Podcasts about niekdaj

Futbalistov MŠK Žilina povedie od novej sezóny 48-ročný Petr Ruman, ktorý sa stal v poradí 78. tréner žilinskej futbalovej histórie. Niekdajší útočník, ktorý strávil viac ako 20 rokov v Nemecku, pôsobil po skončení kariéry ako tréner, resp. asistent trénera vo viacerých mužstvách. Po nemeckých výzvach prichádza slovenská, doposiaľ najväčšia. V prvom a rozsiahlom rozhovore spovedáme nového trénera Šošonov.

35. výročie Nežnej revolúcie. | Hostia: Ivan Gašparovič a Miloš Zeman, niekdajší dvojnásobní prezidenti. | Moderuje: Matej Baránek. | Diskusiu Sobotné dialógy pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 12:10.

Špičkový cievny chirurg a zároveň niekdajší uznávaný futbalový rozhodca. Pracuje v oblasti invazívnej angiológie a angiochirurgických intervencií. Pôsobí ako primár na Oddelení cievnej chirurgie Nemocnice Svätého Cyrila a Metoda v Bratislave. Vyštudoval LF UK, bol na stážach v Belgicku, v Holandsku a Nemecku. Ako futbalový rozhodca rozhodoval najvyššie domáce i zahraničné ligy, vrátane Ligy majstrov, Majstrovstiev sveta, či majstrovstiev Európy. Pochádza zo Šale, má rád slovenskú populárnu hudbu, Prahu a Rím. | Hosť: Roman Slyško (cievny chirurg a aj niekdajší futbalový rozhodca). | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Ján Havlík. Niekdajší „mukl“, teda muž určený na likvidáciu, ktorý si odpykal tvrdých 11 rokov v komunistických väzeniach a pracovných táboroch. Len preto, že bol rehoľník s ašpiráciou pôsobiť ako kňaz.Po takmer šiestich dekádach sa z neho stane osobnosť hodná nasledovania, čo je jedna z interpretácií aktu blahorečenia. Aký bol príbeh Ján Havlíka, ktorý je aj o vnútornej slobode v čase komunistickej totality a teda vrcholnej neslobody. S historikom Františkom Neupauerom z Ústavu pamäti národa. Slávnosť blahorečenia je práve dnes v Šaštíne. „Ak náboženstvo napríklad hovorí o svedomí, o vnútronej slobode, o živote za týmto životom, totalitným režímom to prekážalo. Tak Stalin ako Hitler (a rovnako ich nasledovníci) chceli, že platiť tu budú výhradne ich zákony a oni budú rozhodovať. Jednotlivcov chceli mať pod svojou kuratelou. Všetci mali byť v rukách ich totalitných režimov“, vysvetľuje historik ÚPN. Výsledkom tak len na území vtedajšieho Slovenska bolo 71 168 osôb odsúdených za politické delikty, 8 240 osôb v táboroch nútenej práce , 5 135 vojakov pomocných technických práporov (PTP), 4 739 osôb (1 838 domácností) v rámci Akcie B – presídlených z väčších miest na vidiek. Český Úrad dokumentace a vyšetřování zločinů komunismu (ÚDV) v roku 2006 zverejnil údaje o 4 495 osobách, ktoré zomreli v komunistických väzniciach v rokoch 1948 – 1989.Ján Havlík síce neskonal v komunistikom väzení, ale na následky jedenástich rokov, počas ktorých fáral v uránových baniach v okolí Příbrami a Jáchymova. Popri neľudských podmienkach tejto práce je zadokumenotvané jeho ťažké fyzické i psychické týranie v najobávanejšej väznici režimu v Prahe na Pankráci. „Režim ho prepustil po jedenástich rokoch väzby z obavy z možného úmrtia a následnej hrozby fámu mučeníctva“, hovorí Neupauer. Ján Havlík potom na slobode prežil s podlomeným zdravím už len tri roky a skonal doslova na ulici cestou k lekárovi len 37 ročný. Prečo tá mašinéria komunistických žalárov, ktorá vysávala mladé životy? Čoho sa komunistický režim bál? A prečo hovoriť o príbehoch podobných Jánovi Havlíkovi dnes? Otázky, na ktoré nájdete odpovede v rozhovore s historikom ÚPN Františkom Neupauerom. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Ocenil gól po hlavičke Tomáša Maleca, od AS Trenčín čaká viac, Žilina podľa neho namiešala dobrý tím a keby bol majiteľom Dunajskej Stredy, tak španielsky tréner Xisco Muňoz si už balí kufre. Povedal to niekdajší kanonier Tomáš Medveď po 3. kole Niké ligy v podcaste ŠPORT.sk - Kam si to kopol?Najvyššia slovenská futbalová liga pokračovala počas uplynulého víkendu nekompletným 3. kolom, v rámci ktorého sa hralo len na štyroch štadiónoch. Vo všetkých prípadoch uspeli domáci a v ligovej tabuľke opäť prišlo k zmene situácie a posunom.O 3. kole Niké ligy sa moderátor Marián Lontoš a futbalový redaktor Ján Jasenka porozprával s členom Výkonného výboru Slovenského futbalového zväzu a predsedom Klubu ligových kanonierov Tomášom Medveďom (50).Niekdajší skvelý zakončovateľ sa vyjadril aj k pozícii španielskeho trénera Xisca Muňoza v DAC Dunajská Streda, všetkým víkendovým zápasom, ako aj šanciam slovenských klubov v pohárovej Európe. Viac už v podcaste Kam si to kopol?

Ocenil gól po hlavičke Tomáša Maleca, od AS Trenčín čaká viac, Žilina podľa neho namiešala dobrý tím a keby bol majiteľom Dunajskej Stredy, tak španielsky tréner Xisco Muňoz si už balí kufre. Povedal to niekdajší kanonier Tomáš Medveď po 3. kole Niké ligy v podcaste ŠPORT.sk - Kam si to kopol?Najvyššia slovenská futbalová liga pokračovala počas uplynulého víkendu nekompletným 3. kolom, v rámci ktorého sa hralo len na štyroch štadiónoch. Vo všetkých prípadoch uspeli domáci a v ligovej tabuľke opäť prišlo k zmene situácie a posunom.O 3. kole Niké ligy sa moderátor Marián Lontoš a futbalový redaktor Ján Jasenka porozprával s členom Výkonného výboru Slovenského futbalového zväzu a predsedom Klubu ligových kanonierov Tomášom Medveďom (50).Niekdajší skvelý zakončovateľ sa vyjadril aj k pozícii španielskeho trénera Xisca Muňoza v DAC Dunajská Streda, všetkým víkendovým zápasom, ako aj šanciam slovenských klubov v pohárovej Európe. Viac už v podcaste Kam si to kopol?

Aby mohol skončiť, potrebuje náhradu. A tá sa črtá. Jens Stoltenberg končí na čele Severoatlantickej aliancie. Nahradiť by ho mal Mark Rutte. Niekdajšieho premiéra strieda rovnako premiér, no odchádzajúci. Nóra Holanďan. Kormidlo obrannej aliancie tridsiatky štátov sa posúva v napätých časoch Putinovej vojny na Ukrajine, kde už len zásobovanie muníciou a vojenskou technikou vyvoláva vyhrážky legitímnymi cieľmi na útok. Čo prinesie zmena na čele NATO? Aké dedičstvo Aliancii zanechá Stoltenberg a čo jej prinesie Rutte, ktorého podporilo už aj Slovensko? A prečo o tom hovoriť aj u nás? Téma pre Tomáša Valáška, niekdajšieho diplomatického zástupcu Slovenska pri Nato, dnes vedúceho stálej delegácie nášho parlamentu pri parlamentnom zhromaždení Nato. „Rusko vie vyťažiť z oveľa menšieho počtu spojencov, ktorých má, oveľa viac. Toto my zatiaľ nedokážeme a Mark Rutte to bude musieť zmeniť“, tvrdí Valášek. Poukazuje pritom na fakt, že Severná Kórea dokázala sama poskytnúť Moskve viac vojenských zásob ako celá Európska únia Kyjevu. Tajné služby Spojených štátov a Južnej Kórey zachytili, že ide tisíce kontajnerov, ktoré môžu obsahovať do 4,8 milióna kusov munície.„Je absurdné a smutné, keď Severná Kórea ako ekonomický trpaslík dokáže dodať Moskve toľko, že ju nevie tromfnúť bohatá, prosperujúca a priemyselne vyspelá Európa“, tvrdí. „Pre Európu je to hanbou. Jedna z výziev Marka Rutteho bude tlačiť na členské krajiny, aby rozširovali vlastnú obrannú výrobu“, dodáva Tomáš Valášek. Mark Rutte si môže od odchádzajúceho Jensa Stoltenberga zobrať podľa Valáška príklad trpezlivosti, zmyslu pre humor a ochoty nebrať sa príliš vážne. „Ide o obrovské devízy pre aliančnú politiku. Zvlášť, keď človek robí neraz s prchkými čelnými predstaviteľmi krajín“, hovorí. Dozviete sa tiež, ako to bolo s nomináciou Zuzany Čaputovej do čela Aliancie.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Aby mohol skončiť, potrebuje náhradu. A tá sa črtá. Jens Stoltenberg končí na čele Severoatlantickej aliancie. Nahradiť by ho mal Mark Rutte. Niekdajšieho premiéra strieda rovnako premiér, no odchádzajúci. Nóra Holanďan. Kormidlo obrannej aliancie tridsiatky štátov sa posúva v napätých časoch Putinovej vojny na Ukrajine, kde už len zásobovanie muníciou a vojenskou technikou vyvoláva vyhrážky legitímnymi cieľmi na útok. Čo prinesie zmena na čele NATO? Aké dedičstvo Aliancii zanechá Stoltenberg a čo jej prinesie Rutte, ktorého podporilo už aj Slovensko? A prečo o tom hovoriť aj u nás? Téma pre Tomáša Valáška, niekdajšieho diplomatického zástupcu Slovenska pri Nato, dnes vedúceho stálej delegácie nášho parlamentu pri parlamentnom zhromaždení Nato. „Rusko vie vyťažiť z oveľa menšieho počtu spojencov, ktorých má, oveľa viac. Toto my zatiaľ nedokážeme a Mark Rutte to bude musieť zmeniť“, tvrdí Valášek. Poukazuje pritom na fakt, že Severná Kórea dokázala sama poskytnúť Moskve viac vojenských zásob ako celá Európska únia Kyjevu. Tajné služby Spojených štátov a Južnej Kórey zachytili, že ide tisíce kontajnerov, ktoré môžu obsahovať do 4,8 milióna kusov munície.„Je absurdné a smutné, keď Severná Kórea ako ekonomický trpaslík dokáže dodať Moskve toľko, že ju nevie tromfnúť bohatá, prosperujúca a priemyselne vyspelá Európa“, tvrdí. „Pre Európu je to hanbou. Jedna z výziev Marka Rutteho bude tlačiť na členské krajiny, aby rozširovali vlastnú obrannú výrobu“, dodáva Tomáš Valášek. Mark Rutte si môže od odchádzajúceho Jensa Stoltenberga zobrať podľa Valáška príklad trpezlivosti, zmyslu pre humor a ochoty nebrať sa príliš vážne. „Ide o obrovské devízy pre aliančnú politiku. Zvlášť, keď človek robí neraz s prchkými čelnými predstaviteľmi krajín“, hovorí. Dozviete sa tiež, ako to bolo s nomináciou Zuzany Čaputovej do čela Aliancie.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Boss slovenských bossov sa pýta na slobodu. | Hostia: Miriam Gašparíková (tlačový odbor ministerstva spravodlivosti) a Ján Petrovič (portál Aktuality.sk). | Mikuláš Černák je prvým doživotne odsúdeným slovenským väzňom, ktorý má reálnu šancu dožiť svoj život na slobode. Rozhodne o tom trnavský Okresný súd, ktorý má na stole žiadosť o jeho podmienečné prepustenie. Niekdajší boss bossov, ktorý sa priznal k účasti na dvojcifernom počte vrážd, hovorí, že minulosti sa postavil čelom. Mimo väznice chce podnikať a venovať sa mládeži, na čo má podľa psychológov, psychiatrov ale aj šéfa leopoldovskej väznice reálne predpoklady. Kto je Mikuláš Černák? Je tým istým človekom, ako Mikuláš Černák z deväťdesiatych rokov? Čo musel splniť, aby vôbec mohol požiadať o podmienečné prepustenie? A do akej miery na to môže prihliadať súd? | Bonusová verzia k dispozícii v podcaste (vypočujte si v rozšírenom vydaní aj to, čo vo vysielaní Rádia Slovensko nebolo). | Moderuje: Simona Beňová; | V premiére každý pracovný deň v Rádiu Slovensko po 18:30. Diskusiu K veci pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Predstavíme niekdajšieho hlavného dizajnéra Tesly Bratislavy Pavla Thurza. Zaspomíname si na prírodovedca, prešporského mestského lekára, zakladateľa novej disciplíny - zdravotnej polície, ktorá bola predchodcom dnešnej sociálnej hygieny a priekopníka očkovania detí proti kiahňam Teofila Zachariáša Husztyho, ktorý sa narodil 13. marca pred 270 rokmi. A priblížime novú aplikáciu Quappka, ktorá je súčasťou rozsiahlejšej kampane Krajskej organizácie cestovného ruchu Nitriansky kraj s názvom Krížom krážom termálnym rajom.

Prokurátori na čele s Danielom Lipšicom tvrdia, že ak prejdú návrhy Smeru na zmeny trestného práva a zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, konkrétni ľudia sa vyhnú trestom a pôjdu na slobodu. Kauzy ako Gorila či Mýtnik 3 budú premlčané. Odborníci vidia možnú záchranu na Ústavnom súde, na ktorý na môže obrátiť prezidentka aj opozícia. Súd môže pozastaviť účinnosť zmien. Či ich môže aj kompletne zvrátiť, je podstatne komplikovanejšia otázka.Udalosťou dnešného dňa bola tlačová konferencia viacerých prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry. Podľa nich sú Smerom navrhované zmeny účelovo šité pre potreby konkrétnych obvinených či dokonca už odsúdených osôb.Ak by zákony prešli tak, ako sú navrhnuté, podľa prokurátorov by zníženie trestov a skrátenie premlčacích lehôt spôsobili, že sa nikdy neodstíha kauza Gorila a napríklad Jaroslav Haščák v tomto prípade dosiahne beztrestnosť. Podobne by sa v kauze Mýtnik 3 trestu mohol úplne vyhnúť Miroslav Výboh, ktorý je považovaný za človeka veľmi blízkeho priamo Robertovi Ficovi.Zoznam prominentných alebo Smeru verných ľudí, ktorí sa nezlomili a nezačali svedčiť, a ktorým by navrhované zmeny pomohli, sa tým nekončí. Prokurátor ÚŠP Matúš Harkabus, ktorý dozoruje napríklad prípad vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, hovorí ešte o ďalšom zaujímavom mene. Podľa neho by zo zmien v procesnom práve mohol benefitovať napríklad expolicajt Marián Kučerka, právoplatne odsúdený na 10 a pol roka, ktorý sa momentálne skrýva v Bosne a Hercegovine. Ako konkrétne, sa dozviete v dnešnom podcaste Aktuality Nahlas.Oslovili sme aj signatárov listu Európskej komisii, ktorí vyzývajú jej predsedníčku Ursulu von der Leyenovú a eurokomisára pre spravodlivosť Didiera Reynoldsa, aby neuverili zavádzajúcej argumentácii Roberta Fica. Medzi podpismi nechýba expremiérka Iveta Radičová, exministri Ivan Mikloš, Rudolf Chmel a Rastislav Káčer, bývalá ombudsmanka Mária Patakyová, niekoľko univerzitných profesorov, herci či občianski aktivisti. Niekdajšia politička, diplomatka a herečka Magda Vášaryová pre náš podcast tvrdí, že jediným plánom Smeru je, aby sa zlodeji nedostal ido väzenia. Pýtali sme sa jej, čo očakáva od Európskej komisie.Podpísaná je aj exministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská. Podľa nej je možné, aby zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry zastavil Ústavný súd SR. Na detaily a možnosti sme sa preto pýtali aj bývalého ústavného sudcu Ladislava Orosza.Podcast Aktuality Nahlas moderuje Peter Hanák.

Prokurátori na čele s Danielom Lipšicom tvrdia, že ak prejdú návrhy Smeru na zmeny trestného práva a zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, konkrétni ľudia sa vyhnú trestom a pôjdu na slobodu. Kauzy ako Gorila či Mýtnik 3 budú premlčané. Odborníci vidia možnú záchranu na Ústavnom súde, na ktorý na môže obrátiť prezidentka aj opozícia. Súd môže pozastaviť účinnosť zmien. Či ich môže aj kompletne zvrátiť, je podstatne komplikovanejšia otázka.Udalosťou dnešného dňa bola tlačová konferencia viacerých prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry. Podľa nich sú Smerom navrhované zmeny účelovo šité pre potreby konkrétnych obvinených či dokonca už odsúdených osôb.Ak by zákony prešli tak, ako sú navrhnuté, podľa prokurátorov by zníženie trestov a skrátenie premlčacích lehôt spôsobili, že sa nikdy neodstíha kauza Gorila a napríklad Jaroslav Haščák v tomto prípade dosiahne beztrestnosť. Podobne by sa v kauze Mýtnik 3 trestu mohol úplne vyhnúť Miroslav Výboh, ktorý je považovaný za človeka veľmi blízkeho priamo Robertovi Ficovi.Zoznam prominentných alebo Smeru verných ľudí, ktorí sa nezlomili a nezačali svedčiť, a ktorým by navrhované zmeny pomohli, sa tým nekončí. Prokurátor ÚŠP Matúš Harkabus, ktorý dozoruje napríklad prípad vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, hovorí ešte o ďalšom zaujímavom mene. Podľa neho by zo zmien v procesnom práve mohol benefitovať napríklad expolicajt Marián Kučerka, právoplatne odsúdený na 10 a pol roka, ktorý sa momentálne skrýva v Bosne a Hercegovine. Ako konkrétne, sa dozviete v dnešnom podcaste Aktuality Nahlas.Oslovili sme aj signatárov listu Európskej komisii, ktorí vyzývajú jej predsedníčku Ursulu von der Leyenovú a eurokomisára pre spravodlivosť Didiera Reynoldsa, aby neuverili zavádzajúcej argumentácii Roberta Fica. Medzi podpismi nechýba expremiérka Iveta Radičová, exministri Ivan Mikloš, Rudolf Chmel a Rastislav Káčer, bývalá ombudsmanka Mária Patakyová, niekoľko univerzitných profesorov, herci či občianski aktivisti. Niekdajšia politička, diplomatka a herečka Magda Vášaryová pre náš podcast tvrdí, že jediným plánom Smeru je, aby sa zlodeji nedostal ido väzenia. Pýtali sme sa jej, čo očakáva od Európskej komisie.Podpísaná je aj exministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská. Podľa nej je možné, aby zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry zastavil Ústavný súd SR. Na detaily a možnosti sme sa preto pýtali aj bývalého ústavného sudcu Ladislava Orosza.Podcast Aktuality Nahlas moderuje Peter Hanák.

Róbert Petrovický oslavuje päťdesiat rokov. Vypočujte si Sportnet Špeciál, rozhovor s legendárnym hokejistom. Máloktorý slovenský hokejista má taký pestrý životopis. RÓBERT PETROVICKÝ má zlato z majstrovstiev sveta aj federálny titul, hral na troch olympijských turnajoch, v NHL si obliekal dres piatich klubov a v Európe hral azda vo všetkých špičkových ligách. Niekdajší výborný útočník oslavuje päťdesiatku.

Björn Diemel si polepšil a za všetko vďačí kurzu sústredenosti. Niekdajší „diablov“ advokát má konečne viac času na dcéru a aj jeho hádky s manželkou prebiehajú akosi láskavejšie. Nečudo, keď sa človek stane vodcom nie jedného, ale hneď dvoch mafiánskych klanov, predpokladá sa, že má istý nadhľad. Hoci z prchkého Dragana neostalo veľa a ani s druhým uväzneným bosom to nevyzerá ružovo, Björn stále nie je spokojný. Prečo si nedokáže užívať nadobudnutú slobodu a moc? Nervy má neustále na prasknutie a k tomu to ustavičné vraždenie... Björn potrebuje pomoc. Jeho mentálny kouč Joshka Breitner vie ako na to. Vďaka príručke Vnútorné vymodlené dieťa Björn zisťuje, že všetky jeho súčasné problémy pramenia v detstve. A že ak chce prijať samého seba, musí najskôr spoznať a naplniť potreby svojho vnútorného dieťaťa. Má však na to? Audiokniha: Moje vražedné vnútorné dieťa Autor: Karsten Dusse Interpret: Milo Kráľ Dĺžka: 10:08 h Vydavateľstvo: Publixing a Ikar Audiokniha Moje vražedné vnútorné dieťa na webe Audiolibrix (MP3 na stiahnutie) Audiokniha Moje vražedné vnútorné dieťa na webe Publixing (MP3 CD)

1. Predseda Smeru nechce len moc, prestíž a luxus, ale aj pomstu a istotu slobody.

Branislav Stankovič narodený 30. mája 1965 v Piešťanoch. Bývalý reprezentant ČSSR a SR v tenise. V roku 1984 bol členom juniorskej reprezentácie Československa, ktorá vyhrala Galeov pohár. V rokoch 1988 a 1992 hral v druhom kole Wimbledonu a v roku 1989 spolu s Milošom Mečířom tretie kolo štvorhry na French Open. Víťaz Univerziády v Záhrebe 1987. V roku 1994 odohral za SR päť stretnutí v Davisovom pohári - všetky víťazné. Neskôr tenisový tréner Karola Kučeru, Jána Krošláka, Kariny Habšudovej. Člen Siene slávy slovenského tenisu, dlhoročný riaditeľ challengerového turnaja ATP Bratislava Open. V nedeľu sa skončí 20. ročník. Spoluzakladateľ projektu Hrajme tenis Slovensko (s Mariánom Vajdom, Milošom Mečířom a Filipom Poláškom.) | Moderuje: Stano Ščepán. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Dlhoročná medzinárodná rozhodkyňa v krasokorčuliarstve, rozhodovala napríklad na Olympijských hrách v Salt Lake City a mnohé svetové a európske šampionáty - Mária Hrachovcová. Niekdajšia predsedníčka Slovenského krasokorčuliarskeho zväzu a krasokorčuliarskeho klubu Slovan. Zakladala memoriál Ondreja Nepelu, zaslúžila sa aj o to, aby jeho meno niesol bratislavský štadión. Vyštudovala chémiu a fyziku na PFUK, pracovala vo Výskumnom ústave organickej technológie v bratislavskej Dimitrovke, podpísala sa aj pod patent na výrobok – svetelný stabilizátor (Dastip 845), ktorý sa vyrába doteraz. Pôsobila ako poradca štátneho tajomníka na ministerstve zahraničných vecí, v čase, keď ho viedol Milan Kňažko, špecializovala sa na medzinárodnú hospodársku spoluprácu. Pochádza z Trnavy. Je vydatá , má dve deti. Vie po anglicky, francúzsky, nemecky a študovala aj latinčinu. Chodila na klavír ku sestre Mikuláša Schneidera Trnavského. Vo voľnom čase rada pracuje v záhrade, venuje sa duolingu (učenie sa cudzích jazykov cez počítačové siete), má rada hudbu a tanec. | Moderuje: Kata Martinková. | Tolkšou Nočná pyramída pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Niekdajší úspešný reprezentant, ktorý bol pri veľkých okamihoch slovenského hokeja, a ako útočník v nich neraz aj skóroval. Richard Kapuš. Má striebornú i zlatú medailu zo svetového šampionátu. Aktuálne je asistent trénera bratislavského Slovana. Tvrdí, že ku každému hráčovi musí ako tréner pristupovať individuálne. S hokejom začal ako 5ročný na starom bratislavskom slovanistickom štadióne. Hovoriť s Katou Martinkovou bude aj o jeho vnukoch, s ktorými bude sledovať aktuálny svetový šampionát, o jeho slávnych góloch, ktoré strelil, či o záhrade, o ktorú sa rád stará a o kosení, ktorému sa rád oddáva. | Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje RTVS – Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.

Na začiatku marca zasadli do štúdia televízie Joj Šport dve obrovské osobnosti svojich športov. Basketbalová legenda a dnes už aj komentátor našej televízie Radoslav Rančík pozval na rozhovor hokejovú superhviezdu Ľubomíra Višňovského. Niekdajší skvelý obranca má štrnásť absolvovaných sezón v NHL a na majstrovstvách sveta v najcennejšom drese vybojoval zlatú, striebornú a bronzovú medailu. Vypočujte si pomerne čerstvý rozhovor, ktorý nešiel len po kariérnych číslach, ale dvaja ikonickí športovci si mali čo povedať aj na tému pôsobenia po ukončení aktívnej kariéry a podeliť sa o ponaučenia, návyky a zistenia, ktoré na palubovkách a klziskách pozbierali.

Bývalý člen mafiánskeho gangu, ktorý mal byť zavraždený, prehovoril v relácie Na stope s Ivanom MegomBol členom najväčšej a najobávanejšej bratislavskej zločineckej skupiny  takzvaných sýkorovcov. V roku 2013 ho odsúdili na 11 rokov väzenia. No a minulý rok vyšiel spoza mreží na slobodu. Do štúdia Na stope s Ivanom Megom prišiel niekdajší sýkorovec, obávaný člen čierneho výjazdu Martin Hrabárik, prezývaný Rezeň.Príprava vraždyNiekdajší obávaný mafián Martin Hrabárik už nemusel byť medzi živými. Práve jeho likvidáciu totiž plánovali jeho vlastní, s ktorými tvoril od roku 2003 zločineckú skupinu. Vraždu Rezňa, ako ho v gangu prezývali, plánovali podľa rozsudku od 15. februára 2011. Pokyn na likvidáciu mal dať jeho vlastný šéf Ladislav Bališ alias Dlhý Laco. Ten, ako hierarchicky vyššie postavený člen skupiny sýkorovcov prikázal mužovi s prezývkou Rohlo, aby vylákal Rezňa na stretnutie. Ďalší odsúdený muž prezývaný Riko s ním dohodol schôdzku na petržalskej benzínke. Rohlo na príkaz Čierneho Vilka zabezpečil lopatu a krompáč a ten si nástroje uložil do svojho Porsche Cayenne.Plán bol podľa Hrabárika, ktorý to celé opísal v relácii Na stope, jasný. Zavraždiť ho mali v pivnici Juraja Bilika alias Čapatého, kde mali rozštvrtiť a vo vreci vyniesť na miesto, kde by časti jeho tela zakopali.Motívom vraždy bolo to, že Rezňa vyhodnotili ako slabý článok, ktorý by ohrozil celú skupinu. Martin Hrabárik mal byť na tom psychicky zle, lebo bol na neho pre obvinenie z vydieračského únosu vydaný zatykač, a preto žil viac ako pol roka na úteku.Celú prípravu vraždy však prekazil zásah kukláčov, ktorý bol začiatkom konca fungovania celej zločineckej skupiny sýkorovcov.Zadržaný RezeňPolicajti v marci 2011 zadržali viacero vysokopostavených členov zločineckej skupiny sýkorovcov, ale aj muža, ktorý mal byť obeťou vraždy, samotného Martina Hrabárika. Ten skončil vo vyšetrovacej väzbe, kde sa priznal, že sa s ďalšími členmi gangu podieľal na rozbití bratislavského baru Patagónia. Maskovaní útočníci, medzi ktorými bol aj Hrabárik, rozbíjali železnými tyčami poháre, fľaše s nápojmi, hracie automaty a rozrezali sedačku v bare.Niekdajší obávaný člen gangu sýkorovcov sa priznal aj k vydieračskému únosu, keď na jednej z čerpacích staníc v Šali chytili istého muža, ktorého na objednávku naložili do kufra auta a odviezli na dohodnuté miesto do posilňovne v blízkej obci. Požadovali od neho 30-tisíc eur, pretože ponížil jedného člena gangu.Tam ho bili kovovou tyčou a sám Hrabárik mu zlámal kliešťami prsty a spolu s ďalšími kumpánmi mu hrozili, že ak nezaplatí, zabijú celú jeho rodinu.V štúdiu Na stope opísal detaily únosu aj to, pre aké zločiny si nakoniec odpykal po dohode o vine a treste 11 rokov za mrežami.Po odomknutí článku si môžeš pozrieť exkluzívne video, ktoré nenájdeš na YouTube.Uvidia ho iba členovia PREMIUM klubu ako bonus. Sýkorovec Martin Hrabárik alias Rezeň v ňom odpovedá na špeciálne pripravené otázky. Pre viac videí z kriminálneho a politického prostredia sleduj Na Stope s Ivanom Megom.

Niekdajšia miss – kráľovná krásy slovenských stredoškoláčiek - s rozbehnutou kariérou sveta, ktorý sa točí okolo modelingu, nakoniec sa upísala medicíne. A nie hocakej: tej v tropickej Afrike. A ak na jej prvej súťaži krásy porota ocenila aj jej kreativitu, v improvizovaných podmienkach čierneho kontinentu akoby ju našla. V dnešnom RánoNahlas sa pozrieme na príbeh „lekárky v divočine“, ktorá svoje africké skúsenosti naplno využila aj doma na Slovensku na covidových oddeleniach. Lekárka Monika Paločková.     Modeling ako dobrá príprava na africkú improvizáciu   Najprv Taliansko, Španielsko a Francúzsko, destinácie, kam ju zaviedol modeling, neskôr Afrika. To už v pozícii začínajúcej lekárky s diplomom z Karlovej univerzity.   „Medicínu som vybrala preto, lebo sa dá robiť kdekoľvek na svete“, tvrdí. „Či už v rozvojových krajiných, alebo tých rozvinutých. Mojim snom bolo pomáhať tam, kde by sa inak nepomáhalo“, rozpráva.   Ešte predtým si však „odskočila“ do sveta módy. Jej dvere jej širšie pootvoril titul „miss stredných škôl“. „Si vysoká, skús to s modelingom“, počúvla na začiatku radu svojho okolia. Začala tak dekádu, ktorá ju uviedla do sveta módnych mól, cestovania. „Ostrieľala som sa, naučila jazyky a samostatnosti“, spomína Monika. Prišla však na to, že modeling „využil tak desať percent môjho potenciálu“.   V podcaste sa dozviete aj odpoved'na otázku, či by do sveta modelingu pustila svoje dieťa.   Oslovila ju vtedy práca charizmatického Vladimíra Krčméryho a jeho rozvojové projekty v Afrike.   Nemocnica na banánovom poli   Prvou africkou štáciou bola „neplánovaná“ zastávka v Burundi. Po prílete musela istý čas čakať na víza do svojej destinácie vo Rwande. „Bola to krásna nemocnica, postavená na banánovom poli. Fungovala dobre, až na to, že nemala aktuálne lekárov“, opisuje svoje africké začiatky Monika.   „Bola som tam jediný lekár. Mojim šťastím bolo, že som mala „po ruke“ 250 kilometrov vzdialeného atestovaného infektológa, ktorý bol vždy k mojej dispozícii na telefóne“.   Africké lekárske začiatky tak Monika Paločková prežila najmä na virtuálnych konzíliách. V praxi to podľa jej rozprávania vyzeralo tak, že keď si s niečim nevedela rady, zapla smart telefón a postupovala podľa rád kolegov expertov. „Chirurgovi som teda cez videohovor ukázala ranu, s tým, že čo s ňou, čo robiť“, vysvetľuje.   Šťastím jej afrických začiatkov bolo, ako spomína Monika Paločková, že väčšina diagnóz boli infekcie a prakticky sa opakovali.   Keď deti zachraňujú deti   „Spomínam si na prípad asi päťročného chlapčeka, ktorý mi v náručí doniesol svojho dvojročného bračeka. Položil mi ho na posteľ, že je chorý a potrebuje pomoc“, pokračuje v rozprávaní Monika. Šlo pritom o komatický stav z mozgovej malárie. „Bol to moment, na ktorý si spomínam doteraz“, dopĺňa.   „V Burundi som mala aj prípad osemročného chlapca s prestrelenou rukou a nohou“, pokračuje v spomienkach. Šlo o obeť muža, ktorý si chcel vyriešiť účty s jeho otcom, keďže ho však nenašiel, svoj hnev si vyvŕšil na dieťati. „Predo mnou sa ocitol postrieľaný malý chlapec a ani nezaplakal. Bol ticho, kamenná tvár...Sú to silní ľudia“, hovorí Monika.   Afrika naučila mladú lekárku so skúsenosťou sveta modelingu zahodiť ustráchanosť, aspoň tak o tom hovorí. „Veci beriem tak, ako prídu“, hovorí. „Afričania sú pre mňa príkladom bezprostrednosti. Nesťažovali sa na to, čo nemajú. Tešili sa naopak z toho, čo majú. To ich robilo šťastnými“, hovorí Monika. „Toto by som si chcela zobrať do môjho života v Európe a zostať pri tom čo najdlhšie. Je to veľmi dobrá prevencia vyhorenia a životnej skepsy“.   Pandémia ako ťažké vytriezvenie z Afriky   Na Slovensko sa vrátila do situácie, keď nemocnice kolabovali pod náporom covidových pacientov. „Zaskočilo ma, že som tu zažívala smrť častejšie, ako v Afrike“, hovorí. „Bolo to frustrujúce, že v zdravotníctve, ktoré je vyspelejšie a vybavenejšie, pacienti umierali častejšie“, spomína. Zaradila sa vtedy vrámci tretej vlny medzi kolegov na jedno z covidových oddelení.   Hovorí, že nášmu zdravotníctvu by pomohlo už „nasadenie a spolupráca“ zainteresovaných, na čo bola zvyknutá v rozvojových projektoch. „V nich sa využíva potenciál a kreativita našich pracovníkov a rovnako potenciál miestnych. Výsledkom je podnetné prostredie miestnych zariadení napriek okliešteným podmienkam“.   Najväčšia výzva - materstvo „Zo všetkých doterajších životných rolí, ktoré som doteraz skúsila, je materstvo jednou z najťažších. V spoločnosti je však málo oceňované, vzhľadom k jeho náročnosti. A hovorím to po tom, čo som absolvovala medicínu na Karolovej univerzite a dva roky v Afrike! Mám to s čím porovnať.“   Monika Paločková je čerstvá matka. Aj celý podcastový rozhovor vznikol s jej spiacim dieťaťom v náručí. Svoje materstvo pritom vníma ako „najväčšiu výzvu“, paradoxne v spoločnosti, ktorá ju berie ako samozrejmosť.   „Rola matky sa berie ako samozrejmosť. Veľmi málo sa vidí sa, čo všetko je za tým“   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

  Niekdajšia miss, kráľovná krásy slovenských stredoškoláčiek, s rozbehnutou kariérou sveta, ktorý sa točí okolo modelingu, nakoniec sa upísala medicíne. A nie hocakej: tej v tropickej Afrike. A ak na jej prvej súťaži krásy porota ocenila aj jej kreativitu, v improvizovaných podmienkach čierneho kontinentu akoby ju našla. V dnešnom RánoNahlas sa pozrieme na príbeh „lekárky v divočine“, ktorá svoje africké skúsenosti naplno využila aj doma na Slovensku na covidových oddeleniach. Lekárka Monika Paločková.     Modeling ako dobrá príprava na africkú improvizáciu   Najprv Taliansko, Španielsko a Francúzsko, destinácie, kam ju zaviedol modeling, neskôr Afrika. To už v pozícii začínajúcej lekárky s diplomom z Karlovej univerzity.   „Medicínu som vybrala preto, lebo sa dá robiť kdekoľvek na svete“, tvrdí. „Či už v rozvojových krajiných, alebo tých rozvinutých. Mojim snom bolo pomáhať tam, kde by sa inak nepomáhalo“, rozpráva.   Ešte predtým si však „odskočila“ do sveta módy. Jej dvere jej širšie pootvoril titul „miss stredných škôl“. „Si vysoká, skús to s modelingom“, počúvla na začiatku radu svojho okolia. Začala tak dekádu, ktorá ju uviedla do sveta módnych mól, cestovania. „Ostrieľala som sa, naučila jazyky a samostatnosti“, spomína Monika. Prišla však na to, že modeling „využil tak desať percent môjho potenciálu“.   V podcaste sa dozviete aj odpoved'na otázku, či by do sveta modelingu pustila svoje dieťa.   Oslovila ju vtedy práca charizmatického Vladimíra Krčméryho a jeho rozvojové projekty v Afrike.   Nemocnica na banánovom poli   Prvou africkou štáciou bola „neplánovaná“ zastávka v Burundi. Po prílete musela istý čas čakať na víza do svojej destinácie vo Rwande. „Bola to krásna nemocnica, postavená na banánovom poli. Fungovala dobre, až na to, že nemala aktuálne lekárov“, opisuje svoje africké začiatky Monika.   „Bola som tam jediný lekár. Mojim šťastím bolo, že som mala „po ruke“ 250 kilometrov vzdialeného atestovaného infektológa, ktorý bol vždy k mojej dispozícii na telefóne“.   Africké lekárske začiatky tak Monika Paločková prežila najmä na virtuálnych konzíliách. V praxi to podľa jej rozprávania vyzeralo tak, že keď si s niečim nevedela rady, zapla smart telefón a postupovala podľa rád kolegov expertov. „Chirurgovi som teda cez videohovor ukázala ranu, s tým, že čo s ňou, čo robiť“, vysvetľuje.   Šťastím jej afrických začiatkov bolo, ako spomína Monika Paločková, že väčšina diagnóz boli infekcie a prakticky sa opakovali.   Keď deti zachraňujú deti   „Spomínam si na prípad asi päťročného chlapčeka, ktorý mi v náručí doniesol svojho dvojročného bračeka. Položil mi ho na posteľ, že je chorý a potrebuje pomoc“, pokračuje v rozprávaní Monika. Šlo pritom o komatický stav z mozgovej malárie. „Bol to moment, na ktorý si spomínam doteraz“, dopĺňa.   „V Burundi som mala aj prípad osemročného chlapca s prestrelenou rukou a nohou“, pokračuje v spomienkach. Šlo o obeť muža, ktorý si chcel vyriešiť účty s jeho otcom, keďže ho však nenašiel, svoj hnev si vyvŕšil na dieťati. „Predo mnou sa ocitol postrieľaný malý chlapec a ani nezaplakal. Bol ticho, kamenná tvár...Sú to silní ľudia“, hovorí Monika.   Afrika naučila mladú lekárku so skúsenosťou sveta modelingu zahodiť ustráchanosť, aspoň tak o tom hovorí. „Veci beriem tak, ako prídu“, hovorí. „Afričania sú pre mňa príkladom bezprostrednosti. Nesťažovali sa na to, čo nemajú. Tešili sa naopak z toho, čo majú. To ich robilo šťastnými“, hovorí Monika. „Toto by som si chcela zobrať do môjho života v Európe a zostať pri tom čo najdlhšie. Je to veľmi dobrá prevencia vyhorenia a životnej skepsy“.   Pandémia ako ťažké vytriezvenie z Afriky   Na Slovensko sa vrátila do situácie, keď nemocnice kolabovali pod náporom covidových pacientov....

Odkiaľ sa k nám dostal kapor a zemiakový šalát, ako vyzerala štedrá večera, ktorá pozostávala z dvanástich chodov, aj to, prečo boli mikulášske pochôdzky dňom očakávania nielen pre deti, ale aj mladé dievčatá, porozprávala v novom diele podcastu Generali Balans uznávaná etnologička.

Tento týždeň bude na pracoviskách Špecializovaného trestného súdu rušný a riešiť sa budú dôležité kauzy. V Pezinku sa pred senát podstaví Ján Kaľavský, bývalý policajt, šéf operatívcov v NAKA, ktorý podľa obžaloby z polície vynášal, a to vo veľkých kauzách. Protihodnotou mali byť peniaze, autá, ale aj okná na chalupu. V Banskej Bystrici zas pokračuje súd s jedným oligarchov z pozadia Smeru Jozefom Brhelom a spol v kauze Mýtnik, ktorá je o predražených IT službách. Všetko kauzy, ktoré hovoria o pokrivenom obraze krajiny so systémom „našich ľudí“. Téma pre kolegyňu z investigatívneho tímu Lauru Kellöovú.   Vojna v polícii a jej ústredný muž   Mal byť zdrojom informácií pre vyšetrovateľov Naka, informácie z polície však skôr vynášal a profitoval z toho. Príbeh Jána Kaľavského v jednej vete. Skončil s obžalobou z korupcie a zneužitia právomoci verejného činiteľa, prípad je pre sudcom Špecializovaného trestného súdu.   Pochybnosti vzbudzoval už pre svoj „raketový“ postup v Národnej kriminálnej agentúre, kde sa pomerne rýchlo stal šéfom operatívcov. Stalo sa to „bez toho, aby mal skúsenosti v operatíve“, opisuje Laura Kellöová.   Zvláštny postup policajnej inšpekcie   „Ak človek vypovedá o trestnej činnosti druhých, ale i seba, nedá sa racionálne vysvetliť, prečo tieto priznania o korupcii neboli postúpené Špeciálnej prokuratúre, ktorá túto korupciu rieši?“, pýta sa investigatívna reportérka.   „Je to zvláštne a dúfam, že generálna prokuratúra to preveruje, prečo sa takto zachovala či už krajská prokuratúra v Bratislave alebo zložka policajnej inšpekcie – tím Oblúk, ktorý vyšetruje vyšetrovateľov Čurillu a spol. na Naka“.   Niekdajší „kráľ“ IT biznisu   Na Špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici zas pokračuje hlavné pojednávanie v kauze Mýtnik. Je o predražených IT službách, pri ktorých mal štát podľa obžaloby prísť o vyše 40 miliónov eur.   Pozornosť vzbudzuje aj preto, že pred súdom stojí aj jeden z mecenášov a oligarchov z ekonomického pozadia Ficovho Smeru - Jozef Brhel.   Ako sa podpísali tieto kauzy pod stav krajiny? A vysporiadajú sa súdy s ľuďmi, ktorí ich organizovali?   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Tento týždeň bude na pracoviskách Špecializovaného trestného súdu rušný a riešiť sa budú dôležité kauzy. V Pezinku sa pred senát podstaví Ján Kaľavský, bývalý policajt, šéf operatívcov v NAKA, ktorý podľa obžaloby z polície vynášal, a to vo veľkých kauzách. Protihodnotou mali byť peniaze, autá, ale aj okná na chalupu. V Banskej Bystrici zas pokračuje súd s jedným oligarchov z pozadia Smeru Jozefom Brhelom a spol v kauze Mýtnik, ktorá je o predražených IT službách. Všetko kauzy, ktoré hovoria o pokrivenom obraze krajiny so systémom „našich ľudí“. Téma pre kolegyňu z investigatívneho tímu Lauru Kellöovú.   Vojna v polícii a jej ústredný muž   Mal byť zdrojom informácií pre vyšetrovateľov Naka, informácie z polície však skôr vynášal a profitoval z toho. Príbeh Jána Kaľavského v jednej vete. Skončil s obžalobou z korupcie a zneužitia právomoci verejného činiteľa, prípad je pre sudcom Špecializovaného trestného súdu.   Pochybnosti vzbudzoval už pre svoj „raketový“ postup v Národnej kriminálnej agentúre, kde sa pomerne rýchlo stal šéfom operatívcov. Stalo sa to „bez toho, aby mal skúsenosti v operatíve“, opisuje Laura Kellöová.   Zvláštny postup policajnej inšpekcie   „Ak človek vypovedá o trestnej činnosti druhých, ale i seba, nedá sa racionálne vysvetliť, prečo tieto priznania o korupcii neboli postúpené Špeciálnej prokuratúre, ktorá túto korupciu rieši?“, pýta sa investigatívna reportérka.   „Je to zvláštne a dúfam, že generálna prokuratúra to preveruje, prečo sa takto zachovala či už krajská prokuratúra v Bratislave alebo zložka policajnej inšpekcie – tím Oblúk, ktorý vyšetruje vyšetrovateľov Čurillu a spol. na Naka“.   Niekdajší „kráľ“ IT biznisu   Na Špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici zas pokračuje hlavné pojednávanie v kauze Mýtnik. Je o predražených IT službách, pri ktorých mal štát podľa obžaloby prísť o vyše 40 miliónov eur.   Pozornosť vzbudzuje aj preto, že pred súdom stojí aj jeden z mecenášov a oligarchov z ekonomického pozadia Ficovho Smeru - Jozef Brhel.   Ako sa podpísali tieto kauzy pod stav krajiny? A vysporiadajú sa súdy s ľuďmi, ktorí ich organizovali?   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

O pár dní si pripomenieme 33 rokov od udalostí zo 17. novembra 1989. Pre Františka Mikloška, ktorý bol dlhé roky súčasťou našej vrcholovej politiky je tento dátum významným dňom. Pôvodným povolaním je to matematik, pred svojou politickou kariérou pôsobil v Slovenskej akadémii vied a pre svoju príslušnosť k slovenskému disentu bol v osemdesiatych rokoch aj robotníkom. Dnes je to penzista, no je stále súčasťou nášho verejného života a diskurzu o aktuálnych témach. Hovoriť s katou Martinkovou bude aj tom, ako vyzerala politika na Slovensku kedysi a dnes, čo do jeho života priniesol zaslúžený odpočinok na penzii, o cestovaní, ktoré má rád i o tom, ako jeho život zmenilo manželstvo. | Tolkšou Hosť sobotného Dobrého rána pripravuje RTVS – Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Reláciu vysielame každú sobotu po 8. hodine.

Peter Ondrejovič zvaný Becko, niekdajší vrcholový horolezec, ktorý preliezol významné prvovýstupy v Tatrách a Dolomitoch bol hosťom Nočnej pyramídy. Moderuje: Kata Martinková Repríza relácie (13. 7. 2020) Tolkšou Nočná pyramída pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Nepúšťajte sa s ním do polemiky o logike. Vždy vás prevalcuje. Napriek varovaniu sa o to pokúsime. Stano Ščepán pozval do Nočnej pyramídy filozofa a logika Prof. Františka Gahéra, ktorý bol osem rokov rektorom Univerzity Komenského. Logicky má množstvo skúseností. No nielen z vysokoškolského prostredia ale napríklad aj z vinohradníctva. Tolkšou Nočná pyramída pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Kam sa uberáš Slovensko? Po rozhádanom a nevyužitom lete prichádza jeseň, keď Hegerovi zabuchol Sulík - pre Matoviča, aspoň tak to hovorí. A verejnosť zatiaľ nevypočutá očakáva odpovede na chlebové témy – v kontexte Putinovej vojny a správ o neúnosnom zdražovaní energií. O čom je politika na Slovensku a o čom by mala byť? Téma pre politického matadora – niekdajšieho predsedu parlamentu, predtým človeka disentu, ktorý o politike hovorí ako o službe.   Hosťom dnešného rannného podcastu je František Mikloško.   „Poviem úprimne, prvýkrát prežívam aj istú úzkosť“, tak reaguje na otázku, či sleduje koaličnú roztržku medzi Igorom Matovičom a Richardom Sulíkom.   Sám má s Igorom Matovičom osobnú skúsenosť. Ešte v roku 2012 totiž aktuálny minister financií, vtedy líder svojho OľaNO, posielal na detektor lži skupinu politikov okolo Vladimíra Palka, ktorých vtedy pozval na kandidátku svojho hnutia.   František Mikloško pripomína, že už vtedy bol Igor Matovič „človekom chaosu“ a „okamžitých nápadov“.   Niekdajší predseda parlamentu však okrem Igora Matovič viní za aktuálnu krízu aj parlamentný klub hnutia OľaNO.   „Predsa len oni vidia ten chaos a nechcú si ho priznať, radi by zostali na kandidátke celé štyri roky. No oni stratili zmysel pre štát, zmysel pre riešenie veľmi vážnych problémov. (…) Spolupatričnosť strane je falošnosť“, tvrdí Mikloško.   Má aj radu pre premiéra Eduarda Hegera: „Ak sa nevymaní z Matovičovho zovretia, pred dejinami akoby neexistoval“, tvrdí. „Heger by dnes mal vsadiť aj na spor s Matovičom, pre dobro Slovenska“, dopĺňa. Heger ho mal „pre dobro krajiny“ rovno odvolať z postu ministra financií.   „A keby to preňho hneď znamenalo koniec politickej kariéry, navždy zostane v premiérskom klube“ – dodáva.   „Pre mňa situácia dozrela, že to treba skončiť a uskutočniť predčasné voľby“, vidí riešenie súčasnej koaličnej krízy. Ficovmu Smeru pritom predpovedá osud Mečiarovho HZDS. „Síce bude silné vo voľbách, no postupne sa naň bude zabúdať a skončí ako HZDS“.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Kam sa uberáš Slovensko? Po rozhádanom a nevyužitom lete prichádza jeseň, keď Hegerovi zabuchol Sulík - pre Matoviča, aspoň tak to hovorí. A verejnosť zatiaľ nevypočutá očakáva odpovede na chlebové témy – v kontexte Putinovej vojny a správ o neúnosnom zdražovaní energií. O čom je politika na Slovensku a o čom by mala byť? Téma pre politického matadora – niekdajšieho predsedu parlamentu, predtým človeka disentu, ktorý o politike hovorí ako o službe.   Hosťom dnešného rannného podcastu je František Mikloško.   „Poviem úprimne, prvýkrát prežívam aj istú úzkosť“, tak reaguje na otázku, či sleduje koaličnú roztržku medzi Igorom Matovičom a Richardom Sulíkom.   Sám má s Igorom Matovičom osobnú skúsenosť. Ešte v roku 2012 totiž aktuálny minister financií, vtedy líder svojho OľaNO, posielal na detektor lži skupinu politikov okolo Vladimíra Palka, ktorých vtedy pozval na kandidátku svojho hnutia.   František Mikloško pripomína, že už vtedy bol Igor Matovič „človekom chaosu“ a „okamžitých nápadov“.   Niekdajší predseda parlamentu však okrem Igora Matovič viní za aktuálnu krízu aj parlamentný klub hnutia OľaNO.   „Predsa len oni vidia ten chaos a nechcú si ho priznať, radi by zostali na kandidátke celé štyri roky. No oni stratili zmysel pre štát, zmysel pre riešenie veľmi vážnych problémov. (…) Spolupatričnosť strane je falošnosť“, tvrdí Mikloško.   Má aj radu pre premiéra Eduarda Hegera: „Ak sa nevymaní z Matovičovho zovretia, pred dejinami akoby neexistoval“, tvrdí. „Heger by dnes mal vsadiť aj na spor s Matovičom, pre dobro Slovenska“, dopĺňa. Heger ho mal „pre dobro krajiny“ rovno odvolať z postu ministra financií.   „A keby to preňho hneď znamenalo koniec politickej kariéry, navždy zostane v premiérskom klube“ – dodáva.   „Pre mňa situácia dozrela, že to treba skončiť a uskutočniť predčasné voľby“, vidí riešenie súčasnej koaličnej krízy. Ficovmu Smeru pritom predpovedá osud Mečiarovho HZDS. „Síce bude silné vo voľbách, no postupne sa naň bude zabúdať a skončí ako HZDS“.   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Kancelárka je perfektný životopis o niekdajšej najmocnejšej žene sveta, Angele Merkelovej. Autorka Kati Martonová si vás svojím štýlom písania získa - evidentne sa dostala k mnohým informáciám a zákulisným príhodám, ktoré jej pomohli vykresliť portrét bývalej nemeckej kancelárky. Skvelé sú poznámky a príhody napríklad v súvislosti s Putinom, Macronom, Obamom, či Trumpom. Vypočujte si úryvok, číta Lucia Hurajová️. Viac o knihe TU: https://bit.ly/bit.ly/3GAC9AZ

(30.8.2021) V GC skupine sa väčšinou spalo a to otvorilo príležitosť pre veľké úniky. Zrazu sme sa cítili ako v roku 2014, po skvelých výkonoch brali etapy Bardet aj Majka. A QuickStep ukázal, že aj keď pokazí leadout, dokáže vyhrávať etapy. Hlavným mediálnym partnerom je magazín o cyklistike Cycling-Info.sk. Mediálny partner je RoadCycling.cz.

Na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského vyštudoval dejiny umenia. Pripravuje aj vysielanie internetového rádia Pyramída, v Rádiu Slovensko nedeľnú reláciu Bola raz jedna povesť. Niekdajší programový riaditeľ Rádia Twist aj Slovenského rozhlasu. Otec troch detí. Repríza relácie (14. 11. 2019). Moderuje: Kata Martinková. Tolkšou Nočná pyramída pripravuje RTVS - Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Štátna korupcia či bezzubosť zákonov? Otázka, ktorú otvára aktuálny prípad bezpečnostnej služby Lama.sk So štátnou Slovenskou poštou najnovšie uzatvorila rámcovú zmluvu za viac ako deväť miliónov eur na stráženie jej objektov. Niekdajší premiér a šéf Smeru Robert Fico to označil za „štátnu korupciu“, nakoľko za Lamou je vo vlastníckej štruktúre Ľudovít Makó, niekdajší šéf kriminálneho úradu Finančnej správy, ktorý dnes svedčí proti viacerým veľkým rybám vrámci káuz Očistec či Mýtnik. Náš Martin Turček z investigatívy Aktualít však prišiel s ďalšími zisteniami – z obchodu so štátnou Poštou profituje nielen Lama ale aj kontroverzný Bonul Bodorovcov. Naviac problémy im môže narobiť aj štátny register firiem obchodujúcich so štátom.   V druhej časti podcastu sa pozrieme na Deň obetí komunistikého režimu. Tri dekády po Novembri'89 si ho na Slovensku pripomíname prvýkrát.   „Vy máte moc,ale my pravdu“. Veta, ktorá prerástla v odkaz generáciám. Vyslovil ju väzeň komunistického režimu Silvester Krčméry, ktorého komunistická mašinéria súdila len preto, že ako medik e lekár pôsobil aj ako náboženský aktivista. Po troch rokoch vyšetrovacej väzby, z čoho strávil na samotke 14 mesiacov – dostal 14ročný trest za vlastizradu. Jeho veta o kontraste moci a pravdy zaznela práve 24. júna 1954 pred vojenským súdom v Trenčíne. A práve tento deň sa u nás prvýkrát v histórii slávi ako Deň pamiatky obetí komunistického režimu. Čo si ním pripomíname a prečo – na to sa pozrieme s Františkom Neupauerom, predsedom OZ Nenápadní hrdinovia a historikom Ústavu pamäti národa.   Moderuje Jaroslav Barborák.

Štátna korupcia či bezzubosť zákonov? Otázka, ktorú otvára aktuálny prípad bezpečnostnej služby Lama.sk So štátnou Slovenskou poštou najnovšie uzatvorila rámcovú zmluvu za viac ako deväť miliónov eur na stráženie jej objektov. Niekdajší premiér a šéf Smeru Robert Fico to označil za „štátnu korupciu“, nakoľko za Lamou je vo vlastníckej štruktúre Ľudovít Makó, niekdajší šéf kriminálneho úradu Finančnej správy, ktorý dnes svedčí proti viacerým veľkým rybám vrámci káuz Očistec či Mýtnik. Náš Martin Turček z investigatívy Aktualít však prišiel s ďalšími zisteniami – z obchodu so štátnou Poštou profituje nielen Lama ale aj kontroverzný Bonul Bodorovcov. Naviac problémy im môže narobiť aj štátny register firiem obchodujúcich so štátom.   V druhej časti podcastu sa pozrieme na Deň obetí komunistikého režimu. Tri dekády po Novembri'89 si ho na Slovensku pripomíname prvýkrát.   „Vy máte moc,ale my pravdu“. Veta, ktorá prerástla v odkaz generáciám. Vyslovil ju väzeň komunistického režimu Silvester Krčméry, ktorého komunistická mašinéria súdila len preto, že ako medik e lekár pôsobil aj ako náboženský aktivista. Po troch rokoch vyšetrovacej väzby, z čoho strávil na samotke 14 mesiacov – dostal 14ročný trest za vlastizradu. Jeho veta o kontraste moci a pravdy zaznela práve 24. júna 1954 pred vojenským súdom v Trenčíne. A práve tento deň sa u nás prvýkrát v histórii slávi ako Deň pamiatky obetí komunistického režimu. Čo si ním pripomíname a prečo – na to sa pozrieme s Františkom Neupauerom, predsedom OZ Nenápadní hrdinovia a historikom Ústavu pamäti národa.   Moderuje Jaroslav Barborák.

Sústredenie slovenskej hádzanárskej reprezentácie oživila v rámci teambuildingu návšteva slovenských šípkarov a následný turnaj, ktorý nezorganizoval nik iný, ako ďalší z bývalej úspešnej partie, ktorej členovia pôsobia v realizačnom tíme, František Šulc. Niekdajší najlepší kanonier Ligy majstrov v súčasnosti pôsobí ako manažér šípkarskej reprezentácie a v podcaste SZH prezradil, prečo sú basketbalisti lepší šípkari, než hádzanári, ako sa v Szegede preorientoval z ľavej spojky na strednú, prečo v tomto meste súperi neradi hrajú, že nezáleží na výške, ale na vôli, prečo je najväčšou motiváciou povedať mu, že sa niečo nedá, ako sa dá začať s hádzanou na vysokej škole a o pár rokov postúpiť na MS, z akého dôvodu sa nestal trénerom, prečo je základom kvalitnej reprezentácie kvalitná súťaž, prezradil recept, ako sa dostať do záverečnej nominácie trénera Kukučku, že dobrá partia je základom úspechu, prečo bude na ME kľúčový zápas s Litvou, a prečo sa treba držať filozofie, ktorá vychádzala na MS 2009 v Chorvátsku.

Vypočujte si novú športovú reláciu Fair Play. V jej prvej časti sa venujeme blížiacim sa hokejovým majstrovstvám sveta v Rige. Niekdajší reprezentant a súčasný kapitán Slovana Michal Sersen odhaduje šance tímu trénera Craiga Ramsayho, teší sa na jeho mladých členov i spomína na strieborný šampionát v roku 2012.

Stelesňoval normalizáciu, prezliekača kabátov, a nie veľmi šikovného politika. Miloš Jakeš si vraj nevedel napísať sám ani prejav. Niekdajší generálny tajomník Ústredného výboru KSČ Miloš Jakeš zomrel vo veku 97 rokov a články po jeho smrti ho nešetria. Hovoria primárne o netalentovanom komunistovi s malými intelektuálnymi schopnosťami. Nástupca Gustáva Husáka bol pred koncom roku 89 vylúčený zo strany. Svoje kroky obhajoval až do smrti. Zuzana Kovačič Hanzelová sa rozpráva s historičkou SAV Agátou Šústovou Drelovou.

Andrea Čelková; téma: Niekdajšia sláva Levického hradu