POPULARITY
15 episodes with viacer
15 episodes with viacer
21 episodes with viacer
7 episodes with viacer
9 episodes with viacer
4 episodes with viacer
5 episodes with viacer
4 episodes with viacer
3 episodes with viacer
3 episodes with viacer
3 episodes with viacer
2 episodes with viacer
14 episodes with viacer
13 episodes with viacer
9 episodes with viacer
2 episodes with viacer
2 episodes with viacer
2 episodes with viacer
Amerika, Ázia, aj Európa. Finančné trhy po celom svete chváti už od minulého týždňa panika, ktorá má za následok prudký pokles. Viaceré indexy stihli klesnúť o 20 percent oproti poslednému trhovému vrcholu, čo znamená že sme dosiahli takzvaný medvedí trh.Dôvodom je Trumpova colná politika, ktorou operuje voči takmer všetkým krajinám sveta, vrátane Európskej únie či Číny.Čo sa to na trhoch vlastne deje, či je to niečo výnimočné, či budú trhy ďalej padať a čo robiť, ak investujem a dnes vidím na účtoch obrovské prepady?Eva Frantová sa v podcaste Dobré ráno pýta ekonomického redaktora magazínu Index a denníka SME Jozefa Tvardzíka.Zdroj zvukov: BBC News, CBS, CNN, Bloomberg, ABC News, YouTube/WIONOdporúčanieDnes odporúčam americkú kriminálnu minisériu Long Bright River založenú na rovnomennej knihe z roku 2020 od Liz Moore. V hlavnej úlohe policajtky sa predstaví Amanda Seyfried, ktorá pátra po svojej drogovo závislej sestre. Celá miniséria veľmi dobre opisuje opioidovú krízu, jej vplyv na komunity a reálny boj so závislosťou.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
Ak by náhradník za Rudolfa Huliaka Miroslav Radačovský nemohol zložiť sľub, vláda by nemala väčšinu, parlament by mohol byť zablokovaný a v budúcnosti dokonca rozpustený. Veľmi pravdepodobne sa to však nestane. Zastupujúci predseda parlamentu Peter Žiga mu umožní zložiť sľub – a aj keď to podľa ústavných právnikov nebude urobené správnym spôsobom, je veľmi ťažké to napadnúť. Koalícia tak bude ďalej vládnuť, a aj keby Ústavný súd SR nakoniec dal za pravdu opozícii, Robertovi Ficovi na tom už nemusí záležať. Opozícia tvrdí, že na to, aby nový poslanec mohol zložiť sľub, je potrebných aspoň 76 poslancov, ktorí najprv zahlasujú za otvorenie schôdze. Koalícia bez migaľovcov však má len 75 hlasov. Sľub sa však už skladal aj na úvod schôdze pred hlasovaním o jej otvorení – teda, že poslanec najprv zloží sľub a až potom sa bude hlasovať. Práve to je cesta, ako si koalícia môže zabezpečiť väčšinu. Viacerí oslovení ústavní právnici s tým majú problém. Avšak Vincent Bujňák z katedry ústavného práva PrafUK v podcaste Aktuality Nahlas vysvetľuje, že Roberta Fica to veľmi trápiť nemusí. Dôvodom je proces pred Ústavným súdom SR. Ten by riešil iba súlad konkrétneho zákona s ústavou, a to by mohlo trvať aj rok.V dnešnom podcaste budete počuť aj Petra Žigu (Hlas), Branislava Grohlinga (SaS) a Martina Dubéciho (PS).Moderuje Peter Hanák.
Ak by náhradník za Rudolfa Huliaka Miroslav Radačovský nemohol zložiť sľub, vláda by nemala väčšinu, parlament by mohol byť zablokovaný a v budúcnosti dokonca rozpustený. Veľmi pravdepodobne sa to však nestane. Zastupujúci predseda parlamentu Peter Žiga mu umožní zložiť sľub – a aj keď to podľa ústavných právnikov nebude urobené správnym spôsobom, je veľmi ťažké to napadnúť. Koalícia tak bude ďalej vládnuť, a aj keby Ústavný súd SR nakoniec dal za pravdu opozícii, Robertovi Ficovi na tom už nemusí záležať. Opozícia tvrdí, že na to, aby nový poslanec mohol zložiť sľub, je potrebných aspoň 76 poslancov, ktorí najprv zahlasujú za otvorenie schôdze. Koalícia bez migaľovcov však má len 75 hlasov. Sľub sa však už skladal aj na úvod schôdze pred hlasovaním o jej otvorení – teda, že poslanec najprv zloží sľub a až potom sa bude hlasovať. Práve to je cesta, ako si koalícia môže zabezpečiť väčšinu. Viacerí oslovení ústavní právnici s tým majú problém. Avšak Vincent Bujňák z katedry ústavného práva PrafUK v podcaste Aktuality Nahlas vysvetľuje, že Roberta Fica to veľmi trápiť nemusí. Dôvodom je proces pred Ústavným súdom SR. Ten by riešil iba súlad konkrétneho zákona s ústavou, a to by mohlo trvať aj rok.V dnešnom podcaste budete počuť aj Petra Žigu (Hlas), Branislava Grohlinga (SaS) a Martina Dubéciho (PS).Moderuje Peter Hanák.
V bratislavskej mestskej časti Karlova Ves už viac ako 63 rokov - stojí legendami opradená budova Karloveského centra kultúry. Domáci poznajú tento priestor pod názvom „Kamel klub“. Viacerí by si v súvislosti s „Kamelom“ nostalgicky zaspomínali aj na svoju mladosť, či prvé lásky. Janku Bleyovú však prekvapilo, že spomínané centrum kultúry - identifikovali aj Bratislavčania, žijúci v iných častiach nášho hlavného mesta....
Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu
*Podporte podcast Dobré ráno v aplikácii Toldo na sme.sk/extradobrerano. Náročný a plný neočakávaných udalostí. Aj tak by mnohí zhodnotili rok 2024 vzhľadom na to, čo všetko sa stalo na domácej, ale aj zahraničnej scéne. Robert Fico má za sebou prvý celý rok svojej prvej vlády, Amerika má nového prezidenta, voľby majú za sebou aj mnohé európske krajiny. Viaceré s výsledkom, ktorý nepriniesol do spoločnosti stabilitu. A o stabilite sa nedá hovoriť ani keď sa pozrieme na Blízky Východ. Aký rok máme za sebou ako spoločnosť, aj ako novinári, čo na ňom bolo najnáročnejšie, a čo nás v blízkej budúcnosti čaká? Eva Frantová sa v podcaste Dobré ráno pýta šéfredaktorky denníka SME Beaty Balogovej. Zdroj zvukov: – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
Hokejistov Slovenska do 20 rokov čaká už od 26. decembra tradičný juniorský svetový šampionát. Slovensko nemá taký silný tím ako pred rokom, no šance na úspech existujú. Viacerí označujú hráčov spod Tatier za čierneho koňa turnaja. O nadchádzajúcom šampionáte debatovali Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie), Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) a Matej Deraj (expert na juniorský hokej).
Hokejistov Slovenska do 20 rokov čaká už od 26. decembra tradičný juniorský svetový šampionát. Slovensko nemá taký silný tím ako pred rokom, no šance na úspech existujú. Viacerí označujú hráčov spod Tatier za čierneho koňa turnaja. O nadchádzajúcom šampionáte debatovali Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie), Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) a Matej Deraj (expert na juniorský hokej).
Európska únia a jej budúcnosť. | Hostia: Katarína Roth Neveďalová (europoslankyňa; Smer-SD) a Ľubica Karvašová (europoslankyňa; Progresívne Slovensko). | Súčasnosť: Vzťahy medzi členskými krajinami, nejednotný postup pri niektorých témach – vojna na Ukrajine a podobne, ako postup členských štátov zosúladiť, tak aby boli všetci „spokojní“? Aké je nastavenie pravidiel v kľúčových otázkach a aká je pozícia EÚ v medzinárodnom ponímaní? Budúcnosť: Najvýraznejšie výzvy – vzťahy s Čínou, obchodná vojna, clá na niektoré tovary – je Únia dostatočne konkurencieschopná? Nová administratíva v USA – návrat Donalda Trumpa, aké očakávania má Únia smerom k staronovému prezidentovi USA? Viacerí európski lídri hovorili bezprostredne po voľbách o potrebe investícií do bezpečnosti – čo to pre Úniu znamená? Nová eurokomisia: Hlasovanie, výzvy, pozícia Maroša Šefčoviča – dôležitá funkcia, jeho portfólio, náplň pozície a podobne. | Moderuje: Tamara Lištiaková. | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.
21 príbehov osobnej statočnosti – azda takto by sme mohli v úvode a v stručnosti zhrnúť obsah knihy Nenechali sa zlomiť, ktorá čoskoro zamieri do slovenských kníhkupectiev. Jej autorka Soňa Gyarfášová v nej sústreďuje príbehy politických väzňov prenasledovaných komunistickým režimom. Viacerí z nich však prežili perzekúcie i prvej nacistickej či ľudáckej totality. Galéria ľudí, ktorú tak kniha predstavuje, je aj prehliadkou smutných dejín 20. storočia na konkrétnych životných osudoch. A keďže sa blíži 17. november, keď si budeme pripomínať 35 rokov od pádu komunizmu, je to príležitosť prejaviť práve týmto ľuďom vďačnosť i tým, že si pripomenieme ich príbehy. V podcaste Dejiny sa Jaro Valent rozpráva s autorkou knihy Soňou Gyarfášovou. *Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.
„Moja najväčšia obava je o demokratické inštitúcie v Spojených štátoch. Viacerí sa obávajú revanšu voči ministerstvu spravodlivosti, voči tým, ktorí sa snažili vyšetriť kauzy Donalda Trumpa“. Pohľad na výsledky prezidentských volieb optikou Miroslava Wlachovského, niekdajšieho šéfa slovenskej diplomacie.Zemetrasenie na politickej scéne, historický návrat ale i šok či pochmúrne vyhliadky – niektoré z komentárov na výsledok supervolebného utorka v Spojených štátoch. A je ním Donald Trump ako staronový obyvateľ Bieleho domu a teda prezident; A senát a snemovňa reprezentantov v rukách jeho republikánov. Čo bude znamenať to jeho „opravím“, s ktorým vyhral voľby, v ktorých pôvodne „na tesno“ súperil s demokratkou Kamalou Harrrisovou, ktorá bola v záskoku za Joea Bidena.Čo je jeho voľba za správu pre svet a Slovensko v ňom? Téma pre Miroslava Wlachovského, niekdajšieho prvého muža našej diplomacie, ktorý si prešiel aj ambásadou vo Washingtone v pozícii šéfa politickej sekcie, či zástupcu misie. „Moja najväčšia obava je o demokratické inštitúcie v Spojených štátoch. Viacerí sa obávajú revanšu voči ministerstvu spravodlivosti, voči tým, ktorí sa snažili vyšetriť kauzy Donalda Trumpa“, tvrdí. Na otázku prečo vyhral, Wlachovský upriamuje pozornosť na jeho akcent na ekonomiku a domácu politiku. „To jeho Amerika first v novom šate bolo zaodeté do toho, že zníži infláciu, ako vytvorí lepšie podnikateľské prostredie“. Za najväčšiu chybu jeho rivalky Kamaly Harrisovej Wlachovský označil fakt, že „viac rozprávala o Trumpovi ako o tom, čo bude robiť sama. To nestačilo“. „Neprestane ma udivovať, že krajina s takmer 350 miliónmi obyvateľov, ktorá je lídrom slobodného sveta a jediná superveľmoc, vygeneruje do volieb na najvyššiu exekutívnu funkciu dvoch ľudí, ktorí sú pred osemdesiatkou“, konštatuje exminister. Poukazuje pritom na fakt, že s Donaldom Trumpom, ktorý má 78 rokov, pôvodne súperil Joe Biden, ktorý bude mať o pár dní 82 rokov. Keby svoje sily odhadol skôr, z demokratických primáriek mohol podľa Wlachovského vzísť silnejší protikandidát Donalda Trumpa. „Tomu mal pomôcť aj „mobilizačný poteciál“ pokusu o atentát, pri ktorom mu zranili ucho“, dodáva Wlachovský. Očakáva, že Trump bude „protekcionisticky“ pristupovať k domácemu trhu, k americkým pracovným miestam. „Zavedie clá na mnohé produkty či už z Číny alebo z Európy. Neviem, či toto je dobrá správa pre Európu a pre Slovensko v nej, ktoré sa orientuje najmä na vývoz automobilov“, vyjadruje svoje obavy Wlachovský. XxxxZnížim dane, využijem ropu, uzavriem hranice. To sú slová z Trumpovho prvého príhovoru, keď už bolo jasné, že voľby vyhral...... a nastane zlatý vek Ameriky...Nakoľko - ako poznáme Donalda Trumpa s jeho nevyspytateľnosťou - nakoľko to môže byť program pre jeho domácu politiku?Takto, Donald Trump je šouman. Je television personality, ako to o ňom hovoria. Má dar zaujať. A rozprávať. A niekedy až bezbreho. Ale základné presvedčenia, ktoré sa týkajú podnikania a bazálnej ekonomiky, on má v sebe.Je známy milionár a podnikateľ.Niektorí tvrdia, že keby peniaze, čo mu zveril otec, dal do banky, tak je možno bohatší, ako je dnes, lebo zase až tak úplne úspešný vždy nebol. Bolo tam aj niekoľko bankrotov. Chcem ale povedať, že on sa naozaj zameriava na tú ekonomickú a biznisovú stránku. Napísal aj knihu s titulom Art of deal, umenie zjednať alebo vyjednať. V nej sa dá veľa pochopiť z jeho videnia, pretože on je jeden z mála amerických prezidentov, ktorí nemali predcházajúcu politickú či vojenskú skúsenosť. Prišiel s backgroundom podnikateľa a veľa z tých reakcií, ktoré vidíme, sú vyslovene...
„Moja najväčšia obava je o demokratické inštitúcie v Spojených štátoch. Viacerí sa obávajú revanšu voči ministerstvu spravodlivosti, voči tým, ktorí sa snažili vyšetriť kauzy Donalda Trumpa“. Pohľad na výsledky prezidentských volieb optikou Miroslava Wlachovského, niekdajšieho šéfa slovenskej diplomacie.Zemetrasenie na politickej scéne, historický návrat ale i šok či pochmúrne vyhliadky – niektoré z komentárov na výsledok supervolebného utorka v Spojených štátoch. A je ním Donald Trump ako staronový obyvateľ Bieleho domu a teda prezident; A senát a snemovňa reprezentantov v rukách jeho republikánov. Čo bude znamenať to jeho „opravím“, s ktorým vyhral voľby, v ktorých pôvodne „na tesno“ súperil s demokratkou Kamalou Harrrisovou, ktorá bola v záskoku za Joea Bidena.Čo je jeho voľba za správu pre svet a Slovensko v ňom? Téma pre Miroslava Wlachovského, niekdajšieho prvého muža našej diplomacie, ktorý si prešiel aj ambásadou vo Washingtone v pozícii šéfa politickej sekcie, či zástupcu misie. „Moja najväčšia obava je o demokratické inštitúcie v Spojených štátoch. Viacerí sa obávajú revanšu voči ministerstvu spravodlivosti, voči tým, ktorí sa snažili vyšetriť kauzy Donalda Trumpa“, tvrdí. Na otázku prečo vyhral, Wlachovský upriamuje pozornosť na jeho akcent na ekonomiku a domácu politiku. „To jeho Amerika first v novom šate bolo zaodeté do toho, že zníži infláciu, ako vytvorí lepšie podnikateľské prostredie“. Za najväčšiu chybu jeho rivalky Kamaly Harrisovej Wlachovský označil fakt, že „viac rozprávala o Trumpovi ako o tom, čo bude robiť sama. To nestačilo“. „Neprestane ma udivovať, že krajina s takmer 350 miliónmi obyvateľov, ktorá je lídrom slobodného sveta a jediná superveľmoc, vygeneruje do volieb na najvyššiu exekutívnu funkciu dvoch ľudí, ktorí sú pred osemdesiatkou“, konštatuje exminister. Poukazuje pritom na fakt, že s Donaldom Trumpom, ktorý má 78 rokov, pôvodne súperil Joe Biden, ktorý bude mať o pár dní 82 rokov. Keby svoje sily odhadol skôr, z demokratických primáriek mohol podľa Wlachovského vzísť silnejší protikandidát Donalda Trumpa. „Tomu mal pomôcť aj „mobilizačný poteciál“ pokusu o atentát, pri ktorom mu zranili ucho“, dodáva Wlachovský. Očakáva, že Trump bude „protekcionisticky“ pristupovať k domácemu trhu, k americkým pracovným miestam. „Zavedie clá na mnohé produkty či už z Číny alebo z Európy. Neviem, či toto je dobrá správa pre Európu a pre Slovensko v nej, ktoré sa orientuje najmä na vývoz automobilov“, vyjadruje svoje obavy Wlachovský.
V dnešnej dobe, keď sú čoraz častejšie diskusie o jadrovej fúzii, sa štiepenie môže zdať ako zastaraná technológia. Je však možné, že ju naopak čaká renesancia.Viaceré spoločnosti zameriavajú svoju pozornosť na takzvané rýchle modulárne reaktory, ktoré by dokázali opätovne získať elektrickú energiu z existujúceho rádioaktívneho odpadu, až kým sa nestane takmer neškodným. O tejto zaujímavej technológii sa v podcaste SHARE rozprávajú redaktori Živé.sk Marek Jurčík a Maroš Žofčin. V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Procesu vzniku rádioaktívneho odpadu v súčasných jadrových reaktoroch.Výhody olovom chladených reaktorov pri využívaní existujúceho odpadu.Možnosti použitia bežného paliva v olovom chladených reaktoroch.Množstvo odpadu, ktoré by takéto reaktory dokázali opätovne využiť.Porovnanie bezpečnosti tradičných jadrových reaktorov a rýchlych reaktorov.TIP: https://www.aktuality.sk/clanok/2jrJhbM/zabudnite-na-velke-elektrarne-buducnost-moze-byt-v-malych-modularnych-reaktoroch-rozhovor/ Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.
Parlamentné voľby v Rakúsku. | Hostia: Tamara Lištiaková (redaktorka zahraničného spravodajstva STVR, SRo, Rádio Slovensko, Rádiožurnál) a Robert Schuster (český publicista a politológ). | Našich susedov v Rakúsku čakajú v nedeľu parlamentné voľby. Podľa predvolebných prieskumov je najvýraznejším favoritom strana FPÖ, na čele s Herbertom Kicklom, ktorého nazývajú aj ľudovým kancelárom. Ak by naozaj Slobodní vyhrali voľby, mali by podľa politológov problém zložiť vládu. Viaceré strany sa totiž dištancujú od štýlu ich politiky. Čo bude nakoniec kľúčové v nedeľných parlamentných voľbách a aké šance majú jednotlivý politický aktéri? Ktoré témy medzi Rakúšanmi najviac dominujú a dotknú sa výsledky volieb aj Slovákov? | Moderuje: Simona Beňová; | V premiére každý pracovný deň v Rádiu Slovensko po 18:30. Diskusiu K veci pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.
Politické dianie v Českej republike. | Hostia: Boris Kršňák (pražský spravodajca STVR, SRo, Rádio SLovensko) a Michal Pink (politológ; Masarykova univerzita v Brne). | Krajské a senátne voľby v Českej republike priniesli viaceré prekvapenia - hnutie ANO Andreja Babiša oslavuje úspech, najväčšiu prehru zaznamenali Piráti a z výsledkov nemá radosť ani ODS predsedu vlády Petra Fialu. Ten navyše po voľbách odvolal ministra pre miestny rozvoj, predsedu koaličných Pirátov - Ivana Bartoša, pre problémy s digitalizáciou stavebného konania. Viacerí to však vnímajú len ako zámienku. Aká budúcnosť čaká vládnu koalíciu a ako prehovorí súčasná atmosféra do budúcoročných parlamentných volieb, v ktorých bude favoritom Andrej Babiš? | Moderuje: Simona Beňová; | V premiére každý pracovný deň v Rádiu Slovensko po 18:30. Diskusiu K veci pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.
Najmä regióny západného a severného Slovenska potrápilo počasie z konca minulého týždňa. Viaceré samosprávy pokračujú v odstraňovaní následkov intenzívneho dažďa, povodní či silného vetra. Počas najkrízovejších momentov uplynulého víkendu na pomoc vyslali aj vojakov, rôzne zložky polície či dobrovoľných a profesionálnych hasičov. S veliteľom tých profesionálnych z Trnavského kraja sme sa dnes rozprávali v štúdiu Trnavského rádia. Zoltán Takács nám priblížil situáciu v našom kraji.
Viaceré krajiny prijali vo svojich školských systémoch koncept wellbeingu a reziliencie ako jednu z kľúčových oblastí, ktorým sa v školách venujú. Ako môžu rodičia prispieť k tomu, aby bolo ich dieťa rezilientné? Hovoríme v aktuálnom podcaste s doc. Lenkou Sokolovou, PhD. Z Ústavu aplikovanej psychológie Univerzity Komenského v Bratislave. Pýta sa: Mgr. Darina Mikolášová Odpovedá: doc. Lenka Sokolová, PhD.
Vývoj v tejto oblasti pokračuje, ale je potrebné prekonať mnoho prekážok, aby sa autonómne vozidlá stali bežnou súčasťou dopravy. Okrem technologických prekážok sú tu aj legislatívne, etické a sociálno ekonomické.
Najnovšia epizóda relácie V teréne zanechá zimomriavky azda na každom človeku. Ivan Mego rozpráva o hrozivých detailoch vrážd troch žien, ktoré má na svedomí boss mafiánskeho gangu sátorovcov, Ľudovít Sátor. Svojím konaním porušil všetky pravidlá, ktoré mafia má, a zabil nevinnú ženu, matku dvoch detí, Katarínu Hrozányovú po objednávke jej manžela. Ďalšie z pravidiel porušil, keď vlastnoručne zabil svoju vlastnú svokru a nechal ju zakopať niekde v lese. Jej pozostatky sa doteraz nepodarilo nájsť. Poslednou kvapkou bola nevinná žena, tehotná iba 21-ročná Anita, ktorá bola v nesprávny čas na nesprávnom mieste. Viacerí členovia gangu sátorovcov ju uniesli, znásilnili, následne ju poliali kyselinou a uškrtili. Zakopali ju spolu s jej priateľom, ktorého ukrutným spôsobom mučili a pri ich ilegálnom hrobe mu rozdrvili lebku. Táto časť relácie v Teréne je len pre silné povahy. Pre viac videí z kriminálneho a politického prostredia sleduj Na Stope s Ivanom Megom.
V najnovšej časti relácie V teréne sa reportér Ivan Mego venuje kontroverznej postave slovenského podsvetia - Ľudovítovi Sátorovi, známemu aj ako Lajos Sátor. Tento muž je považovaný za najväčšieho sériového vraha v dejinách nielen Slovenska, ale aj celej Európy. Sátor vyrastal v Dunajskej Strede a už v mladom veku sa zapojil do aktivít miestnej mafie. Svoju vražednú kariéru začal údajne už ako 20-ročný a postupne sa vypracoval na obávaného mafiánskeho bossa. Ivan Mego v relácii odhaľuje šokujúce detaily o Sátorovej brutalite, vrátane faktu, že nemal zábrany zabíjať ani ženy. Viacerí členovia vyrozprávali historku o tom ako Ľudovít Sátor, ako 23-ročný chlapec a člen vražedného komada Šipoša prezentoval neotrasiteľnú silu svôjho bosa. Keď ten vydal pokyn aby zavraždili jeho spoločníka, Sátor so svojim parťákom Kecom nezaváhal. Igora Bíróa bez milosti zastrelili, podľa slov členov gangu potom svoju obeť posadili do auta na sedadlo spolujazdca a vydali sa na rozlúčku s Dunajskou Stredou. Zatiaľ čo mal Keco šoférovať, Ľudovít Sátor, ktorý sedel za popraveným Bíróm, mával jeho bezvládnou rukou z okna auta na rozlúčku. Dokonca brutálne mučil a zavraždil aj soka v láske. Učiteľa, s ktorým mala mať jeho vtedajšia priateľka pomer uniesol, odrezal mu genitálie, natlačil mu ich do úst a potom ho rozkrájal. Sátor vyše 10 rokov unikal spravodlivosti. Napriek tomu, že má na svedomí približne stovku vrážd, polícia ho nikdy nezatkla. K jeho úspešnému skrývaniu prispievalo aj časté menenie vzhľadu, vďaka čomu ho ľudia často nevedeli identifikovať. Osud Ľudovíta Sátora je zahalený tajomstvom. Podľa pôvodnej výpovede Lehela Horvátha, bývalého člena Sátorovej skupiny, mal byť Sátor mŕtvy. Horváth tvrdil, že ho sám zastrelil. Telo sa však nikdy nenašlo, čo vyvolávalo pochybnosti o pravdivosti tohto tvrdenia. Nedávno však prípad nabral nový, prekvapivý smer. Lehel Horváth zmenil svoju výpoveď a teraz tvrdí, že Sátor je stále nažive a len sa ukrýva. Táto nová informácia znovu rozvírila špekulácie o osude najobávanejšieho slovenského zločinca. Relácia V teréne ponúka fascinujúci pohľad do temného sveta organizovaného zločinu a prináša nové svetlo na prípad, ktorý už desaťročia vzbudzuje záujem verejnosti i odborníkov. Pre viac videí z kriminálneho a politického prostredia sleduj Na Stope s Ivanom Megom.
Slovenský žurnalista a moderátor Peter Bielik je držiteľom viacerých ocenení vrátane Ceny týždenníka Plus 7 dní a ceny od Syndikátu novinárov – Novinársky čin roka. Dvakrát získal aj cenu OTO za publicistiku. Dlhoročná súčasť televízie TA3, v ktorej má vlastnú diskusnú reláciu. V nej reflektuje aktuálne udalosti v širokom spektre tém na tepe dňa. Absolvoval štúdium žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Pochádza z Bratislavy, je synom fotografa Ladislava Bielika a novinárky Alice Bielikovej. Pripomenieme si s ním aj výročie začiatku okupácie Československa vojskami krajín Varšavskej zmluvy, napríklad prostrednícvom ikonickej fotografie jeho otca, ktorá obletela svet. Spomínať budeme aj na prežívanie týchto udalostí prostredníctvom spomienok na jeho rodičov. Aktuálne chystá výstavu fotografií svojho otca v bratislavskom Divadle Pavla Orságha Hviezdoslava. Má syna. Rád športuje, hrá tenis, kedysi hrával basketbal, pláve. | Hosť: Peter Bielik (žurnalista a moderátor, držiteľ viacerých ocenení). | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.
*Podporte podcast Index v aplikácii Toldo na sme.sk/extraindex. Ukrajinské vojská sa minulý týždeň dostali na ruské územie. Konkrétne do Kurskej oblasti, kde sa mimo iného nachádzajú aj plynové potrubia, vrátane stanice Sudža zodpovednej za tranzit plynu cez Ukrajinu ďalej do Európy. Rusi akciu Ukrajiny nečakali a prvé informácie o sťahovaní vojsk z doterajšieho frontu na území Ukrajiny sa objavili až v piatok. Viacerých odborníkov však zaujal tento strategický krok Ukrajiny a začali sa vynárať možné dôvody. Ako jeden z nich sa javí aj plyn, konkrétne jeho ďalší tranzit, ktorého zastavenie môže byť problémom. „Ak by kvôli bojom došlo k zastaveniu toku plynu skôr ako na konci roka, ako sa plánovalo, môže to byť problém pre obchodníkov. Tí by museli chýbajúci plyn obstarať na krátkodobom trhu a oveľa drahšie než bežne,“ hovorí energo analytik Radovan Potočár. Už dnes pri tom na konflikt v okolí plynových zásobníkov reagujú trhy. „Cena plynu je na osemmesačných maximách, čo je spôsobené konfliktom na Blízkom východe, ale hlavne bojom na ruskom území,“ dodáva Potočár. Ako je to teda s plynom, ale aj s ropou, ktorá k nám ešte stále z prúdi z Ruska cez Ukrajinu, čo možno Ukrajina plánuje po obsadení infraštruktúry a ako je na scenár s nedostatkom plynu pripravené Slovensko? V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá energo analytik Radovan Potočár. _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcastindex@sme.sk – Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na sme.sk/indexodber – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Ďakujeme, že počúvate podcast Index.See omnystudio.com/listener for privacy information.
*Podporte podcast Dejiny v aplikácii Toldo na sme.sk/extradejiny a v súťaži Podcast roka 2024 na podcastroka.sk. „Bol to deň ako mnohé pred ním. Len naša nádej bola zasa o niečo väčšia,“ aj takto hodnotí slávny deň D, teda 6. jún 1944 a vylodenie Spojencov v Normandii Jiří Kafka. Tento posledný žijúci československý letec britského Royal Air Force sa 2. mája dožil sto rokov. Jeho životný príbeh má takmer filmový scenár. Bol jedným z detí, ktoré sa po nacistickej okupácii Československa podarilo zachrániť Nicholasovi Wintonovi a bezpečne ich dopraviť do Veľkej Británie, aby sa napokon sám zapojil do boja proti Hitlerovi ako letec Royal Air Force. Nie je to však len príbeh Jiřího Kafku, ktorý má takmer neuveriteľný spád a podobu. Môžeme spomenúť ďalšie mená – Imrich Gablech, Ivan Otto Schwarz, Emil Boček, Milan Píka a mnohí ďalší. Viacerí z nich po vojne a po komunistickom prevrate v roku 1948 museli znovu odísť zo svojej vlasti, naopak tí, ktorí zostali, si za svoju statočnosť počas vojny vyslúžili od komunistov degradovanie, perzekúcie a väzenie. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s novinárkou Soňou Gyarfášovou, ktorá dlhodobo mapuje životné osudy ľudí, ktorí bojovali s dvoma totalitami. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.
*Podporte Dejiny v súťaži Podcast roka 2024 na podcastroka.sk. „Bol to deň ako mnohé pred ním. Len naša nádej bola zasa o niečo väčšia,“ aj takto hodnotí slávny deň D, teda 6. jún 1944 a vylodenie Spojencov v Normandii Jiří Kafka. Tento posledný žijúci československý letec britského Royal Air Force sa 2. mája dožil sto rokov. Jeho životný príbeh má takmer filmový scenár. Bol jedným z detí, ktoré sa po nacistickej okupácii Československa podarilo zachrániť Nicholasovi Wintonovi a bezpečne ich dopraviť do Veľkej Británie, aby sa napokon sám zapojil do boja proti Hitlerovi ako letec Royal Air Force. Nie je to však len príbeh Jiřího Kafku, ktorý má takmer neuveriteľný spád a podobu. Môžeme spomenúť ďalšie mená – Imrich Gablech, Ivan Otto Schwarz, Emil Boček, Milan Píka a mnohí ďalší. Viacerí z nich po vojne a po komunistickom prevrate v roku 1948 museli znovu odísť zo svojej vlasti, naopak tí, ktorí zostali, si za svoju statočnosť počas vojny vyslúžili od komunistov degradovanie, perzekúcie a väzenie. Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s novinárkou Soňou Gyarfášovou, ktorá dlhodobo mapuje životné osudy ľudí, ktorí bojovali s dvoma totalitami. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.
Tento denný podcast, vytváraný s pomocou umelej inteligencie, ponúka unikátny a efektívny spôsob, ako sa dozvedieť o najzaujímavejších udalostiach a článkoch dňa. Umelej inteligencii sa darí analyzovať obrovské množstvo informácií z rôznych zdrojov, aby vybrala tie najrelevantnejšie a najpútavejšie obsahy pre širokú škálu poslucháčov. Každá epizóda je navrhnutá tak, aby poskytla hlboký ponor do vybraných tém, od politiky cez vedecké objavy, až po kultúrne udalosti, a to všetko podané informatívne, prístupne a bez emócií. Podcast je ideálnym spoločníkom pre zaneprázdnených ľudí, ktorí hľadajú pohodlný spôsob, aby zostali informovaní o svetovom dianí bez nutnosti tráviť hodiny čítaním rôznych zdrojov, čím poskytuje efektívny a príjemný spôsob, ako prijímať správy. Témy: Miesto, ktoré Trnave závidí aj Bratislava. Ponúka gurmánsku oázu plnú výberovej kávy a cyklistickej vášne: https://www.startitup.sk/miesto-ktore-trnave-zavidi-aj-bratislava-ponuka-gurmansku-oazu-plnu-vyberovej-kavy-a-cyklistickej-vasne/ VIDEO: Ruské mestá v plameňoch. Ukrajina podnikla veľký útok za svojimi hranicami: https://www.startitup.sk/video-ruske-mesta-v-plamenoch-ukrajina-podnikla-velky-utok-za-svojimi-hranicami/ Šimkovičová vzbudila vlnu nevôle. Do ministerky sa nečakane obúva Boris Kollár: „Dokazuje si svoju vážnosť“: https://www.startitup.sk/simkovicova-vzbudila-vlnu-nevole-do-ministerky-sa-necakane-obuva-boris-kollar-dokazuje-si-svoju-vaznost/ Pozor, slovenským dôchodcom hrozí, že zostanú 4 mesiace úplne bez príjmu. Zadlžia sa tak o stovky eur: https://www.startitup.sk/pozor-slovenskym-dochodcom-hrozi-ze-zostanu-4-mesiace-uplne-bez-prijmu-zadlzia-sa-tak-o-stovky-eur/ Obrovská dráma v bratislavskej električke: Marek vytiahol nôž a vyhrážal sa cestujúcim: https://www.startitup.sk/obrovska-drama-v-bratislavskej-elektricke-marek-vytiahol-noz-a-vyhrazal-sa-cestujucim1/ V Banskej Bystrici dnes evakuovali dve školy. Podľa študentov si jedna z nich vyhrážku nevšimla: https://www.startitup.sk/v-banskej-bystrici-dnes-evakuovali-dve-skoly-podla-studentov-si-jedna-z-nich-vyhrazku-nevsimla/ Na Slovensko príde revolučný spôsob platenia. Mobilom to zvládneš aj bez signálu či terminálu: https://www.startitup.sk/na-slovensko-pride-revolucny-sposob-platenia-mobilom-zaplatis-aj-bez-signalu-ci-terminalu/ Otrasný zážitok vo vagóne Regiojetu na Slovensku. Cestujúcich napadli zákerní škodcovia: https://www.startitup.sk/otrasny-zazitok-vo-vagone-regiojetu-na-slovensku-cestujucich-napadol-zakerny-hmyz/ Oslobodená spod obžaloby. Nora Kabrheľová si môže vydýchnuť, na dôchodku spúšťa úplne nový biznis: https://www.startitup.sk/oslobodena-spod-obzaloby-nora-kabrhelova-si-moze-vydychnut-na-dochodku-spusta-uplne-novy-biznis/ Ministerstvo práce spúšťa unikátny projekt. Slováci dostanú vyše 1 800 eur, stačí splniť jednu vec: https://www.startitup.sk/ministerstvo-prace-spusta-unikatny-projekt-slovaci-dostanu-vyse-1-800-eur-staci-splnit-jednu-vec/ Skrytý trik na lacnejšiu MHD nepozná 95 % Slovákov. Na jeden lístok môže v Bratislave cestovať viac ľudí (NÁVOD): https://www.startitup.sk/skryty-trik-na-lacnejsiu-mhd-nepozna-95-slovakov-na-jeden-listok-moze-v-bratislave-cestovat-viac-ludi/ PREHĽAD: Na týchto úsekoch diaľnic a rýchlostných ciest nebudeš potrebovať diaľničnú známku: https://www.startitup.sk/prehlad-na-tychto-usekoch-dialnic-a-rychlostnych-ciest-nebudes-potrebovat-dialnicnu-znamku/
Vladimir Putin dnes zložil prísahu a po piatykrát sa stal prezidentom Ruskej federácie. Viaceré európske krajiny, ale aj Spojené štáty či Británia sa rozhodli Putinovu inauguráciu bojkovať. A to pre vojnu, ktorú Rusko rozpútalu na Ukrajine. Spochybňujú tiež demokratickosť ruských prezidentských volieb. Slovensko, naopak, svojho zástupcu na slávnostný ceremoniál poslalo. Prítomní boli aj diplomati z ďalších piatich európskych krajín - a to Francúzska, Grécka, Malty, Maďarska a Cypru.O účasti slovenského diplomata na inagurácii v podcaste hovoríme s exministrom medzinárodných vzťahov a zahrraničnopolitickým analytikom Pavlom Demešom.„Slovensko si mohlo odpustiť túto účasť. Zbytočne púta, keďže Česko a Poľsko nebolo a Slovensko a Maďarsko áno. Čiže opäť sa dostávame vo vzťahu k správaniu sa Ruska na medzinárodnej scéene do jedného balíku v rámci V4. Celkovo je Slovensko spochybňované, že máme proruské postoje, respektívne vládni predstavitela. Toto to umocňuje," konštatuje.Najlepší signál podľa neho nevysielame aj smerom k Ukrajine.„Čítam to ako snahu slovenskej vlády ukazovať, že s Ruskou federáciou udržiavame vzťahy alebo sa snažíme udrživať vzťahy napriek tomu akú vojnu rozpútali, hovorí tiež v podcaste Pavol Demeš.Deň pred inauguráciou ukrajinská diplomacia vyzvala medzinárodných partnerov, aby neuznávali Vladimira Putina ako legitímneho prezidenta. Na to ako vnímajú účasť Slovenska a ďalších piatich členských krajín v podcaste približuje reportérka Stanislava Harkotová, ktorá pôsobí na Ukrajine. „Všímajú si to v kontexte, že mnohé európske krajiny tam nemali zastúpenie. A že sme opäť členskou krajinou EÚ, ktorá si ide svoje a sme opäť v jednej skupine s Maďarskom," približuje.Rezort diplomacie vysvetľuje svoju účasť tak, že je proti vytváraniu novej železnej opony. „Slovenská republika si uvedomuje zložitosť situácie, ale napriek tomu je proti vytváraniu novej železnej opony a takýto postoj potvrdzujú aj tie európske krajiny, ktoré na inauguráciu posielajú svojich diplomatických zástupcov,“ uvádza komunikačný odbor rezortu diplomacie.V podcaste budete počuť aj reakcie opozičných poslancov. A to Vladimíry Marcinkovej z SaS, ktorá hovorí, že je to zlým signálom. „Nielen pre našich spojencov, pre EÚ, ale taktiež aj do vnútra spoločnosti, do vnútra Slovenska, že podporujeme nejakým znakom úcty to, že tam posielame nášho zástupcu," hovorí pre Aktuality.sk.Podľa šéfa poslaneckého klubu Progresívneho Slovenska Martina Dubéciho sa tak ešte viac škodí záujmom našej krajiny. „Je v našom záujme mať silné vzťahy s našimi spojencami. A keď vidia takéto signály, tak naše vzťahy kazia," hovorí.Moderuje Denisa Hopková.
Vladimir Putin dnes zložil prísahu a po piatykrát sa stal prezidentom Ruskej federácie. Viaceré európske krajiny, ale aj Spojené štáty či Británia sa rozhodli Putinovu inauguráciu bojkovať. A to pre vojnu, ktorú Rusko rozpútalu na Ukrajine. Spochybňujú tiež demokratickosť ruských prezidentských volieb. Slovensko, naopak, svojho zástupcu na slávnostný ceremoniál poslalo. Prítomní boli aj diplomati z ďalších piatich európskych krajín - a to Francúzska, Grécka, Malty, Maďarska a Cypru.O účasti slovenského diplomata na inagurácii v podcaste hovoríme s exministrom medzinárodných vzťahov a zahrraničnopolitickým analytikom Pavlom Demešom.„Slovensko si mohlo odpustiť túto účasť. Zbytočne púta, keďže Česko a Poľsko nebolo a Slovensko a Maďarsko áno. Čiže opäť sa dostávame vo vzťahu k správaniu sa Ruska na medzinárodnej scéene do jedného balíku v rámci V4. Celkovo je Slovensko spochybňované, že máme proruské postoje, respektívne vládni predstavitela. Toto to umocňuje," konštatuje.Najlepší signál podľa neho nevysielame aj smerom k Ukrajine.„Čítam to ako snahu slovenskej vlády ukazovať, že s Ruskou federáciou udržiavame vzťahy alebo sa snažíme udrživať vzťahy napriek tomu akú vojnu rozpútali, hovorí tiež v podcaste Pavol Demeš.Deň pred inauguráciou ukrajinská diplomacia vyzvala medzinárodných partnerov, aby neuznávali Vladimira Putina ako legitímneho prezidenta. Na to ako vnímajú účasť Slovenska a ďalších piatich členských krajín v podcaste približuje reportérka Stanislava Harkotová, ktorá pôsobí na Ukrajine. „Všímajú si to v kontexte, že mnohé európske krajiny tam nemali zastúpenie. A že sme opäť členskou krajinou EÚ, ktorá si ide svoje a sme opäť v jednej skupine s Maďarskom," približuje.Rezort diplomacie vysvetľuje svoju účasť tak, že je proti vytváraniu novej železnej opony. „Slovenská republika si uvedomuje zložitosť situácie, ale napriek tomu je proti vytváraniu novej železnej opony a takýto postoj potvrdzujú aj tie európske krajiny, ktoré na inauguráciu posielajú svojich diplomatických zástupcov,“ uvádza komunikačný odbor rezortu diplomacie.V podcaste budete počuť aj reakcie opozičných poslancov. A to Vladimíry Marcinkovej z SaS, ktorá hovorí, že je to zlým signálom. „Nielen pre našich spojencov, pre EÚ, ale taktiež aj do vnútra spoločnosti, do vnútra Slovenska, že podporujeme nejakým znakom úcty to, že tam posielame nášho zástupcu," hovorí pre Aktuality.sk.Podľa šéfa poslaneckého klubu Progresívneho Slovenska Martina Dubéciho sa tak ešte viac škodí záujmom našej krajiny. „Je v našom záujme mať silné vzťahy s našimi spojencami. A keď vidia takéto signály, tak naše vzťahy kazia," hovorí.Moderuje Denisa Hopková.eš: Účasť na Putinovej inaugarácii sme si mohli odpustiť. Umocňuje to proruské postoje vlády mocňujeme pocit, že Slovensko je proruské (podcast)Demeš: Účasť na Putinovej inaugarácii sme si mohli odpustiť. Čítam to ako snahu vlády ukázať, ze s Ruskom napriek vojne udržiavame vzťahy
Viacerí predstavitelia súčasnej koalície vrátane ministrov a predsedu vlády v uplynulých týždňoch hovoria o použití úspor v bankách a v 2. pilieri na podporu domácej ekonomiky. Médiá a sociálne siete zaplnili panické správy a odporúčania, ako ochrániť finančný majetok pred dosahom vlády. Čo sa deje? Aké úmysly má vláda a čo reálne môže spraviť? V Mudrovačke sme sa triezvymi očami pozreli na potenciálne kroky a možnosti zákonodarcov v naplnení štátnej kasy a pokrytí výdavkov. Radoslav Kasík, Ján Jursa a Ján Tonka Investujte s Finaxom jednoducho a online do obľúbených indexových fondov ETF už od 10 €. Začnite: https://finax.eu/sk APPKA App Store: https://finax.tech/ios Google Play: https://finax.tech/android BLOG Finax: https://finax.eu/sk/blog SOCIÁLNE SIETE Facebook: https://facebook.com/FINAXocp Instagram: https://instagram.com/finax_sk LinkedIn: https://finax.tech/linkedin Twitter: https://twitter.com/
Úrad špeciálnej prokuratúry v stredu oficiálne zanikne, prokurátori tak mali posledný pracovný deň v Pezinku. S úradom sa rozlúčili tlačovou konferenciu, kde bilancovali ich prácu.„O tom, kde bude aká kauza môže v podstate vždy rozhodnúť Maroš Žilinka, ktorý má právomoc udeliť výnimku a presúvať kauzy," približuje v podcaste novinárka Laura Kellö Kalinská. Dodáva, že sa zajtrajším dňom posilňuje postavenie generálneho prokurátora.Šéf generálnej prokuratúry rozhodol o zaradení prokurátorov špeciálnej prokuratúry na rôzne oddelenia a odbory generálnej prokuratúry. Viacerí z nich už nebudú môcť dozorovať nové citlivé kauzy. „Nebudú dozorovať nové trestné kauzy, už to bude viac menej taká administratíva. Nebudú aktívni v nových kauzách," približuje novinárka.Podľa nej prerozdelenie prokurátorov nedáva logiku. „Mnohí prokurátori, ktorí mali na stole desiatky káuz a výsledky, to by som podčiarkla, budú predelení na netrestné úseky alebo na tresné ale nebudú pracovať so živými kauzami. Nedáva to logiku, mne osobne nie."Hovorí tiež, že zatiaľ nedostali odpoveď od Maroša Žilinku. Keď sme sa pýtali podľa akého kľúča rozdeľuje prokurátorov, tak sme sa odpovede nedozvedeli. „On je jediný, ktorý môže zodpovedať, ako o tom premýšľa," hovorí tiež Laura Kellö Kalinská.V podcaste budete počuť aj reakciu končiaceho šéfa špeciálnej prokuratúry Daniela Lipšica a aj prokurátorov Lucii Bizonovej, Michala Šúreka, Jána Šantu, Bohdana Čelovského, Ondreja Repu a Ladislava Masára.Mentioned in this episode:Autopolis Kona
Úrad špeciálnej prokuratúry v stredu oficiálne zanikne, prokurátori tak mali posledný pracovný deň v Pezinku. S úradom sa rozlúčili tlačovou konferenciu, kde bilancovali ich prácu.„O tom, kde bude aká kauza môže v podstate vždy rozhodnúť Maroš Žilinka, ktorý má právomoc udeliť výnimku a presúvať kauzy," približuje v podcaste novinárka Laura Kellö Kalinská. Dodáva, že sa zajtrajším dňom posilňuje postavenie generálneho prokurátora.Šéf generálnej prokuratúry rozhodol o zaradení prokurátorov špeciálnej prokuratúry na rôzne oddelenia a odbory generálnej prokuratúry. Viacerí z nich už nebudú môcť dozorovať nové citlivé kauzy. „Nebudú dozorovať nové trestné kauzy, už to bude viac menej taká administratíva. Nebudú aktívni v nových kauzách," približuje novinárka.Podľa nej prerozdelenie prokurátorov nedáva logiku. „Mnohí prokurátori, ktorí mali na stole desiatky káuz a výsledky, to by som podčiarkla, budú predelení na netrestné úseky alebo na tresné ale nebudú pracovať so živými kauzami. Nedáva to logiku, mne osobne nie."Hovorí tiež, že zatiaľ nedostali odpoveď od Maroša Žilinku. Keď sme sa pýtali podľa akého kľúča rozdeľuje prokurátorov, tak sme sa odpovede nedozvedeli. „On je jediný, ktorý môže zodpovedať, ako o tom premýšľa," hovorí tiež Laura Kellö Kalinská.V podcaste budete počuť aj reakciu končiaceho šéfa špeciálnej prokuratúry Daniela Lipšica a aj prokurátorov Lucii Bizonovej, Michala Šúreka, Jána Šantu, Bohdana Čelovského, Ondreja Repu a Ladislava Masára.
Západní vojaci na Ukrajine - téma, ktorá v úvode týždňa ovládla nielen mediálny priestor, ale postupne sa k nej vyjadrovali aj jednotliví európskí lídri. Debata začala pred pondelkovým stretnutím lídrov v Paríži, ktorých hostil Emanul Macron. Prvý s tým prišiel náš premiér Robert Fico.Po stretnutí sám francúzsky prezident nevylúčil do budúcnosti účasť vojakov niektorej z krajín EÚ či NATO na Ukrajine, no na základe bilaterálnej dohode konkrétneho štátu medzi ním a Kyjevom. Viaceré krajiny však vylučujú nasadenie svojich vojakov na Ukrajine a zhodujú, že dnes to ani nie je témou. Čo presne si máme predstaviť pod pojmom nasadenie západných vojakov? V podcaste to vysvetľuje generál vo výslužbe Pavel Macko. Hovorí, že nejde o ich zapojenie do konfliktu a približuje, o čom je reč.„Emmanuel Macron povedal, že sa na ničom nedohodli, ale napriek tomu sa rozhodol neurčito odpovedať. Keď sa ho pýtali, ktoré krajiny o tom uvažujú, tak povedal, že to nechá v podobne strategickej nejedznačnosti - to v praxi znamená, že vysielate protivníkovi signál, že pokiaľ bude eskalovať, tak aj vy máte nástroje eskalácie," hovorí Macko.Témou podcastu je tiež koalícia krajín na dodávky zbraní. Budete počuť slovenských europoslancov Ivana Štefanca (KDH), Roberta Hajšela (Smer-SD), Vladimíra Bilčíika.Podcast Európa vzniká v spolupráci redakcie Aktuality.sk s Európskym parlamentom.Rozhovory nahrala Denisa Hopková.
"Fico bezohľadne hoduje na krvi Ukrajincov a takýmto spôsobom sa snaží získať politické body." - Vladimír Bednár Hlavný cieľ Macronovho stretnutia neboli vojaci na Ukrajine, ale deklarácia, že Francúzsko pomáha, tvrdí analytik Vladimír Bednár. Záujem verejnosti a médií však vzbudili najmä slová slovenského premiéra Roberta Fica o nasadení vojakov európskych krajín na Ukrajine. Z odpovedí lídrov, ktorí takúto možnosť odmietajú vyplýva, že o nejakej forme účasti západných vojakov na Ukrajine skutočne bola reč. Ako teda podľa analytika vnímať slová francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona , že na vyslaní spojeneckých vojakov na Ukrajinu v budúcnosti nie je zhoda, vylúčiť sa však nedá nič? „Macronovo vyjadrenie, že o všetkom by sme mali uvažovať bolo primárne smerované do Moskvy a zároveň malo slúžiť na to, aby jednoznačne vytvorilo dojem, že podpora, ktoré európske krajiny poskytujú nestagnuje, že jednotlivé krajiny nie sú unavené vojnou na Ukrajine,“ dodáva Bednár. A ako vníma analytik správanie a výroky slovenského premiéra? „Viaceré vyjadrenia čelných ústavných činiteľov Slovenskej republiky by som označil za vedenie hybridnej vojny voči Slovenskej republike. Neviem ako inak to nazvať,“ hodnotí analytik s tým, že sa to vzťahuje aj na výroky Petra Pellegriniho, Andreja Danka, Roberta Kaliňáka, či Denisu Sakovú. Mohli by byť na Ukrajine časom skutočne nasadené bojové jednotky európskych spojencov? Čo by znamenalo, ak by boli západní vojaci na Ukrajine Rusmi zabití? Je dnešné vajatanie ohľadom pomoci Ukrajine zo stranu západu len odďaľovaním nevyhnutného, teda stretu západu s Ruskom na bojisku? Vypočujte si podcast denníka Pravda s vojenským analytikom Vladimírom Bednárom. #pocuvajtepravdu
Čakať môžete niekoľko hodín a môže zavážiť váš výraz, oblečenie, to, či ste veľa pili alebo ste sa pozreli na telefón. Ak chcete vstúpiť do najslávnejšieho klubu s elektronickou hudbou v Berlíne – Berghain – o vašom osude zrejme rozhodne to, či sa pozdávate vyhadzovačovi. Berlín však dnes už nie je len hlavným mestom techna, ale aj alternatívnou, politickou, otvorenou a súčasne ošarpanou metropolou Európy. V najnovšej časti Všesvet podcastu sa o svoje tipy na známe aj menej známe miesta v Berlíne podelila Zuzana Babiaková, ktorá tam už šesť rokov žije. „V Berlíne sa nudíš len vtedy, keď chceš. Berlín je výnimočný, intelektuálne stimulujúci, športový, politický, so silnou občianskou spoločnosťou, inšpirujúci, alternatívny a veľmi otvorený,“ vraví. Viaceré bývalé industriálne či logistické miesta dnes slúžia inej funkcii – napríklad bývalé letisko Tempelhof sa zmenilo na verejný park s rozlohou Central Parku, kde sa na pristávacích dráhach preháňajú korčuliari aj s vlečnými šarkanmi a kde ľudia chodia na víkendový piknik. V nedeľu, keď sú zase zatvorené obchody, sa viaceré ulice menia na blšie trhy alebo food markety. „Jedna z mylných predstáv o Nemecku je, že sa tu stále jedia curry wursty, pečené kolená a knedle, ale Nemecko má najviac vegetariánov v Európe,“ vraví Zuzana. Najmä v štvrtiach Kreuzberg a Neukölln nájdete reštaurácie a podniky, ktoré ponúkajú gastronómiu z celého sveta. „Ak to nenájdete v Berlíne, tak to neexistuje, hovorieva moja známa. To platí o jedle aj aktivitách,“ dodáva. Budeme radi, ak nás v tvorbe podcastu podporíte na Patreone. Ak máte akékoľvek otázky, neváhajte nám napísať na vsesvetpodcast@gmail.com.
Pár dní do Vianoc a Slovensko opäť rieši rozpočet. Po tom, čo úradnícka vláda predložila na jeseň verziu, v ktorej sa príjmy rovnali výdavkom a ktorá bola skôr povinnou jazdou zo zákona ako realitou, kabinet Roberta Fica bleskovou rýchlosťou, teda za menej než dva mesiace, pripravil svoju návrh. Ten pritom podľa premiéra zohľadňuje potrebné šetrenie, no zároveň neznižuje sociálny štandard Slovákov. Viacerí ekonómovia však s týmto tvrdením tak úplne nesúhlasia. Hlavne pokiaľ ide o šetrenie. Aký rozpočet to teda zase máme na stole, šetrí sa v ňom vôbec a bolo by jeho neschválenie do konca roka naozaj takou katastrofou? Eva Frantová sa v novej časti podcastu Index pýta predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, Jána Tótha. Ak by ste sa chceli dozvedieť viac o ratingu Slovenska a o tom, čo to pre krajinu znamená, ak sa zníži, odporúčam článok Jozefa Tvardzíka. _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcastindex@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Index.
Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu
Viaceré zanechali nezabudnuteľný dojem.Ktoré političky si na dlho zapamätáme preto, že niečo dokázali a ktoré sa neprehliadnuteľne zapísali iným spôsobom, zhrnul najnovší Ťažký týždeň.Ťažký týždeň môžete podporiť na aktuality.sk/tazkytyzden.Redakcia Aktuality.sk nezodpovedá za obsah a názory prezentované v relácii Ťažký týždeň.Všetky doterajšie časti Ťažkého týždňa nájdete v špeciálnej sekciiá
Viacerí stíhaní sa dostali do parlamentu.Slovenské voľby vyhral Smer a Robert Fico hneď avizoval zmeny v polícii a v špeciálnej prokuratúre. Riaditeľka nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková v rozhovore s Jurajom Kemkom priblížila, ako by politici dokátali pomôcť aj tým „našim ľuďom“, ktorých už súdy poslali do väzenia.
Viacerí anylytici sa spoločne pozreli na volebné programy strán v oblasti zdravotníctva. Najlepšie na tom skončila SASKA, najhoršie Republika.Martin Vlachynský z INESS, Dušan Zachar z INEKO, Martin Smatana a Michal Štofko z Msquare sa pozreli na zdravotnícke programy strán. Hovoria, že ich cieľom bolo zistiť, ktorá strana pripravila program, ktorý je po stránke obsahu, kvality či realizovateľnosti ten najlepší.Na čele rebríčku sa umiestnla SaS, na druhom mieste Progresívne Slovensko a na treťom mieste KDH. To je aj podľa analytikov skokanom volieb v zdravotníckej téme. „V roku 2020 sa KDH umiestnilo na siedmom mieste. Teraz sa posunulo na tretie, " približuje v podcaste analytik Martin Smatana. Rozprávame sa s ním aj o najväčších problémoch zdravotníctva a či ich strany reflektovali do programov.Podľa odborníka sú dnešné zdravotnícke programy strán kvalitnejšie oproti tým z roku 2020. „Neboli tam také kontroverzné témy a snaha ukázať sa, že sme iní ako ostatné strany. Preto bola aj celkovo kvalita lepšia ako v roku 2020, približuje tiež Smatana.Programy strán, ktoré sa ocitli na spodku rebríčka - ako Republika, či SNS - obsahovali podľa analytika opatrenia, ktoré boli bizarné, kontraproduktívne alebo cielené na časť Slovenska, či časť populácie.Podobne to vníma aj ďalší analytik Pavol Zachar z INEKO. „V porovnaní s rokom 2020 je viac spoločných prienikov. Je tam viac podobných tém a zhoda sa bude hľadať ľahšie," hovorí v podcaste.Martinovi Vlachynskému z INESS chýbala v niektorých opatreniach odvaha. „Niekedy som mal pocit, že ak by som vzal odstavec programu a zavrel oči, tak by som nevedel, ktorej strane patrí, pretože vyzerali podobne."V podcaste tiež hovorí, že minimálne polovica relevantných strán nemá viac menej program v oblasti zdravotníctva alebo ho nechce predstaviť. „Druhá polovica je natom lepšie. Rekordmanom je KDH," konštatuje Martin Vlachynský.Viac v podcaste, ktorý nahrala Denisa Hopková.Mentioned in this episode:Fico - Posadnutý mocouhttps://obchod.aktuality.sk/kniha-fico/?utm_source=aktuality.sk&utm_medium=article&utm_campaign=Kampan-FICO&utm_content=clanok&_ga=2.77988948.1308956659.1694332041-839733276.1655709953
Jadrové reaktory na Slovensku doteraz využívali výhradne ruské palivo. Má sa to zmeniť vďaka zmluve, ktorú podpísali Slovenské elektrárne s Westinghouse. Viacerí politici však naznačujú, že veci zostanú po starom a naďalej pôjde o palivo z Ruska, akurát za vyššiu cenu.O tom ako to naozaj je diskutovala Veronika Jursová Prachárová so šéfkou portálu Demagóg.sk Veronikou Hincovou Frankovskou a s politológom a expertom na energetiku z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského Matúšom Mišíkom.Veronika Hincová Frankovská hovorila o nepravdivom výroku predsedu SNS Andreja Danka, ktorý uviedol: “Po novom ho (jadrové palivo) kupujeme od americkej spoločnosti, ktorá ho kupuje z Ruska. Ešte že sankcie fungujú na 100%.” Hincová Frankovská sa odvoláva na informácie z Westinghouse a Slovenských elektrární, ktoré pre Demagóg.sk povedali, že ide o plne západné palivo pre náš typ reaktora a ani jedna časť nie je ruského pôvodu. Matúš Mišík ozrejmil, že jadrové palivo sa skladá z viacerých zložiek vrátane uránu, pričom Rusko ani zďaleka nie je jeho najväčším producentom, „Najväčší producent je Kazachstan a aj keby, napríklad táto krajina odmietla predávať urán pre “Západ”, čo sa nestane, lebo je za to veľa peňazí, tak je tu ešte stále veľa ďalších veľkých producentov - Kanada, Namíbia, Austrália.“ Taktiež doplnil, že v roku 2022 dodalo Rusko 17 % uránu pre EÚ, no dá sa mu vyhnúť.Slovensko predstavuje špecifický prípad, v čom konkrétne ozrejmuje Mišík v podcaste.
Viacerí anylytici sa spoločne pozreli na volebné programy strán v oblasti zdravotníctva. Najlepšie na tom skončila SASKA, najhoršie Republika.Martin Vlachynský z INESS, Dušan Zachar z INEKO, Martin Smatana a Michal Štofko z Msquare sa pozreli na zdravotnícke programy strán. Hovoria, že ich cieľom bolo zistiť, ktorá strana pripravila program, ktorý je po stránke obsahu, kvality či realizovateľnosti ten najlepší.Na čele rebríčku sa umiestnla SaS, na druhom mieste Progresívne Slovensko a na treťom mieste KDH. To je aj podľa analytikov skokanom volieb v zdravotníckej téme. „V roku 2020 sa KDH umiestnilo na siedmom mieste. Teraz sa posunulo na tretie, " približuje v podcaste analytik Martin Smatana. Rozprávame sa s ním aj o najväčších problémoch zdravotníctva a či ich strany reflektovali do programov.Podľa odborníka sú dnešné zdravotnícke programy strán kvalitnejšie oproti tým z roku 2020. „Neboli tam také kontroverzné témy a snaha ukázať sa, že sme iní ako ostatné strany. Preto bola aj celkovo kvalita lepšia ako v roku 2020, približuje tiež Smatana.Programy strán, ktoré sa ocitli na spodku rebríčka - ako Republika, či SNS - obsahovali podľa analytika opatrenia, ktoré boli bizarné, kontraproduktívne alebo cielené na časť Slovenska, či časť populácie.Podobne to vníma aj ďalší analytik Pavol Zachar z INEKO. „V porovnaní s rokom 2020 je viac spoločných prienikov. Je tam viac podobných tém a zhoda sa bude hľadať ľahšie," hovorí v podcaste.Martinovi Vlachynskému z INESS chýbala v niektorých opatreniach odvaha. „Niekedy som mal pocit, že ak by som vzal odstavec programu a zavrel oči, tak by som nevedel, ktorej strane patrí, pretože vyzerali podobne."V podcaste tiež hovorí, že minimálne polovica relevantných strán nemá viac menej program v oblasti zdravotníctva alebo ho nechce predstaviť. „Druhá polovica je natom lepšie. Rekordmanom je KDH," konštatuje Martin Vlachynský.Viac v podcaste, ktorý nahrala Denisa Hopková.Mentioned in this episode:Fico - Posadnutý mocouhttps://obchod.aktuality.sk/kniha-fico/?utm_source=aktuality.sk&utm_medium=article&utm_campaign=Kampan-FICO&utm_content=clanok&_ga=2.9252341.1308956659.1694332041-839733276.1655709953
Do života Davida Sivora zasiahla 2. svetová vojna, keď bol ešte len chlapec. Viacerí členovia jeho rodiny boli deportovaní do koncentrákov, skončili tam i jeho matka a babička, ktoré sa, našťastie, z tábora v Terezíne vrátili. David prežil vo viacerých úkrytoch posledné vojnové mesiace sám, po vojne sa však rodina opäť zišla. Keď po krátkej chvíli slobody vystriedala v Československu fašistickú totalitu tá komunistická, sotva 15-ročný David odišiel do Izraela, kde sa s rodinou znova stretol až po dlhých 15 rokoch.
Zbierka moderny Slovenskej národnej galérie vznikala v pohnutých časoch politických tlakov po založení galérie v roku 1948. Začleniť do nej diela, ktoré vo svojej podstate odporovali oficiálnej doktríne socialistického realizmu, vyžadovalo od personálu a vedenia SNG neraz nemalú dávku diplomacie a vynaliezavosti. Aj vďaka nim má dnes SNG ucelený zbierkový fond umenia z prvej polovice 20. storočia. Jeho najikonickejšie diela budete môcť vidieť už od 23. júna 2023 v novej dlhodobej expozícii Moderna. Ako vyzerá nová expozícia a ako prebiehala jej príprava? Ako vznikla samotná zbierka moderny SNG a ako boli jej diela prezentované a interpretované v predošlých expozíciách v rôznych obdobiach pôsobenia galérie? Aj o tom sa rozpráva Eva Kotláriková s kurátorkou expozície Moderna Katarínou Bajcurovou. Tento podcast sme nahrávali vo finále príprav expozície. Viaceré jej inšpiračné zdroje a východiská spomenuté v rozhovore nájdete tu: Výstava Slovenský mýtus Výstava Nové Slovensko – (ťažký) zrod moderného životného štýlu Výstava Sen x skutočnosť. Umenie a propaganda 1939 – 1945 Výstava Slovenský obraz (antiobraz). 20. storočie v slovenskom výtvarnom umení Životopis prvého riaditeľa SNG Karola Vaculíka – PETERAJOVÁ, Ľudmila: Nepýtaj sa na svoj osud... Bratislava : Petrus, 2005. Máte otázku, kritiku, pochvalu alebo návrh na tému, ktorú by ste chceli v našom podcaste počuť? Napíšte nám na podcast@sng.sk. Partnerom podcastu je spoločnosť KIA, pre ktorú je umenie inšpiráciou. Za spoluprácu pri nahrávaní ďakujeme Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave.
Je pomerne ťažké odčleniť, čo je oprávnený nárast cien z dôvodu zvýšených nákladov a čo je marža, povedal pred pár týždňami bývalý hovorca Národnej banky Slovenska Peter Majer. Ešte pred pár mesiacmi mnohé aj veľké firmy kričali, že ich kombinácia popandemického dopytu a vysokých cien energií zruinuje. Viaceré žiadali vládu o pomoc, dožadovali sa kompenzácie drahých vstupov a hrozili zatváraním. Dnes finančné inštitúcie pri skúmaní dôvodov inflácie začínajú ukazovať aj na výrobcov samotných. Je možné, že majú na zdražovaní svoj podiel? Čo nám hovoria dáta štatistického úradu o ziskoch slovenských firiem za posledný rok? Darilo sa im aj napriek tomu, že bežní ľudia majú hlbšie do vrecka? A čo obchodníci? Akú časť vyššej ceny ukrojili pre seba? Aj o tom v novej časti podcastu Index rozpráva ekonomický redaktor denníka SME a magazínu INDEX Jozef Tvardzík. Moderuje Eva Frantová. Viac o vplyve marží na infláciu: https://index.sme.sk/c/23168850/za-zdrazovanim-su-aj-vyssie-marze-firmy-maju-rekordne-zisky.html – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcastindex@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Index.
Čo keby sme pracovali len štyri dni v týždni? Viaceré krajiny si vyskúšali experiment s trojdňovým víkendom. A výsledky naznačujú, že spokojní môžu byť nielen zamestnanci, ale aj firmy. Iný vedecký tím preskúmal gény zodpovedné za podobu našich tvárí a zistil, že polohu našich nosov zrejme určujú gény po neandertálcoch. Viac sa dozviete v podcaste TECH_FM.
"Najmä v období, keď som začala chodiť do školy, som zažila veľa neprijatia, posmechov, ponižovania aj šikany zo strany mojej pani učiteľky. Ťažko som to ako dieťa znášala a prežívala. Veľmi som chcela cítiť, že som rovnako hodnotná, že som v poriadku taká, aká som. Veľmi som sa snažila vo veľa veciach rovnať rovesníkom. Nechcela som žiadne úľavy, chcela som všetko robiť ako ostatní. Akurát som sa nestretla s pochopením a práve aj s tou pani učiteľkou. Nevedela vstrebať, že nechodím do špeciálnej školy, a možno aj zo strachu so mnou nevedela pracovať, nevedela, ako to so mnou zvládne. A snažila sa ma svojím správaním vyštvať. Ako dieťa som to veľmi ťažko znášala," hovorí paralympionička Henrieta Farkašová, ktorá tancuje v show Televízie Markíza Let's dance. "Hneď pútam pohľad a vidno, že mám iné oči. Riešila som, či som pripravená, že to ľudia budú komentovať. Či to prijmú. Väčšinou sú pozitívne reakcie, ale čítala som aj komentáre, že nemám v takejto show čo hľadať. Niekoho rušili moje oči, že prečo mi nedajú okuliare, aby mi to zakryli. Viacerí si mysleli, že škúlim naschvál. Na tom som sa smiala, že ako to ľudia vnímajú. Zdravotne znevýhodnených stále odstrkujú na okraj, mali by sme na tom popracovať," hovorí Farkašová o tom, čo všetko zvažovala, keď jej zo show zavolali, aby tancovala. Nebála sa, že televízia bude hrať na emócie s jej zdravotným znevýhodnením? Ako znášala šikanu od učiteľky na základnej škole? Ako sa dostala k lyžovaniu a prečo s ním minulý rok skončila? Ako sa orientuje na parkete a v čom jej pomáha jej tanečný partner Marek Klič? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s paralymioničkou Henrietou Farkašovou. – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.
Zatiaľ čo sa Smer vyhráža a organizuje mimoriadne schôdze o Migoch, tlačovky o vyšetrovaní svojich šéfov, pravica rozmýšľa čo bude robiť do volieb a parlament sa prehýba pod desiatkami nápadov poslancov, ktorí sa tam už nikdy nedostanú, Slovensko sa prepadáva stále hlbšie. Zaostávame nielen v dobiehaní životnej úrovne Česka, nehovoriac západu. Slovensko nedokáže plniť ani jedno odporúčanie Európskej únie v otázkach právneho štátu. Prečo nedokážu politici zmeniť §363 aby o ňom nemal nikto pochybnosti? Prečo nerešpektujú pravidlá na predkladanie nových zákonov? Prečo nedokážu pomôcť LGBTI menšine, ani napriek teroru, ktorý zažila? A prečo začíname mať opäť problémy so slobodou slova a médií? Braňo Závodský sa rozprával s výkonnou riaditeľkou mimovládnej organizácie VIA IURIS Katkou Batkovou, poradcom prezidentky pre oblasť práva a spravodlivosti Radovanom Palom a šéfredaktorom Investigatívneho centra Jána Kuciaka Lukášom Dikom.
Ruský útok na Ukrajinu sa začal presne pred rokom 24. februára v skorých ranných hodinách. Ukrajinci sa zobudili do novej reality - vojnovej. Neboli sme porazení a spravíme všetko pre to, aby sme tento rok vyhrali, odkázal dnes ukrajinský líder Volodymyr Zelenskyj Ukrajincom. Aký bol rok vojny? V podcaste si analyzujeme posledných dvanásť mesiacov s vojenským analytikom Vladimírom Bednárom. Viaceré zdroje ešte pred vojnou upozorňovali, že v oblasti rusko-ukrajinských hraníc sa koncentrujú vojenské ruské jednotky. To, že Rusi napokon na Ukrajinu zaútočia nepredpokladali ani vojenskí analytici. „Pamätáme si, že niekoľko dní pred samotnou inváziou, tuším to boli dva dni, ruské sily oficiálne zabrali separatistické regióny na Donbase. Ja som si vtedy myslel, že toto je to, čo Vladimirovi Putinovi bude stačiť, že nie je taký nepredvídavý, dezinformovaný, resp. že si je vedomý toho, že prípadná plnoprofilová invázia do zbytku krajiny by bola aj pre neho problematická," hovorí v podcaste vojenský expert Vladimír Bednár. Aj napriek tomu, že ruskí vojaci zaútočili na nepripravených a bezbranných Ukrajincov, veľmi sa im na bojisku nedarilo a ani po roku vojny to nevyzerá inak. „To, že hneď v prvý deň ukrajinské sily, išlo o záložnú brigádu, dokázali odraziť elitných ruských výsadkárov - najelitnejšiu silu ruskej armády, tak v podstate ukázalo, že Rusko nebude môcť naplniť tie svoje ciele, že tá vojna sa neskončí tak, ako Vladimir Putin očakával, teda v priebehu niekoľkých týždňov." Ako vyzerá vojna po roku a čo ešte čakať od ruských vojakov? Jarná ruská ofenzíva by sa mohla sústrediť vo vzduchu. Ruské letectvo je však podľa analytika Bednára slabé. „Majú síce veľké množstvo lietadiel, majú síce aj relatívne moderné lietadlá, ale jednoducho sa sa nenaučili s nimi bojovať," hovorí analytik. Nepredpokladá výraznú zmenu vo vojne. „Rusko už vo všetkých smeroch narazilo na svoje limity." Podcast pripravili Denisa Hopková a Denisa Žilová.
Generálny prokurátor Maroš Žilinka dnes v parlamente predniesol správu o stave prokuratúry. V závere sa venoval aj paragrafu 363. Viacerí poslanci ho však kritizovali za to, že v podstate povedal len koľkokrát paragraf v minulom roku použil. Neohovoril však nič o štruktúre jeho použitia. Maroš Žilinka je dlhodobo kritizovaný za nadmerné používanie tohto mimoriadneho opravného prostriedku. S advokátkou Evou Kovačechovou sme sa pozreli na nedostatky paragrafu 363. Smrť mladej 22 ročnej ženy, rozpútala v Iráne prostesty, ktoré trvajú viac ako 2 mesiace. Mahsa Amini bola zadržaná mravnostnou políciou za porušenie pravidiel obliekania sa, ktoré sa týkajú práve žien. Neskôr vo väzení zomrela. Podľa jej rodiny a ďalších zdrojov mala zomrieť na následky policajnej brutality. Od incidentu sa v krajine konajú prostety, počas ktorých zomrelo podľa ľudskoprávnych skupín približne 470 demonštrantov. Hosťom dnešného podcastu, s ktorým sa o tejto téme budem rozprávať, je analytik Metropolitní univerzity v Prahe Břetislav Tureček.
Vládnemu rozpočtu slabne parlamentná podpora. Proti aktuálnemu zneniu rozpočtu z dielne Igora Matoviča sa postavili už aj samotní poslanci OĽANO. Občianska a demokratická platforma hnutia si postavila dve podmienky a bez ich splnenia, rozpočet podporiť odmieta. A potvrdí parlament vládnu dohodu s lekárskymi odbormi? Parlament začal rokovať o zákone roka, štátnom rozpočte na budúci rok. Rozpočet so schodkom zhruba 8 miliard však nemá istú podporu a krajine tak hrozí rozpočtové provizórium. Odchodom SaS do opozície stratila vláda väčšinu a šance prijať Zákon roka aktuálne ohrozuje už aj rozpočtová rebélia občiansko demokratickej platformy vo vnútri najsilnejšej vládnej strany, hnutia OĽANO. Platforma si postavila dve podmienky, výdavkové limity a financovanie samospráv, no a bez nich, odmieta súčasné znenie rozpočtu podporiť. Viac prezradí v rozhovore pre Aktuality Nahlas poslanec OLANO a člen platformy Kristián Čekovský. Reč bude aj o tom, či parlamentnému klubu OLANO hrozí štiepenie. V druhej téme podcastu sa pozrieme na zvýšenie platov lekárom. Vláda včera ich požiadavky, teda aj navýšenie platov, pretavila do zákonnej podoby. Dnes o tom poslanci v parlamente rokujú, no a večer musia dať za zákonom poslednú bodku. Viacerí koaliční poslanci síce návrh na dnešnom hlasovaní podporia, no s takýmto platovým navýšením nesúhlasia. V podcaste budete počuť ministra financií Igora Matoviča a poslancov Moniku Kozelovú, Juraja Šeligu a Tomáša Valáška. Je 30teho novembra, počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši prajú Denisa Žilová a Braňo Dobšinský
"Moju výzvu politici nepochopili. Mrzí ma to. Čakal som iný postoj, radšej keby boli ticho všetci. A nie, že sa teraz začali všetci priznávať, že sú hetero. Milan Kuriak, Igor Matovič, Monika Beňová. Ja som ich o to nežiadal, ani to nebolo k nim. Neviem, na čo sa vôbec ozvali a zakomponovali sa do toho," hovorí moderátor TA3 Rasťo Iliev po tom, čo cez víkend v živom vysielaní urobil verejný coming out a povedal, že je gej. Zároveň verejne vyzval politikov, hercov aj spevákov, aby sa ostatní neskrývali a pridali sa k nemu. “Ľudia by boli šokovaní, koľko je medzi nami gejov a lesieb, v politike, na vrcholových pozíciách. To by ma zaujímalo, čo by na to povedali všetky fanúšičky,” dodáva Iliev. Aké mal reakcie na svoj coming out? Je správne od ľudí žiadať, aby sa tiež vyoutovali? A čo hovorí na reakcie politikov? Vypočujte si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s moderátorom TA3 Rasťom Ilievom. – Detaily primátorskej debaty denníka SME, ktorá sa uskutoční v stredu 19. 10. o 17:00 v nocľahárni Depaul, nájdete v evente na Facebooku https://fb.me/e/2eLwBGyIP – Newsletter Zuzany Kovačič Hanzelovej: https://komentare.sme.sk/t/9122/zkh-pise – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcasty@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Podporte vznik podcastu Rozhovory ZKH a kúpte si digitálne predplatné SME.sk na sme.sk/podcast – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Rozhovory ZKH.
© 2020-2025 Ivy Podcast Discovery LLC
