Krátke ranné zamyslenia od svetových kazateľov
Slovenské evanjelizačné stredisko
Slovensko

„Láska nikdy neprestane.“ 1K 13:8 Prvým a nevyhnutným predpokladom šťastného kresťanského domova je, že sa musí prakticky konať láska. Domovy, ktoré sú postavené na zvieracej príťažlivosti a vášni, sú predurčené na rozpadnutie a pád. Láska je sila, ktorá spája a drží rodinu pokope. Pravá láska zahŕňa prvok duchovného tajomstva. Má v sebe oddanosť, úctu i pochopenie. Láska kladie nesmiernu zodpovednosť na každého člena rodiny, ale je to zodpovednosť, ktorá prináša úžasnú odmenu. „Milujte,“ hovorí Biblia, „ako aj Kristus… miloval cirkev a dal seba za ňu.“ Ako Kristus miloval cirkev? Miloval ju napriek jej zlyhaniam, chybám a slabosti. Pravá láska nesklame. Miluje napriek osobnostným nedostatkom, telesným chybám či psychickým výstrednostiam. Láska je hlboká, trvalá a večná. Nič nedokáže priniesť taký pocit bezpečia do domova ako pravá láska. Modlitba dňa Pomôž mi dnes počúvať, milovať a starať sa o mojich milovaných srdcom, ktoré Ty urobíš citlivým, Ježišu. Billy Graham

Čo sme (teda) videli a počuli, zvestujeme aj vám, aby ste aj vy mali spoločenstvo s nami. Naše spoločenstvo aby bolo s Otcom a s Jeho Synom Ježišom Kristom. (1J 1,3) Tento list napísal Ján približne sto rokov po Kristovi. Zomrel v Efeze a tam bol pochovaný. Tento cirkevný zbor založil Pavol. Aby sme porozumeli Jánovmu listu, je dôležité, aby sme niečo o meste Efezus v tej dobe vedeli. Zároveň bude zrejmé, že mnohé veci nám budú pripomínať mesto, v ktorom žijeme dnes. Tri faktory označovali mesto Efezus a zvyšok Rímskej ríše. 1. Kresťanstvo bolo vlažné. Mnohí z veriacich boli deti alebo vnúčatá prvých kresťanov. Prvý zápal, čistota a jasnosť evanjelia začínali blednúť.Tá krása začínala byť matná a šedá. Evanjelium sa stalo niečím samozrejmým. Predstavte si, aký zážitok to musel byť, keď bol Pavol v Efeze a celé mesto sa vzbúrilo. V Skutkoch apoštolov v 19. kapitole môžeme čítať o dôsledkoch Pavlovho vyučovania, o reakciách v synagóge aj o vplyve, ktorý Pavol mal, keď dva roky vyučoval v Tyranovej škole. Ale po mnohých rokoch, Pán posiela cez Jána do Efezu takýto pozdrav: Mám však proti tebe, že si opustil svoju prvú lásku. (Zj 2,4) Ježiš už dávno pred tým hovoril: „Pretože neprávosť vyvrcholí, ochladne láska mnohých.“ (Mt 24,12) Zápal pre Krista sa stratil. Kresťanský život sa stal tradíciou a formou. Niečím samozrejmým. 2. Morálka a čistý životný štýl prvých kresťanov odlišoval od ostatných. Ale ich deti a vnúčatá sa nechceli odlišovať. Chceli byť ako všetci ostatní. Veriacich nazývali svätí. To slovo znamená vyvolení, oddelení pre Boha, patriaci Chrám bol svätý. Deň pokoja bol svätý. Aj veriaci mali byť svätí. Veriaci v Efeze ale žili život plný kompromisov. Boli iní než učeníci, o ktorých Ježiš povedal: „Keby ste boli zo sveta, svet by miloval, čo je jeho; ale že nie ste zo sveta, lež ja som si vás vyvolil zo sveta, preto vás svet nenávidí.“ ( J 15,19) „Dal som im Tvoje slovo a svet ich nenávidel, pretože nie sú zo sveta, tak ako ja nie som zo sveta.“ ( J 17,14) Prišla nová generácia, ktorej cieľom bolo priateľstvo so svetom. Židovsko-kresťanská morálka bola pošliapaná a biblické normy zabudnuté. Božie normy boli považované za príliš reštriktívne. Brali radosť zo života. Božie prikázania boli napísané tak dávno a odložili ich nabok. Veď žijeme v novej dobe… Dôležité je ale povedať, že problém milovania sveta neznamená, že nemáme mať kontakt s ostatnými ľuďmi. Pavol veriacim do Korintu píše: Veď je zjavné, že ste listom Kristovým… (2Kor 3,3) Miesto Krista sme teda poslovia, akoby (vás) Boh napomínal skrze nás. Miesto Krista prosíme: Zmierte sa s Bohom! (2Kor 5,20) Musíme byť s ostatnými ľuďmi, ale naše srdce musí byť ukotvené v Bohu. Keď sa ale evanjelium o Ježišovi stane samozrejmosťou, duchovný život chradne. A keď sa v takom živote veci neobnovia, krok za krokom opúšťame život s Bohom. Toto sa dialo v Efeze. 3. Prenasledovanie nebolo nepriateľom kresťanstva v V Efeze neprichádzalo nebezpečenstvo z vonku, ale prichádzalo skrze pokušenie zvnútra. Ježiš o takýchto veciach hovoril: „Lebo povstanú falošní proroci a budú robiť veľké znamenia a zázraky, aby zviedli, ak možno, aj vyvolených. Ajhľa, predpovedal som vám to.“ (Mt 24,24-25) Apoštol Pavol starším v Efeze povedal: „Viem, že po mojom odchode pažraví vlci vtrhnú medzi vás a nebudú šetriť stádo. Aj spomedzi vás samých povstanú mužovia, ktorí budú prevrátene hovoriť, aby si priťahovali učeníkov.“ (Sk 20,29-30) Kresťanstvo neohrozoval nepriateľ, ale nebezpečenstvo, že sa pomaly, krok za krokom zmení. Že sa prispôsobí vetru času a myšlienkam padnutého človeka. Boli pokúšaní spraviť z kresťanstva viac intelektuálne a rešpektované náboženstvo, vyjadriť myšlienky v termínoch populárnej filozofie. Je nebezpečné, keď radšej chceme žiť dlho, namiesto toho, aby sme chceli žiť bohato. Väčšina ľudí chce, aby život mal nejaký obsah. Mnohí sa ale zamestnávajú hlavne tým, aby ten obsah uspokojil ich samých. Človek zabúda na to, že v živote sa darí len potiaľ, pokiaľ sme kanálom požehnania pre ľudí okolo nás. Nestrácaš azda prvú lásku…? Curt Westman

„Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený; a kto sa ponižuje, bude povýšený.“ (L 18:14) V spoločnosti pri stole milionára, ktorý vykonal mnoho pre všeobecné dobro, sa hovorilo o modlitbe. Milionár povedal, že on má všetko, čo si praje, a preto sa nepotrebuje modliť. Rektor škótskej univerzity, ktorý bol prítomný povedal: „Je jedna vec, o ktorú by ste sa mali modliť.“ „O čo?“ spýtal sa milionár. „O ducha pokory.“ Budeš dnes chodiť v duchu pokory, ako chodil tvoj Pán po tejto zemi? Svet sa ti stratí, telo smrť skláti, chvála ľudská ani chvíľu žitia nevráti. PS 16, 6 MUDr. Viera Roháčková

„Ale ja teraz viem, že čokoľvek by si prosil od Boha, dá Ti Boh.“ Evanjelium podľa Jána 11:22 Tieto slova hovorí Máriina sestra Marta. Či nenapomenul Ježiš práve ju? Nehovoril jej, že sa trápi a znepokojuje pre veľa vecí? Nenapomína Ježiš vlastne Martu, veď vraví Márii, že si vybrala lepší podiel? Áno, Martine hriechy a nedostatky neboli pred Ježišom skryté. Ani pred nami ich nechcel skryť. Týmto sme však o Marte ešte nepovedali všetko. Patrila k úzkemu kruhu okolo Ježiša. Byť tam je požehnaním. Jej patril dom v Betánii. Dala ho k dispozícii Ježišovi a Jeho učeníkom. Je ťažké starať sa o mnohých návštevníkov, ale Marta sa nešetrila. Máme sa od nej veľa čo učiť! Keď ju uprostred jej služby Ježiš pokarhal, neodvrátila sa od Neho. Práve naopak! Marta nebola taká povýšenecká, aby sa neučila od svojej sestry. Ale aj Marta si vybrala lepší podiel. Ako vieme, že je to tak? Môžeme to čítať z ovocia jej života. Keď Lazár ochorel, sestry poslali Ježišovi odkaz. Neposlala ho len Mária, aj Marta sa na tom zúčastnila. Ježišove slová vytvorili v jej srdci vieru. Nepochybovala, že má význam prísť k Ježišovi. Sama to zažila. Pozri, akú dôveru má Marta v Ježiša, ktorý sa za nás prihovára! Po smrti Lazára hovorí Ježišovi úžasné slová: „Ale aj teraz viem, že čokoľvek by si prosil od Boha, dá Ti Boh.“ Uč sa od Marty! Slúžila Ježišovi. Máš robiť to isté. Keď ju Ježiš napomenul ako hostiteľku, pokorila sa pod Jeho slovami. Musíš robiť to isté. Vtedy získaš Martinu istotu v tom, čo dokáže Ježišova modlitba. Hans Erik Nissen

„Iba ľudské pokušenie vás zachvátilo, nijaké iné. Ale Bôh je verný, ktorý vás nedá pokúšať nad vašu možnosť, ale spôsobí s pokušením aj východ z neho, aby ste mohli zniesť.“ (1K 10:13) Jednej starenky, verného Božieho dieťaťa, sa ktosi spýtal, čo robí, keď ju napadne prudké pokušenie. Pohotove odpovedala: „Zdvihnem ruky a poviem: ,Pane, Tvoje vlastníctvo je v nebezpečenstve. Prosím, pomôž rýchle.' A potom skoro zabudnem na pokušenie.“ Obrátiš sa aj ty dnes rýchle o pomoc k Pánovi, keď ťa bude pokúšať ten, ktorý obchádza ako revúci lev? Nič sa neboj! Ježiš žije. Známe sú mu žiale tvoje, nimi vedie krok za krokom teba v slávne nebe Svoje. Nič sa neboj! Ježiš žije. PS 350, 3 MUDr. Viera Roháčková

„… aby sme sa navzájom povzbudili svojou obapolnou vierou, vašou i mojou.“ List Rímskym 1:12 Pavol prešiel dlhú cestu duchovného chápania a zrelosti. Kto sa s ním mohol porovnávať? Napriek tomu nielen Pavol mal čo dať. Aj on potreboval svojich priateľov v Ríme. Potrebovali sa navzájom povzbudiť svojou vzájomnou vierou. A tak je to aj dnes. Mnohí kazatelia potrebujú pomoc. Možno lepšie chápu Božie slovo ako ty. Možno žijú bližšie pri Ježišovi ako ty. Možno ich Ježiš ovplyvňuje viac. Napriek tomu ťa potrebujú. Potrebujú, aby si sa za nich prihováral. Potrebujú, aby si ich miloval. Potrebujú sa s tebou rozprávať o živote viery. Potrebujú sa skrze teba stretnúť s Ježišom. Musíš pamätať na to, že kazateľ je bezmocný hriešnik, ktorý sám osebe nemá žiadnu spravodlivosť. Čelí pokušeniam a nebezpečenstvám tak ako ty. Obaja môžete klesať na mysli, tak ako aj túžiť po presadení vlastných názorov. Navyše satan útočí najviac na tých, ktorým bola zverená úloha kázať alebo majú v zbore vedúcu úlohu. Preto potrebujú pomoc. Môžeš ich povzbudiť poďakovaním za Slovo, ktoré si prijal. Predovšetkým je veľkým posilnením, že je tu niekto, kto človeka obklopuje a podporuje príhovornými modlitbami. Tiež je nesmierne dôležité, že upriamuješ pozornosť na Ježiša a všetky Božie zasľúbenia, ktoré sú v Ňom. Myseľ služobníka ľahko pohltia mnohé problémy a ťažkosti. Je zjavné aj pokušenie porovnávať súčasnosť s obdobím, keď bola duchovná situácia celkom iná. Vtedy je dobré mať kresťanských priateľov, ktorí môžu potvrdiť, že Ježiš sa nezmenil. Božia moc zasiahnuť sa nezmenšila. Spolu by sme si mali navzájom pomáhať k vernosti v povolaní, ktoré nám zveril. Musíme preukázať neotrasiteľnú dôveru v Božie slovo. Za každých okolností musíme neustávať a pracovať na tom, aby sme dôverovali Pánovi. Kresťania potrebujú vzájomné povzbudenie v živote a službe, v láske a starostlivosti. Povzbudzujme sa navzájom svojou vzájomnou vierou. Hans Erik Nissen

„Hospodin je mojím svetlom a spásou, koho sa mám báť?“ Ž 27:1 Mnohí ľudia dnes žijú v otroctve strachu. V najnovšej štúdii jeden psychiater povedal, že najväčším problémom, s ktorým bojujú jeho pacienti, je strach. Strach, že sa zbláznia, spáchajú samovraždu, zostanú sami alebo strach z ochorenia srdca, rakoviny, katastrofy či zo smrti. Stáva sa z nás národ ustrašených ľudí. Po celé storočia, v časoch ťažkostí, pokušení, skúšok, úmrtí a kríz Boh dodával odvahu srdciam tých, ktorí Ho milovali. Biblia je preplnená uisteniami o Božej pomoci a potešení vo všetkých druhoch problémov, ktoré môžu vyvolať obavy v ľudskom srdci. Kresťania dnes môžu prísť k Písmu s úplnou istotou, že Boh vyslobodí človeka, ktorý vkladá vieru a dôveru v Neho. Kresťania môžu pozerať do budúcnosti s prísľubom, nádejou, radosťou – bez strachu, skleslosti a malomyseľnosti. Modlitba dňa Uistenie o Tvojej láske premáha strach v mojom srdci, Pane. Billy Graham

… ani chudobu ani bohatstvo mi nedávaj… (Pr 30,8) Nie je toto divná modlitba? Že sa ten človek modlí za to, aby nebol chudobný, tomu rozumieme. Ale aby nebol bohatý, nie je práve najbežnejšia modlitba našej doby. Keď sa dnes okolo seba rozhliadneme, zdá sa, že každý má podobné vyznanie viery ako fidlikant na streche, ktorý povedal: „Ak je bohatstvo prekliatím, tak nech ma ním Boh prekľaje!“ Zdá sa, že pre človeka po páde nie je nič tak prirodzené ako sny o bohatstve. Chuť vlastniť. Nezabúdajme ale, že Biblia nás vystríha pred tým, čo sa zdá byť úplne prirodzené. Spomeňme si na Ásáfa, ktorý závidel bezbožným, že sa im tak dobre darí. Keď potom vstúpil do Božej blízkosti, Boh mu zjavil neviditeľné, večné hodnoty. V jeho živote nastalo obrovské prehodnotenie a o Bohu potom svedčí: A keď som s Tebou, netúžim po zemi. (Ž 73,25) Máme takýto vzťah k pozemským bohatstvám? Alebo žijeme podľa princípu, že keď budeme mať dosť pozemského bohatstva, tak potom budeme mať čas myslieť na Boha? Vytvorili sme si evanjelium, v ktorého centre stojíme my sami? Zároveň je treba povedať, že Boh nás nikdy nevyzýva vyhľadávať chudobu. Biblia neglorifikuje chudobu a núdzu. V samotnej chudobe nespočíva šťastie. Je však možné byť chudobný a šťastný. Problémom je nerovnováha, ktorá vládne v zdrojoch vo svete. Túto nerovnováhu tvorí hriech. Nikdy som lepší obraz nerovnováhy nevidel, ako keď som cestoval rôznymi krajmi Indie. V skutočnosti to ale vidíme všade. Ovocie hriechu je vo svete prerozdelené pomerne rovnomerne. Aj keď sa nazývame Ježišovými nasledovníkmi, rýchlo zabúdame, že na svet neprišiel ako bohatý muž, ale že sa narodil v maštali. Keď sa potom prihováral masám ľudí, nerobil to zo svojej súkromnej jachty. Ani tá loďka, na ktorej stál, nebola Jeho! Požičal si chlieb a ryby, keď nasýtil zástupy. Požičal si osla, keď vstupoval do Jeruzalema. Požičal si izbu, v ktorej mali poslednú večeru. Zomrel na kríži, ktorý mu nepatril. V skutočnosti patril Barabbášovi. Ani hrob mu nepatril. Ježiš hovorí: „Líšky majú dúpätá a nebeskí vtáci hniezda, ale Syn človeka nemá, kde by sklonil hlavu.“ (Mt 8,20) Chcem vyznať: „Patrím Ježišovi!“ Boh je mojím Otcom. Som kráľovské dieťa. Pamätajte však, že môj kráľ nemá korunu zo zlata, ale z tŕnia. Majme v sebe tento rozmer, kým kráčame po zemi, aby sme nerozlišovali ľudí, ale vždy pamätali, že všetci sú stvorení na Boží obraz. Že všetci sú zahrnutí do Božieho diela záchrany. Áno, všetci. Nie všetci však toto dielo prijímajú, ale je pripravené pre každého. Preto nás Božie slovo vyzýva k modlitbám za všetkých, lebo Boh chce, aby bol každý zachránený a poznal pravdu. Pavol Timotejovi píše: „Tým, čo sú bohatí v terajšom veku, prikazuj, aby neboli namyslení a nedúfali v neisté bohatstvo, ale v Boha, ktorý nám bohato dáva všetko na požívanie, a aby konali dobré, boli bohatí na dobré skutky, štedrí, zdielni, a tak si zhromažďovali dobrý základ do budúcnosti a dosiahli skutočný život.“ (1Tim 6,17-19) Pavol a Jakub súhlasia, že ide o to mať svoje bohatstvo v pravej banke. Naučili sa to od Ježiša, ktorý hovorí: „Nezhromažďujte si poklady na zemi, kde (ich) moľ a hrdza ničí a kde sa zlodeji vlamujú a kradnú. Ale zhromažďujte si poklady v nebi, kde (ich) ani moľ ani hrdza neničí a kde sa zlodeji nevlamujú a nekradnú. Lebo kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce.“ (Mt 6,19-21) Modlíme sa: Pane daj, nech tvoja láska zapáli lásku v mojom živote. Udržiavaj ju. Nauč ma milovať, ako si ty miloval. Milovať, kde nečakám nič späť. Nauč ma slúžiť svojim blížnym, ako Duch učí. Daj mi pamätať, že Tvoja láska je základom mojej spásy. Ďakujem za istotu, ktorú táto skutočnosť dáva. Curt Westman

„V deň svojho súženia hľadám Pána…“ (Ž 77:3) Zbožní starí manželia sa dostali pre chorobu do takej biedy, že nemohli zaplatiť nájomné a nasledujúcu sobotu sa mali vysťahovať. Obrátili sa na spoločnosť modlitebníkov, aby im pomohli prosiť Pána o pomoc. Na druhý deň niekto zaklopal u kazateľa. Muž vošiel rýchle dnu a povedal: „Pán kazateľ, len krátko. Keď som išiel popri vašom dome, napadlo mi, či by ste snáď nevedeli o zbožných starých ľuďoch, ktorí by mohli byť domovníkmi v detskej škôlke a v nedeľnej škole. Mali by na starosti len držať dom v poriadku a dostali by za to byt a malú týždennú odmenu.“ Ešte doložil: „Ak je to možné, tak už na budúcu sobotu, lebo by som sa dostal do nepríjemností.“ A s tým rýchle odišiel. Starí ľudia sa museli v sobotu vysťahovať a hneď sa mohli nasťahovať do nového. Keď Pán vypočul prosby týchto starých ľudí, vypočuje aj tvoje, keď budeš prosiť. Ó, vzývaj Ma! Pán všetkým dáva hlásať. Ó, vzývaj Ma v súžení zlom. Ja ťa zachránim a ty budeš jasať! Ó, vzývaj Ma, ja Boh tvoj som! PS 78, 1 MUDr. Viera Roháčková

„Láska Kristova totiž spája nás…“ 2. list Korintským 5:14 Nič nás nedokáže spojiť tak ako láska. Sama vedie protesty proti nášmu zdravému rozumu. Premáha samotný život. Čo by otec či matka nespravili pre svoje dieťa? Niekedy sa zdá, akoby si kazili vlastný život. Núti ich k tomu moc lásky. Vo Veľpiesni nachádzame tieto slová: „Keby niekto chcel dať za lásku všetko bohatstvo svojho domu, iste by ním pohrdli.“ Naša láska nás poháňa. Ale Ježišova láska je oveľa silnejšia. Dokáže spôsobiť to, čo nič iné nedokáže. Práve preto v nej musíš stratiť seba samého, lebo sa týka teba. Bolo to predtým, než si sa narodil. Bol si vyvolený už pred stvorením sveta. Boh ťa videl spolu so svojím milovaným Synom. Tvoja duša má odpočívať v zmierení. Ježišovo dielo spasenia platí naveky. Keď ideš k Ježišovi so svojím hriechom, nikdy to nie je bez toho, aby si nič nedosiahol. Očistí ťa a vďaka tomu si biely ako sneh. Ježiša práve Jeho láska pribila na kríž. Bez kríža ťa nemohol priviesť do neba. Chce, aby si Mu patril navždy. Jeho láska nepozná hranice. Preto zaplatil cenu lásky. Nedokážeme pochopiť, aká to bola nesmierna cena. Jediné, čo môžeme urobiť, je s vďačnosťou sa pred Ním skloniť. Láska, ktorá hnala Ježiša, je tiež hnacou silou v tvojom živote. Boh vylial svoju lásku do tvojho srdca skrze vieru v Neho. Pomazal ti oči, aby si iných ľudí videl tak, ako ich vidí On. Božia láska siaha ďalej než len k tebe. Ježiš zomrel namiesto nás všetkých. Väčšina ľudí žije bez Boha a bez nádeje. Neprijali spasenie. Ježišova láska ťa núti ísť k nim. Musíš sa podieľať na veľkom poslaní spoločenstva. Polia sa belejú k žatve. „Nádherný je Spasiteľ môj, všetci, všetci Ho musia uvidieť.“ Podvoľ sa tlaku lásky — keď to urobíš, sám budeš požehnaný a staneš sa požehnaním pre ostatných. Hans Erik Nissen

„… tvoja mzda nech je celá od Hospodina…“ (Ruť 2:12) Vzdelanie a pekné spôsoby môžu byť výsledkom výchovy a vrodenej príjemnej povahy, ale nie sú znovuzrodením, hoci sa mu veľmi podobajú. Šľachetnosť a občianska spravodlivosť upravujú len vzťahy medzi ľuďmi, ale v deň súdu rozhodne vzťah človeka k svätému Bohu. V anglickej štátnej banke je […] MUDr. Viera Roháčková

„Mordochaj dal Ester odpoveď: Nemysli si, že so svojím životom vyviazneš v kráľovskom paláci jediná zo všetkých Židov. Ak budeš v tejto chvíli mlčať, úľava a záchrana príde Židom z inej strany, ale ty a tvoja rodina zahyniete. A kto vie, či si nebola vyvolená na kraľovanie práve pre takú chvíľu, ako je táto?“ Ester […] Greg Laurie

„Nedajte sa zavádzáť rozmanitým a cudzím náukám. Lebo je dobré, keď sa srdce posilňuje milosťou…“ List Židom 13:9 Čas pred druhým príchodom Pána Ježiša bude chaotický. Objaví sa mnoho falošných učiteľov a mnohí ich budú nasledovať. Falošná kázeň je nebezpečná, lebo falošné veci sa páčia našej starej, hriešnej prirodzenosti. Nové a odlišné považuje za zaujímavé. […] Hans Erik Nissen

„Ako mňa miloval Otec, aj ja som miloval vás; zostaňte v mojej láske.“ J 15:9 Veľký švajčiarsky teológ, dr. Karl Barth, bol snáď najväčším teológom svojej generácie na svete a tiež veľkým filozofom. Nie vždy som s ním súhlasil, ale bol to môj priateľ a vážil som si ho. Keď bol v našej krajine, študent na jednom zo seminárov […] Billy Graham

Dve veci žiadam od Teba, neodopieraj mi ich skôr, ako zomriem: Klam a lživé slovo vzdiaľ odo mňa, ani chudobu ani bohatstvo mi nedávaj, poskytni mi toľko chleba, koľko potrebujem… (Pr 30,7-8) Muž, ktorý sa modlí, aby klam a lživé slovo nebolo súčasťou jeho života, bolestivo vie, že klam a lživé slovo sú v živote […] Curt Westman

„… pozorujte Apoštola a Velkňaza nášho vyznania, Ježiša.“ List Židom 3: 1 Je naozaj nevyhnutné hovoriť kresťanom, že myšlienky majú zamerať na Ježiša? Nerobí práve takéto zameranie myšlienok z človeka kresťana? Nemá každý kresťan takú skúsenosť, že sa jeho srdce naplní radosťou a odvahou, keď sa to stane? Áno, je to naozaj zvláštne, že Božích […] Hans Erik Nissen

„Ale zlorečený je ten, kto klame…“ (Mal 1:14) Nejaká dáma prišla k Moodymu a povedala mu, že má vo zvyku zveličovať, takže sama nevie, koľko je pravdy z toho, čo rozpráva. Chcela vedieť, ako by sa mohla zbaviť toho zlozvyku. „To je celkom jednoduché,“ povedal Moody, „nabudúce, keď zbadáte, že klamete, choďte hneď k tomu, […] MUDr. Viera Roháčková

„Potom mi povedal: Neboj sa, Daniel, lebo od prvého dňa, keď si si v srdci zaumienil chápať a pokoriť sa pred svojim Bohom, boli tvoje slová vyslyšané, a ja som prišiel práve kvôli nim. Ale knieža perzského kráľovstva stálo oproti mne dvadsaťjeden dní, a ajhľa, Mícháél, jedno z prvých kniežat, mi prišlo na pomoc. Nechal […] Greg Laurie

„Nech sa táto kniha zákona nevzdiali od tvojich úst, ale rozjímaj o nej vo dne i v noci, aby si sa snažil robiť všetko, čo je v nej napísané; lebo vtedy sa vydarí tvoja cesta a budeš mať úspech.“ Kniha Józuova 1:8 Tvoj život závisí na tvojom vzťahu k Slovu. Je to najdôležitejšia vec zo […] Hans Erik Nissen

„Bože, ty si môj silný Boh. Hľadám ťa hneď za svitania…“ Ž 63:2 (preklad prof. Roháček) Niektorí kresťania sa len málo naučili o každodennom duchovnom živote. Pred časom sa ma jeden policajt opýtal, v čom spočíva tajomstvo víťazného života. Povedal som mu, že neexistuje žiadna magická formulka, ktorú treba vysloviť. Ak by sa to dalo nejakým slovom […] Billy Graham

„Ale Boh mu riekol: Blázon, tejto noci požiadajú tvoj život od teba; a čo si pripravil, komu to zostane?“ Evanjelium podľa Lukáša 12:20 Podobenstvo o bohatom bláznovi Ježiš povedal mužovi, ktorý za Ním prišiel so žiadosťou o pomoc pri delení dedičstva. Ježišovou odpoveďou bol hrozivý príbeh o lakomom boháčovi, ktorý zahynul. Ježiš pozná ľudské srdce. […] Hans Erik Nissen

Každá reč Božia je prečistená, On je štítom tým, čo sa k Nemu utiekajú. (Pr 30,5) Keď čítam tieto slová v knihe Prísloví, spomínam si na starého priateľa, ktorý je už u Pána. Volal sa Mikael Sandell a bol farárom vo Fínsku. Keď mal pätnásť rokov brigádoval v banke. Po niekoľkých mesiacoch musel skončiť, lebo […] Curt Westman

„Nedaj sa premáhať zlému, ale premáhaj dobrým zlé.“ (R 12:21) Trudnomyseľný muž sa rozhodol, že si vezme život a utopí sa. Na ceste k rieke stretol dievčatko, ktoré ho úpenlivo prosilo o dar pre matku a sestru. „Peniaze pre mňa už nemajú cenu,“ pomyslel si človek, a dal dieťaťu niekoľko strieborných mincí, ktoré mal so […] MUDr. Viera Roháčková

„A my sme poznali a uverili v lásku, ktorú má Boh k nám…“ (1J 4:16) Nikdy nespochybňuj veľkú Božiu lásku, pretože je to rovnako nezameniteľná súčasť Boha ako Jeho svätosť. Ak by tu nebola Božia láska, nikto z nás by nemal žiadnu šancu na budúci život. Boh je však láska! A Jeho láska k nám […] Billy Graham

„aby Boh nášho Pána Ježiša Krista, Otec slávy, dal vám Ducha múdrosti a zjavenia v poznávaní Jeho.“ List Efezským 1:17 Mnohí kresťania len veľmi málo rozmýšľajú o Ježišovi. Vedia, že je ich Spasiteľom. Veria, že prijali odpustenie hriechov z milosti. Sú presvedčení, že jedného dňa sa s Ježišom stretnú, ale neobracajú k Nemu svoj zrak. […] Hans Erik Nissen

„A aby sa celé toto zhromaždenie dozvedelo, že Hospodin nevyslobodzuje mečom a kopijou, lebo toto je Hospodinov boj; On vás vydá do našich rúk.“ — Prvá kniha Samuelova 17:47 Stretnutie Dávida s Goliášom patrí medzi najznámejšie príbehy v celom Písme. Je natoľko známe, že sa z neho stalo takmer klišé. Dnes sa každý súboj, v […] Greg Laurie

„A keď sa rozhojnil hriech, ešte väčšmi sa rozhojnila milosť…“ List Rímskym 5:20 Naša stará prirodzenosť bude vždy chybne používať Božie slovo. Boh to vie lepšie ako ktokoľvek iný. Napriek tomu používa najsilnejší výraz, aký existuje, aby pomohol človekovi, ktorý narieka nad svojím hriechom. Živý kresťan si myslí, že hriechy sa s pribúdajúcimi rokmi zhoršujú. […] Hans Erik Nissen

Dve veci žiadam od Teba, neodopieraj mi ich skôr, ako zomriem: Klam a lživé slovo vzdiaľ odo mňa, ani chudobu ani bohatstvo mi nedávaj, poskytni mi toľko chleba, koľko potrebujem… (Pr 30,7-8) Stretávame tu človeka, pre ktorého sú životne dôležité dve veci. „Neodopieraj mi ich skôr, ako zomriem,“ hovorí. Ide tu o človeka, ktorý vie, […] Curt Westman

„Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca, a od Pána Ježiša Krista.“ (2Tes 1:2) Profesor Tholuck rozprával, že keď cestoval po Taliansku, vozil ho starý kočiš, ktorý robil dojem verného človeka. Keď sa s kočišom lúčil, spýtal sa ho, po čom najviac túži. Nerozmýšľal dlho, ale chvejúcim sa hlasom a so zaslzenými očami povedal: […] MUDr. Viera Roháčková

„Ale toto je napísané, aby ste verili, že Ježiš je Kristus, Syn Boží…“ (J 20:31) Boh dal napísať Bibliu takým spôsobom, aby nám jasne predstavila Jeho plán spásy. On viedol ľudí pri písaní Knihy, aby cez ňu mohol svojim deťom jasne zjaviť svoje večné zákony, poskytnúť im múdrosť, ktorá by ich viedla, a nekonečnú lásku, […] Billy Graham

„A to Slovo stalo sa telom, prebývalo medzi nami, a my sme hľadeli na Jeho slávu ako na slávu jednorodeného od Otca, (bolo) piné milosti a pravdy.“ Evanjelium podľa Jána 1:14 Ježišova sláva je iná ako akákoľvek iná sláva. Je nekonečná. Keď sa nebo a zem pominú, nebude už ani ľudská sláva — áno, väčšina […] Hans Erik Nissen

„Lebo koreňom všetkého zlého je milovať peniaze, po čom niektorí zatúžili a tak zablúdili od viery…“ (1Tim 6:10) Poriadna žena, ktorá však viac milovala peniaze ako Boha, ochorela. Vo svojej izbe mala skrinku s priečinkami, kde mala vo vrecúškach peniaze, na ktoré sa chodievala dívať s rozkošou. Lekár povedal vo dverách neteri, ktorá ju ošetrovala, […] MUDr. Viera Roháčková

„Hospodin riekol Samuelovi: Nehľaď na jeho výzor a na výšku jeho postavy; tohto som zavrhol, lebo nepozerám na to, na čo pozerá človek. Človek totiž hľadí na to, čo je pred očami, Hospodin však hľadí na srdce.“ — Prvá kniha Samuelova 16:7 Súčasťou našej ľudskej prirodzenosti je uprednostňovať hrdinov a vodcov, ktorí vyzerajú ako z […] Greg Laurie

„Lebo keď je ochota, vítaná je podľa toho, koľko kto má, a nie podľa toho, čo nemá…“ Druhý list Korintským 8:12 Duchovná lenivosť a neopatrnosť sú hroziacim nebezpečenstvom pre celý duchovný život. Nie je to však jediné nebezpečenstvo. Kresťan môže od seba alebo od druhých ľudí vyžadovať niečo také veľké, až z toho ochorie. Je […] Hans Erik Nissen

Ale kto sa zahľadel do dokonalého zákona slobody a vytrval nie ako zábudlivý poslucháč, ale ako činiteľ skutku, ten bude blahoslavený vo svojom konaní. ( Jk 1,25) Biblia je najpredávanejšou knihou. Zároveň však možno neexistuje kniha, ktorú by mnohí čítali tak povrchne. Človek zabúda v živote praktizovať čo číta. Znamená to na každodennej ceste konať […] Curt Westman

„… budete mi svedkami…“ (Sk 1:8) Pri jednom veľkom autodafé (hromadnom upaľovaní) vo Valladoline 24. decembra 1559 bol upálený kazateľ Gonzales so svojimi dvomi sestrami a ešte osemnástimi inými kresťanmi. Koly, ku ktorým boli priviazaní, boli blízko seba. Keď bolo drevo zapálené, bolo počuť sestry, ako sa posilňujú odriekaním vyznania viery. Brat mal dovtedy v […] MUDr. Viera Roháčková

„Všetky desiatky zo zeme,… patria Hospodinovi;“ (3M 27:30) Máme byť správcami našich peňazí. Ak ich investujeme a šírime na slávu Božiu, môže to byť prínosom a požehnaním. Poznám podnikateľa v Detroite, ktorý Bohu sľúbil, že bude odvádzať desiatok zo svojho zisku na Pánovu prácu. Povedal mi, že obrat jeho podniku sa strojnásobil a že Boh spravil ďaleko viac, ako bolo len splnenie Jeho časti dohody. Pred nejakým časom som dostal správu od človeka z mesta San Joaquin Valley v Kalifornii. Napísal mi, že sa so svojou manželkou dohodli, že budú desatinu svojho príjmu odvádzať Pánovi. V čase, keď urobili dané rozhodnutie, mal prácu len na sedem mesiacov v roku. Momentálne ale má už trvalú prácu a zarába takmer dvojnásobok toho, čo predtým. Tento fakt jednoducho nemôžeme ignorovať. Ľuďom, ktorí sú štedrí a dávajú Bohu, Písmo sľubuje materiálne a duchovné dobro. Modlitba dňa Pane, odpusť mi časy, keď som si chcel udržať to, čo Ti právom patrí. Billy Graham

„Pozri, koľko rokov ti slúžim a nikdy som neprestúpil tvojho rozkazu, ale nikdy si mi nedal ani kozliatko, aby som sa poveselil s priateľmi…“ Evanjelium podľa Lukáša 15:29 Staršiemu synovi chýbala radosť. Vyzeralo to tak, že keby mal správne podmienky, tak by sa radoval. Patrilo mu všetko, čo mal otec. Pokiaľ šlo o neho, zdá sa, že to bol tvrdo pracujúci muž a mal zorganizovaný život. Napriek tomu nebol šťastný To platí aj pre mnohých kresťanov. Je to preto, že plné práva synov vystriedalo otroctvo. Ľahko skĺzneme do zákonníckeho vzťahu s Bohom. Dokážeme dlho diskutovať o tom, čo kresťan môže a čo nemôže robiť, ale nedávame mnoho priestoru pre rozhovor o Ježišovi a Jeho diele. Ježiš nenaplňuje srdce a myseľ, a preto Ním neprekypujú ani ústa. Chudák starší syn! Myslí si, že teľa by ho spravilo šťastným. Radosť sa pre neho spája s veselým večerom. Nerozmýšľa o tom, že čoskoro bude opäť pracovný deň. Cesta do kresťanskej radosti nie je žiadnou strhujúcou skúsenosťou. Mnohí si to mysleli, ale sami na sebe zistili, že prešlo pár týždňov a nič sa nezmenilo. No cesta k radosti je cestou k plným synovským právam. Pre mladšieho syna sa otcovo objatie stalo požehnaním. A práve to potrebuje aj starší syn. Kedy si sa naposledy vrhol do náručia svojho Spasiteľa? Kedy si naposledy videl Otca, ako ti beží v ústrety, roztvára náruč a bozkáva ťa? Skutočný a živý kresťan navždy zostane zo vzťahu k Bohu ako dieťa. Sám osebe vždy budeš stratený. Vždy budeš potrebovať milosť — nezaslúženú milosť. A nádherné je, že budeš šťastný, keď za nič dostaneš všetko. Musíš zabudnúť na všetko, čo si a čo si urobil. Potom sa môžeš pozrieť do tváre svojho Otca. Musíš nechať prúdiť Jeho lásku cez teba. Si Jeho milované dieťa. Hans Erik Nissen

„Poslúchaj, môj synu, kázeň svojho otca a neopusti naučenia svojej matky.“ (Pr 1:8) Farár Büchsel sa okolo polnoci vracal od zomierajúceho. Cesta ho viedla popri cintoríne a mocne ho tiahlo k hrobu jeho nedávno zomretého dieťaťa. Tu počul žalostné zastonanie a pri jasnom mesačnom svetle uvidel ženu, ktorá sa hodila na hrob svojho otca a srdcervúcim hlasom volala: „Ach, keby som bola počúvala svojho otca! Ako veľmi som ho zarmucovala!“ Napriek otcovmu napomínaniu sa vydala za mládenca, ktorý sa stal opilcom a teraz ju vyhnal. Počúvni, keď ti radia tí, ktorí chodia pred Božou tvárou. Kto zastane mi k boku, keď každý opustil? Na čiom sa zhrejem srdci, keď šťastie mráz spálil? V hodinách tvrdej skúšky na koho zavolám? Kto privinie ma k sebe? Môj ženích, Ježiš sám. PS 86, 2 MUDr. Viera Roháčková

„Samuel rástol a Hospodin bol s ním, takže ani jednému jeho slovu nedal padnúť na zem.“ — Prvá kniha Samuelova 3:19 Prvá kniha Samuelova 3:19 obsahuje dve mimoriadne ocenenia proroka Samuela: „Hospodin bol s ním“ a „ani jednému jeho slovu nedal padnúť na zem“. Tieto slová však vyvolávajú dôležité otázky: Prečo práve Samuel? Prečo sa Pán rozhodol byť s ním? Prečo sa postaral o to, aby sa všetko, čo Samuel povedal, ukázalo ako spoľahlivé? Biblia na tieto otázky neodpovedá priamo, no ponúka nám niekoľko náznakov. Skôr v tejto kapitole sa dozvedáme, že Samuel ako chlapec slúžil Pánovi tým, že pomáhal kňazovi Élimu v stánku. Jednej noci, keď spal, počul, ako ho niekto volá po mene. Predpokladal, že ho volá Éli, a preto sa ponáhľal za kňazom, aby zistil, ako mu môže poslúžiť. Nebol to však Éli, kto ho volal. Samuel počul ten hlas trikrát – a trikrát sa ponáhľal za Élim. Keď Samuel počul svoje meno po štvrtýkrát, jednoducho a pokorne povedal: „Hovor, lebo Tvoj služobník počúva.“ (1Sam 3:10) Prečo Boh použil Samuela takým mocným spôsobom? Pravdepodobne preto, že bol k dispozícii – nielen počas dňa, ale aj uprostred noci, uprostred hlbokého spánku. Bol pripravený slúžiť zakaždým, keď ho Boh zavolal. Aj dnešní veriaci sa môžu od Samuela veľa naučiť. Mali by sme byť vždy k dispozícii, aby nás Boh mohol použiť. Naša modlitba by mohla znieť: „Pane, použi ma kedykoľvek, kdekoľvek a na akýkoľvek účel – či už mám voľno, alebo nie. „Možno budem práve surfovať, hrať golf alebo jazdiť na snowboarde, ale chcem, aby si ma povolal. Som pripravený zastupovať Ťa. Prosím, zavolaj ma.“ Každý kresťan by mal byť pripravený zopakovať slová Samuela: „Hovor, tvoj služobník počúva.“ Boh nehľadá až tak schopnosti, ako skôr ochotu byť k dispozícii. Možno si myslíš: „Boh používa len naozaj talentovaných ľudí. Mňa nikdy nepoužije. Nemám mu čo ponúknuť.“ Boh však hľadá človeka, ktorý bude jednoducho k dispozícii a dovolí Mu pôsobiť svojou silou skrze neho. Boh nehľadá silných ľudí. Hľadá slabých ľudí, prostredníctvom ktorých môže ukázať svoju silu. To znamená, že každý človek môže byť Bohom použitý. Znamená to, že Boh môže použiť aj teba. Nikto nevie, akým spôsobom ho Boh použije. Existujú však spôsoby, ako sa Mu stať dostupným. Jedným z nich je byť čo najčastejšie na správnom mieste v správnom čase. Nemôžeš zdieľať svoju vieru s ostatnými, ak s nimi netráviš čas alebo s nimi neprichádzaš do kontaktu. Ďalším spôsobom je zostať citlivý na príležitosti, ktoré ti Boh posiela do cesty. Si Bohu k dispozícii? Ak nie, prečo Mu nedáš vedieť, že túžiš po tom, aby ťa použil? Ak nás Samuelov príbeh niečo učí, tak to, že Boh môže zavolať ešte pred koncom noci. Otázka na zamyslenie: Ako sa môžeš pripraviť na chvíľu, keď ťa Boží plán postaví na správne miesto v správnom čase? Greg Laurie

„od Ježiša Krista, verného svedka…“ Zjavenie Jána 1:5 Mnohé slová nestoja za nič. Môžu sa zdať správne, ale v skúške neobstoja. Nie je v nich žiadna sila. S Ježišovými slovami to tak nie je. Sú dosvedčené krvou. Ježiš nekričal ani verejne nevykrikoval. Nebolo treba. Hovoril ticho a úprimne a Jeho slová zachraňujú generáciu za generáciou. Ak si znovuzrodený skrze Božie živé, večné slovo, tak si to zažil sám na sebe. Keď ti žiadny iný hlas nedokázal pomôcť, začul si hlas dobrého Pastiera. Stala sa úžasná vec: Boh ťa zdvihol z bahna a blata a nohy ti postavil na skalu. Od toho dňa už zaznelo mnoho hlasov. Žiješ vo svete, kde sa nedá vyhnúť tomu, aby si počul ten či onen hlas. Možno ťa niekedy zviedli z cesty. Vstúpil si na cestu, po ktorej si nemal kráčať, a musel si za to draho zaplatiť. Ježiš však nestíšil svoj hlas. Zavolal ťa späť. Spoľahlivé Slovo, ktoré nikdy nestráca svoju zachraňujúcu moc, ťa znovu uchopilo. Keď ťa iní ľudia sklamú svojimi slovami, vždy je tu niečo, k čomu sa môžeš vrátiť. Je to Slovo verného svedka. Uprostred skúšok a tmy sa môže zdať, že Ježišovo slovo nepreniká dovnútra. Ale to trvá iba určitý čas. V Božej hodine závoj padá a ty si s údivom uvedomuješ, že stojíš na večnom pevnom základe Božieho slova. Vtedy sa môžeš tešiť, že Ježiš je verný svedok. Jeho slovo je neotrasiteľná skala uprostred búrlivého mora časov. Nastáva pre teba deň, kedy Ježišove slová budú vystavené skúške. Je to deň súdu. Ak sa v ten deň ukážu ako pravdivé, si zachránený. Ak nie sú hodnoverné, si stratený. Ty však nemusíš mať pochybnosti. Ak sa pevne držíš Ježiša, si zachránený. Jeho slová stoja pevne v nebesiach. Sú dosvedčené krvou, ktorá tam platí. Hans Erik Nissen

Viera má dôsledky. Biblia je iná ako ostatné knihy. Môžeš si prečítať kuchársku knihu, ale to ešte neznamená, že musíš uvariť jedlo. Môžeš si listovať v katalógu dovoleniek, bez toho, aby si navštívil miesta na obrázkoch. Božie slovo je však úplne iné. Lebo ak je niekto poslucháčom slova, a nie činiteľom, podobá sa mužovi, ktorý si v zrkadle pozerá svoju prirodzenú tvár; videl sa totiž, ale odišiel a ihneď zabudol, aký je. ( Jk 1,23-24) Určite sa ti už stalo, že si išiel popri zrkadle a zrazu si si na tvári zbadal špinu. Vtedy nejdeš jednoducho ďalej, ale zájdeš do kúpeľne a umyješ si tvár. Keď však Božie slovo odhaľuje chyby v našom živote, nie vždy to prinesie konkrétny dôsledok. Možno v modlitbe prosíme Boha o odpustenie, ale potešujeme sa tým, že sme hriešnici a žijeme ako predtým. Veríme svedectvu Písma o Kristovi, že zomrel za naše hriechy, ale už tak nahlas nehovoríme o tom, že Pán nás oslobodil z moci hriechu. Keď si podčiarkujeme verše v Biblii, nie mnohí si podčiarknu slová: Lebo Boh nás nepovolal k nečistote, ale v posvätení. (1Tes 4,7) Alebo: … s bázňou a s chvením konajte svoje spasenie. (F 2,12) Voči Božiemu slovu a voči hriechu máme úplne iný postoj než k ostatným veciam v živote. Keď ideme na hostinu a zistíme, že máme na oblečení fľak, tak sa prezlečieme alebo očistíme. Nejdeme v špinavých šatách a neospravedlňujeme sami seba tým, že veď každý má určite niekde na sebe niekedy špinu. Nie, niečo spravíme. Často vnímame len to, čo je vidno. Keby sme verili Božiemu slovu, zamestnávali by sme sa viac vlastným vnútrom a nezabúdali na to, čo sme v zrkadle videli. Keby sme sa tak často pozerali do zrkadla Božieho slova, ako sa pozeráme do bežného zrkadla, malo by to obrovské dôsledky na náš život. Jakub používa obraz zrkadla, keď hovorí o Božom slove. Neponáhľaj sa, keď sa do zrkadla pozeráš a dovoľ, aby to, čo vidíš, prinieslo praktické dôsledky do tvojho života. Lebo keď rastieme v poznaní bez toho, aby sme konali v súlade s tým, čo vieme, naše poznanie vedie k ospalému svedomiu a ľahostajnosti voči Bohu. Ľudia, ktorí neradi počúvajú, že sú hriešni, rýchlo takéto odseky v Biblii preskakujú. O Jakubovom liste rozprávajú s pohŕdaním a hovoria, že List Rímskym je ten pravý pokrm. Zreteľne chcem povedať, že ak o niektorom odseku Biblie rozprávaš s opovrhnutím, mal by si mať jasno v tom, že rozprávaš o Božom slove. Máš na to právo len preto, lebo svetlo Božieho slova osvecuje niečo v tvojom živote a tebe sa to nepáči? Medzi Pavlom a Jakubom je absolútna harmónia. Potrebujeme celé svedectvo Písma tak, ako je zaznamenané. Božie svedectvo Starej a Novej zmluvy odhaľuje pravdu o Bohu a o nás samých. Boh ti dal svoje Slovo a je tvojou zodpovednosťou dovoliť Slovu, aby v tebe konalo tak, že prinesie ovocie. Boh prehovoril a očakáva odpoveď. Odpoveď musí byť niečo viac, ako len slová. Ak nebudeš konať podľa Slova, si za to zodpovedný pred Bohom. Ak niekto hovorí niečo iné, klame. A ak si uveril skrze evanjelium a si zrodený z Ducha, Pán ti hovorí: „Prebuď sa! Aby si rástol! Opustil si prvú lásku!“ Boh používa svoje Slovo, aby poukázal na seba, aby nás pozval späť do svojej blízkosti, aby sme kráčali vo svetle. K radosti, pokoju, obnove, posväteniu a rastu. Lebo ak je niekto poslucháčom slova, a nie činiteľom, podobá sa mužovi, ktorý si v zrkadle pozerá svoju prirodzenú tvár; videl sa totiž, ale odišiel a ihneď zabudol, aký je. Každý deň sa pozri do zrkadla Božieho slova. Dovoľ obrazu, ktorý vidíš, priniesť ovocie do svojho života. Pozri sa a nezabudni ako vyzeráš. Neutekaj pred bolesťou tak, že sa do zrkadla nepozrieš. Pravda, ktorej sa vyhýbaš, ťa aj tak raz v živote doženie. Falošná nádej je ľahká, ale netrvá dlho a stojí viac, než sa zdá. Kradne totiž život. Nepozri sa len tak letmo na svoj obraz v Božom slove raz začas, ale pozeraj sa každý deň. Konaj ako Slovo hovorí. Pán hovorí, že budeš blahoslavený vo svojom konaní! Curt Westman

„… a jako tvoje dni, tak i tvoja sila.“ (5M 33:25) Bájka hovorí: Nový budík stál u hodinára na polici spolu so staršími hodinami, ktoré hlasite odtikávali sekundy. „No,“ povedali jedny novému budíku: „Ľutujeme ťa. Teraz statočne tikáš, ale poriadne sa unavíš, kým odtikáš tridsaťjedenmiliónov tikov.“ „Tridsaťjedenmiliónov tikov?“ zvolal zdesený budík. „To nikdy nedokážem,“ a hneď od ľaku zastal. „Ach, ty hlúpy,“ povedali druhé hodiny, „načo počúvaš také reči? Ty len pekne sprav tik za sekundu, to nič nie je a za druhú sekundu zase tik a tak ďalej.“ „A či je to všetko?“ zvolal povzbudený budík. „To je ľahké.“ A hneď zase začal statočne tikať a každú sekundu spravil tik. Do konca roka spravil tridsaťjedenmiliónov tikov, ani nevedel ako. Tak aj ty dnes konaj svoju povinnosť každú chvíľu, každú minútu a ostatné prenechaj Pánovi. Až po smrť, ó Jezu, chceme byť Tvoji; až po smrť za Tebou vždy chceme ísť! Až po smrť zotrvať v zmužilom boji, až po smrť a potom do slávy prísť! PS 186, 1 MUDr. Viera Roháčková

„… dal zvestovať pokoj skrze Ježiša Krista − a On je Pánom všetkých“ (Sk 10:36) Nebolo by úžasné, keby sme mohli nájsť dokonalý a spoľahlivý liek na problémy ľudstva? Povedzme, že by sme mohli všetkých ľudí zasiahnuť tak, aby boli naplnení láskou a nie nenávisťou, spokojnosťou a nie chamtivosťou. Predstavme si tiež, že by sme vedeli vyliečiť minulé chyby, zlyhania a hriechy ľudí. Alebo by sa zázračne urovnala celá minulosť, všetko pokrivené by sa narovnalo a roztrhané zacelilo. Ale pozor – tá najúžasnejšia správa na celom svete je fakt, že liek existuje! Bol nám poskytnutý! Hriech, zmätok a sklamanie zo života môžeme vymeniť za spravodlivosť, radosť, spokojnosť a šťastie. Môžeme zažívať pokoj, ktorý nie je závislý od vonkajších okolností. Modlitba dňa Pane Ježišu, daj, aby som v úplnej závislosti na Tebe vedel odovzdávať Tvoje posolstvo lásky a pokoja tým, ktorých stretávam. Billy Graham

„Ja som dobrý pastier: poznám svoje a mňa poznajú moje.“ Evanjelium podľa Jána 10:14 Ak si znovuzrodený, nič ti nie je také vzácne ako poznať Ježiša. Nejde o povrchnú známosť; tá nikoho nezachráni. Nie, túžiš po poznaní srdcom. Keď otvoríš Bibliu, tak skrze modlitbu môže tvoje srdce nájsť odpočinutie v tvojom Zástupcovi a Vykupiteľovi. Ak prídeš do kostola, aby si počúval Božie slovo, túžiš počuť Slovo o kríži. Cítiš to tak, lebo tvoje srdce zakúsilo Božiu milosť. Nedokážeš pochopiť, ako iných môže zamestnávať niečo iné ako kríž, pretože Ježišova krv je pre teba všetkým. Jeho dielo na Golgote znamená spásu, preto si hladný po počúvaní evanjelia. Zažil si, že to je jediné, čo ti môže priniesť pokoj. Keď máš Ježiša pred očami, máš istotu, že si Božie dieťa. Poznáš Ježiša? Áno, máš to jediné poznanie, ktoré je z Božieho hľadiska správne. Poznáš Ježiša. Preto aj Ježiš pozná teba. Keď sa na teba pozrie, vidí biedne srdce hriešnika, ktoré priľnulo k dielu spasenia z milosti. Ježiš v tebe stretáva seba. Stretáva vlastnú krv, ktorá spôsobila očistenie tvojho srdca, a to, že si biely ako sneh. Nemal by ťa teda Ježiš poznať? Musí poznať seba samého, či nie? Celý život sa Ho musíš držať. On je jediný, ktorého sa majú tvoje ruky chytiť a držať. Jeho meno je zapísané v tvojom srdci. Ježiš pozná tých, ktorí sú vykúpení Jeho krvou. Akú istotu ti to dáva pri výhľade na deň, v ktorom sa už viac nebudeš mať čoho chytiť. Ježiš ťa vtedy nepustí. Vyloží si ťa na ramená a ponesie ťa celou cestou domov. Už predtým si tam bol, keď Ježiš vyniesol všetky tvoje hriechy na drevo kríža. Teraz si tam znovu, ale tentoraz si čistý, úplne čistý. Ježiš ťa zachránil. Pozná ťa ako svojho. Vtedy všetko ostatné môže zaniknúť, ale ty máš život, lebo Ježiš ťa pozná ako svoje dieťa. Hans Erik Nissen

„Ale oboje ma tiahne: Mám žiadosť zomrieť a byť s Kristom, lebo to by bolo o mnoho lepšie…“ (F 1:23) Veriaca pani ležala na smrteľnej posteli. Brat, ktorý býval ďaleko, sa lúčil s ňou s tým, že sa už možno neuvidia v zemi živých. Povedala: „Brat, dúfam, že sa stretneme v zemi živých. Teraz sme v zemi zomierajúcich.“ Tešíš sa na zem živých? Tešíš sa na svojho Vykupiteľa? Už len málo krokov k cieľu; smelo vpred; hľa, tu už On! Ešte jednu bitku vyhrať a zavzneje harfy tón. Ešte krátku chvíľu potrp, bolesť svoje dokoná! Neďaleko od Golgoty žiaria veže Siona! PS 67, 1 MUDr. Viera Roháčková

„Hospodin riekol Mojžišovi: Čo voláš ku mne? Povedz Izraelcom, aby sa pohli. Ty však zdvihni svoju palicu, vystri ruku nad more a rozdeľ ho, aby Izraelci mohli prejsť stredom mora po suchu.“ Druhá kniha Mojžišova 14:15–16 Kniha Kazateľ v tretej kapitole opisuje rôzne životné obdobia: „Je čas narodiť sa i čas umierať, čas sadiť i čas vytŕhať zasadené; čas zabíjať i čas uzdravovať; čas búrať i čas stavať; čas plakať i čas smiať sa; čas horekovať i čas radovať sa “ (verše 2–4), aby sme spomenuli len niektoré. V Druhej knihe Mojžišovej 14:15–16 nachádzame ešte ďalšie dve: čas čakať a čas pohnúť sa. Keď sa Izraelci ocitli medzi faraónovou armádou a Červeným morom, zdá sa, že Mojžiš nesprávne vyhodnotil situáciu. Myslel si, že je čas čakať. Naďalej volal k Pánovi. Boh mu však ukázal, že nastal čas pohnúť sa. „Hospodin riekol Mojžišovi: Čo voláš ku mne? Povedz Izraelcom, aby sa pohli. Ty však zdvihni svoju palicu, vystri ruku nad more a rozdeľ ho, aby Izraelci mohli prejsť stredom mora po suchu.“ (2M 14:15–16) Vedieť, kedy čakať a kedy sa pohnúť, je jedným z kľúčových aspektov učeníctva. Čakanie je nevyhnutné. Zahŕňa modlitbu. A apoštol Pavol napísal: „neprestajne sa modlite!“ (1Tes 5:17). Nastane však chvíľa, keď sa už nebudeme potrebovať za niečo ďalej modliť. Príde čas konať – konať tak, ako chce Boh. Predstavme si napríklad manželský pár, ktorý prežíva problémy. Manžel sa modlí, aby sa zmenila jeho žena. Možno by však mal zmeniť svoju modlitbu. Možno by mal povedať: „Pane, pomôž mi byť takým zbožným človekom, akým chceš, aby som bol. Pomôž mi plniť svoju úlohu.“ Samozrejme, aj jeho žena by sa mala modliť za to isté. Možno ti niekto ublížil alebo ťa urazil. Možno ťa zranil či ponížil. Chceš mu odpustiť. Modlil si sa za to. Teraz je čas urobiť ten krok. Nezáleží na tom, či to tak cítiš. Jednoducho to urob. Emócie pravdepodobne prídu až po kroku poslušnosti. Možno sa modlíš za spásu priateľa alebo blízkeho človeka. Modlíš sa za nich už celé roky. Podelil si sa však s nimi o evanjelium? Možno práve teraz nastal ich čas prísť ku Kristovi. Modli sa ďalej, ale urob aj svoju časť. Boh akoby Mojžišovi hovoril: „Prestaň ku mne volať. Prestaň sa za to modliť. Pohni sa. Zázrak sa blíži.“ Keď ťa vedie Pán, urob svoj krok. Je čas na modlitbu a je čas na konanie. Otázka na zamyslenie: Ako by vyzeral „tvoj krok“ v tvojom živote práve teraz? Greg Laurie

„Ježiš pristúpil k nim a povedal im: Daná je mi všetka moc na nebi a na zemi. Choďte teda, čiňte mi učeníkmi všetky národy, krstiac ich v meno Otca i Syna i Ducha Svätého a učiac ich zachovávajte všetko, čokoľvek som vám prikázal. Ajhľa, ja som s vami po všetky dni, až do konca sveta.“ Evanjelium podľa Matúša 28:18 — 20 Daná je mi všetka moc. Tak znie Ježišovo kráľovské vyhlásenie. Existujú aj iní, ktorí majú moc, ale nemajú všetku moc. Preto nemôžu prekročiť hranice toho, čo im Ježiš dovolí. Môže dovoliť, aby zašli ďaleko a dovoliť aj zneužitie moci na výchovu svojich detí, aby pokľakli a pokorili sa. Ale Ježiš zostáva všemohúci a skloní sa pred Ním každé koleno na nebi, na zemi aj pod zemou. „Choďte teda, čiňte mi učeníkmi všetky národy.“ To je Ježišov kráľovský rozkaz. Vždy vyzeral ako beznádejne veľká úloha. Prvýkrát ju dostala malá skupinka jedenástich učeníkov. Tento príkaz počuli ľudia v najrôznejších situáciách. Tisícky ľudí ho počuli a poslúchli. Vydal ho zároveň Boh aj človek, pretože Ježiš je Boh. A my s Ním nediskutujeme. Musíme Ho poslúchať. Zahraničná misia je súčasťou života každého kresťana. Pre nás všetkých platí Ježišov príkaz. Zúčastňujeme sa na tom rôznymi spôsobmi, ale všetci sme k tomu povolaní. Spievame: „Mám nádherného Spasiteľa, všetci, všetci Ho musia uzrieť!“ A myslíme to vážne. Mladí zápasia s týmto povolaním. Rodičia hovoria s Bohom o povolaní svojich detí. Zápasíme spolu s tými, ktorí bojujú v bojových líniách Božieho kráľovstva. S údivom sledujeme, ako Božie kráľovstvo postupuje. S vďačnosťou rozmýšľame o tých, ktorí poslúchli a priniesli evanjelium nám. Dnes nasledujeme ich šľapaje. Nie vždy je to ľahké, no vieme, že tí, čo rozsievajú s plačom, žať budú s plesaním. A vtedy zisťujeme, že Ježišov kráľovský sľub platí. Ježiš je s nami po všetky dni a za každých okolností. Skrze našu službu sme k Nemu stále viac pripútaní. A On nás neopustí. Kráča popri nás, a práve Ježiš v nás spôsobuje, že naše dielo má úspech na Jeho slávu. Neexistuje hlbšia radosť, ako vedieť, že Ježiš za svoje utrpenie dostane plnú odmenu. Hans Erik Nissen

Buďte však činiteľmi slova, a nielen poslucháčmi, ktorí oklamávajú sami seba. ( Jk 1,22) Jakubov list mnohí skutočne nepochopili. Jakubov list je podobne dôležitý ako Pavlov list do Ríma. Ak niekto len počúva a nepraktizuje čo vie, klame, keď hovorí, že verí svedectvu Božieho slova. Je len poslucháčom, ktorý pritakáva, súhlasí so svedectvom Písma, ale aj tak klame seba. Vo švédčine a iných jazykoch je veľa prekladov a diskutuje sa o mnohých veciach, ale o jednom preklade sa diskutuje príliš málo. O tvojom preklade. Počuj, čo Pavol píše do Korintu: „Vy ste naším listom, vpísaným nám do srdca, ktorý poznajú a čítajú všetci ľudia. Veď je zjavné, že ste listom Kristovým, ktorý sme my písali svojou službou a napísali nie černidlom, ale Duchom Boha živého, nie na kamenné dosky, ale na mäsité dosky sŕdc.“ (2Kor 3,2-3) Dúfam, že si činiteľ slova. Si možno jediným prekladom, ktorý tvoj sused alebo kolega v práci číta. Som naplno presvedčený, že len Božie slovo samo môže znovuzrodiť človeka k novému životu. Otázkou ale je, či žijeme život, ktorý ukazuje na Slovo, alebo život, ktorý Božie slovo zahmlieva. Odzrkadľuje spôsob, akým žijeme, Božie hodnoty? Ak niekto kríva a nežije v atmosfére viery, môže buď počúvnuť Ježišove slová o tom, aby činil pokánie, alebo sa skrývať a obviňovať Jakuba zo zákonníctva. Ale to nie je pravda. Nie je zákonnícke povedať, že viera musí prinášať ovocie. Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho. ( J 3,16) „Pokánie čiňte a verte v evanjelium,“ hovorí Ježiš. Je to Božie nariadenie, nie pozvanie. Ovocím pokánia, toho, že sa obrátiš na Ježiša, je večný život. Nový život označuje to, že ten, kto verí, aj koná, ako Ježiš hovorí. „Ak ma milujete, zachovávajte moje prikázanie.“ ( J 14,15) Buďte však činiteľmi slova, a nielen poslucháčmi, ktorí oklamávajú sami seba. ( Jak 1,22) Niekedy sa správame ako cyklista, ktorý išiel do Vrútok. Po tom, čo prešiel cez Martin, uvidel značku, na ktorej stálo Vrútky, a tak mal istotu, lebo bol na správnej ceste. Na značke bola šípka doľava, ale on šiel aj tak rovno. Tešil sa, že vidí značku. Urobil aj niekoľko fotiek tejto značky. Dokonca vedel koľko kilometrov sú Vrútky od značky vzdialené. Zabudol ale na jednu vec. Zabudol sa podľa tejto značky riadiť v praxi. Nikto nemal rád tú značku ako tento muž. Často o nej rozprával a všetkým, čo cestovali, hovoril, aká je dôležitá. Nepochopil však, že nestačí len to, že značka ukazuje správny smer, ale treba sa podľa nej aj riadiť. Cyklista do Vrútok nikdy nedorazil. Myslel si, že dôveruje značkám, ale klamal sám seba. Viera, ktorá nevedie ku skutkom, nie je vierou. Sú to len vedomosti. Samotné vedomosti nás nedovedú do cieľa. Buďte však činiteľmi slova, a nielen poslucháčmi, ktorí oklamávajú sami seba. ( Jk 1,22) Verím, že Božie slovo hovorí pravdu? Verím, že má čo povedať o tom, ako budem žiť? Čo v Písme čítam a čo počúvam na kázňach, aké dôsledky to do môjho života prináša? Rozmýšľaj nad tým najbližšie, keď budeš čítať Bibliu. Curt Westman

„A teraz, čo očakávať, Pane? K Tebe sa nesie moja nádej.“ (Ž 39:8) More udieralo na skaly veľkými, mohutnými vlnami. Blesky osvecovali oblohu, hromy burácali, fúkal silný vietor. Malý vtáčik však tuho spal uprostred trhliny v skalách s hlavou schovanou pohodlne pod svojim krídlom. Toto je pokoj − vedieť spať v búrke! V Kristovi môžeme žiť uvoľnení a v pokoji napriek nástrahám, zmätku a spletitosti života. I keď zúri búrka, naše srdcia môžu byť pokojné. Napriek okolnostiam nakoniec nachádzame pokoj. Modlitba dňa Ďakujem, drahý Pane, za nádej, ktorú mám v tvojej pretrvávajúcej láske, ktorá ma obklopuje. Billy Graham

„… slovo vyšlo z úst spravedlivosti, ktoré sa nevráti zpäť.“ (Iz 45:23) Luther napísal úvahu o Liste Galatským. Úvaha sa dostala do rúk Johna Bunyana, ktorý sa obrátil a napísal Cestu kresťana. Táto kniha bola preložená do viac než sto jazykov. Ranený francúzsky vojak siahol po traktáte pri posteli, čítal ho a obrátil sa. Jeho pomník ako stojí s Bibliou v ruke je v Paríži. Admirál Coligny bol vedúci reformácie vo Francúzsku. Jeho traktát čítala aj jeho ošetrovateľka, milosrdná sestra. Tá ho kajúcne odovzdala svojej abatiši, ktorá sa tiež obrátila a utiekla z Francúzska. Stretla mladého Holanďana a stala sa jeho ženou. Vplyv, ktorý mala na tohto muža, sa odrazil v celej Európe, lebo to bol Viliam Oranský, ktorý sa stal bojovníkom za oslobodenie protestantov v Holandsku. Tlačené slovo má veľký vplyv. Podáš ho dnes niekomu pre záchranu jeho duše? Hospodine, nie je treba Tebe vojska veľkého, keď Ty slabým chceš pomáhať mocou Ducha Svojeho. PS 64, 2 MUDr. Viera Roháčková