Podcasts about nebude

Co to znamená být dospělý? Starší generace v tom má jasno. Je to zodpovědnost, stabilita, práce, schopnost postarat se o rodinu a tak dále. Jenže generace Z v tom tápe a cítí spíš dospěLOST. Proč? Je s ní něco špatně? Do Generačního konfliktu jsme pozvali psychologa Dalibora Špoka a ten přišel se zajímavým vysvětlením. Špatně není nic, jen je vše jiné, než bylo. K nejistotě a nestabilitě současného světa delší hledání nutně patří. Jak se svět dospělosti mění, jak to ovlivňuje vztahy a životy? A v čem budou mít tápající mladí nakonec proti „stabilním“ boomerům výhodu? Poslechněte si!

Boj o umísťování soch ve veřejném prostoru už dávno není pouze otázkou estetickou či historickou. Stále častěji do podobných úvah promlouvají i nejrůznější politické pohnutky. V českém prostředí si můžeme pamatovat minulé kontroverze ohledně obnovení Mariánského sloupu na pražském Staroměstském náměstí. Ve Vídni zase leží na stole otázka, zda postavit, či nepostavit sochu polskému králi Janu III. Sobieskému, jenž velel v roce 1683 vojskům, která ubránila město před Turky.Všechny díly podcastu Názory a argumenty můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Co má společného Česko se zemí za Anglickým kanálem? Možná více než by se mohlo zdát. S Joelem Blowersem Čecho-Angličanem se vypravíme poznat Anglii z různý pohledů. Nebude chybět typická anglický humor nebo snídaně.Tento podcast můžete podpořit na https://radio7.cz

Blízky východ zachvátili vojnové plamene. Aký plán má prezident Spojených štátov, ktoré spolu s Izraelom udreli na Irán a má Donald Trump vôbec nejaký plán? Masívne údery zatiaľ k pádu brutálneho teokratického režimu nevedú no a Trump už pripúšťa aj nasadenie pozemných síl pričom americká verejnosť sa k opakovaniu scenárov z Iraku či Afganistanu stavia veľmi vlažne až nepriateľsky. Prerastie tento konflikt do dlhotrvajúcej regionálnej vojny a povedú bomby a rakety k zániku islamskej demokracie či skôr k občianskej vojne a destabilizácií celého regiónu? A čo my, tu v Európe? Budeme čeliť ďalšej masovej migračnej vlne a globálnej ekonomickej recesií? Témy pre experta na zbrane a dejiny Andreja Žiarovského. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Jana Cíglerová se coby zkušená novinářka v dubnu stane rozhlasovou zpravodajkou v USA. Nebude to ale pro ni cesta do neznáma. „V 19 letech jsem odjela do USA jako au pair. Pamatuju si ten pocit z mrakodrapů v New Yorku,“ vzpomíná v Blízkých setkáních Terezy Kostkové. Amerika ji tehdy okouzlila energií i velkorysostí, a tak dnes žije rozkročená mezi oběma kontinenty. Teď už jako máma tří synů, žena s evropskou zkušeností a jasným názorem na výchovu, která může srovnávat.Všechny díly podcastu Blízká setkání můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Blízky východ zachvátili vojnové plamene. Aký plán má prezident Spojených štátov, ktoré spolu s Izraelom udreli na Irán a má Donald Trump vôbec nejaký plán? Masívne údery zatiaľ k pádu brutálneho teokratického režimu nevedú no a Trump už pripúšťa aj nasadenie pozemných síl pričom americká verejnosť sa k opakovaniu scenárov z Iraku či Afganistanu stavia veľmi vlažne až nepriateľsky. Prerastie tento konflikt do dlhotrvajúcej regionálnej vojny a povedú bomby a rakety k zániku islamskej demokracie či skôr k občianskej vojne a destabilizácií celého regiónu? A čo my, tu v Európe? Budeme čeliť ďalšej masovej migračnej vlne a globálnej ekonomickej recesií? Témy pre experta na zbrane a dejiny Andreja Žiarovského. Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Jana Cíglerová se coby zkušená novinářka v dubnu stane rozhlasovou zpravodajkou v USA. Nebude to ale pro ni cesta do neznáma. „V 19 letech jsem odjela do USA jako au pair. Pamatuju si ten pocit z mrakodrapů v New Yorku,“ vzpomíná v Blízkých setkáních Terezy Kostkové. Amerika ji tehdy okouzlila energií i velkorysostí, a tak dnes žije rozkročená mezi oběma kontinenty. Teď už jako máma tří synů, žena s evropskou zkušeností a jasným názorem na výchovu, která může srovnávat.

Změna smluv, demokratický deficit nebo Evropa v několikarychlostních pruzích. Poslední týdny a měsíce čeští i světoví lídři znovu otevírají téma reformy Evropské unie. Je na to teď vhodná doba? V podcastu Bruselské chlebíčky o tom mluví bývalý ministr zahraničí, pedagog a analytik Tomáš Petříček.

Změna smluv, demokratický deficit nebo Evropa v několikarychlostních pruzích. Poslední týdny a měsíce čeští i světoví lídři znovu otevírají téma reformy Evropské unie. Je na to teď vhodná doba? V podcastu Bruselské chlebíčky o tom mluví bývalý ministr zahraničí, pedagog a analytik Tomáš Petříček.

Hostia: Vincent Bujňák (ústavný právnik z Univerzity Komenského) a Michal Mislovič (analytik agentúry NMS Market Research). | Plánované zmeny: Nebude sa dať voliť poštou, ústavnoprávne rozmery tejto problematiky, príklady zo zahraničia. Ako to majú nastavené v iných krajinách, presun voľby na ambasády – čo to prinesie? Aký veľký počet je voličov v zahraničí? Môže ísť o rozhodujúce percentá v prípadnom víťazstve jednej či druhej strany, komu to najviac prospeje a komu naopak uškodí? Vyššie kvórum do NR SR: Diskusia o 7-percentnom kvóre. O aký zásadný zásah by išlo pri politickej súťaži? Ohrozené strany týmito percentami, riešenia v podobe dvoj či trojkoalícií – súlad s prípadnými legislatívnymi úpravami, pre koho to má význam a prínos? Volebná kaucia: Súčasný stav, vyjadrenia z koaličného tábora, vyššia suma, nové politické subjekty a prípadné problémy pri založení strán a podobne. | Voľby zo zahraničia. | Moderuje: Juraj Jedinák; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

1. nedeľa pôstna – Invocavit (Keď Ma bude vzývať, odpoviem mu. Žalm 91,15) Boží Syn sa zjavil nato, aby maril diablove skutky. 1.Jána 3,8b Matúš 4,1-11 1 Nato Duch viedol Ježiša na púšť, aby ho tam diabol pokúšal. 2 Ježiš sa postil štyridsať dní a štyridsať nocí, až napokon celkom vyhladol. 3 Prišiel k nemu pokušiteľ a povedal: „Ak si Boží Syn, rozkáž, aby sa z týchto kameňov stali chleby.“ 4 On mu však odpovedal: „Je napísané: Človek bude žiť nielen z chleba, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst.“ 5 Diabol ho potom vzal do svätého mesta, postavil ho na chrámové cimburie 6 a povedal mu: „Ak si Boží Syn, vrhni sa dolu. Veď je napísané: Svojim anjelom prikáže o tebe, a vezmú ťa na ruky, aby si si neudrel nohu o kameň.“ 7 Ježiš mu odpovedal: „Napísané je však aj: Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha.“ 8 Nato ho diabol vzal na veľmi vysoký vrch, ukázal mu všetky kráľovstvá sveta a ich slávu 9 a povedal mu: „Toto všetko ti dám, ak padneš predo mnou a budeš sa mi klaňať.“ 10 Vtedy mu Ježiš odpovedal: „Odíď, satan! Lebo je napísané: Pánovi, svojmu Bohu sa budeš klaňať a jedine jemu budeš slúžiť.“ 11 Tu ho diabol opustil a vtom prišli anjeli, ktorí mu slúžili. Rozpoznať a odolať. Čomu? Nuž, pokušeniu. Kto by dnes pokladal premenenie kameňov na chlieb za pokušenie? Možno ešte tak skok zo strechy chrámu, ale ani poklonu diablovi na vysokom vrchu by mnohí nepokladali za pokušenie, zvlášť, keby za to bola taká „dobrá výmena“. Väčšina ľudí dnes nechce odolávať lákadlám pre telo. Mnohí chcú využívať najrozličnejšie spôsoby, ako získať slávu, a sú ochotní urobiť všetko pre to, aby mali moc, peniaze a vplyv. A, čuduj sa svete, nie sú to len tí na vplyvných miestach! Vo väčšej, či menšej miere patríme medzi nich aj my. Veď rozpoznať pokušenie nie je ľahké. Vyzerá lákavo a sľubuje dobrý výsledok. Nemôžeme sa spoliehať, že nás pokušenie obíde. Ak si diabol trúfol na Pána Ježiša, o čo skôr zvádza nás. Je ťažké odolať mu. Priťahuje nás ako magnet. Žiada si to vnútornú silu ducha, aby sme mu odolali. Znamená to zápas so sebou samým. Víťazstvo nebýva dané „za drobnú mincu, lacno, bez boja“. Pokúšanie Pána Ježiša nám dáva návod, ako pokušenie rozpoznať a ako mu odolať. Boží zákon nás učí rozpoznať ho a evanjelium nám dáva silu odolávať mu. Pán Ježiš (ktorý je Božím slovom) vybojoval víťazstvo aj pre nás. On nás v tomto boji nenechá samých. Využime pôstny čas a cvičme sa v používaní duchovného meča, aby sme pokušenie rozpoznávali a z moci Kristovej mu odolávali! Modlitba: Vďaka Ti, Pane Ježišu Kriste, že si pre nás vybojoval víťazstvo nad pokušiteľom. Chráň nás a pomáhaj nám, aby sme pokušenie rozpoznali, a daj nám silu, aby sme mu odolali. Veď nás v tomto pôstnom čase, aby sme z Tvojho slova čerpali múdrosť a silu dôverovať Ti celým srdcom. Amen. Pieseň: ES 311 Autor: Katarína Hudáková Ponížení sa opäť budú radovať v Hospodinovi a najbiednejší z ľudí budú plesať vo Svätom Izraela. Izaiáš 29,19 Poznáte milosť nášho Pána Ježiša Krista, že hoci bol bohatý, stal sa pre vás chudobným, aby ste vy Jeho chudobou zbohatli. 2.Korinťanom 8,9 Hebrejom 4,14-16 • 1.Mojžišova 3,1-19(20-24) • Žalm 91 •   Modlíme sa za: Slovenské evanjelizačné stredisko Otázky na rozjímanie: Ako dnes rozpoznávam pokušenia diabla, ktoré vyzerajú lákavo, a odpovedám Božím slovom ako Ježiš na púšti? Čo pre mňa znamená veriť, že Pán Ježiš už vybojoval víťazstvo nad pokušiteľom aj pre môj každodenný boj? Ako môžem v pôstnom čase cvičiť používanie duchovného meča – Písma – aby som odolával pokušeniam z Kristovej moci? Dnes som vďačný za tieto 3 veci: _________________________________ _________________________________ _________________________________ Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

„Nově tu budeme mít oční oddělení, mohl by tu být neurolog, nějaký další specialita, popřípadě obvodní lékař,“ popisuje nezávislý starosta Ivan Janeček, jaké nové lékaře poliklinika získá.

Se specialistou na kybernetickou kriminalitu Pavlem Vítkem se budeme zabývat případy tzv. falešného bankéře. Možná je dobré vědět předem, že pravý bankéř vám telefonovat nebude. Pošle vám v případě ohrožení bankovního konta mailovou zprávu s tím, že máte přijít do banky.

Taťána Makarenko do osmi let žila v Oděské oblasti. „Moc si toho už nevybavuju. Hodně jsem vytěsnila. Chvíli mě vychovávala babička, protože maminka odešla od tatínka a šla do Polska. Byla jsem bez ní rok a půl. Když se vrátila, řekla, že půjdeme do Česka.“

Taťána Makarenko do osmi let žila v Oděské oblasti. „Moc si toho už nevybavuju. Hodně jsem vytěsnila. Chvíli mě vychovávala babička, protože maminka odešla od tatínka a šla do Polska. Byla jsem bez ní rok a půl. Když se vrátila, řekla, že půjdeme do Česka.“

„Chceme být takoví tátové a mámy, jaký jsme si sami přáli. Jenže každý dělá chyby. A pokud navíc udržujeme vztahy s našima dysfunkčníma rodičema, musíme v nich najednou vedle sebe chránit i naše děti,“ říká ve třetí epizodě série rodina na prach Patrik Buday. Poslechněte si, jak se mladým lidem daří řešit náročné vztahy v rodině.

Taťána Makarenko do osmi let žila v Oděské oblasti. „Moc si toho už nevybavuju. Hodně jsem vytěsnila. Chvíli mě vychovávala babička, protože maminka odešla od tatínka a šla do Polska. Byla jsem bez ní rok a půl. Když se vrátila, řekla, že půjdeme do Česka.“

Taťána Makarenko do osmi let žila v Oděské oblasti. „Moc si toho už nevybavuju. Hodně jsem vytěsnila. Chvíli mě vychovávala babička, protože maminka odešla od tatínka a šla do Polska. Byla jsem bez ní rok a půl. Když se vrátila, řekla, že půjdeme do Česka.“

Taťána Makarenko do osmi let žila v Oděské oblasti. „Moc si toho už nevybavuju. Hodně jsem vytěsnila. Chvíli mě vychovávala babička, protože maminka odešla od tatínka a šla do Polska. Byla jsem bez ní rok a půl. Když se vrátila, řekla, že půjdeme do Česka.“

Taťána Makarenko do osmi let žila v Oděské oblasti. „Moc si toho už nevybavuju. Hodně jsem vytěsnila. Chvíli mě vychovávala babička, protože maminka odešla od tatínka a šla do Polska. Byla jsem bez ní rok a půl. Když se vrátila, řekla, že půjdeme do Česka.“

Taťána Makarenko do osmi let žila v Oděské oblasti. „Moc si toho už nevybavuju. Hodně jsem vytěsnila. Chvíli mě vychovávala babička, protože maminka odešla od tatínka a šla do Polska. Byla jsem bez ní rok a půl. Když se vrátila, řekla, že půjdeme do Česka.“

Chrudim prozatím odložila stavbu velkého centra na zpracování odpadu v průmyslové zóně. A odmítne také skoro padesátimilionovou dotaci, kterou na ni měla slíbenou.

5.Mojžišova 15,1-11 1 Na konci každého siedmeho roka odpustíš dlžoby. 2 Spôsob odpustenia bude takýto: Keď bude na počesť Hospodina vyhlásený rok odpustenia dlžôb, každý veriteľ odpustí svojmu blížnemu, čo mu požičal. 3 Od cudzinca to smieš vymáhať, ale čo máš u svojho brata, to mu veľkoryso odpusť. 4 Nebude u teba núdzneho, lebo Hospodin ťa štedro požehná v krajine, ktorú ti dá Hospodin, tvoj Boh, aby si ju dedične obsadil, 5 ak budeš ochotne poslúchať Hospodina, svojho Boha, pozorne a dôsledne zachovávať všetky príkazy, ktoré ti dnes dávam. 6 Veď Hospodin, tvoj Boh, ťa požehná, ako ti sľúbil, a ty budeš požičiavať mnohým národom, no ty sám si nebudeš požičiavať. Budeš panovať nad mnohými národmi, ale ony nebudú panovať nad tebou. 7 Ak niekto z tvojich bratov v niektorom z miest v krajine, ktorú ti dá Hospodin, tvoj Boh, schudobnie, nezatvrdzuj si srdce a nezatváraj ruku pred chudobným bratom, 8 ale štedro mu otvor svoju ruku a požičaj mu, čo mu chýba. 9 Dávaj pozor, aby ti v srdci nenapadla ničomná myšlienka: ‚Blíži sa siedmy rok, rok odpustenia dlžôb,‘ a odvrátil by si zrak od svojho chudobného brata a nedal mu nič. On by volal proti tebe k Hospodinovi a mal by si hriech. 10 Dávaj mu ochotne, nech ťa to nemrzí, keď mu máš niečo dať, lebo Hospodin, tvoj Boh, ťa bude požehnávať vo všetkom, čo budeš podnikať a k čomu priložíš ruku. 11 Chudobní nevymiznú z krajiny, preto ti prikazujem: Vo svojej krajine ochotne otváraj ruku núdznemu a chudobnému bratovi! „Len aby u teba nebolo chudobného!“ Sociálne zabezpečenie všetkých občanov dnes považujeme za samozrejmosť. Rôzne dôchodky, podpory, pôžičkový systém… všetko má na starosti štát. No vždy to tak nebolo. Je to výsledok mnohých snažení, zápasov. Začiatky vidíme už v Mojžišovej dobe. A čo je zaujímavé, začiatky sociálneho zabezpečenia objavujeme v náboženskej oblasti. Boh to vštepil do srdca človeku: Silnejší má pomáhať slabšiemu, bohatší chudobnému, zdravý chorému. Dokonca aj bohatý majiteľ je odkázaný na robotníkov. To si uvedomilo aj kresťanstvo už vo svojich počiatkoch: vznikla diakónia, charita, starostlivosť o človeka v núdzi. Hospodinovo oslovenie je výzvou aj pre nás: „Len aby nebolo u teba chudobného!“ Hoci sociálnu starostlivosť má na starosti štát, núdzni žijú medzi nami, okolo nás. V cirkevných zboroch aj na uliciach. Musí na nich pamätať cirkev, aj každý veriaci. Pomáhať, podporovať, ale aj pozdvihnúť hlas, ak sa veci nedejú tak, ako by sa mali. Všímajme si jednak svoje okolie, ale aj správanie tých, ktorí vládnu a majú sociálny systém na starosti! A začnime od seba – blížny žije vedľa nás! Modlitba: Pane Ježišu, pomôž nám, aby sme boli naplnení Tvojou láskou, aby sme boli svedectvom toho, že sme Tvoje deti a nie my, ale Ty aby si bol oslávený! Amen. Pieseň: ES 553 Autor: Jozef Grexa st. Jakub hovorí: „Nie som hoden všetkých prejavov milosti a toľkej vernosti, ktorú si preukázal Svojmu služobníkovi.“ 1.Mojžišova 32,11 Pavol píše: „Dostalo sa mi milosrdenstva preto, aby na mne ako na prvom Ježiš Kristus ukázal celú Svoju zhovievavosť, aby to slúžilo ako príklad pre tých, čo v Neho uveria, a aby tak získali večný život.“ 1.Timoteovi 1,16 Amos 8,(4-10)11.12 •  Modlíme sa za: Liptovský Ondrej (LOS) Otázky na rozjímanie: Ako dnes otváram svoju ruku ochotne chudobnému bratovi, namiesto zatvrdzovania srdca pred jeho núdzou? Čo pre mňa znamená žiť rok odpustenia dlžôb s veľkorysosťou k bratom, nie k cudzím? Ako môžem dnes praktizovať štedrosť, aby Hospodin požehnal dielo mojich rúk a nebolo u mňa chudobného? Dnes som vďačný za tieto 3 veci: _________________________________ _________________________________ _________________________________ Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

Vláda chce v Jaslovských Bohuniciach postaviť nový jadrový zdroj s výkonom 1200 megawattov a odhadovanými nákladmi 15 miliárd eur. Vládnym favoritom na hlavného dodávateľa reaktora je americká spoločnosť Westinghouse a do projektu by sa mali zapojiť aj Kórejčania a Francúzi. Hoci ide o najväčšiu verejnú investíciu od vzniku republiky, celý proces prebieha netransparentne a bez otvoreného výberového konania. Premiér Fico už avizoval, že finálna zmluva sa môže podpísať najskôr koncom roka 2027. To znamená, že s najväčšou pravdepodobnosťou už o nej bude rozhodovať nová vláda. Poslanec opozičnej SaS Karol Galek je presvedčený, že Robert Fico už v novej vláde nebude a preto nebude mať vplyv na finálny výber dodávateľa. Zároveň predpokladá, že hoci súčasná opozícia postup Ficovej vlády kritizuje, v projekte výstavby nového jadrového bloku bude pokračovať. Proces by však mal byť transparentnejší.„Najprv bude nutné osloviť všetkých relevantných hráčov a ak to bude možné, vysúťažiť čo najlepšiu cenu,“ hovorí Karol Galek, ktorý je zároveň geológ a energetik. Zdôvodňuje to tým, že Slovensko nutne potrebuje nový silný zdroj elektriny, keďže jej spotreba sa o dvadsať rokov zdvojnásobí. „O novom jadrovom bloku sa hovorí už od roku 2009. Ale z úst Roberta Fica to teraz vyznieva skôr ako populizmus a klientelizmus. Potrebuje zabezpečiť zákazky pre svojich sponzorov a oligarchov ako v minulosti,“ hovorí Galek. Pochybuje tiež o odhadovaných nákladoch vo výške 15 miliárd eur. „To je cena vycucaná z prsta,“ hovorí Galek. Vypočítava, že Česi stavajú reaktor s rovnakým výkonom o polovicu lacnejšie. Kľúčové bude aj financovanie projektu. Firma Westinghouse zvyčajne postupuje tak, že financuje výstavbu diela až do momentu odovzdania. „Potom príde na rad investor a musí položiť peniaze na drevo. To môže nastať už o desať rokov, keď bude hotový primárny okruh,“ vysvetľuje poslanec.Keďže Slovensko má už dnes problém s narastajúcim dlhom verejných financií, podľa Galeka si štát určite nebude môcť dovoliť zaplatiť miliardy eur z verejných zdrojov. Aké iné možnosti financovania zostávajú? A prečo Karol Galek neverí, že nový jadrový zdroj bude vo vlastníctve štátu? Dozviete sa v rozhovore, ktorý moderuje Eva Mihočková. See omnystudio.com/listener for privacy information.

Rozhádání s Motoristy a dva roky trvající házení bláta s hnojem na Pražský hrad jsou cenou, kterou Petr Pavel platí za to, že nikdo ve vládě nebude hajlovat. V nedělní Partii Terezie Tománkové na CNN Prima NEWS to řekl bývalý ministr zahraničí Jan Lipavský (za ODS), který tak reagoval na prezidentovo soustavné odmítání jmenovat Filipa Turka ministrem životního prostředí. Někdejší europoslanec Jan Zahradil nesouhlasil: „Myslím, že chování pana prezidenta má souvislost s tím, že v podstatě zahájil svou volební kampaň.“See omnystudio.com/listener for privacy information.

V dnešnej časti podcastu sa budeme venovať viacerým obnovám. Riešiť budeme najväčšiu obnovu v Boleráze za posledné roky aj pripravovanú rekonštrukciu parku v Senici. Nebude chýbať ani zmienka o dobrovoľných hasičoch z Chtelnice a ešte oveľa viac.

V nové epizodě rozebereme šokující kontrast v Davosu, kde vedle intelektuálního Marka Carneyho citujícího Havla působil Donald Trump jako senilní mafián. Podíváme se na domácí frontu, kde pátá kolona utahuje šrouby kolem veřejnoprávních médií, ale také na to, kdo skutečně řídí ruskou propagandu CZ24News a jakého „diplomata“ z KGB dostalo Slovensko. Nebude chybět bezpečnostní paradox v kauze Muradov  a proč je důležité sledovat kongres ODS. A jako bonus: rodí se nová evropská sociální síť a Piráti nenechají spát Agrofert kvůli dotacím.Celé epizody na https://www.herohero.co/kanarcivsiti . A nebo si kupte naše trička na https://www.neverenough.shop/kanarci . Podcast pro Vás připravují @alexalvarova a @holyj . Hudba a sound engineering: PsyekTwitter Spaces moderuje @jiribulan .Najdete nás na www.kanarci.online

Policajti zasahovali u opozičnej političky Zuzany Šubovej, ktorá upozornila na kauzu haciendy, premiér Robert Fico nazval spoločný summit lídrov o Grónsku drahou večerou, ešte počas minulého víkendu sa stretol s Donaldom Trumpom výmenou za miliardový deal o jadrovej elektrárni. Trump v Davose urážal spojencov, vyhrážal sa im, no ustúpil z plánov obsadiť Grónsko. Koalícia novelu o extrémizme nateraz stiahne, Daniel Lipšic napriek disciplinárke zostáva na generálnej prokuratúre, a STVR má po roku a pol konečne aspoň nové logo. Sobotným Dobrým ránom vás sprevádzajú Zuzana Kovačič Hanzelová a Jakub Filo. Otázky do nasledujúcej epizódy Dobrého rána sobota nám zasielajte na e-mail dobrerano@sme.sk, ideálne vo forme hlasovej správy. Do predmetu napíšte Otázka do sobotného Dobrého rána. Zdroje zvukov: Markíza, TA3, TASR, YouTube/SMER-SD, Demokrati, Bloomberg, Fox Bussiness, Associated Press – Všetky podcasty denníka SME nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠⁠⁠sme.sk/brifing⁠⁠⁠See omnystudio.com/listener for privacy information.

Jak bude vypadat ODS pod vedením nového předsedy? Čím chce přilákat nové voliče? A změní se přístup občanských demokratů k hnutí ANO a jeho předsedovi? Tomáš Pancíř se zeptal nového předsedy ODS Martina Kupky. Všechny díly podcastu Dvacet minut Radiožurnálu můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Bude vojna medzi Iránom a USA, a zapojí sa do nej Izrael? Čo sa stane s Grónskom a najmä - čo bude potom s NATO? Podľa bývalého veľvyslanca SR pri NATO a v súčasnosti tieňového ministra obrany za PS by o Grónsko nikto nebojoval, lebo by ho Američania mohli obsadiť za pár hodín. Z NATO by to však mohlo urobiť papierovú alianciu. Európa by sa ale podľa neho dokázala ubrániť Rusku aj bez USA, akurát nie okamžite. Okamžitý útok podľa neho nehrozí. O Kaliňákovej novej luxusnej kancelárii pre ministra hovorí, že ak by sa ním stal, nikdy si do nej nesadne.V podcaste s poslancom za PS Tomášom Valáškom sa dozviete:– od 1. minúty – ako zasiahne Donald Trump proti Iránu;– po 2:30 – či sa dá slovám amerického prezidenta veriť, keď už viackrát hrozil a nič sa nestalo;– po 7:00 – čo čaká od stretnutia Dánov a USA o Grónsku;– od 8:30 – či je reálna vojenská okupácia Grónska Američanmi;– po 11:00 – že Dáni v podstate Grónsko kolonizujú;– od 12:30 – že reakciou na prípadnú vojenskú okupáciu Grónska by zrejme neboli hromadné odchody z NATO;– po 15:45 – že o Grónsko zrejme nikto nebude vojensky bojovať;– okolo 17:00 – ako by Američania vojensky obsadili Grónsko zrejme za pár hodín;– po 18:00 – čo by sa v takom prípade stalo z NATO;– od 22:00 – či by sa Európa ubránila Rusku aj bez USA;– po 23:30 – že Rusko podľa neho aktuálne tiež nie je pripravené na vojnu proti Európe;– od 24:30 – že Robert Fico požičal Kube viac ako 130 miliónov a Kuba nám ich teraz nesplatí;– po 28:00 – ako vníma Ficovu cestu do USA a podpis zmluvy o jadrovej elektrárni;– od 30:00 – či má Smer vo vzťahu k Donaldovi Trumpovi a USA absolútny guláš;– po 31:00 – čo si myslí o výzve prezidenta Pellegriniho, aby sa slovenskí ministri zúčastnili na stretnutí Koalície ochotných;– od 34:00 – že Robert Fico si poštval ešte aj budúceho možného lídra Maďarska a o chvíľu;– po 35:00 – či je podľa neho Maďarská aliancia opozíciou voči súčasnej vláde a s kým by išla od koalície;– od 40:00 – či by ako minister obrany sedel v novej Kaliňákovej kancelárii s machovou stenou za 156 tisíc eur;– po 42:00 – čo by mal nakupovať slovenský rezort obrany.

Bude vojna medzi Iránom a USA, a zapojí sa do nej Izrael? Čo sa stane s Grónskom a najmä - čo bude potom s NATO? Podľa bývalého veľvyslanca SR pri NATO a v súčasnosti tieňového ministra obrany za PS by o Grónsko nikto nebojoval, lebo by ho Američania mohli obsadiť za pár hodín. Z NATO by to však mohlo urobiť papierovú alianciu. Európa by sa ale podľa neho dokázala ubrániť Rusku aj bez USA, akurát nie okamžite. Okamžitý útok podľa neho nehrozí. O Kaliňákovej novej luxusnej kancelárii pre ministra hovorí, že ak by sa ním stal, nikdy si do nej nesadne.V podcaste s poslancom za PS Tomášom Valáškom sa dozviete:– od 1. minúty – ako zasiahne Donald Trump proti Iránu;– po 2:30 – či sa dá slovám amerického prezidenta veriť, keď už viackrát hrozil a nič sa nestalo;– po 7:00 – čo čaká od stretnutia Dánov a USA o Grónsku;– od 8:30 – či je reálna vojenská okupácia Grónska Američanmi;– po 11:00 – že Dáni v podstate Grónsko kolonizujú;– od 12:30 – že reakciou na prípadnú vojenskú okupáciu Grónska by zrejme neboli hromadné odchody z NATO;– po 15:45 – že o Grónsko zrejme nikto nebude vojensky bojovať;– okolo 17:00 – ako by Američania vojensky obsadili Grónsko zrejme za pár hodín;– po 18:00 – čo by sa v takom prípade stalo z NATO;– od 22:00 – či by sa Európa ubránila Rusku aj bez USA;– po 23:30 – že Rusko podľa neho aktuálne tiež nie je pripravené na vojnu proti Európe;– od 24:30 – že Robert Fico požičal Kube viac ako 130 miliónov a Kuba nám ich teraz nesplatí;– po 28:00 – ako vníma Ficovu cestu do USA a podpis zmluvy o jadrovej elektrárni;– od 30:00 – či má Smer vo vzťahu k Donaldovi Trumpovi a USA absolútny guláš;– po 31:00 – čo si myslí o výzve prezidenta Pellegriniho, aby sa slovenskí ministri zúčastnili na stretnutí Koalície ochotných;– od 34:00 – že Robert Fico si poštval ešte aj budúceho možného lídra Maďarska a o chvíľu;– po 35:00 – či je podľa neho Maďarská aliancia opozíciou voči súčasnej vláde a s kým by išla od koalície;– od 40:00 – či by ako minister obrany sedel v novej Kaliňákovej kancelárii s machovou stenou za 156 tisíc eur;– po 42:00 – čo by mal nakupovať slovenský rezort obrany.

Vláda Andreje Babiše (ANO) si do Poslanecké sněmovny došla pro důvěru s programem, který opozice označuje za rozhazovačný. „Je to promyšlený dokument, ale většina navrhovaných opatření je poměrně nákladná. Základní problém je, z čeho a jakým způsobem to budeme financovat,“ shrnuje v pořadu Řečí peněz Českého rozhlasu Plus Petr Dvořák, rektor Vysoké školy ekonomické v Praze.

Co prozrazuje programové prohlášení vlády o tom, jakým směrem se bude Česko s novým kabinetem ubírat? Podle politologa Jakuba Lyska z Univerzity Palackého v Olomouci se kurz ministerstev nebude dramaticky měnit. „Politizace státní správy se týká jen dvou resortů, které řídí Motoristé,“ míní a v pořadu Osobnost Plus dodává, že i když má Česko poprvé vládu složenou z populistických stran, většina národa je umírněná a nechce extrémy.Všechny díly podcastu Osobnost Plus můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Za normálních okolností by vnitropolitickým tématem č. 1 byly první legislativní kroky Babišovy vlády. Kontroverzní jsou na to dost. Ovšem místo toho nás zaměstnává osud ikony Motoristů sobě Filipa Turka. Přitom oficiálním kandidátem na ministra životního prostředí, jehož jméno předloží premiér Andrej Babiš prezidentu Petru Pavlovi, je teprve od včerejška.

STAŇTE SE PŘEDPLATITELI NA HEROHERO.CO/STUDION A SLEDUJTE VŠECHNY DÍLY BEZ OMEZENÍ „Andrej Babiš si musí ve vládě pohlídat extrémní názory, aby nešel proti tomu, co slíbil svým voličům – tedy že bude líp,“ říká šéf Člověka v tísni Šimon Pánek. Terč na záda neziskovým organizacím podle něj kreslí především SPD a Motoristé. „To, co říkají, je tragikomické. I mezi jejich voliči jsou ti, kteří využívají služeb nevládních organizací,“ tvrdí ve Studiu N. Zatímco od prezidenta nedávno převzal státní vyznamenání, nová vláda se netají tím, že chce nevládní organizace přiškrtit. Jak si tento rozpor vysvětluje? Naráží solidarita ve společnosti na své limity? Co dnes Ukrajina reálně potřebuje, ale Západ to nechce vyslyšet? Jak se budeme s odstupem času dívat na český postoj k Izraeli a Palestině? A bude někdy kandidovat na prezidenta, jak ho k tomu před lety vyzýval Václav Havel? Podívejte se na celý rozhovor na herohero.co/studion

Patrí medzi futbalistov, ktorí zanechali v najvyššej futbalovej súťaži na Slovensku svoj odkaz a rozhodne má na čo spomínať. V 65. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk sme sa pozhovárali s niekdajším ofenzívnym záložníkom Blažejom Vaščákom, s ktorým sme si pospomínali aj na slávne časy Petržalky z Ligy majstrov.Práve s mužstvom spoza Starého mosta totiž zažil jazdu, na ktorú sa spomína dodnes a Petržalka, v tom čase ešte FC Artmedia, ostáva aj naďalej jediným slovenským tímom, ktorému sa podarilo v hlavnej fáze Ligy majstrov vybojovať aspoň nejaké body.„Bielo-čierni” nielenže získali body, ale dokonca sa postarali o senzáciu, keď otočili zápas na pôde úradujúceho víťaza Ligy majstrov FC Porto zo stavu 0:2 a šokovali tým Európu. Nakoniec bola Artmedia len pár centimetrov od vyraďovacej fázy tejto prestížnej súťaže.Dnes 42-ročný bývalý futbalista si zaspomínal na svoje slávne časy, no vyjadril sa aj k súčasnému dianiu v Niké lige, k tomu, kto má podľa neho šancu obrať ŠK Slovan Bratislava o majstrovský titul, či má tréner Vladimír Weiss st. stále rovnaký „drive” ako za jeho čias v Petržalke a čo sa podľa neho slovenská futbalová reprezentácia má šancu prebojovať na MS 2026 v Kanade, USA a Mexiku.Viac sa už dozviete v poslednej tohtoročnej epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk, v ktorej sa futbalový redaktor Ján Jasenka porozprával s Blažejom Vaščákom.

„Obecně se říká, že transplantace ledviny patří spíš mezi ty jednodušší výkony. Mně to přijde nespravedlivé a vůči této metodě nezdvořilé,“ říká přednosta Kliniky transplantační chirurgie IKEM Jiří Froněk v rozhovoru s Terezou Kostkovou. „Jsou pacienti, kdy je výkon elegantní a trvá hodinu. A pak jsou pacienti, kdy je to složité a operace trvá čtyři hodiny. Myslím, že to nelze srovnávat.“Všechny díly podcastu Blízká setkání můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

„Obecně se říká, že transplantace ledviny patří spíš mezi ty jednodušší výkony. Mně to přijde nespravedlivé a vůči této metodě nezdvořilé,“ říká přednosta Kliniky transplantační chirurgie IKEM Jiří Froněk v rozhovoru s Terezou Kostkovou. „Jsou pacienti, kdy je výkon elegantní a trvá hodinu. A pak jsou pacienti, kdy je to složité a operace trvá čtyři hodiny. Myslím, že to nelze srovnávat.“

V novej epizóde relácie Za hranicou bolo viacero tém. S hosťom sme rozprávali o Ukrajine a mierových rokovaniach, hovorili sme aj členstve brániacej sa krajiny v NATO a o osude Donbasu. Reč však bola aj o slobode v Rusku, o Európskej únii, ale aj o Spojených štátoch, či bývalom viceprezidentovi D. Cheneyovi. Pozvanie do relácie prijal bývalý poradca premiéra Roberta Fica a komentátor Eduard Chmelár.

Vláda Andreje Babiše odmítla emisní povolenky ETS2. Dá se ještě systém povolenek přepracovat do podoby, která nebude znamenat cenový šok pro občany a zároveň naplní svůj účel? „Pokud Česko nebude implementovat nebo nebude mít chuť podílet se na změnách, nebude mít přístup k sociálně klimatickému fondu,“ varuje v pořadu Interview Plus europoslankyně Danuše Nerudová (STAN), nově hlavní zpravodajka Evropského parlamentu pro vyjednávání o cenovém omezení emisních povolenek ETS2.

„Putinova vojna akoby mi zobrala život, odvtedy žijem v zlom sne“, hovorí Oleksandra Sherhina, ktorú vojna vyhnala z domova na predmestí Kyjeva. Ráno 24. februára. Malo byť dňom narodenín jej syna. Stalo sa dňom vojny. Tiež dňom, keď prišla o prácu. A o pár dní prišla k bolestnému rozhodnutiu, že príde aj o domov. To všetko pre agresiu, za ktorou stál Vladimír Putin. Nemá preňho iné pomenovanie ako terorista. A s teroristom sa nerokuje. Je presvečená, že s takými ľuďmi sa ani neuzatvárajú dohody. Tobôž mierové. Oleksandra Sherhina. Ukrajinka, ktorá našla svoj druhý domov na Slovensku. „Keby som nemala syna, zostala by som tam a šla by som aj na front“, hovorí. Z Ukrajiny ju vyhnala zodpovednosť za jeho bezpečie, vysvetľuje.Na Slovensko ich vojna vyhnala podľa rôznych zdrojov do 400-tisíc. Tie oficiálne hovoria o približne 200-tisíc občanoch Ukrajiny, ktorí tu našli svoj domov v čase vojnového besnenia Putinovej mašinérie. Ide o tých, čo sú pod dočasnou ochranou, s dočasným pobytom či pobytom trvalým. Pre zvyšok bolo Slovensko prestupnou krajinou. Speváci, hudobníci, vedci, ale i ľudia s prozaickejšími povolaniami, ktorí denne nastupujú do prevádzok s pásovou výrobou, či vozia nás v taxíkoch našich miest. Spája ich osud vyhnancov vojnového besnenia. Jednou z nich je Oleksandra Sherhina. Z Kyjeva. S bytom z predmestia, ktoré je neďaleko smutne známej Irpine. Domov opustila už v prvé dni invázie, keďže ruské vojská sa dostali nebezpečne blízko. V okupovanej oblasti – v rodisku mamy – v Berďansku zostala zo zdravotných dôvodov časť príbuzenstva. A ona -Oleksandra – zakotvila v Bratislave. Fotografka Pohody, či Novej cvernovky. A najnovšie aj so skúsenosťou vlastnej kaviarne. Čo robí so životmi vojna? Ako ich premieňa rozpínavosť mocných? A aká perspektíva sa črtá v časoch, keď akoby rástlo porozumenie medzi Trumpom a Putinom, no na úkor záujmov Ukrajincov? Témy pre Oleksandru Sherhinu, Ukrajinku, ktorá našla útočisko v Bratislave. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Putinova vojna akoby mi zobrala život, odvtedy žijem v zlom sne“, hovorí Oleksandra Sherhina, ktorú vojna vyhnala z domova na predmestí Kyjeva. Ráno 24. februára. Malo byť dňom narodenín jej syna. Stalo sa dňom vojny. Tiež dňom, keď prišla o prácu. A o pár dní prišla k bolestnému rozhodnutiu, že príde aj o domov. To všetko pre agresiu, za ktorou stál Vladimír Putin. Nemá preňho iné pomenovanie ako terorista. A s teroristom sa nerokuje. Je presvečená, že s takými ľuďmi sa ani neuzatvárajú dohody. Tobôž mierové. Oleksandra Sherhina. Ukrajinka, ktorá našla svoj druhý domov na Slovensku. „Keby som nemala syna, zostala by som tam a šla by som aj na front“, hovorí. Z Ukrajiny ju vyhnala zodpovednosť za jeho bezpečie, vysvetľuje.Na Slovensko ich vojna vyhnala podľa rôznych zdrojov do 400-tisíc. Tie oficiálne hovoria o približne 200-tisíc občanoch Ukrajiny, ktorí tu našli svoj domov v čase vojnového besnenia Putinovej mašinérie. Ide o tých, čo sú pod dočasnou ochranou, s dočasným pobytom či pobytom trvalým. Pre zvyšok bolo Slovensko prestupnou krajinou. Speváci, hudobníci, vedci, ale i ľudia s prozaickejšími povolaniami, ktorí denne nastupujú do prevádzok s pásovou výrobou, či vozia nás v taxíkoch našich miest. Spája ich osud vyhnancov vojnového besnenia. Jednou z nich je Oleksandra Sherhina. Z Kyjeva. S bytom z predmestia, ktoré je neďaleko smutne známej Irpine. Domov opustila už v prvé dni invázie, keďže ruské vojská sa dostali nebezpečne blízko. V okupovanej oblasti – v rodisku mamy – v Berďansku zostala zo zdravotných dôvodov časť príbuzenstva. A ona -Oleksandra – zakotvila v Bratislave. Fotografka Pohody, či Novej cvernovky. A najnovšie aj so skúsenosťou vlastnej kaviarne. Čo robí so životmi vojna? Ako ich premieňa rozpínavosť mocných? A aká perspektíva sa črtá v časoch, keď akoby rástlo porozumenie medzi Trumpom a Putinom, no na úkor záujmov Ukrajincov? Témy pre Oleksandru Sherhinu, Ukrajinku, ktorá našla útočisko v Bratislave. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Vláda Andreje Babiše odmítla emisní povolenky ETS2. Dá se ještě systém povolenek přepracovat do podoby, která nebude znamenat cenový šok pro občany a zároveň naplní svůj účel? „Pokud Česko nebude implementovat nebo nebude mít chuť podílet se na změnách, nebude mít přístup k sociálně klimatickému fondu,“ varuje v pořadu Interview Plus europoslankyně Danuše Nerudová (STAN), nově hlavní zpravodajka Evropského parlamentu pro vyjednávání o cenovém omezení emisních povolenek ETS2.Všechny díly podcastu Interview Plus můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Baník po dalším průšvihu řeší, jestli je čas na řez u lavičky - Galásek pod tlakem a z „HONBY NA EVROPU“ je najednou BOJ O BARÁŽ

Česko má od pondělí novou vládu. Ta chce hned od prvního jednání začít měnit Česko. Odmítne nové emisní povolenky i migrační pakt. A rozhodne o tom, s jakým postojem vyrazí nový premiér Andrej Babiš na Evropskou radu. Jak zareaguje opozice?Hostem Ptám se já byl bývalý ministr vnitra a předseda STAN Vít Rakušan.Nový kabinet v čele s premiérem a lídrem ANO Andrejem Babišem se krátce sešel už v pondělí bezprostředně po jmenování. Řešil ale jen organizační záležitosti. Dnešní jednání by mělo být podle odhadu Babiše naopak velmi dlouhé - seznam toho, co chce vláda udělat hned za svůj první pracovní den, je totiž obsáhlý.Ministři by měli v usneseních odmítnout systém emisních povolenek ETS 2 a unijní migrační pakt. Probírat mají i změny stavebního zákona, kroky vedoucí ke snížení regulované ceny elektřiny nebo například mandát pro premiéra na nadcházející summit EU.Vláda by se měla také začít zabývat návrhem státního rozpočtu na příští rok, který chce ministryně financí Alena Schillerová (ANO) předložit do druhé poloviny ledna. Předchozímu kabinetu Petra Fialy (ODS) rozpočet se schodkem 286 miliard korun poslanci  nové sněmovní většiny vrátili k přepracování. Česko tak začne příští rok v rozpočtovém provizoriu.Jak své resorty zvládnou zástupci Motoristů a SPD? Kam Andrej Babiš posune Česko na mezinárodní scéně? A co bude dělat opozice?--Podcast Ptám se já. Rozhovory s lidmi, kteří mají vliv, odpovědnost, informace.Sledujte na Seznam Zprávách, poslouchejte na Podcasty.cz a ve všech podcastových aplikacích.Archiv všech dílů najdete tady. Své postřehy, připomínky nebo tipy nám pište prostřednictvím sociálních sítí pod hashtagem #ptamseja nebo na e-mail: audio@sz.cz.

Tretia zima strávená na námestiach. Proti zásadným zmenám v trestných kódexoch zvolávajú protesty občianske združenia aj politická opozícia, a to len pár dní pred Vianocami.Protestujú proti zmene trestných kódexov, ktoré pomôžu obvinenému podpredsedovi parlamentu Tiborovi Gašparovi, či výrazne oslabia pozíciu spolupracujúcich svedkov. Svedectvá tzv. kajúcnikov boli pritom súčasťou viacerých celospoločenských káuz posledných rokov.Vyzerá to tak, že skandovanie na protestoch proti krokom štvrtej vlády Roberta Fica bude znelkou tohto volebného obdobia. O tom, do akého roka Slovensko po poslednej novele trestného zákona vstúpi sme sa pýtali Zuzany Petkovej, riaditeľky nadácie Zastavme korupciu, ktorá na dnešnom občianskom proteste vystúpi.Podcast pripravila Kristína Braxatorová. Na dnešnej epizóde spolupracovali Adam Obšitník a Sára Smatanová.

Tretia zima strávená na námestiach. Proti zásadným zmenám v trestných kódexoch zvolávajú protesty občianske združenia aj politická opozícia, a to len pár dní pred Vianocami.Protestujú proti zmene trestných kódexov, ktoré pomôžu obvinenému podpredsedovi parlamentu Tiborovi Gašparovi, či výrazne oslabia pozíciu spolupracujúcich svedkov. Svedectvá tzv. kajúcnikov boli pritom súčasťou viacerých celospoločenských káuz posledných rokov.Vyzerá to tak, že skandovanie na protestoch proti krokom štvrtej vlády Roberta Fica bude znelkou tohto volebného obdobia. O tom, do akého roka Slovensko po poslednej novele trestného zákona vstúpi sme sa pýtali Zuzany Petkovej, riaditeľky nadácie Zastavme korupciu, ktorá na dnešnom občianskom proteste vystúpi.Podcast pripravila Kristína Braxatorová. Na dnešnej epizóde spolupracovali Adam Obšitník a Sára Smatanová.

V novej epizóde relácie Za hranicou bola témou mieru aj vzťah Európy a USA. S hosťom sme sa pozreli na dokument s názvom Stratégia národnej bezpečnosti, ktorý opisuje zámery USA vo svete. Venovali sme sa preto zmenám v správaní Washingtonu voči Bruselu v porovnaní s minulosťou, ako aj budúcnosti NATO a Európskej únie. Reč bola aj o sebestačnosti Európy, či už v oblasti ekonomiky alebo obrany. Pozvanie do relácie prijal politológ a bývalý diplomat Petr Drulák.

S Martinem Jiruškem z FSS MUNI o americké domácí i zahraniční politice. „Nová Národní bezpečnostní strategie USA je spíše takový manifest Donalda Trumpa v němž hovoří především ke svým voličům. To je změna oproti minulým verzím, kdy tento dokument měl spíše přesahovat jedno prezidentství,“ říká Martin Jirušek z Katedry mezinárodních vztahů a evropských studií FSS MUNI. Jaké konkrétní dopady může mít tato strategie? Co lze vyčíst mezi řádky? Co si může Evropa slibovat od opozičních demokratů? Co americký prezident sleduje útoky v Karibiku a výhružkami namířenými vůči Venezuele? Nejen o tom byla řeč na debatě Respektu, kterou moderoval Tomáš Brolík v Institutu Paměti národa.

Slovensko nie je len v hlbokom úpadku, my dnes padáme strmhlav do priepasti. Hovorí v Ráno Nahlas šéf NKÚ Ľubomír Andrassy. Tento pád nás bude veľmi bolieť. Nebude však bolieť tých, ktorí tu dlho parazitovali na verejných i EÚ zdrojoch, ale bude to bolieť nás - teda tých, ktorí odtiaľto nemajú kde a ani začo odísť, dodáva predseda Najvyššieho kontrolného úradu. A prečo nám zdravotníctvo ukradli lobisti?Úrad na ochranu oznamovateľov končí, po zániku verejnoprávnej RTVS je scenár už evidentne úplne jasný. Priveľa nezávislosti v tomto štáte môže mať fatálne následky. Môžete byť síce nezávislou inštitúciou v zmysle zákona, no ak sa tejto vládnej moci znepáčite, proste vás vygumujú. Bude ďalším na rade i samotné NKÚ?Najvyšší kontrolný úrad totiž už pol roka nepokryte a veľmi hlasno hovorí, že naše verejné zdravotníctvo ovládli záujmy súkromných lobistických skupín. To zdravotníctvo, do ktorého síce smeruje 10 miliárd ročne, no napriek tomu sa v ňom na drahé lieky pre našich blížnych zbierame po rôznych internetových charitách. Na miliónové zisky majiteľov Zdravotných poisťovní však akosi peniaze vždy sú. A premiér? Ten mlčí, k zisteniam NKÚ sa nevyjadruje a naše zdravie i životy - ako premiérsku tému, verejne uchopiť nechce. Miliardy z eurofondov pritom dokáže Slovensko čerpať iba v žalostnej desatine toho, čo sa nám ponúka. Ako to čerpanie vyzerá v praxi, nám priam demonštratívne predviedla takzvaná penziónová výzva. Penzióny, ktoré penziónmi nikdy neboli a v ktorej sa z vyše 50. skontrolovaných penziónov našli pochybenia v deviatich z nich, pričom šesť už vyšetrujú aj OČTK. Minister pôdohospodárstva problém nevidí no a PPAčka - známa aj z kauzy Dobytkár, stále nedisponuje pečiatkou dôveryhodnej inštitúcie. K tomu môžeme pripočítať aj kauzy ministra Migaľa či dnes už bývalého vicepremiéra Kmeca, ktorý po odvolaní z vlády mieri do čela parlamentného výboru. Natíska sa preto zásadná otázka. Naozaj vieme, kam všetky tie zvyšujúce sa dane či odvody, ktoré od nás táto vláda žmýka už v treťom konsolidačnom kole, smerujú, čo s nimi vláda robí a ako to, že ich nevidieť v zlepšujúcich sa službách tohto čoraz viac kolabujúceho a rozpadajúceho sa štátu? A ak to nevidieť a ani necítiť, prečo máme tento "Potemkin" - oficiálne zvaný aj ako Slovensko, vlastne financovať? A prečo nevyvodzujeme zodpovednosť za chyby či hriechy politikov a štátnych manažérov? Témy a otázky pre šéfa Najvyššieho kontrolného úradu. Ráno Nahlas, tentoraz opäť pravidelný rozhovor so šéfom NKÚ Ľubomírom Andrassym. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.