Zamyslenia EVS

„A zaradovali sa učeníci, keď videli Pána.“ Evanjelium podľa Jána 20:20 Radosť je jedným z ovocia Ducha Svätého, no je to iná radosť, než sme poznali ešte predtým, ako sme sa stali veriacimi. Nezmizne ani počas ťažkostí, utrpenia a zármutku. Aj uprostred zúfalstva má kresťan hlbokú a tichú radosť. Táto radosť je úzko spojená s vierou v Ježiša. Keď sa oči srdca obrátia k Nemu, radosť je nádherná. No keď sa hriešne veci zmocňujú ľudskej mysle, kresťanská radosť je zatlačená do úzadia. Po ukrižovaní Ježiša žili učeníci v obrovskom napätí. Nemohli vedieť, ako sa k nim zachovajú Ježišovi nepriatelia. Zamkli sa preto zo strachu pred svojimi krajanmi. Zdá sa, že ani Ježišov príchod to veľmi nezmenil. Ich bezpečnosť bola stále neistá. Napriek tomu sa všetko zmenilo. Videli Ho, preto sa radovali. Stretnutie so živým Spasiteľom zmenilo predmet ich rozhovoru. Predtým rozprávali o temnej, hrozivej budúcnosti; teraz si museli navzájom opakovať, že Ježiš žije. Nadchádzajúcim dňom a ťažkostiam mali čeliť po boku živého Spasiteľa! Samozrejme, mali prejsť utrpením, ale Ježiš mal byť s nimi v každej situácii. Ako len potrebujeme otvoriť oči a dívať sa na nášho vzkrieseného Pána a Spasiteľa! Neustály pohľad na bezmocnosť ľudí okolo nás i našu vlastnú nás vedie len k rastúcej beznádeji. Avšak ak viera v Ježiša dostane možnosť rásť, čelíme budúcnosti s dôverou, pretože Boh je s nami. Veľa kresťanov si myslí, že pochopili evanjelium Ježiša Krista. Pochopili, že Ježiš na tretí deň vstal z hrobu, ale neuvedomili si, že veľkonočné ráno musí zasiahnuť ich srdce. Keď sa to stane, vyjde ich slnko a srdce prekypuje radosťou. Nevieme, čo prinesie budúcnosť. Vieme však to najdôležitejšie. Nesmieme kráčať v ústrety nadchádzajúcim dňom sami. Musíme do nich vstúpiť s Ježišom. Ak máme čeliť veľkým ťažkostiam, stále si môžeme byť istí, že nikdy nebudú také, aby Ježiš nedokázal prejsť cez všetky ich zavreté dvere. Hans Erik Nissen

„… Ak sa niekto nenarodí znova, nemôže uzrieť kráľovstvo Božie.“ (J 3:3) Človek je zachránený dokonaným dielom Krista na kríži, a nie svojimi pocitmi a náboženským nadšením. Môžete sa spýtať: „Ale čo pocity? Nemajú pri viere v spasenie žiadne miesto?“ Iste, takáto  viera poskytuje miesto aj pocitom. No nie pocity nás zachraňujú. Akékoľvek vznešené pocity sú  výsledkom spasiteľnej viery, ale samotné nikdy nemôžu zachrániť. Láska je pocit. Takisto aj radosť a vnútorný pokoj. Aj láska k ľuďom je pocit. Záujem o stratených tiež. Tieto pocity neznamenajú obrátenie. Skúsenosť, ktorú máme hľadať a očakávať je skúsenosť viery v Krista. Modlitba dňa Pane, ďakujem Ti za dar vykúpenia, ktorý sa na rozdiel od mojich pocitov nemení. Billy Graham

„Lebo naše občianstvo je v nebesiach, odkiaľ i Spasiteľa očakávame. Pána Ježiša Krista.“ (F 3:20) Sir Isaac Newton, jeden z najväčších vedcov, ktorí kedy žili, vydal svedectvo: „Môžem sa posadiť k teleskopu a dívať sa na milióny míľ do priestoru, ale môžem aj nechať teleskop a vojsť do svojej izby, zamknúť za sebou, ísť na kolená v úprimnej modlitbe a potom vidím viac neba a dostanem sa bližšie k Bohu než cez teleskop a všetky vedecké pomôcky.“ Budeš dnes prichádzať k svojmu Bohu na kolenách v pokornej modlitbe ako nebeský občan? Ó, ten, kto hľadá, istotne nájde, ten, ktorý prosí, aj dostane, Boh vraví sám, že v nebies stan, kto s vierou klope, dokorán otvorí jemu Ježiš, Pán. PS 141, 3 MUDr. Viera Roháčková

„Alebo či neviete, že vaše telo je chrámom Ducha Svätého, ktorý je vo vás, ktorého máte od Boha, a že nie ste sami svoji? Veď veľmi draho ste boli kúpení! Oslávte teda Boha svojím telom i svojím duchom, čo oboje náleží Bohu.“ Prvý list Korintským 6:19–20 Občas mám pocit, že moja GPS navigácia má vlastnú hlavu. Jazdím po diaľnici a smerujem na miesto, kde som ešte nikdy nebol, keď mi zrazu povie, aby som na najbližšom zjazde odbočil doprava. Nedáva to zmysel, ale odbočím doprava. Potom mi povie, aby som odbočil doľava, tak odbočím doľava. A napokon ma zavedie späť na diaľnicu. O čo vlastne išlo? Vôbec to nedáva zmysel. Pán dal Izraelcom úžasný navigačný systém: oheň v noci a oblak cez deň. Bolo to veľmi jednoduché. Keď sa oblak pohol, pohli sa aj oni. Keď sa oblak zastavil, zastavili sa aj oni. V noci, keď sa pohol oheň, pohli sa aj oni. Keď sa oheň zastavil, zastavili sa aj oni. Možno máme pokušenie pomyslieť si: „Kiež by som mal také jasné vedenie, pretože často neviem, čo mám robiť alebo kam mám ísť.“ Ale ako veriaci v rámci Novej zmluvy máme niečo lepšie než oblak alebo oheň. Máme samotného Krista, ktorý žije v našich srdciach. Každý z nás, kto verí v Ježiša Krista, má v sebe Boha. Nepotrebujeme oheň na oblohe. Máme vo svojom živote oheň Ducha Svätého, ktorý nám dáva silu robiť to, k čomu nás Boh povolal. Ako veriaci nie sme pánmi svojho osudu. Nemáme úplnú kontrolu nad svojou duchovnou cestou. Apoštol Pavol napísal: „Alebo či neviete, že vaše telo je chrámom Ducha Svätého, ktorý je vo vás, ktorého máte od Boha, a že nie ste sami svoji? Veď veľmi draho ste boli kúpení! Oslávte teda Boha svojím telom i svojím duchom, čo oboje náleží Bohu.“ (1K 6:19–20) Pán nás povedie cestou, ktorou chce, aby sme išli. Niekedy nám Jeho vôľa nebude dávať zmysel. Niekedy sa môže zdať, akoby sa Boh snažil zničiť všetku našu radosť. Časom si však uvedomíme, že Boh od začiatku vedel, čo robí. Na rozdiel od GPS navigácie si v tomto živote nemôžeme jednoducho zadať cieľové súradnice. Je to preto, že nemáme tušenie, kam nás Boh povedie. Nezastaví nás to však v plánovaní. Môžeme sa pokúšať určiť miesto, kde by sme chceli skončiť alebo kde plánujeme skončiť. Ako však hovorí staré židovské príslovie: „Človek plánuje a Boh sa smeje.“ Príslovia 19:21 to vyjadrujú takto: „Je veľa myšlienok v srdci človeka, ale rada Hospodinova sa uskutoční.“ GPS navigácie nemajú vždy pravdu, ale Boh áno. Božia cesta je vždy tá správna. Otázka na zamyslenie: Ako môžeš dôverovať Božej ceste, aj keď ti nedáva zmysel? Greg Laurie

„… ktorý sám jediný činí veľké divy, lebo jeho milosť trvá na veky…“ (Ž 136:4) George Müller očakával vo všetkom na svojho Boha a pre svoje siroty neprosil nič od ľudí. Jedného rána mu hlásili, že nieto ani haliera na mlieko a chlieb. Müller kázal, aby prestreli ako zvyčajne a tristo detí si posadalo k stolu. Potom im rozprával, že nemajú peniaze a dodal: „Deti, ďakujme nebeskému Otcovi, že nám nejakým spôsobom pomôže.“ Vrúcne ďakoval. Medzitým zvonilo. Mliekar stál bezradný v bráne, zlomila sa mu os na vozíku a povedal: „Nemohol by som zložiť u vás mlieko? Nič nechcem zaň. Veľmi by mi to pomohlo.“ Müller ďakoval Bohu znova. Tu zase zvonilo. V bráne stál pekár. Povedal: „Pán Müller, neviem, čo je so mnou, nemohol som spať, stále mi chodilo po rozume: ,Vstaň, upeč chlieb pre siroty.' Vstal som, zobudil som tovariša a celú noc sme piekli. Teraz som ho doniesol.“ Pán dnes nezabudne ani na teba. Len Ho pros a ďakuj Mu. Ako ponocný skorého rána, vyzerám Teba, svojho Pána, Bože, Bože môj! PS 73, 2 MUDr. Viera Roháčková

„A naša nádej pre vás je pevná, lebo vieme, že ako máte účasť v utrpeniach, tak aj v potešení.“ 2K 1:7 Otázka: „Prečo musia trpieť spravodliví?“ je stará ako svet. Je len jedno miesto, kde môžeme nájsť odpoveď, a to je Biblia. Nemusíš dlho študovať Písmo, aby si sa dozvedel, prečo hriešnici čelia nepriaznivým zmenám a útrapám. Sú oddelení od Boha. Ich zármutok je výsledkom ich hriechov. Ale prečo trpia kresťania? Písmo učí, že mnohí kresťania trpia preto, aby mali spoločenstvo s inými, ktorí sú v trápení. Iba tí, ktorí poznajú zármutok a utrpenie, môžu mať spoločenstvo s tými, ktorí sú v trápení. Božie Slovo tiež učí, že kresťania trpia, aby oslávili Boha svojím životom. Biblia ďalej učí, že kresťania trpia preto, aby ich Boh mohol učiť modliť sa. Kresťania tiež trpia preto, aby ich Boh mohol priviesť ku pokániu. Modlitba dňa Aká sladká je Tvoja útecha, Pane. Aké milujúce je Tvoje trestanie. Billy Graham

„Pane, keby si chcel, mohol by si ma očistiť.“ Evanjelium podľa Matúša 8:2 Hriešnik zažije veľa prehier, kým príde chvíľa, keď Ježišovi povie: Pane, keby si chcel, mohol by si ma očistiť. Najskôr sa snažíš hriech vysvetliť. Porovnávaš sa s inými a myslíš si, že nie si horší ako oni. Nech je ako chce, pred Božou tvárou nemôžeš hriech ospravedlniť. On ťa vidí skrz-naskrz. Pozná hlboké zákutia tvojho srdca. Nič nečisté, čo sa tam nachádza, nie je pred Ním skryté. Keď si to hriešnik uvedomí, začína bojovať, aby sa oslobodil od hriechu. Hriech sa ale nedá zmyť. Je ako malomocenstvo. Pochádza zvnútra, z najhlbšieho vnútra. Bez ohľadu na to, čo robíš, na koreň hriechu nedosiahneš. Vyráža z tvojho srdca — niekedy jedným spôsobom, inokedy iným. Preto skončíš ako stratený človek. Jedného dňa sa budeš musieť postaviť pred Hospodinovu tvár a otvorene povedať: Chcem byť kresťanom, ale nezvládam to. Nedokážem sám seba očistiť. Vidíš, že vyzeráš ako ten malomocný? Boj, túžby ani úsilie nepomáhajú. Existuje len Jeden, ktorý nás môže zachrániť, a tým je Ježiš. Pane, keby si chcel, mohol by si ma zachrániť! Zdá sa byť strašné, že to musím povedať, ale to nie je strašné. V skutočnosti je to pre teba len požehnanie. Keď si človek uvedomuje vlastnú biedu a úbohosť, pripravuje cestu pre Ježiša. Ježiša môžeš uchopiť len prázdnymi rukami. Pokiaľ na svojej ceste bojuješ tak, že sa zdokonaľuješ, nepočuješ Ježišov hlas. Keď si však bezmocný, dokážeš počuť Jeho požehnané slová: „Chcem, buď čistý!“ Tri obyčajné slová, no v nich je ukrytá celá plnosť spásy. Len si predstav, Ježiš to chce! Nielenže chce, On naťahuje k tebe ruku a dotýka sa ťa. Tak funguje záchrana. Ježiš prichádza k tebe. Dovoľuje, aby ťa prikryla a očistila Jeho krv. Budeš biely ako sneh. Vtedy ťa Boh vidí bez hriechu. Si Ježišova čistá a svätá nevesta. Hans Erik Nissen

Číňania majú veľa prísloví, ktoré obsahujú hlboké pravdy o živote. Jedno príslovie rozpráva o dvoch guliach, ktoré boli úplne rovnaké. Bol medzi nimi však podstatný rozdiel. Jedna bola čisto zo zlata, kým tá druhá mala na sebe zo zlata len tenkú vrstvu. Ležali na polici a neboli nijako chránené. Pozlátená guľa sa úzkostlivo bála a snažila sa udržať v pokoji, aby sa tá pekná vrstva zlata nezničila a neukázalo sa, čo je vo vnútri. Druhá guľa bola v pohode. Nebála sa pádov, nebála sa nárazov. Prvú guľu to tak znervózňovalo, že vykríkla: „Dávaj pozor a negúľaj sa tu kade-tade. Veď si ošúchaš zo seba tú krásu.“ „Akú krásu zo seba zošúcham?“ spýtala sa zlatá guľa prekvapene. Nezamestnávajme sa zovňajškom. Zamestnávajme sa viac vnútorným životom. Každodennou Ježišovou prítomnosťou. Tichom v živote. Životom v nasledovaní Krista. Hľadajme Boha a Jeho prítomnosť nie preto, čo nám môže dať, ale preto, kým On je. Ježiš im riekol: Moje učenie nie je moje, ale Toho, ktorý ma poslal. Keď niekto chce plniť Jeho vôľu, rozozná to učenie, či je z Boha, alebo či sám od seba hovorím. ( J 7,17) Pravé poznanie pochádza z poslušnosti. Všetko ostatné je len informácia. Keď začneme konať v súzvuku s Božím slovom, s tým, čomu rozumieme, začneme vidieť Jeho cestu. Vytvor si pevné zvyky ohľadne Božieho slova, ticha a modlitby. Čítaj slovo. Počúvaj, čo hovorí Biblia. Ži svoj život v súlade s tým, čo čítaš. Rob, čo Biblia hovorí, že je správne. Odvráť sa od všetkého, čo Biblia nazýva hriechom a neprávosťou. Nepodvádzaj a nerob kompromisy. Rob to čestne, bez výhovoriek, keď vidíš, že sa ti nedarí. Keď tak budeš konať, objavíš, kým skutočne v Božom svetle si. Zistíš, že nielen hrešíš, ale máš aj chuť k hriechu a nenávidíš dobro. Ježiš hovorí: „A v tom je súd, že svetlo prišlo na svet, ale ľudia väčšmi milovali tmu ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé.“ ( J 3,19) Zistíš, že si Boží nepriateľ. Zistíš, že Božie slovo hovorí pravdu, keď hovorí, že si stratený a potrebuješ spásu. Ak berieš Jeho slovo vážne, nemôžeš prísť k inému záveru. Ako teda byť spasený? Zrazu začínaš tušiť, čo Ježiš myslí, keď hovorí: „Keď niekto chce plniť Jeho vôľu, rozozná to učenie, či je z Boha, alebo či sám od seba hovorím.“ Keď Ježiš hovorí o Božej vôli, nemyslí tým na zákon. Podľa toho vieme, že sme Ho poznali, keď zachovávame Jeho prikázania.(1J 2,3) A toto je Jeho prikázanie: aby sme verili v meno Jeho Syna Ježiša Krista a milovali sa, ako nám prikázal. (1J 3,23) Konanie Božej vôle znamená veriť v Ježiša a utiekať sa k Nemu. Veriť Bohu, keď svedčí o svoje vôli spasiť človeka. Lebo to je vôľa môjho Otca, aby každý, kto vidí Syna a verí v Neho, mal večný život, a ja ho vzkriesim v posledný deň. ( J 6,40) S takýmto učením prichádza Ježiš. Takže keď skutočne chceš konať Jeho vôľu tak rozumej, či je Jeho učenie z Boha, alebo či sám od seba hovorí. Neuveriteľná výzva! Predstav si, že vezmeš Ježiša za slovo. On hovorí, že keď skutočne začneš konať Božiu vôľu nakoľko rozumieš, tak budeš vedieť, či to učenie je od Boha. Božie slovo ma stretlo a odhalilo, že mám zlato len na povrchu. Pán mi ale tiež ukázal, že ma neodhalil, aby ma odvrhol, ale aby ma nanovo postavil a zmenil. Aby som zabudol na svoju podomácky vyrobenú pozlátku a obrátil som sa k Nemu a aby som prijal zlato, ktoré mi On chce dať. On chce konať nové veci v mojom živote. Radím ti: „… kúp si odo mňa ohňom prepáleného zlata, aby si zbohatol, biele rúcho, aby si sa odel, aby sa neukazovala hanba tvojej nahoty…“ (Zj 3,18) Nevadí, či budem narážať, či sa oškriem. Nemám čo skrývať. Môj hriech je ukrytý v Ježišovej krvi a oblečenie spravodlivosti, ktoré som od Neho prijal, je úplne dokonalé. Som ospravedlnený Bohom! To je moja jediná identita: Curt Westman, hriešnik, ospravedlnený Bohom! Curt Westman

„Nech nikto tebou nepohŕda pre tvoju mladosť, ale buď vzorom veriacich…“  – 1Tim 4:12 Lord Chesterton raz povedal: „Verím v obrátenie na lôžku, ale nechcem sa naň spoliehať.“ Počas vážnej choroby myseľ človeka nepracuje normálne. S Bohom by sa mal človek zmieriť pri plnom zdraví. Čo sa však týka Pána: „Jeho ucho nie je nedoslýchavé, aby nepočul, ani Jeho ruka nie je prikrátka, že by nemohol zachrániť.“ Miluje nás rovnako v chorobe i v zdraví, keď žijeme, aj keď zomierame. Z vlastnej skúsenosti: nepoznal som príliš mnoho ľudí, ktorí na smrteľnom lôžku našli Krista. Keď prídeme ku Kristu v mladosti, je celý život spasený. Keď prídeme až v starobe, duša je zachránená a večný život zaistený, no premárnili sme príležitosť žiť život pre Krista. Modlitba dňa Pane Bože, polož mi na srdce evanjelizáciu mladých na začiatku dobrodružstva života – a starých ľudí, ktorí sa desia konca svojej cesty. Nech im vravím posolstvo Tvojej zachraňujúcej lásky. Billy Graham

„Blahoslavený je ten, komu je silný Bôh Jákobov na pomoc, jeho nádej na Hospodina, jeho Boha.“ (Ž 146:5) Chlapček sa viezol vo vlaku. Spolucestujúci sa ho pýtal: „Kam cestuješ?“ Odpovedal: „Idem s otcom.“ Nestaral sa o to, kam ide. Pre neho bolo hlavné, že ide s milovaným otcom. Koľko úzkosti by sme si ušetrili, keby aj nás ovládala myšlienka: „Idem so svojím nebeským Otcom,“ lebo sme Jeho deťmi pre vieru v Pána Ježiša. On aj teba vedie dnes tam, kde ťa chce mať. Buď Mu vďačný, keď si môžeš byť istý, že ide s tebou. Pane, ja Ti dôverujem, dôverujem každý deň; milosť Tvoja prežiaruje noc bolesti, žiaľu tieň. S kým Ty kráčaš, blažený je žitia jeho každý rok. Poď i so mnou; ja bez Teba nechcem spraviť ani krok. PS 206, 2 MUDr. Viera Roháčková

„Choďte teda, čiňte mi učeníkmi všetky národy, krstiac ich v meno Otca i Syna i Ducha Svätého a učiac ich zachovávať všetko, čokoľvek som vám prikázal. Ajhľa, ja som s vami po všetky dni, až do konca sveta. Amen.“ Evanjelium podľa Matúša 28:19–20 Ako kresťania sa musíme nielen snažiť získať ľudí pre Ježiša Krista, ale aj pomáhať im postaviť sa na duchovné nohy, aby mohli napredovať vo svojom vzťahu s Ním. Sme povolaní ľudí nielen obrátiť, ale z nich aj činiť učeníkov. Ježiš povedal: „Choďte teda, čiňte mi učeníkmi všetky národy, krstiac ich v meno Otca i Syna i Ducha Svätého a učiac ich zachovávať všetko, čokoľvek som vám prikázal. Ajhľa, ja som s vami po všetky dni, až do konca sveta. Amen.“(Mt 28:19–2) V určitom bode sme oddelili evanjelizáciu od učeníctva. Boh však chce, aby sme ľudí nielen privádzali ku Kristovi, ale aby sme im aj pomáhali postaviť sa na duchovné nohy. Som veľmi vďačný, že mi Boh priviedol do života takého človeka. Krátko po tom, čo som odovzdal svoj život Kristovi, som nepoznal veľa kresťanov. Nevedel som sa aklimatizovať. Bol som v tej rozpačitej fáze, keď som sa necítil úplne pohodlne medzi kresťanmi, ale zároveň som sa už nechcel stretávať so svojimi starými priateľmi. Jedného dňa ku mne prišiel chalan menom Mark a predstavil sa mi. Vzal ma do kostola a zoznámil ma s ostatnými kresťanmi. Povedal mi, čo mám čítať, a vysvetlil mi, čo to znamená. Mal som nespočetne veľa otázok a on mi všetko trpezlivo vysvetľoval. Pomohol mi prejsť zmenou a pozitívne ovplyvnil môj život. Každý kresťan môže v živote nového veriaceho zohrávať podobnú úlohu. Niektorým ľuďom sa táto predstava môže zdať desivá, pretože sa necítia pripravení viesť iných. Presviedčajú sami seba, že je to úloha pre „odborníkov“, pričom si neuvedomujú, že práve oni sú tými odborníkmi, ktorých Boh vystrojil na to, aby túto zodpovednosť niesli. Kľúčom je otvorenosť. Novému veriacemu môžeš namiesto idealizovaných (a nereálnych) predstáv o kresťanskom živote, predstaviť jeho realitu. Môžeš mu ukázať zápasy, prekážky aj víťazstvá – veľké i malé – ktoré pramenia z času stráveného v Božom slove, z pravidelnej modlitby, zo zdieľania viery s ostatnými a z každodenných rozhodnutí, ktoré ctia Boha. Možno ťa Boh nepovolal, aby si bol kazateľom alebo viedol chvály, ale môžeš byť priateľom človeka, ktorý sa nedávno rozhodol odovzdať svoj život Kristovi. Môžeš s ním tráviť čas. Môžeš mu ukázať, ako žije verný kresťan v reálnom svete. Otázka na zamyslenie: Ako môžeš pomôcť novému veriacemu pochopiť, čo znamená žiť pre Krista? Greg Laurie

„… a neurodzené u sveta a opovrhnuté si vyvolil Bôh, a to, čo nie je, aby zmaril to, čo je niečím.“ (1K 1:28) Keď sa ktosi pýtal Františka z Assissi, ako mohol toľko vykonať, odpovedal: „Pán sa díval z neba na zem a povedal: ,Kde nájdem najslabšieho, najmenšieho a najmizernejšieho na zemi?' Potom ma uvidel a povedal: ,Našiel som ho a budem konať skrze neho, on sa nebude môcť pýšiť. Uvidí, že som ho použil pre jeho nepatrnosť a bezvýznamnosť.'“ Si si vedomý, že nie si ničím, i keby ti dnes Pán dal úspech? Tak len na Teba pevne spolieham. Sľúbil si pomoc; a Tys´ pravda sám. Dokonals´ za mňa; ešte dokonáš. Ach, veď Ty dobre biedu moju znáš a prenesmiernu lásku k Svojim máš. PS 72, 3 MUDr. Viera Roháčková

„Lebo o čokoľvek prosíme podľa Jeho vôle, počuje nás.“ 1J 5:14 Boh povedal: „Ak sa môj ľud… bude modliť… vypočujem ho z nebies.“ Predtým, ako sa k cirkvi na sviatok Letníc pripojilo tritisíc ľudí, strávili učeníci desať dní v modlitbe, pôste a duchovnom zápase. Boh túži, aby kresťanov znepokojovalo a trápilo, že je svet stratený. Ak sa takto modlíme, môže nastať éra pokoja vo svete a hordy zloby sa musia stiahnuť. Modlitba dňa Všemohúci Bože, daj mi na srdce ľudí vo svete, ktorí nezažili vo svojom živote Tvoj pokoj. Billy Graham

„Pane, chceme vidieť Ježiša!“ Evanjelium podľa Jána 12:21 K Filipovi prišli nejakí Gréci a povedali, že chcú vidieť Ježiša. Mnohí ich nasledovali, niektorí zo zvedavosti, iní aby o Ňom čo-to zistili. Niektorí prišli, lebo vedeli, že Ježiš je jediný, kto dokáže uhasiť smäd a nasýtiť hlad duše. Jediné, čo ti môže pomôcť, je vidieť Ježiša. Zo všetkých strán ťa obklopuje pokušenie a nebezpečenstvo. Nemá zmysel obracať pohľad na všetky tie hrozné veci. Rovnako nie je nič platné pozrieť sa do vlastného vnútra a uvedomiť si svoje slabosti a bezmocnosť. Nie, musíš ísť k Ježišovi. To Jemu sa má otvoriť tvoje srdce. Ako sa to stane? Nestane sa to, keď budeš pracovať so svojou predstavivosťou a budeš sa snažiť vcítiť do Ježišovho utrpenia. Nestane sa to ani vtedy, keď sa budeš pozerať do svojho vnútra, aby si sa s Ježišom stretol cez mysticizmus a extázu. Nestane sa to, ani keď budeš stále dookola spievať tie isté refrény. Ježiša nájdeš v Biblii. Božie slovo Ho vykresľuje pred tvojimi očami. Stretávaš Božieho Syna, skrze ktorého bolo všetko stvorené. Stretávaš Ho ako ľudskú bytosť. Stretávaš Ho na ceste k chorým, bezmocným a vyčerpaným ľuďom. Tiež stretávaš Ježiša ako zabitého Božieho Baránka, ktorý nás všetkých vykúpil pre Boha svojou krvou. V Božom slove stretávaš Toho, ktorého jedného dňa uvidíš tvárou v tvár v sláve. Vstupuje do tvojho srdca s mocou svojej milosti. Vtedy zažívaš podobnú skúsenosť ako učeníci, ktorí boli po Ježišovom vzkriesení za zatvorenými dverami zo strachu pred Židmi. Ježiš k nim prišiel a ukázal sa im. A zaradovali sa učeníci, keď videli Pána. Vidieť Ježiša je jediná cesta k trvalej radosti. Je to tiež bezpečná cesta. Chod‘ po nej bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádzaš! Možno Ho uvidíš cez slzy; stále však platí: ak vidíš Ježiša, On dáva tvojmu srdcu hlbokú tichú radosť uprostred ťažkostí, bolesti a konfliktov. Hans Erik Nissen

Ako keď sa sníva hladnému o jedení, ale keď precitne, hlad je neukojený… (Iz 29,8) Hladný by nemal snívať, mal by jesť, inak zomrie! Nieto tajné, čo by sa nestalo zjavné; a nieto skryté, čo by sa nevyzvedelo a nevyšlo najavo. Hľaďte teda, ako počúvate. Lebo tomu, kto má, bude dané, tomu však, kto nemá, bude odňaté aj to, o čom si myslí, že má. (Lk 8,17-18) Ide tu o niečo, čo sme si mysleli, že je naše. Niečo, čo sme vlastnili, mysleli si, že máme, ale bol to len sebaklam, ilúzia, teória. Diabol nás rád klame vierou, ktorá je len teóriou. Lebo viera, ktorá nie je premenená na praktický skutok nie je vierou, je len teóriou, alebo teológiou. Týmto nechcem znižovať úlohu teológie alebo poznania. Tieto veci sú podstatné. Ale potrebujeme aj osobnú skúsenosť toho, čo vieme teoreticky. Nesmieme zabudnúť, že Ježiš sľúbil, že ten, kto Ho hľadá, Ho aj nájde. Boh neprišiel, aby sa s nami hral na schovávačku. Hľadaj ho celým srdcom, nesklame ťa. Pripomeňme si slová, ktoré Ježiš povedal Marte, keď obviňovala Máriu, že len sedí pri Ježišových nohách a počúva, kým ona všetko pripravuje v kuchyni: „Marta, Marta, starostlivá si a znepokojuješ sa pre mnohé veci. Len jedno je potrebné. Mária si vybrala lepší podiel, ktorý jej nikto nevezme.“ (Lk 10,41-42) Tieto slová majme v mysli, keď čítame: Hľaďte teda, ako počúvate. Lebo tomu, kto má, bude dané, tomu však, kto nemá, bude odňaté aj to, o čom si myslí, že má. (Lk 8,18) Často prechádzame protivenstvami a skúškami a práve vtedy sa nám zjavuje rozhodujúci rozdiel medzi snom a skutočnosťou, medzi sebaklamom a pravdou, medzi púšťou a oázou. Rozdiel medzi tým, čo si nahovárame a tým, čo je skutočné. My, ktorí sme si mysleli, že sme silní, zakorenení vo viere, trpezlivosti a nádeji, zisťujeme, že keď to najviac potrebujeme, naša viera padá ako domček z karát. Vtedy nastupujú pochybnosti, beznádej a odsudzovanie. Vtedy ale musíme pamätať, že odsudzovanie nie je vyjadrením niečoho, čo sme dostali pri stvorení, ale je to skôr niečo cudzie, čo získalo moc v našom živote. Keď sa toto deje, mnohí sa utiekajú k snahe udržať si zovňajšok tým, že budujú viditeľné veci, utiekajú sa k aktivitám, ale vnútro zostáva prázdne. Toto je sebaklam. Jednoducho povedané, Boh sa vie vysporiadať s tvojím hriechom aj s tvojím nedostatkom viery. Nemôže to ale robiť kým sa cítiš obviňovaný, lebo to, že sa cítiš obviňovaný, aj keď si vyznal svoj hriech a tvoj nedostatok viery, vychádza zo skutočnosti, že nedôveruješ svedectvu Biblie o Ježišovej krvi. V tvojom živote budú vždy nedostatky. Vždy bude hriech, ktorý sa objaví. Ale, sláva Bohu, Jeho krv očisťuje každý hriech. Počuj svedectvo Biblie. Ak hovoríme, že nemáme hriech, sami seba klameme a nie je v nás pravda. Ak vyznávame svoje hriechy, On je verný a spravodlivý, aby nám odpustil hriechy a očistil nás od všetkej neprávosti. (1 J 1,8-9) Poď k Ježišovi. Príď úbohý, nešťastný a On vymaže tvoj hriech a priestupky. Poď ku Kristovi teraz, neodkladaj to! Vyznaj svoj hriech a prijmi plné odpustenie. Spýtaš sa: „Ale koľkokrát je treba vyznávať hriechy?“ Odpoveď: „Nie veľa.“ Len toľko, že už bez Krista nebudeš môcť žiť. Curt Westman

„Ale keď ty dávaš almužnu, nech nevie tvoja ľavica, čo robí tvoja pravica, aby bola tvoja almužna v skrytosti, a tvoj Otec, ktorý vidí v skrytosti, on ti odplatí zjavne.“ (Mt 6:3-4) Misijný inšpektor sedel na svätodušnú nedeľu veľmi utrápený vo svojej pracovni. Tešil sa, že má konečne chvíľu pokoja, keď mu ohlásili človeka, ktorý chcel s ním hovoriť. Myslel si, že to bude nejaký žobrák, ale povedal, aby ho vpustili. Spýtal sa ho, čo si praje. Povedal: „Pán inšpektor, chcem vám niečo odovzdať.“ A podal mu vec zabalenú v pokrčenom papieri. Inšpektor si myslel, že to budú nejaké haliere, ktoré si dobrý človek ušetril. Povedal mu s úprimnou radosťou: „Ďakujem vám, nech vám Pán odplatí.“ „To už Pán spravil,“ povedal ten človek, „a vďaku nepotrebujem, ale chcel som doniesť svojmu Bohu obeť chvály. Dávam to Pánovi Ježišovi, ktorý za mňa podstúpil smrť.“ A s tým odišiel. Nikto sa nedozvedel, kto to bol. V papieri bola stará špinavá peňaženka, a keď ju inšpektor otvoril, aby vybral haliere, zaleskli sa samé zlaté mince. Bolo to spolu päťsto mariek. Inšpektor ďakoval vo svojom srdci a prosil pre toho človeka Pánovo požehnanie. Čo chceš mať ty dnes pre Pána Ježiša? Pred oltárom Tvojím padáme, v obeť srdcia, duše skladáme, určený kríž pre nás berieme; s Tebou ideme, s Tebou ideme. PS 13, 1 MUDr. Viera Roháčková

„Podľa toho poznajú všetci, že ste moji učeníci, keď sa budete vzájomne milovať.“ Evanjelium podľa Jána 13:35 Ešte predtým, ako som sa stal veriacim, ma na kresťanskej viere najviac priťahovalo to, ako sa kresťania navzájom milovali. Vyrastal som v 60. rokoch, keď bola kultúra hippies a drog v plnom prúde. Nosili sme symboly mieru a používali výrazy ako „fasa“. Neustále sme hovorili o láske a pokoji. Bolo to však klamstvo. Nebola tam skutočná láska ani pokoj – aspoň nie tak, ako sme si ich predstavovali. Netrvalo dlho a spoznal som pokrytectvo, ktoré sa skrývalo v srdci protikultúry. Keďže som vyrastal v rozvrátenej rodine, túžil som po láske a pokoji. Myslel som si, že práve hnutie 60. rokov mi dá to, čo hľadám. Na určitý čas som prijal jeho filozofie – nie preto, že by som túžil po vzrušení alebo zábave, ale preto, že som hľadal zmysel života. Nič ma však skutočne neoslovilo, až kým som nezačal stretávať kresťanov. Oni mali lásku a pokoj, po ktorých som túžil. Zhromažďovali sa na štúdiu Biblie na mojom stredoškolskom kampuse a ja som ich pozoroval, ako sa objímajú a hovoria si: „Boh ti žehnaj.“ Pomyslel som si: „To nemôže byť skutočné. Nemôžu sa o seba naozaj zaujímať. To nie je možné.“ No čím viac som ich pozoroval, tým viac ma to zasahovalo. Nakoniec som si povedal: „Čo ak majú pravdu oni a ja sa mýlim? Čo ak je tá láska skutočná a nie je to len pretvárka? Čo ak v nich naozaj žije Boh? Ak je to pravda, potom ja nič také nemám. Nemám ani odpovede. To znamená, že musím počúvať, čo mi chcú povedať.“ Ježiš rozumel tejto potrebe a túžbe po pravej láske. Preto povedal svojim učeníkom: „Podľa toho poznajú všetci, že ste moji učeníci, keď sa budete vzájomne milovať.“ (J 13:35) Takáto vzájomná láska neprichádza vždy prirodzene. A ani by nemala. Nič hodnotné totiž nebýva ľahké. Hovorí sa, že politika vytvára zvláštne spojenectvá, no to isté platí aj o kresťanskej viere. Ježiš povedal svojim nasledovníkom: „Choďte teda, čiňte mi učeníkmi všetky národy… “ (Mt 28:19) To znamená spájať ľudí zo všetkých spoločenských vrstiev – ľudí, ktorí sa od seba líšia kultúrne, politicky, sociálne aj povahovo. Inými slovami, ľudí, ktorí majú len málo spoločného. Apoštol Pavol napísal: „Nie je ani Žid ani Grék, nie je ani otrok ani slobodný, nie je ani muž, ani žena, lebo všetci jedno ste v Kristovi Ježišovi.“ (G 3:28) Predsudky a nedorozumenia medzi rôznymi skupinami však nezmiznú mávnutím čarovného prútika vo chvíli, keď človek príde ku Kristovi. Veriaci musia pracovať na premene svojho zmýšľania, oslovovať ľudí, ktorí sú od nich odlišní, búrať múry a budovať mosty. Musia prejavovať lásku. Vidia ľudia takúto lásku v tvojom živote? Keď ľudia rôzneho veku, pôvodu a kultúry odložia svoje rozdiely a zídu sa, aby spoločne uctievali Ježiša Krista, stáva sa to to silným svedectvom pre svet, ktorý je rozdelený viac než kedykoľvek predtým. Otázka na zamyslenie: Ako sa v tvojom živote prejavuje  láska k ostatným veriacim? Greg Laurie

„A videl som nebo otvorené a hľa, zjavil sa biely kôň, a ten, ktorý sedel na ňom, volal sa Verný a Pravdivý…“ (Zjav 19:11) Farár Gerok sa viezol na pohreb so sedemdesiatročným človekom. Starec mu rozprával, že keď mal štrnásť rokov, zomrel mu otec a zanechal osem detí bez chleba a výhľadu do budúcnosti. On mal hľadať prístrešie u príbuzných, ktorých nikdy nevidel. S ťažkým srdcom sa vybral na cestu. Štvrť hodiny od mesta si sadol na poli pod lipou s tlčúcim srdcom, aby nabral odvahu. Otázka, ako sa tam bude mať, mu ležala na srdci ako olovo. Tu zbadal vedľa lavice na zemi papierik. Zodvihol ho a čítal: „Choď po dobrej ceste, dívaj sa na Boha, modli sa, nádejaj sa, dôveruj Mu a uvidíš divy.“ Bolo mu, akoby to bol lístok z neba pre neho. U príbuzných ho láskavo prijali. Po celý život sa držal toho hesla. Povedal, že chce, aby ho tento verš sprevádzal až do jeho blahoslaveného konca. Ani teba Pán neopustí, ak sa Ho ty nespustíš. Keď vôkol nás sa vzmáha hriech, lesť a klam, duch rád obráti viery beh hore tam, kde mier už vanie po boji, a všetky búrky spokojí a všetky rany zahojí Ježiš sám. PS 214, 2 MUDr. Viera Roháčková

„A nech vás Pán zveľadí a obohatí vašou vzájomnou láskou aj takou láskou k všetkým, akú máme my k vám.“ (1Tes 3:12) Jedným z narastajúcich psychologických problémov, ktorému v dnešnej dobe ľudia čelia, je samota. A preto má veľký význam služba, ochota počúvať iných, byť dobrý poslucháč. Mnoho ľudí netúži len po tom, aby boli milovaní, ale aj po tom, aby mali niekoho, kto ich bude počúvať. Keď milujeme Boha z celého svojho srdca, potom dokážeme milovať svojho blížneho. To, čo dnešní ľudia najviac potrebujú nie je viac vedy, technologického rozvoja, vyučovania, vedomostí, moci, dokonca ani viac kázania − najväčšou potrebou, akú dnes vo svete máme, je láska. A jediným zdrojom lásky je nadprirodzené konanie Ducha Svätého, ktorý premieňa životy. Láska, ktorú dáva Boh, nie je obyčajná láska. Láska k našim blížnym, nevychádza z nás, je to Boh, ktorý miluje cez nás. Ak sme ochotní milovať svojich blížnych, Boh nás obdarí svojou lásku. Modlitba dňa Milujem ťa, Ježiš. Ako často beriem tvoj nesmierny skutok lásky pre mňa na kríži za samozrejmosť. Pomôž mi udržiavať môj zrak upretý na Teba, aby som sa cez tvoj dokonalý príklad mohol priblížiť k svojim blížnym. Billy Graham

„A tak teraz nie vy ste ma sem poslali, ale Bôh…“ (1M 45:8) John Bunyan bol uvrhnutý do väzenia v Bedforde na viac než dvanásť rokov. Jeho vážny hlas bol umlčaný a jemu, ktorý sa zdal byť zvlášť spôsobilým zvestovateľom Božej milosti hriešnikom, celkom znemožnili hovoriť. „Aká škoda,“ hovorili niektorí. „Aká záhada,“ hovorili iní. Ale nebola to škoda ani záhada, bol to veľký Boží plán s Johnom Bunyanom pre ešte užitočnejšiu službu. Vo väzení napísal knihu Cesta kresťana, ktorá bola pre cirkev omnoho užitočnejšia ako celé jeho kázanie. Je to najrozšírenejšia kniha po Biblii, preložená do viac než sto jazykov a slúži tisíckam duší. Ak ti dnes Pán zavrie dvere užitočnosti, iste ti chce otvoriť iné, pre väčšiu užitočnosť. Pod mocnou rukou Pána korme sa radostne, On časom svojím v nebe vnesie nás slávnostne. Nech čo chce, činí s nami, On náš i Svoj zná cieľ. Tí, kto už tu sú Jeho, s Ním v nebi majú diel. PS 171, 3   MUDr. Viera Roháčková

„Večnou milosťou sa zľutujem nad tebou – vraví Hospodin, tvoj Vykupiteľ.“ Iz 54:8 Ak je Boh všemocný a milujúci, zdá sa byť nezlučiteľné, že dovolí, aby bol niekto zatratený. Tu opäť zjednodušujeme, lebo nerozumieme Božej povahe. Boh nemôže ísť proti vlastným zákonom a proti svojej prirodzenosti. Je svätý. Nedokáže vo svojej prítomnosti zniesť hriech. Stvoril nás slobodných, aby sme si vybrali, ako budeme žiť. Pozýva nás, aby išli k Nemu, no necháva nám slobodu usilovať sa o svoje ciele s ich prirodzene tragickými dôsledkami. Povrchne vravievame: „Milujúci Boh by iste nedovolil, aby bol zatratený človek, ktorého miluje. To predsa nemôže.“ Ani zďaleka to nedovolil – Boh spravil všetko, čo mohol, aby tomu zabránil! Hovorme o láske!“ Boh tak miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal…“ To je dobrá správa. Pre to, čo Boh z lásky pre nás urobil, nemusíme byť zatratení. Modlitba dňa Všemocný Bože, vo svojom živote zakúšam Tvoju veľkodušnú lásku, keď žijem každý deň skrze milosť Tvojho Syna Ježiša Krista. Billy Graham

„Ježiš ju oslovil: „Mária!“ Evanjelium podľa Jána 20:16 Ak niekto vysloví tvoje meno, nepochybuješ, že sa to týka teba. Možno si vyrástol v kresťanskej rodine. O kresťanstve môžeš vedieť veľa. Áno, možno túžiš stať sa kresťanom. Všetko to ti ale nebude nič platné, ak neveríš, že Ježiš zomrel a vstal z mŕtvych pre teba. Ak si nepočul Ježiša vo svojom srdci, ako ti hovorí: „Môj si ty!“, si mimo Božieho kráľovstva. Pán ťa ale volá po mene, tak ako sa to stalo, keď sa zjavil Márii. To je tá najväčšia a najdrahšia vec v živote človeka. Keď sa to stane, nebude ťa zaujímať, čo všetko od Ježiša dostávaš, bude ťa zaujímať On sám. Premýšľaš len o Ňom. Priťahuje ťa. Stal sa pre teba všetkým. Starý Pánov služobník raz povedal: „Mne žiť je Kristus.“ Keď mal vydať počet, zaujímal ho len Ježiš. Nebude to tak aj vo večnosti? Mnohí kresťania rozmýšľajú, či vo večnosti nájdu odpovede na svoje pozemské problémy. Otázkou je, nakoľko ťa to bude zaujímať, keď budeš stáť tvárou v tvár Ježišovi. Tam ťa On tak zaujme, že na všetko ostatné zabudneš. Predstav si, že ťa Ježiš pozná! Predstav si, že je to tak práve v deň, keď to pre teba znamená všetko. Predstav si, že ťa Ježiš oslovuje menom vo chvíli, keď to znamená, že máš zdediť kráľovstvo, ktoré pre teba Otec pripravil od stvorenia sveta. Ježiš ťa volá po mene. Robí to dnes. Možno sa cítiš zlomený, studený, mŕtvy a prázdny. Aj Mária sa tak cítila, keď si myslela, že stratila všetko. Napriek tomu k nej Ježiš prišiel práve v ten deň. On vie, že potrebuješ počuť, ako ťa On volá po mene. Preto ti hovorí: „Neboj sa, lebo som ťa vykúpil, povolal som ťa tvojím menom; môj si ty!“ Hans Erik Nissen

„kto by ma však zaprel pred ľuďmi, toho zapriem aj ja pred svojím Otcom, ktorý je v nebesiach.“ (Mt 10:33) Čo je modloslužobníctvo? Je to čokoľvek, čo sa stavia medzi nás a Boha. Józue svojmu ľudu povedal, že ich národ bude zničený, ak budú pokračovať v modloslužbe a ich duše budú naveky zatratené. Vyzval ich: „…vyvoľte si dnes, komu chcete slúžiť,  či bohom, ktorým slúžili vaši otcovia za Veľriekou, alebo bohom Amorejcov, v krajine ktorých bývate.  Ja však a môj dom budeme slúžiť Hospodinovi.“ A čo my? Sme na tom ako Józue? Podporíme ho, i keď nevieme, čo nás to bude stáť? Vyzývam dnes všetkých – rozhodnite sa komu budete slúžiť. Naša rodina za nás rozhodnúť nemôže. Nemôžu tak spraviť ani naši priatelia. Boh je veľký Boh, ale dokonca ani On nemôže urobiť rozhodnutie za nás. Môže nám pomôcť, ale rozhodnutie je na nás. Musíme sa rozhodnúť sami. Modlitba dňa Pane Ježiši Kriste, odstráň z môjho života modly, aby som mohol úplne a celý slúžiť Tebe, môj Spasiteľ. Billy Graham

„A ona nevie, že som to ja, ktorý som jej dával obilie a vínnu šťavu a olej a že ja som jej rozmnožil striebro a zlato…“ (Hoz 2:8) Nejaký pán chcel predať malý statok. Poslal po agenta, ktorý napísal o tom oznam. Potom ho čítal majiteľovi. Ten povedal: „Prečítajte mi to ešte raz. Nemyslím, že ho predám,“ povedal majiteľ. „Po celý život som hľadal taký statok, a nevedel som, že ho mám.“ Tak je to aj s našimi požehnaniami. Máme ich a nevieme o nich. Ďakujme Bohu za to, čo máme! Zdá sa ti, že iný všetko krajšie má, vzpomeň mesto s ulicami zlatýma, dobrodenia sčítaj, čo stali sa ti. Podivíš sa, jakýs' veľmi bohatý. PS 321, 3   MUDr. Viera Roháčková

„Tak teda po ovocí poznáte ich.“ Evanjelium podľa Matúša 7:20 Si učeníkom Ježiša Krista? Nie každý kresťan ním automaticky je. Niektorí ľudia nezájdu ďalej než k rozhodnutiu prijať Krista ako Spasiteľa. Svoju vieru vnímajú ako poistku na večný život alebo ako kartu „Dostaň sa z pekla zadarmo“. Urobia niekoľko krokov na svojej ceste s Kristom, ale len dovtedy, kým je cesta pohodlná a príjemná. Pre svoju neochotu úplne sa odovzdať však nikdy nezažijú premieňajúcu moc učeníctva. Keď sa rozhodneš stať Kristovým učeníkom – žiť tak, ako žil On, milovať tak, ako miloval On, a uprednostňovať to, čo uprednostňoval On – uvidíš vo svojom živote veci, ktoré by si si inak ani nevedel predstaviť. A nebudeš jediný, kto si tieto zmeny všimne. Učeník Ježiša Krista prináša duchovné ovocie. Ježiš povedal: „Tým sa oslavuje môj Otec, keď prinášate veľa ovocia a stanete sa mi učeníkmi.“ (J 15:8) Tiež povedal: „Tak teda po ovocí poznáte ich.“ (Mt 7:20) Ak si učeníkom Ježiša Krista, ľudia to rozpoznajú podľa duchovného ovocia, ktoré vidia v tvojom živote. V podobenstve o rozsievačovi Ježiš hovorí o semenách, ktoré padli na rôzne druhy pôdy. Každý druh pôdy predstavuje inú reakciu na evanjelium. Posledný druh predstavuje ľudí, ktorí po prijatí evanjelia prinášajú ovocie. „A do dobrej zeme zasiate sú tí, čo počúvajú slovo, prijímajú ho a prinášajú úžitok tridsaťnásobný, šesťdesiatnásobný i stonásobný.“ (Mk 4:20) Tí, ktorí vytrvajú ako učeníci, prijímajú túto pravdu do svojho života a prinášajú duchovné ovocie. Duchovné ovocie sa prejavuje rôznymi spôsobmi. Autor Listu Židom píše: „Skrze Neho teda vždy prinášajme Bohu obeť chvály, to jest ovocie pier vyznávajúcich Jeho meno.“ (13:15) Chvála Bohu je jedným zo spôsobov, ako prinášame duchovné ovocie. Aj naše slová sú dôkazom duchovného ovocia v našom živote. Ježiš povedal: „Dobrý človek vynáša dobré z dobrého pokladu svojho srdca a zlý človek vynáša zlé zo zlého. Lebo z plnosti srdca hovoria jeho ústa.“ (L 6:45) Naša zmena v správaní a charaktere je ďalším prejavom duchovného ovocia. V Liste Galatským 5:22 –  23 čítame: „Ale ovocie Ducha je: láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, nežnosť, dobrotivosť, vernosť, krotkosť, zdržanlivosť. Proti takýmto nie je zákon.“ Vidieť tieto vlastnosti v tvojom živote? Život kresťana by sa nimi mal vyznačovať. Prinášaš duchovné ovocie? Otázka na zamyslenie: Aké duchovné ovocie chceš, aby ľudia videli v tvojom živote? Greg Laurie

„Tvoja láska, Jahve, siaha až do neba…“ (Botekov preklad) (Ž 36:6) Mladí ľudia hovoria radi a veľa o láske. Väčšina piesní je o láske… „Vrcholom životného šťastia,“ napísal veľmi dávno Victor Hugo, „je presvedčenie, že sme milovaní.“ „Láska je prvoradou podmienkou duševného zdravia,“ vyhlásil Sigmund Freud. Biblia učí, že „Boh je láska“ a že Boh nás miluje. Uvedomiť si tento fakt, je to najdôležitejšie. Na ničom inom tak nezáleží ako na tomto. Boh nás miluje a má pre život každého úžasný plán. Kto iný by mohol tak dobre naplánovať a viesť náš život? Modlitba dňa Vo vedomí, že som Tebou milovaný všemohúci Bože, ti moje srdce dôveruje, že ma povedieš. Billy Graham

„Ježiš Nazaretský, kráľ židovský.“ Evanjelium podľa Jána 19:19 Tento nápis umiestnil Pilát na kríži nad Ježiša. Nik nemal pochybovať o tom, kto to je, preto bol nápis v hebrejčine, latinčine a gréčtine. Židia sa snažili tieto slová zmeniť, ale neuspeli. Pilát napísal pravdu bez toho, aby o tom vedel. Ježiš je Kráľom každého jedného človeka. Nie je Kráľom len tých, ktorí si Ho vyberú. Vo večnosti bude znieť toto obvinenie nad mnohými. Odmietol si Toho, ktorý mal byť Kráľom tvojho života. To je ten najväčší hriech, aký môže človek spáchať. Odmietnuť Ježiša znamená odmietnuť Boha. Nik to nemôže urobiť beztrestne. Ľudia, ktorí Ho odmietli, strávia večnosť bez Neho, pod Jeho hnevom a súdom. Ak patríš Ježišovi, uznal si Ho za svojho Kráľa. Je nesprávne myslieť si, že človek má prijať Ježiša ako Spasiteľa a až potom ako Pána. Nie, Ježiš je Kráľom kresťana. Preto priprav Kráľovi miesto. Nepatríš sám sebe, ale svojmu Kráľovi, ktorý žije v tebe. Ak sa spojíš s Ním, tvoj život sa zmení. To On má moc a byť v Jeho službe je požehnaním tvojho života. Učeník zakúsi to, čo jeho pán. Ježiša mnohí potupujú. Každý kresťan to pocíti. Je však cťou mať s Ním na tom podiel. S údivom premýšľaš nad tým, že tvoj Kráľ skončil na kríži. Ježiš sa ponížil a stal sa Služobníkom. Áno, vo svojej smrti sa stal tvojím Zástupcom. Mal by som Ho milovať menej, keď sa tak veľmi ponížil? Nemali by sme Ho namiesto toho oslavovať a vyvyšovať Jeho meno? Robíme to, keď Ho korunujeme za Kráľa svojho života. Musí byť Majstrom. Musí byť Pánom. Budeme Ho nasledovať. Hans Erik Nissen

„A to Slovo stalo sa telom… (bolo) plné milosti a pravdy.“ (J 1:14) Na obale Biblií býva napísané: „Svätá Biblia.“ Viete, prečo je Biblia svätá? Prečo by sa mala volať svätá, keď v nej nachádzame tak veľa žiadostivosti, nenávisti, chamtivosti a vojen? Je to preto, lebo Biblia nám hovorí pravdu. Hovorí pravdu o Bohu, o človeku a o diablovi. Biblia učí, že zamieňame Božiu pravdu za diablovu lož napríklad o sexe, drogách, alkohole a náboženskom pokrytectve. Ježiš Kristus je základná a konečná pravda. Navyše, On hovoril pravdivo. Ježiš prehlásil, že On sám je pravda a že pravda nás vyslobodí. Modlitba dňa Všemohúci Bože, ďakujem Ti za pravdu, ktorú si mi dal skrze svojho milovaného Syna, Ježiša Krista. Billy Graham

„Hľa, i keby ma zabil, budem dúfať v neho.“ (Job 13:15) Za čias svetovej Rímskej ríše žil kdesi v horách kráľ, ktorého ríša ešte nebola pričlenená k Rímskej ríši. Z Ríma poslali vyslanca, ktorý vyzval kráľa, aby sa vzdal. Kráľ bez toho, žeby dal vyslancovi odpoveď, sa obrátil na jedného zo svojich poddaných s rozkazom: „Prekoľ sa!“ Ten vytiahol dýku a vrazil si ju do srdca. Potom sa obrátil k inému a povedal: „Hoď sa z tamtej skaly!“ Naskutku urobil tak a rozrazil sa v hlbine. Potom sa kráľ obrátil k rímskemu vyslancovi a povedal: „Takí sú všetci.“ Vyslanec si uvedomil, že by vojna stála mnoho krvi a uzavrel čestný mier. Keď pohania vedeli byť takí verní svojmu kráľovi, dokážeš dnes aj ty takú vernosť svojmu nebeskému Kráľovi? Nech ťa zloba sveta neľaká, bolesť z cesty nevyrazí! Kto sa bojí, nezvíťazí; zbabelcov koruna nečaká. PS 221, 3 MUDr. Viera Roháčková

„Kto prichádza ku mne a nemá v nenávisti otca i matku i ženu i deti i bratov i sestry, áno, i vlastnú dušu, nemôže mi byť učeníkom.“ Evanjelium podľa Lukáša 14:26 Mnohí ľudia sa rozhodnú nenasledovať Ježiša, pretože sa boja toho, čo si o nich pomyslia ostatní. Nezasvätia svoj život Kristovi, lebo sa obávajú názoru druhých. Možno ide o priateľa alebo priateľku, manžela či manželku. Možno je to blízky kamarát alebo skupina priateľov, s ktorými trávia čas. A možno sú to ich rodičia. Uvedomujú si, že ak by svoj život úplne odovzdali Kristovi, prišli by o mnohých takzvaných priateľov. Možno by to znamenalo koniec niektorých vzťahov alebo napätie v rodine. A tak sa nechajú odradiť možnými dôsledkami. Ježiš však povedal: „Kto prichádza ku mne a nemá v nenávisti otca i matku i ženu i deti i bratov i sestry, áno, i vlastnú dušu, nemôže mi byť učeníkom.“ (L 14:26) Toto vyhlásenie môže pôsobiť šokujúco, najmä kvôli slovu „nenávisť“. Keď však tento výrok porovnáme s inými miestami v Písme, je zrejmé, že Ježiš nepodnecoval nenávisť. Biblia určite neučí nenávidieť druhých. Prečo by nám Ježiš prikazoval ctiť si otca a matku a zároveň ich nenávidieť? Alebo prečo by Pavol písal manželom: „… milujte si ženy, ako aj Kristus miloval cirkev…“ (Ef 5:25)? V kontexte Ježiš nehovoril o nenávisti voči ľuďom. Chcel povedať, že máme milovať Boha natoľko viac než kohokoľvek a čokoľvek iné, že naša láska k ostatným bude v porovnaní s láskou k Bohu vyzerať ako nenávisť. Ježiš hovoril o prioritách. Ak by ste sa ľudí opýtali na najdôležitejšie priority v ich živote, pravdepodobne by ste dostali mnoho dojímavých a inšpirujúcich odpovedí. Na vrchole zoznamu by sa objavili veci ako vzťah s Kristom, rodina, služba druhým, osobný rozvoj či kariéra. Skutočné priority sa však neprejavujú slovami, ale spôsobom života. To, čomu venuješ najviac času, pozornosti a záujmu – či už sú to videohry, sociálne siete, streamovacie služby, vzťahy, zlozvyky alebo čokoľvek iné – sa v skutočnosti stáva tvojou najvyššou prioritou, či si to priznáš alebo nie. V Evanjeliu podľa Lukáša 14:26 Ježiš v podstate hovorí: „Ak tvrdíš, že ma nasleduješ, musím byť na prvom mieste. A nielen to – musím byť tak ďaleko pred všetkým ostatným, že sa to ani nedá porovnať.“ Keď sa nad tým zamyslíš, dáva to dokonalý zmysel. Ak chceš žiť kresťanský život naplno, miluj Ježiša viac než čokoľvek iné. Miluješ Ho takto? Otázka na diskusiu: Ako sa môžeš uistiť, že Ježiš je tvojou najvyššou prioritou? Greg Laurie

„Vaša prívetivosť nech je známa všetkým ľuďom. Pán blízko.“ (F 4:5) Neapolské knieža cestovalo so spoločnosťou do zasľúbenej zeme. Zrazu sa objavila banda lupičov. Videl, že sú v presile. Rozkázal svojim ľuďom zosadnúť a pripraviť hostinu na zelenej tráve. Sám išiel lupičom oproti, pozdravil ich pokorne a priateľsky ich pozval na hostinu. Arabi išli za ním, žasli nad jeho prívetivosťou a keď ich ešte aj obdaroval, tak si ho zamilovali, že chodili za ním a boli mu na pomoci. Ani ty sa dnes neboj a buď prívetivý aj tam, odkiaľ prívetivosť nečakáš. Cestou úzkou cez Golgotu putoval si raz v slávu nebies, v ríšu svätú; ta voláš i nás. Za Tebou my pôjdeme, pre Teba žiť, mrieť chceme! PS 294, 3 MUDr. Viera Roháčková

„Pristupujme s dôverou ku trónu milosti…“ (Žid 4:16) Modlitba je jednoducho vzájomný rozhovor medzi nami a Bohom. Tisíce ľudí sa modlia len vtedy,  keď sú vo veľkom strese, v nebezpečenstve, premožení neistotou. Bol som sa v lietadle, ktorému  sa pokazil motor – a ľudia sa vtedy začali modliť. Rozprával som sa s vojakmi, ktorí mi prezradili, že sa prvý raz modlili, keď sa ocitli uprostred boja. Zdá sa, že človek má v sebe inštinkt modliť sa v čase problémov. Vieme, že vo vypätých chvíľach „nie je nikto ateistom,“ avšak kresťanstvo, ktoré nemá dosah na každodenný život, nikdy nezmení svet. Modlime sa, využívajme silu modlitby. V modlitbe sme silnejší ako pod ochranou najsilnejších zbraní. Národ je mocnejší keď sa spojí v úprimnej modlitbe ako keď investuje do zbrojenia. Odpovede na všetky naše problémy môžeme dosiahnuť kontaktom so všemohúcim Bohom. Modlitba dňa Môj čas strávený s Tebou v modlitbe, drahý Pane, je hlavnou udalosťou môjho dňa. Poznanie, že Ty čakáš na toto stretnutie ma pokoruje. A predsa vravíš, že môžem prichádzať v odvahe a s dôverou − práve teraz to robím vo vedomí, že ma počuješ. Billy Graham

Nachýľte uši a poďte ku mne, poslúchajte a budete žiť. (Iz 55,3) Nachýliť uši je konkrétna voľba, konkrétne konanie, za ktoré sme sami zodpovední. Je tvojou zodpovednosťou, na ktorú stranu nachýliš svoje uši. Čo si volíš počuť, čím sa napĺňaš. A nie je jedno, čo si volíš… Nachýľte uši a poďte ku mne, poslúchajte a budete žiť. Ako človek nachýli svoje uši k Bohu? Tak, že študuje Božie slovo, modlí sa a premýšľa. „Ak si to zvolíš, tak tvoja duša bude žiť,“ hovorí Boh. Treba si uvedomiť, že toto nie je voliteľný predmet v Božej škole. Je to úloha učeníka v disciplíne vyhrať nad ľahostajnosťou a lenivosťou. Nejde to samo od seba a nie je to vždy ľahké. Vždy nás niečo stojí, keď uprednostňujeme Boha. Niečo z toho je práve v slovách: Poďte i vy, ktorí nemáte peniaze! Kupujte obilie, jedzte; poďte, kupujte bez peňazí, bez platenia víno a mlieko! (Iz 55,1) Si pozvaný piť a jesť bez platenia. Keď ale nie je treba platiť, prečo to Pán nazýva nakupovaním? Kristus dal život a krv ako platbu za tvoj hriech. Dlh je zmazaný, celý účet zaplatený, aby si mohol prísť, aj keď nemáš čím platiť. Pán ale vie, že niečo ťa to predsa bude stáť. Čas na Bibliu a modlitbu si musíš vykúpiť. Inými slovami: spása je zadarmo. Prijať tento dar však našu starú prirodzenosť stojí všetko. Obrátiť sa ku Kristovi znamená, že sa odvrátiš od niečoho iného. Niečoho sa vzdávaš, keď uprednostníš čas s Bohom, čas v tichu, spoločenstvo s ostatnými veriacimi. Žijeme totiž vo svete, ktorý sa silno zameriava na svetské blaho a na to, ako sa vyhnúť ťažkostiam. Hľadať pozemské je viac a viac bežné. Sme nepokojní. Myseľ je rozpoltená, zamestnávame sa všetkým možným a nemáme čas na Bibliu a modlitbu. Pravdou je, že čas je nie problémom. Je to využívanie času. Na to, čo je pre nás dôležité, čas máme. Naša rozpoltená myseľ, ktorá sa zaoberá viditeľnými, pozemskými vecami, nemá čas na večné. Čas ti nikto nedá. Čas si musíš vykúpiť. Vždy bude niečo stáť vyvoliť si chvíľu v tichu, modlitbe alebo chvíľu s Božím slovom namiesto sedenia pred televízorom alebo inými aktivitami. … vy, ktorí nemáte peniaze! Kupujte… Väčšina ľudí sa viac zamestnáva ponukami a lákadlami tohto sveta, než tým, ako rásť v milosti a poznaní Boha. Keď je myseľ uväznená v pochybnostiach ohľadom všetkého, čo sa nám zdá, že nám chýba, tak za chvíľu v nás nie je miesto pre nič iné, len pre závisť a sklamanie. Keď Boh hovorí: „Nachýľte uši a poďte ku mne,“ nepozýva k náboženskej snahe, kde sa máš trápiť, potiť a bojovať, aby si si zaslúžil Boží dar. Nič z toho, čo ti Boh dáva, si nezaslúžiš. Začína to na opačnom konci. Začína to tým, že nachýliš svoje uši k Bohu a budeš počuť evanjelium o Božom Synovi. On prišiel, aby si mal podiel na večnom živote, ktorý dokáže nasýtiť najhlbšie potreby duše. Nestane sa to ale samo od seba. Nie je to automatické… Musíš si to vyvoliť. Je dôležité uvedomiť si, že keď Boh hovorí: „Nachýľte uši a poďte ku mne,“ nie je to príkaz, ale ponuka, v ktorej ti chce otvoriť brány do zasľúbení, ktoré majú moc zmeniť tvoj život. Ty si ale volíš, čomu budeš načúvať, čím sa budeš napĺňať, čo je pre teba dôležité. Jedného dňa to budeš ty, kto bude žať dôsledky. Nachýľte uši a poďte ku mne… Týmto Pán hovorí: „Máš možnosť otvoriť sa Slovu, ktoré má moc zmeniť tvoj život.“ Božie slovo je živé, ostrejšie než dvojsečný meč. Má moc odhaliť náš hriech a nedostatky, ale má tiež moc uzdraviť a konať v živote nové veci. Aké rozhodujúce je, čím sa napĺňame, vyjadruje Ježiš takto: „Dobrý človek vynáša dobré z dobrého pokladu svojho srdca a zlý človek vynáša zlé zo zlého. Lebo z plnosti srdca hovoria jeho ústa.“ (Lk 6,45) V praxi to znamená, že je dôležité, čím si budeme napĺňať srdce. Počujte Ježišove slová: „Nieto tajné, čo by sa nestalo zjavné; a nieto skryté, čo by sa nevyzvedelo a nevyšlo najavo. Hľaďte teda, ako počúvate. Lebo tomu, kto má, bude dané, tomu však, kto nemá, bude odňaté aj to, o čom si myslí, že má.“ (Lk 8,17-18) „Hľaďte teda, ako počúvate,“ hovorí Ježiš. A Ježiš vie, čo hovorí. Hovorí v súvise so svojím Otcom, ktorý hovorí: „Nachýľte uši a poďte ku mne, poslúchajte a budete žiť.“ Tak daj prioritu načúvaniu Bohu! Curt Westman

„Kto odpúšťa priestupok, hľadá lásku, kto však opakuje vec, rozíde sa s priateľom.“ Príslovia 17:9 Nezhody a konflikty medzi kresťanmi spôsobujú, že z mnohých zborov sa vytráca radosť a dôvera. Môže sa to odraziť v tom, že nemáme odvahu pozývať ľudí zvonku, aby prišli ku Kristovi, keďže poznáme podmienky v zbore. Po nezhodách a konfliktoch sa mnohí pýtajú: Nemohli sme tomu predísť? Je dobré vopred myslieť na to, že musíme navzájom dobre vychádzať, aj keď sa už nezaoberáme vecami, v ktorých sme sa nezhodli. Pomáha to zastaviť konflikt skôr, než vypukne. Je to dôležité, lebo to nevedie k vzájomným neliečiteľným zraneniam. Ak už došlo k zraneniam a nedokážeme sa dohodnúť, je správne prikryť priestupok. Musí sa prikryť láskou. Láska prikrýva množstvo hriechov. Vyťahovať záležitosti všetko iba skomplikuje a ešte viac nás to rozdelí. Nie, riešením je preukázať si vzájomnú lásku a vľúdnosť. Nezažil si na vlastnej koži, aké je dobré stretnúť sa so srdečnosťou u niekoho, s kým si sa nezhodol? Starú záležitosť už nevyťahuj. Nie, premôž sa a preukáž lásku. Možno práve ty by si mal spraviť prvý krok. Urob ho nielen slovami ale aj skutkom. Láska zmierila mnohých bratov napriek tomu, že spolu nesúhlasili! Existuje zhoda, ktorá presahuje všetko ostatné. Je to láska, ktorá nás spája skrze trón milosti. Tam všetko ponecháme Hospodinovi, ktorý dokonale pozná naše srdce. Tam nikto nemá iné právo, len právo na milosť. Spája nás s ostatnými kresťanmi. Všetci musíme žiť z Hospodinovej milosti. Hans Erik Nissen

„… máme dôveru v Boha“ (1J 3:21) Biblia učí, že viera sa prejavuje troma spôsobmi. V doktríne – teda v tom, čomu veríš. V uctievaní − tvojom spojení s Bohom a spoločenstvom kresťanov. A prejavuje sa aj v morálke − v spôsobe, akým žiješ a ako sa správaš. Biblia tiež učí, že viera nekončí pri vďačnosti Kristovi za spasenie. Viera pokračuje, rozvíja sa a rastie. Na začiatku môže byť slabá, ale postupne sa rozvíja a stáva sa silnejšou čítaním Biblie, modlitbou, zapojením sa do zboru. Takto môžeme stále viac vnímať vo svojom živote Božiu vernosť. Stále viac sa potom učíme spoliehať na Krista v každej potrebe, okolnosti a skúške. Modlitba dňa Tvoje Slovo učí ako veľmi túžiš, aby som sa spoliehal na Tvoju lásku a silu. Chválim Tvoje meno, môj Pán a Spasiteľ. Billy Graham

„Okúste a vidzte, že dobrý je Hospodin; blahoslavený muž, ktorý sa utieka k nemu!“ (Ž 34:9) Lekárnik rozprával, že keď bol ešte pomocníkom v lekárni, musel v noci často vstávať a vydávať lieky. Jednej noci ho už štvrtý raz zobudili, preto bol nahnevaný. V ospalosti a mrzutosti vydal chlapcovi jed namiesto lieku. Zbadal to, až keď chlapec odišiel. Veľmi sa zľakol. V hroznej úzkosti volal na Pána, aby zabránil nešťastiu. Znovu ktosi zazvonil. Pred ním stál chlapec, ktorému vydal jed, a v plači rozprával, že spadol, fľaša sa mu rozbila a liek sa vylial. Prosil o nový liek. S jasotom v duši a vďačnosťou voči Pánovi pustil chlapca dnu a potom mu už ochotne pripravil liek. Aj ty ďakuj za dobrodenia, ktoré ti Pán preukáže dnes. Zacloň štítom krídel Svojich bezobranné dieťa svoje. Zlému nedaj ma postrašiť, veď len v Teba vieru mám. PS 152, 4 MUDr. Viera Roháčková

„Ale Židia, plní žiarlivosti, pribrali si niekoľko podliakov z ulice, urobili poplach, vzbúrili mesto, napadli dom Jasonov a hľadali ich, aby ich vyviedli pred ľud. Keď ich však nenašli, vyvliekli Jasona a niektorých bratov pred predstavených mesta a kričali: Títo rozvracajú celý svet a teraz prišli aj sem “ Skutky apoštolov 17:5–6 Tými slovami chceli kritizovať kresťanov a varovať pred nimi ostatných. Ich opis však zároveň odhalil obrovský vplyv, aký mali Ježišovi nasledovníci na svet okolo seba. Je dokonca možné, že židovskí vodcovia nechtiac pomohli kresťanom v ich evanjelizačnom úsilí. Veď koho by nelákala predstava obrátiť svet naruby? Pre mnohých veriacich je však dnes táto vízia značne oslabená. Ľudia sa uspokojujú s tichým, nenápadným kresťanským životom. Nechcú vo svojej ceste s Kristom rozvíriť príliš veľa prachu. Najmä v Spojených štátoch mnohí veriaci žijú oslabené, anemické kresťanstvo. Nezdá sa, že by sa riadili rovnakými štandardmi viery ako kresťania v prvom storočí. Dalo by sa povedať, že majú „light“ vieru. Zdá sa, že chcú robiť len to, čo je úplne nevyhnutné. Inými slovami, Ježiš má dnes mnoho nasledovníkov, ktorí sú s Ním len za priaznivých okolností. Budú kresťanmi, keď je to výhodné, ľahké alebo populárne. No v okamihu, keď sa situácia skomplikuje, keď prídu ťažkosti alebo prenasledovanie, ustúpia. Opustia svoju vieru. Ukáže sa, že nie sú skutočnými nasledovníkmi ani pravými učeníkmi. To by určite vysvetľovalo, prečo dnešní kresťania neobracajú svet naruby. A možno aj to, prečo sa až príliš často zdá, že svet obracia cirkev naruby. Dnešní veriaci sa musia vrátiť ku takému kresťanstvu, aké nám predstavuje Biblia – takému, aké hlásal Ježiš a aké žila raná cirkev. Nie k dnešnej zriedenej verzii, ale k autentickému kresťanstvu Novej zmluvy. Stručne povedané, musíme sa stať učeníkmi Pána. Si učeníkom Ježiša Krista? Ježiš volá svoj ľud, aby vystúpil z davu, opustil rady príležitostných a vrtkavých nasledovníkov, a stal sa jeho skutočným učeníkom. Nikdy však od nás nežiada viac, než sme schopní dať. Nielenže odmení naše úprimné učeníctvo, ale bude nás tiež viesť a usmerňovať na každom kroku. Otázka na zamyslenie: Ako by v tvojom živote vyzeralo odvážne učeníctvo? Greg Laurie

„Moje ovce čujú môj hlas, a ja ich znám, a nasledujú ma.“ (J 10:27) Cestujúci po Sýrii pozoroval, ako pastieri napájajú svoje stáda pri studni. Ovce sa spolu miešali, takže vyzerali ako jedno stádo. Potom sa jeden z pastierov postavil k studni a zavolal: „Men-ah, men-ah!,“ čo arabsky znamená: Nasledujte ma! Medzi ovcami nastal pohyb. Oddelilo sa asi tridsať oviec a išlo hore vrchom za pastierom. Aj druhý pastier tak zavolal a druhé stádo sa oddelilo. Cestujúci sa pýtal tretieho, keby on zavolal men-ah!, či by ovce išli za ním. Pastier povedal, že nie, ale cudzinec si napriek tomu vypýtal jeho plášť, turban a palicu. Pastier sa usmieval, keď cudzinec volal: „Men- ah, men-ah!“ Ovce sa dívali na neho, ale sa nepohli. Keď sa pýtal pastiera, či jeho ovce nikdy nejdú za cudzím, odpovedal: „Nikdy, len keď je ovca chorá, potom to hlúpe stvorenie ide za druhým.“ Poznáš dnes hlas svojho Spasiteľa spomedzi tisícich hlasov, ktoré budú aj teba volať? Pôjdeš za Ním? Ó, Jezu, kebys´ Ty mňa nebol hľadal, Tvojej milosti nebol by som žiadal! Ty práve preto vyhľadals´ biedneho zablúdeného. PS 156, 5 MUDr. Viera Roháčková

„Ale z milosti Božej som, čo som…“ (1K 15:10) Potrebujeme si uvedomiť jednu zo základných právd: Na tento sveta sme nič nepriniesli a ani si z neho nič neodnesieme. Po slovensky niekedy zvykneme povedať: „Nahí sme na svet prišli, nahí z neho odchádzame“. Prečo si ľudia myslia, že ľudské kritériá na to, čo je úspech, sú rovnaké ako Božie? Niektorí píšu knihy, iní sú schopní manažéri, ďalší dokážu nadchnúť pre svoje zámery iných, máme talentovaných umelcov. Medzi nami sú ľudia bohatí, populárni, slávni. Kde by však všetci boli bez Božích darov, akými sú napríklad múdrosť, kreativita, predstavivosť, fyzické zdravie a sila? Rodíme sa i umierame nemohúci. Uvedomujeme si, že rovnako nemohúci by sme boli v našom živote bez Božej nekonečnej milosti a lásky? Boli sme stvorení z ničoho; a ak sme niečím, je to preto, lebo Boh je všetko. Pokiaľ by sa On od nás na krátky okamih stiahol, ak by len na moment zadržal náš dych, naša  existencia by sa scvrkla do ničoty a naše duše by sa zmietali v nekonečnej prázdnote. Ľudia chudobní duchom sú si vedomí svojej hriešnosti a tiež toho, že sú Božím stvorením. Čo je však viac, sú pripravení vyznať svoje hriechy a zrieknuť sa ich. Modlitba dňa Všetko čo mám a čo som, Pane Bože, mi dali Tvoje všemohúce ruky. Odpusť mi, keď sa chválim svojimi úspechmi, pretože bez Tvojej milosti a lásky nie som ničím. Billy Graham

„Kto začína svár, je ako ten, kto vypúšťa vody; preto nechaj škriepku skôr, než vypukne.“ Príslovia 17:14 Veľa ľudí tvrdí, že búrka prečistí vzduch. Platí to, keď je dusný letný deň. Neplatí to však o medziľudských vzťahoch. Prudké výbuchy hnevu nevedú k ničomu dobrému. „Kto začína svár, je ako ten, kto vypúšťa vody; preto nechaj škriepku skôr, než vypukne.“ Urážlivé slová môžu preniknúť do mysle človeka, ktorému sú adresované. Dlhé roky si ich bude pripomínať, aj keď ty si ich už dávno zabudol. Urážlivé slová podkopávajú vzťahy medzi ľuďmi, až sa raz povrch prepadne. Často to spôsobí viac zla, ako by si mohol niekto predstaviť. Existujú záležitosti, ktoré potrebujeme zlikvidovať. Má sa to diať v tichom a jemnom duchu, nie s pocitom, že sme jeden druhému povedali pravdu. Mnohé hádky sa začínajú klebetami. „Mnoho rečí nie je bez viny,“ hovorí Božie slovo v Prísloviach 10:19. Je nebezpečné priveľa rozprávať o ľuďoch, ktorí nie sú prítomní. Skôr, ako si všetko premyslíme, skončíme pri klebetách. Iným ľuďom pripisujeme motívy, ktoré nemajú. Vzťah k tomu, o kom sa rozprávame, je nevedomky ovplyvnený. Prilievame olej do ohňa rozhovoru. Kniha Prísloví nás napomína, aby sme s tým prestali. Je múdre spýtať sa sám seba, či to, čo poviem, nespôsobí hádku. Musíš sa zastaviť skôr, než sa to stane. Ako je dobre, keď to bratia spravia včas. Keď dôjde k sporu, musíme si navzájom povedať, že je lepšie skončiť skôr, než vypukne hádka. Je pravým bohatstvom, že sa spolu môžeme modliť k Hospodinovi, aby nás malých, hriešnych ľudí zjednotil vo svojej láske a milosti a pomohol nám, aby sme nespôsobili nevyliečiteľné rany. Nech nám Boh dá milosť a naučí nás pokore, aby sme spolu mohli kráčať v ústrety dňu, v ktorom sa zjednotíme vo večnom chválospeve na slávu Boha a Baránka. Hans Erik Nissen

„Hľadal som Hospodina a vyslyšal ma i vytrhol ma zo všetkých mojich hrôz.“ (Ž 34:4) Človek bol odnepamäti sužovaný starosťami a náročné požiadavky moderného života tento problém len zhoršujú. Ježiš zanechal ľudstvu neustále platný odkaz: „Nebuďte ustarostení o zajtrajší deň…ale hľadajte najprv  kráľovstvo Božie a Jeho spravodlivosť a všetko toto bude vám pridané.“ (Mt 6:33-34) Mnohí z vás sú plní strachu a úzkostí. Prineste to všetko vo viere pred Ježiša Krista. On poskytne vašej duši a mysli pokoj. Modlitba dňa Vedomie toho, že ma počuješ, keď sa s tebou rozprávam, Pane, mi prináša pokoj uprostred akejkoľvek búrky. Billy Graham

„… a nemilovali svojej duše až do smrti.“ (Zjav 12:11) Za prenasledovania kresťanov cisárom Marcom Auréliom sa štyridsať mužov odmietlo pokloniť jeho obrazu. Cisár ich rozkázal vyzliecť donaha a potom ich nechal stáť na zamrznutom jazere, dokiaľ sa nevzdajú svojho nazaretského Boha. Štyridsať mužov vyšlo do nočnej zimnej víchrice. Keď zastali na ľade, spievali: „Kriste, štyridsať bojovníkov vyšlo bojovať za Teba, dobyť víťazstvo a dostať korunu od Teba.“ Po chvíli sa jeden z nich oddelil a utiekol do chrámu, aby sa klaňal cisárovmu obrazu. Strážca dojatý hrdinstvom kresťanov, zhodil helmu a oštep, vyzliekol sa, zaujal miesto toho, ktorý nevydržal a pridal sa k spevu. Keď svitlo ráno, bolo na ľade štyridsať mŕtvych. Miluje tvoja duša Pána Ježiša tak, aby si bol tiež hotový takto zomrieť za Neho? Zmiluj sa, Ježiši, Syn Boží najvyšší! Sílo, Immanuel, prídi i k nám! Ó, Knieža pokoja! Satana rozbroje premáhať, zvíťaziť pomáhaj nám! PS 106, 4 MUDr. Viera Roháčková

„Preto nechajme teraz začiatočnícke učenie o Kristovi a povznesme sa k dospelosti. Neklaďme zase znova základy, hovoriac o pokání z mŕtvych skutkov, o viere v Boha,“. List Židom 6:1 Ako otec a starý otec viem z osobnej skúsenosti, že starostlivosť o bábätká dá poriadne zabrať. Napríklad naučiť dieťa jesť si vyžaduje veľa úsilia. Začína sa detskou výživou, čo prináša svoje vlastné jedinečné výzvy. Potom prichádza tuhá strava, ktorú treba nakrájať na malé kúsky vhodné pre dieťa. Samozrejme, dieťa nechce vždy jesť, takže musíš vymýšľať kreatívne spôsoby, ako ho povzbudiť, aby jedlo prijalo. Deti sa musia naučiť jesť, krájať si jedlo a napokon si ho aj pripravovať. To všetko je súčasťou dospievania. Autor Listu Židom túto myšlienku dospievania prenáša do duchovnej roviny. Mnoho ľudí nikdy duchovne nedospelo. Na začiatku sa síce zaviazali Kristovi, no nikdy skutočne nepochopili, čo znamená byť úplne oddaným nasledovníkom Ježiša. Stručne povedané, nereagovali na to, čo Biblia nazýva učeníctvom. Nie je to len otázka ignorovania biblických výziev, ako napríklad: „ale vzrastajte v milosti a poznaní nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista.“ (2Pt 3:18) Ide aj o premárnenie dôležitých príležitostí a životných skúseností. Spomeň si na všetky kulinárske lahôdky, ktoré si si vychutnal odvtedy, čo si prešiel od detskej výživy k tuhej strave. Ten istý princíp platí aj pre duchovný rast kresťana. Prechod od duchovného mlieka k duchovnému pokrmu, ako ho opisuje List Židom 5:11–14, si vyžaduje úsilie a ochotu prekonať samého seba a vystúpiť zo svojej komfortnej zóny. Odmena však za tú námahu rozhodne stojí. Kresťanský život je viac než len vyslovenie modlitby odovzdania sa Kristovi. Znamená nasledovať Ježiša nielen ako svojho Spasiteľa, ale aj ako svojho Pána. Ak je tvojím jediným zdrojom duchovnej výživy počúvanie kázní iných ľudí, budeš sa duchovne nachádzať v relatívne oslabenom stave. Učenie a kázanie majú svoje miesto, no musíš sa naučiť, ako si, obrazne povedané, nakrájať vlastné jedlo. Musíš sa naučiť duchovne sa nasýtiť. List Židom 6:1 hovorí: „Preto nechajme teraz začiatočnícke učenie o Kristovi a povznesme sa k dospelosti. Neklaďme zase znova základy, hovoriac o pokání z mŕtvych skutkov, o viere v Boha,“. Musíme ako veriaci dospievať a odmietnuť zostať navždy duchovnými bábätkami. Musíme vyrásť a stať sa Božími mužmi a ženami. Otázka na zamyslenie: V ktorých oblastiach potrebuješ duchovne rásť? Greg Laurie

„… čas môjho odchodu sa už dostanovil.“ (2Tim 4:6) „… hľa, ohnivý voz a ohnivé kone… a tak vystúpil Eliáš vo víchrici hore do neba.“ (2Kráľ 2:11) Keď sa Boží muž Christmas Evans blížil ku svojmu koncu, príbuzní sa zhromaždili okolo jeho postele. Dych mal čoraz slabší. Mysleli si, že už viac nepočujú jeho hlas. Ale zavreté oči sa otvorili ešte raz, milý úsmev ožiaril tvár, potom kývnuc pravou rukou povedal zreteľne: „Pohnite!“ O niekoľko sekúnd už nedýchal. Milý priateľ, žiješ tak, aby i po teba mohol Pán Ježiš poslať ohnivý voz? Nič sa neboj, duša drahá, však my s tebou pôjdeme. Známe sú nám ríše blaha, šťastne k cieľu dôjdeme. PS 33, 1 MUDr. Viera Roháčková

„Ale vytrvalosť nech je dokonalá v skutku, aby ste boli dokonalí a celí bez úhony…“ (Jk 1:4) Dnešná doba je plná napätia, neuróz a netrpezlivosti. Ponáhľame sa, aj keď na to nemáme žiaden dôvod – jednoducho len preto, aby sme sa ponáhľali. Tento zhon produkuje viac problémov. Zhoršuje sa morálka, ktorú uznávali predchádzajúce generácie. Cítime napätie a sme podráždení. Netrpezlivosť stojí za rozvrátenými rodinami a v medzinárodnom meradle vytvára podmienky pre viac svetových konfliktov. Modlitba dňa Ako si pripomínam Tvoju trpezlivosť so mnou, nech je moje srdce uprostred zhonu pokojné. Billy Graham

„Ježiš Kristus ten istý včera i dnes i naveky.“ List Židom 13:8 Aký bol Ježiš včera? V tejto otázke sa pozrime na vlastnú skúsenosť s Ježišom. Zažil som včera Ježišovu prítomnosť a pomoc? Mohlo sa stať, že si dostal výnimočný dôkaz, že Ježiš žije a stará sa o teba. Preto nás povzbudzuje myšlienka, že je taký istý aj dnes. Je tiež možné, že včera bol len jeden z bežných dní života, a preto si nemyslíš, že by veľmi pomohla skutočnosť, že Ježiš bude dnes ten istý. Preto nemáš v prvom rade rozmýšľať o vlastných skúsenostiach. Môžu sa zmeniť. Nemôžu ti zabezpečiť trvalú pomoc. Nie, obráť sa na Božie slovo. Aký bol Ježiš včera? Bol presne taký, ako o Ňom hovorí Božie slovo. Ani jedno Ježišovo slovo, či slovo o Ježišovi neprestalo včera platiť. Všetko, čo sa o Ňom píše, bola pravda. To platí aj dnes. Ježiš sa nezmenil. Ak premýšľaš o budúcnosti smerom k večnosti, pochopíš, že Ježiš bude navždy taký, aký bol, keď chodil po zemi. Ak si táto myšlienka nájde miesto v tvojom srdci, naplní ťa hlboké, tiché šťastie. Našiel si Ježiša, ktorý je vždy ten istý vo svete, kde sa všetko upravuje a mení. Budúcnosť už viac nie je neistá. Ježiš ťa do nej sprevádza. Nenechá ťa samého. Vždy bude s tebou. Svojou krvou prikryje tvoje hriechy, aby ťa nemohli odsúdiť. Ak ti nepomohol vyhnúť sa problémom, pomôže ti dostať sa cez ne. Ježiš je taký doteraz. Uisťuje ťa o tom Jeho slovo. Bude taký istý aj v budúcnosti. Božie slovo hovorí, že je ten istý včera i dnes i naveky. Hans Erik Nissen

„Ježiš im však riekol: Nikde nie je prorok bezo cti, iba ak vo svojej otčine medzi pokrvnými a vo svojom dome.“ Evanjelium podľa Marka 6:4 Predstav si, že si nevlastný brat Ježiša. Nikdy by si mu nemohol nič vyčítať. Zamysli sa nad tým. Komu by Mária a Jozef uverili – tebe alebo jedinému bezhriešnemu človeku, aký kedy žil? Predstav si, že sa snažíš súťažiť o pozornosť svojich rodičov s dlho očakávaným Mesiášom, Synom Božím, Spasiteľom tvojho národa. Taký bol osud Jakuba, autora knihy Novej  zmluvy, ktorá nesie jeho meno. Je pozoruhodné, že ani Jakub, ani žiadny z ostatných Ježišových nevlastných bratov neverili v Ježiša pred Jeho zmŕtvychvstaním. V skutočnosti v jednom momente prišla Ježišova rodina, aby Ho vzala domov, pričom sa domnievala, že prišiel o rozum. Evanjelium podľa Jána 7:5 jasne hovorí: „Lebo ani len Jeho bratia neverili v Neho.“ Napriek tomu Jakub začína svoj list tým, že sa predstavuje ako „služobník Boha a Pána Ježiša Krista“ (Jk 1:1). Nepredstavuje sa ako „Jakub, brat Pána“ ani ako „Jakub, nevlastný brat Ježiša“. Namiesto toho píše: „Jakub, služobník Boha a Pána Ježiša Krista.“ Napriek tomu sa zdá ťažké uveriť, že Jakub spoznal pravdu o Ježišovi až tak neskoro v živote. Veď Ježiš žil bezchybný život. Nikdy neklamal, nekradol ani nestrácal trpezlivosť. Nikdy ani vnútorne nezhrešil. A predsa, ako povedal sám Ježiš: „Nikde nie je prorok bezo cti, iba ak vo svojej otčine medzi pokrvnými a vo svojom dome.“ To len dokazuje, že ani dokonalý život nemusí stačiť na to, aby sme niekoho presvedčili o pravde o Ježišovi. A pre veriacich, ktorí sa snažia túto pravdu šíriť, je to ešte ťažšie, pretože všetci sme občas zlyhali v tom, aby sme žili tak, ako by sme mali. Pre mnohých kresťanov je najťažšie osloviť práve tých, ktorí sú nám najbližší, najmä v našich vlastných rodinách. Mnohí z nás vyrastali v nekresťanských rodinách. Vieme, aké ťažké a nepriateľské prostredie to môže byť. Bolo potrebné vzkriesenie Ježiša Krista z mŕtvych, aby sa konečne podarilo jeho bratov osloviť. Vtedy všetci uverili. Bolo potrebné pôsobenie sily evanjelia. Osloviť rodinu posolstvom evanjelia je stále výzvou. Ale je to výzva, ktorej sa musíme postaviť. Otázky, ktoré kladie apoštol Pavol v Liste Rímskym 10:14 – 15, stále platia. „Ale ako budú vzývať Toho, v koho neuverili? A ako uveria v Toho, koho nepočuli? A ako počujú bez kazateľa? A ako budú kázať, ak nie sú poslaní? Ako je napísané: Aké vzácne sú kroky tých, čo ako evanjelium zvestujú pokoj a dobré veci!“. Otázka na zamyslenie: Ako môžeš pomôcť ľuďom, ktorí sú ti najbližší, pochopiť dobrú zvesť o Kristovi? Greg Laurie

„A všetky svoje skutky činia nato, aby ich ľudia videli.“ (Mt 23:5) Afričan si kúpil topánky, ale neskôr ich doniesol späť do obchodu. „Nie sú dobré?“ pýtal sa obchodník. „Sú,“ odpovedal. „Nie sú z dobrého materiálu?“ „Sú dobré.“ „Tak prečo si ich priniesol späť?“ „Nevŕzgajú,“ bola odpoveď. Chcel mať niečo, čo by pritiahlo na neho pozornosť. Nebuď dnes podobný tomu Afričanovi, ktorý chcel pritiahnuť pozornosť na seba, namiesto na svojho Pána. A ty, srdce moje, čože učiníš? K chválospevom lásky hlas svoj pripojíš? Skloníš sa pred svätou Božou velebou a dovolíš vďake zvládnuť nad sebou? PS 339, 3 MUDr. Viera Roháčková

„Usilujte sa o lásku…“ (1K 14:1) Čo je to láska? Ako si môžeme byť istí, že niekoho milujeme? Zamyslite sa nad niektorými aspektami, ktoré sú láske vlastné: Je Vaša láska trpezlivá? Ohľaduplná? Dokáže čakať na fyzické naplnenie v manželstve? Zrelí ľudia vravia, že trpezlivosť pravej lásky je nevyčerpateľná. Pravá láska sa nepresadzuje na úkor iných, neuplatňuje si svoje práva, nepožaduje výhody. Vždy najprv myslí na iných. Biblia to vysvetľuje slovami – nie je sebecká. Pravá láska nikdy o milovanom človeku nezmýšľa zle. Nikdy nie je podozrievavá, ale podporuje a inšpiruje. Pravá láska všetko znesie. Nič ju neoslabí, nič nemôže zničiť. Je skalou, kotvou a základom budúcnosti. Tieto jednoduché kritériá sú zrkadlom, ktoré použili už milióny ľudí. Fyziológovia, psychiatri a manželskí poradcovia potvrdzujú ich platnosť. Prvýkrát ich takmer pred dvetisíc rokmi odporučil apoštol Pavol v trinástej kapitole Prvého listu Korintským. Táto kapitola poskytuje najlepšiu definíciu lásky, akú kedy svet poznal. Modlitba dňa Tvoja bezhraničná láska mi ukazuje limity mojej lásky, Pane Ježiši. Naplň ma svojím milujúcim Duchom. Billy Graham

„… na to myslite, čo je hore, nie na to, čo je na zemi.“ (Kol 3:2) Chlapček sedel na schodoch pri dverách a vystretými rukami držal špagát. „Čo robíš?“ spýtal sa ho okoloidúci. „Púšťam šarkana, pane,“ bola odpoveď. „Nevidím nijakého šarkana a ani ty nevidíš.“ „Viem, že ho nevidím, ale ho cítim, lebo ma ťahá.“ Cítiš, ako ťa Syn Boží dnes ťahá tam, kam odišiel? Ó, Jezu, pritiahni dnes ma bližšie k Sebe, hotový som všetko cele oddať Tebe, hotový bojovať, ba pre Teba i mrieť, ó, len moju bytosť skrz naskrze posväť. PS 37, 1 MUDr. Viera Roháčková

„Vtedy prišli k Nemu s ochrnutým, ktorého niesli štyria. A keď ho pre zástup nemohli priniesť až k Nemu, preborili strechu (domu), v ktorom bol, a otvorom spustili lôžko, na ktorom ochrnutý ležal. Keď Ježiš videl ich vieru, povedal ochrnutému: Synu, odpúšťajú sa ti hriechy! “ Evanjelium podľa Marka 2:3 – 5 Autori evanjelií nám poskytujú len veľmi málo informácií o tom, prečo si Ježiš vybral práve týchto ľudí, aby mu slúžili ako učeníci. Môžeme si urobiť predstavu o osobnostiach Šimona Petra, Jána – a Judáša Iškariotského –, pretože v určitých príbehoch vystupujú do popredia. Ale pokiaľ ide o ostatných dvanástich, musíme sa spoliehať na krátke náhľady. Musíme sa pozrieť za slová a všímať si okolnosti, v ktorých sú spomenutí, aby sme aspoň trochu pochopili, čo v nich Ježiš videl. Príkladom je Ondrej, brat Šimona Petra. Príbeh o tom, ako sa Ondrej stal učeníkom, nájdeme v Evanjeliu podľa Jána v prvej kapitole. Ondrej bol najprv učeníkom Jána Krstiteľa. Jedného dňa, keď Ježiš prechádzal okolo, Ján Krstiteľ na neho ukázal a povedal: „Ajhľa, Baránok Boží!“ (v. 36). To bolo všetko, čo Ondrej potreboval počuť. Okamžite začal nasledovať Ježiša. Ale to nebolo všetko, čo urobil. „Tento našiel najprv svojho brata Šimona a povedal mu: Našli sme Mesiáša, čo v preklade značí Pomazaný (čiže Kristus), a priviedol ho k Ježišovi…“ (v. 41 – 42 ). Na Ondrejovi je zaujímavé to, že keď sa raz presvedčil, bol presvedčený. Videl to na vlastné oči. Uveril. A hneď vyšiel, aby to povedal svojmu bratovi Šimonovi. Ako veľmi dnes potrebujeme viac takých, ako bol Ondrej. Keby sme mali viac takých, ako bol Ondrej, mali by sme viac takých, ako bol Šimon Peter. Keď jeden človek privedie druhého k Ježišovi – je to tak jednoduché. Je to tak účinné. A je to tak zanedbávané. Marek v druhej kapitole opisuje príbeh štyroch mužov, ktorí priviedli svojho ochrnutého priateľa ku Kristovi. Keď Ježiš učil v dome preplnenom ľuďmi, títo štyria vytrvalí muži vyliezli na strechu a spustili svojho priateľa dovnútra. Ježiš bol taký ohromený ich prejavom viery, že ochrnutému mužovi odpustil hriechy a uzdravil ho (pozri Mk 2:3 – 5). Tento príbeh slúži ako inšpirácia a pripomienka, že niekedy môže skupina kresťanov, ktorí spolupracujú, priviesť človeka ku Kristovi účinnejšie ako jeden človek pracujúci sám. Ako povedal Pavol: „Ja som zasadil, Apollo polial, ale Boh dal vzrast“ (1K 3:6). Všetci máme svoju úlohu v Božom pláne. Ondrej bol vo viere nováčikom a často sú práve najnovší konvertiti najhorlivejšími evanjelistami. Je to pravdepodobne preto, že si veľmi dobre uvedomujú skutočnosť, že boli práve zachránení z biedneho spôsobu života. Taký bol aj Ondrej. Možno aj my si musíme znova a znova pripomínať, čo pre nás Boh urobil. Otázka na zamyslenie: Koho môžeš priviesť k Ježišovi? Greg Laurie