Podcasty ŠPORT.sk

Do najnovšej epizódy podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk s Marekom Marušiakom a Rastislavom Konečným prijal pozvanie bývalý hokejista a mládežnícky reprezentant Michal Mrázik. Kariéru musel ukončiť už vo veku 23 rokov zo zdravotných dôvodov, no dnes o tomto období dokáže hovoriť s nadhľadom. Najnovšie vydal knihu, v ktorej otvorene opisuje svoj život.Čo ho priviedlo k písaniu knihy? Ako sa vyrovnával s predčasným koncom hokejového sna? A čomu sa venuje dnes, keď je zrazu slobodnejší než kedykoľvek predtým?„Kniha už bola napísaná. Začal som ju písať asi 5 rokov dozadu. Po tom, ako som ukončil kariéru, som sa ju rozhodol vydať. Chcel som vedieť, či som ako človek schopný vydať knihu,” prezradil v podcaste na ŠPORT.sk rodák z Liptovského Mikuláša, ktorý svoju knihu vyslal do sveta v slovenskej aj anglickej verzii.V rozhovore sa vrátil aj k rozhodnutiu ukončiť kariéru, ktoré síce neprišlo zo dňa na deň, no nieslo so sebou veľkú vnútornú ťarchu. Hovoril o bolestiach, zraneniach, psychickej neistote aj o tom, ako sa musel naučiť prijať fakt, že sen, ktorý si vysníval ako malé dieťa, sa nenaplní tradičnou cestou.Výraznou témou boli aj formujúce momenty jeho mladosti. Od odchodu do Švédska v mladom veku cez pôsobenie v zámorí až po tragickú smrť Borisa Sádeckého, pri ktorého kolapse bol priamo na ľade. Priznal, že práve tieto skúsenosti ho najviac posunuli po ľudskej stránke a dali mu nový pohľad na život.Na záver podcastu sa vrátil aj k samotnému posolstvu svojej knihy, ktorú nevníma cez čísla či predaje. Dôležitejší bol pre neho ľudský rozmer a osobná skúsenosť. „Pre mňa malo zmysel pomôcť aspoň jednému človeku. Keď sa mi jeden ozval, cítil som, že to celé malo význam,” priznal úprimne. Knihu vníma ako symbolické uzavretie jednej životnej kapitoly a dôstojnú bodku za kariérou.

Slovenská hokejová extraliga má pred Vianocami odohraných 31 kôl. Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie) a Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) si tak pozvali do podcastu Trefné strieľanie bývalého hokejistu a experta JOJ Šport Martina Chovana a prebrali všetkých 12 tímov Tipsport ligy. Pozreli sa aj na to, ako to vyzeralo na každom štadióne na tribúnach.

Patrí medzi futbalistov, ktorí zanechali v najvyššej futbalovej súťaži na Slovensku svoj odkaz a rozhodne má na čo spomínať. V 65. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk sme sa pozhovárali s niekdajším ofenzívnym záložníkom Blažejom Vaščákom, s ktorým sme si pospomínali aj na slávne časy Petržalky z Ligy majstrov.Práve s mužstvom spoza Starého mosta totiž zažil jazdu, na ktorú sa spomína dodnes a Petržalka, v tom čase ešte FC Artmedia, ostáva aj naďalej jediným slovenským tímom, ktorému sa podarilo v hlavnej fáze Ligy majstrov vybojovať aspoň nejaké body.„Bielo-čierni” nielenže získali body, ale dokonca sa postarali o senzáciu, keď otočili zápas na pôde úradujúceho víťaza Ligy majstrov FC Porto zo stavu 0:2 a šokovali tým Európu. Nakoniec bola Artmedia len pár centimetrov od vyraďovacej fázy tejto prestížnej súťaže.Dnes 42-ročný bývalý futbalista si zaspomínal na svoje slávne časy, no vyjadril sa aj k súčasnému dianiu v Niké lige, k tomu, kto má podľa neho šancu obrať ŠK Slovan Bratislava o majstrovský titul, či má tréner Vladimír Weiss st. stále rovnaký „drive” ako za jeho čias v Petržalke a čo sa podľa neho slovenská futbalová reprezentácia má šancu prebojovať na MS 2026 v Kanade, USA a Mexiku.Viac sa už dozviete v poslednej tohtoročnej epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk, v ktorej sa futbalový redaktor Ján Jasenka porozprával s Blažejom Vaščákom.

Na zimnej olympiáde v Taliansku 2026 nás budú reprezentovať aj traja skialpinisti. Miestenku si vybojovali Rebeka Cully, Jakub Šiarnik a Marianna Jagerčíková, pozvanie do nášho Olympijského videocastu prijali prví dvaja menovaní. Rebeka Cully a Jakub Šiarnik prišli do nášho štúdia hneď po prílete z USA na Slovensko a porozprávali o súťažnom skialpinizme a celej kvalifikácii. Marianna Jagerčíková žije vo Francúzsku a bohužiaľ sa tak na natáčaní nemohla zúčastniť.Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.Čo sa dozviete v rozhovore?ako sa kvalifikovali na olympiáduže Jakub Šiarnik mal všetko vypočítanéako im pomohla česká smolaako funguje súťažný skialpinizmus?že sa ho snažia robiť atraktívny pre divákovže sa dá robiť aj na Pezinskej Babeaký je to finančne náročný šport a ako finančne fungujú

Lucia Szabová (27) je klenot slovenského MMA. Doposiaľ neporazená bojovníčka (10-0) je úradujúcou šampiónkou Oktagonu v bantamovej váhe (61,2 kg), vo svetovom rebríčku jej patrí 20. miesto. Môže sa stať prvou Slovenkou v UFC a po Ľudovítovi Kleinovi a Martinovi Budayovi treťou celkovo. Ešte predtým si však stanovila veľkú výzvu v Oktagone, túži sa stať šampiónkou aj v mušej váhe (56,7 kg). Nielen o tom hovorila v podcaste Staredown na ŠPORT.sk.Čo sa dozviete v rozhovore?Prečo ide o váhu nižšie a prečo sa toho zároveň obáva?Prečo nateraz odmieta UFC a kedy nastane správny čas?Ako vníma potenciálne zápasy s Pudilovou, Bledou a so Smolkovou?Uživí ju dnes MMA alebo potrebuje zadné dvierka?Prečo nemôže byť súčasťou Dukly, kým Attila Végh áno?Ako vyzerajú Vianoce Lucky Szabovej?

Jozef Golonka, jedna z najväčších legiend slovenského hokeja, sa v podcaste Góly z bufetu s Tomášom Prokopom a Marekom Marušiakom rozhovoril o neuveriteľných príbehoch zo svojej kariéry. Od ponúk z NHL cez stretnutia so svetovými lídrami až po takmer smrteľný úraz – rozhovor je plný momentov, o ktorých málokto vie.Jozef Golonka na úvod odhalil svoj vzťah k Nitre, kde strávil detstvo počas vojny a kde neskôr pomáhal budovať hokej. Spomína, ako s krompáčom v ruke stál pri stavbe prvej ľadovej plochy a ako neskôr vybojoval v Prahe 365 miliónov korún na postavenie krytej haly vo Zvolene. „Za to som dostal župan od Zvolena. To je pre mňa väčšia pocta ako niektoré iné veci,” povedal dojato.Najšokujúcejšie sú jeho spomienky na rok 1960, keď dostal ponuku z Toronta Maple Leafs. „Bol som prvý Európan, ktorý sa mal dostať do NHL, keď bolo len 6 klubov,” vysvetlil s tým, že v hokejovej Sieni slávy v Toronte má dodnes dres s číslom 19. Režim ho však nepustil a táto situácia sa opakovala každý rok. Jozef Golonka vtipne spomínal na kanadských „skautov”, ktorí mu dávali podpisovať prázdne papiere len preto, aby mali zaplatený výlet do Československa.Legendárny útočník otvorene hovoril aj o najtemnejšom momente kariéry – v roku 1962 sa po zákroku švédskeho hráča ocitol na pokraji smrti. „Mal som 34 kg, všetci ma odpísali,” spomína na 3,5 mesiaca v nemocnici, kde ho liečili na tuberkulózu, hoci išlo o zápal pohrudnice. Zachránilo ho až radikálne rozhodnutie lekárov. O rok neskôr už hral na olympiáde v Innsbrucku a Rusom dal 2 góly.Zaujímavé sú aj príbehy z medzinárodnej scény. Jozef Golonka rozprával, ako potriasol rukou anglickej kráľovnej, švédskeho kráľa aj prezidenta Richarda Nixona, ktorého musel opraviť, že nie je Slovinec, ale Slovák. „Tieto zážitky mi nikto nezoberie. Ľudia ponúkajú peniaze za tieto memorabílie, ale ja ich nepredám,” skonštatoval s hrdosťou.Kriticky sa vyjadril k aktuálnej situácii v slovenskom športe: „Protekcionizmus v športe neexistuje – buď vyhráš, alebo prehráš. A u nás sme sa naučili niečo iné.” Mrzí ho, že slovenské médiá nedostatočne pripomínajú velikánov hokeja a návštevnosť na zápasoch klesá.Jozef Golonka odhalil aj príbeh o neuznanom góle v Štokholme, ktorý mu neuznal legendárny rozhodca Josef Kompalla. „Ak by mi ten gól uznal, mal by som zlatú medailu,” povedal o stretnutí s Josefom Kompallom po rokoch v Garmisch-Partenkirchene.Dojemné sú spomienky na spoluhráčov – Jardu Holíka, Gusta Havla či Stana Mikitu, ktorý ho priamo na ľade prehovával, aby utiekol do Kanady. „Hovoril mi: ‚Budeme hrať spolu, budeme najlepší.' Ale ja som mal len pás na pančuchy a niečo k tomu,” spomína so smiechom na ich tajné stretnutie za zatvorenými dverami.„Žiletka”, ako znie prezývka Jozefa Golonka, chystá aj štvrtú knihu, v ktorej by chcel napísať veci, o ktorých doposiaľ mlčal. „Teraz už môžem povedať to, čo som predtým nemohol,” avizuje ďalšie šokujúce odhalenia.

Karol Wimmer, najúspešnejší mládežnícky tréner slovenského basketbalu posledných rokov, sa v podcaste Pod košom s Tomášom Kotlárikom rozhovoril o práci s talentmi, problémových rodičoch aj o tom, prečo projekt NextGen nedozrel. Rozhovor prináša otvorený pohľad do zákulisia výchovy basketbalových hviezd.Karol Wimmer, ktorý pravidelne od roku 2020 získava ocenenie najlepšieho mládežníckeho trénera v ankete Basketbalista roka, v úprimnom rozhovore vysvetlil, prečo je vzdelávanie trénerov jednou z najväčších výziev slovenského basketbalu. „Netreba veci preceňovať. Verím, že budú aj iní, ktorí preberú to žezlo,” hovorí skromne o svojich úspechoch.Zaujímavá je jeho analýza dnešných detí a rodičov. Karol Wimmer otvorene hovoril o fenoméne „helicopter parent” a „snowplow parent” – rodičov, ktorí neprimerane zasahujú do tréningového procesu. „Je to o nastavení pravidiel od začiatku. My ideme ‚old school' prístupom – aby to tie deti mali ťažké a museli sa niečím prehrýzť,” vysvetlil svoju filozofiu.Tréner Inter SB Akadémie odhalil aj zákulisie práce s talentmi. Priznáva, že nie každé dieťa má potenciál na profesionálnu kariéru, no všetci môžu byť v budúcnosti užitoční pre basketbal ako rodičia, sponzori, rozhodcovia či tréneri. „Talent je 5 %, všetko ostatné je o tom, kto ako chce pracovať,” skonštatoval pragmaticky.O Sebastiánovi Rančíkovi, ktorý dnes hrá v NCAA a má reálnu šancu dostať sa do NBA, hovoril Karol Wimmer s patričným nadhľadom: „Mal asi 14 rokov, keď povedal, že chce hrať v NBA. V lete mi už hovoril, že sa chce v nej udržať.” Tréner vysvetlil, prečo nechal Sebastiána Rančíka aj Timoteja Malovca dlho hrať na pozícii rozohrávača, hoci mohli kvôli výške hrať pod košom.Kriticky sa vyjadril k zrušeniu projektu NextGen, ktorý mal dať priestor najtalentovanejším slovenským tínedžerom v najvyššej súťaži. „Na Slovensko to nedozrelo. Pýtam sa, či je kvalita zahraničných hráčov v našej lige naozaj taká, že by im mladí Slováci nemohli konkurovať,” kladie otázku, ktorá rezonuje celým slovenským basketbalom.Karol Wimmer sa venoval aj problematike pozície rozohrávača, na ktorú muselo Slovensko naturalizovať hráčov zo zámoria. Vysvetľuje, že problém nie je len v technických zručnostiach, ale aj v charakterových črtách a líderskych schopnostiach, ktoré sa od mladých slovenských hráčov v nižších kategóriách dostatočne nevyžadujú.Zaujímavý je aj jeho pohľad na moderné trendy – od vplyvu sociálnych sietí na mladých hráčov cez obrovské finančné balíky v NCAA až po využívanie pokročilých technológií a dát v tréningovom procese. „Vymyslené je všetko, náš šport zaznamenal v silovej príprave a biomechanike obrovský pokrok,” vysvetľuje, ako sa sám vzdeláva.Na záver Karol Wimmer otvorene priznal, že minulý rok bol pre neho ťažký a uvažoval o konci. „Mal som dosť toho, čo sa dialo okolo, ale podarilo sa mi z toho vyhrabať,” hovorí o náročných momentoch v kariére.Rozhovor, ktorý moderuje Tomáš Kotlárik, poskytuje vzácny pohľad do práce človeka, ktorý formuje budúcnosť slovenského basketbalu a ktorého absolventi dnes hrajú aj na univerzitách v USA.

Slovenská hokejová reprezentácia má za sebou posledné prípravné zápasy pred olympiádou. Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie) a Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) si tak pozvali do podcastu Trefné strieľanie hokejistu Juraja Mikúša a spoločne predebatovali nielen skončený turnaj, no riešili najmä predpokladanú nomináciu a zostavu Slovenska na ZOH 2026. Spoločne si skúsili poskladať aj útoky.

Martin Buday bol po Ľudovítovi Kleinovi iba druhým Slovákom v UFC. V najprestížnejšej MMA organizácii dosiahol impozantnú bilanciu 7 víťazstiev a 1 prehra. Odišiel ako dvanástka rebríčka v ťažkej váhe. UFC s ním nepredĺžilo zmluvu, pretože víťazil na body a chýbali mu ukončenia pred limitom.Rozhodnutie organizácie kritizovali popredné svetové médiá, experti i bojovníci. Ich oči budú teraz upriamené na prvý Budayov krok po konci v UFC. Už 28. decembra ho na turnaji Oktagon 81 v pražskej O2 Aréne čaká súboj o titul v ťažkej váhe proti úradujúcemu šampiónovi Írovi Willovi Fleurymu.Tridsaťštyriročný ťažkotonážnik z Nitry cieli na dominantné víťazstvo, ktorým potvrdí, že patrí medzi svetovú špičku. V podcaste Staredown na ŠPORT.sk hovoril aj o tom, za akých podmienok si vie a naopak nevie predstaviť návrat do UFC.Čo sa dozviete v rozhovore?Ako spracoval koniec v UFC?Čo všetko skúšal, aby dostal novú zmluvu?Sklamal ho prístup UFC?Ako vnímal kritiku od slovenských fanúšikov?Proti exšampiónovi UFC nastúpil pár dní po smrti otca...Čo ho motivuje a čo chce ešte dosiahnuť v MMA?Bude Will Fleury jeho doposiaľ najťažší súper?Ako sa stavia k prípadnému návratu do UFC?

Hlavný rozhodca Peter Kráľovič pískol trikrát a jesenná časť Niké ligy sezóny 2025/26 je definitívne minulosťou. Aj pre tento rok máme na čele celkového pelotónu majstrovský ŠK Slovan Bratislava, a to napriek kríze, v ktorej sa aktuálne nachádza. Nielen o tom sme debatovali v 64. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk!Tretí adventný víkend nám zároveň uzavrel prvú časť sezóny 2025/26 v Niké lige a ani tento rok sme nemali núdzu o množstvo drámy, nečakaných prekvapení a veľa ďalšieho. Iný nebol ani tento víkend, počas ktorého sa na slovenských ligových štadiónoch odohralo 18. kolo našej najvyššej futbalovej súťaže.Po nej už vieme, že aj pre tento rok si môže najviac vychutnať zimný spánok ŠK Slovan Bratislava, aj keď konkurencia mu tento rok dýcha na chrbát oveľa viac ako po minulé sezóny. Nuž a na poslednom mieste nakoniec nebude tím FC Košice. Výberu Petra Černáka sa totiž na poslednú chvíľu podarilo odlepiť z dna a odsunúť tam Skalicu.Počas víkendového 18. kola Niké ligy sa toho udialo naozaj mnoho. O tých najdôležitejších veciach sa futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali v 64. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk s trénerom a bývalým skvelým ligovým futbalistom Tomášom Ďubekom.

Do novej epizódy hokejového podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk s Marekom Marušiakom a Rastislavom Konečným prijal pozvanie bývalý extraligový útočník, dnes 44-ročný veterán pôsobiaci v tretej najvyššej súťaži v drese HC Dukla Senica René Jarolín.Čo ho drží pri hokeji tak dlho? Ako zvláda kombináciu práce, rodiny, tréningov, zápasov a rekreačného futbalu? A prečo sa stal novým predsedom futbalového klubu v obci, kde trávi voľný čas?V podcaste na ŠPORT.sk rodák zo Skalice priblížil, že hoci už „päť rokov končí”, motivácia stále nehasne. V Senici pravidelne vtipkujú, či bude aj naďalej pokračovať, a kým dokáže strieľať góly či pomôcť prihrávkou, nevidí dôvod prestať. „Stále ma to baví. Je to síce amatérska liga, ale korčuľovať treba aj tam. Som rád, že sa popri práci aj hýbem,” hovorí s úsmevom.V rozhovore zároveň odkrýva aj svoj futbalový život. Popri hokeji hráva za TJ Družstevník Prietrž a od januára sa stal dokonca predsedom klubu. S manželkou pracujú na vynovení zázemia a snažia sa posunúť miestny futbal o krok vyššie.Reč prišla aj na syna, ktorý si síce príde pozrieť zápasy v Senici, no hokej ako divák veľmi neprežíva. Zato o to viac kritizuje. „On príde, pozrie a povie: ‚Mňa to nebaví.' On je takýto kritik. V sedemnástich rokoch už sa radšej bude túlať po meste,” smeje sa René Jarolín.V podcaste nechýbali ani úsmevné spomienky na roky v Skalici a na pamätné súboje s Popradom. Nezabudol ani na svoju pestrú hokejovú cestu po Európe. Zaspomínal si na pôsobenie v Edinburghu Capitals, kde zažil typický britský hokej s vášnivými fanúšikmi, ako aj na angažmány v ďalších kluboch na ostrovoch. Priblížil aj svoje obdobie v Marseille, ktorú dodnes označuje za jednu z najšpecifickejších zastávok kariéry.

V najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk privítali Julo a Muťo skúseného komentátora a dlhoročného televízneho novinára Miroslava Michalecha. Otvorene hovoril o svojich začiatkoch v televízii, fenoméne relácie Tango či o tom, ako sa za 3 dekády v médiách zmenil športový svet.Miroslav Michalech prezradil, že do televízie vstúpil ešte pred rokom 1989, keď sa venoval dokumentaristike. „Bol som tam pätnáste koleso na voze a keďže som vedel, že cez tie vtedajšie ikony sa nikam nedostanem, v podstate som robil dokumentaristiku,” spomína. Komentovať začal až po revolúcii a neskôr zakotvil v spravodajstve v TA3, kde pôsobí už dve desaťročia.Osobitne sa vrátil k reláciám Šport Extra a Tango, ktoré označil za vrchol svojej tvorivej kariéry. Na Tango spomína ako na fenomén, s ktorým „zaspával aj vstával”. Pripomenul obrovský záujem divákov, sponzorov aj tisíce korešpondenčných lístkov, ktoré v redakcii ručne spracúvali.Za najväčšie osobnosti slovenského futbalu 90. rokov označil trojicu Dušan Tittel, Ladislav Molnár a Marek Mintál, pričom vyzdvihol aj strelecké kvality Pavla Diňu. Podotkol, že hoci bolo toto obdobie často označované za „divoké deväťdesiatky”, realita podľa neho nebola až taká prehnaná, ako si ju dnes mnohí idealizujú.Silné spomienky má aj na cestovanie s reprezentáciou, najmä na unikátne turné v Južnej Amerike, ktoré by sa podľa neho dnes už nedalo logisticky zopakovať. S úsmevom vypichol, že v lietadlách sa vtedy ešte fajčilo.Osobnou srdcovkou zostávajú pre skúseného novinára majstrovstvá sveta 1994 v USA. V podcaste okrem iného opísal staré štadióny, improvizované podmienky aj nečakanú reakciu rádia Hlas Ameriky, ktoré ho pochválilo za jeho otvorenú kritiku. Pridal aj pár bizarných zážitkov, ako napr. stretnutie Slováka v Bostone, ktorý odkopíroval lístok na zápas až 6-krát.

V posledných týždňoch sa toho v extralige udialo viac než dosť. Najviac sa hovorilo o Martinovi Réwayovi a jeho (ne)konci v Liptovskom Mikuláši. V najnovšej časti podcastu Trefné strieľanie sa Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie) a Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) rozprávali s bývalým hokejistom Michalom Handzušom nielen o Réwayovi, ale aj o zapracovaní mladých hráčov do ligy, Brankovi Radivojevičovi či o Daliborovi Dvorskom, ktorého Michal Handzuš trénoval vhadzovania.

Čo hovorí o Niké lige fakt, že Slovan je na čele tabuľky, aj keď v posledných dvoch zápasoch nezískal ani bod? Aj o tom sme sa rozprávali v 63. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk.Niké liga je po 17. kole prakticky v polovici sezóny a víkendové kolo uzavrie jej jesennú časť. Na čele tabuľky je stále Slovan Bratislava pred DAC, ktorý sa cez víkend dostal pred Žilinu. Na MŠK čaká v najbližšom kole práve úradujúci šampión Slovan.Cez víkend sa odohrá priamy boj o hornú šestku – Michalovce privítajú Prešov. Nováčik môže v prípade víťazstva preskočiť svojho súpera a dostať sa do top 6.Futbalisti Ružomberka uspeli aj na pôde MŠK Žilina. Po víťazstve v dohrávke na ihrisku Slovana zdolali aj dovtedy druhý tím tabuľky, pre ktorý išlo už o druhú prehru v rade.Víkend priniesol opäť poriadnu dávku futbalových tém a v 63. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk sme ich rozobrali s futbalovým trénerom Norbertom Hrnčárom.

Vyhrala zlato na motošportovej olympiáde, má titul majsterky Slovenska či najrýchlejšej ženy zo svetového finále. Michaela Dorčíková začala s motoršportom netradične neskoro, no o to viac toho chce teraz dosiahnuť. Na natáčanie Olympijského videocastu cestovala 5 hodín autom a aj to brala ako tréning. Ako? Aj to sme sa jej okrem mnohého iného pýtali. Dozviete sa napr. aj to, prečo ženy vedia šoférovať a prečo patria do motoršportu.Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.Čo sa v rozhovore dozviete?ako vie trénovať počas bežného šoférovaniaako ideálne prejsť zákrutučo všetko robí a prečo je slalom podceňovaná disciplínaako ju prekvapili preteky na elektrickom autev čom je olympijská víťazkaako vníma F1 a čomu pomáhav čom spočíva jej práca manažérky a prečo kvôli nej premenovali ocenenieprečo ženy patria do motoršportu a prečo vedia šoférovaťčo ju vie najviac vytočiťkedy vzniká najviac krízových situácií

Tomáš Chrenko a Adam Nemec sa v podcaste Góly z bufetu na ŠPORT.sk podelili o svoje začiatky v nabitom kádri Nitry, porozprávali o tlaku z očakávaní a aj o tom, čo im radí Šimon Nemec, Adamov starší brat, z NHL.Keď majú dvaja útočníci spolu menej rokov ako jeden z moderátorov, no pritom patria k najsledovanejším talentom slovenského hokeja, je jasné, že ich príbeh stojí za pozornosť. Tomáš Chrenko a Adam Nemec si v premiérovom dvojrozhovore v Góloch z bufetu sadli k mikrofónu a otvorene porozprávali o svojej ceste k hokeju, súčasnosti aj blízkej budúcnosti, ktorá im môže zmeniť život.Ich hokejový príbeh sa začal na turnaji v Quebecu, kde sa ako 12-roční stretli prvýkrát. Odvtedy ich spája nielen ľad, ale aj školská lavica a nerozlučné priateľstvo. „Spolu sme nastúpili na tú istú školu, sme v rovnakej triede a pohybujeme sa všade spolu,” priznal Adam Nemec, ktorý prišiel do Nitry z Liptovského Mikuláša práve s vedomím, že bude hrať po boku Tomáša Chrenka.V rozhovore prezradili, ako zvládajú obrovskú konkurenciu v jednom z najsilnejších kádrov Tipsport ligy, prečo im nevadí, keď ich súperi podcenia, a ako sa cítia, keď proti nim nastúpia skúsení štyridsiatnici. „Starší hráči nás po zápase ešte potľapkajú a poprajú nám veľa šťastia v kariére,” opísal Tomáš Chrenko atmosféru medzi generáciami.Zatiaľ čo Tomáš Chrenko nesie ťažké bremeno známeho priezviska a už v 15 rokoch sa na sociálnych sieťach stretával so slovíčkom „protekcia”, Adam Nemec vyrastal v tieni staršieho brata Šimona, dvojky draftu NHL. Obaja mladíci však otvorene rozprávali o tom, ako sa s týmito očakávaniami vyrovnávajú a čo pre nich znamená podpora rodiny.Tomáš Chrenko sa priznal, že jeho otec je „megakritik”, zatiaľ čo Adam Nemec so smiechom dodal, že otec si všetku prísnosť vybil na staršom bratovi Šimonovi. Zaujímavé sú aj ich vzory – kým kreatívny center Tomáš Chrenko obdivuje Nathana MacKinnona a Williama Nylandera, Adam Nemec sa inšpiruje Jasonom Robertsonom.Obaja útočníci sa nachádzajú v predraftových rebríčkoch, no ich prístup k celej situácii prezrádza zrelosť. „Nenechávam sa tým tlačiť, snažím sa ďalej pracovať,” vyhlásil Tomáš Chrenko. Adam Nemec dodal, že cieľom nie je konkrétne kolo draftu. „Dostať sa tam je sen každého chlapca.”V najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu sa dozviete aj to, aké rady dostávajú od Šimona Nemca z NHL, prečo vypĺňali už vyše 10 dotazníkov od rôznych klubov, a či sa pri hraní NHL na playstation rozhodujú práve pre tie tímy, ktoré by ich mohli draftovať.Mladí Nitrania otvorene hovorili aj o minuloročnom striedaní medzi seniorským „áčkom”, juniorkou a Levicami v I. lige. Vysvetlili, prečo im každé prostredie dalo niečo iné, a ako im táto skúsenosť pomohla adaptovať sa na extraligu.Pred blížiacim sa MS v hokeji do 20 rokov priznali, že na predchádzajúcich šampionátoch „osemnástky” ich všetci podceňovali ako „slabý ročník”, no práve súdržnosť partie im pomohla dostať sa medzi najlepšie tímy. Teraz idú po tom, čo im doteraz ušlo – po medaile.Najnovšia epizóda podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk je plná úprimných odpovedí, humoru aj momentov, keď mladí hokejisti ukázali, že aj vo veku 18 rokov dokážu zvládať tlak Tipsport ligy a očakávania spojené s draftom NHL.

Prezident Slovenskej basketbalovej asociácie (SBA) Michal Ondruš sa vo videopodcaste Pod košom s Tomášom Kotlárikom rozhovoril o transformácii slovenského basketbalu, kontroverznom rebrandingu Interu na Slovan a o ambíciách dostať reprezentácie na veľké podujatia. Rozhovor prináša pohľad do zákulisia najdôležitejších rozhodnutí posledných mesiacov.Michal Ondruš po viac ako dvoch rokoch vo funkcii prezidenta SBA bilancoval, čo sa podarilo a čo ešte potrebuje zlepšiť. Najväčší dôraz kladie na vzdelávanie trénerov, ktorých podľa neho Slovensko potrebuje výrazne viac. „Iba inteligentný a dobrý tréner môže vychovať dobrého hráča,” vysvetľoval svoju víziu systematickej práce s mládežou.Osobitne zaujímavá je jeho obhajoba kontroverznej transformácie Interu Bratislava na BC Slovan. Michal Ondruš priznal, že komunikácia rebrandingu mohla byť lepšia, no zdôrazňuje stabilitu a dlhodobú víziu nového majiteľa. Zároveň odhaľuje, že Slovan má najvyššie ambície – v najbližších rokoch chce pravidelne hrať Ligu majstrov.Prezident SBA otvorene hovoril aj o naturalizácii hráčov. Kyra Lambertová už obliekla reprezentačný dres, David DeJulius by mal byť čoskoro k dispozícii mužskému tímu. Michal Ondruš objasnil kritériá výberu naturalizovaných hráčov a prečo je dôležité nájsť ten správny profil.Veľká pozornosť patrí aj mladým talentom v NCAA. O Sebastiánovi Rančíkovi hovoril s veľkým presvedčením: „Dávam mu veľkú šancu dostať sa do NBA. Je absolútne moderný hráč pre dnešný basketbal.”V rozhovore sa dozviete aj o plánoch na organizáciu veľkých podujatí na Slovensku. SBA síce neuspela s kandidatúrou na ženský Eurobasket 2027, no v lete 2026 privíta v Bratislave chlapčenské ME do 20 rokov. Michal Ondruš to vníma ako dôležitý krok k ešte väčším projektom.Šéf slovenského basketbalu neskrýval ani problémy. Priznáva, že Slovanu nevyšli letné posily a skauting nefungoval podľa predstáv. Otvorene hovoril o procese prebudovania kádra a o tom, že klub potrebuje trpezlivosť na zohratie nových hráčov.Zaujímavé sú aj jeho osobné momentky – spomienky na hráčske časy, úvahy o trénerských ambíciách, ktoré opustil kvôli funkcionárskej ceste, či debaty o basketbale s dvomi synmi, ktorí taktiež hrávali na reprezentačnej úrovni.Rozhovor, ktorý moderuje Tomáš Kotlárik, poskytuje komplexný pohľad na súčasný stav slovenského basketbalu očami človeka, ktorý má tento šport v rukách a rozhoduje o jeho smerovaní.

Čo vypovedá o najvyššej slovenskej futbalovej súťaži, keď je majstrovský ŠK Slovan Bratislava späť vo vedení v tabuľke napriek tomu, že má výkonnostne ďaleko od ideálu a má ešte aj zápas k dobru? Aj o tom sme sa porozprávali v 62. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk.Niké liga má za sebou 16. kolo a po doklepnutí dvoch dohrávaných stretnutí uzavrie svoj prvý polčas. Najbližšie k zimovaniu na čele má už tradične ŠK Slovan Bratislava, ktorý sa po uplynulom víkende dostal do vedenia pred MŠK Žilina a v stredu ešte dohrá odložené 10. kolo s MFK Ružomberok.To isté platí aj pre FC Spartak Trnava, ktorý sa v rovnaký deň predstaví na pôde FK Železiarne Podbrezová, rovnako v dohrávke odloženého 10. kola. Po tom 16. sa však nezmenilo meno tímu na dne ligového pelotónu, kde naďalej ostáva FC Košice, avšak zmena sa dotkla predposledného MFK Skalica.Na Letňáku totiž po vyše roku a pol skončil český tréner David Oulehla. Je to už šiesty koniec českého kormidelníka v aktuálnom ročníku Niké ligy a „posledným mohykánom” ostáva Ondřej Smetana v MFK Ružomberok. Zaujali takisto dva veľké a jedinečné návraty, konkrétne Lukáša Pauscheka späť na Tehelné pole, ale už v pozícii hráča súpera, a Idjessiho Metsoka po polročnom odstavení na vedľajšiu koľaj.Víkendové kolo prinieslo opäť množstvo tém a v 62. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk sme sa o všetkom podstatnom porozprávali s odborníkom a niekdajším skvelým útočníkom Tomášom Majtánom (38).

Do najnovšej epizódy hokejového podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk s Marekom Marušiakom a Rastislavom Konečným prijal pozvanie bývalý slovenský reprezentant, expert TV JOJ Šport a výkonný riaditeľ novovzniknutého klubu HK Malacky Michal Hudec.Ako spomína na svoje hokejové začiatky v Slovane? Čo mu dala medaila z juniorských majstrovstiev sveta 1999 či sezóna v USHL? A aké ambície má pri budovaní úplne nového projektu na Záhorí?V podcaste na ŠPORT.sk bývalý hokejový útočník priblížil, ako sa jeho hokejový príbeh začal už v detstve, keď ako 6-ročný prišiel domov s tým, že chce hrať hokej. V Slovane rýchlo rástol a v juniorke sa stal kapitánom. „Mojím snom bolo, že raz budem sedieť v strede tímovej fotky ako kapitán Slovana. Nesníval som o NHL,” priznal.Silným momentom jeho kariéry boli MS do 20 rokov v roku 1999. Michal Hudec sa na turnaj dostal ako náhradník po zranení Petra Fabuša, no napokon zažil nezabudnuteľný šampionát. „Dodnes ma mrzí semifinále s Rusmi, že sme nešli až do finále. Z 0:3 sme to stiahli na 2:3 a tretiu tretinu sme ich drvili,” zhodnotil.V období, keď pôsobil v Českých Budějoviciach, si zahral aj svoje jediné seniorské majstrovstvá sveta v Rige 2006. Na turnaj sa dostal ako trinásty útočník a neskôr sa dočkal aj gólu. „Bol som rád, že som tam bol aspoň raz,” dodal.Silnú stopu zanechal aj v Banskej Bystrici, kde bol kapitánom. Do klubu prišiel v čase, keď nemal žiadny angažmán a po problematickej sezóne v Česku. Po úspešnej sezóne sa vrátil do Slovana, no neprebojoval sa do zostavy KHL, a tak zamieril späť do Bystrice.Aktuálne je okrem iného aj výkonným riaditeľom nového hokejového klubu HK Malacky: „Je to veľká výzva. Chcem vytvoriť zdravé prostredie, kde budeme komunikovať a hovoriť pravdu. Chcem tomu dať iný level fungovania mládežníckeho klubu.”

V najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk privítala dvojica Julo a Muťo Júliusa Sauera, otca slovenských reprezentantov Lea a Maria Sauerovcov. Otvorene hovoril o tom, aký je pocit vychovať dvoch hráčov, ktorí si plnia svoj futbalový sen. V rodine sa športu venovali prirodzene, obaja rodičia študovali na FTVŠ a futbal bol súčasťou ich detstva.Július Sauer priznal, že reprezentácia bola pre chlapcov ešte v roku 2016 „sen v plienkach”, no postupne sa z neho stala realita. Za dôležitý moment považuje rozhodnutie odísť zo Slovana do Žiliny v takom mladom veku. Hoci to v tom čase pôsobilo netradične, dnes je presvedčený, že to bol správny krok.Chlapci sa rýchlo osamostatnili, cestovali sami, bývali na internáte a získali podľa neho „školu života”, ktorá im neskôr uľahčila aj zahraničné pôsobenie. „Bolo to náročné, ale spätne vidím, že im to strašne pomohlo,” dodal.Keď sa objavila ponuka Feyenoordu pre Lea, odlúčenie už neriešili tak dramaticky. Zvyk z akadémie im pomohol a prestup prebehol hladko. Július Sauer priblížil, že záujem klubu vznikol na mládežníckych majstrovstvách Európy v Eindhovene, kde Leo zaujal šéftrénera skautov.Prestup sa dotiahol po niekoľkých mesiacoch a výrazne mu pomohol aj príchod Dávida Hancka. „Keď sa Leo dostal prvýkrát do ‚áčka', tak už tam Dávid bol a vtedy mu obrovsky pomohol,” vysvetlil.Július Sauer podrobnejšie opísal aj prestup Maria do Toulouse. Podľa jeho slov išlo o dlhé a náročné rokovania, no francúzsky klub vidí v mladom Slovákovi veľký potenciál. Mesto aj prostredie ho milo prekvapili a pozitívne hodnotí aj dôveru, ktorú Mario dostal v úvodných zápasoch.Július Sauer sa v rozhovore okrem iného vyjadril aj k domácej najvyššej futbalovej súťaži, kde za najväčší problém označil návštevnosť. Podľa neho máme množstvo talentov, no prázdne tribúny brzdia výkony aj atmosféru ligy.

Legenda slovenského basketbalu Radoslav Rančík sa v podcaste Pod košom s Tomášom Kotlárikom rozrozprával nielen o minulosti, ale najmä o súčasnosti a budúcnosti basketbalu na Slovensku. Rozhovor je plný pikantných spomienok, ostrých názorov aj cenných rád pre mladých hráčov.Radoslav Rančík v úprimnom rozhovore vysvetlil, prečo už nehrá basketbal ani na rekreačnej úrovni a čo ho odradilo od mestskej ligy. Kriticky sa vyjadril k mentalite slovenských hráčov, ktorí podľa neho v konfrontácii so zahraničnými súpermi často prejavujú „malomeštiactvo”.Osobitne zaujímavé sú jeho postrehy k reprezentačným témam. Chválil ženskú reprezentáciu za energiu v novembrových kvalifikačných zápasoch a hovorí o šanciach mužského tímu pred predkvalifikáciou ME 2029. Nezabudol ani na mladé talenty – o synovcovi Sebastiánovi Rančíkovi, ktorý v NCAA dáva priemerne 15 bodov, hovoril ako o potenciálnom adeptovi na NBA.Zaujímavý je aj jeho pohľad na domáce klubové úspechy. Prievidzu a Levice pochválil za systematickú prácu a marketingovú komunikáciu, zároveň sa však kriticky vyjadril k spôsobu, akým prebehla transformácia Interu Bratislava na Slovan.Radoslav Rančík odhalil aj jednu pikantnosť zo svojej kariéry – ako ho v minulosti hľadal Interpol kvôli autu od poľského klubu, ktorý mu nezaplatil. Spomínal aj na časy na Ukrajine, kde prezident klubu po prehre strhol hráčom 15 % z platu.V závere rozdával mladým hráčom rady, ktoré vychádzajú z jeho bohatých skúseností. Dôraz kladie na „inštinkt zabijaka” a na to, aby každý tréning brali ako zápas.Rozhovor, ktorý moderuje Tomáš Kotlárik, ponúka unikátny pohľad jednej z najvýraznejších osobností slovenského basketbalu na súčasné dianie na domácej i zahraničnej scéne.

Hokejová extraliga sa prehupla do svojej druhej tretiny základnej časti. V posledných týždňoch sme boli svedkami viacerých zaujímavostí. V novej časti Trefného strieľania sa Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie), Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) a bývalý hokejista a expert JOJ Šport Martin Kalináč pozreli na otázku o budúcnosti hokeja v Michalovciach, odchod Tommiho Hämäläinena z Trenčína či pohodovú atmosféru v Košiciach a zdvíhajúci sa Poprad.

Posledná reprezentačná prestávka tohto kalendárneho roka je za nami a najvyššia futbalová súťaž na Slovensku sa prehupla už do 15. kola. Aj po tomto víkende ostáva vo vedení Niké ligy MŠK Žilina a na opačnom konci beznádejne sedí FC Košice. O tom najpodstatnejšom sme podebatovali v 61. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk.Divoké zemetrasenie v Košiciach, otrasy zaznamenali aj v Spartaku Trnava, zmráka sa už aj nad Skalicou a čoraz menej slnečných lúčov vidieť aj nad ružomberským Čebraťom. K viacerým zásadným rozhodnutiam prišlo na ligovej scéne krátko pred novembrovou reprezentačnou prestávkou a ich následky sme mali možnosť vidieť aj po nej, keď sa znovu roztočil ligový kolotoč.FC Košice hostil FC Spartak Trnava (1:2) a na lavičke oboch mužstiev sme videli nové mená v pozícii hlavného trénera, ktoré dočasne nahradili dvojicu Čechov Františka Straku, resp. Michala Ščasného. Tí sa pridali ku krajanom Petrovi Rumanovi, Jaroslavovi Hynekovi a Romanovi Skuhravému, ktorí sa v aktuálnom ročníku museli porúčať zo svojich pozícií.Súboj v Košickej futbalovej aréne pútal z tohto hľadiska azda najviac, avšak 15. kolo Niké ligy prinieslo opäť množstvo ďalších zaujímavostí.O všetkom podstatnom sa futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali v 61. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk s trénerom a futbalovým odborníkom Otom Brunegrafom, ktorý v minulosti pôsobil aj na lavičke slovenskej reprezentácie po boku Čecha Pavla Hapala.

V paralyžovaní nie je základom vášho úspechu len dobrý výkon na svahoch, ale aj rozhodnutie lekárov. Alexandra Rexová je 20-ročná slovenská paralyžiarka so zrakovým znevýhodnením, ktorej lekári pri posudzovaní jej stavu na preteky tvrdia, že vidí lepšie ako vidí. V Olympijskom videocaste hovorí o bizarnostiach, ktoré zažila pri kontrole a celkovo o nespravodlivosti v parašporte. Dozviete sa však aj, prečo je jej vzor Milada Horáková a prečo si založila vlastný podcast.Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.Čo sa v rozhovore dozviete?prečo si založila vlastný podcast a kto jej vysnívaný hosťprečo je jej vzor Milada Horákováže ju viac posúva kritika ako pochvalači vie samú seba pochváliťprečo sa vyjadruje aj k celospoločenským témamo nespravodlivosti v parašporteako bizarne jej určili, že vidí lepšie ako naozaj vidíako sa jej lekár pýtal, ako sa píše jej diagnózaprečo študentov nezaujíma naša história

Kvalifikácia o postup na MS vo futbale 2026 je na konci. Slovensko ju ukončilo výhrou so Severným Írskom a debaklom v Nemecku. Postúpilo tak do baráže, v ktorej sa stretne doma s Kosovom a ak postúpi, tak taktiež doma s lepším z dvojice Turecko - Rumunsko. Ako hodnotiť kvalifikáciu? Mali by sme hodiť prehru s Nemeckom za hlavu? Prečo v závere striedal Pekarík? Ako robí Calzona nomináciu? Aj to sa dozviete v podcaste Z redakcie od futbalových redaktorov ŠPORT.sk Erika Farkaša a Jána Jasenku.Čo sa dozviete v rozhovore?ako sme (ne)zvládli zápasy so Severným Írskom a Nemeckomako by sme mali zobrať debakel z Nemeckaprečo v závere nastúpil Pekarík?prečo máme problém odohrať dva výborné zápasy za sebouako sa pozerať na Calzonove nominácie a čo by mohol robiť inakako dopadol žreb barážeako sa pozerať na Kosovoaká veľká výhoda bude domáce prostredie

Slovenský futbalový tréner Adrián Guľa otvorene prehovoril o svojej prvej sezóne v lotyšskom tíme FC Riga, kde hneď v úvodnom ročníku doviedol klub po štyroch rokoch k vytúženému majstrovskému titulu. V exkluzívnom rozhovore v podcaste Striedame! na ŠPORT.sk odhalil nielen detaily zo zákulisia úspešnej sezóny, ale aj momenty, keď musel zvažovať svoj odchod.Adrián Guľa neskrýva, že úvod v Rige bol dramatický. Po prvých štyroch zápasoch mal bilanciu 1 výhra, 2 remízy, 1 prehra. „Ešte som nebol ani vybalený. Býval som na akadémii,” priznáva otvorene tréner, ktorý do projektu išiel s jasným poslaním - vyhrať titul alebo odísť.Situácia bola natoľko vyhrotená, že s manažmentom klubu si museli nanovo nastaviť pravidlá spolupráce. „Dostali sme to na hranu a z nej sme sa potom odrazili do pozitívna, ale naozaj to bolo na hrane,” vysvetľuje 50-ročný kouč, ktorý v kluboch ako Plzeň či Dunajská Streda nebol zvyknutý na takýto typ riadenia.Po zvládnutí úvodnej krízy prišla nevídaná dominancia. Riga zaznamenala 15 víťazstiev po sebe a celkovo 31 zápasov bez prehry. Ako sa to podarilo? Adrián Guľa odhalil svoju filozofiu budovania tímu: „Vnímam hráčov ako ľudí, ako partnerov. Disciplína, charakter a dobrá mentalita plus silný team spirit.”Zaujímavou súčasťou rozhovoru je pohľad do fungovania klubu s hráčmi z 10 rôznych národností - od Peru cez Ghanu až po Ukrajinu. „Medzi hráčmi sa rozpráva minimálne tromi jazykmi,” opisuje Adrián Guľa prostredie, kde angličtina, španielčina aj francúzština tvoria každodenný komunikačný mix.Šokujúcim odhalením je finančné nastavenie klubu: „Pätnásť víťazstiev za sebou a jednoducho nula. Čistá nula.” Prémie boli viazané výlučne na konečný výsledok - zisk majstrovského titulu.Tréner sa venoval aj neúspešnému pokusu prebojovať sa do skupinovej fázy európskych pohárov, kde Rigu vyradila pražská Sparta. Zároveň načrtol víziu klubu do budúcnosti a hovoril aj o tom, čo by ho presvedčilo na odchod z Lotyšska.V rozhovore Adrián Guľa neskrýval ani emócie po nedávnom vysokom debakli slovenskej reprezentácie, v ktorej s hráčmi má osobné vzťahy z predchádzajúcich pôsobení.Celý rozhovor prináša úprimný pohľad na život trénera v zahraničí, fungovanie moderného futbalového klubu pod vedením ruského investora Sergeja Lomakina a detaily z prostredia lotyšskej ligy, o ktorej sa na Slovensku vie len málo.

Slovenskí futbalisti obsadili v kvalifikácii na MS 2026 druhé miesto a o postup na svetový šampionát zabojujú v marcovej baráži. Uplynulú kvalifikáciu i ostatné aktuálne témy okolo reprezentácie hodnotí v podcaste Okom odborníka na ŠPORT.sk dlhoročný futbalový expert a bývalý prezident Únie futbalových trénerov Slovenska Ladislav Borbély.Témy rozhovorudebakel 0:6 od Nemeckazhodnotenie kvalifikácie z hľadiska výsledkov i herného prejavunapreduje reprezentácia pod trénerom Calzonom?čo sú momentálne najväčšie problémy národného tímu?čo s problematickým postom pravého obrancu?spravil David Strelec zlý prestup?aký je potenciál Lea Sauera?čo by odkázal nespokojným fanúšikom?

Súčasťou II. najvyššej futbalovej ligy sú po dlhých šiestich rokoch čakania a aj keď sa im podarilo dostať späť „administratívne”, rozhodne nie sú len do počtu. Práve naopak, FK Inter Bratislava plní v spomínanej súťaži dôstojnú úlohu.Aká je však spokojnosť po jesennej časti, v ktorej sa „žlto-čiernym” podarilo prepracovať až do 4. kola Slovnaft Cupu? Čo by mohla priniesť zimná prestávka a čo bude pre staronového účastníka II. ligy uspokojujúcim cieľom? Aj o tom sa futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali v 60. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk s trénerom bratislavského Interu Mariánom Šarmírom.S niekdajším kormidelníkom ŠKF Sereď a FC Spartak Trnava, teda klubov, ktoré viedol aj v najvyššej súťaži, sme takisto v stručnosti podebatovali aj o dianí v Niké lige, ako vníma aktuálne trnavské rozpoloženie a či sa konečne nájde niekto, kto to dokáže majstrovskému Slovanu Bratislava strpčiť v boji o titul.

Žilinský brankár Roman Rychlík prišiel do podcastu suSPEAK s Marekom Marušiakom a Rasťom Konečným s príbehom, ktorý by mal poznať každý slovenský športový fanúšik.V podcaste na ŠPORT.sk sa 24-ročný gólman otvorene rozhovoril o boji s diabetom 1. typu, ktorý mu diagnostikovali v 13 rokoch. „Prvá veta doktorky bola, že nemôžem hrať hokej, že s tým sa mám rozlúčiť,” spomína Roman Rychlík na moment, ktorý mohol ukončiť jeho kariéru skôr, než sa poriadne rozbehla.Namiesto toho sa však začala cesta plná sebadisciplíny a sebapoznávania. Trebišovský rodák, ktorý začínal na zamrznutom rybníku v mestskom parku, sa prepracoval až do extraligy a dnes patrí medzi najstabilnejších slovenských brankárov. V otvorenom rozhovore vysvetlil, ako vyzerá jeho každodenný režim s podávaním inzulínu štyrikrát denne a prečo sú zápasové dni pre diabetického športovca extrémnou výzvou.Roman Rychlík podrobne opísal, ako stres a adrenalín pred zápasom robí jeho telo inzulínovo rezistentným a ako sa snaží udržať psychickú pohodu, pretože práve tá zásadne ovplyvňuje hladinu cukru. Hovoril aj o tom, ktorí hokejisti z NHL s rovnakým ochorením sú pre neho vzorom a inšpiráciou, že sa dá fungovať aj na najvyššej úrovni.V podcaste si spomenul aj na kurióznu situáciu zo začiatku kariéry, keď mal za jednotku a zároveň svojho agenta Tomáša Vošvrdu. Roman Rychlík vysvetlil, prečo v tom nevidel problém a ako táto netradičná situácia vyzerala zvnútra šatne. Zaujímavosťou je aj fakt, že chytá s lapačkou v pravej ruke, čo v rozhovore vtipne rozobral spolu s moderátormi.Dnes je súčasťou jednej z najsilnejších brankárskych trojíc v extralige po boku Connora LaCouveea a Andreja Košarišťana. Roman Rychlík ponúkol v suSPEAKu úprimný rozhovor o tom, že limity sú často len v našej hlave a stačí ich neprijať.

Do podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk prijal pozvanie Dávid Romaňák, slovenský hokejový reprezentant a opora HK Spišská Nová Ves. Pred štyrmi rokmi pomohol klubu k návratu medzi slovenskú elitu a dnes patrí medzi jeho najspoľahlivejších obrancov. Na MS v hokeji odohral zatiaľ jeden duel, no aj táto skúsenosť mu pomohla posunúť sa ďalej v kariére.Úvod sezóny na Spiši sa však nevyvíjal podľa predstáv. Tím sa po slabšom štarte snažil nájsť správny rytmus a nadviazať na výkony z minulého ročníka. Dávid Romaňák priznáva, že mužstvo prešlo zmenami, no verí, že z reprezentačnej prestávky sa vráti silnejšie: „Úvod sme mali asi najhorší odkedy sme postúpili do extraligy. Prišlo k výmenám hráčov a zmenil sa aj tréner, ale už v posledných zápasoch bolo vidieť progres.”V tíme Spišskej Novej Vsi si vybudoval pevné miesto najmä spoľahlivou a poctivou hrou. Jeho úloha nespočíva v strieľaní gólov, ale v práci, ktorú fanúšik často nevidí – v defenzíve, pri oslabeniach a v detailoch, ktoré taktiež rozhodujú o výsledku zápasu. Aj vďaka tejto zodpovednosti patrí medzi najvyťaženejších hráčov mužstva.Reprezentačný dres si váži o to viac, že jeho cesta medzi najlepších nebola jednoduchá. Ako mladší nepatril medzi najväčšie talenty a dokonca prežil obdobie, keď nedostával príležitosť ani v kategórii o rok mladších hráčov. „Bol som hráč, ktorý nehral v mládeži skoro vôbec, dokonca som bol preradený k o rok mladším chlapcom a ani tam som niekedy nehrával,” spomína. Práve vtedy sa v ňom zlomilo odhodlanie niečo zmeniť a začal hľadať spôsoby, ako sa zlepšiť, trénoval navyše a nastavoval si ciele, ktoré si každý deň plnil.Okrem hokeja sa zaujíma aj o technológie a analytiku. V minulosti študoval informatiku a dodnes ho fascinuje dátová stránka športu. Po kariére by si vedel predstaviť práve prácu pri analýze výkonov a moderných hokejových dát.

Máme za sebou prvú reprezentačnú prestávku a tri z piatich prípravných zápasov slovenských hokejistov pred olympiádou v Miláne. Ako Slováci obstáli na Nemeckom pohári? Kto si vybojoval olympijskú miestenku a nad kým visí otáznik? V novej časti Trefného strieľania Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie), Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) a hokejista Juraj Mikúš vyskladali aj nomináciu brankárov a obrancov.

Najvyššia slovenská futbalová súťaž si teraz dáva prestávku, pretože k slovu sa tentoraz dostane reprezentácia, no víkendové 14. kolo Niké ligy nám prinieslo viac než dosť. O tom najpodstatnejšom sme v 59. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk debatovali s Petrom Ďurišom.Na čele ostáva naďalej vo výbornej forme hrajúci MŠK Žilina, ktorému skvelo sekunduje majstrovský ŠK Slovan Bratislava, pričom „belasí” majú stále zápas k dobru. Najlepšej dvojičky sa pevne drží DAC 1904 Dunajská Streda, nuž a na opačnom konci ligového pelotónu sa naďalej nachádza FC Košice. V tomto mužstve tento víkend prvýkrát zazneli slová o hrozbe zostupu z ligy!V poradí 14. kolo Niké ligy prinieslo naozaj veľké množstvo zaujímavostí, o ktorých sa futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali v 59. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk so známym futbalovým odborníkom Petrom Ďurišom.

Zimné olympijské hry v Taliansku 2026 sa nezadržateľne blížia, otvárací ceremoniál sa uskutoční už 6. februára a bude poriadne nezvyčajný. Prečo? Aj o tom hovoril športový riaditeľ SOŠV a vedúci výpravy na ZOH Roman Buček v Olympijskom videocaste. Pýtali sme sa ho na viacero špecifík tejto olympiády, ktorá je mimoriadne roztiahnutá po celom severnom Taliansku. Dozviete sa tiež, ako mešká hokejová hala a dokedy má Petra Vlhová čas rozhodnúť sa, či sa predstaví pod piatimi kruhmi.Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.Čo sa v rozhovore dozviete?za čo všetko je zodpovedný vedúci výpravy olympiádyči je olympiáda v Miláne náročnejšia ako covidováo špecifickom otváracom ceremoniáliako sa vyberajú vlajkonosičiaká náročná bude logistikaprečo nebudú mať športovci až takú olympijskú atmosféruako je na tom hokejová halakoľko športovcov by sme mohli maťaké náročné je riešiť povolené počty ľudídokedy má Petra Vlhová čas dať vedieť, či pôjde na olympiádu

Počas prvej reprezentačnej prestávky prijal pozvanie do podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk slovenský hokejista Miloš Roman, hráč HC Oceláři Třinec, trojnásobný účastník majstrovstiev sveta, štvornásobný český šampión a bronzový medailista z olympiády v Pekingu.V rozhovore porozprával o úspešnom vstupe do sezóny, o tom, ako sa mužstvo po menej vydarenej sezóne znovu naštartovalo, a aj o tom, prečo si váži prácu v tieni hviezd.V Třinci patrí medzi útočníkov, ktorí robia poctivú robotu v defenzíve, často v tieni ofenzívnych hviezd. Vie, že práve takíto hokejisti sú pre úspech mužstva kľúčoví: „Tím musí byť dobre poskladaný, je to ako puzzle. Keď tréner žiada odo mňa čiernu robotu, prijmem ju a snažím sa byť užitočný pre tím.”S trénerom Václavom Varaďom ho spája dlhoročná spolupráca. Práve on ho počas pandémie COVID-19 priviedol do Třinca, keď Miloš Roman čakal na rozhodnutie Calgary Flames. Tréner mu dal dôveru a šancu medzi mužmi: „Aj keď som spravil chybu, veril mi ďalej. On ma vlastne vtiahol do mužského hokeja a odštartoval moje kroky k reprezentácii aj olympiáde.”Na medzinárodnej scéne si vybudoval stabilné miesto aj vďaka zodpovednosti. V slovenskej reprezentácii nastupuje najmä v úlohách, kde sa od neho očakáva spoľahlivá defenzíva, dôslednosť v detailoch a aktívne korčuľovanie. Práve to podľa neho často rozhoduje o úspechu tímu.V podcaste hovoril aj o spomienkach na zimné olympijské hry v Pekingu 2022, kde Slovensko získalo bronz. Hoci začínali s Jurajom Slafkovským a Pavlom Regendom ako štvrtá formácia, postupne sa stali dôležitou súčasťou zostavy. „S Paľom a Jurom sme boli najmä vďační za šancu, ktorú sme dostali. Hrali sme naplno, získavali puky, tlačili sa do útoku a Jurovi to tam začalo padať,” opísal slovenský reprezentant.

V tretej epizóde basketbalového podcastu Pod košom zavítala do štúdia skutočná legenda slovenského basketbalu. Zuzana Žirková, trojnásobná víťazka Euroligy a osemnásobná slovenská basketbalistka roka, otvorene porozprávala o svojej bohatej kariére aj súčasnej trénerskej misii v Banskej Bystrici.Zuzana Žirková, ktorá sa prekvapivo najskôr venovala futbalu, v rozhovore spomínala na svoje začiatky, cestu k basketbalu a prelomové momenty kariéry. Exkluzívne odhalila zákulisie pôsobenia v prestížnych kluboch - od Ružomberka cez Brno, Šoproň až po ruský angažmán a americkú WNBA.„Bolo to neuveriteľné obdobie,” spomína Zuzana Žirková na euroligové tituly s Ružomberkom, kde ju pod svoje krídla zobrala Natália Hejková. Fanúšikov určite zaujme jej otvorený pohľad na život profesionálnej športovkyne v Rusku, kde ju vozili súkromnými lietadlami a mala vlastného šoféra aj prekladateľku.V podcaste nezostanú nepovšimnuté ani jej skúsenosti z olympiády v Sydney 2000, kde ako členka jediného slovenského basketbalového tímu v histórii olympijských hier zažila niečo „neskutočné”.Dnes Zuzana Žirková úspešne vedie Sláviu Banská Bystrica, s ktorou trikrát po sebe postúpila do finále slovenskej ligy. V rozhovore odkryla svoju trénerskú filozofiu, porozprávala o rozdieloch medzi súčasnými mladými hráčkami a svojou generáciou, aj o tom, ako jej dcéra Dorotka kráča v maminých šľapajach.Nechýbal ani pohľad na súčasný stav slovenského ženského basketbalu, blížiacu sa kvalifikáciu na ME 2027 a príchod naturalizovanej Američanky Kyry Lambertovej do reprezentácie.Zuzana Žirková, ktorá sa v minulosti objavila aj na lavičke mužského Lučenca ako asistentka, úprimne hodnotí stav slovenského basketbalu a prichádza s nápadmi, ako systém zlepšiť. „Každý vie najlepšie, ako sa robí, ale nakoniec nikto pre to nič neurobí,” hovorí otvorene.

Týždeň plný Niké ligy priniesol viacero zaujímavostí, ale poniektoré skutočnosti ostali po starom a nezmenené. Okrem víkendového 13. kola sa v strede týždňa dohral ešte odložený zápas 3., resp. 4. kola, po ktorom sa skvelo naladili najmä majstrovský ŠK Slovan a FC Spartak Trnava. O tom najpodstatnejšom sme sa porozprávali v 58. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk.KFC Komárno si v stredu dohral odložené 4. kolo Niké ligy so Slovanom Bratislava a Spartak Trnava 3. kolo s FC Košice. Až potom prišiel na rad kompletný program 13. kola Niké ligy, ktorý priniesol viacero veľmi zaujímavých výsledkov.Napríklad výprask Tatrana Prešov na domácej pôde s lídrom súťaže MŠK Žilina (0:4) alebo rovnaký výsledok v podaní Trnavy proti AS Trenčín. Nováčik z metropoly Šariša ešte stále nepozná chuť víťazstva pred domácimi fanúšikmi a Košice naďalej ostávajú s jednociferným počtom bodov a sú prikované k dnu tabuľky.O tom najpodstatnejšom sa porozprávali futbalový redaktor ŠPORT.sk Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš v 58. epizóde podcastu Kam si to kopol? s trénerom a odborníkom Norbertom Hrnčárom.

Do najnovšej epizódy hokejového podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk s Marekom Marušiakom a Rastislavom Konečným prijal pozvanie skúsený útočník HK Nitra a bývalý reprezentant Miloš Bubela.Ako si spomína na štúdium v USA, kde získal titul z biznis manažmentu? Čo mu dala skúsenosť z NCAA a ako sa po návrate na Slovensko dostal až na olympiádu? A ako vníma ambície Nitry v aktuálnej sezóne?Miloš Bubela v podcaste priblížil svoju cestu z Považskej Bystrice cez Trnavu až do zámoria. Spomínal, ako ho počas juniorského turnaja v Kanade oslovila americká univerzita, ktorá mu ponúkla plné štipendium. Počas štyroch rokov v NCAA popri hokeji dokončil štúdium a neskôr sa pozrel aj do AHL. Napokon sa rozhodol pre návrat do Európy.V rozhovore sa dotkli aj olympijskej skúsenosti z Pjongčangu, kam sa dostal po výbornej sezóne v Banskej Bystrici. „Celý rok bol úžasný. Po piatich rokoch som prišiel na Slovensko, bol som veľmi rád,” opísal svoje pocity. Olympiádu vníma ako výnimočnú skúsenosť, ktorá ho posunula herne aj ľudsky.V diskusii sa vrátil aj k titulom s Banskou Bystricou a Nitrou. Priznal, že finálové série, ktoré sa lámali v siedmom zápase, ho naučili vnímať prehry ako súčasť rastu. S odstupom času ich považuje za dôležité momenty, ktoré mu ukázali, že úspech vo veľkom finále tvoria detaily a súhra okolností.Na záver sa rozhovor preniesol aj k jeho súčasnému pôsobeniu v Nitre. Tretí rok v klube berie ako novú výzvu a motiváciu zlepšovať sa. „Cieľ je zlepšovať sa rok od roka. Už sa nechystám do NHL, ale chcem mať potešenie z hokeja,” priznal. Miloš Bubela zároveň dodal, že tlak médií a sociálnych sietí sa snaží nevnímať, sústredí sa len na hru a radosť z hokeja.

Máme za sebou prvých 15 kôl slovenskej hokejovej extraligy. Videli sme 4 výmeny trénerov a množstvo zmien v kádroch. Priaznivým trendom je zasa produktivita hráčov spod Tatier. Pozitívni môžu byť aj v Bratislave, no mali by byť spokojní s brankárskou jednotkou? Aj to preberali v aktuálnej časti podcastu Trefné strieľanie Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie, Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) a hokejista Dávid Buc.

Víkendové 12. kolo najvyššej slovenskej futbalovej ligy prinieslo niečo, čo sa stalo naposledy pred 44 rokmi! Veľká vec! Tatran dobyl Tehelné pole. Bolo to však úplne zaslúžené a iba to zvýraznilo možnú nepohodu v klube sériového šampióna Niké ligy.Na čele súťaže ostáva aj po tucte kôl elitnej slovenskej futbalovej ligy MŠK Žilina, za ktorého chrbtom naďalej pozorne číha DAC Dunajská Streda. Úradujúci majster ŠK Slovan Bratislava prvýkrát v aktuálnom ročníku pocítil kyslú chuť z prehry, ba dokonca v súboji s nováčikom - Tatranom Prešov.Klubov, ktoré sa musia porátať s neľahkou situáciou, je v aktuálnej sezóne Niké ligy viac a patrí medzi ne napríklad FC Spartak Trnava, AS Trenčín, ale predovšetkým FC Košice. Potvrdilo sa to aj v 12. kole Niké ligy, o ktorom sa futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali v 57. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk. Hosťom bol uznávaný tréner a futbalový odborník Milan Lešický.

Bronzová medaila z MS juniorov napriek bizarnej penalizácii a obrovský sen do ďalších rokov. Triatlonistka Diana Dunajská žila do 15 rokov v Kanade a venovala sa plávaniu, po príchode na Slovensko presedlala na triatlon a podľa výsledkov urobila zjavne dobre. Po senzačnom úspechu prijala pozvanie do Olympijského videocastu. Hovorila nielen o triatlone, ale aj o mentálnej príprave, prechode do inej krajiny a jej veľkej záľube - filozofii.Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé dva týždne na ŠPORT.sk.Čo sa v rozhovore dozviete?prečo dostala 10-sekundovú penalizáciu ešte pred pretekmiako sa pracuje so stratégiou na triatloneako vníma 3. miesto a či mohla byť aj vyššieo jej prechode z Kanady na Slovensko a čo bolo najťažšieako fungovala na piatich hodinách spánku a ako sa to zlepšilo po školeako myslí tak, že chce niečo dokázaťako pracuje po mentálnej stránkeaké je prejsť z plávania na triatlonže keď je v šoku, začne sa smiaťo olympiáde 2028o filozofii

Po desiatich sezónach v českej extralige a troch tituloch s Třincom sa Tomáš Marcinko rozhodol vrátiť domov. Skúsený slovenský útočník sa ihneď stal kapitánom Slovana Bratislava. V podcaste Góly z bufetu na ŠPORT.sk prezradil, čo ho priviedlo späť na Slovensko, ako vníma rolu lídra či prečo je spokojný s tým, ako mužstvo vstúpilo do sezóny.Po dlhom pôsobení za hranicami sa rozhodol pre návrat do rodnej krajiny. Hovorí, že rozhodnutie prísť do Slovana sa formovalo už dlhšie a okrem hokejových ambícií zohrali úlohu najmä rodinné dôvody. Po ôsmich sezónach mimo domova cítil, že potrebuje byť bližšie k rodine a prostrediu, v ktorom vyrastal.Hneď po príchode do Bratislavy sa stal kapitánom, čo vyvolalo rozporuplné reakcie niektorých fanúšikov. Tomáš Marcinko si to uvedomuje, no podľa vlastných slov sa sústredí len na veci, ktoré môže ovplyvniť. „Nie som prvý ani posledný hráč, ktorý to mal takto, ale tu sme doma,” povedal 37-ročný center, ktorý už v minulosti nosil kapitánske „céčko” aj v zámorskej juniorke Barrie Colts.Slovan pod vedením trénera Brada Tappera momentálne patrí medzi najlepšie tímy Tipsport ligy. Klub má 10 výhier v rade a ukazuje atraktívny ofenzívny hokej. Tomáš Marcinko však upozorňuje, že sezóna je dlhá a rozhodujúce obdobie ešte len príde: „Stále máme na čom pracovať. Príjemnejšie sa to hovorí, ak už máte určitý počet bodov, ale stále to vnímam ako úvod sezóny, keď to ešte až tak veľa neznamená.”Niekdajší reprezentant si taktiež váži, že v kabíne Slovana dostávajú priestor mladí obrancovia. Verí, že práve takýto prístup pomáha slovenskému hokeju napredovať. Zároveň si pochvaľuje pestrosť ligy, kde sa v popredí pravidelne striedajú viaceré tímy. Po skúsenostiach z Kanady či Česka berie návrat domov ako uzatvorenie jedného veľkého hokejového kruhu, s cieľom odovzdať skúsenosti a priviesť Slovan opäť na vrchol.

V najnovšej časti basketbalového podcastu Pod košom, ktorý vzniká v spolupráci ŠPORT.sk a SBA, privítal moderátor Tomáš Kotlárik jednu z najskúsenejších slovenských basketbalistiek súčasnosti - Alicu Moravčíkovú z Piešťanských Čajok.Táto 190 cm vysoká pivotka, ktorá je oporou slovenskej reprezentácie, v rozhovore otvorila nielen tému športových úspechov, ale aj osobných výziev. Alica Moravčíková pútavo rozprávala o svojej ceste za basketbalovým snom, ktorá nebola jednoduchá - začínala neskôr ako jej rovesníčky a musela prekonávať zdravotné prekážky.V rozhovore sa dozviete, ako vníma úspechy Piešťanských Čajok v európskych pohároch a aký je jej pohľad na výkonnostnú úroveň Euroligy v porovnaní so slovenskou ligou. Alica Moravčíková neskrýva nadšenie z úspechu Levických Patriotov v Lige majstrov a potvrdzuje, že slovenský basketbal naberá na kvalite.Emotívne okamihy prináša časť rozhovoru o strate otca a o tom, ako sa s tým vyrovnávala vďaka podpore klubu a spoluhráčok. Alica Moravčíková otvorene hovorila o svojej mentorke Anne Jurčenkovej a o tom, ako sa sama transformovala do pozície líderky a vzoru pre mladšie hráčky.Fanúšikovia sa môžu tešiť aj na odľahčené pasáže o jej záľube v pečení, tanečných schopnostiach či vtipnej anekdote o objednávaní pizze Hawaii, ktorá takmer priviedla manažéra tímu k zúfalstvu.Spoznáte aj jej plány po skončení kariéry, keďže vyštudovaná žurnalistika by ju mohla priviesť za mikrofón ako basketbalovú komentátorku či expertku. Nechýba ani pohľad na novembrové kvalifikačné zápasy reprezentácie a náročný program, ktorý čaká naše basketbalistky.Nedajte si ujsť úprimný rozhovor so športovkyňou, ktorá nielen vyniká svojimi výkonmi na palubovke, ale prináša do tímu aj dušu a obetavosť, za čo si vyslúžila prezývku „Mama tímu”.

Po októbrovej reprezentačnej prestávke sa znovu vrátila k slovu najvyššia slovenská futbalová súťaž a jej 11. kolo prinieslo toho viac, ako by človek očakával. O tom najpodstatnejšom sme sa v 56. epizóde podcastu Kam si to kopol? porozprávali s trénerom a bývalým futbalistom Tomášom Ďubekom.Dve diskutabilné situácie, po ktorých sa červenalo len raz, pričom okamih bez suspednácie bol ešte výraznejší ako ten červenou kartou. Pochybil rozhodca, ako aj ten za systémom VAR. V poradí 11. kolo Niké ligy prinieslo množstvo zaujímavého, ale aj, bohužiaľ, absolútne nešportové a odsúdeniahodné momenty.Počas víkendu sa totiž odohralo 177. najslávnejšie futbalové derby na Slovensku medzi Spartakom Trnava a Slovanom Bratislava (0:2), ako aj súboj vo forme hrajúcej Dunajskej Stredy so Žilinou (1:2) či východniarske derby medzi FC Košice a Zemplínom Michalovce (3:2). Nuž a diali sa teda veci.O všetkom najpodstatnejšom z 11. kola Niké ligy sa futbalový redaktor Ján Jasenka a moderátor Marián Lontoš porozprávali v 56. epizóde podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk s trénerom a niekdajším skvelým ligovým futbalistom Tomášom Ďubekom.

Do najnovšej epizódy hokejového podcastu suSPEAK na ŠPORT.sk s Marekom Marušiakom a Rastislavom Konečným prijal pozvanie unikátny hosť - hokejista Nicolas Gašpar, ktorý aktuálne pôsobí v HK Žiar nad Hronom v Slovenskej hokejovej lige. Veľkú pozornosť verejnosti na seba pritiahla jeho nedávna účasť v reality šou Love Island.Ako sa dostal k populárnemu televíznemu projektu a čo všetko musel absolvovať počas niekoľkých castingov v Bratislave a Prahe? Ako reagovalo hokejové prostredie, keď sa rozhodol na mesiac odísť na Tenerife? A čo pre neho znamená, že napriek úspešným sezónam v druhej najvyššej súťaži stále nedostal väčšiu šancu v extralige?„Doslova som si to vymanifestoval. Keď sme pred sezónou natáčali videá gólových osláv na kocku, na papier som si napísal: ‚Love Island, ozvite sa,'” vysvetľuje s humorom počiatky rozhodnutia. Po desiatich dňoch v hotelovej izolácii sa konečne dostal do šou. Bral ju s nadhľadom, no podľa vlastných slov ho na obrazovke vykreslili v inom svetle, než aký naozaj je.Po návrate na Slovensko sa rýchlo zapojil do tréningového procesu a tréner Jerguš Bača mu dal dôveru už po dvoch dňoch na ľade. „Klobúk dole pred trénermi, že to rešpektovali. Chalani mi to dali vyžrať, samozrejme, v dobrom. Tešili sa zo mňa a sledovali úplne všetko,” prezradil s úsmevom.V rozhovore taktiež priznal, že ho trápi, že napriek produktívnym sezónam zatiaľ nedostal príležitosť v extralige. Patrí medzi najvyťažovanejších hráčov svojho tímu, pravidelne sa presadzuje strelecky a naďalej verí, že šanca v najvyššej súťaži ešte príde. Napriek sklamaniu si zachováva nadhľad a motiváciu hľadať nové výzvy. Okrem hokeja ho láka aj svet šoubiznisu či bojových športov. Od detstva obdivuje filmové príbehy o boxeroch a túži si raz vyskúšať zápas v ringu.

Slovenský MMA bojovník Ivan Buchinger je fenomén a v mnohých ohľadoch unikát. Legenda, ktorá sa bráni tomuto označeniu. Na októbrovom turnaji Oktagon 77 v Bratislave však naplno ukázal, prečo si právom zaslúži tento honor.Rodák z Gabčíkova je bývalý šampión popredných európskych organizácií Cage Warriors, M-1, Oktagonu a niekdajší 18. najlepší bojovník sveta v perovej váhe. Zápasil aj s najväčšou hviezdou MMA Conorom McGregorom.V čoskoro 40 rokoch je na sklonku kariéry. Už viac ako dva roky robí MMA popri práci na plný úväzok. Avšak nesťažuje sa.„Toto je môj životný štýl, som veľmi spokojný. Mám peknú rodinku, prácu a MMA ako koníček,” vravel s úsmevom v podcaste Staredown na ŠPORT.sk.Predminulú sobotu čelil v Bratislave o 5 rokov mladšiemu Írovi Richiemu Smullenovi s dovtedy skvelým skóre 15-3-1 a so skúsenosťami z UFC (0-1) či Bellatoru (4-2).Ivan Buchinger utrpel v príprave zranenie už dvakrát operovaného ramena. Plakal a bál sa konca kariéry. Vo zvyšku prípravy nemohol zápasiť. McGregorovho tréningového partnera s čiernym opaskom v brazílskom džiu-džicu napriek tomu utiahol v 3. kole na ninja choke.Ivan Buchinger po Smullenovom skalpe zveľadil svoju úctyhodnú bilanciu na 46-10 a potvrdil pozíciu jednotky rebríčka Oktagonu v ľahkej váhe.Začiatkom budúceho roka sa chystá na posledný útok na titul. Podľa informácií ŠPORT.sk nastúpi proti víťazovi súboja o uvoľnený titul medzi Poliakom Mateuszom Legierským a Turkom Attilom Korkmazom.V podcaste Staredown vravel aj o tom, ako „gabčíkovské pachy” môžu za jeho dlhovekosť, čo sa dialo, keď to v mladosti na diskotéke prehnal s vínom, alebo ako blízko bol v Rusku k zápasu s jedným z najlepších bojovníkov sveta Islamom Machačevom.

V najnovšej epizóde podcastu Striedame! na ŠPORT.sk privítali Julo a Muťo bývalého futbalistu Slovana Bratislava a experta JOJ Šport Martina Dobrotku, strelca pamätného gólu proti AS Rím, ktorý dnes pôsobí v druholigovom Pohroní. Futbal však nie je jeho jediná oblasť záujmov, popri kariére získal aj titul PhD. a napísal niekoľko športových stĺpčekov.Ako hráč sa nikdy nepovažoval za výnimočný talent. Úspech pripisuje vytrvalosti a pracovitosti. Futbal ho bavil od detstva a práve vďaka tejto vášni zostal pri ňom aj po štyridsiatke. Postupne prešiel všetkými mládežníckymi kategóriami Slovana, hral v českej aj poľskej lige a napokon sa usadil v druholigovom Pohroní, kde patrí k lídrom kabíny.Významnú časť kariéry strávil v Poľsku, kde pôsobil sedem a pol roka. Na tamojšie zázemie veľmi rád spomína: „Zostal som milo prekvapený zo všetkého, nielen po futbalovej stránke, ale aj z toho, ako tam funguje život celkovo. Všetko bolo super. Mal som dokonca myšlienky zostať v Poľsku, a aj teraz niekedy premýšľam, či sa tam nevrátim.”Na súperov z európskych súťaží nezabudol dodnes. Najťažším protivníkom bol podľa neho mladý Luis Suárez, ktorý to ešte ako hráč Ajaxu Amsterdam potvrdzoval v zápase proti Slovanu, keď strelil štyri góly. „Mal dvadsať alebo dvadsaťjeden rokov a bol najlepším strelcom holandskej ligy. Nevedeli sme ho zastaviť, až takí dobrí sme neboli. Mali sme s ním taký člnkový beh,” zhodnotil úprimne.Popri futbale sa venoval aj štúdiu politológie, ku ktorému ho priviedla náhoda. Doktorát dokončil na tému prezidentských volieb na Slovensku a politika ho zaujíma dodnes. Občas sa objavoval aj v publicistike, keď písal stĺpčeky pre denník Šport, kde ponúkal svoj pohľad na dianie v slovenskom futbale.

Futbalisti Slovenská majú za sebou ďalšie 2 zápasy v kvalifikácii o postup na MS vo futbale 2026. Máme byť po prehre v Severnom Írsku a následnom triumfe nad Luxemburskom spokojní? Ako sa máme pozerať na postupové šance, keď nám unikla reálna možnosť na priamy postup? A sú naozaj všetci hráči nahraditeľní? Aj o tom sme debatovali v podcaste Z redakcie, kde redaktor Martin Toth-Vaňo spovedal futbalových novinárov ŠPORT.sk Erika Farkaša a Jána Jasenku.Čo sa dozviete v rozhovore?či sú Lobotka s Hanckom naozaj nenahraditeľnív čom bol problém v Severom Írsku a proti Luxembursku?ako Lobotku nahradili Duda s Hrošovskýmči môžeme byť spokojnío troch výkričníkochkto si zaslúži pochvalu a kto kritikuaké máme šance na postupže nám uletel balónikči výkony ovplyvnila kauza Greif

Slovenská hokejová extraliga má za sebou 11 kôl. Najväčším pozitívnym prekvapením je Liptovský Mikuláš, ktorý je na piatej priečke. Naopak najviac negatívne prekvapenia prináša posledný HK Poprad, má len 5 bodov. Pod Tatrami už skončilo viacero hráčov aj tréner. V aktuálnej časti podcastu Trefné strieľanie sa Patrik Mitas (redaktor Slovenskej televízie) a Martin Toth-Vaňo (redaktor ŠPORT.sk) rozprávali o najvyššej súťaži s bývalým manažérom práve Popradu Ľudovítom Jurinyim.

Parastrelci Veronika Vadovičová a Radoslav Malenovský majú za sebou mimoriadne vydarené majstrovstvá Európy. Veronika Vadovičová získala 3 zlaté a 1 bronzovú medailu, Radoslav Malenovský 2 zlatá a 1 striebro. Zlato získali spoločne v novej tímovej súťaži. Obaja vytvorili aj svetové rekordy. Ako vnímajú rozšírenie už aj tak bohatej medailovej zbierky? Čo znamená pre nich prekonanie svetového rekordu? A ako je na tom Slovensko v bezbariérovosti? Aj to sme s nimi preberali v Olympijskom videocaste.Olympijský videocast vzniká v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a novú časť nájdete každé 2 týždne na ŠPORT.sk.Čo sa v rozhovore dozviete?ako zvládali zimu na strelniciže si svetové rekordy vážia viac ako medailyže jej fotka je na pravidláchako sa im spolu strieľaako by obstáli v konkurencii zdravých športovcovako pracujú po mentálnej stránkeako je to na Slovensku s bezbariérovosťou

V najnovšej epizóde podcastu Góly z bufetu na ŠPORT.sk sa predstavil útočník HK Nitra a slovenský reprezentant Sebastián Čederle. Po dlhej sezóne poznačenej zranením sa dokázal vrátiť vo veľkom štýle a prebojoval sa až do reprezentácie na MS 2025, kde patril medzi najlepších slovenských hráčov.V rozhovore sa vrátil k náročnému úvodu sezóny, keď si v treťom zápase zlomil ruku a musel vynechať dva mesiace. Po návrate sa však rýchlo dostal späť do formy a v druhej polovici ročníka vystrelil. Tvrdá práca sa mu vyplatila pozvánkou do reprezentácie, kde debutoval v parádnom štýle, a to hetrikom v prvom zápase.Reprezentačné skúsenosti mu pomohli aj po návrate do ligy. Vďaka nim získal väčšie sebavedomie a istotu, že dokáže hrať na medzinárodnej úrovni. Po sezóne zvažoval aj zahraničné ponuky, no napokon sa rozhodol zostať v Nitre. „Mal som tam aj nejaké ponuky zo zahraničia. Nakoniec som sa rozhodol, že zostanem ešte jednu sezónu, spravíme titul a potom pôjdem,” vysvetlil.V podcaste otvorene priznal, že jeho slabinou býva sebavedomie, na ktorom sa snaží pracovať aj čítaním psychologických kníh. „Všetci mi hovoria, že to je to, čo mi chýba. Sám sa na sebe učím, ako s tým mám pracovať a čítam knihy,” priznal.V závere rozhovoru hovoril aj o svojich ambíciách a hernom štýle. Patrí medzi bojovných útočníkov, ktorí spájajú poctivú defenzívnu prácu s chuťou útočiť a tvoriť hru. Hoci sa považuje skôr za nahrávača, v uplynulej sezóne potvrdil aj strelecký inštinkt a viackrát rozhodol dôležité zápasy. Mladý útočník sa zároveň netají túžbou predstaviť sa aj na nadchádzajúcom olympijskom turnaji.

Na slovenskú futbalovú reprezentáciu čaká náročná úloha, keďže bude v piatok večer čeliť v Belfaste veľmi náročnému Severnému Írsku v rámci kvalifikácie o postup na MS 2026 v Kanade, USA a Mexiku. Aj o tom sme sa porozprávali v špeciálnej 55. epizóde podcastu Kam si to kopol? so Stanislavom Vargom.Na konte má 55 štartov v drese slovenskej reprezentácie a na rukáve neraz nosil aj kapitánsku pásku. Na klubovej scéne má obrovské skúsenosti práve z Britských ostrovov, kam zamieril zo Slovana Bratislava ešte v roku 2000 a pôsobil tam až do konca svojej profesionálnej kariéry v roku 2008.Vybudoval si veľké meno najmä v Sunderlande, West Bromwichi Albion a škótskom Celticu Glasgow, takže s ostrovným futbalom má bohaté skúsenosti a preto dnes 52-ročný Stanislav Varga ponúkol aj svoj pohľad na piatkový kvalifikačný zápas Slovenska so Severným Írskom v Belfaste.V špeciálnej edícii 55. epizódy podcastu Kam si to kopol? na ŠPORT.sk niekdajší tréner Lipian, Liptovského Mikuláša, Banskej Bystrice, Tatrana Prešov či poľského Noweho Saczu Stanislav Varga neobišiel ani prípad s brankárom Dominikom Greifom či šance Slovenska so zraneniami oklieštenou zostavou.