Dairy product
POPULARITY
„Čína má silu (Putina nakloniť k rokovaniam). Otázkou je, či má aj motiváciu, pretože čiastočne jej táto situácia vyhovuje“, hovorí generál vo výslužbe Pavel Macko. „Čína je obchodná veľmoc, zaplavuje svet tovarom a má strategický záujem na globálnej stabilite. Dopady vojny na Ukrajine však poškodzujú čínske záujmy oveľa menej, ako napríklad konflikty v Perzskom zálive. Ak by mala Čína zatlačiť na Rusko, bude to pravdepodobne systémom „niečo za niečo“, dopĺňa.Táto vojna sa môže skončiť už dnes večer, ak sa Ukrajinci stiahnu z ruských území,“ odkazuje Kremeľ ústami Putinovho hovorcu. V tom istom čase však Rusko pokračuje v masívnych raketových a dronových útokoch na ukrajinské mestá, zatiaľ čo analytici už druhý mesiac po sebe hovoria, že Kyjev na fronte získava späť stratené pozície.Objavujú sa aj správy, že ruskí finanční predstavitelia varujú Kremeľ pred neudržateľnosťou vojnových výdavkov.Z Paríža zaznieva, že rozsiahle ruské bombardovanie je prejavom úplnej neúcty k snahám o mier, Volodymyr Zelenskyj hovorí o „okne príležitosti“ pre diplomaciu ešte pred zimou a Donald Trump mal dokonca požiadať čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga, aby využil svoj vplyv na Vladimíra Putina.Je vojenské víťazstvo jednej zo strán čoraz menej pravdepodobné a bude o osude vojny rozhodovať skôr ekonomika, technológie a diplomacia? Téma pre generála vo výslužbe Pavla Macka.Podcast pripravil Jaroslav Barborák
„Čína má silu (Putina nakloniť k rokovaniam). Otázkou je, či má aj motiváciu, pretože čiastočne jej táto situácia vyhovuje“, hovorí generál vo výslužbe Pavel Macko. „Čína je obchodná veľmoc, zaplavuje svet tovarom a má strategický záujem na globálnej stabilite. Dopady vojny na Ukrajine však poškodzujú čínske záujmy oveľa menej, ako napríklad konflikty v Perzskom zálive. Ak by mala Čína zatlačiť na Rusko, bude to pravdepodobne systémom „niečo za niečo“, dopĺňa.Táto vojna sa môže skončiť už dnes večer, ak sa Ukrajinci stiahnu z ruských území,“ odkazuje Kremeľ ústami Putinovho hovorcu. V tom istom čase však Rusko pokračuje v masívnych raketových a dronových útokoch na ukrajinské mestá, zatiaľ čo analytici už druhý mesiac po sebe hovoria, že Kyjev na fronte získava späť stratené pozície.Objavujú sa aj správy, že ruskí finanční predstavitelia varujú Kremeľ pred neudržateľnosťou vojnových výdavkov.Z Paríža zaznieva, že rozsiahle ruské bombardovanie je prejavom úplnej neúcty k snahám o mier, Volodymyr Zelenskyj hovorí o „okne príležitosti“ pre diplomaciu ešte pred zimou a Donald Trump mal dokonca požiadať čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga, aby využil svoj vplyv na Vladimíra Putina.Je vojenské víťazstvo jednej zo strán čoraz menej pravdepodobné a bude o osude vojny rozhodovať skôr ekonomika, technológie a diplomacia? Téma pre generála vo výslužbe Pavla Macka.Podcast pripravil Jaroslav Barborák
Nekonečná či zabudnutá? Tri a pol roka po začiatku ruskej invázie sa vojna na Ukrajine mení na konflikt bez jasného konca. Front sa hýbe pomaly, denne však zomierajú stovky ľudí a Rusko pokračuje v opotrebovávacej stratégii.Zároveň slabne pozornosť sveta, ktorý medzičasom zamestnali ďalšie krízy a konflikty. Kremeľ pritom stavil na jedinú kartu – že Ukrajina aj Západ sa unavia skôr než Rusko.Je teda Putinova vojna nekonečná, alebo sa z nej stáva zabudnutý konflikt, ktorý prestávame brať vážne, či inak – zvykli sme si naň?Téma pre Pavla Havlíčka z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky.Pripravil Jaroslav Barborák.
Nekonečná či zabudnutá? Tri a pol roka po začiatku ruskej invázie sa vojna na Ukrajine mení na konflikt bez jasného konca. Front sa hýbe pomaly, denne však zomierajú stovky ľudí a Rusko pokračuje v opotrebovávacej stratégii.Zároveň slabne pozornosť sveta, ktorý medzičasom zamestnali ďalšie krízy a konflikty. Kremeľ pritom stavil na jedinú kartu – že Ukrajina aj Západ sa unavia skôr než Rusko.Je teda Putinova vojna nekonečná, alebo sa z nej stáva zabudnutý konflikt, ktorý prestávame brať vážne, či inak – zvykli sme si naň?Téma pre Pavla Havlíčka z pražskej Asociácie pre medzinárodné otázky.Pripravil Jaroslav Barborák.
Kreme za zaščito pred soncem že dolgo niso več »kreme za sončenje« – zdravega sončenja namreč ni. Če smo soncu predolgo izpostavljeni brez ustrezne zaščite, se lahko pojavijo opekline, hitrejše staranje kože in povečano tveganje za razvoj kožnega raka. V torkovem Svetovalnem servisu bomo govorili o zaščiti pred soncem – o mehanski zaščiti z oblačili in pokrivali ter o uporabi zaščitnih krem. Koliko kreme moramo nanesti na obraz? Kako pogosto moramo nanos obnavljati? Ob pol devetih bo z nami dr. Larisa Stojanović, dr. med., spec. dermatovenerologije z Medicinske fakultete Univerze v Ljubljani.
Conviértete en un supporter de este podcast: https://www.spreaker.com/podcast/almuerzo-de-negocios--3091220/support.
Expertka na Ukrajinu Jana Kobzová rozoberá dôsledky premiérovej cesty za Putinom. „My potrebujeme, aby dnes bola Európska únia silná a schopná čeliť súčasným hrozbám. Nebudeme ju posilňovať tým, že ju budeme naďalej rozdeľovať,“ hovorí výskumníčka Európskej rady pre zahraničné vzťahy. Podľa nej nastal čas ešte viac zvýšiť tlak na Kremeľ, pretože sa ukazuje, že to začína fungovať. Ak vám náš obsah prináša hodnotu a radi ho sledujete, podporte nás svojím hlasom v súťaži Podcast roka. Hlasujte v kategórii rozhľad za podcast V redakcii na www.podcastroka.sk a môžete vyhrať atraktívne ceny.
Po Magyarovom víťazstve opúšťa Orbán a jeho oligarchická suita krajinu a nad slovensko maďarskými vzťahmi opäť visí tieň Benešových dekrétov. Oživí tandem Magyar – Fico strašidlo vzájomného nacionalizmu a dokáže sa slovenský premiér vyhnúť pokušeniu presmerovať nespokojnosť s vládnutím do bičovania nacionálnych vášní? Ráno Nahlas s bývalým veľvyslancom Petrom Weissom Éra dlhoročnej hviezdy globálneho iliberálneho konzervativizmu a opory Kremľa Viktora Orbána sa nečakane zrútila. Maďarsko pod vedením Pétera Maďara ohlasuje návrat k európskym hodnotám, ale aj tvrdé zúčtovanie s predstaviteľmi orbánovho režimu. Kým oligarchovia blízki Orbánovi narýchlo opúšťajú krajinu a snažia sa zachrániť si i majetky, diplomatické kruhy očakávajú, čo Magyarova zahraničná politika reálne prinesie.Zásadnou komplikáciou slovensko-maďarských vzťahov môžu byť Benešove dekréty, presnejšie - ich aktívne uplatňovanie v pozemkových konfiškáciách, ako aj trestnoprávna kriminalizácia diskusie o týchto dekrétoch z dielne Ficovej vlády. Stanú sa teda tieto desiatky rokov staré dekréty rozbuškou našich vzájomných vzťahov a budú testom prastarých nacionálnych lojalít naprieč aktuálnymi hranicami? Ako na Orbánov Világoš zareaguje Kremeľ a bude terčom Putinových mocenských hier po Orbánovi tentoraz náš Robert Fico?Sledujete Ráno Nahlas, tentoraz s bývalým veľvyslancom Petrom Weissom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Po Magyarovom víťazstve opúšťa Orbán a jeho oligarchická suita krajinu a nad slovensko maďarskými vzťahmi opäť visí tieň Benešových dekrétov. Oživí tandem Magyar – Fico strašidlo vzájomného nacionalizmu a dokáže sa slovenský premiér vyhnúť pokušeniu presmerovať nespokojnosť s vládnutím do bičovania nacionálnych vášní? Ráno Nahlas s bývalým veľvyslancom Petrom Weissom Éra dlhoročnej hviezdy globálneho iliberálneho konzervativizmu a opory Kremľa Viktora Orbána sa nečakane zrútila. Maďarsko pod vedením Pétera Maďara ohlasuje návrat k európskym hodnotám, ale aj tvrdé zúčtovanie s predstaviteľmi orbánovho režimu. Kým oligarchovia blízki Orbánovi narýchlo opúšťajú krajinu a snažia sa zachrániť si i majetky, diplomatické kruhy očakávajú, čo Magyarova zahraničná politika reálne prinesie.Zásadnou komplikáciou slovensko-maďarských vzťahov môžu byť Benešove dekréty, presnejšie - ich aktívne uplatňovanie v pozemkových konfiškáciách, ako aj trestnoprávna kriminalizácia diskusie o týchto dekrétoch z dielne Ficovej vlády. Stanú sa teda tieto desiatky rokov staré dekréty rozbuškou našich vzájomných vzťahov a budú testom prastarých nacionálnych lojalít naprieč aktuálnymi hranicami? Ako na Orbánov Világoš zareaguje Kremeľ a bude terčom Putinových mocenských hier po Orbánovi tentoraz náš Robert Fico?Sledujete Ráno Nahlas, tentoraz s bývalým veľvyslancom Petrom Weissom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Ukrajina žiada Rusko o prímerie aspoň na veľkonočné sviatky. Agresívna ruská vojna však pokračuje. Odkedy Rusi na konci januára poškodili ropovod Družba na Slovensko a do Maďarska netečie ruská ropa.Premiéri Fico a Orbán reagovali rýchlo. Slovensko Ukrajine zastavilo dodávky núdzovej elektriny, Maďarsko zas zablokovalo pre Ukrajinu životne dôležitej 90 miliardovej pôžičky od Európskej únie. Krátko pred Maďarskými voľbami sa však prevalila komunikácia maďarského šéfa diplomacie Szijjártóa s ruským náprotivkom Lavrovom. Szijjártó odovzdával Kremľu informácie z rokovaní Európskej únie a pre vtedajšieho premiéra Pellegriniho vybavoval návštevu v Moskve.Ako to teda dnes vyzerá na Ukrajine? Pustí Zelenský k poškodenému ropovodu európskych inšpektorov? A čo znamenajú telefonáty maďarského ministra do Moskvy? Snaží sa Kremeľ ovplyvňovať voľby v Maďarsku a má chuť aj na tie slovenské? Čo na to Európska únia?Pobavíme sa s veľvyslankyňou Európskej únie na Ukrajine Katarínou Mathernovou a politológom z FF UK BA a čerstvým členom Nórskej akadémie vied profesorom Jozefom Bátorom.
Send us Fan MailHello and welcome to our show. In this episode, we're celebrating Easter the sweetest way possible—by trying the limited-time Easter doughnuts from Krispy Kreme!
This mix was recorded live on a hazy Sunday in Amsterdam last June. I had just landed over to Amsterdam for my Summer tour, and played b2b with Konduku at Raum the night before. The promoters Interfering Grounds organised a Sunday get together at Noordspace and to be honest, I was chasing my tail to prepare for a chill out set (something that is fairly rare for me). To DJ for people in rest / recovery is such a nice contrast to my usual selection, it allowed me to delve into music only usually played in my home. Some highlights; CS. Kreme, Dreggs and YL Hooi - Australian acts that I am huge fans of and recommend people to take a deeper look
Dobrý deň, v Moskve sa tento týždeň nekonalo žiadne prekvapenie. Delegácia, ktorú do Kremľa vyslal Donald Trump, si najprv na Vladimira Putina počkala tri hodiny, a potom odišla bez toho, aby sa priblížila k dohode o ukončení vojny proti Ukrajine. Napriek tomu Trump po stretnutí rozprával, že Putin chce ukončiť vojnu. Zároveň povedal, že nevie, čo Kremeľ robí. Z týchto dvoch vyjadrení je pravdivé len to druhé a je hneď niekoľko signálov, že Rusko sa s Trumpom zahráva.
Trump pritvrdzuje, Kremeľ straší superraketou. Trump vraj už nechce kandidovať na prezidenta.
Joshua Umahi, Matt Leonard and Kory David celebrates Kory's birthday with a special gift from Matt. Then the trio discussed the failings of NY baseball of late, as well as some Football Friday shenanigans with the first week of the NFL preseason, and the major ESPN acquistions of the NFL Network, NFL RedZone, and the WWE media rights.
13. apríla do ukrajinského mesta Sumy dopadli dve ruské balistické rakety a zabili desiatky civilistov. Kremeľ hovorí o legitímnom vojenskom cieli a civilizovaný svet o vojenskom zločine. O tragédii v Sumách sa s komentátorom Romanom Patajom rozprával Braňo Bezák.
Po americko-ukrajinskej dohode zo saudskoarabskej Džiddy sa čakalo na definitívnu odpoveď Moskvy. Okamžité 30-dňové prímerie, výmena zajatcov a návrat unesených ukrajinských detí. Kremeľ najprv reagoval, že potrebuje detaily. A ak Vladimír Putin defiloval pred vojakmi v maskáčoch už v takmer vybojovanej Kurskej oblasti, Donald Trump tlačil novým ultimátom o tvrdých ekonomických sankciách, ak by Moskva dohodu odmietla. Z Putinových úst nakoniec zaznelo „nie“ pre prímerie. Podľa očakávania hovoril o trvalom mieri, volá však po ďalších konzultáciách s americkou stranou. Ešte predtým to „Net“ zaznelo z úst jeho poradcu Jurija Ušakova, ktorý hovoril o urovnaní, ktoré by zohľadňovalo záujmy jeho krajiny. Aké sú možnosti, pred ktorými stojíme? Téma pre reportérku Stanislavu Harkotovú v Kyjeve. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Po americko-ukrajinskej dohode zo saudskoarabskej Džiddy sa čakalo na definitívnu odpoveď Moskvy. Okamžité 30-dňové prímerie, výmena zajatcov a návrat unesených ukrajinských detí. Kremeľ najprv reagoval, že potrebuje detaily. A ak Vladimír Putin defiloval pred vojakmi v maskáčoch už v takmer vybojovanej Kurskej oblasti, Donald Trump tlačil novým ultimátom o tvrdých ekonomických sankciách, ak by Moskva dohodu odmietla. Z Putinových úst nakoniec zaznelo „nie“ pre prímerie. Podľa očakávania hovoril o trvalom mieri, volá však po ďalších konzultáciách s americkou stranou. Ešte predtým to „Net“ zaznelo z úst jeho poradcu Jurija Ušakova, ktorý hovoril o urovnaní, ktoré by zohľadňovalo záujmy jeho krajiny. Aké sú možnosti, pred ktorými stojíme? Téma pre reportérku Stanislavu Harkotovú v Kyjeve. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
"Slovensko dnes hrá lokaja Kremľa. Fico vedie Slovensko do izolácie. Ani Berlín, Londýn či Paríž nebudú čakať ako sa vyspí slovenský premiér. Tá voľba je dnes úplne jednoduchá - klub slobodných krajín alebo prokremeľské lokajstvo," tvrdí expremiér Mikuláš Dzurinda. Podľa neho EÚ v jej súčasnej podobe zrejme končí, NATO však mŕtve nie je. A čo zastaví Putina a jeho agresiu?"Neverím, že ľudia okolo Trumpa sú tak naivní, že si vážne myslia, že USA si v novom geopolitickom priestore dokážu dať rady úplne sami. Treba im to pripomínať, ale hlavne treba dobehnúť to, na čo Európa celé desaťročia kašlala. Postaviť sa na vlastné nohy a investovať do našej bezpečnosti. Potom si nás budú vážiť aj vo Washingtone," hovorí pre Aktuality bývalý premiér Mikuláš Dzurinda a dodáva, že Amerika nie je len Trump a hnutie Maga a preto transatlantické partnerstvo netreba zahadzovať.Na bezpečnostné záruky trumpovej Ameriky sa Európa dnes spoliehať zjavne nemôže. Namiesto maľovania čiernych scénárov si však podľa premiéra, ktorý doviedol Slovensko do NATO, treba vyhrnúť rukávy a začať intenzívne pracovať na zabezpečení bezpečnosti Európy z vlastných zdrojov a kapacít. "Máme na to, treba len chcieť a mať odvahu aj k nepopulárnym a ráznym riešeniam," myslí si Dzurinda."Osobne pochybujem, že NATO formálne skončí, ale že sa dostane do akéhosi latentného a spiaceho stavu, to si predstaviť viem veľmi živo," hovorí bývalý dvojnásobný premiér.Európska únia tak v jej súčasnej podobe zrejme končí, nahradiť ju môže takzvaná koalícia ochotných - teda krajín, ktoré chcú spraviť z Európy skutočnú a sebestačnú mocnosť schopnú - i ochotnú, sa brániť. Slovensko tam však pod Ficovým vedením zjavne patriť nebude."Európa sa zariadi, či už s Ficom a Orbánom alebo bez Slovenska a Maďarska, ale zariadi sa. Ak to títo páni nechápu, tak sú hlupáci," poznamenal pre Aktuality Nahlas expremiér.Ako napokon skončí Ruská agresia na Ukrajine, bude nevyhnutné, aby prípadný mier zabezpečoval ozbrojený kontingent krajín EÚ a máme sa obávať eskalácie konfliktu do akejsi "Veľkej vojny", a to i priamo na území štátov EÚ?Počúvate Aktuality Nahlas, dnes bude témou aktuálna geopolitická situácia, ktorú podrobne rozoberieme s bývalým premiérom slovenskej vlády Mikulášom Dzurindom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
"Slovensko dnes hrá lokaja Kremľa. Fico vedie Slovensko do izolácie. Ani Berlín, Londýn či Paríž nebudú čakať ako sa vyspí slovenský premiér. Tá voľba je dnes úplne jednoduchá - klub slobodných krajín alebo prokremeľské lokajstvo," tvrdí expremiér Mikuláš Dzurinda. Podľa neho EÚ v jej súčasnej podobe zrejme končí, NATO však mŕtve nie je. A čo zastaví Putina a jeho agresiu?"Neverím, že ľudia okolo Trumpa sú tak naivní, že si vážne myslia, že USA si v novom geopolitickom priestore dokážu dať rady úplne sami. Treba im to pripomínať, ale hlavne treba dobehnúť to, na čo Európa celé desaťročia kašlala. Postaviť sa na vlastné nohy a investovať do našej bezpečnosti. Potom si nás budú vážiť aj vo Washingtone," hovorí pre Aktuality bývalý premiér Mikuláš Dzurinda a dodáva, že amerika nie je len Trump a hnutie Maga a preto transatlantické partnerstvo netreba zahadzovať.Na bezpečnostné záruky trumpovej Ameriky sa Európa dnes spoliehať zjavne nemôže. Namiesto maľovania čiernych scenárov si však podľa premiéra, ktorý doviedol Slovensko do NATO, treba vyhrnúť rukávy a začať intenzívne pracovať na zabezpečení bezpečnosti Európy z vlastných zdrojov a kapacít. "Máme na to, treba len chcieť a mať odvahu aj k nepopulárnym a ráznym riešeniam," myslí si Dzurinda."Osobne pochybujem, že NATO formálne skončí, ale že sa dostane do akéhosi latentného a spiaceho stavu, to si predstaviť viem veľmi živo," hovorí bývalý dvojnásobný premiér.Európska únia tak v jej súčasnej podobe zrejme končí, nahradiť ju môže takzvaná koalícia ochotných - teda krajín, ktoré chcú spraviť z Európy skutočnú a sebestačnú mocnosť schopnú - i ochotnú, sa brániť. Slovensko tam však pod Ficovým vedením zjavne patriť nebude."Európa sa zariadi, či už s Ficom a Orbánom alebo bez Slovenska a Maďarska, ale zariadi sa. Ak to títo páni nechápu, tak sú hlupáci," poznamenal pre Aktuality Nahlas expremiér.Ako napokon skončí Ruska agresia na Ukrajine, bude nevyhnutné, aby prípadný mier zabezpečoval ozbrojený kontingent krajín EÚ a máme sa obávať eskalácie konfliktu do akejsi "Veľkej vojny", a to i priamo na území štátov EÚ?Počúvate Aktuality Nahlas, dnes bude témou aktuálna geopolitická situácia, ktorú podrobne rozoberieme s bývalým premiérom slovenskej vlády Mikulášom Dzurindom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Kremeľ sa teší, šokovaná Európa zatiaľ rieši, ako ďalej.Donald Trump totiž hovoril s Vladimirom Putinom a na prvý pohľad to vyzerá tak, že Spojené štáty zradili Ukrajinu: Trumpov mierový plán totiž hovorí nanajvýš to, čo všetko Ukrajina stratí.Čo to znamená pre Ukrajinu, ale aj čo Trumpov postoj znamená pre Európu?Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno pýta Lukáša Onderčanina a Daniela Hoťku.Zdroje zvukov: AP, CNN, ABC, The TimesOdporúčanie:A dnes odporúčam otvorený list Andreja Danka. Nemusíte ho však čítať, načítal ho pre vás Robo Roth a tento bez preháňania skvost audiovizuálnej formy nájdete odnás ako valentínsky darček vo feede podcastu Piatoček.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
TOP 3: Orioles Bring Back Fan-Favorite Adam Jones as Special Advisor/Community Ambassador, Krispie Kreme Releases New Valentine's Day Donut Collection, and Katy Perry Announces 1st U.S. Tour in 7 Years full 181 Tue, 28 Jan 2025 15:57:47 +0000 ST7RTr1xTaheLCTCtuPDjv2sXwtR44k2 music,society & culture,news Kramer & Jess On Demand Podcast music,society & culture,news TOP 3: Orioles Bring Back Fan-Favorite Adam Jones as Special Advisor/Community Ambassador, Krispie Kreme Releases New Valentine's Day Donut Collection, and Katy Perry Announces 1st U.S. Tour in 7 Years Highlights from the Kramer & Jess Show. 2024 © 2021 Audacy, Inc. Music Society & C
Ak chcú mať poslanci koalície komplexný obraz o Rusku, tak by som im okrem najpompéznejšich moskovských bulvárov a divadiel odporučila navštívit aj ruský vidiek, hovorí v podcaste novinárka pôsobiaca v Kyjeve. „Aby sme mali úplný pohľad na Rusko, tak sa mu je potrebné venovať komplexne. Nie len prísť na dva až tri dni, nechať sa povodiť Rusmi za ručičku a nechať si ukázať to najlepšie z Moskvy a potom to doma pretlmočiť."„Ja mám pocit, že časť slovenského politického spektra akoby zabudla na to, že na tej Ukrajine je veľmi tragická vojna," hovorí v podcaste novinárka Stanislava Harkotová, ktorá pôsobí v Kyjeve a venuje sa dopadom rusko-ukrajinskej vojny.Delegácia tvorená Andrejom Dankom, Tiborom Gašparom, Jánom Mažgútom, Andrejom Lučanským, či Richardom Glückom na sociálnych sieťach vyvracajú napríklad informácie o tom, že v krajine nie je dostatok papiera, alebo ako napriek sankciám ostali západné firmy predávať v Rusku. Podľa Harkotovej že môže ísť o snahu vytvoriť dojem, že keď na ruskom trhu pôsobia iní bezproblémovo, prečo by nemohlo aj Slovensko. Viem si predstaviť, že sa snažia navodiť dojem, že možno nefungujú sankcie alebo nie všetci ich dodržiavajú a tým pádom by sa možno aj Slovensko mohlo vrátiť k biznisu," hovorí v podcaste.Podľa novinárky môže Kremeľ využívať návštevy západných politikov na domácu propagandu: „Moskva môže doma ukazovať: vydržíme a oni aj sami prídu za nami, pretože nás v tej Európe potrebujú." Témou rozhovoru je aj konflikt slovenského premiéra s ukrajinským prezidentom a akú povesť má Slovensko u nášho suseda. Ukrajinci podľa novinárky oddeľujú vládu Roberta Fica od Slovenska ako krajiny. „Mnohí si stále pamätajú to, že my sme mali predtým inú vládu, ktorá Ukrajine pomáhala," pripomína novinárka.V podcaste tiež prezrádza, ako je to s posunutím cesty niektorých koaličných poslancov Hlasu a hnutia PS do Kyjeva.Moderuje Denisa Hopková.
Ak chcú mať poslanci koalície komplexný obraz o Rusku, tak by som im okrem najpompéznejšich moskovských bulvárov a divadiel odporučila navštívit aj ruský vidiek, hovorí v podcaste novinárka pôsobiaca v Kyjeve. „Aby sme mali úplný pohľad na Rusko, tak sa mu je potrebné venovať komplexne. Nie len prísť na dva až tri dni, nechať sa povodiť Rusmi za ručičku a nechať si ukázať to najlepšie z Moskvy a potom to doma pretlmočiť."„Ja mám pocit, že časť slovenského politického spektra akoby zabudla na to, že na tej Ukrajine je veľmi tragická vojna," hovorí v podcaste novinárka Stanislava Harkotová, ktorá pôsobí v Kyjeve a venuje sa dopadom rusko-ukrajinskej vojny.Delegácia tvorená Andrejom Dankom, Tiborom Gašparom, Jánom Mažgútom, Andrejom Lučanským, či Richardom Glückom na sociálnych sieťach vyvracajú napríklad informácie o tom, že v krajine nie je dostatok papiera, alebo ako napriek sankciám ostali západné firmy predávať v Rusku. Podľa Harkotovej že môže ísť o snahu vytvoriť dojem, že keď na ruskom trhu pôsobia iní bezproblémovo, prečo by nemohlo aj Slovensko. Viem si predstaviť, že sa snažia navodiť dojem, že možno nefungujú sankcie alebo nie všetci ich dodržiavajú a tým pádom by sa možno aj Slovensko mohlo vrátiť k biznisu," hovorí v podcaste.Podľa novinárky môže Kremeľ využívať návštevy západných politikov na domácu propagandu: „Moskva môže doma ukazovať: vydržíme a oni aj sami prídu za nami, pretože nás v tej Európe potrebujú."Novinárka Harkotová z Kyjeva: Našim poslancom by som odporučila navštíviť aj ruský vidiek, ak chcú kompletný obraz. Moskva môže teraz hovoriť, že im stačí vydržať a oni aj prídu sami za namiTémou rozhovoru je aj konflikt slovenského premiéra s ukrajinským prezidentom a akú povesť má Slovensko u nášho suseda. Ukrajinci podľa novinárky oddeľujú vládu Roberta Fica od Slovenska ako krajiny. „Mnohí si stále pamätajú to, že my sme mali predtým inú vládu, ktorá Ukrajine pomáhala," pripomína novinárka.V podcaste tiež prezrádza, ako je to s posunutím cesty niektorých koaličných poslancov Hlasu a hnutia PS do Kyjeva.Moderuje Denisa Hopková
„Nevidím žiaden zmysel poskytovať legitimitu agresorovi, ktorý napadol nášho najväčšieho suseda a spôsobil rozklad bezpečnostných štruktúr v Európe, čím ohrozil dlhodobé záujmy Slovenskej republiky. Putin naozaj pre nás nie je partner“. Miroslav Wlachovský hovorí, aká radu by dal premiérovi Ficovi, ak by bol vo funkcii šéfa diplomacie, pre jeho zámer vycestovať do Moskvy za Vladimírom Putinom. Destinácia Moskva – máj 2025 premiér Robert Fico. Január 2025 podpredseda parlamentu Andrej Danko. Ten istý január budúceho roka s rovnakou Kremeľskou destináciou ďalší z podpredsedov národnej rady Tibor Gašpar a malá poslanecká suita. Bez opozičných farieb. Október 2024 europoslanec Smeru Ľuboš Blaha.Destinácia Peking – prelom októbra a novembra 2024 – početná vládna delegácia na čele s ministerským predsedom Robertom Ficom. V odchádzajúcom roku premiér stihol ešte Budapešť, srbský Belehrad, Užhorod a Berlín. Chystá sa aj do Brazílie a Vietnamu. Na zozname ale nefiguruje Washington, Paríž či Londýn. Ak od začiatku svojho štvrtého mandátu deklaruje diplomaciu na štyri svetové strany, o čom by svedčil zoznam jeho prijatí? A čo sú to za signály z útrob rezortu diplomacie, ktorý sa masívne zbavuje personálu, aby zas iných naberal? Téma pre bývalého šéfa diplomacie Miroslava Wlachovského. „Nevidím žiaden zmysel poskytovať legitimitu agresorovi, ktorý napadol nášho najväčšieho suseda a spôsobil rozklad bezpečnostných štruktúr v Európe, čím ohrozil dlhodobé záujmy Slovenskej republiky. Putin naozaj pre nás nie je partner“, hovorí Wlachovský. V podcaste reaguje aj na najnovšie rokovania šéfa diplomacie Juraja Blanára so svojim ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom. „Tá štatistika stretnutí je taká, že sa človek pýta, s kým iným sa bilaterálne stretol toľkokrát ako so Sergejom Lavrovom. Lebo dnes sa stretli na Malte na podujatí OBSE“. Keby ste boli na Malte vy dnes v pozícii šéfa diplomacie, s Lavrovom by ste sa nestretli? Vyhli by ste sa mu? To nie je tak, že si podajú ruku na chodbe. Mali bilaterálne stretnutie, kde boli dve delegácie. To muselo byť zorganizované. To nie je o tom, či by som pozdravil Sergeja Lavrova, hoci o tom pochybujem. Za týchto okolností pre mňa reprezentuje Putinov režim všetkých mŕtvych Ukrajincov a Ukrajinky, ktorí padli počas týchto už takmer troch rokov vojny. Ja by som sa do takejto situácie jednoducho nedostal. Nedovolilo by mi to moje nastavenie. Čo hovorí dnešné rokovanie s Lavrovom o nastavení Juraja Blanára? Že veria v normalizáciu vzťahov s Ruskom po tom, ako sa ukončí konflikt na Ukrajine. Neviem, čo si pod tým predstavujú. Neviem, ako sa vedia preniesť cez tie státisíce obetí na Ukrajine, cez obrovskú deštrukciu, ktorá tam nastala. Robiť s Putinom a jeho partiou biznis. Nahrával Jaroslav Barborák.
„Nevidím žiaden zmysel poskytovať legitimitu agresorovi, ktorý napadol nášho najväčšieho suseda a spôsobil rozklad bezpečnostných štruktúr v Európe, čím ohrozil dlhodobé záujmy Slovenskej republiky. Putin naozaj pre nás nie je partner“. Miroslav Wlachovský hovorí, aká radu by dal premiérovi Ficovi, ak by bol vo funkcii šéfa diplomacie, pre jeho zámer vycestovať do Moskvy za Vladimírom Putinom. Destinácia Moskva – máj 2025 premiér Robert Fico. Január 2025 podpredseda parlamentu Andrej Danko. Ten istý január budúceho roka s rovnakou Kremeľskou destináciou ďalší z podpredsedov národnej rady Tibor Gašpar a malá poslanecká suita. Bez opozičných farieb. Október 2024 europoslanec Smeru Ľuboš Blaha.Destinácia Peking – prelom októbra a novembra 2024 – početná vládna delegácia na čele s ministerským predsedom Robertom Ficom. V odchádzajúcom roku premiér stihol ešte Budapešť, srbský Belehrad, Užhorod a Berlín. Chystá sa aj do Brazílie a Vietnamu. Na zozname ale nefiguruje Washington, Paríž či Londýn. Ak od začiatku svojho štvrtého mandátu deklaruje diplomaciu na štyri svetové strany, o čom by svedčil zoznam jeho prijatí? A čo sú to za signály z útrob rezortu diplomacie, ktorý sa masívne zbavuje personálu, aby zas iných naberal? Téma pre bývalého šéfa diplomacie Miroslava Wlachovského. „Nevidím žiaden zmysel poskytovať legitimitu agresorovi, ktorý napadol nášho najväčšieho suseda a spôsobil rozklad bezpečnostných štruktúr v Európe, čím ohrozil dlhodobé záujmy Slovenskej republiky. Putin naozaj pre nás nie je partner“, hovorí Wlachovský. V podcaste reaguje aj na najnovšie rokovania šéfa diplomacie Juraja Blanára so svojim ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom. „Tá štatistika stretnutí je taká, že sa človek pýta, s kým iným sa bilaterálne stretol toľkokrát ako so Sergejom Lavrovom. Lebo dnes sa stretli na Malte na podujatí OBSE“. Keby ste boli na Malte vy dnes v pozícii šéfa diplomacie, s Lavrovom by ste sa nestretli? Vyhli by ste sa mu? To nie je tak, že si podajú ruku na chodbe. Mali bilaterálne stretnutie, kde boli dve delegácie. To muselo byť zorganizované. To nie je o tom, či by som pozdravil Sergeja Lavrova, hoci o tom pochybujem. Za týchto okolností pre mňa reprezentuje Putinov režim všetkých mŕtvych Ukrajincov a Ukrajinky, ktorí padli počas týchto už takmer troch rokov vojny. Ja by som sa do takejto situácie jednoducho nedostal. Nedovolilo by mi to moje nastavenie. Čo hovorí dnešné rokovanie s Lavrovom o nastavení Juraja Blanára? Že veria v normalizáciu vzťahov s Ruskom po tom, ako sa ukončí konflikt na Ukrajine. Neviem, čo si pod tým predstavujú. Neviem, ako sa vedia preniesť cez tie státisíce obetí na Ukrajine, cez obrovskú deštrukciu, ktorá tam nastala. Robiť s Putinom a jeho partiou biznis. Nahrával Jaroslav Barborák.
Tento denný podcast, vytváraný s pomocou umelej inteligencie, ponúka unikátny a efektívny spôsob, ako sa dozvedieť o najzaujímavejších udalostiach a článkoch dňa. Umelej inteligencii sa darí analyzovať obrovské množstvo informácií z rôznych zdrojov, aby vybrala tie najrelevantnejšie a najpútavejšie obsahy pre širokú škálu poslucháčov. Každá epizóda je navrhnutá tak, aby poskytla hlboký ponor do vybraných tém, od politiky cez vedecké objavy, až po kultúrne udalosti, a to všetko podané informatívne, prístupne a bez emócií. Podcast je ideálnym spoločníkom pre zaneprázdnených ľudí, ktorí hľadajú pohodlný spôsob, aby zostali informovaní o svetovom dianí bez nutnosti tráviť hodiny čítaním rôznych zdrojov, čím poskytuje efektívny a príjemný spôsob, ako prijímať správy. Témy: 1. Korčok sa vracia do politiky: Neúspešný kandidát na prezidenta posilní opozičnú stranu https://www.startitup.sk/korcok-sa-vracia-do-politiky-neuspesny-kandidat-na-prezidenta-posilni-opozicnu-stranu/ 2. Tragická udalosť sa dočkala svojho rozuzlenia. Muža odsúdeného za vraždu expriateľky vypátrali v Taliansku https://www.startitup.sk/tragicka-udalost-sa-dockala-svojho-rozuzlenia-muza-odsudeneho-za-vrazdu-expriatelky-vypatrali-v-taliansku/ 3. Nový headliner festivalu Pohoda 2025 je žijúcou legendou. Slovensko privíta krstného otca punku https://www.startitup.sk/novy-headliner-festivalu-pohoda-2025-je-zijucou-legendou-slovensko-privita-krstneho-otca-punku/ 4. JOJ získala mega úlovok: Jedno z najväčších športových podujatí bude vysielať až do roku 2034 https://www.startitup.sk/joj-ziskala-mega-ulovok-jedno-z-najvacsich-sportovych-podujati-bude-vysielat-az-do-roku-2034/ 5. Slovákom na cestách hrozí pokuta až 5 000 eur. Túto povinnosť ignorujú státisíce vodičov https://www.startitup.sk/slovakom-na-cestach-hrozi-pokuta-az-5-000-eur-tuto-povinnost-ignoruju-statisice-vodicov/ 6. Zabudnutý príspevok až do 350 eur. Samospráva ponúka skupine Slovákov štedrý benefit https://www.startitup.sk/zabudnuty-prispevok-az-do-350-eur-samosprava-ponuka-skupine-slovakov-stedry-benefit/ 7. Trump telefonoval s Putinom o eskalácii vojny na Ukrajine. Pred voľbami sľuboval jej rýchle ukončenie https://www.startitup.sk/trump-telefonoval-s-putinom-o-eskalacii-vojny-na-ukrajine-pred-volbami-sluboval-jej-rychle-ukoncenie/ 8. Na sviatok práce pôjdu Slováci do práce. Poslanec opozície chce zrušiť dva voľné dni v roku https://www.startitup.sk/na-sviatok-prace-pojdu-slovaci-do-prace-poslanec-opozicie-chce-zrusit-dva-volne-dni-v-roku/ 9. Českého exposlanca Feriho hospitalizovali pre obavy z HIV. Pritom si odpykáva trest za mrežami https://www.startitup.sk/ceskeho-exposlanca-feriho-hospitalizovali-pre-obavy-z-hiv-pritom-si-odpykava-trest-za-mrezami/ 10. Drahšie letenky od januára 2025: Populárny letecký gigant zavádza nový poplatok. Vieme, o koľko si priplatíš https://www.startitup.sk/drahsie-letenky-od-januara-2025-popularny-letecky-gigant-zavadza-novy-poplatok-vieme-o-kolko-si-priplatis/ 11. Masívne odstávky čerpacích staníc obľúbenej spoločnosti. Tankovanie si budeš musieť naplánovať (VEĽKÝ PREHĽAD) https://www.startitup.sk/masivne-odstavky-cerpacich-stanic-oblubenej-spolocnosti-tankovanie-si-budes-musiet-naplanovat-velky-prehlad/ 12. AKTUÁLNE: Zomrela členka Slovenského národného divadla. Pôsobila tu od roku 1947 https://www.startitup.sk/aktualne-zomrela-clenka-slovenskeho-narodneho-divadla-posobila-tu-od-roku-1947/ 13. Michaela opustila IT a prerazila s pekárňou. Slovákov pobláznili domáce oškvarkové pagáče pripravované pred zákazníkmi https://www.startitup.sk/michaela-opustila-it-a-prerazila-s-pekarnou-slovakov-poblaznili-domace-oskvarkove-pagace-pripravovane-pred-zakaznikmi/
Tento denný podcast, vytváraný s pomocou umelej inteligencie, ponúka unikátny a efektívny spôsob, ako sa dozvedieť o najzaujímavejších udalostiach a článkoch dňa. Umelej inteligencii sa darí analyzovať obrovské množstvo informácií z rôznych zdrojov, aby vybrala tie najrelevantnejšie a najpútavejšie obsahy pre širokú škálu poslucháčov. Každá epizóda je navrhnutá tak, aby poskytla hlboký ponor do vybraných tém, od politiky cez vedecké objavy, až po kultúrne udalosti, a to všetko podané informatívne, prístupne a bez emócií. Podcast je ideálnym spoločníkom pre zaneprázdnených ľudí, ktorí hľadajú pohodlný spôsob, aby zostali informovaní o svetovom dianí bez nutnosti tráviť hodiny čítaním rôznych zdrojov, čím poskytuje efektívny a príjemný spôsob, ako prijímať správy. Témy: 1. Politológ o vládnej kríze: „Fico je majster zákulisných ťahov, ale teraz je aj on nervózny“ https://www.startitup.sk/politolog-o-vladnej-krize-fico-je-majster-zakulisnych-tahov-ale-teraz-je-aj-on-nervozny/ 2. Obľúbená slovenská značka bojuje o prežitie. Zatvorila už 80 % predajní, majiteľ stále verí https://www.startitup.sk/oblubena-slovenska-znacka-bojuje-o-prezitie-zatvorila-uz-80-predajni-majitel-stale-veri/ 3. V domácnosti Slovákov sa ukrýva pasca: Tento nenápadný žrút ti zhltne 200 eur elektriny ročne https://www.startitup.sk/v-domacnosti-slovakov-sa-ukryva-pasca-tento-nenapadny-zrut-ti-zhltne-200-eur-elektriny-rocne/ 4. Miliardové startupy v Izraeli sú hitom na trhu. Rastú dvakrát rýchlejšie ako globálny priemer https://www.startitup.sk/miliardove-startupy-v-izraeli-su-hitom-na-trhu-rastu-dvakrat-rychlejsie-ako-globalny-priemer/ 5. 20-ročný tajný plán je vonku: Miliardové superzbrane Izraela sú odhalené (PREHĽAD) https://www.startitup.sk/20-rocny-tajny-plan-je-vonku-miliardove-superzbrane-izraela-su-odhalene-prehlad/ 6. Nová sieť drogérií na Slovensku otvára už zajtra. Zamestnancov láka na štedrý plat https://www.startitup.sk/nova-siet-drogerii-na-slovensku-otvara-uz-zajtra-zamestnancov-laka-na-stedry-plat/ 7. Zelenskyj predstavil „víťazný plán“ na ukončenie vojny. Vaša snaha je beznádejná, reaguje Kremeľ https://www.startitup.sk/zelenskyj-predstavil-vitazny-plan-na-ukoncenie-vojny-vasa-snaha-je-beznadejna-reaguje-kremel/ 8. Fico sľubuje Slovákom lacnejší chlieb. Tieto potraviny by od 1. januára mali stáť menej https://www.startitup.sk/fico-slubuje-slovakom-lacnejsi-chlieb-tieto-potraviny-by-od-1-januara-mali-stat-menej/ 9. Veľká rana pre Irán: Izrael eliminoval kľúčovú osobnosť. Otriaslo to všetkými štruktúrami, tvrdí expert https://www.startitup.sk/velka-rana-pre-iran-izrael-eliminoval-klucovu-osobnost-otriaslo-to-vsetkymi-strukturami-tvrdi-expert/ 10. Štát v roku 2025 pošle slovenským firmám takmer 500 miliónov eur. Tieto získajú najviac (ZOZNAM) https://www.startitup.sk/stat-v-roku-2025-posle-slovenskym-firmam-takmer-500-milionov-eur-tieto-ziskaju-najviac-zoznam/ 11. Zrušené IC vlaky Slovákom výrazne pomôžu. Rezort dopravy predstavuje veľkú novinku https://www.startitup.sk/zrusene-ic-vlaky-slovakom-vyrazne-pomozu-rezort-dopravy-predstavuje-velku-novinku/ 12. Politici o ceste Blahu do Moskvy: „Je to výsmech všetkým obetiam vojny na Ukrajine“ https://www.startitup.sk/politici-o-ceste-blahu-do-moskvy-je-to-vysmech-vsetkym-obetiam-vojny-na-ukrajine/
Vypočujte si ďalší diel podcastu V tieni sankcií, v ktorom odkryjeme nečakané prepojenie východoslovenského mesta s Putinovou mocenskou elitou. Podcast vznikol v spolupráci Aktuality.sk a portálu Infosecurity.Odhalili sme prekvapivé prepojenie medzi malým slovenským mestom a mocnými ruskými oligarchami. V našom najnovšom investigatívnom podcaste sa pozrieme na to, ako sa syn miliardára blízkeho Vladimirovi Putinovi usadil v Bardejove.Prečo si vybral práve toto mesto? Aké sú jeho väzby na Gazprom a ruské elity? A čo to znamená pre Slovensko? Odkryjeme spletitú sieť firiem, luxusných nehnuteľností a pochybných transakcií, ktoré siahajú od východného Slovenska až po Kremeľ. Nepremeškajte tento fascinujúci pohľad do sveta vysokej politiky a veľkého biznisu, ktorý sa nečakane prelína s realitou malého slovenského mesta.
Putina presvedčí rokovať, ak Kremeľ pocíti, že sa Ukrajina nielenže dokáže brániť, ale aj spôsobovať straty a ohrozovať územie Ruska, tvrdí reportérka Stanislava Harkotová, ktorá žije v Kyjeve a mapuje dianie na Ukrajine.V podcaste s reportérkou Stanislavou Harkotovou sa dozviete:00:30 - či sa dá zvyknúť na realitu vojny;02:40 - ako ovplyvňujú život Ukrajincov vzdušné útoky;05:20 - ako sa jej po dvoch rokoch života v Kyjeve zmenil pohľad na Ukrajinu;08:00 - čo sa nepáči bežným Ukrajincom;11:50 - ako vnímajú priebeh vojny vojaci;16:00 - či sa situácia na Donbase Ukrajincom vymkla spod kontroly;19:51 - prečo sa Rusom v auguste v Doneckej oblasti podarilo rýchlo postupovať;23:40 - čím je strategicky dôležité mesto Prokrovsk;26:20 - či sa Rusi pre Kurskú oblasť stiahnu z Doneckej oblasti;32:15 - čo hovorí ofenzíva v Kurskej oblasti o Putinovom režime;35:11 - či je hlavným dôvodom ofenzívy prinútiť Rusko k skončeniu vojny;38:03 - či môžeme do konca roka očakávať ešte veľké zvraty na fronte;39:00 - o čom bude pokračovanie knihy Ešte sme nezomreli.
Putina presvedčí rokovať, ak Kremeľ pocíti, že sa Ukrajina nielenže dokáže brániť, ale aj spôsobovať straty a ohrozovať územie Ruska, tvrdí reportérka Stanislava Harkotová, ktorá žije v Kyjeve a mapuje dianie na Ukrajine.V podcaste s reportérkou Stanislavou Harkotovou sa dozviete:00:30 - či sa dá zvyknúť na realitu vojny;02:40 - ako ovplyvňujú život Ukrajincov vzdušné útoky;05:20 - ako sa jej po dvoch rokoch života v Kyjeve zmenil pohľad na Ukrajinu;08:00 - čo sa nepáči bežným Ukrajincom;11:50 - ako vnímajú priebeh vojny vojaci;16:00 - či sa situácia na Donbase Ukrajincom vymkla spod kontroly;19:51 - prečo sa Rusom v auguste v Doneckej oblasti podarilo rýchlo postupovať;23:40 - čím je strategicky dôležité mesto Prokrovsk;26:20 - či sa Rusi pre Kurskú oblasť stiahnu z Doneckej oblasti;32:15 - čo hovorí ofenzíva v Kurskej oblasti o Putinovom režime;35:11 - či je hlavným dôvodom ofenzívy prinútiť Rusko k skončeniu vojny;38:03 - či môžeme do konca roka očakávať ešte veľké zvraty na fronte;39:00 - o čom bude pokračovanie knihy Ešte sme nezomreli.
Kurskú ofenzívu zasadzuje kremeľská propaganda do osvedčených rámcov o agresívnom Západe, ktorý využíva krvilačných neonacistov na zničenie Ruska. Na Slovensku preberá kremeľské propagandistické naratívy v plnej miere len tá najradikálnejšia časť prokremeľskej scény, ktorá je zároveň menej vplyvná. Najvplyvnejší obhajcovia ruskej politiky sa totiž spoliehajú skôr na princíp „nepomáhajme vojensky Ukrajine a potom bude mier“.Aké sú možné príčiny ukrajinskej ofenzívy v Kurskej oblasti a aké môžu byť jej dopady pre Kremeľ? Ako na operáciu reaguje samotné Rusko? Je ukrajinská operácia v Kursku porovnateľná s ruskou inváziou do Ukrajiny? Môže aktuálne dianie prispievať k zvyšovaniu morálky a záujmu o nábor do ukrajinskej armády?Ako sa rôznia názory na kurskú ofenzívu v rámci slovenskej populácie? Vyskytuje sa aj snaha šíriť klamlivé propagandistické naratívy? Ako sa rozvíja falošný príbeh o ukrajinských fašistoch v kontexte aktuálneho diania? Ako situáciu v Kurskej oblasti interpretujú kremeľské informačné zdroje? Preklápa sa kremeľská propaganda aj do rétoriky slovenských dezinformátorov? Ktorí z nich sú najvplyvnejší a o čom hovoria?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s externým analytikom Infosecurity.sk Štefanom Ižákom.
Invázia v auguste 1968 do Československa bola násilným pokusom ruského impéria zabrániť odtrhnutiu časti svojho dobytého územia. To s komunizmom a jeho ideami nemalo nič spoločné. To je presne to isté, čo sa prejavuje aj dnes na Ukrajine, stačí sa započúvať do rečí ruských propagandistov či samotného Putina a brať to vážne, tvrdí pamätník augustovej invázie a expolitik František Šebej.Fakty a mýty o augustovej invázií a následnej okupácií ČSSR.Presne pred 56 rokmi bola naša vlasť brutálne okupovaná. V noci z 20. na 21. augusta 1968 vtrhla do Československa približne 700-tisícová armáda Sovietskeho zväzu a jeho štyroch spojencov – Poľska, Maďarska, východného Nemecka a Bulharska. Ozbrojená, jednoznačne protiprávna, ako i krvavá invázia našich vtedajších „spojencov“ si vyžiadala 137 civilných obetí. Títo naši spoluobčania boli zastrelení, zabili ich črepiny granátov, prešli ich okupačné vozidlá či uhoreli v troskách zapálených domov. Invázia sa však následne zmenila na okupáciu veľkým kontingentom sovietskych vojsk, kde sa počet obetí z radov československého obyvateľstva vyšplhal až k číslu 406.Pod neslávne známym tzv. pozývacím listom, ktorý sa stal falošnou zámienkou či skôr právne neospravedlniteľným alibi invázie, boli podpísaní piati konzervatívni komunisti – Alois Indra, Drahomír Kolder, Oldřich Švestka, Antonín Kapek a Vasiľ Biľak. Za tento akt kolaborácie však nikdy nikto nebol odsúdený. Invázia zlomila reformné snahy pražskej jari a odštartovala temnú éru normalizácie stelesňovanú predovšetkým Gustávom Husákom.O čo v tejto invázii a následnej okupácii Československa Sovietom išlo a ako to, že sme sa tak rýchlo nechali znormalizovať? Prečo sme sa nebránili a zlyhali naše vtedajšie politické elity? Prečo nie je pravdou, že invázia bola na vyžiadanie samotných československých orgánov a nenesie za ňu zodpovednosť ani súčasná Ukrajina, ale naopak, Kremeľ? Bola Brežnevova doktrína takzvanej „obmedzenej suverenity“ opakujúcim sa vzorcom ruského imperializmu a ako sa nás vtedy zastal demokratický svet? No a napokon, aké stopy tento akt bezprecedentného násilia a následnej kolaborácie s okupantmi a ich domácimi pochopmi zanechal v našej spoločnosti a čo to o nás dnes vypovedá?To je téma dnešného podcastu s pamätníkom tej doby, ako i bývalým politikom prodemokratických ponovembrových strán Františkom Šebejom. Vypočuť si však môžete aj slová Jolany Kusej, disidentky a manželky jedného z mála slovenských chartistov Miroslava Kusého.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši prajú Adam Obšitník a Braňo Dobšinský.
Invázia v auguste 1968 do Československa bola násilným pokusom ruského impéria zabrániť odtrhnutiu časti svojho dobytého územia. To s komunizmom a jeho ideami nemalo nič spoločné. To je presne to isté, čo sa prejavuje aj dnes na Ukrajine, stačí sa započúvať do rečí ruských propagandistov či samotného Putina a brať to vážne, tvrdí pamätník augustovej invázie a expolitik František Šebej. Fakty a mýty o augustovej invázií a následnej okupácií ČSSR.Presne pred 56 rokmi bola naša vlasť brutálne okupovaná. V noci z 20. na 21. augusta 1968 vtrhla do Československa približne 700-tisícová armáda Sovietskeho zväzu a jeho štyroch spojencov – Poľska, Maďarska, východného Nemecka a Bulharska. Ozbrojená, jednoznačne protiprávna, ako i krvavá invázia našich vtedajších „spojencov“ si vyžiadala 137 civilných obetí. Títo naši spoluobčania boli zastrelení, zabili ich črepiny granátov, prešli ich okupačné vozidlá či uhoreli v troskách zapálených domov. Invázia sa však následne zmenila na okupáciu veľkým kontingentom sovietskych vojsk, kde sa počet obetí z radov československého obyvateľstva vyšplhal až k číslu 406.Pod neslávne známym tzv. pozývacím listom, ktorý sa stal falošnou zámienkou či skôr právne neospravedlniteľným alibi invázie, boli podpísaní piati konzervatívni komunisti – Alois Indra, Drahomír Kolder, Oldřich Švestka, Antonín Kapek a Vasiľ Biľak. Za tento akt kolaborácie však nikdy nikto nebol odsúdený. Invázia zlomila reformné snahy pražskej jari a odštartovala temnú éru normalizácie stelesňovanú predovšetkým Gustávom Husákom.O čo v tejto invázii a následnej okupácii Československa Sovietom išlo a ako to, že sme sa tak rýchlo nechali znormalizovať? Prečo sme sa nebránili a zlyhali naše vtedajšie politické elity? Prečo nie je pravdou, že invázia bola na vyžiadanie samotných československých orgánov a nenesie za ňu zodpovednosť ani súčasná Ukrajina, ale naopak, Kremeľ? Bola Brežnevova doktrína takzvanej „obmedzenej suverenity“ opakujúcim sa vzorcom ruského imperializmu a ako sa nás vtedy zastal demokratický svet? No a napokon, aké stopy tento akt bezprecedentného násilia a následnej kolaborácie s okupantmi a ich domácimi pochopmi zanechal v našej spoločnosti a čo to o nás dnes vypovedá?To je téma dnešného podcastu s pamätníkom tej doby, ako i bývalým politikom prodemokratických ponovembrových strán Františkom Šebejom. Vypočuť si však môžete aj slová Jolany Kusej, disidentky a manželky jedného z mála slovenských chartistov Miroslava Kusého.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši prajú Adam Obšitník a Braňo Dobšinský.
Rusko už dlhodobo pôsobí v rámcoch hybridnej vojny proti vybraným európskym krajinám. Cieľom je destabilizovať EÚ a jej členské štáty. Pri napĺňaní záujmov Moskve asistujú aj európski politici z krajne pravicových a ultrakonzervatívnych strán v Európe. Tie sú pre Kremeľ zaujímavé najmä kvôli populizmu, antisystémovosti a čiastočnej radikalizácii. Ich pôsobenie na domácej politickej scéne vedie k polarizácii obyvateľstva, šíreniu proruských naratívov a narúšaniu jednoty v Európe.Prečo Rusko cieli na ovplyvňovanie európskej politiky? Čo sa Kremeľ snaží svojimi hybridnými aktivitami dosiahnuť? Ako do týchto snáh zapadá server Voice of Europe? Kto sa na koordinovaní tejto vplyvovej operácie podieľal?Ktorí slovenskí politici serveru Voice of Europe poskytli rozhovor? Ako reagovali na odhalenie ruskej vplyvovej operácie? Ako sa na nej podieľali krajne pravicoví politici z európskeho priestoru? A prečo vôbec Kremeľ vyhľadáva spoluprácu s krajne pravicovými a ultrakonzervatívnymi stranami v Európe?Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s analytikom Infosecurity.sk Marekom Gallom.
Rusi pokračujú v cvičeniach s jadrovými zbraňami neďaleko Ukrajiny. Tam medzitým Rusi otvárajú nové fronty a Ukrajinci stále statočne odolávajú. Prečo Rusi opäť rinčia jadrovými zbraňami a čo má ich cvičenie pri Ukrajinských hraniciach znamenať? Pomáhajú Kyjevu spojenci a môže niečo vyriešiť chystaná mierová konferencia vo Švajčiarsku?Kremeľ ale začal šíriť aj nebezpečné dezinformácie a konšpiračné teórie o atentáte na nášho premiéra. Všímajú si to aj naše bezpečnostné zložky? Sme na to pripravení? Alebo sme boj proti dezinformáciám vymenili za kúsok medenej strechy na Redute? Braňo Závodský sa rozprával s analytikom Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Alexandrom Dulebom.
Rezort vnútra udelil útočisko prokremeľskému propagandistovi z českého sankčného zoznamu. Ide o krok, ktorý je v rozpore s bezpečnostnými záujmami Česka i EÚ a tak sa natíska otázka, či naša vláda kryje kremeľských propagandistov až tak, že si kvôli tomu pohnevá aj našich najbližších spojencov. Je nám ozaj bližšia Moskva ako Brusel či Praha a prečo sa Ficova vláda bije za ľudí, ktorých nechcú ani v Česku? Slovensko poskytlo ochranu jednému z hýbateľov proruskej vplyvovej dezinfoscény Arťomovi Marčevskému. Rezort vnútra mu dal dočasnú ochranu a stalo sa tak pritom v priamom rozpore s bezpečnostnými záujmami nášho suseda – Českej republiky, ktorá Marčevského zaradila na vysoké miesto svojho sankčného zoznamu. Dôvodom boli najmä jeho aktivity v mediálnej platforme Voice of Europe, ktoré mali podľa českej tajnej služby BIS napomáhať rozkladu EÚ ako i promoskovským záujmom. „Slovensko – či už si vedomo alebo nevedomo, robí kroky, ktoré vedú krajinu k naprostej izolácií od svojich partnerov v EÚ a NATO. Myslím si, že Ficova vláda i on sám, úplne zle kalkuluje, že bude balansovať medzi Bruselom a Moskvou, ale medzinárodná situácia sa od jeho ostatnej vlády zásadne zmenila a takéto balansovanie už dnes prípustné nie je,“ tvrdí Pavel Havlíček z Asociácie pre medzinárodné vzťahy. Kým však Ukrajina - a potom už i Česko, mali s proruským propagandistom problém, Slovensko sa naopak stalo jeho útočišťom. Natíska sa preto logická otázka: Kryje naša vláda kremeľských propagandistov a ak áno, prečo to robí a v mene koho potom vlastne koná? „Chodí to ako kačka, kváka to ako kačka a tak už i naši najbližší bezpečnostní a zahraničnopolitickí partneri začínajú chápať, že to skutočne kačka aj je a naša vláda naozaj dlhodobo a konzistentne tlačí ruský záujem nielen na Slovensku, ale aj v EÚ či NATO,“ hovorí bývalý šéf odboru strategickej komunikácie a hybridných hrozieb rezortu obrany Victor Breiner. Prokremeľská propaganda a jej zásadne odlišné vnímanie v EÚ - či Česku, a tu u nás, na Slovensku. Je nám ozaj bližšia Moskva než Brusel a sme ochotní kvôli Kremľu obetovať už aj Prahu? Téma dnešného podcastu s Pavlom Havlíčkom z českej Asociácie pre medzinárodné vzťahy a šéfom Inštitútu pre budovanie odolnosti Victorom Breinerom. „Tento krok ide priamo proti zahaničnopolitickým a bezpečnostným záujmom nielen Česka, ale i celej EÚ. Ak toto niekomu prospieva, tak je to jednoznačne Moskva,“ dodáva Pavel Havlíček. Informácie o prípade Arťoma Marčevského priniesol denník N. Ten ďalej informoval aj o neochote ministra vnútra sa k prípadu vyjadriť a stanovisku rezortu, v ktorom sa píše: „Vzhľadom na prebiehajúce úkony sa nebudeme k veci bližšie vyjadrovať. Informácie poskytneme po skončení vyšetrovania.“ A v čom je vlastne celý problém? Nechajme radšej prehovoriť kompetentnú tajnu službu –českú BIS. „Podľa českej kontrarozviedky Marčevskij využíval finančné zdroje Viktora Medvedčuka k financovaniu spolupráce s novinármi a k skrytej finančnej podpore vybraných jednotlivcov z radov kandidátov vo voľbách do Europského parlamentu, a to za účelom podpory zahraničnopolitických záujmov Ruskej federacie a politickej a propagandistickej činnosti zameranej proti územnej celistvosti, nezávislosti, zvrchovanosti, stabilite a bezpečnosti Ukrajiny.“Dodajme, že v spomínanom médiu účinkovali aj na Slovensku dobre známi Erik Kaliňák, Milan Uhrík alebo Ján Čarnogurský
*Podporte naše podcasty v aplikácii Toldo. Stiahnite si appku na sme.sk/toldo a získajte prístup aj k extra obsahu podcastov SME. Je symbolom deväťdesiatych rokov, toho najodpornejšieho, čo sa tu vtedy dialo. Mikuláš Černák bol odsúdený na doživotie, no tento týždeň by mal súd na druhý pokus začať rozhodovať o jeho podmienečnom prepustení. Ako je to možné a môže sa tento mafián naozaj dostať na slobodu? Tomáš Prokopčák sa v podacste Dobré ráno pýta Petra Kováča. Zdroj zvukov: Markíza, RTVS Odporúčanie: Ortodoxná cirkev sa môže rozštiepiť na dve: a dôvodom je, samozrejme, vojna na Ukrajine. Čo s tým má Kremeľ a Rusko a čo sa vlastne deje, to v článku Súboj patriarchov vysvetľuje magazín The Atlantic. A tento text je mojim dnešným odporúčaním. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Odoberajte mesačný podcastový newsletter nielen o novinkách SME na sme.sk/podcastovenovinky – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.
Is the Showtime Rotisserie Barbecue the solution to obesity? We'll find out today on the show. New episodes are released every Tuesday. If you want to interact with the show, we have a voice mailbox. Call 818-336-1146 and leave feedback, or just complain, and maybe I'll use it in a future broadcast. Enjoy.https://www.icancomplain.com/the original ICC hoodie : https://icancomplain.bigcartel.com/
Musíme to garde o vojnovom štváčstve otočiť presne naopak a musíme ľuďom hovoriť pravdu. Pravdou je, že Rus kradne Ukrajine územia a zabíja. Nie Američan, ale Kremeľ zabíja. No a my musíme ľuďom hovoriť, že táto smrtonosná politika sa blíži k našim hraniciam, odkazuje Ficovi, ale aj našej opozícií, expremiér Mikuláš Dzurinda.Dve tisíc rokov staré a opakovane historicky osvedčené starorímske moto: „Si vis pacem, para bellum,“ teda – Ak chceš mier, pripravuj sa na vojnu, sa dnes opäť dostáva do hry keď aktuálne šéf Európskej rady Charles Michel vyhlásil, že ak Európa chce i naďalej existovať v mieri, musí sa pripraviť na vojnu, musí sa transformovať na vojnovú ekonomiku a výrazne zvýšiť svoj obranné kapacity zoči voči hrozbe z Ruska. No a ako na tom je v tejto oblasti naše Slovensko?Dlhodobo a široko konsenzuálne akceptovanú euroatlantickú orientáciu vláda otáča na kurz „politiky všetkých štyroch svetových strán“ a akýchsi nedefinovaných mierových mostov. V praxi to vedie k stretnutiu ministra zahraničných vecí s tvárou putinizmu Sergejom Lavrovom, odmietaniu vojenskej pomoci pre brániacu sa Ukrajinu a Ficovej snahy oddémonizovať vojnového agresora Putina a z ruskej agresie na Ukrajine obviniť našich spojencov – teda Západ."On si uvedomil, že sa omnoho ľahšie pretlčie so svojim dedičstvom v kremeľskej kleptokracií ako v európskej demokracií. Tam hľadajte príčiny toho jeho obratu. Nikto z Moskvy sa ho nebude pýtať na jeho minulosť a na kriminálne činy, z ktorých je upodozrievaný, ale v Európe sa ho na to samozrejme pýtať budú," takto vysvetľuje zmenu geopolitického kurzu novej vlády bývalý dvojnásobný premiér Mikuláš Dzurinda a ako dodáva: "Je v tom jeho zadok a jeho strach, že ho spravodlivosť dostihne a preto je mu to tak ukradnuté, že sa pokojne zmieri s tým, že tu bude bábkou ruského režimu.," takto vysvetľuje ficovu geopolitickú otočku Mikuláš Dzurinda.Kam nás tento nový geopolitický kurz zavedie, ako to budú čítať naši strategický spojenci a najmä - kto, ako a za akú cenu bude pri takejto politike garantom bezpečnosti Slovenska v týchto neistých časoch? Ako to, že nemalá časť verejnosti - a to i zoči voči ruskej brutalite v Buči či Irpini, stále adoruje vládcu Kremľa a stelesnenie zla a hrozbu vidí v Západe a najmä nenávidených Američanoch? Prečo si opozícia nechala vnútiť falošný naratív o akýchsi vojnových štváčoch a o čo Robertovi Ficovi vlastne ide?"Nie za všetko môže Fico, za mnohé môžu opoziční demokratickí politici. Prečo ľudom nepovieme, že je normálne sa báť (vojny), prečo sa im nepriblížime a prečo ich hneď odsúdime a pohŕdavo zvrchu sa na nich pozeráme?" tvrdí expremiér Dzurinda. Podľa neho totiž Slovensko čelí masívnej ruskej propagande a je pritom takmer bezbranné."Slovensko má žiaľ vládu, ktorá má bližšie ku kremeľskej kleptokracií než k západnej demokracií a naša opozícia je rozbitá, mlčí a bojí sa. Prečo sa shovávajú, prečo sa Šimečka - a iní, boja povedať, že toto je vlastizradné, čo sa tu deje.To, že tieto cukríky sú otrávené nemá občanom kto povedať. Čiže my nesmieme stále hovoriť iba o Ficovi a hnevať sa, že je taký, aký je. Jednoducho, tí demokratickí lídri opozície musia povstať a musí ich byť počuť, vidieť a musia s ľuďmi hovoriť jednoduchým jazykom ktorým budú vyvracať všetky tie bludy." hovorí Mikuláš Dzurinda.A ako bývalý dvojnásobný premiér vidí ďalší vývoj vojny na Ukrajine? Podľa neho Európe v nej chýba stratégia, definovanie toho, čo chce dosiahnuť, ale aj stanovenie si vlastných červených čiar v tejto téme."Európska únia potrebuje v téme ukrajinského konfliktu stratégiu a potrebuje sa dohodnúť, čo je v nej písmeno A. Ja ako malý politik malej krajiny hovorím, že písmenom A je zabrániť tomu aby Rusi získavali na Ukrajine ďalšie teritória. Teraz je nevyhnutným predpokladom zastaviť ďalší ruský postup. Ukrajinci nesmú strácať ďalšie územia a my sa nesmieme pasívne prizerať tomu, ako sa Rusi blížia ku Kyjevu," myslí si...
Trader Joes has another recall, the dumplings and it's the 6th recall this year. Today is Super Tuesday and Virgina is part of it today. Krispy Kreme is running a Super Tuesday Deal for 2 donuts. Make sure to also keep up to date with ALL our podcasts we do below that have new episodes every week:The Thought ShowerLet's Get WeirdCrisis on Infinite Podcasts
Best of the underground, week of Jan 16, 2024: Leather pants. Leather pants. (All podcasts are on www.hlycrp.com, and you can also follow us on Facebook, Instagram, and Spotify, and Apple Podcasts.)
Cits and Civs, Captains and Commanders, you’re tuned to episode 462 of Guard Frequency — the best damn space game podcast ever! This episode was recorded on Friday, October 6 and released for streaming and download on Tuesday, October 10, 2023 at GuardFrequency.com [Download this episode](Right click, Save As…) This Week’s Schedule Links & The […]
Cits and Civs, Captains and Commanders, you’re tuned to episode 462 of Guard Frequency — the best damn space game podcast ever! This episode was recorded on Friday, October 6 and released for streaming and download on Tuesday, October 10, 2023 at GuardFrequency.com [Download this episode](Right click, Save As…) This Week’s Schedule Links & The […]
"Nám na Slovensku sa možno zdá, že vojna na Ukrajine je niekde ďaleko, ale nie je to tak," hovorí filmárka, dokumentaristka, divadelníčka a aktivistka Viera Dubačová. "Je k nám veľmi blízko, a to práve kvôli politikom ako Robert Fico či Milan Uhrík, a iným ďalším ľuďom, ktorí sú pusipajtášmi Kremľa a jeho vrahov. Oni ju priniesli k nám, tým, čo obhajujú a obdivujú," dodáva. Ako ďalej vysvetľuje, to, že aj nás nemasakrujú vrahovia, ktorí si myslia, že môžu prekročiť hranicu slobodnej krajiny a beztrestne zabíjať a vraždiť deti, ženy a starých ľudí, je veľké privilégium, za ktoré vďačíme ochrane Severoatlantickej aliancie. O vojne, jej obetiach aj hrdinkách a hrdinoch rozpráva Viera Dubačová vecne a úprimne. Videla z nej viac, ako si väčšina z nás vie predstaviť. Patrí totiž k málu ľudí, ktorí sa na Ukrajinu, ktorú Rusko napadlo 24.februára 2021, pravidelne vracajú, aby tam dokumentovala život tých, ktorí v krajine zostali. Zaznamenáva aj zločiny, ktorých sa na civilnom obyvateľstve dopúšťa ruský režim a pomáha adresne sprostredkovať humanitárnu pomoc, ktorú Ukrajincom a Ukrajinkám vytrvalo posielajú aj ľudia a firmy zo Slovenska.