Podcasts about novembra

Za referendum Proti zastrupitvi bolnikov potrebnih še 10 tisoč podpisov.Družba SunContract toži državo, češ da je obrnila hrbet vlagateljem v sončne elektrarne. Novembra zato družba ukinja net metering.Javnofinančni primanjkljaj spet višji, zdaj znaša že 2,9 odstotka BDP-ja.Energetika Ljubljana s 1. oktobrom dviguje ceno toplote za 9,4 odstotka. Kakšne so cene drugje po državi?Naložbe v visokošolsko infrastrukturo se nadaljujejo, v novem študijskem letu tudi več sprememb na področju subvencionirane prehrane.Smo bližje miru v Gazi? Za zdaj pozitivni odzivi na Trumpov načrt, a Hamas se še ni opredelil.Vreme- danes oblačno, možne rahle padavine, jutri več sonca, a ozračje bo hladil veter.Na konferenci javnega zdravja tudi o vplivu hitrega tehnološkega razvoja na mlade.Festival za tretje življenjsko obdobje tudi letos z bogatim programom.Šport: Slovenska reprezentanca v slalomu na divjih vodah je v ekipni tekmi osvojila bronasto kolajno.

250925_politika_Grohling Celý článok nájdete TU: https://www.teraz.sk/publicistika . Bratislava 26. septembra (Teraz.sk) – Symbol boja za slobodu a a demokraciu, 17. november, je deň, kedy by mali opozičné politické strany otriasť vládou tým, že vyvolajú generálny štrajk. V TASR TV to povedal predseda SaS Branislav Gröhling. . Vláda si podľa neho už zvykla na to, že sympatizanti opozície demonštrujú na námestiach. „Aj keď sa organizujú protesty, s touto vládou to už nič nerobí,“ konštatuje líder liberálov. Aj keď je generálny štrajk mimoriadne silný prostriedok na vyjadrenie nespokojnosti, podľa Gröhlinga by sme nemali ostať pri predstave, že ho môžu iniciovať iba odborári. . „Buď ostaneme zacyklení v roku 1989, alebo sa niekam posunieme,“ vyhlásil. Dodal, že do 17. novembra sú ešte dva mesiace, ktoré sa dajú využiť na prípravu. Podpora štrajku sa podľa Gröhlinga dá vyjadriť aj symbolicky, napríklad zatvorením prevádzky na hodinu počas obednej prestávky, alebo vyvesením letákov či iných vizuálov...

Mieril na líšku, trafil pritom Marišku, i tak hodnotí zámery ministra školstva šéfka školy AutistiPrešov Eva Turáková. V mene nanútenej inklúzie totiž Tomáš Drucker plánuje okresať financovanie súkromných i cirkevných škôl. Je absurdné, ak si minister myslí, že vie lepšie, čo má chcieť rodič pre vlastne dieťa, odkazuje mu šéfka úspešne fungujúcej súkromnej školy pre autistov.Nežná revolúcia vo vzdelávaní verzus návrat pred November 89. Minister školstva sa rozhodol rozpútať vo vzdelávaní hotovú revolúciu. Odborníci i časť verejnosti, ale hovoria, že ide skôr o kontrarevolúcií voči ideálom a hodnotám Novembra, ktorými sa minister zaštiťuje. Predmetom sporu je predovšetkým optimalizácia školskej siete, v ktorej v mene inklúzie pre deti zo zlých sociálnych pomerov plánuje ministerstvo zobrať rodičom právo na slobodnú voľbu cesty za vzdelaním ich vlastných detí. V prípade ak súkromné či cirkevné školy svoje brány plne neotvoria, budú štátom potrestané - a to rovno krátením financií. To pritom môže viesť k zhoršeniu ich kvality či nárastu ceny za ústavou garantované vzdelanie, čo nepomôže ani deťom zo segregovaného prostredia, tak ani tým, ktorých rodičia sa snažia nájsť kvalitnejšie či aspoň - pre potreby ich vlastných detí, adekvátnejšie vzdelávanie. Je to návrat do čias prednovembrového štátneho dirigizmu, minister školstva rieši problémy motorovou pílou a následky poškodia tak deti v súkromných školách, ako aj tie zo zlého socioekonomického prostredia, tvrdí Eva Turáková. Návrh už síce prešiel prvým parlamentným čítaním no voči týmto zámerom sa rozhorela ostrá verejná oponentúra a to i vo forme petície "TAKTO NIE! Žiadame zachovanie rovnakých podmienok financovania a vzdelávania pre všetky deti." Aké následky bude mať táto vojna, ktorú s cirkevnými a súkromnými školami rozpútal minister školstva? Dá sa inklúzia nanútiť štátom a je segregácia prakticky akejkoľvek inakosti skutočne vážnym problémom nášho školstva? Vie tento štát manažovať verejné školy tak dobre, že má právo určovať súkromníkom, ako by to mali robiť oni? Je ústavou garantované vzdelávanie bezplatné alebo ide o hrubý a dávno neplatný mýtus? No a napokon, aké sú deti s autizmom a je tento štát aj pre naše deti s akoukoľvek inakosťou? Ráno Nahlas s riaditeľkou súkromnej spojenej školy AutistiPrešov Evou Turákovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Mieril na líšku, trafil pritom Marišku, i tak hodnotí zámery ministra školstva šéfka školy AutistiPrešov Eva Turáková. V mene nanútenej inklúzie totiž Tomáš Drucker plánuje okresať financovanie súkromných i cirkevných škôl. Je absurdné, ak si minister myslí, že vie lepšie, čo má chcieť rodič pre vlastne dieťa, odkazuje mu šéfka úspešne fungujúcej súkromnej školy pre deti s autizmom.Nežná revolúcia vo vzdelávaní verzus návrat pred November 89. Minister školstva sa rozhodol rozpútať vo vzdelávaní hotovú revolúciu. Odborníci i časť verejnosti, ale hovoria, že ide skôr o kontrarevolúcií voči ideálom a hodnotám Novembra, ktorými sa minister zaštiťuje. Predmetom sporu je predovšetkým optimalizácia školskej siete, v ktorej v mene inklúzie pre deti zo zlých sociálnych pomerov plánuje ministerstvo zobrať rodičom právo na slobodnú voľbu cesty za vzdelaním ich vlastných detí. V prípade ak súkromné či cirkevné školy svoje brány plne neotvoria, budú štátom potrestané - a to rovno krátením financií. To pritom môže viesť k zhoršeniu ich kvality či nárastu ceny za ústavou garantované vzdelanie, čo nepomôže ani deťom zo segregovaného prostredia, tak ani tým, ktorých rodičia sa snažia nájsť kvalitnejšie či aspoň - pre potreby ich vlastných detí, adekvátnejšie vzdelávanie. Je to návrat do čias prednovembrového štátneho dirigizmu, minister školstva rieši problémy motorovou pílou a následky poškodia tak deti v súkromných školách, ako aj tie zo zlého socioekonomického prostredia, tvrdí Eva Turáková. Návrh už síce prešiel prvým parlamentným čítaním no voči týmto zámerom sa rozhorela ostrá verejná oponentúra a to i vo forme petície "TAKTO NIE! Žiadame zachovanie rovnakých podmienok financovania a vzdelávania pre všetky deti." Aké následky bude mať táto vojna, ktorú s cirkevnými a súkromnými školami rozpútal minister školstva? Dá sa inklúzia nanútiť štátom a je segregácia prakticky akejkoľvek inakosti skutočne vážnym problémom nášho školstva? Vie tento štát manažovať verejné školy tak dobre, že má právo určovať súkromníkom, ako by to mali robiť oni? Je ústavou garantované vzdelávanie bezplatné alebo ide o hrubý a dávno neplatný mýtus? No a napokon, aké sú deti s autizmom a je tento štát aj pre naše deti s akoukoľvek inakosťou? Ráno Nahlas s riaditeľkou súkromnej spojenej školy AutistiPrešov Evou Turákovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Nevšimol si, že bol 17. november a teraz nás chce všetkých zatiahnuť do tohto nevšímania.“ Veta, ktorou otvoril svoj príhovor na minulotýždňovom bratislavskom proteste. A túto vetu predchádzala iná: „Aj 17. november nám už zobrali a preto dovoľte, aby som vám predstavila osobnosť Novembra'89.“ Moderátorka podujatia takto uviedla Františka Mikloška. A ten v spomínanej prvej vete hovoril o aktuálnom premiérovi Robertovi Ficovi, ktorý si November nevšimol a do nevšímania chce uviesť krajinu. A to až akousi „normalizáciou nevšímania“.Dá sa však prehliadnuť symbol, ktorý pre krajinu a jej obyvateľov znamenal prechod z neslobody do slobody, z totality do demokracie? Napriek dráme, ktorá je skrytá v tejto otázke, neplatí aj to, že 17. november nám už zobrali, lebo sme ten konsolidačný suchý oznam o jeho neslávení pracovným pokojom prijali bez akéhokoľvek prvotného odporu?A dá sa vyvážiť symbol úsporou 150-miliónov? Otázky pre Františka Mikloška, ktorý November'89 formoval, predtým naň krajinu pripravoval a dodnes hľadá formy napĺňania jeho odkazu.„Sviatky si vieme osláviť, keď máme voľno. Vtedy máme čas sa zastaviť. Povedzme si otvorene, vo chvíli, keď to bude pracovný deň, stane sa s ním to, čo s 28. októbrom. Deň, ktorý znamenal aj pre Slovensko rozbeh, nevšímame si ho, lebo ide o pracovný deň. A o toto ide Robertovi Ficovi,“ hovorí jedná z tvárí Novembra'89 František Mikloško. „Ide tu ešte o viac: To, že nám chcú zrušiť 17. november je vlastne kontrarevolúcia k Nežnej revolúcii,“ dodáva.Novela ústavy - Ficov podvod„Novela ústavy je podvod Roberta Fica,“ konštatuje František Mikloško. „Nerozumiem, že to dokáže niekto prehliadnuť,“ dodáva. Na poznámku, že tento podvod chce KDH Ficovi podporiť, Mikloško reaguje, že je to „na ich zodpovednosti“.„Smiešnou“ pritom nazýva iniciatívu KDH „vykostiť“ Smer svojou podporou novely ústavy s mužom a ženou.„Podvozok“ KDH – cesta k bezvýznamnostiKDH však podľa Františka Mikloška pripravuje alternatívu k podpore Ficovho návrhu. Ustanovenie o mužovi a žene chce podľa neho presadiť prílepkom v druhom čítaní o inej novele ústavy, ktorou chcú práve kresťanskí demokrati umožniť poslankyniam na materskej disponovať „spočívajúcim mandátom“. V praxi by to znamenalo, že počas ich materských povinností by ich zastupoval poslanecký náhradník a v prípade, že by sa poslankyňa rozhodla vrátiť do poslaneckých lavíc, mandát by si zobrala.„Je to naoko nevinný paragraf, aký majú aj škandinávskej krajiny. Ale pokiaľ by prešiel do druhého čítania, bude tam snaha zo strany konzervatívnych politikov dať tam opäť novelu ústavy o mužovi a žene,“ hovorí František Mikloško. „Tam by sa stratil argument OĽANO (hnutia Slovensko), že by za to nehlasovali. Budú hlasovať, keď to bude návrh KDH,“ vysvetľuje.„Môže sa ľahko stať, že v októbri bude táto novela vďaka návrhu KDH na stole opäť, no iným spôsobom,“ konštatuje poslanec. „A pokiaľ sa k tomu Robert Fico pridá, tak to prejde.“ V KDH o tomto návrhu hovoria ako o „podvozku“ pre novelu ústavy o dvoch pohlaviach.František Mikloško hovorí, že nepodporí nielen pôvodný návrh Smeru, ale ani návrh KDH pre tzv. novelu „podvozok“ v prvom čítaní, ktorý by mohol byť v druhom čítaní priestorom pre prílepok vo forme dvoch pohlaví.Pri tejto alternatíve ale hovorí, že pre KDH to bude „cesta do bezvýznamnosti“. „Bude otázkou, či KDH vôbec bude v budúcnosti na politickej scéne,“ dodáva.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Nevšimol si, že bol 17. november a teraz nás chce všetkých zatiahnuť do tohto nevšímania.“ Veta, ktorou otvoril svoj príhovor na minulotýždňovom bratislavskom proteste. A túto vetu predchádzala iná: „Aj 17. november nám už zobrali a preto dovoľte, aby som vám predstavila osobnosť Novembra'89.“ Moderátorka podujatia takto uviedla Františka Mikloška. A ten v spomínanej prvej vete hovoril o aktuálnom premiérovi Robertovi Ficovi, ktorý si November nevšimol a do nevšímania chce uviesť krajinu. A to až akousi „normalizáciou nevšímania“.Dá sa však prehliadnuť symbol, ktorý pre krajinu a jej obyvateľov znamenal prechod z neslobody do slobody, z totality do demokracie? Napriek dráme, ktorá je skrytá v tejto otázke, neplatí aj to, že 17. november nám už zobrali, lebo sme ten konsolidačný suchý oznam o jeho neslávení pracovným pokojom prijali bez akéhokoľvek prvotného odporu?A dá sa vyvážiť symbol úsporou 150-miliónov? Otázky pre Františka Mikloška, ktorý November'89 formoval, predtým naň krajinu pripravoval a dodnes hľadá formy napĺňania jeho odkazu.„Sviatky si vieme osláviť, keď máme voľno. Vtedy máme čas sa zastaviť. Povedzme si otvorene, vo chvíli, keď to bude pracovný deň, stane sa s ním to, čo s 28. októbrom. Deň, ktorý znamenal aj pre Slovensko rozbeh, nevšímame si ho, lebo ide o pracovný deň. A o toto ide Robertovi Ficovi,“ hovorí jedná z tvárí Novembra'89 František Mikloško. „Ide tu ešte o viac: To, že nám chcú zrušiť 17. november je vlastne kontrarevolúcia k Nežnej revolúcii,“ dodáva.Novela ústavy - Ficov podvod„Novela ústavy je podvod Roberta Fica,“ konštatuje František Mikloško. „Nerozumiem, že to dokáže niekto prehliadnuť,“ dodáva. Na poznámku, že tento podvod chce KDH Ficovi podporiť, Mikloško reaguje, že je to „na ich zodpovednosti“.„Smiešnou“ pritom nazýva iniciatívu KDH „vykostiť“ Smer svojou podporou novely ústavy s mužom a ženou.„Podvozok“ KDH – cesta k bezvýznamnostiKDH však podľa Františka Mikloška pripravuje alternatívu k podpore Ficovho návrhu. Ustanovenie o mužovi a žene chce podľa neho presadiť prílepkom v druhom čítaní o inej novele ústavy, ktorou chcú práve kresťanskí demokrati umožniť poslankyniam na materskej disponovať „spočívajúcim mandátom“. V praxi by to znamenalo, že počas ich materských povinností by ich zastupoval poslanecký náhradník a v prípade, že by sa poslankyňa rozhodla vrátiť do poslaneckých lavíc, mandát by si zobrala.„Je to naoko nevinný paragraf, aký majú aj škandinávskej krajiny. Ale pokiaľ by prešiel do druhého čítania, bude tam snaha zo strany konzervatívnych politikov dať tam opäť novelu ústavy o mužovi a žene,“ hovorí František Mikloško. „Tam by sa stratil argument OĽANO (hnutia Slovensko), že by za to nehlasovali. Budú hlasovať, keď to bude návrh KDH,“ vysvetľuje.„Môže sa ľahko stať, že v októbri bude táto novela vďaka návrhu KDH na stole opäť, no iným spôsobom,“ konštatuje poslanec. „A pokiaľ sa k tomu Robert Fico pridá, tak to prejde.“ V KDH o tomto návrhu hovoria ako o „podvozku“ pre novelu ústavy o dvoch pohlaviach.František Mikloško hovorí, že nepodporí nielen pôvodný návrh Smeru, ale ani návrh KDH pre tzv. novelu „podvozok“ v prvom čítaní, ktorý by mohol byť v druhom čítaní priestorom pre prílepok vo forme dvoch pohlaví.Pri tejto alternatíve ale hovorí, že pre KDH to bude „cesta do bezvýznamnosti“. „Bude otázkou, či KDH vôbec bude v budúcnosti na politickej scéne,“ dodáva.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Prelomový moment Nežnej revolúcie i triumf občianskych iniciatív proti komunistickému režimu. Hodnotenia, ktoré historici spájajú s generálnym štrajkom z Novembra'89. Po udalostiach zo 17. novembra z Pražskej národní třídy, kde sa ukázala neľudská tvár policajných obuškov proti študentom, tu bol 27. november. Vtedy vyšlo do ulíc 75 percent fabrík a závodov, a tiež škôl. Ďalší si zo solidarity krátili pracovný čas. Na dve hodiny vtedy stíchli stroje a výrobné pásy a život krajiny sa presunul do ulíc a námestí, aby dal vtedajším mocným signál, že nespokojnosť s režimom dokáže zastaviť aj ekonomiku. Už dva dni na to z Ústavy vypadol článok 4 o vedúcej úlohe komunistickej strany. A mesiac na to už na čele bývalej Československej socialistickej republiky stál niekdajší prísne strážený a internovaný disident Václav Havel.Téma generálneho štrajku tu ožíva opäť. Otvára ju opozícia. Mieri pritom na vládne snahy takmer trojmiliardovej konsolidácie, pričom vláda nekonsoliduje seba – ako zaznieva z opozičných vôd.Je krajina v stave, aby sa dokázala zmobilizovať podľa vzoru spred štvrťstoročia? A sú tu paralely, ktoré by téme dávali silu? Otázky pre Ladislava Snopka, dramaturga námestí Novembra'89, niekdajšieho disidenta a neskôr aj ministra kultúry.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Prelomový moment Nežnej revolúcie i triumf občianskych iniciatív proti komunistickému režimu. Hodnotenia, ktoré historici spájajú s generálnym štrajkom z Novembra'89. Po udalostiach zo 17. novembra z Pražskej národní třídy, kde sa ukázala neľudská tvár policajných obuškov proti študentom, tu bol 27. november. Vtedy vyšlo do ulíc 75 percent fabrík a závodov, a tiež škôl. Ďalší si zo solidarity krátili pracovný čas. Na dve hodiny vtedy stíchli stroje a výrobné pásy a život krajiny sa presunul do ulíc a námestí, aby dal vtedajším mocným signál, že nespokojnosť s režimom dokáže zastaviť aj ekonomiku. Už dva dni na to z Ústavy vypadol článok 4 o vedúcej úlohe komunistickej strany. A mesiac na to už na čele bývalej Československej socialistickej republiky stál niekdajší prísne strážený a internovaný disident Václav Havel.Téma generálneho štrajku tu ožíva opäť. Otvára ju opozícia. Mieri pritom na vládne snahy takmer trojmiliardovej konsolidácie, pričom vláda nekonsoliduje seba – ako zaznieva z opozičných vôd.Je krajina v stave, aby sa dokázala zmobilizovať podľa vzoru spred štvrťstoročia? A sú tu paralely, ktoré by téme dávali silu? Otázky pre Ladislava Snopka, dramaturga námestí Novembra'89, niekdajšieho disidenta a neskôr aj ministra kultúry.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

V špeciálnej epizóde podcastu prinášame rozhovor s Milanom Kňažkom – hercom, lídrom Novembra '89 a hosťom výstavy Jozef Srna: Aby bolo viac svetla. Hovoríme o tichom, no naliehavom umení, o slobode, ktorá sa musí znova a znova brániť, aj o tom, čo nám odkazuje Srnova tvorba dnes.

Parlament dal za zvláštnych okolností premiérovi stopku na hlasovanie za ďalšie kolo sankcií proti Rusku. Premiér si to vysvetľuje po svojom. Parlament čaká hlasovanie o zmenách v ústave a KDH uvažuje, že podporí Smer.Bude premiér v Bruseli rešpektovať parlamentné uznesenie a bude to problém v koalícií? Môže Únia odobrať proruským členským krajinám eurofondy? Bude problém aj guvernér národnej banky Kažimír, ktorého Smer odmieta, ale Hlas hlasno podporuje? A spojí sa KDH so Smerom pri hlasovaní o tom, že v ústave potrebujeme mať len dve pohlavia? Čo to urobí s opozíciou? A bude po novom Slovensko zvyšovať výdavky na obranu z dvoch až na 5 % HDP?Braňo Závodský sa rozprával s politológom a dekanom Fakulty aplikovaných jazykov Ekonomickej univerzity Radoslavom Štefančíkom.

„Robertovi Ficovi sa podaril veľmi nebezpečný ťah: spriemeroval spoločenské vedomie a presvedčil ho, že najväčším výdobytkom spoločnosti je, že sa ľudia môžu doslova nažrať. Že si môžu užívať, že majú všetky výdobytky konzumného spôsobu života. No len keď si to dáme do kontextu spoločnosti, ktorá hľadá vyšší princíp, istý morálny aspekt zmyslu života, tak milý Robert Fico a jeho kumpáni naučili Slovákov, že hlavným zmyslom pobytu na tomto svete je mať sa dobre. A nemôžem konštatovať inak – a ospravedlňujem sa za to slovo – ale toto sa nedá nazvať inak ako prasačia morálka“, hovorí Ladislav Snopko, človek Novembra'89 a bývalý minister kultúry. 17. november – pre niekoho jeden z dátumov, na ktorom sa dá ušetriť, pre iných symbol, keď sa do našich končín začala vracať sloboda.17. november. Aj po vyše 35-rokoch opäť téma. Nie však téma na diskusiu. Skôr oznam vládnej moci, že tomuto sviatku nebude prináležať výsada pracovného voľna.17. november ako symbol návratu slobody – po štyroch dekádach slobody ukradnutej. A ukradnutej komunistickou mocou. Zaslúži si takýto prístup? Naviac – zo strany mocných s komunistickou minulosťou?Téma pre Ladislava Snopka, niekdajšieho ministra kultúry, tvár disentu a človeka Novembra'89.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Robertovi Ficovi sa podaril veľmi nebezpečný ťah: spriemeroval spoločenské vedomie a presvedčil ho, že najväčším výdobytkom spoločnosti je, že sa ľudia môžu doslova nažrať. Že si môžu užívať, že majú všetky výdobytky konzumného spôsobu života. No len keď si to dáme do kontextu spoločnosti, ktorá hľadá vyšší princíp, istý morálny aspekt zmyslu života, tak milý Robert Fico a jeho kumpáni naučili Slovákov, že hlavným zmyslom pobytu na tomto svete je mať sa dobre. A nemôžem konštatovať inak – a ospravedlňujem sa za to slovo – ale toto sa nedá nazvať inak ako prasačia morálka“, hovorí Ladislav Snopko, človek Novembra'89 a bývalý minister kultúry. 17. november – pre niekoho jeden z dátumov, na ktorom sa dá ušetriť, pre iných symbol, keď sa do našich končín začala vracať sloboda.17. november. Aj po vyše 35-rokoch opäť téma. Nie však téma na diskusiu. Skôr oznam vládnej moci, že tomuto sviatku nebude prináležať výsada pracovného voľna.17. november ako symbol návratu slobody – po štyroch dekádach slobody ukradnutej. A ukradnutej komunistickou mocou. Zaslúži si takýto prístup? Naviac – zo strany mocných s komunistickou minulosťou?Téma pre Ladislava Snopka, niekdajšieho ministra kultúry, tvár disentu a človeka Novembra'89.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Je tu čas poľovačky, tentoraz na liberálov. Aspoň tak to vyzerá z aktuálnych statusov pánov dnešnej moci - Trumpa, Orbána či Fica. Komu - a čo vlastne, liberáli urobili a prečo sa stali korisťou nových držiteľov moci? No a kto sú to tí liberáli a o čo im ide? Barikády nie sú dnes tou jedinou možnosťou, ale možno k ním musíme siahnuť, tvrdí Matej Cíbik.Čas liberálov skončil. S liberálnou demokraciou je koniec a globalizácia presadzovaná liberálnymi elitami už nemá žiadnu budúcnosť. Takéto - a im podobné veštby, v ostatných dňoch, týždňoch či dokonca mesiacoch, dookola počúvame od nových nositeľov moci. Hovorí to Donald Trump, opakuje to Viktor Orbán a zaklína sa tým aj náš premiér Robert Fico.Ten svoju - ešte pred pár rokmi budovanú hrádzu proti hnedému extrémizmu Mariána Kotlebu, odrazu vymenil za snahu o postavenie akejsi ním svojvoľne definovanej hradby voči údajným hrozbám liberálneho progresivizmu. Áno, žijeme ozaj prelomové časy, ale odkedy sa z pojmu "liberál" stala tak desivá hrozba, že to začína pripomínať poľovačku na tzv. "Večného Žida"? Čo komu liberál vlastna urobili?Kto sú teda títo dnešní liberáli a o čo im - okrem presadzovania univerzality ľudských práv, vlastne ide? Prečo sa s nimi chce nová politická moc tak strašne porátať no a aké následky bude mať tento ideologický boj na naše ľudské práva? Kto vlastne budú naši noví nepriatelia a z akých dôvodov čerpajú svoj hnev priaznivci tejto novej vzbury voči doterajším poriadkom?No a napokon, ozaj skončila na Slovensku éra započatá Nežnou revolúciou a ide tu o prevrat voči hodnotám Novembra 89?Toto je Ráno Nahlas. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Je tu čas poľovačky, tentoraz na liberálov. Aspoň tak to vyzerá z aktuálnych statusov pánov dnešnej moci - Trumpa, Orbána či Fica. Komu - a čo vlastne, liberáli urobili a prečo sa stali korisťou nových držiteľov moci? No a kto sú to tí liberáli a o čo im ide? Barikády nie sú dnes tou jedinou možnosťou, ale možno k ním musíme siahnuť, tvrdí Matej Cíbik.Čas liberálov skončil. S liberálnou demokraciou je koniec a globalizácia presadzovaná liberálnymi elitami už nemá žiadnu budúcnosť. Takéto - a im podobné veštby, v ostatných dňoch, týždňoch či dokonca mesiacoch, dookola počúvame od nových nositeľov moci. Hovorí to Donald Trump, opakuje to Viktor Orbán a zaklína sa tým aj náš premiér Robert Fico.Ten svoju - ešte pred pár rokmi budovanú hrádzu proti hnedému extrémizmu Mariána Kotlebu, odrazu vymenil za snahu o postavenie akejsi ním svojvoľne definovanej hradby voči údajným hrozbám liberálneho progresivizmu. Áno, žijeme ozaj prelomové časy, ale odkedy sa z pojmu "liberál" stala tak desivá hrozba, že to začína pripomínať poľovačku na tzv. "Večného Žida"? Čo komu liberáli urobili?Kto sú teda títo dnešní liberáli a o čo im - okrem presadzovania univerzality ľudských práv, vlastne ide? Prečo sa s nimi chce nová politická moc tak strašne porátať no a aké následky bude mať tento ideologický boj na naše ľudské práva? Kto vlastne budú naši noví nepriatelia a z akých dôvodov čerpajú svoj hnev priaznivci tejto novej vzbury voči doterajším poriadkom?No a napokon, ozaj skončila na Slovensku éra započatá Nežnou revolúciou a ide tu o prevrat voči hodnotám Novembra 89?Toto je Ráno Nahlas. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Pápež František zasial zrno a to bude rásť. To sa už nedá vrátiť. Vidím aj v mojom srdci, ako som sa oslobodil. Mal som totiž veľké problémy, keď som videl tie veľké hriechy Cirkvi. Príkladom je kauza Roberta Bezáka“, hovorí jedna z tvári Novembra a podzemnej cirkvi František Mikloško. „Aj s pomocou pápeža Františka som prijal, že Cirkev je aj hriešna“, vysvetľuje. Mikloško pritom poukazuje na jeho autentické prežívanie viery a človečenstvo. Muž v bielom, ktorý - kým mohol, hovoril o „božej nehe“, z cirkvi chcel mať „poľnú nemocnicu“ a svoje utrpenie obetoval za svetový mier a bratstvo medzi národmi, o čom sa svet dozvedel až z jeho závetu. V mladosti aj vyznavač tanga, v starobe hoci na vozíku, no stále v pohybe. Pár dní pred smrťou ho svet mohol vidieť v nezvyčajnom civile - len v nohaviciach, košeli a ponču, ako sa nechal zaviesť do svätopeterskej baziliky, aby pozdravil reštaurátorov pri práci. Celkom v súzvuku s jeho prvým pápežským pozdravom – tým „Buona sera“, dobrý večer, ako sa prihovoril zástupom len pár minút po zvolení. Trinásťročný oblúk jeho pontifikátu nás priviedol aj k poslednému verejnému pozdravu – a opäť civilnému Buona Pasqua, čo je v taliančine pozdrav k Veľkonočným sviatkom. Pápež František je už od pondelkového veľkonočného rána v „dome Otca“, ako ohlásil jeho úmrtie Vatikán. Čo po ňom zostáva a na aké výzvy bude musieť odpovedať jeho nástupca? „Vidím aj v mojom srdci, ako som sa oslobodil. Mal som totiž veľké problémy, keď som videl tie veľké hriechy Cirkvi. Príkladom je kauza Roberta Bezáka“, hovorí jedna z tvári Novembra a podzemnej cirkvi František Mikloško. „Aj s pomocou pápeža Františka som prijal, že Cirkev je aj hriešna“, vysvetľuje. „Pápež to priznal. Povedal – áno, sme hriešni. Stretol sa s obeťami zneužívania duchovnými a poprosil ich o odpustenie“, hovorí Mikloško. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Pápež František zasial zrno a to bude rásť. To sa už nedá vrátiť. Vidím aj v mojom srdci, ako som sa oslobodil. Mal som totiž veľké problémy, keď som videl tie veľké hriechy Cirkvi. Príkladom je kauza Roberta Bezáka“, hovorí jedna z tvári Novembra a podzemnej cirkvi František Mikloško. „Aj s pomocou pápeža Františka som prijal, že Cirkev je aj hriešna“, vysvetľuje. Mikloško pritom poukazuje na jeho autentické prežívanie viery a človečenstvo. Muž v bielom, ktorý - kým mohol, hovoril o „božej nehe“, z cirkvi chcel mať „poľnú nemocnicu“ a svoje utrpenie obetoval za svetový mier a bratstvo medzi národmi, o čom sa svet dozvedel až z jeho závetu. V mladosti aj vyznavač tanga, v starobe hoci na vozíku, no stále v pohybe. Pár dní pred smrťou ho svet mohol vidieť v nezvyčajnom civile - len v nohaviciach, košeli a ponču, ako sa nechal zaviesť do svätopeterskej baziliky, aby pozdravil reštaurátorov pri práci. Celkom v súzvuku s jeho prvým pápežským pozdravom – tým „Buona sera“, dobrý večer, ako sa prihovoril zástupom len pár minút po zvolení. Trinásťročný oblúk jeho pontifikátu nás priviedol aj k poslednému verejnému pozdravu – a opäť civilnému Buona Pasqua, čo je v taliančine pozdrav k Veľkonočným sviatkom. Pápež František je už od pondelkového veľkonočného rána v „dome Otca“, ako ohlásil jeho úmrtie Vatikán. Čo po ňom zostáva a na aké výzvy bude musieť odpovedať jeho nástupca? „Vidím aj v mojom srdci, ako som sa oslobodil. Mal som totiž veľké problémy, keď som videl tie veľké hriechy Cirkvi. Príkladom je kauza Roberta Bezáka“, hovorí jedna z tvári Novembra a podzemnej cirkvi František Mikloško. „Aj s pomocou pápeža Františka som prijal, že Cirkev je aj hriešna“, vysvetľuje. „Pápež to priznal. Povedal – áno, sme hriešni. Stretol sa s obeťami zneužívania duchovnými a poprosil ich o odpustenie“, hovorí Mikloško. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Naše školstvo žije ešte v dobách Márie Terézie. Polovicu učiteľov treba prepustiť a tým ostatným dvojnásobne zvýšiť platy, aby to bolo atraktívne povolanie. Reformu vzdelávania treba začať v Materských škôlkach, tvrdí Michal Ukropec. Ako opätovne naštartovať príbeh Slovenska a kde je problém našich startupov a odlivu mozgov?Aktuálne ekonomické a priemyselné vyhliadky na rok 2025 nie sú priaznivé - najmä pre Nemecko, čo je dôležitý partner Slovenska na európskom trhu. Napriek problémom v slovenskej ekonomike a klesajúcim ratingom v strednej Európe môžu situácii pomôcť strategické kroky slovenských inovatívnych biznisov, najmä čo sa týka ich orientácie na svetovom trhu. Hovorí odborník na priemyselné inovácie a bývalý startupista Michal Ukropec. On sám podniká od strednej školy, prvých zamestnancov prijímal už počas štúdia na vysokej škole a dnes je šéfom globálnej slovenskej firmy, ktorú pred štvrťstoročím založil a aktuálne v nej dohaduje obchody aj s veľkými hráčmi svetového biznisu. Ako sa buduje na Slovensku úspešný Startup, prečo z našej krajiny uteká tak veľa mladých múdrych mozgov, kde robíme chyby pri vzdelávaní našich detí, prečo je chybou neinvestovať do vedy a vzdelávania - a aké to bude mať následky na nás všetkých? No a napokon, aké výhladky čakajú na takto nepripravené Slovensko v dnešnom turbulentnom a čoraz nestabilnejšom svete plnom globálnych predátorov? Raz to dno "hitneme" a potom to azda pôjde už len vyššie, to ale nie je najšťastnejšia stratégia. Podstatné u nás je však vyhrať voľby, nie budovať budúcnosť, hovorí Ukropec Za údajne "staré zlaté časy" nemôže nič viac, ako naša zlá pamäť, tvrdí. "Ten progres od Novembra 1989 je brutálny a to nie vďaka, ale napriek vládam, ktoré tu vládli," dodáva.Ráno Nahlas, s Michalom Ukropcom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Naše školstvo žije ešte v dobách Márie Terézie. Polovicu učiteľov treba prepustiť a tým ostatným dvojnásobne zvýšiť platy, aby to bolo atraktívne povolanie. Reformu vzdelávania treba začať v Materských škôlkach, tvrdí Michal Ukropec. Ako opätovne naštartovať príbeh Slovenska a kde je problém našich startupov a odlivu mozgov?Aktuálne ekonomické a priemyselné vyhliadky na rok 2025 nie sú priaznivé - najmä pre Nemecko, čo je dôležitý partner Slovenska na európskom trhu. Napriek problémom v slovenskej ekonomike a klesajúcim ratingom v strednej Európe môžu situácii pomôcť strategické kroky slovenských inovatívnych biznisov, najmä čo sa týka ich orientácie na svetovom trhu. Hovorí odborník na priemyselné inovácie a bývalý startupista Michal Ukropec. On sám podniká od strednej školy, prvých zamestnancov prijímal už počas štúdia na vysokej škole a dnes je šéfom globálnej slovenskej firmy, ktorú pred štvrťstoročím založil a aktuálne v nej dohaduje obchody aj s veľkými hráčmi svetového biznisu. Ako sa buduje na Slovensku úspešný Startup, prečo z našej krajiny uteká tak veľa mladých múdrych mozgov, kde robíme chyby pri vzdelávaní našich detí, prečo je chybou neinvestovať do vedy a vzdelávania - a aké to bude mať následky na nás všetkých? No a napokon, aké výhliadky čakajú na takto nepripravené Slovensko v dnešnom turbulentnom a čoraz nestabilnejšom svete plnom globálnych predátorov? Raz to dno "hitneme" a potom to azda pôjde už len vyššie, to ale nie je najšťastnejšia stratégia. Podstatné u nás je však vyhrať voľby, nie budovať budúcnosť, hovorí Ukropec Za údajne "staré zlaté časy" nemôže nič viac, ako naša zlá pamäť, tvrdí. "Ten progres od Novembra 1989 je brutálny a to nie vďaka, ale napriek vládam, ktoré tu vládli," dodáva.Ráno Nahlas, s Michalom Ukropcom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Námestia sú perspektívnejšie pre túto krajinu ako aktuálny parlament, vidím v nich nádej, tvrdí dramaturg Novembra'89 Ladislav Snopko (podcast)„Problém námestí nie je odchod krajiny z Európskej únie. Problém námestí je o mentálnom odchode Slovenska z prostredia civilizovaných krajín“, tvrdí Ladislav Snopko, disident, zakladateľ Verejnosti proti násiliu, jeden z dramaturgov námestí Novembra'89. „To, čo sa tu momentálne deje, je o strate ambícií fungovať civilizovane v civilizovanom svete“, vysvetľuje. Dnešné Slovensko má podľa neho okrem volebných miestností dva typy miest, kde sa rozhoduje o jeho budúcnosti. Tým prvým, oficiálnym, ale bez dobrej povesti – ako podčiarkuje - je parlament a druhým sú tu už tridsaťšesť rokov námestia našich miest. Námestia ako pamäť úsilia občanov Slovenska o slobodnú a demokraticky spravovanú krajinu. To sú slová jedného zo zakladajúcich členov Verejnosti proti násiliu, dramaturga námestí z Novembra'89, človeka disentu, neskoršieho trojnásobného ministra kultúry Ladislava Snopka. Už krátko po predčasných voľbách, ktoré poslali Roberta Fica opäť na úrad vlády, hovoril, že „boj za slobodu sa neskončil Novembrom'89. Dnes musíme pokračovať“. Písal sa prvý február 2024. Máme tu február 2025 a námestia sa opäť plnia a opäť z nich zaznieva obava o osud krajiny a odhodlanie brániť jej demokratické smerovanie. Ak Snopko ako pamätník a protagonista Novembra pripomína, že námestia v roku 1989 zrušili komunistickú totalitu, v roku 2018 zas odrazili prvý pokus o Ficovu autokraciu, ako vidí ich aktuálny rádius? „Problém námestí nie je odchod krajiny z Európskej únie. Problém námestí je o mentálnom odchode Slovenska z prostredia civilizovaných krajín“, tvrdí. „To, čo sa tu momentálne deje, je o strate ambícií fungovať civilizovane v civilizovanom svete“, vysvetľuje Ladislav Snopko. Spôsoby mocných tu podľa niekdajšieho dramaturga Novembrových námestí nabrali „negustióznu podobu“. „Sludujeme tu, zjednodušene povedané, boj dvoch zúfalstiev. Jedno reprezentujú námestia, plné zúfalý ľudí, lebo im uteká svet pod rukami a chcú to zastaviť. Druhé reprezentuje zúfalstvo mocných, s premiérom na čele, ktorí vidia, že im uteká moc spod rúk a chcú si ju zúfalo udržať“, hovorí. Kritickým je podľa neho fakt, že boj týchto zúfalstiev sa deje nad priepasťou, do ktorej sa rúti krajina. „Problémom už nie len to, či uspejú námestia. Problém je aj to, ako bude potom“. Ladislav Snopko tu naráža na fakt, že krajina sa podľa neho nachádza hospodársky i politicky „nad priepasťou“. Sebakriticky – a tu myslí na aktérov Novembra'89 a prvých ponovembrových vlád – hovorí o zanedbaní investícií do vzdelania. „Krajina, ktorá podporuje vzdelanie a kultúru na prvom mieste, podporuje mentálne zdravie svojich občanov. Vzdelaný a múdry, rozhľadený občan vie, ako má fungovať jedna spoločnosť. Takých občanov sme nevychovali“, uvažuje Snopko. „Vzdelanie a kultúra hovorí – nie všetko sú peniaze, nie všetko je plný válov, nie všetko je nové auto každé tri roky atď. A toto nám odišlo. To je tá bieda, ktorú cítim v tejto krajine“, hovorí. Chýba tu podľa neho „pamäť“, „úvahy o hodnotovej nadstavbe“, „svetonázorová polemika“. A príčinou toho stavu nie je podľa Ladislava Snopka aktuálna politická garnitúra, je len dôsledkom rezignácie na vzdelanie a kultúru.„Robert Fico je len dôsledkom toho, že sme rezignovali na vzdelanie a kultúru v tejto krajine“Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Problém námestí nie je odchod krajiny z Európskej únie. Problém námestí je o mentálnom odchode Slovenska z prostredia civilizovaných krajín“, tvrdí Ladislav Snopko, disident, zakladateľ Verejnosti proti násiliu, jeden z dramaturgov námestí Novembra'89. „To, čo sa tu momentálne deje, je o strate ambícií fungovať civilizovane v civilizovanom svete“, vysvetľuje. Dnešné Slovensko má podľa neho okrem volebných miestností dva typy miest, kde sa rozhoduje o jeho budúcnosti. Tým prvým, oficiálnym, ale bez dobrej povesti – ako podčiarkuje - je parlament a druhým sú tu už tridsaťšesť rokov námestia našich miest. Námestia ako pamäť úsilia občanov Slovenska o slobodnú a demokraticky spravovanú krajinu. To sú slová jedného zo zakladajúcich členov Verejnosti proti násiliu, dramaturga námestí z Novembra'89, človeka disentu, neskoršieho trojnásobného ministra kultúry Ladislava Snopka. Už krátko po predčasných voľbách, ktoré poslali Roberta Fica opäť na úrad vlády, hovoril, že „boj za slobodu sa neskončil Novembrom'89. Dnes musíme pokračovať“. Písal sa prvý február 2024. Máme tu február 2025 a námestia sa opäť plnia a opäť z nich zaznieva obava o osud krajiny a odhodlanie brániť jej demokratické smerovanie. Ak Snopko ako pamätník a protagonista Novembra pripomína, že námestia v roku 1989 zrušili komunistickú totalitu, v roku 2018 zas odrazili prvý pokus o Ficovu autokraciu, ako vidí ich aktuálny rádius? „Problém námestí nie je odchod krajiny z Európskej únie. Problém námestí je o mentálnom odchode Slovenska z prostredia civilizovaných krajín“, tvrdí. „To, čo sa tu momentálne deje, je o strate ambícií fungovať civilizovane v civilizovanom svete“, vysvetľuje Ladislav Snopko. Spôsoby mocných tu podľa niekdajšieho dramaturga Novembrových námestí nabrali „negustióznu podobu“. „Sludujeme tu, zjednodušene povedané, boj dvoch zúfalstiev. Jedno reprezentujú námestia, plné zúfalý ľudí, lebo im uteká svet pod rukami a chcú to zastaviť. Druhé reprezentuje zúfalstvo mocných, s premiérom na čele, ktorí vidia, že im uteká moc spod rúk a chcú si ju zúfalo udržať“, hovorí. Kritickým je podľa neho fakt, že boj týchto zúfalstiev sa deje nad priepasťou, do ktorej sa rúti krajina. „Problémom už nie len to, či uspejú námestia. Problém je aj to, ako bude potom“. Ladislav Snopko tu naráža na fakt, že krajina sa podľa neho nachádza hospodársky i politicky „nad priepasťou“. Sebakriticky – a tu myslí na aktérov Novembra'89 a prvých ponovembrových vlád – hovorí o zanedbaní investícií do vzdelania. „Krajina, ktorá podporuje vzdelanie a kultúru na prvom mieste, podporuje mentálne zdravie svojich občanov. Vzdelaný a múdry, rozhľadený občan vie, ako má fungovať jedna spoločnosť. Takých občanov sme nevychovali“, uvažuje Snopko. „Vzdelanie a kultúra hovorí – nie všetko sú peniaze, nie všetko je plný válov, nie všetko je nové auto každé tri roky atď. A toto nám odišlo. To je tá bieda, ktorú cítim v tejto krajine“, hovorí. Chýba tu podľa neho „pamäť“, „úvahy o hodnotovej nadstavbe“, „svetonázorová polemika“. A príčinou toho stavu nie je podľa Ladislava Snopka aktuálna politická garnitúra, je len dôsledkom rezignácie na vzdelanie a kultúru.„Robert Fico je len dôsledkom toho, že sme rezignovali na vzdelanie a kultúru v tejto krajine“Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Filantropia je veľmi pekné slovo, hovorí básnik, prozaik, výtvarník a kazateľ Cirkvi bratskej Daniel Pastirčák. Pomáhanie zo strany úspešných ľudí nevolá povinnosť, ale zodpovednosť. Vypočujte si podcast Impact Talks, v ktorom búrame tabu spojené so slovom filantropia a prinášame nielen predvianočné inšpirácie a zamyslenia. Od kňaza sa akosi automaticky očakáva, že ľuďom pomáha. Napriek tomu Daniel Pastirčák hovorí, že slovo „pomáhať“ je pre neho trochu problematické. „Naznačuje akoby jednosmerný vzťah – ja prichádzam ako ten, kto sa skláňa k úbohému a ide mu pomôcť. Skutočná pomoc je taká, v ktorej sa neskláňam, ale stanem si na to isté miesto ako človek v biede. Všetkých ľudí vnímam ako nekonečne hodnotných a snažím sa tak aj chovať,“ hovorí kazateľ o tom, prečo je otvorený pomôcť komukoľvek, koho stretne, kto zavolá alebo príde. V podcaste sa dozviete · prečo Daniel Pastirčák považuje Ježiša za absolútneho filantropa, · či výčitky svedomia bývajú tou správnou motiváciou, · prečo bankovka pre človeka bez domova môže byť len prázdnym gestom, · ako by mohla vyzerať ideálna kázeň o pomáhaní, · a či má väčšiu hodnotu darovaný čas alebo peniaze. Kto je Daniel Pastirčák Narodil sa v Prešove. V roku 1974 začal študovať na Strednej umeleckej škole v Košiciach, odkiaľ ho po výstave alternatívneho umenia vylúčili. V Bratislave sa mu podarilo ukončiť stredoškolské štúdium v odbore reštaurovanie. Vyštudoval Slovenskú evanjelickú bohosloveckú fakultu. Počas Novembra 1989 bol organizátorom a členom koordinačného centra VPN v Michalovciach. Pôsobí ako kazateľ Cirkvi bratskej v Bratislave. Je tiež poetom, prozaikom a výtvarníkom, píše divadelné hry aj scenáre pre filmy, na konte má množstvo článkov a kníh. Impact Talks V podcaste Impact Talks vám predstavujeme osobnosti z biznisu, kultúry a športu, ktoré búrajú zaužívané predstavy o filantropii. Srdciarov, ktorí pomáhajú intuitívne, aj tých, ktorí sa snažia o čo najväčší spoločenský dopad. Lebo filantropia je pestrá a zďaleka nie je iba o rozdávaní peňazí. Impact Talks vám prináša Nadácia Pontis, ktorá sa dlhodobo venuje rozvíjaniu filantropie, sociálnych inovácií a zodpovedného podnikania. Podcast vzniká v spolupráci s portálom Aktuality.sk a moderuje ho Milan Junior Zimnýkoval.

Starať sa do politiky len počas volieb je absolútne zúženie našich občianskych, politických a ústavných práv, kritizuje snahu preklasifikovať mimovládny sektor na lobistov šéfka Via Iuris Katarína Batková. Občianska participácia bola jedným z kľúčových výdobytkov Novembra 89, pripomína šéfka nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková. Vládna moc sa totiž v snahe skrotiť mimovládky vôbec nezastavuje, ba práve naopak.Dnes opäť zasadol parlament no a na programe by mal mať aj ďalšie okresanie práv i aktivít mimovládneho sektora. Ten sa totiž po opozícií a médiách stal ďalším nepriateľom vládnej moci. Presne tak, ako to už v októbri minulého roka definoval sám premiér, keď vyhlásil, že „skončila éra, keď v tejto krajine vládli mimovládne organizácie.“Hoci aktuálny návrh klasifikujúci Tretí sektor ako akýchsi lobistov príslušný výbor parlamentu napokon dnes nevyriešil, Tretí sektor v tom vidí iba zmenu taktiky, nie konečného cieľa vládnej moci a to - nasadiť Tretiemu sektoru náhubok.Tretí sektor pritom patrí medzi piliere slovenskej občianskej spoločnosti už od Novembra 89. Dnes sa však mimovládne organizácie stali jedným z úhlavných nepriateľov vládnej moci. Prečo je Tretí sektor pre vládnu moc takým problémom a aké dôsledky by mal návrh urobiť z našich občianskych a ústavných práv práv niečo ako lobistickú aktivitu podliehajúcu vševidiacemu oku vládnej moci? Téma dnešného podcastu so šéfkou nadácie Zastavme korupciu Zuzanou Petkovou, šéfom Komory mimovládnych organizácií Marcelom Zajacom a výkonnou riaditeľkou Via Iuris Katarínou BatkovouPočúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Starať sa do politiky len počas volieb je absolútne zúženie našich občianskych, politických a ústavných práv, kritizuje snahu preklasifikovať mimovládny sektor na lobistov šéfka Via Iuris Katarína Batková. Občianska participácia bola jedným z kľúčových výdobytkov Novembra 89, pripomína šéfka nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková. Vládna moc sa totiž v snahe skrotiť mimovládky vôbec nezastavuje, ba práve naopak.Dnes opäť zasadol parlament no a na programe by mal mať aj ďalšie okresanie práv i aktivít mimovládneho sektora. Ten sa totiž po opozícií a médiách stal ďalším nepriateľom vládnej moci. Presne tak, ako to už v októbri minulého roka definoval sám premiér, keď vyhlásil, že „skončila éra, keď v tejto krajine vládli mimovládne organizácie.“Hoci aktuálny návrh klasifikujúci Tretí sektor ako akýchsi lobistov (z dielne poslanca SNS) príslušný výbor parlamentu napokon dnes nevyriešil, Tretí sektor v tom vidí iba zmenu taktiky, nie konečného cieľa vládnej moci a to - nasadiť Tretiemu sektoru náhubok.Tretí sektor pritom patrí medzi piliere slovenskej občianskej spoločnosti už od Novembra 89. Dnes sa však mimovládne organizácie stali jedným z úhlavných nepriateľov vládnej moci. Prečo je Tretí sektor pre vládnu moc takým problémom a aké dôsledky by mal návrh urobiť z našich občianskych a ústavných práv práv niečo ako lobistickú aktivitu podliehajúcu vševidiacemu oku vládnej moci? Téma dnešného podcastu so šéfkou nadácie Zastavme korupciu Zuzanou Petkovou, šéfom Komory mimovládnych organizácií Marcelom Zajacom a výkonnou riaditeľkou Via Iuris Katarínou BatkovouPočúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Robert Fico za 25 rokov existencie Smeru nebol ani pol dňa užitočný pre Slovensko, robil len pre seba a svojich, tvrdí Peter BárdyFicov Smer oslávil cez víkend svoju štvrťstoročnicu. Strana, ktorej dal život niekdajší adept prednovembrového komunizmu, oslavovala rovno na výročie pádu komunizmu. Pokus o únos Novembra, či len jeho použitie? Ako sa malo so Smerom Slovensko? A ako sa mal Smer v tejto krajine? Ak sa samotný Robert Fico po svojom politickom páde spred šiestich rokov v posledných voľbách doslova vzkriesil, po roku vlády s Pellegriniho Hlasom a Dankovou SNS začína hovoriť o predčasných voľbách. Je to opäť scenár, ktorý by ho uchránil od politického pádu? Téma pre Petra Bárdyho.„Robert Fico vie, že potrebuje voľby skôr, ako je riadny termín volieb. Lebo skupina ľudí, ktorú priviedol do parlamentu Andrej Danko je rovnako nestabilná ako Oľano pod vedením Igora Matoviča svojho času“, hovorí šéfredaktor a komentátor Aktualít. „Vie, že má guľu na nohe, ktorú so sebou bude ťahať. A ona nie žeby sa zmenšovala, ona sa naopak zväčšuje“, vysvetľuje autor bestselleru Fico – posadnutý mocou. „Dnes mám pocit, že Robert Fico už nepotrebuje oligarchov. On sám je oligarchom svojej vlastnej strany“. „Smer síce slúžil verejnému záujmu občanov, až na to, že ich bolo tak päť“, ilustruje. Nahrával Jaroslav Barborák.

Robert Fico za 25 rokov existencie Smeru nebol ani pol dňa užitočný pre Slovensko, robil len pre seba a svojich, tvrdí Peter BárdyFicov Smer oslávil cez víkend svoju štvrťstoročnicu. Strana, ktorej dal život niekdajší adept prednovembrového komunizmu, oslavovala rovno na výročie pádu komunizmu. Pokus o únos Novembra, či len jeho použitie? Ako sa malo so Smerom Slovensko? A ako sa mal Smer v tejto krajine? Ak sa samotný Robert Fico po svojom politickom páde spred šiestich rokov v posledných voľbách doslova vzkriesil, po roku vlády s Pellegriniho Hlasom a Dankovou SNS začína hovoriť o predčasných voľbách. Je to opäť scenár, ktorý by ho uchránil od politického pádu? Téma pre Petra Bárdyho.„Robert Fico vie, že potrebuje voľby skôr, ako je riadny termín volieb. Lebo skupina ľudí, ktorú priviedol do parlamentu Andrej Danko je rovnako nestabilná ako Oľano pod vedením Igora Matoviča svojho času“, hovorí šéfredaktor a komentátor Aktualít. „Vie, že má guľu na nohe, ktorú so sebou bude ťahať. A ona nie žeby sa zmenšovala, ona sa naopak zväčšuje“, vysvetľuje autor bestselleru Fico – posadnutý mocou. „Dnes mám pocit, že Robert Fico už nepotrebuje oligarchov. On sám je oligarchom svojej vlastnej strany“. „Smer síce slúžil verejnému záujmu občanov, až na to, že ich bolo tak päť“, ilustruje. Nahrával Jaroslav Barborák.

*Podporte podcast Dobré ráno v aplikácii Toldo na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/extradobrerano⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠. Tridsaťpäť rokov od Nežnej revolúcie sa niektorí novembroví protagonisti priatelia, ale sú aj takí, ktorí sa súdia. Ako Milan Kňažko s Fedorom Gálom. Dve kľúčové novembrové tváre rozdelil pohľad na to, kto umožnil v politike narásť a dlhé roky prežiť Vladimírovi Mečiarovi. Spor je aj o Kňažkov prejav prednesený v roku 1991 v Slovenskej televízii, presnejšie o to, kto tento prejav písal. Osemdesiatročný Fedor Gál sa Kňažkovi ospravedlnil, no „prepáč“ chce počuť aj on sám. Rozhovor s Fedorom Gálom vznikol v rámci projektu Hoaxy a podvody, nájdete ho ako najnovšiu epizódu relácie Aréna s Janou Krescanko Dibákovou. Odporúčanie Schopnosť človeka prežiť novembrové počasie, pracovné nasadenie a udalosti v duchu naplnenia Murphyho zákonov je priamo úmerná možnosti dať si dobrú kávu a koláč. V prípade slabšieho úspechu skúste napríklad – koláče dva. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ sme.sk/brifing⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

Ten režim si zaslúžil aby ho vyhnala ulica. Nedokázal reflektovať nálady v spoločnosti, ani o tom diskutovať. Bola v tom mocenská spupnosť a hlúposť vtedajšej „červenej šľachty,“ hovorí jeden z tých, čo boli v Novembri 89 priamo pri tom. Nebolo to však v drese VPN, on vtedy zastupoval tábor Komunistov. Peter Weiss. Ako sa z totalitnej KSS stala demokratická SDĽ a kto sa stal víťazom ponovembrovej transformácie?Veľká časť spoločnosti má pocit, že ponovembrovou transformáciou nezískala. I to je jeden z dôvodov nostalgie po bývalom režime. A došlo i k tomu, že víťazom tej transformácie sa za vlády SMERu, stala oligarchia, ktorá vyšla z ponovembrového majetkového prevratu, hovorí v Ráno Nahlas Peter Weiss.Je 17. november 1989, v Sovietskom zväze, matke boľševického teroru Lenina, Stalina i Brežneva, vládne reformátor Michail Gorbačov. Na severe od nás – v susednom Poľsku, si odborárske hnutie Solidarita, po rokoch tvrdých zápasov, vydobilo poloslobodné voľby, na juh od nás – v Maďarsku, zasa nestíhajú na hraniciach odbavovať prúdy utečencov z komunistického Nemecka no a napokon padá i symbol „Studenej vojny,“ Berlínsky múr. A čo tu, u nás, v husákovskom Československu?Miloš Jakeš kdesi v Červenom hrádku kádruje platy celebrít, symbol okupácie na prezidentskom hrade chátra, ale rameno moci, všemocná ŠTB, má stále dosť sily cenzurovať, prenasledovať za názory i vieru, no najmä, má silu zatýkať a biť na koho si len pomyslí. Moc pritom sedí na bajonetoch 100 tisícovej okupačnej armády Sovietov.Do šedivosti moci reprezentovanej „kolom v plote“ ale prichádza 17. November. Brutálny zásah štátnej moci voči bezbranným študentom pretne už i tak mimoriadne krehkú dohodu medzi chátrajúcou mocou a občanmi, ktorí ju živia. Kto z koho. Je tu November 1989. čas kedy si spoločnosť po vyše 40. rokoch útlaku a zvôle konečne povie: Dosť, už stačilo!Vláda permanentnej lži, štátom posväteného násilia a predovšetkým neslobody padá.Tesne pred Novembrom 89 bolo na Slovensku takmer pol milióna členov Komunistickej strany. Táto sila však prestala mať ochotu bojovať za udržanie vtedajšieho režimu pretože pohŕdali svojimi vlastnými straníckymi predstaviteľmi a nedôverovali im. Strana sa vlastne zrútila dovnútra a prestali byť ambície udržiavať moc, hovorí bývalý prvý ponovembrový predseda KSS a potom dlhé roky šéf SDĽ Peter Weiss. Ako však dodáva, ešte v povestnom štúdiu Dialóg mal strach, pretože moc podľa neho zvažovala aj násilné riešenia.November 89 nebola prokapitalistická revolúcia, ale antikomunistická revolúcia voči vláde vtedajšej „červenej šľachty“ a spôsobom, akým vládla. Navyše, Československo zaostávalo a napriek všetkým politickým proklamáciám nebolo schopné urobiť pokrok, tvrdí Weiss, ktorý v čase 17. Novembra pôsobil na Ústave marxizmu-leninizmu Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska.Príbehy ľudí bezmoci, ktorí režim v Novembri 89 napokon povalili poznáme už celkom dobre, aké však boli príbehy tých, ktorí stáli na tej pomyselnej „druhej strane revolučnej barikády?“ Ako novembrovú revolúciu vnímali ľudia priamo z prostredia komunistickej moci? Počúvate Ráno Nahlas, dnes s Petrom Weissom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Ten režim si zaslúžil aby ho vyhnala ulica. Nedokázal reflektovať nálady v spoločnosti, ani o tom diskutovať. Bola v tom mocenská spupnosť a hlúposť vtedajšej „červenej šľachty,“ hovorí jeden z tých, čo boli v Novembri 89 priamo pri tom. Nebolo to však v drese VPN, on vtedy zastupoval tábor Komunistov. Peter Weiss. Ako sa z totalitnej KSS stala demokratická SDĽ a kto sa stal víťazom ponovembrovej transformácie?Veľká časť spoločnosti má pocit, že ponovembrovou transformáciou nezískala. I to je jeden z dôvodov nostalgie po bývalom režime. A došlo i k tomu, že víťazom tej transformácie sa za vlády SMERu, stala oligarchia, ktorá vyšla z ponovembrového majetkového prevratu, hovorí v Ráno Nahlas Peter Weiss.Je 17. november 1989, v Sovietskom zväze, matke boľševického teroru Lenina, Stalina i Brežneva, vládne reformátor Michail Gorbačov. Na severe od nás – v susednom Poľsku, si odborárske hnutie Solidarita, po rokoch tvrdých zápasov, vydobilo poloslobodné voľby, na juh od nás – v Maďarsku, zasa nestíhajú na hraniciach odbavovať prúdy utečencov z komunistického Nemecka no a napokon padá i symbol „Studenej vojny,“ Berlínsky múr. A čo tu, u nás, v husákovskom Československu?Miloš Jakeš kdesi v Červenom hrádku kádruje platy celebrít, symbol okupácie na prezidentskom hrade chátra, ale rameno moci, všemocná ŠTB, má stále dosť sily cenzurovať, prenasledovať za názory i vieru, no najmä, má silu zatýkať a biť na koho si len pomyslí. Moc pritom sedí na bajonetoch 100 tisícovej okupačnej armády Sovietov.Do šedivosti moci reprezentovanej „kolom v plote“ ale prichádza 17. November. Brutálny zásah štátnej moci voči bezbranným študentom pretne už i tak mimoriadne krehkú dohodu medzi chátrajúcou mocou a občanmi, ktorí ju živia. Kto z koho. Je tu November 1989. čas kedy si spoločnosť po vyše 40. rokoch útlaku a zvôle konečne povie: Dosť, už stačilo!Vláda permanentnej lži, štátom posväteného násilia a predovšetkým neslobody padá.Tesne pred Novembrom 89 bolo na Slovensku takmer pol milióna členov Komunistickej strany. Táto sila však prestala mať ochotu bojovať za udržanie vtedajšieho režimu pretože pohŕdali svojimi vlastnými straníckymi predstaviteľmi a nedôverovali im. Strana sa vlastne zrútila dovnútra a prestali byť ambície udržiavať moc, hovorí bývalý prvý ponovembrový predseda KSS a potom dlhé roky šéf SDĽ Peter Weiss. Ako však dodáva, ešte v povestnom štúdiu Dialóg mal strach, pretože moc podľa neho zvažovala aj násilné riešenia.November 89 nebola prokapitalistická revolúcia, ale antikomunistická revolúcia voči vláde vtedajšej „červenej šľachty“ a spôsobom, akým vládla. Navyše, Československo zaostávalo a napriek všetkým politickým proklamáciám nebolo schopné urobiť pokrok, tvrdí Weiss, ktorý v čase 17. Novembra pôsobil na Ústave marxizmu-leninizmu Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska.Príbehy ľudí bezmoci, ktorí režim v Novembri 89 napokon povalili poznáme už celkom dobre, aké však boli príbehy tých, ktorí stáli na tej pomyselnej „druhej strane revolučnej barikády?“ Ako novembrovú revolúciu vnímali ľudia priamo z prostredia komunistickej moci? Počúvate Ráno Nahlas, dnes s Petrom Weissom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

V niektorých oblastiach politika súčasnej vlády zachádza nielen späť do rokov Mečiarizmu, ale ide až pred November 89. Na Slovensku tak máme ako pronovembrové, tak i protinovembrové politické strany no a Smer nikdy nebol stelesnením hodnôt Novembra, tvrdí politológ Grigorij Mesežnikov. Prečo už oslavy Novembra 89 nevyvolávajú široké nadšenie a nakoľko sa vládna moc hlási k jeho hodnotám?Tento víkend sme si opäť pripomenuli jednu z najkľúčovejších udalostí našich moderných dejín, November 1989. Jeho pripomienka je však čoraz viac plná rozpakov, ale i akéhosi masového zabúdania. Vládnej moci tento dejinný zlom dokonca nestál ani len za akúkoľvek oficiálnu oslavu no najmocnejšia strana celú udalosť dejinného významu opätovne prekryla vlastnými straniíckymi oslavami. Kritici pritom čoraz častejšie hovoria o paralelách aktuálnej moci s praktikami prednovembrovej Normalizácie no a v spoločnosti zasa narastá sentiment za týmito časmi a sklamanie z ponovembrového vývoja. Téma pre politológa Grigorija Mesežnikova.Počúvate Aktuality Nahlas. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

V niektorých oblastiach politika súčasnej vlády zachádza nielen späť do rokov Mečiarizmu, ale ide až pred November 89. Na Slovensku tak máme ako pronovembrové, tak i protinovembrové politické strany no a Smer nikdy nebol stelesnením hodnôt Novembra, tvrdí politológ Grigorij Mesežnikov. Prečo už oslavy Novembra 89 nevyvolávajú široké nadšenie a nakoľko sa vládna moc hlási k jeho hodnotám?Tento víkend sme si opäť pripomenuli jednu z najkľúčovejších udalostí našich moderných dejín, November 1989. Jeho pripomienka je však čoraz viac plná rozpakov, ale i akéhosi masového zabúdania. Vládnej moci tento dejinný zlom dokonca nestál ani len za akúkoľvek oficiálnu oslavu no najmocnejšia strana celú udalosť dejinného významu opätovne prekryla vlastnými straniíckymi oslavami. Kritici pritom čoraz častejšie hovoria o paralelách aktuálnej moci s praktikami prednovembrovej Normalizácie no a v spoločnosti zasa narastá sentiment za týmito časmi a sklamanie z ponovembrového vývoja. Téma pre politológa Grigorija Mesežnikova.Počúvate Aktuality Nahlas. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

My aj 35 rokov po Novembri 89 stále potrebujeme „strážiť strážcov,“ teda tých, ktorí majú v štáte monopol na násilie. Slovenský národ je ale málo citlivý na svoje práva, nebráni sa a bojí sa. Preto nabádam ľudí aby sa nebáli, veď práva, ktoré sme si v Novembri 89 vyštrngali, sú tu preto, aby nastavili štátu, a jeho moci, hranice, hovorí vo Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský.Ľudské práva si treba neustále pripomínať a nebrať ich ako samozrejmosť pretože veľmi ľahko o ne môžeme prísť. Tak, ako ťažko sme si slobodu v Novembri 89 vybojovali, veľmi ľahko o ňu možeme i prísť. Treba si stále robiť test: „Dnes som slobodný, voľný, bohatý a zdravý, ale zajtra sa to každému z nás môže zvrtnúť,“ pripomína v Ráno Nahlas slovenský ombudsman Róbert DobrovodskýSnaha o privatizáciu politiky straníckymi centrálami. Ťaženie vládnej moci voči mimovládnemu sektoru, médiám i aktívnemu a kritickému občanovi. Ostrakizácia ľudí s inou než heterosexuálnou orientáciou, rozklad niektorých princípov právneho štátu a jeho faktická nedostupnosť pre sociálne najslabších, no a napokon i zvyšujúca sa policajná brutalita.I tak vyzera Slovensko 35 rokov po Novembri 89, ktorý definitívne zmietol režim masívne porušujúci všetky možné občianske i ľudské práva. Medzi požiadavky novembrových námestí preto patrila aj sloboda tlače, zhromažďovania, spolčovania, pohybu, svedomia i ďalšie občianske práva a slobody. Čo z toho sa nám za tie tri desaťročia podarilo reálne naplniť a ideme ešte smerom k uskutočnovaniu záväzkov Novembra a našich ľudských a občianskych práv? Téma pre Verejného ochrancu práv Róberta Dobrovodského.Pozor na trend, ktorý vo svete začína pod názvom „sekuritizácia ľudských práv“ a ktorý je veľmi nebezpečný. Inak povedané, keď pod emóciou atentátov, kríz či pandémií získa vládna moc apetít obmedzovať ľudské práva. Vtedy treba byť naozaj ostražitý, varuje Verejný ochranca právPočúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.Dodajme, že rozhovor sme nahrávali v pondelok. Ku košickému prípadu, v ktorom policajt na smrť dobil muža bez domova nám preto ombudsman zaslal stanovisko, v ktorom vyjadril zhrozenie a vyzval k prijatiu preventívnych opatrení na zabránenie krutému a neľudskému zaobchádzaniu.

My aj 35 rokov po Novembri 89 stále potrebujeme „strážiť strážcov,“ teda tých, ktorí majú v štáte monopol na násilie. Slovenský národ je ale málo citlivý na svoje práva, nebráni sa a bojí sa. Preto nabádam ľudí aby sa nebáli, veď práva, ktoré sme si v Novembri 89 vyštrngali, sú tu preto, aby nastavili štátu, a jeho moci, hranice, hovorí vo Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský.Ľudské práva si treba neustále pripomínať a nebrať ich ako samozrejmosť pretože veľmi ľahko o ne môžeme prísť. Tak, ako ťažko sme si slobodu v Novembri 89 vybojovali, veľmi ľahko o ňu možeme i prísť. Treba si stále robiť test: „Dnes som slobodný, voľný, bohatý a zdravý, ale zajtra sa to každému z nás môže zvrtnúť,“ pripomína v Ráno Nahlas slovenský ombudsman Róbert DobrovodskýSnaha o privatizáciu politiky straníckymi centrálami. Ťaženie vládnej moci voči mimovládnemu sektoru, médiám i aktívnemu a kritickému občanovi. Ostrakizácia ľudí s inou než heterosexuálnou orientáciou, rozklad niektorých princípov právneho štátu a jeho faktická nedostupnosť pre sociálne najslabších, no a napokon i zvyšujúca sa policajná brutalita.I tak vyzera Slovensko 35 rokov po Novembri 89, ktorý definitívne zmietol režim masívne porušujúci všetky možné občianske i ľudské práva. Medzi požiadavky novembrových námestí preto patrila aj sloboda tlače, zhromažďovania, spolčovania, pohybu, svedomia i ďalšie občianske práva a slobody. Čo z toho sa nám za tie tri desaťročia podarilo reálne naplniť a ideme ešte smerom k uskutočnovaniu záväzkov Novembra a našich ľudských a občianskych práv? Téma pre Verejného ochrancu práv Róberta Dobrovodského.Pozor na trend, ktorý vo svete začína pod názvom „sekuritizácia ľudských práv“ a ktorý je veľmi nebezpečný. Inak povedané, keď pod emóciou atentátov, kríz či pandémií získa vládna moc apetít obmedzovať ľudské práva. Vtedy treba byť naozaj ostražitý, varuje Verejný ochranca právPočúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.Dodajme, že rozhovor sme nahrávali v pondelok. Ku košickému prípadu, v ktorom policajt na smrť dobil muža bez domova nám preto ombudsman zaslal stanovisko, v ktorom vyjadril zhrozenie a vyzval k prijatiu preventívnych opatrení na zabránenie krutému a neľudskému zaobchádzaniu.

Politika „hrubých čiar" bola chybou, na ktorú dodnes doplácame, tvrdí jedna z kľúčových postáv Novembra 89 Martin Bútora. K odkazu novembrových námestí sa však podľa neho najautentickejšie prihlásime tým, že to s touto krajinou nevzdáme. „Nevzdávať sa! Nevzdávať sa a postaviť sa proti tomu," odkazuje Bútora.O pár dní si pripomenieme 35. výročie Novembra 89. V ostatnej dobe sa však táto krajina akoby vydala cestou popierania jeho odkazu.„Vzhľadom k tomu, o čo sa usiloval November 89, čo ponúkal a čo priniesol, tak dnes je to presne na opačnom póle. Ak to bola Nežná revolúcia, tak toto je rétoricky veľmi tvrdá kontrarevolúcia a to kontrarevolúcia, ktorá sa vo viacerých oblastiach prejavuje veľmi konkrétnymi krokmi na potlačenie slobody, kompetentnosti, demokracie a ktorá vedie až k ohrozeniu fungovania štátu," hovorí jedna z kľúčových postáv slovenského Novembra 89 Martin Bútora.Z mimovládok, kritických médií a dokonca i z angažovaných občanov sa stávajú nepriatelia vlády. Vláda sa začína identifikovať so štátom a pre iné – než provládne hodnoty, akoby už v spoločnosti prestávalo byť miesto. Napokon, slová premiéra o hrádzi voči myšlienkam, ktoré vyznávajú desiatky tisíc občanov tejto krajiny hovoria samé za seba. Slovník voči opozičným postojom skĺzava do vulgárneho normalizačného škandalizovania, no a boj voči niektorým menšinám začína až nápadne pripomínať inkvizičné praktiky.Aký je teda dnešný pohľad spoluzakladateľa VPN a poradcu Václava Havla na politiku „hrubých čiar," ktorú zvolila aj garnitúra, ktorá sa dostala k moci v Novembri 89?„To považujem za chybu a nedostatočnú zodpovednosť voči vyrovnaniu sa s minulosťou a zločinmi napríklad stalinizmu či normalizácie. Nemecko sa s tým nejakým spôsobom vyrovnalo, my sme sa s tým vyrovnať nestihli. Nepodarilo sa to a na to doplácame,“ tvrdí Bútora.Vek 35 rokov je pritom v živote človeka vekom zrelosti, v živote krajiny je to však iba krátky okamih. Bol teda November 89 len štastným oknom našich dejín, nie pevným základom našej cesty k slobode a demokracií? Vraciame sa späť v čase a ako sa postaviť – tu a teraz, za hodnoty novembrových námestí?„Teraz sme v takom období, že proti tomu všetkému, čo sa teraz deje, je možné, nutné a zmysluplné aby rôzne poprepájané politické, občianske, expertné, vzdelávacie a ďalšie komunity si dali ako svoje heslo: My sme tí, ktorí sme tu ostali a ktorí sa nebudeme vzdávať, pretože my s touto krajinou ešte stále chceme niečo urobiť," hovorí o aktuálnom odkaze Novembra 89 jeden z mužov Nežnej revolúcie Martin Bútora. „Ak sa nebudeme starať my, prenecháme starosť o krajinu tým, ktorí nemusia byť priatelia demokracie a krajina bude vyzerať podľa ich predstáv,“ dodáva. „Nevzdávať sa! Nevzdávať sa a postaviť sa proti tomu tam, kde má človek presvedčenie, že sa pokúsi ostať v svojej inštitúcií pretože tam ešte môže niečo prospešné urobiť. Tam treba vydržať a postaviť sa na odpor. No a tam kde to nie je možné, treba proste odisť, ale treba dávať najavo svoj vzdor. Tých prostredí je veľa a budú pribúdať. No a treba si všímať a starať sa aj o druhých, ktorí sa o niečo také pokúšajú. No a napokon, ak ide o generáciu, ktorá už má deti, tak sa treba viac snažiť o to, aby nemali tie hlboké diery v pamäti," uzatvára Martin Bútora.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Politika „hrubých čiar" bola chybou, na ktorú dodnes doplácame, tvrdí jedna z kľúčových postáv Novembra 89 Martin Bútora. K odkazu novembrových námestí sa však podľa neho najautentickejšie prihlásime tým, že to s touto krajinou nevzdáme. „Nevzdávať sa! Nevzdávať sa a postaviť sa proti tomu," odkazuje Bútora.O pár dní si pripomenieme 35. výročie Novembra 89. V ostatnej dobe sa však táto krajina akoby vydala cestou popierania jeho odkazu.„Vzhľadom k tomu, o čo sa usiloval November 89, čo ponúkal a čo priniesol, tak dnes je to presne na opačnom póle. Ak to bola Nežná revolúcia, tak toto je rétoricky veľmi tvrdá kontrarevolúcia a to kontrarevolúcia, ktorá sa vo viacerých oblastiach prejavuje veľmi konkrétnymi krokmi na potlačenie slobody, kompetentnosti, demokracie a ktorá vedie až k ohrozeniu fungovania štátu," hovorí jedna z kľúčových postáv slovenského Novembra 89 Martin Bútora.Z mimovládok, kritických médií a dokonca i z angažovaných občanov sa stávajú nepriatelia vlády. Vláda sa začína identifikovať so štátom a pre iné – než provládne hodnoty, akoby už v spoločnosti prestávalo byť miesto. Napokon, slová premiéra o hrádzi voči myšlienkam, ktoré vyznávajú desiatky tisíc občanov tejto krajiny hovoria samé za seba. Slovník voči opozičným postojom skĺzava do vulgárneho normalizačného škandalizovania, no a boj voči niektorým menšinám začína až nápadne pripomínať inkvizičné praktiky.Aký je teda dnešný pohľad spoluzakladateľa VPN a poradcu Václava Havla na politiku „hrubých čiar," ktorú zvolila aj garnitúra, ktorá sa dostala k moci v Novembri 89?„To považujem za chybu a nedostatočnú zodpovednosť voči vyrovnaniu sa s minulosťou a zločinmi napríklad stalinizmu či normalizácie. Nemecko sa s tým nejakým spôsobom vyrovnalo, my sme sa s tým vyrovnať nestihli. Nepodarilo sa to a na to doplácame,“ tvrdí Bútora.Vek 35 rokov je pritom v živote človeka vekom zrelosti, v živote krajiny je to však iba krátky okamih. Bol teda November 89 len štastným oknom našich dejín, nie pevným základom našej cesty k slobode a demokracií? Vraciame sa späť v čase a ako sa postaviť – tu a teraz, za hodnoty novembrových námestí?„Teraz sme v takom období, že proti tomu všetkému, čo sa teraz deje, je možné, nutné a zmysluplné aby rôzne poprepájané politické, občianske, expertné, vzdelávacie a ďalšie komunity si dali ako svoje heslo: My sme tí, ktorí sme tu ostali a ktorí sa nebudeme vzdávať, pretože my s touto krajinou ešte stále chceme niečo urobiť," hovorí o aktuálnom odkaze Novembra 89 jeden z mužov Nežnej revolúcie Martin Bútora. „Ak sa nebudeme starať my, prenecháme starosť o krajinu tým, ktorí nemusia byť priatelia demokracie a krajina bude vyzerať podľa ich predstáv,“ dodáva. „Nevzdávať sa! Nevzdávať sa a postaviť sa proti tomu tam, kde má človek presvedčenie, že sa pokúsi ostať v svojej inštitúcií pretože tam ešte môže niečo prospešné urobiť. Tam treba vydržať a postaviť sa na odpor. No a tam kde to nie je možné, treba proste odisť, ale treba dávať najavo svoj vzdor. Tých prostredí je veľa a budú pribúdať. No a treba si všímať a starať sa aj o druhých, ktorí sa o niečo také pokúšajú. No a napokon, ak ide o generáciu, ktorá už má deti, tak sa treba viac snažiť o to, aby nemali tie hlboké diery v pamäti," uzatvára Martin Bútora.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Tu je v opozícií Harabin či Republika a to znamená, že vláda je pod tlakom ešte krajnejšej pravice než aký ona sama produkuje. Fico vie, že sa neudrží pri moci tým, že bude doručovať sľubované výsledky vládnutia a tak namiesto toho, musí čoraz viac ukazovať nepriateľov a údajných vinníkov, tvrdí bývalý šéf SDĽ Peter Weiss. Podľa neho ide o veľmi nebezpečnú politiku pretože premiér sa ocitol v špirále radikalizácie, ktorú už nemá pod kontrolou.Vláda uvalila na bedrá občanov viac ako dva a pol miliardový konsolidačný balíček. Ficov kabinet pri tom poruší viacero sociálno-demokratických princípov a dokonca i jasných sľubov z úst samotného premiéra. Namiesto diskusie o tom, ako ekonomicky, ale i celospoločensky dostať Slovensko z nelichotivých a doslova až posledných miest v životnej úrovni vo všetkých možných merateľných parametroch, sa však vláda rozhodla ísť cestou hľadania vnútorných nepriateľov a eskalovania konflitktov. Z politických oponentov, ale i médií či občianskej spoločnosti sa tak postupne stávajú nielen oponenti moci, ale priam nepriatelia štátnosti v slovníku nápadne podobnom normalizačnej moci v ére bývalého režimu.Izolácia Slovenska sa však čoraz viac prejavuje aj na medzinárodnom poli, kde vládnej politike deklarovaných siločiar na všetky štyri svetové strany prestávajú rozumieť i naši najvernejší spojenci a v panteóne našich strategických väzieb sa tak čoraz viac ocitajú výhradne Rusi, ktorí vedú brutálnu vojnu s našim východným susedom a Maďari, ktorí zasa nepokryte poškuľujú po revízií Trianonu.Máme dočinenia s krízou vládnutia. Je to zrkadlo celkového úpadku strategických politických elít od Novembra 89. Zároveň však platí, že toto je najslabšia vláda SMERu v histórií. Je to nekoncepčná vláda, je to vláda, ktorá sa nedrží ani svojho vlastného vládneho programu a je to vláda, ktorá stratila i svoj sociálno-demokratický charakter. Jej vládnutie sa dnes celkom podriaďuje politike ukazovania na ideologického nepriateľa a jeho vytvárania, tvrdí bývalý predseda Strany demokratickej ľavice a exdiplomat Peter Weiss. A aký je podľa neho dôvod takejto politiky? Robert Fico sa dostal po roku 2020 spať k moci tým, že sa orientoval na čoraz viac radikálnejších voličov, ktorých pritom on sám radikalizoval, no a dnes sa sám ocitol vo vleku ich radikalizmu, tvrdí Weiss.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Tu je v opozícií Harabin či Republika a to znamená, že vláda je pod tlakom ešte krajnejšej pravice než aký ona sama produkuje. Fico vie, že sa neudrží pri moci tým, že bude doručovať sľubované výsledky vládnutia a tak namiesto toho, musí čoraz viac ukazovať nepriateľov a údajných vinníkov, tvrdí bývalý šéf SDĽ Peter Weiss. Podľa neho ide o veľmi nebezpečnú politiku pretože premiér sa ocitol v špirále radikalizácie, ktorú už nemá pod kontrolou.Vláda uvalila na bedrá občanov viac ako dva a pol miliardový konsolidačný balíček. Ficov kabinet pri tom poruší viacero sociálno-demokratických princípov a dokonca i jasných sľubov z úst samotného premiéra. Namiesto diskusie o tom, ako ekonomicky, ale i celospoločensky dostať Slovensko z nelichotivých a doslova až posledných miest v životnej úrovni vo všetkých možných merateľných parametroch, sa však vláda rozhodla ísť cestou hľadania vnútorných nepriateľov a eskalovania konflitktov. Z politických oponentov, ale i médií či občianskej spoločnosti sa tak postupne stávajú nielen oponenti moci, ale priam nepriatelia štátnosti v slovníku nápadne podobnom normalizačnej moci v ére bývalého režimu.Izolácia Slovenska sa však čoraz viac prejavuje aj na medzinárodnom poli, kde vládnej politike deklarovaných siločiar na všetky štyri svetové strany prestávajú rozumieť i naši najvernejší spojenci a v panteóne našich strategických väzieb sa tak čoraz viac ocitajú výhradne Rusi, ktorí vedú brutálnu vojnu s našim východným susedom a Maďari, ktorí zasa nepokryte poškuľujú po revízií Trianonu.Máme dočinenia s krízou vládnutia. Je to zrkadlo celkového úpadku strategických politických elít od Novembra 89. Zároveň však platí, že toto je najslabšia vláda SMERu v histórií. Je to nekoncepčná vláda, je to vláda, ktorá sa nedrží ani svojho vlastného vládneho programu a je to vláda, ktorá stratila i svoj sociálno-demokratický charakter. Jej vládnutie sa dnes celkom podriaďuje politike ukazovania na ideologického nepriateľa a jeho vytvárania, tvrdí bývalý predseda Strany demokratickej ľavice a exdiplomat Peter Weiss. A aký je podľa neho dôvod takejto politiky? Robert Fico sa dostal po roku 2020 spať k moci tým, že sa orientoval na čoraz viac radikálnejších voličov, ktorých pritom on sám radikalizoval, no a dnes sa sám ocitol vo vleku ich radikalizmu, tvrdí Weiss.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Knihy sú iba sčasti tovar, z veľkej časti ale ide o kultúrne bohatstvo a ako k takému by sme sa k nim mali aj správať. Dôležitá vec je to i z pohľadu štátu či národa pretože to kultivuje ľudí, vytvára to celkovú kultúru, prispieva to k vzdelanosti a lepšiemu pochopeniu sveta i nás samých, tvrdí zakladateľ kultového kníhkupectva Artfórum Vladimír Michal. Cenou za zdravšie verejné financie by mali byť aj drahšie knihy. V pôvodnom návrhu konsolidačného balíčka to tvrdila vláda, ktorá sa hlási ako k sociálnodemokratickým, tak i národnobuditeľským hodnotám. Napokon, minister financií to povedal celkom jasne: „Musíme povedať, že knihy ako také, sú doménou bohatších vrstiev obyvateľstva.“ Vláda sa tak síce slovne zaštituje panteónom našich národných buditeľov, z ktorých mnohí boli práve ľudia knihy, skutkami však prístup ku knihám ľuďom chcela prakticky sťažiť.Ako to kedysi napísal už Ray Bradbury: „Nemusíte knihy páliť, aby ste zničili kultúru. Stačí, ak ľudia knihy prestanú čítať.“ Vládna koalícia napokon svoj zámer prehodnotila a od vyššej DPH na knihy ustúpila, téma je však už na stole.O čom teda takéto uvažovanie vládnej garnitúry vypovedá a v akom stave je dnes vlastne slovenský knižný trh? Prečo je kniha doslova grunt akejkoľvek kultúry a ako zmeniť prosté čítanie na „dobrodružstvo myslenia“?Aké knihy čítame, skutočne knihy kupujú len bohatí, čo robí knihu dobrou knihou, kto a ako mieša edičný plán Artfóra a kde sú hranice slobody slova pre renomovaného vydavateľa a kníhkupca? No a napokon, kam sa uberá slovenská kultúra i demokracia na prahu 35. výročia Novembra 89?Témy Rána Nahlas so zakladateľom kultového kníhkupectva Artfórum Vladimírom Michalom. Dodajme, že rozhovor sme nahrávali koncom septembra, odvtedy vláda svoj zámer prehodnotila a knihy vysokou sadzbou DPH zaťažiť už neplánuje. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Knihy sú iba sčasti tovar, z veľkej časti ale ide o kultúrne bohatstvo a ako k takému by sme sa k nim mali aj správať. Dôležitá vec je to i z pohľadu štátu či národa pretože to kultivuje ľudí, vytvára to celkovú kultúru, prispieva to k vzdelanosti a lepšiemu pochopeniu sveta i nás samých, tvrdí zakladateľ kultového kniíkupectva Artfórum Vladimír Michal.Cenou za zdravšie verejné financie by mali byť aj drahšie knihy. V pôvodnom návrhu konsolidačného balíčka to tvrdila vláda, ktorá sa hlási ako k sociálnodemokratickým, tak i národnobuditeľským hodnotám. Napokon, minister financií to povedal celkom jasne: „Musíme povedať, že knihy ako také, sú doménou bohatších vrstiev obyvateľstva.“ Vláda sa tak síce slovne zaštituje panteónom našich národných buditeľov, z ktorých mnohí boli práve ľudia knihy, skutkami však prístup ku knihám ľuďom chcela prakticky sťažiť.Ako to kedysi napísal už Ray Bradbury: „Nemusíte knihy páliť, aby ste zničili kultúru. Stačí, ak ľudia knihy prestanú čítať.“ Vládna koalícia napokon svoj zámer prehodnotila a od vyššej DPH na knihy ustúpila, téma je však už na stole.O čom teda takéto uvažovanie vládnej garnitúry vypovedá a v akom stave je dnes vlastne slovenský knižný trh? Prečo je kniha doslova grunt akejkoľvek kultúry a ako zmeniť prosté čítanie na „dobrodružstvo myslenia“?Aké knihy čítame, skutočne knihy kupujú len bohatí, čo robí knihu dobrou knihou, kto a ako mieša edičný plán Artfóra a kde sú hranice slobody slova pre renomovaného vydavateľa a kníhkupca? No a napokon, kam sa uberá slovenská kultúra i demokracia na prahu 35. výročia Novembra 89?Témy Rána Nahlas so zakladateľom kultového kníhkupectva Artfórum Vladimírom Michalom. Dodajme, že rozhovor sme nahrávali koncom septembra, odvtedy vláda svoj zámer prehodnotila a knihy vysokou sadzbou DPH zaťažiť už neplánuje. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Prenova sistema omrežnin je pred vrati. Novembra bodo odjemalci dobili položnice za električno energijo po novem, saj se sistem začne uporabljati z oktobrom. Pristojni pravijo, da povprečno gospodinjstvo ne bo oškodovano; tisti, ki bolj obremenjujejo omrežje, pa lahko prilagodijo porabo. Po drugi strani bodo bistveno bolj obremenjeni večji industrijski porabniki. Kdo in v katerem primeru bo torej plačeval več, kakšne so podrobnosti novih tarif in kaj si od več pobranih omrežnin lahko obetamo za izboljšanje omrežja? O tem v Studiu ob 17.00. Gostje: Duška Godina, direktorica Agencije za energijo; Uroš Blažica, direktor Elektra Primorska in predsednik GIZ elektrodistributerjev; Andreja Čerče, Služba za okolje, podnebje in energijo, Gospodarska zbornica Slovenije.

Fico napáda EÚ rovnakým spôsobom, ako hovorili slovenskí nacionalisti o Československu. Napádali vtedy Prahu ako zdroj všetkého zla a dva roky nato sa Československo rozpadlo. Prečítajte si prepis diskusie Ako zachrániť demokraciu, ktorá bola v utorok v bratislavskom DPOH. Hosťami boli politický analytik a komentátor Marián Leško, sociológ Michal Vašečka, šéfredaktor Denníka N Matúš Kostolný a novinár, spisovateľ Martin M. Šimečka. Moderuje Monika Tódová. 

„Núka sa mi podobenstvo: newyorské dvojčky zničili dve lietadlá, našu kultúru masakrujú tiež dvaja ľudia“, hovorí Ladislav Snopko, ktorý bol ministrom kultúry hneď v troch ponovembrových vládach. Podobenstvom na aktuálne dianie v kultúre za ministrovania Martiny Šimkovičovej si pritom pomáha útokom na Svetové obchodné centrum z 11. septembra 2001, ktorý vtedy zmenil globálne bezpečnostné štandardy.Keď sa ministerka kultúry stáva jednotkou neschopnosti už aj na študentských predstaveniach. A do divadiel sa aj pre ňu vracajú diskusie hercov s divákmi. Platforma, ktorú si niektorí pamätáme z novembrových dní Nežnej revolúcie spred už okrúhlych 35ich rokov. Vtedy aj tieto diskusie zasievali zrnká slobody medzi ľudí, ktorí na ňu vtedy ešte neboli zvyknutí. Dnes sú volaním o „alarmujúcom stave, do ktorej sa kultúra dostala pod vedením Martiny Šimkovičovej a jej pravej ruky Lukáša Machalu“, či o pociťovanej „objednávke na autocenzúru“. A ako do kontry zaznieva formulovaný odpor voči „cenzúre“ a „prispôsobovaniu sa“. „Chceme tvoriť slobodne a o tom, čo považujeme za dôležité“, „nechceme, aby sa predstavenia prerušovali“, ako to zaznieva z divadelných dosiek naprieč krajinou. To všetko sú čriepky z Kultúrneho štrajku, do ktorého sa v sedemdesiatke miest a tristovke kultúrnych organizácií zapojilo už takmer 2700 ľudí z kultúrnej brandže. Na situáciu sa pozrieme s niekdajším ministrom kultúry v troch ponovembrových vládach a tvárou Novembra'89 Ladislavom Snopkom. „Tisíce ľudí, ktorí tvoria špičku našej kultúry a umenia, si niečo len tak nevymyslia, aby to vraveli naraz len tak. Vravia tak preto, lebo majú dôvod“, hovorí exminister. „Hlúposť nikdy nemôže byť obhajovaná ako sloboda slova“, poukazuje pritom na niektoré excesy aktuálnych „obyvateľov“ rezortu kultúry. Liekom pritom má byť orientácia na vzdelanie a kultúru. Práve ich absencia podľa Snopka umožnila to, že ľudí typu aktuálnej ministerky kultúry a jej generálneho tajomníka služobného úradu vyniesli na svoje miesta demokratické voľby. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Núka sa mi podobenstvo: newyorské dvojčky zničili dve lietadlá, našu kultúru masakrujú tiež dvaja ľudia“, hovorí Ladislav Snopko, ktorý bol ministrom kultúry hneď v troch ponovembrových vládach. Podobenstvom na aktuálne dianie v kultúre za ministrovania Martiny Šimkovičovej si pritom pomáha útokom na Svetové obchodné centrum z 11. septembra 2001, ktorý vtedy zmenil globálne bezpečnostné štandardy.Keď sa ministerka kultúry stáva jednotkou neschopnosti už aj na študentských predstaveniach. A do divadiel sa aj pre ňu vracajú diskusie hercov s divákmi. Platforma, ktorú si niektorí pamätáme z novembrových dní Nežnej revolúcie spred už okrúhlych 35ich rokov. Vtedy aj tieto diskusie zasievali zrnká slobody medzi ľudí, ktorí na ňu vtedy ešte neboli zvyknutí. Dnes sú volaním o „alarmujúcom stave, do ktorej sa kultúra dostala pod vedením Martiny Šimkovičovej a jej pravej ruky Lukáša Machalu“, či o pociťovanej „objednávke na autocenzúru“. A ako do kontry zaznieva formulovaný odpor voči „cenzúre“ a „prispôsobovaniu sa“. „Chceme tvoriť slobodne a o tom, čo považujeme za dôležité“, „nechceme, aby sa predstavenia prerušovali“, ako to zaznieva z divadelných dosiek naprieč krajinou. To všetko sú čriepky z Kultúrneho štrajku, do ktorého sa v sedemdesiatke miest a tristovke kultúrnych organizácií zapojilo už takmer 2700 ľudí z kultúrnej brandže. Na situáciu sa pozrieme s niekdajším ministrom kultúry v troch ponovembrových vládach a tvárou Novembra'89 Ladislavom Snopkom. „Tisíce ľudí, ktorí tvoria špičku našej kultúry a umenia, si niečo len tak nevymyslia, aby to vraveli naraz len tak. Vravia tak preto, lebo majú dôvod“, hovorí exminister. „Hlúposť nikdy nemôže byť obhajovaná ako sloboda slova“, poukazuje pritom na niektoré excesy aktuálnych „obyvateľov“ rezortu kultúry. Liekom pritom má byť orientácia na vzdelanie a kultúru. Práve ich absencia podľa Snopka umožnila to, že ľudí typu aktuálnej ministerky kultúry a jej generálneho tajomníka služobného úradu vyniesli na svoje miesta demokratické voľby. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

AAktuality idú aj tento rok na Pohodu. Popri skvelej hudbe, tanci, divadle, literatúre a filme si tak budete môcť vychutnať aj festivalové diskusie. Napríklad o bossovi podsvetia Mikulášovi Černákovi, ktorý sa dostáva na filmové plátna; o spravodlivosti alla Slovensko či o hone na slobodné médiá. V stane Aktualít stretnete osobnosti Novembra'89 rangu Michaela Kocába, bojovníkov za spravodlivejšie Slovensko ako Pamelu Záleskú, či organizátorov pomoci Ukrajine. A ako bonus aj redakčnú osádku nášho portálu. Aká bude festivalová Pohoda s Aktualitami? Nahliadneme na ňu so šéfredaktorom Petrom Bárdym a s Jánom Petrovičom, jeho zástupcom a šéfom investigatívy. „Pre mňa je Pohoda ostrovom pozitívnej deviácie, kde sa po hektickom roku, keď čelíme rôznym hejtom či atakom politikov môžeme stretnúť s ľuďmi, ktorí chápu rolu profesionálnych kritických médií“, hovorí Peter Bárdy. Ján Petrovič dodáva, že v Aktualitách „sme oslavovatelia slobody a chceme, aby aj celé Slovensko bolo slobodné“. V diskusiách Aktualít tak budú rezonovať hodnoty slobody, demokracie a možnosti hovoriť, čo si človek myslí. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Aktuality idú aj tento rok na Pohodu. Popri skvelej hudbe, tanci, divadle, literatúre a filme si tak budete môcť vychutnať aj festivalové diskusie. Napríklad o bossovi podsvetia Mikulášovi Černákovi, ktorý sa dostáva na filmové plátna; o spravodlivosti alla Slovensko či o hone na slobodné médiá. V stane Aktualít stretnete osobnosti Novembra'89 rangu Michaela Kocába, bojovníkov za spravodlivejšie Slovensko ako Pamelu Záleskú, či organizátorov pomoci Ukrajine. A ako bonus aj redakčnú osádku nášho portálu. Aká bude festivalová Pohoda s Aktualitami? Nahliadneme na ňu so šéfredaktorom Petrom Bárdym a s Jánom Petrovičom, jeho zástupcom a šéfom investigatívy. „Pre mňa je Pohoda ostrovom pozitívnej deviácie, kde sa po hektickom roku, keď čelíme rôznym hejtom či atakom politikov môžeme stretnúť s ľuďmi, ktorí chápu rolu profesionálnych kritických médií“, hovorí Peter Bárdy. Ján Petrovič dodáva, že v Aktualitách „sme oslavovatelia slobody a chceme, aby aj celé Slovensko bolo slobodné“. V diskusiách Aktualít tak budú rezonovať hodnoty slobody, demokracie a možnosti hovoriť, čo si človek myslí. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Krátka pamäť, tak rýchlo zabúdame. Mnohí z nás majú zmraštené čelá a zatvrdnuté srdcia. Prešlo 6 rokov cítim tú úzkosť ako včera. To zlo je späť silnejšie jak vtedy a oni už netušia prečo zomrel Kuciak," hovorí v najnovšej sklabe The rap i ja raper Tono S., vlastným menom Anton Suchota. V rozhovore odpovedá, prečo si myslí, že zlo je späť a ešte silnejšie ako v minulosti.„Nastúpili ľudia, ktorých si pred tým spoločnosť nepriala. Mám pocit, že idú ako dobre namazaný stroj. Vyzerá to, že makajú veľmi svedomito. Mám taký nepríjemný pocit, že veľa ľuďom to vyhovuje alebo to tolerujú a pozerajú iným smerom," konštatuje hudobník a dodáva, že má strach, že sme nepoučiteľný národ a točíme sa v začarovanom kruhu už desaťročia.Skladbou The rap i ja chcel vypustiť frustráciu z diania v spoločnosti a na politickej scéne. „Chcel som to urobiť ako moju osobnú spoveď. Nie nadarmo sa to volá The rap i ja. Je to slovná hračka, therapia - taká moja osobná terapia. Frustruje ma absencia slušného dialógu a vzájomného rešpektu, aj keď spolu nesúhlasíme. Často vidíme vyhrotené reakcie," približe známy slovenský raper.Skladbu Vráť sa domov spred piatich rokov, ktorú zložil spolu s raperom Vecom, považuje za stále aktuálnu. Hovoria v nej o ľuďoch, ktorí odišli zo Slovenska. „Sám som mal myšlienky odísť zo Slovenska aj po parlamentých aj po prezidentských voľbách. No je za čo bojovať a je možno škoda zobrať nohy na plecia. Boli tu aj horšie časy, mnohí za slobodu položili život. Treba si vážiť a nebyť ľahostajní. Začať od seba, budovať si komunitu, vo sovjim ísť príkladom ako pristupovať k susedom, kolegom, ľudom na ulici s rešpektom a úctou. A skúšať tým nakaziť aj iných ľudí. Možno to je recept a možno som len romantik," hovorí.Témou rozhovoru je aj súčasná slovenská rapová scéna a debata, či by sa mali raperi vo svojej hudbe vyjadrovať v politicke alebo sa vyhraniť voči veciam v spoločnosti. Raper Suchota sa vo svojich viacerých songoch venuje aj politickým témam. V minulosti vydal napríklad skladbu Neublížil som, v ktorej reagoval na Mečiarove amnestie. S raperom Vecom a speváčkou Zuzanou Mikulcovou je aj autorom skladby Tváre slobody, ktora je poctou ľudom Novembra 1989.Suchota hovorí, že polarizáciu vidieť aj na rapovej scéne. Posledné voľby podľa neho ukázali, že časť hip-hopových umelcov je názorovo a hodnotovo inde, ako druhá časť.„Tu sa bavíme o tom, že sa viacej ľudí postavilo na stranu, ktorá svojim konaním popiera hodnoty demokracie a rešpektu. Videli sme, že sa tu ľudia bavia s človekom, na ktorého je vydaný zatykač za rasistické výroky. Vidíme, ako tí ľudia komunikujú, je to nebezpečné. Ak vyjadrím podporu niekomu, kto toto toleruje alebo sa pohybuje v kruhoch, kde sa to toleruje, alebo s nimi spolupracuje, tak je to priklonenie na temnú stranu."Moderuje Denisa Hopková.

Do slovenských kín prišiel dokument Tady Havel, slyšíte mě? Hodina a pol s Václavom Havlom známym i neznámym. Zberný dokument, ktorý vznikol z dvesto hodín dokumentárneho materiálu zaznamenaného najmä v posledných rokoch života exprezidenta Havla.V jeho tvorivom tíme je aj Havlov dlhoročný poradca, hudobník, človek Novembra'89 Michael Kocáb. Je zároveň koproducentom filmu. Ako on videl Václava Havla a čo si z neho môže zobrať nový „zvolený“ prezident Peter Pellegrini. Oslovili sme ho bezprostredne po slovenskej premiére.Dokument prichádza na Slovensko len v horizonte hodín, ktoré delia krajinu od prezidentských volieb, v ktorých vyhral kandidát vládnej väčšiny Peter Pellegrini. „Kocky sú hodené. Teraz si už môžeme len priať, aby nový prezident dokázal udržať to pevné odhodlanie, o ktorom občas niečo povie, zostať súčasťou Európskej únie a Nato. Bude to však mať ťažké, lebo reči, že Ukrajine sa vojensky pomáhať nebude, do toho nezapadajú“, tvrdí Kocáb.„Čo si priať? Aby zodpovednosť, ktorú získal, využil pozitívne. Aby bol pre všetkých ľudí. Aby nebol len pre svoju stranu a pre Fica. Aby vnímal hlasy aj tých, ktorí ho nevolili a majú na veci úplne iný názor.“Môže si z príbehu odchádzajúceho Václava Havla niečo zobrať aj Peter Pellegrini? „Povedzme pokoru a oddanosť službe ľuďom. Vnímajúc zároveň základné mravné a morálne hodnoty. A neuhnúť od nich. Aj preto si Havla vážili. Jedna vec je niečo povedať, druhá aj to naplniť. A Václav Havel mal tú silo to urobiť“, povedal Michael Kocáb. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Norbert Bödör z káuz Dobytkár či Očistec čelí ďalšiemu súdnemu procesu. Podľa obžaloby mal odovzdať 50-tisícový úplatok, aby polícia vynechala v jednej z ekonomických káuz synovca politika Petra Žigu – Štefana. Ak za prijatie úplatku Najvyšší súd už jedného z aktérov kauzy odsúdil – bývalého vyšetrovateľa Mariána Kučerku, ten ktorý mal peniaze ponúkať, svoj podiel viny popiera. Norbert Bödör dnes na Špecializovaný trestný súd v Pezinku pre práceneschopnosť neprišiel. A prijaté zmeny v trestnej legislatíve ho môžu z tohto prípadu podľa Laury Kellö Kalinskej rovno dostať. „Premlčacia lehota je tu tri roky. Ten skutok sa mal odohrať niekedy okolo roku 2016 a Norberta Bödöra sa polícii podarilo obviniť v roku 2020. Čo znamená, že zrejme bude jeho prípad účinnosťou novely premlčaný“, tvrdí investigatívna novinárka portálu Aktuality.skNová legislatíva sa podľa nej dotkne aj prípadu vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Prinajmenšom „prokurátorsky“ by sa mala dostať do Žiliny. V podcaste sa pozrieme aj na nenaplnené odvolávanie ministerky kultúry. Na vyslovovanie nedôvery bola pripravená opozícia. Nepodarilo sa jej to. Neprišla nielen vládna väčšina, ale ani samotná Martina Šimkovičová. Už od januára mala vládou schválenú pracovnú cestu do Spojených arabských emirátov. Otázkou tak zostáva, prečo Peter Pellegrini schôdzu zvolal práve na pondelok. A ďalšie kladú napríklad poslanci z hnutia Oľano. Podľa nich ministerka zostáva v emirátoch ešte dva dni po skončení svojho oficiálneho programu. Aj na to sa jej chcú pýtať. Na jej výkon sme sa pýtali aj my v Aktualitách. Petra Zajaca. Literárneho vedca, expolitika a muža Novembra'89. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Obrovský pokles kvality demokracie a slobôd“ - doterajší výsledok štvrtej vlády Roberta Fica, ako ho vidí Peter Zajac. „Fico je na konci, už nemá kam ísť, preto je oveľa nebezpečnejší. On teraz kope“, tvrdí.Rozprávka ako základný mýtotvorný žáner slovenskej literatúry. A prvá v zmysle kľúčová medzi nimi Zakliata hora Pavla Dobšinského. S motívom zakliatia a následného odklínania, ktoré je prítomné v našej kultúre, až po to z Novembra'89. Pohľad a skúsenosť Petra Zajaca, literárneho vedca, človeka občianskeho konzervativizmu, niekdajšieho parlamentného poslanca. A človeka Novembra'89, ktorý dával obsah vtedajším námestiam. „Na námestiach sme vtedy odklínali jednotlivé sociálne skupiny. Orientovali sme to podľa povolaní. Boli to novinári, intelektuáli, spisovatelia, policajti….“, spomína Peter Zajac. Vystupovali na zhromaždeniach a „odklínali sa k slobode od vtedajšieho režimu komunizmu“. Podľa Zajaca to v tom čase vyžadovalo aj kus odvahy, lebo ešte nebolo definitívne jasné, že „novembrová premena“ sa aj presadí. Nie je čas na ďalšie odkliatie krajiny – po tom, ako sa tu dokonáva „amnestia“ pre kategóriu „našich“, napriek ožitým námestiam a veľká časť mladých deklaruje, že takéto Slovensko nevidia ako svoje miesto pre život. Preňho bolo aj v čase, keď sme mali byť „naveky“ so Sovietskym zväzom – a to aj po jeho krátkej skúsenosti so slobodou univerzitného Tübingenu.Peter Zajac hovorí - o Robertovi Ficovi „prvokomunistovi“, ktorý sa vo svojich základoch nemení a aktuálne „kope“, keďže vie, že je na konci;- o skúsenostiach s Igorom Matovičom, ktorého „prekukli za tri týždne“, lebo „klamal a podvádzal;- o Petrovi Pellegrinim ako o „vazalovi“ Roberta Fica a „vykročením na perifériu západného sveta“;- o Ivanovi Korčokovi ako reprezentantovi „zmyslu pre základné civilizačné hodnoty“;- o opozícii, ktorá by sa mala expertne pripravovať na budúce vládnutie už teraz;- a tiež o tom, aká by bola jeho rada ministerke ŠimkovičovejPodcast pripravil Jaroslav Barborák.

Pred pár dňami sme oslávili 17. november- výročie konca komunistického režimu a nastolenia demokracie. 17. november 1989 je ústredným míľnikom našich najnovších dejín - dejín demokracie. Výhodou najnovších dejín je, že môžeme hovoriť s ich priamymi účastníkmi. Hostka aktuálneho dielu podcastu Dejiny je dôležitým aktérom najnovších dejín demokracie. Bola jednou zo spoluzakladateliek Verejnosti proti násiliu- hnutia, ktoré Slovensko doviedlo k demokracii. Zároveň pôsobila ako sociologička a politologička. V rokoch, ktoré nasledovali, a ktoré priniesli pre mnohých neočakávaný zápas o demokraciu, pôsobila na univerzite, a opäť zažila pokusy o ovládnutie vzdelávania počas mečiarizmu. S profesorkou Soňou Szomolányi sa preto pozrieme na často opakované otázky a neraz  výčitky a sklamania, ktoré sa pravidelne objavujú v súvislosti s novembrom 1989. Ako prebiehal pád komunistického režimu? Ako sme sa vyrovnali s komunistickou minulosťou? Bolo by lepšie ak by komunisti boli systematicky a možno aj násilne porazení a odstránení z verejného života? Aký je odkaz novembra 1989 pre dnešnú dobu, v ktorej pozorujeme opätovný vzostup autoritárskych hnutí, a to nielen v strednej Európe ale tiež v krajinách s dlhou demokratickou tradíciou. Agáta Šústová Drelová sa rozprávala so sociologičkou a politologičkou profesorkou Soňou Szomolányi. Profesorka Szomolányi sa narodila vo Vysokých Tatrách, v Bratislave vyštudovala sociológiu a následne pôsobila na Katedre sociológie Univerzity Komenského. V roku 1989 bola zakladajúcou členkou VPN. Po odchode z aktívnej politiky spoluzakladala Inštitút stredoeurópskych štúdií na Univerzite Komenského a neskôr na tejto univerzite viedla Katedru politológie, kde je dnes emeritnou profesorkou. Je autorkou mnohých štúdií a publikácii: za všetky spomeniem: Sociálne a politické premeny Slovenska na začiatku 90. rokov, Slovensko: problémy konsolidácie demokracie, Kľukatá cesta Slovenska k demokracii. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ - Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.