Zamyslenia EVS

„Okúste a vidzte, že dobrý je Hospodin; blahoslavený muž, ktorý sa utieka k nemu!“ (Ž 34:9) Lekárnik rozprával, že keď bol ešte pomocníkom v lekárni, musel v noci často vstávať a vydávať lieky. Jednej noci ho už štvrtý raz zobudili, preto bol nahnevaný. V ospalosti a mrzutosti vydal chlapcovi jed namiesto lieku. Zbadal to, až keď chlapec odišiel. Veľmi sa zľakol. V hroznej úzkosti volal na Pána, aby zabránil nešťastiu. Znovu ktosi zazvonil. Pred ním stál chlapec, ktorému vydal jed, a v plači rozprával, že spadol, fľaša sa mu rozbila a liek sa vylial. Prosil o nový liek. S jasotom v duši a vďačnosťou voči Pánovi pustil chlapca dnu a potom mu už ochotne pripravil liek. Aj ty ďakuj za dobrodenia, ktoré ti Pán preukáže dnes. Zacloň štítom krídel Svojich bezobranné dieťa svoje. Zlému nedaj ma postrašiť, veď len v Teba vieru mám. PS 152, 4 MUDr. Viera Roháčková

„Ale Židia, plní žiarlivosti, pribrali si niekoľko podliakov z ulice, urobili poplach, vzbúrili mesto, napadli dom Jasonov a hľadali ich, aby ich vyviedli pred ľud. Keď ich však nenašli, vyvliekli Jasona a niektorých bratov pred predstavených mesta a kričali: Títo rozvracajú celý svet a teraz prišli aj sem “ Skutky apoštolov 17:5–6 Tými slovami chceli kritizovať kresťanov a varovať pred nimi ostatných. Ich opis však zároveň odhalil obrovský vplyv, aký mali Ježišovi nasledovníci na svet okolo seba. Je dokonca možné, že židovskí vodcovia nechtiac pomohli kresťanom v ich evanjelizačnom úsilí. Veď koho by nelákala predstava obrátiť svet naruby? Pre mnohých veriacich je však dnes táto vízia značne oslabená. Ľudia sa uspokojujú s tichým, nenápadným kresťanským životom. Nechcú vo svojej ceste s Kristom rozvíriť príliš veľa prachu. Najmä v Spojených štátoch mnohí veriaci žijú oslabené, anemické kresťanstvo. Nezdá sa, že by sa riadili rovnakými štandardmi viery ako kresťania v prvom storočí. Dalo by sa povedať, že majú „light“ vieru. Zdá sa, že chcú robiť len to, čo je úplne nevyhnutné. Inými slovami, Ježiš má dnes mnoho nasledovníkov, ktorí sú s Ním len za priaznivých okolností. Budú kresťanmi, keď je to výhodné, ľahké alebo populárne. No v okamihu, keď sa situácia skomplikuje, keď prídu ťažkosti alebo prenasledovanie, ustúpia. Opustia svoju vieru. Ukáže sa, že nie sú skutočnými nasledovníkmi ani pravými učeníkmi. To by určite vysvetľovalo, prečo dnešní kresťania neobracajú svet naruby. A možno aj to, prečo sa až príliš často zdá, že svet obracia cirkev naruby. Dnešní veriaci sa musia vrátiť ku takému kresťanstvu, aké nám predstavuje Biblia – takému, aké hlásal Ježiš a aké žila raná cirkev. Nie k dnešnej zriedenej verzii, ale k autentickému kresťanstvu Novej zmluvy. Stručne povedané, musíme sa stať učeníkmi Pána. Si učeníkom Ježiša Krista? Ježiš volá svoj ľud, aby vystúpil z davu, opustil rady príležitostných a vrtkavých nasledovníkov, a stal sa jeho skutočným učeníkom. Nikdy však od nás nežiada viac, než sme schopní dať. Nielenže odmení naše úprimné učeníctvo, ale bude nás tiež viesť a usmerňovať na každom kroku. Otázka na zamyslenie: Ako by v tvojom živote vyzeralo odvážne učeníctvo? Greg Laurie

„Moje ovce čujú môj hlas, a ja ich znám, a nasledujú ma.“ (J 10:27) Cestujúci po Sýrii pozoroval, ako pastieri napájajú svoje stáda pri studni. Ovce sa spolu miešali, takže vyzerali ako jedno stádo. Potom sa jeden z pastierov postavil k studni a zavolal: „Men-ah, men-ah!,“ čo arabsky znamená: Nasledujte ma! Medzi ovcami nastal pohyb. Oddelilo sa asi tridsať oviec a išlo hore vrchom za pastierom. Aj druhý pastier tak zavolal a druhé stádo sa oddelilo. Cestujúci sa pýtal tretieho, keby on zavolal men-ah!, či by ovce išli za ním. Pastier povedal, že nie, ale cudzinec si napriek tomu vypýtal jeho plášť, turban a palicu. Pastier sa usmieval, keď cudzinec volal: „Men- ah, men-ah!“ Ovce sa dívali na neho, ale sa nepohli. Keď sa pýtal pastiera, či jeho ovce nikdy nejdú za cudzím, odpovedal: „Nikdy, len keď je ovca chorá, potom to hlúpe stvorenie ide za druhým.“ Poznáš dnes hlas svojho Spasiteľa spomedzi tisícich hlasov, ktoré budú aj teba volať? Pôjdeš za Ním? Ó, Jezu, kebys´ Ty mňa nebol hľadal, Tvojej milosti nebol by som žiadal! Ty práve preto vyhľadals´ biedneho zablúdeného. PS 156, 5 MUDr. Viera Roháčková

„Ale z milosti Božej som, čo som…“ (1K 15:10) Potrebujeme si uvedomiť jednu zo základných právd: Na tento sveta sme nič nepriniesli a ani si z neho nič neodnesieme. Po slovensky niekedy zvykneme povedať: „Nahí sme na svet prišli, nahí z neho odchádzame“. Prečo si ľudia myslia, že ľudské kritériá na to, čo je úspech, sú rovnaké ako Božie? Niektorí píšu knihy, iní sú schopní manažéri, ďalší dokážu nadchnúť pre svoje zámery iných, máme talentovaných umelcov. Medzi nami sú ľudia bohatí, populárni, slávni. Kde by však všetci boli bez Božích darov, akými sú napríklad múdrosť, kreativita, predstavivosť, fyzické zdravie a sila? Rodíme sa i umierame nemohúci. Uvedomujeme si, že rovnako nemohúci by sme boli v našom živote bez Božej nekonečnej milosti a lásky? Boli sme stvorení z ničoho; a ak sme niečím, je to preto, lebo Boh je všetko. Pokiaľ by sa On od nás na krátky okamih stiahol, ak by len na moment zadržal náš dych, naša  existencia by sa scvrkla do ničoty a naše duše by sa zmietali v nekonečnej prázdnote. Ľudia chudobní duchom sú si vedomí svojej hriešnosti a tiež toho, že sú Božím stvorením. Čo je však viac, sú pripravení vyznať svoje hriechy a zrieknuť sa ich. Modlitba dňa Všetko čo mám a čo som, Pane Bože, mi dali Tvoje všemohúce ruky. Odpusť mi, keď sa chválim svojimi úspechmi, pretože bez Tvojej milosti a lásky nie som ničím. Billy Graham

„Kto začína svár, je ako ten, kto vypúšťa vody; preto nechaj škriepku skôr, než vypukne.“ Príslovia 17:14 Veľa ľudí tvrdí, že búrka prečistí vzduch. Platí to, keď je dusný letný deň. Neplatí to však o medziľudských vzťahoch. Prudké výbuchy hnevu nevedú k ničomu dobrému. „Kto začína svár, je ako ten, kto vypúšťa vody; preto nechaj škriepku skôr, než vypukne.“ Urážlivé slová môžu preniknúť do mysle človeka, ktorému sú adresované. Dlhé roky si ich bude pripomínať, aj keď ty si ich už dávno zabudol. Urážlivé slová podkopávajú vzťahy medzi ľuďmi, až sa raz povrch prepadne. Často to spôsobí viac zla, ako by si mohol niekto predstaviť. Existujú záležitosti, ktoré potrebujeme zlikvidovať. Má sa to diať v tichom a jemnom duchu, nie s pocitom, že sme jeden druhému povedali pravdu. Mnohé hádky sa začínajú klebetami. „Mnoho rečí nie je bez viny,“ hovorí Božie slovo v Prísloviach 10:19. Je nebezpečné priveľa rozprávať o ľuďoch, ktorí nie sú prítomní. Skôr, ako si všetko premyslíme, skončíme pri klebetách. Iným ľuďom pripisujeme motívy, ktoré nemajú. Vzťah k tomu, o kom sa rozprávame, je nevedomky ovplyvnený. Prilievame olej do ohňa rozhovoru. Kniha Prísloví nás napomína, aby sme s tým prestali. Je múdre spýtať sa sám seba, či to, čo poviem, nespôsobí hádku. Musíš sa zastaviť skôr, než sa to stane. Ako je dobre, keď to bratia spravia včas. Keď dôjde k sporu, musíme si navzájom povedať, že je lepšie skončiť skôr, než vypukne hádka. Je pravým bohatstvom, že sa spolu môžeme modliť k Hospodinovi, aby nás malých, hriešnych ľudí zjednotil vo svojej láske a milosti a pomohol nám, aby sme nespôsobili nevyliečiteľné rany. Nech nám Boh dá milosť a naučí nás pokore, aby sme spolu mohli kráčať v ústrety dňu, v ktorom sa zjednotíme vo večnom chválospeve na slávu Boha a Baránka. Hans Erik Nissen

„Hľadal som Hospodina a vyslyšal ma i vytrhol ma zo všetkých mojich hrôz.“ (Ž 34:4) Človek bol odnepamäti sužovaný starosťami a náročné požiadavky moderného života tento problém len zhoršujú. Ježiš zanechal ľudstvu neustále platný odkaz: „Nebuďte ustarostení o zajtrajší deň…ale hľadajte najprv  kráľovstvo Božie a Jeho spravodlivosť a všetko toto bude vám pridané.“ (Mt 6:33-34) Mnohí z vás sú plní strachu a úzkostí. Prineste to všetko vo viere pred Ježiša Krista. On poskytne vašej duši a mysli pokoj. Modlitba dňa Vedomie toho, že ma počuješ, keď sa s tebou rozprávam, Pane, mi prináša pokoj uprostred akejkoľvek búrky. Billy Graham

„… a nemilovali svojej duše až do smrti.“ (Zjav 12:11) Za prenasledovania kresťanov cisárom Marcom Auréliom sa štyridsať mužov odmietlo pokloniť jeho obrazu. Cisár ich rozkázal vyzliecť donaha a potom ich nechal stáť na zamrznutom jazere, dokiaľ sa nevzdajú svojho nazaretského Boha. Štyridsať mužov vyšlo do nočnej zimnej víchrice. Keď zastali na ľade, spievali: „Kriste, štyridsať bojovníkov vyšlo bojovať za Teba, dobyť víťazstvo a dostať korunu od Teba.“ Po chvíli sa jeden z nich oddelil a utiekol do chrámu, aby sa klaňal cisárovmu obrazu. Strážca dojatý hrdinstvom kresťanov, zhodil helmu a oštep, vyzliekol sa, zaujal miesto toho, ktorý nevydržal a pridal sa k spevu. Keď svitlo ráno, bolo na ľade štyridsať mŕtvych. Miluje tvoja duša Pána Ježiša tak, aby si bol tiež hotový takto zomrieť za Neho? Zmiluj sa, Ježiši, Syn Boží najvyšší! Sílo, Immanuel, prídi i k nám! Ó, Knieža pokoja! Satana rozbroje premáhať, zvíťaziť pomáhaj nám! PS 106, 4 MUDr. Viera Roháčková

„Preto nechajme teraz začiatočnícke učenie o Kristovi a povznesme sa k dospelosti. Neklaďme zase znova základy, hovoriac o pokání z mŕtvych skutkov, o viere v Boha,“. List Židom 6:1 Ako otec a starý otec viem z osobnej skúsenosti, že starostlivosť o bábätká dá poriadne zabrať. Napríklad naučiť dieťa jesť si vyžaduje veľa úsilia. Začína sa detskou výživou, čo prináša svoje vlastné jedinečné výzvy. Potom prichádza tuhá strava, ktorú treba nakrájať na malé kúsky vhodné pre dieťa. Samozrejme, dieťa nechce vždy jesť, takže musíš vymýšľať kreatívne spôsoby, ako ho povzbudiť, aby jedlo prijalo. Deti sa musia naučiť jesť, krájať si jedlo a napokon si ho aj pripravovať. To všetko je súčasťou dospievania. Autor Listu Židom túto myšlienku dospievania prenáša do duchovnej roviny. Mnoho ľudí nikdy duchovne nedospelo. Na začiatku sa síce zaviazali Kristovi, no nikdy skutočne nepochopili, čo znamená byť úplne oddaným nasledovníkom Ježiša. Stručne povedané, nereagovali na to, čo Biblia nazýva učeníctvom. Nie je to len otázka ignorovania biblických výziev, ako napríklad: „ale vzrastajte v milosti a poznaní nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista.“ (2Pt 3:18) Ide aj o premárnenie dôležitých príležitostí a životných skúseností. Spomeň si na všetky kulinárske lahôdky, ktoré si si vychutnal odvtedy, čo si prešiel od detskej výživy k tuhej strave. Ten istý princíp platí aj pre duchovný rast kresťana. Prechod od duchovného mlieka k duchovnému pokrmu, ako ho opisuje List Židom 5:11–14, si vyžaduje úsilie a ochotu prekonať samého seba a vystúpiť zo svojej komfortnej zóny. Odmena však za tú námahu rozhodne stojí. Kresťanský život je viac než len vyslovenie modlitby odovzdania sa Kristovi. Znamená nasledovať Ježiša nielen ako svojho Spasiteľa, ale aj ako svojho Pána. Ak je tvojím jediným zdrojom duchovnej výživy počúvanie kázní iných ľudí, budeš sa duchovne nachádzať v relatívne oslabenom stave. Učenie a kázanie majú svoje miesto, no musíš sa naučiť, ako si, obrazne povedané, nakrájať vlastné jedlo. Musíš sa naučiť duchovne sa nasýtiť. List Židom 6:1 hovorí: „Preto nechajme teraz začiatočnícke učenie o Kristovi a povznesme sa k dospelosti. Neklaďme zase znova základy, hovoriac o pokání z mŕtvych skutkov, o viere v Boha,“. Musíme ako veriaci dospievať a odmietnuť zostať navždy duchovnými bábätkami. Musíme vyrásť a stať sa Božími mužmi a ženami. Otázka na zamyslenie: V ktorých oblastiach potrebuješ duchovne rásť? Greg Laurie

„… čas môjho odchodu sa už dostanovil.“ (2Tim 4:6) „… hľa, ohnivý voz a ohnivé kone… a tak vystúpil Eliáš vo víchrici hore do neba.“ (2Kráľ 2:11) Keď sa Boží muž Christmas Evans blížil ku svojmu koncu, príbuzní sa zhromaždili okolo jeho postele. Dych mal čoraz slabší. Mysleli si, že už viac nepočujú jeho hlas. Ale zavreté oči sa otvorili ešte raz, milý úsmev ožiaril tvár, potom kývnuc pravou rukou povedal zreteľne: „Pohnite!“ O niekoľko sekúnd už nedýchal. Milý priateľ, žiješ tak, aby i po teba mohol Pán Ježiš poslať ohnivý voz? Nič sa neboj, duša drahá, však my s tebou pôjdeme. Známe sú nám ríše blaha, šťastne k cieľu dôjdeme. PS 33, 1 MUDr. Viera Roháčková

„Ale vytrvalosť nech je dokonalá v skutku, aby ste boli dokonalí a celí bez úhony…“ (Jk 1:4) Dnešná doba je plná napätia, neuróz a netrpezlivosti. Ponáhľame sa, aj keď na to nemáme žiaden dôvod – jednoducho len preto, aby sme sa ponáhľali. Tento zhon produkuje viac problémov. Zhoršuje sa morálka, ktorú uznávali predchádzajúce generácie. Cítime napätie a sme podráždení. Netrpezlivosť stojí za rozvrátenými rodinami a v medzinárodnom meradle vytvára podmienky pre viac svetových konfliktov. Modlitba dňa Ako si pripomínam Tvoju trpezlivosť so mnou, nech je moje srdce uprostred zhonu pokojné. Billy Graham

„Ježiš Kristus ten istý včera i dnes i naveky.“ List Židom 13:8 Aký bol Ježiš včera? V tejto otázke sa pozrime na vlastnú skúsenosť s Ježišom. Zažil som včera Ježišovu prítomnosť a pomoc? Mohlo sa stať, že si dostal výnimočný dôkaz, že Ježiš žije a stará sa o teba. Preto nás povzbudzuje myšlienka, že je taký istý aj dnes. Je tiež možné, že včera bol len jeden z bežných dní života, a preto si nemyslíš, že by veľmi pomohla skutočnosť, že Ježiš bude dnes ten istý. Preto nemáš v prvom rade rozmýšľať o vlastných skúsenostiach. Môžu sa zmeniť. Nemôžu ti zabezpečiť trvalú pomoc. Nie, obráť sa na Božie slovo. Aký bol Ježiš včera? Bol presne taký, ako o Ňom hovorí Božie slovo. Ani jedno Ježišovo slovo, či slovo o Ježišovi neprestalo včera platiť. Všetko, čo sa o Ňom píše, bola pravda. To platí aj dnes. Ježiš sa nezmenil. Ak premýšľaš o budúcnosti smerom k večnosti, pochopíš, že Ježiš bude navždy taký, aký bol, keď chodil po zemi. Ak si táto myšlienka nájde miesto v tvojom srdci, naplní ťa hlboké, tiché šťastie. Našiel si Ježiša, ktorý je vždy ten istý vo svete, kde sa všetko upravuje a mení. Budúcnosť už viac nie je neistá. Ježiš ťa do nej sprevádza. Nenechá ťa samého. Vždy bude s tebou. Svojou krvou prikryje tvoje hriechy, aby ťa nemohli odsúdiť. Ak ti nepomohol vyhnúť sa problémom, pomôže ti dostať sa cez ne. Ježiš je taký doteraz. Uisťuje ťa o tom Jeho slovo. Bude taký istý aj v budúcnosti. Božie slovo hovorí, že je ten istý včera i dnes i naveky. Hans Erik Nissen

„Ježiš im však riekol: Nikde nie je prorok bezo cti, iba ak vo svojej otčine medzi pokrvnými a vo svojom dome.“ Evanjelium podľa Marka 6:4 Predstav si, že si nevlastný brat Ježiša. Nikdy by si mu nemohol nič vyčítať. Zamysli sa nad tým. Komu by Mária a Jozef uverili – tebe alebo jedinému bezhriešnemu človeku, aký kedy žil? Predstav si, že sa snažíš súťažiť o pozornosť svojich rodičov s dlho očakávaným Mesiášom, Synom Božím, Spasiteľom tvojho národa. Taký bol osud Jakuba, autora knihy Novej  zmluvy, ktorá nesie jeho meno. Je pozoruhodné, že ani Jakub, ani žiadny z ostatných Ježišových nevlastných bratov neverili v Ježiša pred Jeho zmŕtvychvstaním. V skutočnosti v jednom momente prišla Ježišova rodina, aby Ho vzala domov, pričom sa domnievala, že prišiel o rozum. Evanjelium podľa Jána 7:5 jasne hovorí: „Lebo ani len Jeho bratia neverili v Neho.“ Napriek tomu Jakub začína svoj list tým, že sa predstavuje ako „služobník Boha a Pána Ježiša Krista“ (Jk 1:1). Nepredstavuje sa ako „Jakub, brat Pána“ ani ako „Jakub, nevlastný brat Ježiša“. Namiesto toho píše: „Jakub, služobník Boha a Pána Ježiša Krista.“ Napriek tomu sa zdá ťažké uveriť, že Jakub spoznal pravdu o Ježišovi až tak neskoro v živote. Veď Ježiš žil bezchybný život. Nikdy neklamal, nekradol ani nestrácal trpezlivosť. Nikdy ani vnútorne nezhrešil. A predsa, ako povedal sám Ježiš: „Nikde nie je prorok bezo cti, iba ak vo svojej otčine medzi pokrvnými a vo svojom dome.“ To len dokazuje, že ani dokonalý život nemusí stačiť na to, aby sme niekoho presvedčili o pravde o Ježišovi. A pre veriacich, ktorí sa snažia túto pravdu šíriť, je to ešte ťažšie, pretože všetci sme občas zlyhali v tom, aby sme žili tak, ako by sme mali. Pre mnohých kresťanov je najťažšie osloviť práve tých, ktorí sú nám najbližší, najmä v našich vlastných rodinách. Mnohí z nás vyrastali v nekresťanských rodinách. Vieme, aké ťažké a nepriateľské prostredie to môže byť. Bolo potrebné vzkriesenie Ježiša Krista z mŕtvych, aby sa konečne podarilo jeho bratov osloviť. Vtedy všetci uverili. Bolo potrebné pôsobenie sily evanjelia. Osloviť rodinu posolstvom evanjelia je stále výzvou. Ale je to výzva, ktorej sa musíme postaviť. Otázky, ktoré kladie apoštol Pavol v Liste Rímskym 10:14 – 15, stále platia. „Ale ako budú vzývať Toho, v koho neuverili? A ako uveria v Toho, koho nepočuli? A ako počujú bez kazateľa? A ako budú kázať, ak nie sú poslaní? Ako je napísané: Aké vzácne sú kroky tých, čo ako evanjelium zvestujú pokoj a dobré veci!“. Otázka na zamyslenie: Ako môžeš pomôcť ľuďom, ktorí sú ti najbližší, pochopiť dobrú zvesť o Kristovi? Greg Laurie

„A všetky svoje skutky činia nato, aby ich ľudia videli.“ (Mt 23:5) Afričan si kúpil topánky, ale neskôr ich doniesol späť do obchodu. „Nie sú dobré?“ pýtal sa obchodník. „Sú,“ odpovedal. „Nie sú z dobrého materiálu?“ „Sú dobré.“ „Tak prečo si ich priniesol späť?“ „Nevŕzgajú,“ bola odpoveď. Chcel mať niečo, čo by pritiahlo na neho pozornosť. Nebuď dnes podobný tomu Afričanovi, ktorý chcel pritiahnuť pozornosť na seba, namiesto na svojho Pána. A ty, srdce moje, čože učiníš? K chválospevom lásky hlas svoj pripojíš? Skloníš sa pred svätou Božou velebou a dovolíš vďake zvládnuť nad sebou? PS 339, 3 MUDr. Viera Roháčková

„Usilujte sa o lásku…“ (1K 14:1) Čo je to láska? Ako si môžeme byť istí, že niekoho milujeme? Zamyslite sa nad niektorými aspektami, ktoré sú láske vlastné: Je Vaša láska trpezlivá? Ohľaduplná? Dokáže čakať na fyzické naplnenie v manželstve? Zrelí ľudia vravia, že trpezlivosť pravej lásky je nevyčerpateľná. Pravá láska sa nepresadzuje na úkor iných, neuplatňuje si svoje práva, nepožaduje výhody. Vždy najprv myslí na iných. Biblia to vysvetľuje slovami – nie je sebecká. Pravá láska nikdy o milovanom človeku nezmýšľa zle. Nikdy nie je podozrievavá, ale podporuje a inšpiruje. Pravá láska všetko znesie. Nič ju neoslabí, nič nemôže zničiť. Je skalou, kotvou a základom budúcnosti. Tieto jednoduché kritériá sú zrkadlom, ktoré použili už milióny ľudí. Fyziológovia, psychiatri a manželskí poradcovia potvrdzujú ich platnosť. Prvýkrát ich takmer pred dvetisíc rokmi odporučil apoštol Pavol v trinástej kapitole Prvého listu Korintským. Táto kapitola poskytuje najlepšiu definíciu lásky, akú kedy svet poznal. Modlitba dňa Tvoja bezhraničná láska mi ukazuje limity mojej lásky, Pane Ježiši. Naplň ma svojím milujúcim Duchom. Billy Graham

„… na to myslite, čo je hore, nie na to, čo je na zemi.“ (Kol 3:2) Chlapček sedel na schodoch pri dverách a vystretými rukami držal špagát. „Čo robíš?“ spýtal sa ho okoloidúci. „Púšťam šarkana, pane,“ bola odpoveď. „Nevidím nijakého šarkana a ani ty nevidíš.“ „Viem, že ho nevidím, ale ho cítim, lebo ma ťahá.“ Cítiš, ako ťa Syn Boží dnes ťahá tam, kam odišiel? Ó, Jezu, pritiahni dnes ma bližšie k Sebe, hotový som všetko cele oddať Tebe, hotový bojovať, ba pre Teba i mrieť, ó, len moju bytosť skrz naskrze posväť. PS 37, 1 MUDr. Viera Roháčková

„Vtedy prišli k Nemu s ochrnutým, ktorého niesli štyria. A keď ho pre zástup nemohli priniesť až k Nemu, preborili strechu (domu), v ktorom bol, a otvorom spustili lôžko, na ktorom ochrnutý ležal. Keď Ježiš videl ich vieru, povedal ochrnutému: Synu, odpúšťajú sa ti hriechy! “ Evanjelium podľa Marka 2:3 – 5 Autori evanjelií nám poskytujú len veľmi málo informácií o tom, prečo si Ježiš vybral práve týchto ľudí, aby mu slúžili ako učeníci. Môžeme si urobiť predstavu o osobnostiach Šimona Petra, Jána – a Judáša Iškariotského –, pretože v určitých príbehoch vystupujú do popredia. Ale pokiaľ ide o ostatných dvanástich, musíme sa spoliehať na krátke náhľady. Musíme sa pozrieť za slová a všímať si okolnosti, v ktorých sú spomenutí, aby sme aspoň trochu pochopili, čo v nich Ježiš videl. Príkladom je Ondrej, brat Šimona Petra. Príbeh o tom, ako sa Ondrej stal učeníkom, nájdeme v Evanjeliu podľa Jána v prvej kapitole. Ondrej bol najprv učeníkom Jána Krstiteľa. Jedného dňa, keď Ježiš prechádzal okolo, Ján Krstiteľ na neho ukázal a povedal: „Ajhľa, Baránok Boží!“ (v. 36). To bolo všetko, čo Ondrej potreboval počuť. Okamžite začal nasledovať Ježiša. Ale to nebolo všetko, čo urobil. „Tento našiel najprv svojho brata Šimona a povedal mu: Našli sme Mesiáša, čo v preklade značí Pomazaný (čiže Kristus), a priviedol ho k Ježišovi…“ (v. 41 – 42 ). Na Ondrejovi je zaujímavé to, že keď sa raz presvedčil, bol presvedčený. Videl to na vlastné oči. Uveril. A hneď vyšiel, aby to povedal svojmu bratovi Šimonovi. Ako veľmi dnes potrebujeme viac takých, ako bol Ondrej. Keby sme mali viac takých, ako bol Ondrej, mali by sme viac takých, ako bol Šimon Peter. Keď jeden človek privedie druhého k Ježišovi – je to tak jednoduché. Je to tak účinné. A je to tak zanedbávané. Marek v druhej kapitole opisuje príbeh štyroch mužov, ktorí priviedli svojho ochrnutého priateľa ku Kristovi. Keď Ježiš učil v dome preplnenom ľuďmi, títo štyria vytrvalí muži vyliezli na strechu a spustili svojho priateľa dovnútra. Ježiš bol taký ohromený ich prejavom viery, že ochrnutému mužovi odpustil hriechy a uzdravil ho (pozri Mk 2:3 – 5). Tento príbeh slúži ako inšpirácia a pripomienka, že niekedy môže skupina kresťanov, ktorí spolupracujú, priviesť človeka ku Kristovi účinnejšie ako jeden človek pracujúci sám. Ako povedal Pavol: „Ja som zasadil, Apollo polial, ale Boh dal vzrast“ (1K 3:6). Všetci máme svoju úlohu v Božom pláne. Ondrej bol vo viere nováčikom a často sú práve najnovší konvertiti najhorlivejšími evanjelistami. Je to pravdepodobne preto, že si veľmi dobre uvedomujú skutočnosť, že boli práve zachránení z biedneho spôsobu života. Taký bol aj Ondrej. Možno aj my si musíme znova a znova pripomínať, čo pre nás Boh urobil. Otázka na zamyslenie: Koho môžeš priviesť k Ježišovi? Greg Laurie

„Preto vo všetkom sa musel stať podobným bratom, aby sa stal milosrdným a verným veľkňazom vo veciach Božích a odpykal za hriechy ľudu.“ List Židom 2:17 Ježiš je Veľkňaz. Vstúpil medzi Boha a teba, preto Ho zasiahol blesk Božieho hnevu. Keď Boh žiadal, aby boli tvoje hriechy zaplatené, Ježiš musel zaplatiť. Vykročil vpred a prijal odplatu za hriech. Ježiš pykal za naše hriechy ako Veľkňaz. Vzal na seba všetky dôsledky množstva hriechov v tvojom živote. Ježiš nielenže niesol hriech, On sa hriechom stal. Vzal ho na seba a úplne sa s ním stotožnil. Akú nechuť a odpor musel Ježiš cítiť, keď Jeho čistého zmenil hriech celého sveta v celej svojej ošklivosti. Boží obetný Baránok však necúvol. On je Veľkňaz, ktorý s tebou vždy prichádza pred Boha. Ako Veľkňaz je plný milosti. Pozná každý tvoj hriech a slabosť. Vie, že si zlyhal a padol, no Jeho láska sa stále valí prúdom a smeruje k tebe. Ježiš cíti tvoju tieseň ako svoju vlastnú. Keď Peter zaprel Ježiša na veľkňazovom dvore a stretol sa s Jeho pohľadom, vyšiel von a plakal. Ježiš je taký. Prichádza k tebe, keď si Ho sklamal. Jeho lásku neuhasí ani to, že Ho zaprieš. Tvoj hriech nedokázal zastaviť Ježiša v ceste na Golgotu. Hnala Ho Božia ľútosť, keď kráčal až k miestu obete, aby zaplatil za všetky tvoje hriechy. Ježiš je verný. Môžeš Mu dôverovať. Dnes je taký istý, ako keď kráčal cestou utrpenia. Ježiš ťa spája s Bohom. Uchopil Boha a uchopil teba. Zostáva teraz i naveky. Hans Erik Nissen

„Keď to Ježiš počul, povedal im: Nepotrebujú lekára zdraví, ale chorí; neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnych.“ Evanjelium podľa Marka 2:17 Ježiš počas svojho verejného pôsobenia komunikoval s mimoriadne rozmanitou skupinou ľudí. Evanjeliá zaznamenávajú jeho stretnutia s farizejmi, colníkmi, rímskymi úradníkmi, rybármi, Samaritánkou a mnohými ďalšími. Jednou z mimoriadnych vecí na týchto stretnutiach je osobná pozornosť, ktorú venoval každej osobe, či už jej ponúkal povzbudenie, pokarhanie alebo uzdravenie. Uvedomoval si, že každý muž, každá žena a každé dieťa je iné. A hoci mali mnohí z nich rovnaké problémy a rovnaké základné potreby, uvedomoval si, že na nich bolo niečo jedinečné, čo si vyžadovalo individuálnu službu. Videl ľudí presne takých, akí boli. Presne chápal, čo potrebovali. A poskytol im to. Nie je divu, že ľudia o ňom hovoria ako o veľkom lekárovi. Sám Ježiš povedal: „Nepotrebujú lekára zdraví, ale chorí; neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnych.“ (Mk 2:17) Podobne ako lekár, aj Ježiš zvyčajne videl ľudí v ich najhorších chvíľach. Vždy som si myslel, že jednou z najťažších vecí na povolaní lekára je to, že ľudí vidí len vtedy, keď sú chorí alebo potrebujú lekársku pomoc. Väčšina lekárov nemá veľa pacientov, ktorí by sa zastavili v ordinácii a povedali: „Zdravím , doktor, cítim sa skvele! Len som vám to chcel dať vedieť. Nechcete ísť na obed?“ Zvyčajne nezavoláš svojmu lekárovi, keď sa cítiš dobre. Zavoláš, keď sa cítiš chorý. A tvoj lekár ťa pozve k sebe, vyšetrí ťa a poskytne potrebnú liečbu v oblasti, kde je to potrebné. Lekári sú, samozrejme, obmedzení svojimi odbornými oblasťami. Kardiológovia sa špecializujú na zdravie srdca. Dermatológovia sa špecializujú na problémy s kožou. Gastroenterológovia sa špecializujú na zdravie tráviaceho systému. Hematológovia sa špecializujú na poruchy krvi. Onkológovia sa špecializujú na liečbu rakoviny. Zoznam je nekonečný. Ježiš, na druhej strane, môže liečiť celého človeka. Spôsobil, že slepí videli, hluchí počuli, postihnutí chodili a mŕtvi ožili. Odstránil duchovné utrpenie posadnutých démonmi. Uľavil emocionálnym zápasom vystrašených a smútiacich. Nielenže zlepšil kvalitu života ľudí, ale dal im život, o ktorom netušili, že je možný. To mal na mysli, keď povedal: „a ja som prišiel, aby mali život, a to v hojnej miere!“ (J 10:10). Ježiš stále poskytuje svojim ľuďom osobnú starostlivosť. Vie, čo potrebuješ. V skutočnosti On vie lepšie ako ty, čo potrebuješ. A On ti to môže poskytnúť a aj poskytne. Obráť sa na Neho. Otvor sa Jeho milujúcej službe. Nech ťa vedie do života, ktorý pre teba naplánoval. Vychutnaj si všetky výhody, ktoré prináša mať osobného Lekára. Otázka na zamyslenie: Aký osobný vplyv mal Ježiš na tvoj život? Greg Laurie

„Teda vyznávajte si jeden druhému hriechy a modlite sa druh za druha…“ (Jk 5:16) Vyznávanie hriechov vyžaduje mnoho taktu. Istý kazateľ rozprával, že pred mnohými rokmi bola k Pánovi privedená žena, ktorá mu vyznala svoj hriech. On jej radil, aby s vyznaním sa svojmu mužovi počkala, až sa obráti. Žena sa stala vernou kresťankou a modlila sa rok po roku za obrátenie svojho muža. Po sedemnástich rokoch sa obrátil aj jej muž a priznal sa evanjelistovi z hriechu, ktorého sa dopustil pred viac ako dvadsiatimi rokmi. Evanjelista radil, aby sa priznal svojej veriacej žene, že ona mu rada odpustí, zvlášť, keď to bolo už pred dvadsiatimi rokmi. Teraz sa žena rozpamätala na radu, ktorú dostala a tiež vyznala svojmu mužovi svoj hriech. Bola to chvíľa plná sĺz, ale i plná radosti, a potom sa mohli spolu radovať z Božieho odpustenia. Hriech často plodí hriech, ten potom lož – ďalší hriech. I dnes leží hriech pri tvojich dverách. Vo svojej sile nezvíťazíš nad ním, ale daj, aby Pán zvíťazil za teba. Zomrel na Golgote, Syn Boží jediný, aby tvoje zmazal, bratu hriešny, viny, aby ťa naučil, jak máš Bohu slúžiť, žeby si tu v šťastí, tam v sláve mohol žiť. PS 2, 5 MUDr. Viera Roháčková

„Ježiš jej riekol: Či som ti nepovedal: Ak budeš veriť, uvidíš slávu Božiu?“ (J 11:40) Ak si mladý muž alebo žena, ktorý s niečím nesúhlasí, alebo sa nachádzaš v zúfalstve hotový pohádať sa, venuj mi svoju pozornosť. Moja odpoveď sa týka tvojich snov a časti tvojho make-upu, ktorý sa volá „viera“. Všetko, čo Boh od kohokoľvek vyžaduje pri podniknutí prvého kroku voči Nemu a voči úplnému sebanaplneniu, je viera − viera, ktorá v Jeho Slove učí, že Boh ťa miluje, že si od Neho bol kvôli hriechu odcudzený, že Ježiš Kristus zomrel na kríži pre teba, že keď sa osobne pred Bohom vzdáš a prijmeš Ho za svojho Pána a Spasiteľa, môže ťa zvnútra navonok zmeniť. Modlitba dňa Tvoje Slovo, Nebeský Otče, mi prináša skrze Ježiša Krista nádej a spásu − preráža mi cestu cez malomyseľnosť života a pripomína mi, že ma miluješ! Billy Graham

„… v ňom, v ktorom sme sa stali aj dedičstvom Božím, predurčení súc podľa preduloženia toho, ktorý pôsobí všetko podľa rady svojej vôle…“ (Ef 1:11) Anglický básnik Cowper trpel občas trudnomyseľnosťou, ako to býva u ľudí, ktorí sa ešte nepoddali celkom Božej vôli. Jedného dňa si objednal taxík a kázal sa zaviezť k londýnskemu mostu. Zrazu padla na mesto hustá hmla. Taxikár blúdil dve hodiny a nakoniec povedal, že stratil orientáciu. Cowper sa ho pýtal, či by vedel nájsť cestu späť. Odpovedal, že snáď áno. Po ďalšej hodine ho vyložil pri jeho dverách. Keď sa Cowper spýtal, čo je dlžný, taxikár povedal, že nemôže od neho vziať peniaze, lebo ho nedoviezol tam, kam chcel. Ale Cowper nástojil a povedal: „Na tom nezáleží, ale zachránili ste mi život. Chcel som skočiť z londýnskeho mosta.“ Potom doma napísal báseň: Boh sa pohybuje tajomne, robí zázraky, kráča po mori a jazdí na búrke. Nemáš aj ty byť dnes vďačný za mnohú Božiu ochranu? Vďaka, česť, Otče náš, náleží Tebe i sláva, večitú pochvalu zbor verných v srdci Ti vzdáva. Svätyne jas zhromaždil k poklone nás, bo synovstva dals´ nám práva. P 256, 1 MUDr. Viera Roháčková

„Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia; duch je síce hotový, ale telo slabé.“ Evanjelium podľa Marka 14:38 Už sa ti niekedy stalo, že ťa pristihli pri niečom, čo si nemal robiť? Jedného dňa som našiel svojho syna, ako hrá hru na počítači, čo mu nebolo dovolené, kým nedokončí domáce úlohy. S  výrazom výčitky na tvári sa na mňa pozrel a povedal: „Nemohol som odolať.“ To je správny pohľad na pokušenie. Keď podľahneme pokušeniu, radi obviňujeme druhých. Spomeňte si, ako bol Adam pristihnutý pri čine v raji. Pán sa spýtal: „Nejedol si zo stromu, z ktorého som ti zakázal jesť?“ A Adam odpovedal: „Žena, ktorú si mi dal, aby bola pri mne, dala mi zo stromu; i jedol som.“ (pozri 1M 3:8 – 12) A potom je tu Áron, ktorý ponúkol klasický príklad zlej výhovorky za to, že podľahol pokušeniu. Keď Mojžiš vystúpil na horu, aby prijal Božie prikázania, zveril ľud svojmu bratovi Áronovi. Keď sa Mojžiš vrátil, videl ľudí, ako tancujú nahí okolo zlatého teľaťa. Áron to vysvetlil takto: „Proste sme hodili zlato do ohňa a vyšlo z toho toto teľa.“ Pravda bola taká, že Áron povedal ľuďom, aby priniesli svoje zlaté šperky. Z nich vyrobil teľa. A potom ich povzbudil, aby ho uctievali (pozri 2M 32:22 – 24). List Jakuba 1:14 nenecháva veľa priestoru na zlé výhovorky. „Ale každý je pokúšaný tým, že ho vlastná žiadosť zachvacuje a zvádza.“ Každý človek zohráva kľúčovú úlohu v okamihu, keď podľahne pokušeniu. Diabol ťa môže pokúšať. Niekto sa ťa môže pokúsiť nachytať. Ale nepodarí sa im to, pokiaľ tomu nepodľahneš. Biblia jasne hovorí, že žiadne pokušenie nie je neodolateľné. „Pokušenie, ktoré vás zachvátilo, je len ľudské, ale Boh je verný, On nedopustí pokúšať vás nad možnosť, ale s pokušením spôsobí aj vyslobodenie, aby ste ho mohli zniesť.  Keď budeš pokúšaný, ukáže ti východisko, aby si to dokázal vydržať“ (1K 10:13). „Poddajte sa teda Bohu, ale vzoprite sa diablovi – a utečie od vás.“ (Jk 4:7) Napriek týmto uisteniam je prekvapivo ľahké podľahnúť pokušeniu. Ale to ti asi netreba hovoriť. Možno je v tvojom živote hriech, ktorý ťa dohnal. Možno uvažuješ nad tým, že sa zapletieš do hriešneho vzťahu. Možno ťa kvôli tvojmu hriechu premáha pocit viny. Ak áno, je tu niečo, čo by si mal vedieť: Boh dáva druhú šancu. Prvý list Jána 1:9 hovorí: „Ak vyznávame svoje hriechy, On je verný a spravodlivý, aby nám odpustil hriechy a očistil nás od všetkej neprávosti.“ A Dávid, ktorý vedel niečo o podliehaní pokušeniu a hľadaní Božieho odpustenia, napísal: „Nenakladá s nami podľa našich hriechov a neodpláca nám podľa našich vín. Veď ako nebo vysoko je nad zemou, tak mocná je Jeho milosť nad tými, čo sa Ho boja. Ako ďaleko je východ od západu, tak vzďaľuje od nás naše prestúpenia. Ako sa zmilováva otec nad synmi, tak sa Hospodin zmilováva nad tými, čo sa Ho boja. Veď On vie, ako sme utvorení, a v pamäti má, že sme prach.“ (Ž 103:10 – 14) Otázka na zamyslenie: Aká je tvoja najúčinnejšia stratégia ako sa vyhnúť pokušeniu alebo mu odolať? Greg Laurie

„Čo ja robím, to teraz nechápeš, ale potom pochopíš.“ Evanjelium podľa Jána 13:7 Mnoho z toho, čo Ježiš robí, nechápeš. Hovorí však, že jedného dňa pochopíš. Peter bol rozrušený, keď videl, že Ježiš sa stal jeho služobníkom. Nechcel, aby Ježiš vykonával podradné úlohy, ale aby bol vyvýšený do slávy. Ježiš k nám neprichádza vo veľkosti, moci a sláve. Vždy sa skláňa k biednym. Nechápeme Ho, keď v niečom ide proti našej prirodzenosti. Modlíme sa k Bohu o pomoc, ale zdá sa, že sa nič nedeje. Sme len stále viac bezmocní a bezradní. Keď sa Ježiš skláňa k tvojej smutnej a utrápenej duši, nerozumieš, že práve milosť ti prináša zotavenie. Myslíš si, že pomoc musí vyzerať tak, že ťa Ježiš vyslobodí z trápenia. S ničím iným nie si spokojný. Raz sa však staneš tým, čím ešte nie si. Príde deň, keď ti Ježiš otvorí oči a uvidíš, že najväčšia zo všetkého je Jeho milosť. Dôležitejšie ako čokoľvek iné je, že spredu aj zozadu — áno, zo všetkých strán, ťa obklopuje On. Keď Peter začal vnímať, že Ježiš pre neho urobil čosi výnimočné, nedokázal sa toho nasýtiť. Ježiš preto musel povedať, že už má všetko, čo potrebuje. Bol už čistý. Tak je to aj s tebou, keď si už zakúsil Božiu milosť. Chceš prúdy Božej milosti. Ježiš ti však hovorí: Už si dostal, za čo si prosil. Ježiš nešetrí svojou milosťou. Zahŕňa ňou chudobných a nízko postavených ľudí. Ak Mu patríš, stojíš v Jeho milosti. Keď sa táto pravda stane pre teba skutočná a vzácna, nebude už ťažké, aby Ježiš vládol nad zvyškom. Ak zostávaš v Jeho milosti, veci fungujú, ako chce On. Vtedy si úplne čistý. Nič ti nechýba. Áno, uprostred ťažkostí máš hojnosť všetkého. Hans Erik Nissen

„Majte sa na pozore, bdejte, lebo neviete, kedy príde čas.“ Evanjelium podľa Marka 13:33 Modlitba je jedným z najsilnejších a zároveň najviac nepochopených nástrojov, ktoré má Boží ľud k dispozícii. Mnohí ľudia si ju mýlia s bežnou konverzáciou alebo každodennými vzťahmi s ostatnými ľuďmi. Preto kladú skeptické otázky, ako napríklad: Ak Boh vie, čo potrebujeme, skôr ako Ho o to požiadame, prečo by sme sa vôbec mali obťažovať prosiť? Ak Boh urobí to, čo chce urobiť, a už vopred vie, čo urobí, aký zmysel má modlitba? Biblia ponúka niekoľko presvedčivých dôvodov, prečo by sa Boží ľud mal modliť. Pozrime sa na štyri z nich. Po prvé, mali by sme sa modliť, lebo nám to prikázal Ježiš. Potrebujeme lepší dôvod ako tento? Ježiš sa zmienil: „A povedal im podobenstvo, ako sa im treba vždy modliť a neochabovať. “ (L 18:1) Nehovoriac o požehnaniach, ktoré prichádzajú, keď vidíme, ako sú naše modlitby vyslyšané, či už ide o spásu milovanej osoby, božské uzdravenie alebo úžasné zaopatrenie. Ak Ježiš hovorí, že by sme to mali robiť, tak to robme. Ježiš v tejto oblasti išiel príkladom. Modlil sa často. Značná časť Jeho slov v Biblii sú slová modlitby. Ježišovo modlitebné spojenie s Jeho nebeským Otcom bolo pre Jeho pozemské pôsobenie nevyhnutné. Po druhé, mali by sme sa modliť, pretože je to spôsob, ktorý nám Boh určil na dosiahnutie vecí. Boh pôsobí v našich životoch prostredníctvom modlitby. List Jakuba 4:2 nám hovorí: „Nemáte….lebo neprosíte“. To znamená, že môžu existovať veci, ktoré nám Boh chce dať, ale ktoré ešte nie sú naše, pretože sme o ne konkrétne nepožiadali. To však neznamená, že Boh je akýsi vesmírny džin, ktorý čaká, aby splnil každé naše želanie. Kľúčom k účinnému modleniu je zistiť, aká je Božia vôľa, a potom jej vo svojom živote dať prednosť. Keď sa tvoje túžby zosúladia s Božou vôľou, tvoje modlitby prinesú úžasné výsledky. Po tretie, mali by sme sa modliť, pretože prostredníctvom modlitby prekonávame svoju úzkosť a starosti. Biblia hovorí: „O nič nebuďte ustarostení, ale vo všetkom s vďakou predkladajte Bohu svoje žiadosti vo všetkých svojich modlitbách a prosbách.“ (F 4:6) Keď máme pokušenie sa trápiť, mali by sme sa namiesto toho modliť. Modlitba nie je mantra ani reťaz prázdnych slov, ktoré opakujeme, aby sme odvrátili pozornosť od vecí, ktoré nám spôsobujú úzkosť alebo starosti. Modlitba je aktom, pri ktorom sa na tieto veci pozrieme, uznáme ich a ich vplyv na nás a potom ich odovzdáme Bohu, ktorý je dostatočne mocný a milujúci, aby sa o ne postaral za nás. Po štvrté, modlitba je jedným zo spôsobov, ako sa pripravujeme na Kristov návrat. Ježiš povedal: „Majte sa na pozore, bdejte, lebo neviete, kedy príde čas.“ (Mk 13:33) Pre mnohých veriacich je Ježišov návrat zdrojom úzkosti. Apokalyptické opisy v Písme maľujú drsný obraz. Pre iných je Ježišov návrat zdrojom netrpezlivosti. Nemôžu sa dočkať. Modlitba rieši oba problémy. Pomáha veriacim nadobudnúť správny postoj k Ježišovmu návratu. Toto nie sú jediné dôvody na modlitbu. Ale sú to pádne dôvody na modlitbu. Prečo ich dnes nevyužiť v praxi? Otázka na zamyslenie: Prečo sa modlíš? Greg Laurie

„Strach pred ľuďmi kladie osídlo; ale ten, kto sa nadeje na Hospodina, bude povýšený.“ (Pr 29:25) Vo Westminsterskom opátstve v Londýne sú pochovaní mnohí slávni mužovia a králi. Lord Lawrence má tam tiež krátky nápis na pomníku. Stojí tam len jeho meno, dátum smrti a tieto slová: „Málo sa bál ľudí, lebo sa veľmi bál Boha.“ Bude sa to dať povedať o tebe dnes? Všetko pominie, Ježiš zostáva; preto Jemu jedinému prislúcha česť, moc, sláva! PS 163, 4   MUDr. Viera Roháčková

„aby som poznal Jeho, aj moc Jeho vzkriesenia, mal účasť v Jeho utrpeniach…“ (Fil 3:10) W. C. Burns napísal o Indii nasledovné: „Oh, mať tak aspoň srdce mučeníka, ak nie mučenícku korunu.“ Obľúbenosť a nekritický obdiv sú pre kresťana oveľa viac nebezpečnejšie než prenasledovanie. Je jednoduché stratiť pocit rovnováhy a perspektívy, ak ide všetko hladko. Dôležitá vec je, aby sme kráčali s Kristom, žili pre Neho a mali jedinú pohlcujúcu vášeň − robiť Kristovi radosť. Čokoľvek sa potom bude diať, vieme, že to dopustil, aby nás naučil nejakú nesmierne cennú lekciu a zdokonalil nás pre službu Jemu. Obohatí naše príjemné či nepríjemné okolnosti skutočnosťou svojej prítomnosti. Modlitba dňa Pane, moja duša Ťa chce milovať a poznať oveľa hlbšie. Odpusť mi časy, keď som svoj zrak upriamil na veci, ktoré ma od Teba oddeľujú. Billy Graham

„… ktorý sa teraz radujem vo svojich utrpeniach…“ (Kol 1:24) Ignatius povedal v aréne, keď mali na neho pustiť levy: „Som Božím zrnom. Nech som teda rozomletý zubami levov, len keď sa stanem chlebom pre Boží ľud.“ Ak si pšenicou na Božom poli, musíš byť vymlátený Jeho mláťačkou v Jeho stodole a preosiaty z Jeho vôle, rozomletý, ako bol Knieža tvojho spasenia (Iz 53:10), aby si mohol byť chlebom Pánovým na stole. Si ochotný podstúpiť dnes všetky tie zmeny? Svetlo po temnote, po bojoch mier, po slzách vkročenie do blaha dvier. Slniečko po daždi, po ťarche jas, po horkom umdlení oddychu čas. PS 208, 1   MUDr. Viera Roháčková

„A keď (Ježiš) vstal na úsvite v prvý deň po sobote, zjavil sa najprv Márii Magdaléne, z ktorej kedysi vyhnal sedem démonov.  Ona šla a zvestovala to tým, čo bývali s Ním a teraz žalostili a plakali. Tí však, keď počuli, že žije a že Ho videla, neverili.“ Marek 16:9–11 „A keď (Ježiš) vstal na úsvite v prvý deň po sobote, zjavil sa najprv Márii Magdaléne, z ktorej kedysi vyhnal sedem démonov. Ona šla a zvestovala to tým, čo bývali s Ním a teraz žalostili a plakali. Tí však, keď počuli, že žije a že Ho videla, neverili.“ (Mk 16:9–11) Zo všetkých ľudí, ktorým sa Ježiš mohol po svojom vzkriesení ako prvý zjaviť, sa zjavil Márii Magdaléne. Mária však bola  jednou z dlhého radu nepravdepodobných ľudí, ktorým Pán zveril dôležité úlohy. Zamysli sa nad tým. Jákob bol oportunista, ktorý podviedol svojho brata aj otca, aby dosiahol to, čo chcel (pozri 1M 27:1–40). Mojžiš bol vrah, ktorý nemal dôveru vo svoje rečnícke schopnosti, nieto ešte vo svoju schopnosť vyviesť celý národ z otroctva (pozri 2M 3:1–4:17). Rachab bola prostitútka žijúca na nepriateľskom území (pozri Józue 2:1–24). Gideon odpovedal na Božie volanie týmito slovami: „ Ach, Pane, čím mám vyslobodiť Izrael? Hľa, môj rod je najchatrnejší v Menaššem a ja som najmladší v dome môjho otca.“ (Sudcovia 6:15) Dávid bol tak nepravdepodobným kandidátom na pomazanie za kráľa, že jeho vlastný otec túto možnosť nebral do úvahy (pozri 1 Sam 16:1–13). Ester bola mladá židovská dievčina, ktorá sa stala perzskou kráľovnou po tom, čo vyhrala súťaž krásy (pozri Ester 2:1–20). „Sieň slávy viery“ v Liste Hebrejom 11 je plná osobností, ktoré by sa pravdepodobne nedostali do výberu, keby ich rovesníci boli členmi výberovej komisie. Ale ako Boh vysvetlil Samuelovi: „…lebo nepozerám na to, na čo pozerá človek. Človek totiž hľadí na to, čo je pred očami, Hospodin však hľadí na srdce.“ (1 Sam 16:7) Pán neprehliadne nikoho, kto má srdce naladené na neho. Ženy, ktoré nasledovali Ježiša a podporovali jeho službu, to určite pochopili. Povedať, že ženy neboli v Izraeli v prvom storočí veľmi vážené je príliš slabé vyjadrenie. Mnohí rabíni učili, že je lepšie spáliť slová Zákona, ako aby ich vyslovila žena. Napriek tomu si Ježiš vybral ženu, aby bola prvou hlásateľkou Jeho zmŕtvychvstania. Stojí za zmienku, že ženy boli posledné pri kríži a prvé pri hrobe. Mária Magdaléna mala odvahu, ktorú mnohí muži postrádali, keď bol Ježiš ukrižovaný. Stála pri ňom počas celého procesu. Biblia nám v skutočnosti hovorí, že po tom, čo bol ukrižovaný, Mária videla, kde bolo položené Ježišovo telo (Mk 15:47). Sledovala, ako zložili Jeho telo z kríža, zabalili ho a uložili do hrobu, ktorý patril Jozefovi z Arimatie. A Mária spolu s inými ženami prišla k hrobu veľmi skoro v nedeľu ráno, aby pomazala Ježišovo telo voňavými olejmi (pozri Mk 16:1–2). Máriina vernosť bola odmenená kľúčovou úlohou v dejinách. Pán hovorí: „Budete ma hľadať, a nájdete ma; keď ma budete hľadať celým srdcom,“ (Jer 29:13). Boh odmeňuje tých, ktorí sú usilovní. Zjaví svoje pravdy tým, ktorí si vo svojom dni vyhradia čas na hľadanie Pána, ktorí uprednostňujú jeho slovo a čakajú na neho. Otázka na zamyslenie: Ako vyzerá duchovná usilovnosť v tvojom živote? Greg Laurie

Ty a ja si rozumieme, pretože sme ľudia. Máme ducha, ktorého má každý človek. Napríklad viem, ako sa cítiš, keď sa pošmykneš a spadneš na podlahu v obchode plnom ľudí. Je to trápne, však? Viem to, lebo aj ty, aj ja sme ľudia. Viem, ako ti je, keď si do dverí privrieš prsty. Pocit je ten istý, či žiješ ako veriaci alebo neveriaci. Skúsenosti, zážitky, to, že rozmýšľame, že cítime, to máme viac menej spoločné. Nevieme ale, ako cíti a rozmýšľa Boh. Ak máme niečomu z Neho porozumieť, musí nám to sám zjaviť. Pavol o tom hovorí: „Boh totiž zjavil nám to Duchom; lebo Duch skúma všetko, aj hĺbky Božie.“ (1Kor 2,10) Pavol hovorí o poznaní a múdrosti, ktoré sa dajú získať len Božím zjavením, ako dar. Nedá sa to zaslúžiť alebo dosiahnuť z vlastných síl. Je to Boží vstup do nášho života. Hovorí o Duchu, ktorý je od Boha a ktorý je dôležitý na to, aby sme porozumeli a prijali, čo nám Boh dáva. My sme však neprijali ducha sveta, ale Ducha, ktorý je z Boha, aby sme vedeli, čo sme z milosti Božej dostali. (1Kor 2,12) Aby sme vedeli…Sú veci, ktoré jednoducho musíme vedieť, keď kráčame touto zemou. Vedomosť o tom, čo nám Boh dal, môže zapáliť naše srdcia a chrániť nás v živote viery až kým nedôjdeme do cieľa. Musíme poznať, čo nám Boh vo svojej milosti dal. Musíme poznať rozhodujúci rozdiel medzi zmýšľaním tohto sveta a kráľovstvom, ktoré z tohto sveta nie je. „Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta,“ povedal Ježiš Pilátovi. Pavol hovorí, že sme neprijali ducha sveta. Neznamená to ale, že svet na nás nevplýva a netlačí nás. Dostali sme Ducha, ktorý je od Boha, aby sa naše oči otvorili pre večné, Božské bohatstvo, ktoré Boh z milosti dal všetkým, ktorí hľadajú útočisko v Ježišovi. Zvlášť vo chvíľach pokušenia je dôležité pamätať na to, čo nám Boh vo svojej milosti dal. Napríklad vtedy, keď sa nám zdá, že vonkajšie podmienky v živote nie sú podľa toho, ako Boh zasľúbil. Takéto pokušenie sa týka tela, materiálnych, pozemských vecí. Ide o to, aby sme uspokojili to, čo sa nám na základe našich ľudských pocitov a rozumu zdá dôležité. To, čo náš egoizmus požaduje a definuje ako dôležité, aby sme sa uspokojili. Pozeráme sa na pokušenie a naše oči a rozum nám hovoria, že to bude pre nás dobre. Ak to ale nedostaneme, Boh nie je dobrý. Práve takéto pokušenie prišlo na Evu…….. žena videla, že by bolo dobre jesť zo stromu, že je pre oči zvodný… (1M 3,6) Keď je Ježiš pokúšaný na púšti, odpovedá Božím slovom. Cituje 5. knihu Mojžišovu ôsmu kapitolu tretí verš: „... nie samým chlebom žije človek, ale všetkým, čo vychádza z úst Hospodinových.“ Ježiš pozná Božie slovo. V tom je Jeho sila. Vie, že slovo je Božia večná pravda. Ježiš túto vieru premieňa v konkrétny skutok aj v tých najťažších okolnostiach života. Stáva sa, že človek má hlavu plnú dobrého poznania, je plný dobrých ľudských túžob a má plné ústa Božieho slova, ale srdce má naplnené egoizmom, svetskými pôžitkami a pohodlnosťou. Pohľad viery je vtedy v hmle. Boh nie je skutočný. Božie zasľúbenia sú teóriou. Nevieme uchopiť, čo nám Boh vo svojej milosti dal. Chytáme sa potom toho, čo naše oko vidí, čo náš rozum chápe a pocity registrujú. Zabúdame, že keď opúšťame Božiu vôľu a odvraciame sa od zodpovednosti a povinností, tak sa odvraciame aj od zasľúbení. Staviame sa mimo Božiu starostlivosť, výchovu a vedenie. Namiesto toho, aby viera rástla končí v hmle, nádej je preč a už ani nevieme, čo nám Boh dal. Obviňujeme Boha a tvrdíme, že nás opustil. Avšak aj napriek takémuto tragickému konaniu a zlyhaniu nás verný, všemocný Boh neodvrhol. Nie sme zavrhnutí, ale zostávame batoľatami v Kristu, nedozrievame v dospelého človeka podobne ako veriaci v Korinte. Pavol im preto píše: „My sme však neprijali ducha sveta, ale Ducha, ktorý je z Boha, aby sme vedeli, čo sme z milosti Božej dostali.“ (1Kor 2,12) Nejde tu o to, že si máme niečo namýšľať alebo vsugerovať. Napísané je: „… aby sme vedeli, čo sme z milosti Božej dostali.“ Nie je to o tom, že možno, snáď či azda. Nič nie je istejšie ako Božie sľuby. Nájdi si čas študovať Božie zasľúbenia v Starej a Novej zmluve. My sme však neprijali ducha sveta, ale Ducha, ktorý je z Boha, aby sme vedeli, čo sme z milosti Božej dostali. Curt Westman

„Očakávaj Hospodina a zachovávaj Jeho cestu, On povýši ťa, aby si vlastnil krajinu.“ Žalm 37:34 Občas sa nám javí, že Božia cesta je zvláštna. Sprevádza ju Božie požehnanie, no nie vždy to tak vyzerá. Je to cesta svetla a cesta pravdy, a ak chceš po nej kráčať v svete tmy, niečo to stojí. Väčšinu ľudí vedie duch doby a pre kresťana je neustálym pokušením poddať sa mu a správať sa ako všetci ostatní. Musíš zostať na Božej ceste. Aj keby bola tmavá a neznáma, napriek tomu je jediná, ktorá vedie k cieľu. Čo pomôže, že je cesta široká a ľahká, ak končí v zatratení? Ak kráčaš Božou cestou, získal si výsadu, ktorá neexistuje na žiadnej inej ceste. Môžeš očakávať na Hospodina a nebude to márne. Čas čakania sa môže zdať dlhý, ale Hospodin prichádza so svojou pomocou. Možno poznáš skutočných kresťanov, ktorí správne kráčajú životom. Museli prejsť mnohými ťažkosťami a zápasmi, ale za každých okolností vytrvali na Božej ceste. Choď v ich šľapajach. Každá iná cesta vedie k sklamaniu a problémom. Keď ťa na Pánovej ceste stretnú problémy a trápenie, je nesmiernym bohatstvom, keď môžeš povedať, že si presvedčený, že si tam, kde ťa Boh chce mať. Nevzal si život do vlastných rúk. Príde deň, keď ťa Boh povýši. Nesmieš to netrpezlivo urýchliť a vyvýšiť sa sám. Boh ťa volá, aby si zostal na Jeho ceste. O zvyšok si nemáš robiť starosti. Boh často zasahuje aj v súčasnosti. Môže ťa bohato požehnať mnohými spôsobmi. Áno, môže ti prestrieť stôl pred tvojimi protivníkmi. Inokedy Boh vedie svoje deti cez rovnaké utrpenie, aké musel znášať Pán Ježiš. Z ľudského hľadiska bol Ježiš zbavený úplne všetkého. Musel sa dokonca vzdať aj svojho života. Ale je pravdou, že zostal na Božej ceste. „Preto mu dám podiel s veľkými…“ (Izaiáš 53:12). Keď ťa Boh povýši, zdedíš, čo si si nezaslúžil. Ježiš zdedil kráľovstvo, ktoré zaujmeš ty. Zostaň na Jeho ceste, aby ti ho mohol dať. Billy Graham

„Ale On im riekol: Poďme inde, do okolitých mestečiek, aby som aj tam kázal; veď na to som prišiel.“ Marek 1:38 V štvrtej kapitole Evanjelia podľa Jána Ježiš navštívi samaritánsku dedinu, stretne ženu pri studni a rozpráva sa s ňou. Jednoduchý príbeh, však? Žiadne zázraky, žiadne uzdravenia, žiadna dráma. Možno, ale tento zdanlivo jednoduchý príbeh má hlboký význam. Po prvé, v Ježišových časoch väčšina Židov necestovala do Samárie. V skutočnosti sa jej často vyhýbali. Po druhé, väčšina Židov nehovorila so Samaritánmi. Považovali ich za občanov druhej kategórie. (Preto bolo Ježišovo podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi pre jeho židovských poslucháčov tak šokujúce.) A po tretie, väčšina židovských mužov na verejnosti nehovorila so ženami, ani so svojimi manželkami. Prečo teda Ježiš urobil všetky tri veci? Odpoveďou na túto otázku odhaľujeme dva veľmi dôležité princípy kresťanského života – princípy, ktoré by mali viesť naše úsilie zdieľať dobrú zvesť o Kristovi s ostatnými. Po prvé, musíme ísť tam, kde sú ľudia. Ježiš šiel do samaritánskej dediny, pretože tam bola samaritánska žena, ktorá potrebovala počuť jeho slová. Takáto mentalita napĺňa srdce služobníka. Ježiš nepovedal, že celý svet by mal chodiť do kostola; povedal, že cirkev by mala ísť do celého sveta. Marek 16:15 zaznamenáva jednu z posledných interakcií Ježiša s jeho učeníkmi. „Potom im povedal: Choďte po celom svete, kážte evanjelium všetkému stvoreniu.“ To bolo posolstvo, ktoré im zanechal. A to je úloha, ktorú majú dnes jeho nasledovníci. Keď Harvest Ministries pred niekoľkými rokmi organizovalo evanjelizačnú akciu v Disneylande, spýtali sa ma: „Prečo to robíte na mieste ako Disneyland? Prečo organizujete akciu na takomto mieste?“ Odpovedal som „Lebo Ježiš povedal: Choďte do celého sveta, a Disneyland nevyňal. Sú tu ľudia. A my chceme osloviť ľudí.“ Skvelé je, že mnohí ľudia prišli do Božieho kráľovstva vďaka tejto evanjelizačnej akcii. Musíme ísť tam, kde sú ľudia. Po druhé, musí nám na ľuďoch,  s ktorými hovoríme, záležať. Ježiš musel ísť do Samárie, lebo mu záležalo na Samaritánke (pozri J 4:10). Keď bol apoštol Pavol v Aténach, videl, že mesto sa oddalo modlárstvu, a jeho duch sa v ňom „hlboko rozhorľoval“ (pozri Skutky 17:16–17). Cítil spravodlivé rozhorčenie, keď videl toľko ľudí, ktorí sa obracali k falošným bohom. Rovnako tak každé účinné šírenie evanjelia musí vždy začínať Božím povolaním. Musí nám na tom záležať. Ježišovi na tom záležalo. Záleží na tom tebe? Chceš osloviť ľudí, ktorí hynú? Musíme ísť tam, kde sú ľudia. Musí nám na nich záležať a musíme ich oslovovať. Otázka na zamyslenie: Kde sú ľudia, s ktorými potrebuješ zdieľať dobrú zvesť o Kristovi? Greg Laurie

„Lebo veď ak niekto z vás chce vystaviť vežu, či nesadne prv a nespočíta nákladu, či má toľko, aby mohol dostaviť?“ (L14:28) Mladá dáma, ktorá nedávno poznala Pána Ježiša ako svojho Spasiteľa, uvažovala o istom skutku poslušnosti voči Nemu, ktorý jej mal priniesť prenasledovanie, odriekanie a stratu. Všetko to vedela. Niekto sa jej spýtal, či spočítala náklad. Odpovedala ticho: „Áno, ale som počítala aj to, keby som Ho neposlúchla.“ Uvážil si dnes, čo ťa to bude stáť, keď sa rozhodne postavíš na stranu Pána Ježiša? Po ktorej ty ceste putuješ? Akou bránou k cieľu smeruješ? Obrátil si kroky k Sionu, k Božiemu trónu? PS 1, 3 MUDr. Viera Roháčková

„V Ňom máme vykúpenie… odpustenie hriechov“ (Ef 1:7) Satan v našom svete pracuje. Biblia je moja autorita. Satan existuje a má kontrolu nad tisíckami mladých ľudí, ktorých srdcia si Ježiš Kristus nikdy nezískal. Má tisíce agentov, ktorí píšu pornografickú literatúru a produkujú sexuálne filmy, ktoré znečisťujú mladé mysle. Na vysokých postoch má intelektuálov, ktorí učia hedonistickú a liberálnu filozofiu. Som v každodennom kontakte so zmätenými ľuďmi, ktorých prichytilo utrpenie ich vlastnej nepripravenosti. Intelektuáli, ktorých zlákala falošná veda a bohatí ľudia, ktorých zviera neistota. Nemajú záväzok voči žiadnemu cieľu. Chýba im kotva ich skutočného ja. A ja túžim po tom, aby som každého jedného z nich mohol zobrať za ruku a priviesť do prítomnosti Toho, ktorý povedal: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, ja vám dám odpočinutie.“ Modlitba dňa Tak veľa ľudí žije bez Teba, Pane! Použi ma, aby som viedol ostatných z deštruktívnej cesty na tú, ktorá im prinesie uspokojenie, ktoré dokážeš dať len Ty. Billy Graham

„Nad to väčšej lásky nemá nikto, než aby niekto položil svoj život za svojich priateľov.“ (J 15:13) Keď Cyrus prišiel do Arménska, zajal kráľa a celú jeho rodinu. Neskôr sa Cyrus spýtal princa Tigranesa, čo by dal za to, keby mohol oslobodiť svoju ženu. Ten odpovedal: „Ochotne položím svoj život.“ Víťaz potom oslobodil obidvoch. „Nemyslíš, že je Cyrus krásny?“ spýtal sa Tigranes svojej ženy. Odpoveď znela: „Nedívala som sa na neho. Dívala som sa len na toho, kto bol ochotný položiť svoj život za mňa.“ Po tom sme poznali lásku Božiu, že On položil za nás svoju dušu. Aj my sme povinní klásť duše za svojich bratov. Budeš dnes milovať svojho brata tak, ako teba miluje Pán Ježiš? „Jeden za všetkých, všetci za Jedného!“ rodina Božia, heslom budiž nám! Pre Neho žime, trpme, pracujme. Cieľ túžob našich nech je len Ježiš sám. I v smrti verne vždy držme sa toho: „Jeden za všetkých, všetci za Jedného!“ PS 44, 3 MUDr. Viera Roháčková

„Vtedy povedal Peter Ježišovi: Majstre, dobre je nám tu! Urobme tri stánky: jeden Tebe, jeden Mojžišovi, jeden Eliášovi. Ani sám totiž nevedel, čo povedať, lebo sa preľakli.“ Marek 9:5–6 Niekedy slová na chvíľu visia vo vzduchu. Ten strašný moment, keď si príliš neskoro uvedomíš, že si mal mlčať. Ten moment, keď ty a ľudia, ktorí ťa počúvajú, si v duchu kladiete tú istú otázku: Prečo si to práve povedal? Kedy si naposledy povedal niečo, čo si želáš, aby si radšej nepovedal? Niečo, čo ti v hlave znelo perfektne, keď si to formuloval, ale keď to vyšlo z tvojich úst, vyznelo to neuveriteľne hlúpo? Stáva sa to aj tým najlepším z nás. Stalo sa to aj Petrovi. A to v najhoršom možnom momente. Ježiš viedol Petra, Jakuba a Jána, svojich najbližších učeníkov, na horu, aby im poskytol jedinečnú príležitosť. Táto udalosť je známa ako Premenenie. Boh na okamih dovolil Ježišovým učeníkom vidieť Ježiša v jeho sláve. Ježišova tvár a odev náhle zažiarili ako slnko. Mojžiš a Eliáš, dve z najuctievanejších postáv židovskej histórie, sa zjavili a rozprávali sa s ním. Je ťažké si predstaviť hlbší zážitok, ktorý by tak zmenil život. Je ťažké si predstaviť scénu, ktorá by bola vhodnejšia pre úctivé, užasnuté ticho. Je ťažké si predstaviť situáciu, ktorá by bola menej vhodná pre Petra. Neschopný sa ovládať, Peter ako inokedy prerušil rozhovor, tentokrát medzi Ježišom, Mojžišom a Eliášom, a vykríkol: „Majstre, dobre je nám tu! Urobme tri stánky: jeden Tebe, jeden Mojžišovi, jeden Eliášovi.“ (Mk 9:5). Marek pridáva tento zaujímavý komentár: „Ani sám totiž nevedel, čo povedať, lebo sa preľakli.“ (verš 6). Zaujímalo by ma, či sa Mojžiš obrátil na Ježiša a spýtal sa: „Kto je ten chlap?“ Alebo či Ježiš trochu zagúľal očami a odpovedal: „Ach, to je Skala. Nevadí.“ Ako ľahko nám myšlienky skáču do hlavy a potom z úst, skôr ako ich úplne spracujeme. O koľko by bolo lepšie, keby sme mohli stlačiť tlačidlo dočasného odkladu a spýtať sa sami seba: „Je to správna vec, čo hovorím? Je to vhodné vyhlásenie? Oslávi to Pána?“ Ako hovorí staré príslovie: „Lepšie je mlčať a byť považovaný za hlupáka, ako otvoriť ústa a odstrániť tým všetky pochybnosti.“ Autor knihy Kazateľ napísal: „Všetko má svoj čas a každé počínanie pod nebom má svoju chvíľu: … Čas mlčať i čas hovoriť“ (Kazateľ 3:1, 7). Ak nevieš, ako „rozpoznať čas“, pokiaľ ide o tvoj jazyk, popros Boha, aby ti pomohol. Jakub 1:5 hovorí: „Ak sa niekomu z vás nedostáva múdrosť, nech si ju prosí od Boha, ktorý prosto a ochotne dáva všetkým, a dostane sa mu jej.“ Otázka na zamyslenie: Kedy je pre teba vhodné mlčať? Greg Laurie

Prečítaj si najprv Evanjelium podľa Marka 9,14-29. Slová Verím! Pomôž mojej nevere! hovorí otec syna, ktorý bol posadnutý nemým duchom. Otec opisuje Ježišovi, ako tento nečistý duch hádzal chlapca do ohňa, do vody, aby ho zahubil. Potom sa obráti k Ježišovi a hovorí: „Ale ak môžeš, pomôž nám, zľutuj sa nad nami!“ (Mk 9,22) Ježiš odpovedá: „Ak môžeš? Veriacemu je všetko možné!“ (Mk 9,23) Otec tohto ťažko trápeného chlapca počas rokov určite spravil všetko, čo bolo v jeho silách, aby chlapcovi pomohol. Čím viac sa o to pokúšal, tým viac hasla jeho nádej. Očakávania sa stratili. Nič neosoží. Pri stretnutí s Ježišom zrazu zisťuje, že už vo svojom vnútri nemá žiadnu vieru. Konečne je tu Niekto, kto má moc pomôcť. Môj syn môže byť uzdravený a zrazu som prekážkou ja. Nedokážem veriť. Nedokážem vyprodukovať silnú vieru, ktorú človek potrebuje, aby dostal pomoc. Vtedy mu Ježiš upriami pohľad z jeho bezmocnosti na Spasiteľa. Prišiel si správne. Ja som ten jediný, ktorý dokáže pomôcť. A ja verím, preto môžem, a ja ti pomôžem. Je dôležité naučiť sa rozlišovať medzi falošnou a pravdivou nádejou. Keď chlapcov otec hľadá potešenie a nádej vo viere, ktorú sám dokáže vyprodukovať, napĺňa ho vina, beznádej, pocit, že je nehodný Božej pomoci. Paralyzuje to myšlienky, pocity a vôľu. Skutočná duchovnosť ťa ale nenapĺňa sebanenávisťou a strachom. Pamätaj, že Boh ťa stvoril, aby si mohol životom kráčať vzpriamene. Treba len prísť k Bohu taký, aký si a vyznať svoj hriech a potrebu Boha. Veď Pán je Duch, a kde Duch Pánov, tam sloboda. (2Kor 2,17) Istým znakom blízkosti Svätého Ducha a Jeho diela je, že vnímame, že sa nám dýcha ľahšie, nie ťažšie. Vo svojej nedokonalosti a pochybnostiach otec kričal: „Verím! Pomôž mojej nevere!“ Viete si predstaviť zmenu u chlapcovho otca, ktorý poznal len pochybnosti, bolesť a takú veľkú beznádej, že sotva dýchal, a keď zrazu chápe, že Ježiš im môže pomôcť? Veriacemu je všetko možné a Ježiš verí! Podobne ako chorý nemá rád svoju chorobu, ale chce sa jej zbaviť, podobne ten, kto sa trápi nad svojou slabou a pošliapanou vierou nemá tento stav rád, ale modlí sa k Bohu, aby mu s tým pomohol. H. Muller. Verím! Pomôž mojej nevere! Drahý priateľ, ak si v hlbokej núdzi a si tam už tak dlho, že si myslíš, že už nič nemá zmysel a cítiš sa, akoby neexistovala pomoc pre človeka ako ty a nedokážeš veriť, aj keď veľmi chceš, pozri, Ježiš stojí pred tebou a hovorí: „Poď ku mne so svojou núdzou. Poď ku mne so svojou neverou. Všetko povedz. Aj to najtemnejšie a najhoršie. Lebo všetko je možné veriacemu. A Ja verím, Ja ti môžem pomôcť. Prijmi pomoc.“ Nech Pán skrze svojho Ducha tvojmu srdcu zjaví Krista. Nech ťa oslobodí, aby si viac videl Ježišovu pravú tvár. V tom sa prejavila Božia láska k nám, že svojho jednorodeného Syna poslal Boh na svet, aby sme žili skrze Neho. V tom je láska, že nie my sme milovali Boha, ale že On miloval nás a poslal svojho Syna ako obeť zmierenia za naše hriechy. (1J 4,9-10) Curt Westman

 „Dajte si pozor a varujte sa akéhokoľvek lakomstva…“ Evanjelium podľa Lukáša 12:15 Ježiš hovorí o akomkoľvek lakomstve. Existuje mnoho druhov lakomstva. Za všetkými sa ukrýva modlárstvo. Lakomstvo pripútava dušu k pozemským veciam. Myšlienky potom znovu a znovu krúžia okolo nich. Lakomstvo nie je nebezpečenstvom len pre bohatých. Je len málo kresťanov, ktorých nepokúša choroba „chcem viac“. Môžu to byť celkom odlišné veci, ktorých chce mať človek viac. Záujmy sú rôzne. Materializmus, zberateľská mánia a kultúrne záujmy idú ruka v ruke. Pre diabla je nepodstatné, čo si vyberieš. Je spokojný, ak dokáže myšlienky pripútať k pozemským veciam. Chce ťa zviazať s túžbou mať stále viac, neustále v tom pokračovať, byť stále schopnejší. Satan vie, že ak sa mu to podarí, vylúčiš zo svojho života Boha a všetko, čo súvisí s Božím kráľovstvom. Čítanie Biblie a modlitba sa stanú namáhavou povinnosťou. Zmizne túžba počuť Božie slovo. Myseľ sa bude zamestnávať niečím iným. Dajte si pozor, hovorí Pán Ježiš. Pozná tvoju aj moju dušu oveľa lepšie ako my sami. Ježiš vie, že pokušiteľ neprišiel len k Nemu. V mnohých podobách prichádza aj k nám. Lakomého človeka ľudia často obdivujú, lebo rozpráva o tvrdej práci, rozhľade, schopnostiach a mnohých záujmoch. Boh však hodnotí inak. Díva sa pod povrch. Vie, že lakomstvo vedie duchovný život k hladovaniu a končí tým, že Boží život v človeku postupne odumrie. Zažilo to veľmi veľa kresťanov. Ich duchovný život neudusili veľké, zjavné hriechy. Bolo to lakomstvo. Lakomstvo sa skončí v noci, keď si naposledy ľahneš spať. Vtedy si Boh vyžiada tvoju dušu späť. Bude už neskoro na pokánie. V tú noc ťa Ježiš nazve bláznom. Táto noc môže nastať skôr, než sa nazdáš. Preto máš dosť dôvodov, aby si skúmal svoju dušu pred tvárou Hospodinovou. Nezabúdaj, že Ježiš počuje tvoju modlitbu. Ak hľadáš záchranu u Neho, pomôže ti v zápase s lakomstvom. Zotrie tento hriech a povedie ťa na cestu života. Hans Erik Nissen

„… a ja som prišiel, aby mali život, a to v hojnej miere!“ (J 10:10) V Božej ekonómii si musíš, predtým než sa vyšplháš do výšok duchovnej slávy, najprv prejsť hlbokým údolím smútku. Predtým než nájdeš spoločenstvo s Kristom, musíš byť unavený a vyčerpaný z toho, že žiješ osamote. Predtým než začneš žiť, musíš prísť na pokraj vlastných síl. Najšťastnejší deň v mojom živote nastal vtedy, keď som zistil, že moje vlastné schopnosti, dobrota a morálka boli v Božích očiach nedostatočné. Nezveličujem, keď poviem, že môj plač sa zmenil na radosť a moje vzdychanie na spev. Šťastní sú tí, ktorí smútia pre svoju nedostatočnosť, pretože nájdu útechu v Božej dostatočnosti. Modlitba dňa Všemohúci Bože, skrze Ježiša Krista si mi daroval skutočný život. Moja duša ťa chváli. Billy Graham

„… jasajú celý deň v Tvojom mene a Tvojou spravodlivosťou sú uveličení.“ Žalm 89:16 Jasať celý deň neznamená byť stále úspešný. Z času na čas Boh svoje deti vedie cez údolie sĺz. Kráčať touto cestou je náročné. Boh ti ale dal spôsob, ako prejsť skúškou. Je to pieseň chvály. Nemôžeš chváliť seba, keď sa ti v živote dobre darí, ale môžeš chváliť Hospodina. Môžeš tak robiť vo dne, v noci. Boh je vždy ten istý. Stojí ako nemenná večná skala uprostred búrlivého mora času. Môžeš tiež jasať celý deň. Je tu niečo, čo sa ťa týka a čo sa nedá zmeniť, ak veríš v Pána Ježiša. Je to spravodlivosť, ktorú si dostal nezaslúžene, jedine z milosti. Boh ju v tvojom živote nevytvoril. Nie. Ježiš ju vydobyl, keď žil pod zákonom. Ježišove vzkriesenie dokazuje, že Boh akceptoval Jeho nespochybniteľné právo na život. Toto právo udeľuje každému, kto verí. Nik a nič ním nemôže otriasť, ak svoje útočisko hľadáš v Ježišovi. Nie si vyvýšený vlastnou spravodlivosťou. Ak by to tak bolo, bol by si naveky vylúčený zo života pred tvárou Hospodinovou. Si vyvýšený Ježišovou spravodlivosťou. Boh ju schválil raz a navždy. Preto každý, kto má oblečenú Božiu spravodlivosť, je vyvýšený. Život na zemi prechádza úzkymi a tmavými cestami. Spôsobujeme ich sami a tiež mnohé okolnosti, ktoré nevieme ovplyvniť. Boh na teba často kladie svoju vychovávajúcu ruku. Vtedy si ľahko môžeme myslieť, že Boh už nie je ako predtým. Tomu pokušeniu sa však nesmieš poddať. Namiesto toho utekaj do toho, čo pretrvá — do Ježišovej spravodlivosti. Vtedy je myseľ nastavená k chvále. Len si predstav, máš Spasiteľa, ktorý ťa úplne zachraňuje! Jeho srdce sa nezmenilo. Nevzal si svoj dar späť. Stále sa raduje, keď vidí, že Jeho spasenie sa stáva bohatstvom tvojho života. Preto jasá tvoje srdce celý deň. Hans Erik Nissen

„… a každú namýšľavosť, čo sa dvíha proti poznaniu Boha, každú myšlienku podrobujeme v poslušnosť Kristovu.“ (2 K 10:5) Tisíce ľudí si vytvorilo plány ako uniknúť realitám života. V posledných rokoch sa začalo bežne používať nové slovo – „eskapizmus“. Slovník ho definuje ako „útek pred skutočnosťou do imaginárneho sveta“. Únik predstavivosti. Šalamún hovoril o neznovuzrodenom srdci ako o takom, ktoré inklinuje k nadmernej fantázii. Svet snov, ktorý presadzuje satan, vždy končí rozčarovaním. Tisíce ľudí žijú v nereálnom svete snov a vyhýbajú sa svojim zodpovednostiam voči rodinám a Bohu. Biblia učí, že s Kristom vo svojom srdci dokážeš čeliť realitám života. Hoci sú náročné, Božia milosť ti dá väčšiu radosť a potešenie než akýkoľvek snový svet, do ktorého sa snažíš utiecť. Modlitba dňa Pane, moje myšlienky tak často vytvárajú pustatinu pre to, čo tam chceš zasadiť. Nech je každá jedna z nich dnes podrobená Tvojmu vedeniu. Billy Graham

„Keď som bol dieťa, vravel som ako dieťa, myslel som ako dieťa, rozumoval som ako dieťa. Ale keď som sa stal mužom, zanechal som detské veci.“ (1K 13:11) Keď mal Janko sedem rokov, starý otec mu ponúkol, aby sa previezol v malom aute na detskom ihrisku. „Nie,“ povedal Janko, „ďakujem, starý otec,“ hoci sa vlani nevedel dosť najazdiť. „To auto len jazdí a jazdí a nevyjde von zo stanu.“ Vyrástol si už z detských zábav duše a môžeš povedať s apoštolom: „Na to, čo je za mnou, zabúdajúc a po tom, čo je predo mnou, sa vystierajúc ženiem sa za cieľom k víťaznému, k odmene horného povolania Božieho v Kristu Ježišovi.“ (F 3:14) Napred, bratia! Pamätajme, jak vysoký je náš cieľ. Na zemi si nehľadajme blaženosti, šťastia diel. Napred! Až tam nad horami čaká na nás otčina. Tu sme vždy len sirotami; tam Otec, brat, rodina. PS 45, 2 MUDr. Viera Roháčková

Potom Duch vyviedol Ježiša na púšť, aby Ho diabol pokúšal. Keď sa štyridsať dní a štyridsať nocí bol postil, nakoniec vyhladol. Tu pristúpil pokušiteľ a povedal Mu: Ak si Syn Boží, povedz, nech sa z týchto kameňov stanú chleby! On však povedal: Napísané je: Nie samým chlebom bude človek žiť, ale každým slovom, ktoré vychádza z úst Božích. (Mat 4,1-4) Text, ktorý sme čítali, začína slovami: Potom Duch vyviedol Ježiša na púšť, aby Ho diabol pokúšal… Slovo potom naznačuje, že skôr, než bol Ježiš vyvedený na púšť, sa niečo stalo. Tretia kapitola končí príbehom o tom, ako Ježiš prichádza k Jánovi Krstiteľovi, aby sa dal pokrstiť. Po tom, ako bol pokrstený, je napísané: A hľa, otvorili sa nebesá a videl Ducha Božieho, ktorý zostupoval ako holubica a prichádzal na Neho. A hľa, z neba bolo počuť hlas: Toto je môj milovaný Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo. (Mat 3,16-17) Aké silné utvrdenie v tom, že Ježiš je Syn Boží! Aký zážitok a bohatá skúsenosť! Po tejto bohatej duchovnej skúsenosti Duch vedie Ježiša na púšť, aby bol pokúšaný. Pozorne si to všimni. Takto sa to stane aj v tvojom osobnom živote. Po bohatej duchovnej skúsenosti prichádzajú často ťažké skúšky, tma alebo pokúšanie. Prichádzajú potom… Vtedy prichádza diabol a šepká ti do ucha: „To, čo si zažil, to asi nebolo skutočné, veď sa pozri, ako sa cítiš teraz.“ Diabol zameriava tvoj pohľad na okamih súčasnosti a vonkajšie okolnosti. Vie, že keď stratíš perspektívu večnosti a zamestnáš sa vonkajšími vecami namiesto Boha, príde beznádej. Cesta z beznádeje k pádu nie je dlhá. Pripomeňme si tiež, že slovo pokušenie má dvojaký význam: zviesť, zvábiť, dráždiť skúšať Boží hlas z neba znel jasne: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo.“ Toto jasné vyznanie a potvrdenie je základ, ktorý Ježiš dostáva skôr, ako prichádza pokušenie. Diabol ale bude vždy siať pochybnosti o tom, čo Boh povedal. Diablovým cieľom pri pokúšaní je spochybniť Božie slovo. Zvádza, vábi, dráždi naše myšlienky preč od Boha a vedie náš pohľad na okamih súčasnosti, na ľahké riešenia a osobnú pohodu. Máme sa pozerať hlavne na seba. Avšak Božím cieľom pri tom, keď sme vystavení pokúšaniu, je posilniť vieru a odtrhnúť pohľad od seba a uprieť ho na Neho. Pamätajme, že Ježiša na púšť viedol Duch. Nie diabol, ale Duch. To nám hovorí, že život pod Božím požehnaním vo výsade milosti neznamená, že nebudeme pokúšaní ani skúšaní. Z tohto sa učíme, že pokušenie nie je hriechom, kým podľa pokušenia nekonáme. Medzi pokušením a otroctvom je obrovský rozdiel. Zo spôsobu, akým diabol napáda a zo spôsobu, akým Ježiš odpovedá vidím, že je dôležité dobre poznať Božie slovo. Duša, ktorá nie je naplnená Božím slovom, Božími zasľúbeniami, sa nemá ako brániť, keď prídu chvíle pokušenia. Aby sme žili v ochrannej moci Slova, musíme žiť v Slove. Svoje pády obhajujeme slabou prirodzenosťou, ale pravdou je, že každodenne zabúdame na Slovo a sme odkázaní na vlastné sily. Keď je duša podvyživená a život riadia naše vlastné myšlienky, túžby, potreby a chute, tak prehrávame boj. Vtedy je život životom v stálych pádoch. Takáto skúsenosť vedie ku kázaniu, ktoré ľudí potešuje, že takýto život je prirodzený, keďže sme tak bezmocní. Diabol začína Ježišovo pokúšanie tým, že spochybňuje Božiu dobrotu. Nedôvera v Otcovu starostlivosť. Si hladný a smädný, je ti strašne, naozaj by ti takto bolo, keby si bol Boží Syn? Teraz máš skvelú príležitosť ukázať, že Ním naozaj si. Ak si Syn Boží, povedz, nech sa z týchto kameňov stanú chleby! (Mt 4,3) Boj je predsa dobrý. Azda si nemyslíš, že by chcel, aby ti bolo takto.Veď nespravíš chybu, keď trochu zlepšíš podmienky, v ktorých sa nachádzaš. Ježišov spôsob, ako odpovedá pokušiteľovi nám hovorí, že máme úplne zlý smer, ak chceme uspokojiť náš hlad, lebo potreba je taká silná. Znie to veľmi správne, keď pokušiteľ hovorí: „Ako môžeš veriť v dobrého Boha, keď sa o teba nestará a je ti tak zle?“ „Buď čestný,“ hovorí diabol. Božie sľuby a zasľúbenia u teba nefungujú. Nezabudni, že diabol je klamár, je otcom každej lži. Prišiel, aby zahubil a ničil. Úprimnosť, čestnosť a pravdu nehľadá. Tvári sa však, že mu ide o pravdu. Všimni si, čo hovorí Ježišovi. Si Boží Syn? Diabol to vie veľmi dobre! Diabol chce ukázať, že Boh je Bohom spôsobom, ktorý nie je Boží! Priateľu, nezamestnávaj sa vonkajšími vecami, ťažkosťami a bolesťami natoľko, že pokušiteľ do teba dokáže zasiať pochybnosti o Božej dobrote a starostlivosti. Lebo keby sa aj vrchy pohli a pahorky sa klátili, moja milosť sa nepohne od teba, ani moja zmluva pokoja sa neskláti, hovorí Hospodin, ktorý sa zmilúva nad tebou. (Iz 54,10) Curt Westman

„… a radujete sa nevýslovnou radosťou plnou slávy.“ (1 Pt 1:8) Kresťania si majú užívať život a seba navzájom. Ak deti vo svojej domácnosti, v tvojom kresťanstve nevidia žiadnu radosť, nebude ich to zaujímať. Keď vidia tvoje nadšenie z návštevy nejakej loptovej hry alebo pozerania televízie a následne nato otrávenie z duchovných vecí, čoskoro nadobudnú vedomie, že kresťanstvo pre teba veľa neznamená. Tvoj postoj sa prenesie na tvoje deti. Moja manželka hovorieva, že najlepší spôsob, ako zabezpečiť, aby dieťa zjedlo svoju večeru, je vidieť rodičov vychutnávať si ho. Naše deti Kristus nebude zaujímať, ak z Neho urobíme nudného muža. Modlitba dňa Nech žijem natoľko blízko Teba, Ježiši, že ľudia, ktorí sa nachádzajú v mojom okolí, uvidia Tvoju radosť. Billy Graham

„A príduc k Ježišovi, videli démonom posadnutého, ktorý mal Légiu, sedieť oblečeného a pri rozume, i preľakli sa. Tu im očití svedkovia rozprávali, ako to bolo s tým posadnutým a so sviňami. I prosili Ho, aby odišiel z ich končín.“ (Marek 5:15–17) V našich dvoch predchádzajúcich zamysleniach sme sa pozreli na príbeh z piatej kapitoly Evanjelia podľa Marka o Ježišovom stretnutí s mužom posadnutým démonmi v kraji Gerazénov. Tento muž desil ľudí v danej oblasti, kým z neho Ježiš nevyhnal démonov do blízkeho stáda ošípaných. Ošípané posadnuté démonmi, celkovo asi dvetisíc, sa zbehli po strmom brehu do mora, kde sa utopili. Evanjeliá zaznamenávajú niekoľko rôznych reakcií na Ježišove zázračné uzdravenia a nezameniteľné prejavy moci. Reakcia Gerazénov však vyniká. Keď ľudia uvideli muža, ktorý bol predtým posadnutý démonmi, „sedieť oblečeného a pri rozume, i preľakli sa.“ (Mk 5:15) Pre nich sa teda v skutočnosti veľa nezmenilo. Namiesto toho, aby sa báli posadnutého muža, sa teraz báli toho, kto ho uzdravil. Báli sa tak veľmi, že začali Ježiša prosíkať, aby odišiel a nechal ich na pokoji (pozri verš 17). Marek nevysvetľuje, prečo ľudia reagovali tak, ako reagovali. Možno ich znepokojilo, že boli svedkami nesmiernej nadprirodzenej sily. Možno boli nahnevaní kvôli finančným stratám spojeným s utopenými ošípanými. Alebo si možno vďaka Ježišovej prítomnosti uvedomili, že uprednostňujú tmu pred jeho svetlom. V každom prípade, ich dôvody, prečo sa chceli zbaviť Ježiša pred dvetisíc rokmi, nie sú ani zďaleka tak relevantné ako motívy ľudí dnes, ktorí s ním nechcú mať nič spoločné. Skutočnosťou je, že každý, kto nehovorí: „Ježiš, chcem byť blízko teba“, hovorí: „Ježiš, odíď. Nechcem ťa vo svojom živote.“ Niektorí by mohli protestovať a povedať: „Počkaj chvíľu. Priznávam, že som sa ešte nezaviazal Kristovi. Len hovorím, že som sa ešte nerozhodol.“ Ale ak nepovieš Ježišovi áno, v podstate mu hovoríš, aby odišiel. Sám Ježiš povedal: „Kto nie je so mnou, je proti mne, a kto nezhromažďuje so mnou, rozptyľuje.“ (Lukáš 11:23) Buď máš vieru a dôveru v Krista, alebo si neveriaci. Neexistuje žiadna iná možnosť. Hoci si možno nevyslovil slová: „Ježiš, odíď“, je možné, že si ich vyjadril nepriamo. Možno si odolával Božiemu dielu v tvojom srdci. Možno sa nechceš vzdať niektorých vecí v svojom živote, o ktorých vieš, že sú zlé. Alebo si možno len príliš zaneprázdnený – máš čas na všetko okrem Ježiša. V podstate to vyzerá takto: Čo si urobil s Ježišom? Povieš mu: „Odíď“? Alebo ho požiadaš, aby sa stal súčasťou tvojho života? Otázka na zamyslenie: Čo môžeš urobiť, aby si vo svojom živote prijal Ježiša? Greg Laurie

„Celá je slávna dcéra kráľova vnútri v paláci; jej rúcho je z tkaniva zo zlata.“ (Ž 45:14) Istý cirkevný otec v časoch prvých kresťanov keď videl ženu ľahkých mravov oblečenú do nádherného rúcha a krásne ozdobenú, bol dojatý k slzám a povedal, že on si nikdy nedal toľko námahy, aby tak ozdobil svoju dušu pokorou, vierou, nádejou a láskou, ako ona ozdobila svoje telo, aby sa ľúbila svetu. Ako bude oblečená tvoja duša dnes? Od hlavy k nohám zastiera ma jas prekrásnych, snehobielych Jeho šiat. V ne sa zaviniem; ó, aj v taký čas snadno strasť žiaľu zabúdať. PS 161, 5 MUDr. Viera Roháčková

„Ten, ktorý neušetril vlastného Syna, ale vydal Ho za nás všetkých, ako by nám nedaroval s Ním všetko?“ List Rímskym 8:32 Všetko s Ježišom! Toho sa drž, Božie dieťa, ak nedokážeš pochopiť, prečo Boh ešte nezasiahol. Videl si nebezpečenstvo, volal si na Boha, no On nezabránil nešťastiu. Zdá sa, že Boh ostal pasívny. Teraz si zostal sklamaný a znechutený. Boh nemlčí. Ten, ktorý neušetril vlastného Syna, ti spolu s Ježišom dáva všetko. Mám ale všetko s Ježišom, ak stratím manžela, zdravie, prácu, dom či domov? Áno, máš! Pre Božie dieťa je pevným bodom, že Boh dáva s Ježišom všetko vždy a za každých okolností. Platí to, aj keď ťa vychováva. A Boh vychováva prísne. Hovorí to Jeho slovo. Boh ti nikdy nevezme Ježiša a požehnanie, ktoré máš v Ňom. Nikdy netrpíš v ťažkostiach, v ktorých by si nemohol radostne vyznať: Aj teraz mám v Ježišovi všetko. Musíš sa naučiť podrobiť svoje myšlienky poslušnosti Pánovmu slovu. Rozum nesmie určovať hranice. Táto zvesť ti musí vojsť do srdca a viera môže uchopiť, čo myseľ nechápe. Boh nie je nerozumný. Keď daroval svojho milovaného Syna, daruje ti s Ním všetko. Všetko dostávaš spolu s Ježišom a to znamená, že je to pre tvoje večné dobro. Boh má na mysli spasenie tvojej duše viac než čokoľvek iné. Nie si za to vďačný? Jedného dňa uvidíš všetko v premenenom svetle. Vtedy už nebudeš mať žiadne pochybnosti. Vôbec nie! Bude ti nad slnko jasnejšie, že Boh ti každý deň dával všetko v Ježišovi Kristovi. Hans Erik Nissen

„Ale my máme jediného Boha − Otca,… a jediného Pána, Ježiša Krista,…“ (1K 8:6) Nakoniec každý nejakým spôsobom v istom čase bude čeliť nasledovnej otázke: Čo si myslíš o Kristovi? Koho Synom je? Ak Ježiš Kristus nie je tým, kým hovoril, že je, potom je podvodník alebo egomaniak. Túto otázku si musíme zodpovedať rovnako vierou, ako aj skutkom. Nesmieme o Ježišovi len niečomu veriť, ale v súvislosti s Ním musíme niečo aj urobiť. Musíme Ho prijať alebo odmietnuť. Ježiš sa jasne vyjadril, kto je a prečo prišiel na svet. „Spýtal sa svojich učeníkov: Za koho pokladajú ľudia Syna človeka?“ Vymenovali Mu škálu pomenovaní za koho Ho ľudia považujú. „Opýtal sa ich: A vy za koho ma pokladáte? Odvetil Šimon Peter: Ty si Kristus, Syn Boha živého.“ (Mt 16:13-16) To je vrchol viery. Predstavuje to najvyššiu mieru dôvery. Viera každého, kto dúfa v spásu, musí spočívať na tomto mieste. Kristovi sa nevyhneš! Aj ty sa musíš rozhodnúť: „Čo urobím s Kristom?“ Modlitba dňa Ty si Kristus, Pane Ježiši, Syn živého Boha! V hlbokom obdive Ťa vzývam − môj Spasiteľ. Billy Graham

„… v jednom duchu jednou dušou spolu zápasiac za vieru evanjelia…“ (F 1:27) Misionár Robert Mo.at napísal, že v Afrike hady často vylezú na strom, aby z hniezd vybrali vajcia a mladých vtákov. Potom priletia vtáci najrôznejších farieb a veľkostí od tých najmenších až po jastraba a pištia, škriekajú, aby odplašili spoločného nepriateľa. Všetci, ktorí prijali Pána Ježiša, majú spoločného nepriateľa, ktorý ich ženie k tomu, aby sa spojili a pomáhali jeden druhému. Budeš dnes na pomoci svojmu bratovi? Napred, bratia, rýchlo k dielu, vykupujme verne čas! Pán požehná snahu smelú, korunuje zdarom nás. Napred! Chvíle premrhané nikdy viac sa nevrátia a tie hrivny zakopané nejedného zatratia! PS 45, 3   MUDr. Viera Roháčková

Spomínam si na vernosť tvojej mladosti, na lásku tvojich snúbeneckých čias, keď si kráčala za mnou púšťou, krajinou neobsiatou. ( Jer 2,2) Môže byť púšť Božím dielom? Nehľadajme odpoveď v našich pocitoch, skúsenostiach, rozume alebo ľudských myšlienkach a kalkuláciách. Prečítajme si, čo Písmo svedčí o Mesiášovi. Potom Duch vyviedol Ježiša na púšť, aby Ho diabol pokúšal. (Mt 4,1) Diabol nepriviedol Ježiša na púšť. Priviedol ho tam Duch Boží. V živote sú veci, ktoré sa dajú naučiť len na púšti. Všetko je tam jasnejšie. V tichu, samote, kde je dosť času na premýšľanie, je všetko jasnejšie. Sme jednoducho nútení načúvať. Nie sú tam žiadni ľudia, ktorí by odvádzali pozornosť, žiadne rádio, televízia, hudba alebo telefón. Je to miesto, kde sme konfrontovaní so sebou. Diablov cieľ je ale opačný ako Boží, takže nás odvádza od ticha, pokoja, premýšľania, kde sa otvárame Božiemu hlasu. Preto nás pozýva preč zo samoty, preč z púšte. Púšť prináša aj bolesť, keďže každá vonkajšia útecha je odstránená a nám sa zdá, že sa potápame. Práve v tej bolesti máme často pokušenie utiecť z púšte. Utiecť pred sebou… Keď sme nepokojní, utekáme tak, že sa niečím zamestnáme. Buď si pustíme hudbu, alebo televízor, alebo niekomu zavoláme, len nech nie sme v tichu. Musíme niečo spraviť, aby sme ten nepokoj odstránili. Vyhýbame sa stretnutiu so sebou samým a vlastnou skutočnosťou. Aj Ježiš bol pokúšaný, aby sa zamestnal krátkodobými vecami, rýchlymi riešeniami, namiesto toho, aby očakával na Boha. Aj napriek dlhému pobytu na púšti však Ježiš robí, čo je správne. Volí si čakať na Boha. Preto hovorí diabol Ježišovi po tom, ako sa štyridsať dní postil: „Ak si Syn Boží, povedz, nech sa z týchto kameňov stanú chleby!“ Akoby povedal: „Či si myslíš, že Boh chce, aby si sa takto mal? Diabol mení pohľad z duchovného rastu na okamžitú úľavu. Diabol chce prekaziť, aby si vstúpil do blízkeho vzťahu s Bohom, v ktorom si spokojný bez ohľadu na to, či si sýty, alebo hladný. Pavol o tom hovorí: „Viem sa aj uskromniť a viem aj v hojnosti žiť. Už som vo všetkom možnom pocvičený: sýty byť aj hladovať, hojnosť mať i núdzu trpieť. Všetko môžem v Kristovi, ktorý ma posilňuje.“ (F 4,12-13) Tesne pred tým Pavol hovorí: „Ja som sa naučil pristať na tom, čo mám.“ Diabol ale nechce, aby si bol spokojný. Chce, aby si stále myslel na pocit, že ti niečo chýba. Preto diabol chce, aby si Boha používal ako prostriedok na dosiahnutie svojich cieľov, aby si sa vzdialil zo vzťahu púšte. Vedie tvoje srdce a myšlienky k okamihu, dostatku, ľahostajnosti a pôžitku, aby si sa stále chcel mať lepšie, mal toho viac a viac si užíval. Čo chce diabol na púšti? Buďte rozvážni, bdejte! Váš protivník diabol obchádza ako revúci lev, hľadajúc koho by zožral… (1Pt 5,8). Diabol napáda zvonku aj zvnútra. Vonkajší útok: Nevieš si usporiadať myšlienky… Viera nie je pre teba… nepodarí sa ti to… opäť zlyháš… Vzdaj to, jednoducho si taký… Vnútorný útok: A nie div, veď aj sám satan premieňa sa v anjela svetla. (2Kor 11,14) Naozaj môžeš byť veľmi duchovný, nie ako ostatní kresťania… Môžeš byť tým najduchovnejším človekom v cirkevnom zbore… Diabol chce, aby si bol zaslepený vlastnými duchovnými zážitkami. Všetko nafukovanie ale pochádza od diabla. Božia cesta – to nie sú povrchné veci, ale centrum. Boh môže púšť použiť ako nástroj, aby si sa mohol dostať do centra. Pamätaj na celú cestu, ktorou ťa po púšti viedol za týchto štyridsať rokov Hospodin, tvoj Boh, aby ťa pokoril, vyskúšal a aby poznal, čo je v tvojom srdci, či budeš zachovávať Jeho príkazy, alebo nie. Pokoril ťa a dopustil na teba hlad a sýtil ťa mannou, ktorú si nepoznal a ktorú nepoznali ani tvoji otcovia, aby ti dal vedieť, že nie samým chlebom žije človek, ale všetkým, čo vychádza z úst Hospodinových. Tvoj plášť sa na tebe nezodral, ani noha ti neopuchla za týchto štyridsať rokov. Poznaj teda v srdci, že ako vychováva človek svojho syna, tak Hospodin, tvoj Boh, vychováva teba. (5M 8,2-5) Na púšti som odhalený až na kosť. Nemám nič, čo by ma potešilo. Keď sa pozerám na niečo iné alebo túžim po niečom inom, nie je možné vidieť Božie cesty. Na púšti, keď je všetko preč, skutočne hľadám Boha a len Jeho. Púšť je Božím činom milosrdenstva voči nám. Mám potrebu modliť sa, ako sa modlí otec, ktorý pre svojho chorého syna hľadá pomoc u Ježiša. Verím! Pomôž mojej nevere. (Mk 9,24) Človek, ktorý sa na púšti naučí modliť túto modlitbu z celého srdca, zažije pravdu v Ježišových slovách: Kto hľadá, nájde. Curt Westman

„… A kto je (všetko), Pánovi je, lebo Bohu ďakuje;…“ (R 14:6) Myslíš si, že Boh by poslal na svet svojho Syna, ak by človek sám dokázal čeliť životu a večnosti? Kristov príchod na svet dokázal, že Boh nebol spokojný s ľudským nešťastím. Neposlal Ho len preto, aby sme mali večný život, ale aby sme mali život tu a teraz a aby sme ho mali v plnosti − Život s veľkým Ž! Ježišovo učenie bolo jedinečné a odlišné. Vyňal náboženstvo z teoretickej kategórie a umiestnil ho do praktickej roviny. Hovoril s autoritou! Hovoril s konečnou platnosťou! Hovoril, akoby vedel, o čom hovorí… a On vedel! Nebol ako filozof s poddajným a prázdnym dohadom, ktorý tvrdí, že hľadá pravdu, ale ochotne pripúšťa, že ju nikdy nenašiel. Ježišov hlas bol podobný presvedčivému hlasu matematika, ktorý bez váhania poskytuje svoje odpovede, pretože ich dôkazy môžeme nájsť v samotnom probléme. Modlitba dňa Pane Bože, viem, že som na Tebe úplne závislý. Ďakujem Ti za každodenné poskytovanie všetkého, čo moje telo potrebuje. Billy Graham

„býval totiž v hroboch, a nikto ho nemohol sputnať ani reťazami. Často ho síce sputnali a zviazali, ale roztrhal reťaze a polámal putá a nikto ho nevládal skrotiť.“ (Marek 5:3–4) Piata kapitola Evanjelia podľa Marka rozpráva príbeh o stretnutí Ježiša s mužom posadnutým démonom v kraji Gerazénov. V nedávnom zamyslení sme sa pozreli na ducha strachu, ktorý tento muž vyvolával. Dnes budeme hovoriť o probléme, ktorý predstavoval, a konkrétne o tom, čo robiť, keď je problém väčší, ako je naša schopnosť ho vyriešiť. Je zrejmé, že muž posadnutý démonom bol naliehavým problémom pre ľudí v kraji Gerazénov. V danej dobe predstavoval spoločenský problém. A ak čítaš medzi riadkami Marka 5:3–4, získaš predstavu o tom, ako spoločnosť tento problém riešila. „Bol spútaný reťazami a okovami“ (verš 4). Riešením spoločnosti bolo obmedziť jeho slobodu, zneschopniť ho, aby nebol hrozbou pre ostatných. Pretrhnuté reťaze a rozbité okovy nám hovoria, ako dobre fungovalo riešenie spoločnosti. Je zrejmé, že zásah komunity môže byť cenným zdrojom pre ľudí, ktorých trápia ťažkosti. Avšak v prípade tohto muža išlo o duchovné ťažkosti. Komunita mu nemohla nijako pomôcť, pretože problém presahoval jej možnosti. Nie je zaujímavé, že napriek všetkým úžasným úspechom dnešnej doby spoločnosť stále nedokáže riešiť problémy spôsobené satanom a hriechom? Našou vlastnou silou nedokážeme satana premôcť. Nevieme, čo robiť. Spoločnosť nemá odpovede. Podobne ako posadnutý muž potrebujeme Spasiteľa, ktorý nám pomôže. Pozri sa, čo sa stalo, keď Spasiteľ vstúpil do života tohto muža. Ježiš šiel na malý strašidelný cintorín, kde muž žil. Ježiš sa pozrel za mužov strašný fyzický vzhľad a uvidel jeho zranenú, mučenú dušu. A Ježiš mu ponúkol to, čo mohol dať iba on: nádej. To, čo spoločnosť nedokázala urobiť, aby oslobodila muža od satana a hriechu, Ježiš urobil jedným jednoduchým príkazom. „Duch nečistý, vyjdi z toho človeka!“ (Mk 5:8) Po Ježišovom príkaze démoni okamžite vyšli z muža. Ježiš premenil život muža tým, že ho oslobodil. To je to, čo robí. Ján hovorí v 8:36: „Keď vás teda Syn vyslobodí, budete skutočne slobodní.“ Ježiš robí to, čo nikto iný nedokáže. Dostáva sa k tým, ku ktorým sa nikto iný nedokáže dostať. Ak nás tento príbeh o mužovi posadnutom démonmi niečo učí, tak je to to, že pre Pána nie je nikto príliš vzdialený. Nikto nie je nikdy stratený prípad. Vždy existuje dôvod na nádej. Ježiš Kristus môže premeniť aj tvoj život a oslobodiť ťa. Boží ľud vie, že je to pravda, pretože on to už pre nás urobil. Príď k nemu; nech ťa oslobodí. Nech je tvojím Spasiteľom. Otázka na zamyslenie: Čo pre teba znamená, že pre Pána nie je nikto príliš vzdialený? Greg Laurie