Podcasts about inov

Honkongas tiesa piespriedusi 20 gadus cietumā demokrātijas aizstāvim Džimijam Lai. Japānas parlamenta apakšpalātas vēlēšanās pārliecinoši uzvar premjeres Takaiči vadītā partija. Irānas un Savienoto Valstu pretstāve un dialogs. Aktualitātes analizē Latvijas Ārpolitikas institūta pētnieks un LATO valdes loceklis Sandis Šrāders, Latvijas Radio Ziņu dienesta ārzemju ziņu žurnālists Rihards Millers un Latvijas institūta valdes locekle, Tuvo Austrumu pētniecības programmas vadītāja Sintija Broka-Kovalevska. Sana-čan – Japānas politikas uzlēkusī saule Japānas politika nav domājama bez Liberāldemokrātiskās partijas. Kopš šī politiskā spēka nodibināšanas 1955. gadā ir bijuši vien divusi trīs gadus ilgi periodi, kad tas nav bijis pie varas. Tā tiek raksturota kā t.s. „jumta” jeb „lietussarga” partija – tāda, kas apvieno dažādu nokrāsu novirzienus, taču kopumā ir ar labēji centrisku, konservatīvu un nacionālistisku ievirzi. Tomēr pēdējie gadi japāņu liberāldemokrātiem nav bijuši viegli. Partijas reitingus deldējušas sociālekonomiskās problēmas – dzīves dārdzība un neiepriecinošā demogrāfiskā situācija, tāpat vairāki skandāli. Jaunākās paaudzes vēlētāju acīs tā ieguvusi „onkuļu partijas” reputāciju – pārāk tradicionāla, pārāk remdena, uz pagātnes lauriem dusoša. Kopš 2024. gada parlamenta vēlēšanām liberāldemokrāti un viņu tradicionālie koalīcijas partneri – centriskā partija „Kōmeitō” – veidoja mazākuma valdību, līdz pagājušā gada oktobrī koalīcija pajuka, premjers Išiba atkāpās un Liberāldemokrātiskās partijas stūri pārņēma tās jaunā līdere Sanaje Takaiči, kļūstot par pirmo premjerministri sievieti Japānas vēsturē. Viņas personā liberāldemokrāti ieguva jaunu seju un elpu. No vienas puses, premjerministre ir uzskatos konservatīva – viendzimuma laulību pretiniece un patriotiskas audzināšanas piekritēja; no otras – savā uzvedībā un manierēs vienkārša, atvērta un demokrātiska. Sevišķi pamanāma ir viņas prasme komunicēt sociālajos tīklos un uzrunāt jauniešu auditoriju, kuras vidū viņa tiek dēvēta par Sana-čan – pievārds ‘čan' japāņu valodā apzīmē tuvas draudzības attiecības ar nosaukto personu. Par koalīcijas partneriem Takaiči izvēlējās nevis līdzšinējos centristus, bet gan krietni labējāko un populistiskāko Japānas Inovāciju partiju. Vēl viens zīmīgs moments ir premjeres prasme atrast kopīgu valodu ar Savienoto Valstu līderi Donaldu Trampu. 13. janvārī Takaiči izsludināja ārkārtas parlamenta vēlēšanas. Šis solis ar mērķi konvertēt personīgos reitingus konkrētā partijas politiskajā ietekmē tika vērtēts kā riskants, taču attaisnojās ar uzviju. Svētdien, 8. februārī, notikušajās vēlēšanās liberāldemokrāti svinēja grandiozu uzvaru, iegūstot vēsturiski lielāko pārstāvniecību parlamentā ar 316 vietām no 465. Koalīcijas partneri Inovāciju partija gan pāris vietas zaudējusi, taču tas nozīmīgi nemaina viņu frakcijas lielumu. Savukārt partijas „Kōmeitō” un lielākā opozīcijas spēka Konstitucionāli demokrātiskās partijas izveidotais bloks Centriski reformistiskā alianse piedzīvojis smagu sagrāvi un vairāk nekā divu trešdaļu mandātu zaudējumu. Jaunā situācija Japānas parlamenta apakšpalātā dod premjerministrei Takaiči lielākas iespējas mainīt Japānas konstitūciju, ko viņa iezīmējusi kā politisku mērķi. Tai skaitā, iespējams, varētu tikt mazināts pamatlikuma izteiktais akcents uz militāras darbības ierobežošanu ārpus valsts robežām. Pēc nākšanas pie varas Japānas līdere paziņoja, ka gadījumā, ja Ķīnas tautas republika mēģinātu ar militāru spēku sagrābt Taivānu, ir iespējama Japānas militāra iejaukšanās. Tas izraisījis krasu attiecību pasliktināšanos starp Pekinu un Tokio ar ekonomiskām sankcijām no Ķīnas puses. „Drednautu diplomātija” un piemirstās cilvēktiesības 6. februārī Omānas galvaspilsēta Maskata kļuva par sarunu vietu starp Savienoto Valstu un Irānas pārstāvjiem, izmēģinot diplomātiju, pirms tiek liktas lietā raķetes un bumbas. Tas ir pirmais šāds abu valstu dialoga precedents kopš pagājušā gada jūnija, kad Izraēla un Savienotās Valstis vērsa gaisa triecienus pret Irānu, tai skaitā tās kodolobjektiem. Arī tagad no Savienoto Valstu puses tā ir „drednautu diplomātija” – janvāra nogalē Arābijas jūrā ieradās amerikāņu jūras spēku kaujas grupa ar aviācijas bāzes kuģi „Ābrahams Linkolns” priekšgalā. Uz „Linkolna” klāja ir modernākās daudzfunkcionālās kaujas lidmašīnas, iznīcinātāji un elektroniskās karadarbības un izlūkošanas lidaparāti. Kaujas grupas kuģi aprīkoti arī ar spārnotajām raķetēm „Tomahawk” un pretraķešu aizsardzības sistēmām. Kā svētdien savā publikācijā izteicās kanāla „Al Jazeera” Dohas institūta politoloģijas asistējošais profesors Muhanads Selūns, svarīgākais rādītājs neesot tas, kas tiek teikts par sarunām, bet gan tie, kas sēdušies pie sarunu galda. No Savienoto Valstu puses tas ir vispārzināmais sarunvedēju pāris Stīvens Vitkofs un Džareds Kušners, kā arī ASV Centrālās pavēlniecības komandieris admirālis Breds Kūpers. Šis vīrs ar uzplečiem esot dzīvs atgādinājums Irānas pusei, ka nepiekāpībai var būt smagas un ātras sekas. Tomēr draudīgais tonis pagaidām nav darījis Teherānu piekāpīgāku, ciktāl runa ir par sarunu priekšmetu kā tādu. Irāna uzstāj, ka ir gatava runāt par savu kodolprogrammu, piekrītot pārtraukt urāna bagātināšanu apmaiņā pret sankciju atcelšanu, bet nekādā ziņā ne par ko citu – ne raķešu ieroču attīstības programmu, ne atbalstu teroristiskajām organizācijām „Hamas” un „Hezbollah” un hutiešu nemierniekiem Jemenā, ne, protams, par cilvēktiesību situāciju Irānas iekšienē. Plašākajā sarunu tvērumā ir īpaši ieinteresēta Izraēla, un tiek spriests, ka premjerministra Netanjahu šodienas visai pēkšņā vizīte Vašingtonā varētu būt saistīta ar vēlmi ietekmēt amerikāņu pozīciju. Katrā ziņā Irānas ārlietu ministrs Abāss Arāgči jau brīdinājis Vašingtonu nepaļauties Izraēlas premjera destruktīvajiem centieniem. Pie tam Irānas iekšpolitiskā situācija šajā diplomātiskajā izspēlē acīmredzami atstumta otrajā plānā, un pasaule turpina noskatīties, kā režīms, noslīcinājis asinīs nesenos protestus, turpina piegriezt skrūves. No Teherānas pienāk ziņas, ka arestēti vairāki prominenti reformistiskas ievirzes politiķi, tāpat ārsti, kas snieguši palīdzību ievainotiem janvāra protestu dalībniekiem. Cilvēktiesību aktīvisti pauž bažas, ka cietumos notiek arestēto protestu dalībnieku slepkavošana. Pekina demonstrē totalitārisma tvērienu Honkongā Pirmdien, 9. februārī, tiesa Honkongā pasludināja spriedumu mediju magnāta Laja Čī-jina, plašāk pazīstama kā Džimija Lai, lietā. Septiņdesmit astoņus gadus vecajam apsūdzētajam piespriesti divdesmit gadi cietumā. Tagad slēgtā laikraksta „Apple Daily” dibinātājs tika apcietināts 2020. gada augustā un pēc apmēram piecus gadus ilgušā procesa atzīts par vainīgu sazvērestībā ar ārzemju spēkiem un musinošu tekstu publicēšanā. Kā paziņoja tiesa, apsūdzētā vainu pastiprina tas, ka viņš esot bijis ārvalstu inspirētas sazvērestības galvenais plānotājs un virzītājspēks. Ar publikācijām savā izdevumā viņš esot aģitējis par ārvalstu sankciju ieviešanu pret Ķīnu. Savu biznesa karjeru sācis apģērbu ražošanas un mazumtirdzniecības jomā, Lai vēlāk pievērsās mediju jomai, izveidojot lielāko Honkongas mediju kompāniju „Next Digital” un jau pieminēto laikrakstu „Apple Daily”. Konfrontācijā ar Ķīnas totalitāro režīmu viņu noveda 2019. – 2020. gada Honkongas protesti, kad Džimijs Lai nostājās demokrātisko spēku pusē, gan personiski kritizēdams Pekinas režīma rīcību, gan uzturēdams attiecīgu ievirzi savos preses izdevumos, gan sniegdams demokrātiskajiem spēkiem finansiālu atbalstu. Ar šo cietumsodu Ķīnas vara nepārprotami demonstrē, ka ikvienam, kas stāsies ceļā tās plāniem pēc iespējas drīz iedabūt Honkongu totalitārās valsts tiesiskajā un politiskajā rāmī, nav ko cerēt uz žēlastību. Kā norādījis Lielbritānijā dzīvojošais notiesātā dēls Sebastjens Lai, ievērojot viņa tēva sirds stāvokli un to, ka pērngad vien viņš zaudējis desmit kilogramus svara, faktiski šis uzlūkojams kā nāves spriedums. Džimijs Lai kopš 1994. gada ir arī Lielbritānijas pavalstnieks, un britu ārlietu ministre Iveta Kūpere paziņojusi, ka valdība darīs visu iespējamo, lai panāktu viņa atbrīvošanu. Tikām skarbu opozīcijas kritiku izpelnījies britu premjerministrs Kīrs Stārmers, kurš pirms pāris nedēļām viesojās Pekinā, vienojās par vīzu režīma atvieglojumiem britu tūristiem un mazāku ievedmuitu viskijam, taču, kā šķiet, nepratās neko darīt tiesājamā demokrātijas aizstāvja labā. Šīs ir vēl viens pārmetums leiboristu valdības galvam, kura kabineta prestižs pēdējā laikā krietni pabojāts arī t.s. „Epstīna failu” sakarā. Sagatavoja Eduards Liniņš.

CHAQUETA IMPERMEABLE TRANSPIRABLE TRAIL RUNNING: Como cuidarla, por Mayayo. Nuestra sección Chaqueta trail running comparte hoy una guía de mantenimiento para que nuestra membrana impermeable – transpirable y el deperlante exterior tengan una vida lo más sana y larga posible.La misma chaqueta gore tex, pertex o de otra membrana rendirá de forma diferente según el cariño que sepamos darla a lo largo de su vida. Vamos con algunas ideas clave para que rinda más y mejor a largo plazo, con Mayayo.Este invierno de lluvias torrenciales, fuertes ventiscas y nevadas es un maravilloso regalo para los enamorados de la montaña que vivimos en la Sierra de Guadarrama. Tambien es una dura prueba para mis chaquetas de trail running que vuelven, día sí, día no, caladas, sucias o ambas cosas. Una prenda ligera y aparentemente indestructible que, mal cuidada, envejece antes de tiempo y deja de cumplir su función justo cuando más falta hace.De ahí que como veterano en esta lides me haya animado a compartir con vosotros algo de lo  aprendido en 40 años de andar, correr, esquiar, ciclar o escalar por el monte: Han sido muchas cosas a base de horas, desnivel y tormentas mal calculadas, con muchas chaquetas gastadas de Salomon, Raidlight, Adidas, Helly Hansen, Inov-8 y más…Este reportaje busca ayudarte a  alargar la vida útil de tu chaqueta de trail running y por ello mismo, mejorar su rendimiento real en tus carreras de montaña. Vamos a hacerlo en cuatro bloques, porque cuidar bien una chaqueta técnica es, en el fondo, una forma más de respetar la montaña… y tu propio pellejo. Membrana impermeable-transpirable; Deperlante; Como lavar y Como secar.CONCLUSIÓN. Cuidar una chaqueta trail running no es una obsesión de maniáticos del material. Es una prolongación lógica del respeto que mostramos por el resto de nuestro equipo y por nosotros mismos. En montaña, el margen de error es pequeño y la meteorología no entiende de excusas. Una chaqueta bien mantenida pesa lo mismo, ocupa lo mismo y protege mucho más.Al final, la gran paradoja es esta: cuanto mejor cuidas tu chaqueta, menos piensas en ella cuando corres. Y eso, para un corredor veterano, es la mejor señal de que todo está funcionando como debe.Sergio Mayayo #carrerasdemontaña #radiotrailConviértete en un supporter de este podcast: https://www.spreaker.com/podcast/radio-trail-carreras-de-montana-mayayo--4373839/support.

CHAQUETA IMPERMEABLE TRANSPIRABLE TRAIL RUNNING: Como cuidarla, por Mayayo. Nuestra sección Chaqueta trail running comparte hoy una guía de mantenimiento para que nuestra membrana impermeable – transpirable y el deperlante exterior tengan una vida lo más sana y larga posible.La misma chaqueta gore tex, pertex o de otra membrana rendirá de forma diferente según el cariño que sepamos darla a lo largo de su vida. Vamos con algunas ideas clave para que rinda más y mejor a largo plazo, con Mayayo. Este invierno de lluvias torrenciales, fuertes ventiscas y nevadas es un maravilloso regalo para los enamorados de la montaña que vivimos en la Sierra de Guadarrama. Tambien es una dura prueba para mis chaquetas de trail running que vuelven, día sí, día no, caladas, sucias o ambas cosas. Una prenda ligera y aparentemente indestructible que, mal cuidada, envejece antes de tiempo y deja de cumplir su función justo cuando más falta hace. De ahí que como veterano en esta lides me haya animado a compartir con vosotros algo de lo  aprendido en 40 años de andar, correr, esquiar, ciclar o escalar por el monte: Han sido muchas cosas a base de horas, desnivel y tormentas mal calculadas, con muchas chaquetas gastadas de Salomon, Raidlight, Adidas, Helly Hansen, Inov-8 y más… Este reportaje busca ayudarte a  alargar la vida útil de tu chaqueta de trail running y por ello mismo, mejorar su rendimiento real en tus carreras de montaña. Vamos a hacerlo en cuatro bloques, porque cuidar bien una chaqueta técnica es, en el fondo, una forma más de respetar la montaña… y tu propio pellejo. Membrana impermeable-transpirable; Deperlante; Como lavar y Como secar. CONCLUSIÓN. Cuidar una chaqueta trail running no es una obsesión de maniáticos del material. Es una prolongación lógica del respeto que mostramos por el resto de nuestro equipo y por nosotros mismos. En montaña, el margen de error es pequeño y la meteorología no entiende de excusas. Una chaqueta bien mantenida pesa lo mismo, ocupa lo mismo y protege mucho más. Al final, la gran paradoja es esta: cuanto mejor cuidas tu chaqueta, menos piensas en ella cuando corres. Y eso, para un corredor veterano, es la mejor señal de que todo está funcionando como debe. Sergio Mayayo #carrerasdemontaña #radiotrail

Jeden víkend točila rozhovory s hvězdami světového lyžování ve Špindlerově Mlýně, pak na chvíli skočila k atletice a zpravodajství a sotva stačila přebalit, už míří na zimní olympijské hry, bude reportovat z Livigna. Mým hostem je Žaneta Peřinová, sportovní reportérka České televize, kdysi vrcholová sportovkyně, atletka, vítězka mistrovství České republiky v chůzi, dnes skvělá reportérka.Všechny díly podcastu Zálety Aleny Zárybnické můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

António Leal é presidente da comissão executiva da INOV. Um organismo que tenta a ligação entre a academia e o mundo empresarial. Dois setores que continuam afastados.See omnystudio.com/listener for privacy information.

V čreve máme viac baktérií, než je ľudí na planéte – a náš hosť ich pomáha skrotiť tak, aby pracovali pre nás. Aj takto veľmi laicky by sme mohli predstaviť nášho hosťa. Martin Haranta – inovátor, ktorý spolu so svojím tímom založil vedecký start-up, vyrába personalizované probiotiká a prebiotiká, šité na mieru z analýzy mikrobiómu. Odborník na črevný mikrobióm a vedecký transfer nám vysvetlí nielen tieto slová, ale aj ich vzájomné prepojenie, pridáme k tomu význam „pre- a pro-“ biotík či vlákniny. Budeme sa rozprávať o tom, ako sa zo študenta stal zakladateľ biotechnologického start-upu a ako sa o svoj mikrobióm môže rozumne starať každý z nás. | Hosť RRZ: Martin Haranta (inovátor, vedec, expert na mikrobióm so skúsenosťami z rôznych medzinárodných výskumov). | Moderuje: Hana Overweter Rapantová. | Tolkšou Hosť Rádia Regina Západ pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Regina Západ, RRZ.

Tohtoročný veľtrh CES v Las Vegas ukázal, že technológie definitívne opúšťajú virtuálne svety a vstupujú do našej fyzickej reality. Rok 2026 patrí robotom, ktorí vedia chodiť po schodoch, a umelej inteligencii, ktorá stráži naše zdravie na tých najintímnejších miestach.Vysávače konečne prekonali svoju najväčšiu prekážku – schodiská, a humanoidní roboti Atlas sú pripravení nahradiť ľudí v skladoch . Inovácie však neobišli ani naše vrecká a pracovné stoly. Samsung predstavil smartfón, ktorý sa skladá na tretiny a po rozložení nahrádza tablet, zatiaľ čo startupy oživujú nostalgiu hardvérovými klávesnicami pre efektívnejšie písanie .O tom, čo najzaujímavejšie priniesol CES 2026, či má zmysel dať 3 000 eur za trojitú skladačku a kedy nám roboty uvaria kávu, sa v podcaste SHARE rozprávali redaktori Živé.sk Maroš Žofčin a Lukáš Koškár.Pripravte sa na budúcnosť s knihou od redaktorov Živé.sk „Umelá inteligencia: Pripravte sa na budúcnosť“. Teraz ju máme aj v elektronickej verzii. Nájdete ju na obchod.aktuality.sk TIP: https://zive.aktuality.sk/clanok/0RfdZVW/nahliadnite-do-buducnosti-vydavame-knihu-o-umelej-inteligencii/ V podcaste hovoríme aj o týchto témach:Roborock Saros Rover: Robotický vysávač s nohami, ktorý konečne vylezie po schodoch a prekoná vysoké prahy .Atlas od Boston Dynamics: Humanoidný robot, ktorý v skladoch nahrádza ľudí a nepotrebuje prestávky .Samsung Galaxy Z TriFold: Smartfón, ktorý sa skladá na tretiny ako leporelo a po rozložení má 10 palcov .Clicks Communicator: Návrat hardvérovej klávesnice pre smartfóny ako „druhého zariadenia“ na písanieLenovo Legion Pro Rollable: Notebook, ktorý sa motoricky rozširuje do šírky pre lepší zážitok z hier .HP EliteBook G1a: Plnohodnotný počítač s Windowsom integrovaný priamo v tele klávesnice .Zdravie na toalete: Kamera Throne, ktorá analyzuje stolicu a odhaľuje črevné choroby .Withings Body Scan 2: Váha s výsuvným madlom, ktorá meria EKG a tuhosť tepien .Podcast SHARE pripravuje magazín Živé.sk.

Slovenskí Maďari sa na Slovensku necítia ako plnoprávni občania. Sme tu iba ako akýsi hostia. Benešove dekréty boli snahou zbaviť sa menšinového obyvateľstva, tvrdí právnik János Fiala – Butora. Pojem Felvidék však nie je nič, čo by malo Slovákov urážať, uisťuje.Do slovenskej politiky sa nečakane vrátili temné tiene povojnovej histórie. Po takmer 80. rokoch sa vládna koalícia rozhodla natvrdo kriminalizovať veľmi vágne sformulované „spochybňovanie povojnového usporiadania“ našej modernej histórie.V realite ide o reakciu na snahu opozičného Progresívneho Slovenska zastaviť uplatňovanie takzvaných Benešových dekrétov pri štátom odobrenom habaní pôdy v mene desaťročia zamrznutej a napriek tomu – ako sa celkom zjavne ukazuje, opäť obživlej snahy uplatniť princíp kolektívnej povojnovej viny.Tento trestnoprávny bič na slobodu slova ako i princíp diskusie o uplatňovaní kolektívnej či dokonca dedičnej viny pritom pochádza od presne tej istej koalície, ktoré sa inak tak rada zaštiťuje slobodou prejavu a na erb Úradu vlády si okrem iného vyšila i kampaň „Rešpektujem iný názor.“Kauza pritom prerástla už aj naše úzke národné rámce a stala sa výbušnou témou maďarskej predvolebnej kampane, v ktorej opozičný líder bubnuje na poplach a do konfrontácie s Robertom Ficom stavia aj jeho dlhoročného politického spojenca Viktora Orbána, ktorý sa - napriek spojenectvu s Ficovým SMERom, obracia na ním samým neobľúbený Brusel.Ako tento spor dopadne a kde je skrytá skutočná pravda o tzv. Benešových dekrétoch? Je ešte v roku 2026 vôbec udržateľný koncept povojnového uplatňovania kolektívnej viny? Môžu Benešove dekréty ohroziť celistvosť a suverenitu Slovenska, na čom vlastne dnes stoja Slovensko – maďarské vzťahy, teda vzťahy dvoch národov žijúcich stovky rokov v jednom spoločnom Uhorsku. No a sú pre Slovensko dnes naši slovenskí Maďari skutočne plnoprávni občania v ich právach, možnostiach, ale aj v ich pocite súnaležitosti s touto ich dnešnou vlasťou?Počúvate Ráno Nahlas, s právnikom, odborníkom na ľudské a menšinové práva János Fiala – Bútorom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Slovenskí Maďari sa na Slovensku necítia ako plnoprávni občania. Sme tu iba ako akýsi hostia. Benešove dekréty boli snahou zbaviť sa menšinového obyvateľstva, tvrdí právnik János Fiala – Butora. Pojem Felvidék však nie je nič, čo by malo Slovákov urážať, uisťuje.Do slovenskej politiky sa nečakane vrátili temné tiene povojnovej histórie. Po takmer 80. rokoch sa vládna koalícia rozhodla natvrdo kriminalizovať veľmi vágne sformulované „spochybňovanie povojnového usporiadania“ našej modernej histórie.V realite ide o reakciu na snahu opozičného Progresívneho Slovenska zastaviť uplatňovanie takzvaných Benešových dekrétov pri štátom odobrenom habaní pôdy v mene desaťročia zamrznutej a napriek tomu – ako sa celkom zjavne ukazuje, opäť obživlej snahy uplatniť princíp kolektívnej povojnovej viny.Tento trestnoprávny bič na slobodu slova ako i princíp diskusie o uplatňovaní kolektívnej či dokonca dedičnej viny pritom pochádza od presne tej istej koalície, ktoré sa inak tak rada zaštiťuje slobodou prejavu a na erb Úradu vlády si okrem iného vyšila i kampaň „Rešpektujem iný názor.“Kauza pritom prerástla už aj naše úzke národné rámce a stala sa výbušnou témou maďarskej predvolebnej kampane, v ktorej opozičný líder bubnuje na poplach a do konfrontácie s Robertom Ficom stavia aj jeho dlhoročného politického spojenca Viktora Orbána, ktorý sa - napriek spojenectvu s Ficovým SMERom, obracia na ním samým neobľúbený Brusel.Ako tento spor dopadne a kde je skrytá skutočná pravda o tzv. Benešových dekrétoch? Je ešte v roku 2026 vôbec udržateľný koncept povojnového uplatňovania kolektívnej viny? Môžu Benešove dekréty ohroziť celistvosť a suverenitu Slovenska, na čom vlastne dnes stoja Slovensko – maďarské vzťahy, teda vzťahy dvoch národov žijúcich stovky rokov v jednom spoločnom Uhorsku? No a sú pre Slovensko dnes naši slovenskí Maďari skutočne plnoprávni občania v ich právach, možnostiach, ale aj v ich pocite súnaležitosti s touto ich dnešnou vlasťou?Počúvate Ráno Nahlas, s právnikom, odborníkom na ľudské a menšinové práva János Fiala – Bútorom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Požiadavky firiem na softvérové riešenia sa za posledné tri desaťročia zásadne zmenili. Podnikatelia očakávajú nielen bezchybnú funkčnosť, ale aj jednoduchosť, atraktívny dizajn a pridanú hodnotu, ktorú často ani nevedia presne zadefinovať. „Na začiatku stačilo urobiť niečo, čo aspoň trochu uľahčilo prácu, a používatelia boli spokojní,“ hovorí Marek Polic, spolumajiteľ, spoločnosti KROS. Postupne však s rastúcou konkurenciou rástli aj nároky – na funkčnosť, grafiku aj celkový úžitok. Dnes je tlak veľmi silný, najmä zo strany mladšej generácie, ktorá udáva trendy naprieč technológiami. Softvér už podľa M. Polica nemá len robiť to, na čo je určený, či ide o účtovníctvo, mzdy alebo rozpočtovanie. „Používatelia očakávajú akýsi šiesty zmysel – že systém urobí niečo navyše a prinesie úžitok, ktorý ani sami neočakávali.“ Práve tento moment prekvapenia sa stal konkurenčnou výhodou v prostredí, kde sú firmy aj zákazníci zvyknutí na vysoký štandard služieb. Viac si vypočujete v podcaste.

Historička Valburga Vavřinová se ve svých knihách zabývá zvyky, tradicemi i pověstmi. Je mimo jiné také autorkou Malé encyklopedie Vánoc a právě na advent, sváteční dny a obyčeje se jí ptal moderátor Oldřich Burda.

1. Úrad na ochranu oznamovateľov už môže zachrániť iba Ústavný súd 2. Európska komisia pripravila reformu energetickej infraštruktúry 3. Finančná neistota zvyšuje úzkosť, riešením je podľa odborníkov plánovanie a odstup 4. Krátko o najnovšom ratingu od Moody's, dohode Únie o zmrazení ruských aktív a ďalšom raste dvoch českých miliardárov

Nové představení Josephine Baker v divadle Minor sklízí u diváků úspěch. Herečka, zpěvačka a tanečnice Radka Pavlovčinová, představitelka ikonické umělkyně, vypráví o paralelách se svým životem, o náročné přípravě i o tom, proč ji příběh legendární Josephine Baker provází už od mládí.

Nové představení Josephine Baker v divadle Minor sklízí u diváků úspěch. Herečka, zpěvačka a tanečnice Radka Pavlovčinová, představitelka ikonické umělkyně, vypráví o paralelách se svým životem, o náročné přípravě i o tom, proč ji příběh legendární Josephine Baker provází už od mládí.Všechny díly podcastu Host Lenky Vahalové můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Žiak napíše diktát so štyridsiatimi chybami a dostane päťku. Ten istý žiak na sebe začne pracovať a ďalší diktát napíše lepšie o desať chýb. Je to rapídne zlepšenie, no aj tak dostane znova päťku. Pretože tak to hovoria tabuľky. Toto je dokonalý príklad demotivácie žiaka, ktorý sa snaží a chce sa zlepšiť. Známky sú v rámci školského hodnotenia dnes v prevahe. Existuje však aj takzvané formatívne hodnotenie, ktoré slovne ohodnotí žiakov proces na ceste vzdelávania sa. A to vraj rodičom povie oveľa viac ako napríklad taká trojka. Šarkan v Nedeľnej Talkshow privítal lektorky Inšpirácie Dagmar Kožinovú a Gabrielu Šarníkovú.

Tradičná slovenská potravinárska firma s takmer 30-ročnou históriou spojená s modernými technológiami. V tomto podcaste Poradcu podnikateľa sme sa pozreli na úspešný príbeh rodinnej firmy, ktorá sa špecializuje na výrobu a predaj jedinečných syrových produktov.Korbáčiky, nite, parenice a obzvlášť ich syrové torty si obľúbili zákazníci nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. So svojou novinkou Lyocheese – mrazom sušený syr – predstúpili aj pred investorov v televíznej šou Jama levova a uspeli. O tom, ako udržať rodinnú potravinársku firmu, nebáť sa zakomponovať technologické inovácie a moderné marketingové nástroje, nám porozprávala generálna riaditeľka firmy Nikos, kreatívna podnikateľka a mama dvoch detí – Henrieta Hanková.Kedy sa naučila pliesť korbáčiky a aké boli začiatky rodinnej firmy?Aká bola cesta od predavačky v stánku až po pozíciu generálnej riaditeľky?Na akých hodnotách stojí firma aj naďalej a čo do nej priniesla nastupujúca generácia?Ako prví na Slovensku začali s online predajom (a rozvozom) syrových tort – čí to bol nápad a kde sú dnes?Kto vymyslel, že skúsia parené syry lyofilizovať, a komu jedinému z rodiny tento syr nechutí?Mrazom sušený syr Lyocheese sa rozhodli prihlásiť ako start-upový produkt do televíznej šou Jama levova. Čo všetko im dala táto televízna skúsenosť?Ako zvládli enormný nárast online predaja?Ako sa zmenila komunikácia so zákazníkmi a čo si myslí o AI v podnikaní?Ako sa snaží skĺbiť rodinný život a podnikanie?Prečo odporúča začínajúcim podnikateľom, aby pokračovali v rodinnom biznise, ak majú možnosť?Buďte v obraze a inšpirujte sa víťazstvami i pádmi úspešných slovenských podnikateľov. Počúvajte podcasty Poradcu podnikateľa.www.pp.sk

Ķīmija, lai arī bieži nemanāma un neuzkrītoša, ir klātesoša neskaitāmās mūsu dzīves jomās. Sākot ar produktiem mūsu vannasistabās un zāļu plauktos, beidzot ar enerģētiku un pārtikas drošību. Ķīmiķi Latvijā kopā ar fiziķiem šobrīd strādā pie nanopārklājumiem vēja turbīnu lāpstiņām un īpaša sensora, kas ziņotu par zivju produktu svaigumu. Par jaunākajiem pētījumiem raidījumā Zināmais nezināmajā stāsta Latvijas Universitātes (LU) asociētais profesors, Organiskās sintēzes institūta pētnieks, ķīmiķis Artis Kinēns un fiziķis no Ukrainas, LU Atomfizikas un spektroskopijas institūta vadošais pētnieks Romāns Viters. Stāstot par topošo zivju svaiguma kontroles sensoru, Artis Kinēns skaidro, ka pašreizējās tehnoloģijas, lai noteiktu pārtikas kvalitāti, bieži vien laboratorijas izmeklējumi. "Tas nozīmē, ka ir jāņem zivs paraudziņus, sūta uz laboratoriju, taisa mikrobioloģiskos testus. Tas aizņem labākajā gadījumā dažas stundas, realitātē - vairākas dienas. Tas nozīmē, ka tas svaigums, ko noteicāt, jau ir divas dienas vecs," norāda Artis Kinēns.  Otrs variants ir fizikālas metodes, kam nepieciešams fizisks kontakts ar zivi.  "Bet ko darīt, ja zivs ir iepakojumā? Ja atvērt iepakojumu vaļā, jau ir atkritums radies. Arī tad, ja zivs paraugu sūta uz laboratoriju, arī ir radīts atkritums. Līdz ar to nav labas tiešsaistes metodes, kurā būtu iespējams kontrolēt pārtikas produktu, kas jau ir iepakojumā, lai tas nebūtu jāatver." "Galvenā priekšrocība, ko redzam pret klasisko derīguma termiņu, jo arguments būtu, derīguma termiņš ir uzdrukāts, viss kārtībā. Bet derīguma termiņš nekādā veidā nepastāsta, kā tā zivs ir bijusi glabāta. Ja viņi ir pa ceļam vesta ar ķerrā, bez saldēšanas, tad viņa būs sabojāsies krietni ātrāk, nekā ir derīguma termiņš uzrakstīts. No otras puses, ja viņa ir glabāta korekti, tas derīguma termiņš arī varbūt nav korekts. Viņš vienkārši pasaka, ka šeit būs droši, ja mēs viņu metīsim ārā. Bet tikpat labi viņa ir lietojama vēl varbūt nedēļu," analizē Artis Kinēns. "Pateicoties tam, ka nav tāda ātra kontroles mehānisma, es teikšu diezgan šausmīgu statistiku, ka aptuveni 30% no saražotās zivju produkcijas tiek izmesta ārā tikai tāpēc, ka nenonāk līdz galapatērētājam laikā." Daļa šīs produkcijas noteikti vēl būtu lietojama, bet termiņš saka, ka ir jāmet ārā. "Inovācija būtu tāda, ka, ja mēs varam šo ieviest kā standarta praksi, ka mums ir iepakojums, kurā iekšpusē ir uzlīme, kurā ir iestrādāts luminofors, tad to no ārpuses var noskenēt vai nu ar kādu lasītājierīci, ideālā gadījumā mobilo telefonu, un tas pasaka: zivs vēl ir derīga tik un tik ilgu laiku," skaidro Artis Kinēns. Pētnieks norāda, ka šobrīd mērķis ir topošo sensoru un iespējas ar to veikt svaiguma mērījumus piedāvāt pārtikas izplatītājiem un pārtikas veikaliem, lai viņiem būtu iespēja labāk kontrolēt savu produktu plūsmu, lai tā samazinātu atkritumu rašanos.  "Viņu gadījumā tā ir mobilā telefona aplikācija, visticamāk, kura nofotografē uzlīmīti, kas ir  iekšpusē pie zivs pielikta, un no tās fotogrāfijas viņš nolasa zivs svaigumu," atzīst Artis Kinēns. "Ja runājam par patērētājiem, tad pielietojums varētu būt ļoti līdzīgs - ar mobilo  telefonu nofotografē zivi veikalā un lietotne pasaka, ka zivs ir derīga vai nav." Zinātnes ziņas Ziemā vērts vakariņas ēst agrāk Laikā, kad ārā agri paliek tumšs, izrādās, ka ir vērts pārskatīt mūsu vakariņu paradumus un ieturēt maltīti agrāk! Pētnieki no Džona Hopkinsa universitātes analizējuši sasitību starp mūsu iekšējo pulksteni un vielmaiņu un secinājuši, ka ēdot vakariņas ziemā agrāk, mēs palīdzam savam organismam labāk pārstrādāt uzņemto pārtiku. Arī dzīvnieki var sirgt ar hiperaktivitātes sindromu Cilvēku pasaulē ir tik ierasti runāt par tādām diagnozēm kā autisms, arī uzmanības deficīta un  un izskatās,  ka arī daži mūsu mājdzīvnieki varētu sirgt ar līdzīgām kaitēm. Tas tāpēc, ka pie vainas abos gadījumos ir strukturālas un ķīmiskas izmaiņas smadzenēs. Pētnieki noskaidorjuši, ka, piemēram, suņiem, žurkām, pelēm un atsevišķiem primātiem var būt izmaiņas gēnos, kas saistītas ar hiperaktīvu un impulsīvu uzvedību. Regulāra mikroplastmasas lietošana paātrina aterosklerozes veidošanos Kalifornijas universitātes pētnieki papildinājuši mūsu zināšanas par mikroplastmasas ietekmi uz cilvēka organismu. Eksperimentos ar pelēm, atklāts, ka regulāra mikroplastmasas lietošana paātrina aterosklerozes veidošanos. Ateroskleroze ir stāvoklis, kad sašaurinās artērijas, radot lielāku insulta vai infarkta risku. Te gan jāpiebilst, ka pētījumā šādus rezultatus uzrādīja tieši peļu tēviņi nevis mātītes. Abu dzimumu peles baroja ar zemam holesterīnam labvēlīgu diētu, taču regulāri deviņu mēnešu laikā pelēm tika iebarota arī mikroplastmasa atbilstoši dzīvnieku svaram.  E.coli baktērijas izplatība ir tikpat ātra kā cūku mērim Tīmekļa vietnē “ScienceDaily” ar pirmpublikāciju zinātnes žurnālā “Nature Communications” nonācis raksts par kādu zarnu baktērijas jeb Escherichia coli īpašību. Zinātnieki no Somijas un Norvēģijas pirmo reizi ir novērtējuši, cik ātri E.coli baktērijas var izplatīties starp cilvēkiem, un, kā izrādās, viens šīs baktērijas celms izplatās tikpat ātri kā cūku gripa. Pētnieku darbs piedāvā jaunu veidu, kā uzraudzīt un kontrolēt pret antibiotikām izturīgas jeb rezistentas baktērijas. Antimikrobiālā jeb antibiotiku rezistence ir aktuāla problēma veselības aprūpē, un tieši šonedēļ līdz 24. novembrim aizrit Pasaules antimikrobiālās rezistences izpratnes nedēļa. Tāpēc par baktērijas izplatību, bīstamību un, protams, ārvalstu pētnieku paveikto saruna ar Eiropas Pārtikas nekaitīguma iestādes valdes priekšsēdētāju, kā arī Pārtikas drošības, dzīvnieku veselības un vides zinātniskā institūta “BIOR” zinātniskās padomes priekšsēdētāju Aivaru Bērziņu.   

Burke Ashenden examines 2025 ETF flow trends, spotlighting QFLR, INOV, and ACEI. He discusses the expansion of ETFs into different sectors and strategies. He explains how ETFs can manage risk in areas like AI, where people are worried about a bubble, while providing returns. He also looks internationally, where traders may need more guidance about where they should look.======== Schwab Network ========Empowering every investor and trader, every market day. Subscribe to the Market Minute newsletter - https://schwabnetwork.com/subscribeDownload the iOS app - https://apps.apple.com/us/app/schwab-network/id1460719185Download the Amazon Fire Tv App - https://www.amazon.com/TD-Ameritrade-Network/dp/B07KRD76C7Watch on Sling - https://watch.sling.com/1/asset/191928615bd8d47686f94682aefaa007/watchWatch on Vizio - https://www.vizio.com/en/watchfreeplus-exploreWatch on DistroTV - https://www.distro.tv/live/schwab-network/Follow us on X – https://twitter.com/schwabnetworkFollow us on Facebook – https://www.facebook.com/schwabnetworkFollow us on LinkedIn - https://www.linkedin.com/company/schwab-network/ About Schwab Network - https://schwabnetwork.com/about

Vesta z kožešiny příjemně zahřeje tělo například při podzimního posezení venku na terase. Podle zkušeností hlineckého kožešníka Petra Hudce se právě kožešinové vesty vrací do módy.Všechny díly podcastu Radioporadna můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

V sobotu 11. října čeká milovníky přírody v kempu Stříbrný rybník v Hradci Králové Den s myslivci, krásná akce pro všechny, kteří mají rádi les i dobré jídlo. Součástí totiž bude i letos soutěž ve vaření kotlíkového guláše.Všechny díly podcastu Host ve studiu můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Jedna z najvýznamnejších slovenských koncertných klaviristiek dostala v roku 1971 zákaz hrania z politických dôvodov. V roku 1984 ilegálne prešla aj s dcérou hranice do Talianska. Následne žila ako politická utečenka v Grade, Terste a Latine. O 8 mesiacov neskôr emigrovala do USA, kde obnovila svoju kariéru. Ako prvá Slovenka mala v roku 1992 sólový koncert v newyorskej Carnegie Hall. V USA aj na Slovensku publikovala odborné texty z oblasti hudobnej vedy a napísala aj svoju autobiografiu.V podcaste sú použité úryvky z komorných koncertov umelkyne.

Je to najväčšia platobná sieť sveta, spája vyše 150 miliónov obchodníkov a 4,8 miliardy držiteľov karty. Visa udáva smer budúcnosti platieb. Aká je? V relácii Ide o peniaze sa dozviete: Visa udáva smer budúcnosti platieb. Ako budú vyzerať v najbližších piatich rokoch? Ako sa dajú zjednodušiť platby v online priestore, aby boli pohodlné a rýchle? Ako Visa pristupuje k znižovaniu miery podvodov? Umelá inteligencia - ako sa dá využiť pri bezpečnosti platieb? Ako spoločnosť Visa zlepšuje nákupné zážitky spotrebiteľa? Kartami Visa sa platí na celom svete. Ako je na tom Slovensko, nielen z pohľadu spotrebiteľov, ale aj z pohľadu obchodníkov? Koľko ľudí platí prednostne digitálne a ako sa správajú, keď sa niekde nedá platiť kartou?  Čo by Marcel Gajdoš odkázali slovenským obchodníkom, ktorí stále neakceptujú bezhotovostné platby? Je ešte v digitálnej ére nevyhnutné vydávať plastové karty? Aké ďalšie kroky robí Visa v oblasti udržateľnosti? V relácii Ide o peniaze odpovedal Marcel Gajdoš, generálny riaditeľ Visa pre Česko, Maďarsko a Slovensko.

Seta Knop je avtorica prevoda odmevne Andrićeve literarnozgodovinske biografije, nemškega novinarja Michaela Martensa 'V požaru svetov, Ivo Andrić, Zgodba evropskega življenja'. Monografija razkriva življenje svetovljana in razburkan čas 20.stoletja. Ivo Andrić je bil izvrsten pisatelj, diplomat in Nobelov lavreat. Seta Knop je prevajalka, leksikografka, literarna zgodovinarka ter vodja knjižnice na Oddelku za primerjalno književnost in literarno teorijo na Filozofski fakulteti v Ljubljani. Prevaja predvsem sociološka, zgodovinska, filozofska in kulturološka dela avtorjev kot so: Theodor W. Adorno, Terry Eagleton, Eric Hobsbawm, Susan Sontag, Richard Pipes, David Graeber, Danilo Kiš, Svetlana Slapšak. Leposlovna dela, pravi, v glavnem prevaja iz srbskega in hrvaškega jezika. Pred leti je prevedla kratko prozo hrvaške pisateljice Maše Kolanović Spoštovani žužki in druge srhljive zgodbe, pred kratkim pa so v njenem prevodu izšle kratke zgodbe hrvaškega pisatelja Nevena Ošumovića Rajske ptice. Za svoj prvi prevod leposlovnega dela Peščena ura pisatelja Danila Kiša je prejela nominacijo za Sovretovo nagrado. Njena velika želja je, da bi prevedla Kiševo biografijo.

Zajímají ho pozapomenuté kapitoly hudebních dějin. Zkoumal společnou hudební historii Lužických Srbů a Čechů nebo hudební kulturu Čechů v zahraničí. Jeho nejnovější kniha o Bedřichu Smetanovi je určená hlavně dětem a mládeži. Skladatele v publikaci Putování po mé vlasti aneb Smetanovi na stopě přímo doslova cituje a dokonce mu nasazuje sluchátka. „Byl bych rád, aby kniha na čtenáře promluvila i s jeho přibývajícím věkem,“ říká ve Vizitce. Všechny díly podcastu Vizitka můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Zajímají ho pozapomenuté kapitoly hudebních dějin. Zkoumal společnou hudební historii Lužických Srbů a Čechů nebo hudební kulturu Čechů v zahraničí. Jeho nejnovější kniha o Bedřichu Smetanovi je určená hlavně dětem a mládeži. Skladatele v publikaci Putování po mé vlasti aneb Smetanovi na stopě přímo doslova cituje a dokonce mu nasazuje sluchátka. „Byl bych rád, aby kniha na čtenáře promluvila i s jeho přibývajícím věkem,“ říká ve Vizitce.

Dekoratīvās mākslas un dizaina muzejā no 13. septembra ir skatāma  jauna izstāde “Drosme un rūpe. Arhitektūra un dizains: Roche vīzija”, kas atklāj Šveices farmācijas uzņēmuma progresīvo pieeju arhitektūrai un grafiskajam dizainam, uzsverot kopsakarības zinātnes un kultūras vērtībās starp Šveici un Latviju. Ekspozīcijā pirmo reizi skatāmi  unikāli materiāli, kas glabājas Roche arhīvā Bāzelē, bet tās centrālo asi veido stāsts par diviem arhitektiem: latvieti Aleksandru Klinklāvu un šveicieti Oto Rūdolfu Zalvisbergu. Par Aleksandru Klinklāvu joprojām zinām maz, kaut arī viņa projektētās vēsturiskās celtnes – tai skaitā Latvijas Finanšu ministrijas ēka, Tērvetes sanatorija  un Rīgas pašvaldību darbinieku slimokases ēka Skolas ielā 5, kur tagad atrodas Medicīnas centrs ARS, protams, ir labi pazīstamas. Celtne ar īpašu vēsturi ir atrodama Miera ielā 25, un daudzi, kas ikdienā izmanto 11. tramvaja pakalpojumus, noteikti to būs ievērojuši. Tieši Klinklāvs ir projektējis Roche uzņēmumam šo pirmo funkcionālisma stila ēku ārpus Šveices, kur pēc vēsturiskās celtnes vērienīgas un prasmīgas renovācijas atrodas uzņēmuma Roche birojs un Inovāciju laboratorija. Par arhitektu Aleksandru Klinklāvu, sākotnēji baletdejotāju mūsu Latvijas Nacionālās operas trupā, bet pēc tam arhitektu, protams, ir nepieciešams atsevišķs stāsts. Savukārt šodien mums ir iespēja tikties ar Šveices uzņēmuma Roche vēstures kolekcijas un arhīva kuratoru Aleksandru L. Bieri, kurš pagājušajā sestdienā Dekoratīvās mākslas un dizaina muzejā sniedza lekciju "Roche un māksla – mantojums nākotnei", kā arī vadīja ekskursiju pa ekspozīciju. Bez daudziem citiem interesantiem vēsturiskiem faktiem bija iespēja uzzināt, cik auglīgu un radošu vidi Roche ir veidojusi ne vien inovācijām farmācijas nozarē, bet arī mākslā, dizainā, arhitektūrā un mūzikā. Projekta vadītāja un izstādes kuratore ir Inese Baranovska, grafikas dizainers un kurators Aleksejs Muraško, izstādes arhitekts Dāvis Gasuls, bet zinātniskais konsultants Aleksandrs L. Bieri, Roche vēstures kolekcijas un arhīva kurators, ar kuru tiekamies sarunā.

Andrej Babiš by chtěl s hnutím ANO po sněmovních volbách vládnout sám. Stejné přání vyslovila většina jeho voličů v průzkumu Medianu pro Český rozhlas. Byť předseda hnutí ANO pro to dělá maximum, jeho sen se nepromění ve skutečnost. Většinu křesel ve Sněmovně ANO neobsadí. Alespoň v tuto chvíli nic nesvědčí o pravém opaku. V systému poměrného zastoupení vítěz nebere vše. Všechny díly podcastu Názory a argumenty můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Na radiodiagnostickém oddělení v jablonecké nemocnici mají napilno. Oddělením nás provedl primář Jaromír Frydrych.Všechny díly podcastu Host Dopoledne pod Ještědem můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Hostem pořadu K věci byla Renata Pánková, generální ředitelka Rytířů Kladno.

Hostem pořadu K věci byla Renata Pánková, generální ředitelka Rytířů Kladno.Všechny díly podcastu K věci můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Žrtve komunističnih zločinov zaslužijo dostojen pokop, na to je pred kratkim opozoril evropski parlament. V oddaji Od slike do besede smo poslušali Andreja Finka.

Žrtve komunističnih zločinov zaslužijo dostojen pokop, na to je pred kratkim opozoril evropski parlament. V oddaji Od slike do besede smo poslušali Andreja Finka.

Od smrti bývalého šéfa Wagnerovců Jevgenije Prigožina uplynuly přesně dva roky. Ruští operativci od té doby hledají nové způsoby, jak posílit a rozšířit vliv Moskvy v Africe. Podrobnosti přináší investigativa Radio France Internationale a monitorovací skupiny All Eyes on Wagner, o níž informoval web francouzské rozhlasové stanice.Všechny díly podcastu Svět ve 20 minutách můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Namísto objemných gelů nebo krabic s pracím práškem se na poličkách v českých koupelnách čím dál častěji objevuje malá obálka s pracími papírky společnosti EcoHaus. Byznys, který původně odstartoval jako studentský projekt, teď počítá roční tržby v nižších desítkách milionů korun. Sama majitelka a zakladatelka firmy EcoHaus Petra Doubková přiznává, že motivem k nápadu byla původně lenost a láska k módě. Ta nakonec šetří nejen planetu, ale taky peněženky českých domácností. I proto se mladá podnikatelka umístila v letošním výběru Inovátorů roku a cenou za Udržitelné inovace ji ohodnotila i ČSOB. „Teď nás čeká další krok. Máme vytipované brownfieldy blízko Liberce. Ráda bych tam ze staré textilky vybudovala místo, kde budeme mít zázemí,“ popisuje Doubková nadcházející plány. Kapitál plánuje získat podobně jako u své dřívější úspěšné crowdfundingové kampaně. Kromě plánů na rozšíření sídla zázemí firmy ji teď čeká i další krok – míří na stáž na Harvard, kde bude studovat enkapsulaci. „Je to takový baťovský přístup. I když mám vlastní firmu, půjdu se učit do jiné,“ vysvětluje Doubková. Ta v současnosti působí taky jako mentorka a koučka začínajících podnikatelů.

Slovensko sa prepadáva v rebríčkoch konkurencieschopnosti, klesá zamestnanosť, aj kúpyschopnosť obyvateľov a vládnu obavy, čo so slovenskou ekonomikou urobí americké 15 percentné clo. Pre ekonomiku, ktorá je stále zaseknutá v 20. storočí a nedokázala sa vymaniť zo zastaraného modelu priemyselnej produkcie, sú to zlé správy. Ak by však Slovensko dokázalo naštartovať výskum a inovácie, bolo by nielen bohatšie ale aj odolnejšie voči globálnym výzvam ako sú obchodné vojny s USA a Čínou, či nástup nových prevratných technológií. Potvrdzuje to Michaela Kršková, bývala Chief Innovation Officer slovenskej vlady a dnes členka poradnej rady Európskej inovačnej rady (EIC), teda 10 miliardového nástroja Európskej komisie na financovanie vysoko inovatívnych firiem z EU. M. Kršková pôsobila v rokoch 2021 - 2024 na Úrade vlády SR, kde v rámci Plánu obnovy so svojím tímom naštartovala mnohé dôležité súčasti reformy podpory vedy a výskumu na Slovensku. Dnes však tvrdí, že Slovensko nedodržiava jeden zo svojich sľubov, ku ktorým sa v rámci Plánu obnovy zaviazalo. „V rámci Plánu obnovy sme mali zaviesť nezávislé hodnotenie grantových výziev vrátane účasti zahraničných hodnotiteľov v komisiách. Napriek najlepšej snahe sa nám to nepodarilo,“ hovorí bývalá šéfka inovácií. Dodáva, že zahraničné hodnotenie bolo zavedené len v rámci Plánu obnovy, ale „bolo dokonale odignorované ostatnými orgánmi štátnej správy.“ To znamená, že väčšinu výziev zo štrukturálnych fondov naďalej posudzujú komisie zložené čisto zo slovenských hodnotiteľov. „My sme v niečom EÚ podviedli, pretože sme získali peniaze z Plánu obnovy za nedokončenú reformu. Niekto si to vysvetľuje tak, že to malo byť zavedené len na projekty z Plánu obnovy, ale to je veľká dezinterpretácia toho, čo od nás Európska komisia očakávala. Je to totálna sabotáž tejto reformy,“ hovorí Kršková. Takýto stav prispieva k zloženiu komisií, ktoré nie vždy dokážu vyberať projekty podľa skutočnej kvality a jedným z výsledkov sú aj európske zdroje prideľované na penzióny, ktoré neslúžia cestovnému ruchu, ale ako súkromné haciendy vyvolených. Michaela Kršková hovorí aj o tom, ako Slovensko stále dopláca na ekonomiku založenú na privatizácii 90-tych rokov a vysokú koncentráciu zahraničných investorov, ktorí však nemajú ambíciu podporovať na Slovensku vývoj, výskum a rizikový kapitál. Chýba silná vrstva domácich firiem, ktoré by boli schopné prísť s inovatívnymi riešeniami a stať sa lídrami vo svojich segmentoch. Dôvodom je aj odliv mozgov, ktorý je v prípade Slovenska jeden z najväčších v EÚ. Talentovaní ľudia radšej odchádzajú študovať a pracovať do zahraničia, najmä do Českej republiky. „Máme o polovicu menej doktorandov ako je európsky priemer a to najmä v technických odboroch a prírodných vedách. To sú ľudia, ktorí sú potom nositeľmi inovácií a patentov, ktoré sa dajú ďalej komercionalizovať,“ hovorí Kršková. Hovorí aj o tom, prečo Slovensko „trestá“ investovanie do imania domácich firiem a ako by mal vyzerať ideálny ekonomický mix a inovačný ekosystém v krajine. Reláciu Index moderuje Eva Mihočková. V rozhovore sa dozviete: 1:54 Aké to je snažiť sa presadzovať inovácie v zastaranom štátnom aparáte 3:20 Prečo Slovensko už 25 rokov hovorí o znalostnej ekonomike, ale stále ju nemá 5:47 Ako malo Slovensko zaviesť nezávislé hodnotenie grantových výziev 7:37 V čom Slovensko podviedlo Európsku komisiu 9:50 Prečo mrháme európskymi zdrojmi na stavbu penziónov pre vyvolených 11:33 Prečo je Slovensko najzraniteľnejšou krajinou EÚ v obchodnej vojne s USA 13:21 Ako nás zahraničné investície uspali a dodnes sme sa nezobudili 21:32 Prečo sú zahraniční investori slabinou Slovenska 31:29 Aký je rozdiel v mentalite Američanov a Európanov v biznise 41:08 Ako bude fungovať nový Fond pre konkurencieschopnosť v EÚ _ Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠podcastindex@sme.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na ⁠sme.sk/indexodber⁠ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ – Ďakujeme, že počúvate podcast Index. See omnystudio.com/listener for privacy information.

Tento týždeň Vás zavedieme do sveta medicínskych inovácií v ortopédii. Ako sa menili a zmenili životy detských pacientov uplynulých 100 rokov - od vtedy ako vznikla Československá ortopedická spoločnosť? Informuje Beáta Repíková.

Volby do Poslanecké sněmovny se budou konat za 4,5 měsíce, což se jeví jako poměrně krátká doba na to, aby se výrazně změnila podpora pro jednotlivé strany. Ta je přitom dlouhodobě stabilní.

Volby do Poslanecké sněmovny se budou konat za 4,5 měsíce, což se jeví jako poměrně krátká doba na to, aby se výrazně změnila podpora pro jednotlivé strany. Ta je přitom dlouhodobě stabilní.Všechny díly podcastu Názory a argumenty můžete pohodlně poslouchat v mobilní aplikaci mujRozhlas pro Android a iOS nebo na webu mujRozhlas.cz.

Manželia Basilovci vybudovali zo slovenského startupu globálnu firmu. Okrem práce a výchovy štyroch detí venujú svoj čas mentoringu študentov a začínajúcich podnikateľov. Veria, že krajina so vzdelanými a aktívnymi ľuďmi môže rýchlejšie napredovať. Vypočujte si podcast Impact Talks, v ktorom prinášame inšpiratívne príbehy filantropov a filantropiek a búrame tabu spojené so slovom filantropia. U Basilovcov to začalo nápadom, ako v meste obmedziť vývoz poloprázdnych kontajnerov a neefektívne jazdy smetiarskych vozidiel. Dnes ich senzory a softvér na manažment odpadu slúžia v takmer stovke krajín po celom svete. Stoja tiež za digitálnym riešením zálohovania fliaš. Hoci je kombinácia rozbehnutého biznisu a rozrastajúcej sa rodiny časovo náročná, manželia Basilovci sú aktívni aj v pomáhaní. Darujú svoj čas a know-how. „Podnikanie sme si vybudovali sami, možno aj preto nás to ťahá smerom k mentorovaniu. Chodíme na základné, stredné a vysoké školy, angažujeme sa v podnikateľských programoch. V tom vidíme našu najväčšiu pridanú hodnotu a zmysel,“ hovorí Andrea Basilová. Martin Basila vysvetľuje svoju motiváciu jednoducho: „Ak chceme žiť vo vzdelanej spoločnosti a v krajine, kde sa deti majú dobre, nikto to za nás neurobí.“ V podcaste sa dozviete: akú úlohu v rodine Basilovcov zohráva ústava, čo má spoločné kebab z Drážďan so Slovenskom, v čom zálohovanie pomáha ľuďom v chudobných krajinách, či je pri pomáhaní vzácnejší darovaný čas alebo peniaze, prečo by sa podnikatelia mali vyjadrovať aj k politike. Kto sú Andrea a Martin Basilovci? Andrea a Martin Basilovci založili technologickú spoločnosť Sensoneo. Za systém, ktorý pomáha samosprávam predikovať naplnenosť zberných kontajnerov, vyhodnocovať efektívnosť zvozov, a tým zvyšovať ohľaduplnosť k životnému prostrediu, dostali ocenenie Via Bona Slovakia za rok 2020 v kategórii Zelená firma. Sú EY Technologickými podnikateľmi roka 2024, tento rok získali Krištáľové krídlo v kategórii Inovácie a startupy a ich firmu zaradil britský denník Financial Times medzi najrýchlejšie rastúce firmy v Európe. Basilovci sa venujú mentoringu, prednáškam aj hodnoteniu vzdelávacích projektov, napr. v programe Generácia 3.0, Budúcnosť INAK, Impact Lab a Impact Summit. Impact Talks V podcaste Impact Talks vám už tretí rok predstavujeme osobnosti z biznisu, kultúry a športu, ktoré búrajú zaužívané predstavy o filantropii. Srdciarov, ktorí pomáhajú intuitívne, aj tých, ktorí sa snažia o čo najväčší spoločenský dopad. Lebo filantropia je pestrá a zďaleka nie je iba o rozdávaní peňazí. Impact Talks vám prináša Nadácia Pontis, ktorá sa dlhodobo venuje rozvíjaniu filantropie, sociálnych inovácií a zodpovedného podnikania. Podcast vzniká v spolupráci s portálom Aktuality.sk a moderuje ho Martin Staňo.

Moderné čerpacie stanice už nie sú len o palive. OMV obohacuje ponuku o čerstvé potraviny, prémiovú kávu a ultrarýchle nabíjačky pre elektromobily. Cieľom je spojiť kvalitu s technologickými inováciami a dosiahnuť tak maximálny komfort pre klientov, hovorí Miriam Fellingerová, Retail manažérka OMV Slovensko v seriáli We Know How, ktorý vznikol v spolupráci s komerčným partnerom.

Neztrácejte čas sledováním seriálů a filmů, vzkazuje mladým lidem Tomáš Szaszi, šéf výzkumu a vývoje v brněnském Honeywellu. Nadnárodní obr si vychovává technologické talenty. Česko by si podle Szasziho mělo vybrat směr a tím se ubírat. Mělo by také ustoupit od přílišné teorie k praxi. Mohli bychom být např. experty na kvantové technologie.V podcastu veterán z Honeywellu popisuje, jak se firma angažuje v oblasti motivace mladých lidí ke studiu technických a přírodovědných oborů (STEM, tj. Science, Technology, Engineering, Mathematics ). Právě díky nim může být Česko konkurenceschopné.Kapitoly

Finportal spája technológie a skúsenosti. Inovácie zrýchľujú procesy, no dôvera klientov stojí na osobnom kontakte a odbornosti sprostredkovateľov „Pre generáciu Z je digitalizácia absolútnou prioritou. Narodili sa už do tejto doby. Často sa im krivdí, že sú od technológií závislí. V skutočnosti si potrpia na online a flexibilitu, aby si mohli vyberať z viacerých možností. Majú radi jednoduché riešenia a nástroje, ktoré ich rýchlo dovedú k výsledku,“ hovorí Kristína Faktorová, obchodná riaditeľka spoločnosti Finportal. Riaditeľ IT spoločnosti Finportal Peter Jurecký zdôrazňuje, že online uzatváranie poistenia je neustále v popredí. „Od roku 2015 sa až 80 percent zmlúv v rámci neživotného poistenia uzatváralo cez náš porovnávač. Dnes je to viac ako 90 percent. V ostatných segmentoch, ako je životné, dôchodkové poistenie či investície, sa dve tretiny zmlúv realizujú digitálne cez náš porovnávač a všetko sa postupne presúva do online priestoru.“ Napriek tomu osobný kontakt ostáva nevyhnutnou súčasťou finančného sprostredkovania. „Umelá inteligencia finančného sprostredkovateľa nenahradí. Financie sú konzervatívna a intímna téma. Klienti ešte dlho budú chcieť mať živú osobu na druhej strane stola. No sprostredkovatelia, ktorí odmietnu pracovať s umelou inteligenciou, budú v nevýhode. AI bude musieť byť súčasťou ich každodennej práce,“ dodáva obchodná riaditeľka. Riaditeľ IT zdôrazňuje obrovský potenciál umelej inteligencie v optimalizácii procesov. „Veľmi pozorne sledujeme všetky trendy, vrátane AI. Samozrejme, je to citlivá téma, keďže ide aj o bezpečnosť dát klientov. Hľadáme však možnosti, aby bola AI pomôckou pre spotrebiteľov. Samotná AI nevie všetko na sto percent, ale dokáže zrýchliť a zefektívniť niektoré procesy. Je dôležité naučiť sa s ňou pracovať.“ Spoločnosť Finportal sa nezameriava iba na technológie, ale aj na posilnenie svojej trhovej pozície. Kristína Faktorová naznačuje, že nasledujúce obdobie môže byť prelomovým obdobím. „Je tu možnosť, že by sme mohli dosiahnuť trhovú jednotku. Treba si počkať na účtovné uzávierky. V každom prípade chceme náš podiel na trhu stále zvyšovať,“ uvádza. Finportal spája moderné technologické nástroje s osobným prístupom, čím reaguje na dynamicky sa meniace potreby klientov. Spoločnosť potvrdzuje, že aj v ére digitálnej transformácie je rovnováha medzi inováciami a ľudským prístupom kľúčová pre dlhodobý úspech. Celý videorozhovor si môžete pozrieť aj tu: https://www.trend.sk/biznis/digitalizacia-formuje-buducnost-financneho-sprostredkovania?itm_brand=trend&itm_template=listing&itm_modul=articles-rubric-list&itm_position=1

V čem je AI kreativita horší či lepší než ta lidská? Jaká nás čeká budoucnost kreativních profesí a tvorby vůbec? Co je jádrem dobrého brandingu a jak umět prodat sebe či své produkty v moři konkurence? Hostem dalšího dílu Deep Talks byl Michal Pastier. Inovátor, expert na téma brandingu, slovenského bestselleru Žlutá kniha a držitel mnoha ocenění, např. Forbes 30 pod 30 či Top 100 evropských inovátorů podle Google a Financial Times. Michal založil agenturu Darwin&theMachines a GoBigname a také funguje jako investor.

Sociālie pakalpojumi ir pasākumu kopums, kas vērsts uz personu sociālās funkcionēšanas spēju atjaunošanu vai uzlabošanu, lai nodrošinātu viņu iekļaušanos sabiedrībā. Arī šajā jomā ir iespējamas un tiek veiktas dažāda veida inovācijas. Par tām runājam raidījumā Kā labāk dzīvot. Raidījuma viesi: Sabiedrības integrācijas fonda Sociālās saliedētības departamenta direktore Alda Sebre, Latvijas Samariešu apvienības direktors Andris Bērziņš un mācību cikla "Kā radīt sociālās inovācijas" lektore, sociālās jomas speciāliste, Ventspils Sociālā dienesta vadītāja Una Lapskalna-Alksne. "Ja runā pa sociālajiem pakalpojumiem, lielas rindas ir epizodiska parādība atsevišķiem pakalpojumiem. Šobrīd ir aktualizējusies tēma par demenci, par cilvēkiem ar psihiskiem traucējumiem. Ir daudzas situācijas, kad cilvēks vienkārši netiek uz darbu, jo viņam mājas ir cilvēks, kuram ikdienā nepieciešama uzraudzība un atbalsts. Šādi atbalsta mehānismi šobrīd ir aktuāli. Ik pa brīdim parādās problēma ar aprūpes centriem," norāda Andris Bērziņš. "Kopumā ņemot, katastrofālas rindas nav, pakalpojumi ir pieejami," turpina Andris Bērziņš. "Ir nākotnes izaicinājumi: ja resursu apjoma šajā nozarē nav, tad varam nonākt, risks ir nonākt situācijā, kādā ir Rietumeiropas valstis - Vācija, Francija, Itālija, ka fiziski nav, kas aprūpē, ka jābalstās tikai uz viesstrādniekiem. Tie ir lieli izaicinājumi, kas mums jāpatur prātā. Šobrīd tiekam galā tīri labi, resursu vienmēr varētu būt vairāk, gan cilvēki, gan finanses." "Tas ir stereotips, ka aprūpe ir vajadzīga tikai veciem cilvēkiem. Man praksē bija gadījums, kad jauns cilvēks, strādājot būvniecībā, nokrita no stalažām un salauza abas kājas. Realitātē viņš ir bezpalīdzīgā situācijā un viņam ir nepieciešama aprūpes persona, kas viņam vismaz tēju pienes,'' stāsta Una Lapskalna-Alksne. "Viņš bija viens, bija bārenis bez tuviniekiem, viņam aprūpētāja bija nepieciešama. Tas nav tikai veciem cilvēkiem, mēs jebkurš varam šādā situācijā nonākt kaut vai īslaicīgi." Una Lapskalna-Alksne arī vērtē, ka nav pareizi, ka cilvēkiem, kas maksā nodokļus mūža garumā, nav garantēts, ka nepieciešamības gadījumā vecumdienās būs apmaksāts aprūpes pakalpojums vai uzturēšanas senioru namā. Drīzumā sāksies Sabiedrības integrācijas fonda rīkots mācību cikls par inovācijām sociālo pakalpojumu jomā.

Rohy, řetězy a dlouhé ostré zuby. Krampus je postava, která dokáže vyděsit i dospělého. Je obdobou českého čerta, ale ne tak úplně. Tradičně chodí 5. prosince společně s Mikulášem, ale ani to není pravidlo. Každý region má totiž svůj vlastní folklor.

Lāčplēša dienā raidījumu veltām zinātnes neatsveramajam atbalstam mūsu drošībā. Inženieri Latvijā ciešā sazobē ar aizsardzības nozari rada inovācijas valsts fiziskajai un kiberdrošībai. Sākot ar droniem un aizsargvestēm, beidzot ar datiem - visās šajās jomās tapuši pētījumi ar mērķi stiprināt valsts drošību. Kādi ir šie risinājumi un kas ikdienā ir nepieciešams militārajām struktūrām, lai ar moderniem risinājumiem aizsargātu valsti? Būt modram un gatavam diemžēl ir mūsdienu realitāte, ar patstāvīgiem kara draudiem Eiropā sadzīvojam jau kādu laiku un pavisam loģiska šķiet nepieciešamība radīt aizvien jaunākas un efektīvākas ierīces un iekārtas, lai savu valstu pasargātu. Raidījumā Zināmais nezināmajā pētnieki skaidro, kādus risinājumus var radīt, lai aprīkojums nepieviltu un lai mēs varētu justies ne tikai fiziski droši, bet droša būtu arī mūsu digitālā vide. Sarunājas Sergejs Gaidukovs, Rīgas Tehniskās universitātes Dabaszinātņu un tehnoloģijas fakultātes Ķīmijas un ķīmijas tehnoloģijas institūta tenūrprofesors, Andrejs Šiškins, Rīgas Tehniskās universitātes Materiālu un virsmu tehnoloģijas institūta vecākais pētnieks, ķīmijas doktors, Uģis Briedis, Rīgas Tehniskās universitātes Arhitektūras un dizaina institūta asociētais profesors, vadošais pētnieks, un Roberts Kits, Aizsardzības ministrijas Aizsardzības industrijas un inovāciju politikas departamenta Inovāciju un pētniecības atbalsta nodaļas vadītājs. Zemessardzes Kiberaizsardzības vienība Šī gada augustā raidījumā stāstījām par Zemessardzes Kiberaizsardzības vienības un tās partneru rīkotām vērienīgām starptautiskām mācībām “Locked Shields 2024”, kurās Latvijas un NATO vienību komanda šajā pavasarī izcīnīja 1. vietu. Tagad stāsta turpinājums. Tuvāk iepazīstam pašu Zemessardzes Kiberaizsardzības vienību - tās darbu ikdienā un vienības zemessargus. Vienība šogad svinēja 11. dzimšanas dienu - tā dibināta 2013. gadā un pulcē vairākus simtus brīvprātīgo. Tiekomies ar Zemessardzes Kiberaizsardzības vienības komandieri majoru Ronaldu Mandeli un zemessardzi Ingrīdu. Kiberdrošība, kiberaizsardzība, kiberuzbrucēji - tie ir šobrīd plaši lietoti jēdzieni, lielā mērā saistībā ar karadarbību Ukrainā. Par dažādiem kiberdrošības aspektiem mēs ikdienā bieži dzirdam komentārus no institūcijas CERT.lv, kuras darbs iet roku rokā ar Zemessardzes Kiberaizsardzības vienību. Bet kā savulaik radās ideja par šādu vienību, stāsta majors Ronalds Mandelis.    

Po červencových volbách, ve kterých prezident Emmanuel Macron politicky oslabil, čekala Francie dva měsíce, než se mu podařilo najít premiéra – a tomu zas 14 dní, než dal dohromady svou vládu. Když psychodrama zrodu jeho kabinetu trvalo tak dlouho, bude mít aspoň dlouhý život? Nejspíš ne.

OSINT FOR UKRAINE je nezávislá nezisková nadácia, ktorá sa špecializuje na využívanie tzv. open-source intelligence (OSINT, alebo inteligencie z otvorených zdrojov) a publikovanie investigatívnych prác v oblasti medzinárodného humanitárneho a trestného práva. Vďaka online nástrojom vyšetrovatelia nadácie Deniz Dirisu a Manon Catherine Balbinot odhaľujú vojnové zločiny na Ukrajine. V podcaste Migračný kompas rozprávajú o tom, ako OSINT FOR UKRAINE vznikol a ako vyzerá ich práca. Rozhovor je v anglickom jazyku. Moderuje: - Sára Činčurová, novinárka

Francouzská krajní pravice už už sahala po moci, poprvé v moderních dějinách ji měla na dosah. Ještě před týdnem ji slibovaly všechny průzkumy. Ve druhém kole parlamentních voleb jsme pak nečekaně, ještě jednou, viděli zmrtvýchvstání pověstné republikánské fronty.