Chemical element with atomic number 19
POPULARITY
Categories
Koalīcijā vienošanās panākta par gandrīz visiem priekšlikumiem nākamā gada budžetam. Putnu gripas uzliesmojums konstatēts Mājputnu novietnē Durbē. Kopš septembra beigām reidos Rīgā par nelegālu uzturēšanos valstī aizturētas 16 cilvēki.
Koalícia uvažuje o predĺžení funkčného obdobia samospráv. Ako na to budú reagovať? A prečo sa zastavilo prepúšťanie na okresných úradoch? O konsolidácii na samosprávnej úrovni, ale aj ďalších aktuálnych politických témach sa v relácii Analýzy 24 rozprávala moderátorka Lucia Stráňavová s poslankyňou Janou Hanuliakovou (PS) a štátnym tajomníkom ministerstva vnútra Michalom Kaliňákom (Hlas-SD).
V Téme dňa sme reagovali na aktuálnu situáciu. Pozreli sme sa však aj na to, ako sa na Slovensku nakladalo s európskymi peniazmi určenými pre farmárov. Opoziční poslanci žiadajú dôkladnejšie preverenie. O tom, ako hlboký je tento problém a čo robí rezort, aby sa podobné prípady neopakovali, sme sa porozprávali s ministrom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richardom Takáčom (Smer-SD).
Koalícia už takmer rok blokuje všetky mimoriadne schôdze, ktoré sa týkajú odvolávania ministrov či vlády. Ústavný právnik Radoslav Procházka vysvetľuje, že je to sabotáž práv opozície aj občanov. Upozorňuje, že koalíciu je ťažké za obchádzanie mnohých pravidiel postihnúť, no môže sa jej to v budúcnosti vrátiť. V redakcii s Ninou Janešíkovou hovorí aj o tom, či sme v ústavnej kríze a ako sa on osobne podieľal na novele ústavy o dvoch pohlaviach.
Existencia vlády visí na šnúrke od gatí Rudolfa Huliaka, vyhlásila neraz opozícia. Prezident vrátil parlamentu zákon o hazarde. Minister cestovného ruchu a športu to vníma ako zradu a varuje, že ak nebude po jeho, koalícia bude mať problém. V Téme dňa sme diskutovali so šéfom agentúry AKO a predsedom Slovenskej asociácie výskumných agentúr Václavom Hříchom.
Najskôr si Rudolf Huliak vydupal ministerstvo, ale nie hocijaké, ale rovno Andrejovi Dankovi srdcu najbližšie. Teraz však chcel presadiť novelu o hazarde a vytvoriť štátne kasína, no nielenže mu ju nepodporila SNS, prezident ju odmietol podpísať: takže zrejme v takejto podobe už neprejde. Či sledujeme ďalšiu epizódu trvalej koaličnej krízy a aké sú vlastne okolo Roberta Fica vzťahy? Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno pýta zástupcu šéfredaktora denníka SME a spolumoderátora podcastu Dobré ráno sobota Jakuba Fila. Zdroj zvukov: TA3, TV Markíza, TV JOJ ODPORÚČANIE: A namiesto odporúčania máme pre vás pozvánku, ktorá by mohla začať takmer ako vtip: stretne sa premiér, dekan FTVŠ a dve neurovedkyne a... bude to nahrávanie podcastu Brainstorming naživo. Ľudovít Ódor a Viktor Bielik sa budú spolu s Dominikou Fričová a Denisou Prokopčákovou z podcastu rozprávať, prečo by, preboha, niekto trénoval na Ironmana. A dozviete sa aj to, ako mozog zvláda bolesť a stres. Už v pondelok 10. 11. o 18.00 v bratislavskom Rivers Clube,link na lístky nájdete na zabavavpodcastoch.sk/zapo-tour – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
Studijā ZZS Saeimas frakcijas priekšsēdētājs Harijs Rokpelnis un Saeimas sekretārs, Saeimas deputāts Edvards Smiltēns (AS).
1. Huliakov poker. 2. Takáč koná, keď musí. 3. O ústavnom zákone ticho.
Pagājušajā reizē raidījumā Divas puslodes runājām par Savienoto Valstu prezidenta Donalda Trampa turneju pa Āzijas valstīm, piebilstot, ka priekšā ir gaidītākā tikšanās ar Ķīnas prezidentu Sji Dziņpinu. Kādi ir šīs tikšanās rezultāti un ko tas nozīmē pārējai pasaulei un mums visiem? Cita vērā ņemama ziņa saistās ar Nīderlandi. Tur notika ārkārtas parlamenta vēlēšanas, un to rezultāti ir citādi nekā vēl pirms gada. Labējai Brīvības partijai, kuras rīcība izprovocēja šo notikumu, vēlētāju izvēli ir likusi vilties. Iespējams, ka ārkārtas vēlēšanas būs arī Serbijā. Tur pēc ļoti plašiem protestiem prezidents Aleksandars Vučičs meklē iespējas mazināt sabiedrības neapmierinātību. Serbijā šajās dienās pieminēja traģēdijas gadadienu, kad Novisadas pilsētā sabruka dzelzceļa nojume, nogalinot 16 cilvēkus. Notikumus komentē Latvijas Transatlantiskās organizācijas ģenerālsekretāre, Latvijas Universitātes pasniedzēja Sigita Struberga, Latvijas Universitātes pasniedzējs politologs Andis Kudors un Latvijas Ārpolitikas institūta pētniece Una Aleksandra Bērziņa-Čerenkova. Un vēl viens temats. Savienotajās Valstīs 4.novembrī vairākos štatos, arī Ņujorkā, cilvēki devās pie vēlēšanu urnām. Rezultāti nav Donaldam Trampam labvēlīgi. Ko tas liecina par noskaņojumu Amerikā? „Lielo zēnu” skaidrošanās Pagājušajā ceturtdienā, 30. oktobrī, pienāca globāli sengaidīts notikums – prezidentu Donalda Trampa un Sji Dziņpina tikšanās, pirmā Savienoto Valstu līdera otrās kadences laikā. Aizvadītie mēneši, kas pagājuši abu superlielvaru tirdzniecības kara apstākļos, padara šo samitu nozīmīgu ne tikai Vašingtonai un Pekinai, ciktāl šī cīkstēšanās ekonomiski iespaido visu pasauli. Abu šīs pasaules vareno samits notika Dienvidkorejas pilsētā Pusanā un noslēdza Baltā nama saimnieka iespaidīgo piecu dienu Austrumāzijas tūri. Tās laikā viņš apmeklēja Malaiziju, kur piedalījās ASEAN organizācijas samitā, pēc tam viesojās Japānā un Dienvidkorejā. Kas attiecas uz Trampa un Sji tikšanos, eksperti atzīmē, ka tā bijusi pat pārsteidzoši īsa – vien stunda un četrdesmit minūtes; un tas, visdrīzāk, liecinot, ka runāts tikai par to, par ko jau iepriekš panāktas principiālas vienošanās. Kopumā sarunu rezultāts tiek raksturots kā „pamiers” tirdzniecības karā ar termiņu uz vienu gadu. Savienotās valstis piekritušas samazināt uz pusi to tarifa daļu importam no Ķīnas, kas tika noteikta kā sankcija par Ķīnā ražotās narkotiskās vielas fentanila kontrabandu uz Savienotajām Valstīm. Savukārt Pekina apņēmusies aktīvāk apkarot šo kontrabandu. Kopējais tarifs Ķīnas ražojumu importam tādējādi samazināsies no 57 uz 47 procentiem. Ķīnas tarifs amerikāņu preču importam 32 procentu apmērā paliks nemainīgs. Pekina piekritusi neieviest ierobežojumus piecu retzemju elementu eksportam uz ASV, kamēr ierobežojumi septiņām citām šīs kategorijas izejvielām, kas noteikti jau iepriekš, paliek spēkā. Tāpat Ķīna apņēmusies atsākt amerikāņu sojas pupiņu importu. Savukārt no prezidenta Trampa puses esot saņemti Pekinai cerīgi signāli, ka iespējama ierobežojumu mīkstināšana mākslīgā intelekta attīstībai svarīgo jaunākās paaudzes mikroshēmu eksportam uz Ķīnu; šos ierobežojumus noteica prezidenta Baidena administrācija. Protams, ne mazāka interese kā par tirdzniecības karu aizvadītās tikšanās sakarā ir interese par karu tiešā nozīmē – kā jau notiekošu, tā iespējamu. Kas attiecas uz iespējamu Ķīnas iebrukumu Taivānā, tas, kā pēc tikšanās apgalvoja Donalds Tramps, sarunās neesot pat pieminēts. Par Krievijas agresiju pret Ukrainu gan esot runāts, pie tam Ķīnas līderis solījis sastrādāties ar Vašingtonu, lai vairotu miera iespējamību. Grūti gan spriest, kā tas varētu izpausties. Tiek lēsts, ka gandrīz visas abu karojošo pušu kaujas lidrobotiem izmantotās mikroshēmas un optiskais kabelis ir ražots Ķīnā, Pekina patiešām varētu būt vienīgais spēks šai pasaulē, kas varētu reāli pieslāpēt karadarbību, pārtraucot šo sastāvdaļu piegādi karojošajām pusēm. Nekas gan neliecina, ka tā varētu notikt. Vēlēšanu rezultāti Nīderlandē Kārtējām parlamenta vēlēšanām Nīderlandē bija jānotiek 2028. gadā, taču premjerministra Dika Shofa vadītās koalīcijas valdības izjukšana šī gada jūnijā un citas koalīcijas izveides neiespējamība noteica to, ka nīderlandiešu elektorātam jau otro reizi pēc kārtas bija jābalso ārkārtas vēlēšanās. Demisionējušo kabinetu bezpartejiskā premjera Shofa vadībā izdevās izveidot gandrīz astoņus mēnešus pēc iepriekšējām vēlēšanām, kurās izcilus panākumus guva radikāli labējā, populistiskā „Partija brīvībai” ar Gērtu Vildersu priekšgalā. Koalīciju ar šiem radikāļiem piekrita veidot konservatīvi liberālā „Tautas partija brīvībai un demokrātijai”, lauku labējo populistu partija „Zemnieku pilsoņu kustība” un kristīgi demokrātiskā partija „Jaunais sociālais līgums”. Tomēr mērenāko koalīcijas partneru nostādnes izrādījās grūti savienojamas ar Vildersa partijas pieeju imigrācijas jautājumos, kas paģērēja pilnīgu moratoriju patvēruma meklētāju uzņemšanai. Šajās vēlēšanās labējo radikāļu cerības nepiepildījās – vairāk nekā ceturtdaļa vēlētāju balsu un, attiecīgi, 11 no 37 deputātu mandātiem „Partija brīvībai” gājuši zudībā. Vietu skaita ziņā Vildersa partiju panākusi kreisi centriskā, sociālliberālā partija „Demokrāti 66”. Ļoti nozīmīgi savas pozīcijas parlamentā uzlabojusi arī konservatīvā partija „Kristīgi demokrātiskais aicinājums”, un divas galēji labējās partijas – „JA21” (saīsinājums no nosaukuma „Pareizā atbilde – 21”) un „Forums demokrātijai”. Daļu mandātu zaudējot, tomēr lielāko partiju pirmajā četriniekā joprojām ir „Tautas partija brīvībai un demokrātijai” un agrākā eirokomisāra Fransa Timmermansa vadītā „Zaļo kreiso” un „Darba partijas” alianse, nozīmīgākais kreisais spēks parlamentā. Tā kā Nīderlandes vēlēšanu sistēma neparedz balsu skaita slieksni iekļūšanai parlamentā, tur ir vēl astoņas mazākas partijas ar mandātu skaitu no viena līdz četriem. Visloģiskākais koalīcijas modelis būtu plaša ap centru veidota kombinācija, kurā centriskie „Demokrāti 66” vienotos ar labējākajām partijām Kristīgi demokrātiskais aicinājums un Tautas partija brīvībai un demokrātijai no vienas, un kreiso Darba partijas un Zaļo kreiso aliansi no otras puses. Tomēr savilkt kopā šī politiski visai plašā spektra daļas nebūt nav vienkāršs uzdevums, tāpēc valdības izveide atkal var prasīt vairākus mēnešus. Eiropas Savienības paplašināšanās „telesamits” 4. novembrī Briselē risinājās savdabīgs notikums – telekanāls „EuroNews” bija pulcinājis uz samitu telekameru priekšā sešu Eiropas Savienības kandidātvalstu vadītājus, kā arī Eiropadomes priekšsēdētāju Antoniu Koštu un eirokomisāri paplašināšanās jautājumos, Slovēnijas pārstāvi Martu Kosu. Kandidātvalstis klātienē pārstāvēja Moldovas prezidente Maija Sandu, Serbijas prezidents Aleksandars Vučičs, Ziemeļmaķedonijas premjerministrs Hristijans Mickoskis un Melnkalnes ārlietu un Eiropas lietu vicepremjers Filips Ivanovičs, savukārt Ukrainas prezidents Volodimirs Zelenskis un Albānijas premjerministrs Edi Rama pieslēdzās samitam tiešsaistē. Notikums bija salāgots ar Eiropas Komisijas ziņojuma par kandidātvalstu iestāšanās procesa virzību publiskošanu, un tajā telekameru fokusā nonāca kandidātvalstu specifiskās problēmas, kuras citādi grūti izlobāmas no politisko dokumentu sausajām rindām. Protams, ar citiem nesalīdzināmas tās ir Ukrainai, kuras vēlme pievienoties Eiropas Savienībai bija galvenais iemesls Krievijas agresijai, kuru Ukraina izmisīgi atvaira jau divpadsmito gadu. Prezidents Zelenskis uzrunāja samita dalībniekus tiešsaistē no kādas nekonkretizētas vietas frontes tuvumā un veltīja nīgrus vārdus Ungārijas premjeram Viktoram Orbanam, kurš deklarējis, ka bloķēs Ukrainas iestāšanās centienus. Kremļa tieksmes taranēt iestāšanās procesu sajūt arī Moldova, kuru Krievija cenšas visiem līdzekļiem iekšēji destabilizēt un panākt sev draudzīgu spēku nākšanu pie varas. Par netīkamu ārējo ietekmi samitā runāja arī Ziemeļmaķedonijas premjers Mickoskis, kurai iestāšanas procesā apšaubāmas prasības izvirza tās savienībā jau esošā kaimiņvalsts Bulgārija. Tomēr vislielāko ievērību samitā izpelnījās par tā „melno avi” dēvētais Serbijas līderis Aleksandars Vučičs. Viņam nācās atbildēt uz daudziem neērtiem jautājumiem, sākot ar Serbijas īpašajām attiecībām ar Maskavu, beidzot ar protestiem, kuri viņa valstī nenorimst nu jau gadu. Protestu galvenā tēma ir korupcija, taču arī autoritārisma iezīmes pastāvošajā varā. Attiecīgi tiek pieprasīta ne vien korumpantu saukšana pie atbildības, bet arī ārkārtas parlamenta vēlēšanas un, tā kā starp protestētājiem ir īpaši daudz studentu, finansējuma palielināšana augstākajai izglītībai. Prezidents Vučičs šai situācijā turpina manipulēt, gan aizvācot no amatiem dažus korupcijā vainotos, gan sūtot pret demonstrantiem policiju un ar dažādiem sitamajiem bruņotus huligānus, kas, savukārt, izraisa protestētāju pretreakciju. Pēdējais vardarbības uzliesmojums bija augustā, kad sadursmēs un policistu brutālos uzbrukumos cieta vairāki desmiti cilvēku un demonstranti izdemolēja un aizdedzināja prezidenta Vučiča vadītās Serbijas progresīvās partijas, citu varas partiju un valsts institūciju birojus.
Studijā Ministru prezidente Evika Siliņa (JV).
Ez itt a Paraméter napi hírösszefoglalója, a LÉNYEG. A nap legfontosabb eseményeit szemlézzük, így garantáltan nem marad le semmiről.
Zo Štátnej opery prepustili kritičku Lukáša Machalu Alžbetu Lukáčovú, Richard Raši na MIRRI zamestnával provládnu influencerku Mimi Šrámovú, Samuel Migaľ pozastavil sporné IT tendre, Pavol Gašpar údajne pri nehode športiaka šoféroval v šľapkách, Richard Glück bol v Moskve, poradca Pellegriniho Kubiš sa stretol s Lavrovom, a Matúš Šutaj Eštok posiela všetkých, aby si riešili trestnú činnosť bez polície. Sobotným Dobrým ránom vás sprevádzajú Zuzana Kovačič Hanzelová a Jakub Filo. Otázky do nasledujúcej epizódy Dobrého rána sobota nám zasielajte na e-mail dobrerano@sme.sk, ideálne vo forme hlasovej správy. Do predmetu napíšte Otázka do sobotného Dobrého rána. Zdroje zvukov: SME, Markíza, TA3, STVR, 360tka – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
Bez hádok, bez urážok, s nadhľadom skúseného politického matadora. Béla Bugár v relácii O tom potom opäť zhodnotil aktuálne dianie v politike.
Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu
Studijā “Jaunās Vienotības” Saeimas frakcijas priekšsēdētājs Edmunds Jurēvics, Saeimas deputāts Gunārs Kūtris (ZZS) un “Progresīvo” Saeimas frakcijas priekšsēdētājs Andris Šuvajevs.
1. Toto je už holubník
Slovenská politická scéna sa javí ako zaliata v betóne. Ani nedávna dramatická zmena ústavy, ktorú koalícia presadila s pomocou KDH a časti poslancov Hnutia Slovensko, výrazne nezamávala preferenciami. Vychádza to s prieskumu agentúry Ipsos pre Denník N.Agentúra však tentoraz urobila aj niečo navyše. Otestovala hypotetické predvolebné koalície. Čo by sa stalo, keby sa spojilo PS, SaS a Demokrati? A čo keby vznikol jeden veľký vládny blok Smeru, Hlasu a SNS?O najnovšom prieskume Ipsos sa budeme rozprávať s analytikom agentúry Romanom Pudmarčíkom.Podcast Aktuality Nahlas pre vás pripravil Marek Biró, Adam Obšitník a Michaela Jónová.
Slovenská politická scéna sa javí ako zaliata v betóne. Ani nedávna dramatická zmena ústavy, ktorú koalícia presadila s pomocou KDH a časti poslancov Hnutia Slovensko, výrazne nezamávala preferenciami. Vychádza to s prieskumu agentúry Ipsos pre Denník N.Agentúra však tentoraz urobila aj niečo navyše. Otestovala hypotetické predvolebné koalície. Čo by sa stalo, keby sa spojilo PS, SaS a Demokrati? A čo keby vznikol jeden veľký vládny blok Smeru, Hlasu a SNS?O najnovšom prieskume Ipsos sa budeme rozprávať s analytikom agentúry Romanom Pudmarčíkom.Podcast Aktuality Nahlas pre vás pripravil Marek Biró, Adam Obšitník a Michaela Jónová.
Koalícia chce dnes v parlamente odklepnúť štátny rozpočet. Predseda Najvyššieho kontrolného úradu hovorí o jeho netransparentnej príprave, vládne konsolidácie sú podľa neho len na papieri a neprinášajú krajine efekt. Chýbajú systémové reformy. Naše zdravotníctvo podľa šéfa národných kontrolórov uniesli lobisti a kšeftári. Na účtoch ministerstva hospodárstva zas našiel 140 miliónov eur, ktoré tam nemali čo hľadať.Na čo sú na potom konsolidácie a uťahovanie opaskov domácností za miliardy eur? Prečo minister financií hovorí o úsporách štátu za 1,3 miliardy, ak je to nereálne? Prečo musia šafárenie politikov extra dotovať občania so svojich výplat? A kto môže za to, že naše zdravotníctvo uniesli lobisti? Prečo nemáme lepšie zdravotníctvo, ak naň máme rekordné výdavky?Braňo Závodský sa rozprával s predsedom Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomírom Anrassym.
1. Išlo o riadny proces, ktorý ukázal, že Cintula nemal komplicov. 2. Ako to tu bude vyzerať po rozsudku nad Cintulom. 3. Schválili si rozpočet a tvrdia nám, že nemáme utekať.
Bez hádok, bez urážok, s nadhľadom skúseného politického matadora. Béla Bugár v relácii O tom potom opäť zhodnotil aktuálne dianie v politike.
V parlamente práve prebieha napätá rozprava k zákonu roka. Koalícia to chce mať za sebou čo najrýchlejšie, opozícia sa snaží diskusiu naťahovať. Vláda si v rozpočte naplánovala takmer 6 miliardovú sekeru a ďalej rastie aj náš verejný dlh.Rozpočet je postavený na treťom Ficovom konsolidačnom balíčku, ktorý zaplatia najmä pracujúci ľudia a firmy na vyšších daniach či odvodoch. Číslam v konsolidácii a rozpočte ale neveria ani zamestnávatelia, centrálna banka ani rozpočtová radaAko budúci rok zvládneme, ak domácnostiam s deťmi stúpnu výdavky v rodinných rozpočtoch pre konsolidáciu aj o 700 eur ročne? Ako to zvládnu podniky a priemysel, ktorí hovoria o obrovskej skepse a obavách o budúcnosť výroby na Slovensku? A prečo doterajšie konsolidácie za takmer šesť miliárd nezabrali? Ako veľmi a dokedy si ešte budeme uťahovať opasky?Braňo Závodský sa rozprával s podpredsedom hospodárskeho výboru parlamentu za KDH Jozefom Hajkom a členom finančného výboru za stranu Vidiek Pavlom Ľuptákom.
Tretia konsolidácia Ficovej vlády ohrozila sociálny zmier. Proti konsolidácii aj rozpočtu protestujú odborári aj opozícia. Vláda zmrazila trináste dôchodky a Smer navyše hovorí o ich adresnosti. Stámilióny na energopomoc nemôže vláda zaplatiť z eurofondov. Konsolidácia dostáva trhliny a neverí je ani Národná banka.Čo s tým urobí vládny Hlas a čo chce urobiť s tým, že mu už rok padajú voličské preferencie? Prečo je podľa premiéra Peter Kažimír zradca a prečo NBS neverí vládnej konsolidácii? A čo hovorí Hlas na nápad premiéra posunúť voľby do obcí, miest a krajov o ďalší rok? Aký je na to vlastne dôvod?Braňo Závodský sa rozprával s ministrom práce sociálnych vecí a rodiny a podpredsedom strany Hlas – SD Erikom Tomášom.
Vládna koalícia prechádza turbulentným obdobím. Po náročnom boji o novelu ústavy sa napätie presunulo dovnútra a spory medzi partnermi sú osobnejšie. A to všetko v čase, keď vládu čaká kľúčové hlasovanie o štátnom rozpočte na ďalší rok.Vládne strany Smer, Hlas a SNS disponujú stále stabilnou väčšinou. Otvorené konflikty sa však už stali bežnou súčasťou politického diania a odhaľujú hlboké trhliny v koalícii.Najviditeľnejší je spor medzi predsedom SNS Andrejom Dankom a prezidentom Petrom Pellegrinim. Spúšťačom bola drahá cesta ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej do USA, ktorú podľa Danka odmietol Pellegrini vziať do vládneho špeciálu. Danko odvtedy nešetrí kritikou a prezidenta označuje za „papalášskeho kráľa Slnko“ či Ľudovíta XIV., pričom mu vyčíta plat aj rozpočet jeho kancelárie. Napätie však vyvrcholilo, keď minister investícií Samuel Migaľ, nominant Smeru zvolený za Hlas, obvinil Petra Pellegriniho z prípravy „diabolského plánu“ na povalenie vlády Roberta Fica a jej nahradenie úradníckym kabinetom. Je vládna koalícia na hrane rozpadu, alebo ide len o politické divadlo? Kto z chaosu najviac profituje a aké sú skutočné motívy útokov na Petra Pellegriniho? A môže táto nestabilita ohroziť schvaľovanie kľúčového zákona roka – štátneho rozpočtu?Vypočujte si najnovšiu epizódu podcastu Aktuality Nahlas, v ktorej sa o hádkach v koalícii rozprávame so šéfom politického oddelenia portálu Aktuality.sk Martinom Slizom.
Vládna koalícia prechádza turbulentným obdobím. Po náročnom boji o novelu ústavy sa napätie presunulo dovnútra a spory medzi partnermi sú osobnejšie. A to všetko v čase, keď vládu čaká kľúčové hlasovanie o štátnom rozpočte na ďalší rok.Vládne strany Smer, Hlas a SNS disponujú stále stabilnou väčšinou. Otvorené konflikty sa však už stali bežnou súčasťou politického diania a odhaľujú hlboké trhliny v koalícii.Najviditeľnejší je spor medzi predsedom SNS Andrejom Dankom a prezidentom Petrom Pellegrinim. Spúšťačom bola drahá cesta ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej do USA, ktorú podľa Danka odmietol Pellegrini vziať do vládneho špeciálu. Danko odvtedy nešetrí kritikou a prezidenta označuje za „papalášskeho kráľa Slnko“ či Ľudovíta XIV., pričom mu vyčíta plat aj rozpočet jeho kancelárie. Napätie však vyvrcholilo, keď minister investícií Samuel Migaľ, nominant Smeru zvolený za Hlas, obvinil Petra Pellegriniho z prípravy „diabolského plánu“ na povalenie vlády Roberta Fica a jej nahradenie úradníckym kabinetom. Je vládna koalícia na hrane rozpadu, alebo ide len o politické divadlo? Kto z chaosu najviac profituje a aké sú skutočné motívy útokov na Petra Pellegriniho? A môže táto nestabilita ohroziť schvaľovanie kľúčového zákona roka – štátneho rozpočtu?Vypočujte si najnovšiu epizódu podcastu Aktuality Nahlas, v ktorej sa o hádkach v koalícii rozprávame so šéfom politického oddelenia portálu Aktuality.sk Martinom Slizom.
„Na stole sú tézy, ktoré spochybňujú niektoré základné parametre nášho štátu: funkcia verejnoprávnych médií, zakotvenie občianskej spoločnosti, smerovanie a aliančné prepojenie na pôde EÚ a Nato, toto všetko bolo dané všanc“, hovorí Pavel Havlíček, analytik Asociácie pre medzinárodné otázky so sídlom v Prahe. Susedné Česko je po dlho očakávaných voľbách. Jedenástych v poradí. A zlomových – aspoň tak ich označovali pozorovatelia ešte pred ich začiatkom. Zaznievali obavy zo „slovenského scenára“, z návratu k moci tých, čo chcú až zmenu režimu, vystúpenie z Európskej únie i Nato a objatie s Vladimírom Putinom. Zaznievali hlasy o „vzácnej a krehkej demokracii, za ktorú predkovia neváhali obetovať životy“, čo svojim spoluobčanom pripomínala herecka legenda Zdeněk Svěrák. A Tomáš Halík hovoril o „nastavení zrkadla“ pre morálny a intelektuálny stav jeho Českej republiky.Už desiatky hodín sú známe výsledky. Aktuálne sa dôraz presúva na povolebné rokovania, lebo z nich vyjde zostava, ktorá bude dávať Českej republike smer. Ako však voľby dopadli a čo povedali o našich západných susedoch? Téma pre Pavla Havlíčka z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky. „Babišovi výrazne pomohol antiestablišmentovský sentiment“, hovorí Pavel Havlíček. „Pomohlo im vymedzovanie sa voči súčasnej garnitúre, voči domácim problémom v podobe pnutia v spoločnosti, dlho neriešených problémov, vymedzenie sa voči neschopnosti vládnych strán dohodnúť sa na potrebných reformách“, vysvetľuje analytik Pavel Havlíček. „Koalícii zas nevyšla stávka postaviť na prvé miesto zahranično-politickú bezpečnostnú agendu. Linku ochrany republiky pred ruským vplyvom a ruskou hrozbou“, tvrdí Havlíček. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
„Na stole sú tézy, ktoré spochybňujú niektoré základné parametre nášho štátu: funkcia verejnoprávnych médií, zakotvenie občianskej spoločnosti, smerovanie a aliančné prepojenie na pôde EÚ a Nato, toto všetko bolo dané všanc“, hovorí Pavel Havlíček, analytik Asociácie pre medzinárodné otázky so sídlom v Prahe. Susedné Česko je po dlho očakávaných voľbách. Jedenástych v poradí. A zlomových – aspoň tak ich označovali pozorovatelia ešte pred ich začiatkom. Zaznievali obavy zo „slovenského scenára“, z návratu k moci tých, čo chcú až zmenu režimu, vystúpenie z Európskej únie i Nato a objatie s Vladimírom Putinom. Zaznievali hlasy o „vzácnej a krehkej demokracii, za ktorú predkovia neváhali obetovať životy“, čo svojim spoluobčanom pripomínala herecka legenda Zdeněk Svěrák. A Tomáš Halík hovoril o „nastavení zrkadla“ pre morálny a intelektuálny stav jeho Českej republiky.Už desiatky hodín sú známe výsledky. Aktuálne sa dôraz presúva na povolebné rokovania, lebo z nich vyjde zostava, ktorá bude dávať Českej republike smer. Ako však voľby dopadli a čo povedali o našich západných susedoch? Téma pre Pavla Havlíčka z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky. „Babišovi výrazne pomohol antiestablišmentovský sentiment“, hovorí Pavel Havlíček. „Pomohlo im vymedzovanie sa voči súčasnej garnitúre, voči domácim problémom v podobe pnutia v spoločnosti, dlho neriešených problémov, vymedzenie sa voči neschopnosti vládnych strán dohodnúť sa na potrebných reformách“, vysvetľuje analytik Pavel Havlíček. „Koalícii zas nevyšla stávka postaviť na prvé miesto zahranično-politickú bezpečnostnú agendu. Linku ochrany republiky pred ruským vplyvom a ruskou hrozbou“, tvrdí Havlíček. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Tento týždeň sme sa už rozprávali o rozvrátených vzťahoch medzi slovenskou opozíciou, no vládna koalícia na tom nie je nijako lepšie.Z trojkoalície je dnes prinajmenšom päťkoalícia s pridruženými satelitmi a najnovšie si medzi sebou posiela odkazy, kto, ako a kedy chce povaliť vládu.Na aký myšlienkový výlet sa teda vybral minister Samuel Migaľ a čo má Andrej Danko s prezidentom?Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno pýta reportéra denníka SME Michala Katušku.Zdroj zvukov: YouTube/Andrej Danko, Peter Pellegrini, Braňo Závodský NaživoOdporúčanie:Dnešným odporúčaním je môj najnovší hudobný objav. Projekt Makoto San je krásnym a inteligentným prepojením európskej elektroniky a ázijskej tradície, kde sa spolu prepletajú tradičné perkusné nástroje a klubová tanečná elektronika. A fakt túto muziku odporúčam počúvať na dobrom zvuku.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
Koalícia rýchlo odklepla už tretiu konsolidáciu, energopomoc, dve pohlavia aj národnú identitu do Ústavy, no na verejnosti sa háda. Zažíva spory medzi SNS a Hlasom, olej do ohňa lejú aj huliakovci. A občania, ktorí majú stále tenšie peňaženky, im vláda stále nepovedala ako ušetrí takmer miliardu na sebe a svojich ministroch. Do ulíc už vyšla opozícia aj odborári. Národná banka aj zamestnávatelia varujú pred zamrznutou ekonomikou a prepúšťaním. Nespokojní sú zamestnanci aj živnostníci.Udrží sa koalícia aj v druhom polčase svojho vládnutia? Alebo bude musieť premiér zase niekoho upratať? Ako napokon bude šetriť štát a čo znamenajú tie verejné hádky vyhlásenia SNS ku prezidentovi aj strane Hlas? A neodklonia nás zmeny v ústave od Európskej únie v situácii, keď Rusko posiela na náš vzdušný priestor svoje drony, rakety a stíhačky? Sme suverénny a obranyschopný štát?Braňo Závodský sa rozprával s predsedom poslaneckého klubu Slovenskej národnej strany a poslancom parlamentu Romanom Michelkom.
Diabolský plán na povalenie koalície a prezidentská úradnícka vláda. Po troch mesiacoch a dvoch vážnych operáciách srdca sa minister Migaľ vrátil do práce a hneď zaútočil na prezidenta a Hlas. Vraj chystá puč, tlačí na jeho odvolanie a potom vraj plánuje vymenovať vlastnú úradnícku vládu.Napriek schválenej konsolidácii a dvoch pohlaviach v ústave je koalícia rozhádaná. SNS útočí na prezidenta a Hlas, ten to SNS vracia a na Hlas útočí aj premiér, ktorým hovorí, že sa im rozpadá poslanecký klub v parlamente. Koalícia má teraz podľa premiéra už len 78 poslancov.Čo znamenajú reči ministra Migaľa o prezidentskom diabolskom pláne? Odkiaľ tie informácie má a nie je to celé len nejaká zvláštna politická hra? A nechýba Slovensko pri rokovaniach v Európskej únií o našej obrane? Nepotrebuje sa Slovensko brániť pre agresívnym Ruskom, ktoré nad územie EÚ a NATO posiela svoje drony a stíhačky? A prečo stále nevieme, ako na sebe budú v konsolidácii šetriť ministri, hoci občania si musia už tretí krát uťahovať opasky a škrtiť rodinné rozpočty?Braňo Závodský sa rozprával s ministrom investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie, nominantom predsedu vlády a Smeru Samuelom Migaľom.
Robert Fico má zdravotné problémy súvisiace s atentátom. Koalícia aj opozícia sa medzi sebou hádajú a hospodárstvo padá do recesie. Martin Mojžiš o tom, ako novela ústavy môže zasiahnuť človeka.
Koalícia je len taká silná ako slabá je opozícia, hovorí v podcaste V redakcii z výročnej konferencie agentúry Ipsos s Ninou Janešíkovou expremiérka Iveta Radičová. Podľa Eduarda Hegera treba ľuďom hovoriť, že ďalšie vládnutie nebude ružová záhrada. Opozícia musí v spoločnosti dobre nastaviť očakávania, lebo po voľbách v roku 2020 bola problémom príliš veľká eufória.
Nespokojnosť voličov koalície pramení z rôznorodých a neraz si odporujúcich nesplnených očakávaní, vraví politológ a sociológ Pavol Baboš z Univerzity Komenského. V rozhovore s reportérom Dušanom Mikušovičom rozoberá skupinový rozhovor s bývalými voličmi koalície, ktorý zverejnil Denník N. Upozorňuje, že i keď mnohí voliči tvrdia, že nechcú polarizovanú spoločnosť, skôr ako depolarizáciu si želajú vyhrať spor s ľuďmi s iným názorom.
A je vybavené. Koalícia bleskovo a po skrátenej rozprave v parlamente odklepla tesnou väčšinou prvú časť vládnej konsolidácie. Už teda vieme, ako vláda od občanov, zamestnancov a živnostníkov vyberie miliardu a tristo miliónov eur. Stále čakáme, ako bude vláda šetriť na vlastných výdavkoch. Tu minister financií hovoril o škrtaní za miliardu a tristo miliónov eur.Koho zasiahne konsolidácia najviac? Mala vláda aj iné možnosti ako šetriť naše peniaze? Ako bude vyzerať škrtanie na strane štátu a ministerstiev? Je ohlásená suma aj reálna? A čo to všetko znamená pre naše peňaženky a čo pre verejné financie? Sú už po troch kolách konsolidácii ozdravené?Braňo Závodský sa rozprával s ekonómom a analytikom INESS Radovanom Ďuranom.
Koalícia je krok od schválenia svojej konsolidácie. Už dnes presne vieme o 23 % dani na sladké a slané potraviny či zvyšovaní odvodov pre zamestnancov a živnostníkov, zatiaľ ale nevieme nič o tom, ako dobre platení ministri ušetria na sebe. Kresťanskí demokrati konsolidáciu označujú za nespravodlivú a bezcitnú. So Smerom však chcú podporiť dve pohlavia v ústave. Na protestoch stoja po boku opozičných partnerov, na pochode za rodinu zas so Smerom a SNS.Podporí teda KDH Ficovu novelu Ústavy? Prečo hovoria, že pri školských zákonoch vláda vytvára dve kategórie detí a ako by konsolidovali oni? Aká je spolupráca kresťanských demokratov so zvyškom opozície? Ak sa im podarí bodovať vo voľbách, vedia si predstaviť spoločnú vládu? Nerozdelia ich opäť spory o kultúrnych a etických témy? A čo nám podľa KDH priniesla zahraničná politika na štyri svetové strany?Braňo Závodský sa rozprával s predsedom Kresťanskodemokratického hnutia a poslancom Národnej rady Milanom Majerským.
Nākamajā gadā gaidāmo vēlēšanu tuvums jūtams arvien vairāk. Arī valdības partiju attiecībās un it īpaši, kad runa ir par 2026. gada budžetu. Kas notiek valdības koalīcijā, par to politikas un sabiedrisko attiecību ekspertu diskusija raidījumā Krustpunktā. Analizē sabiedrisko attiecību speciālists Jurģis Liepnieks, politoloģe Iveta Kažoka, socioloģe Ieva Strode un politologs Juris Rozenvalds. Pēc gada mēs atkal dosimies pie vēlēšanu urnām, lai izraudzītos nākamo Saeimas sastāvu. Gaida atkal mūsu politiskās diskusijas, partiju reklamēšanās sociālajos medijos, reklāmas stendi uz ielām. Tomēr partijas saprot, ka nevar gaidīt tikai pēdējo brīdi. Vērojot to, kas tagad notiek, šķiet, ka vismaz atsevišķas partijas ir jau uzsākušas darboties aktīvi tagad. Budžeta pieņemšanā skaļākās diskusijas, kā redzam, izvērsās nevis par to, kur naudu taupīt, bet gan par to, ko vēl patīkamu tautai izdarīt. Saeimā lielā spriešana gaidāma par jauniešu piedalīšanos praida gājienos, par pubertātes bloķēšanu. Izskatās, arī koalīcijā strādāt kļūst grūtāk. Ir atkal tā pazīstamā situācija, kad partneri jau domā par to, kā katrs pozicionēsies vēlētāju acīs, nevis ko labāk kopā izdarīt. Kas tad mūs gaida šajā gadā līdz nākamās Saeimas vēlēšanām?
Koalícia chce v parlamente tento týždeň odklepnúť svoju tretiu takmer trojmiliardovú konsolidáciu. Sama pri tom ešte nevie, ktoré voľné dni ostanú a ktoré sa zrušia, občanom nedala vedieť ako sa chystá šetriť takmer miliardu sama na sebe. Opozícia pokračuje v protestoch v uliciach a svoj protest proti konsolidácii ohlásili aj odbory. SNS by chcela rušiť VUCky a Huliakovci vyťahujú povinnú vojenčinu a maďarskú kartu.Nad Poľskom medzi tým lietajú ruské drony a nad Estónskom ruské stíhačky. Slovensko nie je súčasťou dronovej obrany Európskej únie.Udrží sa koalícia aj v druhom polčase svojho vládnutia? Ako napokon bude šetriť štát a má konsolidácia podporu SNS? Ako strana reaguje na kritiku, že najväčšou obeťou konsolidácie sú živnostníci? A ako obstojí naša zahraničná politika na všetky štyri svetové strany?Braňo Závodský sa rozprával s analytikom INESS Radovanom Ďuranom, predsedom poslaneckého klubu Slovenskej národnej strany a poslancom parlamentu Romanom Michelkom a politológom Grigorijom Mesežnikovom.
Slovensko má za sebou turbulentný politický týždeň, ktorého hlavnou témou je konsolidácia verejných financií.Vládna koalícia v parlamente spravila prvý krok, keď konsolidačný balík posunula do druhého čítania. Stalo sa tak po tom, čo koalícia zastavila rozpravu v parlamente a skrátila ju na 12 hodín.Hoci konsolidácia prešla prvým čítaním, jej finálna podoba stále nie je známa. V podcaste s ekonomickým redaktorom Vladimírom Amrichom sa dozviete, že koalícia pripravuje viacero pozmeňujúcich návrhov, ktoré plánuje predstaviť až v druhom čítaní.Témou bude aj to, ako chce štát šetriť sám na sebe a či je v pláne aj prepúšťanie v štátnej správe. Moderuje Marek Biró.
Koalīcija ir konceptuāli vienojusies par nākamā gada budžetu, bet viegls ceļš diez vai ir gaidāms, jo Zaļo un zemnieku savienība nāk ar savām prasībām budžeta atbalstam. Par vienu no tām – pievienotās vērtības nodokļa samazinātu likmi atsevišķiem produktiem vienošanās esot panākta, tomēr ir vēl arī citi jautājumi, kur vienoties varētu būt grūtāk. Tas ir lauku skolu tīkls un diskusija par mežu likumu arī varētu būt karsta. Katrā ziņā attiecības koalīcijā nākamā gadā gaidāmo Saeimas vēlēšanu apstākļos ir interesants temats. Tas ir viens no tematiem nedēļas notikumu apskatā, ko kopā ar žurnālistiem apspriežam raidījumā Krustpunktā. Analizē TV3 raidījuma "Nekā personīga" žurnāliste Guna Gleizde, Latvijas TV Ziņu dienesta kolēģis Ģirts Zvirbulis, Romāns Meļņiks no TV24 un Latvijas Universitātes pētnieks Mārtiņš Pričins.
Slovensko má za sebou turbulentný politický týždeň, ktorého hlavnou témou je konsolidácia verejných financií.Vládna koalícia v parlamente spravila prvý krok, keď konsolidačný balík posunula do druhého čítania. Stalo sa tak po tom, čo koalícia zastavila rozpravu v parlamente a skrátila ju na 12 hodín.Hoci konsolidácia prešla prvým čítaním, jej finálna podoba stále nie je známa. V podcaste s ekonomickým redaktorom Vladimírom Amrichom sa dozviete, že koalícia pripravuje viacero pozmeňujúcich návrhov, ktoré plánuje predstaviť až v druhom čítaní.Témou bude aj to, ako chce štát šetriť sám na sebe a či je v pláne aj prepúšťanie v štátnej správe. Moderuje Marek Biró.
„Bude sa menej nakupovať, cestovať, míňať,“ povedal uplynulý týždeň premiér Robert Fico, ale ako chce štát šetriť na sebe, stále nevieme. Ministri mali preto kolegovi Kamenickému do minulého piatka predložiť svoje návrhy. Po týždni má konsolidačný balíček trhliny a utŕžil kritiku nielen od živnostníkov, ale aj od odborárov. Koalícia už v parlamente ukázala, že diskusiu o skrátenom legislatívnom konaní jednoducho zastaví.V podcaste Dobré ráno sa Jana Krescanko Dibáková rozpráva s komentátorom Petrom Tkačenkom o absencii opatrení, ktoré by ukázali, kde našli rezervy jednotliví ministri. Opozícia znova zvoláva ľudí do ulíc, podarí sa jej presvedčiť davy a v uliciach zotrvať? Alebo sa podarí koalícii presvedčiť voličov o potrebe opatrení, ktoré najviac zasiahnu pracujúcich?Zdroj zvukov: TA3, TASR, TV MarkízaOdporúčanieDnes mám pre vás filmové odporúčanie. Pozrela som si Veľký vlastenecký výlet, dokument alebo road movie po Ukrajine s ľuďmi, ktorí podľahli ruskej propagande. Sonda do životov desaťtisícov ľudí, ktorí žijú aj u nás. Ako hovorí režisér – neveriaci možno zapochybujú o svojom popieračstve, citliví ľudia sa utvrdia v tom, prečo susedom pomáhať. Choďte do kina, aby podobné filmy mohli vznikať aj v budúcnosti.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
Parlament začal rokovať o konsolidačnom balíčku. Toto takmer trojmiliardové uťahovanie opaskov pritom pred poslancov prichádza bez súhlasu zamestnávateľov i odborárov. Aká teda bude výsledná podoba vládneho balíčka a ustojí koalícia tlaky spojené s takto masívnym uťahovaním opaskov?Pokiaľ zasadá zákonodarné zhromaždenie, život žiadneho občana, jeho sloboda ani majetok nie sú v bezpečí - tak znie jeden starý a známy bonmot. No a slovenský zákonodárny zbor - teda parlament - práve zasadol a na programe má aj schvaľovanie ďalšieho konsolidačného balíčka z dielne ministra financií. Hoci toto takmer trojmiliardové uťahovanie opaskov už vláda schválila, vzhľadom na razantnosť dopadov prakticky na všetky možné skupiny obyvateľstva je vysoko pravdepodobné, že o výslednej podobe vládneho balíčka sa zrejme ešte zvedie intenzívny zápas.Politické karty môže zamiešať aj návrh novelizácie Ústavy, ktorú chce - ako akúsi „hrádzu proti progresivizmu“ - už od jari upiecť premiér Fico spolu s opozičným KDH. No a keďže dôsledky konsolidácie vládnym stranám na popularite rozhodne nepridajú, na rad môžu prísť aj rôzne zástupné témy, ale aj snaha novelizáciou rokovacieho poriadku NR SR mocensky osedlať diskusie v parlamente.To sú témy dnešných Aktualít Nahlas s našim politickým redaktorom Martinom Slizom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Parlament začal rokovať o konsolidačnom balíčku. Toto takmer trojmiliardové uťahovanie opaskov pritom pred poslancov prichádza bez súhlasu zamestnávateľov i odborárov. Aká teda bude výsledná podoba vládneho balíčka a ustojí koalícia tlaky spojené s takto masívnym uťahovaním opaskov?Pokiaľ zasadá zákonodarné zhromaždenie, život žiadneho občana, jeho sloboda ani majetok nie sú v bezpečí - tak znie jeden starý a známy bonmot. No a slovenský zákonodárny zbor - teda parlament - práve zasadol a na programe má aj schvaľovanie ďalšieho konsolidačného balíčka z dielne ministra financií. Hoci toto takmer trojmiliardové uťahovanie opaskov už vláda schválila, vzhľadom na razantnosť dopadov prakticky na všetky možné skupiny obyvateľstva je vysoko pravdepodobné, že o výslednej podobe vládneho balíčka sa zrejme ešte zvedie intenzívny zápas.Politické karty môže zamiešať aj návrh novelizácie Ústavy, ktorú chce - ako akúsi „hrádzu proti progresivizmu“ - už od jari upiecť premiér Fico spolu s opozičným KDH. No a keďže dôsledky konsolidácie vládnym stranám na popularite rozhodne nepridajú, na rad môžu prísť aj rôzne zástupné témy, ale aj snaha novelizáciou rokovacieho poriadku NR SR mocensky osedlať diskusie v parlamente.To sú témy dnešných Aktualít Nahlas s našim politickým redaktorom Martinom Slizom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Vláda koalícia chce expresne rýchlo schváliť svoju tretiu konsolidáciu za takmer tri miliardy eur. Najviac sa dotkne pracujúcich, zamestnancov a živnostníkov. Namiesto nákupu lekváru si ho môžeme robiť doma, odkazuje minister financií. Koalícia už mesiace blokuje opozičné odvolávanie svojich ministrov a premiéra. Prioritou premiéra nie je analýza SAV o vakcínach a tragédiou vraj nebude ani ak parlamente neprijme dve pohlavia do ústavy.Ako novú konsolidáciu zvládnu občania našej krajiny? Ako vlastne budú na sebe šetriť ministerstvá napriek vládou schválenej konsolidácii stále nič neprezradili? Hrozí, že sa naša ekonomika ešte viac prepadne? Ako to Smer vysvetlí občanom a aké sú aktuálne priority najsilnejšej vládnej strany? Čo hovorí na nákupy ministra vnútra a prečo odsúva prerokovanie správy SAV o vakcínach? A čo bude s dvomi pohlaviami v ústave?Braňo Závodský sa rozprával s predsedom poslaneckého klubu strany Smer – Sociálna demokracia Jánom Richterom.
Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu
Bērni atgriezušies skolā un līdz ar to arī sastrēgumi ielās, darba ritms atgriezies ar pilnu jaudu. Koalīcija ir paspējusi vienoties par kandidātu tiesībsarga amatam, izskatās, ka Rīgas Stradiņa universitātes profesori Karīnu Palkovu amatā apstiprinās. Kā būs ar Ģenerālprokurora izvēli, tur intriga ir lielāka. Katrā ziņā konkursā uz šo amatu pieteicies arī bijušais ģenerālprokurors Juris Stukāns, kurš piedalījās iepriekšējā konkursā, kur neizvēlēja nevienu. Tikmēr valdībai gandrīz visas domas ir par budžetu un naudas taupīšanu. Par izdienas pensiju saņēmēju loka būtisku sašaurināšanu valdībā konceptuāls atbalsts panākts. Nauda būs jāpietaupa arī iedzīvotājiem – sabiedriskajā transportā cenas atkal celsies. Par to un citiem nedēļas notikumiem spriežam Krustpunktā. Analizē politoloģe Iveta Kažoka, Latvijas TV Ziņu dienesta producente Rudīte Spakovska un žurnāliste Lauma Niedrīte.
Koalîsyon ji hukûmetê dixwaze ku qanûnên xwe yên ji bo navnîşkirina Pasdarên Şoreşa Îranê wekî komeke terorîst bilezîne. Ev yek piştî wê yekê tê ku civata ewlehî û îstîxbarata Australyayê îdia kir ku Pasdaran êrîşên li ser civaka Cihûyan bi rê ve biriye. Balyozxaneya Îranê li Canberra vala dibe - piştî ku hukûmeta Australya tohmetên teqîner li dijî Îranê kirin û got ku Pasdarên Şoreşa Îranê fermana du êrîşan li ser civaka Cihûyan daye.
This week on the Super Fun Time Trivia Podcast, we discuss the good old days when you could just smell a cloth and go away, the difference between roofing and roofieing, and Koal gets a new stage to stand upon and lord down to the lowly peasant Kevin. Music Round: Smile Patreon: Super Fun Time Trivia Website: superfuntimetrivia.com Facebook: superfuntimetrivia Instagram: superfuntimetrivia Twitter: @sftimetrivia Email: superfuntimetrivia@gmail.com Intro Music By David Dino White. Welcome to Super Fun Time Trivia: The known universe's only live improv comedy trivia podcast.
SAV zverejnila výsledok analýzy vakcín proti covidu - žiadne nadmerné množstvo DNA v šaržiach nenašla, Peter Kotlár reaguje, že “nech rozhodne súdna moc”. Koalícia sa stále nedohodla na konsolidačných opatreniach a rokovať o nich bude budúci týždeň. Stále je množstvo otázok o tendri na záchranky, a vyzeralo, že narazí aj minister školstva Drucker, ktorému koalícia zo začiatku sabotovala zákony o financovaní súkromných škôl, nakoniec v piatok presadil všetky svoje zmeny. Sobotným Dobrým ránom vás sprevádzajú Zuzana Kovačič Hanzelová a Jakub Filo.Otázky do nasledujúcej epizódy Dobrého rána sobota nám zasielajte na e-mail dobrerano@sme.sk, ideálne vo forme hlasovej správy. Do predmetu napíšte Otázka do sobotného Dobrého rána.Zdroje zvukov: Aktuality, TV Markíza, TASR –Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing