Podcasts about zdravotn

Posloucháte Jedno procento Miloše Čermáka. Já jsem Miloš Čermák a moje jedno procento jsou dva centimetry na výšku a asi kilogram živé váhy. Jedno procento je taky podcast, kam si zvu zajímavé a zábavné hosty. Nebo prostě lidi, které mám rád či z různých důvodů obdivuju.Josef Veselka za poslední tři roky nikomu nezachránil život. Což je něco, co je v jeho životě zcela nezvyklé: předtím zachraňoval životy na denní bázi. Ne proto, že je superman nebo má mimořádné schopnosti. Ale protože je kardiolog. Zachraňování životů je něco, co kardiologové dělají běžně. Je to jejich práce. Josef Veselka tuhle práci miloval, a teď ji už tři roky nedělá, a nikoli proto, že si to tak vybral.Disclaimer: Josef Veselka je můj kamarád a známe se dlouho, a myslím i dobře. Nejsem nezaujatý novinář ani komentátor. Tohle je ostatně už pátý podcast za sedm let, který jsme spolu natočili. Ne proto, že bych mu chtěl dělat reklamu nebo propagaci, ani jedno nepotřebuje a nestojí o to. Ale protože se nám spolu dobře povídá.A taky proto, že Josef Veselka má vždycky co říct. Pořád je totiž vědec, a to ne ledajaký: před měsícem mu vyšla studie v The American Journal of Cardiology, a on je jejím prvním autorem. Týká se léku, který může změnit léčbu hypertrofické kardiomyopatie, tedy nemoci, v níž Veselka patří ke světové špičce.Zároveň je spisovatel. Právě vydal thriller Prezidentské konzilium, první díl tetralogie Správci systému. Je o tom, co se stane, když se kolem nemocného prezidenta sejdou chytré hlavy a každá sleduje jiné cíle, než se zdá. Veselka ví, o čem píše: v jednom prezidentském konzíliu, tom Havlově, sám seděl.  Ale pozor, prezident v románu není Havlem inspirovaný. Skoro by se dalo říct, že je charakterově na úplně druhém konci spektra. A vzorem pro Veselkovu postavu nebyl žádný z prezidentů, které Česko mělo. Je to postava komplexní, šokující... a víc neřeknu, protože už bych prozrazoval děj. Veselkova rada budoucím prezidentům mimochodem zní: nechtějte konzilium, chtějte jednoho fachmana.Mluvili jsme o tom, proč Josef Veselka ydržel v německé nemocnici jen čtyři měsíce, přestože tvrdil, že chce pracovat až do smrti. Proč? Třeba proto, že mu tam stokrát řekli, že je překvalifikovaný. Německé zdravotnictví popisuje jako excelovou tabulku, kde má každý své místo — a on byl to číslo v tabulce, které bliká červeně. Povídali jsme si i o tom, co cítil, když policie zatkla ředitele Motola, s nímž si patnáct let tykal, ale který smybolizoval nespravedlnost toho, že po několika dekádách v oboru odešel ze sálu, kde sám sebe vnímal jako nejvíc užitečného. Co tedy cítil? Byly to tři různé emoce a mezi nimi jen dny. Jaké emoce to byly? Poslouchejte.A konečně, mluvili jsme i o tom, proč se v Česku dá koupit lecos, ale špičková zdravotní péče ne, a proč je proto zdravotnictví tak cenná kořist pro politiky. Cennější než například České dráhy.Samozřejmě došlo na umělou inteligenci. Veselka napsal o své nemoci tři knihy a stovku odborných článků, a přesto říká, že v testu z vlastního oboru by ho ChatGPT porazil. Svému chatu říká Maxi a konzultuje s ním i vlastní zdraví. Pokud chcete v AI najít partnera, který vám bude pomáhat, a nikoli bojovat s vašimi lékaři, i to se v dnešní epizodě dozvíte.Připomínám: v pátek 19. června mám v Divadle v Řeznické první reprízu svého standupového speciálu. Hodně mi na tomhle materiálu záleží, nejen proto, že se ke standupu vracím zhruba p roční pauze, a je to osm let od mého posledního sólového speciálu. Ten se jmenoval Manželka mi slíbila černošku, a i o tom bude v Řeznické řeč.Těším se na vás, a lístky si můžete koupit na webu divadla. Odkaz najdete na mém webu Jedno procento. Ještě jednou díky. A teď už …… přeju příjemný a pohodový poslech.

Zveme do radioporadny věnované bezlepkové dietě. Pro někoho módní pojem, pro jiného každodenní zdravotní nutnost. Když člověk zjistí, že má celiakii nebo jiný závažný problém s lepkem, často si nejdříve řekne, co teď vlastně budu jíst. Nejde jen o rohlíky, chleba nebo těstoviny. Lepek může být i v potravinách, kdybychom ho nečekali.

Transfuzním stanicím každý rok v létě ubývá dárců krve. I kvůli zahraničním dovoleným. Zdravotníci proto prosí dárce, aby si odběry naplánovali pokud možno ještě před odjezdem na letní pobyty.

Ebola se znovu šíří v části Afriky a Světová zdravotnická organizace (WHO) označila situaci za významnou regionální zdravotní krizi. Přesto zatím nevyhlásila mezinárodní pandemickou nouzi. Současné ohnisko vyžaduje pozornost, ale podle odborníků nepředstavuje bezprostřední globální hrozbu.Problém komplikuje skutečnost, že jde o kmen viru, proti kterému zatím neexistuje schválená vakcína. Ebola patří mezi nejnebezpečnější známé virové infekce a může způsobovat těžké krvácivé horečky s vysokou úmrtností. Zdravotníci proto intenzivně sledují kontakty nakažených a snaží se zabránit dalšímu šíření.Dobrou zprávou je, že ebola se nepřenáší tak snadno jako chřipka nebo covid. K nákaze obvykle dochází přímým kontaktem s tělními tekutinami nemocných. Riziko rozšíření mimo postižený region je proto podle současných dat nízké. Situace ale ukazuje, jak důležité je rychlé sledování nových epidemií a připravenost zdravotnických systémů.Vědátor vznikl jako spinoff olomouckého spolku studentů a popularizátorů vědy UP Crowd. Naším cílem je popularizovat vědu a kritické myšlení primárně na sociálních sítích. …což v praxi znamená, že na to nemáme moc prachy, málokdo nás podporuje a děláme na to na koleni, jak se jen dá – na našem YouTube kanálu přesto týden co týden najdete novinky ze světa vědy, krátká osvětová videa i delší rozhovory a tématické videa!Váš Vědátor

Absolventům středních a vysokých škol za určitých podmínek hradí stát zdravotní pojištění ještě o prázdninách. Podmínky se u absolventů středních a vysokých škol liší.

S primářem Gynekologického oddělení Nemocnice Frýdek-Místek Martinem Němcem se zaměříme na zdravotní problémy z oblasti urogynekologie. Mimo jiné na inkontinenci a pokles pánevních orgánů.Všechny díly podcastu Lékárna můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

S primářem Gynekologického oddělení Nemocnice Frýdek-Místek Martinem Němcem se zaměříme na zdravotní problémy z oblasti urogynekologie. Mimo jiné na inkontinenci a pokles pánevních orgánů.

Hosťom epizódy je Michal Pečík, lekár, zdravotnícky záchranár, letecký záchranár, akrobatický pilot, parašutista a doktorant na STU, kde prepája medicínu s technológiami a výskumom dýchania v záťažových podmienkach.Rozprávame sa o záchrankách, vrtuľníkoch, alkohole, fajčení, prevencii, slovenskom zdravotníctve, nadužívaní urgentnej starostlivosti, kvalite života, smrti, resuscitácii a o tom, prečo zdravotná starostlivosť nie je zadarmo, aj keď je bezplatná.Ak sa vám epizóda páči, necenzurovaná verzia s otázkami od patreonov (o 54 minút dlhšia) je na:

Predstavíme celoslovenskú iniciatívu Týždeň prevencie, ktorej piaty ročník je venovaný ženám a kampaň nesie názov Žena ako pilier zdravia. Odborníci predstavia hlavné zdravotné problémy, ktoré ženy trápia a naznačia možné riešenia.

Soutěž pod hlavičkou Českého červeného kříže je má co nejlépe připravit na situace, kdy může správně poskytnutá pomoc zachránit lidský život.

Monika jako zdravotní sestra vycházela i z výzkumů z nemocničního prostředí v Itálii, kde se pracovalo s probiotiky v rámci čištění a sledoval se vliv na mikroorganismy v prostředí. Právě to ji inspirovalo k vytvoření čisticích prostředků, které nejdou cestou „vydezinfikovat všechno za každou cenu“, ale naopak podporovat přirozenou rovnováhu mikrobiomu.✨ Produkty EcoXzone obsahují prebiotika, fermenty a mořskou řasu.Jsou biologicky odbouratelné, šetrné k domácnosti, dětem, mazlíčkům i citlivějším lidem a podporují přirozené bakterie v domácím prostředí místo toho, aby všechno bez rozdílu ničily.

Hostia: Boris Klempa (virológ SAV) a Peter Sabaka (infektológ). | O hantavíruse – čím je špecifický, v akých oblastiach sa objavuje, prečo spôsobuje až také vážne ochorenie (1-15% úmrtnosť v Európe a Ázii, 50% v Amerike). Prenos – ako sa dá nakaziť? Je už potvrdený možný prenos z človeka na človeka? Akú rolu hrajú v tom prípadné mutácie? Aké veľké je riziko nakazenia sa v slovenských podmienkach - kde je to možné a kto je najviac náchylný? Liečba – aké sú príznaky? Ako sa odlišuje hantavírusová nákaza od iných vírusových ochorení? Sú v príznakoch rozdiely alebo to určí iba testovanie? Existuje liečba? Dá sa účinne chrániť? Hrozba epidémii a prípadnej pandémie – je hantavírus rizikom? Zdravotníctvo a vírus – môžu byť v súvislosti s hantavírusom užitočné niektoré skúsenosti z pandémie koronavírusu? Budeme sledovať napríklad vývoj vakcín a liekov? | Hantavírus - prenos, riziká a prevencia. | Moderuje: Nina Belicová Alžbetkinová; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Hostia: Vladimír Baláž (poslanec a predseda Výboru NR SR pre zdravotníctvo za Smer-SD) a Oskar Dvořák (poslanec a podpredseda Výboru NR SR pre zdravotníctvo za PS). | Plán obnovy a ohrozená dostavba nemocnice v Prešove. Je 195 miliónov eur z plánu obnovy reálne ohrozených? Je presun európskych peňazí na nemocnice v Martine či Banskej Bystrici prijateľným riešením? Kde štát zoberie prostriedky, ktoré môžu chýbať na dokončenie rozostavaných nemocníc, ak európske zdroje prepadnú? Ak nemocnica v Prešove nebude dokončená pred najbližšími voľbami, je možné zaviazať budúcu vládu, aby projekt dotiahla? Dlh v zdravotníctve a poplatky u lekárov: Celkový dlh v zdravotníctve dosiahol koncom minulého roka rekordných 2,42 miliardy eur. Aké konkrétne opatrenie zastaví tento rast? Štát opakovane sanoval dlh nemocníc - prečo jednorazové injekcie dlh nezastavia a kde je systémová chyba? Podľa NKÚ je hlavným problémom netransparentné prerozdeľovanie zdrojov a vplyv lobistických skupín - je možné súhlasiť s týmto hodnotením? Poplatky podľa analytikov tvoria až 25 % príjmov ambulancií a zachraňujú slovenské zdravotníctvo, no ombudsman ich označuje za porušovanie ústavného práva pacientov. Dajú sa tieto dva fakty zosúladiť bez toho, aby systém skolaboval? | Neisté financovanie zdravotníctva. | Moderuje: Nina Belicová Alžbetkinová; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Korupčné kauzy, tvrdo presadené lobistické záujmy, chronicky systémové plytvanie či ignorovanie kontrol NKU – no a pacient na poslednom mieste. To je slovenské zdravotníctvo. Najťažším pacientom zdravotníctva je samotné zdravotníctvo, ale prečo je to tak? Zisk v zdravotníctve nevadí. Štát však v regulácií verejného záujmu zlyhal, nemá verejné politiky ani merateľné ciele, tvrdí Tomáš Szalay z SaS.Veľký audit štátnych nemocníc preukázal obrovskú a systémovú neefektivitu ich hospodárenia, rozchádzajú sa však interpretácie, čo je príčinou a kto je kľúčovým vinníkom neustále rastúcich dlhov. Premiér - po 15tich rokoch jeho vlastného vládnutia, hovorí o šoku.Faktom však je, že Najvyšší kontrolný úrad dlhodobo predkladá zistenia o tom, že najťažším pacientom nášho zdravotníctva je samotné zdravotníctvo. Systém jeho riadenia totiž predseda NKÚ označil za deravý ako ementál pretože ministerstvo rezignovalo na verejný záujem a podľahlo lobistickým tlakom. Dôkazom má byť aj lieková politika, kde štát - ako jej regulátor, systémovo zlyhal a protokoly o kontrole preto putujú na Generálnu prokuratúru. No a v rukách prokuratúry skončil aj neslávne známy sanitkový tender, nad ktorým si Kamil Šaško doslova umyl svoje ministerské ruky. No a predmetom ostrej kritiky ombudsmana sa stalo aj poplatkové eldorádo, v ktorom svojvoľne, netransparentne a nepredvídateľne miznú stovky miliónov od pacientov.My vôbec netušíme čo je to verejný záujem v zdravotníctve. Nemáme žiadne verejne politiky ani ich merateľné a exaktne kontrolovateľné parametre ani ciele, tvrdí Tomáš Szalay z SaS. Kto tomuto - čomu hovoríme zdravotníctvo, v skutočnosti velí a o koho záujmy vlastne ide? Pýta sa poslanec SaS Tomáš Szalay. O čom hovorí fakt, že na šéfa NKÚ si premiér čas nenašiel, ale na Jaroslava Haščáka z Penty už čas mal? Kto teda rozhoduje o našich životoch a zdraví a kto je skutočným generálom slovenského zdravotníctva?Ráno Nahlas s poslancom SaS Tomášom Szalayom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Korupčné kauzy, tvrdo presadené lobistické záujmy, chronicky systémové plytvanie či ignorovanie kontrol NKU – no a pacient na poslednom mieste. To je slovenské zdravotníctvo. Najťažším pacientom zdravotníctva je samotné zdravotníctvo, ale prečo je to tak? Zisk v zdravotníctve nevadí. Štát však v regulácií verejného záujmu zlyhal, nemá verejné politiky ani merateľné ciele, tvrdí Tomáš Szalay z SaS.Veľký audit štátnych nemocníc preukázal obrovskú a systémovú neefektivitu ich hospodárenia, rozchádzajú sa však interpretácie, čo je príčinou a kto je kľúčovým vinníkom neustále rastúcich dlhov. Premiér - po 15tich rokoch jeho vlastného vládnutia, hovorí o šoku.Faktom však je, že Najvyšší kontrolný úrad dlhodobo predkladá zistenia o tom, že najťažším pacientom nášho zdravotníctva je samotné zdravotníctvo. Systém jeho riadenia totiž predseda NKÚ označil za deravý ako ementál pretože ministerstvo rezignovalo na verejný záujem a podľahlo lobistickým tlakom. Dôkazom má byť aj lieková politika, kde štát - ako jej regulátor, systémovo zlyhal a protokoly o kontrole preto putujú na Generálnu prokuratúru. No a v rukách prokuratúry skončil aj neslávne známy sanitkový tender, nad ktorým si Kamil Šaško doslova umyl svoje ministerské ruky. No a predmetom ostrej kritiky ombudsmana sa stalo aj poplatkové eldorádo, v ktorom svojvoľne, netransparentne a nepredvídateľne miznú stovky miliónov od pacientov.My vôbec netušíme čo je to verejný záujem v zdravotníctve. Nemáme žiadne verejne politiky ani ich merateľné a exaktne kontrolovateľné parametre ani ciele, tvrdí Tomáš Szalay z SaS. Kto tomuto - čomu hovoríme zdravotníctvo, v skutočnosti velí a o koho záujmy vlastne ide? Pýta sa poslanec SaS Tomáš Szalay. O čom hovorí fakt, že na šéfa NKÚ si premiér čas nenašiel, ale na Jaroslava Haščáka z Penty už čas mal? Kto teda rozhoduje o našich životoch a zdraví a kto je skutočným generálom slovenského zdravotníctva?Ráno Nahlas s poslancom SaS Tomášom Szalayom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Většina lékařů a sester není očkovaná proti chřipce. Ukázala to nedávno zveřejněná data ministerstva zdravotnictví. „Že jsou nemocnice rizikové prostředí, bylo dlouhodobě podceňované téma,“ uznává v pořadu Pro a proti epidemiolog Petr Smejkal. „Analýzy z dob covidu ukázaly, že jsou velké rozdíly u jednotlivých kategorií zdravotnických pracovníků,“ podotýká jeho oborový kolega Petr Pazdiora.Všechny díly podcastu Pro a proti můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Dva domy stojí v centru obce přímo za radnicí. Funguje v nich hned několik ordinací, kam docházejí hlavně místní.

Denne preveruje ťažké prípady v zložitých zdravotných i rodinných situáciách. Sandre Vychlopenovej porozpráva o rôznych spôsoboch pomoci a tiež o tom, že veľa z voľného času trávi cestovaním po Slovensku na podujatia pacientov a združení, kde opäť radí a pomáha. | Hostka: Zuzana Stavrovská (komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím). | Moderuje: Sandra Vychlopenová. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Majú reformy v českom zdravotníctve šancu?Nový český minister zdravotníctva Adam Vojtěch je vo veku 39 rokov už veterán, veď ministrom zdravotníctva je už štvrtý krát – hoci jeho najdlhšie pôsobenie netrvalo ani tri roky. V decembri prišiel na ministerstvo s dlhým zoznamom reforiem a spolupracovníkov. Čo má byť obsahom reforiem?Aleš Rod je český ekonóm a riaditeľ Centra ekonomických a trhových analýz (CETA), bývalý člen NERV (Národní ekonomická rada vlády), poradca Asociace soukromých poskytovatelů zdravotních služeb a ekonomický poradca České asociace pojišťoven. Prišiel nám Na Vŕšku porozprávať o tom, ako vidí potenciál českého zdravotníctva pod novým vedením.

Ako funguje moderná medicína bez čakania v čakárni? V tomto rozhovore sme sa rozprávali s riaditeľom MEDDI Hub, ktorým je Jiří Pecina. T éma rozhovoru je moderná telemedicína, ktorá mení zdravotníctvo na Slovensku aj vo svete. A naplno využíva umelú inteligenciu. Vo videu sa dozviete: - ako funguje konzultácia s lekárom cez aplikáciu MEDDI - prečo až 30 % prípadov netreba riešiť fyzicky - čo je technológia Bioscan a ako sa dá zmerať zdravie cez kameru - ako firmy šetria náklady vďaka digitálnemu zdravotníctvu - prečo sa Slovensko radí medzi lídrov v digitalizácii zdravotníctva MEDDI dnes obsluhuje milióny pacientov a počas sviatkov dokáže spojiť pacienta s lekárom v priemere len za 39 sekúnd. Viac na www.touchit.sk

Hostia: Dušan Zachar (INEKO) a Ľubomír Andrassy (predseda Najvyššieho kontrolného úradu). | Napriek tomu, že štát do nemocníc dáva stále viac financií, zariadenia padajú do nových a nových dlhov. Audit v nemocniciach odhalil nepríjemnú realitu - miliónové rezervy, slabé využitie kapacít - napríklad drahých operačných sál, vysoké náklady na nadčasy a nerovnováhu medzi počtom lekárov a sestier. Je to naozaj tak? Vedia o tomto stave zodpovední riaditelia a úradníci? Je nádej na zmenu? Radšej zdravý a bohatý ako chudobný a chorý. Zdravotná starostlivosť v štátnych nemocniciach sa zhoršuje napriek tomu, že do systému nateká stále viac peňazí. Prečo si za ňu potom platíme, prečo čakáme na termín u špecialistu aj tri mesiace? Ako vyliečiť dlhodobo choré zdravotníctvo – bude sa pýtať Nora Gubková v tomto vydaní Kontaktov. | Čo ukázal audit nemocníc? | Moderuje: Nora Gubková; | Kontakty pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. V premiére v pondelok až štvrtok po 20. hodine v Rádiu Slovensko.

Veľmi slabá vyťaženosť operačných sál, to je jeden zo záverov auditu štátnych nemocníc. Koho je to zodpovednosť, zlého manažmentu nemocníc či limitov od Zdravotných nemocníc? O počte operácií nerozhoduje nemocnica, ale limity od Zdravotných poisťovní. Výkony nad zazmluvnený limit generujú finančnú stratu nemocníc a tá je i o odliečených pacientoch, ktorých poisťovne nezaplatili. Presne tie poisťovne, ktoré tvoria miliónové dividendy. Hovorí šéf LOZ Peter Visolajský.Veľmi slabá vyťaženosť operačných sál, príliš štedré odmeňovanie lekárov, ale aj nedostatok sestier či plytvanie liekmi. Takto pomenoval systémové príčiny chronického zadlžovania sa štátnych nemocníc audit piatich vybraných nemocníc. Samotný premiér je vraj z výsledkov v šoku - áno, dobre počujete, premiér, ktorý Slovensku vládne už štvrté volebné obdobie, je prekvapený zo stavu nášho zdravotníctva. Faktom však je, že dlh štátnych nemocníc sa aktuálne šplhá k miliarde eur.Čaká nás ďalšia vlna oddlžovania z našich peňaženiek alebo je v hre zmena právnej formy nemocníc a doprivatizácia starostlivosti o naše zdravie, pred ktorou varujú lekárski odborári? Čo teda spomínaný audit naozaj odhalil a kto je skutočným vinníkom chronických dlhov, neefektivity a kolabujúcej zdravotnej starostlivosti? Téma dnešného podcastu s predsedom Lekárskeho odborového združenia Petrom Visolajským.Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Veľmi slabá vyťaženosť operačných sál, to je jeden zo záverov auditu štátnych nemocníc. Koho je to zodpovednosť, zlého manažmentu nemocníc či limitov od Zdravotných nemocníc? O počte operácií nerozhoduje nemocnica, ale limity od Zdravotných poisťovní. Výkony nad zazmluvnený limit generujú finančnú stratu nemocníc a tá je i o odliečených pacientoch, ktorých poisťovne nezaplatili. Presne tie poisťovne, ktoré tvoria miliónové dividendy. Hovorí šéf LOZ Peter Visolajský.Veľmi slabá vyťaženosť operačných sál, príliš štedré odmeňovanie lekárov, ale aj nedostatok sestier či plytvanie liekmi. Takto pomenoval systémové príčiny chronického zadlžovania sa štátnych nemocníc audit piatich vybraných nemocníc. Samotný premiér je vraj z výsledkov v šoku - áno, dobre počujete, premiér, ktorý Slovensku vládne už štvrté volebné obdobie, je prekvapený zo stavu nášho zdravotníctva. Faktom však je, že dlh štátnych nemocníc sa aktuálne šplhá k miliarde eur.Čaká nás ďalšia vlna oddlžovania z našich peňaženiek alebo je v hre zmena právnej formy nemocníc a doprivatizácia starostlivosti o naše zdravie, pred ktorou varujú lekárski odborári? Čo teda spomínaný audit naozaj odhalil a kto je skutočným vinníkom chronických dlhov, neefektivity a kolabujúcej zdravotnej starostlivosti? Téma dnešného podcastu s predsedom Lekárskeho odborového združenia Petrom Visolajským.Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Nejhorší je, když žadatel musí něco hledat, přemýšlet. To se nikdy nezrealizuje,“ říká v podcastu Zdravé Zprávy na téma zdravotní dotazníky pojišťoven ředitel Úseku životního pojištění v Kooperativě Petr Procházka.Zdravé Zprávy se v minulých dnech věnovaly tématu nastavení otázek ve zdravotních dotaznících pojišťoven, které nabízejí životní pojištění. V praxi se například stávají případy, kdy pojišťovna odmítne řádně plnit onkologickému pacientovi pouze proto, že ve zdravotním dotazníku neuvedl, že onkologickým onemocněním trpěl někdo z jeho rodiny. A to třeba jen proto, že o tom nevěděl, případně mu to nepřipadalo důležité.„Takový případ neznám, nevím, ale pokud to ta pojišťovna udělala, tak je to špatně. Ten postup není dobrý.  Otázka, jestli v mém příbuzenském vztahu je nějaké onkologické onemocnění, ta tam [zdravotním dotazníku] je, ale to není ta otázka, která při pojistné události stojí za rozhodnutím – neplní se,“ vysvětluje v podcastu Zdravé Zprávy Petr Procházka, který působí i v jedné z pracovních skupin České asociace pojišťoven.Říká, že pojišťovny postupují tak, aby klientům poskytovaly co největší garanci, že v případě pojistné události vyplatí plnění. A mnohdy i přehodnocují svá první rozhodnutí ve prospěch klienta.„Pojišťovna běžně dělá, že přehodnocuje svoje rozhodnutí o neplnění. Zjišťuje, jestli bylo správné, jestli ze strany toho pojištěného nedošlo třeba jen opravdu k nějakému nedorozumění,“ vysvětluje.Vrací se i k výše uvedenému případu. Podle něj pojišťovna může zkrátit či odmítnout vyplatit plnění, pokud klient zamlčí, že se prokazatelně léčil s nějakým onemocněním v době, kdy s ním pojišťovna uzavřela smlouvu.Nejednoznačnost ve zdravotním dotazníku má jít vždy k tíži pojišťovnyChyby ve zdravotních dotaznících jdou i za pojišťovnami. Ne vždy se ptají férPřípadů, kdy pojišťovny zkrátí a v krajním případě i odmítnou plnění, je podle něj zhruba do deseti procent ze všech pojistných plnění. Za mnohými z nich stojí přitom to, co klienti [ne]uvedli právě do zdravotního dotazníku... / Více na www.zdravezpravy.cz !!!

Možnosti odlehčovací či aktivizační služby nebo osobní asistence tak, jak je nabízí ostravské Centrum pro rodinu, představí Rostislav Macošek, vedoucí střediska Výzva.

Možnosti odlehčovací či aktivizační služby nebo osobní asistence tak, jak je nabízí ostravské Centrum pro rodinu, představí Rostislav Macošek, vedoucí střediska Výzva.Všechny díly podcastu Poradna můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Zdravotníctvo idú zachrániť politici, ktorí ho zdevastovali. Až rokovania USA s Iránom ukážu, kto tú vojnu vyhral. Maďarsko sa chystá na dôležité voľby – prepojenia s Ruskom sú znepokojujúce.

Najvyšší kontrolný úrad má novú výročnú správu za minulý rok. Na Slovensku podľa nej chýba strategické riadenie štátu, dochádza k systémovým zlyhaniam a plytvaniu s miliónovými škodami pre krajinu. Naša verejná správa je neefektívna a Slovensko je ako digitálne smetisko Európy. Šéfovia kontrolných úradov sa tiež sťažujú, že čelia stále väčším útokom na svoju nezávislosť.Aké sú teda výsledky kontrol Najvyššieho kontrolného úradu za minulý rok? Prečo hovorí o zlyhaniach v riadení štátu a miliónových plytvaniach? Čo sa zmenilo v zdravotníctve, ktoré je podľa kontrolórov prehnité a ktoré vládli lobistické skupiny? Ako je na tom Slovensko s vyšetrovaním korupcie a prečo sa nezávislé úrady sťažujú na útoky na svoju nezávislosť? Ako to v praxi vyzerá? Braňo Závodský sa rozprával s predsedom Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomírom Andrassym.

Štát ako regulátor verejného zdravia zlyhal. V oblasti liekovej politiky či laboratórnej diagnostiky rezignoval na verejný záujem i záujmy pacientov a hru o naše zdravie i životy prenechal súkromným lobistom a ich záujmom. Vyplýva to zo záverov kontroly NKÚ, o ktorých sme vás už v Aktualitách exkluzívne informovali. Protokoly o kontrole preto kontrolóri odstupujú Generálnej prokuratúre.Pre Roberta Fica to pritom stále nie je premiérska téma, bude to teda top téma aspoň pre lídra opozície? A ako upratať tento miliardový biznis a jeho záujmy v liekovej politike tak, aby víťazil pacient a nie lobisti a ich miliardové biznisové záujmy?Bude sa vďaka zlyhaniu štátu ako regulátora verejného zdravia i naďalej zhoršovať starostlivosť o naše zdravie a namiesto silného, efektívneho a transparentného štátu budeme v kritických životných situáciách hľadať útechu v charite a milodaroch od spoluobčanov tak, ako je to dnes?Počúvate Aktuality Nahlas, dnes s poslancom PS Oskarom Dvořákom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Štát ako regulátor verejného zdravia zlyhal. V oblasti liekovej politiky či laboratórnej diagnostiky rezignoval na verejný záujem i záujmy pacientov a hru o naše zdravie i životy prenechal súkromným lobistom a ich záujmom. Vyplýva to zo záverov kontroly NKÚ, o ktorých sme vás už v Aktualitách exkluzívne informovali. Protokoly o kontrole preto kontrolóri odstupujú Generálnej prokuratúre.Pre Roberta Fica to pritom stále nie je premiérska téma, bude to teda top téma aspoň pre lídra opozície? A ako upratať tento miliardový biznis a jeho záujmy v liekovej politike tak, aby víťazil pacient a nie lobisti a ich miliardové biznisové záujmy?Bude sa vďaka zlyhaniu štátu ako regulátora verejného zdravia i naďalej zhoršovať starostlivosť o naše zdravie a namiesto silného, efektívneho a transparentného štátu budeme v kritických životných situáciách hľadať útechu v charite a milodaroch od spoluobčanov tak, ako je to dnes?Počúvate Aktuality Nahlas, dnes s poslancom PS Oskarom Dvořákom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Ze zdravotního bratra na hudebního idola.“

Zdravotníctvo je na Slovensku aj v roku 2026 veľká téma. Práve preto bol hosťom v ďalšej časti relácie Zo zákulisia politiky generálny riaditeľ Všeobecnej zdravotnej poisťovne Matúš Jurových.Hovorili sme spolu o výraznom 21 miliónovom zisku poisťovne a aj o tom, ako je možné, že štátne nemocnice sú zadlžené. Generálny riaditeľ pre Startitup vysvetľuje, ako sa VŠZP podarilo na túto sumu dostať, ale aj to, prečo to vlastne nestačí.Hovorili sme aj o víziách či výzvach generálneho riaditeľa a budúcnosti poisťovne. Ako si získať mladých poistencov? V čom robili podľa Jurových chybu? Je spokojný so súčasným systémom zdravotníctva? Ako chránia citlivé dáta svojich poistencov? To už sa dozvieš v rozhovore.

Medzi Robertom Ficom a finančnou skupinou Penta sa rozhostil oficiálny zmier. Premiér tvrdí, že zložil ideologické okuliare a vyhlásil, že sa v Pente a jej pôsobení v našom zdravotníctve, mýlil. Je to definitívna bodka za kauzou Gorila a ako to ide dokopy s vážnymi tvrdeniami šéfa NKÚ o podľahnutí rezortu zdravotníctva súkromným lobistom práve z finančných skupín? Čo spája Pentu a SMER a aké následky to môže mať pre slovenských pacientov? Témy pre šéfku Nadácie Zastavme Korupciu Zuzanu Petkovú.Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Medzi Robertom Ficom a finančnou skupinou Penta sa rozhostil oficiálny zmier. Premiér tvrdí, že zložil ideologické okuliare a vyhlásil, že sa v Pente a jej pôsobení v našom zdravotníctve, mýlil. Je to definitívna bodka za kauzou Gorila a ako to ide dokopy s vážnymi tvrdeniami šéfa NKÚ o podľahnutí rezortu zdravotníctva súkromným lobistom práve z finančných skupín? Čo spája Pentu a SMER a aké následky to môže mať pre slovenských pacientov? Témy pre šéfku Nadácie Zastavme Korupciu Zuzanu Petkovú.Sledujete Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Najprv to bol vzťah ako koza k nožu, potom sa z toho stalo partnerstvo, vďak a rešpekt. Ako sa Robertovi Ficovi darí oprať oligarchickú Gorilu a naozaj sme v zdravotníctve rezignovali na verejný záujem? No a prečo sú tu smrteľne chorí odkázaní na charitu a nie štát?O údajnej kvalite slovenského zdravotníctva má vraj hovoriť fakt, že štát nalieva do tohto rezortu čoraz viac a viac miliárd. Aspoň tak to aktuálne hovorí premiér Fico. Naopak, šéf NKÚ hovorí o tom, že napriek rastúcemu prílevu peňazí sa kvalita, ale najmä dostupnosť, zdravotníckych služieb nijako nelepší. V čom je teda ten zásadný problém a kde všetky tie financie z našich daní a odvodov vlastne miznú?O zlom stave nášho zdravotného systému svedčí i neustále rastúci počet zbierok na internetových portáloch, v ktorých pacienti doslova žobrú o vlastný život, či aspoň o svoje holé zdravie. No a presne v tom istom čase si súkromné zdravotné poisťovne dokážu pokojne zaknihovať miliónové zisky z našich odvodov. Je to fér a v poriadku?Komu – kde, ako a kedy, v tom ešte niekto vidí solidárne zdravotné poistenie a verejný záujem štátu na zdraví a životoch pacientov, občanov? Prečo sa naši veľmi vážne - až smrteľne chorí spoluobčania, ocitli v pozíciií žobrákov a kde v tom celom zlyhal štát, ktorému platíme nemalé dane a zdravotné odvody?No a napokon, prečo sa ten náš verejne známy politický bojovník voči oligarchií a moci finančných skupín napokon rozhodol “oprať” už aj tú povestnú Gorilu a ospravedlniť moc a vplyv finančných žralokov v rezorte zdravotníctva? Pokoj, stabilita a spolupráca s tými, ktorí v sektore zdravotníctva rozdávajú prakticky všetky karty? Čo sa teda skrýva za týmto ideovo/mentálnym obratom Roberta Fica, je ešte slovenský premiér slobodný v téme zdravotníctva a kam povedie takéto pranie oligarchických “Goríl”?Klika SMERo – HlASu, spolu s finančnými skupinami, už dlho hrá skrytú hru o participáciu ziskov v zdravotníctve. Fico sa to dnes len rozhodol otvorene priznať. Faktom však je, že práve on - a jeho nominanti, slovenské zdravotníctvo zásadne zdevastoval,i, dodáva Stachura.Počúvate Ráno Nahlas. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Najprv to bol vzťah ako koza k nožu, potom sa z toho stalo partnerstvo, vďak a rešpekt. Ako sa Robertovi Ficovi darí oprať oligarchickú Gorilu a naozaj sme v zdravotníctve rezignovali na verejný záujem? No a prečo sú tu smrteľne chorí odkázaní na charitu a nie štát?O údajnej kvalite slovenského zdravotníctva má vraj hovoriť fakt, že štát nalieva do tohto rezortu čoraz viac a viac miliárd. Aspoň tak to aktuálne hovorí premiér Fico. Naopak, šéf NKÚ hovorí o tom, že napriek rastúcemu prílevu peňazí sa kvalita, ale najmä dostupnosť, zdravotníckych služieb nijako nelepší. V čom je teda ten zásadný problém a kde všetky tie financie z našich daní a odvodov vlastne miznú?O zlom stave nášho zdravotného systému svedčí i neustále rastúci počet zbierok na internetových portáloch, v ktorých pacienti doslova žobrú o vlastný život, či aspoň o svoje holé zdravie. No a presne v tom istom čase si súkromné zdravotné poisťovne dokážu pokojne zaknihovať miliónové zisky z našich odvodov. Je to fér a v poriadku?Komu – kde, ako a kedy, v tom ešte niekto vidí solidárne zdravotné poistenie a verejný záujem štátu na zdraví a životoch pacientov, občanov? Prečo sa naši veľmi vážne - až smrteľne chorí spoluobčania, ocitli v pozíciií žobrákov a kde v tom celom zlyhal štát, ktorému platíme nemalé dane a zdravotné odvody?No a napokon, prečo sa ten náš verejne známy politický bojovník voči oligarchií a moci finančných skupín napokon rozhodol “oprať” už aj tú povestnú Gorilu a ospravedlniť moc a vplyv finančných žralokov v rezorte zdravotníctva? Pokoj, stabilita a spolupráca s tými, ktorí v sektore zdravotníctva rozdávajú prakticky všetky karty? Čo sa teda skrýva za týmto ideovo/mentálnym obratom Roberta Fica, je ešte slovenský premiér slobodný v téme zdravotníctva a kam povedie takéto pranie oligarchických “Goríl”?Klika SMERo – HlASu, spolu s finančnými skupinami, už dlho hrá skrytú hru o participáciu ziskov v zdravotníctve. Fico sa to dnes len rozhodol otvorene priznať. Faktom však je, že práve on - a jeho nominanti, slovenské zdravotníctvo zásadne zdevastoval,i, dodáva Stachura.Počúvate Ráno Nahlas. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Do zdravotníctva prúdia miliardy, pacienti so vzácnymi diagnózami ale zostávajú uväznení v sieti byrokracie či lobingu. Lukáš Hrošovský je jednou z tvárí boja proti systému liekov na výnimky. Hoci čelí mašinérii, ktorá jeho prežitie vytlačila až do sféry charitatívnych zbierok, rolu obete odmieta. Prečo sú v tomto štáte vážne chorí ľudia odkázaní na charitu a pouličné zbierky? Do slovenského zdravotníctva smeruje ročne zhruba 10 miliárd eur. Napriek tomu sme krajinou, kde sa internet zmenil na akýsi veľtrh bolesti, utrpenia, strachu, ale aj nekonečnej nádeje a viery doslova v zázraky. Zbierka za zbierkou: O vlastné životy, či aspoň o svoje zdravie či ako tak dôstojný život. Matiek, otcov, ale dokonca aj detí.Raz je to zbierka pre mamy s deťmi, ktoré hľadajú peniaze na lieky, ktoré im zachránia holý život, po nich zasa nasledujú zbierky pre zdravotne veľmi vážne ohrozené deti alebo sú tu i zbierky pre ľudí, ktorí sa snažia pozviechať sa zo život ohrozujúcich ochorení, úrazov či aspoň - napriek zdravotným hendykepom, žiť život, ktorý by sa dal nazvať ako tak dôstojným a zmysluplným. A napokon, pre tento štát i ekonomicky prínosným.Je to priam nekonečná prehliadka bolesti, utrpenia, ale aj nádejí a nekonečnej viery v dobro ľudí. Otázka však znie. Kde je vlastne tých zhruba 10 miliárd, ktoré nám cez dane a odvody štát vezme do zdravotníctva a ako to, že toľkoto z nás musí - i napriek povinnému solidárnemu systému, až nedôstojne pýtať peniaze na to, aby sme vôbec prežili, či aspoň žili ako tak dôstojný a ľudsky udržateľný život? A je v poriadku, že i v tejto realite môžu mať zdravotné poisťovne zisky?Slovenský systém výnimkových liekov už celé roky zlyháva a pacientov so vzácnymi diagnózami stavia do úlohy rukojemníkov byrokracie, chladných rozpočtových škrtov, ale i nejasných a neraz diskriminačných kritérií. Kým inovatívna liečba dokáže zastaviť progresívne ochorenie, naše zdravotné poisťovne ju často odmietnu preplatiť, čím chorých vyháňajú na charitatívne portály žobrať o vlastné životy či zdravie. Je tento prenos zodpovednosti zo štátu na občana vôbec udržateľný a kto ponesie zodpovednosť za tých, ktorí na internete „nevyzbierajú“ dosť aby prežili?Jedným z prípadov tejto svojvôle a priam ambasádorom tých, ktorí sa v tomto súboji čísiel verzus ľudskosť bijú o vlastný život je Lukáš Hrošovský. Tomu tento štát už roky odkazuje, že jeho život je pre nás “príliš drahý,” do systému sa proste akosi nezmestí a ak chce prežiť, musí o svoj život prosiť nás všetkých.Ako sa s týmto bremeneom dá žiť, kde v tom hľadať nádej a vieru v ľudské dobro a ako práve on vidí zlyhania systému našej zdravotnej starostlivosti? No a napokon, pre koho je vlastne tento štát, ak nie je pre nás - zvlášť, keď máme nejaký vážny zdravotný problém?Tento štát šetrí na výdavkoch na výnimkové lieky, tvrdí zdravotnícka analytička Jana Ježíková. Kategorizácia liekov sa prakticky stopla a financie na výnimkové lieky sa nenavýšili, ba práve naopak, tvrdí Jana Ježíková. Netreba sa ľutovať. Teba hľadať svetlo v tme. O to, čo máme, treba neustále bojovať, odkazuje Lukáš Hrošovský. Ráno Nahlas, s Lukášom Hrošovským a Janou Ježíkovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Do zdravotníctva prúdia miliardy, pacienti so vzácnymi diagnózami ale zostávajú uväznení v sieti byrokracie či lobingu. Lukáš Hrošovský je jednou z tvárí boja proti systému liekov na výnimky. Hoci čelí mašinérii, ktorá jeho prežitie vytlačila až do sféry charitatívnych zbierok, rolu obete odmieta. Prečo sú v tomto štáte vážne chorí ľudia odkázaní na charitu a pouličné zbierky? Do slovenského zdravotníctva smeruje ročne zhruba 10 miliárd eur. Napriek tomu sme krajinou, kde sa internet zmenil na akýsi veľtrh bolesti, utrpenia, strachu, ale aj nekonečnej nádeje a viery doslova v zázraky. Zbierka za zbierkou: O vlastné životy, či aspoň o svoje zdravie či ako tak dôstojný život. Matiek, otcov, ale dokonca aj detí.Raz je to zbierka pre mamy s deťmi, ktoré hľadajú peniaze na lieky, ktoré im zachránia holý život, po nich zasa nasledujú zbierky pre zdravotne veľmi vážne ohrozené deti alebo sú tu i zbierky pre ľudí, ktorí sa snažia pozviechať sa zo život ohrozujúcich ochorení, úrazov či aspoň - napriek zdravotným hendykepom, žiť život, ktorý by sa dal nazvať ako tak dôstojným a zmysluplným. A napokon, pre tento štát i ekonomicky prínosným.Je to priam nekonečná prehliadka bolesti, utrpenia, ale aj nádejí a nekonečnej viery v dobro ľudí. Otázka však znie. Kde je vlastne tých zhruba 10 miliárd, ktoré nám cez dane a odvody štát vezme do zdravotníctva a ako to, že toľkoto z nás musí - i napriek povinnému solidárnemu systému, až nedôstojne pýtať peniaze na to, aby sme vôbec prežili, či aspoň žili ako tak dôstojný a ľudsky udržateľný život? A je v poriadku, že i v tejto realite môžu mať zdravotné poisťovne zisky?Slovenský systém výnimkových liekov už celé roky zlyháva a pacientov so vzácnymi diagnózami stavia do úlohy rukojemníkov byrokracie, chladných rozpočtových škrtov, ale i nejasných a neraz diskriminačných kritérií. Kým inovatívna liečba dokáže zastaviť progresívne ochorenie, naše zdravotné poisťovne ju často odmietnu preplatiť, čím chorých vyháňajú na charitatívne portály žobrať o vlastné životy či zdravie. Je tento prenos zodpovednosti zo štátu na občana vôbec udržateľný a kto ponesie zodpovednosť za tých, ktorí na internete „nevyzbierajú“ dosť aby prežili?Jedným z prípadov tejto svojvôle a priam ambasádorom tých, ktorí sa v tomto súboji čísiel verzus ľudskosť bijú o vlastný život je Lukáš Hrošovský. Tomu tento štát už roky odkazuje, že jeho život je pre nás “príliš drahý,” do systému sa proste akosi nezmestí a ak chce prežiť, musí o svoj život prosiť nás všetkých.Ako sa s týmto bremenom dá žiť, kde v tom hľadať nádej a vieru v ľudské dobro a ako práve on vidí zlyhania systému našej zdravotnej starostlivosti? No a napokon, pre koho je vlastne tento štát, ak nie je pre nás - zvlášť, keď máme nejaký vážny zdravotný problém?Tento štát šetrí na výdavkoch na výnimkové lieky, tvrdí zdravotnícka analytička Jana Ježíková. Kategorizácia liekov sa prakticky stopla a financie na výnimkové lieky sa nenavýšili, ba práve naopak, tvrdí Jana Ježíková. Netreba sa ľutovať. Teba hľadať svetlo v tme. O to, čo máme, treba neustále bojovať, odkazuje Lukáš Hrošovský. Ráno Nahlas, s Lukášom Hrošovským a Janou Ježíkovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Projekt mal uľahčiť život pacientom aj lekárom.V zdravotníctve sa objavil ďalší pochybný tender. Tentokrát za takmer 14 miliónov. Národné centrum zdravotníckych informácií hľadalo firmu, ktorá vytvorí archív všetkých vyšetrení pacientov. Súťaž vyhrala firma bez zamestnancov a s nulovým obratom. Kľúčový expert mal navyše v životopise zapísanú nereálnu prax.Zakročil úrad pre verejné obstarávanie a tender stopol. Ako je možné, že štátna inštitúcia ignorovala pochybnosti a vybrala firmu s podozrivým pozadím?O tejto téme sa budeme rozprávať s ekonomickou redaktorkou Katkou Runnovou.Moderuje Frederika Lodová.Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame.

Projekt mal uľahčiť život pacientom aj lekárom.V zdravotníctve sa objavil ďalší pochybný tender. Tentokrát za takmer 14 miliónov. Národné centrum zdravotníckych informácií hľadalo firmu, ktorá vytvorí archív všetkých vyšetrení pacientov. Súťaž vyhrala firma bez zamestnancov a s nulovým obratom. Kľúčový expert mal navyše v životopise zapísanú nereálnu prax.Zakročil úrad pre verejné obstarávanie a tender stopol. Ako je možné, že štátna inštitúcia ignorovala pochybnosti a vybrala firmu s podozrivým pozadím?O tejto téme sa budeme rozprávať s ekonomickou redaktorkou Katkou Runnovou.Moderuje Frederika Lodová.Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame.

Centrálne plánovanie výdavkov v zdravotníctve má viacero negatívnych stránok. Štát kvôli nemu môže opakovať chyby, ktoré systém nevie spätne identifikovať. Chýbajú aj motivácie na zlepšovanie zdravotných výsledkov. Viac o téme hovorí analytik INESS Martin Vlachynský.

Dlho očakávaný štart misie Artemis 2, ktorá má po 50 rokoch vrátiť ľudí k Mesiacu, sa posúva. Pôvodný februárový termín padol kvôli technickým problémom s únikom paliva. Tento odklad nám však dáva priestor pozrieť sa na to, čo astronautov čaká tam, kam sa ISS nikdy nedostala – v hlbokom vesmíre.Pobyt mimo ochranného obalu Zeme prináša riziká, o ktorých sa často nehovorí. Vedeli ste, že astronauti môžu vo vesmíre oslepnúť kvôli tlaku tekutín v lebke? Alebo že bežné lieky sa vplyvom radiácie môžu stať toxickými?O tom, prečo sa Artemis 2 odkladá, ako dopadla slávna štúdia dvojičiek (Scott a Mark Kellyovci) a prečo posádka stanice Skylab v minulosti vyhlásila vzburu a vypla rádio, sa v podcaste SHARE rozpráva moderátor Maroš Žofčin s astrofyzikom a redaktorom Živé.sk Marekom Jurčíkom.Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz ju máme aj v elektronickej verzii. Nájdete ju na obchod.aktuality.sk.TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Zdravotné riziká dlhodobého pobytu vo vesmíre.Štúdia dvojičiek: Astronaut Scott Kelly vo vesmíre omladol.Lieky vo vesmíre, vplyv radiácie či beztiažového stavu.Psychika a vzbura: Prípad stanice Skylab, kedy posádka kvôli frustrácii a prepracovaniu prerušila kontakt so Zemou.Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Výtah Respektu: Ode dne, kdy imigrační agenti z ICE zastřelili sedmatřicetiletou matku tří dětí a americkou občanku Renée Nicole Good neuplynuly ani tři týdny a nedaleko od místa, kde k události došlo, o víkendu zastřelili dalšího amerického občana. Tentokrát sedmatřicetiletého Alexe Prettiho. Zdravotního bratra na jednotce intenzivní péče, který se staral o válečné veterány a k protestům proti ICE se připojil po zastřelení Good. I u něj zvolili federální úředníci i Bílý dům stejné vysvětlení, jako u předchozí oběti, tedy že agenti byli v ohrožení a jednali tak v sebeobraně. Jak lze vysvětlit brutalitu jejich zásahu, která je patrná z videí pořízených svědky incidentu? Proč k němu došlo opět v Minnesotě? Dá se přístup k tomu, co se v ní děje, i nadále rozdělit na republikánský a demokratický? A co by vlastně mohlo Donalda Trumpa v jeho pomstě, ke které dochází, zastavit? Nejen o tom mluví v pondělní epizodě Dominika Perlínová.

Zdravotníctvo, školstvo či záchrana krajiny sú na vedľajšej koľaji.Najsilnejšia vládna strana - Smer - si udržiava popularitu na úrovni 17 percent aj napriek zákonom „šitým“ pre „našich ľudí“ a tak sa koalícia Roberta Fica chystá siahnuť an systém, ktorý čast využíval zavraždený novinár Ján Kuciak. Viac sa dozviete v podcaste nadácie Zastavme korupciu.

„Nikde ve světě není tak rychlá dostupnost péče, třeba provedení při akutním infarktu myokardu, otevření té uzavřené cévy, jako u nás. To si mnozí občané ani neuvědomují, jakou mají za ty náklady úžasnou péči,“ říká docent chirurgie Petr Habal v rozhovoru pro pořad Kupředu do minulosti. 1. díl, 06.01.2026, www.RadioUniversum.cz

Moderuje Pavlína Nečásková.

Zdravotní stav Filipovi Turkovi neumožnil, aby se osobně setkal s prezidentem Petrem Pavlem a vyjasnil mu své kontroverze. Petr Macinka, šéf Motoristů sobě, mu tak údajně hlídá místo ministra zahraničí. Ustoupí ale prezident od svých výhrad vůči Turkovi? A neškodí Filip Turek mediálnímu obrazu Motoristů? Na otázky Tomáše Pancíře odpovídal budoucí ministr pro sport, prevenci a zdraví a předseda poslaneckého klubu Motoristů Boris Šťastný.

Nemocnicou roka je v hodnotení INEKO opäť Ústredná vojenská nemocnica v Ružomberku. Najlepšiu strednú alebo malú nemocnicu majú pacienti v Košiciach-Šaci. Obe nemocnice kraľujú rebríčkom posledné roky.Ako dopadli ďalšie nemocnice? Ako sa vôbec nemocnica stane tou najlepšou? Aké sú kritériá hodnotenia? Je to lepšia starostlivosť o pacientov a ich spokojnosť? Lepšie výkony lekárov, či transparentnosť? A čo na tom zmenia nemocnice v Prešove, Martine či Banskej Bystrici, ktoré sa ešte len stavajú? A čo prinesie sedem kľúčových bodov zmien liekovej politiky? Ako je na tom zrušený záchrankový tender?Braňo Závodský sa rozprával s riaditeľom Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy Dušanom Zacharom a Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz Martinom Vlachynským.

Slovensko nie je len v hlbokom úpadku, my dnes padáme strmhlav do priepasti. Hovorí v Ráno Nahlas šéf NKÚ Ľubomír Andrassy. Tento pád nás bude veľmi bolieť. Nebude však bolieť tých, ktorí tu dlho parazitovali na verejných i EÚ zdrojoch, ale bude to bolieť nás - teda tých, ktorí odtiaľto nemajú kde a ani začo odísť, dodáva predseda Najvyššieho kontrolného úradu. A prečo nám zdravotníctvo ukradli lobisti?Úrad na ochranu oznamovateľov končí, po zániku verejnoprávnej RTVS je scenár už evidentne úplne jasný. Priveľa nezávislosti v tomto štáte môže mať fatálne následky. Môžete byť síce nezávislou inštitúciou v zmysle zákona, no ak sa tejto vládnej moci znepáčite, proste vás vygumujú. Bude ďalším na rade i samotné NKÚ?Najvyšší kontrolný úrad totiž už pol roka nepokryte a veľmi hlasno hovorí, že naše verejné zdravotníctvo ovládli záujmy súkromných lobistických skupín. To zdravotníctvo, do ktorého síce smeruje 10 miliárd ročne, no napriek tomu sa v ňom na drahé lieky pre našich blížnych zbierame po rôznych internetových charitách. Na miliónové zisky majiteľov Zdravotných poisťovní však akosi peniaze vždy sú. A premiér? Ten mlčí, k zisteniam NKÚ sa nevyjadruje a naše zdravie i životy - ako premiérsku tému, verejne uchopiť nechce. Miliardy z eurofondov pritom dokáže Slovensko čerpať iba v žalostnej desatine toho, čo sa nám ponúka. Ako to čerpanie vyzerá v praxi, nám priam demonštratívne predviedla takzvaná penziónová výzva. Penzióny, ktoré penziónmi nikdy neboli a v ktorej sa z vyše 50. skontrolovaných penziónov našli pochybenia v deviatich z nich, pričom šesť už vyšetrujú aj OČTK. Minister pôdohospodárstva problém nevidí no a PPAčka - známa aj z kauzy Dobytkár, stále nedisponuje pečiatkou dôveryhodnej inštitúcie. K tomu môžeme pripočítať aj kauzy ministra Migaľa či dnes už bývalého vicepremiéra Kmeca, ktorý po odvolaní z vlády mieri do čela parlamentného výboru. Natíska sa preto zásadná otázka. Naozaj vieme, kam všetky tie zvyšujúce sa dane či odvody, ktoré od nás táto vláda žmýka už v treťom konsolidačnom kole, smerujú, čo s nimi vláda robí a ako to, že ich nevidieť v zlepšujúcich sa službách tohto čoraz viac kolabujúceho a rozpadajúceho sa štátu? A ak to nevidieť a ani necítiť, prečo máme tento "Potemkin" - oficiálne zvaný aj ako Slovensko, vlastne financovať? A prečo nevyvodzujeme zodpovednosť za chyby či hriechy politikov a štátnych manažérov? Témy a otázky pre šéfa Najvyššieho kontrolného úradu. Ráno Nahlas, tentoraz opäť pravidelný rozhovor so šéfom NKÚ Ľubomírom Andrassym. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

V zdravotníctve sa šetrí na všetkých frontoch. Do systému nové lieky prakticky nevstupujú a na výnimku sa k ním už nedostaneme. Budeme cestovať do zahraničia a platiť si liečbu z vlastného vrecka? Pýta sa predsedníčka Slovenskej aliancie zriedkavých chorôb Tatiana Foltánová. Záleží štátu na našich životoch? Ak áno, prečo to necítia naši najzraniteľnejší?Sú tu, všade medzi nami. Naše mamy, otcovia, sestry, bratia či dokonca i naše vlastné deti. Sú ich státisíce a bojujú o svoj život, o vlastné prežitie či aspoň o akú takú kvalitu ich života. Ľudia zo zriedkavými ochoreniami, či tí, ktorí potrebujú moderné lieky alebo inovatívnu liečbu. A sú ich státisíce.Namiesto toho aby ich problémy riešil náš zdravotnícky systém, do ktorého už i tak nalievame zhruba 10 miliárd - a v ktorom je priestor i na také niečo, ako sú zisky Zdravotných poisťovní, ich dnes ale čoraz častejšie stretávame na charitatívnych internetových zbierkach, kde doslova žobrú o možnosť holého prežitia. I to je Slovensko v roku 2025.Ide totiž o lieky, ktoré môžu zachrániť život, alebo výrazne zlepšiť zdravotný stav – no pacienti sa k nim neraz nedostanú. Minister zdravotníctva totiž tieto lieky prakticky stopol a odôvodňuje to najmä argumentom finančnej neudržateľnosti či netransparentnosti systému. V tejto rovnici tak ide ako o naše životy a zdravie, ako aj o ozaj veľké peniaze, či proste snahu skonsolidovať verejné výdavky.Po prakticky pol roku intenzívnych rokovaní o tejto téme však strešné propracientské a pomáhajúce organizácie dávajú od vyjednávania s ministerstvom zdravotníctva ruky preč a rokovania pozastavujú. To, čo táto vláda pripravuje, rozhodne nie je to, čo by pacientom pomohlo. Pacientom sa pohorší, nielen tým so zriedkavými ochoreniami, ale nám všetkým, varuje T. Foltánová. Už lekári samotní odporúčajú takýmto pacientom aby si zakladali crowdfundingové darovacie výzvy a to i pre pacientov v ozaj vážnych zdravotných peripetiách so zriedkavým či onkologickým ochorením, dodáva Stískalová. Aký bol dôvod rokovania stopnúť a skutočne tejto údajne sociálnodemokratickej a národnej vláde záleží na našich životoch a zdraví? Aká je cena nášho života na dnešnom Slovensku? Ako nastaviť systém liečby zriedkavých ochorení, prístupu k moderným inovatívnym liekom a dá sa na tom ušetriť tak, aby sme zbytočne neumierali? No a prečo sa vlastne musíme na takúto liečbu zbierať na Doniu, keď si i tak platíme zdravotné odvody a do zdravotníctva rok čo rok tečú nemalé miliardy? Témy pre Simonu Stískalovú z Platformy pomáhajúcich organizácií a Tatianu Foltánovú, predsedníčku Slovenskej aliancie zriedkavých chorôb. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.