Graphic novel
POPULARITY
„Slovensko sa za túto správu nemusí hanbiť. No mám potrebu povedať, že Peter Pellegrini síce zahryzkal, no jemnúčko“ – pohľad Radoslava Štefančíka, politológa Ekonomickej univerzity, na správu o stave republiky z pera prezidenta. „Mnohé nepovedal, nepoukázal na nedostatky“, dopĺňa. No hovorí, že prezidenta Pellegriniho je za čo aj pochváliť.Prezident Peter Pellegrini vystúpil so svojou prvou správou o stave republiky. Chcel sa programovo pozerať do budúcnosti, aby sa vyhol kritike minulosti a teda práci politikov. Napriek tomu za „frustráciu a zúfalstvo“, ktoré nachádza v regiónoch môžu podľa neho politici. Od nich sa podľa prezident spoločnosť rovnako nedočká ani prepotrebného zmierenia. A kriticky si všimol si aj ministrov, ktorí sú „viac zdrojom kontroverzie ako uznania“.Vládu Roberta Fica pochválil, i vyzval. Pochválil za stavebný ruch a vyzval, aby nezabúdala na západných spojencov či aby sa pre pandemickú amnestiu dokázala pozrieť do očí pozostalým obetí pandémie. Opozícii zas neváhal pripomenúť, že medzi jej prívržencami je veľká časť tých, ktorí spochybňujú atentát na premiéra. Len chvíľu predtým z jeho úst zaznelo, že prezidentský palác nie je ani ďalším koaličným partnerom, no ani hniezdo m opozičného odporu. A čo sme v jeho príhovore nepočuli? Nenašlo si tam napríklad miesto kritizované rozkrádanie európskych peňazí na luxusné vily boháčov, ktoré už našlo svoj výraz v „banánovej republike“ pre Slovensko. Zmenené trestné kódexy či zrušená špeciálna prokuratúra, na ktoré sa pýta Brusel. Rovnako zrušená verejnoprávna Rtvs. Zástupy nespokojných pracovníkov kultúry vo výhražnom štrajku.Ako sa pozerá na prezidentskú správu o stave krajiny politológ Radoslav Štefančík?„Peter Pellegrini zostal ten tipický človek-kandidát vládnej koalície, ktorý sa stal prezidentom aj vďaka Robertovi Ficovi. Ak ho jeho politický otec vychoval a prakticky aj ustanovil do funkcie hlavy štátu, tak Peter Pellegrini nebol nejakým ostrým kritikom Ficovej vlády“, tvrdí politológ. Oceňuje, že prezident otvoril tému „vízie“ ponad volebné obdobia. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Slovensko nepodporilo pandemickú dohodu. Predseda vlády lieta za vojnovým agresorom do Moskvy, ostro kritizuje lídrov Európskej únie a brojí proti Ukrajine. Vicepremiér pre plán obnovy má analýzu, že Slovensko môže zo spolupráce s Ukrajinou profitovať.Čo na to hovorí strana Hlas? Ženie nás premiér do izolácie a prečo hovorí, že máme na Slovensku veľa politických strán? A čo bude robiť Hlas s poklesom svojich preferencií? Dokážeme konsolidovať vyčerpané verejné financie a naplno využiť miliardy z Plánu obnovy? A o čom je jeho revízia, ktorú nám narýchlo odklepol ten Brusel na ktorý premiér často útočí?Braňo Závodský sa rozprával s podpredsedom vlády pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku a členom predsedníctva strany Hlas – Sociálna demokracia Petrom Kmecom.
1. Smer Moskva. 2. Pobaltské krajiny mu odkázali, čo si o ňom myslia. 3. Brusel môže obísť Fica aj Orbána.
Diváci a diváčky, poslucháči a poslucháčky a diváctvo, poslucháčstvo a humorectvo! Politikár je tu opäť a tentoraz s kvitnúcou ružou slovenskej komédie a vydrou národného humoru.Chúďatká vyhorené, prepracované! Aj takto zhrnul komik Silných rečí Matej Makovický pôsobenie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí tento rok strávili v laviciach len 28 dní. Komička Silných rečí Diana Renner je zase presvedčená, že poslanci by mali ísť každý mesiac rokovať napríklad do Prievidze, čo by podľa nej garantovalo primerané pracovné nasadenie.V relácii sa dozviete:Prečo je parlament permanentne v PMS;Čo to znamená, keď je ako „zbytočné vajcia";Kde by mal byť slovenský Brusel;Prečo na Slovensku nemôže byť nedeľa dňom pokoja;Kto platí komikom lístky do vlaku;Prečo treba presadiť Takešiho hrad s politikmi;Ako Diana už v piatich rokoch vedela, ako chutí podradný Merlot;Čo je pravá Mačeta na mačizmus;Ako Andrej Danko menifestuje 42 percentný výsledok;Ako sa volá odchádzajúca ruská diva;Kto by mal byť v salóne odmietnutých;Za čo sa Mako poďakoval Romane Tabakovej;Kedy príde kultúra Slovenská a žiadna iná;Prečo je Američan vláde drahší, ako Rus.
Které nástroje nasadí Brusel, pokud se s ním nebude Washington bavit o snížení oznámených cel? Jaké důsledky bude mít, že Maďarsko oznámilo odstoupení od Mezinárodního trestního tribunálu? A proč je obtížné rychle vyhostit cizince, které český stát označí za nebezpečné?
Které nástroje nasadí Brusel, pokud se s ním nebude Washington bavit o snížení oznámených cel? Jaké důsledky bude mít, že Maďarsko oznámilo odstoupení od Mezinárodního trestního tribunálu? A proč je obtížné rychle vyhostit cizince, které český stát označí za nebezpečné?
Které nástroje nasadí Brusel, pokud se s ním nebude Washington bavit o snížení oznámených cel? Jaké důsledky bude mít, že Maďarsko oznámilo odstoupení od Mezinárodního trestního tribunálu? A proč je obtížné rychle vyhostit cizince, které český stát označí za nebezpečné?Všechny díly podcastu Hlavní zprávy - rozhovory a komentáře můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
Norbert Bödör bol na Úrade vlády, Marošovi Žilinkovi schválili doživotnú rentu a Petrovi Kotlárovi pridali viac kompetencií. Koalícia však prešla testom - poslanci zvolili nového predsedu parlamentu Richarda Rašiho. Aj takto by sa dal zhrnúť posledný týždeň. Koalícia síce otvorila schôdzu 79 hlasmi, ale vydržalo jej to len 24 hodín. Rebelovať začal Andrej Danko. Piati poslanci SNS nepodporili návrhy ministra obrany Kaliňáka o žandárskom zbore a vyslaní vojakov do Pobaltia, prešli len vďaka Petrovi Kotlárovi. Najvážnejšou správou tohto týždňa je však jednoznačne to, že od 4. apríla Donald Trump zavádza 25-percentné clá na dovoz áut, Slovensko to zasiahne masívne, odborníci hovoria, že na Slovensku sú ohrozené tisíce miest.Sobotným Dobrým ránom vás sprevádzajú Zuzana Kovačič Hanzelová a Jakub Filo.Otázky do nasledujúcej epizódy Dobrého rána sobota nám zasielajte na e-mail dobrerano@sme.sk, ideálne vo forme hlasovej správy. Do predmetu napíšte Otázka do sobotného Dobrého rána.Zdroje zvukov: Markíza, NRSR, TA3, TA3, 360tka, Guardian News–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
Tento denný podcast, vytváraný s pomocou umelej inteligencie, ponúka unikátny a efektívny spôsob, ako sa dozvedieť o najzaujímavejších udalostiach a článkoch dňa. Umelej inteligencii sa darí analyzovať obrovské množstvo informácií z rôznych zdrojov, aby vybrala tie najrelevantnejšie a najpútavejšie obsahy pre širokú škálu poslucháčov. Každá epizóda je navrhnutá tak, aby poskytla hlboký ponor do vybraných tém, od politiky cez vedecké objavy, až po kultúrne udalosti, a to všetko podané informatívne, prístupne a bez emócií. Podcast je ideálnym spoločníkom pre zaneprázdnených ľudí, ktorí hľadajú pohodlný spôsob, aby zostali informovaní o svetovom dianí bez nutnosti tráviť hodiny čítaním rôznych zdrojov, čím poskytuje efektívny a príjemný spôsob, ako prijímať správy.Kotlár odovzdal dôkazy o mRNA vakcínach. „Hanbím sa za vás,“ povedal mu lekár do očí https://www.startitup.sk/kotlar-odovzdal-dokazy-o-mrna-vakcinach-hanbim-sa-za-vas-povedal-mu-lekar-do-oci/ Samuel Migaľ bude ministrom investícií, Šalitroš dostane novú funkciu https://www.startitup.sk/samuel-migal-bude-ministrom-investicii-salitros-dostane-tuto-funkciu/ Huliakovo ministerstvo „zmizlo“ zo sociálnych sietí. Rezort reaguje https://www.startitup.sk/ministerstvo-cestovneho-ruchu-a-sportu-zmizlo-zo-socialnych-sieti-hovorca-slubuje-vysvetlenie/ Minister vnútra má na krku trestné oznámenie. Podal ho odstavený policajt Ján Čurilla https://www.startitup.sk/minister-vnutra-ma-na-krku-trestne-oznamenie-podal-ho-odstaveny-policajt-jan-curilla/ Nočným útokom Putin odmietol prímerie, vyhlásil Zelenskyj. Drony zasiahli nemocnicu https://www.startitup.sk/putin-porusil-primerie-rusko-pokracuje-v-utokoch-na-ukrajinu-drony-zasiahli-nemocnicu/ Unikli informácie o Putinovom zdraví: Prekonal vážne ochorenie, cestuje so špeciálnym kufrom https://www.startitup.sk/unikli-informacie-o-putinovom-zdravi-prekonal-vazne-ochorenie-cestuje-so-specialnym-kufrom/ Únia mení pravidlá hry v obrannom priemysle. Brusel hľadá cestu, ako nakúpiť zbrane pre všetky štáty https://www.startitup.sk/unia-meni-pravidla-hry-v-obrannom-priemysle-brusel-hlada-cestu-ako-nakupit-zbrane-pre-vsetky-staty/ Mladých Slovákov štedrý dôchodok nečaká. Šetriť začali už po konci štúdia, štát ich neuživí https://www.startitup.sk/mladych-slovakov-stedry-dochodok-necaka-setrit-zacali-uz-po-konci-studia-stat-ich-neuzivi/ Slováci si môžu polepšiť o stovky eur. Poslanci navrhujú veľké zmeny v obľúbených príspevkoch https://www.startitup.sk/slovaci-si-mozu-polepsit-o-stovky-eur-poslanci-navrhuju-velke-zmeny-v-oblubenych-prispevkoch/ Záhada z roku 1972: Modul zachytil doposiaľ nemožné. Prvé snímky západu Slnka na Mesiaci (FOTO) https://www.startitup.sk/zahada-z-1972-modul-zachytil-doposial-nemozne-prve-hd-snimky-zapadu-slnka-na-mesiaci/ Známy slovenský cestovateľ Marek Slobodník a jeho priateľ z Indie otvorili v Banskej Bystrici autentickú indickú reštauráciu https://www.startitup.sk/znamy-slovensky-cestovatel-marek-slobodnik-a-jeho-priatel-z-indie-otvorili-v-banskej-bystrici-autenticku-indicku-restauraciu/
Brusel dá dvě miliardy eur na podporu výroby autobaterií a zmírní pokuty při nesplnění emisních cílů. Dál ale trvá na tom, aby nová auta měla v roce 2035 nulové emise. Je takový plán cesta ke konkurenceschopnému evropskému automotivu? V Pro a proti se Karolína Koubová zeptá europoslankyně lidovecké frakce Danuše Nerudové z hnutí STAN a europoslance z frakce konzervativců a reformistů Ondřeje Krutílka z ODS. Moderuje Karolína KoubováVšechny díly podcastu Pro a proti můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
Brusel hostí 27 európskych lídrov a píše históriu. Európa sa po ráznych krokoch Donalda Trumpa mení, stavia sa na vlastné nohy a tvorí spoločnú obrannú politiku. Slovensko však zastupuje predseda vlády, ktorý torpéduje druhú tému – pomoc Ukrajine a pre stále neobnovený tranzit plynu kladie nohu do dverí.Rokovanie výboru pre európske záležitosti, na ktoré predseda vlády dorazil krátko pred odletom, ukazuje autoritársky prístup a pripomína spôsoby Vladimíra Mečiara. Ostrý komentár bývalého veľvyslanca Petra Weissa sa týka vyčlenenej jedinej hodiny pre členov výboru, hoci samotný premiér sa pochválil, že krátko predtým hodinu a pol športoval.Výbor odhalil aj to, že premiér budúci týždeň nemá vôľu rokovať o ochrannom jadrovom dáždniku ponúkanom francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom.V podcaste Dobré ráno sa Jana Krescanko Dibáková opýtala Petra Weissa aj na kontroverzné výroky šéfa premiérových poradcov o Rusku, z ktorého by bol vraj po páde Ukrajiny spoľahlivý sused.Zdroje zvukov: SME, NBC, InterezOdporúčanie:Dnešné odporúčanie sa týka soboty, máme totiž Medzinárodný deň žien. Skúste trochu oprášiť zabudnuté džentlmenstvo. Pridržať dvere, byť o málo slušnejší a pripraviť žene kávu. Mám 42 a kedysi dávno mne ako malej a mojej mame nebohý dedko nosieval snežienky. To sa dnes už síce nesmie, ale pekné a milé gestá si vaše ženy, dievčatá, baby či lásky budú pamätať možno navždy.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
Spolupracovník Postoja Andrej Žiarovský a redaktor Lukáš Krivošík diskutujú o aktuálnom dianí posledných dní okolo rusko-ukrajinskej vojny. Dotknú sa roztržky medzi prezidentmi Trumpom a Zelenským v Bielom dome. Pokračovať budú s témou zastavenia americkej pomoci Ukrajine a stupňujúcich sa ruských útokov na ukrajinskom území. A veľkou témou pre Európu je, čo teraz, keď sa zdá, že starý kontinent je odkázaný sám na seba. Emmanuel Macron ponúkol francúzsky nukleárny dáždnik, aby pokrýval zvyšok EÚ. Ako sa k novej bezpečnostnej situácii vo svete postaví popri Paríži Londýn, Brusel, Berlín, či Varšava? A čo by malo robiť Slovensko?
Donald Trump rozhodl o zavedení vysokých cel. Evropa potřebuje zbrojit a Česko spolu s ní. Jak se k tomu postaví Brusel i Praha?Hostem Ptám se já byla hlavní ekonomka Raiffeisenbank, členka NERV a poradkyně premiéra Helena Horská. Americký prezident Donald Trump rozbouřil zavedením nových cel světové burzy. Kvůli obavám z cel na automobilky výrazně klesají středoevropské burzy včetně pražské a nejvíce na opatření doplácejí automobilky.„Nejlepší je spolupráce. Na clu nevydělají američtí občané a možná budou nemile překvapeni, jak rychle to dopadne na jejich peněženky. To, že Donald Trump získá nějaké nové továrny, které budou vyrábět časem v Americe, je strašně fajn, ale to je časem. Ten první přímý dopad je vždycky negativní. A to je do peněženek, přes cenu, úroveň zboží a životní náklady,“ upozornila Horská.Evropa zároveň potřebuje více zbrojit. Šéfka Evropské komise Ursula von der Leyenová v úterý představila plán „na přezbrojení Evropy “. Na evropskou obranu, navýšení vojenských kapacit a také okamžitou pomoc Ukrajině by mělo jít až 800 miliard eur (v přepočtu 20 bilionů korun).Leyenová v souvislosti s tím oznámila, že chce rozvolnit rozpočtová pravidla EU, aby umožnila členským zemím zvýšit investice bez postihu za nadměrný schodek rozpočtu.Plán na to, kde na obranu vezme více peněz Česko, by měl v nejbližší době představit svým kolegům ve vládě premiér Petr Fiala (ODS). Ten v posledních dnech opakovaně mluví o potřebě navyšovat obranný rozpočet. Výdaje by podle něj měly vzrůst alespoň na tři procenta hrubého domácího produktu (HDP). Do jak hlubokých dluhů může Česko i Evropa jít? A jak ke zbrojení přistoupit, abychom tím rozhýbali evropské ekonomiky a inovace?-- Podcast Ptám se já. Rozhovory s lidmi, kteří mají vliv, odpovědnost, informace.Sledujte na Seznam Zprávách, poslouchejte na Podcasty.cz a ve všech podcastových aplikacích.Archiv všech dílů najdete tady. Své postřehy, připomínky nebo tipy nám pište prostřednictvím sociálních sítí pod hashtagem #ptamseja nebo na e-mail: audio@sz.cz.
Česko se podle premiéra musí připravit na výrazně vyšší výdaje na zbrojení. Evropa by měla využít ke zvýšení vlastní obranyschopnosti a podpoře Ukrajiny peníze i ze zmrazeného ruského majetku. Kde na vyšší výdaje na obranu vzít? Hostem Ptám se já byl europoslanec Ondřej Kolář (TOP 09). Podle premiéra Petra Fialy (ODS) je potřeba navýšit výdaje na obranu. A to minimálně na tři procenta hrubého domácího produktu (HDP) během několika dalších let. Půjde o výdaje navíc. Pro Česko jako zemi se silným zbrojním průmyslem to podle něj ale představuje příležitost.Na evropské úrovni navrhuje použít více než 90 miliard eur z takzvaného Fondu obnovy na podporu společných nákupů pro armády nebo na posílení kritické infrastruktury. K další vojenské podpoře Ukrajiny pak nasměrovat peníze ze zmrazeného ruského majetku z celé Evropy. Premiér svým prohlášením reagoval na překotné dění kolem vyjednávání o případném příměří na Ukrajině. Nový americký prezident Donald Trump se podle Fialy rozhodl naprosto proměnit zahraniční politiku USA a novou mezinárodní realitu je třeba respektovat. Rychlost, razance a rétorika prezidenta Trumpa je překvapivá, ale odklon Spojených států od soustředění se na Evropu by překvapovat neměl, uvedl premiér.Jak by měla Evropa i česká vláda dál postupovat? Budou umět navýšené rozpočty na obranu smysluplně využít? A kdo povede TOP 09 do sněmovních voleb?--Podcast Ptám se já. Rozhovory s lidmi, kteří mají vliv, odpovědnost, informace.Sledujte na Seznam Zprávách, poslouchejte na Podcasty.cz a ve všech podcastových aplikacích.Archiv všech dílů najdete tady. Své postřehy, připomínky nebo tipy nám pište prostřednictvím sociálních sítí pod hashtagem #ptamseja nebo na e-mail: audio@sz.cz.
Podcast TREND z 21. februára 2025 sa venoval geopolitickým a ekonomickým témam. 00:00 – 04:40 | Tesla na Slovensku? Špekulácie po stretnutí Fica s Muskom 04:40 – 08:49 | Politická dimenzia: Musk ako podnikateľ alebo politik? 08:49 – 12:10 | Fico, Musk a boj proti liberalizmu 12:10 – 17:06 | Trump po mesiaci: Aké sú jeho prvé politické a ekonomické kroky? 17:06 – 20:19 | Clá na oceľ, hliník a farmaceutický priemysel: Vplyvy na Európu 20:19 – 23:46 | Slovensko ako obeť obchodnej vojny? 23:46 – 26:48 | Rozpočet Slovenska: Deficity a nové ministerstvá 26:48 – 30:07 | Ceny energií: Plyn a elektrina zlacňujú 30:07 – 33:20 | Geopolitické dôsledky: Trump, Putin a Európa bez amerického dáždnika 33:20 – 36:04 | Európa musí budovať vlastnú obranu 36:04 – 39:00 | Trump a nový svetový poriadok: Zmena, ktorá sa deje raz za život 39:00 – 42:13 | Záver: Aká je budúcnosť Európy a Slovenska? Ronald Ižip reagoval na stretnutie Roberta Fica s Elonom Muskom v USA, kde premiér prezentoval Slovensko ako automobilovú veľmoc s výbornou infraštruktúrou. Rozhovor sa následne presunul k Muskovmu rastúcemu politickému vplyvu a jeho prepojeniu s konzervatívnymi lídrami. R. Ižip poukázal na spoločné črty medzi Muskom, Trumpom, Ficom, Orbánom a ďalšími politikmi, ktorých spája kritika progresívneho liberalizmu. Tento trend vníma ako odklon od pôvodného ekonomického liberalizmu k ideologickým bojom medzi konzervatívnym a progresívnym táborom. Veľká časť podcastu sa venovala Trumpovej politike po mesiaci vo funkcii. Diskutovali o jeho obchodnej stratégii, najmä o zavedení ciel na oceľ, hliník a farmaceutické produkty, ktoré môžu výrazne zasiahnuť Európu. Ižip upozornil, že Slovensko je v mimoriadne nevýhodnej pozícii, keďže export automobilov do USA tvorí významnú časť HDP. Vnútropolitická situácia na Slovensku bola ďalšou témou, pričom sa venovali otázke verejných financií a narastajúcemu deficitu. Šéfredaktor TRENDU kritizoval vládu za nejasnú stratégiu konsolidácie a neefektívne výdavky, pričom sa pozastavil nad neustálym zvyšovaním sociálnych dávok a výdavkov na štátnu správu. Ekonomická diskusia sa ďalej zamerala na vývoj cien energií. Cena plynu a elektriny v Európe v posledných týždňoch výrazne klesla, čo je čiastočne dôsledkom očakávaní mierovej dohody na Ukrajine. R. Ižip však varoval, že Brusel plánuje do roku 2027 úplné odpojenie od ruského LNG, čo môže mať dlhodobé dopady na stabilitu energetického trhu. V geopolitickej časti podcastu sa riešila otázka možného stiahnutia USA z NATO a jeho vplyvy na Európu. Trumpove vyjadrenia naznačujú, že Amerika by mohla znížiť svoje záväzky voči európskej bezpečnosti, čo by mohlo viesť k oslabeniu NATO a nutnosti budovania vlastnej obrannej infraštruktúry v Európe. Záverečná časť podcastu sa venovala širšiemu pohľadu na globálnu politiku. R. Ižip prirovnal aktuálne dianie k zmenám v geopolitickom usporiadaní, ktoré sa dejú raz za život. Poukázal na možnosť dohody medzi Trumpom a Putinom na úkor Ukrajiny, čo by mohlo preformátovať bezpečnostnú architektúru Európy. Na druhej strane, rastúce napätie medzi USA a Čínou môže znamenať presun amerických vojenských priorít do Ázie. Podcast zakončili diskusiou o budúcnosti Európy a Slovenska v tomto meniacom sa globálnom prostredí. Zhodli sa, že kľúčovou otázkou zostáva, či sa Európa dokáže spojiť a vybudovať vlastnú bezpečnostnú a ekonomickú silu, alebo sa stane obeťou geopolitických hier veľmocí.
Sme na začiatku týždňa, v ktorom si pripomín ame zlom v dejinách tejto krajiny – pred siedmimi rokmi zavraždili Jána a Martinu. Investigatívneho novinára a jeho snúbenicu. Len preto, že si robil svoju prácu – poodkryl záves, za ktorým si nažíval biznis, organizovaný zločin a najvyššie poschodia politiky. Vražda otriasla nielen spoločnosťou, ale aj vtedajšou vládou. Ak Robert Fico najprv v priamom prenose núkal milión za informácie, ktoré by vraždu ozrejmili a utíšili celospoločenský otras, námestia sa nakoniec striasli jeho. A z výslnia najsilnejšieho muža krajiny sa prepadol na politické dno, keď od neho utekali dovtedy najbližší. A ak sa vtedy zdalo, že je to jeho koniec, s odstupom piatich rokov opäť zostavoval vládu. A odstup siedmich rokov – siedmich po Jánovej vražde - však aj do jeho uší opäť prináša ozveny námestí. Rovnaké ako vtedy: pád vlády a predčasné voľby. A on, štvornásobný premiér? Chodí za Putinom, stretáva sa s Orbánom, kritizuje Brusel. A Zelenského… A ukazuje na Trumpa, že veď robí to isté.Kde sme po siedmich rokoch od vraždy investigatívneho novinára a jeho snúbenice – Jána a Martiny? Pozrieme sa na to s jeho šéfredaktorom Petrom Bárdym, ktorý finišuje s pokračovaním politického profilu premiéra Fica. Ak ten prvý bol o jeho posadnutosti mocou, tento má byť o posadnutosti pomstou.Prečo o ňom píše ďalšiu knihu? „Lebo ovplyvňuje životy ľudí“, reaguje. „Je chybou, že ľudia nevnímajú politiku ako bežnú súčasť života. Sú v tom, že je to o víkendových politických diskusiách. Ale to je najmemnší dosah politiky“, vysvetľuje svoju motiváciu venovať sa analyticky Robertovi Ficovi. „Najväčší dosah politiky je život, ktorý žijeme. Čiže zdravotníctvo, školstvo, dane, ceny atď. To všetko je dôsledkom politiky. A Robert Fico to ovplyvňuje najviac“, hovorí šéfredaktor Bárdy. Problémom je podľa Bárdyho fakt, že Roberta Fica už tá klasická denno denná politika nebaví. „Jeho to už otravuje riadiť štát“, hovorí. „Skôr by ho bavilo chodiť po konferenciách, podávať si ruku s Putinom, robiť šokujúce či pekné gestá… On by vlastne chcel byť prezident“, vysvetľuje. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Sme na začiatku týždňa, v ktorom si pripomín ame zlom v dejinách tejto krajiny – pred siedmimi rokmi zavraždili Jána a Martinu. Investigatívneho novinára a jeho snúbenicu. Len preto, že si robil svoju prácu – poodkryl záves, za ktorým si nažíval biznis, organizovaný zločin a najvyššie poschodia politiky. Vražda otriasla nielen spoločnosťou, ale aj vtedajšou vládou. Ak Robert Fico najprv v priamom prenose núkal milión za informácie, ktoré by vraždu ozrejmili a utíšili celospoločenský otras, námestia sa nakoniec striasli jeho. A z výslnia najsilnejšieho muža krajiny sa prepadol na politické dno, keď od neho utekali dovtedy najbližší. A ak sa vtedy zdalo, že je to jeho koniec, s odstupom piatich rokov opäť zostavoval vládu. A odstup siedmich rokov – siedmich po Jánovej vražde - však aj do jeho uší opäť prináša ozveny námestí. Rovnaké ako vtedy: pád vlády a predčasné voľby. A on, štvornásobný premiér? Chodí za Putinom, stretáva sa s Orbánom, kritizuje Brusel. A Zelenského… A ukazuje na Trumpa, že veď robí to isté.Kde sme po siedmich rokoch od vraždy investigatívneho novinára a jeho snúbenice – Jána a Martiny? Pozrieme sa na to s jeho šéfredaktorom Petrom Bárdym, ktorý finišuje s pokračovaním politického profilu premiéra Fica. Ak ten prvý bol o jeho posadnutosti mocou, tento má byť o posadnutosti pomstou.Prečo o ňom píše ďalšiu knihu? „Lebo ovplyvňuje životy ľudí“, reaguje. „Je chybou, že ľudia nevnímajú politiku ako bežnú súčasť života. Sú v tom, že je to o víkendových politických diskusiách. Ale to je najmemnší dosah politiky“, vysvetľuje svoju motiváciu venovať sa analyticky Robertovi Ficovi. „Najväčší dosah politiky je život, ktorý žijeme. Čiže zdravotníctvo, školstvo, dane, ceny atď. To všetko je dôsledkom politiky. A Robert Fico to ovplyvňuje najviac“, hovorí šéfredaktor Bárdy. Problémom je podľa Bárdyho fakt, že Roberta Fica už tá klasická denno denná politika nebaví. „Jeho to už otravuje riadiť štát“, hovorí. „Skôr by ho bavilo chodiť po konferenciách, podávať si ruku s Putinom, robiť šokujúce či pekné gestá… On by vlastne chcel byť prezident“, vysvetľuje. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Evropští politici se snaží najít odpovídající odpověď na rozhodnutí amerického prezidenta Donalda Trumpa uvalit cla na dovoz oceli a hliníku. Odborník na Evropskou unii Ondřej Houska pro Český rozhlas Plus poukazuje na to, že už od loňského roku pracuje expertní skupina, která měla přijít s návrhem, co v takové situaci dělat. „Jenže to, co Brusel navrhne, musí ještě schválit členské státy. Evropská odveta možná bude, ale ne hned,“ uvádí redaktor Hospodářských novin.
Evropští politici se snaží najít odpovídající odpověď na rozhodnutí amerického prezidenta Donalda Trumpa uvalit cla na dovoz oceli a hliníku. Odborník na Evropskou unii Ondřej Houska pro Český rozhlas Plus poukazuje na to, že už od loňského roku pracuje expertní skupina, která měla přijít s návrhem, co v takové situaci dělat. „Jenže to, co Brusel navrhne, musí ještě schválit členské státy. Evropská odveta možná bude, ale ne hned,“ uvádí redaktor Hospodářských novin.Všechny díly podcastu Interview Plus můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
Mimoriadna inventúra všetkých kľúčových inštitúcií štátu, ale najmä Katastra nehnuteľností. To je odporúčanie šéfa NKÚ v exkluzívnom rozhovore pre Ráno Nahlas. Podľa neho po hekerskom útoku nemáme istotu, že nedošlo k posunom na listoch vlastníctva. Prípad odhalil zásadné rezervy v kybernetickej bezpečnosti Slovenska, ako i masívne mrhanie financií v oblasti informatizácie, tvrdí Ľubomír Andrassy. A prečo si štát nenajme služby firmy Eset?Kataster nehnuteľností čelil masívnemu útoku neznámych hekerov. Útok, ktorý Katastrálny úrad doslova paralyzoval, tak v plnej sile odhalil slabiny v oblasti kybernetickej bezpečnosti kritickej infraštruktúry nášho štátu."Ak celý projekt vznikal v roku 2007 a mal byť spustený do prevádzky v roku 2012, tak my sme sa pozreli na tento projekt v roku 2019. Vtedy sme skonštatovali, že ani 7 rokov po tom ako projekt mal slúžiť občanom i štátnym inštitúciám, tak nič v tom čase nefungovalo. Čo je však ešte horšie, štátne úrady, ktoré za tento projekt zodpovedali, verejnosť - i Brusel (ktorý to platil) zavádzali a tvrdili, že všetko funguje, čo ale vôbec nebola pravda." Tvrdí šéf NKÚ pre Aktuality. Do informatizácie Slovenska pritom Európska únia naliala už niekoľko miliárd eur, výsledky v podobe moderného digitálneho štátu na úrovni 21. storočia sú však až neuveriteľne žalostné. Natíska sa preto logická otázka: Kam všetky tieto peniaze vlastne išli, kto z nich mal skutočný profit a prečo je stav digitalizácie - ale i kybernetickej bezpečnosti tohto štátu, na tak chabej úrovni?Na premrhané financie v oblasti informatizácie pritom dlhodobo upozorňuje aj Najvyšší kontrolný úrad. Ten ale aktuálne čelí čoraz častejším a ostrejším útokom. Dôvodom sú zistenia jeho kontrolórov voči ktorým sa kontrolované subjekty bránia šikanou či dokonca zastrašovaním. Namiesto nápravy odhalených nedostatkov si za verejné zdroje najímajú právnikov, ktorí sa snažia kontrolu nielen sťažiť, ale dokonca chcú utajiť jej výsledky pred verejnosťou, hovorí pre Aktuality šéf NKÚ Ľubomír Andrassy."Ak sa budú v dôležitých štátnych funkciách objavovať ľudia ako Majka z Gurunu na Štrbskom plese a ak budeme do pozícií v rámci kľúčových inštitúcií štátu pre riadenie krajiny v mimoriadnych situáciách dosadzovať ľudí nie na základe odbornosti, ale na základe ich kamarátstva s politikmi, tak schopnosť štátu reagovať na výzvy doby bude čoraz komplikovanejšia a občania si budú čoraz viac klásť otázku, či je Slovenská republika vedená ľuďmi, ktorí vôbec tušia, kam ju chcú doviesť a majú aspoň nejakú predstavu, ako má fungovať moderná demokratická krajina." odkazuje verejnosti šéf štátnych kontrolórov. Vzhľadom na závažnosť zistení NKÚ, ich celospoločenský dosah, opakovanú relevantnosť, ale rovnako tak i rastúcu mieru tlaku na NKÚ, sme sa v Aktualitách rozhodli poskytnúť šéfovi Najvyššieho kontrolného úradu pravidelný priestor na zistenia kontrolórov NKÚ.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Mimoriadna inventúra všetkých kľúčových inštitúcií štátu, ale najmä Katastra nehnuteľností. To je odporúčanie šéfa NKÚ v exkluzívnom rozhovore pre Ráno Nahlas. Podľa neho po hekerskom útoku nemáme istotu, že nedošlo k posunom na listoch vlastníctva. Prípad odhalil zásadné rezervy v kybernetickej bezpečnosti Slovenska, ako i masívne mrhanie financií v oblasti informatizácie, tvrdí Ľubomír Andrassy. A prečo si štát nenajme služby firmy Esset?Kataster nehnuteľností čelil masívnemu útoku neznámych hekerov. Útok, ktorý Katastrálny úrad doslova paralyzoval, tak v plnej sile odhalil slabiny v oblasti kybernetickej bezpečnosti kritickej infraštruktúry nášho štátu."Ak celý prejekt vznikal v roku 2007 a mal byť spustený do prevádzky v roku 2012, tak my sme sa pozreli na tento projekt v roku 2019. Vtedy sme skonštatovali, že ani 7 rokov po tom ako projekt mal slúžiť občanom i štátnym inštitúciám, tak nič v tom čase nefungovalo. Čo je však ešte horšie, štátne úrady, ktoré za tento projekt zodpovedali, verejnosť - i Brusel (ktorý to platil) zavádzali a tvrdili, že všetko funguje, čo ale vôbec nebola pravda." Tvrdí šéf NKÚ pre Aktuality. Do informatizácie Slovenska pritom Európska únia naliala už niekoľko miliárd eur, výsledky v podobe moderného digitálneho štátu na úrovni 21. storočia sú však až neuveriteľne žalostné. Natíska sa preto logická otázka: Kam všetky tieto peniaze vlastne išli, kto z nich mal skutočný profit a prečo je stav digitalizácie - ale i kybernetickej bezpečnosti tohoto štátu, na tak chabej úrovni?Na premrhané financie v oblasti informatizácie pritom dlhodobo upozorňuje aj Najvyšší kontrolný úrad. Ten ale aktuálne čelí čoraz častejším a ostrejším útokom. Dôvodom sú zistenia jeho kontrolórov voči ktorým sa kontrolované subjekty bránia šikanou či dokonca zastrašovaním. Namiesto nápravy odhalených nedostatkov si za verejné zdroje najímajú právnikov, ktorí sa snažia kontrolu nielen sťažiť, ale dokonca chcú utajiť jej výsledky pred verejnosťou, hovorí pre Aktuality šéf NKÚ Ľubomír Andrassy."Ak sa budú v dôležitých štátnych funkciách objavovať ľudia ako Majka z Gurunu na Štrbskom plese a ak budeme do pozícií v rámci kľúčových inštitúcií štátu pre riadenie krajiny v mimoriadnych situáciách dosadzovať ľudí nie na základe odbornosti, ale na základe ich kamarátstva s politikmi, tak schopnosť štátu reagovať na výzvy doby bude čoraz komplikovanejšia a občania si budú čoraz viac klásť otázku, či je Slovenská republika vedená ľuďmi, ktorí vôbec tušia, kam ju chcú doviesť a majú aspoň nejakú predstavu, ako má fungovať moderná demokratická krajina." odkazuje verejnosti šéf štátnych kontrolórov. Vzhľadom na závažnosť zistení NKÚ, ich celospoločenský dosah, opakovanú relevantnosť, ale rovnako tak i rastúcu mieru tlaku na NKÚ, sme sa v Aktualitách rozhodli poskytnúť šéfovi Najvyššieho kontrolného úradu pravidelný priestor na zistenia kontrolórov NKÚ.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Za svou předvánoční schůzku s ruským prezidentem Vladimirem Putinem sklidil Robert Fico mezinárodní kritiku. „Jde mu jen o výhodný plyn pro Slovensko,“ hájí počínání slovenského premiéra europoslanec Ondřej Dostál ze Stačilo!. „Nesmíme se divit Ukrajincům, že nechtějí jednat s Rusy,“ namítá europoslanec Ondřej Kolář z TOP 09.Všechny díly podcastu Pro a proti můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
„Nemecký kancelár Olaf Scholz svojho času zožal veľku kritiku už len za telefonát Vladimírovi Putinovi, Robert Fico ťahá Slovensko do izolácie“, tvrdí Pavel Havlíček, analytik pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky. Slovenský premiér navštívil tesne pred Vianocami Vladimíra Putina. Bez vedomia prezidenta či občanov. Na námietky „netrasparentnosti“ reaguje tým, že o ceste informoval Brusel. A ak pôvodne hlava štátu bez informácií o ceste chcela o nej od predsedu vládu následnú informovanosť, najnovšie hovorí o „epizóde, na ktorú sa skoro zabudne“ a „hystérii“ na pobúrených námestiach slovenských miest. Robert Fico naviac vyťahuje „test Macronom“ – že v čom môže byť iné, ak sa s Vladimírom Putinom stretne prezident Francúzska a premiér Slovenska? A ak pôvodne avizoval zmenu stanoviska k zahraničnopolitickej orientácii krajiny, po tom, ako chce opozícia potvrdiť tú pôvodnú – európsku a transatlantickú – Robert Fico reaguje, že „nemá čas tárať o orientácii“ krajiny, veď že jeho vláda je pevne ukotvená v Európe a Nato. Ako sa javí dianie u nás za hranicami Slovenska? Téma pre Pavla Havlíčka z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky. „V slovenskej politike niečo nie je v poriadku, svedčí o tom prístup k Moskve“, tvrdí český analytik Pavel Havlíček. V Česku by to podľa neho žiadnemu politikovi ani len nenapadlo ísť za ruským prezidentom Putinom. „Toto by si u nás v Českej republike dnes nedovolil nikto z vysokopostavených predstaviteľov štátu. Verejný diskurz a spoločenská realita je úplne iná. Ponúknem jeden príklad za všetky. Taký človek ako je Tomio Okamura po napadnutí Ukrajiny prešiel všetky svoje statusy na sociálnych sieťach, v ktorých odkazoval na velikáštvo ruského diktátora Vladimíra Putina a všetky ich vymazal“, poukazuje Havlíček. „Politiky bo to bolo natoľko toxické a zničujúce, že si to nikto nemôže v Českej republike dnes dovoliť“, dodáva. Politiku vydieranie Ukrajiny zo strany Roberta Fica označuje analytik za nemorálnu. „Na to nemôže pristúpiť nielen Ukrajina, ale ani ďalšie členské štáty Európskej únie“, tvrdí Havlíček. „Práve tu sa ukazuje, ako je slovenská zahraničná politika zvlášť voči Ukrajine izolovaná“, dodáva. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
„Nemecký kancelár Olaf Scholz svojho času zožal veľku kritiku už len za telefonát Vladimírovi Putinovi, Robert Fico ťahá Slovensko do izolácie“, tvrdí Pavel Havlíček, analytik pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky. Slovenský premiér navštívil tesne pred Vianocami Vladimíra Putina. Bez vedomia prezidenta či občanov. Na námietky „netrasparentnosti“ reaguje tým, že o ceste informoval Brusel. A ak pôvodne hlava štátu bez informácií o ceste chcela o nej od predsedu vládu následnú informovanosť, najnovšie hovorí o „epizóde, na ktorú sa skoro zabudne“ a „hystérii“ na pobúrených námestiach slovenských miest. Robert Fico naviac vyťahuje „test Macronom“ – že v čom môže byť iné, ak sa s Vladimírom Putinom stretne prezident Francúzska a premiér Slovenska? A ak pôvodne avizoval zmenu stanoviska k zahraničnopolitickej orientácii krajiny, po tom, ako chce opozícia potvrdiť tú pôvodnú – európsku a transatlantickú – Robert Fico reaguje, že „nemá čas tárať o orientácii“ krajiny, veď že jeho vláda je pevne ukotvená v Európe a Nato. Ako sa javí dianie u nás za hranicami Slovenska? Téma pre Pavla Havlíčka z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky. „V slovenskej politike niečo nie je v poriadku, svedčí o tom prístup k Moskve“, tvrdí český analytik Pavel Havlíček. V Česku by to podľa neho žiadnemu politikovi ani len nenapadlo ísť za ruským prezidentom Putinom. „Toto by si u nás v Českej republike dnes nedovolil nikto z vysokopostavených predstaviteľov štátu. Verejný diskurz a spoločenská realita je úplne iná. Ponúknem jeden príklad za všetky. Taký človek ako je Tomio Okamura po napadnutí Ukrajiny prešiel všetky svoje statusy na sociálnych sieťach, v ktorých odkazoval na velikáštvo ruského diktátora Vladimíra Putina a všetky ich vymazal“, poukazuje Havlíček. „Politiky bo to bolo natoľko toxické a zničujúce, že si to nikto nemôže v Českej republike dnes dovoliť“, dodáva. Politiku vydieranie Ukrajiny zo strany Roberta Fica označuje analytik za nemorálnu. „Na to nemôže pristúpiť nielen Ukrajina, ale ani ďalšie členské štáty Európskej únie“, tvrdí Havlíček. „Práve tu sa ukazuje, ako je slovenská zahraničná politika zvlášť voči Ukrajine izolovaná“, dodáva. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
1. Opozícia zrejme opäť sklamala svojich kritikov 2. Brusel, tras sa, prichádza Fico 3. Keď ochranca prírody hucká poľovníkov
Koaliční politici si zdvihli platy, pestujú „papalášizmus“ a ich voliči... nič.Nedajte sa oklamať dymovými clonami ani prázdnymi sľubmi politikov. Vytvorte si vlastný názor na základe faktov. Čítajte Kauzy 2024, na ktorých sa podieľalo 18 redaktorov a redaktoriek Aktutality.sk. Kúpou ročenky podporíte slobodnú žurnalistiku.Slováci majú vďaka Európskej únii toľko slobody, že môžu bez zábran nadávať na Brusel a velebiť Moskvu, kde by ich za niečo podobné bez milosti zatvárali do basy. A slovenskí politici sa pretekajú, aby túto okolnosť využili pre seba. Doprajte si ďalšiu epizódu Ťažkého týždňa podľa odkazu „smiech cez slzy“ od slávneho ukrajinského rodáka z čias cárskeho Ruska Nikolaja Gogoľa.
Slovensko už přes rok vede vláda Roberta Fica a tvrdě kritizuje Brusel a EU. Vůči válce na Ukrajině zaujala postoj, že Kyjevu nedodá ani náboj. V obou případech se ale Slovensko v reálné politice chová jinak, než vládní představitelé hlásají. „Ani náboj na Ukrajinu se proměnil na velmi hodně nábojů na Ukrajinu,“ upozorňuje bývalý slovenský ministr zahraničí Miroslav Wlachovský.
Nelze zapomenout na poprask, když Evropská komise zveřejnila závěry svého auditu, podle kterých tehdejší premiér Andrej Babiš (ANO) porušoval evropské i české zákony. Tím, že ovládal Agrofert, zatímco holding pobíral od jeho vlády tuzemské i unijní dotace. V živé paměti zůstává i scestné Babišovo tvrzení, že českou legislativu nemá co vykládat Brusel, ale české soudy.
Tento denný podcast, vytváraný s pomocou umelej inteligencie, ponúka unikátny a efektívny spôsob, ako sa dozvedieť o najzaujímavejších udalostiach a článkoch dňa. Umelej inteligencii sa darí analyzovať obrovské množstvo informácií z rôznych zdrojov, aby vybrala tie najrelevantnejšie a najpútavejšie obsahy pre širokú škálu poslucháčov. Každá epizóda je navrhnutá tak, aby poskytla hlboký ponor do vybraných tém, od politiky cez vedecké objavy, až po kultúrne udalosti, a to všetko podané informatívne, prístupne a bez emócií. Podcast je ideálnym spoločníkom pre zaneprázdnených ľudí, ktorí hľadajú pohodlný spôsob, aby zostali informovaní o svetovom dianí bez nutnosti tráviť hodiny čítaním rôznych zdrojov, čím poskytuje efektívny a príjemný spôsob, ako prijímať správy. Témy: 1. Michal Bartek zo strany Hlas-SD podáva trestné oznámenie na Luciu Ďuriš Nicholsonovú. Exkluzívne vyjadrenie: https://www.startitup.sk/poslanec-michal-bartek-zo-strany-hlas-sd-podava-trestne-oznamenie-na-luciu-duris-nicholsonovu/ 2. Tipéri vložili milióny, Trump im priniesol šťastie. Slovenka stavila rekordných 45-tisíc: https://www.startitup.sk/tiperi-vlozili-miliony-trump-im-priniesol-stastie-slovenka-stavila-rekordnych-45-tisic/ 3. Politici reagujú na víťazstvo Donalda Trumpa: „Je to zlá správa pre Slovenskú republiku“ (ANKETA): https://www.startitup.sk/politici-reaguju-na-vitazstvo-donalda-trumpa-je-to-zla-sprava-pre-slovensku-republiku-anketa/ 4. Ivan Korčok vstupuje na politickú scénu. Ponuku dostal od viacerých strán: https://www.startitup.sk/ivan-korcok-by-mal-vstupit-na-politicku-scenu-prezidentsky-kandidat-sa-mal-dohodnut-so-stranou-ps/ 5. Martina Šimkovičová odmieta personálne čistky na ministerstve, vraj ide o šetrenie: https://www.startitup.sk/martina-simkovicova-odmieta-personalne-cistky-na-ministerstve-vraj-ide-o-setrenie/ 6. Slovensko zaplavil odpad z tabakových výrobkov: Nová kampaň upozorňuje verejnosť, chce zmeniť aj návyky fajčiarov: https://www.startitup.sk/slovensko-zaplavil-odpad-z-tabakovych-vyrobkov-nova-kampan-upozornuje-verejnost-chce-zmenit-aj-navyky-fajciarov/ 7. Až 7-tisíc eur na auto aj pre Slovákov: Brusel zvažuje revolučnú novinku: https://www.startitup.sk/az-7-tisic-eur-na-auto-aj-pre-slovakov-brusel-zvazuje-revolucnu-novinku/ 8. Veľká zmena v dokladoch: Toto čaká každého vodiča už od budúceho roka: https://www.startitup.sk/velka-zmena-v-dokladoch-toto-caka-kazdeho-vodica-uz-od-buduceho-roka/ 9. Priamy spoj Bratislava – Kyjev. Slovensko si na projekty „vypýtalo“ 143 miliónov eur: https://www.startitup.sk/nove-vlakove-spojenie-bratislava-kyjev/ 10. Nový variant nebezpečnej choroby prekročil africké hranice. V Európe hlásia prvé prípady: https://www.startitup.sk/novy-variant-nebezpecnej-choroby-prekrocil-africke-hranice-v-europe-hlasia-prve-pripady/ 11. Účinná zbraň proti rakovine. Nová metóda prekvapila aj samotných vedcov: https://www.startitup.sk/ucinna-zbran-proti-rakovine-nova-metoda-prekvapila-aj-samotnych-vedcov/ 12. Zmena pri práci na dohodu: Nový zákon pripraví tisíce ľudí o dôchodky, varuje expert: https://www.startitup.sk/zmena-pri-praci-na-dohodu-novy-zakon-pripravi-tisice-ludi-o-dochodky-varuje-expert/ 13. Slovenský lekár pracuje v Južnom Sudáne: „Tu neplatia zákony a logika ako u nás“: https://www.startitup.sk/slovensky-lekar-pracuje-v-juznom-sudane-tu-neplatia-zakony-a-logika-ako-u-nas/ 14. Slovenský lekár pracuje v Južnom Sudáne: „Tu neplatia zákony a logika ako u nás“: https://www.startitup.sk/slovensky-lekar-pracuje-v-juznom-sudane-tu-neplatia-zakony-a-logika-ako-u-nas/
1, Pellegrinimu stačil kompromis, ktorý bol len návrhom. 2. Žilinka konečne zasiahol v Žiline, ale hanba sa nekončí. 3. Sulík urobil zo slova euroatlantický nadávku
*Podporte podcast Dobré ráno v aplikácii Toldo na sme.sk/extradobrerano. Hrubá ignorácia európskej smernice Slovensko môže stáť desiatky miliónov eur. Európsky súdny dvor totiž rozhodol, že komisia má pravdu a slovenské nemocnice roky neplatia svojim dodávateľom načas. Ako dlho sa tento spor ťahá, aké pokuty nám reálne hrozia a existuje vôbec spôsob, ako oddlžiť slovenské nemocnice? Eva Frantová sa v podcaste Dobré ráno rozpráva s Jánom Krempaským z domácej redakcie denníka SME. Zdroj zvukov: TA3, TASR, STVR Odporúčanie: Moja obľúbená autorka, novinárka Asne Seierstad vydala knihu Afganci, v ktorej približuje svet v Afganistane po tom, čo sa moci opäť ujal Taliban. Ona sama pritom v krajine pred niekoľkými rokmi žila, konkrétne v rodine kníhkupca, ktorej sa na pár mesiacov stala súčasťou. Asnina nová kniha, ktorá je mojím dnešným odporúčaním je už v predpredaji, jej vydanie je plánované na 30. septembra, preto pokojne objednávajte. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Odoberajte mesačný podcastový newsletter nielen o novinkách SME na sme.sk/podcastovenovinky – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.
Vladimír Šucha je slovenský vedec, vysokoškolský pedagóg a manažér a zároveň vedúci Zastúpenia Európskej komisie v Slovenskej republike.V podcaste s názvom Európske Slovensko sme spolu rozoberali nielen fungovanie Zastúpenia Európskej komisie v Slovenskej republike, ale porozprávali sme sa aj o aktuálnom stave nášho štátu aj o pravidlách v spoločnosti, ktorými sa riadia nielen inštitúcie Európskej únie, ale mali by sa všetky krajiny sveta.Čo sa ešte dozviete v podcaste Európske Slovensko? Prečo je dôležité, aby Brusel komentoval fungovanie nášho právneho štátu, prípadne nám dával nejaké odporúčania k fungovaniu? V Európskej únii sa všetci chceme cítiť dobre a bezpečne. Hovoríme o tom, že chceme byť v tomto priestore slobodní a nezávislí, no niektorí vnímajú „diktát Bruselu“. Ako im to môžeme logicky vyvrátiť a vysvetliť? V oficiálnom popise je Zastúpenie „očami, ušami a ústami“ Európskej komisie na Slovensku. Čo to znamená a ako by ste chceli, aby ho vnímala verejnosť aj do budúcna?
Slovensku hrozí zastavenie eurofondov, pretože Brusel nás už rok upozorňuje na nedostatky, na ktorých sme nič nezlepšili. Naopak, vláda ešte viac oslabuje demokraciu a právny štát. Upozorňuje na to výkonná riaditeľa Via Iuris, právnička Katarína Batková. Zuzanu Čaputovú by naspäť už nechceli.V podcaste s Katarínou Batkovou sa dozviete:– od 1. minúty – kto a ako by mal riešiť bombové hrozby;– po 1:30 – ako vláda demotivuje policajtov;– okolo 3:00 – že vláda sa o atentáte vyjadruje nebezpečným spôsobom, obzvlášť, ak ešte nie je vyšetrený;– od 5:00 – že vláda nehovorí pravdu, ak tvrdí, že systém Pegasus by u nás nebolo legálne používať;– po 7:00 – ako veľmi na Slovensku nefunguje ochrana bežného človeka pred odpočúvaním;– od 10:00 – čoho sa obáva, keď sleduje podozrenia zo zapojenia šéfa SIS do diskreditácie opozície;– po 11:30 – prečo nám hrozí zastavenie eurofondov;– od 12:00 – aké konkrétne veci nám vyčíta Európska komisia a čo sa dá urobiť na záchranu európskych peňazí;– po 16:00 – že nejde o žiadnu diskusiu medzi našou vládou a Bruselom, ale vysvedčenie, ktoré nám EK vystavila;– od 18:30 – prečo je rétorika Roberta Fica o súdoch nebezpečná;– od 20:30 – že po zmene trestného zákona sa nedozvieme, či bola korupcia na najvyšších miestach reálna;– po 23:00 – že vláda nevedela, čo spôsobí vo väzniciach a na súdoch;– od 25:00 – že mnohé krádeže zrejme zostanú nevyšetrené;– po 29:00 – že kriminalita sa v policajných štatistikách zníži, aj keby sa reálne neznížila;– od 31:00 – či má zmysel nahlasovať krádeže bicyklov, ak sú iba priestupkom;– okolo 32:00 – že ak vám ukradnú peňaženku, ktorú máte pri sebe, stále pôjde o trestný čin;– po 34:00 – prečo združenie Via Iuris už nechce naspäť exprezidentku Zuzanu Čaputovú;– od 35:00 – ako mimovládky normálne fungujú aj z verejných peňazí;– po 37:00 – či sa ľudia v mimovládkach boja konať dobro, lebo sa im ľudia vyhrážajú.
Slovensku hrozí zastavenie eurofondov, pretože Brusel nás už rok upozorňuje na nedostatky, na ktorých sme nič nezlepšili. Naopak, vláda ešte viac oslabuje demokraciu a právny štát. Upozorňuje na to výkonná riaditeľa Via Iuris, právnička Katarína Batková. Zuzanu Čaputovú by naspäť už nechceli.V podcaste s Katarínou Batkovou sa dozviete:– od 1. minúty – kto a ako by mal riešiť bombové hrozby;– po 1:30 – ako vláda demotivuje policajtov;– okolo 3:00 – že vláda sa o atentáte vyjadruje nebezpečným spôsobom, obzvlášť, ak ešte nie je vyšetrený;– od 5:00 – že vláda nehovorí pravdu, ak tvrdí, že systém Pegasus by u nás nebolo legálne používať;– po 7:00 – ako veľmi na Slovensku nefunguje ochrana bežného človeka pred odpočúvaním;– od 10:00 – čoho sa obáva, keď sleduje podozrenia zo zapojenia šéfa SIS do diskreditácie opozície;– po 11:30 – prečo nám hrozí zastavenie eurofondov;– od 12:00 – aké konkrétne veci nám vyčíta Európska komisia a čo sa dá urobiť na záchranu európskych peňazí;– po 16:00 – že nejde o žiadnu diskusiu medzi našou vládou a Bruselom, ale vysvedčenie, ktoré nám EK vystavila;– od 18:30 – prečo je rétorika Roberta Fica o súdoch nebezpečná;– od 20:30 – že po zmene trestného zákona sa nedozvieme, či bola korupcia na najvyšších miestach reálna;– po 23:00 – že vláda nevedela, čo spôsobí vo väzniciach a na súdoch;– od 25:00 – že mnohé krádeže zrejme zostanú nevyšetrené;– po 29:00 – že kriminalita sa v policajných štatistikách zníži, aj keby sa reálne neznížila;– od 31:00 – či má zmysel nahlasovať krádeže bicyklov, ak sú iba priestupkom;– okolo 32:00 – že ak vám ukradnú peňaženku, ktorú máte pri sebe, stále pôjde o trestný čin;– po 34:00 – prečo združenie Via Iuris už nechce naspäť exprezidentku Zuzanu Čaputovú;– od 35:00 – ako mimovládky normálne fungujú aj z verejných peňazí;– po 37:00 – či sa ľudia v mimovládkach boja konať dobro, lebo sa im ľudia vyhrážajú.
Slovensku môže hroziť zmrazenie europskych peňazí. Európska komisia hovorí o narúšaní demokratických noriem a údajne navrhne zastavenie eurofondov za zrušenie špeciálnej prokuratúry. Tvrdí to agentúra Bloomberg s odvolaním sa na svoje nemenované zdroje.Podľa zdrojov blízkych Komisii má byť tento proces v začiatkoch a rozhodujúci bude súhlas predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej. Či k tomu môže naozaj prísť čo by to znamenalo pre Slovensko v podcaste rozoberáme s analytikom z portálu Euractiv Radovanom Geistom. „Asi to bude trvať niekoľko mesiacov. O viac, že sa teraz kreuje Európska komisia," vysvetľuje, koľko by mohol trvať proces, pokiaľ by sa naozaj potvrdili informácie agentúry.Oslovili sme aj samotnú Komisiu, ktorá hovorí, že pokiaľ ide o Slovensko, v súčasnosti analyzu nedávnu reformu Trestného zákona a tento proces ešte stále prebieha. „Čo sa teda týka aktivácie príslušného nariadenia, v súčasnosti nie je prijaté žiadne rozhodnutie, a to ani také, ktoré by čakalo na politické schválenie,“ uzavrela eurokomisia.Moderuje Denisa Hopková.
Slovensku môže hroziť zmrazenie europskych peňazí. Európska komisia hovorí o narúšaní demokratických noriem a údajne navrhne zastavenie eurofondov za zrušenie špeciálnej prokuratúry. Tvrdí to agentúra Bloomberg s odvolaním sa na svoje nemenované zdroje.Podľa zdrojov blízkych Komisii má byť tento proces v začiatkoch a rozhodujúci bude súhlas predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej. Či k tomu môže naozaj prísť čo by to znamenalo pre Slovensko v podcaste rozoberáme s analytikom z portálu Euractiv Radovanom Geistom. „Asi to bude trvať niekoľko mesiacov. O viac, že sa teraz kreuje Európska komisia," vysvetľuje, koľko by mohol trvať proces, pokiaľ by sa naozaj potvrdili informácie agentúry.Oslovili sme aj samotnú Komisiu, ktorá hovorí, že pokiaľ ide o Slovensko, v súčasnosti analyzu nedávnu reformu Trestného zákona a tento proces ešte stále prebieha. „Čo sa teda týka aktivácie príslušného nariadenia, v súčasnosti nie je prijaté žiadne rozhodnutie, a to ani také, ktoré by čakalo na politické schválenie,“ uzavrela eurokomisia.Moderuje Denisa Hopková.
Na Slovensku ubývá demokracie nebezpečnou rychlostí. Tajný rozpočet? Školství je první, kdo vyšel s pravdou ven. Olympiáda v Paříži. Ukrajina zaútočila na Rusko a Brusel v tom Kyjev podpořil. Ještě před rokem nepředstavitelné. Jak populismus produkuje autoritáře.
Ve válce mezi Ukrajinou a Ruskem jsme si už zvykli, že se během ní dějí věci, které jsme si nedokázali ani představit. V tom dobrém – a bohužel i v tom špatném. Pamatuji si nedávný komentář k možnému vývoji války: že prý není možné, aby tato válka skončila podobně jako 2. světová války v Evropě, tedy dobytím Moskvy Ukrajinci.
V úterý 15. listopadu 2022 čelila Ukrajina do té doby největšímu útoku na civilní cíle od začátku ruské agrese. Zatímco na Kyjev dopadaly rakety, v tamním Národním muzeu balili vzácné umělecké sbírky s cílem převézt je do bezpečí v zahraničí. Díla navštívila Madrid, Kolín, Brusel, Vídeň a část je teď k vidění ve Slovenské národní galerii v Bratislavě. Ukazuje nejen krásu ukrajinské secese, ale také vzkazuje, že Ukrajina není Rusko.Všechny díly podcastu Zápisník zahraničních zpravodajů můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
Sotva byly sečteny hlasy v evropských volbách, nově zvolení europoslanci už pomalu nasedali do letadla směr Brusel s cílem rychle se zorientovat a navázat důležitá spojenectví. V Evropském parlamentu se v těchto dnech totiž rýsují základy nových frakcí, ve kterých europoslanci zakotví na příštích pět let. Zůstanou čeští matadoři ve stejných politických rodinách jako doposud? A kam se vrhnou nováčci?
Spory mezi Maďarskem a zbytkem Evropské unie došly tak daleko, že Belgie, která v současnosti předsedá Radě Evropské unie, navrhuje, aby Unie využila článku 7 evropských smluv a zbavila Maďarsko hlasovacích práv. Belgie se obává maďarského předsednictví, které by mělo začít za necelý měsíc.
Spory EU s Maďarskem sílí. Brusel nemá účinnou odpověď. Ve válce s Ruskem je i Západ, nejen Ukrajina. Množí se podivné sabotáže a žhářství. Soud s Trumpem nebyl zpolitizovaný. Nebezpečné rojení na krajní pravici. Odešel principál, Ypsilonka zůstává.
Po atentáte na premiéra sa dá predpokladať, že u tých, ktorí už boli rozhodnutí ísť voliť, tak ich to ešte viac utvrdí a zároveň to môže mobilizovať ďalších voličov. Na slovenské pomery sa teda môžeme stať svedkami až nebývalej účasti, hovorí o možnom vplyve atentátu na eurovoľby šéf Focusu Martin Slosiarik. Už o pár dní, presne v sobotu nás čakajú voľby do európskeho parlamentu. Napriek ich významu však tieto voľby u nás už tradične trpeli na chronicky vysoký nezáujem voličov. Tentoraz to ale môže byť úplne iné. Zlomovým momentom volieb sa tak môže stať nedávny atentát na premiéra, ktorý by mohol zdvihnúť voličov z kresiel aby prišli k volebným schránkam a rozhodli o budúcej podobe Europarlamentu. „Slováci si veľmi rýchlo zvykli na benefity, ktoré z EÚ máme ako je otvorený pracovný trh, možnosť cestovať či eurofondové transfery, ktoré zlepšujú život na Slovensku, ale tie povinnosti ako sa správať zodpovedne už len pri účasti v eurovoľbách, tak tie už beriem oveľa laxnejšie,“ hovorí šéf agentúry AKO Václav Hřích. Eurovoľby, to je téma dnešného podcastu. O našu priazeň v nich už túto sobotu zabojuje viac ako dvadsiatka politických subjektov, reálnu šancu má ale iba niekoľko z ich. Na základe akých tém sa teda budú voliči rozhodovať a nakoľko ovplyvní výsledok eurovolieb atentát na premiéra? Čo ukázala predvolebná kampaň a prečo viacero strán v nej predstavuje Úniu ako akúsi okupačnú mocnosť a Brusel je pre nich semenišťom azda až rozprávkového zla? Skutočne sme v kampani riešili kľúčové európske témy, alebo sa stala skôr odrazom domácich pomerov a rozšírením koalično-opozičného súboja o moc a vplyv? No a napokon, o čom svedčí čoraz rozšírenejšia prax, v ktorej do europarlamentu kandidujú aj tí, ktorí už vopred dávajú najavo, že si ani v prípade výhry mandát europoslanca prevziať nehodlajú - a prečo im voliči takéto zahrávanie sa s ich dôverou vlastne tolerujú? Témy a otázky pre Martina Slosiarika z agentúry FOCUS, Václava Hřícha z agentúry AKO a šéfredaktora Aktualít Petra Bárdyho. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Česká republika získala povolení od Evropské komise pro veřejnou finanční podporu k výstavbě nového jaderného bloku v Dukovanech. O tzv. notifikaci Česko požádalo zhruba před dvěma lety. Proč jsme potřebovali ano z Bruselu? A jak pokračuje tendr na dostavbu Dukovan, ve kterém soutěží francouzská firma EDF a jihokorejská KHNP? Analytička Jana Klímová v audiozáznamu ještě přiblíží trajektorii vývoje sazeb a vysvětlí, jakým impulzem pro tuzemskou ekonomiku je naše členství v EU.
Novinářem v Bruselu a Štrasburku - co to znamená? Jak vypadá Evropská komise a Evropský parlament, když se vypnou mikrofony a kamery? Před 20 lety jsme vstoupili do EU. Pro české novináře tím začala nová etapa. A právě oni večer v 90'ČT24 hodnotili uplynulé dvě dekády: Karel Barták, zpravodaj ČTK Ondřej Houska, zpravodaj ČRo Kateřina Koubová, zpravodajka MFDnes Lukáš Dolanský, zpravodaj ČT
Vládna mobilizácia súkromných dôchodkov narazí na Úniu, tvrdí Miroslav Kotov z asociácie dôchodkových správcov. Nie Spojené štáty, ale infraštruktúra a strategické podniky na Slovensku – aj tam by mali podľa premiéra Fica končiť súkromné dôchodkové úspory z druhého piliera. Ich aktuálna výška už presiahla 15 miliárd eur, pričom si v systéme sporí takmer milión deväťsto tisíc sporiteľov. Jeho vlády doteraz systém otvorili štyrikrát a odklonili z neho takmer polmilióna sporiteľov a s nimi presunuli do štátnej Sociálnej poisťovne vyše miliardu. Negatívnymi zásahmi ho mali podľa ekonómov doteraz pripraviť najmenej o 18 mld. Len nedávno pritom opäť znížili príspevok, ktorý si ľudia pravidelne odvádzajú na svoje účty. Jedného 35ročného sporiteľa s mesačným hrubým prijmom 1500 eur tak pripravia o 35-tisíc eur - podľa iného modelového prepočtu. Máme spozornieť, ak aktuálne ten istý Robert Fico hovorí nie o otváraní druhého piliera, ale o „otváraní možností, ako využiť jeho úspory“, aby sa krajina vrátila k prosperite? Čo môže priniesť súkromných dôchodkovým účtom jeho „mobilizácia všetkých zdrojov“, ako o nej hovorí? Môže byť výhodná?Téma pre Miroslava Kotova z Asociácie dôchodkových správcovských spoločností. „Pokiaľ sa dôchodkovým spravcovským spoločnostiam otvoria možnosti, kde budú môcť investovať na základe vlastných rozhodnutí, to by nebolo pre druhý pilier škodlivé“, hovorí Kotov. „Iná téma by bola, keby dostali správcovské spoločnosti cez zákon prikázané, kam majú umiestniť časť svojich investícií. Od začiatku tvrdíme, že ak sme správcovia a v garantovanom fonde k tomu ešte ručíme za zhodnotenie a vývoj majetku sporiteľov svoji majetkom, tak musíme mať stopercentnú kontrolu nad tým, kde tie peniaze investovať“, dodáva. „Ak by bola v zákone ukotvená akákoľvek povinnosť pre dôchodkových správcov investovať priamo do slovenských infraštruktúrnych projektov, proti tomu budeme vystupovať“, hovorí Miroslav Kotov.V takom prípade by v tom neboli sami, lebo by to bolo v rozpore s jedným z princípov, na ktorých stojí Európska únia a tým je „voľný pohyb kapitálu“. Diskusia je však ešte len na začiatku a dôchodkoví správcovia čakajú na konkrétne návrhy. Miroslav Kotov pripomína, že téma nie je nová a podpore výstavby diaľnic či nájomných bytov už v minulosti rokovali s predchádzajúcimi vládami. Pre komplikovanosť a nejednoznačné výhody sa však nedopracovali k výsledkom. „To je taká komplikovaná téma, že sme sa ani vtedy nedopracovali k riešeniam, ktoré by boli výhodné tak pre štát ako aj pre dôchodkových sporiteľov (…) Tie diskusie sa ukázali tak komplikované, že sa nakoniec od toho upustilo“. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
1. Pellegrini pôjde do paláca, Korčoka bude lákať stranícka politika. 2. Keby Pellegrinimu zahraničie urobilo to čo Korčokovi, slovenskí nacionalisti by zúrili. 3. Budúcnosť Hlasu je v Smere.
Nadávat na Brusel a nechodit k volbám do Evropského parlamentu. Tak by se dal shrnout postoj nemalé části občanů České republiky k fungování Evropské unie. Nezájem o evropské dění potvrzují čísla o volební účasti.