Zamyslenia EVS

Spomínam si na vernosť tvojej mladosti, na lásku tvojich snúbeneckých čias, keď si kráčala za mnou púšťou, krajinou neobsiatou. ( Jer 2,2) Môže byť púšť Božím dielom? Nehľadajme odpoveď v našich pocitoch, skúsenostiach, rozume alebo ľudských myšlienkach a kalkuláciách. Prečítajme si, čo Písmo svedčí o Mesiášovi. Potom Duch vyviedol Ježiša na púšť, aby Ho diabol pokúšal. (Mt 4,1) Diabol nepriviedol Ježiša na púšť. Priviedol ho tam Duch Boží. V živote sú veci, ktoré sa dajú naučiť len na púšti. Všetko je tam jasnejšie. V tichu, samote, kde je dosť času na premýšľanie, je všetko jasnejšie. Sme jednoducho nútení načúvať. Nie sú tam žiadni ľudia, ktorí by odvádzali pozornosť, žiadne rádio, televízia, hudba alebo telefón. Je to miesto, kde sme konfrontovaní so sebou. Diablov cieľ je ale opačný ako Boží, takže nás odvádza od ticha, pokoja, premýšľania, kde sa otvárame Božiemu hlasu. Preto nás pozýva preč zo samoty, preč z púšte. Púšť prináša aj bolesť, keďže každá vonkajšia útecha je odstránená a nám sa zdá, že sa potápame. Práve v tej bolesti máme často pokušenie utiecť z púšte. Utiecť pred sebou… Keď sme nepokojní, utekáme tak, že sa niečím zamestnáme. Buď si pustíme hudbu, alebo televízor, alebo niekomu zavoláme, len nech nie sme v tichu. Musíme niečo spraviť, aby sme ten nepokoj odstránili. Vyhýbame sa stretnutiu so sebou samým a vlastnou skutočnosťou. Aj Ježiš bol pokúšaný, aby sa zamestnal krátkodobými vecami, rýchlymi riešeniami, namiesto toho, aby očakával na Boha. Aj napriek dlhému pobytu na púšti však Ježiš robí, čo je správne. Volí si čakať na Boha. Preto hovorí diabol Ježišovi po tom, ako sa štyridsať dní postil: „Ak si Syn Boží, povedz, nech sa z týchto kameňov stanú chleby!“ Akoby povedal: „Či si myslíš, že Boh chce, aby si sa takto mal? Diabol mení pohľad z duchovného rastu na okamžitú úľavu. Diabol chce prekaziť, aby si vstúpil do blízkeho vzťahu s Bohom, v ktorom si spokojný bez ohľadu na to, či si sýty, alebo hladný. Pavol o tom hovorí: „Viem sa aj uskromniť a viem aj v hojnosti žiť. Už som vo všetkom možnom pocvičený: sýty byť aj hladovať, hojnosť mať i núdzu trpieť. Všetko môžem v Kristovi, ktorý ma posilňuje.“ (F 4,12-13) Tesne pred tým Pavol hovorí: „Ja som sa naučil pristať na tom, čo mám.“ Diabol ale nechce, aby si bol spokojný. Chce, aby si stále myslel na pocit, že ti niečo chýba. Preto diabol chce, aby si Boha používal ako prostriedok na dosiahnutie svojich cieľov, aby si sa vzdialil zo vzťahu púšte. Vedie tvoje srdce a myšlienky k okamihu, dostatku, ľahostajnosti a pôžitku, aby si sa stále chcel mať lepšie, mal toho viac a viac si užíval. Čo chce diabol na púšti? Buďte rozvážni, bdejte! Váš protivník diabol obchádza ako revúci lev, hľadajúc koho by zožral… (1Pt 5,8). Diabol napáda zvonku aj zvnútra. Vonkajší útok: Nevieš si usporiadať myšlienky… Viera nie je pre teba… nepodarí sa ti to… opäť zlyháš… Vzdaj to, jednoducho si taký… Vnútorný útok: A nie div, veď aj sám satan premieňa sa v anjela svetla. (2Kor 11,14) Naozaj môžeš byť veľmi duchovný, nie ako ostatní kresťania… Môžeš byť tým najduchovnejším človekom v cirkevnom zbore… Diabol chce, aby si bol zaslepený vlastnými duchovnými zážitkami. Všetko nafukovanie ale pochádza od diabla. Božia cesta – to nie sú povrchné veci, ale centrum. Boh môže púšť použiť ako nástroj, aby si sa mohol dostať do centra. Pamätaj na celú cestu, ktorou ťa po púšti viedol za týchto štyridsať rokov Hospodin, tvoj Boh, aby ťa pokoril, vyskúšal a aby poznal, čo je v tvojom srdci, či budeš zachovávať Jeho príkazy, alebo nie. Pokoril ťa a dopustil na teba hlad a sýtil ťa mannou, ktorú si nepoznal a ktorú nepoznali ani tvoji otcovia, aby ti dal vedieť, že nie samým chlebom žije človek, ale všetkým, čo vychádza z úst Hospodinových. Tvoj plášť sa na tebe nezodral, ani noha ti neopuchla za týchto štyridsať rokov. Poznaj teda v srdci, že ako vychováva človek svojho syna, tak Hospodin, tvoj Boh, vychováva teba. (5M 8,2-5) Na púšti som odhalený až na kosť. Nemám nič, čo by ma potešilo. Keď sa pozerám na niečo iné alebo túžim po niečom inom, nie je možné vidieť Božie cesty. Na púšti, keď je všetko preč, skutočne hľadám Boha a len Jeho. Púšť je Božím činom milosrdenstva voči nám. Mám potrebu modliť sa, ako sa modlí otec, ktorý pre svojho chorého syna hľadá pomoc u Ježiša. Verím! Pomôž mojej nevere. (Mk 9,24) Človek, ktorý sa na púšti naučí modliť túto modlitbu z celého srdca, zažije pravdu v Ježišových slovách: Kto hľadá, nájde. Curt Westman

„… A kto je (všetko), Pánovi je, lebo Bohu ďakuje;…“ (R 14:6) Myslíš si, že Boh by poslal na svet svojho Syna, ak by človek sám dokázal čeliť životu a večnosti? Kristov príchod na svet dokázal, že Boh nebol spokojný s ľudským nešťastím. Neposlal Ho len preto, aby sme mali večný život, ale aby sme mali život tu a teraz a aby sme ho mali v plnosti − Život s veľkým Ž! Ježišovo učenie bolo jedinečné a odlišné. Vyňal náboženstvo z teoretickej kategórie a umiestnil ho do praktickej roviny. Hovoril s autoritou! Hovoril s konečnou platnosťou! Hovoril, akoby vedel, o čom hovorí… a On vedel! Nebol ako filozof s poddajným a prázdnym dohadom, ktorý tvrdí, že hľadá pravdu, ale ochotne pripúšťa, že ju nikdy nenašiel. Ježišov hlas bol podobný presvedčivému hlasu matematika, ktorý bez váhania poskytuje svoje odpovede, pretože ich dôkazy môžeme nájsť v samotnom probléme. Modlitba dňa Pane Bože, viem, že som na Tebe úplne závislý. Ďakujem Ti za každodenné poskytovanie všetkého, čo moje telo potrebuje. Billy Graham

„býval totiž v hroboch, a nikto ho nemohol sputnať ani reťazami. Často ho síce sputnali a zviazali, ale roztrhal reťaze a polámal putá a nikto ho nevládal skrotiť.“ (Marek 5:3–4) Piata kapitola Evanjelia podľa Marka rozpráva príbeh o stretnutí Ježiša s mužom posadnutým démonom v kraji Gerazénov. V nedávnom zamyslení sme sa pozreli na ducha strachu, ktorý tento muž vyvolával. Dnes budeme hovoriť o probléme, ktorý predstavoval, a konkrétne o tom, čo robiť, keď je problém väčší, ako je naša schopnosť ho vyriešiť. Je zrejmé, že muž posadnutý démonom bol naliehavým problémom pre ľudí v kraji Gerazénov. V danej dobe predstavoval spoločenský problém. A ak čítaš medzi riadkami Marka 5:3–4, získaš predstavu o tom, ako spoločnosť tento problém riešila. „Bol spútaný reťazami a okovami“ (verš 4). Riešením spoločnosti bolo obmedziť jeho slobodu, zneschopniť ho, aby nebol hrozbou pre ostatných. Pretrhnuté reťaze a rozbité okovy nám hovoria, ako dobre fungovalo riešenie spoločnosti. Je zrejmé, že zásah komunity môže byť cenným zdrojom pre ľudí, ktorých trápia ťažkosti. Avšak v prípade tohto muža išlo o duchovné ťažkosti. Komunita mu nemohla nijako pomôcť, pretože problém presahoval jej možnosti. Nie je zaujímavé, že napriek všetkým úžasným úspechom dnešnej doby spoločnosť stále nedokáže riešiť problémy spôsobené satanom a hriechom? Našou vlastnou silou nedokážeme satana premôcť. Nevieme, čo robiť. Spoločnosť nemá odpovede. Podobne ako posadnutý muž potrebujeme Spasiteľa, ktorý nám pomôže. Pozri sa, čo sa stalo, keď Spasiteľ vstúpil do života tohto muža. Ježiš šiel na malý strašidelný cintorín, kde muž žil. Ježiš sa pozrel za mužov strašný fyzický vzhľad a uvidel jeho zranenú, mučenú dušu. A Ježiš mu ponúkol to, čo mohol dať iba on: nádej. To, čo spoločnosť nedokázala urobiť, aby oslobodila muža od satana a hriechu, Ježiš urobil jedným jednoduchým príkazom. „Duch nečistý, vyjdi z toho človeka!“ (Mk 5:8) Po Ježišovom príkaze démoni okamžite vyšli z muža. Ježiš premenil život muža tým, že ho oslobodil. To je to, čo robí. Ján hovorí v 8:36: „Keď vás teda Syn vyslobodí, budete skutočne slobodní.“ Ježiš robí to, čo nikto iný nedokáže. Dostáva sa k tým, ku ktorým sa nikto iný nedokáže dostať. Ak nás tento príbeh o mužovi posadnutom démonmi niečo učí, tak je to to, že pre Pána nie je nikto príliš vzdialený. Nikto nie je nikdy stratený prípad. Vždy existuje dôvod na nádej. Ježiš Kristus môže premeniť aj tvoj život a oslobodiť ťa. Boží ľud vie, že je to pravda, pretože on to už pre nás urobil. Príď k nemu; nech ťa oslobodí. Nech je tvojím Spasiteľom. Otázka na zamyslenie: Čo pre teba znamená, že pre Pána nie je nikto príliš vzdialený? Greg Laurie

„… Hospodin mi dal to, čo som si prosila od neho.“ (1Sam 1:27) Keď Adoniram Judson zomieral, dopočul sa, že niektorí židia v Turecku sa obrátili na základe správy o jeho utrpeniach v Barme. Veľmi sa zadivil a povedal: „Keď som bol mládenec, modlieval som sa za židov a chcel som ísť do Jeruzalema. Ale Boh ma poslal kázať do Barmy a vytrpieť muky v barmských väzeniach, a tým Boh priviedol k pokániu niektorých židov v Turecku.“ Keď budeš prosiť podľa Jeho vôle, nezabudne ani na tvoje prosby. Ó, bratu, dúfať neprestaň! Prv, než sa nazdáš, príde Pán; uzrieš, že sľuby naplní, a radosťou ťa oslní, až slávy otvorí ti stan. Ó, bratu, dúfať neprestaň! PS 282, 3   MUDr. Viera Roháčková

„Ajhľa, prečistil som ťa, ale nie ako striebro, skúšal som ťa v peci biedy. Kvôli sebe, kvôli sebe to robím…“ Izaiáš 48:10 — 11 Boh chce odstrániť odpad z nášho života. Je to ťažký proces. Odpad je všetko, čo chce rozkazovať v našom vnútri. A toho je veľa. Naša stará prirodzenosť chce byť v centre. Sebecký človek sa nezmieri s vierou, ktorá vzdáva Ježišovi všetku česť a túži vyvyšovať len Jeho. Preto dochádza k boju. Duch bojuje proti telu ako starej prirodzenosti, a telo ako stará prirodzenosť bojuje proti Duchu. V tomto boji ťa Boh nenecháva samého. Pomáha ti. Robí to, keď ťa skúša v peci biedy. Tam sa odpad oddelí. Mnohí kresťania vstúpili do nového vzťahu s Ježišom, keď trpeli. Videli, že všetko je nestále a podlieha skaze. Pozemské šťastie človeka sa môže zmeniť v jedinom okamihu. Utrpenie nás prebúdza. Stojíme pravde tvárou v tvár. Sme para, ktorá sa nakrátko ukáže, a potom zmizne. Všetko, čo vlastníme, máme len ako pôžičku. Arogancia a sebavedomie mizne, keď sa roztápame v peci biedy. Uvedomujeme si, ako málo dokážeme urobiť. Ak nám Boh nedá všetko, nie sme nič. Áno, Boh vie, čo robí, keď svoje deti vedie do pece biedy. Chce, aby sme si žiadali skutočné hodnoty, ktoré nezničí nešťastie, choroba ani smrť. Nie vždy však dosiahne svoj zámer. Mnoho vecí v našom živote nejde Božou cestou. Čo v tom čase robí Boh? Odmietne nás? Vyriekne nad nami rozsudok? Povie, že sme zbytoční? Nie, vstúpi do toho pre seba samého. S Bohom je všetko úžasné. Existuje niečo úžasnejšie ako Božia milosť? Jej základy nie sú v nás, ale v Ňom. Zachraňuje nás biednych, nehodných a neúspešných, keď sa utiekame k Ježišovi. Robí to pre svoje meno. Hans Erik Nissen

„… aby ste mali život v Jeho mene.“ (J 20:31) „Oplatí sa žiť život?“ Mnohým ľuďom sa dnes neoplatí žiť život. Mám pre vás všetkých dobré správy. Boh ťa nestvoril preto, aby tvoja duša bola porazená, odradená, znechutená a túlala sa v márnom hľadaní pokoja srdca a mysle. Boh má pre teba väčšie plány. Má pre teba v živote niečo ohromnejšie. Akokoľvek veľký je tvoj problém, odpoveď naň je na dosah tvojej Biblie. Je taká jednoduchá ako prvácka aritmetika a taká skutočná ako búšenie tvojho srdca. V autorite Božieho Slova ti hovorím, že Kristus je odpoveďou na každý záhadný zmätok, ktorý sužuje ľudstvo.  V Ňom nachádzame liek na starostlivosť, balzam na žiaľ, uzdravenie našich bolestí a dostatok pre náš nedostatok. Modlitba dňa Pane, keď dnes čítam Tvoje Slovo, uč ma, že život, ktorý chceš, aby som žil, je plný radosti a naplnenia. Billy Graham

„Pozdvihujem svoje oči…“ (Ž 121:1) Mladý námornícky učeň dostal rozkaz vyliezť na stožiar. Najprv statočne liezol, ale potom pozrel dole na more, dostával závrat a skríkol: „Spadnem!“ „Dívaj sa hore, chlapče,“ volal kapitán. Chlapec sa díval hore a čoskoro nadobudol rovnováhu. Keď sa chceme dostať k Pánovi, nesmieme sa dívať dole na zemské veci, ale musíme uprieť svoj zrak hore. K nebesiam, len k nebesiam upri túžby let. Po čom svätí vzdychajú, nemôže dať svet. PS 96, 1 MUDr. Viera Roháčková

Poznám tvoje skutky, prácu i trpezlivosť… (Zj 2,2) Mám však proti tebe, že si opustil svoju prvú lásku. Spamätaj sa, odkiaľ si odpadol, kajaj sa a rob prvotné skutky! Ak nie, prídem na teba, pohnem tvojím svietnikom z miesta, ak sa nebudeš kajať! (Zj 2,4-5) Keď Pán hovorí cirkevnému zboru: „Poznám tvoje skutky, prácu i trpezlivosť…“ je to veľmi pozitívne. Dnes nie je veľa cirkevných zborov, o ktorých sa tieto slová dajú povedať. Aj napriek tomu však tomuto dobrému cirkevnému zboru jedna vec chýba: prvá láska, ktorá je taká podstatná pre Božie dieťa! Predstavte si, prvú lásku stratili uprostred svojej práce v cirkevnom zbore. Možno to bola práve práca, ktorá spôsobila, že stratili úzke spoločenstvo s Bohom. Môžeme povedať, že viac a viac pracovali pre Boha, ktorého menej a menej poznali. Aj tak ale o Ňom teoreticky vedeli veľa. Božie slovo však hovorí, že pre Božie dieťa je prirodzené mať prvú lásku u seba po celý čas. Čo je teda tá prvá láska? Mnohí myslia na prvé pocity, angažovanosť, odvahu, oheň. Za to zaiste ďakujme Bohu. Ježiš vo svojej zvesti zboru v Efeze ale nemyslí na naše pocity, odvahu a oheň. Iní hovoria, že prvá láska to je, keď nemáme inú oporu v živote len Ježiša. Biblia to ale nazýva spásou. Čo však hovorí Božie slovo? Keď je napísané: Spamätaj sa, odkiaľ si odpadol, kajaj sa a rob prvotné skutky, na aké skutky Boh myslí? Choď a verejne hlásaj Jeruzalemu: Takto vraví Hospodin: Spomínam si na vernosť tvojej mladosti, na lásku tvojich snúbeneckých čias, keď si kráčala za mnou púšťou, krajinou neobsiatou. ( Jer 2,1-2) Keď si kráčala za mnou v púšti. To je prvá láska! Boh pripomína Izraelu, ako Ho nasledoval a miloval v čase, keď ho vyslobodil z Egypta. Kým ho Boh nepriviedol do zasľúbenej krajiny, nasledoval Ho neobsiatou krajinou. Kráčal za Bohom aj cez púšť! Všimnite si, že tieto slová v Jeremiášovi nie sú výčitkou. Boh pripomína niečo, na čo si s radosťou spomína! Púšť obrazne hovorí o tom, čo znamená byť sám s Bohom. Nie sám s Bohom v rajskej záhrade, ale na púšti. Nič, len ty a Boh. Ty a Boh bez publika. Boh hovorí o čase, keď si sa viac zamestnával samotným Bohom, než tým, čo pre Neho môžeš spraviť. Viac si sa zamestnával nasledovaním Pána, než si sa vyhýbal ťažkostiam a skúškam. Boh nebol prostriedkom na dosiahnutie tvojich cieľov. Boh bol cieľom. Nič v tomto svete ti nemohlo zabrániť kráčať s Ním. Boh túži viac po tebe, viac po tom, aby bol pri tebe blízko, než po veciach, ktoré pre Neho môžeš spraviť. Bezbožní sú ako búrlivé more, keď sa nemôže upokojiť. Jeho vody vyplavujú len kal a blato. (Iz 57,20) Nepokoj je presným opakom prvej lásky. Intenzívne aktivity sú opakom prvej lásky. Mám však proti tebe, že si opustil svoju prvú lásku. Spamätaj sa, odkiaľ si odpadol, kajaj sa a rob prvotné skutky! Ak nie, prídem na teba, pohnem tvojím svietnikom z miesta, ak sa nebudeš kajať! (Zj 2,4-5) Spomínam si na vernosť tvojej mladosti, na lásku tvojich snúbeneckých čias, keď si kráčala za mnou púšťou, krajinou neobsiatou. ( Jer 2,1-2) Čo s týmito slovami spravíš vo svojom živote? Boh ťa volá do púšte, ktorá sa volá ticho! Na miesto, kde ste ty a Ježiš sami – bez publika. Na takejto púšti rastie láska. Čo teda spravíš? Ó všetci smädní, poďte k vode! Poďte i vy, ktorí nemáte peniaze! Kupujte obilie, jedzte; poďte, kupujte bez peňazí, bez platenia víno a mlieko! Prečo dávate peniaz za to, čo nie je chlebom, a svoj zárobok za to, čo nesýti? Čujte ma pozorne a jedzte dobré a v hojnosti sa bude kochať vaša duša! Nachýľte uši a poďte ku mne, poslúchajte a budete žiť. Uzavriem s vami večnú zmluvu pre svoju trvalú priazeň voči Dávidovi. (Iz 55,1-3) Curt Westman

„Lebo sa nehanbím za evanjelium Kristovo, lebo je mocou Božou na spasenie každému veriacemu…“ (R 1:16) Belgický vyslanec bol na návšteve u senátora. Starý otec senátora, ktorý miloval Pána, sa spýtal vyslanca, či je kresťanom. Senátor v rozpakoch náhlil starého otca von z izby. Neskôr starý otec zomrel. Vo vyslovení sústrasti vyslanec napísal, že bol jediným človekom v Amerike, ktorý sa ho spýtal, či je kresťanom. Priznáš sa dnes tiež k Pánovi Ježišovi? Najviacej ten môže na svete vykonať, kto vrelo a verne zná ľudí milovať. PS 304, 4 MUDr. Viera Roháčková

„… aby ste nezleniveli, ale aby ste nasledovali tých, ktorí vierou a zhovievavosťou dedia zasľúbenia.“ (Žid 6:12) Kováč povedal: „Keď kalím oceľ, najprv bijem do nej v ohni kladivom a potom ju rýchle ponorím do studenej vody. Keď zistím po jednej alebo dvoch takýchto procedúrach, že sa nedá skaliť, hodím ju do starého železa.“ Tak Pán skúša aj nás ohňom, vodou a ťažkými údermi súženia, ale keď nie sme ochotní vydržať toto Jeho zaobchádzanie, musí nás odhodiť ako nepotrebných pre Jeho cieľ. V tmavom súmraku môjho súženia, ó, popraj mi Ty sám spomoženia, Bože, Bože môj! PS 73, 1 MUDr. Viera Roháčková

„… že ste v Ňom boli obohatení všetkým…“ 1. 1ist Korintským 1:5 Nespôsobuje veľa skľúčenosti v tvojom kresťanskom živote skutočnosť, že nevidíš bohatstvo, ktoré máš v Ježišovi? Na seba sa pozrieš desaťkrát, zatiaľ čo na Pána Ježiša len raz. Znovu a znovu musíš priznať, že ty a tvoje kresťanstvo nie sú tým, čim by mali byť. Navonok sa ti darí celkom dobre, ale vo vnútri je to horšie. Prečo ťa tak málo trápi spása stratených duší? Prečo je tvoja viera taká slabá, keď udrú búrky problémov? Ako môžeš byť bezstarostný, keď vieš, že tvoj čas na zemi je taký krátky? Prečo ťa peklo nedesí viac? Prečo sa netešíš na príchod do neba? Napadlo ti, že je to preto, lebo sa málo tešíš z toho, čo všetko máš v Ježišovi? Nech sa akokoľvek usiluješ, nikdy to nebude iné. Ak si úprimným kresťanom, nemôžeš sa uspokojiť s ničím, čo máš v sebe. Preto sa môžeš hneď obrátiť k Ježišovi. Túži tvojmu srdcu odhaliť svoje bohatstvo. S Ježišom nájdeš mnoho bohatstva. Je skutočne bohatý vo všetkom. Jeho láska presahuje všetky naše myšlienky. Jeho Božská čistota je taká slávna, že musíš padnúť na kolená. Jeho vytrvalosť a trpezlivosť s tebou sa nezmenšujú ani preto, že ty máš pocit odmietnutia. Nesmieš pochybovať o Ježišovom bohatstve. Nech ti Boh otvorí oči! Vtedy uvidíš, že máš podiel na všetkom, čím Ježiš je. Také je Ježišovo srdce: Nič si nemôže nechať pre seba. O všetko sa s tebou delí. Je pravda, že si chudobný, ale záleží vôbec na tom, keď máš skrze vieru podiel na všetkom Jeho bohatstve? Všetky Božie deti sú samy osebe chudobné. Všetky Božie deti sú nekonečne bohaté v Ježišovi. Sú bohaté v každom smere. Keď Božie slovo hovorí „všetkým“, myslí tým každým spôsobom. Ježiš ťa vzal do všetkého svojho bohatstva. Je naozaj tvoje. V Ňom si bohatý vo všetkom. Hans Erik Nissen

„Bolo však pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka prichádzajúceho na svet.“ (J 1:9) Svet sa potáca v temnote a upadá z jednej krízy do druhej. Krízy sa neustále zhoršujú a čoraz viac sa dotýkajú aj domovov. Inflácia, populačná explózia či hlad ovládajú vo svete rozsiahle územia. Ježiš vyhlásil: „Ja som svetlo sveta.“ Nasleduj ma, odovzdaj mi svoj život a ja ťa vyvediem z temnoty tohto sveta, ďaleko od tohto zmätku, problémov, v ktorých sa nachádzaš, a dám ti pokoj a radosť. V tvojom srdci a v tvojej mysli bude žiariť svetlo, aké si doteraz nikdy nemal. Rozkážem svetlu, aby v tvojom živote postupovalo napred. Modlitba dňa Tvoje svetlo svieti na najtemnejšom mieste a dáva mi nádej, Pane Ježiši. Billy Graham

Pre krv tvojej zmluvy prepustím tvojich zajatých zo studne, v ktorej vody niet. (Zach 9,11) Keď človek kope studňu, je to pre to, aby všetci, ktorí okolo nej bývajú, mali dostatok vody. Samotný život závisí od vody. Človek dokáže prežiť dosť dlho bez jedla, ale bez vody je stratený hneď. Takže, keď je studňa prázdna, nemá čo dať. Človek sa rýchlejšie zamestná tým, čo chutí starej prirodzenosti, než vodou, ktorá dáva život a udržiava vo viere. Pamätáme si Boží výrok v Jeremiášovi: Lebo dvojaké zlo spáchal môj ľud: opustili mňa, prameň živej vody, aby si vykopali deravé cisterny, ktoré neudržia vodu. ( Jer 2,13) Vždy, keď čítame Božie slovo, je dôležité nezabudnúť, že cieľom Božieho napomínania je prebudiť svoj ľud, aby si uvedomil, akým bláznovstvom je zavrhnúť Boha. Lebo keď človek zavrhne Boha, rýchlo sa musí utiekať k iným zásobám vody, aby uhasil svoj smäd. Čo ale má robiť človek, ktorý odmietol Boha, keď chcel uhasiť svoj smäd pri prázdnych studniach, ktoré dušu vyprázdnili a zosmutneli? Keď život viery vyschol, lebo človek opustil Pána a začal sa zaoberať ostatnými vecami? Čo mám robiť, keď zisťujem, že ma hriech oklamal? Keď si uvedomím, že studňa, do ktorej som padol, je tak hlboká, že sa z nej neviem dostať von? Som oklamaný a uväznený. Namiesto šťastia a pokoja je v srdci temnota, život nemá zmysel, budúcnosť je bez nádeje. Studňa, v ktorej sedím uväznený, nemá ani kvapku vody. Čo robiť? Začni načúvať Bohu! Počúvaj, čo Boh hovorí duši, ktorá spáchala dvojaký hriech: najprv si opustil Pána a potom si použil svoj čas, silu a peniaze, aby si vykopal nefunkčnú studňu. Teraz sedíš v studni, ktorú si si sám vykopal. Pán hovorí, že ťa vyslobodí zo studne bez vody. On sám príde, aby ťa vyslobodil zo studne, ktorá nepriniesla, čo sľubovala. Studňa, ktorá namiesto toho, aby uhasila tvoj smäd, stala sa ti väzením. Nemôže naplniť tvoje najhlbšie potreby. Len ťa potápa hlbšie a hlbšie do prázdnoty, strachu, pochybností a nepokoja. Slová v Zachariášovi mi pripomínajú Dávidovo svedectvo, keď Boh zasiahol a zachránil ho z jamy záhuby. Túžobne som čakal na Hospodina a On sa sklonil ku mne a vyslyšal moje volanie. Vyzdvihol ma zo záhubnej jamy, z bahna a blata; na skalu postavil moje nohy a upevnil mi kroky. (Ž 40,2-3) Dávidova záchrana nespočívala v tom, že by sa sám dal dokopy, začal pracovať a dostal sa z jamy vlastnou silou. Určite to skúsil. Čím viac ale skúšal, tým hlbšie sa potápal. Hriech je ako zradný pohyblivý piesok. Čo teda Dávid spravil? Obrátil sa k Pánovi a čakal na Neho! Ležal v jame záhuby, v bahne a blate. To znamená, že jeho životná situácia bola úplne beznádejná a kto iný ak nie všemocný Boh mu mohol pomôcť. Snaží sa už dlho a vie, že sám sa z jamy nedostane. Už len čaká pomoc od milostivého, milosrdného, všemocného, večného Boha. Dávid hovorí: „… túžobne som čakal.“ Kde čakal? Ležal v jame záhuby. Keď sa zohol, aby sa napil, stál za ním nepriateľ. Postrčil ho a on padol dolu. V tom okamihu si uvedomil: Táto studňa nemá čo sľubuje – je to podvod. Ale už bolo neskoro. Bol už v bahne a blate. Predstavte si, keď si uvedomil, že tam nie je voda, bolo už neskoro. Drahý priateľ, ak vidíš, že si uviazol a nemôžeš sa pohnúť, ak vidíš, že sa nedokážeš dostať zo studne von, ak vieš, že si uväznený, počúvaj, čo Boh hovorí: „… prepustím tvojich zajatých zo studne, v ktorej vody niet.“ Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho. ( J 3,16) Nech nad tebou nie je Boží hnev. Povedz ale: „Zhrešil som myšlienkami, slovami a skutkami a viem, že preto nie som hodný tvojej blízkosti, Bože. Modlím sa však: Bože, buď milostivý mne hriešnikovi pre Ježiša Krista. Amen.“ Curt Westman

„… a slovo na svoj čas, oj, aké je dobré!“ (Pr 15:23) Za studeného rána stál chlapec na ulici a predával noviny. Okolo išiel prívetivý pán a spýtal sa ho: „Nie je ti zima, chlapče?“ „Bolo, pane, pokým ste sa mi neprihovorili,“ bola milá, pohotová odpoveď. Povzbudíš dnes niekoho láskavosťou? Láska moja je len kvapka malá z vodopádu, čo hučí cez bralá… Tá Tvoja, jak more prehlboká, a jak hory slávne prevysoká. PS 391, 2 MUDr. Viera Roháčková

„I vyzliekli Ho a obliekli do šarlátového plášťa,  uplietli veniec z tŕnia a položili Mu ho na hlavu, do pravej ruky podali Mu trstinu, padali pred Ním na kolená a posmievali sa Mu: Buď pozdravený, kráľ židovský!  Pľuvali na Neho, brali Mu trstinu a bili Ho po hlave.“ (Matúš 27:28–30) Zoznam útokov a ponížení, ktoré Ježiš utrpel po svojom zatknutí, je dlhý. Strážca chrámu ho udrel počas súdu pred Annášom (pozri J 18:22). Členovia Sanhedrinu mu pľuli do tváre, bili ho päsťami a palicovali ho za to, že povedal pravdu o tom, kto je, čo oni považovali za rúhanie (pozri Mt 26:62–67). Herodes a jeho vojaci sa mu posmievali a zosmiešňovali ho (pozri L 23:11). Rímski vojaci mu nasadili na hlavu veniec z tŕnia, posmievali sa mu, pľuli na neho a bili ho po hlave trstinou (pozri Mt 27:27–30). Pilát ho dal zbičovať koženým bičom posiatym úlomkami olova (pozri Mt 27:26). Ježiš, ktorý bol už na pokraji smrti v dôsledku bitia a mučenia, bol nútený niesť ťažký kríž na Golgotu, miesto svojho ukrižovania (pozri J 19:17). Ježišovo utrpenie naplnilo proroctvá, ktoré Izaiáš vyslovil stovky rokov predtým. „Telo som nastavil tým, ktorí ma bili, a líca tým, ktorí mi trhali bradu; tvár som si neukryl pred potupou a slinou.“ (Iz 50:6) „Ako mnohí užasli nad ním – lebo neľudsky bol znetvorený jeho výzor a jeho postava človeku nepodobná -“ (Iz 52:14) S touto perspektívou Veľkého piatku sa pozrime na slová, ktoré Ježiš povedal svojim učeníkom v Matúšovi 16:24. „Ak niekto chce prísť za mnou, nech zaprie seba samého, vezme svoj kríž na seba a nasleduje ma!“ Niektorí ľudia povedia: „To je môj kríž, ktorý musím niesť“, keď hovoria o bremene alebo nepríjemnosti, ktoré musia znášať. Ale to nie je to, o čom Ježiš hovoril. „Vziať svoj kríž“ znamená byť ochotný obetovať všetko, dokonca aj svoj život, aby sme ho nasledovali. Ježiš chápal, že nie veľa ľudí je ochotných to urobiť. Počas svojho pozemského pôsobenia priťahoval davy ľudí, kamkoľvek prišiel. Niektorým sa páčilo, čo počuli a videli, a nasledovali ho. Niektorí dúfali, že splní ich očakávania týkajúce sa Mesiáša. Niektorí chceli vidieť zázraky. A niektorí chceli len jedlo zadarmo. Nemali záujem niesť kríž. Ježišov príkaz odstraňuje pokrytcov. Vyzýva aj tých z nás, ktorí majú úprimnú túžbu nasledovať ho, aby preskúmali svoju vieru a položili si niekoľko ťažkých otázok. Bol by som ochotný obetovať svoju reputáciu, aby som nasledoval Krista? Bol by som ochotný stratiť svoju prácu? Svojich priateľov? Svoju rodinu? Svoj život? Otázka na zamyslenie: Ako v tvojom živote vyzerá „vziať svoj kríž“ a nasledovať Ježiša? Greg Laurie

„A veľký zástup rozprestieral rúcha na cestu, iní sekali ratolesti zo stromov a stlali na cestu.“ (Matúš 21:8) Ježiš prišiel do Jeruzalema na oslavu Veľkej noci na oslovi, ako to robili králi. A tak ho dav pri jeho príchode aj prijal – ako kráľa. Ježiš prijal ich chválu a uctievanie, čo počas svojho pozemského pôsobenia robil len zriedka. Dvanásta kapitola Evanjelia podľa Matúša rozpráva príbeh o tom, ako Ježiš uzdravil mnoho chorých ľudí. „Ale varoval ich, aby neprezradili, kto je“ (verš 16). A v šestnástej kapitole, po tom, čo Ježiš pochválil Petra za to, že ho vyhlásil za „Krista, Syna Boha živého“ (verš 16), nachádzame nasledovné vyhlásenie: „Potom prísne prikázal učeníkom, aby nehovorili nikomu, že On je Kristus.“ (verš 20) Ježiš nevydal žiadne takéto varovanie predtým, ako vstúpil do Jeruzalema. Chcel, aby všetci vedeli, že je Mesiáš, Kráľ, na ktorého čakali. Chápal, že nadšenie ľudí bolo nesprávne. Davy ho neoslavovali preto, že prišiel zachrániť svet pred Božím trestom za hriech. Tlieskali, lebo verili, že ich oslobodí od rímskej nadvlády (a daní). Ľudia, ktorí lemovali ulice palmovými vetvami a vítali Ježiša s otvorenou náručou, nevedeli, že jeho skutočná misia bola nekonečne a večne dôležitejšia a hodnotnejšia ako vojenská potýčka, ktorú si predstavovali. O niekoľko dní neskôr, keď sa ich obmedzené očakávania stále nenaplnili, ich ovácie sa zmenili na volanie po jeho smrti. Ich „Hosanna!“ sa zmenilo na „Ukrižuj ho!“ Ľudia, ktorí ho oslavovali ako hrdinu, ho odsúdili ako podvodníka. Je zaujímavé, že Rimania, ktorí mali najviac čo stratiť, keby sa Ježiš ukázal ako Mesiáš, ktorého židovský národ očakával, zrejme nepovažovali jeho triumfálny príchod za hrozbu. Nikde v evanjeliách sa nespomína reakcia rímskych úradníkov alebo vojakov na Ježišov príchod. Rímska armáda bola umiestnená v Jeruzaleme, aby zabránila povstaniu. Ale nevideli Ježiša ani davy, ktoré sa zhromaždili, aby ho privítali, ako nebezpečných rebelov. Pokiaľ išlo o Rím, táto udalosť bola len skupinou neozbrojených roľníkov, ktorí mávali polámanými konármi stromov, aby privítali miestneho rabína, ktorý sedel na starom odeve, keď jazdil na oslovi. Ťažko povedať, že by to bol typ hnutia, ktoré by mohlo narušiť impérium. Alebo si to tak aspoň mysleli. Židovskí náboženskí vodcovia naopak videli obrovskú hrozbu. Jasne a zreteľne pochopili posolstvo, ktoré Ježiš vyjadril svojím triumfálnym vstupom do Jeruzalema: Mesiáš prišiel. Náboženskí vodcovia sa snažili zbaviť Ježiša už od začiatku jeho služby. Ale pretože jeho dielo nebolo dokončené, nemohli nič urobiť. S Ježišovým príchodom do Jeruzalema čelili ďalšiemu problému: jeho popularite medzi davom. Dokiaľ mal podporu ľudu, vodcovia mu nemohli nič urobiť. Čakali teda na správny okamih a pracovali na tom, aby ho v očiach ľudu zdiskreditovali. A pretože ich plány boli v súlade s Božím plánom, uspeli. Hrdina Kvetnej nedele sa do Veľkého piatku stal verejným nepriateľom číslo jeden. Ježiš vedel, čo ho čaká. Napriek tomu dobrovoľne čelil odmietnutiu – a oveľa horším veciam – aby naplnil Boží plán spásy. Greg Laurie

„Daj pozor na seba a na učenie.  V tom zotrvávaj,…“ (1 Tim 4:16) V hľadaní spôsobov ako preklenúť generačný rozdiel niet pochýb o tom, že my ako rodičia budeme musieť konať to, čo kážeme, a to stále viac a viac, aby sme svoje správanie zosúladili s naším kódexom viery. Žiadna matka nemôže od svojej dcéry požadovať, aby nespávala s kadekým, keď ona sama flirtuje a príležitostne sa spreneveruje svojmu morálnemu správaniu. Žiaden otec, ktorý sa zmieta medzi ťažkým sociálnym pitím a príležitostným pitím na pokraji alkoholizmu a ktorý nedokáže ráno predtým, než si zapáli cigaretu, povedať ani jedno pekné slovo, nemôže na svojho syna ustavične kričať, aby prestal s marihuanou, pretože je to cesta, ktorá často vedie k ťažkým drogám. Ak má mladšia generácia preukazovať úctu staršej či dokonca ju počúvať, dôslednosť, stálosť a svedomitosť, ktorá nevybočuje z normálu a udržiava kresťanský charakter, musia byť pri nej nevyhnutnosťou. Modlitba dňa Oči mladšej generácie vidia moje nepodarené správanie, Pane. Pomôž mi byť dobrým príkladom − takým, ktorý ju pritiahne k Tebe. Billy Graham

„… odpracte závadu z cesty môjho ľudu!“ (Iz 57:14) Kazateľov mladší brat bol veľmi prekvapený, keď videl svojho staršieho brata neskoro v noci v tmavej ulici oškrabávať múr. Večer, keď kazateľ odchádzal zo služieb Božích, uvidel ošklivé slová na múre. Išiel domov a snažil sa na ne zabudnúť. Ale nadarmo. Ošklivé slová boli tam, ľudia ich čítali a ich mysle boli poškvrňované. A tak sa vrátil do temnej ulice a zoškrabal ohyzdné slová. Odstrániš aj ty dnes z cesty svojho brata to, na čom by sa mohol potknúť? Svätý je Boh; On je oheň sám! Hriech a neprávosť plamenný pohľad Jeho nezdržia, pred Ním sa neskryjú! PS 310, 2 MUDr. Viera Roháčková

„Počúvajte: Ajhľa, rozsievač vyšiel rozsievať. Keď rozsieval, niektoré (zrno) padlo na kraj cesty; i prileteli vtáci a zozobali ho.“ Marek 4:3–4 „Vyber si niekoho svojej veľkosti.“ Je to ušľachtilá myšlienka, ale zvyčajne nefunguje. Tyrani sa nestávajú tyranmi tým, že si vyberajú niekoho svojej veľkosti. Zameriavajú sa na malých, slabých a zraniteľných. Idú po ľuďoch, ktorým môžu spôsobiť najväčšiu ujmu. Diabol je duchovný tyran, ako naznačuje Ježiš vo svojom podobenstve o rozsievačovi. „ Keď rozsieval, niektoré (zrno) padlo na kraj cesty; i prileteli vtáci a zozobali ho.“ (Mk 4:4). O niekoľko veršov ďalej Ježiš vysvetľuje túto časť podobenstva. „Kraj cesty (zasiate zrno) sú tí, ku ktorým, keď počúvajú, hneď prichádza satan a berie slovo do nich zasiate.“ (verš 15) Bezpochyby, diabol zameriava svoje útoky na ľudí, ktorí sú vo viere ešte mladí. Odníma im Božie posolstvo skôr, ako má šancu zakoreniť sa v ich životoch. Pravdepodobne si pamätáš, že keď si prvýkrát uveril v Krista, nepriateľ bol pripravený napadnúť ťa. Možno deň po tom, ako si sa zaviazal Kristovi, si začal premýšľať: „Naozaj mi Boh odpustil? Naozaj sa mi niečo stalo? Možno som sa do toho len nahovoril.“ Alebo si možno pamätáš na veľmi silné pokušenia, ktoré ťa postihli hneď po tom, ako si sa stal kresťanom. Oslovil tvoju hriešnu povahu niečím, čo považuješ za mimoriadne lákavé, len aby ti pripomenul, čo si za sebou zanechal. To je len jeden zo spôsobov, akým diabol odstraňuje semeno Božieho posolstva. Ďalším spôsobom je ochromiť nových veriacich všetkým tým, čo  „musia“ robiť. Sú to hlasy – zvnútra alebo zvonku – ktoré hovoria: „Ak si kresťan, musíš robiť toto a toto a toto. Inak tvoja viera nie je pravá.“ Preto je dôležité, aby sa zrelí kresťania modlili za nových veriacich. Aby im stáli po boku. Aby im ponúkali perspektívu, podporu a povzbudenie. Aby im dali vedieť, že nie sú sami a že to, čo prežívajú, nie je ojedinelé. Musíme osvetliť taktiku nepriateľa a pomôcť veriacim vidieť, ako sa snaží okradnúť ich o to, čo Boh urobil v ich životoch. Zatiaľ čo to robíme, zrelí veriaci nesmú nikdy stratiť zo zreteľa skutočnosť, že diabol sa skutočne zameriava aj na väčšie ciele. Je to tyran, ktorý nepozná rozdiely. Bude s pomstou útočiť na tých, ktorí majú v Božom kráľovstve pozitívny vplyv, na tých, ktorí sa snažia kráčať s Bohom, a na tých, ktorí sa snažia osloviť ostatných evanjeliom. Keď veriaci vystúpia a povedia: „Použi ma, Pane. Chcem, aby môj život mal pozitívny vplyv,“ mali by sa pripraviť. Nepriateľ to nenechá len tak. Mali by očakávať odpor a pripraviť sa naň. Mali by si tiež pripomínať, že „Duch, ktorý žije v nich, je väčší ako duch, ktorý žije vo svete“ (1J 4:4). Otázka na zamyslenie: Ako môžeš podporiť a povzbudiť nového veriaceho? Greg Laurie

Lebo dvojaké zlo spáchal môj ľud: opustili mňa, prameň živej vody, aby si vykopali deravé cisterny, ktoré neudržia vodu. ( Jer 2,13) V tej istej kapitole v piatom verši sa Boh pýta: „Čo zlé našli na mne vaši otcovia, že sa vzdialili odo mňa, chodili za márnosťou a vyšli na márnosť?“ „Preskúmajte a rozmýšľajte,“ hovorí Boh. Viďte, ako život v hriechu vedie k úbohosti. Vaša duša je prázdna a chudobná kvôli hriechu. Napriek tomu pokračujete. Trápite sa a lopotíte, aby ste slúžili hriechu. Predstavte si, Izrael opustil Boha, ktorý ich oslobodil od modloslužby, núdze a ponižovania v Egypte. Dal im Kanaán, krajinu mlieka a medu. Ale opustili Ho. Je to strašné, keď človek vymení živého Boha a Jeho blízkosť za krátkodobý pôžitok v hriechu. Potom kráča smerom k hrobu a smrti bez Boha a nádeje. Nanovo nás upozorňuje na fakt, že začať, neznamená dokončiť. Môj ľud však svoju slávu zamenil za bôžikov, čo neosožia. ( Jer 2,11) Ide tu o ľudí, ktorí kedysi zažili Božiu blízkosť, ale v každodennom boji života, krok za krokom tú blízkosť opustili. Ide o ľudí, ktorí začali púť, ale postupne sa stále viac začali zaoberať viditeľnými vecami. Neviditeľné sa krok za krokom stalo neskutočné a cudzie. Človek stratil z dohľadu cieľ a tým pádom stratil smer. Na začiatku len trochu, ale postupne sa svedomie stále viac otupilo. A zrazu bol život v Bohu preč. Blízkosť bola preč. Božia blízkosť bola preč. Moje myšlienky teraz smerujú k bratovi Samuelovi Lamovi v Číne, ktorého som navštívil koncom osemdesiatych rokov minulého storočia. Pre svoju vieru sedel vo väznici dvadsať rokov. Už len prežiť dvadsať rokov v čínskej väznici je zázrak. Sú tam podmienky, ktoré si len ťažko vieme predstaviť. Samuel však povedal: „Práve vo väzení, zvlášť, keď som bol na samotke, som sa naozaj naučil poznať Božiu ,blízkosť‘“. Jeho blízkosť je pre mňa viac než čokoľvek iné. Samuel len zriedka používal slovo Boh, hovorieval o „blízkosti“. S kolegom z Nového Zélandu sme k Samuelovi pašovali Biblie. Večer sme chodili na jeho biblické hodiny. Aj keď sme nerozumeli slovám, tá atmosféra na nás spravila obrovský dojem. Nikdy na Samuela nezabudnem. Práve takú blízkosť Izraeliti opustili. Ľudia dnes robia to isté. … opustili mňa, prameň živej vody, aby si vykopali deravé cisterny, ktoré neudržia vodu. Môžeme povedať, že podobne ako veriaci v Efeze, aj oni opustili svoju prvú lásku. A Pán v Zjavení Jána prorokuje: „Mám však proti tebe, že si opustil svoju prvú lásku. Spamätaj sa, odkiaľ si odpadol, kajaj sa a rob prvotné skutky! Ak nie, prídem na teba, pohnem tvojím svietnikom z miesta, ak sa nebudeš kajať!“ (Zj 2,4-5) Pán skrze Jeremiáša hovorí, že hriech Izraela je dvojaký. Odvrátil sa od prameňa živej vody a vykopal si deravé cisterny… Vykopal – to znamená, že musel minúť svoj čas a peniaze a použiť silu. Je neuveriteľné, ako rozhodne dokáže človek pracovať, aby dosiahol cieľ svojich túžob. Luther povedal: „Je hanbou, že my Božie deti ledva dokrívame do neba, kým deti sveta si idú nohy zodrať, aby sa dostali do pekla.“ Deste sa, nebesá, nad tým… ( Jer 2,12) „Deste sa,“ hovorí Boh, „že hriech dokáže tak zaslepiť môj ľud, že zavrhnú prameň živej vody a vybudujú si cisterny, ktoré nakoniec nemajú ani vodu.“ Hriech Izraela bol dvojaký. Najprv zavrhol živú vodu, potom použil svoj čas a silu, aby si spravil chabé cisterny. Človek kedykoľvek vsádza svoj život a budúcnosť na cisternu, ktorá je len ľudským dielom a tak ľahko sa vyprázdni! Človek žije ako keby v živote existovali tri cesty a nie dve. Brat z Latinskej Ameriky to vyjadril takto: „Hovoria: široká cesta je pre hriešnikov do pekla. Úzka cesta je pre farárov a misionárov. Domnievajú sa, že existuje ešte tretia cesta, ktorá nie je tak široká, ani tak úzka. Stredná cesta pre ostatných. Ale Božie slovo hovorí niečo iné. Sú len dve možnosti: večná spása a večná smrť.“ Biblia nehovorí o žiadnej tretej ceste. Vymysleli si ju ľudia. Obráť sa k Bohu, ktorý ťa vie vytiahnuť z cisterny, kde nie je žiadna voda. Curt Westman

„A ktokoľvek by napojil jedného z týchto malých čo len pohárom čerstvej vody, v mene učeníka, ameň vám hovorím, že nestratí svojej odplaty.“ (Mt 10:42) Na stanici stál chlapec a plakal. Stratil peniaze na vlak. Pán sa mu prihovoril a pýtal sa ho, čo mu je. Potom rozprával chlapcovi, že keď bol malý, aj jemu sa to stalo. Ktosi zaplatil za neho s tým, že aj on pomôže, keď bude niekto v podobnej situácii. Dal mu peniaze. Chlapec si radostne kúpil lístok a potom už z obloka vlaku volal šťastne: „Dám to ďalej, pane!“ Dáš aj ty dnes ďalej to dobrodenie, ktoré sa ti stalo v obeti Pána Ježiša? Mne dostalo sa zmilovania bez všetkých zásluh, hodností. Bárs pyšné srdce nežiadalo, mne dostalo sa milosti. Znám to a plesám radosťou nad nevídanou milosťou. PS 162, 1 MUDr. Viera Roháčková

„Lebo vám sa dostalo milosti pre Krista, aby ste nielen verili v Neho, ale aj trpeli pre Neho.“ List Filipským 1:29 Je rozdiel medzi vlastnou vierou a vierou, ktorú sme dostali. Viera, ku ktorej sme sami dospeli, je výsledkom rozhodnutia. Je záležitosťou vôle a intelektu. Je to studená a mŕtva viera. Preto je bez ovocia. Nasleduje ju svetskosť a nutnosť diskutovať — nie zbožnosť a posvätený život. Väčšina ľudí s takouto vierou dá skôr či neskôr zbohom kostolom a bohoslužbám. Zopár z nich to vydrží celý život. Čaká ich o to väčšia hrôza. Predstav si, že prekročíš prah večnosti a až pred Božím trónom zistíš, že nemáš zachraňujúcu vieru. Daná viera je viera, ktorú dáva Ježiš. Neprichádza z ľudskej schopnosti a sily. V srdci ju tvorí Duch Boží pri počúvaní Božieho slova. Duch Svätý sa vyhýba ovládaniu zo strany ľudí. Robí svoje skutky v srdci strateného hriešnika kedy a kde chce. Vytvára vieru v Ježiša. Je to milosť, ako hovorí Božie slovo. Nik si ju nezaslúžil. Ako nám Boh dáva vieru ako dar, tak nám dáva aj utrpenie. Naša stará prirodzenosť nedokáže pochopiť, že nám ho dáva Boh. Nová prirodzenosť však vie, že všetko, čomu čelíme, prichádza od Hospodina, aj to ťažké, náročné a temné. Skrze utrpenie pre Ježiša vchádzaš s Ním do vzťahu, do ktorého by si inak nemohol vstúpiť. Ježiš sa s nami delí o svoju bolesť. Nie sme zachránení, ani sa nedokážeme zachrániť. Môže to urobiť jedine Ježiš. Ale máme iných privádzať do bohatstva milosti. Neudeje sa to bez obete. Boh nám to ukladá a súčasne nás volá, aby sme ochotne nasledovali Jeho šľapaje. Z milosti nám dal vieru. Milosťou z nás tiež spravil svojich nasledovníkov. Zachováva nás v pravej, živej viere. Dáva nám, aby sme nežili v sebectve, ale aby sme sa Mu odovzdali. Hans Erik Nissen

„Tak zmýšľajte medzi sebou, ako aj Ježiš Kristus,“ (F 2:5) Nie je možné žiť čisté životy, pokiaľ nemáme čisté srdcia. V dnešnej dobe sa veľa ľudí snaží najprv strihať a až potom merať. Učia staré falošné srdce čistotu motívov, túžob a skutkov! Niet divu, že sme napriek našim vychvaľovaným vedomostiam a psychologickým prístupom morálne zlyhali. Čisté motívy, túžby a skutky pochádzajú z čistých sŕdc. Čisté srdcia sa budú podobať na Krista. Božou túžbou je, aby sme boli pretvorení na Kristov obraz. Ak v nás Kristus žije, a naše telá sa stali príbytkom Ducha Svätého, je čudné, že by sme mali byť ako On? Modlitba dňa Očisti moje srdce a urob ho domovom Tvojho Ducha, Pane. Billy Graham

„Bože, Ty si môj silný Bôh. Hľadám ťa hneď za svitania. Moja duša žízni túžbou po tebe; moje telo práhne po tebe vo vyschlej zemi a zomdlenej bez vody.“ (Ž 63:2) Elizabeth Fryová, ktorá strávila svoj život v službe Pánovej hlavne vo väzeniach, povedala dcére počas svojej poslednej choroby: „Myslím, že môžem popravde povedať, že od svojich sedemnástich rokov som sa nikdy neprebudila či už zdravá alebo chorá, aby nebolo mojou prvou myšlienkou: ,Ako dnes slúžiť Pánovi?'“ Túžiš tiež stráviť dnešný deň v službe Pánovej? Ja pôjdem s Tebou, kam len chceš. Že milujem Ťa, dobre vieš; a že Ty ľúbiš mňa, to znám, ohlas tej lásky v srdci mám. Ó, pôjdem s Tebou, kam len chceš, pôjdem, ak Ty ma povedieš. PS 390, 1 MUDr. Viera Roháčková

„Tu zjavil sa oblak, zastrel ich a z oblaku zaznel hlas: Toto je môj milovaný Syn: Jeho poslúchajte“ Marek 9:7 Pred dvetisíc rokmi položil Ježiš farizejom túto otázku: „Čo si myslíte o Kristovi? Čí je syn?“ (Mt 22:42). Niektoré z najväčších myslí histórie sa odvtedy zaoberajú touto otázkou. Zmätenosť, pochybnosti a skepticizmus tu boli už dávno. Stojí za zmienku, že počas Ježišovho pozemského pôsobenia bolo mnoho ľudí zmätených tým, kto vlastne bol. Ježiš sa nikdy nestal Bohom, ani nikdy neprestal byť Bohom. Jeho božstvo, čo znamená jeho božské panstvo – skutočnosť, že je Bohom – existovalo pred ľudstvom, pred zemským životom a pred Betlehemom. Pri vtelení, v okamihu, keď Ježiš prišiel na zem a narodil sa z panny Márie, nezanechal svoje božstvo. Bol Bohom predtým, ako sa narodil, a zostal Bohom aj potom, ako sa stal človekom. Náhľad do Ježišovej božskej podstaty nám poskytuje príbeh o jeho premenení, ako je zaznamenaný v Markovi 9:2–13. „Po šiestich dňoch vzal Ježiš so sebou Petra, Jakuba a Jána a vyviedol ich na vysoký vrch do samoty. Tam sa premenil pred nimi; rúcho sa Mu zaskvelo bielobou snehu, ako by ho nevybielil nijaký bielič na zemi. I ukázal sa im Eliáš s Mojžišom a zhovárali sa s Ježišom.“ (verše 2–4) Podľa Matúšovho opisu tejto udalosti „tvár Mu žiarila sťa slnko a rúcho jeho zbelelo ako svetlo.“ (Mt 17:2) Počas väčšiny pobytu na zemi Ježiš skrýval svoju slávu. Ale na jeden krátky žiarivý okamih Boh dovolil Ježišovým učeníkom, aby videli, kto skutočne je. Boh tento moment zdôraznil slovným uznaním a jasným pokynom: „Toto je môj milovaný Syn: Jeho poslúchajte“ (Mk 9:7). Ježišova identita potvrdzuje platnosť jeho slov. Jeho učeniu je potrebné venovať pozornosť, pretože pochádza od Božieho Syna a samotného Boha. Ignorovať ho je nielen krátkozraké, ale aj duchovne nebezpečné. V Matúšovi 16:13–20 nachádzame hlbokú interakciu medzi Ježišom a jeho učeníkmi, ktorá začína Ježišovou otázkou: „Za koho pokladajú ľudia Syna človeka?“ (verš 13) Odpovedali: Jedni za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša, zase iní za Jeremiáša alebo za jedného z prorokov.“ (verš 14) A potom Ježiš prejde k osobnej otázke. „A vy za koho ma pokladáte?“ (verš 15) „Odvetil Šimon Peter: Ty si Kristus, Syn Boha živého.“ (verš 16) Toto bol možno Petrov najkrajší moment. „Za koho ma pokladáš?“ To je otázka, na ktorú musí odpovedať každý – a je to otázka, na ktorú každý aj odpovedá, či si to uvedomuje, alebo nie. Nemôžeš jednoducho povedať: „Ty si Kristus, Syn Boha živého,“ a nechať to tak. Ak je Ježiš tým, za koho sa vydáva, musíš ho prijať ako Spasiteľa a Pána. Musíš poslúchať jeho prikázania, nasledovať jeho učenie a hľadať jeho vôľu pre svoj život. Otázka na zamyslenie: Kto je podľa teba Ježiš? Greg Laurie

„Ale pevný základ Boží predsa stojí…“ (2Tim 2:19) V areáli univerzity je najrýchlejšia cesta do bezpečia cez dav ľudí. Práve tam, kde študenti hovoria o tom, ako byť nezávislý a samostatný, ich nájdete, ako praktizujú najskostnatenejší súlad v obliekaní, prejave, morálnych postojoch a zmýšľaní. Niekedy sa riadia módou na úkor morálnej zásadovosti. Desí ich byť osamote. Nechcú vytŕčať z davu alebo sa odlišovať. Chcú sa prispôsobiť. Potom čo ukončia svoje štúdium na vysokej škole, mnoho z týchto mladých ľudí nechce nič viac ako dobrú prácu vo veľkej firme a dom niekde na predmestí. Ani tam však nenájdu bezpečie. Jedine Ježiš Kristus ti môže dať bezpečie, ktoré hľadáš. Modlitba dňa Po zdĺhavom hľadaní bezpečia som ho našiel jedine v Tvojej trvalej láske, môj Spasiteľ, Ježiš Kristus. Billy Graham

V Božom slove niekedy stretávame ľudí, ktorí raz začali svoju púť s Bohom. Počas cesty sa však niečo udeje a človek stráca z dohľadu cieľ a začína hľadať uspokojenie srdca na iných miestach ako u Boha. Napríklad Terach. Vtedy vzal Terach svojho syna Abráma a vnuka Lóta, syna Háránovho, i svoju nevestu Sáraj, ženu svojho syna Abráma, a vyšli spolu z Chaldejského Úru, aby putovali do krajiny Kanaán. Došli až po Chárán a usadili sa tam. Terach žil celkom dvestopäť rokov; potom Terach zomrel v Cháráne. (1 M 11,31-32) Jedného dňa Terach začal svoju púť do Kanaánu. Aj keď sa dožil dvestopäť rokov, nikdy nedošiel do cieľa. Jedného dňa spravil rozhodnutie, ktoré ho stálo všetko. Prešiel veľkú vzdialenosť. Na jednej zo životných križovatiek však bolo niečo dôležitejšie než Kanaán. Takže začať cestu nie je to isté, ako dosiahnuť cieľ. Začať, neznamená ukončiť! Alebo Démas, o ktorom Pavol píše svojmu mladému spolupracovníkovi Timotejovi. … lebo Démas ma opustil, zamilujúc si tento svet, a odišiel do Tesaloniky… (2 Tim 4,10) Neviem, čo bol Démasov problém, ale podobne ako Terach, aj on začal cestu za cieľom, ktorý nikdy nedosiahol. Démas jedného dňa vyznal svoju vieru vo vzkrieseného Krista a bol súčasťou prvého spoločenstva kresťanov. Začal dobre. Pavol bol rád, že má so sebou Démasa, keď bol vo väzení. V tom čase napísal Pavol viacero zo svojich listov. Niečo sa ale v živote mladého muža stalo. Tak si zamiloval svet, že zabudol na cieľ. Nie je isté, či Démas vedome odmietol Boha, alebo otvorene odmietol vieru. Vzkriesený Kristus však už nebol cieľom jeho života. Prišlo niečo, čo rozdelilo jeho myseľ. Perspektíva večnosti sa stále viac zahmlievala. Tak sa zamestnal svetom, že Ježiš už nebol Pánom jeho života. Je smutné čítať Pavlove slová, keď Timotejovi píše o tom, že ho Démas opustil.  lebo Démas ma opustil, zamilujúc si tento svet, a odišiel do Tesaloniky… Všetci sme v nebezpečenstve, že stratíme zameranie na cieľ. Je tak veľa vecí a tak veľa hlasov, ktoré chcú získať našu pozornosť. Reklama v poštovej schránke, televízia, noviny, mobil alebo ľudia a vzťahy okolo nás. Keď Ježiš jedného dňa navštívil priateľov, ktorých mal v Betánii, Lukáš rozpráva, že Mária sedela pri Jeho nohách a počúvala Jeho slová, kým Martu zamestnávalo všetko, čo bolo treba pripraviť. Marta sa hnevala, že jej Mária neprišla pomôcť. V tejto súvislosti Ježiš hovorí: „Marta, Marta, starostlivá si a znepokojuješ sa pre mnohé veci.“ (Lk 10,41) Ježiš akoby Marte hovoril, že jej myseľ je rozpoltená. Je naplnená toľkými vecami, že sa nevie koncentrovať na to najdôležitejšie. Ako je to s tebou, keď toto práve čítaš? Keď si si už raz vyvolil veriť v Ježiša a byť Jeho nasledovníkom? Horí ešte tvoje srdce? Je život s Bohom pre teba ešte dôležitý? Máš ešte zrak jasne upriamený na cieľ? Alebo už hmla sebectva a temnota individualizmu uhasili radosť, ktorá kedysi horela v tvojom srdci? Je ti ľahostajná budúcnosť? Drahý brat, sestra, musíme utiecť z kráľovstva sebectva, kde každý žije len pre seba, kde každý koná a rozmýšľa na základe svojich potrieb a vôle. My, ktorí sme sa jedného dňa vydali na cestu s Ježišom, sa nesmieme otáčať späť, ako to urobila Lótova žena. Keď sa jeho žena obzrela, premenila sa na soľný stĺp. (1M 19,26) Kedykoľvek čítame Božie slovo je dôležité, aby sme si pamätali, že cieľom Božieho súdu je vždy prebudiť svoj ľud k rozmýšľaniu, k uvedomeniu si, aké bláznivé je odmietať Boha. Boh nás cez Teracha, Démasa a iných prebúdza kým sa to dá. Máme začať odznova. S ohňom v srdci a cieľom pred sebou. Prorok Izaiáš hovorí: „Nemyslite na predošlé deje, o pradávnych neuvažujte! Ajhľa, tvorím nové; už teraz to raší. Nebadáte to? Veru, robím cestu na púšti, rieky v pustatine.“ (Iz 43,18-19) Začaté neznamená ukončené. Nech Pán chráni naše srdcia živé. Keď tvoje srdce umiera, obráť sa nanovo na Toho, ktorý dokáže obnoviť mŕtvych, podobne ako to spravil u Lazara. Boh túži robiť nové veci v tvojom živote! Curt Westman

„Kto miluje čistotu srdca a dbá na ľúbeznosť svojich rtov, toho priateľom je kráľ.“ (Pr 22:11) Bohatý pán sa nezhodol so svojím susedom a rozhnevaný poslal k nemu sluhu s odkazom, aby nikdy viac nevkročil svojou nohou na jeho pôdu. Odpoveď znela: „Ak sa tvojmu pánovi zaľúbi chodiť po mojej pôde, bude veľmi vítaný, ale keby sa mu zaľúbilo prísť do môjho domu, bude ešte vítanejší.“ Touto nečakanou odpoveďou sa city rozhnevaného tak zmenili, že sa stali dobrými priateľmi. Blahoslavení, ktorí pôsobia pokoj, lebo oni sa budú volať synmi Božími. (Mt 5:9) Spôsobíš aj ty dnes pokoj? Pokoj Boží zostaň s nami, oheň Ducha svieť nad nami, ktorí Kristu patríme. Milosť Otca rozplašuj tieň hriechu, zla a po celý deň žehnaj to, čo činíme. PS 223, 1 MUDr. Viera Roháčková

„Jeho zvestujeme my…“ List Kolosenským 1:28 Pavol a jeho spolupracovníci vedeli, že všetko je v podstate o jednom — o zvestovaní Ježiša Krista. Preto pred očami ľudí kreslili obraz ukrižovaného Krista. Doba sa odvtedy zmenila, ale pomoc je rovnaká. Aj ty máš pozornosť obrátiť na Ježiša. Neexistuje také veľké utrpenie, že by si ho k Nemu nemohol priniesť. Nemôžeš sa pozrieť na Ježiša a nevidieť Toho, kto už stojí pred tebou. Možno sa ostatní už unavili, ale On nie. Počúva ťa a Jeho najväčšou túžbou je, aby si Mu dovolil vstúpiť do svojho trápenia. Ježiš nie vždy zasahuje tak, ako by si to od Neho chcel. Chceš víťaziť a byť silný, ale Ježiš ti dáva milosť. Robí to, lebo vie, čo potrebuješ zo všetkého najviac. Vie, že keby si sa aj stal kresťanom, akým túžiš byť, bez Jeho očisťujúcej krvi by si bol stále stratený. Našou najhlbšou potrebou je očistiť sa od všetkých hriechov. To sa môže stať jedine krvou Pána Ježiša. Skutočnosť, že vylial za nás svoju krv, znamená, že položil svoj život, aby nás zachránil pred Božím hnevom a súdom. Niesol náš hriech so všetkou jeho strašnou hrôzou. Božie slovo hovorí, že Ježiš sám sa stal hriechom. Hriech, ktorý zakúsil, nebol Jeho vlastný. Boh položil tvoje hriechy na svojho Syna. Ako obetný Baránok ich Syn niesol pod Božím súdom. Boh dovolil, aby Ježiš prijal následky ľudského hriechu. Preto bola smrť pre Neho taká krutá. Ježiš sa jej ale ani nepokúšal vyhnúť. Bojoval ten boj do konca tak, že nakoniec mohol prehlásiť: „Dokonané je!“ „Jeho zvestujeme,“ hovorí Pavol. Pozrel sa na Ježiša a to všetko zmenilo. Viera v ukrižovaného a vzkrieseného Pána spôsobila, že milosť zaplavila celý jeho život. Platí to aj pre teba. Slovo o kríži je Božou mocou na spasenie dnes i naveky. Pomáha v každom trápení, nebezpečenstve či pokušení — aj dnes. Hans Erik Nissen

„… sám sebou sa však nebudem chváliť, ak len nie slabosťami.“ (2K 12:5) Dr. Edward Judson vo svojej reči venovanej svojmu otcovi Adoniramovi Judsonovi, pri príležitosti pomenovania cirkvi v New Yorku po ňom − Judson Memorial Church –, povedal: „Utrpenie a úspech patria k sebe. Ak si úspešný bez utrpenia, je to preto, lebo iní trpeli predtým, než si začal trpieť ty; ak trpíš bez úspechu, je to preto, aby ďalší po tebe mohli uspieť.“ Blahoslavení plačúci. Môžu byť šťastní, pretože vedia, že ich bolesť, utrpenie a núdza sú námahou nového stvorenia, sú to pôrodné bolesti lepšieho sveta. Môžu byť šťastní, ak sú si vedomí, že Boh, skúsený umelec, používa oboje − svetlo a tieň, aby vytvoril majstrovské dielo hodné dokonalého umenia. Takisto sa dokážu tešiť v chorobe, usmievať sa cez svoje slzy a spievať uprostred svojho smútku, pretože si uvedomujú, že v Božej ekonómii „ak s Ním znášame utrpenie, s Ním budeme aj kraľovať.“ (2Tim 2:12) Modlitba dňa V utrpení sa budem učiť chváliť Ťa, Spasiteľ. Billy Graham

„Hmatáme jako slepí stenu; šmátrame jako tí, ktorí nemajú očí; potkýnajúc sa na poludnie klesáme jako za mraku; medzi zdravými sme jako mŕtvi.“ (Iz 59:10)  V električke sa viezla matka s asi štvorročným dievčatkom. Vedľa sedela pani s krásnou kyticou ruží. Vzala jednu a podávala ju malej. Dieťa sa divne pozrelo a odtiahlo sa. Žena znovu ponúkala krásnu ružičku a pritom sa dotkla lupienkom ruky dieťaťa. Dieťa sa naľakalo a chytilo sa matkinej tváre, aby pritiahlo jej pozornosť. Vtom matka zbadala prívetivú paniu a povedala smutne: „Moja dcéruška je slepá.“ Telesná slepota je hrozná, ale hroznejšia je duchovná. Prosme Pána, aby sme mali otvorené oči pre skutočnosť večného zahynutia, z ktorého nás Pán prišiel zachrániť, ako aj pre skutočnosť večného života. Ó, aká to prednosť svetlo ľuďom niesť, a duše bludné po ceste k domovu viesť! PS 245, 4 MUDr. Viera Roháčková

„Ale choďte, povedzte Jeho učeníkom, aj Petrovi, že vás predchádza do Galiley; tam Ho uvidíte, ako vám povedal.“ Marek 16:7 Okrem Judáša Iškariotského nikto nezlyhal počas udalostí Ježišovho ukrižovania viac ako Šimon Peter, jeden z Ježišových najbližších spoločníkov. Jeho zlyhanie bolo pravdepodobne prekvapením nielen pre neho samého, ale aj pre zvyšok učeníkov. Zo všetkých dvanástich sa Peter určite javil ako najodvážnejší. V správe o Poslednej večeri v Matúšovi 26 Ježiš oznamuje svojim učeníkom: „Vy všetci sa pohoršíte na mne tejto noci“ (verš 31). Peter smelo odpovedá: „Ak sa všetci pohoršia na Tebe, ja sa nikdy nepohorším.“ (verš 33) A potom Ježiš oznamuje správu, ktorá musela Petra zaskočiť: „Veru, ti hovorím, že tejto noci, skôr, ako kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš.“ (verš 34) A skutočne, o pár hodín neskôr, keď Peter čakal pred sídlom veľkňaza na správy o Ježišovom súde, ľudia ho rozpoznali a označili za jedného z Ježišových učeníkov. Nie raz, nie dvakrát, ale trikrát. A keď ľudia upriamili svoju pozornosť na neho, keď mal šancu splniť svoj sľub a odvážne sa postaviť za Ježiša, Peter klamal. Poprel, že je učeníkom. Dokonca poprel aj to, že pozná Ježiša. Nie raz, nie dvakrát, ale trikrát. A to, čo začalo odvážnym správaním, skončilo horkými slzami ľútosti, zlyhania a hanby (pozri Mt 26:69–75). Preto je oznámenie o Ježišovom vzkriesení v Markovi 16 také pozoruhodné. Chudák Peter bol zničený svojou vlastnou neverou a tým, že nikdy nemal šancu povedať Pánovi, ako mu  je to ľúto. Naozaj potreboval povzbudenie. S ohľadom na túto skutočnosť si prečítaj nasledovné slová: „Ale choďte, povedzte Jeho učeníkom, aj Petrovi, že vás predchádza do Galiley; tam Ho uvidíte, ako vám povedal.“ Nie je to úžasné? Pán tu priamo reaguje na pochybnosti, obavy a ľútosť jedného zo svojich nasledovníkov. Peter potreboval uistenie viac ako ostatní učeníci. Jeho vzkriesený Pán to vedel – a vedel aj to, ako obnoviť jeho vieru. Príbeh o tom, ako Ježiš obnovil Petra do služby, nájdeme v Jánovi 21:15–25. Ale zamyslime sa nad posolstvom z Marka 16. Čo sa môžeme naučiť z toho, ako Ježiš uistil Petra? Môžeme sa naučiť, že zlyhanie má posledné slovo len vtedy, ak mu to dovolíme. Môžeme sa naučiť, že to, čo môže vyzerať ako koniec niekoho príbehu, je len koniec jednej z prvých kapitol života danej osoby. Ešte je toho veľa, čo sa má napísať. A môžeme sa naučiť, že Ježiš nám nielen odpustí, keď ho sklameme, ale že nás bude hľadať, aby nám dal šancu veci  napraviť. Tak veľmi nás miluje. Otázka na zamyslenie: Ako môžeš zabrániť tomu, aby zlyhanie malo v tvojom živote posledné slovo? Greg Laurie

„… Ja však a môj dom budeme slúžiť Hospodinovi.“ (Joz 24:15) Základnou jednotkou každej spoločnosti je domov. Ak sa domov začne rúcať, spoločnosť je na ceste k rozpadu. Tisíce domovov sú takmer v troskách. Mnohé páry sa obávajú, že ich domov sa jedného dňa rozpadne. Existuje jedna skvelá poistka, ktorú si môžeš vziať, aby si si zabezpečil jednotu a šťastie svojho domova. Je to jednoduché: Urob Krista centrom svojho domova. Domov je ako slnečná sústava. Stred, obrovské Slnko, drží slnečnú sústavu pokope. Ak by tam Slnko nebolo, slnečná sústava by sa rozletela na kúsky. Pokiaľ Boží Syn nie je centrom tvojho domova, tiež sa môže rozletieť na kúsky. Modlitba dňa Aké jednoduché je odsunúť Ťa nabok, Pane, a len povrchne si pamätať Tvoje požehnania. Nech Ťa vždy máme uprostred všetkého, čo v našich domovoch robíme. Billy Graham

A my vieme, že milujúcim Boha, povolaným podľa rady (Božej), všetky veci slúžia na dobro. (R 8,28) Aj keď som Božie dieťa, verím v Ježiša Krista ako svojho Spasiteľa a verím, že Biblii môžem dôverovať, a predsa veriť tomu, že všetky veci mi slúžia na dobro, nie je vždy ľahké. Keď mraky zakrývajú slnko na nebi života, keď zažívame búrky a zdá sa, že všetko je proti nám, keď sa cítime, akoby naša modlitba nedošla k Bohu, je takmer nemožné veriť, že nám všetky veci slúžia na dobro. Srdce mám chladné, pocity mi hovoria, že Boh na mňa zabudol. Nedokážem sa vo viere modliť. Zaoberám sa vonkajšími súvislosťami a keď v nich nevidím nádej alebo svetlo, medzi mňa a Boha sa postavia mraky beznádeje. Práve vtedy je dôležité, čo si zvolím robiť a čo nie. Keď je núdza naozaj veľká, východisko, ktoré moje pochybnosti vidia, je zriedka východiskom. Uprostred beznádeje mám zodpovednosť, aby pochybnosti a tma neviedli moje rozhodnutia a kroky. Musím pamätať, že Ježiš nikdy nesľúbil, že život s Ním bude ľahký a bezproblémový. On ale sľúbil, že so mnou bude aj v dobrých a zlých dňoch. Zlodej prichádza, len aby kradol, zabíjal a hubil; a ja som prišiel, aby mali život, a to v hojnej miere! Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier život kladie za ovce. ( J 10,10-11) A kto neberie svoj kríž a nenasleduje ma, nie je ma hoden. Kto nájde svoj život, stratí ho, a kto stratí život pre mňa, nájde ho. (Mat 10,38-39) Život viery a cesta s Bohom sú o tom, že si stále vyberáme úzku cestu namiesto pohodlia, sebectva a pôžitku. Preto, keď je život ťažký, nesmieme sa zamestnávať svojimi pocitmi alebo ich nedostatkom. Musím pamätať, že najväčšie nebezpečenstvo spočíva vo mne samom, nie v ťažkostiach a bolestiach, ktoré zažívam. V búrkach života preto kričme k Bohu, aby nám dal milosť dôverovať Mu aj keď je život ťažký a my nevidíme riešenie. Boh je naším útočiskom. On nielen hovorí pravdu, On je Pravda. On hovorí: „… milujúcim Boha, povolaným podľa rady (Božej), všetky veci slúžia na dobro.“ Ježiš hovorí: Vchádzajte tesnou bránou, lebo priestranná brána a široká cesta vedie do zahynutia, a mnohí ňou vchádzajú; ale do života vedie tesná brána a úzka cesta, a málo je tých, ktorí ju nachádzajú. (Mat 7,13-14) Vo svojej vernej, večnej láske Ježiš hovorí, že aj pre teba existujú dve cesty. Široká a úzka. Hovorí, že široká končí v zahynutí a vo večnej temnote. Hovorí aj, že sú mnohí, ktorí si ju volia. Zároveň hovorí, že cesta do života je úzka a je málo tých, ktorí ju nachádzajú. Keď prichádzajú ťažkosti života, som v pokušení vybrať si rýchly únik z núdze ešte pred tým, než sa spýtam Boha, či ma chce skrze toto všetko niečomu naučiť. Ježiš o dvoch cestách nerozpráva preto, aby ma vystrašil. Ani preto, aby ma prinútil žiť v Jeho požehnanej blízkosti. On iba jednoducho hovorí pravdu, aby som premýšľal kým nebude neskoro. Kým je ešte čas milosti. Ježiš nehovorí: „Nasleduj ma a budeš mať ľahký život.“ On povedal: „Drž sa ma, utiekaj sa ku mne a zažiješ, že milujúcim Boha, povolaným podľa rady (Božej), všetky veci slúžia na dobro.“ Po dlhom čase prežitom s Ježišom chcem osobne dosvedčiť, že Ježiš vie, čo hovorí. Zistil som, že sa na Neho dá spoľahnúť bez ohľadu na vonkajšie okolnosti života. Zistil som, že sa dá spoľahnúť aj na Bibliu, kým sám na seba, na svoje pocity a myšlienky sa spoľahnúť nemôžem. Biblia hovorí, že aj keď Boh vstúpi do môjho života, ešte to neznamená, že už nebudem mať problémy. Pokiaľ žijem, vždy budú nové problémy, ťažkosti a bolesti. Prídu nové otázky, boje, sklamania, ale aj nové skúsenosti s tým, že Boh je verný a dokáže zasiahnuť do môjho života. Biblia nás učí, že stále máme Pastiera, ktorý sa o svoje ovce stará bez ohľadu na vonkajšie okolnosti. Preto, drahé Božie dieťa, zaži aj ty skúsenosť, o ktorej píše Pavol: …milujúcim Boha, povolaným podľa rady (Božej), všetky veci slúžia na dobro. Keď všemohúci hovorí, že všetky veci… Ide naozaj o všetky veci… Curt Westman

„Hľa, prosím, v tomto meste je muž Boží, a je to vysoko ctený človek…“ (1Sam 9:6) Cestovateľka sa večer dostala do čínskej dediny. Jej sprievodca, ktorý viedol mulicu, sa išiel popýtať na nocľah. Kresťania boli vždy ochotní pomôcť a ich domy bývali čisté. Ale keď hľadali kresťanskú rodinu, starší v dedine povedal, že v tejto dedine kresťanov niet. „A kde najbližšie býva nejaký kresťan?“ „Ó, najbližší kresťan býva odtiaľto päť dní cesty.“ Ako ďaleko svietilo svetlo tohto kresťana! Vie aj tvoje okolie o tebe, že si kresťan? Svieti tvoje svetlo jasne na záchranu druhých? Tak svieťme ako tie zore nad horami, ako to slniečko, dobrými skutkami. PS 54, 3 MUDr. Viera Roháčková

„Vskutku, Ty si Boh, ktorý sa skrýva, Spasiteľ, Boh Izraela.“ Izaiáš 45:15 Keď ťa Boh vedie do ťažkostí a trápenia, nedokážeš pochopiť Jeho cesty. V temnote výčitiek svedomia sa môže zdať, že ťa Boh opustil. Môžeš plakať a modliť sa, ale odpoveď neprichádza. Počuj, čo hovorí Božie slovo: Boh sa pred tebou skryl, ale to neznamená, že ťa opustil. Nevidíš Ho, ale je stále s tebou. Nepočuješ Ho, ale On počuje každý tvoj vzdych. Boh sa skrýva. Robí to, aby ťa zachránil. Boh vedie svoje deti na cesty, kde to môže vyzerať, že odišiel. Robí to, aby im v srdci vzbudil hlbokú túžbu po Ňom. Boh ťa chce objať. Ale ty si zvláštne dieťa. Dovolíš Mu, aby ťa zachránil, iba keď si v tiesni. Preto sa Boh pred tebou načas skrýva. Ak sa Boh v tvojom živote stáva skrytým Bohom, si v Božej škole. Je ťažké tam byť, no zároveň je to požehnaním. Boh ťa vychováva, aby ťa pritiahol k sebe. Nechá okolo teba padnúť tmu, aby ťa mohol viesť do svojho nádherného svetla. Neskôr to uvidíš. Tým, že sa Boh pred tebou skryl, znovu ťa požehnal, keď sa ti opäť zjavil. Nemal si nič. Bol si nesmierne chudobný. Potom ale prišiel Boh ako Spasiteľ. Vtedy sa ti otvorili oči a videl si, že aj keď bol Boh skrytý, obkľučoval ťa zôkol-vôkol. Ježiša Boh opustil. Bol opustený namiesto teba. Ak si bezmocný hriešnik, ktorý vo svojej biede priľne k Nemu, nikdy nebudeš musieť volať: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ Ježiš tak volal namiesto teba. Mal by si vedieť, že keď sa Boh pred tebou načas skryje, je to preto, aby ťa zachránil. Boh prichádza k tebe s celým bohatstvom svojej milosti. Môže sa stať, že pritom stratíš niečo tu na zemi, ale nie vo vnútri. Tvoj Spasiteľ používa ťažké dni života, aby ťa priviedol do neba. Ten deň je pred tebou — deň, keď stretneš Hospodina so slovami: „Pán môj a Boh môj!“ Hans Erik Nissen

„Milovaní, napomínam vás ako cudzincov a hostí, aby ste sa zdržiavali telesných žiadostí, ktoré bojujú proti duši.“ (1Pt 2:11) Všetci vieme, že neexistuje nič také ako úplná sloboda. Nemôžeš sa premávať ulicou rýchlosťou 160 km/h. Nemôžeš sa na mňa zahnať päsťou, pretože tvoja sloboda končí pri špičke môjho nosa. Môžeme povedať, že chceme mať slobodu pri publikovaní pornografie, pretláčaní škodlivých drog, pri neobmedzenom sexe, klamaní a podvádzaní. Ak však budeme pokračovať s takýmto druhom tolerantnej slobody, zničíme sa. Človek dokáže ostať slobodný len dovtedy, pokiaľ má morálnu silu krotiť svoje chute. V podstate je náš problém problémom srdca. Naše srdcia potrebujú byť zmenené… pokoj nikdy nepríde, pokiaľ nezmeníme svoju ľudskú podstatu a pokiaľ ľudia nezačnú namiesto nenávidenia milovať jeden druhého. Modlitba dňa Vo svojom živote potrebujem Tvoje usmernenia, Pane. Milovanie Teba ma oslobodzuje od otroctva mojich svetských chúťok. Billy Graham

„Lebo ste milosťou spasení skrze vieru, a to nie zo seba; je to dar Boží…“ (Ef 2:8) Mládenec sa topil. Na brehu stál človek, ktorý vedel dobre plávať. Ľudia na neho volali, aby topiaceho zachránil. Ale ten sa len meravo díval na zápas topiaceho sa, až kým neskončil. V tom okamihu sa plavec hodil do vody a vytiahol ho. Vysvetlil, že keby ho bol ťahal z vody, pokiaľ mal ešte silu brániť sa, bol by aj jeho stiahol do hlbiny. Tak je to aj v duchovnom ohľade. Pokiaľ sa usilujeme sami sa zachrániť, niet pre nás záchrany. Ale akonáhle sme s vlastnými silami na konci, potom prichádza náš Záchranca a vytiahne nás z hučiacich vôd. Vzdajme sa a On nám pomôže. Úplné, voľné spasenie priniesol Ježiš náš! Ó, srdce, ber to zmierenie! V Ňom večné blaho máš! PS 241, 1 MUDr. Viera Roháčková

„Kto by sa v tomto cudzoložnom, hriešnom pokolení hanbil za mňa a za moje reči, za toho sa bude hanbiť aj Syn človeka, keď príde v sláve svojho Otca a so svätými anjelmi.“ Marek 8:38 Dnešné sociálne médiá povzbudzujú ľudí, aby sa postavili a dali o sebe vedieť – aby bez výčitiek oznamovali a propagovali program, s ktorým sa chcú stotožniť. To, čo presne zastávajú, sa zdá byť druhoradé. Často ma udivuje, aké zvrátené, ba až desivé veci sú ľudia ochotní propagovať a brániť. Naopak, mnohí kresťania sa zdajú byť v rozpakoch z biblických právd, ktoré z nich robia kresťanov. Kristovým nasledovníkom bolo zverené posolstvo, ktoré mení životy – a mení svet. Napriek tomu sa mnohí hanbia za evanjelium. Neochotne šíria slová, ktoré od nich Ježiš chce, aby hovorili. Ale nastal čas, aby veriaci hovorili smelo, bez ohľadu na dôsledky. Aby sa postavili a boli považovaní za Kristových učeníkov – pre dobro sveta a pre svoje vlastné dobro. Ježiš povedal: „Kto by sa v tomto cudzoložnom, hriešnom pokolení hanbil za mňa a za moje reči, za toho sa bude hanbiť aj Syn človeka, keď príde v sláve svojho Otca a so svätými anjelmi.“ (Mk 8:38) V prvom storočí nášho letopočtu bola myšlienka Ježišovej smrti na kríži pre židovský národ škandalózna. Gréci, ktorí boli hrdí na svoje kultúrne a intelektuálne úspechy, považovali príbeh o Ježišovom ukrižovaní za smiešny. Apoštol Pavol však napísal: „my však kážeme ukrižovaného Krista – Židom síce pohoršenie, pohanom bláznovstvo, ale povolaným, aj Židom aj Grékom Krista, Božiu moc a Božiu múdrosť.“ (1Kor 1:23-24) V dnešnej kultúre mnohí kresťania zápasia s Ježišovými slovami v Jánovi 14:6: „Ježiš mu riekol: Ja som cesta i pravda i život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa.“ Myšlienka, že Ježiš je jedinou cestou k Bohu, ich trápi. Presnejšie povedané, trápi ich myšlienka, že majú iným hovoriť, že Ježiš je jedinou cestou k Otcovi – a prostriedkom k večnému životu. Je bezpečnejšie byť inkluzívny a potvrdzovať pravdu všetkých vierovyznaní. Ale Ježiš svojim nasledovníkom túto možnosť nedáva. Hanbíš sa za jednoduché posolstvo evanjelia? Dúfam, že nie, pretože v ňom je zjavená Božia spravodlivosť. A to je dôležité. Všetci máme svoj vlastný zmysel pre spravodlivosť – svoje vlastné názory na to, čo je správne a čo je zlé. Ale Božia spravodlivosť sa líši od našej. Je dokonalá. A je nemožné naplniť jeho spravodlivosť bez Ježišovej obete na kríži. Takže prostredníctvom evanjelia, dobrej zvesti o Ježišovi, sa zjavuje Božia spravodlivosť. Ježišovým nasledovníkom bola zverená táto dobrá zvesť. A žiadne nepohodlie ani rozpaky by nás nemali odradiť od jej šírenia. Greg Laurie

„Na svete máte súženie, ale dúfajte, ja som premohol svet.“ (J 16:33) Nemal by si očakávať, že cesta bude jednoduchá, pretože ak to čakáš, určite budeš sklamaný. Každý znalec Biblie vie, že kresťanský život je prirovnávaný k atletickým pretekom alebo k bojisku. Ani jedno z toho nie je jednoduché. Ježiš svojich nasledovníkov varoval, aby si dôsledne prepočítali cenu. To určite nehovorí o jednoduchej ceste. Avšak neexistuje žiadna dobrá vec, ktorá by niečo nestála. Kresťanský život je najuspokojivejší, no len vtedy, keď vždy dávame skutočne všetko. Pre kresťana, ktorý robí kompromisy, je život chatrný, pretože zažíva všetky problémy, no bez spoločenstva, ktoré prichádza práve cez odovzdanie sa. Avšak pre každé trápenie a skúšku má Kristus hojnosť milosti, s ktorou ich môžeme zniesť, a v našej slabosti nás posilňuje. Modlitba dňa Nech nikdy nehľadám jednoduchú cestu, keď Ty, Pane Ježiši, si pre mňa dal všetko. Billy Graham

Potom vošli do Kafarnaumu. A hneď v sobotu vstúpil do synagógy a učil. I veľmi sa divili Jeho učeniu, lebo ich učil, ako kto má moc, a nie ako zákonníci. V ich synagóge bol práve človek posadnutý nečistým duchom, ktorý vykríkol takto: Čo Ťa do nás, Ježiš Nazaretský? Prišiel si nás zahubiť! Viem, kto si: ten Svätý Boží! Mk 1,21-24 Drahý priateľ, Boh nie je hrozbou pre tvoj život. Je to hriech. S hriechom prichádza nepokoj, beznádej, prázdnota a strach. Hriech nikdy nedá to, čo sľubuje. Len kradne radosť, pokoj a život. Kradne samotný zmysel života! Príbeh o človeku posadnutom nečistým duchom je presným obrazom našej doby, kde sa Boh v našej egoistickej kultúre vyčleňuje zo všetkých oblastí a vedomosť o Bohu sa znižuje na minimum. A to málo, čo človek o Bohu vie, je žiaľ chybné. Farizeji, zákonníci, náboženskí vodcovia ľudu nevedeli, kto je Ježiš. Ale nečistý duch ani chvíľu neváhal. Vedel, kto je Ježiš. Keď je obraz Boha tak pokrivený,až si človek myslí, že spása a posvätenie ohrozujú život, budúcnosť a šťastie, tak je človek stratený. Píšem tebe, kto si uvedomuješ, že hriech nedáva to, čo ponúka. Len ťa klame a ničí tvoju vedomosť o Bohu. Pán Ježiš má však moc odpúšťať hriechy. Cez svoje slovo a s pomocou Svätého Ducha ti môže ukázať kým v skutočnosti je. Môže ti zjaviť nebeského Otca, ktorý ťa miluje. Nechce ti dať len ten pravý obraz Boha, chce ti dať aj pravý obraz ľudí v tvojom okolí a pravý obraz o tebe samom. Drahý človek, ja ťa nemôžem prinútiť, aby si žil v Ježišovej blízkosti. Prosím ťa ale, prečítaj si pozorne Novú zmluvu aspoň tri krát. V ten deň, keď skončíš, choď do izby, zatvor dvere a v tichu sa spýtaj: „Kto je v skutočnosti hrozbou môjmu životu?“ Kto je hrozbou môjmu šťastiu a pokoju? Je to Ježiš…? Alebo sú tou hrozbou hlasy, ktoré mi hovoria, že Ježiš chce môj život zničiť? Boh je dobrý. Pane pomáhaj nám spoznať pravý obraz o Tebe, aby sme si uvedomili a rozumeli, aký si dobrý a čo dokážeš v našich životoch spraviť, keď Ti to dovolíme. Nech Božia milosť a moc Kristovho vzkriesenia vykoná svoje dielo v situáciách, ktoré sú z ľudského pohľadu beznádejné. Ježiš neohrozuje tvoj život. Je Božou príležitosťou ku zmene. Počuj slovo proroka: Odo dneška budem požehnávať. (Ag 2,19b) Toto nie je hrozba, ale ponuka pomoci! Curt Westman

„Neboj sa! Ja som prvý a posledný a ten Živý. A bol som mŕtvy, ale hľa, som živý na veky vekov. Ameň. A mám kľúče pekla i smrti.“ (Zjav 1:17-18) William Carr navštívil Georga Müllera a potom bol na jeho kázni. Po kázni ho vzal za ruku a povedal: „Vaša kázeň ma veľmi povzbudila. Možno, že vás tu dolu už nikdy neuvidím, ale stretneme sa hore.“ Starý muž zdvihol hlavu, ktorá žiarila svetlom z neba a povedal: „Uvidím Ho a bozkám Jeho nohu.“ Je aj pre teba tvoj Spasiteľ všetkým a tým najžiaducejším? Až príde hodina, v nejž strasú sa hroby, oznámi trúby hlas príchod slávnej doby, zavíta Ježiš Kráľ: ó, kto Ho miloval, kto vďačne i život Jemu obetoval: ach, ten rád vstávať bude! PS 110, 3 MUDr. Viera Roháčková

 „Lebo ani Syn človeka neprišiel, aby Jemu slúžili, ale aby On slúžil a dal život ako výkupné za mnohých.“ Marek 10:45 Viete si spomenúť na film, ktorý pokazil jeho koniec? Možno boli záverečné scény príliš srdcervúce. Alebo príliš šťastné. Alebo príliš neuveriteľné. Alebo príliš predvídateľné. Alebo príliš mätúce. Alebo príliš náhle. Keď som bol mladý, mal som podobné pocity z príbehu o Ježišovi. Od detstva som vždy veľmi obdivoval historickú postavu známu ako Ježiš. Videli som všetky filmy o ňom. Mal som o ňom veľmi vysokú mienku. Ako chlapec som niekoľko rokov žil so svojou babičkou. Listoval som v jej veľkej rodinnej Biblii a pozeral som si ilustrácie Ježiša. Na stene mala tiež jeho obraz. Zízal som naň a premýšľal: „Kiež by som mohol poznať toho muža, Ježiša.“ Jedna vec, ktorá sa mi na Ježišovom živote nepáčila, bol koniec príbehu. Myslel som si, že by mal byť prepísaný s šťastnejším koncom. Časť o jeho ukrižovaní mi všetko pokazila. Veď mal veľký úspech, uzdravoval ľudí, učil ich, menil ich životy. Ale potom to všetko náhle skončilo. Prečo ho museli ukrižovať a zabiť? Až keď som sa stal kresťanom, uvedomil som si, že ukrižovanie bol presne ten dôvod, prečo vôbec Ježiš prišiel na zem. To, čo Ježiš dokázal za tridsaťtri rokov, je takmer nepredstaviteľné. Apoštol Ján zakončil svoje evanjelium týmito slovami: „Je ešte mnoho iného, čo Ježiš učinil. A keby sa všetko dopodrobna malo popísať, myslím, ani svet by nestačil na knihy, ktoré by sa dali napísať.“ (J 21:25) Nemýľte sa: Ježiš prišiel, aby zomrel. So svojimi učeníkmi často a podrobne hovoril o svojej smrti. Jeho zatknutie a ukrižovanie ho neprekvapili. Ježiš to výstižne zhrnul, keď svojim učeníkom povedal: „Lebo ani Syn človeka neprišiel, aby Jemu slúžili, ale aby On slúžil a dal život ako výkupné za mnohých.“ (Mk 10:45) Musíme si tiež pamätať, že Ježišov príbeh nekončí ukrižovaním. Na tretí deň vstal z mŕtvych. Keby Ježiš nezomrel, nevstal by z mŕtvych. Keby nevstal z mŕtvych, nebolo by dôvodu pre túto oddanosť. Ani pre Harvest Christian Fellowship, pokiaľ ide o to. Apoštol Pavol napísal: „A ak Kristus nebol vzkriesený, tak je prázdne naše kázanie, prázdna je aj vaša viera.“ (1Kor 15:14) Ježiš sa narodil, aby zomrel, aby sme my mohli žiť. Prijal si dar večného života, ktorý Ježiš získal svojou smrťou? Ak nie, môžeš tento dar prijať dnes. Ak áno, hovoríš o tom aj iným ľuďom? Ako napísal Pavol veriacim v Ríme: „Ale ako budú vzývať Toho, v koho neuverili? A ako uveria v Toho, koho nepočuli? A ako počujú bez kazateľa?“ (Rím 10:14). Greg Laurie

„A tak aj Duch prichádza na pomoc našej slabosti. Lebo my nevieme, za čo sa máme modliť, ako náleží, ale sám Duch prihovára sa za nás vzdychaním nevysloviteľným.“ (R 8:26) John Knox sa so záujmom o každú dušu vo svojej krajine modlil nasledovne: „Daj mi Škótsko, inak zomriem!“ Jeho najúprimnejšiu snahu Boh odmenil duchovným prebudením v krajine. Knoxova modlitba predstavuje „modlitbu v Duchu“. Je to prejav hlbokého duchovného záujmu o ostatných a je vzbudený Božím Duchom. Takýto druh modlitby môže preskočiť oceány, uháňať naprieč spaľujúcou púšťou, preskočiť hory, bežať cez džungle a priniesť uzdravenie a nápomocnú silu evanjelia predmetu modlitby. To, že „Duch sa prihovára,“ naznačuje skutočnosť, že sa cez nás prihovára, modlí a trúchli Boh. Tak sa stávame Božími spolupracovníkmi, Jeho skutočnými partnermi. Naše životy sú pozdvihnuté z nízkej úrovne sebectva na vysokú úroveň kreativity s Bohom. John Knox sa úprimne modlil a cirkev v Škótsku prešla do nového života. Modlitba dňa Volanie môjho srdca je vypočuté − ďakujem Ti, Pane Ježiši! Billy Graham

„Požehnaný Boh a Otec Pána nášho Ježiša Krista, ktorý nás v nebeských veciach požehnal v Kristovi Ježišovi všetkým duchovným požehnaním.“ List Efezským 1:3 Mnohí kresťania sú viac zaneprázdnení zemským požehnaním ako nebeským. Porozmýšľaj, koľko našich modlitieb je o živote tu na zemi. Nie je zlé modliť sa k Bohu za denný chlieb. Sám Ježiš nás to naučil. Povedal tiež, že vie, čo potrebujeme, a že sa o nás stará. Avšak požehnanie, ktoré Boh dáva svojim deťom, je v prvom rade duchovným požehnaním v nebeských oblastiach. Áno, Boh často zadrží niečo zo zemského požehnania, aby v ľudskej mysli a srdci vytvoril priestor pre to nebeské. Boh sa na veci díva komplexne. Vidí, ako ľahko sa necháme chytiť všetkým, čo tento svet ponúka. Vie, aké prirodzené je pre človeka uspokojiť sa, že má dosť na mnoho rokov, keď má hojné zásoby na život. Preto nás Boh varuje, že život je krátky. Musíš byť pripravený odísť. Bohatstvo netrvá naveky. Boh ti nedáva, o čo žiadaš, ak túžiš po živote, v ktorom stále svieti slnko. Ten patrí večnosti. Tu na zemi nedozrieva ovocie Ducha len zo slnka a čistej radosti. Ak sa doplna nasýtiš tým, čo ponúka tento svet, budeš mať chladné srdce voči duchovnému požehnaniu nebeských vecí. Preto ťa Boh vedie životom tak, že si hladný a smädný po spravodlivosti. Vtedy si schopný prijať Jeho duchovné požehnanie. Boh chce, aby bohatstvo v Ježišovi bolo pre teba najväčším a jediným pokladom. Ak je to tak, budeš šťastný aj na zemi. Tu dole existuje len jediné dobro, ktoré by si nikdy nemal stratiť. Je ním Ježiš a všetko, kým je pre teba. Poklad, ktorý máš v Ňom, nikdy nestráca hodnotu. Čím dlhšie sa na Neho pozeráš, tým je pre teba vzácnejší. Spôsobuje, že veci sveta blednú. Vytvára potešenie v tvojom srdci, takže musíš vyznať: Požehnaný Boh a Otec Pána nášho Ježiša Krista, ktorý ma v nebeských veciach požehnal v Kristovi Ježišovi všetkým duchovným požehnaním. Hans Erik Nissen

„… aby sa vaša viera nezakladala na ľudskej múdrosti, ale na Božej moci.“ (1K 2:5) Slovo „tajomstvo“ je v Biblii použité mnohokrát. Niektorým tajomstvám minulosti prišla veda na koreň. Ostatné ľudstvo vždy vyvádzajú z miery. Tento fakt ostáva: Všetka zozbieraná múdrosť vekov je len škrabancom na povrchu ľudského hľadania vedomostí o vesmíre. Boh si z veľkej časti uchováva svoje tajomstvá a človek, ktorý stojí na svojich intelektuálnych špičkách dokáže pochopiť len malý zlomok Božieho konania. Táto neschopnosť plne pochopiť Božie tajomstvá v nijakom smere neobmedzuje kresťanskú vieru. Práve naopak, našu vieru posilňuje. Nerozumieme spletitému vzorcu hviezd na ich dráhach, ale vieme, že ten, ktorý ich utvoril, tomu rozumie, a práve tak isto ako riadi ich, monitoruje aj bezpečnú cestu pre nás. V Biblii je „tajomstvo“ predtým skrytá pravda, ktorá sa teraz božsky zjavuje, ale v ktorej nadprirodzený prvok ostáva napriek zjaveniu neznámy. Modlitba dňa Práve tak ako si v minulosti viedol všetkých, ktorí ťa milovali, viem, že aj môj život láskyplne smeruješ. Moja viera je malá, Bože, ale Ty si mojou silou. Billy Graham

„Potom, privolávajúc zástup aj svojich učeníkov, povedal im: Kto chce ísť za mnou, nech zaprie seba samého, vezme svoj kríž a nasleduje ma.“ Marek 8:34 Kríž nie je niečo, čo by sa malo brať na ľahkú váhu, ani v bežnej konverzácii. Niekedy ľudia hovoria: „Všetci máme svoje kríže, ktoré musíme niesť“ alebo „Môj kríž je môj nadriadený v práci“, alebo „Môj kríž je tento zdravotný problém“, alebo „Môj kríž je tento príbuzný“. Mýlia si kríž a to, čo predstavuje, s malou nepríjemnosťou alebo drobnou záležitosťou. A tým strácajú význam kríža. Keby si žil v Jeruzaleme v prvom storočí a videl by si niekoho obklopeného rímskymi strážcami, ako nesie kríž ulicami, vedel by si presne, čo sa deje. Vedel by si, že táto osoba je na ceste k ukrižovaniu. Ten, kto nesie kríž, čoskoro zomrie. Keď teda Ježiš povedal: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie seba samého, vezme svoj kríž a nasleduje ma“ (Mk 8:34), jeho učeníci presne pochopili, čo tým myslel. Vziať na seba kríž znamená zomrieť sám sebe a chcieť Božiu vôľu viac ako svoju vlastnú. Neznamená to, že keď sa rozhodneš kráčať s Bohom, tvoj život je zničený. To vôbec nie. Ježiš povedal: „a ja som prišiel, aby mali život, a to v hojnej miere“ (J 10:10). Ale bude to podľa jeho podmienok, nie podľa našich. Nemyslel tým: „Mojím cieľom je splniť každé ich želanie.“ Skutočnosťou je, že okrem Ježiša nikto nevie, čo je bohatý a uspokojujúci život. Tí, ktorí sa o to snažia, zvyčajne skončia tak, že nasledujú svoje sebecké inštinkty. A to nikdy neviedlo k trvalému bohatstvu alebo uspokojeniu. Ježiš mal na mysli: „Mojím cieľom je pomôcť im zažiť život, o ktorom nevedeli, že je pre nich dostupný.“ A spôsob, ako zažiť takýto život, je túžiť po Božej vôli viac ako po svojej vlastnej. Ježiš povedal: „Lebo kto by si chcel zachrániť život, stratí ho, ale kto by stratil život pre mňa a pre evanjelium, zachráni si ho.“ (Mk 8:35) To znamená prispôsobiť svoje očakávania. Uvedomiť si svoje obmedzené pohľady na to, aký môže byť život. Prehodnotiť priority toho, čo je pre mňa dôležité. Prijať život, ktorý ponúka Ježiš, aj keď nevieš, kam ťa zavedie a čo od teba bude vyžadovať. Vziať na seba svoj kríž znamená vzdať sa svojich predstáv o tom, čo je bohatý a uspokojujúci život. Vziať svoj kríž si nakoniec vyžaduje obrovský skok mimo svojej komfortnej zóny. Berieš svoj kríž a nasleduješ Ježiša? Ak áno, zistíš, že to ovplyvňuje a zasahuje do každého aspektu tvojho života. Výsledkom bude život taký, aký má byť: v dokonalej Božej vôli. Greg Laurie

„Pýcha človeka ponižuje ho…“ (Pr 29:23) Profesor Smith vystupoval na vysoký končiar vo Švajčiarsku. Keď boli blízko vrcholu, sprievodca ustúpil nabok, aby mal hosť prednosť vystúpiť prvý. Unesený nádherným pohľadom nevšimol si povíchricu, vyskočil a zastal na vrchole. Jeho sprievodca ho stiahol a zvolal: „Na kolená, pane, len na kolenách ste bezpečný.“ A tak aj výšiny vedy, lásky a úspechu sú plné nebezpečenstiev. Najistejší sme v nich na kolenách. Slabý som, Pane, Ty sily dosť máš; Ty v boji víťazstvo vždycky mi dáš. Ty si môj a ja Tvoj; iste to viem; nikdy ťa neodídem. PS 338, 3 MUDr. Viera Roháčková

„Lebo ja už mám byť obetovaný a nastal mi čas odchodu!“ 2. list Timoteovi 4:6 Chodiť po cintoríne je poučné. „Čas nášho života je sedemdesiat, pri dobrej sile osemdesiat rokov.“ Zároveň sa človek čuduje, koľkí musia odísť skôr, ako dovŕšia tento vek. Preto vzniká otázka: Kedy ja musím odísť? Je dobre byť pripravený. Čas odchodu môže byť bližšie, než si myslím. Čo znamená byť pripravený? Znamená to mať v poriadku vzťah s Bohom a ľuďmi. Je tvoj vzťah s Bohom v poriadku? Sú medzi tebou a Ním nejaké tiene? Odpustený hriech už nie je tieňom. Ani slabosť a krehkosť. Ak ale žiješ v neodpustenom hriechu, musíš ho vyznať. Musíš si dať účty s Bohom do poriadku. Musíš sa poddať, činiť pokánie a napraviť svoje cesty, keď ťa Duch volá pred Jeho tvár. Je tvoj vzťah s ľuďmi v poriadku? Odpustil si všetkým? Potrebuješ si s niektorými vyjasniť veci skôr, než budeš musieť odísť? Nesmieš zabúdať, že tvoj odchod môže nastať skoro. Si šťastný človek, ak máš svoj vzťah s Bohom a ostatnými v poriadku. Vieš, že nie je nič, čo by si mal pred svojim odchodom ešte vysporiadať. Si pripravený. Ježiš môže prísť a vziať ťa kedykoľvek bude chcieť. S radosťou k Nemu vystrieš ruky. Tvoja cesta vedie do krajiny, v ktorej je tvoje srdce už mnoho rokov. Teraz prevezmeš príbytok, ktorý pre teba pripravil. Smrť pre kresťana nie je tou najhoršou vecou. Ježiš zničil osteň smrti, keď do nej vstúpil. Spravil z nej cestu domov. Prečo vlastne musíš odísť? Je to nebeská svadobná hostina. Mal by si žiť vo svetle tejto skutočnosti. Jedna vec je istá: Ak patríš medzi ľudí, ktorí sú pripravení stretnúť sa so svojím Bohom, dnešný deň ťa privádza bližšie k cieľu. Hans Erik Nissen

„Hľadajte Hospodina, dokiaľ ho možno nájsť! Volajte na neho, dokiaľ je blízko!“ (Iz 55:6) „Len minútu! Ešte jednu minútu! Dám milióny za minútu!“ volala 24. marca 1603 na smrteľnej posteli anglická kráľovná Alžbeta. Biedna, hoci jej ležalo kráľovstvo pri nohách. Všetko bohatstvo jej nemohlo pridať život. Využi dnes svoj čas. Máš viac ako minútu, ale […] MUDr. Viera Roháčková

„A keď sa chystáte k modlitbám, odpúšťajte, ak máte niečo proti niekomu, aby aj vám odpustil previnenia váš Otec, ktorý je v nebesiach.“ Marek 11:25 V správach sa často objavujú príbehy o obrovských problémoch, ktorých príčiny možno vysledovať až k malým, zdanlivo nepodstatným udalostiam. Napríklad počítačová porucha, ktorá spôsobí meškanie letov na jednom letisku, môže […] Greg Laurie