Podcasts about analytik

Veronika Frankovská v úvode diskusie uviedla, že v prvých dňoch po atentáte sa ľudia snažili zistiť, kto bol útočník. „Najčastejšie teórie sa zaoberali tým, na koho je napojený a či sú to médiá a opozícia. Tie dezinformácie, ktoré sa šírili, neboli podložené žiadnymi dôkazmi alebo sa ukázalo, že sú nepravdivé.“Druhým výrazným motívom, ktorý sa podľa Frankovskej objavoval v inej časti spoločnosti, boli úvahy o tom, či sa atentát naozaj stal, alebo či išlo o pripravené divadlo.V druhej časti diskusie bezpečnostný analytik Martin Kralovič vysvetlil, že údajný pokoj svedkov atentátu sa dá pripísať zamrznutiu a šoku. „Je to jedna z prirodzených ľudských reakcií na moment prekvapenia, na niečo, čo absolútne v tej sekunde nečakáte. Veľká časť tých ľudí, čo sa správali „pokojne“, lebo teda nemali nejaké viditeľné reakcie, boli civilní bežní ľudia, ktorí neprichádzajú do kontaktu so streľbou, s útokom, s krízovými situáciami. Inak už potom reagovali príslušníci policajného zboru a úradu pre ochranu ústavných činiteľov.“ Tie reakcie boli podľa neho úplne odôvodniteľné.Ak by sme vychádzali z teórie, že to bolo celé predpripravené, tak si Kralovič nevie predstaviť, „akú odbornosť by títo účinkujúci museli mať, aké herecké výkony by tam museli podávať, aby to potom takto vyzeralo.“ Zvýraznil, že s postrelenou osobou Robertom Ficom prišlo od momentu streľby obrovské množstvo ľudí. „Išlo o odborníkov – lekárov, ochranku, políciu a podobne. To by museli byť desiatky a desiatky ľudí extrémne preškolených a vyškolených a pripravených, a nie je to v podmienkach Slovenska možné, že by niekto takého niečo pripravil a že by to ani jeden z tých ľudí nedal von.“Diskusiu moderovala Veronika Jursová Prachárová.

Ein internationales Team schreibt die Ahnengeschichte der Pferde in Nordamerika neu. Ausserdem: Die WHO veröffentlicht ihre neuen Richtlinien zur Genitalbeschneidung bei Mädchen und jungen Frauen. Und eine Französin bringt frischen Wind in die private europäische Raumfahrt. 00:45 Pferde zählen zu den ikonischen Tieren der Amerikas. Lange galt die These, dass sie während der letzten grossen Gletscherschmelze ausgestorben waren - und erst mit den spanischen Eroberern aus Südamerika wieder mit nach Nordamerika kamen. Eine neue Studie, die westliche Forschungsmethoden mit indigenem Wissen zusammenbringt, widerlegt diese These - und schreibt damit die Ahnengeschichte der Pferde Nordamerikas neu. Ein Gespräch über Chancen und Herausforderungen, wenn westliche Analytik auf traditionelles Wissen trifft. Autorin: Katharina Bochsler 08:45 Mädchenbeschneidung wird zunehmend «medikalisiert». Weibliche Genitalbeschneidungen sind seit 1990 zwar rückläufig, aber die Weltgesundheitsorganisation WHO konstatiert in mehreren Ländern Afrikas einen gegenläufigen Trend: Immer öfter wird der Eingriff von Gesundheitsfachpersonen - Hebammen, Krankenschwestern, manchmal auch Ärztinnen - vorgenommen. Dieser «Medikalisierung» der Beschneidung will die WHO mit neuen Leitlinien entgegenwirken. Denn für die WHO steht fest: es sollen keine Genitalbeschneidungen mehr stattfinden, egal unter welchen Umständen. Autorin: Irène Dietschi 14:55 Meldungen Erste personalisierte Gentherapie erfolgreich eingesetzt Neue vielversprechende Schluckimpfung gegen das Norovirus Polarlichter am Himmel von Mars und Jupiter eingefangen Autor: Sandro Della Torre 20:30 Das Raumfahrtunternehmen "The Exploration Company" ist erst vier Jahre alt - und beschäftigt heute bereits 250 Mitarbeitende. Gerade steckt das Unternehmen in der Endrunde eines ESA-Wettbewerbs zum Bau der ersten Raumkapsel für Europa. An der Spitze dieses Startups steht die Französin Hélène Huby. Sie ist auch spitze im Geldeinsammeln. Ihr Ziel: Europa im Weltall unabhängiger zu machen von der US-Konkurrenz. Autorin: Anita Vonmont Links: Ahnengeschichte der Pferde in Nordamerika science.org/doi/10.1126/science.adr2355 Neue WHO-Empfehlungen zur Genitalbeschneidung bei Mädchen und Frauen who.int/news/item/28-04-2025-who-issues-new-recommendations-to-end-the-rise-in--medicalized--female-genital-mutilation-and-support-survivors Erste personalisierte Gentherapie erfolgreich eingesetzt nejm.org/doi/10.1056/NEJMoa2504747 Schluckimpfung gegen das Norovirus scheint wirksam science.org/doi/10.1126/scitranslmed.ads0556 Polarlichter am Himmel von Mars und Jupiter eingefangen science.org/doi/10.1126/sciadv.ads1563 und nature.com/articles/s41467-025-58984-z

„Nevidím šance na posun, no dôležité je už to, že delegácie budú sedieť za jedným stolom“, hovorí Pavel Havlíček z Asociácie pre medzinárodné otázky.Rokovania o prímerí na prezidentskej úrovni Putin-Zelenskyj sa prepadli na úroveň „neprezidentskú“. A ak sa mali pôvodne začať vo štvrtok, aj z toho zišlo. Svedkami čoho sme? Ak po rokovaniach volal samotný Vladimír Putin a Volodymyr Zelenskyj sa ho v Turecku nedočkal? Má prímerie a mier šancu? Téma pre Pavla Havlíčka z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky. „Nevidím šance na posun, no dôležité je už to, že delegácie budú sedieť za jedným stolom“, hovorí Pavel Havlíček z Asociácie pre medzinárodné otázky. „Neočakávam žiadne výsledky. Strany si budú len opakovať svoje vlastné argumenty. No i to bude mať význam: pochopiť vzájomné pozície a komunikovať napriamo, k čomu od roku 2022 nedošlo. Už to môže byť výsledkom“, uzatvára. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Nevidím šance na posun, no dôležité je už to, že delegácie budú sedieť za jedným stolom“, hovorí Pavel Havlíček z Asociácie pre medzinárodné otázky.Rokovania o prímerí na prezidentskej úrovni Putin-Zelenskyj sa prepadli na úroveň „neprezidentskú“. A ak sa mali pôvodne začať vo štvrtok, aj z toho zišlo. Svedkami čoho sme? Ak po rokovaniach volal samotný Vladimír Putin a Volodymyr Zelenskyj sa ho v Turecku nedočkal? Má prímerie a mier šancu? Téma pre Pavla Havlíčka z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky. „Nevidím šance na posun, no dôležité je už to, že delegácie budú sedieť za jedným stolom“, hovorí Pavel Havlíček z Asociácie pre medzinárodné otázky. „Neočakávam žiadne výsledky. Strany si budú len opakovať svoje vlastné argumenty. No i to bude mať význam: pochopiť vzájomné pozície a komunikovať napriamo, k čomu od roku 2022 nedošlo. Už to môže byť výsledkom“, uzatvára. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Ranní brífink Jana T. Beránka: Jsou to ohromující čísla: 3982 tanků, 5934 bojových vozidel pěchoty, 2130 obrněných transportérů nebo 1896 dělostřeleckých systémů. A dalo by se pokračovat. Výčet ruských ztrát ve válce proti Ukrajině, kterých se dopočetl z veřejně dostupných záběrů a fotografií analytický tým Oryx. Přitom před pár dny se ruská armáda znovu pokusila na 9. května demonstrovat sílu. Má ji doopravdy? A v jakém stavu jsou obě válčící strany tři roky a tři měsíce po začátku ruské invaze? Hostem Ranního Brífinku je Jakub Janovský - český OSINT analytik, který právě za počítáním ztrát na Oryxu stojí.

Ranní brífink Jana T. Beránka: Jsou to ohromující čísla: 3982 tanků, 5934 bojových vozidel pěchoty, 2130 obrněných transportérů nebo 1896 dělostřeleckých systémů. A dalo by se pokračovat. Výčet ruských ztrát ve válce proti Ukrajině, kterých se dopočetl z veřejně dostupných záběrů a fotografií analytický tým Oryx. Přitom před pár dny se ruská armáda znovu pokusila na 9. května demonstrovat sílu. Má ji doopravdy? A v jakém stavu jsou obě válčící strany tři roky a tři měsíce po začátku ruské invaze? Hostem Ranního Brífinku je Jakub Janovský - český OSINT analytik, který právě za počítáním ztrát na Oryxu stojí.

Koniec dodávok ruského plynu, ropy či jadrového paliva. Európska únia predstavila plán, ako sa chce odtrhnúť od ruských fosílnych palív a prestať financovať Putinovu vojnu na Ukrajine. Práve cez nákup ropy či plynu totiž únia Putinovi len minulý rok poslala vyššie čiastky než bola samotná pomoc Ukrajine. Premiér Robert Fico však plán únie vehementne odmieta a tvrdí, že ide proti zdravému rozumu. Zároveň sa odvoláva na to, že členské štáty sa nikdy nezaviazali k úplnému zastaveniu dovozu fosílnych palív z Ruska, ale len k postupnému znižovaniu závislosti na nich. Energo analytik Radovan Potočár tvrdí, že ide len o slovičkárenie. „Ako keby sa žiaci a učiteľka počas triednickej hodiny na niečom dohodli a potom, keď sa dohoda začne vykonávať, jeden zo žiakov začne hľadať kľučky a slovíčka, čo by sa dalo spochybniť a prečo dohoda neplatí,“ opisuje s tým, že sme v štvrtom roku plnoformátovej vojny a my stále platíme Rusku za dovozy energií. Ako opodstatnené nevidí ani obavy premiéra z toho, že by sme ako Európa ostali závislí na inej krajine mimo Ruska, napríklad Spojených štátoch, ktoré sú už dnes najväčším dodávateľom skvapalneného plynu do Európy. „Žiadna závislosť nie je dobrá, ale taká miera, akej sme boli svedkami pri ruskom plyne, tu určite nevzniká. Dodávky LNG získavame na globálnom trhu vďaka terminálom na príjem tankerov, nie vďaka potrubiu, ktoré má jeden začiatok a jeden koniec. Znamená to menšiu odkázanosť na jednom konkrétnom zdroji,“ dodáva Potočár. Iná je aj situácia čo sa týka jadrového paliva. Je pravda, že všetky fungujúce reaktory na Slovensku sú ruského typu, a teda využívajú ruské palivo, prípadné alternatívy sa však riešia už dlhšie. Zmluvy s americkým Westinghousom a francúzskym Framatomom Slovensko podpísalo už počas minulých rokov a podobnú trajektóriu sledujú aj ďalšie jadrové mocnosti. „Z roka na rok sa to uskutočniť nedá, ale v priebehu dlhšieho obdobia áno. A toto by malo byť dostatočné časové obdobie na to, aby sa to podarilo,“ dodáva. Ako má koniec nákupu fosílnych palív od Ruska vyzerať, nakoľko je niečo také reálne? A čo reči Roberta Fica o tom, že takéto niečo je nepredstaviteľné a čisto politické rozhodnutie? V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá energo analytik Radovan Potočár. ​V rozhovore sa dozviete: 2:00 Pôvod stopnutia ruských fosílnych palív ​​​​​​​3:25 Ako sa chce Európa odtrhnúť od závislosti na Rusku 6:45 Slovenský kontrakt s Gazspromom 10:29 Vedela by EÚ prežiť bez ruského plynu? 14:03 Hrozba ďalšej závislosti na inom štáte 17:58 Čo je tieňová flotila 20:17 Potenciálni zákazníci pre Putinove palivá v Európe 23:02 Obavy z vysokých cien plynu 26:10 Slovensko a iná ako ruská ropa 31:05 Alternatívne jadrové palivá 37:48 Bude môcť Fico plán únie vetovať? – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na ⁠sme.sk/indexodber⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Index.See omnystudio.com/listener for privacy information.

Robert Fico účasťou na oslavách v Moskve legitimizuje ruskú agresiu na Ukrajine, vraví expert na postsovietsky svet Alexander Duleba. V rozhovore s reportérom Dušanom Mikušovičom rozoberá detaily Ficovej cesty do Ruska, odpovedá na otázku, prečo ju premiér absolvoval, aj aký význam mala jeho neúčasť na hlavnej tribúne počas vojenskej prehliadky.

Německá ekonomika už šest let v řadě stagnuje nebo klesá, což je nejdelší období od druhé světové války. Co jsou hlavní příčiny? Stárnutí populace, obrovské investice do zelených zdrojů, které chybí jinde, anebo konkurence Číny, vyjmenovává v rozhovoru pro pořad Peníze a vliv Českého rozhlasu Plus profesor Timo Wollmershäuser, vedoucí ekonomických analýz a prognóz renomovaného hospodářského institutu Ifo se sídlem v německém Mnichově.

Na sobotní pohřeb papeže Františka se sjeli statisíce věřících, zástupci církví, politici, světoví lídři i média. Ta budou i nadále v nejmenším státě světa sledovat průběh konkláve. Jak se média zhostila role zprostředkovatele posledního rozloučení s papežem? A co při ceremoniálu překvapilo? Datový analytik Josef Šlerka se zamyslí i nad tím, kdo je novinář a jak influenceři mění politickou a mediální scénu, a připomene i to, jakou cestu ušla za dvacet let platforma YouTube.Všechny díly podcastu Jak to vidí... můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Na sobotní pohřeb papeže Františka se sjeli statisíce věřících, zástupci církví, politici, světoví lídři i média. Ta budou i nadále v nejmenším státě světa sledovat průběh konkláve. Jak se média zhostila role zprostředkovatele posledního rozloučení s papežem? A co při ceremoniálu překvapilo? Datový analytik Josef Šlerka se zamyslí i nad tím, kdo je novinář a jak influenceři mění politickou a mediální scénu, a připomene i to, jakou cestu ušla za dvacet let platforma YouTube.

Ranní brífink Julie Hrstkové: Předseda Rady České televize Karel Novák svolá na návrh třetiny radních na 6. května mimořádnou schůzi k odvolání generálního ředitele České televize Jana Součka. Důvodem je nespokojenost části s jeho působením v čele veřejnoprávní televize nespokojena. Samotný Souček tvrdí, že čelil výhrůžkám a má pro to prý důkazy. Co se bude odehrávat v České televizi a jaký to může mít dopad nejen na ni, ale třeba i na další veřejnoprávní médium Český rozhlas? Tak o tom jsme v Ranním brífinku hovořili  s mediálním analytikem Filipem Rožánkem.

Ranní brífink Julie Hrstkové: Předseda Rady České televize Karel Novák svolá na návrh třetiny radních na 6. května mimořádnou schůzi k odvolání generálního ředitele České televize Jana Součka. Důvodem je nespokojenost části s jeho působením v čele veřejnoprávní televize nespokojena. Samotný Souček tvrdí, že čelil výhrůžkám a má pro to prý důkazy. Co se bude odehrávat v České televizi a jaký to může mít dopad nejen na ni, ale třeba i na další veřejnoprávní médium Český rozhlas? Tak o tom jsme v Ranním brífinku hovořili  s mediálním analytikem Filipem Rožánkem.

Julia Hilger ist Chefin des Geschäftsbereichs CRM, Analytik und Digitales bei Edeka, Florian Wolfframm ist Vice President Retail Sales & Marketing bei PAYBACK.Mit Olli & Martin sprechen sie darüber, wie strategische Kooperation und datengetriebenes Enablement die digitale Transformation im Handel beschleunigen und lokale Relevanz als Wachstumsmotor stärken.Florian Wolfframm, bereits Gast in Folge #25, und Julia Hilger gewähren Einblicke in eine der aufsehenerregendsten Handelspartnerschaften der letzten Jahre. Julia gestaltet seit einem Jahrzehnt das digitale Marketing von Deutschlands größtem Lebensmittelhändler mit – von der Praktikantin zur Leiterin des zentralen Digitalbereichs einer 70-Milliarden-Euro-Genossenschaft mit über 3.500 selbstständigen Kaufleuten. Gemeinsam erläutern sie, wie die Symbiose aus Edekas einzigartiger lokaler Verankerung und Paybacks datengetriebener Plattform nicht nur ein technisches Meisterstück darstellt, sondern vor allem ein exemplarisches Vorgehen für kooperative Digitalisierung und kundenzentriertes Wachstum im europäischen Einzelhandel ist. Eine Folge voller strategischer Einsichten und operativer Lernkurven.Key Takeaways:Der Innovationsdruck steigt immens; Kooperation ist das Gebot der Stunde.Individuelle Stärken der Partner können in der Kooperation zur gemeinsamen Kraft werden.Digitale Transformation gelingt durch Enablement-Systeme, die Möglichkeiten schaffen und den Kundennutzen in den Mittelpunkt stellen.Themen unter anderem:(00:16:45) Learnings aus 10 Jahren datenbasiertem Marketing(00:27:53) Launch des Jahres: Edeka & Payback(00:39:55) Digitalisierung kooperativ gestalten(00:45:52) Höher, weiter, WachstumMit freundlicher Unterstützung von PAYBACKLinkedIn:→ Julia Hilger→ Florian Wolfframm→ Olli Busch→ Martin Boeing-MessingKeywords:Multipartner-Programm, Kundenbindung, CRM-Strategie, Einzelhandel, LEH, Genossenschaft, Datennutzung, Personalisierung, Lokales Marketing, Omnichannel, Kundenkarte, Loyalitätsprogramm, Retail Media, Handzettel, Kollaboration, Synergieeffekte, Datenvertrauen. Hosted on Acast. See acast.com/privacy for more information.

„Je dôležité, aby sme my Európania pokračovali v rokovaniach so Spojenými štátmi. Nie sú jednoduché, no je to jediná cesta, ako môžeme Ruskú federáciu pritlačiť k stene. Cez ekonomické opatrenia, sankcie a podkopaním ich ekonomiky“, tvrdí Pavel Havlíček z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky. Sme na začiatku Veľkonočných sviatkov, ktoré mali vyvrcholiť aj mierom resp. prímerím medzi Kyjevom a Moskvou. 20. apríl ako deň Veľkonočnej nedele figuroval ako cieľový termín na dosiahnutie mierovej dohody. Dátum sa zhoduje v Veľkou nocou v západnej i pravoslávnej cirkvi, čo mu dávalo aj symbolický význam. Namiesto toho rokovania uviazli na mŕtvom bode. Spojené štáty sa „frontovo“ vybíjajú skôr v obchodných vojnách, odmietli spoločné vyhlásenie G7 odsudzujúce krvavý ruský útok na ukrajinské mesto Sumy a šéf Putinovej diplomacie Sergej Lavrov hovorí, že „iba silou je možné vyhnať zberbu z ukrajinskej vlády“. Medzi tým sa Volodymyr Zelenskyj stretol so šéfom Nato a Trumpov vyslanec Steve Witkoff bude do piatku s Emanuelom Macronom. Po tom, čo bol pred týždňom u Vladimíra Putina. Je skutočne dohoda na dohľad, ako sa vyjadril? Téma pre Pavla Havlíčka z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky. „Je dôležité, aby sme my Európania pokračovali v rokovaniach so Spojenými štátmi. Nie sú jednoduché, no je to jediná cesta, ako môžeme Ruskú federáciu pritlačiť k stene. Cez ekonomické opatrenia, sankcie a podkopaním ich ekonomiky“, tvrdí Pavel Havlíček z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky. „Tých deväťdesiat dní je dobrou príležitosťou, aby sa Európania s Američanmi opäť zblížili a postupovali spoločne proti autoritárskym štátom“, dopĺňa. Príležitosť pre Európu vidí aj v obchodnej vojne medzi USA a Čínou. „Čína je kľúčovým hráčom, ktorý umožňuje, že vojna Ruska s Ukrajinou pokračuje. Ak Spojené štáty podkopú ekonomický model Číny, obmedzia ju, bude to výhodné pre nás (Európanov)“, tvrdí Havlíček. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Je dôležité, aby sme my Európania pokračovali v rokovaniach so Spojenými štátmi. Nie sú jednoduché, no je to jediná cesta, ako môžeme Ruskú federáciu pritlačiť k stene. Cez ekonomické opatrenia, sankcie a podkopaním ich ekonomiky“, tvrdí Pavel Havlíček z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky. Sme na začiatku Veľkonočných sviatkov, ktoré mali vyvrcholiť aj mierom resp. prímerím medzi Kyjevom a Moskvou. 20. apríl ako deň Veľkonočnej nedele figuroval ako cieľový termín na dosiahnutie mierovej dohody. Dátum sa zhoduje v Veľkou nocou v západnej i pravoslávnej cirkvi, čo mu dávalo aj symbolický význam. Namiesto toho rokovania uviazli na mŕtvom bode. Spojené štáty sa „frontovo“ vybíjajú skôr v obchodných vojnách, odmietli spoločné vyhlásenie G7 odsudzujúce krvavý ruský útok na ukrajinské mesto Sumy a šéf Putinovej diplomacie Sergej Lavrov hovorí, že „iba silou je možné vyhnať zberbu z ukrajinskej vlády“. Medzi tým sa Volodymyr Zelenskyj stretol so šéfom Nato a Trumpov vyslanec Steve Witkoff bude do piatku s Emanuelom Macronom. Po tom, čo bol pred týždňom u Vladimíra Putina. Je skutočne dohoda na dohľad, ako sa vyjadril? Téma pre Pavla Havlíčka z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky. „Je dôležité, aby sme my Európania pokračovali v rokovaniach so Spojenými štátmi. Nie sú jednoduché, no je to jediná cesta, ako môžeme Ruskú federáciu pritlačiť k stene. Cez ekonomické opatrenia, sankcie a podkopaním ich ekonomiky“, tvrdí Pavel Havlíček z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky. „Tých deväťdesiat dní je dobrou príležitosťou, aby sa Európania s Američanmi opäť zblížili a postupovali spoločne proti autoritárskym štátom“, dopĺňa. Príležitosť pre Európu vidí aj v obchodnej vojne medzi USA a Čínou. „Čína je kľúčovým hráčom, ktorý umožňuje, že vojna Ruska s Ukrajinou pokračuje. Ak Spojené štáty podkopú ekonomický model Číny, obmedzia ju, bude to výhodné pre nás (Európanov)“, tvrdí Havlíček. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

V tejto časti relácie Cashflow sme sa rozprávali s Mariánom Kočišom, makroekonomickým analytikom Slovenskej sporiteľne. Ten hovorí o pozadí obchodnej vojny s Donaldom Trumpom. Ako clá ovplyvnia Slovákov a ako im vieme čeliť? Kto vyhrá obchodnú vojnu s USA a sú clá len prostriedok na vyjednávanie? Odpovedá Marián Kočiš.

Jak se vyvíjí situace v Pásmu Gazy? Jakým způsobem se posunula jednání o příměří mezi Izraelem a Hamásem? A co stojí za rostoucím napětím mezi Francií a Alžírskem? Na otázky Zity Senkové odpovídá Břetislav Tureček, analytik a expert na Blízký východ.Všechny díly podcastu Jak to vidí... můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Tento denný podcast, vytváraný s pomocou umelej inteligencie, ponúka unikátny a efektívny spôsob, ako sa dozvedieť o najzaujímavejších udalostiach a článkoch dňa. Umelej inteligencii sa darí analyzovať obrovské množstvo informácií z rôznych zdrojov, aby vybrala tie najrelevantnejšie a najpútavejšie obsahy pre širokú škálu poslucháčov. Každá epizóda je navrhnutá tak, aby poskytla hlboký ponor do vybraných tém, od politiky cez vedecké objavy, až po kultúrne udalosti, a to všetko podané informatívne, prístupne a bez emócií. Podcast je ideálnym spoločníkom pre zaneprázdnených ľudí, ktorí hľadajú pohodlný spôsob, aby zostali informovaní o svetovom dianí bez nutnosti tráviť hodiny čítaním rôznych zdrojov, čím poskytuje efektívny a príjemný spôsob, ako prijímať správy.  

Hosť podcastu: PAVOL DEMEŠ, politický analytik a exminister medzinárodných vzťahov SR Zhovárame sa o knihe Briana Klaasa Moc – kto je autor a prečo by sme si knihu mali prečítať? Naozaj platí, že moc korumpuje a absolútna moc korumpuje absolútne? Máme už v génoch túžbu po moci? Ako funguje systém občianskych zhromaždení v praxi? Výborne to ide v Írsku...osvedčilo by sa to aj na Slovensku? Prečo tak prehliadame konanie mocných, ktorí nami manipulujú, využívajú nás? Ako to napraviť? Prečo je na Slovensku taká nízka dôvera k autoritám, k politikom, vláde? Spomíname aj tandem Trump – Musk, stretnutie s V. Zelenským. Ako posmeľovať ženy, aby sa viac uchádzali o riadiace funkcie? Otázka za milión: Ako zabezpečiť, aby sa o moc uchádzali lepší ľudia?

Ministr financí Zbyněk Stanjura plánuje navrhnout pro státní rozpočet na příští rok obranné výdaje ve výši 2,3 % HDP. Odpovídat to má částce zhruba 200 miliard korun. Ve střednědobém výhledu na rok 2027 by pak výdaje na obranu měly vzrůst na 225 miliard korun. Podaří se Česku dosáhnout do roku 2030 3 % HDP a splnit tak závazek vůči NATO? Analytik Jan Ludvík ještě zhodnotí plány zvýšit vojákům platy i odměny a probere také vývoj diplomatických jednání o příměří na Ukrajině.Všechny díly podcastu Jak to vidí... můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Americká ekonomika smeruje k recesii. Analytik radí ostať konzervatívny, Marek Nemky z XTB hovorí o vplyve Trumpovych ciel na globálnu ekonomiku a finančné trhy.

Donald Trump pred pár dňami urobil vyhlásenie, na ktoré čakali, a ktorého sa obávali mnohí. Do jeho nepredvídateľnej colnej politiky pribudla novinka v podobe 25-percentných ciel na všetky automobily a automobilové súčiastky dovážané do Spojených štátov. Kým to na automobily začalo platiť od apríla, clo na automobilové súčiastky sa má vstúpiť do platnosti najneskôr v máji. To, že Slovenska sa takéto clo dotkne zásadne, potvrdzuje aj finančný analytik spoločnosti XTB Marek Nemky. „Dopad cla môže byť v našom prípade až vo výške dva a pol percenta HDP. Máme totiž veľmi rozšírený priemyselný sektor výroby automobilov a taktiež vyrábame modely žiadané práve v Spojených štátoch,“ vysvetľuje analytik. Ide pritom hlavne o drahšie a väčšie autá, kde citlivosť na zmenu ceny nie je u zákazníkov až taká výrazná. Podľa Nemkyho si však treba uveodmiť, že clá by ju mohli zvdihnúť až o štvrtinu. „Spotrebiteľ sa veľmi ľahko popozerá po iných alternatívach. Možno z toho nakoniec budú benefitovať aj čínske značky, čo by bol tak trochu aj paradox vzhľadom na to, že práve Čína je hlavný obchodný nepriateľ Donalda Trumpa,“ dodáva. Tvrdenia ministery hospodárstva Denisy Sakovej o tom, že sa naše automobilky možno preorientujú na iné modely, ktoré sa do USA neexportujú, vníma skôr skepticky. „Získanie nového modelu sprevádza vždy obrovské ohlásenie. Ide o dlhodobé investície. Neviem si predstaviť, že len tak prepneme vypínač a preorientujeme sa na výrobu iných modelov, to naozaj nehrozí,“ približuje. Čo presne teda 25-percentné clo znamená, aké krajiny sa na exporte áut do USA podieľajú a čo to prinesie Slovensku, prípadne, ako nás ovplyvní zavádzanie aj ďalších ciel mimo automobilového priemyslu? V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá finančný analytik spoločnosti XTB Marek Nemky. ​V rozhovore sa dozviete: 3:03 Čo znamená clo na automobily. 4:39 Ktoré krajiny exportujú automobily do USA. 5:45 Automobilový export do USA zo Slovenska. 7:41 Ktorých automobiliek sa clo dotkne najviac. 9:54 Citlivosť amerických kupujúcich na zvýšenie ceny. 11:28 Pretoria americký predajcovia clo do ceny? 12:33 Ako na Trumpove clá reagujú akcie automobilek. 14:51 Ako na Trumpove clá zareagujú automobilky. 17:02 Čo robia iné krajiny voči Trumpovmu clu. 20:10 Je správne reagovať odvetnými clami? 23:58 Recipročné clá a dopad na ekonomiky. 28:02 Zraniteľnosť slovenského automobilového priemyslu. 32:59 Čo si o Trumpových clách myslia investori. 35:11 Izolácia USA. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na ⁠sme.sk/indexodber⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Index.See omnystudio.com/listener for privacy information.

CELÝ ROZHOVOR V DÉLCE 87 MIN. JEN NA ⁠HTTPS://HEROHERO.CO/CESTMIR⁠⁠⁠⁠ A ⁠HTTPS://FORENDORS.CZ/CESTMIR„Donald Trump jednoznačně přistoupil k metodě nátlaku a pobídek,“ říká bezpečnostní analytik Vlastislav Bříza, podle kterého je problém, že prezident USA nerozlišuje mezi agresorem a obráncem, a to je špatně. Pokud jde o telefonát mezi americkou a ruskou hlavou státu, podle Břízy se málo hovoří o tom, jakou roli při něm mohla hrát debata o uspořádání na Blízkém východě. „Díky tomu Vladimir Putin Donalda Trumpa navnadil,“ přibližuje analytik, ale dodává, že stále hrozí, že ruský prezident ve svých požadavcích „přestřelí“. Kdyby Donald Trump žil v jiné zemi, podle Vlastislava Břízy by možná rád vládl podobně autoritativně jako právě Putin. Analytik zároveň připomíná, že americký prezident byl celou dobu své politické kariéry podceňován. V rozhovoru také vysvětluje, že při současném vyjednávání je pro Ukrajinu zásadní, aby nepřipustila klíčovou věc – neutralizaci, tedy omezení armády na nezbytné minimum. „Jenom po zuby ozbrojená Ukrajina, která je ochotna se bránit, může udržet Rusko na uzdě,“ nabádá expert. Co vše si mohli Donald Trump a Vladimir Putin při společném telefonátu říct? A proč si myslí, že vztah Evropy a USA je vzájemně výhodný a Amerika nás neopouští, jak se všichni obávají? Poslechněte si.

Minister financií Ladislav Kamenický priznáva, že budúcoročný plán vlády ako ušetriť si môže vziať na mušku aj daň z nehnuteľností. O jej navyšovaní má diskutovať aj so zástupcami miest a obcí. Tvrdí pritom, že ak by došlo k ich zvýšeniu, samosprávy by získali viac peňazí a nepýtali by peniaze navyše od štátu. „Dá sa očakávať, že aj budúci rok budú rásť výdavky verejného sektora. Pán minister si teda cez vyššie dane z nehnuteľností zrejme pripravuje cestu na to, aby samosprávy zase nekričali,“ hovorí analytik Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika Dušan Sloboda. Štát im pritom už dnes neplatí za značnú časť kompetencií, ktoré zaň vykonávajú. Najvypuklejšie je to podľa Slobodu v prípade stavebných úradov, kde je zložitejšia agenda a treba patrične zaplatiť kompetentných úradníkov. „Ak by mestá na ich chod využili len peniaze od štátu, niekedy v marci, respektíve v apríli by museli stavebné úrady zavrieť. To samozrejme neurobia, pretože by tým poškodili firmy, podnikateľov, aj vlastný rozvoj a radšej nedostatky hradia zo svojho,“ dodáva Sloboda s tým, že takéto konanie centrálnej vlády je protiústavné. Riešením by podľa neho bola decentralizácia, upratanie v kompetenciách, ale aj poníženie počtu obcí a miest na Slovensku. „Máme vyše dvetisíc deväťsto miest, obcí a mestských častí. Pri tých najmenších často aj polovicu rozpočtu zhltne administratíva úradu. Taká obec nemá šancu sa rozvíjať,“ dopĺňa analytik. Ako je daň z nehnuteľností nastavená dnes, máme ju naozaj takú nízku v porovnaní s ostatnými krajinami a prečo Kamenický manévruje tvrdením, že aspoň nebudú musieť obciam a mestám vyplácať viac peňazí? V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá analytik Konzervatívneho inštitútu Milana Rastislava Štefánika Dušan Sloboda, ktorý sa špecializuje na územnú samosprávu. ​V rozhovore sa dozviete: 3:20 Ako daň z nehnuteľností funguje dnes. 6:40 Prečo niektoré obce daň nevyrubujú. 9:13 Každoročná valorizácia dane z nehnuteľností. 11:22 Daň z nehnuteľností v iných krajinách. 14:02 Daňovo-odvodové zaťaženie na Slovensku.​​​ 16:49 Ak meniť daň, ako. 18:02 Financovanie samospráv štátom. 24:27 Majú mestá alternatívu k zvyšovaniu dane? 25:44 Na čo slúžia podielové dane. 28:21 Kedy naposledy sa riešilo financovanie samospráv. 31:39 Ako zreformovať vzťah samosprávy vs. štát. 36:01 Čo ak k reforme nedôjde? – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na ⁠sme.sk/indexodber⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Index.See omnystudio.com/listener for privacy information.

„Zásadnou diskusiou bude, ako donútiť Rusko a Vladimíra Putina, aby (otázku prímeria) brali vážne. Aby boli ochotní sadnúť si k rokovaciemu stolu a preukázali dobrú vôľu. Zatiaľ ju nevidím“, konštatuje analytik Pavel Havlíček z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázkyAko sa javí Putinov postoj k okamžitému prímeriu s odstupom dní? Ak ho víta, no jedným dychom dodáva, že „nevedie k trvalému mieru“ a „nerieši prvotné príčiny konfliktu“, nie je jeho faktickým popretím? Už v prvej reakcii to naznačil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Britský premiér cez víkend zorganizoval virtuálny samit koalície „ochotných“, z ktorého vzišiel tlak v podobe návrhu na desaťtisícový kontingent mierových síl a kritika Putina za jeho prístup charakterizovaný postojom „áno, ale“. A tiež kritika za jeho faktické naťahovanie času. Už v utorok má s ruským prezidentom telefonicky rokovať Donald Trump. Aké sú výhliadky navrhovaného „okamžitého 30-dňového prímeria“? Téma pre Pavla Havlíčka z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky. „Zásadnou diskusiou bude, ako donútiť Rusko a Vladimíra Putina, aby (otázku prímeria) brali vážne. Aby boli ochotní sadnúť si k rokovaciemu stolu a preukázali dobrú vôľu. Zatiaľ ju nevidím“, konštatuje analytik Havlíček. „Pokračujú útoky, vojenské operácie“, dodáva. Vladimír Putin a jeho ľudia budú podľa Pavla Havlíčka naťahovať čas. „Na stôl dajú zdanlivo neprijateľné veci a budú chcieť o nich hovoriť. No nebudú chcieť krátkodobo dosiahnuť žiadny konkrétny výsledok“, hovorí. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Zásadnou diskusiou bude, ako donútiť Rusko a Vladimíra Putina, aby (otázku prímeria) brali vážne. Aby boli ochotní sadnúť si k rokovaciemu stolu a preukázali dobrú vôľu. Zatiaľ ju nevidím“, konštatuje analytik Pavel Havlíček z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázkyAko sa javí Putinov postoj k okamžitému prímeriu s odstupom dní? Ak ho víta, no jedným dychom dodáva, že „nevedie k trvalému mieru“ a „nerieši prvotné príčiny konfliktu“, nie je jeho faktickým popretím? Už v prvej reakcii to naznačil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Britský premiér cez víkend zorganizoval virtuálny samit koalície „ochotných“, z ktorého vzišiel tlak v podobe návrhu na desaťtisícový kontingent mierových síl a kritika Putina za jeho prístup charakterizovaný postojom „áno, ale“. A tiež kritika za jeho faktické naťahovanie času. Už v utorok má s ruským prezidentom telefonicky rokovať Donald Trump. Aké sú výhliadky navrhovaného „okamžitého 30-dňového prímeria“? Téma pre Pavla Havlíčka z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky. „Zásadnou diskusiou bude, ako donútiť Rusko a Vladimíra Putina, aby (otázku prímeria) brali vážne. Aby boli ochotní sadnúť si k rokovaciemu stolu a preukázali dobrú vôľu. Zatiaľ ju nevidím“, konštatuje analytik Havlíček. „Pokračujú útoky, vojenské operácie“, dodáva. Vladimír Putin a jeho ľudia budú podľa Pavla Havlíčka naťahovať čas. „Na stôl dajú zdanlivo neprijateľné veci a budú chcieť o nich hovoriť. No nebudú chcieť krátkodobo dosiahnuť žiadny konkrétny výsledok“, hovorí. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Mění se podle bezpečnostního analytika Břízy světový řád? „Změnila se dynamika světové politiky. Mezinárodní vztahy se staly silovějšími, ale když z toho někdo obviňuje Trumpa, nemá pravdu. Stalo se to v roce 2014, respektive 2022 tím, že Ruská federace zahájila řešení mezinárodních sporů mocenskými prostředky.“

Kyjev přijal americký návrh na příměří. Rusko je zatím v odpovědi americkým vyjednavačům zdrženlivé. Podle analytika Michala Smetany je totiž zastavení i pozemních útoků pro Rusko nevýhodné. Přináší tedy návrh dohody šanci na trvalý a spravedlivý mír? A dá se vůbec uzavřít dohoda se zemí, která porušuje mezinárodní právo? O své názory se podělí bezpečnostní analytik Michal Smetana.Všechny díly podcastu Jak to vidí... můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Kyjev přijal americký návrh na příměří. Rusko je zatím v odpovědi americkým vyjednavačům zdrženlivé. Podle analytika Michala Smetany je totiž zastavení i pozemních útoků pro Rusko nevýhodné. Přináší tedy návrh dohody šanci na trvalý a spravedlivý mír? A dá se vůbec uzavřít dohoda se zemí, která porušuje mezinárodní právo? O své názory se podělí bezpečnostní analytik Michal Smetana.

V tejto časti Cashflow sme sa rozprávali s analytikom INESS Richardom Vilkusom, ktorý hovorí o aktuálnej ekonomickej situácii a o tom, ako je Slovensko konkurencieschopné na medzinárodných trhoch. Sú clá Donalda Trumpa hrozbou pre Slovensko a prečo k nám už zahraniční investori nemajú motiváciu prísť? To všetko v novej časti Cashflow.

Evropské země hledají způsob, jak podporovat Ukrajinu v její válce proti Rusku poté, co pomoc napadené zemi výrazně omezily Spojené státy. Podle analytika z Asociace pro mezinárodní otázky Pavla Havlíčka by ale přesto bylo chybou rezignovat na formát Severoatlantické aliance, která po desítky let chránila evropský kontinent, a to i přes rostoucí nedůvěru mezi jejími členy. „Musíme ale pracovat se scénářem B, tedy s posílením evropského pilíře Aliance,“ zdůrazňuje.Všechny díly podcastu Interview Plus můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Vyberáme vyššiu DPH, ľudia si všímajú prvé zdražovanie a najnovšie modely ministerstva financií aj tak ukazujú, že plán koľko peňazí vďaka tomu cinkne v rozpočte, sa vôbec nemusí naplniť. Analytik Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster hovorí, že dôvodov je hneď niekoľko. „Nemecká ekonomika stagnuje, možno bude aj v recesii. Zároveň sa ani naším ostatným zahraničným partnerom nedarí tak, ako sme čakali ešte pred niekoľkými mesiacmi,“ vysvetľuje. Problémom je ale aj predpoklad nižšieho výberu spotrebných daní, hlavne pokiaľ ide o transakčnú daň, ktorá má začať platiť od apríla. Podľa Šustra nie je vhodná pre ekonomiku nášho typu a zároveň má stále výrazné nedostatky. „V kombinácii s vyššou DPH takisto vedie k tomu, že zdaňovanie výroby a predaja je na Slovensku extrémne vysoké,“ objasňuje analytik. Koalícia však aj napriek tomu hovorí o navyšovaní trinástych dôchodkov a o vyšších platoch pre učiteľov. Naopak debaty o škrtoch na strane výdavkov tento rok, či do budúcna nepočuť vôbec. Len samotný dôchodkový systém je podľa Šustra neudržateľný. „Treba ho dotovať zo štátneho rozpočtu tromi miliardami ročne a bude to ďalej stúpať. Iba trináste dôchodky vyjdú tento rok na deväťsto miliónov eur a máme tu ďalšie sociálne dávky, ktoré pribudli za posledných desať rokov,“ približuje. Sociálna poisťovňa tak podľa neho vytvára už skoro polovicu zo skoro sedem miliardového deficitu. Čo je teda pravdy na tom, že budúci rok bude treba šetriť ešte viac než sa plánovalo, čo dávky ako trináste dôchodky spôsobujú dnes a do budúcna, či štát siahne na II. pilier alebo na niektoré zo sociálnych dávok a čo sa stane ak sa dlh nepodarí stlačiť dolu? V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá analytik Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster. ​V rozhovore sa dozviete: 0:00 Úvod 1:11 Prečo štát vyberie na daniach menej. 5:30 Kedy uvidíme, koľko štát vybral na DPH. 10:57 Prečo neplníme plány vlády na šetrenie. 14:52 Dopady vyšších trinástych dôchodkov. 21:34 Ako sa dôchodky zvyšujú.​​​ 24:12 Správne nastavenie dôchodkov. 30:34 Ako sa pripraviť na dôchodok. 33:07 Aké veľké šetrenie nás o rok čaká. 39:30 Kde vláda bude šetriť. 45:34 Siahne vláda na II. pilier? 48:49 II. pilier a štátne investičné projekty 52:09 Čo ak štát nezačne šetriť? See omnystudio.com/listener for privacy information.

„Určite sme dospeli do momentu, keď si i Rusko začína pomaly no iste uvedomovať, že táto situácia nikam nepovedie“, hovorí Pavel Havlíček z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky. Od začiatku Putinovej agresie voči nezávislej Ukrajine ubehli tri roky. 1096 dní a takmer milión obetí a zranených z oboch strán, bez civilných obetí; miesta ako Irpiň či Buča so stopami po masovej likvidácii civilov, so stopami po mučení či po zverstvách znásilňovania. Milióny Ukrajincov na úteku. Mestá zrovnané so zemou. Na druhej strane vlna medzinárodnej solidarity s napadnutou krajinou a odsúdenie agresie. Najnovšie však aj otáčanie diskurzu – keď Donald Trump robí z prezidenta Zelenského „diktátora“ bez podpory a z Ukrajiny kritizovanú krajinu, ktorá ten konflikt „nemala začať“. A z Vladimíra Putina sa stáva partner pre mierové rokovania, pričom Volodymyr Zelenskyj sa o svoje miesto pri stole musí domáhať a rovnako jeho európski spojenci. Aké sú vyhliadky riešenia pre tento konflikt, ktorý zamestnáva svet? Téma pre Pavla Havlíčka, experta na oblasť z pražskej Medzinárodnej asociácie pre medzinárodné otázky. „Zatiaľ nie sme svedkami skutočných rokovaní o povahe mieru na Ukrajine. Sme v určitej prípravnej fáze, v ktorej osobitne Spojené štáty zisťujú, či je ruská strana vôbec ochotná sadnúť si k rokovaciemu stolu a za akých podmienok“, hovorí analytik Havlíček. „Určite sme dospeli do momentu, keď si i Rusko začína pomaly no iste uvedomovať, že táto situácia nikam nepovedie“, dopĺňa. Špecifikuje to možnými ďalšími územnými ziskami či rozložením politickej kontroly v Kyjeve. „Mám nádej, že z „krívajúceho muža“ Európy sa Nemecko stane lídrom, ktorého potrebujeme“ – Pavel Havlíček takto reaguje na novú realitu v Nemecku po nedeľňajších voľbách. Vyhrala v nej koalícia CDU/CSU na čele s Friedrichom Mertzom. Merzt bol práve tým, kto bol ochotný poskytnúť Ukrajine aj nemecké systémy Taurus, proti čomu sa radikálne staval doterajší kancelár Olaf Scholz, ktorýho líderstvo je po týchto voľbách minulosťou. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Určite sme dospeli do momentu, keď si i Rusko začína pomaly no iste uvedomovať, že táto situácia nikam nepovedie“, hovorí Pavel Havlíček z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky. Od začiatku Putinovej agresie voči nezávislej Ukrajine ubehli tri roky. 1096 dní a takmer milión obetí a zranených z oboch strán, bez civilných obetí; miesta ako Irpiň či Buča so stopami po masovej likvidácii civilov, so stopami po mučení či po zverstvách znásilňovania. Milióny Ukrajincov na úteku. Mestá zrovnané so zemou. Na druhej strane vlna medzinárodnej solidarity s napadnutou krajinou a odsúdenie agresie. Najnovšie však aj otáčanie diskurzu – keď Donald Trump robí z prezidenta Zelenského „diktátora“ bez podpory a z Ukrajiny kritizovanú krajinu, ktorá ten konflikt „nemala začať“. A z Vladimíra Putina sa stáva partner pre mierové rokovania, pričom Volodymyr Zelenskyj sa o svoje miesto pri stole musí domáhať a rovnako jeho európski spojenci. Aké sú vyhliadky riešenia pre tento konflikt, ktorý zamestnáva svet? Téma pre Pavla Havlíčka, experta na oblasť z pražskej Medzinárodnej asociácie pre medzinárodné otázky. „Zatiaľ nie sme svedkami skutočných rokovaní o povahe mieru na Ukrajine. Sme v určitej prípravnej fáze, v ktorej osobitne Spojené štáty zisťujú, či je ruská strana vôbec ochotná sadnúť si k rokovaciemu stolu a za akých podmienok“, hovorí analytik Havlíček. „Určite sme dospeli do momentu, keď si i Rusko začína pomaly no iste uvedomovať, že táto situácia nikam nepovedie“, dopĺňa. Špecifikuje to možnými ďalšími územnými ziskami či rozložením politickej kontroly v Kyjeve. „Mám nádej, že z „krívajúceho muža“ Európy sa Nemecko stane lídrom, ktorého potrebujeme“ – Pavel Havlíček takto reaguje na novú realitu v Nemecku po nedeľňajších voľbách. Vyhrala v nej koalícia CDU/CSU na čele s Friedrichom Mertzom. Merzt bol práve tým, kto bol ochotný poskytnúť Ukrajine aj nemecké systémy Taurus, proti čomu sa radikálne staval doterajší kancelár Olaf Scholz, ktorýho líderstvo je po týchto voľbách minulosťou. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Európa musí prevziať zodpovednosť za svoju obranu a bezpečnosť na kontinente a mier na Ukrajine s tým, že sa hranice krajiny vrátia pred rok 2014 je nereálna predstava. Aj toto sú niektoré z vyjadrení amerického ministra obrany Peta Hegsetha z minulého týždňa. Hneď nato nasledoval telefonát medzi Trumpom a Putinom bez Ukrajiny. Odborníci hovoria o dohode o nás bez nás a o tom, že Európa stráca bezpečnostné záruky, na ktoré sa roky spoliehala. Faktom však ostáva aj to, že práve Európa sa dlhodobo spolieha na Spojené štáty a otázku vlastnej obrany zanedbávala. „Dialo sa to aj z pohodlnosti politických lídrov. Do zrkadla by sme sa však mali pozrieť aj my ako občania, či vôbec bol z našej strany dopyt na politických lídrov, aby sa seriózne zaoberali obranou,“ hovorí vojnový analytik Matej Kandrík. V aktuálnych debatách o navýšení výdavkov na obranu by však podľa neho nemalo prevládať konkrétne percentuálne číslo navýšenia, ale to, čo za peniaze získame. „Rusko dnes zbrojí šialeným spôsobom. Veľká časť týchto zdrojov dnes horí na Ukrajine. My sme zase veľa techniky poskytli Ukrajine, vyprázdnili sme svoje zásoby a tri roky diskutujeme, ako nakopneme efektivitu zbrojného priemyslu tak, aby sme podporili Ukrajinu a súčasne doplnili vlastné prázdne sklady,“ hovorí Kandrík. Čo sa týka slovenského obranného priemyslu, pohľad naň je podľa Kandríka smutný. „Na východnom krídle sme pravdepodobne najslabším článkom,“ dodáva. Dôvodom je podľa neho dlhodobé zanedbávanie, aktuálne nastavenie politikov, ale aj rôzne účtovné triky. Je teda Európa schopná brániť sa sama? Aké problémy má náš obranný priemysel, prečo krajiny nevynakladajú dostatočné množstvo peňazí na obranu a bolo by Rusko so svojou ekonomikou schopné viesť vojnu na celom kontinente? V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá šéf think tanku a vojnový analytik Adapt Institute Matej Kandrík. ​V rozhovore sa dozviete: 0:00 Úvod 3:50 Vzťah Európy k vlastnej bezpečnosti. 8:27 Bude Rusko schopné napadnúť ďalší štát? 11:42 Pripravenosť Európy na útok Ruska. 16:22 Slovensko a jeho výdavky na obranu. 19:57 Čo robia zvyšné krajiny východného krídla.​​​ 26:23 Rozhodnutie EÚ o výdavkoch na obranu. 35:10 Trumpove vyhrážky krajinám NATO. 38:39 Ako má Európa riešiť obranu spoločne. 43:24 Ako by Európa obranu financovala. 46:11 Voľby v Európy a ich dopady na obranu. See omnystudio.com/listener for privacy information.

Francouzský prezident Macron narychlo svolal na pondělí do Paříže evropské lídry k jednání o Ukrajině. Schůzka je reakcí na to, že Američané nehodlají pozvat k mírovým rozhovorům zástupce Evropy. Zvolili Trumpovi vyjednavači správný způsob, jak ukončit válku? Může Evropa převzít odpovědnost, když nebude u jednání? A hrozí konflikt se Spojenými státy? Moderuje Barbora Tachecí.Všechny díly podcastu Osobnost Plus můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Trumpův plán na vystěhování Palestinců do okolních arabských států vyvolal pozdvižení. Zatímco šéf Bílého domu vidí zemi Gazanů jako developerský projekt, svět hovoří o etnické čistce. Na řešení situace nyní pracují Egypt a Jordánsko. Jaké cíle sleduje Donald Trump svou blízkovýchodní politikou? Analytik Břetislav Tureček ještě přiblíží, zda vydrží drolící se pracně dojednané, a beztak křehké příměří v Gaze, a prozradí, jak nebezpečné může být vyhřívat se v kožichu mocných.Všechny díly podcastu Jak to vidí... můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Trumpův plán na vystěhování Palestinců do okolních arabských států vyvolal pozdvižení. Zatímco šéf Bílého domu vidí zemi Gazanů jako developerský projekt, svět hovoří o etnické čistce. Na řešení situace nyní pracují Egypt a Jordánsko. Jaké cíle sleduje Donald Trump svou blízkovýchodní politikou? Analytik Břetislav Tureček ještě přiblíží, zda vydrží drolící se pracně dojednané, a beztak křehké příměří v Gaze, a prozradí, jak nebezpečné může být vyhřívat se v kožichu mocných.

0:43 - „Záleží len na voličoch Smeru,“ reaguje Blaha na piatkové protesty a pozýva „ukrošov“ na návštevu Moskvyhttps://www.startitup.sk/zalezi-len-na-volicoch-smeru-reaguje-blaha-na-piatkove-protesty-a-pozyva-ukrosov-na-navstevu-moskvy/1:43 - Mikulec s Matovičom otvárajú starú kauzu: Vo vojenskom spravodajstve malo zmiznúť 74 miliónov eur (VIDEO)https://www.startitup.sk/mikulec-s-matovicom-otvaraju-staru-kauzu-vo-vojenskom-spravodajstve-malo-zmiznut-74-milionov-eur-video/2:51 - Obľúbený slovenský hudobník je nezvestný. Manželke zanechal desivú poslednú správuhttps://www.startitup.sk/oblubeny-slovensky-hudobnik-je-nezvestny-manzelke-pred-zmiznutim-zanechal-poslednu-spravu/3:46 - Líder KDH Majerský prehovoril o spolupráci so Smeromhttps://www.startitup.sk/lider-kdh-majersky-prehovoril-o-spolupraci-so-smerom/4:43 - O prerozdelení ministerstiev sa rokuje a Republika je „štandardná politická strana,“ povedal Gašpar v ostrej debate so Šimečkomhttps://www.startitup.sk/o-prerozdeleni-ministerstiev-sa-rokuje-a-republika-je-standardna-politicka-strana-povedal-gaspar-v-ostrej-debate-so-simeckom/5:42 - SND bude mať opäť nového šéfa. Ministerstvo kultúry vypísalo výberové konaniehttps://www.startitup.sk/snd-bude-mat-opat-noveho-sefa-ministerstvo-kultury-vypisalo-vyberove-konanie/6:40 - Prokuratúra chce obmedziť politické vyjadrenia psychológov. Reaguje na ich list premiérovi Ficovihttps://www.startitup.sk/prokuratura-chce-obmedzit-politicke-vyjadrenia-psychologov-reaguje-na-ich-list-premierovi-ficovi/7:44 - Trump hovoril s Putinom o ukončení vojny na Ukrajine. Ruský prezident „chce, aby ľudia prestali umierať“https://www.startitup.sk/trump-hovoril-s-putinom-o-ukonceni-vojny-na-ukrajine-rusky-prezident-chce-aby-ludia-prestali-umierat/ - Trump schválil miliardový predaj zbraní. Masívny balík vojenského vybavenia Biden kedysi odmietolhttps://www.startitup.sk/trump-schvalil-miliardovy-predaj-zbrani-masivny-balik-vojenskeho-vybavenia-biden-kedysi-odmietol/9:36 - Cybertruck pod paľbou kritiky: Je 17-krát nebezpečnejší než legendárny Ford Pinto. Štatistiky úmrtnosti sú desivéhttps://www.startitup.sk/cybertruck-pod-palbou-kritiky-je-17-krat-nebezpecnejsi-nez-legendarny-ford-pinto-statistiky-umrtnosti-su-desive/11:07 - Prvé 3 „francúzske esá“ už pristáli na Ukrajine. Takto zmenia pravidlá vzdušného boja, tvrdia expertihttps://www.startitup.sk/prve-3-francuzske-esa-uz-pristali-na-ukrajine-takto-zmenia-pravidla-vzdusneho-boja-tvrdia-experti/12:03 - Slováci nakupujú na Temu výrobky, ktoré ohrozujú život. Toxické látky prekračujú limity, elektrické zariadenia vybuchujúhttps://www.startitup.sk/slovaci-nakupuju-na-temu-vyrobky-ktore-ohrozuju-zivot-toxicke-latky-prekracuju-limity-elektricke-zariadenia-vybuchuju/13:09 - Diaľničné známky s novými pravidlami: Vodiči o tejto zmene ani netušia. Takúto výhodu prinášahttps://www.startitup.sk/dialnicne-znamky-s-novymi-pravidlami-vodici-o-tejto-zmene-ani-netusia-takuto-vyhodu-prinasa/14:00 - Dobré správy pre motoristov. Analytik priblížil vývoj cien benzínov a nafty (PRESNÉ SUMY)https://www.startitup.sk/analytik-priblizil-vyvoj-cien-benzinov-a-nafty-motoristom-prinasa-dobre-spravy-presne-sumy/14:58 - 16:02 - Poľská jaskyňa rozpovedala desivé svedectvo praveku. Takmer po 30 rokoch potvrdila vedeckú teóriuhttps://www.startitup.sk/polska-jaskyna-rozpovedala-desive-svedectvo-praveku-takmer-po-30-rokoch-potvrdila-vedecku-teoriu/16:02 - Unikátne nebeské divadlo sa odohráva raz za 15 rokov. Na oblohe uvidíš 7 planét súčasnehttps://www.startitup.sk/unikatne-nebeske-divadlo-sa-odohrava-raz-za-15-rokov-na-oblohe-uvidis-7-planet-sucasne/17:08 - Dokonalé palacinky, wafle aj lievance. Toto sú TOP miesta v Bratislave, kde ich ochutnáš (REBRÍČEK)https://www.startitup.sk/dokonale-palacinky-wafle-aj-lievance-toto-su-top-miesta-v-bratislave-kde-ich-ochutnas-rebricek/

Poté, co čínská společnost DeepSeek představila svůj model umělé inteligence, technologickým světem zavládlo ohromení. Pak ale přišla panika a propad akcií na americké burze. Vývoj chatovacího robotu stál údajně pouhý zlomek toho, co na výrobu nástrojů umělé inteligence vynakládají americké společnosti. Čemu věřit? A proč být raději obezřetný? Datový analytik Josef Šlerka ještě přiblíží, proč klesá zájem o zpravodajské servery, a vysvětlí, zda Elon Musk straší evropské elity.

V posledných dňoch sa opäť rieši plyn a opäť jeho tranzit cez ukrajinské územie na Slovensko, ktorý sa zastavil začiatkom januára. Najnovšie sa rokuje o tom, že by rovnakou trasou mal prúdiť ten z Azerbajdžanu. Pozitívne sa k celej veci stavia ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý hovorí o vôli nechať zarobiť Azerbajdžan a pomôcť Slovensku, no vyňať z celej veci Rusov. Otázkou ostáva, či by išlo priamo o azerbajdžanský plyn, alebo o plyn, ktorý by stále pochádzal z Ruska, swapovými obchodnými operáciami by však zmenil svoj pôvod a neplatili by sme zaň Rusku. Podľa energo analytika Radovana Potočára mal Zelenskyj na mysli skôr prvú z dvoch alternatív. Faktom však ostáva, že Azerbajdžan nevie ani zďaleka vyprodukovať rovnaké množstvo plynu, aké prichádzalo z Ruska. „Množstvá, ktoré by sa dostali na Ukrajinu a následne na Slovensko, by nedokázali zmeniť pravidlá hry a vykryť výpadok niekdajších ruských dodávok,“ vysvetľuje Potočár. Na druhej strane však dodáva, že aj menej azerbajdžanského plynu prúdiaceho cez Ukrajinu ďalej do Európy môže napríklad zmeniť postoj maďarského premiéra Viktora Orbána, ktorý kvôli zastavenému tranzitu hrozí vetovaním predĺženia sankcií voči Rusku. Takejto alternatíve je naklonená aj slovenská vláda. Tá ma pritom s ruským Gazpromom platnú zmluvu o dodávke plynu bez ohľadu na to, či tranzit cez Ukrajinu prebieha alebo nie. Mohla by sa teda s ruskou spoločnosťou súdiť. Urobili to aj iné energetické firmy v rátane rakúskeho OMV, českého ČEZ a aj slovenskej Západoslovenskej energetiky. Vláda však k podobnému kroku doteraz nepristúpila. „Neviem ô dôvodoch. Asi by som za tým hľadal politiku alebo snahu nezahatať prípadné obnovenie tranzitu žalobami,“ tvrdí Potočár. Ako to teda s tranzitom plynu s Azerbajdžanu je, do akej miery je možné, že by nahradil všetok plyn z Ruska, že by nebol iným plynom len obchodne a aké máme ďalšie možnosti? V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá energo analytik Radovan Potočár. ​V rozhovore sa dozviete: 0:00 Úvod 3:11 Prečo skončil tranzit plynu cez Ukrajinu. 6:57 Zelenskyj a azerbajdžanský plyn. 10:54 Ukrajina a jej nedostatok plynu. 14:14 Orbánove argumenty o drahých energiách a odstávke ropy. 16:12 Vplyv cien energií na ceny nafty a benzínu.​​​ 17:50 Čo sa deje s cenou plynu na burze. 19:19 Trasa azerbajdžanského plynu. 20:57 Ako funguje obchodný swap plynu. 23:19 Arbitráž proti Gazpromu. 26:26 Nakupuje OMV stále ruský plyn? 31:22 Cena tranzitu mimo Rusko. See omnystudio.com/listener for privacy information.

Ruské jednotky na Ukrajině, za cenu velkých ztrát, stále pomalu, ale jistě postupují. Vítězství Kyjeva ve válce je nereálně, shodli se v podcastu Zbytečná válka redaktor Alex Švamberk a bezpečnostní analytik Milan Mikulecký. Ani případné příměří konflikt neukončí, Ukrajina bude čekat na příležitost.Dále se v tomto díle podcastu Zbytečná válka dozvíte, jak velkou roli hrají v současném konfliktu FPV drony a jak jejich nasazení přispívá k změně načasování ruských útoků. Závěr pak patřil proměně Blízkého východu, kde ustupuje do pozadí Írán a naopak posiluje Turecko.

Evropská komise představila kompas konkurenceschopnosti, kterým chce řešit drahé energie, závislost na dovozech fosilních paliv nebo rostoucí vliv Číny. Jeho hlavní zásadou je méně byrokracie, více inovace. „Cíle jdou správným směrem, problém je, že papír snese hodně. A Evropa je dobrá v malování si velkolepých strategií,“ připomíná zástupce ředitele think-tanku Europeum a někdejší zpravodaj Českého rozhlasu v Bruselu Viktor Daněk.

Evropská komise představila kompas konkurenceschopnosti, kterým chce řešit drahé energie, závislost na dovozech fosilních paliv nebo rostoucí vliv Číny. Jeho hlavní zásadou je méně byrokracie, více inovace. „Cíle jdou správným směrem, problém je, že papír snese hodně. A Evropa je dobrá v malování si velkolepých strategií,“ připomíná zástupce ředitele think-tanku Europeum a někdejší zpravodaj Českého rozhlasu v Bruselu Viktor Daněk.Všechny díly podcastu Osobnost Plus můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Přestat se ptát, co udělá Trump, a začít přemýšlet o tom, co udělá Evropa. Těmito slovy vyzval účastníky Světového ekonomického fóra v Davosu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Jen tak podle něj Evropa potvrdí roli globálního hráče. Kdo všechno bude přítomen jednání o míru na Ukrajině? A je ukončení války pro Donalda Trumpa skutečně prioritou? Analytik Michal Smetana ještě vysvětlí, co je za eskalací vztahů mezi Bratislavou a Kyjevem a jak dopadla schůzka v Moskvě.

Silná ekonomika, potravinová sebestačnosť, pulty plné tovarov, západné značky, ktoré nikam neodišli a tie, čo odišli už nahradili domáci, rovnako kvalitní výrobcovia. Takúto realitu prezentoval minulý týždeň šéf národniarov Andrej Danko, ktorý sa spoločne s ďalšími poslancami koalície vybral do Ruska. Konkrétne do jeho hlavného mesta Moskvy, aby, ako sám tvrdí nadviazal vzájomnú komunikáciu s ruskou vládou a ukázal Slovákom, ako dobre sa v Rusku žije. „Ak naši politici merajú úspešnosť hospodárskej politiky návštevou supermarketu, potom sa nedivím, že úspešnosť tej slovenskej pod ich vedením nie je úplne valná,“ hovorí analytik Martin Vlachynský. Pritom nielen supermarkety, ale ani Moskva nie je miestom, kde sa podľa neho odráža bežná ruská realita. V Moskve je totiž priemerná mzda 1200 eur, vo viacerých republikách nedosahuje ani 400 eur. Navyše, lepšie časy Rusko nečakajú ani v prípade, ak by získalo dnes okupované územia Ukrajiny. „Ak dosiahnu to, čo dnes nazývajú vrcholom ťaženia, a teda udržanie si súčasnej línie, skončia so zdevastovaným územím, ktoré bude obrovskou čiernou dierou na peniaze,“ vysvetľuje Vlachynský. Ako je to ale v skutočnosti s ruskou ekonomikou a sankciami, aká je realita cien v porovnaní s ruskými mzdami a fungujú alebo nefungujú toľko spomínané sankcie? V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz Martin Vlachynský. V rozhovore sa dozviete: Meranie ekonomickej výkonnosti cez maslo. Aktuálny stav ruskej ekonomiky. Cena potravín v Rusku. Inflácia v Rusku. Dopad vysokých úrokov na bežné obyvateľstvo.​​​ Ako dlho Rusko dokáže financovať vojnu? Ako ekonomicky oslabiť Rusko. Funkčnosť sankcií voči Rusku. Odchod západných firiem z ruského trhu. Budúcnosť ruskej ekonomiky. See omnystudio.com/listener for privacy information.

„Nemecký kancelár Olaf Scholz svojho času zožal veľku kritiku už len za telefonát Vladimírovi Putinovi, Robert Fico ťahá Slovensko do izolácie“, tvrdí Pavel Havlíček, analytik pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky. Slovenský premiér navštívil tesne pred Vianocami Vladimíra Putina. Bez vedomia prezidenta či občanov. Na námietky „netrasparentnosti“ reaguje tým, že o ceste informoval Brusel. A ak pôvodne hlava štátu bez informácií o ceste chcela o nej od predsedu vládu následnú informovanosť, najnovšie hovorí o „epizóde, na ktorú sa skoro zabudne“ a „hystérii“ na pobúrených námestiach slovenských miest. Robert Fico naviac vyťahuje „test Macronom“ – že v čom môže byť iné, ak sa s Vladimírom Putinom stretne prezident Francúzska a premiér Slovenska? A ak pôvodne avizoval zmenu stanoviska k zahraničnopolitickej orientácii krajiny, po tom, ako chce opozícia potvrdiť tú pôvodnú – európsku a transatlantickú – Robert Fico reaguje, že „nemá čas tárať o orientácii“ krajiny, veď že jeho vláda je pevne ukotvená v Európe a Nato. Ako sa javí dianie u nás za hranicami Slovenska? Téma pre Pavla Havlíčka z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky. „V slovenskej politike niečo nie je v poriadku, svedčí o tom prístup k Moskve“, tvrdí český analytik Pavel Havlíček. V Česku by to podľa neho žiadnemu politikovi ani len nenapadlo ísť za ruským prezidentom Putinom. „Toto by si u nás v Českej republike dnes nedovolil nikto z vysokopostavených predstaviteľov štátu. Verejný diskurz a spoločenská realita je úplne iná. Ponúknem jeden príklad za všetky. Taký človek ako je Tomio Okamura po napadnutí Ukrajiny prešiel všetky svoje statusy na sociálnych sieťach, v ktorých odkazoval na velikáštvo ruského diktátora Vladimíra Putina a všetky ich vymazal“, poukazuje Havlíček. „Politiky bo to bolo natoľko toxické a zničujúce, že si to nikto nemôže v Českej republike dnes dovoliť“, dodáva. Politiku vydieranie Ukrajiny zo strany Roberta Fica označuje analytik za nemorálnu. „Na to nemôže pristúpiť nielen Ukrajina, ale ani ďalšie členské štáty Európskej únie“, tvrdí Havlíček. „Práve tu sa ukazuje, ako je slovenská zahraničná politika zvlášť voči Ukrajine izolovaná“, dodáva. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Vojenský analytik Matej Kandrík hodnotí vývoj konfliktu a naznačuje možné scenáre pre rok 2025. Podľa neho je vysoko pravdepodobné, že tento rok sa začnú rozhovory o prímerí. „To, že začnú, neznamená, že skončia a tobôž neznamená, že budú úspešné,” dodáva.Analytika z Adapt Institute tento rok najviac zasiahla informácia o útoku na detskú nemocnicu v Kyjeve. „To bol v negatívnom slova zmysle veľmi silný moment, ktorý myslím, že rezonoval s veľmi zlými emóciami. Taktiež sledujem aj rastúce správy o tom, že dochádza k popravovaniu ukrajinských zajatcov z ruskej strany. To mi na jednej strane analyticky hovorí, že ruská strana má problém s morálkou - velitelia nezvládajú svoje mužstvo - ale samozrejme je tam hrozný ten ľudský rozmer,” hovorí Matej Kandrík v podcaste.Čo považuje za udalosť roku 2024? „Ja by som si dovolil tvrdiť, že s výhľadom na rok 2025 a to, čo nás čaká, tým úplne najdôležitejším momentom bola práve augustová Kurská ofenzíva. Ukrajine sa vtedy husárskym kúskom podarilo získať územie priamo v Rusku, ktoré ako už povedal niekoľkokrát, aj prezident Zelenskyj bude dôležitým žetónom v prípadných budúcich vyjednávaniach medzi Ruskom a Ukrajinou,” konštatuje.Témou rozhovoru sú aj zisky na fronte. Analytik v podcaste hovorí, že Rusom sa od leta darí zvyšovať získané dobyté územia. Dodáva však, že pri krajine o veľkosti Ukrajiny ide o stále “smiešne čísla” a relatívne malé taktické posuny. „Áno, Rusko bolo úspešnejšie, než bolo v predchádzajúcom roku a jeho úspešnosť stúpala, avšak nedošlo ani k žiadnemu veľkému prielomu - nedošlo k nejakému rozpadu ukrajinských línií,” vysvetľuje.Rozoberáme tiež, čo možno očakávať v roku 2025. Podľa Kandríka je vysoko pravdepodobné, že tento rok sa začnú rozhovory o prímerí. Dodáva, že to, že začnú, neznamená, že skončia a tobôž neznamená, že budú úspešné. „Dnes to pripomína zápas dvoch boxerov, ktorí sú už veľmi vyčerpaní, veľmi dobití, ani jeden nevyhráva v zmysle, že by dosahoval čo chcel získať. Duel má niekoho, kto má navrch, a kto je aktuálne slabší.”Moderuje Denisa Hopková.

Jana Černochová se stala ministryní obrany přesně před třemi lety. Podle jejích slov se resort nemusí za svou dosavadní práci stydět. Jak si šéfka resortu vedla během bezpečnostní krize? A v jakém stavu je v současnosti česká armáda?