Podcasts about holandsku

Nášho dnešného hosťa môže niekto poznať ako detského lekára, reumatológa a imunológa, pôsobil na akademickej pôde, no a jeho meno sa spája aj s Európskou liekovou agentúrou, v ktorej pracoval po odchode zo Slovenska. Dnes, v dôchodkovom veku, pôsobí príležitostne ako nezávislý konzultant pre vývoj nových liekov a žije v Holandsku. Richard Veselý je však okrem úspešnej lekárskej praxe dlhé roky recitátorom, autorom článkov o prednese a porotca recitačných súťaží. Budúci týždeň bude dokonca predsedom poroty v dvoch kategóriách umeleckého prednesu a spoluorganizátorom konferencie Kon(tro)verzácie na celoštátnom kole 71.ročníka Hviezdoslavovho Kubína. Bližšie ho predstavila Eva Viteková.

Narodil se v Amsterodamu, založil Národní centrálu pro cestovní ruch Holandska a po holandských kanálech se plaví už téměř 30 let. „Moc nových kanálů už asi neobjevím, ale pokaždé to vypadá úplně jinak, hospůdky jsou podobné, ale plavba se neustále mění,“ popisuje Čechoholanďan a skipper Daniel Hagen.Všechny díly podcastu Host Radiožurnálu můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Narodil se v Amsterodamu, založil Národní centrálu pro cestovní ruch Holandska a po holandských kanálech se plaví už téměř 30 let. „Moc nových kanálů už asi neobjevím, ale pokaždé to vypadá úplně jinak, hospůdky jsou podobné, ale plavba se neustále mění,“ popisuje Čechoholanďan a skipper Daniel Hagen.

„Štěstí – to je muška jenom zlatá“ – veta o šťastí, ktorá mala to šťastie, že zľudovela. Slávnou ju urobil film Martina Friča Škola základ života, no pochádza už z roku 1834 z Tylovej hry Fidlovačka aneb Žádny hněv a žádna rvačka. Jej šťastím je jej obsah, ktorý zachytáva – a síce, že samotné šťastie je prelietavé. A aj po dvoch storočiach to zachytáva čerstvá globálna štúdia – index šťastia agentúry Ipsos. Ak Švédov či Thajčanov robia šťastnými peniaze, Brazílčanov duševné zdravie či pocit pohody. A Ukrajinci (vo vojne) sú šťastnejším národom ako napríklad Maďari, ktorí sú mimochodom v rebríčku šťastia na chvoste tridsiatky študovaných krajín. Čo nás robí šťastnými? A nakoľko k nášmu šťastiu prispieva vek? Otázky, na ktoré sa pozrieme so sociológom agentúry Ipsos – Romanom Pudmarčíkom, ktorá za štúdiou stojí. „Najšťastnejší ľudia sú v Indii, Holandsku a v Mexiku, naopak nejmenej šťastní sa cítia Maďari“, približuje výsledky indexu šťastia Pudmarčík. A ak by sme k šťastiu pristúpili z pohľadu veku, najšťastnejší sú ľudia po 60-tke – aj to je výsledok štúdie, ktorú agentúra Ipsos robí už od roku 2011 v tridsiatke krajín sveta. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Štěstí – to je muška jenom zlatá“ – veta o šťastí, ktorá mala to šťastie, že zľudovela. Slávnou ju urobil film Martina Friča Škola základ života, no pochádza už z roku 1834 z Tylovej hry Fidlovačka aneb Žádny hněv a žádna rvačka. Jej šťastím je jej obsah, ktorý zachytáva – a síce, že samotné šťastie je prelietavé. A aj po dvoch storočiach to zachytáva čerstvá globálna štúdia – index šťastia agentúry Ipsos. Ak Švédov či Thajčanov robia šťastnými peniaze, Brazílčanov duševné zdravie či pocit pohody. A Ukrajinci (vo vojne) sú šťastnejším národom ako napríklad Maďari, ktorí sú mimochodom v rebríčku šťastia na chvoste tridsiatky študovaných krajín. Čo nás robí šťastnými? A nakoľko k nášmu šťastiu prispieva vek? Otázky, na ktoré sa pozrieme so sociológom agentúry Ipsos – Romanom Pudmarčíkom, ktorá za štúdiou stojí. „Najšťastnejší ľudia sú v Indii, Holandsku a v Mexiku, naopak nejmenej šťastní sa cítia Maďari“, približuje výsledky indexu šťastia Pudmarčík. A ak by sme k šťastiu pristúpili z pohľadu veku, najšťastnejší sú ľudia po 60-tke – aj to je výsledok štúdie, ktorú agentúra Ipsos robí už od roku 2011 v tridsiatke krajín sveta. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Módní ikona“, která se sama sobě nikdy nelíbila. I přes nesporný talent a řadu ocenění byla prý na každém natáčení vystresovaná. Její charisma bylo možná dáno šlechtickým původem. Extrémně útlá postava zase útrapami v dětství. Narodila se 4. května 1929 a jako válečné dítě zažila v okupovaném Holandsku hladomor, který jí podlomil zdraví. Její zkušenost ji nejspíš přiměla využít svou slávu k pomoci dětem v nouzi. Její humanitární činnost je stejně známá jako její filmy.

„Módní ikona“, která se sama sobě nikdy nelíbila. I přes nesporný talent a řadu ocenění byla prý na každém natáčení vystresovaná. Její charisma bylo možná dáno šlechtickým původem. Extrémně útlá postava zase útrapami v dětství. Narodila se 4. května 1929 a jako válečné dítě zažila v okupovaném Holandsku hladomor, který jí podlomil zdraví. Její zkušenost ji nejspíš přiměla využít svou slávu k pomoci dětem v nouzi. Její humanitární činnost je stejně známá jako její filmy.Všechny díly podcastu Příběhy z kalendáře můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Stejně jako módní průmysl nebo třeba bytový design, i svět rostlin ovládají sezónní trendy a novinky. Ty aktuální se týkají třeba hortenzií. „Je to tak dva roky zpátky, co jsem viděl v Holandsku převislé hortenzie. Osázená nádoba měla kulovitý tvar, byly v ní otvory, ze kterých vyrůstaly řízky hortenzií,“ vzpomíná zahradník Pavel Chlouba.Všechny díly podcastu Zelené světy můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Florida, Washington a odtiaľ smer Uzbekistan, Nemecko, Japonsko, Taliansko, Švajčiarsko a späť do Ameriky. V týchto krajinách mal či bude mať v priebehu roka výstavu výtvarník Luka Brase, náš dnešný hosť, ktorý o sebe hovorí, že žije a pracuje po celej Európe. Počas rozprávania a cestovania si urobíme prestávku v Holandsku, zistíme, čím je táto krajina preňho výnimočná, zájdeme si - a to vlakom - na aktuálnu výstavu v Bratislave, kde vystavuje jeho mama a on spolu s ňou, no a podebatujeme aj o galériách. Počas dvoch rokov otvoril tri a hovorí, že chce, aby bolo umenie bližšie k ľuďom. Zhovára sa s ním Hana Rapantová.

V českých zemích bylo na základě Velkého retribučního dekretu prezidenta republiky odsouzeno k smrti za válečné zločiny a kolaboraci s nacisty 723 lidí a z toho jich bylo 686 také popraveno. Pro srovnání, ve Francii, která měla čtyřikrát více obyvatel, bylo odsouzeno k smrti přes sem tisíc lidí, ale skutečně popraveno jen necelých osm set. České retribuční soudy tedy poslaly v přepočtu na jednoho obyvatele zcela evidentně na smrt více obžalovaných než kterýkoli jiný stát Evropy. Výjimkou je jen Bulharsko, kde stalinistický režim zlikvidoval tisíce lidí ještě dříve, než válka skončila. Třeba v Holandsku bylo vyneseno 138 rozsudků smrti, ale jen 36 lidí bylo popraveno. Možná ale ještě horší, než retribuční soudy, byla divoká „národní očista“ bezprostředně po skončení války. V jarních a letních měsících roku 1945 v českých zemích vrcholila brutalita, která byla vydávána za spravedlivou a spontánní odplatu za válečná příkoří. Ovšem tato „očista“ od podezřelých válečných zločinců a kolaborantů byla vymyšlena a podněcována z Londýna a Moskvy. Prezident Beneš a jeho exilová vláda slibovali více než jen strašlivou pomstu Němcům a přísnou spravedlnost pro české kolaboranty. Divoká retribuce proto nebyla jen spontánní explozí nenávisti. Exiloví politici si ji vědomě přáli, plánovali a nechali jí volný průchod, protože doufali, že kruté násilí přinutí sudetské Němce uprchnout ze země z vlastní vůle, což by významně redukovalo jejich počty pro následující organizovaný odsun.  Ve jménu hlavy státu Drtina žádal domácí odboj, aby vzal věci do svých rukou: „Bude však záležet na Vás doma, aby Němci byli zatlačeni a vytlačeni co nejvíce a co nejdále. S tím se tu počítá, že to hlavní bude doma nakonec a že to bude krvavé, a ne procházka po Václavském náměstí jako roku osmnáct.“  Pavel Tigrid to tehdy komentoval velice přesně: „Ta „revoluční odveta“ se nedostavila „nezadržitelně“, ale byla pečlivě promyšlena, rozpracována a importována z Moskvy novými poválečnými vládci a nadekretována shora nikým nezvolenou mocenskou špičkou, která se nikoho na nic neptala, rozhodně ne toho českého lidu, jehož na každém kroku vzývala a oslavovala. A ten si nakonec řekl – když tak páni pískají, proč bychom si nezatančili.“

V najnovšej epizóde nášho podcastu NA PLNÝ PRÚD si priblížime využitie batériových úložísk v elektromobilite. Hosťom riaditeľa SEVA Patrika Križanského je Juraj Žák, riaditeľ slovenskej pobočky nórskej spoločnosti Pixii, ktorá vyrába batériové úložiská v Liptovskom Mikuláši. Akú úlohu môžu zohrávať batériové úložiská v nabíjacej infraštruktúre a ako pomáhajú stabilizovať sieť? Aké sú výhody ich nasadenia pre operátorov nabíjacích staníc a pre vodičov?Pozrieme sa aj na prelomový projekt Milence, kde Pixii dodalo batériové úložisko pre prvý veľký nabíjací hub pre elektrické nákladné vozidlá v Holandsku. Čím sa líši využitie batériových úložísk pre osobné elektromobily a elektrické kamióny? Prediskutujeme aj širšie aplikácie batériových úložísk – môžu zmeniť spôsob, akým sa stabilizuje elektrická sieť? Oplatí sa Slovensku investovať do veľkokapacitných batériových systémov namiesto tradičných prečerpávacích elektrární?Na všetky tieto otázky odpovieme v novej epizóde podcastu NA PLNÝ PRÚD.

Na dvacetimetrové lodi vyrobené v Holandsku po etapách propluli z Prahy až do Černého moře. Říkají si Srdcaři a z celé výpravy vznikl osmidílný dokumentární seriál Srdcaři na vodě. „Fenomén Železná vrata – největší říční průlom v Evropě přes obrovské skály, a vplutí do Černého moře, to jsou věci, na které se nezapomíná,“ pochvaluje si cestu dokumentarista a cestovatel Miroslav Náplava.Všechny díly podcastu Host Radiožurnálu můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Na dvacetimetrové lodi vyrobené v Holandsku po etapách propluli z Prahy až do Černého moře. Říkají si Srdcaři a z celé výpravy vznikl osmidílný dokumentární seriál Srdcaři na vodě. „Fenomén Železná vrata – největší říční průlom v Evropě přes obrovské skály, a vplutí do Černého moře, to jsou věci, na které se nezapomíná,“ pochvaluje si cestu dokumentarista a cestovatel Miroslav Náplava.

Grafik, rodák z Bratislavy, ktorý umenie študoval v Prahe. Čarovná realita jeho obrazov široko oslovuje ľudí. Má rád mýty, rozprávky, gagy, grotesky a rád si vymýšľa. Vystavoval u nás aj v cudzine, vo Francúzsku, Nemecku, Holandsku aj inde. Jeho brat je tiež známy maliar a spolupracoval aj na populárnej knihe básní Kamila Peteraja so svojimi ilustráciami. | Hosť: Andrej Augustín (výtvarník). | Moderuje: Gabika Angibaud. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

V poslednej epizóde Rozhovory MD v tomto roku sme privítali vedkyňu a startupistku Janu Miniarikovú, ktorá nám priblížila svoju inšpiratívnu cestu od genetiky až po založenie vlastnej spoločnosti HypherData. Porozprávala nám o tom, čo ju motivovalo pri výbere genetiky ako odboru na Prírodovedeckej fakulte a pokračovaní štúdia v Holandsku. Tu získala titul PhD. vďaka výskumu microRNA v súkromnej spoločnosti, kde pracovala na vývoji génovej terapie na liečbu Huntingtonovej choroby. V epizóde sa dozviete prečo má väčšina lekárov v Holandsku titul PhD., koľko času venujú práci a prečo sú pre vedcov a vedkyne dôležité Nature publikácie. V druhej polovici epizódy sa pozrieme na to, čo Janu motivovalo pri uvažovaní o zmene kariéry, ako vznikol jej startup Hypherdata, akú úlohu zohráva zdieľanie dát medzi vedcami, nemocnicami a firmami. Diskutovali sme aj o tom, ako môže toto zdieľanie dát a nástup AI pomôcť pacientom s vážnymi ochoreniami, podporiť lekárov a lekárky v ich každodennej práci a aký potenciál majú pre formovanie novej podoby zdravotníctva. (01:30) Uvítanie (07:02) MicroRNA a Huntingtonova choroba (17:04) Ako sa dostať na štúdium PhD do Holandska (24:48) Open Science Movement (31:50) Ako bude AI pomáhať lekárom a lekárkam v blízkej budúcnosti (37:00) Krátke otázky na záver V januári organizujeme 90-minútový online masterclass na tému: ChatGPT pre lekárov a lekárky v praxi. Prihláste sa ak chcete ostať v obraze a zistiť ako: ​ušetriť čas s administratívou a nudnou komunikáciou ​vyhľadávať odborné informácie ​si pomôcť pri diagnostike ​lepšie edukovať pacientov ​a oveľa viac... Viac info a prihlásenie tu: https://lu.ma/s5wnlnkl Pre viac info o tom, čomu sa venuje HypherData, kliknite na tento odkaz: https://www.hypherdata.com/ Prajeme príjemné počúvanie!

Opatrovateľky a opatrovatelia pracujúci v zahraničí. | Hosť: Ilona Farkasová (Komora opatrovateliek Slovenska). | Nahrávka: opatrovateľka v Holandsku. | Ideme domov - zatiaľ len na Vianoce... Naše opatrovateľky a opatrovatelia pracujúci v zahraničí menia preferované krajiny - aktuálnym hitom je Holandsko. Zmenili sa aj podmienky ich práce - platy v Rakúsku napríklad stagnujú... Čo sa ale nemení, je rozhodnutie, že návrat na Slovensko ešte nie je v pláne resp. sa zatiaľ neoplatí. Ako to zmeniť? Počúvajte dnešné Kontakty s Petrou Strižkovou. | Moderuje: Petra Strižková; | Kontakty pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. V premiére v pondelok až štvrtok po 20. hodine v Rádiu Slovensko.

Další porci zajímavostí ze světa rostlin a zahrad přináší magazín Zelené světy. Jeho autoři Hanka Šoberová a Pavel Chlouba navštívili ojedinělou zahradu v Holandsku, jejíž romantika hlavně v podvečerních a večerních hodinách nebere konce. Mluvit budou i o popínavých růžích a v souvislosti se 17. listopadem o symbolice rostlin.Všechny díly podcastu Zelené světy můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Poslankyňa Vladimíra Marcinková z SaS pred mesiacom zverejnila informácie o biznise s pupočníkovou krvou. Vec dnes preveruje Krajská prokuratúra v Bratislave, ministerstvo zdravotníctva a Marcinková v rozhovore hovorí, že sa na to pýtajú aj orgány v Holandsku a Európskej Komisie. V rozhovore s Veronikou Folentovou hovorí aj o tom, že ešte zvažuje, či bude kandidovať a ako komunikovala s Richardom Sulíkom o jeho výrokoch.

Slováci v Holandsku: Michal Mokrý pochádza z Košíc, pred 15 rokmi sa stalo jeho novým domovom Holandsko. Ako lekár pôsobí na univerzite v Utrechte, kde vyučuje a participuje na výskume v oblasti kardiovaskulárneho systému; Slováci v Rumunsku: Bodonoš - patrí k významným slovenským obciam v Rumunsku. Prví Slováci sem prišli v roku 1785, najmä z Oravy, Kysúc a Gemera, aby osídlili toto riedko obývané územie. Najskôr ich živilo poľnohospodárstvo, neskôr práca v neďalekých uhoľných baniach. Nachádza sa tu jedna z dvoch slovenských stredných škôl v Rumunsku (montáž rozhovorov: história a súčasné aktivity obce; spolupráca so Slovenskom, slovenské gymnázium; FS Lipka);

Video verzia MEDI NOVÍN: https://bit.ly/4hevLkAV dnešných MEDI novinách sa budeme venovať aj týmto témam:Pupočníková krv slovenských novorodencov je predávaná za tisícky eur v Holandsku.Protimonopolný úrad urobil raziu v nemocniciach.Očkovať sa bude dať už aj v lekárňach.Pre C4P, s.r.o. pripravila SITA - Slovenská tlačová agentúra.

Video verzia MEDI NOVÍN: https://bit.ly/4hevLkAV dnešných MEDI novinách sa budeme venovať aj týmto témam:Pupočníková krv slovenských novorodencov je predávaná za tisícky eur v Holandsku.Protimonopolný úrad urobil raziu v nemocniciach.Očkovať sa bude dať už aj v lekárňach.Pre C4P, s.r.o. pripravila SITA - Slovenská tlačová agentúra.

Špičkový cievny chirurg a zároveň niekdajší uznávaný futbalový rozhodca. Pracuje v oblasti invazívnej angiológie a angiochirurgických intervencií. Pôsobí ako primár na Oddelení cievnej chirurgie Nemocnice Svätého Cyrila a Metoda v Bratislave. Vyštudoval LF UK, bol na stážach v Belgicku, v Holandsku a Nemecku. Ako futbalový rozhodca rozhodoval najvyššie domáce i zahraničné ligy, vrátane Ligy majstrov, Majstrovstiev sveta, či majstrovstiev Európy. Pochádza zo Šale, má rád slovenskú populárnu hudbu, Prahu a Rím. | Hosť: Roman Slyško (cievny chirurg a aj niekdajší futbalový rozhodca). | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Je piatok, 28. jún, a v tento deň pred štrnástimi rokmi odohrala slovenská futbalová reprezentácia osemfinálový duel na MS 2010, v ktorom podľahla Holandsku 1:2. Vypočujte si Sportnet novinky, ranný športový podcast portálu sportnet.sk, v ktorom si zhrnieme to najdôležitejšie, čo sa počas včerajšieho dňa v športovom svete stalo. - Všetky podcasty od Sportnet.sk nájdete na⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ ⁠⁠sportnet.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ - Odoberajte aj denný newsletter⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ Sportnet.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími športovými správami na ⁠⁠tomto odkaze⁠⁠. - Ďakujeme, že nás počúvate.

Správy; Téma dńa; Slováci v Holandsku: Michal Mokrý pochádza z Košíc, pred 15 rokmi sa stalo jeho novým domovom Holandsko. Ako lekár pôsobí na univerzite v Utrechte, kde vyučuje a participuje na výskume v oblasti kardiovaskulárneho systému; Slováci v Rumunsku: Bodonoš - patrí k významným slovenským obciam v Rumunsku. Prví Slováci sem prišli v roku 1785, najmä z Oravy, Kysúc a Gemera, aby osídlili toto riedko obývané územie. Najskôr ich živilo poľnohospodárstvo, neskôr práca v neďalekých uhoľných baniach. Nachádza sa tu jedna z dvoch slovenských stredných škôl v Rumunsku (montáž rozhovorov: história a súčasné aktivity obce; spolupráca so Slovenskom, slovenské gymnázium; FS Lipka); Slováci vo Francúzsku: Lýdia Lichvárová pochádza z Košíc, v súčasnosti žije vo Francúzsku, v meste Lyon.

Po ostatných eurovoľbách sa Slovensko svojou účasťou prvýkrát neocitlo na chvoste Európskej únie. Znamená to, že si ľudia viac uvedomujú dôležitosť europarlamentu a toho, akých zástupcov do neho pošlú? Smer interpretoval výsledok volieb ako víťazstvo národných a konzervatívnych síl, uchádzať sa však chce o členstvo v európskej frakcii socialistov, odkiaľ ich aj s Hlasom vylúčili kvôli vláde s SNS. Má šancu uspieť? Krajná pravica a euroskeptickí, radikálni politici vyšli z týchto volieb, najmä pre úspech vo Francúzsku, Rakúsku, Holandsku či Nemecku posilnení. Podľa analytikov to však stále neznamená, že bude europarlament krajne pravicovými silami paralyzovaný. Čo však môže Európskou úniou zamávať viac je riskantný podnik francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, ktorý v reakcii na svoju porážku v eurovoľbách rozpustil svoj národný parlament a vypísal na koniec mesiaca nové voľby. Vyjde mu tento vabank?  Aká budúcnosť teda čaká úniu po eurovoľbách? Možno očakávať zásadné zmeny v nastavených politikách ohľadom zelenej transformácie, či podpore Ukrajiny? Vypočujte si podcast so šéfredaktorkou Euractiv Zuzanou Gabrižovou a zahranično-politickým redaktorom Pravdy Andrejom Matišákom. #pocuvajtepravdu

Po ostatných eurovoľbách sa Slovensko svojou účasťou prvýkrát neocitlo na chvoste Európskej únie. Znamená to, že si ľudia viac uvedomujú dôležitosť europarlamentu a toho, akých zástupcov do neho pošlú? Smer interpretoval výsledok volieb ako víťazstvo národných a konzervatívnych síl, uchádzať sa však chce o členstvo v európskej frakcii socialistov, odkiaľ ich aj s Hlasom vylúčili kvôli vláde s SNS. Má šancu uspieť? Krajná pravica a euroskeptickí, radikálni politici vyšli z týchto volieb, najmä pre úspech vo Francúzsku, Rakúsku, Holandsku či Nemecku posilnení. Podľa analytikov to však stále neznamená, že bude europarlament krajne pravicovými silami paralyzovaný. Čo však môže Európskou úniou zamávať viac je riskantný podnik francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, ktorý v reakcii na svoju porážku v eurovoľbách rozpustil svoj národný parlament a vypísal na koniec mesiaca nové voľby. Vyjde mu tento vabank?  Aká budúcnosť teda čaká úniu po eurovoľbách? Možno očakávať zásadné zmeny v nastavených politikách ohľadom zelenej transformácie, či podpore Ukrajiny? Vypočujte si podcast so šéfredaktorkou Euractiv Zuzanou Gabrižovou a zahranično-politickým redaktorom Pravdy Andrejom Matišákom. #pocuvajtepravdu

Vyštudoval gragický dizajn – na Slovensku a tvorbu písma – v Holandsku. A keďže vie, aké ťažké je pre niektorých ľudí čítať aj bežné texty, rozhodol sa, že pomôže sebe aj ostatným a vytvoril písmo pre dyslektikov. Takto to znie jednoducho, čo všetko však tomu predchádzalo, ako písmo tvoril a ako môže pomôcť, na to sa spýtal Martina Pyšného Juraj Turis.

Ukrajina a použitie zbraní na ruskom území. | Hostia: Jiří Šedivý (bývalý náčelník Generálneho štábu Armády Českej republiky) a Alexander Duleba (analytik Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku). | Vývoj bojov u našich susedov priniesol novú tému, ktorá zároveň rozdeľuje štáty na dva tábory. A to, či Kyjev môže použiť zbrane zo Západu aj na ruskom území, čo doteraz nebolo možné. Otázku otvorili nové boje o Charkov - druhé najväčšie ukrajinské mesto, ktoré sa nachádza len pár desiatok kilometrov od hranice. Moskva totiž využíva svoje základne na nálety a bombardovanie svojho suseda. Za zmenu pravidiel sa už vyjadril nielen líder Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg, ale aj vlády v Holandsku, Lotyšsku, Estónsku, Česku, Poľsku, Švédsku a Fínsku. S povolením útočiť na ruské územie západnými zbraňami majú problém niektoré členské krajiny EÚ či NATO. Ako teda nájsť jednotu v tejto otázke, a prečo o tom nebola diskusia už skôr? | Moderuje: Marián Žáry Kukelka; | V premiére každý pracovný deň v Rádiu Slovensko po 18:30. Diskusiu K veci pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Práca pôrodných asistentiek. | Hostka: Iveta Lazorová (prezidentka Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek). | V mnohých krajinách západnej Európy, ako napríklad v Nemecku, Holandsku či v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska, nie je pri pôrode prítomný lekár. Pôrod vedie pôrodná asistentka a lekár prichádza na scénu až v momente, ak nastanú komplikácie. Rovnako je to podľa zákona aj u nás, napriek tomu sa v našich nemocniciach pôrodné asistentky k slovu nedostávajú a pôrody vedú takmer výlučne lekári. Prečo je to tak? Aké je prax pôrodných asistentiek a ich kompetencie? Dozviete sa v dnešnej relácii Kontakty s Máriou Petríkovou. | Moderuje: Mária Petríková; | Kontakty pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. V premiére v pondelok až štvrtok po 20. hodine v Rádiu Slovensko.

Autoři Zelených světů, moderátorsky zahradnická dvojice Hanka Šoberová a Pavel Chlouba, si nikdy nenechají ujít příležitost navštívit místa, která souvisí se zahradničením a o kterých si myslí, že by mohla zajímat i posluchače.Všechny díly podcastu Zelené světy můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

B-B-B je (takmer) vždy správna odpoveď Urob si s nami kvíz o slovenskom golfe! Mame pre teba caddyho.

Rozhlédneme-li se po celé Evropě, nemůžeme si nevšimnout, že vzrůstají extrémy v Itálii, ve Francii, v Holandsku, na Slovensku a třeba i v Bulharsku. Společnost se štěpí a polarizuje i ve Spojených státech. Hovoří se o pokusu unést Západ.Všechny díly podcastu Názory a argumenty můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Transrodová modelka Liberty Blake Simon mnohé roky žila v Číne a neskôr v Holandsku, kde študovala Čínsku politiku. Dnes žije na Slovensku a šíri osvetu o transrodových ľuďoch. V Mimóze prezradila, kde hľadá odvahu, prečo sa vrátila na Slovensko a v čom vidí krásu náboženstiev.V relácii sa (ne)dozviete:– či ťažko nadväzuje priateľstvá po návrate z Holandska;– prečo rozumie ľuďom, ktorí nechápu LGBTI+;– čo je Queer Time Out;– kde hľadá odvahu;– kedy sa rozhodla širíť osvetu;– ako bojuje s vnútorným hnevom;– či sa pozerá na budúcnosť Slovenska pozitívne;– či by nechcela napísať knihu a iné.

S aktivizmom sa nebinárna osoba Niko Nagy prvý raz stretla v Holandsku. Škola, na ktorej Niko pôsobilo, bola celá zameraná na aktívne občianstvo, no často šlo o činnosti vo voľnom čase. Keď sa Niko vrátilo na Slovensku, zistilo, že u nás je boj za práva queer ľudí náročnejší, pretože je existenčnou potrebou. Ľudia v slovenskom LGBTI+ aktivizme často nevydržia dlhšie než pár rokov a Niko sa tiež zúčastňuje školení proti vyhoreniu. Pôsobí vo viacerých organizáciách. Študentský spolok LIGHT*, v ktorom Niko Nagy pôsobí, pripravoval niekoľko významných protestov po vražde Juraja a Matúša. Niko sa zaoberá aj témou sexuálneho vzdelávania, pracuje v ľudskoprávnej organizácii. Ako nachádza motiváciu pokračovať napriek beznádejne pôsobiacej situácii? Ako si uvedomilo svoju rodovú identitu a ako to súviselo s vystupovaním vo folklórnom súbore?  Teplá vlna je podcast Divadla NOMANTINELS, v ktorom sa rozprávame so zaujímavými osobnosťami a ľuďmi zo slovenskej queer komunity o ich živote, inšpiratívnych veciach, ktorými sa zaoberajú a odvahe, ktorá im pomohla prekonať predsudky okolia. Rozhovory moderuje Andrej Kuruc, Marek Hudec a Liberty Blake Simon. Epizódu sme nahrávali v lete.

Práca na automatizovaných systémoch ponúka príležitosť pre vývojárov, ale aj pre odborníkov v oblasti technických zariadení budov. Stoja za návrhom komplexnej automatizácie pre múzeum v Nórsku, letisko v Taliansku či technologickú univerzitu v Holandsku. Ako sa vyvíjajú riadiace systémy pre takéto významné európske aj svetové budovy? O podrobnostiach svojej práce, ale aj o dostupných príležitostiach nám v podcaste SHARE rozpráva Peter Bandzi, ktorý pôsobí ako projektový vedúci pre Building Technology Engineering v spoločnosti Siemens Advanta. Diskutoval s ním Maroš Žofčin. TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/i3tWZD7/svetove-projekty-zo-slovenska-vyvinuli-sme-riesenia-pre-talianske-letisko-aj-muzeum-v-norsku/

Po Stanislavovi Lobotkovi oslavuje titul v silnej lige ďalší náš futbalový reprezentant. Reč je o Dávidovi Hanckovi, ktorý ovládol najvyššiu holandskú súťaž s Feyenoordom Rotterdam. Prvenstvo v Holandsku spečatil s dvojkolovým predstihom. Po nedeľňajšom víťazstve 3:0 nad Go Ahead Eagles má pred druhým PSV Eindhoven 8-bodový náskok. My sa zameriame na to, aký prínos na úspechu mal Dávid Hancko.

Pretlak práce je podcast pre všetkých, ktorí majú, hľadajú alebo ponúkajú prácu a nechcú sa z toho zblázniť. Rozprávame sa s hosťami z HR, kreatívy, IT, marketingu, startupov a iných inšpiratívnych moderných firiem. Naše pozvanie prijala Kvet Nguyen, slovensko-vietnamská umelkyňa, ktorá sa profesionálne venuje fotografii už približne 10 rokov. Za tento čas získala množstvo ocenení, napríklad Cenu nadácie Tatra Banky alebo cenu Fotografka roka. Absolvovala študijné pobyty na umeleckých akadémiách v Holandsku a Anglicku, aktuálne študuje doktorandský stupeň na VŠVU. Rozprávali sme sa o: - Prečo bolo štúdium fotografie výsledkom nesprávneho rozhodnutia? - Majú to cudzinci/cudzinky či ženy v slovenskej umeleckej brandži ťažšie? - Je náročné živiť sa slobodným a kretívnym povolaním? - Ako môže umelec pracovať na selfprome? - Prečo je pauza v tvorbe pre umelca či kreatívca dobrý nápad a ako sa z nej vrátiť? Spomínali sme: kvetnguyen.com/project/you-are-allowed-to-mix-apples-and-pears-here/ kvetnguyen.com/project/reframing-possibilities/ kvetnguyen.com/project/a-collective-psyche/ kvetnguyen.com/project/imperfect-collection/ sugimotohiroshi.com Kvet nájdete na: kvetnguyen.com & Instagram.com/kvetnguye/ Voľné pozície nájdete na: Websupport.sk/kariera & Pretlak.com Moderuje Aneta Marcely - Head of Content v Birne, šéfredaktorka magazínov Hashtag a Plnielanu & Content Creator v Pretlak

Je veľa vecí, ktoré zanikli vo virvare posledných rokov. Jedným z tých dôležitejších je aj to, že od júla minulého roka Slovensko predsedá Vyšehradskej štvorke, regionálnemu zoskupeniu Slovenska, Poľska, Maďarska a Česka. V4 vznikla krátko po páde komunizmu a zohrala zásadnú úlohu pri našom návrate do Európy. Dnes sa o tomto priestore začína hovoriť ako o možnej budúcej nárazníkovej zóne či obrannom vale Európy. V tejto epizóde sa vzdialime od vysokej politiky a pozrieme sa na vzájomnú spoluprácu občanov V4. Naše rozprávanie budeme viesť cez príbehy, ktoré sa dejú v rámci dennodennej spolupráce medzi občanmi V4, príbehy ktoré naši hostia poznajú z prvej ruky. Pochádzajú totiž z Vyšehradského fondu, ktorý za viac ako 20 rokov svojej existencie pracoval so stovkami menších aj väčších projektov, ktoré vytvorili práve občania Slovenska, Česka, Poľska a Maďarska ale tiež naši východní a juhovýchodní susedia. Cez mikropríbehy Stredoeurópanov tak budeme hľadať odpovede na otázky o dejinách strednej Európy. Kde možno hľadať korene našej spolupráce a jej absencie? Čo sa stalo so vzťahmi v strednej Európe počas komunizmu a ako sa vyvíjali po jeho páde? Má vyšehradská spolupráca zmysel aj po vstupe do Európskej únie? Mení sa úloha V4 po invázií Ruska na Ukrajinu? A napokon, keď sa pozrieme do budúcnosti, vieme o V4 rozmýšľať aj inak ako len o pasívnej nárazníkovej zóne? Agáta Šústová Drelová sa rozprávala s historikom, diplomatom a výkonným riaditeľom Medzinárodného Vyšehradského Fondu Petrom Marešom a diplomatkou Mariannou Neupauerovou bývalou zástupkyňou výkonného riaditeľa Medzinárodného vyšehrádskeho fondu. Petr Mareš pôsobil ako český veľvyslanec v Holandsku a následne ako veľvyslanec EÚ so zvláštnym poverením pre Východné partnerstvo, ktorého cieľom je bližšia spolupráca Európskej Únie so šiestimi štátmi východnej Európy a Kaukazu, vrátane Bieloruska, Ukrajiny či Moldavska. Je tiež autorom odborných a populárno-náučných kníh o histórii. Ako spoluautor sa podieľal na knihe Dejiny zemí Koruny českej ako aj na knihe Dejiny a NATO. Marianna Neupauerová je diplomatka Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitosti SR, kde sa venuje oblasti ľudských práv a rozvojovej spolupráci, so skúsenosťami aj zo zastúpenia Európskej komisie a Slovenskej komisie pre UNESCO. – Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na jaroslav.valent@petitpress.sk - Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/suhrnsme – Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

Ako 14-ročná sa s rodinou presťahovala z Piešťan do Amsterdamu. Mala sen - byť módnou návrhárkou, študovala v Holandsku, vo Veľkej Británii i vo Francúzsku, ale zavrhla ho. Dnes je vyhľadávaná interiérová dizajnérka. Jej na mieru vyrobené tapety sú podľa odborníkov i laikov jedinečné. Spojila v nich umenie, remeslo, tradičné i moderné techniky, ale najmä dokáže vo vzore a štruktúre tapiet vystihnúť genius loci, kde majú byť nainštalované. Vie teda s citom trafiť ducha, atmosféru či identitu daného miesta. Interiérová dizajnérka Katarína Stupavská vdýchla v krajine tulipánov, ale aj v Česku, Rakúsku a ďalších krajinách Európy nový život už najmenej tristo osemdesiatim hotelom, reštauráciám, bytom, ba dokonca aj špeciálnej klinike. Nedávno, po dvadsiatich rokoch úspešnej kariéry v Holandsku, ju potešilo, že o jej prácu začína byť záujem aj na Slovensku. V rozhovore sa dozviete, ako sa to stalo, čo sa zmenilo. Ide o nej chýr, že dokáže zmeniť charakter akejkoľvek budovy od povaly po suterén. Čo všetko v nej robí? Vďaka čomu vyvolá v návštevníkovi starého hotela, ale aj modernej kliniky s protónovým centrom príjemný zážitok? Prečo vymenila prestížny London Fashion Week za výrobu tapiet a neskôr interiérový dizajn? Čo jej najviac prekážalo na špičkovej móde a na zákulisí tohto biznisu? Prečo má za sebou vyše 350 projektov v Holandsku a po Európe, ale na Slovensku pracuje až posledný rok? Čím sa líši práca na interiéri hotela v centre Amsterdamu a cukrárne s pekárňou v Bratislave? Ako by zmenila kedysi slávne, no dnes rozpadávajúce sa Kúpele Grösling či hlavnú železničnú stanicu v Bratislave? Ako na jej návrhy reagovali predstavitelia hlavného mesta Slovenska?

Charizmatická modelka a editorka časopisu o umení variť v jednej osobe. Liberty Blake Simon žila istý čas v Holandsku, kde spoznala miestnu bálovú komunitu. Našla v nej odvahu, ale aj novú rodinu.    Počas pandémie sa vrátila na Slovensko a ako trans žena vníma mnohé chyby v zdravotníctve a spôsobe, akým spoločnosť vníma LGBTI+ ľudí. Denne sa cez sociálne siete stretáva jednak s príbehmi tráum, ktoré trans ľudia na Slovensku zažívajú a jednak s nevhodnými otázkami od majority.    Aká je to láskavá zvedavosť, ako povzbudiť našich trans kamarátov a kamarátky? Chystá sa v budúcnosti aj na dráhu moderátorky, možno v podcaste Teplá vlna? Epizódu sme nahrávali s publikom v kultúrnom centre Pakt.    Teplá vlna je podcast Divadla NOMANTINELS, v ktorom sa rozprávame so zaujímavými osobnosťami a ľuďmi zo slovenskej queer komunity o ich živote, inšpiratívnych veciach, ktorými sa zaoberajú a odvahe, ktorá im pomohla prekonať predsudky okolia. Rozhovory moderuje Andrej Kuruc a Marek Hudec.

V Bratislave mu vyhorel byt. Zostal mu len plecniak, nápady a pas. Bolo to znamenie odísť. Dnes je Slovák Peter Biľak svetovo uznávaný typograf a dizajnér. Učí na Kráľovskej akadémii umenia v Haagu. Vymyslel niekoľko nových typov písma. Používajú sa nielen v knihách a časopisoch, ale dokonca na letisku vo Viedni, v metre v Paríži či vo dvoch parlamentoch - Európskom a Indickom. Pre holandskú kráľovskú rodinu navrhol webovú stránku. Jeho nápady však otvorili aj cestu k písaniu v rodnej reči v odľahlých častiach Indie a najnovšie aj v najsevernejších oblastiach Kanady. 

Michaela Brchnelová získala už ako stredoškoláčka cenu CERN-u a asteroid na najväčšej svetovej súťaži vedeckých projektov a je po nej pomenovaná planéta. Volá sa 31462 Brchnelova. Aktuálne pôsobí na Katolíckej univerzite v Belgicku a vyštudovala vesmírne a letecké inžinierstvo v Holandsku. Skúma Slnko, venuje sa predpovedi vesmírneho počasia a ako ochrániť misie pri návrate na Zem. Pracovala pre Európsku vesmírnu agentúru a ako jediná Slovenka získala cenu a štipendium Amelia Earhart Fellowship. Vypočuj si rozhovor jej ceste za štúdiom vesmíru, kde vidí potenciál pre Slovensko, prečo má jej obor aj temnú stránku a čo ženy a raketové inžinierstvo.

Svet sa dá spoznávať lietadlom, autom, karavanom či na motorke, no aj netypicky - napríklad popri práci kamionistu. Hosť novej epizódy cestovateľského Všesvet podcastu Majky Molnár pracuje už niekoľko rokov ako vodič kamiónu a v uplynulých rokoch rozvážal tovary najmä medzi letiskami v západnej Európe.  Práca kamionistu podľa neho nie je len o šoférovaní. "Vodič nie je len šofér, rieši aj rôzne papiere, doklady, colné, zabezpečuje tovar. Šoférovanie je iba nejakých 70 percent tejto práce," vraví. Do kamiónov podľa neho pribúdajú moderné technológie a zlepšuje sa aj infraštruktúra - či už sú to lepšie cesty alebo neplatené či platené odstaviská so sprchami, reštauráciou aj práčkou so sušičkou. Majky v podcaste prezradí, aký najdrahší tovar v návese viezol, prečo sú najlepšie cesty v Holandsku, ako sa z parkovísk na obchvatoch dostať do centra Paríža či Bruselu a prečo niektorí vodiči "zbierajú" spätné zrkadlá. Budeme radi, ak nás v tvorbe podcastu podporíte na Patreone. Ak máte akékoľvek otázky, neváhajte nám napísať na vsesvetpodcast@gmail.com.

V energetike sme 40 rokov za Dánskom, hovorí ekonóm Juraj Melichár. Rusku sme za plyn poslali neuveriteľných 15 miliárd eur. Ak by sme ich investovali napríklad do geotermálnej energie, slovenské regióny za to mohli mať teplo aj pracovné miesta.   V Na rovinu s Jurajom Melichárom sa dozviete: – či je opodstatnené panikárenie pred zimou; – že prudko rastie aj cena dreva; – či bude naozaj dosť plynu a tepla; – aké opatrenia vlády by pomohli krátkodobo a aké dlhodobo; – že sa všetci musíme zamyslieť, ako dlhodobo nahradiť kúrenie plynom niečím iným; – že ak máte tri televízory a vykurujete bazén, mali by ste platiť vyššie ceny za elektrinu; – čo vám pomôže ušetriť, čo z odporúčaných opatrení je naozaj veľká zmena a čo len kvapka v mori; – že si treba odvzdušniť radiátor a utesniť okná a dvere; – koľko ušetríte stlmením kúrenia; – prečo v Dánsku a Holandsku chodia do práce bicyklom aj v zime a či sme na Slovensku priveľmi naučení na dopravu autom; – do akej miery za vysoké ceny môže Vladimir Putin a či sa ceny znížia, ak sa vojna skončí; – že ak by Slovensko investovalo do geotermálnych vrtov tie peniaze, ktoré sme poslali Rusku, mohli sme mať kúrenie aj prácu v regiónoch; – prečo sme v energetike 40 rokov za Dánskom.

V energetike sme 40 rokov za Dánskom, hovorí ekonóm Juraj Melichár. Rusku sme za plyn poslali neuveriteľných 15 miliárd eur. Ak by sme ich investovali napríklad do geotermálnej energie, slovenské regióny za to mohli mať teplo aj pracovné miesta. V Na rovinu s Jurajom Melichárom sa dozviete: – či je opodstatnené panikárenie pred zimou; – že prudko rastie aj cena dreva; – či bude naozaj dosť plynu a tepla; – aké opatrenia vlády by pomohli krátkodobo a aké dlhodobo; – že sa všetci musíme zamyslieť, ako dlhodobo nahradiť kúrenie plynom niečím iným; – že ak máte tri televízory a vykurujete bazén, mali by ste platiť vyššie ceny za elektrinu; – čo vám pomôže ušetriť, čo z odporúčaných opatrení je naozaj veľká zmena a čo len kvapka v mori; – že si treba odvzdušniť radiátor a utesniť okná a dvere; – koľko ušetríte stlmením kúrenia; – prečo v Dánsku a Holandsku chodia do práce bicyklom aj v zime a či sme na Slovensku priveľmi naučení na dopravu autom; – do akej miery za vysoké ceny môže Vladimir Putin a či sa ceny znížia, ak sa vojna skončí; – že ak by Slovensko investovalo do geotermálnych vrtov tie peniaze, ktoré sme poslali Rusku, mohli sme mať kúrenie aj prácu v regiónoch; – prečo sme v energetike 40 rokov za Dánskom.

Nadace Divoké husy povzbuzuje donátory a pomáhá těm, kteří sami pomáhají. Má kořeny a historii v Holandsku, podobně jako Pietr Morée. Říká o sobě, že se mu podařilo pospojovat to, co může nabídnout z Holandska do Čech a opačně. Jako teolog si uvědomuje důležitost přesahu. Osobní a profesní život mu nestačí, cítí potřebu být zapojen do širšího rámce života.

Robert Glatz je majiteľ Doll Fin Poke, v ktorom predáva v podstate rybací šalát s ryžou. Napriek tomu má bohaté skúsenosti z reštaurácii rôzneho typu nielen na Slovensku, ale aj v Holandsku či Škótsku. Svoje poke pôvodne zamýšľal predávať ako fajnové jedlo vo veľmi obmedzenom množstve, no obľuba medzi Bratislavčanmi spôsobila, že si časom musel otvoriť aj druhú prevádzku.

Dennis Bartalský sa v rubrike "Týždeň na Slovensku" venuje súčasnej pandemickej situácii, kritickému nedostatku rušňovodičov, zdražovaniu potravín a prípadnému zníženiu spotrebnej dane, ako aj úspechu Slovenských futsalistov na ME v Holandsku.  

#41 KUNSTFILTER   Dnes sa pozrieme na zaujímavé archeologické objavy, ktoré nám približujú život v minulosti – či už ide o vyplnenie voľného času stolnými hrami, alebo o módny trend, ktorý môže byť dôkazom akejsi sociálnej siete medzi rôznymi osadami v Afrike. Viac si povieme o odstránení sochy Theodora Roosevelta spred múzea v New Yorku, ako aj o aukcii rímskej Vily Aurora, ktorá dopadla neúspešne. Predstavíme si aj jednodňovú iniciatívu holandských kultúrnych inštitúcií, ktoré otvorili ako kaderníctva či fitness centrá a viac si povieme aj o predaji troch diel od britského umelca Banksyho, ktoré momentálne vlastní Robbie Williams. 1. Archeológovia objavili 4 000 rokov starú stolnú hru https://news.artnet.com/art-world/archaeologists-discover-4000-year-old-board-game-2060571   2. Vila s Caravaggiovou freskou stále nemá nového majiteľa https://artdaily.com/news/143045/You-can-still-own-a-Caravaggio--but-it-comes-with-a-house--and-a-hefty-price-#.YerKA_7MLIW   3. Holandské kultúrne inštitúcie začali ponúkať skrášľovacie služby https://www.theartnewspaper.com/2022/01/20/dutch-museums-turn-into-beauty-parlours-in-protest-over-covid-restrictions https://news.artnet.com/art-world/dutch-museums-become-hair-and-nail-salons-2062134   4. Módny trend ukazuje vznik starodávnej sociálnej siete https://news.artnet.com/art-world/stone-age-social-network-2062268   5. Odstraňujú sochu Theodora Roosevelta spred Americal Museum of National History v New Yorku https://artdaily.com/news/143083/Theodore-Roosevelt-statue-removal-begins-at-Museum-of-Natural-History#.YequZv7MLIV   6. Robbie Williams ponúkol do aukcie tri Banksyho diela https://www.theartnewspaper.com/2022/01/20/robbie-williams-to-auction-three-banksy-works-worth-more-than-pound10m-at-sothebys https://news.artnet.com/market/sothebys-banksy-robbie-williams-2062102   Kunstkameru môžete sledovať na Instagrame:  https://www.instagram.com/kunstkamerapodcast/ alebo na Facebooku: https://www.facebook.com/Kunstkamera/ alebo na Youtube: https://www.youtube.com/channel/UCaNbO_M_Cz_l8XZ5lOWzPeA   Taktiež môžete sledovať naše ďalšie podcasty: Silný výber  https://silnyvyber.podbean.com/ Hybadlo: https://hybadlo.podbean.com/