POPULARITY
251023_32_TYZDEN_1 Celý článok nájdete TU: https://www.teraz.sk/publicistika . Opozičné strany v rozprave o štátnom rozpočte nedokázali efektívne využiť čas, ktorý mali k dispozícii na to, aby koalícii rokovanie o zákone roka sťažili. Na margo hladkého priebehu rozpravy a hlasovania o štátnom rozpočte na budúci rok to v TASR TV povedal publicista Juraj Hrabko. . Koaličné strany podľa neho pristúpili k rozprave a hlasovaniu disciplinovane a vopred si zabezpečili aj súhlas prezidenta Petra Pellegriniho. Opozícia podľa svojou nedisciplinovanosťou koalícii úlohu presadiť štátny rozpočet uľahčila. „Mimovládnym poslancom ide lepšie politika na námestiach ako v parlamente. Problém je v tom, že moc na ulici neleží. Moc je v parlamente. Tam majú byť, majú rozprávať, rokovať, odhaľovať spôsoby, akými sa snaží moc ovládať vládna koalícia,“ konštatoval Hrabko....
1. Minister Huliak nedokázal zachrániť ani zopár kasín. 2. Opozícia sa bráni proti obvineniu, že kvôli nej prešla Huliakova novela. 3. Usilovala sa o odstránenie pamätníka Jána Kuciaka, Danko ju poslal dohliadať na médiá
Predseda KDH Milan Majerský v relácii Ide o pravdu obhajoval rozhodnutie svojho hnutia hlasovať za novelu ústavy, ktorú predložila Ficova vláda. Podľa neho väčšina pozmeňujúcich návrhov vychádzala práve z dielne KDH a cieľom hnutia je „vymeniť neschopnú vládu Roberta Fica“. Majerský odmietol obvinenia z kolaborácie so Smerom.
Bez hádok, bez urážok, s nadhľadom skúseného politického matadora. Béla Bugár v relácii O tom potom opäť zhodnotil aktuálne dianie v politike.
1. Vládna koalícia sa správa rovnako hulvátsky na Slovensku aj v zahraničí. 2. Trump udrel na ruskú firmu, pre ktorú sa Fico pred rokom staval na zadné. 3. Opozícia s PS na čele zas neurobila dobre svoju prácu.
Slovensko si už nemôže dovoliť tak rozsiahly systém sociálnej pomoci ako sú 13. dôchodky či plošná energopomoc, hovorí Prezident AZZZ Rastislav Machunka. Podľa neho je situácia príliš vážna na to, aby sme rešpektovali červené čiary politikov, ktorí sa riadia iba voličskými preferenciami a nemyslia za horizont volebného obdobia.Parlament schválil štátny rozpočet. Podľa neho má Slovensko v budúcom roku hospodáriť s príjmami 62 miliárd eur a výdavkami takmer 68 miliárd eur. Kľúčový parameter - teda rozpočtový deficit, plánuje vláda stlačiť na niečo cez 4 percentá HDP. Opozícia, ale ani Rada pre rozpočtovú zodpovednosť však vládnym plánom neveria a Rada rozpočet považuje za nerealistický.Hoci vláda označila ozdravenie verejných financií za svoju prioritu, zadlženosť Slovenska bude napriek tomu i naďalej rásť a a ani tri Kamenického konsolidačné balíčky naše choré verejné financie uzdraviť nedokázali. Politici majú priveľa červených čiar, ale dnes je to tak vážne, že ich treba prekračovať. Všetky tie skonsolidované miliardy miznú tam, kde si politici vedia kúpiť voličov, hovorí prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislav Machunka. Verejné výdavky tohto štátu sa pritom v budúcom roku zvýšia na takmer 50 % HDP no a zdaňovanie ekonomiky bude najvyššie v celej našej histórii.S vládnym rozpočtom nesúhlasia ani sociálny partneri pričom zamestnávatelia mu vyčítajú najmä nedostatok prorastových opatrení, privysoké zdaňovanie, ale aj neochotu štátu šetriť na sebe samom.Kam teda všetky tie skonsolidované miliardy, ktoré od nás táto vláda vyberá, vlastne miznú? Ako zasiahnu konsolidačné opatrenia našich podnikateľov a ako sa firmy vyrovnajú s vysokými daňami, chabými investičnými stimulmi a drahou cenou práce? No a napokon, prečo sa proti vláde postavili obaja sociálny partneri a kamže sa to vytratil ten - Robertom Ficom kedysi tak vzývaný, sociálny dialóg a zmier?Ráno Nahlas s prezidentom Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislavom Machunkom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Slovensko si už nemôže dovoliť tak rozsiahly systém sociálnej pomoci ako sú 13. dôchodky či plošná energopomoc, hovorí Prezident AZZZ Rastislav Machunka. Podľa neho je situácia príliš vážna na to, aby sme rešpektovali červené čiary politikov, ktorí sa riadia iba voličskými preferenciami a nemyslia za horizont volebného obdobia.Parlament schválil štátny rozpočet. Podľa neho má Slovensko v budúcom roku hospodáriť s príjmami 62 miliárd eur a výdavkami takmer 68 miliárd eur. Kľúčový parameter - teda rozpočtový deficit, plánuje vláda stlačiť na niečo cez 4 percentá HDP. Opozícia, ale ani Rada pre rozpočtovú zodpovednosť však vládnym plánom neveria a Rada rozpočet považuje za nerealistický.Hoci vláda označila ozdravenie verejných financií za svoju prioritu, zadlženosť Slovenska bude napriek tomu i naďalej rásť a a ani tri Kamenického konsolidačné balíčky naše choré verejné financie uzdraviť nedokázali. Politici majú priveľa červených čiar, ale dnes je to tak vážne, že ich treba prekračovať. Všetky tie skonsolidované miliardy miznú tam, kde si politici vedia kúpiť voličov, hovorí prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislav Machunka. Verejné výdavky tohto štátu sa pritom v budúcom roku zvýšia na takmer 50 % HDP no a zdaňovanie ekonomiky bude najvyššie v celej našej histórii.S vládnym rozpočtom nesúhlasia ani sociálny partneri pričom zamestnávatelia mu vyčítajú najmä nedostatok prorastových opatrení, privysoké zdaňovanie, ale aj neochotu štátu šetriť na sebe samom.Kam teda všetky tie skonsolidované miliardy, ktoré od nás táto vláda vyberá, vlastne miznú? Ako zasiahnu konsolidačné opatrenia našich podnikateľov a ako sa firmy vyrovnajú s vysokými daňami, chabými investičnými stimulmi a drahou cenou práce? No a napokon, prečo sa proti vláde postavili obaja sociálny partneri a kamže sa to vytratil ten - Robertom Ficom kedysi tak vzývaný, sociálny dialóg a zmier?Ráno Nahlas s prezidentom Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislavom Machunkom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Zemkopības ministrijas sākusi diskusijas ar lauksaimnieku organizācijām par ārkārtas atbalsta izmaksu nosacījumiem. Opozīcijas partijas arvien atklātāk rēķina, kādi spēki varētu veidot jauno valdības koalīciju. Kuluāros valdības krišanu prognozē uzreiz pēc budžeta pieņemšanas. Latvijas Olimpiskās komitejas Izpildkomiteja ar Izglītības un zinātnes ministrijas pārstāvjiem apspriež 2026. gada valsts budžetā sportam paredzētā finansējuma sadalījumu. ASV šajās dienās viesojas Ukrainas prezidents Volodimirs Zelenskis. Šodien Baltajā namā viņš tiksies ar ASV prezidentu Donaldu Trampu.
251015_politika_Gaspar Celý článok nájdete TU: https://www.teraz.sk/publicistika/gaspar-cela-opozicia-nie-je-ako-mato/913706-clanok.html . Bratislava 16. októbra (Teraz.sk) – Urážky a osobné invektívy v parlamentnej rozprave sú typické pre poslancov z Hnutia Slovensko Igora Matoviča a časti SaS okolo Márie Kolíkovej, väčšina opozície však diskutuje vecne. V TASR TV to povedal podpredseda Národnej rady (NR) SR Tibor Gašpar (Smer-SD). . Rozdielnosť názorov koaličných a opozičných poslancov považuje za normálnu vec, mala by sa však podľa neho komunikovať slušným spôsobom. „Môžete o niekom povedať, že je zlý minister a slabý odborník. Ale akonáhle útočíte na jeho ľudskú podstatu a začnete ho nazývať vagabundom a zlodejom, tak s tým mám problém,“ povedal Gašpar...
Opozīcija ir sagatavojusi alternatīvu Stambulas konvencijai, izvairoties no sociālās dzimtes jautājuma. To tagad vērtē Saeima. Bet jautājums, vai mūsu priekšstati un aizspriedumi par sievietes un vīrieša lomām var būt iemesls vardarbībai? Vai tā ir vai nav problēma Latvijā, diskutējam Krustpunktā. Analizē Latvijas Universitātes Komunikācijas studiju nodaļas vadītāja, asociētā profesore Marita Zitmane, sociālantropologs, Rīgas Stradiņa universitātes asociētais profesors Klāvs Sedlenieks, Latvijas Evaņģēliski luteriskās baznīcas Piltenes iecirkņa prāvests, Rindas un Ventspils draudzes mācītājs Kārlis Irbe un asociācijas "Ģimene" valdes loceklis, jurists Kaspars Herbsts. Pagājušā nedēļā opozīcija iesniedza Saeimā priekšlikumu pieņemt nacionālo deklarāciju par cīņu pret vardarbību pret sievietēm. Šīs deklarācijas autori uzskata, ka tā varēs aizstāt strīdus raisījušo Stambulas konvenciju. Lielā mērā šī deklarācija tiešām atkārto konvencijas apņemšanās, vienīgi ir izņemts ārā aspekts par sociālo dzimumu jeb genderismu, kā to nedaudz rupjāk dēvē konvencijas pretinieki. Mūsu priekšstati par tradicionālo ģimeni nav iemesls, kāpēc sievietes piedzīvo vardarbību, tā saka konvencijas pretinieki. Un tas mūs atgriež pie pamatjautājuma, par ko ir bijis strīds visus šos gadus, kāpēc sociālā dzimuma jautājums ir iekļauts Stambulas konvencijā? Vai mūsu izpratne par vīrišķo un sievišķo, par tradicionālo ģimeni, par katra dzimuma lomām tiešām provocē vardarbību ģimenēs? Vai arī runa ir tikai par principiālu pretstāvi, kam ar vardarbību pret sievieti nav īsti sakara? Par to diskusija raidījumā.
Raidījuma uzmanības fokusā Tuvie Austrumi un Amerikas vidienē, mazliet pievēršoties arī Madagaskarai. Protams, runājam par Gazu, kurai šajās dienās ir pievērsta praktiski visas pasaules uzmanība. 13. oktobra rītā saskaņā ar noslēgto vienošanos tika atbrīvoti visi vēl dzīvi esošie ķīlnieki, ko "Hamās" bija sagrābis pirms diviem gadiem. Nav šaubu, ka tas ir arī liels ASV prezidenta Donalda Trampa nopelns, un pats Tramps nepārprotami pirmdien baudīja savus slavas mirkļus. Viņš ieradās Izraēlā, kur viņu gaidīja kā nacionālo varoni. Tajā pašā laikā politiskie eksperti piesardzīgi vērtējumos, cik ilgstošs un noturīgs pašreizējais miers būs. Ja Izraēlā Trampu novērtē kā miera nesēju, tad ir valstis, kur tagad ASV uzskata par potenciālu drīzu kara izraisītāju. Venecuēla nopietni gatavojas ASV iebrukumam. Par Venecuēlu jārunā arī vairāku citu iemeslu dēļ, arī piešķirtās Nobela Miera prēmijas dēļ, kuru nesen saņēma nevis Donalds Tramps, kurš to ļoti iekāroja, bet gan Venecuēlas opozīcijas līdere. Aktualitātes komentē Latvijas Radio Ziņu dienesta žurnālists Rustams Šukurovs, Ģeopolitikas pētījumu centra vecākais pētnieks Jānis Kažociņš un Latvijas Ārpolitikas institūta pētnieks, RSU docētājs Toms Rātfelders. Sengaidītais (pus)miers 8. oktobrī Izraēlas valdības un organizācijas „Hamās” pārstāvji vienojās par karadarbības pārtraukšanu, balstoties Savienoto Valstu prezidenta Donalda Trampa izvirzītajā miera plānā. Dienu vēlāk šo vienošanos akceptēja Izraēlas ministru kabinets, pēc kam 10. oktobrī iestājās uguns pārtraukšana un sākās ķīlnieku atbrīvošanas process. 13. oktobra rītā, uzrunājot Izraēlas parlamentu Knesetu, ASV līderis pasludināja kara beigas, lai gan saprotams, ka runa pagaidām ir tikai par trauslu pamieru. Izraēlai nozīmīgākais rezultāts ir pēdējo divdesmit izdzīvojušo 2023. gada oktobrī sagūstīto izraēliešu atbrīvošana, kas notika pirmdienas rītā. Neatdoti paliek vēl divdesmit astoņu gūstā bojāgājušo ķermeņi. Pretī teroristiskā organizācija saņem gandrīz divus tūkstošus no Izraēlas cietumiem atbrīvotus palestīniešus, tai skaitā 250 ar mūža ieslodzījumu notiesātos. Pēc piektdien notikušās uguns pārtraukšanas un Izraēlas paziņojuma, ka iedzīvotāji var droši atgriezties Gazas pilsētā, sākusies intensīva bēgļu kustība uz pamatīgi izpostīto anklāva lielāko centru. Pirmajā noregulējuma posmā Izraēla piekritusi atvilkt savus spēkus no četrdesmit septiņiem procentiem Gazas joslas platības; nākamajos divos posmos paredzēta turpmāka atvilkšana, galu galā paturot savā kontrolē apmēram 15 procentus teritorijas – drošības perimetru, no kura izraēlieši aizies tad, kad tiks atzīts, ka no Gazas joslas vairs neizriet nekādi teroristisku uzbrukumu draudi. Līdz ar uguns pārtraukšanu kara izpostītajā teritorijā intensīvi sākusi ieplūst palīdzība – ne vien pārtika, medikamenti un pirmās nepieciešamības preces, bet arī materiāli un tehnika gruvešu novākšanai un infrastruktūras atjaunošanai. Nākamais punkts prezidenta Trampa Tuvo Austrumu vizītes maršrutā bija Šarmalšeihas kūrorts Ēģiptē, kur 13. oktobrī uz Gazas miera konferenci bija pulcējušies ap trīsdesmit valstu un starptautisko organizāciju vadītāju. Bez nozīmīgāko Rietumeiropas, Persijas līča un dažu citu ietekmīgu pasaules nāciju vadītājiem, tāpat ANO ģenerālsekretāra, Eiropadomes prezidenta un Arābu līgas ģenerālsekretāra, piedalījās arī tādi, varētu teikt, negaidīti starptautiskā procesa dalībnieki kā Armēnijas un Ungārijas premjerministri, Azerbaidžānas un Paragvajas prezidenti. No aicinātajiem samitu ar savu klātbūtni nebija pagodinājis Izraēlas premjers Netanjahu, kā iemeslu minot attiecīgajā dienā atzīmējamus nozīmīgus ebreju garīgos svētkus, un Irānas vadītāji, paziņojot, ka nevar piedalīties kopīgā pasākumā ar tiem, kuri nesen militāri uzbrukuši viņu valstij. Samitā apspriestais Trampa divdesmit punktu Gazas miera plāns paredz joslas demilitarizāciju, tur izvietojamus starptautiskus stabilizācijas spēkus un pagaidu pārvaldes institūciju. Domājams, līdzšinējiem Gazas saimniekiem – teroristiskajam grupējumam „Hamās” – šai sakarā ir no samita rīkotājiem diezgan atšķirīgs viedoklis. Miera prēmija un „lielgaballaivu politika” 10. oktobrī Norvēģijas Nobela komiteja darīja zināmu savu lēmumu piešķirt šī gada Nobela Miera prēmiju Venecuēlas opozīcijas līderei Marijai Korinai Mačado. Nu jau ceturtdaļgadsimtu viņa ir opozīcijā savas dzimtenes valdošajam režīmam – vispirms Ugo Čavesam, pēc tam viņa varas mantiniekam Nikolasam Maduro. Kulmināciju šī pretstāve sasniedza 2023. gadā, kad viņa pieteica savu kandidatūru 2024. gada Venecuēlas prezidenta vēlēšanām. Valdošais režīms aizliedza opozicionārei kandidēt, viņas vietā startēja venecuēliešu politikas veterāns un diplomāts Edmundo Gonsaless. Lai arī opozīcija iesniedza aptauju rezultātus, kas apliecināja tās kandidāta uzvaru, varas kontrolētā Nacionālā vēlēšanu padome pasludināja par uzvarētāju Maduro. Kopš šīm vēlēšanām Marija Mačado spiesta slēpties, baidoties no režīma izrēķināšanās. Līdz ar Nobela komitejas lēmumu noslēgusies arī intriga par iespējamu prēmijas piešķiršanu Donaldam Trampam, kurš to faktiski pieprasīja, darbinādams šai sakarā arī politiskā spiediena sviras. Tomēr tiek lēsts, ka Baltā nama saimnieka ambīciju izpaudumiem bijusi ietekme uz komitejas izšķiršanos. Mačado ir Trampa dabiska sabiedrotā Vašingtonas pašreizējā politiskajā kursā pret Karakasu. Diktators Maduro allaž ir bijis prezidenta Trampa neieredzēts, pie tam tagad par vadmotīvu šai attieksmei kļuvušas apsūdzības narkotiku iepludināšanā Savienotajās Valstīs. Kopš septembra sākuma amerikāņu jūras spēki uzsākuši t.s. narkolaivu medības Karību jūrā, nogremdēti nu jau vismaz septiņi peldlīdzekļi, nogalināto skaits tuvojas trim desmitiem. Tiek izteiktas versijas par to, ka šīm akcijām varētu sekot citas ar citu bruņoto spēku veidu iesaisti. Par to, cik pamatotas ir apsūdzības narkotiku transportēšanā, grūti spriest, taču nepārprotami tā ir Savienoto Valstu spēka politikas demonstrācija reģionā. Tā nu venecuēliešu opozicionāre Mačado netieši kļuvusi par Donalda Trampa „jaunās lielgaballaivu politikas” atbalstītāju. Sagatavoja Eduards Liniņš.
Opozīcija ir sagatavojusi alternatīvu Stambulas konvencijai, izvairoties no sociālās dzimtes jautājuma. To tagad vērtē Saeima. Bet jautājums, vai mūsu priekšstati un aizspriedumi par sievietes un vīrieša lomām var būt iemesls vardarbībai? Vai tā ir vai nav problēma Latvijā, diskutējam Krustpunktā. Analizē Latvijas Universitātes Komunikācijas studiju nodaļas vadītāja, asociētā profesore Marita Zitmane, sociālantropologs, Rīgas Stradiņa universitātes asociētais profesors Klāvs Sedlenieks, Latvijas Evaņģēliski luteriskās baznīcas Piltenes iecirkņa prāvests, Rindas un Ventspils draudzes mācītājs Kārlis Irbe un asociācijas "Ģimene" valdes loceklis, jurists Kaspars Herbsts. Pagājušā nedēļā opozīcija iesniedza Saeimā priekšlikumu pieņemt nacionālo deklarāciju par cīņu pret vardarbību pret sievietēm. Šīs deklarācijas autori uzskata, ka tā varēs aizstāt strīdus raisījušo Stambulas konvenciju. Lielā mērā šī deklarācija tiešām atkārto konvencijas apņemšanās, vienīgi ir izņemts ārā aspekts par sociālo dzimumu jeb genderismu, kā to nedaudz rupjāk dēvē konvencijas pretinieki. Mūsu priekšstati par tradicionālo ģimeni nav iemesls, kāpēc sievietes piedzīvo vardarbību, tā saka konvencijas pretinieki. Un tas mūs atgriež pie pamatjautājuma, par ko ir bijis strīds visus šos gadus, kāpēc sociālā dzimuma jautājums ir iekļauts Stambulas konvencijā? Vai mūsu izpratne par vīrišķo un sievišķo, par tradicionālo ģimeni, par katra dzimuma lomām tiešām provocē vardarbību ģimenēs? Vai arī runa ir tikai par principiālu pretstāvi, kam ar vardarbību pret sievieti nav īsti sakara? Par to diskusija raidījumā.
Minister Kamenický predstavil svoj ďalší rozpočet uťahovania opaskov. Deficit by chcel znížiť k štyrom percentám a v rozpočte má aj 350-miliónovú rezervu, cez 500 miliónov majú šetriť ministerstvá. Vláda ešte musí domyslieť, ako zaplatí sľubovanú energopomoc. Za eurofondy to totiž nepôjde. Opozícia návrh rozpočtu ostro kritizuje. Vidia ho ako rozpočet bankrotu Slovenska, rozpočet chudoby a recesie či ako finančnú katastrofu. Združenie miest a obcí Slovenska zas hovorí že konsolidácia zničí samosprávy.Čo na rozpočet a konsolidáciu hovorí opozícia a ako by to robila sama? Ako dopadne na naše peňaženky a naše mestá a obce? Ako vláda zaplatí energopomoc a prečo Národná banka konsolidácii neverí? A prečo nás po troch konsolidáciách za sedem miliárd eur čaká na budúci rok ďalšia?Minister financií ani predstavitelia Hlasu pozvánku nevyužili. Braňo Závodský sa rozprával s poslancami výboru Národnej rady pre financie a rozpočet a poslancami parlamentu Júliusom Jakabom za Hnutie Slovensko, Mariánom Viskupičom z SaS šéfom Združenia miest a obcí Slovenska Jozefom Božikom.
Táto relácia vznikla vďaka našim podporovateľom. Pridajte sa k nim, prosím, teraz aj vy na: https://podpora.postoj.sk/podporte-najsilnejsie-konzervativne-medium?referral_source=youtube&referral_campaign=youtube&referral_content=debata&utm_source=youtube. Ďakujeme.
Pre minuloročnú konsolidáciu skončila v kresle ministerky zdravotníctva Zuzana Dolinková a lekárske výpovede zastavoval až parlament. Tentokrát pohrozil odvolaním ministrovi Šaškovi samotný predseda vlády pre záchrankový tender. Opozícia hovorila o zmanipulovanom dvojmiliardovom kšefte pre oligarchov a sponzorov Hlasu a ministra chce v parlamente odvolávať sama.Ako teda minister celú vec vyriešil a kedy a ako sa budú záchranky prerozdeľovať nanovo? Sú pacienti v bezpečí? A čo urobí ministerstvo pre ľudí, od ktorí musia platiť v ambulanciách vysoké a neregulované poplatky? Prečo sa stále s ambulantnými lekármi nevie dohodnúť?Ako medzitým pokračujú megastavby nových nemocníc za stámilióny eur v Prešove, Martine, Banskej Bystrici či v Bratislave? Budeme mať na ich dokončenie vôbec peniaze? A kedy už konečne vláda prerokuje 350-tisícovú analýzu Slovenskej akadémie vied o mRNA vakcínach? Máme sa čím očkovať?Braňo Závodský sa rozprával s ministrom zdravotníctva a členom predsedníctva strany Hlas – SD Kamilom Šaškom.
Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu
Vládna koalícia prechádza turbulentným obdobím. Po náročnom boji o novelu ústavy sa napätie presunulo dovnútra a spory medzi partnermi sú osobnejšie. A to všetko v čase, keď vládu čaká kľúčové hlasovanie o štátnom rozpočte na ďalší rok.Vládne strany Smer, Hlas a SNS disponujú stále stabilnou väčšinou. Otvorené konflikty sa však už stali bežnou súčasťou politického diania a odhaľujú hlboké trhliny v koalícii.Najviditeľnejší je spor medzi predsedom SNS Andrejom Dankom a prezidentom Petrom Pellegrinim. Spúšťačom bola drahá cesta ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej do USA, ktorú podľa Danka odmietol Pellegrini vziať do vládneho špeciálu. Danko odvtedy nešetrí kritikou a prezidenta označuje za „papalášskeho kráľa Slnko“ či Ľudovíta XIV., pričom mu vyčíta plat aj rozpočet jeho kancelárie. Napätie však vyvrcholilo, keď minister investícií Samuel Migaľ, nominant Smeru zvolený za Hlas, obvinil Petra Pellegriniho z prípravy „diabolského plánu“ na povalenie vlády Roberta Fica a jej nahradenie úradníckym kabinetom. Je vládna koalícia na hrane rozpadu, alebo ide len o politické divadlo? Kto z chaosu najviac profituje a aké sú skutočné motívy útokov na Petra Pellegriniho? A môže táto nestabilita ohroziť schvaľovanie kľúčového zákona roka – štátneho rozpočtu?Vypočujte si najnovšiu epizódu podcastu Aktuality Nahlas, v ktorej sa o hádkach v koalícii rozprávame so šéfom politického oddelenia portálu Aktuality.sk Martinom Slizom.
Vládna koalícia prechádza turbulentným obdobím. Po náročnom boji o novelu ústavy sa napätie presunulo dovnútra a spory medzi partnermi sú osobnejšie. A to všetko v čase, keď vládu čaká kľúčové hlasovanie o štátnom rozpočte na ďalší rok.Vládne strany Smer, Hlas a SNS disponujú stále stabilnou väčšinou. Otvorené konflikty sa však už stali bežnou súčasťou politického diania a odhaľujú hlboké trhliny v koalícii.Najviditeľnejší je spor medzi predsedom SNS Andrejom Dankom a prezidentom Petrom Pellegrinim. Spúšťačom bola drahá cesta ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej do USA, ktorú podľa Danka odmietol Pellegrini vziať do vládneho špeciálu. Danko odvtedy nešetrí kritikou a prezidenta označuje za „papalášskeho kráľa Slnko“ či Ľudovíta XIV., pričom mu vyčíta plat aj rozpočet jeho kancelárie. Napätie však vyvrcholilo, keď minister investícií Samuel Migaľ, nominant Smeru zvolený za Hlas, obvinil Petra Pellegriniho z prípravy „diabolského plánu“ na povalenie vlády Roberta Fica a jej nahradenie úradníckym kabinetom. Je vládna koalícia na hrane rozpadu, alebo ide len o politické divadlo? Kto z chaosu najviac profituje a aké sú skutočné motívy útokov na Petra Pellegriniho? A môže táto nestabilita ohroziť schvaľovanie kľúčového zákona roka – štátneho rozpočtu?Vypočujte si najnovšiu epizódu podcastu Aktuality Nahlas, v ktorej sa o hádkach v koalícii rozprávame so šéfom politického oddelenia portálu Aktuality.sk Martinom Slizom.
1. Premiér skúsil raz, skúsi aj druhýkrát. 2. Prekvapené KDH. 3. Matovič sa teší.
Prijaté opatrenia môžu priniesť nové spory aj neistotu. Vládna koalícia presadila tretí konsolidačný balík, poslanci ho schválili v zrýchlenom režime. Opozícia sa hlasovania nezúčastnila a vládni poslanci si navzájom gratulovali. V Téme dňa diskutovali Ján Ferenčák (Hlas-SD) a Branislav Škripek (KDH).
Najskôr PS hlasovalo s koalíciou pri rušení štátnych sviatkov, Robertovi Ficovi napokon prekvapivo prešla aj zmena ústavy: a to najtesnejšie, hlasmi len 90 poslancov. K jeho koalícii sa totiž nepridala len väčšina z KDH, ale aj dvaja poslanci od Matoviča.Dnes sa teda spoločne pokúsime pochopiť, aký sa to v posledných dňoch v našom parlamente odohral cirkus, čo nám hovorí o nových pomeroch v Národnej rade a aké sú najnovšie koaličné, ale najmä opozičné vzťahy.Dobré ráno sa nahrávalo naživo na festivale RecFest. Tomáš Prokopčák sa pýtal komentátora denníka SME Petra Tkačenka.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
Vládna koalícia s pomocou KDH a Hnutia Slovensko zmenila našu ústavu. Medzitým bleskovo prijala ďalšiu multimiliardovú konsolidáciu. Opozícia proti konsolidácii protestuje v uliciach, no pre Ústavu ňou otriasajú spory.Čo to ale bude znamenať pre naše rodinné rozpočty a každodenný život? Sú dve pohlavia a národná identita v ústave to, čo práve teraz najviac potrebujeme, aj keby to malo komplikovať naše členstvo v Európskej únii?Minister pôdohospodárstva ostro kritizuje obchodnú dohodu únie s Ukrajinou a Únia žiada o nový fond, ktorý by našich poľnohospodárom nahrádzal príjmy o ktoré by vraj prichádzali pre lacné ukrajinské potraviny a agrokomodity.Ako sa medzitým vyriešil problém so zneužívaním eurofondov na súkromné haciendy? Braňo Závodský sa rozprával s ministrom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka a podpredsedom strany Smer – SD Richardom Takáčom.
1. Ficovi sa podarilo rozhádať opozíciu, mohla by to pochopiť 2. Dobrá správa o bývalom komunistovi, z ktorého je konzervatívny populista 3. Keď ide o haciendy, mlčia
Koalícia je len taká silná ako slabá je opozícia, hovorí v podcaste V redakcii z výročnej konferencie agentúry Ipsos s Ninou Janešíkovou expremiérka Iveta Radičová. Podľa Eduarda Hegera treba ľuďom hovoriť, že ďalšie vládnutie nebude ružová záhrada. Opozícia musí v spoločnosti dobre nastaviť očakávania, lebo po voľbách v roku 2020 bola problémom príliš veľká eufória.
Politiķu sarunās šodien, 29. septembrī, tiek lemts Siliņas valdības liktenis. Eksperti jau pieļauj, ka koalīcija pastāv vairs tikai uz papīra. Moldovas parlamenta vēlēšanās uzvar proeiropeiskie spēki. Kūdras izstrādātāji līdz šim ieguvuši vien ap 35% no vidējā sezonas ieguves apjoma. Rēzeknē sāk stradāt pie jaunā budžeta. Opozīcijas deputāti pauž neapmierinātību.
Prekvapivá zmena ústavy, za ktorú môže Robert fico vďačiť časti opozície, prinesie podľa expertov niekoľko zásadných vecí. V politickej rovine rozbitie opozície, no občanov by mali viac zaujímať ich ľudské práva. Viacerí ústavní právnici sa totiž zhodujú, že novel ústavy prináša oslabenie ochrany ľudských práv. Ústavné zmeny zavádzajú nielen dve pohlavia, ale aj nadradenosť slovenského práva európskemu. Čo to v praxi znamená, odpovie ústavná právnička Lucia Berdisová. O politických dôsledkoch sme sa rozprávali s politológom Radoslavom Štefančíkom. Nahrával Peter Hanák.
Poslanec za Hnutie Slovensko Július Jakab bol za vlády Igora Matoviča šéfom úradu vlády. Tvrdí, že Smer chcel už dávno kupovať vily pre najvyšších ústavných činiteľov, vrátane premiéra. Podľa neho Slovensko zadlžil Smer, a Igor Matovič hospodáril tak, že sme boli v top desiatke EÚ. Mohli sme sa konsolidácii vyhnúť, ak by nebol celoplošné testovanie, energopomoc a rodinné balíčky? Opozícia podľa neho spolupracuje všade inde okrem protestov. Ako sa zachová Igor Matovič, ak sa bez jeho strany nebude dať zložiť vláda?V podcaste s Júlisom Jakabom sa dozviete:– od 1. minúty – že opísaná diplomovka nie je najväčší problém šéfa SIS Pavla Gašpara;– po 4:00 – ako Smer plánoval kupovať vilu pre premiéra už pred rokmi, a zrušil to až Igor Matovič;– od 8:00 – že Slovensko platí desiatky tisíc eur za návštevu ministerky kultúry u jej rodiny v USA;– po 9:00 – ako sa vládna koalícia snaží zapáčiť sudcom, ktorí sami nechcú mimoriadny plat;– od 10:30 – že najviac sa verejné financie zhoršili za vlád Smeru;– po 12:00 – ako boli podľa neho verejné financie SR za Igora Matoviča v top 10 EÚ;– od 17:45 – že vládna koalícia vlastne nekonsoliduje;– po 20:00 – kde by konsolidovalo Hnutie Slovensko a koho by to zabolelo;– od 25:00 – že vláda sľubovala racionalizáciu v štátnej správe, ale prijala 10 tisíc nových úradníkov;– po 27:00 – ako necítime žiadnu lacnú ruskú ropu, lebo v krajinách bez ruských energií ľudia platia menej;– od 29:00 – či naozaj nikto z Hnutia Slovensko nezahlasuje za Ficov návrh ústavy;– po 33:00 – ako chodí na protesty, aj keď ho zvyšok opozície nepustí rečniť;– od 35:00 – že opozícia reálne spolupracuje a aj PS občas potrebuje hlasy Hnutia Slovensko;– po 37:00 – čo spraví Igor Matovič, ak jeho osoba bude prekážkou postavenia vlády.
Prekvapivá zmena ústavy, za ktorú môže Robert fico vďačiť časti opozície, prinesie podľa expertov niekoľko zásadných vecí. V politickej rovine rozbitie opozície, no občanov by mali viac zaujímať ich ľudské práva. Viacerí ústavní právnici sa totiž zhodujú, že novel ústavy prináša oslabenie ochrany ľudských práv. Ústavné zmeny zavádzajú nielen dve pohlavia, ale aj nadradenosť slovenského práva európskemu. Čo to v praxi znamená, odpovie ústavná právnička Lucia Berdisová. O politických dôsledkoch sme sa rozprávali s politológom Radoslavom Štefančíkom. Nahrával Peter Hanák.
Poslanec za Hnutie Slovensko Július Jakab bol za vlády Igora Matoviča šéfom úradu vlády. Tvrdí, že Smer chcel už dávno kupovať vily pre najvyšších ústavných činiteľov, vrátane premiéra. Podľa neho Slovensko zadlžil Smer, a Igor Matovič hospodáril tak, že sme boli v top desiatke EÚ. Mohli sme sa konsolidácii vyhnúť, ak by nebol celoplošné testovanie, energopomoc a rodinné balíčky? Opozícia podľa neho spolupracuje všade inde okrem protestov. Ako sa zachová Igor Matovič, ak sa bez jeho strany nebude dať zložiť vláda?V podcaste s Júlisom Jakabom sa dozviete:– od 1. minúty – že opísaná diplomovka nie je najväčší problém šéfa SIS Pavla Gašpara;– po 4:00 – ako Smer plánoval kupovať vilu pre premiéra už pred rokmi, a zrušil to až Igor Matovič;– od 8:00 – že Slovensko platí desiatky tisíc eur za návštevu ministerky kultúry u jej rodiny v USA;– po 9:00 – ako sa vládna koalícia snaží zapáčiť sudcom, ktorí sami nechcú mimoriadny plat;– od 10:30 – že najviac sa verejné financie zhoršili za vlád Smeru;– po 12:00 – ako boli podľa neho verejné financie SR za Igora Matoviča v top 10 EÚ;– od 17:45 – že vládna koalícia vlastne nekonsoliduje;– po 20:00 – kde by konsolidovalo Hnutie Slovensko a koho by to zabolelo;– od 25:00 – že vláda sľubovala racionalizáciu v štátnej správe, ale prijala 10 tisíc nových úradníkov;– po 27:00 – ako necítime žiadnu lacnú ruskú ropu, lebo v krajinách bez ruských energií ľudia platia menej;– od 29:00 – či naozaj nikto z Hnutia Slovensko nezahlasuje za Ficov návrh ústavy;– po 33:00 – ako chodí na protesty, aj keď ho zvyšok opozície nepustí rečniť;– od 35:00 – že opozícia reálne spolupracuje a aj PS občas potrebuje hlasy Hnutia Slovensko;– po 37:00 – čo spraví Igor Matovič, ak jeho osoba bude prekážkou postavenia vlády.
Jedni ho chcú, iní nie. A vzbudzuje rozpaky. Opozícia sa v pohľade na generálny štrajk pomerne zásadne rozchádza. Minulý utorok sa na pódium postavili lídri opozičných strán a popri protestných slovách demonštrovali jednotu. No priamo z pódia zazneli výzvy na generálny štrajk. A tu sa objavili rozpory.Kým SaS už vyrába odznaky, Kresťanskí demokrati prišli s ostrou kritikou o infantilnosti návrhu. Situáciu zachraňuje opozičný líder, ktorý na piatok zvoláva poradu. V podcaste Dobré ráno sa Jana Krescanko Dibáková rozpráva s reportérom domáceho spravodajstva Michalom Katuškom o reálnosti generálneho štrajku a o situácii v opozícii.Zdroje zvukov: Youtube/Progresívne Slovensko, Facebook/Sloboda a Solidarita, Youtube/SME, TA3, Youtube/STVROdporúčanieDnes vám odporúčam kúpiť si lístok na naživo nakrúcané Rozhovory ZKH. Zuzana Kovačič Hanzelová pozvala moderátora a pilota Viktora Vinczeho, ktorý spolu s manželkou Adelou Vinczeovou otvorene hovorí o svojej ceste k adopcii a rodičovstvu. Máte priestor pýtať sa naživo v pondelok 29. septembra o 18.30 v bratislavskom Kácečku. Lístky si môžete kúpiť tu.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
Koalícia chce v parlamente tento týždeň odklepnúť svoju tretiu takmer trojmiliardovú konsolidáciu. Sama pri tom ešte nevie, ktoré voľné dni ostanú a ktoré sa zrušia, občanom nedala vedieť ako sa chystá šetriť takmer miliardu sama na sebe. Opozícia pokračuje v protestoch v uliciach a svoj protest proti konsolidácii ohlásili aj odbory. SNS by chcela rušiť VUCky a Huliakovci vyťahujú povinnú vojenčinu a maďarskú kartu.Nad Poľskom medzi tým lietajú ruské drony a nad Estónskom ruské stíhačky. Slovensko nie je súčasťou dronovej obrany Európskej únie.Udrží sa koalícia aj v druhom polčase svojho vládnutia? Ako napokon bude šetriť štát a má konsolidácia podporu SNS? Ako strana reaguje na kritiku, že najväčšou obeťou konsolidácie sú živnostníci? A ako obstojí naša zahraničná politika na všetky štyri svetové strany?Braňo Závodský sa rozprával s analytikom INESS Radovanom Ďuranom, predsedom poslaneckého klubu Slovenskej národnej strany a poslancom parlamentu Romanom Michelkom a politológom Grigorijom Mesežnikovom.
Nevedia, čo činia. Ničia tých, čo ešte ako tak držia našu ekonomiku i celý tento štát. Je to strašná hanba, čo táto vláda pri konsolidácií predvádza. Opozícií to však do lona nespadne zadarmo, hovorí exminister práce, sociálnych vecí (SaS) Jozef Mihál.Takmer tri miliardy eur, i tak vyzerá aktuálny konsolidačný balíček z dielne vládnej koalície. Výraznú časť tohto opätovného uťahovania opaskov pritom zaplatia živnostníci - teda presne tí z nás, ktorí v pote svojej tváre denno-denne riskujú svoje meno, tvár i akékoľvek úspory - na penziu, v chorobe alebo čo i len pre prežitie vlastnej rodiny.Odmenou za podnikateľskú samostatnosť - či snahu byť na štáte čo najviac nezávislý, je pritom neustále rastúce daňovo odvodové bremeno, ako i vŕšiace sa komplikácie od štátnej byrokracie hatiacej podnikateľské iniciatívy a - na oplátku žiadne lepšie či kvalitnejšie služby vidieť nie je. Ba práve naopak.Chradnúce zdravotníctvo, upadajúce školstvo, rozpadajúca sa cestná, ako i železničná infraštruktúra - no a nadôvažok, bobtnajúci štát či rastúce prebendy pre politikov. Nechuť k akýmkoľvek systémovým reformám, ktoré uberajú moc tým, ktorí by mali tento štát spravovať ku prospechu nás všetkých, neodvratne smerujú našu krajinu na grécku cestu, varujú ekonomický odborníci.I toto je dnešné Slovensko v roku 2025. Štát, ktorý bol ešte pred dvomi desaťročiami označovaný za ekonomického "Tigra Európy", sa tak pre neochotu čokoľvek a akokoľvek systémovo meniť, zmenil na akúsi pĺznucu domácu mačku, ktorá prestáva obsluhovať už i tie najzákladnejšie funkcie štátu. No a na stole je pritom mastný účet. Ten účet sa volá konsolidácia, teda uťahovanie opaskov - Nám: Zamestnancom, podnikateľom či živnostníkom.Ako ďalej živnostníci či podnikatelia? A kde sú všetky tie deklarované úspory štátu, ktoré si vopred platíme z našich daní, no o ktorých zatiaľ nikto nič konkrétne ani nechyroval?O konsolidačnom balíčku z pozície živnostníkov i drobných podnikateľov, ale aj o možných úsporách štátu i neschopnosti vlády šetriť samej na sebe či aspoň ponúknuť ekonomicky udržateľnú víziu.Ráno Nahlas s exministrom práce, sociálnych vecí a rodiny, ako aj bývalým poslancom SaS a dnes odborníkom na dane a odvody Jozefom Mihálom.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Nevedia, čo činia. Ničia tých, čo ešte ako tak držia našu ekonomiku i celý tento štát. Je to strašná hanba, čo táto vláda pri konsolidácií predvádza. Opozícií to však do lona nespadne zadarmo, hovorí exminister práce, sociálnych vecí (SaS) Jozef Mihál.Takmer tri miliardy eur, i tak vyzerá aktuálny konsolidačný balíček z dielne vládnej koalície. Výraznú časť tohto opätovného uťahovania opaskov pritom zaplatia živnostníci - teda presne tí z nás, ktorí v pote svojej tváre denno denne riskujú svoje meno, tvár i akékoľvek úspory - na penziu, v chorobe alebo čo i len pre prežitie vlastnej rodiny.Odmenou za podnikateľskú samostatnosť - či snahu byť na štáte čo najviac nezávislý, je pritom neustále rastúce daňovo odvodové bremeno, ako i vŕšiace sa komplikácie od štátnej byrokracie hatiacej podnikateľské iniciatívy a - na oplátku žiadne lepšie či kvalitnejšie služby vidieť nie je. Ba práve naopak.Chradnúce zdravotníctvo, upadajúce školstvo, rozpadajúca sa cestná, ako i železničná infraštruktúra - no a nadôvažok, bobtnajúci štát či rastúce prebendy pre politikov. Nechuť k akýmkoľvek systémovým reformám, ktoré uberajú moc tým, ktorí by mali tento štát spravovať ku prospechu nás všetkých, neodvratne smerujú našu krajinu na grécku cestu, varujú ekonomický odborníci.I toto je dnešné Slovensko v roku 2025. Štát, ktorý bol ešte pred dvomi desaťročiami označovaný za ekonomického "Tigra Európy", sa tak pre neochotu čokoľvek a akokoľvek systémovo meniť, zmenil na akúsi pĺznucu domácu mačku, ktorá prestáva obsluhovať už i tie najzákladnejšie funkcie štátu. No a na stole je pritom mastný účet. Ten účet sa volá konsolidácia, teda uťahovanie opaskov - Nám: Zamestnancom, podnikateľom či živnostníkom.Ako ďalej živnostníci či podnikatelia? A kde sú všetky tie deklarované úspory štátu, ktoré si vopred platíme z našich daní, no o ktorých zatiaľ nikto nič konkrétne ani nechyroval?O konsolidačnom balíčku z pozície živnostníkov i drobných podnikateľov, ale aj o možných úsporách štátu i neschopnosti vlády šetriť samej na sebe či aspoň ponúknuť ekonomicky udržateľnú víziu.Ráno Nahlas s exministrom práce, sociálnych vecí a rodiny, ako aj bývalým poslancom SaS a dnes odborníkom na dane a odvody Jozefom Mihálom.Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
„Bude sa menej nakupovať, cestovať, míňať,“ povedal uplynulý týždeň premiér Robert Fico, ale ako chce štát šetriť na sebe, stále nevieme. Ministri mali preto kolegovi Kamenickému do minulého piatka predložiť svoje návrhy. Po týždni má konsolidačný balíček trhliny a utŕžil kritiku nielen od živnostníkov, ale aj od odborárov. Koalícia už v parlamente ukázala, že diskusiu o skrátenom legislatívnom konaní jednoducho zastaví.V podcaste Dobré ráno sa Jana Krescanko Dibáková rozpráva s komentátorom Petrom Tkačenkom o absencii opatrení, ktoré by ukázali, kde našli rezervy jednotliví ministri. Opozícia znova zvoláva ľudí do ulíc, podarí sa jej presvedčiť davy a v uliciach zotrvať? Alebo sa podarí koalícii presvedčiť voličov o potrebe opatrení, ktoré najviac zasiahnu pracujúcich?Zdroj zvukov: TA3, TASR, TV MarkízaOdporúčanieDnes mám pre vás filmové odporúčanie. Pozrela som si Veľký vlastenecký výlet, dokument alebo road movie po Ukrajine s ľuďmi, ktorí podľahli ruskej propagande. Sonda do životov desaťtisícov ľudí, ktorí žijú aj u nás. Ako hovorí režisér – neveriaci možno zapochybujú o svojom popieračstve, citliví ľudia sa utvrdia v tom, prečo susedom pomáhať. Choďte do kina, aby podobné filmy mohli vznikať aj v budúcnosti.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
Opozícia bude pokračovať v protestoch, ďalší bude päť v utorok. K čomu budú protesty smerovať a chystá sa aj štrajk. Drony by podľa neho mali krajiny NATO zostreľovať ešte nad územím Ukrajiny.V podcaste s Michalom Šimečkom sa dozviete:– od 1. minúty – ako je spokojný s počtom ľudí na protestoch;– po 3:30 – čo chce protestami dosiahnuť;– od 4:30 – či bude generálny štrajk 17. novembra;– po 6:00 – či na protesty chodia stále tí istí ľudia, alebo sa teraz pridávajú aj dôchodcovia;– od 8:00 – čo spraví inak, aby spolupráca s inými stranami nedopadla ako Truban, Kiska, Beblavý a Hlina;– po 9:40 – či bude PS spájať strany na jednu kandidátku alebo nie;– od 12:30 – či za konsolidáciu môže Igor Matovič a či práve preto nie je na protestoch;– po 13:20 – do akej miery si vie predstaviť spoluprácu s Igorom Matovičom do budúcnosti;– od 17:00 – či konsolidáciu spôsobil aj Eduard Heger, ktorý je dnes pre PS partnerom;– po 19:00 – čo treba urobiť s energodotáciami;– od 20:00 – ktorá vláda najviac ublížila rozpočtu;– po 21:30 – že konsolidácia, pri ktorej rastie dlh, nemá zmysel;– od 22:30 – či treba celú konsolidáciu zrušiť a či by to neoblo ešte horšie;– po 24:30 – ako bude konsolidovať Progresívne Slovensko v budúcich vládach;– od 26:00 – ktoré dane a odvody by znižovali a ktoré naopak zvyšovali;– po 28:00 – koľko štátnych tajomníkov bude mať vláda pod vedením PS;– od 29:00 – čo by PS urobilo s trinástymi dôchodkami;– po 30:00 – či boli drony útokom Ruska na Poľsko;– od 33:00 – kto bude musieť kúpiť systém protivzdušnej obrany;– po 35:00 – že Poľsko a Rumunsko zareagovalo streľbou, keď zostrelili drony;– od 36:00 – že drony by sme mali zostreliť ešte na ukrajinskom území;
Opozícia bude pokračovať v protestoch, ďalší bude päť v utorok. K čomu budú protesty smerovať a chystá sa aj štrajk. Drony by podľa neho mali krajiny NATO zostreľovať ešte nad územím Ukrajiny.V podcaste s Michalom Šimečkom sa dozviete:– od 1. minúty – ako je spokojný s počtom ľudí na protestoch;– po 3:30 – čo chce protestami dosiahnuť;– od 4:30 – či bude generálny štrajk 17. novembra;– po 6:00 – či na protesty chodia stále tí istí ľudia, alebo sa teraz pridávajú aj dôchodcovia;– od 8:00 – čo spraví inak, aby spolupráca s inými stranami nedopadla ako Truban, Kiska, Beblavý a Hlina;– po 9:40 – či bude PS spájať strany na jednu kandidátku alebo nie;– od 12:30 – či za konsolidáciu môže Igor Matovič a či práve preto nie je na protestoch;– po 13:20 – do akej miery si vie predstaviť spoluprácu s Igorom Matovičom do budúcnosti;– od 17:00 – či konsolidáciu spôsobil aj Eduard Heger, ktorý je dnes pre PS partnerom;– po 19:00 – čo treba urobiť s energodotáciami;– od 20:00 – ktorá vláda najviac ublížila rozpočtu;– po 21:30 – že konsolidácia, pri ktorej rastie dlh, nemá zmysel;– od 22:30 – či treba celú konsolidáciu zrušiť a či by to neoblo ešte horšie;– po 24:30 – ako bude konsolidovať Progresívne Slovensko v budúcich vládach;– od 26:00 – ktoré dane a odvody by znižovali a ktoré naopak zvyšovali;– po 28:00 – koľko štátnych tajomníkov bude mať vláda pod vedením PS;– od 29:00 – čo by PS urobilo s trinástymi dôchodkami;– po 30:00 – či boli drony útokom Ruska na Poľsko;– od 33:00 – kto bude musieť kúpiť systém protivzdušnej obrany;– po 35:00 – že Poľsko a Rumunsko zareagovalo streľbou, keď zostrelili drony;– od 36:00 – že drony by sme mali zostreliť ešte na ukrajinskom území;
Vyššie dane a odvody, rušenie dní pracovného pokoja či zmrazovanie platov štátnych zamestnancov. Odborári odmietli vládnu konsolidáciu. Hovoria, že ju koalícia prijala bez dialógu, bez dohody, bez rešpektu a na poslednú chvíľu. Opozícia medzi pritiahla do ulíc desaťtisíce ľudí a šéf SaS vyzýva na generálny štrajk na 17. novembra. Za vyššie platy protestujú aj policajti a hasiči. Tibor Gašpar zo Smeru verejnosti odkázal, že to robia spôsobom, akým oni uznajú za vhodné.Čo teda odborárom prekáža na tretej Ficovej a Kamenického konsolidácii? Prečo hovoria o chýbajúcich reformách a ako by si ich predstavovali sami? Ako podľa odborov dopadne konsolidácia na bežných ľudí a prečo hovoria, že najväčšiu záťaž ponesú pracujúci? A ako to celé dopadne na našu ekonomiku a peňaženky? Braňo Závodský sa rozprával s prezidentkou Konfederácie odborových zväzov Monikou Uhlerovou.
„Od opozície by som čakal konkrétnosti, napríklad dohodu o tieňovej vláde, nie nereálne témy tipu generálny štrajk,“ tvrdí politológ Radoslav Štefančík.„Slovensko potrebuje prevrátiť.“ Cestou má byť generálny štrajk. V symbolický 17. november ako deň slobody a demokracie. Pozvaní majú byť všetci – odbory, zamestnávatelia, veľkí i malí – akýsi národný front.Vládne bezmála trojmiliardové šetrenie spojilo opozíciu. Kričí, že nemožno na jednej strane vyberať peniaze od ľudí a na druhej rozhadzovať.A po dnešnom koaličnom skrátení parlamentnej rozpravy o konsolidácii opozícia avizuje protesty nové. Už v najbližší utorok.Je generálny štrajk reálny? Či stačí už to, že poslúži opozícii dať sa dokopy? Má sa vládna zostava obávať?Téma pre Radoslava Štefančíka, politológa bratislavskej Ekonomickej univerzity.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Týždeň s .týždňom: Prečo by opozícia nemala preháňať a prečo je dobré, že Karol III. prijal Donalda Trumpa by .týždeň
„Od opozície by som čakal konkrétnosti, napríklad dohodu o tieňovej vláde, nie nereálne témy tipu generálny štrajk,“ tvrdí politológ Radoslav Štefančík.„Slovensko potrebuje prevrátiť.“ Cestou má byť generálny štrajk. V symbolický 17. november ako deň slobody a demokracie. Pozvaní majú byť všetci – odbory, zamestnávatelia, veľkí i malí – akýsi národný front.Vládne bezmála trojmiliardové šetrenie spojilo opozíciu. Kričí, že nemožno na jednej strane vyberať peniaze od ľudí a na druhej rozhadzovať.A po dnešnom koaličnom skrátení parlamentnej rozpravy o konsolidácii opozícia avizuje protesty nové. Už v najbližší utorok.Je generálny štrajk reálny? Či stačí už to, že poslúži opozícii dať sa dokopy? Má sa vládna zostava obávať?Téma pre Radoslava Štefančíka, politológa bratislavskej Ekonomickej univerzity.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Vláda chce bleskovo odklepnúť svoju takmer trojmiliardovú konsolidáciu. Minister financií nám presne povedal, ako si utiahnu opasky pracujúci ľudia, ktorý majú viac pracovať, no neprezradil, ako presne bude šetriť štát. Opozícia preto pozýva ľudí na protesty do ulíc. Nespokojní sú aj odborári či potravinári.Spojí vládna konsolidácia politickú opozíciu? Ako by v zlom stave verejných financií a narastajúcemu dlhu konsolidovali oni? A prečo k protestom neprizvali aj Matovičove hnutie Slovensko? Ako by opozícia budovala našu bezpečnosť v čase, keď Rusi posielajú svoje drony do Poľska či do Rumunska? Podporuje SaS náš záväzok zvýšiť výdavky na obranu z dvoch na 5 % hrubého domáceho produktu? A ako by zahraničnú politiku robila dnešná opozícia?Braňo Závodský sa rozprával s predsedom strany Sloboda a solidarita a poslancom Národnej rady Branislavom Gröhlingom.
Vláda je v polčase - rovnako však aj opozícia. V tejto časti politického spektra sa už začínajú objavovať pohyby. Dostredivé sily, písanie veľkých treskov, debaty o tom, kto s kým vydrží sedieť za jedným stolom. Voľby tu máme najneskôr o dva roky.Progresívne Slovensko mobilizuje opozičné sily, Michal Šimečka vo štvrtok vyslal signál k ešte výraznejšiemu utuženiu spolupráce s preferovanými budúcimi koaličnými partnermi. Tí sú aktuálne traja – SaS, KDH a Demokratom chce navrhnúť založenie spoločnej platformy „na pravidelnú koordináciu na politickej aj odbornej úrovni“. A bude sa dať nepočítať s Igorom Matovičom?Aj na tieto otázky v podcaste Dobré ráno odpovedá Jane Krescanko Dibákovej výkonný riaditeľ agentúry AKO Václav Hřích.Zdroje zvukov: Aktuality, YouTube/Progresívne SlovenskoOdporúčanie:Dnešné odporúčanie je z domácej dielne denníka SME. Viete, ako kvalitne diskutovať? Ako si udržať pokoj v polarizovanej spoločnosti? A dá sa naučiť kriticky myslieť? Ako v dnešnom svete neprepadnúť skepse? O tom všetkom sa bude diskutovať na live nahrávaní podcastu Dobré ráno sobota, už túto stredu, 10.septembra o 18.00 v KC Dunaj. Zuzana Kovačič Hanzelová a Jakub Filo privítajú ako hosťa lektora kritického myslenia a šachového veľmajstra Jána Markoša. Lístky si môžete zakúpiť cez tento link.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
Zatiaľ čo premiér Fico kráča v Pekingu po červenom koberci s lídrami autoritárskych režimov a diktatúr a rieši zahraničnú politiku orientovanú na všetky štyri svetové strany, jeho koalícia stále odkladá predstavenie dvojmiliardových konsolidačných opatrení a podpredseda parlamentu Gašpar vysvetľuje nehodu svojho syna, šéfa SIS na krikľavom americkom športovom aute. A parlament čaká schôdza aj o premiérom návrhom na dve pohlavia do Ústavy.Opozícia medzitým v prieskumoch stúpa a líder jej najsilnejšej strany PS Šimečka hovorí jej lepšej spolupráci. Čo pre Slovensko znamená, že sa náš premiér pravidelne stretáva s Putinom? A čo znamená že koalícia ešte nepredstavia svoju ďalšiu multimiliardovú konsolidáciu? Dokáže koalícia presadiť svoje ústavné zmeny? Ako sa vysporiada so splnomocnencom pre Covid, ktorého vraj odvolajú len cez premiérovu mŕtvolu? A čo na to opozícia? Bude sa vedieť zjednotiť a spolupracovať?Braňo Závodský sa rozprával s politológom a dekanom Fakulty aplikovaných jazykov Ekonomickej univerzity Radoslavom Štefančíkom.
Detaily ďalšej konsolidácie oznámi zrejme už zajtra minister financií. Od politikov prenikajú informácie, ako by asi mohla vyzerať. Zdanenie bánk by mohlo priniesť vyššie bankové poplatky. Najväčšie obavy však majú zamestnávatelia aj odborári zo zvyšovania sociálnych odvodov o 1 až 2 percentuálne body.Zamestnávatelia tvrdia, že ide o oklamanie zamestnancov. Tí si budú myslieť, že vyššie odvody zaplatí zamestnávateľ, no v skutočnosti to pôjde na úkor zvyšovania miezd. V praxi to môže priniesť dokonca nezamestnanosť. Odborári sú rovnako proti zvyšovaniu odvodov a súhlasia, že to prinesie nižšie platy pre všetkých.Vláda chce šetriť aj na spájaní úradov. Opozícia má obavu, že to budú kontrolné úrady ako Úrad pre verejné obstarávanie a Protimonopolný úrad, kde by sa tak koalícia mohla zbaviť nepohodlných šéfov a politicky ovládnuť kontrolné inštitúcie.Nahrával Peter Hanák.
Detaily ďalšej konsolidácie oznámi zrejme už zajtra minister financií. Od politikov prenikajú informácie, ako by asi mohla vyzerať. Zdanenie bánk by mohlo priniesť vyššie bankové poplatky. Najväčšie obavy však majú zamestnávatelia aj odborári zo zvyšovania sociálnych odvodov o 1 až 2 percentuálne body.Zamestnávatelia tvrdia, že ide o oklamanie zamestnancov. Tí si budú myslieť, že vyššie odvody zaplatí zamestnávateľ, no v skutočnosti to pôjde na úkor zvyšovania miezd. V praxi to môže priniesť dokonca nezamestnanosť. Odborári sú rovnako proti zvyšovaniu odvodov a súhlasia, že to prinesie nižšie platy pre všetkých.Vláda chce šetriť aj na spájaní úradov. Opozícia má obavu, že to budú kontrolné úrady ako Úrad pre verejné obstarávanie a Protimonopolný úrad, kde by sa tak koalícia mohla zbaviť nepohodlných šéfov a politicky ovládnuť kontrolné inštitúcie.Nahrával Peter Hanák.
Naša vláda stále odsúva predstavenie ďalšej multimiliardovej konsolidácie, ktorá sa dotkne každého občana naše krajiny. Predseda vlády má ale inú prácu. Tentokrát oslavuje s diktátormi v Číne. Je tam ako jediný z lídrov krajín Európskej únie a NATO. On sám. A okolo neho Putin, Lukašenko či Kim Čong-un. Opozícia hovorí o vlastizrade. A že si premiér vybral Putina a nie Slovensko. Z Putina je sklamaný aj americký prezident Trump, nemecký kancelár Merz ho rovno nazval vojnovým zločincom.Čo to celé znamená pre Slovensko a čo na to občania, ktorí v prieskumoch stále vyjadrujú odhodlanie zostať v únii aj v NATO? A čo na to hovorí opozícia? Európa zvažuje rozmiestnenie mierových síl na Ukrajine, slovenská vláda je proti, slovenská opozícia s ňou v tomto donedávna súhlasila, zmenilo sa niečo? A a, ak najväčšou záťažou na naše výdavky sú napríklad trináste dôchodky, výdavky na obranu či vládne dotácie na ceny energií pre domácnosti?Braňo Závodský sa rozprával s predsedom hnutia Progresívne Slovensko a poslancom parlamentu Michalom Šimečkom.
Sanitkový tender, teda výberové konanie na obsadenie niekoľkých stoviek staníc ambulancií Záchrannej zdravotnej služby čelí masívnej kritike. Kritizuje ho Lekárske odborové združenie, Úrad pre verejné obstarávanie hovorí o rozpore s európskou legislatívou a generálny prokurátor chce zasa preverovať možné podozrenia z trestného činu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku. Ozval sa aj šéf Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý tender označil za lobizmus a netransparentnosť v priamom prenose.Ticho však nie je ani na politickej scéne. Opozícia nešetrí mimoriadne silnými slovami, hovorí o politickej korupcií, vazalstve ministra Šaška voči oligarchom z Agelu či o neuveriteľnom babráctve ušitom pre vopred dohodnutých záujemcov.Minister zdravotníctva dnes hovoril dlho a vzletne, ale prakticky toho veľa konkrétneho nepovedal. Ani peškom, ani vozkom, ani ryba, ani rak - i tak by sa dalo charakterizovať jeho vysvetľovanie tendra za dve miliardy v gescií jeho vlastného rezortu. Nad samotným priebehom tendra, plným čoraz väčších pochybností, si ale umyl ruky a zodpovednosť váľa na operačné stredisko Záchrannej zdravotnej služby.Tender pritom rozpútal búrku i v samotnej vládnej koalícií. Premiér cez sociálne siete ministrovi Šaškovi odkázal, že tender musí verejnosti vysvetliť a ak jeho výsledkom ozaj dôveruje, musí sa za to postaviť aj osobne. Hlučným Šaškovým kritikom je najmä líder vládnej SNS Andrej Danko.Kamil Šaško pripúšťa, že niektoré zo zverejnených informácií vyvolali pochybnosti i v ňom samom, politickú zodpovednosť za tender ale prebrať odmieta. Čo ja s tým mám, ten tender je mimo mňa - zo zákona, tvrdí minister zdravotníctva.Zopakujme, že v tomto slovenskom tendrovaní je príliš veľa príliš vážnych pochybností a tie nielenže nemiznú, ale práve naopak - zo dňa na deň narastajú. Pre opozíciu je to preto dôvodom na zrušenie tendra a jeho zopakovanie za oveľa transparentnejších podmienok, ale aj na demisiu ministra zdravotníctva.Dodajme, že po publikovaní podcastu premiér verejne ministrovi Šaškovi oznámil, že tender musí byť zrušený. „Netreba hľadať žiadne komplikované slovné formulácie. S tendrom na záchranky sú spojené rôzne nezodpovedané otázky a pochybnosti a preto ho treba zrušiť. Očakávam od ministra zdravotníctva, že v tomto duchu urobí všetky potrebné kroky,“ uviedol Fico.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Sanitkový tender, teda výberové konanie na obsadenie niekoľkých stoviek staníc ambulancií Záchrannej zdravotnej služby čelí masívnej kritike. Kritizuje ho Lekárske odborové združenie, Úrad pre verejné obstarávanie hovorí o rozpore s európskou legislatívou a generálny prokurátor chce zasa preverovať možné podozrenia z trestného činu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku. Ozval sa aj šéf Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý tender označil za lobizmus a netransparentnosť v priamom prenose.Ticho však nie je ani na politickej scéne. Opozícia nešetrí mimoriadne silnými slovami, hovorí o politickej korupcií, vazalstve ministra Šaška voči oligarchom z Agelu či o neuveriteľnom babráctve ušitom pre vopred dohodnutých záujemcov.Minister zdravotníctva dnes hovoril dlho a vzletne, ale prakticky toho veľa konkrétneho nepovedal. Ani peškom, ani vozkom, ani ryba, ani rak - i tak by sa dalo charakterizovať jeho vysvetľovanie tendra za dve miliardy v gescií jeho vlastného rezortu. Nad samotným priebehom tendra, plným čoraz väčších pochybností, si ale umyl ruky a zodpovednosť váľa na operačné stredisko Záchrannej zdravotnej služby.Tender pritom rozpútal búrku i v samotnej vládnej koalícií. Premiér cez sociálne siete ministrovi Šaškovi odkázal, že tender musí verejnosti vysvetliť a ak jeho výsledkom ozaj dôveruje, musí sa za to postaviť aj osobne. Hlučným Šaškovým kritikom je najmä líder vládnej SNS Andrej Danko.Kamil Šaško pripúšťa, že niektoré zo zverejnených informácií vyvolali pochybnosti i v ňom samom, politickú zodpovednosť za tender ale prebrať odmieta. Čo ja s tým mám, ten tender je mimo mňa - zo zákona, tvrdí minister zdravotníctva.Zopakujme, že v tomto slovenskom tendrovaní je príliš veľa príliš vážnych pochybností a tie nielenže nemiznú, ale práve naopak - zo dňa na deň narastajú. Pre opozíciu je to preto dôvodom na zrušenie tendra a jeho zopakovanie za oveľa transparentnejších podmienok, ale aj na demisiu ministra zdravotníctva.Dodajme, že po publikovaní podcastu premiér verejne ministrovi Šaškovi oznámil, že tender musí byť zrušený. „Netreba hľadať žiadne komplikované slovné formulácie. S tendrom na záchranky sú spojené rôzne nezodpovedané otázky a pochybnosti a preto ho treba zrušiť. Očakávam od ministra zdravotníctva, že v tomto duchu urobí všetky potrebné kroky,“ uviedol Fico.Počúvate Aktuality Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
1. Opozícia rozhýbala Fica. 2. Kočner by sa mal zamyslieť, či jeho advokáti naozaj pracujú preňho. 3. Kým šikanujú ďalšieho policajta, Žilinka sa bicykluje.
