POPULARITY
25 episodes with viacer
17 episodes with viacer
15 episodes with viacer
10 episodes with viacer
10 episodes with viacer
4 episodes with viacer
5 episodes with viacer
4 episodes with viacer
3 episodes with viacer
3 episodes with viacer
3 episodes with viacer
2 episodes with viacer
14 episodes with viacer
13 episodes with viacer
10 episodes with viacer
4 episodes with viacer
2 episodes with viacer
2 episodes with viacer
Verejnoprávne médiá sú na Slovensku bité všetkými vládami. V Česku sa ich nezávislosť doteraz podarilo ubrániť. To je vysvetlenie, prečo sú u susedov protesty za zachovanie koncesionárskych poplatkov a proti politickým zásahom do Českej televízie a Českého rozhlasu. Hovorí pre podcast RánoNahlas Marína Urbaníková, sociologička médií, ktorá pôsobí na Masarykovej univerzite v Brne aj na Karlovej univerzite v Prahe.Viaceré české mestá zažili minulý týždeň protesty tisícov ľudí proti návrhu zrušiť koncesionárske poplatky. U nás ich zrušila vláda súčasnej opozície, pretože to dlhodobo presadzoval niekdajší predseda SaS Richard Sulík. Prečo sa Slováci za svoje verejnoprávne médiá nebili, a Česi to robia?Politici chcú skrotiť médiá, lebo si nechcú zvykať na kritiku. Riešenia sú, a spočívajú napríklad v druhej komore parlamentu, rozložení nominácií do mediálnych rád medzi rôznych aktérov, v garancii nezávislého financovania, ale aj v ľuďoch, hovorí expertka Marína Urbaníková, autorka knihy o verejnoprávnych médiách.Rozhovor nahrával Peter Hanák.
Verejnoprávne médiá sú na Slovensku bité všetkými vládami. V Česku sa ich nezávislosť doteraz podarilo ubrániť. To je vysvetlenie, prečo sú u susedov protesty za zachovanie koncesionárskych poplatkov a proti politickým zásahom do Českej televízie a Českého rozhlasu. Hovorí pre podcast RánoNahlas Marína Urbaníková, sociologička médií, ktorá pôsobí na Masarykovej univerzite v Brne aj na Karlovej univerzite v Prahe.Viaceré české mestá zažili minulý týždeň protesty tisícov ľudí proti návrhu zrušiť koncesionárske poplatky. U nás ich zrušila vláda súčasnej opozície, pretože to dlhodobo presadzoval niekdajší predseda SaS Richard Sulík. Prečo sa Slováci za svoje verejnoprávne médiá nebili, a Česi to robia?Politici chcú skrotiť médiá, lebo si nechcú zvykať na kritiku. Riešenia sú, a spočívajú napríklad v druhej komore parlamentu, rozložení nominácií do mediálnych rád medzi rôznych aktérov, v garancii nezávislého financovania, ale aj v ľuďoch, hovorí expertka Marína Urbaníková, autorka knihy o verejnoprávnych médiách.Rozhovor nahrával Peter Hanák.
Začalo sa to ako politické šikanovanie občianskeho združenia, no kauza Projektu Fórum prerastá do politickej otázky a objavujú sa aj tvrdenia, že Michal Šimečka sa môže stať pre Progresívne Slovensko príťažou. Je to naozaj tak? Má opozičný líder problém? A čo ukazujú dáta a modely? Tomáš Prokopčák sa pýta politického analytika agentúry NMS Mikuláša Hanesa. Zdroj zvukov: Denník N, Interez. Odporúčanie: Viaceré kultúrne centrá a umelecké projekty odmietli grantové financie, ktoré im pridelil Fond na podporu umenia. Niektorí z obáv o hodnotiaci proces, iní pre výhrady voči fungovaniu fondu celkovo. Teraz žiadajú o pomoc nás, verejnosť, a to cez rôzne zbierky. A vlastne to robia aj tí, ktorým grant neudelili vôbec alebo len v symbolickej výške. Zoznam je dlhý, stačí si vybrať. Či už podporíte platformu o umení, detský časopis, nezávislé centrá alebo médiá, je to na vás, ale ak môžete, pomôžte. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
VYPLŇTE NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/prieskum Prvého apríla vyplávala výletná loď Hondius z mesta Ushuaia nachádzajúceho sa na cípe Južnej Ameriky. Jedenásteho apríla zomrel na jej palube prvý pasažier – 70-ročný Holanďan. V tom čase ešte nikto nevedel, že umrel na následky nákazy hantavírusom. Loď spravila ešte dve zastávky, pričom na ostrove Sv. Heleny vystúpilo viac ako 30 ľudí vrátane manželky prvej obete. Tá o pár dní nato umrela tiež. Doposiaľ hlásia úrady tri obete a pár nakazených. O tom, akú hrozbu predstavuje tento vírus, sa Nikola Šuliková Bajánová rozpráva s virológom zo Slovenskej akadémie vied Borisom Klempom. Zdroje zvukov: STVR Odporúčanie: Viaceré kultúrne centrá a umelecké projekty odmietli grantové financie, ktoré im pridelil Fond na podporu umenia. Niektorí z obáv o hodnotiaci proces, iní pre výhrady voči fungovaniu fondu celkovo. Teraz žiadajú o pomoc nás, verejnosť, a to cez rôzne zbierky. A vlastne to robia aj tí, ktorým grant neudelili vôbec alebo len v symbolickej výške. Zoznam je dlhý, stačí si vybrať. Či už podporíte platformu o umení, detský časopis, nezávislé centrá alebo médiá, je to na vás, ale ak môžete, pomôžte. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
1. Fabrika na nábytok Decodom je na pokraji bankrotu 2. Chudoba najviac ohrozuje početné rodiny a osamelé matky 3. Viacerí ľudia začali otáľať s kúpou bytu, no na lepšie ponuky čakajú aj predávajúci 4. Krátko o horšom výbere daní, vojnových ziskoch Shellu a regulácii umelej inteligencie
Téma nedostupnosti bývania na Slovensku sa v týchto týždňoch dočkala celkom netradičného aktualizačného momentu. Možno ste zachytili debatu, ktorú rozprúdil rozhovor s finančným mentorom Tomášom Pieružekom v Denníku N. Za vlastníctvo a prenájom niekoľkých bytov si vyslúžil aj kritiku. Viacerí ho označili za priekupníka či niekoho, kto prispieva k zlej situácii na trhu s nehnuteľnosťami. Jeho obrancovia hovoria, že je to závisť. V priamom prenose vďaka tomu sledujeme napätie, ktoré v spoločnosti okolo bývania existuje a o ktorom sa až tak často verejne nehovorí, ale malo by sa. Samozrejme to opäť otvára debatu o tom, ako zle na tom s bývaním sme, kto najviac stráda a hlavne, kto za to môže? Systém alebo jednotlivec? O téme sa Nikola Šuliková Bajánová rozpráva s Jánom Výbošťokom z Geografického ústavu SAV a Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského. Zdroje zvukov: STVR, Facebook/Robert Fico Odporúčanie: Dnes, vo štvrtok 23. apríla sa v bratislavskom Kácečku bude naživo nakrúcať Dobré ráno Sobota. S hosťom Matejom Drličkom sa budú Zuzana Kovačič Hanzelová a Jakub Filo rozprávať o kultúre, ktorá je na nohách. Ale aj o tom, či sú divadlá na zábavu bez spoločenských odkazov, alebo o ohrozených kultúrnych festivaloch. Lístky nájdete na zabavavpodcastoch.sk. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
V Maďarsku skončil po 16tich rokoch nepretržitého vládnutia Viktor Orbán. Slovenská opozícia hovorí, že teraz je na rade Ficov Smer. Premiér Fico Magyarovi k víťazstvu zablahoželal a odkázal, že je pripravený na intenzívnu spoluprácu s budúcim maďarským premiérom. V parlamente má koalícia mínus ďalšieho poslanca. Viaceré návrhy zákonov pre nedohody radšej odsúva, odklepnúť chce zrušenie voľby poštou zo zahrania a SNS s Hlasom by radi presadili predĺženie volebného obdobia samospráv aj parlamentu.Aká teda bude spolupráca s novým maďarským premiérom? Prevezme premiér štafetu po Orbánovi a bude v Európskej únii blokovať sankcie proti Kremľu či pôžičku pre Kyjev? A kedy vláda predstaví svoje opatrenia na pomoc občanom a naše stagnujúcej ekonomike?Braňo Závodský sa rozprával s predsedom poslaneckého klubu strany Smer – Sociálna demokracia Jánom Richterom.
Samosprávy prišli s vlastným návrhom na svoju reformu. Naše mestá a obce by chceli právo veta pri zákonoch ktoré sa týkajú samospráv. Hovoria, že sa k nim vláda nespráva s rešpektom a že sa zhoršuje aj financovanie miest, obcí a krajov.Vlastné predstavy má aj vládna koalícia. Hlas predložil do parlamentu návrh na predĺženie volebného obdobia samospráv na päť rokov. Na to by sa ale musela meniť aj Ústava. O potrebnej reforme verejnej správy hovorí aj opozícia.Aké zmeny teda navrhujú primátori, starostovia a šéfovia krajov? Ako si to právo veta predstavujú? A čo hovoria samosprávy na návrhy na päťročné volebné obdobie, alebo nápady SNS na zníženie počtu krajov z ôsmych na štyri?Braňo Závodský sa rozprával s predsedom Združenia miest a obcí Slovenska a primátorom Partizánskeho Jozefom Božikom.
Hostia: Erika Drgoňová (Združenie základných škôl Slovenska), Prof. Miron Zelina (psychológ) a Matej Stuška (OZ rodičia). | Súd v americkom Los Angeles rozhodol o tom, že Instagram a YouTube sú zodpovedné za zhoršené duševné zdravie detí. Meta a ďalšie firmy čelia obvineniam, že zámerne navrhujú svoje technológie tak, aby si mladí vypestovali závislosť. Dlhodobé nekontrolované používanie sociálnych sietí totiž podľa odborníkov spôsobuje depresie, úzkosti, či poruchy vnímania vlastného tela. Rozhodnutie môže byť podľa médií prelomové pre budúcnosť týchto technológií. Aký vplyv majú sociálne siete na deti? Čo všetko spôsobujú a aké to môže mať dôsledky? Viacerí odborníci ich prirovnávajú k drogám – aký majú účinok na vývoj dieťaťa? Obmedzovanie: Aké by mali byť politiky štátov na obmedzovanie sociálnych sietí? Aká je veková hranica na bezpečné používanie mobilných telefónov? Existuje bezpečná miera používania? Vo viacerých krajinách už pristúpili k zákazu – osvedčil sa tento prístup? Politika na školách: Ako by mali do politiky obmedzovania sociálnych sietí a mobilných telefónov vstupovať školy? Môžu deti v rozumnej miere používať mobilné telefóny a internet na prácu v škole alebo pri tvorbe prác? Ako do toho vstupuje umelá inteligencia. | Sociálne siete a ich vplyv na deti. | Moderuje: Nina Belicová Alžbetkinová; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.
Jar prináša viac svetla a tepla. Viacerí ľudia sa však v tomto období cítia unavení a bez energie. Hovoríme o jarnej únave. Čo sa deje v našom tele? Prečo na nás vplývajú únava, spánok či stres? O tom, ako sa s jarnou únavou vysporiadať, hovoril odborník na zdravú výživu a diagnostiku Martin Minarech.
Viaceré vlny konsolidácie vidia ľudia na výplatných páskach. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť na to doplácajú pracujúce rodiny s deťmi a nízkopríjmoví živnostníci, ktorí môžu prísť aj o viac než tisíc eur ročne. Niektorých však takáto suma šokuje naraz - napríklad po ročnom zúčtovaní dane alebo pri podávaní daňového priznania. Takýmto prípadom je aj pani Zdena, zdravotná sestra z Trnavy.Na príbeh pani Zdeny z Trnavy, ktorá sama živí tri deti, dnes upozornili Aktuality. Aby zvládla zaplatiť nájomné, musí chodiť aj do druhej práce, kde sa stará o ležiacich seniorov. Vďaka druhému príjmu presiahla hranicu tzv. milionárskej dane a Ficova konsolidácia ju obrala aj o daňový bonus na deti. V jej prípade sa síce stretlo viacero negatívnych faktorov, ale fakticky dokazuje zaujímavý paradox - čím viac pracuje, aby uživila rodinu, tým viac musí zaplatiť štátu na daniach. Nikto pritom nezohľadňuje, že z jej príjmov musia žiť štyria členovia domácnosti.V dnešnom videopodcaste uvidíte pani Zdenu a ekonóma z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martina Šustra. Nahrával Peter Hanák. Na tejto téme sa podieľali aj Michaela Paulovič, Katarína Runnová, Marek Orihel a Michaela Jónová.
Viaceré vlny konsolidácie vidia ľudia na výplatných páskach. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť na to doplácajú pracujúce rodiny s deťmi a nízkopríjmoví živnostníci, ktorí môžu prísť aj o viac než tisíc eur ročne. Niektorých však takáto suma šokuje naraz - napríklad po ročnom zúčtovaní dane alebo pri podávaní daňového priznania. Takýmto prípadom je aj pani Zdena, zdravotná sestra z Trnavy.Na príbeh pani Zdeny z Trnavy, ktorá sama živí tri deti, dnes upozornili Aktuality. Aby zvládla zaplatiť nájomné, musí chodiť aj do druhej práce, kde sa stará o ležiacich seniorov. Vďaka druhému príjmu presiahla hranicu tzv. milionárskej dane a Ficova konsolidácia ju obrala aj o daňový bonus na deti. V jej prípade sa síce stretlo viacero negatívnych faktorov, ale fakticky dokazuje zaujímavý paradox - čím viac pracuje, aby uživila rodinu, tým viac musí zaplatiť štátu na daniach. Nikto pritom nezohľadňuje, že z jej príjmov musia žiť štyria členovia domácnosti.V dnešnom videopodcaste uvidíte pani Zdenu a ekonóma z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martina Šustra. Nahrával Peter Hanák. Na tejto téme sa podieľali aj Michaela Paulovič, Katarína Runnová, Marek Orihel a Michaela Jónová.
Najlepším filmom roka 2025 je podľa Akadémie filmových umení a vied Jedna bitka za druhou. Viaceré ocenenia si prevzali aj Hriešnici, ktorým hrozilo, že budú najväčším oscarovým porazeným. To sa napokon udialo pri filme Marty Supreme a možno aj Hamnet, no a keď už sme pri sklamaniach, Timothee Chalamet si na sošku bude musieť opäť počkať. O vrchole filmových ocenení, ale aj o tom, v akom svete sa udeľujú a čo na to hviezdy hovoria, sa Nikola Šuliková Bajánová rozpráva s filmovým kritikom a spoluautorom podcastu Vertigo Petrom Konečným. Odporúčanie Mojím dnešným odporúčaním je rozhovor kolegyne Michaely Terenzaniovej so sicílskym prokurátorom Gabriellem Pacim o tom, ako pri vyšetrovaní a súdení zločinov v Taliansku pracujú s kajúcnikmi. Paci, ktorý takmer celú kariéru bojoval proti mafii, dostal s pomocou svedectiev odsúdených mafiánov pred pár rokmi za mreže bosa Cosa Nostry Mattea Messinu Denara. Najmä v kontexte toho, čo sa deje na Slovensku, je toto nielen zaujímavé, ale aj poučné čítanie. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
Milióny nových strán zo spisov, ktoré súvisia s prípadom Jeffreyho Epsteina a ktoré pred týždňom zverejnilo americké ministerstvo spravodlivosti, prinášajú bez prestávky nové a nové odhalenia. V súvislosti so Slovenskom sa už dlhšie skloňuje najmä meno bývalého ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka. Pri ňom sa však tunajšia Epsteinova vetva, ktorá je oveľa staršia, ani náhodou nekončí a zrejme súvisí s aktivitami, za ktoré bol odsúdený. Dozvedáme sa, že sa v jeho blízkosti ocitali aj viaceré Slovenky. Viac si už povie Nikola Šuliková Bajánová so šéfkou domáceho oddelenia denníka SME Michaelou Terenzani a reportérom denníka SME Martinom Vančom. Zdroj zvukov: STVR Odporúčanie: Ak sa chcete na chvíľu odpojiť a pozerať niečo jednoduché, nezaťažujúce, pohodlné, bez hanby vám hovorím, pozrite si seriál Sullivan's Crossing. Tiež je na Netflixe, má blízko k ďalšiemu takémuto počinu Virgin River a obsahuje všetko, čo obsahovať má – utrápenú hlavnú postavu z lekárskeho prostredia, ktorá sa vráti do svojho malebného rodného mesta, kde stretne príťažlivého muža s tajomstvom a do toho tam sú vrúcne vzťahy, napätie a krásna príroda. Nič ako guilty pleasure neexistuje. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
Hostia: Miroslav Čellár (poslanec NR SR; Hlas-SD) a Ondrej Dostál (poslanec NR SR; SaS). | Úprava rokovacieho poriadku v NR SR: Viacero zásadných zmien – obmedzenie rozpravy na počet hodín, oblečenie, transparenty a nápisy, reakcie a dôvody koalície, kritika opozície, dôvody na prijatie nového rokovacieho poriadku, kde sú jeho najväčšie nedostatky, čo môže byť naopak prínosom a podobne. Úroveň rokovaní: Viaceré potýčky medzi koalíciou a opozíciou, hrubé správanie sa z oboch strán, ako nastaviť pravidlá efektívnejšie, kultivovanie celospoločenskej situácie, napäté vzťahy nielen v parlamente, bude zmena v rokovacom poriadku odpoveďou, alebo sa spory budú vyostrovať? | Novela rokovacieho poriadku. | Moderuje: Juraj Jedinák; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.
Počet podnetov Úradu komisára pre deti v roku 2025 výrazne vzrástol. Úrad riešil najmä rodičovské konflikty, ochranu detí pred násilím a dodržiavanie základných práv detí. Viaceré prípady sa týkali aj školských zariadení, centier pre deti a rodiny či porušovania práva na kontakt s rodičmi. Detailnú správu o svojej činnosti úrad predloží Národnej rade Slovenskej republiky. Viac nám povedal Jozef Mikloško, komisár pre deti.
Počet podnetov Úradu komisára pre deti v roku 2025 výrazne vzrástol. Úrad riešil najmä rodičovské konflikty, ochranu detí pred násilím a dodržiavanie základných práv detí. Viaceré prípady sa týkali aj školských zariadení, centier pre deti a rodiny či porušovania práva na kontakt s rodičmi. Detailnú správu o svojej činnosti úrad predloží Národnej rade Slovenskej republiky. Viac nám povedal Jozef Mikloško, komisár pre deti.
Dekan Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Juraj Payer dostal štátne vyznamenanie od prezidenta Petra Pellegriniho. V rozhovore s Veronikou Folentovou hovorí, či uvažoval, či vyznamenanie prijať, o tom, prečo lekári začnú veriť dezinformáciám, ale aj o tom, že Lekárska fakulta tento rok prvýkrát bude prijímať medikov bez prijímačiek a čo ponúkajú českú fakulty navyše oproti slovenským.
Hostia: Zuzana Belková (redaktorka, moderátorka, dramaturgička SRo, intendantka Rádia Devín) a Juraj Heger (predseda Združenie vydavateľov a kníhkupcov, riaditeľ vydavateľstva Slovart). | Slovensko prišlo o svoj najväčší a najdôležitejší knižný veľtrh. Bibliotéka fungovala 31 rokov - vždy na jeseň do Bratislavy mierili tisíce milovníkov kníh. Na Bibliotéke vystavovali veľké aj malé vydavateľstvá, domáce aj zahraničné. Pre spisovateľov bola prestížnym miestom, kde predstavovali svoje nové knižky – konali sa tam besedy, spoločenské podujatia, vo veľkom sa hrali spoločenské hry. Posledné roky však Bibliotéka v priestoroch bratislavského výstaviska Incheba začala upadať - návštevníkov bolo stále menej a menej, vydavateľstvá sa sťažovali na slabé zázemie veľtrhu, úroveň služieb aj to, že sa tam prezentujú knižky s krajne pravicovým, proruským a konšpiračným zameraním. Viaceré renomované vydavateľstvá na posledné ročníky Bibliotéky odmietli prísť. Tento rok sa Bibliotéka neuskutočnila. Resp. Tento rok sa Bibliotéka skončila. Je to definitívne? Potrebuje Slovensko veľký knižný veľtrh? Ak áno, ako by mal vyzerať aby sme sa aspoň priblížili európskemu štandardu knižných veľtrhov. Musí byť Bibliotéka nevhynutne v Bratislave? | Bibliotéka – čo sa stalo s naším najväčším a najdôležitejším knižným veľtrhom? | Moderuje: Petra Strižková; | Kontakty pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. V premiére v pondelok až štvrtok po 20. hodine v Rádiu Slovensko.
Poradenské služby patria medzi najvyhľadávanejšie benefity pre našich predplatiteľov. Na portáli Daňové centrum denne odpovedáme na otázky z praxe – a práve z týchto odpovedí vznikajú aj naše pravidelné podcasty. V nich sa vždy zameriavame na jednu konkrétnu oblasť, ktorú ilustrujeme na piatich praktických otázkach a odpovediach.Dnes venujeme pozornosť téme, ktorá je v tomto období mimoriadne aktuálna pre SZČO. Viacerí podnikatelia uvažujú nad tým, čo ďalej so svojím majetkom v podnikaní, a to aj v súvislosti s nadchádzajúcimi zmenami od 1. januára 2026. Konsolidačný balíček totiž výrazne ovplyvní odvody a dane fyzických osôb. Viacerí budú stáť pred rozhodnutím, či naďalej podnikať v nezmenenej podobe.Aj preto sa práve teraz čoraz častejšie pýtate na preradenie majetku do osobného užívania. Ide o situáciu, ktorá sa môže týkať automobilu, budovy, ale aj bežného vybavenia, pričom správny postup závisí od toho, kedy bol majetok obstaraný, či bola odpočítaná DPH alebo či bol majetok už odpísaný.Dnešný podcast preto prináša praktické príklady a odpovede, ktoré vám pomôžu zorientovať sa v legislatíve a vyhnúť sa problémom pri daňovej kontrole. Výber pre vás pripravila Ing. Zuzana Uríková, odborníčka na dane a účtovníctvo v spoločnosti Poradca podnikateľa.Poradca podnikateľa – za každou radou je človek.www.pp.sk
Posuňme voľby primátorov a starostov o rok. Povedal si predseda vlády a na straníckom sneme to nahlas prezentoval kolegom. Ozvali sa však nielen zástupcovia samospráv, ale aj ústavní právnici, ktorí kritizujú najmä to, že posun by sa mal týkať aktuálneho funkčného obdobia. Relevantný dôvod chýba prezidentovi a KDH už odkázalo, že tentoraz s nimi premiér pri ústavnej deväťdesiatke počítať nemá.Premiér zatiaľ neobjasnil ani to, čo znamená, že majú voľby do samospráv odrážať výsledky parlamentných volieb. O čo ide a aký môže byť výsledok premiérových snáh v samosprávach, hovorí v Dobrom ráne s Janou Krescanko Dibákovou bývalý poslanec a bývalý primátor Hlohovca Miroslav Kollár.Zdroje zvukov: TASR. TA3OdporúčanieSychravé chladné večery majú v divadlách špeciálnu atmosféru. Moje dnešné odporúčanie znie – hor sa na kultúru. Mestské divadlá po celom Slovensku rozbehli sezónu, je si z čoho vyberať. A ak navštívite malé – neštátne, pomôžete im v neľahkých časoch prežiť. Viaceré prišli o dotácie a vašu podporu si zaslúžia. Napríklad Divadlo Kontra v Spišskej Novej Vsi, kde jeho šéf Peter Čižmár dopláca na to, že je aj aktívnym občanom.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
Prekvapivá zmena ústavy, za ktorú môže Robert fico vďačiť časti opozície, prinesie podľa expertov niekoľko zásadných vecí. V politickej rovine rozbitie opozície, no občanov by mali viac zaujímať ich ľudské práva. Viacerí ústavní právnici sa totiž zhodujú, že novel ústavy prináša oslabenie ochrany ľudských práv. Ústavné zmeny zavádzajú nielen dve pohlavia, ale aj nadradenosť slovenského práva európskemu. Čo to v praxi znamená, odpovie ústavná právnička Lucia Berdisová. O politických dôsledkoch sme sa rozprávali s politológom Radoslavom Štefančíkom. Nahrával Peter Hanák.
Prekvapivá zmena ústavy, za ktorú môže Robert fico vďačiť časti opozície, prinesie podľa expertov niekoľko zásadných vecí. V politickej rovine rozbitie opozície, no občanov by mali viac zaujímať ich ľudské práva. Viacerí ústavní právnici sa totiž zhodujú, že novel ústavy prináša oslabenie ochrany ľudských práv. Ústavné zmeny zavádzajú nielen dve pohlavia, ale aj nadradenosť slovenského práva európskemu. Čo to v praxi znamená, odpovie ústavná právnička Lucia Berdisová. O politických dôsledkoch sme sa rozprávali s politológom Radoslavom Štefančíkom. Nahrával Peter Hanák.
Súhrn Niké ligy v ďalšej časti podcastu Kam si to kopol? Viaceré kluby mimo veľkej štvorky zaujali. Komárno zvládlo prvú sezónu v Niké lige aj napriek hraniu „vonku” a finančným problémom. Košice pod vedením Romana Skuhravého prekvapili postupom do top 6. Skalica sa po zlej jeseni vzchopila a na jar bodovala naplno.Aj to sú témy, o ktorých sme sa bavili s Norbertom Hrnčárom a Petrom Ďurišom.
Amerika, Ázia, aj Európa. Finančné trhy po celom svete chváti už od minulého týždňa panika, ktorá má za následok prudký pokles. Viaceré indexy stihli klesnúť o 20 percent oproti poslednému trhovému vrcholu, čo znamená že sme dosiahli takzvaný medvedí trh.Dôvodom je Trumpova colná politika, ktorou operuje voči takmer všetkým krajinám sveta, vrátane Európskej únie či Číny.Čo sa to na trhoch vlastne deje, či je to niečo výnimočné, či budú trhy ďalej padať a čo robiť, ak investujem a dnes vidím na účtoch obrovské prepady?Eva Frantová sa v podcaste Dobré ráno pýta ekonomického redaktora magazínu Index a denníka SME Jozefa Tvardzíka.Zdroj zvukov: BBC News, CBS, CNN, Bloomberg, ABC News, YouTube/WIONOdporúčanieDnes odporúčam americkú kriminálnu minisériu Long Bright River založenú na rovnomennej knihe z roku 2020 od Liz Moore. V hlavnej úlohe policajtky sa predstaví Amanda Seyfried, ktorá pátra po svojej drogovo závislej sestre. Celá miniséria veľmi dobre opisuje opioidovú krízu, jej vplyv na komunity a reálny boj so závislosťou.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
Ak by náhradník za Rudolfa Huliaka Miroslav Radačovský nemohol zložiť sľub, vláda by nemala väčšinu, parlament by mohol byť zablokovaný a v budúcnosti dokonca rozpustený. Veľmi pravdepodobne sa to však nestane. Zastupujúci predseda parlamentu Peter Žiga mu umožní zložiť sľub – a aj keď to podľa ústavných právnikov nebude urobené správnym spôsobom, je veľmi ťažké to napadnúť. Koalícia tak bude ďalej vládnuť, a aj keby Ústavný súd SR nakoniec dal za pravdu opozícii, Robertovi Ficovi na tom už nemusí záležať. Opozícia tvrdí, že na to, aby nový poslanec mohol zložiť sľub, je potrebných aspoň 76 poslancov, ktorí najprv zahlasujú za otvorenie schôdze. Koalícia bez migaľovcov však má len 75 hlasov. Sľub sa však už skladal aj na úvod schôdze pred hlasovaním o jej otvorení – teda, že poslanec najprv zloží sľub a až potom sa bude hlasovať. Práve to je cesta, ako si koalícia môže zabezpečiť väčšinu. Viacerí oslovení ústavní právnici s tým majú problém. Avšak Vincent Bujňák z katedry ústavného práva PrafUK v podcaste Aktuality Nahlas vysvetľuje, že Roberta Fica to veľmi trápiť nemusí. Dôvodom je proces pred Ústavným súdom SR. Ten by riešil iba súlad konkrétneho zákona s ústavou, a to by mohlo trvať aj rok.V dnešnom podcaste budete počuť aj Petra Žigu (Hlas), Branislava Grohlinga (SaS) a Martina Dubéciho (PS).Moderuje Peter Hanák.
Ak by náhradník za Rudolfa Huliaka Miroslav Radačovský nemohol zložiť sľub, vláda by nemala väčšinu, parlament by mohol byť zablokovaný a v budúcnosti dokonca rozpustený. Veľmi pravdepodobne sa to však nestane. Zastupujúci predseda parlamentu Peter Žiga mu umožní zložiť sľub – a aj keď to podľa ústavných právnikov nebude urobené správnym spôsobom, je veľmi ťažké to napadnúť. Koalícia tak bude ďalej vládnuť, a aj keby Ústavný súd SR nakoniec dal za pravdu opozícii, Robertovi Ficovi na tom už nemusí záležať. Opozícia tvrdí, že na to, aby nový poslanec mohol zložiť sľub, je potrebných aspoň 76 poslancov, ktorí najprv zahlasujú za otvorenie schôdze. Koalícia bez migaľovcov však má len 75 hlasov. Sľub sa však už skladal aj na úvod schôdze pred hlasovaním o jej otvorení – teda, že poslanec najprv zloží sľub a až potom sa bude hlasovať. Práve to je cesta, ako si koalícia môže zabezpečiť väčšinu. Viacerí oslovení ústavní právnici s tým majú problém. Avšak Vincent Bujňák z katedry ústavného práva PrafUK v podcaste Aktuality Nahlas vysvetľuje, že Roberta Fica to veľmi trápiť nemusí. Dôvodom je proces pred Ústavným súdom SR. Ten by riešil iba súlad konkrétneho zákona s ústavou, a to by mohlo trvať aj rok.V dnešnom podcaste budete počuť aj Petra Žigu (Hlas), Branislava Grohlinga (SaS) a Martina Dubéciho (PS).Moderuje Peter Hanák.
Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu
*Podporte podcast Dobré ráno v aplikácii Toldo na sme.sk/extradobrerano. Náročný a plný neočakávaných udalostí. Aj tak by mnohí zhodnotili rok 2024 vzhľadom na to, čo všetko sa stalo na domácej, ale aj zahraničnej scéne. Robert Fico má za sebou prvý celý rok svojej prvej vlády, Amerika má nového prezidenta, voľby majú za sebou aj mnohé európske krajiny. Viaceré s výsledkom, ktorý nepriniesol do spoločnosti stabilitu. A o stabilite sa nedá hovoriť ani keď sa pozrieme na Blízky Východ. Aký rok máme za sebou ako spoločnosť, aj ako novinári, čo na ňom bolo najnáročnejšie, a čo nás v blízkej budúcnosti čaká? Eva Frantová sa v podcaste Dobré ráno pýta šéfredaktorky denníka SME Beaty Balogovej. Zdroj zvukov: – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
Hokejistov Slovenska do 20 rokov čaká už od 26. decembra tradičný juniorský svetový šampionát. Slovensko nemá taký silný tím ako pred rokom, no šance na úspech existujú. Viacerí označujú hráčov spod Tatier za čierneho koňa turnaja. O nadchádzajúcom šampionáte debatovali Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie), Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) a Matej Deraj (expert na juniorský hokej).
21 príbehov osobnej statočnosti – azda takto by sme mohli v úvode a v stručnosti zhrnúť obsah knihy Nenechali sa zlomiť, ktorá čoskoro zamieri do slovenských kníhkupectiev. Jej autorka Soňa Gyarfášová v nej sústreďuje príbehy politických väzňov prenasledovaných komunistickým režimom. Viacerí z nich však prežili perzekúcie i prvej nacistickej či ľudáckej totality. Galéria ľudí, ktorú tak kniha predstavuje, je aj prehliadkou smutných dejín 20. storočia na konkrétnych životných osudoch. A keďže sa blíži 17. november, keď si budeme pripomínať 35 rokov od pádu komunizmu, je to príležitosť prejaviť práve týmto ľuďom vďačnosť i tým, že si pripomenieme ich príbehy. V podcaste Dejiny sa Jaro Valent rozpráva s autorkou knihy Soňou Gyarfášovou. *Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.
„Moja najväčšia obava je o demokratické inštitúcie v Spojených štátoch. Viacerí sa obávajú revanšu voči ministerstvu spravodlivosti, voči tým, ktorí sa snažili vyšetriť kauzy Donalda Trumpa“. Pohľad na výsledky prezidentských volieb optikou Miroslava Wlachovského, niekdajšieho šéfa slovenskej diplomacie.Zemetrasenie na politickej scéne, historický návrat ale i šok či pochmúrne vyhliadky – niektoré z komentárov na výsledok supervolebného utorka v Spojených štátoch. A je ním Donald Trump ako staronový obyvateľ Bieleho domu a teda prezident; A senát a snemovňa reprezentantov v rukách jeho republikánov. Čo bude znamenať to jeho „opravím“, s ktorým vyhral voľby, v ktorých pôvodne „na tesno“ súperil s demokratkou Kamalou Harrrisovou, ktorá bola v záskoku za Joea Bidena.Čo je jeho voľba za správu pre svet a Slovensko v ňom? Téma pre Miroslava Wlachovského, niekdajšieho prvého muža našej diplomacie, ktorý si prešiel aj ambásadou vo Washingtone v pozícii šéfa politickej sekcie, či zástupcu misie. „Moja najväčšia obava je o demokratické inštitúcie v Spojených štátoch. Viacerí sa obávajú revanšu voči ministerstvu spravodlivosti, voči tým, ktorí sa snažili vyšetriť kauzy Donalda Trumpa“, tvrdí. Na otázku prečo vyhral, Wlachovský upriamuje pozornosť na jeho akcent na ekonomiku a domácu politiku. „To jeho Amerika first v novom šate bolo zaodeté do toho, že zníži infláciu, ako vytvorí lepšie podnikateľské prostredie“. Za najväčšiu chybu jeho rivalky Kamaly Harrisovej Wlachovský označil fakt, že „viac rozprávala o Trumpovi ako o tom, čo bude robiť sama. To nestačilo“. „Neprestane ma udivovať, že krajina s takmer 350 miliónmi obyvateľov, ktorá je lídrom slobodného sveta a jediná superveľmoc, vygeneruje do volieb na najvyššiu exekutívnu funkciu dvoch ľudí, ktorí sú pred osemdesiatkou“, konštatuje exminister. Poukazuje pritom na fakt, že s Donaldom Trumpom, ktorý má 78 rokov, pôvodne súperil Joe Biden, ktorý bude mať o pár dní 82 rokov. Keby svoje sily odhadol skôr, z demokratických primáriek mohol podľa Wlachovského vzísť silnejší protikandidát Donalda Trumpa. „Tomu mal pomôcť aj „mobilizačný poteciál“ pokusu o atentát, pri ktorom mu zranili ucho“, dodáva Wlachovský. Očakáva, že Trump bude „protekcionisticky“ pristupovať k domácemu trhu, k americkým pracovným miestam. „Zavedie clá na mnohé produkty či už z Číny alebo z Európy. Neviem, či toto je dobrá správa pre Európu a pre Slovensko v nej, ktoré sa orientuje najmä na vývoz automobilov“, vyjadruje svoje obavy Wlachovský. XxxxZnížim dane, využijem ropu, uzavriem hranice. To sú slová z Trumpovho prvého príhovoru, keď už bolo jasné, že voľby vyhral...... a nastane zlatý vek Ameriky...Nakoľko - ako poznáme Donalda Trumpa s jeho nevyspytateľnosťou - nakoľko to môže byť program pre jeho domácu politiku?Takto, Donald Trump je šouman. Je television personality, ako to o ňom hovoria. Má dar zaujať. A rozprávať. A niekedy až bezbreho. Ale základné presvedčenia, ktoré sa týkajú podnikania a bazálnej ekonomiky, on má v sebe.Je známy milionár a podnikateľ.Niektorí tvrdia, že keby peniaze, čo mu zveril otec, dal do banky, tak je možno bohatší, ako je dnes, lebo zase až tak úplne úspešný vždy nebol. Bolo tam aj niekoľko bankrotov. Chcem ale povedať, že on sa naozaj zameriava na tú ekonomickú a biznisovú stránku. Napísal aj knihu s titulom Art of deal, umenie zjednať alebo vyjednať. V nej sa dá veľa pochopiť z jeho videnia, pretože on je jeden z mála amerických prezidentov, ktorí nemali predcházajúcu politickú či vojenskú skúsenosť. Prišiel s backgroundom podnikateľa a veľa z tých reakcií, ktoré vidíme, sú vyslovene...
„Moja najväčšia obava je o demokratické inštitúcie v Spojených štátoch. Viacerí sa obávajú revanšu voči ministerstvu spravodlivosti, voči tým, ktorí sa snažili vyšetriť kauzy Donalda Trumpa“. Pohľad na výsledky prezidentských volieb optikou Miroslava Wlachovského, niekdajšieho šéfa slovenskej diplomacie.Zemetrasenie na politickej scéne, historický návrat ale i šok či pochmúrne vyhliadky – niektoré z komentárov na výsledok supervolebného utorka v Spojených štátoch. A je ním Donald Trump ako staronový obyvateľ Bieleho domu a teda prezident; A senát a snemovňa reprezentantov v rukách jeho republikánov. Čo bude znamenať to jeho „opravím“, s ktorým vyhral voľby, v ktorých pôvodne „na tesno“ súperil s demokratkou Kamalou Harrrisovou, ktorá bola v záskoku za Joea Bidena.Čo je jeho voľba za správu pre svet a Slovensko v ňom? Téma pre Miroslava Wlachovského, niekdajšieho prvého muža našej diplomacie, ktorý si prešiel aj ambásadou vo Washingtone v pozícii šéfa politickej sekcie, či zástupcu misie. „Moja najväčšia obava je o demokratické inštitúcie v Spojených štátoch. Viacerí sa obávajú revanšu voči ministerstvu spravodlivosti, voči tým, ktorí sa snažili vyšetriť kauzy Donalda Trumpa“, tvrdí. Na otázku prečo vyhral, Wlachovský upriamuje pozornosť na jeho akcent na ekonomiku a domácu politiku. „To jeho Amerika first v novom šate bolo zaodeté do toho, že zníži infláciu, ako vytvorí lepšie podnikateľské prostredie“. Za najväčšiu chybu jeho rivalky Kamaly Harrisovej Wlachovský označil fakt, že „viac rozprávala o Trumpovi ako o tom, čo bude robiť sama. To nestačilo“. „Neprestane ma udivovať, že krajina s takmer 350 miliónmi obyvateľov, ktorá je lídrom slobodného sveta a jediná superveľmoc, vygeneruje do volieb na najvyššiu exekutívnu funkciu dvoch ľudí, ktorí sú pred osemdesiatkou“, konštatuje exminister. Poukazuje pritom na fakt, že s Donaldom Trumpom, ktorý má 78 rokov, pôvodne súperil Joe Biden, ktorý bude mať o pár dní 82 rokov. Keby svoje sily odhadol skôr, z demokratických primáriek mohol podľa Wlachovského vzísť silnejší protikandidát Donalda Trumpa. „Tomu mal pomôcť aj „mobilizačný poteciál“ pokusu o atentát, pri ktorom mu zranili ucho“, dodáva Wlachovský. Očakáva, že Trump bude „protekcionisticky“ pristupovať k domácemu trhu, k americkým pracovným miestam. „Zavedie clá na mnohé produkty či už z Číny alebo z Európy. Neviem, či toto je dobrá správa pre Európu a pre Slovensko v nej, ktoré sa orientuje najmä na vývoz automobilov“, vyjadruje svoje obavy Wlachovský.
V dnešnej dobe, keď sú čoraz častejšie diskusie o jadrovej fúzii, sa štiepenie môže zdať ako zastaraná technológia. Je však možné, že ju naopak čaká renesancia.Viaceré spoločnosti zameriavajú svoju pozornosť na takzvané rýchle modulárne reaktory, ktoré by dokázali opätovne získať elektrickú energiu z existujúceho rádioaktívneho odpadu, až kým sa nestane takmer neškodným. O tejto zaujímavej technológii sa v podcaste SHARE rozprávajú redaktori Živé.sk Marek Jurčík a Maroš Žofčin. V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Procesu vzniku rádioaktívneho odpadu v súčasných jadrových reaktoroch.Výhody olovom chladených reaktorov pri využívaní existujúceho odpadu.Možnosti použitia bežného paliva v olovom chladených reaktoroch.Množstvo odpadu, ktoré by takéto reaktory dokázali opätovne využiť.Porovnanie bezpečnosti tradičných jadrových reaktorov a rýchlych reaktorov.TIP: https://www.aktuality.sk/clanok/2jrJhbM/zabudnite-na-velke-elektrarne-buducnost-moze-byt-v-malych-modularnych-reaktoroch-rozhovor/ Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.
Najnovšia epizóda relácie V teréne zanechá zimomriavky azda na každom človeku. Ivan Mego rozpráva o hrozivých detailoch vrážd troch žien, ktoré má na svedomí boss mafiánskeho gangu sátorovcov, Ľudovít Sátor. Svojím konaním porušil všetky pravidlá, ktoré mafia má, a zabil nevinnú ženu, matku dvoch detí, Katarínu Hrozányovú po objednávke jej manžela. Ďalšie z pravidiel porušil, keď vlastnoručne zabil svoju vlastnú svokru a nechal ju zakopať niekde v lese. Jej pozostatky sa doteraz nepodarilo nájsť. Poslednou kvapkou bola nevinná žena, tehotná iba 21-ročná Anita, ktorá bola v nesprávny čas na nesprávnom mieste. Viacerí členovia gangu sátorovcov ju uniesli, znásilnili, následne ju poliali kyselinou a uškrtili. Zakopali ju spolu s jej priateľom, ktorého ukrutným spôsobom mučili a pri ich ilegálnom hrobe mu rozdrvili lebku. Táto časť relácie v Teréne je len pre silné povahy. Pre viac videí z kriminálneho a politického prostredia sleduj Na Stope s Ivanom Megom.
V najnovšej časti relácie V teréne sa reportér Ivan Mego venuje kontroverznej postave slovenského podsvetia - Ľudovítovi Sátorovi, známemu aj ako Lajos Sátor. Tento muž je považovaný za najväčšieho sériového vraha v dejinách nielen Slovenska, ale aj celej Európy. Sátor vyrastal v Dunajskej Strede a už v mladom veku sa zapojil do aktivít miestnej mafie. Svoju vražednú kariéru začal údajne už ako 20-ročný a postupne sa vypracoval na obávaného mafiánskeho bossa. Ivan Mego v relácii odhaľuje šokujúce detaily o Sátorovej brutalite, vrátane faktu, že nemal zábrany zabíjať ani ženy. Viacerí členovia vyrozprávali historku o tom ako Ľudovít Sátor, ako 23-ročný chlapec a člen vražedného komada Šipoša prezentoval neotrasiteľnú silu svôjho bosa. Keď ten vydal pokyn aby zavraždili jeho spoločníka, Sátor so svojim parťákom Kecom nezaváhal. Igora Bíróa bez milosti zastrelili, podľa slov členov gangu potom svoju obeť posadili do auta na sedadlo spolujazdca a vydali sa na rozlúčku s Dunajskou Stredou. Zatiaľ čo mal Keco šoférovať, Ľudovít Sátor, ktorý sedel za popraveným Bíróm, mával jeho bezvládnou rukou z okna auta na rozlúčku. Dokonca brutálne mučil a zavraždil aj soka v láske. Učiteľa, s ktorým mala mať jeho vtedajšia priateľka pomer uniesol, odrezal mu genitálie, natlačil mu ich do úst a potom ho rozkrájal. Sátor vyše 10 rokov unikal spravodlivosti. Napriek tomu, že má na svedomí približne stovku vrážd, polícia ho nikdy nezatkla. K jeho úspešnému skrývaniu prispievalo aj časté menenie vzhľadu, vďaka čomu ho ľudia často nevedeli identifikovať. Osud Ľudovíta Sátora je zahalený tajomstvom. Podľa pôvodnej výpovede Lehela Horvátha, bývalého člena Sátorovej skupiny, mal byť Sátor mŕtvy. Horváth tvrdil, že ho sám zastrelil. Telo sa však nikdy nenašlo, čo vyvolávalo pochybnosti o pravdivosti tohto tvrdenia. Nedávno však prípad nabral nový, prekvapivý smer. Lehel Horváth zmenil svoju výpoveď a teraz tvrdí, že Sátor je stále nažive a len sa ukrýva. Táto nová informácia znovu rozvírila špekulácie o osude najobávanejšieho slovenského zločinca. Relácia V teréne ponúka fascinujúci pohľad do temného sveta organizovaného zločinu a prináša nové svetlo na prípad, ktorý už desaťročia vzbudzuje záujem verejnosti i odborníkov. Pre viac videí z kriminálneho a politického prostredia sleduj Na Stope s Ivanom Megom.
*Podporte podcast Index v aplikácii Toldo na sme.sk/extraindex. Ukrajinské vojská sa minulý týždeň dostali na ruské územie. Konkrétne do Kurskej oblasti, kde sa mimo iného nachádzajú aj plynové potrubia, vrátane stanice Sudža zodpovednej za tranzit plynu cez Ukrajinu ďalej do Európy. Rusi akciu Ukrajiny nečakali a prvé informácie o sťahovaní vojsk z doterajšieho frontu na území Ukrajiny sa objavili až v piatok. Viacerých odborníkov však zaujal tento strategický krok Ukrajiny a začali sa vynárať možné dôvody. Ako jeden z nich sa javí aj plyn, konkrétne jeho ďalší tranzit, ktorého zastavenie môže byť problémom. „Ak by kvôli bojom došlo k zastaveniu toku plynu skôr ako na konci roka, ako sa plánovalo, môže to byť problém pre obchodníkov. Tí by museli chýbajúci plyn obstarať na krátkodobom trhu a oveľa drahšie než bežne,“ hovorí energo analytik Radovan Potočár. Už dnes pri tom na konflikt v okolí plynových zásobníkov reagujú trhy. „Cena plynu je na osemmesačných maximách, čo je spôsobené konfliktom na Blízkom východe, ale hlavne bojom na ruskom území,“ dodáva Potočár. Ako je to teda s plynom, ale aj s ropou, ktorá k nám ešte stále z prúdi z Ruska cez Ukrajinu, čo možno Ukrajina plánuje po obsadení infraštruktúry a ako je na scenár s nedostatkom plynu pripravené Slovensko? V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá energo analytik Radovan Potočár. _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcastindex@sme.sk – Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na sme.sk/indexodber – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Ďakujeme, že počúvate podcast Index.See omnystudio.com/listener for privacy information.
*Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny a v súťaži Podcast roka 2024 na podcastroka.sk. „Bol to deň ako mnohé pred ním. Len naša nádej bola zasa o niečo väčšia,“ aj takto hodnotí slávny deň D, teda 6. jún 1944 a vylodenie Spojencov v Normandii Jiří Kafka. Tento posledný žijúci československý letec britského Royal Air Force sa 2. mája dožil sto rokov. Jeho životný príbeh má takmer filmový scenár. Bol jedným z detí, ktoré sa po nacistickej okupácii Československa podarilo zachrániť Nicholasovi Wintonovi a bezpečne ich dopraviť do Veľkej Británie, aby sa napokon sám zapojil do boja proti Hitlerovi ako letec Royal Air Force. Nie je to však len príbeh Jiřího Kafku, ktorý má takmer neuveriteľný spád a podobu. Môžeme spomenúť ďalšie mená – Imrich Gablech, Ivan Otto Schwarz, Emil Boček, Milan Píka a mnohí ďalší. Viacerí z nich po vojne a po komunistickom prevrate v roku 1948 museli znovu odísť zo svojej vlasti, naopak tí, ktorí zostali, si za svoju statočnosť počas vojny vyslúžili od komunistov degradovanie, perzekúcie a väzenie. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s novinárkou Soňou Gyarfášovou, ktorá dlhodobo mapuje životné osudy ľudí, ktorí bojovali s dvoma totalitami. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.
*Podporte Dejiny v súťaži Podcast roka 2024 na podcastroka.sk. „Bol to deň ako mnohé pred ním. Len naša nádej bola zasa o niečo väčšia,“ aj takto hodnotí slávny deň D, teda 6. jún 1944 a vylodenie Spojencov v Normandii Jiří Kafka. Tento posledný žijúci československý letec britského Royal Air Force sa 2. mája dožil sto rokov. Jeho životný príbeh má takmer filmový scenár. Bol jedným z detí, ktoré sa po nacistickej okupácii Československa podarilo zachrániť Nicholasovi Wintonovi a bezpečne ich dopraviť do Veľkej Británie, aby sa napokon sám zapojil do boja proti Hitlerovi ako letec Royal Air Force. Nie je to však len príbeh Jiřího Kafku, ktorý má takmer neuveriteľný spád a podobu. Môžeme spomenúť ďalšie mená – Imrich Gablech, Ivan Otto Schwarz, Emil Boček, Milan Píka a mnohí ďalší. Viacerí z nich po vojne a po komunistickom prevrate v roku 1948 museli znovu odísť zo svojej vlasti, naopak tí, ktorí zostali, si za svoju statočnosť počas vojny vyslúžili od komunistov degradovanie, perzekúcie a väzenie. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s novinárkou Soňou Gyarfášovou, ktorá dlhodobo mapuje životné osudy ľudí, ktorí bojovali s dvoma totalitami. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.
Tento denný podcast, vytváraný s pomocou umelej inteligencie, ponúka unikátny a efektívny spôsob, ako sa dozvedieť o najzaujímavejších udalostiach a článkoch dňa. Umelej inteligencii sa darí analyzovať obrovské množstvo informácií z rôznych zdrojov, aby vybrala tie najrelevantnejšie a najpútavejšie obsahy pre širokú škálu poslucháčov. Každá epizóda je navrhnutá tak, aby poskytla hlboký ponor do vybraných tém, od politiky cez vedecké objavy, až po kultúrne udalosti, a to všetko podané informatívne, prístupne a bez emócií. Podcast je ideálnym spoločníkom pre zaneprázdnených ľudí, ktorí hľadajú pohodlný spôsob, aby zostali informovaní o svetovom dianí bez nutnosti tráviť hodiny čítaním rôznych zdrojov, čím poskytuje efektívny a príjemný spôsob, ako prijímať správy. Témy: Miesto, ktoré Trnave závidí aj Bratislava. Ponúka gurmánsku oázu plnú výberovej kávy a cyklistickej vášne: https://www.startitup.sk/miesto-ktore-trnave-zavidi-aj-bratislava-ponuka-gurmansku-oazu-plnu-vyberovej-kavy-a-cyklistickej-vasne/ VIDEO: Ruské mestá v plameňoch. Ukrajina podnikla veľký útok za svojimi hranicami: https://www.startitup.sk/video-ruske-mesta-v-plamenoch-ukrajina-podnikla-velky-utok-za-svojimi-hranicami/ Šimkovičová vzbudila vlnu nevôle. Do ministerky sa nečakane obúva Boris Kollár: „Dokazuje si svoju vážnosť“: https://www.startitup.sk/simkovicova-vzbudila-vlnu-nevole-do-ministerky-sa-necakane-obuva-boris-kollar-dokazuje-si-svoju-vaznost/ Pozor, slovenským dôchodcom hrozí, že zostanú 4 mesiace úplne bez príjmu. Zadlžia sa tak o stovky eur: https://www.startitup.sk/pozor-slovenskym-dochodcom-hrozi-ze-zostanu-4-mesiace-uplne-bez-prijmu-zadlzia-sa-tak-o-stovky-eur/ Obrovská dráma v bratislavskej električke: Marek vytiahol nôž a vyhrážal sa cestujúcim: https://www.startitup.sk/obrovska-drama-v-bratislavskej-elektricke-marek-vytiahol-noz-a-vyhrazal-sa-cestujucim1/ V Banskej Bystrici dnes evakuovali dve školy. Podľa študentov si jedna z nich vyhrážku nevšimla: https://www.startitup.sk/v-banskej-bystrici-dnes-evakuovali-dve-skoly-podla-studentov-si-jedna-z-nich-vyhrazku-nevsimla/ Na Slovensko príde revolučný spôsob platenia. Mobilom to zvládneš aj bez signálu či terminálu: https://www.startitup.sk/na-slovensko-pride-revolucny-sposob-platenia-mobilom-zaplatis-aj-bez-signalu-ci-terminalu/ Otrasný zážitok vo vagóne Regiojetu na Slovensku. Cestujúcich napadli zákerní škodcovia: https://www.startitup.sk/otrasny-zazitok-vo-vagone-regiojetu-na-slovensku-cestujucich-napadol-zakerny-hmyz/ Oslobodená spod obžaloby. Nora Kabrheľová si môže vydýchnuť, na dôchodku spúšťa úplne nový biznis: https://www.startitup.sk/oslobodena-spod-obzaloby-nora-kabrhelova-si-moze-vydychnut-na-dochodku-spusta-uplne-novy-biznis/ Ministerstvo práce spúšťa unikátny projekt. Slováci dostanú vyše 1 800 eur, stačí splniť jednu vec: https://www.startitup.sk/ministerstvo-prace-spusta-unikatny-projekt-slovaci-dostanu-vyse-1-800-eur-staci-splnit-jednu-vec/ Skrytý trik na lacnejšiu MHD nepozná 95 % Slovákov. Na jeden lístok môže v Bratislave cestovať viac ľudí (NÁVOD): https://www.startitup.sk/skryty-trik-na-lacnejsiu-mhd-nepozna-95-slovakov-na-jeden-listok-moze-v-bratislave-cestovat-viac-ludi/ PREHĽAD: Na týchto úsekoch diaľnic a rýchlostných ciest nebudeš potrebovať diaľničnú známku: https://www.startitup.sk/prehlad-na-tychto-usekoch-dialnic-a-rychlostnych-ciest-nebudes-potrebovat-dialnicnu-znamku/
Vladimir Putin dnes zložil prísahu a po piatykrát sa stal prezidentom Ruskej federácie. Viaceré európske krajiny, ale aj Spojené štáty či Británia sa rozhodli Putinovu inauguráciu bojkovať. A to pre vojnu, ktorú Rusko rozpútalu na Ukrajine. Spochybňujú tiež demokratickosť ruských prezidentských volieb. Slovensko, naopak, svojho zástupcu na slávnostný ceremoniál poslalo. Prítomní boli aj diplomati z ďalších piatich európskych krajín - a to Francúzska, Grécka, Malty, Maďarska a Cypru.O účasti slovenského diplomata na inagurácii v podcaste hovoríme s exministrom medzinárodných vzťahov a zahrraničnopolitickým analytikom Pavlom Demešom.„Slovensko si mohlo odpustiť túto účasť. Zbytočne púta, keďže Česko a Poľsko nebolo a Slovensko a Maďarsko áno. Čiže opäť sa dostávame vo vzťahu k správaniu sa Ruska na medzinárodnej scéene do jedného balíku v rámci V4. Celkovo je Slovensko spochybňované, že máme proruské postoje, respektívne vládni predstavitela. Toto to umocňuje," konštatuje.Najlepší signál podľa neho nevysielame aj smerom k Ukrajine.„Čítam to ako snahu slovenskej vlády ukazovať, že s Ruskou federáciou udržiavame vzťahy alebo sa snažíme udrživať vzťahy napriek tomu akú vojnu rozpútali, hovorí tiež v podcaste Pavol Demeš.Deň pred inauguráciou ukrajinská diplomacia vyzvala medzinárodných partnerov, aby neuznávali Vladimira Putina ako legitímneho prezidenta. Na to ako vnímajú účasť Slovenska a ďalších piatich členských krajín v podcaste približuje reportérka Stanislava Harkotová, ktorá pôsobí na Ukrajine. „Všímajú si to v kontexte, že mnohé európske krajiny tam nemali zastúpenie. A že sme opäť členskou krajinou EÚ, ktorá si ide svoje a sme opäť v jednej skupine s Maďarskom," približuje.Rezort diplomacie vysvetľuje svoju účasť tak, že je proti vytváraniu novej železnej opony. „Slovenská republika si uvedomuje zložitosť situácie, ale napriek tomu je proti vytváraniu novej železnej opony a takýto postoj potvrdzujú aj tie európske krajiny, ktoré na inauguráciu posielajú svojich diplomatických zástupcov,“ uvádza komunikačný odbor rezortu diplomacie.V podcaste budete počuť aj reakcie opozičných poslancov. A to Vladimíry Marcinkovej z SaS, ktorá hovorí, že je to zlým signálom. „Nielen pre našich spojencov, pre EÚ, ale taktiež aj do vnútra spoločnosti, do vnútra Slovenska, že podporujeme nejakým znakom úcty to, že tam posielame nášho zástupcu," hovorí pre Aktuality.sk.Podľa šéfa poslaneckého klubu Progresívneho Slovenska Martina Dubéciho sa tak ešte viac škodí záujmom našej krajiny. „Je v našom záujme mať silné vzťahy s našimi spojencami. A keď vidia takéto signály, tak naše vzťahy kazia," hovorí.Moderuje Denisa Hopková.
Vladimir Putin dnes zložil prísahu a po piatykrát sa stal prezidentom Ruskej federácie. Viaceré európske krajiny, ale aj Spojené štáty či Británia sa rozhodli Putinovu inauguráciu bojkovať. A to pre vojnu, ktorú Rusko rozpútalu na Ukrajine. Spochybňujú tiež demokratickosť ruských prezidentských volieb. Slovensko, naopak, svojho zástupcu na slávnostný ceremoniál poslalo. Prítomní boli aj diplomati z ďalších piatich európskych krajín - a to Francúzska, Grécka, Malty, Maďarska a Cypru.O účasti slovenského diplomata na inagurácii v podcaste hovoríme s exministrom medzinárodných vzťahov a zahrraničnopolitickým analytikom Pavlom Demešom.„Slovensko si mohlo odpustiť túto účasť. Zbytočne púta, keďže Česko a Poľsko nebolo a Slovensko a Maďarsko áno. Čiže opäť sa dostávame vo vzťahu k správaniu sa Ruska na medzinárodnej scéene do jedného balíku v rámci V4. Celkovo je Slovensko spochybňované, že máme proruské postoje, respektívne vládni predstavitela. Toto to umocňuje," konštatuje.Najlepší signál podľa neho nevysielame aj smerom k Ukrajine.„Čítam to ako snahu slovenskej vlády ukazovať, že s Ruskou federáciou udržiavame vzťahy alebo sa snažíme udrživať vzťahy napriek tomu akú vojnu rozpútali, hovorí tiež v podcaste Pavol Demeš.Deň pred inauguráciou ukrajinská diplomacia vyzvala medzinárodných partnerov, aby neuznávali Vladimira Putina ako legitímneho prezidenta. Na to ako vnímajú účasť Slovenska a ďalších piatich členských krajín v podcaste približuje reportérka Stanislava Harkotová, ktorá pôsobí na Ukrajine. „Všímajú si to v kontexte, že mnohé európske krajiny tam nemali zastúpenie. A že sme opäť členskou krajinou EÚ, ktorá si ide svoje a sme opäť v jednej skupine s Maďarskom," približuje.Rezort diplomacie vysvetľuje svoju účasť tak, že je proti vytváraniu novej železnej opony. „Slovenská republika si uvedomuje zložitosť situácie, ale napriek tomu je proti vytváraniu novej železnej opony a takýto postoj potvrdzujú aj tie európske krajiny, ktoré na inauguráciu posielajú svojich diplomatických zástupcov,“ uvádza komunikačný odbor rezortu diplomacie.V podcaste budete počuť aj reakcie opozičných poslancov. A to Vladimíry Marcinkovej z SaS, ktorá hovorí, že je to zlým signálom. „Nielen pre našich spojencov, pre EÚ, ale taktiež aj do vnútra spoločnosti, do vnútra Slovenska, že podporujeme nejakým znakom úcty to, že tam posielame nášho zástupcu," hovorí pre Aktuality.sk.Podľa šéfa poslaneckého klubu Progresívneho Slovenska Martina Dubéciho sa tak ešte viac škodí záujmom našej krajiny. „Je v našom záujme mať silné vzťahy s našimi spojencami. A keď vidia takéto signály, tak naše vzťahy kazia," hovorí.Moderuje Denisa Hopková.eš: Účasť na Putinovej inaugarácii sme si mohli odpustiť. Umocňuje to proruské postoje vlády mocňujeme pocit, že Slovensko je proruské (podcast)Demeš: Účasť na Putinovej inaugarácii sme si mohli odpustiť. Čítam to ako snahu vlády ukázať, ze s Ruskom napriek vojne udržiavame vzťahy
Viacerí predstavitelia súčasnej koalície vrátane ministrov a predsedu vlády v uplynulých týždňoch hovoria o použití úspor v bankách a v 2. pilieri na podporu domácej ekonomiky. Médiá a sociálne siete zaplnili panické správy a odporúčania, ako ochrániť finančný majetok pred dosahom vlády. Čo sa deje? Aké úmysly má vláda a čo reálne môže spraviť? V Mudrovačke sme sa triezvymi očami pozreli na potenciálne kroky a možnosti zákonodarcov v naplnení štátnej kasy a pokrytí výdavkov. Radoslav Kasík, Ján Jursa a Ján Tonka Investujte s Finaxom jednoducho a online do obľúbených indexových fondov ETF už od 10 €. Začnite: https://finax.eu/sk APPKA App Store: https://finax.tech/ios Google Play: https://finax.tech/android BLOG Finax: https://finax.eu/sk/blog SOCIÁLNE SIETE Facebook: https://facebook.com/FINAXocp Instagram: https://instagram.com/finax_sk LinkedIn: https://finax.tech/linkedin Twitter: https://twitter.com/
Úrad špeciálnej prokuratúry v stredu oficiálne zanikne, prokurátori tak mali posledný pracovný deň v Pezinku. S úradom sa rozlúčili tlačovou konferenciu, kde bilancovali ich prácu.„O tom, kde bude aká kauza môže v podstate vždy rozhodnúť Maroš Žilinka, ktorý má právomoc udeliť výnimku a presúvať kauzy," približuje v podcaste novinárka Laura Kellö Kalinská. Dodáva, že sa zajtrajším dňom posilňuje postavenie generálneho prokurátora.Šéf generálnej prokuratúry rozhodol o zaradení prokurátorov špeciálnej prokuratúry na rôzne oddelenia a odbory generálnej prokuratúry. Viacerí z nich už nebudú môcť dozorovať nové citlivé kauzy. „Nebudú dozorovať nové trestné kauzy, už to bude viac menej taká administratíva. Nebudú aktívni v nových kauzách," približuje novinárka.Podľa nej prerozdelenie prokurátorov nedáva logiku. „Mnohí prokurátori, ktorí mali na stole desiatky káuz a výsledky, to by som podčiarkla, budú predelení na netrestné úseky alebo na tresné ale nebudú pracovať so živými kauzami. Nedáva to logiku, mne osobne nie."Hovorí tiež, že zatiaľ nedostali odpoveď od Maroša Žilinku. Keď sme sa pýtali podľa akého kľúča rozdeľuje prokurátorov, tak sme sa odpovede nedozvedeli. „On je jediný, ktorý môže zodpovedať, ako o tom premýšľa," hovorí tiež Laura Kellö Kalinská.V podcaste budete počuť aj reakciu končiaceho šéfa špeciálnej prokuratúry Daniela Lipšica a aj prokurátorov Lucii Bizonovej, Michala Šúreka, Jána Šantu, Bohdana Čelovského, Ondreja Repu a Ladislava Masára.Mentioned in this episode:Autopolis Kona
Úrad špeciálnej prokuratúry v stredu oficiálne zanikne, prokurátori tak mali posledný pracovný deň v Pezinku. S úradom sa rozlúčili tlačovou konferenciu, kde bilancovali ich prácu.„O tom, kde bude aká kauza môže v podstate vždy rozhodnúť Maroš Žilinka, ktorý má právomoc udeliť výnimku a presúvať kauzy," približuje v podcaste novinárka Laura Kellö Kalinská. Dodáva, že sa zajtrajším dňom posilňuje postavenie generálneho prokurátora.Šéf generálnej prokuratúry rozhodol o zaradení prokurátorov špeciálnej prokuratúry na rôzne oddelenia a odbory generálnej prokuratúry. Viacerí z nich už nebudú môcť dozorovať nové citlivé kauzy. „Nebudú dozorovať nové trestné kauzy, už to bude viac menej taká administratíva. Nebudú aktívni v nových kauzách," približuje novinárka.Podľa nej prerozdelenie prokurátorov nedáva logiku. „Mnohí prokurátori, ktorí mali na stole desiatky káuz a výsledky, to by som podčiarkla, budú predelení na netrestné úseky alebo na tresné ale nebudú pracovať so živými kauzami. Nedáva to logiku, mne osobne nie."Hovorí tiež, že zatiaľ nedostali odpoveď od Maroša Žilinku. Keď sme sa pýtali podľa akého kľúča rozdeľuje prokurátorov, tak sme sa odpovede nedozvedeli. „On je jediný, ktorý môže zodpovedať, ako o tom premýšľa," hovorí tiež Laura Kellö Kalinská.V podcaste budete počuť aj reakciu končiaceho šéfa špeciálnej prokuratúry Daniela Lipšica a aj prokurátorov Lucii Bizonovej, Michala Šúreka, Jána Šantu, Bohdana Čelovského, Ondreja Repu a Ladislava Masára.
Západní vojaci na Ukrajine - téma, ktorá v úvode týždňa ovládla nielen mediálny priestor, ale postupne sa k nej vyjadrovali aj jednotliví európskí lídri. Debata začala pred pondelkovým stretnutím lídrov v Paríži, ktorých hostil Emanul Macron. Prvý s tým prišiel náš premiér Robert Fico.Po stretnutí sám francúzsky prezident nevylúčil do budúcnosti účasť vojakov niektorej z krajín EÚ či NATO na Ukrajine, no na základe bilaterálnej dohode konkrétneho štátu medzi ním a Kyjevom. Viaceré krajiny však vylučujú nasadenie svojich vojakov na Ukrajine a zhodujú, že dnes to ani nie je témou. Čo presne si máme predstaviť pod pojmom nasadenie západných vojakov? V podcaste to vysvetľuje generál vo výslužbe Pavel Macko. Hovorí, že nejde o ich zapojenie do konfliktu a približuje, o čom je reč.„Emmanuel Macron povedal, že sa na ničom nedohodli, ale napriek tomu sa rozhodol neurčito odpovedať. Keď sa ho pýtali, ktoré krajiny o tom uvažujú, tak povedal, že to nechá v podobne strategickej nejedznačnosti - to v praxi znamená, že vysielate protivníkovi signál, že pokiaľ bude eskalovať, tak aj vy máte nástroje eskalácie," hovorí Macko.Témou podcastu je tiež koalícia krajín na dodávky zbraní. Budete počuť slovenských europoslancov Ivana Štefanca (KDH), Roberta Hajšela (Smer-SD), Vladimíra Bilčíika.Podcast Európa vzniká v spolupráci redakcie Aktuality.sk s Európskym parlamentom.Rozhovory nahrala Denisa Hopková.
"Fico bezohľadne hoduje na krvi Ukrajincov a takýmto spôsobom sa snaží získať politické body." - Vladimír Bednár Hlavný cieľ Macronovho stretnutia neboli vojaci na Ukrajine, ale deklarácia, že Francúzsko pomáha, tvrdí analytik Vladimír Bednár. Záujem verejnosti a médií však vzbudili najmä slová slovenského premiéra Roberta Fica o nasadení vojakov európskych krajín na Ukrajine. Z odpovedí lídrov, ktorí takúto možnosť odmietajú vyplýva, že o nejakej forme účasti západných vojakov na Ukrajine skutočne bola reč. Ako teda podľa analytika vnímať slová francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona , že na vyslaní spojeneckých vojakov na Ukrajinu v budúcnosti nie je zhoda, vylúčiť sa však nedá nič? „Macronovo vyjadrenie, že o všetkom by sme mali uvažovať bolo primárne smerované do Moskvy a zároveň malo slúžiť na to, aby jednoznačne vytvorilo dojem, že podpora, ktoré európske krajiny poskytujú nestagnuje, že jednotlivé krajiny nie sú unavené vojnou na Ukrajine,“ dodáva Bednár. A ako vníma analytik správanie a výroky slovenského premiéra? „Viaceré vyjadrenia čelných ústavných činiteľov Slovenskej republiky by som označil za vedenie hybridnej vojny voči Slovenskej republike. Neviem ako inak to nazvať,“ hodnotí analytik s tým, že sa to vzťahuje aj na výroky Petra Pellegriniho, Andreja Danka, Roberta Kaliňáka, či Denisu Sakovú. Mohli by byť na Ukrajine časom skutočne nasadené bojové jednotky európskych spojencov? Čo by znamenalo, ak by boli západní vojaci na Ukrajine Rusmi zabití? Je dnešné vajatanie ohľadom pomoci Ukrajine zo stranu západu len odďaľovaním nevyhnutného, teda stretu západu s Ruskom na bojisku? Vypočujte si podcast denníka Pravda s vojenským analytikom Vladimírom Bednárom. #pocuvajtepravdu
Čakať môžete niekoľko hodín a môže zavážiť váš výraz, oblečenie, to, či ste veľa pili alebo ste sa pozreli na telefón. Ak chcete vstúpiť do najslávnejšieho klubu s elektronickou hudbou v Berlíne – Berghain – o vašom osude zrejme rozhodne to, či sa pozdávate vyhadzovačovi. Berlín však dnes už nie je len hlavným mestom techna, ale aj alternatívnou, politickou, otvorenou a súčasne ošarpanou metropolou Európy. V najnovšej časti Všesvet podcastu sa o svoje tipy na známe aj menej známe miesta v Berlíne podelila Zuzana Babiaková, ktorá tam už šesť rokov žije. „V Berlíne sa nudíš len vtedy, keď chceš. Berlín je výnimočný, intelektuálne stimulujúci, športový, politický, so silnou občianskou spoločnosťou, inšpirujúci, alternatívny a veľmi otvorený,“ vraví. Viaceré bývalé industriálne či logistické miesta dnes slúžia inej funkcii – napríklad bývalé letisko Tempelhof sa zmenilo na verejný park s rozlohou Central Parku, kde sa na pristávacích dráhach preháňajú korčuliari aj s vlečnými šarkanmi a kde ľudia chodia na víkendový piknik. V nedeľu, keď sú zase zatvorené obchody, sa viaceré ulice menia na blšie trhy alebo food markety. „Jedna z mylných predstáv o Nemecku je, že sa tu stále jedia curry wursty, pečené kolená a knedle, ale Nemecko má najviac vegetariánov v Európe,“ vraví Zuzana. Najmä v štvrtiach Kreuzberg a Neukölln nájdete reštaurácie a podniky, ktoré ponúkajú gastronómiu z celého sveta. „Ak to nenájdete v Berlíne, tak to neexistuje, hovorieva moja známa. To platí o jedle aj aktivitách,“ dodáva. Budeme radi, ak nás v tvorbe podcastu podporíte na Patreone. Ak máte akékoľvek otázky, neváhajte nám napísať na vsesvetpodcast@gmail.com.
Pár dní do Vianoc a Slovensko opäť rieši rozpočet. Po tom, čo úradnícka vláda predložila na jeseň verziu, v ktorej sa príjmy rovnali výdavkom a ktorá bola skôr povinnou jazdou zo zákona ako realitou, kabinet Roberta Fica bleskovou rýchlosťou, teda za menej než dva mesiace, pripravil svoju návrh. Ten pritom podľa premiéra zohľadňuje potrebné šetrenie, no zároveň neznižuje sociálny štandard Slovákov. Viacerí ekonómovia však s týmto tvrdením tak úplne nesúhlasia. Hlavne pokiaľ ide o šetrenie. Aký rozpočet to teda zase máme na stole, šetrí sa v ňom vôbec a bolo by jeho neschválenie do konca roka naozaj takou katastrofou? Eva Frantová sa v novej časti podcastu Index pýta predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, Jána Tótha. Ak by ste sa chceli dozvedieť viac o ratingu Slovenska a o tom, čo to pre krajinu znamená, ak sa zníži, odporúčam článok Jozefa Tvardzíka. _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcastindex@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Index.
Viacerí anylytici sa spoločne pozreli na volebné programy strán v oblasti zdravotníctva. Najlepšie na tom skončila SASKA, najhoršie Republika.Martin Vlachynský z INESS, Dušan Zachar z INEKO, Martin Smatana a Michal Štofko z Msquare sa pozreli na zdravotnícke programy strán. Hovoria, že ich cieľom bolo zistiť, ktorá strana pripravila program, ktorý je po stránke obsahu, kvality či realizovateľnosti ten najlepší.Na čele rebríčku sa umiestnla SaS, na druhom mieste Progresívne Slovensko a na treťom mieste KDH. To je aj podľa analytikov skokanom volieb v zdravotníckej téme. „V roku 2020 sa KDH umiestnilo na siedmom mieste. Teraz sa posunulo na tretie, " približuje v podcaste analytik Martin Smatana. Rozprávame sa s ním aj o najväčších problémoch zdravotníctva a či ich strany reflektovali do programov.Podľa odborníka sú dnešné zdravotnícke programy strán kvalitnejšie oproti tým z roku 2020. „Neboli tam také kontroverzné témy a snaha ukázať sa, že sme iní ako ostatné strany. Preto bola aj celkovo kvalita lepšia ako v roku 2020, približuje tiež Smatana.Programy strán, ktoré sa ocitli na spodku rebríčka - ako Republika, či SNS - obsahovali podľa analytika opatrenia, ktoré boli bizarné, kontraproduktívne alebo cielené na časť Slovenska, či časť populácie.Podobne to vníma aj ďalší analytik Pavol Zachar z INEKO. „V porovnaní s rokom 2020 je viac spoločných prienikov. Je tam viac podobných tém a zhoda sa bude hľadať ľahšie," hovorí v podcaste.Martinovi Vlachynskému z INESS chýbala v niektorých opatreniach odvaha. „Niekedy som mal pocit, že ak by som vzal odstavec programu a zavrel oči, tak by som nevedel, ktorej strane patrí, pretože vyzerali podobne."V podcaste tiež hovorí, že minimálne polovica relevantných strán nemá viac menej program v oblasti zdravotníctva alebo ho nechce predstaviť. „Druhá polovica je natom lepšie. Rekordmanom je KDH," konštatuje Martin Vlachynský.Viac v podcaste, ktorý nahrala Denisa Hopková.Mentioned in this episode:Fico - Posadnutý mocouhttps://obchod.aktuality.sk/kniha-fico/?utm_source=aktuality.sk&utm_medium=article&utm_campaign=Kampan-FICO&utm_content=clanok&_ga=2.77988948.1308956659.1694332041-839733276.1655709953
© 2020-2026 Ivy Podcast Discovery LLC
