Podcasts about elektr

Po sporoch medzi premiérom Robertom Ficom a ministerkou hospodárstva Denisou Sakovou sa vládni predstavitelia odmlčali. Projekt novej jadrovej elektrárne pritom dostal nového šéfa. Uznesením vlády prevzal patronát nad Jaslovskými Bohunicami vládny splnomocnenec.Ten spolu s úradom vlády bude v najbližších týždňoch pracovať na odkúpení 49-percentného podielu od českej firmy ČEZ. „To, čo stále nemáme a stále to chýba, je dôkladná analýza, prečo má byť projekt stopercentne v rukách štátu, prečo vláda chce z projektu vytlačiť ČEZ, keď vláda na čele s tým istým premiérom túto firmu do projektu na začiatku vtiahla,“ hovorí analytik energie-portal.sk Radovan Potočár.Necelá polovica akcií by pritom mala mať hodnotu zhruba 190 miliónov eur. V tejto chvíli nevieme, odkiaľ štát vezme peniaze na odkúpenie tohto podielu. Premiér pritom hovoril, že chce túto záležitosť vybaviť do konca septembra. Celá výstavba nových Bohuníc by mala stáť minimálne 11 miliárd eur.Vo videopodcaste približujeme históriu projektu a hovoríme aj o výzvach na nadchádzajúce obdobie. Na Slovensku vlastne vzniknú dva veľké subjekty, ktoré budú podnikať v jadrovej energetike. Okrem Slovenských elektrární, v ktorých má štát tretinový podiel, to bude aj Jadrová energetická spoločnosť. Tá však nemá ľudí ani know-how, poukazuje Potočár.Z dokumentov, ktoré vláda sprístupnila, vieme vyčítať, že ministerstvo hospodárstva má odovzdať všetky potrebné dokumenty vládnemu splnomocnencovi. Vláda však musí zmeniť štatút splnomocnenca, aby mohol začať vykonávať nové povinnosti, vysvetľuje Potočár.Analytik ďalej približuje, ako budú rozdelené kompetencie medzi jednotlivé štátne orgány. „Ministerstvo prišlo o pomerne veľký balík kompetencií,“ hovorí. Čo znamená, že vláda udelila projektu status strategickej investície? Aké sú možnosti financovania takto nákladného projektu?Podcast pripravil Vladimír Amrich.

Po sporoch medzi premiérom Robertom Ficom a ministerkou hospodárstva Denisou Sakovou sa vládni predstavitelia odmlčali. Projekt novej jadrovej elektrárne pritom dostal nového šéfa. Uznesením vlády prevzal patronát nad Jaslovskými Bohunicami vládny splnomocnenec.Ten spolu s úradom vlády bude v najbližších týždňoch pracovať na odkúpení 49-percentného podielu od českej firmy ČEZ. „To, čo stále nemáme a stále to chýba, je dôkladná analýza, prečo má byť projekt stopercentne v rukách štátu, prečo vláda chce z projektu vytlačiť ČEZ, keď vláda na čele s tým istým premiérom túto firmu do projektu na začiatku vtiahla,“ hovorí analytik energie-portal.sk Radovan Potočár.Necelá polovica akcií by pritom mala mať hodnotu zhruba 190 miliónov eur. V tejto chvíli nevieme, odkiaľ štát vezme peniaze na odkúpenie tohto podielu. Premiér pritom hovoril, že chce túto záležitosť vybaviť do konca septembra. Celá výstavba nových Bohuníc by mala stáť minimálne 11 miliárd eur.Vo videopodcaste približujeme históriu projektu a hovoríme aj o výzvach na nadchádzajúce obdobie. Na Slovensku vlastne vzniknú dva veľké subjekty, ktoré budú podnikať v jadrovej energetike. Okrem Slovenských elektrární, v ktorých má štát tretinový podiel, to bude aj Jadrová energetická spoločnosť. Tá však nemá ľudí ani know-how, poukazuje Potočár.Z dokumentov, ktoré vláda sprístupnila, vieme vyčítať, že ministerstvo hospodárstva má odovzdať všetky potrebné dokumenty vládnemu splnomocnencovi. Vláda však musí zmeniť štatút splnomocnenca, aby mohol začať vykonávať nové povinnosti, vysvetľuje Potočár.Analytik ďalej približuje, ako budú rozdelené kompetencie medzi jednotlivé štátne orgány. „Ministerstvo prišlo o pomerne veľký balík kompetencií,“ hovorí. Čo znamená, že vláda udelila projektu status strategickej investície? Aké sú možnosti financovania takto nákladného projektu?Podcast pripravil Vladimír Amrich.

1. Rast nemeckej ekonomiky sa mierne zrýchľuje vďaka štátnym investíciám 2. Európe hrozí v zime ďalšie zvýšenie cien plynu 3. Kúpu podielu v pripravovanej jadrovej elektrárni posúdi po EY aj KPMG 4. Slovenská vláda podľa zahraničných novinárov znova v EÚ lobuje za ruských oligarchov 5. Dáta o výstavbe bytoch sú v rozpore s mýtom o rozostavanom Slovensku

Hladina přehrady Orlík na Písecku je kvůli letošnímu suchu už o více než 14 metrů níž než obvykle. Najednou jsou vidět pozůstatky zatopených domů, vesnic, mlýnů i starých elektráren. Na místo se vypravil regionální stopař Českého rozhlasu České Budějovice Petr Kubát.Všechny díly podcastu Jihočeské odpoledne můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu

Praėjus savaitei po stichijos, atvertas valstybės elektros generatorių rezervas.Beveik pusšimtis parlamentarų siūlo uždrausti prekybą vienkartinėmis elektroninėmis cigaretėmis.Elektrėnų savivaldybės ir Kaišiadorių rajono vietovėse meška siaubia bitynus.Dėl karščio ir sausros Europos žemės ūkis patiria didžiulių nuostolių: trūksta pašarų ir vandens, didėja gamybos išlaidos.Krepšininkas Ignas Sargiūnas dėl Stambulo „Fenerbahče“ pasiruošimo sezonui negalėjo padėti Lietuvos rinktinei pasaulio čempionato atrankos lange.Ved. Madona Lučkaitė

Veterné elektrárne na Slovensku vyvolávajú ostré emócie a petície ešte skôr, než sa vôbec začali masívnejšie stavať. Kým prieskumy verejnej mienky ukazujú silnú podporu verejnosti, pri verejných prerokovaniach často víťazia obavy a neopodstatnené mýty šírené aktivistami.Aké sú reálne negatíva a technické pozitíva veternej energetiky, ako funguje komunitná energetika a prečo nám v blízkej budúcnosti nebude stačiť len naše tradičné jadro?O týchto témach sa v podcaste SHARE rozprával redaktor Maroš Žofčin s expertom na energetiku a obnoviteľné zdroje Liborom Lázničkom.V podcaste sa dozviete aj o týchto témach:Prečo väčšina Slovákov v prieskumoch veternú energetiku podporuje, no v obciach často naráža na silný odpor organizovaných aktivistov.Čo hovoria reálne vedecké dáta o vplyve veterných turbín na zdravie ľudí, zvierat či znášku sliepok.Ako by mohli obce cez zdieľanie elektriny priamo profitovať z veterných parkov a znižovať tak účty za energie svojim obyvateľom.Prečo má veterná energia jedny z najnižších celkových nákladov a aké reálne opatrenia sa prijímajú na ochranu vtáctva či elimináciu hluku.Prečo nám pri očakávanom náraste spotreby a elektrifikácii priemyslu či dopravy samotné jadro stačiť nebude.Tento podcast vznikol s podporou medzinárodnej siete Science+, ktorá podporuje medicínsku a vedeckú žurnalistiku bez dezinformácií v strednej a východnej Európe.Do pozornosti dávame aj článok: https://zive.aktuality.sk/clanok/5mI4TzO/naozaj-potrebujeme-veterne-parky-hrozi-obrovsky-omyl-varuju-odbornici/ Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Dalis dėl audros elektros neturinčių gyventojų gavo pranešimus apie atkurtą tiekimą, tačiau gedimai vis dar nepašalinti arba elektra atsiranda tik trumpam. Gyventojai svarsto, ar taip Energijos skirstymo operatorius nesiekia išvengti kompensacijų mokėjimo. Dėl jų galima kreiptis, jei elektros tiekimas neatkuriamas per 72 valandas.

Pašvaldībās veidot noturības punktus, uzlabot informācijas apmaiņu starp dienestiem, laikus gādāt ģeneratorus – tā nolemts valdībā, apspriežot vētras raisīto krīzi. Vienlaikus arī iedzīvotāji aicināti paši vairāk gatavoties ārkārtas situācijām.  Elektrības traucējumiem nav īsti bijuši gatavi mobilo sakaru operatori un degvielas uzpildes stacijas – kādus uzlabojumus tagad sola, lai iedzīvotāji nepaliktu bez šiem pakalpojumiem? Un sazināmies ar Kijivu, kur šodien Latvijas valdības pārstāvji ar prezidentu Zelenski pārrunājuši dronu vienošanos.

Plány na výstavbu nového jadrového zdroja sa stávajú predmetom politického sporu nielen medzi koalíciou a opozíciou, ale aj vo vnútri vládneho tábora. V relácii Analýzy 24 diskutovali poslanec Hlasu-SD Igor Šimko a opozičný poslanec Marián Viskupič (SaS). Témou bola nielen výstavba nového jadrového zdroja, ale aj plánované odkúpenie podielu v Slovenských elektrárňach a stav verejných financií.  

1.Taraba potopil veterné elektrárne, aby si získal konšpirátorov 2.Ako sa testovanie agentov AI vymklo spod kontroly 3.Bratislava sa posunula k modernizácii ružinovskej električkovej trate

„Neohříváme vodu v řece – už i z toho důvodu, že v Česku nemáme tak velké řeky, abychom mohli tímto způsobem chladit. U nás chlazení probíhá uzavřeným cyklem,“ vysvětluje jaderný vědec Radek Škoda, který působí na Českém vysokém učení technickém Technické univerzity v Liberci a Západočeské univerzitě v Plzni. Bude Maďarsko muset začít šetřit energiemi? Kolik vody potřebují ke svému chlazení tzv. malé modulární reaktory? A proč je v Česku nedostatek jaderných vědců?Všechny díly podcastu Jak to vidí... můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

„Neohříváme vodu v řece – už i z toho důvodu, že v Česku nemáme tak velké řeky, abychom mohli tímto způsobem chladit. U nás chlazení probíhá uzavřeným cyklem,“ vysvětluje jaderný vědec Radek Škoda, který působí na Českém vysokém učení technickém Technické univerzity v Liberci a Západočeské univerzitě v Plzni. Bude Maďarsko muset začít šetřit energiemi? Kolik vody potřebují ke svému chlazení tzv. malé modulární reaktory? A proč je v Česku nedostatek jaderných vědců?

„V září to vezmu do zastupitelstva a budu navrhovat soudní žalobu, dáme to našemu právníkovi,“ říká nezávislý starosta obce Jiří Chaloupecký.

Jak vlny veder a sucha ovlivňují chod jaderných elektráren? Je česká společnost tolerantnější vůči lidem s menšinovou sexuální orientací? Jak moc se zrychluje tání ledovců?

Jak vlny veder a sucha ovlivňují chod jaderných elektráren? Je česká společnost tolerantnější vůči lidem s menšinovou sexuální orientací? Jak moc se zrychluje tání ledovců?

Jak vlny veder a sucha ovlivňují chod jaderných elektráren? Je česká společnost tolerantnější vůči lidem s menšinovou sexuální orientací? Jak moc se zrychluje tání ledovců? Všechny díly podcastu Hlavní zprávy - rozhovory a komentáře můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Za jakých podmínek byl v Česku naplno spuštěn systém takzvané superdávky? Jaký dopad na energetickou síť by mohla mít úplná odstávka maďarské jaderné elektrárny Paks? A jaký přínos mají mít nová ustanovení v rámci unijního Aktu o umělé inteligenci, která začínají platit od dnešního dne?

Za jakých podmínek byl v Česku naplno spuštěn systém takzvané superdávky? Jaký dopad na energetickou síť by mohla mít úplná odstávka maďarské jaderné elektrárny Paks? A jaký přínos mají mít nová ustanovení v rámci unijního Aktu o umělé inteligenci, která začínají platit od dnešního dne?

Za jakých podmínek byl v Česku naplno spuštěn systém takzvané superdávky? Jaký dopad na energetickou síť by mohla mít úplná odstávka maďarské jaderné elektrárny Paks? A jaký přínos mají mít nová ustanovení v rámci unijního Aktu o umělé inteligenci, která začínají platit od dnešního dne?Všechny díly podcastu Hlavní zprávy - rozhovory a komentáře můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Vláda rozhodla o vymezení tzv. akceleračních zón, ve kterých má být jednodušší stavět větrné a solární elektrárny. Co to bude znamenat pro jejich další rozvoj v Česku? Má pravdu vicepremiér Karel Havlíček, když říká, že Česko nemá pro větrnou energetiku vhodné povětrnostní podmínky? Jaký je zájem investorů o větrné elektrárny? A nebude paradoxně výhodnější stavět je mimo vymezené akcelerační zóny? Tomáš Pancíř se ptal ředitele organizace Fakta o klimatu Ondráše Přibyly.

Vláda rozhodla o vymezení tzv. akceleračních zón, ve kterých má být jednodušší stavět větrné a solární elektrárny. Co to bude znamenat pro jejich další rozvoj v Česku? Má pravdu vicepremiér Karel Havlíček, když říká, že Česko nemá pro větrnou energetiku vhodné povětrnostní podmínky? Jaký je zájem investorů o větrné elektrárny? A nebude paradoxně výhodnější stavět je mimo vymezené akcelerační zóny? Tomáš Pancíř se ptal ředitele organizace Fakta o klimatu Ondráše Přibyly.

Vláda rozhodla o vymezení tzv. akceleračních zón, ve kterých má být jednodušší stavět větrné a solární elektrárny. Co to bude znamenat pro jejich další rozvoj v Česku? Má pravdu vicepremiér Karel Havlíček, když říká, že Česko nemá pro větrnou energetiku vhodné povětrnostní podmínky? Jaký je zájem investorů o větrné elektrárny? A nebude paradoxně výhodnější stavět je mimo vymezené akcelerační zóny? Tomáš Pancíř se ptal ředitele organizace Fakta o klimatu Ondráše Přibyly.Všechny díly podcastu Dvacet minut Radiožurnálu můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Bude teď složitější plánovat stavby větrných elektráren, když vláda výrazně omezila tzv. akcelerační zóny? Co si o návrhu zrušit devátou třídu myslí ředitelé základních škol? A budou muset obyvatelé francouzského Bordeaux opustit kvůli nebývale velkému lesnímu požáru své domovy?

Bude teď složitější plánovat stavby větrných elektráren, když vláda výrazně omezila tzv. akcelerační zóny? Co si o návrhu zrušit devátou třídu myslí ředitelé základních škol? A budou muset obyvatelé francouzského Bordeaux opustit kvůli nebývale velkému lesnímu požáru své domovy?Všechny díly podcastu Hlavní zprávy - rozhovory a komentáře můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Ryto garsai šiandien iš Elektrėnų. Kaip jaunimas vasarą žengia pirmuosius žingsnius darbo rinkoje? Kodėl Elektrėnai tampa vis patrauklesni logistikos verslui? Kaip bendruomenė ruošiasi galimoms krizėms ir moko gyventojus elgtis ekstremalių situacijų metu. O taip pat apie besitęsiančią atliekų tvarkymo krizę Vilniaus regione, Kazokiškių sąvartyno veiklą ir šalia jo gyvenančių žmonių problemas.Ved. Rūta Kupetytė

Elektrėnų savivaldybėje, Vievio pašonėje ūkininkauja jauniausias balandininkas Lietuvoje – Taironas Bliujus. Jam – 14 metų, bet jis jau perpratęs karvelių auginimo bei treniravimo subtilybes. Paragintas senelio augina ir dekoratyvines vištas.Pasėliai tik pradedami kulti, o į draudimo įmones dėl stichijų padarytų žalų jau kreipėsi dešimtys ūkininkų. Žala fiksuojama 43 kaimiškuose rajonuose iš 51 Lietuvoje. „Galutinis šių metų gamtos stichijų poveikis derliui paaiškės tik jam patekus į aruodus“, - sako „VH Lietuva“ vadovas dr. Martynas Rusteika.Kroatijoje bitininkai ūkininkams nuomoja ne bičių šeimas, bet pavienius vabzdžius. Pasakojimas, apie populiarėjantį vienišų bičių auginimą.Ved. Arneta Spaičė

1. Mochovce 4 konečne štartujú. Elektrárne získajú miliardový zdroj zisku, no dlh ich drží pri zemi 2. Európska komisia vidí na Slovensku úpadok boja proti korupcii 3. Sucho ničí Slovensko, problémom sú aj obrovské straty vody v potrubiach 4. Stručne o nespokojnosti zamestnancov Kauflandu, novom biznis pláne prezidenta USA a vývoji na slovenskom trhu krátkodobých prenájmov

ZEVO, zařízení na energetické využití odpadu, přispěje výrobou tepla do horkovodů výkonem 66 megawattů, dalších až 35 megawattů půjde do elektrické sítě.

Šéfredaktor Denníka N Matúš Kostolný a jeho zástupca Marek Chorvatovič hovoria v podcaste s Mirom Kernom o tom, prečo neboli na referende, čo si myslia o štátnych oslavách svätých Cyrila a Metoda, aj o vražde v Gelnici a generálnom prokurátorovi Marošovi Žilinkovi.

Kyšininkavimo byloje įtariamas Seimo narys Saulius Skvernelis sako, kad apykojės uždėjimas jam yra neteisėtas, šį sprendimą apskundė teismui.Nusprendus į Kazokiškių sąvartyną vežti nerūšiuotas Vilniaus atliekas, Elektrėnų savivaldybė tam priešinasi, šaukiasi institucijų pagalbos ir prašo Vyriausybės visos šalies mastu paskelbti ekstremaliąją padėtį.Biologijos egzamino rezultatai šiemet yra prasčiausi šalies istorijoje. Šis egzaminas nėra privalomas, tad jį renkasi tie, kurie savo ateitį sieti su medicina, biotechnologijų mokslais. Tačiau iš beveik 10 tūkstančių kandidatų šiemet biologijos egzamino neišlaikė kas šeštas abiturientas, o šimtukus gavo vos 11 moksleivių.Poilsiautojai skundžiasi, kad tūkstančius poilsiautojų vasarą sutraukiančioje Palangoje nėra galimybės gauti skubios medicininės pagalbos vaikams. Su sveikatos problemomis susidūrę vaikai bei jų tėvai yra siunčiami į Klaipėdos vaikų ligoninę, tačiau poilsiautojai piktinasi, kad nepilnamečiai, atvežti į ligoninę, net nėra apžiūrimi ir neužtikrinama, kad jų gyvybei pavojus negresia.Ved. Liepa Želnienė

Panevėžio apylinkės teismas paramediko Manto Sadausko nužudymo tyrime sulaikytą Egidijų Gaigalą leido suimti vienam mėnesiui. Gaigalas yra įtariamosios tėvas.NSGK svarsto vyriausybės programą. Kokius opozicija kelia klausimus, ką atsako valdantieji?Elektrėnų valdžia grasina nepriimti į Kazokiškių sąvartyną gabenamų nerūšiuotų buitinių atliekų iš Vilniaus.Pabradės poligone rugpjūtį tarnybą pradėti turėję beveik šimtas šauktinių nebus priimti. Jaunuoliams dėl to tarnybai reikia rinktis kitą vietą ir laukti kelis mėnesius. Kodėl Generolo Adolfo Ramanausko kovinis centras nepriims šauktinių?Ved. Madona Lučkaitė

Lenkijos interneto portalas „Onet" remdamasis savo šaltiniais, artimais Lenkijos prezidentui Karoliui Nawrockiui, rašo, kad JAV įspėjo, jog Rusija prieš Lenkiją planuoja surengti ginkluotą provokaciją. Kaimynės premjeras Donaldas Tuskas sako, kad artimiausi mėnesiai gali tapti lemiami rytinio NATO flango saugumui.Paskirtasis premjeras Mindaugas Sinkevičius pateikė prezidentui tvirtinti savąjį ministrų kabinetą. Turėtų pasikeisti daugiau nei pusė ministrų, užsienio reikalų ministro pareigas toliau eitų Kęstutis Budrys.Dalis Elektrėnų savivaldybės gyventojų skundžiasi iš Kazokišių sąvartyno sklindančia smarve. Aplinkosaugininkai nuolat fiksuoja taršos padidėjimus, skiria privalomus nurodymus, tačiau tarša toliau viršija normas. Dėl sąvartyno taršos Elektrėnų savivaldybėje paskelbta ekstremalioji situacija.Lietuvos vardą už Atlanto garsina 9-metis imtynininkas - į Lietuvos rekordų knygą įsirašęs Eljotas Zaremba Jungtinėse Valstijose tapo šalies vaikų graikų-romėnų imtynių čempionu. Iš Šilutės kilęs jaunuolis išgarsėjo ir socialiniuose tinkluose - jį stebi daugiau nei 138-i tūkstančiai sekėjų. Eljoto treneris sako, kad jis ir talentas, ir fenomenas.Pernai skelbęs, kad Jungtinės valstijos turi tapti kriptovaliutų sostine Donaldas Trumpas pats gerokai papildė savo aruodą iš šio verslo. Pranešama, kad pernai iš kriptovaliutų Jungtinių valstijų prezidentas uždirbo milijardą dolerių. Milijonus Donaldui Trumpui uždirbo ir nekilnojamojo turto sandoriai ir prekyba savo vardo Biblijomis, sportbačiais ir laikrodžiais. Kritikai sako, kad prezidentas taip uždarbiaudamas prezidentas galimai painioja viešus ir privačius interesus.Jungtinėms Valstijoms rengiantis minėti lygiai 250 metų nuo šalies nepriklausomybės paskelbimo, šalį skaldo aštrūs nesutarimai dėl prezidento Donaldo Trumpo valdymo. Atsiminimais apie Amerikos praeitį ir mintimis apie dabartį su LRT dalijasi Amerikos lietuvė, niujorkietė dokumentinių filmų kūrėja Marytė Kavaliauskas.Ved. Agnė Skamarakaitė

Paskirtasis premjeras Mindaugas Sinkevičius paskelbė sudaręs Vyriausybę ir pateikęs prezidentui Gitanui Nausėdai ją patvirtinti.Dalis Elektrėnų savivaldybės gyventojų skundžiasi iš Kazokišių sąvartyno sklindančia smarve. Aplinkosaugininkai nuolat fiksuoja taršos padidėjimus, skiria privalomus nurodymus, tačiau tarša toliau viršija normas. Dėl sąvartyno taršos Elektrėnų savivaldybėje paskelbta ekstremalioji situacija.Šiandien - paskutinė Lietuvos oro uostų vadovo Simono Bartkaus darbo diena, su kuriuo atsisveikinama anksčiau nei planuota. Kodėl taip nutiko, kai keleivių skaičiai muša rekordus, Simoną Bartkų kalbina kolega Marius Jokūbaitis.Kinijoje įsigaliojo tarptautinės bendruomenės smerkiamas „etninės vienybės“ įstatymas. Tai padaryta nepaisant Taivano, Jungtinių Tautų ir žmogaus teisių organizacijų įspėjimų, kad jis gali kelti grėsmę gyventojų, ypač mažumų, laisvėms.Ved. D. Matas

Snaha o verejné prerokovanie návrhu strategického dokumentu o akceleračných zónach pre veterné elektrárne sa v júni skončila fiaskom. Verejné prerokovanie bolo plné kriku a zástupcovia ministerstva životného prostredia ho predčasne ukončili bez toho, aby sa vôbec dostali k slovu. „Bola to mimoriadne napätá situácia, akú sme tu ešte nevideli, ale myslím si, že štát si za to môže do značnej miery aj sám,“ hovorí Ján Karaba, riaditeľ Slovenskej asociácie udržateľnej energetiky (SAPI). Dôvodom je podľa neho veľmi zlý spôsob prípravy celého návrhu akceleračných zón, ktorému chýbala riadna komunikácia s verejnosťou a dotknutými obcami. „Ministerstvo tu zlyhalo a podcenilo situáciu, ktorá je nabitá emóciami. Od začiatku mali komunikovať, čo budú robiť, a podrobiť návrh riadnemu pripomienkovaniu ešte skôr, ako zorganizovali verejnú diskusiu.“ Mimoriadny odpor časti verejnosti proti veternej energii je spôsobený aj tým, že samotná vláda na čele s premiérom majú rozporné vyjadrenia. Na jednej strane vláda napĺňa plán obnovy, kde sa zaviazala budovať veterné parky ako čistý a bezpečný obnoviteľný zdroj energie, a na druhej strane premiér Fico vyhlásil, že veterné elektrárne nepotrebujeme. „Zrejme je tu záujem, aby sme boli odkázaní len na ruský plyn a jadro.“ Slovenská vláda sa snaží naštartovať ekonomický rast a hľadá spôsoby, ako zabezpečiť firmám lacnejšiu elektrinu. Podľa Karabu by aj tu mohli pomôcť práve veterné elektrárne, pretože predstavujú jeden z najlacnejších zdrojov. „Veterný park sa dá postaviť za pár mesiacov. Elektrina z vetra stojí 50 - 60 eur za MW/h, pričom súčasná cena elektriny na trhu je viac ako 100 eur za MW/h.“ Odpor časti verejnosti proti veterným elektrárňam sa spája s obavami z ich vplyvu na ľudské zdravie a životné prostredie. Ľudia sa najčastejšie boja hluku a škodlivých vibrácií turbín. Karaba priznáva, že v ich blízkosti človek skutočne môže počuť svišťanie. Zdôrazňuje však, že na Slovensku platí veľmi prísna legislatíva, podľa ktorej je minimálna odstupová vzdialenosť turbín od obydlí jeden kilometer. „V takejto vzdialenosti už nemáte šancu počuť ani cítiť vôbec nič.“ Vďaka moderným technológiám sú tiež dnešné turbíny väčšie a ekologickejšie ako pred dvadsiatimi rokmi, keď sa začali stavať v susednom Rakúsku. Rozhovor moderuje Eva Mihočková. V rozhovore sa dozviete: ako by mala vyzerať debata o akceleračných zónach, prečo je elektrina z vetra vhodným doplnkom k jadru, ako k veterným elektrárňam pristupujú v iných krajinách, aký je vplyv veterných turbín na ľudské zdravie a životné prostredie. See omnystudio.com/listener for privacy information.

Pochází z Loučné nad Desnou, stavbu přečerpávací elektrárny tak vnímal zblízka od dětství. Pracovat v ní začal v roce 1993 jako elektrikář. Vypadala prý v podstatě stejně jako dnes. „Samozřejmě nějaké zásahy jsme provedli, např. oběžná kola jsou vylepšená a mají větší účinnost. Dělali jsme převíjení statorového vinutí, a taky dost vyrostly stromy okolo,“ vzpomíná vedoucí provozu Ludvík Štrobl.

Proč se skupina ČEZ rozhodla vybudovat čtvrtou velkou přečerpávací vodní elektrárnu v Česku právě na Orlické přehradě? Jaké dozvuky má vlna násilností, kterou v noci na středu rozpoutali v severoirském Belfastu protiimigrační radikálové? A co všechno posuzovala mezinárodní expertní skupina, která podpořila plán na rekonstrukci historicky cenného železničního mostu na pražské Výtoni?

Proč se skupina ČEZ rozhodla vybudovat čtvrtou velkou přečerpávací vodní elektrárnu v Česku právě na Orlické přehradě? Jaké dozvuky má vlna násilností, kterou v noci na středu rozpoutali v severoirském Belfastu protiimigrační radikálové? A co všechno posuzovala mezinárodní expertní skupina, která podpořila plán na rekonstrukci historicky cenného železničního mostu na pražské Výtoni?

Proč se skupina ČEZ rozhodla vybudovat čtvrtou velkou přečerpávací vodní elektrárnu v Česku právě na Orlické přehradě? Jaké dozvuky má vlna násilností, kterou v noci na středu rozpoutali v severoirském Belfastu protiimigrační radikálové? A co všechno posuzovala mezinárodní expertní skupina, která podpořila plán na rekonstrukci historicky cenného železničního mostu na pražské Výtoni?Všechny díly podcastu Hlavní zprávy - rozhovory a komentáře můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

„V průměru to šetří od 50 do 70 procent spotřeby elektrické energie za rok. Návratnost u těchto fotovoltaických elektráren, vzhledem k tomu, že jsme získali dotace, je do čtyř roků,“ říká starosta.

Latvijas mājsaimniecību un tautsaimniecības nozaru elektrības patēriņš vidēji pieaug par 3% gadā. Līdz ar patēriņu aug arī rēķini. Vai šobrīd ir vēl kādas iespējas samazināt elektrības patēriņu un izmaksas? Par to spriežam raidījumā Kā labāk dzīvot. Analizē "Alexela Latvija" vadītājs Māris Avotiņš, Elektrum Enerģijas centra projektu vadītāja Inga Liene Sanžerevska un uzņēmuma "Altero" pārstāvis Andrejs Kombecovs.

V produkci elektřiny z obnovitelných zdrojů zaostává Česko v rámci Evropské unie hned za Maltou. Z klimatické změny se u nás mezitím stala kulturní válka a větrné elektrárny doprovází dezinformace. Expert na akcelerační zóny Martin Abel a vědec Daniel Kortus, který se na sociálních sítích snaží vyvracet mýty o klimatu, mluvili v Podhoubí na festivalu AFO v Olomouci o tom, proč u nás transformace energetiky drhne a jakou roli v ní hrají vědci, politici a média.

Pokrok si vyžaduje obete. Tak nám to aspoň desaťročia opakovali pri výstavbe priehrad, ktoré dnes považujeme za samozrejmosť. Lenže čo ak je tou obeťou váš vlastný dvor, vaše súkromné právo a možno aj európska legislatíva?V lokalite Málinec a Látky to dnes vrie. Štát tam chce postaviť prečerpávaciu vodnú elektráreň – projekt, ktorý má byť slovami Tomáša Tarabu pilierom našej energetiky. Štátny podnik hovorí o ,významnej investícii‘ a o ‚verejnom záujme‘, no miestni aktivisti z občianskeho združenia Čechánky hovoria o niečom inom: o arogancii moci, nelegálnych meraniach na cudzích pozemkoch a obchádzaní Bruselu.Čo sa v Málinci deje, si povieme s Renátou Endrodyovou z Občianskeho Združenie Čechánky.Podcast pripravila Kristína Braxatorová.

Pokrok si vyžaduje obete. Tak nám to aspoň desaťročia opakovali pri výstavbe priehrad, ktoré dnes považujeme za samozrejmosť. Lenže čo ak je tou obeťou váš vlastný dvor, vaše súkromné právo a možno aj európska legislatíva?V lokalite Málinec a Látky to dnes vrie. Štát tam chce postaviť prečerpávaciu vodnú elektráreň – projekt, ktorý má byť slovami Tomáša Tarabu pilierom našej energetiky. Štátny podnik hovorí o ,významnej investícii‘ a o ‚verejnom záujme‘, no miestni aktivisti z občianskeho združenia Čechánky hovoria o niečom inom: o arogancii moci, nelegálnych meraniach na cudzích pozemkoch a obchádzaní Bruselu.Čo sa v Málinci deje, si povieme s Renátou Endrodyovou z Občianskeho Združenie Čechánky.Podcast pripravila Kristína Braxatorová.

Je jen málo témat, které by v poslední době zástupci všech tří vládních stran skloňovaly častěji. Proti větrným elektrárnám se nejdříve začal stavět poslanec Libor Vondráček (za SPD) a později třeba také vládní zmocněnec pro klima Filip Turek (za Motoristé sobě) nebo premiér Andrej Babiš (ANO). Politici varují před zaplavením české krajiny větrnými monstry. Hrozí skutečně českým obcím podobné nebezpečí? Host: Petr Vidomus - publicista, analytik Asociace pro mezinárodní otázky a sociolog z Filozofické fakulty Univerzity Karlovy Článek a další informace najdete na webu Seznam Zprávy. Sledujte nás na sociálních sítích X, Instagram, Threads nebo Bluesky. Náměty a připomínky nám můžete psát na e-mail zaminutusest@sz.cz

Je jen málo témat, které by v poslední době zástupci všech tří vládních stran skloňovaly častěji. Proti větrným elektrárnám se nejdříve začal stavět poslanec Libor Vondráček (za SPD) a později třeba také vládní zmocněnec pro klima Filip Turek (za Motoristé sobě) nebo premiér Andrej Babiš (ANO). Politici varují před zaplavením české krajiny větrnými monstry. Hrozí skutečně českým obcím podobné nebezpečí?Host: Petr Vidomus - publicista, analytik Asociace pro mezinárodní otázky a sociolog z Filozofické fakulty Univerzity KarlovyČlánek a další informace najdete na webu Seznam Zprávy.Sledujte nás na sociálních sítích X, Instagram, Threads nebo Bluesky. Náměty a připomínky nám můžete psát na e-mail zaminutusest@sz.cz

Due to the internet blackout in Kobani, we were unable to reach anyone for a live interview, including the journalists we attempted to contact. As a result, Mr Umer Menla Yusif, a pharmacist based in Kobani, sent us voice messages via WhatsApp. We asked him about the latest developments regarding the humanitarian situation in the city, as well as the reasons behind the ongoing lack of water, electricity, and internet access. - Ji ber qutbûna înternetê li Kobaniyê, me nikaribû bi kesî re hevpeyvîneke zindî bikin, di nav de rojnamevanên ku me hewl da pêwendiyê bi wan re deynin. Di encamê de, birêz Umer Menla Yusif, dermansazekî li Kobaniyê, bi rêya WhatsAppê peyamên dengî ji me re şandin. Me jê li ser pêşketinên dawî yên derbarê rewşa mirovî ya li bajêr, û her weha sedemên kêmbûna av, elektrîkê û nebûna înternetê pirsî.