POPULARITY
- Ten projekt jest hołdem myśli filozoficznej, która stoi daleko od potocznego rozumienia cynizmu. Nasze motywacje nie są cyniczne, tylko związane z badaniami nad historią sztuki, zwłaszcza przełomu lat 60. i 70. XX wieku, czyli momentu, gdy świat wrzał - mówił w Dwójce o wystawie "Republika cyników - plac Defilad" Sebastian Cichocki, główny kurator Muzeum Sztuki Nowoczesnej w Warszawie.
Slovensko, krajina s bohatou prírodnou rozmanitosťou, je domovom dvoch ikonických predátorov – majestátneho medveďa hnedého a inteligentného vlka dravého. Tieto šelmy zohrávajú kľúčovú úlohu v našich ekosystémoch, no zároveň čelia výzvam v podobe ochrany a spolužitia s človekom. Medvede majú vynikajúci čuch, ktorý im umožňuje nájsť potravu aj na vzdialenosť niekoľkých kilometrov, vlky zase žijú v komplexných sociálnych štruktúrach a dokážu vyť s rôznymi tónmi, aby komunikovali na veľké vzdialenosti.O aktuálnej situácii týchto fascinujúcich tvorov a o pohľade na ich ochranu, ale aj na kontroverzné otázky okolo ich odstrelov a stretov s ľuďmi sme sa v podcaste EKOcaste porozprávali s odborníkmi z Lesoochranárskeho združenia VLK, Jurajom Lukáčom a Jankou Zajakovou.Čo sa v podcaste Ekocaste dozviete? Ako vnímajú vplyv politických rozhodnutí a mocenských bojov na ochranu veľkých šeliem na Slovensku? Aké sú najväčšie hrozby pre populácie medveďov a vlkov na Slovensku okrem priameho lovu? Akú úlohu zohrávajú mimovládne organizácie a občianske iniciatívy v ochrane týchto zvierat a pri presadzovaní lepšej legislatívy?
(0:00) Wstęp(1:16) Państwa z całego świata w związku z amerykańskimi cłami są zainteresowane współpracą z Unią Europejską(2:49) Międzynarodowy Fundusz Walutowy ostrzega przed konsekwencjami nowej polityki celnej Stanów Zjednoczonych(4:49) Rosja ma być gotowa na bezpośrednie rozmowy pokojowe z Ukrainą(6:53) Republikański senator chce przeprowadzić przesłuchania w sprawie zamachów z jedenastego września(8:21) Grecja pomoże najbiedniejszym gospodarstwom domowym dzięki nadwyżce budżetowejInformacje przygotował Maurycy Mietelski. Nadzór redakcyjny – Igor Janke. Czyta Michał Ziomek.Mecenasi programu:Casa Playa:https://casaplaya.pl/zakup-nieruchomosci-w-hiszpanii-pdf-pc-instruktaz/AMSO - oszczędzaj na poleasingowym sprzęcie IT: www.amso.pl
Slovensko nemá silnú štátnu ideu, my ani nevieme načo je na svete táto republika, tvrdí sociálny antropológ Juraj Buzalka. Lebo keď nevieme načo sme - a čím sme výnimoční, tak ani nemáme právo existovať, dodáva. Mečiarova štátnosť je podľa neho biedny príbeh a tak sa treba pustiť do práce a zadefinovať si náš príbeh nanovo.Miera nedôvery - a to nielen voči inštitúciám a autoritám, ale i voči sebe navzájom už prekračuje všetky znesiteľné hranice. Rovnako tak to platí aj v miere zakonšpirovanosti a viery v prakticky akúkoľvek všeobecne zdieľanú hlúposť, čo ako vyvracanú práve tými spochybňovanými inštituciálnymi autoritami. No a k tomu všetkému, ešte i nekritická oddanosť v toho svojho politického spasiteľa, ktorá mení politiku na klanový súboj bez akýchkoľvek pravidiel, no už aj cti i hanby. Namiesto nedokončených diaľnic, rozpadajúcich sa nemocníc a utrápených detí pritom dookola riešime pseudokultúrne vojny a od tých, ktorým sme ako majitelia moci zverili správu vecí verejných nepýtame účty za to, ako v našom mene - a za naše dane, vládnu. I to je dnešné Slovensko. Štát, ktorý sme dostali bez toho, aby sme si ho pýtali a ktorý sme ani za vyše 30 rokov nestihli dokončiť. Republika s čoraz viac chradnúcim počtom republikánov a spoločnosť, ktorá sa nám dnes doslova rozpadá priamo pred očami."Tu je už aj zjavná sprostosť je považovaná za názor pretože inflácia erudovaného poznania a rola inteligencie sa čoraz viac stráca. To za mečiarovej éry nebolo a my sme ho porazili pretože tieto vrstvy si urobili svoju prácu. Moja otázka na dnes znie, či sa tieto vrstvy ešte dokážu zmobilizovať. Pretože toto je jediné, čo sa dá robiť. My musíme za tými bežnými ľuďmi ísť a s nimi hovoriť o tom, že toto je bieda, smútok a zmar," hovorí Buzalka a dodáva: Kto iný ako my a kedy ak nie teraz? Kto teda vlastne sme a čo skutočne chceme? Vieme to vôbec? Kam sa ako spoločnosť uberáme a tušíme, akým výzvam budeme v tejto tekutej dobe čeliť? Z akých koreňov pramenia všetky tie našské frustrácie, komplexy, obavy i hnev? No a napokon, bola éra liberálnej demokracie po Novembri 89 iba dočasnou výnimkou z našej dejinnej normy a máme vôbec na to, mať svoj vlastný štát - so všetkými atribútmi modernej a funkčnej štátnosti alebo sme predurčení na takýto potemkinov odkaz? "Tu nemáme koncíznu alternatívu toho, kto sme, kam chceme ísť a čo chceme robiť. Ale to je príležitosť, my potrebujeme elity - a v širšom zmysle slova nielen politické elity, ktoré pomenujú túto novú realitu a povedia: Toto sme my a takto to chceme robiť. Potrebujeme si zobrať naspäť republiku," tvrdí Buzalka.Ráno Nahlas so sociálnym antropológom Jurajom Buzalkom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Slovensko nemá silnú štátnu ideu, my ani nevieme načo je na svete táto republika, tvrdí sociálny antropológ Juraj Buzalka. Lebo keď nevieme načo sme - a čím sme výnimoční, tak asi nemáme právo existovať, dodáva. Mečiarova štátnosť je podľa neho biedny príbeh a tak sa treba pustiť do práce a zadefinovať náš príbeh nanovo - a lepšie.Miera nedôvery - a to nielen voči inštitúciám a autoritám, ale i voči sebe navzájom už prekračuje všetky znesiteľné hranice. Rovnako tak to platí aj v miere zakonšpirovanosti a viery v prakticky akúkoľvek všeobecne zdieľanú hlúposť, čo ako vyvracanú práve tými spochybňovanými inštituciálnymi autoritami. No a k tomu všetkému, ešte i nekritická oddanosť v toho svojho politického spasiteľa, ktorá mení politiku na klanový súboj bez akýchkoľvek pravidiel, no už aj cti i hanby. Namiesto nedokončených diaľnic, rozpadajúcich sa nemocníc a utrápených detí pritom dookola riešime pseudokultúrne vojny a od tých, ktorým sme ako majitelia moci zverili správu vecí verejných nepýtame účty za to, ako v našom mene - a za naše dane, vládnu. I to je dnešné Slovensko. Štát, ktorý sme dostali bez toho, aby sme si ho pýtali a ktorý sme ani za vyše 30 rokov nestihli dokončiť. Republika s čoraz viac chradnúcim počtom republikánov a spoločnosť, ktorá sa nám dnes doslova rozpadá priamo pred očami."Tu je už aj zjavná sprostosť je považovaná za názor pretože inflácia erudovaného poznania a rola inteligencie sa čoraz viac stráca. To za mečiarovej éry nebolo a my sme ho porazili pretože tieto vrstvy si urobili svoju prácu. Moja otázka na dnes znie, či sa tieto vrstvy ešte dokážu zmobilizovať. Pretože toto je jediné, čo sa dá robiť. My musíme za tými bežnými ľuďmi ísť a s nimi hovoriť o tom, že toto je bieda, smútok a zmar," hovorí Buzalka a dodáva: Kto iný ako my a kedy ak nie teraz? Kto teda vlastne sme a čo skutočne chceme? Vieme to vôbec? Kam sa ako spoločnosť uberáme a tušíme, akým výzvam budeme v tejto tekutej dobe čeliť? Z akých koreňov pramenia všetky tie našské frustrácie, komplexy, obavy i hnev? No a napokon, bola éra liberálnej demokracie po Novembri 89 iba dočasnou výnimkou z našej dejinnej normy a máme vôbec na to, mať svoj vlastný štát - so všetkými atribútmi modernej a funkčnej štátnosti alebo sme predurčení na takýto potemkinov odkaz? "Tu nemáme koncíznu alternatívu toho, kto sme, kam chceme ísť a čo chceme robiť. Ale to je príležitosť, my potrebujeme elity - a v širšom zmysle slova nielen politické elity, ktoré pomenujú túto novú realitu a povedia: Toto sme my a takto to chceme robiť. Potrebujeme si zobrať naspäť republiku," tvrdí Buzalka.Ráno Nahlas so sociálnym antropológom Jurajom Buzalkom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Zapraszamy do zapisywania się na newsletter "Stanu Wyjątkowego". Co tydzień zwracamy Państwa uwagę na kluczowe wydarzenia oraz polecamy interesujące teksty. Zapisać można się tu: https://wiadomosci.onet.pl/tylko-w-onecie/newsletter-stan-wyjatkowy-zapisz-sie-na-nasz-nowy-newsletter/q7dq8jv Wiemy, że w sztabie Rafała Trzaskowskiego walczyły ze sobą dwie frakcje. Część sztabowców uważała, że kandydat KO powinien z przytupem wjechać na prezydenckie debaty organizowane przez wrogą mu Telewizję Republika. Część jednak uważała, że byłoby to uwiarygodnienie stacji, którą tworzą najwięksi propagandyści PiS, z których większość ma na koncie posługę w agresywnej TVP za czasów Jacka Kurskiego. Trzaskowski jest zachowawczy, więc przystał na tę drugą opcję. Większość sondaży pokazuje jednak, że Polacy oczekiwali jego udziału w debatach Republiki. Szkopuł w tym, że Polacy kochają polityczne spektakle, a ci kandydaci, którzy unikają udziału w debatach — tracą. Tak się składa, że po odmowie udziału w debatach spadają prezydenckie notowania Trzaskowskiego. Wciąż jest liderem i wciąż w drugiej turze wygrywa z każdym, szkopuł w tym, że nie wiadomo, jak będzie za półtora miesiąca, gdy rozstrzygnie się, kto zastąpi Andrzeja Dudę w Pałacu Prezydenckim. Jak słyszą twórcy słuchowiska politycznego „Stan Wyjątkowy”, otoczenie Trzaskowskiego planuje po Wielkanocy nowe otwarcie, zdając sobie sprawę, że prawdziwa kampania zacznie się właśnie wówczas, gdy Polacy wrócą ze świątecznych rodzinnych spotkań. Pamiętać jednak należy, że Trzaskowski ma niełatwe zadanie. Atakuje go fronda kandydatów prawicy, a także koalicjanci — Szymon Hołownia i Magdalena Biejat. Pod tym względem Nawrocki ma komfort, bo pozostali kandydaci prawicowi tylko markują ataki na niego. Niektórzy mu wręcz wystawiają piłki — jak szef Kanału Zero Krzysztof Stanowski, który zaprosił Nawrockiego na miły, długi wywiad. Nie ma się co dziwić, że Republika z zachwytu poprosiła o reemisję tej ciepłej rozmowy.
Jaro roku 1955 bylo plné událostí. Praha se dočkala obří sochy diktátora Stalina, Československo podepsalo Varšavskou smlouvu a stalo se součástí vojenského uskupení totálně ovládaného Moskvou. Republika měla i spoustu starostí: stále málo výkonné zemědělství nebo stávky v některých podnicích. O tom všem se dochovalo svědectví z rozhlasového vysílání.Všechny díly podcastu Archiv Plus můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
1. Z rukojemníka suverén nebude. 2. Peňaženky nakoniec neoklamú. 3. Ťažiť môže Republika.
Facebook - https://www.facebook.com/ziemniaczanepoleYouTube - https://www.youtube.com/channel/UCgCe_2CiiO7F40K30io9v3QPostaw kawę Sevowi! - buycoffee.to/zpks
Poniedziałkowa debata prezydencka w Telewizji Republika to pierwsze tego typu wydarzenie w tej kampanii – wcześniej mieliśmy jedynie wiec i akcję promocyjną sztabu Rafała Trzaskowskiego.
Tento denný podcast, vytváraný s pomocou umelej inteligencie, ponúka unikátny a efektívny spôsob, ako sa dozvedieť o najzaujímavejších udalostiach a článkoch dňa. Umelej inteligencii sa darí analyzovať obrovské množstvo informácií z rôznych zdrojov, aby vybrala tie najrelevantnejšie a najpútavejšie obsahy pre širokú škálu poslucháčov. Každá epizóda je navrhnutá tak, aby poskytla hlboký ponor do vybraných tém, od politiky cez vedecké objavy, až po kultúrne udalosti, a to všetko podané informatívne, prístupne a bez emócií. Podcast je ideálnym spoločníkom pre zaneprázdnených ľudí, ktorí hľadajú pohodlný spôsob, aby zostali informovaní o svetovom dianí bez nutnosti tráviť hodiny čítaním rôznych zdrojov, čím poskytuje efektívny a príjemný spôsob, ako prijímať správy.
Sąd uchylił decyzję KRRiT o koncesjach dla TV Republika i wPolsce24. Stacje mogą nadawać do prawomocnego wyroku. Paweł Lisicki: To decyzja skandaliczna i niedopuszczalna, uderza w wolność słowa.
– Czy dojdzie do debaty Nawrocki-Trzaskowski w Końskich? Nawrocki odpowiada na wyzwanie Trzaskowskiego, ale stawia własne warunki. – Debata może okazać się dla Nawrockiego katastrofą – mówił w „Expressie Biedrzyckiej” prof. Rafał Chwedoruk z UW. Politolog ocenił także decyzję marszałka Hołowni, który chce wziąć udział w debacie w TV Republika. Więcej w najnowszym odcinku. Posłuchaj całej dyskusji! Oglądaj Express Biedrzyckiej na żywo w serwisie YouTube. Więcej informacji o programie na stronie Super Expressu.
Postanowienie Wojewódzkiego Sądu Administracyjnego dotyczy miejsca na multipleksie MUX-8. Zakwestionowana została uchwała KRRiT z dnia 21 czerwca 2024 r.
Przewodniczący KRRiT Maciej Świrski wyraża zdziwienie wyrokiem WSA ws. koncesji dla telewizji Republika i wPolsce24. Krytykuje również archaiczne prawo, które reguluje działanie nadawców.
Ďalšia časť relácie Európa od A po Z sa venovala aktuálnym geopolitickým otázkam - európskemu summitu, ako aj sankciám voči Rusku. Hostia moderátora Adama Zavřela, europoslanci Katarína Roth Neveďalová (Smer-SD) a Milan Uhrík (Republika), sa tiež dotkli stratégie pre Rómov, ako aj epidémie slintačky a krívačky.
V současné době je u nás evidováno přes 450 nemocných TBC, z toho téměř polovina jsou cizinci.
V současné době je u nás evidováno přes 450 nemocných TBC, z toho téměř polovina jsou cizinci.
V současné době je u nás evidováno přes 450 nemocných TBC, z toho téměř polovina jsou cizinci.Všechny díly podcastu Co vás zajímá můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
250324_politika_Uhrik Celý článok nájdete TU: https://www.teraz.sk/publicistika/uhrik-progresivci-nas-vedu-do-izol/866150-clanok.html . Zahraničnopolitická orientácia, filozofia a politika progresívcov nás vedie do izolácie. Odmietajú USA, Čínu, Rusko, ale aj domáce, európske konzervatívne a vlastenecké sily. V TASR TV to povedal europoslanec Milan Uhrík (Republika). . Nesúhlasí ani s názorom, že by sa USA a Európska únia mali spájať špeciálne proti Číne. „Zmyslom našej existencie nemá byť, že ideme proti niekomu, ale snažiť sa hľadať s našimi konkurentmi, tak nazvem aj Ruskú federáciu, aj USA, výhodné zmluvy, ktoré nám pomôžu dosiahnuť naše interné ciele,“ tvrdí Uhrík. Európa podľa neho posledné roky hospodársky aj geopoliticky upadá. „Strácame vplyv a situácia je naozaj čoraz horšia,“ tvrdí...
Gwiezdne wojny podcast - Wszystkie oblicza Star Wars - Konglomerat podcastowy
Dokonało się, kończymy dziś omawianie drugiej fazy projektu Wielkiej Republiki. W wirtualnym studio spotkali się Mando, Rychu oraz Jerry aby
Dokonało się, kończymy dziś omawianie drugiej fazy projektu Wielkiej Republiki. W wirtualnym studio spotkali się Mando, Rychu oraz Jerry aby podyskutować o ostatniej powieści wydanej w ramach tego etapu, czyli o „Ścieżce zemsty”. Czy można tę książkę czytać jako autonomiczne dzieło? Jak Cavan Scott poradził sobie ze spointowaniem wielu wątków i elementów z wcześniejszych książek, komiksów i słuchowiska? Czy to udane zwieńczenie całej fazy i dobra podbudowa pod dalszy ciąg opowieści? O tym wszystkim i bardzo wielu innych kwestiach posłuchacie w dzisiejszym odcinku.
Czechosłowacja przetrwała Dyktat Monachijski. Straciła 1/3 terytorium, wszystkie umocnienia i większość przemysłu, ale nie straciła niepodległości. Agonia tego państwa trwała jeszcze przez prawie pół roku, do 15 marca 1939, kiedy to - dzień po ogłoszeniu przez Słowację niepodległości Czechy zostały zajęte przez niemieckie wojska a sam kraj stał się kolonią III Rzeszy.W 66 odcinku Czechostacji rozmawiam z historykiem, profesorem Uniwersytetu Warszawskiego Piotrem M. Majewskim o tej właśnie agonii, której na imię dano II Republika.W tym czasie umierało w Czechosłowacji wszystko - złożone w Monachium gwarancje Francji i Wielkiej Brytanii, więzy ze Słowacją, czy część elit politycznych I Republiki.Ale najbardziej wiara obywateli we własne państwo.Niecałych sześć miesięcy wystarczyło, by wolny od antysemityzmu demokratyczny kraj przemienił się w żydożerczą, groteskową i nieudolną satrapię, naiwnie wierzącą w to, że z Niemcami i Hitlerem można się dogadać.W rozmowie jest też trochę o tym, jakie plany i dlaczego miał wobec Pragi Goering, kim były sieroty po monarchii austro-węgierskiej i dlaczego ludowy znaczy po czesku i słowacku coś trochę innego, niż w języku polskim.Słuchaczom, którzy jeszcze nie mieli okazji, polecam dwa inne, powiązane z treścią tej rozmowy odcinki:O Dyktacie MonachijskimO zamachu na protektora Rzeszy-------------------------------------------------------------------------------Jeśli podcast Wam się podoba i chcecie pomóc go rozwijać, możecie zostać Patronami lub Patronkami Czechostacji w serwisie Patronite. W tym tygodniu zdecydowali się na to:Jakub i KacperBardzo Wam dziękuję
Původně hercem být nechtěl, ale přitahovaly ho humanitní vědy. „Studoval jsem sociální práci zaměřenou na psychoterapii. Pak mě zaujal jeden workshop,“ vypráví. Proč odjel za indiány do Peru a co mu pobyt mezi nimi dal? Cvičí kvůli rolím? Je vegetariánem? Má oblíbený recept? Proč si píše deník?Všechny díly podcastu Blízká setkání můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
Původně hercem být nechtěl, ale přitahovaly ho humanitní vědy. „Studoval jsem sociální práci zaměřenou na psychoterapii. Pak mě zaujal jeden workshop,“ vypráví. Proč odjel za indiány do Peru a co mu pobyt mezi nimi dal? Cvičí kvůli rolím? Je vegetariánem? Má oblíbený recept? Proč si píše deník?
Soos, Oliver www.deutschlandfunk.de, Europa heute
Soos, Oliver www.deutschlandfunk.de, Europa heute
Soos, Oliver www.deutschlandfunk.de, Europa heute
Svérázný malíř, grafik a ilustrátor Břetislav Kužel s nadsázkou a s humorem dotvářel koloryt Jičína. Jeho olejomalby jsou plné skrytých významů, dvojsmyslů, i sarkasmu a odrážejí příběhy. "Břéťa", jak mu jeho přátelé říkali, zemřel v závěru února. Bylo mu 86 let. Umělce si dnes v Jičíně připomenou vzpomínkovým setkáním v kavárně Republika.
Radost ze vzniku Československého státu zchladila celá řada problémů, kterým musela mladá republika čelit. Sotva skončilo vraždění na frontových liniích, začali lidé masově umírat na dosud neznámou nemoc nazvanou španělská chřipka. Vojáci se vraceli z války a nemohli sehnat práci. Nezaměstnanost strmě rostla a s ní i hlad a pocit systémové nespravedlnosti. Republiku zachvátily hladové bouře a atentátu se nevyhnul ani sám ministerský předseda.
0:43 - „Záleží len na voličoch Smeru,“ reaguje Blaha na piatkové protesty a pozýva „ukrošov“ na návštevu Moskvyhttps://www.startitup.sk/zalezi-len-na-volicoch-smeru-reaguje-blaha-na-piatkove-protesty-a-pozyva-ukrosov-na-navstevu-moskvy/1:43 - Mikulec s Matovičom otvárajú starú kauzu: Vo vojenskom spravodajstve malo zmiznúť 74 miliónov eur (VIDEO)https://www.startitup.sk/mikulec-s-matovicom-otvaraju-staru-kauzu-vo-vojenskom-spravodajstve-malo-zmiznut-74-milionov-eur-video/2:51 - Obľúbený slovenský hudobník je nezvestný. Manželke zanechal desivú poslednú správuhttps://www.startitup.sk/oblubeny-slovensky-hudobnik-je-nezvestny-manzelke-pred-zmiznutim-zanechal-poslednu-spravu/3:46 - Líder KDH Majerský prehovoril o spolupráci so Smeromhttps://www.startitup.sk/lider-kdh-majersky-prehovoril-o-spolupraci-so-smerom/4:43 - O prerozdelení ministerstiev sa rokuje a Republika je „štandardná politická strana,“ povedal Gašpar v ostrej debate so Šimečkomhttps://www.startitup.sk/o-prerozdeleni-ministerstiev-sa-rokuje-a-republika-je-standardna-politicka-strana-povedal-gaspar-v-ostrej-debate-so-simeckom/5:42 - SND bude mať opäť nového šéfa. Ministerstvo kultúry vypísalo výberové konaniehttps://www.startitup.sk/snd-bude-mat-opat-noveho-sefa-ministerstvo-kultury-vypisalo-vyberove-konanie/6:40 - Prokuratúra chce obmedziť politické vyjadrenia psychológov. Reaguje na ich list premiérovi Ficovihttps://www.startitup.sk/prokuratura-chce-obmedzit-politicke-vyjadrenia-psychologov-reaguje-na-ich-list-premierovi-ficovi/7:44 - Trump hovoril s Putinom o ukončení vojny na Ukrajine. Ruský prezident „chce, aby ľudia prestali umierať“https://www.startitup.sk/trump-hovoril-s-putinom-o-ukonceni-vojny-na-ukrajine-rusky-prezident-chce-aby-ludia-prestali-umierat/ - Trump schválil miliardový predaj zbraní. Masívny balík vojenského vybavenia Biden kedysi odmietolhttps://www.startitup.sk/trump-schvalil-miliardovy-predaj-zbrani-masivny-balik-vojenskeho-vybavenia-biden-kedysi-odmietol/9:36 - Cybertruck pod paľbou kritiky: Je 17-krát nebezpečnejší než legendárny Ford Pinto. Štatistiky úmrtnosti sú desivéhttps://www.startitup.sk/cybertruck-pod-palbou-kritiky-je-17-krat-nebezpecnejsi-nez-legendarny-ford-pinto-statistiky-umrtnosti-su-desive/11:07 - Prvé 3 „francúzske esá“ už pristáli na Ukrajine. Takto zmenia pravidlá vzdušného boja, tvrdia expertihttps://www.startitup.sk/prve-3-francuzske-esa-uz-pristali-na-ukrajine-takto-zmenia-pravidla-vzdusneho-boja-tvrdia-experti/12:03 - Slováci nakupujú na Temu výrobky, ktoré ohrozujú život. Toxické látky prekračujú limity, elektrické zariadenia vybuchujúhttps://www.startitup.sk/slovaci-nakupuju-na-temu-vyrobky-ktore-ohrozuju-zivot-toxicke-latky-prekracuju-limity-elektricke-zariadenia-vybuchuju/13:09 - Diaľničné známky s novými pravidlami: Vodiči o tejto zmene ani netušia. Takúto výhodu prinášahttps://www.startitup.sk/dialnicne-znamky-s-novymi-pravidlami-vodici-o-tejto-zmene-ani-netusia-takuto-vyhodu-prinasa/14:00 - Dobré správy pre motoristov. Analytik priblížil vývoj cien benzínov a nafty (PRESNÉ SUMY)https://www.startitup.sk/analytik-priblizil-vyvoj-cien-benzinov-a-nafty-motoristom-prinasa-dobre-spravy-presne-sumy/14:58 - 16:02 - Poľská jaskyňa rozpovedala desivé svedectvo praveku. Takmer po 30 rokoch potvrdila vedeckú teóriuhttps://www.startitup.sk/polska-jaskyna-rozpovedala-desive-svedectvo-praveku-takmer-po-30-rokoch-potvrdila-vedecku-teoriu/16:02 - Unikátne nebeské divadlo sa odohráva raz za 15 rokov. Na oblohe uvidíš 7 planét súčasnehttps://www.startitup.sk/unikatne-nebeske-divadlo-sa-odohrava-raz-za-15-rokov-na-oblohe-uvidis-7-planet-sucasne/17:08 - Dokonalé palacinky, wafle aj lievance. Toto sú TOP miesta v Bratislave, kde ich ochutnáš (REBRÍČEK)https://www.startitup.sk/dokonale-palacinky-wafle-aj-lievance-toto-su-top-miesta-v-bratislave-kde-ich-ochutnas-rebricek/
Leopoldovská väznica sa 23. novembra 1991 stala dejiskom jednej z najkrvavejších tragédií v histórii slovenského väzenstva. To, čo sa pre dozorcov začalo ako bežný služobný deň, sa zmenilo na masaker, pri ktorom vyhaslo päť nevinných životov. Dozorcovia František Svoboda, Milan Černý, Milan Galbavý, Igor Jošt a len 20-ročný Marián Zenner sa stali obeťami brutálneho úteku väzňov.Peter Vačok, bývalý elitný vyšetrovateľ, bol jedným z prvých, ktorí na vlastné oči videli následky tejto nepochopiteľnej tragédie. Pán Vačok v ďalšej časti relácie V teréne odhalil detaily úteku, desivé momenty vyšetrovania, ale aj to, ako tento prípad navždy poznačil slovenské väzenstvo.
Jeżeli podoba Ci się odcinek możesz nas wesprzeć w serwisie Patronite.pl:
Vějíř otazníků nad masovým vražděním; Jak se vlastně máme? Skvěle, nebo to stojí za starou bačkoru?; Cíl šéfa vládního StratComu Foltýna: Lidi by měli přestat plout na růžovém obláčku míru; Republika nerůstu; Tři zlodějíčci vánoční jedličky; O světle Všechny díly podcastu Názory a argumenty můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
Masivní růst po sérii krizí nepřišel. Dosavadní hospodářský model se vyčerpal, nový zatím jen vyhlížíme.Všechny díly podcastu Názory a argumenty můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
Bavorský premiér Markus Söder měl dlouho pověst politika, který nevystrčí paty z domu. Čili že ho to, co se děje v zahraničí, příliš nezajímá. A že když už opustí Mnichov, případně rodný Norimberk, vedou jeho cesty maximálně do Berlína. Mimo jiné i proto, aby tak podtrhl důležitost svého regionu v rámci Spolkové republiky i svou vlastní v kontextu německé politiky. Poslední měsíce ovšem překvapuje svými zahraničními cestami. Už byl mimo jiné v Číně nebo Srbsku.
Komu by vyhovovali predčasné voľby? To je podľa Martina Slosiarika z agentúry Focus veľmi ťažké predvídať. Čo však vidno, je presun nespokojných voličov. Vládne strany strácajú a môžu stratiť ešte viac, keď ľudia pocítia zdražovanie. Problémom však je, kto môže ich voličov získať. Volič Smeru totiž neprechádza k Progresívnemu Slovensku.V podcaste s Martinom Slosiarikom sa dozviete:– od 1. minúty – či je normálne, že v prieskumoch vládne strany klesajú a opozícia stúpa;– po 2:00 – že konsolidačné opatrenia sa ešte v popularite strán prejavia, keď ľudia pocítia vyššie ceny;– od 2:50 – že tábory koaličných a opozičných voličov sa medzi sebou uzatvárajú;– od 4:00 – prečo pri nepopularite vlády stúpa Republika;– po 7:00 – že iba 60 percent voličov Hlasu z roku 2023 by ho volila znova;– od 8:00 – či agresívnejšia komunikácia nového predsedu Hlasu znamená aj budúcu koalíciu s Republikou;– po 9:20 – komu by vyhovovali predčasné voľby;– od 12:00 – či by mali huliakovci s Národnou koalíciou šancu samostatne uspieť alebo by sa museli pridať napríklad k Republike;– po 13:00 – že ak by Rudolf Huliak vstúpil do Hlasu, pokazil by im volebný výsledok;– od 17:00 – či by sa KDH, SaS a Demokrati mali spojiť do predvolebnej koalície;– od 19:40 – či PS naozaj rastie na úkor malých strán alebo je to len mýtus;– po 22:00 – či by úspech Maďarskej aliancie znamenal posilnenie Ficovho tábora;– od 24:00 – či ľudia v prieskumoch klamú a či to znamená, že Smer a Republika sú skutočnosti silnejšie;– po 28:30 – že na Slovensku netreba meniť volebný systém, lebo náš súčasný, pomerný systém, je spravodlivý;– od 30:30 – že zastúpenie regiónov sa dá posilniť aj inak ako väčšinovým systémom;– po 31:00 – že aj bratislavskí poslanci sú z regiónov;– od 32:00 – či by sme mali uvažovať o dvojkomorovom parlamente, ak chceme zástupcov regiónov a zároveň demokraciu.
Komu by vyhovovali predčasné voľby? To je podľa Martina Slosiarika z agentúry Focus veľmi ťažké predvídať. Čo však vidno, je presun nespokojných voličov. Vládne strany strácajú a môžu stratiť ešte viac, keď ľudia pocítia zdražovanie. Problémom však je, kto môže ich voličov získať. Volič Smeru totiž neprechádza k Progresívnemu Slovensku.V podcaste s Martinom Slosiarikom sa dozviete:– od 1. minúty – či je normálne, že v prieskumoch vládne strany klesajú a opozícia stúpa;– po 2:00 – že konsolidačné opatrenia sa ešte v popularite strán prejavia, keď ľudia pocítia vyššie ceny;– od 2:50 – že tábory koaličných a opozičných voličov sa medzi sebou uzatvárajú;– od 4:00 – prečo pri nepopularite vlády stúpa Republika;– po 7:00 – že iba 60 percent voličov Hlasu z roku 2023 by ho volila znova;– od 8:00 – či agresívnejšia komunikácia nového predsedu Hlasu znamená aj budúcu koalíciu s Republikou;– po 9:20 – komu by vyhovovali predčasné voľby;– od 12:00 – či by mali huliakovci s Národnou koalíciou šancu samostatne uspieť alebo by sa museli pridať napríklad k Republike;– po 13:00 – že ak by Rudolf Huliak vstúpil do Hlasu, pokazil by im volebný výsledok;– od 17:00 – či by sa KDH, SaS a Demokrati mali spojiť do predvolebnej koalície;– od 19:40 – či PS naozaj rastie na úkor malých strán alebo je to len mýtus;– po 22:00 – či by úspech Maďarskej aliancie znamenal posilnenie Ficovho tábora;– od 24:00 – či ľudia v prieskumoch klamú a či to znamená, že Smer a Republika sú skutočnosti silnejšie;– po 28:30 – že na Slovensku netreba meniť volebný systém, lebo náš súčasný, pomerný systém, je spravodlivý;– od 30:30 – že zastúpenie regiónov sa dá posilniť aj inak ako väčšinovým systémom;– po 31:00 – že aj bratislavskí poslanci sú z regiónov;– od 32:00 – či by sme mali uvažovať o dvojkomorovom parlamente, ak chceme zástupcov regiónov a zároveň demokraciu.
V najnovšej epizóde zmUPované sa Sima rozprávala s Ľudom Kolmanom a Michalom Mikulášom o ich cestovateľských zážitkoch a spomienkach. Dozvieš sa, aké je to na „nefestivale“ Burningman, čo všetko si tam so sebou musíš vziať a či to stojí za to. A čo ich cestovateľské príhody? Dozvieš sa, ako sa dá byť zatknutý v Mexiku dvakrát za jeden deň, byť okradnutý policajtom a ako chutí zebrie či žirafie mäso. Tak čo? Zažil si už niekedy niečo podobné? Napíš nám do komentára. Reláciu o cestovaní vám prináša nový Nissan Qashqai
In zakaj se celo danes še vedno zdi, da nam zgodba o metamorfozi Rima iz republike v cesarstvo, zgodba, v kateri nastopajo tako slavne osebnosti, kot so Cezar, Ciceron, Mark Antonij in Avgust, pravzaprav razkriva nekaj ključnega o nas samih, o družbi, politiki in identiteti Zahoda?Zdaj, ko je bil Donald Trump vnovič izvoljen za predsednika Združenih držav, se številni po svetu sprašujejo, ali so ameriški republiki šteti dnevi. A kako natanko republika propade? Kako družbeno-politične institucije, v katerih se lahko udejstvuje razmeroma širok, razmeroma heterogen krog ljudi, nadomesti režim, kjer se pravzaprav vsa oblast zgošča okoli enega samega človeka? Nemara najbolj znamenit primer take metamorfoze najdemo v starem Rimu, ki se je proti koncu prvega stoletja pred našim štetjem iz približno pol tisočletja stare republike preobrazil v imperij. Zato smo se v tokratni Intelekti spraševali, kako in zakaj je rimska republika propadla? – Odgovore sta nam pomagala iskati dr. Gregor Pobežin, predavatelj na koprski Fakulteti za humanistične študije in raziskovalec na Inštitutu za kulturno zgodovino, ter dr. David Movrin, predavatelj na Oddelku za klasično filologijo ljubljanske Filozofske fakultete. foto: Karl Theodor von Piloty – Cezarjev umor, 1865, izrez (Državni muzej Spodnje Saške / Wikipedija, javna last)
Co się dzieje w Ameryce? Czy druga strona zaakceptuje wyniki wyborów? Co miało największe znaczenie w tej kampanii? Czy partia Republikańska jest podzielona? Czy Trump był niedoszacowany w sondażach? Co się zmieni po wyborach? Co znaczą te wybory dla świata? Co wygrana Trumpa oznacza dla Ukrainy? Co w tych wyborach było najbardziej zaskakujące? Na te pytania odpowiadają prostą z Waszyngtonu Mateusz Piotrowski oraz Paweł Markiewicz, eksperci PISM. Zgłoś się do Szkoły Przywództwa Instytutu Wolności: https://szkolaprzywodztwa.pl/ Mecenasi programu: Novoferm: https://www.novoferm.pl/ Ekovoltis: https://ekovoltis.pl/ Zamów książkę Igora Janke: https://patronite-sklep.pl/produkt/sila-polski-igor- janke/ https://patronite.pl/igorjanke ➡️ Zachęcam do dołączenia do grona patronów Układu Otwartego. Jako patron, otrzymasz dostęp do grupy dyskusyjnej na Discordzie i specjalnych materiałów dla Patronów, a także newslettera z najciekawszymi artykułami z całego tygodnia. Układ Otwarty tworzy społeczność, w której możesz dzielić się swoimi myślami i pomysłami z osobami o podobnych zainteresowaniach. Państwa wsparcie pomoże kanałowi się rozwijać i tworzyć jeszcze lepsze treści. Układ Otwarty nagrywamy w https://bliskostudio.pl
Zapraszamy na newsletter "Stanu Wyjątkowego". Co tydzień będziemy zwracać Państwa uwagę na kluczowe wydarzenia oraz polecać interesujące teksty. Zapisać można się tu: https://wiadomosci.onet.pl/tylko-w-onecie/newsletter-stan-wyjatkowy-zapisz-sie-na-nasz-nowy-newsletter/q7dq8jv Komisja do spraw badania rosyjskich wpływów w Polsce zakończyła pierwszy etap swych prac. I był to etap głównie publicystyczny, bo niewiele nowego usłyszeliśmy. Jedno jest chyba dla wszystkich w tej chwili jasne — wszystkie dziwne przypadki Antoniego Macierewicza przez ostatnie 30 lat wymagają specjalistycznych analiz. Komisja rekomenduje sprawdzenie czy Macierewicz dopuścił się zdrady dyplomatycznej. Dość ironiczne jest to, że Macierewicz bezskutecznie próbował oskarżać przez wiele lat o zdradę dyplomatyczną Donalda Tuska i Radosława Sikorskiego. Nie mamy złudzeń, że PiS będzie bronić Macierewicza do upadłego. Przyznanie, że jest smoleńskim łgarzem, który jako szef MON bez żadnych analiz odwoływał wojskowe zamówienia, jest politycznie niemożliwe — bo odpowiedzialność za to, że „Maciora” mógł to robić, spada osobiście na szefa PiS Jarosława Kaczyńskiego. Broni więc Kaczyński swego pomagiera, brnąć w coraz większe nonsensy. Ostatnio sugeruje, że wynajęci przez Macierewicza zagraniczni eksperci zaprzeczają teorii zamachu w Smoleńsku, bo zmusiły ich tego zachodnie specsłużby, które nie mają interesu w tym, aby wyszło na jaw, że to Putin zamordował Lecha Kaczyńskiego. W taki sposób to można uzasadnić absolutnie wszystko. Inna rzecz, że PiS to partia wyspecjalizowana w budowaniu nowych mitów i kreowaniu męczenników — prezes Kaczyński robi tak od dekad. I nie ustaje. Najnowszymi męczennikami są ksiądz Michał Olszewski i dwie urzędniczki Ministerstwa Sprawiedliwości, którzy spędzili 7 miesięcy w areszcie jako podejrzani o przekręty w Funduszu Sprawiedliwości, skarbonce ziobrystów za rządów PiS. Za księdza kaucję w wysokości 350 tys. zapłacili współbracia sercanie. Obie panie wyszły za poręczeniem Michała Rachonia z TV Republika, który wpłacił po 350 tysięcy złotych kaucji za każdą z nich. Tak, tak — Rachoń wyłożył 700 tys. PLN. Panie z wdzięczności natychmiast stawiły się w studio telewizji Republika i zaczęły opowiadać o trudnych warunkach w jakich przebywały. Trudność polegała głównie na tym, że jedna z pań nie dostała wrzątku do zaparzenia herbaty, a druga z pań musiała w izbie zatrzymań załatwić potrzeby fizjologiczne w łazience z oknem w drzwiach. Mówiąc zupełnie poważnie z opowiadania obu osadzonych nie wynika nic niezgodnego z przepisami. No ale przyznanie tego zburzyłoby mit PiS-u, wszak Kaczyński krzyczy, że ksiądz i obie panie byli torturowani. Twórcy słuchowiska politycznego „Stan Wyjątkowy” idą dalej w dekompozycji tego mitu.
Šodien raidījumā Divas puslodes daudz runājam par Krieviju, par tās veiksmēm un neveiksmēm, mēģinot savā pusē iegūt vairāk sabiedroto kā pretpolu Rietumu demokrātijai. Šobrīd tā jau ir ierasta lieta, ka, runājot par notiekošo pasaulē, ir jāpiemin arī Krievija. Aktualitātes analizē Latvijas Radio Ziņu dienesta žurnālists Uldis Ķezberis un politologs Veiko Spolītis. Viedokli izsaka bijušais ANO Kišiņevas biroja darbinieks Oskars Kastēns. Moldova – līdz ar nagiem Eiropā 20. oktobra vakars, jādomā, daudziem proeiropeiski noskaņotiem Moldovas pilsoņiem kļuva par pārbaudījuma brīdi. Balsu skaitīšanai ejot uz beigām, izskatījās, ka uz jautājumu „Vai atbalstāt izmaiņas Konstitūcijā ar nolūku Moldovai iestāties Eiropas Savienībā?” vairums balsojušo ir atbildējuši ar „Nē”. Prezidente Maija Sandu sasauca ārkārtas preses konferenci, kurā runāja par „ārēju spēku” bezprecedenta iejaukšanos balsošanas procesā. Nevienam nebija ne mazāko šaubu, ka ar „ārējiem spēkiem” jāsaprot Kremlis un tā pakalpiņi. Krievija devusi patvērumu Moldovas partijām un politiķiem, kuri pretdarbojas proeiropeiski orientētās valdības centieniem. Šī gada aprīlī piecas šādas partijas Maskavā nodibināja aliansi ar nosaukumu „Uzvara”; tās politiskais mugurkauls ir Šora partija – kopš pagājušā gada jūnija Moldovā aizliegts politisks spēks, kura dibinātājs ir aizmuguriski par smagiem ekonomiskiem noziegumiem notiesātais, Krievijā mītošais miljonārs Ilans Šors. Saskaņā ar Moldovas drošības iestāžu pausto, mēnešos pirms referenduma caur Šora organizētu shēmu apmēram 130 000 vēlētāju saņēmuši naudu par attiecīgu balsojumu, kā arī par eiroskeptisku viedokļu izplatīšanu sociālajā tīklā „Telegram”. Grūti spriest, cik no šiem līdzekļiem ir paša Šora sarūpēti, cik – Kremļa sponsorējums. Eiroskeptiskā vēstījuma centrā bija tēzes, ka virzīšanās uz Eiropas Savienību izraisīšot tiešu konfliktu ar Krieviju, ka tā sola Moldovas ļaudīm vien dzīves dārdzības pieaugumu, kamēr draudzība ar Kremli – lētu gāzi un degvielu. Vēl viens motīvs ir bažas, ka eirointegrācija nozīmēs vēl ciešākas saites ar Moldovai etniski un vēsturiski ļoti tuvo Rumāniju, kas kaitēs apmēram astoņpadsmit procentiem nemoldāvu iedzīvotāju. Sevišķi izplatīti šādi noskaņojumi ir Gagauzijas autonomijā, kur dzīvo apmēram 125 000 tjurku valodu saimei piederīgās gagauzu valodas runātāju. Šeit pret konstitūcijas izmaiņām balsojušo proporcija pārsniedza 90%, savukārt krieviskajos valsts ziemeļu rajonos un separātiskajā Piedņestrā tā ir no sešdesmit pieciem līdz astoņdesmit procentiem. Savukārt par iestāšanos Eiropas Savienībā vairākums balsojis galvaspilsētā Kišiņevā un tai tuvākajos valsts centra rajonos. Kā izrādījās pirmdienas rītā, Moldovas eiropeisko kursu par mata tiesu glāba ārzemēs dzīvojošie pilsoņi, kuru balsis deva pozitīvu iznākumu ar nepilniem 50,4%. Līdztekus referendumam notika arī Moldovas prezidenta vēlēšanas, kurās Maija Sandu ieguva labāko rezultātu – vairāk nekā 42% balsu, kas nozīmē, ka otrajā kārtā viņa sacentīsies ar agrāko ģenerālprokuroru, Moldovas Sociālistu partijas atbalstīto gagauzu izcelsmes politiķi Aleksandru Stojanoglo, kurš ieguvis vairāk nekā 26%. Arī šajā gadījumā par proeiropeiskās prezidentes panākumiem nav pilnīgi drošas pārliecības, jo vēl vairāki viņas konkurenti pārstāv Aleksandram Stojanoglo tuvus uzskatus un varētu aicināt savu vēlētājus balsot par viņu. „Rietumu kapraču” saiets Kazaņā Šajās dienās Krievijas Federācijas autonomās republikas Tatarstānas galvaspilsēta Kazaņa uzņem BRICS organizācijas valstu vadītāju sešpadsmito samitu. Tāda mēroga un līmeņa starptautisks forums Krievijā nav pieredzēts ne vien pēdējos izolācijas un sankciju gados, bet pat pēdējās pāris desmitgadēs. Dibināšanas brīdī 2009. gadā organizācijā bija četras dalībvalstis – Brazīlija, Krievija, Indija un Ķīna. Gadu vēlāk pievienojās Dienvidāfrikas Republika. Visbeidzot šogad organizācijā iestājušās Apvienotie Arābu Emirāti, Ēģipte, Etiopija un Irāna; savu pievienošanos, kas arī tika plānota ar šo gadu, joprojām apsver Saūda Arābija. Attiecīgi visnotaļ reprezentatīvajā kompānijā, kas pulcējusies Kazaņā, ir Ķīnas prezidents Sji, Indijas premjerministrs Modi, Dienvidāfrikas prezidents Ramafosa, Apvienoto Arābu Emirātu prezidents al Nahajans, Irānas prezidents Pezeškiāns, Ēģiptes prezidents el Sisi un Etiopijas premjerministrs Ahmeds. Tāpat ieradušies vairāki citi reģionāli nozīmīgi vadītāji – tādi kā Turcijas prezidents Erdogans un Vjetnamas premjerministrs Tiņs –, kuru valstis arī izrāda interesi par dalību BRICS. Brazīlijas prezidents Lula da Silva savu ierašanos atcēlis, taču, cik var noprast, ne politisku, bet medicīnisku iemeslu dēļ – viņš esot nelaimīgi traumējis galvu. Skaidrs, ka šis notikums ir īsta medusmaize Rietumu sankcijām pakļautajam, starptautiskos noziegumos apsūdzētajam Krievijas vadonim Vladimiram Putinam. Pretstāve ar reitumvalstīm kopš plaša mēroga iebrukuma Ukrainā ir viņa politikas vadmotīvs, savukārt BRICS jau savas dibināšanas brīdī bija organizācija, kas pretendēja veidot Rietumiem, īpaši G7 grupas valstīm, alternatīvu ekonomiskās aprites un sadarbības struktūru. Līdz ar jaunajām dalībvalstīm tagad organizācija pārstāv apmēram 45% pasaules iedzīvotāju un apmēram trešdaļu ekonomikas apjoma, un Kremļa saimnieks var demonstrēt savu „iztiksim bez Rietumiem” stāju. Tiesa, kā ar smīnu norāda Rietumu mediji, var jau deklarēt, piemēram, mērķi atkratīties no ASV dolāra un eiro savstarpējos norēķinos, taču norādījumos samita apmeklētājiem minēts, ka līdzi ieteicams ņemt skaidru naudu, un to pašu, ļoti vēlams, dolāros un eiro, jo globāli izmantotās maksājumu kartes lepnajā Krievzemē nedarbojas, savukārt ne visas turienes bankas varētu labprāt pieņemt Indijas rūpijas vai Etiopijas birus. Kas attiecas uz Putina politiskajiem ieguvumiem, tad tādi, protams, būs – sevišķi jau Krievijas iekšējam patēriņam. Daudz pieticīgāk vērtējama samita ietekme uz Kremļa starptautiskajām pozīcijām. Korejiešu kājas krievu zābakos 21. oktobrī Krievijas vēstnieks Dienvidkorejā tika izsaukts uz ārlietu ministriju Seulā, kur ministra pirmais vietnieks viņam izteica savas valsts visstingrāko protestu par Ziemeļkorejas karavīru ierašanos Krievijā, acīmredzot, lai balstītu agresorvalsti tās kara pret Ukrainu. Saskaņā ar Dienvidkorejas izlūkdienesta pausto, pagaidām ieradusies pirmā grupa – apmēram 1500 īpašo uzdevumu vienības kareivju, taču, pēc tās pašas aģentūras ziņām, kopējais nosūtāmo skaits varētu sasniegt 12 000. Tāpat pirmdien Ukrainas Stratēģiskās komunikācijas un informācijas drošības centrs publiskoja video, kurā redzami it kā korejieši, kuri saņem Krievijas armijas aprīkojumu un formastērpus. Ukrainas prezidents Volodimirs Zelenskis, uzstājoties ar videouzrunu svētdienas vakarā, pauda atzinību tiem Ukrainas partneriem, kuri „nepiever acis un runā atklāti par šo sadarbību, kas vērš plašumā karu”. Tas ir zināms mājiens Savienotajām Valstīm, kuras pagaidām izvairīgi komentējušas publiskoto informāciju par ziemeļkorejiešu specvienību potenciālo izmantošanu karā pret Ukrainu. Jāpiebilst, ka vismaz formāli Ziemeļkorejas īpašo uzdevumu spēku apjoms ir milzīgs – tuvu pie 200 tūkstošiem, taču šis lielais skaitlis liek nedaudz šaubīties par šo karavīru sagatavotības līmeni. Tiek lēsts, ka pat šo it kā elitāro vienību kareivji ir vāji apgādāti, sagatavoti un motivēti, salīdzinot ar rietumvalstu armiju profesionāļiem. Apšaubāma ir viņu motivācija karot par savu totalitāro tēvzemi un tās vadoni, sevišķi tad, ja padošanās gadījumā viņiem tiks piesolīta iespēja pārceļot uz Dienvidkoreju. Ja ir runa par notiekošā politisko efektu, tad tas ir visai demonstratīvs žests, kam jāapliecina Putina iespējas būvēt globālu „totalitāro varmāku aliansi” savas agresijas atbalstam. Sagatavoja Eduards Liniņš.
Po zdravotníkoch odmietli návrh rozpočtu aj učitelia. Vláde odkazujú že im jednorazový 800 eurový príplatok nestačí a že na budúci rok budú učiteľské platy reálne klesať. Minister školstva je s rozpočtom spokojný, v parlamente práve presadzuje svoju nežnú revolúciu vo vzdelávaní.Prečo sú učitelia a zamestnanci škôl s ponukou vlády nespokojní? Aké zvyšovanie platov žiadajú a čo bude ak ho nedostanú? A čo hovoria na Druckerove veľké zmeny? Podporí jeho zákony aj opozícia? Aké návrhy prinesie KDH?Braňo Závodský sa rozprával s poslancom parlamentu za KDH a exministrom školstva Jánom Horeckým a predsedom Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku Pavlom Ondekom.
Riziko zneužitia tajnej služby pri vyšetrovaní atentátu tu je. Z hľadiska samotného vyšetrovania a trestnoprávneho konania správa SIS nemá absolútne žiadnu relevanciu, ale vo vytváraní verejnej mienky a jej nasmerovávaní, má veľký význam, no a s týmto sa tu teraz hrá, hovorí bývalý predstaviteľ Smeru Boris Zala. Od atentátu na premiéra uplynulo už viac ako päť mesiacov. Napriek celospoločenskej závažnosti tohoto zločinu však verejnosť o vyšetrovaní atentátu doteraz prakticky vôbec nič nevie. Naopak, premier – ako poškodená osoba, ale i aktívny politik, špekulácie okolo atentátu využíva na účelovú politizáciu a útoky voči médiám i opozícií.„Pri vyšetrovaní atentátu na premiéra sa účelovo živí hmla a istý mystický rozmer, ktorý ľuďom necháva priestor, aby si to spájali s čím chcú. Samozrejme, permanentným poukazovaním na spojenie atentátnika s opozíciou je to posolstvo úplne jasné,“ tvrdí bývalý poslanec a europoslanec za Smer Boris Zala.Podpredseda Smeru a europoslanec Ľuboš Blaha v Moskve, premiér a šéf Smeru Fico zasa v Bruseli. I takto skutočne veľmi doširoka rozkročená vyzerá dnes zahraničná politika našej vládnej garnitúry. Problémom však je, že slová a to ani samotného premiéra, nezodpovedajú skutkom jeho vlády a ani jeho samotného. To, že sa tým stáva nedôveryhodným v očiach našich západných spojencov je jedna vec, otázkou však je, dokedy dokáže tóuto dvojtvárnosťou uspokojovať svojich čoraz viac radikalizujúcich sa voličov, zvlášť ak na brány parlamentu už čoraz hlasnejšie búcha Republika?„Čisto z ideového hľadiska Robert Fico už dnes nevidí žiadnu hranicu medzi Harabinom, Republikou a Smerom. Premiér už stratil tabu spolupráce s extrémistami. Ja si dokonca myslím že keby sa Reublika dostala po voľbách do parlamentu, on osobne by nemal problém usilovať sa i o vládnu koalíciu s Republikou,“ hovorí Boris Zala.No a napokon, kam zmizol Hlas a prečo onemela táto údajne moderná podoba slovenskej sociálnej demokracie a napokon, aké dôsledky môže mať vyšetrovanie atentátu na slovenský spôsob? Témy pre bývalého predstaviteľa Smeru a europoslanca Borisa Zalu.
Zgłoś się do Szkoły Przywództwa Instytutu Wolności: https://szkolaprzywodztwa.pl/ Mateusz Piotrowski, PISM analizuje amerykańską kampanię prezydencką. (1:44) Czy południe jest „trumpowskie”? (4:49) Nastroje w obozie Trumpa. „Poukładana” kampania Harris (12:54) Na ile obóz Republikański jest zjednoczony? (21:52) Zaangażowanie Elona Muska w kampanię Trumpa (41:28) Polska kwestia w amerykańskiej kampanii Zamów książkę Igora Janke: https://patronite-sklep.pl/produkt/sila-polski-igor- janke/ https://patronite.pl/igorjanke ➡️ Zachęcam do dołączenia do grona patronów Układu Otwartego. Jako patron, otrzymasz dostęp do grupy dyskusyjnej na Discordzie i specjalnych materiałów dla Patronów, a także newslettera z najciekawszymi artykułami z całego tygodnia. Układ Otwarty tworzy społeczność, w której możesz dzielić się swoimi myślami i pomysłami z osobami o podobnych zainteresowaniach. Państwa wsparcie pomoże kanałowi się rozwijać i tworzyć jeszcze lepsze treści. Układ Otwarty nagrywamy w https://bliskostudio.pl Mecenasi programu: Novoferm: https://www.novoferm.pl/ e2V: https://e2v.pl/
Jedyna polska redakcja TV Republika która zrobiła wywiad z kandydatem na prezydenta USA - Wybory 2024. Rozmowę z Donaldem Trumpem przeprowadził redaktor Michał Rachoń z telewizji Republika. Specjalnie dla Was analizę wywiadu zrealizowali Mikołaj Teperek oraz redaktor Tomasz Winiarski. Co Donald Trump powiedział Polakom i Polonii? Czy Polska jest bezpieczna? Jak wyglądało zaplecze wywiadu? Na kogo zagłosuje Polonia?
Tu je v opozícií Harabin či Republika a to znamená, že vláda je pod tlakom ešte krajnejšej pravice než aký ona sama produkuje. Fico vie, že sa neudrží pri moci tým, že bude doručovať sľubované výsledky vládnutia a tak namiesto toho, musí čoraz viac ukazovať nepriateľov a údajných vinníkov, tvrdí bývalý šéf SDĽ Peter Weiss. Podľa neho ide o veľmi nebezpečnú politiku pretože premiér sa ocitol v špirále radikalizácie, ktorú už nemá pod kontrolou.Vláda uvalila na bedrá občanov viac ako dva a pol miliardový konsolidačný balíček. Ficov kabinet pri tom poruší viacero sociálno-demokratických princípov a dokonca i jasných sľubov z úst samotného premiéra. Namiesto diskusie o tom, ako ekonomicky, ale i celospoločensky dostať Slovensko z nelichotivých a doslova až posledných miest v životnej úrovni vo všetkých možných merateľných parametroch, sa však vláda rozhodla ísť cestou hľadania vnútorných nepriateľov a eskalovania konflitktov. Z politických oponentov, ale i médií či občianskej spoločnosti sa tak postupne stávajú nielen oponenti moci, ale priam nepriatelia štátnosti v slovníku nápadne podobnom normalizačnej moci v ére bývalého režimu.Izolácia Slovenska sa však čoraz viac prejavuje aj na medzinárodnom poli, kde vládnej politike deklarovaných siločiar na všetky štyri svetové strany prestávajú rozumieť i naši najvernejší spojenci a v panteóne našich strategických väzieb sa tak čoraz viac ocitajú výhradne Rusi, ktorí vedú brutálnu vojnu s našim východným susedom a Maďari, ktorí zasa nepokryte poškuľujú po revízií Trianonu.Máme dočinenia s krízou vládnutia. Je to zrkadlo celkového úpadku strategických politických elít od Novembra 89. Zároveň však platí, že toto je najslabšia vláda SMERu v histórií. Je to nekoncepčná vláda, je to vláda, ktorá sa nedrží ani svojho vlastného vládneho programu a je to vláda, ktorá stratila i svoj sociálno-demokratický charakter. Jej vládnutie sa dnes celkom podriaďuje politike ukazovania na ideologického nepriateľa a jeho vytvárania, tvrdí bývalý predseda Strany demokratickej ľavice a exdiplomat Peter Weiss. A aký je podľa neho dôvod takejto politiky? Robert Fico sa dostal po roku 2020 spať k moci tým, že sa orientoval na čoraz viac radikálnejších voličov, ktorých pritom on sám radikalizoval, no a dnes sa sám ocitol vo vleku ich radikalizmu, tvrdí Weiss.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
„Republika si aktuálne drží tých šesť sedem percent a do parlamentu by sa aktuálne dostali“, hovorí Roman Pudmarčík z agentúry IPSOS. Za ich návratom vidí aj politiku súčasnej vládnej koalície. Uťahovanie opaskov naordinované voličskej základni, predtým však zásadné prilepšenie premiérovi a ministrom, predseda vlády naviac zabezpečený doživotnou rentou. Bezprecedentný zásah do životnej úrovne občanov, na druhej strane nové ministerstvo za stovky miliónov, márnivé nápady na opätovné prelepovanie policajných áut, fotografie s predsedom Putinovej diplomacie, plány vládnej návštevy Číny. A v parlamente miestami slovník tretej cenovej. A hoci na námestia prichádzajú tisíce nespokojných s výkonom vládnej moci, ako sa to odráža v náladách spoločnosti, ktoré merajú prieskumné agentúry? Má táto vláda stále oporu v občanoch? Od parlamentných volieb bude už v horizonte hodín prvý rok. Aký bol s vládou tria Fico-Pellegrini-Danko a opozíciou na pôdoryse PS-SaS-KDH, s ochočovaným matovičovým Slovenskom?Téma pre Romana Pudmarčíka z agentúry IPSOS. - ako to vyzerá s podporou vládnych strán – vtedy a dnes- rovnako opozičných strán – vtedy a dnes- ako to vyzerá s náladami spoločnosti„Hlas stráca odchodom Petra Pellegriniho. Jeho voliči prechádzajú k Smeru“, konštatuje sociológ. V opozícii zas posilnilo PS a podľa Pudmarčíka na úkor Matovičovho Slovenska. Progresívci Michala Šimečku však podľa neho rástli len krátko po voľbách. „Na dnešnú úroveň sa dostali tri, štyri mesiace po septembrových voľbách“, konštatuje, s tým, že odvtedy stagnujú. Za povšimnutie však podľa sociológa stoja rastúce preferencie Republiky Milana Uhríka, ktorá je považovaná za politický subjekt extrémnej pravice. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Éterem poletuje spousta sdělení, která nám profrčí kolem uší, aniž by nás vyhodila ze sedla všedního životaběhu. Kupříkladu o schodku 230 miliard korun, který si vláda pochvaluje, opozice kritizuje a Miroslav Kalousek (TOP 09) sarkasticky komentuje.