Podcasts about aktual

RTVS mala prázdne kreslo uplatňovať už dávno, tvrdí šéfredaktor Aktualít Bárdy. Ľuboša Blahu by do diskusie Aktualít nepustil a rovnako ako verejnoprávny telerozhlas by uplatnil inštitút prázdneho kresla. “Mali by sme zabrániť tomu, aby sa politici tohto typu stali kladivami, ktorými sa strany snažia rozbíjať verejné diskusie,” hovorí Bárdy. No a patrí právo na hotovosť do Ústavy? Verejnoprávny telerozhlas sa po rokoch váhania odhodlal využiť inštitút takzvaného prázdneho kresla. Podpredsedovi SMERU SSD Ľubošovi Blahovi odoprel vstup do diskusie, do ktorej ho vlastne ani nik nevolal a smeráckeho rétora nahradil prázdnym kreslom a otázkami moderátorky Marty Jančkárovej. SMERáci na to spustili kanonádu obvinení z cenzúry a na moderátorku sa vyvalili  kýble nechutnej internetovej špiny, ale aj nenávistných vyhrážok. Drvivá väčšina relevantných slovenských médií sa ale svojej kolegyne, ako i RTVS, zastala a varovala politikov pre šírením nenávisti voči novinárom a médiám. Podporu v mene Aktualít vyjadril aj náš šéfredaktor Peter Bárdy. Aký mal na to dôvod a či si o celej tejto kauze myslí? Bolo konanie RTVS skutočne cenzúrou alebo majú média mať výhradné právo určovať si pravidla svojich vlastných diskusii? Kam môže viesť maľovanie terčov na novinárov a to najmä v krajine kde práve pred piatimi rokmi bol zavraždený novinár pre svoju prácu? Patria rétori typu Blaha do verejného diskurzu a prečo politici tak radi hádžu svoje chyby práve na média? Témy pre šéfredaktora Aktualít Petra Bárdyho. V druhej téme podcastu sa pozrieme na zakotvenie práva na hotovosť do ústavy. Navrhujú to poslanci z hnutia Sme Rodina. Malo by byť toto právo v ústave? V podcaste budete počuť právnika Jána Ivančíka, ale aj poslancov parlamentu Petra Pčolinského, Petra Pellegriniho či Mariána Viskupiča Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši prajú Denisa Žilová a Braňo Dobšinský.

Síce otočený naruby, ale život. Špekulanstvo a korupcia nepredstaviteľných rozmerov, postupne trestaná aj odňatím slobody, no stále život. Až nasilu odtruhnutá kosť moci, iste nepríjemné verejné lynčovanie systému „našich ľudí“, no opäť pulzujúci život. Na druhej strane život, ktorému dáva zmysel očista a odhaľovanie až skrývanej špiny – a to až do povesti „mnícha“, ktorý len pre svoje povolanie dýcha – život, ktorý sa teší z malých radostí opravy starého domca s vidinou rodinného krbu – no v tme noci vyhasnutý guľkou nájomného vraha. Od vraždy Jána Kuciaka to bude o pár hodín päť rokov. Čo s ním odišlo a čo naopak prichádza? Téma pre jeho šéfredaktora Petra Bárdyho.   „Viem, čo som robil 22. februára, rovnako dni nasledujúce, 26. si dokonca pamätám minútu po minúte, no dvadsiateho prvého večer, keď sa to stalo, vôbec neviem.“ Peter Bárdy, Kuciakov šéfredaktor, reaguje na otázku, či si pamätá, čo robil v ten večer, ktorý sa stal pre Jána a Martinu osudným.   „Nikdy nezabudnem, keď mi 19. februára (pondelok pred stredajšou vraždou) Jano ukázal prvý draft reportáže o Talianoch na východnom Slovensku“, spomína šéfredaktor na dni a hodiny bezprostredne pred vraždou. Šlo o reportáž, v ktorej Ján Kuciak vystopoval linky vzťahov organizovaného zločinu Talianov až k úradu vlády, ktorého pánom bol vtedy Robert Fico. „Stál vedľa mňa a pozeral sa, ako budem reagovať.   Zvyčajne mi svoje texty posielal mailom, teraz však chcel vidieť moju reakciu“, rozpráva Peter Bárdy. „Začal som čítať a hovorím si: Toto snáď ani nie je pravda. Toto je výborný text“. „Usmial som sa naňho a hovorím, že toto písal Mario Puzo“. Narážka smerovala na autora presláveného Krstného otca, románu z prostredia sicílsko-americkej mafie, ktorý preslávil rovnomenný film. „Jano si spokojne sadol, mal podľa mňa pocit zadosťučinenia z dobrej roboty“, končí pondelkovú epizódu Peter Bárdy.   Večer ešte nasledovala esemesková výmena o tom, ako ďalej s príbehom Talianov na Slovensku. Ján Kuciak sa práve chystal, že ich pôjde konfrontovať so svojimi zisteniami na východné Slovensko. Práve v nej padla podľa Petra Bárdyho ponuka ochrany. „Napísal som mu, že ak má pocit ohrozenia, že ho môžeme niekde skryť“. Janova odpoveď? „Napísal mi, že sa cíti v bezpečí“, konštatuje šéfredaktor Bárdy.   „Po tom 26. februári (keď sa o vražde dozvedela verejnosť) som si dookola kládol otázku, či som urobil naozaj všetko, aby som Jana ochránil. Či sme nepodcenili tú situáciu dva dni pred vraždou spolu s ním. Či som mu nemal nanútiť tú ochranu.“ Otázky, ktoré šéfredaktor opakuje aj po piatich rokoch.   „Moje posledné spomienky na Jana sú úsmevné. Lebo bol naozaj šťastný, že chystaný text sa mi páči a na druhej strane, že sme si vymenili tú informáciu, že kamarát, ak sa bojíš, tak ťa viem schovať a on mi odpísal, že sa nebojí.“   „Je to sms výmena, ktorá sa nemaže“, hovorí Bárdy. Komunikáciu s Jánom Kuciakom zo sociálnych sietí a mailovú výmenu má podľa vlastných slov archivovanú od roku 2015. „Na tej komunikácii vidieť, ako ho tá práca stále viac a viac bavila“, hovorí. „Občas – najmä pri takýchto dátumoch – sa k nej vraciam.“   Jano sa neobetoval pre štát, chcel žiť normálny život.   Bárdy hovorí, že nemá rád, keď sa z Jána Kuciaka robí hrdina. „Veľmi sa mi nepáči, keď sa porovnáva s Jánom Palachom, či inými. Jano Kuciak nebol človek, ktorý sa obetoval pre svoj štát a svoj ľud. Jano Kuciak chcel žiť normálny život, so svojou partnerkou, ktorú miloval.“   Žurnalistika bola preňho práca, ktorá ho podľa Bárdyho nesmierne bavila a dávala mu zmysel, chápal jej verejný záujem. „Ale určite to nebol človek, ktorý by bol presvedčený, že môže padnúť v boji za lepšie Slovensko, že by chcel riskovať svoj život, alebo že by s ním hazardoval“, vysvetľuje Bárdy.   „Ján Kuciak bol špičkový novinár. Mimoriadne talentovaný expert na dátovú žurnalistiku a prácu s otvorenými zdrojmi. Dovtedy tu taký nebol a odvtedy tu je pár ľudí, ktorí sa to snažia robiť podobne“, tvrdí Bárdy. „On bol jedinečný a vďaka jeho skvelej práci sa nedotknuteľní – ľudia nad zákonom – začali reálne obávať, či voči nim nezasiahne polícia, paradoxne v tej dobe v službách systému „našich ľudí“, ktorý ich v tej dobe chránil“.   „Jano Kuciak bol zavraždený, lebo bol skvelý novinár“, konštatuje šéfredaktor Aktualít.   Podľa Bárdyho bol Kuciak vyšetrovateľ ekonomickej trestnej činnosti, ktorý svoje poznatky písal ako novinové články. „S úplnou vážnosťou poviem, že suploval prácu orgánov činných v trestnom konaní. Čo vtedy polícia nevedela, alebo robiť nechcela, tak to robil Ján Kuciak.“   V redakcii riešili aj prvotný problém so zrozumiteľnosťou jeho prvých textov. „Nie preto, že by bol zlý novinár, ale opisoval trestnú činnosť, ktorá bola zámerne robená komplikovane, aby ju nevyšetrovala polícia. V tých textoch bolo veľa faktov, rôznych prepojení, my sme mali vážny problém pochopiť to“, opistuje Bárdy.   Janovi dal vtedy radu, aby svoje vznikajúce texty dával čítať v rodine. „Pošli to bratovi či sestre, alebo to daj prečítať Martinke, nech ti dajú spätnú väzbu, či tomu rozumejú. Ako to nepochopí čitateľ, zbytočne to budeme písať“, rozpráva Bárdy. „Jano tak zapojil do svojej roboty polovicu rodiny“, dodáva.   „Pred piatimi rokmi zavraždili človeka, ktorý pracoval na tom, aby sme žili v spravodlivom a právnom štáte; ktorý nerezignoval na to, že chce, aby krajinu v ktorej žije riadili zodpovední politici, ktorí chránia dobrých ľudí a bojujú proti organizovanému zločinu a proti ľuďom, ktorí porušujú zákon.“   Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Dnes je to presne 5 rokov od okamihu, v ktorom padli osudové výstrely, ktorými vrah popravil investigatívneho novinára Jána Kuciaka, ako aj jeho snúbenicu Martinu Kušnírovú. Slovensko si tak dnes pripomína piate výročie dvojnásobnej vraždy novinára a jeho partnerky. Vražda investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej otriasla pred piatimi rokmi doslova celým Slovenskom. Napriek tomu, spravodlivosti ešte stále doteraz nebolo učinené zadosť. Vrah a jeho komplici síce už právoplatne odsúdení boli, objednávateľ vraždy sa však ešte pozemskej spravodlivosti nedočkal. Na Slovensku máme viacero násilných trestných činov, ktoré sa objasnili až po rokoch a rozsudky padli niekedy aj po desaťročiach čiže pre náš justičný systém tých 5 rokov stále nie je dlhá doba, ale pre nás a pre ľudí, ktorí sú s týmto prípadom spojení, tak sa nám to ako dlhá doba javí. Dúfam preto, že sa dočkáme dňa, kedy sa dočkáme právoplatného verdiktu, v ktorom justícia označí aj objednávateľa tohto zločinu, hovorí zástupca šéfredaktora portálu Aktuality.sk Ján Petrovič. Ako hodnotí vyšetrovanie tohoto prípadu ako i súdny proces? Ako si spomína na svojho kolegu Jána Kuciaka, i na temné okamihy spred piatich rokov? No a v čom a prečo bola práca a články Jána Kuciaka tak prelomové a spoločensky dôležité? Jankov Kuciakov bude ešte treba v spoločnosti ako soľ, hovorí pre Aktuality Nahlas Ján Petrovič. Počúvate Ráno Nahlas, so zástupcom šéfredaktora Aktualít Jánom Petrovičom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.  

Pred piatimi rokmi zavraždili Jána Kuciaka a Martinu Kušnírovú. Nasledovali rozsiahle protesty, pád vlády, rozbehlo sa vyšetrovanie viacerých káuz... no objednávateľ či objednávatelia vraždy stále právoplatne odsúdení nie sú. A ak si pozriete prieskumy verejnej mienky či politických preferencií, zdá sa, že Slovensko sa dnes vrátilo späť, možno aj viac ako o päť rokov. Ako sa za ten čas zmenila krajina, ako sa zmenila žurnalistika, ale najmä, prečo stále musíme čakať na spravodlivosť a či sa niektoré Kuciakove kauzy podarilo dotiahnuť do konca? Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno pýta investigatívnej redaktorky Aktualít Laury Kellöovej. Zdroj zvukov: TV Markíza, TA3, Aktuality, Denník N Odporúčanie: Moje dnešné odporúčanie bude trochu neobvyklé: no odporúčam zastaviť sa, zamyslieť a stíšiť sa. Spomenúť si, kam sa naša krajina dopracovala a predstaviť si, v akej krajine chceme žiť. A ak nám zostane kúsok síl, skúsiť pre to čosi urobiť. _ Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Dobré ráno.

V súčasnej dobe nie je starostlivosť pre detského psychiatrického pacienta dostupná tak, ako by mala byť a v niektorých regiónoch je prakticky až nedostupná. Tu sme v najhlbšej kríze, v akej vôbec môžeme byť, hovorí o schopnosti odborne pomôcť deťom s duševnými problémami psychiater Michal Patarák. Čísla z roku 2021 pritom varujú: Medzi mládežou, ako i deťmi, výrazne stúpli samovražedné tendencie. A prečo prezidentka žiada predčasné voľby v skoršom termíne?  Naše deti a mládež sa ocitli vo vážnych dušených problémoch. Nemilosrdne o tom svedčia aj tvrdé dáta hovoriace o výraznom náraste počtu samovrážd medzi mladými ľuďmi v roku 2021. Počet samovražedných pokusov u detí do 14. rokov sa dokonca v tomto roku zdvojnásobil. To, že deti sú naša priorita, tu pritom počúvame prakticky od každej politickej garnitúry už celé dlhé roky. Neúprosná reč faktov, ale hovorí o tom, že našim deťom, tomu najcennejšiemu čo vôbec máme, však dnes nie sme, ako štát, schopní poskytnúť skutočne reálne dostupnú odbornú pomoc ani v takýchto pre nich najťažších, ba až existenciálnych chvíľach. Čo sa to teda s našimi deťmi deje a ako sme im schopní pomôcť? Téma prvej časti dnešných Aktualít Nahlas so šéfom Slovenskej psychiatrickej spoločnosti Michalom Patarákom. V ich druhej časti sa pozrieme na ďalší vývoj na našej politickej scéne. Prezidentke sa totiž cesta, akou sa po odhlasovaní predčasných volieb vybral parlament, prestala páčiť a preto vyzvala politických lídrov na dohodu o skoršom termíne predčasných volieb. Viacero bývalých koaličných politikov ju však za tento názor skritizovalo. Posunie sa teda ešte termín predčasných volieb? Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši prajú Denisa Žilová a Braňo Dobšinský    

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskych požiadal premiéra Hegera o dodanie stíhačiek MiG-29. Ako by pomohli Ukrajincom? Téma pre novinárku Aktualít Stanislavu Harkotovú. Ukrajinský prezident má za sebou sériu stretnutí. Navštívil Londýn, v Paríži sa stretol s francuzskym prezidentom Emanuelom Macronom a nemeckým kancelárom Olafom Scholzom a pricestoval aj na európsky summit v Bruseli, kde sa stretol s viacerymi európskymi lidrami. Z územia Ukrajiny od začiatku vojny vycestoval len po druhýkrát. O aké gesto ide? V druhej téme podcastu sa pozrieme na mimoriadny samit Európskej únie, ktorého témou bola aj lepšia ochrana hraníc pred migráciou. Niektoré členské štáty sú za výstavbu plotov na hraniciach, iné proti. Zo záverov včerajšieho samitu vyplynulo, že Európska únia bude zrejme nepriamo financovať aj výstavbu týchto plotov. „Európska únia bude poskytovať viac finančných prostriedkov na iné náklady spojené s hraničnou kontrolou a tým pádom jednotlivým členským štátom ostane viac vlastných finančných prostriedkov na výstavbu plotov," hovorí o prísnejších migračných opatreniach Ján Kovář v podcaste Aktuality Nahlas. Výstavba plotov na hraniciach nie je riešením migrácie. „Primárne presmerovávajú migráciu na nebezpečnejšie a smrteľnejšie cesty," hovorí v podcaste Aktuality Nahlas odborník na Európsku úniu. Podcast pripravili Denisa Žilová a Denisa Hopková.

Dnes na Špecializovanom trestnom súde si vypočul bývalý šéf Finančnej správy František Imrecze verdikt. Sudkyňa Pamela Záleská rozhodla, že v rámci dohody o vine a treste dostane za korupciu úhrnný trojročný podmienečný trest odňatia slobody so skúšobnou dobou päť rokov. Rovnako historicky najvyšší peňažný trest uložený v Slovenskej republike 202-tisíc eur, v prípade jeho nezaplatenia trest vo výške troch rokov.    „Spokojný by som bol, keby sa to tu nedialo. Keby som sa v minulosti správal tak, aby som toto nemusel absolvovať,“ hovorí po súde Imrecze, ktorý chce podľa svojich vyjadrení odčiniť svoje kroky z minulosti. O výslednom verdikte sme sa v podcaste rozprávali s investigatívnou novinárkou Aktualít Laurou Kellöovou.   Prezidentka Zuzana Čaputová sa dnes stretla s dočasne povereným ministrom práce Milanom Krajniakom a expertmi, aby riešili tému chudoby a dopad zdražovania na občanov Slovenska. Počet ľudí, ktorí sú chudobou ohrození u nás totiž narástol.    „Počet ľudí, ktorí sú ohrození chudobou u nás narástol približne o 45-tisíc. A celkovo doň spadá už okolo vyše 600-tisíc občanov. Za minulý rok narástol prvýkrát narástol podiel chudobných vo všetkých krajoch na Slovensku,” uviedla po stretnutí. V druhej téme podcastu budete počuť aj dočasne povereného ministra práce Milana Krajniaka a Ľudmilu Ivančíkovú zo Štatistického úradu, ktorá priblíži pri akej skupiny ľudí sa zvyšuje miera rizika chudoby. No a Martin Šuster z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť priblížil ako by mohlo vyzerať systematické riešenie.

Ničivé zemetrasenie v Turecku a Sýrii si vyžiadalo už viac ako 11 tisíc obetí. Od pondelka sa snažia záchranárske tímy pomôcť, čo najviac ľuďom, ktorí ostali uväznení pod sutinami budov. Počet obetí tak bude pravdepodobne stále rásť. V Turecku sa osobne nachádza aj zahraničná redaktorka RTVS Soňa Weissová, ktorá v podcaste opisuje aktuálnu situáciu. „Prechádzali sme dedinou, ktorá bola absolútne zrovnaná zo zemou."  V druhej téme podcastu sa pozrieme na spomalenie rastu slovenskej ekonomiky. Za posledných 10 rokov sa naša ekonomika nerozvíja a odborníci upozorňujú na hroziacu dlhodobú stagnáciu. Zaostávame dokonca za Bulharskom, Rumunskom či Poľskom. O pomalom hospodárskom raste sa rozprávame s ekonomickým redaktorom Aktualít Martinom Odkladalom.

Predčasné voľby budú 30. septembra. Za tento termín zdvihlo ruku 92 poslancov. V podcaste budete počuť bezprostredné reakcie poslancov po odhlasovaní. A to šéfa Oľano Igora Matoviča, predsedu SaS Richarda Sulíka, šéfa Sme rodiny Borisa Kollára, predsedu Smeru-SD Roberta Fica a poslanca Za ľudí Juraja Šeligu. V druhej téme podcastu sa pozrieme na bývalú koalíciu a jej vládnutie od roku 2020. Bola štvorkoalícia odsúdená na predčasné voľby už od začiatku? Téma pre šéfredaktora Aktualít Petra Bárdyho. „Ja som naozaj neveril, že Igor Matovič to nechá zájsť až takto ďaleko, že začne spolupracovať s extrémistami a s bývalými členmi fašistickej strany. Toto som nepredpokladal, že to bude mať až taký vývoj," hovorí v podcast. Pozrieme sa aj na to, ako budú strany bojovať o voličov v predvolebnej kampani. Predčasné voľby budú podľa Petra Bárdyho nebezpečné. „Ak vyhrajú strany, ktoré sú silno populistické, spochybňujúce našu pomoc Ukrajine, môžu sa snažiť odtrhnúť Slovensko z Európskej únie a európskych štruktúr a pritiahnuť nás bližšie k východu." Podľa Bárdyho sú obavy z výsledkov predčasných volieb na mieste. „Robert Fico je v situácii, keď potrebuje moc a ak ju získa, tak sa bude chcieť pomstiť a bude inklinovať bližšie k Orbánovi, možno ku Kaczynskemu, možno viac bude inklinovať k Ruskej federácii," povedal Bárdy v podcaste Aktuality Nahlas. „Táto vláda zanechá takú dosť trpkú príchuť v spoločnosti," konštatuje tiež Bárdy. Podcast pripravili Denisa Hopková a Denisa Žilová.

Dva dni pred uplynutím ultimáta prezidentky Zuzany Čaputovej sa znova začala debata o termíne predčasných volieb. Boris Kollár dnes pozval Igora Matoviča, Richarda Sulíka a Veroniku Remišovú do Národnej rady rokovať o skoršom termíne predčasných volieb. K dohode na novom termíne však neprišlo. V podcaste viac povie Marek Biró, redaktor Aktualít. V druhej téme podcastu budete počuť českého komentátora Jindřicha Šídla, s ktorým sa rozprávame o novom českom prezidentovi. „Myslím, že v konečnom dôsledku zohralo svoju úlohu aj to, že Andrej Babiš po desiatich rokoch v českej politike rozčuľuje príliš veľa ľudí. Andrejovi Babišovi veľmi nevyšla kampaň - staviť na mobilizáciu voličov protivojnovou témou sa nepodarilo." Podľa Šídla Andrej Babiš vedel od momentu, keď vstúpil do kampane, že nemôže vyhrať a potvrdil mu to určite aj jeho tím expertov. „Poňal to ako súčasť permanentnej kampane hnutia ANO s myšlienkou na všetky ďalšie voľby." Šídlo tiež v podcaste hovorí, že Pavlovi výborne vyšla kampaň. „Hovorilo sa, že často ospevovaný a glorifikovaný marketingový tím Andreja Babiša, ktorý spolu s ním valcoval posledných desať rokov českú politiku, mal proti sebe rovnako silný tím na čele so slovenským stratégom Michalom Repom." Podcast pripravili Denisa Hopková a Denisa Žilová.

Referendum, ktoré iniciovali opozičné strany na čele so Smerom-SD síce nebolo úspešné, no podľa politológa Erika Láštica výsledok ukazuje, aké majú opozičné strany silne jadro voličov.  „Východisková pozícia je pre súčasnú opozíciu veľmi dobrá. Výsledok referenda sa nedá vysvetliť inak, než ako výrazné varovanie pre strany či už súčasnej vládnej koalície alebo tie, ktoré ju tvorili v roku 2022," hovorí v podcaste politológ Erik Láštic. Bývalí koaliční lídri sa zároveň cez víkend dohodli na termíne predčasných volieb - na september. „Vnímam celkom problematicky, ako sa k tomu postavili strany bývalej koalície. Nie sú schopné vytvoriť novú funkčnú väčšinu, ale chcú zostať vo funkcii do konca septembra. Je to pomerne dlhá doba. Viem si živo predstaviť, že keby takáto situácia nastala napríklad počas tretej vlády Roberta Fica, tak by opozícia hnala ľudí na námestia,“ myslí si tiež Erik Láštic. Septembrové voľby môžu podľa politológa znamenať obrovskú výzvu pre súčasné vládne strany, aby sa priblížili poslednému výsledku vo voľbách alebo sa vôbec do parlamentu dostali. No otvára to dvere aj novým projektom. „Môže to byť šancou, súčasne aj rizikom pre iné strany - či tie, ktoré sú mimo parlamentu alebo pre zoskúpenia, o ktorých sa diskutuje a mali by ponúknuť alternatívu vládnej koalícii, ale aj opozíci." Generálny prokurátor Maroš Žilinka minulý týždeň cez paragraf 363 zrušil obvinenie poslancovi Martinovi Borguľovi. V druhej téme podcastu sa s novinárkou Aktualít Laurou Kellöovou pozrieme na to, ako to generálny prokurátor zdôvodnil v uznesení. Podcast pripravili Denisa Hopková a Denisa Žilová.

Mikuláš Černák sa môže dostať na slobodu. Aj keď dostal doživotie, po 25 rokoch môže súd požiadať o prepustenie. Černák sa priznal k 30 vraždám a v posledných rokoch spolupracuje s políciou. Dá sa napraviť mafiánsky boss a vrah? Zuzana Kovačič Hanzelová sa rozprávala s Jánom Petrovičom, reportérom Aktualít a autorom knihy Slovenská mafia. Zdroje zvukov: TV Markíza, Česká televize Odporúčanie Česko rieši tragickú smrť ťažko mentálne postihnutej klientky zariadenia, v ktorej ju ošetrovateľ zadusil. Ľudia s mentálnym hendikepom, ktorí majú problémové, niekedy agresívne správanie, dostávajú neadekvátnu starostlivosť a český systém na nich nie je pripravený. Novinár Respektu Petr Třešňák sa o tom rozprával v podcaste 5:59 s Lenkou Kabrhelovou a ich spoločný podcast je môj zaujímavý tip na záver. _ Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na predplatne.sme.sk/podcast – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na dobrerano@sme.sk – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj denný newsletter SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing – Ďakujeme, že počúvate podcast Ukrajinský spravodaj a Dobré ráno.

Súčasná garnitúra sľubovala vládu zmeny a to bezvýhradne dodržala. Bola to radikálna zmena k horšiemu. Mnohým príde neprimerané porovnávať Matoviča s Ficom, ale predstavte si, že by to, čo sa teraz deje, trvalo 12 rokov: Kde by sme boli a ako by sme skončili ako štát?  Pravdepodobne by sme ho už ani nemali, tvrdí pre Aktuality Nahlas publicista Arpád Soltész. Mala by kormidlo uchopiť prezidentka a aké zrkadlo nám nastaví predvolebná kampaň? Vládne nám vláda bez dôvery parlamentu a v obmedzenom režime no politici sa nevedia dohodnúť na termíne predčasných volieb a ani na tom ako ich dosiahnuť. Do diania tak už musela zasiahnuť aj samotná hlava štátu. Krajina čeliaca energokríze a silnej inflácií sa tak pripravuje na predčasné voľby a politici sa už razom ocitli v predvolebnej kampani. V hre je pritom i možnosť úradníckej vlády.  “Toto je o rád horší spôsob spravovania krajiny než za Fica. Máme zlyhávajúci štát a tým táto vládna garnitúra zobrala mnohým ľuďom nádej, že sa tu dá niečo zmeniť k lepšiemu. Tu už nikto nikomu nebude veriť, hovorí o aktuálnej politickej situácii komentátor a spisovateľ Arpád Soltész. Ako vidí ďalší politický vývoj a ako, podľa neho, na takúto politickú ponuku zareagujú občania vo voľbách? Téma dnešných Aktualít Nahlas, s Arpádom Soltészom. V druhej časti podcastu sa pozrieme na pokračovanie pojednávania v najväčšej korupčnej kauzy týkajúcej sa agrodotácií Dobytkár. Na Špecializovanom trestnom súde vypovedal aj bývalý šéf Pôdohospodárskej platobnej agentúry Juraj Kožuch, podľa ktorého mu celá kauza zničila jeho povesť. O tom, čo sa dialo na súde povie viac v podcaste reportérka Aktualít Ivana Zigová.  Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deń a pokoj v duši prajú Adam Oleš a Braňo Dobšinský  

V Českej republike sa dnes otvorili volebné miestnosti a ľudia si v prvom kole volia novú hlavu štátu. Medzi najväčších favoritov patria expremiér Andrej Babiš, bývalá rektorka Danuše Nerudová a generál vo výslužbe Petr Pavel. Ako vníma posledné dni kampane a výkony v televíznych debatách? A kto má najväčšia šancu nahradiť Miloša Zemana? Otázky, na ktoré v podcaste odpoveda český komentátor Jindřich Šídlo. Šídlo očakáva, že počas druhého kola sa rozpúta špinavá kampaň. „Je jasné, že v druhom kole to bude špinavé, pretože aj dáta ukazujú, že Andrej Babiš- pokiaľ by postúpil do druhého kola - musí splniť dve úlohy. A to je zmobilizovať voličov, ktorí nedávno tvrdili, že Babiša z rôznych dôvodov, či už pre covid alebo jeho umiernený vzťah k Ukrajine, nebudú voliť. A tiež zneistiť a otráviť čo najviac voličov druhého tábora, a to Petra Pavla a Danuše Nerudovej, aby v druhom kole nešli voliť," hovorí tiež v podcaste. Očakáva tesný súboj, nech bude Babišov protikandidát ktokoľvek. „Viem si predstaviť sklamaných voličov, ktorí nepôjdu v druhom kole voliť. Nie je isté koľko ich bude, ale myslím, že je to aj úloha pre Babiša, aby sa snažil takýchto ľudí odradiť. Pokiaľ to Babiš nedokáže, tak prehrá, ale myslím, že preto urobí všetko," hovorí tiež Šídlo. Na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku pokračuje pojednávanie v kauze vraždy novinára Jána Kuciaka. Konanie sa obnovilo po tom, čo najvyšší súd v roku 2021 zrušil pôvodný oslobodzujúci rozsudok Marianovi Kočnerovi a Alene Zsuzsovej. Obžalovaní navyše čelia aj novým dôkazom, ktorými sa súd doposiaľ nezaoberal. Akým smerom môžu celú kauzu posunúť? Kam môžu celú kauzu posunúť. Odpovie investigatívna reportérka Aktualít Laura Kelloová. Podcast pripravili Denisa Hopková a Denisa Žilová.

Eduard Heger spoločne s Jaroslavom Naďom uvažujú nad odchod z OĽaNO. Dôvodom majú byť rozličné názory na politiku, ktorú robí Igor Matovič. Podľa politológa Radoslava Štefančíka má Eduard Heger väčšie ambície ako schopnosti. „Ukázal sa ako dobrý predseda vlády, čo sa týka zahraničnej politiky. Smerom dovnútra sa ukázal ako slabý predseda vlády, ktorý nemá charizmu. Nemyslím si, že jeho pozícia na čele nejakej kandidátky by dokázala ovplyvniť vyššie percento slovenských voličov".   V druhej téme podcastu sa pozrieme na dnešné súdne pojednávanie s expolicajtom NAKA Mariánom Kučerkom. Ten sa po minuloročnom rozsudku Špecializovaného trestného súdu, ktorý mu vymeral 11 ročné väzenie za korupciu, odvolal, no na odvolacie konanie po druhykrát neprišiel. Ochorel v zahraničí. Ako sa s tým vysporiadal súd a prokurátor? Bude na neho vydaný zatykač? Odpovie reportér Aktualít Ján Petrovič.    

„Vyzerá to, že sa správa ako doteraz: čo je nad slnko jasné, priznáva, zároveň neodpovedá na otázky, ktoré sa týkajú jeho ďalších majetkových podozrení“.   Ľudovít Makó. Aktuálne spolupracujúci obvinený, tzv. kajúcnik, v minulosti šéf Kriminálneho úradu finančnej správy, na čas aj vo väzbe v rámci akcie Božie mlyny, teraz smeruje k dohode o vine a treste. Investigatívec Aktualít Martin Turček prichádza pri ňom s novými majetkovými podozreniami.   „Máme tu majetok v hodnote miliónov eur, o ktorom nie je jasné, kto ho v skutočnosti vlastní; akým spôsobom ho daná osoba financovala, z akého dôvodu ho tento spolupracujúci obvinený navštevuje. Môžeme len dúfať, že to bude predmetom preverovania“, tvrdí Turček.   V druhej časti podcastu sa pozrieme na prípad českého expremiéra slovenského pôvodu, aktuálne prezidentského kandidáta. Andreja Babiša dnes súd oslobodil spod obžaloby v kauze Čapí hnízdo. Ako toto rozhodnutie ovplyvní víkendové prvé kolo prezidentských volieb u našich západných susedov? Pozrieme sa na to so Zoltánom Mikešom.   Podcast pripravili Jaroslav Barborák a Denisa Žilová.

Ako krajina stagnujeme, ak krízy neuchopíme ako šance, ktoré nás naštartujú, čaká nás úpadok a možeme sa zasa stať aj tou povestnou “čiernu dierou Európy”, hovorí o uplynulom roku sociológ Michal Vašečka. Problémom podľa neho nie sú iba naše elity, ale problém vidí aj v samotnej populácii. Priveľa veci berieme ako samozrejmosť, tvrdí Vašečka. Už pozajtra Slovensko oslávi okrúhle 30. výročie vzniku samostatného štátu. Ako si teda vieme vládnuť a v akom stave ja slovenská spoločnosť po troch dekádach samostatnosti? Kam sa naša spoločnosť uberá a kde sa stala chyba, keď veľká časť spoločnosti túži po politických spasiteľoch, populistoch či dokonca tvrdej ruke silného vodcu? A čo nám môžu priniesť voľby a prečo v našej verejnej diskusii dominujú témy a problémy akoby doslova z minulého storočia? No a ako sa pripraviť na hrozbu vlády pevnej ruky? Témy a otázky pre sociológa Michala Vašečku. Reč však bude aj o tekutosti modernej doby či o našej nízkej miere empatie k tým, ktorí nepatria k nášmu vlastnému klanu, ale aj o vysokej miere doslova až infantilného vnímania a prežívania politiky či rastúcej spoločenskej apatii i frustrácii z ustavičných kríz. Počúvate podcast Aktualít, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Ako krajina stagnujeme, ak krízy neuchopíme ako šance, ktoré nás naštartujú, čaká nás úpadok a možeme sa zasa stať aj tou povestnou “čiernu dierou Európy”, hovorí o uplynulom roku sociológ Michal Vašečka. Problémom podľa neho nie sú iba naše elity, ale problém vidí aj v samotnej populácii. Priveľa veci berieme ako samozrejmosť, tvrdí Vašečka. Už pozajtra Slovensko oslávi okrúhle výročie vzniku samostatného štátu. Ako si teda vieme vládnuť a v akom stave ja slovenská spoločnosť po troch dekádach samostatnosti? Kam sa naša spoločnosť uberá a kde sa stala chyba, keď veľká časť spoločnosti túži po politických spasiteľoch, populistoch či dokonca tvrdej ruke silného vodcu? A čo nám môžu priniesť voľby a prečo v našej verejnej diskusii dominujú témy a problémy akoby doslova z minulého storočia? No a ako sa pripraviť na hrozbu vlády pevnej ruky? Témy a otázky pre sociológa Michala Vašečku. Reč však bude aj o tekutosti modernej doby či o našej nízkej miere empatie k tým, ktorí nepatria k nášmu vlastnému klanu, ale aj o vysokej miere doslova až infantilného vnímania a prežívania politiky či rastúcej spoločenskej apatii i frustrácii z ustavičnbých kríz. Počúvate podcast Aktualít, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.    

Schválenie štátneho rozpočtu sa môže stať realitou už tento týždeň. Rokovania medzi stranami OĽaNO a SaS smerujú podľa všetkého k finálnej dohode. Podľa poslanca za SaS Mariána Viskupiča a Györgyho Gyimesiho z OĽaNO budú rokovania medzi stranami úspešne.  Čo by sa ale stalo, ak by parlament nestihol schváliť rozpočet do konca roka. A hrozilo by nam tak rozpočtové provizórium? V podcaste budete počuť ekonomického redaktora Aktualít Martina Odkladala.  Čo to vlastne znamená rozpočtové provizórium a v čom je problematické si v podcaste rozoberieme s ekonomom z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martinom Šustrom. Podcast pripravili Denisa Hopková a Adam Oleš.

Schválenie štátneho rozpočtu sa môže stať realitou už tento týždeň. Rokovania medzi stranami OĽaNO a SaS smerujú podľa všetkého k finálnej dohode. Podľa poslanca za SaS Mariána Viskupiča a Györgyho Gyimesiho z OĽaNO budú rokovania medzi stranami úspešne.  Čo by sa ale stalo, ak by parlament nestihol schváliť rozpočet do konca roka. A hrozilo by nam tak rozpočtové provizórium? V podcaste budete počuť ekonomického redaktora Aktualít Martina Odkladala.  Čo to vlastne znamená rozpočtové provizórium a v čom je problematické si v podcaste rozoberieme s ekonomom z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martinom Šustrom. Podcast pripravili Denisa Hopková a Adam Oleš.

Začiatok dňa D(é) tejto vládnej zostavy. Ako skončil? Najprv tlačovou správou so slovami, že „táto vláda si nezaslúži našu dôveru“ a následným hlasovaním. Na dnešné dianie sa pozrieme s jeho aktérmi i pozorovateľmi. Ešte včera to bolo „Nebojte, dobre bude“, s odstupom 24 hodín „ponúkam SaS moju demisiu“. Igor Matovič po hodinách vnútrostraníckych diskusií – a aj vyhrotených – so želaným cieľom odvrátenia konca tejto vládnej koalície. Bol obsiahnutý už v programe odloženého hlasovania parlamentu – ktoré vyvolala nespokojná SaS Richarda Sulíka a v rozložení síl.  A ak mal pred novinárov predstúpiť už o 10tej predpoludním, nestalo sa tak ani po akademickej pätnásťminútovke, a ani po ďalšej pol hodine čakania. Pred novinárov sa postavil až o jedenástej.  Ako hodnotí ponúknutú funkciu Igora Matoviča Peter Bárdy, šéfredaktor Aktualít a autor knihy Obyčajný Matovič homo vulgaris? Pýtala sa Denisa Hopková.  A ak sa na stanovisko sulíkovej SaS čakalo celé popoludnie, strana avizovala aj tlačovú konferenciu na 16tu hodinu, nakoniec sa vyjadrila písomne.  „Táto vláda si nezaslúži našu dôveru“, zneli slová odmietnutia Matovičovej ponuky. „Demisia Igora Matoviča nemala byť len hypotetickou možnosťou, ale mala byť aj skutočne podaná“, zneli ďalšie naformulované argumenty. „Dosť bolo chaosu. Odmietame sa na tom podieľať. Slovensko potrebuje pokoj. Potrebujeme a chceme slušnú krajinu so slušnou vládou“ – bolo čierne na bielom v stanovisku SaS.  Potom už malo začať samotné hlasovanie. Aj to sa však naťahovalo. Najprv pre poradu Oľano, potom pre poslanecké grémium, nakoniec však prišlo aj k nemu. Potom to už bolo iba na očakávanej informácii výsledku hlasovania.  Vláda Eduarda Hegera tak padla. Boris Kollár oznámil, že hneď sa s premiérom odoberú k prezidentke. Čo bude teraz nasledovať? Téma pre politológa Michala Cirnera.

Začiatok dňa D(é) tejto vládnej zostavy. Ako skončil? Najprv tlačovou správou so slovami, že „táto vláda si nezaslúži našu dôveru“ a následným hlasovaním. Na dnešné dianie sa pozrieme s jeho aktérmi i pozorovateľmi. Ešte včera to bolo „Nebojte, dobre bude“, s odstupom 24 hodín „ponúkam SaS moju demisiu“. Igor Matovič po hodinách vnútrostraníckych diskusií – a aj vyhrotených – so želaným cieľom odvrátenia konca tejto vládnej koalície. Bol obsiahnutý už v programe odloženého hlasovania parlamentu – ktoré vyvolala nespokojná SaS Richarda Sulíka a v rozložení síl.  A ak mal pred novinárov predstúpiť už o 10tej predpoludním, nestalo sa tak ani po akademickej pätnásťminútovke, a ani po ďalšej pol hodine čakania. Pred novinárov sa postavil až o jedenástej.  Ako hodnotí ponúknutú funkciu Igora Matoviča Peter Bárdy, šéfredaktor Aktualít a autor knihy Obyčajný Matovič homo vulgaris? Pýtala sa Denisa Hopková.  A ak sa na stanovisko sulíkovej SaS čakalo celé popoludnie, strana avizovala aj tlačovú konferenciu na 16tu hodinu, nakoniec sa vyjadrila písomne.  „Táto vláda si nezaslúži našu dôveru“, zneli slová odmietnutia Matovičovej ponuky. „Demisia Igora Matoviča nemala byť len hypotetickou možnosťou, ale mala byť aj skutočne podaná“, zneli ďalšie naformulované argumenty. „Dosť bolo chaosu. Odmietame sa na tom podieľať. Slovensko potrebuje pokoj. Potrebujeme a chceme slušnú krajinu so slušnou vládou“ – bolo čierne na bielom v stanovisku SaS.  Potom už malo začať samotné hlasovanie. Aj to sa však naťahovalo. Najprv pre poradu Oľano, potom pre poslanecké grémium, nakoniec však prišlo aj k nemu. Potom to už bolo iba na očakávanej informácii výsledku hlasovania.  Vláda Eduarda Hegera tak padla. Boris Kollár oznámil, že hneď sa s premiérom odoberú k prezidentke. Čo bude teraz nasledovať? Téma pre politológa Michala Cirnera.

Ľudovítovi Makoóvi sa podarilo ako kajúcnikovi odhaliť veľa trestnej činnosti, ale to neznamená, že mu treba veriť každé slovo a je veľmi pravdepodobné, že ešte skrýva veľa temných tajomstiev, hovorí o hlavnej postave svojej knihy “Kajúcnik” investigatívny reportér Aktualít Martin Turček. Kto je Ľudovít Makó a akým je človekom, kajúcnikom či hriešnikom? No a čomu dnes čelia Ukrajinci a ako prepojiť ich potreby a naše možnosti? Kajúcnik, tak sa volá najnovšia kniha môjho kolegu, investigatívneho reportéra Aktualít Martina Tučeka. Kniha opisuje osud asi najznámejšieho kajúcnika na Slovensku. Pripomeňme, že Ľudovít Makó bol za Roberta Fica roky riaditeľom Kriminálneho úradu finančnej správa a z funkcie ho odvolal až minister financií Eduard Heger. Následne ho pre závažne podozrenia zatkla polície a tak sa z neho stal jeden z najdôležitejších a najznámejších spolupracujúcich svedkov, takzvaných kajúcnikoch. A práve o ňom s Martinom Turčekom bude nasledujúce minúty Rána Nahlas. V druhej časti nášho dnešného podcastu sa pozrieme na Ukrajinu. Kde, ešte aj po vyše deviatich mesiacoch krvavej a brutálnej ruskej agresie berú Ukrajinci odvahu a silu sa brániť? Čomu veria, čo potrebujú a aký má zmysel im materiálne i finančne pomáhať? Téma pre Martina Poliačika, tentoraz v úlohe zástupcu riaditeľky ukrajinskej kancelárie Globsecu. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Ľudovítovi Makoóvi sa podarilo ako kajúcnikovi odhaliť veľa trestnej činnosti, ale to neznamená, že mu treba veriť každé slovo a je veľmi pravdepodobné, že ešte skrýva veľa temných tajomstiev, hovorí o hlavnej postave svojej knihy “Kajúcnik” investigatívny reportér Aktualít Martin Turček. Kto je Ľudovít Makó a akým je človekom, kajúcnikom či hriešnikom? No a čomu dnes čelia Ukrajinci a ako prepojiť ich potreby a naše možnosti? Kajúcnik, tak sa volá najnovšia kniha môjho kolegu, investigatívneho reportéra Aktualít Martina Tučeka. Kniha opisuje osud asi najznámejšieho kajúcnika na Slovensku. Pripomeňme, že Ľudovít Makó bol za Roberta Fica roky riaditeľom Kriminálneho úradu finančnej správa a z funkcie ho odvolal až minister financií Eduard Heger. Následne ho pre závažne podozrenia zatkla polície a tak sa z neho stal jeden z najdôležitejších a najznámejších spolupracujúcich svedkov, takzvaných kajúcnikoch. A práve o ňom s Martinom Turčekom bude nasledujúce minúty Rána Nahlas. V druhej časti nášho dnešného podcastu sa pozrieme na Ukrajinu. Kde, ešte aj po vyše deviatich mesiacoch krvavej a brutálnej ruskej agresie berú Ukrajinci odvahu a silu sa brániť? Čomu veria, čo potrebujú a aký má zmysel im materiálne i finančne pomáhať? Téma pre Martina Poliačika, tentoraz v úlohe zástupcu riaditeľky ukrajinskej kancelárie Globsecu. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Exstarosta bratislavského Starého mesta Rudolf Kusý bude stíhaný na slobode a nie vo väzbe. Najvyšší súd dnes rozhodol o zamietnutí sťažnosti prokurátora. Kusého obvinili z obzvlášť závažného zločinu prijímania úplatku - podľa vyšetrovateľa si vypýtal od developera úplatok 150-tisíc eur za podpísanie územného rozhodnutia na stavbu bytového domu.  Napriek tomu, že Najvyšší súd Kusého nevzal do väzby obvinenie z korupcie považuje za opodstatnené. Ako to súd zdôvodnil? Čo má polícia v rukách proti Rudolfovi Kusému a čo ,naopak, tvrdí on? V podcaste o prípade povie novinárka Aktualít Laura Kellöová. Štrnásť členských štátov Únie malo v minulosti použiť sledovací softvér Pegasus. Krajiny ako Poľsko, Maďarsko, Grécko a Španielsko ho aj údajne zneužívali na diskreditáciu demokratických síl. Európska únia sa kauzou Pegasus zaoberá v rámci vyšetrovacieho výboru PEGA. V súčasnosti už pracuje na príprave konkrétnych záverov vyšetrovaní v jednotlivých krajinách. Na sledovaciu kauzu sme sa pozreli s členom vyšetrovacieho výboru a europoslancom Vladimírom Bilčíkom (Spolu). Podcast pripravili Denisa Hopková a Denisa Žilová.

Exstarosta bratislavského Nového Mesta Rudolf Kusý bude stíhaný na slobode a nie vo väzbe. Najvyšší súd dnes rozhodol o zamietnutí sťažnosti prokurátora. Kusého obvinili z obzvlášť závažného zločinu prijímania úplatku - podľa vyšetrovateľa si vypýtal od developera úplatok 150-tisíc eur za podpísanie územného rozhodnutia na stavbu bytového domu.  Napriek tomu, že Najvyšší súd Kusého nevzal do väzby obvinenie z korupcie považuje za opodstatnené. Ako to súd zdôvodnil? Čo má polícia v rukách proti Rudolfovi Kusému a čo ,naopak, tvrdí on? V podcaste o prípade povie novinárka Aktualít Laura Kellöová. Štrnásť členských štátov Únie malo v minulosti použiť sledovací softvér Pegasus. Krajiny ako Poľsko, Maďarsko, Grécko a Španielsko ho aj údajne zneužívali na diskreditáciu demokratických síl. Európska únia sa kauzou Pegasus zaoberá v rámci vyšetrovacieho výboru PEGA. V súčasnosti už pracuje na príprave konkrétnych záverov vyšetrovaní v jednotlivých krajinách. Na sledovaciu kauzu sme sa pozreli s členom vyšetrovacieho výboru a europoslancom Vladimírom Bilčíkom (Spolu). UPOZORNENIE: Vo zvukovej stope sme nesprávne uviedli, že Rudolf Kusý bol starostom Starého Mesta. Kusý šéfoval bratislavskému Novému Mestu. Za vzniknutú chybu sa ospravedlňujeme. Podcast pripravili Denisa Hopková a Denisa Žilová.

NAKA znovu obvinila exministra financií Petra Kažimíra. Ten už čelil trestnému stíhaniu pre korupciu. Obvinenie mu na základe paragrafu 363 zrušila generálna prokuratúra. Prečo teda došlo k opätovnému obvineniu? V podcaste viac povie novinárka Aktualít Laura Kellöová. Pozrieme sa aj na udalosť zo včera - exprezident finančnej správy František Imrecze, ktorý spolupracuje s políciou a svedčí proti najvyššie postaveným politikom Smeru, si našiel pod autom neznámy predmet a požiadal o policajnú ochranu. V Košiciach sa dnes konal summit premiérov V4. Premiéri Slovenska, Česka, Poľska a Maďarska hovorili o bezpečnostnej situácii, energetike a migrácii. Premiér Eduard Heger na tlačovej konferencii zdôraznil dôležitosť V4. Má fungovanie Vyšehradskej štvorky ešte zmysel? O zmysle Vyšehradskej štvorky sa v podcaste rozprávame so šéfredaktorom portálu Euractiv.sk Radovanom Geistom. Ten vidí len málo podobných názorov, ktoré by spájali Slovensko s maďarskou vládou, no existencia Vyšehradskej štvorky je podľa neho správna. Podcast pripravili Denisa Hopková a Adam Oleš.

NAKA znovu obvinila exministra financií Petra Kažimíra. Ten už čelil trestnému stíhaniu pre korupciu. Obvinenie mu na základe paragrafu 363 zrušila generálna prokuratúra. Prečo teda došlo k opätovnému obvineniu? V podcaste viac povie novinárka Aktualít Laura Kellöová. Pozrieme sa aj na udalosť zo včera - exprezident finančnej správy František Imrecze, ktorý spolupracuje s políciou a svedčí proti najvyššie postaveným politikom Smeru, si našiel pod autom neznámy predmet a požiadal o policajnú ochranu. V Košiciach sa dnes konal summit premiérov V4. Premiéri Slovenska, Česka, Poľska a Maďarska hovorili o bezpečnostnej situácii, energetike a migrácii. Premiér Eduard Heger na tlačovej konferencii zdôraznil dôležitosť V4. Má fungovanie Vyšehradskej štvorky ešte zmysel? O zmysle Vyšehradskej štvorky sa v podcaste rozprávame so šéfredaktorom portálu Euractiv.sk Radovanom Geistom. Ten vidí len málo podobných názorov, ktoré by spájali Slovensko s maďarskou vládou, no existencia Vyšehradskej štvorky je podľa neho správna. Podcast pripravili Denisa Hopková a Adam Oleš.

Včera sa začali historicky prvé majstrovstvá sveta vo futbale, ktoré sa konajú počas zimy. Dôvodom je Katar - hostiteľská krajina, ktorá sa dostala k futbalovému šampionátu pochybných spôsobom a zanecháva za sebou množstvo kontroverzií. Od korupčných problémov futbalovej organizácie FIFA až po smrť tisíce pracovníkov, ktorí zahynuli pri stavbe štadiónov. Ako Francúzi pomohli Kataru stať sa hostiteľskou krajinou MS? V podcaste odpovie športový redaktor Ján Jasenka. Do možného odchodu lekárov z našich nemocníc ostáva 10 dní - o tom či vyše 2-tisíc lekárov odíde z nemocníc sa už od rána diskutuje na úrade vlády. V čom sa lekárske odborové združenie a vláda zatiaľ nevedia zhodnúť? V podcaste budete počuť reportérku Aktualít Janu Čunderlíkovú. Ako sa v tom má človek zorientovať a na koho strane je pravda? Je návrh vlády o zvyšovaní platov zdravotníkov dobrý? To v podcaste analyzujeme s analytikom z INEKO Dušanom Zacharom. Ten upozorňuje na to, že sa situácia rieši na poslednú chvíľu. „Je to hra s ohňom, je už aj päť minút po dvanástej. Riaditelia nemocníc musia dopredu vedieť, či môžu rátať s lekármi alebo majú odkladať plánované operácie," hovorí v podcaste. Čo presne a kedy nemocnice potrebujú vedieť vysvetlí riaditeľka Roosveltovej nemocnice v Banskej Bystrici Miriam Lapuníková. Podcast pripravili Denisa Hopková a Adam Oleš.

Včera sa začali historicky prvé majstrovstvá sveta vo futbale, ktoré sa konajú počas zimy. Dôvodom je Katar - hostiteľská krajina, ktorá sa dostala k futbalovému šampionátu pochybných spôsobom a zanecháva za sebou množstvo kontroverzií. Od korupčných problémov futbalovej organizácie FIFA až po smrť tisíce pracovníkov, ktorí zahynuli pri stavbe štadiónov. Ako Francúzi pomohli Kataru stať sa hostiteľskou krajinou MS? V podcaste odpovie športový redaktor Ján Jasenka. Do možného odchodu lekárov z našich nemocníc ostáva 10 dní - o tom či vyše 2-tisíc lekárov odíde z nemocníc sa už od rána diskutuje na úrade vlády. V čom sa lekárske odborové združenie a vláda zatiaľ nevedia zhodnúť? V podcaste budete počuť reportérku Aktualít Janu Čunderlíkovú. Ako sa v tom má človek zorientovať a na koho strane je pravda? Je návrh vlády o zvyšovaní platov zdravotníkov dobrý? To v podcaste analyzujeme s analytikom z INEKO Dušanom Zacharom. Ten upozorňuje na to, že sa situácia rieši na poslednú chvíľu. „Je to hra s ohňom, je už aj päť minút po dvanástej. Riaditelia nemocníc musia dopredu vedieť, či môžu rátať s lekármi alebo majú odkladať plánované operácie," hovorí v podcaste. Čo presne a kedy nemocnice potrebujú vedieť vysvetlí riaditeľka Roosveltovej nemocnice v Banskej Bystrici Miriam Lapuníková. Podcast pripravili Denisa Hopková a Adam Oleš.

Ruské vojská opúšťajú ukrajinské mesto Cherson. Čo to znamená pre Ukrajinu? V podcaste odpovie analytik. Podľa analytika Matúša Halása z Ústavu medzinárodných vzťahov v Prahe nedochádza k chaotickému sťahovaniu, ktoré sme mohli sledovať v septembri v okolí Charkova. Ide o organizované sťahovanie ruských jednotiek. O plánovanom ústupe ruskej armády včera informoval minister obrany Sergej Šojgu. Ide o jeden z najvýznamnejších ústupov od začiatku vojny. Ukrajina ale vníma tento krok zatiaľ veľmi opatrne. V druhej téme podcastu sa pozrieme na Špecializovaný trestný súd, kde sa dnes postavil 22-ročný Slovák, ktorý na Telegrame fungoval pod prezývkou Slovakbro. Mladík je obvinený z teroristických aj extrémistických trestných činov. Na Telegrame mal mať niekoľko verejných kanálov, kde velebil teroristov bielej rasy a povzbudzoval k násilnému zvrhnutiu systému. Na Slovakbro odkazuje vo svojom manifeste aj Juraj K. ktorý pri teroristickom útoku na Zámockej ulici zavraždil dvoch ľudí.  Súd mu vymeral šesť rokov väzenia. Viac povie novinárka Aktualít Annamaria Dömeová. Podcast pripravili Denisa Hopková a Adam Oleš.

Podcast Mimóza neskončil, pokračuje a dokonca už vychádza aj ako video relácia. Všetko v rámci obsahu spravodajského portálu Aktuality.sk. Po novom vychádza každý týždeň v nedeľu. Nájsť ho môžete vo všetkých podcastových aplikáciách vo feede Podcasty Aktuality.sk. Ak sa vám v množstve iných podcastov stratí, hľadajte naše logo s modrou a oranžovou bublinkou. Videá nájdete na webe Aktuality.sk alebo na Youtube kanáli Aktualít. Určite sledujte naše sociálne siete, najmä Instagram, kde o nových epizódach svedomito informujeme. Dokonca už máme uverejnené aj nejaké tie časti. Rozprávali sme sa v nich so skvelými ľuďmi, tak si ich choďte určite pozrieť alebo vypočuť.

Slovensko čakajú prvýkrát v histórii spojené komunálne a župné voľby. Na to ako budú voľby prebiehať a ako majú voliči postupovať odpovie v podcaste šéfka odboru volieb, referenda a politických strán ministerstva vnútra Eva Chmelová. Príprava na voľby bola podľa Chmelovej náročná, bolo treba zabezpečiť dostatočný počet členovej volebnej komisie či venovať väčšiu pozornosť školeniam- Vysvetľuje tiež, aké riziká vidí pri voľbách a prečo sa zatvoria volebné miestnosti už o 20:00. Napriek tomu, že ide o spojené voľby, účasť voličov na oboch voľbách nie je povinná. „Je na voličovi, či sa rozhodne voliť v obidvoch druhoch volieb, alebo sa nechá zapísať iba v jednom zozname voličov a bude voliť iba v jedných voľbách." Dôležité je, aby sa volič nepoplietol a vložil správne hlasovacie lístky do správnej obálky a schránky. Prečo sú tieto voľby dôležité a čo ukážu? Šéfredaktor Aktualít Peter Bárdy hovorí, že voľby môžu byť obrazom toho, čo si ľudia myslia o súčasnej politike. Môže sa ukázať, či Slovensko volí viac extrémistov alebo nezávislých kandidátov a či niektoré koaličné alebo opozičné strany získavajú alebo strácajú niektoré posty v krajských mestách. Podcast pripravili Denisa Hopková a Adam Oleš.

Kauza policajnej mafie v službách Norberta Bödöra sa tak skoro pred súd nedostane. Sudca Špecializovaného trestného súdu Peter Pulman, ktorý má v kauze rozhodovať, sa totiž obrátil na Ústavný súd s návrhom na konanie o súlade zákona s Ústavou. Znamená to, že trestné stíhanie v kauze preruší. Viac povie novinárka Aktualít Annamaria Dömeová. V druhej téme podcastu sa pozrieme na kauzu Dobytkár, v ktorej je obvinený aj oligarcha blízky Smeru Norbert Bödör. Na dnešnom súdnom pojednávaní v Banskej Bystrici vypovedal kľúčový svedok. V podcaste budete počuť regionálnu reportérku Aktualít Ivanu Zigovú. Podcast pripravili Denisa Hopková a Denisa Žilová.

Zdravotnícke organizácie dnes skritizovali návrh rozpočtu na budúci rok. Ak sa podľa nich nevyčlení viac peňazí zdravotníckemu sektoru, zdravotná starostlivosť sa od budúceho roka stane luxusom.  Na rozpočet sa pozrieme s analytikom z INEKO Dušanom Zacharom. Hrozí rozpad vlády a predčasné voľby práve pri téme rozpočtu? Boris Kollár cez víkend uviedol, že ak v parlamente rozpočet na budúci rok neprejde, treba sa čo najskôr dohodnúť na termíne predčasných volieb. Politické dianie v podcaste okomentuje šéfredaktor Aktualít Peter Bárdy. Podcast pripravili Denisa Hopková a Denisa Žilová.

Zdravotnícke organizácie dnes skritizovali návrh rozpočtu na budúci rok. Ak sa podľa nich nevyčlení viac peňazí zdravotníckemu sektoru, zdravotná starostlivosť sa od budúceho roka stane luxusom.  Na rozpočet sa pozrieme s analytikom z INEKO Dušanom Zacharom. Hrozí rozpad vlády a predčasné voľby práve pri téme rozpočtu? Boris Kollár cez víkend uviedol, že ak v parlamente rozpočet na budúci rok neprejde, treba sa čo najskôr dohodnúť na termíne predčasných volieb. Politické dianie v podcaste okomentuje šéfredaktor Aktualít Peter Bárdy. Podcast pripravili Denisa Hopková a Denisa Žilová.

Talianske voľby priniesli drvivé víťazstvo krajnej pravice. Aké následky to bude mať pre Európsku úniu a bude nová talianska vláda brzdou aktuálnej Únijnej jednoty voči Ukrajine? A prišiel čas na predčasné voľby aj tu u nás, na Slovensku? Vojna na Ukrajine, protiruské sankcie ako aj energetická kríza. To sú aktuálne zrejme tie najpálčivejšie problémy, ktorým dnes čelí Európska únia. No a ich následky si už vyberajú aj svoju politickú daň. Výsledok talianskych volieb, v ktorých zvíťazila krajne pravicová trojkoalícia totiž môže byť ďalším ohrozením stability a jednoty Únie. Strana Bratia Talianska spolu s Ligou Mattea Salviniho a Vpred Taliansko Silvia Berlusconiho totiž v predčasných voľbách získali vyše 40 percent a už teraz možno cítiť zo strany Európskej únie istú nervozitu z faktu, že ku kormidlu jednej z najväčších európskych krajín sa dostalo tak krajne pravicové zoskupenie, akými sú Bratia Talianska. Čo všetko spôsobilo volebný úspech ultrapravice v Taliansku? A ako môžu Taliani ohroziť jednotu a stabilitu Únie? Odpovie analytička portálu EurActiv Barbara Zmušková. No a v druhej časti dnešného podcastu sa pozrieme na slovenské reflexie rastu popularity európskej krajnej pravice naprieč Európou, ako aj na aktuálne politické dianie tu u nás, na Slovensku, očami šéfredaktora Aktualít Petra Bárdyho Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši želajú Denisa Žilová a Braňo Dobšinský  

Talianske voľby priniesli drvivé víťazstvo krajnej pravice. Aké následky to bude mať pre Európsku úniu a bude nová talianska vláda brzdou aktuálnej Únijnej jednoty voči Ukrajine? A prišiel čas na predčasné voľby aj tu u nás, na Slovensku? Vojna na Ukrajine, protiruské sankcie ako aj energetická kríza. To sú aktuálne zrejme tie najpálčivejšie problémy, ktorým dnes čelí Európska únia. No a ich následky si už vyberajú aj svoju politickú daň. Výsledok talianskych volieb, v ktorých zvíťazila krajne pravicová trojkoalícia totiž môže byť ďalším ohrozením stability a jednoty Únie. Strana Bratia Talianska spolu s Ligou Mattea Salviniho a Vpred Taliansko Silvia Berlusconiho totiž v predčasných voľbách získali vyše 40 percent a už teraz možno cítiť zo strany Európskej únie istú nervozitu z faktu, že ku kormidlu jednej z najväčších európskych krajín sa dostalo tak krajne pravicové zoskupenie, akými sú Bratia Talianska. Čo všetko spôsobilo volebný úspech ultrapravice v Taliansku? A ako môžu Taliani ohroziť jednotu a stabilitu Únie? Odpovie analytička portálu EurActiv Barbara Zmušková. No a v druhej časti dnešného podcastu sa pozrieme na slovenské reflexie rastu popularity európskej krajnej pravice naprieč Európou, ako aj na aktuálne politické dianie tu u nás, na Slovensku, očami šéfredaktora Aktualít Petra Bárdyho Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši želajú Denisa Žilová a Braňo Dobšinský  

Pred komunálnymi voľbami je mobilizovanejšia opozícia, analyzuje komentátor Aktualít Ľubo Jaško, ktorý žije a pracuje v regióne severného Slovenska. Študoval teológiu, no dnes kritizuje dogmatických a náboženských konzervatívcov, ktorí idú nasilu proti prúdu aj cez konšpirácie.   Na Liptove si strana Hlas adoptovala starostov za SNS. Inde je stále silné KDH, ale aj tak je väčšina kandidátov nezávislých. Akú pozíciu majú v regiónoch extrémisti a nezaskočia nás ziskom vo voľbách?   Podľa Ľuba Jaška sú slovenskí konzervatívci buď náboženskí, alebo naopak pragmatici typu Boris Kollár alebo Robert Fico. Predseda Smeru môže dokonca vyhrať voľby. Nová strana Mikuláša Dzurindu sa podľa neho nebude vyhraňovať na konzervatívno-liberálnych, ale na praktických témach. Regióny vnímajú vládnutie z Bratislavy kriticky najmä pre to, ako bratislavská politika vyzerá. V osobný comeback Mikuláša Dzurindu však neverí.   Je mainstreamom na Slovensku konzervativizmus alebo liberalizmus? Žije v bubline Bratislava alebo naopak slovenský vidiek?   Ľubo Jaško pracuje aj ako úradník na okresnom súde. Čo si myslia v regióne o súdnej reforme exministerky Márie Kolíkovej?   Nahrával Peter Hanák.

Pred komunálnymi voľbami je mobilizovanejšia opozícia, analyzuje komentátor Aktualít Ľubo Jaško, ktorý žije a pracuje v regióne severného Slovenska. Študoval teológiu, no dnes kritizuje dogmatických a náboženských konzervatívcov, ktorí idú nasilu proti prúdu aj cez konšpirácie.   Na Liptove si strana Hlas adoptovala starostov za SNS. Inde je stále silné KDH, ale aj tak je väčšina kandidátov nezávislých. Akú pozíciu majú v regiónoch extrémisti a nezaskočia nás ziskom vo voľbách?   Podľa Ľuba Jaška sú slovenskí konzervatívci buď náboženskí, alebo naopak pragmatici typu Boris Kollár alebo Robert Fico. Predseda Smeru môže dokonca vyhrať voľby. Nová strana Mikuláša Dzurindu sa podľa neho nebude vyhraňovať na konzervatívno-liberálnych, ale na praktických témach. Regióny vnímajú vládnutie z Bratislavy kriticky najmä pre to, ako bratislavská politika vyzerá. V osobný comeback Mikuláša Dzurindu však neverí.   Je mainstreamom na Slovensku konzervativizmus alebo liberalizmus? Žije v bubline Bratislava alebo naopak slovenský vidiek?   Ľubo Jaško pracuje aj ako úradník na okresnom súde. Čo si myslia v regióne o súdnej reforme exministerky Márie Kolíkovej?   Nahrával Peter Hanák.

Mobilizácia z rozhodnutia prezidenta Putina nasvedčuje tomu, že vojna na Ukrajine nejde podľa plánov Kremľa a tak tým Rusko fakticky ukazuje iba svoju vlastnú slabosť, tvrdí to vojenský analytik Vladimír Bednár. A akým ministrom bol Branislav Gröhling? Pôvodne to mala byť malá a rýchla „špeciálna operácia“, dnes je však z toho plnohodnotný vojnový konflikt. Pár dňový blitzkrieg, ktorý mal vojenskými prostriedkami dostať Ukrajinu doslova na kolená však Rusku akosi nevyšiel a tak po vyše pol roku bombardovania Ukrajiny a zabíjania Ukrajincov, vrátane malých nevinných detí, ruský prezident oficiálne vyhlásil mobilizáciu. Vladimír Putin zároveň deklaroval, že jeho Rusko použije všetky prostriedky, ktoré má k dispozícii. Z vojny, ktorú Rusko vedie na Ukrajine pritom obvinil Západ, ktorý podľa neho vraj Rusko plánuje zničiť a to všetko v čase, keď samotné putinovo Rusko nivočí Ukrajinu. Ukrajina tak dnes čelí mobilizujúcemu sa Rusku a čo z toho vyplýva? Odpovie vojenský analytik Vladimír Bednár a po ňom v druhej časti Aktualít Nahlas zasa vecne zhodnotíme pôsobenie Branislava Gröhlinga vo funkcii ministra školstva. Pekný deň a pokoj v duši prajú Adam Oleš a Braňo Dobšinský  

Menšinovú vládu Eduarda Hegera dnes čakala prvá skúška, a to septembrová schôdza. Koalícii sa ju však nepodarilo otvoriť a poslanci to opäť skúsia v utorok. Budete počuť premiéra, ktorého situácia prekvapila. Dokáže takto vláda dovládnuť? Téma pre šéfredaktora Aktualít Petra Bárdyho. Situácia medzi Azerbajdžanom a Arménskom sa opäť vyostrila. Krajiny sa dlhodobo sporia o územie Náhorného Karabachu. V roku 2020 konflikt vyústil do bojov, ktoré skončili po šiestich týždňoch porážkou Arménska. Obe krajiny majú na svojej strane spojencov. Azerbajdžan sa môže spoľahnúť na podporu Turecka. Arménsko sa, naopak, dlhodobo spoliehalo na podporu Ruska, ktoré momentálne trápia iné problémy spojené s vojnou na Ukrajine.   Čaká nás ďalšia vojna? O konflikte sa rozprával Adam Oleš s odborníkom na Náhorný Karabach Jánom Cingelom. Podcast pripravili Denisa Hopková a Adam Oleš.

Eduard Heger má novú vládu. Bez ministrov Sulíkovej SaS, ktorí odovzdali prezidentke svoje demisie a s novými tvárami expertov Hirmana, Karasa a Káčera.   Ak prezidentka vystríhala od „únavy zo sporov, ktoré nikam nevedú“, pozorovatelia ich už teraz identifikujú v ministrovi zostávajúcom: Igorovi Matovičovi. Radoslav Štefančík tvrdí, že „ak bude ich prácu sabotovať, ako v prípade ministra Lengvarského, punc odbornosti sa môže rýchlo vytratiť a do popredia môžu vystúpiť konflikty“.   V podcaste budete počuť aj všetkých nových ministrov, rovnako hodnotenie politológa Jozefa Lenča.   V druhej časti sa pozrieme na najväčší slovenský filmový festival Cinematik, ktorý sa dnes začína v Piešťanoch. Zvláštny bude aj svojou sekciou o investigatíve v portáli Aktuality.sk. Viac o ňom prezradia Peter Konečný a Peter Bárdy.   Podcast pripravili Jaroslav Barborák a Peter Hanák.

Vládna koalícia stratila po odchode strany SaS parlamentnú väčšinu a vláda Eduarda Hegera tak bude musieť hľadať podporu v parlamentných laviciach aj medzi opozíciou. Pýtali sme sa preto poslancov z jednotlivých strán, či môže Hegerova vláda počítať s ich podporou. Zdá sa, že koalícia sa spolieha na pomoc SaS z opozície - aké podmienky si bude ale strana klásť? V podcaste odpovie poslanec a šéf finančného výboru Marian Viskupič. „Ak koalícia bude prijímať s podporou inej opozície zákony, s ktorými nie sme stotožnení, také sprísnenie interrupcií alebo zákaz nedeľného predaja, tak potom ťažko od nás môže niekto pri inom zákone žiadať konštruktívnu spoluprácu,” hovorí v podcaste. Na podporu Hegerovej vlády sme sa pýtali aj dvoch bývalých členov koalície a dnes nezaradených poslancov, a to Tomáša Valáška (Progresívne Slovensko) a Mira Kollára (Spolu). Môže nájsť Eduard Heger podporu medzi inými opozičnými stranami?  Matúš Šutaj-Eštok z Hlasu hovorí, že majú jedinú podmienku.  Na Okresnom súde v Trnave dnes bolo pojednávanie v kauze Fatima. Monika Jankovská sa zo zdravotných dôvodov nezúčastnila na pojednávaní. O priebehu súdu sme sa rozprávali s investigatívnou novinárkou Aktualít Laurou Kellöovou. Podcast pripravili Denisa Hopková a Adam Oleš.

Bezodkladná demisia vlády a skrátenie volebného obdobia referendom či obyčajným uznesením parlamentu. Referendový projekt opozičného Roberta Fica a jeho Smeru. Nazbierali preň vyše 400tisíc podpisov. Ústavní právnici však už teraz vznášajú pochybnosti.   Budete počuť Vincenta Bujňáka z Právnickej fakulty UK v Bratislave.   „Referendová otázka sa dotýka len jednej konkrétnej situácie, demisie konkrétnej vlády“, vysvetľuje Bujňák. Pripomína pritom nález ústavného súdu z júla minulého roka, v ktorom sa hovorí o „požiadavke na generalitu práva“, teda aby postihovalo celú škálu problémov.   Nie predčasné voľby, ale hľadanie podpory a politická kortešačka vo vodách Hlasu a exkotlebovcov. O tom má byť Ficov referendový projekt podľa Petra Bárdyho, komentátora Aktualít.   „Ficov Smer-SD nemá veľký koaličný potenciál. Neviem, kto okrem Republiky by dnes s ním šiel“, vysvetľuje Bárdy. „Nepredpokladám, že by to bol Peter Pellegrini“, dodáva. „Pellegrini zažil množstvo ponižovania a znevažovania zo strany Fica“, tvrdí.   „Bez koaličného potenciálu Fico nezastaví vyšetrovania, nemôže ich zmariť“, vysvetľuje šéfredaktor Bárdy. To by mohol urobiť iba prípadnou účasťou v budúcej vláde, čomu politická realita nateraz podľa Bárdyho nenasvedčuje.   A to má byť aj logika jeho „referendového projektu“: mobilizovať verných a zaujať priaznivcov Pellegrinovho Hlasu či exkotlebovcov.   Podcast pripravili Jaroslav Barborák a Adam Oleš.

Ešte pár dní dozadu to vyzeralo na spor Richard Sulík versus Igor Matovič. Dnes však už vládna rovnica znie Igor Matovič ako minister financií alebo pohodlné parlamentná väčšina pre vládu Eduarda Hegera. Šéf OĽaNO sa svojho ministerského kresla drží veľmi pevne a tak si už jeho kolegovia, ministri za SaS, balia svoju vládnu výbavu. Prečo si sulíkovci nevedia predstaviť ďalšie vládnutie s Igorom Matovičom ako ministrom financií a čo by vlastne vyriešil odchod šéfa OĽaNO do parlamentu? Nie je odchod z vlády, prakticky v polovici volebného obdobia, útekom od zodpovednosti a aké bude pôsobenie SaS v opozícii? Za akých podmienok by liberáli podporili prípadné predčasné voľby a vedia si ešte predstaviť i návrat do vlády Eduarda Hegera? Témy a otázky pre štátneho tajomníka rezortu spravodlivosti za SaS a šéfa OKS Ondreja Dostála. V druhej časti dnešných Aktualít Nahlas sa bližšie pozrieme na dôvody pretrvávajúcej nespokojnosti zdravotníkov. Ich požiadavky vraj totiž zostali odignorované a tak nad Slovenskom visí hrozba masového odchodu zdravotníkov. Čaká nás personálny kolaps? To sa už pýtal kolega Adam Oleš predsedu Lekárskeho odborového združenia Petra Visolajského. TITPočúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši prajú Adam Oleš a Braňo Dobšinský   --  

„Toto je proces, ktorý je samozničujúci. Na konci bude zánik SaS. Problém je, že Sulík si tak „odpálil“ všetkých svojich kritikov, že stratil v strane systém bŕzd a protiváh,“ kritizuje predsedu SaS bývalá poslankyňa liberálov Lucia Nicholsonová. Podľa nej v SaS už predsedovi nemá kto povedať, že sa mýli pretože v nej zostali len ľudia visiaci na šnúrkach predsedových nohavíc. Ustúpi Sulík v aktuálnom spore s Matovičom? A ohrozuje hnutie Republika bezpečnosť Slovenska? Vládnu koalíciu už celé týždne zamestnáva ostrý spor medzi SaS a OlaNO pričom ustúpiť nechce ani jedna zo zúčastnených strán. Aké je pozadie rozhodnutia liberálov žiadať si už po druhý raz politickú hlavu Igora Matoviča? Nakoľko išlo o osobné rozhodnutie Richarda Sulíka a do akej miery je s ním stotožnená aj strana, ktorú vedie? A akú úlohu v rozhodnutí odísť z vládnej koalície hrali stúpajúce preferencie SaS a možno od nich očakávať konštruktívnu opozičnú politiku? Odpovie bývalá dlhoročná sulíkova spolupracovníčka a exposlankyňa za SaS Lucia Nicholsonová. Tá dnes prichádza aj s ideou založenia novej strany. Objavia sa v nej aj expremiér Dzurinda či bývalý minister financií Ivan Mikloš? V druhej časti dnešného podcastu sa pozrieme na hnutie Republika, ktoré naberá do svojich radov ľudí z prostredia bezpečnostných zložiek. Môže sa tak stať strana Republika bezpečnostnou hrozbou pre slovenskú Republiku? Viac už v rozhovore kolegu Adama Oleša s reportérom Aktualít Tomášom Kyseľom Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši prajú Adam Oleš a Braňo Dobšinský.      

Slovensko sa lúči s kardinálom Jozefom Tomkom. Odišiel najstarší člen kardinálskeho zboru, najbližší spolupracovník prinajmenšom dvoch pápežov, rovnako osobnosť, ktorej vďačia za pozornosť sveta Ján Pavol II. či Benedikt XVI. Slovák, ktorý mal dve desaťročia pod palcom svetové misie. V spomienkach najbližších spolupracovníkov však zaznievajú aj slová ako dar, starý otec či inšpirácia. Ako ho videl Jozef Kováčik, niedajší hovorca slovenských biskupov, ktorý digitalizoval kardinálov bohatý videoarchív zo stovky jeho misijných ciest.   „On nebol ten, ktorý by sa potreboval niekde ukazovať. Vždy bol takou šedou eminenciou v tom dobrom slova zmysle. Od sekretára biskupskej synody. A myslím si, že to bol koreň jeho ostatných úspechov v živote. Tam sa ukázal, ako dobrý diplomat a zároveň vynikajúci teológ. Bol to on koniec koncov, kto dal do popredia či už kardinála Jozefa Ratzingera alebo kardinála Jozef Wojtylu a mnohých ďalších.“   „Bol to on, ktorý druhým pomohol a on zostával vždy tou dvojkou trojkou. A myslím, že toto je v živote človeka veľmi dôležité: byť dobrou dvojkou, trojkou, bez toho, aby som mal ašpirácie byť za každú cenu jednotkou.“ Podľa Kováčika to kardinál Tomko zvládal vynikajúco.   V druhej časti podcastu sa pozrieme na šance vládnej koalície. Šéfredaktor Aktualít a ich komentátor Peter Bárdy nevidí zázrak, ktorý by ju udržal.   Podcast pripravili Adam Oleš a Jaroslav Barborák.

Mariánovi Kočnerovi hrozí ďalšia obžaloba. Vyšetrovanie káuz Donovaly a Báč je ukončené. Čím sú špecifické tieto kauzy? Prečo vyšetrovanie trvalo viac ako päť rokov? Postaví sa Kočner pred súd? To sa v druhej téme podcastu pýtala Denisa Žilová šéfa investigatívneho tímu Aktualít Jána Petroviča.  Čínska armáda pokračuje vo vojenských cvičeniach v okolí Taiwanu. Môže situácia vyústiť do invázie Číny na Taiwan? Aký je historický kontext a prečo si Čína nárokuje na Taiwan? V druhej téme podcastu budete počuť výkonného riaditeľa Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií Mateja Šimalčíka.  „Akýkoľvek útok musí mať námorný element, čo je logisticky náročná operácia. Musíte prepraviť veľké množstvo vojakov a techniky. Vyžaduje si to dlhodobejšie prípravy, ktoré by sme pravdepodobne aj videli. Zatiaľ nič také nesledujeme,” opisuje Šimalčík v podcaste. Podcast pripravili Denisa Hopková a Denisa Žilová.

I met today's guest on Linkedin and learned quickly that we have very similar values. After a brief conversation, I knew I wanted to learn more about him and his business. Elliot is in business with his wife and they started a company of their own in March of 2020 before we all knew how COVID-19 would impact everything. We talk about the ups and downs of this and how they got through it– they even drove for UberEats! This story is very helpful to all of us as we have all experienced highs and lows. He and his wife have ten different values they use to help them make their decisions. They also have a two-year, a five-year, retirement, and a legacy plan. These help them make decisions as well– what kind of risk are we going to take today to help better position ourselves down the road. He talks about how this can give him a better reason for his why.  Elliot tells us a story between him and his grandfather where he shook his hand and looked Elliot in the eye and told him to “go get a job where you make a lot of money.” Elliot is pursuing his passion and believes going after his passion will lead to success and joy in life. This episode is very helpful from a tactile standpoint to help each of us get better as we are leading at work and at home. In this episode, you'll discover…    What is the key train to win at home and at work (2:45) How do you and your wife work on communication to make it effective (3:30) How do you keep from always talking about work with your wife since you own a business together (5:30) When did you know it was time to hand over your story for a Greater Story (20:03) How do you elevate your mindset (24:20) How do you structure your life around your faith (30:47) Elliot Beeson Bio Elliot Beeson is the co-founder and creative director of Aktual Design and sets the vision and strategy for the company. In 2020, Haley and Elliot created a powerful and result-driven design process that solves real business problems. Since then, Elliot has overseen Aktual Design's growth to become a small team of 5 who have helped more than 50 companies diversify and grow. A graduate with a degree in project management and a self-taught designer, Elliot has embedded his creative roots in Aktual Design's culture, products, and process. This design-driven approach has enabled a system of trust that allows businesses in all industries and stages to facilitate growth and recognition by their audience.  When Elliot isn't working, you can find him in the mountains on his gravel bike, rock climbing at the local bouldering gym, and eating some yummy food. Elliot and Haley have a daughter and love traveling together as a family. What's Next?    Are you crushing it at work but struggling at home? If you want to learn how to win at home, then go to https://CoryMCarlson.com/subscribe and download your free copy of “10 Ways To Win At Home.”   If you're looking for a resource to help you with these times when your work is now in your home, check out my book Win At Home First on Amazon. Forbes Magazine rated it one of 7 books everyone on your team should read.