POPULARITY
Tento denný podcast, vytváraný s pomocou umelej inteligencie, ponúka unikátny a efektívny spôsob, ako sa dozvedieť o najzaujímavejších udalostiach a článkoch dňa. Umelej inteligencii sa darí analyzovať obrovské množstvo informácií z rôznych zdrojov, aby vybrala tie najrelevantnejšie a najpútavejšie obsahy pre širokú škálu poslucháčov. Každá epizóda je navrhnutá tak, aby poskytla hlboký ponor do vybraných tém, od politiky cez vedecké objavy, až po kultúrne udalosti, a to všetko podané informatívne, prístupne a bez emócií. Podcast je ideálnym spoločníkom pre zaneprázdnených ľudí, ktorí hľadajú pohodlný spôsob, aby zostali informovaní o svetovom dianí bez nutnosti tráviť hodiny čítaním rôznych zdrojov, čím poskytuje efektívny a príjemný spôsob, ako prijímať správy.
V novej epizóde podcastu NA PLNÝ PRÚD si riaditeľ SEVA Patrik Križanský pozval k mikrofónu Petra Badíka, zakladateľa a predsedu predstavenstva GreenWay Holding.Spoločne hodnotia, kam sa za 15 rokov posunul GreenWay – od idealistických začiatkov až ku jednému z lídrov v nabíjaní elektromobilov v Európe s novým strategickým investorom.Aké sú výzvy pri rozvoji služieb nabíjania elektromobilov? Čo znamená, že Slovensko je "prestavane"? Ako sa mení trh – z expanzie do fázy efektivity? Akú synergiu má elektromobilita s energetikou a ako sa môžu navzájom podporiť? Kde sú najväčšie legislatívne bariéry a prečo sa dnes nabíjačky stavajú ťažšie než pred piatimi rokmi? Akú rolu hrá GreenWay a SEVA v Bruseli a čo sa snažia presadzovať?Peter Badík otvorene hovorí aj o svojej predpovedi budúcnosti Tesly, rozdieloch medzi slovenskou a poľskou realitou v rozvoji elektromobility, a o tom, prečo dnes nestačí nabíjačky len stavať – ale treba sieť aj rozumne rozvíjať. Vypočujte si rozhovor s človekom, ktorý elektromobilitu na Slovensku už 15 rokov významne formuje.Toto je epizóda, ktorú nechcete premeškať – NA PLNÝ PRÚD ide opäť na maximum ⚡
Stop stresu, štart letu!Letenky s Pelikánom od 19 € spiatočne a s kódom SEXOSKA50 ušetríš 50 € na letenkách pre dvoch. Klikaj na pelikan.sk a uži si leto, ako sa patrí!Prečo majú ľudia viac sexu na dovolenke? Porozprávali sme o vašich, ale aj našich dovolenkových radovánkach a mega sme si túto epizódu užili! Prebrali sme benefity cestovania pre páry, koľko percent ľudí si do kufra pribalí aj hračku a zistili sme, čo je to sexvacation. A samozrejme nechýbalo ani kopec vašich šteklivých príbehov. Vypočujte si túto epizódu a cestujte!Určite skočte aj na naše HeroHero, kde Denis prezradil horúcu story so sexy Francúzom v Maroku a Miška urobila veľkú chybu s Egypťanom a obaja vyrozprávali, čo vyparatili v Bruseli. Extrémne funny extra epizóda!Aj tento rok sme nominovaní v ankete Orange podcast roka! A aj tento rok by sme radi vyhrali. Súťažíme dokonca v troch kategóriách - klapka, miláčik a prameň. Hybaj na web, daj nám svoj krásny hlásoček a nezabudni ho potvrdiť vo svojej mailovej schránke. Hlasovaním hráš o nový smartfón Samsung a určite vyhráš naše srdiečko. SEXOŠKA IDE NA TOUR!! Šup na náš web, nájdi svoje mesto, a pridaj sa k nám na Never have i ever BINGO night, kde sa o sebe dozveiem milión zaujímavých štipľavostí! Mega sa na vás a vaše stories tešíme!! Lístky v predaji tu: https://sexualnavychova.com/eventy/Pre extra obsah, šteklivé videá, nekresťanské rozhovory a iné špecialitky nás odberaj na našom HERO HERO alebo Tolde!Chceš viac, než čo sa zmestí do epizód?
Pavol Bršlík je mimoriadne úspešný operný spevák – tenorista, ktorý našu krajinu reprezentuje na celom svete. Nedávno sa stal laureátom prestížneho ocenenia Krištáľové krídlo. Spieva na tých najslávnejších scénach, vrátane Štátnej opery v Berlíne, Kráľovskej opery v Bruseli, opery v Monte Carlo, či metropolitnej opery v New Yorku. Priznáva, že spievanie na svetovej úrovni je veľká drina. Hovoriť s Katou Martinkovou bude aj o jeho chalupe, na ktorej rád trávi čas, záhrade, v ktorej sa stará o staré stromy a pestuje kvety, o varení pre blízkych, či o tom, čo ho na javisku dokázalo vyviesť z rovnováhy, alebo aj o tom, prečo je dobré niekedy zájsť na operu. | Hosť: Pavol Bršlík (operný spevák). | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.
Robert Fico čelí nielen výzvam na domácej politickej scéne, ale aj dôležitým rozhodnutiam v rámci Európskej únie. Ako sa bude vyvíjať jeho postoj k európskym záležitostiam a aké stratégie zvolí pri presadzovaní slovenských záujmov v Bruseli? V Téme dňa diskutovali predseda strany, podpredseda NR SR Andrej Danko (SNS) a poslanec NR SR Juraj Krúpa (SaS).
Zdá sa, že sme vo finále koaličnej krízy. Robert Fico podpísal dohodu s rebelujúcimi poslancami - bývalý novinár Samuel Migaľ preberá po Richardovi Rašim ministerstvo investícií, Radomír Šalitroš sa stane jeho prvým štátnym tajomníkom. Prezident Pellegrini síce bez reptania vymenoval za ministra Huliaka, no pri Migaľovi zabudol, že chcel byť nadstranníckym prezidentom, a vybavoval si s ním strannícke účty. Skritizoval ho, že je členom vlády len na základe politických dohôd a nie mandátu od občanov. V Bruseli sa opäť rokovalo o pomoci Ukrajine, Robert Fico, vďakabohu, opäť konzistentne hlasoval s európskymi partnermi a podporil pomoc Ukrajine. Narozdiel od Maďarska, ktoré konzistentne sabotuje jednotu EU.Sobotným Dobrým ránom vás sprevádzajú Zuzana Kovačič Hanzelová a Jakub Filo.Otázky do nasledujúcej epizódy Dobrého rána sobota nám zasielajte na e-mail dobrerano@sme.sk, ideálne vo forme hlasovej správy. Do predmetu napíšte Otázka do sobotného Dobrého rána.Zdroje zvukov: TA3, RTVS, TASR, 360tka–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
Prezident Trump s Putinom zatiaľ prehráva. Európa sa vážne pripravuje na posilnenie svojej obrany. Prečo Fico doma hovorí niečo iné ako to, čo nakoniec urobí v Bruseli? Účinkujú: – gen. Pavel Macko – Eugen Korda
1. Už ani Fica nič neprekvapí. 2. Premiér sa v Bruseli opäť zaradil. 3. Ľútosť nestačí
Hostia: Juraj Marušiak (politológ) a Juraj Hrabko (politický komentátor). | Okruhy tém: Rokovania koalície o obnovení parlamentnej väčšiny, dohoda na predsedovi Národnej rady, rozporuplné vyjadrenia M. Šutaja Eštoka a Jána Ferenčáka, pozícia Hlasu-SD v koalícii. Stretnutie Samuela Migaľa s PS. Nový minister cestovného ruchu a športu Rudolf Huliak a jeho personálne rozhodnutia v rezorte. Náhradník za Rudolfa Huliaka - Miroslav Radačovský čaká na zloženie svojho sľubu. Diskutované postupy a dianie okolo toho, vrátane postoja PS, ktoré dalo návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze k transakčnej dani (a čelilo výzve, aby tento návrh stiahlo). Uplynulé prekladanie riadnej schôdze, posúvanie návrhov, perspektíva dohody na dôležitých bodoch, vrátane dohody na členoch Rady STVR. Postoj koalície k zahraničnej politike, pozícia premiéra R. Fica na summite v Bruseli a komunikácia smerom k voličom, kritika lídra SNS Andreja Danka, stanovisko Samuela Migaľa k podpore Ukrajiny. Môže sa stať zahraničná politika jednou z tém, ktorá bude rozhodovať o budúcnosti koalície? Pravdepodobnosť predčasných volieb: Za akých okolností by toto riešenie vyhovovalo premiérovi a predsedovi Smeru-SD? | Aktuálne politické dianie. | Moderuje: Juraj Jedinák; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.
Po štvrtkovom Bruseli a pred utorkovou saudsko-arabskou Džiddou. Po európskom obrannom prebudení a záväzku investovať do obrany 800 miliárd. A pred stretnutím v Džidde v konštalácii Kyjev-Washington, po tom, ako bol rovnako saudsko-arabský Rijád o rokovaniach Washington-Moskva bez Kyjeva a a rovnako po tom, ako prvý muž Kyjeva Volodymyr Zelenskyj pochodil v Bielom dome – kritizovaný za nevďačnosť a prakticky vykázaný, keďže odmietol podpísať dohodu o vzácnych kovoch, v ktorej mu chýbali bezpečnostné záruky. Čo môže priniesť schôdzka Trumpových a Zelenského ľudí, ktorej predchádza stiahnutie vojenskej pomoci USA Ukrajine, z ktorej ťaží Putin masívnymi útokmi?A ako k tomu môže prispieť správa, že Rusko, Čína a Irán chystajú spoločné námorné cvičenie? Nejde o všetko iné, len nie o predohru mierových rokovaní? Alebo akú trvácnosť môže mať mier, či prímerie, ak pôjde v skutočnosti o diktát z pozície sily? Téma pre Mateja Kandríka, experta na bezpečnostné otázky z Adapt Institute. „Snáď americká administratíva pochopí, že vyvíjať tlak len na jednu stranu konfliktu nie je z dlhodobého hľadisko únosné a ani konštruktívne. Tlak bude potrebné vyvinúť aj na Rusko a Vladimíra Putina“, tvrdí obranný expert Kandrík. „Je to enormne znepokojujúce a vyvoláva to mnohé otázniky“, dopĺňa. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Po štvrtkovom Bruseli a pred utorkovou saudsko-arabskou Džiddou. Po európskom obrannom prebudení a záväzku investovať do obrany 800 miliárd. A pred stretnutím v Džidde v konštalácii Kyjev-Washington, po tom, ako bol rovnako saudsko-arabský Rijád o rokovaniach Washington-Moskva bez Kyjeva a a rovnako po tom, ako prvý muž Kyjeva Volodymyr Zelenskyj pochodil v Bielom dome – kritizovaný za nevďačnosť a prakticky vykázaný, keďže odmietol podpísať dohodu o vzácnych kovoch, v ktorej mu chýbali bezpečnostné záruky. Čo môže priniesť schôdzka Trumpových a Zelenského ľudí, ktorej predchádza stiahnutie vojenskej pomoci USA Ukrajine, z ktorej ťaží Putin masívnymi útokmi?A ako k tomu môže prispieť správa, že Rusko, Čína a Irán chystajú spoločné námorné cvičenie? Nejde o všetko iné, len nie o predohru mierových rokovaní? Alebo akú trvácnosť môže mať mier, či prímerie, ak pôjde v skutočnosti o diktát z pozície sily? Téma pre Mateja Kandríka, experta na bezpečnostné otázky z Adapt Institute. „Snáď americká administratíva pochopí, že vyvíjať tlak len na jednu stranu konfliktu nie je z dlhodobého hľadisko únosné a ani konštruktívne. Tlak bude potrebné vyvinúť aj na Rusko a Vladimíra Putina“, tvrdí obranný expert Kandrík. „Je to enormne znepokojujúce a vyvoláva to mnohé otázniky“, dopĺňa. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Brusel hostí 27 európskych lídrov a píše históriu. Európa sa po ráznych krokoch Donalda Trumpa mení, stavia sa na vlastné nohy a tvorí spoločnú obrannú politiku. Slovensko však zastupuje predseda vlády, ktorý torpéduje druhú tému – pomoc Ukrajine a pre stále neobnovený tranzit plynu kladie nohu do dverí.Rokovanie výboru pre európske záležitosti, na ktoré predseda vlády dorazil krátko pred odletom, ukazuje autoritársky prístup a pripomína spôsoby Vladimíra Mečiara. Ostrý komentár bývalého veľvyslanca Petra Weissa sa týka vyčlenenej jedinej hodiny pre členov výboru, hoci samotný premiér sa pochválil, že krátko predtým hodinu a pol športoval.Výbor odhalil aj to, že premiér budúci týždeň nemá vôľu rokovať o ochrannom jadrovom dáždniku ponúkanom francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom.V podcaste Dobré ráno sa Jana Krescanko Dibáková opýtala Petra Weissa aj na kontroverzné výroky šéfa premiérových poradcov o Rusku, z ktorého by bol vraj po páde Ukrajiny spoľahlivý sused.Zdroje zvukov: SME, NBC, InterezOdporúčanie:Dnešné odporúčanie sa týka soboty, máme totiž Medzinárodný deň žien. Skúste trochu oprášiť zabudnuté džentlmenstvo. Pridržať dvere, byť o málo slušnejší a pripraviť žene kávu. Mám 42 a kedysi dávno mne ako malej a mojej mame nebohý dedko nosieval snežienky. To sa dnes už síce nesmie, ale pekné a milé gestá si vaše ženy, dievčatá, baby či lásky budú pamätať možno navždy.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
Lídri Európy diskutujú v Bruseli o pomoci Ukrajine, ale aj lepšej obrane štátov únie. Diskutuje aj náš premiér, ktorý ale s vojenskou podporou Ukrajiny nesúhlasí. Vydupal si, že v záveroch samitu bude zmienka aj o obnove tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu a naše územie, inak pohrozil vetom. Zdá sa, že taktika sa mu vyplatí. O téme sme sa rozprávali s poslancom NR SR Ondrejom Dostálom (SaS) a predsedom Zahraničného výboru NR SR Mariánom Kérym (Smer-SD).
„Vláda Roberta Fica to so Slovenskom vzdala, chce byť súčasťou ruského sveta. No my Slováci cítime, že svoju krajinu si nedáme, nenecháme ju len tak v okupácii“, rozpráva Marián Kulich z občianskeho združenia Mier Ukrajine, ktoré stojí za zbierkou na muníciu pre Ukrajinu. „Podporou ukrajinských vojakov držíme frontovú líniu čo najďalej od nás“, dodáva.Občianska zbierka na pomoc Ukrajine prekročila hranicu piatich miliónov. V čase, keď premiér tej istej krajiny vyhlasuje, že„Slovenská republika nebude podporovať Ukrajinu ani finančne ani vojensky“. A v Bruseli si kladie podmienky a hrozí vetom masívnej európskej pomoci pre napadnutý suverénny štát. A hoci päť miliónov nie je ani len kvapkou v mori zastavenej americkej pomoci vo výške desiatok miliárd, vďačnosť jej konkrétnych adresátov jej dáva viac ako zmysel. Napríklad vďaka odmínovacej Božene môžu bezpečne vstupovať na polia a obrábať zem, či pozornosť vyjadrená vo finančnom dare dáva silu ísť ďalej, ako to pred časom v tomto podcaste povedala Ukrajinka Anna-Mária Romančuk. Čo a kto a aký príbeh sa skrýva už za piatimi miliónmi „občianskych“ eur, ktoré pomáhajú napadnutým Ukrajincom? Pozrieme sa na to s Mariánom Kulichom z občianskeho združenia MierUkrajine, ktoré stojí za zbierkou. „Spúšťačom bolo víťazstvo Smeru vo voľbách vďaka masívnej podpore ruskej dezinformačnej scény. Začali vládnuť a vyhlásili, že sa napadnutej Ukrajine nepomôžu brániť. Začali sme premýšľať, ako vieme my občania vyslať jasný signál, že budeme pri Ukrajine do jej víťazstva“, spomína Marián Kulich. Ruský mier je podľa neho pre Ukrajinu okupáciou a naša vláda len opakuje ruský naratív. To „Rus raz odíde“, čo sme počuli od ministra obrany Roberta Kaliňáka, je podľa Kulicha vo veľkom kontraste s tým, čo sa dá vidieť na Ukrajine. „Ruská okupácia je pre Ukrajincov genocída“, vysvetľuje. Dva dni cesty autom od nás je podľa Mariána Kulicha reálna vojna. „Sme veľmi blízko toho, kde Rusko ničí ten náš svet, v ktorom žijeme a poznáme ho. Ničí našu bezpečnosť a pocit slobody“, ilustruje situáciu. Zbierka na muníciu pre Ukrajinu je podľa Kulicha prejavom nielen našej pomoci, ale aj postoja, že sme po boku našich partnerov. „Lebo to, čo robí premiér Fico, akým spôsobom komunikuje, je vytrhnávaním Slovenska z nášho hodnotového ukotvenia. (Zbierkou) dávame signál partnerom v EÚ, v susednom Česku, že budeme stáť pri Ukrajine. Napriek tomu, že naša vláda hľadá spoluprácu iba s Ruskom.“V podcaste si môžete vypočuť aj Kulichovu virtuálnu konfrontáciu s Robertom Ficom a jeho názormi. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
„Vláda Roberta Fica to so Slovenskom vzdala, chce byť súčasťou ruského sveta. No my Slováci cítime, že svoju krajinu si nedáme, nenecháme ju len tak v okupácii“, rozpráva Marián Kulich z občianskeho združenia Mier Ukrajine, ktoré stojí za zbierkou na muníciu pre Ukrajinu. „Podporou ukrajinských vojakov držíme frontovú líniu čo najďalej od nás“, dodáva.Občianska zbierka na pomoc Ukrajine prekročila hranicu piatich miliónov. V čase, keď premiér tej istej krajiny vyhlasuje, že„Slovenská republika nebude podporovať Ukrajinu ani finančne ani vojensky“. A v Bruseli si kladie podmienky a hrozí vetom masívnej európskej pomoci pre napadnutý suverénny štát. A hoci päť miliónov nie je ani len kvapkou v mori zastavenej americkej pomoci vo výške desiatok miliárd, vďačnosť jej konkrétnych adresátov jej dáva viac ako zmysel. Napríklad vďaka odmínovacej Božene môžu bezpečne vstupovať na polia a obrábať zem, či pozornosť vyjadrená vo finančnom dare dáva silu ísť ďalej, ako to pred časom v tomto podcaste povedala Ukrajinka Anna-Mária Romančuk. Čo a kto a aký príbeh sa skrýva už za piatimi miliónmi „občianskych“ eur, ktoré pomáhajú napadnutým Ukrajincom? Pozrieme sa na to s Mariánom Kulichom z občianskeho združenia MierUkrajine, ktoré stojí za zbierkou. „Spúšťačom bolo víťazstvo Smeru vo voľbách vďaka masívnej podpore ruskej dezinformačnej scény. Začali vládnuť a vyhlásili, že sa napadnutej Ukrajine nepomôžu brániť. Začali sme premýšľať, ako vieme my občania vyslať jasný signál, že budeme pri Ukrajine do jej víťazstva“, spomína Marián Kulich. Ruský mier je podľa neho pre Ukrajinu okupáciou a naša vláda len opakuje ruský naratív. To „Rus raz odíde“, čo sme počuli od ministra obrany Roberta Kaliňáka, je podľa Kulicha vo veľkom kontraste s tým, čo sa dá vidieť na Ukrajine. „Ruská okupácia je pre Ukrajincov genocída“, vysvetľuje. Dva dni cesty autom od nás je podľa Mariána Kulicha reálna vojna. „Sme veľmi blízko toho, kde Rusko ničí ten náš svet, v ktorom žijeme a poznáme ho. Ničí našu bezpečnosť a pocit slobody“, ilustruje situáciu. Zbierka na muníciu pre Ukrajinu je podľa Kulicha prejavom nielen našej pomoci, ale aj postoja, že sme po boku našich partnerov. „Lebo to, čo robí premiér Fico, akým spôsobom komunikuje, je vytrhnávaním Slovenska z nášho hodnotového ukotvenia. (Zbierkou) dávame signál partnerom v EÚ, v susednom Česku, že budeme stáť pri Ukrajine. Napriek tomu, že naša vláda hľadá spoluprácu iba s Ruskom.“V podcaste si môžete vypočuť aj Kulichovu virtuálnu konfrontáciu s Robertom Ficom a jeho názormi. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Azda ešte nikdy nebola brázda medzi koalíciou a opozíciou v zahraničnej politike taká hlboká ako dnes. A to isté sa dá povedať aj o vzťahoch medzi Spojenými štátmi a Európou. Uprostred najväčšej krízy transatlantického spojenectva sa dnes v Bruseli mimoriadne stretáva unijná dvadsaťsedmička, aby prediskutovala, ako sa pri obrane hraníc postaviť na vlastné nohy, keď sa tie americké ukazujú čoraz viac ako hlinené. O tomto sa moderátor JOJ 24 Jakub Prok rozprával s poslankyňami NR SR Vladimírou Marcinkovou (SaS) a Zuzanou Plevíkovou (SMER).
Trump nariadil dočasné pozastavenie vojenskej pomoci Ukrajine. Fico bude v Bruseli vydierať. Huliak sľubuje, prezident mu verí.
Hostia: Karol Farkašovský (poslanec NR SR za SNS) a Gábor Grendel (podpredseda výboru pre obranu a bezpečnosť z hnutia Slovensko). | Riešenie domácej situácie na politickej scéne – Rudolf Huliak u prezidenta. Účasť Rudolfa Huliaka na koaličných radách. Riešenie trojice nespokojných poslancov, resp. exposlancov Hlasu-SD. Aký je aktuálný počet poslancov koalície – 76, alebo aj viac? Zahraničná politika o Ukrajine – po fiasku rokovaní v Bielom dome prichádza Francúzsko a Veľká Británia s návrhom na dočasné prímerie. Je to to, čo koalícia očakávala? Alebo si cestu k mieru predstavuje inak? Aká je pozícia Slovenska pred štvrtkovým samitom v Bruseli? Aký je postoj opozície k aktuálnemu vývoju? Mala by Ukrajina dostať nejaké bezpečnostné záruky? Ako by mali vyzerať? | Vývoj okolo Ukrajiny + domáca politika. | Moderuje: Matej Baránek; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.
Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu
Vládna koalícia bojuje o väčšinu v parlamente. Hlas do toho zo strany vyhodí dvoch poslancov, aby rozdelil nespokojnú štvoricu. Tretí poslanec ale nečakane odíde sám a pridá sa k Huliakovcom. Čo urobí štvrtý, zatiaľ nevieme.Čo sa to deje v Hlase? Zvláda to Matúš Šutaj Eštok? Čaká nás rekonštrukcia vlády, alebo predčasné voľby? Ako sa zachová Hlas a môže prísť aj o ďalších poslancov? Je na stole otázka nového predsedu? A dá sa vláde po návštevách premiéra v Moskve a jeho neúčasti na debatách v Bruseli, veriť, že nás neťahá z únie a NATO?Minister financií medzi tým ohlasuje novú konsolidáciu. Ako ušetrí ďalšiu takmer miliardu? Dotkne sa škrtanie aj sociálnych dávok? Ministerstvo práce sa chce po senioroch pozrieť aj na jednorodičovské rodiny, čo im môže ponúknuť? Prečo chce minister odoberať sociálne dávky, pomôže projekt Práca namiesto dávky? Ako minister vyriešil diskrimináciu a nedostatok práce pre marginalizované skupiny?Braňo Závodský sa rozprával s ministrom práce sociálnych vecí a rodiny a podpredsedom strany Hlas – Sociálna demokracia Erikom Tomášom.
Hostia: Richard Kvasňovský (výkonný riaditeľ SPNZ) a Radovan Geist (vydavateľ portálu Euractiv.sk). | Plyn z Azerbajdžanu - možná alternatíva pre SR? Ekonomické dôsledky zastavenia tranzitu z východu. Aké sú geopolitické súvislosti? Aké možnosti vyplývajú pre SR z diverzifikácie zdrojov? Čo prinesú plánované rokovania v Bruseli, je v hre aj obnovenie pôvodného tranzitu? | Je možné obnovenie tranzitu plynu z východu? | Moderuje: Nina Belicová Alžbetkinová; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.
Robert Fico v Bruseli vyjednal veľkú nulu a oprávnene. Vyhrážky smerom k Ukrajine dostali konkrétnu podobu. Opozícia hovorí, že nášho premiéra už nikto nepočúva a neberie vážne.
O rokovaniach Roberta Fica v Bruseli o tranzite plynu sa v Analýzach 24 rozprávala moderátorka Lucia Stráňavová s poslancom Národnej rady Slovenskej republiky Karolom Galekom (SaS) a europoslankyňou Katarínou Roth Neveďalovou (Smer-SD).
Do podcastu Bárdy&Káčer v Košiciach prijal pozvanie Metod Špaček, ktorý upozornil na netradičné nominácie v zahraničnej politike, vrátane pôsobenia (ne)aktívneho prezidenta Pellegriniho a ministra Blanára.Minister zahraničných vecí Blanár káže o ruskej propagande priamo medzi kolegami v Bruseli, kde stratili trpezlivosť s jeho nezmyslami. Prezident Pellegrini zase neprišiel ani na slávnostné otvorenie valného zhromaždenia OSN, ale pokojne sa fotí so svojimi straníckymi kolegami z Hlasu. Ako bonus absurdity sa Jozef Migaš vracia do Bieloruska ako veľvyslanec, kde už predtým získal vyznamenanie od Lukašenka. Naši najbližší spojenci v EÚ už ani neskrývajú, že nás považujú za exotov, s ktorými radšej nevedú diskusie.Podcast Bárdy & Káčer vzniká v spolupráci s Aktuality.sk a vďaka podporovateľom cez služby NAVYŠE.Potvrďte si posielanie notifikácií k novým dielom na svojej obľúbenej platforme aj na Youtube Bárdy and Káčer, ďakujeme.Všetky podcasty Aktuality.sk nájdete na jednej stránke tu.Na odber všetkých nových dielov podcastu Bárdy & Káčer sa môžete prihlásiť cez iTunesalebo Spotify.
Vládna koalícia má po huliakovcoch ďalší problém. Tento krát ukazuje prstom Dankova SNS. A to na skupinu poslancov Hlasu, pre ktorú krehká koaličná 76-ka stráca už pravidelne väčšinu v parlamente. Najskôr nesúhlasili s odvolávaním Šimečku, kritizovali ministerku Šimkovičovú, potom zablokovali koalíciu pri zákone o športe a teraz sú proti návrhu Smeru, aby premiér nemusel chodiť do parlamentu pred rokovaniami v Bruseli.Prečo poslanci Hlasu hovoria o tom, že pohár trpezlivosti už pretiekol? Čo im na to hovoria v strane a čo to vlastne znamená? Ako bude ďalej fungovať koaličná 76-tka? Braňo Závodský sa rozprával s poslancom parlamentu za stranu Hlas – Sociálna demokracia Samuelom Migaľom.
Riziko zneužitia tajnej služby pri vyšetrovaní atentátu tu je. Z hľadiska samotného vyšetrovania a trestnoprávneho konania správa SIS nemá absolútne žiadnu relevanciu, ale vo vytváraní verejnej mienky a jej nasmerovávaní, má veľký význam, no a s týmto sa tu teraz hrá, hovorí bývalý predstaviteľ Smeru Boris Zala. Od atentátu na premiéra uplynulo už viac ako päť mesiacov. Napriek celospoločenskej závažnosti tohoto zločinu však verejnosť o vyšetrovaní atentátu doteraz prakticky vôbec nič nevie. Naopak, premier – ako poškodená osoba, ale i aktívny politik, špekulácie okolo atentátu využíva na účelovú politizáciu a útoky voči médiám i opozícií.„Pri vyšetrovaní atentátu na premiéra sa účelovo živí hmla a istý mystický rozmer, ktorý ľuďom necháva priestor, aby si to spájali s čím chcú. Samozrejme, permanentným poukazovaním na spojenie atentátnika s opozíciou je to posolstvo úplne jasné,“ tvrdí bývalý poslanec a europoslanec za Smer Boris Zala.Podpredseda Smeru a europoslanec Ľuboš Blaha v Moskve, premiér a šéf Smeru Fico zasa v Bruseli. I takto skutočne veľmi doširoka rozkročená vyzerá dnes zahraničná politika našej vládnej garnitúry. Problémom však je, že slová a to ani samotného premiéra, nezodpovedajú skutkom jeho vlády a ani jeho samotného. To, že sa tým stáva nedôveryhodným v očiach našich západných spojencov je jedna vec, otázkou však je, dokedy dokáže tóuto dvojtvárnosťou uspokojovať svojich čoraz viac radikalizujúcich sa voličov, zvlášť ak na brány parlamentu už čoraz hlasnejšie búcha Republika?„Čisto z ideového hľadiska Robert Fico už dnes nevidí žiadnu hranicu medzi Harabinom, Republikou a Smerom. Premiér už stratil tabu spolupráce s extrémistami. Ja si dokonca myslím že keby sa Reublika dostala po voľbách do parlamentu, on osobne by nemal problém usilovať sa i o vládnu koalíciu s Republikou,“ hovorí Boris Zala.No a napokon, kam zmizol Hlas a prečo onemela táto údajne moderná podoba slovenskej sociálnej demokracie a napokon, aké dôsledky môže mať vyšetrovanie atentátu na slovenský spôsob? Témy pre bývalého predstaviteľa Smeru a europoslanca Borisa Zalu.
Riziko zneužitia tajnej služby pri vyšetrovaní atentátu tu je. Z hľadiska samotného vyšetrovania a trestnoprávneho konania správa SIS nemá absolútne žiadnu relevanciu, ale vo vytváraní verejnej mienky a jej nasmerovávaní, má veľký význam, no a s týmto sa tu teraz hrá, hovorí bývalý predstaviteľ Smeru Boris Zala. Od atentátu na premiéra uplynulo už viac ako päť mesiacov. Napriek celospoločenskej závažnosti tohoto zločinu však verejnosť o vyšetrovaní atentátu doteraz prakticky vôbec nič nevie. Naopak, premier – ako poškodená osoba, ale i aktívny politik, špekulácie okolo atentátu využíva na účelovú politizáciu a útoky voči médiám i opozícií.„Pri vyšetrovaní atentátu na premiéra sa účelovo živí hmla a istý mystický rozmer, ktorý ľuďom necháva priestor, aby si to spájali s čím chcú. Samozrejme, permanentným poukazovaním na spojenie atentátnika s opozíciou je to posolstvo úplne jasné,“ tvrdí bývalý poslanec a europoslanec za Smer Boris Zala.Podpredseda Smeru a europoslanec Ľuboš Blaha v Moskve, premiér a šéf Smeru Fico zasa v Bruseli. I takto skutočne veľmi doširoka rozkročená vyzerá dnes zahraničná politika našej vládnej garnitúry. Problémom však je, že slová a to ani samotného premiéra, nezodpovedajú skutkom jeho vlády a ani jeho samotného. To, že sa tým stáva nedôveryhodným v očiach našich západných spojencov je jedna vec, otázkou však je, dokedy dokáže tóuto dvojtvárnosťou uspokojovať svojich čoraz viac radikalizujúcich sa voličov, zvlášť ak na brány parlamentu už čoraz hlasnejšie búcha Republika?„Čisto z ideového hľadiska Robert Fico už dnes nevidí žiadnu hranicu medzi Harabinom, Republikou a Smerom. Premiér už stratil tabu spolupráce s extrémistami. Ja si dokonca myslím že keby sa Reublika dostala po voľbách do parlamentu, on osobne by nemal problém usilovať sa i o vládnu koalíciu s Republikou,“ hovorí Boris Zala.No a napokon, kam zmizol Hlas a prečo onemela táto údajne moderná podoba slovenskej sociálnej demokracie a napokon, aké dôsledky môže mať vyšetrovanie atentátu na slovenský spôsob? Témy pre bývalého predstaviteľa Smeru a europoslanca Borisa Zalu.
Predsedníčka EK Ursula von der Leyenová tento mesiac oznámila nové zloženie exekutívy EÚ. Slovenský eurokomisár by mal mať na starosť portfólio pre obchod a hospodársku bezpečnosť a aj medziinštitucionálne vzťahy a transparentnosť. Vplyvný európsky týždenník to označil za prekvapenie. Prečo v podcaste rozoberáme s analytičkou portálu Euractiv Barbarou Zmuškovou. Na silný ekonomický post Maroša Šefčoviča sa v podcaste pýtame aj ekonóma a europoslanca za Progresívne Slovensko Ľudovíta Ódora.„Neočakávalo sa, že Slovensko získa silné ekonomické portfólio, ale tu bolo vidieť, že prevážil osobný vzťah a fakt, že predsedníčka Európskej komisie pozná Maroša Šefčoviča. A portfólio nechcela dať za odmenu, ale potrebovala ho dať niekomu, na koho sa bude môcť spoľahnúť," hovorí v podcaste analytička Barbara Zmušková s tým, že v Bruseli eurokomisára poznajú ako Mr. Fix-it, keď je nejaký problém pošlú Maroša Šefčoviča a on to zariadi.V rozhovore tiež rozoberáme oblasť, ktorej by sa mohol slovenský eurokomisár venovať a čo všetko spadá pod portfólio pre obchod a hospodársku bezpečnosť a aj medziinštitucionálne vzťahy a transparentnosť.„V tomto súhlasím s Robertom Ficom, keď gratuloval Marošovi Šefčovičovi, povedal viac nahlas ako Ursula von der Leyen, že on bude komisárom obchodných vojen. Respektíve povedal, že niekedy EÚ vedie obchodné vojny s niektorými krajinami, takže tomu by sa mohol venovať aj Maroš Šefčovič," hovorí a v rozhovore približuje detaily.No v rozhovore tiež hovoríme o tom, ako by mohlo vyzerať vypočúvanie Maroša Šefčoviča v príslušných výboroch a či sa môže stať, že by eurokomisár vypočúvaním neprešiel. Myslím si, že na vypočúvaní bude dostávať otázky ohľadom konania vlády Roberta Fica. Ohľadom zmien, ktoré robí a útokov na novinárov. Budú to ťažké otázky, ktorým bude čeliť. No myslím, že nie je najhorúcejší kandidát, aby bol odmietnutý," uzatvára.Podcast Európa vzniká v spolupráci s Európskym parlamentom.Moderuje Denisa Hopková.
1. Čo bolo, bolo, teraz konsolidujeme. 2. Danko provokuje, Hlas sa bráni slabo. 3. Súdna rada o Bruseli hovorí ako Fico.
1. Jourová píše ministerke kultúry. 2. Na čo siahnu, to pokazia. 3. Test Kolíkovou.
1. Okupanti sú v Bruseli, kolaboranti v PS a lož je pravda. 2. Akože odvolávanie Šimkovičovej a Suska. 3. Gröhling pracuje na prežití.
Tento denný podcast, vytváraný s pomocou umelej inteligencie, ponúka unikátny a efektívny spôsob, ako sa dozvedieť o najzaujímavejších udalostiach a článkoch dňa. Umelej inteligencii sa darí analyzovať obrovské množstvo informácií z rôznych zdrojov, aby vybrala tie najrelevantnejšie a najpútavejšie obsahy pre širokú škálu poslucháčov. Každá epizóda je navrhnutá tak, aby poskytla hlboký ponor do vybraných tém, od politiky cez vedecké objavy, až po kultúrne udalosti, a to všetko podané informatívne, prístupne a bez emócií. Podcast je ideálnym spoločníkom pre zaneprázdnených ľudí, ktorí hľadajú pohodlný spôsob, aby zostali informovaní o svetovom dianí bez nutnosti tráviť hodiny čítaním rôznych zdrojov, čím poskytuje efektívny a príjemný spôsob, ako prijímať správy. Témy: 1. Veronika Cifrová Ostrihoňová hľadá posilu do svojho tímu. Bývať budeš v Bruseli, dostaneš zaplatené https://www.startitup.sk/veronika-cifrova-ostrihonova-hlada-posilu-do-svojho-timu-byvat-budes-v-bruseli-dostanes-zaplatene/ 2. Milovaný nápoj Slovákov je najdrahší za 50 rokov. Zásobte sa teraz, varujú odborníci https://www.startitup.sk/milovany-napoj-slovakov-je-najdrahsi-za-50-rokov-zasobte-sa-teraz-varuju-odbornici/ 3. Zdravotná staroslivosť len pre „vyvolených“ Slovákov: Lekári avizujú zatváranie a spoplatňovanie https://www.startitup.sk/zdravotna-staroslivost-len-pre-vyvolenych-slovakov-lekari-avizuju-zatvaranie-a-spoplatnovanie/ 4. Šimkovičová si najala špičkových právnikov: Za 6-tisíc majú vyriešiť kuriózny spor https://www.startitup.sk/simkovicova-si-najala-spickovych-pravnikov-za-6-tisic-maju-vyriesit-kuriozny-spor/ 5. Český rozhlas ruší spoluprácu so STVR. Rázne kroky zvažuje aj ČT https://www.startitup.sk/cesky-rozhlas-rusi-spolupracu-so-stvr-razne-kroky-zvazuje-aj-ct/ 6. Desiatky tisíc Slovákov čaká neodkladná výmena TEČ: Konkrétny druh vozidiel skončil na „čiernej listine“ https://www.startitup.sk/desiatky-tisic-slovakov-caka-neodkladna-vymena-tec-konkretny-druh-vozidiel-skoncil-na-ciernej-listine/ 7. Vo veku 61 rokov zomrela známa slovenská operná a operetná speváčka https://www.startitup.sk/vo-veku-61-rokov-zomrela-znama-slovenska-operna-a-operetna-spevacka/ 8. Nečakaná predpoveď expertov: K tejto strane sa pridá Ivan Korčok. „Viem si ho predstaviť na čele“ https://www.startitup.sk/necakana-predpoved-expertov-k-tejto-strane-sa-prida-ivan-korcok-viem-si-ho-predstavit-na-cele/ 9. Prokremeľský analytik bez servítky: Rusko je v hrozivej situácii, oslobodzovanie územia v Kursku môže trvať… https://www.startitup.sk/prokremelsky-analytik-bez-servitky-rusko-je-v-hrozivej-situacii-oslobodzovanie-uzemia-v-kursku-moze-trvat/ 10. Slováci si za „dôležitú procedúru“ priplatia až 100 eur. Nárast pocíti hlavne jedna skupina https://www.startitup.sk/slovaci-si-za-dolezitu-proceduru-priplatia-az-100-eur-narast-pociti-hlavne-jedna-skupina/ 11. Nové pravidlá v PZP už vstúpili do platnosti: V týchto prípadoch ti poisťovňa nemusí dať ani cent https://www.startitup.sk/nove-pravidla-v-pzp-uz-vstupili-do-platnosti-v-tychto-pripadoch-ti-poistovna-nemusi-dat-ani-cent/
1. Sme v tom s Maďarmi. 2. Tomáš Taraba: hrady mestám bral a štátu rozdával. 3. Šimkovičová sa v obstarávaní zorientovala rýchlo.
Tento denný podcast, vytváraný s pomocou umelej inteligencie, ponúka unikátny a efektívny spôsob, ako sa dozvedieť o najzaujímavejších udalostiach a článkoch dňa. Umelej inteligencii sa darí analyzovať obrovské množstvo informácií z rôznych zdrojov, aby vybrala tie najrelevantnejšie a najpútavejšie obsahy pre širokú škálu poslucháčov. Každá epizóda je navrhnutá tak, aby poskytla hlboký ponor do vybraných tém, od politiky cez vedecké objavy, až po kultúrne udalosti, a to všetko podané informatívne, prístupne a bez emócií. Podcast je ideálnym spoločníkom pre zaneprázdnených ľudí, ktorí hľadajú pohodlný spôsob, aby zostali informovaní o svetovom dianí bez nutnosti tráviť hodiny čítaním rôznych zdrojov, čím poskytuje efektívny a príjemný spôsob, ako prijímať správy. Témy: 1. MIMORIADNA SPRÁVA Americký prezident Joe Biden nebude kandidovať. Proti Trumpovi chce postaviť túto ženu https://www.startitup.sk/mimoriadna-sprava-americky-prezident-joe-biden-nebude-kandidovat-proti-trumpovi-chce-postavit-tuto-zenu/?fbclid=IwZXh0bgNhZW0CMTEAAR1LF0uAY9CfK5GY31Vlg02BsIUtIEo2h2OfLMBb6Gan6bbPsYpZ-LnS4EY_aem_glJrDAvellnLidgQjLfRiQ 2. Po kritike prichádza zvrat: Slovenský vládny špeciál poletí do USA a Číny. Dovezú ostro sledovaných pacientov https://www.startitup.sk/po-kritike-prichadza-zvrat-slovensky-vladny-special-poleti-do-usa-a-ciny-dovezu-ostro-sledovanych-pacientov/ 3. Svetový kolaps pozná príčinu: Najrozsiahlejší výpadok systémov v histórii spôsobila banálna vec https://www.startitup.sk/svetovy-kolaps-pozna-pricinu-najrozsiahlejsi-vypadok-systemov-v-historii-sposobila-banalna-vec/ 4. Blaha, Beňová aj Ódor si rozdeľujú fleky v Bruseli. Vieme, čo tam pre Slovákov budú robiť https://www.startitup.sk/blaha-benova-aj-odor-si-rozdeluju-fleky-v-bruseli-vieme-co-tam-pre-slovakov-budu-robit/ 5. Obvinili muža, ktorý napadol poslanca SNS https://www.startitup.sk/obvinili-muza-ktory-napadol-poslanca-sns/ 6. Známu političku zastrelili: Zomrela po prevoze do nemocnice https://www.startitup.sk/znamu-politicku-zastrelili-zomrela-po-prevoze-do-nemocnice/ 7. Smrteľná nehoda v Tatrách: Muž nemal šancu prežiť https://www.startitup.sk/smrtelna-nehoda-v-tatrach-muz-nemal-sancu-prezit/ 8. Slovensko ide gréckou cestou, varujú odborníci. Štátny dlh siaha k 100 miliardám eur https://www.startitup.sk/slovensko-ide-greckou-cestou-varuju-odbornici-statny-dlh-siaha-k-100-miliardam-eur/ 9. Zomrel známy exposlanec, ktorý pôsobil po boku Ruska aj Dzurindu. Jeho projekt pomohol mnohým Slovákom https://www.startitup.sk/zomrel-znamy-exposlanec-ktory-posobil-po-boku-ruska-aj-dzurindu-jeho-projekt-pomohol-mnohym-slovakom/ 10. Horúčavy na Slovensku vystrieda netypické júlové počasie. V tento deň nastúpi ochladenie, na ktoré si čakal https://www.startitup.sk/horucavy-na-slovensku-vystrieda-netypicke-julove-pocasie-v-tento-den-nastupi-ochladenie-na-ktore-si-cakal/ 11. Lekári prezradili svoje „desatoro“: Toto nesmie chýbať v tvojej lekárničke počas celého leta https://www.startitup.sk/lekari-prezradili-svoje-desatoro-toto-nesmie-chybat-v-tvojej-lekarnicke-pocas-celeho-leta/
Zatiaľ čo prezidenti Peter Pellegrini a Petr Pavel diskutovali v Prahe, predstavitelia Smeru spustili v Bratislave útok na českú políciu a českého premiéra. Ich motivácia je priehľadná – ukázať Pellegrinimu, kto je tu šéf. Dnes bude náš prezident rokovať v Bruseli o budúcnosti Európskej únie. Vo Varíne budú musieť definitívne premenovať ulicu.
*Podporte podcast Dobré ráno v aplikácii Toldo na sme.sk/extradobrerano. Predseda Európskej komisie, šéf diplomacie Európskej únie aj post predsedu Európskej rady. Na blížiacom sa summite majú lídri krajín rokovať aj o tom, kto obsadí tieto dôležité pozície. Zdá sa, že Slovensko, ktoré reprezentuje prezident Peter Pellegrini, má s niektorými kandidátmi problém. A nielen pre nezhody na národnej úrovni, ale aj pre stranícke záujmy. Smer aj Hlas sú už totiž niekoľko mesiacov vylúčení zo strany európskych socialistov, a tak sa nový prezident taktizovaním snaží zabezpečiť ich návrat do prvej ligy. Viac k téme diskutujú v podcaste Dobré ráno moderátorka Jana Maťková a Daniel Hoťka, redaktor zahraničnej redakcie denníka SME. Zdroje zvukov: YouTube Smer, YouTube Peter Pellegrini, Pravda Odporúčanie: Dnes mám pre vás hudobný tip. Ak sa vám pozdáva kombinácia alternatívneho RnB, jazzu a housu, dajte šancu londýnskemu interpretovi dialE. Odporúčam špeciálne jeho album z minulého roka Dear dialE, ktorý vás nakopne do letných dní. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Odoberajte mesačný podcastový newsletter nielen o novinkách SME na sme.sk/podcastovenovinky – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.
Do štúdia Startitupu tentokrát prijala pozvanie nová europoslankyňa za PS Veronika Cifrová Ostrihoňová. Bývalá moderátorka vstúpila do politiky len pred pár mesiacmi, no voliči ju prekrúžkovali na druhé miesto na kandidátke. V rozhovore hovorí, že sťahovanie do Bruselu s manželom, populárnym moderátorom Sajfom, ešte nevyriešili. "Chce to trošku času, riešia sa procesnejšie veci, ale zatiaľ sme sa nedopracovali k výsledku. Cieľom je, aby rodina bola čo najviac spolu, prispôsobíme tomu naše fungovanie," hovorí Cifrová Ostrihoňová. Jej manžel Matej Cifra má viacero spoluprác aj s finančnými skupinami. Bude to obmedzovať, aby nevznikali fámy o prepojení na europoslankyňu? "Budeme oveľa citlivejšie pristupovať aj k tomu, čo robí on, s kým spolupracuje on, pretože stále je slobodný človek, ale ani jeden nechceme, aby zbytočne vznikali nejaké dohady, ktoré by neboli pravdivé, ale môžu zakladať na niečo, čo sa neskôr ukáže, že tak nie je," hovorí Veronika Cifrová Ostrihoňová. "Je to rozhodnutie manžela, nediktujem mu s kým má robiť alebo nemá robiť, tak ako on mne nediktuje s kým sa mám ja rozprávať v politike," dopĺňa. Výsledky volieb ju potešili, keďže podľa nej ukázali, že väčšina ľudí, ktorí prišli voliť ukázali, že si neprajú tvrdú protieurópsku politiku. V Bruseli sa však bude stretávať aj s poslancami Smeru, s ktorými má radikálne odlišné názory. Ako k nim bude pristupovať? "Som v prvom rade slušne vychovaný a empatický človek, takže sa vždy pozdravím. Neviem si predstaviť, že niekoho nevidím. Ale, zároveň, naše svety sú veľmi rozdielne, takže hĺbavé debaty, veľké diskusie pri večeri si predstaviť neviem. Nielen pre obsahovo rozdielne hodnoty, ale aj pre tú formu vyjadrovania sa, ktorá mne nesedí," hovorí politička. Tvrdí, že v kampani zistila, že ľudia chcú väčši pokoj, nie šou alebo to, kto kto má nenávistnejší status, lebo sú z toho unavení. Je možné, že ju uvidíme aj na kandidátke do slovenských parlamentných volieb? "To je pre mňa strašne predčasná otázka. Čokoľvek vám poviem, by bolo irelevantné. Za tri roky sa toho môže veľa stať." V rozhovore hovorí aj to, čo očakáva od nového prezidenta Petra Pellegriniho, ako vníma zrušenie RTVS, kde pracovala, ale rozoberáme aj situáciu v televízii Markíza. Pozri si exkluzívny rozhovor, kde opisuje svoje plány v Bruseli, budúcnosť v politike aj spoluprácu s koaličnými europoslancami.
Palestínu musí uznať Izreal, až potom tam môže byť pokoj. Rozhodujúci však bude postoj USA, tvrdí analytik Attila Kovács.Dve tisícky verzus vyše tridsaťtisíc. Už toľko ľudských životov stál konflikt medzi radikálmi Hamasu a Izraelom. Za spomínanými dvoma tisícmi stoja radikáli, za vyše tridsiatimi Izrael a jeho vojnová mašinéria riadená premiérom Netanjahuom. Na spravodlivosť si ich už volá medzinárodný tribunál. A hladomor v Gaze mobilizuje medzinárodnú podporu pre samostatný štát Palestínčanov, čo je červené súkno pre izraelského premiéra. Nedosiahol Netanjahu krutosťou vojenskej odpovede opak toho, čo chcel? Namiesto vyhladenia Hamasu je tu vlna podpory pre palestínsku štátnosť. „Vlastne takú reklamu pre Hamas ako Netanjahu doteraz neurobil nik“, tvrdí odborník na región Attila Kovács.Ako sa k palestínskej štátnosti stavia Slovensko? Šéf diplomacie Juraj Blanár odkazuje ešte pred rok 1989. „Slovenská republika preberajúc záväzky po bývalom Československu uznala Palestínu už v roku 1988. Teraz je to na iných krajinách“, povedal po schôdzke šéfov diplomacií EÚ začiatkom týždňa v Bruseli.Nie je postoj Slovenska a ministra Blanára prílišným zjednodušením? Podľa Attilu Kovácsa je to pokrytecké. „Vlastne ide o postoj, aby sme z toho v každom prípade vyšli dobre a je jedno, čo bude nasledovať“, tvrdí. Je to podľa neho „ničnehovoriace“. Kovács tak reaguje pri porovnaní s postojmi k otázke zo strany českého prezidenta a premiéra. Petr Pavel: „Gaza je v súčasnosti v troskách, nálady obyvateľstva sú skôr radikálne než zamerané na budovanie mierového spolužitia (…) nie sú tam zárodky pre fungujúcu štátnosť“. Palestínsku štátnosť Česká republika zatiaľ neplánuje uznať ani podľa premiéra Petra Fialu. „Jedine vtedy, keď vznikne funkčný model, podporovaný väčšou skupinou významných štátov“, dopĺňa prezident Pavel. Čo bude rozhodujúce pre usporiadanie vzťahov v regione?„Predpokladom bezpečnosti Izraelčanov je bezpečnosť Palestínčanov“, tvrdí Kovács. Kľúčovou otázkou a predpokladom trvalého mieru je podľa neho fakt, že Palestínu musí najprv uznať samotný Izrael. Až potom môže účinne pomôcť podpora medzinárodného spoločenstva, tvrdí analytik. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Palestínu musí uznať Izreal, až potom tam môže byť pokoj. Rozhodujúci však bude postoj USA, tvrdí analytik Attila Kovács.Dve tisícky verzus vyše tridsaťtisíc. Už toľko ľudských životov stál konflikt medzi radikálmi Hamasu a Izraelom. Za spomínanými dvoma tisícmi stoja radikáli, za vyše tridsiatimi Izrael a jeho vojnová mašinéria riadená premiérom Netanjahuom. Na spravodlivosť si ich už volá medzinárodný tribunál. A hladomor v Gaze mobilizuje medzinárodnú podporu pre samostatný štát Palestínčanov, čo je červené súkno pre izraelského premiéra. Nedosiahol Netanjahu krutosťou vojenskej odpovede opak toho, čo chcel? Namiesto vyhladenia Hamasu je tu vlna podpory pre palestínsku štátnosť. „Vlastne takú reklamu pre Hamas ako Netanjahu doteraz neurobil nik“, tvrdí odborník na región Attila Kovács.Ako sa k palestínskej štátnosti stavia Slovensko? Šéf diplomacie Juraj Blanár odkazuje ešte pred rok 1989. „Slovenská republika preberajúc záväzky po bývalom Československu uznala Palestínu už v roku 1988. Teraz je to na iných krajinách“, povedal po schôdzke šéfov diplomacií EÚ začiatkom týždňa v Bruseli.Nie je postoj Slovenska a ministra Blanára prílišným zjednodušením? Podľa Attilu Kovácsa je to pokrytecké. „Vlastne ide o postoj, aby sme z toho v každom prípade vyšli dobre a je jedno, čo bude nasledovať“, tvrdí. Je to podľa neho „ničnehovoriace“. Kovács tak reaguje pri porovnaní s postojmi k otázke zo strany českého prezidenta a premiéra. Petr Pavel: „Gaza je v súčasnosti v troskách, nálady obyvateľstva sú skôr radikálne než zamerané na budovanie mierového spolužitia (…) nie sú tam zárodky pre fungujúcu štátnosť“. Palestínsku štátnosť Česká republika zatiaľ neplánuje uznať ani podľa premiéra Petra Fialu. „Jedine vtedy, keď vznikne funkčný model, podporovaný väčšou skupinou významných štátov“, dopĺňa prezident Pavel. Čo bude rozhodujúce pre usporiadanie vzťahov v regione?„Predpokladom bezpečnosti Izraelčanov je bezpečnosť Palestínčanov“, tvrdí Kovács. Kľúčovou otázkou a predpokladom trvalého mieru je podľa neho fakt, že Palestínu musí najprv uznať samotný Izrael. Až potom môže účinne pomôcť podpora medzinárodného spoločenstva, tvrdí analytik. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Voľby do európskeho parlamentu budú už o týždeň. V sobotu 8. júna si budeme voliť 15 poslancov, ktorí nás budú zastupovať v európskom parlamente. Čo by mali o kandidátov vedieť občania pred tým, ako pôjdu voliť? Čo naozaj dokážu zo svojej pozície zmeniť? Čo budú témy, o ktorých budú budúci europoslanci rozhodovať? A objavujú sa počas kampane sľuby či tvrdenia, ktoré sa nedajú splniť, pretože sú mimo kompetencií europoslanca? Odpovedajú Radovan Geist a europoslanci, ktorí majú skúsenosť s európskym parlametnom, no tentokrát už nekandidujú - a to Vladimir Bilčík (nezávislý) a Róbert Hajšel (Smer-SD)Odpovedá odborník na európske témy Radovan Geist a europoslanci, ktorí majú skúsenosť s európskym parlametnom, no tentokrát už nekandidujú - a to Vladimir Bilčík (nezávislý) a Róbert Hajšel (Smer-SD).Radovan Geist hovorí, že téma kampane do eurovolieb sa týka zväčša domácich tém. Vysvetľuje, či sa budú dať praktizovať aj v Bruseli. „Väčšina práce europoslancov v parlamete, napriek tomu, že tam môžu komunikovať domáce politické témy, je zameraná na prijímanie európskej legislatívy," hovorí v podcaste.Róbert Hajšel, ktorý kandidoval do europarlamentu za Smer, v podcaste približuje, čo potrebuje europoslanec k tomu, aby mohol naplniť sľuby. „Budúcim poslancom bez zázemia v relevantnej frakcii a bez odbornosti sa ťažko podarí presadiť akýkoľvek zo svojich sľubov, ktoré by mohli skvalitniť život občanov."Vladimír Bilčík, ktorý kandidoval na kandidátke PS-Spolu hovorí, že európsky parlament je aj slovenským. V europarlamente sa rozhodujú o mnohých veciach, ktoré sa týkajú bežného života u nás. „Europoslanec rozhoduje o každom jednom eure, ktoré putuje aj na Slovensko, ale aj všade inde v EÚ. Každý rok schvaľujeme rozpočet," hovorí v podcaste tým, že kľúčovou právomocou europoslanca je schvaľovať rozpočet a kontrolovať využitie týchto peňazí.Podcast Európa vzniká v spolupráci s Európskym parlamentom.Moderuje Denisa Hopková.
Našou úlohou je umožniť komunikáciu a tým spájať ľudí, tvrdí tlmočník Marek Trávníček. Americkí prezidenti, králi, či pápež. Tí všetci už boli v našich zemepisných súradniciach odkázaní na pomoc tlmočníka. Teda – najmä ich domáce publikum. Na presný, pohotový a tematicky poučený preklad, aby sa ich mentálny svet stal na okamih aj našim.Aké je to prekladať Joe-a Bidena, Donalda Trumpa, či britského monarchu Karola III.? Alebo pápeža Františka?A je rozdiel predkladať politické príhovory plné floskúl a napríklad posolstvá duchovného lídra? Otázky, ktoré mi napadajú pri Marekovi Trávníčkovi – hlas ktorého sa u nás spája s tlmočením už spomenutých lídrov, ale je tiež dôverne známy ušiam poslancov Európskeho parlamentu, ktorým pravidelne sprostredkúva parlamentné rozpravy v Bruseli či Štrasburgu. Dnešné RánoNahlas bude o tlmočení a teda o vnášaní poriadku a porozumenia v chaose jazykovej pestrosti dnešných spoločností poznačených globalizáciou. A tiež o nevyhnutnom počúvaní, ako predpoklade porozumenia.„Aktívne ovládam anglický, nemecký, španielsky a francúzsky jazyk a pasívne aj taliančinu“, vovádza nás do svojho sveta jazykov certifikovaný tlmočník pre inštitúcie Európskej únie Marek Trávníček. Za najväčšiu výzvu pri práci v europarlamente označuje „kadenciu“ Španielov. „Keď vidím, že o slovo sa hlási španielsky europoslanec, nezostáva mi už obrazne povedané nič iné, len sa prežehnať. To tempo a nasadenie v ich prejavoch je neskutočné“, ilustruje svoju prácu. Je tempo reči spojené aj s rýchlosťou premýšľania, pýtam sa. Predpokladá to „výkonnejší procesor“? A ako sme z tohto pohľadu na tom Slováci?„Každý jazyk je spojený s kultúrou, kultúra s myslením a s našou osobnosťou. A z tohto pohľadu sa my Slováci vyjadrujeme pomerne zložito a komplikovane. V slovenčine je tá syntax voľnejšia. Napríklad v porovnaní s angličtinou, či nemčinou, kde je striktnejšia“, hovorí Trávníček. „Keď napríklad tlmočím slovenského rečníka do angličtiny, musím to zohľadniť. Anglická systax je úplne iná. Vety sú kratšie, jednoduchšie. Tam musím myšlienku pochopiť a Angličanovi ju sprostredkovať jemu zrozumiteľných spôsobom“, vysvetľuje Marek Trávníček. Tlmočenie je podľa neho aj výsostne tvorivou činnosťou. „Nie sme len také papagáje. Nie je to len mechanická činnosť. Jazyky sú živé organizmy. Pri tlmočení nestačí vymeniť jedno slovo za druhé, často by z toho vznikol nezmysel. Je to skutočne náročná intelektuálna činnosť. Preto musíme premýšľať, pochopiť myšlienku a potom ju vyjadriť v druhom jazyku zrozumiteľným spôsobom“. Ako sa tlmočia osobnosti – Donald Trump, pápež František, kráľ Karol III.? „Prezident Trump je neriadená strela, pri Františkovi cítim veľkú zodpovednosť, veď sa hovorí, že keď hovorí pápež, počúva celý svet; a s korunováciou Karola III. sa mi spája extrémna príprava“, spomína Trávníček. „Kedže posledná korunovácia bola pred sedemdesiatimi rokmi a v slovenčine som nenašiel žiaden preklad korunovačného rítu, týždeň pred udalosťou vydala anglikánska cirkev zverejnila poriadok liturgie korunovačnej bohoslužby – to tlmočenie si vtedy vyžiadalo dôkladnú prípravu“, rozpráva. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Našou úlohou je umožniť komunikáciu a tým spájať ľudí, tvrdí tlmočník Marek Trávníček. Americkí prezidenti, králi, či pápež. Tí všetci už boli v našich zemepisných súradniciach odkázaní na pomoc tlmočníka. Teda – najmä ich domáce publikum. Na presný, pohotový a tematicky poučený preklad, aby sa ich mentálny svet stal na okamih aj našim.Aké je to prekladať Joe-a Bidena, Donalda Trumpa, či britského monarchu Karola III.? Alebo pápeža Františka?A je rozdiel predkladať politické príhovory plné floskúl a napríklad posolstvá duchovného lídra? Otázky, ktoré mi napadajú pri Marekovi Trávníčkovi – hlas ktorého sa u nás spája s tlmočením už spomenutých lídrov, ale je tiež dôverne známy ušiam poslancov Európskeho parlamentu, ktorým pravidelne sprostredkúva parlamentné rozpravy v Bruseli či Štrasburgu. Dnešné RánoNahlas bude o tlmočení a teda o vnášaní poriadku a porozumenia v chaose jazykovej pestrosti dnešných spoločností poznačených globalizáciou. A tiež o nevyhnutnom počúvaní, ako predpoklade porozumenia.„Aktívne ovládam anglický, nemecký, španielsky a francúzsky jazyk a pasívne aj taliančinu“, vovádza nás do svojho sveta jazykov certifikovaný tlmočník pre inštitúcie Európskej únie Marek Trávníček. Za najväčšiu výzvu pri práci v europarlamente označuje „kadenciu“ Španielov. „Keď vidím, že o slovo sa hlási španielsky europoslanec, nezostáva mi už obrazne povedané nič iné, len sa prežehnať. To tempo a nasadenie v ich prejavoch je neskutočné“, ilustruje svoju prácu. Je tempo reči spojené aj s rýchlosťou premýšľania, pýtam sa. Predpokladá to „výkonnejší procesor“? A ako sme z tohto pohľadu na tom Slováci?„Každý jazyk je spojený s kultúrou, kultúra s myslením a s našou osobnosťou. A z tohto pohľadu sa my Slováci vyjadrujeme pomerne zložito a komplikovane. V slovenčine je tá syntax voľnejšia. Napríklad v porovnaní s angličtinou, či nemčinou, kde je striktnejšia“, hovorí Trávníček. „Keď napríklad tlmočím slovenského rečníka do angličtiny, musím to zohľadniť. Anglická systax je úplne iná. Vety sú kratšie, jednoduchšie. Tam musím myšlienku pochopiť a Angličanovi ju sprostredkovať jemu zrozumiteľných spôsobom“, vysvetľuje Marek Trávníček. Tlmočenie je podľa neho aj výsostne tvorivou činnosťou. „Nie sme len také papagáje. Nie je to len mechanická činnosť. Jazyky sú živé organizmy. Pri tlmočení nestačí vymeniť jedno slovo za druhé, často by z toho vznikol nezmysel. Je to skutočne náročná intelektuálna činnosť. Preto musíme premýšľať, pochopiť myšlienku a potom ju vyjadriť v druhom jazyku zrozumiteľným spôsobom“. Ako sa tlmočia osobnosti – Donald Trump, pápež František, kráľ Karol III.? „Prezident Trump je neriadená strela, pri Františkovi cítim veľkú zodpovednosť, veď sa hovorí, že keď hovorí pápež, počúva celý svet; a s korunováciou Karola III. sa mi spája extrémna príprava“, spomína Trávníček. „Kedže posledná korunovácia bola pred sedemdesiatimi rokmi a v slovenčine som nenašiel žiaden preklad korunovačného rítu, týždeň pred udalosťou vydala anglikánska cirkev zverejnila poriadok liturgie korunovačnej bohoslužby – to tlmočenie si vtedy vyžiadalo dôkladnú prípravu“, rozpráva. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
„Keď nie vláda, posielame my.“ Slogan týchto hodín. Na vojenskú pomoc Ukrajine sa za necelé dva dni vyzbieralo vo verejnej zbierke s názvom Munícia pre Ukrajinu už viac ako milión eur. Zuzana Izsáková z iniciatívy približuje, že na prvý milión bolo potrebných len 41 hodín. Lídri Európskej únie sa v tých istých hodinách v Bruseli dohodli, že Kyjevu dodajú svoje protivzdušné systémy. Len hodiny pred odjazdom na ten istý samit však slovenský premiér hovoril aj o Západe, ktorý pri Ukrajine „blbne“.Matej Kandrík z Adapt institut hovorí, že ide o náhľad rovno do premiérovej duše. A s Petrom Bárdym sa ešte vrátime k odchodu avizovanému odchodu dozorujúcich prokurátorov prípadu vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnirovej. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Kampaň Petra Pellegriniho slovami, že chce byť prezidentom mieru a nie prezidentom, ktorý zatiahne Slovensko do vojny, podobá na minuloročnu kampaň české expemiéra a neúspešného prezidentského kandidáta Andreja Babiša. Podľa českého politológa je Pellegriniho siahnutie po tejto téme trochu väčšia stávka na istotu. Je tam určite väčšia šanca ako u Andreja Babiša, hovorí v podcaste.„Nezavlečiem Česko do vojny. Som diplomat. Nie vojak," hlásal z billbordov vlani pred českými prezidentskými voľbami Andrej Babiš. Napokon prezidentom nestal.No a toto sú dnes slová prezidentského kandidáta Petra Pellegriniho: „Chcem byť prezidentom mieru, ktorý hrdo, suverénne obhajuje slovenské národno štátne záujmy. Nie prezidentom, ktorý pre potľapkanie po pleci v Bruseli či vo Washingtone zatiahne Slovensko do vojny."O podobnosti ich kampane v podcaste hovoríme s českým politológom Lubomírom Kopečkom, ktorý pôsobí na Katedre politológie Fakulty sociálnich studií Masarykovej univerzity a v Národnom inštitúte SYRI.„Andrej Babiš vtedy vsadil na trochu riskantnú kartu a tá nevyšla. V prípade Petra Pellegriniho je siahnutie po tejto téme trochu väčšia stávka na istotu.Je tam určite väčšia šanca ako u Andreja Babiša. Nie je to stávka na niečo, čo je riskantné, ale na niečo, čo v slovenskej spoločnosti väčšiu šancu na úspech," hovorí v podcaste.Obyvateľom Česka v tom čase chodili aj falošné textové správy, v ktorých ich vtedy prezidentský kandidát, dnes prezident Petr Pavel údajne vyzýval, aby sa dostavili na pobočku Armády ČR. Tam mali dostať výzbroj pre mobilizáciu na Ukrajine. Možno očakať takú mieru dezinformačnej kampane aj u nás? „Čakal by som, že niektoré dezinformačné weby, alternatívne média, výroky Petra Pellegriniho budú vysielať a využívať v čo najintenzívnejšom prevedení," hovorí tiež Kopeček.No a budete počuť aj sociológa Michala Vašečku, ktorý, že sa kampaň v druhom kole zmení kampaň. „Musí sa zmeniť z obidvoch strán. Predpokladám, že strategické tímy to už majú pripravené. Príde viac na témy, ktoré doteraz nezaznievali. Pridá sa trochu razancie."Ivan Korčok sa bude musieť zúfalo snažiť odleptať antisystémoveho voliča, myslí si. „Peter Pellegrini, ak chce vyhrať, musí zmeniť ničnerobenie na niečo významnejšie. Bude musieť otvoriť karty. Športovou terminológiou: zrazu otvoríte hru.”Moderuje Denisa Hopková.
1. Ďalšia dávka Ficovej dvojtvárnosti. 2. Choďte voliť; skontrolujte si, kde máte volebnú miestnosť. 3. Štát si vymyslel pomoc, ktorú takmer nikto nepotrebuje.
Po Európe aj na Slovensku protestujú poľnohospodári. Blokujú cesty či hraničné priechody, v Bruseli blokovali ulice a zapaľovali pneumatiky. Na Slovensku sme mohli vidieť dva farmárske protesty, veľkých aj malých farmárov.Za čo protestujú malí domáci farmári a za čo zas tí veľkí? Prečo malí hovoria o diskriminácii a veľkí zas protestujú proti dovozu z Ukrajiny? Prečo je problém s dotáciami a čo čakajú farmári? Sú už peniaze vyplatené? A čo hovoria malí farmári na to, že podľa ministra protesty zneužívajú na politické účely?Braňo Závodský sa rozprával s exministerkou financií, ekonómkou a prezidentkou občianskou združenia Progresívne fórum, Brigitou Schmögnerovou a s malým farmárom z Iniciatívy poľnohospodárov - IPIF Antonom Vdovjakom.Túto epizódu Braňo Závodský Naživo ti prináša Orange.
Aj podľa tejto vlády má Slovensko pracovať na zvyšovaní potravinovej sebestačnosti. Budú potom potraviny na Slovensku lacnejšie? Prečo sa farmári sťažujú, že im meškajú priame platby a aký je stav?Malí farmári sa sťažujú aj na diskrimináciu v prístupe k štátnej pôde. Prečo a akú majú spoluprácu s tými veľkými? A čo hovoria na to, že po veľkých protestoch farmárov v Bruseli presadili používanie chémie v poľnohospodárstve a že šéfka Eurokomisie svoj návrh stiahla? Čakajú nás protesty poľnohospodárov opäť aj doma? Čo hovoria na nového ministra?Braňo Závodský sa rozprával s predsedom združenia mladých farmárov na Slovensku – ASYF Mariánom Glovaťákom a predsedom Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emilom Machom.
Vládna zostava s označením Fico 04 má sto dní. S premiérom v Bruseli, kde sa pridáva aj k vojenskej pomoci Ukrajine, ktorú sám nemusí. S ministrami, ktorí si popri pravidelnej schôdzi vyhradili čas na spoločné vystúpenie o únose spravodlivosti na Slovensku. Z opozičných lavíc zas zaznievajú hodnotenia ako „sto dní hrôzovlády“ či „sto prešľapov za sto dní“. Petra Bárdyho, šéfredaktor a komentátor Aktualít zas hovorí o „stoch dňoch organizovanej pomsty“. Vládna väčšina znižuje tresty za veľkú korupciu, jej voliči s tým ale nesúhlasia. Výsledok, ktorý prináša reprezentatívny prieskum agentúry Focus pre TransparencyInternational Slovensko. Ak teda voliči vládnej koalície nesúhlasia, pre koho to ich politici robia? Odpovie Ján Ivančík z Transparency. Budete počuť aj ministrov Roberta Kaliňáka a Tomáša Tarabu. Podcast pripravil Jaroslav Barborák. Mentioned in this episode:Vražda Jána a Martiny – Vyšetrovanie