POPULARITY
„Slovensko sa za túto správu nemusí hanbiť. No mám potrebu povedať, že Peter Pellegrini síce zahryzkal, no jemnúčko“ – pohľad Radoslava Štefančíka, politológa Ekonomickej univerzity, na správu o stave republiky z pera prezidenta. „Mnohé nepovedal, nepoukázal na nedostatky“, dopĺňa. No hovorí, že prezidenta Pellegriniho je za čo aj pochváliť.Prezident Peter Pellegrini vystúpil so svojou prvou správou o stave republiky. Chcel sa programovo pozerať do budúcnosti, aby sa vyhol kritike minulosti a teda práci politikov. Napriek tomu za „frustráciu a zúfalstvo“, ktoré nachádza v regiónoch môžu podľa neho politici. Od nich sa podľa prezident spoločnosť rovnako nedočká ani prepotrebného zmierenia. A kriticky si všimol si aj ministrov, ktorí sú „viac zdrojom kontroverzie ako uznania“.Vládu Roberta Fica pochválil, i vyzval. Pochválil za stavebný ruch a vyzval, aby nezabúdala na západných spojencov či aby sa pre pandemickú amnestiu dokázala pozrieť do očí pozostalým obetí pandémie. Opozícii zas neváhal pripomenúť, že medzi jej prívržencami je veľká časť tých, ktorí spochybňujú atentát na premiéra. Len chvíľu predtým z jeho úst zaznelo, že prezidentský palác nie je ani ďalším koaličným partnerom, no ani hniezdo m opozičného odporu. A čo sme v jeho príhovore nepočuli? Nenašlo si tam napríklad miesto kritizované rozkrádanie európskych peňazí na luxusné vily boháčov, ktoré už našlo svoj výraz v „banánovej republike“ pre Slovensko. Zmenené trestné kódexy či zrušená špeciálna prokuratúra, na ktoré sa pýta Brusel. Rovnako zrušená verejnoprávna Rtvs. Zástupy nespokojných pracovníkov kultúry vo výhražnom štrajku.Ako sa pozerá na prezidentskú správu o stave krajiny politológ Radoslav Štefančík?„Peter Pellegrini zostal ten tipický človek-kandidát vládnej koalície, ktorý sa stal prezidentom aj vďaka Robertovi Ficovi. Ak ho jeho politický otec vychoval a prakticky aj ustanovil do funkcie hlavy štátu, tak Peter Pellegrini nebol nejakým ostrým kritikom Ficovej vlády“, tvrdí politológ. Oceňuje, že prezident otvoril tému „vízie“ ponad volebné obdobia. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Politická scéna dnes žije hlavne témou roku od atentátu na premiéra Roberta Fica. Vláda nakoniec rokuje práve v Handlovej a sú tam pripravené aj viaceré podujatia. Predpoludním rokovala na Úrade vlády Bezpečnostná rada. Výsledky rokovaní zatiaľ nepoznáme. Opozícia však hovorí o zneužívaní témy atentátu na politické účely. Atentát priniesol legislatívne zmeny, ale zmenil viacerými spôsobmi aj našu politickú scénu či spoločnosť. Akými? O tom sa v dnešných Analýzach 24 rozprávala moderátorka Lucia Stráňavová s podpredsedom NR SR Tiborom Gašparom a predsedom poslaneckého klubu PS Martinom Dubécim.
Korupčný newsfilter Moniky Tódovej vyberá 10 dôležitých udalostí týždňa v oblasti boja proti korupcii, právneho štátu a transparentnosti.
Čo všetko je schopný urobiť premiér tejto krajiny aby zakryl svoju neschopnosť riešiť reálne problémy Slovenska? Premiérskou témou je kvalita života na Slovensku a od toho Fico neustále uteká, hovorí bývalá premiérka Iveta Radičová. Podľa nej sa premiér Fico dnes už ani netají snahou zmeniť režim na Slovensku, vládnuť krajine však zjavne nevie. Reč bude aj o zásadnej zmene chorého zdravotníctva.Pri príležitosti osláv konca Druhej svetovej vojny navštívil slovenský premiér Moskvu a tam rokoval priamo s Vladimírom Putinom, ktorý dnes vedie vojnu na Ukrajine. Opozícia v tom má jasno a označila to za akt vlastizrady a kolaborácie s nepriateľskou mocnosťou. Medzitým ako sa slovenský premiér klaňal vládcovi Kremľa, sa však štát, ktorý vedie - či by ho aspoň viesť mal, rozpadá doslova v priamom prenose.Stav verejných financií sa napriek opakovanej konsolidácií, ktorá nám zvýšila dane a zhoršila služby štátu, príliš nezlepšil no a to nás čaká ešte ďalšie uťahovanie opaskov. Zatialčo vláda siahla na daňové bonusy na deti či šikanuje podnikateľov bizarnou transakčnou daňou, sama sa ukromniť odmieta. Ministrom rapídne narástli platy, šéf rezortu vnútra objednal pre policajtov kávové uniformy a počítače za tritisíc no a pod rukami PPA nám tu rozkvitli penziony - nepenzióny.Namiesto riešenia reálnych problémov sa ale vládna koalícia neustále zaoberá sama sebou, utočí na média či mimovládny sektor no a dokonca vedie ľúty boj za práva extrémistu Bombica či konšpirátora Kotlára..Asi najlepšie úpadok štátu definoval šéf NKÚ, ktorý v rozhovore pre Aktuality povedal, že ministerstvo zdravotníctva ovládli lobisti a štát v oblasti zdravia na verejný záujem jednoducho rezignoval. Kam teda smeruje Slovensko pod touto vládou? Podari sa Robertovi Ficovi uniesť krajinu z Európy a dokedy sa vôbec dá tento Potemkin - vydávaný za štát, ešte predstierať a imitovať modernú a funkčnú demokraciu? Naozaj práve toto voliči chcú a stačí im to? No a kde je silná, jednotná a najmä zmysluplná alternatíva politickej opozície? Témy pre bývalú premiérku a profesorku sociológie Ivetu Radičovú.Stále častejšie som svedkom "úteku od slobody," kde mnohým ľuďom je sloboda na príťaž. Máme v sebe veľký potenciál prispôsobovania sa, ktorý v nás táto vládna garnitúra živí vetami typu: Nechajme Rusa, veď on raz odíde. Nie, neodíde. Keď raz príde, buď ho pošlete preč alebo zostane - v našich hlavách, " hovorí expremiérka Radičová. Počúvate Ráno Nahlas, dnes s bývalou premiérkou a sociologičkou Ivetou Radičovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Čo všetko je schopný urobiť premiér tejto krajiny aby zakryl svoju neschopnosť riešiť reálne problémy Slovenska? Premiérskou témou je kvalita života na Slovensku a od toho Fico neustále uteká, hovorí expremiérka Iveta Radičová. Podľa nej sa premiér Fico dnes už ani netají snahou zmeniť režim na Slovensku, vládnuť krajine však zjavne nevie. Reč bude aj o zásadnej zmene chorého zdravotníctva.Pri príležitosti osláv konca Druhej svetovej vojny navštívil slovenský premiér Moskvu a tam rokoval priamo s Vladimírom Putinom, ktorý dnes vedie vojnu na Ukrajine. Opozícia v tom má jasno a označila to za akt vlastizrady a kolaborácie s nepriateľskou mocnosťou. Medzitým ako sa slovenský premiér klaňal vládcovi Kremľa, sa však štát, ktorý vedie - či by ho aspoň viesť mal, rozpadá doslova v priamom prenose.Stav verejných financií sa napriek opakovanej konsolidácií, ktorá nám zvýšila dane a zhoršila služby štátu, príliš nezlepšil no a to nás čaká ešte ďalšie uťahovanie opaskov. Zatiaľčo vláda siahla na daňové bonusy na deti či šikanuje podnikateľov bizarnou transakčnou daňou, sama sa uskromniť odmieta. Ministrom rapídne narástli platy, šéf rezortu vnútra objednal pre policajtov kávové uniformy a počítače za tritisíc no a pod rukami PPA nám tu rozkvitli penzióny - nepenzióny.Namiesto riešenia reálnych problémov sa ale vládna koalícia neustále zaoberá sama sebou, útočí na média či mimovládny sektor no a dokonca vedie ľúty boj za práva extrémistu Bombica či konšpirátora Kotlára..Asi najlepšie úpadok štátu definoval šéf NKÚ, ktorý v rozhovore pre Aktuality povedal, že ministerstvo zdravotníctva ovládli lobisti a štát v oblasti zdravia na verejný záujem jednoducho rezignoval. Kam teda smeruje Slovensko pod touto vládou? Podarí sa Robertovi Ficovi uniesť krajinu z Európy a dokedy sa vôbec dá tento Potemkin - vydávaný za štát, ešte predstierať a imitovať modernú a funkčnú demokraciu? Naozaj práve toto voliči chcú a stačí im to? No a kde je silná, jednotná a najmä zmysluplná alternatíva politickej opozície? Témy pre bývalú premiérku a profesorku sociológie Ivetu Radičovú.Stále častejšie som svedkom "úteku od slobody," kde mnohým ľuďom je sloboda na príťaž. Máme v sebe veľký potenciál prispôsobovania sa, ktorý v nás táto vládna garnitúra živí vetami typu: Nechajme Rusa, veď on raz odíde. Nie, neodíde. Keď raz príde, buď ho pošlete preč alebo zostane - v našich hlavách, " hovorí expremiérka Radičová. Kto sme, k akým hodnotám sa hlásime a kde patríme, to je podľa nej dnes absolútne kľúčová téma politiky. Počúvate Ráno Nahlas, dnes s bývalou premiérkou a sociologičkou Ivetou Radičovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Di vê bûletenê de: Serokwezîr pêşwaziya Papa Leo yê 14mîn yê nû hilbijartî dike... Sussan Ley namzediya xwe ji bo Rêbera Opozîsyonê radigihîne... Los Angeles radigihîne ku ew ê mazûvaniya mezintirîn Para-olompîkên dîrokî bike, w nûçeyana û nûçeyên din di bûletenê de hene.
„Bude zaujímavé sledovať pápežov vzťah s Donaldom Trumpom. Môže sa stať, že najsilnejšia kritika amerického prezidenta bude prichádzať z Vatikánu a bude veľmi počúvaná,“ tvrdia komentátori denníka Postoj v redakčnej debate.
250507_13_TYZDEN_1 Celý článok nájdete TU: https://www.teraz.sk/publicistika . Ak má opozícia v úmysle raz vystriedať pri moci vládne strany, mala by už dnes voličom ponúkať alternatívu k vládnej moci, nie iba kritizovať koaličnú politiku. V TASR TV to povedal publicista Juraj Hrabko. . S názorom, že prezentáciou nepopulárnych krokov by sa opozícia zbytočne oslabovala v situácii, kedy ich aj tak nemôže v praxi realizovať, Hrabko nesúhlasí. „Áno, aj to sa zvykne ponúkať. Je to nepopulárne, ale ako inak chce presvedčiť voličov, že je alternatívou?,“ pýta sa Hrabko. . Platí to podľa neho aj v prípade kritiky konsolidačnej politiky. Ak opozičné strany nesúhlasia s jej aktuálnou formou, majú podľa Hrabka predložiť návrh vlastnej predstavy konsolidácie, vrátane nepopulárnych opatrení...
Premiér Robert Fico dnes prijal maďarského náprotivka Viktora Orbána na Úrade vlady. Podľa premiéra sú teraz vzťahy medzi krajinami na najlepšej úrovni. Opozícia tvrdí, že Orbán je jediným spojencom, ktorého premiér Fico má. Ako sa budú vyvíjať vzťahy Slovenska a Maďarska na európskej úrovni?
Najskôr politici Progresívneho Slovenska zámerne odkomunikovali, že s Igorom Matovičom a jeho hnutím Slovensko spolupracovať nechcú. Matovič v reakcii skritizoval PS a odkázal, že sa pred PS "nebudú klaňať".Strana Michala Šimečku (PS) hovorí o želanej koalícii v zložení s SaS, KDH a tiež s mimoparlamentnými Demokratmi, s ktorými sa ešte nedávno dostávali do sporov.Prečo vôbec hovoriť o spájaní opozície uprostred volebného obdobia? Prečo dištancovanie sa od Igora Matoviča môže byť napokon na prospech volebného výsledku Igora Matoviča?Michal Katuška sa v podcaste Dobré ráno pýtal politológa a sociológa z katedry sociológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, Pavla Baboša.Zdroje zvukov: Postoj, Pravda, Interez, Startitup, MarkízaOdporúčanie:V ére prezidenta Trumpa je až nutnosť dať priestor politickej satire v jej najvyššej kvalite. Preto vašu pozornosť upriamujeme na dvoch Johnov – Johna Stewarta a jeho Daily Show a Johna Oliver a jeho Last week tonight. Nájdete si ich na Youtube.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
Premiér Robert Fico v januári tohto roka predstavil novelu ústavy, no od prvého momentu vedel, že si nevystačí sám. Zmeniť ústavu mu môže pomôcť Kresťanskodemokratické hnutie. Pre opozičnú stranu sa tak naskytla príležitosť presadiť len 2 existujúce pohlavia – muža a ženu — a zamedziť tiež párom rovnakého pohlavia adoptovať si deti. Predseda vlády opisuje novelu ako hrádzu proti progresivizmu.Ako KDH naloží s ponukou Smeru na zmenu ústavy? A bude spolupracovať s koalíciou? V dnešnom podcaste budete počuť našu redaktorku Kristínu Braxatorovú, ktorá približuje situáciu medzi Kresťanskými demokratmi. „Ak by nehlasovali všetci poslanci KDH, môže byť takéto spojenie s vládnou väčšinou zbytočné a neprinieslo by ani požadované zmeny. Skôr by mohlo kresťanským demokratom priniesť reputačné škody,” vysvetľuje novinárka Aktuality.sk.
Premiér Robert Fico v januári tohto roka predstavil novelu ústavy, no od prvého momentu vedel, že si nevystačí sám. Zmeniť ústavu mu môže pomôcť Kresťanskodemokratické hnutie. Pre opozičnú stranu sa tak naskytla príležitosť presadiť len 2 existujúce pohlavia – muža a ženu — a zamedziť tiež párom rovnakého pohlavia adoptovať si deti. Predseda vlády opisuje novelu ako hrádzu proti progresivizmu.Ako KDH naloží s ponukou Smeru na zmenu ústavy? A bude spolupracovať s koalíciou? V dnešnom podcaste budete počuť našu redaktorku Kristínu Braxatorovú, ktorá približuje situáciu medzi Kresťanskými demokratmi. „Ak by nehlasovali všetci poslanci KDH, môže byť takéto spojenie s vládnou väčšinou zbytočné a neprinieslo by ani požadované zmeny. Skôr by mohlo kresťanským demokratom priniesť reputačné škody,” vysvetľuje novinárka Aktuality.sk.
Ak by boli parlamentné voľby v apríli, opozícia by skladala novú vládu, Smer s Hlasom by skončili v opozícii a Dankova SNS by do parlamentu ani neprešla. Koaličné strany v prieskumoch pomaly klesajú už posledný rok.Čo za tým je a čo s preferenciami vládnych strán robia opatrenia ako transakčná daň, vyššie platy pre ministrov či koalíciou odklepnutá doživotná renta pre premiéra Fica, alebo generálneho prokurátora? A čo opozícia, vie využiť zlyhania koalície a nie je jej volanie po predčasných voľbách predčasné? Dosiahlo už Progresívne Slovensko svoj strop a akú šancu majú liberáli z SaS či Demokrati? Ako sa budú percentá pre politické strany a trendy v preferenciách voličov vyvíjať ďalej?Braňo Závodský sa rozprával so sociológom a riaditeľom agentúry FOCUS Martinom Slosiarikom.
Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu
Spojí Andrej Danko sily s opozíciou? Aj keď to môže znieť ako nereálne, v jednej veci sa zhodujú – chcú zrušiť transakčnú daň. Predseda SNS však zašiel ešte ďalej. Okrem jej zrušenia zvažuje aj vyškrtnutie ďalších častí zákona alebo úplné stiahnutie opatrenia zo stola. Otázne je, či sa mu podarí nájsť kompromis na koaličnej rade, alebo pôjde rovno do parlamentu, kde by mu mohla pomôcť opozícia. Prečo prichádza s týmto návrhom až teraz? A čo to spraví s už aj tak napätými vzťahmi v koalícii? O téme sme sa rozprávali s predsedom strany a podpredsedom NR SR Andrejom Dankom (SNS) a šéfom SaS Branislavom Gröhlingom.
„Ak pán Čurilla už niekedy nevystupuje ako policajt, ale ako stand-up komik, ktorý veľmi korenisto komentuje Roberta Fica, pripravuje sa o auru nezávislosti,“ hovoria komentátori v redakčnej debate denníka Postoj.
Andrej Danko otvorene presadzuje zrušenie transakčnej dane, Tibor Gašpar si zas neberie servítku pred ústa pri kritike šéfa rezortu vnútra. Obe vyjadrenia tak nahrávajú opozícii, ktorá sleduje dianie s rastúcim záujmom. Medzitým sa v parlamente diskutuje o zmenách ústavy, definícii dvoch pohlaví či obsahu školského kurikula. Namiesto jednoty sa však koaliční partneri navzájom dostávajú do patovej situácie, v ktorej si nedokážu navzájom zabezpečiť podporu. Kam povedie táto taktika rozdelených frontov? O téme sme sa rozprávali s poslancom NR SR Jánom Mažgútom (Smer-SD) a poslancom NR SR Františkom Majerským (KDH).
Opozícia to má v parlamente ťažké. Na jeseň prišla v parlamente o jediného podpredsedu a mesiace sa snaží otvoriť rokovanie o odvolávaní ministrov či celej vlády. Teraz kritizuje vládu za nezvládnuté manažovanie šíriacej sa slintačky a krívačky. U prezidenta s koalíciou diskutovala o výdavkoch na obranu a chce zrušiť transakčnú daň. Parlament medzitým rieši mimovládky, počty pohlaví v ústave či rentu pre generálneho prokurátora.Čo na to opozícia? Z čoho by nahradila peniaze v rozpočte za zrušenú transakčnú daň? A podarí sa im už rokovať o odvolávaní ministra vnútra, obrany či ministerky kultúry? Prečo má pre slintačku a krívačku rokovať Bezpečnostná rada štátu? Chce alebo nechce opozícia viac peňazí na našu obranu, ak sa u prezidenta s koalíciou vzácne zhodla? Čo čaká od nového memoranda o našej zahraničnopolitickej orientácii?Braňo Závodský sa rozprával s predsedom hnutia Progresívne Slovensko a poslancom Národnej rady Michalom Šimečkom.
Pre slintačku a krívačku už vláda vyhlásila mimoriadnu situáciu. Na Slovensku máme aktuálne päť ohnísk slintačky a krívačky. Premiér hovorí o predbežných škodách za desiatky miliónov eur, na boj proti nákaze vyčlenila 10 miliónov. Policajtom budú pomáhať strážiť hranice a farmy aj vojaci. Opozícia hovorí o zlyhaní vlády a žiada rokovanie bezpečnostnej rady štátu.Aká je šanca nákazu rýchlo zastaviť? Môžu pribudnúť aj ďalšie ohniská? Ako to teda zvláda premiér s ministrom pôdohospodárstva? Chváli či kritizuje nás Európska únia za naše opatrenia, čo z vyjadrení premiéra Fica brať vážne? Je vybíjanie všetkých chovov 3 km od ohniska nariadením alebo odporúčaním EU? Čo hrozí, ak sa šírenie nepodarí dostať pod kontrolu, môže sa nadlho zmeniť podoba nášho vidieka? Čo na to hovoria malí slovenskí farmári a poľnohospodári?Pobavíme sa s farmárom s Rakús a členom Iniciatívy farmárov Antonom Vdovjakom a farmárom s Oravy a predsedom Mladých farmárov Slovenska ASYF Mariánom Glovaťákom.
Pre celé územie Slovenska platia od piatka až do odvolania mimoriadne opatrenia proti šíreniu slintačky a krívačky. Toto závažné ochorenie, ktoré sa na Slovensku neobjavilo už 50 rokov, sa našlo u hovädzieho dobytka na troch farmách v okrese Dunajská Streda.Premiér Robert Fico hovorí o ohrození národnoštátnych záujmov v poľnohospodárstve a potravinárstve. Celá vláda zároveň svorne tvrdí, že urobila všetko preto, aby šíreniu nákazy zabránila. Opozícia si myslí opak.Čo vlastne slintačka a krívačka je, kto alebo čo sa ňou môže nakaziť, ako nákaza a následné usmrtenie dobytka ovplyvní chovateľov, ale aj bežných ľudí a je pravda, že vláda mala urobiť viac a oveľa skôr?Aj o tom sa Eva Frantová v podcaste Dobré ráno rozpráva s veterinárom, vedecko-výskumným pracovníkom, vysokoškolským pedagógom a tiež bývalým ministrom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka v úradníckej vláde Jozefom Bírešom.Zdroje zvukov: TASR, TA3Odporúčanie:Slovensko prestalo byt súčasťou kľúčových rokovaní o budúcnosti Európy. Dokáže opozícia priniesť alternatívu a dohodnúť sa na zmenách, ktoré vrátia krajinu k západným hodnotám? Aj o týchto témach sa bude Jana Krescanko Dibáková rozprávať s Michalom Šimečkom, Branislavom Gröhlingom a Františkom Mikloškom. Príďte na živé nahrávanie relácie Aréna s Janou Krescanko Dibákovou už dnes (25. marca) o 19-tej do bratislavského Kácečka.www.inviton.eu/e-17906/arena-nazivo-dokaze-opozicia-spolupracovat-a-priniest-zmenu–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
Koaličná kríza vyniesla do kresla ministra investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Samuela Migaľa. Radomír Šalitroš bude zase novým štátnym tajomníkom. Podľa politckého redaktora Aktualít Martina Sliza sa dnešným dňom skončila niekoľkomesačná vládna kríza. „Pre parlament to znamená, že koalícia bude mať väčšiu istotu. Keď títo dvaja ľudia odídu do exekutívy, tak to bude znamenať, že za nich prídu náhradníci,” vysvetľuje v podcaste. Novými poslancami sa majú stať členovia Hlasu Ján Hrubý a Andrea Szabóová.Premiér Robert Fico verí, že koalícia bude v národnej rade disponovať pôvodným počtom poslancov, teda 79 hlasmi.Opozícia nových funkcionárov kritizuje. Michal Šimečka si myslí, že stratili tvár. „Páni Migaľ a Šalitroš si mohli vybrať medzi zachovaním vlastnej tváre a medzi funkciami. Vybrali si funkcie, ale pre stabilitu tej vlády to nič dlhodobo neznamená,” komentoval dnešné dianie predseda Progresívneho Slovenska. Samuel Migaľ v minulosti odmietal, že by mu išlo o získanie funkcie.V dnešnom podcaste budete nášho politického redaktora Martin Sliza.Moderuje Frederika Lodová.
Koaličná kríza vyniesla do kresla ministra investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Samuela Migaľa. Radomír Šalitroš bude zase novým štátnym tajomníkom. Podľa politckého redaktora Aktualít Martina Sliza sa dnešným dňom skončila niekoľkomesačná vládna kríza. „Pre parlament to znamená, že koalícia bude mať väčšiu istotu. Keď títo dvaja ľudia odídu do exekutívy, tak to bude znamenať, že za nich prídu náhradníci,” vysvetľuje v podcaste. Novými poslancami sa majú stať členovia Hlasu Ján Hrubý a Andrea Szabóová.Premiér Robert Fico verí, že koalícia bude v národnej rade disponovať pôvodným počtom poslancov, teda 79 hlasmi.Opozícia nových funkcionárov kritizuje. Michal Šimečka si myslí, že stratili tvár. „Páni Migaľ a Šalitroš si mohli vybrať medzi zachovaním vlastnej tváre a medzi funkciami. Vybrali si funkcie, ale pre stabilitu tej vlády to nič dlhodobo neznamená,” komentoval dnešné dianie predseda Progresívneho Slovenska. Samuel Migaľ v minulosti odmietal, že by mu išlo o získanie funkcie.V dnešnom podcaste budete nášho politického redaktora Martin Sliza.Moderuje Frederika Lodová.
Di bûletena nûçeyên îro de: Welatiyên El Salvadorî û rêxistinên mafên mirovan piştî dersînorkirina DYA fikarên xwe anîn ziman... Rêberê Opozîsyonê daxwaza referandumê li ser desthilatên rakirina hemwelatîbûnê dike... Serokwezîr bangên Opzisyonê yên ji bo referandumeke nû rexne dike, ew nûçeyana û nûçeyên din di bûletenê de hene.
Poslanci hnutia Slovensko sa vybrali do Chorvátska hľadať údajnú letnú vilu premiéra Roberta Fica. Premiér vyhlásil, že je to obludné klamstvo a že tam vilu nemá. K vlastníctvu dovolenkovej haciendy sa však priznal minister obrany Robert Kaliňák. Opozícia chystá jeho odvolávanie. Vyšetrovateľ pandémie Kotlár hovorí, že z očkovaných bola urobená kukurica. Prezident ho kritizuje.Čo teda Matovičovci zistili v Chorvátsku a prečo hovoria, že našli aj dom predsedu vlády, ak na to nemajú žiadne dôkazy a on to odmieta? Podarí sa im zvolať a otvoriť mimoriadnu schôdzu o odvolávaní ministra obrany?Braňo Závodský sa rozprával s bývalým premiérom, predsedom hnutia Slovensko a poslancom parlamentu Igorom MATOVIČOM.
Ak by náhradník za Rudolfa Huliaka Miroslav Radačovský nemohol zložiť sľub, vláda by nemala väčšinu, parlament by mohol byť zablokovaný a v budúcnosti dokonca rozpustený. Veľmi pravdepodobne sa to však nestane. Zastupujúci predseda parlamentu Peter Žiga mu umožní zložiť sľub – a aj keď to podľa ústavných právnikov nebude urobené správnym spôsobom, je veľmi ťažké to napadnúť. Koalícia tak bude ďalej vládnuť, a aj keby Ústavný súd SR nakoniec dal za pravdu opozícii, Robertovi Ficovi na tom už nemusí záležať. Opozícia tvrdí, že na to, aby nový poslanec mohol zložiť sľub, je potrebných aspoň 76 poslancov, ktorí najprv zahlasujú za otvorenie schôdze. Koalícia bez migaľovcov však má len 75 hlasov. Sľub sa však už skladal aj na úvod schôdze pred hlasovaním o jej otvorení – teda, že poslanec najprv zloží sľub a až potom sa bude hlasovať. Práve to je cesta, ako si koalícia môže zabezpečiť väčšinu. Viacerí oslovení ústavní právnici s tým majú problém. Avšak Vincent Bujňák z katedry ústavného práva PrafUK v podcaste Aktuality Nahlas vysvetľuje, že Roberta Fica to veľmi trápiť nemusí. Dôvodom je proces pred Ústavným súdom SR. Ten by riešil iba súlad konkrétneho zákona s ústavou, a to by mohlo trvať aj rok.V dnešnom podcaste budete počuť aj Petra Žigu (Hlas), Branislava Grohlinga (SaS) a Martina Dubéciho (PS).Moderuje Peter Hanák.
Ak by náhradník za Rudolfa Huliaka Miroslav Radačovský nemohol zložiť sľub, vláda by nemala väčšinu, parlament by mohol byť zablokovaný a v budúcnosti dokonca rozpustený. Veľmi pravdepodobne sa to však nestane. Zastupujúci predseda parlamentu Peter Žiga mu umožní zložiť sľub – a aj keď to podľa ústavných právnikov nebude urobené správnym spôsobom, je veľmi ťažké to napadnúť. Koalícia tak bude ďalej vládnuť, a aj keby Ústavný súd SR nakoniec dal za pravdu opozícii, Robertovi Ficovi na tom už nemusí záležať. Opozícia tvrdí, že na to, aby nový poslanec mohol zložiť sľub, je potrebných aspoň 76 poslancov, ktorí najprv zahlasujú za otvorenie schôdze. Koalícia bez migaľovcov však má len 75 hlasov. Sľub sa však už skladal aj na úvod schôdze pred hlasovaním o jej otvorení – teda, že poslanec najprv zloží sľub a až potom sa bude hlasovať. Práve to je cesta, ako si koalícia môže zabezpečiť väčšinu. Viacerí oslovení ústavní právnici s tým majú problém. Avšak Vincent Bujňák z katedry ústavného práva PrafUK v podcaste Aktuality Nahlas vysvetľuje, že Roberta Fica to veľmi trápiť nemusí. Dôvodom je proces pred Ústavným súdom SR. Ten by riešil iba súlad konkrétneho zákona s ústavou, a to by mohlo trvať aj rok.V dnešnom podcaste budete počuť aj Petra Žigu (Hlas), Branislava Grohlinga (SaS) a Martina Dubéciho (PS).Moderuje Peter Hanák.
Prezident vymenoval Rudolfa Huliaka za ministra športu a cestovného ruchu. Opozícia to považuje za zlý vtip a koalícia má razom v parlamente opäť len 75 poslancov. A to šéf Hlasu Matúš Šutaj Eštok sebavedome vyhlasoval, že koalícia v utorok zvolí Richarda Rašiho za šéfa parlamentu. Nič také sa nestalo a koalícia stále nemá v parlamente potrebnú väčšinu na vládnutie.Robert Fico medzitým varuje Európsku úniu, že ak nebude po jeho, zablokuje celé závery štvrtkového summitu. Na to však potrebuje mandát parlamentu. Dostane ho? Čo to vládna koalícia predvádza? Má teda svoje hlasy alebo ich nemá a čo bude nasledovať ďalej? A čo znamená prestup Romana Malatinca z Hlasu k Rudolfovi Huliakovi, a ako títo poslanci naložia s blokačnou menšinou, ktorou môžu kedykoľvek zastaviť koalíciu? A teraz už Národná koalícia nie je za vystúpenie z EÚ a NATO?Braňo Závodský sa rozprával s poslancom parlamentu, bývalým poslancom za stranu Hlas – SD, dnes nezaradeným poslancom a čerstvým podpredsedom strany Národná koalícia Rudolfa Huliaka, Romanom Malatincom.
V Dudinciach sa má postaviť spaľovňa odpadu, ktorú nikto nechce – obyvatelia sú proti, opozícia varuje pred lobingom a aj minister životného prostredia Tomáš Taraba ju nazýva „čistým bláznovstvom“. Napriek tomu proces posudzovania stále beží a konečné rozhodnutie ešte nepadlo.Minister Taraba síce tvrdí, že projekt je absurdný, no za 16 mesiacov na ministerstve ho nezastavil. Namiesto toho obviňuje opozíciu a tvrdí, že proces mal zastaviť niekdajší štátny tajomník.Minister zdravotníctva Kamil Šaško medzitým zmenil vyhlášku, ktorá určuje, čo sa v ochrannom pásme kúpeľov Dudince smie a čo nie. Nečakane z nej vypadol zákaz akýchkoľvek spaľovní – hoci takáto formulácia tam ešte v októbri minulého roka bola. Minister tvrdí, že išlo len o zosúladenie s ostatnými predpismi. Opozícia však hovorí o prepojeniach investorov na kúpeľný sektor.V podcaste budete počuť Michala Kiču z Demokratov.Moderuje Zorislav Poljak.
V Dudinciach sa má postaviť spaľovňa odpadu, ktorú nikto nechce – obyvatelia sú proti, opozícia varuje pred lobingom a aj minister životného prostredia Tomáš Taraba ju nazýva „čistým bláznovstvom“. Napriek tomu proces posudzovania stále beží a konečné rozhodnutie ešte nepadlo.Minister Taraba síce tvrdí, že projekt je absurdný, no za 16 mesiacov na ministerstve ho nezastavil. Namiesto toho obviňuje opozíciu a tvrdí, že proces mal zastaviť niekdajší štátny tajomník.Minister zdravotníctva Kamil Šaško medzitým zmenil vyhlášku, ktorá určuje, čo sa v ochrannom pásme kúpeľov Dudince smie a čo nie. Nečakane z nej vypadol zákaz akýchkoľvek spaľovní – hoci takáto formulácia tam ešte v októbri minulého roka bola. Minister tvrdí, že išlo len o zosúladenie s ostatnými predpismi. Opozícia však hovorí o prepojeniach investorov na kúpeľný sektor.V podcaste budete počuť Michala Kiču z Demokratov.Moderuje Zorislav Poljak.
Vrahovia jej z väznice neposielajú odškodné určené súdom. Matka zavraždenej Martiny Kušnírovej sedem rokov po vražde hovorí, že treba bojovať za spravodlivosť, a to aj na protestoch. Opozíciu vyzýva, aby sa spojila, lebo osobné spory pomáhajú Robertovi Ficovi. O Zlatici Kušnírovej málokto vie, že sa živí ako profesionálny rodič a v jej domácnosti sa vystriedalo už sedem detí z domovov. Aká je to práca?V rozhovore so Zlaticou Kušnírovou sa dozviete:– od 1. minúty – že mocní sú ešte drzejší a arogantnejší ako v čase vraždy;– od 2:00 – ako opozícii odkazuje, aby sa spojila a spolupracovala, inak pomáha Ficovi;– po 2:30 – za čo treba bojovať;– od 4:00 – že vládna koalícia sa podľa nej bojí Mariana Kočnera a jeho možných výpovedí;– po 5:00 – prečo niektorí ľudia nevidia problém vo vláde Smeru;– od 6:00 – či sa ľudí v Gregorovciach dotkla vražda a či podľa toho volia;– po 6:30 – ako Robert Fico klamal o Jánovi Kuciakovi;– po 7:00 – ako vníma Bombica a iných, ktorí útočia na novinárov;– od 9:00 – že neverí Robertovi Ficovi, že má iné informácie o vražde;– po 10:00 – ako jej vrahovia z väznice neplatia odškodné;– od 11:30 – či je v prípade vraždy niečo nové;– po 12:00 – ako je nespokojná so sudcami a uvíta, ak sa zmení senát;– od 13:30 – či je pripravená na to, že súd môže opäť Kočnera oslobodiť pre nedostatok dôkazov;– po 14:30 – že dôkazy sú podľa nej silné, len ich treba prečítať správne;– od 15:00 – ako verí, že v prípade vraždy by mali figurovať aj ďalší ľudia;– po 17:00 – že priamy dôkaz proti Kočnerovi by sa dal získať od Aleny Zsuzsovej;– od 18:30 – akú úlohu zohralo pri vyšetrovaní vraždy jej profesionálne rodičovstvo;– po 20:00 – ako sa dostala k práci profesionálneho rodiča;– po 20:50 – v čom spočíva táto práca;– od 21:45 – koľko detí sa už u nej doma vystriedalo;– po 22:50 – ako ju rozčúlil náš podcast o filme Profesionálny rodič;– od 24:00 – aká náročná je to práca a že to naozaj málokto robí pre peniaze;– po 25:00 – či ide väčšinou o rómske deti a či to hrá nejakú úlohu;– od 26:00 – či je profesionálnych rodičov málo a prečo to robia väčšinou starší ľudia;– po 27:00 – či by takúto prácu niekomu odporúčala, ak chcú pomáhať deťom.
Vrahovia jej z väznice neposielajú odškodné určené súdom. Matka zavraždenej Martiny Kušnírovej sedem rokov po vražde hovorí, že treba bojovať za spravodlivosť, a to aj na protestoch. Opozíciu vyzýva, aby sa spojila, lebo osobné spory pomáhajú Robertovi Ficovi. O Zlatici Kušnírovej málokto vie, že sa živí ako profesionálny rodič a v jej domácnosti sa vystriedalo už sedem detí z domovov. Aká je to práca?V rozhovore so Zlaticou Kušnírovou sa dozviete:– od 1. minúty – že mocní sú ešte drzejší a arogantnejší ako v čase vraždy;– od 2:00 – ako opozícii odkazuje, aby sa spojila a spolupracovala, inak pomáha Ficovi;– po 2:30 – za čo treba bojovať;– od 4:00 – že vládna koalícia sa podľa nej bojí Mariana Kočnera a jeho možných výpovedí;– po 5:00 – prečo niektorí ľudia nevidia problém vo vláde Smeru;– od 6:00 – či sa ľudí v Gregorovciach dotkla vražda a či podľa toho volia;– po 6:30 – ako Robert Fico klamal o Jánovi Kuciakovi;– po 7:00 – ako vníma Bombica a iných, ktorí útočia na novinárov;– od 9:00 – že neverí Robertovi Ficovi, že má iné informácie o vražde;– po 10:00 – ako jej vrahovia z väznice neplatia odškodné;– od 11:30 – či je v prípade vraždy niečo nové;– po 12:00 – ako je nespokojná so sudcami a uvíta, ak sa zmení senát;– od 13:30 – či je pripravená na to, že súd môže opäť Kočnera oslobodiť pre nedostatok dôkazov;– po 14:30 – že dôkazy sú podľa nej silné, len ich treba prečítať správne;– od 15:00 – ako verí, že v prípade vraždy by mali figurovať aj ďalší ľudia;– po 17:00 – že priamy dôkaz proti Kočnerovi by sa dal získať od Aleny Zsuzsovej;– od 18:30 – akú úlohu zohralo pri vyšetrovaní vraždy jej profesionálne rodičovstvo;– po 20:00 – ako sa dostala k práci profesionálneho rodiča;– po 20:50 – v čom spočíva táto práca;– od 21:45 – koľko detí sa už u nej doma vystriedalo;– po 22:50 – ako ju rozčúlil náš podcast o filme Profesionálny rodič;– od 24:00 – aká náročná je to práca a že to naozaj málokto robí pre peniaze;– po 25:00 – či ide väčšinou o rómske deti a či to hrá nejakú úlohu;– od 26:00 – či je profesionálnych rodičov málo a prečo to robia väčšinou starší ľudia;– po 27:00 – či by takúto prácu niekomu odporúčala, ak chcú pomáhať deťom.
Ne vienā vien valstī pēdējā laikā cilvēki ir izgājuši ielās, paužot savu attieksmi pret valdošo varu un valstī notiekošo. Vācija, Serbija, Gruzija un Slovākija. Vietumis protesti ir devuši kādus rezultātus, vietumis, šķiet, pagaidām nē. Tomēr jebkura neapmierinātība valdošo varu uztrauc. Kāpēc vienā valstī ar protestiem kaut ko var panākt, citā - nē? Raidījumā Divas puslodes analizē Austrumeiropas politikas pētījumu centra valdes loceklis, pētnieks Mārcis Balodis un Latvijas Radio Ziņu dienesta žurnālists Uldis Ķezberis. Gruzija – nervu un izturības cīņa Partija „Gruzijas sapnis” pirmoreiz nāca pie varas 2012. gadā, toreiz koalīcijas sastāvā un pozicionējot sevi kā kreisi centrisku, proeiropeisku spēku. Kopš 2016. gada tā ir vienīgā valdošā partija ar vairākumu Gruzijas parlamentā un šobrīd kontrolē arī teju visas pašvaldības. Partijas dibinātājs un kādreizējais premjerministrs Bidzina Ivanišvili oficiāli ieņem „Gruzijas sapņa” goda priekšsēdētāja amatu, taču tiek pamatoti uzskatīts par faktisko partijas un lielā mērā arī valsts vadītāju. Pamazām partijas politikā iezīmējās arvien pamanāmāka tendence tuvināt Gruziju Kremlim, kam līdztekus notika varas koncentrēšanas process. Kā spilgts indikators bija t.s. Ārvalstu aģentu likums – attiecīgā Krievijas likumdošanas akta līdzinieks, kuru valdošā partija, par spīti sabiedrības protestiem un valsts prezidentes Salomes Zurabišvili opozīcijai, tomēr izdabūja līdz likuma statusam 2024. gada maijā. Pagājušā gada oktobrī Gruzijā notika kārtējās parlamenta vēlēšanas, kurās „Gruzijas sapnis”, saskaņā ar oficiālajiem rezultātiem, ieguva vairākumu. Opozīcijas partijas, liela daļa sabiedrības un prezidente Zurabišvili attiecās atzīt vēlēšanu rezultātus, norādot uz daudziem pārkāpumiem. Ļaudis izgāja ielās, pieprasot atkārtotas, starptautiski novērotas vēlēšanas. Vara vērsa pret protestētājiem policijas spēkus, kuru rīcība ar laiku kļuva arvien brutālāka. Fiksēti simtiem aizturēto piekaušanas, spīdzināšanas un aplaupīšanas gadījumu. Sākotnēji protestu kustības centrā bija prezidente, taču viņas pilnvaru termiņš beidzās gada nogalē, un viņas vietā stājās valdošās konjunktūras ieliktenis, agrākais futbolists Miheils Kavelašvili. Atbildot uz Eiroparlamenta rezolūciju, kas pieprasīja atkārtotu vēlēšanu sarīkošanu, premjers Kobahidze paziņoja, ka Gruzija pārtrauc sarunu procesu par pievienošanos Eiropas Savienībai. Neskatoties uz varas arvien pieaugošo brutalitāti, protesti turpinās joprojām. Pēdējais valdošā režīma solis ir jauna likumu pakete, kas paredz daudz stingrākus ierobežojumus un bargākus sodus masu protestu dalībniekiem, piemēram, administratīvās aizturēšanas termiņa pagarināšana no 15 līdz 60 diennaktīm un privātas informācijas izplatīšanas pielīdzināšana protesta organizēšanai. Serbija – sabiedrība pieprasa atbildību Pagājušā gada 1. novembrī Serbijas pilsētā Novi Sadā notika traģisks negadījums: nogāžoties nesen renovētas dzelzceļa stacijas betona nojumei tika nogalināti 15 un smagi ievainoti divi cilvēki. Masu pulcēšanās, kas aizsākās kā bojāgājušo piemiņas mītiņi, pamazām pārauga pret varu vērstās demonstrācijās, saistot notikušo ar vispārējo korupcijas un varas funkciju nepildīšanas situāciju. Serbijas Progresīvā partija ir pie varas kopš 2012. gada, sākotnēji kā viena no valdošās koalīcijas, bet kopš 2014. gada kā parlamentārā vairākuma partija. Kopš 2017. gada tās līderis Aleksandrs Vučičs ir valsts prezidenta amatā. Daudzi kā Serbijā, tā ārvalstīs uzskata, ka valstī ir izveidota faktiska vienpartijas nomenklatūra, kas ļauj pie varas esošajiem un tiem pietuvinātajiem nodrošināt sev labumus uz pārējās sabiedrības rēķina. Protesti pret varu notikuši vairākkārt, taču pašreizējie ir ar vēl nebijušu mērogu. To dzinējspēks ir jaunatne, sevišķi jau studenti, kuriem tagad pievienojušies citi, t.sk. zemnieki un motociklistu klubu dalībnieki, kuri ar savu tehniku un braucamrīkiem piedalās automaģistrāļu bloķēšanā. Pie varas esošie šai situācijā izvēlējušies lavierēšanas taktiku, upurējot dažus grēkāžus. Kā pirmais novembra nogalē demisionēja celtniecības ministrs Gorans Vesičs, kurš vēlāk pat uz dažām dienām tika arestēts. Sekoja vēl pāris ministru atkāpšanās, līdz 29. janvārī par savu demisiju paziņoja premjerministrs Milošs Vučevičs. Tas ir pēdējais prezidenta Vučiča upuris cerībā pielabināt sadusmoto sabiedrību. Tāpat viņš solījis publiskot visus ar Novi Sadas nelaimi saistītos materiālus un nevajāt protestu dalībniekus. Tiek atzīmēts, ka šī ir pirmā reize, kad Serbijas līderis šādi piekāpjas protestētājiem. Tajā pašā laikā viņš nācis klajā arī ar biedinošiem paziņojumiem, piemēram, ka viņa partijā ir septiņpadsmit tūkstošus liela lojālistu frakcija, kas devusi slepenu zvērestu līdz pēdējam aizstāvēt savu līderi. Slovākija – prokremlisko spēlīšu rezultāts Protesti Slovākijā sākās pēc tam, kad premjerministrs Roberts Fico 2024. gada nogalē pēkšņi apmeklēja Maskavu, kur tikās ar agresorvalsts vadoni Putinu. Šī tuvināšanās notika paralēli spriedzes pieaugumam starp Slovākijas un Ukrainas valdībām, Fico pārmetot Ukrainai Krievijas gāzes tranzīta pārtraukšanu un pieprasot to atjaunot. Desmitus tūkstošu protestētāju, kuri ap gadumiju izgāja Bratislavas, Košices un citu pilsētu ielās, tikai vēl vairāk saniknoja premjera apgalvojumi, ka, saskaņā ar Slovākijas izlūkdienesta ziņām, viņus organizējot no ārvalstīm. Faktiski kustības vadības centrs ir organizācija „Mieru Ukrainai”. Protesti joprojām ir mierīgi, taču lozungi nepārprotami prasa valdības demisiju. Aptaujas rāda, ka turpinās varas partiju – Fico pārstāvētās „Virziens – sociāldemokrātija” un pašreizējā valsts prezidenta Petera Pelegrini partijas „Balss – sociāldemokrātija” reitingu kritums. Jau pāris mēnešus populārākā partija Slovākijā ir liberālais opozīcijas spēks „Progresīvā Slovākija”. Nesen, četriem pozīcijas deputātiem pārtraucot darbību varas frakcijā, valdošā koalīcija zaudēja parlamenta vairākumu. Vācija – radikāli labējiem nē! Kā apgalvo Vācijas prese, protestētāju skaits, kuri pagājušajā nedēļā izgāja Vācijas pilsētu ielās un laukumos, esot pārsteidzis pat pašus to organizētājus. Organizētāji apgalvo, ka Minhenē varētu būt sapulcējušies līdz pat 320 000 cilvēku, un neatkarīgi avoti vērtē pūļa lielumu uz vismaz 200 000. Tāpat desmitos tūkstošu mērāmas demonstrācijas pēdējās nedēļās notikušas Hannoverē, Rostokā, Berlīnē, Ķelnē, Hamburgā, Leipcigā un citur. Sanākušie pauž sašutumu par galēji labējās partijas „Alternatīva Vācijai” ietekmes pieaugumu, kas sola tai otro labāko rezultātu 23. februārī paredzētajās Bundestāga vēlēšanās. Sava daļa nepatikas tikusi arī šobrīd populārākā spēka – Vācijas kristīgo demokrātu – līderim Frīdriham Mercam, ciktāl partija bija iesniegusi Bundestāgā migrācijas likumdošanas grozījumu priekšlikumus, kurus atbalstījusi „Alternatīva Vācijai”, taču Bundestāgs ar nelielu balsu pārsvaru noraidījis. Kā pauž protestētāji, Mercs pārkāpis pēckara Vācijas politikas nerakstīto likumu – nekad neizmantot galēji labējo politisku atbalstu. Tomēr stingrāki imigrācijas noteikumi ir lielas vācu sabiedrības daļas prasība, un Mercs uz pārmetumiem atbildējis, ka nekādā ziņā nav gatavs sadarboties ar radikāļiem valdības veidošanā. Kā zināms, „Alternatīva Vācijai” nokļuva Bundestāgā 2017. gadā uz sabiedrības noskaņojuma viļņa, kuru izraisīja kancleres Angelas Merkeles nepārdomātā migrācijas politika. Pati „Alternatīva” gan cītīgi noliedz, ka tā būtu rasistiska, kur nu vēl neonacistiska partija, norādot, ka tās rindās netrūkst imigrantu pēcteču. Sagatavoja Eduards Liniņš.
v podcaste si vypočujete aj: - Celý svet sa zásadne mení a Trump je toho dôkazom - Prečo by opozícia mala nechať Fica a jeho koaličných partnerov, nech sa porazia sami
Prečo sa korupčné strany už 35 rokov snažia zničiť alebo získať KDH? V čom je podobný Mečiarov pokus s Ficovým? Ako odpovie KDH na ústavný návrh o mužovi a žene? Zostaví opozícia budúcu vládu a dohodne sa na vzájomnom rešpekte? Hosť: František Mikloško, poslanec NR SR
Na februárovej schôdzi parlamentu sú len dva návrhy zákonov. Ten prvý sa týka 3300 lekárskych výpovedí, ten druhý je stavebný zákon. Nič viac. Všetko ostatné je odložené. Vládna koalícia totiž nemá istotu väčšiny poslancov.Premiér medzitým stále hovorí o pokuse o štátny prevrat, napriek tomu, že nie je jasné, kto ho má vlastne vyvolávať a protesty v uliciach sú pokojné. Opozícia vláde neverí, že nás neťahá z Európskej únie a z NATO a okrem KDH odmietla stretnutie u prezidenta.Bude mať teda zajtra vládna koalícia väčšinu v parlamente? A ak áno, ako dlho jej to vydrží? Môže to skončiť rekonštrukciou vlády, či predčasnými voľbami, ktoré premiér označil za technické riešenie? Opozícia viní vládu zo zneužívania spravodajských služieb a že chce vstúpiť z EÚ a NATO, koalícia to odmieta, kde je pravda?Braňo Závodský sa rozprával s predsedom strany Sloboda a solidarita a poslancom parlamentu Branislavom Gröhlingom a predsedom poslaneckého klubu strany Smer – Sociálna demokracia Jánom Richterom.
Aj keď zákonom sľubujú podporu Huliakovci aj poslanec Hlasu Roman Malatinec, hlasovanie v parlamente je neisté - nesmel by totiž chýbať ani jeden koaličný poslanec, a to ani pre chorobu. Čo sa stane, ak by koalícia nebola schopná schváliť zákony, sme sa v dnešnom podcaste pýtali šéfa LOZ Petra Visolajského. Opozícia totiž hlasovanie za zákony podmieňuje predčasnými voľbami. Nahrával Peter Hanák.
Aj keď zákonom sľubujú podporu Huliakovci aj poslanec Hlasu Roman Malatinec, hlasovanie v parlamente je neisté - nesmel by totiž chýbať ani jeden koaličný poslanec, a to ani pre chorobu. Čo sa stane, ak by koalícia nebola schopná schváliť zákony, sme sa v dnešnom podcaste pýtali šéfa LOZ Petra Visolajského. Opozícia totiž hlasovanie za zákony podmieňuje predčasnými voľbami. Nahrával Peter Hanák.
Čo všetko spája PS, SaS a KDH? Budú schopní dohodnúť sa programe vládnutia? Zvládnu podpásové rany moci a pokusy o ich rozdelenie? Budú pripravení aj na ruské pokusy zasahovať do volieb? Majú pripravené potrebné reformy? Unesú zodpovednosť za štát? Hostia: - Michal Šimečka, predseda PS - Braňo Gröhling, predseda SaS - Milan Majerský, predseda KDH
v podcaste si vypočujete aj: - Je opozícia pripravená vládnuť a čo pre to robí? - KDH nikdy nekolaborovalo ani s HZDS ani so Smerom. Nebude ani teraz - Samuel Migaľ nakreslil reálny obraz nielen seba, ale aj vládnej koalície
"Dnes ide o postrannú tému, ktorá nezamestnáva spoločnosť“, tvrdí politológ Radoslav Štefančík. „Je to opäť to jeho dlhodobé – prenáša pozornosť z jednej témy na druhú, no tak, aby vyšpičkoval vášne“, dodáva. „Chystá sa štátny prevrat“ verzus „zakrývajú realitu, preto vytvárajú zástupné témy“ – koalično opozičný diskurz posledných dní. Do toho vstupuje vyše stotisícová ozvena námestí, z ktorých zaznieva „dosť“ a výzva premiérovi odstúp. A odpoveď Roberta Fica? Po tom, čo v Slovenskom rozhlase prepočul zostrih svojich vulgárností, veľmi jasne zareagoval na požiadavku námestí: na svoje odstúpenie dôvod nevidí – nie sme podľa neho v roku 2018 a republiku si podľa neho rozvracať nedáme. Už o pár hodín však prišiel krok koaličného Hlasu , ktorý priviedol jeho vládu do pozície menšinovej. A následne vynášanie zo stranícke j kuchyne – že Hlas pilotuje prezident Pellegrini. Technickým riešením situácie majú byť podľa premiéra predčasné voľby. Dokáže ich odvrátiť? Téma pre Radoslava Štefančíka, politológa Ekonomickej univerzity.Nebol by to Robert Fico, keby niečo nevymyslel, tvrdí politológ. Dôkazom je už samotný fakt, že je štvrtýkrát premiérom. Aktuálnym ťahom má byť jeho otváranie témy muža a ženy ako jediných pohlaví, či rovnako ukotvovanie manželstva ako jedinečného zväzku muža a ženy do ústavy. „Dnes ide o postrannú tému, ktorá nezamestnáva spoločnosť“, tvrdí politológ. „Je to opäť to jeho dlhodobé – prenáša pozornosť z jednej témy na druhú, no tak, aby vyšpičkoval vášne“, dodáva Radoslav Štefančík. Tvrdí, že ak sa témy aktuálne chytá opozičné KDH, pre ktoré je téma prirodzenou, vyrušuje ho aktuálne načasovanie. „Momentálne nie je vhodná doba, pretože takto len legimitizujú to, čo robí Robert Fico. Zo strany KDH je to tak, ako keby nepoznali všetky svetové strany, tak ako ich pozná Robert Fico“, dodáva. Politológ je kritický k premiérovým vyjadreniam na adresu Ukrajincov, ktorí tu utejakú pred vojnou. „V Ukrajincoch našiel obetného baránka a projektuje do nich vinu za všetky problémy a vytvára veľmi silný negatívny vzťah časti domácej populácie voči nim“, hovorí. „Viem si predstaviť, že takýmto spôsobom začínala genocída Židov v Európe pred druhou svetovou vojnou“, dopĺňa. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Fico straší, klame, ale veľmi mu to nejde. Výnimočný stav sa báli vyhlásiť. Opozícia celú správu označuje za nezmysel a prirovnáva k dlažobným kockám. V rannom presse si vypočujete: Michala Šimečku, Roberta Fica, Petra Bátora, Petra Pellegriniho, Magdu Vášáryovú.
Malo to byť odvolávanie vlády, pravdepodobne neúspešné, no bolo to odvolávanie iné. Vládna koalícia sa včera rozhodla utajiť rozpravu v parlamente k vysloveniu nedôvery vláde Roberta Fica - čo sa dosiaľ v tridsaťročnej histórii nestalo. Dôvodom bola dôverná správa SIS: tajná služba vraj získala závažné informácie o dlhodobom organizovanom vplyvovom pôsobení, ktorého cieľom má byť destabilizácia Slovenska. Opozícia hovorí o nástrojoch diktátorov, zneužívaní bezpečnostných zložiek, bláboloch a o konšpiračných teóriách. Čo sa teda včera v parlamente dialo a čo zásadné a tajné mal Fico poslancom rozprávať? Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno pýta Jakuba Fila. Zdroj zvukov: NRSR, TA3, YouTube - Smer - SD, 360tka Odporúčanie: Dnes máme odľahčené odporúčanie. Na Amazone nájdete sériu James May: Our Man in Japan, ktorá sleduje Mayovu cestu po Japonsku, jedlo aj ľudí, s ktorými sa stretáva. Ak máte radi britský humor, skúste. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
Opozícia sa v parlamente pokúša vysloviť nedôveru predsedovi vlády Robertovi Ficovi a s ním aj celej jeho vláde. Premiéra vyzvali na sebareflexiu alebo odchod z politiky aj stovky našich psychológov a psychiatrov. Nahnevaný Robert Fico medzitým útočí na študentov, psychológov či novinárov, pripúšťa náš koniec v Európskej únii a NATO, chváli Rusko a vyhráža sa Ukrajine. Koalícia v parlamente opozícii skrátila diskusiu.V Spojených štátoch inaugurovali Donalda Trumpa za 47 prezidenta. Trump by chcel zväčšiť územie USA o Grónsko, Kanadu či Panamu a nedávno sľuboval ukončiť vojnu do 24 hodín.Čo od schôdze čaká opozícia ak nemá na odvolanie premiéra dosť hlasov? S čím ráta premiér, ktorý sa na schôdzi zastavil medzi stretnutím s tureckým prezidentom a maďarským premiérom? Sú predčasné voľby na spadnutie, ak ich premiér toľko spomína? A aké je veľké riziko, že nás politici tlačia preč z Európskej únie a NATO? Braňo Závodský sa rozprával s politológom a prezidentom Inštitútu pre verejné otázky Grigorijom Mesežnikovom.
1. Fico objavil protištátne sprisahanecké centrum. Máme sa báť? 2. Smer, Hlas a SNS nedovolili opozícii rozprávať nahlas 3. Deň, keď Fico s Orbánom pochopili, že sú vlastne mainstream
*Podporte podcast Dobré ráno v aplikácii Toldo na sme.sk/extradobrerano. Luxusná dovolenka, návšteva u Putina aj spor s Ukrajinou o tranzit plyn dokázali čosi nové: spojili opozíciu, a to vrátane hnutia Slovensko Igora Matoviča či Demokratov. Do toho sa objavil prieskum od NMS, ktorý naznačuje, že opozícia by dokázala poskladať koalíciu - ale tiež s Matovičom. Aké sú tam teda vzťahy a prečo? Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno pýta Petra Tkačenka. Zdroj zvukov: TA3, Facebook/Igor Matovič Odporúčanie: Dnes odporúčam text nášho kolegu Jána Krempaského Netúžila po pozornosti, hoci nás všetkých prevyšovala. Jedna z obetí štvrtkového útoku na gymnáziu v Spišskej Starej Vsi Mária Semančíková, zástupkyňa riaditeľky bola totiž Jankova spolužiačka. Vo veľmi úprimnom, osobnom a emotívnom texte tak spomína na to, akým bola človekom. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
Vaše politické správanie sa vyznačuje čoraz väčšou mierou mocensko-autoritatívneho štýlu, manipuláciou s faktami, klamaním, zhadzovaním a útokmi na politických oponentov, žurnalistov i bežných občanov, ktorí prejavia nesúhlas s Vašou politikou. Toto odkázalo predsedovi vlády Robertovi Ficovi viac než sto slovenských psychiatrov a psychológov a vyzvalo ho na sebareflexiu, alebo aby skončil v politike.Proti Robertovi Ficovi sa zjednotila aj politická opozícia a na zajtra chystá jeho odvolávanie v parlamente. Opozícia dosť hlasov na odvolanie vlády nemá, čo teda od odolávania očakáva? Budú opozičné strany spolupracovať, alebo to opäť naruší Igor Matovič? A čo hovorí opozícia na vyhlásenia Robert Fica a Tibora Gašpara, ktorý pripúšťajú možnosť, že vystúpime z Európskej únie a NATO? Čo s tým urobia občianske protesty v uliciach?Braňo Závodský sa rozprával s predsedom strany Demokrati a exministrom obrany Jaroslavom Naďom.
Robert Fico v Bruseli vyjednal veľkú nulu a oprávnene. Vyhrážky smerom k Ukrajine dostali konkrétnu podobu. Opozícia hovorí, že nášho premiéra už nikto nepočúva a neberie vážne.
1. Opozícia zrejme opäť sklamala svojich kritikov 2. Brusel, tras sa, prichádza Fico 3. Keď ochranca prírody hucká poľovníkov
Opozícia ostro kritizuje vládnu plošnú pomoc s cenami plynu a tepla. Vláda vraj oklamala ľudí a na pomoc bohatým, napríklad aj guvernérovi národnej banky s dvadsaťtisícovým platom sa budú skladať tí chudobnejší.Ako to teda bude? Ktoré domácnosti dostanú koľko a komu ďalšiemu ešte vláda pomôže? Prečo sa rozhodla pomáhať plošne, ak mala ministerka hospodárstva pripravenú aj adresnú pomoc? Bude na to stačiť tých 235 miliónov? A kto nám postaví novú jadrovú elektráreň? Aké máme zásoby plynu na zimu a odkiaľ zoberieme ďalší, ak Rusi stále zabíjajú v Ukrajine ľudí a ničia ich energetickú infraštruktúru?Braňo Závodský sa rozprával so štátnym tajomníkom Ministerstva hospodárstva Szabolcsom Hodosym.