POPULARITY
Vláda až po rozhodnutí Ústavného súdu konečne požiadala parlamente pre zlý stav našich verejných financií o dôveru. Nie je to, ako hovorí prezident republiky, hanba?Opozícia sa v parlamente neúspešné pokúša pre kauzy haciend či personálnych prepojení v pôdohospodárskej platobnej agentúre odvolať ministra Takáča. Prečo koalícia schôdzu a debatu nedovolí, ak minister hovorí, že si opozícia len vymýšľa?A čo hovorí vláda na to, že opozícia považuje zmeny v trestných kódexoch za pomoc obžalovanému podpredsedovi parlamentu za Smer Tiborovi Gašparovi? Pôjde návrh Smeru na zrušenie voľby poštou zo zahraničia do koša, alebo sa koalícia dohodne? A kde až skončí hádka Fica so Šimečkom o tom, ktorá z nich rodín je príživnícka?Braňo Závodský sa rozprával s ministrom pôdohospodárstva a podpredsedom strany Smer – SD Richardom Takáčom.
Robert Fico chráni predovšetkým svojich ľudí. Tých totiž dôrazne obhajuje, keď sa začali vyťahovať prepojenia medzi Smerom, firmami a rôznym príbuzenstvom. Sám Fico pritom celé toto odštartoval útokom na Šimečku cez jeho rodinu. Či spravil politickú chybu a či má opozícia novú tému, ale aj aké budú politické dôsledky? Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno pýta komentátora denníka SME Petra Tkačenka. Zdroje zvukov: Markíza, Startitup, 360tka, YouTube/SMER-SD, Progresívne Slovensko Odporúčanie: A dnes odporúčam novú knihu Sama Marca Sociálne siete musia byť zničené. Keď už pre nič iné, tak preto, že sociálne siete skrátka musia byť zničené. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
Je správne odpovedať na útoky Smeru rovnakým spôsobom? Dvaja z novovymenovaných diplomatov budú Slovensku robiť hanbu Aké riziká prináša memorandum medzi USA a Iránom Ukrajina neprehráva
Táto relácia vznikla vďaka našim podporovateľom. Pridajte sa k nim, prosím, teraz aj vy na: https://podpora.postoj.sk/podporte-najsilnejsie-konzervativne-medium?referral_source=youtube&referral_campaign=podcast&referral_content=kekelak&utm_source=youtube. Ďakujeme.
Koalícia v parlamente opäť blokuje opozičné návrhy na odvolávanie ministrov či obžalovaného podpredsedu parlamentu. Opozícia ju viní, že aj ďalší návrh Smeru o kajúcnických má pomôcť práve obžalovaným v kauze očistec, vrátane Tibora Gašpara. Vládne strany sa tiež nevedia dohodnúť na rušení voľby poštou a návrh SNS blokujú Huliakovci.Ako to teda dopadne pri rušení voľby poštou, dohodne sa Danko s Huliakovcami? A čo hovorí SNS na zárobky premiérovho syna v Smere či na to, že prezident stále nevymenoval ich bývalého poslanca Radačovského za veľvyslanca na Cypre? A ako pokračuje debata SNS s ministrom Tarabom, ktorého premiér na návrh Andreja Danka zatiaľ odmietol odvolať?Braňo Závodský sa rozprával s poslancom parlamentu a predsedom klubu Slovenskej národnej strany Romanom Michelkom.
Opozícia sa v parlamente pokúšala odvolať ministrov školstva a pôdohospodárstva a pre kauzu Očistec aj podpredsedu parlamentu za Smer, obžalovaného Tibora Gašpara. Neúspešne. Smer naopak pohrozil progresívcom, že ak to urobia znovu, odvolajú im po Michalovi Šimečkovi z postup podpredsedu aj Martina Dubéciho. Hnutie Slovensko si na adresu Dubéciho neodpustilo štipľavé poznámky a hovoria, že PS Dubéciho nikdy nominovať nemala.Čo to znamená, mal by podľa Igora Matoviča Martin Dubéci odstúpiť sám? Prečo ho nazýva milovníkom parlamentného bavoráku? Je spolupráca hnutia Slovensko a Progresívneho Slovenska bod bodom mrazu? A s kým by vlastne Matovičovci spolupracovať chceli?Braňo Závodský sa rozprával s predsedom hnutia Slovensko a poslancom Národnej rady Igorom Matovičom.
Hostia: Marián Kéry (predseda Zahraničného výboru NR SR) a Branislav Škripek (člen Výboru NR SR pre európske záležitosti). Jednou z aktuálnych politických tém je menovanie veľvyslancov v Taliansku a na Cypre. Kandidátmi sú poslanec Peter Kmec (Hlas-SD) a Miroslav Radačovský (nezaradený). Opozícia vyzvala prezidenta Petra Pellegriniho, aby upustil od podpisu a odovzdania poverovacích listín. V diskusii bude reč o odbornosti a predpokladoch kandidátov, transparentnosti a kritériách výberu diplomatických zástupcov Slovenska, o téme kariérnych diplomatov vs.politických nominácií, či zahraničnopolitických súvislostiach budúceho pôsobiska diplomatov. Ale aj o ďalších dôsledkoch na domácu politiku. | Menovanie veľvyslancov v Taliansku a na Cypre. | Moderuje: Nina Belicová Alžbetkinová. | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.
Opozícia ostro kritizuje vraj predražené a utajené kšefty za desiatky miliónov eur u ministra Migaľa. Minister teraz na poslednú chvíľu zastavil podpisy zmlúv za 93 miliónov eur na obnovu portálu slovensko.sk. O tom minister ešte minulý rok hovoril, že je v havarijnom stave a môže skolabovať.Aké zmluvy za takmer sto miliónov eur to chce ministerstvo investícii podpisovať a na čo? Ak bolo všetko v poriadku, prečo potom minister podpisy odložil a chce sa o nich radiť s premiérom? A prečo opozícia hovorí, že minister je len bábka, ktoré pre premiéra Fica smeruje stovky miliónov eur k oligarchom? Ako to vie dokázať a čo na to ministerstvo?Braňo Závodský sa rozprával s predsedníčkou strany Za ľudí, poslankyňou parlamentu a exministerkou investícií Veronikou Remišovou a tajomníkom ministerstva investícii, regionálneho rozvoja a informatizácie Martinom Katriakom.
Opoziční poslanci Oskar Dvořák (PS), Peter Stachura (KDH) a Tomáš Szalay (SaS) v diskusii s Veronikou Folentovou hovoria, aké problémy vidia na stavbe prešovskej nemocnice. Hovoria aj o tom, čo videli, keď ich minister Kaliňák vzal na stavbu, o tom, koľko môže stáť a kedy môže byť hotová.
Spor o obmedzovanie parlamentnej rozpravy aj ostrá výmena názorov na stav slovenskej ekonomiky. Poslanci Zdenko Svoboda (Hlas-SD) a Marián Viskupič (SaS) sa v relácii Analýzy 24 stretli pri témach nového rokovacieho poriadku, Občianskeho zákonníka aj vládnych stabilizačných opatrení. Kým koalícia obhajuje efektívnejšie fungovanie parlamentu a zodpovedný prístup k verejným financiám, opozícia hovorí o umlčiavaní opozície a nedostatočnej podpore ekonomického rastu.
Opozícia sa v parlamente neúspešne pokúša o odvolanie ministra Tarabu. Pre kauzu očistec to skúša aj s podpredsedom parlamentu za Smer Tiborom Gašparom, takisto neúspešne. A pre problémy na stavbe prešovskej nemocnice chcú v opozícii odolávať aj ministra Kaliňáka. Vláda medzi tým konečne predstavila prorastové opatrenia pre Slovensko no chýbajú medzi nimi nižšie dane či zrušenie tej transkačnej. Rodičov a žiakov tiež vyrušujú problémy systému ePrihláška.Bude chcieť opozícia aj hlavu ministra školstva? Bude teraz na každej schôdzi parlamentu skúšať odvolávať jeho podpredsedu, obžalovaného Tibora Gašpara? A čo urobí ak im Smer odvolá ďalšieho podpredsedu Národnej rady za PS Martina Dubéciho? Ako v opozícii komentujú vládny prorastový balíček a čo by navrhli sami? Pomohla by napríklad nižšia spotrebná daň na palivá?Braňo Závodský sa rozprával s predsedom opozičnej strany Sloboda a solidarita a poslancom Národnej rady Branislavom Gröhlingom.
Čo o nás vypovedá chabá reakcia na výbuch ruského dronu v Rumunsku? Prečo je Fico posadnutý homosexuálnymi manželstvami, aj keď ich zavedenie od nás v skutočnosti nikto nevyžaduje? Opozíciu naďalej rozdeľuje téma spájania. Donald Trump ohlasuje konečné rozhodnutie v otázke Iránu.
VYPLŇTE NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/prieskum Maďarská aliancia sa rozpráva s opozíciou, hovorí sa dokonca o spolupráci a vzájomnej podpore kandidátov. To by asi normálne nebola správa, lenže táto strana mala kedysi blízko k Viktorovi Orbánovi a ten mal zase blízko k Robertovi Ficovi. Prečo sa teda v politike znovu hovorí o slovenských Maďaroch a ich politických zástupcoch, či z toho môže byť spolupráca a partnerstvo a ako Slovensko vlastne Maďari vnímajú? Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno pýta publicistu, bývalého politika a veľvyslanca v Budapešti a Prahe Petra Weissa. Zdroj zvukov: TA3, Aktuality, 360tka, SME Odporúčanie: Ak vás čo i len trochu zaujíma letectvo a lietadielka, moje dnešné odporúčanie je pre vás: na Disney už nájdete dokumentárnu sériu Top Guns: The Next Generation a o výcviku amerických námorných bojových pilotov. Je to fascinujúce sledovať. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
Operasyona polîsan a li baregeha CHP li Enqerê û derxistina serokê ji kar dûrxistî Özgür Özel, berteka tund a siyasî çêkir. DEM Partî roja Duşemê ev operasyon “şermeke ji bo demokrasiyê” bi nav kir û biryara dadgehê ya ku hefteya borî serokatiya CHP ji kar dûr xist rexne kir. Peyamnêra SBS Kurdî, Hatice Kamer, ji Amedê zêdetir agahdarî dide.
VYPLŇTE NÁŠ PODCASTOVÝ PRIESKUM: http://www.zabavavpodcastoch.sk/prieskum Rokovací poriadok ako uzda pre kreatívnych poslancov. Už prvý deň ale ukázal, že Alojz Hlina si na sako pripevnil nášivku s textom Smer-mafia-nechceme, Igor Matovič mal oblepený notebook a Tibor Gašpar rázne zasahoval. Opozícia chce – naopak – odvolávať práve obžalovaného Gašpara, na ktorého si opäť pred súdom spomenul Zoltán Andruskó. O dianí v parlamente a koaličných dohodách sa v podcaste Dobré ráno rozprávala moderátorka Jana Krescanko Dibáková s reportérkou redakcie domáceho spravodajstva Luciou Praus. Zdroje zvukov: STVR, TA3, TASR Odporúčanie: Samo Marec má novú knihu, volá sa „Sociálne siete musia byť zničené“. Vyšla len teraz, a ako poznáme Samovu tvorbu, smelo do čítania. Kniha je aj o tom, ako nám sociálne siete oslabujú vzťahy, ale aj celú spoločnosť, kto nechápe – pochopí online svet lepšie a zistí, čo potrebujeme urobiť, aby nás neprevalcovali rôzne hrozby. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing See omnystudio.com/listener for privacy information.
Parlamenta vēlēšanu rezultāti Kiprā. Turcijas prezidenta Erdogana un viņa valdības rīcība pret opozicionārajiem spēkiem. Krievijas postošais raķešu trieciens pa Kijivu un Ukrainas atbildes triecieni. Aktualitātes analizē Latvijas Ārpolitikas institūta pētnieks un LATO valdes loceklis Sandis Šrāders un Latvijas Radio ārzemju ziņu korespondents Uldis Ķezberis. Tramps apnikums un Putina „lazdas milna” Nakts no sestdienas uz svētdienu jau atkal bija bez miega Kijivas iedzīvotājiem. Krievija kārtējo reizi raidīja pret Ukrainas galvaspilsētu lidrobotu spietus un apmēram deviņdesmit dažāda tipa raķetes. Tai skaitā trešo reizi Krievijas agresijas kara gaitā tika izmantota virsskaņas vidējā darbības rādiusa raķete „Orešņik”. Konkrētais rezultāts jau atkal bijis neliels, jo raķete nav bijusi aprīkota ar eksplozīvām kaujas galviņām. Eksperti lēš, ka Kremlis, šādi izšķiežot apmēram piecdesmit miljonus dolāru, cer uz psiholoģisko, respektīvi, iebiedēšanas efektu, vai arī vienkārši turpina jaunā ieroča izmēģinājumus. Iespējams, ka „Orešņik”, kas oriģināli konstruēta aprīkošanai ar kodolgalviņām, vēl nav pielāgota konvencionālajām. Kopējā pēdējo triecienu asiņainā bilance ir četri nogalināti un nepilns simts ievainotu civiliedzīvotāju; postījumi nodarīti valdības ēkām, kultūras un izglītības institūcijām, sagrauts tirdzniecības centrs un tirgus. Pirmdien, 25. maijā, Krievijas ārlietu resors nāca klajā ar līdz šim nepieredzēti agresīvu paziņojumu Kijivā akreditētajiem ārvalstu diplomātiskajiem pārstāvjiem, aicinot viņus pamest galvaspilsētu, kura turpmāk tikšot pakļauta vēl mērķtiecīgākiem gaisa uzbrukumiem. No Ukrainas un tās sabiedroto puses šie izteikumi novērtēti kā klaja iebiedēšana, un Eiropas Savienības vēstniece Ukrainā Katarina Maternova savienības un dalībvalstu vārdā paziņojusi, ka sabiedroto pārstāvji nekur mukt negrasās. Tikām diplomātisko procesu kara izbeigšanai, cik var noprast, pamet Donalda Trampa administrācija. Pagājušajā piektdienā, 22. maijā, NATO valstu ārlietu ministru sanāksmē Helsingborgā, Zviedrijā, valsts sekretārs Marko Rubio paziņoja, ka viņa valsts vairs neredzot jēgu iesaistīties nebeidzamās sarunās, kuras līdz šim nav devušas nekādu rezultātu. Pie tam viņš noraidīja pieņēmumus, ka Baltais nams mēģinājis piespiest Kijivu piekāpties Maskavas prasībām par vēl neieņemto teritoriju atdošanu. Amerikāņiem šādi aizejot, parādījies jautājums par Eiropas iespējām ieņemt viņu vietu. Uz to Eiropas Savienību aicinājis Ukrainas ārlietu ministrs Andrijs Sibiha, bet savienībai šai ziņā vēl nav vienota viedokļa. Dažas valstis, kā, piemēram, Zviedrija un Lietuva, pauž skepsi, uzskatot, ka pagaidām Eiropai jākāpina spiediens pret agresorvalsti. Citādās domās esot Itālija, proti, savienība nedrīkstot ilgāk palikt malā no iespējamā miera procesa. Parādījušās runas par iespējamajiem sarunvežiem no Briseles puses – tā varētu būt bijusī Vācijas kanclere Angela Merkele vai bijušais Itālijas premjerministrs Mario Dragi. Tiek minēts arī Somijas prezidents Aleksanders Stubs, kurš izteicies, ka noliegt šādu iespēju nevar, bet tikai pēc tam, kad Krievija būtu piekritusi pamieram. Kā jau minēts, Kremlis šobrīd pauž gatavību gluži pretējam – graut un postīt. Demokrātija uz kebaba iesma Pēdējās nedēļas notikumi atkal liek runāt par demokrātijas kvalitāti Turcijā un pašreizējā prezidenta Redžepa Tajipa Erdogana autoritārismu. 22. maijā tika publiskota informācija par licences anulēšanu Stambulas Bilgi universitātei. Tā ir 1996. gadā dibināta privāta augstskola, kurā mācās apmēram divdesmit tūkstoši studentu, un kas pazīstama ar savu orientāciju uz liberālām vērtībām. Starp Bilgi absolventiem ir sevišķi daudz šobrīd populāru turku teātra un estrādes mākslinieku. 2019. gadā par augstskolas fonda galveno atbalstītāju kļuva holdingkompānija „Can Holding”, pret kuru 2025. gadā tika izvirzītas apsūdzības iespējamā naudas atmazgāšanā un krāpšanā ar nodokļu nomaksu. Universitātes pārvaldīšanu pārņēma valsts, un nu, studentiem gatavojoties eksāmenu sesijai, prezidents Erdogans izdeva rīkojumu par licences anulēšanu. Likums ļauj valdībai slēgt privātas mācību iestādes, ja izglītības līmenis tajās vērtējams kā neatbilstošs, bet ir ļoti apšaubāmi, ka to varētu attiecināt uz universitāti, kura pēc reitingiem ir Turcijas privāto augstskolu pirmajā pieciniekā. Pēc lēmuma izsludināšanas simtiem studentu un mācībspēku uzsāka plašas protesta akcijas, un 25. maijā tika oficiāli izziņots jauns lēmums, ar kuru licences anulēšana atsaukta. Kā norādījusi Turcijas Augstākās izglītības padome, prezidents šādi rīkojies aiz iejūtības pret jauniešu un viņu ģimeņu bažām. Tikmēr vēl viens varas akts ar apšaubāmu juridisko segumu notika svētdien, 24. maijā, kad policijas specvienība Stambulā triecienā ieņēma Republikāņu tautas partijas biroju, padzenot no turienes partijas izpildpadomi ar partijas vadītāju Ezgiru Ezelu priekšgalā. Ezels tika ievēlēts par partijas līderi 2023. gadā, taču prokuratūra ierosināja lietu par iespējamu krāpšanu vēlēšanu procesā, un 21. maijā tiesa lēma, ka esošais vadītājs atceļams un viņa vietā ieceļams agrākais partijas līderis Kemals Kiličdaroglu. Ezels atteicās pakļauties lēmumam, viņu atbalstīja lielākā daļa partijas biedru, bet policija īstenoja spriedumu ar spēku – asaru gāzi, gumijas lodēm, ūdensmetējiem un stekiem, pie tam šķaidot stiklus un laužot mēbeles. Tiek paustas aizdomas, ka šādi, ar dīvainu un līdz šim Turcijā nepieredzētu tiesas iejaukšanos partijas iekšējos procesos, prezidents Erdogans mēģina vājināt galveno opozīcijas spēku. 2019. gadā Republikāņu tautas partijas kandidāts Ekrems Imamoglu sakāva prezidenta Erdogana Taisnības un attīstības partijas kandidātu Stambulas mēra vēlēšanās. Imamoglu tiek uzskatīts par Erdoganam bīstamāko konkurentu nākamajās prezidenta vēlēšanās, taču kopš pagājušā gada marta viņš ir ieslodzīts cietumā. Prokurori sastādījuši sarakstu ar simt četrdesmit divām epizodēm, starp kurām ir gan koruptīvas darbības, gan noziedzīgas organizācijas izveide. Summārais cietumsods par to visu varētu pārsniegt divtūkstoš gadus. Vēlētāji sarežģī dzīvi Kipras prezidentam Svētdien, 24. maijā, notikušās Kipras parlamenta vēlēšanas ienesušas jaunas krāsas valsts politikas musturī, tomēr, tā kā Kipra ir prezidentāla republika, no tā neizriet tūlītējas valsts politiskā kursa izmaiņas. Kipras Republikas parlamentā – Pārstāvju Palātā – ir 56 locekļi. Saskaņā ar konstitūciju būtu jābūt 80, taču divdesmit četras vietas, kas rezervētas turku kopienas deputātiem, ir vakantas kopš 1963. gada, kad valstī uzliesmojušā starpetniskā konflikta dēļ turki parlamentu pameta. Kā zināms, desmitgadi vēlāk šis konflikts noveda pie Turcijas militāras intervences un Kipras ziemeļdaļas okupācijas. Pašreizējais prezidents Niks Kristodulids ir liberālkonservatīvi orientēts politiķis, kurš īsteno stabili proeiropeisku un sabalansētu kursu, cenšoties līdzsvarot finansiālu disciplīnu ar sociālā atbalsta pasākumiem. Arī līdz šim valdību tieši atbalstīja parlamenta mazākums – kreisi centriska koalīcija ar mazāk nekā trešdaļu mandātu, kurā ietilpa Demokrātiskā partija, Demokrātiskā fronte un Kustība par sociāldemokrātiju. Opozīcijā pa labi no centra ar lielāko frakciju bija Demokrātiskā apvienība, kristīgi demokrātiskas ievirzes partija, kā arī ultralabējā nacionālistiskā Nacionālā Tautas fronte. Savukārt kreisā flanga opozīcijas smagsvars bija Darbaļaužu progresīvā partija jeb komunisti, kā arī nelielā Ekoloģistu kustība. Svētdien vēlētāji izbalsoja no parlamenta Demokrātisko fronti un Kustību par sociāldemokrātiju, arī opozīcijā bijušos ekoloģistus. Viņu vietā likumdevējā nākuši divi jauni spēki – partija „ALMA – Pilsoņi Kiprai”, reformistisks spēks, kuru vada bijušais valsts ģenerālauditors Odisejs Mihaelids, un partija „Kipras tiešā demokrātija”, kas, kā jau liecina nosaukums, mēģina īstenot pilsoņu pastāvīgas gribas izpauduma principu. Savu frakciju dubultojuši radikāļi no Nacionālās Tautas frontes, kļūstot par trešo lielāko parlamenta frakciju. Nacionālā tautas fronte un arī „Tiešā demokrātija” tiek raksturotas kā Kremlim simpatizējošas partijas. Esošās pozīcijas noturējuši divi lielākie tradicionālie spēki – kristīgie demokrāti un komunisti. Taču prezidentam Kristodulidam tagad atlikusi vien niecīga astoņu deputātu frakcija no 56, un komentētāji radušos situāciju raksturo kā potenciālu likumdošanas paralīzi. Visticamāk, prezidents centīsies piesaistīt savai valdībai Annitas Dimitriu vadīto Demokrātisko apvienību, varbūt arī reformistus no ALMA. Otra versija ir palikt pie esošā un paļauties uz ikreizējām aliansēm katra konkrētā pieņemamā likumdošanas akta sakarā. Vēl pastāv iespēja veidot bezpartejisku tehnokrātu valdību vai ļoti mazticamā versija par plašu koalīciju, neskatoties uz ideoloģiskām robežšķirtnēm. Sagatavoja Eduards Liniņš.
Opozícia by mala donekonečna opakovať, že si pár vyvolených postavilo za európske peniaze súkromné domy, tomu rozumejú aj voliči Smeru, hovoria v diskusii Ako zachrániť demokraciu Marián Leško, Martin M. Šimečka, Matúš Kostolný a Tomáš Hudák. Vypočujte si záznam debaty, ktorá bola v utorok 19. mája 2026 v bratislavskom DPOH. Moderuje Monika Tódová. Ak vám náš obsah prináša hodnotu a radi ho sledujete, podporte nás svojím hlasom v súťaži Podcast roka. Hlasujte v kategórii rozhľad za podcast V redakcii na www.podcastroka.sk a môžete vyhrať atraktívne ceny.
Európsky parlament v rezolúcii vyjadril hlboké znepokojenie nad zhoršením stavu právneho štátu a odsúdil zneužívanie eurofondov na Slovensku. Premiér Fico im odkazuje, že nesúhlasia. Je to len výsledok dohody s opozíciou. Medzičasom sa vyostruje spor Andreja Danka s premiérom pre odvolávanie Tomáša Taraba. Opozícia zasa pre spracovanú výstavbu prešovskej nemocnice žiada hlavu ministra obrany. No a ten zas ostro odsúdil podanie ombudsmana na Ústavný súd vo veci podmienok registrácie cirkví a spoločenstiev. Pozvanie prijali poslankyňa Jana Bitto Cigániková a minister obrany Robert Kaliňák.
Martin Hanus, Jozef Majchrák a Marek Vagovič diskutujú o tom, či Robert Fico smeruje k porážke, prečo je kauza matky pre Michala Šimečku problém a čo musí spraviť opozícia, aby mala šancu na úspech. Táto relácia vznikla vďaka našim podporovateľom. Pridajte sa k nim, prosím, teraz aj vy na: https://podpora.postoj.sk/potrebujeme-vas?suma=10&referral_campaign=reakcia_simecka_maj_26&referral_source=youtube. Ďakujeme.
Opozīcijā esošajam "Apvienotā saraksta" deputātam Andrim Kulbergam uzticēta nākamās valdības veidošana, bet partijām, kas gatavas veidot valdības kodolu Saeimas vairākuma nav. Kurš strādās nākamajā valdībā – Saeimā pārstāvēto partiju pārstāvju diskusija raidījumā Krustpunktā. Diskutē Saeimas Zaļo un Zemnieku savienības frakcijas priekšsēdētāja vietnieks Augusts Brigmanis, Saeimas frakcijas "Latvija pirmajā vietā" priekšsēdētāja Linda Liepiņa, "Apvienotā saraksta Saeimas frakcijas priekšsēdētājs Edgars Tavars, Nacionālā apvienības Saeimas frakcijas deputāts Jānis Dombrava, "Jaunās Vienotības" Saeimas frakcijas priekšsēdētājs Edmunds Jurēvics un "Progresīvo" Saeimas priekšsēdētājs Andris Šuvajevs. Jau vairākas dienas notiek jaunās valdības veidošanas sarunas nominētā premjera amata kandidāta Andra Kulberga vadībā. Trīs partijas – "Apvienotais saraksts", Nacionālā apvienība un Zaļo un Zemnieku savienība vienojušās par tādu kā valdības kodolu, bet Saeimas vairākuma tam nav. Kā ceturtais iespējamais partneris tiek minēti līdzšinējā premjera partija "Jaunā Vienotība". "Progresīvos" valdībā nevēlas redzēt Nacionālā apvienība, lai gan premjera amata kandidāts viņus no sarunām neizslēdz. "Latvija Pirmajā vietā" gan, šķiet, nemaz netiek izskatīta kā partneris. Vai izdosies vienoties par jauno koalīciju un ko saka tie, kurus atstās aiz borta?
Opozīcijā esošajam "Apvienotā saraksta" deputātam Andrim Kulbergam uzticēta nākamās valdības veidošana, bet partijām, kas gatavas veidot valdības kodolu Saeimas vairākuma nav. Kurš strādās nākamajā valdībā – Saeimā pārstāvēto partiju pārstāvju diskusija raidījumā Krustpunktā. Diskutē Saeimas Zaļo un Zemnieku savienības frakcijas priekšsēdētāja vietnieks Augusts Brigmanis, Saeimas frakcijas "Latvija pirmajā vietā" priekšsēdētāja Linda Liepiņa, "Apvienotā saraksta Saeimas frakcijas priekšsēdētājs Edgars Tavars, Nacionālā apvienības Saeimas frakcijas deputāts Jānis Dombrava, "Jaunās Vienotības" Saeimas frakcijas priekšsēdētājs Edmunds Jurēvics un "Progresīvo" Saeimas priekšsēdētājs Andris Šuvajevs. Jau vairākas dienas notiek jaunās valdības veidošanas sarunas nominētā premjera amata kandidāta Andra Kulberga vadībā. Trīs partijas – "Apvienotais saraksts", Nacionālā apvienība un Zaļo un Zemnieku savienība vienojušās par tādu kā valdības kodolu, bet Saeimas vairākuma tam nav. Kā ceturtais iespējamais partneris tiek minēti līdzšinējā premjera partija "Jaunā Vienotība". "Progresīvos" valdībā nevēlas redzēt Nacionālā apvienība, lai gan premjera amata kandidāts viņus no sarunām neizslēdz. "Latvija Pirmajā vietā" gan, šķiet, nemaz netiek izskatīta kā partneris. Vai izdosies vienoties par jauno koalīciju un ko saka tie, kurus atstās aiz borta?
Maďarská aliancia vylúčila spoluprácu s vládnym Smerom a s Republikou. Ako súčasť jednej platformy s opozičnými stranami sa ale necíti. Preferencie strany sú však dlhodobo pod hranicou zvoliteľnosti. Predseda strany, ktorá doteraz podporovala a mala úzke vzťahy s bývalým vládou Viktora Orbána a jeho Fideszu už absolvoval stretnutie s novým maďarským lídrom Péterom Maďarom.Aká je teda vízia Maďarskej aliancie? Prečo vylučuje zo spolupráce Smer no nie Hlas ani SNS? A prečo zároveň hovorí, že to neznamená že je na jednej platforme zo stranami opozície? A o čom sa László Gubík rozprával s Péterom Magyarom a čo mu sľúbil? Budú jeho najväčšou témou Benešove dekréty a ako by Maďarská aliancia riešila problémy našej ekonomiky a právneho štátu?Braňo Závodský sa rozprával s predsedom mimoparlamentnej opozičnej strany Maďarská aliancia Lászlóm Gubíkom.
Čakanie na vládne opatrenia na pomoc občanom a ekonomike stále trvá. Hovorí sa o nižších daniach, podpore firiem dokonca aj o zrušení transakčnej dane. Zatiaľ čo minister Drucker hovoril, že je na tom dohoda, minister financií to vzápätí poprel. Opozícia hovorí, že sa koalícia len háda a podľa PS sú opatrenia slabé, nekompletné a prichádzajú neskoro. Aj zamestnávatelia a odborári odkazujú vláde, že podnikatelia a zamestnanci nemôžu byť pre štát bankomatom.Čo teda na zverejnené návrhy prorastových opatrení hovoria naše podniky a opozícia? Čo by ľudom a zamestnávateľom skutočne pomohlo? Dúfajú, že vláda pomôže s cenami energií či zruší toľko kritizovanú transakčnú daň?Braňo Závodský sa rozprával s generálnym sekretárom Asociácie priemyselných zväzov a dopravy Andrejom Laszom a s poslancom tieňovým ministrom financií za PS Štefanom Kiššom.
Pre opozičnú alternatívu dnes tiká najvyšší čas. Ak chce vystriedať Fica, nemôže to byť o menách a koalíciách, ale musí ponúknuť spoločné odpovede na kľúčové problémy Slovenska. Toto tam však vôbec nevidieť. Hovorí jeden z kľúčových architektov Mečiarovej volebnej porážky a spoluautor SDK Ivan Šimko. Napriek tomu, prečo nie je dôvod sa mentálne opúšťať?Kedy, ak nie teraz a kto, ak nie my? Otázka reálnej zmeny Ficovej vlády čoraz viac súvisí aj s témou integrácie roztrieštených opozičných síl. Má však opozícia na to aby vystriedala unavenú vládnu moc?Jej líder - Progresívne Slovensko, síce dominuje prieskumom preferencií, viacero opozičných subjektov však bojuje s hrozbou prepadu ich voličských hlasov. Opozičným politikom sa však sily spájať veľmi nechce a často - namiesto spolupráce, voči sebe radšej bojujú. Neexistuje ani kedysi obľúbený formát tieňovej opozičnej vlády, ktorá by mohla spoločným opozičným hlasom voličom formulovať konkrétne alternatívy ďalšieho vývoja Slovenska.Porážku veľmi obľúbenému premiérovi Vladimírovi Mečiarovi a tým stopku jeho vláde, pritom uštedril práve takýto spoločný opozičný subjekt - Slovenská demokratická koalícia (SDK), v ktorej sa na jednej kandidátke stretlo až 6 politických subjektov. Je čas na podobné spájanie sa a dá sa dvakrát vstúpiť do tej istej rieky? Ako sa spájajú politicky veľmi rozdielne strany a kde sa stretá umenie kompromisu a integritou vlastnej tváre? No a prečo sa dnešná opozícia nevie zjednotiť ani na vecných riešeniach kľúčových problémov Slovenska?Na integráciu opozície je najvyšší čas. Ak to myslia vážne, musia začať s programovými otázkami - teda ponukou spoločného riešenia kľúčových problémov Slovenska, nie debatou o menách či formách spájania sa. Túto logiku tam však nevidím. Odkazuje opozičným lídrom Ivan Šimko, jeden z architektov SDK, ktoré integráciou opozičných síl dokázala odstaviť od moci populárneho premiéra Vladimíra Mečiara. Oni sa o tom, ako nájsť spoločné prieniky v riešení zásadných a aktuálnych problémov tejto krajiny vôbec nerozprávajú a ani to – ako spoločná alternatíva, neformulujú verejnosti. Opantal ich premiér Fico a jeho témy. Opozícia má pritom dnes na rukách silné karty, niet dôvodu sa opúšťať, dodáva Šimko.Sledujete Ráno Nahlas, tentoraz s jedným z architektov SDK a bývalým podpredsedom KDH Ivanom Šimkom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Pre opozičnú alternatívu dnes tiká najvyšší čas. Ak chce vystriedať Fica, nemôže to byť o menách a koalíciách, ale musí ponúknuť spoločné odpovede na kľúčové problémy Slovenska. Toto tam však vôbec nevidieť. Hovorí jeden z kľúčových architektov Mečiarovej volebnej porážky a spoluautor SDK Ivan Šimko. Napriek tomu, prečo nie je dôvod sa mentálne opúšťať?Kedy, ak nie teraz a kto, ak nie my? Otázka reálnej zmeny Ficovej vlády čoraz viac súvisí aj s témou integrácie roztrieštených opozičných síl. Má však opozícia na to aby vystriedala unavenú vládnu moc?Jej líder - Progresívne Slovensko, síce dominuje prieskumom preferencií, viacero opozičných subjektov však bojuje s hrozbou prepadu ich voličských hlasov. Opozičným politikom sa však sily spájať veľmi nechce a často - namiesto spolupráce, voči sebe radšej bojujú. Neexistuje ani kedysi obľúbený formát tieňovej opozičnej vlády, ktorá by mohla spoločným opozičným hlasom voličom formulovať konkrétne alternatívy ďalšieho vývoja Slovenska.Porážku veľmi obľúbenému premiérovi Vladimírovi Mečiarovi a tým stopku jeho vláde, pritom uštedril práve takýto spoločný opozičný subjekt - Slovenská demokratická koalícia (SDK), v ktorej sa na jednej kandidátke stretlo až 6 politických subjektov. Je čas na podobné spájanie sa a dá sa dvakrát vstúpiť do tej istej rieky? Ako sa spájajú politicky veľmi rozdielne strany a kde sa stretá umenie kompromisu a integritou vlastnej tváre? No a prečo sa dnešná opozícia nevie zjednotiť ani na vecných riešeniach kľúčových problémov Slovenska?Na integráciu opozície je najvyšší čas. Ak to myslia vážne, musia začať s programovými otázkami - teda ponukou spoločného riešenia kľúčových problémov Slovenska, nie debatou o menách či formách spájania sa. Túto logiku tam však nevidím. Odkazuje opozičným lídrom Ivan Šimko, jeden z architektov SDK, ktoré integráciou opozičných síl dokázala odstaviť od moci populárneho premiéra Vladimíra Mečiara. Oni sa o tom, ako nájsť spoločné prieniky v riešení zásadných a aktuálnych problémov tejto krajiny vôbec nerozprávajú a ani to – ako spoločná alternatíva, neformulujú verejnosti. Opantal ich premiér Fico a jeho témy. Opozícia má pritom dnes na rukách silné karty, niet dôvodu sa opúšťať, dodáva Šimko.Sledujete Ráno Nahlas, tentoraz s jedným z architektov SDK a bývalým podpredsedom KDH Ivanom Šimkom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Agentúra Standard and Poor´s znížila Slovensku rating. Zo stupňa A+ na stupeň A. Minister Kamenický odkazuje, že zníženie ratingu nič nemení, a že iné agentúry nám ratingy ponechali nezmenené. Opozícia zas kričí, že vláda vedie Slovensko do bankrotu a hovorí o jej zlyhaní.Čo teda zníženie ratingu vlastne znamená? Prečo vyvoláva také ostré reakcie politikov? Aký vplyv majú na štát, našu ekonomiku a peňaženky občanov? Čo sú to vlastne ratingy a kto ich počíta? Ako na to naša ekonomika dnes jej a čo hovoria prognózy o našich spoločných verejných financiách?Braňo Závodský sa rozprával s predsedom Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Jánom Tóthom.
Poslanci sa v parlamente posledné dni venujú návrhu Smeru na zrušenie volieb poštou zo zahraničia. Po novom sa má voliť osobne na našich zastupiteľských úradoch. Korešpondenčná voľba podľa Smeru umožňuje manipuláciu s volebnými lístkami. Opozícia zas hovorí o zlomyseľnosti Smeru a jeho snahe sa za každú cenu udržať pri moci.Prečo je teda zrazu problém s voľbou poštou ak tak volíme už od r. 2006? V čom má spočívať manipulácia s volebnými lístkami o ktorej hovorí Smer a aké na to má dôkazy? Je voľba poštou skutočne férová a tajná? Je to skutočne téma, ktorú má krátko pred voľbami riešiť parlament?Braňo Závodský sa rozprával s poslancami Národnej rady, za stranu Smer – Sociálna Demokracia Jánom Mažgútom a poslancom z klubu strany Sloboda a solidarita Ondrejom Dostálom.
„Pamätáme si, ako Robert Fico kedysi Petra Pellegriniho pokarhal a pripomínal mu, že bez ich podpory prezidentom nebude. A teraz zrazu prichádza s pochvalou“, hovorí politológ Radoslav Štefančík. „Je to úplne jasné. Peter Pellegrini urobil „dobre“, urobil to, čo od neho „kráľ“ vyžadoval. Pellegrini je lokajom Roberta Fica. Je to úplne evidentné a toto rozhodnutie o referende je toho dôkazom. On nie je svojprávny vo svojej funkcii“, hodnotí krok prezidenta Pellegriniho politológ.Štvrtý júl. Ak bude pre Američanov už 250.ty krát oslavou nezávislosti, Slováci budú v referende rozhodovať aj o možnom konci doživotnej renty pre premiéra. Tomu mimochodom pobaltské štáty „zatvárajú nebo“ pred jeho opätovnou májovou cestou do Moskvy. (Poľsko to zatiaľ len zvažuje.)Referendum bude aj o obnovení Národnej kriminálnej agentúry a Úradu špeciálnej prokuratúry. S návrhom prišli mimoparlamentní Demokrati a podložili ho vyše 380-tisíc podpismi. Po ich preskúmaní referendum vyhlásil prezident.Nezahrnul však doňho otázku o navrhovanom skrátení volebného obdobia. Nie je podľa neho „v súlade s ústavou“.A ak opozícia i časť koalície čakali, že sa pre posúdenie obráti na Ústavný súd, Peter Pellegrini uviedol, že to „nepovažoval za potrebné“, vzhľadom na predchádzajúce verdikty ústavného súdu.Opozícia je nespokojná a volá po mobilizácii. Dokáže však presvedčiť ľudí, aby referendum cez dovolenky nepochovali?Na tému sa pozrieme s politológom Radoslavom Štefančíkom.Pripravil Jaroslav Barborák.
„Pamätáme si, ako Robert Fico kedysi Petra Pellegriniho pokarhal a pripomínal mu, že bez ich podpory prezidentom nebude. A teraz zrazu prichádza s pochvalou“, hovorí politológ Radoslav Štefančík. „Je to úplne jasné. Peter Pellegrini urobil „dobre“, urobil to, čo od neho „kráľ“ vyžadoval. Pellegrini je lokajom Roberta Fica. Je to úplne evidentné a toto rozhodnutie o referende je toho dôkazom. On nie je svojprávny vo svojej funkcii“, hodnotí krok prezidenta Pellegriniho politológ.Štvrtý júl. Ak bude pre Američanov už 250.ty krát oslavou nezávislosti, Slováci budú v referende rozhodovať aj o možnom konci doživotnej renty pre premiéra. Tomu mimochodom pobaltské štáty „zatvárajú nebo“ pred jeho opätovnou májovou cestou do Moskvy. (Poľsko to zatiaľ len zvažuje.)Referendum bude aj o obnovení Národnej kriminálnej agentúry a Úradu špeciálnej prokuratúry. S návrhom prišli mimoparlamentní Demokrati a podložili ho vyše 380-tisíc podpismi. Po ich preskúmaní referendum vyhlásil prezident.Nezahrnul však doňho otázku o navrhovanom skrátení volebného obdobia. Nie je podľa neho „v súlade s ústavou“.A ak opozícia i časť koalície čakali, že sa pre posúdenie obráti na Ústavný súd, Peter Pellegrini uviedol, že to „nepovažoval za potrebné“, vzhľadom na predchádzajúce verdikty ústavného súdu.Opozícia je nespokojná a volá po mobilizácii. Dokáže však presvedčiť ľudí, aby referendum cez dovolenky nepochovali?Na tému sa pozrieme s politológom Radoslavom Štefančíkom.Pripravil Jaroslav Barborák.
Dôkazy o tom, že Maďarsko pomáha Robertovi Ficovi zvážaním migrantov na naše hranice sme v roku 2023 nemali, hovorí poslanec Gábor Grendel. Pôsobí v klube Hnutia Slovensko, no stále má svoju vlastnú stranu s názvom Nova. V podcaste V redakcii s Ninou Janešíkovou hovorí, akú má spoluprácu s Igorom Matovičom, či mu prekáža nízky koaličný potenciál a ako sa pozerá na tému spájania opozičných strán pred parlamentnými voľbami.
Politická opozícia privítala víťazstvo Pétera Magyara v maďarských parlamentných voľbách. Prečo PS hovorí, že ďalší na rade je Robert Fico? A čo vlastne v opozícii čakajú od budúceho maďarského premiéra Pétera Magyara?Smer chce v parlamente presadiť zrušenie voľby poštou. SNS a Hlas by zas radi predĺžili volebné obdobie samospráv zo štyroch na päť rokov. Čo na to hovorí opozícia a prečo Progresívne Slovensko preto organizovalo protesty v uliciach? Braňo Závodský sa rozprával s podpredsedom parlamentu za PS Martinom Dubécim.
v dnešnom podcaste si vypočujete aj: - Čo našej opozícii odkazujú voľby v Maďarsku? - Môže Fico nahradiť Orbána? - Prečo USA blokujú plavbu niektorých lodí v Hormuzkom prielive
1. Prezident píše list 2. Všetky oči na Maďarsko 3. Na obranu kultúry
Marcové merania agentúr priniesli ochladenie pre opozičný tábor. Progresívne Slovensko sa v prieskumoch Focusu prepadlo o štyri percentuálne body oproti jeseni a klesajú aj menšie subjekty.Kým Michal Šimečka ohlasuje návrat k protestom a nové sociálne témy, Robert Fico sa snaží upevniť pozíciu cez národnú rétoriku a diskusiu o spájaní síl. Napriek miernemu nárastu Smeru však koalícia čelí prepadu Hlasu a vypadnutiu SNS z parlamentných priečok.Pokles preferencií Progresívneho Slovenska pod hranicu 20 percent v takmer všetkých agentúrach naznačuje možnú demobilizáciu voličov. Strana na tento trend reaguje predstavením ambicióznych sľubov, akým je výstavba 30-tisíc bytov. Klesajúci trend zasahuje aj SaS či KDH, ktoré sa v niektorých meraniach ocitá na hrane zvoliteľnosti. Opozícia sa pokúsi zvrátiť tento stav návratom na námestia, no riskantným faktorom zostáva účasť, ktorá bude testom ich reálnej sily.Na druhej strane barikády rieši dilemu strana Hlas. Pri prepade preferencií a strate koaličného partnera v podobe SNS sa čoraz reálnejšie javí spolupráca s Republikou. Hoci predstavitelia Hlasu túto možnosť verbálne odmietajú, model tichej podpory menšinovej vlády zostáva v hre ako cesta k udržaniu moci.O tom dnes diskutujeme s vedúcim politického oddelenia portálu Aktuality.sk Martinom Slizom.
Marcové merania agentúr priniesli ochladenie pre opozičný tábor. Progresívne Slovensko sa v prieskumoch Focusu prepadlo o štyri percentuálne body oproti jeseni a klesajú aj menšie subjekty.Kým Michal Šimečka ohlasuje návrat k protestom a nové sociálne témy, Robert Fico sa snaží upevniť pozíciu cez národnú rétoriku a diskusiu o spájaní síl. Napriek miernemu nárastu Smeru však koalícia čelí prepadu Hlasu a vypadnutiu SNS z parlamentných priečok.Pokles preferencií Progresívneho Slovenska pod hranicu 20 percent v takmer všetkých agentúrach naznačuje možnú demobilizáciu voličov. Strana na tento trend reaguje predstavením ambicióznych sľubov, akým je výstavba 30-tisíc bytov. Klesajúci trend zasahuje aj SaS či KDH, ktoré sa v niektorých meraniach ocitá na hrane zvoliteľnosti. Opozícia sa pokúsi zvrátiť tento stav návratom na námestia, no riskantným faktorom zostáva účasť, ktorá bude testom ich reálnej sily.Na druhej strane barikády rieši dilemu strana Hlas. Pri prepade preferencií a strate koaličného partnera v podobe SNS sa čoraz reálnejšie javí spolupráca s Republikou. Hoci predstavitelia Hlasu túto možnosť verbálne odmietajú, model tichej podpory menšinovej vlády zostáva v hre ako cesta k udržaniu moci.O tom dnes diskutujeme s vedúcim politického oddelenia portálu Aktuality.sk Martinom Slizom.
Opozícia – teda tá bez Igora Matoviča – má záchranný plán pre strany, ktoré by sa mohli dostať do problémov tesne pred voľbami. O spájaní však hovorí aj Andrej Danko, dokonca spomína slovenský Fidesz. Už onedlho sa tak môžeme dočkať akýchsi predvolebných blokov. O tom, či spájanie sa prinesie vyšší volebný výsledok, kde má zmysel a v prípade ktorých strán nie, diskutuje moderátorka Jana Krescanko Dibáková v podcaste Dobré ráno s výkonným riaditeľom agentúry AKO Václavom Hříchom. Zdroje zvukov: Youtube/TA3, Youtube/360tka, Youtube/Progresívne Slovensko, Facebook/Igor Matovič, Youtube/SMER - Sociálna Demokracia Odporúčanie: A na záver drobné zamyslenie. Kultúra sa hnevá a dnes bude zrejme aj kričať. Podvečer sa umelci a podporovatelia kultúry vyberú do ulíc na veľký protest. Dnes je dôležitejšie ako inokedy podporiť tých, ktorých tvorbu máme radi. Je vlastne jedno, či ide o hudbu, básne, výtvarné diela, či divadlo. Ak neviete prispieť do zbierky, napíšte aspoň podporný komentár alebo povzbudenie, aby to nevzdali. Ak ľudia v kultúre nebudú cítiť podporu, môže sa stať, že talent niektorých z nich už nebudete mať kde obdivovať. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
Akou cestou si prešla SaS? Je opozícia pripravená vyhrať napriek vládnym manipuláciám voľby a vládnuť? Je v opozícii zhoda na potrebných krokoch po voľbách? Chce byť SaS ekonomickým lídrom zmeny? Hosť: Branislav Gröhling, predseda SaS
Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu
1. Kto sa dokáže spojiť. 2. Ferenčák dole. 3. Vedia len ničiť.
Opozícia vrátila Ficovi úder – dala mu podpísať list. Danko jedným dychom kritizuje Fica a druhým sa mu podlieza. Sledujte události na Kube – režim môže čoskoro padnúť.
Daniela Bombica uznal špecializovaný súd za vinného, Slovensko oficiálne odmietne nové medzinárodné zdravotnícke predpisy WHO, prezident Peter Pellegrini sa tento týždeň ukázal na dvoch tlačových konferenciách s koalíciou a premiérom Ficom, český moderátor Václav Moravec končí po 21 rokoch v ČT a hovorí, že v aktuálnom stave už nemôže garantovať nezávislosť redakčnej práce. Sobotným Dobrým ránom vás sprevádzajú Zuzana Kovačič Hanzelová a Jakub Filo. Otázky do nasledujúcej epizódy Dobrého rána sobota nám zasielajte na e-mail dobrerano@sme.sk, ideálne vo forme hlasovej správy. Do predmetu napíšte Otázka do sobotného Dobrého rána. Zdroje zvukov: Youtube/TA3, Youtube/ajjateba, 360tka, Youtube/360tka, STVR, Česká televize, TA3, Youtube/SMER - Sociálna Demokracia – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
1. Opozícia zareagovala rýchlo a dobre 2. KDH je pre Smer stratené, teraz treba budovať protiextrémistické spojenectvo 3. Prokurátorky Habčáková a Cibuľová prišli o dôležité prípady
1. Opozícia vyzýva vládu na pomoc s cenami benzínu 2. Vojna by mohla spôsobiť aj potravinovú krízu 3. Čo hovoria zamestnanci Samsungu o zatvorení fabriky v Galante 4. Krátko o odhalení veľkého káblového kartelu, januárovom oživení priemyslu a korupčnom škandále Strnadovej zbrojovky
1. Opozícia volá po zásahu proti cenám benzínu. Dávajte si pozor, čo si želáte 2. Ukrajinky a Ukrajinci slovenskej ekonomike pomohli 3. Umelú inteligenciu a zbrane zatiaľ nevieme zavrieť na Mesiac 4. Krátko o stavebnej produkcii, modernizácii električkovej trate a sankciách proti Rusku
Pre poškodený ropovod družba a zastavené dodávky ruskej ropy do Slovnaftu vláda vyhlásila ropnú krízu. Predseda vlády Robert Fico tvrdí, že ropovod poškodený nie je a preto trvá na zastavení dodávok núdzovej elektriny pre Ukrajinu.Opozíciu medzitým pobúrilo včerajšie zadržanie vyšetrovateľov Čurillovcov a prokurátora Šúreka, vraj ide o politickú objednávku. Zo Slovenska odchádza Samsung a podľa rozpočtovej rady je ohrozených 30 tisíc pracovných miest. Ľudia už vidia konsolidáciu aj na svojich výplatných páskach.Na základe čoho Progresívne Slovensko hovorí, že zadržanie vyšetrovateľov a prokurátora je politická objednávka? Kto si to teda objednal a čo s tým? Je ruská ropa a plyn pre Slovensku skutočne nenahraditeľná a ich zastavenie by pre nás bolo energetickou samovraždou ako hovorí premiér Fico? Podporila by opozícia jeho žalobu či blokovanie sankcií na Rusko? A čo urobia progresívci z poklesom ich preferencií?Braňo Závodský sa rozprával s predsedom hnutia Progresívne Slovensko a poslancom parlamentu Michalom Šimečkom.
„Očakával by som, že takémuto kroku bude predchádzať analýza. Od roku 2006, kedy sa voľba poštou použila prvýkrát, som nezaznamenal jediné podanie na Ústavný súd SR“, pripomínan Rasťo Kužel z Memo'98, mimovládnej organizácie, ktorá monitoruje voľby doma i v zahraničí. „Ak chceme niečo meniť, musíme mať dôvody. Ak tvrdia, že systém nefunguje kvôli obavám o tajnosť hlasovania či manipuláciu, musíme sa pozrieť, či sa niečo také v minulosti udialo. Vieme si odpovedať, že nie“, dodáva.Vládny Smer chce pre najbližšie parlamentné voľby zrušiť ich korešpondenčnú formu. Hovorí, že mu pri nej chýba tajnosť hlasovania ako jedna z podmienok ich demokratickosti. Opozícia bije na poplach a tvrdí, že tým chce Smer len skomplikovať voľby pre tých, ktorí ho tradične nevolia. Pri posledných parlamentných voľbách volilo zo zahraničia poštou takmer 60-tisíc ľudí, vyše 70 percent pritom dalo hlasy dnešnej opozícii. Ficov Smer získal len šesť percent.Ak dnes hovorí o rušení voľby poštou, musí ešte presvedčiť Hlas a SNS, ktoré vysielajú nejednoznačné signály.Pre obavy z manipulácie voľby poštou zrušilo ešte v 70tych rokoch napríklad Francúzsko, naopak v Nemecku, Rakúsku či Spojenom kráľovstve je táto forma dostupná.Ako sa pozerá na zámer vládneho Smeru Rasťo Kužel z Memo98? Vyše dve dekády monitoruje voľby doma i v zahraničí.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Smer chce krátko pred voľbami meniť pravidlá - zrušiť chce voľbu zo zahraničia, kde dlhodobo dostáva málo hlasov. Generálny prokurátor Maroš Žilinka navrhuje zrušiť personálne rozkazy, ktoré vydal minister vnútra Matúš Šutaj Eštok bez súhlasu Úradu na ochranu oznamovateľov v prípade čurillovcov, a Robert Fico zmenil svoje dlhoročné nastavenie a otváral nemocnicu v Spišskej novej vsi priamo s majiteľom penty Jaroslavom Haščákom. A Rudolf Huliak sa musí ospravedlniť Lucii Plavákovej. Sobotným Dobrým ránom vás sprevádzajú Zuzana Kovačič Hanzelová a Jakub Filo. Otázky do nasledujúcej epizódy Dobrého rána sobota nám zasielajte na e-mail dobrerano@sme.sk, ideálne vo forme hlasovej správy. Do predmetu napíšte Otázka do sobotného Dobrého rána. Zdroje zvukov: TASR, TA3, TV JOJ – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
Poznáte jeho texty – teraz ich budete môcť aj počuť. Každú nedeľu vo svojej podcastovej aplikácii nájdete trochu iný formát Dobrého rána – Roth číta Marca. Eseje a komentáre publicistu Sama Marca v podaní herca Roberta Rotha. Načítaný text: https://www.sme.sk/komentare/c/opozicia-ma-problem-matovic-to-nie-je – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifingSee omnystudio.com/listener for privacy information.
Di vê bûletene de: Opozîsyona Federal dibêje divê pasaport ji jin û zarokên ku bi koma Dewleta Islamî (DAIŞ) ve girêdayî ne nehatibûna dayîn... Adelaide dê ji sala 2027an pê ve mazûvaniya MotoGP bike... Û Mary Flower di tîmê Matildas de ji bo Kûpa Asyayê ya meha bê hat hilbijartin. Ew nûçeyana û nûçeyên din di bûlentenê de hene.
Kauza dvojmiliardového záchrankového tendra, pre ktorý už raz ministrovi Šaškovi pohrozil premiér Fico odvolaním, pokračuje.Minister pôvodný tender zrušil, načo podal Generálny prokurátor 32 správnych žalôb. Teraz chce Kamil Šaško systém úplne prekopať. Po novom majú záchrankové stanice spravovať nemocnice, ktoré majú urgent. Záchranári s tým nesúhlasia a spísali petíciu. Opozícia sa pokúša ministra zdravotníctva odvolať v parlamente a hovorí o skrytej privatizácii.Čo teda vlastne navrhuje minister Šaško a prečo pre to záchranári podpisujú petíciu a hovoria o výpovediach? Prečo podľa generálneho prokurátora minister zrušil pôvodný tender protizákonne? Kto z toho celého profituje a príde k nám sanitka včas, keď to budeme potrebovať? Prečo štát takto hazarduje s pacientami?Braňo Závodský sa rozprával s poslancom Národnej rady a členom zdravotníckeho výboru parlamentu za KDH Františkom Majerským, záchranárom a hlavným odborníkom MZ pre záchranárstvo Mariánom Hudákom a predsedom zdravotníckeho výboru parlamentu za Smer – SD Vladimírom Balážom.