Podcasts about pavol szalai

Premiér Fico útočí na médiá a novinárov, no odmieta s nimi hovoriť. Ide o pascu pre médiá, tvrdí Pavol Szalai z organizácie Reportéri bez hraníc.Novinári sú tu na to, aby kontrolovali moc. A keď moc nevie zniesť otázky, začne útočiť. Verbálne, systematicky a niekedy aj nebezpečne. Dnes sa pozrieme na to, ako premiér Robert Fico tento týždeň útočil na konkrétnych novinárov, čo to znamená pre slobodu tlače a kde končí kritika a začína ohrozenie.V podcaste budete počuť Pavla Szalaia z organizácie Reportéri bez hraníc a novinárku Denníka N Moniku Tódovú.Moderuje Zorislav Poljak.

Premiér Fico útočí na médiá a novinárov, no odmieta s nimi hovoriť. Ide o pascu pre médiá, tvrdí Pavol Szalai z organizácie Reportéri bez hraníc.Novinári sú tu na to, aby kontrolovali moc. A keď moc nevie zniesť otázky, začne útočiť. Verbálne, systematicky a niekedy aj nebezpečne. Dnes sa pozrieme na to, ako premiér Robert Fico tento týždeň útočil na konkrétnych novinárov, čo to znamená pre slobodu tlače a kde končí kritika a začína ohrozenie.V podcaste budete počuť Pavla Szalaia z organizácie Reportéri bez hraníc a novinárku Denníka N Moniku Tódovú.Moderuje Zorislav Poljak.

«Derrière les écrans», c'est le titre d'une enquête menée par l'Unesco pour mieux comprendre les influenceurs, et les aider à résister à la désinformation, à la haine en ligne et autres dérives observées sur les réseaux. Adeline Hulin, cheffe du pôle « Éducation aux médias et à l'information » de l'Unesco évoque l'initiative de l'organisation onusienne pour répondre aux besoins essentiels des influenceurs de plus en plus nombreux à se lancer sur les réseaux sociaux, tous sujets confondus. 68 % d'entre eux sont des nano-influenceurs, c'est-à-dire des créateurs de contenu suivis par 1 000 à 10 000 abonnés. À peine 1 sur 5 a une formation journalistique, plus de la moitié ont moins de 35 ans et les trois-quarts se montrent intéressés par le cours en ligne gratuit de l'Unesco: « Comment devenir une voix de confiance sur internet ».Un nouveau scrutin en forme de référendum pour ou contre l'Union européenne, devait avoir lieu en Roumanie, ce dimanche 8 décembre 2024, mais les résultats du premier tour de la présidentielle viennent d'être annulés par la Cour constitutionnelle, sur fond de possibles ingérences numériques dans la campagne. On en parle avec Pavol Szalai de Reporters sans frontières. La chronique de Grégory Genevrier de la cellule info vérif de RFI : Syrie : rumeurs infondées sur la mort d'Abou Mohammed al-Jolani, le chef des rebelles islamistes.La chronique de Quang Pham des Obs de France 24 : des cartes montrant le Tchad envahi de bases militaires françaises ? C'est de la désinformation.

«Derrière les écrans», c'est le titre d'une enquête menée par l'Unesco pour mieux comprendre les influenceurs, et les aider à résister à la désinformation, à la haine en ligne et autres dérives observées sur les réseaux. Adeline Hulin, cheffe du pôle « Éducation aux médias et à l'information » de l'Unesco évoque l'initiative de l'organisation onusienne pour répondre aux besoins essentiels des influenceurs de plus en plus nombreux à se lancer sur les réseaux sociaux, tous sujets confondus. 68 % d'entre eux sont des nano-influenceurs, c'est-à-dire des créateurs de contenu suivis par 1 000 à 10 000 abonnés. À peine 1 sur 5 a une formation journalistique, plus de la moitié ont moins de 35 ans et les trois-quarts se montrent intéressés par le cours en ligne gratuit de l'Unesco: « Comment devenir une voix de confiance sur internet ».Un nouveau scrutin en forme de référendum pour ou contre l'Union européenne, devait avoir lieu en Roumanie, ce dimanche 8 décembre 2024, mais les résultats du premier tour de la présidentielle viennent d'être annulés par la Cour constitutionnelle, sur fond de possibles ingérences numériques dans la campagne. On en parle avec Pavol Szalai de Reporters sans frontières. La chronique de Grégory Genevrier de la cellule info vérif de RFI : Syrie : rumeurs infondées sur la mort d'Abou Mohammed al-Jolani, le chef des rebelles islamistes.La chronique de Quang Pham des Obs de France 24 : des cartes montrant le Tchad envahi de bases militaires françaises ? C'est de la désinformation.

Podpora kvalitnej žurnalistiky je cestou, ako vytlačiť dezinfoscénu a jej tvorcov na perifériu, tvrdí Pavol Szalai z parížskej centrály Reportérov bez hraníc. „Ukazuje, že súčasná regulácia sociálnych sietí je iba akousi náplasťou na gangrénu dezinformácií. Musíme ísť oveľa ďalej v boji proti dezinformáciám na online platformách“, hovorí. Dodáva, že nepôjdeme cestou zákazov zlého, ale podporou dobrého. A teda nie rušením dezinformátorov, ale podporou žurnalistiky, ktorá postupuje podľa najprísnejších štandardov tejto profesie. Právo na spoľahlivé informácie ako protiváha na deštruktívne schopnosti dezinformácií. Právo môcť sa spoľahnúť na to, že ponúkané informačné toky nezavádzajú, je len ďalší krok k dôvere, ktorá je nevyhnutá na pokojné a spokojné spolužitie spoločenstiev a spoločností v štátoch. A štátov medzi sebou. Toto právo na spoľahlivé informácie je už vyše týždňa v platnosti v legislatíve Európskej únie. A Únia ho teraz žiada pretaviť do právnych rámcov členských štátov. Jedným z dôsledkov by tak malo byť nielen rozšírenie štandardov klasickej žurnalistiky s povinnosťou overovania informácií či ochrany redakčnej nezávislosti, ale aj istota, aby takúto produkciu mali občania Únie zabezpečenú bez ohľadu na typ média. Ak úprava hovorí o veľkých digitálnych platformách, zasiahne vyžadovaná prax novinárskych štandardov aj dezinfoscénu? Alebo inak – postihnú požiadavky práva na spoľahlivé informácie všetkých tvorcov? Budú koncom dezinfoscény? Téma pre Pavla Szalaia z Reportérov bez hraníc, organizácie, ktorá za iniciatívou stojí.„Sme za tvrdšie opatrenia proti dezinformáciám a dezinformátorom, to ale neznamená, že chceme niekoho zakazovať. Len nechceme, aby jeho hlas bol tým rozhodujúcim“, hovorí Szalai. „Je to proste boj aj na Slovensku. Povedal by som, že Slovensko sa orbanizuje, ale aj organizuje. Takže vôbec nie je ešte prehratý“, uzatvára Pavol Szalai z medzinárodnej organizácie Reportéri bez hraníc. Pripravil Jaroslav Barborák.

Podpora kvalitnej žurnalistiky je cestou, ako vytlačiť dezinfoscénu a jej tvorcov na perifériu, tvrdí Pavol Szalai z parížskej centrály Reportérov bez hraníc. „Ukazuje, že súčasná regulácia sociálnych sietí je iba akousi náplasťou na gangrénu dezinformácií. Musíme ísť oveľa ďalej v boji proti dezinformáciám na online platformách“, hovorí. Dodáva, že nepôjdeme cestou zákazov zlého, ale podporou dobrého. A teda nie rušením dezinformátorov, ale podporou žurnalistiky, ktorá postupuje podľa najprísnejších štandardov tejto profesie. Právo na spoľahlivé informácie ako protiváha na deštruktívne schopnosti dezinformácií. Právo môcť sa spoľahnúť na to, že ponúkané informačné toky nezavádzajú, je len ďalší krok k dôvere, ktorá je nevyhnutá na pokojné a spokojné spolužitie spoločenstiev a spoločností v štátoch. A štátov medzi sebou. Toto právo na spoľahlivé informácie je už vyše týždňa v platnosti v legislatíve Európskej únie. A Únia ho teraz žiada pretaviť do právnych rámcov členských štátov. Jedným z dôsledkov by tak malo byť nielen rozšírenie štandardov klasickej žurnalistiky s povinnosťou overovania informácií či ochrany redakčnej nezávislosti, ale aj istota, aby takúto produkciu mali občania Únie zabezpečenú bez ohľadu na typ média. Ak úprava hovorí o veľkých digitálnych platformách, zasiahne vyžadovaná prax novinárskych štandardov aj dezinfoscénu? Alebo inak – postihnú požiadavky práva na spoľahlivé informácie všetkých tvorcov? Budú koncom dezinfoscény? Téma pre Pavla Szalaia z Reportérov bez hraníc, organizácie, ktorá za iniciatívou stojí.„Sme za tvrdšie opatrenia proti dezinformáciám a dezinformátorom, to ale neznamená, že chceme niekoho zakazovať. Len nechceme, aby jeho hlas bol tým rozhodujúcim“, hovorí Szalai. „Je to proste boj aj na Slovensku. Povedal by som, že Slovensko sa orbanizuje, ale aj organizuje. Takže vôbec nie je ešte prehratý“, uzatvára Pavol Szalai z medzinárodnej organizácie Reportéri bez hraníc. Pripravil Jaroslav Barborák

„Pred pár dňami som si prevzal na pošte žalobu. Žaluje ma Robert Fico. Za moju knihu Fico – posadnutý mocou.“ Toto píše Peter Bárdy, šéfredaktor a komentátor portálu Aktuality.sk. Teraz však najmä v pozícii autora spomínaného bestselleru o premiérovi Ficovi. Čo je za stotisícovou žalobou za „podobizeň na obálke“, paradoxne nie za obsah tristostranovej knihy, či za autorské práva na fotografie v nej? „Táto žaloba má všetky znaky šikanóznej žaloby“, hovorí v podcaste Bárdy. „Ospravedlnenie, ktoré odo mňa (Robert Fico) žiada a stotisíc eur je podľa právnikov, ktorí majú zastupujú, vôbec najvyššia, akú žiada politik od novinára od vzniku Slovenskej republiky v roku 1993“, opisuje žalovaný autor. „Robert Fico, ktorého podobizeň sa denne objavuje na stovkách fotografií, mesačne sú to tisíce fotiek, jeho tvár je v televíziách, ide o notoricky známu postavu a rovnako podobizeň, tak on sa domáha neoprávneného použitia jeho podoby? Veď to je nie je reklama na konzervy, autá, alebo automatické pračky. Je to kniha s podobizňou Roberta Fica a bolo relevantné ju použiť na knižnej obálke“, vysvetľuje Bárdy. Politológ Grigorij Mesežnikov reaguje, že ide o „neuveriteľnú správu“. „Tak za použitie vyobrazenia, podobizne politika na knihe sa dožadovať (odškodnenia) súdnou cestou. Veď by sme tu rezignovali na najzákladnejšie slobody“, tvrdí politológ a prezident Inštitútu pre verejné otázky. Hovorí pritom o slobode tvorby, či slobode slova, ktoré sú základmi demokratických zriadení. Pavol Szalai z parížskej centrály medzinárodnej novinárskej organizácie Reportéri bez hraníc hovorí, že táto žaloba „nie je hodná premiéra jednej členskej krajiny Európskej únie“. „Žiaľ je stratégiou Roberta Fica umlčať, obmedziť kritických novinárov. A zdá sa, že objavil právny nástroj na potláčanie slobody tlače v podobe tejto absurdnej žaloby“, hovorí Szalai. Reportéri bez hraníc chcú o žalobe hovoriť na medzinárodnej úrovni, aby „európski partneri Roberta Fica vedeli, ako zaobchádza s novinármi“. Szalai hovorí o orgánoch Európskej únie a Európskej rady, aby žalobu slovenského premiéra označili oficiálne za „pokus o obmedzenie slobody tlače“. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Je to facka pre slobodu tlače na Slovensku“, reaguje na žalobu premiéra na Petr Bárdyho a vydavateľstvo Ringier Pavol Szalai z parížskej centrály medzinárodnej organizácie Reportéri bez hraníc. „Pred pár dňami som si prevzal na pošte žalobu. Žaluje ma Robert Fico. Za moju knihu Fico – posadnutý mocou.“Úryvok zo štvrtkového textu Petra Bárdyho, šéfredaktora a komentátora Aktualít, zároveň autora knižných titulov či už o Igorovi Matovičovi ako o Homo vulgaris, alebo o Odvahe k ľudskosti prezidentky Zuzany Čaputovej. Stotisícová žaloba právnikov premiéra Roberta Fica pritom nenapáda nič z obsahu vyše tristostranového príbehu o zákutiach politiky okolo aktuálne najsilnejšieho muža krajiny. Nenapáda práva k stovkám fotografií. Vadí im obálka knihy a konkrétne Ficova podobizeň na nej. „Neuveriteľné“, „nehodné premiéra jednej krajiny Európskej únie“, ale i „môžete si za to sám“ – reakcie, ktoré žaloba vyvolala. Zaznievajú aj hlasy o tzv. slappových – a teda „šikanóznych“ či odstrašujúcich žalobách, ktoré sa cez anglický výraz slap posúvajú významovo až k „facke“. Sme na Slovensku svedkami takejto facky pre slobodu slova? A čím sú ohraničení novinári a na druhej strane objekty ich záujmu politici? Téma pre Pavla Szalaia z medzinárodnej novinárskej organizácie Reportéri bez hraníc. „Tu vo Francúzsku pred každými voľbami vyjdú o každom kandidátovi minimálne dve knihy, okrem tej, ktorú o sebe napíšu oni. Keď som tejto žalobe hovoril kolegom vo Francúzku, tak sa veľmi začudovali, že také niečo je možné na Slovensku“, hovorí Szalai. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Pred pár dňami som si prevzal na pošte žalobu. Žaluje ma Robert Fico. Za moju knihu Fico – posadnutý mocou.“ Toto píše Peter Bárdy, šéfredaktor a komentátor portálu Aktuality.sk. Teraz však najmä v pozícii autora spomínaného bestselleru o premiérovi Ficovi. Čo je za stotisícovou žalobou za „podobizeň na obálke“, paradoxne nie za obsah tristostranovej knihy, či za autorské práva na fotografie v nej? „Táto žaloba má všetky znaky šikanóznej žaloby“, hovorí v podcaste Bárdy. „Ospravedlnenie, ktoré odo mňa (Robert Fico) žiada a stotisíc eur je podľa právnikov, ktorí majú zastupujú, vôbec najvyššia, akú žiada politik od novinára od vzniku Slovenskej republiky v roku 1993“, opisuje žalovaný autor. „Robert Fico, ktorého podobizeň sa denne objavuje na stovkách fotografií, mesačne sú to tisíce fotiek, jeho tvár je v televíziách, ide o notoricky známu postavu a rovnako podobizeň, tak on sa domáha neoprávneného použitia jeho podoby? Veď to je nie je reklama na konzervy, autá, alebo automatické pračky. Je to kniha s podobizňou Roberta Fica a bolo relevantné ju použiť na knižnej obálke“, vysvetľuje Bárdy. Politológ Grigorij Mesežnikov reaguje, že ide o „neuveriteľnú správu“. „Tak za použitie vyobrazenia, podobizne politika na knihe sa dožadovať (odškodnenia) súdnou cestou. Veď by sme tu rezignovali na najzákladnejšie slobody“, tvrdí politológ a prezident Inštitútu pre verejné otázky. Hovorí pritom o slobode tvorby, či slobode slova, ktoré sú základmi demokratických zriadení. Pavol Szalai z parížskej centrály medzinárodnej novinárskej organizácie Reportéri bez hraníc hovorí, že táto žaloba „nie je hodná premiéra jednej členskej krajiny Európskej únie“. „Žiaľ je stratégiou Roberta Fica umlčať, obmedziť kritických novinárov. A zdá sa, že objavil právny nástroj na potláčanie slobody tlače v podobe tejto absurdnej žaloby“, hovorí Szalai. Reportéri bez hraníc chcú o žalobe hovoriť na medzinárodnej úrovni, aby „európski partneri Roberta Fica vedeli, ako zaobchádza s novinármi“. Szalai hovorí o orgánoch Európskej únie a Európskej rady, aby žalobu slovenského premiéra označili oficiálne za „pokus o obmedzenie slobody tlače“. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Je to facka pre slobodu tlače na Slovensku“, reaguje na žalobu premiéra na Petr Bárdyho a vydavateľstvo Ringier Pavol Szalai z parížskej centrály medzinárodnej organizácie Reportéri bez hraníc. „Pred pár dňami som si prevzal na pošte žalobu. Žaluje ma Robert Fico. Za moju knihu Fico – posadnutý mocou.“Úryvok zo štvrtkového textu Petra Bárdyho, šéfredaktora a komentátora Aktualít, zároveň autora knižných titulov či už o Igorovi Matovičovi ako o Homo vulgaris, alebo o Odvahe k ľudskosti prezidentky Zuzany Čaputovej. Stotisícová žaloba právnikov premiéra Roberta Fica pritom nenapáda nič z obsahu vyše tristostranového príbehu o zákutiach politiky okolo aktuálne najsilnejšieho muža krajiny. Nenapáda práva k stovkám fotografií. Vadí im obálka knihy a konkrétne Ficova podobizeň na nej. „Neuveriteľné“, „nehodné premiéra jednej krajiny Európskej únie“, ale i „môžete si za to sám“ – reakcie, ktoré žaloba vyvolala. Zaznievajú aj hlasy o tzv. slappových – a teda „šikanóznych“ či odstrašujúcich žalobách, ktoré sa cez anglický výraz slap posúvajú významovo až k „facke“. Sme na Slovensku svedkami takejto facky pre slobodu slova? A čím sú ohraničení novinári a na druhej strane objekty ich záujmu politici? Téma pre Pavla Szalaia z medzinárodnej novinárskej organizácie Reportéri bez hraníc. „Tu vo Francúzsku pred každými voľbami vyjdú o každom kandidátovi minimálne dve knihy, okrem tej, ktorú o sebe napíšu oni. Keď som tejto žalobe hovoril kolegom vo Francúzku, tak sa veľmi začudovali, že také niečo je možné na Slovensku“, hovorí Szalai. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

De Fall vum éisträicheschen Entrepreneur René Benko ass zu Lëtzebuerg ukomm: dat schreift de Moien d'Tageblatt. Virgëschter hätten Enquêteuren aus der Alperepublik Geschäftsraim um Sennengerbierg duerchsicht. “Ein Sumpf ohne Boden”, esou huet d'Michèle Gantenbein de Leitartikel am Lëtzebuerger Wort iwwerschriwwen. D'Skandaler, déi an de leschte Méint un d'Liicht koumen, géifen ee strukturelle Problem däitlech maachen. Als Beispiller gi Caritas, Luxembourg Science Center a BENU Village genannt. Theema haut beim Online-Magasinn Reporter ass déi ugekënnegt Debatt iwwer d'Pensiounsreform: am Hierscht wëllt d'Regierung jo eng breet gesellschaftlech Debatt iwwer de System ufänken. Ënner dem Titel “Im Schatten der Rentenmauer” huet de Pit Scholtes den Avis zum Wirtschafts- a Sozialrot zu dësem Theema analyséiert. “Hinter dem Kampf für die Pressefreiheit in der EU”, dorëm geet et haut am aneren Online-Magasinn Lëtzebuerger Journal. Ze liesen ass do ee Gespréich mam Pavol Szalai vum EU- a Balkan-Desk bei Reporter ouni Grenzen.

De Fall vum éisträicheschen Entrepreneur René Benko ass zu Lëtzebuerg ukomm: dat schreift de Moien d'Tageblatt. Virgëschter hätten Enquêteuren aus der Alperepublik Geschäftsraim um Sennengerbierg duerchsicht. “Ein Sumpf ohne Boden”, esou huet d'Michèle Gantenbein de Leitartikel am Lëtzebuerger Wort iwwerschriwwen. D'Skandaler, déi an de leschte Méint un d'Liicht koumen, géifen ee strukturelle Problem däitlech maachen. Als Beispiller gi Caritas, Luxembourg Science Center a BENU Village genannt. Theema haut beim Online-Magasinn Reporter ass déi ugekënnegt Debatt iwwer d'Pensiounsreform: am Hierscht wëllt d'Regierung jo eng breet gesellschaftlech Debatt iwwer de System ufänken. Ënner dem Titel “Im Schatten der Rentenmauer” huet de Pit Scholtes den Avis zum Wirtschafts- a Sozialrot zu dësem Theema analyséiert. “Hinter dem Kampf für die Pressefreiheit in der EU”, dorëm geet et haut am aneren Online-Magasinn Lëtzebuerger Journal. Ze liesen ass do ee Gespréich mam Pavol Szalai vum EU- a Balkan-Desk bei Reporter ouni Grenzen.

Návrat verejnoprávnosti verzus mocenské ovládnutie. Zákon o novej Slovenskej televízii a rozhlase, ktorý formálne ruší doterajšiu RTVS, prešiel prvým čítaním. Je tak pripravený na júnové finále. A ak ministerka kultúry opakuje, že len chcú „vrátiť vysielaniu skutočné atribúty verejnoprávnosti, vyváženosti, nezávislosti“, Opozícia má na to iné pomenovanie. Hovorí o mocenskom a politickom ovládnutí organizácie.Budete počuť poslancov Máriu Kolíkovú, Juraja Krúpu a Martina Šmilňáka, za koalíciu Karola Farkašovského. Postup podľa pôvodného scenára pri rušení RTVS na STVR, od ktorého neupúšťa vládna väčšina v sebe nesie riziko sankcií a pokút zo strany európskych inštitúcií. Avizuje to Pavol Szalai z Reportérov bez hraníc. A v RTVS hovoria aj o možnom štrajku. „Stále je témou aj ostrý štrajk“, hovorí Soňa Gyarfášová zo štrajkového výboru zamestnancov a spolupracovníkov RTVS. „Ak sa nájde vôľa na ostrý štrajk, stále je to téma“, spresňuje. Výbor vydal vyhlásenie, ktorým reaguje na posunutie zákona o STVR do druhého čítania. „Ocitli sme sa opäť o krok bližšie k možnosti reálnej deštrukcie princípov verejnoprávneho vysielania“, píše sa v ňom. Sú v ňom rovnako „obavy z autocenzúry a cenzúry vysielania nového verejnoprávneho vysielateľa“. Súvisia s pripravovanou etickou komisiou novej STVR. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Návrat verejnoprávnosti verzus mocenské ovládnutie. Zákon o novej Slovenskej televízii a rozhlase, ktorý formálne ruší doterajšiu RTVS, prešiel prvým čítaním. Je tak pripravený na júnové finále. A ak ministerka kultúry opakuje, že len chcú „vrátiť vysielaniu skutočné atribúty verejnoprávnosti, vyváženosti, nezávislosti“, Opozícia má na to iné pomenovanie. Hovorí o mocenskom a politickom ovládnutí organizácie.Budete počuť poslancov Máriu Kolíkovú, Juraja Krúpu a Martina Šmilňáka, za koalíciu Karola Farkašovského. Postup podľa pôvodného scenára pri rušení RTVS na STVR, od ktorého neupúšťa vládna väčšina v sebe nesie riziko sankcií a pokút zo strany európskych inštitúcií. Avizuje to Pavol Szalai z Reportérov bez hraníc. A v RTVS hovoria aj o možnom štrajku. „Stále je témou aj ostrý štrajk“, hovorí Soňa Gyarfášová zo štrajkového výboru zamestnancov a spolupracovníkov RTVS. „Ak sa nájde vôľa na ostrý štrajk, stále je to téma“, spresňuje. Výbor vydal vyhlásenie, ktorým reaguje na posunutie zákona o STVR do druhého čítania. „Ocitli sme sa opäť o krok bližšie k možnosti reálnej deštrukcie princípov verejnoprávneho vysielania“, píše sa v ňom. Sú v ňom rovnako „obavy z autocenzúry a cenzúry vysielania nového verejnoprávneho vysielateľa“. Súvisia s pripravovanou etickou komisiou novej STVR. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Jediným cieľom zákona o STVR je ovládnutie verejnoprávneho média, Reportéri bez hraníc volajú po stiahnutí zákon v tejto podobe“, tvrdí Pavol Szalai z parížskej centrály tejto medzinárodnej organizácie na ochranu novinárov. Vládne zámery s verejnoprávnou RTVS idú do finále. Tá pôvodná rovno skončí, aby tu mohla vzniknúť nová – podľa vládnych politikov až teraz verejnoprávna a „viac objektívna“. Najmä v oblasti spravodajstva a publicistiky, ako to stojí rovno v predkladacej správe. Deklarovaným dôvodom zmien je údajná „nespokojnosť verejnosti a ich voličov“, ako opakuje vládna väčšina. A tak po rozpustení pôvodnej s odchodom súčasného vedenia presúvajú voľbu štatutára z parlamentu na radu. Na radu, ktorá vzíde z nominácií politicky nominovaných ministrov a poslancov. A ešte aj v názve má byť viac národného, nakoľko ten súčasný má „degradovať slovenský národ“. Len v horizonte dní medzinárodná organizácia Reportéri bez hraníc Slovensku zaznamenala až „voľný pad“ v rebríčku slobody tlače. Len za posledný rok sme padli o 12 priečok. Hodnotenie pritom ešte nezachytilo zmeny s RTVS. Čo to môže urobiť s kvalitou demokracie u nás? A čo prípadne hrozí Slovensku, ak budú vládne kroky v rozpore s nedávno prijatým aktom o slobode médií? Téma pre Pavla Szalaia z Reportérov bez hraníc. „Ficove tvrdenia o tom, že RTVS porušuje ľudské práva, sú nezmysel“, tvrdí Szalai. Dôkazom je podľa neho už len obyčajná štatistika Rady pre mediálne služby. Z desiatok až stoviek podaní sa RTVS týkala malá časť. A ak sa má hovoriť o sankciách, tak ide podľa neho o ojedinelé prípady. „Oni ani neskrývajú, že chcú ukoristiť verejnoprávnu RTVS. Je to pre nich len volebná korisť. Vnímajú to tak, že na jednej strane sú liberálne médiá, ktoré ovládnuť nemôžu – aj keď im hádžu polená pod nohy - na druhej to bude ich STVR, ktorá sa stane novým Tv Slovanom. A odtiaľ pôjde ich propaganda“, hovorí Szalai. Vidí v tom rovno oslabenie súdržnosti demokratickej spoločnosti. V kontexte prijímania nového zákona o STVR pripomína záväzok strany Hlas-SD, ktorý dala organizácii Reportéri bez hraníc pred septembrovými parlamentnými voľbami. „Hlas-SD sa hlási k ochrane slobodnej žurnalistiky a rovnako akékoľvek zmeny, ktoré by sa týkali slobodnej a zodpovednosť žurnalistiky, musia byť prekonzultované s odbornou verejnosťou. Takýto záväzok a podporu dala za túto stranu exministerka Ľubica Laššáková“, uvádza Szalai. „Nasledujúci vývoj nezávisí len od vlády“, poznamenáva Pavol Szalai. „Chcem to zdôrazniť: závisí aj od občianskej spoločnosti, protestov. Závisí od samotných novinárov v RTVS, ktorí sú mobilizovaní a ja im za to ďakujem. A samozrejme závisí od Európskej komisie, ona bude zohrávať rozhodujúcu úlohu“, dodáva. „Zákon o STVR odporuje európskej norme o slobode médií, ktorá obsahuje silné záruky pre nezávislosť verejnoprávnych médií. Ak slovenský zákon prejde, Slovensko bude mať zarobené na tzv. konanie pre porušenie európskeho práva. A môže sa stať, že pôjde až na Európsky súdny dvor, ktorý môže rozhodnúť aj o finančných sankciách“, upozorňuje Pavol Szalai. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Jediným cieľom zákona o STVR je ovládnutie verejnoprávneho média, Reportéri bez hraníc volajú po stiahnutí zákon v tejto podobe“, tvrdí Pavol Szalai z parížskej centrály tejto medzinárodnej organizácie na ochranu novinárov. Vládne zámery s verejnoprávnou RTVS idú do finále. Tá pôvodná rovno skončí, aby tu mohla vzniknúť nová – podľa vládnych politikov až teraz verejnoprávna a „viac objektívna“. Najmä v oblasti spravodajstva a publicistiky, ako to stojí rovno v predkladacej správe. Deklarovaným dôvodom zmien je údajná „nespokojnosť verejnosti a ich voličov“, ako opakuje vládna väčšina. A tak po rozpustení pôvodnej s odchodom súčasného vedenia presúvajú voľbu štatutára z parlamentu na radu. Na radu, ktorá vzíde z nominácií politicky nominovaných ministrov a poslancov. A ešte aj v názve má byť viac národného, nakoľko ten súčasný má „degradovať slovenský národ“. Len v horizonte dní medzinárodná organizácia Reportéri bez hraníc Slovensku zaznamenala až „voľný pad“ v rebríčku slobody tlače. Len za posledný rok sme padli o 12 priečok. Hodnotenie pritom ešte nezachytilo zmeny s RTVS. Čo to môže urobiť s kvalitou demokracie u nás? A čo prípadne hrozí Slovensku, ak budú vládne kroky v rozpore s nedávno prijatým aktom o slobode médií? Téma pre Pavla Szalaia z Reportérov bez hraníc. „Ficove tvrdenia o tom, že RTVS porušuje ľudské práva, sú nezmysel“, tvrdí Szalai. Dôkazom je podľa neho už len obyčajná štatistika Rady pre mediálne služby. Z desiatok až stoviek podaní sa RTVS týkala malá časť. A ak sa má hovoriť o sankciách, tak ide podľa neho o ojedinelé prípady. „Oni ani neskrývajú, že chcú ukoristiť verejnoprávnu RTVS. Je to pre nich len volebná korisť. Vnímajú to tak, že na jednej strane sú liberálne médiá, ktoré ovládnuť nemôžu – aj keď im hádžu polená pod nohy - na druhej to bude ich STVR, ktorá sa stane novým Tv Slovanom. A odtiaľ pôjde ich propaganda“, hovorí Szalai. Vidí v tom rovno oslabenie súdržnosti demokratickej spoločnosti. V kontexte prijímania nového zákona o STVR pripomína záväzok strany Hlas-SD, ktorý dala organizácii Reportéri bez hraníc pred septembrovými parlamentnými voľbami. „Hlas-SD sa hlási k ochrane slobodnej žurnalistiky a rovnako akékoľvek zmeny, ktoré by sa týkali slobodnej a zodpovednosť žurnalistiky, musia byť prekonzultované s odbornou verejnosťou. Takýto záväzok a podporu dala za túto stranu exministerka Ľubica Laššáková“, uvádza Szalai. „Nasledujúci vývoj nezávisí len od vlády“, poznamenáva Pavol Szalai. „Chcem to zdôrazniť: závisí aj od občianskej spoločnosti, protestov. Závisí od samotných novinárov v RTVS, ktorí sú mobilizovaní a ja im za to ďakujem. A samozrejme závisí od Európskej komisie, ona bude zohrávať rozhodujúcu úlohu“, dodáva. „Zákon o STVR odporuje európskej norme o slobode médií, ktorá obsahuje silné záruky pre nezávislosť verejnoprávnych médií. Ak slovenský zákon prejde, Slovensko bude mať zarobené na tzv. konanie pre porušenie európskeho práva. A môže sa stať, že pôjde až na Európsky súdny dvor, ktorý môže rozhodnúť aj o finančných sankciách“, upozorňuje Pavol Szalai. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

V RTVS nielen podpisy, ale aj tichá podpora tých, čo sa podpísať neodvážia14. marec. Deň, keď zomrel Gottwald či Marx, na druhej strane svetlo sveta uzrel Dominik Tatarka. Ak prví dvaja žili pre ideológiu - hoci sociálnej a komunistickej - neslobody, tretí z nej precitol.14. marec je rovnako dňom, keď sa Jozef Tiso postavil na čelo štátu, ktorý neskôr Hitlerovmu Nemecku platil za svojich deportovaných Židov.A dnešný 14. marec sa stal aj dňom, keď sa národniari Andreja Danka postavili k svojmu zákonu o transformácii RTVS. A rovno pred novinárov. Ministerka Šimkovičová zo svojich takmer dvanástich minút desať urážala a v zlomku, ktorý venovala RTVS, zopakovala opakované tisíckrát: „Cieľom zákona je posilniť verejnoprávny charakter“. Andrej Danko zas riešil situáciu, keď na jeho výraz „parazit“ smerom medzi účastníkov tlačovej konferencie prišla poznámka, že je „debil“. „Tu si nejaký človek dovolí povedať mi debil. Zastupujete akú externú firmu (RTVS)? Čo si to dovoľujete?“, volal pohnuto.A Tomáš Taraba, minister životného prostredia, opäť presviedčal, že „nikoho z nás nezaujíma spravodajstvo RTVS. Musím to povedať otvorene. Naše videá na sociálnych sieťach majú väčší dosah ako spravodajské relácie aj RTVS“. Tlačová konferencia sa nakoniec skončila odobratím mikrofónu novinárom. V RTVS medzitým rastie počet signatárov protestnej výzvy za slobodu a nezávislosť. „Nie každý však má odvahu ju podpísať“, hovorí Soňa Weissová, ktorá výzvu koordinuje v rozhlase. Pavol Szalai z Reportérov bez hraníc upozorňuje, že ak táto vláda prijme aktuálny návrh zákona o novej verejnoprávnej inštitúcii, ohrozí krajinu aj finančne, no čo dohliadne Brusel. Miroslav Kollár, expolitik a dlhoročný člen a šéf dozorných rád či už Stv alebo RTVS, hovorí, že podobné snahy ovládnuť médium ešte nezažil. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. Mentioned in this episode:ZSE Fotovoltika

V RTVS nielen podpisy, ale aj tichá podpora tých, čo sa podpísať neodvážia14. marec. Deň, keď zomrel Gottwald či Marx, na druhej strane svetlo sveta uzrel Dominik Tatarka. Ak prví dvaja žili pre ideológiu - hoci sociálnej a komunistickej - neslobody, tretí z nej precitol.14. marec je rovnako dňom, keď sa Jozef Tiso postavil na čelo štátu, ktorý neskôr Hitlerovmu Nemecku platil za svojich deportovaných Židov.A dnešný 14. marec sa stal aj dňom, keď sa národniari Andreja Danka postavili k svojmu zákonu o transformácii RTVS. A rovno pred novinárov. Ministerka Šimkovičová zo svojich takmer dvanástich minút desať urážala a v zlomku, ktorý venovala RTVS, zopakovala opakované tisíckrát: „Cieľom zákona je posilniť verejnoprávny charakter“. Andrej Danko zas riešil situáciu, keď na jeho výraz „parazit“ smerom medzi účastníkov tlačovej konferencie prišla poznámka, že je „debil“. „Tu si nejaký človek dovolí povedať mi debil. Zastupujete akú externú firmu (RTVS)? Čo si to dovoľujete?“, volal pohnuto.A Tomáš Taraba, minister životného prostredia, opäť presviedčal, že „nikoho z nás nezaujíma spravodajstvo RTVS. Musím to povedať otvorene. Naše videá na sociálnych sieťach majú väčší dosah ako spravodajské relácie aj RTVS“. Tlačová konferencia sa nakoniec skončila odobratím mikrofónu novinárom. V RTVS medzitým rastie počet signatárov protestnej výzvy za slobodu a nezávislosť. „Nie každý však má odvahu ju podpísať“, hovorí Soňa Weissová, ktorá výzvu koordinuje v rozhlase. Pavol Szalai z Reportérov bez hraníc upozorňuje, že ak táto vláda prijme aktuálny návrh zákona o novej verejnoprávnej inštitúcii, ohrozí krajinu aj finančne, no čo dohliadne Brusel. Miroslav Kollár, expolitik a dlhoročný člen a šéf dozorných rád či už Stv alebo RTVS, hovorí, že podobné snahy ovládnuť médium ešte nezažil. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. Mentioned in this episode:ZSE-Fotovoltika

Robert Fico robí „crashtest“ demokracie, hrozí sabotáž prípadu Kuciak, tvrdí Pavol Szalai z Reportérov bez hraníc (podcast)Pred šiestimi rokmi zavraždili Jána Kuciaka a jeho Martinku. Investigatívca, ktorému sa vyhrážali mocní, no štát ho neuchránil, hoc ho o to žiadal. Pred šiestimi rokmi hnev námestí túto moc z úradov vyhnal. Po šiestich rokoch sa však oblúkom vracia. Do úradov, ktoré musela opustiť. A opäť sú tu novinári a redakcie (tiež mimovládky), ktorým sa táto moc začala venovať. Z jedných sú nepriatelia, objekty trestných oznámení či vládnych zámerov delenia až mocenského podrobovania, ďalším uťahujú finančné kohútiky. Slovensko po šiestich rokoch od vraždy Jána Kuciaka a jeho Martiny. Ako ho vidí Pavol Szalai, ktorý pôsobí v parížskej centrále medzinárodnej organizácie Reportéri bez hraníc a situáciu tak môže vnímať s odstupom.„Je kľúčové, aby sa v situácii, v ktorej sa Slovensko nachádza, spojili všetky demokratické sily, aby zasiahli všetci jednotlivci, v ktorých moci to je, aby tento prípad bol doriešený. A aby sa novinári cítili bezpečne“, rozpráva Szalai. „Hrozí sabotáž stíhania v prípade Jána a Martiny. Závisí teraz na každom prokurátorovi, policajtovi, sudcovi závisí, ako to ďalej bude so slobodou tlače a s týmto prípadom“, dodáva. Reportéri bez hraníc prispievajú každoročne do monitorovacej správy o stave právneho štátu, ktorú pravidelne publikuje Európska komisia pre svoje jednotlivé členské štáty. Do tej tohtoročnej, ktorá ešte len výjde, by malo stáť aj to, že „dochádza k systematickému podkopávaniu slobody tlače zo strany vlády“. Konkrétnymi prejavmi je podľa Pavla Szalaia napríklad politický tlak na RTVS. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Pred šiestimi rokmi zavraždili Jána Kuciaka a jeho Martinku. Investigatívca, ktorému sa vyhrážali mocní, no štát ho neuchránil, hoc ho o to žiadal. Pred šiestimi rokmi hnev námestí túto moc z úradov vyhnal. Po šiestich rokoch sa však oblúkom vracia. Do úradov, ktoré musela opustiť. A opäť sú tu novinári a redakcie (tiež mimovládky), ktorým sa táto moc začala venovať. Z jedných sú nepriatelia, objekty trestných oznámení či vládnych zámerov delenia až mocenského podrobovania, ďalším uťahujú finančné kohútiky. Slovensko po šiestich rokoch od vraždy Jána Kuciaka a jeho Martiny. Ako ho vidí Pavol Szalai, ktorý pôsobí v parížskej centrále medzinárodnej organizácie Reportéri bez hraníc a situáciu tak môže vnímať s odstupom.„Je kľúčové, aby sa v situácii, v ktorej sa Slovensko nachádza, spojili všetky demokratické sily, aby zasiahli všetci jednotlivci, v ktorých moci to je, aby tento prípad bol doriešený. A aby sa novinári cítili bezpečne“, rozpráva Szalai. „Hrozí sabotáž stíhania v prípade Jána a Martiny. Závisí teraz na každom prokurátorovi, policajtovi, sudcovi závisí, ako to ďalej bude so slobodou tlače a s týmto prípadom“, dodáva. Reportéri bez hraníc prispievajú každoročne do monitorovacej správy o stave právneho štátu, ktorú pravidelne publikuje Európska komisia pre svoje jednotlivé členské štáty. Do tej tohtoročnej, ktorá ešte len výjde, by malo stáť aj to, že „dochádza k systematickému podkopávaniu slobody tlače zo strany vlády“. Konkrétnymi prejavmi je podľa Pavla Szalaia napríklad politický tlak na RTVS. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. Mentioned in this episode:Vražda Jána a Martiny - Vyšetrovanie

„Robert Fico s Andrejom Dankom poškodzujú občanov, lebo im upierajú právo na informácie“. Pavol Szalai z medzinárodnej organizácie Reportéri bez hraníc takto reaguje na ich najnovšie kroky smerom k vybraným médiám a novinárom. „Šokuje ma, že sú pritom až bezškrupulózni“, dodáva. Nadraďujú tým podľa neho úzke stranícke záujmy nad záujmy spoločnosti.Hyeny, idioti, špinavé protislovenské prostitútky, slizké hady – to sú len niektoré z výrazov, ktorými častoval a častuje novinárov staronový premiér. V minulosti novinárov urážal a hneval sa nich, dnes z časti robí dokonca nepriateľov. A ak vybrané médiá pôvodne ani nechcel púšťať na úrad vlády, postoj transformoval a najnovšie s nimi „prerušil komunikáciu“. Neplnia si podľa neho povinnosť – pravdivo, všestranne a včas informovať „osobitne o krokoch vlády a jej predsedu“. Ich šéfredaktori však Robertovi Ficovi kontrujú: médiá sú v demokraciách kontrolórmi moci, nie jej PR oddeleniami. Ako premiér takýmto prístupom podľa nich robí z vybraných médií terče a legitimizuje útoky voči nim. James Madison, štvrtý prezident Spojených štátov amerických, svojho času napísal, že „vláda ľudu bez informovanosti ľudu, alebo bez možnosti získať informácie, je iba prológom frašky alebo tragédie”. „Prístup Roberta Fica je z tohto pohľadu záťažovou skúškou pre slovenskú demokraciu“, reaguje Pavol Szalai. „Možno tu hovoriť o tlakoch, ktoré oslabujú slobodu tlače“, dodáva. A bez slobody tlače sa podľa neho oslabuje dobrá správa vecí verejných, doslova neexistuje boj proti korupcii a kontrola moci. V podcaste sa pozrieme, čo môže byť hrádzou pre takéto chúťky politikov obmedzovať nezávislé médiá. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Robert Fico s Andrejom Dankom poškodzujú občanov, lebo im upierajú právo na informácie“. Pavol Szalai z medzinárodnej organizácie Reportéri bez hraníc takto reaguje na ich najnovšie kroky smerom k vybraným médiám a novinárom. „Šokuje ma, že sú pritom až bezškrupulózni“, dodáva. Nadraďujú tým podľa neho úzke stranícke záujmy nad záujmy spoločnosti.Hyeny, idioti, špinavé protislovenské prostitútky, slizké hady – to sú len niektoré z výrazov, ktorými častoval a častuje novinárov staronový premiér. V minulosti novinárov urážal a hneval sa nich, dnes z časti robí dokonca nepriateľov. A ak vybrané médiá pôvodne ani nechcel púšťať na úrad vlády, postoj transformoval a najnovšie s nimi „prerušil komunikáciu“. Neplnia si podľa neho povinnosť – pravdivo, všestranne a včas informovať „osobitne o krokoch vlády a jej predsedu“. Ich šéfredaktori však Robertovi Ficovi kontrujú: médiá sú v demokraciách kontrolórmi moci, nie jej PR oddeleniami. Ako premiér takýmto prístupom podľa nich robí z vybraných médií terče a legitimizuje útoky voči nim. James Madison, štvrtý prezident Spojených štátov amerických, svojho času napísal, že „vláda ľudu bez informovanosti ľudu, alebo bez možnosti získať informácie, je iba prológom frašky alebo tragédie”. „Prístup Roberta Fica je z tohto pohľadu záťažovou skúškou pre slovenskú demokraciu“, reaguje Pavol Szalai. „Možno tu hovoriť o tlakoch, ktoré oslabujú slobodu tlače“, dodáva. A bez slobody tlače sa podľa neho oslabuje dobrá správa vecí verejných, doslova neexistuje boj proti korupcii a kontrola moci. V podcaste sa pozrieme, čo môže byť hrádzou pre takéto chúťky politikov obmedzovať nezávislé médiá. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Obmedzovanie práce novinárov. | Hostia: Tomáš Kamenec (právnik a expert na mediálne právo) a Pavol Szalai (analytik, organizácia Reportéri bez hraníc). | Úrad vlády pod vedením Roberta Fica bude prehodnocovať akreditácie novinárov. Kritických novinárov z denníkov Denník N, SME, televízie Markíza a portálu Aktuality.sk označuje za nepriateľov a odmieta s nimi komunikovať. Čoraz väčší priestor na otázky naopak dostávajú zástupcovia alternatívnych portálov, bez jasnej vlastníckej štruktúry a preukázateľne šíriace dezinformácie. Je zákonné, ak sa premiér otočí chrbtom relevantným médiám a ich čitateľom a divákom? Budú jeho príklad nasledovať aj ďalší členovia vlády? Kto rozhoduje o práve novinárov klásť otázky a trvať na odpovedi? V akom stave je mediálna scéna na Slovensku a je sloboda médií na Slovensku ohrozená? Sú štandardné médií v ére sociálnych sietí rovnako dôležité, alebo dokonca ešte dôležitejšie, ako v minulosti? | Moderuje: Soňa Otajovičová. | V premiére každý pracovný deň v Rádiu Slovensko po 18:30. Diskusiu K veci pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Tento týždeň uplynie päť rokov od vraždy investigatívneho novinára portálu Aktuality.sk Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Aj po rokoch sme svedkami útokov na novinárov, ktoré neubúdajú a skôr vidíme nárasty útokov. Podľa najnovšieho výskumu Investigatívneho centra Jána Kuciaka až dve tretiny slovenských novinárov zažilo za posledných dvanásť mesiacov vyhrážky alebo útoky. Momentálna situácia nenasvedčuje tomu, že budeme svedkami výraznej zmeny. „Čaká nás veľmi ostrá predvolebná kampaň. Som presvedčený, že sa budú zneužívať útoky aj voči novinárom,“ hovorí v podcaste šéf investigatívneho centra Jána Kuciaka Lukáš Diko.    Čo sa zmenilo a nezmenilo pre novinárov po piatich rokoch od vraždy Jána Kuciaka? Prečo je Slovensko v rebríčku slobody tlače na 27. mieste? A ako môže vyzerať mediálne prostredie po najbližších parlamentných voľbách? V druhej téme podcastu odpovie Pavol Szalai z Reportérov bez hraníc.

Od vraždy investigativneho novinara Jána Kuciaka ubehlo päť rokov. Ako je to dness s bezpečnostou novinarov vo svete a aká je úroveň slobody médií na Slovensku? V podcaste budete počuť Pavla Szalaia z Reportérov bez hraníc.  „Stále sa posilňuje trend, kedy zomiera viac novinárov v krajinách, ktoré sú oficiálne v mieri, ako vo vojnových krajinách," opisuje v podcaste Pavol Szalai z Reportérov bez hraníc. Za posledné roky máme podľa Szalaia aj najvyššie čísla uväznených novinárov. „Celkovo je vyše 500 novinárov vo väzení," Podľa neho štáty zlyhávajú pri ochrane novinárov voči organizovanému zločinu - ako napríklad v Mexiku. „Alebo sa štáty priamo podieľajú na ich vraždách," hovorí. Ako vyzerá likvidácia slobodných medií? Ako je na tom Slovensko so slobodou médií? A v ktorých krajinách sa cítia novinári najbezpečnejšie? V podcaste tiež budete počuť, čo dokáže robiť Európska únia pre bezpečnosť novinárov a o čom je návrh Európskeho aktu o slobode médií. Odpovedá Vladimír Bilčík z Modrej koalície. Podcast Európa vzniká v spolupráci redakcie Aktuality.sk s Európskym parlamentom. Podcast pripravila Denisa Hopková.

Tento týždeň uplynie päť rokov od vraždy investigatívneho novinára portálu Aktuality.sk Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Aj po rokoch sme svedkami útokov na novinárov, ktoré neubúdajú a skôr vidíme ich nárast. Podľa najnovšieho výskumu Investigatívneho centra Jána Kuciaka až dve tretiny slovenských novinárov zažilo za posledných dvanásť mesiacov vyhrážky alebo útoky. Momentálna situácia nenasvedčuje tomu, že budeme svedkami výraznej zmeny. „Čaká nás veľmi ostrá predvolebná kampaň. Som presvedčený, že sa budú zneužívať útoky aj voči novinárom,“ hovorí v podcaste šéf investigatívneho centra Jána Kuciaka Lukáš Diko.  Čo sa zmenilo a nezmenilo pre novinárov po piatich rokoch od vraždy Jána Kuciaka? Prečo je Slovensko v rebríčku slobody tlače na 27. mieste? A ako môže vyzerať mediálne prostredie po najbližších parlamentných voľbách? V druhej téme podcastu odpovie Pavol Szalai z Reportérov bez hraníc.

From 2022, Greece ranks the worst of all EU countries in the RSF ranking for press freedom. Why has it fallen from 70th to 108th out of 180 countries? What is happening to the media in the so-called birthplace of democracy? The first episode of the podcast series offers an informative retrospective for both international and Greek audiences, setting the context for a better understanding of the following episodes. Therefore, it is a short walk through all the issues that were the criteria for downgrading Greece's position: surveillance, the murder of a journalist, SLAPPS, self-censorship and censorship, and economic manipulation. Show notes:For this episode, our guests are Antonis Kalogeropoulos, a communication and Media Lecturer at the University of Liverpool and Postdoctoral Research Fellow at the Reuters Institute; Pavol Szalai, Head of the European Union & Balkans Desk at Reporters Without Borders; and Lamprini Papadopoulou, an assistant Professor at the Department of Communication and Media of the Kapodistrian University of Athens. Hosted on Acast. See acast.com/privacy for more information.

Of all the things that prevent a journalist from doing his job, there is only one invincible obstacle. Murder. In Greece, a journalist who covered crime news, George Karaiwaz, was killed. A delayed government response followed the murder, and even today, the process of solving the murder seems slow to non-existing. For the third episode, we talked among others to the widow of the murdered journalist, experienced crime reporters, and Pavol Szalai from RSF to understand the context in which the Karaiwaz was killed. Show notes: For this episode, our guests are Statha Alexandropoulou-Karaivaz, widow of the murdered journalist; Panos Sobolos, one of the most experienced crime reporters in Greece; Babis Polychroniadis, a journalist who is following the Greek Mafia trial in court; MEP Costas Arvanitis; Pavol Szalai, Head of European Union & Balkans Desk at Reporters Without Border; and Maria Antoniadou, president of the Journalists' Union of Athens (ESIEA). Hosted on Acast. See acast.com/privacy for more information.

Recently Greek Prime Minister Kyriakos Mitsotakis dismissed concerns about media independence in his country and labelled the Reporters Without Borders (RSF) assessment of Greece as lying in 108th place in the organisation's annual World Press Freedom Index as "crap".In this episode, Nick Malkoutzis and Phoebe Fronista look into why Greece has scored so badly in the RSF ranking and try to find exactly where the problem with Greece's media lies.They speak to Pavol Szalai, the head of EU/Balkans Desk at RSF, about why Greece scores worse than every other EU country when it comes to media freedom.Also, Yannis Palaiologos, a former Brussels correspondent for Kathimerini newspaper, discusses whether the RSF index provides a true reflection of the shortcomings of journalism in Greece.Useful readingRSF World Press Freedom Index: https://rsf.org/en/rsf-s-2022-world-press-freedom-index-new-era-polarisationRSF's factfile on Greece: https://rsf.org/en/country/greeceA game for press freedom in Greece by Stavros Malichudis: https://wearesolomon.com/mag/accountability/a-game-for-press-freedom-in-greece/How Greece became Europe's worst place for press freedom by Nektaria Stamouli: https://www.politico.eu/article/greece-became-europe-worst-place-press-freedom/A State of Absolute Solitude by Tassos Telloglou: https://www.boell.de/en/2022/12/08/state-absolute-solitudeGreek Photojournalist Nikos Pilos Arrested and Charged: https://fom.coe.int/en/alerte/detail/107638266Greece's triangle of power (2012) by Stephen Grey: https://www.reuters.com/article/us-greece-media-idUSBRE8BG0CF20121217 Hosted on Acast. See acast.com/privacy for more information.

Nova era polarizacije. Tako so pri mednarodni organizaciji Novinarji brez meja naslovili 20. izdajo indeksa svobode medijev po svetu. Ugotavljajo, da se v informacijskem kaosu, ki smo mu priča, dogaja polarizacija tako na ravni držav kot na mednarodni ravni. Slovenija pri tem ni izjema in tako ne zaostaja za trendom polarizacije. To se vidi tudi pri letošnji oceni na indeksu svobode medijev in mestu, ki ga je zasedla. Slovenija je namreč padla za 18 mest. Tako nizko še ni bila nikoli. Zdaj se na indeksu svobode medijev uvršča v kategorijo držav, ki so označene kot “problematične”. "Slovenija se je pomaknila iz kategorije držav, v kateri so razmere opisane kot "zadovoljive", v kategorijo držav, v kateri so razmere opisane kot "problematične". Slovenija je izgubila 18 mest. S 36 je padla na 54 mesto." - Pavol Szalai, Novinarji brez meja

El acoso en línea a mujeres periodistas por años pasó inadvertido. Se minimizó, no se crearon protocolos y se trató como una violencia igual a las demás. Diferentes organizaciones como la UNESCO y Reporteros Sin Fronteras alertan en Francia sobre el vertiginoso aumento de casos y sobre las tareas que tienen por cumplir las salas de redacción, las redes sociales y el Estado. Es el inicio de la jornada laboral, Marie Krischen trabaja como periodista para Buzzfeed en Francia y el día anterior publicó una nota en la que señalaba la diferencia del tamaño de los bolsillos de los pantalones de las mujeres y de los hombres. De repente las notificaciones empiezan a llegar a su celular. No paran: mensajes privados, menciones, comentarios del tipo “suicídate” o “deberías ser despedida”. La violencia que recibió Marie es ciberacoso y es un problema que va en aumento. Según Reporteros Sin Fronteras (RSF), el 73% de la violencia machista a mujeres periodistas se da en internet. Además, la UNESCO reportó en el 2021 que 7 de cada 10 reporteras habían sufrido alguna vez agresiones en línea. En esos momentos lo que más le asustaba a Krischen era que la violencia escalara: “Conozco historias en las que las amenazas a periodistas salieron de lo virtual y fueron muy dañinas”, afirma Krischen. Los temores no son infundados. Según la UNESCO, el 20% de las mujeres que se enfrentaron a agresiones físicas, encontraron un vínculo entre éstas y el ciberacoso que recibieron. Elodie Viale, experta en el ciberacoso a mujeres periodistas y consultora para la organización Pen America, afirma que hay una conexión directa entre ser acosada en línea y ser atacada físicamente. “Por ejemplo, la periodista Daphne Caruana Galicia fue asesinada hace cuatro años en Malta, y antes de su muerte, definitivamente recibió insultos y amenazas en internet”, dice Viale.   La violencia por ser mujer Son diferentes los insultos que puede llegar a recibir un hombre con respecto de una mujer periodista. Ellas especialmente tienen que lidiar con los mensajes con contenido sexual. Guilherme Canela, jefe del área de libertad de expresión y protección a periodistas en UNESCO, explica también que “las mujeres periodistas reciben violencias en línea relacionadas con su familia”. Este tipo de violencia la sufrió la periodista Nadia Daam en 2017, cuando fue atacada luego de que criticara un foro en línea que tenía comentarios machistas. “Recibí un mensaje que decía ‘hola cómo está' y al lado ponía el nombre de mi hija. Eso me heló la sangre. Me inscribieron contra mi voluntad en todas las páginas de citas y de porno con mis fotos”, cuenta Daam. Para Guilherme Canela, la violencia en línea contra mujeres reporteras se basa también en desacreditarlas “es una cuestión de 'yo te amenazo porque tú como mujer no deberías cubrir este tema'”. ¿Qué hace el Estado? En Francia el ciberacoso es un delito sancionable con dos años de cárcel y 30.000 euros de multa. En el caso de Nadia, han sido juzgadas dos personas de las siete contra las cuales se presentaron denuncias. En otros casos ni siquiera hubo condenas. También en 2017 la periodista Julie Harnau fue ciberacosada por un grupo neonazi, luego de que ella publicara una reseña de un bar en el que los encargados elogiaban la colonización. Por este caso a inicios del 2020 sólo hubo una condena. “Los acosadores se aprovechan de un sistema judicial que no está adaptado para castigarlos; interpuse cinco denuncias por injuria, amenaza de muerte y solo una por ciberacoso, pero esta no fue tenida en cuenta integralmente dentro del caso”, dice Harnau. Para Guilherme Canela de UNESCO la investigación de crímenes digitales es compleja y por ello requiere ciertas habilidades de la Fiscalía y de los ministerios públicos. Para él es clave “incluir estas capacidades, sobre cómo se adopta una perspectiva de género en los crímenes contra mujeres periodistas". En septiembre de este año la Comisión Europea emitió una serie de recomendaciones que buscan que los Estados miembros tomen acciones que favorezcan especialmente la protección de mujeres periodistas. A diferencia de otras regiones, Europa es una de las primeras en realizar este tipo de alertas. Las redes sociales Todo este ciberacoso ocurre, mayoritariamente, dentro de las redes sociales. Las dos principales compañías Facebook y Twitter aseguran que están mejorando sus políticas y mecanismos para que el acoso no suceda. Por ejemplo, Twitter puso a prueba un nuevo modo de seguridad, una función que bloquea temporalmente las cuentas durante siete días por usar lenguaje potencialmente dañino. Y por su lado, Facebook anunció recientemente que categorizaría a periodistas como figuras públicas involuntarias, con lo que aumentarán las protecciones contra el acoso. Sin embargo, para RSF las redes sociales carecen de buenos mecanismos de protección. Pavol Szalai, el encargado de la zona Europa de RSF, cuenta que presentaron una queja ante Facebook por prácticas comerciales engañosas, pues “se comprometen a proteger a los usuarios, pero hemos encontrado que no respetan esto en casos de acoso a periodistas”. La organización Pen América publicó este año una serie de recomendaciones con herramientas claras que las redes sociales pueden tomar para luchar contra el ciberacoso, entre estas está crear un botón de emergencia, para que si alguna periodista lo activa se pueda desencadenar un sistema de protección. Las salas de redacción La forma en la que las y los editores lidian con el ciberacoso puede marcar la diferencia en cómo la periodista se puede ver afectada. En el caso de Nadia Daam las empresas para las que trabajaba le ofrecieron protección y vigilancia a su casa y a la escuela de su hija. Y aunque Marie Krischen no recibió un esquema de protección, sí se sintió respaldada por su jefa. “Tuve suerte de que mi editora en jefe conocía muy bien este fenómeno. Entonces estuve respaldada por ella. Pero puede ser muy problemático cuando tu jefe no está enterado de este tipo de acoso, o a veces ni siquiera le importa”, afirma Krischen. Sin embargo, según las estadísticas de la UNESCO, Marie y Nadia forman parte de una minoría que fue apoyada por el medio para el que trabajaban. Según Guilherme Canela “un número muy bajo de periodistas que sufrieron violencia en línea se sintieron respaldadas, amparadas, auxiliadas por sus propias empresas de medios". Para Elodie Viale, consultora para Pen America, el problema parte de las narrativas que se manejan dentro de las mismas salas de redacción “en el periodismo no nos gusta hablar del bienestar. Decimos que tenemos que ser fuertes, especialmente las mujeres periodistas, ellas no se quieren quejar, porque van a pensar que eres débil y tienes que pelear contra eso”. Para Reporteros Sin Fronteras las salas de redacción han tardado en tomar medidas porque se ha minimizado el problema. “Deberían ser responsables de dar asistencia psicológica cuando las periodistas se enfrentan al ciberacoso. También podrían entrenar a sus periodistas en cómo responder, o tener expertos en las salas de redacción que puedan ayudar a manejar la situación”, afirma Pavol Szalai, de RSF. ¿Qué hacer? Mientras cada institución o empresa francesa involucrada en esta problemática toma cartas en el asunto, se puede, por un lado, acceder al Manual contra el acoso en línea de Pen América, que está disponible en español, inglés y francés. Y por otro lado también se puede denunciar el ciberacoso a Reporteros Sin Fronteras, quienes ofrecen ayuda psicológica y legal.

El acoso en línea a mujeres periodistas por años pasó inadvertido. Se minimizó, no se crearon protocolos y se trató como una violencia igual a las demás. Diferentes organizaciones como la UNESCO y Reporteros Sin Fronteras alertan en Francia sobre el vertiginoso aumento de casos y sobre las tareas que tienen por cumplir las salas de redacción, las redes sociales y el Estado. Es el inicio de la jornada laboral, Marie Krischen trabaja como periodista para Buzzfeed en Francia y el día anterior publicó una nota en la que señalaba la diferencia del tamaño de los bolsillos de los pantalones de las mujeres y de los hombres. De repente las notificaciones empiezan a llegar a su celular. No paran: mensajes privados, menciones, comentarios del tipo “suicídate” o “deberías ser despedida”. La violencia que recibió Marie es ciberacoso y es un problema que va en aumento. Según Reporteros Sin Fronteras (RSF), el 73% de la violencia machista a mujeres periodistas se da en internet. Además, la UNESCO reportó en el 2021 que 7 de cada 10 reporteras habían sufrido alguna vez agresiones en línea. En esos momentos lo que más le asustaba a Krischen era que la violencia escalara: “Conozco historias en las que las amenazas a periodistas salieron de lo virtual y fueron muy dañinas”, afirma Krischen. Los temores no son infundados. Según la UNESCO, el 20% de las mujeres que se enfrentaron a agresiones físicas, encontraron un vínculo entre éstas y el ciberacoso que recibieron. Elodie Viale, experta en el ciberacoso a mujeres periodistas y consultora para la organización Pen America, afirma que hay una conexión directa entre ser acosada en línea y ser atacada físicamente. “Por ejemplo, la periodista Daphne Caruana Galicia fue asesinada hace cuatro años en Malta, y antes de su muerte, definitivamente recibió insultos y amenazas en internet”, dice Viale.   La violencia por ser mujer Son diferentes los insultos que puede llegar a recibir un hombre con respecto de una mujer periodista. Ellas especialmente tienen que lidiar con los mensajes con contenido sexual. Guilherme Canela, jefe del área de libertad de expresión y protección a periodistas en UNESCO, explica también que “las mujeres periodistas reciben violencias en línea relacionadas con su familia”. Este tipo de violencia la sufrió la periodista Nadia Daam en 2017, cuando fue atacada luego de que criticara un foro en línea que tenía comentarios machistas. “Recibí un mensaje que decía ‘hola cómo está' y al lado ponía el nombre de mi hija. Eso me heló la sangre. Me inscribieron contra mi voluntad en todas las páginas de citas y de porno con mis fotos”, cuenta Daam. Para Guilherme Canela, la violencia en línea contra mujeres reporteras se basa también en desacreditarlas “es una cuestión de 'yo te amenazo porque tú como mujer no deberías cubrir este tema'”. ¿Qué hace el Estado? En Francia el ciberacoso es un delito sancionable con dos años de cárcel y 30.000 euros de multa. En el caso de Nadia, han sido juzgadas dos personas de las siete contra las cuales se presentaron denuncias. En otros casos ni siquiera hubo condenas. También en 2017 la periodista Julie Harnau fue ciberacosada por un grupo neonazi, luego de que ella publicara una reseña de un bar en el que los encargados elogiaban la colonización. Por este caso a inicios del 2020 sólo hubo una condena. “Los acosadores se aprovechan de un sistema judicial que no está adaptado para castigarlos; interpuse cinco denuncias por injuria, amenaza de muerte y solo una por ciberacoso, pero esta no fue tenida en cuenta integralmente dentro del caso”, dice Harnau. Para Guilherme Canela de UNESCO la investigación de crímenes digitales es compleja y por ello requiere ciertas habilidades de la Fiscalía y de los ministerios públicos. Para él es clave “incluir estas capacidades, sobre cómo se adopta una perspectiva de género en los crímenes contra mujeres periodistas". En septiembre de este año la Comisión Europea emitió una serie de recomendaciones que buscan que los Estados miembros tomen acciones que favorezcan especialmente la protección de mujeres periodistas. A diferencia de otras regiones, Europa es una de las primeras en realizar este tipo de alertas. Las redes sociales Todo este ciberacoso ocurre, mayoritariamente, dentro de las redes sociales. Las dos principales compañías Facebook y Twitter aseguran que están mejorando sus políticas y mecanismos para que el acoso no suceda. Por ejemplo, Twitter puso a prueba un nuevo modo de seguridad, una función que bloquea temporalmente las cuentas durante siete días por usar lenguaje potencialmente dañino. Y por su lado, Facebook anunció recientemente que categorizaría a periodistas como figuras públicas involuntarias, con lo que aumentarán las protecciones contra el acoso. Sin embargo, para RSF las redes sociales carecen de buenos mecanismos de protección. Pavol Szalai, el encargado de la zona Europa de RSF, cuenta que presentaron una queja ante Facebook por prácticas comerciales engañosas, pues “se comprometen a proteger a los usuarios, pero hemos encontrado que no respetan esto en casos de acoso a periodistas”. La organización Pen América publicó este año una serie de recomendaciones con herramientas claras que las redes sociales pueden tomar para luchar contra el ciberacoso, entre estas está crear un botón de emergencia, para que si alguna periodista lo activa se pueda desencadenar un sistema de protección. Las salas de redacción La forma en la que las y los editores lidian con el ciberacoso puede marcar la diferencia en cómo la periodista se puede ver afectada. En el caso de Nadia Daam las empresas para las que trabajaba le ofrecieron protección y vigilancia a su casa y a la escuela de su hija. Y aunque Marie Krischen no recibió un esquema de protección, sí se sintió respaldada por su jefa. “Tuve suerte de que mi editora en jefe conocía muy bien este fenómeno. Entonces estuve respaldada por ella. Pero puede ser muy problemático cuando tu jefe no está enterado de este tipo de acoso, o a veces ni siquiera le importa”, afirma Krischen. Sin embargo, según las estadísticas de la UNESCO, Marie y Nadia forman parte de una minoría que fue apoyada por el medio para el que trabajaban. Según Guilherme Canela “un número muy bajo de periodistas que sufrieron violencia en línea se sintieron respaldadas, amparadas, auxiliadas por sus propias empresas de medios". Para Elodie Viale, consultora para Pen America, el problema parte de las narrativas que se manejan dentro de las mismas salas de redacción “en el periodismo no nos gusta hablar del bienestar. Decimos que tenemos que ser fuertes, especialmente las mujeres periodistas, ellas no se quieren quejar, porque van a pensar que eres débil y tienes que pelear contra eso”. Para Reporteros Sin Fronteras las salas de redacción han tardado en tomar medidas porque se ha minimizado el problema. “Deberían ser responsables de dar asistencia psicológica cuando las periodistas se enfrentan al ciberacoso. También podrían entrenar a sus periodistas en cómo responder, o tener expertos en las salas de redacción que puedan ayudar a manejar la situación”, afirma Pavol Szalai, de RSF. ¿Qué hacer? Mientras cada institución o empresa francesa involucrada en esta problemática toma cartas en el asunto, se puede, por un lado, acceder al Manual contra el acoso en línea de Pen América, que está disponible en español, inglés y francés. Y por otro lado también se puede denunciar el ciberacoso a Reporteros Sin Fronteras, quienes ofrecen ayuda psicológica y legal.

Mal vysvetľovať pred poslancami, reagoval na sociálnej sieti. Generálny prokurátor Maroš Žilinka. Reaguje naňho aj medzinárodná novinárska organizácia Reportéri bez hraníc. „Konfrontácia generálneho prokurátora otázkami bola vo verejnom záujme. Rozhodnutia prokuratúry totiž vzbudili kontroverzie a zaslúžia si vysvetlenie, tvrdí pre náš podcast Pavol Szalai z parížskej centrály Reportérov bez hraníc. B udete počuť aj reakciu R. Fica na svedectvo Jaromíra Čižnára, že práve jemu mal púšťať nahrávku Gorily.

Mal vysvetľovať pred poslancami, reagoval na sociálnej sieti. Generálny prokurátor Maroš Žilinka. Reaguje naňho aj medzinárodná novinárska organizácia Reportéri bez hraníc. „Konfrontácia generálneho prokurátora otázkami bola vo verejnom záujme. Rozhodnutia prokuratúry totiž vzbudili kontroverzie a zaslúžia si vysvetlenie, tvrdí pre náš podcast Pavol Szalai z parížskej centrály Reportérov bez hraníc. B udete počuť aj reakciu R. Fica na svedectvo Jaromíra Čižnára, že práve jemu mal púšťať nahrávku Gorily.

Pavol Szalai is the head of the EU and Balkan desk at the international media advocacy organization Reporters Without Borders. In a globally declining media freedom climate, he has his work cut out for him reporting on threats and violations against journalists. In this interview with Alice Taylor, they discuss the Albanian anti-defamation package, what the EU needs to do to halt authoritarian grip on media, recent developments in the Jan Kuciak murder case, and also, some of the positive developments in the region.

A free press is a core element of any functioning democracy. Yet the situation has worsened on all continents, as can be seen in the 2021 Reporters Without Borders ranking of press freedom. The COVID-19 pandemic has served as a justification to further crackdown on journalistic independence. We invited Pavol Szalai, Head of EU/Balkans Desk at Reporters Without Borders, to discuss the press freedom situation in Europe with a special focus on the Eastern European region. The interview was conducted by Aleksandra Kuśnierkiewicz. Joanna Jakubowska was the publisher of this episode.

„Žurnalistika je najlepšia vakcína“ – nie však proti covidu, ale dezinformáciám. Za týmto výrokom je Christophe Deloire z medzinárodnej organizácie Reportéri bez hraníc. Len pred pár dňami zverejnila táto medzinárodná novinárska organizácia rebríček slobody tlače vo svete. Pod svetom sa tu myslí 180tka krajín a rebríčkom index, ktorý vyhodnocuje úroveň slobody práce novinárov.   Európa v ňom vychádza ako „najpriaznivejšie“ miesto pre slobodnú žurnalistiku. Slovensko zaznamenalo prepad o dve priečky 35. miesto. Najmä pre „čakanie na spravodlivosť“ v prípade vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny.   Pandémiu zachytil index ako zámienku pre mnohých silných posilniť svoje postavenie na úkor práva verejnosti na informácie dôležité pre život.   V parížskej centrále Reportérov bez hraníc pracuje aj rodák z Bratislavy, s predchádzajúcou skúsenosťou novinára a analytika - Pavol Szalai.   Pred časom sa nebál otvorene prehovoriť v kauze predraženého predsedníctva Slovenska v Rade EÚ so Zuzanou Hlávkovou. Dnes mu aj táto skúsenosť pomáha radiť novinárom v rôznych častiach sveta.   Na stav slobody tlače aj v našich končinách sa pozrieme optikou človeka, ktorý ju sleduje v globálnom meradle.   Moderuje Jaroslav Barborák.

„Žurnalistika je najlepšia vakcína“ – nie však proti covidu, ale dezinformáciám. Za týmto výrokom je Christophe Deloire z medzinárodnej organizácie Reportéri bez hraníc. Len pred pár dňami zverejnila táto medzinárodná novinárska organizácia rebríček slobody tlače vo svete. Pod svetom sa tu myslí 180tka krajín a rebríčkom index, ktorý vyhodnocuje úroveň slobody práce novinárov.   Európa v ňom vychádza ako „najpriaznivejšie“ miesto pre slobodnú žurnalistiku. Slovensko zaznamenalo prepad o dve priečky 35. miesto. Najmä pre „čakanie na spravodlivosť“ v prípade vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny.   Pandémiu zachytil index ako zámienku pre mnohých silných posilniť svoje postavenie na úkor práva verejnosti na informácie dôležité pre život.   V parížskej centrále Reportérov bez hraníc pracuje aj rodák z Bratislavy, s predchádzajúcou skúsenosťou novinára a analytika - Pavol Szalai.   Pred časom sa nebál otvorene prehovoriť v kauze predraženého predsedníctva Slovenska v Rade EÚ so Zuzanou Hlávkovou. Dnes mu aj táto skúsenosť pomáha radiť novinárom v rôznych častiach sveta.   Na stav slobody tlače aj v našich končinách sa pozrieme optikou človeka, ktorý ju sleduje v globálnom meradle.   Moderuje Jaroslav Barborák.

V Grécku za bieleho dňa brutálne zavraždili novinára. Vedúci oddelenia pre EÚ a Balkán z Reportérov bez hraníc Pavol Szalai hovorí, že grécki novinári sú na tom asi dvakrát horšie ako slovenskí. Rozprávala sa s ním Monika Tódová.

La liberté de presse reste un enjeu crucial pour la démocratie, encore plus pendant ces temps de reductions temporaires de la liberté. Pendant que l’on soigne les effets du virus, Île d’Europe, dans sa version confinée/deconfinée, se lance à la rencontre de ceux qui soignent les journalistes. Et donc il est temps d’un detour en Bulgarie. La Bulgarie occupe la position 111 dans le classement de la liberté de presse de Reporters Sans Frontières. Boris Meggiorin rencontre Pavol Szalai, expert de la liberté de presse en Europe, pour comprendre les raisons de ce résultat qui souligne le danger vécu par les journalistes bulgares. Interview en anglais. Invité: Pavol Szalai. Emission présentée par Boris Meggiorin. Photo par Biela vrana/Ctibor Bachraty.

Daň z uhlíka na hraniciach EÚ môže ochrániť aj slovenských oceliarov, hovorí MAROŠ ŠEFČOVIČ v druhej časti podcastu EURACTIV.sk. Eurokomisár upozorňuje, že Slovensko môže v tomto desaťročí získať z Európskej únie až miliardu eur na inovácie v zelenej ekonomike, musí však pripraviť dobré projekty. Slovenských manažérov v zahraničných automobilkách vyzýva, aby sa zasadzovali za výrobu elektromobilov v domovine. ------- Pripravili Zuzana Gabrižová, Pavol Szalai, Štefan Bako a Adam Bajla. -------- Všetky podcasty portálu EURACTIV Slovensko si môžete vypočuť na www.euractiv.sk/podcasty, v aplikácii Apple podcasty, PodBean, Sticher, Google podcasty a streamovacej služby Spotify.

Slovenský eurokomisár avizuje pravidelné správy o dodržiavaní demokratických princípov vo všetkých členských štátoch EÚ. Aj krajiny, kde sa právny štát považoval za vyriešený, čelia výzvam, vysvetľuje MAROŠ ŠEFČOVIČ. V prvej časti podcastu EURACTIV.sk predstavuje svoje plány v novej funkcii, kde bude mať na starosti konferenciu o budúcnosti Európy, legislatívnu iniciatívu europarlamentu či zníženie administratívnej záťaže. ------- Pripravili Zuzana Gabrižová, Pavol Szalai, Štefan Bako a Adam Bajla. -------- Všetky podcasty portálu EURACTIV Slovensko si môžete vypočuť na www.euractiv.sk/podcasty, v aplikácii Apple podcasty, PodBean, Sticher, Google podcasty a streamovacej služby Spotify.

VOĽBY 2020 | Minister hospodárstva za Smer-SD, ktorý do parlamentu kandiduje zo 6. miesta, chce prebrať kompetencie rezortu životného prostredia. Súhlasí s uhlíkovou neutralitou v roku 2050 aj so zavedením uhlíkového cla. ------- Podcast je súčasťou série predvolebných rozhovorov s expertmi politických strán na rôzne tematické oblasti. Prinesieme jeden podcast za každú relevantnú politickú stranu, pričom témy rozhovorov sa budú líšiť ------- Opatrenie spolufinancované Európskou úniou ------- Pripravili Katarína Detersová, Pavol Szalai, Štefan Bako a Adam Bajla. -------- Všetky podcasty portálu EURACTIV Slovensko si môžete vypočuť na www.euractiv.sk/podcasty, v aplikácii Apple podcasty, PodBean, Sticher, Google podcasty a streamovacej služby Spotify.

VOĽBY 2020 | Minister hospodárstva za Smer-SD, ktorý do parlamentu kandiduje zo 6. miesta, chce prebrať kompetencie rezortu životného prostredia. Súhlasí s uhlíkovou neutralitou v roku 2050 aj so zavedením uhlíkového cla. ------- Podcast je súčasťou série predvolebných rozhovorov s expertmi politických strán na rôzne tematické oblasti. Prinesieme jeden podcast za každú relevantnú politickú stranu, pričom témy rozhovorov sa budú líšiť ------- Pripravili Katarína Detersová, Pavol Szalai, Štefan Bako a Adam Bajla. -------- Všetky podcasty portálu EURACTIV Slovensko si môžete vypočuť na www.euractiv.sk/podcasty, v aplikácii Apple podcasty, PodBean, Sticher, Google podcasty a streamovacej služby Spotify.

Voľby 202O | Pri otázkach o európskej armáde je skeptický. Súčasný plán rozvoja slovenskej obrany by roztrhal. Rusko by v strategických dokumentoch tak, ako naši susedia, označil za hrozbu. Za účasti OĽaNO v budúcej vláde by podľa tieňového ministra obrany nová koalícia nemala problém pripraviť kvalitný obranný program. ------- Podcast je súčasťou série predvolebných rozhovorov s expertmi politických strán na rôzne tematické oblasti. Prinesieme jeden podcast za každú relevantnú politickú stranu, pričom témy rozhovorov sa budú líšiť ------- Pripravili Katarína Detersová, Pavol Szalai, Štefan Bako a Adam Bajla. -------- Všetky podcasty portálu EURACTIV Slovensko si môžete vypočuť na www.euractiv.sk/podcasty, v aplikácii Apple podcasty, PodBean, Sticher, Google podcasty a streamovacej služby Spotify.

Voľby 2020 | Rusko považuje za hrozbu a v slovenských strategických dokumentoch by sme to podľa gestorky strany KDH pre európsku a zahraničnú politiku mali deklarovať. Kultúrno-etické otázky by mal Brusel jednoznačne ponechať na členských štátoch, hovorí. Miriam Lexmann je zvolenou europoslankyňou, poradkyňou strany KDH pre zahraničnú a európsku politiku a jednou z tvorkýň programu strany v tejto oblasti. V rozhovore s ňou sa dozviete: - či očakáva brexit koncom januára, - dokedy by KDH podporovalo sankcie voči Rusku, - prečo by bola za asertívnejšie vystupovanie voči Číne a akými spôsobmi by to malá krajina ako Slovensko vedela zvládnuť, že komponenty spoločnosti Huawei považuje za hrozbu, ktorá by sa mala odzrkadliť aj pri budovaní novej infraštruktúry 5G sietí, - či by mala EÚ ostať kresťanským klubom, nakoľko KDH požaduje zastavenie prístupových rokovaní s Tureckom. ------- Podcast je súčasťou série predvolebných rozhovorov s expertmi politických strán na rôzne tematické oblasti. Prinesieme jeden podcast za každú relevantnú politickú stranu, pričom témy rozhovorov sa budú líšiť ------- Pripravili Katarína Detersová, Pavol Szalai, Štefan Bako a Adam Bajla. -------- Všetky podcasty portálu EURACTIV Slovensko si môžete vypočuť na www.euractiv.sk/podcasty, v aplikácii Apple podcasty, PodBean, Sticher, Google podcasty a streamovacej služby Spotify.

Voľby 2020 | V tomto štádiu dáva najväčší zmysel dva bloky v Mochovciach dostavať, hovorí ERIK BALÁŽ v druhom zo predvolebnom podcaste. Kandidát koalície PS/Spolu na ministra životného prostredia a energetiky však vidí najväčšiu nádej v solárnej energii. Erik Baláž je podpredsedom strany Spolu-OD, vo februárových parlamentných voľbách kandiduje za koalíciu PS/Spolu z tretieho miesta. O dlhoročnom ochranárovi a filmárovi stranícki kolegovia hovoria ako o budúcom ministrovi životného prostredia. ------- Podcast je súčasťou série predvolebných rozhovorov s expertmi politických strán na rôzne tematické oblasti. Prinesieme jeden podcast za každú relevantnú politickú stranu, pričom témy rozhovorov sa budú líšiť ------- Pripravili Katarína Detersová, Pavol Szalai, Štefan Bako a Adam Bajla. -------- Všetky podcasty portálu EURACTIV Slovensko si môžete vypočuť na www.euractiv.sk/podcasty, v aplikácii Apple podcasty, PodBean, Sticher, Google podcasty a streamovacej služby Spotify.

Editori EURACTIV.sk sledovali híringy vybraných eurokomisárov, aby ste vy nemuseli. Podcast analyzuje híringy Věry Jourovej (hodnoty a transparentnosť), Valdisa Dombrovskisa (hospodárstvo), Josepa Borrella (európska diplomacia), Margrethe Vestager (hospodárska súťaž a digitalizácia) Fransa Timmermansa (klíma), Sylvie Goulard (vnútorný trh a priemysel), Janusza Wojciechowskeho (poľnohospodárstvo). -------- Pripravili Zuzana Gabrižová, Lucia Yar, Pavol Szalai, Katarína Detersová, Štefan Bako a Adam Bajla. -------- Všetky podcasty portálu EURACTIV Slovensko si môžete vypočuť na www.euractiv.sk/podcasty, v aplikácii Apple podcasty, PodBean, Sticher, Google podcasty a streamovacej služby Spotify.

Editori EURACTIV.sk pozerali híringy vybraných eurokomisárov, aby ste vy nemuseli. Celkovo 27 hodín vypočúvania zosumarizovaných v necelých 40 minútach. Podcast mapuje híringy Maroša Šefčoviča (medzinštitucionálne vzťahy a strategický výhľad), Didiera Reyndersa (spravodlivosť), Heleny Dalli (rovnosť), Ylvy Johansson (vnútorné veci) Janusza Wojciechowského (poľnohospodárstvo), Elisy Ferreiry (súdržnosť a reformy), Sylvie Goulard (vnútorný trh), Kadri Simson (energetika), Jutty Urpilainen (medzinárodné partnerstvá) a Virnijusa Sinkevičiusa (životné prostredie a oceány). -------- Pripravili Zuzana Gabrižová, Marián Koreň, Pavol Szalai, Lucia Yar, Katarína Detersová a Štefan Bako. -------- Všetky podcasty portálu EURACTIV Slovensko si môžete vypočuť na www.euractiv.sk/podcasty, v aplikácii Apple podcasty, PodBean, Sticher, Google podcasty a streamovacej služby Spotify.

O tom, prečo podporil novú šéfku Európskej komisie, a čo si myslí o strane Andreja Babiša, s ktorou sedí v rovnakej frakcii, sa rozprával Pavol Szalai s poslancom Európskeho parlamentu Martinom Hojsíkom. V podcaste sa dozviete názory europoslanca za Progresívne Slovensko na jadrovú energiu, spaľovanie odpadu, emisie v priemysle, i to, či chce po voľbách v roku 2020 sedieť vo vláde. Rozhovor si môžete prečítať na: https://euractiv.sk/section/obehova-ekonomika/interview/hojsik-o-zachrane-klimy-ani-pri-snp-sa-nediskutovalo-o-nakladoch/ -------- Pripravili Pavol Szalai, Štefan Bako a Adam Bajla. -------- Všetky podcasty portálu EURACTIV Slovensko si môžete vypočuť na www.euractiv.sk/podcasty, v aplikácii Apple podcasty, PodBean, Sticher, Google podcasty a streamovacej služby Spotify.

S Michalom Wiezikom, poslancom Európskeho parlamentu za stranu SPOLU-OD (Európska ľudová strana) sa Pavol Szalai rozprával o programových cieľoch v EP, ale aj domácej politike. Ekológ Wiezik bude v europarlamente členom výboru pre životné prostredie a náhradníkom vo výbore pre poľnohospodárstvo. Rozhovor si môžete prečítať na: https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/interview/michal-wiezik-v-europskom-parlamente-chcem-byt-zdvihnutym-prstom/ -------- Pripravili Pavol Szalai a Štefan Bako. -------- Všetky podcasty portálu EURACTIV Slovensko si môžete vypočuť na www.euractiv.sk/podcasty, v aplikácii Apple podcasty, PodBean, Sticher, Google podcasty a streamovacej služby Spotify.

V Žiline sme sa rozprávali o životnom prostredí a kvalite ovzdušia na Slovensku. Čo spôsobuje znečistenie vzduchu, ktorý musíme dýchať? Čo s tým robíme, alebo skôr nerobíme? Odpovedali: - Ladislav Miko (Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku) - Norbert Kurilla (Ministerstvo životného prostredia SR) - Daniel Lešinský, environmentalista, CEPTA - Centrum pre trvaloudržateľné alternatívy Diskusiu moderoval Pavol Szalai, EURACTIV Slovensko

Úplné a dôsledné vyšetrenie vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Medzinárodný vyšetrovací tím, či monitoring slobody a plurality médií, ale aj poľnohospodárskych platieb na Slovensku. O to všetko nás vo svojej rezolúcii žiada Európsky parlament. O čom je rezolúcia o Slovensku a čo nám odporúča? Ako zatiaľ na odkazy EÚ reaguje Pellegriniho vláda? Braňo Závodský sa rozprával s editorom portálu Euractiv.sk Pavlom Szalaiom. Videozáznam relácie: https://www.expres.sk/139844/v-zahranici-nas-podla-analytika-pozitivne-reprezentuju-najma-demonstranti-ziadajuci-pravny-stat/