Podcasts about kapr

Klajā nākuši "Latvijas sociālās atmiņas monitoringa 2025" dati, kas meklēja atbildes uz jautājumiem - ar kādām emocijām un atmiņām atceramies okupācijas laiku un pirmspadomju periodu - posmus vēsturē, kurus liela daļa sabiedrības pati nav piedzīvojusi vai piedzīvojusi tikai daļēji. Dati liecina, ka samazinājusies tā saucamā padomju laika nostaļģija, bet pieaug to cilvēku skaits, kas par labāko laiku Latvijas vēsturē uzskata Atmodu un mūsdienas. Kādas atšķirības šajos datos vērojamas starp latviski un krieviski runājošajiem, un ko šādi pētījumi liecina par mūsu sabiedrību? Raidījumā Zināmais nezināmajā skaidro divi pētījuma autori - komunikācijas zinātnes doktors Mārtiņš Kaprāns, Latvijas Universitātes Filozofijas un socioloģijas institūta vadošais pētnieks, un sociālantropologs Andris Saulītis, Latvijas Universitātes Filozofijas un socioloģijas institūta vadošais pētnieks. Andris Saulītis: Aizvien vairāk mēs varam skatīties, nevis kādas ir atšķirības starp latviski un krieviski runājošām grupām, bet atšķirībām krievvalodīgo vidu. Latvieši vidū ir monolītāk, bet daudz sarežģītāk ir saprast un analizēt krievvalodīgo kopienu. Līdz ar to tā pieeja šobrīd vairs nav skatīties uz šīm divām grupām, bet būtībā skatīties uz krievvalodīgo grupu, kur var konstatēt jau pazīmes uz zināmu polarizāciju. Pēc kādiem datiem vai pēc kādiem raksturlielumiem ir šī polarizācija - vecums, paaudžu atšķirības?  Andris Saulītis: Vecums noteikti ir viena lieta, bet, protams, ka tas ir saistīts bieži vien ar ģeopolitisko orientāciju, ko gan mēs šajā aptaujā nevaram plaši precīzāk konstatēt, jo tomēr aptauja koncentrējas tieši uz jautājumiem par vēsturi. Bet vienlaicīgi tās ir zināmā mērā lietas, kuras savstarpēji saistītas. Protams, ka Latgale arī mums ir tāds reģions, kur ir atšķirīgāka šī izpratne un vērtējums, bet tai pašā laikā jāņem vērā, ka Latgalē vienkārši ir vairāk krievvalodīgo iedzīvotāju, ir vairāk vecāka gadagājuma iedzīvotāju un arīdzan tās ir daudz multietniskas kopienas, kur līdz ar to dialogs, iespējams, ir daudz intensīvāks. Un tajā pašā laikā, iespējams, ka tas ir tas iemesls, kāpēc daudzos jautājumos, it sevišķi vērtējot vēsturi, iedzīvotāji un sevišķi krievvalodīgā kopiena atturas vērtēt.  Tādā amnēzija attiecībā uz Latvijas vēsturi, kas ir pirms 1918. gada, ir izplatīta arī latviešu valodā runājošajās ģimenēs. Ja latviešu vidū vērtējumi sāk parādīties no 1918. gada, tad krievvalodīgo vidū tas saglabājas līdz pat Otrajam pasaules karam. Šeit ir runa arīdzan par izglītības sistēmu, un nekoncentrējoties tikai uz 20. gadsimtu, jo aptaujā mēs vaicājām vērtējumu līdz pat senlatviešu periodam, un mēs redzam, ka šobrīd tiešām iedzīvotājiem lielai daļai ir grūti formulēt savu attieksmi pret dažādiem vēstures periodiem pirms 1918. gada. Bet kas ir vēl interesanti, ka principā visi vēstures periodi, kas saistīti ar Krievijas impēriju, ar Padomju Savienību, tiem visiem ir stipri biežāk negatīvs vērtējums nekā jebkuram citam vēstures periodam. Arī no krievvalodīgo puses? Andris Saulītis: Grūti man pateikt, cik daudz tur ir šis pienesums, bet principā nu mēs redzam dinamiku.  Arīdzan attiecībā uz Padomju Savienības periodu Latvijā, tur gan mēs redzam arī krievvalodīgo vidū šo sadalīto, ne vienveidīgo kopienas skatījumu. Tas ir arī kaut kas tāds, kas ir mainījies, kopš mēs aptaujājām iedzīvotājus 2017. gadā, tā nostalģija pret šo periodu samazinās. Tam iepretim ir, ka atjaunotās Latvijas laiks kopš 1991. gada šobrīd ir vispozitīvāk vērtētais periods Latvijas vēsturē. Tas ir pārspējis līdzšinējo "top 1" - tas ir Kārļa Ulmaņa autoritārais režīms, kas līdz šim ir dominējis ne tikai 2017. gadā, arī iepriekš. Tagad pozitīvs vērtējums ir tieši šim laikam. Labā lieta ir arī tāda, ka, skatoties uz to, vai cilvēks ir apmierināts ar savu dzīvi un kā viņš vērtē padomju laikus, tad nav stingru korelāciju tādā ziņā, ka, ja tu pats esi neapmierināts ar šodienu, tas nenozīmē, ka tu ilgojies pēc padomju laikiem. Mārtiņš Kaprāns: Man liekas, ka ir jāsaprot, kā mēs skatāmies, kas ir sociālā atmiņa. Tas savā ziņā ir kā tāds trauks, un tur nav bezgalīga ietilpība. Tāpat kā cilvēkam uzmanība ir diezgan ierobežots resurss, tu nevari uz visu koncentrēties, arī sabiedrības uzmanība nevar koncentrēties uz pilnīgi visiem vēsturiskiem notikumiem, kas tai ir bijuši svarīgi kādā noteiktā posmā. Ir aktualitātes, kas mainās, mainoties, protams, arī paaudzēm.  Tas, ko mēs pašlaik redzam, ka lēnām, bet neizbēgami Otrais pasaules karš no tādas aktīvās komunikatīvās atmiņas, no tādas ikdienas saziņas, kur tas ik pa laikam par sevi dažādos veidos, arī pašlaik vēl, nupat Ogres gadījumā dzirdējām, tas atgriežas. Bet lēnām Otrais pasaules karš kļūst par daļu no tā, ko atmiņu pētniecībā sauc par kultūras atmiņu, proti, tā ir literatūra, tie ir arhīvi, viss pārējais, bet tā vairs nav daļa no ikdienas attiecību elementa.  To jau var redzēt, kas piedalās, piemēram, 16. marta pasākumos, kas ir neoficiālā leģionāru piemiņas diena, gan arī nupat 8. maijs bija, es biju Lestenē, pats apskatījos. Tas cilvēku skaits un cilvēku struktūra, nepārprotami liecina, ka šis ir tāds aizejošs, bet tas nenozīmē, ka tu aizmirsti. Tas vienkārši vairs nav ar to aktualitāti.  Mēs visu laiku uz krievvalodīgajiem fokusējamies, taču ir jāsaprot arī, ka latviešu vidū, ja runājam tieši par etniskām grupām, ir pamanāmi tādi momenti, kur varētu runāt par iekšēju, ja ne sašķeltību, tad katrā ziņā, ka tur nav spēcīgs konsenss.  Sociālā atmiņa nav tikai attieksme pret kādu noteiktu vēstures periodu, ir arī attieksme pret konkrētiem notikumiem vai aktivitātēm, kas saistītas ar vēsturi. Ar to vēlos teikt, ka ļoti sabiedrību polarizējošo padomju okupācijas slavinošo pieminekļu demontāža kopš 2022. gada, kas, protams, bija saistīta ar Krievijas pilna mēroga iebrukumu Ukrainā. Mēs redzam, ja krievvalodīgo vidū ir spēcīga pretestība šādai rīcībai, aptuveni 75% ir pret, spēcīga opozīcija. Tad latviešu vidu šī daļa ir mazinājusies un lielāka daļa ir to, kam ir neitrāla attieksme. It kā saprotami, ka atbalsts ir lēnām noplacis, viņš nav, protams, kritizējošs, bet krievvalodīgo vidū nekas nav mainījies.     Raidījuma noslēgumā Zinātnes ziņas Cilvēki jebkad ir izpētījuši tikai 0,001% no dziļūdens dzīlēm. Bebri, iespējams, varētu kļūt par sava veida klimata varoņiem. Meksika iesūdz tiesā “Google” par patvaļīgu Meksikas līča pārsaukšanu.

Naposledy jsem tím mokřadem procházel někdy na začátku ledna. Voda byla všude zmrzlá jistě až ke dnu, břehy a chodníky, oddělující proudící vodu od stojatých partií, jako skleněné, ale po sněhu ani památky. Vzpomínám si, že jsem za chůze přemýšlel o první větě nějaké anglické detektivky, kterou jsem ten den ráno otevřel v knihovničce na nádraží.

Naposledy jsem tím mokřadem procházel někdy na začátku ledna. Voda byla všude zmrzlá jistě až ke dnu, břehy a chodníky, oddělující proudící vodu od stojatých partií, jako skleněné, ale po sněhu ani památky. Vzpomínám si, že jsem za chůze přemýšlel o první větě nějaké anglické detektivky, kterou jsem ten den ráno otevřel v knihovničce na nádraží.Všechny díly podcastu Ranní úvaha můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Lai arī Latvijas sabiedrība labprāt kritizē politiķu darbu, pašu pilsoņu kopums nav tik aktīvs iesaistīties. Tikai dažām politiskajā partijām biedru skaits pārsniedz tūkstoti. Kādēļ sabiedrības iesaiste partijās ir tik kūtra, par to diskusija Krustpunktā. Analizē domnīcas "Providus" direktore un vadošā pētniece Iveta Kažoka, konservatīvās domas žurnāla "Telos" redaktors un biedrības "Austošā Saule" valdes loceklis Krišjānis Lācis, Latvijas Universitātes asociētā profesore, sociālantropoloģe Aivita Putniņa un Latvijas Universitātes Filozofijas un socioloģijas institūta vadošais pētnieks Mārtiņš Kaprāns. Pagājušajā trešdienā Krustpunktā bija diskusija par to, kas notiek un notiks ar Rietumu demokrātiju, pie varas nokļūstot mantkārīgākiem, negausīgākiem cilvēkiem. Jautājām, ko darīt, lai saglabātu brīvību, kas mums. Vēsturnieks Valdis Kuzmins sacīja, ka ir jāsāk pašiem ar sevi, kaut vai jākļūst politiski aktīvākiem. Latvijā atšķirībā no kaimiņvalstīm, nemaz nerunājot par citām demokrātijām, nav partijas to klasiskajā izpratnē, viņaprāt, ar desmitiem un simtiem tūkstoši biedru, bet gan tādi politiski elitāri klubiņi, kuros piedalās vien ļoti mazs skaits cilvēku. Tā nu tas ir. Mēs arī šad tad raidījumos stāstām par priekšvēlēšanām kādā no valstīm, kur partiju biedri vēl savas partijas vadību. Tur šīs vēlēšanas notiek valsts mērogā, piedalās simtiem, tūkstošiem, pat miljons partijas biedru. Latvijā nekas tāds nav iedomājams. Kāpēc tā? Ko tas nozīmē mūsu demokrātijai? Vai mums ar to ir jāsamierinās? 

Lai arī Latvijas sabiedrība labprāt kritizē politiķu darbu, pašu pilsoņu kopums nav tik aktīvs iesaistīties. Tikai dažām politiskajā partijām biedru skaits pārsniedz tūkstoti. Kādēļ sabiedrības iesaiste partijās ir tik kūtra, par to diskusija Krustpunktā. Analizē domnīcas "Providus" direktore un vadošā pētniece Iveta Kažoka, konservatīvās domas žurnāla "Telos" redaktors un biedrības "Austošā Saule" valdes loceklis Krišjānis Lācis, Latvijas Universitātes asociētā profesore, sociālantropoloģe Aivita Putniņa un Latvijas Universitātes Filozofijas un socioloģijas institūta vadošais pētnieks Mārtiņš Kaprāns. Pagājušajā trešdienā Krustpunktā bija diskusija par to, kas notiek un notiks ar Rietumu demokrātiju, pie varas nokļūstot mantkārīgākiem, negausīgākiem cilvēkiem. Jautājām, ko darīt, lai saglabātu brīvību, kas mums. Vēsturnieks Valdis Kuzmins sacīja, ka ir jāsāk pašiem ar sevi, kaut vai jākļūst politiski aktīvākiem. Latvijā atšķirībā no kaimiņvalstīm, nemaz nerunājot par citām demokrātijām, nav partijas to klasiskajā izpratnē, viņaprāt, ar desmitiem un simtiem tūkstoši biedru, bet gan tādi politiski elitāri klubiņi, kuros piedalās vien ļoti mazs skaits cilvēku. Tā nu tas ir. Mēs arī šad tad raidījumos stāstām par priekšvēlēšanām kādā no valstīm, kur partiju biedri vēl savas partijas vadību. Tur šīs vēlēšanas notiek valsts mērogā, piedalās simtiem, tūkstošiem, pat miljons partijas biedru. Latvijā nekas tāds nav iedomājams. Kāpēc tā? Ko tas nozīmē mūsu demokrātijai? Vai mums ar to ir jāsamierinās? 

Rodák z Bratislavy, ktorý vyrastal v hereckej rodine. Dedo Elo Romančík, otec Dušan Kaprálik, sestra Zuzana Kapráliková, brat Ondrej Kaprálik. Známy je aj z nášho rozhlasového vysielania, keďže pôsobí nielen v divadle, ale aj v rozhlase či v dabingu. Hamlet, Krysař, Klietka bláznov, to je len pár muzikálov, v ktorých účinkoval. Keanu Reeves, Vin Diesel, Nicolas Cage, to sú známi herci, ktorým prepožičal svoj hlas. | Hosť: Martin Kaprálik (divadelný herec). | Moderuje: Gabika Angibaud. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Rostislav Růžička je rybář, jehož život je plný výzev, adrenalinu a euforie. Tento nadšenec pro rybaření se proslavil nejen v České republice, ale i za hranicemi.Všechny díly podcastu Dobré dopoledne můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

V klube je 17 rokov a okrem úspechov zažil hlavne množstvo zranení a rehabilitácií. Ako prvýkrát tejpoval (hneď) legendu Žiliny, ako prebieha taký rekonvalescenčný proces Aďa Kaprálika v praxi, ktorý hráč bol najväčší makač v posilke a ako vlastne vypadá komunikácia s trénermi ohľadom návratu na trávnik? Vo výživnej debate zo zákulisia realizačného tímu sme sa rozprávali v najnovšom diele Podcastu 1908 FM s fyzioterapeutom Tomášom Lintnerom. Čo by mal robiť každý Šošon, aby sa cítil vo svojom tele lepšie a nie tak dolámane?

COMPOSITORI CECHILeós Janàček (1854 - 1928) - Sinfonietta, VI/18 Fanfara: Allegretto. Allegro maestosoIl castello: Andante. AllegrettoIl castello della regina: ModeratoLa strada del castello: AllegrettoIl municipio: Andante con moto Wiener PhilharmonikerSir Charles Mackerras, direttore*******24:19Vítězslav Novák (1870-1949) - Piano Quintet in la minore, Op. 12 1. Allegro molto moderato2. Andante - Variazioni su un'antica canzone d'amore boema del XV secolo3. Allegro risoluto - Slovakian Kubin Quartet*******50:18Vítězslava Kaprálová (1915-1940) - Military Sinfonietta Brno PhilharmonicOlga Machonova-Pavlu, direttore

Le roman graphique Haïkus de Sibérie – 110e anniversaire de la naissance de la compositrice et cheffe d'orchestre Vítězslava Kaprálová

Le roman graphique Haïkus de Sibérie – 110e anniversaire de la naissance de la compositrice et cheffe d'orchestre Vítězslava Kaprálová

durée : 00:13:18 - Le Disque classique du jour du jeudi 23 janvier 2025 - Disparue en 1940, à seulement 25 ans, Vítezslava Kaprálová promettait d'être l'une des plus brillantes musiciennes de son époque : le label CPO publie une nouvelle anthologie de ses oeuvres avec le Janacek Philharmonic Ostrava dirigé par Alena Hron

durée : 00:13:18 - Le Disque classique du jour du jeudi 23 janvier 2025 - Disparue en 1940, à seulement 25 ans, Vítezslava Kaprálová promettait d'être l'une des plus brillantes musiciennes de son époque : le label CPO publie une nouvelle anthologie de ses oeuvres avec le Janacek Philharmonic Ostrava dirigé par Alena Hron

Před stodeseti lety se v Brně narodila hudební skladatelka, klavíristka a respektovaná dirigentka Vítězslava Kaprálová. Přesto, že se dožila pouhých 25 let, stačila složit více než čtyřicet skladeb a to klavírních, komorních, orchestrálních i vokálních, vyhrála několik skladatelských soutěží a obdržela řadu ocenění. Všechny díly podcastu Mozaika můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

durée : 01:27:33 - En pistes ! du mercredi 22 janvier 2025 - par : Emilie Munera, Rodolphe Bruneau Boulmier - A l'affiche ce matin : une double actualité de Christophe Rousset que l'on retrouve au clavecin chez Bach et à la baguette pour une Olimpiade de Cimarosa, mais aussi Scriabine, la harpe de Marie-Pierre Langlamet et la musique de Vítězslava Kaprálová

durée : 01:27:33 - En pistes ! du mercredi 22 janvier 2025 - par : Emilie Munera, Rodolphe Bruneau Boulmier - A l'affiche ce matin : une double actualité de Christophe Rousset que l'on retrouve au clavecin chez Bach et à la baguette pour une Olimpiade de Cimarosa, mais aussi Scriabine, la harpe de Marie-Pierre Langlamet et la musique de Vítězslava Kaprálová

V magazínu Máme rádi zvířata se se sportovním rybářem Janem Stlukou vrátíme k problematice prodeje vánočních kaprů a jejich zabíjení, ale budeme mluvit i o rybolovu na přelomu roku. Také bude řeč o mysliveckých vánočních tradicích a připomeneme návštěvu v chovné stanici irských vlkodavů. K poslechu zve Martin Hlaváček.Všechny díly podcastu Máme rádi zvířata můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Na kvalitu masa sladkovodních ryb má velký vliv čistota vody a vůbec prostředí, kde ryby vyrůstají. A na Vysočině máme obojí.

Svou první rybu chytil, když mu bylo 12 let, a vzpomíná na to jako na zásadní událost. „V ten moment, kdy jsem ji ulovil, se něco stalo mezi nebem a zemí a můj osud tenkrát nabral směr, kdy mě ryby doprovázely, doprovázejí a budou doprovázet celým životem,“ vypráví držitel titulu šampion šampionů v lovu kaprů Karel Nikl. Kde se vzala jeho fascinace kapry? A proč si je pojmenovává? Poslechněte si rozhovor natočený na rybníce ve Starém Kolíně.Všechny díly podcastu Host Lucie Výborné můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Svou první rybu chytil, když mu bylo 12 let, a vzpomíná na to jako na zásadní událost. „V ten moment, kdy jsem ji ulovil, se něco stalo mezi nebem a zemí a můj osud tenkrát nabral směr, kdy mě ryby doprovázely, doprovázejí a budou doprovázet celým životem,“ vypráví držitel titulu šampion šampionů v lovu kaprů Karel Nikl. Kde se vzala jeho fascinace kapry? A proč si je pojmenovává? Poslechněte si rozhovor natočený na rybníce ve Starém Kolíně.

Kapr obecný byl pravděpodobně první domestikovanou rybou v historii. Chov této největší české kaprovité ryby má pro naše hospodářství velký význam, přestože je kapr u nás nepůvodním druhem.

Kapr obecný byl pravděpodobně první domestikovanou rybou v historii. Chov této největší české kaprovité ryby má pro naše hospodářství velký význam, přestože je kapr u nás nepůvodním druhem.

Rok české hudby se blíží ke konci. Připomínali jsme v něm především výročí velkých skladatelů Antonína Dvořáka, Leoše Janáčka nebo Bedřicha Smetany. Kdo jsou ale skladatelé, kteří trochu stojí v pozadí? To odhalil pětidílný seriál Skladatelé ve stínu, který s výraznými osobnostmi české hudby připravil reportér Johann Foss.Všechny díly podcastu Mozaika můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Rok české hudby se blíží ke konci. Připomínali jsme v něm především výročí velkých skladatelů Antonína Dvořáka, Leoše Janáčka nebo Bedřicha Smetany. Kdo jsou ale skladatelé, kteří trochu stojí v pozadí? To odhalil pětidílný seriál Skladatelé ve stínu, který s výraznými osobnostmi české hudby připravil reportér Johann Foss.

Kapr obecný byl pravděpodobně první domestikovanou rybou v historii. Chov této největší české kaprovité ryby má pro naše hospodářství velký význam, přestože je kapr u nás nepůvodním druhem.

Kapr obecný byl pravděpodobně první domestikovanou rybou v historii. Chov této největší české kaprovité ryby má pro naše hospodářství velký význam, přestože je kapr u nás nepůvodním druhem.

Kapr obecný byl pravděpodobně první domestikovanou rybou v historii. Chov této největší české kaprovité ryby má pro naše hospodářství velký význam, přestože je kapr u nás nepůvodním druhem.

Kapr obecný byl pravděpodobně první domestikovanou rybou v historii. Chov této největší české kaprovité ryby má pro naše hospodářství velký význam, přestože je kapr u nás nepůvodním druhem.

Kapr obecný byl pravděpodobně první domestikovanou rybou v historii. Chov této největší české kaprovité ryby má pro naše hospodářství velký význam, přestože je kapr u nás nepůvodním druhem.

Kapr obecný byl pravděpodobně první domestikovanou rybou v historii. Chov této největší české kaprovité ryby má pro naše hospodářství velký význam, přestože je kapr u nás nepůvodním druhem.

von Oppen, Stephanie www.deutschlandfunk.de, Büchermarkt

V Česku se podle Českého statistického úřadu ročně vyprodukuje asi 20 tisíc tun kaprů. Přesto si velká část populace dopřeje nejchovanější tuzemskou rybu jen jednou ročně o Vánocích. Na vánoční prodej se teď chystají rybáři i obchodníci.

Monika Kapráliková prišla vo svojej rubrike o výnimočných ženách rozprávala tentokrát o Hane Gregorovej Hana Gregorová bola spisovateľka, intelektuálka, feministka, organizátorka kultúrneho života. Bola manželkou Jozefa Gregora Tajovského, bola novinárka a publicistka. Monika o nej pripravuje výstavu. V Ráne na eFeMku tiež rozprávala o svojom živote manželky španielskeho veľvyslanca v Sofii.

V první části pořadu přinášíme reprízu rozhovoru se spisovatelkou a publicistkou Dorou Kaprálovou, který vloni vzbudil velkou pozornost posluchačů.

V první části pořadu přinášíme reprízu rozhovoru se spisovatelkou a publicistkou Dorou Kaprálovou, který vloni vzbudil velkou pozornost posluchačů.

Říkali jí Vitka nebo Vitulka. Narodila se v roce 1915 v Brně a rodiče z ní chtěli mít klavíristku, jenže měla příliš malé ruce. A tak jí dávali korkové špunty mezi prsty, aby dosáhla většího rozsahu na klaviatuře. Ale ona měla jasno, chce být skladatelkou a dirigentkou.

Říkali jí Vitka nebo Vitulka. Narodila se v roce 1915 v Brně a rodiče z ní chtěli mít klavíristku, jenže měla příliš malé ruce. A tak jí dávali korkové špunty mezi prsty, aby dosáhla většího rozsahu na klaviatuře. Ale ona měla jasno, chce být skladatelkou a dirigentkou.

Nadcházející podzim je pro rybáře vrcholným časem. Když se začne voda ochlazovat, ryby vycítí, že je potřeba doplnit zásoby a víc tzv. berou.

Nadcházející podzim je pro rybáře vrcholným časem. Když se začne voda ochlazovat, ryby vycítí, že je potřeba doplnit zásoby a víc tzv. berou.

Nadcházející podzim je pro rybáře vrcholným časem. Když se začne voda ochlazovat, ryby vycítí, že je potřeba doplnit zásoby a víc tzv. berou.

Odborníci na výživu stále připomínají, že bychom měli do svého jídelníčku zařazovat více rybího masa. Kapr na vánočním stole je opravdu hodně málo. A kdy jindy máme nejlepší příležitost dopřát si rybu než právě v období prázdnin a dovolených?

Odborníci na výživu stále připomínají, že bychom měli do svého jídelníčku zařazovat více rybího masa. Kapr na vánočním stole je opravdu hodně málo. A kdy jindy máme nejlepší příležitost dopřát si rybu než právě v období prázdnin a dovolených?

Odborníci na výživu stále připomínají, že bychom měli do svého jídelníčku zařazovat více rybího masa. Kapr na vánočním stole je opravdu hodně málo. A kdy jindy máme nejlepší příležitost dopřát si rybu než právě v období prázdnin a dovolených?

Pre Slovan Bratislava sa už v stredu začaka nová sezóna, v 1. predkole Ligy majstrov privítal severomacedónsku Strugu (4:2). O ambicióznych cieľoch, chystaných i stroskotaných prestupoch či zmenách v klube hovorí pre ŠPORT.sk generálny riaditeľ Ivan Kmotrík ml.ČO SA DOZVIETE V ROZHOVORE?Na ktorých postoch sa Slovan plánuje ešte posilniť?Z ktorých mien vzíde nová brankárska jednotka?Oľutoval Čavrič odchod zo Slovana a vráti sa?Prečo Šporar stojí za rekordné odstupné i vysoký plat?Má už Slovan skautské a dátové oddelenie?Má už plné kompetencie, ktoré žiadal?Aký má Slovan rozpočet a v akej je finančnej kondícii?Prijíma podiel viny na tom, že predaje permanentiek nie sú uspokojivé?Akým zásadným krokom chce zdvihnúť návštevnosť?Je spokojný, kam a akým tempom smeruje Slovan pod jeho vedením?

Vairākās Eiropas valstīs sabiedriskie mediji piedzīvo pamatīgu politisko spiedienu: kādēļ šāda tendence un ko tas nozīmē mediju brīvībai kopumā? Krustpunktā analizē Latvijas Universitātes (LU) Filozofijas un socioloģijas institūta vadošais pētnieks Mārtiņš Kaprāns, Latvijas Nacionālās aizsardzības akadēmijas pasniedzējs, Eiropas lietu eksperts Jānis Kapustāns, Latvijas Radio žurnālists Eduards Liniņš un LU Vēstures un Filozofijas fakultātes zinātniskais asistents un viens no tīmekļa žurnāla "Telos.lv" redaktoriem Krišjānis Lācis. Sabiedrisko mediju darbība Latvijā tiek daudz apspriesta - gan tās redakcionālā neatkarība, gan atbildība sabiedrības priekšā, kā arī saražotais saturs. Vieniem šķiet, ka pārāk tie aizstāv valdošās partijas, citiem savukārt liekas, reiz valdība maksā, tad tai ir jākontrolē, kas tiek raidīts un radīts. Par Latvijas medijiem šoreiz īpaši nerunāsim, bet retorikā, kas izskan publiskajā telpā, regulāri arī tiek pieminēti citi Austrumeiropas valstu piemēri, meklējot līdzības un tendences, ar kurām saskaras mediji, īpaši sabiedriskie mediji vairākās valstīs ir pievērsuši uzmanību. Primāri jāpiemin Slovākija, Polija un arī Ungārija, kur šie procesi jau notikuši sen. Vairākās kādreizējās padomju ietekmes telpās medijiem neklājas viegli. Kas un kāpēc tur īsti notiek, un cik lielā mērā par šīm tendencēm vajag satraukties? 

Pomalá modernizace veřejných služeb, nedostatečná ochrana lidí v krizových situacích a chabá informovanost o tom, jak se v takových situacích chovat. To jsou podle nové výroční zprávy Nejvyššího kontrolního úřadu za rok 2023 jedny z nejdůležitějších zjištění o fungování státu. „Nepropadám beznaději nad stavem naší země, i když – havlovsky řečeno – nevzkvétá,“ napsal v úvodu zprávy prezident úřadu Miloslav Kala.

Šťastné a veselé Vianoce k nám prišli "osláviť" naši kamaráti Michal a Ondrej. Zaspomínali sme na na časy dávne minulé, školské a intrákové. Užívajte. Celé video môžete vidieť na https://youtu.be/4GvGtoXluVI Shareujte, lajkujte, podporte nás na patreone. Zaslúžime si to. Teda ak chcete. ❤️▶▶▶ ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://www.patreon.com/luzifcak⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ Alebo sa pripojte na Toldo, kde dávame zadarmo aj nejaký bonusový obsah ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://luzifcak.tol.do⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ Pripadne nás môžete pozvať na kávu na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://www.buymeacoffee.com/luzifcak⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ Môžete nás podporiť aj kúpou Merchu ►►► ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://Luzifcak.com⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ Všetky dôležité odkazy nájdete aj na linku ►►► ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://luzifcak.bio.link⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ Náš dnešný hosť je https://www.instagram.com/jasanmichal/ https://www.facebook.com/ondrej.kapralik/ UPOZORNENIE: Toto je komediálny podcast dvoch komikov, ktorí sa niekedy viac a niekedy menej úspešne snažia každú situáciu premeniť na vtip a nenavádzajú nikoho na nič nesprávne. Všetko, čo je v ňom povedané, je humor a nemalo by byť brané doslova alebo nebodaj vážne. Obsahuje vulgarizmy, satiru a zvieratá chované v zajatí. Akákoľvek podobnosť postáv z našich príbehov so živými je čisto náhodná. Sledujte len po dovŕšení dospelosti alebo so súhlasom rodičov. V prípade výpadku celkovej kamery môže fotosenzitívnym ľuďom spôsobovať epileptický záchvat, vegánom zvracanie, mäsožravcom hlad a národovcom svrbenie. Kubov hlas môže vyvolať rezonovanie stredného ucha. Vlastne by to nemal pozerať nikto.

Kapr je šťastný, že je na talíři. Ignorujeme Vancouver ako Tocchet Kuzmenka. Posledný mohykán Fleury. A kedy, keď nie teraz mala dať Carolina šancu Halákovi? "Bastardi" tipujú na  https://www.ifortuna.sk/  NEXT? Jim Morrison 90. rokov (INXS)  https://open.spotify.com/episode/28I3AHAt9oAnxItntJkWEt?si=BaYu63AES4abx94-F-9jIA   Užime si Vianoce bez sklíčok dotykov. Odložme mobily  http://digitalnaocista.sk  "Bastardi" sú už aj na  https://www.youtube.com/@ZAPOTV/playlists  Klikni na odber a bav sa! Produkcia @nehanebni_hokejovi_bastardi by ZAPO  https://www.zabavavpodcastoch.sk/reklama/  @zapoofficial