrazne ovplyvní tretiu vlnu pandémie na Slovensku,“ upozorňuje rezort . Verejnosti pripomína, aby využili možnosť dať sa zaočkovať bez registrácie a ochránili tak seba, aj svojich blízkych proti ochoreniu COVID-19 ešte počas víkendu. (SITA, 30-07-2021)V súvislosti s treťou vlnou pandémie koronavírusu spôsobenou takzvaným delta variantom bude potrebná aj tretia dávka vakcíny. Uviedol to na tlačovej besede epidemiológ ministerstva zdravotníctva Martin Pavelka. Doplnil však, že dávať ju ľuďom teraz považuje za predčasné. Pavelka zároveň skonštatoval, že tretia vlna bude epidémiou neočkovaných. „Bude sa šíriť ako veterná smršť. Vírus je nebezpečnejší, riziko sa zvyšuje dvojnásobne pre každú vekovú kategóriu. Viac ľudí bude umierať na delta variant v kategórii neočkovaných,“ zdôraznil. Podľa štátnej tajomníčky ministerstva zdravotníctva Jany Ježíkovej delta variant na Slovensko postupne prichádza, pričom to preukazuje 40 percent z testovaných vzoriek. Pokiaľ sa ľudia obávajú bezpečnosti vakcín, lebo sú v podmienečnej registrácii, rovnako je na tom podľa nej ďalších 114 liekov, ktoré sa na Slovensku používajú. Ide najmä o lieky na onkologické ochorenia. (SITA, 30-07-2021)Optimalizácia siete nemocníc má oproti stratifikácii väčšiu šancu prejsť. Ako pre agentúru SITA uviedol zdravotnícky analytik Martin Smatana, aktuálny návrh posilňuje regulačné autority štátu a kvalitne sú vypracované aj medicínske návrhy. Aj keď sieť nemocníc stále nie je doriešená, rezort zdravotníctva je podľa neho na najlepšej ceste k úspechu. „Viem, že ministerstvo zdravotníctva komunikuje s asociáciami, mestami a VÚCkami, takže idú na to dobre. Teraz je to naozaj o tom, aby sa to korektne nastavilo, našli kompromis a aby to fungovalo,“ uviedol Smatana. Vo veľkej reforme nemocníc je zahrnutá aj obnova primárnej siete, ktorá podľa neho vyzerá nádejne. Optimalizácia siete nemocníc má podľa analytika väčšiu šancu ako stratifikácia z viacerých dôvodov. Ako povedal, ľudia chápu, ako nemocnice zlyhali pri COVIDe, nakoľko sú v katastrofálnom stave. Ľudia tak pochopili, že reforma je nevyhnutná. Ďalším predpokladom úspechu reformy sú financie. Kým pri stratifikácii bolo k dispozícii 70 miliónov eur ročne na celý rezort, teraz je len na obnovu nemocníc vyčlenených 997 miliónov eur. (SITA, 01-08-2021)Za uplynulý týždeň výrazne stúpol podiel delta variantu koronavírusu a mierne rastie počet potvrdených pozitívnych prípadov. Aktuálny denný počet prípadov je na úrovni približne polovice augusta minulého roka. Reprodukčné číslo narástlo oproti minulému týždňu o 9 %, jeho aktuálna úroveň je 1,2 až 1,3. Stúpli tiež hospitalizácie, v porovnaní s predchádzajúcim týždňom o 11 %. O aktuálnej epidemiologickej situácii informoval Komunikačný odbor Ministerstva zdravotníctva SR. Ako uviedlo ministerstvo, za ostatné dva týždne bolo 78 % prípadov medzi nezaočkovanými osobami. Aspoň prvou dávkou vakcíny je na Slovensku zaočkovaných bezmála 42 % populácie, plne zaočkovaných je takmer 37 % obyvateľstva. Slovensko tak naďalej zaostáva za priemerom Európy. Zaočkovanosť prvou dávkou v Európskej únii je aktuálne na úrovni 60 % a druhou dávkou na 50 %. Naďalej pretrvávajú rozdiely v zaočkovanosti podľa okresov bydliska. Pri prvej dávke sa úroveň pohybuje od 27 do 60 %, rozdiely v okresoch pri plnom očkovaní sú od 24 do 56 %. (SITA, 05-08-2021)Posúdiť nevhodnosť podania vakcín môže iba lekár. Na základe stručného popisu diagnózy cez email či telefonicky nie je v právomoci operátora infolinky Ministerstva zdravotníctva SR alebo Národného centra zdravotníckych informácií zaujať stanovisko k vhodnosti očkovania alebo iného zdravotného výkonu. Ako upozornil Komunikačný odbor rezortu, môže tak urobiť iba lekár, ktorý pozná zdravotný stav pacienta a má prístup k jeho zdravotnej dokumentácii. „Ak pacient požiada svojho lekára prostredníctvom elektronickej komunikácie (napr. email) o vyjadrenie sa k vhodnosti očkovania, je možné v istých situáciách zaujať stanovisko aj uvedenou formou. Samozrejme, očkovanie sa riadi stavom pacienta pred samotnou aplikáciou vakcíny,“ uviedla hlavná odborníčka ministerstva zdravotníctva Adriana Šimková. Ak si ľudia nie sú istí, či sa môžu dať zaočkovať proti ochoreniu COVID-19, informovať sa majú u svojho všeobecného lekára alebo špecialistu. V odôvodnených prípadoch lekár vystaví potvrdenie o dočasnej alebo trvalej kontraindikácii očkovania proti ochoreniu COVID-19. (SITA, 05-08-2021)Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR spúšťa kampaň na podporu očkovania proti ochoreniu COVID-19. Na štvrtkovej tlačovej konferencii to povedal minister školstva Branislav Gröhling (SaS). V rámci kampane Za otvorené školy plánuje minister so svojím tímom navštevovať županov, primátorov a starostov v jednotlivých regiónoch. Tým budú odporúčať, aby ľudia žijúci v ich území využili najbližšie týždne na zaočkovanie sa proti koronavírusu. V pondelok 16. augusta spustí ministerstvo školstva callcentrum, ktorého úlohou bude kontaktovať primátorov a starostov jednotlivých miest a obcí s nízkou mierou zaočkovanosti a rovnako jednotlivých pediatrov a vyzývať ich, aby sa pridali ku kampani. Ako budú vyzerať opatrenia na školách na začiatku školského roka bude Gröhling informovať v utorok 17. augusta. (SITA, 05-08-2021)Bez registrácie sa dá zaočkovať aj vo vybraných nemocniciach. Rezort zdravotníctva zverejnil zoznam očkovacích centier, v ktorých sa najbližších sedem dní budú môcť dať ľudia zaočkovať aj bez registrácie. V zdravotníckych zariadeniach budú očkovať vakcínami Pfizer a Moderna, a to vo vybraných časoch. Záujemcovia si so sebou musia priniesť len preukaz totožnosti a preukaz poistenca. Ako uviedol komunikačný odbor Ministerstva zdravotníctva SR, cieľom je, aby bola vakcinácia čo najdostupnejšia. Zároveň pokračuje očkovanie ľudí, ktorí sa zaregistrovali cez formulár, rozbehlo sa očkovanie v ambulanciách a v regiónoch očkujú výjazdové tímy. Ďalšou z možností je nechať sa zaočkovať bez termínu. (SITA, 02-08-2021)

V dnešnom MEDCAST NEWS - desaťminútovom súhrne najdôležitejších správ z oblasti zdravotníctva za uplynulý týždeň sa okrem iných dôležitých informácií dozviete:- Takmer tretina pacientov prerušila alebo ukončila svoju plánovanú liečbu- Výrazný nárast podielu delta variantu koronavírusu- Posúdiť nevhodnosť podania vakcín môže iba lekárTakmer tretina pacientov sa rozhodla v dôsledku situácie zapríčinenej koronavírusom vynechať, prerušiť alebo ukončiť svoju plánovanú liečbu. Podľa údajov od pacientov vo viac ako tretine prípadov plánovaný lekársky výkon, operáciu či vyšetrenie zrušil ošetrujúci lekár alebo nemocnica. Pacienti sa preto obracajú na kompetentných, aby začali problém odloženej zdravotnej starostlivosti intenzívne riešiť. V dôsledku zhoršujúcej sa epidemickej situácie navštevovali pacienti ambulancie svojich lekárov menej často. Zníženie počtu návštev u všeobecných lekárov dotklo až 66,7 % pacientov a v prípade špecialistov až 59,3 % pacientov. Ukázal to nedávny prieskum Asociácie na ochranu práv pacientov SR v spolupráci s agentúrou AKO, do ktorého sa zapojilo 2 595 respondentov. (SITA, 04-08-2021)Počet ľudí zaočkovaných druhou dávkou vakcíny proti ochoreniu COVID-19 na Slovensku čoskoro prekročí dva milióny. Okrem prihlásenia sa cez registráciu ponúkajú vyššie územné celky aj možnosť využiť očkovanie bez registrácie. Záujemcom stačí iba prísť do očkovacieho centra a dať sa zaočkovať. Očkuje sa aj v niektorých nákupných centrách. Informovala o tom v tlačovej správe Zuzana Eliášová, hovorkyňa Ministerstva zdravotníctva SR. Samosprávy o týchto možnostiach informujú na svojich internetových stránkach a sociálnych sieťach. Ministerstvo pripomína, že očkovanie je jedinou ochranou proti ochoreniu v prostredí šíriaceho sa delta variantu. „Podiel zaočkovaných ľudí výrazne ovplyvní tretiu vlnu pandémie na Slovensku,“ upozorňuje rezort . Verejnosti pripomína, aby využili možnosť dať sa zaočkovať bez registrácie a ochránili tak seba, aj svojich blízkych proti ochoreniu COVID-19 ešte počas víkendu. (SITA, 30-07-2021)V súvislosti s treťou vlnou pandémie koronavírusu spôsobenou takzvaným delta variantom bude potrebná aj tretia dávka vakcíny. Uviedol to na tlačovej besede epidemiológ ministerstva zdravotníctva Martin Pavelka. Doplnil však, že dávať ju ľuďom teraz považuje za predčasné. Pavelka zároveň skonštatoval, že tretia vlna bude epidémiou neočkovaných. „Bude sa šíriť ako veterná smršť. Vírus je nebezpečnejší, riziko sa zvyšuje dvojnásobne pre každú vekovú kategóriu. Viac ľudí bude umierať na delta variant v kategórii neočkovaných,“ zdôraznil. Podľa štátnej tajomníčky ministerstva zdravotníctva Jany Ježíkovej delta variant na Slovensko postupne prichádza, pričom to preukazuje 40 percent z testovaných vzoriek. Pokiaľ sa ľudia obávajú bezpečnosti vakcín, lebo sú v podmienečnej registrácii, rovnako je na tom podľa nej ďalších 114 liekov, ktoré sa na Slovensku používajú. Ide najmä o lieky na onkologické ochorenia. (SITA, 30-07-2021)Optimalizácia siete nemocníc má oproti stratifikácii väčšiu šancu prejsť. Ako pre agentúru SITA uviedol zdravotnícky analytik Martin Smatana, aktuálny návrh posilňuje regulačné autority štátu a kvalitne sú vypracované aj medicínske návrhy. Aj keď sieť nemocníc stále nie je doriešená, rezort zdravotníctva je podľa neho na najlepšej ceste k úspechu. „Viem, že ministerstvo zdravotníctva komunikuje s asociáciami, mestami a VÚCkami, takže idú na to dobre. Teraz je to naozaj o tom, aby sa to korektne nastavilo, našli kompromis a aby to fungovalo,“ uviedol Smatana. Vo veľkej reforme nemocníc je zahrnutá aj obnova primárnej siete, ktorá podľa neho vyzerá nádejne. Optimalizácia siete nemocníc má podľa analytika väčšiu šancu ako stratifikácia z viacerých dôvodov. Ako povedal, ľudia chápu, ako nemocnice zlyhali pri COVIDe, nakoľko sú v katastrofálnom stave. Ľudia tak pochopili, že reforma je nevyhnutná. Ďalším predpokladom úspechu reformy sú financie. Kým pri stratifikácii bolo k dispozícii 70 miliónov eur ročne na celý rezort, teraz je len na obnovu nemocníc vyčlenených 997 miliónov eur. (SITA, 01-08-2021)Za uplynulý týždeň výrazne stúpol podiel delta variantu koronavírusu a mierne rastie počet potvrdených pozitívnych prípadov. Aktuálny denný počet prípadov je na úrovni približne polovice augusta minulého roka. Reprodukčné číslo narástlo oproti minulému týždňu o 9 %, jeho aktuálna úroveň je 1,2 až 1,3. Stúpli tiež hospitalizácie, v porovnaní s predchádzajúcim týždňom o 11 %. O aktuálnej epidemiologickej situácii informoval Komunikačný odbor Ministerstva zdravotníctva SR. Ako uviedlo ministerstvo, za ostatné dva týždne bolo 78 % prípadov medzi nezaočkovanými osobami. Aspoň prvou dávkou vakcíny je na Slovensku zaočkovaných bezmála 42 % populácie, plne zaočkovaných je takmer 37 % obyvateľstva. Slovensko tak naďalej zaostáva za priemerom Európy. Zaočkovanosť prvou dávkou v Európskej únii je aktuálne na úrovni 60 % a druhou dávkou na 50 %. Naďalej pretrvávajú rozdiely v zaočkovanosti podľa okresov bydliska. Pri prvej dávke sa úroveň pohybuje od 27 do 60 %, rozdiely v okresoch pri plnom očkovaní sú od 24 do 56 %. (SITA, 05-08-2021)Posúdiť nevhodnosť podania vakcín môže iba lekár. Na základe stručného popisu diagnózy cez email či telefonicky nie je v právomoci operátora infolinky Ministerstva zdravotníctva SR alebo Národného centra zdravotníckych informácií zaujať stanovisko k vhodnosti očkovania alebo iného zdravotného výkonu. Ako upozornil Komunikačný odbor rezortu, môže tak urobiť iba lekár, ktorý pozná zdravotný stav pacienta a má prístup k jeho zdravotnej dokumentácii. „Ak pacient požiada svojho lekára prostredníctvom elektronickej komunikácie (napr. email) o vyjadrenie sa k vhodnosti očkovania, je možné v istých situáciách zaujať stanovisko aj uvedenou formou. Samozrejme, očkovanie sa riadi stavom pacienta pred samotnou aplikáciou vakcíny,“ uviedla hlavná odborníčka ministerstva zdravotníctva Adriana Šimková. Ak si ľudia nie sú istí, či sa môžu dať zaočkovať proti ochoreniu COVID-19, informovať sa majú u svojho všeobecného lekára alebo špecialistu. V odôvodnených prípadoch lekár vystaví potvrdenie o dočasnej alebo trvalej kontraindikácii očkovania proti ochoreniu COVID-19. (SITA, 05-08-2021)Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR spúšťa kampaň na podporu očkovania proti ochoreniu COVID-19. Na štvrtkovej tlačovej konferencii to povedal minister školstva Branislav Gröhling (SaS). V rámci kampane Za otvorené školy plánuje minister so svojím tímom navštevovať županov, primátorov a starostov v jednotlivých regiónoch. Tým budú odporúčať, aby ľudia žijúci v ich území využili najbližšie týždne na zaočkovanie sa proti koronavírusu. V pondelok 16. augusta spustí ministerstvo školstva callcentrum, ktorého úlohou bude kontaktovať primátorov a starostov jednotlivých miest a obcí s nízkou mierou zaočkovanosti a rovnako jednotlivých pediatrov a vyzývať ich, aby sa pridali ku kampani. Ako budú vyzerať opatrenia na školách na začiatku školského roka bude Gröhling informovať v utorok 17. augusta. (SITA, 05-08-2021)Bez registrácie sa dá zaočkovať aj vo vybraných nemocniciach. Rezort zdravotníctva zverejnil zoznam očkovacích centier, v ktorých sa najbližších sedem dní budú môcť dať ľudia zaočkovať aj bez registrácie. V zdravotníckych zariadeniach budú očkovať vakcínami Pfizer a Moderna, a to vo vybraných časoch. Záujemcovia si so sebou musia priniesť len preukaz totožnosti a preukaz poistenca. Ako uviedol komunikačný odbor Ministerstva zdravotníctva SR, cieľom je, aby bola vakcinácia čo najdostupnejšia. Zároveň pokračuje očkovanie ľudí, ktorí sa zaregistrovali cez formulár, rozbehlo sa očkovanie v ambulanciách a v regiónoch očkujú výjazdové tímy. Ďalšou z možností je nechať sa zaočkovať bez termínu. (SITA, 02-08-2021)

Delta variant sa šíri vo svete a v niektorých krajinách už vo výraznej miere prevláda. Napriek tomu dnes Británia hovorí o tom, že sa chcú s covidom naučiť žiť. Za akých okolností je to možné, čo to znamená pre nezaočkovaných a môžeme to pokladať za začiatok konca pandémie?  „Očkovanie bol vždy nástroj ako to ukončiť. Problém je, že máloktorá krajina má úroveň zaočkovanosti ako Británia, Kanada či Izrael,” vysvetľuje bývalý šéf Inštitútu zdravotnej politiky Martin Smatana. „Názor Británie je, že keď zaočkovali viac ako 90% ľudí nad 50 rokov, tak majú najkritickejšiu skupinu chránenú a nechajú ostatných vysporiadať sa s nákazou,” približuje s tým, že v Británii majú vďaka vysokej zaočkovanosti nízky počet úmrtí. Aj to však vyvoláva kritické hlasy.  Podľa Smatanu je jediná cesta očkovanie - na Slovensku za nízky záujem môžu podľa analytika aj niektorí politici. „Ministerstvo zdravotníctva sa môže trápiť kampaňami, keď je takáto veľká antikampaň a úroveň neistoty, ktorú viacerí politici šíria, tak je to neefektívne a veľká škoda." Kritizuje tiež kam až zašli antivaxeri a konšpirátori. „Vynadaj svojmu epidemiológovi či analytikovi - je to ako na futbale, keď sa hrá dedinská liga a človek mohol vynadať svojim hráčom. Tak sa to stal štandard, akurát že to už prešlo za rozumnú racionálnu hranicu.”  Moderuje Denisa Hopková.

Delta variant sa šíri vo svete a v niektorých krajinách už vo výraznej miere prevláda. Napriek tomu dnes Británia hovorí o tom, že sa chcú s covidom naučiť žiť. Za akých okolností je to možné, čo to znamená pre nezaočkovaných a môžeme to pokladať za začiatok konca pandémie?  „Očkovanie bol vždy nástroj ako to ukončiť. Problém je, že máloktorá krajina má úroveň zaočkovanosti ako Británia, Kanada či Izrael,” vysvetľuje bývalý šéf Inštitútu zdravotnej politiky Martin Smatana. „Názor Británie je, že keď zaočkovali viac ako 90% ľudí nad 50 rokov, tak majú najkritickejšiu skupinu chránenú a nechajú ostatných vysporiadať sa s nákazou,” približuje s tým, že v Británii majú vďaka vysokej zaočkovanosti nízky počet úmrtí. Aj to však vyvoláva kritické hlasy.  Podľa Smatanu je jediná cesta očkovanie - na Slovensku za nízky záujem môžu podľa analytika aj niektorí politici. „Ministerstvo zdravotníctva sa môže trápiť kampaňami, keď je takáto veľká antikampaň a úroveň neistoty, ktorú viacerí politici šíria, tak je to neefektívne a veľká škoda." Kritizuje tiež kam až zašli antivaxeri a konšpirátori. „Vynadaj svojmu epidemiológovi či analytikovi - je to ako na futbale, keď sa hrá dedinská liga a človek mohol vynadať svojim hráčom. Tak sa to stal štandard, akurát že to už prešlo za rozumnú racionálnu hranicu.”  Moderuje Denisa Hopková.

Delta variant sa šíri vo svete a v niektorých krajinách už vo výraznej miere prevláda. Napriek tomu dnes Británia hovorí o tom, že sa chcú s covidom naučiť žiť. Za akých okolností je to možné, čo to znamená pre nezaočkovaných a môžeme to pokladať za začiatok konca pandémie?  „Očkovanie bol vždy nástroj ako to ukončiť. Problém je, že máloktorá krajina má úroveň zaočkovanosti ako Británia, Kanada či Izrael,” vysvetľuje bývalý šéf Inštitútu zdravotnej politiky Martin Smatana. „Názor Británie je, že keď zaočkovali viac ako 90% ľudí nad 50 rokov, tak majú najkritickejšiu skupinu chránenú a nechajú ostatných vysporiadať sa s nákazou,” približuje s tým, že v Británii majú vďaka vysokej zaočkovanosti nízky počet úmrtí. Aj to však vyvoláva kritické hlasy.  Podľa Smatanu je jediná cesta očkovanie - na Slovensku za nízky záujem môžu podľa analytika aj niektorí politici. „Ministerstvo zdravotníctva sa môže trápiť kampaňami, keď je takáto veľká antikampaň a úroveň neistoty, ktorú viacerí politici šíria, tak je to neefektívne a veľká škoda." Kritizuje tiež kam až zašli antivaxeri a konšpirátori. „Vynadaj svojmu epidemiológovi či analytikovi - je to ako na futbale, keď sa hrá dedinská liga a človek mohol vynadať svojim hráčom. Tak sa to stal štandard, akurát že to už prešlo za rozumnú racionálnu hranicu.”  Moderuje Denisa Hopková.

"Mesto Moskva napriek tomu, že začali s očkovaním ešte v lete neregistrovaným Sputnikom, tak stále majú len 10 percent zaočkovaných. Tam chcú rozšíriť povinné očkovanie pre zdravotníkov a pracovníkov sociálnych služieb aj na zamestnancov škôl a služieb ako sú reštaurácie a podniky.  Toto sú skupiny, ktoré sú najviac vystavené vírusu, z určitého hľadiska tomu rozumiem. Je absolútne nevyhnutné, aby sme skupinu zdravotníkov a pracovníkov sociálnych služieb mali zaočkovanú. Teší ma, že aj u nás sa posunula téma na legislatívcov, aby zistili, či je to možné. Za mňa osobne, ak by som si mal vybrať, či znova zažijeme to, čo počas druhej vlny, by som dal očkovanie určite povinné pre tieto rizikové skupiny," hovorí analytik Martin Smatana o tom, či by sme zdravotníkov a pracovníkov v domovoch sociálnych služieb mali očkovať povinne, nie dobrovoľne.  "Za mňa ak by som nemal očkovanie, určite by som nevycestoval. A čo vidíme na Delte zo štúdií a dát, proti Delte funguje efektívne až druhá dávka. A keď vidíme ako sa Delta šíri po Európe, primárne kvôli majstrovstvám Európy vo futbale, tak je veľká šanca, že Delta mutácia, na ktorú treba druhú dávku očkovania, sa môže šíriť a môže byť aj u nás. Z tohto hľadiska by som bez dvoch dávok očkovania určite necestoval," dodáva Smatana.  Sme pripravení na tretiu vlnu? Prečo sme sa nepoučili z tej druhej? Ako bude vyzerať stratifikácia nemocníc? A má vôbec zmysel, keď nám odchádzajú zdravotníci? Pozrite si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s analytikom Martinom Smatanom. 

Menej lôžok v nemocniciach, lepšie podmienky pre zdravotníkov, lepšia zdravotná starostlivosť. Ministerstvo zdravotníctva predstavilo najväčšiu reformu od Rudolfa Zajaca. Čo teda znamená optimalizácia nemocníc? Nebudú nám tisícky zrušených akútnych lôžok chýbať? A na čo všetko budeme mať ako pacienti nárok za peniaze z nášho zdravotného poistenia? Ako majú vyzerať lepšie podmienky pre zdravotníkov? Braňo Závodský sa rozprával s bývalým šéfom zdravotníckych analytikov Martinom Smatanom a štátnou tajomníčkou na Ministerstve zdravotníctva Janou Ježíkovou. Celý článok: https://www.expres.sk/250427/martin-smatana-nemocnice-sa-v-ramci-reformy-zdravotnictva-rusit-nebudu/

"Myslím, že takéto vyjadrovanie by vôbec osoby ako on nemali používať, či si to myslí alebo nie. Aj SAV, aj ostatné inštitúcie robili posledný rok nonstop, aby sme mali k dispozícii lieky, ventilátory, testy. Je to do veľkej miery ich urážka a strašná nevďaka za ich prácu. Jediné pozitívum, čo z tohto vnímam, je úloha pani Baťovej v tomto celom. Za mňa osobne mi pripomína profesora Fauciho zo Spojených štátov, ktorý tiež bojoval a snažil sa normalizovať nápady, ktoré mal prezident Trump. Ona spravila podľa zadania maximum čo mohla, a dodala výsledky a maximum, čo sa dalo. Nepodľahla tlaku, odprezentovala to, čo mohli. Za mňa je prototyp toho ako má úradník vyzerať. Plní zadanie, ale výsledky neohýba a správa sa tak, ako by sa mala správať väčšina úradníkov. Ona je inšpiráciou ako by úradníci mali vyzerať. Keď som ja s ním spolupracoval, takéto extrémne idei a činy sa nediali. Neviem či to bolo tým, že tá situácia nebola taká vyhrotená," hovorí analytik Martin Smatana o súčasnej situácii so ŠÚKL, Zuzanou Baťovou a expremiérom Igorom Matovičom. "Na naše prekvapenie na NCZI chaos až tak nebol. Dáta boli k dispozícii, chýbalo tam nejaké rozhodnutie, ktoré by to zastrešilo a ktoré by povedalo áno poďme do toho. Samotné zdravotné poisťovne sa snažili urobiť zoznamy, a v januári sa to aj pripravilo sa to nezrealizovalo. Tam nebol problém na strane IT systémov, ale skôr tam chýbala vôľa, či manažérske zručnosti. Tú terajšiu spoluprácu s NCZI vnímam nádejne. Testy, ktoré sa budú opakovať v Maďarsku pozostávajú zo 14tich analýz, 11 z nich spravil ŠÚKL a dopadli pozitívne. Oni vlastne sledujú kvalitu tej farmaceutickej výroby, čí akosť, farba, PH sedí s tým ako bolo predpísané. Ak to maďarský labák spraví, jediná informácia bude, že to sedí s návodom na výrobu. Ale to ako je efektívna, bezpečná, aké má vedľajšie účinky, to je niečo iné. To vychádza z klinických štúdií a to je tá časť, ktorá podľa ŠÚKL je stále nezodpovedaná lebo im chýba väčšina informácií, ktoré Sputnik nedodal. Aj EMA dopytovala tieto informácie a stále ich nemá k dispozícii," dodáva Smatana. – Ak máte pre nám spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.

"Potrebujeme ešte minimálne týždeň dát testovaných. Potrebujeme, aby sa rozbehlo testovanie v marginalizovaných skupinách, ktoré sa začalo dnes, a výsledky budú v utorok a stredu. To je pre nás kľúčové, aby sme vedeli povedať, či tam nie sú ohniská, o ktorých nevieme, a až potom sa budeme vedieť vyjadriť, čo by sme odporúčali," hovorí riaditeľ Inštitútu zdravotnej politiky Martin Smatana o nápade Igora Matoviča, aby sme na štyri týždne "vypli" krajinu. Jeho tím teraz robí analýzu úplného lockdownu krajiny, aj čiastočných uzavretí miest, či zákazu vychádzania pre rizikové skupiny obyvateľstva. Čo hovorí na kritiku, že ich odhady sú príliš pesimistické? Ako pracuje jeho tím analytikov a čo všetko do predikcie koronavírusu na Slovensku zahŕňajú? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s riaditeľom IZP Martinom Smatanom. Upozornenie: Rozhovor bol nahrávaný 3. apríla.

"Na stratifikácii nemocníc sme pracovali dlho, som veľmi sklamaný, že neprešla," hovorí šéf analytického tímu Inštitút zdravotnej politiky. "Ale prichystaná bude tak, aby ďalšia vláda už nemusela dva roky analyzovať, ako my," dodáva Martin Smatana. Prečo je stratifikácia nemocníc taká dôležitá? A ako sa má na to pozerať niekto z menšieho mesta, ktorému zrušia nemocnicu? Čím to je, že v analytických tímoch ministerstiev robia najmä mladí ľudia zo svetových prestížnych univerzít? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s šéfom Inštitútu zdravotnej politiky Martinom Smatanom.