Podcasts about koal

Na naše rodinné rozpočty už naplno dopadá tretia Ficova konsolidácia. Domácnosti to bude ten rok stáť od 400 do takmer tisícky eur navyše. Medzitým počúvame že stav vyšetrovania korupcie je na Slovensku katastrofa a že po zmenách v trestnom zákone štát nevyšetruje viac ako 2 tisíc daňových deliktov. A koalícia rieši v parlamente matku opozičného lídra. Robert Fico medzitým hovorí o predvolebnom roku, skáče po svete z miesta na miesto a rieši svoju zahraničnú politiku.Snaží sa tak mobilizovať podporu aj preto, lebo prieskumy verejnej mienky merajú Smeru čoraz menšiu podporu? Ako sa to všetko ukazuje na našich voličských preferenciách? Ako by dopadli voľby ak by sa konali dnes? Dokázal by Smer ešte zostaviť vládu? Prečo kleslo Progresívne Slovensko a ako je na tom zvyšok vládnych a opozičných strán? Počúvajú politici čo od nich skutočne chcú občania?Braňo Závodský sa rozprával so sociológom a riaditeľom agentúry FOCUS Martinom Slosiarikom.

1. Nestíhame, dáme si voľno. 2. Kočner mlčí, nie je pripravený hovoriť o Threeme. 3. Šimkovičová a jej energia. 

„Nie“ Ústavného súdu stopke pre kajúcnikov, ktorú chcel obžalovaný Tibor Gašpar. Naopak „áno“ Najvyššieho súdu pre súdne riešenie kauzy Očistec, v ktorej figuruje ten istý podpredseda parlamentu Gašpar zo Smeru. A bratislavský mestský súd zas vrátil obžalobu na čurillovcov, nepohodlných nielen pre ministra vnútra, ale i pre samotného premiéra.O tom zas Andrej Danko začína hovoriť ako o kandidátovi číslo jeden na ústavného sudcu. Že im to Robert Fico „sľúbil“.Vládna väčšina – po tom, ako po roku pripustila aj schôdzu o nedôvere vláde a ministrom – do parlamentu dostala aj kauzu matky Michala Šimečku. A jeho PS ju už pocítila na poklese preferencií. Naopak posilňuje Igor Matovič, ktorý otvára tému výmeny lídra opozície.Na odchádzajúci týždeň sa pozrieme s politológom Radoslavom Štefančíkom.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Nie“ Ústavného súdu stopke pre kajúcnikov, ktorú chcel obžalovaný Tibor Gašpar. Naopak „áno“ Najvyššieho súdu pre súdne riešenie kauzy Očistec, v ktorej figuruje ten istý podpredseda parlamentu Gašpar zo Smeru. A bratislavský mestský súd zas vrátil obžalobu na čurillovcov, nepohodlných nielen pre ministra vnútra, ale i pre samotného premiéra.O tom zas Andrej Danko začína hovoriť ako o kandidátovi číslo jeden na ústavného sudcu. Že im to Robert Fico „sľúbil“.Vládna väčšina – po tom, ako po roku pripustila aj schôdzu o nedôvere vláde a ministrom – do parlamentu dostala aj kauzu matky Michala Šimečku. A jeho PS ju už pocítila na poklese preferencií. Naopak posilňuje Igor Matovič, ktorý otvára tému výmeny lídra opozície.Na odchádzajúci týždeň sa pozrieme s politológom Radoslavom Štefančíkom.

Gašpar nemá dobré dni, strašia ho kajúcnici. Koalícia nechce o korupcii hovoriť, hovorí o Šimečkovej mame. Matovič si ide svoje – kope do Šimečku a navrhuje, kto by ho mal nahradiť.

Honkongas tiesa piespriedusi 20 gadus cietumā demokrātijas aizstāvim Džimijam Lai. Japānas parlamenta apakšpalātas vēlēšanās pārliecinoši uzvar premjeres Takaiči vadītā partija. Irānas un Savienoto Valstu pretstāve un dialogs. Aktualitātes analizē Latvijas Ārpolitikas institūta pētnieks un LATO valdes loceklis Sandis Šrāders, Latvijas Radio Ziņu dienesta ārzemju ziņu žurnālists Rihards Millers un Latvijas institūta valdes locekle, Tuvo Austrumu pētniecības programmas vadītāja Sintija Broka-Kovalevska. Sana-čan – Japānas politikas uzlēkusī saule Japānas politika nav domājama bez Liberāldemokrātiskās partijas. Kopš šī politiskā spēka nodibināšanas 1955. gadā ir bijuši vien divusi trīs gadus ilgi periodi, kad tas nav bijis pie varas. Tā tiek raksturota kā t.s. „jumta” jeb „lietussarga” partija – tāda, kas apvieno dažādu nokrāsu novirzienus, taču kopumā ir ar labēji centrisku, konservatīvu un nacionālistisku ievirzi. Tomēr pēdējie gadi japāņu liberāldemokrātiem nav bijuši viegli. Partijas reitingus deldējušas sociālekonomiskās problēmas – dzīves dārdzība un neiepriecinošā demogrāfiskā situācija, tāpat vairāki skandāli. Jaunākās paaudzes vēlētāju acīs tā ieguvusi „onkuļu partijas” reputāciju – pārāk tradicionāla, pārāk remdena, uz pagātnes lauriem dusoša. Kopš 2024. gada parlamenta vēlēšanām liberāldemokrāti un viņu tradicionālie koalīcijas partneri – centriskā partija „Kōmeitō” – veidoja mazākuma valdību, līdz pagājušā gada oktobrī koalīcija pajuka, premjers Išiba atkāpās un Liberāldemokrātiskās partijas stūri pārņēma tās jaunā līdere Sanaje Takaiči, kļūstot par pirmo premjerministri sievieti Japānas vēsturē. Viņas personā liberāldemokrāti ieguva jaunu seju un elpu. No vienas puses, premjerministre ir uzskatos konservatīva – viendzimuma laulību pretiniece un patriotiskas audzināšanas piekritēja; no otras – savā uzvedībā un manierēs vienkārša, atvērta un demokrātiska. Sevišķi pamanāma ir viņas prasme komunicēt sociālajos tīklos un uzrunāt jauniešu auditoriju, kuras vidū viņa tiek dēvēta par Sana-čan – pievārds ‘čan' japāņu valodā apzīmē tuvas draudzības attiecības ar nosaukto personu. Par koalīcijas partneriem Takaiči izvēlējās nevis līdzšinējos centristus, bet gan krietni labējāko un populistiskāko Japānas Inovāciju partiju. Vēl viens zīmīgs moments ir premjeres prasme atrast kopīgu valodu ar Savienoto Valstu līderi Donaldu Trampu. 13. janvārī Takaiči izsludināja ārkārtas parlamenta vēlēšanas. Šis solis ar mērķi konvertēt personīgos reitingus konkrētā partijas politiskajā ietekmē tika vērtēts kā riskants, taču attaisnojās ar uzviju. Svētdien, 8. februārī, notikušajās vēlēšanās liberāldemokrāti svinēja grandiozu uzvaru, iegūstot vēsturiski lielāko pārstāvniecību parlamentā ar 316 vietām no 465. Koalīcijas partneri Inovāciju partija gan pāris vietas zaudējusi, taču tas nozīmīgi nemaina viņu frakcijas lielumu. Savukārt partijas „Kōmeitō” un lielākā opozīcijas spēka Konstitucionāli demokrātiskās partijas izveidotais bloks Centriski reformistiskā alianse piedzīvojis smagu sagrāvi un vairāk nekā divu trešdaļu mandātu zaudējumu. Jaunā situācija Japānas parlamenta apakšpalātā dod premjerministrei Takaiči lielākas iespējas mainīt Japānas konstitūciju, ko viņa iezīmējusi kā politisku mērķi. Tai skaitā, iespējams, varētu tikt mazināts pamatlikuma izteiktais akcents uz militāras darbības ierobežošanu ārpus valsts robežām. Pēc nākšanas pie varas Japānas līdere paziņoja, ka gadījumā, ja Ķīnas tautas republika mēģinātu ar militāru spēku sagrābt Taivānu, ir iespējama Japānas militāra iejaukšanās. Tas izraisījis krasu attiecību pasliktināšanos starp Pekinu un Tokio ar ekonomiskām sankcijām no Ķīnas puses. „Drednautu diplomātija” un piemirstās cilvēktiesības 6. februārī Omānas galvaspilsēta Maskata kļuva par sarunu vietu starp Savienoto Valstu un Irānas pārstāvjiem, izmēģinot diplomātiju, pirms tiek liktas lietā raķetes un bumbas. Tas ir pirmais šāds abu valstu dialoga precedents kopš pagājušā gada jūnija, kad Izraēla un Savienotās Valstis vērsa gaisa triecienus pret Irānu, tai skaitā tās kodolobjektiem. Arī tagad no Savienoto Valstu puses tā ir „drednautu diplomātija” – janvāra nogalē Arābijas jūrā ieradās amerikāņu jūras spēku kaujas grupa ar aviācijas bāzes kuģi „Ābrahams Linkolns” priekšgalā. Uz „Linkolna” klāja ir modernākās daudzfunkcionālās kaujas lidmašīnas, iznīcinātāji un elektroniskās karadarbības un izlūkošanas lidaparāti. Kaujas grupas kuģi aprīkoti arī ar spārnotajām raķetēm „Tomahawk” un pretraķešu aizsardzības sistēmām. Kā svētdien savā publikācijā izteicās kanāla „Al Jazeera” Dohas institūta politoloģijas asistējošais profesors Muhanads Selūns, svarīgākais rādītājs neesot tas, kas tiek teikts par sarunām, bet gan tie, kas sēdušies pie sarunu galda. No Savienoto Valstu puses tas ir vispārzināmais sarunvedēju pāris Stīvens Vitkofs un Džareds Kušners, kā arī ASV Centrālās pavēlniecības komandieris admirālis Breds Kūpers. Šis vīrs ar uzplečiem esot dzīvs atgādinājums Irānas pusei, ka nepiekāpībai var būt smagas un ātras sekas. Tomēr draudīgais tonis pagaidām nav darījis Teherānu piekāpīgāku, ciktāl runa ir par sarunu priekšmetu kā tādu. Irāna uzstāj, ka ir gatava runāt par savu kodolprogrammu, piekrītot pārtraukt urāna bagātināšanu apmaiņā pret sankciju atcelšanu, bet nekādā ziņā ne par ko citu – ne raķešu ieroču attīstības programmu, ne atbalstu teroristiskajām organizācijām „Hamas” un „Hezbollah” un hutiešu nemierniekiem Jemenā, ne, protams, par cilvēktiesību situāciju Irānas iekšienē. Plašākajā sarunu tvērumā ir īpaši ieinteresēta Izraēla, un tiek spriests, ka premjerministra Netanjahu šodienas visai pēkšņā vizīte Vašingtonā varētu būt saistīta ar vēlmi ietekmēt amerikāņu pozīciju. Katrā ziņā Irānas ārlietu ministrs Abāss Arāgči jau brīdinājis Vašingtonu nepaļauties Izraēlas premjera destruktīvajiem centieniem. Pie tam Irānas iekšpolitiskā situācija šajā diplomātiskajā izspēlē acīmredzami atstumta otrajā plānā, un pasaule turpina noskatīties, kā režīms, noslīcinājis asinīs nesenos protestus, turpina piegriezt skrūves. No Teherānas pienāk ziņas, ka arestēti vairāki prominenti reformistiskas ievirzes politiķi, tāpat ārsti, kas snieguši palīdzību ievainotiem janvāra protestu dalībniekiem. Cilvēktiesību aktīvisti pauž bažas, ka cietumos notiek arestēto protestu dalībnieku slepkavošana. Pekina demonstrē totalitārisma tvērienu Honkongā Pirmdien, 9. februārī, tiesa Honkongā pasludināja spriedumu mediju magnāta Laja Čī-jina, plašāk pazīstama kā Džimija Lai, lietā. Septiņdesmit astoņus gadus vecajam apsūdzētajam piespriesti divdesmit gadi cietumā. Tagad slēgtā laikraksta „Apple Daily” dibinātājs tika apcietināts 2020. gada augustā un pēc apmēram piecus gadus ilgušā procesa atzīts par vainīgu sazvērestībā ar ārzemju spēkiem un musinošu tekstu publicēšanā. Kā paziņoja tiesa, apsūdzētā vainu pastiprina tas, ka viņš esot bijis ārvalstu inspirētas sazvērestības galvenais plānotājs un virzītājspēks. Ar publikācijām savā izdevumā viņš esot aģitējis par ārvalstu sankciju ieviešanu pret Ķīnu. Savu biznesa karjeru sācis apģērbu ražošanas un mazumtirdzniecības jomā, Lai vēlāk pievērsās mediju jomai, izveidojot lielāko Honkongas mediju kompāniju „Next Digital” un jau pieminēto laikrakstu „Apple Daily”. Konfrontācijā ar Ķīnas totalitāro režīmu viņu noveda 2019. – 2020. gada Honkongas protesti, kad Džimijs Lai nostājās demokrātisko spēku pusē, gan personiski kritizēdams Pekinas režīma rīcību, gan uzturēdams attiecīgu ievirzi savos preses izdevumos, gan sniegdams demokrātiskajiem spēkiem finansiālu atbalstu. Ar šo cietumsodu Ķīnas vara nepārprotami demonstrē, ka ikvienam, kas stāsies ceļā tās plāniem pēc iespējas drīz iedabūt Honkongu totalitārās valsts tiesiskajā un politiskajā rāmī, nav ko cerēt uz žēlastību. Kā norādījis Lielbritānijā dzīvojošais notiesātā dēls Sebastjens Lai, ievērojot viņa tēva sirds stāvokli un to, ka pērngad vien viņš zaudējis desmit kilogramus svara, faktiski šis uzlūkojams kā nāves spriedums. Džimijs Lai kopš 1994. gada ir arī Lielbritānijas pavalstnieks, un britu ārlietu ministre Iveta Kūpere paziņojusi, ka valdība darīs visu iespējamo, lai panāktu viņa atbrīvošanu. Tikām skarbu opozīcijas kritiku izpelnījies britu premjerministrs Kīrs Stārmers, kurš pirms pāris nedēļām viesojās Pekinā, vienojās par vīzu režīma atvieglojumiem britu tūristiem un mazāku ievedmuitu viskijam, taču, kā šķiet, nepratās neko darīt tiesājamā demokrātijas aizstāvja labā. Šīs ir vēl viens pārmetums leiboristu valdības galvam, kura kabineta prestižs pēdējā laikā krietni pabojāts arī t.s. „Epstīna failu” sakarā. Sagatavoja Eduards Liniņš.

Opozícia chcela diskutovať o stave stíhania korupcie na Slovensku. Koalícia zjavne nie. Otázkou však je, ako vôbec držia pokope, keďže proti odvolaniu Samuela Migaľa hlasovalo len 46 koaličných poslancov. Aj o tom sme sa rozprávali s poslancami NR SR Petrom Kalivodom (Hlas-SD) a Rastislavom Krátkym (KDH).

1. Prečo sa firmy sťažujú a prečo prichádza málo investícií 2. Neplatiť dane sa na Slovensku oplatilo 3. Koalícia hľadá úľavy pre drobných živnostníkov po zavedení minimálnych odvodov 4. Krátko o pozitívnom vývoji exportu, zanedbávaní sociálnych služieb, rekorde indexu Dow Jones a gigantických investíciách do AI

1. Sudcovia volajú o pomoc, Ústavný súd by už mal zasiahnuť. 2. Fico sa odstrihol od demokratických postupov – príklad Žilinka. 3. Epsteinove obete spojili PS s SNS.

Parlament si minulý týždeň nastavil pravidlá pre poslancov. Mali by sa slušnejšie nielen správať, ale aj obliekať. Teraz prichádzajú zrejme na rad novinári. Má sa napríklad regulovať ich pohyb po parlamente. Koalícia hovorí o nachádzaní kompromisov, no obmedzovanie novinárskej práce vylučuje. Opozícia varuje pred obmedzovaním slobody médií. Ide o kultúru alebo o snahu vyhnúť sa nepohodlným otázkam? Opýtam sa bývalých novinárov a súčasných poslancov Karola Farkašovského (SNS) a Gábora Grendela (Slovensko).

Národná rada sa mení na improvizované divadlo, kde sa legislatíva odsúva na vedľajšiu koľaj. Koalícia priznáva, že schváli už len to, na čom sa dohodne, opozícia zatiaľ nepôsobí ako alternatíva moci. Medzitým sa mení geopolitická mapa, Fico lavíruje medzi svetmi a lacnejší chlieb aj lepšie zdravotníctvo zostávajú opäť len sľubom. V politike diskutovali minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) a podpredsedníčka strany, poslankyňa NR SR Mária Kolíková (SaS).

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Vládni politici tvrdia, že dôvodom, prečo menia rokovací poriadok je opozícia. Tá zase, že ich chce koalícia umlčať, a že namiesto alkoholu rieši obleky. Tak čo, zastavia Igora Matoviča? Hosťami boli predseda Hnutia Slovensko a poslanec Igor Matovič a nezaradený poslanec Ján Ferenčák.

Začal sa proces s Kočnerom. Fico spustil predvolebnú kampaň na svahoch v Oščadnici. Koalícia sa chystá z Národnej rady SR urobiť kastráta.

V parlamente sa v utorok (27. 1.) naplno rozbehla diskusia o zmene rokovacieho poriadku a etickom kódexe poslancov. Koalícia hovorí o snahe priniesť viac slušnosti a jasné pravidlá správania v pléne. Opozícia tvrdí, že podľa nej nejde o tému, ktorá by mala byť v tejto chvíli prioritou, a upozorňuje na riziko obmedzovania politickej diskusie. O tom, kde je hranica slobody prejavu v parlamente a kto ju bude strážiť hovorili podpredsedovia NR SR Tibor Gašpar (Smer-SD) a Martin Dubéci (PS).

Koalícia ide meniť pravidlá rokovacieho poriadku v parlamente. Je to náhubkový zákon či snaha o zamedzenie umelých obštrukcií, ktoré nedovolia prijímať zákony? Pýtali sme sa podpredsedu parlamentu Martina Dubéciho (PS) a poslanca Jána Mažgúta (Smer-SD).

Začína sa ďalšia parlamentná schôdza a už jej prvý deň má priniesť jednu z najdiskutovanejších tém posledných týždňov, a to zmenu rokovacieho poriadku. Koalícia tvrdí, že chce vrátiť do parlamentu poriadok, slušnosť a zabrániť obštrukciám. Opozícia naopak hovorí o náhubkoch, obmedzovaní rozpravy a umlčiavaní kritikov. A to všetko v čase, keď koalícia sama rieši viditeľné napätie a ostré odkazy medzi jej lídrami. O tom, čo nás čaká v parlamente, ale aj v koalícii diskutovali predseda poslaneckého klubu strany Roman Michelko (SNS) a poslanec NR SR Ondrej Dostál (SaS).

Policajti zasahovali u opozičnej političky Zuzany Šubovej, ktorá upozornila na kauzu haciendy, premiér Robert Fico nazval spoločný summit lídrov o Grónsku drahou večerou, ešte počas minulého víkendu sa stretol s Donaldom Trumpom výmenou za miliardový deal o jadrovej elektrárni. Trump v Davose urážal spojencov, vyhrážal sa im, no ustúpil z plánov obsadiť Grónsko. Koalícia novelu o extrémizme nateraz stiahne, Daniel Lipšic napriek disciplinárke zostáva na generálnej prokuratúre, a STVR má po roku a pol konečne aspoň nové logo. Sobotným Dobrým ránom vás sprevádzajú Zuzana Kovačič Hanzelová a Jakub Filo. Otázky do nasledujúcej epizódy Dobrého rána sobota nám zasielajte na e-mail dobrerano@sme.sk, ideálne vo forme hlasovej správy. Do predmetu napíšte Otázka do sobotného Dobrého rána. Zdroje zvukov: Markíza, TA3, TASR, YouTube/SMER-SD, Demokrati, Bloomberg, Fox Bussiness, Associated Press – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠sme.sk/brifing⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

1. Vraj to nie je koaličná kríza. 2. Starý Fico chce novú EÚ. 3. Už vieme, čo premiér podpísal vo Washingtone.

1. Ondruš z Hlasu chce ovládnuť odbory, 2. Tachyum nemá na odvody, tvrdí, že investora zdržala administratíva 3. Trump si chce kúpiť Grónsko priamo od jeho obyvateľov 4. Slnko a voda vo výrobe elektriny porazili plyn a uhlie 5. Krátko o zahustení leteckej linky Bratislava – Košice, dokončení žilinského železničného uzla a výsledkoch americkej ekonomiky

Di bûletena nûçeyên îro de: Polîs eşkere dike ku gumanbarekî ji ber bûyereke tundûtûjiya navmalê ku bi kefalet hatibû berdan kuştin... Sussan Ley dibêje Koalîsyon dê piştî derketina girseyî ya Parlamenterên Neteweyî rizgar bimîne... Û di tenîsê de, Aryna Sabalenka ya jimare yek di cîhanê derbasî gera çaremîn a Australian Open dibe.Ew nûçeyan û nûçeyên din di bûletenê de hene.

Koalícia plánuje umelo a násilne skrátiť legislatívny proces v parlamente, tvrdí šéf OKS a poslanec za SaS Ondrej Dostál. Zámer oklieštiť diskusiu k zákonom novelou rokovacieho poriadku tak podľa neho spochybňuje normálne fungovanie parlamentu tak, ako ho poznáme po Novembri 89. Prečo sa vládna moc tak bojí diskusie a potrebuje sa demokracia brániť aj zatváraním ľudí ako je Daniel Bombic?Už o pár dní sa opäť zídu poslanci, aby odštartovali prvú schôdzu parlamentu v tomto roku. No namiesto zásadných problémov, ktoré Slovensko a jeho občanov trápia, sa vládna koalícia rozhodla najprv nasadiť opozícií silnejší náhubok.Novelizáciou rokovacieho poriadku chce vládna moc legislatívny proces ešte viac zdynamizovať a rozpravu okresať. Až by sa pozorovateľ mohol legitímne opýtať, či takéto rýchle schvaľovanie zákonov bude ešte vôbec zmysluplné a dôstojné rokovania najvyššieho zákonodarného zboru. A načo opozícia, ktorá nemôže poriadne hovoriť a kritizovať - presne tam, kde to patrí, teda v parlamente - vôbec je.Na pretras sa určite dostanú aj ďalšie sankčné mechanizmy, ktoré vládnej koalícií umožnia zdisciplinovať neposlušných poslancov. Otázkou však zostáva, čoho sa vládna moc bojí, keďže rokovania o návrhoch na odvolanie viacerých ministrov koalícia dlhodobo odsúva.No a o čom hovorí snaha vládnej SNS na zmiernenie trestnoprávnych postihov extrémizmu? Máme sa teda obávať znormalizovania napríklad takého hajlovania a potrebuje sa demokracia brániť aj trestnoprávnym postihovaním ľudí ako Daniel Bombic či Marián Magát?Sledujete Aktuality Nahlas, dnes s poslancom OKS v klube SaS Ondrejom Dostálom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Koalícia plánuje umelo a násilne skrátiť legislatívny proces v parlamente, tvrdí šéf OKS a poslanec za SaS Ondrej Dostál. Zámer oklieštiť diskusiu k zákonom novelou rokovacieho poriadku tak podľa neho spochybňuje normálne fungovanie parlamentu tak, ako ho poznáme po Novembri 89. Prečo sa vládna moc tak bojí diskusie a potrebuje sa demokracia brániť aj zatváraním ľudí ako je Daniel Bombic?Už o pár dní sa opäť zídu poslanci, aby odštartovali prvú schôdzu parlamentu v tomto roku. No namiesto zásadných problémov, ktoré Slovensko a jeho občanov trápia, sa vládna koalícia rozhodla najprv nasadiť opozícií silnejší náhubok.Novelizáciou rokovacieho poriadku chce vládna moc legislatívny proces ešte viac zdynamizovať a rozpravu okresať. Až by sa pozorovateľ mohol legitímne opýtať, či takéto rýchle schvaľovanie zákonov bude ešte vôbec zmysluplné a dôstojné rokovania najvyššieho zákonodarného zboru. A načo opozícia, ktorá nemôže poriadne hovoriť a kritizovať - presne tam, kde to patrí, teda v parlamente - vôbec je.Na pretras sa určite dostanú aj ďalšie sankčné mechanizmy, ktoré vládnej koalícií umožnia zdisciplinovať neposlušných poslancov. Otázkou však zostáva, čoho sa vládna moc bojí, keďže rokovania o návrhoch na odvolanie viacerých ministrov koalícia dlhodobo odsúva.No a o čom hovorí snaha vládnej SNS na zmiernenie trestnoprávnych postihov extrémizmu? Máme sa teda obávať znormalizovania napríklad takého hajlovania a potrebuje sa demokracia brániť aj trestnoprávnym postihovaním ľudí ako Daniel Bombic či Marián Magát?Sledujete Aktuality Nahlas, dnes s poslancom OKS v klube SaS Ondrejom Dostálom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

1. Dôsledky amerických vyhrážok ešte nepoznáme, no nedôvera sa prehlbuje 2. Z rozhovoru s obchodníkom vyplýva mnoho smutných príbehov, ale aj jeden pozitívny 3. Čo čaká bankový trh podľa končiaceho riaditeľa 365.bank 4. Krátko o vývoji na trhoch, cenách plynu a zásahu polície u Zuzany Šubovej

Bude vojna medzi Iránom a USA, a zapojí sa do nej Izrael? Čo sa stane s Grónskom a najmä - čo bude potom s NATO? Podľa bývalého veľvyslanca SR pri NATO a v súčasnosti tieňového ministra obrany za PS by o Grónsko nikto nebojoval, lebo by ho Američania mohli obsadiť za pár hodín. Z NATO by to však mohlo urobiť papierovú alianciu. Európa by sa ale podľa neho dokázala ubrániť Rusku aj bez USA, akurát nie okamžite. Okamžitý útok podľa neho nehrozí. O Kaliňákovej novej luxusnej kancelárii pre ministra hovorí, že ak by sa ním stal, nikdy si do nej nesadne.V podcaste s poslancom za PS Tomášom Valáškom sa dozviete:– od 1. minúty – ako zasiahne Donald Trump proti Iránu;– po 2:30 – či sa dá slovám amerického prezidenta veriť, keď už viackrát hrozil a nič sa nestalo;– po 7:00 – čo čaká od stretnutia Dánov a USA o Grónsku;– od 8:30 – či je reálna vojenská okupácia Grónska Američanmi;– po 11:00 – že Dáni v podstate Grónsko kolonizujú;– od 12:30 – že reakciou na prípadnú vojenskú okupáciu Grónska by zrejme neboli hromadné odchody z NATO;– po 15:45 – že o Grónsko zrejme nikto nebude vojensky bojovať;– okolo 17:00 – ako by Američania vojensky obsadili Grónsko zrejme za pár hodín;– po 18:00 – čo by sa v takom prípade stalo z NATO;– od 22:00 – či by sa Európa ubránila Rusku aj bez USA;– po 23:30 – že Rusko podľa neho aktuálne tiež nie je pripravené na vojnu proti Európe;– od 24:30 – že Robert Fico požičal Kube viac ako 130 miliónov a Kuba nám ich teraz nesplatí;– po 28:00 – ako vníma Ficovu cestu do USA a podpis zmluvy o jadrovej elektrárni;– od 30:00 – či má Smer vo vzťahu k Donaldovi Trumpovi a USA absolútny guláš;– po 31:00 – čo si myslí o výzve prezidenta Pellegriniho, aby sa slovenskí ministri zúčastnili na stretnutí Koalície ochotných;– od 34:00 – že Robert Fico si poštval ešte aj budúceho možného lídra Maďarska a o chvíľu;– po 35:00 – či je podľa neho Maďarská aliancia opozíciou voči súčasnej vláde a s kým by išla od koalície;– od 40:00 – či by ako minister obrany sedel v novej Kaliňákovej kancelárii s machovou stenou za 156 tisíc eur;– po 42:00 – čo by mal nakupovať slovenský rezort obrany.

Jan Lipavský bol do decembra českým ministrom zahraničných vecí, dnes je opozičným poslancom. Podľa neho iránska revolúcia môže skončiť aj potlačením a hoci Donald Trump môže strieľať, nemusí tým povaliť režim. Pri Grónsku nie je alarmistom a situácia sa podľa neho vyrieši dialógom. Úlohou Európy je ale ukázať silu aj voči USA a hlavne jednotne držať s Dánskom. je členstvo v Koalícii ochotných pre obe naše krajiny jedinou zárukou suverenity? A čo si myslí o Benešových dekrétoch?V podcaste s Janom Lipavským sa dozviete:–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 1. minúty –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že z Iránu máme príliš málo informácií, aby sme vedel vyhodnotiť situáciu;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 3:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že zo strany Donalda Trumpa ide zatiaľ skôr o rétoriku ako akciu;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 5:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ aké sú vôbec možnosti USA zasiahnuť do zmeny režimu v Iráne;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 7:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že USA majú o Grónsku jeden dobrý argument a ten treba riešiť;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 11:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že vojenské sily, ktoré európske štáty posielajú do Grónska, nie sú na vojenské odstrašenie USA;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 13:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ akými kartami môže Európa zahrať voči USA;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 17:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ čo si myslí o ceste Roberta Fica do USA v tejto situácii;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 19:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ prečo sa v Česku opakuje slovenský spor medzi vládou a prezidentským úradom o menovanie ministra životného prostredia;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 22:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že v Európe aj v koalícii ochotných majú rozhodujúce slovo Berlín, Londýn a Paríž;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 23:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že Roberta Fica na koalíciu ochotných už nepozývajú, lebo jeho správanie po prvom pozvaní nebolo "skousnutelné";–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 24:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či je Koalícia ochotných plánom B voči NATO;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 26:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či je to teda otázka nášho prežitia a záchrany suverenity, aby sme boli jej členmi;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 28:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či je Koalícia ochotných obchádzaním krajín ako Maďarsko a Slovensko a ich práva veta v EÚ;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 30:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že Viktor Orbán je oveľa izolovanejší ako v minulosti, odkedy sa posunul výrazne na východ;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 33:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či sú Maďari unavení Orbánom;–⁠⁠⁠⁠ od 34:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že Benešove dekréty⁠⁠ platia a ich revízia je neprípustná;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 36:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ čo by sa zmenilo, keby v Maďarsku voľby vyhrala opozícia.

Bude vojna medzi Iránom a USA, a zapojí sa do nej Izrael? Čo sa stane s Grónskom a najmä - čo bude potom s NATO? Podľa bývalého veľvyslanca SR pri NATO a v súčasnosti tieňového ministra obrany za PS by o Grónsko nikto nebojoval, lebo by ho Američania mohli obsadiť za pár hodín. Z NATO by to však mohlo urobiť papierovú alianciu. Európa by sa ale podľa neho dokázala ubrániť Rusku aj bez USA, akurát nie okamžite. Okamžitý útok podľa neho nehrozí. O Kaliňákovej novej luxusnej kancelárii pre ministra hovorí, že ak by sa ním stal, nikdy si do nej nesadne.V podcaste s poslancom za PS Tomášom Valáškom sa dozviete:– od 1. minúty – ako zasiahne Donald Trump proti Iránu;– po 2:30 – či sa dá slovám amerického prezidenta veriť, keď už viackrát hrozil a nič sa nestalo;– po 7:00 – čo čaká od stretnutia Dánov a USA o Grónsku;– od 8:30 – či je reálna vojenská okupácia Grónska Američanmi;– po 11:00 – že Dáni v podstate Grónsko kolonizujú;– od 12:30 – že reakciou na prípadnú vojenskú okupáciu Grónska by zrejme neboli hromadné odchody z NATO;– po 15:45 – že o Grónsko zrejme nikto nebude vojensky bojovať;– okolo 17:00 – ako by Američania vojensky obsadili Grónsko zrejme za pár hodín;– po 18:00 – čo by sa v takom prípade stalo z NATO;– od 22:00 – či by sa Európa ubránila Rusku aj bez USA;– po 23:30 – že Rusko podľa neho aktuálne tiež nie je pripravené na vojnu proti Európe;– od 24:30 – že Robert Fico požičal Kube viac ako 130 miliónov a Kuba nám ich teraz nesplatí;– po 28:00 – ako vníma Ficovu cestu do USA a podpis zmluvy o jadrovej elektrárni;– od 30:00 – či má Smer vo vzťahu k Donaldovi Trumpovi a USA absolútny guláš;– po 31:00 – čo si myslí o výzve prezidenta Pellegriniho, aby sa slovenskí ministri zúčastnili na stretnutí Koalície ochotných;– od 34:00 – že Robert Fico si poštval ešte aj budúceho možného lídra Maďarska a o chvíľu;– po 35:00 – či je podľa neho Maďarská aliancia opozíciou voči súčasnej vláde a s kým by išla od koalície;– od 40:00 – či by ako minister obrany sedel v novej Kaliňákovej kancelárii s machovou stenou za 156 tisíc eur;– po 42:00 – čo by mal nakupovať slovenský rezort obrany.

Jan Lipavský bol do decembra českým ministrom zahraničných vecí, dnes je opozičným poslancom. Podľa neho iránska revolúcia môže skončiť aj potlačením a hoci Donald Trump môže strieľať, nemusí tým povaliť režim. Pri Grónsku nie je alarmistom a situácia sa podľa neho vyrieši dialógom. Úlohou Európy je ale ukázať silu aj voči USA a hlavne jednotne držať s Dánskom. je členstvo v Koalícii ochotných pre obe naše krajiny jedinou zárukou suverenity? A čo si myslí o Benešových dekrétoch?V podcaste s Janom Lipavským sa dozviete:–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 1. minúty –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že z Iránu máme príliš málo informácií, aby sme vedel vyhodnotiť situáciu;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 3:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že zo strany Donalda Trumpa ide zatiaľ skôr o rétoriku ako akciu;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 5:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ aké sú vôbec možnosti USA zasiahnuť do zmeny režimu v Iráne;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 7:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že USA majú o Grónsku jeden dobrý argument a ten treba riešiť;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 11:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že vojenské sily, ktoré európske štáty posielajú do Grónska, nie sú na vojenské odstrašenie USA;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 13:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ akými kartami môže Európa zahrať voči USA;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 17:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ čo si myslí o ceste Roberta Fica do USA v tejto situácii;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 19:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ prečo sa v Česku opakuje slovenský spor medzi vládou a prezidentským úradom o menovanie ministra životného prostredia;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 22:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že v Európe aj v koalícii ochotných majú rozhodujúce slovo Berlín, Londýn a Paríž;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 23:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že Roberta Fica na koalíciu ochotných už nepozývajú, lebo jeho správanie po prvom pozvaní nebolo "skousnutelné";–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 24:30 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či je Koalícia ochotných plánom B voči NATO;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 26:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či je to teda otázka nášho prežitia a záchrany suverenity, aby sme boli jej členmi;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 28:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či je Koalícia ochotných obchádzaním krajín ako Maďarsko a Slovensko a ich práva veta v EÚ;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ od 30:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že Viktor Orbán je oveľa izolovanejší ako v minulosti, odkedy sa posunul výrazne na východ;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 33:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ či sú Maďari unavení Orbánom;–⁠⁠⁠⁠ od 34:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ že Benešove dekréty⁠⁠ platia a ich revízia je neprípustná;–⁠⁠⁠⁠⁠⁠ po 36:00 –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ čo by sa zmenilo, keby v Maďarsku voľby vyhrala opozícia.

Koncom tohto mesiaca bude parlament rokovať o vládnom návrhu zákona, ktorý výrazne obmedzí používanie katastra nehnuteľností. Dostupnosť informácií bude mať viac úrovní, pričom za taký list vlastníctva si bude potrebné zaplatiť. Je jedno, či sa oň bude zaujímať novinárska obec, mimovládna organizácia alebo obyčajný človek, ktorý chce kupovať nejakú nehnuteľnosť. A to nie je všetko, návrh podľa niektorých interpretácií prichádza aj s pokutami za zverejnenie údajov o tom, ako bývajú napríklad naši politici. Nikola Šuliková Bajánová sa o téme rozpráva s reportérom denníka SME Michalom Katuškom. Zdroje zvukov: Youtube/Nadácia Zastavme korupciu, STVR, TA3, Youtube/TASRTV Odporúčanie: Niekedy ma udivuje, ako veľa dokážu povedať aj celkom útle knihy, ako autor dokáže so slovom narábať úsporne bez toho, aby robil kompromisy v obsahu. Taká je aj Strieborná metalíza od Tomáša Hučka, ktorá je mojím dnešným odporúčaním na záver. Zhltnutú ju máte hneď a nielen preto, že je krátka, ale najmä preto, že je výborná. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.

Hosťom relácie Zo zákulisia politiky bol Branislav Gröhling, predseda strany SaS, ktorý otvorene a bez servítky komentuje stav Slovenska pod vedením súčasnej vládnej koalície. V rozhovore sa venuje roku, ktorý označuje za obdobie zdražovania, nárastu korupcie a návratu mafiánskych praktík do riadenia štátu. Hovorí o systematickom rozkrádaní verejných financií, kauzách a predražených nákupoch naprieč rezortmi, ale aj o dôsledkoch takéhoto vládnutia na bežných ľudí. Témou sú aj verejné financie, udržateľnosť sociálnych opatrení a otvorené pomenovanie reality, že na 13. dôchodky podľa neho štát jednoducho nemá.

Zdravotníctvo, školstvo či záchrana krajiny sú na vedľajšej koľaji.Najsilnejšia vládna strana - Smer - si udržiava popularitu na úrovni 17 percent aj napriek zákonom „šitým“ pre „našich ľudí“ a tak sa koalícia Roberta Fica chystá siahnuť an systém, ktorý čast využíval zavraždený novinár Ján Kuciak. Viac sa dozviete v podcaste nadácie Zastavme korupciu.

Spojené štáty pod vedením Donalda Trumpa zasiahli ciele vo Venezuele a uniesli venezuelského prezidenta Nicolása Madura. V Európe sú obavy, že ďalšie na rade môže byť Grónsko - Biely dom v oficiálnom stanovisku nevylúčil získanie arktického ostrova, ani využitím amerických ozbrojených síl. Koalícia chce meniť kataster, ktorý by skomplikoval prácu novinárom či mimovládkam a Smer si vie predstaviť spoluprácu s Republikou a opäť sme chýbali pri stretnutí koalície ochotných. Sobotným Dobrým ránom vás sprevádzajú Zuzana Kovačič Hanzelová a Jakub Filo. Otázky do nasledujúcej epizódy Dobrého rána sobota nám zasielajte na e-mail dobrerano@sme.sk, ideálne vo forme hlasovej správy. Do predmetu napíšte Otázka do sobotného Dobrého rána. Zdroje zvukov: BBC, 360tka, TA3, TASR, Markíza, YouTube/Associated Press, SMER-SD – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠sme.sk/brifing⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

Splnomocnenec pre vyšetrovanie pandémie sa háda s ministrom vnútra, ktorý z nich je zbytočnejší. Donald Trump si s Grónskom naozaj nerobí srandu. Protesty v Iráne pokračujú – stratí Putin ďalšieho spojenca? Koalícia ochotných včera dohodla bezpečnostné garancie pre Ukrajinu – ako inak, bez Slovenska.

Politický novinár Denníka N Miro Kern a dátový a volebný analytik Daniel Kerekes hodnotia rok 2025 v prieskumoch. V rozhovore V redakcii s Veronikou Folentovou vysvetľujú, kam odišli voliči Hlasu, prečo rastie Igor Matovič, ale aj to, kam odišlo pol milióna voličov koalície.

Saeimas vēlēšanu gads tūlīt sāksies, bet priekšvēlēšanu gaisotne ir jūtama jau labu laiku. Koalīcijas partneri jau mēnešiem viens pret otru vērš skarbus vārdus un ne tikai vārdus, bet valdība turas. Kāda ir situācija "uz politiskās starta līnijas" un kādi faktori un lēmumi ietekmēs finišu nākamgad oktobrī, par to diskutējam raidījumā Krustpunktā. Analizē Rīgas Stradiņa universitātes docente, politoloģe Lelde Metla-Rozentāle, domnīcas "PROVIDUS" direktore Sanda Liepiņa, politologs Juris Rozenvalds un pētījumu centra SKDS Sociāli politisko pētījumu nodaļas vadītāja, projektu direktore Ieva Strode.  

Laws to restrict the right to protest in New South Wales after the Bondi terror attack have passed the Parliament after a marathon sitting. A broad coalition of groups has expressed strong opposition, characterising the reforms as overreach and a serious threat to democracy. A constitutional challenge has been announced but the government is standing firm, setting the stage for a High Court challenge. - Qanûnên ku mafê xwepêşandanê li New South Wales piştî êrîşa terorîstî ya Bondi sînordar bikin, piştî rûniştineke maratonî, ji aliyê Parlemanê ve hatin pejirandin. Koalîsyoneke berfireh a koman nerazîbûneke tund nîşan da û reforman wekî zêdegavî û gefeke cidî li ser demokrasiyê bi nav kir. Dozeke destûrî li dij hatiye vekirin, lê hukûmet bi israr radiweste û xwe ji bo dozeke li Dadgeha Bilind amade dike.

Rok v parlamente sa skončil koaličnou expresnou 11. novelou Trestného zákona bleskovým zrušením Úradu na ochranu oznamovateľov, vrátane prelomenie veta prezidenta. A krikom a hádkami. Slovensko rozdelila aj vládna energopomoc. Opozícia protestovala aj mimovládky protestujú v uliciach.Prečo opozícia označuje novelu trestného zákona za darček mafii a Tiborovi Gašparovi? Budú za diskusie o Benešových dekrétoch padať tresty? Prečo na seba v parlamente kričia a útočia a prečo sa musí protestovať v uliciach? Ako by pomáhali seniorom a domácnostiam progresívci ak energopomoc aj trináste dôchodky ostro kritizujú? A má opozícia nejaký spoločný plán a vie sa dohodnúť aj s Matovičom?Braňo Závodský sa rozprával s podpredsedom Národnej rady SR za hnutie Progresívne Slovensko Martinom Dubécim.

Krik, urážky, strkanie či hodená plastová fľaša. Posledná tohtoročná schôdza parlamentu sa skončila dramaticky. Koalícia bleskovo rušila Úrad na ochranu oznamovateľov a opäť, už po 11. krát menila trestný zákon. Nepomohla ani kritika prezidenta a generálneho prokurátora. Opozícia označuje novelu trestného zákona ako darček pre mafiu a Tibora Gašpara. Vzťahy v koalícii sú vyostrené, no väčšinu v parlamente si drží aj bez Jána Ferenčáka.Ako je na tom na konci roka vládna koalícia, bude mať aj ďalej v parlamente istotu väčšiny? Je možná aj rekonštrukcia vlády? Prečo vôbec musela koalícia tak rýchlo rušiť úrad na ochranu oznamovateľov a meniť trestný zákon na poslednú chvíľu pozmeňovacím návrhom Smeru? A čo prezident, ktorý vraj stratil podporu SNS aj Smeru do ďalších volieb? Ako to zvláda politická opozícia? A čo na to hovorí Európska únia? Čo znamená Ficova chystaná žaloba na Úniu pre stopku na ruský plyn a ropu?Braňo Závodský sa rozprával s politickým komentátorom Mariánom Leškom.

„Premiér Fico je bezmocný. Najmocnejší vo vláde sú teraz ministri, ktorí keby sa vrátili do parlamentu, môžu vydierať“, hovorí o rozpoložení moci vrámci aktuálnej vládnej koalície opozičný poslanec František Mikloško. Poukazuje pritom na mená ako Rudolf Huliak, Martina Šimkovičová či Peter Kotlár. „To sú dnes mocnejší ľudia ako premiér“. „Už sa tejto noci táto vláda nezbaví“ – nestor slovenského parlamentu František Mikloško tak reagoval na prelomenie prezidentovho veta po štvrtkovom nočnom rokovaní. Noc, ktorá nebola vážna len pre obsah rokovania. Noc, ktorá opäť obnažila úroveň nositeľov moci. Alkohol, vulgarizmy, náznaky fyzických stretov. A to všetko ako kontext pre zákon, ktorý sa nielen existenčne dotkne tímu, ktorý vybudoval fungujúci úrad a poskytoval ochranu oznamovateľom korupcie, ale oslabí dôveru v inštitúcie a protikorupčné nastavenie, ako upozorňujú jeho kritici. Slovensko má za sebou jednu z ďalších kapitol z radu „noci dlhých nožov“ z čias Vladimíra Mečiara, ktorá vtedy prekreslila mocenské siločiary až do úrovne inštitúcií. V piatok predpoludním opäť zaznelo, že „včerajšia noc sa zapíše do dejín“ a „vláda sa jej nezbaví“ – František Mikloško teraz hovoril o vláde Roberta Fica. Čo nezmazateľné na nej vidí? A kam nás takéto škvrny ťahajú? Otázky na Františka Mikloška. „Premiér Fico je bezmocný. Najmocnejší vo vláde sú teraz ministri, ktorí keby sa vrátili do parlamentu, môžu vydierať“, hovorí o rozpoložení moci vrámci aktuálnej vládnej koalície opozičný poslanec František Mikloško. Poukazuje pritom na mená ako Rudolf Huliak, Martina Šimkovičová či Peter Kotlár. „To sú dnes mocnejší ľudia ako premiér“. „To je až neuveriteľné. Oni dostali zelenú kartu, majú voľné ruky. Samozrejme, že asi budú cítiť nejakú hranicu, ale sú neodvolateľní. Premiér je v tejto chvíli bezmocný. Jeho ústavné právomoci, že môže kedykoľvek odvoliť ministra, sa veľmi spochybnili“Čiže, vy hovoríte, že premiér ako najmocnejší muž tejto krajiny je bezmocný smerom k svojej vláde, ku koalícii?„Bezmocný. Najmocnejší ľudia sú teraz ministri v tej vláde. Keby sas vrátili do parlamentu, môžu vydierať a odísť do opozície. To sú dneska mocnejší ľudia ako premiér.“Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Bitka v parlamente, alkohol a vulgárne nadávky. Koalícia presadila do novely trestného zákona prílepok o kajúcnikoch, ktorý môže pomôcť Tiborovi Gašparovi a Norbertovi Bödörovi. Bola to jedna z najhorších nocí, ktorú sme za posledné dva roky v parlamente videli. Dušan Kováčik má šancu, že sa nevráti do väzenia, keďže Najvyšší súd po dovolaní ministra Suska vracia jeho prípad na súd a aby to nestačilo, koalícia prelomila prezidentovo veto a definitívne odhlasovala zrušenie úradu na ochranu oznamovateľov korupcie. A Jána Ferenčáka odvolali z postu predsedu európskeho výboru, preto vystúpil z poslaneckého klubu Hlas. Toto všetko stihla koalícia za jeden jediný deň. Sobotným Dobrým ránom vás sprevádzajú Zuzana Kovačič Hanzelová a Jakub Filo. Otázky do nasledujúcej epizódy Dobrého rána sobota nám zasielajte na e-mail dobrerano@sme.sk, ideálne vo forme hlasovej správy. Do predmetu napíšte Otázka do sobotného Dobrého rána. Zdroje zvukov: 360tka, Denník N, TA3, NRSR, YouTube/Hnutie Slovensko, Instagram/rastoiliev – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠sme.sk/brifing⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

Mal to byť len horalkový paragraf, ktorý vláda najskôr odmietala a potom sama navrhla schváliť v expresnom režime v ďalšej novele trestného zákona. Skončilo to novými trestnými činmi proti republike a spochybnením výpovedí kajúcnikov. Prezident síce bleskovo vetoval zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov. Koalícia ale jeho veto prelomila. Korupcia bývalého špeciálneho prokurátora sa ide riešiť od začiatku. Minister Susko uspel so svojím dovolaním pre Kováčika.Čo vlastne znamená ovplyvňovanie volieb v spojení s cudzou mocou alebo spochybňovanie povojnových pomerov? Ako sa mení postavenie kajúcnikov a ich výpovedí a prečo opozícia tvrdí, že je to darček pre mafiu a Tibora Gašpara? Prečo to všetko robí vláda, vrátane rušenia ÚOO v skrátenom konaní?Braňo Závodský sa rozprával s bývalým zvoleným kandidátom na generálneho prokurátora a expertom na trestné právo, profesorom Jozefom Čentéšom.

1. Analytici RRZ: Jediným pozitívom konsolidácie je pokles rizikovej prirážky 2. Štát plánuje v bratislavskom prístave netransparentný biznis s firmami z Emirátov 3. Energopomoc sa dolaďuje za pochodu, Saková priznáva chyby 4. Obavy z AI bubliny opäť narástli

Coldwired Podcast (Come and say hello! facebook.com/ColdwiredMusic). End Of Year: 2025 pt 1. Tracklisting: [00:00] 01. Jerome Isma-Ae - Rise (Jerome's Extended Discotheque Mix) [JEE Productions] [04:00] 02. Doug Crawford - Zenith [Hooj Choons] [08:30] 03. Ariel R - Lost in Thoughts (Neuralis Remix) [Massive Harmony Records] [13:23] 04. Blancah - The Garden of Morning Calm (Hernan Cattaneo and Mercurio Remix) [Hiato Music] [17:30] 05. Paul Thomas - Dark Knights (Anunnakis Remix) [UV Noir] [22:07] 06. Rise And Fall - Ground Control [JOOF Aura] [28:37] 07. Gabriel and Dresden - Coil [Tronic] [32:21] 08. Madben - That Ending Track (Paul Roux Remix) [Bedrock Records] [37:14] 09. VADM - Space (Extended Mix) [Pure Progressive] [41:46] 10. Jesh - Afterglow [Lost Language] [47:35] 11. YOTTO - Call Me Back (Extended Mix) [Odd One Out] [51:55] 12. Basil O'Glue - Ask What You Can Do [BAGRUHM] [55:52] 13. Scott Mac - Eternity (Extended Mix) [Pure Trance] [1:02:30] 14. Calantha - Ibiza 3AM [BAGRUHM] [1:07:13] 15. Narel, Sunda - Refractor (Hoopoe Remix) [Landscapes Music] [1:13:20] 16. Basil O'Glue - Unnecessary Attitude [BAGRUHM] [1:18:50] 17. CLOSE PROXIMITY - Need Somebody [Dischi Autunno] [1:22:51] 18. Nomas - Antithesis [JOOF Recordings] [1:27:30] 19. Astral Projection - For All Mankind [Iboga Records] [1:33:55] 20. J Lauda, D.J. MacIntyre - Strange Wonders (Nomas Remix) [SLC-6 Music] [1:38:47] 21. Tracid, Koal_53 - Dreams [KOAL RECORDS] [1:44:21] 22. Mia Lily - 402 [Shall Not Fade] [1:46:26] 23. Janeret - Wistful [Orizon] [1:51:19] 24. Hoopoe - Jump in the Sun [Hedjog Records]

1. Prezidentovo veto prináša viac otázok než odpovedí. 2. Ako nedemokrati ohýbajú právo. 3. Maďarky a Maďari sú podľa Smeru, Hlasu a SNS občanmi druhej kategórie.

Vládna koalícia bleskovo zrušila Úrad na ochranu oznamovateľov a založila na jeho mieste nový úrad. To všetko po tom, čo pôvodný úrad poslal ministerstvu vnútra tri pokuty pre kauzy policajtov okolo Jána Čurillu, ktorí majú status oznamovateľov.Aj keď to koalícia dlho odmietala, napokon sama vracia do trestného zákona takzvaný horalkový paragraf. Koalícia za zrušenie úradu aj zmeny v trestnom zákone kritizuje aj generálny prokurátor. A medzitým sa nám takmer opäť zrazili dva vlaky.Naozaj sa musel rušiť fungujúci úrad len pre výmenu jeho šéfky a pokuty ministrovi? Má vôbec koalícia na takéto veci čas? Prečo v parlamente už rok stoja opozičné návrhy na odvolávanie ministrov a stále nám chýba sudca na ústavnom súde? A bude koalícia v parlamente jednotná pri odvolávaní Jána Ferenčáka alebo pri vetovanej novele o hazarde, či zmenách v Envirofonde? Má minister Ráž podporu a v SNS?Braňo Závodský sa rozprával s poslancami Národnej rady, predsedom klubu Slovenskej národnej strany Romanom Michelkom a podpredsedom klubu strany Sloboda a Solidarita Ondrejom Dostálom.

Poslanci Národnej rady v utorok definitívne schválili zrušenie súčasného Úradu na ochranu oznamovateľov. Za koniec inštitúcie a vytvorenie novej hlasovalo 78 koaličných poslancov. Hlasovanie symbolicky pripadlo na 9. december – Medzinárodný deň boja proti korupcii.„Neviem, koľko z tých 78 ľudí, ktorí hlasovali za zrušenie úradu, vie, že dnes je medzinárodný deň boja proti korupcii. Myslím si, že tí najcynickejší to vedia a dopredu si povedali, že to dáme na tento deň, aby sme to celé prekryli a dali tomu väčšiu vážnosť,“ reagoval v podcaste Peter Bárdy.Podľa šéfredaktora Aktualít parlament s koaličnou väčšinou neschvaľuje len užitočné veci, ale robí gestá, ktorými ukazuje, „ako sa vysporiadajú s progresivizmom“.Schválenie zákona otriaslo aj stabilitou koalície. Hlasovanie ignoroval poslanec Hlasu Ján Ferenčák, ktorý následne oznámil odchod z poslaneckého klubu. Vládna koalícia tak má v parlamente už len tesnú väčšinu 78 poslancov.Viac si vypočujte v našom podcaste.Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk.

Novinárka Denníka N Monika Tódová vyberá každý piatok 10 dôležitých udalostí týždňa týkajúcich sa boja proti korupcii, právneho štátu a transparentnosti.

Koalícia na poslednú chvíľu mení stratégiu. Poslanci Hlasu predložili pozmeňujúci návrh, ktorým zo zákona o zrušení Úradu na ochranu oznamovateľov vypúšťajú niektoré časti sporného zákona. Ide napríklad o možnosť zamestnávateľa každých šesť mesiacov preskúmavať ochranu oznamovateľa.Dôvodom je tlak z Bruselu. „Chcela by som požiadať o potlesk pre stranu Hlas, ktorá nás zachránila pred infringementom proti vlastnému návrhu zákona,“ reagovala v parlamente poslankyňa PS Zuzana Števulová.Napriek ústupkom podstata zákona zostáva: súčasný úrad sa ruší a predsedníčka Zuzana Dlugošová vo funkcii končí. Nového dočasného šéfa vyberie priamo predseda parlamentu Richard Raši. Podľa Števulovej tento manéver „obnažil na kosť“ skutočné úmysly koalície – zbaviť sa nepohodlného vedenia a ovládnuť inštitúciu.V dnešnom podcaste budete počuť reakciu poslanca Hlasu Michala Barteka aj rozhovor s poslankyňou Zuzanou Števulovou.

Vláda koalícia v parlamente expresne rýchlo ruší Úrad na ochranu oznamovateľov. Zrýchlené hlasovanie kritizuje generálny prokurátor a aj Európska komisia. Proti rušeniu úradu protestujú občania aj mimovládky a hlasovať nechce ani poslanec Hlasu Ján Ferenčák.Opozícii sa dopoludnia pre vlakové nehody nepodarilo odvolať ministra dopravy Jozefa Ráža. Koalícia odmietla otvoriť mimoriadnu schôdzu parlamentu. Smer, ktorý klesá v prieskumoch, sa medzitým dostal pre kauzy obvineného šéfa úradu vlády Gedru a obvineného advokáta a švagra Roberta Fica Chabadu do sporu s generálnym prokurátorom. Premiér tiež pre maily so sexuálnym predátorom Epsteinom odmietol odvolať svojho poradcu Miroslava Lajčáka.Prečo chce vlastne vláda zrušiť fungujúci Úrad na ochranu oznamovateľov? Čo vyvolalo vojnu prokurátorov a ako napokon dopadne? A ako môže skončiť infringement Európskej únie proti Slovensko pre novelu ústavy? A neprestrelilo PS s otváraním Benešových dekrétov?Braňo Závodský sa rozprával s politológom a dekanom Fakulty aplikovaných jazykov Ekonomickej univerzity Radoslavom Štefančíkom.

Koalícia škandalózne za pár dní ruší úrad na ochranu oznamovateľov. Vyzerá to na pomstu za ochranu policajtov okolo Jána Čurillu. Rozpútala sa nová podivná vojna, tentokrát nie policajtov, ale prokurátorov. Robert Kaliňák opäť obhajoval Bombica a poslanec Michal Bartek nazval Máriu Kolíkovú hyenou. Sobotným Dobrým ránom vás sprevádzajú Zuzana Kovačič Hanzelová a Jakub Filo. Otázky do nasledujúcej epizódy Dobrého rána sobota nám zasielajte na e-mail dobrerano@sme.sk, ideálne vo forme hlasovej správy. Do predmetu napíšte Otázka do sobotného Dobrého rána. Zdroje zvukov:TA3, TASR – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠sme.sk/brifing⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.