Podcasts about slovenka

Kope futbalovou loptou do golfových jamiek, na svetových šampionátoch necháva za sebou absolútnu elitu a cez týždeň zapisuje známky do EduPage. Lucia Čermáková je unikátnym zjavom slovenského športu. Dvojnásobná majsterka sveta vo footgolfe prijala pozvanie do podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk, kde moderátorom Rasťovi Konečnému a Marekovi Marušiakovi porozprávala nielen o svojej ceste na svetový trón, ale aj o úsmevných paradoxoch, ktoré tento dynamicky sa rozvíjajúci šport prináša.Obhájiť najcennejší kov je v športe vždy ťažšie ako ho získať prvýkrát. Lucii Čermákovej sa to však podarilo v mimoriadne extrémnych podmienkach na šampionáte v Mexiku, kde hráči bojovali s horúčavami okolo 40 stupňov a takmer stopercentnou vlhkosťou vzduchu. O fyzickej náročnosti svedčí aj fakt, že počas dvanástich dní turnaja nachodila neuveriteľných 300-tisíc krokov.V rozhovore otvorene opisuje, ako vyzerá psychická a fyzická príprava na šport, ktorý je v prvom rade hrou v hlave. „Mám šťastie, že si viem zachovať chladnú hlavu počas celej hry. Aj keď sa mi niečo nepodarí, poviem si: ‚dobre, máš ďalšiu jamku na to, aby si to napravila',” prezrádza v podcaste recept na úspech, ktorý z nej spravil nočnú moru pre súperky z celého sveta.Poslucháčov určite zaujme detailný pohľad na footgolfové vybavenie a prísnu golfovú etiketu. Hráči musia dodržiavať dress code s golierikmi a miesto kopačiek obúvajú len turfy.Najväčším pokladom každej hviezdy je však správna lopta. Lucia Čermáková prezrádza, že jej tajnou zbraňou sú legendárne lopty Jabulani z majstrovstiev sveta vo futbale v roku 2010, ktoré majú špecifickú váhu a letovú trajektóriu, no dnes sú na trhu doslova podpultovým tovarom s obrovskou hodnotou.O to kontrastnejšie pôsobí finančná realita tohto športu. Keď sa moderátori pýtali na odmenu za svetový titul z Orlanda, odpoveď ich šokovala. „Bola to finančná odmena 700 eur, ktorú sme dostali ako kredit na ďalšie štartovné,” hovorí s úsmevom sympatická slovenská reprezentantka, čím dokazuje, že footgolf sa na Slovensku hrá predovšetkým z čistej lásky k športu.V bežnom živote je Lucia Čermáková obľúbenou učiteľkou telesnej výchovy a informatiky na základnej škole, kde medzi žiakmi po zisku medailí požíva status doslovnej športovej bohyne. V podcaste sa dozviete, ako dopadol jej experiment, keď si na jeden deň vyskúšala rolu riaditeľky školy a zistila, čo všetko zahŕňa riadenie pedagogického zboru.Keďže v štúdiu sedela oproti hokejistom, došlo aj na prekvapivé športové priznanie z jej detstva, kedy sama hrávala hokej s chlapcami. Dnes si síce zápasy pozrie, no najviac ju priťahuje tvrdá hra. „Mám rada hokej, ale najviac mám rada, keď sa bijú. Keď sa rozkrikujú a čakajú len na to, tak hneď pozerám,” smeje sa Lucia Čermáková v uvoľnenej debate.Najnovšia epizóda podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk prináša mimoriadne pútavý, vtipný a inšpiratívny pohľad do sveta športu, o ktorom ste možno doteraz vedeli len málo, no po vypočutí tohto rozhovoru dostanete okamžitú chuť vybehnúť na „grín”. Pustite si celú epizódu a spoznajte osobnosť, ktorá robí Slovensku to najlepšie meno na svetovej mape.

Kope futbalovou loptou do golfových jamiek, na svetových šampionátoch necháva za sebou absolútnu elitu a cez týždeň zapisuje známky do EduPage. Lucia Čermáková je unikátnym zjavom slovenského športu. Dvojnásobná majsterka sveta vo footgolfe prijala pozvanie do podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk, kde moderátorom Rasťovi Konečnému a Marekovi Marušiakovi porozprávala nielen o svojej ceste na svetový trón, ale aj o úsmevných paradoxoch, ktoré tento dynamicky sa rozvíjajúci šport prináša.Obhájiť najcennejší kov je v športe vždy ťažšie ako ho získať prvýkrát. Lucii Čermákovej sa to však podarilo v mimoriadne extrémnych podmienkach na šampionáte v Mexiku, kde hráči bojovali s horúčavami okolo 40 stupňov a takmer stopercentnou vlhkosťou vzduchu. O fyzickej náročnosti svedčí aj fakt, že počas dvanástich dní turnaja nachodila neuveriteľných 300-tisíc krokov.V rozhovore otvorene opisuje, ako vyzerá psychická a fyzická príprava na šport, ktorý je v prvom rade hrou v hlave. „Mám šťastie, že si viem zachovať chladnú hlavu počas celej hry. Aj keď sa mi niečo nepodarí, poviem si: ‚dobre, máš ďalšiu jamku na to, aby si to napravila',” prezrádza v podcaste recept na úspech, ktorý z nej spravil nočnú moru pre súperky z celého sveta.Poslucháčov určite zaujme detailný pohľad na footgolfové vybavenie a prísnu golfovú etiketu. Hráči musia dodržiavať dress code s golierikmi a miesto kopačiek obúvajú len turfy.Najväčším pokladom každej hviezdy je však správna lopta. Lucia Čermáková prezrádza, že jej tajnou zbraňou sú legendárne lopty Jabulani z majstrovstiev sveta vo futbale v roku 2010, ktoré majú špecifickú váhu a letovú trajektóriu, no dnes sú na trhu doslova podpultovým tovarom s obrovskou hodnotou.O to kontrastnejšie pôsobí finančná realita tohto športu. Keď sa moderátori pýtali na odmenu za svetový titul z Orlanda, odpoveď ich šokovala. „Bola to finančná odmena 700 eur, ktorú sme dostali ako kredit na ďalšie štartovné,” hovorí s úsmevom sympatická slovenská reprezentantka, čím dokazuje, že footgolf sa na Slovensku hrá predovšetkým z čistej lásky k športu.V bežnom živote je Lucia Čermáková obľúbenou učiteľkou telesnej výchovy a informatiky na základnej škole, kde medzi žiakmi po zisku medailí požíva status doslovnej športovej bohyne. V podcaste sa dozviete, ako dopadol jej experiment, keď si na jeden deň vyskúšala rolu riaditeľky školy a zistila, čo všetko zahŕňa riadenie pedagogického zboru.Keďže v štúdiu sedela oproti hokejistom, došlo aj na prekvapivé športové priznanie z jej detstva, kedy sama hrávala hokej s chlapcami. Dnes si síce zápasy pozrie, no najviac ju priťahuje tvrdá hra. „Mám rada hokej, ale najviac mám rada, keď sa bijú. Keď sa rozkrikujú a čakajú len na to, tak hneď pozerám,” smeje sa Lucia Čermáková v uvoľnenej debate.Najnovšia epizóda podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk prináša mimoriadne pútavý, vtipný a inšpiratívny pohľad do sveta športu, o ktorom ste možno doteraz vedeli len málo, no po vypočutí tohto rozhovoru dostanete okamžitú chuť vybehnúť na „grín”. Pustite si celú epizódu a spoznajte osobnosť, ktorá robí Slovensku to najlepšie meno na svetovej mape.

Clara Gené Škrabec je kolorektalna kirurginja, ki živi v sami srčiki turistično zelo obremenjene Barcelone. Njena mama je Slovenka, oče Katalonec, zato je odraščala v jezikovno mešani skupnosti. Mama je otroke dosledno učila slovensko, brati so morali slovensko literaturo in pisati celo spise. Danes so ji za to zelo hvaležni, v njeno domačo Ribnico pa se vračajo k babi, ki speče najboljše palačinke. Clara Gené Škrabec pripoveduje o pritisku turizma na katalonsko prestolnico, o dolgih in zahtevnih izmenah v bolnišnici, pa tudi o preživljanju prostega časa med ribolovom in opazovanjem delfinov.

Mirko Ivan Schwery se z eno besedo opiše kot umetnik. Rodil se je v Zürichu, iz katerega prihaja njegov oče, mama je Slovenka. Po končani poklicni šoli za tehničnega risarja v arhitekturi se je odločil, da bo pobliže spoznal mamine rojstne kraje. Po nekaj letih razpetosti med Švico in Slovenijo pa mu je postalo jasno, da bodo njegov dom Šebrelje. Ukvarja se z risanjem, iz pozabe pa obuja tudi delo idrijskega igralca in trgovca Vinka Lapajneta. Čeprav ne zna brati not in, kot sam pravi, bi se dalo razpravljati tudi o njegovem posluhu, je v zadnjih letih z umetno inteligenco oživil melodije, ki jih je dolga leta nosil v sebi. Ustvaril je tudi posebno glasbeno popotovanje, posvečeno sinovoma. Mirko Ivan Schwery, ki se ga je v Šebreljah, Cerknem in okolici prijel vzdevek Švicar, stavi tudi na uspešnico "No Techno in Cerkno". * Glasba, uporabljena v oddaji, je objavljena z dovoljenjem avtorja. Uporabljene skladbe: Julian Julian&Adrian Adrian No techno In Cerkno 

Slováci na Novom Zélande: Adriána Múdra Filková, chemická inžinierka; žila v Škótku, teraz na Novom Zélande; v Aucklende organizuje kurzy pečenia, na ktorých prepája vedu a gastronómiu spôsobom, ktorý zaujíma širokú verejnosť; založila svoju značku „Sladká alchýmia“ - tradičnú slovenskú cukráreń, čo je na Novom Zélande novinka; Slováci v Chorvátsku: Pozvánka do Markovca- rozhovor s Brankou Baksou; Hudobná novinka: Beáta Dubasová

Táto relácia vznikla vďaka našim podporovateľom. Pridajte sa k nim, prosím, teraz aj vy na: https://podpora.postoj.sk/podporte-najsilnejsie-konzervativne-medium?referral_source=youtube&referral_campaign=youtube&referral_content=vatikanska_sedma&utm_source=youtube. Ďakujeme. Komentovaný súhrn diania v kresťanskom svete od Pavla Hudáka a Pavla Rábaru. V aktuálnom videosúhrne sa dozviete: - o čom je prvá encyklika Leva XIV., - ktorého pravoslávneho biskupa zatkli v Česku, - a ktorá Slovenka smeruje k procesu blahorečenia.

Ime tedna je postala Mojca Volkar Trobevšek, učiteljica slovenskega jezika na Osnovni šoli Stranje, ki je v okviru iniciative Učitelj sem! Učiteljica sem! postala učiteljica leta 2026. Pri poučevanju ji je najpomembneje, da učenci razumejo, zakaj se učijo določenih vsebin, in kako bodo pridobljeno znanje uporabljali v prihodnosti. Slovenska predstavnica na svetovnem izboru učiteljev je tudi urednica, avtorica in redna sodelavka Planinskega vestnika ter drugih medijev. Piše kratko prozo in poezijo, njena zgodba pa je bila lani nagrajena na Beletrininem natečaju za najboljšo kratko zgodbo.Kandidata sta bila tudi: Martin Horvat, arheolog in vodja kustodiata za srednji vek v Mestnem muzeju Ljubljana, ki je s svojim več kot 40-letnim delom ter rezultati obsežnih arheoloških raziskav bistveno prispeval k poznavanju urbanega razvoja Ljubljane v srednjem in novem veku ter k napredku srednjeveške in novoveške arheologije v Sloveniji. Za svoje delo je prejel Valvasorjevo nagrado za življenjsko delo, najvišje priznanje, ki ga vsako leto podeljuje Slovensko muzejsko društvo. Teja Oblak, košarkarica, ki je dosegla pomemben mejnik slovenskega športa in ženske košarke. Kot prva Slovenka je zaigrala v ženski ligi NBA, najmočnejšem ženskem klubskem tekmovanju na svetu. Po dolgotrajnih težavah s poškodbo se je uspešno vrnila na parket, kjer je v dresu Portlanda ob zmagi proti Torontu v 17-ih minutah dosegla tri točke in devet asistenc. Kapetanka slovenske reprezentance je s tem znova potrdila svojo vztrajnost in pomembno vlogo v slovenski košarki ter odprla novo poglavje za slovenske košarkarice na največjem odru.

Dnes sa spolu pozrieme na život na opačnej strane zemegule – v Austrálii. Mojou dnešnou hostkou je Simona Šimková, Slovenka, ktorá už viac než desať rokov žije u protinožcov a za ten čas si tam vybudovala svoj nový domov. Simona nám priblíži cestu expatky – od prvých pracovných skúseností a rôznych zamestnaní, až po prácu, ktorá ju skutočne napĺňa. Porovnáme každodenný život na Slovensku s tým austrálskym. Zamyslíme sa, v čom by mohli Austrálčania inšpirovať Slovákov a naopak, čo by sme my zo Slovenska mohli priniesť im. Najprv si ale Simona zaspomína na svoje úplne začiatky v Austrálii - s akými očakávaniami odchádzala a aká bola realita.

Porabska Slovenka Noemi Illes je na tekmovanju v podjetniških idejah mladih Popri, ki ga organizira Primorski tehnološki park ob podpori urada vlade za Slovence v zamejstvu in po svetu, dosegla tretje mesto po izboru strokovne komisije v kategoriji študentje in prvo mesto po izboru ljudstva. Za STA je povedala, da želi izkoristiti priložnost in zagnati proizvodnjo. Illes izvira iz Porabja, starša sta porabska Slovenca, po končanem šolanju pa je študirala na univerzi v Budimpešti. Prav študij in zanimanje za trajnost sta bila po njenih besedah pomemben vir navdiha za razvoj izdelka sladkorne penice z medom, poimenovani Čebelji oblački. Že od nekdaj je želela postati slaščičarka, vendar je zaradi zasičenosti trga po pandemiji covida-19 začela razmišljati o bolj zdravih alternativah sladkarij. Illes trenutno dela v razvojni agenciji Slovenska krajina v Porabju, kamor se je vrnila po študiju v Budimpešti. Svojo zgodbo želi kot pripadnica zamejske skupnosti vključiti tudi v promocijo izdelka.

Slováci v Holandsku: Michaela Brchnelová- študovala vesmírne inžinierstvo na Technologickej univerzite v holandskom meste Delft; v súčasnosti žije v Holandsku v meste Alkmaar a pracuje ako jediná Slovenka na vojenskej akadémii v Den Heldere; Slovensko: Jozef Cíger Hronský – pripomíname si 130 rokov od narodenia matičiara, spisovateľa, učiteľa a maliara;

Katarína Žilková, Slovenka roka 2025 v oblasti Vzdelávanie, dekanka na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského. Vyštudovala Učiteľstvo všeobecno-vzdelávacích predmetov, aprobácia matematika – výpočtová technika. Viac ako 10 rokov pôsobila ako stredoškolský učiteľ predmetov matematika a informatika na gymnáziu. V súčasnosti sa venuje Didaktike elementárnej matematiky a príprave budúcich učiteľov pre predprimárne a primárne vzdelávanie. Je členkou Jednoty slovenských matematikov a fyzikov a Slovenskej matematickej spoločnosti. Jej pedagogická a vedecko-výskumná činnosť je zameraná na Teóriu vyučovania matematiky a Predškolskú a elementárnu pedagogiku. Je spoluautorkou kurikulárnej reformy v oblasti matematika a vedúcou autorského kolektívu nových učebníc matematiky pre nové kurikulum. Narodila sa v Smoleniciach, prvých dvadsať rokov života prežila v Trstíne. Má rada divadlo, predovšetkým muzikály. Venuje sa rýchlochôdzi a behu, má rada turistiku. Rada trávi čas so svojou rodinou, má tri deti, dve vnúčatá. | Hostka: Katarína Žilková (dekanka na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského, Slovenka roka 2025). | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Laureátka Pribinvho kríža II. triedy - za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky. Vydavateľka časopisu Slovenka, zakladateľka a organizátorka ankety Slovenka roka. Je zakladateľka a riaditeľka podujatia Slovenský deň kroja, ktoré sa koná každoročne v Banskej Bystrici. Stojí aj za projektom Filmový chodník slávy v Bratislave. Patrí medzi osobnosti, ktoré dlhodobo formujú kultúrny a spoločenský priestor na Slovensku. Vyštudovala zahraničný obchod na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Je zdatná obchodníčka. Povestná je svojou pracovitosťou a prísnym prístupom k práci. Miluje kvety, pestuje si ich sama vo svojej záhrade, má osem vnúčat. | Hostka: Mária Reháková (vydavateľka časopisu, laureátka Pribinovho kríža II. triedy). | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Slováci v Rakúsku: Marjánka – vo Viedni pôsobia dva slovenské folklórne súbory, ale len jeden československý a to súbor Marjánka; O histórii a súčasných aktivitách súboru hovoria Monika Caudr a Martina Cánová; Slováci v Anglicku: Michaela Dhas Polomská, rodáčka z malej obce Brezovička na východnom Slovensku, žije v Londýne; je súčasťou tamojšej odbornej skupiny, ktorá sa v rámci miestnej správy City of London podieľa na dosahovaní cieľov nulových emisií; Slováci v Maďarsku: Tardoš – mesto kameńa, nový život t našli aj Slováci, o histórii obce hovorí Anna Crnečka; Slováci v Srbsku: Slovenské zabíjačky v Báčškom Petrovci;

Gostja epizode je Marija Štremfelj, alpinistka, ki je dosegla vrh Mount Everesta kot prva Slovenka in trinajsta ženska na svetu ter skupaj z možem vpisana v Guinnessovo knjigo svetovnih rekordov kot prvi zakonski par, ki je stal na Mount Everestu. ============================= V epizodi se dotakneva naslednjih tematik: Odraščanje v revni, a številni družini Vrednote, moč vere in materina zapuščina Gore kot prostor za zdravljenje notranjih bolečin 88 dni čez Nepal: Pot katarze in razmisleka Smrt sestre Barbare v steni in soočanje z izgubo Razvoj zakonskega odnosa z Andrejem Štremfljem Zgodovinski vzpon na Everest in alpinistični duh Razlika med nekdanjimi in današnjimi komercialnimi odpravami Fizični in psihični izzivi višine (aklimatizacija) Duhovni utrip Nepala, sočutje in osebna vera Preizkušnja v El Capitanu in iskanje prave duhovne poti

Saša Šušteršič je akademska slikarka, ki je leta 2017 pustila poučevanje na Srednji šoli za oblikovanje in fotografijo v Ljubljani in se preselila na otok Réunion. Pred tem si je dopisovala z bodočim možem, Francozom, ki ga je prvič videla na letališču. Spremljal je njena slikarska dela in želel kupiti njeno sliko. Iz ponosa in slovenske trme se je upirala, a sprejela, da ji v zameno za likovno delo kupi letalsko karto. Zaljubila sta se in se pol leta pozneje poročila. Slovenka pripoveduje o življenju na zahodnem delu otoka, o aktivnem vulkanu, umetnosti in odraščanju triletne hčerke.

Slovensko-talianska herečka Antónia Lišková sa vrátila na slovenské obrazovky v pokračovaní úspešného seriálu Dotyk života. V našom štúdiu sme sa však novej úlohy primárky Lindy dotkli len okrajovo - hlavnou témou bola Liškovej medzinárodná kariéra, triumfy, ťažké momenty - skrátka neobyčajný životný príbeh, ktorý pripomína filmový scenár. V Taliansku začínala vlastne náhodou, po profesii herečky sprvu netúžila. Alebo to vlastne v danom momente netušila. Keď potom prišiel seriál, ktorý si v čase najväčšej popularity, zaplo osem miliónov talianskych divákov, rodáčku z Malej Lehoty definitívne v talianskej čižme vzali za svoju. V otvorenom rozhovore sa Antónia dotkla aj najbolestivejších momentov svojej mladosti. Ako 18-ročná odišla z domu len s listom na rozlúčku, čo viedlo k dvojročnému prerušeniu kontaktu s rodičmi. Lišková spomínala aj na svoje začiatky v Taliansku, ktoré sprevádzali 22-hodinové cesty autobusom a neustály strach z policajných kontrol kvôli vízam. Antónia Lišková úprimne hovorila aj o tom, prečo vníma prácu v novom seriáli Dotyk života ako osudové déjà vu, v čom sa líši slovenská disciplína od talianskeho chaosu na pľaci, a prečo verí, že človek by nemal mať korene, ale nohy, aby mohol spoznávať svet. V novej epizóde sa dozviete aj to, ako sa z čašníčky stala jedna z najobsadzovanejších herečiek v Taliansku, prečo ju dcéra prosila, aby nechodila do práce, a ako dnes vníma vzťah so svojou matkou po rokoch vzájomného hľadania cesty k sebe. Televíznu premiéru relácie si môžete pozrieť na obrazovkách TA3 v sobotu 10. januára o 22:30.

Marija Švajncer Blaž Lukan: Fànce, Fànce! Ljubljana: KD Hiša poezije, 2025 Blaž Lukan na začetku pesniške zbirke Fànce, Fànce pojasnjuje, kaj pomeni njeno ime. Njegova mati je bila krščena za Frančiško; ko je bila majhna, so ji rekli Štêfnova čêča, vse življenje pa jo kličejo Francka. Njen najmlajši brat se imenuje Frànce, njo pa so kot otroka klicali Fànce, toda kasneje je niso več poklicali s tem imenom. Vtisnilo se je v pesnikov spomin in nastale so nežne pesmi. Pesmi so napisane kot verzificirana pripoved o Primorki, ki je na novo zaživela na Štajerskem, in o nekoliko muhastem nagovoru njenega sina. Za trenutek je vse skupaj nekako pravljično: Fànce se zdaj pojavi kot dobra vila, že v naslednjem hipu kot kak navihan škrat pristopica med nas in nas na svoj prikupni način prepričuje, da je življenje lahko nadvse lepo, čeprav je preprosto in zoženo na omejen prostor: »Nič ne reče, / a včasih se zazdi, da ji iz ust / poletijo mavrični / mehurčki.« Spomin ji seže v domače kraje. Divjala je vojna in se je bilo treba skriti pred sovražniki. Italijanski vojaki so bili v bregu, ponoči je bilo za hišo slišati partizane. Dekleta, med njimi tudi Fànce, so bila mlada in brezskrbna. Potem so šla od doma in se čez leta spet srečala. Toda tisto, kar je bilo poglavitno, je bil njihov smeh. Naj so opravljale kmečka opravila ali se umikale pred nevarnostjo, zmeraj so se smejale. Najbrž je prav mladost tista, v kateri je vse nezapleteno in lahkotno, toda zgodi se, da se ponoči vendarle prikrade tudi strah. Fànce je bila zavedna Slovenka. Zapisovala si je pesmi in jih z zanosom prepevala, tudi tisto, ki ima globoko sporočilo in se imenuje Vstala Primorska! »Ko zapiše zadnjo vrstico zadnje od njih, vstane. / Vsak, ki jo bo bral, bo moral prav tako vstati.« In v Fàncino življenje se je prikradla ljubezen: »Zaljubila sem se vanj, / ker je imel take črne lase, / počesane nazaj, / in bodikaste brke.« Govorili so, da ni primerna zanj, saj je prestara; fant je pameten in zna celo nemško. Moral bi si izbrati kako učiteljico, ne pa kuharice Fànce, toda ljubezen ima svojo moč in premaga skoraj vse ovire. Skupno življenje pa slej ko prej pokaže zobe. Vse mogoče pride, smrt prvega sinka, selitev na Štajersko, rojstvo dveh sinov, življenje iz dneva v dan, moževa smrt in nazadnje samotni dnevi. Ko je Fànce hudo, se zna pogovarjati z vetrom ter se vživeti v njegovo divjanje in silovitost. Prisluhne kosu in mu reče, naj ji zapoje pesmi Zabučale gore ali Šivala je deklica zvezdo, ptič pa zažvrgoli tisto znano Lepo mi poje, črni kos, oj črni kos in tudi tako je čisto v redu, še Fànce zapoje z njim. Črni kos se ji tudi pridruži, ko skrbno obdeluje vrt, in jo opazuje, kaj vse postori. Narava ji prinaša mir in spokojnost. Čudi se, kako zanimive živali so okrog nje – od komarja in vrabca do sinice, pa še deževnik se zvija po sveže prekopani prsti, krt dvigne hribček zemlje in bo zdaj zdaj pokukal na svetlo. »Velike živali so tudi oblaki, / tako se mi zdi, / največja žival pa je noč.« Fànce ni mogoče očitati, da ne gre naprej s časom. Fotoaparat, radio, telefon in televizor ji niso tuji. S televizorjem se rada pogovarja, le politike ne mara in takrat zamenja program. Najbolj pa se razveseli sonca, ki ga sploh ni treba prižgati. Vsako jutro zasije in jo poboža po licih. Stihi so namenjeni Fànce, tu in tam pa se oglasi tudi njen sin. Ko se mati nameni podreti brezo, ji zagrozi, da ne bo več prihajal domov. Ali prihaja zaradi drevesa ali zaradi nje? Seveda zaradi nje, ji odgovori in pomisli, da pravzaprav ni razlike, obe sta brezi. Sina z blagimi besedami skuša poučiti, kako je treba živeti, on pa si misli svoje in ravna, kot se mu zahoče, le za to gre, da ima svojo Fànce nadvse rad. Ko ta ugasne, je vse drugače. Ustavljena je v času, ki ga ni več in tudi doma ne, zdaj je nekje drugje, nekje, kjer bomo nekoč vsi. »Ampak vseeno si / tu, v teh pesmih, ki so … / nikjer in nekje.« Beremo te nežne in lepe pesmi, polne miline in blagosti, Fànce ostaja med nami in tudi sami postajamo malce otožni, po svoje pa tudi radoživi in razigrani.

Piše Robi Šabec, bere Igor Velše. Zbirka kratkih zgodb Mojce Petaros Nočem več biti nevidna je povedna že s samim naslovom. Nevidnost namreč smemo in moramo interpretirati zgolj kot totalno nasprotje vsega vidnega, kar pa konec koncev pomeni, da vprašanje identitete postane primarni sestavni element pomena »biti viden«. Če bi nadaljevali v tovrstni maniri in se dotaknili t. i. tržaške literarne šole, bi bilo treba dodati, da je na prvem mestu vprašanje narodne identitete, torej biti Slovenec v dvo- ali večkulturnem in večjezičnem prostoru, kar je posebej značilno za dela pisateljev, kot sta Boris Pahor in Alojz Rebula. Tržaška pisateljica Mojca Petaros na tem mestu naredi zarezo, saj je zanjo kot avtorico naslednje generacije, sicer značilna obravnava narodne identitete, vendar ji ostale vrednote, kot sta na primer politična ideologija ali še bolj zasebnost niso podrejene. Nasprotno, v delu Nočem več biti nevidna so pogosti zastavki, ki presegajo vprašanja narodne identitete Slovenca / Slovenke v Trstu, torej zamejstva, in to tudi na način, da trčijo ob vprašanja zdomstva oziroma drugega kot takega. Ta drugi (praviloma) ponuja ogledalo, v katerem protagonisti lahko »postanejo vidni«. Bodimo konkretni in izpostavimo npr. Barbaro v črtici Snežne krogle, ki ob fantu Kataloncu Jordiju v daljnem Madridu reflektira lastno pozicijo in identiteto, da zatrdi: »Kakšno bogastvo je to, da sem doma v dveh jezikih in dveh kulturah!« A olajšanje je zgolj hipno in navidezno, saj v nadaljevanju že sledita trpka ugotovitev in ponovitveni strah pred nevidnostjo, ko se junakinja sprašuje o materinem jeziku svojih morebitnih otrok, rojenih bodisi v tujini bodisi v domačem okolju. Dilema (narodne) identitete sicer ostaja, a je predrugačena, pogojno celo nadgrajena, tako da ne vzdrži več zgolj oznake, ki na eni strani predpostavlja pozitivno vrednoteno slovensko identiteto v opoziciji do negativno obravnavane italijanske. »Ščavo« ni več aktualen, saj je mesto tega »nepotrebnega« drugega zdaj in v avtoričinih črticah nadomestil prišlek, brezdomec, tujec, begunec, Afganistanec … Mojca Petaros to domiselno popiše npr. v zgodbi z naslovom To se pri nas ne dogaja, v kateri obravnava rasizem, zakoreninjen tako v italijanskem predstavniku policijskih enot kot tudi pri zamejcu, klenem slovenskem očetu. Ves problem je pač v tem, da hči, po rodu Slovenka, domov na večerjo prvič pripelje svojega partnerja, ki pa je na žalost tam zbranih napačne barve; je begunec, Afganistanec, se pravi neke vrste »čefur«. Podobno ugotovitev bi lahko razbrali tudi v črtici Čakule, le da tam Afganistanca nadomesti Kubanec. Za avtorico je torej značilno, da narodno identiteto obravnava na manj zavezujoč način, kot je bilo to značilno za omenjene avtorje t. i. tržaške šole, a seveda zgolj v smislu znotraj razmerja Slovenca do Slovenca oziroma Slovenca iz Trsta v razmerju do tržaških Italijanov. Tovrstno obravnavo namreč več kot uspešno nadgrajuje z drugimi dinamikami oziroma relacijami, v katerih mesto tega nesrečnega drugega ni več rezervirano zgolj za tržaškega Slovenca. Tudi zato lahko učenec Jakob iz trdnjave slovenstva pri Sv Jakobu v črtici Domača naloga preprosto zatrdi, da ima raje paneton kot potico. Skozi doživljanje osrednjih protagonistov se Trst – dogodkovni prostor večine zgodb je namreč »mesto v zalivu« – razkriva v vsej svoji multikulturnosti, jasno pa je na ta način izražena tudi njegova nacionalistična komponenta. Ta ni več nastrojena proti nemštvu in še bolj izrazito proti slovanstvu / slovenstvu, kot je bilo nekoč, ampak proti drugemu po barvi kože. Zbirka Nočem več biti nevidna tako tržaškemu in tudi slovenskemu bralcu predstavlja mesto Trst na način, kot ga verjetno lahko ponudi le lucidni tržaškoslovenski pisatelj oziroma pisateljica. Presežki, ki v prvi vrsti poskrbijo za dodatno literarno vrednost dela, so mestoma povsem subjektivni, a vselej subtilni elementi, ki zaznamujejo avtoričino sicer realistično pisanje, vendar pogosto nadgrajeno s posameznimi elementi magičnega realizma – jasno, saj konec koncev nihče ne more rešiti problematike nesrečnega openskega tramvaja, kot je to popisano v kratki zgodbi Vsaka vas ima svoj glas. Naj še dodamo, da se Mojca Petaros v delu ves čas spretno giblje znotraj procesov pripadanja, samospoznavanja, spominjanja, izključevanja, stigmatizacije in drugačenja. Zbirka Nočem več biti nevidna obsega dvajset kratkih zgodb ki s svojimi protagonisti spodbujajo razmislek o (lastnih) prepričanjih o identitetah, pripadnosti, drugačnosti, izključenosti oziroma vključenosti in multikulturalizmu.

Lucia Szabová (27) je klenot slovenského MMA. Doposiaľ neporazená bojovníčka (10-0) je úradujúcou šampiónkou Oktagonu v bantamovej váhe (61,2 kg), vo svetovom rebríčku jej patrí 20. miesto. Môže sa stať prvou Slovenkou v UFC a po Ľudovítovi Kleinovi a Martinovi Budayovi treťou celkovo. Ešte predtým si však stanovila veľkú výzvu v Oktagone, túži sa stať šampiónkou aj v mušej váhe (56,7 kg). Nielen o tom hovorila v podcaste Staredown na ŠPORT.sk.Čo sa dozviete v rozhovore?Prečo ide o váhu nižšie a prečo sa toho zároveň obáva?Prečo nateraz odmieta UFC a kedy nastane správny čas?Ako vníma potenciálne zápasy s Pudilovou, Bledou a so Smolkovou?Uživí ju dnes MMA alebo potrebuje zadné dvierka?Prečo nemôže byť súčasťou Dukly, kým Attila Végh áno?Ako vyzerajú Vianoce Lucky Szabovej?

Lucia Szabová (27) je klenot slovenského MMA. Doposiaľ neporazená bojovníčka (10-0) je úradujúcou šampiónkou Oktagonu v bantamovej váhe (61,2 kg), vo svetovom rebríčku jej patrí 20. miesto. Môže sa stať prvou Slovenkou v UFC a po Ľudovítovi Kleinovi a Martinovi Budayovi treťou celkovo. Ešte predtým si však stanovila veľkú výzvu v Oktagone, túži sa stať šampiónkou aj v mušej váhe (56,7 kg). Nielen o tom hovorila v podcaste Staredown na ŠPORT.sk.Čo sa dozviete v rozhovore?Prečo ide o váhu nižšie a prečo sa toho zároveň obáva?Prečo nateraz odmieta UFC a kedy nastane správny čas?Ako vníma potenciálne zápasy s Pudilovou, Bledou a so Smolkovou?Uživí ju dnes MMA alebo potrebuje zadné dvierka?Prečo nemôže byť súčasťou Dukly, kým Attila Végh áno?Ako vyzerajú Vianoce Lucky Szabovej?

Urednica in režiserka na slovenskem programu RAI v Trstu Lucija Tavčar pripada mlajši generaciji. Po mami koroška in po očetu tržaška Slovenka je zelo ukoreninjena v obeh prostorih. Z vprašanjem identitete se slej kot prej sooči vsak zamejec, pravi. Kakšne perspektive pa imajo mladi? Celovška Posojilnica Bank se vnovič prodaja. Kaj bi to lahko pomenilo za dvojezične poslovalnice na avstrijskem Koroškem in kaj za sponzoriranje dejavnosti koroških Slovencev? Gostimo doktorico Anito Peti Stantić, predstojnico katedre za slovenski jezik in književnost na zagrebški Filozofski fakulteti, prevajalko in letošnjo dobitnico Lavrinove diplome. Naša sogovornica pa je tudi Jelka Pšajd, raziskovalka, tesno povezana s Porabjem. Za svoje delo je dobila Murkovo nagrado, najvišje strokovno priznanje na področju etnologijeFoto (Vida Toš): etnolginja Jelka Pšajd, Murkova nagrajenka, raziskovalno tesno posvezana s porabskimi Slovenci

Kako postati odličen menedžer oziroma menedžerka? Samo znanje je premalo, pravi Slovenka, ki je pred kratkim prejela eno izmed najprestižnejših svetovnih priznanj na področju menedžmenta in voditeljstva, profesorica dr. Danica Purg. Za odličnost na področju vodenja podjetja so po njenem potrebne tudi etika, odgovornost in inovativnost. Gre za vrednote, s katerimi kot ustanoviteljica in voditeljica IEDC – mednarodne poslovne šole Bled v zadnjih 40-ih letih navdihuje in razsvetljuje generacije študentov. Ob sprejemu v elitni klub Thinkers50 Hall of Fame – gre za oskarje menedžerskega razmišljanja – jo je Urška Subotič Jereb povabila v oddajo Intervju.

Odpravljamo se na potovanje od Makedonije do Slovenije z Galino Branko, tokratno gostjo oddaje Evropa osebno. Z nami bo delila svojo zgodbo; od makedonskih ritmov in babičinih skrivnih receptov, do radosti, ki ji pomagajo, da se počuti doma, kjerkoli že je. Kako je postala ‘prava Slovenka' in kako se s pomočjo prijateljev uči jezika, a hkrati ohranja stik s svojim domom, sončnimi zahodi na Ohridskem jezeru in pristnimi makedonskimi tradicijami?

Koncert Pesem zate od srca do srca ni samo koncert, pravi organizatorka Jolanda Ravnikar, Slovenka leta 2024; je izraz ljubezni, solidarnosti in sočutja. V Festivalni dvorani v Ljubljani bo 20. novembra s svojo ekipo pripravila že šesti koncert, namenjen zbiranju sredstev za Ustanovo za pomoč otroku z rakom in nakupu sodobnega anestezijskega aparata. Več o koncertu bo Jolanda Ravnikar povedala v pogovoru s Petro Medved.

Nataša Robnik iz Celja je najboljša slovenska ultramaratonska tekačica, ki ji ne zmanjka volje za tek na dolge razdalje. Prepričana je, da so ženske rojene za tek. Septembra je v Grčiji pretekla Špartatlon v dolžini 246 kilometrov in dosegla tretje mesto v ženski konkurenci. Bolj kot uvrstitev na stopničke, se ji zdi pomeben čas, v katerem je pretekla razdaljo; to je 26 ur, 9 minut in 38 sekund. Njen naslednji izziv je Dolina smrti v Združenih državah Amerike, kamor naj bi se podala kot prva Slovenka.

V relácii TASR TV Šport Tu a Teraz diskutuje Anton Krajčoviech s ultramaratónkyňou Soňou Kopčokovou. . Bratislava 24. októbra (TASR) - Ultramaratónkyňa Soňa Kopčoková absolvovala ako prvá Slovenka preteky Ultra Gobi 400. Obsadila na nich siedme miesto, no už teraz sa sústredí na ďalšiu výzvu, ktorou sú preteky v Bhutáne. O pretekoch čínskou púšťou, príprave a ďalších plánoch rozprávala pre TASR v relácii ŠPORT Tu a Teraz.

Jedna z najvýznamnejších slovenských koncertných klaviristiek dostala v roku 1971 zákaz hrania z politických dôvodov. V roku 1984 ilegálne prešla aj s dcérou hranice do Talianska. Následne žila ako politická utečenka v Grade, Terste a Latine. O 8 mesiacov neskôr emigrovala do USA, kde obnovila svoju kariéru. Ako prvá Slovenka mala v roku 1992 sólový koncert v newyorskej Carnegie Hall. V USA aj na Slovensku publikovala odborné texty z oblasti hudobnej vedy a napísala aj svoju autobiografiu.V podcaste sú použité úryvky z komorných koncertov umelkyne.

Barbora Mokošová je meno, ktoré sa navždy zapíše do dejín slovenskej gymnastiky. Ako prvá Slovenka v ére samostatnosti získala medailu na majstrovstvách Európy - bronz v roku 2020 na bradlách v tureckom Mersine. No jej cesta k úspechu nebola jednoduchá. Barbora Mokošová je jednou z najvyšších gymnastiek na svete, čo pre ňu znamenalo väčšie nároky na koordináciu a stabilitu. V rozhovore úprimne priznala, že uvažovala o konci kariéry, no nakoniec v nej našla novú motiváciu.Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.Čo sa v rozhovore dozviete?kedy je najlepšie začať s gymnastikoučo je na nej najkrajšie a najnáročnejšiečo je mentálny blok známy ako twistiesv čom je to extrémne náročnéprečo chcela skončiť s gymnastikoučo ju ženie vpredako chutí bronz z MEaký projekt rozbehli v Banskej Bystrici

Barbora Mokošová je meno, ktoré sa navždy zapíše do dejín slovenskej gymnastiky. Ako prvá Slovenka v ére samostatnosti získala medailu na majstrovstvách Európy - bronz v roku 2020 na bradlách v tureckom Mersine. No jej cesta k úspechu nebola jednoduchá. Barbora Mokošová je jednou z najvyšších gymnastiek na svete, čo pre ňu znamenalo väčšie nároky na koordináciu a stabilitu. V rozhovore úprimne priznala, že uvažovala o konci kariéry, no nakoniec v nej našla novú motiváciu.Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.Čo sa v rozhovore dozviete?kedy je najlepšie začať s gymnastikoučo je na nej najkrajšie a najnáročnejšiečo je mentálny blok známy ako twistiesv čom je to extrémne náročnéprečo chcela skončiť s gymnastikoučo ju ženie vpredako chutí bronz z MEaký projekt rozbehli v Banskej Bystrici

Slováci na Islande -Život pod polárnou žiarou – Branislav Bédi, na Islande žije 19 rokov; venuje sa výskumu v oblasti technológii vo vyučovaní cudzích jazykov, umelej inteligencii a online vzdelávaniu; Na Inštitúte Árniho Magnússona pre islandské štúdie v Reykjaviku pôsobí ako koordinátor výučby severských jazykov vo svete so zameraním na islandský jazyk a kultúru, a taktiež zastupuje Island v rôznych medzinárodných komisiách pre islandský jazyk; (2. časť cyklu) Slovenské školstvo vo svete: Slovenská gramatika v Poľsku – o vzniku školstva, dôsledkoch polonizácie a aktuálnom obraze slovenských škôl za našou severnou hranicou hovorí historička Milica Majeríková Molitoris, Slovenka žijúca v Krakowe;

Významná slovenská herečka Ida Rapaičová nedávno dvakrát zabodovala v prestížnej ankete Slovenka roka. Stala sa víťazkou v kategórii Umenie a kultúra a získala aj Mimoriadnu cenu za celoživotné dielo a mimoriadny prínos kultúre na Slovensku. Za svoj život stvárnila nespočetné množstvo úloh v divadle, filme i televízii. Jej celoživotným záujmom je aj štúdium a prednes poézie, recituje zásadne z pamäti a aj po starosloviensky. Do Rádia Slovensko zavítala vo sviatočný deň slovanských vierozvestcov – sv. Cyrila a sv. Metoda a tento sviatok si sama ctí. Hovoriť s Katou Martinkovou bude aj o jej živote herečky, o tom, ako nás neľahké životné situácie môžu veľa naučiť, o ručných prácach, ktorým sa venuje i o slovenskej dramatickej klasike. | Hosť: Ida Rapaičová (herečka). | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.

Dizajnér Fero Mikloško nedávno oslávil jubileum a pri tej príležitosti navštívil aj reláciu Ide o nás.  Nebola však len o bilancovaním, ale aj humorných spomienkach, vzťahu k móde o plánoch a mnohom ďalšom. V rozhovore s Ferom Mikloškom sa dozviete: - ako oslávil svoju päťdesiatku a prečo nerád bilancuje. - o svojich začiatkoch, keď tajne šil šaty pre bábiky svojich sestier. - aké to bolo budovať kariéru v 90. rokoch, ktoré nazýva módnym „divokým západom“. - ktorá známa Slovenka bola jeho úplne prvou klientkou a spolupracuje s ním dodnes. - príbeh ikonických červených šiat pre Zdenu Studenkovú, ktoré odštartovali jeho slávu. - ako si za 40-tisíc korún otvoril prvý salón v centre Bratislavy. - že je v skutočnosti diagnostikovaný introvert a ako sa s tým vyrovnáva v šoubiznise. - s akými typmi klientov sa za roky stretol a či niekomu povedal „už nikdy viac“. - v čom sa líši od svojich kolegov a prečo u neho nevisia plné štendre nepredaných šiat.   - či ľutuje niektorú zo svojich kolekcií, napríklad tú z gumených obrusov. - prečo už štyri roky nezažil skutočnú jar a čo mu berie práca na šou Let's Dance. - a akú veľkolepú prehliadku sa môžeme tešiť a aký je jeho odvážny životný cieľ.

„Som presvedčená, že keby sme na hrôzy holokaustu zabudli, môže sa zopakovať“, hovorí Ľuba Lesná, scenáristka pripravovanej divadelnej hry Hitlerov prezident. „Mohlo by sa to zopakovať so všetkými chybami a so všetkým príšerným vraždením“, dodáva. „Nenávisť nikdy neviedla k ničomu dobrému“, dopĺňa ju Madeline Vadkerty, autorka knihy Slovutný pán prezident, v ktorej predstavil svoj výskum listov, ktorými sa Židia obracali so žiadosťami o milosť u prezidenta Tisa. Jediná nádej. Posledná záchrana. Dobrý otec. Aj takto sa obracali mnohí slovenskí Židia na prezidenta vojnového Slovenského štátu. V listoch. Jozefa Tisa pritom žiadali o záchranu, milosť či pomoc. Z položenia, do ktorého ich dostali protižidovské zákony štátneho zriadenia, ktoré svoju samostatnosť postavilo na vazalstve Hitlerovi. Zo zabudnutých zaprášených krabíc archívu tieto listy na svetlo vytiahla Američanka. Aby na ne upozornila Slovákov. Knihou. A ďalšia žena – tentoraz Slovenka – z nej pripravila text pre divadelnú hru. V tomto ženskom duu – v jeho géniu – sa tak reportážno-knižný Slovutný pán prezident rodí/transformuje do divadelnoscénického Hitlerovho prezidenta. Aký bol osud pisateľov tých listov? Lebo osud ich mocného adresáta poznáme. No aj pri ňom je otázok viac ako odpovedí: Kde zostalo jeho svedomie kňaza pri vyše 70 tisíc deportovaných? A prečo o téme spred takmer storočia hovoriť dnes? Téma pre Madeline Vadkerty a Ľubu Lesnú. „Židia, ktorí napísali Tisovi, ak by sa mohli vrátiť k životu, iste by nám hovorili, aby sme nechodili cestou nenávisti, lebo to nikdy neviedlo k ničomu dobrému“, hovorí Madeline Vadkerty. „Som presvedčená, že keby sme na hrôzy holokaustu zabudli, môže sa zopakovať“, hovorí Ľuba Lesná, scenáristka pripravovanej divadelnej hry Hitlerov prezident. „Mohlo by sa to zopakovať so všetkými chybami a so všetkým príšerným vraždením“, dodáva. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Som presvedčená, že keby sme na hrôzy holokaustu zabudli, môže sa zopakovať“, hovorí Ľuba Lesná, scenáristka pripravovanej divadelnej hry Hitlerov prezident. „Mohlo by sa to zopakovať so všetkými chybami a so všetkým príšerným vraždením“, dodáva. „Nenávisť nikdy neviedla k ničomu dobrému“, dopĺňa ju Madeline Vadkerty, autorka knihy Slovutný pán prezident, v ktorej predstavil svoj výskum listov, ktorými sa Židia obracali so žiadosťami o milosť u prezidenta Tisa. Jediná nádej. Posledná záchrana. Dobrý otec. Aj takto sa obracali mnohí slovenskí Židia na prezidenta vojnového Slovenského štátu. V listoch. Jozefa Tisa pritom žiadali o záchranu, milosť či pomoc. Z položenia, do ktorého ich dostali protižidovské zákony štátneho zriadenia, ktoré svoju samostatnosť postavilo na vazalstve Hitlerovi. Zo zabudnutých zaprášených krabíc archívu tieto listy na svetlo vytiahla Američanka. Aby na ne upozornila Slovákov. Knihou. A ďalšia žena – tentoraz Slovenka – z nej pripravila text pre divadelnú hru. V tomto ženskom duu – v jeho géniu – sa tak reportážno-knižný Slovutný pán prezident rodí/transformuje do divadelnoscénického Hitlerovho prezidenta. Aký bol osud pisateľov tých listov? Lebo osud ich mocného adresáta poznáme. No aj pri ňom je otázok viac ako odpovedí: Kde zostalo jeho svedomie kňaza pri vyše 70 tisíc deportovaných? A prečo o téme spred takmer storočia hovoriť dnes? Téma pre Madeline Vadkerty a Ľubu Lesnú. „Židia, ktorí napísali Tisovi, ak by sa mohli vrátiť k životu, iste by nám hovorili, aby sme nechodili cestou nenávisti, lebo to nikdy neviedlo k ničomu dobrému“, hovorí Madeline Vadkerty. „Som presvedčená, že keby sme na hrôzy holokaustu zabudli, môže sa zopakovať“, hovorí Ľuba Lesná, scenáristka pripravovanej divadelnej hry Hitlerov prezident. „Mohlo by sa to zopakovať so všetkými chybami a so všetkým príšerným vraždením“, dodáva. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Tento denný podcast, vytváraný s pomocou umelej inteligencie, ponúka unikátny a efektívny spôsob, ako sa dozvedieť o najzaujímavejších udalostiach a článkoch dňa. Umelej inteligencii sa darí analyzovať obrovské množstvo informácií z rôznych zdrojov, aby vybrala tie najrelevantnejšie a najpútavejšie obsahy pre širokú škálu poslucháčov. Každá epizóda je navrhnutá tak, aby poskytla hlboký ponor do vybraných tém, od politiky cez vedecké objavy, až po kultúrne udalosti, a to všetko podané informatívne, prístupne a bez emócií. Podcast je ideálnym spoločníkom pre zaneprázdnených ľudí, ktorí hľadajú pohodlný spôsob, aby zostali informovaní o svetovom dianí bez nutnosti tráviť hodiny čítaním rôznych zdrojov, čím poskytuje efektívny a príjemný spôsob, ako prijímať správy. Tajomný dokument popiera vlastníctvo Fica v Chorvátsku. „Už aj mne prišlo do mejlu, že Fico je čistý,“ udrela poslankyňa https://www.startitup.sk/tajomny-dokument-popiera-vlastnictvo-fica-v-chorvatsku-uz-aj-mne-prislo-do-mejlu-ze-fico-je-cisty-udrela-poslankyna/ VIDEO: Matovič sa v Chorvátsku dostal do konfliktu s miestnymi. „Teba poslal ten mafián Brhel,“ kričal https://www.startitup.sk/matovic-v-chorvatsku-vtrhol-na-cudzi-pozemok-a-vyhrazal-sa-policiou-teba-poslal-ten-mafian-brhel-krical/ Ministerstvo kultúry odmieta kritiku za strážnu službu: 900-tisíc eur je štandardná cena https://www.startitup.sk/ministerstvo-kultury-odmieta-kritiku-za-straznu-sluzbu-900-tisic-eur-je-standardna-cena/ Fond na podporu umenia má nového predsedu. Je ním kontroverzný kritik umelcov https://www.startitup.sk/fond-na-podporu-umenia-ma-noveho-predsedu-je-nim-kontroverzny-kritik-umelcov/ Slovenský export zbraní prudko stúpa napriek vládnym vyhláseniam. Minister Kaliňák reaguje https://www.startitup.sk/slovensky-export-zbrani-prudko-stupa-napriek-vladnym-vyhlaseniam-minister-kalinak-reaguje/ 30-dňový mier na Ukrajine v ohrození: Rusko reaguje jasne, prijmeme návrh, iba ak… https://www.startitup.sk/30-dnovy-mier-na-ukrajine-v-ohrozeni-rusko-reaguje-jasne-prijmeme-navrh-iba-ak/ EÚ zverejnila 99-stranový zoznam amerických produktov, ktoré zasiahnu clá. Dotknú sa elektroniky či legendárnych motoriek https://www.startitup.sk/eu-zverejnila-99-stranovy-zoznam-americkych-produktov-ktore-zasiahnu-cla-dotknu-sa-elektroniky-ci-legendarnych-motoriek/ Pentagón testuje umelú inteligenciu na plánovanie vojny: Tá ma zmeniť pravidlá hry v Ázii a Európe https://www.startitup.sk/pentagon-testuje-umelu-inteligenciu-na-planovanie-vojny-ta-ma-zmenit-pravidla-hry-v-azii-a-europe/ Známy raper sa postavil pred súd. V jeho štúdiu po užití omamnej látky umrela mladá Slovenka https://www.startitup.sk/znamy-raper-sa-postavil-pred-sud-v-jeho-studiu-po-uziti-omamnej-latky-umrela-mlada-slovenka/ Policajt mal sledovať svojich susedov cez kameru v kúpeľni. Na nahrávkach je aj maloletý chlapec https://www.startitup.sk/sused-policajt-spehoval-rodinu-na-nahravkach-boli-aj-zabery-maloleteho-chlapca/ Náborový príspevok 5 000 €, 6 týždňov dovolenky a plat už počas štúdia: Polícia láka nových členov zboru https://www.startitup.sk/naborovy-prispevok-5-000-e-6-tyzdnov-dovolenky-a-plat-uz-pocas-studia-policia-laka-novych-clenov-zboru/ Obľúbený kozmetický gigant sťahuje z predaja nebezpečný produkt. Môže spôsobiť rakovinu https://www.startitup.sk/oblubeny-kozmeticky-gigant-stahuje-z-predaja-nebezpecny-produkt-moze-sposobit-rakovinu/ Obľúbený reťazec na Slovensku zatvorí takmer 30 predajní. Sieť posiela do konkurzu https://www.startitup.sk/oblubeny-retazec-na-slovensku-zatvori-takmer-30-predajni-siet-posiela-do-konkurzu/ Traja nadšenci vytvorili v Bratislave jedinečný kvetinársky bar za 30-tisíc eur. Ulahodí všetkým tvojim zmyslom https://www.startitup.sk/traja-nadsenci-vytvorili-v-bratislave-jedinecny-kvetinarsky-bar-za-30-tisic-eur-ulahodi-vsetkym-tvojim-zmyslom/

Audiokniha Všetko, čo nás spája ponúka nahliadnutie do sveta vietnamskej komunity u nás cez optiku osobného príbehu autorky - slovenskej Vietnamky Kvet. Už pri jej narodení sa vyskytli problémy s identitou, pridelili jej totiž nesprávne rodné číslo. Mohlo za to možno jej vietnamské meno: Hoa Nguyễn Thị. Dnes ju všetci volajú Kvet. Narodila sa na Slovensku, má slovenské občianstvo, plnohodnotne tu žije, podieľa sa na veciach verejných, premýšľa po slovensky a svoju budúcnosť vidí v tejto krajine. Na papieri je Slovenka, ale celý život musí túto pozíciu obhajovať. Jej príbeh je príbehom mnohých dievčat, chlapcov, žien i mužov, ktorí na Slovensko prišli z rôznych dôvodov – ako ekonomickí migranti, vojnoví utečenci, kvôli rodine či štúdiu. Otvorene hovorí o živote v uzavretej komunite, o hľadaní identity medzi dvoma tak veľmi odlišnými kultúrami, o jedle a zvykoch, o rasizme aj priateľstve. Audiokniha: Všetko, čo nás spája Autor: Kvet Nguyen Interpret: Lenka Libjaková Dĺžka: 2:23 h Vydavateľstvo: Publixing a N Press Audiokniha Všetko, čo nás spája na webe Publixing (MP3 na stiahnutie) Audiokniha Všetko, čo nás spája na webe Audiolibrix (MP3 na stiahnutie)

Najsilnejšia žena Slovenska prezradila, ako prekonala predsudky voči ženám v silových športoch, čo ju motivuje neprestávať a aké rady má pre tých, ktorí chcú začať cvičiť – bez ohľadu na vek či skúsenosti.

V Sloveniji je danes dan žalovanja v spomin na smrtne žrtve ene od najhujših rudarskih nesreč pri nas. Trem umrlim v ponedeljkovi nesreči v Premogovniku Velenje se bodo po državi poklonili z različnimi dogodki. Drugi poudarki: - Ameriški predsednik Donald Trump v nagovoru udeležencem svetovnega gospodarskega foruma v Davosu z novimi carinskimi grožnjami Evropski uniji - Hrvaška po izgonu petih svojih državljank iz Srbije svetuje prebivalcem, naj odložijo vsa nenujna potovanja v Srbijo. Med več izgnanimi tudi Slovenka. - Pred slovenskimi rokometaši odločilna tekma na svetovnem prvenstvu. Za možnost uvrstitve v četrtfinale nujna zmaga proti Egiptu

Naši moderátori Diana a Albert ti dnes, 11. januára, prinášajú prvú epizódu nášho unikátneho UP NEWS - špeciálu. Každú sobotu ťa zoberieme na cestu plnú inšpirácie, zaujímavých tém a príbehov. 1:10 - Rok 2025 bude štedrý na modernú futuristickú architektúru. Vyrastú nové turistické míľniky https://www.startitup.sk/rok-2025-bude-stedry-na-modernu-futuristicku-architekturu-vyrastu-nove-turisticke-milniky/ 2:11 - FOTO: „Jaskyňa“ pre celú rodinu. Českí architekti navrhli nevídaný 7-poschodový dom https://www.startitup.sk/foto-jaskyna-pre-celu-rodinu-ceski-architekti-navrhli-nevidany-7-poschodovy-rodinny-dom/ 3:48 - Architektonický skvost, ktorý funguje ako „transformer“. Slovensko ho Čechom ticho závidí (FOTO) https://www.startitup.sk/architektonicky-skvost-ktory-funguje-ako-transformer-slovensko-ho-cechom-ticho-zavidi-foto/ 5:15 - Slávny unikát Slovenska bojuje o prežitie. Turisti za ním cestujú z celého sveta, podporu hľadá v zbierke https://www.startitup.sk/slavny-unikat-slovenska-bojuje-o-prezitie-turisti-za-nim-cestuju-z-celeho-sveta-podporu-hlada-v-zbierke/ 7:17 - Ikonický dom zo seriálu Breaking Bad je na predaj. Majiteľom popularita zlikvidovala súkromie https://www.startitup.sk/ikonicky-dom-zo-serialu-breaking-bad-je-na-predaj-majitelom-popularita-zlikvidovala-sukromie/ 9:52 - Zabudnutá perla Európy zmietla konkurenciu. Zistili sme, kde sa dnes oplatí investovať do nehnuteľností https://www.startitup.sk/zabudnuta-perla-europy-zmietla-konkurenciu-zistili-sme-kde-sa-dnes-oplati-investovat-do-nehnutelnosti/ 11:14 - Dvojičky študujú na prestížnej univerzite v Írsku: „Učitelia pomáhajú, ako len môžu, a nehádžu nám polená pod nohy“ https://www.startitup.sk/dvojicky-studuju-na-prestiznej-univerzite-v-irsku-ucitelia-nam-pomahaju-ako-len-mozu-a-nehadzu-nam-polena-pod-nohy/ 16:15 - Majú kariéru snov: 5 slovenských influencerov, ktorí zarábajú peniaze cestovaním po svete https://www.startitup.sk/maju-karieru-snov-5-slovenskych-influencerov-ktori-zarabaju-peniaze-cestovanim-po-svete/ 17:55 - Bývalá Emirates letuška Marika: „Letela som s pasažierkou, ktorá bola poliata kyselinou. Prišla o oči a chýbala jej horná pera“ https://www.startitup.sk/byvala-emirates-letuska-marika-pasazierka-bola-pocas-letu-poliata-kyselinou-prisla-o-oci-a-chybala-jej-horna-pera/ 19:30 - Zelené tajomstvo: „Na planéte neexistuje iné jedlo, ktoré by telu dodávalo takú širokospektrálnu výživu“ https://www.startitup.sk/zelene-tajomstvo-na-planete-neexistuje-ine-jedlo-ktore-by-telu-dodavalo-taku-sirokospektralnu-vyzivu/ 20:49 - Kondičný tréner Denis: Slováci by mali vymeniť výťah za schody. Na vytvorenie návyku stačí jediná vec https://www.startitup.sk/kondicny-trener-denis-slovaci-by-mali-vymenit-vytah-za-schody-na-vytvorenie-navyku-staci-jedina-vec/ 22:00 - „Je to beh na dlhé trate, veda je skôr cesta ako konečný cieľ.“ Profesor Švorc sa zo zvedavého dieťaťa vypracoval na Osobnosť vedy a techniky 2024 https://www.startitup.sk/je-to-beh-na-dlhe-trate-veda-je-skor-cesta-ako-konecny-ciel-profesor-svorc-sa-zo-zvedaveho-dietata-vypracoval-na-osobnost-vedy-a-techniky-2024/ 23:56 - Pomáha v boji proti Alzheimerovi, posilňuje imunitu, zlepšuje pamäť. Revolučná huba, ktorú nesmieš prehliadnuť https://www.startitup.sk/pomaha-v-boji-proti-alzheimerovi-posilnuje-imunitu-zlepsuje-pamat-revolucna-huba-ktoru-nesmies-prehliadnut/ 25:30 - Moderný „wellness v ušiach“ je skrytou hrozbou pre spánok. Vedci odhalili znepokojivé zistenia https://www.startitup.sk/moderny-wellness-v-usiach-je-skrytou-hrozbou-pre-spanok-vedci-odhalili-znepokojive-zistenia/ 26:43 - Stres v modernej dobe: Toto sú príčiny a vážne dôsledky na zdravie. Nauč sa, ako ho zvládnuť https://www.startitup.sk/stres-v-modernej-dobe-toto-su-priciny-a-vazne-dosledky-na-zdravie-nauc-sa-ako-ho-zvladnut/

Keď mala 14 rokov založila na Slovensku firmu, ktorá sa zaoberá vývojom technológie na čistenie vody. O tri roky neskôr získala diplom excelencie od švédskej kráľovskej rodiny za objav novej molekuly. Úspech ju priviedol až do Kanady, kde študuje počítačové inžinierstvo. Najnovšie ju magazín Forbes pre Severnú Ameriku zaradil do rebríčka 30 najúspešnejších ľudí pod 30 rokov. To všetko už stihla 23-ročná Pezinčanka Diana Virgovičová, ktorá hovorí, že sa chce v budúcnosti vrátiť na Slovensko a podporovať mladých ľudí. Prečo čistí vodu v Keni a Kanade, a kde sa stretá s rodovými stereotypmi? Odpovedala v rozhovore.  

Gang Ľudovíta Sátora sa delil na dve skupiny – vražedné komando a ekonómovia. Jedným členom z ekonomickej skupiny bol Peter Dobiš. Ten je dnes právoplatne odsúdený za členstvo v zločineckej skupine sátorovcov a pracuje ako vodič starostu jednej z dedín na juhu Slovenska. „Dnes som šťastný, že som to vôbec prežil,“ povedal Peter Dobiš, keď sa stretol s reportérom Ivanom Megom a začal mu rozprávať svoj príbeh o fungovaní v skupine najväčšieho zabijaka v dejinách Slovenka. Pre viac videí z kriminálneho a politického prostredia sleduj ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠Na Stope s Ivanom Megom.⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

Jovana Antović pet let živi v Sloveniji in je zdaj, kot pravi, postala prava Slovenka, saj si je kupila kolo. Opaža, da smo Slovenci zelo športen narod, ob nedeljah se zdi, kot da je Ljubljano preplavila kakšna bolezen, saj ni nikjer nikogar, ker so vsi v naravi. Pravi, da je največji stereotip o Srbih, ki ne drži, ta, da so nacionalisti. Sama je najboljši dokaz, da ni tako. Njen mož je rojen v Sarajevu, ima slovensko državljanstvo, živi v Sloveniji, zaradi želje po pridobitvi slovenskega državljanstva se Jovana zdaj odpoveduje svojemu srbskemu. Jovana je tokratna protretiranka, ki svoje življenje in selitev v Slovenijo razlaga v odlični slovenščini.

Tento denný podcast, vytváraný s pomocou umelej inteligencie, ponúka unikátny a efektívny spôsob, ako sa dozvedieť o najzaujímavejších udalostiach a článkoch dňa. Umelej inteligencii sa darí analyzovať obrovské množstvo informácií z rôznych zdrojov, aby vybrala tie najrelevantnejšie a najpútavejšie obsahy pre širokú škálu poslucháčov. Každá epizóda je navrhnutá tak, aby poskytla hlboký ponor do vybraných tém, od politiky cez vedecké objavy, až po kultúrne udalosti, a to všetko podané informatívne, prístupne a bez emócií. Podcast je ideálnym spoločníkom pre zaneprázdnených ľudí, ktorí hľadajú pohodlný spôsob, aby zostali informovaní o svetovom dianí bez nutnosti tráviť hodiny čítaním rôznych zdrojov, čím poskytuje efektívny a príjemný spôsob, ako prijímať správy. Témy: 1. Michal Bartek zo strany Hlas-SD podáva trestné oznámenie na Luciu Ďuriš Nicholsonovú. Exkluzívne vyjadrenie: https://www.startitup.sk/poslanec-michal-bartek-zo-strany-hlas-sd-podava-trestne-oznamenie-na-luciu-duris-nicholsonovu/ 2. Tipéri vložili milióny, Trump im priniesol šťastie. Slovenka stavila rekordných 45-tisíc: https://www.startitup.sk/tiperi-vlozili-miliony-trump-im-priniesol-stastie-slovenka-stavila-rekordnych-45-tisic/ 3. Politici reagujú na víťazstvo Donalda Trumpa: „Je to zlá správa pre Slovenskú republiku“ (ANKETA): https://www.startitup.sk/politici-reaguju-na-vitazstvo-donalda-trumpa-je-to-zla-sprava-pre-slovensku-republiku-anketa/ 4. Ivan Korčok vstupuje na politickú scénu. Ponuku dostal od viacerých strán: https://www.startitup.sk/ivan-korcok-by-mal-vstupit-na-politicku-scenu-prezidentsky-kandidat-sa-mal-dohodnut-so-stranou-ps/ 5. Martina Šimkovičová odmieta personálne čistky na ministerstve, vraj ide o šetrenie: https://www.startitup.sk/martina-simkovicova-odmieta-personalne-cistky-na-ministerstve-vraj-ide-o-setrenie/ 6. Slovensko zaplavil odpad z tabakových výrobkov: Nová kampaň upozorňuje verejnosť, chce zmeniť aj návyky fajčiarov: https://www.startitup.sk/slovensko-zaplavil-odpad-z-tabakovych-vyrobkov-nova-kampan-upozornuje-verejnost-chce-zmenit-aj-navyky-fajciarov/ 7. Až 7-tisíc eur na auto aj pre Slovákov: Brusel zvažuje revolučnú novinku: https://www.startitup.sk/az-7-tisic-eur-na-auto-aj-pre-slovakov-brusel-zvazuje-revolucnu-novinku/ 8. Veľká zmena v dokladoch: Toto čaká každého vodiča už od budúceho roka: https://www.startitup.sk/velka-zmena-v-dokladoch-toto-caka-kazdeho-vodica-uz-od-buduceho-roka/ 9. Priamy spoj Bratislava – Kyjev. Slovensko si na projekty „vypýtalo“ 143 miliónov eur: https://www.startitup.sk/nove-vlakove-spojenie-bratislava-kyjev/ 10. Nový variant nebezpečnej choroby prekročil africké hranice. V Európe hlásia prvé prípady: https://www.startitup.sk/novy-variant-nebezpecnej-choroby-prekrocil-africke-hranice-v-europe-hlasia-prve-pripady/ 11. Účinná zbraň proti rakovine. Nová metóda prekvapila aj samotných vedcov: https://www.startitup.sk/ucinna-zbran-proti-rakovine-nova-metoda-prekvapila-aj-samotnych-vedcov/ 12. Zmena pri práci na dohodu: Nový zákon pripraví tisíce ľudí o dôchodky, varuje expert: https://www.startitup.sk/zmena-pri-praci-na-dohodu-novy-zakon-pripravi-tisice-ludi-o-dochodky-varuje-expert/ 13. Slovenský lekár pracuje v Južnom Sudáne: „Tu neplatia zákony a logika ako u nás“: https://www.startitup.sk/slovensky-lekar-pracuje-v-juznom-sudane-tu-neplatia-zakony-a-logika-ako-u-nas/ 14. Slovenský lekár pracuje v Južnom Sudáne: „Tu neplatia zákony a logika ako u nás“: https://www.startitup.sk/slovensky-lekar-pracuje-v-juznom-sudane-tu-neplatia-zakony-a-logika-ako-u-nas/

Knjiga Lovim svoje ravnotežje je za omejen čas znižana. Ujemi svoj izvod na: ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://ninagaspari.com/products/knjiga⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ Hvala za tvojo podporo! ❤️ ... Neža Skrt je Slovenka, ki zadnja leta kot tehnična direktorica vodi ekipo vinske kleti Aiurri v španski vinski pokrajini La Rioji. V epizodi govoriva o vinu, kulturi pitja alkohola, kako izbrati vino zase in o življenju v Španiji, njenih posebnosti in lepotah. Zapis današnje epizode najdeš tukaj.  ⁠ *** Če imaš ali poznaš zanimivo podjetniško zgodbo, ki jo želiš predstaviti na podcastu Lovim ravnotežje, imaš vprašanje ali komentar se mi lahko oglasiš na ⁠⁠⁠⁠⁠info@ninagaspari.com.

V Parizu se s prvimi tekmovanji začenjajo olimpijske igre. Športni vrhunec poletja bo zaznamovala tudi 197-članska slovenska delegacija z rekordnim številom športnic in športnikov. 90 jih bo nastopilo v francoski prestolnici, kjer bo prvič v zgodovini iger enako število športnic in športnikov. Slovenska reprezentanca se zbira v olimpijski vasi, ki smo jo obiskali pred petkovim odprtjem. V Studiu ob 17.00 o pričakovanjih pred igrami in logistiki ob vzpostavitvi slovenske hiše, ki bo prvič odprla vrata tujim gostom. Umeščena v park s še ducatom drugih držav bo predstavljala slovensko središče v Parizu. Gospodarsko, politično in seveda tudi navijaško. Gosta: Urška Žolnir Jugovar, prva Slovenka, ki je na olimpijskih igrah slišala Zdravljico; Matic Švab, logistični in finančni vodja slovenske odprave na olimpijskih igrah v Parizu.

Dnes k nám prišla Lenka s manželom aj so všetkými zvieratkami ktoré doma majú! Lenka je u nás síce už druhýkrát, ale prvýkrát ako prvá Slovenka, ktorá zdolala Mt. Everest bez kyslíka a s mužom! Užívajte Video môžete sledovať aj na našom Youtube https://youtu.be/capzyPHTqYg Ak sa vám epizóda páčila a chcete vidieť viac, za jedno eurko si môžete pozrieť necenzurovanú, takmer o 39 minút dlhšiu verziu s otázkami od našich patreonov na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://www.patreon.com/luzifcak⁠⁠⁠⁠⁠⁠ Alebo sa pripojte na Toldo ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://luzifcak.tol.do⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ Prípadne nás môžete pozvať na kávu na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://www.buymeacoffee.com/luzifcak⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ Náš dnešný hosť je https://www.instagram.com/lenkavacval/ Môžete nás podporiť aj kúpou Merchu ►►► ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://Luzifcak.com⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ Všetky dôležité odkazy nájdete aj na linku ►►► ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠https://luzifcak.bio.link⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ UPOZORNENIE: Toto je komediálny podcast dvoch komikov, ktorí sa niekedy viac a niekedy menej úspešne snažia každú situáciu premeniť na vtip a nenavádzajú nikoho na nič nesprávne. Všetko, čo je v ňom povedané, je humor a nemalo by byť brané doslova alebo nebodaj vážne. Obsahuje vulgarizmy, satiru a zvieratá chované v zajatí. Akákoľvek podobnosť postáv z našich príbehov so živými je čisto náhodná. Sledujte len po dovŕšení dospelosti alebo so súhlasom rodičov. V prípade výpadku celkovej kamery môže fotosenzitívnym ľuďom spôsobovať epileptický záchvat, vegánom zvracanie, mäsožravcom hlad a národovcom svrbenie. Kubov hlas môže vyvolať rezonovanie stredného ucha. Vlastne by to nemal pozerať nikto.

Epizóda 89: Štyridsať rokov po prvom Slovákovi sa na Everest dostala aj prvá Slovenka. Keď som to povedala mamke, jej reakcia bola “co ši šalena?”. O menštruácii v druhom tábore, ale aj o trojke na Evereste. NEXT? TRI DECI VODKY A XANAX  https://open.spotify.com/episode/4aGytFUPk5C0ezWcMEHF4R?si=Uqw9MeqjRUSGdy6AZWa2MQ  Tento podcast ti prináša Slovenská sporiteľňa  https://www.slsp.sk/sk  hrdý partner Lucie Janičovej, prvej Slovenky na Evereste. Slovenská sporiteľňa, Budúcnosť je vaša! Túto epizódu ti tento týždeň prináša GOTHAL  https://gothal.sk/  - skvelý dovolenkový rezort pre deti aj dospelých. Rodina podcastov ZAPO odporúča GOTHAL Vražedné psyché LIVE, pod holým nebom na Zemplínskej Šírave! 17. júla o 18ej zažijete naživo jedinečnú atmosféru true crime príbehu na Moteli Kamenec. Vstupenky na  www.zapotour.sk   Podcasty by ZAPO môžeš počúvať už aj na Youtube a nezabudni nám dať odber  https://www.youtube.com/@ZAPOTV   Produkcia by ZAPO @zapoofficial  See omnystudio.com/listener for privacy information.

Declan se je rodil v Londonu. Njegov oče je Irec, ki sicer danes živi na Madžarskem, mati pa Slovenka. Kot najstnik se je predvsem na njeno željo, menda pa tudi njegov starejši brat ni bil proti, preselil v Velike Lašče, kjer je preživel večji del svoje mladosti. V intervjuju pripoveduje o prilagajanju na slovensko okolje. Pravi, da so ga vrstniki načeloma zelo lepo sprejeli, je imel pa kljub temu, da je mati z njim od nekdaj govorila slovensko, kar nekaj težav z jezikom: med drugim so jo enkrat iz šole klicali zaradi njegove predrznosti, češ da noče vikati svojih učiteljic, on pa pojma vikanje sploh še ni poznal. Pa tudi: "Če so me vprašali, kako se pišem, sem jim črkoval svoje ime: D-E-C-L-A-N." Danes ima Declan kar štiri državljanstva, zadnjih osem let pa živi in dela v Montrealu. V njegovem dolgoročnem načrtu je vrnitev v Slovenijo, saj pri sebi z vsakim pretečenim letom bivanja v Kanadi opaža, da mu negovanje vezi z domovino vse več pomeni. O pomembnosti občutka pripadnosti matični kulturi (to je, kot zatrjuje, zanj kljub številnim konkurentkam slovenska) se je menda veliko naučil tudi z opazovanjem socialne bede avtohtonih kanadskih ljudstev, ki po njegovem "propadajo" predvsem po zaslugi dejstva, da skozi dolgoletne boje s kolonialnimi hegemoni niso uspeli ohraniti svojih kultur.

Časopis Slovenka je už desaťročia stálicou slovenského lifestylového neba. Slovenka vznikla v roku 1948, pár týždňov pred komunistickým prevratom. Neprekvapivo, veľmi rýchlo po jej vzniku sa jedným z cieľov redaktoriek Slovenky stalo vytváranie novej socialistickej ženy podľa ideológie Komunistickej strany a vzoru Sovietskeho zväzu. V dnešnom podcaste sa pozrieme ako sa časopis tejto úlohy zhostil v časoch stalinizmu, v časoch horúčkovitého budovania svetlých zajtrajškov a intenzívnych represií politických odporcov režimu. Ako mala vyzerať nová Slovenka? Ako sa píše a o čom píše ženský časopis v časoch stalinskej diktatúry? Akú úlohu v procese tvorby novej ženy zohrávali emócie a ako ich dnes vieme skúmať? Historička Agáta Šústová Drelová z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied sa rozprávala s filologičkou, prekladateľkou a kultúrnou manažérkou Zuzanou Bujačkovou. Dr. Bujačková popri výskume spoluorganizuje Bratislavský knižný festival a pracuje v občianskom združení literarnyklub.sk. Pred necelým rokom úspešne obhájila doktorandskú prácu na tému: Ženy pod červenou hviezdou. Obraz novej socialistickej ženy v slovenskom mediálnom diskurze (1948 –1953). Momentálne pracuje na rozšírení tohto výskumu, ktorý neskôr vyjde aj knižne. Aktuálne sa kurátorsky podieľala na novom čísle mesačníka Kapitál venovanom ženám za socializmu, ktorý vyjde v polovici marca. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠jaroslav.valent@petitpress.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.See omnystudio.com/listener for privacy information.