Podcasts about opoz

Di vê bûletene de: Opozîsyona Federal dibêje divê pasaport ji jin û zarokên ku bi koma Dewleta Islamî (DAIŞ) ve girêdayî ne nehatibûna dayîn... Adelaide dê ji sala 2027an pê ve mazûvaniya MotoGP bike... Û Mary Flower di tîmê Matildas de ji bo Kûpa Asyayê ya meha bê hat hilbijartin. Ew nûçeyana û nûçeyên din di bûlentenê de hene.

Európska únia nám minulý týždeň pozastavila platbu z Plánu obnovy za 590 miliónov eur pre pokus o zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov. Minister Tomáš Drucker sa chce pokúsiť diskutovať s EÚ o tom, aby nám poslali peniaze, ktoré sa úradu netýkajú. Čas na čerpanie sa totiž kráti. Opozícia aj vedenie úradu už pred schválením spornej novely tvrdili, že to ohrozí čerpanie miliárd z Plánu obnovy. Čakajú nás totiž aj ďalšie platby, a keď Slovensko nebude plniť podmienky, môžu byť v ohrození peniaze na množstvo projektov, vrátane stavby nových nemocníc. Nezávislosť Úradu na ochranu oznamovateľov je podmienka čerpania peňazí z Plánu obnovy. Keď Slovensko prestáva plniť podmienky, peniaze sú v ohrození. Novelu zákona, ktorá má politicky odstrániť nezávislú šéfku úradu, pozastavil Ústavný súd SR. Ak však bude Európska únia čakať na rozhodnutie súdu, a potom ešte aj na opravu zákona, Slovensko môže mať veľký problém s čerpaním európskych peňazí. Posledný podobný problém sa vláde síce podarilo vyriešiť, ale trvalo to 10 mesiacov. Tie teraz nemáme, keďže Plán obnovy sa končí v júni 2026. Viac nám v podcaste Aktuality Nahlas vysvetlil Vladimír Amrich, ekonomický reportér aktualít, ktorý sleduje tému Plán obnovy. Moderuje Peter Hanák.

Európska únia nám minulý týždeň pozastavila platbu z Plánu obnovy za 590 miliónov eur pre pokus o zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov. Minister Tomáš Drucker sa chce pokúsiť diskutovať s EÚ o tom, aby nám poslali peniaze, ktoré sa úradu netýkajú. Čas na čerpanie sa totiž kráti. Opozícia aj vedenie úradu už pred schválením spornej novely tvrdili, že to ohrozí čerpanie miliárd z Plánu obnovy. Čakajú nás totiž aj ďalšie platby, a keď Slovensko nebude plniť podmienky, môžu byť v ohrození peniaze na množstvo projektov, vrátane stavby nových nemocníc. Nezávislosť Úradu na ochranu oznamovateľov je podmienka čerpania peňazí z Plánu obnovy. Keď Slovensko prestáva plniť podmienky, peniaze sú v ohrození. Novelu zákona, ktorá má politicky odstrániť nezávislú šéfku úradu, pozastavil Ústavný súd SR. Ak však bude Európska únia čakať na rozhodnutie súdu, a potom ešte aj na opravu zákona, Slovensko môže mať veľký problém s čerpaním európskych peňazí. Posledný podobný problém sa vláde síce podarilo vyriešiť, ale trvalo to 10 mesiacov. Tie teraz nemáme, keďže Plán obnovy sa končí v júni 2026. Viac nám v podcaste Aktuality Nahlas vysvetlil Vladimír Amrich, ekonomický reportér aktualít, ktorý sleduje tému Plán obnovy. Moderuje Peter Hanák.

Predseda SaS Branislav Gröhling v relácii Politická debata kritizoval koalíciu za to, že odmieta otvárať tému korupcie v parlamente a podľa neho sa snaží umlčať opozíciu novým rokovacím poriadkom. Opozícia sa chce viac presunúť do regiónov a zvažuje podanie na Ústavný súd.

„Pre mnohých Maďarov je to posledná šanca na zmenu predtým, než krajinu definitívne opustia“ – o nadchádzajúcich parlamentných voľbách takto hovorí Tomáš Strážay zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. „Po 16 rokoch vidíme prvýkrát reálneho vyzývateľa Viktora Orbána. Opozícia bola doteraz rozdrobená, ale strana Tisza Pétera Magyara sa stala reálnou silou. Otázkou zostáva aj to, ako by Orbánov Fidesz v prípade tesného výsledku prijal porážku a či by nespochybnil legitimitu volieb“, dodáva.Boj s korupciou, rozmrazenie európskych miliárd, extra daň pre bohatých a nižšie dane pre strednú vrstvu, či pevné ukotvenie v štruktúrach Únie a Nato.VersusSociálne a prorodinné balíky, príspevky na bývanie. K trinástemu aj štrnásty dôchodok, samozrejme bez zvyšovania daní. A rozhodné NIE vojenskej podpore Ukrajine.Predvolebné ponuky v susednom Maďarsku. Voliči tam už v polovici apríla pristúpia k urnám, aby rozhodli o ďalšom smerovaní krajiny. Spôsoby Orbánovej iliberálnej demokracie vyzýva jeho bývalý spolupracovník Péter Magyar. Proti vládnemu Fidezsu sa postavila jeho Tisza. A predvolebné prieskumy jej dávajú šance. Napriek tomu, že dlhoročného premiéra Orbána otvorene podporil aj Donald Trump.Naviac – parlamentné brány by mohla prekročiť aj ultrapravicová Naša vlasť – MiHazánk, ktorá vzišla z radikálneho Jobbiku.Maďarsko stojí pred najdôležitejšími voľbami jeho moderných dejín, zaznieva od pozorovateľov. Ako môže ich výsledok ovplyvniť situáciu v regióne i v Európskej únii?Na situáciu u našich južných susedov a na volebné šance sa pozrieme s Tomášom Strážayom zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Pre mnohých Maďarov je to posledná šanca na zmenu predtým, než krajinu definitívne opustia“ – o nadchádzajúcich parlamentných voľbách takto hovorí Tomáš Strážay zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. „Po 16 rokoch vidíme prvýkrát reálneho vyzývateľa Viktora Orbána. Opozícia bola doteraz rozdrobená, ale strana Tisza Pétera Magyara sa stala reálnou silou. Otázkou zostáva aj to, ako by Orbánov Fidesz v prípade tesného výsledku prijal porážku a či by nespochybnil legitimitu volieb“, dodáva.Boj s korupciou, rozmrazenie európskych miliárd, extra daň pre bohatých a nižšie dane pre strednú vrstvu, či pevné ukotvenie v štruktúrach Únie a Nato.VersusSociálne a prorodinné balíky, príspevky na bývanie. K trinástemu aj štrnásty dôchodok, samozrejme bez zvyšovania daní. A rozhodné NIE vojenskej podpore Ukrajine.Predvolebné ponuky v susednom Maďarsku. Voliči tam už v polovici apríla pristúpia k urnám, aby rozhodli o ďalšom smerovaní krajiny. Spôsoby Orbánovej iliberálnej demokracie vyzýva jeho bývalý spolupracovník Péter Magyar. Proti vládnemu Fidezsu sa postavila jeho Tisza. A predvolebné prieskumy jej dávajú šance. Napriek tomu, že dlhoročného premiéra Orbána otvorene podporil aj Donald Trump.Naviac – parlamentné brány by mohla prekročiť aj ultrapravicová Naša vlasť – MiHazánk, ktorá vzišla z radikálneho Jobbiku.Maďarsko stojí pred najdôležitejšími voľbami jeho moderných dejín, zaznieva od pozorovateľov. Ako môže ich výsledok ovplyvniť situáciu v regióne i v Európskej únii?Na situáciu u našich južných susedov a na volebné šance sa pozrieme s Tomášom Strážayom zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Opozícia chcela diskutovať o stave stíhania korupcie na Slovensku. Koalícia zjavne nie. Otázkou však je, ako vôbec držia pokope, keďže proti odvolaniu Samuela Migaľa hlasovalo len 46 koaličných poslancov. Aj o tom sme sa rozprávali s poslancami NR SR Petrom Kalivodom (Hlas-SD) a Rastislavom Krátkym (KDH).

Premiér sa pustil do politického boja s prokuratúrou, raz pre boj s korupciou, inokedy pre MiGy a protivzdušnú obranu. Opozícia hovorí o zrkadle nastavenom zmenám v trestných kódexoch, koalícia o selektívnej slepote. Spravodlivosť má byť slepá. Len tá slovenská akosi nevidí jedných a na druhých vidí až príliš dobre. Korupcia sa trestá, no zväčša len u tých, ktorí už pri moci nie sú. Každá garnitúra chce byť sudcom tej predchádzajúcej. Rozhodnutia sa oznamujú na tlačovkách skôr, než ich niekto vyšetrí. A to je problém. Hosťami relácie V politike boli minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) a Michal Truban (PS).

Kauza dvojmiliardového záchrankového tendra, pre ktorý už raz ministrovi Šaškovi pohrozil premiér Fico odvolaním, pokračuje.Minister pôvodný tender zrušil, načo podal Generálny prokurátor 32 správnych žalôb. Teraz chce Kamil Šaško systém úplne prekopať. Po novom majú záchrankové stanice spravovať nemocnice, ktoré majú urgent. Záchranári s tým nesúhlasia a spísali petíciu. Opozícia sa pokúša ministra zdravotníctva odvolať v parlamente a hovorí o skrytej privatizácii.Čo teda vlastne navrhuje minister Šaško a prečo pre to záchranári podpisujú petíciu a hovoria o výpovediach? Prečo podľa generálneho prokurátora minister zrušil pôvodný tender protizákonne? Kto z toho celého profituje a príde k nám sanitka včas, keď to budeme potrebovať? Prečo štát takto hazarduje s pacientami?Braňo Závodský sa rozprával s poslancom Národnej rady a členom zdravotníckeho výboru parlamentu za KDH Františkom Majerským, záchranárom a hlavným odborníkom MZ pre záchranárstvo Mariánom Hudákom a predsedom zdravotníckeho výboru parlamentu za Smer – SD Vladimírom Balážom.

Hostia: Tibor Gašpar (poslanec a člen Výboru pre obranu a bezpečnosť NR SR z Smer-SD) a Mária Kolíková (poslankyňa NR SR za SaS). | Stav boja proti korupcii je katastrofálny a legislatívny proces paródiou, vyhlásil generálny prokurátor Maroš Žilinka. Vládna politika podľa neho viedla k výraznému zníženiu počtu stíhaných a obžalovaných osôb. Kritické tvrdenia by mali byť súčasťou správy o právnom štáte pripravovanej na úrovni Európskej komisie. Premiér Robert Fico takéto hodnotenie odmieta ako politické konštatovania poškodzujúce Slovensko. Je ekonomická trestná činnosť vyšetrovateľmi prehliadaná? O čom svedčí forma a obsah kritických vyjadrení šéfa prokuratúry? Aké dôsledky môže mať jeho názorový rozkol s vládou? Generálny prokurátor Maroš Žilinka zhodnotil novelu Trestného zákona ako nevydarený experiment a stav boja proti korupcii ako katastrofálny. Tvrdé vyjadrenia ilustroval štatistikou stíhaných a obžalovaných osôb. Legislatívny proces označil za paródiu. O prehodnotenie tohto postoja ho mal na spoločnom stretnutí požiadať premiér, ktorému nevyhovel. Výroky GP zásadne odmietol Policajný zbor SR, označil ich za neodborné a nepodložené. V prípade podozrení zo systémového zlyhania má podľa PZ prokuratúra zákonné nástroje, ako konať v reálnom čase. Premiér Robert Fico vidí politické konštatovania, ktoré poškodzujú Slovensko. Reakcie ďalších politikov strany Smer-SD zas hovoria o zlyhaní GP pri vyšetrovaní káuz z rokov 2020-2023. Opozícia žiada vystúpenie GP na mimoriadnej schôdzi parlamentu aj demisie ministrov. V NR SR má zároveň vo večerných hodinách prebehnúť rokovanie o viacerých opozičných návrhoch na odvolanie ministrov a na vyslovenie nedôvery vláde. | Stav boja proti korupcii. | Moderuje: Marta Jančkárová; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Opozícia by sa dnes mohla v parlamente pokúsiť odvolať vládu a jej sedem ministrov. Po viac ako roku od niektorých návrhov to konečne umožnila vládna koalícia. Pre kauzu Epstein už Miroslav Lajčák nie je premiérovým poradcom. Robert Fico ale neodpovedá, či sa stretol s vtedajším Trumpovým stratégom a krajným pravičiarom Bannonom a či náhodou americkí extrémisti nezasahovali do slovenskej politiky.Čo znamená, že Lajčák Epsteinovi písal, že Fico je jeho človek a chce hrať Bannonovu hru? Čo znamenalo, keď to Epstein hovoril Bannonovi a písal mu aj o financovaní? Čo s tým chce robiť opozícia, ktorú sám premiér obviňoval že ju riadia Spojené štáty a prezidentka Čaputová bola pre neho americká agentka?A čo znamená nový rokovací poriadok pre opozíciu, prečo hovorí o tom, že jej chce koalícia zavrieť ústa? Môžu prísť o plat aj pre vyjadrenia mimo parlamentu? A bude pri odvolávaní ministrov jednotnejšia koalícia, alebo opozícia?Braňo Závodský sa rozprával s predsedom hnutia Slovensko a poslancom Národnej rady Igorom Matovičom.

Epstīna failu publiskošana: rezonanse ASV un pasaulē. Eiropas Savienības (ES) un Indijas brīvās tirdzniecības līgums - perspektīvas un problēmas. Politiskā krīze Čehijā - konflikts starp prezidentu un valdību. Aktualitātes komentē politologs Veiko Spolītis un Nacionālās Aizsardzības akadēmijas pasniedzējs Jānis Kapustāns. Sāpīgā failu lavīna Piektdien, 30. janvārī, Savienoto Valstu Ģenerālprokurora birojs darīja pieejamu tīmeklī pēdējo porciju no t.s. „Epstīna failiem”, respektīvi, dzimumnoziegumos apsūdzētā un 2019. gadā cietumā pašnāvību izdarījušā finansista Džefrija Epstīna un viņa līdzzinātājas Gisleinas Maksvelas lietas materiāliem. Tie ir apmēram trīs ar pusi miljonu lappušu teksta, vairāk nekā divi tūkstoši video failu un apmēram 180 tūkstoši attēlu. Šo publiskošanu Ģenerālprokurora birojam par pienākumu uzlika Savienoto Valstu Kongresa pagājušā gada novembrī pieņemtais Epstīna failu caurskatāmības akts. Tiesa, pilnīga publiskošana aizkavējusies par vairāk nekā mēnesi pēc Kongresa noteiktā termiņa. Iemesls, kā apgalvo birojs, esot nepieciešamība veikt failu rediģēšanu, pirmām kārtām padarot nepieejamu noziegumos cietušo identitāti. Tomēr, kā atklājuši publiskoto pārlūkojušie žurnālisti, ne visos gadījumos tas ticis konsekventi veikts. Tāpat norādīts, ka publiskotais materiālu masīvs ir absolūti neorganizēts, daudzas elektroniskās sarakstes vienības un izmeklēšanas dokumentu kopijas tajā atrodamas vairakkārt dažādās vietās, pie tam konstatējams, ka dažādās viena un tā paša materiāla kopijās izrediģēta atšķirīga informācija. Šodien, 4. februārī, Ņujorkas federālā tiesa pēc noziegumos cietušo pārstāvju prasības lems par attiecīgā resursa slēgšanu līdz brīdim, kad visa ar cietušajām saistītā informācija būs padarīta nepieejama. Tikām pasaule ar pārsteigumu konstatē, cik plaši un personiski bijuši Džefrija Epstīna sakari dažādu valstu elites, tai skaitā politiskās elites aprindās. Acīmredzami tieši šajos sakaros, tos mērķtiecīgi būvējot un uzturot, viņš balstījis savu biznesa modeli. Viņa paziņu un sarakstes lokā ir atrodami multimiljardieri Īlons Masks un Bils Geitss, britu karaļnama atvase Endrjū Vindzors-Mauntbatens, publicists, netradicionālās medicīnas apoloģēts Dīpaks Čopra, eksprezidents Bils Klintons, Norvēģijas kroņprincese Mete Mārita un citi. ASV Kongresa Uzraudzības komiteja izsaukusi eksprezidentu Klintonu un viņa dzīvesbiedri, kādreizējo valsts sekretāri Hilariju Klintoni uz iztaujāšanu, un vakar kļuva zināms, ka Klintonu pāris piekritis ierasties. Apmēram trīstūkstoš reizes publiskotajos materiālos parādās pašreizējais Baltā nama saimnieks Donalds Tramps, kurš jau paziņojis, ka publiskotais apliecinot viņa pilnīgu nevainīgumu jebkādu Epstīna likumpārkāpumu sakarā. Apmēram tūkstoš reizes šeit uzpeld arī Krievijas diktatora Vladimira Putina vārds, ar kuru gan, pēc visas spriežot, tiešu kontaktu Džefrijam Epstīnam nav bijis. Toties viņa tiešo kontaktu sarakstā ir kādreizējais Krievijas vēstnieks ANO, 2017. gadā mirušais Vitālijs Čurkins un Sanktpēterburgas Ekonomikas foruma fonda vadītājs, Krievijas Federālā drošības dienesta akadēmijas absolvents Sergejs Beļakovs. Prāga iziet ielās Sadursme starp Čehijas prezidentu Petru Pavelu un labēji populistisko premjera Andreja Babiša valdību, kas uzsāka darbu decembra vidū, notikusi ātrāk un ir ar plašāku rezonansi, nekā daudzi prognozējuši. Babišs trešo reizi kļuva par Čehijas premjerministru 2025. gada decembrī, viņa partijai „ANO 2011” izveidojot koalīciju ar partijām „Brīvība un tiešā demokrātija” un „Automobilisti paši sev”. Viens no pirmajiem jaunās varas simboliskajiem žestiem bija Ukrainas karoga aizvākšana no parlamenta ēkas. Par konkrēto ieganstu pašreizējam konfliktam kļuva prezidenta atteikšanās apstiprināt vides ministra amatā partijas „Automobilisti paši sev” pārstāvi Filipu Tureku, kura partija pauž izteikti antiekoloģiskus uzskatus. Tas ir pirmais šāds kategoriska ministra noraidījuma gadījums no Čehijas prezidenta puses kopš 1993. gada, kad stājās spēkā pašreizējā konstitūcija. Kā iemeslu prezidents min Filipa Tureka attieksmi pret valsts likumiem un konstitucionālajām vērtībām – viņš izcēlies ar homofobiskiem, seksistiskiem, rasistiskiem un nacismam simpatizējošiem izteikumiem. Šīs „daiļrades” apkopojumu publicēja izdevums „Denìk N”.  Tāpat nesen, pavadot ārlietu ministru Petru Macinku vizītē Kijivā, Tureks netieši attaisnoja Krievijas agresiju pret Ukrainu. Ārlietu ministrs Macinka, kurš ir arī „Automobilistu” partijas līderis, nosūtīja vairākas īsziņas prezidenta palīgam, solot Tureka neapstiprināšanas gadījumā, citējot, „sadedzināt tiltus tā, ka tas paliks politoloģijas mācību grāmatās”. Viņš nācis klajā ar iniciatīvu, ka Čehiju nākamajā NATO samitā, kas jūlijā notiks Turcijas galvaspilsētā Ankarā, jāpārstāv nevis, kā ierasts, prezidentam, bet gan premjerministram Babišam. Svētdien, 1. februārī, Prāgas Svētā Vāclava laukumā pēc organizācijas „Miljons mirkļu demokrātijai” aicinājuma pulcējās 80 līdz 90 tūkstošus liels protesta mītiņš prezidenta pozīcijas atbalstam. Opozīcijas partijas vakar sarīkoja parlamenta apakšpalātas neuzticības balsojumu Babiša valdībai, kuru kabinets, pateicoties vairākumam likumdevējā, izturēja. Šodien, 4. februārī, paredzēta prezidenta Pavela un premjerministra Babiša tikšanās, lai apspriestu radušos situāciju. Indijas un Eiropas Savienības dižlīgums Tirdzniecības vienošanos, kuru 27. janvārī Indijas galvaspilsētā Ņūdeli parakstīja šīs valsts premjerministrs Narendra Modi un Eiropas Savienības pārstāvji – Eiropas Komisijas prezidente Urzula fon der Leiena un Eiropadomes prezidents Antoniu Košta – abas puses savos paziņojumos krāšņi dēvē par „visu darījumu māti”. Tas patiešām ir apjomos bezprecedenta nolīgums, kas aptver tirgu ar apmēram diviem miljardiem cilvēku un 25% planētas kopprodukta. Vienošanās paredz pakāpenisku ievedmuitas tarifu samazināšanu gandrīz 97% Eiropas Savienības eksporta uz Indiju un gandrīz 100% Indijas eksporta uz savienību – ļoti vērtīgs papildinājums līdzīgu vienošanos komplektam, kas jau saista savienību ar Japānu, Indonēziju, Meksiku, Dienvidamerikas Brīvā tirgus valstu grupu „Mercosur” un virkni citu valstu. Sarunas par šo līgumu tika uzsāktas 2007. gadā, tad 2013. gadā pārtrauktas nepārvaramu nesaskaņu dēļ, līdz atsāktas 2022. gadā. Var tikai lēst, cik lielā mērā par šo sarunu sekmīga iznākuma katalizatoru kalpoja Savienoto Valstu līdera pēdējā gada mētāšanās ar saviem superaugsto tarifu piedraudējumiem kā Ņūdeli, tā Briseles virzienā, taču vairums analītiķu ir vienisprātis, ka tā ir divu globālās ekonomikas smagsvaru reakcija uz pamanāmo līdzšinējās pasaules kārtības ļodzīšanos. Kā par noslēgto vienošanos raksta Austrālijā bāzētās starptautiskās politikas domnīcas Louvija institūts resurss „The Interpreter”: „Tā vietā, lai signalizētu par atgriešanos pie vecā stila tirdzniecības liberalizācijas, Indijas un ES brīvās tirdzniecības nolīgums atspoguļo pragmatiskāku modeli, kas vērsts uz diversifikāciju, noturību un politikas elastību. Tas mazāk darbojas kā tarifu samazināšanas pasākums un vairāk kā piegādes ķēžu stabilizēšanas plāns ģeopolitisku satricinājumu laikmetā.” Domnīca lēš, ka standartu salāgošana pozitīvi ietekmēs digitālās tirdzniecības, intelektuālā īpašuma aizsardzības un atbildīgas ražošanas normu situāciju visā Indijas okeāna reģionā. Kas attiecas uz ražošanas nozarēm, kuras ir paredzamas kā galvenās ieguvējas no šīs vienošanās, tad Indijā tā ir mašīnbūve, ķīmiskā un farmaceitiskā rūpniecība, savukārt Eiropas Savienībā – automobiļu būve un elektronikas ražošana. Savstarpējo loģistikas ceļu stiprināšana paredz sadarbību kuģošanas drošības un vispārējās aizsardzības jomā Indijas okeānā, kur pēdējā desmitgadē manāmi pieaugusi Ķīnas klātbūtne. Šai ziņā svarīgs moments ir arī drošības un aizsardzības partnerības nolīgums, kuru 27. janvārī parakstīja Eiropas Savienības augstā pārstāve ārpolitikas un drošības politikas jautājumos Kaja Kallasa un Indijas ārlietu ministrs Subramanjams Džaišankars. Der piebilst, ka vakar, 3. februārī, Savienoto Valstu prezidents Donalds Tramps paziņoja, ka panākta vienošanās par tarifu samazināšanu importam no Indijas no 25% uz 18%. Sagatavoja Eduards Liniņš.  

Opozícia si pozvala premiéra Roberta Fica (Smer-SD) na koberček. Na mimoriadnom výbore má vysvetľovať svoje cesty do zahraničia, stretnutia s lídrami a ich závery. Tam sa to však nekončí. V parlamente čaká poslancov po roku aj maratón odvolávaní ministrov aj vlády. Rokovať sa bude dlho a zrejme aj v noci.   Viac nám povedali podpredsedníčka Výboru NR SR pre európske záležitosti Beáta Jurík (PS) a poslanec NR SR Michal Bartek (Hlas-SD).   Sledujte nás: Web: https://www.ta3.com/ Facebook: https://www.facebook.com/televiziaTA3/ Instagram: https://www.instagram.com/televiziata3/

Opozícia sa po vyše roku dočkala. Rokuje sa o osude sedmičky ministrov, aj celej vlády. Rozprava je však zlúčená a vyzerá to na dlhú parlamentnú noc. O aktuálnom dianí z parlamentu sa v relácii Analýzy 24 rozprávala moderátorka Lucia Stráňavová s poslankyňou NR SR Máriou Kolíkovou (SaS). Nikto z koalície pozvanie do relácie neprijal.

Parlament si minulý týždeň nastavil pravidlá pre poslancov. Mali by sa slušnejšie nielen správať, ale aj obliekať. Teraz prichádzajú zrejme na rad novinári. Má sa napríklad regulovať ich pohyb po parlamente. Koalícia hovorí o nachádzaní kompromisov, no obmedzovanie novinárskej práce vylučuje. Opozícia varuje pred obmedzovaním slobody médií. Ide o kultúru alebo o snahu vyhnúť sa nepohodlným otázkam? Opýtam sa bývalých novinárov a súčasných poslancov Karola Farkašovského (SNS) a Gábora Grendela (Slovensko).

Hostia: Ján Mažgút (poslanec a člen Výboru NR SR pre európske záležitosti za Smer-SD) a Zora Jaurová (poslankyňa a členka Výboru NR SR pre európske záležitosti za PS). | Európska komisia (EK) v piatok oznámila, že začala konanie o porušení povinnosti (infringement) proti Slovensku. Dôvodom je nedávne prijatie zákona o zmene Úradu na ochranu oznamovateľov (ÚOO) na nový úrad. Tento krok je podľa Komisie v rozpore so smernicou o ochrane oznamovateľov a Chartou základných práv Európskej únie. Aké konkrétne výhrady prezentovala EK? Ide o formálne a odstrániteľné aspekty, alebo je problém samotná idea transformácie úradu? Mal návrh zohľadniť výhrady ÚOO, ktorými vopred upozorňoval na možný nesúlad s európskou legislatívou? Aký očakávate ďalší postup? Opozícia žiada premiéra, aby vysvetlil zahraničné cesty (Moskva, Washington, Paríž) a vystúpenia na Európskej rade. Hovorí sa aj o zvolaní mimoriadnych výborov parlamentu. Francúzsky prezident Macron hovoril po stretnutí s premiérom o „strategickom prebudení“. Majú poslanci, vrátane koaličných, dostatočné informácie k pôsobení? Aké otázky o stretnutiach so zahraničnými lídrami ostali nezodpovedané? Reakcia na to, že europarlamentný Výbor pre kontrolu rozpočtu sa venoval téme dotácií z PPA. | Eurokomisia namieta rušenie ÚOO. | Moderuje: Marta Jančkárová; | Diskusiu Z prvej ruky pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1. Vysielame každý pracovný deň o 12:30 v Rádiu Slovensko.

Podpredseda vlády a minister životného prostredia Tomáš Taraba sa v relácii Ide o pravdu vyjadril k plánovanej spaľovni v kúpeľnej oblasti Dudince, k zonácii Tatranského národného parku, k novele zákona o envirofonde aj k napätiu vo vládnej koalícii. Veľkú pozornosť venoval Málincu. Podľa neho Málinec vznikol preto, aby tam bola prečerpávacia vodná elektráreň. To Slovensko vedelo už pred tridsiatimi rokmi, dodal.

František Majerský je poslanec za KDH, ale zároveň aj šéf komory záchranárov. Podľa neho minister Šaško novým návrhom záchrankového systému ničí to jediné, čo v slovenskom zdravotníctve ešte funguje. Sanitky totiž odovzdá manažérom, ktorí nezvládajú riadiť urgentné príjmy. O rokovacom poriadku hovorí, že nerieši to podstatné - napríklad alkohol. Tvrdí, že stabilná vláda bez Igora Matoviča nevznikne. Donald Trump podľa neho teraz otvára oči mnohým konzervatívcom.V podcaste s Františkom Majerským (KDH) sa dozviete:– od 1. minúty – ako videl decembrový konflikt v parlamente a či boli opití aj opoziční poslanci;– po 2:00 – že jediný, kto celkom zjavne nezvláda predsedať schôdzi a má zvláštnu artikuláciu, je Andrej Danko;– od 4:00 – že parlamentná módna polícia má byť iba zastierací manéver pre iné problémy;– po 8:30 – že bude žalovať Tibora Gašpara za jeho nepodložené obvinenia o korupcii pri hlasovaní o ústave;– od 11:00 – ako minister Šaško navrhol pri záchrankách to isté, čo už v minulosti nefungovalo;– po 13:00 – že by sme systém odovzdali manažérom, ktorí už dnes nevedia riadiť urgentné príjmy;– okolo 15:00 – či by Šaškov systém priniesol zníženie kvality aj dostupnosti záchraniek a výpovede záchranárov;– po 19:00 – či budeme musieť všetci zaplatiť odškodné za Šaškom zrušený tender;– od 23:00 – či bude poslanec Krátky zárukou stability, ak dokázal za jeden deň úplne otočiť svoj názor na hlasovanie so Smerom;– po 26:00 – že budúca vláda nemôže vzniknúť bez Igora Matoviča, ak by mala byť stabilná;– od 27:00 – ako sa konzervatívci pozerajú na Donalda Trumpa;– po 32:00 – ako sa teraz mnohým konzervatívcom otvárajú oči;– od 34:00 – že mnohí sa nechali zaslepiť témou migrácie;– do 41:00 – prečo aj u nás konzervatívci volia ľudí, ktorí vôbec nezodpovedajú konzervatívnym hodnotám.

František Majerský je poslanec za KDH, ale zároveň aj šéf komory záchranárov. Podľa neho minister Šaško novým návrhom záchrankového systému ničí to jediné, čo v slovenskom zdravotníctve ešte funguje. Sanitky totiž odovzdá manažérom, ktorí nezvládajú riadiť urgentné príjmy. O rokovacom poriadku hovorí, že nerieši to podstatné - napríklad alkohol. Tvrdí, že stabilná vláda bez Igora Matoviča nevznikne. Donald Trump podľa neho teraz otvára oči mnohým konzervatívcom.V podcaste s Františkom Majerským (KDH) sa dozviete:– od 1. minúty – ako videl decembrový konflikt v parlamente a či boli opití aj opoziční poslanci;– po 2:00 – že jediný, kto celkom zjavne nezvláda predsedať schôdzi a má zvláštnu artikuláciu, je Andrej Danko;– od 4:00 – že parlamentná módna polícia má byť iba zastierací manéver pre iné problémy;– po 8:30 – že bude žalovať Tibora Gašpara za jeho nepodložené obvinenia o korupcii pri hlasovaní o ústave;– od 11:00 – ako minister Šaško navrhol pri záchrankách to isté, čo už v minulosti nefungovalo;– po 13:00 – že by sme systém odovzdali manažérom, ktorí už dnes nevedia riadiť urgentné príjmy;– okolo 15:00 – či by Šaškov systém priniesol zníženie kvality aj dostupnosti záchraniek a výpovede záchranárov;– po 19:00 – či budeme musieť všetci zaplatiť odškodné za Šaškom zrušený tender;– od 23:00 – či bude poslanec Krátky zárukou stability, ak dokázal za jeden deň úplne otočiť svoj názor na hlasovanie so Smerom;– po 26:00 – že budúca vláda nemôže vzniknúť bez Igora Matoviča, ak by mala byť stabilná;– od 27:00 – ako sa konzervatívci pozerajú na Donalda Trumpa;– po 32:00 – ako sa teraz mnohým konzervatívcom otvárajú oči;– od 34:00 – že mnohí sa nechali zaslepiť témou migrácie;– do 41:00 – prečo aj u nás konzervatívci volia ľudí, ktorí vôbec nezodpovedajú konzervatívnym hodnotám.

Parlament stále rokuje o zmenách v rokovacom poriadku a o etickom kódexe. Či ho prijme a kedy, o tom sa v relácii Analýzy 24 rozprávala moderátorka Lucia Stráňavová s poslancami NR SR Romanom Michelkom (SNS) a Branislavom Gröhlingom (SaS).

V parlamente sa v utorok (27. 1.) naplno rozbehla diskusia o zmene rokovacieho poriadku a etickom kódexe poslancov. Koalícia hovorí o snahe priniesť viac slušnosti a jasné pravidlá správania v pléne. Opozícia tvrdí, že podľa nej nejde o tému, ktorá by mala byť v tejto chvíli prioritou, a upozorňuje na riziko obmedzovania politickej diskusie. O tom, kde je hranica slobody prejavu v parlamente a kto ju bude strážiť hovorili podpredsedovia NR SR Tibor Gašpar (Smer-SD) a Martin Dubéci (PS).

Začína sa ďalšia parlamentná schôdza a už jej prvý deň má priniesť jednu z najdiskutovanejších tém posledných týždňov, a to zmenu rokovacieho poriadku. Koalícia tvrdí, že chce vrátiť do parlamentu poriadok, slušnosť a zabrániť obštrukciám. Opozícia naopak hovorí o náhubkoch, obmedzovaní rozpravy a umlčiavaní kritikov. A to všetko v čase, keď koalícia sama rieši viditeľné napätie a ostré odkazy medzi jej lídrami. O tom, čo nás čaká v parlamente, ale aj v koalícii diskutovali predseda poslaneckého klubu strany Roman Michelko (SNS) a poslanec NR SR Ondrej Dostál (SaS).

V Spojených štátoch premiér podpísal medzivládnu dohodu, ktorá má okrem iného otvoriť cestu k výstavbe novej jadrovej elektrárne. Opozícia ju už stihla označiť za najdrahšiu fotografiu premiéra v histórii Slovenska. Ide o rozumnú a strategickú investíciu do našej energetickej budúcnosti, alebo o 15-miliardovú zbytočnosť? A kým doma riešime, kto nám postaví nový jadrový blok a kto ho zaplatí, Brusel otvára dvere dovozu z Južnej Ameriky – z krajín, kde platia úplne iné pravidlá než v Európskej únii. Európski farmári musia dodržiavať prísne normy, ich nová konkurencia však nie. Je to ešte voľný obchod, alebo už nerovná hra? V Téme dňa diskutovali poslanec NR SR Igor Šimko (Hlas-SD) a poslanec NR SR Ivan Štefunko (PS).

Vláda chystá stavbu nového bloku atómky za 15 miliárd eur. Opozícia upozorňuje, že to môže byť aj oveľa viac. Stavať by ju mala americká firma Westinghouse, no premiér by bol radšej, ak by nám ju postavili Rusi. V parlamente sa po búrlivých schôdzach chystajú zmeny rokovacieho poriadku, obmedzenie obštrukcií a nové pravidlá správania poslancov. Aj o týchto témach sme sa rozprávali s poslancom NR SR Igorom Šimkom (Hlas-SD) a poslankyňou NR SR a bývalou ministerkou spravodlivosti Máriou Kolíkovou (SaS).  

Je tu nedeľa a s ňou aj ďalšia časť politickej relácie V politike. Hosťom bol tentokrát predseda vlády Robert Fico (Smer-SD).

Bez hádok, bez urážok, s nadhľadom skúseného politického matadora. Béla Bugár v relácii O tom potom zhodnotil aktuálne dianie v politike.

Di vê bûletene de: Opozîsyona federal îdîa dike ku Serokwezîr yekîtîya pêwîst heye da ku Komîsyoneke Qraliyê li ser êrîşa terorîstî ya Bondi gazî bike ... Îhtîmala qedexekirina agir bi tevahî li Victoria, ji ber rewşa germtir ya kilîmayê... Zêdetirî 45,000 sivîl ji ber şerê di navbera hêzên hukûmeta Sûriyê û şervanên Kurd de li Helebê ji malên xwe reviyan, ew nûçeyana û nûçeyên din di bûlentenê de hene.

Gads ir atkal pagājis. Katram tas bijis ar saviem notikumiem bagāts. Arī Latvijas Radio piedzīvots ne mazums jaunumu un izmaiņu. Tāpat kā valstī un tāpat kā pasaulē. Kā ziņas, kas gāzušās mums pāri lielā ātrumā, ir ietekmējušas politiku, ekonomiku, kultūru un sportu. Vai un kas mainījies mūsu drošības sajūtās un vai drīz beigsies karš Eiropā? – to visu vērtējam 2025. gada notikumu apskatā, ko veidojuši Latvijas Radio žurnālisti un eksperti. 2025. gada nozīmīgākais notikums Latvijas politikā bija pašvaldību vēlēšanas Latvijas politikā aizvadīts saspringts un notikumiem bagāts gads, kurā valdošās koalīcijas lemtspēja un stabilitāte regulāri likta uz pārbaudi. Gada sākumu iezīmēja ieilgusī Latvijas Bankas prezidenta ievēlēšana, kam sekoja virkne skaļu lēmumu par vadošu amatpersonu nomaiņu, ministru rotācijas valdībā un asas debates par drošības politiku. Opozīcija vairākkārt izmantoja koalīcijas trauslumu, virzot strīdīgus likumprojektus, kas sašķēla gan politiķus, gan sabiedrību. Savukārt gadu noslēdza ilgas un grūtas budžeta sarunas, kurās atkal aktualizējās jautājums – cik stabila ir valdība un vai tā spēj vienoties ilgtermiņa lēmumos. Arhīvos ieskatījusies Agnija Lazdiņa. Analizē Eduards Liniņš un Andrejs Vasks. 2025. gadā Latvijā bija vērojama viena no augstākajām inflācijām Eiropas valstu vidū Augsta inflācija, nedienas ar nacionālo aviokompāniju „airBaltic”, obligāciju tirgus atdzīvošanās – tie ir tikai daži no 2025. Gada notikumiem ekonomikā. Lai arī tautsaimniecība sākusi atdzīvoties un augt, ekonomisti uzskata, ka attīstība ir salīdzinoši mērena un būtu nepieciešams grūdiens straujākai izaugsmei. Vairāki faktori ļauj cerēt, ka nākamgad ekonomikas izaugsmes ātrums var palielināties. Par gada notikumiem ekonomikā stāsta Sandra Dieziņa. Analizē Aiga Pelane un Jānis Priede. Noslēdzās pārēja uz izglītību skolās tikai valsts valodā Šogad noslēdzās pārēja uz izglītību skolās tikai valsts valodā. Pārēja notika pakāpeniski, sākot no 2023. gada 1. septembra. Likumprojekta mērķis bija ne tikai valsts valodas stiprināšana, ber arī sabiedrības saliedētības kāpināšana un iekšējās drošības uzlabošana. Vai izdevās panākt šos mērķus un ko par to domā nevalstiskas organizācijas - Mihaila Ņikulkina ierakstā. Analizē Ilze Kuzmina un Mairita Znotiņa. Karš Ukrainā un miera sarunas 2025. gads Ukrainai nāca ar diezgan būtiskām pārmaiņām. Janvārī ASV prezidenta amatā Džo Baidenu nomainīja Donalds Tramps. Vēl pirms ierašanās Baltajā namā viņš bija paspējis izlielīties par kara Ukrainā izbeigšanu vienā diennaktī. Taču Trampa utopiskais priekšvēlēšanu sauklis izčākstēja gaisā tāpat kā diktatora Putina mērķis ieņemt Kijivu trīs dienās. Pirmā Ukrainas un Eiropas atklāsme par to, ka ASV pie varas nākusi absolūti citāda administrācija, bija Zelenska pirmā viesošanās Baltajā namā. Vārdu apmaiņa augstos toņos noslēdzās ar īstermiņa ASV palīdzības apturēšanu Ukrainai. Abu pušu attiecības gan izdevās restartēt. Taču tai pat laikā restartēt Trampam izdevās arī Putina pašapziņu. Aizvadītā gada dinamikā, aplūkojot pušu attiecības un notikumus, ielūkojās kolēģis Rihards Plūme. Analizē Uģis Lībietis un Indra Sprance. "Straume" iegūst Oskaru Latvijas kino triumfs, Ginta Zilbaloža filmai "Straume" iegūstot Oskaru. Pēc desmit gadu pārtraukuma notikušie Skolu jaunatnes dziesmu un deju svētki un Latviešu grāmatas piecsimtgades kulminācijas pasākumi ir būtiskākiem kultūras notikumi 2025. gadā. Notikumus apkopojusi Baiba Kušķe, vērtē Māra Rozenberga un Anda Buševica.  Pludmales volejbolistes izcīna pasaules čempionu titulu Sportā katrs gads ir piesātināts, bet šogad visi galvenie notikumi norisinājās un arī panākumi gūti gada otrajā pusē. Latvijas sportā centrālais notikums 2025. gadā bija Eiropas čempionāta finālturnīrs basketbolā vīriešiem. Turnīrs, kas tika gaidīts ar lielām ambīcijām un sapņiem pacīnīties par godalgām, Latvijas izlasei beidzās jau astotdaļfinālā. Bet spoži panākumi sporta saistās ar pludmales volejbolistu Tīnas Graudiņas un Anastasijas Samoilovas uzvaru, izcīnot pasaules čempionu titulu. Notikumus atgādina Māris Bergs. Analizē Mārtiņš Kļavenieks un Elvis Jansons.

Gads ir atkal pagājis. Katram tas bijis ar saviem notikumiem bagāts. Arī Latvijas Radio piedzīvots ne mazums jaunumu un izmaiņu. Tāpat kā valstī un tāpat kā pasaulē. Kā ziņas, kas gāzušās mums pāri lielā ātrumā, ir ietekmējušas politiku, ekonomiku, kultūru un sportu. Vai un kas mainījies mūsu drošības sajūtās un vai drīz beigsies karš Eiropā? – to visu vērtējam 2025. gada notikumu apskatā, ko veidojuši Latvijas Radio žurnālisti un eksperti. 2025. gada nozīmīgākais notikums Latvijas politikā bija pašvaldību vēlēšanas Latvijas politikā aizvadīts saspringts un notikumiem bagāts gads, kurā valdošās koalīcijas lemtspēja un stabilitāte regulāri likta uz pārbaudi. Gada sākumu iezīmēja ieilgusī Latvijas Bankas prezidenta ievēlēšana, kam sekoja virkne skaļu lēmumu par vadošu amatpersonu nomaiņu, ministru rotācijas valdībā un asas debates par drošības politiku. Opozīcija vairākkārt izmantoja koalīcijas trauslumu, virzot strīdīgus likumprojektus, kas sašķēla gan politiķus, gan sabiedrību. Savukārt gadu noslēdza ilgas un grūtas budžeta sarunas, kurās atkal aktualizējās jautājums – cik stabila ir valdība un vai tā spēj vienoties ilgtermiņa lēmumos. Arhīvos ieskatījusies Agnija Lazdiņa. Analizē Eduards Liniņš un Andrejs Vasks. 2025. gadā Latvijā bija vērojama viena no augstākajām inflācijām Eiropas valstu vidū Augsta inflācija, nedienas ar nacionālo aviokompāniju „airBaltic”, obligāciju tirgus atdzīvošanās – tie ir tikai daži no 2025. Gada notikumiem ekonomikā. Lai arī tautsaimniecība sākusi atdzīvoties un augt, ekonomisti uzskata, ka attīstība ir salīdzinoši mērena un būtu nepieciešams grūdiens straujākai izaugsmei. Vairāki faktori ļauj cerēt, ka nākamgad ekonomikas izaugsmes ātrums var palielināties. Par gada notikumiem ekonomikā stāsta Sandra Dieziņa. Analizē Aiga Pelane un Jānis Priede. Noslēdzās pārēja uz izglītību skolās tikai valsts valodā Šogad noslēdzās pārēja uz izglītību skolās tikai valsts valodā. Pārēja notika pakāpeniski, sākot no 2023. gada 1. septembra. Likumprojekta mērķis bija ne tikai valsts valodas stiprināšana, ber arī sabiedrības saliedētības kāpināšana un iekšējās drošības uzlabošana. Vai izdevās panākt šos mērķus un ko par to domā nevalstiskas organizācijas - Mihaila Ņikulkina ierakstā. Analizē Ilze Kuzmina un Mairita Znotiņa. Karš Ukrainā un miera sarunas 2025. gads Ukrainai nāca ar diezgan būtiskām pārmaiņām. Janvārī ASV prezidenta amatā Džo Baidenu nomainīja Donalds Tramps. Vēl pirms ierašanās Baltajā namā viņš bija paspējis izlielīties par kara Ukrainā izbeigšanu vienā diennaktī. Taču Trampa utopiskais priekšvēlēšanu sauklis izčākstēja gaisā tāpat kā diktatora Putina mērķis ieņemt Kijivu trīs dienās. Pirmā Ukrainas un Eiropas atklāsme par to, ka ASV pie varas nākusi absolūti citāda administrācija, bija Zelenska pirmā viesošanās Baltajā namā. Vārdu apmaiņa augstos toņos noslēdzās ar īstermiņa ASV palīdzības apturēšanu Ukrainai. Abu pušu attiecības gan izdevās restartēt. Taču tai pat laikā restartēt Trampam izdevās arī Putina pašapziņu. Aizvadītā gada dinamikā, aplūkojot pušu attiecības un notikumus, ielūkojās kolēģis Rihards Plūme. Analizē Uģis Lībietis un Indra Sprance. "Straume" iegūst Oskaru Latvijas kino triumfs, Ginta Zilbaloža filmai "Straume" iegūstot Oskaru. Pēc desmit gadu pārtraukuma notikušie Skolu jaunatnes dziesmu un deju svētki un Latviešu grāmatas piecsimtgades kulminācijas pasākumi ir būtiskākiem kultūras notikumi 2025. gadā. Notikumus apkopojusi Baiba Kušķe, vērtē Māra Rozenberga un Anda Buševica.  Pludmales volejbolistes izcīna pasaules čempionu titulu Sportā katrs gads ir piesātināts, bet šogad visi galvenie notikumi norisinājās un arī panākumi gūti gada otrajā pusē. Latvijas sportā centrālais notikums 2025. gadā bija Eiropas čempionāta finālturnīrs basketbolā vīriešiem. Turnīrs, kas tika gaidīts ar lielām ambīcijām un sapņiem pacīnīties par godalgām, Latvijas izlasei beidzās jau astotdaļfinālā. Bet spoži panākumi sporta saistās ar pludmales volejbolistu Tīnas Graudiņas un Anastasijas Samoilovas uzvaru, izcīnot pasaules čempionu titulu. Notikumus atgādina Māris Bergs. Analizē Mārtiņš Kļavenieks un Elvis Jansons.

Rok v parlamente sa skončil koaličnou expresnou 11. novelou Trestného zákona bleskovým zrušením Úradu na ochranu oznamovateľov, vrátane prelomenie veta prezidenta. A krikom a hádkami. Slovensko rozdelila aj vládna energopomoc. Opozícia protestovala aj mimovládky protestujú v uliciach.Prečo opozícia označuje novelu trestného zákona za darček mafii a Tiborovi Gašparovi? Budú za diskusie o Benešových dekrétoch padať tresty? Prečo na seba v parlamente kričia a útočia a prečo sa musí protestovať v uliciach? Ako by pomáhali seniorom a domácnostiam progresívci ak energopomoc aj trináste dôchodky ostro kritizujú? A má opozícia nejaký spoločný plán a vie sa dohodnúť aj s Matovičom?Braňo Závodský sa rozprával s podpredsedom Národnej rady SR za hnutie Progresívne Slovensko Martinom Dubécim.

1. Vianočný pozdrav z Košíc 2. Ficovi sa kráti čas, aby vymyslel a uskutočnil plán, ako sa udržať pri moci 3. Jedno víťazstvo sa podarilo

Krik, urážky, strkanie či hodená plastová fľaša. Posledná tohtoročná schôdza parlamentu sa skončila dramaticky. Koalícia bleskovo rušila Úrad na ochranu oznamovateľov a opäť, už po 11. krát menila trestný zákon. Nepomohla ani kritika prezidenta a generálneho prokurátora. Opozícia označuje novelu trestného zákona ako darček pre mafiu a Tibora Gašpara. Vzťahy v koalícii sú vyostrené, no väčšinu v parlamente si drží aj bez Jána Ferenčáka.Ako je na tom na konci roka vládna koalícia, bude mať aj ďalej v parlamente istotu väčšiny? Je možná aj rekonštrukcia vlády? Prečo vôbec musela koalícia tak rýchlo rušiť úrad na ochranu oznamovateľov a meniť trestný zákon na poslednú chvíľu pozmeňovacím návrhom Smeru? A čo prezident, ktorý vraj stratil podporu SNS aj Smeru do ďalších volieb? Ako to zvláda politická opozícia? A čo na to hovorí Európska únia? Čo znamená Ficova chystaná žaloba na Úniu pre stopku na ruský plyn a ropu?Braňo Závodský sa rozprával s politickým komentátorom Mariánom Leškom.

Valsts prezidents Edgars Rinkēvičs Fracijā tiekas ar Emanuelu Makronu. Centienos panākt mieru Ukrainā, turpinās Kijivas un Vašingtonas diskusijas Berlīnē. Bāriņtiesu darbinieku asociācija aicina sistēmas reformas balstīt faktos. Opozīcija Ogrē prasa ilgstoši slimojošo Egilu Helmani aizstāt ar rīcībspējīgu mēru. Tuvojoties Ziemassvētku un Jaunā gada brīvdienām, Valsts asinsdonoru centrs aicina ziedot asinis, lai sniegtu dzīvību glābjošu atbalstu pacientiem arī svētku periodā.

„Aj domácnostiam pod energopomocou zdražie elektrina aj plyn, lenže to zdraženie bude miernejšie, oveľa miernejšie ako tam, kde energopomoc je priznaná,“ hovorí Radovan Potočár z Energieportálu. „Celá pointa adresnosti išla úplne do stratena. Už len tým, že na začiatku bolo stanovené, že chceme 90 percent domácností pokryť energopomocou,“ tvrdí analytik. „Naopak, systém mal fungovať tak, že si vopred povieme kritériá,“ dopĺňa.Energopomoc alias štátny vankúš na zmiernenie cien za elektrinu, plyn a teplo. Po novom nie pre všetkých plošne, ale programovo, adresne. Po prvých dňoch prevádzky aj s paradoxmi, ktoré už musela riešiť aj vláda. A hoci z programu vyradila poberateľov dividend – a teda nie odkázaných na štátne cenové intervencie - ustúpila naopak od domácností parlamentných poslancov a v systéme zostáva aj iná skupina solventných, ktorí zarábajú na prenájmoch.Pachuť z adresnosti však prichádza aj z chaosu, ktorý vyvolali nejednoznačné informácie informačného rozhrania energopomoc.sk. Opozícia to chce riešiť až na mimoriadnej schôdzi, ministerka reaguje nekvalitou vstupných dát.Aká bude nakoniec štátna energopomoc, aké sú jej základné rysy a zostane pomocou, vzhľadom na prvotné problémy?Téma pre Radovana Potočára z Energieportálu.„Celá pointa adresnosti išla úplne do stratena. Už len tým, že na začiatku bolo stanovené, že chceme 90 percent domácností pokryť energopomocou,“ tvrdí analytik. „Naopak, systém mal fungovať tak, že si vopred povieme kritériá, koho chceme podporiť, komu treba naozaj pomôcť, aké budú životné situácie a potom na základe vopred stanovených kritérií nám vyjde nejaké číslo. Tu bola logika alebo celý postup otočený úplne na hlavu,“ dodáva Potočár.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Aj domácnostiam pod energopomocou zdražie elektrina aj plyn, lenže to zdraženie bude miernejšie, oveľa miernejšie ako tam, kde energopomoc je priznaná,“ hovorí Radovan Potočár z Energieportálu. „Celá pointa adresnosti išla úplne do stratena. Už len tým, že na začiatku bolo stanovené, že chceme 90 percent domácností pokryť energopomocou,“ tvrdí analytik. „Naopak, systém mal fungovať tak, že si vopred povieme kritériá,“ dopĺňa.Energopomoc alias štátny vankúš na zmiernenie cien za elektrinu, plyn a teplo. Po novom nie pre všetkých plošne, ale programovo, adresne. Po prvých dňoch prevádzky aj s paradoxmi, ktoré už musela riešiť aj vláda. A hoci z programu vyradila poberateľov dividend – a teda nie odkázaných na štátne cenové intervencie - ustúpila naopak od domácností parlamentných poslancov a v systéme zostáva aj iná skupina solventných, ktorí zarábajú na prenájmoch.Pachuť z adresnosti však prichádza aj z chaosu, ktorý vyvolali nejednoznačné informácie informačného rozhrania energopomoc.sk. Opozícia to chce riešiť až na mimoriadnej schôdzi, ministerka reaguje nekvalitou vstupných dát.Aká bude nakoniec štátna energopomoc, aké sú jej základné rysy a zostane pomocou, vzhľadom na prvotné problémy?Téma pre Radovana Potočára z Energieportálu.„Celá pointa adresnosti išla úplne do stratena. Už len tým, že na začiatku bolo stanovené, že chceme 90 percent domácností pokryť energopomocou,“ tvrdí analytik. „Naopak, systém mal fungovať tak, že si vopred povieme kritériá, koho chceme podporiť, komu treba naozaj pomôcť, aké budú životné situácie a potom na základe vopred stanovených kritérií nám vyjde nejaké číslo. Tu bola logika alebo celý postup otočený úplne na hlavu,“ dodáva Potočár.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Najväčším dopadom tejto legislatívy, ak bude prijatá, nebudú pokuty. Sú samozrejme, nepríjemne, no zaplatíme ich všetci, pretože sa na ne musíme poskladať. Najväčší dopad na našu spoločnosť bude ten, že mnohí oznamovatelia stratia dôveru voči tomu úradu,“ hovorí Katarína Batková z Via Iuris. A dodáva, že výsledkom bude slepota voči korupcii.Vládna väčšina dokonáva rušenie Úradu pre oznamovateľov korupcie. Sama hovorí o jeho transformácii a rozšírení záberu jeho činnosti. Ochranu oznamovateľov chce rozšíriť aj o obete trestných činov. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok ako navrhovateľ hovorí o ochrane „len ozajstných oznamovateľov protispoločenskej činnosti“. Opozícia totiž kričí, že ide len o jeho pomstu za Čurillovcov, pre ktorých dostalo jeho ministerstvo stotisícovú pokutu. Minister totiž na nich siahol bez ohľadu na to, že boli pod ochranou úradu.Už sa stihol ozvať Brusel, generálny prokurátor, prezident i ulica. Eštokov Hlas v závere týždňa zmierňoval niektoré kritizované ustanovenia, za čo si vyslúžil kritiku Smeru a konkrétne Tibora Gašpara. Podstata zostáva, ozýva sa z opozície: súčasný úrad sa zruší a s ním i jeho nepohodlná riaditeľka. A nového dočasného šéfa si vyberie priamo koaličný predseda parlamentu.A zaplatí za to štát - upozorňuje rušený úrad, pričom poukazuje na možné sankcie Bruselu.Čo Slovensku hrozí a ako vidí dôvody na rušenie úradu na ochranu oznamovateľov korupcie Katarína Batková z Via Iuris?„Je to útok na nezávislé inštitúcie, ktoré nedokážu ovládať politici iným spôsobom. O to dôležitejšie a podstatnejšie je tie inštitúcie chrániť,“ hovorí Katarína Batková. „Je potrebné ukazovať, že to nie je v poriadku pristupovať k nezávislým inštitúciám takýmto spôsobom,“ dopĺňa.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Najväčším dopadom tejto legislatívy, ak bude prijatá, nebudú pokuty. Sú samozrejme, nepríjemne, no zaplatíme ich všetci, pretože sa na ne musíme poskladať. Najväčší dopad na našu spoločnosť bude ten, že mnohí oznamovatelia stratia dôveru voči tomu úradu,“ hovorí Katarína Batková z Via Iuris. A dodáva, že výsledkom bude slepota voči korupcii.Vládna väčšina dokonáva rušenie Úradu pre oznamovateľov korupcie. Sama hovorí o jeho transformácii a rozšírení záberu jeho činnosti. Ochranu oznamovateľov chce rozšíriť aj o obete trestných činov. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok ako navrhovateľ hovorí o ochrane „len ozajstných oznamovateľov protispoločenskej činnosti“. Opozícia totiž kričí, že ide len o jeho pomstu za Čurillovcov, pre ktorých dostalo jeho ministerstvo stotisícovú pokutu. Minister totiž na nich siahol bez ohľadu na to, že boli pod ochranou úradu.Už sa stihol ozvať Brusel, generálny prokurátor, prezident i ulica. Eštokov Hlas v závere týždňa zmierňoval niektoré kritizované ustanovenia, za čo si vyslúžil kritiku Smeru a konkrétne Tibora Gašpara. Podstata zostáva, ozýva sa z opozície: súčasný úrad sa zruší a s ním i jeho nepohodlná riaditeľka. A nového dočasného šéfa si vyberie priamo koaličný predseda parlamentu.A zaplatí za to štát - upozorňuje rušený úrad, pričom poukazuje na možné sankcie Bruselu.Čo Slovensku hrozí a ako vidí dôvody na rušenie úradu na ochranu oznamovateľov korupcie Katarína Batková z Via Iuris?„Je to útok na nezávislé inštitúcie, ktoré nedokážu ovládať politici iným spôsobom. O to dôležitejšie a podstatnejšie je tie inštitúcie chrániť,“ hovorí Katarína Batková. „Je potrebné ukazovať, že to nie je v poriadku pristupovať k nezávislým inštitúciám takýmto spôsobom,“ dopĺňa.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Di vê bûletene de: Opozîsyon êrîşên xwe yên li ser hukûmetê derbarê lêçûnên jiyanê zêde dike... Platformên mezin ê rûbirûyî cezayên bi mîlyonan dolar bibin ji ber ku Australya qedexeya medyaya civakî bicîh tîne... Û di futbolê de, hêviyên Chelsea ji bo şampiyoniyê bi têkçûna 3-1 li hember Leedsê têk çûn. Ew nûçeyana û nûçeyên din di bûlentenê de hene.

Vláda koalícia v parlamente expresne rýchlo ruší Úrad na ochranu oznamovateľov. Zrýchlené hlasovanie kritizuje generálny prokurátor a aj Európska komisia. Proti rušeniu úradu protestujú občania aj mimovládky a hlasovať nechce ani poslanec Hlasu Ján Ferenčák.Opozícii sa dopoludnia pre vlakové nehody nepodarilo odvolať ministra dopravy Jozefa Ráža. Koalícia odmietla otvoriť mimoriadnu schôdzu parlamentu. Smer, ktorý klesá v prieskumoch, sa medzitým dostal pre kauzy obvineného šéfa úradu vlády Gedru a obvineného advokáta a švagra Roberta Fica Chabadu do sporu s generálnym prokurátorom. Premiér tiež pre maily so sexuálnym predátorom Epsteinom odmietol odvolať svojho poradcu Miroslava Lajčáka.Prečo chce vlastne vláda zrušiť fungujúci Úrad na ochranu oznamovateľov? Čo vyvolalo vojnu prokurátorov a ako napokon dopadne? A ako môže skončiť infringement Európskej únie proti Slovensko pre novelu ústavy? A neprestrelilo PS s otváraním Benešových dekrétov?Braňo Závodský sa rozprával s politológom a dekanom Fakulty aplikovaných jazykov Ekonomickej univerzity Radoslavom Štefančíkom.

„Demokracia funguje práve na nezávislých inštitúciách. Dobre spravovaný štát funguje na ľuďoch, ktorí sú odborníci,“ hovorí politológ Radoslav Štefančík. Reaguje tak na snahu vládnej väčšiny zrušiť úrad na ochranu oznamovateľov korupcie. „Ide im o vlastnú beztrestnosť, o svoje pohodlie, pretože vidia, že spravodlivosť, aj keď je niekedy pomalá, nakoniec príde,“ hovorí politológ. „Problém je však v tom, a nespravodliví ľudia to vedia, že sú niektorí, ktorí sa nenechajú podplatiť, ktorí sa nenechajú vydierať, a práve takíto čestní ľudia podvodníkom vadia.“Vládna väčšina dokonáva rušenie Úradu pre oznamovateľov korupcie. Paradoxne toho úradu, ktorý Peter Pellegrini a jeho Matúš Šutaj Eštok svojho času zakladali. Sama hovorí, že nejde o rušenie, ale jeho transformáciu, naviac s rozšírením záberu – ochranu oznamovateľov korupcie má rozšíriť o ochranu obetí trestných činov. Opozícia oponuje Eštokovou pomstou za Čurillovcov, pre ktorých rezort obrany dostal stotisícovú pokutu. Minister totiž na nich siahol bez ohľadu na to, že boli pod ochranou úradu. Proti kroku vlády sa ozvali výrazné tváre justície, mimovládneho sektora a vytiahli pred parlament rozhorčených ľudí.Odchádzajúci týždeň však bol aj o nahnevanom Andrejovi Dankovi, ktorý odmieta vstúpiť na úrad vlády, kým tam je premiérov poradca pošpinený Epsteinovimi zoznamami; o novej vojne v prokuratúre – medzi Marošom Žilinkom a žilinským krajským prokurátorom Tomášom Baloghom; či o opäť nespokojnom poslancovi Ferenčákovi, ktorý sa má vzdať postu šéfa parlamentného výboru, aby ho mohol nahradiť bývalý vicepremiér Peter Kmec pre spornú dotačnú výzvu.Čo napovedal tento týždeň o krajine, kde sa rodí stále menej detí a tie, čo tu zostávajú, si aj od premiéra vypočujú, že „za marišku namaľujú, čo chcú“ – to v narážke na popradského študenta Mura a jeho kriedovú revolúciu.Na krajinu posledného týždňa sa pozrieme s politológom Radoslavom Štefančíkom. „Táto moc sa bojí zdravých a silných inštitúcií,“ hovorí. „Prekážajú jej čestní odborníci,“ dodáva.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Demokracia funguje práve na nezávislých inštitúciách. Dobre spravovaný štát funguje na ľuďoch, ktorí sú odborníci,“ hovorí politológ Radoslav Štefančík. Reaguje tak na snahu vládnej väčšiny zrušiť úrad na ochranu oznamovateľov korupcie. „Ide im o vlastnú beztrestnosť, o svoje pohodlie, pretože vidia, že spravodlivosť, aj keď je niekedy pomalá, nakoniec príde,“ hovorí politológ. „Problém je však v tom, a nespravodliví ľudia to vedia, že sú niektorí, ktorí sa nenechajú podplatiť, ktorí sa nenechajú vydierať, a práve takíto čestní ľudia podvodníkom vadia.“Vládna väčšina dokonáva rušenie Úradu pre oznamovateľov korupcie. Paradoxne toho úradu, ktorý Peter Pellegrini a jeho Matúš Šutaj Eštok svojho času zakladali. Sama hovorí, že nejde o rušenie, ale jeho transformáciu, naviac s rozšírením záberu – ochranu oznamovateľov korupcie má rozšíriť o ochranu obetí trestných činov. Opozícia oponuje Eštokovou pomstou za Čurillovcov, pre ktorých rezort obrany dostal stotisícovú pokutu. Minister totiž na nich siahol bez ohľadu na to, že boli pod ochranou úradu. Proti kroku vlády sa ozvali výrazné tváre justície, mimovládneho sektora a vytiahli pred parlament rozhorčených ľudí.Odchádzajúci týždeň však bol aj o nahnevanom Andrejovi Dankovi, ktorý odmieta vstúpiť na úrad vlády, kým tam je premiérov poradca pošpinený Epsteinovimi zoznamami; o novej vojne v prokuratúre – medzi Marošom Žilinkom a žilinským krajským prokurátorom Tomášom Baloghom; či o opäť nespokojnom poslancovi Ferenčákovi, ktorý sa má vzdať postu šéfa parlamentného výboru, aby ho mohol nahradiť bývalý vicepremiér Peter Kmec pre spornú dotačnú výzvu.Čo napovedal tento týždeň o krajine, kde sa rodí stále menej detí a tie, čo tu zostávajú, si aj od premiéra vypočujú, že „za marišku namaľujú, čo chcú“ – to v narážke na popradského študenta Mura a jeho kriedovú revolúciu.Na krajinu posledného týždňa sa pozrieme s politológom Radoslavom Štefančíkom. „Táto moc sa bojí zdravých a silných inštitúcií,“ hovorí. „Prekážajú jej čestní odborníci,“ dodáva.Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Koniec Úradu na ochranu oznamovateľov. Vládna koalícia sa expresne rýchlo vysporiadala s Úradom na ochranu oznamovateľov a jej šéfkou Zuzanou Dlugošovou. Úrad pri tom len nedávno pre kauzu Čurillovcov udelil ministerstvu vnútra tri pokuty a chystal aj štvrtú. Opozícia hovorí o brutálnom zásahu do právneho štátu, proti je aj generálny prokurátor Maroš Žilinka.Prečo koalícia musela po Úrade špeciálneho prokurátora a Národnej kriminálnej agentúre zrušiť aj Úrad na ochranu oznamovateľov, všetko úrady, ktoré bojovali proti bielym golierom, mafii a korupcii? Prečo to opozícia považuje za brutálne a čo s tým dokáže urobiť? Prečo koalícia najskôr návrat horalkového paragrafu za krádeže odmietala a teraz ho sama presadzuje? A čo to znamená pre náš právny štát? A rozbehol premiér Fico vojnu prokurátorov? A ako sa Slovensko vysporiada s infringementom od Európskej únie pre našu novelu ústavy o národnej identite?Braňo Závodský sa rozprával s predsedom strany Sloboda a solidarita a poslancom Národnej rady Branislavom Gröhlingom.

Po 17. novembri opozícia zvolala ďalší protest. Tentokrát proti rušeniu Úradu na ochranu oznamovateľov. Koalícia chce zvoliť vlastného šéfa úradu a tak mení jeho názov. Opozícia hovorí o pomste a likvidácii nepohodlnej inštitúcie. V parlamente medzitým musí koalícia naprávať vlastnú novelu trestného zákona a i keď to len nedávno odmietali, do hry vracajú takzvaný horalkový paragraf.Opozícia veľmi nechce spolupracovať s Matovičom, ten s tým už neráta, no hneď sa aj ponúka s vlastnými podmienkami. A Slovensku hrozí stopka na eurofondy pre novelu ústavy o národnej identite, ktorá prešla aj vďaka hlasom poslancov hnutia Slovensko.Čo chce opozícia robiť s rušením Úradu na ochranu oznamovateľov? Bude už parlament konečne rokovať o opozičných návrhoch na odvolanie vlády a jej ministrov? A prečo opozícia tie návrhy vôbec podáva, ak potom na hlasovanie ani sama nepríde? A prečo hnutie Slovensko označuje zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov za jeho popravu ak má podľa vládneho návrhu vzápätí vzniknúť nový, taký istý úrad?Braňo Závodský sa rozprával s predsedom hnutia Slovensko a poslancom NR SR Igorom Matovičom.

Di bûletena nûçeyên îro de: Seroka Opozîsyonê Sussan Ley parastina pejrandina navneteweyî ya siyaseta wê ya nû ya avhewayê dike ... Opozîsyona Victoria planeke zindankirina zarokan wekî mezinan ji ber sûcên tundûtûjiyê yên giran rexne dike... Û di futbolê de, şansê rahênerê berê yê Socceroos Graham Arnold ji bo çûna Kûpaya Cîhanê ya sala bê pir kêm e. Ew nûçeyana û nûçeyên din di bûletenê de hene.

Pôdohospodárska platobná agentúra známa ako z Penziónovej kauzy, tak i z kauzy Dobytkár systémovo, opakovane a masívne zlyháva. Kontroly ani audity tam nefungujú, korupčné kauzy pribúdajú. PPA treba zrušiť, tvrdí šéfka Pirátov Zuzana Šubová. A prečo podľa nej opozícia na poslaneckom prieskume v PPA zlyhala?Ak nechcem mať špinavé ruky za niečo, čo som nezapríčinil, tak by som Pôdohospodársku agentúru otvoril trestnoprávnemu vyšetrovaniu. Do agentúry by mali nabehnúť vyšetrovatelia i prokurátori a mali by začať konať. Povedal nedávno v podcaste Ráno Nahlas predseda Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomír Andrassy.Polícia i prokuratúra kauzy spojené s PPA už rieši, no a aktuálne do PPA nabehli aj poslanci. Poslanecký prieskum, ktorý sa týkal preskúmania projektov na vidiecky turizmus - teda tú takzvanú penziónovú kauzu - však dopadol neslávne. Zatiaľ čo Pôdohospodárska platobná agentúra na svojej strane žiadne pochybenia nevidí a minister Takáč je s kontrolou spokojný, opozícia hovorí o nedostatku informácií, formálnej kontrole a alibizme ako PPAčky, tak i samotného ministra pôdohospodárstva.Faktom zostáva, že z vyše 50 skontrolovaných penziónov sa našli pochybenia v deviatich prípadoch, pričom šesť z nich už vyšetrujú aj orgány činné v trestnom konaní.Penzióny, ktoré fakticky nie sú žiadnymi penziónmi, no pritom zjavný luxus na pohľadanie. A to všetko z peňazí EÚ. Deje sa to pritom v agentúre, ktorá je spojená i so známou kauzou Dobytkár. Navyše, PPA je predmetom opakovaných kontrol Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý však stále nie je schopný agentúre udeliť certifikát spoľahlivej a dôveryhodnej inštitúcie.Ako je toto vôbec možné a o čom to vypovedá? Akú budúcnosť PPA pri tomto všetkom ešte môže mať, kto stojí v pozadí týchto káuz a prečo ich moc vlastne kryje? No a čo odhalil aktuálny poslanecký prieskum, prečo v ňom opozícia údajne zlyhala a ako sa budú vyvíjať kauzy sporných - a dnes už aj vyšetrovaných - penziónov?V Aktualitách Nahlas na to odpovie bývalá šéfka protikorupčnej sekcie PPA a dnes predsedníčka Pirátov Zuzana Šubová. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Kačka, lokše a červená kapusta. Opoziční lídri si dali na pozvanie Michala Šimečku spoločný obed. Vraj si vymenili pohľady na aktuálnu a spoločenskú situáciu, Igor Matovič pozvaný nebol.Bol to dobrý obed? A pomohlo to k niečomu, o čom vlastne hovorili? Udobrili sa už aj s KDH, ktoré so Smerom zmenilo našu ústavu? Prečo na obed nepozvali aj Igora Matoviča? Vytvárajú tieňovú vládu len v Progresívnom Slovensku alebo by to mohol byť aj spoločný opozičný projekt? Budú sa opäť rozprávať o spájaní? Bude sa o tom opäť len rozprávať? Akú úlohu v tom zohrávajú Demokrati, ktorý síce v prieskumoch mierne rastú, no stále sú len na hrane zvoliteľnosti do parlamentu? A prečo neboli na protestoch SaS za odvolanie šéf SIS Pavla Gašpara?Braňo Závodský sa rozprával s exministrom obrany a predsedom strany Demokrati Jaroslavom Naďom.

1. Žilinka – zrušenie záchrankového tendra bolo protizákonné. Fico – nevyrušuje ma to. 2. Nehorázna skratka ku „kádehákom“. 3. Opozícia opatrne hľadá cestu k sebe.

1. Minister Huliak nedokázal zachrániť ani zopár kasín. 2. Opozícia sa bráni proti obvineniu, že kvôli nej prešla Huliakova novela. 3. Usilovala sa o odstránenie pamätníka Jána Kuciaka, Danko ju poslal dohliadať na médiá

1. Vládna koalícia sa správa rovnako hulvátsky na Slovensku aj v zahraničí. 2. Trump udrel na ruskú firmu, pre ktorú sa Fico pred rokom staval na zadné. 3. Opozícia s PS na čele zas neurobila dobre svoju prácu.

Slovensko si už nemôže dovoliť tak rozsiahly systém sociálnej pomoci ako sú 13. dôchodky či plošná energopomoc, hovorí Prezident AZZZ Rastislav Machunka. Podľa neho je situácia príliš vážna na to, aby sme rešpektovali červené čiary politikov, ktorí sa riadia iba voličskými preferenciami a nemyslia za horizont volebného obdobia.Parlament schválil štátny rozpočet. Podľa neho má Slovensko v budúcom roku hospodáriť s príjmami 62 miliárd eur a výdavkami takmer 68 miliárd eur. Kľúčový parameter - teda rozpočtový deficit, plánuje vláda stlačiť na niečo cez 4 percentá HDP. Opozícia, ale ani Rada pre rozpočtovú zodpovednosť však vládnym plánom neveria a Rada rozpočet považuje za nerealistický.Hoci vláda označila ozdravenie verejných financií za svoju prioritu, zadlženosť Slovenska bude napriek tomu i naďalej rásť a a ani tri Kamenického konsolidačné balíčky naše choré verejné financie uzdraviť nedokázali. Politici majú priveľa červených čiar, ale dnes je to tak vážne, že ich treba prekračovať. Všetky tie skonsolidované miliardy miznú tam, kde si politici vedia kúpiť voličov, hovorí prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislav Machunka. Verejné výdavky tohto štátu sa pritom v budúcom roku zvýšia na takmer 50 % HDP no a zdaňovanie ekonomiky bude najvyššie v celej našej histórii.S vládnym rozpočtom nesúhlasia ani sociálny partneri pričom zamestnávatelia mu vyčítajú najmä nedostatok prorastových opatrení, privysoké zdaňovanie, ale aj neochotu štátu šetriť na sebe samom.Kam teda všetky tie skonsolidované miliardy, ktoré od nás táto vláda vyberá, vlastne miznú? Ako zasiahnu konsolidačné opatrenia našich podnikateľov a ako sa firmy vyrovnajú s vysokými daňami, chabými investičnými stimulmi a drahou cenou práce? No a napokon, prečo sa proti vláde postavili obaja sociálny partneri a kamže sa to vytratil ten - Robertom Ficom kedysi tak vzývaný, sociálny dialóg a zmier?Ráno Nahlas s prezidentom Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislavom Machunkom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.