POPULARITY
Svetovno nogometno prvenstvo, ki se je sinoči končalo s španskim zmagoslavjem v New Yorku, je brez dvoma obdržalo naziv največjega športnega dogodka na svetu. Številke, tako tekem in gledalcev kot zaslužkov, so največje v zgodovini, a ljubitelji te igre ne skoparijo s številnimi kritikami na tokratni pristop do organiziranja prvenstva. Kljub vsemu naslov svetovnih prvakov v nogometu ostaja dosežek, ki v svetu športa nima konkurence, kar je poudaril tudi vratar svetovnih in evropskih prvakov Unai Simon. Kot je dejal, tega ni mogoče primerjati s sicer zgodovinskim naslovom evropskih prvakov, niti z ligo narodov, osvojitev tega naslova namreč ostaja nekaj edinstvenega. Druge teme: - Tanja Fajon ne bo visoka predstavnica Unije za Sahel, v Bruslju naj bi že izbrali novo kandidatko. - Ob polnoči cene pogonskih goriv občutno višje, dizel se bo podražil za 13 centov na liter. - Novi britanski premier napovedal takojšnji začetek zniževanja življenjskih stroškov.
Po dalším obratu v závěru zápasu Argentinci po celém světě slaví, jejich fotbalová reprezentace bude podruhé v řadě hrát finále mistrovství světa. Po výhře nad Anglií se přesune do New Yorku, kde na nedalekém stadionu v neděli nastoupí Messi a kolektiv k finále proti Španělům. Hráči a většina fanoušků se z Atlanty přesune letecky. Zvláštní zpravodaj Radiožurnálu ale vypátral sedm argentinských nadšenců, kteří to celý turnaj zvládají i po zemi.
Po dalším obratu v závěru zápasu Argentinci po celém světě slaví, jejich fotbalová reprezentace bude podruhé v řadě hrát finále mistrovství světa. Po výhře nad Anglií se přesune do New Yorku, kde na nedalekém stadionu v neděli nastoupí Messi a kolektiv k finále proti Španělům. Hráči a většina fanoušků se z Atlanty přesune letecky. Zvláštní zpravodaj Radiožurnálu ale vypátral sedm argentinských nadšenců, kteří to celý turnaj zvládají i po zemi.Všechny díly podcastu Seriál Radiožurnálu můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
Kabina, identična tisti v pravem letalu. Množica gumbkov, celo na stropu, nekaj monitorjev, nekaj ročic, velika ročica za pogon motorja in upravljalna palica, ki bo naše »letalo« odpeljala na katero koli letališče na svetu. Tako je bilo prizorišče, ki je pred dnevi gostilo štiri radovedne fante iz programa Botrstvo, ki jih je že dolgo zanimalo, kako je videti navidezen polet s simulatorjem letenja. Izpolnila se jim je želja in na simulatorju, ki je v samem središču Ljubljane, smo skupaj vzletali in pristajali na letališčih v New Yorku, Atenah, Gatwicku in na enem najzahtevnejših letališč za pilote velikih letal na Madeiri. Privežite se, poleteli bomo!
V druhé epizodě série sledujeme Annu jen několik hodin před odletem do Londýna. ✈️ Všechno je připravené – kufr je sbalený, letenka koupená a nový začátek na dosah. Pak ale přijde nečekaný telefonát, který celý její plán obrátí vzhůru nohama. Pokoj, ve kterém měla bydlet, nebude při jejím příjezdu připravený.
V pondelkových letných epizódach podcastu Dobré ráno predstavuje Tatiana Čabáková Slovenky a Slovákov, ktorí sa presadili a zanechávajú výraznú stopu v českej spoločnosti. Tentoraz je jej hostkou galeristka Olga Foglar, ktorá v Prahe založila prvú súkromnú galériu súčasného umenia s medzinárodným programom. Keď v roku 2009 zakladala DSC Gallery, nadväzovala na svoje päťročné skúsenosti s výstavným projektom Sculpture Grande, v rámci ktorého predstavovala monumentálne sochy v centre Prahy. Inšpirovali ju aj skúsenosti zo zahraničia, kde mala možnosť sledovať fungovanie popredných galérií v Európe aj v New Yorku. Galéria zastupuje významných českých autorov, akými sú Jiří Georg Dokoupil, David Černý, Lubomír Typlt, Václav Cigler, Krištof Kintera či Jakub Špaňhel, a pravidelne predstavuje aj medzinárodne uznávaných umelcov, medzi nimi Jonasa Burgerta, Martina Edera, Helen Beardovú a Justina Mortimera. V rozhovore sa dozviete: ako Olga Foglar začínala v Prahe s projektom Sculpture Grande a prečo sa rozhodla ho ukončiť, prečo od začiatku chcela vybudovať galériu, ktorá bude patriť medzi najprestížnejšie výstavné priestory v Prahe, akú úlohu zohráva kvalitný kurátor pri budovaní úspešnej galérie aj kariéry umelca, čo potrebuje mladý výtvarník, aby sa dokázal presadiť, prečo práve na vysokých umeleckých školách vznikajú nové smery a trendy v súčasnom umení, ako pomáha svojim klientom budovať umelecké zbierky a prečo môže byť umenie zaujímavou investíciou. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
V první epizodě nové série sledujeme Annu, která se připravuje na další velkou životní změnu.
Futbalový sviatok sledujú milióny fanúšikov pri televíznych obrazovkách a neopísateľné emócie prežívajú na diaľku. Úplne iný rozmer však turnaj naberá vo chvíli, keď do tohto kolotoča naskočíte priamo na mieste a zažijete ho na vlastnej koži. Do najnovšej epizódy podcastu Striedame! preto prijal pozvanie Matej Očenáš, spoluzakladateľ slovenskej športovej cestovnej kancelárie FutbalTour.V pútavom rozhovore s moderátormi Julom a Muťom poodhalil reálne fungovanie zámorského turnaja, priblížil astronomické ceny, no predovšetkým opísal nefalšovanú futbalovú eufóriu, ktorá na štadiónoch aj mimo nich momentálne spája národy z celého sveta.Vyraziť na futbal do USA, Mexika či Kanady znamená pre európskeho fanúšika mierny kultúrny šok. Moderné a obrovské arény síce neponúkajú tradičný európsky futbalový romantizmus starých štadiónov v zastavaných štvrtiach, no všetko plne kompenzujú dokonalým komfortom a neutíchajúcou šou.Obavy z bezpečnosti či konfliktov medzi tábormi sa podľa Mateja Očenáša na turnaji vôbec nenaplnili. Fanúšikovia jednotlivých krajín sú na tribúnach absolútne premiešaní a spoločne vytvárajú priateľskú atmosféru.Samotný výlet do dejiska turnaja však predstavuje obrovskú finančnú záťaž, ktorú ešte umocňujú ceny priamo na mieste. Pivo za takmer 20 dolárov či enormne drahé vstupenky, z ktorých oficiálneho ďalšieho predaja výrazne profituje samotná FIFA, však priaznivcov neodrádzajú.„Na zápas išla partia troch obyčajných škótskych chalanov, ktorých to stálo 15-tisíc libier na dva týždne. Jeden Škót predal auto a doma mal problémy,“ opísal s úžasom oddanosť niektorých návštevníkov MS.Úplne samostatnou kapitolou je vnímanie futbalu v Mexiku. Kým v kozmopolitnom New Yorku sa turnaj v bežnom ruchu veľkomesta trochu stráca, ulice mexickej metropoly ním dýchajú na každom kroku a dresy nosia prakticky všetci od detí až po čašníkov. Absolútnym vrcholom sú spontánne živelné oslavy po zápasoch, ktoré nemajú obdobu.„Po zápase prišla letná búrka, naozaj obrovský lejak. Napriek tomu išlo do mesta na nejaké námestie oslavovať 800-tisíc ľudí a boli tam do piatej do rána. Ľudia robili šmýkačky, kotrmelce, vyhadzovali sa do vzduchu,“ zhrnul šéf FutbalTouru svoje silné dojmy z mexického ošiaľu.Matej Očenáš v najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk odpovedal aj na to, aký plynulý bol v skutočnosti príchod a vízový proces do USA, ako vníma neustále rozširovanie a komercionalizáciu svetového šampionátu, ako jednoducho môžete na ulici stretnúť najväčšie futbalové hviezdy na bicykli, prečo by sa podľa neho mohlo vo finále zopakovať zloženie z posledných majstrovstiev sveta v Katare či kto má momentálne najväčšiu šancu odniesť si z turnaja korunu kráľa strelcov.
Futbalový sviatok sledujú milióny fanúšikov pri televíznych obrazovkách a neopísateľné emócie prežívajú na diaľku. Úplne iný rozmer však turnaj naberá vo chvíli, keď do tohto kolotoča naskočíte priamo na mieste a zažijete ho na vlastnej koži. Do najnovšej epizódy podcastu Striedame! preto prijal pozvanie Matej Očenáš, spoluzakladateľ slovenskej športovej cestovnej kancelárie FutbalTour.V pútavom rozhovore s moderátormi Julom a Muťom poodhalil reálne fungovanie zámorského turnaja, priblížil astronomické ceny, no predovšetkým opísal nefalšovanú futbalovú eufóriu, ktorá na štadiónoch aj mimo nich momentálne spája národy z celého sveta.Vyraziť na futbal do USA, Mexika či Kanady znamená pre európskeho fanúšika mierny kultúrny šok. Moderné a obrovské arény síce neponúkajú tradičný európsky futbalový romantizmus starých štadiónov v zastavaných štvrtiach, no všetko plne kompenzujú dokonalým komfortom a neutíchajúcou šou.Obavy z bezpečnosti či konfliktov medzi tábormi sa podľa Mateja Očenáša na turnaji vôbec nenaplnili. Fanúšikovia jednotlivých krajín sú na tribúnach absolútne premiešaní a spoločne vytvárajú priateľskú atmosféru.Samotný výlet do dejiska turnaja však predstavuje obrovskú finančnú záťaž, ktorú ešte umocňujú ceny priamo na mieste. Pivo za takmer 20 dolárov či enormne drahé vstupenky, z ktorých oficiálneho ďalšieho predaja výrazne profituje samotná FIFA, však priaznivcov neodrádzajú.„Na zápas išla partia troch obyčajných škótskych chalanov, ktorých to stálo 15-tisíc libier na dva týždne. Jeden Škót predal auto a doma mal problémy,“ opísal s úžasom oddanosť niektorých návštevníkov MS.Úplne samostatnou kapitolou je vnímanie futbalu v Mexiku. Kým v kozmopolitnom New Yorku sa turnaj v bežnom ruchu veľkomesta trochu stráca, ulice mexickej metropoly ním dýchajú na každom kroku a dresy nosia prakticky všetci od detí až po čašníkov. Absolútnym vrcholom sú spontánne živelné oslavy po zápasoch, ktoré nemajú obdobu.„Po zápase prišla letná búrka, naozaj obrovský lejak. Napriek tomu išlo do mesta na nejaké námestie oslavovať 800-tisíc ľudí a boli tam do piatej do rána. Ľudia robili šmýkačky, kotrmelce, vyhadzovali sa do vzduchu,“ zhrnul šéf FutbalTouru svoje silné dojmy z mexického ošiaľu.Matej Očenáš v najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk odpovedal aj na to, aký plynulý bol v skutočnosti príchod a vízový proces do USA, ako vníma neustále rozširovanie a komercionalizáciu svetového šampionátu, ako jednoducho môžete na ulici stretnúť najväčšie futbalové hviezdy na bicykli, prečo by sa podľa neho mohlo vo finále zopakovať zloženie z posledných majstrovstiev sveta v Katare či kto má momentálne najväčšiu šancu odniesť si z turnaja korunu kráľa strelcov.
Film Pozna slava je posnet po istoimeski noveli Arthurja Schnitzlerja, scenarij zanj pa je napisala Samy Burch, ki se jo morda spomnimo kot scenaristko filma Maj, december izpred treh let, takrat je bila nominirana za scenarističnega oskarja. V središču Schnitzlerjeve novele, napisal jo je pri 32 letih, je ostareli Eduard Saxberger. V mladosti je izdal pesniško zbirko. Ker ni doživela nikakršnega odziva, je nanjo pozabil in se sprijaznil z vsakdanjim, duhamornim uradniškim življenjem. Zbirko so izbrskali mladi dunajski literati in Saxbergerja začeli častiti kot velikega umetnika. Stari gospod je podlegel iluziji vnovične slave, začel zanemarjati svoje stare prijatelje, ki so se mu nenadoma zazdeli preprosti in nevredni njegovega novega statusa. Kmalu je ugotovil, da je bilo zanimanje mladih literatov površinsko in sebično, in poleg tega, da sta njegova ustvarjalnost in mladostni duh z leti zbledela, saj mu besede niso tekle več kot nekoč. V tem ameriška različica z Willemom Dafoejem v glavni vlogi zvesto sledi predlogi, Eduard Saxberger postane Ed Saxberger, vse skupaj pa se dogaja v New Yorku. Dramaturško lahko rečemo, da film teče dobro, v glavni vlogi blesti Willem Dafoe, toda če se je on v vlogo vživel tako zelo, da mu verjamemo ob vsaki besedi, premoru ali drobnih gestah, pa se zdi, da so ustvarjalci filma premalo pozornosti posvetili mladim njujorškim literarom in ustvarjalcem, ki se začnejo zanimati za Eda. Stereotip je, tako pri nas kot očitno tudi v Ameriki, da so mladi ustvarjalci nujno čudni, posebni, ekscentrični, in kot taki so prikazani v Pozni slavi, toda če se je Dafoe zlil z vlogo, je čudnost mladih literatov neživljenjska in precej manj verjetna, morda je hiba tudi v tem delu scenarija Samy Burch, ki je umetniško skupino v osnovi zastavila preveč stereotipno. Prav tako je ne prav natančna pozornost posvečena Edovim znancem, s katerimi se po delu na pošti dobiva v baru in z njimi igra biljard. Po Edovem izbruhu, da so manjvredni od njega in da ga ne razumejo, nekako ni izrisanega prehoda do Edove vključitve v to družbo ob koncu filma, ko spet začnejo skupaj igrati biljard. Ne glede na te pomankljivosti je film vreden ogleda, v prvi vrsti zaradi glavnega igralca in drugič, ker dobro prikaže človeško nečimrnost in predvsem občutek minljivosti – Dafoe tega z drobnimi gestami na svojem slikovitem, razbrazdanem obrazu izvrstno izrazi, hkrati pa so v scenariju drobni biseri, kot je opazka mlade igralke Glorie, v katero se Ed zaljubi; reče mu, da je moral biti lep, ko je bil mlad. In še: ker sta tako film kot novela refleksija o ustvarjanju v določenem časovnem razponu, je v njem lepo vidno opešanje ustvarjalne moči – Eda prosijo, naj napiše kaj novega za nastop, na katerem se bo predstavila tudi mlada skupina umetnikov, pa mu preprosto ne uspe. Hkrati pa to opešanost in generacijski prepad izrazi s hojo, vtirjenostjo v vsakodnevne opravke in spet z odlično odmerjeno izraznostjo obraznih gest, nasmehov in gibov.
CELÝ ROZHOVOR V DÉLCE 54 MIN. JEN NA HTTPS://HEROHERO.CO/CESTMIR A HTTPS://FORENDORS.CZ/CESTMIR „Měl jsem pocit, že ulice patří mně. A že můžu cokoliv.“ Herec Jan Cina popisuje moment, kdy poprvé vyšel ven jako drag queen - v podpatcích, paruce a kostýmu - a najednou se cítil jinak. Ne jako někdo cizí, ale jako ostřejší, odvážnější a svobodnější verze sebe sama. „Jste to pořád vy. Ale zvětšení, posílení a zvýraznění,“ říká. Drag se k němu dostal přes film Chica Checa, ve kterém hraje mladého muže vracejícího se za matkou s pravdou o tom, že je gay a že se živí jako drag queen. Jenže po natáčení v něm tahle zkušenost zůstala a dnes už dokonce mluví o své dragové personě La Chica Pala Santa i o tom, proč ho nebaví dvě hodiny líčení, ale miluje sílu, kterou mu převlek dává. V rozhovoru popisuje, že už nechce být „hodnej Honza“, který sebou nechá vláčet, ale spíš člověk, který se snaží být dobrý, otevřený a citlivý. Právě citlivost je pro něj i smyslem herectví. Umění podle něj může člověka přimět, aby se díval jinak, aby hned neodmítal to, čemu nerozumí a aby se aspoň na chvíli zastavil. Cina popisuje i cestu do New Yorku, kam odjel po rozchodu a kde chtěl být chvíli mimo všechny role, které má doma - herce, syna, známé tváře i vítěze StarDance. „Najednou tam jste trochu nikdo,“ vzpomíná. Řeč přichází i na politiku, veřejnoprávní média, Slovensko a zrušené queer představení Měsíční kámen ve Slovenském národním divadle. Cina říká, že ho současná situace ve světě spíš než k velkým gestům vede k otázce, co může udělat sám. „Jediné, na co jsem přišel, tak se snažit být dobrý člověk,“ říká. Zároveň ale nezůstává jen u bezmoci - kvůli volbě ombudsmana a dřív i kvůli manželství pro všechny dokonce psal i Andreji Babišovi. Velmi osobně mluví také o samotě, rozchodu, depresi a touze po rodičovství. Po návratu z Ameriky ho podle jeho slov dohnala těžká fáze, začal brát léky a některé věci se mu přeskládaly. Právě od té doby je pro něj silné téma rodiny a dítěte. „Je to hodně aktuální věc,“ říká a dodává, že když vidí své přátele s dětmi, vnímá obrovskou náročnost, ale i „pevný bod“, kolem kterého se život začne skládat jinak. A i když pořád hledá, jak by se k téhle touze mohl postavit, mluví o ní jako o něčem, co mu začalo dávat smysl života mnohem konkrétněji než dřív. Co mu drag dovoluje ukázat, když běžný Jan Cina ještě váhá? Proč se v něm cítí silnější a ostřejší? Jak ho proměnil New York a co mu ukázal návrat domů? A proč se mu právě teď tak silně vrací touha po dítěti? I to se dozvíte v rozhovoru s Janem Cinou.
Natočit podcast ve sklepě z 14. století, pod michelinskou restaurací přímo naproti orloji, kde si denně dělají vlastní uzeniny a pečou chleba je buď geniální nápad, nebo jen další důkaz, že nám je fuk, kde sedíme (omluvte kvalitu zvuku, závada není na vašem přijímači). Tentokrát tedy ne z Břevnova, ale gotického sklepa restaurace 420 od Radka Kašpárka.Začali jsme tam, kde každý správný středověkář začít musí, zbavováním se věcí a životem nalehko. Pak přišel na paškál Disclosure Day od Stevena Spielberga, kde to scénárista taky pojal nalehko. Jako fakt nalehko. A od Spielberga je to ke Kanyemu, Jacksonovi nebo nadcházejícímu filmu o Muskovi jen kousek.Divný, zase jsme narazili na AI. Tentokrát s evropským přesahem, Mythos a to, jak se k němu staví Evropa versus americká garnitura, víte, jak to myslíme. Spoiler alert! V případě Evropy opatrně, pomalu a s hodně dokumenty. V případě Ameriky rychle, hlasitě a s někým, kdo to celé radši zařízne a omylem oznámí na Signalu.Nechyběl ani Petrův výlet do New Yorku a klasické čtecí okénko Martina, který teď frčí na The Black Book of Power od Stana Taylora. Chytlo ho to tak, že se najednou marně snaží přeprogramovat vlastní návyky. Mno a jde to hůř, než jakýkoli projekt, který si navibecodujete za víkend v Cursoru. Za nás taková letní, středověká paráda.
V další epizodě série Anna v New Yorku sledujeme Annu po návratu domů do České republiky.
V další epizodě série Anna v New Yorku sledujeme Annu během jejího posledního dne v New Yorku.
Marian Vojtko je devět let členem hudebního uskupení 4 Tenoři. S nimi nedávno už podruhé zavítal do legendární Carnegie Hall v New Yorku. Svůj zvučný hlas uplatňuje také v muzikálech či opeře.
Marian Vojtko je devět let členem hudebního uskupení 4 Tenoři. S nimi nedávno už podruhé zavítal do legendární Carnegie Hall v New Yorku. Svůj zvučný hlas uplatňuje také v muzikálech či opeře.
Marian Vojtko je devět let členem hudebního uskupení 4 Tenoři. S nimi nedávno už podruhé zavítal do legendární Carnegie Hall v New Yorku. Svůj zvučný hlas uplatňuje také v muzikálech či opeře.
Marian Vojtko je devět let členem hudebního uskupení 4 Tenoři. S nimi nedávno už podruhé zavítal do legendární Carnegie Hall v New Yorku. Svůj zvučný hlas uplatňuje také v muzikálech či opeře.
Marian Vojtko je devět let členem hudebního uskupení 4 Tenoři. S nimi nedávno už podruhé zavítal do legendární Carnegie Hall v New Yorku. Svůj zvučný hlas uplatňuje také v muzikálech či opeře.
Marian Vojtko je devět let členem hudebního uskupení 4 Tenoři. S nimi nedávno už podruhé zavítal do legendární Carnegie Hall v New Yorku. Svůj zvučný hlas uplatňuje také v muzikálech či opeře.
Marian Vojtko je devět let členem hudebního uskupení 4 Tenoři. S nimi nedávno už podruhé zavítal do legendární Carnegie Hall v New Yorku. Svůj zvučný hlas uplatňuje také v muzikálech či opeře.
Marian Vojtko je devět let členem hudebního uskupení 4 Tenoři. S nimi nedávno už podruhé zavítal do legendární Carnegie Hall v New Yorku. Svůj zvučný hlas uplatňuje také v muzikálech či opeře.
Marian Vojtko je devět let členem hudebního uskupení 4 Tenoři. S nimi nedávno už podruhé zavítal do legendární Carnegie Hall v New Yorku. Svůj zvučný hlas uplatňuje také v muzikálech či opeře.
Marian Vojtko je devět let členem hudebního uskupení 4 Tenoři. S nimi nedávno už podruhé zavítal do legendární Carnegie Hall v New Yorku. Svůj zvučný hlas uplatňuje také v muzikálech či opeře.
Marian Vojtko je devět let členem hudebního uskupení 4 Tenoři. S nimi nedávno už podruhé zavítal do legendární Carnegie Hall v New Yorku. Svůj zvučný hlas uplatňuje také v muzikálech či opeře.
V další epizodě série Anna v New Yorku sledujeme Annu po dlouhém dni cestování, když konečně přijíždí do malého hotelu, kde si chce odpočinout před další částí své cesty.
Vrátiť sa z New Yorku späť tam, kde ste vyrástli - do Topoľčian. Takýto návrat môže mať rôzne podoby a následky. Napríklad urobiť z podchodu kultúrny priestor. Tak to bolo v prípade výtvarnej umelkyne, kurátorky a pedagogičky Zuzany Novotovej Godálovej, rodáčky z Partizánskeho, ktorá študovala a pracovala v zahraničí, ale rozhodla sa vrátiť do mesta, v ktorom vyrástla. Verejný priestor prerobila tak, že tam umenie doslova servírujú všetkým, čo idú okolo. Ako si obyvatelia zvykli na umenie v otvorenom priestore? Prečo ho preniesli až na salaš? Aj o tom nám povedala Zuzana Novotová Godálová. | Hosť: Zuzana Novotová Godálová. | Moderuje: Michal Herceg. | Talkshow Hosť Rádia Regina Západ pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Regina Západ, RRZ.
Hlasujte pro Ptám se já v anketě Podcast roku.--Vláda včera schválila prezidenta Pavla jako šéfa delegace na Valné shromáždění OSN. Očekávané rozhodnutí o složení české delegace na summit NATO ale posunula na 22. června. Snaží se kabinet jen natahovat čas?Hostem Ptám se já byl předseda Senátu Miloš Vystrčil (ODS). Prezident Petr Pavel se v pondělí vydal na jednání koaliční vlády ANO, SPD a Motoristů se záměrem vyjasnit si pozice ohledně klíčových zahraničních cest ústavních činitelů.Po schůzce ocenil, že ho vláda schválila do čela delegace na Valné shromáždění OSN, které se bude v září konat v New Yorku. Podle vyjádření Hradu se Pavel zároveň „v zájmu prezidentem preferovaného kooperativního vztahu s vládou“ rozhodl přistoupit na posun termínu (na 22. června), ve kterém chce kabinet oznámit podobu delegace na červencový summit NATO v Ankaře. O složení delegace na alianční summit se prezident pře s kabinetem Andreje Babiše (ANO) bezvýsledně už několik měsíců. Pavel na své účasti na summitu trvá. Má také připravenou kompetenční žalobu pro případ, že ho vláda do delegace nezařadí. Chápal by to totiž jako omezování svých pravomocí. Premiér už dříve řekl, že by prezident součástí delegace být neměl, protože české výdaje na obranu by měl na summitu obhajovat kabinet.Do sporu s vládou se kvůli zahraniční delegaci dostal také druhý nejvyšší ústavní činitel státu. Koalice odmítla poskytnout vládní letadlo šéfovi Senátu Miloši Vystrčilovi a zástupcům z řad podnikatelů, kultury a univerzit pro cestu na Tchaj-wan. Premiér to zdůvodnil tím, že by to mohlo být vnímáno jako oficiální podpora Tchaj-wanu, která by mohla poškodit české obchodní zájmy v Číně. To Vystrčil odmítl. Nakonec absolvoval let komerční linkou. Doprovázela ho čtyřicetičlenná podnikatelská delegace, další desítka se připojila na Tchaj-wanu.Podle Vystrčila by pomohlo, kdyby se opět obnovila komunikace o zahraniční politice mezi nejvyššími představiteli Česka. „To vyloženě dnes chybí. Jak při plánování zahraničních cest, ale třeba když se teď bavíme o summitu v Ankaře, tak předtím bude summit předsedů parlamentů jednotlivých zemí v Istanbulu. A měli bychom si říkat, co tam budeme prosazovat, jakým způsobem budeme připravovat půdu pro Českou republiku,“ řekl šéf Senátu v Ptám se já. „Já Tomio Okamurovi nedokážu vysvětlit, že není dobré, aby tam (v Istanbulu) říkal, že máme vystupovat z NATO. Protože má přece názor, že bychom neměli být v NATO. V tom by měl koordinační roli sehrát ministr zahraničních věcí. Nevím, co tam bude (Tomio Okamura) říkat. Ale rozhodně si myslím, že koordinovat tuto věc by bylo dobré.“Jak vyřešit spor prezidenta s vládou? Jaké výsledky dovezl z cesty na Tchaj-wan šéf Senátu? A jaký signál vysílá Česko, když chce stáhnout část vojáků z východního křídla NATO?--Podcast Ptám se já. Rozhovory s lidmi, kteří mají vliv, odpovědnost, informace.Sledujte na Seznam Zprávách, poslouchejte na Podcasty.cz a ve všech podcastových aplikacích.Archiv všech dílů najdete tady. Své postřehy, připomínky nebo tipy nám pište prostřednictvím sociálních sítí pod hashtagem #ptamseja nebo na e-mail: audio@sz.cz.
V další epizodě série Anna v New Yorku sledujeme Annu během jejího prvního dne na pláži v Kalifornii.
V sídle OSN v New Yorku otevřeli výstavu, která připomíná 80 let organizace UNICEF pomáhající dětem. Je tam i originál kresby, podle níž vznikla vůbec první pohlednice UNICEF. V roce 1947 ji namalovala tehdy sedmiletá Jitka Samková z Rudolfova u Českých Budějovic.Všechny díly podcastu Jihočeské odpoledne můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
V další epizodě série Anna v New Yorku sledujeme Annu během jejího prvního dne v Kalifornii. ☀️
V další epizodě série Anna v New Yorku sledujeme Annu při jejím prvním velkém road tripu do Kalifornie.
Sredi maja nas je razveselila vest, da je Klub umetniških direktorjev ADC v New Yorku podelil zlato kocko Tomatu Koširju, oblikovalcu vidnih sporočil. Prestižna nagrada je prišla prvič v roke slovenskega oblikovalca. Tomato Košir je dobil nagrado za serijo petih naslovnic za Dnevnikov Objektiv, postal pa je tudi samostojni ustvarjalec leta. Vizualne komentarje za časnik Dnevnik in prilogo Objektiv ustvarja že od leta 2011 in z njimi sproža verižno reakcijo v družbi, kot sam pravi, da bi se lahko stvari spremenile na bolje. O tem govori tudi v pogovoru z Žigom Bratošem, ki se je s Tomatom Koširjem pogovarjal ob nagradi Prešernovega sklada leta 2024.
Jednoho dne prodal americký kazatel David Wilkerson televizi. A začalo Boží dílo, které pomohlo tisícům lidí. Za životem zakladatele organizace pomáhající drogově závislým Teen Challenge se vydává rozhovor Broni Procházkové s Jarkem Plevou. V kolika letech zažil první zázrak? Čím ho ovlivnili jeho otec a matka? Proč trval na tom, že bez Ducha Svatého by jeho slavná autobiografie Dýka a kříž byla jen příběhem o hubeném kazateli, který selhal v New Yorku?Tento podcast můžete podpořit na https://radio7.cz
V další epizodě série Anna v New Yorku sledujeme Annu při jejím prvním skutečném řízení ve velkém městě.
Celé epizody včetně videa a bonusové části najdeš na www.herohero.co/vyhonitdabla Podcastové aplikace nám nic neplatí. Moc vám děkujeme za odběry, díky nim můžeme fungovat a přinášet vám obsah. Queer cestopis Palec v Rohlíku nám do štúdia prila predstaviť Markéta, tantrická kňažka od vedle, inštruktorka nahej jógy i zápasníčka v primal wrestlingu. Nič vám tieto slová nehovoria? To je dobre! Všetko si vysvetlíme s spoločne s horny cestovaním po USA. Rande v New Orleans, cirkusová sexparty v New Yorku i KinkFest v Oregonu. Ako to všetko Markéta zvládla sa dozviete keď si vypočujete epizódku!
Kubánský módní návrhář chystá na podzim svoji největší přehlídku. Odehraje se v Praze a očekává se na 1800 hostů. Své kolekce v minulosti předvedl v New Yorku, Paříži nebo Miami.
Kubánský módní návrhář chystá na podzim svoji největší přehlídku. Odehraje se v Praze a očekává se na 1800 hostů. Své kolekce v minulosti předvedl v New Yorku, Paříži nebo Miami.
Nebyť pokazeného bicykla Lenka Petráková by dnes možno vôbec nebola tam, kde je. Šla totiž na konzultáciu na viedenskú univerzitu, ale asistentky, ktorá ju mala prijať, sa nedočkala. Pokazil sa jej bicykel, a tak nedorazila. Lenka na chodbe univerzity presedela desiatky minút, a za tú dobu okolo nej viackrát prešiel vedúci ateliéru a skvelý architekt Hani Rashid. Pristavil sa pri nej a prezrel si jej portfólio. Potom sa na ňu usmial a zavolal ju na stáž do New Yorku. Odvtedy už ubehlo zopár rokov a Lenka odvtedy navrhla niekoľko dychberúcich budov. Medzi nimi je aj projekt Ôsmy kontinent, ktorý ale nie je klasickou budovou... Viac už povedala architektka Lenka Petráková.
Zeitgeist #16 s filmovou kritičkou Jindřiškou Bláhovou o pokračování The Apprentice v Bílém domě, wrestlingu, stírání hranic mezi skutečností a televizí, Reaganovi i slavných fiktivních prezidentech a prezidentkách USA.V květnu 2004 odvysílala americká televize NBC poslední epizodu veleúspěšného seriálu Přátelé. Ve stejném roce také spustila populární reality show The Apprentice s ústřední postavou superboháče Donalda Trumpa, která se také odehrávala v New Yorku. V jistých obměnách její americká verze běžela až do roku 2017. A s jistou nadsázkou lze tvrdit, že pokračuje dodnes, jen se přesunula z byznysového prostředí do politiky a posléze Bílého domu.„Donald Trump je perverzně zábavná figura. Stal se jedinou monokulturou ve světě, kde monokultura přestala existovat. Už nesledujeme seriály jako Přátelé nebo M*A*S*H, které západní společnost spojovaly podobně jako třeba Madonna nebo Michael Jackson. Ale ať chceme nebo nechceme, tak víme co dělá Donald Trump. Všichni sledujeme jeho šou a jsme tak trochu jako učňové v The Apprentice. Stali jsme se součástí reality, kterou on vytváří a jejíž součástí být nechceme,“ popisuje Jindřiška Bláhová.Jaké únikové cesty se nabízejí? Jaké mechanismy a postupy využívané v reality TV nebo wrestlingu přenesl Donald Trump do americké politiky? Jakým typem herce je z pohledu filmové kritičky? V čem podstatném se liší od jiného herce v prezidentském úřadě - Ronalda Reagana? A jaká televizní či filmová ztvárnění amerických prezidentů byste neměli opomenout? Nejen to se dozvíte v novém podcastu Zeitgeist. Filmové kritičky Jindřišky Bláhové se ptal Štěpán Sedláček.Doporučujeme také článek:Kdo prohraje, půjde dohola. Jak wrestlingové zápasy naučily Trumpa dělat politikuhttps://www.respekt.cz/kontext/kdo-prohraje-pujde-dohola-jak-wrestlingove-zapasy-naucily-trumpa-delat-politiku?srsltid=AfmBOooM5gXhHIYlWfzOsp_vqhR0FtsnBkjAs2q9E3mMhSc1lnmdwHtrA naší podcastovou sérii:Na tripu popkulturou s Petrem A. Bílkemhttps://open.spotify.com/show/6FsqhwO8sKgatDymqXcX4E
Pank ni ostal zaprt v Londonu ali New Yorku niti ni obstal pri enem zvoku ali eni generaciji. Razlil se je po mestih, klubih, kleteh in zapuščenih prostorih ter v vsakem okolju dobil drugačen poudarek. To je zgodba o tem, kako se je iz treh akordov razvilo gibanje, ki je vedno znova našlo nov jezik. Sogovorniki: Igor Bašin Gregor Tomc Igor Vidmar Jasna Babić Zrimšek Rajko Muršič Jaša Bužinel Igor Dernovšek Ian McKaye Drew Stone Marin Rosić Playlista: Pank - Zgodovina neposlušnosti - YouTube
Boty z lidských vlasů a pštrosího peří nebo boty vyrobené z kůže křečka. Ale také soubor textilních střevíčků z období čínského císařství nebo kolekce bot vyrobených ve Zlíně pro Světovou výstavu EXPO v New Yorku v roce 1939. To všechno můžete vidět ve Zlíně, v jednom z největších muzeí obuvi v Evropě.
Boty z lidských vlasů a pštrosího peří nebo boty vyrobené z kůže křečka. Ale také soubor textilních střevíčků z období čínského císařství nebo kolekce bot vyrobených ve Zlíně pro Světovou výstavu EXPO v New Yorku v roce 1939. To všechno můžete vidět ve Zlíně, v jednom z největších muzeí obuvi v Evropě.
Jana Cíglerová se coby zkušená novinářka v dubnu stane rozhlasovou zpravodajkou v USA. Nebude to ale pro ni cesta do neznáma. „V 19 letech jsem odjela do USA jako au pair. Pamatuju si ten pocit z mrakodrapů v New Yorku,“ vzpomíná v Blízkých setkáních Terezy Kostkové. Amerika ji tehdy okouzlila energií i velkorysostí, a tak dnes žije rozkročená mezi oběma kontinenty. Teď už jako máma tří synů, žena s evropskou zkušeností a jasným názorem na výchovu, která může srovnávat.Všechny díly podcastu Blízká setkání můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
Matija Medved ustvarja ilustracijo za najvplivnejše svetovne časopise, kot so Bloomberg Businessweek, New York Times, Time Magazine, Forbes, Medium in drugi. Oblikuje tudi plakate, ilustrira knjige, časopise, razne revije, sodeluje s teatrom in filmom. Za ilustracije, posebne izdaje študentskega časopisa Tribuna, ki so izšle kot moderna pravljica Zmaji v banji, je prejel plaketo Hinka Smrekarja in priznanje TDC New York za kolektivno delo. Njegove ilustracije za New York Times in Time Magazine so bile večkrat vključene v razstavo in katalog Društva ilustratorjev v New Yorku in tudi nagrajene. Leta 2023 je prejel dve srebrni medalji: za serijo ilustracij iz kolumn za New York Times in za ilustracije za Center Rog ter zlato medaljo za serijo knjižnih naslovnic za literarni festival Fabula. Matija Medved se v zadnjem času posveča tudi slikarstvu!
Ako tento nekonvenčný a talentovaný mladík z New Yorku prepracoval základy kvantovej mechaniky a prečo sa na jeho prvé semináre chodil pozerať sám Albert Einstein? Ako jeho vizuálne diagramy skrotili matematické nekonečna a akým spôsobom pred celým svetom odhalil príčinu katastrofy raketoplánu Challenger pomocou obyčajného pohára ľadovej vody. O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel. Podcast vzniká v spolupráci so SME. Na stránke stubaeuba.sk nájdete celý zoznam nových programov, ktoré spomíname v úvode. Bonusové epizódy a extra obsah k podcastom nájdete na https://herohero.co/vedator Samuelova nová kniha už je v predaji https://www.martinus.sk/3600333-limity-poznania/kniha Otázky nám môžete nahrávať tu https://www.speakpipe.com/vedator Podcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/vedastore/ Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreon https://www.patreon.com/Vedator_sk Všetko ostatné nájdete tu https://linktr.ee/vedatorsk Vedátorský newsletter http://eepurl.com/gIm1y5
Zajeti venezuelski predsednik Nicolas Maduro je včeraj v New Yorku stopil pred sodišče in se izrekel za nedolžnega. O Venezueli je razpravljal varnostni svet Združenih narodov, večina članic je bila previdna z obsodbami ameriške akcije, ostri sta bili le Rusija in Kitajska. Druge teme: - 35 zaveznic Kijeva bo v Parizu razpravljalo o varnostnih jamstvih in vojaški sili, ki bi jo v Ukrajino poslali po koncu vojne. - Sobodajalci opozarjajo na nejasne in neusklajene določbe zakona o gostinstvu, ki je začel veljati z novim letom. - Nika Prevc po novi zmagi v rumeni majici vodilne, njen brat Domen danes v zadnji boj za zmago na novoletni skakalni turneji
Je 25. říjen 1971, budova OSN v New Yorku. Právě se tu odehrává čínsko-čínské drama, které poznamená celý další vývoj mezinárodní spolupráce. Komunistická Čína vedená Mao Ce-tungem právě potvrdila svůj status velmoci.