Podcasts about analytik

Presne pred štyrmi rokmi začala plnohodnotná ruská invázia. No podľa analytika Pavla Havlíčka sa vojna začala už na jar 2014 anexiou Krymu a bojmi na Donbase. V rozhovore v relácii Pravda vo svete vysvetľuje, prečo Rusku nikdy nešlo len o územie, ako viac než desať rokov konfliktu zmenilo ukrajinskú spoločnosť – a prečo dnes nik nevie, v akej podobe bude Ukrajina existovať po vojne.

Ökotest im Check: Was steckt wirklich in unseren Lebensmitteln? Inhalt: Seit 40 Jahren nimmt Ökotest Produkte unter die Lupe. Aber wie unabhängig ist die Redaktion wirklich, wenn gleichzeitig Anzeigen verkauft werden? In dieser Folge blicken wir hinter die Kulissen des Verlags. Gast Dr. Jürgen Steinert (Stellv. Chefredakteur) erklärt, warum die Analytik im Labor wichtiger ist als die reine Kennzeichnung auf der Packung und welche Schadstoffe 2026 im Fokus stehen. Die wichtigsten Themen dieser Folge: Hinter den Kulissen: Wie Ökotest die redaktionelle Unabhängigkeit von der Anzeigenabteilung trennt. Schadstoffe im Visier: Warum MOSH/MOAH (Mineralöle) und PFAS ("Ewigkeitschemikalien") Dauerthemen im Labor bleiben. Reformulierung: Was Light-Produkte wirklich bringen und warum weniger Salz oft eine Herausforderung ist. Recht & Grenzwerte: Wo Dr. Steinert strengere EU-Regulierung fordert. Timestamps für Schnellhörer: 02:15 – Die Struktur hinter Ökotest: Unabhängigkeit vs. Finanzierung. 05:40 – Das Label-Geschäft: Wann darf ein Hersteller mit dem Siegel werben? 11:20 – Mineralöle in Lebensmitteln (MOSH/MOAH) – Der aktuelle Stand 2026. 16:45 – PFAS & Bisphenol A: Die neuen Herausforderungen in der Analytik. 21:10 – Light-Produkte & Reformulierung: Sinn oder Marketing? Unser Experte: Dr. Jürgen Steinert Staatlich geprüfter Lebensmittelchemiker & Stellv. Chefredakteur ÖKO-TEST Verlag E-Mail: verlag@oekotest.de Ressourcen & Links:

Čtyři roky se Ukrajina brání plnohodnotné invazi Ruska. V posledním roce leží tíha pomoci napadené zemi na evropských státech, které spolu čelí výzvě, jak zajistit východní hranice případně i bez Spojených států amerických. „Stabilita bude pouze v momentu, kdy Ukrajina bude mít dostatečné bezpečnostní záruky,“ říká Michal Smetana, ředitel Centra pro výzkum míru. Zita Senková se ptala, jak nás změnila ruská agrese na Ukrajině, jak budovat bezpečný svět a jak definovat mír.Všechny díly podcastu Jak to vidí... můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Čtyři roky se Ukrajina brání plnohodnotné invazi Ruska. V posledním roce leží tíha pomoci napadené zemi na evropských státech, které spolu čelí výzvě, jak zajistit východní hranice případně i bez Spojených států amerických. „Stabilita bude pouze v momentu, kdy Ukrajina bude mít dostatečné bezpečnostní záruky,“ říká Michal Smetana, ředitel Centra pro výzkum míru. Zita Senková se ptala, jak nás změnila ruská agrese na Ukrajině, jak budovat bezpečný svět a jak definovat mír.

Premiér Andrej Babiš (ANO) chce po vzoru Francie a Austrálie zakázat dětem do 15 let přístup k sociálním sítím. Zlepšilo by to jejich duševní zdraví? „Bylo by to prospěšné,“ říká v pořadu Pro a proti Českého rozhlasu Plus psycholožka Helena Horálek z 1. Lékařské fakulty Univerzity Karlovy. „Můžeme se bavit o regulaci. Pro zákaz jako takový bych se nevyslovil,“ míní datový analytik projektu Zdravágenerace.cz Petr Baďura z Univerzity Palackého v Olomouci.Všechny díly podcastu Pro a proti můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Od velkého ruského útoku na Ukrajinu uplynou brzy čtyři roky. Napadená země se stále brání ruské přesile, současně ale čelí tlaku, aby agresorovi ustoupila. Ukázala to i mnichovská bezpečnostní konference, kde otevřeně zaznělo, že starý řád skončil a Ukrajina je první obětí toho nového. Takový pohled ale v podcastu Zbytečná válka popřel bezpečnostní analytik Milan Mikulecký. Podle něj je Ukrajina obětí ruské agrese, které se nezamezilo včas.

Ako sa človek dostane do tajnej služby? A ko sa dá prežiť život agenta, analytika? (Linky pre vás: Prof. Horáková

Ranní brífink Petra Honzejka: Dnes se podíváme na Mnichovskou bezpečnostní konferenci, která právě začíná. Loni na ní nadzvedl celou Evropu americký viceprezident J.D. Vance, který kritizoval Evropu za údajně nedemokratické praktiky a údajné omezování svobody slova. Co čekat letos a jakou roli bude hrát Česko , o tom si popovídáme s naším hlavním analytikem Martinem Ehlem, který je na místě. Já jsem Petr Honzejk a rozhovor nabídnu hned po několika byznysových zprávách.

„Pre mnohých Maďarov je to posledná šanca na zmenu predtým, než krajinu definitívne opustia“ – o nadchádzajúcich parlamentných voľbách takto hovorí Tomáš Strážay zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. „Po 16 rokoch vidíme prvýkrát reálneho vyzývateľa Viktora Orbána. Opozícia bola doteraz rozdrobená, ale strana Tisza Pétera Magyara sa stala reálnou silou. Otázkou zostáva aj to, ako by Orbánov Fidesz v prípade tesného výsledku prijal porážku a či by nespochybnil legitimitu volieb“, dodáva.Boj s korupciou, rozmrazenie európskych miliárd, extra daň pre bohatých a nižšie dane pre strednú vrstvu, či pevné ukotvenie v štruktúrach Únie a Nato.VersusSociálne a prorodinné balíky, príspevky na bývanie. K trinástemu aj štrnásty dôchodok, samozrejme bez zvyšovania daní. A rozhodné NIE vojenskej podpore Ukrajine.Predvolebné ponuky v susednom Maďarsku. Voliči tam už v polovici apríla pristúpia k urnám, aby rozhodli o ďalšom smerovaní krajiny. Spôsoby Orbánovej iliberálnej demokracie vyzýva jeho bývalý spolupracovník Péter Magyar. Proti vládnemu Fidezsu sa postavila jeho Tisza. A predvolebné prieskumy jej dávajú šance. Napriek tomu, že dlhoročného premiéra Orbána otvorene podporil aj Donald Trump.Naviac – parlamentné brány by mohla prekročiť aj ultrapravicová Naša vlasť – MiHazánk, ktorá vzišla z radikálneho Jobbiku.Maďarsko stojí pred najdôležitejšími voľbami jeho moderných dejín, zaznieva od pozorovateľov. Ako môže ich výsledok ovplyvniť situáciu v regióne i v Európskej únii?Na situáciu u našich južných susedov a na volebné šance sa pozrieme s Tomášom Strážayom zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Pre mnohých Maďarov je to posledná šanca na zmenu predtým, než krajinu definitívne opustia“ – o nadchádzajúcich parlamentných voľbách takto hovorí Tomáš Strážay zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. „Po 16 rokoch vidíme prvýkrát reálneho vyzývateľa Viktora Orbána. Opozícia bola doteraz rozdrobená, ale strana Tisza Pétera Magyara sa stala reálnou silou. Otázkou zostáva aj to, ako by Orbánov Fidesz v prípade tesného výsledku prijal porážku a či by nespochybnil legitimitu volieb“, dodáva.Boj s korupciou, rozmrazenie európskych miliárd, extra daň pre bohatých a nižšie dane pre strednú vrstvu, či pevné ukotvenie v štruktúrach Únie a Nato.VersusSociálne a prorodinné balíky, príspevky na bývanie. K trinástemu aj štrnásty dôchodok, samozrejme bez zvyšovania daní. A rozhodné NIE vojenskej podpore Ukrajine.Predvolebné ponuky v susednom Maďarsku. Voliči tam už v polovici apríla pristúpia k urnám, aby rozhodli o ďalšom smerovaní krajiny. Spôsoby Orbánovej iliberálnej demokracie vyzýva jeho bývalý spolupracovník Péter Magyar. Proti vládnemu Fidezsu sa postavila jeho Tisza. A predvolebné prieskumy jej dávajú šance. Napriek tomu, že dlhoročného premiéra Orbána otvorene podporil aj Donald Trump.Naviac – parlamentné brány by mohla prekročiť aj ultrapravicová Naša vlasť – MiHazánk, ktorá vzišla z radikálneho Jobbiku.Maďarsko stojí pred najdôležitejšími voľbami jeho moderných dejín, zaznieva od pozorovateľov. Ako môže ich výsledok ovplyvniť situáciu v regióne i v Európskej únii?Na situáciu u našich južných susedov a na volebné šance sa pozrieme s Tomášom Strážayom zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Ranní brífink Julie Hrstkové: Zítra poprvé v letošním roce  jednaji radní centrálni banky o nastavení úrokových sazeb. K dispozici budou mít nejnovější údaj o inflaci i dosavadní čísla o vývoji tuzemské ekonomiky. Co se dá očekavat a sníží už konečně základní úrokovou sazbu pod 3,5 procenta? Tak, aby ti, co si půjčují v české koruně na nákup bytu na hypotéku, ale i třeba  potřebují úvěr pro firmu, nebyli tak moc znevýhodnění oproti těm, kteří těží z eura a dvouprocentních úroků, které drží Evropská centrální banka? Nejen o tom s hlavním ekonomem investiční společnosti Investika Vítem Hradilem.

Ranní brífink Julie Hrstkové: Zítra poprvé v letošním roce  jednaji radní centrálni banky o nastavení úrokových sazeb. K dispozici budou mít nejnovější údaj o inflaci i dosavadní čísla o vývoji tuzemské ekonomiky. Co se dá očekavat a sníží už konečně základní úrokovou sazbu pod 3,5 procenta? Tak, aby ti, co si půjčují v české koruně na nákup bytu na hypotéku, ale i třeba  potřebují úvěr pro firmu, nebyli tak moc znevýhodnění oproti těm, kteří těží z eura a dvouprocentních úroků, které drží Evropská centrální banka? Nejen o tom s hlavním ekonomem investiční společnosti Investika Vítem Hradilem.

Ministerstvo životního prostředí mají v nové vládě Andreje Babiše pod taktovkou klimaticky skeptičtí Motoristé, konkrétně jejich předseda a současně vicepremiér a ministr zahraničí Petr Macinka. Jak se mění česká klimatická politika po nástupu nové vlády? A co čekat do budoucna? V novém díle podcastu Evropa zblízka odpovídá zakladatel a vedoucí Klima týmu v Asociaci pro mezinárodní otázky Tomáš Jungwirth Březovský.

„Vidíme čím dál víc snahu ukrást si pro sebe časový prostor v diskusi, aby mohli následně stříhat atraktivní videa pro své sociální sítě a vytvářet dojem, že ovládli tu diskusi,“ popisuje nový trend v komunikaci českých politiků mediální analytik Filip Rožánek. V pořadu Jak to vidí… dále komentuje debatu o budoucnosti veřejnoprávních médií, možné modely jejich financování i postoj nové vládní koalice k novinářům.Všechny díly podcastu Jak to vidí... můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Rada míru, nová mezinárodní instituce, kterou má vést americký prezident Donald Trump, má mimo jiné dohlížet na demilitarizaci a obnovu Pásma Gazy. Bílý dům už jmenoval výkonnou radu pro Gazu, jejíž součástí jsou Jared Kushner, Steve Witkoff, katarští a egyptští představitelé i zástupce Izraele. Jak by měla obnova Gazy vypadat? Analytik Břetislav Tureček v rozhovoru odpoví i na to, jaké jsou vyhlídky Kurdů v Sýrii či možné důsledky americké vojenské akce proti Íránu.Všechny díly podcastu Jak to vidí... můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Slovensko prežíva zlé ekonomické časy, vláde sa nedarí vytiahnuť z firiem viac peňazí na daniach a rast HDP v tomto roku môže podľa NBS klesnúť na 0,6%, hoci ministerstvo financií verí, že to bude aspoň 1,3%. Juraj Karpiš, finančný analytik INESS a autor kníh o investovaní, analyzuje nepredvídateľný ekonomický vývoj doma aj v USA. Donald Trump stupňuje agresivitu a colnú vojnu, ale prudký prepad finančných trhov by ho vedel zastaviť v jeho deštruktívnej politike. „Má to svoje rácio, veď už sme to raz zažili,“ hovorí Karpiš. „Keď Trump ohlásil v apríli obrovské clá najmä na Činu, trhy sa prepadli o 20%. Americký minister financií vtedy Trumpovi vysvetlil, že to spolu súvisí a tak rýchlo oznámil 90-dňovú pauzu. Vtedy sa trhy spamätali, lebo pochopili, že Trump je slabý a ustúpil.“ Na trhoch sa už skutočne začal fenomén „debasement trade“, keď sa investori odkláňajú od dolára a preferujú aktíva odolné voči devalvácii. „Ľudia sa začali báť Ameriky a kapitál sa sťahuje z dolárových dlhopisov a aktív, tie strácajú na sile a hore letí zlato,“ upozorňuje analytik. Zlato skutočne za minulý rok zvýšilo svoju hodnotu o 70%, čo najprudší rast za posledných 50 rokov. Podľa Karpiša je to varovný signál, že je zle. „Za posledné dva roky vidíme najväčší nárast hodnoty zlata v modernej histórii. Je to indikátor, že prežívame zlé ekonomické a politické scenáre.“ Aktuálne dianie skresľuje pohľad investorov. „Ľudia sa často pozerajú na svoje výnosy a vravia si, že americké akcie im zarobili 20%. Ale v skutočnosti sledujú len oslabenie amerického dolára. Ak si to premenia na eurá, tak sú na nule a v českých korunách sú v mínuse,“ vysvetľuje analytik. Dodáva, že stále sme len na začiatku tohto procesu a naplno sa môže prejaviť po máji 2026, keď sa skončí mandát súčasnému šéfovi FEDu a ukáže sa, či Donald Trump dokáže presadiť svoju politiku nízkych úrokových sadzieb. Juraj Karpiš zároveň približuje, ako funguje kryptomena stablecoin, ktorá má potenciál vytvoriť celý nový sektor a vziať bankám veľkú časť trhu. „Ak ho nezakážu, môže vyvolať revolúciu v platobnom styku.“ Ako sa v tomto svete má zachovať slovenský investor? Pozrite si celý diel relácie Index s Jurajom Karpišom. Moderuje Eva Mihočková. V rozhovore sa dozviete: Vyhýbajú sa firmy plateniu daní, alebo už skrátka nevládzu? Môžu Donalda Trumpa zastaviť finančné trhy? Prečo sa investori začali báť amerických dlhopisov Prečo zlato narástlo o 70% Ako Amerika ničí sama seba a postavenie dolára Ako sa dajú využiť stablecoiny See omnystudio.com/listener for privacy information.

Americký prezident Donald Trump završuje první rok svého druhého funkčního období. Rok dramatických politických tahů, provokativních výroků a nejistoty všech, kdo po desetiletí spoléhali na Spojené státy coby garanta světového pořádku. Kam se svět i samotné USA za posledních 12 měsíců s Donaldem Trumpem v Bílém domě posunuly? Host: Alex Kliment - analytik a editor ve společnosti GZERO MediaČlánek a další informace najdete na webu Seznam ZprávySledujte nás na sociálních sítích X, Instagram, Threads nebo Bluesky. Náměty a připomínky nám můžete psát na e-mail zaminutusest@sz.cz

Dánsko vysílá do Grónska větší počet vojáků včetně náčelníka generálního štábu. Reaguje tak na nátlak amerického prezidenta Donald Trumpa, který chce dostat Grónsko pod americkou kontrolu. „Evropa má možnosti, ale plánem bych to nenazval. Myslím, že nikdo neví, jak ten podivný geopolitický střet může dopadnout, ale Evropa zároveň není bezradná,“ soudí v pořadu Interview Plus zástupce ředitele institutu Europeum Viktor Daněk.Všechny díly podcastu Interview Plus můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Rannbí brífink Petra Honzejka: Dnes se podíváme na dramatickou situaci kolem Grónska, které chce Donald Trump připojit k USA. A bude nás zajímat hlavně postoj Babišovy vlády, která odmítá podpořit Dánsko, k němuž Grónsko patří. Já jsem Petr Honzejk a s naším hlavním analytikem Martinem Ehlem si o tom popovídám hned po několika převážně byznysových zprávách.

Rannbí brífink Petra Honzejka: Dnes se podíváme na dramatickou situaci kolem Grónska, které chce Donald Trump připojit k USA. A bude nás zajímat hlavně postoj Babišovy vlády, která odmítá podpořit Dánsko, k němuž Grónsko patří. Já jsem Petr Honzejk a s naším hlavním analytikem Martinem Ehlem si o tom popovídám hned po několika převážně byznysových zprávách.

Po neúspěšném summitu ve Washingtonu o budoucnosti Grónska dorazili na ostrov první evropští vojáci. Průzkumná mise má prověřit možnosti posílení bezpečnosti v arktickém regionu. Uklidní to Donalda Trumpa? Co jeho ambice znamenají pro budoucnost NATO? A mohla by aliance existovat bez Spojených států? Bezpečností analytik Michal Smetana v pořadu Jak to vidí... hodnotí i vyhlídky jednání o konci války na Ukrajině a dopady dění v Íránu na světový řád.Všechny díly podcastu Jak to vidí... můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Európska Únia poskytne Ukrajine pôžičku vo výške 90 miliárd eur na najbližšie dva roky. Dohodla sa na tom dvadsaťsedmička po pätnásťhodinovom rokovaní bruselského samitu. Slovensko, Maďarsko a Česká republika sa však nebudú podieľať na jej garanciách.Miliardy Ukrajine si pritom Únia požičia na trhoch v rámci svojho dlhového programu. Na avizovanom použití zmrazených ruských aktív vo výške 210 miliárd na tzv. reparačnú pôžičku ešte musí pracovať Európska komisia. Dostala na to mandát európskych lídrov.„Z Európy to Putinovi vysiela jasný signál: Táto vojna sa neoplatí. Ruské aktíva si ponecháme zmrazené, kým Rusku Ukrajine nezaplatí reparácie“ – takto reagoval nemecký kancelár Fridrich Merz. Naopak maďarský Viktor Orbán hovorí o „stratených peniazoch“, ktoré Únia od Ukrajiny neuvidí.Čo znamená pôžička európskej dvadsaťsedmičky Ukrajine? A akým spôsobom sa majú použiť zmrazené ruské aktíva vo výške 210 miliárd? Otázky pre Pavla Havlíčka z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Európska Únia poskytne Ukrajine pôžičku vo výške 90 miliárd eur na najbližšie dva roky. Dohodla sa na tom dvadsaťsedmička po pätnásťhodinovom rokovaní bruselského samitu. Slovensko, Maďarsko a Česká republika sa však nebudú podieľať na jej garanciách.Miliardy Ukrajine si pritom Únia požičia na trhoch v rámci svojho dlhového programu. Na avizovanom použití zmrazených ruských aktív vo výške 210 miliárd na tzv. reparačnú pôžičku ešte musí pracovať Európska komisia. Dostala na to mandát európskych lídrov.„Z Európy to Putinovi vysiela jasný signál: Táto vojna sa neoplatí. Ruské aktíva si ponecháme zmrazené, kým Rusku Ukrajine nezaplatí reparácie“ – takto reagoval nemecký kancelár Fridrich Merz. Naopak maďarský Viktor Orbán hovorí o „stratených peniazoch“, ktoré Únia od Ukrajiny neuvidí.Čo znamená pôžička európskej dvadsaťsedmičky Ukrajine? A akým spôsobom sa majú použiť zmrazené ruské aktíva vo výške 210 miliárd? Otázky pre Pavla Havlíčka z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Rozhovory o ukončení ruské agrese na Ukrajině pokračují. Vyjednavači USA a Ruska budou o víkendu jednat v Miami. Lídři EU mezitím rozhodují, jak Kyjev dál podpoří. Bude to něco znamenat pro další vývoj konfliktu?Hostem Ptám se já byl bývalý generální konzul v Petrohradě a zahraničně-politický analytik Pirátů Vladimír Votápek.Další kolo jednání o možnostem dosažení míru na Ukrajině potvrdil podle agentury AFP zástupce Bílého domu. K jednání v Miami mezi americkou a ruskou stranu má dojít poté, co v pondělí v Berlíně skončily dvoudenní rozhovory ukrajinské a americké delegace. Americký prezident Donald Trump následně prohlásil, že dohoda u ukončení rusko-ukrajinské války nikdy nebyla tak blízko.Schůzky se zúčastnil i ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Ten ale vedl, že současný návrh na ukončení války je stále jen pracovní verzí a Kyjev neuzná Donbas jako ruský.  Upozornil také, že Rusko se připravuje na další rok válčení v roce 2026 a požádal o co největší evropskou podporu. Evropští spojenci Ukrajinců v pondělí v Berlíně uvedli, že USA a evropské země hodlají napadené zemi poskytnout robustní bezpečnostní záruky a další podporu pro hospodářskou obnovu země. Dnes se v Bruselu zároveň schází lídři zemí sedmadvacítky na klíčovém summitu, aby probrali, jakým způsobem dál řešit finanční pomoc Ukrajiny. Rusko v reakci na účast evropských zástupců na berlínských jednáních o míru uvedlo, že zapojení Evropanů zřejmě nepřinese pro Moskvu přijatelné výsledky. Kreml dlouhodobě obviňuje evropské země, že se snaží podkopávat Trumpovy snahy dosáhnout míru na Ukrajině - například evropští představitelé totiž opakují, že s jakýmkoliv budoucím uspořádáním musí souhlasit především bránící se Kyjev. Ukrajina a Rusko mezitím pokračují ve vzájemných útocích. Válku rozpoutalo Rusko na rozkaz vládce Vladimira Putina v únoru 2022. Jak daleko je v tuto chvíli dohoda o míru na Ukrajině? Zvládne na sebe Evropa vzít zodpovědnost za další chod války a držet Ukrajinu nad vodou? A jak vážně brát výroky Moskvy o tom, že chce vrátit uspořádání světa před rozšíření NATO o země střední Evropy?--Podcast Ptám se já. Rozhovory s lidmi, kteří mají vliv, odpovědnost, informace.Sledujte na Seznam Zprávách, poslouchejte na Podcasty.cz a ve všech podcastových aplikacích.Archiv všech dílů najdete tady. Své postřehy, připomínky nebo tipy nám pište prostřednictvím sociálních sítí pod hashtagem #ptamseja nebo na e-mail: audio@sz.cz.

Po príjmovej, energetickej, zelenej či menštruačnej chudobe tu máme aj chudobu dopravnú. A ak je Slovensko paradoxne bohaté na chudobných, alebo tých na pokraji chudoby – máme ich viac ako 980 tisíc, čiže zasahuje každého šiesteho Slováka - rozširujú sa aj prejavy, kde nás chudoba zasahuje.Najnovšie to analytici Inštitútu 2050 mapujú v oblasti chudoby dopravnej. Dostupnosť verejnej dopravy, nadväznosť spojov či schopnosť bez väčších problémov sa dopraviť do školy, práce či k lekárovi. Práve toto sú oblasti, ktoré skúmali.Prieskum však zachytil aj iné vážne situácie: 43% slovenských domácností zažíva situáciu, že deň pred výplatou majú v peňaženke dvadsať eur. Štvrtina domácností to zažíva „skoro stále“, pätina „niekoľkokrát“ do roka.Aj to je Slovensko týchto dní.Pozrieme sa naň so sociológom a analytikom Inštitútu 2050 Tomášom Chabadom.„Dáta, ktoré máme k dispozícii, nám ukazujú, že ekonomická situácia slovenských domácností alebo časti slovenských domácností je naozaj veľmi zlá,“ tvrdí Chabada. „Majú k dispozícii málo finančných zdrojov a potrebujú pokryť rôzne potreby a bohužiaľ u niektorých domácností práve doprava je oblasť, kde sa potom snažia škrtať výdaje, čo môže do veľkej miery komplikovať ich život, ale aj rôzne ďalšie oblasti,“ dodáva analytik.Ako si máme predstaviť dopravnú chudobu? „Ako situáciu, keď doprava začne ľuďom vážne obmedzovať život. Napríklad nemajú sa ako dostať dôstojne do práce, do školy, k lekárovi alebo na nákup,“ vysvetľuje Chabada.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Aj domácnostiam pod energopomocou zdražie elektrina aj plyn, lenže to zdraženie bude miernejšie, oveľa miernejšie ako tam, kde energopomoc je priznaná,“ hovorí Radovan Potočár z Energieportálu. „Celá pointa adresnosti išla úplne do stratena. Už len tým, že na začiatku bolo stanovené, že chceme 90 percent domácností pokryť energopomocou,“ tvrdí analytik. „Naopak, systém mal fungovať tak, že si vopred povieme kritériá,“ dopĺňa.Energopomoc alias štátny vankúš na zmiernenie cien za elektrinu, plyn a teplo. Po novom nie pre všetkých plošne, ale programovo, adresne. Po prvých dňoch prevádzky aj s paradoxmi, ktoré už musela riešiť aj vláda. A hoci z programu vyradila poberateľov dividend – a teda nie odkázaných na štátne cenové intervencie - ustúpila naopak od domácností parlamentných poslancov a v systéme zostáva aj iná skupina solventných, ktorí zarábajú na prenájmoch.Pachuť z adresnosti však prichádza aj z chaosu, ktorý vyvolali nejednoznačné informácie informačného rozhrania energopomoc.sk. Opozícia to chce riešiť až na mimoriadnej schôdzi, ministerka reaguje nekvalitou vstupných dát.Aká bude nakoniec štátna energopomoc, aké sú jej základné rysy a zostane pomocou, vzhľadom na prvotné problémy?Téma pre Radovana Potočára z Energieportálu.„Celá pointa adresnosti išla úplne do stratena. Už len tým, že na začiatku bolo stanovené, že chceme 90 percent domácností pokryť energopomocou,“ tvrdí analytik. „Naopak, systém mal fungovať tak, že si vopred povieme kritériá, koho chceme podporiť, komu treba naozaj pomôcť, aké budú životné situácie a potom na základe vopred stanovených kritérií nám vyjde nejaké číslo. Tu bola logika alebo celý postup otočený úplne na hlavu,“ dodáva Potočár.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Po príjmovej, energetickej, zelenej či menštruačnej chudobe tu máme aj chudobu dopravnú. A ak je Slovensko paradoxne bohaté na chudobných, alebo tých na pokraji chudoby – máme ich viac ako 980 tisíc, čiže zasahuje každého šiesteho Slováka - rozširujú sa aj prejavy, kde nás chudoba zasahuje.Najnovšie to analytici Inštitútu 2050 mapujú v oblasti chudoby dopravnej. Dostupnosť verejnej dopravy, nadväznosť spojov či schopnosť bez väčších problémov sa dopraviť do školy, práce či k lekárovi. Práve toto sú oblasti, ktoré skúmali.Prieskum však zachytil aj iné vážne situácie: 43% slovenských domácností zažíva situáciu, že deň pred výplatou majú v peňaženke dvadsať eur. Štvrtina domácností to zažíva „skoro stále“, pätina „niekoľkokrát“ do roka.Aj to je Slovensko týchto dní.Pozrieme sa naň so sociológom a analytikom Inštitútu 2050 Tomášom Chabadom.„Dáta, ktoré máme k dispozícii, nám ukazujú, že ekonomická situácia slovenských domácností alebo časti slovenských domácností je naozaj veľmi zlá,“ tvrdí Chabada. „Majú k dispozícii málo finančných zdrojov a potrebujú pokryť rôzne potreby a bohužiaľ u niektorých domácností práve doprava je oblasť, kde sa potom snažia škrtať výdaje, čo môže do veľkej miery komplikovať ich život, ale aj rôzne ďalšie oblasti,“ dodáva analytik.Ako si máme predstaviť dopravnú chudobu? „Ako situáciu, keď doprava začne ľuďom vážne obmedzovať život. Napríklad nemajú sa ako dostať dôstojne do práce, do školy, k lekárovi alebo na nákup,“ vysvetľuje Chabada.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Aj domácnostiam pod energopomocou zdražie elektrina aj plyn, lenže to zdraženie bude miernejšie, oveľa miernejšie ako tam, kde energopomoc je priznaná,“ hovorí Radovan Potočár z Energieportálu. „Celá pointa adresnosti išla úplne do stratena. Už len tým, že na začiatku bolo stanovené, že chceme 90 percent domácností pokryť energopomocou,“ tvrdí analytik. „Naopak, systém mal fungovať tak, že si vopred povieme kritériá,“ dopĺňa.Energopomoc alias štátny vankúš na zmiernenie cien za elektrinu, plyn a teplo. Po novom nie pre všetkých plošne, ale programovo, adresne. Po prvých dňoch prevádzky aj s paradoxmi, ktoré už musela riešiť aj vláda. A hoci z programu vyradila poberateľov dividend – a teda nie odkázaných na štátne cenové intervencie - ustúpila naopak od domácností parlamentných poslancov a v systéme zostáva aj iná skupina solventných, ktorí zarábajú na prenájmoch.Pachuť z adresnosti však prichádza aj z chaosu, ktorý vyvolali nejednoznačné informácie informačného rozhrania energopomoc.sk. Opozícia to chce riešiť až na mimoriadnej schôdzi, ministerka reaguje nekvalitou vstupných dát.Aká bude nakoniec štátna energopomoc, aké sú jej základné rysy a zostane pomocou, vzhľadom na prvotné problémy?Téma pre Radovana Potočára z Energieportálu.„Celá pointa adresnosti išla úplne do stratena. Už len tým, že na začiatku bolo stanovené, že chceme 90 percent domácností pokryť energopomocou,“ tvrdí analytik. „Naopak, systém mal fungovať tak, že si vopred povieme kritériá, koho chceme podporiť, komu treba naozaj pomôcť, aké budú životné situácie a potom na základe vopred stanovených kritérií nám vyjde nejaké číslo. Tu bola logika alebo celý postup otočený úplne na hlavu,“ dodáva Potočár.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Slovensko končí rok 2025 s minimálnym ekonomickým rastom na úrovni približne 0,8%. Ekonomiku dusia konsolidačné opatrenia, ale aj globálna neistota. Budúci rok výraznejšie oživenie neprinesie. „Dane a odvody dusia ekonomiku. Domáca spotreba je veľmi utlmená, zatiaľ čo v iných krajinách ekonomiku ťahá najmä domáca spotreba,“ hovorí v koncoročnom rozhovore analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák. Vláda pritom avizuje na rok 2026 ďalší konsolidačný balík, ktorý by mohol ekonomickú kondíciu Slovenska ešte viac zhoršiť. Jeho účinky však vstúpia do platnosti až v roku 2027 a vláda podľa Ľ. Koršňáka nebude mať odvahu na bolestivé opatrenia v predvolebnom roku. Preto predpokladá, že ďalšia konsolidácia už bude viac na papieri ako v relalite. „Vláda sa stále dokáže bezpečne financovať na finančných trhoch. Odloženie reálnej konsolidácie o jeden rok sa dá zvládnuť a aj investori pochopia, že ide o predvolebný rok,“ zdôvodňuje svoju predikciu. Problémom slovenskej ekonomiky je aj nízka atraktivita krajiny pre investorov. „Máme minimálny prílev zahraničných investícií, v podstate sem zahraničný kapitál už ani neprúdi,“ hovorí analytik. Dôvodom nie sú len zvýšené dane. „Máme nízku vymožiteľnosť práva, nepredvídateľnosť legislatívnych procesov, neviete, čo bude zajtra. Keď investori vidia, ako Slovensko vajatá nad svojou geopolitickou orientáciou, tak pre mnohých z nich to môže byť odstrašujúce.“ Ako bude v budúcom roku vyzerať hypotekárny trh? A oplatí sa na jar kúpiť nové štátne dlhopisy pre bežných ľudí? Odpovede ponúka analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák. Moderuje Eva Mihočková. V rozhovore sa dozviete: Čo stojí za spomaleným ekonomickým rastom Slovenska Aké sú ekonomické vyhliadky na rok 2026 Ako budú rásť mzdy v budúcom roku Prečo Slovensko nedokáže prilákať viac zahraničných investorov Aký môže byť výnos budúcoročných štátnych dlhopisov pre ľudí Aké prorastové opatrenia by vláda mala prijať See omnystudio.com/listener for privacy information.

"Ukrajinské víťazstvo" v tejto fázy vojny nebude spravodlivé, ale stabilizačné, hovorí analytik Michal Smetana v relácii PRAVDA VO SVETE.

Schůzka vyslanců Donalda Trumpa s ruským prezidentem Vladimirem Putinem vyvolala řadu protichůdných interpretací. Trump ji označil za „dobrou“, ovšem s dodatkem, že „k tanci jsou potřeba dva“, Kreml naznačil ochotu k mírovým rozhovorům, výhradně ale za vlastních podmínek. Co si tedy z jednání Moskvy s Trumpovými emisary skutečně odnést? Analytik Michal Smetana vysvětluje i to, jakou kapacitu má Ukrajina pokračovat ve válce a jak vážná je krize důvěry mezi Evropou a USA.Všechny díly podcastu Jak to vidí... můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

V akom štádiu je mierový plán po návšteve americkej delegácie u Vladimíra Putina? V utorok s ním rokovali poradcovia Donalda Trumpa – Steve Witkoff a Jared Kushner. Dnes sa majú stretnúť s Volodymyrom Zelenskym. Predmetom rokovaní mal byť upravený mierový plán, ktorý sprevádzala polemika o jeho rusko-americkom pôvode.Ukrajinský prezident sa v súvislosti s moskovskými rokovaniami vyjadril, že „koniec vojny je bližšie než kedykoľvek predtým, no stále zostávajú nedoriešené otázky“. Francúzsky Emanuel Macron však nevidí „žiadne známky ukončenia agresie“ zo strany Kremľa.Podľa špeciálneho poradcu Vladimíra Putina Juri Ušakova im americká delegácia odovzdala 27-bodový plán a iné 4 dokumenty – „ktoré prešli“. „Našli sme akceptovateľné časti“, no je toho ešte „veľa na práci“, uviedol po päť hodinových rokovaniach. „Pozície Moskvy a Washingtonu sa nezblížili (…) „nenašli sme nijakú dohodu o územiach, ktoré by mala Ukrajina prepustiť Moskve,“ uviedol po stretnutí.Medzitým pokračujú ruské smrteľné útoky na ukrajinské ciele. Nájde sa prienik medzi požiadavkami Kyjeva o zachovaní suverenity územia a zaistení silných bezpečnostných záruk s nárokmi Moskvy? Naviac ak tá opakuje, že musia byť „vyriešené základné príčiny“ invázie?Téma pre Pavla Havlíčka, analytika pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky.„Putin a jeho okolie hrajú o čas. Chcú ukázať Ukrajinu ako nekonštruktívneho hráča. Chcú ju ponížiť. Chcú, aby bola zatlačená do kúta. Veľmi im vyhovuje americký tlak, ktorý dnes na Ukrajinu existuje. Myslím si, že toto je dynamika, ktorá sa nevyvíja dobrým smerom,“ hovorí Havlíček.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Vláda predstavila vzorec, podľa ktorého sa bude vypočítavať energopomoc na rok 2026. Získa ju približne 90% domácností, vrátane skutočne bohatých ľudí. „Do príjmov sa zarátavajú hrubé mzdy, príjmy z podnikania a dôchodky. Nezarátavajú sa tam dividendy a príjmy z prenájmu,“ hovorí v rozhovore analytik Radovan Potočár z portálu Energie-portal.sk. Vysvetľuje, ako bude vyzerať vzorec výpočtu bonity domácnosti a ktoré skupiny obyvateľov získajú alebo stratia nárok na dotáciu od štátu. Jednoosobová domácnosť nesmie mať hrubý príjem vyšší ako 1930 eur. V prípade rodiny s dvoma deťmi existuje nárok do výšky spoločného hrubého príjmu 5 211 eur. Ak niekto vlastní viac bytov a niektoré prenajíma, tento príjem sa mu nezarátava do výpočtu jeho bonity. Takže sa môže kvalifikovať na energopomoc a tú potom môže čerpať aj na byty, ktoré prenajíma a nemá v nich trvalý pobyt.„Vzniká veľmi komplikovaný systém plný nespravodlivostí a štát ušetrí len veľmi málo,“ hodnotí to Radovan Potočár. Dodáva, že energopomoc v takejto podobe len zvyšuje potrebný objem konsolidácie a občania to napokon všetko zaplatia cez zvýšené dane. „Nemá to veľký zmysel a kriví to motiváciu ľudí energiami šetriť a obnovovať svoje domy.“ Analytik komentuje aj rozhodnutie EÚ úplne ukončiť odber ruského plynu od jesene 2027. Podľa Roberta Fica ide o rozhodnutie ideologické a škodlivé pre Slovensko a celú EÚ a Slovensko zvažuje žalobu na EK. „Zastavenie dodávok ruského plynu je vec pudu sebazáchovy. Ak bojujeme s Ruskom, tak nemá zmysel, aby sme sa jednou rukou bránili a druhou mu dávali peniaze. Slovensko si dokáže zabezpečiť dostatok plynu aj z iných zdrojov,“ hovorí R. Potočár. Zároveň vysvetľuje, či sú v Európe dostatočné kapacity a aké ceny plynu možno očakávať. Rozhovor moderuje Eva Mihočková. V rozhovore sa dozviete: Ako sa bude vypočítavať energopomoc v roku 2026 Ktoré domácnosti vypadnú z nároku na energopomoc Prečo je energopomoc politický fetiš Prečo neplatí mýtus o lacnom ruskom plyne Prečo majú slovenské firmy jednu z najvyšších cien plynu v EÚ? See omnystudio.com/listener for privacy information.

V akom štádiu je mierový plán po návšteve americkej delegácie u Vladimíra Putina? V utorok s ním rokovali poradcovia Donalda Trumpa – Steve Witkoff a Jared Kushner. Dnes sa majú stretnúť s Volodymyrom Zelenskym. Predmetom rokovaní mal byť upravený mierový plán, ktorý sprevádzala polemika o jeho rusko-americkom pôvode.Ukrajinský prezident sa v súvislosti s moskovskými rokovaniami vyjadril, že „koniec vojny je bližšie než kedykoľvek predtým, no stále zostávajú nedoriešené otázky“. Francúzsky Emanuel Macron však nevidí „žiadne známky ukončenia agresie“ zo strany Kremľa.Podľa špeciálneho poradcu Vladimíra Putina Juri Ušakova im americká delegácia odovzdala 27-bodový plán a iné 4 dokumenty – „ktoré prešli“. „Našli sme akceptovateľné časti“, no je toho ešte „veľa na práci“, uviedol po päť hodinových rokovaniach. „Pozície Moskvy a Washingtonu sa nezblížili (…) „nenašli sme nijakú dohodu o územiach, ktoré by mala Ukrajina prepustiť Moskve,“ uviedol po stretnutí.Medzitým pokračujú ruské smrteľné útoky na ukrajinské ciele. Nájde sa prienik medzi požiadavkami Kyjeva o zachovaní suverenity územia a zaistení silných bezpečnostných záruk s nárokmi Moskvy? Naviac ak tá opakuje, že musia byť „vyriešené základné príčiny“ invázie?Téma pre Pavla Havlíčka, analytika pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky.„Putin a jeho okolie hrajú o čas. Chcú ukázať Ukrajinu ako nekonštruktívneho hráča. Chcú ju ponížiť. Chcú, aby bola zatlačená do kúta. Veľmi im vyhovuje americký tlak, ktorý dnes na Ukrajinu existuje. Myslím si, že toto je dynamika, ktorá sa nevyvíja dobrým smerom,“ hovorí Havlíček.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

"ODS se hodně uzavřela a zapouzdřila," říká o výzvách lednového kongresu strany. Vidí někoho, kdo stranu otevře a rozhýbá? A proč si myslí, že ODS jako samostatná strana už nikdy nevyhraje žádné volby? Ptá se Barbora Tachecí.

USA se dál snaží dosáhnout míru na Ukrajině. Jednají s oběma stranami, Rusko však dává opakovaně najevo nechuť k ústupkům. Evropa a Ukrajina se ale vzepřely návrhu 28bodového plánu, který vycházel výrazně vstříc Moskvě. O dalším možném vývoji na Ukrajině bude v podcastu Zbytečná válka hovořit redaktor Alex Švamberk s bezpečnostním analytikem Milanem Mikuleckým. Věnovat se budou i nárůstu napětí na Blízkém východě, zejména v Libanonu.

Ukrajina čelí tlaku z více stran. Ruské jednotky tlačí na frontě a pomalu postupují v Doněcké i Záporožské oblasti, protože Ukrajině chybějí vojáci. Do týla dopadají rakety, které zabíjejí civilisty a ničí dopravní i energetickou infrastrukturu. Navíc sílí tlak na kapitulaci, za kterou označii 28bodový plán na uzavření míru v podcastu Zbytečná redaktor Alexem Švamberk a analytik Milan Mikulecký.

Korunní princ Muhammad bin Salmán, zapletený do vraždy opozičního novináře Džamála Chášukdžího, se setkal s Donaldem Trumpem v Bílém domě. Už ne jako izolovaný aktér, ale jako partner, kterého USA potřebují možná víc než Izrael. Proč Amerika sází právě na Saúdy? A jakou roli hraje Rijád v tzv. Abrahámovských dohodách? Blízkovýchodní analytik Břetislav Tureček vysvětluje i to, co obnáší poslední rezoluce Rady bezpečnosti OSN k válce v Gaze a proč její podmínky odmítá Hamás.Všechny díly podcastu Jak to vidí... můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

„Máme sklony trochu žehrat na to, co máme, ale zdaleka ve všech zemích v Evropě není taková svoboda a taková kvalita médií veřejné služby jako u nás,“ říká v pořadu Jak to vidí… mediální analytik Filip Rožánek. Jak se média popasovala s pokrýváním letošních oslav 17. listopadu? V čem je unikátní pozice ČTK? Dopustila se BBC v souvislosti s projevem Donalda Trumpa porušení novinářské etiky? A jsou veřejnoprávní média v digitálním věku nepostradatelná?Všechny díly podcastu Jak to vidí... můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Do dôchodku vstupuje s dlhom 30 % Američanov a približne pätina Európanov. Ako je to na Slovensku? Aké sú možnosti, ale najmä riziká zadlžovania starších ľudí? V podcaste sa dozviete: Prečo sa v súčasnosti zadlžujú aj ľudia nad 50 rokov v súčasnosti?  Aké sú možnosti a pravidlá natiahnuť si úver až do dôchodkového veku a na druhej strane dostať úver ako dôchodca? Ktoré typy úverov (hypotéky, spotrebné úvery, kreditné karty) predstavujú najväčšie riziko pre finančnú stabilitu tejto vekovej skupiny a prečo? Sú starší ľudia finančne disciplinovanejší?  V akej miere môže klient 10 rokov pred odchodom do dôchodku realisticky odhadnúť svoju budúcu finančnú situáciu a schopnosť splácať? Čelí táto veková skupina reálne hrozbe tzv. "dvojitého šoku" – teda výrazného poklesu životnej úrovne pri prechode na dôchodok, ku ktorému sa pridáva nevyhnutnosť splácať záväzky? Ako sa na úvery v dôchodkovom veku pozerať z pohľadu zhoršovania zdravotného stavu a vyššej potreby peňazí na jeho riešenie? V relácii Ide o peniaze odpovedá Pavel Škriniar z katedry ekonómie Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzite v Bratislave.

Slovensko je nedokončený štát. Žiadna kontinuita, ani vízia, hovorí analytik Ján Košč. Medzi nami žije takmer milión chudobných, teda ľudí s príjmom pod 509 eur mesačne. Štát tento problém vyriešiť nevie no a vláda? Tá sa masu chudobných rozhodla odignorovať. táto vláda určite nie je hlasom chudoby, tému riešiť nevie a zjavne ani nechce, tvrdí Košč.Na Slovensku čelilo chudobe alebo sociálnemu vylúčeniu v minulom roku viac ako 980-tisíc osôb, teda patrí tam približne každý šiesty obyvateľ. Najviac ohrozené sú domácnosti s deťmi a to predovšetkým neúplné rodiny či mnohopočetné rodiny - s tromi či viac deťmi. Najväčším problémom je takzvaná príjmová chudoba, teda ide o obyvateľov, ktorí žijú v domácnostiach s príjmami pod 509 eur na mesiac.Sú tu, medzi nami, je ich takmer milión a ich počet neustále narastá: Slovenská chudoba.No a ani zďaleka nejde iba o problém osád či marginalizovanej komunity. Sú medzi nimi mnohopočetné rodiny či rodičia samoživitelia ako aj ich deti. No a my tento problém nielenže nedokážeme riešiť, ale ho aj veľmi výrazne prehliadame či dokonca vytesňujeme z našej pozornosti i záujmu. Kto teda sú tí naši chudobní a ako sa im žije v tejto našej spoločnosti? Čo pre vyriešenie tohto hrozivého problému robí štát a ako to, že napriek všetkým tým veľkoústym deklaráciám o silnom sociálnom štáte - ako i údajne sociálnodemokratickým stranám vo vláde, tento štát na masu svojich chudobných spoluobčanov v realite úplne kašle? Ako zreformovať skostnatelý, prebujnelý a pritom tak žalostne neefektívny sociálny systém? Prečo v pasci generačnej chudoby uviazlo toľko našich detí a ako ich z tohto bludného kruhu vytiahnuť a dať im perspektívu či aspoň šancu na dôstojný život?No a napokon, máme na Slovensku dôstojné príjmy a kam vlastne dnes mizne stredná trieda? Veď, priznajme si, koľko z nás - a možno práve v týchto chvíľach, stojí na samej hrane útesu skĺznutia do chudoby? Hodili sme cez palubu nielen najchudobnejších, ale dnes tam hádžeme už aj strednú triedu. Táto vláda nemá so Sociálnou demokraciou vôbec nič spoločné, tvrdí Košč.Ráno Nahlas so sociálno-ekonomickým analytikom a konzultantom Konfederácie odborových zväzov Jánom Koščom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Slovensko je nedokončený štát. Žiadna kontinuita, ani vízia, hovorí analytik Ján Košč. Medzi nami žije takmer milión chudobných, teda ľudí s príjmom pod 509 eur mesačne. Štát tento problém vyriešiť nevie no a vláda? Tá sa masu chudobných rozhodla odignorovať. Táto vláda nie je hlasom chudoby, tému riešiť nevie a zjavne ani nechce, tvrdí Košč.Na Slovensku čelilo chudobe alebo sociálnemu vylúčeniu v minulom roku viac ako 980-tisíc osôb, teda patrí tam približne každý šiesty obyvateľ. Najviac ohrozené sú domácnosti s deťmi a to predovšetkým neúplné rodiny či mnohopočetné rodiny - s tromi či viac deťmi. Najväčším problémom je takzvaná príjmová chudoba, teda ide o obyvateľov, ktorí žijú v domácnostiach s príjmami pod 509 eur na mesiac.Sú tu, medzi nami, je ich takmer milión a ich počet neustále narastá: Slovenská chudoba.No a ani zďaleka nejde iba o problém osád či marginalizovanej komunity. Sú medzi nimi mnohopočetné rodiny či rodičia samoživitelia ako aj ich deti. No a my tento problém nielenže nedokážeme riešiť, ale ho aj veľmi výrazne prehliadame či dokonca vytesňujeme z našej pozornosti i záujmu. Kto teda sú tí naši chudobní a ako sa im žije v tejto našej spoločnosti? Čo pre vyriešenie tohto hrozivého problému robí štát a ako to, že napriek všetkým tým veľkoústym deklaráciám o silnom sociálnom štáte - ako i údajne sociálnodemokratickým stranám vo vláde, tento štát na masu svojich chudobných spoluobčanov v realite úplne kašle? Ako zreformovať skostnatelý, prebujnelý a pritom tak žalostne neefektívny sociálny systém? Prečo v pasci generačnej chudoby uviazlo toľko našich detí a ako ich z tohto bludného kruhu vytiahnuť a dať im perspektívu či aspoň šancu na dôstojný život?No a napokon, máme na Slovensku dôstojné príjmy a kam vlastne dnes mizne stredná trieda? Veď, priznajme si, koľko z nás - a možno práve v týchto chvíľach, stojí na samej hrane útesu skĺznutia do chudoby? Hodili sme cez palubu nielen najchudobnejších, ale dnes tam hádžeme už aj strednú triedu. Táto vláda nemá so Sociálnou demokraciou vôbec nič spoločné, tvrdí Košč.Ráno Nahlas so sociálno-ekonomickým analytikom a konzultantom Konfederácie odborových zväzov Jánom Koščom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Nový systém financovania súkromných škôl i povinná maturita z matermatiky - to sú len niektoré zmeny, ktoré poslanci schválili v rámci školskej reformy. Minister školstva Tomáš Drucker ju označil za najväčšiu za dvadsať rokov. Michal Rehúš z Centra vzdelávacích analýz, ktorý v minulosti šéfoval analytickému tímu Inštitútu vzdelávacej politiky na ministerstve školstva o tom pochybuje. „Táto reforma nemá zmysel. Finančne nedostupné školy sa stanú ešte drahšími,“ upozorňuje v rozhovore. Zmena by mala platiť od septembra 2028. Súkromné a cirkevné školy si budú môcť vybrať, či budú naďalej vyberať školné a prídu o 20 percent normatívu na žiaka, ktorý im posiela štát, alebo sa vzdajú školného, otvoria sa prijímaniu všetkých detí z obvodu a zachovajú si normatív v plnej výške. „Náš cieľ by mal byť, aby sme mali školy, ktoré nevyberajú žiadne poplatky. Ale to sa nedocieli týmto spôsobom,“ vysvetľuje Rehúš. Presne vypočítava, že spoplatnené školy by mali prísť asi o 500 eur ročne na žiaka, čomu sa skutočne drahé elitné školy bez väčších problémov prispôsobia. Finančne dostupnejšie školy s nižšími poplatkami však budú mať problém. Je tu však spôsob, ako si škola môže zachovať školné aj normatív - ak uzavrie dohodu so štátom, že bude robiť inovácie a prijímať žiakov so špeciálnymi potrebami, ktorí by mali tvoriť do 30% všetkých detí. Aj tu však budú existovať výnimky a konkrétne pravidlá. Želané výsledky v podobe vyššej matematickej gramotnosti a väčšej ochote vyberať si na štúdium technické odbory sa podľa analytika Rehúša nedostavia ani po zavedení povinnej maturity z matematiky. Sú výskumy z Nemecka, ktoré ukazujú, že viac testovania z matematiky vyústilo len do toho, že učitelia začali vyvíjať na deti väčší tlak, dávali im viac úloh a následne klesla motivácia žiakov učiť sa matematiku a mať z nej radosť. „Obávam sa, že aj povinná maturita z matematiky zabije vnútornú motiváciu detí učiť sa ju. Oveľa lepšie výsledky by sme získali, ak by štát pomohol učiteľom lepšie tento predmet učiť,“ hovorí Rehúš. Zároveň ponúka odpovede na otázky, či je prevádzkovanie súkromnej školy dobrý biznis a prečo vyššie výdavky na vzdelávanie vedú k väčšej ekonomickej prosperite krajiny. Rozhovor moderuje Eva Mihočková. V článku sa dozviete: 1:52 O koľko peňazí prídu súkromné školy, ak budú vyberať školné 11:42 Slovensko nevyčlenilo peniaze na školskú reformu z Plánu obnovy 15:11 Ako sa súkromné školy vysporiadajú s novými pravidlami 17:00 Ako si školy môžu ponechať školné aj normatív 24:43 Sú súkromné školy lepšie ako štátne? 27:49 Sú súkromné školy dobrý biznis? 30:02 Komu pomôže maturita z matematiky? See omnystudio.com/listener for privacy information.

Balík zmien, ktoré aktuálne v parlamente presadil minister školstva, nemajú reálnu šancu zlepšiť vzdelávanie našich detí. Ambicióznym plánom ministra Druckera vôbec nezodpovedá rozpočet jeho rezortu, no a bez toho nemožno hovoriť o vzdelávaní ako jednej z našich priorít. Tvrdí to vo veľkej analýze školskej reformy analytik Centra vzdelávacích analýz Michal Rehúš.Spočiatku to mal byt Veľký skok, potom zasa Nežná revolúcia. Napokon sa z toho stala taká tá typicky slovensky nedotiahnutá snaha o akési „zglajchšaltovanie“ slovenského školstva.Parlament schválil veľký balík siedmych zákonov z dielne ministra školstva. Množstvo nedotiahnutých i silne kontroverzných zmien. Veľa nášľapných mín i riešení prijímaných bez potrebných analýz či celospoločenskej diskusie, zásadné zlepšenie vzdelávania našich detí od toho nečakajme, hodnotí Druckerov balíček Michal Rehúš z Centra vzdelávacích analýz.„Staviame veci z nôh na hlavu, začať to malo od toho, aby sme si spočítali, koľko stojí tento štát kvalitné vzdelávanie pre všetky naše deti. Diskusia musí začať od výšky príspevku, ktorý štát dáva na zabezpečenie kvalitného vzdelania pre všetky naše deti,“ hovorí analytik Rehúš.Povinné predprimárne vzdelávanie už od troch rokov, napriek tomu, že štát nevie plne presadiť dochádzku do povinných škôlok už od aktuálne platných piatich rokov dieťaťa. Povinné maturity z matematiky, hoci práve tam, kde ich podľa odborníkov vlastne až tak veľmi netreba. Zákaz mobilov, ale predovšetkým zásadná zmena vo financovaní neverejných škôl. Po novom si budú musieť súkromné či cirkevné školy vybrať - buď svoje brány otvoria všetkým a podriadia sa tak štátu alebo prídu o časť peňazí, ktoré na deti v konečnom dôsledku platia ich rodičia zo svojich vlastných daní.Bude táto štátom vynucovaná inklúzia fungovať alebo si rodičia detí zo súkromných škôl budú musieť opäť siahnuť hlbšie do vrecka? Prečo je inklúzia u nás problémom, v čom je vlastne tak dôležitá a prečo si štát - ktorý už sám roky nedokáže zabezpečiť kvalitné vzdelávanie pre všetky naše deti - myslí, že to vie lepšie než súkromné či cirkevné školy?„Slovenská spoločnosť nevníma vzdelanie ako jednu z priorít. Potvrdzuje to i diskusia k balíku školských reforiem, ktoré aktuálne presadil minister Drucker. O žiadnu veľkú reformu určite nepôjde,“ tvrdí Michal Rehúš.Téma dnešného podcastu s analytikom Centra pre vzdelávacie analýzy Michalom Rehúšom. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Balík zmien, ktoré aktuálne v parlamente presadil minister školstva, nemajú reálnu šancu zlepšiť vzdelávanie našich detí. Ambicióznym plánom ministra Druckera vôbec nezodpovedá rozpočet jeho rezortu, no a bez toho nemožno hovoriť o vzdelávaní ako jednej z našich priorít. Tvrdí to vo veľkej analýze školskej reformy analytik Centra vzdelávacích analýz Michal Rehúš.Spočiatku to mal byt Veľký skok, potom zasa Nežná revolúcia. Napokon sa z toho stala taká tá typicky slovensky nedotiahnutá snaha o akési „zglajchšaltovanie“ slovenského školstva.Parlament schválil veľký balík siedmych zákonov z dielne ministra školstva. Množstvo nedotiahnutých i silne kontroverzných zmien. Veľa nášľapných mín i riešení prijímaných bez potrebných analýz či celospoločenskej diskusie, zásadné zlepšenie vzdelávania našich detí od toho nečakajme, hodnotí Druckerov balíček Michal Rehúš z Centra vzdelávacích analýz.„Staviame veci z nôh na hlavu, začať to malo od toho, aby sme si spočítali, koľko stojí tento štát kvalitné vzdelávanie pre všetky naše deti. Diskusia musí začať od výšky príspevku, ktorý štát dáva na zabezpečenie kvalitného vzdelania pre všetky naše deti,“ hovorí analytik Rehúš.Povinné predprimárne vzdelávanie už od troch rokov, napriek tomu, že štát nevie plne presadiť dochádzku do povinných škôlok už od aktuálne platných piatich rokov dieťaťa. Povinné maturity z matematiky, hoci práve tam, kde ich podľa odborníkov vlastne až tak veľmi netreba. Zákaz mobilov, ale predovšetkým zásadná zmena vo financovaní neverejných škôl. Po novom si budú musieť súkromné či cirkevné školy vybrať - buď svoje brány otvoria všetkým a podriadia sa tak štátu alebo prídu o časť peňazí, ktoré na deti v konečnom dôsledku platia ich rodičia zo svojich vlastných daní.Bude táto štátom vynucovaná inklúzia fungovať alebo si rodičia detí zo súkromných škôl budú musieť opäť siahnuť hlbšie do vrecka? Prečo je inklúzia u nás problémom, v čom je vlastne tak dôležitá a prečo si štát - ktorý už sám roky nedokáže zabezpečiť kvalitné vzdelávanie pre všetky naše deti - myslí, že to vie lepšie než súkromné či cirkevné školy?„Slovenská spoločnosť nevníma vzdelanie ako jednu z priorít. Potvrdzuje to i diskusia k balíku školských reforiem, ktoré aktuálne presadil minister Drucker. O žiadnu veľkú reformu určite nepôjde,“ tvrdí Michal Rehúš.Téma dnešného podcastu s analytikom Centra pre vzdelávacie analýzy Michalom Rehúšom. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Štátny rozpočet na rok 2026 má ambíciu ozdravovať verejné financie a znížiť aktuálny deficit na 4,1% HDP. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť ako nezávislý orgán o tom pochybuje a tvrdí, že deficit bude 4,6%. Rozpočtovým plánom ministra financií Ladislava Kamenického neverí ani analytik Radovan Ďurana z inštitútu INESS. „Toto je rozpočet z rýchlika. Chýbala poriadna diskusia a neobsahuje žiadne reformy a systémové zmeny, ktoré táto krajina potrebuje, aby zastavila rast dlhu,“ hovorí Ďurana. Plány Ladislava Kamenického môžu naraziť na nižší výber daní. Podľa septembrovej daňovej prognózy dosiahne výpadok daňových príjmov v tomto roku takmer jednu miliardu eur. Prispievajú k tomu rovnakým dielom daň z pridanej hodnoty aj daň z príjmu právnických osôb. Podľa analytikov bude tento trend pokračovať aj v budúcom roku. „Ľudia už nemajú chuť rozvíjať podnikanie. Vláda svojimi opatreniami tak brzdí celú ekonomiku. Všetky významné dane už zvýšila a stále to nestačí na zaplátanie diery vo výške troch miliárd eur. To už nedokáže zvýšením žiadnej dane. Táto cesta je vyčerpaná,“ uvádza analytik INESS. Pripomína, že pre malú ekonomiku ako Slovensko je kritická už hranica dlhu 50% HDP a Slovensko je aktuálne na úrovni 61%. Napriek trom konsolidačným balíkom sa jeho rast nepodarilo zastaviť. Budúci rok sa dostane takmer na 63 % a v roku 2027 na 64 %. Vláda sa bráni argumentami o ekonomickom protivetre v podobe amerických ciel a problémov Nemecka, pričom neustále opakuje zodpovednosť predchádzajúcej vlády. Nie je však ochotná znížiť štedré sociálne dávky, ani výraznejšie obmedziť náklady na vlastnú prevádzku. Podľa Radovana Ďuranu je tak Slovensko na gréckej ceste a aj pre prípadnú budúcu vládu bude ťažké zvrátiť tento vývoj: „Môj osobný odhad je, že si zvolíme novú vládu, po dvoch rokoch padne, potom to bude druhá ešte skúšať štyri roky a potom to padne celé.“ Rozhovor moderuje Eva Mihočková. V článku sa dozviete: 2:30 Prečo vláda nedokáže naplniť plánovaný deficit 10:42 Môže vláda urobiť z dôchodkov nedotknuteľnú prioritu? 12:29 Dokáže akákoľvek vláda osekať štedrý sociálny systém? 16:19 Je už Slovensko na gréckej ceste? 24:47 Môže za zlé verejné financie predchádzajúca vláda? 34:21 Šetrí vláda na sebe? 43:26 Ako Slovensko ovplyvňuje dianie v Európe See omnystudio.com/listener for privacy information.

Rok 2035 – pôvodne termín, ktorý mal pre geopriestor Európskej únie znamenať koniec spaľovacích motorov. V perspektíve cieľa - do roku 2050 dosiahnuť uhlíkovú neutralitu a teda nulové emisie CO2, ako jedno z opatrení pre zvrátenie klimatickej hrozby. Na ktorú mimochodom bohorovne neverí americký prezident Trump!A ak sme na jednej strane svedkami čerstvých správ o prvom čisto elektrickom luxusnom superšportiaku Ferrari, ktoré len tento štvrtok predstavili v Maranelle, na druhej zas automobilová veľmoc Nemecko nahlas uvažuje o alternatívach, ktoré nepočítajú s koncom spaľovacích motorov. Inšpirácia, ktorá preskočila aj na premiéra Fica.A prichádzajú aj obavy z prípadného zdražovania života z tzv. zelenej dane emisných povoleniek, s ktorými počíta Green Deal Európskej únie.Ako sa k zmene klímy stavajú obyvatelia Slovenska?Riešiť ju treba akútne, paradoxne o nej vedia len málo, napriek tomu ich zaujíma viac ako politika! Valcuje ju však téma chudoby. Aj to vyplynulo z rozsiahleho prieskumu verejnej mienky, za ktorým stojí Inštitút 2050.Pozrieme sa naň s jeho analytikom Tomášom Chabadom.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Na stole sú tézy, ktoré spochybňujú niektoré základné parametre nášho štátu: funkcia verejnoprávnych médií, zakotvenie občianskej spoločnosti, smerovanie a aliančné prepojenie na pôde EÚ a Nato, toto všetko bolo dané všanc“, hovorí Pavel Havlíček, analytik Asociácie pre medzinárodné otázky so sídlom v Prahe. Susedné Česko je po dlho očakávaných voľbách. Jedenástych v poradí. A zlomových – aspoň tak ich označovali pozorovatelia ešte pred ich začiatkom. Zaznievali obavy zo „slovenského scenára“, z návratu k moci tých, čo chcú až zmenu režimu, vystúpenie z Európskej únie i Nato a objatie s Vladimírom Putinom. Zaznievali hlasy o „vzácnej a krehkej demokracii, za ktorú predkovia neváhali obetovať životy“, čo svojim spoluobčanom pripomínala herecka legenda Zdeněk Svěrák. A Tomáš Halík hovoril o „nastavení zrkadla“ pre morálny a intelektuálny stav jeho Českej republiky.Už desiatky hodín sú známe výsledky. Aktuálne sa dôraz presúva na povolebné rokovania, lebo z nich vyjde zostava, ktorá bude dávať Českej republike smer. Ako však voľby dopadli a čo povedali o našich západných susedoch? Téma pre Pavla Havlíčka z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky. „Babišovi výrazne pomohol antiestablišmentovský sentiment“, hovorí Pavel Havlíček. „Pomohlo im vymedzovanie sa voči súčasnej garnitúre, voči domácim problémom v podobe pnutia v spoločnosti, dlho neriešených problémov, vymedzenie sa voči neschopnosti vládnych strán dohodnúť sa na potrebných reformách“, vysvetľuje analytik Pavel Havlíček. „Koalícii zas nevyšla stávka postaviť na prvé miesto zahranično-politickú bezpečnostnú agendu. Linku ochrany republiky pred ruským vplyvom a ruskou hrozbou“, tvrdí Havlíček. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Hnutí Stačilo! podle posledního průzkum agentury Median stoupá voličská podpora. Zatímco preference vedoucího hnutí ANO podle stejné agentury klesají a preference SPD, Starostů a koalice Spolu stagnují, Stačilo! posílilo na 9 procent. „Jde o data z poloviny srpna. Novější průzkumy ukazují, že by se do Sněmovny dostalo, ale s o hodně nižším ziskem,“ uvádí politický analytik Deníku N Jan Tvrdoň.

Ekonomové se předhánějí v odhadech, o kolik nové emisní povolenky prodraží náš život. Podle analytika Ondřeje Sklenáře z Asociace pro mezinárodní otázky se nepřímo promítnou do ceny většiny zboží a služeb, přímé dopady se ale budou lišit podle toho, jaký typ vytápění a dopravy domácnosti využívají. „Těch s centrálním vytápěním, jejichž členové jezdí tramvají, se prakticky nedotknou, největší naopak budou u těch, kteří topí uhlím a do práce jezdí osobním autem,“ shrnuje.