POPULARITY
Novela ústavy z dielne vládneho Smeru, ktorá našla podporu u opozičných kresťanských demokratov. Na Slovensku dokonca na moment prehlušila správy o vojnách – či na Ukrajine, alebo o tej medzi Izraelom a Iránom. Nateraz sa odsúva na jeseň.Dve pohlavia - muž a žena - ako národná identita, zároveň ich rovnosť pri odmeňovaní. Adopcie a právo rodičov rozhodovať o výchovno-vzdelávacom procese detí, nie surogátnemu materstvu či suverenita Slovenska v hodnotových a kultúrno-etických otázkach. To, čo je pre niekoho zásadným dokumentom pre identitu krajiny, iní označujú výrazom „podvod“. „Podvod Roberta Fica, ktorý kresťania v politike nemajú legitimizovať“ – volá tvár odporu František Mikloško. Vypočul ho aj František Majerský. A Ján Ferenčák z Hlasu hovorí o „zástupnej téme“, o ktorej by rád hlasoval až na jeseň. A hoci ústavná novela zatiaľ vecne nič nevyriešila, už stihla napáchať politické škody: rozhádala opozíciu v momente, keď sa zdalo, že sa začína zjednocovať. Naviac v Bruseli vyvoláva obavy, že ide proti únijným princípom. Ako vidí jej plody politológ Radoslav Štefančík? Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Novela ústavy z dielne vládneho Smeru, ktorá našla podporu u opozičných kresťanských demokratov. Na Slovensku dokonca na moment prehlušila správy o vojnách – či na Ukrajine, alebo o tej medzi Izraelom a Iránom. Nateraz sa odsúva na jeseň.Dve pohlavia - muž a žena - ako národná identita, zároveň ich rovnosť pri odmeňovaní. Adopcie a právo rodičov rozhodovať o výchovno-vzdelávacom procese detí, nie surogátnemu materstvu či suverenita Slovenska v hodnotových a kultúrno-etických otázkach. To, čo je pre niekoho zásadným dokumentom pre identitu krajiny, iní označujú výrazom „podvod“. „Podvod Roberta Fica, ktorý kresťania v politike nemajú legitimizovať“ – volá tvár odporu František Mikloško. Vypočul ho aj František Majerský. A Ján Ferenčák z Hlasu hovorí o „zástupnej téme“, o ktorej by rád hlasoval až na jeseň. A hoci ústavná novela zatiaľ vecne nič nevyriešila, už stihla napáchať politické škody: rozhádala opozíciu v momente, keď sa zdalo, že sa začína zjednocovať. Naviac v Bruseli vyvoláva obavy, že ide proti únijným princípom. Ako vidí jej plody politológ Radoslav Štefančík?
Di bûletena nûçeyên îro de: Opozîsyonê rexne li cezayên Australya yên li ser du wezîrên Îsraîlî girt... Polîsê Los Angeles dibêje piştî qedexeya derketina derve ya li bajêr dest bi girtinên girseyî kirine... Socceroos Erebistana Siûdî têk bir û mafdara FIFA 2026e, ew nûçeyana û nûçeyên din di bûletenê de hene.
Ľudia z Málinca, Látok aj okolitých obcí prišli po racionálnej debate na to, že ich nikto nechce okradnúť. Odkedy som prvýkrát použil slovo Málinec, vyleteli tam ceny nehnuteľností, povedal v relácii Ide o pravdu minister životného prostredia (nominant SNS) Tomáš Taraba.
Podľa bývalého ministra zahraničných vecí Rastislava Káčera sa Slovensko stalo slabým miestom, do ktorého môže Ruská federácia vraziť klin a rozbíjať jednotu Európskej únie. „Fungujeme ako kazítko, ako zradca. Lenže zradcu si nikto neváži,“ hovorí v podcaste Aktuality Nahlas.Poslanci minulý týždeň prijali uznesenie, ktoré členov vlády zaväzuje odmietnuť ďalšie protiruské sankcie.V dokumente, ktorý pretlačila koaličná SNS, sa konštatuje, že sankčná politika a obchodné obmedzenia voči Rusku prispievajú k rastu cien energií a narúšajú dodávateľské reťazce, čo oslabuje konkurencieschopnosť a hospodársky prospech slovenských podnikov.Prijatie uznesenia vyvolalo búrlivé reakcie a otázky o smerovaní slovenskej zahraničnej politiky.Kým Andrej Danko ho označuje za „Boží zázrak“, premiér Robert Fico hovorí o politickom uznesení, ktoré nie je právne záväzné.„Je to uznesenie, ktoré nevychádza z Ústavného zákona o spolupráci vlády a národnej rady v otázkach európskych záležitostí. Je to politické uznesenie, ktoré je samozrejme veľmi silné vo svojom posolstve,“ vysvetľoval Fico počas nedeľnej tlačovej konferencie.Dodal, že toto uznesenie považuje za silný politický nástroj, o ktorý sa môže oprieť v diskusiách v Európskej rade.Podľa diplomata a bývalého ministra zahraničných vecí Rastislava Káčera môžu z „dvojtvárneho“ postoja Roberta Fica ťažiť najmä opozičné strany.„Opozícia, ktorá chce hlasovať tak, ako ostatné európske štáty, získala do rúk nástroj, ktorým môže Robertovi Ficovi povedať, že je nielen dvojtvárny, ale pohŕda svojím vlastným poslancom, ktorý mu garantuje vládnu moc. Čo je to za odkaz voličovi?“ zamýšľa sa bývalý minister.Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk.
Podľa bývalého ministra zahraničných vecí Rastislava Káčera sa Slovensko stalo slabým miestom, do ktorého môže Ruská federácia vraziť klin a rozbíjať jednotu Európskej únie. „Fungujeme ako kazítko, ako zradca. Lenže zradcu si nikto neváži,“ hovorí v podcaste Aktuality Nahlas.Poslanci minulý týždeň prijali uznesenie, ktoré členov vlády zaväzuje odmietnuť ďalšie protiruské sankcie.V dokumente, ktorý pretlačila koaličná SNS, sa konštatuje, že sankčná politika a obchodné obmedzenia voči Rusku prispievajú k rastu cien energií a narúšajú dodávateľské reťazce, čo oslabuje konkurencieschopnosť a hospodársky prospech slovenských podnikov.Prijatie uznesenia vyvolalo búrlivé reakcie a otázky o smerovaní slovenskej zahraničnej politiky.Kým Andrej Danko ho označuje za „Boží zázrak“, premiér Robert Fico hovorí o politickom uznesení, ktoré nie je právne záväzné.„Je to uznesenie, ktoré nevychádza z Ústavného zákona o spolupráci vlády a národnej rady v otázkach európskych záležitostí. Je to politické uznesenie, ktoré je samozrejme veľmi silné vo svojom posolstve,“ vysvetľoval Fico počas nedeľnej tlačovej konferencie.Dodal, že toto uznesenie považuje za silný politický nástroj, o ktorý sa môže oprieť v diskusiách v Európskej rade.Podľa diplomata a bývalého ministra zahraničných vecí Rastislava Káčera môžu z „dvojtvárneho“ postoja Roberta Fica ťažiť najmä opozičné strany.„Opozícia, ktorá chce hlasovať tak, ako ostatné európske štáty, získala do rúk nástroj, ktorým môže Robertovi Ficovi povedať, že je nielen dvojtvárny, ale pohŕda svojím vlastným poslancom, ktorý mu garantuje vládnu moc. Čo je to za odkaz voličovi?“ zamýšľa sa bývalý minister.Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk.
Našla sa Donatellova busta, mala by byť v Topoľčiankach. Parlament prijal uznesenie o zrušení protiruských sankcií - paradoxne sa tak stalo omylom, nechcela to ani opozícia ani koalícia, no stalo sa. V opozícii sú teraz hádky kto za to vlastne môže. Hádajú sa aj Elon Musk s Donaldom Trumpom.Z Markízy odchádza reportérka Gabriela Kajtárová a ďalší dvaja kolegovia. Pracovať už nechcú v Markíze, ktorá vyhodila Viktora Vinczeho. Peter Pellegrini nevyhlási referendum o sankciách voči Rusku.A máme aj dobré správy. Parlament po nekonečných niekoľkoročných debatách konečne schválil, že ak je dieťa v nemocnici má právo na sprievod rodiča.Sobotným Dobrým ránom vás sprevádzajú Zuzana Kovačič Hanzelová a Jakub Filo.Otázky do nasledujúcej epizódy Dobrého rána sobota nám zasielajte na e-mail dobrerano@sme.sk, ideálne vo forme hlasovej správy. Do predmetu napíšte Otázka do sobotného Dobrého rána.Zdroje zvukov: TV Markíza, TASR–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
Návštevy delegácií z európskeho parlamentu, prijaté uznesenie o protiruských sankciách, ako aj vyjadrenia nemeckého kancelára voči Slovensku a Maďarsku. Tieto, ale aj ďalšie témy si rozobrali v relácii Analýzy 24 s moderátorkou Luciou Stráňavovou poslanci NR SR Beáta Jurík (PS) a Marián Kéry (Smer-SD).
Transakčná daň funguje ešte len dva mesiace a v parlamente sa už ozývajú návrhy na jej zmenu či zrušenie. Jeden dokonca z dielne koalície, konkrétne šéfa SNS Andreja Danka. Ten mal v posledných týždňoch prezretie a aj keď za daň na jeseň hlasoval, aktuálne ju chcel pre živnostníkov a firmy s obratom do 100-tisíc eur zrušiť. Vraj ich zruinuje. Opozícia chce daň zrušiť úplne a premiér spolu s ministrom Ladislavom Kamenickým o tom nechcú ani počuť. Podľa Ľubomíry Murgašovej, špecialistky na firemné dane zo spoločnosti Grant Thornton Slovakia, vylúčenie živnostníkov a firiem do istého obratu problém dane nevyrieši. „Krivdu pociťujú všetci, najviac však tí, ktorí robia veľa transakcií, čo nemusia byť zákonite živnostníci. Aj keď na jednej strane môže ísť o pozitívny politický krok, zase to len prehlbuje nesystematickosť,“ hovorí Murgašová. Daň má totiž podľa nej negatívne dopady naprieč podnikateľským sektorom. „Bohužiaľ, mali sme s našimi klientami aj debaty o tom, že končia svoju ekonomickú činnosť na Slovensku a odchádzajú. Firma už jednoducho nemôže znášať ďalšie administratívne bremená a ďalšie daňové záťaže,“ hovorí daňová expertka. Rovnako bežné je aj prenesenie finančného bremena ďalej. „Zvyšovanie cien je veľmi bežný argument, s ktorým sa stretávame. Zároveň sa však objavuje aj prepúšťanie, či prípadná nemožnosť zamestnancov dohodnúť sa na zvýšení mzdy,“ vyratúva Murgašová. Čo daň za dva mesiace priniesla, ako sa jej firmy prispôsobujú, vrátila sa doba kešu a nakoľko reálne je jej zrušenie? V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá Ľubomíra Murgašová, špecialistka na firemné dane zo spoločnosti Grant Thornton Slovakia. V rozhovore sa dozviete: 1:07 Dva mesiace fungovania transakčnej dane. 1:41 Najväčší problém podnikateľov v súvislosti s transakčnou daňou. 7:43 Sú takto nejasné zákony bežné? 9:03 Prenajímateľ a SZČO - platí alebo neplatí daň? 12:34 Zmeny termínu podania dane. 14:57 Čo sú preúčtované náklady? 18:19 Odchody podnikateľov zo Slovenska. 19:26 Ako platiť čo najmenšiu daň. 23:10 Kto daňou trpí najviac. 24:39 Reálnosť výberu dane. 28:35 Budúcnosť transakčnej dane. 29:56 Úvahy o transakčnej dani v rámci EÚ. 31:24 Daňové úniky. – Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na podcastindex@sme.sk – Odoberajte aj týždenný ekonomický newsletter Index na sme.sk/indexodber – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Ďakujeme, že počúvate podcast Index.See omnystudio.com/listener for privacy information.
Verím, že sa do jesene dohodneme na tom, či transakčnú daň úplne zrušíme. Očakávam, že s návrhmi na iné opatrenia prídu najmä strany SNS a Hlas. Ja budem hlasovať tak, ako povie minister financií a zrejme sa zdržím, povedal podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) v relácii Ide o pravdu.
Ministerstvo vnútra pripravuje zákon o boji proti nenávisti na internete, ktorý má zabrániť šíreniu nenávisti, vyhrážkam a kyberšikane na internete. Otázne je, či nás ochráni aj pred nenávisťou z úst vládnych politikov.Veronika Frankovská upozorňuje, že niektoré výroky Roberta Fica, ktoré sa v poslednom období šíria zostrihané, mali širší kontext, v ktorom výzvu na násilie najprv zmieni a následne zdôrazní, že je proti takýmto spôsobom. Týka sa to napríklad výroku „Zoberme palice, lopaty a poďme do národnej rady. Zoberme palice, lopaty a poďme na úrad vlády“. Množstvo iných Ficových výrokov ale vyznieva rovnako agresívne aj v pôvodnom kontexte.Advokát a odborník na mediálne právo Tomáš Kamenec komentoval výrok aktivistu Petra Laťáka “Opozícia sa spojila, posledná kvapka odkvapla a posledný klinec do Ficovej rakvy je zabitý. Je to už len otázka času, nie je to či, ale kedy pôjde Fico dolu.”“Nie je to šťastný výrok, ale nie je ani trestný. Volil by som iné slová, ale tváriť sa, že je to podnecovanie k vražde, je prehnané, lebo je jasné, kde a v akom kontexte to hovoril.”, hovorí Kamenec.Všíma si tiež zmenu v citlivosti na nenávistné prejavy u niektorých politikov “Zdá sa mi pokrytecké, keď niektorí politici dnes hovoria, že bojujú proti nenávisti. Z nedávnej minulosti by sme vedeli nájsť príklady, kedy z nenávisti ťažili, nenávisť využívali a hojne podporovali.”Právna úprava nenávistných prejavov je podľa Tomáša Kamenca dostatočná. “V našej spoločnosti chýba rešpekt a politikom zodpovednosť. Vymenil by som akýkoľvek nový paragraf za zodpovednosť politikov.”
Ak si myslíte, že by sa o Slovensku a regiónoch nemalo rozhodovať len z bratislavskej kancelárie, vyriešiť by to mohlo ústavné obsadenie Národnej rady poslancami zo samospráv. Prichádza s tým strana Hlas, ktorá chce meniť volebný systém na viac obvodov. Opozícia ale teraz na takéto zmeny dôvod nevidí. Okrem iného, by to mohlo nadobro pohltiť malé strany bez regionálnych štruktúr. Viac sme si o téme povedali so štátnym tajomníkom MV,splnomocnenec pre územnú samosprávu Michalom Kaliňákom (Hlas-SD) a poslankyňou NR SR Janou Hanuliakovou (PS).
Štyri opozičné strany žiadajú Ústavný súd aby preveril zákon o strategických investíciách. Ten chce vláda použiť na urýchlenie výstavby projektov ako je prečerpávacia elektráreň Málinec.Zákon o strategických investíciách ohrozuje majetkové práva ľudí na Slovensku. Opozícia sa ho rozhodla napadnúť na Ústavnom súde. Zákon chce využiť napríklad minister životného prostredia Tomáš Taraba pri výstavbe vodného diela Málinec. Vďaka označeniu „strategická investícia“ by sa pozemky, ktoré budú v okolí prečerpávacej elektrárne dali ľahšie vyvlastniť.Nahrával Vladimír Amrich.
Štyri opozičné strany žiadajú Ústavný súd aby preveril zákon o strategických investíciách. Ten chce vláda použiť na urýchlenie výstavby projektov ako je prečerpávacia elektráreň Málinec.Zákon o strategických investíciách ohrozuje majetkové práva ľudí na Slovensku. Opozícia sa ho rozhodla napadnúť na Ústavnom súde. Zákon chce využiť napríklad minister životného prostredia Tomáš Taraba pri výstavbe vodného diela Málinec. Vďaka označeniu „strategická investícia“ by sa pozemky, ktoré budú v okolí prečerpávacej elektrárne dali ľahšie vyvlastniť.Nahrával Vladimír Amrich.
Tento denný podcast, vytváraný s pomocou umelej inteligencie, ponúka unikátny a efektívny spôsob, ako sa dozvedieť o najzaujímavejších udalostiach a článkoch dňa. Umelej inteligencii sa darí analyzovať obrovské množstvo informácií z rôznych zdrojov, aby vybrala tie najrelevantnejšie a najpútavejšie obsahy pre širokú škálu poslucháčov. Každá epizóda je navrhnutá tak, aby poskytla hlboký ponor do vybraných tém, od politiky cez vedecké objavy, až po kultúrne udalosti, a to všetko podané informatívne, prístupne a bez emócií. Podcast je ideálnym spoločníkom pre zaneprázdnených ľudí, ktorí hľadajú pohodlný spôsob, aby zostali informovaní o svetovom dianí bez nutnosti tráviť hodiny čítaním rôznych zdrojov, čím poskytuje efektívny a príjemný spôsob, ako prijímať správy.
„Slovensko sa za túto správu nemusí hanbiť. No mám potrebu povedať, že Peter Pellegrini síce zahryzkal, no jemnúčko“ – pohľad Radoslava Štefančíka, politológa Ekonomickej univerzity, na správu o stave republiky z pera prezidenta. „Mnohé nepovedal, nepoukázal na nedostatky“, dopĺňa. No hovorí, že prezidenta Pellegriniho je za čo aj pochváliť.Prezident Peter Pellegrini vystúpil so svojou prvou správou o stave republiky. Chcel sa programovo pozerať do budúcnosti, aby sa vyhol kritike minulosti a teda práci politikov. Napriek tomu za „frustráciu a zúfalstvo“, ktoré nachádza v regiónoch môžu podľa neho politici. Od nich sa podľa prezident spoločnosť rovnako nedočká ani prepotrebného zmierenia. A kriticky si všimol si aj ministrov, ktorí sú „viac zdrojom kontroverzie ako uznania“.Vládu Roberta Fica pochválil, i vyzval. Pochválil za stavebný ruch a vyzval, aby nezabúdala na západných spojencov či aby sa pre pandemickú amnestiu dokázala pozrieť do očí pozostalým obetí pandémie. Opozícii zas neváhal pripomenúť, že medzi jej prívržencami je veľká časť tých, ktorí spochybňujú atentát na premiéra. Len chvíľu predtým z jeho úst zaznelo, že prezidentský palác nie je ani ďalším koaličným partnerom, no ani hniezdo m opozičného odporu. A čo sme v jeho príhovore nepočuli? Nenašlo si tam napríklad miesto kritizované rozkrádanie európskych peňazí na luxusné vily boháčov, ktoré už našlo svoj výraz v „banánovej republike“ pre Slovensko. Zmenené trestné kódexy či zrušená špeciálna prokuratúra, na ktoré sa pýta Brusel. Rovnako zrušená verejnoprávna Rtvs. Zástupy nespokojných pracovníkov kultúry vo výhražnom štrajku.Ako sa pozerá na prezidentskú správu o stave krajiny politológ Radoslav Štefančík?„Peter Pellegrini zostal ten tipický človek-kandidát vládnej koalície, ktorý sa stal prezidentom aj vďaka Robertovi Ficovi. Ak ho jeho politický otec vychoval a prakticky aj ustanovil do funkcie hlavy štátu, tak Peter Pellegrini nebol nejakým ostrým kritikom Ficovej vlády“, tvrdí politológ. Oceňuje, že prezident otvoril tému „vízie“ ponad volebné obdobia. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
„Slovensko sa za túto správu nemusí hanbiť. No mám potrebu povedať, že Peter Pellegrini síce zahryzkal, no jemnúčko“ – pohľad Radoslava Štefančíka, politológa Ekonomickej univerzity, na správu o stave republiky z pera prezidenta. „Mnohé nepovedal, nepoukázal na nedostatky“, dopĺňa. No hovorí, že prezidenta Pellegriniho je za čo aj pochváliť.Prezident Peter Pellegrini vystúpil so svojou prvou správou o stave republiky. Chcel sa programovo pozerať do budúcnosti, aby sa vyhol kritike minulosti a teda práci politikov. Napriek tomu za „frustráciu a zúfalstvo“, ktoré nachádza v regiónoch môžu podľa neho politici. Od nich sa podľa prezident spoločnosť rovnako nedočká ani prepotrebného zmierenia. A kriticky si všimol si aj ministrov, ktorí sú „viac zdrojom kontroverzie ako uznania“.Vládu Roberta Fica pochválil, i vyzval. Pochválil za stavebný ruch a vyzval, aby nezabúdala na západných spojencov či aby sa pre pandemickú amnestiu dokázala pozrieť do očí pozostalým obetí pandémie. Opozícii zas neváhal pripomenúť, že medzi jej prívržencami je veľká časť tých, ktorí spochybňujú atentát na premiéra. Len chvíľu predtým z jeho úst zaznelo, že prezidentský palác nie je ani ďalším koaličným partnerom, no ani hniezdo m opozičného odporu. A čo sme v jeho príhovore nepočuli? Nenašlo si tam napríklad miesto kritizované rozkrádanie európskych peňazí na luxusné vily boháčov, ktoré už našlo svoj výraz v „banánovej republike“ pre Slovensko. Zmenené trestné kódexy či zrušená špeciálna prokuratúra, na ktoré sa pýta Brusel. Rovnako zrušená verejnoprávna Rtvs. Zástupy nespokojných pracovníkov kultúry vo výhražnom štrajku.Ako sa pozerá na prezidentskú správu o stave krajiny politológ Radoslav Štefančík?„Peter Pellegrini zostal ten tipický človek-kandidát vládnej koalície, ktorý sa stal prezidentom aj vďaka Robertovi Ficovi. Ak ho jeho politický otec vychoval a prakticky aj ustanovil do funkcie hlavy štátu, tak Peter Pellegrini nebol nejakým ostrým kritikom Ficovej vlády“, tvrdí politológ. Oceňuje, že prezident otvoril tému „vízie“ ponad volebné obdobia. Podcast pripravil Jaroslav Barborák.
Politická scéna dnes žije hlavne témou roku od atentátu na premiéra Roberta Fica. Vláda nakoniec rokuje práve v Handlovej a sú tam pripravené aj viaceré podujatia. Predpoludním rokovala na Úrade vlády Bezpečnostná rada. Výsledky rokovaní zatiaľ nepoznáme. Opozícia však hovorí o zneužívaní témy atentátu na politické účely. Atentát priniesol legislatívne zmeny, ale zmenil viacerými spôsobmi aj našu politickú scénu či spoločnosť. Akými? O tom sa v dnešných Analýzach 24 rozprávala moderátorka Lucia Stráňavová s podpredsedom NR SR Tiborom Gašparom a predsedom poslaneckého klubu PS Martinom Dubécim.
Korupčný newsfilter Moniky Tódovej vyberá 10 dôležitých udalostí týždňa v oblasti boja proti korupcii, právneho štátu a transparentnosti.
Čo všetko je schopný urobiť premiér tejto krajiny aby zakryl svoju neschopnosť riešiť reálne problémy Slovenska? Premiérskou témou je kvalita života na Slovensku a od toho Fico neustále uteká, hovorí bývalá premiérka Iveta Radičová. Podľa nej sa premiér Fico dnes už ani netají snahou zmeniť režim na Slovensku, vládnuť krajine však zjavne nevie. Reč bude aj o zásadnej zmene chorého zdravotníctva.Pri príležitosti osláv konca Druhej svetovej vojny navštívil slovenský premiér Moskvu a tam rokoval priamo s Vladimírom Putinom, ktorý dnes vedie vojnu na Ukrajine. Opozícia v tom má jasno a označila to za akt vlastizrady a kolaborácie s nepriateľskou mocnosťou. Medzitým ako sa slovenský premiér klaňal vládcovi Kremľa, sa však štát, ktorý vedie - či by ho aspoň viesť mal, rozpadá doslova v priamom prenose.Stav verejných financií sa napriek opakovanej konsolidácií, ktorá nám zvýšila dane a zhoršila služby štátu, príliš nezlepšil no a to nás čaká ešte ďalšie uťahovanie opaskov. Zatialčo vláda siahla na daňové bonusy na deti či šikanuje podnikateľov bizarnou transakčnou daňou, sama sa ukromniť odmieta. Ministrom rapídne narástli platy, šéf rezortu vnútra objednal pre policajtov kávové uniformy a počítače za tritisíc no a pod rukami PPA nám tu rozkvitli penziony - nepenzióny.Namiesto riešenia reálnych problémov sa ale vládna koalícia neustále zaoberá sama sebou, utočí na média či mimovládny sektor no a dokonca vedie ľúty boj za práva extrémistu Bombica či konšpirátora Kotlára..Asi najlepšie úpadok štátu definoval šéf NKÚ, ktorý v rozhovore pre Aktuality povedal, že ministerstvo zdravotníctva ovládli lobisti a štát v oblasti zdravia na verejný záujem jednoducho rezignoval. Kam teda smeruje Slovensko pod touto vládou? Podari sa Robertovi Ficovi uniesť krajinu z Európy a dokedy sa vôbec dá tento Potemkin - vydávaný za štát, ešte predstierať a imitovať modernú a funkčnú demokraciu? Naozaj práve toto voliči chcú a stačí im to? No a kde je silná, jednotná a najmä zmysluplná alternatíva politickej opozície? Témy pre bývalú premiérku a profesorku sociológie Ivetu Radičovú.Stále častejšie som svedkom "úteku od slobody," kde mnohým ľuďom je sloboda na príťaž. Máme v sebe veľký potenciál prispôsobovania sa, ktorý v nás táto vládna garnitúra živí vetami typu: Nechajme Rusa, veď on raz odíde. Nie, neodíde. Keď raz príde, buď ho pošlete preč alebo zostane - v našich hlavách, " hovorí expremiérka Radičová. Počúvate Ráno Nahlas, dnes s bývalou premiérkou a sociologičkou Ivetou Radičovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Čo všetko je schopný urobiť premiér tejto krajiny aby zakryl svoju neschopnosť riešiť reálne problémy Slovenska? Premiérskou témou je kvalita života na Slovensku a od toho Fico neustále uteká, hovorí expremiérka Iveta Radičová. Podľa nej sa premiér Fico dnes už ani netají snahou zmeniť režim na Slovensku, vládnuť krajine však zjavne nevie. Reč bude aj o zásadnej zmene chorého zdravotníctva.Pri príležitosti osláv konca Druhej svetovej vojny navštívil slovenský premiér Moskvu a tam rokoval priamo s Vladimírom Putinom, ktorý dnes vedie vojnu na Ukrajine. Opozícia v tom má jasno a označila to za akt vlastizrady a kolaborácie s nepriateľskou mocnosťou. Medzitým ako sa slovenský premiér klaňal vládcovi Kremľa, sa však štát, ktorý vedie - či by ho aspoň viesť mal, rozpadá doslova v priamom prenose.Stav verejných financií sa napriek opakovanej konsolidácií, ktorá nám zvýšila dane a zhoršila služby štátu, príliš nezlepšil no a to nás čaká ešte ďalšie uťahovanie opaskov. Zatiaľčo vláda siahla na daňové bonusy na deti či šikanuje podnikateľov bizarnou transakčnou daňou, sama sa uskromniť odmieta. Ministrom rapídne narástli platy, šéf rezortu vnútra objednal pre policajtov kávové uniformy a počítače za tritisíc no a pod rukami PPA nám tu rozkvitli penzióny - nepenzióny.Namiesto riešenia reálnych problémov sa ale vládna koalícia neustále zaoberá sama sebou, útočí na média či mimovládny sektor no a dokonca vedie ľúty boj za práva extrémistu Bombica či konšpirátora Kotlára..Asi najlepšie úpadok štátu definoval šéf NKÚ, ktorý v rozhovore pre Aktuality povedal, že ministerstvo zdravotníctva ovládli lobisti a štát v oblasti zdravia na verejný záujem jednoducho rezignoval. Kam teda smeruje Slovensko pod touto vládou? Podarí sa Robertovi Ficovi uniesť krajinu z Európy a dokedy sa vôbec dá tento Potemkin - vydávaný za štát, ešte predstierať a imitovať modernú a funkčnú demokraciu? Naozaj práve toto voliči chcú a stačí im to? No a kde je silná, jednotná a najmä zmysluplná alternatíva politickej opozície? Témy pre bývalú premiérku a profesorku sociológie Ivetu Radičovú.Stále častejšie som svedkom "úteku od slobody," kde mnohým ľuďom je sloboda na príťaž. Máme v sebe veľký potenciál prispôsobovania sa, ktorý v nás táto vládna garnitúra živí vetami typu: Nechajme Rusa, veď on raz odíde. Nie, neodíde. Keď raz príde, buď ho pošlete preč alebo zostane - v našich hlavách, " hovorí expremiérka Radičová. Kto sme, k akým hodnotám sa hlásime a kde patríme, to je podľa nej dnes absolútne kľúčová téma politiky. Počúvate Ráno Nahlas, dnes s bývalou premiérkou a sociologičkou Ivetou Radičovou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Di vê bûletenê de: Serokwezîr pêşwaziya Papa Leo yê 14mîn yê nû hilbijartî dike... Sussan Ley namzediya xwe ji bo Rêbera Opozîsyonê radigihîne... Los Angeles radigihîne ku ew ê mazûvaniya mezintirîn Para-olompîkên dîrokî bike, w nûçeyana û nûçeyên din di bûletenê de hene.
„Bude zaujímavé sledovať pápežov vzťah s Donaldom Trumpom. Môže sa stať, že najsilnejšia kritika amerického prezidenta bude prichádzať z Vatikánu a bude veľmi počúvaná,“ tvrdia komentátori denníka Postoj v redakčnej debate.
250507_13_TYZDEN_1 Celý článok nájdete TU: https://www.teraz.sk/publicistika . Ak má opozícia v úmysle raz vystriedať pri moci vládne strany, mala by už dnes voličom ponúkať alternatívu k vládnej moci, nie iba kritizovať koaličnú politiku. V TASR TV to povedal publicista Juraj Hrabko. . S názorom, že prezentáciou nepopulárnych krokov by sa opozícia zbytočne oslabovala v situácii, kedy ich aj tak nemôže v praxi realizovať, Hrabko nesúhlasí. „Áno, aj to sa zvykne ponúkať. Je to nepopulárne, ale ako inak chce presvedčiť voličov, že je alternatívou?,“ pýta sa Hrabko. . Platí to podľa neho aj v prípade kritiky konsolidačnej politiky. Ak opozičné strany nesúhlasia s jej aktuálnou formou, majú podľa Hrabka predložiť návrh vlastnej predstavy konsolidácie, vrátane nepopulárnych opatrení...
Najskôr politici Progresívneho Slovenska zámerne odkomunikovali, že s Igorom Matovičom a jeho hnutím Slovensko spolupracovať nechcú. Matovič v reakcii skritizoval PS a odkázal, že sa pred PS "nebudú klaňať".Strana Michala Šimečku (PS) hovorí o želanej koalícii v zložení s SaS, KDH a tiež s mimoparlamentnými Demokratmi, s ktorými sa ešte nedávno dostávali do sporov.Prečo vôbec hovoriť o spájaní opozície uprostred volebného obdobia? Prečo dištancovanie sa od Igora Matoviča môže byť napokon na prospech volebného výsledku Igora Matoviča?Michal Katuška sa v podcaste Dobré ráno pýtal politológa a sociológa z katedry sociológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, Pavla Baboša.Zdroje zvukov: Postoj, Pravda, Interez, Startitup, MarkízaOdporúčanie:V ére prezidenta Trumpa je až nutnosť dať priestor politickej satire v jej najvyššej kvalite. Preto vašu pozornosť upriamujeme na dvoch Johnov – Johna Stewarta a jeho Daily Show a Johna Oliver a jeho Last week tonight. Nájdete si ich na Youtube.–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
Premiér Robert Fico v januári tohto roka predstavil novelu ústavy, no od prvého momentu vedel, že si nevystačí sám. Zmeniť ústavu mu môže pomôcť Kresťanskodemokratické hnutie. Pre opozičnú stranu sa tak naskytla príležitosť presadiť len 2 existujúce pohlavia – muža a ženu — a zamedziť tiež párom rovnakého pohlavia adoptovať si deti. Predseda vlády opisuje novelu ako hrádzu proti progresivizmu.Ako KDH naloží s ponukou Smeru na zmenu ústavy? A bude spolupracovať s koalíciou? V dnešnom podcaste budete počuť našu redaktorku Kristínu Braxatorovú, ktorá približuje situáciu medzi Kresťanskými demokratmi. „Ak by nehlasovali všetci poslanci KDH, môže byť takéto spojenie s vládnou väčšinou zbytočné a neprinieslo by ani požadované zmeny. Skôr by mohlo kresťanským demokratom priniesť reputačné škody,” vysvetľuje novinárka Aktuality.sk.
Premiér Robert Fico v januári tohto roka predstavil novelu ústavy, no od prvého momentu vedel, že si nevystačí sám. Zmeniť ústavu mu môže pomôcť Kresťanskodemokratické hnutie. Pre opozičnú stranu sa tak naskytla príležitosť presadiť len 2 existujúce pohlavia – muža a ženu — a zamedziť tiež párom rovnakého pohlavia adoptovať si deti. Predseda vlády opisuje novelu ako hrádzu proti progresivizmu.Ako KDH naloží s ponukou Smeru na zmenu ústavy? A bude spolupracovať s koalíciou? V dnešnom podcaste budete počuť našu redaktorku Kristínu Braxatorovú, ktorá približuje situáciu medzi Kresťanskými demokratmi. „Ak by nehlasovali všetci poslanci KDH, môže byť takéto spojenie s vládnou väčšinou zbytočné a neprinieslo by ani požadované zmeny. Skôr by mohlo kresťanským demokratom priniesť reputačné škody,” vysvetľuje novinárka Aktuality.sk.
Ak by boli parlamentné voľby v apríli, opozícia by skladala novú vládu, Smer s Hlasom by skončili v opozícii a Dankova SNS by do parlamentu ani neprešla. Koaličné strany v prieskumoch pomaly klesajú už posledný rok.Čo za tým je a čo s preferenciami vládnych strán robia opatrenia ako transakčná daň, vyššie platy pre ministrov či koalíciou odklepnutá doživotná renta pre premiéra Fica, alebo generálneho prokurátora? A čo opozícia, vie využiť zlyhania koalície a nie je jej volanie po predčasných voľbách predčasné? Dosiahlo už Progresívne Slovensko svoj strop a akú šancu majú liberáli z SaS či Demokrati? Ako sa budú percentá pre politické strany a trendy v preferenciách voličov vyvíjať ďalej?Braňo Závodský sa rozprával so sociológom a riaditeľom agentúry FOCUS Martinom Slosiarikom.
Celé PREMIUM VIDEO nájdeš tu
Opozícia to má v parlamente ťažké. Na jeseň prišla v parlamente o jediného podpredsedu a mesiace sa snaží otvoriť rokovanie o odvolávaní ministrov či celej vlády. Teraz kritizuje vládu za nezvládnuté manažovanie šíriacej sa slintačky a krívačky. U prezidenta s koalíciou diskutovala o výdavkoch na obranu a chce zrušiť transakčnú daň. Parlament medzitým rieši mimovládky, počty pohlaví v ústave či rentu pre generálneho prokurátora.Čo na to opozícia? Z čoho by nahradila peniaze v rozpočte za zrušenú transakčnú daň? A podarí sa im už rokovať o odvolávaní ministra vnútra, obrany či ministerky kultúry? Prečo má pre slintačku a krívačku rokovať Bezpečnostná rada štátu? Chce alebo nechce opozícia viac peňazí na našu obranu, ak sa u prezidenta s koalíciou vzácne zhodla? Čo čaká od nového memoranda o našej zahraničnopolitickej orientácii?Braňo Závodský sa rozprával s predsedom hnutia Progresívne Slovensko a poslancom Národnej rady Michalom Šimečkom.
Pre slintačku a krívačku už vláda vyhlásila mimoriadnu situáciu. Na Slovensku máme aktuálne päť ohnísk slintačky a krívačky. Premiér hovorí o predbežných škodách za desiatky miliónov eur, na boj proti nákaze vyčlenila 10 miliónov. Policajtom budú pomáhať strážiť hranice a farmy aj vojaci. Opozícia hovorí o zlyhaní vlády a žiada rokovanie bezpečnostnej rady štátu.Aká je šanca nákazu rýchlo zastaviť? Môžu pribudnúť aj ďalšie ohniská? Ako to teda zvláda premiér s ministrom pôdohospodárstva? Chváli či kritizuje nás Európska únia za naše opatrenia, čo z vyjadrení premiéra Fica brať vážne? Je vybíjanie všetkých chovov 3 km od ohniska nariadením alebo odporúčaním EU? Čo hrozí, ak sa šírenie nepodarí dostať pod kontrolu, môže sa nadlho zmeniť podoba nášho vidieka? Čo na to hovoria malí slovenskí farmári a poľnohospodári?Pobavíme sa s farmárom s Rakús a členom Iniciatívy farmárov Antonom Vdovjakom a farmárom s Oravy a predsedom Mladých farmárov Slovenska ASYF Mariánom Glovaťákom.
Pre celé územie Slovenska platia od piatka až do odvolania mimoriadne opatrenia proti šíreniu slintačky a krívačky. Toto závažné ochorenie, ktoré sa na Slovensku neobjavilo už 50 rokov, sa našlo u hovädzieho dobytka na troch farmách v okrese Dunajská Streda.Premiér Robert Fico hovorí o ohrození národnoštátnych záujmov v poľnohospodárstve a potravinárstve. Celá vláda zároveň svorne tvrdí, že urobila všetko preto, aby šíreniu nákazy zabránila. Opozícia si myslí opak.Čo vlastne slintačka a krívačka je, kto alebo čo sa ňou môže nakaziť, ako nákaza a následné usmrtenie dobytka ovplyvní chovateľov, ale aj bežných ľudí a je pravda, že vláda mala urobiť viac a oveľa skôr?Aj o tom sa Eva Frantová v podcaste Dobré ráno rozpráva s veterinárom, vedecko-výskumným pracovníkom, vysokoškolským pedagógom a tiež bývalým ministrom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka v úradníckej vláde Jozefom Bírešom.Zdroje zvukov: TASR, TA3Odporúčanie:Slovensko prestalo byt súčasťou kľúčových rokovaní o budúcnosti Európy. Dokáže opozícia priniesť alternatívu a dohodnúť sa na zmenách, ktoré vrátia krajinu k západným hodnotám? Aj o týchto témach sa bude Jana Krescanko Dibáková rozprávať s Michalom Šimečkom, Branislavom Gröhlingom a Františkom Mikloškom. Príďte na živé nahrávanie relácie Aréna s Janou Krescanko Dibákovou už dnes (25. marca) o 19-tej do bratislavského Kácečka.www.inviton.eu/e-17906/arena-nazivo-dokaze-opozicia-spolupracovat-a-priniest-zmenu–Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty–Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
Koaličná kríza vyniesla do kresla ministra investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Samuela Migaľa. Radomír Šalitroš bude zase novým štátnym tajomníkom. Podľa politckého redaktora Aktualít Martina Sliza sa dnešným dňom skončila niekoľkomesačná vládna kríza. „Pre parlament to znamená, že koalícia bude mať väčšiu istotu. Keď títo dvaja ľudia odídu do exekutívy, tak to bude znamenať, že za nich prídu náhradníci,” vysvetľuje v podcaste. Novými poslancami sa majú stať členovia Hlasu Ján Hrubý a Andrea Szabóová.Premiér Robert Fico verí, že koalícia bude v národnej rade disponovať pôvodným počtom poslancov, teda 79 hlasmi.Opozícia nových funkcionárov kritizuje. Michal Šimečka si myslí, že stratili tvár. „Páni Migaľ a Šalitroš si mohli vybrať medzi zachovaním vlastnej tváre a medzi funkciami. Vybrali si funkcie, ale pre stabilitu tej vlády to nič dlhodobo neznamená,” komentoval dnešné dianie predseda Progresívneho Slovenska. Samuel Migaľ v minulosti odmietal, že by mu išlo o získanie funkcie.V dnešnom podcaste budete nášho politického redaktora Martin Sliza.Moderuje Frederika Lodová.
Koaličná kríza vyniesla do kresla ministra investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Samuela Migaľa. Radomír Šalitroš bude zase novým štátnym tajomníkom. Podľa politckého redaktora Aktualít Martina Sliza sa dnešným dňom skončila niekoľkomesačná vládna kríza. „Pre parlament to znamená, že koalícia bude mať väčšiu istotu. Keď títo dvaja ľudia odídu do exekutívy, tak to bude znamenať, že za nich prídu náhradníci,” vysvetľuje v podcaste. Novými poslancami sa majú stať členovia Hlasu Ján Hrubý a Andrea Szabóová.Premiér Robert Fico verí, že koalícia bude v národnej rade disponovať pôvodným počtom poslancov, teda 79 hlasmi.Opozícia nových funkcionárov kritizuje. Michal Šimečka si myslí, že stratili tvár. „Páni Migaľ a Šalitroš si mohli vybrať medzi zachovaním vlastnej tváre a medzi funkciami. Vybrali si funkcie, ale pre stabilitu tej vlády to nič dlhodobo neznamená,” komentoval dnešné dianie predseda Progresívneho Slovenska. Samuel Migaľ v minulosti odmietal, že by mu išlo o získanie funkcie.V dnešnom podcaste budete nášho politického redaktora Martin Sliza.Moderuje Frederika Lodová.
Di bûletena nûçeyên îro de: Welatiyên El Salvadorî û rêxistinên mafên mirovan piştî dersînorkirina DYA fikarên xwe anîn ziman... Rêberê Opozîsyonê daxwaza referandumê li ser desthilatên rakirina hemwelatîbûnê dike... Serokwezîr bangên Opzisyonê yên ji bo referandumeke nû rexne dike, ew nûçeyana û nûçeyên din di bûletenê de hene.
Poslanci hnutia Slovensko sa vybrali do Chorvátska hľadať údajnú letnú vilu premiéra Roberta Fica. Premiér vyhlásil, že je to obludné klamstvo a že tam vilu nemá. K vlastníctvu dovolenkovej haciendy sa však priznal minister obrany Robert Kaliňák. Opozícia chystá jeho odvolávanie. Vyšetrovateľ pandémie Kotlár hovorí, že z očkovaných bola urobená kukurica. Prezident ho kritizuje.Čo teda Matovičovci zistili v Chorvátsku a prečo hovoria, že našli aj dom predsedu vlády, ak na to nemajú žiadne dôkazy a on to odmieta? Podarí sa im zvolať a otvoriť mimoriadnu schôdzu o odvolávaní ministra obrany?Braňo Závodský sa rozprával s bývalým premiérom, predsedom hnutia Slovensko a poslancom parlamentu Igorom MATOVIČOM.
Ak by náhradník za Rudolfa Huliaka Miroslav Radačovský nemohol zložiť sľub, vláda by nemala väčšinu, parlament by mohol byť zablokovaný a v budúcnosti dokonca rozpustený. Veľmi pravdepodobne sa to však nestane. Zastupujúci predseda parlamentu Peter Žiga mu umožní zložiť sľub – a aj keď to podľa ústavných právnikov nebude urobené správnym spôsobom, je veľmi ťažké to napadnúť. Koalícia tak bude ďalej vládnuť, a aj keby Ústavný súd SR nakoniec dal za pravdu opozícii, Robertovi Ficovi na tom už nemusí záležať. Opozícia tvrdí, že na to, aby nový poslanec mohol zložiť sľub, je potrebných aspoň 76 poslancov, ktorí najprv zahlasujú za otvorenie schôdze. Koalícia bez migaľovcov však má len 75 hlasov. Sľub sa však už skladal aj na úvod schôdze pred hlasovaním o jej otvorení – teda, že poslanec najprv zloží sľub a až potom sa bude hlasovať. Práve to je cesta, ako si koalícia môže zabezpečiť väčšinu. Viacerí oslovení ústavní právnici s tým majú problém. Avšak Vincent Bujňák z katedry ústavného práva PrafUK v podcaste Aktuality Nahlas vysvetľuje, že Roberta Fica to veľmi trápiť nemusí. Dôvodom je proces pred Ústavným súdom SR. Ten by riešil iba súlad konkrétneho zákona s ústavou, a to by mohlo trvať aj rok.V dnešnom podcaste budete počuť aj Petra Žigu (Hlas), Branislava Grohlinga (SaS) a Martina Dubéciho (PS).Moderuje Peter Hanák.
Ak by náhradník za Rudolfa Huliaka Miroslav Radačovský nemohol zložiť sľub, vláda by nemala väčšinu, parlament by mohol byť zablokovaný a v budúcnosti dokonca rozpustený. Veľmi pravdepodobne sa to však nestane. Zastupujúci predseda parlamentu Peter Žiga mu umožní zložiť sľub – a aj keď to podľa ústavných právnikov nebude urobené správnym spôsobom, je veľmi ťažké to napadnúť. Koalícia tak bude ďalej vládnuť, a aj keby Ústavný súd SR nakoniec dal za pravdu opozícii, Robertovi Ficovi na tom už nemusí záležať. Opozícia tvrdí, že na to, aby nový poslanec mohol zložiť sľub, je potrebných aspoň 76 poslancov, ktorí najprv zahlasujú za otvorenie schôdze. Koalícia bez migaľovcov však má len 75 hlasov. Sľub sa však už skladal aj na úvod schôdze pred hlasovaním o jej otvorení – teda, že poslanec najprv zloží sľub a až potom sa bude hlasovať. Práve to je cesta, ako si koalícia môže zabezpečiť väčšinu. Viacerí oslovení ústavní právnici s tým majú problém. Avšak Vincent Bujňák z katedry ústavného práva PrafUK v podcaste Aktuality Nahlas vysvetľuje, že Roberta Fica to veľmi trápiť nemusí. Dôvodom je proces pred Ústavným súdom SR. Ten by riešil iba súlad konkrétneho zákona s ústavou, a to by mohlo trvať aj rok.V dnešnom podcaste budete počuť aj Petra Žigu (Hlas), Branislava Grohlinga (SaS) a Martina Dubéciho (PS).Moderuje Peter Hanák.
Prezident vymenoval Rudolfa Huliaka za ministra športu a cestovného ruchu. Opozícia to považuje za zlý vtip a koalícia má razom v parlamente opäť len 75 poslancov. A to šéf Hlasu Matúš Šutaj Eštok sebavedome vyhlasoval, že koalícia v utorok zvolí Richarda Rašiho za šéfa parlamentu. Nič také sa nestalo a koalícia stále nemá v parlamente potrebnú väčšinu na vládnutie.Robert Fico medzitým varuje Európsku úniu, že ak nebude po jeho, zablokuje celé závery štvrtkového summitu. Na to však potrebuje mandát parlamentu. Dostane ho? Čo to vládna koalícia predvádza? Má teda svoje hlasy alebo ich nemá a čo bude nasledovať ďalej? A čo znamená prestup Romana Malatinca z Hlasu k Rudolfovi Huliakovi, a ako títo poslanci naložia s blokačnou menšinou, ktorou môžu kedykoľvek zastaviť koalíciu? A teraz už Národná koalícia nie je za vystúpenie z EÚ a NATO?Braňo Závodský sa rozprával s poslancom parlamentu, bývalým poslancom za stranu Hlas – SD, dnes nezaradeným poslancom a čerstvým podpredsedom strany Národná koalícia Rudolfa Huliaka, Romanom Malatincom.
V Dudinciach sa má postaviť spaľovňa odpadu, ktorú nikto nechce – obyvatelia sú proti, opozícia varuje pred lobingom a aj minister životného prostredia Tomáš Taraba ju nazýva „čistým bláznovstvom“. Napriek tomu proces posudzovania stále beží a konečné rozhodnutie ešte nepadlo.Minister Taraba síce tvrdí, že projekt je absurdný, no za 16 mesiacov na ministerstve ho nezastavil. Namiesto toho obviňuje opozíciu a tvrdí, že proces mal zastaviť niekdajší štátny tajomník.Minister zdravotníctva Kamil Šaško medzitým zmenil vyhlášku, ktorá určuje, čo sa v ochrannom pásme kúpeľov Dudince smie a čo nie. Nečakane z nej vypadol zákaz akýchkoľvek spaľovní – hoci takáto formulácia tam ešte v októbri minulého roka bola. Minister tvrdí, že išlo len o zosúladenie s ostatnými predpismi. Opozícia však hovorí o prepojeniach investorov na kúpeľný sektor.V podcaste budete počuť Michala Kiču z Demokratov.Moderuje Zorislav Poljak.
Ne vienā vien valstī pēdējā laikā cilvēki ir izgājuši ielās, paužot savu attieksmi pret valdošo varu un valstī notiekošo. Vācija, Serbija, Gruzija un Slovākija. Vietumis protesti ir devuši kādus rezultātus, vietumis, šķiet, pagaidām nē. Tomēr jebkura neapmierinātība valdošo varu uztrauc. Kāpēc vienā valstī ar protestiem kaut ko var panākt, citā - nē? Raidījumā Divas puslodes analizē Austrumeiropas politikas pētījumu centra valdes loceklis, pētnieks Mārcis Balodis un Latvijas Radio Ziņu dienesta žurnālists Uldis Ķezberis. Gruzija – nervu un izturības cīņa Partija „Gruzijas sapnis” pirmoreiz nāca pie varas 2012. gadā, toreiz koalīcijas sastāvā un pozicionējot sevi kā kreisi centrisku, proeiropeisku spēku. Kopš 2016. gada tā ir vienīgā valdošā partija ar vairākumu Gruzijas parlamentā un šobrīd kontrolē arī teju visas pašvaldības. Partijas dibinātājs un kādreizējais premjerministrs Bidzina Ivanišvili oficiāli ieņem „Gruzijas sapņa” goda priekšsēdētāja amatu, taču tiek pamatoti uzskatīts par faktisko partijas un lielā mērā arī valsts vadītāju. Pamazām partijas politikā iezīmējās arvien pamanāmāka tendence tuvināt Gruziju Kremlim, kam līdztekus notika varas koncentrēšanas process. Kā spilgts indikators bija t.s. Ārvalstu aģentu likums – attiecīgā Krievijas likumdošanas akta līdzinieks, kuru valdošā partija, par spīti sabiedrības protestiem un valsts prezidentes Salomes Zurabišvili opozīcijai, tomēr izdabūja līdz likuma statusam 2024. gada maijā. Pagājušā gada oktobrī Gruzijā notika kārtējās parlamenta vēlēšanas, kurās „Gruzijas sapnis”, saskaņā ar oficiālajiem rezultātiem, ieguva vairākumu. Opozīcijas partijas, liela daļa sabiedrības un prezidente Zurabišvili attiecās atzīt vēlēšanu rezultātus, norādot uz daudziem pārkāpumiem. Ļaudis izgāja ielās, pieprasot atkārtotas, starptautiski novērotas vēlēšanas. Vara vērsa pret protestētājiem policijas spēkus, kuru rīcība ar laiku kļuva arvien brutālāka. Fiksēti simtiem aizturēto piekaušanas, spīdzināšanas un aplaupīšanas gadījumu. Sākotnēji protestu kustības centrā bija prezidente, taču viņas pilnvaru termiņš beidzās gada nogalē, un viņas vietā stājās valdošās konjunktūras ieliktenis, agrākais futbolists Miheils Kavelašvili. Atbildot uz Eiroparlamenta rezolūciju, kas pieprasīja atkārtotu vēlēšanu sarīkošanu, premjers Kobahidze paziņoja, ka Gruzija pārtrauc sarunu procesu par pievienošanos Eiropas Savienībai. Neskatoties uz varas arvien pieaugošo brutalitāti, protesti turpinās joprojām. Pēdējais valdošā režīma solis ir jauna likumu pakete, kas paredz daudz stingrākus ierobežojumus un bargākus sodus masu protestu dalībniekiem, piemēram, administratīvās aizturēšanas termiņa pagarināšana no 15 līdz 60 diennaktīm un privātas informācijas izplatīšanas pielīdzināšana protesta organizēšanai. Serbija – sabiedrība pieprasa atbildību Pagājušā gada 1. novembrī Serbijas pilsētā Novi Sadā notika traģisks negadījums: nogāžoties nesen renovētas dzelzceļa stacijas betona nojumei tika nogalināti 15 un smagi ievainoti divi cilvēki. Masu pulcēšanās, kas aizsākās kā bojāgājušo piemiņas mītiņi, pamazām pārauga pret varu vērstās demonstrācijās, saistot notikušo ar vispārējo korupcijas un varas funkciju nepildīšanas situāciju. Serbijas Progresīvā partija ir pie varas kopš 2012. gada, sākotnēji kā viena no valdošās koalīcijas, bet kopš 2014. gada kā parlamentārā vairākuma partija. Kopš 2017. gada tās līderis Aleksandrs Vučičs ir valsts prezidenta amatā. Daudzi kā Serbijā, tā ārvalstīs uzskata, ka valstī ir izveidota faktiska vienpartijas nomenklatūra, kas ļauj pie varas esošajiem un tiem pietuvinātajiem nodrošināt sev labumus uz pārējās sabiedrības rēķina. Protesti pret varu notikuši vairākkārt, taču pašreizējie ir ar vēl nebijušu mērogu. To dzinējspēks ir jaunatne, sevišķi jau studenti, kuriem tagad pievienojušies citi, t.sk. zemnieki un motociklistu klubu dalībnieki, kuri ar savu tehniku un braucamrīkiem piedalās automaģistrāļu bloķēšanā. Pie varas esošie šai situācijā izvēlējušies lavierēšanas taktiku, upurējot dažus grēkāžus. Kā pirmais novembra nogalē demisionēja celtniecības ministrs Gorans Vesičs, kurš vēlāk pat uz dažām dienām tika arestēts. Sekoja vēl pāris ministru atkāpšanās, līdz 29. janvārī par savu demisiju paziņoja premjerministrs Milošs Vučevičs. Tas ir pēdējais prezidenta Vučiča upuris cerībā pielabināt sadusmoto sabiedrību. Tāpat viņš solījis publiskot visus ar Novi Sadas nelaimi saistītos materiālus un nevajāt protestu dalībniekus. Tiek atzīmēts, ka šī ir pirmā reize, kad Serbijas līderis šādi piekāpjas protestētājiem. Tajā pašā laikā viņš nācis klajā arī ar biedinošiem paziņojumiem, piemēram, ka viņa partijā ir septiņpadsmit tūkstošus liela lojālistu frakcija, kas devusi slepenu zvērestu līdz pēdējam aizstāvēt savu līderi. Slovākija – prokremlisko spēlīšu rezultāts Protesti Slovākijā sākās pēc tam, kad premjerministrs Roberts Fico 2024. gada nogalē pēkšņi apmeklēja Maskavu, kur tikās ar agresorvalsts vadoni Putinu. Šī tuvināšanās notika paralēli spriedzes pieaugumam starp Slovākijas un Ukrainas valdībām, Fico pārmetot Ukrainai Krievijas gāzes tranzīta pārtraukšanu un pieprasot to atjaunot. Desmitus tūkstošu protestētāju, kuri ap gadumiju izgāja Bratislavas, Košices un citu pilsētu ielās, tikai vēl vairāk saniknoja premjera apgalvojumi, ka, saskaņā ar Slovākijas izlūkdienesta ziņām, viņus organizējot no ārvalstīm. Faktiski kustības vadības centrs ir organizācija „Mieru Ukrainai”. Protesti joprojām ir mierīgi, taču lozungi nepārprotami prasa valdības demisiju. Aptaujas rāda, ka turpinās varas partiju – Fico pārstāvētās „Virziens – sociāldemokrātija” un pašreizējā valsts prezidenta Petera Pelegrini partijas „Balss – sociāldemokrātija” reitingu kritums. Jau pāris mēnešus populārākā partija Slovākijā ir liberālais opozīcijas spēks „Progresīvā Slovākija”. Nesen, četriem pozīcijas deputātiem pārtraucot darbību varas frakcijā, valdošā koalīcija zaudēja parlamenta vairākumu. Vācija – radikāli labējiem nē! Kā apgalvo Vācijas prese, protestētāju skaits, kuri pagājušajā nedēļā izgāja Vācijas pilsētu ielās un laukumos, esot pārsteidzis pat pašus to organizētājus. Organizētāji apgalvo, ka Minhenē varētu būt sapulcējušies līdz pat 320 000 cilvēku, un neatkarīgi avoti vērtē pūļa lielumu uz vismaz 200 000. Tāpat desmitos tūkstošu mērāmas demonstrācijas pēdējās nedēļās notikušas Hannoverē, Rostokā, Berlīnē, Ķelnē, Hamburgā, Leipcigā un citur. Sanākušie pauž sašutumu par galēji labējās partijas „Alternatīva Vācijai” ietekmes pieaugumu, kas sola tai otro labāko rezultātu 23. februārī paredzētajās Bundestāga vēlēšanās. Sava daļa nepatikas tikusi arī šobrīd populārākā spēka – Vācijas kristīgo demokrātu – līderim Frīdriham Mercam, ciktāl partija bija iesniegusi Bundestāgā migrācijas likumdošanas grozījumu priekšlikumus, kurus atbalstījusi „Alternatīva Vācijai”, taču Bundestāgs ar nelielu balsu pārsvaru noraidījis. Kā pauž protestētāji, Mercs pārkāpis pēckara Vācijas politikas nerakstīto likumu – nekad neizmantot galēji labējo politisku atbalstu. Tomēr stingrāki imigrācijas noteikumi ir lielas vācu sabiedrības daļas prasība, un Mercs uz pārmetumiem atbildējis, ka nekādā ziņā nav gatavs sadarboties ar radikāļiem valdības veidošanā. Kā zināms, „Alternatīva Vācijai” nokļuva Bundestāgā 2017. gadā uz sabiedrības noskaņojuma viļņa, kuru izraisīja kancleres Angelas Merkeles nepārdomātā migrācijas politika. Pati „Alternatīva” gan cītīgi noliedz, ka tā būtu rasistiska, kur nu vēl neonacistiska partija, norādot, ka tās rindās netrūkst imigrantu pēcteču. Sagatavoja Eduards Liniņš.
Prečo sa korupčné strany už 35 rokov snažia zničiť alebo získať KDH? V čom je podobný Mečiarov pokus s Ficovým? Ako odpovie KDH na ústavný návrh o mužovi a žene? Zostaví opozícia budúcu vládu a dohodne sa na vzájomnom rešpekte? Hosť: František Mikloško, poslanec NR SR
Na februárovej schôdzi parlamentu sú len dva návrhy zákonov. Ten prvý sa týka 3300 lekárskych výpovedí, ten druhý je stavebný zákon. Nič viac. Všetko ostatné je odložené. Vládna koalícia totiž nemá istotu väčšiny poslancov.Premiér medzitým stále hovorí o pokuse o štátny prevrat, napriek tomu, že nie je jasné, kto ho má vlastne vyvolávať a protesty v uliciach sú pokojné. Opozícia vláde neverí, že nás neťahá z Európskej únie a z NATO a okrem KDH odmietla stretnutie u prezidenta.Bude mať teda zajtra vládna koalícia väčšinu v parlamente? A ak áno, ako dlho jej to vydrží? Môže to skončiť rekonštrukciou vlády, či predčasnými voľbami, ktoré premiér označil za technické riešenie? Opozícia viní vládu zo zneužívania spravodajských služieb a že chce vstúpiť z EÚ a NATO, koalícia to odmieta, kde je pravda?Braňo Závodský sa rozprával s predsedom strany Sloboda a solidarita a poslancom parlamentu Branislavom Gröhlingom a predsedom poslaneckého klubu strany Smer – Sociálna demokracia Jánom Richterom.
Čo všetko spája PS, SaS a KDH? Budú schopní dohodnúť sa programe vládnutia? Zvládnu podpásové rany moci a pokusy o ich rozdelenie? Budú pripravení aj na ruské pokusy zasahovať do volieb? Majú pripravené potrebné reformy? Unesú zodpovednosť za štát? Hostia: - Michal Šimečka, predseda PS - Braňo Gröhling, predseda SaS - Milan Majerský, predseda KDH
Malo to byť odvolávanie vlády, pravdepodobne neúspešné, no bolo to odvolávanie iné. Vládna koalícia sa včera rozhodla utajiť rozpravu v parlamente k vysloveniu nedôvery vláde Roberta Fica - čo sa dosiaľ v tridsaťročnej histórii nestalo. Dôvodom bola dôverná správa SIS: tajná služba vraj získala závažné informácie o dlhodobom organizovanom vplyvovom pôsobení, ktorého cieľom má byť destabilizácia Slovenska. Opozícia hovorí o nástrojoch diktátorov, zneužívaní bezpečnostných zložiek, bláboloch a o konšpiračných teóriách. Čo sa teda včera v parlamente dialo a čo zásadné a tajné mal Fico poslancom rozprávať? Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno pýta Jakuba Fila. Zdroj zvukov: NRSR, TA3, YouTube - Smer - SD, 360tka Odporúčanie: Dnes máme odľahčené odporúčanie. Na Amazone nájdete sériu James May: Our Man in Japan, ktorá sleduje Mayovu cestu po Japonsku, jedlo aj ľudí, s ktorými sa stretáva. Ak máte radi britský humor, skúste. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
Opozícia sa v parlamente pokúša vysloviť nedôveru predsedovi vlády Robertovi Ficovi a s ním aj celej jeho vláde. Premiéra vyzvali na sebareflexiu alebo odchod z politiky aj stovky našich psychológov a psychiatrov. Nahnevaný Robert Fico medzitým útočí na študentov, psychológov či novinárov, pripúšťa náš koniec v Európskej únii a NATO, chváli Rusko a vyhráža sa Ukrajine. Koalícia v parlamente opozícii skrátila diskusiu.V Spojených štátoch inaugurovali Donalda Trumpa za 47 prezidenta. Trump by chcel zväčšiť územie USA o Grónsko, Kanadu či Panamu a nedávno sľuboval ukončiť vojnu do 24 hodín.Čo od schôdze čaká opozícia ak nemá na odvolanie premiéra dosť hlasov? S čím ráta premiér, ktorý sa na schôdzi zastavil medzi stretnutím s tureckým prezidentom a maďarským premiérom? Sú predčasné voľby na spadnutie, ak ich premiér toľko spomína? A aké je veľké riziko, že nás politici tlačia preč z Európskej únie a NATO? Braňo Závodský sa rozprával s politológom a prezidentom Inštitútu pre verejné otázky Grigorijom Mesežnikovom.
1. Fico objavil protištátne sprisahanecké centrum. Máme sa báť? 2. Smer, Hlas a SNS nedovolili opozícii rozprávať nahlas 3. Deň, keď Fico s Orbánom pochopili, že sú vlastne mainstream
*Podporte podcast Dobré ráno v aplikácii Toldo na sme.sk/extradobrerano. Luxusná dovolenka, návšteva u Putina aj spor s Ukrajinou o tranzit plyn dokázali čosi nové: spojili opozíciu, a to vrátane hnutia Slovensko Igora Matoviča či Demokratov. Do toho sa objavil prieskum od NMS, ktorý naznačuje, že opozícia by dokázala poskladať koalíciu - ale tiež s Matovičom. Aké sú tam teda vzťahy a prečo? Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno pýta Petra Tkačenka. Zdroj zvukov: TA3, Facebook/Igor Matovič Odporúčanie: Dnes odporúčam text nášho kolegu Jána Krempaského Netúžila po pozornosti, hoci nás všetkých prevyšovala. Jedna z obetí štvrtkového útoku na gymnáziu v Spišskej Starej Vsi Mária Semančíková, zástupkyňa riaditeľky bola totiž Jankova spolužiačka. Vo veľmi úprimnom, osobnom a emotívnom texte tak spomína na to, akým bola človekom. – Všetky podcasty denníka SME nájdete na sme.sk/podcasty – Odoberajte aj audio verziu denného newslettra SME.sk s najdôležitejšími správami na sme.sk/brifing
Vaše politické správanie sa vyznačuje čoraz väčšou mierou mocensko-autoritatívneho štýlu, manipuláciou s faktami, klamaním, zhadzovaním a útokmi na politických oponentov, žurnalistov i bežných občanov, ktorí prejavia nesúhlas s Vašou politikou. Toto odkázalo predsedovi vlády Robertovi Ficovi viac než sto slovenských psychiatrov a psychológov a vyzvalo ho na sebareflexiu, alebo aby skončil v politike.Proti Robertovi Ficovi sa zjednotila aj politická opozícia a na zajtra chystá jeho odvolávanie v parlamente. Opozícia dosť hlasov na odvolanie vlády nemá, čo teda od odolávania očakáva? Budú opozičné strany spolupracovať, alebo to opäť naruší Igor Matovič? A čo hovorí opozícia na vyhlásenia Robert Fica a Tibora Gašpara, ktorý pripúšťajú možnosť, že vystúpime z Európskej únie a NATO? Čo s tým urobia občianske protesty v uliciach?Braňo Závodský sa rozprával s predsedom strany Demokrati a exministrom obrany Jaroslavom Naďom.