POPULARITY
„Na sociálnych sieťach sa stále hráme na niečo krásne a pekné. A nehovoríme o našich zlyhaniach, nehovoríme o našej ceste. A možno práve mladí ľudia potrebujú počuť, že život nie je len o pekných obrázkoch,“ hovorí bývalá manažérka Ivana Molnárová. So svojimi pádmi, vzletmi i traumami sa najnovšie vyrovnáva v knižnej spovedi. „Je naozaj o ceste a tá cesta nás formuje. A patria tam aj pády. Aj vzlety. Patrí to tam všetko k životu. Ale keď o tom nebudeme hovoriť, tak všetci si myslia, že bez toho to máme ľahké,“ dodáva.Kto som, keď sa nik nepozerá? Čo je len iná formulácia toho, kto som sám pred sebou, kto som v skutočnosti?Otázka z radu najprirodzenejších. Koľkí z nás si ju však pripustili k telu? Niektorí sa k nej nedopracujú po celý život. Lebo predpokladá odvahu. A úprimnosť. Keď sa jej ale vydajú – ovocím môže byť nielen nepoznaný pokoj, ale aj nové horizonty života. Cesta z neviditeľnosti škaredého káčatka, poznačeného potlačenými traumami. Cez etapu, ktorá na papieri nemala chybu - „dobrá práca, rešpekt, stabilita“, no s „vnútorným pocitom prázdna“. K príbehu životnej spokojnosti, ktorá sa chce rozdávať.Prichádza s ním niekdajšia výrazná tvár pracovného portálu, svojho času ocenená Manažérka roka a najnovšie žena, ktorá hovorí, že našla samú seba. Cez neraz bolestivé priznanie vlastnej stratenosti až k otázkam o svojom poslaní. Cestou bola kniha, ktorú napísala. A hovorí o nej ako o vlastnej spovedi o strate a hľadaní.Hosťom Ráno Nahlas je Ivana Molnárová. „Hovoriť o bolesti nie je slabosť. Je prvým skutočným krokom k uzdraveniu,“ priznáva. „Pravdivosť voči sebe samému je ako baterka, ktorá nám pomáha osvetliť tmavé miesta v našej mysli a duši. Nie je to vždy príjemné, ale práve tam, kde objavíme pravdu, sa začína skutočný rast,“ dodáva Ivana Molnárová.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Úspěch působí jako magnet. Potvrzuje to dění na jihu Čech. Tam v posledních krajských volbách dominovali občanští demokraté pod vedením Martina Kuby. Po jeho nedávném odchodu ze strany ho následovaly desítky jeho kolegů.
Zatímco ukrajinská delegace o víkendu zamířila na Floridu, kde jednala s Američany o podmínkách ukončení války, kterou před téměř čtyřmi lety rozpoutalo Rusko, v Moskvě probíhalo jiné setkání, a to mezi prezidentem Vladimirem Putinem a maďarským premiérem Viktorem Orbánem. Oficiálně spolu měli jednat o ruských dodávkách energií. Jak ale ve Výtahu Respektu říká Tomáš Brolík, byla to i součást Orbánovy kampaně před dubnovými volbami v Maďarsku. Může mu nadbíhání Rusku zafungovat? Mohlo by to ohrozit vztahy v rámci V4? A jak probíhají další jednání týkající se ukončení války na Ukrajině?
Generálny omyl je príbehom nadmieru ambiciózneho človeka Maroša Žilinku, ktorý šiel za svojím cieľom aj cez mŕtvoly. Cestou na vrchol slovenskej prokuratúry intrigoval a uzatváral politické obchody, takže sa stal rukojemníkom skorumpovaných politikov, oligarchov aj tajných. Prelomová kniha investigatívneho novinára Mareka Vagoviča je šokujúcou sondou do temného zákulisia Generálnej prokuratúry pod vedením Maroša Žilinku. Prináša desiatky nových zistení a exkluzívnych informácií priamo z prvej ruky. Vagovič zbieral dôkazy v doteraz nezverejnených dokumentoch, ale aj v exkluzívnych rozhovoroch s elitnými prokurátormi na čele s Danielom Lipšicom. Audiokniha: Generálny omyl Autor: Marek Vagovič Interpret: Milo Kráľ Dĺžka: 7:07 h Vydavateľstvo: Publixing a Švabach Audiokniha Generálny omyl na webe Publixing (MP3 na stiahnutie) Audiokniha Generálny omyl nebo na webe Audiolibrix (MP3 na stiahnutie)
Práce Terezy Pirklové už publikovaly prestižní časopisy jako Harper's Bazaar a Vogue. Její kousky si oblékla třeba i modelka Jitka Nováčková anebo rapperka Sharlota.Všechny díly podcastu Máme hosty můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
Mimořádnou sbírku jukeboxů a také pinballových hracích stolů najdete na hraničním přechodu Hatě na Znojemsku na jižní Moravě. Expozice Terra Technica nabízí rozsáhlou kolekci jukeboxů od prvních modelů až po ty současné. Patří mezi ně i mimořádně vzácné kusy, kterých se na světě dochovalo jen několik. Všechny přístroje jsou plně funkční, některé si návštěvníci mohou sami vyzkoušet.
Mimořádnou sbírku jukeboxů a také pinballových hracích stolů najdete na hraničním přechodu Hatě na Znojemsku na jižní Moravě. Expozice Terra Technica nabízí rozsáhlou kolekci jukeboxů od prvních modelů až po ty současné. Patří mezi ně i mimořádně vzácné kusy, kterých se na světě dochovalo jen několik. Všechny přístroje jsou plně funkční, některé si návštěvníci mohou sami vyzkoušet.
Mimořádnou sbírku jukeboxů a také pinballových hracích stolů najdete na hraničním přechodu Hatě na Znojemsku na jižní Moravě. Expozice Terra Technica nabízí rozsáhlou kolekci jukeboxů od prvních modelů až po ty současné. Patří mezi ně i mimořádně vzácné kusy, kterých se na světě dochovalo jen několik. Všechny přístroje jsou plně funkční, některé si návštěvníci mohou sami vyzkoušet.
Mimořádnou sbírku jukeboxů a také pinballových hracích stolů najdete na hraničním přechodu Hatě na Znojemsku na jižní Moravě. Expozice Terra Technica nabízí rozsáhlou kolekci jukeboxů od prvních modelů až po ty současné. Patří mezi ně i mimořádně vzácné kusy, kterých se na světě dochovalo jen několik. Všechny přístroje jsou plně funkční, některé si návštěvníci mohou sami vyzkoušet.
Mimořádnou sbírku jukeboxů a také pinballových hracích stolů najdete na hraničním přechodu Hatě na Znojemsku na jižní Moravě. Expozice Terra Technica nabízí rozsáhlou kolekci jukeboxů od prvních modelů až po ty současné. Patří mezi ně i mimořádně vzácné kusy, kterých se na světě dochovalo jen několik. Všechny přístroje jsou plně funkční, některé si návštěvníci mohou sami vyzkoušet.
Mimořádnou sbírku jukeboxů a také pinballových hracích stolů najdete na hraničním přechodu Hatě na Znojemsku na jižní Moravě. Expozice Terra Technica nabízí rozsáhlou kolekci jukeboxů od prvních modelů až po ty současné. Patří mezi ně i mimořádně vzácné kusy, kterých se na světě dochovalo jen několik. Všechny přístroje jsou plně funkční, některé si návštěvníci mohou sami vyzkoušet.
Mimořádnou sbírku jukeboxů a také pinballových hracích stolů najdete na hraničním přechodu Hatě na Znojemsku na jižní Moravě. Expozice Terra Technica nabízí rozsáhlou kolekci jukeboxů od prvních modelů až po ty současné. Patří mezi ně i mimořádně vzácné kusy, kterých se na světě dochovalo jen několik. Všechny přístroje jsou plně funkční, některé si návštěvníci mohou sami vyzkoušet.
Mimořádnou sbírku jukeboxů a také pinballových hracích stolů najdete na hraničním přechodu Hatě na Znojemsku na jižní Moravě. Expozice Terra Technica nabízí rozsáhlou kolekci jukeboxů od prvních modelů až po ty současné. Patří mezi ně i mimořádně vzácné kusy, kterých se na světě dochovalo jen několik. Všechny přístroje jsou plně funkční, některé si návštěvníci mohou sami vyzkoušet.Všechny díly podcastu Výlety můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
Mimořádnou sbírku jukeboxů a také pinballových hracích stolů najdete na hraničním přechodu Hatě na Znojemsku na jižní Moravě. Expozice Terra Technica nabízí rozsáhlou kolekci jukeboxů od prvních modelů až po ty současné. Patří mezi ně i mimořádně vzácné kusy, kterých se na světě dochovalo jen několik. Všechny přístroje jsou plně funkční, některé si návštěvníci mohou sami vyzkoušet.
Mimořádnou sbírku jukeboxů a také pinballových hracích stolů najdete na hraničním přechodu Hatě na Znojemsku na jižní Moravě. Expozice Terra Technica nabízí rozsáhlou kolekci jukeboxů od prvních modelů až po ty současné. Patří mezi ně i mimořádně vzácné kusy, kterých se na světě dochovalo jen několik. Všechny přístroje jsou plně funkční, některé si návštěvníci mohou sami vyzkoušet.
Mimořádnou sbírku jukeboxů a také pinballových hracích stolů najdete na hraničním přechodu Hatě na Znojemsku na jižní Moravě. Expozice Terra Technica nabízí rozsáhlou kolekci jukeboxů od prvních modelů až po ty současné. Patří mezi ně i mimořádně vzácné kusy, kterých se na světě dochovalo jen několik. Všechny přístroje jsou plně funkční, některé si návštěvníci mohou sami vyzkoušet.
Cestou na Prague Coffee Festival, kde jsem měl takovou menší přednášku – a slovo jsem dodržel - celou ji mám nahranou a tvoří velkou část dnešního dílu podcastu 111. Zamýšlel jsem se nad uplynulým týdnem a budu moc rád za vaši zpětnou vazbu. Nejen k Velké žranici a dalším hostům, ale hlavně k tomu, jak moc mají být moje úvahy konkrétní. Jestli se někdy podcast neposouvá spíš do takové drbárny ze světa gastronomie. A také jak moc je fér zmiňovat konkrétní osobnosti a podniky české gastroscény. Nechybí ani reflexe navštívených podniků za celý týden a jejich stručné zhodnocení. Děkuju moc za poslech a za tu upřímnou zpětnou.
See omnystudio.com/listener for privacy information.
Byli jsme na Ukrajině, pár dnů před 28. říjnem roku 2025. Cestou domů jsme zastavili u památníku bitvy u Zborova. Bojovalo se tu 1. července roku 1917. Pohled na jména padlých hrdinů rozvířil v mysli kolotoč myšlenek. Padlí ve válce tehdy, padlí ve válce v tomto prostoru Evropy dnes. Proč? A jak jejich oběť interpretujeme? A nastane někdy čas, kdy už o svobodu nebudeme muset bojovat?
Podporujem, pretože „pomáha, aby nikto nezostal vynechaný“ či „pretože verím, že zmena vo vzdelávaní začína pri tých, ktorí deti (a cez ne aj celé rodiny) vedú ďalej, inšpirujú a dávajú im pocit, že na nich záleží, nech pochádzajú odkiaľkoľvek“. Len dve vyjadrenia na adresu programu, ktorý sme pôvodne poznali pod názvom Teach for Slovakia, dnes skrátene Teach.Na Slovensku je desať rokov. A dáva dokopy šikovných a ambicióznych ľudí, ktorým nie je jedno, ako to vyzerá so vzdelávaním u nás. Cestou je osobná skúsenosť s prácou učiteľa, neraz v náročných podmienkach aj vylúčených komunít. Bez nevyhnutnosti pedagogickej kvalifikácie. No v komunite, ktorá čerpá z tridsaťročných skúseností programu v celom svete. S ambíciou pripravovať lídrov, ktorí si realitu školstva zažili na vlastnej koži a boli hnacou silou a súčasťou pozitívnych zmien v školstve.Čo program Teach krajine priniesol? A ako sa vyrovnáva napríklad s exodom pätiny študentov, ktorí Slovensko kvôli ďalšiemu vzdelávaniu opúšťajú a svoju budúcnosť tu ani nevidia?Otázky pre tých, ktorí tu program Teach zakladali. Hosťami Ráno Nahlas sú Stanislav Boledovič a Anna Symington-Maar.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Podporujem, pretože „pomáha, aby nikto nezostal vynechaný“ či „pretože verím, že zmena vo vzdelávaní začína pri tých, ktorí deti (a cez ne aj celé rodiny) vedú ďalej, inšpirujú a dávajú im pocit, že na nich záleží, nech pochádzajú odkiaľkoľvek“. Len dve vyjadrenia na adresu programu, ktorý sme pôvodne poznali pod názvom Teach for Slovakia, dnes skrátene Teach.Na Slovensku je desať rokov. A dáva dokopy šikovných a ambicióznych ľudí, ktorým nie je jedno, ako to vyzerá so vzdelávaním u nás. Cestou je osobná skúsenosť s prácou učiteľa, neraz v náročných podmienkach aj vylúčených komunít. Bez nevyhnutnosti pedagogickej kvalifikácie. No v komunite, ktorá čerpá z tridsaťročných skúseností programu v celom svete. S ambíciou pripravovať lídrov, ktorí si realitu školstva zažili na vlastnej koži a boli hnacou silou a súčasťou pozitívnych zmien v školstve.Čo program Teach krajine priniesol? A ako sa vyrovnáva napríklad s exodom pätiny študentov, ktorí Slovensko kvôli ďalšiemu vzdelávaniu opúšťajú a svoju budúcnosť tu ani nevidia?Otázky pre tých, ktorí tu program Teach zakladali. Hosťami Ráno Nahlas sú Stanislav Boledovič a Anna Symington-Maar.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
251022_politika_Sipos Celý článok nájdete TU: https://www.teraz.sk/publicistika/sipos-fico-sa-obava-prevratu-preto/915505-clanok.html . Hnutie Slovensko opakovane registrovalo obavy premiéra Roberta Fica (Smer-SD) z prevratu, preto sa k nemu rozhodlo pokojnou cestou dospieť v parlamentných voľbách v rolu 2027. V TASR TV to povedal predseda poslaneckého klubu Hnutia Slovensko Michal Šipoš. . Reagoval tým na otázku, prečo hnutie internetovú stránku, na ktorej zisťuje názory jej návštevníkov na niektoré spoločenské problémy, nazvalo Prevrat2027. „Chceme, aby to bolo v riadnych demokratických voľbách, aby sme urobili prevrat aj v tom, aby sme pretavili do zákonov a programového vyhlásenia vlády tých pár riešení, o ktorých hovoria ľudia, keď sa s nimi stretávame,“ povedal....
Dobytí severního pólu odehrálo Divadlo Járy Cimrmana už tisíckrát. Jakým vývojem prošlo obsazení a dramaturgické vedení semináře věhlasných cimrmanologů? „Něco jsme ztratili, ale něco jsme i získali. Třeba dovedeme opakovat to, co mělo úspěch,“ usmívá se Zdeněk Svěrák při besedě festivalu Prix Bohemia Radio. Jak vzpomíná na premiéru, kdy jej zaskočil nečekaný návrh herečky z publika? Jak se z naivních neherců stávají vážení umělci? A jak se s divadlem sžil Ondřej Vetchý?Všechny díly podcastu Host Lucie Výborné můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
Dobytí severního pólu odehrálo Divadlo Járy Cimrmana už tisíckrát. Jakým vývojem prošlo obsazení a dramaturgické vedení semináře věhlasných cimrmanologů? „Něco jsme ztratili, ale něco jsme i získali. Třeba dovedeme opakovat to, co mělo úspěch,“ usmívá se Zdeněk Svěrák při besedě festivalu Prix Bohemia Radio. Jak vzpomíná na premiéru, kdy jej zaskočil nečekaný návrh herečky z publika? Jak se z naivních neherců stávají vážení umělci? A jak se s divadlem sžil Ondřej Vetchý?
Dobytí severního pólu odehrálo Divadlo Járy Cimrmana už tisíckrát. Jakým vývojem prošlo obsazení a dramaturgické vedení semináře věhlasných cimrmanologů? „Něco jsme ztratili, ale něco jsme i získali. Třeba dovedeme opakovat to, co mělo úspěch,“ usmívá se Zdeněk Svěrák při besedě festivalu Prix Bohemia Radio. Jak vzpomíná na premiéru, kdy jej zaskočil nečekaný návrh herečky z publika? Jak se z naivních neherců stávají vážení umělci? A jak se s divadlem sžil Ondřej Vetchý?Všechny díly podcastu Host Lucie Výborné můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
Dobytí severního pólu odehrálo Divadlo Járy Cimrmana už tisíckrát. Jakým vývojem prošlo obsazení a dramaturgické vedení semináře věhlasných cimrmanologů? „Něco jsme ztratili, ale něco jsme i získali. Třeba dovedeme opakovat to, co mělo úspěch,“ usmívá se Zdeněk Svěrák při besedě festivalu Prix Bohemia Radio. Jak vzpomíná na premiéru, kdy jej zaskočil nečekaný návrh herečky z publika? Jak se z naivních neherců stávají vážení umělci? A jak se s divadlem sžil Ondřej Vetchý?
Ještě před uzavřením dohody o příměří izraelská armáda přepadla humanitární flotilu a posádku odvlekla do vězení. V něm byli mimo jiné vystavování izraelské propagandě, popisuje v rozhovoru českou účastnice Šárka Přikrylová. Podpořte vznik dalších epizod https://denikalarm.cz/podporte-alarm/
Ľudia majú najradšej keď im povieš kto za to, čo sa stalo môže a čo všetko mu urobíme. To ale nefunguje, svet - i politika, sú oveľa zložitejšie, tvrdí publicista Samuel Marec. Podľa neho je vážnym problémom, že u nás mizne politický aj spoločenský stred a dokonca sa už nevieme zhodnúť ani na tom, čo je realita, v ktorej žijeme. Ako hľadať spoločenskú zhodu -a na čom a s kým?Najviac počuť extrémne hlasy a na extrémne hlasy prichádzajú extrémne reakcie. Celé je to extrémne. Výsledkom je začarovaný kruh: Miznutie stredu, radikalizácia umiernených, pocit ohrozenia a únos debaty úplne mimo akýkoľvek normálny rámec. Zánik spoločnej reality. Napísal po vražde Charlieho Kirka publicista Samuel Marec.Ako sa podarilo znova uniesť našu verejnú debatu a opäť ju zradikalizovať postavou z iného kontinentu, kultúry i society? Ako bolo možné spojiť takmer trojmiliardovú konsolidáciu s matkou predsedu opozičného PS a kde napokon skončila neúspešná snaha obviniť z atentátu na premiéra prakticky celú opozíciu? No a kde v tom všetkom zostalo to vládne zaklínanie sa slobodou slova a rešpektovania iných názorov?Napokon, čo o nás hovori, že sa namiesto riešenia reálnych a skutočne obrovských problémov, ktoré na Slovensku máme, radšej dookola riešime pseudotémy, ktoré namajú na kvalitu našich životov prakticky žiadny vplyv?Koniec dejín bol na Slovensku už nespočetnekrát. Toľkokrát si tu ľudia mysleli, že to, čo práve žijeme, tu už bude navždy, ale napokon to nikdy navždy nebolo. Vždy sa to podarilo zmeniť k lepšiemu, ale podarilo sa to len potom, slzami, snahou a poctivou prácou. Ak si niekto myslí, že sa to tu vyrieši pár demonštráciami na námestí, tak takto to nefunguje, hovorí Samo Marec.Aktuálne výskumy ukazujú, že slovenská spoločnosť je mimoriadne polarizovaná a verejný diskurz poháňajú predovšetkým negatívne emócie. Strácame už schopnosť používať spoločný jazyk a zdieľať spoločné hodnoty? A na čom sa ešte vieme zhodnúť a s kým sa ešte dá vôbec zmysluplne diskutovať? Podľa Marca je strata Zdieľanej reality vážny problém pretože bez nej prakticky nie je šanca vybudovať niečo, ako spoločnú víziu - kto sme a kam smerujeme, ale ani to, že keď by sem prišla napr. vojna, tak všetci neutečieme lebo je tu niečo spoločné, čo stojí za to brániť. Takéto niečo na Slovensku dnes absolútne neexistuje, dodáva publicista.Ráno Nahlas s publicistom Samom Marcom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský
Ľudia majú najradšej keď im povieš kto za to, čo sa stalo môže a čo všetko mu urobíme. To ale nefunguje, svet - i politika, sú oveľa zložitejšie, tvrdí publicista Samuel Marec. Podľa neho je vážnym problémom, že u nás mizne politický aj spoločenský stred a dokonca sa už nevieme zhodnúť ani na tom, čo je realita, v ktorej žijeme. Ako hľadať spoločenskú zhodu - a na čom a s kým?Najviac počuť extrémne hlasy a na extrémne hlasy prichádzajú extrémne reakcie. Celé je to extrémne. Výsledkom je začarovaný kruh: Miznutie stredu, radikalizácia umiernených, pocit ohrozenia a únos debaty úplne mimo akýkoľvek normálny rámec. Zánik spoločnej reality. Napísal po vražde Charlieho Kirka publicista Samuel Marec.Ako sa podarilo znova uniesť našu verejnú debatu a opäť ju zradikalizovať postavou z iného kontinentu, kultúry i society? Ako bolo možné spojiť takmer trojmiliardovú konsolidáciu s matkou predsedu opozičného PS a kde napokon skončila neúspešná snaha obviniť z atentátu na premiéra prakticky celú opozíciu? No a kde v tom všetkom zostalo to vládne zaklínanie sa slobodou slova a rešpektovania iných názorov?Napokon, čo o nás hovorí, že sa namiesto riešenia reálnych a skutočne obrovských problémov, ktoré na Slovensku máme, radšej dookola riešime pseudotémy, ktoré nemajú na kvalitu našich životov prakticky žiadny vplyv?Koniec dejín bol na Slovensku už nespočetnekrát. Toľkokrát si tu ľudia mysleli, že to, čo práve žijeme, tu už bude navždy, ale napokon to nikdy navždy nebolo. Vždy sa to podarilo zmeniť k lepšiemu, ale podarilo sa to len potom, slzami, snahou a poctivou prácou. Ak si niekto myslí, že sa to tu vyrieši pár demonštráciami na námestí, tak takto to nefunguje, hovorí Samo Marec.Aktuálne výskumy ukazujú, že slovenská spoločnosť je mimoriadne polarizovaná a verejný diskurz poháňajú predovšetkým negatívne emócie. Strácame už schopnosť používať spoločný jazyk a zdieľať spoločné hodnoty? A na čom sa ešte vieme zhodnúť a s kým sa ešte dá vôbec zmysluplne diskutovať? Podľa Marca je strata Zdieľanej reality vážny problém pretože bez nej prakticky nie je šanca vybudovať niečo, ako spoločnú víziu - kto sme a kam smerujeme, ale ani to, že keď by sem prišla napr. vojna, tak všetci neutečieme lebo je tu niečo spoločné, čo stojí za to brániť. Takéto niečo na Slovensku dnes absolútne neexistuje, dodáva publicista.Ráno Nahlas s publicistom Samom Marcom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský
Peter Čuřík | 21.9.2025
Parta nadšenců se chystá na tuto sobotu 27. září připomínku 50. výročí stěhování kostela Nanebevzetí Panny Marie v Mostě. Uskuteční se pouť, která půjde po trase, kterou musela památka urazit po kolejích. Pochod zpříjemní hudba i divadelní představení. Pochod vyjde v 15 hodin od jezera Most. Pořadatelé chystají i řadu překvapení! Více v dnešním Ponte Reports.
„Od opozície by som čakal konkrétnosti, napríklad dohodu o tieňovej vláde, nie nereálne témy tipu generálny štrajk,“ tvrdí politológ Radoslav Štefančík.„Slovensko potrebuje prevrátiť.“ Cestou má byť generálny štrajk. V symbolický 17. november ako deň slobody a demokracie. Pozvaní majú byť všetci – odbory, zamestnávatelia, veľkí i malí – akýsi národný front.Vládne bezmála trojmiliardové šetrenie spojilo opozíciu. Kričí, že nemožno na jednej strane vyberať peniaze od ľudí a na druhej rozhadzovať.A po dnešnom koaličnom skrátení parlamentnej rozpravy o konsolidácii opozícia avizuje protesty nové. Už v najbližší utorok.Je generálny štrajk reálny? Či stačí už to, že poslúži opozícii dať sa dokopy? Má sa vládna zostava obávať?Téma pre Radoslava Štefančíka, politológa bratislavskej Ekonomickej univerzity.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
„Od opozície by som čakal konkrétnosti, napríklad dohodu o tieňovej vláde, nie nereálne témy tipu generálny štrajk,“ tvrdí politológ Radoslav Štefančík.„Slovensko potrebuje prevrátiť.“ Cestou má byť generálny štrajk. V symbolický 17. november ako deň slobody a demokracie. Pozvaní majú byť všetci – odbory, zamestnávatelia, veľkí i malí – akýsi národný front.Vládne bezmála trojmiliardové šetrenie spojilo opozíciu. Kričí, že nemožno na jednej strane vyberať peniaze od ľudí a na druhej rozhadzovať.A po dnešnom koaličnom skrátení parlamentnej rozpravy o konsolidácii opozícia avizuje protesty nové. Už v najbližší utorok.Je generálny štrajk reálny? Či stačí už to, že poslúži opozícii dať sa dokopy? Má sa vládna zostava obávať?Téma pre Radoslava Štefančíka, politológa bratislavskej Ekonomickej univerzity.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Milan Ondrík patrí k najobsadzovanejším a najoceňovanejším slovenským hercom. Len nedávno sa vrátil z festivalu v Benátkach, kde uviedol film Terezy Nvotovej Otec. Ten bude bojovať za Slovensko o Oscara, rozhodli členovia Slovenskej filmovej a televíznej akadémie. „Keď som prijal ponuku na film Otec, vedel som, že to sa zahrať nedá. Vedel som, že to môžem len prežiť,“ priznal v relácii Ide o nás. Práca na filme ho emočne zasiahla natoľko, že sa mu stierali hranice medzi rolou a realitou. „Cestou domov som musel zastať, pretože som nevidel na cestu. Nevedel som, či je to plač, alebo smiech, a zľakol som sa, že sa otvorila nejaká brána, ktorá zašla ďaleko,“ opísal silný zážitok. Pre Milana Ondríka je herectvo hľadaním pravdy. Práve to je kľúčom k jeho práci aj k tomu, ako si vyberá úlohy. Drží sa pritom myšlienky, ktorá ho sprevádza. „To, čo je pravdivé a presné, je krásne,“ cituje režiséra Ingmara Bergmana. „Môže to byť aj negatívne, aj pozitívne. A toho sa držím.“ V rozhovore sme však otvorili aj ďalšie témy. Ako sa vyrovnáva s nenávistnými reakciami po stvárnení Mikuláša Černáka? Prečo si myslí, že je v herectve dôležité „nahrávať“ kolegom, a nie len „strieľať góly“? Ako si vyberá úlohy a prečo zásadne netočí viacero projektov naraz? Čo ho naučil svet zápasníkov a ako doma rozoberá jednotlivé úlohy, ktoré sa rozhodne prijať. Dozviete sa ešte omnoho viac – v novej epizóde Ide o nás.
Nezdravě se přizpůsobovat svému okolí, nebo si držet povýšený odstup? Existuje třetí cesta - milovat svoje město, obětavě mu sloužit a přinést změnu k lepšímu.
Today's episode is about some interesting places around Banska Bystrica. In the Slovak lesson, you will learn some words from my travel vocabulary. You will also learn how to say “Respect traditions“ in Slovak. At the end of this episode, you can find my day trips itinerary and tips for travelers to Banska Bystrica.Episode notesIn today's episode, I'm talking about some interesting places around Banska Bystrica. In the Slovak lesson, you will learn some words from my travel vocabulary. You will also learn how to say “Respect traditions“ in Slovak. At the end of this episode, you can find my day trips itinerary and tips for travelers to Banska Bystrica.Slovak lesson1. cestovateľ / cestovatelia (traveler / travelers)2. cestovný plán / itinerár (travel plan / itinerary)3. verejná doprava (public transport)4. vlakové spojenie (train connection)5. autobusové spojenie (bus connection)6. prenájom auta (rent a car)7. cestovný ruch (tourism)8. poznávanie pamiatok (sightseeing)9. miestny festival (local festival)10. tradičná kultúra (traditional culture)11. kultúrne dedičstvo (cultural heritage)12. Rešpektujte tradície (Respect traditions)Cestovný plán / itinerár: Deň 1: Ráno navštívte Španiu Dolinu s kostolom a popoludní Harmaneckú jaskyňu. Obe miesta sa nachádzajú severne od Banskej Bystrice.(Day 1: Visit Špania Dolina with its church in the morning and Harmanecká jaskyňa in the afternoon. Both are located north of Banská Bystrica.)Deň 2: Ráno navštívte Hrad v Ľupči východne od Banskej Bystrice. Vráťte sa na obed do BB a popoludní navštívte Tajov, ktorý sa nachádza západne od Banskej Bystrice. (Day 2: Visit Ľupča Castle in the morning, east of Banská Bystrica. Return to Banská Bystrica for lunch and in the afternoon visit Tajov, it's west of Banská Bystrica.)Deň 3: Navštívte drevený kostol v Hronseku. Pokračujte do Zvolena, ktorý je vzdialený len 12 km od Hronseku. Naobedujte sa na hlavnom námestí a navštívte Zvolenský zámok. Cestou späť si neskôr v popoludní oddýchnite v termálnych kúpeľoch Sliač alebo Kováčová.(Day 3: Visit the Hronsek wooden church. Continue to Zvolen, only 12 km / 7.5 miles from Hronsek. Have lunch in the main square and visit Zvolenský zámok. On the way back, relax in Sliač or Kováčová's thermal spas in the late afternoon.)Timestamps00:34 Introduction to the episode02:33 Beyond Banska Bystrica09:37 Fun fact 105:25 Fun fact 208:37 Fun fact 311:02 Slovak lesson16:14 Itinerary for trips from Banska Bystrica17:23 Itinerary with the English translation20:07 Bonus: Tips for travelers21:30 Final thoughts If you have any questions, send it to my email hello@bozenasslovak.com. Check my Instagram https://www.instagram.com/bozenasslovak/ where I am posting the pictures of what I am talking about on my podcast. Also, check my website https://www.bozenasslovak.com © All copywrites reserved to Bozena Ondova Hilko LLC
Na každý neduh máme v Česku k dispozici odborníka, třeba dentistu nebo otolaryngologa. V Nepálu se lidé se zdravotními problémy tradičně obraceli s žádostí o pomoc na božstva. A protože neduhů je mnoho, i nepálští bohové a bohyně se specializovali. S moderní dobou se vše mění a Nepálci hledají také stále častěji zdraví v ordinaci než v chrámu. V Káthmánském údolí přesto ještě některá ozdravná božstva přežívají. Všechny díly podcastu Zápisník zahraničních zpravodajů můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
Filmové i knižní cesty do pravěku před Cestou do pravěku (4:39) – Historické souvislosti: Přehlídka nepravděpodobných konců (20:04) – Jak se stromy mění v kámen (25:02)Všechny díly podcastu Planetárium můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
Velký krásný zákon Donalda Trumpa změní historii. Úpravami amerického rozpočtu vyrobí tak velkou horu dluhů, že jí svět neviděl. Tak komentovali kritici amerického prezidenta normu, kterou koncem minulého týdne schválil washingtonský Senát.
Velký krásný zákon Donalda Trumpa změní historii. Úpravami amerického rozpočtu vyrobí tak velkou horu dluhů, že jí svět neviděl. Tak komentovali kritici amerického prezidenta normu, kterou koncem minulého týdne schválil washingtonský Senát.Všechny díly podcastu Názory a argumenty můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
Reportér Tomáš Poláček stopem procestoval Afriku, Ameriku či Rusko. Přežil zdrogované řidiče, vojenské kontroly, hrůzy v Kongu i malárii. Teď se vrátil z posledního stopu do japonské Osaky a říká: „Byla to má nejlepší cesta.“„Podle mě je to tím, že jsem zkušený stopař. Nedovolil jsem si ztrácet nervy a kazit si to. A i když jsem se občas do nějakých průšvihů dostal, tak jsem to hodil za hlavu. Když mě třeba někde zdržel nějaký indický byrokrat na čtyři nebo na pět dnů, tak jsem si prostě udělal výlet, který mi to vynahradil. Nakonec člověk zjistí, že ty průšvihy jsou většinou požehnáním, že se z toho stane něco pěkného,“ vypráví novinář časopisu Reportér Tomáš Poláček, který byl hostem posledního dílu podcastu Mediální cirkus.Poláček je svými stopařskými cestopisy známý už od roku 2008, kdy ještě coby reportér Mladé fronty DNES vyrazil stopem z Prahy na olympijské hry v Pekingu. Z cesty psal pravidelné reportáže do novin a čtenáři mohli on-line sledovat, jak mu ubíhá.V roce 2015 jel stopem kolem světa. Přes celé Rusko až do jeho nejvýchodnějšího cípu a odtud do Ameriky. Tu pak projel až do Ohňové země na samý jih.Nejdramatičtější chvíle zažil při další velké cestě o dva roky později v Africe. Zejména v chudém Kongu se potýkal s velmi špatnými podmínkami, téměř neexistujícími silnicemi a absolutně nedostatečnými hygienickými podmínkami.„Po cestě přes Afriku jsem musel jít za psychiatrem a třeba dva roky jsem užíval nějaké prášky, měl jsem něco jako posttraumatický syndrom. Ale zatím to vypadá, že by se mi to tentokrát mohlo vyhnout. Po téhle cestě jsem zatím psychiatra nevytáčel,“ říká Poláček a začíná neuvěřitelné vyprávění ze své poslední cesty do Japonska.„V Indii ve Varánásí (v kulturním a náboženském centru severní Indie, pozn. red.) bylo to první, co jsem udělal, když jsem v noci dorazil, že jsem šel na pohřební ghát, kde hoří mrtvoly. Byl jsem úplně špinavý z celodenního stopování, ale asi se umím chovat a měl jsem štěstí, a tak mě ti funebráci tak nějak přijali mezi sebe, takže jsem strávil noc přímo u těch mrtvol. Není tam smrad, jak by člověk očekával, spíš takový zvláštní chrámový, těžký vzduch, ale je tam šílené vedro a ještě když fouká vítr, člověka to šlehá do obličeje. Je náročné tam být. Ale člověk musí jít vstříc výrazným zážitkům tohoto typu,“ vypráví a pokračuje:„Indie je specifická země. Pozná se to empiricky na tom, jak člověk fotí. Já měl normálně průměr takových 100 snímků za den a v Indii tak 500 až 1 000. Ta země je skutečně fotogenická, odehrávají se tam neustále věci mezi nebem a zemí. Spousta lidí je duchovně někde úplně jinde a vy to prostě vidíte. Ti lidé jsou jako v nějakém jiném vesmíru než my.“Nebál jsem se, že mě zbičují nebo pověsí, ale…Poláček své zážitky popisoval v časopisu Reportér každý týden a pravidelně dával hlášení kolegům do redakce o tom, kde zrovna je. Cestou do Japonska projel řadu zemí, kromě Indie vypráví asi největší zážitky z Ruska, Íránu a Pákistánu.„Írán nesmírně překvapí tím, jak je příjemný. Moderní. Obrovským šokem pro nováčky bude určitě to, že například mladé ženy už velmi často, zvlášť ve městech, nenosí šátky. Mě vzala holka, která měla piercing a kšiltovku přímo do auta. To by se v Pákistánu nebo nějaké jiné sunnitské zemi stalo sotva. Je tam nesmírná pohostinnost. Ovšem je potřeba říct, že ta obrovská pohostinnost začíná už v Rusku,“ útržkovitě chrlí zážitky cestovatel.Poláčkovy cestopisy nejsou popisy klidných a učesaných výletů, ale nevšedních a často trochu šílených zážitků. Ty někdy podvědomě a někdy úplně cíleně vyhledává. Jak sám říká, aby měl o čem psát a vyprávět.„Ke konci cesty přes Írán jsem se dostal do provincie Balúčistán na jihovýchodě. Ta je přece jenom už jiná, chlapi tam chodí v těch nočních košilích, všichni hulí opium, a je to taková chudší oblast. Vlastně bych doporučoval seniorům i teenagerům, aby tam jeli, pokud zrovna není nějaká vyhrocená politická situace, jako je teď,“ líčí Poláček a pokračuje: „Já jsem se tam ocitl na půl hodiny na zemi hlavou normálně v silnici. Kamínky jsem měl zadřené do obličeje, ležel na mě nějaký Réza, nějaký můj řidič, který si usmyslel, že jsem izraelský špion a volal policii. A ta půl hodiny nepřijížděla. Mně celou tu dobu běželo v hlavě, že je to průšvih. Nebál jsem se asi, že mě zbičují nebo pověsí. Ale bál jsem se, že mě třeba vyhostí nebo na chvíli zavřou, protože jsem samozřejmě všem lhal a do všech víz jsem napsal, že jsem turista a ne novinář. A oni by docela snadno, kdyby chtěli, zjistili, že jsem novinář.“Milým stopařským překvapením pro Poláčka bylo samotné Japonsko.„Prvních třeba 40 až 50 minut mi nikdo nezastavil a těch aut přitom projela spousta. Nehroutím se z toho, spíš mně to při připadalo jako zajímavý úkaz, protože předtím jsem dva měsíce nikde nečekal déle než třeba 10 minut . Pak ale zastavila paní se synem. Tak to je první zajímavá věc zajímavá, že zastaví paní. Pak se zeptala, jestli nechci nejdřív na návštěvu, že uvaří nějaké kari a jestli nechci přespat, že manžel přijde z práce, přinese saké, přinese nějaká pivka. To jsem vůbec nečekal, že se mi v Japonsku stane.“„Bylo to z mého pohledu stopaře úžasné, ti lidé třeba ze třetiny jeli na opačnou stranu a když mě viděli, tak se otočili pro mě a řekli mi: ‚Sice jedeme na opačnou stranu, ale chceme tě svézt třeba aspoň 30 kilometrů. Tak tě hodíme přes jedno město dál, abychom ti pomohli.‘ A takhle to bylo celé Japonsko, taková jízda zadarmo. Takže pokud někdo třeba váhá, jestli stopovat po Japonsku, musím říct, že určitě bez problémů. A to se týká fakt celé Asie,“ dodává novinář.Proč bylo jeho nehorším zážitkem v životě stopování v Kongu? Co mu říkal Bůh, když na něj promuvil v Maroku? A jaké to je, když vás na stopu veze opilý ruský řidič s velkým Zetkem na autě?--Mediální cirkus. Podcast Marie Bastlové o dění na mediální scéně. Zajímá ji pohled do redakcí, za kulisy novinářské práce – s předními novináři i mediálními hráči.Sledujte na Seznam Zprávách, poslouchejte na Podcasty.cz a ve všech podcastových aplikacích.Archiv všech dílů najdete tady. Své postřehy, připomínky nebo tipy nám pište prostřednictvím sociálních sítí pod hashtagem #medialnicirkus nebo na e-mail: audio@sz.cz.
Na svém kontě má za roky hraní mnoho rolí. Do povědomí lidí se zapsala zejména jako svérázná moderátorka Radka Vrbíková v seriálu Dobré ráno, Brno!, za kterou nedávno získala Českého lva. V pořadu Až na dřeň mluvila herečka Zuzana Zlatohlávková nejen o své práci, ale také o svém dětství, které nebylo vždycky jednoduché.
„Úprimne? Nerozumiem štátu, ktorý nastavuje niečo takéto. Pre mňa je to ako streliť si do vlastnej nohy“, hovorí Laura Dittel z Karpatskej nadácie, ktorá aktuálne vystupuje aj za Platformu za demokraciu. Reaguje na koaličný zámer so zákonom o neziskových organizáciách. Posilniť dôveru v neziskový sektor verzus jeho stigmatizácia a šikana. Už v horizonte hodín sa má v parlamente rozhodovať o budúcnosti mimovládneho sektora u nás. Koaličná väčšina deklaruje, že dôveru mu má zabezpečiť kontrola jeho finančných tokov a rovnako kontrola toho, s kým sa stretáva. Mimovládky reagujú, že nejde o zabezpečenie dôvery, ale o „frontálny útok na slobodnú občiansku spoločnosť“ a snahu odradiť mimovládny sektor od verejného angažovania. Cestou majú byť nejasné formulácie o lobingu len pre niektorých, či zahltenie novými povinnosťami. Ako by nová úprava zasiahla napríklad takú Karpatskú nadáciu a teda mimovládnu organizáciu, ktorá sa na východe Slovenska snaží o skvalitňovanie života v miestnych komunitách, či ukazuje šance rómskym ženám alebo vedie deti a študentov k naplneniu svojich vysnívaných vynálezov? Pozrieme sa na to s Laurou Dittel z Karpatskej nadácie. „Vidíme veľké riziko, že ustane občianska aktivita. Že sa výrazne zníži počet občianskych iniciatív, ktoré pomáhajú najzraniteľnejším. Úprimne? Nerozumiem štátu, ktorý takéto niečo nastavuje. Pre mňa je to ako streliť si do vlastnej nohy“, hovorí Dittel, ktorá je aj v Platforme za demokraciu. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
„Úprimne? Nerozumiem štátu, ktorý nastavuje niečo takéto. Pre mňa je to ako streliť si do vlastnej nohy“, hovorí Laura Dittel z Karpatskej nadácie, ktorá aktuálne vystupuje aj za Platformu za demokraciu. Reaguje na koaličný zámer so zákonom o neziskových organizáciách. Posilniť dôveru v neziskový sektor verzus jeho stigmatizácia a šikana. Už v horizonte hodín sa má v parlamente rozhodovať o budúcnosti mimovládneho sektora u nás. Koaličná väčšina deklaruje, že dôveru mu má zabezpečiť kontrola jeho finančných tokov a rovnako kontrola toho, s kým sa stretáva. Mimovládky reagujú, že nejde o zabezpečenie dôvery, ale o „frontálny útok na slobodnú občiansku spoločnosť“ a snahu odradiť mimovládny sektor od verejného angažovania. Cestou majú byť nejasné formulácie o lobingu len pre niektorých, či zahltenie novými povinnosťami. Ako by nová úprava zasiahla napríklad takú Karpatskú nadáciu a teda mimovládnu organizáciu, ktorá sa na východe Slovenska snaží o skvalitňovanie života v miestnych komunitách, či ukazuje šance rómskym ženám alebo vedie deti a študentov k naplneniu svojich vysnívaných vynálezov? Pozrieme sa na to s Laurou Dittel z Karpatskej nadácie. „Vidíme veľké riziko, že ustane občianska aktivita. Že sa výrazne zníži počet občianskych iniciatív, ktoré pomáhajú najzraniteľnejším. Úprimne? Nerozumiem štátu, ktorý takéto niečo nastavuje. Pre mňa je to ako streliť si do vlastnej nohy“, hovorí Dittel, ktorá je aj v Platforme za demokraciu. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Výtah Respektu: Souhrn dne a rozhovor s Františkem Trojanem
Na úpatí hradu Radyně u Starého Plzence v Plzeňském kraji se nachází zajímavé skalky různých tvarů i názvů. Vydat se k nim můžeme přímo z města po skalní stezce, která nás vyvede až nahoru na Radyňskou pahorkatinu. Cestou uvidíme ohromný lom a čeká nás i vyhlídka na Starý Plzenec a široké okolí. A k tomu procházka krásnou přírodou.
Antonín Baudyš patřil k nejvýraznějším politikům KDU-ČSL první poloviny 90. let. Byl místopředsedou české i federální vlády a prvním ministrem obrany samostatné republiky. Ve speciálu Portrétů na něj zavzpomíná Cyril Svoboda, který byl několik let předsedou KDU-ČSL.Všechny díly podcastu Portréty můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
Pokud chcete udělat něco dobrého pro své zdraví, můžete si udělat pěší výlet na vrch Jarník, který se tyčí přímo nad jihočeským Pískem. Cestou vás čeká řada zajímavostí, jako třeba obora s muflony a daňky nebo soustava tří rybníků, které jsou ale ve skutečnosti čtyři. Na samotnému vrcholu pak stojí rozhledna.
„Všetko, čo sme doteraz videli a počuli, stojí a padá na liste z dielne ChatGPT, ktorý bol nešťastne málo editovaný. Ak tu hrozí štátny prevrat, komunikácia premiéra by mala byť podložená hodnovernými informáciami. Tie sme dodnes nevideli“, reaguje expert na hybridné hrozby Viktor Breiner. Protivládny puč, za ktorým stoja nielen mimovládky, opozícia či médiá, ale aj expertná skupina, ktorá má za sebou akcie v Gruzínsku či kyjevský Majdan. S cieľom povaliť jeho vládu. Cestou okupácia vládnych budov, preskakovanie plotov a štátny prevrat. Optika najmocnejšieho muža krajiny – premiéra Roberta Fica. Opiera ju o informácie tajnej služby, ktorá ako sa ukázalo zmonitorovala komunikáciu organizátorov protestov v Banskej Bystrici. S tým rozdielom, že tá nehovorí o žiadnej okupácii, či násilnostiach – naopak zdôrazňujú potrebu nenásilnej akcie.Napriek tomu premiér naďalej hovorí o hrozbe štátneho prevratu a zasadla bezpečnostná rada štátu, ktorú si vyžiadal prezident. V komunite expertov na hybridné hrozby zaznieva, že tu prebieha riadená hybridná operácia s cieľom zlikvidovať demokratické princípy, no zo strany premiéra. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
„Vnímam to tak, že je tu snaha zapáčiť sa novej americkej administratíve. A vzhľadom na fakt, že Meta je globálna spoločnosť, môžeme sa obávať minimálne rozšírenia takýchto trendov aj do Európskej únie a Slovensko v nej“, hovorí Daniel Milo, expert na dezinformácie a hybridné hrozby, ktorý stál ešte nedávno na čele Centra na boj proti hybridným hrozbám na ministerstve vnútra. Návrat slobody prejavu na Facebook a Instagram, koniec cenzúre na sociálnych sieťach a viac politického obsahu. Zámery, ktoré nedávno ohlásil úspešný miliardár a ich ideátor Mart Zuckerberg. A dostali nálepku kontroverznosti. Cestou k ohlásenej „slobode“ má byť koniec fact-checkerov a teda overovateľov správ, lebo „že boli politicky zaujatí“. Nahradiť ich majú tzv. Comunity Notes a teda akési korekčné poznámky užívateľov z komunity sociálnych sietí. Zuckerberg ohlásil rovnako viac politiky na svojich sociálnych sieťach a podporu novej Trumpovej administratíve. Čo to môže znamenať pre komunitu užívateľov, ktorá počíta viac ako tri a pol miliardy členov celosvetovo? Naviac v situácii, keď dezinformácie rozvracajú spoločnosti a sociálne siete vyhrávajú voľby. A z Donalda Trumpa sa stáva staronový americký prezident? Témy pre Daniela Mila, experta na dezinformácie a hybridné hrozby. „Vnímam to tak, že je tu snaha zapáčiť sa novej americkej administratíve. A vzhľadom na fakt, že Meta je globálna spoločnosť, môžeme sa obávať minimálne rozšírenia takýchto trendov aj do Európskej únie a Slovensko v nej“, hovorí Milo.„Skúsenosť zo siete X (bývalý Twitter) ukazuje, že zrušením takýchto bariér (v podobe overovania správ) k šíreniu nenávistného obsahu či falošných správ došlo k zásadnému zvýšeniu takéhoto obsahu na danej platforme“, uvádza Milo. Je podľa neho preukázané, že miera toxického obsahu narástla na sieti X o desať percent. „Ak sa niečo podobné bude diať aj na globálnej platforme, akou je Facebook alebo Instagram, nie je to dobrý signál pre nikoho, a ani pre Slovensko“, dodáva. Chcú využiť túto príležitosť, aby ich podnikanie malo čo najlepšie podmienky. To znamená mať dobrý vzťah s nastupujúcou administratívou Trumpa. Toto je podľa mňa najlogickejšie vysvetlenie. Hľadať za tým rozhodnutie, ktoré by bolo založené na nejakých dátoch o cenzúre, alebo že by boli hlasy Republikánov úmyselne umlčiavané, na to nevidím žiadne potvrdenie. Ide o politický ťah vedenia Mety, ktorá sa snaží byť na strane víťazov“, hovorí Milo. V Európe sme pred možným dôsledkami zmien v nastaveniach Zuckerbergových sociálnych sietí podľa Mila „na papieri“ chránení veľmi dobre. Hovorí pritom o Digital services acte. R ozhodujúce však bude podľa neho uplatňovanie tejto úpravy v praxi. „Veľmi veľké online platformy majú povinnosť vyhodnocovať riziká a na ročnej báze o tom majú podávať správu. Medzi systémové riziká patrí aj šírenie informácií, ktoré majú negatívny dosah na demokratické procesy, verejný diskurz a volebné procesy“, vysvetľuje. Platformy majú povinnosť robiť všetko pre odstránenie týchto rizík. V prípade, že tak neurobia, Európska komisia ich môže sankcionovať vysokými pokutami. „Otázkou je – a to bude kľúčová téma – či s novou americkou administratívou, v ktorej má Donald Trump Elona Muska ako svoju pravú ruku, bude Európska komisia ochotná aplikovať tieto sankcie voči porušovateľom“, hovorí Daniel Milo. Len v prípade spoločnosti Meta by výška sankcií predstavovala približne 8 miliár eur. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.