V ženskom rode

S akými problémami sa stretávajú deti pri vyjadrovaní svojich obáv, starostí a prežívania v oblasti duševného zdravia? Akú úlohu zohrávajú pri podpore duševne zdravého životného štýlu detí ich rodičia? Ako môže škola vytvoriť bezpečné a prijímajúce prostredie a pomôcť tak duševnému zdraviu detí a učiteľov? Ako docieliť, aby boli školy miestom, kde sa podpora dostáva každému človeku?  V diskusii som privítala psychológa a špeciálneho pedagóga Viktora Križa, školskú psychologičku Kornéliu Ďuríkovú a Dianu Klepoch Majdákovú, projektovú manažérku Koalície škôl z Ligy za duševné zdravie.    

Vypočujte si záznam zaujímavej a vysoko aktuálnej diskusie s názvom Ako spájať rozdelenú spoločnosť?, ktorú v spolupráci s Ligou za duševné zdravie pripravila spoločnosť UNIQA. Mojimi hosťami boli sociologička Zora Bútorová, ktorá sa dlhodobo venuje výskumom verejnej mienky, sociálny antropológ Juraj Buzalka a Wanda Adamik Hrycová, filmová producentka a žena so zažitou skúsenosťou úzkostnej poruchy, ktorá po snahe o destigmatizáciu týchto problémov čelila posmechu a mnohým urážkam. V diskusii sme hovorili o tom, ako vplýva rozdelená spoločnosť na duševné zdravie ľudí a o tom, čo sa v tejto oblasti zmenilo v priebehu posledných rokov. Rozoberali sme, akú úlohu zohrávajú technológie a sociálne médiá pri udržiavaní a posilňovaní našich pocitov hnevu a strachu. Moji hostia tiež ponúkli názory na možné pozitívne zmeny a riešenia.

Profesorka Ružena Bajcsy je americká vedkyňa v oblasti robotiky a umelej inteligencie. Narodila sa na Slovensku, v roku 1933, do židovskej rodiny. Jej šťastné detstvo skončilo s príchodom fašizmu. Slovenský štát jej otcovi, stavebnému inžinierovi Felixovi Kučerovi, síce udelil Tisovu prezidentskú výnimku – aby ho jeho vlastná krajina neposlala na smrť do koncentračného tábora – no po vypuknutí Slovenského národného povstania výnimky platiť prestali. Jej rodičov odviedla a zavraždila tajná polícia a jedenásťročná Ružena so štvorročnou sestrou sa museli o seba postarať samy. Ružena po vojne vyštudovala na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave, kde získala inžiniersky titul aj prvý doktorát. Vydala sa a porodila dcéru a syna. V roku 1967 sa dostala do Spojených štátov na Univerzitu v Stanforde. Po vpáde spojeneckých sovietskych vojsk v auguste 1968 sa rozhodla v krajine zostať. So svojimi deťmi, ktoré zostali v komunistickom Československu, a ktoré režim odmietol za matkou pustiť, sa videla až po dlhých pätnástich rokoch. Náš rozhovor sme nahrali pri príležitosti jej návštevy Slovenska v októbri 2023 v role ambasádorky ESET Science Award.

Spokojnosť s vlastným životom, pocit zmysluplnosti a užitočnosti úzko súvisia s tým, čo robíme - nie však pre seba, ale pre iných. Robenie spoločenského dobra, teda čohokoľvek užitočného pre komunitu v ktorej žijeme, má veľký vplyv na naše duševné zdravie. Pri pomoci komunite sa človek často zapája do pozitívnych interakcií s inými ľuďmi, čo zlepšuje jeho sociálne zručnosti a posilňuje medziľudské vzťahy. Nové záujmy a znalosti, ktoré si robením komunitného dobra rozvíjame, nezriedka vedú k budovaniu sebaúcty a väčšej sebaistote. V diskusii o tom, ako dobrovoľná a nezištná práca pre dobro celku vplýva na duševné zdravie jednotlivcov, komunít a celej spoločnosti som hovorila s Martinou Kolesárovou, výkonnou riaditeľkou Nadácie Pontis, Andrejom Vršanským, výkonným riaditeľom Ligy za duševné zdravie, s medzinárodne certifikovanou koučkou a mediátorkou Zorou Grohoľovou a s Luciou Paškovou, známou podnikateľkou, filantropkou a aktivistkou v občianskom sektore na Slovensku.

Kedy si poviete, že ste na niečo starí? Sociologička Zora Bútorová, psychiatrička Elena Žigová a psychologička Elena Ondrušková v rozhovore na tému búrania predsudkov voči seniorom hovoria aj o tom, ako je u nás vnímaná hodnota života a spoločenský prínos staršieho človeka a kedy vlastne starších ľudí prestávame okolo nás vnímať. Zamýšľame sa nad tým, aké sú najčastejšie stereotypy o produktivite a kompetenciách starších ľudí a akým problémom čelia seniori na pracovisku a v spoločnosti. Osobné výpovede mojich troch hostiek sú inšpiráciou, povzbudením aj faktami na zamyslenie v procese uvažovania o našom vlastnom starnutí. Diskusia vznikla pod odbornou garanciou Ligy za duševné zdravie.   

Aké sú najčastejšie mýty, záhady a kultúrne stereotypy súvisiace so ženským telom? Aký je ich vplyv na osobný, partnerský a sexuálny život žien? Je ženská krása a mladosť to jediné, čo má na žene cenu? Ako sa spoločnosť pozerá na starnúce ženy? A ako spoločenské očakávania deformujú sebavnímanie dievčat a žien? Dá sa naučiť zdravému vzťahu k svojmu telu a nebáť sa prejaviť svoju ženskú sexualitu? Na tieto a ďalšie otázky odpovedali psychiatrička a sexuologička Dana Šedivá, herečka a režisérka Zita Furková a gynekologička Radmila Sládičeková.

Ako sa prejavuje zneužívanie moci a postavenia, ktoré psychicky ubližuje inému človeku? Ako rozoznať a priznať (si), že vám niekto psychicky na pracovisku alebo v škole ubližuje? Ako sa brániť v situáciách, kedy dochádza k šikanovaniu, mobbingu alebo bossingu? K čomu vedie kultúra tolerancie psychického násilia a zneužívania? Ako takúto zažitú skúsenosť spracovať tak, aby nás dlhodobo neparalyzovala? Počúvajte odpovede aj na mnohé iné otázky. Mojimi hosťami boli Ivana Šáteková, výtvarníčka so zažitou skúsenosťou šikany počas univerzitného štúdia, Gabriel Hrustič, klinický psychológ a psychoterapeut a Marián Mesároš, právnik zo Slovenského národného strediska pre ľudské práva.   Diskusia vznikla pod odbornými krídlami Ligy za duševné zdravie.

Odmalička sa o sebe učíme premýšľať a rozprávať tak, ako nám hovoria naši rodičia a blízke okolie - v kontexte pohlavia, s ktorým sme sa narodili. Náš rod, meno a identita, ktoré si podľa toho prisudzujeme, bývajú - aspoň na čas - zdanlivo jasné. Čo sa ale stane, ak sa so svojím obrazom prestaneme stotožňovať? Ak pre nás zrazu veci nie sú také jasné, aké sa navonok javia? Vieme empatizovať s človekom, ktorý hovorí, že v skutočnosti je niekým iným, ako vyzerá? Aké sú naše predstavy a aká je realita? Ako žijú a s čím sa musia vysporiadať transrodoví ľudia? Prečo hovoria, že sú niekým iným? O čo im ide? O čo vlastne ide?   Na tieto a ďalšie otázky v diskusii V ženskom rode naživo odpovedali Liberty Blake Simon, modelka a transrodová žena, Claude Johann Čierny, transrodový muž, psychiatrička Mária Matisová a Viera Hincová, psychologička a mama transrodovej dcéry.  

Hovorí sa, že životné krízy človeku ponúkajú tú najväčšiu možnosť vnútorne rásť. Avšak v období, keď sa cítime na dne, sa zvykneme uzavrieť do seba. Premýšľať o pozitívnej budúcnosti a osobnostnom raste sa nám nechce a nedá. Neraz máme pocit, že celý svet striehne iba na to, kedy sa celkom zosypeme. Sme presvedčení, že všetci vidia, ako sme zlyhali.  Ako sa vtedy znovu postaviť na nohy? Ako nájsť odvahu vyhľadať odbornú pomoc a nebáť sa medikamentóznej liečby? Ako opäť nájsť zmysel života? Ako sa poučiť z toho, čím sme si prešli? Ako sa začať preventívne starať o svoje duševné zdravie?  O svojich skúsenostiach a spôsoboch, ako sa s krízovými situáciami vyrovnali otvorene rozprávajú speváčka Celeste Buckingham so skúsenosťou vyhorenia a Valentína Sedileková, zakladateľka projektu Chuť žiť, ktorá má skúsenosť porúch príjmu potravy.

Aký obraz duševnému zdraviu na Slovensku vytvárajú médiá? Dokážu médiá pomáhať pri destigmatizácii duševných ťažkostí a chorôb a prispievať k osvete v tejto oblasti? Akú rolu hrajú uvedomelé novinárky a novinári vo verejnom diskurze o duševnom zdraví?   V diskusii organizovanej v spolupráci s Ligou za duševné zdravie boli mojimi hostkami/hosťami Vitalia Bella, zástupkyňa šéfredaktora a editorka Denníka N, MUDr. Vanda Valkučáková, psychiatrička a členka výboru Slovenskej psychiatrickej spoločnosti a Henrich Krejča, riaditeľ centra spravodajstva a publicistiky TV Markíza.

Čo môžeme pre seba urobiť vo chvíli, keď sa necítime psychicky dobre? Kedy a ako je dobré obrátiť sa na niekoho blízkeho a kedy by sme mali vyhľadať odbornú pomoc? Ako sa vieme čo najlepšie pripraviť na vypočutie si našich blízkych, ktorí prežívajú krízu? Ako máme reagovať? Môžeme vôbec ľuďom s duševnými problémami radiť?   Na tieto a ďalšie otázky odpovedali vo verejnej diskusii hudobníčka a ilustrátorka Zuzana Smatanová,psychiatrička Mária Matisová a psychológ Michal Bača.

Akým očakávaniam spoločnosti čelia ženy od svojej mladosti? Kto, čo a ako formuje našu predstavu o sebe? Ako sa zažité stereotypy podpisujú na tom, ako sa dievčatá a mladé ženy učia premýšľať o svojej budúcnosti a ambíciách? Čo ženám pomáha nabrať odvahu prestať sa riadiť očakávaniami iných a žiť svoj život slobodne(jšie)? Hostkami mojej záverečnej diskusie v rámci Bratislavského kultúrneho leta boli režisérka a spisovateľka Eva Borušovičová, výtvarníčka Ivana Šáteková a dokumentaristka Diana Fabiánová.

Umeniu a literatúre po stáročia dominovali muži. Kde boli v čase vzniku slávnych umeleckých a literárnych diel ženy? Koľké z nich boli mužom múzou a objektom ich tvorby a koľké z nich samy tvorili?  V diskusii o ženách v umení sme hľadali odpovede aj na otázky, či je so ženami - autorkami zaobchádzané férovo, aká je dnes cena umenia, ktoré tvoria ženy, aké prekážky v tvorbe majú umelkyne, ktoré sa stanú matkami, alebo aké nové témy prinášajú do umenia práve ženy. Diskutovali kostýmová výtvarníčka Katarína Štrbová Bieliková, historička umenia a rektorka Vysokej školy výtvarných umení Bohunka Koklesová, divadelná a filmová herečka Marta Maťová a maliarka Katarína Janečková Walshe. Diskusia vznikla v spolupráci s BKIS.

Sophie Hyde je austrálska režisérka, producentka, scenáristka a zakladajúca členka Closer Productions. Jej najnovší film Good Luck to You Leo Grande, ktorého scenár napísala Katy Brand, s Emmou Thompson a Darylom McCormackom v hlavných úlohách, rozpráva príbeh mladého sexuálneho pracovníka Lea Grandeho a ovdovenej učiteľky na dôchodku, upätej päťdesiatničky Nancy Stokes.   Film som videla trikrát a zakaždým som s hlbokým úžasom sledovala premenu oboch postáv, ich zraniteľnosť a krehké, no krásne ľudské spojenie, ktoré dokázal sprostredkovať. Osobne by som povedala, že je to film o láskavosti, neodsudzovaní a o sile prijatia, ktorú by sme si mali - hlavne my ženy - ponúknuť, aby sme dokázali žiť život bez sebakontroly a neustáleho trápenia sa v snahe naplniť očakávania druhých.    POZNÁMKA: Tento diel je v anglickom jazyku. Jeho slovenskú verziu si môžete prečítať na webe Denníka N.

Ako sa za posledné storočie zmenil náš postoj k svadbe a manželstvu? Do akej miery bola a je svadba vnímaná ako nevyhnutnosť v rámci spoločenských zvyklostí a pravidiel? Ako kedysi súvisela s majetkami a dobrým menom rodiny? Mohla sa žena kedysi vydávať "z lásky"? Ako sa dnes spoločnosť pozerá na slobodné ženy a ženy, ktoré sa vydávať nechcú? A závisí vôbec vyrovnanosť, pokoj a porozumenie vo vzťahu od toho, či sú partneri zosobášení?  Mojimi hostkami dnes sú profesorka etnológie Marta Botiková, sociologička a odborníčka na rodovú problematiku Silvia Porubänová a párová terapeutka Jolana Kusá.    Poznámka: Ospravedlňte prosím technické zvukové problémy v závere, kedy mikrofóny miestami bohužiaľ rušil neznámy signál, ktorý sme nevedeli ovplyvniť. Verím, že napriek tomu si nás vypočujete so záujmom.

Ako sa obliekali slovenské ženy pred 100 rokmi, aké boli bežné odevné súčasti v meste a na vidieku a ako ovplyvňoval slovenský ľudový odev mestskú módu žien? Ako sa žena "oslobodzovala" resp. emancipovala v obliekaní a prečo? Do akej miery spoločnosť tlačila a aj dnes tlačí ženy a dievčatá do istých spôsobov obliekania? Sú ženy slobodné v tom, ako sa môžu obliekať? V diskusii Šaty ako kľúč sa rozprávame o tom, ako zmeny v ženskom obliekaní odzrkadľujú zmeny v spoločenskom a sociálnom postavení žien. Mojimi hosťami sú Boris Hanečka, módny návrhár a dizajnér, Zuzana Šidlíková, historička módy, kurátorka Múzea ľudovej umeleckej výroby Eva Hasalová a historička módy, kurátorka Slovenského národného múzea.    Podujatie vzniklo v sérii štyroch diskusií ako súčasť mestského festivalu Bratislavské kultúrne leto 2022.

S hostkami Ľubou Pavelovou (Budúcnosť n.o.), Elenou Ondruškovou (Liga za duševné zdravie SR) a Dašou Malíkovou (ALEJ poradenské centrum) sa v diskusii venujeme tomu, ako fungujú a aké stratégie volia ženy, ktoré zažívajú násilie v párových vzťahoch. Hovoríme predovšetkým o rôznych našich predsudkoch a pretrvávajúcich stereotypných predstavách - napríklad, že existujú ženy, ktoré majú "predispozíciu" byť obeťou párového násilia, prípadne, že "skutočné" násilie je len to fyzické, pri ktorom padajú údery. Nie je to pravda.   Násilie má mnoho podôb. Zažívajú ho ľudia - ženy, aj muži - rôzneho veku, vzdelania a sociálneho statusu. Psychické alebo ekonomické násilie, ktoré na tele človeka nezanechávajú viditeľné stopy, sú rovnako kruté. Mali by byť rovnako absolútne neprijateľné.   Mentalita signifikantnej časti slovenskej spoločnosti má pritom stále veľkú toleranciu násilia, vrátane násilia páchaného na ženách. Tieto zastarané kultúrne vzorce ženu stále podvedome stavajú do podriadenej pozície. Nútia ju prijať kontrolu a ovládanie mužom, prípadne patriarchálnou spoločnosťou v opakovaných snahách obmedziť jej právo na telesnú integritu. Tento mentálny prežitok by sme mali konečne definitívne opustiť. Mali by sme tiež prestať bagatelizovať a spochybňovať slová tých, ktorí násilie zažili alebo zažívajú a s touto skúsenosťou sa nám zdôveria. Dôsledok nami vyjadrených pochybností môže byť iba negatívny.

Dominujú v našej spoločnosti stále rodové stereotypy? Formujú nás normy a predsudky spojené s rodovou deľbou práce? Ako vníma spoločnosť úspešné ženy v riadiacich funkciách? Dá sa kariéra ženy skĺbiť s fungujúcou rodinou? Čo ak sa ocitne žena, prípadne aj matka za hranicou svojich možností, bez práce, domova či na úteku? Ako pomáha spoločnosť takýmto ženám? Existuje mýtus ženskej krásy? Môžu nám pri nastoľovaní pomerného zastúpenia žien pomôcť kvóty? Diskusiu Nadácie otvorenej spoločnosti, ktorá sa uskutočnila 21.10.2021 v Bratislave moderovala Katarína Strýčková, hostkami boli: Barbora Paulovič-Deckerová - riaditeľka Divízie partnerského predaja pre región CEE v IBM Timea Keresztényiová - šéfka publicistiky ženských magazínov Eva a Madam Eva Daniela Gáliková - riaditeľka krízového centra Brána do života Olívia Hurbanová - autorka konceptu Future Skills™, revolučného vzdelávania.

"All European countries were working on the digital education agenda before the pandemic, but not all have made the same progress. The differences we see today are striking," says Anna Diamantopoulou, former Greek Minister of Education and one of four candidates left in the race to become the next Sec-Gen of OECD. According to Diamantopoulou, inequalities in children's access to education through technology can be seen everywhere. However, as she points out, according to the United Nations (UN), eleven million of girls in poor countries will quit school, having no educational alternatives during the pandemic. For them, dropping out of school subsequently means forced marriage, sexual violence, exploitation, or being victim of human trafficking. "The current pandemic will have a huge negative impact on the generation of children in poor countries. And this is a real disaster for all of us," adds Diamantopoulou.   POZNÁMKA: Nahrávka je v anglickom jazyku. Rozhovor v slovenčine si môžete prečítať na webe Denníka N.

Dnešný mimoriadny diel som nahrala netradične s dvomi hosťkami: s Júliou Marcinovou a Kajou Kováčovou, s ktorými som kedysi tancovala a spievala vo folklórnom súbore Rozsutec v Žiline. Stretli sme sa v štúdiu Žilinskej univerzity pri príležitosti nahratého stého dielu V ženskom rode. Rozprávali sme o tom, čo nás spája a čo všetky tri opatrujeme hlboko v sebe - o láske o folklóru, o priateľstve, radosti a vzájomnom prijatí. Ďakujem vám všetkým nielen za vašu priazeň a podporu, ale najmä za vašu otvorenosť myšlienkam a príbehom žien, ktoré medzi nami žijú. Ochota počúvať a otvárať sa iným názorom je podľa mňa základom zdravej spoločnosti. Práve na nej stojí naša vzájomná dôvera, úcta a pocit spolupatričnosti.

V utorok 16.júna, presne rok a deň po inaugurácii prvej ženy za prezidentku Slovenskej republiky, sa uskutočnila prvá verejná diskusia V ženskom rode NAŽIVO. Išlo o úvodnú debatu o tom, čím a ako žijú ženy na Slovensku, ďalšie budú nasledovať. Ženy na Slovensku majú čo povedať. V ich prospech však stále treba hovoriť. Je potrebné dávať im priestor, aby mohli samy povedať, ako a čím žijú, čo ich skutočne trápi, zaujíma, motivuje, ako (ne)môžu realizovať svoje talenty a túžby, čo potrebujú k dôstojnému životu. Tieto diskusie sú tiež priestorom a možnosťou pre ostatných, aby mohli porozumieť, k akému spoločenskému dobru skutočná rovnosť pohlaví či rodová rovnosť prispeje. Tento podcast je zvukovým záznamom spomínanej úvodnej diskusie. Video z nej nájdete aj na FB Denníka N.

Vypočujte si zvukový záznam verejnej diskusie o význame volebného práva, ktoré ženy v Československu získali prijatím demokratickej ústavy 29.februára 1920. Mala som mala česť moderovať ju vo svojej moderátorskej premiére deň pred tohtoročnými parlamentnými voľbami na Slovensku. Mojimi hosťkami a diskutérkami boli sociologička Zora Bútorová (Inštitút pre verejné otázky), riaditeľka spolku Živena Magda Vášáryová a historička Jana Jablonická – Zezulová (Inštitút pre výskum práce a rodiny).  Podujatie zorganizoval Odbor rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí, MPSVR SR a Inštitút pre výskum práce a rodiny, v rámci národného projektu Prevencia a eliminácia rodovej diskriminácie OP ĽZ NP 2018/4.1.2/01 , ktorý sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Operačného programu Ľudské zdroje. Diskusiu vysielal na FB naživo Denník N.

Dňa 29.februára 1920 bola prijatá Ústava prvej Československej republiky. Deklarovala, že všetci sú si rovní vo svojich právach. Ženy na Slovensku si tak po rokoch aktívneho pôsobenia v ženských spolkoch a časopisoch vybojovali právo voliť a byť volené. Naša vďačnosť patrí ženám ako boli Hana Gregorová, Terézia Vansová, Elena Maróthy-Šoltésová, Alica Masaryková či Františka Plamínková. Aktivistky išli roky proti väčšinovej predstave ženy, a často sa pritom stretávali s výsmechom aj nadávkami. Z našej cesty odstránili prekážku, aby sa nové generácie žien mohli realizovať slobodne a rovnoprávne. Pri tejto príležitosti som vytvorila novú sériu podcastu V ženskom rode s názvom "Vzor žena". Predstavujem v nej súčasné ženy, ktoré s odvahou nachádzajú svoju cestu v živote. Inšpirujú nás, ako slobodne žiť, pracovať a napĺňať svoje talenty na radosť seba aj v prospech ostatných. Mojou snahou je tiež motivovať nás k zamysleniu, kým ako ženy sme, aj ako naše životy závisia od výchovy a od toho, ako sa nechávame ovplyvniť očakávaniami rodiny či spoločenskými predsudkami.

Kim Morgan is one of the UK’s first executive business and personal coaches. She is an inspirational and innovative coach, working extensively across the UK and Europe with organisations, senior business leaders and executive teams. She is a specialist in delivering mentor and coach education. We met in Bratislava to talk about human connections, women´s development, and coaches being detectives in other people´s souls. Kim is also a CEO of Barefoot Coaching, one of the most successful and fastest growing coaching and coach training businesses in the UK.    We met in Bratislava to talk about human connections, women´s development, and coaches being detectives in other people´s souls.

Podcast V ženskom rode stále žije a jeho nové diely vychádzajú pravidelne každú stredu. V spolupráci s rešpektovaným Denníkom N vychádza v novom kanáli a rozhovory dokonca môžete aj čítať, pretože dostali aj písomnú formu. Vypočujte si, kde a ako nájdete nový kanál, a prihláste sa na jeho odber. Na tomto mieste začne čoskoro vychádzať nová séria V ženskom rode - Projekt 100.     

Nigerian-born author Chimamanda Ngozi Adichie is one of my most beloved writers. Talking to her in person was a dream came true. Adichie´s novels Purple Hibiscus, Half of a Yellow Sun, and Americanah have been translated into over thirty languages and won many international prizes and awards. Her 2009 TED Talk, The Danger of A Single Story, is now one of the most-viewed TED Talks of all time, and her 2012 talk We Should All Be Feminists has a started a worldwide conversation about feminism. In Feminine Gender podcast we talk about hope and love, as well as feminism, subtlety of today´s misogyny, female bodies, and about the fact that women are first and foremost human beings with their own rights.

Ursula Keller sa narodila a pracuje vo Švajčiarsku. V detstve trpela poruchami učenia a dlhý čas jej dyslexia a dysgrafia mimoriadne komplikovali život. Napriek tomu je dnes špičkovou odborníčkou v oblasti ultrarýchlych laserových technológií, výskumníčkou, pedagogičkou, nositeľkou viacerých patentov a v roku 2018 dokonca získala od Európskeho patentového úradu ocenenie Európsky vynálezca roka. Vždy ma fascinovali ženy, ktoré sa vedeli presadiť vo svete vedy. Ten sa totiž stále považuje skôr za tradičnú mužskú doménu. Že to tieto ženy nemajú ľahké, dokazuje aj dnešné Ursulino rozprávanie. Poznámka: Dnešný diel bol nahratý v anglickom jazyku v Bratislave pri príležitosti vyhlasovania výsledkov súťaže ESET Science Awards 2019, v ktorej bola Ursula Keller členkou medzinárodnej poroty.  Rozhovor v slovenskom jazyku si môžete prečítať v textovej podobe na webe Denníka N. Ursula Keller was born and works in Switzerland. Despite her learning disabilities in early childhood, she became a world renowned scientist, mainly in the area of ultrafast laser technologies. She graduated from Stanford University and now works as a professor of physics at the ETH in Zurich. She is also an inventor, and she was named the winner of the 2018 European Inventor Award by the European Patent Office.

V novembri 1989 nejedna žena premýšľala, či pôjde na demonštráciu, pretože doma má deti a jej partner už na tej demonštrácii je. On sa nepýtal, či môže ísť, čo to bude znamenať pre rodinu, on na tú demonštráciu išiel. No v situácii, keď vieme alebo máme podozrenie, že to bude nebezpečné, sa žena zamýšľa nad tým, čo to bude znamenať pre deti, keď sa obom rodičom niečo stane, keď ich napríklad zatknú. Aj o tom dnes hovorí výskumná pracovníčka Zuzana Maďarová, ktorá predstavuje svoju najnovšiu knihu Ako odvrávať novembru 1989.  V ženskom rode sme spolu diskutovali aj o kolektívnej pamäti, o tradičnom obraze hrdinov na tribúnach, „zneviditeľnených“ ženách a o tom, že je dôležité prerozprávať príbeh Novembra ´89 nanovo.

Helga Palušová síce najskôr vyštudovala žurnalistiku a politológiu, no neskôr sa rozhodla pre psychológiu a stala sa psychoterapeutkou. Svoju prax vedie aj v Bratislave, predovšetkým však pôsobí vo Viedni, kde už niekoľko rokov žije so svojím manželom a tromi deťmi. V ženskom rode sme sa rozprávali napríklad aj o deťoch, výchove, rodičovstve, ale najmä o tom, aké je to stíšiť sa, aby sme sa počuli a mali možnosť stretnúť sa sami so sebou.  

Jana Juráňová je prekladateľka z ruštiny a angličtiny. Okrem toho píše knihy aj divadelné hry a v minulosti tiež bola redaktorkou Slovenských pohľadov a komentátorkou Rádia Slobodná Európa. V januári 2019 jej vtedajší prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska udelil štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy. Pre zainteresovaných je ale Jana Juráňová známa predovšetkým ako presvedčená feministka. V ženskom rode sa rozprávame o asymetrii moci, solidarite medzi ženami, starnutí aj literatúre.

Kaja Bernátová pochádza z Kysúc, ale žije v Bratislave. Vyštudovala politológiu a od svojich stredoškolských čias jej aktivizmus a dobrovoľníctvo nie sú vzdialené. Pracovala pre Amnesty International, ako dobrovoľníčka v utečeneckých táboroch a dnes pôsobí v nadácii Zastavme korupciu.  Spolu sme sa rozprávali o strachu z neznámeho a aj o tom, že keď robíme dobro, nemali by sme o tom mlčať. 

Anna Popracová je detská lekárka. Za 38 rokov praxe jej prešli rukami tisíce detí, vrátane mojich synov. Keď sú chorí, za dverami jej ordinácie vždy nachádzam vľúdnosť, úsmev, empatiu a pochopenie. Nikdy ma neodmietla, nikdy ma nevysmiala, nikdy ma nepoúčala a nikdy ma neponížila nijakou poznámkou o nekompetentnosti alebo hystérii matky. Preto sa mi ťažko počúvajú príbehy o nevhodnom a ponižujúcom prístupe iných pediatrov. V ženskom rode dnes hovoríme aj o autorite, zodpovednosti, úprimnosti a najmä dôvere medzi rodičom a lekárom, pretože od nej závisí zdravie a dobro dieťaťa.

Barbora Berezňáková vyštudovala filmový strih a dramaturgiu na VŠMU v Bratislave, ročné štúdium filmu v Španielsku a absolvovala aj kurz filmovej réžie v New Yorku.  Vlani v auguste, pri 50.výročí sovietskej okupácie Československa ako spoluautorka predstavila projekt Spýtaj sa vašich: 68. Ako hovorí, mal predovšetkým podnietiť ľudí uvedomiť si vlastnú úlohu v histórii. História a jej pripomínanie sú totiž podľa Barbory dôležité na to, aby sme pochopili situáciu, v ktorej žijeme, a následne aj zásady, podľa ktorých sa rozhodujeme. Pokračovanie tohto projektu, ktoré sa venuje blížiacemu sa 30.výročiu novembrových udalostí roku 1989, čaká na svoju premiéru v novembri. V septembri 2019 predstavila Barbora slovenskému publiku svoj prvý dlhometrážny film Skutok sa stal, o únose syna bývalého prezidenta Michala Kováča. V ženskom rode sme sa rozprávali aj o príbehoch, faktoch, emóciách, a o dôsledkoch chýbajúcej katarzie v spoločnosti, ak zlo v nej prítomné ostane nepotrestané.

Timea Keresztényiová je novinárka a spisovateľka. Začínala ako rozhlasová moderátorka, písala na voľnej nohe, neskôr prišlo redaktorské pôsobenie v Eve, a posledné roky pôsobí ako vedúca redakčného tímu časopisu Madam Eva. Je tiež autorkou štyroch kníh. Precestovala Áziu, Afriku, v kenskom Nairobi dokonca nejaký čas žila. S bývalým partnerom Abdulom má 14-ročnú dcéru, ktorú dnes – už doma na Slovensku – vychováva sama. Spolu sa rozprávame o ženách, mužoch, fyzickej kráse, starnutí a o tom, ako sa prijať takí, akí sme.

Medzinárodný festival dokumentárnych filmov Jeden svet patrí pod známu neziskovú organizáciu Človek v ohrození. Každý rok predstavuje slovenskej verejnosti filmové dokumenty a diskusie, ktoré nám dávajú možnosť lepšie porozumieť, viac akceptovať, neprehliadať a pomáhať iným. Osobne považujem tieto ciele za alfu a omegu svojho životného postoja, preto je spojenie podcastu V ženskom rode a festivalu Jeden svet absolútne prirodzené. Diana Fabiánová je umeleckou riaditeľkou tohto festivalu. Dnešné naše rozprávanie je aj o tom, ako byť vnímavým a lepším človekom.

Viera Hanuliaková sa je špičková slovenská tlmočníčka a prekladateľka, najmä z francúzštiny a španielčiny. Výborne však ovláda aj niekoľko ďalších jazykov. Jej lingvistické schopnosti využívajú mnohé európske inštitúcie, aj slovenské úrady. Žije v Žiline, pracovne najviac pôsobí v Bruseli a v Štrasburgu a svoj mimopracovný čas venuje rodine, domácim zvieratám, ale predovšetkým lukostreľbe, v ktorej dosahuje aj medzinárodné úspechy. Dnešné rozprávanie V ženskom rode je o tlmočníckom talente, empatii, dobrých spôsoboch, ale aj veciach, ktoré sa nedajú pretlmočiť do žiadneho jazyka.

Ak počas raného detstva dieťa nie je stimulované dostatočne, alebo naopak, ak je stimulované priveľmi, môže to neskôr, v školskom veku, prerásť do porúch učenia, pozornosti a správania. Detská psychologička Petra Arslan Šinková rozpráva aj o tom, že schopnosť priestorovej orientácie súvisí s matematikou, alebo o tom, že dieťa s oslabenou dotykovou pozornosťou má potrebu silno stláčať či objímať. Naše rozprávanie dáva v mnohom návod na to, ako zvládnuť nástup do škôlky, ako sa vyhnúť niektorým chybám, či ako sa pokúsiť napraviť niektoré výchovné omyly z minulosti.  

Marta Šimečková je novinárka, prekladateľka, občianska aktivistka a obhajkyňa ľudských práv. Je zakladateľkou a predsedníčkou správnej rady Amnesty International na Slovensku a organizátorka Stredoeurópskeho fóra, ktoré sa snaží o novú kvalitu spoločenskej debaty.   V ženskom rode sa rozprávame napríklad aj o živote v totalite, o dôstojnosti a o tom, že ľudské práva sú v skutočnosti jedinou ozajstnou obranou proti násiliu, ktorú máme.

Na začiatku každého školského roka stoja deti aj rodičia pred veľkou zmenou. Pri prvom nástupe do školy ide dokonca o veľkú, životnú zmenu. Ako sa pripraviť na to, čo príde? Ako nestratiť nervy hneď, keď sa dieťaťu nedarí podľa našich predstáv? Ako balansovať rovnováhu vzťahu rodič – dieťa – učiteľ? Ako z učiteľa neurobiť v očiach dieťaťa strašiaka či neschopáka bez úcty? Ivana Repová je učiteľka na základnej škole. Už 26 rokov učí deti na prvom stupni najmä čítanie, písanie, základy matematiky či informatiky. Spolu sa rozprávame o deťoch, vývinových poruchách, nadaní, a najmä o tom, že škola nie je súťaž, a známky detí nie sú tromfy v rukách ambicióznych rodičov.

Alexandra Mikulec vyštudovala Ekonomickú univerzitu v Bratislave a po škole sa zamestnala v rodinnej cestovnej kancelárii. Potom sa jej narodilo prvé dieťa a všetko sa zmenilo. Vzácna genetická porucha dcéry Emy poprehadzovala Alexandre priority a profesionálne upriamila jej pozornosť k osobám so zdravotným znevýhodnením. Dnes je Alexandra mamou dvoch detí, organizuje kurzy, semináre a spoločné aktivity pre rodičov aj odborníkov. Založila Denné centrum Gardenia pre deti, ktorých zdravotný stav si vyžaduje špeciálny prístup. V dnešnom diele hovoríme o ťažkej téme, ale s všadeprítomnou nádejou a láskou.

Kristína Pomothy vyštudovala sociálnu a organizačnú psychológiu na prestížnej London School of Economics. V praxi pomáha firmám budovať zdravé a produktívne miesta na prácu a z ľudí v nich robiť skutočných lídrov. Má za sebou aj spoluprácu so startupmi v San Franciscu, Londýne, Dohe či Tel Avive.  V tomto diele V ženskom rode nájdete zaujímavé a podnetné myšlienky o zmysluplnosti práce, kreatívnosti pracovného prostredia, inklúzii, ale aj o tom, ako môžeme byť v práci sami sebou.

Oľga Pietruchová patrí k najznámejším odborníčkam na rodovú rovnosť a práva žien. V médiách vystupuje ako obhajkyňa "ženskej agendy" a ľudských práv. Ako sama hovorí, jej poslaním je lepší a tolerantnejší svet pre všetkých, bez ohľadu na pohlavie, rod, telesné alebo duševné obmedzenia, či sexuálnu orientáciu. Spolu sme sa rozprávali o zodpovednosti, rovnosti príležitostí pre všetkých, a najmä o slobode voľby.    

Yvonne Kalman is the daughter of the world-renowned composer Imre (Emmerich) Kalman, author of operettas such as The Czardas Princess or Countess Maritza. Kalman was a Jew. With his wife and three children they managed to escape Hitler and begin a new life in New York - among artists such as Clark Gable, Marlene Dietrich or Greta Garbo. With Yvonne, a passionate woman of the world, we talk about past memories. About the fact that wealth and fame are not everything. Somewhere behind it all, one can also hear a story of little Yvonneka, a fragile, warm and lonely girl. *** Yvonne(ka) Kálmán je jedinou žijúcou dcérou svetoznámeho hudobného skladateľa Imre (Emmericha) Kálmána, autora operiet ako Čardášová princezná či Grófka Marica. Kálmán bol Žid. S manželkou a tromi deťmi stihol pred Hitlerom utiecť do Spojených štátov. Tam začal v New Yorku nový život - medzi ľuďmi ako Clark Gable, Marlene Dietrich či Greta Garbo. O spomienkach, dávnych zážitkoch a o tom, že bohatstvo a sláva nie je všetko, sme sa rozprávali s Yvonne, ženou z veľkého sveta. Pozorný poslucháč bude počuť aj príbeh malej Yvonneky, krehkej, vrúcnej a osamelej, kdesi v úzadí. Upozornenie: tento diel je v anglickom jazyku.

Vyštudovaná právnička a biznis konzultantka Barbara Lisá je kariérne úspešná žena. Má dve zahraničné univerzity, žije v Cambridge a neobchádzajú ju úspechy na pracovnom poli.  Ale za sebou má aj tri neúspešné umelé oplodnenia, mimomaternicové tehotenstvo v krčku maternice s umelým prerušením a myšlienky na samovraždu. V ženskom rode sme hovorili o sile materskej túžby, o bolesti a beznádeji, ale aj o odhodlaní nevzdávať sa a hľadať v živote radosť a naplnenie.

Rebecca Murray sa narodila na Slovensku – mame Slovenke a otcovi Angličanovi. Vyštudovala európske štúdiá a niekoľko rokov pracovala v rôznych think tankoch a organizáciách. K povolaniu učiteľky sa dostala náhodou, prostredníctvom programu Teach for Slovakia. Dnes už 3 roky učí na základnej škole vo Veľkých Levároch na Záhorí. V ženskom rode sa rozprávame aj o inovatívnosti, komfortných zónach, odhodlaní na zmenu, a o tom, že koľkokrát deťom dobro dá jeden učiteľ či učiteľka, toľkokrát ho od nich nakoniec dostaneme my všetci.  

Muzikantka a hudobná publicistka Natália Dadíková sa zdá byť neustále v pohybe. Spieva vo filharmonickom zbore Slovenskej filharmónie, cestuje, koncertuje, športuje, vyučuje deti hudbu, absolvuje rôzne kurzy, a len pred nedávnom dokonca promovala na vysokej škole. Spolu sme hovorili aj o nevídanom projekte na Francúzskej škole v Bratislave, ktorý má za cieľ naučiť deti napríklad aj reálnej sociálnej interakcii - cez zborový spev a hudbu. 

Historička a kulturologička Monika Kapráliková sa narodila v Martine, študovala v Bratislave, dočasne žije vo Viedni, a striedavo pracuje vo Viedni, Bratislave a Prahe. Venuje sa písaniu kníh, dejinám a konceptom kultúry, prednáša, organizuje výstavy a amatérsky hrá divadlo – dokonca po španielsky. So svojím španielskym manželom – diplomatom vychováva dve dcéry. V ženskom rode sme sa rozprávali o kultúre, kultivovanosti, kráse, sebaúcte, ale aj o vykorenenosti, či o potrebe precítiť vlastnú výnimočnosť.

Rozhovor s Alexandrou Giňovou prináša silné, autentické emócie. Okrem ťažkého života v rómskej osade, nespočetných prekážok, predsudkov aj úradníckej šikany predstavuje najmä osobný príbeh jednej úžasnej a inšpiratívnej mladej ženy. Je to príbeh o nádeji, láske, húževnatosti, viere v lepší život a o cestách von z chudoby a beznádeje. 

Sandra Žigová je žena s vkusom a citom pre oblečenie, štýl, materiál a farby. Ako renomovaná štylistka pomáha známym umelcom v Čechách a na Slovensku obliekať sa adekvátne ich imidžu, podujatiu či očakávaniam verejnosti. Medzi jej klientky patria napríklad česká Slávica Lucie Bílá, či viaceré veľmi známe herečky, herci a moderátori. Spoločne nás dala dokopy práca pre našu prvú zvolenú prezidentku. V ženskom rode sme sa rozprávali o jej modelingových začiatkoch, aj o subjektívnosti vkusu, krásy a vnímania umenia.

Valentína Sedileková má 18 rokov. Je to pôvabné a milé dievča v rozpuku mladosti a života. To, že má za sebou obdobie, kedy nechcela žiť, by ste nepovedali ani náhodou. Anorexia je choroba, ktorá človeka neničí len fyzicky. Predovšetkým ho nivočí duševne, zvnútra. Ako Valentína hovorí, na fyzickú bolesť existujú lieky, na bolesť duše nie.  Dnešné rozprávanie V ženskom rode o poruchách prijímania potravy otvára osobný príbeh dievčaťa, ktoré sa vrátilo do života aj preto, aby dodalo chuť žiť iným.

V rozhovore s britskou političkou Madeleine Moon, poslankyňou House of Commons a prezidentkou Parlamentného zhromaždenia NATO hovoríme V ženskom rode napríklad o aktivizme, starostlivosti o druhých a potrebe odhodlať sa na zmenu, ak sa nám niečo nepáči.  Upozornenie: tento diel je v anglickom jazyku. This is the first – and hopefully not last – English Language episode of my In Feminine Gender podcast, in which I aim to introduce clever and inspirational women to my Slovak audience. I hope my dialogue with Madeleine Moon MP, President of the NATO Parliamentary Assembly and a bright and warm woman will make you – all English-speaking listeners in many other countries – full of hope, courage and motivation too.