POPULARITY
S legendárním rapperem o české islamofobii, proizraelské propagandě a společenské zodpovědnosti umělců. Hugo Toxxx formuje poslední dvě dekády podobu domácího rapu a přestože politiku v hudbě moc nevyhledává, začal vystupovat jako otevřený kritik izraelského postupu v Gaze. Hraje na propalestinských beneficích a na sociálních sítích zveřejňuje charitativní kampaně na podporu lidí v Gaze. Dělá to i přesto, že tak přichází o fanoušky nebo přátele. Podle něj je důležité toto téma otevírat a posouvat debatu správným směrem. „Češi se o politice moc nebaví. Lidi nechtějí jít do konfliktu. Ve chvíli, kdy máš společnýho nepřítele, tak to není problém, ale postavit se za vlastní názor tam, kde bys mohl narazit, se tady moc nepěstuje,“ říká. V rozhovoru Toxxxx mluví i o Trumpovi, české politice nebo o tom, jak stárnout s rapem. Kdy by v souvislosti se situací v Česku šel na barikády a proč ho nikdy nezajímal rapový mainstream. Toxxx 28. února pokřtí své nové album C.W.A. v pražské Cargo Gallery. Oligarchii se nepřizpůsobíme: https://komunita.denikalarm.cz/
Ukrajina trpí zimou, ale front sa prakticky nehýbe. Vo velení NATO prichádza k zmenám. Prečo Gaza nemá stále civilnú správu? Zaútočia USA na Irán a prečo sa Trumpovi do toho nechce?
Evropské státy jsou vystaveny hrozbě agresivního ruského režimu. Na druhé straně je tu nevypočitatelný americký prezident Donald Trump, který zpochybňuje spolehlivost spojenectví v rámci NATO a mluví o úpadku Evropy. Možná ohrožení ale přicházejí i z vnitřku kontinentu. Co mají Evropané dělat?Host: Gerald Knaus - analytik, zakladatel think-tanku Iniciativa pro stabilní Evropu (European Stability Initiative)Článek a další informace najdete na webu Seznam ZprávySledujte nás na sociálních sítích X, Instagram, Threads nebo Bluesky. Náměty a připomínky nám můžete psát na e-mail zaminutusest@sz.cz
„Demokracia bez mravných zásad sa môže stať tyraniou. To je bod, ktorý ma motivuje prebúdzať svedomie národa aj politických špičiek“, tvrdí Peter Mihoč, biskup východného dištriktu ECAV na Slovensku. „Nie je nič horšie, ako keď svedomie otupie“, dopĺňa.Keď NIE politikom zaznieva aj pod Tatrami. Nedávno takéto Nie zaznelo z úst amerických kardinálov prezidentovi Trumpovi. Pre jeho „polarizáciu, straníckosť a úzke ekonomické záujmy“ pri ťažení na Grónsko.A pod Tatrami?Bolo to len tri dni po tom, ako premiér Fico navštívil agresora Vladimíra Putina v Kremli. Z kazateľnice prešovského evanjelického chrámu – a v priamom prenose verejnoprávnej televízie – si tak premiér mohol vypočuť kritiku o „klaňaní sa moci“, ktorá „porušuje hodnoty ľudskosti a spravodlivosti“. Éterom zneli slová o korupcii, o rozhodnutiach motivovaných vlastným prospechom, o podpore režimov, ktoré šliapu po ľudských právach. A bral si ich do úst biskup Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania.Ten istý biskup sa dnes kriticky vyjadruje k úpravám o kajúcnikoch, o rušení úradu pre oznamovateľov korupcie či o útokoch mladého poslanca Barteka na barda slovenskej demokracie Františka Mikloška.Peter Mihoč, prešovský evanjelický biskup. Prečo to robí? Aj toto obsahuje Ježišovo evanjelium? A necíti sa vo svojej angažovanosti osamelý?„Predpokladom úspechu je uznať si vlastnú chybu“, hovorí. „Moc zaslepuje, korupcia je pliaga, ktorá ničí dôveru v štát“, uzatvára.„Ak sa novelou Trestného zákona znižuje citlivosť štátu voči korupcii či extrémizmu, je to otázka, či chceme spoločnosť, kde sa hranice prijateľného posúvajú tak, že sa neresť stane normou. Korupcia je v rozpore s Desatorom. Je to rozkrádanie spoločných hodnôt a budovanie nedôvery. Ak sa ruší špecializovaná prokuratúra alebo oslabuje ochrana oznamovateľov, stáva sa to normou. Bol som v Gregorovciach na hrobe Martinky Kušnírovej. Ak má byť smrť riešením pravdy v spoločnosti, tak sa pýtam, v akej spoločnosti žijeme“, rozpráva biskup Peter Mihoč.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
„Demokracia bez mravných zásad sa môže stať tyraniou. To je bod, ktorý ma motivuje prebúdzať svedomie národa aj politických špičiek“, tvrdí Peter Mihoč, biskup východného dištriktu ECAV na Slovensku. „Nie je nič horšie, ako keď svedomie otupie“, dopĺňa.Keď NIE politikom zaznieva aj pod Tatrami. Nedávno takéto Nie zaznelo z úst amerických kardinálov prezidentovi Trumpovi. Pre jeho „polarizáciu, straníckosť a úzke ekonomické záujmy“ pri ťažení na Grónsko.A pod Tatrami?Bolo to len tri dni po tom, ako premiér Fico navštívil agresora Vladimíra Putina v Kremli. Z kazateľnice prešovského evanjelického chrámu – a v priamom prenose verejnoprávnej televízie – si tak premiér mohol vypočuť kritiku o „klaňaní sa moci“, ktorá „porušuje hodnoty ľudskosti a spravodlivosti“. Éterom zneli slová o korupcii, o rozhodnutiach motivovaných vlastným prospechom, o podpore režimov, ktoré šliapu po ľudských právach. A bral si ich do úst biskup Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania.Ten istý biskup sa dnes kriticky vyjadruje k úpravám o kajúcnikoch, o rušení úradu pre oznamovateľov korupcie či o útokoch mladého poslanca Barteka na barda slovenskej demokracie Františka Mikloška.Peter Mihoč, prešovský evanjelický biskup. Prečo to robí? Aj toto obsahuje Ježišovo evanjelium? A necíti sa vo svojej angažovanosti osamelý?„Predpokladom úspechu je uznať si vlastnú chybu“, hovorí. „Moc zaslepuje, korupcia je pliaga, ktorá ničí dôveru v štát“, uzatvára.„Ak sa novelou Trestného zákona znižuje citlivosť štátu voči korupcii či extrémizmu, je to otázka, či chceme spoločnosť, kde sa hranice prijateľného posúvajú tak, že sa neresť stane normou. Korupcia je v rozpore s Desatorom. Je to rozkrádanie spoločných hodnôt a budovanie nedôvery. Ak sa ruší špecializovaná prokuratúra alebo oslabuje ochrana oznamovateľov, stáva sa to normou. Bol som v Gregorovciach na hrobe Martinky Kušnírovej. Ak má byť smrť riešením pravdy v spoločnosti, tak sa pýtam, v akej spoločnosti žijeme“, rozpráva biskup Peter Mihoč.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Diváci na zahajovacím ceremoniálu olympijských her v Miláně vypískali amerického viceprezidenta J. D. Vance. Kontroverze v Itálii budí také přítomnost amerických agentů z Úřadu pro imigraci a cla (ICE). „Tyto protesty jsou často importem kulturních válek ze Spojených států do Evropy,“ míní v Pro a proti znalec Ameriky Michael Durčák. „Rámovat to celé jako kulturní válku je absurdní,“ oponuje pro Český rozhlas Plus David Scharf, novinář deníku A2larm. Všechny díly podcastu Pro a proti můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
Do čela nejvlivnější centrální banky světa míří ostrý kritik její dosavadní politiky. Americký prezident Donald Trump nominuje do vedení Federálního rezervního systému (FED) Kevina Warshe. „Trhy reagují pozitivně – očekávají, že to nebude někdo, kdo Trumpovi půjde stoprocentně na ruku, ale že povede rozumnou monetární politiku,“ říká v pořadu Řečí peněz Jan Švejnar, zakladatel CERGE-EI a ředitel Centra pro globální hospodářskou politiku na Kolumbijské univerzitě v New Yorku.
Jak název napovídá, věnujeme se charakteru nového amerického režimu a hlavně jeho kognitivní (informační) dimenzi. Trumpovi a jeho oligarchům se už totiž podařilo získat téměř úplnou kontrolu nad informačním prostředím - Musk, Bezos, Zuckerberg, Cook, Pichai a další mu kryjí záda už dlouho a teď - díky převedení TikToku pod americkou kontrolu - se k nim přidal i veterán Silicon Valley a zakladatel Oracle Larry Ellison. Tahle koncentrace politické, finanční, technologické a mediální moci přímo mění americkou republiku v technologickou diktaturu s fašistickými prvky, kdy teror civilního obyvatelstva paramilitárními jednotkami v Minnesotě vyústí mimo jiné v žádost ministryně spravedlnosti Pam Bondi vůči tamní vládě o výpalné ve formě dat a voličských záznamů jejich občanů.Celé epizody na https://www.herohero.co/kanarcivsiti . A nebo si kupte naše trička na https://www.neverenough.shop/kanarci . Podcast pro Vás připravují @alexalvarova a @holyj . Hudba a sound engineering: PsyekTwitter Spaces moderuje @jiribulan .Najdete nás na www.kanarci.online
„Systém brzd a protivah ve Spojených státech funguje, Donald Trump ho ale podrobuje obrovské zkoušce,“ říká v Osobnosti Plus amerikanista a bývalý diplomat Bořek Lizec. Amerika je podle něj rozdělená, a to v názorech na prezidenta i v otázce důvěry ke státním institucím. Velkým testem budou podzimní volby, které podle Lizce republikáni pravděpodobně prohrají.Všechny díly podcastu Osobnost Plus můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
Fico podľa Macrona strategicky precitol, dá sa mu veriť? Ako občania Slovenska pomáhajú občanom Ukrajiny. Fico tvrdí, že o Trumpovi nepovedal, že je blázon. Portál Politico si stojí za svojimi informáciami.
Táto relácia vznikla vďaka našim podporovateľom. Pridajte sa k nim, prosím, teraz aj vy na: https://podpora.postoj.sk/podporte-najsilnejsie-konzervativne-medium?referral_source=youtube&referral_campaign=youtube&referral_content=vatikanska_sedma&utm_source=youtube. Ďakujeme. Fenomén amerického kňaza Mika Schmitza a jeho presah na Slovensko, personálna politika Leva XIV. či vyjadrenia biskupov k aktuálnym politickým udalostiam. Aj o tom diskutovali vedúci rubriky Svet kresťanstva Pavol Rábara a zástupca šéfredaktora Imrich Gazda. Tradičný videoformát Vatikánskej sedmy dostal v novom roku novú podobu – diskutujúci sa najprv pozreli na päť zaujímavých tvárí a päť udalostí, ktoré v januári vzbudili výraznú pozornosť a v záverečnej časti detailnejšie rozobrali tému mesiaca – zmeny v príprave na prijatie sviatosti manželstva.
1. Nedávno kurizoval Trumpovi, dnes sa podkladal Macronovi 2. Fico našiel na Šimečku, po čom túžil, hoci naňho osobne nenašiel nič 3. Smeru sa rozpadol ďalší príbeh o čurillovskej mafii
Grónčania posielajú Trumpovi rôzne odkazy, jeden z tých miernejších je ten, v ktorom píšu o nádeji, že sa vylieči. Hovorí o tom reportér Denníka N Tomáš Vasilko, ktorý sa nedávno vrátil z Grónska. V podcaste V redakcii sa so Soňou Weissovou rozprávajú o tom, ako reagujú miestni na hrozby amerického prezidenta, ale aj ako sa žije na arktickom ostrove.
Táto relácia vznikla vďaka našim podporovateľom. Pridajte sa k nim, prosím, teraz aj vy na: https://podpora.postoj.sk/podporte-najsilnejsie-konzervativne-medium?referral_source=youtube&referral_campaign=youtube&referral_content=debata&utm_source=youtube. Ďakujeme. Martin Hanus a Marek Vagovič komentujú súd s Kočnerom, kauzy Šimečkovej matky aj Ficove slová o Trumpovi.
Sotva mohly Evropská unie a Indie lépe reagovat na obchodní politiku prezidenta Spojených států než uzavřením velké obchodní dohody. Místo zavádění cel jejich odstraňování, místo ochranářství otevřené trhy, místo diktátu velmocí férové obchodování podle pravidel. Druhá a čtvrtá největší ekonomika světa se daleko více propojily, a měly by z toho těžit ekonomický i politický kapitál.
Proč vlastně chceme tak velký deficit? Případ Macinka. EU a Indie uzavřely „matku všech dohod“, Trumpovi natruc a navzdory. Zajímavé dění na predikčních trzích. Česká Platforma pro sociální bydlení slaví mezinárodní úspěchy, vláda se však snaží její práci podkopat. Souboj o Čeburaška. Moderuje Ondřej Konrád.
Zábery z amerického Minneapolisu pripomínali až vojnovú zónu: špeciálne po tom, ako federálne antiimigračné komando zabilo ďalšieho človeka. Do toho americká administratíva, ktorá situáciu ďalej vyhrocovala – aj keď v posledných hodinách sa zdá, že Trump sa trochu stiahol. Smerujú teda USA k násiliu či nebodaj k občianskej vojne a diktatúre, čo sa v krajine slobody deje a ako to celé dopadne? Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno pýta Branislava Ondrášika. Zdroj zvukov: ČT, New York Post Odporúčanie Prednedávnom som na tomto mieste odporúčal Uspávanky od Koščovej a Husovských a pýtal som sa na vaše tipy: nuž tak jeden ďalší mám hneď – nádherné inštrumentálne Uspávanky od Jožka Luptáka a jeho priateľov. A v tomto prípade naozaj odporúčam kúpiť si fyzický nosič aj s obrázkami Daniely Olejníkovej. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
Výměna nejdůležitějších lidí kolem premiéra se hodně dotkne i české pozice v EU a NATO. Tam přitom nyní Babiš narazil – spojenci mu vytkli jeho postoj ke Grónsku a Trumpovi. A vysvětlujeme taky velký nesmysl, který zplodil Evropský parlament ohledně obchodní dohody EU-Mercosur. Díky podcastu Bruselský diktát pochopíte, že pro nás Čechy má mnohem větší význam dění v Evropě než v Praze a v Česku vůbec. A že to rozhodně není nuda. Poslouchejte Ondřeje Housku a Michala Půra, skutečné insidery, kteří znají bruselské i české zákulisí. Celý díl najdete na HeroHero, Opinio a Forendors: https://herohero.co/bruselskydiktat https://bruselskydiktat.opinio.cz/ https://www.forendors.cz/bruselsky_diktat Link na prodej naší knihy: https://shelfie.cz/knihy-/678-bruselsky-diktat-aneb-co-o-eu-skoly-neuci-9788087331071.html?utm_source=economia&utm_medium=productbanner&utm_campaign=produkty-bruselsky+diktat&utm_id=shelfie-bruselsky-diktat&utm_term=knihy+shelfie+&utm_content=bruselskydiktat https://shelfie.cz/domu/803-bruselsky-diktat-predplatne-a-zalozka.html
„Odmietame vojnu ako nástroj pre úzke národné záujmy. Odmietame vojnu ako bežný nástroj národnej politiky.“ Trumpovmu nevyberanému ťaženiu voči Grónsku sa postavili už aj vplyvní americkí kardináli. Arcibiskupi Chicaga, Washintonu a Newarku – Cupich, McElroy a Tobin. Trumpovi vyčítajú polarizáciu, straníckosť a úzke ekonomické záujmy.Naviac najvyšší duchovný americkej armády arcibiskup Broglio v kontexte možného útoku na Grónsko hovorí o „morálnej prijateľnosti neposlúchnuť“ takýto rozkaz zo strany vojakov.Americkí duchovní v reakcii na počínanie svojho prezidenta hovoria o „spochybnení morálnej roly“ Spojených štátov v boji proti zlu vo svete.Proti vojne sa už tradične vyslovuje pápež a jeho diplomacia, no takýto kritický hlas duchovných smerom k svojmu bezprostrednému prezidentovi vôbec nie je bežnou záležitosťou. A v našich končinách je to niečo neslýchané.Chce to odvahu? A v čom sú pramene takéhoto postoja?Americkí arcibiskupi sa jednoducho odvolávajú na autoritu Ježiša, ktorý prišiel s misiou pokoja a mieru.Na tému sa pozrieme s biblistom Mirom Kocúrom.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
„Odmietame vojnu ako nástroj pre úzke národné záujmy. Odmietame vojnu ako bežný nástroj národnej politiky.“ Trumpovmu nevyberanému ťaženiu voči Grónsku sa postavili už aj vplyvní americkí kardináli. Arcibiskupi Chicaga, Washintonu a Newarku – Cupich, McElroy a Tobin. Trumpovi vyčítajú polarizáciu, straníckosť a úzke ekonomické záujmy.Naviac najvyšší duchovný americkej armády arcibiskup Broglio v kontexte možného útoku na Grónsko hovorí o „morálnej prijateľnosti neposlúchnuť“ takýto rozkaz zo strany vojakov.Americkí duchovní v reakcii na počínanie svojho prezidenta hovoria o „spochybnení morálnej roly“ Spojených štátov v boji proti zlu vo svete.Proti vojne sa už tradične vyslovuje pápež a jeho diplomacia, no takýto kritický hlas duchovných smerom k svojmu bezprostrednému prezidentovi vôbec nie je bežnou záležitosťou. A v našich končinách je to niečo neslýchané.Chce to odvahu? A v čom sú pramene takéhoto postoja?Americkí arcibiskupi sa jednoducho odvolávajú na autoritu Ježiša, ktorý prišiel s misiou pokoja a mieru.Na tému sa pozrieme s biblistom Mirom Kocúrom.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Americký prezident Donald Trump na ekonomickém fóru v Davosu představil svou Mezinárodní radu míru, mezitím ale nové konflikty vypukají ve Spojených státech poté, co imigrační agenti federální vlády v Minnesotě zastřelili už druhého člověka. „Na tom, jestli někdo zemře, Trumpovi příliš nezáleží. Bude ale velmi sledovat průzkumy veřejného mínění, a pokud bude mít pocit, že mu jeho tvrdá politika přináší body na pravici, tak nedojde k uklidnění,“ míní politolog Tomáš Klvaňa.Všechny díly podcastu Interview Plus můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
1. Premiér za krčmové reči schováva neistotu 2. V koalícii sa už otvorene bijú o voliča 3. Fico má palicu na predsedu PS
138. epizóda Vertiga bude opäť bohatá na predstavenie noviniek z kín a online priestoru. Ak hľadáte kvalitu, prišiel skvelý týždeň. Vybrať si môžete výnimočný britský film Hamnet, ktorého čaká oscarová sezóna, ale aj dánsku divokosť Posledný Viking. Ak máte chuť na popcornové scifi, multiplexy vám ponúknu dystopickú predstavu súdneho systému budúcnosti s názvom Dôkaz viny. Streamovaciu ponuku dnes zastúpia skoro všetky streamovacie platformy. Prejdeme si očakávaný akčný film The Rip a seriály rôznych žánrov - Rytier siedmych kráľovstiev, Únos 2 a Star Trek: Akadémia Hviezdnej flotily. Zoznam filmov a seriálov z epizódy: Štúr & 28 rokov potom: Chrám kostí Hamnet Dôkaz viny / Mercy Posledný Viking / Den sidste viking - SCANDI Európske ceny @ Český lev Rána / The Rip (Netflix) Rytier siedmich kráľovstiev / A Knight of the Seven Kingdoms (HBO Max) Únos 2 / Hijack 2 (AppleTV+) Star Trek: Akadémia Hviezdnej flotily / Star Trek: Starfleet Academy (Paramount+) See omnystudio.com/listener for privacy information.
Ruské rakety nad Grónskem? Zdrženlivost nadbytečná i na místě. Rusko velebí tvrdou carovu ruku více než dříve. Evropa se pokouší vypadat jednotně vůči Trumpovi, ale není přesvědčivá. A na konec glosa Evy Turnové. Moderuje Petr Schwarz.
Celý rok trvalo Evropanům, než jim došlo, že prezident Donald Trump skutečně je tak brutální, jak říká. Že nebere ohledy, nedodržuje sliby a že hluboce pohrdá starým kontinentem a jeho Evropskou unií. Čtvrteční schůze Evropské rady měla přinést procitnutí, ostře reagovat na Trumpův pokus zmocnit se Grónska a zavést nová cla proti osmi evropským zemím.
Zdá sa, že Trump zatiaľ nezaútočí na Grónsko ani sa ho nepokúsi pripojiť silou – aj keď pri americkom prezidentovi človek nikdy nevie. No zdá sa tiež, že mierne ubral a hovorí o nejakej budúcej dohode. Otázkou však stále je, do akej miery jej súčasťou bude Dánsko. Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno o Davose, o Trumpovi a vývoji okolo Grónska a NATO znovu rozpráva so zahraničným reportérom denníka SME Danielom Hoťkom. Zdroje zvukov: Bloomberg News, CBS News, Fox Business, Česká televize Odporúčanie: A ak hľadáte na víkend príjemnú oddychovku, odporúčam minisériu Seven Dials na Netflixe. Poteší nielen milovníkov detektívok a Agathy Christie, na herecké výkony sa dobré pozerá a zase... nuž, príliš komplikovaná záhada to nie je. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
Spojené státy nepoužijí sílu k získání Grónska a na zajištění bezpečnosti naopak chtějí spolupracovat se spojenci v NATO. Americký prezident Donald Trump to řekl po jednání s generálním tajemníkem Aliance Markem Ruttem. „NATO zjevně nabídlo nějakou formu dohody o budoucím uspořádání a vojenské přítomnosti. Rutte má ve vztahu k Trumpovi velmi dobré vyjednávací schopnosti a nabídl dostatečné ústupky, aby odvolal hrozby cel,“ soudí v Interview Plus amerikanista Jakub Dopieralla.
Keď Donald Trump uvalí clá na niektoré krajiny EÚ, budú platiť aj pre nás. Podľa Ivana Mikloša americký prezident ustúpi tak, ako ustúpil Číne, ak sa Európa zachová správne, a stiahne svoje nehorázne požiadavky voči Grónsku. Čaká nás dlhá a hlboká ekonomická kríza? Rusko podľa neho bude mať peniaze na vojnu proti Európe, iba ak zrušíme sankcie.V podcaste s Ivanom Miklošom sa dozviete:– od 1. minúty – že líškať sa Donaldovi Trumpovi nikam nevedie a nedá sa uvaliť clá len na 8 krajín EÚ;– po 2:00 – aké nástroje máme vôbec na stole, aby sme prinútili USA odstúpiť pod požiadaviek na Grónsko;– od 4:00 – prečo očakáva, že Trump stiahne svoje nehorázne požiadavky;– po 5:50 – že už teraz platíme najvyššie clá za 100 rokov;– po 6:30 – ako sme už teraz chudobnejší, ako by sme boli bez Trumpa;– po 8:30 – či nás čaká dlhá a hlboká ekonomická kríza;– od 10:30 – že jedného dňa praskne AI bublina a máme aj obrovské dlhy;– po 13:00 – že doterajšie pravidlá sú minulosť a začínajú platiť zákony džungle;– od 14:30 – ako musíme byť teraz ústretovejší voči Číne, aby sme kompenzovali škody spôsobené Trumpom;– po 16:30 – že zo súčasného vývoja sa teší len Rusko a možno ešte Čína;– od 17:00 – či môžeme Trumpa ignorovať a či máme budovať spoločnú európsku armádu;– po 21:00 – že jediná naša šanca je rast, ale riešenie leží na stole v Európe;– od 23:00 – ako nám národná identita bráni v tom, aby sme sa mali lepšie;– po 27:00 – že už aj európska extrémna pravica je proti Trumpovi;– od 33:00 – ako Donald Trump robí všetko proti záujmom amerických voličov;– po 37:00 – že Robert Fico s Trumpom ohováral Európu a tým opäť znížil svoju dôveryhodnosť;– od 40:00 – ako Fico bojuje proti systému, ktorého je súčasťou;– po 42:00 – odkiaľ Putin stále berie peniaze na vojnu, keď sa mu podľa prognóz mali dávno minúť;– od 46:00 – že vojnu Európy s Ruskom si nemáme predstavovať ako plnoformátovú inváziu na 1000-kilometrovom fronte;– po 47:00 – ako nám hrozí vojna s Ruskom, keď zrušíme sankcie;– okolo 49:00 – že Rusko malo viac peňazí z plynu, ako plánovalo a tak sme jeho vojnu zaplatili my.
Spojené státy nepoužijí sílu k získání Grónska a na zajištění bezpečnosti naopak chtějí spolupracovat se spojenci v NATO. Americký prezident Donald Trump to řekl po jednání s generálním tajemníkem Aliance Markem Ruttem. „NATO zjevně nabídlo nějakou formu dohody o budoucím uspořádání a vojenské přítomnosti. Rutte má ve vztahu k Trumpovi velmi dobré vyjednávací schopnosti a nabídl dostatečné ústupky, aby odvolal hrozby cel,“ soudí v Interview Plus amerikanista Jakub Dopieralla.Všechny díly podcastu Interview Plus můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
Keď Donald Trump uvalí clá na niektoré krajiny EÚ, budú platiť aj pre nás. Podľa Ivana Mikloša americký prezident ustúpi tak, ako ustúpil Číne, ak sa Európa zachová správne, a stiahne svoje nehorázne požiadavky voči Grónsku. Čaká nás dlhá a hlboká ekonomická kríza? Rusko podľa neho bude mať peniaze na vojnu proti Európe, iba ak zrušíme sankcie.V podcaste s Ivanom Miklošom sa dozviete:– od 1. minúty – že líškať sa Donaldovi Trumpovi nikam nevedie a nedá sa uvaliť clá len na 8 krajín EÚ;– po 2:00 – aké nástroje máme vôbec na stole, aby sme prinútili USA odstúpiť pod požiadaviek na Grónsko;– od 4:00 – prečo očakáva, že Trump stiahne svoje nehorázne požiadavky;– po 5:50 – že už teraz platíme najvyššie clá za 100 rokov;– po 6:30 – ako sme už teraz chudobnejší, ako by sme boli bez Trumpa;– po 8:30 – či nás čaká dlhá a hlboká ekonomická kríza;– od 10:30 – že jedného dňa praskne AI bublina a máme aj obrovské dlhy;– po 13:00 – že doterajšie pravidlá sú minulosť a začínajú platiť zákony džungle;– od 14:30 – ako musíme byť teraz ústretovejší voči Číne, aby sme kompenzovali škody spôsobené Trumpom;– po 16:30 – že zo súčasného vývoja sa teší len Rusko a možno ešte Čína;– od 17:00 – či môžeme Trumpa ignorovať a či máme budovať spoločnú európsku armádu;– po 21:00 – že jediná naša šanca je rast, ale riešenie leží na stole v Európe;– od 23:00 – ako nám národná identita bráni v tom, aby sme sa mali lepšie;– po 27:00 – že už aj európska extrémna pravica je proti Trumpovi;– od 33:00 – ako Donald Trump robí všetko proti záujmom amerických voličov;– po 37:00 – že Robert Fico s Trumpom ohováral Európu a tým opäť znížil svoju dôveryhodnosť;– od 40:00 – ako Fico bojuje proti systému, ktorého je súčasťou;– po 42:00 – odkiaľ Putin stále berie peniaze na vojnu, keď sa mu podľa prognóz mali dávno minúť;– od 46:00 – že vojnu Európy s Ruskom si nemáme predstavovať ako plnoformátovú inváziu na 1000-kilometrovom fronte;– po 47:00 – ako nám hrozí vojna s Ruskom, keď zrušíme sankcie;– okolo 49:00 – že Rusko malo viac peňazí z plynu, ako plánovalo a tak sme jeho vojnu zaplatili my.
Záznam diskusie Na štyri strany o tom, ako búrlivý rok nás vďaka Donaldovi Trumpovi čaká. Hosťami reportéra Dušana Mikušovič boli analytik Dalibor Roháč, novinárka Alena Taranová, diplomat Róbert Ondrejcsák a komentátor Roman Pataj.
Překotné dění okolo Grónska ve Studiu Alarm probrali Jan Bělíček, David Scharf a Standa Biler. Shodli se, že Trumpovy důvody pro anexi Grónska jsou směsí nesmyslů, dezinformací a Trumpových osobních problémů. Reakce Evropy je zatím spíše zmatená, což není překvapivé vzhledem k tomu, jak hluboce propletena je Evropa a Spojené státy, ať už ekonomicky, kulturně či obranně. Přesto se rýsuje evropská odpověď a zdá se, že se kontinent začíná štěpit. Část se chce Trumpovi postavit, zatímco některé země střední a východní Evropy mají v plánu s Trumpem kolaborovat, kdy doufají, že na tom vydělají. K těm patří také Česko, kdy nás dvojice Babiš s Macinkou táhnou kamsi do pekla. Oligarchii se nepřizpůsobíme: https://komunita.denikalarm.cz/
Slovensko prežíva zlé ekonomické časy, vláde sa nedarí vytiahnuť z firiem viac peňazí na daniach a rast HDP v tomto roku môže podľa NBS klesnúť na 0,6%, hoci ministerstvo financií verí, že to bude aspoň 1,3%. Juraj Karpiš, finančný analytik INESS a autor kníh o investovaní, analyzuje nepredvídateľný ekonomický vývoj doma aj v USA. Donald Trump stupňuje agresivitu a colnú vojnu, ale prudký prepad finančných trhov by ho vedel zastaviť v jeho deštruktívnej politike. „Má to svoje rácio, veď už sme to raz zažili,“ hovorí Karpiš. „Keď Trump ohlásil v apríli obrovské clá najmä na Činu, trhy sa prepadli o 20%. Americký minister financií vtedy Trumpovi vysvetlil, že to spolu súvisí a tak rýchlo oznámil 90-dňovú pauzu. Vtedy sa trhy spamätali, lebo pochopili, že Trump je slabý a ustúpil.“ Na trhoch sa už skutočne začal fenomén „debasement trade“, keď sa investori odkláňajú od dolára a preferujú aktíva odolné voči devalvácii. „Ľudia sa začali báť Ameriky a kapitál sa sťahuje z dolárových dlhopisov a aktív, tie strácajú na sile a hore letí zlato,“ upozorňuje analytik. Zlato skutočne za minulý rok zvýšilo svoju hodnotu o 70%, čo najprudší rast za posledných 50 rokov. Podľa Karpiša je to varovný signál, že je zle. „Za posledné dva roky vidíme najväčší nárast hodnoty zlata v modernej histórii. Je to indikátor, že prežívame zlé ekonomické a politické scenáre.“ Aktuálne dianie skresľuje pohľad investorov. „Ľudia sa často pozerajú na svoje výnosy a vravia si, že americké akcie im zarobili 20%. Ale v skutočnosti sledujú len oslabenie amerického dolára. Ak si to premenia na eurá, tak sú na nule a v českých korunách sú v mínuse,“ vysvetľuje analytik. Dodáva, že stále sme len na začiatku tohto procesu a naplno sa môže prejaviť po máji 2026, keď sa skončí mandát súčasnému šéfovi FEDu a ukáže sa, či Donald Trump dokáže presadiť svoju politiku nízkych úrokových sadzieb. Juraj Karpiš zároveň približuje, ako funguje kryptomena stablecoin, ktorá má potenciál vytvoriť celý nový sektor a vziať bankám veľkú časť trhu. „Ak ho nezakážu, môže vyvolať revolúciu v platobnom styku.“ Ako sa v tomto svete má zachovať slovenský investor? Pozrite si celý diel relácie Index s Jurajom Karpišom. Moderuje Eva Mihočková. V rozhovore sa dozviete: Vyhýbajú sa firmy plateniu daní, alebo už skrátka nevládzu? Môžu Donalda Trumpa zastaviť finančné trhy? Prečo sa investori začali báť amerických dlhopisov Prečo zlato narástlo o 70% Ako Amerika ničí sama seba a postavenie dolára Ako sa dajú využiť stablecoiny See omnystudio.com/listener for privacy information.
VŠECHNY EPIZODY V NEZKRÁCENÉ VERZI NAJDETE NA HEROHERO.CO/STUDION Íránský režim se snaží násilně potlačit rozsáhlé protesty, které vyvolal historický propad měny. „Záběry, které se k nám dostávají z ad hoc vytvořených márnic, kde jsou pytle s bezvládnými těly, nebo záběry, na nichž těla obětí leží na ulicích, jsou šokující a příšerné. Když ty dny analyzuji, je mi z toho úzko. Opravdu se nebavíme o pár lidech – mluvíme o bezprecedentních číslech, která dosahují několika tisíc,“ říká ve Studiu N reportérka zahraniční redakce Deníku N Dominika Píhová. „Íránský režim se absolutně nezměnil a nemění. Využívá stále stejné praktiky, aby lidi zahnal domů, dostal je z ulic, a neštítí se vůbec ničeho,“ popisuje v podcastu novinářka. „Dostáváme konkrétní zprávy o jednotlivých příbězích – například o patnáctileté studentce, která šla domů z jedné z těchto akcí a mámě se už nikdy nevrátila. Vidíme snímky, které zachycují, že lidé jsou stříleni do hlavy, mezi oči. Jediným cílem je zabít protestující přímo na ulici. Násilí je všudypřítomné a nedá se popřít.“ Metody íránského režimu vedou k tomu, že lidé mají strach a protesty postupně utichají. „Bylo by jednoduché naletět na vlnu entuziasmu, ale vláda, administrativa i bezpečnostní složky dál fungují bez větších problémů. Nevidíme žádný zásadní přerod. Protesty možná otřásly legitimitou režimu, ale neřekla bych, že by byly poškozeny jeho základy nebo že by začínal padat. Abychom se mohli bavit o svržení režimu, musely by být v ulicích podle expertů miliony lidí,“ říká. Do přímého konfliktu s íránským režimem se podle Píhové nechce Spojeným státům, Izraeli ani regionálním mocnostem. „V případě Donalda Trumpa minimálně do té chvíle, dokud nebude existovat možnost rychlé a efektivní akce, která by režim položila na kolena,“ tvrdí novinářka. Zároveň podle ní nikdo z těchto aktérů nechce nestabilní Írán. „Nestabilita by otřásla nejen regionem, ale celým světem,“ doplňuje. Pro budoucnost Íránu považuje za špatné řešení jak kontinuitu současného režimu, tak případný zásah velmoci, která by se rozhodla přijít tamní situaci „spravit“. „Věřím, že revoluce, která jednou v Íránu přijde, patří Íráncům. Je na nich, aby se rozhodli, jak bude jejich země vypadat. Historický precedens ukazuje, že zásah Spojených států není to nejlepší, co se může stát,“ uzavírá ve Studiu N.
„Nějací maskovaní agenti v neoznačených vozidlech unáší lidi tmavé pleti jenom proto, že jsou tmavé pleti? To jsou scény, které vidíme z USA! To je, nechci říct neamerické, ale mělo by to znepokojovat i tradiční voliče Republikánské strany,“ říká amerikanista z Fakulty sociálních věd Univerzity Karlovy Kryštof Kozák. Daří se Donaldu Trumpovi plnit předvolební sliby? Jak číst jeho poslední kroky směrem k Rusku? A má jeho mírový plán pro Blízký východ šanci na úspěch?Všechny díly podcastu Jak to vidí... můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.
Papež: Od Janeza Krstnika se učimo ohranjati budnega duha: da ljubimo preproste stvari in iskrene besede.-Svetopisemski maraton, ki se začne v četrtek, letos pod geslom »Gospod je mir.«-Novinar Nenad Glücks pred državnozborskimi volitvami pričakuje hud boj na levem političnem polu.-V gospodarstvu državo pozivajo k resnemu razmisleku - ne le o davčni politiki, ampak tudi o demografiji.Vreme- nekaj oblakov in nekaj sonca nas čaka, dnevi bodo nekoliko hladnejši.- Komentar Nejca Krevsa o Trumpovi ustanovitvi Odbora za mir in njegovem vplivu na Gazo.-V Gornji Radgoni Trstenjakovo leto z željo, da bi aktualizirali njegovo misel.- Domen Prevc v Sapporu še do druge zmage.
Severná Amerika: Zásahy proti migrantom pokračujú Ázia: Zasiahnu USA v Iráne? Latinská Amerika: Venezuelčania čelia drastickému zdražovaniu Afrika: Masívna vojenská operácia nigérijskej vlády
Líderka venezuelskej opozície Machadová venovala Trumpovi svoju Nobelovu cenu. Rusko chce nechat Ukrajinu vymrznúť. Iránu sa podarilo potlačit nepokoje za cenu tisícov zavraždených ľudí. Epizóda 147, účinkujú: - gen. Pavel Macko - Eugen Korda
Bez hádok, bez urážok, s nadhľadom skúseného politického matadora. Béla Bugár v relácii O tom potom zhodnotil aktuálne dianie v politike.
Spojené štáty hovoria o Grónsku spôsobom, ktorý sme si doteraz spájali skôr s Moskvou než s Washingtonom. Čo to znamená pre Európsku úniu, NATO a medzinárodné právo? Prežijeme bez Severoatlantickej aliancie? Kde sú hranice medzi spojenectvom a silou? O tomto sme diskutovali s Lubomírom Zaorálkom, bývalým ministrom zahraničných vecí ČR.
Danes pa poskus penetracije v um in sanje zmešanega cesarja z one strani Atlantika. Ko se je naveličal carin, je predsednik Trump odkril nov konjiček. Osvajanje držav. Poskusil je že s Kanado, nato se je oklical za suverena v Venezueli, po novem se tresejo Kubanci, po starem pa Grenlandci. Pa tudi Iran mu je, skladno s tradicijo ameriških predsednikov, v zadnjih urah močno zadišal. Strokovnjaki, še sploh, če vzamemo v obzir tudi oba preostala zmešanca, se pravi ruskega in kitajskega predsednika, sodobnost imenujejo »novi imperializem«; ampak razumnega vse skupaj bolj spominja na srednji vek. Oziroma na predrazsvetljenski čas, ko so bile nacionalne države samo oddaljeni sen v glavah humanističnih naivnežev. In tukaj ter zdaj se Slovenec vpraša, čemu se Trump še ni stegnil po nas. Čemu ga ne zanimamo, čemu nas ne omenja, ne grozi in ne osira? Čemu nismo deležni niti malo, pa čeprav groteskne milosti velikega oranžnega? Položaj od daleč spominja na čas pred odkritim prvim primerom koronavirusa pri nas, ko so ga imeli že vse naokoli. Sicer smo bili srečni, da ga še nimamo, ampak smo se vseeno ljubosumno spraševali, zakaj smo ravno mi izjema. Podobno je s Trumpom. Čemu se prička, grozi in norčuje iz večine držav sveta, Slovenije pa niti ne omenja? V naši skromni oddaji, kjer smo mimogrede na Trumpa opozarjali že dolgo, preden se je utelesil, boste tako natančno izvedeli, čemu Trump ne steguje svojih podplutih dlani po naši državi. »I, zato, ker jo že ima!« Hočemo povedati, da predmoderni um, kot je Trumpov, meni, da jo je dobil za doto, s tem ko je poročil eno podtriglavskih hčera! Kot vemo iz konteksta, imajo Trumpovi dovolj, če že ne preveč informacij o Sloveniji; nenazadnje so mulca te dni dali na odvajanje od slovenskega naglasa! Tako je povsem nemogoče, da ameriški predsednik ne bi imel s Slovenijo nobenih načrtov. Ali si jo je pustil za pozneje, ali pa misli, da je zadeva že končana, je stvar politične aritmetike, vsekakor pa je na njegovem zemljevidu sveta Slovenija že obarvana v zlato; kar je predsedniška barva novega časa. Ko smo se s tem seznanili, nas naša raziskava pelje še dlje v temačen in zaviti svet Trumpovih nepremičninskih poslov. Tako se moramo vprašati, kaj lahko Slovenija Trumpu sploh ponudi. Vsaka država, ki jo Trump ali v domišljiji ali dejansko nabavi, nekaj ponuja. Pri Venezuelcih je prispevek sorazmerno jasen in ga je oni dan grafično lepo prikazal prijatelj Tomato. Pri Kubancih gre za lokacijo, pri Grenlandiji pa za kvadraturo. Tako pač delujejo nepremičninski možgani, zato ostaja nejasno, eksploatiranje katerega bogastva je povezal s Slovenijo. Kar je čudno, kajti odgovor je kot na dlani. Poglejmo v samo srce naše državnosti, ki je naša himna, v kateri poet preroško oznani: Bog živi vas Slovenke, prelepe žlahtne rožice. Ni take je mladenke, kot naše je krvi dekle. Torej je odločeno. Slovenija bo v Trumpov imperij prispevala dekleta. Bo že vedel, eno ima doma in kot kaže, zdaj že v drugem mandatu, kaj dosti več od lepote Melanija ne ponuja. In da ne bo pomote … Mladenke, te lepe žlahtne rožice, so za tesnega prijatelja, obsojenega pedofila še kako pomembna dobrina. Hočemo povedati, da če bomo uspešno izvažali slovensko žensko lepoto, se nam ni bati, da bi bili v nastajajočem cesarstvu kot narod potisnjeni vstran. Ne, kje pa! Zna se zgoditi, da bomo celo pri koritu, le pripravljeni moramo biti, če se bo starec odločil zamenjati staro za novo. Tako kot smo mi zapriseženega ljubitelja slovanskih bokov prevzeli Čehom, moramo biti čuječi, da nam ga ne ugrabijo recimo Slovaki. In zdaj k tretjemu in zadnjemu poudarku današnjega razmisleka. Od človeka, ki ženske dokazano razume le kot blago, bi pričakovali, da nežnega spola ne bo uspel pridobiti na svojo politično barko. Po logiki stvari za šoviniste in spolne predatorje tipa Trump, ki po vsem planetu vznikajo kot gobe po dežju, ne bi smela glasovati nobena ženska. Če smo že moški dovolj utrgani … Pa je ravno obratno. Kot nam pričajo primeri, tudi domačih politikov z avtokratskimi težnjami, je ženski spol nad testosteronsko prevaro izjemno navdušen. Žensko volilno telo se nepojmljivo, in to z veseljem daje na razpolago vsakemu teh nasilnežev. Ki ne sramotijo le moških kot spola, temveč sramotijo tudi javni prostor, ne nazadnje pa človeštvo kot tako. Psihologija ima o tem fenomenu verjetno svojo razlago, mi, bolj preprostega duha, pa zaupamo Andreju Šifrerju, ki je preroško ugotovil, da lepa dekleta ljubijo barabe. K temu lahko, glede na vizualne dokaze, ki nam jih dostavlja civilizacija, ki se ves čas in neprestano snema in fotografira, dodamo le še to, da te barabe ljubijo tudi grda, ostarela in sploh vsakršna dekleta.
Poradce premiéra pro národní bezpečnost Hynek Kmoníček v pořadu Echo Prime Time popsal přístup nové české vlády k zahraniční politice, který označil jako realistický. Podle něj se země snaží udržet kontinuitu podpory Ukrajiny, vyhnout se černobílému pojetí konfliktů a pokračovat v muniční iniciativě, aniž by do ní byly zapojeny české finance. Podle Kmoníčka zvolil premiér Andrej Babiš (ANO) pragmatický přístup, když po volbách vyhodnotil, co je z muniční iniciativy reálně realizovatelné, a rozhodl se postupovat podle aktuálních možností.Vlna kritiky se snesla na poslance Motoristů Filipa Turka poté, co během páteční návštěvy Kyjeva označil za jednu z příčin války na Ukrajině „špatnou zahraniční politiku supervelmocí“ a rozšiřování NATO. „Děláme z těch výroků domácí politiku. Všichni víme, že je pan Turek v situaci, která není jednoduchá, a on to řeší tím, že je viditelný,“ komentoval Kmoníček. „To, co mi dělá vrásky na čele, je, že jsme si v posledních letech zvykli, že existují dva úplně odlišné narativy, které nám vytvořily dva různé typy politických táborů, které z jakéhokoli výroku na téma Ukrajina udělají domácí politiku. Diskuze je nemožná. Buď mluvíte jako Jan Lipavský, nebo jste ruský šváb. A není pravda ani jedno. Svět není černobílý,“ popsal.V debatě o „koalici ochotných“ a muniční iniciativě tvrdil, že nová vláda chce zachovat pro Ukrajinu zásadní projekty, ale hledá kompromis, aby pokračovaly bez přímých českých peněz. Vysvětloval také, proč se před volbami o muniční iniciativě mluvilo jinak: opozice prý neměla detailní informace, protože některé státy podmiňovaly pomoc tím, že „clearinghouse“ bude Česká republika. Po volbách si už premiér mohl sednout s týmem a zjistit, co je udržitelné.Kmoníček se dotkl i vztahu vlády s Hradem. Připustil, že prezidentovi byla minulá vláda politicky bližší, ale v klíčových bodech – koalice ochotných i muniční iniciativa – se podle něj podařilo najít kompromis. Koordinaci mezi premiérem a prezidentem označil za klíčovou a naznačil pravidelné schůzky.Za jednu z priorit nové linie označil snahu „dostat Česko z několika seznamů nepřátel“ a více hledat spojence. V bezpečnostních garancích prý bude pozornost jednoznačně směřovat k USA, ekonomicky je Česko svázané s EU. V závěru se rozhovor stočil i k Trumpovým tlakům na obranné výdaje a k F-35. Kmoníček připomněl, že finanční zátěž bude obrovská a vláda bude hledat způsoby, jak z projektu získat víc pro český průmysl v návazných dodávkách. Zároveň naznačil, že vysvětlovat Trumpovi limity menších zemí bude obtížné, a že dobré podmínky už Američané podle něj získali právě na kontraktu F-35.
CELOU EPIZODU NAJDETE NA HEROHERO.CO/STUDION Proč Donald Trump zaútočil na Venezuelu a doslova nechal unést jejího vůdce Nicoláse Madura? Opravdu čeká zemi bez diktátora svobodnější život? A spustí Trumpův zásah dominový efekt, kvůli kterému se zhroutí další režimy v regionu? Ve Studiu N odpovídá expert na Latinskou Ameriku z Univerzity Karlovy Jaroslav Bílek.
v dnešnom podcaste si vypočujete aj: prečo Trumpovi klesá popularita? prečo je koniec vojny na Ukrajine v nedohľadne? v čom zlyhávalo Slovensko v roku 2025?
S amerikanisty Kryštofem Kozákem a Jakubem Lepšem o tom, jak Donald Trump posouvá hranice americké demokracie i kritiku Evropy. Moderuje Dominika Perlínová.Trump byl na svůj druhý prezidentský mandát připraven a hned v lednu začal měnit zajeté instituce od základů. Republikáni v Kongresu se raději vzdali své kontrolní funkce a i Nejvyšší soud nechtěl jít s prezidentem do přímého střetu. Ačkoliv zprávy z Ameriky v posledních měsících mohou působit děsivě, přiznali amerikanisti v debatě Respektu v Knihovně Václava Havla, že stále vidí i důvod k optimismu. Mimo jiné i proto, že se Trumpovi nedaří zlepšovat ekonomickou situaci. Diskusi s Kryštofem Kozákem z Fakulty sociálních věd Univerzity Karlovy a Jakubem Lepšem z University of New York moderovala Dominika Perlínová.
Dnešní Amerika je jiná, než jak si ji většina z nás pamatuje nebo představuje. Země je unavenější, napjatější a méně předvídatelná. Vztahy mezi lidmi se přiostřily, důvěra v instituce klesá a každodenní život prostupuje zvláštní neklid. Americká zpravodajka Jana Ciglerová přijela do Prahy pokřtít svou novou knihu Americký deník: Všechno je jinak. Při této příležitosti jsme zaplnili Rock Café na živém natáčení Studia N. Poslechněte si záznam a nechte se vtáhnout do reality dnešních Spojených států. Za dobu, co je Jana Ciglerová v Americe, sledovala obrovskou změnu téměř ve všem – v politice, společnosti, kultuře, ekonomice i mezilidských vztazích. „Lidé jsou naštvaní jako nikdy dřív. Nikdy v historii se neodehrály tak masivní protesty jako nyní proti Trumpovi,“ říká. Strach ve společnosti jde podle ní cítit v každodenním životě. „Řidič autobusu mi říkal, že dostali pokyn, že když někdo nechce zaplatit, mají to nechat být. Je to podle jeho slov bezpečnější, než kdyby se někdo naštval a zaútočil na něj nebo ho zastřelil,“ popisuje Ciglerová. Problém podle ní spočívá ve snadném přístupu ke zbraním. „Zbraně mezi lidmi bezpečí nepřinášejí. Je to naopak. Čím snadnější je k nim přístup, tím víc lidí je má. Zatímco u nás do někoho v naštvání strčíte nebo na něj zakřičíte, v Americe na sebe lidi rovnou vytáhnou bambitku. Stojíte ve frontě v obchodě, dojde k hádce a opakovaně se stává, že na sebe vytáhnou zbraň,“ vysvětluje. Ve Studiu N vypráví, v čem se liší její život v USA a v Česku. „Večer tam svoje děti nepustím ven. Když jsem vyprávěla svým americkým přátelům, že se můj syn vracel o půlnoci z Vltavské domů, což je asi kilometr, nevěřícně na mě zírali. Moje kamarádka Nancy zase málem odpadla, když jsem jí natočila video, jak kluci nasedají do vlaku v Řevnicích a sami odjíždějí. To je v dnešní Americe nepředstavitelné,“ doplňuje autorka knihy. Celé díly Studia N najdete na platformě Herohero, na webu Deníku N jsou přístupné předplatitelům a předplatitelkám Klubu N. Bezplatné části zveřejňujeme v podcastových aplikacích Spotify, Apple Podcasts, Podbean či na YouTube. Sledovat nás můžete také na Instagramu.
Americký senát otevřel cestu z takzvaného shutdownu, který ve Spojených státech začal 1. října. Více než čtyřicetidenní zmrazení federálních prostředků postihlo vedle státních institucí či armády také desítky milionů Američanů odkázaných na potravinovou pomoc. „Osm demokratických senátorů usoudilo, že situace je už tak bolestná, že se rozhodli dále netrvat na ústupcích, které požadovali od republikánů,“ vysvětluje profesor ekonomie Jan Švejnar.
Kam chce vést Českou lékařskou komoru staronový šéf Milan Kubek? Nejvyšší soud ve Spojených státech umožnil Trumpovi dočasně nevyplácet potravinovou pomoc. Kdy padne definitivní rozhodnutí? A Filipíny zničené tajfunem Kalmaegi zasáhne supertajfun. Jak vypadá evakuace milionů lidí z dosahu obřích vln?
Kam chce vést Českou lékařskou komoru staronový šéf Milan Kubek? Nejvyšší soud ve Spojených státech umožnil Trumpovi dočasně nevyplácet potravinovou pomoc. Kdy padne definitivní rozhodnutí? A Filipíny zničené tajfunem Kalmaegi zasáhne supertajfun. Jak vypadá evakuace milionů lidí z dosahu obřích vln?
STAŇTE SE PODPOROVATELI STUDIA N A SLEDUJTE CELÉ DÍLY NA HEROHERO.CO/STUDIO „Donald Trump prezentuje Nobelovu cenu míru jako něco, co mu náleží. Dělá z ní handl,“ říká americká zpravodajka Deníku N Jana Ciglerová. I když americký prezident v ocenění doufal, letos si je zasloužil někdo jiný: vůdkyně venezuelské opozice María Corina Machado, která se musí skrývat před Madurovým režimem na neznámém místě. Podle Ciglerové to může posílit Trumpovu ambici působit ještě více jako mírotvůrce a přinutit ho zásadněji řešit situaci na Ukrajině. Ve Studiu N rozebíráme také další plánovanou schůzku mezi Donaldem Trumpem a Vladimirem Putinem, kterou by mělo pořádat Maďarsko. „Orbán pro ně rozvine koberec a dá si na tom velmi záležet,“ říká zpravodajka. „Pro něj to hodně znamená, je to totiž zesílení jeho váženosti a autority na mezinárodní scéně.“ V současné době jsou maďarský premiér Orbán společně se slovenským předsedou vlády Ficem vnímáni v Evropské unii jako političtí outsideři – právě kvůli svým proruským postojům. „Viktor se bude tetelit na mezinárodním výsluní,“ myslí si Ciglerová. Co může prolomit schůzka amerického prezidenta s ruským diktátorem v Maďarsku? Vydrží Trumpem vyjednané příměří mezi Izraelem a Hamásem? A jak se daří Trumpovi řešit své problémy doma ve Spojených státech? Podívejte se na celou epizodu na herohero.co/studion